Hlas 07 2016 by NVU Hlas ľudu

Karnevalová zábava plná života Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 13. 2. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4686/

Z obsahu

13. 2. 2016 | 7 /4686/

Uzávierka čísla: 10. 2. 2016

4 TÝŽDEŇ 5 Spresniť si priority 8 Čo trápi matice v Srbsku? 10 Priemysel idolov

11 SLOVENSKO 11

Odchod ďalšej legendy

12 ĽUDIA A UDALOSTI 12 Dilemy ohľadne záruk na vysoké úvery 16 Zlodeji zamknutí v udiarni 20 Už tradične 1 : 2

22 DETSKÝ KÚTIK

Poľnohospodári sú rozčarovaní obsahom uznesenia vlády Srbska o výške subvencií v roku 2016, ktorá je trikrát nižšia než vlani. O zníženej finančnej podpore sme sa rozprávali s Jánom Ďurčíkom, tajomníkom Združenia poľnohospodárov v Starej Pazove, ktorý patrí medzi tamojších usilovných poľnohospodárov. (s. 12) A. Lešťanová Foto: z archívu J. Ďurčíka

22 Krásne spoločné chvíle

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Zmenšené subvencie – je to úder pod pás 25 Subvencie vyplácať pre každé obrobené jutro 30 Do vášho receptára

31 KULTÚRA 32 Ďalší seminár zborového spevu 33 Takmer priekopnícka činnosť 34 Okno do petrovskej filatelie

Na Fašiangovom koncerte duchovných piesní v novosadskom chráme Božom vystúpili štyri spevácke zbory, klavírne trio a hudobné duo. Na záver koncertu zaspieval zmiešaný spevokol cirkevného zboru v Novom Sade (na snímke), ktorý je zároveň zmiešaným zborom SKC P. J. Šafárika. (s. 18) E. Šranková

37 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 48 Prišli významné posily 49 Spútaní financiami 51 Športovať sa bude...

Titulná fotografia: Anna Lešťanová

V piatok 5. februára 2016 v Galérii insitného umenia v Kovačici slávnostne otvorili výstavu dvoch svetoznámych maliarok Zuzany Chalupovej a Zuzky Medveďovej. (s. 31) A. Chalupová

Editoriál

Masky politickej súčasnosti

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Foto: Anna Lešťanová

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



Fašiangové obdobie je v kalendári presne stanovené. Ide o prechodné obdobie medzi zimou a jarou, ktoré sa začína po Troch kráľoch a končí v utorok pred Popolcovou stredou. Tohtoročné fašiangy sú teda preč.

ašiangové karnevaly a maškarné bály sa organizujú po celom svete. Či už vo forme koncertov alebo uličných sprievodov, fašiangy sú stále prítomné aj v našej krajine. V minulosti fašiangové dni boli poznačené rôznymi magicko-rituálnymi úkonmi, ktoré sa v súčasnosti strácajú, ale ich poslanie zostáva rovnaké: zabaviť sa počas zimných dní, keď vonku nieto roboty. Keďže symbolizuje veselosť, zábavu a veľké hody, toto obdobie sa kedysi vyznačovalo v oveľa väčšej miere než dnes nadmernou zábavou, počas ktorej hlavní hráči – masky, pijatika a hojnosť jedla – dokážu všetko obrátiť hore nohami. Maska sa ako primárny znak fašiangového obdobia zachovala do dnešných čias. Voľakedy sa iba muži prezliekali do masiek (teraz sa k nim pridávajú aj ženy a deti), a potom chodili po dedine, predstierajúc, že žobrú a kradnú. Robili to, čo inokedy nemohli a nesmeli: strašili malé deti, naháňali a štípali ženy. Maskovanie sa praktizuje aj v súčasnosti. V našej spoločnosti, mimo fašiangového obdobia, nadobudlo však hodnotu nadčasovosti a príznaky vtipnosti až nemorálnosti. Zmenili sa aj tí, ktorí sa maskujú. Už to nie sú „obyčajní“ ľudia, lež politici, ktorí sa maskám nevyhýbajú, práve naopak, navliekajú si ich denne. Akoby si boli vedomí toho, že masky v sebe obsahujú hlboký psychologický význam – a odkaz. Odborníci hovoria, že maska na tvári, ktorá človeka zbaví identity, oslobodzuje od konvencií. V prípade fašiangového obdobia ide o celkom sympatickú záležitosť, ale v prípade politiky ide o porúšanie konvencií, ktoré občas zabŕda aj do porúšania všeľudských morálnych hodnôt a neraz zasahuje aj do zdravého rozumu. Lenže sa zabúda, že politické masky nerobia človeka anonymným, teda nemali by nikoho chrániť pred zodpovednosťou za to, čo vykoná alebo vyhlási. V Srbsku medzi najobľúbenejšie politické masky patrí maska moralizátora oblečeného v kožuchu „nevinného” pastiera, ktorý chce opantať ovečky, čiže naivný ľud, a dostať ho do svojich rúk – líškaním, krikom, nadávkami – prostriedky sa nevyberajú. Zdá sa však, že táto maska sa o prvé miesto delí s maskou kostyméra, ktorý sa príliš často vyzlieka (!) zo zodpovednosti za vykonané alebo nevykonané kroky, ktoré zanechali negatívne následky na normálnych podmienkach života obyčajných ľudí. Ľudia sa počas fašiangového obdobia obliekali do masiek, ktoré okrem zábavného mali aj ochranný ráz. Chránili totiž pred zlom. No kto nás, obyčajných smrteľníkov, ochráni pred politickými maskami? Fašiangové masky asi nie… Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  7 /4686/ 13. 2. 2016

