Hlas 06 2016 by NVU Hlas ľudu

Torty pekné, torty sladké

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 6. 2. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4685/

Z obsahu

6. 2. 2016 | 6 /4685/

Uzávierka čísla: 3. 2. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Kto sa chytí šance 8 Boj o základné práva 9 Sme manipulovaní? (1)

10 NA PULZE DNÍ 10 Základný problém - absencia protiváhy

12 ĽUDIA A UDALOSTI 13 Srdce plné hostiny 14 Nepi, Jano, nepi vodu... 19 Sladko a veselo

Vo verejnosti sa v uplynulých týždňoch objavili neúplné informácie ohľadom „osudu“ finančných prostriedkov vo výške 400-tisíc dinárov, ktoré Šídska obec údajne vlani vo svojom rozpočte vyčlenila na spolufinancovanie NRSNM. Pokúsili sme sa zistiť pravdivé údaje, ale... (s. 6) V. Dorčová-Valtnerová Foto: S. Stupavský

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Z každého rožka troška

23 MOZAIKA 23 Maľovanie má v malíčku 26 Červené číslice v kalendároch 30 Hrnčekovo-pudingový koláč

31 KULTÚRA

Hudobní znalci, ale aj širšia verejnosť iste ocenia snahu Slovenky BenkovejMartinkovej obohatiť hudobnú produkciu vojvodinských Slovákov. Vďaka jej dvom čerstvým cédečkám na svoje si prídu milovníci moderných akordov, ale aj evergrínov. (s. 31) A. Francistyová

32 Vymaľované príbehy insitných umelcov z Vojvodiny 33 Oprášená tradičná slovenská výzdoba 34 Plávať v neznámej vode

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Z blyštiacej sa sály na trávnik 49 Osem trofejí pre Kovačicu, štyri pre Padinu 51 Šport ako terapia Titulná fotografia: Vladimír Hudec

Prvý medzinárodný festival klobás Klobásafest 2016 Petrovčania usporiadajú v sobotu 20. februára v areáli mládežníckeho a športového strediska Vrbara. Organizátori vyzývajú všetkých záujemcov súťažiť, oceňovať alebo predávať čerstvé klobásy a iné zabíjačkové špeciality. (s. 18) J. Čiep

Editoriál

Mládež sa nevzdáva vlastnej budúcnosti M

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Foto: Martina Vitézová

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE



Mládežnícke združenia a kancelárie pre mladých už roky dobre fungujú v našej krajine.

ladí ľudia, ktorí sa zoskupujú okolo spoločnej idey aktivizovať svojich vrstovníkov, a tak prispieť k zlepšeniu spoločenských podmienok vo vlastnom prostredí, dávajú jasný signál, že sa nemienia vzdať vlastnej budúcnosti. A že si ju chcú budovať spolu so všetkými relevantnými domácimi a medzinárodnými spoločensko-politickými činiteľmi. V poslednom čase inosťou prístupu k mládežníckej problematike doterajšie rámce pôsobenia presahuje mimovládna organizácia YMCA Serbia (ako súčasť Svetovej organizácie YMCA) so sídlom v Báčskom Petrovci. Hovorí to o tom, že mladí ľudia z Báčskopetrovskej obce sú skutoční snaživci, ale zároveň odborníci a filantropi. V povahe mladých ľudí je neposednosť a nespokojnosť, čo však treba brať ako pozitívne ľudské vlastnosti, ktoré hýbu svetom. Základná myšlienka takmer všetkých mládežníckych združení je podnecovať aktivizmus, ktorý by viedol k lepšiemu postaveniu mládeže v konkrétnom prostredí. Keď zo zorného uhla nestrácate to, že spoločnosť tvoria aj mladí, aj deti, aj tí starší, príslušníci takého alebo onakého vierovyznania, s takým alebo onakým rodinným a spoločenským pozadím, potom máte hotovú víziu prostredia ako symbiózu. A o tom náš život je... Toto veľmi dobre pochopili aj mládežníci z Báčskopetrovskej obce zoskupení okolo YMCA Serbia. V týchto dňoch znovu a zasa dokázali, že v našom prostredí je hodno žiť, ak k zlepšovaniu podmienok pridáte vlastné ruky. Ukázali, že sa oplatí dobrovoľnícky robiť pre lepšie zajtra. Kým sa v lete lídrom a líderkám združenia podarilo dostať sa na seminár na chorvátske prímorie, či dokonca do Singapuru cez tzv. change agent program, tento týždeň sa o srbskej YMCA, o jej členoch a o prostredí, v ktorom sídli, hovorilo až v New Yorku! Tam totiž v prvé dva februárové dni v sídle Spojených národov prebiehalo Fórum mladých na tému Mladí v akcii implementácie Agendy 2030 a na ňom suverénne hovorila aj Martina Vitézová, predstaviteľka YMCA Serbia a zároveň YMCA World. Určite ide o veľkú česť, ktorá však nespadla z neba. YMCA si svoje miesto na udalosti, ktorú organizovala Hospodárska a sociálna rada (ECOSOC) Spojených národov, vybojovala kreatívnou a spoločensky zodpovednou činnosťou, ktorá pomaly, ale iste zažína svetlá v tuneli smerujúcom do slnečnej budúcnosti. Ak spojíme všetky sily... Agenda 2030 Spojených národov predstavuje inak akčný plán pre ľudí, planétu a prosperitu. V prvom pláne ide o aktivity, ktorých cieľom je posilnenie svetového mieru prostredníctvom širšej slobody, ale aj odstránenie chudoby vo všetkých formách a rozmeroch. Je to velikánska globálna výzva, do ktorej sa musíme všetci zapojiť – aj systémovo, ale aj jednotlivecky, aj mladí, aj starí, keďže ide o beh na dlhé dráhy – o nevyhnutné podmienky na udržateľný rozvoj. Naši mladí ľudia toto veľmi dobre pochopili. A zapájajú sa naplno. Aj v podmienkach našej krajiny, ktoré sú skôr smutné ako neveselé. Hádam preto tak silno pocítili potrebu – činiť sa. Práve títo mladí ľudia, nie však ako jediní, predstavujú príklad dobrej vôle (a praxe), že nie všetci mladí, schopní a inteligentní ľudia odchádzajú preč zo Srbska. Zatiaľ. Teraz je loptička na strane štátu. Zadrží(me) si mladú inteligenciu na týchto priestoroch? Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  6 /4685/ 6. 2. 2016

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Rodný list Kto sa chytí šance Michal Ďuga

Oto Filip

pomínate si na tie časy, keď ste temer každoročne museli ísť k matrikárovi pre nevyhnutné dokumenty, ktoré potom po čase (obyčajne po polroku) zastarávali, takže sa museli vybavovať znova? Síce po čase sa tá prax trochu zlepšila a niektoré dokumenty, ako napríklad rodný list (nikdy mi nebolo jasné, ako údaje o narodení môžu zastarieť), mali trvalú platnosť. Teraz sme konečne na prahu epochálnej zmeny, jednej novej praxe, keď sa tohto vybavovania jednoducho zbavíme. Vláda Srbska totiž schválila Návrh zákona o všeobecnom správnom konaní, ktorým sa stanovuje, že občania viac nebudú musieť osobne si zaobstarávať dokumenty, akým je napríklad rodný list, ale im to budú musieť zadovážiť štátni úradníci nahliadnutím do elektronickej banky údajov. Zákonom sa vlastne rodný list, osvedčenie o štátnom občianstve a iné dokumenty, ktoré sú majetkom štátu a ktoré si predtým občania museli osobne zaobstarávať pre uskutočňovanie svojich práv, postupne stávajú minulosťou, vyhlásilo Ministerstvo štátnej správy a lokálnej samosprávy Srbska. Totiž 90 dní po schválení tohto zákona v srbskom zhromaždení štátni úradníci budú musieť všetky údaje, ktoré sa vzťahujú na občanov našej krajiny a nachádzajú sa v úradnej evidencii, zaobstarať sami. Za neuplatňovanie týchto zákonných ustanovení úradníci budú drasticky pokutovaní. Pre účinnejšie uplatňovanie zákona rezortné ministerstvo naplánovalo aj školenie úradníkov, prepojenie elektronických bánk údajov a rad iných aktivít, ktoré majú podstatne zmeniť konanie štátnej administratívy. V rámci stratégie elektronickej komunikácie medzi štátnymi orgánmi a občanmi sa plánuje aj to, aby zákon o všeobecnom správnom konaní v úplnosti uplatňoval elektronickú komunikáciu. Je zrejmé, že tento nový zákon predstavuje veľmi významný krok v reforme verejnej správy, ktorú realizuje vláda Srbska, a ktorá má v tejto oblasti zaviesť európske štandardy v záujme občanov. Vláda návrh zákona postúpila Zhromaždeniu Srbska na schválenie a nám nezostáva nič iné, len čakať na tú skutočnosť, ktorá už dávno mala byť našou každodennosťou.

www.hl.rs

a nami je najdlhší, pred nami zase najkratší mesiac. Sme v akomsi časovom sendviči, zvedaví nielen na rysujúcu sa februárovú jar, ale aj na všetko, čím treba žiť v ďalších dňoch a týždňoch pred nami. Na politicko-volebnej a možnej koaličnej scéne ešte stále nevedno, kto vykročil zlou nohou, no známe je, že aj minimum spoločného pôsobenia opozície ohľadne kontroly volieb a boja za zmenu moci neuzrelo svetlo sveta len tak ľahko. Na objavenie tých správnych ingrediencií na postup zjednotenia proeurópskej opozície alebo značne vyššiu účasť voličov v nadchádzajúcich jarných voľbách nie je v podstate veľa času. Vo všetkom sú aspoň dve zátarasy. Nestranícky líder, ktorý by dovčera riadne zvadené strany zjednotil, nie je na obzore, a na budúcej volebnej scéne tempo z tej či inej strany budú zase diktovať známe tváre. Potom je v podstate dosť ľahko vykonať zámenu téz a namiesto zaoberania sa zásadnými otázkami: kde sme, kam spejeme, ako žijeme... – upriamiť sa na to, kto koho, kedy a s kým. Ak si to odnesú aj reformy, tak tento rok pôjde do vetra. Nemožno sa na chvíľku nepristaviť pri dobrých správach. Napríklad tej,



že poľnohospodárstvo malo vlani export v hodnote približne 2,6 miliardy eur, že suficit vo výmene bol 1,2 miliardy eur alebo o 22 percent viac ako predvlani. Štedrejší boli aj naši robotníci a vysťahovalci, ktorých peňažné zásielky do vlasti prevýšili 2,8 miliardy eur, čo je o viac než desať percent viac ako v roku 2014. Verejnosť a zvlášť novinárov potešila už dlhšie očakávaná správa, podstatou ktorej je rozhodnutie premiéra Aleksandra Vučića navrhnúť uvoľnenie z funkcie ministra obrany Bratislava Gašića, k čomu sa majú vyjadriť i poslanci Národného zhromaždenia na mimoriadnej schôdzi. Ďalšia príležitosť verbálne si skrížiť predvolebné meče. Vojna oznámeniami a plagátmi už veselo pokračuje, hoci voľby riadne ešte nie sú ani vypísané. Tým sa zoznam frontov možného skepticizmu nevyčerpáva. Dosť rozruchu spôsobila i rozprava o Predbežnom návrhu zákona o sústave platov v štátnej správe, v súvislosti s otázkou minulej práce, na ktorú sa totožne nedívajú ministerka štátnej správy Kori Udovički a minister financií Dušan Vujović, ktorého od 31. januára premiér poveril i dočasným riadením rezortu obrany. Pojem minulej práce, ktorou by sa mali hodnotiť vedomosti a skúsenosti získané počas pracovnej

doby, síce nepoznajú v právnickej praxi mnohých krajín, no u nás ide o kategóriu regulovanú Zákonom o práci (jeho poslednými zmenami sa počíta len stáž strávená u posledného zamestnávateľa), takže by jej prípadný odchod do minulosti veľmi bolestne pocítili beztak riadne zruinované príjmy zamestnaných. Bodku za sporom dvoch ministrov, ktorý bolo cítiť aj na zasadnutí Sociálno-ekonomickej rady, položili na sobotňajšej schôdzi vlády dohodou o spomínanom predbežnom návrhu zákona. Podstatou je, že v prípade štátnych úradníkov a účtovania ich zdravotných dovoleniek a minimálnej ceny práce všetko zostane po starom. Minulá práca naďalej zostane ako dodatok na plat len pre stáž zrealizovanú u posledného zamestnávateľa. Tí na zdravotných dovolenkách si podľa všetkého budú môcť nárokovať na 65 percent priemerného zárobku poistenca vyplateného za posledných dvanásť mesiacov. Stanovil to i spomínaný Zákon o práci. Náznak, že teraz pred voľbami bude azda vládnuť takmer všeobecná zhoda relevantných politických strán o právach robotníkov. Ak sa však hlbšie pozrie do straníckych programov, minulej, súčasnej a plánovanej praxe, prekvapenia nie sú vylúčené. Prvým kritériom je práve chytiť sa šance na úspech. A od naplnenia sľubov sme si beztak odvykli. Čiže nič nové na obzore.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

VARJÚ MÁRTA, ZODPOVEDNÁ REDAKTORKA MAGYAR SZÓ

Náklady klesajú Oto Filip – Ak vlani najväčšou mediálnou skúškou bola privatizácia lokálnych médií, čo by ste označili za tohtoročnú náročnú skúšku? – Istá som, že to bude zotrvanie a existencia printových médií. Nemám na zreteli len Magyar Szó. Všetky tlačené médiá sú na tom

Informačno-politický týždenník

zle, keďže náklady sústavne klesajú. Znamená to, že ide o veľmi silný boj udržať sa. Ten je dennodenný, no nedáme sa. Som tej mienky, že bez printových médií človek nemôže žiť. Keď ide o Magyar Szó, musím, žiaľ, konštatovať, že nám náklad klesá také štyri percentá ročne. Stále sa zaoberáme tým, čo zverejniť, aby to zaujalo čitateľskú obec. Keďže je tento rok rokom

olympiády, iste čosi vymyslíme, aby sme aj takúto tematiku ponúkli čitateľom. Máme tiež jarné akcie súvisiace s našou poľnohospodárskou prílohou. Uvažujeme teda aj o usporiadaní akcií, v rámci ktorých by sme šli z dediny do dediny, a pritom sa aj propagovali. • TÝŽDEŇ •

ZO ZASADNUTIA VÝBORU PRE VZDELÁVANIE NRSNM

Požiadavky vždy vyššie ako možnosti Elena Šranková

lenovia Výboru pre vzdelávanie NRSNM sa v stredu 3. februára na zasadnutí v Novom Sade venovali aktuálnym témam z tejto oblasti. Najprv sa informovali a súhlasili s poskytnutými mienkami na zoznam študentov prijatých do Študentského centra v Novom Sade, ako i s navrhnutými členmi školských výborov, respektíve správnych rád v základných školách v Hajdušici a Báčskej Palanke, v PU v Kovačici a v Žiackom domove v Zreňanine. Schválili mienku na voľbu riaditeľa v ZŠ Sonje Marinkovićovej v Novom Sade a v PU v Beočíne, tiež na zmenu štatútu petrovského gymnázia a na otvorenie slovenskej triedy v SZŠ 7. apríla v Novom Sade. Keď ide o možnosť skladania prijímacích skúšok na Univerzite v Novom Sade v materinskej reči, konštatovali, že je potrebné stredoškolákom tlmočiť túto možnosť, lebo sa netreba zrieknuť tohto práva. Dohodli sa tiež, že budú sledovať stav a situáciu v teréne. Čo sa týka učebníc konštatovali,

že je slovenská menšina jediná, ktorá má učebnicami krytý vzdelávací proces v základných školách, ale i to, že nikto podľa zákona nie je povinný vydávať učebnice pre stredné školy. Preto sa v tomto smere treba prihovárať na zasadnutiach Koordinácie národnostných rád. Ako bolo počuť na stredajšom zasadnutí, do Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je zaslaných 20 projektov, čo pomôže, aby sa zrealizoval plán práce VPV v bežnom roku. Osobitnú pozornosť na zasadnutí venovali projektom Mediálna podpora pri zápise žiakov do slovenských tried, ako i Slovenčina aj pre predškolákov. Ako pred zasadnutím informovala Svetlana Zolňanová, koordinátorka VPV, akčný plán v oblasti vzdelávania je odovzdaný do vlády, ako i do Bruselu. Určité veci sa podarilo

zaradiť do tohto plánu, ako napríklad vypracovanie odlišných modelov, ktoré budú ponúkané v oblasti menšinového vzdelávania. Pritom zdôraz-

nila: „Nespokojnosť z našej strany je v tom, že tie modely nie sú akčným plánom spresnené, nuž máme obavy, aké modely sa v budúcnosti budú ponúkať. Veríme, že národnostné rady nevystanú z tímov, ktoré budú spolupracovať, aby sa vypracoval taký model, ktorý bude prijateľný

aj z nášho zorného uhla. Druhá vec, ktorá sa podarila, je ustrážiť zákon o učebniciach a učebných pomôckach. Konkrétne ministerstvo ponúka memorandum, ktorý podpíšu NR určitej menšiny, Ústav pre učebnice, ako jediný vydavateľ na jasliach štátu, a Ministerstvo školstva, ktorým sa zaviaže, že menšinové učebnice budú vydávané priebežne tak ako národnostné rady budú podávať žiadosti, čiže NR sa tým stáva partnerom pri tejto činnosti. Tretia závažná vec sa vzťahuje na dozor nad školami. V roku 2017 by sa podľa akčného plánu mal do školskej správy dostať osvetový poradca, ktorý bude hovoriť aj po slovensky, teda pre všetky menšiny.“ Keď ide o finančný plán VPV, S. Zolňanová informovala, že sú požiadavky vždy vyššie ako možnosti, ale podľa jej mienky sa v bežnom roku podarí zabezpečiť 7 až 7,5 milióna dinárov.

Z PREZENTÁCIE ZBORNÍKA NÁRODNOSTNÉ RADY NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN A KULTÚRA 2

Ďalšia vzácna pomôcka menšinám A Juraj Bartoš

j druhý v poradí zborník prác zaoberajúci sa relevantnými menšinovými otázkami v oblasti uskutočňovania práv národnostných menšín spoločne vydali Ústav pre kultúru Vojvodiny a Pokrajinský ochranca občanov. Publikáciu Národnostné rady národnostných menšín a kultúra 2 prezentovali na pôde ZKV vo štvrtok 28. januára. O nej hovorili redaktori Miroslav Keveždi, Eva Vukašinovićová a Duško Radosavljević, tiež jeden z autorov Alpár Losoncz. Ako odznelo na premiére, nový zborník obsahuje pestrú paletu pokusov o odpovede na aktuálne otázky týkajúce sa národnostných rád národnostných menších z aspektu ich politického a právneho postavenia. Práce bazírujú predovšetkým na fungovaní NRNM v praxi, autori v nich analyzujú doterajšie výsledky pôsobenia • TÝŽDEŇ •

Program prezentácie moderoval Miroslav Keveždi (zľava) a hovorili aj: Eva Vukašinovićová, Alpár Losoncz a Duško Radosavljević rád, zohľadňujúc podmienky, v akých vznikli a v akých sa vyvíjajú, kriticky sa stavajúc k úlohe štátnych orgánov. Bolo taktiež povedané, že publikácia môže byť podnetom na širšiu diskusiu o kultúrnych politikách. Už aj preto, že autori sa na

zadanú problematiku zadívali cez kritický objektív. Na prezentácii sa kriticky hovorilo o spôsobe prípravy Akčného plánu, o tom, či strany národnostných menšín majú mať prednosť pri prieniku do národnostných rád, bolo poukázané na

„dvojtvárnosť jednotlivcov v NR“, ktorí „budujú vlastné kariéry“, na nacionalizmus, ktorý „ohrozuje národné spoločenstvá“ v Srbsku, na potrebu departizácie NRNM, pred ktorou nutne musí dôjsť k demokratizácii spoločnosti, a tak i národnostných menšín... Pod lupou sa ocitol aj budúci zákon o právach národnostných menšín, o ktorom „sa povráva, že bude prijatý súrnym spôsobom“. Redaktori a autori príspevkov taktiež podotkli, že stále zostávajú početné dilemy ohľadne podstaty a postavenia NRNM. Osobitnými prácami sú v publikácii, okrem spomenutých osobností, zastúpení: Dubravka Valićová-Nedeljkovićová, Katinka Beretková, Vesna Marjanovićová, Svenka Savićová, Zoran Tairović, Janko Ramač, Veronika Mitrová, Snežana Ilićová, Milina Sklabinská, Nenad Đurđević, Ksenija Markovićová, Nina Janićová a Jelena Perkovićová.

6 /4685/ 6. 2. 2016

Týždeň AKTUÁLNE POLITICKÉ DIANIA V SLOVENSKOM NÁRODNOSTNOM SPOLOČENSTVE

O údajných šídskych 400-tisíc dinárov Vladimíra Dorčová-Valtnerová Stanislav Stupavský

olitické hry v slovenskom národnostnom spoločenstve, podobne ako aj vo väčšinovom, sa zo dňa na deň zintenzívňujú bez toho, aby sa vyberali prostriedky, za pomoci ktorých sa chce prísť k cieľu. Primárnym cieľom všetkých straníckych aktivistov v ústrety jarným voľbám je zvýšenie počtu členov alebo sympatizantov určitej politickej strany. Spôsoby sa nevyberajú. KTO MÁ PRÁVO ZASTUPOVAŤ NRSNM? Aj menšinové politické strany sa rozbehli za svojimi potenciálnymi voličmi. Politická strana Slováci vpred!, ktorá má svojich predstaviteľov aj v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny a ktorá pestuje dôverné vzťahy so Srbskou pokrokovou stranou (SNS), navštevuje slovenské dediny a propaguje svoju stranu, čo je celkom legálna záležitosť. Ako „menej“ zákonnú vec vo verejnom vystupovaní uvedenej politickej strany možno pozorovať situáciu, v ktorej sa jej členovia takmer spravidla na oficiálnych návštevách v Šíde, Binguli, Báči, Selenči, Laliti, Starej Pazove a i. predstavovali ako predstavitelia NRSNM. Médiá totiž prostredníctvom oznámenia politickej strany Slováci vpred! zo dňa 12. januára 2016, ktoré sa takto začína: „Členovia Národnostnej rady Slováci vpred! včera navštívili Slovákov v Obci Šíd,“ dostali informáciu o tom, že spomínaní politici „boli na pracovnom stretnutí s predsedom Obce Šíd“. Z NRSNM informujú, že predstavitelia uvedenej slovenskej politickej strany, resp. skupiny neboli delegovaní ako predstavitelia najvyššej inštitúcie kultúrnej samosprávy. – Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny v zmysle článku 7 Zákona o národnostných radách národnostných menšín (Úradný vestník, č. 72/2009, 20/2014 – Rozhodnutie ÚS a 55/2014) a článku 24 Štatútu Národnostnej rady slovenskej

www.hl.rs

národnostnej menšiny zastupuje predseda. V regiónoch národnostnú radu zastupujú aj podpredsedovia zvolení pre daný región (čl. 28 Štatútu). Iní členovia NRSNM môžu zastupovať NRSNM, ak sú úradne vyslaní a prezentujú postoje v súlade so schváleným plánom a programom činnosti NRSNM, – hovorí predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová. – Členovia NRSNM navštevujúci lokálne samosprávy, organizácie, spolky a združenia, prípadne iné inštitúcie, bez úradného poverenia preto

neboli delegovaní, – vyhlásili pre Hlas ľudu predstavitelia inštitúcií a organizácií šídskych Slovákov. Šídski Slováci zdôrazňujú, že majú dobrú spoluprácu s NRSNM a s Obcou Šíd. – NRSNM, okrem iného, finančne podporila úpravu priestorov slovenského kultúrno-umeleckého spolku v Šíde a roky zabezpečuje plat pre profesorku slovenského jazyka na šídskom gymnáziu. Veríme, že aj v budúcnosti budeme dobre spolupracovať aj s NRSNM, ale aj s Obcou Šíd, ktorá vždy poskytuje nápomocnú

Predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová predstaviteľom Šídskej obce a slovenskej komunity v Erdevíku, Binguli, Ľube a Šíde odovzdala príručky a plagát o základných právach v úradnom používaní jazykov národnostných menšín vo Vojvodine nezastupujú NRSNM, ale vystupujú ako jednotlivci vo vlastnom mene, prípadne ako predstavitelia ich volebnej listiny alebo politickej strany. Na neprimerané predstavovanie sa členov politickej strany Slováci vpred! v čele s Pavlom Surovým pri návšteve Šídu v prvej polovici januára reagovali aj predstavitelia spolkov a organizácií šídskych Slovákov. – Každá návšteva dobroprajných ľudí šídskych Slovákov je vítaná a oceňujeme ju ako pozitívny skutok. Keď ide o uvedenú návštevu slovenských politikov, negatívne hodnotíme to, že sa predstavili ako predstavitelia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, hoci na to

Informačno-politický týždenník

ruku (a to nielen finančnú) pre všetky slovenské spolky a organizácie v Obci Šíd, ako aj podporu pre 5 slovenských cirkevných zborov, ktoré pôsobia na území našej obce. NEVIDITEĽNÝCH 400-TISÍC DINÁROV? V spomínanom oznámení pre verejnosť sa uvádza, že dotyční členovia NRSNM, patriaci k skupine Slováci vpred!, boli „prekvapení, že (sme) od predsedu obce zistili, že Obec Šíd vyčlenila 400 000 din. v roku 2015 pre Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny a naša slovenská inštitúcia peniaze neprevzala. Rusíni si tieto prostriedky využili. Takto Slováci v Obci Šíd v roku 2015 boli ukrátení o 400

000 dinárov, ktoré boli v rozpočte obce pre nich vyčlenené“. Podľa našich zdrojov finančná položka vo výške 400-tisíc dinárov účelovo určená pre NRSNM v rozpočte Obce Šíd na rok 2015 nikdy nebola, ani sa o nej na zasadnutiach Zhromaždenia obce Šíd nikdy nerokovalo. Ďalší nemenovaný zdroj (z radov zamestnancov obecnej správy Šíd) uvádza, že uvedená suma nebola plánovaná v rozpočte, ale sa „mu zdá“, že NRSNM mohla „na súbehu podpory menšinovým spoločenstvám získať nejaké prostriedky, ale nie konkrétnych 400-tisíc“. Ide však o neoficiálne tlmočenie, o ktoré sa na sto percent nemožno oprieť pri lúštení tajničky: či bolo, alebo nebolo 400-tisíc dinárov v rozpočte Obce Šíd vyčlenených pre NRSNM, ako tvrdí predseda politickej strany Slováci vpred!. V NRSNM hovoria, že o žiadnych finančných prostriedkoch z Obce Šíd neboli informovaní. – Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v minulosti viackrát upozorňovala lokálne samosprávy, v ktorých žijú príslušníci slovenskej národnostnej menšiny a v ktorých je slovenčina úradným jazykom, na ich povinnosť spolufinancovať činnosť národnostných rád vyplývajúcu z čl. 114 Zákona o NRNM. Obec Šíd nikdy neinformovala NRSNM o tom, že sú v jej rozpočte určené prostriedky na účel spolufinancovania NR. Na základe informácií, ktorými disponujeme a ktoré sme získali od predstaviteľov slovenských organizácií a združení a od predstaviteľov lokálnej samosprávy, v rozpočte Obce Šíd za rok 2015, a ani v minulosti, vôbec neboli vyčlenené prostriedky určené na tieto účely, – povedala Anna Tomanová-Makanová, ktorá dodala: – Ak v minulosti boli z rozpočtu Obce Šíd poskytnuté finančné prostriedky na spolufinancovanie činnosti jednotlivých národnostných rád, tak možno hovoriť o selektívnosti pri uplatňovaní ustanovení zákona, prípadne o netransparentnosti pri prerozdeľovaní financií, ba i o diskriminácii jednotlivých národnostných menšín, nakoľko NRSNM nikdy • TÝŽDEŇ •

pre NRSNM

K UJASNENIU V minulom čísle Hlasu ľudu z 30. 1. 2016 v príspevku Postoje bývalých predsedov na str. 8 v úvodnej stati príspevku píše, že sa „po obnovení MSJ založilo 30 MOMS, z toho prvý bol v Kysáči“. Prvý MOMS po obnovení MSJ bol založený totiž v Padine. Prosíme čitateľov, aby si chybu v tomto zmysle opravili. J. Čiep • TÝŽDEŇ •

rozpočte v položke prostriedkov na zachovávanie národnostnej identity sme vyčlenili 400-tisíc dinárov, ktoré sme plánovali prostredníctvom národnostných rád národnostných menšín usmerniť na potreby tunajších menšinových spoločenstiev. Národnostná rada rusínskej národnostnej menšiny sa o týchto účelových prostriedkoch dozvedela a zaslala aj projekt, na základe ktorého získali 300-tisíc dinárov. Zvyšných 100-tisíc dinárov zostalo nevyužitých, keďže sa iné NRNM neozvali a nepodali projekt, – vysvetlil Papuga. – V tomto roku sme v obecnom rozpočte na rovnaké účely vyčlenili 800-tisíc dinárov a verím, že tentoraz využijeme všetky prostriedky na potreby národnostných menšín v našej obci a prostredníctvom NRNM. Keďže sa v spomínanom oznámení pre verejnosť a vo vyhlásení Romka Papugu spomínajú aj Rusíni, opýtali sme predsedu Národnostnej rady rusínskej národnostnej menšiny Slavka Raca, či vlani táto inštitúcia dostala fi-

nančné prostriedky zo Šídskej obce. – Koncom roku 2014 naša Národnostná rada zaslala Obci Šíd žiadosť o spolufinancovanie riadnej činnosti NR v súlade so Zákonom o národnostných radách národnostných menšín a Zákonom o lokálnej samospráve, – vysvetľuje Rac. – V roku 2015 sme z Obce Šíd dostali prostriedky na prácu NR, ktoré sme usmernili na činnosť našej regionálnej kancelárie v Šíde. TAKMER ZÁVER Oficiálnu odpoveď na otázku, či je pravdivá informácia, že Obec Šíd vyčlenila 400-tisíc pre NRSNM, resp. či informovali našu strešnú inštitúciu o údajnom súbehu, sme nedostali ani po tom, čo sme konkrétne otázky a podotázky (aj dodatočné vysvetlenia) zaslali na adresu Obce Šíd poštou (18. januára 2016) na základe Zákona o slobodnom prístupe k informáciám verejného významu vo forme požiadavky pre prístup k informácii verejného významu.

INÝ NÁHĽAD

DELEGÁCIA NRSNM V ŠÍDE Delegácia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v čele s predsedníčkou Annou Tomanovou-Makanovou v piatok 29. januára realizovala pracovnú návštevu Obce Šíd, ktorej hlavnou témou, okrem iných, bolo aj zistenie pravdivých informácií o údajných 400-tisíc dinárov. V prvej časti návštevy sa predstavitelia NRSNM v Slovenskom dome v Šíde stretli s predstaviteľmi slovenských kultúrnych spolkov a cirkevných zborov, miestnych odborov Matice slovenskej a učiteľmi základných škôl z prostredí, v ktorých sa vyučuje slovenský jazyk, čiže zo Šídu, Erdevíka, Bingule a Ľuby. Na stretnutí sa hovorilo o plánovaných aktivitách a zabezpečení potrebných finančných prostriedkov na ich realizáciu. Delegácia NRSNM a predstavitelia slovenských spolkov a organizácií z územia Obce Šíd sa potom

presťahovali na pôdu Zhromaždenia obce Šíd, kde hostiteľom bol predseda obce Nikola Vasić za prítomnosti náčelníka Oddelenia pre spoločenské činnosti Romka Papugu a riaditeľky Predškolskej ustanovizne Jelice Stanivukovićovej-Šilje. V rámci tejto časti návštevy sa rozhovory viedli na troch základných úrovniach. Rokovalo sa o tom, ako zachovať inventár sprivatizovaného Rádia Šíd, ktorý je zabezpečený z donácií Republiky Slovensko, a akým spôsobom doriešiť výučbu slovenčiny v predškolských ustanovizniach v Šídskej obci. Keď ide o zachovávanie inventáru v Rádiu Šíd, ktorý je teraz majetkom Televízie Kopernikus, redaktorka slovenského programu Blaženka Dierčanová povedala, že nateraz nejestvujú žiadne prekážky pri realizácii vysielania v slovenskej reči. Ako spoločný záver vyznela dohoda, že sa s novým majiteľom budú viesť rozhovory, aby sa minimálne päť rokov korektne správal k majetku a programu v slovenskej reči, čo zaručujú aj zákonné predpisy. Predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová o. i. informovala, že sa výučba slovenčiny v predškolských ustanovizniach bude riešiť na pokrajinskej úrovni, a to rovnako vo všetkých prostrediach, v ktorých žijú Slováci a v ktorých budú splnené podmienky na výučbu. Treťou témou stretnutia bola požiadavka NRSNM, aby sa zverejnili úplné informácie o „osude“ finančných prostriedkov vo výške 400-tisíc dinárov, ktoré Šídska obec údajne vlani vo svojom rozpočte vyčlenila pre NRSNM. „Konečnú“ odpoveď na túto otázku dal náčelník Oddelenia pre spoločenské činnosti Obce Šíd Romko Papuga. – V minulom roku v obecnom

Ďuro Varga

nedostala spätnú informáciu o tom, že má k dispozícii akékoľvek prostriedky v rozpočte tejto obce. Iné obce, ktoré rešpektujú svoju zákonnú povinnosť a vyčleňujú prostriedky na účely spolufinancovania činnosti NRSNM, o tom našu radu informujú úradným listom a po dohode s nimi národnostná rada tieto prostriedky následne usmerňuje na financovanie slovenských subjektov v danej obci. Pátrajúc po pravdivých informáciách vo veci kauzy 400-tisíc dinárov, v Obci Šíd sme nadišli na neochotu spolupracovať. Kontaktovali sme Oddelenie pre spoločenské činnosti, ako aj Oddelenie pre financie, ale vedúci týchto orgánov buďto tvrdili, že uvedená problematika nie je v ich kompetencii, alebo neboli ochotní odpovedať na novinárske otázky.

