Hlas 05 2016 by NVU Hlas ľudu

Zima s knihou v trende

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 30. 1. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4684/

Z obsahu

30. 1. 2016 | 5 /4684/

Uzávierka čísla: 27. 1. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Opäť na scéne 5 Medzi najlepšími aj Kovačičania 7 Súdnictvo na skúške 8 Postoje bývalých predsedov

10 SLOVENSKO 10 Odhodlaní učitelia

11 ĽUDIA A UDALOSTI 11 O opatreniach na rozvoj hospodárstva 13 Vrátia peniaze vyčlenené na samozdanenie

Rozvod manželstva ovplyvňuje život celej rodiny. Najťažšie ho určite prežívajú samotné deti, ktoré vo väčšine prípadov zostávajú žiť s matkami. Ako to prežívajú otcovia a ktoré sú ich práva po rozvode, sa dozviete na stranách nášho týždenníka. (s. 6) J. Pániková Foto: www.tata.rs

19 Šperkovnice plné spomienok

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Veršovačky, rýmovačky

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Ešte stále nemáme rozvojový rozpočet 26 Škodcovia kapustovín (3) 27 Prečo je dôležitá kvalitná predsejbová príprava pôdy

31 KULTÚRA

Labátovu sálu, kultúrny stánok aradáčskych Slovákov, na sklonku minulého roka v postupe reštitúcie vrátili pôvodným majiteľom, resp. ich dedičom. To aradáčskym spolkom a predovšetkým kultúrnym dejateľom v tejto osade spôsobilo veľké problémy. (s. 15) V. Hudec

34 Odkazy neskutočného 35 Aby chýbajúca štvrtina nebola osudová... 36 Pramene o dejinách Petrovca

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Vo Vrbare dobré futbalové ovzdušie 48 Basketbalisti sú najlepší 51 Mladosť – Jednota 10 : 1, naozaj! Titulná fotografia: Elena Šranková

Obrazy vo výstavných priestoroch Galérie Babka v Kovačici sa už celé štvrťstoročie materinským výtvarným jazykom prihovárajú milovníkom štetca a palety z celého sveta. Na snímke sú insitní maliari: (zľava) Pavel Povolný-Juhás, Zuzana Jarmocká a Miroslav Hraško. (s. 33) A. Chalupová

Editoriál

Tokanie? Nie!

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Foto: www.ephoto.sk

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI



Slovko „tokať“ sa u nás nevyskytuje práve často. Hoci podstata tohto pomerne krátkeho slova je v obehu najčastejšie v období všeobecne známom ako predvolebná kampaň. Výkladový slovník slovenského jazyka tlmočí, že tokať znamená vydávať charakteristický tichý zvuk. Aký v čase párenia vydávajú niektoré lesné a poľovné kury, napríklad tetrov, bažant, hlucháň...

ávraty k tomu, čo sa deje na schôdzach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, naskutku obsahujú prvky masochizmu. Nie sú príjemné, avšak ctení súčasníci si už dávno zvykli aj na množiace sa nepekné neradostné udalosti, nie to na slová vyrieknuté v nesprávnej chvíli trebárs aj na (ne)správnom mieste. Slová s váhou zavádzania s nádychom tokania bez ohľadu na to, či vypovedané s predbežným úmyslom alebo iba „náhodou“ strápňujú ovzdušie, v ktorom sa v „našom malom parlamente“ hovorí (nedovolíme si tvrdiť, že aj rozhoduje) o všeobecne známych štyroch pilieroch svojbytnosti nás Slovákov žijúcich v Srbsku. Stavať pozíciu udieraním na bubon a chváliť sa tým, že členovia rady z listiny Slováci vpred! svoje diéty poslali rodine pohorelcov prv než sa k záležitosti vyjadria všetci členovia tej istej rady (o čo orodovala práve spomenutá „listina“), je nevkusné. Rovnako ako dožadovať sa pridelenia pomoci istej televízii, respektíve podaktorým spolkom či školám – mimo „jazdného poriadku“. Keď predák politickej strany na schôdzi NRSNM o. i. tvrdí, že „keby nebolo Televízie Petrovec, tak asi táto strana by nemohla povedať svoje tak, aby to počul slovenský národ“ – je priam degutantné. Podobne vyznieva i celý rad podobných kvázidiskusných príspevkov a „záverov“, akým je trebárs mienka, že práve rada „by mala vyberať a navrhovať kandidátov“ do Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Rovnako zavádzajúci tón má i „rada“, podľa ktorej by NRSNM, ale i Slovenská republika mala doceniť, že „Sriem je ohrozený“, a usmerniť tretinu štipendií práve na podporu študentov z tejto oblasti (bez ohľadu na to, koľko je tých, ktorí sa o štipendiá uchádzajú a čo študujú!?). Etc. a pod. Nehovoriac o tom, keď niekto, kto založil politickú stranu, hovorí – inak o celkom reálnej a neutešenej skutočnosti – o spolitizovaní NRSNM. Povedať čokoľvek, pravdaže, slušne, bez urážok a násilného okupovania rečníckej tribúny – áno. Kriticky poukazovať na prechmaty – áno. Pranierovať neželané javy – áno. Ale takisto prihliadať na požiadavku prezumpcie. V civilizovanom svete platí pravidlo, že nikto nie je vinný, pokým nie je odsúdený. Hoci je z praxe známe, že nie vždy vinník bol odsúdený, ako i to, že odsúdení boli nevinní. Nepatrí sa bežať pred oje. Ani násilnými spôsobmi ohrozovať plynulý chod schôdzí nášho „parlamentu“. Vari násilie nie je aj dobiedzanie, vyrušovanie, nekorektné správanie? Nehovoriac o vyvolávaní a poúčaní konzulky Slovenskej republiky bez akéhokoľvek dôvodu... Niekto sa môže opýtať, čo má väčšiu váhu: to, o čom je reč, alebo spôsob, akým sa hovorí? Nie je to vlastne obdoba otázky: Či existuje väčšia a menšia lož? Lož je vždy lož, ako je i násilie vždy „len“ násilie. Kompetentné orgány sú na to, aby zvážili, ktoré násilie je „ťažšie“ a kto je (ne) vinný. Ľudia, ktorí sa rozhodli pre plavbu politickým morom, by mali vedieť, kde, kedy, ako a akými spôsobmi sa môžu presadiť. Nedopovedané, nenáležite použité slová síce zahaľujú svoj skutočný význam, avšak už zďaleka nasvedčujú, že ich podstatou je tokanie príznačné pre podaktoré lesné a poľné kury.

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Juraj Bartoš

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  5 /4684/ 30. 1. 2016

Týždeň  Z MÔJHO UHLA Michal Ďuga

Oto Filip

utorok 26. januára srbský premiér Aleksandar Vučić bol prítomný na oslavách ukončenia prvej fázy výstavby budúcej hlavnej železničnej stanice Belehrad centrum v Prokope, ktorú po štyridsiatich rokoch odovzdali do prevádzky. O deň neskoršie sa zo stanice na cestu do Nového Sadu vydal vlak, ktorý bude na relácii Prokop – Nový Sad premávať dva razy denne. Je pravda, že pri tej príležitosti premiér Vučić nemohol skryť úsmev, hoci sa nepovažuje za veselého a optimistického človeka, ale bol si pritom vedomý skutočnosti, že sa aj u nás môže robiť tak, ako sa robí všade vo svete. Prvá fáza bola ukončená vtedy, keď to bolo plánované, čo je dôkazom, že Srbsko má jasný plán a jasnú víziu pre svoju budúcnosť. Pravdou je pritom aj to, že je kompletné ukončenie stanice plánované roku 2019, ale tento prvý krok nasvedčuje, že sa teraz robí inak ako v minulosti. – Konečne sme docestovali, cesta trvala vyše 40 rokov, ale práce sa skončili v stanovenom termíne a teraz sa máme skadiaľ pohnúť ďalej, a tu nejde iba o vlaky, ale o samotné Srbsko, – vyhlásil v utorok premiér Vučić pri otvorení novej železničnej stanice. A pritom obrazne odkázal, že ide vlastne o prvú zastávku na našej ceste do Európy. Práve preto je každé meškanie vylúčené. Po takmer 40 rokoch v prevádzke bude osem koľají, ktoré sú vybudované podľa európskych štandardov, ako aj päť nástupíšť. Na relácii Belehrad – Nový Sad – Belehrad budú premávať nové elektromotorové vlaky. Na úplné premiestnenie železničnej stanice zo stredu Belehradu do stanice Prokop treba však ešte celý rok. Pritom sa v nasledujúcej fáze plánuje výstavba budovy železničnej stanice, dopravných a cestných spojov z diaľnice E-75 a mestských spojov, ako aj sprievodnej infraštruktúry. Len chceme podotknúť, že aj napriek tomu, že uvedené vyznieva ako predvolebný čin z úst proroka, ide predsa o našu skutočnosť, ktorá sa konečne dotvára v tom žiaducom smere.

www.hl.rs

168 HODÍN

Opäť na scéne

Prokop



danie klame. Kým navonok všetko pokračuje po starom, kdesi z druhého plánu cítiť, že beh k parlamentným, pokrajinským a lokálnym voľbám začína naberať vážnosť a nové obrátky. Aj keď sa ľahko vraví, že reformy a zmeny pokračujú nehatene, doterajšie skúsenosti neraz dokázali, že volebný rok bol pre reformy ak nie celkom stratený, tak aspoň riadne brzdiaci. Lebo sú voľby aj sľuby, plamenné posolstvá z tribún, neprehľadné bludisko slov, líškanie, zaliečanie, chodenie okolo horúcej kaše, sľubovanie modrého z neba. Bez ohľadu na to, či ide o strany, staronové koalície, alebo ich lídrov samotných. Azda nikdy doteraz sa nestalo, že by sa uchádzači o priazeň normálne vyfarbili a riadne zmýlenému voličovi riešiacemu rébus ponúk početných strán sľubovali čosi horšie od toho, čo už je. Vždy to boli nové sľuby, spravidla neokorenené precíznymi konštatáciami v štýle: situácia je taká i taká a chceme dosiahnuť to a to. Náznakov síce spravidla bolo habadej, no nie



i spôsobov, ako zvládnuť nahromadené spoločenské ťažidlá. Zato však spravidla nechýbali parlamentné a iné polemiky, občas spestrené priam zúrivými zrážkami znepriatelených účastníkov: slovom, oznámením, dakedy aj ručne – zručne. Pri tom všetkom akoby sa zo zreteľa strácala podstata: že priam naliehavo potrebujeme čas, ktorého je stále menej, no aj mnohonásobne vyššie úsilie a aj nových ľudí, schopných reagovať reformne a pružne, a tak zvládať všetky zátarasy pred nami. A je ich až-až: od reformy štátnej správy po hospodársku transformáciu. I ako stálica Kosovo, kde ďalšiemu kolu dialógu premiérov Aleksandra Vučića a Isu Mustafu v Bruseli predchádzali udalosti také a onaké. Záťažou je iste prísny súdny rozsudok, ktorým základný súd v Kosovskej Mitrovici predáka Občianskej iniciatívy Olivera Ivanovića, na základe súdneho procesu, ktorý sa nevyznačoval ani vládou práva, ani férovosťou, ale v ktorom prsty hlboko mala politika, odsúdila na dlhoročné väzenie. Je tu i ako téma všetkých tém

založenie Spoločenstva srbských obcí, úmyselne skomplikované verdiktom Ústavného súdu Kosova, že dohoda o ňom nie je v súlade s Ústavou Kosova. Riaditeľ Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu Marko Đurić založenie spoločenstva vidí ako kľúčový predpoklad budovania elementárnej vzájomnej dôvery, ktorá je na najvyššej politickej úrovni základnou podmienkou zlepšenia všeobecnej politickej klímy. Nie je to jediná očakávaná téma. Je tu i problém poznávacích značiek, otázka vízovej liberalizácie s Kosovom, taktiež leteckej linky Belehrad – Priština. Vrstva reforiem, potom ďalšia iných naliehavých problémov, potom tretia vrstva, týkajúca sa Kosova, štvrtá sústredená na regionálne vzťahy, piata upriamená na migrácie... Dá sa očakávať, že všetky tieto ingrediencie onedlho budú zložkami predvolebného a volebného guláša, ktorého chuť pocítime najmä my. Tomáš Masaryk raz skonštatoval, že chyby demokracie nepochádzajú z parlamentarizmu, ale z nedostatkov spoločnosti. Inak povedané, každý bude mať takú vládu, akú si zaslúži. A všetko, čo vzíde z nadchádzajúcich volieb, sa stane aj naším pričinením. Treba už teraz uvažovať (aj) o tom.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Dr. DENIS PERINČIĆ, PREDSEDA SPRÁVNEJ RADY ÚNIE SPOTREBITEĽOV SRBSKA

Univerzálny cestovný pas Oto Filip – Ako by ste zhodnotili význam súčasnej štandardizácie? – Štandard možno označiť ako optimálnu úroveň upravenosti tej-ktorej oblasti. Aby som sa obrazne vyjadril: je to cestovný pas, ktorý musíte vlastniť a ktorý obsahuje osobné údaje potrebné

Informačno-politický týždenník

na nehatené cestovanie vo svete. Nejde teda o akékoľvek údaje, o nejaké dokumenty o vlastníctve či o čomsi inom, ale o údaje univerzálne, zhodné s inými vo svete, so širšími požiadavkami. Takýmto pasom vlastne dokazujeme vlastnú identitu. Keď ide o spoločnosť, tak sa jej identita prejavuje prostredníctvom sta-

rostlivosti o užívateľa či kupujúceho, či cez zistenie toho, ktoré sú ich želania a priania. Potom jej zostáva zakomponovať to do svojej podnikateľskej politiky, taktiež ju zveľaďovať. Pritom zároveň ide aj o zvolenie takých modelov pôsobenia a podnikania, ktoré sú najvhodnejšie a najprimeranejšie nášmu trhu. • TÝŽDEŇ •

ODMENILI NAJÚSPEŠNEJŠÍCH ŽIAKOV PROJEKTU ENERGIA JE VŠADE VÔKOL NÁS 2015

Medzi najlepšími aj Kovačičania Jasmina Pániková

nych obsahov. Ako nám povedala, za pomoci školiteľky Evky Omastovej, profesorky biológie a chémie, vypracovala multimediálnu prezentáciu, obsahujúcu údaje o kompostovaní, ktorému sa kovačická škola venúva, sade-

ojem energetická kríza a možné spôsoby jej prekonania sa čoraz častejšie vyskytujú vo verejnosti. Čoraz častejšie prejavujú záujem o túto problematiku aj školy, ktoré sa spolu so žiakmi snažia prispieť k efektívnemu využívaniu obnoviteľných zdrojov, či riešeniu problémov. Od školského roku 2009 / 2010 projektom Energia je všade vôkol nás prispieva aj Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Žiaci základných a stredných škôl každoročne vypracúvajú makety, výtvarné, literárne a multimediálne práce, ktoré sekretariát spolu s niekoľkými podporovateľmi projektu ohodnotí a odmení najlepších. Aj v najnovšom kole tejto jedinečnej súťaže sa zúčastnilo viac ako 80 vojvodinských základných

Sabína Sucháneková počas preberania diplomu za tretie miesto v kategórii multimediálnych prezentácií

a stredných škôl. Vo štvrtok 21. januára v hale pokrajinskej vlády verejne odmenili aj dvoch žiakov z Kovačice – Sabínu Suchánekovú a Borisa Zlocha. Sabína Sucháneková, žiačka ZŠ Mladých pokolení, získala tretie miesto v kategórii multimediál-

Boris Zloch (prvý zľava) získal druhé miesto v kategórii vypracovania makiet

ní stromkov, šetrení elektrickej energie, ako aj problémoch neracionálneho využívania energie a spôsobe využitia obnoviteľných zdrojov.

OZVENY ZO SCHÔDZÍ NRSNM

Zjedol by to pes s maslom? Juraj Bartoš

ala veru pravdu predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, keď temer zúfalá zo skutočnosti, že sa jej opraty z rúk sústavne snaží z rúk vytrhnúť Pavel Surový, povedala: „To veru nie je dobrý obraz, ktorý posielame našej verejnosti.“ Tak isto, keď sa na poslednej schôdzi rady diskutovalo o štipendiách, trafila do čierneho aj Anna Huďanová, keď povedala: „Pán Surový sa možno rozplynul...“ Áno, o ten obraz a o to rozplývanie ide. Nejde o to, že sa novinári boja napísať pravdu, čo tvrdil... uhádli ste: znovu Pavel Surový. Ktorý, hovoriac o potrebe prideliť Televízii Petrovec o. i. povedal: „Keďže máme problémy s menšinovými médiami, a práve táto televízia, ktorá vysiela v rámci celej Vojvodiny, je jediným asi naším okienkom Slovákov, ktorí môžu pozerať. Keby nebolo Televízie Petrovec tak asi táto strana (politická strana Slováci vpred! – pozn. • TÝŽDEŇ •

Boris Zloch, žiak strednej Technickej školy 23. mája v Pančeve, získal druhé miesto v kategórii vypracovania makiet. Za pomoci školiteľky Milky Tirnanićovej vypracoval model makety veterného parku. „Maketu som robil v rámci predmetu modelárstvo, vyrobená je z polystyrénu, lepenky a plastiky, z ktorej sú vyrobené samotné turbíny, a potreboval som na to 30 školských hodín,“ hovorí Boris. Zaujímavé je, že sa obaja žiaci

J. B.) by nemohla si povedať svoje tak, aby to počul slovenský národ.“ Vzápätí dodal: „Pani predsedníčka, toto je návrh na rozpravu na Výbor pre informovanie.“ Tak teda prečo s ním vyrukoval na rade? Ešte by si dakto mohol zmyslieť, že s dákym predbežným úmyslom... Členov rady z listiny Slováci vpred! sa nie príliš dotkol (síce trochu skomolene prezentovaný) návrh Pavla Marčoka v súvise s vysokými poplatkami pre elektronické médiá. Podľa neho by NRSNM mala „požiadať vládu Republiky Srbska, aby menšinové médiá oslobodila od poplatkov“. Ako podčiarkol: „Musíme robiť nátlak, aj Národnostná rada, aj jednotlivci, ktorí majú vplyv v politických stranách, ktoré sú pri moci, aby sa toto doriešilo trvale.“ Zareagovala Libuška Lakatošová: „Nie sme my jediná menšina, ktorá musí platiť rôzne poplatky. Absolútne podporujem pomoc pre všetky televízie, ktoré vysielajú po slovensky, lebo je to naše okno do sveta.“ Avšak v tejto

súvislosti vyzvala predsedníčku rady: „Nám je potrebné trvalé riešenie. Preto by som vás, pani predsedníčka, keďže ste predsedníčkou koordinácie národnostných rád, poprosila, aby všetky národnostné rady dali iniciatívu, aby sme to vyriešili na taký spôsob, a nie aby sme zápasili s takýmito problémami. Anna Tomanová-Makanová odpovedala, že „koordinácia reagovala, ešte keď sa zákony schvaľovali“, a navrhla Lakatošovej, s ohľadom na to, že je poslankyňa v republikovom parlamente, dodajúc: „Vy ste vlastne hlasovali za tie zákony a nerešpektovali ste pripomienky národnostných rád.“ Pavel Surový síce zabŕdol do dôležitej veci, ale nevedno, prečo znovu a zase zabŕdol do hostky: „Teraz poviem, aby aj konzulka počula: Katarína Melegová-Melichová je predsedníčka Matice, predsedníčka Výkonnej rady, členka Výkonnej rady Svetového združenia, v obecnej správe je poverená kultúrou... Pán Červenák – podpredseda Národnost-

po prvýkrát zúčastnili v tejto súťaži a ihneď boli aj odmenení. Verejné uznanie istotne prispeje k tomu, aby o tento projekt prejavili záujem aj nabudúce. nej rady, predseda Dozornej rady tlačiarne, predseda Dozornej rady Hlasu ľudu, predseda Správnej rady knižnice, predseda komisie pre plány Obce Báčsky Petrovec, člen Generálnej rady, zástupca podpredsedu pre Báčku Matice slovenskej, člen Rady pre medzinárodné vzťahy v Obci Báčsky Petrovec a nakoniec vám ešte aj NR pripísala deviatu funkciu, zaradila vás, že ste poslanec Obce Báčsky Petrovec... Či stále tá istá garnitúra už 15 – 20 rokov má nás zastupovať? Pán Valentík je nový, ale aj on má dosť funkcií a práce... Aj vy, pani predsedníčka Anna Tomanová-Makanová, ste rekordérka po funkciách v slovenskej verejnosti; preto aj zasadnutia, aj všetko toto mešká, lebo nemáte čas, kedy toto všetko robiť pre Slovákov. Je to normálne? Aj pani konzulka povie, že hromadenie funkcií na udržanie moci je veľmi, veľmi zlé. A teraz mi povedzte, kto triešti Slovákov: tí, čo berú všetky funkcie, alebo my, ktorí nemáme nič a pomáhame Slovákom?“ Problém nie je v tom, či novinári zverejnia to, čo sa deje na schôdzach NRSNM. Otázka znie: Na čo je to dobré? O to skôr, že sa sem-tam zablysnú slová, ktoré by sotva pes s maslom zhltol...

5 /4684/ 30. 1. 2016

Týždeň SOCIÁLNE TÉMY A DILEMY: POSTAVENIE A PRÁVA ROZVEDENÝCH OTCOV

Dieťa patrí obom rodičom Jasmina Pániková

odľa štatistík v našej krajine sa 30 % manželstiev zakončí rozvodom. Ak sa priemerne zosobáši 7 500 párov, rozvedie sa okolo 2 500. Ak ide o trojčlenné rodiny, 7 500 osôb je zúčastnených v procese rozvodu, z čoho 2 500 detí... S právom sa hovorí, že v tom nemilom procese rozvodu najviac trpia deti, zvlášť keď ide o maloleté deti. V takom prípade, ak sa rodičia nemôžu dohodnúť, ktorý z nich bude mať starostlivosť o dieťa, rozhodnutie na seba preberá Centrum pre sociálnu prácu. Za pomoci psychológov, sociálnych pracovníkov a iných expertov posudzujú, čo by bolo najlepšie pre dieťa. To najlepšie riešenie v 97 % prípadov znamená, že dieťa zostáva žiť s matkou. V prípade, ak rodičia dobre komunikujú, to ani nemusí predstavovať problém. V opačnom, jeden z rodičov diktuje pravidlá hry a znemožňuje tomu druhému uskutočňovať svoje rodičovské práva. ZÁKON IBA NA STRANE MATKY? Z toho dôvodu v roku 2013 v Novom Sade vzniklo Združenie otcov, ktoré pôsobí na úrovni celej krajiny. Predseda združenia Dejan Pavlović zdôrazňuje, že sa združenie zaoberá systémovou ochranou rodiny, s osobitným dôrazom na úlohu otca v rodičovstve. „Všetci, ktorí prídu do združenia, majú rovnaký problém – problém s bývalými partnermi a ich rodinami,“ hovorí Pavlović. „Ak sa nemôže nadviazať medzirodičovská spolupráca, Centrum pre sociálnu prácu má záväzok vykonať určité opatrenia, v hraniciach ich pôsobenia, a ďalšie ponechať prokuratúre a súdnictvu. Medzitým, systém je v 97 % prípadov na strane matiek. Je pravda, že v určitých prípadoch otcovia nie sú zainteresovaní starať sa o svoje deti, ale to nie je až v 97 % prípadov. Prečo sa v tomto prípade neuctieva Zákon o rodovej rovnosti?“ spytuje sa Pavlović. Rovnakú mienku má aj spolubesedník, ktorý si prial zostať anonymný. Aj v jeho prípade súd

www.hl.rs

zveril maloleté dieťa matke, aj oznámenie, sudkyňa sa opýtala, keď prejavil záujem oň. Ako nám či ho manželka bíjavala, čo on aj povedal, stretnutia so sociálny- potvrdil, a jej komentár bol: Čo keď mi pracovníkmi a psychológmi vás bila, vy ste aj tak muž. Ako si jedvôbec neboli príjemné a „vďaka na sudkyňa môže dovoliť povedať odporúčaniu čertaké niečo? Každý, kto stvo vyštudovanej akokoľvek týra druhú psychologičke, súd osobu, má byť potresrozhodol, že by pre taný a v tomto prípadieťa bolo lepšie, de tá žena iba dostala aby žilo s matkou, podporu, že to môže aj aj keď v tom prínaďalej robiť. Niektorí pade bolo mnoho z našich členov Cendôvodov, ktoré mali tru pre sociálnu právplývať na inakší rozcu podali oznámenie sudok“. pre násilie na deťoch Novosadská adaj 80-krát a centrum vokátka Jasmina vôbec nereagovalo, Čuturilová zdôrazale keď matka podala ňuje, že v našom oznámenie, vieme, čo právnom systéme Aj otec je rodič – sa udialo. Prečo systém v procese rozvodu odkazujú v Združení rovnako nechráni deti manželstva sa neur- otcov tak, ako aj ženy? Prečo čuje, ktoré okolnosti je ťažko uveriť, že aj priviedli k rozvodu, rovnako tak, matky týrajú deti? Prečo neexistuje ak sa neurčuje ani vina hociktoré- Bezpečný dom pre týrané osoby, ho z manželov. „Pri rozhodovaní nie iba pre ženy? Toto svedčí o tom, o tom, ktorému z rodičov bude ako naša spoločnosť reaguje na maloleté dieťa poverené, výlučne túto problematiku – príliš jedsa berie do ohľadu iba najlepší nostranne,“ konštatuje Pavlović. záujem dieťaťa, v súlade s požiadavkami právnych systémov. Od toho závisí aj rozhodnutie súdu. Konštatácia, že iba matkám zverujú starostlivosť, nie je pravidlom. Vhodnosť rodičov posudzuje Centrum pre sociálnu prácu, ktorý výsledky odhadu podáva súdu. V prípade podania trestného oznámenia súd je nezaujatý a vždy začína súdne konanie. Celkom je irelevantné, ktorý z rodičov podal Súd koná v záujme dieťaťa, – hovorí advokátka trestné oznámenie,“ Jasmina Čuturilová uvádza advokátka ODŇATIE PRÁVA NA Čuturilová. S týmto sa ale nezhoduje D. OTCOVSTVO JE TIEŽ NÁSILIE? Pavlović, ktorý, ako nám povedal, Žiaľ, vo verejnosti sa veľmi päťkrát neodôvodnene sedel na la- často vyskytujú správy o násilí vici obžalovaných, zatiaľ čo všetky na ženách. Medzitým ani násilie trestné oznámenia, ktoré on podal na mužoch v našej krajine nie je na bývalú manželku, stále čakajú iba mýtus. Je tiež prítomné, ibaže na rad. „Mali sme aj taký prípad, že nie v takej miere. Ženy v najväčšej na manžela bolo podané trestné miere znásilňujú mužov emotívne,

Informačno-politický týždenník

ale nie je zriedkavé ani fyzické znásilňovanie. Najčastejšie ide o nepravdivé obviňovanie, vyhrážanie o odobraní starostlivosti, sexuálne vydieranie, vyhrážanie o samovražde a pod. Dejan Pavlović upozorňuje, že často dlhoročné psychické násilie na mužoch sa zakončí násilím na ženách, čo ale neospravedlňuje ich čin. „Nikto nesmie ospravedlňovať reakciu na násilie násilím, ale to sa vyskytuje,“ hovorí Pavlović. Podľa neho také správanie partnerov často zapríčiňujú aj hádky rodičov ohľadom vychovávania detí. Ako povedal, aj banálne „áno, smieš jesť čokoládu – nie, teraz budeš obedovať“ môže zapríčiniť neskoršie násilie. Medzitým, aj zakazovanie stretávania sa otca s deťmi, ovplyvňovanie dieťaťa negatívnymi komentármi o otcovi, ako aj neoboznamovanie ho so zdravotnými zmenami či jednostranné rozhodovanie o vzdelávaní a pod. takisto sa považuje za jeden druh násilia. KTORÉ SÚ PRÁVA (A POVINNOSTI) OTCOV PO ROZVODE? Otec by mal s bývalou partnerkou rovnoprávne participovať vo výchove dieťaťa. Anonymný spolubesedník zo začiatku tohto článku povedal, že si nežiadal striedavú starostlivosť, nechal, aby dieťa samo rozhodovalo, kedy sa s ním chce stretávať. Pravidelne platí výživné, komunikuje s učiteľkami v škole, ale s dieťaťom čoraz zriedkavejšie a s matkou vôbec. Predseda Združenia otcov Dejan Pavlović uvádza príklad jedného člena združenia, ktorý s prvou bývalou manželkou má veľmi dobrý vzťah, spoločne sa radia a rozhodujú o budúcnosti detí, zatiaľ čo s druhou je vzťah celkom narušený a z toho dôvodu mu je právo byť otcom často ukrátené. Prízvukuje tiež, že veľa ľudí, ktorí sa ocitnú v procese rozvodu, nevedia, ktoré sú ich práva a povinnosti. Pokým sa neschváli hocaké rozhodnutie, obaja rodičia sú rovnoprávni. „Nemôže ani jeden z nich zobrať dieťa k sebe a zakázať stretnutia s druhým rodičom. A to sa často vyskytuje, prevažne zo strany matiek. Z určitého dôvodu sú revoltované a cez deti sa snažia vypomstiť. Už po prvom dočasnom alebo konečnom rozhodnutí obaja sa musia • TÝŽDEŇ •

správať tak, ako to súd rozhodne, v opačnom páchajú trestný čin. Najväčšie chyby otcovia robia, keď revoltovaní počinmi bývalých partneriek odmietajú spolupracovať a na základe toho verbálneho činu často bývajú súdne stíhaní. Mali sme aj taký prípad, že otec pre správanie matky odmietal platiť výživné a z toho dôvodu sa ocitol vo väzení,“ hovorí Pavlović. V súvise s týmto advokátka Čuturilová zdôrazňuje, že je rodič, bez ohľadu na to, či ide o otca alebo matku, povinný platiť výživné, pokým existujú zákonné podmienky, alebo pokým sa to rozhodnutie nezmení. Ani v prípade prerušenia pracovného po-

meru rodič sa nemôže vyhnúť tejto povinnosti. „V prípade, ak došlo k zmenám zo strany rodiča, ktorý platí výživné, alebo zo strany dieťaťa – zvýšenie finančných nákladov pre vzdelávanie, zdravotné problémy a iné – musí sa súdu podať žaloba s cieľom zmeny rozhodnutia o výške obživy. V takom prípade rodič, ktorý sa dožaduje zvýšenia výživného, musí pridať dôkazy, ktoré zapríčinili zvýšenie finančných potrieb dieťaťa,“ uvádza Čuturilová. Problém sa javí aj pri odchode na dovolenku. „Zákon z jednej strany hovorí, že musí existovať písomné potvrdenie druhého rodiča a z druhej strany ministerstvo

hovorí, že v čase, keď dieťa trávi prázdniny u druhého rodiča, môže cestovať mimo krajiny, bez potvrdenia, čo nie je pravdivé. Medzitým, na hranici dovoľujú prechod každému, a to nie je dobre. Známy mi je údaj, že určitý pán chcel to vyskúšať a na pol hodiny vycestoval s dieťaťom mimo krajiny, a pritom nemal ani jeho pas, ani zdravotnú knižku. A pritom dieťa nie je jemu zverené na starostlivosť,“ poukazuje Pavlović. AK SA BÝVALÍ PARTNERI NEDOHODNÚ... Dohovor medzi bývalým manželským párom je veľmi dôležitý, ale často aj neuskutočniteľný, ak

PRÍSTUPOVÁ KAPITOLA 23 (2)

Súdnictvo na skúške

• TÝŽDEŇ •

poplatok neplatil vopred. Prípadne, aby mal možnosť vydať opatrenie dočasného zákazu používania cestovného pasu alebo vodičského preukazu, až do chvíle, kým dlhy za alimenty nebudú vyrovnané. Toto je však len jedna kvapka v malom mori problémov.

(V budúcom čísle: Boj o základné práva)

INÝ NÁHĽAD

ažko presne napočítať, ktoré všetky opatrenia potrebuje a zahŕňa reforma našej justície. Už dlho je príznačnosťou súdnictva priam extrémna neúčinnosť, nedôvera občanov, neprípustne dlhé trvanie súdnych procesov, neraz i závislosť od iných, prednostne politických vplyvov. Podľa písania týždenníka NIN len počas deviatich mesiacov vlaňajška v súdoch bolo 4 375 444 predmetov. Začiatkom roka vo všetkých súdoch bolo až 2 848 268 nevyriešených alebo neuzavretých predmetov, aby ten počet do konca septembra dokonca stúpol na takmer tri milióny. Súdne procesy v Srbsku trvajú priemerne 579 dní. Pri trestnom konaní sú ich akýmsi priemerom dva roky, pri priestupkovom pol druha roka. Z niekoľko tisíc podaní, ktorými sa zaoberá Európsky súd pre ľudské práva, väčšina sa vzťahuje na dĺžku súdnych sporov, z ktorých niektoré pre otáľanie, tolerovanie neažurity a iné príčiny trvajú celé desaťročia. S cieľom nápravy a odstránenia vyhrotených problémov, Národné zhromaždenie Srbska schválilo v máji 2015 Zákon o ochrane práva na súdny proces v rozumnej lehote, ktorý nadobudol platnosť l. januára 2016. To je však len vrchol ľadovca všetkého, čo treba podnikať na zabezpečení lepšej nezaujatosti a zodpovednosti súdnictva, jeho profesionality, odbornosti a účinnosti a na pláne účinnejšej spolupráce

s inými organizáciami a inštitúciami. Akčný plán pre prístupovú kapitolu 23 obsahuje celý rad opatrení a aktivít, účelom ktorých je zlepšenie fungovania celej justičnej sústavy. Javí sa tu však naša chronická choroba: ich realizácia ani neprebieha úmerne stanoveným lehotám, ani neposkytuje výsledky, ktoré by mala. Jedným z problémov je, že sa zákony patriace do oblasti, ktorú kryje kapitola 23, naďalej menia po starom, teda podľa nedostatočne transparentného postupu. Nepostačujúca transparentnosť je prítomná aj pri činnosti Komisie pre realizáciu Národnej stratégie pre reformu justície na obdobie rokov 2013 – 2018, ktorá má sedem pracovných skupín. Práve preto je potrebné, alebo skôr nutné, aby Ministerstvo spravodlivosti a Kancelária pre spoluprácu s organizáciami civilnej spoločnosti zviditeľnili všetky procesy schvaľovania nových alebo menenia a dopĺňania existujúcich zákonov. Aj to všetkým zainteresovaným stranám, vrátane organizácií civilnej spoločnosti. Keby sa tak robilo, nedošlo by k situácii, že sa Autonómne ženské stredisko (AŽS) len náhodou dozvedelo o možnosti pripomienkovať nový návrh Zákona o výkone a zabezpečení v tom zmysle, aby bol krytý aj aspekt veľkého počtu predmetov vzťahujúcich sa na neplatenie alimentov. AŽS navrhlo, aby v prípadoch, keď navrhovateľky nemajú prostriedky na platenie súdnej taxe vopred, výkonný sudca mal možnosť rozhodnúť, aby sa ten

Ich odstránenie potrvá. Netreba zabúdať, že je súdnictvo jedným z oporných, nosných stĺpov štátu, a jasné je, že je aj ono v podstate také, aká nám je i spoločnosť. Ani na to naše už príslovečné: že sú mnohé potrebné zmeny chápané ako tenký ľad, na ktorý vkročí len ten, čo musí. Iní pritom majú kopu výhovoriek, prečo stoja na brehu, pasívne sa na všetko dívajúc.