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



AKTUÁLNE V POLITIKE

Domy 2

Zákony pred poslancami

Michal Ďuga

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

okrajinská vláda v uplynulom období podnikla mnohé opatrenia na oživenie dedinských prostredí vo Vojvodine. Najpovšimnutejšou aktivitou bolo udeľovanie prostriedkov mladým manželským párom pre kúpu obytných domov na dedine s cieľom trvale riešiť ich problém bývania, a tým aj omladiť dediny a podnietiť príchod mladých odborníkov do dedinských prostredí. Vlani na tieto účely pokrajinská vláda vyčlenila 40 miliónov dinárov a prostredníctvom konkurzu svoj dom na dedine získalo 41 rodín a zároveň škôlky a dedinské školy vo Vojvodine sa stali bohatšie o takmer sto detí. V druhom konkurze pre kúpu domov na dedine, ktorý sa nedávno skončil, až 74 rodín z Vojvodiny získalo strechu nad hlavou. Z pokrajinského rozpočtu na tieto účely bolo vyčlenených 68 miliónov dinárov. Pri tej príležitosti predseda pokrajinskej vlády Dr. Bojan Pajtić vyhlásil, že veľkým potešením je skutočnosť, že vďaka druhému konkurzu do vojvodinských dedín pribudne až tristo obyvateľov, z ktorých je asi 150 detí. Je to veľký impulz pre rozvoj dedín, takže pokrajinská vláda bude pokračovať v programe oživenia dedín až dovtedy, kým bude o to záujem. Významným momentom programu je aj to, že mladé rodiny okrem strechy nad hlavou môžu získať aj chlieb do ruky, keďže vedľa domu majú aj záhradu, kde sa môžu zaoberať organickou poľnohospodárskou výrobou. S tým sa zhodol aj podpredseda pokrajinskej vlády Miroslav Vasin a pripomenul, že týmto programom pokrajinská vláda chce dosiahnuť tri ciele: poukázať, že vojvodinská dedina je naša prednosť a nie hendikep, potvrdiť, že je nepravdivé tvrdenie, že nikto nechce žiť na dedine, dokonca práve opak je pravdou, a o oba konkurzy bol záujem veľmi veľký a ešte asi 600 mladých rodín má záujem o kúpu domu na dedine, čo zaväzuje pokrajinskú vládu pokračovať v tomto smere a zároveň aj zveľaďovať rozvoj dediny. Po udelení zmlúv sa pred budovou pokrajinskej vlády uskutočnila dobročinná akcia – výstava psov pod názvom Aj ja chcem svoj dom. Dvadsať mladých rodín, ktorým udelili prostriedky na kúpu domu, sa rozhodlo postarať sa aj o opustené zvieratko.