6 /4685/ 6. 2. 2016

Týždeň K 12. VÝROČIU ASOCIÁCIE MÉDIÍ SRBSKA

Skúška za skúškou Oto Filip

kých seminárov a okrúhlych stolov k pálčivým profesijným otázkam a k iným témam, no

však za to môže asociácia. Isté rozčarovanie bolo cítiť aj zo á zákonitosť platí najčastejšie slov predsedu jej Správnej rady univerzálne: médiá Zorana Sekulića, ktorý sú v podstate také, v privítacom príhovore akou je i spoločnosť, konštatoval, že je mediv ktorej pôsobia. Tým je álny priemysel v ťažkej vlastne všetko povedapozícii, že je nedostatok né. Preto nečudo, že sa prostriedkov už chronicnedávne ročné prijatie ký a mediálny trh stále usporiadané v Belehneregulovaný. Pritom rade Asociáciou médií všetkom pretrvávajú konalo skôr v pracovpolitické vplyvy, klesá nom, než v slávnostúroveň mediálnych obnom ovzduší. sahov, stupňujú sa javy Naše reprezentačné narúšania novinárskeho podnikateľské združekódexu, mediálna renie priemyslu printoforma nie je dotiahnutá vých médií, zoskupudo konca. V čase, keď júce takmer tridsať sa za jednou skúškou vydavateľstiev, agentúr Výkonná riaditeľka asociácie Dalila Ljubičićová valí ďalšia, za východisko a portálov s približne a predseda Správnej rady Zoran Sekulić označil úporné trvanie 170 médií, aj vlani podna dôslednej reforme nikalo sústavné a značné úsilie zásadnejší obrat v celkovom mediálneho úseku, tak v oblasti v oblasti privatizácie lokálnych postavení žurnalistiky a jej ak- produkcie, ako aj v časti vzťamédií, usporiadania tematic- térov sa nedosiahol. Najmenej hujúcej sa na podmienky hos-

PRÍSTUPOVÁ KAPITOLA 23 (3)

Boj o základné práva O. Filip

eďže je oblasť základných práv nielen veľmi významná, ale aj veľmi rozsiahla, právne výdobytky Európskej únie zahŕňajú i práva chránené Chartou o základných právach EÚ, ktorá je súčasťou Lisabonskej zmluvy. Ide o právne záväzný nástroj navrhnutý s cieľom výslovne uznať a zviditeľniť úlohu základných práv v právnom poriadku únie. Podstatná časť charty je rozdelená do siedmich hláv. Šesť z nich je venovaných vymenúvaniu konkrétnych typov práv (dôstojnosť, sloboda, rovnosť, solidarita, občianstvo a spravodlivosť), zatiaľ čo siedma objasňuje rozsah pôsobnosti charty a zásady, ktorými sa upravuje jej výklad. V našom konkrétnom prípade, rokovania v tomto seg-

www.hl.rs

mente prístupovej kapitoly 23 budú prednostne upriamené na viaceré otázky, kde treba dosiahnuť ďalší pokrok. Je to boj proti diskriminácii, ochrana národnostných menšín vrátane zlepšenia postavenia Rómov, sloboda médií, znemožnenie zločinov z nenávisti, prístup k spravodlivosti prostredníctvom bezplatnej právnickej pomoci, právo na účinný prostriedok nápravy, ochrana práv žien, ochrana práv detí, ochrana osôb s invaliditou, práva LGBT populácie, ochrana osobných údajov. Ako sa uvádza v manuáli O čom rokujeme, v prípade susedného Chorvátska sa najzložitejšie otázky v oblasti ochrany ľudských práv vzťahovali na ochranu národnostných menšín, ako aj na ochranu utečencov. Pri ochrane práv národnostných menšín ústrednou otázkou dominujú-

Informačno-politický týždenník

cou tejto oblasti bolo zastúpenie predstaviteľov národnostných menšín v štátnej správe a súdnictve. Keď ide o utečencov, dôraz v rokovaniach hlavne bol na riešení otázok ich ubytovania, prípadne na regulovaní problému ich pracovnej stáže. Našu justíciu, tak v normatívnej časti, ako aj v jej uplatnení, očakáva nutnosť plne sa zladiť s Chartou o základných právach EÚ, no i záväzne uplatňovať základné medzinárodné dokumenty, týkajúce sa ochrany ľudských práv a základných slobôd. Sú to najmä viaceré konvencie Rady Európy: Rámcová konvencia pre ochranu národnostných menšín, Európska charta o regionálnych a menšinových jazykoch... Štvrtá oblasť kapitoly 23 – Práva občanov Európskej únie – je výlučne technickou oblasťou, v rámci ktorej sa kandidátska kra-

podárenia na mediálnej scéne. Tieto jeho slová a výzvu na dialóg a spoluprácu so všetkými zainteresovanými stranami si vypočuli nielen členovia asociácie, ale aj predstavitelia štátnych orgánov, nezávislých inštitúcií, podnikateľských partnerov, medzinárodných organizácií. V prípade, že by aj u nich hlbšie zarezonovali, tak by tento rok pre novinárov predsa mohol byť o čosi lepší ako predošlý. Medziiným aj preto, že je po rokoch váhania a otáľania konečne schválený Zákon o oznamovaní. Ak všetko však zostane na tom, pomôž si hlavne sám, kredibilita médií bude ďalej drasticky klesať, rovnako tak ako aj až neprípustne skromné rešpektovanie novinárskeho povolania, beztak už riadne zdegradovaného. Natoľko, že žurnalisti už dávno nielenže nie sú veľmocou, ale najčastejšie nie sú ani žiadnou mocou. Skôr alebo neraz sú čímsi vo vzduchoprázdne, hojdajúcom sa na návetrí rôznych, často protikladných vplyvov, od tých politických, cez ekonomické a existenčné, po všetky iné. jina má zladiť s existujúcim právnym poriadkom a výdobytkami EÚ. Zmluva o fungovaní EÚ zahŕňa právo voľne sa pohybovať a usadiť v rámci únie, voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu a v komunálnych voľbách, používať ochranu diplomatických a konzulárnych úradov akejkoľvek inej krajiny EÚ a predkladať petície Európskemu parlamentu a sťažovať sa európskemu ombudsmanovi. Okrem týchto práv, vzťahujúcich sa na všetkých občanov EÚ, títo majú nárok aj na ďalšie práva, vrátane práva kontaktovať ľubovoľnú inštitúciu EÚ a získať odpoveď, právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Európskej komisie a Rady za určitých podmienok, tiež právo na rovnaký prístup k Úradu EÚ pre verejnú službu. Uvedenou zmluvou sa zároveň zakazuje diskriminácia na základe štátnej príslušnosti. (Dokončenie v budúcom čísle: Zložky akčného plánu) • TÝŽDEŇ •

ÚVAHA

Sme manipulovaní? Miroslav Gašpar

oľkokrát sme už počuli slovo manipulácia a položili si otázku, čo to vlastne znamená?! Vedeli sme si vysvetliť význam slova? Najjednoduchšie či najlaickejšie by manipulácia znamenala to, že niekto nás spravuje a naše správanie prispôsobuje vlastnej vôli. Možno by takáto definícia bola aj najsprávnejšia, aby sme pochopili, ako sa manipuluje. Slovo manipulácia je latinského pôvodu a pochádza z výrazov ruka a uchopiť. V odbore sociálnej psychológie a sociológie by sa manipulácia mohla označiť ako výraz označujúci úsilie vplývať na a neskoršie aj ovládať myslenie a stanovisko druhej osoby alebo celej skupiny ľudí a na konci koncov aj natisnúť vlastné stanovisko a ciele. Je to tak dobre, pedantne, podrobne a kvalitne zaplánovaný proces, že manipulovaní ani necítia, že sa nimi spravuje a s nimi narába ako s hlinou. Veľký spisovateľ a teoretik George Orwell ešte v roku 1949 vydal svetoznámy antiutopický román 1984, v ktorom opisuje svet totality. V románe hovorí o tom, že je hocijaká reakcia, ktorá je v protiklade s kolektívnym myslením, najväčším priestupkom a každá ľudská individualita je trestným činom. Práve z tohto diela aj dnes veľmi dobre poznáme výrok Veľký brat ťa sleduje! Práve touto Orwellovou knihou bol inšpirovaný aj román Harukiho Murakamiho 1Q84. Zaujímavé je to, že sa v japončine hláska Q a číslo 9 vyslovujú rovnako, takže je jasné, že je Murakamiho kniha alúziou na Orwella. Svetovo známi, uznaní autori teda upozorňujú na negatívne následky globalizácie a dokazuje sa termín veľkého Marshalla McLuhana, ktorý ešte na začiatku 60. rokov minulého storočia svet nazval globálnou dedinou. Keď sme sa už venovali ma• TÝŽDEŇ •

nipulácii, podkladom textu bude aj stanovisko amerického lingvistu Noama Chomského, ktorý hovorí o stratégiách na manipulovanie s ľuďmi. V tomto procese, podľa Chomského, je dôležité usmerniť pozornosť verejnosti na banálne udalosti, kvázipodujatia a vlastne prinútiť verejnosť, aby sa nezaoberala a nerozmýšľala o dôležitých problémoch, ale jej ponúknuť také správy, ktoré sa zdajú dôležitými, ale reálne nemajú nijakú hodnotu. Keďže je manipulácia vlastne vplyv na stanoviská a rozmýšľanie širokého kruhu ľudí, potrebné je ovládať spoločnosťou, a to je tiež potrebné dosiahnuť určitým spôsobom. Aby verejnosť akceptovala určité nepopulárne kroky moci, potrebné je, aby ten proces trval dlhšie, niekedy sú na zmeny potrebné aj roky. Zmeny, ktoré najčastejšie bývajú chybné, keď ide o osoh verejnosti z nich, sa podávajú v malých dávkach, a tak si verejnosť ani nestačí uvedomiť, že sa vlastne svet mení, a vôľu moci akceptuje bez žiadnej reakcie, ktorú moc neočakáva, a chce sa jej vyhnúť. Okrem toho určité kroky a opatrenia, na ktoré sa čaká, že verejnosť či masa reaguje, ako napríklad zníženie platov, zdraženie, kríza a podobné, je potrebné dlho zahlasovať, pretože moc o všetkých opatreniach, ktoré plánuje podniknúť, vie roky dopredu. Preto vlastne aj rozhoduje v mene národa a demokracie. Ľudia tak nezažijú všetky zlé zmeny naraz a vlastne sú na ne pripravení. Okrem toho spoločne veriť do lepšej a krajšej budúcnosti a zahlasovanie lepších dní tiež na reťazi udrží poddaných. Uvažujúc nad týmto pozdáva sa, že sme svedkami práve všetkého uvedeného, lebo moc v tejto krajine nedosiahla ohromnú podporu na voľbách naraz. Realizované opatrenia boli tiež zahlasované dlho, aby

sme na ťažké zásahy boli vopred pripravení a o lepšej budúcnosti a krajších rokoch počúvame už tak dlho, že sme aj zabudli, kedy sa sľuby aj začali. Ale podstatné je, že veríme lepšiemu zajtrajšku – ešte len tento rok, a potom bude lepšie! Na manipulovanie je veľmi dôležité aj ovládanie neverbálnej komunikácie, lebo podľa výskumov človek oveľa viac informácií získava prostredníctvom mimiky a gestu, ako priamym interpersonálnym komunikovaním. Preto ľudia pri moci, a tak aj naši predstavitelia, vedia, kedy je potrebné hovoriť hlasnejšie, kedy prejavovať hnev, kedy na otázku odpovedať otázkou, kedy reagovať zmätene, kedy byť hrdinom a zachraňovať zasiahnutých, pretože ako reaguje líder, pravdepodobne bude reagovať aj verejnosť, ktorá mu verí. Okrem uvedeného, dokázané je aj to, že sa najľahšie manipuluje s nižšie vzdelanou alebo nevzdelanou spoločnosťou. Práve preto je v záujme moci, aby chudobnejšie, v modernej dobe nie iba chudobnejšie kategórie mali dostupný menej kvalitný a podrobne zaplánovaný vzdelávací systém. Taký vzdelávací systém je, aj keď si to neuvedomujeme, veľmi zabehaný a takmer našou každodennosťou. Človek si ani nestačí všímať, čo sa a ako učí, a čo sa mu v škole ponúka. Jasná je vec, že každá ideológia kreuje vlastné dejiny a chyba spoločnosti je v tom, že sa na vlastných chybách neučí. Do školy chodievame preto a vzdelávame sa preto (česť výnimkám), aby sme sa neskoršie stali vojakom a pracovníkom štátu, a tých, ktorí ho predstavujú, a, samozrejme, preto, aby sme sa nenaučili rozmýšľať mimo dohodnutého a stanoveného konsenzu, aby sme nemenili status quo. Bez kvalitného a objektívneho vzdelania sa v spoločnosti vytvoria chybné predstavy o re-

alite a verejnosti sa ponúkajú banálne obsahy, v ktorých sa hlúposť dostáva do popredia a na vysokú priečku. Verejnosť je bombardovaná v najlepšom prípade banálnym obsahom, akým sú reality programy všetkých typov, informáciami, ktoré neohrozia položenie vedenia. Zdá sa, že sa práve s týmto stretávame v našej spoločnosti. Máme nových kváziidolov, mladí majú chybné vzory, verejnosť súhlasí s priemerom a ľudia sú presvedčení, že je v móde byť hlúpym, drzým, vulgárnym a nevzdelaným. Okrem toho, veda a kultúra v užšom zmysle sú zanedbané a ideme až do tej miery, že voči vede a kultúre cítime odpor. Nie je jediným dôvodom, ale je jedným z tých, prečo sú divadelné siene prázdne, serióznu a klasickú hudbu počúvajú iba fríkovia a nedajbože mať určité vedomosti a snažiť sa ich predostrieť. Len si porozmýšľajme o tom, ktorí a akí ľudia sú dnes stredobodom pozornosti. Z tohto vyplýva, že je vlastne každý jednotlivec zodpovedný za to, čo sa v jeho spoločnosti deje. Je to ďalším krokom manipulovania, lebo jej cieľom je v jednotlivcoch vyvolať pocit, že je každý jeden sám zodpovedný za vlastný neúspech, a tým aj za neúspech a zlú situáciu v spoločnosti na každom poli – pretože zlyhali všetky podniky, pretože je hospodárstvo v chaose, pretože neexistuje právny štát, pretože sú súdy korumpované a rozhodnutia zlé. Práve preto jednotlivec aj cíti, že je za to zodpovedný práve on a nie tí, ktorých on zvolil, a tí, ktorí uvedené subjekty dohnali do zlej situácie. Ako článok uzavrieť? Pravdepodobne mnohí povedia, že vedia, že veci stoja práve takto, ako je uvedené v texte, a že si to veľmi dobre uvedomujú. Je to chvályhodné, ale problémom je zas tá apatickosť. Podnikneme – nič. V tom aj je háčik. Na tom je manipulácia aj budovaná.

6 /4685/ 6. 2. 2016

Na pulze dní DR. ALPÁR LOSONCZ O POLITICKÝCH STRANÁCH NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

Základný problém − absencia protiváhy Juraj Bartoš

druhom zväzku zborníka prác Nacionalni saveti nacionalnih manjina (o jeho prezentácii píšeme v tomto čísle HĽ na inom mieste), Dr. Alpár Losoncz, profesor Univerzity v Novom Sade (prednáša na Katedre pre spoločenské vedy Fakulty technických vied a na Filozofickej fakulte, tiež na FF v maďarskom Segedíne), sa zamýšľa nad tým, či sme sa ocitli v epoche po multikultúrnosti. Autor početných excelentných teoretických článkov, filozofických kritík a esejí z oblasti literatúry sa priznáva, že v súvislosti s vytýčenou témou má riadne dilemy, ktoré sa čoraz viac množia. Hovorí, že trebárs je režim Slobodana Miloševića fuč už 16 rokov „nič nie je jednoduchšie; všetko je čoraz zložitejšie“. Neostýcha sa otvorene povedať, že „to, čo eufemisticky nazývame Európou, je rovnako v konfúzii ako my“. Sotva mu možno oponovať, keď tvrdí: „Európska únia síce má isté štandardy, ibaže tieto podliehajú heterogénnym politickým tlmočeniam, a to sa vzťahuje i na menšinovú autonómiu. Len čo ide o tlmočenie, hneď sú v obehu i záujmy demografií. Takže sa nastoľuje dilema: do akej miery sú menšinové otázky autonómne, t. j. nakoľko sú v tesnom spojení s otázkami týkajúcimi sa celistvosti spoločnosti, akou je napríklad i otázka demokratizácie.“ V rozhovore pre Hlas ľudu Dr. Alpár Losoncz na otázku, kde je východisko zo

www.hl.rs

začarovaného kruhu, prízvukuje: „Ak sa veci nemajú dobre v spoločnosti ako celku, ak Srbsko trpí na niektoré prudké demokratické deficity, je málo

sel menšinových politických strán? „Z hľadiska teórie neexistujú žiadne druhy receptov ohľadne toho, aký vzťah by mal existovať medzi konkrétnou politickou stranou a počtom populácie. Túto záležitosť rieši len prax. Jediné, čo vieme, je, že politické strany menšín vznikajú, a že je ich možno viac než je racionálne. Nastoľuje sa otázka, prečo ich pociťujeme ako nadpočetné, prečo ich pociťujeme ako problém, hoci menšinový politický priestor – aspoň do istej miery – je i odrazom väčšinového politického priestoru, teda menšiny v niektorých veciach odzrkadľujú, napodobňujú to, čo sa deje vo väčšine? Ako je známe, politické strany v Srbsku nie sú toľko napojené na politické idey, koľko na

moralizovaniu. V krajine, v ktorej je veľký počet nezamestnaných a kde sú príležitosti na dáky lepší život minimálne, je azda možné považovať za logické, že sa ľudia prostredníctvom politickej moci pokúšajú získať pracovné miesto. Problém je v tom, že to, čo väčšinové strany dokážu, menšinové strany nikdy nebudú môcť dokázať. Väčšinové strany majú istý manévrovací priestor ohľadom rozdelenia pracovných miest či získania pozícií vo verejných podnikoch. Sú i niektoré iné kanály, prostredníctvom ktorých väčšinové strany môžu odmeniť svojich členov či prilákať nových členov. Menšinové strany v súlade s tým, že manévrujú na úzkom priestore, nikdy nemôžu realizovať dáku expanzívnu politiku zamestnávania, takže vo vzťahu k menšinovým stranám prichádza k rozčarovaniu. Prax je taká, že najprv vzniká jedna strana, potom i ďalšie, avšak ani jedna nemôže vyhovieť požiadavkám tých, ktorí si nárokujú na pravdepodobné, že sa pracovné miesta.“ to nebude prelievať aj Nevznikajú teda menna menšinovú scénu. šinové politické strany Veľký počet ľudí chápe politické Nemienim, žeby Srbsko na pozadí ilúzií ich zabolo v dákej špecifickej strany ako organizácie na vytváranie kladateľov o tom, že v pozícii s ohľadom na pracovných miest. Pravdaže, toto koalícií so stranami väčstredoeurópske krajiny; je možné kritizovať, osobne ale šinového národa dosiahvšade existuje istá komnu želané ciele? binácia neoliberalizmu nie som náchylný k prehnanému „Áno, je zrejmé, že ide a nacionalizmu, všade moralizovaniu. V krajine, v ktorej o istý druh ilúzie, ktorý existuje skutočnosť, že je veľký počet nezamestnaných nutne vzniká s ohľadom zamestnanosť je úzke na stav v oblasti zamestnáa kde sú príležitosti na dáky lepší vania. Ilúzia vždy existuje, hrdlo, všade je prítomný strach zo straty pracov- život minimálne, je azda možné a tak isto vždy prichádza ného miesta, čo všade považovať za logické, že sa ľudia k rozčarovaniu, keďže sa má váhu materiálu pre stranám, prostredníctvom politickej moci menšinovým manipuláciu, všade to aj keď vstupujú do forplatí ako možnosť reali- pokúšajú získať pracovné miesto. málnych či neformálnych zovania servilnosti smekoalícií, nie príliš rozširuje rom hore a brutálnosti nadol.“ samotné získanie moci. Veľký manévrovací priestor.“ Majúc na zreteli tieto a ďal- počet ľudí chápe politické strany A tak sa fakticky nedostášie relevantné fakty, akým je ako organizácie na vytváranie vajú k maximálnej realizácii trebárs nízky počet príslušní- pracovných miest. Pravdaže, toto fundamentálnych problémov kov väčšiny národnostných je možné kritizovať, osobne ale menšín... menšín, aký je vôbec zmy- nie som náchylný k prehnanému „Absolútne. Avšak k istému

Informačno-politický týždenník

• NA PULZE DNÍ •

rozčarovaniu muselo prísť, lebo v deväťdesiatych rokoch 20. storočia, keď sa začal meniť systém v Srbsku, respektíve v Juhoslávii, národnostné menšiny mali isté, opodstatnené, nádeje. Lenže keby ste sa roku 1990 opýtali ľudí, či chcú socializmus alebo chcú byť nezamestnaní, je otázne, ako by znela odpoveď. Jednoducho, transformácia ako taká je pre mnohých ľudí rozčarujúca a veru úplne právom. Menšiny vždy majú problém, ako zladiť existenčné veci, ktorým je vystavený každý človek a teda i príslušník národnostnej menšiny. Menšiny navyše majú i osobitné, menšinové problémy. Pravdaže, ideálny by bol istý balans medzi záujmom o menšinové otázky a existenčnou istotou. Ibaže je takýto balans mimoriadne ťažké dosiahnuť, obzvlášť v takomto Srbsku, ktoré má veľmi zlé výhľady, takže nie div, že nielen menšiny, ale aj väčšina prichádza o vlastných príslušníkov, že emigrácia je ohromná, že ľudia, tobôž mladí, ktokoľvek môže, opúšťajú krajinu.“ Ktoré osobitné menšinové problémy máte na zreteli? „Pokiaľ ide o politické strany menšín, je tu o. i. problém, ktorý je veľmi ťažké, ak nie úplne nemožné prekonať, keďže teória neponúka nič v zmysle náčinia súvisiaceho s vytváraním pluralizmu. Ako v Srbsku nie je možné celkom tvrdiť, že tu je demokracia stabilná, tak ani pri menšinách nebadať základné podmienky na to, aby sa vytvoril pluralizmus, pričom teória demokracie pozná a stanovuje, ktoré podmienky sú nevyhnutné na istý druh pluralizmu: nie jeden denník, ale viac denných titulov, ktoré si navzájom konkurujú, v ktorých sa konfrontujú mienky, čiže malo by existovať viac médií s rozdielnou orientáciou. Hovorím – neexistujú základné podmienky pre pluralizmus, čo následne vedie k problematickým situáciám, keď sa menšinové strany stávajú autoritárne, lebo nemajú skutočnú konkurenciu. Podmienky, ktoré aspoň na úrovni zásady existujú v parlamentárnej demokracii, tu proste nie sú možné. Nikdy žiad• NA PULZE DNÍ •

na menšinová skupina, ani SloV rámci slovenskej národ- politických strán nie je náhoda. váci, ani Maďari, ani hocikto iný nostnej menšiny je zjavný Od koho iného budete očakávať, nebude mať nadostač finanč- nezáujem intelektuálnej elity aby artikuloval aj menšinové ných prostriedkov, povedzme o politický angažmán. Žeby to záujmy, keď nie od politickej na to, aby mala viac denníkov. súviselo s tým, čo ste povedali strany? Nie som proti politicMá, ak má, iba jedny denné na začiatku rozhovoru, že je kej strane, iba poukazujem na noviny, ktoré tým pádom paradox a neviem, ako veľmi rýchle alebo veľmi ho je možné prekonať. ľahko môžu byť určené Pokiaľ ide o intelektuáVznik politických strán nie je ná- lov, intelektuáli sú rôzni. vládnucimi politickými elitami. Neexistuje teda hoda. Od koho iného budete oča- Napríklad v prípade maprotiváha vládnucej ďarského spoločenstva, politickej strane – to je kávať, aby artikuloval aj menšinové niektorí intelektuáli sú ten základný problém v záujmy, keď nie od politickej strany? priamo zapojení, niektorí menšinovom politickom Nie som proti politickej strane, iba sú len diváci... Majúc na priestore.“ pôvodný problém, poukazujem na paradox a neviem, zreteli Ako komentujete akže totiž menšinová stratuálne diania na pôde ako ho je možné prekonať. na môže byť autoritárna Zväzu vojvodinských následne načrtnutých Maďarov? Nepripomídôvodov, je isté, že v najú štiepanie, podmienečne totiž na pôde menšinových istej časti inteligencie existupovedané, podľa vzoru Demo- politických strán nakoniec je istý druh podozrenia, že ak kratickej strany? nevyhnutné sklamanie, res- sa povedzme priklonia k istej „Dovoľte, aby som veci zara- pektíve, že menšinové poli- strane, dostanú sa do polohy dil do istého historického kon- tické strany nemajú zmysel? podradenosti. Opakujem však, textu. Keďže prednedávnom „Nie som toho názoru, že po- že nevidím, dokonca ani pre došlo k vylúčeniu niektorých litické strany národnostných Slovákov, inú možnosť, lebo, členov, zrejme istá diferenciácia menšín nemajú zmysel. V pod- ak nemáte stranu, ste príliš slauž existuje. To sa stáva bý ohľadne artikulovania druhý raz za posledných záujmov. Kto iný by mohol dvadsaťpäť rokov; prvý nahradiť stranu, vari dáka raz vtedy, keď roku 1994 záujmová organizácia? Tá ZVM vznikol. Pôvodne by taktiež kedy-tedy zatotiž existovala orgačala fungovať ako strana nizácia, ktorá sa volala a je jedno, ako by sme ju Demokratické spolonazvali, takže naskutku nie čenstvo vojvodinských som proti menšinovým Maďarov, založená roku politickým stranám.“ 1990. Menšinové elity Vari na obhajobu zása v tom období začali ujmov národnostných diferencovať zvnútra menšín nie sú kompeohľadne otázok transtentné národnostné formácie a financovarady? nia. Teraz taktiež ide „Národnostné rady nie o to isté. Bez ohľadu sú operatívne, na rozdiel na to, že ešte existujú od politických strán, ktoré početné konflikty vo musia rozhodovať každý vnútri maďarských podeň, pokým národnostlitických elít, je nutné né rady sú zastupiteľské zaznamenať, že práve orgány, ktoré schvaľujú v roku 2015 z Maďarska určité regulatívne akty. prišlo ohromné množOkrem toho nastoľuje sa stvo finančných prosotázka, podľa akých zásad triedkov – 50 miliárd sa obsadzujú národnostné forintov – čiže množstvo, aké tu state ide o problém, ktorý je zá- rady? Demokracia funguje pronikdy doteraz nebolo. V malých roveň i ťažko riešiteľný paradox. stredníctvom reprezentácie; nespoločenstvách redistribúcia Ak sa totiž pozrieme, ako vôbec viem, podľa akých zásad by bolo finančných prostriedkov pred- funguje moderné spoločen- možné obsadiť národnostné stavuje, dalo by sa povedať, isté stvo – a srbská spoločnosť je rady. Ideálna projekcia by bola, ohnisko večných konfliktov, ba i predsa, bez ohľadu na všetko, aby rozhodli voliči: ak uvidia, politickej diferenciácie. Nie je to moderné spoločenstvo, prídeme že ide o stranu, ktorej nezáleží síce jediný dôvod, ale dozaista k záveru, že politická strana je na inom než na čiastke koláča, pri argumentácii nie je možné predsa tá, ktorá by mohla a mala ideálne by bolo, keby za ňu artikulovať určité záujmy. Vznik nehlasovali.“ naň zanevrieť.“ 6 /4685/ 6. 2. 2016

Ľudia a udalosti Racionalizácia a pitná voda v popredí ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Katarína Gažová

redseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Rajko Perić v pondelok 1. februára súrne zvolal 32. zasadnutie lokálneho parlamentu. Dôvodom bolo predovšetkým posúdenie návrhu a schválenie rozhodnutia o maximálnom počte zamestnaných na neurčitú dobu v systéme lokálnej samosprávy Obce B. Petrovec za rok 2015. Náčelník obecnej správy Dušan Govorčin vysvetlil, že vláda Srbska v auguste 2015 schválila zákon o spôsobe určovania maximálneho počtu zamestnaných vo verejnom úseku a 2. decembra 2015 schválila rozhodnutie o maximálnom počte zamestnaných v systéme štátnych orgánov, verejných služieb, AP Vojvodiny a v lokálnej samospráve za rok 2015. Maximálny počet zamestnaných pre všetky obce je určený zákonom a podľa počtu obyvateľov. Pre Báčskopetrovskú obec je to 9,5 zamestnaných na 1 000 obyvateľov, čiže spolu 151, čo je o 8 zamestnancov menej ako doteraz. Štruktúra je nasledujúca: Obecná správa – 40, Predškol-

ská ustanovizeň Včielka – 49, jeho slov politická garnitúra v Diskusiu uzavrel predseda obce VKP Progres – 32, VP Komuna- obci sa snaží otvárať pracovné Pavel Marčok, ktorý poukázal, lac Maglić – 12, VP Direkcia pre miesta a nie opačne. Ako škan- že je zákon diskriminačný a že výstavbu B. Petrovec – 4, Turis- dalózne zhodnotil rozhodnutie ide o čistú centralizáciu. Uviedol tická organizácia – 1, Knižnica vlády o racionalizácii výborník príklad predškolskej ustanovizne, Štefana Homolu B. Petrovec – 3, Miloš Jojić. Výborník Radomir kde je počet vychovávateliek Slovenské vojvodinské divadlo – Zotović rozhodnutie o maximál- menší ako v iných väčších ob3, Múzeum vojvodinských ciach. Po dlhšej rozprave Slovákov – 1, Miestne sporozhodnutie bolo schváločenstvo B. Petrovec – 2, lené. MS Maglić – 1, MS Hložany Výborníci bez diskusie – 1, MS Kulpín – 1, Stredisko schválili zmenu rozhodpre sociálnu prácu – 1. nutia o založení Rady Racionalizáciu mala na pre zamestnávanie, za starosti komisia pozostánovú členku Školského vajúca z predstaviteľov lovýboru gymnázia v Petkálnej správy a inštitúcií, rovci vymenovali Jasnu ktorých sa to týka. V disLaćarkovú a ustálili názvy kusii Karol Werle poukázal parkov v Petrovci. Park pred Knižnicou Štefana na skutočnosť, že sa téma Diskusiu o racionalizácii systému lokálnej Homolu sa bude meracionalizácie iba teraz za- samosprávy uzavrel predseda obce Pavel čína. Podľa jeho slov roz- Marčok (sprava) novať Park Zuzky Medhodnutie o racionalizácii veďovej a park pred je nedopracované a v ňom nie nom počte zamestnaných vidí iba stánkom TO Park Mateja Čániho. sú komparatívne údaje o pres- ako čísla o obecných inštitúciách Najviac výborníckych otázok sa nom počte zamestnaných, ale a službách. Obec podľa jeho slov vzťahovalo na zákaz používasa uvádza iba konečný počet po ekonomicky slabne a nebude nia vody z vodovodu v Petrovci. prvej racionalizácii. Poukázal aj môcť financovať takú adminis- Predseda obce Marčok vysvetlil, na to, že sa v obci zamestnávalo tratívu. Anna Boldocká-Ilićová že je voda znečistená arzénom podľa politickej príslušnosti. V zhodnotila racionalizáciu ako a občania sa vodou zásobujú z pokračovaní Ján Bohuš podotkol, reálnu a dodala, že najviac by po- ekostudne a ak bude potrebné, že je pálčivá téma, či niekto dnes mohlo porovnanie s inými obca- budú zabezpečené aj nádrže s zostane bez zamestnania. Podľa mi podobnej veľkosti a štruktúry. pitnou vodou.

ZO ZASADNUTIA STAROPAZOVSKÉHO OBECNÉHO PARLAMENTU

V 26 organizačných útvaroch (ZO, Obecná rada, obecná správa, verejné podniky, miestne spoločenstvá atď.) nesmie byť viac zamestnaných od uvedeného počtu. – My sa do tohto počtu zhruba vtesnávame, hoci budeme musieť aj prepúšťať z práce alebo nejakým iným spôsobom riešiť nadbytok pracovnej sily. Či to bude podľa vláda Republiky Srbsko systému dobrovoľného preschválila rozhodnutie o chodu do inej organizácie, či maximálnom počte zaodchodu do dôchodku, evenmestnaných na neurčitú tuálne podľa nejakej tretej dobu v systéme štátnych solúcie, my toto rozhodnutie orgánov, v systéme verejkaždopádne musíme dodrných služieb, v systéme žať, – povedal R. Blagojević. AP Vojvodiny a v systéme Väčšinou hlasov výborníkov lokálnej samosprávy na tento bod, ako aj ostatných 10 rok 2015. Na základe tohto bodov rokovacieho programu, rozhodnutia v systéme ktoré sa prevažne vzťahovali na lokálnej samosprávy pre Z januárového zasadnutia ZO Stará Pazova zmeny a doplnky urbanisticStaropazovskú obec makých a stavebných projektov, ximálny počet zamestnaných na týmto rozhodnutím na schôdzi sa neurčitú dobu je 780. V súlade s rokovalo o predloženom návrhu. dostal zelenú.