Ďuro Varga

Oto Filip

o to prejavuje záujem iba jedna strana. V tom prípade veľkú úlohu preberá Centrum pre sociálnu prácu, s ktorým naši spolubesedníci – otcovia v žiadnom prípade neboli spokojní. Žiaľ, nevypočuli sme si aj protiargumenty, keďže v novosadskom Centre pre sociálnu prácu nemali záujem hovoriť pre náš týždenník. „Apelujem na rodičov, aby sa pri rozvode snažili dohodnúť, lebo nie sú oni dôležití, ale ich deti. Snažte sa nájsť pomoc, radu, či už v našom združení, alebo v hociktorej inštitúcii. Ak sa vy nedohodnete, niekto iný to spraví vo vašom mene a nikto nebude spokojný,“ poukazuje na záver predseda Združenia otcov.

5 /4684/ 30. 1. 2016

Týždeň ŠTVRŤSTOROČIE PO OBNOVENÍ NAŠEJ MATICE

Postoje bývalých predsedov Jaroslav Čiep

lani v auguste uplynulo 25 rokov od obnovenia Matice slovenskej v Srbsku. Treba si uvedomiť, že v matičnej činnosti je obdobie rokov 1990 – 2015 dvojnásobne dlhšie od toho prvotného, keď zakladali v Petrovci MSJ roku 1932 a jej činnosť trvala do roku 1941, po vojne doznela v rokoch 1946 až 1948. Predsa pri obnovení súčasnej Matice doba a spoločenské pomery boli už iné. Azda aj národný zápal bol väčší. Svedčí o tom aj 30 miestnych odborov, ktoré sa následne zakladali. Najprv v Kysáči, a potom rad radom a napríklad iba v januári tohto roku svoje štvrťstoročie zaznamenajú MOMS v Báčskej Palanke, Kulpíne, Erdevíku, Selenči, Báčskom Petrovci a Pivnici. V polovici novembra sme na elektronické adresy bývalých predsedov, resp. štatutárnych zástupcov Matice slovenskej v Juhoslávii, dnes v Srbsku, zaslali listy, aby sa pri okrúhlom jubileu MSS a MOMS vyjadrili o tom, ako oni videli a vidia činnosť Matice. Pri príležitosti štvrťstoročia činnosti obnovenej Matice zaumienili sme si zmapovať postoje a náhľady predsedov a aktérov, ktorí každý jeden vo svojom období tvarovali činnosť Matice. Ako ste pociťovali zakladanie MSJ, resp. aké ste mali očakávania od Matice a jej činnosti?

Michal Spevák (predseda v rokoch 1990 – 1996): – V čase, keď sme obnovovali Maticu, spoločenská situácia bola veľmi zlá a v tom nepriaznivom čase sa

www.hl.rs

nám natískali otázky národného obstátia. Rozmýšľalo sa o založení zväzu, ale predsa prevládla mienka založiť Maticu. Keďže sme viacerí boli činní v petrovskom divadle, tam sme našli aj živnú pôdu na jej založenie a vyšli sme s výzvou k verejnosti, ktorá mala veľkú ozvenu. Mapovali sme, koho máme činného v každej dedine, a tak sme získali zázemie, prichystali sme platformu pôsobenia MSJ, a potom sa to už točilo veľmi rýchlo. Vietor do plachiet k tomuto činu nám dali aj médiá. Cieľom nám bolo vytvoriť silnú slovenskú národnú strechu, z toho potom vzniklo aj slovné spojenie strešná organizácia. Nadšenie bolo veľké a za dva dni sme získali až 8 000 podpisov. Matičnou činnosťou sme sa snažili kryť celkové problémy tunajších Slovákov, nielen kultúrne či národnostné, ale aj hospodárske a existenčné. Rastislav Surový (predseda v rokoch 1997 – 2005 a čestný predseda): – Napriek rozdielnym názorom o zakladaní, čiže obnovení práce MSJ a jej budúceho poslania v prípravnom období, predsa si Slováci v Juhoslávii znovu založili MSJ v Báčskom Petrovci. Slováci vo veľkom počte podpisovali vyhlášku, že súhlasia s Platformou a so Štatútom MSJ a zhodujú sa vstúpiť do jej radov. V Kysáči v priebehu niekoľkých dní vyhlášku podpísalo 600 občanov, budúcich matičiarov. MSJ

Informačno-politický týždenník

pociťovali ako svoje združenie, bez ohľadu na svoje vzdelanie, spolkovú, politickú, náboženskú alebo inú príslušnosť, lebo v jej budúcej práci a poslaní videli záruku v uskutočňovaní a zachovávaní svojich národnostných práv a prianí.

Dr. Ján Babiak (predseda v rokoch 2005 – 2006): – Idea o založení národnej organizácie bola geniálna a možno aj jedine možná v politickej situácii, aká vtedy bola. Prekvapila však nezhoda, miestami aj nevraživosť okolo typu tejto organizácie. Keď národné nadšenie vyhrotilo v zakladanie Matice, všetko sa zdalo byť v poriadku, od nadšenia, elánu v konaní, v realizácii prvých krokov, v obetavosti prvého predsedu atď. Potom však našli v Matici útočisko aj niektorí karieristi, prejavili sa aj nejaké tvrdohlavé stavy tých silnejších MOMS, aby nakoniec do Matice zavítala aj politika. Predsa zhruba tie prvé roky dobre dopadli a kde

by nám bol koniec, keby sme v začatom i pokračovali. Branislav Slivka (štatutárny zástupca v rokoch 2006 – 2009): – Po viac ako 40-ročnej absencii strešnej ustanovizne v kultúre Slováci húfne reagovali na iniciatívu k obnoveniu MSJ. Práve tak ako i moje prostredie, i moja rodina a ja sme s radosťou podporili túto iniciatívu. Po prvotnom radostnom, emotívnom precitnutí z činu obnovenia vtedajšie vedenie výborne zabodovalo aj k budúcej racionálnej a kultúrnej náplni života vojvodinských Slovákov. Založením miestnych organizácií v našich prostrediach Matica si vytvorila solídny základ pre budúcu činnosť. Verím, že obnovenie Slovenských národných slávností, pod vedením Matice, bolo vrcholom jej činnosti v prvom období. O čo ste sa snažili v čase, keď ste boli predsedom Matice, ktoré boli hlavné charakteristiky tej činnosti, prípadne, o čo ste sa pokúsili a čo sa vám nepodarilo? Michal Spevák: – Kým som bol v čele Matice, so spolupracovníkmi sme sa snažili zobudiť uspané národné povedomie a všade, kde boli na to podmienky, pozakladať miestne odbory a do tej práce zapájať celé dediny. Za dva roky sme už mali založených 27 MOMS, a potom sme prichystali riadne voľby orgánov matičného ústredia. Prioritou nám bolo obnoviť Slávnosti, čo sa nám podarilo roku 1992. Hoci prvé SNS boli skromné, predsa zohrali svoju úlohu a stali sa tradičnými. Ďalším cieľom nám bolo vystavať internát pri tunajšom gymnáziu, aby sme v ňom mali žiakov zo všetkých slovenských dedín a miest. Dotiahli sme to do konca vďaka Slovenskej republike a tešíme sa z toho, že internát dodnes slúži svojmu cieľu. V krízových rokoch sme chceli pomôcť našim deťom študovať na vysokých školách a za tých 6 rokov štipendium na Slovensku získalo 144 našich • TÝŽDEŇ •

študentov, ale problém nastal, že sa tí študenti nevracali domov. Pracovné miestnosti sme mali skromné, kancelária bola nad poštou. Zanášali sme sa ideou získať pre Maticu dom, ale sa nám to nedarilo. V období vojny sme dennodenne hájili nielen ľudské práva, ale aj životy Slovákov v Iloku a v iných dedinách. Matica vtedy zohrala výnimočnú diplomatickú úlohu. Rastislav Surový: – Ako štatutárny zástupca MSJ v dvoch mandátoch som sa v spolupráci s orgánmi MSJ snažil dôstojne reprezentovať Maticu doma i v zahraničí. Vedľa existujúcich MOMS prikladal som ruky pri založení odborov v menších prostrediach. Napriek veľmi neprajným spoločenským pomerom (agresia NATO paktu, povojnová situácia v krajine), MSJ neprerušovala svoju prácu, ba naopak organizovala SNS a v súlade s pomermi rozvíjala prácu. Vďaka matičiarom, Slovákom v krajine i v zahraničí a donátorovi Ľudovítovi Mišíkovi z Ružomberka a iným zakúpili sme budovu v strede Petrovca, potom úplne zrenovovanú dali do prevádzky a MSJ si konečne zabezpečila primerané, úhľadné pracovné miestnosti na svoju prácu. Po založení NRSNM sa zmenilo aj postavenie a náplň práce MSS a prišlo do protikladných názorov medzi členmi NRSNM z dvoch listín, ktoré boli zárodkom vzájomných (neprajných) vzťahov medzi členmi NRSNM v jej ďalšom pôsobení, aj na relácii medzi NRSNM – MSS, čo sa ukázalo ako nie veľmi prospešné pre existenciu Slovákov v Srbsku. Dr. Ján Babiak: – V čase, keď som bol predsedom, zastával som politiku prejsť zo slov na skutky, žiadal som detailné plány a zoznamy aktivít čelnej pozície a jednotlivých orgánov (aj odbornosti v nich), zastával favorizovanie malých a zamedzovanie „prepotentných“ MOMS, zastával politiku inovácií v Matici, aj stanov, položil otázku proporcionálneho financovania zo strany štátu podľa vzoru Matice srbskej a snažil sa vybojovať aj grantové financovanie, zveľadiť vydavateľskú matičnú činnosť (vydanie Slovenského • TÝŽDEŇ •

matičiara a tri čísla Matičného pamätníčka) atď. Podarilo sa vymôcť financovanie Matice zo strany APV (sekretariát pre vedu a technológiu – iniciatívu dotiahol B. Slivka), ale práca na nových stanovách sa zastavila. Petrovčania si pretisli svoje vlastné (skoro repetícia prvých stanov), zastavené bolo publikovanie matičných časopisov... Osobne mi stále kládli polená pod kolená a po mojej demisii bola zrušená zostava najodbornejšej komisie – právnickej a v celej koncepcii matičného vedenia sa do popredia začal vysúvať MOMS z metropoly.

Branislav Slivka: – V období rokov 2005 až 2009 najprv ako podpredseda a od roku 2006 ako štatutárny zástupca na poste úradujúceho predsedu Matice snažil som sa zrealizovať plán práce Dr. Jána Babiaka, ktorý prezentoval na volebnom zhromaždení. Podpisovaním Memoranda s pokrajinou Vojvodinou na päť rokov som stabilizoval financovanie činnosti Matice vo výške 500 000 dinárov ročne, ktoré trvá dodnes. Snažil som sa zviditeľniť našu Maticu nielen medzi Slovákmi vo Vojvodine a na Slovensku, ale aj v kultúrnom prostredí Srbska. Vyvrcholilo to tým, že som zorganizoval stretnutie troch najčinnejších Matíc: srbskej, bunjevskej a slovenskej v Báčskom Petrovci. Na môj návrh predsedníctvo Matice zrealizovalo iniciatívu, aby každý MOMS, ktorý disponuje vlastnými miestnosťami, bol vybavený počítačovou technikou. Svoj mandát som ukončil zaobstaraním nového auta pre potreby činnosti našej Matice od Matice slovenskej zo Slovenska. Ako sa pozeráte na činnosť

Matice v súčasnosti a kam by ona mala zacieliť svoje pole pôsobnosti? Michal Spevák: – Matica by sa aj v súčasnosti mala zaoberať otázkami celkového postavenia Slovákov u nás. Založením NRSNM Matica je posunutá na okraj, ale to neznamená, že Matica nemá čo robiť. Je mi ľúto, že sa nikto neohlási, keď sa niekomu berie majetok, ako je to v prípade komasácie. Matica sa aktívne nezaoberá ani uskutočňovaním národnostných práv, ani tým, koľko máme zamestnancov, ktorí hovoria po slovensky v štátnych službách ap. Kedysi mi zazlievali, že som sa zapodieval politikou, ale v tom čase sme všetkým stranám museli vysvetľovať, čo chceme a aký máme program. A čo máme dnes? Jedenásť rokov vedenie Matice kritizovalo Radu pre spolitizovanie a pri posledných voľbách na matičnej listine sa našli práve politickí predáci a Matica sa spriahla s tými, ktorí jej doteraz najviac znemožňovali doriešiť si existenčné problémy. Práve tí jednotlivci utlmili Maticu a jedna politická strana prebrala „patronát“ nad ňou. K tomu predsedníčka slabo podnecuje činnosť orgánov Matice a Maticou sa spravuje autokraticky.

Rastislav Surový: – Bez ohľadu na aktuálne pomery a spoločenský život v krajine, v ktorej žijeme, Slováci si nutne musia zachovať to, čo získali vo svojom viac ako 250-ročnom pretrvávaní na týchto priestranstvách a v tom nikto nemôže a nemá právo ignorovať prácu MSS v minulosti, v súčasnosti a v budúcnosti. Vyžaduje sa prospešná činnosť a spolupráca ústredia MSS s jej

základňou, členstvom, s predsedníctvom Matice, aktívnejšia práca Správnej rady s orgánmi MSS určenými stanovami. Pri všetkom je žiaduca aj iniciatíva MOMS, jej členstva a správnych rád, lebo skutočnosťou je, že v daných podmienkach aktivity v jednotlivých MOMS sú minimálne, alebo sa ani neprejavujú. Nevyhnutná je vzájomná spolupráca (netvrdím, že ona nejestvuje) medzi MSS so všetkými osvetovými inštitúciami, spolkami a združeniami občanov, cirkvami. Treba zachovávať maximálnu spoluprácu s inštitúciami v krajine, ako i s inštitúciami na Slovensku a so združeniami Slovákov žijúcich vo svete. Dr. Ján Babiak: – Činnosť Matice v súčasnosti? Nijaká, vlastne aktivita je, ale v rámcoch mimo matičných. Z aktivít na roli národa dedičnej beží sa na pole kultúrne, oslavujú sa jednotliví literáti, mieša sa do kompetencií NRSNM. Najvšeobecnejšie: vedenie Matice nám nikdy nebolo menej odborné ako teraz. Vždy sme mali tajomníka právnika a teraz ani to nemáme. A ešte jedno: nikdy nebolo viac peňazí v MSS ako teraz a nikdy nezodpovednejšieho financovania položiek, ktoré predpokladajú stanovy alebo ktoré vedeniu naložili realizovať zodpovedné orgány Matice. A o všetkom, bez ohľadu na to, ako sa na kompetentnej úrovni rozhodne, konečné slovo má predsedníčka (a jej úloha je, čuduj sa svete, výkonná). O tom, ako si svoju funkciu koná, ani nehovoriť. Ako ďalej? Nuž z tejto turistiky vrátiť sa na roľu národa dedičnú. Robiť pre slovenský národ a nie pre zisk jednotlivcov v nej. Nie je všetko v materiálnych hodnotách a ak takto pôjdeme, prídeme potiaľ, že peňazí možno bude, nie však aj nás Slovákov. Branislav Slivka: – Pokým činnosť Matice slovenskej bude v smere realizovania preambuly a matičných cieľov, netreba sa obávať o budúcnosť Matice a kultúrneho života tunajších Slovákov. Samozrejme, že každý jeden predseda si musí určiť náplň práce a priority v práci Matice.

5 /4684/ 30. 1. 2016

Slovensko SLOVENSKÍ PEDAGÓGOVIA ZAČALI ČASOVO NEOBMEDZENÝ ŠTRAJK. VLÁDA IM NEMIENI VYHOVIEŤ.

Odhodlaní učitelia Rastislav Boldocký

si dvetisíc ľudí prišlo v chladnom a daždivom počasí podporiť v pondelok 25. januára protest učiteľov. Tí sa okrem zvýšenia tarifných platov dožadovali aj lepšieho vybavenia škôl. Demonštrácia však bola len začiatkom, spolu s ňou odštartoval aj časovo neobmedzený štrajk. Je to v mnohých smeroch pre Slovensko netypický protest. Neorganizuje ho totiž najväčšia odborová organizácia, ale apolitické združenie pedagógov Iniciatíva slovenských učiteľov. Ďalej štrajkujúci tvrdia, že im nejde len o mzdy, ale o celkové zlepšenie postavenia v spoločnosti a o zlepšenie podmienok práce. Okrem zvýšenia platov o 140 eur od 1. januára 2016 a o ďalších 70 eur od 1. januára 2017, žiadajú aj dodatočných 400 miliónov eur pre rezort školstva. Tieto peniaze by išli na vybavenie škôl. Pedagógovia tiež žiadajú dodatočné možnosti vzdelávania sa, vrátane študijných pobytov v zahraničí. Vláda učiteľom odkazuje, že

ich požiadavky sú nereálne a súvisia s blížiacimi sa parlamentnými voľbami. „Iniciatíva nemôže nič dosiahnuť, s nikým sa rokovať nebude,“ odkázal učiteľom minister školstva Juraj Draxler.

všetkých by bolo najlepšie, keby sa po takmer trojtýždňových zimných prázdninách mohla rozbehnúť výučba. Legislatívny proces je uzavretý a do 5. marca pre učiteľov viac urobiť

Záber z protestu učiteľov (Foto: Juraj Roščák)

„Mrzí ma načasovanie akcie aj to, že je po tom, čo sa platy zvyšovali a presahujú 1 000 eur.“ V podobnom duchu sa vyjadruje aj premiér Robert Fico. „Pre

nemôžeme,“ citovali ho médiá. Vláda učiteľom práve ponúka možnosť podieľať sa na tvorbe programového vyhlásenia ďalšej vlády.

Zaujímavosťou je aj to, že dve strany sa nedokážu zhodnúť ani na základných faktoch. Iniciatíva napríklad tvrdí, že učitelia zarábajú 600 až 800 eur, podľa ministerstva v skutočnosti ich mzdy sa pohybujú okolo tisíc eur. Podobne nie je jasné, koľko učiteľov sa pripojilo k štrajku. Iniciatíva hovorí o takmer 12-tisíc pedagógoch, minister Draxler udáva číslo okolo sedemtisíc. K tomu tiež dodáva, že v prvý deň protestu zostalo uzavretých len 2,6 percenta škôl. Štrajkujúci učitelia zasa pripomínajú, že mnohí pedagógovia štrajkujú aj v školách, ktoré zostali otvorené. V každom prípade sa v čase našej uzávierky skoré riešenie konfliktu nečrtalo. Vladimír Crmoman z Iniciatívy slovenských učiteľov sa zaprisahával, že tentoraz pôjdu do konca. „Zaplnili sme námestie a cesty. Celá spoločnosť si musela všimnúť, že sa tu niečo deje a učitelia povstali a chcú zmenu. Chcú zmenu teraz,“ povedal médiám a pripomenul, že ich heslo je Spolu vydržíme.

SRBSKO VYDALO PRÁVOPLATNE ODSÚDENÉHO ŠÉFA NEBANKOVÉHO SUBJEKTU HORIZONT SLOVAKIA

Matík na Slovensku R. Boldocký

o takmer štrnástich rokoch na úteku a dlhom ukrývaní v Novom Sade si František Matík konečne odpyká trest za podvod. O jeho definitívnom vydaní rozhodol v polovici januára srbský minister spravodlivosti Nikola Selaković. Stalo sa tak necelý rok po jeho zatknutí srbskou políciou. František Matík v deväťdesiatych rokoch spolu s Mariánom Šebeščákom a Vladimírom Frunim riadil nebankový subjekt Horizont Slovakia. Išlo o klasickú pyramídovú hru. Horizont vyplácal vysoké úroky z vkladov nových klientov. Na rovnakom princípe v Srbsku fungovala

www.hl.rs

Dafiment banka či Jugoskandik. Keď sa pyramída zrútila, o svoje úspory v spoločnosti Horizont Slovakia prišlo až 170-tisíc Slovákov. Fruniho a Šebeščáka polícia zatkla už v roku 2002, Matíkovi sa však podarilo utiecť do zahraničia. Súd ho v roku 2007 v neprítomnosti odsúdil na 11 a pol roka za mrežami, v skutočnosti sa Matík pohyboval na slobode až do 28. januára 2015. Vtedy ho v Novom Sade na základe zatykača Interpolu zadržala srbská polícia. Hoci to vyzeralo, že vydanie na Slovensko bude formalita, v skutočnosti celý proces trval viac ako jedenásť mesiacov. Matík sa

Informačno-politický týždenník

viackrát odvolal, navyše konečné rozhodnutie súdu o vydaní musel ešte podpísať aj minister. Časť slovenských médií dokonca špekulovala, že Matíkovi uplynie ročná vydávacia väzba a dostane sa na slobodu. Našťastie, nestalo sa tak a odsúdeného koncom januára dopravili na Slovensko. „Odsúdený nastupuje alebo sa prijíma do výkonu trestu v Ústave na výkon väzby, kde po vykonaní psychologického vyšetrenia, určenia zdravotnej klasifikácie a s ohľadom na súdom stanovený stupeň stráženia rozhodne generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže o ústave, v ktorom bude následne vykonávať trest odňa-

tia slobody,“ uviedol následne pre médiá riaditeľ kancelárie Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže Adrián Baláž. Zdroj fotky: PZ • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA POD NÁZVOM SLOVO MÁ HOSPODÁRSTVO V STAREJ PAZOVE

O opatreniach na rozvoj hospodárstva Anna Lešťanová

Národnom dome futbalu v Starej Pazove sa v utorok 19. januára uskutočnilo desiate zasadnutie Hospodárskej rady Obce Stará Pazova (v rozšírenom zložení) pod názvom Slovo má hospodárstvo. Na schôdzi sa zúčastnili predstavitelia Ministerstva hospodárstva, Obce Stará Pazova, riaditelia staropazovských verejných podnikov a stredných škôl, ako aj tamojší poprední podnikatelia. V úvodnej časti zasadnutia prezentáciu na tému Opatrenia na zotavenie hospodárstva a investícií mala Tamara Jurenićová, špeciálna poradkyňa ministra hospodárstva. Vo svojom prejave o. i. vyzdvihla, že novým Zákonom o investíciách sú vyrovnaní domáci a zahraniční investori a podnikatelia a že malé a stredné podniky tvoria základ hospodárstva v Srbsku. V snahe podporiť ich ekonomický rozvoj Ministerstvo hospodárstva v tomto roku, ktorý je inak vyhlásený za rok podnikateľstva, vyčlení značné prostriedky prostredníctvom početných programov a projektov.

Lazar Đukić (zľava), Tamara Jurenićová a Đorđe Radinović na zasadnutí v Národnom dome futbalu v Starej Pazove

Podľa slov Jurenićovej 11. januára s prácou začala Rozvojová agentúra Srbska, takže zánikom SIEPA a NALED nie je prerušená kontinuita práce, lebo všetkých 111 projektov v záujme rozvoja hospodárstva Srbska sa nehatene realizuje. Nový zákon zabezpečuje i nové kritériá na udelenie subvencií, o čom bude rozhodovať Rada pre ekonomický rozvoj, členmi ktorej sú ministri pre prácu a zamestnávanie, hospodárstvo a financie, tiež riaditelia Rozvojovej agentúry Srbska a Hospodárskej komory Srbska. Nový zákon umožňuje otvorenie kan-

celárie pre pomoc investorom vo všetkých lokálnych samosprávach. Zhromaždeným podnikateľom, prevažne majiteľom väčších súkromných hospodárskych subjektov, sa prihovoril i predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović. Hovoril o investičných infraštruktúrnych plánoch obce na rok 2016, ktoré v značnej miere prispejú aj k zveľadeniu podnikateľstva. Podľa jeho slov Staropazovská obec toho času realizuje niekoľko významných projektov, medzi ktoré zaradil spájanie dvoch autostrád, výstavbu kargo strediska, výstavbu kanalizácie na

NOVÝ SAD

Výročie Novosadskej razie Elena Šranková

ri pamätníku Rodina v Novom Sade si v piatok 22. januára početní občania a predstavitelia spoločensko-politického života pripomenuli 74. výročie zlopovestnej Novosadskej razie. Podujatie spoločne organizovali Mesto Nový Sad, Židovská obec Nový Sad a Eparchia báčska. Zhromaždeným sa prihovoril Miloš Vučević, primátor mesta Nový Sad, ktorý povedal, že dni, keď Horthyho fašisti v roku 1942 zavraždili a pod ľad vrhli niekoľko tisíc Novosadčanov, zostanú smútkom, ktorý mesto večne uschová v sebe. Povedal, že v Dunaji zostali celé generácie, celé jedno mesto, ako i to, že to boli • ĽUDIA A UDALOSTI •

Vence k pamätníku položili početné delegácie

najtemnejšie a najkrvavejšie dni v dejinách Nového Sadu. Tradične počas pietnej spomienky na nábreží Dunaja vystúpili chóry Svätého Georgija a Hašira a poctu obetiam razie vzdali Srbská pravoslávna cirkev

v čele s episkopom jegarským Jeronimom a židovské spoločenstvo s besedou vrcholného rabína Srbska Isaka Asiela. Vence k pamätníku položili delegácia Nového Sadu, predstavitelia veľvyslanectiev Ma-

území celej obce prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva. O možnostiach spolupráce medzi podnikateľmi a troma strednými školami (Gymnázium Branka Radičevića, Ekonomicko-obchodná škola Vuka Karadžića a Technická škola), teda potenciálnymi kádrami, ktoré tiež majú dôležitú úlohu v rozvoji hospodárstva, sa zmienil Lazar Đukić, riaditeľ Technickej školy v Starej Pazove. Prítomní podnikatelia na zasadnutí mali možnosť dostať konkrétnejšie odpovede na otázky, najmä od špeciálnej poradkyne ministra hospodárstva T. Jurenićovej. V rozprave sa zúčastnili Rifat Čaušević, predseda Združenia podnikateľov Starej Pazovy, ktorý hovoril o nových predpisoch, ktoré štát pripravuje, Cviko Krunić, predseda Združenia podnikateľov Novej Pazovy, ktorý pochválil spoluprácu s lokálnou samosprávou. Krunić navrhol, aby sa Staropazovská obec, vzhľadom na svoju dlhú tradíciu, stala strediskom remeselníctva. Viacerí podnikatelia sa zaujímali o podmienky na získanie prostriedkov od štátu.

ďarska a Izraelu, predstavitelia Židovskej obce Nový Sad, Zväzu židovských obcí Srbska, Matice rómskej a predstavitelia potomkov obetí razie. Veniec spustili aj do vĺn Dunaja. Členky Kola srbských sestier ponúkali koljivo a pogaču. Na záver pietnej spomienky vence k pamätníku položili aj delegácie Zhromaždenia AP Vojvodiny a Vojnových veteránov všetkých vojen. Po zakončení programu pri pamätníku Rodina nasledovala spomienka pri spomienkovej tabuli na novosadskej pláži Štrand. Okrem toho Kultúrne centrum Nového Sadu aj tohto roku zorganizovalo program Ľadové ticho. Prostredníctvom debát, prednášok a projekcií dokumentárnych filmov sa návštevníci mohli dozvedieť viac o Novosadskej razii a holokauste. O udalostiach, ktoré sú výstrahou a spomienkou na obete, na ktoré nikdy nesmieme zabudnúť.

5 /4684/ 30. 1. 2016

Ľudia a udalosti OBEC PETROVEC PODPÍSALA EURÓPSKU CHARTU O RODOVEJ ROVNOSTI

Pomôcka na prípravu akčného plánu Katarína Gažová

lávnostné zasadnutie Rady pre rodovú rovnosť Obce B. Petrovec usporiadali v stredu 20. januára v budove obce. Náplňou schôdze bolo ozrejmenie a podpísanie Európskej charty o rodovej rovnosti na lokálnej úrovni, ktorú Zhromaždenie obce B. Petrovec prerokovalo a schválilo na svojom poslednom minuloročnom zasadnutí 29. decembra 2015. Zasadnutie otvorila predsedníčka Rady pre rodovú rovnosť Katarína Zorňanová. Tajomník Zhromaždenia obce Svetoslav Majera prečítal text rozhodnutia Zhromaždenia obce o schválení Európskej charty o rodovej rovnosti na lokálnej úrovni. V ňom sa okrem iného uvádza, že charta je programovým základom plánovania v oblasti rodovej rovnosti na lokálnej úrovni a zároveň bude vo funkcii lokálnej stratégie v tejto oblasti. Európska charta poskytuje rámec na vypracovanie Lokálneho akčného plánu Obce B. Petrovec na zveľadenie postavenia žien a rodovej rovnosti v rokoch 2016 – 2020. Zároveň tajomník pripomenul, že text charty bol už

koordinátorka pre rodovú rovnosť Stálej konferencie miest a obcí a nacionálna koordinátorka pre sledovanie uplatňovania Európskej charty o rodovej rovnosti, ktorá podrobnejšie vysvetlila podstatu dokumentu. Spomenutá charta vznikla roku 2006 výsledkom práce Rady európskych miest a regiónov. Doteraz ju podpísalo 1 500 miest a obcí v Európe a 30 miest a obcí v Srbsku. Prax ukázala, že je spravovanie miest Koordinátorka Rozeta Aleksovová (zľava), a obcí účinnejšie, predseda obce Pavel Marčok a predsedníčka keď sa uplatňuje Rady pre rodovú rovnosť Katarína Zorňanová perspektíva rovnosti mužov a žien. Je vlani zverejnený na webovej stránke rad príkladov v oblastiach, ako sú obce, aby sa občania mohli infor- urbanizmus, premávka a iné, ktoré movať o obsahu. sa môžu skvalitniť, ak sa akceptujú Na slávnostnej schôdzi sa potreby rôznych životných štýlov zúčastnila i Rozeta Aleksovová, rôznych skupín spoločenstva. Aktu-

DDOR NOVÝ SAD SA STAL NAŠOU PRVOU POISŤOVŇOU S CERTIFIKÁTOM ISO 10002:2007

Dôvera spája Oto Filip

urópske pravidlá správania sa, európske štandardy a normy. Sú to pojmy, ktoré si treba náležite osvojovať nielen v rovine verbálnej, ale aj vo sfére činov. Vedomí sú si toho aj predstavitelia poisťovacej spoločnosti DDOR Nový Sad, ktorí celé mesiace úsilia vložili do získania certifikátu ISO 10002:2007, regulujúceho správanie ohľadom sťažností spotrebiteľov. Zavedenie a uplatnenie uvedeného štandardu je teda dlhým a zložitým procesom pozostávajúcim z celého radu seminárov a školení mnohých zamestnancov s cieľom vzdelávať ich a prispôsobovať. Výsledkom takýchto snáh je i značka Chránený spotrebiteľ, ako potvrdenie vysokého štandardu

www.hl.rs

spokojnosti užípríznačnosťou ich vateľov ich sluspoločnosti. Zákžieb. Ide vlastladnými smernicami ne o zákonom v pôsobení poisťovchránený znak ne sú zodpovedný a dôvery určený férový postoj k všetspotrebiteľom kým, smelé razenie ako záruka, že cesty vpred, riadenie určitý podnik či sa ideami sociálnej spoločnosť dospravodlivosti a zodsiahli najvyššiu povednosti, trvanie úroveň kvality na kvalite a rozšírení služieb, ktoré služieb. Prvým kriponúkajú. tériom v tom je nePredstaviustále vzdelávanie, keďže nie je ľahko byť t e l i a D D O R Dr. Giorgio Marchegiani vyzdvihujú, že predvojom. retrográdne nastupovanie a pod– Získanie značky Chránikanie, uzavieranie sa do seba nený spotrebiteľ je pre našu spoa zaoberanie sa výlučne vlastnými ločnosť veľmi dôležité už tým, problémami, prípadne stagno- že ide o veľký výdobytok. Našou vanie, nikdy neboli ani nebudú stálou orientáciou je nadviazanie

Informačno-politický týždenník

álne pre Obec B. Petrovec je to, že sa bude dať uplatniť na vypracovanie akčného plánu, zveľadenie ekonómie. Po podpísaní charty o rodovej rovnosti obec dostane príručku na vypracovanie akčného plánu, ktorý má pripraviť za dva roky. Do všetkých rozhodnutí a plánov v súvislosti s akčným plánom majú byť zapojení aj občania, a to formou verejných rozpráv, organizovaním fókusových skupín. Takým spôsobom sa umožní občanom priamo sa zapojiť do procesu, vyjadriť svoje potreby a vízie, a tak prispieť k rozvoju obce, čo aj je podstatou charty. Predseda obce Pavel Marčok, ktorý Európsku chartu o rodovej rovnosti na lokálnej úrovni slávnostne podpísal, hovoril o tomto dokumente ako o prírodnom procese lokálnej politiky, ktorá je založená na solidarite a rovnoprávnosti. Pri podpisovaní charty boli prítomní členovia Rady pre rodovú rovnosť Obce B. Petrovec, zástupca predsedu ZO Spasoja Prodanov, členka Obecnej rady Katarína Melegová-Melichová a riaditeľka obecného Strediska pre sociálnu prácu Aleksandra Arseninová. takých vzťahov so zákazníkmi, ktoré sú transparentné a v ich záujme. Našou snahou je tiež prispieť k rozvoju poisťovacej činnosti v každom štáte, kde sme ako talianska spoločnosť prítomní, teda aj v Srbsku. Veľmi významné je najmä získať a udržať dôveru klientov, – vyzdvihuje generálny riaditeľ DDOR Nový Sad Dr. Giorgio Marchegiani. Ochrana spotrebiteľov je právnou oblasťou a kategóriou ústavy, o ktorej sa v rokoch pred nami bude hovoriť a rokovať stále viac. Lebo ide o významný segment verejnej politiky, ktorý oveľa viac než doteraz musí byť založený na trhových hospodárskych princípoch, rešpektovaní príslušných zákonov a dobrých podnikateľských zvykoch a mravoch. Len tak dôvera bude spájať nás všetkých ako kupujúcich a konzumentov so spoločnosťami angažovanými a pôsobiacimi na trhu: od tých výrobných po tie poisťovacie. • ĽUDIA A UDALOSTI •

BÁČSKOPETROVSKÁ OBEC

Vrátia peniaze vyčlenené na samozdanenie Jaroslav Čiep

súdnou cestou vymáhali peniaze, ktoré im zrazili z platov v prospech nelegi apríli roku 2013 občania Pettímneho samozdanenia, požadované rovca pre nedodržanie vrátili z obecného rozpočtu. vytýčených priorít, preV týchto dňoch sa zadovšetkým išlo o výstavbu čali organizovať aj učitelia bazéna, v referende zamietli v petrovskej základnej škole zavedenie samozdanenia a v gymnáziu, ktorí za pomoci na nasledujúce päťročné právneho zástupcu tiež chcú obdobie (2013 – 2018). Zo svoje peniaze späť. spolu 5 895 voličov žijúcich V piatok 22. januára sme sa v 84 uliciach v Petrovci na rev báčskopetrovskej lokálnej ferende sa zúčastnilo iba samospráve dozvedeli, že 1 010 občanov, teda 17,13 % agilným Kulpínčanom mimovoličov. Proti samozdaneniu súdnym vyrovnaním z obecsa vyjadrilo 538 osôb (53,26 Z obecného rozpočtu začali vracať peniaze ného rozpočtu vyplatili okolo %) a za samozdanenie 467 občanom vyčlenené na nelegitímne 3 milióny dinárov. Predseda samozdanenie v Petrovci, Kulpíne a Hložanoch Petrovčanov (46,23 %). obce Pavel Marčok, vedúci Ústavný súd Srbska následne roku v Kulpíne a Hložanoch, ktoré začalo Oddelenia pre rozpočet, financie a 2013 pre nedostatočné zabezpečenie roku 2010. daňovú administráciu Boško Bogutajnosti vyjadrovania sa na referende Začiatkom tohto roka bolo počuť, nović a Vladislav Tárnoci z Obecného ako nelegitímne zrušil aj to predchá- že takmer sto Kulpínčanom, ktorí si verejného právneho zastupiteľstva

dzajúce kolo samozdanenia na roky 2008 – 2013. Rovnako tak súd zrušil aj vtedy aktívne nové kolo samozdanenia

Z MIESTNEHO SPOLOČENSTVA V BIELOM BLATE

ozrejmili návrh, ako mienia vrátiť peniaze tým, ktorí o to budú žiadať a ktorí majú doklady, že sa im v Petrovci od roku 2008 a v Kulpíne a v Hložanoch od roku 2010 zo zárobkov sťahovali peniaze na samozdanenie. Podniky, v ktorých Petrovčania pracujú, peniaze mesačne kumulatívne platili pre všetkých zamestnancov naraz a neexistuje prehľad splátok pre každého jednotlivca. Preto v Obci Báčsky Petrovec prichystali tlačivá, ktoré od februára bude možné dostať v obecnej správe a v miestnych spoločenstvách, prostredníctvom ktorých pracujúci môžu žiadať o prinavrátenie peňazí. Keď ide o poľnohospodárov, žiadne dilemy nie sú, keďže v obci existuje presný prehľad o tom, kto z poľnohospodárov platil samozdanenie. Poľnohospodári tiež môžu požiadať obec o návrat týchto prostriedkov. Ako bolo počuť od vedúcich obce, v rámci riešenia sporu dohodou sa rozhodli vrátiť peniaze všetkým tým, ktorí o to požiadajú, lebo sú si vedomí, že niekoľko desiatok miliónov, ktoré môžu využiť užitočnejšie, by v opačnom prípade zbytočne minuli na advokátov.

na rôzne súbehy, ktoré sa vypisujú v republikových a pokrajinských orgánoch a pousilujeme sa čím skôr získať prostriedky. Keďže nám v máji vyprší päťročné samozdanenie, už v týchto dňoch na Zhromaždení občanov napodporili turisticko-zábavné podujatia, vrhneme vypísanie nového, z ktorého podľa ktorých je naša dedina známa. by asi polovica prostriedkov mala byť Okrem toho finančne sme podporili usmernená na výstavbu kanalizácie. O aj niektoré iné aktivity pomoc tiež požiadame tak združení a náboženSlovensko, ako aj Maďarsko ských spoločenstiev, – a Bulharsko, s ktorými máme informuje bieloblatský dobrú spoluprácu. Hodnota richtár Miroslav Markuš. celej investície je 120 milióVysoké spodné vody nov dinárov, bez čističky, – už dlho strpčujú život hovorí richtár Markuš. Bieloblatčanov a priam Na zasadnutí s primátonanucujú nutnosť výrom Bieloblatčania upozorstavby kanalizácie. Na nili aj na nutnosť čistenia tieto a niektoré iné melioračných kanálov, problémy poukázali Po uskutočnení vzhľadom na to, že vlani súbehu RMS vlani na zasadnutí Rady MS okolo 60 percent chotára stanovila erb dediny v polovici roka primázasiahli spodné a povrchotorovi Zreňaninu Čedomirovi Janjićovi vé vody a sedliaci takmer nemali úrodu. a riaditeľovi Direkcie pre výstavbu a – Primátor prejavil pochopenie údržbu mesta Goranovi Kravarušićovi. pre tento problém a do konca roka – Naše žiadosti padli na úrodnú sme vďaka prostriedkom z mestského pôdu, takže sme koncom roka do- rozpočtu a VP Vojvodina vode očistili stali dlho očakávaný hlavný projekt niekoľko kilometrov kanálov. Nekofekálnej kanalizácie v hodnote 3,8 nala sa však sľúbená rekonštrukcia milióna dinárov. Prostriedky na tieto pouličného osvetlenia a asfaltovanie účely sú zabezpečené v mestskom Benešovej ulice plánované na rok rozpočte Zreňaninu. Vykonaná je aj 2015. Tieto práce by sa mali uskutočniť revízia projektu, a v tejto chvíli čaká- začiatkom bežného roka, – uzavrel me na stavebné povolenie. Tým sme predseda bieloblatského Miestneho si zabezpečili svojráznu vstupenku spoločenstva Miroslav Markuš.