www.hl.rs

j uplynulý týždeň v Srbsku poznačili zmeny alebo návrhy zmien zákonných predpisov našej krajiny, čo sa okrem iného spája so skutočnosťou, že štátnu legislatívu musíme prispôsobiť predpisom Európskej únie – ak chceme zotrvať na ceste k európskej rodine. Najväčší rozruch vo verejnosti azda vyprovokoval návrh zmien a doplnkov zákona o kultúre, ktorý sprevádzala búrlivá verejná rozprava, zvlášť od lanského leta, keď sa navrhnutý dokument dostal do parlamentnej procedúry. Táto rozprava však trvá už vyše roka, keďže sú stále aktuálne početné protesty umelcov a kultúrnych pracovníkov, ako aj apely Národnej rady pre kultúru, a to z toho dôvodu, že tvorcovia návrhu neprijali niektoré kľúčové pripomienky. Najzávažnejšie pripomienky týkajúce sa nových predpisov v oblasti kultúry sa vzťahujú na zrušenie udeľovania národných dôchodkov umelcom, ktoré v minulých rokoch často vyvolávali búrlivé reakcie vo verejnosti tak pre jednotlivcov, ktorí ich získali, ako aj pre tých, ktorí ich nezískali, ale boli navrhnutí. Podľa mnohých aktérov v oblasti kultúry „kontroverzie“ vo veci národného dôchodku z uplynulého obdobia však neboli až také rozporuplné, aby sa kvôli tomu pristúpilo k ich zrušeniu. No minister pre kultúru Ivan Tasovac je kategorický. „Uznanie za vrcholný prínos v oblasti kultúry od samotného



uvedenia vyvolávalo kontroverzie, a navrhnutými zmenami Zákona o kultúre sa predvída jeho zrušenie, lebo jeho ďalšie uplatňovanie by prinášalo dodatočnú konfúziu na poli kultúry,“ vyhlásil Tasovac pri utorkovom predstavovaní pozmeneného zákonného aktu republikovým poslancom pripomínajúc, že navrhnuté zmeny okrem toho, že boli na širokej verejnej rozprave, postúpili aj Európskej komisii, ktorá nemala žiadnu pripomienku. Parlamentný Výbor pre kultúru a informovanie neprijal zmeny uvedeného zákona, takže zatiaľ (v deň uzávierky tohto čísla novín) osud návrhu zmien a doplnkov zákona o kultúre je neistý. Pred poslancami je aj ďalší „zaujímavý“ návrh zákona, a to o verejných podnikoch, o ktorom sa v nadchádzajúcom období budú vyjadrovať v republikovom zhromaždení. Totiž vláda Srbska uplynulý víkend schválila spomínaný návrh zákona, ktorý prináša veľké zmeny a ktorý sa písal v „súrnom postupe“. Obyčajný pozorovateľ by povedal, že písanie zákonov a iných predpisov súrnym postupom nepredstavuje nič nezvyčajné v politických praktikách našej krajiny. Háčik je však v tom, že zákon o verejných podnikoch, ako aj zákon o platoch, patrí k posledným zákonom z expozé srbského premiéra Aleksandra Vučića, schválenie ktorých bolo stanovené počas prvých sto dní vlády. Akokoľvek, novinky, ktoré by tento zákon mal priniesť, sú už na prvé čítanie