Rozhodnutie o maximálnom počte zamestnaných Anna Lešťanová

strednou témou 39. zasadnutia Zhromaždenia obce Stará Pazova, ktoré sa konalo v piatok 29. januára vo veľkej zasadačke tzv. Bielej budovy, bolo schválenie návrhu rozhodnutia o určení maximálneho počtu zamestnaných na neurčitú dobu pre každý organizačný útvar v systéme lokálnej samosprávy Obce Stará Pazova za rok 2015. Podľa slov Radoja Blagojevića, predsedu Zhromaždenia obce,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

JOVAN DEJANOVIĆ, LAUREÁT FEBRUÁROVEJ CENY NOVÉHO SADU

Srdce plné hostiny Oto Filip

takmer všetky príznačnosti najvýznamnejšieho vojvodinského atrí k tým odvážlivcom, ktorí mestského prostredia na nábreani na chvíľku neváhali vydať žiach Dunaja, bol človekom, ktorý sa novými cestami do neznáma. predbehol dobu. Uvažoval nielen o A pritom to zverené zdokonaľovať, vtedajších, ale aj o budúcich genenové objavovať. Aj keď je jeho výsl- ráciách obyvateľov, neustále rojčiac nie už pár desaťročí za nami, Jovan o tom, čo ešte by sa v ich záujme Dejanović, našťastie, neupadol do za- dalo urobiť. Následkom takého budnutia. Na konci novembra svetlo chápania je skutočnosť, že sa roky sveta uzrela jeho spo1974 až 1982, keď bol mienková kniha Moje primátorom, dodnes novosadské a iné roky. považujú za zlatú Začiatkom týždňa, na éru v rozvoji NovéDeň mesta ustanoveho Sadu. Vtedy bolo ného na počesť 1. febvybudované Šporruára 1748, keď Nový tovo-podnikateľské Sad vyhlásili za slobodstredisko Vojvodina, né kráľovské mesto, sa Srbské národné diprebratím Februárovej vadlo, Most sloboceny aj oficiálne zaradil dy, vzniklo päť škôl, do súpisky tunajších šesť predškolských významných osobnosustanovizní, Dom tí. Pôvodcami iniciatívy zdravia, súbežne k získaniu vysokého Laureát Jovan Dejanović s tým sa rozvíjalo i mestského spoločenhospodárstvo. Boli ského ocenenia boli Srbské národné to časy, keď sa Nový Sad výrazne divadlo, Fakulta športu a telovýcho- transformoval z niekdajšieho strevy, ako aj Fakulta technických vied za diska remeselníkov do strediska podpory Univerzity v Novom Sade. priemyselného, keď podnik Pobeda Z ozaj bohatého a pestrého živo- mal viac ako 2 000 robotníkov, keď topisu laureáta uvedieme len pár sa počet zamestnancov podniku zlomkov. Narodil sa v polovici júna Novkabel zvýšil zo 450 na približne 1927 vo Velebite pri Kanjiži. V Zadre 5 000, keď rástol Agrokop, Neimar, ukončil Školu pre záložných veliteľov, Neoplanta, Jugoalat… Na každú hov Novom Sade Politickú a Strednú denú rukavicu neváhal odpovedať telovýchovnú školu, aby neskoršie, zodpovedným a tvorivým angaštudujúc diaľkovo, v roku 1969 získal žovaním, ktoré mestu prinášalo a diplom na Vyššej škole pre organizá- dávalo osobitný šmrnc. Nie náhodou ciu práce. V Novom Sade ho v roku mu kolega, belehradský primátor 1974 zvolili za výborníka, neskoršie aj Živorad Kovačević, ktorý pôsobil za predsedu Zhromaždenia obce. Do v tom istom čase, keď i Dejanović, tejto funkcie bol zase zvolený v roku povedal, že mu jeho spôsob práce 1978. Keď sa Mesto Nový Sad v roku 1980 transformovalo do siedmich obcí, z ktorých vzniklo Mestské spoločenstvo, zvolili ho za predsedu Mestského zhromaždenia, kde pôsobil do roku 1982. V období, keď pôsobil ako primátor, významne prispel k urbánnemu výzoru pokrajinskej metropoly, k úprave a zlepšeniu jej hospodárskej a komunálnej situácie, ako aj k rozvoju hospodársko-kultúrneho a športového života. Jovan Dejanović, za mandátov ktorého vznikli Stred mesta bez dopravy

• ĽUDIA A UDALOSTI •

pripomína ďalšieho legendárneho primátora Branka Pešića, označiac tak Jovana Dejanovića za panónskeho Pešića. Toľko stavieb a zmien, toľko predsavzatí, toľko širokospektrálneho angažovania sa v oblastiach od politiky po šport, množstvo konkrétnych výsledkov. Až to priamo motivovalo opýtať sa ho pri nedávnom stretnutí v mestskej radnici, čo mu zo všetkých tých prínosných rokov najviac utkvelo v pamäti? Netreba zabúdať, že zastával aj celý rad funkcií. Bol napríklad predsedom Zväzu feriálnikov Vojvodiny, tajomníkom a podpredsedom Pokrajinského výboru Národnej techniky Vojvodiny, podpredsedom Futbalového klubu Vojvodina, predsedom Stolnotenisového zväzu Juhoslávie...

keď som bol primátorom Nového Sadu. Boli to časy, keď sme začali stavať Most slobody, keď vznikalo aj Srbské národné divadlo, limanský Dom zdravia, hotely. No, osobne, jednou z najlepších vecí pre mňa, na ktorú mám plné autorské právo, je odstránenie z najužšieho stredu mesta tak mestskej, ako aj každej inej dopravy, jeho úprava, vznik pásma pre chodcov. Bol to môj nápad a nárok, ktorý som zrealizoval s osobitným potešením. Asi to nešlo celkom ľahko? - Uvediem jeden detail spätý s tým. Výborne som spolupracoval s primátorom Belehradu Žikom Kovačevićom. Keď sme všetko zrealizovali v strede mesta, medziiným preusmernili osem dopravných trás, ktoré dovtedy viedli cez neho a nastolili aký-taký poriadok, napadlo ma, že chýba zeleň. Pozval som riaditeľa podniku Gradsko zelenilo Voju Plavšića a opýtal sa ho, čo sa dá na tomto pláne urobiť. Záležalo mi, aby sme nevysadi-

Bez zelene by to nebolo ono - Bolo toho ozaj mnoho, - vraví. - No v najlepších spomienkach mi predsa zostáva tých osem rokov,

li mladé, ale trochu zrelšie stromy. Odpovedal mi, že sa to dá, no že nemáme stroj, ktorý dokáže kopať v priemere takých päť – šesť metrov, a tak zachovať koreňovú sústavu. Taký stroj vtedy v Juhoslávii mal len Belehrad. Rozprával som sa s Kovačevićom, ktorý mi vravel, že ani nevedel, že ho majú. Ja som mu zase vravel, že som nevedel, že ho my nemáme. Požičal nám ho, takže sme tie lipy, ktoré v tom čase mali viac než dvadsať rokov, preniesli a vysadili v roku 1980. Dnes sú už v pokročilom veku, blízko šesťdesiatky. Je to detail, akých v mojom živote bolo mnoho. Ukončím tým, že som sa tešil mnohokrát. Je aj taká dávna myšlienka, ktorú som ja nevymyslel. Vraví, že keď sa človek teší, srdce má plné hostiny. A moje srdce jej bolo ozaj často plné...

6 /4685/ 6. 2. 2016

Ľudia a udalosti PETROVČANIA SI ZASE MUSIA SPIEVAŤ

Nepi, Jano, nepi vodu... Jaroslav Čiep

edysi v auguste roku 2010 v našich novinách sme písali, že Verejný komunálny podnik Progres v Báčskom Petrovci varuje občanov, aby nepoužívali vodu z miestneho vodovodu na pitie a varenie pre zvýšenú koncentráciu arzénu. Podobná situácia sa opakuje

aj teraz. VKP Progres 22. januára 2016 vydal totiž oznámenie o zákaze s okamžitou platnosťou používať vodu na pitie z miestneho vodovodu. Vodu možno používať iba ako technickú, teda iba na osobnú hygienu a údržbu domácnosti. Zákaz vydal sanitný inšpektorát Juhobáčskeho obvodu Pokrajinského sekretariátu pre zdravotníctvo v Novom Sade,

KOVAČICKÁ OBEC

Pracovné príležitosti pre mladých Anička Chalupová

áverečná konferencia v rámci projektu Pracovnou praxou k novým pracovným miestam v južnom Banáte sa uskutočnila 28. januára 2016 vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Kovačica. Cieľom projektu, ktorého realizácia prebiehala od 1. júna 2015 do 1. februára 2016, bolo zmenšenie dlhodobej nezamestnanosti a zvýšenie zamestnanosti. Projektom bolo obsiahnutých 70 mladých ľudí z územia južného Banátu, ktorí podstúpili neformálne vzdelávanie a mali príležitosť nadviazať spoluprácu so zamestnávateľmi. Celková hodnota projektu je 4 022 000 din., do ktorej sumou 3 094 000 din. prispelo Ministerstvo pre mládež a šport. Nositeľom projektu bolo Mesto Pančevo (28,12 %) a partnermi v projekte boli Plandištská obec (17,45%) a Kovačická obec (17,45 %), ako aj Regionálne stredisko pre spoločensko-ekono-

mický rozvoj Banát (36,98 %). Projekt obsahoval výcviky pre účastníkov prispôsobené potrebám zamestnávateľov a hradenú pracovnú prax, absolvovanie ktorej pomôže mladým ľuďom z južného Banátu pri zamestnávaní. Výcviky v oblasti remeselníctva a cestovného ruchu absolvovalo 20 osôb z Kovačickej obce. Podľa slov Sabíny Kišovej, členky projektového tímu Obce Kovačica, zamestnanie si doteraz našli doteraz štyri osoby a ďalšie tri sa plánujú zamestnať v nadchádzajúcom období. V práci záverečnej konferencie sa okrem priamych účastníkov projektu zúčastnil aj Ján Paul, zástupca predsedu Obce Kovačica, ako aj členovia projektového tímu Rade Surla a Dragoslav Avramović z Plandišta, Jelena Ankićová a Dragana Popovićová z Pančeva a Dragan Radaković z Regionálneho strediska pre spoločensko-ekonomický rozvoj Banát. Foto: z archívu ZO Kovačica

Mladí cez projekt dostali šancu sa zamestnať: účastníci záverečnej konferencie v Kovačici

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

K náprave kvality vody v Petrovci azda príde v polovici marca, keď na sieť napoja novú studňu, ktorú práve vŕtajú vo Vrbare najmä pre zvýšený obsah arzénu vo vode. Na pitie radia používať vodu z ekostudne, ktorá je zdravotne bezpečná. Ekologická studňa v strede osady vedľa trhoviska je v prevádzke od roku 2009 a najnovšie je vo funkcii aj druhá ekostudňa v Ulici Juhoslovanskej ľudovej armády, tiež vedľa Begeja. Tieto studne majú namontované filtračné zariadenia, ktoré by mali odstrániť všetky škodlivé látky z vody, najmä železo a mangán. Voda ani po filtrácii ešte nie je

* LETMO

Bitky Tak ako sa dakomu podarí byť v správnej chvíli na správnom mieste, inému sa zase darí ocitnúť sa v nesprávnej chvíli na nesprávnom mieste. Tento druhý pocit asi mali pasažieri, budúci cestujúci a vôbec ľudia, ktorí sa v podvečer významného basketbalového zápasu medzi Červenou hviezdou a Partizanom v Belehrade, nie tak dávno, ocitli na železničnej stanici v Inđiji. Porucha vlaku, v ktorom bolo dosť fanúšikov Červenej hviezdy, spôsobila jeho dočasné odstavenie na stanici sriemskeho mestečka známeho podľa početných priaznivcov Partizana. Nepotrvalo dlho a tí z vlaku sa rútili von, tí zvonka neváhali prichystať im horúce prijatie, takže o chvíľu ľuďom, ktorí s tým nemali absolútne nič spoločné, nezostalo nič iné len stáť a nádejať sa, že ich v tom zmätku, naháňačke, bitke a ruvačke ktosi nezasiahne. Ohľadov nebolo. Milovníci dvoch klubov sa bili na stanici, v jej priamom okolí, na neďalekom teréne… Našťastie, oprava vlaku nepotrvala dlho, takže ani následky divokých stretov neboli

destilovaná – teda bez čohokoľvek, ale obsahuje do 300 mikrónov prímesí. Na zrušenie zákazu pitia vody z vodovodu sa majú vykonať tri kontroly, výsledkom ktorých jej kvalita bude v hraniciach dovolených parametrov. Kontroly sa vykonávajú raz za mesiac. Petrovčania často chodievali na ekologickú vodu aj pred zákazom použitia vody z vodovodu, teraz sa deň i noc čaká v rade. Neraz príde aj k škriepkam a nejeden z čakajúcich si zanôti aj ľudovku: ... naprostred dediny na vodu chodievam...

Oto Filip vážnejšie. Rovnako tak ako iní, na všetko sa mohli nečinne pozerať aj dvaja policajti, ktorí boli pridelení ako vlakový sprievod. Nová názorná kapitola v knihe o tom, kde a ako žijeme, aké všetko násilie a agresiu zažívame: fanúšikovské, domáce i verejné, rovesnícke... Odhaduje sa, že až dvaja z troch školopovinných žiakov boli kedy-tedy obeťami fyzického alebo psychického týrania, známe je, aké všetko tragické podoby ono nadobúda, zvlášť v posledných rokoch. V rodine bojujúcej o existenciu, v škole so všetkými jej problémami, v spoločnosti sústavne otrasenej chudobou a krízou, rovesníci hľadajú iné modely správania sa a vzory. Nie div, že si energiu vybíjajú tam, kde môžu, že im pri našich zákonoch takých, aké sú, to nepadne ťažko, že je vzorom, s ktorým sa mnohí z nich chcú odfotiť, dlhoročný surový kriminálnik, účastník jedného z povážlivých televíznych vysielaní. Učiť deti správnym modelom správania sa nie je ľahko a žiada sa to od všetkých, ktorí na ne majú aký-taký vplyv. Kým sa to nepochopí, bude ešte veľa bitiek, rozbitých hláv, surovostí. A i priameho smerovania do kriminality. • ĽUDIA A UDALOSTI •

BEGEČ

Slávikovci ešte po slovensky vedia, ale... Juraj Bartoš

kupinka mladých ľudí v Begeči občas podá spoluobčanom pohár na občerstvenie ducha. S cieľom zamedziť odlet kultúry z dediny. Po jednom z vydarených podujatí sme oslovili mladíka, o ktorom nám povedali, že hovorí po slovensky a že sa volá Vladimír Slávik. Neokolkoval ani nezdupkal... Zoznámili sme a poďho... „Študujem informatiku a automatiku na Fakulte technických vied v Novom Sade. Druhý ročník.“ V rámci veľkonočného programu ste spievali a vinšovali; čo vás naviedlo zapojiť sa...? „Idea bola podporiť vedenie Kultúrneho centra... Chcú im ho odcudziť a my chceme pomôcť, aby zostalo naše.“ Ako to je v Begeči s obsahmi pre mládež, čo tu máte zaujímavé? „Pravdu povediac... zaujímavé nemáme nič. Iba tento kultúrny kútik, ktorý nám chcú vziať.“ Čo sa v ňom inak deje? „Často bývajú hudobné večierky, folkloristi nacvičujú tance, no a tak...“ Máte v Begeči hudobnú skupinu? „Máme.“ „Rockovú?“ „Nie. Máme tamburášov.“ „Dobrých?“ „Výborných!“ Nemôžeme sa nespýtať Vladimíra, či sa v škole učil aj slovenčinu. „Nie, neučil som sa. Pochádzam zo zmiešaného manželstva. Hovorím, všímate si, begečskou slovenčinou. Naučil som sa od otca a starej mamy. Mama je Srbka, takže som sa hneď naučil obidva jazyky.“ Nuž čo? Poďme za otcom rúčeho mládenca. Predstavíme sa, podáme si pravačky na zoznámenie... „Janko Slávik... teda Ján.“ Čím sa zaoberáte? „Som vyučený šofér, ale už dávnejšie robím iné. Šoféroval som v niekdajšej Centroslaviji; keď sa firma rozpadla, zamestnal som sa u súkromníka. Vo Futogu. Vyrábame rôzne druhy filtrov: na vzduch, olej, benzín.“ Ako sa darí? „V podniku, v ktorom robím, je teraz veľmi • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ján Slávik

zle... Zo začiatku som robil každý deň, aj v sobotu, aj v nedeľu; robotu som si donášal aj domov, a teraz... viac nerobím, ako robím.“ Takže je aj plat nižší...? „Nie je nižší. Plat, keď nerobím, tak ani nedostávam. Jediné dobré je to, že mi ,ide stáž‘.“ Neobzeráte sa po dôchodku? „Trochu som sa povyzvedal, povedali, že ak mi chýbajú dva roky alebo menej, môžem sa ísť prihlásiť na ,byro‘. Vraj mi budú platiť, kým nevypršia tie dva roky, potom pôjdem do predčasnej penzie. Budú mi vraj zrážať 20 % z dôchodku. Keďže som prihlásený ako zamestnanec s minimálnym platom, nedostanem takmer nič.“ Takto vraví Ján Slávik, jeden z približne 400 Slovákov žijúcich v Begeči. Ani sa nečertí, ani seba neľutuje, pozerá sa na život taký, aký je. S pocitom blenu nad skutočnosťou, ktorú si u nás už dávno uvedomujú ľudia v zrelom veku. „My sme aspoň zažili bezstarostné detstvo a peknú mladosť, aj robotu sme si našli, ale tieto naše deti, naša mládež...“ Veru – veru: budúcnosť mladých ľudí visí na tenkej nitke. Keby aspoň nad oázou pokoja, ale... Ani sa nečudujeme, keď Vladko Slávik povie: „Chcel by som zostať v Begeči, robím na tom, aby mi tu bolo dobre, ale... ako sa veci majú, obávam sa, že budem musieť niekam odísť. Aby som nezostal rodičom na krku.“ Čudovať sa nečudujeme, ale ani nejasáme. Iba ak skláňame hlavy... Málo chodievame do Begeča, pokračujeme v rozhovore s Vlad-

kovým otcom. Programy, ako bol ten vianočný, sú tu zriedkavosťou alebo...? „Je ich veľmi, veľmi málo. Mládež teraz vysedáva pri počítačoch, iné ich nezaujíma. Bolo by dobre, keby sa mali kde družiť.“ Vari bolo inak, keď ste boli v rokoch vášho syna? „Vtedy sme v Begeči mávali tanečné zábavy takmer každý týždeň. Prichádzali aj veľké skupiny, chodieval som lepiť plagáty... Tu, v malej sieni bol televízor, farebný! Platilo sa 50 parí; spomínate si na tú

Vladimír Slávik

kovovú ,päťbankovku‘, nie?“ Pravdaže. U nás v Hložanoch toľko stál lístok do kina... „Aj my sme mali kino... Aj korzo. Tu od hlavnej ulice až do centra sa každý večer špacírovali desiatky mladých ľudí, v sobotu a nedeľu aj stovky.“ Čo mladých ľudí zahnalo z korza? Kam sa podeli? „Neviem... Hádam televízor, počítač, mobil... Zabudli sa družiť, odcudzili sa...“ Spomeniete si: keď ste boli mládenec, stretávali sa Slováci? Mali ste svoj spolok? „V Begeči sme vždy boli všetci spolu. Iba ak niekedy pri takýchto a podobných príležitostiach. Ale zato, keď som bol malý, chodievali sme aj ,polazuvať‘. Aj to už zakapalo.“ V Begeči je ešte stále dosť Slovákov, ale

nemáte spolok, ani matičný odbor nefunguje...? „My sme tu všetci dovedna, Srbi a Slováci, nie sme podelení. Nikdy som nepocítil, že sa na mňa pozerajú inak.“ A v škole – učili ste sa slovenský jazyk? „Po slovensky som sa učil v prvej až štvrtej triede.“ Spomínate si, kto vás učil? „Akoby nie: Mária Škuľcová, matka umelca Rastislava Škuľca, nás učila celé štyri roky. Vo vyšších triedach sme slovenčinu mali iba ako osobitný predmet. Ale často sme z nej zutekali.“ Smeje(me) sa... Prečo? „Lebo nám bola ťažká. Okrem toho, slovenský jazyk sme mali po ukončení riadnej výučby, keď iní žiaci odišli domov.“ Robievali vtedy učiteľky so žiakmi nejaké žiacke programy po slovensky? „Keď bolo nejaké školské podujatie, boli sme zastúpení aj my Slováci, recitovali sme, spievali...“ V Hlase ľudu zo začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia sa uvádza, že tu pôsobili dve učiteľky, obe Marky: Bajićová a Krajčiová. Pripravovali programy po slovensky. Poznáte ich? „Tá Krajčiová je teraz, ak sa nemýlim, Alimpićová a ešte stále žije tu. Bajićová... sa dávno odsťahovala z Begeča; neviem, či je živá.“ Životné tempo prepojilo na rýchlejšie obrátky s tendenciou pokračovať v nastúpenom smere. Ľudia sa už prestávajú stretávať aj pri zakáľačkách, na ktoré si Janko Slávik spomína s úsmevom: „Voľakedy sa na zabíjačku zvyklo volať celú, aj širšiu rodinu, aj susedovcov, bola to pravá malá svadba a teraz... Neviem, kde sa to podelo, čo sa stalo...“ Nuž, jedno sa nám, ľuďom, v každom prípade dobre darí, bez ohľadu na počasie, na situáciu v peňaženkách, na politické pomery: odcudzovať sa. A temer nebadane zanevierať na materinský jazyk. Tobôž ak tomu žičí pôda, na ktorej vyrastajú prichádzajúce generácie. Rodinná a školská pôda. Nikomu nič nevyčítame; iba konštatujeme.

6 /4685/ 6. 2. 2016

Ľudia a udalosti S POĽNOHOSPODÁROM MICHALOM PUCOVSKÝM Z KULPÍNA

Štát by mal viac dbať na poľnohospodárov Katarína Gažová

pre domáce potreby a zvýšilo sa aj na víno. Pestujeme dve anželia Zuzana a Mistolové a dve vínne odrody. Už chal Pucovskovci som v tomto roku orezával aj z Kulpína sa roky vevinič a musím povedať, že je nujú poľnohospodárstvu aj tu tiež hodne roboty počas a dobytkárstvu a posledné celého roka, ako aj v ovocnom dva – tri roky aj ovocinárstvu sade. a vinohradníctvu. Michala Ktoré poľnohospodárske sme istého slnečného februkultúry ste vlani pestovali? árového dňa našli v záhrade – Mali sme kukuricu, sóju za domom, kde v ovocnom a cirok. Keď ide o kukuricu, sade orezával stromy. časť úrody predáme a druhú Aké ovocné stromy Slnečný februárový deň Michal Pucovský časť použijeme na chov ošípapestujete? ných. Kukurica dobre urodila, využil na orezávanie stromov v ovocnom – Ovocný sad v záhrade sade ale jej cena stále klesá, takže rozlohy 12 kvadrátov sme nemôžeme byť spokojní. Sója vysadili pred tromi rokmi. Prevaž- koľko je to potrebné, len aby nepri- dala dosť slušné výnosy, takých ne sme vysadili jablone, hrušky šli nejaké choroby. Očakávame, že dvadsať metrov, čo bola vzhľadom a marhule. Teraz sme sa pustili do tohto roku prinesie bohatšiu úrodu na minulý suchý rok dobrá úroda. prvého orezávania stromov. Na ako vlani. Uplynulé dva roky sme Keď však porovnáme, že predvlani pomoc mi prišiel skúsený ovocinár, mali ovocie pre vlastné potreby, výkupná cena sóje bola 65 dinárov priateľ z Petrovca, lebo sa ešte stále trochu sme aj predali a pálili sme a vlani 45, je jasné, že zárobok bol učím, ako treba správne orezávať. aj pálenku. menší. Najspokojnejší sme boli Vyskúšali ste sa aj v pestovaní s cirokom, ktorý sme dopestovali V ovocnom sade je hodne roboty a vyžaduje si aj značné vkladanie. viniča? na dve a pol jutra. Predali sme – Vinič sme tiež vysadili pred ho súkromníkovi do susedného Náš ovocný sad je ešte mladý a snažíme sa ho orezávať a striekať, tromi rokmi. Vlani sme mali hrozno Ravneho Sela, hneď sme dostali

NAHLIADLI SME DO BIELOBLATSKÝCH MATRÍK

Známe trendy Vladimír Hudec

k sme pred rokom konštatovali, že demografické pohyby v roku 2014 v Bielom Blate boli prajné, tak teraz, žiaľ, musíme konštatovať úplný opak. Počet narodených je síce na úrovni viacročného priemeru, vzhľadom na to, že sa narodilo 14 detí. Na druhej strane však umieračik sa ozýval 28-krát. Poďme však radom. Novorodeniatku sa vlani tešili v štrnástich bieloblatských rodinách – o jeden menej ako v roku predtým. Narodilo sa 7 chlapčekov a 7 dievčat. Z národnostného aspektu dvaja najmladší Bieloblatčania sú Slováci, dvaja sú Srbi a jeden je Róm, pokým ostatní narodení sú z národnostne zmiešaných manželstiev, z čoho 5 majú slovenské priezvisko. Od ich rodičov bude

www.hl.rs

teda závisieť, ako ich budú vychovávať a či si budú uctievať aj svoj slovenský pôvod. Nuž a v súlade s národnostne zmiešanou štruktúrou rodičov sú aj mená najmladších Bieloblatčanov: vo väčšine prípadov nie sú to tradičné slovenské alebo maďarské mená. Vlani sa v tejto dedine narodili Filip, Teodora, Staša, Andrej, Dávid, Mihajlo, Na- Dávid Poničan je jeden z dvoch taša, Nikolina, Leo, Damir, najmladších bieloblatských Slovákov; potešili sa mu rodičia Tamara a Daniel Hanna, Lena, Stefan, Emina. a sestrička Sára Trend sťahovania mladých ľudí do zahraničia však neobišiel ani Biele Blato, a tak aj Istvánom Pozsárom do manželstva 4 rodiny, ktorým sa vlani narodilo vlani vstúpilo 8 párov. Až na výnimdieťa, sú spolu so svojimi deťmi už ku jedného rómskeho všetky osza hranicami našej krajiny, kde si tatné manželstvá sú národnostne našli zamestnanie, a tým aj istejší zmiešané. V Bielom Blate zostalo život v budúcnosti. žiť 5 párov a medzi nimi aj jeden Pred bieloblatským matrikárom starší manželský pár.

Informačno-politický týždenník

výplatu a mali sme slušný zárobok. Výkupná cena bola inak 32 din. za kilogram. Inak v Kulpíne už iba zopár poľnohospodárov zotrvalo v pestovaní ciroku. Aký osevný plán máte na tento rok? – Podobný ako aj vlani, teda znovu tri kultúry: kukurica, sója a cirok. Napriek tomu, že ciroku je už málo v kulpínskom chotári, my sa ho nevzdávame. Zárobok je celkom slušný a sú to prvé čisté peniaze, ktoré z poľnohospodárstva počas roka dostaneme. Znovu ho plánujeme zasiať na dva a pol jutra. Časť kukurice a sóje zvyčajne použijeme na chov dvoch – troch prasníc, takže prasce predávame. Ale tu človek nemôže byť spokojný, lebo cena ošípaných rapídne klesá. Máme prihlásené poľnohospodárske gazdovstvo, ale som tej mienky, že štát veľmi nedbá o poľnohospodárov. Keby dbal, naše postavenie by sa muselo zlepšiť aspoň o tridsať percent v porovnaní so súčasným.

Umieračik v Bielom Blate vlani oznámil smrť 28 osôb, 15 mužov a 13 žien. Čo do národnostnej príslušnosti vlani umrelo 13 Slovákov, 11 Maďarov, dvaja Bulhari, jeden Srb a jeden občan zo zmiešaného manželstva. Väčšina umrela v pokročilom veku, ale nebolo málo ani tých, ktorí umreli vo veku, o ktorom zvyčajne hovoríme, že je privčas na umieranie. Najstarší medzi zosnulými bol 94-ročný István Szabo. Vo veku 81 až 90 rokov umreli piati Bieloblatčania, vo ôsmom desaťročí života umreli ôsmi a v siedmom deviati občania tejto dediny. Vo veku 51 až 60 rokov umreli dvaja, vo veku 41 až 50 rokov jeden a celkom mladí vo veku 31 až 40 rokov tiež dvaja občania. Najmladší medzi nimi bol 31-ročný Robert Poliak, ktorý zahynul v dopravnom nešťastí. V nehode následkom explózie plynovej fľaše zahynula 81-ročná Erzsebet Csokanyi. Ostatní umreli na následky ochorenia alebo v pokročilom veku. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Na priadkach vládla dobrá nálada Anna Lešťanová

d roku 2009 členky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka každý rok organizujú tradičné priadky. Tohtoročné priadky sa konali v predposledný januárový deň v Klube VHV a Staropazovčanky si tentoraz pozvali aj hostky z troch dedín, s ktorými rozvíjajú peknú a úspešnú spoluprácu. Na priadkach

V mene hostiteliek ženám zdarnú prácu zaželala Anna Horvátová

v Pazove boli členky Spolku žien pri MOMS v Báčskej Palanke, Spolku žien pri MOMS v chorvátskom Iloku a Spolku petrovských žien.

Hostky v Starej Pazove

Rozvíjajú peknú a úspešnú spoluprácu: (zľava) Anna Hansmanová zo Spolku petrovských žien a Mária Psotová, Zuzana Pecníková, Katarína Domoniová a Mária Hrebíková zo Združenia pazovských žien

V mene hostiteliek ženám na Po kratšom poeticko-hudobpriadkach zdarnú prácu zaželala a nom programe v podaní hostisrdečne ich v tomto prostredí priví- teliek zaujímavú prednášku o tala Anna Horvátová, predsedníčka postavení žien v cirkvi mala Svetpazovského združenia. Šikovné lana Vojnićová-Feldyová, farárka v ženy, ktoré vyšívajú, háčkujú, pletú, Soľanoch. Zdarnú prácu ženám na i tohto roku prišla pozdraviť Libuška tomto vydarenom podujatí zaželal Lakatošová, republiková poslanky- aj Igor Feldy, farár staropazovský. ňa. Prejavila potešenie z toho, že sa V klube na priadkach vládla im na priadkach v Pazove darí a že výsledkom ich snahy sú pekné ručné práce. Spolu s predsedom Obce Stará Pazova Đorđom Radinovićom hostkám v mene obce odovzdala primerané darčeky. Ženy usilovne zhotovovali pekné ručné práce

Prednášku mala pani farárka Svetlana Vojnićová-Feldyová

dobrá nálada, nechybovala ani bohatá ponuka tradičných staropazovských jedál. Na stole okrem slaných a sladkých jedál rozvoniavala aj varená kukurica posypaná makom, ktorá sa považuje za neoddeliteľnú súčasť priadok.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! Dáva sa na známosť Našim úspešným podnikateľom, výrobcom, vedúcim súkromných i spoločenských podnikov, dielní, predajní a podobných ziskových neziskových a veruže i stratových subjektov, že sa u tu prítomného pougára môžu majú ba musia – aj to súrne, razom, ihneď a zaraz – prihlásiť všetci záujemcovia o otváranie fabrík, prevádzok, fľašiek, frašiek etc., a pod., a atď. Žiaduce, ba povinné je čím skôr pootvárať všetko, čo sa len otvoriť dá, najneskoršie asi tak presne zhruba práve približne do 22. – 23. apríla tohto tu priestupného • ĽUDIA A UDALOSTI •

roku. Samozrejme, že vám všetkým zainteresovaným prostredníctvom pougárskej služby bude dané na vedomie, koho Zhora poveria otváracím prejavom, slávnostným prestrihnutím patričnej šnúrky a skonzumovaním vopred pripravených pokrmov a nápojov, akože je samozrejmé, že vám následne budú vystavené účty, ktoré, prirodzene, sa pýta urovnať súrne alebo aj skôr. Tak isto je nad jasné slniečko jasné, že tieto otváracie výzvy nemajú zhola nič spoločné s blížiacimi sa voľbami, ktoré voľby

– voľky-nevoľky – budú preto, a len preto, lebo ctená opozícia, ktorá sa ich vehementne dožadovala, teraz šomre – hundre, že prečo práve teraz... Keď už sme ich, voľbičky – voľby spomenuli, lídri Demokratickej strany si vraj lámu hlavu nad otázkou, či je lepšie ísť do volieb v jednej kolóne alebo vo dvoch šíkoch (druhý variant by, údajne, zabezpečil viac voličských hlasov). O probléme (ďalšej) piatej kolóny v DS, opäť, zdá sa, mienia uvažovať až Potom. Zato náš pán premiér všetko rieši s presnosťou chirurga a nadovšetko

účinne. Ani sme nemihli a Už doterajšieho ministra obrany nahradil novým, takže namiesto Bratislava Gašića nad otázkami vojenskými, do ďalšieho, bdieť bude aktuálny minister financií Dušan Vujović. Tak sa veru, bračekovci, chráni erár! Hajde, či teraz niekto smie kradmou rukou siahnuť do štátneho mešca! Nech sa páči, pikoška na záver: v denníku Danas sa vyskytol titulok: Prečo je pravica neúspešná? Možná logická odpoveď sa ponúka sama: Uzrela sa na ľavicu. Do... bumbumbum!