Svorní a dobre organizovaní Vladimír Hudec

– Zaoberali sme sa hlavne komunálnymi otázkami, ako je úprava stredu re nedostatok vlastných prostried- osady a cintorína, úprava skládky kov mnohé miestne spoločenstvá odpadu, rovnanie poľných ciest. Z doslova živoria a spoliehajú sa prostriedkov z rozpočtu mesta Zrena dotácie z obecných rozpočtov. ňanin sme upravili skládku odpadu za Miestne spoločenstvo v Bielom Blate dedinou. Okrem toho sme upravili 4,5 naďalej má však km poľných ciest a vlastné príjmy z vystavali sme novú miestneho sacestu z drveného mozdanenia a kameňa v dĺžke 1,5 vcelku možno km a v hodnote 5,5 povedať, že je milióna dinárov. dobre organiPravidelne sme zované. Svedčí udržiavali trávniky o tom aj údaj, v strede osady a na že Rada MS vlacintoríne. Keďže ni uskutočnila nám záleží na tom, 14 pracovných aby dedina bola zasadnutí a jedpekne upravená, no slávnostné naša komunálna zasadnutie, na komisia obišla celú ktorých boli Ako dobrý hostiteľ Miroslav dedinu a upozorniprítomní aj čle- Markuš privítal aj hostí la občanov na ich novia Dozornej a účastníkov vlaňajšieho záväzok upratovať ovčiarskeho dňa rady, občas aj vlastné priedomia. predstavitelia združení, ako aj lokálnej Konečne, záleží nám aj na dobrom samosprávy a verejných podnikov. Na mene osady, a preto sme v spolupráci s zasadnutiach rokovali o aktuálnych jednotlivými združeniami občanov boli problémoch a spôsoboch ich riešenia. spoluorganizátormi a finančne sme

• ĽUDIA A UDALOSTI •

5 /4684/ 30. 1. 2016

Ľudia a udalosti Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA ZP HLOŽANY

Narobili sa, ale aj zarobili Juraj Bartoš

ecelá hodina stačila členom Združenia poľnohospodárov Hložany na sprítomnenie vlaňajšej úspešnej činnosti a vytýčenie plánov na aktuálny rok. V sobotu 23. januára na výročnej schôdzi zhromaždenia ZPH niekoľkých členov orgánov združenia nahradili novými. Rozhodli, že členské aj v tomto roku bude 500 dinárov. Správu o činnosti v roku 2015 podal podpredseda ZPH Ondrej Bartoš. Z nej vyplynulo, že hložianski poľnohospodári vlani upravili poľné cesty v celkovej dĺžke asi 100 kilometrov. Ibaže, ako poznamenal spravodajca: „Čoraz menej členov sa zapája do akcie navážania a rovnania ciest.“ Pomenej bolo aj tých, ktorí sa zúčastnili na tradičnej súťaži

Tajomník ZPH Ján Pagáč (zľava), predseda Samuel Rojka, podpredseda Ondrej Bartoš, účtovník Juraj Takáč a pokladníčka Mária Šepráková

o najlepšiu klobásu, víno a pálenku, hoci cieľom spomenutého podujatia je, „aby sa naša dedina dostala na turistickú mapu gastronomických dianí“. Zato veľmi dobre navštívený bol Festival kvetín a Deň zeleniny. Z oboch podujatí poľnohospodári mali aj primeraný zisk, rovnako i zo sedliackej zábavy. V uplynulom

roku poľnohospodári založili špecializované zeleninárske družstvo Dedinská záhrada Hložany; podrobnejšie sa o ňom nehovorilo. V roku za nami členovia ZPH absolvovali 14 prednášok na rozmanité témy a s prispením Obce Báčsky Petrovec kúpili dosku na rovnanie poľných ciest (slúži aj na odhŕňanie snehu).

Pokladníčka združenia Mária Šepráková povedala, že na vlaňajších podujatiach získali 1 139 000 dinárov; v pokladnici sa zvýšilo 131 941 din. Ako informoval účtovník Juraj Takáč, na žírový účet ZPH vlani pribudlo úhrnne 383 703 din. Výlohy tvorili necelých 210 000 din., nuž na žírovom účte zostalo 174 280 din. ZPH vlani hospodárilo pozitívne a počíta s prílevom 870 000 din. (finančný plán na rok 2016 predostrela pokladníčka Šepráková), takže mieni zrealizovať už zachodené podujatia a kúpiť ďalšiu dosku na rovnanie ciest (plán práce podal podpredseda Bartoš). Medzi prítomnými, ktorých úvodom schôdze privítal predseda ZPH Samuel Rojka, bol aj námestník predsedu Báčskopetrovskej obce Siniša Stanivuk, ako i predstavitelia poľnohospodárskych združení z okolia a väčšiny hložianskych spolkov a klubov. Absentovali predseda Rady MS Hložany Ján Bohuš a podpredseda RMS Ján Benko – postrehol v rámci diskusie Ondrej Stupavský.

V ÚSTRETY 2. FEBRUÁRU

Aj od močiarov závisí budúcnosť Oto Filip

pár dní nastúpi utorok 2. február, deň, keď meniny oslavujú Márie, čiže dátum známy ako Hromnice. Spája sa s ním celý rad pranostík. Len niektoré z nich: Ak svieti slnko na Hromnice, hojnosť žita a pšenice. Ak je na Hromnice mráz, bude ich ešte päťdesiat ráz. Hromnice, zimy polovice. Prešli Hromnice, koniec sanice. Ak na Hromnice zo strechy tečie, zima sa dlho povlečie... A už keď sme pri úkazoch prírody, nemožno zabúdať, že 2. február je dôležitý environmentálny deň. Totiž presne pred štyridsiatimi piatimi rokmi 2. 2. 1971 bol v iránskom meste Ramsar podpísaný Dohovor o mokradiach ako prvý z novodobých globálnych medzinárodných dohovorov na ochranu a racionálne využívanie prírodných zdrojov. Jedným z hlavných impulzov na vznik Ramsarskej konvencie

www.hl.rs

bol už začiatkom šesťdesiatych rokov alarmujúci pokles početnosti mnohých druhov vodných vtákov. Podľa niektorých výskumov takmer dve tretiny alebo 64 percent svetových močaristých oblastí bolo zničených od roku 1900 do roku 2015. Myšlienka vyhlásiť Svetový deň mokradí vznikla pri oslavách 25. výročia Ramsarskej konvencie. So zámerom nielen pripomenúť si a osláviť podpísanie prvého významného dokumentu na ochranu biodiverzity a špeciálnych biotopov, ale najmä zdôrazniť význam mokradí pre udržanie ekologickej rovnováhy a zachovanie biologickej rozmanitosti, ako aj poukázať na funkcie a hodnoty týchto citlivých ekosystémov pre človeka a jeho trvalo udržateľný rozvoj. Dohovor z Ramsaru nadobudol platnosť v roku 1975, v súčasnos-

Informačno-politický týždenník

ti má približne stoosemdesiat zmluvných strán a v zozname mokradí medzinárodného významu je ich zapísaných okolo 1 800, zaberajúcich celkovú plochu viac ako 150 miliónov hektárov.

V svetovom zozname Ramsarských pásem čiže Zozname mokradí medzinárodného významu je aj desať lokalít v Srbsku zaberajúcich 64- tisíc hektárov, z ktorých najviac na území Vojvodiny: Ludašské jazero, Obedská barina, Starý Begej – Cárska bara, Slané kopovo, Zasavica... Medzi

nimi je aj Petrovaradínsko-koviljské pásmo (na snímke), v ktorom žije viac ako 170 druhov vtáctva a takmer päťdesiat druhov rýb. V Srbsku je celkovo čosi viac ako šesť percent územia (6,36 percenta) pod režimom ochrany (päť národných parkov, sedemnásť parkov prírody, šestnásť výnimočných oblastí, šesťdesiatdeväť prírodných rezervácií...). Podľa Konvencie o biologickej rozmanitosti schválenej v japonskej Nagoji v roku 2010, do roku 2020 by signatárske krajiny museli mať až sedemnásť percent chránených území. Cieľ členov EÚ je ešte náročnejší – až dvadsať percent územia pod režimom ochrany do roku 2020. Druhá polovica druhej dekády sa už začala... Neostáva iné než oveľa rýchlejšie ako doteraz konať v tomto smere. V záujme prírody a hlavne nás samotných. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PO PRINAVRÁTENÍ LABÁTOVEJ SÁLY V ARADÁČI PÔVODNÝM MAJITEĽOM

Ochotníci bez strechy nad hlavou Vladimír Hudec

eúradný dom kultúry v Aradáči, Labátova sála, ktorú používali prevažne aradáčski Slováci, vystavaná bola začiatkom minulého storočia a bola vo vlastníctve Michala Labáta st., chýrečného klampiara a podnikavého človeka, ktorý sa zaoberal aj obchodom a pohostinstvom. V menšej sieni na rohu bola predajňa a v dnešnej sále – krčma. Labátova krčma odjakživa bola miestom rôznych kultúrnych udalostí. Usporadúvali sa tam tance, hrávali divadlá, premietali filmy. Stretávali sa a svoje aktivity uskutočňovali tiež aradáčski matičiari, iste aj vďaka tomu, že aj nasledujúci majiteľ krčmy Michal Labát ml. bol členom Výkonného výboru MOMS. Ani krčmu, ani predajňu v prvých povojnových rokoch nepostihla nacionalizácia a krčma, vlastne sieň krčmy naďalej zostala miestom organizovania rôznych kultúrnych programov a tancov. Roku 1958 štát však nacionalizoval aj súkromný podnikateľský priestor, čiže krčmy, predajne a dielne, a tak sa aj Labátova krčma a predajňa dostali do spoločenských, resp. štátnych rúk. Rodine Labátovej ponechali iba byt, ktorý je súčasťou budovy. Aj keď v štátnom vlastníctve, sála meno nezmenila, ibaže sa už nevolala krčma, ale jednoducho Labátova sála. Po nacionalizácii tam už nebola ani krčma, ani predajňa, ale iba priestor na kultúrne aktivity, v ktorom sa naďalej usporadúvali tanečné zábavy, folklórny súbor nacvičoval spevy a tance, nacvičovali sa a hrávali divadelné predstavenia a aradáčske spolky a združenia neskoršie začali usporadúvať svoje známe podujatia – tortiádu, vinariádu, klobasiádu. V posledných rokoch budovu dôkladne zrenovovali zvonku i zvnútra, vybudovali toalety, kúpili nový nábytok a moderné kuchynské zariadenie. Zákon o reštitúcii je však neúprosný: • ĽUDIA A UDALOSTI •

Jano Zvara-Moco: Dedina a mesto Zreňanin to nesmeli dovoliť

kútika. Je pravda, že dostali na používanie tzv. starú škôlku, o ktorú sa delili so šachistami, ibaže boli aj odtiaľ, čiastočne aj vlastnou vinou, vyhostení, a teraz jednoducho nemajú kde cvičiť. Hudobný nadšenec Jano Zvara-Moco, ktorý celý svoj život venoval folklóru a v súčasnosti nacvičuje spevácke skupiny a tanečnú skupinu, je veľmi znepokojený. – Aby sme úplne nezaháľali, so spevákmi pracujem u mňa doma, – hovorí. – To však nie je riešenie, a preto mienime osloviť Harmóniu, aby nám raz týždenne poskytli ich miestnosti. Aj otec jedného tanečníka nám ponúkol starorodičovský dom, čo môže byť riešenie, keď sa trochu vyčasí, lebo tam nie je vykurovanie. Ani na jednom z týchto miest však nemožno tancovať, takže tanečná skupina v tejto chvíli

„Všetok odňatý majetok má byť vrátený alebo vynahradený pôvodnému majiteľovi...“ V tom zmysle syn a dcéra Michala Labáta ml. ako jediní dediči podali žiadosť o prinavrátenie konfiškovaného majetku. Patričné orgány pre reštitúciu rozhodli v ich prospech a budova, v ktorej bezmála 60 rokov sídlil aradáčsky dom kultúry, im bola 1. októbra 2015 vrátená. Predtým než formálne prebrali kľúče od svojho majetku, Miestne spoločenstvo odnieslo kompletný inventár – stoly, stoličky, piecky, kuchynské a klimatické zariadenia... Činom prinavrátenia Labátovej sály pôvodným majiteľom je ukrátené predovšetkým Kultúrne centrum Aradáč, resp. Folklórny súbor Mladosť. Niežeby Aradáčania úplne zostali bez spoločenských miestností. Anna Bagľašová: Jediné Je tu ešte jedna sieň, podobná východisko je kúpiť sálu a vrátiť tej Labátovej, tzv. Mládežnícka. ju dedine Okrem toho aradáčske združenia nepracuje. Mám však dojem, majú k dispozícii aj miestnosti že v Aradáči – okrem rodičov združenia občanov Harmónia členov DFS Govličky a členov a niekdajšej škôlky, avšak v kaž- mládežníckej skupiny – to nikodom z tých priestorov už pracuje ho netrápi. Mládežnícka sála je niekto iný. V Mládežníckej sieni si síce vhodná na tanečné skúšky, žinenky rozložili karatisti, v býva- ale po tréningoch karatistov je lej škôlke sú šachisti, miestnosti v takom stave, že by nebolo Harmónie používajú členovia príjemné tam mávať skúšky. rovnomenného združenia. La- Myslím si, že Aradáč, ale aj mesto bátova sála bola miestom, ktoré Zreňanin nesmeli dovoliť, aby používali ochotníci FS Mladosť a dedina zostala bez domu kultúry ktorí teraz zostali bez vlastného a aradáčski ochotníci bez stre-

chy nad hlavou. Museli sa nájsť prostriedky, aby sa majiteľom vynahradil ich majetok, na ktorý zrejme mali právo, a aby to naďalej zostal dom kultúry. Mohlo sa to riešiť dokonca aj omnoho skôr. Nakoľko sa pamätám, pred viacerými rokmi sa uvažovalo o tom, aby sa od majiteľov kúpila aj tá druhá časť budovy, kde by bola galéria a kancelárie. Prečo sa to nestalo, naozaj neviem. V tom prípade by majitelia akiste nepýtali sálu späť. Zároveň sa uvažovalo aj o výstavbe nového domu kultúry, ale neuskutočnilo sa ani jedno, ani druhé. Teraz je už neskoro hovoriť o tom, čo by bolo, keby bolo. Treba uvažovať, ako problém riešiť, a tak umožniť ochotníkom, aby cvičili. Tým skôr, že v Aradáči tohto roku oslávia 230 rokov od príchodu Slovákov do osady a plánujú okrem iného pripraviť galakoncert. Slováci v Aradáči, čiže MOMS, Kultúrne centrum a Spolok žien Ruža od NRSNM dostali dom na používanie, ktorý je ešte stále vo fáze rekonštrukcie a zatiaľ teda nepoužiteľný. K tomu sieň, ktorú tam vystavali, je pre tanečné skúšky malá, takže väčší priestor predsa len bude chýbať. – S Michalom Labátom, jedným z dvoch (staro)nových majiteľov, sme sa krátko po ich prebratí majetku neúradne rozprávali o možnosti, aby dedina od nich kúpila budovu, ale on, žiaľ, onedlho potom umrel. Odvtedy sme sa na tú tému s nikým nerozprávali. Podľa mojej mienky kúpa Labátovej sály je jediné a najlepšie východisko. Predpokladám však, že to nebude malá suma peňazí, a preto by bolo potrebné, aby sa všetky činitele v Aradáči, teda MOMS, Kultúrne centrum, cirkev, občania, ale aj Miestne spoločenstvo a mesto Zreňanin zorganizovali a spoločnými silami zozbierali prostriedky a tú sálu prinavrátili dedine. Pravdaže, ak ju majitelia budú chcieť predať. Kým to neurobíme, kultúra v dedine iste bude len živoriť, – povedala na záver Anna Bagľašová.

5 /4684/ 30. 1. 2016

Ľudia a udalosti NAŠA ANKETA V STAREJ PAZOVE

Čo zaťažuje váš rodinný rozpočet? Anna Lešťanová

Ružena Červenská: – V zimnom období sa v domácnostiach najviac peňazí troví na vykurovanie. Ja sa vykurujem na plyn a ten je azda i najdrahším zdrojom, aspoň podľa účtov. Pred vianočnými a novoročnými sviatkami rodinný rozpočet bolo ťažko ustrážiť, lebo sme hodne peňazí míňali na darčeky, prípravu náročnejších jedál a kúpu drahšej pijatiky. Zvyčajne v tomto mesiaci mám aj oveľa väčší účet za telefón, čo je i pochopiteľné, lebo som najmilším a priateľom viac telefonovala a vinšovala im úspešný nový rok. Január je podľa mňa ešte stále mesiacom sviatkov a tradične v zásobe vždy mám nakúpené 300-gramové čokolády, ak niekto zavíta, aby som mala čo darovať. Okrem mňa v tomto, ako sa hovorí, najdlhšom mesiaci v roku, narodeniny má i môj vnuk, a preto aj moja peňaženka zostala takmer prázdna.

Miroslav Zolnaj: – Som zástancom pravidelného rozvrhovania rodinného rozpočtu bez ohľadu na to, o ktorý mesiac ide. V našej domácnosti najviac prostriedkov v januári, ako aj všeobecne v zimnom období, trovíme na vyplácanie účtov, zvlášť je vysoký účet za plyn na vykurovanie. Predsa musím povedať, že chtiac-nechtiac peniaze, ktoré sme strovili najmä na prípravu a oslavu vianočných sviatkov, zanechali stopy aj v našej neveľkej peňaženke.

Mária Psotová: – Pre penzistov je každý mesiac ťažký. Nie je ľahko pokryť všetky mesačné výdavky, a to málo, čo zostane, musíme rozvrhnúť na normálny každodenný život. Moja penzia nie je veľká a keď zaplatím všetky účty, zostane mi veľmi málo. Keďže sme mali vianočné a novoročné sviatky, na ktoré sme logicky museli stroviť trochu viac peňazí, nepodarilo sa mi zaplatiť zopár účtov, ktoré teraz zostali na nadchádzajúci mesiac.

ŠTANDARD A (NE)ZAMESTNANOSŤ

Nezanedbateľné vzájomné vplyvy Oto Filip

úvislosti sú celkom jasné. Životný štandard obyvateľstva celé roky ohrozuje nielen dlhá a neúspešná transformácia, ale aj dlhodobá kríza, v ktorej permanentne žijeme už celé štvrťstoročie. Následkom je situácia na trhu práce, čosi nad 50-percentný index celkovej zamestnanosti, výrazne zaostávajúci za priemerom členov Európskej únie, kde je okolo 65 percent. Je tu i približne 17- až 18-percentná nezamestnanosť zasahujúca zvlášť mladú populáciu, ktorá je medzi najvyššími v regióne a výrazne vyššia od priemeru EÚ (okolo 10 percent). Odhaduje sa, že v Srbsku je približne deväť percent chudobných – okolo 630 000 osôb a že vo Vojvodine chudoba trápi viac než 150 000 osôb. Najdôležitejšími činiteľmi rizika vzniku chudoby sú nezamestnanosť,

www.hl.rs

skromné vzdelanie, početnosť členov domácnosti, lokalita: východné a juhovýchodné Srbsko alebo mimomestské prostredia. Čo však robiť, aby sa riadne naštrbený životný štandard predsa ako-tak zotavil, prípadne kontinuálne zotavoval? V prvom rade treba dokončiť transformačné procesy a adekvátnymi zmenami zákonných rámcov spieť ku konsolidovaniu hospodárskych subjektov s ťažkosťami v podnikaní, ako aj k ich revitalizovaniu, keďže je len existencia zdravých hospodárskych spoločností predpokladom širšej zamestnanosti. Netreba zabúdať ani na subvencie a iné podnety v ekonomike, na uplatnenie rozvojovej funkcie rozpočtov, ktoré by mali umožniť lepšie investičné ovzdušie a prilákať nové investície. Významné sú aj ustanovenia Zákona o dani z dôchodku občanov umožňujúce

Informačno-politický týždenník

zľavy a návrat daní tým podnikateľom, ktorí zamestnajú viac osôb. Keď ide o odvetvia, nové príležitosti na zamestnanie môžu zabezpečiť zvlášť informačné počítačové technológie, kde je i najvýraznejší deficit potrebných kádrov, ako aj turizmus, najmä vidiecky. Vo Vojvodine i poľnohospodárstvo za predpokladu, že sa zbaví terajších balastov a štát začne viac investovať do jeho zveľadenia. Nemožno zabúdať ani na veľtrhy vzdelávania ako opatrenie aktívnej politiky zamestnávania, na stimuly na otvorenie nových pracovných príležitostí, na možnosti, aby mladí ľudia získali základné skúsenosti v danom odbore. Je tu i harmonizácia domácich s európskymi predpismi, zladenie vzdelávacej politiky s nárokmi trhu práce, permanentné vzdelávanie. Jasné je, že intenzívne spoločenské zmeny zvlášť dnes výrazne vplývajú na

úlohu, zmysel a ciele vzdelávania, že vedomosti a veda sa stávajú poprednou a hybnou silou všetkých zmien, že sú ľudská tvorivosť a poznatky základnými zdrojmi rozvoja, úspešného presadenia a zotrvania na trhu. Zvlášť v podnikateľstve, ktoré sa stalo kľúčovým generátorom inovácií, zamestnávania a ekonomického rozvoja. Bez odborných ľudí, moderných technológií a nových trhov boj s chudobou sotva možno vyhrať. Tieto roky majú vlastné nároky, ktorých zanedbávanie môže vyústiť len do horšej situácie. Situácia je vážna, zrejme aj dosť zúfalá. Zúfalejšími sa staneme aj my, ak nedokážeme využiť všetky cesty a možnosti plátať v štandarde všetko, čo sa dá. Dakedy aj veľa malých krokov môže v tejto chudobe znamenať omnoho viac než v spoločnostiach bohatších a v pomeroch hojnejších. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S JASNOU ČEMANOVOU Z KYSÁČA O DOMÁCOM ROZPOČTE

Snažíme sa tým neznepokojovať Elena Šranková

a nedostatok peňazí sa sťažujeme všetci. Je hotovým umením „vyštrikovať“ každý mesiac s domácim rozpočtom, s akým nakladáme. Ako sú na tom mladí, pred ktorými je budúcnosť? Sčasti na túto otázku odpovie rozhovor s Jasnou Čemanovou z Kysáča, ktorá si s manželom Mariánom založila rodinu pred pol druha rokom a koncom apríla čakajú tretieho člena. Obaja ste zamestnaní? – Toho času robí iba manžel vo firme na výrobu pekárskych zmesí. Keďže sa onedlho stanem mamou, teraz som nezamestnaná. Predtým som robila v predajni zdravej výživy. Jeden plat, pravdaže, nestačí na to, aby sa uživila rodina, ktorá sa onedlho zväčší, a popri zamestnaní je ťažko dodatočne zarobiť nejaké peniaze. Keďže som zakončila Filozofickú fakultu, odbor slovenský jazyk v kontakte so srbským, mojím cieľom je nájsť si v budúcnosti prácu súvisiacu s tým, čo som vyštudovala a do čoho som vložila kus seba, a nie pracovať niekde v predajni. Prácu

predavačiek neznehodnocujem, naopak, veľmi si vážim. Mienim, že by som vďaka zamestnaniu, ktoré súvisí s mojím odborom, mohla dať oveľa väčší finančný prínos do rodiny. Bytovú otázku máte riešenú. To je iste výhoda pre mladú rodinu? – Áno, bytovú otázku máme riešenú vďaka rodičom a je to veľká výhoda. Lebo jeden plat stačí len na režijné trovy a na kúpu potravín. Na odev sa nám takmer nezvýši a napríklad cesJasna a Marián Čemanovci tovanie neprichádza do úvahy. Nateraz by sme bez pomoci rodičov počítame s tým, že sa vyskytne takmer nemohli. Oni chovajú hydi- nejaký zárobok aj mimo práce, že nu, ošípané a zásobujú nás mäsom, pomôžu rodičia. Napríklad aj pre čo je pre nás veľká pomoc. Pri dome dieťatko nám tie základné drahšie máme záhradu, kde dopestujeme veci, kočík a postieľku, zabezpečili všeličo pre domácnosť, čo je tiež budúci starí rodičia. Na plienky, veľká pomoc. Nateraz nemáme kozmetiku a oblečenie pre bábo sa podmienky na chov hydiny a oší- peniaze budú musieť nájsť. Máte nádej, že v našej spoločpaných, ale aj to je v pláne. Ako teda vychádzate s ﬁnancia- nosti bude lepšie? – Myslím si, že nie, iba je otázkou, mi od prvého do prvého? – Ťažko, ale usilujeme sa ne- kto sa ako vynájde a aké bude mať myslieť na to, neznepokojovať sa. šťastie. Čo sa týka mojej roboty, vždy Stále rozmýšľame v tom smere a je napríklad dôležité, kto koho po-

zná. Keď sa niekde vyskytne voľné miesto, zamestnajú niekoho, koho niekto pozná, avšak ja nemám nikoho takého tam, kde by som si mohla zarobiť slušný plat. Keď postrehnem uverejnený súbeh, vždy sa uchádzam o pracovné miesto, ale nateraz bez úspechu, takže, čo sa toho týka, mienim, že nebude lepšie. Uvažovali ste možno o odchode z našej krajiny? – Nerozmýšľali sme o odchode do zahraničia, napríklad na Slovensko, kde väčšina odchádza kvôli práci, pretože by sme tam žili pravdepodobne v rovnakých podmienkach ako tu. Možno by nám bolo i horšie, lebo by sme platili aj nájomné. Dokonca by sme tam nemali rodičov, ani príbuzných, ktorých by sme navštevovali. Preto nerozmýšľame o odchode do rovnakej situácie, alebo možno ešte ťažšej. Možno by sme sa rozhodli inak, keby sme tam mali súrodencov, alebo niekoho svojho, kto by nám mohol pomôcť. Foto: z rodinného archívu

POUGÁR

Juraj Bartoš

Blamblamblamblamblamblamblamblam!

ozor, horor, pozor, horor, pozor! Úvodom dnešného bubnovania mám(e) tu priamy odkaz pre pána prezidenta: vážený pán prezident, my nie sme iredenta. My menšiny nie sme štátni ani národní nepriatelia. Konkrétne slovenská národnostná menšina, ktorá si tak nádherne, podľa vzoru národa väčšinového začína kúsať z vlastného chvosta, ním – nepriateľom – nie je. Niekdajšia slovenská národnosť v onehdajšej krásnej krajine menom Juhoslávia naši rodičia a starí rodičia a ich rodičia a etc., tak ako sme teraz my, boli, okrem dobrých daňových poplatníkov, aj darcovia krvi. Bez toho, aby ich, a nás takisto, zaujímalo, komu naša darovaná krv – známa aj ako najvzácnejšia tekutina – pomôže. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Komu, dajbože, zachráni život. Len nech pomôže, len nech zachráni. Či už Slovákovi, Srbovi, Chorvátovi, Albáncovi, Slovincovi, či pravoslávnemu, moslimovi, katolíkovi, evanjelikovi... Vážený pán prezident, moja maličkosť – síce bez akejkoľvek a už tobôž bez obligátnej objednanej ankety – si dovolí tvrdiť, že príslušníci slovenskej národnostnej menšiny, zároveň si dovoľujem domnievať sa, že podobne tak isto aj príslušníci iných národnostných menšín a národnostných spoločenstiev v Republike Srbsku, v štáte srbského národa a iných občanov, aj naďalej budú usilovne platiť daňové poplatky a dávať krv, neopytujúc sa, pre koho je, aj po vašom povzbudivom nadovšetko inšpirujúcom prejave pred niekoľkými

dňami v Kragujevci, kde ste, ukladajúc základný kameň do matičky zeme, na ktorom by mal vyrásť Centar izvrsnosti Univerziteta u Kragujevcu (po slovensky povedané: Centrum výnimočnosti...) a v rámci neho aj centrum, ktoré sa bude zaoberať výskumom kmeňových buniek (po srbsky: matične ćelije), ráčili povedať: „Čoraz menej detí sa rodí, manželské páry sa čoraz častejšie obracajú k lekárom a riešenia hľadajú v zahraničí. To riešenie treba, aby bolo tu, tie deti treba aby boli srbské deti, so srbským genetickým materiálom, so srbskou minulosťou a srbskou budúcnosťou.“ Verte na slovo Slovákovi súcemu na slovo, že nechápem(e) ako obyčajný prezidentský ohajs vaše slová. Veľmi

dobre si uvedomujem(e), čo ste povedali a čo ste naskutku chceli povedať. Predsa zostávam(e) v hlbokom presvedčení, že ako krv nie je voda, tak je pravda, že stáročia spoločného života na vrchovatom Balkáne, zdieľania dobrého a zlého, rozumným ľuďom káže približovať sa navzájom, pomáhať si, spolupracovať, dôverovať si, a nie vzďalovať sa a deliť. V nádeji, že slovenská, maďarská a iná krv sa aj naďalej bude dostávať Srbom, moslimom etc., práve tak ako srbská, chorvátska a krv inej „národnostnej príslušnosti“ pomôže trebárs Rusínom, katolíkom a pod., zostávam s priateľským pougárskym pozdravom... Blam-blam-blam-blam-blam, za Srbiju navíjam!