zaujímavé, a uvidíme, či budú aj schválené. Schválením tohto návrhu zákona členom dozorných rád verejných podnikov sa má absolútne zakázať stranícky angažmán, kým riaditeľom verejných podnikov bude povolené, aby sa dočasne vzdali funkcie a členstva v politických stranách. V zákone sa navrhuje aj zrušenie správnych rád verejných podnikov, ktorých je v Srbsku v súčasnosti 37, čo v podstate znamená ostrejšie pravidlá hry pri voľbe a určovaní zodpovednosti riaditeľa a členov dozornej rady. Zaostrujú sa aj politické pomery v zatiaľ nevyhlásenej predvolebnej kampani, ktorá je viac než aktuálna, hoci žiadne voľby zatiaľ neboli vypísané. Určite sme aj sami boli svedkami, ako stranícki aktivisti klopú na naše dvere, žiadajúc od občanov, aby sa vyjadrili, či sa chystajú voliť a koho sa chystajú voliť. Porušujú tak nielen súkromie občanov, ale aj ich právo na slobodu politického presvedčenia. Pokrajinskému ochrancovi občanov v týchto dňoch prišlo hodne pripomienok občanov, ktorí sa sťažujú, že si stranícki aktivisti žiadajú ich osobné údaje, zvlášť ak na otázku, či budú voliť stranu aktivistov, odpovedali negatívne. „Občania nie sú povinní, aby spolupracovali vo veci uvedeného anketovania a aby sa zmieňovali o svojom straníckom presvedčení, rovnako ako nie sú povinní legitimovať sa a straníckym aktivistom poskytnúť svoje osobné údaje,“ uvádza sa v oznámení pokrajinského ochrancu občanov.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

VLADIMIR KOSTIĆ, PREDSEDA SRBSKEJ AKADÉMIE VIED A UMENÍ

Forma ponaučenia Oto Filip

– Akadémiu, v čele ktorej ste, a Univerzitu v Novom Sade by odteraz mala spájať tesnejšia, bližšia spolupráca? – Výstava o Jovanovi Cvijićovi v Novom Sade je vlastne prvým krokom v realizácii čohosi, čo sme pomenovali strategickou dohodou SANU a Novosadskej univerzity. Hlboko som presvedčený o tom, že neexistuje žiadna rieka, žiadne údolie alebo žiaden vrch, ktoré by mali rozdeľovať to trochu aka-

Informačno-politický týždenník

demických síl, ktoré existujú v Srbsku. V tom zmysle SANU ponúkne seba ako určitý druh exteritoriálneho priestoru pre všetky naše akademické inštitúcie. Aj to s cieľom pokúsiť sa naše kultúrne, naše umelecké, naše historické hodnoty identifikovať tým najlepším spôsobom. Začíname výstavou o Jovanovi Cvijićovi, ktorý bol jedným z našich najznámejších vedcov a verejných pracovníkov, keďže bol i rektorom Belehradskej univerzity a predsedom SANU. Robíme to s predsavzatím, aby sme práve to, čo podnikal ako verejný

pracovník v záujme národa, štátu a všetkých, ktorí žili na tomto území, vyzdvihli ako základ, na ktorom, v miere, v akej to bude možné, budeme zveľaďovať našu spoluprácu. Mám nádej, že už o niekoľko mesiacov budeme mať ďalšie, ešte konkrétnejšie formy spolupráce. Táto výstava je akousi formou poučenia, v akom smere by naše úsilie, aj my ako verejní pracovníci, malo pokračovať, hýbať sa. • TÝŽDEŇ •

Z ČINNOSTI VÝBORU PRE KULTÚRU NRSNM

Slovákov žijúcich v zahraničí, obec, miestne spoločenstvá...), ponúknuté žiadosti ešte rozanalyzujú a prípadne zaradia do svojich ročných plánov jednotlivé komisie VPK. S cieľom mapovať priority kultúrneho života v jednotlivých prostrediach, rozhodli Kvitovali, že obsiahla výročná sprása vycestovať aj do terénu. va (vyše 50-stranová) je pravým Riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanováodzrkadlením pôsobenia Výboru pre -Leskovac vyjadrila želanie nielen kultúru v minulom roku a že všetky zúčastňovať sa na úlohy boli splnené na všetkých ďalších zavýbornú. „Dúfam, že to sadnutiach Výboru tak bude aj tohto roku pre kultúru, ale aj a možno aj lepšie, keď vytvoriť tesnejšiu si hlavy dáme dokopy,“ spoluprácu VPK konštatoval predseda NRSNM a ÚKVS. Má VPK Ján Slávik. sa to prejaviť nielen Keď sa členovia výv spoločnej príprave boru dostali k novým siedmich podujatí s úlohám, k plánom jedosobitným význanotlivých komisií, a pomom pre vojvodintom i celého výboru ských Slovákov, ale v tomto roku, zastavil aj v systémových ich zoznam žiadostí riešeniach, napr. vo o finančnú podporu z až 20 kultúrno-ume- Medzi novými úlohami i spoločný vydavateľský plán Hlasu ľudu vypracovaní stratégie, ktorá bude leckých spolkov, Mati- a SVC, ktorý predostrel Vladimír Valentík smerovníkom v zace, miestnych matičných odborov a ďalších inštitúcií ďže ešte nevedno, ani koľko bude chovávaní a zveľaďovaní kultúrnych a organizácií. Kvitovali, že niektoré prostriedkov k dispozícii, treba byť výdobytkov vojvodinských Slovákov. spolky v požiadavkách boli nere- veľmi striedmy. Odosielateľov tých- Hovorilo sa i o potrebe a vyhliadnutí álne, akoby pochopili, že VPK má to materiálov treba upozorniť i na možnosti zamestnať v ÚKVS stáleho financovať ich celoročnú činnosť, ďalšie finančné zdroje (súbehy po- koordinátora týchto sedem tradičteda nevyvážili si potreby a neurčili krajinských sekretariátov, Úradu pre ných celomenšinových podujatí.