6 /4685/ 6. 2. 2016

Ľudia a udalosti NOVÉ SÚŤAŽNÉ PODUJATIE V PETROVCI

Medzinárodný festival klobás Jaroslav Čiep

lani v máji v rámci Dňa Petrovca na nádvorí Miestneho spoločenstva k zachodenej súťaži o najlepšiu čerstvú a o najlepšiu údenú klobásu pribudlo nové pokusné podujatie, festival klobás, tzv. Petrovsko-martinské paralely. Vtedy vo výrobe tradičnej čerstvej klobásy podľa petrovskej receptúry súťažili domáci politici a obecní funkcionári s hosťami z Martina, Nitry a Bratislavy. Medzičasom sa v septembri minulého roka Petrovčania zúčastnili na podobnom festivale v partnerskom meste Martin na Slovensku, kde účinkovali na 1. ročníku medzinárodného festivalu klobás. Predtým boli aj v Maďarsku, v Békešskej Čabe.

Tohto roku aj v Petrovci usporiadajú podobný klobásový festival. Petrovčania ho pomenovali Klobásafest a prvý ročník tohto medzinárodného festivalu klobás sa má uskutočniť 20. februára vo Vrbare. Podujatie bude pozostávať zo súťaže vo výrobe čerstvej klobásy tradičným spôsobom, ochutnávky klobás, škvarkov a iných zabíjačkových výrobkov, tomboly so zaujímavými odmenami a záverečnej zábavy. Organizačný výbor festivalu klobás a Miestne spoločenstvo Petrovec pozývajú záujemcov

na prvý ročník Klobásafestu 2016 do Vrbary, kde sa môžu zúčastniť ako členovia súťažného tímu, ako predajcovia vlastných výrobkov, alebo ako návštevníci, ktorí hlasovaním posúdia kvalitu vyrobených klobás. Záujemcovia o účasť na súťaži o najlepšiu čerstvú klobásu sa môžu prihlásiť v Miestnom spoločenstve Petrovec buď osobne, alebo na telefónne číslo MS. Poplatok za účasť pre tím zostavený zo 4 členov je 7 000 dinárov alebo 60 eur. Tlačivo s prihláškou a detaily o festivale si možno stiahnuť zo

NAMIESTO POZNÁMKY

Kedy príde majster? Vladimír Hudec

ždy, keď sa niečo v dome pokazí a musí zaúradovať majster, ľuďom z toho vlasy dupkom vstávajú. Ale ak nemôžete nájsť majstra, ktorý by poruchu opravil, problém sa stáva ešte väčším. V mestách to majú celkom dobre organizované. Sú totiž podnikaví ľudia, majstri, ktorí si založili dielne a na pozvanie prídu a opravia každú poruchu v byte, resp. dome. K tomu sa snažia službu vykonať kvalitne a načas, lebo konkurencia je tam príliš silná. Na dedine je to trochu inak a podstatne horšie. Niežeby nebolo majstrov, ktorí vedia opraviť poruchy na elektrickej či vodovodnej inštalácii, vymeniť sklo na obloku, opraviť alebo vymeniť zámku... Problém je však v tom, že si títo majstri na život zarábajú v nejakom podniku a len vo voľnom čase

www.hl.rs

poskytujú remeselnícke služby. To ďalej znamená, že nie vždy sú vám k dispozícii, že na nich treba deň – dva – tri počkať a žiť s poruchou, ktorá, aj keď možno celkom banálna, dokáže poriadne strpčiť život.

Informačno-politický týždenník

Istá Bieloblatčanka nám v súvislosti s týmto povedala, že ani u nich v dedine nemajú majstrov, ktorí by sa venovali výlučne opravárskym prácam, ale sú ľudia zamestnaní v zreňaninských podnikoch, ktorí vo voľnom čase svojim spoluobčanom poskytujú rôzne služby za zodpovedajúcu úhradu. – My našťastie majstra nepotrebujeme, lebo môj brat, i keď nie je vyučený majster, má majstrovskú žilku a všetko v dome opraví sám. Nebyť toho, neviem, ako by sme si matka a ja poradili. Podobne hovorí aj jedna Hajdušičanka. Kým jej manžel bol živý, majstrovské práce v dome robil sám. Manžel zomrel a syn s rodinou odišiel na Slovensko, takže jej teraz pomáhajú bratranec alebo sused. Nikdy ju neodmiet-

stránky www.petrovec.org.rs. Priestor vo Vrbare na postavenie predajných stánkov si možno rezervovať v Turistickej organizácii Obce Báčsky Petrovec. Program festivalu sa začne o 10.30 h otvorením podujatia a spoločnou prísahou súťažiacich tímov. Po súťaži bude nasledovať kultúrno-umelecký program, predaj vyprážaných klobás a škvarkov na stánkoch, ochutnávka čerstvých vyprážaných klobás na stánkoch súťažiacich tímov. O 14.30 h je plánované udeľovanie diplomov a ocenení, losovanie výhercov tomboly, udelenie odmeny návštevníkovi z najvzdialenejšieho mesta a osobitných odmien pre súťažiace tímy. Vo večerných hodinách bude koncertovať hudobná skupina Maks zo Selenče. Organizačný výbor pozýva všetkých, aby sa prišli do Petrovca pobaviť, zaspievať si a zatancovať, zahrať tombolu a niečo aj vyhrať, súťažiť a pochutnať si na klobáske, škvarkoch a iných zabíjačkových dobrotách. nu, hoci jej je dakedy nepríjemne volať ich, keďže jej službu vždy poskytnú zdarma. Takéto a podobné príbehy počuť v každej dedine. Ľudia sú solidárni a navzájom si pomáhajú v mnohých veciach, aj v tých majstrovských. Nikto však neuvažuje o tom, že by sa mohol začať venovať poskytovaniu majstrovských služieb. Asi je to pochopiteľné, lebo súkromnej remeselníckej dielni tohto druhu na dedine by sa za daných podmienok spomínanej výpomoci sotva darilo. To však neznamená, že by taký majster nemal nadostač práce na území obce počítajúcej desať a viac tisíc obyvateľov. Možno by to bol trochu neistý chlebík, ale kto neriskuje, ten ani nezarobí. Za nedostatku súkromnej iniciatívy medzeru by možno mohli zaplniť komunálne podniky zamestnávajúce majstrov rôznych profilov, ale tie o takej možnosti pravdepodobne zatiaľ veľmi neuvažujú. Dedinčanom zostáva len spoliehať sa na pomoc spoluobčanov, alebo čakať na príležitostného majstra, ktorý síce príde, ale len keď to jemu zodpovedá... • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA 18. ARADÁČSKEJ TORTIÁDE

ný nealkoholický nápoj. Autorky tejto torty nám uznali, že chceli urobiť niečo nové, inakšie ako doteraz, a ideu dostali prostredníctvom internetu. Na vyhotovenie torty Podstatou aradáčskej tortiády potrebovali dva dni. Najje promócia sladkých pochúprv vraj obsah naliali do ťok, podľa ktorých sú o. i. známe plastovej fľaše a zaliali Slovenky, ale aj podnecovanie ho stopenou čokoládou. mladých žien a dievčat, aby sa Keď to všetko vychladlo, venovali výrobe tort. Na výzvu nasledovala tá najťažšia Spolku žien Ruža torty na toto časť práce – vyslobodepodujatie pripravilo 12 Aradánie obsahu z fľaše. Museli čaniek, ale na súťaž ich priniesli vraj robiť veľmi pozorne, ešte aj Hajdušičanky, Kovačičanaby čokoláda nepopukaky, Dobanovčanky, Kysáčanky la. Urobili to naozaj šia Padinčanky. Predstaviteľky kovne a výsledkom bola ostatných spolkov tortu nepritorta navlas podobná niesli, ale svojou prítomnosťou Najchutnejšia a najkrajšia aradáčska fľaši, takže sa mnohí v podporili podujatie svojich pria- banániková (vpredu) a orechový baránok aradáčskej mládežníckej (v úzadí) teliek z Aradáča. sieni opytovali, či je to iba fľaša naplnená tortou, alebo torta v podobe fľaše. Torty, ktoré vyhotovili Aradáčanky, súťažili aj v osobitnej konkurencii. Päťčlenná degustačná komisia okrem vzhľadu hodnotila aj ich kvalitu a chuť. Najvyššiu známku za vzhľad dostala orechová torta v podobe baránka, ktorú pripravila a vymodelovala skúsená tortárka Teruška Hudecová. Je to vraj obyčajná starodávna orechová torta, dobre známa všetkým gazdinkám, ktoré rady pečú torty. Nuž a tvar baránka je Teruškina vlastná kreácia. Najkvalitnejšia a najchutnejšia podľa mienky degustačnej komisie Víťazky s diplomami a odmenami: (zľava) Teruška Hudecová, bola banánková torta z kuchyne Zuzana Petráková, Ivana Benčíková, Božana Cvejićová a Anna Zuzany Petrákovej, ktorá sa na Madacká tortiáde zúčastnila desiatykrát a Keďže tortiáda je podujatie už aj predtým viackrát zvíťazila. súťažného rázu, organizátor – My ženy si vymieňame recepzaložil tri posudzovacie komisie. ty, tak tých starodávnych, ovocJednu tvorili predstaviteľky ných, ako aj tých moderných tort, všetkých prítomných spolkov, medzi ktorými je čoraz viac takých, ktoré hodnotili vonkajší vzhľad do ktorých sa pridávajú rôzne tort, a tie najviac hlasov dali tormoderné prídavky, a tak som aj te lieskovcový ježko. Zhotovila získala recept na banánkovú tortu, ju členka Spolku kysáčskych do ktorej sa pridávajú pokrájané žien Anna Madacká, ktorá dala čokoládky, tzv. banániky. Páčila fantázii na vôľu a z lieskovcovej sa mi jej chuť, a preto som sa torty vymodelovala symparozhodla, že ju zhotovím aj na tického usmievavého ježka. tortiádu, – povedala nám Zuzana Obecenstvo, čiže všetci príPetráková. tomní na tortiáde, tvorili ďalšiu Netreba osobitne hovoriť, že osobitnú komisiu, ktorá tiež všetky torty boli veľmi chutné a mala svojho favorita a najviac Sympatický lieskovcový ježko našli si toho, kto ich zje. Na poduhlasov dala torte Coca-cola, úsmevom zapôsobil na porotu jatí nechýbalo ani bohaté občerktorú spoločnými silami vyhostvenie a tombola a veru ani dobrá tovili Ivana Benčíková a Božana nezvyčajného, ale všetkým dobre nálada, ku ktorej svojou hudbou Cvejićová. Ide o tortu skutočne známeho tvaru fľaše na obľúbe- prispel Jano Zvara-Moco.

Sladko a veselo Vladimír Hudec

sobotu 30. januára v Mládežníckej sieni v Aradáči bolo sladko a veselo. Dôvod na to bola tortiáda, sladké podujatie, ktoré už 18. raz úspešne zorganizoval Spolok žien Ruža. Keďže si Aradáčania tohto roku pripomenú 230. výročie príchodu Slovákov do tejto dediny, tortiáda bola prvým podujatím, ktoré sa nieslo v znamení tohto významného jubilea. Prítomným Aradáčankám a ich hostkám z Bieleho Blata, Dobanoviec, Hajdušice, Hložian, Kovačice, Kulpína, Kysáča, Padiny, Pivnice a Silbaša sa na úvod podnetnými slovami prihovorili predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien Viera Miškovicová a zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku Peter Suska. Zástupca primátora mesta Zreňanin Saša Santovac vyjadril uspokojenie nad tým, že v Aradáči pôsobí viacero združení, ktoré usporadúvajú početné zaujímavé podujatia, na ktoré pozývajú hostí a prehlbujú priateľské vzťahy. Zároveň konšta-

Torta v tvare známeho brandu Coca-cola upútala na seba pozornosť prítomných

toval, že najlepšie pracujú združenia, v čele ktorých sa nachádzajú ženy, za čo dostal silný potlesk. Na dobrú náladu potom zaspievali nádejné aradáčske speváčky Tatiana Jonášová a Daniela Vršková a sladká fiesta sa mohla začať. • ĽUDIA A UDALOSTI •

6 /4685/ 6. 2. 2016

Ľudia a udalosti VLAŇAJŠIE DEMOGRAFICKÉ POHYBY V KULPÍNE

Dedina sa zmenšuje Katarína Gažová

ríznačné pre Kulpín v roku 2015 bolo akiste to, že hodne mladých ľudí a dokonca celých rodín odišlo za prácou do zahraničia, hlavne na Slovensko. Počet občanov klesá aj z hľadiska počtu novorodencov, lebo vlani v tejto dedine dvojnásobne častejšie zvonil umieračik, než sa usporadúvali oslavy z príležitosti rozšírenia rodiny. Nasledujúce údaje z kulpínskej matriky nepatria preto k potešujúcim správam. Matrikárka a šéfka Miestnej kancelárie Ľudmila Grňová na úvod pripomenula, že MK Kulpín pracuje v nezmenených podmienkach. Znamená to, že MK naďalej sídli v starej budove, do údržby ktorej sa veľmi nevkladá, lebo je možné, že sa stane predmetom reštitúcie. Ani budova tzv. starého obecného domu, kde by sa MK mala presťahovať, nie je zatiaľ renovovaná. Ako v rozhovore uviedla matrikárka Grňová, v matrike narodených je niekoľko zápisov, ale ide o zápisy detí narodených v zahraničí, čiže ani jeden zápis sa nevzťahuje

Kto chytí kyticu?

na dieťa narodené v Kulpíne. Dôvod je ten, že bábätká prichádzajú na svet v pôrodnici v Novom Sade, takže ich tam potom aj zapisujú do matriky narodených. O počte narodených kulpínskych ratolestí údaje matrikárke každoročne

www.hl.rs

poskytujú z detskej ambulancie v Petrovci. Na základe tejto evidencie Kulpín bol v roku 2015 bohatší o 23 novorodencov. Narodilo sa 9 chlapcov a 14 dievčat. Perličkou sú dvojičky, chlapček a dievčatko,

lých je väčší, keď sa k tomu počtu pridajú občania, ktorí zomreli v nemocnici v Novom Sade, prípadne v Sriemskej Kamenici. Súhrnne vlani na večný odpočinok podľa údajov VKP Progres odišlo 53 Kulpínčanov, čo je viac než dvojnásobok počtu narodených. Najstarší zosnulý bol vo veku 88 rokov, narodený roku 1927, a najmladší vo veku 43 rokov, narodený roku 1972. Najstaršia zosnulá mala 96 rokov, teda naro-

že štyri páry boli čisté kulpínske a zo spolu 18 sobášených párov polovica, teda 9 párov, zostalo žiť v Kulpíne. V roku 1965 bolo v Kulpíne 39 sobášov a pred sto rokmi, v roku 1915, počas vojny, iba 6 sobášov bolo zapísaných v matrike sobášených. Kuriozitou roku 2015, ako pripomenula matrikárka, je skutočnosť, že v Kulpíne bolo viac sobášov ako v Petrovci, hoci by podľa počtu obyvateľov to malo byť naopak. Foto: z rodinného albumu



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec

Vlani v máji matrikárka Ľudmila Grňová (sprava) zosobášila Danielu Čelovskú a Uroša Kutriho

ktoré pribudli do rodiny Šekezovej. Vždy je zaujímavé pozrieť sa na mená, ktoré rodičia dali svojim bábätkám. Tak v minulom roku dievčatá dostali mená: Aleksandra, Daniela, Ivona, Klára, Maja, Naďa (2), Nevena, Nikolina, Nora, Simona, Tamara, Teodora, Una. Chlapci dostali mená: Alex, Dário, Igor Ján, Ján, Luka, Marek, Saša, Teodor, Vukašin. Čo sa týka priezviska, vlani bolo 8 novorodecov so srbským a 15 so slovenským priezviskom. Tradičné meno Ján dostal iba jeden chlapček. Na porovnanie údajov matrikárka zalistovala v starých matrikách a zistila, že pred päťdesiatimi rokmi, teda v roku 1965 v Kulpíne pribudlo 51 detí, a pred sto rokmi, vo vojnovom roku 1915, bolo v matrike narodených v Kulpíne zapísaných až 96 detí. Najsmutnejšia je matrika úmrtí. Minulý rok v Kulpíne umrelo 36 občanov, ale celkový počet zosnu-

Informačno-politický týždenník

dená bola roku 1919, a najmladšia bola narodená roku 1961, teda umrela ako 54-ročná. Keď ide o vlaňajšiu mortalitu, z údajov sa dozvedáme, že vlani v Kulpíne umrelo 13 mužov a 23 žien (tieto údaje sa vzťahujú iba na tých, ktorí umreli v samom Kulpíne). Minulý rok bol poznačený aj tým, že umreli dve malé deti vo veku do dvoch rokov. Na porovnanie uvedieme údaje z roku 1965, keď v matrike zosnulých bolo zapísaných 33 občanov, ako aj z roku 1915, keď zosnulo až 128 občanov. Vlani v Kulpíne bolo 18 sobášov. Z hľadiska národnostnej štruktúry bolo 6 čistých slovenských, 1 rómske, 2 srbské a 9 zmiešaných manželstiev. Ženísi boli z Kulpína, ale aj z Petrovca, Maglića, Nového Sadu, Hložian, Báčskej Palanky. Tak isto mladuchy boli Kulpínčanky, ale prišli aj z Petrovca, Maglića, Nového Sadu, Ravného Sela… Najstarší sobášený muž je narodený roku 1942 a najmladší roku 1990. Najstaršia žena, ktorá vlani vstúpila do manželstva, je narodená roku 1948 a najmladšia roku 1994. Ako zaujímavosť možno uviesť,

V rytme Európy. Na základe zmluvy o účasti na najmasovejšom detskom podujatí u nás pod názvom Srbsko v rytme Európy v piatok 29. januára sa v aule Základnej školy Jána Čajaka zoskupilo viac ako 50 talentovaných žiakov základných škôl z územia celej Báčskopetrovskej obce. Tam sa konala výberová súťaž talentovaných detí, ktoré budú účinkovať v kultúrno-umeleckom programe uvedeného podujatia, a tak reprezentovať svoju obec. Účastníci súťažili v speve a tanci a porotcovia z Belehradu vybrali pätnástich najúspešnejších žiakov. Festival sa uskutoční podľa princípu Eurovízie s bodovacím systémom a hlasovaním esemeskami v polovici roka v Ćupriji. J. Č.

Binguľa Oslava Hromníc. V miestnostiach SKUS M. R. Štefánika Binguľčania 30. januára 2016 usporiadali tradičný Rybací bál s bohatou večerou. Okrem domácich na bál zavítali i početní hostia z okolitých osád, a to z Erdevíka, Šídu, Ľuby, Iloku, Višnjićeva, Lugu a Starej Bingule. Po večeri prítomní mali možnosť sa dobre pobaviť pri slovenskej ľudovej hudbe. Na dobrú náladu a do tanca hral domáci Kiki Band. D. B. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Vojnové nezábudky

Nový Sad, Veselina Maslešu 144, 2. poschodie, číslo bytu 8 Ján Cicka STREDA 24. MARCA 1999 Bolo o 5 minút 19.00. Začal sa Telefakt (televízne noviny) na BK. Po jeho skončení som TV prijímač naladil na VTV. Nič o Kosove. Doslova nič. Vošiel som do kuchyne zavečerať si, 5 minút pred 20.00. Voľačo tresklo balkónovými dvermi. Pridržal som ich, lebo by sa bolo rozbilo sklo. Buchlo ešte raz. V tej chvíli nič neveštilo katastrofu. Vzápätí zahučala siréna na vchode do budovy. Hučala dlho... príšerne. Ľudia sa hrnú von. Aj Vilka vyletela. Ja som sa ledva dovliekol. Na ulici plno ľudí. Zočím susedovcov, Alenu s deťmi, Mirkom a Dejanou. Alena je tehotná, vo ôsmom mesiaci. Nenad, jej muž, štartuje auto. Niekam sa náhlia. Vravím: „To je iba skúška a tebe, Mirko, praskol balónik.“ Autá miznú z námestíčka. Počujem hlas: „Úkryt odomkli, bežte ta!“ Vrátil som sa do vchodu, neviem prečo... Za dvermi starká Síčovka vraví: „Zhasnite svetlo.“ Nič som nevidel, ale pri kasárni niečo poriadne buchlo. Vtedy som sa aj sám rozhodol odísť do úkrytu. Neurobil som ani dvadsať krokov... len zrazu ponad mňa prefrčal veľký oheň a vzápätí za budovou kasárne zaznel strašný výbuch. Neviem ako, ale precitol som až v úkryte. Vilka povedala, že som doletel ako víchor. Nikdy som sa takto v živote nevyľakal. Ani na ten nebeský výjav nikdy nezabudnem. Začala sa NATO vojna. Čo bude s nami? Prežijeme? ŠTVRTOK 25. MARCA 1999 Prvé vojnové ráno. Vrátili sme sa z úkrytu po polnoci. Hlásila sa Ingrid z Atén. Počula tam na TV, že znovu idú na nás, odkazuje, aby sme hneď šli do úkrytu. Potvrdil nám to aj Žeľko z Bratislavy. Dokonca susedovcom Majorovcom to isté povedal ktosi z Maďarska. Predtým ako zahučala siréna, už sme zasmerovali do úkrytu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Mali pravdu. Ešte sme si nezvykli na vojnu. Kupujeme všeličo, aj čo treba, aj čo netreba. Za traťou v stánku som uchytil box cigariet značky Bestu a box Pall Mall. Teda budeme bafkať. Veru dymíme, ako Turci. Nenad, Alena, Mirko, Dejanka, Jozo a Milena včera po útoku odišli do Futogu spolu s Trkuljovcami. Nenad prišiel dnes, nechal mi kľúče od bytu. Zaránky máme nakŕmiť ich papagáje. Avšak len

letu; preletela mi ponad hlavu na ulici. Kto má, počúva rádio. Každý počuje čosi iné. Správy nie sú spoľahlivé, každú chvíľu ich dementujú. Ináč úkryt je spod psa. Steny plné pavučín, podlaha – chladný betón, postelí niet. Sedíme na stoličkách, na laviciach, najčastejšie sa len prechádzame a chodíme von fajčiť. Je relatívne teplo. „Čo ak sa schladí, alebo začne pršať?“ Po troške vtipkujem, ale sa mi nedarí.

O sebe, čiže nekrológ Nerád píšem spomienkovú prózu. Prišiel však na psa mráz, a tak zaliezam do spomienkovej búdy. Vrčím na svoje roky, na svoj psí život. Predsa vyžmolím o ňom čosi pekné. Oproti mne sedí Anička. Má všetko akurát, a všetko na pravom mieste. Na nose okuliare, a za nimi úsmev. No má aj jednu neodpustiteľnú chybu: píše dlhokánske príspevky! Pri Aničke sedí Paľko. Toho mám strašne rád. Najmä keď mi obráti chrbát a siahne rukou do skrine. Zakaždým sa mi vtedy srdce usmeje! Pri dverách sedí Betka. Oproti nej Vladko. Neprichádzajú často, ale keď prídu, miestnosť sa zaplní. Smiechom, vtipom, klebetou. Pri mne sedí Jarka. Na vysokom stolci, veď je novinárka. Jarka, Betka, Anka. Tri grácie. Jedna krajšia od druhej. Ráno, to je u nás šesť čiernych káv. A dve vodky. Ruštinu cvičíme ja a Paľko. Šesť káv a päť cigariet. Keď zakudlíme, Paľko otvorí dvere. Anička zaleje kvety. Potom sa rozospievajú stroje. Klepot písacích strojov je pre mňa najkrajšia hudba na svete. Aký Mozart, akýže Bach!... Bach...! Ach! Dneska tu sedím sám – je ticho, tichšie od ticha a smutne rozmýšľam: Ako od vás odídem, ako vás zanechám. Prichodí mi na um smutná rozlúčková pesnička: Horičke zelenie, ako vy budete? Keď ja od vás pôjdem, vy plakať budete? Horičke zelenie, dajteže mi ohlas, veď sa ja odberám tohto rôčku od vás... Ale prišiel na psa mráz! Shakespeare umrel, Tolstoj umrel a ani ja sa už necítim práve najlepšie... Vravím vám: Nerád píšem spomienkovú prózu. Ale čoskoro odídem tam a na váš rozkaz: Vstávajte mŕtvi, treba siať mrkvy! vám s Božím chórom takto zaspievam: S....me na mrkvy, my sme mŕtvi!

čo zahučala siréna, zmizol aj s nimi. Hádam zajtra príde? Nejaký podvedomý strach ma občas opantáva po tej včerajšej rakete s plochou dráhou

PIATOK 26. MARCA 1999 Nenad mi ukázal kúsok črepiny z projektilu, ktorý zasiahol kasáreň. Máme tu tri – štyri poplachy

za deň. Vrátili sme sa z úkrytu o pol tretej ráno. Vypili čaj a poďho spať. Popoludní som si vyšiel na prechádzku povedľa kasárne. Anteho žena Mária zo 4. poschodia na mňa volá: „Prechádzka, prechádzka?!“ „Hej, počkajte, idem k vám, od vás sa hádam vidí, čo trafili v kasárni.“ Nevidno takmer nič. Len zrúcaná stará šopa a vedľa nej hangáre. Celé. Všetci už boli v úkryte, keď som sa dovliekol domov z mesta. Asi som sirénu nepočul. Moja sa naľakala; zháňala ma všade. Všetci v úkryte vedeli, že ma niet. Prídem domov – byt prázdny. Uvaril som si kávu, vypil a poďho, pomaly, do úkrytu. Veruže sa mi dostala od ženy prednáška! Aj slzu pustila (Pozrime sa, vari ma má rada!). Nepúšťa ma viac nikam. Predsa občas uvrznem. Iba jej rezolútne zvestujem: „Idem sa domov odmocniť.“ Proti tomuto argumentu nemá zbraň. (Pokračovanie v nasledujúcom čísle)

Novinár Ján Cicka (23. 9. 1934 – 24. 8. 2006) písal svojrázny denník v období tzv. leteckej kampane NATO aliancie na vtedajšiu Spolkovú republiku Juhosláviu (24. 3. – 10. 6. 1999). Takmer celých 10 rokov po jeho odchode chceme – konečne – uverejniť jeho záznamy v našom týždenníku, s nádejou na ich knižné vydanie. Začíname textom, ktorý náš Cile napísal krátko pred odchodom do penzie, a pokračujeme jeho Vojnovými nezábudkami.

6 /4685/ 6. 2. 2016

Citrón Ja som citrón žltý, môj osud je veľmi krutý. Do čaju ma často dajú a cukrári sa so mnou hrajú. Napriek tomu zdraviu pomáham, lebo C vitamínu mnoho v sebe mám. Daniel Šarkézy, 2. 1 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Jovana Kolarská, 3. b ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

Z každého rožka troška

ová, 3. 2 Jana Molnár nka Čmelíka Ja ZŠ hrdinu ve v Starej Pazo

Zimné prázdniny Počas zimných prázdnin najkrajší pre mňa bol práve Nový rok. Moji kamaráti a ja sme vítali Nový rok u nás doma až do rána. Dopoludnia sme si okrášlili izbu a večer kamaráti prišli k nám. Kúpili sme si rôzne maškrty a ovocné šťavy. Počúvali sme cédečká a pekne sa zabávali. O polnoci sme vyšli von na ulicu gratulovať susedovcom a príbuzným. Nový rok vždy očakávam s veľkou radosťou a dúfam, že taký bude aj rok 2016.

Veľmi sa tešíme na spoluprácu s vami, milé deti. Vy spolu s nami tvarujete túto stranu. Musíme pochváliť žiakov a ich učiteľov z Padiny, Lalite, Starej Pazovy, Kysáča, Kulpína, ktorí najčastejšie prispievajú do Detského kútika. Tešíme sa rovnako aj na práce literárne, a tak aj na pekné výtvory výtvarné. Tu sú zážitky z vášho každodenného života, píše a kreslí sa o všetkom, čo vás deti baví, o čom rozmýšľate a čomu sa venujete. Na dôvažok sme vám pripravili kratšiu prózu spisovateľa Tomáša Čelovského. Veríme, že vás pobaví a aj inšpiruje.

Simon Macko, piatak, ZŠ Nestora Žučného v Laliti

Alen Širka, 1. 3, ZŠ maršala Tita v Padine

Tomáš Čelovský

Rád chodím do školy Do školy chodím necelé dva mesiace a už ma to poriadne nudí. Čítať som vedel už predtým, písať som sa naučil. Čo teda robiť, kým sa to naučia aj ostatní? Trochu sa tvárim, že píšem, a trochu viac čítam pod lavicou. V pondelok som tak čítal Asterixa, v utorok Malého princa, v stredu Kráľovské rozprávky. Vo štvrtok som vyhľadal Milana, štvrtáka, ktorý práve fajčil za záchodom. – Milan, pomôž mi! Prezraď, ako si to dotiahol po štvrtú? Milan vyfúkol, potiahol, vyfúkol a povedal: – Musíš sa zaľúbiť. Tak sa to už dá vydržať. – Ako sa to robí? – opýtal som sa. – Takto, – povedal Milan a vyrozprával mi, ako sa treba zaľúbiť. Dnes je piatok a ja sám seba nepoznám. Stala sa zo mňa biela vrana. Už nepatrím medzi tých, ktorí do školy chodia ako k zubárovi. Som totiž zaľúbený! Najprv som sa zaľúbil do spolužiačky Heleny, potom do našej súdružky učiteľky a nakoniec aj do školskej kuchárky. Zamilovaný som ešte do jedného dievčaťa, ale kto to je, radšej nepoviem, lebo ona už frajera má. Do spolužiačky Heleny som sa zaľúbil, keď mi našepkala celú odpoveď, učiteľku mám rád odvtedy, ako ma zvolila za predsedu triedy, a kuchárka je mojou láskou preto, že Helene a mne vždy dáva najväčšiu porciu. A to druhé dievča mám rád len tak pre nič za nič. Do pondelka sú ešte dlhé dva dni a mne moje lásky už tak veľmi chýbajú, že učiť sa jednoducho nedokážem. Ako si pomôcť, keď som na všetky strany zaľúbený. (z knihy Rád chodím do školy)

Jana Havelová, 1.