5 /4684/ 30. 1. 2016

Ľudia a udalosti BEGEČ

Nedajú si kultúrne centrum Juraj Bartoš

okým na kultúru – tak z nižších, ako aj z vyšších polôh – kvapká čoraz menej, o zákulisné hry s inštitúciami a inými subjektmi, ktoré sa zaoberajú podnecovaním, vytváraním a sprostredkovaním kultúrnych obsahov, nie je núdza. Napríklad v Begeči síce „beží divadlo“, ibaže nie na doskách, ktoré svet znamenajú. Sotva si tam niekto trúfne dať odpoveď na otázku, aká je budúcnosť Kultúrneho centra Begeč... Predsedníčka Správnej rady KC Plamenka Laćarac nám v tejto súvislosti povedala: „Problém je v tom, že mesto Nový Sad sa chce zmocniť objektu, podľa nás mimo zákona. Budova bola majetkom dediny. Keď nemohla byť vo vlastníctve dediny, pripadla poľnohospodárskemu družstvu, ktoré podpísalo zmluvu s Miestnym spoločenstvom. Ňou je určené, že MS budovu môže používať v priebehu 20 rokov pre potreby

Záber zo septembrového protestu

zveľadenia kultúry v Begeči. Roku 2010, neviem akým spôsobom, jednu časť budovy prepísali na mesto Nový Sad. Novosadský Verejný podnik Poslovni prostor sa vlani v polovici septembra pokúsil silou prevziať miestnosti, v ktorých sídli Kultúrne centrum.“ Výzve KC na protest, respektíve znemožnenie zámeru VP Poslovni prostor, vyhovelo niekoľko desia-

tok občanov: 15. septembra sa zhromaždili pred vchodom do KC. KC v oznámení pre verejnosť uviedlo: „Občania sú revoltovaní včerajším konaním výborníka v Zhromaždení mesta a bývalého predsedu Rady Miestneho spoločenstva Živana Vasića, ako i bývalého riaditeľa Kultúrneho centra Begeč Bogdana Čiču, ktorí deň predtým neoprávnene vošli

S PREDSEDNÍČKOU SPOLKU ŽIEN V LUGU

Cieľom je vyrobiť a predať J. Bartoš

polok slovenských žien Usilovné včielky v Lugu založili na podnet tamojšieho SKUS Mladosť v ústrety vlaňajšiemu vydarenému podujatiu V lipovom chládku a medovom sládku. Zakladacie zhromaždenie spolok absolvoval 28. februára 2015. S ohľadom na to, že dedina sa od roku 2014 hrdí novým Domom kultúry, problém vhodného priestoru na pravidelné stretnutia prakticky nemá. Čoskoro po založení spolok sa stal aj členom Asociácie slovenských spolkov žien. Jeho členky sa ihneď dali do práce. Do akej, spýtali sme sa predsedníčky Nataše Rojkovej. – Zúčastnili sme sa na viacerých výstavách, usporiadali sme prezentáciu knihy našej spolu-

www.hl.rs

občianky Anny Kukučkovej, začali sme sa venovať ručným prácam... Koľko je vás vlastne? – Máme 30 členiek, z toho je asi 20 naozaj aktívnych. V zimnom období sa stretávame každý pondelok, od siedmej do desiatej večer. S príchodom jarných prác naše stretnutia sa preriedili, ale v jeseň, po ukončení poľných robôt, činnosť zase ožila. V našej miestnosti v Dome kultúry je nám dobre. Uvaríme si čaj a kávu, vyšívame, háč-

Informačno-politický týždenník

kujeme, šijeme, plánujeme... Chystali sme ozdoby na vianočné stromčeky: vločky, z vončeky, gule, naštrikovali sme šály, čiapky, krpce... Ako to je v spolku na vekovom pláne a ako fungujete? – Náš spolok je naozaj mladý, naše členky majú dvadsať až päťdesiatpäť rokov a medzi nami sú iba dve penzistky. Niektoré sú zamestnané, iné robia doma, trošku na poli, trošku v záhrade, tak ako to už v dedine býva. Fun-

do miestností a vymenili zámky na všetkých dverách.“ Háčik ohľadne tejto kauzy je bezpečne namočený do kalnej vody politiky. Vo vlaňajších voľbách do Rady MS Begeč presvedčivo zvíťazila listina, na ktorej boli kandidáti Socialistickej strany Srbska a Srbskej radikálnej strany, pokým kandidátka Srbskej pokrokovej strany úplne stroskotala. Všetci deviati členovia terajšej RMS sú z prvej listiny. Predtým predchádzajúci starosta Ž. Vasić od socialistov prelietol k pokrokárom. Ako hovorí Laćarcová, Begeč potrebuje KC, v ňom sa, bez ohľadu na neutešenú finančnú situáciu, v druhej polovici predchádzajúceho roka udial celý rad kultúrnych podujatí. V auguste sa riaditeľkou KC stala Lidija Sankovićová. Predchádzajúci riaditeľ vraj neodovzdal ani pečiatku KC, takže mali problémy s preregistráciou centra, tvrdí Laćarcová a dodáva: „Zistili sme, že je odcudzených viac než 400 000 din.“ V KC hovoria, že otázka vlastníctva a právo na používanie miestností KC sa bude dokazovať právnymi prostriedkami. (Foto: z archívu KC Begeč) gujeme dobre, trošku ťažšie je, keď treba ísť niekam na výstavu. Zamestnaným ženám dakedy nevyhovuje termín, niektoré majú doma malé deti, ale vždy sa to už len nejako zladí. Čím by ste sa chceli zaoberať v budúcnosti? – Chceme vyrábať veci, ktoré budeme môcť predať, aby sme si finančne pomohli. Doteraz sme na výstavách prezentovali to, čo sme mali v zásobe doma: uteráky, vankúšiky, obrusy a podobné veci, ktoré nám zostali po starých mamách. Keďže je náš spolok mladý, nestihli sme sa vlani uchádzať o finančné prostriedky prostredníctvom projektov, ale v tomto roku sa o to pokúsime. Predtým sa ženy v Lugu organizovane neprejavovali? – Ani nie, lebo sme nemali svoju miestnosť. Uvažovali sme síce o tom, že si prenajmeme niektorý zo starých prázdnych domov, avšak zorganizovali sme sa len po sprístupnení nového kultúrneho domu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V ETNO MÚZEU PETRÁŠ V PADINE

Šperkovnice plné spomienok Anička Chalupová

mi a spájal po dve spolu. Tak vzniklo tno múzeum Petráš dno a steny škatule, v Padine je ozajstný ku ktorým neskoršie skvost, studnica hodpribudol aj vrchnák. nôt ľudovej tvorivosti, ktorá Aby steny škatule je otvorená pre návštevpekne stáli, museli níkov už desiaty rok. Jeho sa spevniť stlačeným majitelia Pavel a Dušanka papierom. Keď bol Petrášovci vložili doň prevýrobok hotový, dovšetkým mnoho lásky, okraje som skrášlil úsilia, energie, ale aj peňaokrasnou stuhou. zí. Okrem vzácnych staroPočas dní na vojenžitností, exponátov, ktoré čine z pohľadníc som zbieral po dedine a buď ich vyrobil aj rôzne fotodostal, alebo kúpil, Pavel do albumy, rámiky, vázy Mešita podobná tej v Mostári tejto veľkej zbierky prispel a mešitu, do ktorej aj vlastnou tvorbou – ručne som neskoršie na- som si priniesol z vojenčiny v stavyrobenými šperkovnicami, inštaloval elektric- rom drevenom kufri. Nechcem rôznymi škatuľkami, rámikkú žiarovku. Vojaci preháňať, ale počas toho roka a pol mi a inými predmetmi z po- Pavel Petráš je hrdý na svoje ručne vyrobené fotoalbumy sa výrobou týchto na vojenčine som vyrobil okolo hľadníc. predmetov zabávali 30 – 40 kusov, niektoré z nich som – Prvé skúsenosti vo výrobe nu. Pokúsil som sa aj sám vyrobiť a neskoršie začali súťažiť, kto do- daroval kamarátom vojakom, – vyškatuliek a iných predmetov podobné škatuľky, ibaže som im káže vyrobiť krajšie veci. Každý svetlil Pavel Petráš, zanietený zbez pohľadníc som nadobudol ako pridal ochranný obal z kaučuku, sa usiloval zhotoviť čím krajšiu rateľ starožitností, ktorého môžete ktorý v ambulanciách vyhadzovali škatuľku či šperkovnicu, ktorú po kedykoľvek navštíviť v jeho dome na odpad. Z tých fólií som najprv návrate z vojenčiny daroval svo- v Ulici Mihajla Pupina v Padine. zotrel špinu, a potom som ich spá- jej frajerke alebo príbuzným. Tie V súčasnosti sa šperkovnice jal a prišíval ako ochrannú vrstvu škatule sa najčastejšie používali a škatule z pohľadníc nevyrábajú. na daný predmet. Moje škatuľky na uschovávanie gombíkov, ihiel, Dôvod je jednoduchý: pohľadnice boli krajšie od škatuliek tých, ktorí šperkov a podobných drobností, sa dávno prestali písať a posielať. ich vymysleli – mali krajší steh. Po- no neskoršie si budúce mladé V Etno múzeu Petráš zostanú už stup bol takýto: najprv bolo treba nevesty chystali do nich ,istotu‘. len ako spomienka, ktorá bude vystrihnúť jednotlivé časti škatule, Dnes v mojom múzeu mám zopár mladým pokoleniam rozprávať o ktoré som neskoršie obšil cverna- zachovaných predmetov, ktoré zašlých časoch.

Šperkovnica skrýva poklad: fotografiu z vojenčiny s kamarátom Pavlom Povolným-Juhásom

sedemnásťročný vojak intendant, kuchár vo vojenskej kasárni v Mostári. Keďže som mal za úlohu iba dbať o kuchyňu a pripravovať jedlá pre vojakov, mal som viac voľného času ako iní. Často som sa nudil a krátil som si čas pozerajúc sa na iných vojakov, ktorí vedeli vyrábať všelijaké predmety z kartó• ĽUDIA A UDALOSTI •

STRETNUTIE GENERÁCIE PADINSKÝCH ŽIAKOV narodených roku 1955 sa uskutočnilo v piatok 15. januára 2016. Bývalí žiaci padinskej ZŠ, ktorí základné vzdelanie skončili roku 1970, sa stretli v jednej z padinských reštaurácií, kde ich privítala a pozdravila bývalá spolužiačka Eva Bokorová-Šimáková. Pri tejto príležitosti si 39 žiakov spolu s triednymi učiteľmi vyšších a nižších ročníkov Jánom Bokorom, Jánom Srnkom a Máriou Križanovou zaspomínali na zašlé roky strávené v školských učebniach a vzdali poctu zosnulým učiteľom a spolužiakom. Neskoršie pre dve vrstovníčky Annu Petrášovú-Petrovičovú a Annu Šúlekovú-Povolnú pripravili veselé prekvapenie s chutnou tortou k narodeninám, ktoré oslávili práve 15. januára. Družba bývalých spolužiakov pokračovala pri chutnej večeri a veselej zábave, kde do tanca A. Ch. hral hudobník Pavel Petrovič. Foto: Foto-štúdio Centar 5 /4684/ 30. 1. 2016

Ľudia a udalosti ZAUJÍMAVÁ NOVINKA PRE FILOKARTISTOV

Historické pohľadnice na internete Jaroslav Čiep

ilovníkov a zberateľov starých pohľadníc určite poteší informácia, že Rakúska národná knižnica (Österreichische Nationalbibliothek) dala na web 75-tisíc historických pohľadníc. Na nich sú okrem iného zobrazené aj slovenské mestá a mestá v Srbsku. Pohľadnice si možno zadarmo stiahnuť alebo zdieľať na sociálnych sieťach. K dispozícii je aj možnosť odoslať ich vytlačenú verziu klasickou poštou.

databázu nazvanú AKON a možno ju navštíviť na adrese: akon.onb. ac.at. Pohľadnice k tomu umiestnili na mape sveta. Webová stránka je síce len v nemčine, ale hľadanie na mape je intuitívne. Ako sa možno dočítať, v ďalších mesiacoch plánuje národná knižnica spustiť mobilnú aplikáciu, ktorá bude historické pohľadnice ponúkať turistom v závislosti od miesta, kde sa práve nachádzajú. V čase, keď ešte neexistovali sociálne médiá, umožňovali pohľadnice ľuďom šíriť po svete snímky

Stará pohľadnica Nového Sadu

Zbierku 75 000 historických pohľadníc z celého sveta ponúka nový digitálny archív Rakúskej národnej knižnice. Výberom a skenovaním pohľadníc vytvorili zamestnanci viedenskej knižnice počas uplynulých dvoch rokov

obľúbených cestovných cieľov, najnovších architektonických počinov a vtedy aktuálnych udalostí, takže možno povedať, že práve pohľadnice sú určitým spôsobom predchodcami sociálnych sietí. Mnohé zo snímok v digitálnom

Pohľad na Petrovaradínsku pevnosť

archíve AKON pochádzajú z prvých 30. rokov 20. storočia, ktoré boli obdobím vrcholného rozkvetu pohľadníc, uviedol pri spustení archívu Jan Mokre, vedúci knižničného oddelenia máp. „Ľudia po nich šaleli a zbierali ich,“ povedal. Mokre prezradil, že databázu AKON sa so svojím tímom rozhodli utvoriť, keď si uvedomili, že sedia na obrovskej zbierke pohľadníc, no netušili, ako ju sprístupniť ľuďom. „Predtým museli záujemcovia prísť do knižnice osobne a požiadať o sprístupnenie pohľadníc na čítačke,“ vysvetlil. Databáza AKON obsahuje množstvo pohľadníc, predovšetkým z nemeckej hovorovej oblasti, ale aj veľký počet pohľadníc z celého sveta. Sú medzi nimi veľmi zaujímavé, na ktorých sa napr. Parížania počas veľkej povodne v roku 1910 plavia zatopenými ulicami, alebo

 LETMO

Oto Filip

Novinári

red niekoľkými desaťročiami viaceré svetové odborné štúdie uvádzali, že je priemerný novinársky vek okolo päťdesiat rokov. Podľa dĺžky, alebo skôr krátkosti žitia, v niektorých krajinách toto povolanie bolo hneď na druhom mieste. V tých vyvinutých na prvej pozícii zväčša totiž boli piloti skúšobných lietadiel. V rokoch za nami tak životný štandard, ako aj vymoženosti techniky stúpli, no stres, zdravotné problémy, chudoba, nepochopenie a nedôvera pretrvávajú dodnes. U novinárov zvlášť.

www.hl.rs

snímka hromady trosiek v Benátkach, kde sa v roku 1902 zrútila samostatne stojaca zvonica na Námestí sv. Marka, tiež pohľadnica vyfotografovaná zo vzducholode nad Seinou v Paríži, pláž v Acapulcu v roku 1936, keď tam ešte nestáli vežiaky, či záber na parníky v Hongkongu pred rokom 1905. Archív obsahuje aj stovky pohľadníc z rôznych oblastí Slovenska. Keď ide o bývalú Juhosláviu, je ich tam tiež zopár stovák. Pre súčasné územie Srbska cez mapku možno vyhľadať početné pohľadnice z Belehradu a okolia, symbolický počet i z jednotlivých miest v centrálnom Srbsku. Z územia Vojvodiny si najviac pohľadníc možno pozrieť z Nového Sadu, ale aj z Pančeva, Vršca, Báčskej Palanky, Vrbasu, Senty, Somboru a Subotice.

Viaceré aspekty ich dnešného postavenia odhalil prieskum na tému situácie v médiách, získaný na základe odpovedí 1 110 novinárov: 740 zamestnaných a 370 nezamestnaných. Tak jedni, ako aj druhí sa zhodujú v tom, že v Srbsku neexistuje sloboda médií. Je to názor 62 percent respondentov. Každý štvrtý je ohľadom toho nerozhodný, kým si len 13 percent anketovaných myslí, že sú médiá u nás slobodné. Až 77 percent novinárov je názoru, že štát kontroluje médiá, osemnásť percent je nerozhodných a len päť percent si

Informačno-politický týždenník

myslí, že štátna kontrola neexistuje. Takmer tri štvrtiny novinárov (73 percent) je názoru, že je autocenzúra medzi novinármi veľmi rozšírená a 76 percent dokonca zastáva mienku, že je autocenzúry viac ako cenzúry, čo je podľa nich diktované obavami o vlastné zamestnanie. Tieto údaje z publikácie Od novinára po nájomného robotníka, ktorú nedávno zverejnilo Centrum pre rozvoj syndikalizmu, Nadácia pre otvorenú spoločnosť a Dan Graf, naznačujú, že novinárom nie je o nič ľahšie dnes ako pred niekoľkými rokmi či desaťročiami. Keby sa to dalo, dve pätiny novinárov by opustilo toto povolanie. Keby sa to tiež dalo, ďalšie dve pätiny žurnalistov by radšej robili v médiu, v ktorom by

mohli slobodne písať, a to bez ohľadu na status či výšku zárobku. Len jedna pätina žurnalistov je zástancom istého zamestnania aj za tú cenu, že nebude písať to, čo si skutočne myslí a čo vie. Je to celkový chmúrny obraz, príznačnosťou ktorého je, že niet štatisticky významnejších rozdielov medzi novinármi zamestnanými a nezamestnanými, medzi žurnalistami v štátnych a tými v súkromných médiách, medzi tými v rôznych regiónoch, alebo medzi inými líšiacimi sa vekom, vzdelaním, pracovnými zmluvami, členstvom v syndikátoch alebo politických stranách... Všade je to všetko rovnaké alebo dosť podobné. Alebo presnejšie povedané: dosť zlé. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Sentimentálny Ľudovít Štúr – Hurbanova historická hra, ktorá zostala v tieni jeho sociálnych drám Katarína Verešová

aoberajúc sa dejinami vojvodinských Hurbanovcov pôsobiacich v Starej Pazove v období rokov 1874 až 1950, prišlo mi na um v roku pripomínania dvojstého výročia narodenia Ľudovíta Štúra pozrieť sa, ako vnuk Jozefa Miloslava Hurbana a Jána Štúra, dramatický spisovateľ Vladimír Hurban Vladimírov (1848 – 1950), vnímal osobnosť svojho uja. Vladimír Hurban Vladimírov (vlastným menom Vladimír Konštantín Hurban) sústavne skúmal spisovný jazyk a vojvodinské stredoslovenské nárečie a najmä vplyv srbského a nemeckého jazyka na jazyk svojich spoluobčanov. Preto svoje jazykovedné práce často uverejňoval v tlači dolnozemských Slovákov alebo prednášal na rozličných večierkoch. V jeho rukopisoch často badať hrdosť na to, odkiaľ pochádzajú a kto boli jeho priami predkovia. Divadelnej verejnosti na Slovensku je však málo známe, že Vladimír Hurban Vladimírov bol prvý, kto napísal historickú hru o Ľudovítovi Štúrovi. Jediný, kto sa o tomto diele zmienil, bol literárny kritik Ján Igor Hamaliar (1905 – 1931): „Hurban iba deskriptívnou metódou líči osudy svojich hrdinov, málo, ba vôbec nedramatické. Životné a ľudské osudy svojich osôb si takmer nevšíma, a keď, potom je to v jeho historických hrách vždy snaha druhoradá, aby v ich rámci mohol rozviť určitú ideu. Ľudia a ich poslanie a položenie, bez ktorých vôbec niet dramatických činov, sú pre neho vedľajšou ubikačnou dekoráciou pre ideológiu... Ani „Ľudovít Štúr“ nie je vôbec vydarenou drámou, čo zavinilo autorovo zveličovanie vlasteneckej a národnej horlivosti starého rétorického rázu.“ (J. I. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VHV so sestrou Ľudmilou v posledných rokoch života

Hamaliar Kritické torzo, Slovenský spisovateľ, Bratislava 1958). Čítajúc po rokoch znova Hurbanovu drámu Ľudovít Štúr a porovnávajúc ju so súčasnými inscenáciami podobných diel s historickou tematikou v Srbsku alebo niektorých na Slovensku (povedzme Horákovo dielo „... príď kráľovstvo Tvoje“), Hamaliarov názor bol nadmerne kritický. Prečo? Vladimír Hurban Vladimírov sa vo svojom diele sústredil na Štúrovu prerušenú mladosť. Dej sa odohráva v rokoch 1836 až 1940, a to v Bratislave, u grófa Zaya, a v prenajatom Štúrovom byte, v Hradci Králové u Pospišila, a potom znovu u grófa Zaya a v dvorane lýcea v Bratislave. Dej sa začína výletom na Devín a končí vylúčením Štúra z lýcea. Hamaliarov názor, že si Hurban vôbec nevšímal Štúrov ľudský a životný osud, neobstojí. Opak je pravdou. Práve Štúrove osudy v týchto rokoch boli zobrazené na scéne. V diele sa striedali mládenecký ošiaľ lásky k ženám a úcta k slovenskému ľudu. „Zasiate semeno“ vlasteneckých ideí a cieľov na Devíne spečatil Štúrov osudový vzťah k ženám, konkrétne k Márii Pospíšilovej a k Elise Zayovej.

Práve rozpor ženy – národ sa v diele stupňuje. Dej vrcholí na pytačkách u Elisy Zayovej a grófa Eszterházyho a prevrat nastáva na lyceálnom výbore výsmešným spôsobom relegovania. Prológ je zároveň prorockým zobrazením – spevom oduševnenej mládeže čakajúcej na Štúra. Hlavný hrdina je charakterná postava s jasnými predsavzatiami, no k ženám a slovenskému ľudu prechováva sentiment. Pravým opakom je jeho spolupracovník Jozef Miloslav Hurban, ktorý okrem tvrdej práce a citu pre presnosť nevidí vo svete nič sentimentálne. Štúrov najmladší brat Ján Štúr je detinský nadšenec, preto sa ich sestra Karolína kvôli jeho aktivitám obáva o rodinnú existenciu. Hurban vykreslil aj postavu grófa Zaya – najskôr ako podporovateľa slovenskej inteligencie, a potom, keď príde bohatý pytač o ruku jeho dcéry a maďarón v jednej osobe gróf Eszterházy, dokáže byť bezohľadný a Štúra prepustí z lýcea. Autor Vladimír Konštantín Hurban mal od koho čerpať podklady na toto dielo. Obaja jeho dedovia napísali biografie Ľudovíta Štúra a tiež mal od koho „z prvej ruky“

si vypočuť rozprávanie o povahových črtách postáv znázornených v diele. Hurban mal možnosť ešte pred prevratom vidieť v novosadských, záhrebských, viedenských a belehradských divadlách historické drámy a bolo mu jasné, že z historických faktov musí vybrať dramatické segmenty z jedného krátkeho časového úseku. Túžil po tom, aby jeho dielo napísané v roku 1926 hrali na profesionálnych javiskách (ktorých na Slovensku vtedy bolo málo). Dielo uviedli vo zvolenskom ochotníckom divadle (zorganizoval ho Miestny odbor Matice slovenskej) a bolo uvedené tiež ako rozhlasová dráma, ktorú nacvičil Slovenský spevokol v Martine. Prvé dejstvo, prvý výstup hrali na pazovskom, belehradskom a na petrovskom javisku. Žiaľ, mladá literárna kritika na Slovensku v tridsiatych rokoch minulého storočia od autora žiadala oveľa viac. Pozoruhodné je, že súčasná divadelná kritika na Slovensku sa o Hurbanových dielach zmieňuje kladnejšie. Avšak táto historická hra zostala v tieni jeho sociálnych drám. V Ústrednom archíve Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi sa nachádza originálny rukopis tohto Hurbanovho diela, taktiež prípravný náčrt s postupom písania diela, ako aj niekoľko pozvánok na čítanie rukopisu a na divadelné predstavenie.

Tento článok bol uverejnený v zborníku Život a dielo Ľudovíta Štúra očami krajanských novinárov (vydavateľ: Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava, STIMUL 2015)

5 /4684/ 30. 1. 2016

Juraj Tušiak

Veci Na celom svete je toľko vecí jednoduchých; denne sa s nimi stretáš, a nevidíš ich ani. V nich žije zvláštny svet podobný farbám dúhy: čudesne krásny a nedopovedaný. V tom svete všetko má svoj začiatok a koniec, rodí sa, žije si svoje radosti a žiale; svoj život má strom, halúzka, hračka, slovo, stolec, aj vlak i ruka, ceruzka, vietor a jeho diale...

ZŠ maršala Simon Delić, 1. 3,

Smutná Anka Plače Anka maličká, rozbila si kolienka. Plače, plače, narieka, dážď umýva okienka. „Prečo plačeš, Anička?“ spýtala sa mamička. „Plačem, plačem, lebo bolí! To nie je po mojej vôli.“

Tita v Padine

Veršovačky, rýmovačky

Ten život ľahko objavíš, ak sa len trochu započúvaš do detstva, do šepotu trávy. Len otvor jasné oči a hneď pred sebou – tu máš! – svet čarokrásne čistý, svet veľký, usmievavý. (zo zbierky básní Jednoduché slová)

Kamaráti, už je po zimnom oddychu a znovu ste sa vrátili do školských lavíc. Prázdninovanie sa skončilo a školské povinnosti čakajú na vás. Na dobrú náladu vám ponúkame pekné verše. Vyskúšali ste sa už možno aj v písaní veršov? Veršovačky a rýmovačky vedia byť dobrou zábavou na precvičovanie slovíčok. Iste ste si všimli, milé deti, že na strane Detského kútika uvádzame aj výtvory našich spisovateľov, ako sú verše pre deti. Do budúcna budeme v tom pokračovať, a to nielen poéziou, ale aj kratšou prózou, aby sme tak spestrili túto stranu. Tentoraz sme pre vás vybrali verše nášho známeho básnika a aj autora pre deti Juraja Tušiaka (1935 – 1986), ktorý pred tridsiatimi rokmi odišiel spomedzi nás. V písaní veršov sa vyskúšala i žiačka z kulpínskej školy a celkom sa jej to vydarilo. Skúste aj vy a iste sa skvelo pobavíte.

Tak plakala Anka do bieleho ránka. Pomohla jej proti bôľu šáločka šípkového čaju.

Adelka Petrášová, še sťročná, PU Včielka Kulpín

Simona Kreková, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

Andrea Jašová, 3. 2, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Bogdana K olarská, šesť ročná PU Včielka Kulpín

adáči Denis Ocot, 3. 1, ZŠ Bratstvo v Ar

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ešte stále nemáme rozvojový rozpočet Ľubica Sýkorová

odľa výsledkov prieskumu Európskej komisie (EK) Eurobarometer obyvatelia Európy považujú poľnohospodárstvo za dôležitý sektor pre budúcnosť ľudstva. Z výsledkov Eurobarometra vyplýva, že spotrebitelia čoraz častejšie považujú poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti za kľúčové pre budúcnosť Európy. V tomto duchu sa vyslovilo viac ako 90 % európskych respondentov. Väčšina Európanov si uvedomuje aj dôležitosť Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) v oblasti simulovania ekonomického rastu a vytvárania pracovných miest vo vidieckych oblastiach. Európski poľnohospodári produkujú potraviny pre 500 miliónov spotrebiteľov. Zároveň tak zabezpečujú zamestnanosť v menej rozvinutých regiónoch a vidieckych oblastiach. Nielen v Európe, ale aj v Srbsku je potrebné neustále zdôrazňovať významnú úlohu, ktorú poľnohospodári

zohrávajú v oblasti zabezpečovania kvalitných, zdravých a bezpečných potravín, pri starostlivosti o krajinu a životné prostredie, pri rozvoji vidieckych oblastí, ako aj v oblasti zamestnanosti. No, bohužiaľ, naši domáci poľnohospodári, aj napriek tomu, že sme už šestnásty rok v 21. storočí, ešte stále nemajú jasnú perspektívu, ktorú by im ponúkla štátna agrárna politika. Najmä v minulom roku sa pesimizmus veľmi rozšíril – nevyplatené subvencie, nízke ceny poľnohospodárskych komodít, nevyspytateľné vrtochy počasia – a ešte veľa toho, čo v sedliakovi len podporuje rast neistoty a obáv, čo bude ďalej. Domáce poľnohospodárstvo sa taktiež musí popasovať s vysoko-konkurenčnou výrobou z vyspelých krajín sveta a najmä silnou konkurenciou z krajín EÚ. Len na porovnanie – európski poľnohospodárski výrobcovia dostávajú v priemere osem ráz vyššie subvencie po hektári ako naši domáci. Aj napriek tomu, že boli vypracované rôzne stratégie

Ročník XLV 30. januára 2016 Číslo

3 /1909/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Rekordné zásoby z minulého roku Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 18. 1. do 22. 1. 2016 opäť došlo k zníženiu obratu a aj cien niektorých poľnohospodárskych komodít. Tovarový rozvoja domáobrat v porovnaní s predchádzajúcim týžceho poľnohosdňom bol nižší o 28,22 % a finančný o 29 %. podárstva, ešte Z minulého roku zostali v zásobe rekordstále nemáme né množstvá pšenice a kukurice, takže v ani organizovanú dohľadnom čase netreba očakávať nejaké výrobu, ani organivýrazné cenové zmeny. zovaný výkup. KažV uvedenom období cena pšenice dý sa vynachádza, bola opäť nižšia a predávala sa po 19,25 ako vie. Obyčajne din./kg (17,50 bez DPH). V porovnaní s malý poľnohospodár jej cenou presne spred roka je nižšia býva prinútený na to, až o 18,60 %. aby sa zapojil do veľPred dvomi týždňami to na domácom kých systémov, ktoré trhu vyzeralo tak, že kukurica konečorganizujú výrobu. Tu ne bude mať lepšiu cenu. No na mu organizátor financuje škodu pestovateľov to sa nestalo, reprodukčný materiál, za dokonca aj táto komodita zlacktorý sedliak zaplatí pri nela o 1,23 %. Priemerná cena odovzdávaní úrody po cene, obchodovania bola 17,44 din./ ktorú určuje organizátor. kg (15,85 bez DPH). V budúPravidlá neexistujú. com období by sa situácia Pre poľnohospodárstvo mohla zlepšiť, pretože je zo štátneho rozpočtu na svetová výroba je nižtento rok vyčlenených 40 šia o 6 miliónov ton, miliárd dinárov, čo je o mitakže sa očakáva aj liardu menej ako v minulom zvýšený dopyt po roku. Rovnaká suma ako v kukurici. ○ minulom roku je určená na sa ešte nevie. subvencie, pre dobytkárstvo, rastlinnú výrobu a podporné Vie sa však, že úvery. Subvencie pre dobyt- poľnohospodárom kárstvo a prémie za mlieko aj v tejto výrobnej seby mali zostať rovnaké. No zóne bude preplatených nie sú vyplatené ešte všetky 40 % z celkovej sumy poissubvencie za minulý rok. A tenia a že k dispozícii budú koľko budú v tomto roku, to pre nich výhodné úvery. ○

Z obsahu Čakať na úrodu sa oplatí (2) Str. 2

Mladí si zaslúžia viac Str. 3

Prečo pestovať dulu? Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

STÁLE AKTUÁLNE PESTOVANIE LIESKY

Čakať na úrodu sa oplatí (2) Ľubica Sýkorová

by pestovanie liesky bolo rentabilné, musia sa dodržiavať určité podmienky a požiadavky technológie výroby. AGROEKOLOGICKÉ PODMIENKY PESTOVANIA Lieska je dlhoveká drevina. Dokáže bez problémov rásť a rodiť aj 50 rokov, čím sa zaraďuje na popredné miesta v dlhovekosti ovocných drevín. Je taktiež významná medonosná rastlina. Patrí medzi svetlomilné rastlinné druhy. V tieni formuje oveľa menej kvetných púčikov, čím sa značne znižuje rodivosť. Neznáša ani veľmi nízke teploty – celá rastlina vymŕza na - 22 až - 26 °C, kvety na - 5 °C. Optimálne ročné zrážky sa pohybujú od 700 do 800 mm a mali by byť rovnomerne rozložené. Najviac vody potrebuje lieska v máji a júni. Neznáša silný vietor, no počas kvitnutia kvôli opeľovaniu a lepšiemu oplodneniu slabý a vlhký vietor je žiaduci. Lieske sa darí na rôznych typoch pôdy, najvhodnejšia je pieskovito-hlinitá a vlhkejšia humózna pôda s obsahom vápnika. Neznáša chudobné, suché a kyslé pôdy. Keď ju naštepíme na liesku tureckú, znesie aj suchšie stanovištia a chudobnejšie pôdy. Nevhodné sú pre ňu mrazové kotliny a veterné polohy. VÝSADBA Väčšina kultivarov liesky sa

opeľuje cudzím peľom, preto zásadne vysádzame zmes kultivarov (najmenej 3). Aby sme dosiahli dobré úrody, musíme mať správne rozmiestnené hlavné odrody a niekoľko odrôd opeľovačov. Sadence vysádzame na jeseň do jám s rozmermi 600 x 400 x 400 mm. Na vysádzanie používame 2- až 4-ročné sadence. S úspechom sa môže použiť aj jednovýhonkový sadenec, ak má dobre vyvinutý koreň. Pre mechanizované vysádzanie sú dokonca jednovýhonkové sadence vhodnejšie. Liesku v tvare kríka sadíme v spone 4 x 4 metre a viac, štepené stromy v spone 5 x 4 metre a viac. V závislosti od výberu odrody na jeden hektár vysádzame 450 – 500 sadeníc. Kvalitnejšia je jesenná výsadba. Ak liesku vysádzame na jar, treba to urobiť najneskôr do marca. Vysádzame na hĺbku ako bola aj v škôlke. Hlboko vysadená sadenica nerastie takmer 2 – 3 roky. Pred výsadbou korene skrátime na 25 – 30 cm, najlepšie hneď po vybratí z pôdy ešte v škôlke. Po zasadení a utlačení pôdy okolo stromčeka každú sadenicu zalejeme s 10 litrami vody, počkáme, kým sa voda upije a nahrnieme ešte zeminu. Úspešné pestovanie závisí aj od výberu vhodných odrôd. V praxi sa potvrdilo, že každá výrobná oblasť so špecifickými klimatickými a ostatnými podmienkami musí mať vlastný sortiment odrôd. Podľa morfologických vlastností sa liesky delia do

štyroch skupín: odrody lambert, celské odrody, hybridy lambert a celské hybridy. REZ LIESKY Kríkové formy majú 3 až 6 hlavných konárov. Výhodou kra je jeho rýchly rast, určitým nedostatkom sú nízka rodivosť vo vnútri kra, sťažený zber a obrábanie pôdy. Pri kmeňových tvaroch je ľahší zber aj obrábanie pôdy, ale tieto tvary rýchlejšie starnú, čo sa prejaví znížením úrod. Vyrastený ker býva 3 až 5 m vysoký, s rozpätím koruny 2 až 4 m. Hlavné konáre mladého kra tvoria kostru. Tieto konáre sa musia pravidelne tvarovať a skracovať, takže vyrastený ker ich má nakoniec 6 až 10. Pri novovysadenom kre treba s rezom počkať až do budúcej jesene. Potom sa letorasty hlavných konárov skrátia o polovicu až k vonkajšiemu púčiku, aby sa podporil rast do šírky. To sa opakuje tak dlho, kým ker nedosiahne konečnú veľkosť. Pri presvetľovaní v období vegetačného pokoja vždy v 2- až 3-ročných intervaloch odstraňujeme staré konáre, v priebehu vegetácie zase prebytočné výmladky, ktoré nebudeme potrebovať ako náhradu za staré drevo. Prvý zmladzovací rez sa odporúča v 8. až 10. roku rodivosti, potom každý rok uplatňujeme presvetľovací rez. Základný tvar kra by mal byť otvorený, a pritom guľovitý, s menším množstvom hrubých hlavných konárov, ale s veľkým

množstvom jemných bočných konárikov. Kvety sa najviac vyskytujú na bočných konároch z minulého roka. Šetrite teda bočné výhonky, na ktorých sú jahňady, a odrezávajte najmä staršie konáre, ktoré už nebudú rodiť. Všetky koreňové výrastky, ktoré sa objavia, hneď vytrháme, pretože odstraňovanie odstrihnutím nemá veľký zmysel. Dobre udržiavaná a tvarovaná lieska mnohým pripomína tvarovaný ovocný strom. Keby sme liesku nechali voľne rásť tak, ako chce, bude mať mnoho výhonkov, ale málo rodivého dreva. Správne pestovaná lieska prináša úrodu asi 2,5 kg orieškov ročne. V úrodnom roku možno z desaťročného kra obrať 5 až 10 kg orieškov. Oberá sa v čase, keď sú listene už suché a žlté, ale ešte pevne držia na plode. CHOROBY A ŠKODCOVIA Najväčším nepriateľom liesky je roztoč lieskový (Eriophyes avellanae). Vyvŕtava do kvetných púčikov dierky a do nich kladie vajíčka. Neskoršie napadnuté púčiky zaschýnajú a opadávajú. Larvy nosáčika lieskového (Curculio nucum) spravidla vyžierajú jadro a spôsobujú tzv. červivosť lieskových orieškov. Škvrnitosť plodov je hubová choroba, ktorú spôsobuje Monilia coryli. Na orieškoch sa vytvárajú čiernosivé škvrny najmä za vlhkého počasia. Napadnuté plody treba zbierať ○ a páliť.