Spresniť si priority Anna Francistyová

o minuloročnom konštitutívnom zasadnutí a po troch telefonických zasadnutiach členovia Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny pokračovali v práci za spoločným zasadacím stolom vo štvrtok 4. februára. Venovali pozornosť výročnej správe výboru za rok 2015, ale predovšetkým plánovanej činnosti v rámci kompetencií v bežnom roku. Na zasadnutí bola i Jarmila Bohušová, členka Výkonnej rady NRSNM poverená kultúrou, a Anna Chrťanová-Leskovac, nová riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Už na začiatku schôdze sa členovia výboru zhodli kvôli spresneniu bežných aktivít a nadchádzajúcich úloh častejšie sa počas roka stretať na zasadnutiach. Aspoň tri- alebo štyrikrát ročne. Napríklad ďalšiu schôdzu si určili už o dva týždne. Ako novú úlohu si tiež vytýčili vypracovať kalendár kultúrnych podujatí Slovákov vo Vojvodine v roku 2016.

priority, niektoré žiadosti z terénu presunuli na rozoberanie iným výborom NRSNM. Povedali si, že VPK a NRSNM sa majú zaoberať kapitálnymi záležitosťami, to sú predovšetkým tých sedem festivalov s osobitným významom pre vojvodinských Slovákov, medzi prioritami tohto roku napríklad musí byť oslava 150 rokov slovenského divadla v Srbsku, a ke-

S PREDSEDNÍČKOU MSS KATARÍNOU MELEGOVOU-MELICHOVOU

Snažíme sa posilňovať národný duch A. Francistyová

25-ročnom období obnovenej Matice slovenskej v Juhoslávii, respektíve v Srbsku Katarína Melegová-Melichová ako predsedníčka, resp. štatutárna zástupkyňa pôsobí od roku 2009, teda celých šesť rokov. Na doplnenie obrazu o matičnom štvrťstoročí z predminulého čísla Hlasu ľudu ponúkame vám aj jej postrehy a postoj k včerajšku, dnešku a pohľad do zajtrajška. – Čerstvo si spomínam na deň obnovenia MSJ, to oduševnenie bolo skutočne dojímavé, až k slzám. Myslím si, že je málo takých udalostí v živote človeka, ktoré nie sú osobné, a tak sa ho dotknú... S takou vervou sa potom obnovovali aj miestne matičné odbory v jednotlivých prostrediach. Žiaľ, potom prišli roky nevídanej inflácie, vojnových udalostí, mobilizácií. Vtedy to trochu utíchlo, ale Matica bola vtedy jediná celonárodná inštitúcia, v ktorej Slováci hľadali a nachádzali oporu a • TÝŽDEŇ •