3, ZŠ maršala Tita

www.hl.rs

v Padine

Zoran Mitić, 3. b ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XVI 6. februára 2016 ČÍSLO

199

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

JÁN TANCIK ZO ŠÍDU

Z obsahu

Maľovanie má v malíčku

priateľský zápas s Futbalovým klubom Jednota. Neuplynulo odina Tanciková zo Šídu, z Ulice veľa času odvtedy a do Šídu na Đuru Daničića v slovenskom jeho adresu poštár priniesol kraji, známejšej ako Ulica lásky darček. Prekvapený Ján zis– keďže v nej v istom čase bolo až 96 til, že sa mu Švédi odvďačili detí – patrila k početným slovenským za darovaný obraz tak, že mu rodinám v tejto časti mesta. Otec Ján zaslali celú súpravu olejových a matka Mária mali sedem detí, piatich maliarskych farieb a štetcov. synov a dve dcéry. Bola to chudobná Iné obrazy daroval svojim rorodina, ktorej ale nič nechýbalo. Lebo dákom a priateľom, takže nečumali seba a boli spokojní s tým, čo do, že sa jeho diela ocitli nielen vo Švédsku, Ján Tancik v kútiku, ktorý mu slúži majú. Slovom – boli ale aj v Ne- ako ateliér šťastní. mecku či TaV takomto ovzduší li a n s k u . O d ke d y nejších výstav obrazov členov klubu deti vyrastali. Jedno za odišiel do výslužby, vo veľkej sieni Slovenského domu. druhým si zastávali na Ján Tancik svoje obrazy vystavomá síce viac času vlastné nohy, osamoval nielen na spoločných výstavách venovať sa výtvarstatňovali sa, zakladali níctvu, ale mu pre to v Šíde, ale aj v Lugu, Ľube, Erdevíku, si rodiny. Pre piatich chybuje jedna miest- v Báčskom Petrovci. Práve uvažuje bratov t áto cest a nosť, ktorú by mohol o tom, aby v Šíde zorganizoval aj akoby bola vopred stále používať ako svoju prvú samostatnú výstavu. A predurčená a viedla možno by to bolo ešte lepšie, keby ateliér. iba jedným smerom, J á n j e č l e n o m mohol presvedčiť aj brata Vladimíra, k ich povolaniu. Všetci Výtvarného klubu o ktorom sa nazdáva, že je ešte leppiati sa totiž stali naSavu Šumanaovića ším maliarom od neho, ako aj brata tieračmi. Táto láska ku od jeho založenia Pavla, ktorý sa prevažne zaoberá farbám akoby im už v roku 1980. Ako člen robením obrazov zo slamy v technike bola v krvi. Nielen to. klubu obrazy vysta- intarzie, aby spoločne urobili rodinnú Aj v rozume zobudila voval na početných výstavu. Veria, že by mali čo ukázať čosi spoločné, vlastne podujatiach, ktoré návštevníkom. nadanie na výtvarné Ján Tancik s maľovanou Ľutuje, že navzájom väčšmi neklub organizoval umenie. Bratia sú mi- tekvicou spolupracujú mamoriadne talentovaní liari Slováci zo Šídu, a až traja z nich lásku k výtvarníctvu počas uplynulých medzi ktorými sú aj rokov tak v Šíde, pretavili do vlastných koníčkov. dvaja akademickí: Ján Najstarší brat Ján sa umením začal a k o i v i n ý c h Kukučka a Ondrej zaoberať prvý. Podľa vzoru šídskeho mestách. Pri zaHolub. Žiaľ, jeden rodáka Savu Šumanovića a jeho ob- kladaní klubu boli z najlepších amadobia realizmu aj jeho olejomaľby sa dvanásti členovia, térov Emil Krekov uberajú týmto smerom. V rodinnom ktorí svoje miestumrel mladý. No sú dome si v časti voľného priestoru nosti a ateliér tu ešte i výborní mazriadil malý ateliér, v ktorom počas mali v budove liari Ján Kičiňa a Ján minulých viac ako štyridsať rokov starej tlačiarne Šuster. Nazdáva sa, vzniklo nad tristo obrazov. Okrem v Šíde. Po zaže sú siedmi Slovátejto techniky Ján úspešne kreslí aj ložení klubu, už ci, výtvarníci v Šíde, na prírodných podkladoch, akými sú na ďalší rok Ján vzácnym segmennapríklad tekvice. Bez ohľadu na to, Tancik bol inici- Pred svojimi obrazmi na stenách tom tamojšieho že nikdy nemal nadostač peňazí, Ján átorom založenia v rodinnom dome výtvarného umenia. svoje obrazy nepredával, ale ich daro- výtvarnej sekcie A je i tej mienky, že by pri ich lepšej val iným. Jedným z takých darov bol aj pri SKUS Jednota. Stal sa jej prvým obraz darovaný istému futbalovému predsedom. V tom roku uvedená spolupráci aj tie výsledky boli pozoklubu zo Švédska, ktorý v Šíde zohral sekcia usporiadala jednu z najúspeš- ruhodnejšie ako sú dnes. Stanislav Stupavský

Reálne a nadreálne Str. 2

Červené číslice v kalendároch Str. 4

Číslo napovie Str. 6

Mozaika FINÁLE SÚŤAŽE ČASOPISU PRE KULTÚRU FOTOGRAFIE REFOTO NA TÉMU POHYB

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Reálne a nadreálne Oto Filip

otografia, ten nadčasový a z celku vyrvaný a ukradnutý kúsok času, ktorý si možno opakovať donekonečna, má stámilióny podôb a foriem. Je nielen najuniverzálnejším a najautentickejším novinárskym žánrom alebo osobným svedectvom a dokumentom doby, ale je i segmentom jedinečným, stále sa meniacim a napredujúcim, siahajúcim do všetkého, s čím žijeme, všímajúci si to, čo milujeme, na čo narážame, čomu sa tešíme, za čím smútime... Dejiny jej existencie sú už dlhé, siahajú až do ďalekého roku 1842,

Milan Živković

fázy vývoja mnohé, no podstata snímky sa zachovala. Je svojským a autorským výsekom času a žitia, úporne a nenávratne plynúceho vôkol nás, tiež jeho aktérov, prípadne javov, dianí, fenoménov. Ďalším nezanedbateľným prvkom jej krásy je práve neopakovateľnosť, akiste i jej univerzálna reč. Lebo dobrý záber, jeho odkaz, kompozíciu, hru svetla a tieňa, výraz na tvári či krásu prírody tlmočiť osobitne netreba. Možno si to všimnúť v každej dobrej fotomonografii, v každých novinách, knihe alebo v špecializovanom časopise. Jedným z nich je aj ReFoto, upriamený na kultúru fotografie, v ktorom už roky možno objaviť rôzne výzvy na rôzne súťaže na ozaj rozmanité témy. Raz to

Ján Valo: Ľadový štart

bolo Odhaľovanie prírody, inokedy Krása vôkol nás, tretíkrát Svetlo a tiene, potom Experiment, alebo Moje mesto, moji ľudia či Život mesta a rýchlosť... Poslednou alebo presnejšie najnovšou témou, zverejnenou v ReFote číslo 115 z marca 2015 bol pohyb. Námet mimoriadne vďačný už tým, že sa pohybové návyky javia už v útlom detstve jedinca, ktorého obdobie od narodenia do tretieho roku života je charakterizované najmä prudkým rozvojom motoriky a reči. A ten zlatý návod, že pohybové návyky možno vypestovať len pohybom, sa aj potom potvrdzuje rôz- Milica Nikolićová: Budoh DKSG nymi spôsobmi: hrou, be- (1. cena) hom, športom. Pohyb ako základ vývoja, zdravia, mnohých vom zlomku, často mimoriadne krátkom, tým aj nášmu oku činností a zamestnaní. – Pohyb je vlastne pohybo- neviditeľnom. Fotografov vždy vanie čohosi cez priestor a čas. zaujímalo zaznamenať, zvečniť Je veľmi dôležité pochopiť, že ten pohyb. Podstatným cieľom sa pohyb stáva v istom časo- je teda využiť špecifickosť fo-

Đani Bardoti: Kolotoč (2. cena)

tografie ako média schopného stvárniť zábery, ktoré si holým okom nemožno všimnúť a ktoré, kvôli tomu, akoby v skutočnosti ani neexistovali. Svojrázny paradox fotografie – za pomoci skutočných prvkov vytvárať tie nadreálne – tu nachádza svoje plné uplatnenie... – uvádza šéfredaktor ReFota Milan Živković.

Nenad Zlatanović: Pohyb

Na pohyb zásadne možno hľadáčikom a objektívom fotografického prístroja poľovať dvoma spôsobmi. Prvý sa opiera o rýchlosť, o skutočnosť, že je jedine fotografické médium schopné, na základe extrémne krátkych expozícií, precízne zmraziť každý pohyb, napríklad preteky Formuly 1, dráhu vystreleného náboja, či dokonca aj hýbanie samotného svetla. Druhý prístup je celkom opačný. Ide o dlhé, až veľmi dlhé, dakedy aj viacnásobné expozície. Tieto snímky sú často rozmazané, no robia pohyb viditeľným, dy-

HLAS ĽUDU | 6. 2. 2016 • 6 /4685/

Igor Bakotić: Hopla

jednej z nich je statický pasažier, okolo ktorého prefrndžal vlak Slavko Savić: Otočka

namickým, skutočným. Dlhá expozícia umožňuje rozložiť pohyb na jeho fázy, dokonca aj tie znázorniť na jednej snímke. To rozčlenenie alebo aj koncentrovanie času do jedného jediného záberu je ďalšou špecifickosťou fotografie, vzrušujúcou už tým, že zväčša nevedno, ako sa to vydarí. Odmenou sa na strane druhej môže napríklad stať nedokonalý pohyb vyzerajúci lákavo a účinne. Zaiste nie náhodou, prvú cenu na súťaži časopisu ReFoto obsadil záber robený Boris Bajčetić: November v Belehrade práve dlhou expozíciou. Expozícia charakterizovaná ako časový rámec, v k t or om pôs o bením svetla zaznamenáme to, čo nás zaujíma, má – zvlášť v tomto čase moderných technológií – tú vlastnosť, Bojan Džodan: Z rybačky že úmerne jej dĺžke Dragan Lapčević: Hore a dolu stúpajú možnosti najrozličnejších tvorivých manipulácií a prejavenia obrovského tvorivého potenciálu. Pritom treba riešiť viaceré situácie a okolnosti: dostatok svetla, to, či sa objekt hýbe, kompozíciu, alebo aj to, ako zareagovať na existujúce nedostatky vybavenia: vyhnúť sa im alebo sa pokúsiť využiť ich ako tvorivý element. Na výstave najúspešnejších a odmenených prác súťaže, ktoré boli vystavené v galérii ARTGET Kultúrneho strediska Belehradu, si možno všimnúť viaceré fotografie, kde sa to autorom dokonale podarilo. Na Goran Pavlović: Praženica

III

obrovskou rýchlosťou, na druhej zase statický chlapec, za ktorým sú desiatky holubov v šantivom lete. Sú tam i zábery neostrej tanečnice v kontraste s ostrým úzadím za ňou, alebo opačne: fotografie zaostrenej na pekné modré pretekárske auto, ktorého zjavný veľmi rýchly pohyb možno vytušiť z rozmazaného okolia. Je tam i pohyb milovníka akrobatickej jazdy na motorke, baletky, včely, dieťaťa, ten prebiehajúci na moste, v meste a v cirkuse, pohyb v prírode, na brehu a na rieke... Všetky z nich naznačujú, že si človeka bez pohybu nemožno predstaviť. Veď čo iné robíme, než sa stále hýbeme, dokonca aj vtedy, keď na prvý pohľad len sedíme, prípadne stojíme. Práve pohyb je odjakživa základnou potrebou a prejavom človeka, zvlášť v tomto období nárastu výskytu civilizačných chorôb. Od nepamäti patrí k človeku, ktorý si vďaka nemu zháňal potravu, zušľachťoval vlastné telo, staral sa o svoje zdravie. Pohyb ako vzduch a život ako oheň. Aj súťaž ReFota na takúto tému prišla veľmi vhod a v tom správnom čase, keď sa v modernom a komputerizovanom svete pohyb akosi začal vytrácať z našich životov. Súťaž a výstava znázorňujúce raz reálne a inokedy nadreálne majú aj ten význam a tú váhu, že nám pripomínajú to, čo sme náchylní zabúdať: že sme aj pohybom živí. A aj zdravší.

Mozaika PRED JUBILEJNÝM 150. DERBY CRVENEJ ZVEZDY A PARTIZANA

REPORTÉRI

Červené číslice v kalendároch Ján Špringeľ

okiaľ je aspoň kus pravdy v tom, čo písal anglický spisovateľ Anthony Burgess, že „Biblia hovorí, keďže päť dní je na prácu a siedmy pre odpočinok, tak je šiesty k futbalu“, potom je derby aspoň dvakrát ročne červenou číslicou v kalendári. Všetkých fanúšikov na futbalovej zemeguli. Vrátane tých v Srbsku, patriacich do červeno-bieleho a čierno-bieleho táboru. Kým vo väčšine západných krajín Európy sú za najväčšie derby považované zápasy viacerých klubov, v slovanských a balkánskych krajinách to majú jasnejšie. V kolíske moderného športu a futbalu je v čele peletónu meranie síl Liverpoolu a Manchestru United, nemožno nespomenúť aj rivalitu týchto klubov s londýnskymi klubmi od nepamäti Arsenalu, teraz aj Chelsea. V Nemecku súperia Bayern a Borussia Dortmund, ale v minulosti veľkým mestským rivalom Bavorov bol TSV 1860 Mníchov. Taliani si nedopustia predovšetkým na mestské derby Milan – Inter (della Madonnina), ale rovnako tak aj duely Juventusu Turín s oboma klubmi a povestné je i rímsky duel Roma – Lazio (della Capitale). V Španielsku hrá prím skríženie zbraní Barcelony

Časť Múzea Crvenej zvezdy

a Realu (El Clasico), ale aj madridské derby kráľovského klubu s Atletikom.

DERBY – ZÁPAS, KTORÝ SA SKUTOČNE POČÍTA Sú i krajiny, kde dominuje jedno derby. Hoci Jazdci kvôli dlhom zostúpili do nižších súťaží, odveké protestantsko-katolícke derby Rangers – Celtic (Old Firm) je aj mimo Glasgowa a ostrova značkou škótskeho futbalu. V Aténach je naostro sledovaný duel Olympiakosu a Panathinaikosu, v Istanbule, keď si sily merajú mestskí

zase najslávnejšie derby tamojších S nazývané Tradičné derby (Slovan Bratislava – Spartak Trnava). Rozpadom SSSR zaniklo i derby medzi Spartakom Moskva a Dynamom Kyjev, dnešnou ruskou obdobou je moskovské derby Spartak – CSKA. V Brazílii je až niekoľko klubov, ktoré majú dobrú povesť a skvelých fanúšikov (Flamengo, Botafogo, Fluminense, Palmeiras, Santos, Vasco de Gama), v urugu-

zahanbiť ani menej známejšie kluby. Osobitné čaro malo sarajevské derby Železničara a Sarajeva. Z takzvanej veľkej

Časopis Zvezdina revija

Časopis Partizana Vjesnik

Bulletin k 61. derby

rivali Galatasaray a Fenerbahce, v súčasnom Česku je najväčšie starodávne Derby pražských S (Slavia – Sparta), na Slovensku je

Časť Siene slávy Partizana

ajskom (a sčasti srbskom) Montevideo súperia Peňarol a Nacional, v Argentíne vyčnieva možno najväčšie zo všetkých Superclasico medzi River Plate a Boca Juniors v Buenos Aires. Bývalá dvadsaťmiliónová Juhoslávia bola silnou športovou krajinou, vo futbale sa nedali

štvorky juhoslovanského futbalu a ich súbojov vznikli možno ešte dynamickejšie a dramatickejšie súboje: v Chorvátsku Dinama Záhreb a Hajduku Split a v Belehrade najznámejšie slovanské derby Crvena zvezda – Partizan. ŠPECIFIKÁ (NIELEN) SRBSKÉHO VEČNÉHO DERBY Každé zo spomínaných odvekých stretnutí súperov má svoje zvláštnosti, ktorýkoľvek je jedinečný, akýkoľvek je sviatkom mimo kalendára. Premožiteľa

Fanúšikovia dvoch klubov

HLAS ĽUDU | 6. 2. 2016 • 6 /4685/

Fanúšikovia Partizana

Fanúšikovia Crvenej zvezdy

osladzuje, súpera oslabuje. Je legendárnych reportérov. Lebo ozdobou. V(o) (normálnom, ne- v derby neraz nezvíťazí papierový výtržníckom) futbalovom svete favorit. Pre futbalistov je súboj bez obdoby. dávnych súperov príležitosťou na Zápasy Crvenej zvezdy a Par- väčšiu sebadôveru, sústredenosť, tizana sú sviatkom sídelného súdržnosť, odvahu a kreativitu. mesta. Značkou Srbska. (Sú) Pre iných priamych a nepriamych časťou jeho dejín. Takmer se- aktérov viac ako 90 futbalových dem desaťročí, bezmála v 150. minút je derby dačo nedoceniteľné, Na derby pred štyridsiatimi rokmi bolo viac ako 100 000 divákov len majstrovských skríženiach významné, skvostné. zraní. Príznačné sú rivalitou, napätím na oboch štadiónoch, prípadne v kaviarňach či v domácnostiach pred obrazovkami. Každý duel je iný, rozmanitejší, vzrušujúcejší. Typický výsledkovou neistotou, ojedinelosťou vo fandení. Za hocijaký z nich sa dňami žije, ostrieľaní majstri futbalu a debutanti prekonávajú v ňom svoje možnosti, majú príležitosť na inšpiráciu a dokazova- Mužstvo Crvenej zvezdy bolo majstrom Európy Mužstvo Partizana v sedemdesiatych rokoch nie sa. Týždeň po zápase v roku 1991 sa debatuje o ich výkonoch, výCrvena zvezda a Partizan Juhoslávie (1945 – 1991), na času pozerané – neuveriteľhra nad odvekým protivníkom je sú v historickej tabuľke zo 46 prvých dvoch priečkach. Aj vďaka ným úspechom: Partizan bol často náplasťou pre nezískaný klubov, ktoré hrali najvyššiu z roku na rok silnejšiemu derby pred polstoročím vo finále Ligy titul, futbalové chrámy dvoch klu- futbalovú súťaž socialistickej sa dopracovali k – s odstupom majstrov, Zvezda ušatú trofej a titul majstra bov (v minulosti) sveta získala pred priam posvätštvrťstoročím. Aj ným miestom. preto je derby záV minulosti pas, (na) ktorý sa boli kapit áni počíta a – sezóny, rivalov džentlroky i desaťročia – meni, tirá že s láskou pestuje. tlače pred a po derby stúpali, f a n ú š ikov i a , Fotografie ktorí sa nedoa dokumenty: stali na štadión autor a z archívu – samé ucho Vstupenky Partizana Vstupenky Crvenej zvezdy autora pri prenosoch na Ligu majstrov na víťazný pochod

Mozaika NA VOĽNÉ ZIMNÉ CHVÍLE CHCETE SA DOZVEDIEŤ ČOSI O SEBE?

Číslo napovie

pôsobov, ako sa o sebe a svojom osude dozvedieť čo najviac, je veľmi veľa. Hádať a veštiť sa dá z kariet, správania zvierat, hádzania mince, hviezd, krištáľovej gule, z čiar na dlani, dominových kameňov, snov, symboliky mena a jeho číselnej hodnoty a dátumu narodenia. Veštenie z čísel sa nazýva numerológia. Vychádza z kabaly a je oveľa zložitejšia ako jej zábavná podoba, s ktorou sa oboznámime. Technika: napíšeme dátum narodenia ako jednotlivé cifry a spočítame. Napríklad 1. 1. 1991: 1 plus 1 plus 1 plus 9 plus 9 plus 1 rovná sa 22 – a pokračujeme 2 plus 2 sa rovná 4. Jednotka charakterizuje ľudí s pevnou vôľou, bystrým rozumom, ktorí idú tvrdo za svojím. Nenechajú sa nikým a ničím ovplyvniť. Neváhajú opustiť vyšliapané cesty. Sú odvážni, ctižiadostiví, egocentrickí individualisti

majúci úspech. V láske sú žiarliví a nežní. Slávni pod vplyvom jednotky: Richard Burton, Indíra Gándhíová, Frenk Sinatra, Christina Onassisová. Dvojka je číslo boja. Muža s prírodou, ženy s mužom. Je číslom ľudí, ktorí dúfajú v úspech. Ich viera a nádej sa rýchlo mení na nenávisť a útočnosť. Pomerne veľkú energiu vkladajú do milostných dobrodružstiev, vernosť im robí problémy. Dvojky majú silno vyvinutú intuíciu, chápu druhých, majú v sebe vrodenú potrebu lásky, pokoja a harmónie. Slávni pod vplyvom dvojky: Niki Lauda, Louis Pasteur, Elizabeth Taylorová, Paul Newman, Marcel Marceau, Sarah Vaughanová. Trojka je číslo tých, čo si cenia prácu, majú bohatú predstavivosť, zmysel pre krásu, sú logickí a ústretoví. Ako milenci obľubujú rafinované zvádzanie. Priťahujú ich partneri neobyčajného vzhľadu. Stávajú sa z nich herci, rečníci, speváci, spi-

sovatelia, hudobníci, výtvarníci... Slávni pod vplyvom trojky: Woren Beatty, Bobby Fisher, Yoko Ono. Štvorky majú povahu cholerickú a túžia po istote. Sú manuálne zruční (vedia murárčinu, tesárčinu, vytvárať umelecké diela, športovať), pedantní, praktickí a konzervatívni. Ako milenci sú vášniví a vrúcni. Slávni pod vplyvom štvorky: Michael Douglas, Erno Rubik, Julia Christienová. Päťka znázorňuje ľudí, ktorí vedia byť aktívni, výkonní, schopní a vytrvalí. Zistíte, že to sú príjemní spoločníci, vynikajúci milenci a emocionálne založení ľudia, keď je všetko podľa nich. Ak nie, sú netrpezliví, náladoví, podráždení a egocentrickí. Slávni pod vplyvom päťky: Stevie Wonder, Grace Jonesová, Henry Fonda. Šestku majú tvorivé typy so záujmom o spoločenské kontakty a styky. Majú vyvinutý takzvaný šiesty zmysel, zvlášť na ľudí, kultúru, okultizmus. Harmonizujú vzťahy a prostredie vo svojom okolí. Majú priam neuveriteľnú pamäť. V láske potrebujú nehu a teplo dokonca silnejšie ako samotný sex. Slávni pod vplyvom šestky: Marilyn Monroe, Bjorn Borg, Jacques Costeau.

ČO V PREDPOVEDIACH (NE)VYŠLO?

Prognózy sa vždy nedaria Oto Filip

iektoré predpovede vyjdú, iné zase nie. Najťažšie je azda prognózovať veci medzinárodné, zvlášť tie, ktoré náhle vzbĺknu. Tak sa v roku 2014 nejeden pozorovateľ nazdával, že sa hlavná bitka záujemcov povedie o Ukrajinu, smerujúcu k asociácii a dohode o voľnom obchode s Európskou úniou. Prax však to dementovala: došlo k zobratiu Krymu Ruskom a k vypuknutiu vojny na východnej Ukrajine. Alebo taký Sudán, o ktorom sa hovorilo, že by mohol mať najrýchlejšie rastúcu ekonomiku, keďže jeho HDP dosiahol v istej chvíli priam zázračný rast: až 35 percent. Namiesto

toho sa rozhorela občianska vojna, ktorá ekonomický rast utlmila. Neslávne predpovede nie sú len záležitosťou tejto doby. Náš časopis Ekonomist pred viac ako desaťročím urobil zaujímavý výber

zlých odhadov, zahrňujúcich obdobie vyše storočia. Na niektorých z nich sa možno ozaj pobaviť. Rádio nemá budúcnosť, tvrdil škótsky matematik a fyzik lord Kelvin v roku 1897. Všetko, čo mohlo

byť vymyslené, je už vymyslené, nazdával sa o dva roky neskoršie Charles Duell, člen americkej komisie pre patenty. Kone vždy budú s nami a automobil je len módnou novinkou. Týmito slovami predseda sporiteľne Michigan radil v roku 1903 advokátovi H. Fordovi, aby neinvestoval peniaze do Ford Motor Co. Kto by a na ký čert chcel počuť hercov, ako rozprávajú? – rozhorčoval sa v roku 1927 H. M. Warner, jeden z bratov Warnerovcov, pracujúcich vo filmovom priemysle. Som tej mienky, že je kapacita svetového trhu len takých päť počítačov, uviedol to prezident IBM Thomas Watson v roku 1943 prezentujúc vlastný názor na

Sedmička má potrebu aktívne sa zapojiť a túžbu po spravodlivosti. Potrebuje bytostne spoločnosť. Súcití s druhými a má liečiteľské schopnosti. Majú veľmi radi, ak ich niekto hladká. Sú to citovo reagujúci, vnímaví, ohľaduplní milenci. Sedmičku má: Arnold Schwarzenegger, Bill Cosby, Jayne Torvillová. Osmička je o ľuďoch, ktorí majú schopnosť odhadu, zmysel pre humor a postreh. Najkritickejší sú sami k sebe. Majú nevyčerpateľnú energiu a sú neobyčajne inteligentní. Milovať sa s nimi je zážitok i zábava. Sú horliví a vynaliezaví milenci. Slávne osobnosti pod vplyvom osmičky: Charlie Chaplin, Madonna, Jules Verne. Deviatky túžia po dokonalej harmónii v sebe samom a so svojím okolím. Majú bystré analogické myslenie. Hľadanie pravdy je pre nich celoživotným cieľom. Sú verní, chápaví a veľmi sexuálne založení, usilujú sa o hlboké spojenie s partnerom na fyzickej, mentálnej, citovej a duchovnej úrovni. Slávne osobnosti pod vplyvom deviatky: Brigitte Bardotová, Twiggy, John Lennon, Michael Jackon. (Ľudový kalendár, ZEMPRESS, Bratislava) prvý počítač. Počítače budúcnosti budú môcť mať len tisíc vákuových rúrok a možno budú vážiť len pol druha tony, naznačil o šesť rokov neskoršie Popular Meganix Magazine. Skončí sa to do júna, napísal časopis Variety hodnotiac rock’n’roll v roku 1955. Ďalší časopis Times o desaťročie neskôr ocenil, že je nákup na diaľku síce realizovateľný, no zažije veľký neúspech. Zdôvodnil to tým, že ženy majú rady vychádzky, chcú každý tovar dotknúť a mať pritom i možnosť zmeniť názor. Nepáči sa nám, ako znejú. Gitarové skupiny končia. Týmito slovami anonymný riaditeľ spoločnosti DECCA odmietol v roku 1962 spoluprácu so skupinou Beatles. A na záver dve prognózy o budúcnosti. Táto sa stane krajšou zajtra, nazdával sa niekdajší viceprezident USA Dan Quaile. Laureát Nobelovej ceny za fyziku Niels Bohr bol zase toho názoru, že je veľmi ťažko predvídať, zvlášť budúcnosť. Mnohé nevydarené prognózy mu dali za pravdu.

HLAS ĽUDU | 6. 2. 2016 • 6 /4685/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Vo veselom svete zvierat

Krok späť

Skupina levov pozoruje z diaľky skupinu rytierov v obrnení. Jeden si vzdychne:

– Najprv socializmus bol proti sociálnym rozdielom. Teraz sú sociálne rozdiely proti socializmu.

Sused vraví susedovi: – Podívaj sa na toho svojho psa. Leží si pokojne pred búdkou a číta noviny. – Nevšímaj si ho. On vždy len vylúšti krížovku. Malá myška filozofuje: – Prečo sa my vlastne bojíme mužov, keď sa muži boja žien a tie sa zase boja nás? Otec klokan matke klokanke:

– Požičiavaním sa knihy netratia, okrem tých, ktoré si osobitne chcel zachovať. – Z podlahy nemôžeš spadnúť. – Nerob to na silu, zober väčšie kladivo. – Poprosil by som Belehradčanov, aby žili, ako vedia. – Ak fakty nepotvrdzujú teóriu, treba ich odhodiť. Na cintorínoch totiž už nie sú voľné miesta. – Nikdy neopakuj úspešný experiment. – Je ťažko rozprávať? Videli ste už dakedy otlak – Radšej dobrý plán dnes, ako dokonalý plán zajtra. – Odborník je osoba, ktorá sa vyhýba drobným chybám, na jazyku? kým sa rúti do veľkej záhuby. – Nepáči sa mi dedinská krajinka: obrobení sedliaci a neobrobené polia. – Nehnuteľnosť sa sťažuje: – Všetko by som dala pre pohyb. – Malomeštiak by neváhal aj zahynúť, len keby sa na to podujal chýrečný vrah. – Ľahko je byť levom, keď spôsobíš púšť vôkol seba. – Možno aj sú čisté účty, no zúčtovania sú hlavne špinavé. – Robiť človeka z blata je zastarané. Modernejšie je robiť blato z človeka.

– Kde je náš maličký? – Asi vypadol, mám v kapse dieru. Dve blchy sporili a sporili. A keď si dosť toho nasporili, kúpili si vlastného psa.

– Niektorí aj v záplavách objavujú šancu stať sa admirálmi.

Zo životných skúseností... Starec je ten, čo má o desať rokov viac ako ty.

Človek a príroda vo frazeológii

Katarína Habovšiaková, Ema Krošláková Ľudia si pomáhajú

Pomoc všade dobrá. Dobrá rada – hotová pomoc. Dobrá O. Henry rada nad zlato.

Slony sú vlastne baktérie, ktoré sa vymkli prírode z rúk.

Komu niet rady, tomu niet pomoci. Komu málo platí rada, ten nech pomoc inde hľadá. Aj do studne by zaňho skočil. Nórske príslovie Dva chrbty viac unesú ako jeden.

Existuje zákaz rečí, ale nie zákaz myšlienok.

Humor Príde staršia dáma k lekárovi a pýta sa: – Pán doktor, čo by ste mi poradili na tieto vrásky na krku? – Rolák. V noci sa vracia podnapitý muž domov a keďže nevie otvoriť bránu, pes naňho zlostne breše. Muž zakričí na ženu: – Mara, čo si mu zase o mne natárala? Slečna na pláži sa pýta známeho: – Ako sa vám páčia moje plavky? – Nádherné, takmer vôbec ich nevidno.

6. – 12. 2. 2016

Arthur Bloch

Karikatúra: Ranko Guzina

– No, čo už. Zase konzervy...

POČASIE

Z Murphyho zákona

Vlada Bulatović Vib

Jeden otec skôr uživí desať detí, ako desať detí Viac rúk viac spraví. Viac očí viac vidí. Všetci za jedného, jeden za všetkých. Ruka ruku umýva (aby boli obe čisté). jedného otca. Bez patróna ani do neba neprídeš. Holandské príslovie Ľudia sa navzájom prispôsobujú Človek má byť stále zaľúbený. Preto by sa nemal Musí ísť so svetom. Pláva s prúdom. Čí chlieb ješ, toho ženiť. pieseň spievaj. Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť. Dotiaľ

Wilde sa vystieraj, kým ti perina stačí. Veľká je sila zvyku. Zvyk je druhá prirodzenosť. Zvyk je železná košeľa. Ťažšie privykať, Vydala sa z lásky k sebe. ako odvykať. Čomu zvykneš, od toho tak ľahko neodvykneš. Najnebezpečnejší sú analfabeti, ktorí sa naučili Kto privykol na mäkkom spávať, nerád líha na holom. Ten počítať. nepustí tam korene. Kenda Ľudia chvália seba a iných Každá líška svoj chvost chváli, dokiaľ si ho nepopáli. Do očí Práca ma priam fascinuje. Celé hodiny sa vydržím nechváľ a za chrbtom nehaň. Keď sa chváli, daj mu, keď sa na ňu dívať. haní, ber mu. Kto sám seba chváli, chvála jeho nič nestojí. Jerome Každý cigán svojho koňa chváli. Čo chváliť nevieš, nehaň.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-1˚ | 12˚

1˚ | 13˚

3˚| 14˚

4˚ | 11˚

3˚ | 10˚

2˚ | 11˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Hrnčekovo-pudingový koláč Suroviny: Na cesto: 2 hrnčeky polohrubej múky, 1 hrnček kryštálového cukru, ½ hrnčeka oleja, 3 vajcia, 1 hrnček vlažnej vody, 3 lyžice kakaa, 1 kypriaci prášok; Na plnku: 500 g tvarohu, 1 vanilínový cukor, 1 žĺtok, 1 vanilínový puding, 4 dl mlieka Takto sa to podarí: Cesto: Všetky suroviny (na cesto) zmiešame – buď varechou v miske alebo šľahačom. Vylejeme na pekáč vystlatý papierom na pečenie. Plnka: Zmiešame tvaroh s vanilínovým cukrom a žĺtkom. V mlieku uvaríme puding a necháme vychladnúť. Spolu dobre zmiešame tvaroh a uva-

rený puding a dáme do mikroténového vrecúška, na ktorom odstrihneme rožtek. Plnku vytláčame na cesto, ktoré sme vyliali na plech (robíme mriežku). Môžeme plnku naukladať aj lyžicou. Dáme piecť pri teplote 175°C asi 30 minút, ale radšej občas skontrolujeme. Koláč je lepší na druhý deň, keď trošku zvlhne. 

DOMÁCNOSŤ

7 tajomstiev, aby váš riad bol ešte čistejší

ivot bez umývačky riadu si už podaktorí ani nevedia predstaviť. Poradíme vám, ako ju využijete čo najefektívnejšie. 1. Plast nahor. Už pri ukladaní riadu položíte základný kameň jeho dokonalej čistoty. Citlivé šálky, dezertné misky alebo poháre sú najbezpečnejšie na hornom poschodí. Tam je tlak vody slabší ako dole, avšak stačí na to, aby poháre a šálky umyl. Plastový riad patrí tiež nahor, pretože dole je horúcejšie a mohli by sa tam napríklad rôzne misky pokriviť. 2. Veľké a malé taniere na striedačku. Vždy radíte taniere podľa veľkosti? To však vôbec nie je optimálne pre čistiaci efekt. Taniere sú tak blízko pri sebe, hore sa možno aj dotýkajú, môžu sa aj zlomiť a neumyjú sa správne. Preto ich radšej ukladajte striedavo – malý, veľký na dolné poschodie. Všetko sa krásne umyje. 3. Robustné nadol. Na spodnom poschodí umývačky riadu je tlak najsilnejší a voda najhorúcejšia. To preto, aby sa umyli aj tie najviac znečistené hrnce, taniere a panvice. Hrnce a panvice znesú aj miesto na kraji, pretože sú robustné, a tak sa im nič nestane.

4. Zanesené poháre? Aj napriek prostriedku na oplachovanie, ktorý dodáva lesk, sú vaše poháre stále zanesené? Dôvod je zväčša úplne jednoduchý: dávkovač – nádobka na soľ nie je dobre zavretá. 5. Striebro a ušľachtilá oceľ sa neznesú. Dajte pozor na to, aby príbor z ušľachtilej ocele a striebra nebol blízko pri sebe, najlepšie by bolo, ak by vôbec neboli spolu naraz v umývačke riadu. Striebro totiž môže oceľ po chemických reakciách nepekne zafarbiť. 6. Nechajte dostatok miesta pre ramená ostrekovača. Nechať umývačku riadu bežať poloprázdnu je plytvaním energie. Avšak dať tam riadu priveľa tiež nie je dobré. Potom sa môže stať, že riad nie je riadne umytý. Vždy nechajte dosť miesta pre ramená ostrekovača. Pri riade, ktorý je veľký alebo vysoký, taktiež dávajte pozor, aby nezablokoval horné zariadenie, ktoré strieka vodu. 7. Pozor pri hotových jedlách. Pýtate sa, skadiaľ sa berie všetka tá nahromadená špina v umývačke? Môže byť, že na tanieroch boli hotové jedlá, ktoré treba len uvariť či zohriať. Tie často obsahujú odolnejšie tuky s obzvlášť nízkym bodom topenia a prilepia sa potom na plast. 

RADY A NÁPADY NEUVERÍTE, ČO DOKÁŽU!