30. 1. 2016 • 5 /4684/

ROZHOVORY A STRETNUTIA: IRENA ČINČURÁKOVÁ Z PIVNICE

Mladí si zaslúžia viac Oto Filip

eby ste sa ich opýtali, čo je to vidiecky rozvoj, európske účelové prostriedky, reformné pôdohospodárske skutky, prelievanie dôchodkov alebo na iné ekonomické kategórie a témy, ťažko by ich dokázali presne definovať. No nielen na roli, ale aj vo vlastnej domácnosti či na trhu naši pôdohospodári skutkami dokazujú, že aj rurálne oblasti môžu byť čoraz viac lákavé pre rozličné druhy podnikania: od toho skromného a domáceho, po to širšie. A je to pekný prínos, Už štvrť storočia predáva tovar na Futockom trhu aby sa na dedinu, ako na oblasť možnej práce a žitia, som teda veľakrát tovar pre- nina, klobása, údeniny. viac nedívalo nedôverčivo, dávala tam, kde bolo voľné Čiže z každého rožka troška. rezignovane a rozčarovane miesto. Ponúkame to, čo sami No to však asi nie je čo bývalo alebo cez čierne okuliare. vypestujeme. Máme trochu kedysi? Niektoré z uvedených záverov ošípaných, čo znamená, že sú – Je to veľmi vzdialené od potvrdzuje i rozhovor s Ire- v ponuke i klobásy. Na predaj niekdajších rokov. Teraz všetko nou Činčurákovou z Pivnice, sú aj rezance, orechy, výrobky odchádza, predáva sa pomenktorej rodinné hospodárske iné. Slovom: to, čo máme, to šie a pomalšie. Žije sa ťažšie. schopnosti už dlho, celé roky, i ponúkame. Voľakedy všetko bolo inakšie, preveruje Futocký trh. Je heslo znejúce od role po lyžicu. Vystavujete viaceré hotové výrobky, no to je tá záverečná fáza ich púte. Sú to vaše produkty? – Áno. Už dlho sa zaoberáme poľnohospodárstvom a keďže mi manžel umrel, robíme to s mladším synom. Ten starší je na Slovensku. Mám tu i nevestu, dve vnúčence… Keď ide o poľnohospodárske plodiny, pestujeme sóju, kukuricu, pšenicu, trochu bôb a tekvice… Máme a obhospodarujeme našich desať jutár pôdy. ... Aby ste potom mnohé z vyrobeného predávali tu v Novom Sade… Irena Činčuráková a Elena Pavlíniová: roky sa poznajú, navzájom si pomáhajú Koľko rokov? – Je to takých dvadA o čo je zvýšený záujem? ľahšie. Napríklad v tých dávsaťpäť rokov. Stále na tomto – Ako kedy, alebo ako kto nejších časoch, na ktoré si Futockom trhu, síce nie vždy aj čo kedy potrebuje. Dakedy sú spomínam, keď ma jedna teta z v jeho rovnakej časti. Netreba to škvarky, inokedy, zvlášť v Pivnice prvýkrát priviedla sem. zabúdať, že tu, kde je terajší, období Vianoc, Nového roku, Aj manžel bol poľnohospokedysi bol aj starý pľac a že vôbec sviatkov – orechy, sla- dárom?

III

– Zaoberal sa poľnohospodárstvom, no bol remeselníkom, zámočníkom. Robil brány, oprával vlečky. Dináre v tom čase vždy boli. No potom, keď manžel ochorel, onedlho zomrel, a bolo sa treba vynachádzať. Syn bol celé roky zamestnaný tu v Novom Sade, v podniku Novkabel. Ten však skrachoval, syn musel zostať doma, takže mu bolo treba pomôcť. Roky ho neplatili, vyše tri roky bol bez platu. Z toho, čo som zarobila predajom, dávala som mu peniaze na cestu, len aby mohol platiť za stáž, aby mal viac odpracovaných rokov. Museli sme si navzájom pomáhať. V súčasnosti robí ako prepravca tovaru u jedného súkromníka, ktorý si ho chváli. Čo sa dá, robiť sa musí. Nevesta je doma, aj ona má čo chystať, starať sa o dve školopovinné deti. Treba aby aj doma niekto bol. Sú tu kurence, kačice, sliepky, všetko to treba nachovať, o všetko sa postarať. Aj vás sa, ako aj vašu tunajšiu susedu, tetu Pavlíniovú, musím opýtať: Čo sebe alebo iným prajete v tomto roku? – V prvom rade zdravie. Všetkým. No bola by som ozaj rada, keby sa čosi dalo zmeniť, aby aj tí mladí mali robotu. Ich nezamestnanosť ma najviac trápi. Nemám na zreteli len moje, ale všetky deti. Je mi ťažko, keď vidím mladých ľudí, ako sa bezcieľne ponevierajú, alebo keď povedia, že nemajú dináre na nič. Väčšine ich rodičia pomáhajú, no o nie tak dlhý čas ani rodičia alebo starí rodičia nebudú viac môcť robiť. Veľa mladých aj z Pivnice odchádza aj na Slovensko? – Je to pravda. No mnohí sa aj tu u nás vyškolia, ukončia i fakulty, a predsa sa vracajú na dedinu. Tu sa azda ľahšie žije. Vynachádzajú sa, ako vedia a môžu, chodia hore-dolu. A zaslúžia si viac. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Žltá vodná miska

Škodcovia kapustovín (3) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra ŠKODCOVIA POŠKODZUJÚCI STONKY MLADÝCH RASTLÍN Stonky mladých rastlín poškodzujú larvy dvoch druhov krytonosov, ktorých jedným menom nazývame stonkové krytonosy. Sú to dva druhy chrobákov z čeľade Curculionidae: krytonos štvorzubý (srb. stablov kupusni rilaš) – Ceutorhynchus pallidactylus a krytonos repkový (Ceutorhynchus napi). Škodlivosť krytonosa štvorzubého je na kapustovej zelenine oveľa vyššia ako škodlivosť krytonosa repkového, ktorý viac škodí na repke olejnej. Na kapustovej zelenine škodí na semenných porastoch. Sú to škodcovia jarnej sadby skorých termínov. Hospodárske škody spôsobujú na kalerábe, menej na karfiole, keli a kapuste. KRYTONOS ŠTVORZUBÝ Imága tohto druhu sú trochu menšie ako imága krytonosa repkového. Telo je dlhé 2,5 – 3,5 mm, čierne, lesklé obrastené jemnými tmavými a svetlými chĺpkami, čo imágam dáva strakatý vzhľad. Na krovkách pri štítku sa nachádza pravouhlá biela škvrna. Nosec je tenký, dlhý, mierne ohnutý smerom dolu. Tykadlá sú lomené, hrdzavočervené. Chodidlá všetkých nôh sú hrdzavočervené. Vajíčka sú elipsoidného tvaru, mliečnobiele, neskôr priezračné. Larvy sú krémo-

vo-biele dlhé 4 – 5 mm. Od la- množstvo trusu. Napadnuté riev krytonosa repkového sa môžu byť už priesady. Prvé prídajú rozlíšiť v prvých dvoch znaky vidieť už týždeň – dva po instaroch podľa farby hlavy (k. nakladení vajíčok. Napadnuté štvorzubý má žltohnedú hlavu, rastliny vädnú a prichádza aj k kým k. repkový hnedú). V tre- deformáciám na stonke. Mlaťom instare farba je rovnaká, dé napadnuté rastliny často rozlíšiť sa dajú jedine meraním hynú a staršie napadnuté rastšírky hlavy. liny nevyvíjajú hlávku alebo Životný cyklus je rovnaký súkvetie. Suché a teplé počaako u krytonosa repkového. sie vyhovuje výskytu škodcu Prezimujú imága v pôde. Akti- a v priaznivých podmienkach vácia imág začína skoro na jar, pri veľkom napadnutí môže byť v marci a najmä v apríli a máji. zničených až 70 % rastlín. Po krátkom úživnom žere sa chrobáky pária a samičky kladú vajíčka do listových stoniek alebo priamo do bylí rastlín nielen na poli, ale aj vo fóliovníkoch a skleníkoch do priesad kapustovín. Samička vyhrýza dutinky pozdĺž hlavných žiliek na listoch a do nich nakladie obyčajne 4 – 5 vajíčok. Vyliahnuté larvy sa živia najprv na strednej žilke listu, neskôr v byliach. Po ukončení vývoja larvy opúšťajú byle a kuklia sa v pôde. Imága sa Imágo krytonosa štvorzubého liahnu o 3 až 4 týždne (jún – júl). Časť imág ostáva v pôde, ale väčšina robí dospelostný KRYTONOS REPKOVÝ žer, pri ktorom nespôsobuje Imága majú telo dlhé 3 – 4 žiadne škody. Na jeseň sa chro- mm, tmavohnedé až čierne, báky sťahujú do úkrytov, ktoré obrastené krátkymi sivými nie sú len priamo na poľno- chĺpkami, a preto je sfarbenie hospodárskej pôde, ale aj v jej tela sivé. Hlava je predĺžená blízkosti. Počas roka sa vyvinie do tenkého nadol zohnutého jedna generácia do roka. nosa. Za stredom nosca sú loŠKODLIVOSŤ NA KAPUSTOVEJ mené tykadlá so sedemčlánkoZELENINE vým bičíkom. Krovky sú jemne Hlavné škody spôsobujú lar- ryhované. Vajíčka sú 0,8 mm vy, kým poškodenia spôsobené dlhé, oválne, mliečnobielej farimágami sú menej významné. by, neskôr žlté. Larva je belavá Larvy vyhrýzajú vnútro stonky s tmavou hlavou. Počas vývoja a vo vyhryzených chodbách je prechádza 3 instarmi a dorastá

do 6 – 8 mm. Prezimujú imága v pôde. Aktivácia imág začína skoro na jar (v niektorých rokoch aj koncom februára), keď je teplota vzduchu 10 – 12 °C. Imága nalietavajú na porasty repky a kapustovej zeleniny a živia sa na listoch a stonkách vyžieraním drobných dierok. Po dospelostnom žere samičky kladú vajíčka do hornej časti stonky. Vyliahnuté larvy vyžierajú stržeň stoniek. Pred kuklením opúšťajú rastlinu a kuklia sa v pôde. Vyliahnuté imága zostávajú v pôde, kde prezimujú. Do roka má jednu generáciu. Krytonos repkový viac škodí na repke olejnej, menej na kapustovinách. Rastliny poškodzuje rovnakým spôsobom ako krytonos štvorzubý, s tým rozdielom, že po žere lariev krytonosa repkového sa vytvárajú hálky pod vegetačným vrchom rastliny. Na kapustovej zelenine škodí najmä na semenných porastoch. Žerom vo vnútri stoniek larvy spôsobujú, že rastliny trpia nedostatočným prívodom živín, a preto rastliny dávajú semená nižšej kvality. MONITORING ŠKODCU A ROZHODOVANIE O VYKONANÍ OCHRANY Výskyt imág krytonosov monitorujeme pomocou žltých vodných misiek – Mörickeho misiek alebo žltých lepových dosiek (lapačov). Žlté misky umiestňujeme do porastu zeleniny alebo do priesady hneď na začiatku jari, žlté le-

30. 1. 2016 • 5 /4684/ ly a opatrne, bez prudkých pohybov a dotýkania sa rastlín. Nutné je tiež dávať si pozor na zatienenie rastlín, lebo imága, ak sú vyrušené, okamžite padajú z rastlín na pôdu, kde ich je pre ich sfarbenie veľmi ťažko zistiť. V Českej Krytonos repkový (foto: z internetu) republike sa odporúča ošetrepové dosky tesne nad porast. nie urobiť po nálete viac než Kontrolujeme ich dvakrát do 3 imága na misku za deň (ak týždňa až do konca mája. Treba sme v regióne v predchádzasi uvedomiť, že táto metóda júcom roku zaznamenali viac spoľahlivo funguje len za sta- než 3 % poškodených rastlín bilného slnečného počasia. Ak pestovanej plodiny). je počasie premenlivé, často zamračené, počet chytených PREVENTÍVNE OPATRENIA jedincov nemusí zodpovedať Priestorová izolácia patrí reálnej situácii. Vtedy je dobre k významným preventívnym urobiť aj vizuálne hodnotenie opatreniam. Odporúča sa nea zistiť početnosť chrobákov na pestovať repku v blízkosti karastlinách repky. V poraste je pustovej zeleniny. Významné potrebné pohybovať sa poma- preventívne opatrenia sú tiež

ničenie pozberových zvyškov po kapustovej zelenine a ničenie kapustovitých burín. Hlboká orba je taktiež účinná v znížení populácie škodcov

Poškodená stonka larvou krytonosa

repky, lebo premiestňuje prezimujúce štádiá škodcov do väčšej hĺbky. Na druhej strane – toto opatrenie negatívne ovplyvňuje výskyt prírodných

nepriateľov škodcov. Pre zachovanie prírodných nepriateľov najlepšie výsledky dáva redukované obrábanie pôdy. Prekrytie porastov netkanou textíliou zamedzuje prístup samičiek škodcu k vzchádzajúcim rastlinám a nakladenie vajíčok. CHEMICKÁ OCHRANA Chemická ochrana sa vykonáva proti imágam ešte predtým, ako samičky nakladú vajíčka. Optimálny termín aplikácie insekticídov je asi týždeň po maximálnom nálete imág do lapačov. Pri pestovaní priesad sa odporúča ošetrenie vykonať krátko po zistení výskytu škodcu. Po presádzaní v prípade výskytu imág nad prahom škodlivosti treba vykonať postrek. Ak nálet imág pokračuje aj ďalej, postrek treba opakovať. Na ochranu treba použiť prípravky povolené proti krytonosom, prípadne proti žravým škodcom v porastoch kapustovej zeleniny.  Foto: J. Tancik

RASTLINNÁ VÝROBA

Prečo je dôležitá kvalitná predsejbová príprava pôdy Ľubica Sýkorová

30. 1. – 5. 2. 2016

POČASIE

k sme dobre urobili jesennú prípravu pôdy, na jar sa zameriavame na šetrenie pôdnej vlahy. Pôda v prirodzenom stave obsahuje veľké množstvo kapilár, ktorými dokáže vzlínať voda zo spodných vrstiev pôdy k povrchu. Tento jav vlastne umožňuje zásobovanie rastlín vodou. Každé prekyprenie pôdy tieto kapiláry poruší a treba určitý čas, kým sa obnovia.

Toto musíme mať na pamäti pri jarnej príprave pôdy. Nikdy nerobíme hlboké kyprenie tesne pred sejbou. Platí zásada, že hĺbka kyprenia pred sejbou sa rovná dvojnásobku hĺbky sejby. Pri predsejbovej príprave pôdy sa vytvára tzv. osivové lôžko. Je to mierne utužená vrstva pôdy, na ktorú má byť osivo uložené, a kyprá vrstva pôdy, ktorou má byť osivo zahrnuté. Spodná utužená vrstva pôdy má zabezpečiť osivu kon-

takt s kapilárnou vodou, kyprá zemina nad osivom umožňuje prístup vzduchu a uľahčuje vzchádzanie osiva. Utuženie vrstvy, na ktorú je osivo uložené, obmedzuje neskoršie ulíhanie pôdy po sejbe, ktoré by mohlo poškodiť korienky klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín. Z hľadiska mechanického pôsobenia sa pôda pri predsejbovej príprave plytko kyprí, drobí, urovnáva a podľa potreby aj primerane zhutňuje,

najmä po orbe. Nesprávnym alebo nedokonalým vykonaním akéhokoľvek pracovného zásahu pri príprave pôdy pred sejbou sa vždy znižuje poľná vzchádzavosť a tým aj úroda. Zvlášť významné je znižovanie počtu prejazdov pri jarnom predsejbovom spracovaní pôdy, nakoľko pôda v jarných mesiacoch je väčšinou dostatočne kyprá a prakticky nevyžaduje intenzívnejší obrábací zásah. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

1˚ | 9˚

1˚ | 10˚

3˚| 13˚

5˚ | 15˚

4˚ | 15˚

3˚ | 12˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCINÁRSTVO

Prečo pestovať dulu? Ľubica Sýkorová

dpoveď je jednoduchá – pretože je veľmi zdravá. V dnešnej dobe, keď máme na výber veľké množstvo rôzneho exotického ovocia, za ktoré musíme platiť neraz až nehorázne peniaze, nejako sme pozabudli na ovocie, ktoré rastie aj u nás a dostupné je všetkým. Tu patrí aj dula podlhovastá (srb. dunja, hov. guňa) Cydonia oblonga. Pochádza zo Zakaukazska, odkiaľ sa šírila do Malej Ázie a Perzie. V súčasnosti sa väčšie výsadby nachádzajú v krajinách južnej Európy, ako je Španielsko, Portugalsko, Francúzsko a Taliansko. Naši predkovia si ju obľúbili najmä pre jej výnimočné chuťové vlastnosti. Prirodzený tvar duly je krík, no najčastejšie sa pestuje ako strom. Dorastá do výšky 3 až 5 metrov (niekedy 6 a viac metrov). Dula je súrodenec hrušky a jablka. Všetky tri druhy ovocia patria ku malviciam (jadrovinám). Pre dobrý vývoj stromu a aj plodov dula uprednostňuje teplé podnebné pásmo a dostatok svetla. Náročná je na kvalitu pôdy, najlepšie sa jej darí v priepustných, úrodných pôdach. Neznáša pôdy s vysokým obsahom vápnika (nad 5 %), kde trpí chlorózou – žltačkou listov. Na vlahu je menej náročná, dobre znáša aj sucho. Stačia jej zrážky 550 – 600 mm, ale pri doplnkovej závlahe, najmä v auguste a septembri, podstatne zvyšuje rodivosť. Neznáša vlhké, zamokrené pôdy a vysokú vlhkosť vzduchu, ktorá

negatívne vplýva na kvalitu plodov. Vyžaduje teplé, chránené stanovište, podobne ako marhule či broskyne. Dulový strom vymŕza na - 27 °C, jeho korene už na - 12 °C. Kvety zamrznú pri teplote - 1 °C, plody pri - 2,2 °C. V intenzívnych výsadbách veľké škody duly môže spôsobiť silný vietor, najmä po intenzívnych dažďoch. Jednoročné výhonky sú hne-

Dula je výborným podpníkom pre zákrpkové tvary hrušiek. Dulový strom žije 30 až 40 rokov, niektoré osamelé jedince až 70. Prvú úrodu prináša v druhom roku, od štvrtého roku sú úrody vyššie. Maximálnu úrodu dosahuje po deviatich až desiatich rokoch. Úroda z jedného stromu sa pohybuje od 10 do 60 kg (pri plantážovom pestovaní).

dasté, pokryté plsťou. Plstnaté sú aj plody. Kvety sú ozdobou stromu, sú jasnoružové a vyrastajú po jednom na konci jednoročného dreva. Kvitne pomerne neskoro, od polovice apríla do polovice mája. Kvitnutie trvá od 8 do 20 dní. Plody sú malvice hruškovitého alebo jablkovitého tvaru. Dužina plodu je tvrdá a má vysoký obsah pektínu a trieslovín. Plody sú spočiatku hnedé s jemnými chĺpkami, neskôr pri dozrievaní zožltnú a majú výraznú arómu. Sú pomerne veľké, s hmotnosťou 400 – 800 g. Zberajú sa koncom októbra, po zožltnutí plodov. Výhodou je, že nie sú citlivé na otlačenie.

Dulu, ktorá je štepená na dulovom podpníku MA alebo BA 29, sadíme v spone 4 x 3 m. Udržiavame nezahustené koruny, ale jednotlivé vetvy neskracujeme, pretože rodí najmä na koncoch výhonov. Pomerne plytko zakoreňuje (do 30 cm), preto ju neokopávame a nekypríme. Korene sú citlivé na namŕzanie, veľmi dobré je na jeseň nastielanie organickou hmotou. Dula nie je náročná na rez. Do nástupu rodivosti výchovným rezom vytvarujeme presvetlenú korunu, ktorú potom v intervale 4 až 8 rokov znovu presvetľujeme. Rez je podobný ako pri hruškách. Možno

ju vyväzovať a tvarovať, aj do vodorovnej polohy. Pri reze je dôležité neskracovať krátke plodonosné výhonky, na ktorých kvitne. Zmladzovanie znáša veľmi dobre. U nás sa najčastejšie pestujú domáce odrody Leskovačka (vo Vojvodine) a Vranjska dunja. Odroda Leskovačka dunja je pomerne odolná proti chorobám a škodcom, nie však aj proti vírusovým ochoreniam. Plody z týchto odrôd sa obyčajne zberajú po 160 – 170 dňoch od intenzívneho kvitnutia. V Európe sú obľúbené aj odrody Champion aAngerská. Dula sa v poslednom čase opäť dostáva na výslnie a patrí medzi obľúbené novovysádzané stromy. Okrem toho, že krásne vonia a využíva sa na prevoňanie miestností a skríň, z duly sa vyrába chutný džem, kompóty, vína či destiláty. Dula je považovaná za symbol plodnosti, a preto sa kedysi dávala mladomanželom ako svadobný dar. Nedá sa jesť surová, pretože má trpkú chuť. Po prejdení varom či mrazom získava zaujímavú chuť, ktorá sa naplno rozvinie. Má vysoký obsah vitamínu C, obsahuje pektín, fruktózu. Práve pri príprave dezertných výrobkov a zaváranín sa naplno uplatní jej vysoký obsah pektínov a relatívne nízky obsah cukru (iba 13 %). Rozpustná vláknina a pektín upokojujú črevá, sú účinné proti črevným problémom. Čo je však pre naše zdravie veľmi dôležité, pektín nepriamo znižuje v čreve hladinu krvného cholesterolu, spomaľuje vstrebávanie glukózy do krvi, čím pomáha predchádzať nežiaducim glykemickým skokom v krvi nielen u diabetikov, ale aj u zdravých ľudí. Dula má svoje využitie aj v kozmetike, napr. na fixáciu vlasov a v textilnom priemysle pri konečnej úprave hodvábu. Dulový sliz je súčasťou kloktadiel pri zápaloch ústnej dutiny a hrtanu. ○

30. 1. 2016 • 5 /4684/

ZDRAVIE A MY

ODHAĽTE NAJČASTEJŠIE TRIKY VÝROBCOV

Histamínová intolerancia: Horšia ako potravinová alergia! (1.)

enoménom HIT trpia asi 2 až 3 percentá ľudí. Mnohí o tom ani netušia a všetci ich považujú za hypochondrov. Čo to vlastne histamínová intolerancia je? Nakrájate si pár rajčín, k tomu grilovaný baklažán, syr, deci červeného. Také zdravé jedlo, či nie? Sú ľudia, ktorí môžu byť po takejto porcii úplne mimo či dokonca skolabovať. Zoznámte sa s HIT: histamínovou intoleranciou! Ľudia s touto diagnózou sú celé roky zúfalí, lebo si nevedia vysvetliť, prečo im býva tak zle, netušia to ani lekári, za ktorými neustále chodia, až sa cítia ako trápni hypochondri. Diagnóza HIT má podobné príznaky ako alergia, ale spôsobuje problémy

ako potravinová intolerancia. Je absolútne nepredvídateľná, niekedy vás potrápi poriadne, inokedy len trochu. Nepríjemné je aj to, že nikdy netušíte, kedy a po akom jedle to príde. Ako spoznáte, že ju máte Prejavy a prvé príznaky histamínovej intolerancie sú rôzne. Medzi najtypickejšie prejavy patrí svrbenie, tvorba vyrážok, červených fľakov na koži, nadúvanie, kŕče a hnačka. Okrem toho vás môžu prekvapiť aj prejavy, pri ktorých by vám ani omylom nenapadlo, že ide o histamínovú intoleranciu. Je to upchaný nos, bolestivá menštruácia, bolesti kĺbov, srdcové arytmie. Väčšina príznakov sa

Kupujete med?

objaví vo veľmi krátkom čase, zhruba do jednej hodiny, prípadne niekoľkých minút po jedle. Organizmus totiž reaguje na zvýšenú hladinu histamínu zvýšenou tvorbou adrenalínu a noradrenalínu, čo môže mať za následok vzostup tlaku krvi, zrýchlenú činnosť srdca, poruchy srdcového rytmu a tiež nervozitu, pocit vnútorného trasu a poruchy spánku. RÝCHLE PREJAVY: svrbenie, žihľavka, opuchy, kŕče, nadúvanie, hnačka, kýchanie, nádcha, kašeľ, bolesť hlavy, zmeny tlaku, búšenie srdca až závrat. CHRONICKÉ: neprimeraná únava, bolestivá menštruácia, nervozita, poruchy spánku, úz kosť až depresia.

ahajú nám predavači medové motúzy popod nos? Med je malý zázrak prírody, ale ten, ktorý sa nám bežne ponúka v obchodoch, je ďaleko od tohto zázraku. Rozbory medov v supermarketoch nie sú pre nás spotrebiteľov veľmi potešujúce, hoci falšovanie a pozmeňovanie je zakázané. Prišlo sa na to, že do každého druhého medu zámerne primiešavajú menej hodnotné zložky, pretože väčší objem znamená väčší zisk.

DOMÁCNOSŤ

Trápia vás plesne či zažltnutá vaňa?

eďže kúpeľňa patrí medzi najpoužívanejšie miestnosti, venujte jej špeciálnu pozornosť a všímajte si aj miesta, ktoré prehliadate. 1. Nemilosrdné triedenie. Pred upratovaním kúpeľne treba ju vypratať od zbytočností, ktoré uvoľnia stiesnený priestor. Pri triedení kozmetiky vyhoďte zvyšky starých krémov či rozbitých očných tieňov. Pri vyraďovaní starých uterákov nemajte zľutovanie – diery totiž nie sú príťažlivé. 2. Pohár na kefky. Vaňu a dlážku vydrhnete vždy, zrkadlo vyčistíte tiež, ale čo taký pohárik na kefky? Ten dôkladne vyčistite od usadenej vody a neželaných baktérií, ktoré sa v ňom držia, čoho sa môžete zbaviť opláchnutím pod

horúcou vodou. 3. Sprchový záves. Na zažltnutý záves, ktorý nechcete vyhodiť, použite prípravky, ktoré ho vydezinfikujú aj vybielia. Ak ho môžete prať v práčke, urobte tak. Počas pracieho cyklu pridajte pol šálky sódy bikarbóny. Záves bude ako nový! 4. Sprchovacia hlavica. Tečie vám voda tenučkým prúdom, prípadne až netečie? Môže to byť spôsobené usadeninami v hlavici. Ak sa to dá, odmontujte hlavicu na sprche. Nastriekajte čistiaci prípravok, ktorý odstraňuje hrdzu a vodný kameň. Nechajte ho pôsobiť, a potom opláchnite vodou. Zvyšky vodného kameňa odstráňte špongiou. 5. Zbavte sa plesne! Vlhkosť a teplo vytvárajú ideál-

ne podmienky na ich výskyt. Najjednoduchšie je použiť čistiaci a dezinfekčný prípravok, ktorý nastriekate na pleseň a necháte pôsobiť. Neškrabte kefou nasucho. Tým spóry plesní rozvírite a prenesiete na ďalšie miesta alebo sa ich dokonca nadýchate. 6. Zažltnutá vaňa? Voňavý kúpeľ v zažltnutej a špinavej vani nie je veľmi príjemný. Aby ste si ho vychutnali ako králi, udržujte vaňu v čistote. Hlavne nepoužívajte kefu, pretože by ste ju mohli poškriabať. Najspoľahlivejším riešením je použiť čistiaci prípravok vhodný práve do kúpeľne, napríklad na báze tekutého piesku. Pri umývaní vane či kúpeľne čistiacim prípravkom vetrajte a chráňte si ruky gumenými rukavicami. 

VII

Čo sa do medu primiešava. Často sú to lacné trstinové alebo kukuričné sirupy, hlavne v tých medoch, ktoré sa dovážajú z Argentíny, Čile a Číny. V týchto výrobkoch je len zlomok toho, čo voláme med. Ako ho otestovať. Jednoducho otočte pohár hore dnom a sledujte, ako rýchlo sa vzduchová bublina, ktorá bola pod viečkom, premiestnila ku dnu. Ak sa tak stane v okamihu, je to podozrivé, takýto med nekupujte. Radšej kúpte kvetový med, ktorý síce rýchlejšie cukornatie, ale je zdravší ako lesný. Rada na záver. Tak ako má každá rodina svojho lekára, mala by mať aj svojho včelára. Nájdite si v okolí včelára a odoberajte med priamo od neho. Aj keď drahšie, ale je to lepšie ako nekvalitný med z obchodov. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Mandľové keksíky (pre histaminikov) Suroviny: 210 g špaldovej múky (speltino brašno), 140 g masla, 70 g práškového cukru, 70 g mletých mandlí, 1/2 balenia vínneho kameňa (prašak za pecivo bez fosfata), štipka soli

Takto sa to podarí: Všetky suroviny spolu vymiešame a vytvoríme ľubovoľné tvary. Pečieme pri 170 stupňoch približne 7 – 10 minút. Ešte horúce mandľové keksíky posypeme cukrom. 

Mrkvový hrnčekový koláč Suroviny: 4 vajcia, 1 pohár kryštálového cukru, 2 poháre polohrubej múky, 1 kypriaci prášok, 1/2 pohára oleja, 300 g strúhanej mrkvy, 1/2 pohára mletých orechov, 1 vanilkový cukor; Na ozdobenie: čokoláda Takto sa to podarí: Celé vajcia vyšľaháme s cukrom (asi 5 min). Do dobre vyšľahaných vajec počas šľahania pridáme olej a

postupne pridávame ostatné suroviny. Dobre premiešame a vylejeme na vymastený plech. Upečieme a vychladnutý koláč polejeme čokoládovou polevou. Necháme stuhnúť a pokrájame. 

Zeleninová torta

Suroviny: 150 g karfiolu, 100 g mrkvy,100 g petržlenu, 50 g zeleru, 50 g kalerábu, 100 g hrachu, trochu soli, 3 vajcia, trochu mletého čierneho korenia, 25 g hladkej múky, tuk na vymastenie Takto sa to podarí: Karfiol uvaríme v osolenej vode a rozoberieme na malé ružičky. Ostatnú zeleninu, okrem hrášku, uvaríme v osolenej vode a pokrájame na malé

kocky. Potom hrášok, karfiol a ostatnú zeleninu premiešame s vajcami, mletým čiernym korením, hladkou múkou a soľou. Bábovkovú alebo tortovú formu vymastíme tukom a vysypeme detskou krupicou. Do formy natlačíme pripravenú zmes, vrch prikryjeme alobalom a upečieme vo vyhriatej rúre. Upečenú tortu vyklopíme na misu a ozdobíme zeleninou. 

Jablkovo-orechový koláč Suroviny: 3 hrnčeky celozrnej pšeničnej múky, 1 hrnček cukru, 3/4 hrnčeka oleja, 2 hrnčeky vlašských mletých orechov, 7 jabĺk, 1 kypriaci prášok, 1 vanilkový puding, štipka sódy bikarbóny, 3 vajcia, za hrsť hrozienka, džem na natretie; Na ozdobenie: čokoláda Takto sa to podarí: Jablká očistíme a nastrúhame. Postupne pridávame ostatné suroviny, dobre zmiešame a cesto dáme na vymastený a múkou vysypaný

plech. Pečieme pri teplote 160 °C okolo 20 minút (závisí od rúry, treba pozerať). Koláčik potom potrieme džemom a ozdobíme  čokoládou.

Ovocné kúzlo Suroviny: Na cesto: 10 vajec, 10 lyžíc cukru, 3 lyžice kakaa, 1 kypriaci prášok, 2 dl oleja, 2 dl jogurtu, 10 lyžíc múky; Na prvú plnku: 200 g gustinu, 1 vanilínov ý extrakt, 100 g bielej čokolády, 1 margarín, 200 g práškového cukru, 12 dl mlieka; Na druhú plnku: 300 g cukru, 6 dl vody, 500 g lesného alebo iného ovocia, 120 g jahodového alebo vanilínového pudingu Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme 5 bielkov, pridáme 5 lyžíc cukru a keď dostaneme tuhý sneh, pridáme 5 žĺtkov. Vymiešame a pridáme i 5 lyžíc múky, polovicu kypriaceho prášku, 1 dl oleja a 1 dl jogurtu. Dobre zmiešame, vylejeme na plech vystlatý papierom na pečenie. Upečieme. Rovnako si pripravíme aj druhé cesto, ibaže do neho pridáme i 3 lyžice kakaa. Prvá plnka: V 2 dl mlieka vymiešame gustin a trochu vani-

línového extraktu. Do zvyšného mlieka nalámeme bielu čokoládu a keď začne vrieť, zavaríme vymiešaný gustin s extraktom a mliekom. Keď vychladne, zmiešame s margarínom, ktorý sme vyšľahali s práškovým cukrom. Spolu vyšľaháme na penu. Druhá plnka: Do jednej nádoby dáme prevrieť cukor so 4 dl vody a pridáme ovocie. Varíme 4 minúty. Tri pudingy vymiešame v inej nádobe s 2 dl vody a zavaríme do ovocia. Necháme vychladnúť. Na svetlé cesto natrieme ovocnú plnku a na ňu bielu, čiže prvú plnku. Položíme kakaové cesto a tortu natrieme bielou plnkou. Ozdobíme čokoládovou polevou.  Zdroj: internet

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 409 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Verše Benkovej a Čániho ZIMA S KNIHOU V KYSÁČI

Elena Šranková

ravidelné podujatie Zima s knihou už tradične odštartovalo v Kysáči tentoraz v stredu 20. januára. Spoločne ho zorganizovali Slovenské vojvodinské centrum, Výbor pre kultúru NRSNM a Spolok kysáčskych žien v primeranom ovzduší kysáčskej knižnice. Poldruhahodinový večierok bol interaktívny. Kysáčske spolkárky Ľudmila Berediová-Stupavská, Miluša Grňová a Nina Francistyová totiž prezentovali vinše z Kysáča z knihy Jarmily Gerbocovej Svadobné vinše Slovákov na Dolnej zemi. Tým upriamili pozornosť na túto vyše 500-stranovú knihu. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík predstavil vlaňajšiu produkciu SVC s dôrazom na dve nové básnické zbierky.