Vplyv farieb na náš život

o, že farby ovplyvňujú našu náladu, je vedcami dokázané. Zisťuje sa, že vplyv farieb na náš život je asi oveľa väčší. Intuitívne vieme všetci vycítiť, ktoré farby nám vyhovujú, a ktoré nie. Niektoré nás vyslovene dráždia alebo pôsobia na nás agresívne, iné v nás vyvolávajú pokoj alebo dobrú náladu. Ktoré súvisia so zdravím? Zelená súvisí s bruchom. Choroby brucha sú podľa odborníkov výsledkom nedostatku svetlozelenej farby, ktorá ničí tzv. mužskú bojovnosť. Zelenou farbou sa liečia nervózni ľudia a osoby so zvýšeným krvným tlakom. Reguluje činnosť srdca. Žltá ovplyvňuje srdce a nervy. Viac tolerancie v nás zvyšuje žltá farba, vďaka ktorej srdce pracuje rovnomerne a krvný obeh nespôsobuje ťažkosti. Žltá regeneruje nervový systém a veľmi pomáha pri zápche, cukrovke a zlom trávení. Kto miluje žltú, má rád svet a rád pomáha iným. Červená je najdôležitejšia.

BÝVANIE

Skrášlite si bývanie africkou fialkou

atrí medzi naše najobľúbenejšie izbové rastliny. Viete prečo? Kvitne dlho a nevyžaduje žiadnu špeciálnu starostlivosť. Na čo dávať pozor pri jej pestovaní? Množenie zvládnete samy. Africké fialky sa množia vegetatívne – novú rastlinku získate z listu rastliny. Odtrhnutý list i so stonkou dajte do pohára s vodou alebo len zapichnite do kvetináča so zeminou. Asi po 8 týždňoch sa na začiatku stopky začnú tvoriť nové rastlinky. Vzniknutý trs môžete nechať rásť, alebo ho opatrne rozdeliť a jednotlivé časti rozsadiť. Pozor na vodu. Rastlinu neprelievajte, je náchylná na hubovité cho-

Mozaiku číslo 199 pripravil Oto Filip

VIII

Urýchľuje vibrácie, látkovú premenu, obeh krvi, pôsobí podnetne a povzbudzujúco. Červená sa výborne osvedčuje pri všetkých chorobách krvi. Oranžová je farba vitality. V chromoterapeutických sanatóriách liečili nespavosť pacienta tak, že izbu vymaľovali oranžovou farbou. Táto farba vitality a tepla sa odporúča aj pri oslabenej činnosti srdca, astme, bronchitíde. Modrá na nespavosť. Modrá pôsobí na nervy, spôsobuje pokojný a hlboký spánok. Vedie k zníženiu tlaku, spomaľuje rytmus srdca, zmenšuje svalové napätie. Modré svetlo je nezastupiteľné pri neurologických bolestiach. Fialová vám pomôže tvoriť. Fialová pôsobí na nervový systém a odporúča sa tvorivým ľuďom. Indigo na uši, oči a nos. Indigo usmerňuje oko, ucho a nos. Odporúča sa pri liečbe psychiky, astmy, zápale očí a pľúc. 

roby a vo vlhku im ľahko podľahne. Lepšie je dávať vodu do misky pod kvetináč. Neodporúčame ani kropiť listy. Do čistého substrátu. Medzi najčastejšie choroby afrických fialiek patrí odumieranie rastlín. Ochorenie sa šíri smerom od koreňového krčku na jednotlivé listy. Najlepšou prevenciou je používať dezinfikovanú pôdu. 

Kultúra Autorské skladby a evergríny trochu inak OD SLOVENKY BENKOVEJ-MARTINKOVEJ

Anna Francistyová

David Stojanović. Skladby spievam všetky ja, sprievod cédečkám s ľudovými né vokály tiež. piesňami z našich prosNa druhom cédečku sa tredí v týchto dňoch sa píše Kytička nestarnúcich na hudobný trh dostali aj dva melódií pre vás všetkých... nosiče s hudbou iného žánroTak, ako to znelo kedysi... vého zamerania. Za finančnej Sú tam známe evergríny, podpory Úradu pre Slovákov ale menej známi hudobžijúcich v zahraničí ich vydala níci... hudobníčka, speváčka, ho– K druhému cédečku ma norárna hudobná redaktorka inšpirovala moja dvojročná Rádia Nový Sad a profesorka spolupráca s bratislavskými Hudobnej školy Isidora Bajića hudobníkmi, ktorí sa snažia v Novom Sade Slovenka Bensprítomňovať starú svetovú ková-Martinková. Ani nás to a slovenskú hudbu z 20. až veľmi neprekvapilo, keďže jej 50. rokov minulého storoživot v hudobnej rodine sledučia. Sú tam aj evergríny a k jeme od malička. Aj sama nám nim mám od malička blízto v podstate potvrdila už na ko. K spôsobu spracovania začiatku rozhovoru. evergrínov som sa dostala – Takéto niečo som mala aj vďaka môjmu nebohému v hlave už roky. Viem, že by starému otcovi, spevákovi sa mi patrilo urobiť: jednak Pavlovi Čánimu, ktorý mi z vnútornej potreby, jednak vždy hovoril, že spievať sa z podnetov z okolia. Keď som Ďalšia hudobná rodina Slovenky Benkovejmá ľahko, tak ako hudbu si predvlani podávala projekty Martinkovej: s manželom Danielom a dcérami cítiš... Je to teda o tom, ako o granty do Úradu pre Slovákov Martinkou Tinkou a Marienkou Ninkou by sa hudba z toho obdožijúcich v zahraničí, mala som bia mala predvádzať. Preto ich na mysli aj viac, ale zvážila som mi aj dramaturgicky do toho dobre na evergrínovom cédečku osem tak optimálne, že teraz si podám dva zapadli, ako i moju obľúbenú pieseň známych piesní – Nebolo to náhoprojekty a možno aspoň jeden bude Strážca snov, ktorú sme pre festival dou, Ružičky červené, Tak nekonečne schválený, – hovorí spolubesedníčka. Zlatý kľúč v roku 2008 vytvorili so krásna, Keď harmonika tíško znie – Keď som zistila, že mi schválili obi- Zarem Govorčinom, a kde som sa dva, bola som nadšená. Bola to pre podieľala ako spoluautorka textu. Sú tu teda aj nové skladby, aj mňa výzva. Nasledovala celoročná drina, vyskúšala som si aj organi- pieseň Nová, ale všetko je pritom začné schopnosti, nútená som bola aj v novej úprave... – Áno, je tu šesť mojich skladieb, zháňať aj dodatočné sponzorské príspevky, teda pomoc kamarátov, dve z nich boli predvedené na festiale sa mi to podarilo urobiť. Vcelku vale Zlatý kľúč, štyri sú úplne nové: je to veľmi dobrý materiál a som Bez slov, Nová, Viem, Sám, Luna, Uspávanka. Je tu skladba môjho s ním spokojná. Pred nami sú dva obaly s cédeč- otca Martina Benku Tu sme našli kami. Jeden bielunký, novučičký, svoj pravý dom, dve skladby mojej aj sa volá Nová; ten druhý Tak, matky Kvetoslavy Benkovej Môj sen ako kedysi pripomína zožltnutú a Učarovaná, ktorá vznikla na text a ďalšie – znejú trochu inak, tak, ako Viery Benkovej, a už spomenutý sa spievalo kedysi. Úpravy v tomto fotografiu zo starého albumu... – Na autorskom cédečku Nová sa Strážca snov. Úpravy všetkých skla- zmysle urobil slovenský hudobník jedna skladba tak i volá. Každý si to dieb urobil renomovaný hudobník Richard Fičor, ktorý na tom cédečku môže vysvetliť, ako chce, aj symbo- Aleksandar Banjac, teda aj tie skladby aj hrá na gitare. Hrajú tu aj ďalší šiesti licky... Aj ja sama som v nej iná. Toto odskôr znejú inak ako v origináli. hudobníci, ja som spievala, s tým, cédečko teda chce sprítomniť moju Okrem týchto desiatich skladieb je že sa tu sprievodné vokály nerobili, tvorbu – skladby odskôr, aj tie novšie, tu aj jeden bonus, lebo som mala lebo to nebolo potrebné. Toto CD kde sa podieľam ako kantautorka, potrebu pieseň Strážca snov, aj keď je sme nahrali na Slovensku. teda autorka hudby a textu. Mala urobená aj v tom „a la Banjac“ štýle, Nemáte obavy z toho, že matesom však potrebu zapojiť do toho zaradiť i v originálnej verzii, ktorú riál na oboch cédečkách je predsa aj tri piesne mojich rodičov, ktoré vtedy pre festival Zlatý kľúč upravil niečo iné...?

• KULTÚRA •

– Zvedavá som, čo na to ľudia povedia. Už mi niektorí známi, ktorí cédečko počúvali, povedali, že toto akoby som ja nespievala... Áno, ja som zástanca toho, že spievať treba tak, ako ti hrdlo narástlo, ale keď robíš niečo a prispôsobuješ to určitému štýlu, tak musíš meniť aj seba, aby nič „netrčalo“. Uvidíme, ako ľudia na to odreagujú. Nechcem povedať, že na také niečo je toto prostredie ešte nie pripravené, ale možno im to pripomenie tie nahrávky, ktoré ešte z času na čas púšťajú naše lokálne rozhlasové stanice. Každé kvalitné cédečko je prínosom do našej hudobnej produkcie a vidíme tam aj tieto dva materiály. – Nemám ambície preraziť na neviem-aký trh neviem-ktorej krajiny, mojím cieľom bolo tieto cédečká urobiť a, pravdaže, obohatiť slovenskú hudobnú produkciu vo Vojvodine. Na tomto pláne už roky nič nerobí, tvrdím to zodpovedne. Jediným produkčným je tu Zlatý kľúč. Hovorím to teraz z postu hudobnej redaktorky Novosadského rozhlasu, lebo aj tu mám s tým problém. Hlavne využívame nahrávky zo Slovenska. Koľko tieto moje cédečká obohatia

tunajšiu produkciu, neviem, vôbec si nenárokujem ani na nejaké finančné príjmy, z každého cédečka mám len po sto kusov, lebo na viac peňazí nebolo. Či sa bude dotláčať, o tom potom. Ale je tu cieľ, zavesiť to na web a vidieť, čo to spraví. Môže si to niekto všimnúť, môže sa to rozbehnúť alebo nie, ale aj tak, urobili sme dobrú vec, nemáme sa za čo hanbiť. Rozmýšľali ste o prezentácii cédečiek? – Patrilo by sa, pekne by bolo, aby sa cédečká aj odprezentovali. Takú komornú verziu len s hudobnými podkladmi, napríklad na takom malom javisku môžeme urobiť kedykoľvek. V polovici februára bude všetko dotlačené, potom možno niekoho oslovím alebo niekto osloví mňa... Ale v podstate to ani nemusí byť: Facebook, YouTube, I tunex sú zázraky dnešnej doby, veľmi ľahko sa tu dá takáto vec rozšíriť.

6 /4685/ 6. 2. 2016

Kultúra V SLOVENSKOM DOME V PRAHE

Vymaľované príbehy insitných umelcov z Vojvodiny

Veselé obrázky z fantázie insitných maliarov obdivujú ľudia zo všetkých kútov sveta; záber z otvorenia výstavy: (zľava) Gaco Novomesský, Vladimír Skalský, Pavel Babka a Klára Babková

Anička Chalupová

lávnostným otvorením výstavy Slovenské insitné umenie v Srbsku zo zbierky Galérie Babka v Kovačici, ktorá sa vďaka spolupráci Galérie Babka, Slovensko-českého klubu a Svetového

združenia Slovákov v zahraničí uskutočnila na sklonku minulého týždňa v Českej republike, táto kovačická veľvyslankyňa dolnozemskej insity si pripísala ďalšie riadky vo svojich dejinách.

www.hl.rs

Pri príležitosti štvrťstoročného pôsobenia Galérie Babka v Kovačici Slovenský dom v Prahe a Svetové združenie Slovákov v zahraničí svojich návštevníkov potešili kolektívnou prezentáciou umeleckých diel insitných maliarov Jána Bačúra, Jána Strakúšeka, Evy Husárikovej, Kataríny Kožíkovej, Zuzany Chalupovej, Anny Pavlovovej, Pavla Hajku, Martina Palušku, Jána Hriešika, Kataríny Ďurišovej, Martina Papa, Štefana Vargu, Zuzany Jarmockej, Kláry Babkovej, Anny Kňazovicovej, Pavla Povolného-Juhása, Jána Husárika, Janka Širku, Jána Chlpku, Vieroslavy Svetlíkovej, Adama Mezina a Miroslava Hrašku. Na výstave v Slovenskom dome v Prahe sa osobne zúčastnili aj insitné

Informačno-politický týždenník

O výtvarnom kumšte insitných umelcov v Kovačici sa milovníci výtvarného umenia mohli dozvedieť priamo na tvári miesta; Zuzana Jarmocká tvorila na tvári miesta a pôsobila ako živý plagát, ktorý z výkladu budovy Slovenského domu vábil pohľady okoloidúcich

maliarky Klára Babková a Zuzana Jarmocká, ktorá na tvári miesta prezentovala svoj výtvarný kumšt. Na slávnostnom otvorení výstavy s vymaľovanými príbehmi autorov z Vojvodiny 28. januára Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí, povedal niekoľko slov o dielach dolnozemských slovenských insitných umelcov. V otváracom ceremoniáli sa prítomným prihovoril aj riaditeľ kovačickej galérie Pavel Babka, kým spevom a hrou na gitare dušu nejedného návštevníka pookrial Gaco Novomesský, spisovateľ a hudobník. Druhá časť výstavy, ktorá cez plagáty a krátky dokumentárny film približuje históriu Kovačice ako strediska insitného umenia, je umiestnená v multifunkčnej sieni budovy Slovenského domu v Prahe. Výstavu obrazov sprevádza aj jedinečný CD kalendár na rok 2016, ktorý obrazovo-slovným obsahom prezentuje dialóg dvoch blízkych komunít, slovenských insitných maliarov zo Srbska (Martin Jonáš, Katarína Kožíková, Ján Strakúšek, Katarína Ďurišová, Eva Husáriková, Pavel Hajko, Zuzana Jarmocká, Zuzana Chalupová, Ján Žolnaj, Vieroslava Svetlíková, Ján Hriešik, Ján Chlpka a Klára Babková) so slovenskými spisovateľmi (Vladimír Skalský, Ľubomír Feldek, Naďa Cvokušová, Michaela Rosová, Peter Lipták, Mathej Thomka, Vladimír Kavčiak, Miroslava Kulková, Oľga Feldeková, Katarína Džunková, Gaco Novomesský a Monika Necpálová), žijúcimi v Českej republike. Kalendár vznikol vďaka Galérii Babka, Svetovému združeniu Slovákov v zahraničí a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Výstava vo výstavných priestoroch Slovenského domu v Prahe bude sprístupnená verejnosti do 22. februára 2016. • KULTÚRA •

KULTÚRA ROZMANITOSTÍ VÝTVARNÍKOV

Oprášená tradičná slovenská výzdoba Jaroslav Čiep

polovici januára sme na sociálnych sieťach zachytili výzvu k aktívnej účasti na projekte Kultúra rozmanitostí, ktorý by sa mal uskutočniť v areáli Gymnázia Jána Kollára so školským domovom v Báčskom Petrovci. Iniciátorkami projektu sú dve akademické maliarky z Nového Sadu Ljiljana Stoja-Rudićová (1947) a Jelena Bjelicová (1974). – Náš iniciálny projekt finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie a kladné hodnotenie sme získali aj z Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a Gymnázia Jána Kollára, – povedala na úvod rozhovoru Jelena Bjelicová a pokračovala o zmysle práve začínajúceho podujatia: – Cieľom tohto projektu je implementácia slovenskej tradičnej výzdoby (ornamentiky) do súčasnej maľby. Zaujímavá nám je proste samotná

ornamentika a tradičné farby. – Výtvarnícke dielne sme naMienim, že sa Slovákom najplánovali od 11. do 16. februára viac podarilo zachovať si vzáv priestoroch učebne pre výtvarnú jomnú autochtónnosť, preto kultúru na druhom poschodí starej sme sa rozhodli na začiatok budovy petrovského gymnázia. Potrebné je, aby každý z frekvensa venovať práve slovenskej tantov či už doma alebo u rodičov, výzdobe. Projekt vraj pozostáva z starých rodičov, alebo v okolí navýtvarníckej dielne, ktorej šiel nejakú časť tradičnej výzdoby. predchádzajú dve úvodné Môže to byť starodávna čipka, prednášky. Dohodnutý čas starý džbán omaľovaný slovenna realizáciu prednášky bol skými detailmi, tiež výšivka, kroj, 28. január, keď sme ich aj na ktorých je zastúpený ornament. navštívili a dozvedeli sme V dielni budeme mať príležitosť sa, že pokračovanie bude 4. tvoriť a maľovať moderné obrazy februára od 17. do 19. ho- Skúsená maliarka Ljiljana Stoja-Rudićová využívajúc ten tradičný ornadiny v Slávnostnej sieni. Na podáva prehľad dejín umenia ment. S kolegyňou Jelenou pri úvod školiteľky záujemcom, tejto tvorbe budeme nápomocné ktorých bolo zo 40, a to rôznych s dôrazom na maľbu a ornamenty, všetkým, aby sa tradičný slovenský vekových kategórií – od žiakov aby frekventanti mohli tvorivo roz- ornament preniesol na plátno, – vyšších ročníkov základnej školy, mýšľať o ďalšej dielni. Na nasledujú- objasnila grafička Jelena Bjelicová gymnazistov, po tých starších pô- cej prednáške sa prítomní dozvedia a na záver pridala, že dielňu uzavrú sobiacich v miestnom umeleckom o základoch teórie formy, a potom spoločnou výstavou týchto prác najzdružení a iných nadšencov – podali bude nasledovať aj praktická časť prv v škole, a potom aj v Ústave pre kompletný prehľad dejín umenia maľovania. kultúru vojvodinských Slovákov.

PO NOVOM SADE VÝSTAVU DATES USPORIADALI AJ V BELEHRADE

Dátumy rôzne, paralely možné Oto Filip

noho odkazov, úvah a ponaučení si možno vyvodiť z návštev galérií v tejto časti juhovýchodnej Európy, v ktorých umelci Roman Uranjek (Trbovlje 1961) a Radenko Milak (Travnik 1980) prezentujú svoju výstavu Dates (Dátumy). Jej vernisáž v Srbsku najprv prebiehala 5. septembra 2015 v Galérii Matice srbskej v Novom Sade, označujúc tak začiatok konkretizácie Zmluvy o spolupráci Múzea súčasného umenia Republiky Srbskej a Galérie Matice srbskej. Toto podujatie možno v podstate zaradiť do prvej časti seriálu Dates 1, ktorý sa spája s reláciou Banja Luka – Ľubľana a 29. májom 2015. Výstava Dates 2 sa práve koná v Múzeu súčasného umenia v Záhrebe a potrvá do 14. februára. Dates 3 štartoval 13. januára v Galérii Podroom Kultúrneho strediska Belehradu a končí sa dnes, 6. februára. Hoci výstava v Belehrade ponúka široký výber a voľbu kombinácií záberov z minulosti, vedy a iných oblastí ľudských výdobytkov, • KULTÚRA •

zjavne im dominujú tie, týkajúce cyklus čierno-bielych akvarelov posa vojen a nešťastí. Obaja umelci menovaný Zábery času, sústredený z inakších pozícií, prostredníctvom na rozličné historické udalosti tohto vzájomného tvorivého dialógu, storočia a minulých storočí, ich kouvažujú o komplexnosti priestoru, rešpondovanie a paralely s dobou dejín a času, pritom si uvedomujúc, touto. Východiskom a oporným že záberom z minulosti hrozí zmiznutie, ak sa súčasnosť v nich neodzrkadlí. Ide o to nezabudnúť všetko za nami, od vojen, terorizmu a brutálneho násilia, po masové migrácie, strach a paranoju a zviditeľniť ich tragické následky. Samozrejme, s cieľom prispieť k ich odstráneniu a nezopakovaniu v procesoch súčasných. Tak Uranjek ako zakladateľ a člen slovinskej skupiny Dobové kontrasty IRWIN, založenej v osemdesiatych bodom mu najčastejšie pritom boli rokoch minulého storočia, ako dokumentárne fotografie, prípadne i generačne mladší umelec Milak, reprodukcie niektorej historickej, ktorý je desaťročie prítomný na umeleckej, politickej alebo vôbec umeleckej scéne Bosny a Hercego- spoločenskej udalosti. Uranjek zase viny, majú ako základnú smernicu ešte v prvých dňoch už dávneho vlastného tvorivého pôsobenia roku 2002 začal svoj umelecký prooblasť politického a kultúrneho ak- jekt, denník s názvom Aspoň jeden tivizmu umeleckými prostriedkami. kríž denne. Je to pôsobivý seriál Milak celý rok 2013 tvoril denníkový koláží, osobnej a veľmi subjektív-

nej zbierky denných záznamov, ktorým dominuje kríž ako motív. Ide konkrétne o potrebu všimnúť si čoraz širšiu civilizačnú, kultúrnu a umeleckú oblasť, pričom Uranjek využíva všetky prístupné zdroje: knihy, katalógy, magazíny, noviny... Obaja vychádzajú z toho, že dátumy nielenže trasujú dejiny civilizácie, no sú aj čímsi viac: symbolom našej existencie a často i jednotkou určitej spoločenskej váhy. Hoci generačne rozdielni, obaja autori si všímajú nástrahy dejín, historické súvislosti, časové konfigurácie dátumov, dnešok a poučenia, na ktoré zabúdame. Pritom sa tvorivo doplňujú, pôsobiac ako tlmočníci alebo učitelia, ktorí nás postupom opakovania učia, alebo nám aspoň pripomínajú, že i minulosť môže a má byť účastná v súčasnosti. Nie však ako jej bremeno, ale ako jej hybná sila, ak je pozitívna, alebo ako čosi, čo treba korigovať a meniť na lepšie, ak sú jej príznačnosti negatívne, až zlé.

6 /4685/ 6. 2. 2016

Kultúra

CHAT TLAČ

CHAT: RASTISLAV FILIP, ŠTUDENT GRAFICKÉHO DIZAJNU ZO STAREJ PAZOVY

ky, na ktorých chcem pracovať, prečo si myslím, že som práve ja správna osoba pre ich projekt, o aktuálnych rozvojových trendoch vo svete a v našej krajine a môj postoj k tomu...

myslíme, a ja som mal príležitosť to zistiť a vidieť vlastnými očami. Je fascinujúce, ako taká organizácia môže spojiť ľudí, ktorí by sa istotne nikdy v živote nestretli. Po ôsmich

@ A znalosť anglického jazyka? Ktorá úroveň je požadovaná? Rastislav: V združení žartujeme, že kto nerozpráva po anglicky, s nami určite začne. Pre dobrovoľnícku prácu je potrebné základné používanie angličtiny a všetko viac je iba plus. Nemusia sa predkladať žiadne cer-

mesiacoch, koľko som členom tejto organizácie, pochopil som, že najlepšie veci v živote nie sú veci. To sú ľudia, ktorých stretávame, ako aj skúsenosti a chvíle, na ktoré si budeme spomínať ako časť niečoho väčšieho od nás samých, niečoho, čo má dobré a čisté úmysly. Ak by

jov a začal som sa učiť o analytike a manažmente ľudí. @ Vidieť, že máš vôle nielen študovať, ale aj pracovať dobrovoľne... Avšak na mysli mám študentov, ktorí hovoria, že majú príliš veľa povinností na fakulte a voľný čas takmer nemajú... Rastislav: Nemôžem komentovať niečo, čo je veľmi subjektívne. Každý jednotlivec je ako jeden svet, ktorý funguje tak, ako jemu najviac vyhovuje. Pred mojím členstvom v AIESEC som bol pasívnym študentom, ako aj mnohí iní. Každý jednotlivec rozhoduje, čím sa bude zaoberať a čo ho vypĺňa. Pre mňa je to dobrovoľnícka práca, pre druhého niečo iné.  @ Ak sa nemýlim, práve prebieha nábor nových členov. Nakoľko sú naši študenti oboznámení s touto organizáciou? Rastislav: Nábor nových členov prebieha trikrát ročne. Práve v týchto dňoch som mal príležitosť rozprávať sa s viac ako 100 študentmi, ktorí majú záujem o členstvo. Študenti majú obavy hlavne z toho, či budú môcť zosúladiť všetky povinnosti. Chápem ich obavy, ale musím povedať, že sa oplatí skúsiť. Mnohí študenti si po zapojení sa do organizácie zlepšili priemer a začali byť oveľa aktívnejší na svojich fakultách než predtým.

tifikáty a diplomy – či ovládate jazyk alebo nie, ukáže sa v praxi. @ Mohol by si niečo napísať o samotnom projekte v Grécku? Rastislav: V rámci programu Global Citizen som pracoval v sirotinci Úsmev dieťaťa, v Aténach, a to ako grafický dizajnér pre ich kampane. Pobudol som dva mesiace v Aténach, mal som spolubývajúcich z piatich krajín sveta – z Kanady, Dánska, Indie, Španielska, Číny. @ Určite to bola pekná skúsenosť... Rastislav: Taká skúsenosť zmení človeka, lebo vidí, ako iní rozmýšľajú, čo ich ženie dopredu, ktoré sú ich ciele... Svet je oveľa väčší, než si to

som mal svoju skúsenosť v Grécku opísať v jednej vete, tak by to znelo takto: Môj život nešiel podľa plánu, ale OK, zobudil som sa. Neviem, čo mi prinesie nové ráno, ale viem, že mám a budem mať sieť priateľov a kontaktov v šírom sveta, ktorí tu budú pre mňa. @ Tvoja dobrovoľnícka stáž v Aténach sa skončila ešte v auguste. Akým spôsobom si teraz zapojený do organizácie? Rastislav: Po návrate som sa stal členom kancelárie v Novom Sade, kde som ako ich grafický dizajnér pracoval tri mesiace. Po vypršaní troch mesiacov rozhodol som sa byť koordinátorom ľudských zdro-

@ Z nášho rozhovoru možno uzavrieť, že odporúčaš študentom, aby sa zapájali do študentských organizácií... Rastislav: Určite! Prinesie to mnohé skúsenosti a nové výzvy. Z iniciatívy študentského parlamentu navrhnutý som na koordinátora pre vedu Vysokej technickej školy na stretnutí fakúlt, ktoré bude tohto roku v máji v Grécku, a to iba vďaka skúsenosti v AIESEC. V živote nemusí byť všetko naplánované a perfektné. To neexistuje. Stále máme obavu, či sa niečo vydarí alebo nie. Podľa mňa nie je dôležité, ak sa nevydarí, dôležité je pustiť sa do toho. To je úspech!

Plávať v neznámej vode Jasmina Pániková

yť študentom neznamená iba sedieť pri knihe, zošite a počítači. Dobre naplánovaný čas ponúka veľký počet možností, ako stráviť čas, čo zase neznamená iba ďalšie sedenie pri počítači alebo v kaviarni. Čas sa môže stráviť oveľa užitočnejšie. Vie to aj Rastislav Filip zo Starej Pazovy, študent grafického inžinierstva na Vysokej technickej škole v Novom Sade, ktorý sa venúva dobrovoľníckej práci vo svetovej študentskej organizácii AIESEC. @ Čo je AIESEC a ako si sa tam dostal? Rastislav: AIESEC je svetová organizácia, ktorú úplne majú na starosti študenti. Prítomná je vo viac ako 120 štátov a území a je jedinou študentskou organizáciou, ktorá má členstvo v UN. Založená bola po druhej svetovej vojne. Jej cieľom je rozvíjať potenciál u mladých ľudí a zastaviť medzi nimi hocijakú diverzifikáciu. A ako som sa sem dostal? Podobným spôsobom, ako aj každý introvert, ktorý sa veľa učí a málo socializuje. V máji minulého roku som raz, samozrejme, pred počítačom začal uvažovať o tom, ako môj život funguje: volám sa Rastislav Filip, som študent grafického dizajnu s priemernou známkou 9,70, mám rád seriály a počítačové hry a... Cítim, že niečo nefunguje, že mi niečo chýba... @ Takže prelomová chvíľa nastala pred počítačom... Rastislav: Áno... Na Facebooku som spozoroval reklamu pre organizáciu AIESEC, ktorá umožňuje študentom dobrovoľnícku prácu v zahraničí. Vyplnil som tlačivo – prihlášku na rozhovor a už zajtra sa vtedajší introvert stretol zoči-voči s budúcimi kolegami, ktorí chcú zmeniť seba, ľudí okolo seba a robiť niečo dobré pre iných. Zopár týždňov neskoršie ocitol som sa v Grécku ako účastník istého projektu. @ Vráťme sa k otázkam v tlačive... Určite niekoho z čitateľov záujme táto organizácia a bude ho zaujímať, o aké otázky šlo... Rastislav: Boli tam napr. otázky typu ktoré sú moje silné a slabé strán-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

K 113. výročiu divadla i verejná skúška Anna Lešťanová

lenovia Slovenského divadla VHV Stará Pazova, ktoré pôsobí v rámci SKUS hrdinu Janka Čmelíka, si v utorok 2. februára, na Hromnice, nevšedným, ale vydareným programom pripomenuli 113. výročie divadla a nepretržitého pôsobenia divadelníkov. Od dávneho roku 1903, keď v Starej Pazove bolo zahrané prvé divadelné predstavenie v slovenskej reči, v tomto úspešnom divadle odznelo viac ako 300 premiér. Pre novú divadelnú sezónu pazovskí herci chystajú divadelné predstavenie Maratónci bežia čestné kolo v réžii Alexandra Baka. Keďže premiéru staronového predstavenia si naplánovali na 28. februára, tohtoročné výročie divadla sa nieslo v znamení verejnej skúšky práve tohto predstavenia. Početní milovníci divadla v Klube VHV mali tentoraz príležitosť pozrieť si, ako vzniká divadlo. Skúsení pazovskí herci Janko Šarkézy, Zdenko Kožík, Zlatko Fábry, Vlasta Šarkézyová a Vladimír Vereš v rozhovore s moderátorkou programu Annou Simonovićovou obecenstvu povedali aj to, čo ich k tomuto druhu umenia viaže. Predovšetkým je to láska k divadlu, dobrá nálada, ktorá vládne na skúškach, a dobrý pocit z úspešne zahraného predstavenia. Podľa slov režiséra Baka príprava tohto predstavenia, ktoré pred 12 – 13 rokmi bolo zahrané na malej scéne, prebieha

plánovaným tempom a tentoraz Maratónci... budú na veľkej scéne. K 113. výročiu pazovského divadelníctva kratší prejav pripravila Katarína Verešová, ktorá o. i. povedala: „Zaoberajúc sa dlho dejinami pazovských Hurbanovcov a teda naším pazovským divadlom, najprv som počúvala mylné historické posudky, že vraj pazovskí divadelníci sa len nachytro zoskupili a sklepali prvé divadelné predstavenie, ako aj to, že zakladateľom bol Vladimír Hurban Vladimírov. Sú to nezmysly. Pravdivou, historicky dokázanou skutočnosťou je, že prvým režisé-

Ukážková čítacia skúška: herci s režisérom

Nositelia ďakovných listín

rom bol Vladimír Hurban, vtedajší farár pazovský (otec VHV), ktorý si od svojho kamaráta zo Slovenska Andreja Halaša objednal rukopis neznámeho ruského autora Testiná do domu, spokojnosť von z domu, a že vtedajšiu slovenskú mládež zoskupil Adam Vereš,

vtedajší kandidát na štúdium teológie a neskôr náš prvý biskup SEAVC v exkráľovskej Juhoslávii. Organizátorom tohto podujatia prakticky bola farárova dcéra Ľudmila Hurbanová a študent práva Ferdinad Vlček. Pozorne čítajúc historický román Anička

Jurkovičová Anny Lackovej-Zory a náhradne i Hurbanove listy na hurbanovskej fare, predkladám nepopierateľný fakt, že Pazovčania nikdy nechceli spraviť ,nachytro sklepané predstavenie‘, lež vysokokvalitné moderné predstavenie. O tom svedčí aj recenzia tohto predstavenia uverejnená v Národných novinách, ako aj dôkladný spôsob prípravy tohto kultúrneho podujatia.“ O plánoch SD VHV Stará Pazova na nadchádzajúce obdobie sa na utorkovom príležitostnom programe zmienil Miroslav Kožík, predseda, ktorý zároveň v mene divadla a slovenského spolku udelil ďakovné listiny za dlhoročnú činnosť a spoluprácu v divadle tak ustanovizniam a inštitúciám, ako aj jednotlivcom. V programe vystúpil i školský chór ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a mladé hudobné nádeje.

KOORDINAČNÁ PORADA V BRATISLAVE. Podľa oznámenia NRSNM 29. januára sa v organizácii Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave uskutočnila koordinačná porada o vzdelávacích programoch pre Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2016. Po uvítacích slovách Jána Varšu, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, slova sa ujala Katarína Čamborová, riaditeľka odboru rozvojovej pomoci a služieb pri zabezpečení medzinárodnej spolupráce pri MŠVVaŠ SR. Ponuku vzdelávacích aktivít na rok 2016 predstavili Centrum ďalšieho vzdelávania v Bratislave, Metodické centrum v Banskej Bystrici a Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Na porade sa zúčastnili predstavitelia Slovákov žijúcich v Maďarsku, Rumunsku, Poľsku, Chorvátsku, Srbsku a na Ukrajine. V mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa na schôdzi zúčastnili Svetlana Zolňanová a Zuzana Lenhartová, kým predstaviteľky Matice slovenskej v Srbsku boli Katarína Melegová-Melichová a Anna Medveďová. • KULTÚRA •

6 /4685/ 6. 2. 2016

Kultúra  RECENZIA

O bilingvizme v jazykovej praxi na Slovensku Dr. Mária Myjavcová

o našom dlhodobom skúmaní vojvodinského slovensko-srbského bilingvizmu sa nám prednedávnom celkom náhodne otvorilo okienko do problematiky vyučovania slovenského jazyka v podmienkach bilingvizmu na samom Slovensku. Pričinil sa o to náš starý známy – profesor PhDr. Juraj Glovňa, CSc. Juraj Glovňa je našej kultúrnej verejnosti určite ešte v dobrej pamäti. V rokoch 2009 – 2013 totiž pôsobil ako lektor na Oddelení slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade a v spolupráci s NRSNM a redakciou novín Hlas ľudu pripravoval jazykové semináre pre novinárov a ďalších záujemcov. Vhlboval sa teda aj do našej jazykovej praxe. Od neho sme s odstupom času dostali dve jeho knihy, o ktorých predpokladáme, že môžu zaujať aj našu kultúrnu verejnosť a najmä našich pracovníkov, ktorí sa slovenským jazykom zaoberajú jednak z povolania či už v školskej praxi, alebo na iných postoch, kde sa očakáva korektná spisovná slovenčina, a prípadne aj tých, ktorí sa pozastavujú nad situáciou slovenského jazyka v našej bežnej jazykovej praxi. Sú to knihy Konverzačná príručka zo slovenského jazyka a Frazeológia. Obidve knihy profesora Juraja Glovňu boli vypracované v rámci projektu Nitriansky model skvalitnenia vyučovania slovenského jazyka a literatúry v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín metódou vyučovania cudzích jazykov (s dôrazom na školy s vyučovacím jazykom maďarským), ktorý sa realizoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2015. Projekt bol súčasťou Operačného programu Vzdelávanie, prioritná os 1 – Reforma systému vzdelávania a odbornej prípravy, opatrenie 1,2. Vysoké školy a výskum a vývoj ako motory rozvoja vedomostnej

www.hl.rs

spoločnosti Agentúra Ministerstva jazykov. Toho času súčasťou jeho školstva, vedy, výskumu a športu bádateľských aktivít je práve teória pre štrukturálne fondy. a prax vyučovania slovenského O samom projazyka ako cudzieho jekte Nitriansky jazyka v domácom model skvalitneslovenskom prostredí, nia vyučovania kam sa zaraďujú aj tieslovenského jazyto jeho dve najnovšie ka a literatúry čitaknihy. teľ nájde podrobMgr. Katarína Duné vysvetlenie na dová, PhDr., je odborkonci knihy Konnou asistentkou na verzačná príručka Katedre slovenského zo slovenského jajazyka FF UKF v Nitre zyka a literatúry, a vyučuje jazykové ktorá je tu práve predmety, ako je predmetom nasyntax slovenského jazyka, morfológia šej pozornosti. slovenského jazyka, Tento sprievodný text pripravili Profesor tvorba a analýza texPhDr. Juraj Glovňa, CSc. Mária Alabánová tu, štylistika, rétorika, a Marcel Olšiak (s. dynamika slovenské165 – 172). Celkove sa tu možno ho jazyka a kognitívna lingvistika. oboznámiť s praxou zapojovania aktuálnych vedeckých projektov do PRAKTICKÁ POMÔCKA zodpovedajúceho rezortu príslušné- PRE NESLOVÁKOV ho ministerstva, aká sa uplatňuje na V tejto recenzovanej knihe autori Slovensku. sa sústredili na výskum slovenského Kniha Konverzačná príručka zo jazyka v domácom prostredí, teda slovenského jazyka vznikla vlastne na Slovensku, kde sa slovenčina v spoluautorstve Dr. J. Glovňu, pra- ako štátny jazyk používa v prirocovníka Katedry slovenského jazyka dzenom kontakte s maďarským Filozofickej fakulty UKF v Nitre, s Mgr. jazykom ako národným jazykom Katarínou Dudovou, asistentkou na členov maďarskej národnostnej tej istej katedre nitrianskej fakul- menšiny na Slovensku. V tomto ty. Autori sa v tejto knihe venujú prípade ide teda o kontakt dvoch problematike slovenského jazyka štruktúrne odlišných jazykov. Okrem v kontakte s iným jazykom. Takáto toho príručku možno používať aj ako ich vedecká orientácia súvisí aj s „doplnkovú cvičebnicu pre vyššie celkovou vedeckou prípravou oboch ročníky základných škôl s vyučoautorov. vacím jazykom maďarským“ (s. 11). Profesor J. Glovňa je pracovníkom Prednostne je táto príručka síce určena Filozofickej fakulte UKF v Nitre, ná pre študentov slovenského jazyka kde prednáša a vedie semináre z úvo- a literatúry, ktorí sa pripravujú na du do štúdia jazykov, z lexikológie učiteľské pôsobenie v školách s vya z frazeológie. Svojho času pôsobil učovacím jazykom národnostných ako lektor slovenského jazyka a menšín, kde sa žiaci a študenti učia kultúry na nemeckých a rakúskych slovenčinu ako štátny jazyk (teda univerzitách a, pravdaže, aj u nás na popri ich materinskom jazyku ako Filozofickej fakulte v Novom Sade. ich druhý jazyk), ale „môžu ju použíUž u nás ho plne zaujali procesy vať aj študenti iných vysokých škôl, vyvolané prirodzeným kontaktom ktorí si osvojujú slovenský jazyk ako dvoch príbuzných, slovanských cudzí jazyk“ (s. 11). Príručka je teda

Informačno-politický týždenník

koncipovaná ako praktická pomôcka pre Neslovákov, ktorí majú získať schopnosť používať slovenský jazyk ako svoj druhý jazyk kvôli čím ľahšej komunikácii s domácim slovenským obyvateľstvom. Učebnica je teda v podstate praktickou konverzačnou príručkou určenou na aktívne osvojovanie a rozširovanie slovnej zásoby, ako sa to robí pri vyučovaní každého živého jazyka. Z metodického hľadiska učebnica je rozdelená do tematických okruhov. Sú to vlastne obsahové okruhy, v ktorých sa spracúvajú lexikálne jednotky súvisiace s témou daného okruhu. Tematické okruhy sú rozvrhnuté do dvoch základných skupín, a to: A. Človek a B. Všeobecné pojmy. Tematický okruh Človek sa vnútorne člení na 19 tematických okruhov, pričom sa každý z nich člení ešte podrobnejšie. Kvôli informácii uvádzame tu iba niektoré príslušné základné podokruhy. Tak v tematickom okruhu Človek v podokruhu Základné pojmy sú spracované lexikálne jednotky z týchto okruhov: Telo, Výzor, Duch a rozum, Charakter, City a vnímanie, Zdravie a choroba, Život a smrť. Podobne sa vnútorne členia aj všetky ďalšie tematické podokruhy. Sú to tematické podokruhy: Aktivity, Správanie človeka, Človek v spoločnosti, Človek a jeho domov, Životné prostredie, Príroda, Lekár a nemocnica, Školstvo a vzdelanie atď. Okruh B zahrnuje všeobecné pojmy, ako sú: Čas, Priestor, Množstvá a miery, Príčina a účinok, Spôsob, Farby, Formy, Osud a náhoda, Študentský slang. Celkove sa pri takejto koncepcii učenia slovenského jazyka z pozície maďarského jazyka ako materinského jazyka žiakov členov maďarskej národnosti na Slovensku dbalo aj na pravopisnú i výslovnostnú zložku slovenského jazyka. Pri každom heslovom slove sa v hranatých zátvorkách uplatňuje fonetický prepis, ako je ustálený v slovenskej praxi. Okrem toho pri každom heslovom slove sa uvádza po jeden ilustračný príklad poukazujúci na to, ako sa dané slovo používa v minimálnom kontexte, teda vo vete. Kde treba, tam sa pri danom typografickom znaku uvádzajú aj dôležité poučenia či už o pravopise daného slova, alebo iné spresnenia ohľadom po• KULTÚRA •

užívania danej lexikálnej jednotky. Pravidelnou súčasťou heslového slova daného okruhu sú tiež príslušné frazeologické jednotky, teda príslovia, porekadlá a pod. Dôležitou súčasťou tejto učebnice je Slovensko-maďarský slovník zostavený z heslových slov Konverzačnej príručky a umiestnený na konci príručky. POSUDZOVANÁ PRÍRUČKA AKO INŠPIRÁCIA Na záver sa ešte pozrime, ako by sa táto Glovňova kniha mohla eventuálne využiť v našom vojvodinskom prostredí ako inšpirácia na prípadné vypracovanie zodpovedajúcich jazykových cvičebníc pre našu školskú prax, kde treba korigovať vplyv srbčiny ako štátneho jazyka na náš jazyk slovenský s charakterom menšinového jazyka. V našom prípade by však nešlo o učebnicu s rovnakou koncepciou, aká je uplatnená v uvedenej učebnici zameranej na posilňovanie jazykovej kompetencie v slovenčine u menšinových maďarských žiakov či študentov na Slovensku v znalosti väčšinového slovenského jazyka. Keďže u nás ide o prirodzený kontakt slovenského jazyka s blízko príbuzným srbským jazykom, ktorý má v našej situá-

cii dominantné postavenie nielen ako štátny jazyk, ale aj v celkovej komunikačnej situácii, naši žiaci do svojho slovenského jazykového prejavu spontánne vnášajú srbské kontaktové jazykové prvky zo všetkých jazykových rovín. Teda v našom prostredí nepotrebujeme upevňovať znalosť kontaktového srbského jazyka, ale práve naopak potrebujeme rozhraničovať naše dva pôvodom príbuzné jazyky, presnejšie povedané, potrebujeme cizelovať, brúsiť práve našu vojvodinskú slovenčinu. V našej súčasnej situácii si to teda vyžaduje aktivity opačného smeru, a to s cieľom zlepšovať slovenčinu ako náš materinský jazyk vystavený silnému a všestrannému vplyvu srbského jazyka. Z tohto aspektu treba teda stav nášho slovenského jazyka vo Vojvodine analyzovať nie so zreteľom, ako sa náš medzijazykový kontakt odráža v kontaktovom srbskom jazyku, ale práve so zreteľom na prenikanie prvkov srbského jazyka do našej vojvodinskej slovenčiny. Aj napriek daným rozdielom vo vyučovaní slovenského jazyka v podmienkach medzijazykového kontaktu mohli by sme pri tejto Glovňovej konverzačnej príručke slovenského jazyka teda predsa

uvažovať o akejsi našskej koncepcii vyučovania slovenského jazyka, ktorá by bola zameraná na výskyt srbských jazykových prvkov v našej bežnej alebo i spisovne mienenej slovenčine. V našej jazykovej situácii treba totiž odstraňovať jednak integrované srbské lexikálne jednotky, tiež slová i konštrukcie, ktoré vznikajú ako kalkované srbské lexémy, združené pomenovania alebo i vetné konštrukcie, a upozorňovať na sémantický rozdiel pri srbsko-slovenských medzijazykových homonymách, ako aj na vplyv srbského jazyka v oblasti gramatických tvarov ohybných slov. Z aspektu celkovej koncepcie nitrianskej Konverzačnej príručky by sa aj v našej jazykovej situácii asi mohlo uplatniť spracovanie slovnej zásoby formou heslových slov v rámci daných významových okruhov. V posudzovanej príručke sa pri heslovom slove spravidla ako doplňujúce informácie uvádzajú napr. pravopisné alebo i gramatické poučky, ale aj vetné konštrukcie s cieľom poukázať na postavenie daného slova v kontexte. Často sa v rámci hesla uvádza aj priliehavý frazeologizmus. Takýmto spôsobom sa používateľ vedie k aktívnemu osvojovaniu a rozširovaniu jazy-

kovej kompetencie v slovenskom danom jazyku. V našom prípade by náš bilingvista, akže by, pravda, mal pred sebou príručku takéhoto typu, mohol byť takouto metódou vedený k spontánnemu nahrádzaniu kontaktových jednotiek náležitými jednotkami slovenského jazyka. Pokiaľ ide o Slovensko-maďarský slovník na konci posudzovanej Konverzačnej príručky zo slovenského jazyka, v eventuálnej našej príručke podobného typu, mal by to byť podobne koncipovaný slovník nenáležitých slov použitých podľa srbského modelu s poukazom na ich náležité slovenské ekvivalenty. Toto naše rozjímanie nad Konverzačnou príručkou zo slovenského jazyka nášho váženého bývalého hosťujúceho kolegu Dr. Juraja Glovňu nemôžeme, žiaľ, zakončiť inak iba pesimisticky. V našom prostredí by sa totiž sotvaže mohla realizovať akási obmena jeho príručky. Prečo? Pretože nám jednak chýba zodpovedajúca inštitúcia, ktorá by bola garantom takého projektu, a že jednak nemáme ani slovakistické kádre formované na takéto jazykovedné ciele. U nás totiž takéto vedecké aktivity zatiaľ zostávajú na úrovni individuálnej sebarealizácie.

HLOŽANY

Príjemná Zima s knihou Juraj Bartoš

akmer jarný pondelkový večer vylákal do hložianskej kaviarne Pod lipami zo štyridsať členiek Spolku žien Slovenka, ktorý so Slovenským vydavateľským centrom bol organizátorom tradičného večierka Zima s knihou. Zlatý klinec programu uderil riaditeľ SVC Vladimír Valentík, keď spisovateľke Viere Benkovej odovzdal autorské výtlačky čerstvej publikácie Dvojrozhovory, pod ktorú sa podpísala spolu s Etelou Farkašovou. Úvodom hodinového výkladu o vlaňajšej produkcii Valentík povedal: „Kníh vlani bolo veľa, viac ako predvlani, teda knihy pribúdajú. Keď sme začínali toto podujatie, neočakávali sme veľký ohlas čitateľov a záujem verejnosti, avšak pri návšteve našich prostredí vidíme, že • KULTÚRA •

návštevníkov našich večierkov je čo- Prvú strofu v latinčine, a potom i Viera Benková. Podčiarkla, že pri raz viac. V Hložanoch tieto večierky celú báseň po slovensky prečítala každom príchode do Hložian má patria medzi najnavštevovanejšie.“ Alena Pešková. Okrem nej úryvky dobrý pocit už i preto, že sa tu, pred Riaditeľ SVC dodal, že viac než dvoma storočiami, pokým predvlani vyšlo kňaz Juraj Rohoň prejavoval až päť kníh pre deti, vlaaj ako básnik. ni v tejto oblasti vydali Prítomných privítala a len dve. Jednou z nich je programom viedla predsedknižný debut Lekvárový níčka SŽS Viera Miškovicová. chlebík Anny Malkovej, Distribútor SVC Andrej Medruhú pod názvom leg nakoniec bol spokojný, Rybka Žiara uverejnil keďže predal niekoľko deDaniel Pixiades. Zato v siatok kníh. Najväčší záujem edícii Živý prúd vyšlo bol o Ódu Járošimu (stojí len 6 publikácií pôvodnej 50 din.), Benkovej zbierku tvorby. Podrobnejšie sa básní, ako i o detské knihy. prvý muž SVC zmienil Nasledujúce kolo poduo útlej knižočke prvé- Vladimír Valentík odovzdal Viere Benkovej autorské jatia Zima s knihou bude v výtlačky knihy Dvojrozhovory ho spisovateľa z radu Kovačici a Padine 4. marca a Slovákov žijúcich na území niekdaj- z vlaňajšieho repertoára SVC pre- SVC 7. marca predstaví svoju knižnú šej Juhoslávie, respektíve terajšieho čítala aj Miriam Murtínová. Ukážky produkciu aj v Békešskej Čabe. Srbska, teda o básni Juraja Rohoňa, zo svojej zbierky básní Studňa a ktorá bola napísaná pred 225 rokmi. voda taktiež predniesla spisovateľka Foto: A. Meleg 6 /4685/ 6. 2. 2016

Kultúra NA ZASADNUTÍ SPRÁVNEJ RADY MOMS ŠÍD v utorok 26. januára v tamojšom Slovenskom dome prítomní sa osobitne venovali schvaľovaniu plánu práce na rok 2016. Predsedníčka Nataša Kolarová zvlášť v ňom vyzdvihla dva body, ktorým sa matičiari tohto roku venujú a obidva sú späté so vzdelávaním. Asi v polovici marca MOMS plánuje zorganizovať tribúnu o možnostiach ďalšieho školenia detí zo Šídu s osobitným dôrazom na Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Preto veľa očakávajú od účasti predstaviteľov tohto gymnázia na marcovej matičnej akcii. V druhej polovici mája MOMS plánuje usporiadať pestrý kultúrno-zábavný program venovaný i veľkým výročiam K. Kuzmányho v podaní detí, ktoré sa v šídskych školách učia fakultatívne slovenčinu. V bežnom roku šídski matičiari venujú pozornosť aj informovaniu v slovenskej reči v lokálnych tlačových a elektronických médiách. St. S.

Spýtam sa mamu... Anna Horvátová

ielenže je náš jazyk preplavený srbizmami, poslovenčenými srbskými tvarmi, ale si srbčina zamiešala prsty aj do gramatických tvarov. Jedným z nich je aj tento vysunutý v titulku, keď so slovesami z okruhu opýtať sa nenáležite používame predmet v akuzatíve alebo v datíve. V našej slovenčine pod vplyvom srbčiny a z nevedomosti so slovesami opýtať sa, opytovať sa, pýtať sa, spýtať sa, spytovať sa, vypytovať sa, spájame podstatné meno v akuzatíve, tak ako je to v srbčine. Problémy tu nastávajú len pri ženskom a strednom rode, ale aj v jednotnom, aj v množnom čísle, z čoho potom vznikajú nenáležité slovné spojenia. V slovenčine sa teda so slovesami z okruhu pýtať sa musí použiť len a len genitív. Ten rozdiel medzi slovenčinou a srbčinou nebadať pri podstatných menách mužského rodu, lebo aj v slovenčine, aj v srbčine genitív: „Spýtam sa profesora.“ a akuzatív: „Počkám

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Novom Sade usporiada Fašiangový koncert duchovných piesní v nedeľu 7. februára o 17. hodine v evanjelickom chráme

www.hl.rs

profesora.“ majú – ako vidieť – rovnaký tvar. Keď ide o ženský a stredný rod, v našej slovenčine sú totiž rozšírené takéto tvary: „Spýtam sa mamu, či môžem ísť na prechádzku.“; „Novinár sa opýtal lektorku, či to dobre napísal.“; „Pán doktor sa pýtal dieťa na matkino zdravie.“; „Spýtame sa učiteľky, kedy máme prísť do školy.“; „Moja mama sa vypytovala kamarátky.“ Občas tu vieme použiť aj tvar datívu, napr.: „Opýtaj sa mame, či ti dovolí ísť do divadla.“; „Vypytovala sa susede Kate o bohviečom.“ V spisovnej slovenčine takéto tvary neobstoja, predmet sa musí spájať s genitívom, a tak náležite tieto a týmto podobné vety majú takto znieť: „Spýtam sa mamy, či môžem ísť na prechádzku.“; „Novinár sa opýtal lektorky, či to dobre napísal.“; „Pán doktor sa pýtal dieťaťa na matkino zdravie.“; „Spýtame sa učiteliek, kedy máme prísť do školy.“; „Moja mama sa vypytovala kamarátok.“; „Opýtaj sa mamy, či ti dovolí ísť do divadla.“; „Vypytovala sa susedy Katy o bohviečom.“ Niektoré príklady sa možno zdajú čudné, ale z gramatického hľadiska tieto tvary budú spisovné, len keď predmet bude v genitíve.

Božom. Vystúpia: Obecný cirkevný spevokol Credimus a Komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca, klavírne trio Alexandra Majtánová, Emília Kovačevová a Juraj Súdi, Zmiešaný spevokol a Zmiešaný komorný zbor Agapé cirkevného zboru v Novom Sade. a. f.

Informačno-politický týždenník

KRÁTKE SPRÁVY

Itebej

Bieloblatskí tanečníci na 35. Itebejských zimných stretnutiach. V Novom Itebeji sa už tradične koncom januára stretávajú folklórne súbory z okolia a na týchto Itebejských zimných stretnutiach sa tradične zúčastňujú aj členovia folklórnej sekcie MOMS Biele Blato. Tohto roku na 35. ročníku tohto zimného folklórneho podujatia 30. januára okrem domáceho spolku vystúpili aj folkloristi zo susedného Torka, prezentujúc rumunské tance,

tanečníci mužljanského spolku Sándora Petöfiho maďarské, ochotníci zo Srbského Itebeja srbské tance, kým slovenské tance, piesne a kroje veľmi úspešne reprezentovali bieloblatskí tanečníci. Itebejskému obecenstvu zatancovali dva štylizované tance choreografov Jána a Ivana Slávikovcov a celkom zaslúžene boli odmenení búrlivým potleskom. Okrem folklórneho programu Itebejčania mali v ponuke aj výstavu obrazov a domácich koláčov a na záver tohto januárového stretnutia zorganizovali tanečnú zábavu pre všetkých účinkujúcich. J. H.

IN MEMORIAM

Ljubomir Mašić 1935 – 2016

stredu 27. januára 2016 vo vršackej nemocnici po dlhej a ťažkej chorobe vo veku 81 rokov umrel dlhoročný odborný učiteľ v základnej škole v Jánošíku a aktívny spoločenský pracovník Ljubomir Mašić. Narodil sa v Osijeku 27. augusta 1935. Po skončení učiteľskej školy vo Vršci určitý čas pracoval v dedinách Dobri Dub (Obec Tutin) a Velika Kamenica (Obec Kladovo). Značnú časť života strávil v Jánošíku, kde pracoval ako odborný učiteľ matematiky, fyziky a technickej výchovy v Základnej škole T. G. Masaryka. V Jánošíku sa hneď po príchode aktívne zapojil i do spoločenského, najmä kultúrneho života osady. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia bol organizátorom všetkých kultúrnych podujatí v dedine. Neskoršie bol prvým správcom novovybudovaného Domu kultúry, kde pracoval aj ako knihovník. Pričinil sa aj o to, aby Jánošík dostal prvý kinoprojektor, z ktorého potom celé desaťročia premietal filmy. Bol nadšenec fotografie. V rámci školskej sekcie zaúčal mladých Jánošíčanov do tajomstiev fotografie a pod jeho taktovkou mnoho rokov v škole úspešne pracovala aj strelecká sekcia. Bol aj dopisovateľom Hlasu ľudu. Súdruh Ljubo, ako ho v Jánošíku všetci volali, bol predovšetkým dobrým človekom, ktorý aj keď nie Slovák, pekne spolunažíval so svojimi priateľmi a susedovcami Slovákmi, ktorí ho v hojnom počte prišli vyprevadiť k večnému odpočinku na jánošíckom cintoríne 29. januára 2016. Česť jeho pamiatke. vlh • KULTÚRA •

Oznamy DROBNÝ OZNAM TIESNIME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

hlasludu.info www.hl.rs

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Radšej vysušovať – ako búrať!

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu DIP, s. s r. o., Nový Sad, Temerínska 30, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výrobno-podni-

kateľský objekt zlievarne sfarbených kovov, Nový Sad, Ul. veliki rit 9a, na katastrálnej parcele číslo 11, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Zanatski dom-UMTS NSU-217 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Zanatski dom-UMTS NSU-217, Námestie Marije Trandafil č. 14, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 9663, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. februára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1017/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Zanatski dom-UMTS NSU-217, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS-Zanatski dom-UMTS NSU-217, Námestie Marije Trandafil č. 14, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 9663, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Zanatski dom-UMTS NSU-217, Námestie Marije Trandafil č. 14, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 9663, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal riadnu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Zanatski dom-UMTS NSU-217, Námestie Marije Trandafil č. 14, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 9663, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavovanie anténovej sústavy v troch úsekoch. Montované budú po jedna nová panelová anténa po úseku pre UMTS sústavu výrobcu Kathrein typu K80010505. Antény budú usmernené s azimutmi 60 ° (úsek 1), 160 ° (úsek 2) a 295 ° (úsek 3). Plánovaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu UMTS je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, MS Podbara a MS Stari grad. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Nositeľ projektu doručil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Združením samostatných remeselníkov Nový Sad a Podnikom pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., ako aj Informáciu o lokalite za parcelu číslo 9663, k. o. Nový Sad I, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad číslo: V-353-1436/14 z 22. januára 2015. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-Zanatski dom-UMTS NSU-217, číslo: 5279 a Zmeny a doplnky Odborného zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-Zanatski dom-UMTS NSU-217, ktoré vypracovala Akreditované laboratórium Konsing z Belehradu. Základná stanica mobilnej telefónie NS-Zanatski dom-UMTS NSU-217, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky pre rozsah UMTS. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

6 /4685/ 6. 2. 2016

i h u m -

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2063_02 NS_Novi_Sad_ Alekse Šantića, v Ul. Aleksu Šantića č. 14, na katastrálnej parcele číslo 1268, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2059_01 NS_Novi_ Sad_Futoška, v Ul. Augusta Cesarca č. 18, na katastrálnej parcele číslo 317/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej

telefónie NS2028_01 NS_Novi_Sad_Hotel_Putnik, Ul. Ilije Ognjanovića č. 24, na katastrálnej parcele číslo 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Satelit-NS71/NSU71 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Satelit-NS71/NSU71, Ul. futoški put č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7855/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. januára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1015/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Satelit-NS71/NSU71, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS-Satelit-NS71/ NSU71, Ul. futoški put č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7855/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Satelit-NS71/NSU71, Ul. futoški put č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7855/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Satelit-NS71/NSU71, Ul. futoški put č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7855/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základnej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM900 a UMTS, ktorá bude pozostávať z dvoch panelových antén po úseku pre obe sústavy, a to po jedna anténa typu APX-906516L pre sústavu GSM900 a po jedna anténa typu K742214 pre sústavu UMTS. Pre sústavu GSM900 antény budú usmernené s azimutmi 99 ° (úsek 1), 201 ° (úsek 2) a 330 ° (úsek 3) a pre sústavu UMTS s azimutmi 97 ° (úsek 1), 201 ° (úsek 2) a 327 ° (úsek 3). Plánovaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM900 je 4 + 4 + 4 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Gavrila Principa. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Nositeľ projektu doručil Zmluvu o prenájme nehnuteľnosti evidovanú v Podniku pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., číslo: 86851/1 z 3. septembra 2004, uzavretú medzi Verejným podnikom PTT doprava Srbsko a Podnikom pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., ako i Rozhodnutie vydané zo strany Ministerstva životného prostredia, baníctva a územného plánovania, číslo: 35-00-00469/2011-07 zo 14. septembra 2011, ktorým sa povoľujú investorovi Podniku pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., Belehrad, Takovská č. 2, práce vykonané na postavovaní a používanie základnej rozhlasovej stanice NS Satelit-NS71. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-Satelit-NS71/NSU71, projekt číslo: 5270 a Zmeny a doplnky Odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie č. 5270 NS-Satelit-NS71/NSU71 z decembra 2015, ktoré vypracovalo akreditované laboratórium KONSING z Belehradu. Základná stanica mobilnej telefónie NS-Satelit-NS71/NSU71 má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky úseky a pre všetky rozsahy (GSM900 a UMTS). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Oznamy SPOMIENKA

SAMUEL BOLDOCKÝ 25. 4. 1943 – 25. 4. 2015

Často si na Teba spomínam. Miroslav Macháč

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

našej susede

PAVLOM VRBOVSKÝM

sestra Mária Melegová s rodinou

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2079_01 NS_Novi_Sad_Limanska_pijaca, v Ul. Šekspirova č. 9, na katastrálnej parcele číslo 3922/11, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., v Belehrade, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2070_01 NS_Novi_ Sad_Temerinska, v Ulici Karađorđeva 29, na katastrálnych parcelách čísla 4422 a 4423, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

• OZNAMY •

rod. Medovarskej 13. 1. 1951 – 24. 1. 2016 z Kulpína

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2072_01 NS_Novi_ Sad_Rumenačka, Ulica Pariske komune č. 27, na katastrálnej parcele číslo 4945, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

MÁRII VIDOVEJ

1945 – 2016 z Petrovca

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

POSLEDNÝ POZDRAV

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Futoška kasarna, Ul. futocká č. 52, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10373/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

S láskou a úctou si na Teba budú navždy spomínať susedovci: Chalupkovci st., Vidovci, Karmanovci, Chalupkovci ml., Šimovci, Koruniakovci a Lomianskovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. februára 2016 uplynie rok, čo nás navždy opustil náš drahý otec a starý otec

MICHAL ŠKURÁŇ

23. 7. 1928 – 4. 2. 2015 – 2016 z Kysáča

Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy zostane v našich srdciach. S láskou a úctou si na Teba spomína dcéra Mária Agárska s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo už dvadsať rokov, čo nás navždy opustili

ONDREJ IVIČIAK

1930 – 1996 – 2016

ZUZANA IVIČIAKOVÁ

rod. Fejdiová 1906 – 1996 – 2016

z Báčskeho Petrovca Tichú a trvalú spomienku si na svojho otca a mamičku zachováva syn a vnuk Ondrej so svojou rodinou 6 /4685/ 6. 2. 2016

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA so starou mamou

ANNOU ŽIVOJNOVOVOU

hlasludu.info www.hl.rs

rod. Beškovou 1. 2. 1955 – 31. 12. 2015 z Padiny

Bolesťou unavená si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a pokojný spánok Ti priať.

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 31. decembra 2015 zhaslo srdce a 1. februára 2016 uplynul ťažký mesiac, keď sme mali spolu osláviť 61. narodeniny mojej milovanej manželky

ANNY ŽIVOJNOVOVEJ

rod. Beškovej 1. 2. 1955 – 31. 12. 2015 z Padiny

Vnúčatá Miroslav a Darinka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželkou, mamou a starkou

MÁRIOU VIDOVOU rod. Medovarskou 13. 1. 1951 – 24. 1. 2016 z Kulpína

Cestou života mala si ešte s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. S láskou si na Teba budú spomínať a nikdy na Teba nezabudnú manžel Pavel a dcéry Anna s rodinou a Zdenka

Ja teraz sám, manželka moja milá, v bolestiach nažívam a každý deň slzami zalievam, že si ma Ty navždy opustila. Odišla hlava starostlivá, ktorú nenahradí žiadna iná. Krutý osud nevráti už to, čo vzal, zostali mi len spomienky a žiaľ. Smutný je teraz náš dom, prázdno je v ňom, len cestička k hrobu zostala von.

Tvoj manžel Juraj

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 31. decembra 2015 ma navždy opustila moja milovaná matka

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli dva smutné roky, čo nás navždy opustila naša matka, svokra a starká

EVA VALENTOVÁ-KOVÁČOVÁ 21. 11. 1955 – 30. 1. 2014 – 2016 z Padiny

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo vzal. Zostali len spomienky a žiaľ. Navždy zostaneš v našich srdciach. Dcéra Anna s manželom Jánom a deťmi Jankom so snúbenicou Paulínou a Ivankou a dcéra Mariena s manželom Jánom a deťmi Janou, Jankom a Mariánom

ANNA ŽIVOJNOVOVÁ

rod. Bešková 1. 2. 1955 – 31. 12. 2015 z Padiny Už nie si s nami, ale Tvoj duch, energia a všetko to, čomu si nás naučila a dávala nám, zostáva navždy. Sme hrdí, že sme Ťa mali. Budeš žiť večne v našich srdciach.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Syn Michal Brezina s manželkou Zuzanou

• OZNAMY •

SPOMIENKA

na manžela, otca a starkého

Dňa 8. februára 2016 uplynul rok, čo do večnosti odišla

PAVLA ŠIMU

MARKA RAUZOVÁ

30. 6. 1942 – 7. 2. 2015 – 7. 2. 2016 z Kulpína

17. 4. 1958 – 8. 2. 2015 – 8. 2. 2016 zo Silbaša

Odišiel si tíško ako deň, no v našich srdciach zostáva spomienka len.

Ten večný pokoj Ti prajem a krásne spomienky na Teba si zachovávam.