Jednou z nich je najnovšia kniha Viery Benkovej Studňa a voda z edície Živý prúd. Autorka z nej prečítala niekoľko ukážok, medzi inými i básne Studňa a voda, Smútok, Nočná etuda. Ďalšou je

zbierka Izba, o ktorej dom mlčí, z ktorej autor Ladislav Čáni prečítal cyklus Elégia. Ako povedal, zbierka vyšla po 10 rokoch od predchádzajúcej, ale ide len o jeho formálny návrat do litera-

túry, lebo sa poézii stále venoval. Celok, ktorý prečítal na večierku v Kysáči, je v kontexte jeho tvorby výnimočný tým, že je to jediný cyklus básní, kde si dovolil prehovoriť veľmi osobne. Je to zároveň cyklus, ktorý ho prinavrátil k poézii, v tvorení ktorej mieni pokračovať. Súdiac podľa pozornosti, s akou jeho verše počúvali prítomní, bude to aj na ich potešenie. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík predstavil tituly, ktoré vydali v roku 2015 v rámci jednotlivých edícií, či už samostatne, alebo v spolupráci s inými vydavateľstvami, združeniami, ústavmi, galériami, spolkami. Zmienil sa aj o knihe Viery Benkovej, ktorá čoskoro vyjde tlačou. Ide o Dvojrozhovory, čiže o rozhovory tejto našej spisovateľky s poprednými autormi zo Slovenska a opačne –

ZO STAROPAZOVSKEJ ĽUDOVEJ KNIŽNICE DOSITEJA OBRADOVIĆA

Malý záujem čitateľov o slovenské tituly Anna Lešťanová

úvahu lanského roka majú čerstvo vypracovanú aj v staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića a informácie nám poskytla riaditeľka Nataša Filipová. „Vlani sme do našej knižnice začlenili viac ako 4 700 čitateľov. Vzhľadom na to, že usporadúvame počas roka početné literárne večierky či stretnutia, môžeme kvitovať, že záujem o našu knižnicu v roku 2015 prejavilo viac než 5 500 ľudí. Samozrejme, najviac čitateľov a tým aj najviac podujatí bolo v samotnej Starej Pazove. Tak napríklad v minulom roku sme tu mali začlenených 2 100 milovníkov kníh, z čoho viac ako 700 na detskom oddelení,“ zdôraznila spolubesedníčka a doložila, že všeobecne najväčším problémom v knihovníctve je zabezpečovanie nových kníh. • KULTÚRA •

Nataša Filipová (stojí) na jednom z vlaňajších vydarených literárnych večierkov Aj napriek uvedenému faktu v staropazovskej ústrednej knižnici sa môžu pochváliť, že im na police v lanskom roku pribudlo asi 5 000 nových titulov. „Až 4 200 kníh sme zabezpečili

z Ministerstva kultúry Republiky Srbsko a darmi od našich verných čitateľov. Iba 800 nových kníh sa nám podarilo kúpiť. Čo sa týka nových slovenských kníh, v roku 2015 do knižnice pribudlo okolo 250 diel

o rozhovory Etely Farkašovej s našimi poprednými spisovateľmi. O tom, ako vznikala táto kniha, na večierku hovorila aj Benková. Predsedníčka SKŽ Ľ. Berediová-Stupavská sa pozitívne zmienila o predsavzatí SVC vydať ďalšie knihy v edícii národopisne poznačených publikácií. Podľa jej mienky to príde vhod spolkom žien, aby sa na posedeniach orientovali na oral history a zachytávaním na pás a neskoršie publikovaním zachovali pre ďalšie generácie cenný národopisný materiál. Knihy z aktuálnej produkcie na večierku odovzdali do kysáčskej knižnice a najnovšie tituly sa mohli aj kúpiť na predajnej výstave. a najviac nám ich darovalo Slovenské vydavateľské centrum,“ povedala Filipová. Ináč knižný fond ústrednej knižnice počíta okolo 80-tisíc kníh a vlani čitatelia využili na čítanie, či edukáciu vyše 30-tisíc. Podľa slov riaditeľky čitatelia veľmi malý záujem prejavujú o slovenské tituly, hoci v ponuke majú dobrú súčasnú literatúru. V roku za nami v Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića v Starej Pazove usporiadali aj početné výstavy, literárne večierky či stretnutia so spisovateľmi a s takouto praxou budú podľa naplánovaného programu pokračovať i v bežnom roku. Toho času steny knižnice krášlia obrazy dokumentárnej a etnografickej výstavy pod názvom Kroje pazovských Slovákov, ktorú pripravil Milivoj Kovačević zo Starej Pazovy. „Našou prvoradou úlohou v roku 2016 je prilákať čím viac nových čitateľov, a to aj vďaka zľavám, a realizovať kvalitné programy, na ktorých si pripomenieme významné jubileá mnohých osobností a predstavíme knižné novinky. Verím, že i naďalej pri organizovaní početných podujatí a akcií budeme dobre spolupracovať so všetkými tunajšími inštitúciami a ustanovizňami,“ povedala na záver rozhovoru riaditeľka Filipová.

5 /4684/ 30. 1. 2016

Kultúra V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI

V systéme Cobiss aj kovačická knižnica Anička Chalupová

nformácie sú v súčasnosti jedným z najcennejších artiklov, hovorí sa, že žijeme v informačnej spoločnosti. Je pritom veľmi dôležité vedieť sa vo svete informácií orientovať – veď polovica všetkého poznania je práve znalosť toho, kde a ako možno relevantné informácie nájsť. Knižnice už tradične patria medzi inštitúcie, ktoré v rámci svojej činnosti požadované informácie, resp. dokumenty sprístupňujú. Aj používateľom v kovačickej knižnici sa zo dňa na deň ponúka čoraz viac takýchto služieb, o ktorých nám viac povedala Jaroslava Pavlíková, knihovníčka Obecnej knižnice v Kovačici. – Obecná knižnica v Kovačici od roku 2012 svoj fond spracúva nielen cez Access aplikácie, ale aj v systéme Cobiss (kooperatívny online bibliografický systém), v ktorom pracujú aj iné knižnice v Srbsku, ale aj v iných krajinách v regióne: v Slovinsku, Macedónsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore, Bulharsku, Albánsku... V našom štáte v tomto systéme pracuje 171 knižníc, medzi nimi i Národná banka Srbska, Matica srbská a iné verejné knižnice rôznych inštitútov, fakúlt, ústavov, tiež Srbskej akadémie vied a umení a pod. Tento systém spracoval IZUM (Institut informacijskih znanosti) v Maribore ešte v roku 1987 ako usporiadaný postup vzájomnej katalogizácie, totiž rozvili spoločný základ knižnično-informačného systému a systému vedeckých a technologických informácií v Juhoslávii. Rozklad Juhoslávie zabrzdil jeho ďalší rozvoj, lebo niektoré členky tohto systému (z bývalých republík SFRJ) z neho vystúpili, ale postupom času sa k nemu znovu vrátili a fungujú v ňom dodnes. Naša knižnica v tomto systéme spracúva monografické publikácie (knihy), periodiká a odnedávna aj drobný knižničný materiál (plagáty, pohľadnice, kalendáre,

www.hl.rs

pozvánky, fotografie, katalógy a pod.), jednotky špeciálnych fondov (elektronické pramene s lokálnym prístupom: CD-ROM,

Knihovníčka Jaroslava Pavlíková

DVD, disketa a pod. a s diaľkovým prístupom: webové stránky, elektronické publikácie v rôznych formátoch uverejnené na webe), tiež integratívne pramene (ne-

– Koľko ste doteraz spracovali jednotiek v systéme Cobiss? – Je to bezmála 18 000 jednotiek. Prácu pokračujeme so spracovaním monografických publikácií a bežných periodík, drobného knižničného materiálu a elektronických prameňov. K spracovaniu bohatého archívu knižnice sa začne iba po spracovaní monografických publikácií (kníh). – Prednedávnom si používatelia na vašej webovej stránke všimli aj čerstvo založenú Digitálnu knižnicu. Čo v nej ponúkate čitateľom? – V našej Digitálnej knižnici sú tieto knihy: Krátka gramatika slovenského jazyka a Slovenčina ako hračka autoriek Zuzany Lenhartovej a Anny Hrkovej, časopis Crepajački glasnik (8 čísel), 250 godina Banatske vojne granice (PawerPoint prezentácia v PDF formáte), monografia Rukomet u Crepaji 1957 – 2007 a Boja neba autora Nikolu Petkova, Ksenija Ilijević – Poklon zbirka slika i crte-

Sústavne sa tu spracúvajú monografické publikácie, periodiká a drobný knižničný materiál

zviazané listy s premenlivým obsahom, databázy, rôzne počítačové programy, portály...), kartografický materiál (mapy, atlasy...), tlačené muzikálie, články monografických a periodických publikácií v tlačenom a elektronickom tvare, bibliografie a pod.

Informačno-politický týždenník

ža, Klasy, Naivni slikari Kovačice i Padine autora Slobodana Stevanovskog. Všetko je uverejnené so súhlasom autorov a obsahy sa môžu voľne prebrať. Pomaličky končíme aj digitalizáciu niekoľkých kníh z rodiskovej zbierky, ktoré budú tiež takto

sprístupnené našim čitateľom. Systém Cobiss nám umožňuje preberať spracované knihy, časopisy, noviny z WORLD Cat-u (svetového katalógu), katalóg kongresovej knižnice vo Washingtone, z COBISS Net-u (Slovinsko, Macedónsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko a Albánsko), pokým sa periodiká preberajú zo Svetového katalógu v Paríži (ISSN – centrum – Internacional Standard Serial Number). ISSN identifikuje určitý názov, totiž periodickú publikáciu, zjednodušuje katalogizáciu a spracovanie údajov. ISBN (Internacional Standard Book Number) je jedinečný identifikátor kníh. Pre každé povolenie pracovať v určitom segmente tohto systému absolvujeme prednášky v NBS a neskoršie aj skúšky. Našu prácu kontrolujú kolegovia z NBS. Všetky zmeny v systéme sa evidujú, a preto musíme presne pracovať podľa pravidiel o katalogizácii. COBISS systém pracuje na platforme JAVA (výhodný pre operačný systém Windovs, Linux, MacOs), pričom prenosová rýchlosť internetu musí byť minimálne 256 kb/s. COBISS systém sa neustále rozvíja a zdokonaľuje. Naša báza sa nachádza na serveri v Belehrade a na ňu sa napájame cez link. Týmto spôsobom sú naše údaje chránené a ich kópia sa nachádza na IZUM serveri v Slovinsku, v Maribore. – Aké máte ešte novinky? – Od stredy 20. januára naše oddelenie v Crepaji začalo vypožičiavanie kníh pomocou čiarového kódu, ktorý lepíme na knihy. Vďaka malému ručnému snímaču čiarového kódu zabezpečujeme presnosť snímania údajov o knihe, používateľovi a o ďalších údajoch uložených v čiarových kódoch, ktoré dokáže identifikovať okamžite. K tomuto nášmu katalógu sa môže pristúpiť cez webovú stránku Baze publikacija, – podčiarkla na záver knihovníčka v Obecnej knižnici v Kovačici Jaroslava Pavlíková. • KULTÚRA •

V GALÉRII BABKA V KOVAČICI

Akcie k štvrťstoročiu Anička Chalupová

žíková, Ján Žolnaj, Ján Strakúšek, Vieroslava Svetlíková, Katarína o veľkej výstave na Slovensku, Ďurišová, Ján Hriešik, Eva Husáktorá sa uskutočnila v dňoch riková, Ján Chlpka, Pavel Hajko a 3. až 20. decembra 2015 v Klára Babková. V našej výprave sú Dvorane Ministerstva aj insitné maliarky kultúry Slovenskej reZuzana Jarmocká a publiky v Bratislave, Klára Babková, ktoGaléria Babka v čele so ré na tvári miesta zakladateľom Pavlom prezentujú svoj výBabkom pri príležitosti tvarný kumšt. štvrťstoročného pôsoKtoré ešte akcie benia inštitúcie priprapoznačia tohtoročvila ďalšiu prezentáciu né oslavy galérie? svojej tvorby. – Vo februári si už Výstava Slovenské intradične pripomesitné umenie v Srbsku zo nieme Deň matezbierky Galérie Babka rinského jazyka, keď v Kovačici sa tentoraz usporiadame novú teší na milovníkov výstavu a ďalšiu výtvarného umenia Galéria Babka svojou činnosťou fascinuje nadšencov tribúnu na tému: v Českej republike. a vášnivých milovníkov štetca a palety z celého sveta Slovenské insitné Podľa naplánovanéumenie v Srbsku ho programu slávnostne ju mal umenia, druhá časť predstavu- ako špecifický prvok nehmotného 28. januára v Slovenskom dome je obrazy 12 výtvarníkov, ktorí kultúrneho dedičstva, ako chrániť a v Prahe otvoriť Vladimír Skalský, poznačili dejiny činnosti Galérie zosúladiť s programami UNESCO. Je predseda Svetového združenia Babka. Sú to maliari: Martin Jonáš, to otázka pre vedcov a tvorcov kulSlovákov v zahraničí. O jej obsahu Zuzana Chalupová, Katarína Ko- túrnej politiky Srbska a Slovenska,

nám pred odchodom do Prahy Pavel Babka povedal: – Výstava pozostáva z dvoch častí. Prvá približuje históriu Kovačice, a to aj ako strediska insitného

pravidelných účastníkov našich tribún. Jedna z akcií našej obrazárne je aj súťaž v kreslení Bola raz jedna Bibiana, ktorú spoločne realizujeme s Národným domom umenia pre deti Bibiana v Bratislave a s Memoriálnym strediskom Dr. Janka Bulíka. Súťaž je venovaná deťom a súbeh je otvorený do konca školského roka. Práce budú vystavené v Galérii Babka a päť najlepších prác bude odmenených. Posudzovaciu komisiu budú tvoriť predstavitelia a účastníci Detskej svadby v Kovačici. Našou najčerstvejšou akciou je súbeh 500 rokov reformácie. Nadácia Babka Kovačica s podporou Biskupského úradu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku vypísala tento súbeh a otvorený je do 31. októbra 2016. Naň sa môžu prihlásiť všetci tí – aj deti, aj dospelí – ktorí sa chcú a vedia vyjadriť prostredníctvom výtvarných a ručných prác. Pri príležitosti osláv 500 rokov Pamiatky reformácie (1517 – 2017) všetky prihlásené práce budú sprístupnené na výstave, ktorá bude 31. októbra 2017 v Padine, a neskoršie budú môcť výstavu vidieť aj milovníci výtvarných a ručných prác v niekoľkých štátoch Európskej únie.

MARTIN JONÁŠ: DVADSAŤ ROKOV OD ÚMRTIA SVETOZNÁMEHO UMELCA

Neposedný, vnímavý, obrazotvorný Ján Špringeľ

neopakovateľnými námetmi na olejomaľbách a nápadmi na kresbách, ale i ochotou prispieť do národopisnej klenotnice bohatým archívom, v ktorom neje-

ve desaťročia uplynuli od smrti maestra Martina Jonáša. Povedať nepovedané o umelcovi so svojským rukopisom známym široko – ďaleko za rodnou nedozernou banátskou rovinou? Napísať nenapísané o Kovačičanovi, ktorý nás mladších spoluobčanov svojráznou nevyčerpateľnou energiou „zapria- Jedna z najznámejších olejomalieb Martina hol do národa Jonáša Moja dedina z roku 1969 roli dedičnej“? Ku ktorému sme neraz odskočili den papierik dostával zvláštnu na kus dobrej reči. Radosť ho hodnotu, prekypoval zámožnou bolo počúvať. Prekypoval nielen slovnou zásobou, v ktorej prame• KULTÚRA •

nilo kovačické nárečie, alebo aspoň – vzácnou radou. Bol neposedný, vnímavý, obrazotvorný. Martin Jonáš (9. 5. 1924 Kovačica – 31. 1. 1996 Pančevo) sa narodil v roľnícko-remeselníckej Martin Jonáš v rozhovore s autorom príspevku rodine. Vychodil štyri triedy základnej školy siteľom mnohých významných a absolvoval polročný poľnohos- cien, diplomov a medailí z mepodársky kurz. Bol spoluzaklada- dzinárodných a juhoslovanských teľom výtvarnej sekcie založenej prehliadok insitného umenia. pri Slovenskom kultúrnom spol- Pestoval najviac olejomaľbu, ku Pokrok a spoluzakladateľom grafiku a kresbu. Žil a tvoril v roGalérie sedliakov – maliarov pri disku, kde mal ateliér otvoreného Dome kultúry v Kovačici. Bol no- typu. 5 /4684/ 30. 1. 2016

Kultúra DALÍ V BELEHRADE

Odkazy neskutočného Oto Filip

iac ako dvestopäťdesiat grafík, malieb, plagátov a niekoľko skulptúr kontroverzného španielskeho maliara, sochára, grafika a dizajnéra, umelca nevšedného talentu a génia publicity Salvadora Dalího je sprístupnených verejnosti v belehradskom Dome legátov. Otvorenie komplexnej a nevšednej výstavy sa konalo 28. decembra 2015 a podujatie potrvá do marca tohto V jeho zázračnom svete roku. Zaujímavé je, že futurizmus a metafyzickú maľbu. Dalí bol majstrom viacerých umení: okrem toho výtvarného písal aj poéziu, napísal dokonca i román, vydával umelecký časopis, s Louisom Buňuelom nakrútil surrealistické filmy Andalúzsky pes a Zlatý vek. Preslávil sa predovšetkým svojimi maľbami, o ktorých sa dodnes odborníci sporia, či ich stvoril génius alebo šialenec. Významný katalánsky maliar, sochár, spisovateľ, herec, filmový režisér a scenárista, ako autor s obrovským talentom a fantáziou trval na tom, že má arabské korene, tvrdiac, že jeho predkovia Nielen grafiky, ale aj skulptúra

je toto za posledných päť – šesť rokov už tretia výstava Dalího prác u nás. Prvá prebiehala v galérii Servantes v Belehrade v roku 2010, ďalšia o pár rokov neskoršie v priestoroch Master strediska Novosadského veľtrhu. Salvador Dalí, všestranný umelec, žijúci v rokoch 1904 – 1989, tvoriaci metódou kritickej paranoje a nazývajúci svoje obrazy ručne maľovanými fotografiami nočných môr a snov, je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov surrealizmu, ku ktorému sa dostal cez kubizmus,

www.hl.rs

Výstava sa neobišla bez plagátov

boli potomkovia Maurov, ktorí do Španielska vtrhli v roku 711. Práve v tomto Dalí objavil príčinu svojej lásky ku všetkému, čo je prehnané a zlaté, svoju vášeň pre luxus a pre orientálne oblečenie. Bol človekom výstredného správania, rád robiaci neobvyklé veci. Toto cielené teatrálne správanie viedlo však k uznaniu jeho tvorby širokou verejnosťou, následne aj k zvýšeniu jeho popularity a predaja jeho diel. Každá z vystavených prác v Belehrade, s motívmi biblickými po všetky iné, pochádzajúca z dielne najznámejšieho surrealistu, je osobitným zážitkom,

prameniacim v tvorbe osobnosti, ktorá mala nesmierny tvorivý potenciál. Dalího názory, ich podoby a premeny sú prezentované prostredníctvom desiatok grafík a obrazov, v ktorých je čosi neskutočné, nehmatateľné a nevysloviteľné, no pozorovateľ jasne pociťuje ich odkaz. Čiže diela priam nás nútiace uvažovať o zásadných otázkach života. Veď samotný Dalí neraz prehlasoval o svojej tvorbe, že je jeho celou ambíciou v maliarstve zhmotniť s čo najmajestátnejšou zúrivosťou precízne obrazy konkrétneho iracionalizmu. Priam úchvatne sa mu to i darilo.

VÝSTAVA K VÝROČIU NARODENIA SAVU ŠUMANOVIĆA. V piatok 22. januára v Galérii Savu Šumanovića bola otvorená ďalšia výstava prác známeho srbského umelca, ktorého meno nesie šídska galéria, a to k 120. výročiu jeho narodenia. Na slávnosti boli i predstavitelia Ministerstva kultúry Republiky Srbsko, pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Slaviša Grujić a predstavitelia lokálnej samosprávy. Výstavu otvorila riaditeľka Vesna Burojevićová, ktorá pri tejto príležitosti odovzdala pamätné listy a primerané darčeky všetkým, ktorí úspešne spolupracujú s touto galériou a podporujú jej činnosť. Na otvorenie výstavy prišlo aj viac ako 200 občanov Šídu, ktorí poznajú dielo slávneho Savu Šumanovića a sú naň hrdí. St. S.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

PO SPRÁVE O OBMEDZENÍ PRÍDELU Z POKRAJINY

Aby chýbajúca štvrtina nebola osudová... Anna Francistyová

ultúrnou verejnosťou nepríjemne zarezonovala správa o drastickom finančnom obmedzení v pokrajinskom rozpočte. Číselná skutočnosť je taká, že Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie na spolufinancovanie programov a projektov v oblasti kultúry na základe verejného súbehu bude mať tohto roku k dispozícii iba 42,7 milióna dinárov (Vlani to bolo 315 miliónov!) a na podporu programov podnecovania súčasnej kultúrnej tvorby menšinových spoločenstiev iba 2,5 milióna dinárov (vlani 20 miliónov). S istotou môžeme predpokladať, že tento škrt pocítia nielen organizátori, účastníci a konzumenti pravidelných kultúrnych akcií, ale ohrozené sú aj kultúrne inštitúcie, spolky... Ale problémy sa vraj zdajú ťažké a neriešiteľné iba zvonku. Keď sa človek do nich dostane, až také strašné nie sú. Preverili sme si túto múdrosť a oslovili sme niekoľkých čelných ľudí našich pravidelných podujatí. Ukázalo sa, že sme týmto nakuknutím do peňaženiek otvorili aj ďalšie pootvorené okienka... – Ako urobiť festival bez peňazí?! Čo budeme spievať na ulici?! Nie, od dosiahnutej úrovne by sa nemalo a nesmelo odstúpiť. Tento festival si to po toľkých rokoch nezaslúžil, – jasný a hlasný je Jozef Gašparovský, koordinátor Festivalu populárnej hudby Zlatý kľúč a predseda Združenia pre ochranu kultúry, tradície a umenia Selenča. – Mňa osobne, ale aj ako vedúceho združenia už vlani trápil odmietavý postoj prostredia, konkrétne Obce Báč voči festivalu, a teraz aj toto... V situácii, keď nám dlhoroční partneri obracajú chrbát, keď ani v novej koncepcii s viacerými spoluorganizátormi nefungujeme • KULTÚRA •

ako zohraný tím, veľmi uvažujem, spolu so združením, o odstúpení z organizačného kolektívu. Dosť bolo 11 rokov. Tieto nové trendy sa mi nepáčia a ja inak robiť neviem. Festival nie je vlastníctvo jedného človeka, ani jedného spolku, jedného prostredia... Nechcem, aby vyznelo, že odstupujeme v tejto pre

festival z finančnej stránky ťažkej chvíli, ale naše združenie ani doteraz nepomáhalo finančne. Hlavne organizačne, veď sme odrobili 70 percent prípravných prác. Prichádzajú mladí, nech chytia opraty od nás. Ale aj tu mám vážne obavy: krajina našich predkov ani nemusela vyhlásiť akciu Mať volá, ako kedysi, a naši ľudia – zvlášť mladí – odchádzajú húfne na Slovensko. Len si predstavte, že z generácie narodených v roku 1990 už nikto nie je v Selenči...

a nie dosadení politici. A potom tí správni ľudia oslovia tých ďalších správnych ľudí – priateľov podnikateľov, len „roztrúbiť“ na všetky strany, a nevyhnutné peniažky by sa našli. Ale nech je jasné, že bez 5– 6-tisíc eur sa festival nedá urobiť. To je minimum... Keď ide o festival Zlatý kľúč, uvidíme, v ktorom smere pôjdu veci. Ak Združenie pre ochranu kultúry, tradície a umenia vystúpi z organizačného tímu, treba vidieť, kto by sa v Selenči prijal tej úlohy. Pravdaže, ak chceme, aby festival zostal v Selenči. Potom za každú cenu usporiadať koncert, ale dbať na to, aby netrpela umelecká stránka. Chýbajúce prostriedky z pokrajiny napríklad zadovážiť i zo vstupného, ktoré sa vlani nenaplácalo, uskromniť sa napríklad v príprave CD, aj tak je dnes všetko online, sprostredkovať verejnosti nové skladby cez YouTube... Naša spolubesedníčka však v tejto situácii ponúka aj ďalší mechanizmus na zadováženie nevyhnutných prostriedkov do kultúry, pri tejto príležitosti na usporiadanie festivalu Zlatý kľúč: – Ak by sa do organizácie vážnejšie zapojili inštitúcie, teraz myslím konkrétne na NRSNM, Obec Báč a verejný servis RTV, mohli by sme nájsť spôsob, ako sa obrátiť na ďalší veľký zdroj: eurofondy. Bojím sa, že je to pre tohtoročný 36. ročník už neskoro, ale ani túto ideu netreba zamiesť pod koberec.

SÚ TU AJ EUROFONDY – Len myslieť a konať načas, – navrhuje Slovenka Benková-Martinková, umelecká riaditeľka minuloročného 35. festivalu Zlatý kľúč. – Netrápiť sa toľko politikou: idú voľby, nevieme, čo nám prinesú... Keby bolo podľa môjho, odborné veci by robili odborníci

ZA MÁLO PEŇAZÍ MÁLO MUZIKY Folklórny festival Tancuj, tancuj... už dávno prebieha v máji, preto sa jeho organizátori musia veľmi zvŕtať, aby prípravné záležitosti urobili načas. Vedúci Festivalového výboru Michal Hataľa akoby čakal na naše oslovenie...

– Asi štvrtinu z festivalového rozpočtu tvoria prostriedky z pokrajiny. Je to podstatná časť... Čo už... Uskromníme sa, budeme šetriť tam, kde sa dá, ale festival musí byť. Aj termín je už známy: sobota 28. mája v Hložanoch. Striehneme na všetky súbehy, aby nám niečo neuniklo, žiadosti pošleme na všetky adresy, keď prídu odpovede, tak sa sčítame a budeme konať ďalej. Asi tohto roku bude presne podľa toho výroku: Za málo peňazí málo muziky. Valentín Michal Grňa v tejto nezávideniahodnej situácii myslí aj na Stretnutie v pivnickom poli, ale aj na SKUS Pivnica a ďalšie naše spolky... – Urobíme všetko, aby festival nezanikol. Kde môžeme, tam sa uskromníme: zriekneme sa časti honorárov, povieme spevákom, že odmeny budú symbolické, stolovanie bude skromnejšie, ale sú veci, ktoré sa musia zaplatiť – svetlo, zvuk, orchester. Jednoducho, bez milión dinárov trojdňový festival neurobíme. Keď ide o prostriedky z pokrajiny, tie sa už štyri roky nemenili, kým všetko dražie. Na festival sme dostávali asi štvrtinu z celkového rozpočtu, a to 300-tisíc dinárov. Vlani sme ich dokonca dostali iba po festivale a prízvukovali sme stále jeho polstoročné jubileum... V terajšej situácii v našom štáte ak aj niečo dostaneme napríklad v júli, budeme šťastní. Preto Stretnutie môžeme plánovať iba vo štvrtom kvartáli. Ale festival bude! Uvidíme iba podľa okolností, v akej forme. – Len aby v tejto kríze obstáli naše spolky, – obáva sa zo zajtrajška predseda pivnického spolku. – Beda nám všetkým v takom štáte, kde sa šetrí na kultúre. Čo naše deti? Zostanú na ulici? Lebo v spolkoch sa nielen spieva, tancuje a hrá divadlo, ale sa mladý človek tu vychováva, zaraďuje kultivovaným a správnym spôsobom do spoločnosti, pripravuje na život... Netreba byť skeptikom, treba veriť, že manažéri a entuziasti v našich prostrediach nájdu mechanizmy na prekonanie tejto v januári sa črtajúcej neblahej situácie. A že na konci roka v kultúrnej súvahe nebudeme musieť konštatovať pokles počtu realizovaných podujatí vojvodinských Slovákov, nedajbože pôsobiacich spolkov.

5 /4684/ 30. 1. 2016

Kultúra NOVÁ PUBLIKÁCIA

Pramene o dejinách Petrovca Jaroslav Čiep

esne na sklonku minulého roku svetlo sveta uzrela publikácia vo vydaní Slovenského vydavateľského centra pomenovaná Súpisné listiny Petrovca autora Jaroslava Miklovica. Ide o nie celkom bežnú publikáciu v našich slovenských vydavateľských počinoch, lebo je to vskutku kniha prameňov, a azda preto i SVC túto knihu vydalo mimo edícií. Ako to teda i samotný názov naznačuje, ide o súpisné listiny osadníctva Petrovec. Profesor dejín Jaroslav Miklovic, pôvodom Petrovčan, dlhé roky so stálym bydliskom v Starej Pazove, už publikoval podobné knihy. Knihy tohto autora začalo vydávať Vydavateľstvo Ivana Krasku v Nadlaku v Rumunsku. Roku 2002 v koprodukcii s vyda-

CHÝRNIK

HLOŽANY. Zima s knihou, tradičné podujatie Slovenského vydavateľského centra, bude v pondelok 1. februára v kaviarni Pod lipami. Zorganizujú ho Spolok žien Slovenka a Miestny odbor Matice slovenskej v Hložanoch. Program sa začne o 18. hodine a bude venovaný Jurajovi Rohoňovi. Aj knihy Viery Benkovej, Ladislava Čániho a iné publikácie slovenských spisovateľov z vlaňajšej produkcie SVC budú prezentované. J. B-š NOVÝ SAD. Miestny odbor Matice slovenskej v Novom Sade bude mať valné zhromaždenie v stredu 3. februára o 19. hodine v sieni SKC P. J. Šafárika, na ktorom matičiari rozoberú správu o minuloročnej činnosti a určia si plán práce na tento rok. V pokračovaní spisovateľ Víťazoslav Hronec bude hovoriť o svojej bohatej literárnej tvorbe. Jeho prvá báseň bola zhudobnená a na večierku ju predvedie žiačka Katarína Mošo. Vystúpi i spevácky zbor Šafárika. SR MOMS Nový Sad

www.hl.rs

vateľstvom ESA vyšla kniha Stará Pazova 1769 – 1794. V jej prvej časti Jaroslav Miklovic zachytil presídlenie Selenčanov do Pazovy, v druhej časti knihy vypracoval genealógiu prvých pazovských osadníckych rodín na základe súpisov z rokov 1773 a 1776 a podľa matriky z obdobia 1770 – 1794. Roku 2006 tiež v Nadlaku u tých istých vydavateľov vyšla publikácia Ecclesiastica tabula coetus aug. Conf. Sacri Vetero Pasoviensis in Sirmio volumen VI. Historia nec non oeconomia Ecclesia ab anno 1807 – 1825 alebo Jesenského kronika. Jaroslav Miklovic v nej priniesol preklad do slovenčiny a interpretáciu prameňov z kroniky pazovského farára Samuela Jesenského, presnejšie jeho dobový účtový denník. Na rozdiel od dvoch uvedených kníh, ktoré boli malého vreckového formátu, ďalšia kniha, ktorú

podpísal Jaroslav Miklovic a týka sa prameňov o dejinách Starej Pazovy, je veľkého A3 formátu. Ide o knihu Individual Conscription Der von Anno 1770 bis Anno 1773 in Pradio angesiedelten Acatolischen Familien Des Loblich Slavonischen Peterwardeiner Gränz Infanterie Regimente alebo Prvé sčítanie obyvateľov Starej Pazovy z roku 1773. V nej sú pretlačené originálne pramenné dokumenty získané z Viedenského štátneho archívu a ich prepis v preklade Branislava Širku. Aj najnovšia publikácia Jaroslava Miklovica je veľkého A3 formátu a ňou sa náš historik prinavracia do rodiska. Jadrom knihy je faksimile časti Urbariálneho súpisu Futockého panstva z 21. júla 1772 týkajúceho sa usadlosti Petrovec. V prvej časti knihy je i jeho súčasný odpis a k tomu sú pridané i odpisy Urbára Petrovca a Bodoňa z 5.

septembra 1770 a Súpisu poddaných Petrovca vyhotoveného Kaločským arcibiskupstvom dňa 9. januára 1783. „V Maďarskom štátnom archíve v Budapešti zachované sú urbáre našich vojvodinských dolnozemských osád, ktoré sa nachádzali v Báčskej stolici. Medzi nimi sa nachádza urbariálny súpis Futockého panstva z roku 1772 vyhotovený Gabrielom Kišom, úradníkom Futockého panstva a overený vtedajším fiškálom Báčskej stolice Ladislavom Lypkaim a Jurajom Kováčom, poverencom Báčskej stolice,“ píše v úvode knihy Jaroslav Miklovic a pridáva: „Pre nás je dôležitý preto, že v rámci súpisu sú spísané aj naše slovenské osady Kysáč, Hložany a pre nás najzaujímavejší súpis Petrovca.“ Inak xerokópie prvých súpisov Petrovčanov z roku 1746/47 a 1752/53 verejnosti sprístupnil Ondrej Čáni roku 1991 v knihe Rozpomienka 1745 – 1995. Vydanie prameňov je predpokladom vzniku ďalších historiografických článkov, prác či štúdií, ktoré môžu dotvoriť mozaiku príchodu Slovákov do Vojvodiny, alebo aj vrhnúť nové svetlo v ozrejmovaní života našich predkov v tomto prostredí.

Čo znamená „podvrhnúť sa operácii“? Anna Horvátová

Spojenie „podvrhnúť sa operácii“ by znalci spisovnej slovenčiny zhodnotili ako veľmi sporné. Aj napriek tomu, že medzi nami príslušníkmi slovenského vojvodinského spoločenstva často počuť, že sa naši známi, priatelia „podvrhli operácii“, veru by sa zle povodili v tomto úkone. V srbčine je síce spojenie podvrgli su se operaciji nie diskutabilné, celkom vystihuje podstatu veci. Avšak v slovenčine je prípad už iný. Sloveso podvrhnúť nie je významovo rovnoznačné so slovesom podvrgnuti, i keď sú tieto dve slovesá čo do zvukovej stránky veľmi podobné. Čo teda znamená sloveso podvrhnúť: je to so zlým úmyslom niečo, niekoho potajomky niekde umiestniť, podstrčiť: tajomníkovi podvrhli, podstrčili sfalšované dokumenty. Jedným z významov je i vpašovať: povedzme vpašovať drogy. Dokonca aj podhodiť: napríklad ježibaba podhodila princeznej šteňa. No a z týchto niekoľko riadkov nám je celkom jasné, že spojenie podrobiť sa operácii je nezmyselné.