Zarmútení: manželka Vera, syn Pavel a dcéra Marína s rodinami

Zarmútený manžel

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

MÁRIOU BABINCOVOU rod. Farkašovou 18. 8. 1934 – 27. 1. 2016 z Kovačice

Ako tíško si žila, tak tíško si nás opustila. V žiali, smútku a bolesti nech Ti Pán Boh dá večnej milosti. Tvoji: dcéra Katarína Bolerácová s manželom Adamom, syn Martin Babinec s manželkou Ljiljanou, vnúčatá Adamko, Janko, Vladko a Ljiljana a pravnúčatá Miloslav, Miroslav a Janko

• OZNAMY •

6 /4685/ 6. 2. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 5. februára 19.30 Zostrih piesní rokovej skupiny Echo (záznam z Dotykov) 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň 21.00 Kumštáreň Nedeľa 7. februára 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 9. februára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre penzistov Sobota 9.25 Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Repríza Palety Utorok 16.10 Repríza Palety 17.00 Repríza Dúhovky

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV Týždeň – uvedené budú príspevky o Národnom kalendári na rok 2016, o ukážkovej hodine a futbalovom zápase rodičov s deťmi a o poľnohospodárstve. Dúhovka – pod názvom Jej Výsosť sedliacka pec pozornosť sa venuje účelu sedliackej pece, ktorú voľakedy mala takmer každá domácnosť. Vysielanie pre penzistov – vo vysielaní bude predstavená Mária Mocková z Petrovca, ktorá bola bezmála 40 rokov kuchárkou na svadbách. Pri tejto príležitosti poskytne recept na prípravu svadobnej kapusty. Bude tu i záber z aradáčskej tortiády a na záver sa Vera Činčuráková z Nového Sadu pochváli vzácnou zbierkou servítok a pohľadníc.

www.hl.rs

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 5. februára – Detonátor Sobota 6. februára – Divoká noc Pondelok 8. februára – Počiatok Utorok 9. februára – Divoká noc Streda 10. februára – Krvavý diamant Štvrtok 11. februára – Barbarossa – Krutý dobyvateľ 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 7. februára 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Asterix a Olympijské hry 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Ján Brna, riaditeľ ZŠ Jána Čajaka v Petrovci, informuje o vynovených učebniach

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 7. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Príspevky z archívu TVOK Utorok 9. februára 16.00 Výstava obrazov mamy Zuzany a Zuzky Medveďovej v Kovačici Matičná zábava Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 12. februára 16.00 Slovenský film: Statkyzmätky Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 6 Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko spisovateľa, literárneho historika a esejistu (1892 – 1955).

autorka: ANNA 1. časť spoločenstvo ázijský BIČIA- tajničky živočíchov nomád ROVÁ

vpíšte spravilo písmeno s mäkčeňom peknota TAB

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. krabička Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. výrobky

akty

Ružomberok

určené na predaj

vojenská jednotka

písomne vypracovaný návrh neobutá na druhý raz

fórum (množ. gen.) druh koláča (srb.) mláďa kury

ad notam

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 7. februára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 10. februára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

súčiastka na spájanie kov. dielov

dusík

herec Kojo

HL ĽU AS DU

RÁDIO STARÁ PAZOVA

boli 4

automobil

uši!

kompa (srb.)

preteká pošta telefón telegraf

Rumunsko

síra

smútok (básnicky)

epocha

2. časť tajničky TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

spojka

ž. meno

lutécium

najmenšia časť chem. prvku

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 5 VODOROVNE: Jahorina, áno, O, AP, novo, ave, nocoval, vyrobilo, yme, I, Iv, d, nn, sťa, ooi, masť, Brezina, yg, R, e, A, lámal, id, anekdota TAJNIČKA: JÁN BREZINA

vysádzal dlhá samohl.

duté valcovité teleso Sriemska Mitrovica

tri samohlásky

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 3 z čísla 3 Hlasu ľudu zo 16. januára 2016 bolo: JANKO SILAN. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA SPIŠIAKOVÁ, Ul. Jánošíkova č. 125, 26 000 PANČEVO – VOJLOVICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

6 /4685/ 6. 2. 2016

Šport NA IHRISKU V KYSÁČI TRI UDALOSTI

Z blyštiacej sa sály na trávnik Pavel Pálik

osledný víkend v januári 2016 Kysáčania budú iste dlho pamätať. V sobotu po viac ako troch týždňoch skončili renovovanie a adaptáciu spoločenského domu na ihrisku FK Tatra. Kysáčske penzistky dôkladne upratali nové miestnosti. Spolu s chlapmi z vedenia postavili nové stoličky (130 kusov), stoly, a tak krásne upravili zasadaciu sieň, reštauráciu, kanceláriu a sanitárne zariadenie, že sa všetko len tak blyšťalo a na tváre účastníkov akcie úsmevy vymámilo. Celý večer občania Kysáča si chodili pozrieť, „čo tí tam na ihrisku“ uprostred zimy urobili. A keď videli, srdečne pochválili, lebo si to usilovné ruky všetkých, čo tam pracovali, zaslúžili. Už v nedeľu ráno o 10. hodine v novej sieni za prítomnosti viac ako 50 členov bola výročná pracovná konferencia FK Tatra, ktorú úspešne viedol predseda Miroslav Folkman. Konštatoval, že na trávniku hráči v jarnej časti pre neskúsenosť nedokázali zaznamenať dobré výsledky, obsadili

údržbu ihriska a ešte lepšie pracovať s pioniermi. Vo FK Tatra sa pokúsia hrať krajší futbal, prilákať väčší počet divákov na zápasy, ale aj návštevníkov reštaurácie, aby si tak klub zvýšil vlastné príjmy. V nedeľu popoludní o 14. hodi-

oblastnej ligy. To neznamená, že Zdôraznil však, že im pomohlo aj mladí futbalisti nebudú mať šancu. predchádzajúce vedenie. Vedenie klubu minulý utorok malo s nimi o tom rozhovor a všetci sľúbili, že vydržia. Vo FK Tatra finančne hospodárili veľmi dobre, rok skončili so suficitom v sume pol milióna dinárov, a to vďaka sponzorom a Mestu Nový Sad, ale tie už strovili na rekonštrukciu a adaptáciu. V júni dôkladne adaptovali šatne vďaka pomoci AP Vojvodiny v sume milión dinárov, zakúpili aj Futbalisti Kysáčanov na prvom tréningu dva bojlery, čo zane začali prípravy futbalistov bezpečil Klub poľna jarnú časť majstrovstiev. nohospodárov v Najprv v novej sieni bolo krátKysáči. ke zasadnutie, na ktorom sa Technický vehráčom prihovoril športový dúci Michal Kohút riaditeľ Alexander Stepanov, podal správu o predseda Miroslav Folkman a jesennom úspeniektorí členovia vedenia. Pochu. Z dvanástich tom sa 20 hráčov presťahovalo zápasov Tatry vyna trávnik, kde pod vedením hrala 9, dva hrala trénera Jovu Ninkovića dve nerozhodne a jeden prehrala za Účastníci výročnej konferencie podporili futbalistov mužstvá zohrali zápas. Aj keď mrholilo, prvý tréning sledovazeleným stolom a vedenie Tatry lo asi 30 divákov. Prvý prípravvlastnou vinou. Útočníci vsietili 62 gólov, obrana Plánov na tento rok je veľa. Hlav- ný zápas Tatra zohrá už v nedeľu inkasovala 13. Najviac gólov dal ným cieľom je získať prvé miesto 7. februára 2016 o 14. hodine v a postúpiť! Ďalej plánujú opraviť Kysáči s mužstvom Fruškogorac tribúnu, ktorá vlani zhorela, zlepšiť zo Sriemskej Kamenice.

PRÍPRAVY SA ZAČALI AJ VO VRBARE

Plánujú aj posily S. Medveď Kysáčske penzistky upratujú vynovenú miestnosť FK Tatra

posledné 16. miesto a zostúpili do Mestskej ligy Nový Sad, ale v klube aspoň dali šancu všetkým mladým domácim hráčom. Tí, čo sa dokázali, sú teraz medzi kandidátmi na prvú jedenástku, a tí, čo sa pokúsili podmieňovať, zmizli. V jeseň mužstvo Tatry posilnili, zvýšila sa konkurencia, a to prinieslo aj výsledok. Tatra zimuje na prvom mieste. V zime prišli ešte štyria noví hráči, lebo Kysáčanov na jar očakáva ťažký boj o prvé miesto a postup do Novosadskej

www.hl.rs

Zorzić (18), potom Grijak (14)… Prácu s mladšími kategóriami ocenili ako dobrú, ale všetci súhlasili, že treba vynaložiť ešte viac úsilia na tom pláne. Dnes Tatra má kohútiky, mladších a starších pionierov, dorastencov, seniorov a veteránov. Na schôdzi zdôraznili, že bez pomoci dediny, sponzorov, AP Vojvodiny a Mesta Nový Sad ich činnosť nebude možné vyfinancovať. V diskusii pochválili minuloročnú činnosť vedenia a predseda Folkman sľúbil, že tak budú aj pokračovať.

Informačno-politický týždenník

utbalisti petrovskej Mladosti pod vedením trénera Mirka Jovanovića v utorok 26. januára 2016 odštartovali zimné prípravy pre jarnú časť súťaže v Oblastnej lige Územného futbalového zväzu Nový Sad. Ak to poveternostné podmienky dovolia, súťaž sa začne 13. marca. Petrovčania sa budú pripravovať hlavne na pomocnom ihrisku vo Vrbare, ako aj v jednej z troch telocviční petrovských škôl. Očakávajú sa určité posily hráčskeho kádra, ale o tom nám v klube zatiaľ nechceli hovoriť. Naplánované je aj viacero priateľských zápasov.

Zostáva vo Vrbare: Mirko Jovanović, tréner petrovskej Mladosti

Mladosť v prípravnom období určite bude hrať aj s kysáčskou Tatrou. Foto: J. P. • ŠPORT •

V PIVNICI VYNOVUJÚ IHRISKO A OBJEKTY SLÁVIE

Lepšie podmienky pre hráčov a divákov Ján Šuster

Slávia správy podá

a ihrisku V nedeľu 7. februára 2016 o 10. hodine v miestSlávie je čas nostiach na ihrisku v Pivnici bude riadne výročné pokoja, ale v zhromaždenie FK Slávia. Vedenie Pivničanov miestnostiach bolo pozýva členov klubu, futbalistov a fanúšikov, rušno, lebo ich aby prišli počuť správy o vlaňajšej činnosti a členovia vedenia, podporiť prácu v tomto roku. hráči a najvernejší fanúšikovia upraNedávno Pivnicu zasiahol silný vovali. Za necelé štyri dni ofarbili a vylíčili veľkú miestnosť, zreno- vietor, ktorý zbúral strechy z kabín vovali šenk, takže sa tam teraz náhradníkov tak pre domácich, príjemnejšie budú cítiť futbalisti, ako aj hostí, ale nie aj z tej, kde ale aj fanúšikovia, ktorí chodia na sedí delegát na zápase!? Ostatné zápasy. Všetko to Pivničania urobili objekty na štadióne Slávie zostali nepoškodené. svojpomocne.

Stoličky pre divákov a rovnejší trávnik pre hráčov

Vietor zbúral strechy z kabín…

Farbili a líčili miestnosť: Vlastimír Nímet a Ján Baďura (hore zľava), Dalibor Milec, Manojlo Đorđević a Ján Brňa (dolu zľava)

Vlani na časti tribúny nainštalovali sedadlá – drevené stoličky z kinosály. Vedenie Slávie taktiež v minulom roku postavilo betón vôkol ihriska šírky 10 cm a do hĺbky

50 cm, aby na trávnik nemohli preniknúť krtice. Prinieslo to už prvé výsledky, lebo na hracej ploche nevidieť krtičie kopce, preto je plocha rovnejšia a lepšia pre hru.

ZAČIATOK PRÍPRAV KOVAČICKEJ SLÁVIE

Postupne do tréningových koľají Ján Špringeľ

utbalový klub kovačickej Slávie začal 2. februára 2016 so zimnou prípravou na ligovú jar v Banátskej lige. Do bežných tréningových koľají sa dostávajú slávisti postupne. Dvadsiatka hráčov vlaňajšieho majstra Prvej juhobanátskej ligy prvý týždeň drie na kondičke v telocvični Gymnázia Mihajla Pupina. Zverenci Zlatka Mršulova sa chcú dostať na konci šampionátu ostošesť medzi šesť najlepších klubov Banátu. Jeseň začali výborne: po siedmom kole boli na tretej • ŠPORT •

priečke, na konci prvej časti sú na deviatom mieste. Vedenie klubu v čele s predsedom Stanislavom Suchánekom zverejnilo aj program prípravných zápasov: 14. februára s Jugoslavijou v Jabuke, 21. februára s Dolinou v Padine, 28. februára s Vojvodinou v Crepaji a 6. marca s Kozarou v Banátskom Velikom Sele. Prvýkrát pred fanúšikmi v Kovačici v tomto roku Slávia bude hrať 13. marca v prvom jarnom kole a súperom jej bude Vršac United. Slávia má o šesť bodov viac od spomenutého súpera, ktorý je na poslednom 16. mieste.

Mužstvo Slávie pred pohárovým zápasom v Kovačici s padinskou Dolinou 6 /4685/ 6. 2. 2016

Šport STRETNUTIE STK SPIN A SELENČANOV V NOVOM SADE

Šport a kamarátenie Juraj Berédi

v súbojoch snažili zahrať najlepšie ako vedia. Na výsledkoch zápasov vôbec nezáležalo ani domácim, ani hosťom, aj keď sa Selenčania snažili byť dôstojným súperom. Proti takej stolnotenisovej sile, ako sú európski majstri a vicemajstri z posledných Majstrovstiev Európy v Dánsku: Borislava Perićová-Rankovićová (najlepšia svetová hráčka v roku 2015), Nada Matićová, Mitar

stredu 27. januára 2016 v Športovo-podnikateľskom stredisku Vojvodina v Novom Sade sa stretli v odvetnom zápase členovia STK Spin z Nového Sadu a Selenčania, ktorým učaril stolný tenis. V STK Spin hrajú stolný tenis osoby s Spoločná fotka stolných tenistov STK Spin a Selenčanov pred invaliditou. Stretnutie je pokračozápasom vaním začatej úspešnej spolupráce kých účastníkov teraz Selenčania sa predstavili v zložení: z minulých rokov. Na poprichystali hostia zo Michal Vrabčeniak, Jozef Trusina slednom stretnutí v NoSelenče. Tejto peknej starší a mladší, Fero Čapanda, Ján vom Sade (v roku 2014) sa športovej družbe po- Kočonda a Ján Mandáč. Majiteľ dohovorili, že odvetné kazornosť venovali aj podniku na výrobu metiel As Jomarátenie bude v Selenči, slovenské médiá, a to zef Slonka, ktorý je tiež členom ale z technických príčin sa RTV Vojvodina, Rádio tejto družiny, zabezpečil tričká stolní tenisti predsa znova Nový Sad a Hlas ľudu. pre Selenčanov. STK Spin hral stretli v Novom Sade. Tieto Pre Selenčanov je v zložení: Paja Vukadinov, Zvonko zápasy stolných tenistov sa zaujímavé, že im ne- Sosa, Dragan Bunčić, Miki Čović, uskutočňujú vďaka selenčubúda športového Dragan Vajagić, Mitar Palikuća, skému rodákovi Zlatkovi ducha a dobrá vôľa Miroslav Homa, Nada Matićová, Keslerovi, dobre známemu aj napriek pokročilé- Borislava Perićová- Rankovićová paraolympijskému špormu veku hráčov. Práve a Zoran Matić. tovcovi tak doma, ako aj naopak, stále viac sa Všetci účastníci sú presvedčení v zahraničí, viacnásobné- Z duelu Miroslava Homu (vo vozíku) a Jána Mandáča snažia pretrvať v prvom a zároveň sľubujú, že spolupráca mu šampiónovi Európy, sveta a olympijskému víťazovi. Zlat- Palikuća, ale aj ostatní členovia rade ako dobrí kamaráti a športov- aj naďalej bude pokračovať v proko je toho času šéftréner paraolym- STK Spin, ktorí sú reprezentanti ci, ktorým učarila celuloidová lop- spech športu, zdravého života pijskej reprezentácie Srbska. Tím Srbska, Selenčania mohli byť iba tička. Darí sa im dokonca prilákať a kamarátenia, len aby zdravie Selenčanov tvoria poľnohospodári, dôstojní sparingoví hráči. Dô- aj nových členov do svojich radov. slúžilo.

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Druhý úspech STK SPIN SREM – STK MLADOSŤ 2 : 4

Samuel Medveď

A Viacnásobné medailistky našej krajiny: Nada Matićová a Borislava Perićová-Rankovićová (zľava)

remeselníci, podnikatelia, ktorí si napriek každodenným povinnostiam nájdu času pre svoj koníček, stolný tenis. Stretnutie športovcov sa začalo priateľským pozdravom a spoločným fotografovaním účastníkov. Po rozdelení do skupín začali súboje. Celuloidové loptičky leteli na všetky strany, kým sa športovci

www.hl.rs

raz bol na upevnení a prehĺbení priateľských vzťahov, ktoré pretrvávajú medzi týmito športovcami. Bol to príjemne a užitočne strávený podvečer v športovej a nadovšetko priateľskej atmosfére, z ktorej všetci účastníci majú pôžitok a skvelý zážitok. Stretnutie sa skončilo spoločným posedením a priatelením. Pohostenie pre všet-

Informačno-politický týždenník

j v druhom zápase v pokračovaní jarnej časti súťaže v Prvej vojvodinskej lige petrovskí stolní tenisti vyhrali v neľahkom stretnutí v Sriemskej Mitrovici. Kapitánovi Pavlovi Turanovi sa znovu, ako aj minulú nedeľu, podarilo vyhrať všetky súboje, a tak sa rozhodujúco pričinil o víťazstvo. Na rozdiel od neho Miroslavovi Lomenovi sa nedarilo a Pavel Bažík bol presvedčivý s domácim Vuletićom. Výsledky: Čupić – Turan 0 : 3, Simovljević – Lomen 3 : 2, Vuletić – Bažík 0 : 3, štvorhra Čupić / Simovljević – Turan / Lomen 0 : 3, Čupić – Lomen 3 : 1, Vuletić – Turan 0 : 3.

Presvedčivo: Pavel Bažík (STK Mladosť)

V nedeľu Petrovčania budú hrať doma s Partizanom zo Šídu. Snímka: J. Pucovský • ŠPORT •

NAJLEPŠÍ ŠPORTOVCI OBCE KOVAČICA 2015

Osem trofejí pre Kovačicu, štyri pre Padinu Ján Špringeľ

„V

tomto roku Obec Kovačica vyčlení z rozpočtu pre financovanie klubov a rozvoj športu 14,31 milióna dinárov, vlani sa dostalo športovcom 10 miliónov dinárov,“ povedal Ján Husárik, predseda Obce Kovačica, na slávnostnom vyhlásení najlepších športovcov za minulý rok.

Karatistka Anđelija Lakičinová

Ljubomir Milošev (člen Obecnej rady, poverený pre šport), Ján Cicka (predseda Športového zväzu Obce Kovačica) a Vasile Stoja (tajomník ŠZO Kovačica)

Ocenenie pre Kolkársky klub Slávia prevzala kolkárska a futbalová legenda Pavel Bíreš

Predseda Obce Kovačica Ján Husárik Aj vlani dominovala stolnotenisová Unirea. Dokopy si Uzdinčania odniesli 13 cien. Piatykrát si cenu za najlepšiu športovkyňu prebrala Izabela Lupulescuová, najúspešnejšia juniorka. Najlepším športovcom a najúspešnejším seniorom je Michal Šuľa z Kovačice. Člen tamojšieho čerstvého AK Maratonko absolvoval v minulom roku 11 polmaratónov, 10 maratónov, 9 ultramaratónov a 25 ďalších bežeckých tratí menších úsekov,

Bežec a športovec roka Michal Šuľa • ŠPORT •

Karatista Kristián Slivka najčastejšie ako víťaz. V kategórií najmladších zabodovali tak Kovačičania, ako aj Padinčania: ceny si do Padiny odniesli talentovaná stolná te-

Športovkyňa roka Izabela Lupulescuová

Stolná tenistka Jana Havelová

Kolkár Željko Garafiát nistka Jana Havelová a karatista Kristián Slivka, kým v osade insity ocenenia medzi športovými nádejami zostali u tenistu Stefana Mršulova a karatistky Anđelije Lakičinovej. Medzi mládežníkmi cenu získal Dejan Krkljuš, ktorý súťaží pre Karate klub Kovačica, kým u juniorov bol jednoznačne najlepší kolkár padinskej Doliny Željko Garafiát, reprezentant Srbska. Postupom do vyšších súťaží si v triede seniorských mužstiev ceny zaslúžili slávisti – futbalisti a karatisti. Zaslúžilým športovcom je šachis-

Cenu pre FK Slávia prevzal tajomník Jaroslav Žolnaj

Karatista Dejan Krkljuš ta Božidar Kračunov z Kovačice a piaty raz si ocenenie v druhu najlepšia škola zaslúžila ZŠ maršala Tita z Padiny.

6 /4685/ 6. 2. 2016

Šport SNEMOVALO ZDRUŽENIE ŠPORTOVÝCH RYBÁROV KARAS

a súťaž v love dravých rýb. Podľa finančnej správy, ktorú podal pokladník združenia Rastislav Grňa, k dispozícii mali takmer 300-tisíc dinárov, z čoho trištvrte bola subvencia obce na riadnu a ekologickú činnosť, ktoré strovili takmer v úplnosti na svoju základnú činnosť – športový rybolov. O tom, že všetko v pokladnici bolo podľa platných predpisov, dosvedčil Jaroslav Čiep školy. V škole najprv zdo- v mene Dozornej rady i jej predseda lali teoretickú a na kanáli Branislav Struhár. eď sme vstúpili do neskôr aj praktickú časť Keď ide o aktuálny rok, aktivity a fisiene Klubu poľnochytania rýb a neraz sa nancie združenia plánujú podobne hospodárov v sospolu i so staršími členmi ako v minulom roku, aj keď peniaze botu 30. januára 2016, zúčastnili pracovných ak- z lokálneho rozpočtu odteraz nebukde sa malo uskutočniť cií, kde upravovali okolie dú dostávať priamo, ale prostredriadne výročné zhromažrybárskej chatky a nábre- níctvom novozaloženého Športodenie Združenia šporžia kanála. Tí starší okrem vého zväzu Obce Báčsky Petrovec. tových rybárov Karas pravidelnej údržby okolia Po schválení predostretých správ z Báčskeho Petrovca, súťažiacej dráhy prekryli a plánov prítomní rybári si určili, že privítali nás nielen ryaj strechu svojho stánku. aj v roku 2016, keď oslávia 60 rokov bári, ale aj stôl plný poDospelí, ale aj rybár- pôsobenia svojho združenia, členský hárov a medailí. Tie pre sky dorast Petrovčanov poplatok zostane 500 dinárov. svoj klub na početných Predseda ZŠR Karas Samuel Kondač a pokladník sa počas celého roka zúV závere zasadnutia bolo počuť aj súťažiach zabezpečili Rastislav Grňa častňovali na početných ponosy rybárov, že vlani takmer tri pionieri, dorastenci, ale pretekoch v love rýb, v po- mesiace nebolo možné loviť ryby na aj seniori pri zmeriavaní síl a rybár- 14 rokov, teda úhrnne ich bolo 153. kanáli pre hustú skych zručností s kolegami z bližšieho Vlani v Petrovci predali 70 rybárskych „kašiku“ (rozpovolení za 6 000 dinárov, 33 povoa ďalšieho okolia. kvitnutá tráva Po ročnej prestávke karasovci lení za 3 000 a sedem povolení pre v úplnosti zahalila vodu) a že je aktuálny tender pre správu kanálu a nateraz sa povolenia na tento rok nepredávajú. Predpokladá sa, že ich bude predávať nový správca vôd. Časť súťažiacich rybárov z Petrovca so získanými Niektorí sa sťatrofejami a medailami v roku 2015 žovali, že Petrovec nemá Rybári v zime zasadajú v Klube poľnohospodárov v Petrovci hárových súťažiach a vo Vojvodinskej funkčný rybník. Na záver karasovcom lige vo všetkých troch kategóriách. zablahoželali aj obecní a miestni zase bilancovali. V kratšej správe invalidov za 100 dinárov. Tak ako sa Združenie rybárov sa pravidelne zástupcovia Pavel Marčok a Ján o činnosti petrovských rybárov sa v tom zachodili v minulých rokoch, zúčastňuje na Dni Petrovca, Slo- Rybovič. Potom si už všetci nabepredseda Samuel Kondač zmienil o aj vlani zjari karasovci zorganizovali venských národných slávnostiach, rali z rybacej polievky, ktorú uvaril tom, že v roku 2015 združenie malo školu rybolovu, ktorej sa zúčastni- organizuje súťaž o zlatý kotlík, uspo- Vladimír Dudáš spolu s Ondrejom 117 dospelých členov a 36 členov do lo 36 žiakov petrovskej základnej riadalo tri kolá Carp Cupu, Fider Cup Melichom.

Šesťdesiat rokov športového rybolovu v Petrovci

BEZ PODPORY, ALE S CHUŤOU

Trénujú a čakajú! Juraj Pucovský

ladí lalitskí hráči, ktorých zoskupil tréner Stevan Erdeljan, pokračujú tam, kde v jeseň zastali. Dva prvé tréningy uskutočnili vo štvrtok a piatok minulého týždňa v telocvični Základnej školy Nestora

www.hl.rs

Žučného a v sobotu 30. januára 2016 v priam jarnom počasí na ihrisku Panónie 22 futbalistov zohralo medzi sebou tréningový zápas, ktorý sa skončil výhrou 3 : 2 béčka nad áčkom. PANÓNIA A: Hrnčiar, A. Obradov, S. Dobrić, A. Popović, Lj. Dobrić, Stolić, Juraj Turčan, Virijević, D.

Informačno-politický týždenník

Krivokuća, Janko Turčan, Šipka PANÓNIA B: Pavlíni, Erdelyi, Ďurčiansky, M. Stojanović, Lazić, Erdeljan, Leđenac, Stoisavljević, M. Obradov, Šinkarčuk, Brkin Laliťania budú v tréningoch pokračovať napriek tomu, že seniorské mužstvo Panónie v roku 2015 nehralo majstrovské zápasy v Medziobecnej lige Sombor. Nikto z vedenia klubu, ktorému podľa platného štatútu mandát vypršal ešte v auguste roku 2014(!?), neprejavuje žiaden záujem o tréningy a činnosť týchto mladých

chlapcov. Zároveň nič konkrétne sa nedeje ani ohľadne požiadavky tretiny členov z decembra 2015 o usporiadanie schôdze Zhromaždenia FK Panónia, od čoho najviac závisí ďalší osud mladých futbalových nadšencov a ich obstátie na trávniku. Chlapci trénujú aj vďaka tomu, že od jedného fanúšika dostali lopty do daru. Pritom čakajú, či im konečne niekto umožní normálnu prácu ako v iných, dobre organizovaných a podporovaných kluboch, než je to v Laliti. • ŠPORT •

Bratia Beratovci sami kupujú cvičné náradie

Kulpínske dievčatá si rady zacvičia, aby si udržali peknú postavu

BRATIA BERATOVCI Z KULPÍNA MAJÚ ZÁĽUBU V SILOVÝCH ŠPORTOCH

Šport ako terapia Katarína Gažová

o februári minulého roku bratia Petar a Miloš Beratovci otvorili v Kulpíne posilňovňu, čiže klub ťažkých atletických športov pod názvom Berat power gym. Posilňovňu navštevujú jednak športovci rozličných profilov, ako aj rekreanti rôzneho životného veku. Okrem Kulpínčanov majú aj záujemcov z Petrovca, Hložian, ale aj z Kikindy, Batajnice, Sombora... Do rozhovoru sa zapojili obaja bratia, pričom sa navzájom doplňovali. Ako ste sa rozhodli otvoriť posilňovňu vo svojej dedine? „Možno povedať, že až z nejakého vzdoru sa to stalo. Predtým sme boli členmi silových klubov v Petrovci, neskoršie sme trénovali v Novom Sade u Ervina Katonu. Všetko nám to časom zunovalo a mali sme víziu, že otvoríme klub v Kulpíne. Najprv sme si z vlastných prostriedkov kúpili niekoľko cvičebných náradí a trénovali sme doma. Neskoršie sa nám naskytla príležitosť prenajať priestory v samom centre Kulpína. Upravili sme ich za pomoci pochopenia Miestneho spoločenstva Kulpín. Aj napriek tomu, že je náradie pomerne drahé, predsa sme sporili a dokupovali stále viac elementov do posilňovne. Naším želaním je, aby aj Kulpín mal takýto objekt pre všetkých záujemcov.“ Aká je štruktúra členov posilňovne? „Cvičiť prichádzajú od tých najmladších až po najstarších. Máme deti, potom mládež a dospelých rôzneho veku. Mládež prichádza cvičiť, aby si zlepšili postavu a získali kondíciu, starší si chcú zlepšiť fyzickú zdatnosť tela a často aj zo • ŠPORT •

zdravotných dôvodov, ak majú ťažkosti s chrbticou, kolenami, krvným tlakom a podobne. Všetky spomenuté neduhy sa dajú pravidelným cvičením zmenšiť alebo celkom odstrániť. Od začiatku nám prichádzajú aj z kulpínskeho Združenia osôb s osobitnými potrebami Objatie. Ich fyzický a zdravotný stav sa odvtedy značne zlepšil. Okrem rekreantov do posilňovne prichádzajú aj športovci. Sú to futbalisti, volejbalisti, ktorí si cvičením nielen udržiavajú, ale aj

– sedem rokov. Najprv som ja ako starší začal, a potom sa po mojich stopách vybral i mladší brat Miloš. Vďaka vytrvalej, tvrdej práce dosiahli sme pozoruhodné výsledky. Som viacnásobným štátnym víťazom v powerliftingu vo svojej kategórii, viackrát som bol najsilnejším mužom Srbska na strongman súťažiach. Spolu s bratom sme účinkovali aj na svetovej súťaži roku 2012 v slovenskom Bardejove. Brat Miloš obsadil druhé a ja štvrté miesto. Získali sme

Miloš a Petar Beratovci (zľava) s množstvom pohárov, ktoré svedčia o ich úspechoch v silových športoch

zlepšujú svoju rýchlosť, obratnosť a silu. U nás cvičia aj športovci, ktorí súťažia v silových športoch, čo je aj pre nás dôležité.“ Ktorým disciplínam silových športov sa venujete a aké úspechy ste dosiahli? „Obaja sa venujeme powerliftingu a strongmanu, teda ťažkým silovým disciplínam už takých šesť

prídu do posilňovne. Plánujeme sa aj ďalej intenzívne venovať cvičeniu, prípravám na súťaže, budeme sa snažiť udržiavať doterajšie úspechy v silových športoch a pokúsime sa dostať aj na svetovú súťaž, najmä ak na to budú finančné možnosti. Mladým ľuďom odporúčame, aby sa venovali hocijakému športu, aby sa pohybovali, lebo sa v dnešnej dobe dosť sedí pri počítačoch. Cvičiť v posilňovni odporúčame

Športovci v zápale cvičenia

už hodne pohárov a posledné tri – štyri roky sme držiteľmi štátnych rekordov a majstri Srbska.“ Máte dobre vybavenú posilňovňu, čo plánujete v budúcnosti? „Postupne sme dokupovali viac a viac cvičného náradia. Pracujeme a z vlastných príjmov a členského sa snažíme ponúknuť našim členom čím viac možností, keď

mladým ľuďom už od takých 14 rokov, tak posilňovať svoje telo a udržiavať zdravie. Aj my dvaja sme začali cvičiť, lebo sme mali ťažkosti s deformáciou chrbtice. Dnes sme už v tomto športe postúpili tak, že sa stal nielen našou záľubou, ale i súčasťou našich životov. Svoju skúsenosť však chceme preniesť aj na iných.“

6 /4685/ 6. 2. 2016

Božidar Kračunov Božidar Kračunov, Ksenija Tominová a Nenad Tomin

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Šachový klub Kovačica

Michael Farkaš

Michal Farkaš

Šachový klub v Kovačici založili 15. januára roku 1932 aktivisti Kultúrno-osvetového spolku Pokrok. V roku 1939 hrali v Pokroku aj Ján Sokol a Martin Paluška. Prezradili vtedy jeden druhému, viac ostýchavo ako smelo, dvojročné zaoberanie sa maliarstvom a kreslením. Zo šachovej partie dvojice Sokol – Paluška vyklíčil zakladateľský tandem kovačického insitného umenia. Prostodušné maliarstvo urobilo z Kovačice svetovú značku. Šach bol pri jeho zrode. Do roku 1987 sa klub menoval ŠK Slávia, odvtedy ŠK Kovačica. Odkedy majú vlastné priestory v budove Miestneho spoločenstva Kovačica (od roku 2006), sú tamojší majstri 64 políčok na šachovom výslní. Vojvodinskú ligu – skupina Banát začali hrať roku 2007. Dvakrát sa prebojovali aj do finále Pohára Vojvodiny – 2008 a 2010. Za najväčší úspech považujú postup do Druhej ligy – skupina Vojvodina (postup v roku 2010, Druhú ligu hrali roku 2011). Súčasne hrajú Vojvodinskú ligu – skupina Banát. V kráľovskej hre Kovačice posledné roky panovala donedávna – dáma. Samošanka Ksenija Tominová patrí v jej ročníku (1996) medzi výkvet svetového šachu. Na Majstrovstvách Európy pre dorastenky v Subotici 2010 získala štvrté miesto (zrýchlené tempo, 60 minút). Kovačičania získali za čias veľkej Juhoslávie (krajina bola vtedy druhou šachovou veľmocou sveta, ihneď za ZSSR) cenné kovy aj na medzinárodných šachových festivaloch. Striebro majú z Puly 1986, bronzové medaily z Puly (1982, 1987), Ulcinju (1997) a Herceg Nového (1999). V rapid šachu dosiahol pekný úspech aj Janko Koreň. Mladý Kovačičan sa roku 2001 stal majstrom Slovenska vo svojej kategórii, súťaž prebiehala v Žiline. Kovačičania úspešne organizujú tri otvorené majstrovstvá (mesta a obce, v bleskovom a „obyčajnom“ šachu). Od roku 2001 volia aj najúspešnejšieho šachistu a od 2015 v osade insity pôsobí aj škola šachu. Ján Špringeľ Snímky: autor

Milan Luketa

Jano Bartoš a Pavel Krížov

Vuk Žegarac

Súdržnosť v tíme

Oslavy postupu do Druhej šachovej ligy (2010)

Janko Koreň

Jaroslav Koreň

Šachisti ŠK Kovačica Borković, Horeš a Petrák

Ušiak a Luketa na šachovom turnaji (2011)