Informačno-politický týždenník

Slovenčina pripúšťa v tomto ohľade spojenie podrobiť sa operácii. V Krátkom slovníku slovenského jazyka pri hesle podrobiť sú ešte tieto významy: podriadiť, podmaniť si krajinu hospodársky, sú napr. podmanené národy; alebo istou činnosťou urobiť predmetom zásahu: podrobiť román kritickej analýze, ako i podrobiť pacienta vyšetrovaniu. No a zvratné sloveso podrobiť sa zase môžeme použiť v týchto prípadoch: aj podriadiť sa, poddať sa: podrobiť sa rozkazu, národ sa nepodrobil násiliu…; aj súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou, podvoliť sa, privolať: podrobiť sa skúške, operácii. V tejto súvislosti treba upozorniť na nesúvislosť slovies podrobiť a nadrobiť. My vieme neraz povedať, že sme podrobili chlieb mačkám, psíkom… a tu robíme chybu. Polámať, pomrviť na drobné kúsky chlieb, čokoládu… je nadrobiť, povedzme nadrobiť si chlieb do polievky. V súvislosti s týmto slovesom sa hodí spomenúť i ten druhý význam: prirobiť niečo k niečomu, predĺžiť, zvýšiť: nadrobiť tyč o pol metra, nadrobiť sveter − nadpliesť, ako i nadpracovať, napr. nadrobiť zmeškané hodiny. • KULTÚRA •

ČÍTANIE NA VOĽNÉ CHVÍLE

Návraty Mária Vršková

edela som v autobuse do Nového Sadu, vonku bolo sychravo, a tak som k sebe tuhšie privinula veľkú žltú tašku. Jej farba mi dodávala pocit tepla. Sledovala som ubiehajúce domy a v mysli opäť hrala svoju hru – priraďujem domom body od 1 do 10 podľa toho, aké sú pekné. Desiatku odo mňa ešte žiadny dom nedostal. Tento je neomietnutý, ošarpaný, trojka. Tu záhrada bez estetiky, štyri. Bože, a tu majú na dvore riadny bordel, dva. Ak má niektorý dom novú fasádu, rozkvitnuté kvety, okolo poriadok a premkne ma chvíľkový pocit spokojnosti, veľkoryso bodujem sedmičkou. „Halo, mama,“ počujem hlas mladej ženy na sedadle za mnou. „Jesi kući? Kako si, šta radiš?... E, ja sam na putu do tebe. Hoću da te vidim, jel mogu da dođem sada na kafu?... Aa, da... Da... Ok, ostavi vrata otvorena. A da li bi ti posle išla sa mnom u šoping, treba mi zimska jakna... Aa... Dobro... A ko je to naručio?... Ništa, dobro... hajde, barem da te vidim i popićemo kafu, važi? Hajde... Hajde, mama, vidimo se.“ Zložila. Rozlial sa vo mne príjemný, hrejivý pocit. Vidím jej mamu kdesi v dvojizbovom novosadskom byte, usmiatu, nežnú, s voňavou nakrémovanou tvárou a čerstvo umytými vlasmi. Dáma v slušivom mäkkom svetríku, zrelá, spokojná pani. Na okne v kuchyni určite pestuje nejaké kvety a teraz s odomknutými dverami čaká na svoju dcéru v teplom byte sivého, chladného sídliska. Autobus zastavil v Petrovaradíne a mladá žena vystúpila. Keď prechádzala okolo môjho sedadla, všimla som si jej štíhlu postavu, pekné čierne vlasy a tipovala som jej asi dvadsaťpäť rokov. A trochu som jej závidela, kam má teraz namierené. Moja mama je ďaleko. Má dom za osem bodov a žije v ňom s otcom. Nasťahovali sme sa tam v ‘89. Predtým sme žili v paneláku, jedenásť rokov na jedenástom poschodí. Všetko bolo v pohode. Dodnes si spomínam na každý detail, na detské kresielko za dverami, obrazy na stene, vzor kobercov, ozdobné vankúše, lustre, balkón, aj tvar kľučky na dverách. Chodba pri výťahoch voňala po linoleu. Mama bola super. Dovolila mi hrabať sa v jej šperkoch a skúšať si prstene. Keď som ochorela, kúpila knihu Našim deťom a čítavala mi z nej. Občas k nám chodili jej kamarátky, veľmi milé ženy. Raz si ku mne teta Hana sadla a zvedavo sa vypytovala, čo nosím v prváckej aktovke. V tej chvíli som sa cítila nesmierne dôležito... A potom prišiel ten deň. Bola som už v treťom ročníku. Otec odišiel na služobku, mama chodila do práce a ja s bratom do školy. A mama z tej školy dostala riaditeľské predvolanie, aby ju informovali, že jej dcéra ukradla mladšej žiačke papuče, aj sponky do vlasov. Úbohá žiačka utekala v slzách domov a pri novostavbe spadla do vyhĺbenej • KULTÚRA •

jamy, pričom utrpela úraz hlavy. Stála som tam v riaditeľni s mamou, spotenými rukami som žmolila tričko a nemo som pozerala do zeme. „No povedz nám,“ prísne ma vyzývala riaditeľka, „Ako to bolo? Prečo si to spravila?“ Ticho. Čo má v takej chvíli povedať osemročné decko? Cítila som hrozný strach, pocit viny a vlastne som ani celkom nechápala, o čo ide. „Tak nám to vysvetli!“ naliehala mama. Ticho. Celou cestou domov bolo neznesiteľné ticho. Keď sme vystúpili z výťahu na jedenástom poschodí a v dverách zaštrngotal kľúč, nesmelo som sa opýtala: „Čo budeme robiť teraz?“ Mama neodpovedala. Odišla do spálne a ja som si sadla na stoličku v kuchyni. Keď sa vrátila, držala v ruke remeň. Zdvihla ho do výšky a celou silou začala trieskať po mojom tele. Po nohách, bruchu, krku... ťala a ťala, aby zo seba vyliala zlosť, že jej dcéra sa nevie obhájiť, že nevie povedať, vysvetliť. Plakala som dlho, najprv nahlas, potom ticho, sama v izbe pri okne s výhľadom na ihrisko. V mojej duši sa práve lámalo jedinečné puto k žene, matke. Rozmýšľala som, či vyskočím z okna... ale nemala som odvahu. „Nenávidím ťa, nenávidím, nechcem ťa, už nikdy ťa nechcem!“ vrieskalo moje vnútro. Večer si do postele líhalo ubolené dieťa s modrinami na nohách, s modrinami na srdci. Teraz plakala mama, tíško, v kuchyni. Možno tušila, že stratila veľký kus Mňa. Od tohto dňa som už vždy mala strach rozprávať pred verejnosťou a obhajovať svoj názor. Autobus zastavil na konečnej zastávke, všetci vystupovali. Zase som zmeškala prípoj do Petrovca. Čo budem teraz hodinu robiť? Jesennú bundu som si zapla až k brade, fúkal studený vietor. Nechcelo sa mi trčať na stanici. Je taká neútulná, za štyri body. Pustila som sa hlavnou ulicou, poznám tu blízko jeden obchod, aspoň kúpim synom nejakú drobnosť. Vždy ma potešilo, keď mi moji rodičia doniesli z cesty nejakú maličkosť... V ‘89. sme sa presťahovali do domu. Mala som svoju izbu, nových kamarátov a brata, ktorý mi bol v kadečom vzorom. Pohltila ma puberta a s mamou som sa nebavila. Nevedela som to. Nemala som to rada. Tie jej večné otázky, pripomienky, krik, kritika a zase otázky. Stále ma chcela kontrolovať, obmedzovať, meniť ma tak, aby sa to jej páčilo. Musela som sa podľa jej predstáv pekne obliekať, pekne učesať, pekne sa usmievať na susedov, pekne sa učiť, pekne sa správať... celá som musela byť peknučká. Keď si predstavím tie biele silonky, blúzočky s čipkami a vlasy vyčesané do otrasného copu...! Bolo mi to všetko odporné. Náš vzťah viazol a ja som nemala záujem, pretože vo mne kypel život a hľadala som samu seba, svoju cestu, svoje Ja. Ale bez mamy. Potrebovala som ju kvôli živobytiu, ale ako kamarátku som ju nechcela. Postavila som medzi nás hrubé, ľadové sklo. Nečudo, že keď som sa dostala do hlavného mesta na fakultu, odtrhla som sa z reťaze a mojím druhým domovom bola pochybná partia v pochybnej, zasmradenej krčme. Vlasy som si nikdy nečesala, len zmotala do voľného uzla,

kupovala som si obnosené šaty v second handoch, nemusela som už skrývať cigarety a zaspávala som nadránom v opojení pozlátenej lásky a kadejakých svinstiev v krvi. V podvedomí som však mala zakódovaný obraz mamy a strach... preto som sa vždy prinútila aj k učeniu, aby som urobila skúšky a mohla podávať uspokojivé správy: „Tak som to spravila, mami. Patopsychológia za dva a neurológia za tri... ale bolo to fakt ťažké,“ hovorím do telefónu a chvíľu sa hrám na poslušnú. „A inak sa máš dobre? Máš peniaze? Netreba ti niečo? Nie je ti smutno?“ „Nie, nie, všetko je v pohode, nič mi netreba,“ prevalím očami a keď zložím slúchadlo, frajersky zoskočím zo stola a s cigaretou v ústach podídem k Šekymu, nech mi dá oheň. Všetci sa ohromne bavíme do neskorej noci... „640 dinara,“ povie pokladníčka, keď platím za dve malé hračky pre synov. Pozriem na hodinky, mám už len 15 minút. Na stanici si kupujem lístok, kafu za poneti a kým príde autobus, vychutnávam si teplú, horkú tekutinu v plastovom poháriku. Mám všetko? Adresy som zobrala, aj potvrdenie, aj zoznam otázok... áno, mám všetko. Spokojne si sadám na voľné sedadlo k oknu, žltú tašku pritískam k hrudi a som úplne iná, než kedysi. Som už zrelá, tiahne mi na štyridsať a mám rada svoju mamu. Ešte aj dnes je to s ňou občas ťažké... a občas ťažké to má aj ona so mnou. Neviem, kedy sme si k sebe zase našli cestu. Možno keď som sa úplne odsťahovala, možno keď som sa vydala a ona mohla kolísať svojich dvoch vnukov. Možno nám diaľka pomohla, aby sme k sebe mali bližšie. Nechýba mi. Teda úprimne... zriedkakedy mi chýba. V dnešnej dobe internetu sme aj tak stále v kontakte, všetko si píšeme, všetko o nej viem. Trikrát týždenne chodí do fitka, raz mesačne ku kozmetičke a kaderníčke. V sobotu vyprážala bedle, a potom boli s otcom nazbierať šípky. Nevie, aký darček má kúpiť na svadbu jednej príbuznej. Mám na YouTube pustiť deťom pesničku „breke-keke“, vraj sa im určite bude páčiť. Len občas mi chýba taký hrejivý pocit istoty, aký vedia dať iba mamy. Len tak si posedieť pri káve, cítiť upokojujúcu vôňu jej krému na tvár, trochu poklebetiť, a potom sa rozlúčiť s vedomím, že sa vlastne nelúčime. Že každá si ideme ďalej svojím životom, o ktorom si čoskoro zase všetko povieme. Presne tak, ako aj teraz kdesi v Petrovaradíne. Sledujem ubiehajúce domy za oknom a hádam, koľko rodinného tepla sa ukrýva v každom z nich. Vylovím z tašky mobil. Správy – Vytvoriť správu – Komu – Hľadaj v zozname – Mama: „Cauko, ako sa mas? Co robis? U nas vsetko ok. Deti su v skolke a ja na ceste do BP. Dnes je zamracene. Ta fialova sviecka od teba velmi pekne vonia. Dala by som si teraz s tebou kafe : ) Pozdravuj ocka. V.“ Poslať – Odoslané. Správa rýchlosťou blesku preletela cez hranice dvoch štátov a zapípala v kuchyni na chladničke. Mama si tam vždy odkladá telefón.

5 /4684/ 30. 1. 2016

Kultúra • Oznamy  RECENZIA

Nová konverzačná príručka pre záujemcov o rumunský jazyk (Lenka Garančovská – Ramona Zăvoianu-Petrovici: Rumunsko-slovenská konverzačná príručka. Bukurešť : Univerzita v Bukurešti 2014, 351 s.) Martina Matyášová

azyk. Fenomén vyznačujúci sa starobylosťou, kultúrna a identifikačná zložka národa, prostriedok komunikácie a sebavyjadrenia každého človeka. Len niekoľko prívlastkov, z veľkého množstva ďalších, ktorými možno jazyk definovať. No aj z toho mála vieme vyčítať jeho dôležitosť a nenahraditeľnosť pre ľudstvo. Hoci žijeme v 21. storočí, nie sme schopní uchopiť dejinný vývoj jazyka v jeho celistvosti a dokonalosti tak, ako sa vyvíjal od prvopočiatkov existencie človeka a spoločnosti, a stále objavujeme biele miesta, ktoré je potrebné vyplniť. Prostredníctvom jazyka komunikujeme, prezentujeme sa, nadobúdame poznatky a vedomosti, odovzdávame posolstvo o kultúre a národe, ktorého sme súčasťou. Nejde teda len o výmenu rečového kódu, ale aj o sprostredkovanie a odovzdanie kultúrnych aspektov, zakódovaných v jazyku, ľuďom, s ktorými sme v každodennom kontakte, no predovšetkým príslušníkom iných národných spoločenstiev, komunikácia s ktorými nie je síce častá, ale o to významnejšia a obohacujúca pre obe strany. S vývojom sa mení nielen človek, ale aj jeho komunikačné a rečové návyky. Rozširujúc oblasti svojich záujmov sa postupom času prestáva orientovať len na výlučné používanie materinského jazyka a prirodzene nadobúda kompetencie aj v iných jazykoch, z príbuzných či vzdialenejších ná-

rodných spoločenstiev. Jazykové vzdelávanie, inštitucionálne alebo formou samoštúdia, sa nezaobíde bez kvalitnej odbornej literatúry, akou sú najrozličnejšie slovníky, učebnice či konverzačné príručky. Na dôležitosť dobrých študijných materiálov poukázala aj Lenka Garančovská, lektorka na Univerzite v Bukurešti. V roku 2014 vydala spoločne s Ramonou Zăvoianu-Petrovici Rumunsko-slovenskú konverzačnú príručku. Autorky dávajú potenciálnemu čitateľovi možnosť zdokonalenia sa v oblasti osvojovania a používania slovenčiny na komunikatívnej úrovni. Ide teda o zameranie na tú skupinu čitateľov, u ktorých je slovenský jazyk vnímaný ako jazyk cudzí a ich rodnou rečou je rumunčina. Je kvalitným, vhodným a dobre premysleným prostriedkom pre orientáciu v novom prostredí, uľahčuje proces zaraďovania do kultúrneho spoločenstva, no predovšetkým pomôže prekonať prvotný strach z komunikácie a nadväzovania medziľudských vzťahov. Precíznosť a zmysel pre detail sa uplatnili nielen v oblasti cieľov, s ohľadom na ktoré dielo vzniklo, ale aj v jeho kompozičnom usporiadaní a obsahovej náplni. Dovedna v 22 tematických celkoch sú prezentované všetky základné sféry ľudského života, v rámci

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Šangaj, v Ulici I č. 21, na katastrálnej parcele číslo 2195, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ktorých sú načrtnuté bežné, zriedkavejšie, ale aj krízové situácie, v ktorých sa človek môže ocitnúť, a je potrebné ich riešiť. Slovná zásoba, vsadená do fráz a jednoduchých viet, sa stáva východiskom pre zafixovanie si zaužívaných slovných spojení, frazém, ale aj pre ich ľubovoľné kombinovanie a plynulý prechod z jednej komunikačnej sféry do inej. Je potrebné zdôrazniť, že príručka sa prioritne nezameriava na nácvik a osvojenie gramatiky, ale na hovorenie, dorozumievanie sa a nadobudnutie komunikačných zručností. Stručný gramatický úvod slúži skôr len na doplnenie, ozrejmujúc vybrané osobitosti z hľadiska výslovnosti. Absencia gramatickej zložky naznačuje existenciu aspoň základnej vedomostnej bázy, ktorou by mali záujemcovia o štúdium jazyka disponovať.

Hoci sme v súvislosti s Rumunsko-slovenskou konverzačnou príručkou naznačili akúsi ohraničenosť čitateľskej bázy, jej uplatnenie v praxi je omnoho širšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Príručka poslúži nielen študentom, zaujímajúcim sa o učenie slovenského a rumunského jazyka, ale aj pedagógom, lektorom či vedcom. Z oblasti záujmu však nemožno vynechať ani laickú verejnosť, veď osobná iniciatíva vzdelávať sa je často tou najväčšou a najsilnejšou motiváciou. Uvedená publikácia je určená pre každého, kto sa chce vzdelávať, pomôže prekonať jazykovú bariéru, naučí človeka hovoriť, ukáže to, čo je v oblasti komunikácie najpodstatnejšie. Prostredníctvom jazyka sprostredkúvame okoliu svoje myšlienky tak, aby boli pochopené. Osvojením si jazyka a jeho používaním však docielime aj to, že okolie porozumie nám. A práve kooperácia a vzájomné pochopenie je základom medziľudskej komunikácie.

NA ZVÝŠENIE POTENCIE KAMAGRA gél – 1 balenie (7 kusov) = 1 200,00 LEVITRA tablety – 1 balenie (4 kusy) = 1 000,00 VIAGRA tablety – 1 balenie (4 kusy) = 1 000,00 CIALIS tablety – 1 balenie (4 kusy) = 1 000,00 Diskrétne balenie, dodávka postexpresovou zásielkou. Mobil: 061/146-0-426 • KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy DROBNÝ OZNAM TIESNIME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

DROBNÝ OZNAM SÚRNE – na predaj pozemok 12 árov a 47 m2, Obec Beočín (Susek – Lug), na pravej strany asfaltky, povolená stavba; tel.: 064/388-72-14.

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať!

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 20. 1. 2016 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu diaľkového vedenia 220 kV od diaľkového vedenia 220 kV č. 254 Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS23, NSX23, NSU23NS, NSL23-Jovana Dučića Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS23, NSX23, NSU23NS, NSL23-Jovana Dučića, Bulvár Jovana Dučića 7, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7770/13, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. januára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-979/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS23, NSX23, NSU23NS, NSL23-Jovana Dučića, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS23, NSX23, NSU23NS, NSL23-Jovana Dučića, Bulvár Jovana Dučića 7, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7770/13, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS23, NSX23, NSU23NS, NSL23-Jovana Dučića, Bulvár Jovana Dučića 7, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7770/13, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal riadnu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS23, NSX23, NSU23NS, NSL23-Jovana Dučića, Bulvár Jovana Dučića 7, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7770/13, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základnej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE, ktorá bude pozostávať z celkovo troch panelových antén, výrobcu Kathrein K80010892, po jedna anténa po úseku pre všetky sústavy. Antény budú usmernené s azimutmi 10 ° (úsek 1), 140 ° (úsek 2) a 275 ° (úsek 3). Nová konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 4, pre sústavu GSM 1800 je 4 + 4 + 4, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, MS Gavrila Principa a MS Bystrica. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

• OZNAMY •

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Pančevo 2 – Zreňanin 2, po uvádzanie do prípojkovo-rozvodového zariadenia 220 kV Kovačica a prípojkovo-rozvodového zariadenia 220 kV Kovačica, nositeľa projektu VP Elektromreže Srbije, z Belehradu, Ul. kneza Miloša č. 11. Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. Nositeľ projektu doručil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Podnikom pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., číslo 25368/1-02 zo 4. apríla 2002, uzavretú medzi Zhromaždením obyvateľov obytnej budovy v Novom Sade, Bulvár Jovana Dučića č. 7, a Podnikom pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., Anex zmluvy číslo 6 na zmluvu o prenájme číslo: 25368/1-02 zo 4. apríla 2002 a rozhodnutie, ktorým sa vydáva povolenie na výstavbu dočasných objektov základnej stanice a anténového stĺpu mobilnej telefónie na obytnej budove v Novom Sade, Bulvár Jovana Dučića č. 7, na parcele číslo 7770/13, k. o. Nový Sad I, číslo:V-353-3425/04 z 20. mája 2006, vydané zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS23, NSX23, NSU23NS, NSL23-Jovana Dučića, číslo: 60 z 15. januára 2016, ktoré vypracovala Elektrotechnická fakulta Univerzity v Belehrade. Základná stanica mobilnej telefónie NS23, NSX23, NSU23NS, NSL23-Jovana Dučića, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky úseky a pre všetky rozsahy. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

5 /4684/ 30. 1. 2016

i h u m -

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na brata

POSLEDNÉ ZBOHOM švagrovi

1950 – 1996 – 2016 z Petrovca

PAĽKOVI

Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

SMUTNÁ SPOMIENKA na našu mamu a babku

S úctou:

Mária a Lýdia

POSLEDNÝ POZDRAV svatovi

PAVLOVI VRBOVSKÉMU

25. 9. 1945 – 13. 1. 2016 z Báčskeho Petrovca

1947 – 2006 – 2016 z Petrovca

Ten večný pokoj Ti prajem a spomienku na Teba si navždy zachovám. Svatka Zuzana Levárska

SPOMIENKA

Dňa 30. januára 2016 je tomu desať rokov od smrti našej dobrej mamy a starej mamy

RUŽICE ČÁNIOVEJ

4. 7. 1922 – 30. 1. 2006 – 2016 z Petrovca

Čas sa míňa, ale spomienku na Teba si uchovávame v našich srdciach. Nemôžeme zabudnúť na Tvoju dobrotu, lásku a obetavosť, ktorými si nás obdarúvala. Tvoji najmilší: Ruženka, Mariena, Vesna a Jasna s rodinami Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu AS NEOPLANTA, Mäsový priemysel, Prímorská 90, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba zariadenia na prečisťovanie technologických a ostatných použitých vôd AS NEOPLANTA, Mäsový priemysel v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2342, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

Aj keď sme sa s Tebou navždy rozlúčili, nikdy na Teba nezabudneme.

z Kysáča

PLANINKU GOVORČIN

Uplynulo desať smutných rokov, čo si nás opustila. Roky budú ďalej plynúť, Ty zostávaš v našich srdciach večne. Tvoji najmilší

NENADOM LESKOVCOM – NEŠOM

PAVLA KIŠGECIHO

Sestra Anna s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Informačno-politický týždenník

Tatjana, Zdenko, Vladimír a Petra Chrťanovci

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom

PAVLOM VRBOVSKÝM

25. 9. 1945 – 13. 1. 2016 z Báčskeho Petrovca V jednom okamihu zmizlo tak veľa: drahá usmievavá tvár, usilovné ruky, láska a dobrota, ktoré navždy zostanú v mojom srdci. Tvoja dcéra Anna

• OZNAMY •

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s našou mamou a starkou

ZUZANOU LABÁTOVOU 1926 – 2016 z Petrovca ktorá 22. 1. 2016 zlomená dlhou chorobou vo vysokom veku dokončila svoju životnú púť.

NENADOVI LESKOVCOVI 1959 – 2016 z Nového Sadu

NEŠKOVI od manželky Anny

POSLEDNÝ POZDRAV

nášmu dedovi a pradedovi

PAVLOVI VRBOVSKÉMU 25. 9. 1945 – 13. 1. 2016 z Báčskeho Petrovca

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko bude bez Teba žiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Tvoje vnučky Anna s manželom Zdenkom, Jana s manželom Borislavom a pravnučky Zdenka a Nina

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším otcom a apkom

PAVLOM SRNKOM

3. 9. 1942 – 16. 1. 2016 z Kysáča

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. S úctou si na Teba budeme spomínať. Dcéra Marka, zať Ljubiša a vnukovia Miroslav, Živko a Dušan

• OZNAMY •

Navždy zostaneš v našich spomienkach. Annini rodičia, brat Jovica a celá rodina Chrťanová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a apkom

Pri tejto príležitosti sa poďakúvame pánovi farárovi Jánovi Vidovi za pohrebnú kázeň, ako i všetkým tým, ktorí ju prišli vyprevadiť na poslednú cestu. Dcéry Zuzana a Mariena s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mojím apkom

PAVLOM SRNKOM

3. 9. 1942 – 16. 1. 2016 z Kysáča

Ťažko je naučiť sa bez niekoho žiť, kto nám v živote tak mnoho znamenal. S láskou a úctou sa s Tebou lúčia: manželka Anna, syn Janko, nevesta Jasna a vnučka Anna

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším otcom a apkom

3. 9. 1942 – 16. 1. 2016 z Kysáča

I keď Pán pretrhol života niť, v našich spomienkach zostaneš navždy žiť. Tichú a trvalú spomienku na Teba si s úctou zachovajú: vnučka Anna, zať Pavel a pravnúčatá Paľko a Dušan

POSLEDNÝ POZDRAV

PAVLOM SRNKOM

3. 9. 1942 – 16. 1. 2016 z Kysáča

Krutý osud nevracia to, čo vzal, zostali nám len spomienky a žiaľ. S úctou si na Teba budeme spomínať.

PAVLOVI SRNKOVI 3. 9. 1942 – 16. 1. 2016 z Kysáča

od rodiny Hlaváčovej

Syn Vladimír s rodinou

5 /4684/ 30. 1. 2016

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou, starou mamou a prastarkou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 29. januára 2016 uplynulo päť rokov, čo nás opustila naša milá starká

ANNOU ŠPROCHOVOU

MÁRIA BOLDOCKÁ

rod. Dorčovou 22. 4. 1930 – 17. 1. 2016 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Starká naša, na Tvoju dobrotu a lásku nikdy nezabudneme. Navždy zostaneš v našich srdciach a v našich spomienkach. Všetci Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 3. februára 2016 uplynie rok, čo ma opustil môj manžel, náš otec a starý otec

ANNOU ŠPROCHOVOU

s naším

Zostali iba nezabudnuteľné spomienky na spoločne prežité roky, na Tvoju dobrotu a starostlivosť. S láskou si na Teba spomína dcéra Anna s manželom Michalom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 25. januára 2016 uplynulo desať rokov, čo nás opustila manželka, mama a starká

MÁRIA URBANOVÁ

28. 12. 1944 – 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Kto Ťa poznal, spomenie si. Kto Ťa mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

Dcéra, zať, vnuk Miroslav s priateľkou Andrejkou a vnuk Ján s priateľkou Zuzanou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

1933 – 1991 – 2016 z Hložian

PAVEL KAŇA

rod. Dorčovou 22. 4. 1930 – 17. 1. 2016 z Báčskeho Petrovca

Ako tíško si žila, tak tíško si nás opustila. V žiali, smútku, bolesti, nech Ti Pán Boh dá večnej milosti.

SAMUEL CHLPKA

rod. Marčoková 3. 10. 1919 – 29. 1. 2011 – 2016 z Nového Sadu

syn Ján s rodinou

s našou matkou a starou matkou

SPOMIENKA

Dňa 1. februára 2016 uplynie dvadsaťpäť rokov, čo nás opustil môj drahý otec

Tvoji najmilší: manželka Anna, dcéra Jarmila, zať Michal a vnukovia Miško a Jarko

SPOMIENKA

na zosnulých rodičov, starých a prastarých rodičov

rod. Francistyová 1956 – 2006 – 2016 z Kysáča

Smútok a ticho dolieha na náš dom, veľmi, veľmi nám chýbaš v ňom. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. S láskou si na ňu spomínajú: manžel Michal, syn Zlatko a dcéra Zdenka s rodinami

SPOMIENKA

na zosnulých rodičov

PAVLOM ČÁNIM 6. 4. 1965 – 9. 1. 2016 z Kulpína

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť a mali sme veľké plány, ako s Tebou ďalej žiť...

ONDREJA LEHOTSKÉHO 28. 11. 1933 – 1. 2. 2015

rod. Valentíkovú 30. 8. 1935 – 7. 8. 2015 z Petrovca

Spomienka na Teba zostane navždy vrytá v našich srdciach. Rodina Benková

www.hl.rs

MÁRIU LEHOTSKÚ

Dcéra Mária a syn Branko s rodinami

Informačno-politický týždenník

PAVLA FUNTÍKA

1932 – 2001 – 2016

ZUZANU FUNTÍKOVÚ

rod. Šrankovú 1938 – 2012 – 2016 z Kysáča

Ten večný pokoj Vám prajeme a spomienku na Vás si navždy zachovávame. S láskou si na Vás spomína dcéra Miluška s rodinou • OZNAMY •

na manžela

BOĽAVÁ SPOMIENKA na vnuka

na zaťa

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 30. januára 2016 je tomu rok, čo nás navždy opustil milovaný syn, manžel, otec a starý otec

JÁNA BAŽÍKA

20. 5. 1941 – 1. 2. 2011 – 1. 2. 2016

ALEKSANDRA STANKOVIĆA 8. 3. 1986 – 26. 11. 2013

MIROSLAVA STANKOVIĆA

1. 1. 1963 – 25. 1. 2015 – 25. 1. 2016

z Báčskeho Petrovca Bolo to sklamanie, že čas rany vylieči, po rokoch slzy vietor osuší, ale veľký žiaľ zostáva na duši. S láskou manželka, baba a svokra Bažíková

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

JAROSLAV BUDÍK 1954 – 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Bôľ tlačí hruď a slza sama vypadne, keď pri životných radostiach Teba nemáme. Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a čakať, že čas rany vylieči a s raneným srdcom žiť naučí. Navždy budeš žiť v našich srdciach. S láskou si na Teba spomínajú:

PAVLOM VRBOVSKÝM 1945 – 2016 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať

matka Mária, manželka Anna, syn Miroslav s manželkou Máriou a dcérou Ninou, syn Jaroslav a dcéra Vesna s priateľom Rastislavom

BOĽAVÁ SPOMIENKA

brat Samuel s rodinou

Dňa 26. januára 2016 uplynul smutný rok, čo nás opustil môj milovaný manžel, náš otec a starý otec

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sesternicou

PAVEL STREHOVSKÝ ANNOU KOPČOKOVOU

13. 9. 1964 – 26. 1. 2015 – 2016 z Padiny

rod. Sajkovičovou 28. 10. 1951 – 22. 12. 2015 z Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová sesternica Benková s manželom a ich deti s rodinami

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs • OZNAMY •

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť, potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. So slzami v očiach si na Teba spomínajú: manželka Anna, dcéry Vlasta Bačúrová s manželom a deťmi, Anna Mária Sabová s manželom a dcérou a Pavlína so snúbencom Jankom 5 /4684/ 30. 1. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 29. januára 19.30 Zostrih piesní aradáčskych meškárok (záznam z Dotykov) 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň 21.00 Hore-dolu Nedeľa 31. januára 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 2. februára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Náboženské vysielanie Sobota 9.25 Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina 11.20Repríza Palety Utorok 16.10 Repríza Palety 17.00 Repríza Dúhovky TV Týždeň – uvedené budú príspevky o Zákone o autorských právach (osobitne o jeho časti vzťahujúcej sa na umelecké fotografie), o vysokom percente arzénu v pitnej vode v Petrovci, o novom spôsobe výplaty štátnej podpory a iné témy.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 29. januára – Búrlivé výšiny Sobota 30. januára – Firewall Pondelok 1. februára – Dokonalá vražda Utorok 2. februára – Black Jack Streda 3. februára – Hry patriotov Štvrtok 4. februára – Da Vinciho kód 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

TV STARÁ PAZOVA

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 31. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Príspevky z archívu TV OK Utorok 2. februára 16.00 Stretnutie v padinskej knižnici Za projekt Energia je všade vôkol nás odmenení i žiaci z Kovačice Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 5. februára 16.00 Slovenský film: Červené víno I / II Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 31. januára 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Láska nič nestojí 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Dúhovka – pozornosť bude venovaUtorok – sobota ná druhej najstaršej knižnici vo Voj17.00 Správy vodine – Knižnici Štefana Homolu v Petrovci. V roku 2015 sme si pripo- 22.00 Správy menuli 170. výročie jej založenia. Nedeľa 13.00 S vami a pre vás Náboženské vysielanie – v prvom S vami a pre vás je kolážové tohtoročnom vysielaní bude záber vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo stretnutia Oltárneho krúžku žien zo staropazovského prostredia, ale v Silbaši, najmladší binguľskí cirkev- aj z iných slovenských prostredí. níci zaspievajú piesne, ktoré sa učia V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad na hodinách náboženstva, a slovo Božie prednesie velebný pán Vladi- prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05. mír Grňa, farár báčskopalanský.

TV PETROVEC

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Monika Necpálová, ideová tvorkyňa Rozprávok z klobúka

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 5 Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika a literárneho vedca (1917 – 1997).

autorka: ANNA 1. časť nepodpísaný hovor BIČIA- tajničky pisateľ ROVÁ

nula

podať Rumunsko spojka nachýliť apeláciu a sa

pohorie pri Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Sarajeve

Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

autonómna pokrajina

obvod

súhlas

otec pozdrav Cézarovi vpíšte OBI

Mesto

HL ĽU AS DU

RÁDIO STARÁ PAZOVA

trávil noc získala namáhavo

vpíšte AVI

vypracovalo

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 31. januára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 3. februára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

dinár

šansoniér

Taliansko

vpíšte YME

pohybujú sa po snehu

north nomen nescio

spojka

časť tela

tuk

vpíšte OOI

solm. slab.

schopnosť vidieť

2. časť tajničky TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

vpíšte YG

riečny ostrov röntgen

elektrón

Majstrovstvá Európy

lovecké družstvo

Rakúsko ytrium dve písmená

prelamoval na kusy

kyslík

krátky vtipný príbeh

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 4 VODOROVNE: vedomosť, inovať, A, načal, Np, C, klameš, Eva, gama, N, Lea, U, to, P, osa, Hložník, prápor, C, samec, LE, daj, pán, a, akant TAJNIČKA: VINCENT HLOŽNÍK

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 2 z čísla 2 Hlasu ľudu z 9. januára 2016 bolo: MICHAL BABINKA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: VLADIMÍR SLÁVIK, Ul. proletárska č. 5, 22 230 ERDEVÍK. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

5 /4684/ 30. 1. 2016

Šport Spoločne bojovať o záchranu DOLINA ZAČALA PRÍPRAVY NA JARNÉ MAJSTROVSTVÁ

vedenie sa rozhodlo začať prípravy mužstva na jarnú sezónu pod vedením Radivoja Draškovića. Tréner, ktorý získal dôveru v klube, verí, že vďaka dobrej práci a posilktoré im umožní obstáť v lige, čo si sledkov. Z ďalších desiatich zápasov neným hráčskym kádrom môžu Ján Bokor aj zaslúžili. V tom smere sa podni- Dolina získala len dva body. Dva- vybojovať záchranu v lige. Okrem zimnej prestávke v padinskej kajú kroky a o tom sa hovorilo aj na krát doma remizovala, ani jeden doterajšieho trénera brankárov, aj Doline mali o čom rozmýš- prvom stretnutí vedenia a hráčov zápas nevyhrala. Mladé mužstvo náhradníka strážcu siete, Danila ľať. Katastrofálne výsledky a Doliny, ktoré bolo 23. januára 2015 sa výkonom nezahanbilo, lenže Pustinjakovića, v odbornom štábe bude i Padinčan Ján Šuľa. umiestnenie v tabuľke nedali vede- a znamenalo začiatok Na prvej schôdzi hráčom sa niu a hráčom pokojný oddych. Muž- príprav na jarnú odprihovorili predseda Ondrej stvo z Padiny jesennú časť Srbskej vetu. Hedi, podpredseda Milorad ligy – skupina Vojvodina skončilo Za jesenné ne Markov, generálny tajomník na predposlednom 15. mieste so úspechy neobviňujú Tibor Szalma a tajomník skromnými desiatimi bodmi. Je to jednotlivcov, ale celý Zlatko Ďurica. Plán príprav najslabší výsledok, odkedy Dolina kolektív. Dolina mala podal tréner Drašković, tréhrá v republikovej súťaži. Keďže zre- najmladšie mužstvo ningy budú každý deň v ňaninskému mužstvu Banat odňali v lige. Letné prípravy Padine, apeloval na hráčov, 6 bodov, Padinčania sa posunuli o pod vedením tréneaby chodili pravidelne a jednu priečku vyššie, prezimujú na ra Nikolu Balu, ako aj trénovali usilovne. Všetkým 14. mieste, ale im stále hrozí zostup. úspechy v pohárovej hráčom poskytne šancu Podľa slov predsedu Ondreja súťaži napovedali, že na 8 až 10 prípravných záHediho v klube nehodia flintu do je mužstvo nadostač Na prvom zasadnutí vedenia a hráčov Doliny pasov. žita, ale všetci vynaložia úsilie k kvalitné a schopné uzavreli, že nehodili flintu do žita a budú bojovať O konkrétnych zmenách spoločnému cieľu – záchrane v bojovať o hornú časť o záchranu v hráčskom kádri nebolo tomto stupni súťaže. Takto pred- tabuľky. Potvrdil to aj seda najlepšie dementoval pove- začiatok majstrovstiev, keď si Pa- doplatilo na neskúsenosť. Zápasy reči, hoci sa vedú rozhovory s jeddačky, ktoré začali kolovať, že sa dinčania z prvých piatich zápasov prehrávali po chvíľkových chy- notlivcami, ktorí by mali posilniť Dolina vzdá súťaže a vystúpi z ligy. na konto zapísali 8 bodov, čo bol bách v posledných minútach hry. mužstvo. Kostra tímu zostane nePredseda Hedi nám povedal, že to solídny účinok. Mužstvo Doliny spravidla nebolo zmenená, ale niektorým hráčom vyprávajú zlomyseľní ľudia, ktorí Nečakaná smrť nenahraditeľné- slabším súperom, ibaže nemalo sa vedenie zavďačí za spoluprácu a FK Dolina nechcú dobre. ho predsedu Miroslava Kováča sa skúsenejšieho a odvážnejšieho na ich miesta dovedie skúsenejších Vedenie padinského klubu vždy negatívne odzrkadlila na prácu v hráča, ktorý by vedel viesť mužstvo futbalistov. Nezabudnú ani na doúspešne zdolávalo zložité úlohy a klube. Kým sa jeho nástupcovia k úspechu. Nuž preto tréner Nikola rastencov, ktorí aj v jeseň trénovali veria, že i teraz dosiahnu miesto, vynašli, nastala obrovská kríza vý- Bala podal demisiu. Na posledných s prvým tímom. Všetci v Doline veria, že sú schopzápasoch mužstvo z lavice viedol skúsený tréner Radivoje Drašković ní prekonať ťažkosti, chcú spoločne PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA zo Zreňanina, ale to veľmi nezlep- pracovať, aby jar bola bohatšia a úspešnejšia. Iba tak sa dopracujú k šilo situáciu na trávniku. Vedomí si svojich možností, vytýčenému cieľu – obstátiu v lige, ale aj chýb, ktoré robili v jeseni, a tak potešia svojich fanúšikov.

Tri výhry Turana STK MLADOSŤ – STK MLADOST (NP) 4 : 1

S. Medveď

– Milojević 3 : 1, štvorhra Turan / Lomen – Milojević / Tintor 3 : 1 a Turan – Tintor 3 : 1. V nasledujúcom kole STK Mladosť bude hosťovať v Sriemskej Mitrovici.

etrovskí stolní tenisti v nedeľu 24. januára 2016 znova začali hrať o body v druhej časti súťaže, keď doma v telocvični ZŠ Jána Čajaka privítali debutanta v lige a menovkyňu z Novej Pazovy. Foto: J. P. Pričinením sa zvlášť kapitána Pavla Turana, ktorý zaznamenal tri výhry (jednu v štvorhre s Miroslavom Lomenom), zvíťazili v tomto nie ani tak ľahkom zápase. Výsledky: Turan – Antonijević 3 : 0, Bažík – Tin- Nepoznal prekážky s Novopazovčanmi: Pavel Turan tor 0 : 3, Lomen (STK Mladosť)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

FK RADNIČKI ZAČAL S PRÍPRAVAMI

Rozbehli sa aj Šíďania Lazar Pavković

a štadióne v Šíde minulú nedeľu s prípravami na jarné majstrovstvá začal aj domáci Radnički, člen Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Na prvom tréningu sa trénerovi Petrovi Jocićovi a jeho pomocníkovi Božidarovi Smiljićovi hlásilo 21 futbalistov. Ani mimoriadne chladné počasie neodradilo početných fanú-

šikov, aby prišli na prvý tréning FK Radnički. Prestupový termín, ktorý sa končí začiatkom februára, jednotliví hráči šídskeho srbsko-ligistu využili na to, aby zmenili klubové farby a od jari posilnili niektoré iné kluby. Dozvedáme sa, že vedenie Šíďanov vedie rozhovory s niekoľkými skúsenými futbalistami, ktorí by mali posilniť konkurenciu v mužstve FK Radnički. • ŠPORT •

VÝROČNÉ ZASADNUTIE FK MLADOSŤ PETROVEC

Vo Vrbare dobré futbalové ovzdušie Samuel Medveď

majú zápasy hrávať, takže chlapci z Petrovca museli chodiť na zápasy do Nového Sadu. Starší pionieri pod vedením Darka Laćarka hrali zimnú ligu v halovom futbale a v júni boli po druhýkrát v chorvátskej Istrii, v mestečku Fažana neďaleko Puly, kde sa zúčastnili na jednom veľmi silnom medzinárodnom turnaji, na ktorom účinkovali popredné celky z Chorvátska (splitský Hajduk, záhrebské Dinamo, Rijeka), zo Slovinska (Maribor), z Talianska, kým zo Srbska bola i belehradská C. zvezda. Na záver sa v diskusii a vo voľnom rozhovore väčšina prítomných zhodla v tom, že nové mladé vedenie klubu robí dobre, že ho treba podporiť a pomôcť predovšetkým v administratívnych prácach. Vidno však, že vo futbalových fórach sa konajú rôzne „špinavé veci“, aj na úkor takých vzorných prostredí, akým je petrovské. FK Mladosť si musí ráznejšie chrániť vlastné záujmy v mnohých neférových hrách. Predseda klubu Ján Pavlis sa poďakoval všetkým tým, ktorí podporovali a podporujú FK Mladosť, medzi ktorými spomenul početných donátorov, fanúšikov, prostriedky verejného informovania a medzi nimi aj náš týždenník.

nedeľu 24. januára 2016 FK Mladosť v klubovni na ihrisku vo Vrbare mal svoje výročné zasadnutie pod vedením predsedu klubu Jána Pavlisa, ktoré sa začalo vzdávaním pocty zosnulým členom, futbalistom a priaznivcom, ktorí vlani skončili tuzemský život. Potom podali správy o činnosti v minulom roku, ako i finančnú správu o hospodárení klubu. Zo slov Vedenie Mladosti získalo podporu futbalistov, členov klubu predsedu Jána Pavlisa akceptujeme a fanúšikov to, že v máji minulého roku zorganizovali veľkú pracovnú akciu, v kto- Beograd, Vojvodina...), ktorí sa veľmi rastenecký hráčsky káder s hráčrej sa zúčastnili futbalisti všetkých pozitívne zmienili o podmienkach mi z okolitých dedín je takrečeno kategórií, veteráni, členovia klubu v Petrovci, čo bola pekná reklama nemožné, lebo kluby v okolí majú a jeho priaznivci. Pomohol aj VKP pre FK Mladosť. slabé potenciály, dokonca niektoré Progres so siedmimi robotníkmi, Treba povedať, že vlani na jar na ani dorasty nemajú. Treba povedať, s nakladačom a iným technickým ihrisku inštalovali tabuľu pre znázor- že jedno mužstvo z Petrovca je zariadením. Vtedy upravili pomocné ňovanie výsledku zápasu. Klub toho „vypožičané“ Hložančanom a hrá a hlavné ihrisko, okolie pre FK Budúcnosť. vedľa rybníka a tribúnu. S pionierskymi celkami v rámci Počas Dňa Petrovca Futbalovej školy Mladosť pracujú na návšteve pobudli tréneri Pavel Spevák, Janko Čáni hostia zo slovenského (po dlhšom čase sa vrátil do klubu Martina, členovia MŠK a je to dobre) a Darko Laćarak. Tu Fomat, ktorý tu zohral sa dobre robí. Je niekoľko pionieraj futbalový zápas. Nadskych kategórií, ktoré súťažia tak viazali športovú družv Báčskopalanskom futbalovom bu, a tak už koncom zväze, ako i v Novosadskom, kde je augusta prvé mužstvo mnoho škôl, ktoré „diktovali“, kde sa a FŠ Mladosť opätovalo návštevu Martinčanom. PRVÝ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS PAZOVČANOV V týchto dňoch tiež Fut- V Mladosti v poslednom čase vládne dobré balová škola zorgani- futbalové ovzdušie zovala silný futbalový turnaj detí času pôsobí dobre, organizovane, narodených v rokoch 2004 – 2005. o jeho činnosti sa možno dozvePočas SNS Mladosť zohrala zápas so dieť nielen u nás, ale i v ďalekom JEDNOTA – BORAC (Č) 0 : 3 (0 : 0) staropazovskou Jednotou. Tak obno- zahraničí, a to prostredníctvom vili družbu so slovenskými mužstvami internetovej siete, kde si možno M. Bzovský JEDNOTA: Travica, Pejić, z Vojvodiny, lebo v predminulom roku pozrieť aj fotografie a videozáznamy Plećaš, Bošković, Proković, Mladosť doma hrala s kysáčskou Tat- z jednotlivých zápasov. O finančnej o krátkych prípraJerković, Andrerou. A tohto roku by mala v rámci SNS situácii v klube hovoril Jaroslav Chavách Staropazovata, Krivokuća, v Petrovci hosťovať kovačická Slávia. lupka, ktorý podal výstižnú a presnú čania si zmerali Vemić, Ivković, Ako výsledok dobrého ovzdušia v štatistiku údajov o príjmoch a výdav- sily so superligistom Marković. Hraklube je i spolupráca s Futbalovými koch klubu v minulom roku. z Čačku, ktorý časť li aj: Milošević, zväzmi Vojvodiny a Srbska, ktoré Prácu s mladšími kategóriami príprav uskutočňuje Milanović, Rebić, vyjadrili žiadosť, aby štátna futbalová hodnotili tréneri Ján Jakuš a Pa- v Športovom stredisStegnjajić, Ninić, reprezentácia, hráči do 17 rokov, ktorá vel Spevák. Jakuš, tréner doras- ku FZ Srbska v Starej Jagodić, Šestosa pripravovala na kvalifikačné zápasy tencov, mal v jeseň málo hráčov. Pazove. vić, Igrač, Krunić, pre odchod na Majstrovstvá Európy, Išlo o hráčov (ročník 1999), s ktorýVo väčšej časti Vujčić, Denić hosťovala v Petrovci. Koncom mája vo mi sa v minulosti málo pracovalo. zápasu domáci boli Nasledujúci záVrbare zohrali dve stretnutia mladších Chlapci nezískali pracovné zvyky, rovnocenným súpepas Jednota zohrá selekcií Vojvodiny a východného prítomná bola veľká nedisciplína, rom, mali aj dve vys Dunavom zo StaSrbska. Vtedy boli prítomní aj mnohí takže na tréningoch boli niekedy ložené šance a Vuj- Dlho sa nedali: Aleksa rých Bánoviec. lovci na talenty z našich popredných len štyria, a na zápasy neraz prišli čićova strela v 51. Plećaš (Jednota St. klubov (C. zvezda, Partizan, Rad, OFK iba desiati futbalisti. Posilniť do- min. skončila na žrdi. Pazova) Foto: J. P.

Dlho čelili Čačanom

• ŠPORT •

5 /4684/ 30. 1. 2016

Šport V STAREJ PAZOVE VYHLÁSILI ŠPORTOVCOV ROKA 2015

Basketbalisti sú najlepší Matej Bzovský

ž tradične, 45-krát zaradom, v organizácii Obce Stará Pazova a Športového zväzu vyhlásili najúspešnejších športovcov v roku, ktorý je za nami. Slávnosť za výdatnej pomoci RTV Stará Pazova prebiehala v Divadelnej sále Slovenského národného domu, za prítomnosti početných športovcov, športových veteránov, hostí, predstaviteľov spoločenského, verejného a hospodárskeho života tohto sriemskeho mesta.

Všetci odmenení športovci a športoví pracovníci Obce Stará Pazova v roku 2015 získalo prvé miesto bez prehratého zápasu a 26 triumfov zaradom. Na druhom mieste sú volejbalistky Jednoty, nasledujú strelci SK Jednota, hádzanárky Mladosti z Novej Pazovy, futbalisti Omladinca Nové Bánovce a Podunavca z Belegiša.

Najlepší športovec, basketbalista Dejan Majstorović s predsedom obce Đorđem Radinovićom (sprava) Lichotivý titul najúspešnejšieho športovca získal basketbalista Dejan Majstorović, člen BK Dunav v Starých Bánovciach, ktorý sa ako člen reprezentácie Srbska v basketbale „traja proti trom“ na prvých Olympijských

Najúspešnejšia pionierka Tijana Ristićová Za najlepšiu pionierku vyhlásili gymnastku Tijanu Ristićovú (Banovci Gim). Titul najlepšej nádejnej športovkyne získala Aleksandra Muževićová, ktorá patrí medzi naj-

talentovanejšie basketbalistky vo sú aj Ivana Mrdaková (VK Jednota), Vojvodine, druhá je Mihaela Đoko- Mijat Trifunović, brankár FK Radnički, vićová, supertalentovaná tenistka, Velibor Pucar, vynikajúci strelec a rečlenka TK Crvena zvezda Belehrad, a prezentant Srbska, a Milan Jerković, tretia strelkyňa Marija Kolarevićová futbalista Podunavca z Belegiša. (SK Front St. Pazova), ktorú vyhlásili Ocenenie Medius special získal za najlepšiu juniorku Srbska a spo- Dušan Uzelac, predseda FK Sremac lu s Martinou Bírešovou je členka z Vojky. Uznanie si zaslúžili aj žiaci reprezentačného výberu našej krajiny. Strelec Đorđe Tešanović (SK Front), ktorý získal početné medaily na republikových súťažiach, je najlepší junior. Laureátom je aj usilovný športový pracovník Tomislav Crljen z Golubuniec, dlhoročný tréner FK Jadran. Na listine Volejbalistky Jednoty sa tentoraz museli najúspešnejších tré- uspokojiť s druhým miestom nerov sú Mitar Ašćerić, učiteľ basketbalistov v Starých Bánovciach, Dragan Bajić, tréner karatistov novopazovskej Mladosti, ako aj Vladimir Madžarević, tréner futbalistov republikového ligistu z Novej Pazovy. Odmenení

Najlepšia medzi športovými nádejami: basketbalistka Aleksandra Muževićová

Najlepší športový pracovník Tomislav Crljen (s pohárom) hrách Európy ovenčil striebornou medailou. Tento niekdajší hráč BK Nový Sad sa najviac pričinil k úspechu nášho národného mužstva. Jeho BK Dunav je najlepším mužstvom v roku 2015, ktoré v jesennej časti Prvej regionálnej ligy Srbska

www.hl.rs

Basketbalisti BK Dunav zo Starých Bánoviec, najlepší kolektív vlani

Informačno-politický týždenník

ZŠ Boška Palkovljevića-Pinkiho za významné úspechy na školských súťažiach v basketbale. Všetkých odmenených pozdravili búrlivým potleskom a k úspechu im zablahoželal aj predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović. Snímky: O. Filip • ŠPORT •

KULPÍNSKI RYBÁRI ZHODNOTILI VLAŇAJŠIU PRÁCU

prostriedkov, finančne ich podporila Obec Báčsky Petrovec a Miestne spoločenstvo Kulpín. Predseda Dozornej rady Samuel Vrbovský potvrdil, že vlani v združení neboli žiadne Katarína Gažová rybárov Kulpína aj vlani nedopatrenia. bola súťaž pracovných Doterajší radičné stretnutie členov ZŠR organizácií vo varení rybapredseda súSmuđ a ich hostí na výročnom cieho paprikáša. Z roka na ťažnej komisie zhromaždení bolo v sobotu rok je táto udalosť úspešZŠR Smuđ Ján 23. januára 2016 v Poľovníckom nejšia a zaujímavejšia pre Jagoš sa po rodome v Kulpíne. Na zasadnutí podali návštevníkov. Vlani súťakoch nezištnej správy, rybári sa dohovorili o výške žilo tridsaťtri skupín a orpráce vzdal členského na tento rok a vykonali ganizácia podujatia bola tejto funkcie aj zmeny v čele súťažnej komisie. na pozoruhodnej úrovni. a navrhol, aby Predseda združenia Michal Rybári sa ako aj roky ju vykonával Koruniak otvoril zasadnutie a minulé zapojili do aktiniekto z mladpotom minútkou ticha prítom- vít realizácie programu Ján Jagoš, Ján Vrbovský, Michal Koruniak, Michal ších členov. Do ní vzdali poctu dvom zosnulým PDvK a osláv Dňa Kulpí- Plachtinský a Samuel Vrbovský (zľava) zhodnotili funkcie nového členom združenia: Pavlovi Vrbov- na, ktoré mali na starosti vlaňajšiu aktivitu ZŠR Smuđ predsedu rybáskému a Pavlovi Čánimu. Vlani MOMS Kulpín a Miestne ri vymenovali vody kanála Dunajspolok mal pozoruhodZdena Valentíka. Členské na rok -Tisa-Dunaj. nú činnosť. Zameraná Správu o činnos- 2016 bude 500 dinárov. Predseda bola hlavne na súťaže ti podal tajomník Koruniak informoval zhromažv športovom ryboloMichal Plachtinský. denie, že v rámci úpravy rybárve, na súťaž vo varení Združenie Smuđ skej chatky zasadili 60 mladých rybacieho paprikáša, vlani zorganizovalo stromkov agátu. Združeniu Smuđ zvýšenie počtu čleštyri súťaže v love zdarnú prácu poprial námestník nov a úpravu okolia rýb doma. Kulpínski predsedu Báčskopetrovskej obce rybárskej chatky. Vlani rybári odchádza- Siniša Stanivuk a vyjadril nádej, sa taktiež prihliadalo li tiež na preteky že aj naďalej spolupráca s obcou na dobrú a korektnú mimo svojho pro- bude úspešná. spoluprácu s inými ryV diskusii sa hovorilo o viacestredia. O súťažiach bárskymi združeniami, Členovia spolku a ich hostia vždy vo veľkom počte a dosiahnutých vý- rých témach: znečistení kanála, ako i spolkami a zdru- navštevujú výročné zasadnutie v Kulpíne sledkoch dôkladne pracovných akciách členov združeniami v Kulpíne, inými organizáciami, miestnym a spoločenstvo Kulpín. Upravovali informoval doterajší predseda ženia, rybárskych povoleniach obecným vedením. Pochvalné je aj okolie chatky v rámci niekoľ- súťažnej komisie Ján Jagoš. Vlani na tento rok... Družné posedenie aj angažovanie sa čoraz väčšieho kých pracovných akcií členstva združenie hospodárilo pozitívne, rybárov sa skončilo ochutnávaním počtu mladých ľudí v ZŠR Smuđ. združenia. Príznačné pre rok 2015 čo potvrdila správa pokladníka vydarenej rybacej polievky, ktorú Jedno z najúspešnejších podujatí bolo aj dlhodobejšie znečistenie Jána Vrbovského. Okrem vlastných uvaril Ján Chalupka.

Zapája sa viac mladých ľudí

MAJSTROVSTVÁ SRBSKA V CYKLOKROSE

Mária, Jovana a ostatní medailisti Stanislav Stupavský

ové a veľké úspechy zaznamenali cyklisti šídskeho CK Jednota v nedeľu na Majstrovstvách Srbska v cyklokrose na dráhe Srebrno jezero neďaleko mesta Veliko Gradište. Prvý úspech už na otvorení súťaže priniesla Mária Tanciková v konkurencii mladších dorasteniek, keď presvedčivo zvíťazila. V ženskej konkurencii členky Jednoty Jovana Radovanovićová a Emilija Đačaninová • ŠPORT •

zvádzali veľký boj s Vanjou Milićovou z Avalského sokola. Na konci cieľovú pásku prvá pretrhla Jovana, Emilija sa musela uspokojiť s druhým miestom a Vanja bola tretia. Medzi juniormi Nemanja Đokić z Jednoty presvedčivo viedol na dráhe po siedmich okruhoch, ale potom prišlo k poruche na jeho bicykli. Keď sa všetko dalo do poriadku, Nemanja pokračoval v pretekoch a hoci do konca zostalo Z pretekárskej dráhy na Srebrnom jezere

málo času, predsa do cieľa vjazdil ako tretí a oduševnil obecenstvo. Niekdajší cyklista Jednoty, dnes člen belehradského CK Partizan Aleksandar Roman zvíťazil v konkurencii seniorov a dokázal, že je v tejto chvíli najlepší v Srbsku. Cyklista Jednoty Majkl Kovač bol štvrtý. Preteky prebiehali vo veľmi chladnom počasí, čo cyklistom viac prekážalo ako samotná dráha.

5 /4684/ 30. 1. 2016

Šport NA 32. MAJSTROVSTVÁCH EURÓPY V BELEHRADE

Zlatá reťaz nepreťatá J. Pucovský

latý hetrik je tu. Vodní pólisti Srbska sú tretíkrát zaradom šampiónmi Európy! Po holandskom Eindhovene (2012) a maďarskej Budapešti (2014) do tretice to dokázali v našom Belehrade. Jasné bolo, že sú naše „delfíny“ len na krok od cieľa po semifinálovom triumfe nad bratským Gréckom, presvedčivo 13 : 7 (4 : 3, 2 : 0, 4 : 1, 3 : 3). Všetci potom netrpezlivo očakávali, či sa zopakuje finále z Holandska alebo Maďarska. V druhom semifinále totiž Čierna Hora premohla Maďarsko 8 : 5. Tak v rozhodujúcom zápase o zlatú medailu hrali dve

národné mužstvá, ktoré vznikli rozkladom SFR Juhoslávie, práve ako aj v holandskom Eindhovene, keď triumfovalo Srbsko (9 : 8) pod vedením šéftrénera Darka Udovičića. Finálový zápas zverenci Dejana Savića už vari potom nemohli prehrať v domácom bazéne belehradskej Kombank Areny pred rekordnými 18 473 divákmi, hosťami, novinármi... Tak je prekonaná návštevnosť jedného vodnopólového zápasu vôbec v dejinách tohto športu, keďže finále Olympijských hier v austrálskom Sydney medzi Maďarskom a Ruskom sledovalo „iba“ 17 000 divákov.

Okrem prvej štvrtiny, ktorú kapitán Gocić a spoluhráči prehrali 1 : 3, naši boli úspešnejší a sebaisto plávali ku konečnému triumfu, tretiemu zlatu v slede: 10 : 8 (1 : 3, 2 : 1, 3 : 2, 4 : 2). Zverenci Vladimira Gojkovića sa museli uspokojiť s titulom vicemajstra Európy, ale sa možno viac tešia, že si vybojovali olympijské vízum. Čiernohorcov však iste hreje aj veľký triumf nad Srbskom (6 : 5), vo finále ME 2008 v španielskej Malage. Zlatú medailu v belehradskej Kombank Arene vybojovali: brankári Gojko Pijetlović a Branislav Mitrović, Dušan Mandić, kapitán Živko Gocić, Sava Ranđelović, Miloš Ćuk, Duško Pijetlović, Slobodan Nikić, Milan Aleksić, Nikola Jakšić, Filip Filipović, Andrija Prlainović (najužitočnejší hráč šampionátu), Stefan Mitrović, vedení šéftré-

NA SLOVO S FUTBALISTOM ROKA VO FK HAJDUŠICA NENADOM FOLŤANOM

Zaslúžil si uznanie Vladimír Hudec

odľa už zachodenej praxe vo FK Hajdušica po ukončení jesennej časti majstrovstiev a na sklonku roka futbalisti volia najlepšieho vo vlastných radoch. Najviac hlasov svojich spoluhráčov na sklonku minulého roka dostal záložník Nenad Folťan, a tak sa stal futbalistom roka 2015. Uplynulú jeseň v klube hodnotí ako úspešnú, aj keď má i kritické poznámky: „Vcelku nám to dobre dopadlo, vzhľadom na to, že sme začali príliš zle. Slabým výsledkom na začiatku akiste prispel aj tréner, ktorý od nás žiadal, aby sme hrali vo formácii, ktorá nám nevyhovovala. Neskoršie, keď poslúchol sugescie iných a zmenil taktiku hry mužstva, začali sme zaznamenávať úspechy, takže sme polosezónu skončili na výbornom štvrtom mieste, s iba štyrmi bodmi menej od jesenného majstra – Jedinstva z Vlajkovca. Nie som spokojný ani s príchodom hráčov na tréningy, ale nakoľko viem, aj to je následkom nedôvery k trénerovi.“ Ostrá hra je zvlášť príznačná pre obrancov. Nenad však patrí medzi

www.hl.rs

Ak treba, vie aj zahriaknuť spoluhráčov korektných hráčov. Hrá bojovne, ale férovo, takže rozhodcovia nemajú potrebu trestať ho. O hráčoch, ktorí hrajú bezočivo a hrubo, nemá peknú mienku: „Skôr som sa snažil zastaviť súpera bez ostrých zákrokov, a preto som často ja dostával údery po nohách. Teraz, ako som starší a skúsenejší, naučil som sa, že musím zakročiť ostrejšie, ale to zasa neznamená, že úmyselne udriem súpera po nohách. Podľa mojej mienky zámerne udierať

Informačno-politický týždenník

hráča po nohách je prinajmenej bezočivé. To nie je podstata futbalu. Za každý taký zákrok by hráč musel byť prísne trestaný, a ak to zopakuje, treba ho na dlhšie obdobie vylúčiť z futbalu. Žiaľ, rozhodcovia takú hru často tolerujú, zvlášť v prostrediach, kde na nich hráči a obecenstvo robia tlak a hrozia im bitkou?! Takto sú bezočiví hráči posmelení, a tí menej smelí a vyľakaní sa často aj vzdávajú futbalu. Aj medzi nami sú hráči, ktorí sú kvalitní, ale sa boja, a preto nemôžu prejaviť svoje vedomosti.“ Podľa mienky nášho spolubesedníka aj mužstvá, zvlášť v tých najnižších ligách, možno rozdeliť na tie, ktoré hrajú férovo a bezohľadne. „Zlé skúsenosti máme predovšetkým s mužstvami z Obce Bela Crkva, kde hráči hrajú veľmi bezočivo. Netrénujú ani toľko, koľko trénujeme my, a na silu chcú stoj čo stoj vyhrať, kopú do nôh, robia tlak na rozhodcov. Čo očakávať od hráčov, ktorým tréner sugeruje, aby ,kopali do kostí‘?! Dobrí rozhodcovia to môžu zamedziť žltými a červenými kartami. Sú takí rozhodcovia, ktorí sa neboja, aj na horúcich ihriskách pískajú spravodlivo, ale veru sú aj takí, ktorí rýchlo podľahnú nátlakom

nerom Dejanom Savićom a jeho spolupracovníkmi. Naši v Kombank Arene „potopili“ všetkých siedmich súperov s celkovým skóre 97 : 41. Bronz si z Belehradu odniesli Maďari, ktorí prekonali Grékov 13 : 10. Na 16. Majstrovstvách Európy vodných pólistiek, ktoré tiež prebiehali v Belehrade, ale akoby v tieni mužov, najlepšie boli Maďarky po finálovom víťazstve nad družstvom Holandska 9 : 7. V boji o bronz Talianky boli lepšie od vodných pólistiek Španielska 10 : 9. Vodnopólové dámy Srbska skončili na deviatej priečke, keďže v poslednom zápase v Kombank Arene premohli Portugalčanky 9 : 6. Zlatá reťaz našich vodných pólistov ani v Belehrade nie je preťatá. Tri zlaté medaily za sebou z ME, rovnaký úspech v Svetovej lige, titul majstra sveta z Kazaňu, sú v rukách reprezentácie Srbska. Na rade je Olympiáda v brazílskom Riu. Môžeme aj tam očakávať zlato? a nie sú imúnni ani na úplatky. To sa môže zamedziť iba prísnou kontrolou rozhodcov, ale to sa nerobí, aspoň nie na horúcich ihriskách, ktoré sú známe podľa nedisciplinovaných hráčov a nekorektného obecenstva, kde sú pripravení na všetko, ak rozhodca nepíska v ich prospech. Všetko to, pravdaže, neprospieva futbalu.“ Nenad pracuje v zmenách v predajni a často je prinútený zlaďovať pracovné povinnosti a futbal. Viac-menej sa mu to aj darí, ale má aj porozumenie kolegov, ktorí mu vychádzajú v ústrety a zastúpia ho, aby mohol odísť na zápas. Pravdaže, aj on sa im odpláca rovnakou mierou. Na tréningy však odchádza iba vtedy, keď je voľný alebo často vo voľnom čase trénuje sám, aby tak získal fyzickú kondíciu. Skôr bol aj členom tanečnej skupiny KUS Bratstvo. Vlastne ešte v základnej škole najprv bol tanečníkom, a iba potom sa stal futbalistom. Láska k futbalu je však silnejšia a keďže nemožno všetko zladiť, musel obetovať folklór. Zostal však vo vedení spolku a prednedávnom ho zvolili aj za predsedu Mládežníckeho klubu Kasper. Slovom, všestranný mladý človek, ktorý správaním sa a prácou môže slúžiť príkladom svojim rovesníkom, a preto sa aj titul hráča roka 2015 FK Hajdušica dostal do správnych rúk. • ŠPORT •

BOLO TO RAZ NA SLÁVNOSTIACH ROKU 1950

Mladosť – Jednota 10 : 1, naozaj! Juraj Pucovský

Budúcnosť, pazovskú Jednotu, padinskú Dolinu... Zvlášť veľká rbara je petrovský chrám futba- rivalita vládla medzi Petrovčanmi lu. Ozaj, koľko len futbalových a Pazovčanmi vtedy, keď hrávali zápasov sa tam zohralo, koľko v tej istej súťaži. Naposledy sa dobrých a známych futbalistov tieto dve mužstvá zriedkavejšie behalo za loptou na krásnom trávna- stretávajú. No predsa po rokoch tom koberci, koľko divákov to všetko Jednota vlani zavítala na Sloso záujmom sledovalo? Nevieme, venské národné slávnosti, keď či sa niektoré Slovenské národné v peknom zápase, na ktorom slávnosti obišli bez futbalu. Boli roky, chýbali len góly, remizovala s Mlakeď sviatok tunajších Slovákov poc- dosťou 0 : 0. tili naše najznámejšie kluby: PartiVo výprave Pazovčanov bol aj dlhoročný tajomník Jednoty, doyen slovenského novinárstva, dlhoročný Z vlaňajšieho zápasu Mladosť – Jednota 0 : 0 redaktor Hlasu ľudu, náš kolega Matej dosti mnohokrát bojoval o body Bzovský. Stretol tam s Jednotou, ktorú ako tajomník niekdajších futbalis- viedol Matej. Ako to v športe tov, ale i priateľov, býva, úspech a šťastie raz boli s ktorými ho zblížila na jednej strane, potom zasa na tá magická moc ko- druhej. Odrazu sa Tkáč opýtal ženej: Jána Pavlisa, svojho pazovského kamaráta: Dragana Brkljača, „Matej, pamätáš sa, keď sme Pavla Fejdiho star- roku 1950 práve na SNS vyhrali šieho, Pavla Spevá- nad Jednotou 10 : 1?“ Náš kolega ka, nášho terajšieho len podozrivo pokrútil hlavou Matej Bzovský a Michal Tkáč (zľava) dopisovateľa Samu- a povedal, že si na to nemôže s fotograﬁou ich mužstiev z roku 1950 ela Medveďa... Spo- s istotou spomenúť: „Nebolo mienky na niekdaj- to, Miško, že ste tak deklasovali šie futbalové boje kovačickú Sláviu?“ Mladosti a Jednoty Michal Tkáč potom vstal zo začali prúdiť ako svojho šamlíka, zhrbený prešiel čerstvá, čistá, zdra- cez cestu, aby z domu priniesol vá voda z horského fotografiu mužstiev Mladosti Priateľské stretnutie: Ján Pavlis prameňa. a Jednoty, urobenú práve na Sláv- a Matej Bzovský (zľava) Najzaujímavejšie, nostiach v spomenutom roku. ale aj najdojímavejreportér Miroslav šie bolo stretnutie Krivák, že výsledok nášho kolegu s Mibol naozaj 10 : 1 chalom Tkáčom, fut(3 : 1). Góly vsietili balovou legendou Kolár 3, T. Benka nielen Mladosti, ale 3, Fekete 2, J. Benaj tunajších Slováka 2 za Mladosť kov. a Očovej za Jed„Matej, priateľu, notu. Pritom Tkáč Toto som ja pred 65 rokmi odkedy sme sa nenevyužil trestný videli!“ kop z jedenástich zan, C. zvezda, Vojvodina, subotický „Dávno, Miško môj.“ metrov. Spartak, prilepská Pobeda, Mladost A potom sa dvaja muži v poBola to jedna Lučani, ale aj mužstvá zo zahraničia, kročilých rokoch pevne objali. Ich z početných kráspredovšetkým zo Slovenska. úprimné priateľstvo nevymazali nych historiek Nemožno povedať, že neboli ani úskalia života, ani čas, ktorý Vždy zaujímavé rozhovory o futbale z minulosti, ktorú zaujímavé ani zápasy medzi na- tak neúprosne a rýchlo plynie. vlani vo Vrbare na šimi domácimi mužstvami, keď Samozrejme, že po opýtaní sa Neskoršie sme v našom archí- Slávnostiach oprášili doživotní Mladosť vítala Tatru, pivnickú na zdravie hneď začal rozhovor ve preverili a zistili, ako v Hlase futbaloví nadšenci z Petrovca či kovačickú Sláviu, hložiansku o futbale. Veď Michal v drese Mla- ľudu z 12. augusta 1950 napísal a Starej Pazovy.

• ŠPORT •

5 /4684/ 30. 1. 2016

Z Majstrovstiev Srbska študentov v Báči (2015)

Na veľtrhu športu (2015)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Klub vzpieračov Jednota Stará Pazova

Majstrovstvá seniorov a juniorov Srbska v Báčskej Palanke (2012)

Športový klub vzpieračov založený je 10. októbra 1980. Jeho zakladateľom je Miladin Tanasković, ktorý je aj prvým športovým trénerom tohto veľmi úspešného a trofejného športového kolektívu v Obci Stará Pazova. Už v prvých rokoch pôsobenia vzpierači tohto klubu dosahovali pekné výsledky na území celej niekdajšej krajiny, SFR Juhoslávii. Pazovskí vzpierači sa takmer vždy domov vracali so zlatými, striebornými a bronzovými medailami z mladších juniorských, starších juniorských a seniorských majstrovstiev, tak v konkurencii tímov, ako aj jednotlivcov. Vtedajší mladší vzpierači Vladimir Berta, Miroslav Kiš, Borislav Kovačević, Petar Fišer, Zvezdan Mladenović, Jožko Orošiť, sú pioniermi tohto športu v staropazovskom prostredí a neskoršie sa im v práci pripojili Alexander Kuľhavý, Horoslav Jašo, Stanko Dimitrijević a iní. Mnohí z týchto športovcov vytvorili pokrajinské, republikové a národné rekordy. Roku 1991 do Klubu vzpieračov Jednota sa veľmi aktívne zapojil Siniša Tanasković, ktorý dosiahol aj najlepšie športové výsledky, získal zlaté medaily a lámal nové rekordy vo svojej kategórii. Roku 1996 na Majstrovstvách sveta pre juniorov do 20 rokov v poľskej Varšave získal štvrté miesto a stal sa olympijským kandidátom na Letné olympijské hry v Atlante. Aj napriek príliš zlým finančným a taktiež i priestorovým podmienkam vzpierači v Starej Pazove na základe úspešnej tradície sa nikdy nevzdávali, iba usilovne pracovali a dosahovali pozoruhodné úspechy. V tom vynikali Dejan Božičković, Petar Križanovski, Miloš Budimir, Dušan Prodanović, Ivan Tadić, Marko Bulović, Igor Ďarmocký, Milanko Topoľský, Miloš Ivković, Milan Đekić a Nenad Bošnjak. V polovici roka 2008 v tomto staropazovskom klube s prvými tréningami začali aktívne pracovať aj ženy. Spolu s kolegami, a to pod prísnym dozorom športového trénera Sinišu Tanaskovića, aj ony majú pekné výsledky. Tak roku 2010 na seniorských Majstrovstvách Srbska družstiev získali druhé miesto. Úspešné boli vtedy Nataša Milićová, Marina Ivkovićová a Mladena Jeftićová. V rokoch 2010 – 2015 vzpierači pazovského klubu Jednota pokračovali s dobrými výsledkami, tak v mužskej, ako aj v ženskej konkurencii. Minulý rok ukončili úspechmi na jednotliveckých Majstrovstvách Srbska pre študentov a študentky, kde Željko Sladojević osvojil striebornú medailu a Alexandra Hadríková získala bronzový kov. Športové tréningy vzpieračov klubu v miestnostiach v rámci športovej haly v Ulici Branka Radičevića majú na starosti dvaja tréneri s licenciami: otec a syn – Miladin a Siniša Tanaskovićovci.

Siniša Tanasković a Marina Ivkovićová so zlatom z Majstrovstiev Európy (2013)

Tréneri vzpieračov Siniša a Miladin Tanaskovićovci

Anna Lešťanová (Fotografie: z archívu klubu)

Nataša Vuletićová (v strede) v Belehrade získala striebro v disciplíne bench press (2015)

Vždy s medailami

Siniša Tanasković so zlatou medailou v Požarevci na Srbko Open v powerliftingu (2014)

Zo študentských majstrovstiev Srbska

Prvý zjazd o prevencii dopingu v športe