pomoc. Vtedy, vo vojnových časoch sme posielali deti na výlety na Slovensko, aby aspoň ony boli čím menej postihnuté tým nešťastím. Matica vtedy bola aj silným politickým činiteľom, pritom nemyslím straníckym. A takým aj má byť – silným politickým činiteľom v obhajobe práv, inštitúcií, kultúrneho a národnostného dedičstva Slovákov v Srbsku. Pretože to je politika, ale Matica by sa nemala dať spolitizovať niektorou politickou stranou – to je už úplne iná vec. Tak ja vidím tie začiatky. Keď ide o terajšiu situáciu, treba konštatovať, že vzhľadom na to, že už viac ako dve desaťročia žijeme v zlej ekonomickej situácii, odráža sa to aj na činnosť Matice. Nemôžeme od ľudí očakávať, že sa s takou vervou venujú matičnej práci, keď doma riešia existenčné problémy. Toho času v Matici

pomáhame vybavovať osvedčenia o zahraničných Slovákoch a kým vlani to v priemere bolo 60 – 65 žiadostí mesačne, v necelom januári toho roku ich bolo vyše 200... Najviac nás znepokojuje, že nielenže na Slovensku zostávajú mladí ľudia, ktorí tam skončili štúdiá, ale odchádzajú odtiaľto celé rodiny. Z aspektu národnostného života je to veľké ochudobnenie. Ak takéto tendencie pretrvajú, ocitneme sa v mimoriadne ťažkej situácii: bez schopných mladých ľudí, nebudeme mať divákov, čitateľov, môžeme očakávať len ďalší útlm aj v činnosti na poli národnostnom. Východisko nemôže poskytnúť žiadne združenie. Jednoducho, my žijeme v Srbsku, to je naša vlasť, a len ak sa na úrovni štátu zlepší situácia, môžeme mať nádej, že sa niektorí aj vrátia...

V tejto chvíli v Matici robíme maximum, koľko môžeme. Nemyslím si, že by sa nemohlo inak a lepšie, ale napríklad prostredníctvom projektov zabezpečujeme budúcim prvákom v slovenských triedach všetky žiacke potreby (vlani to bolo 324 kompletov, predvlani 337), pre najlepších malých recitátorov, literátov a hercov ako odmenu pobyt na Slovensku. Spolu so spolkármi si takto vlani na podujatiach v Slovenskej republike „dobilo baterky“ 184 ľudí. Zúčastňujeme sa na vedeckých konferenciách doma a v zahraničí, zintenzívnili sme spoluprácu s ďalšími maticami a národnostnými inštitúciami v Maďarsku a Rumunsku, založili sme edície, v rámci ktorých sme za uplynulých 6 rokov vydali 27 titulov. Kvôli porovnaniu: za prvých 19 rokov obnovenej Matice bolo vydaných 15 kníh. Snažíme sa na všetkých frontoch byť prítomní, posilňovať národný duch a povzbudzovať ľudí.

7 /4686/ 13. 2. 2016

Foto: z archívu KMM

Týždeň REAGOVANIE POLITICKEJ STRANY SLOVÁCI VPRED!

Kultúrnou formou dialógu poukazovať na móresy a prešľapy v NRSNM

ážená šéfredaktorka, v Hlase ľudu číslo 6 (4685) v článku O údajných šídskych 400-tisíc dinárov pre NRSNM na strane 6 a 7 musíme reagovať na nepravdivé konštatácie v článku a žiadame si nápravu. Keďže sa my zasadzujeme za objektívne informovanie, pluralitu názorov, dať šancu obom stranám, tiež v rovnakom rozsahu dostať priestor, volíme kultúrnu formu dialógu, aby sme poukázali na všetky móresy a prešľapy v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny a jej predstaviteľov, keďže je naša slovenská inštitúcia financovaná daňovými poplatníkmi, tak ako aj Hlas ľudu, a preto obe patria všetkým Slovákom. V poslednom čase sa stupňujú negatívne komentáre v Hlase ľudu na naše pôsobenie, preto musíme reagovať formou nápravy a vysvetlenia. Ako my Slováci vpred! môžeme byť vôbec zodpovední za stav Slovákov vo Vojvodine, keď nemáme ani jednu funkciu v Národnostnej rade a nemáme vplyv a nerozhodujeme ani o jednom dinári? Sme trochu prekvapení, že celá kritika novinárov je usmernená na takzvanú opozíciu, t. j. nás Slovákov vpred! Jediné, čím my disponujeme, sú argumenty a slovo – reč a aj tú sa nám snažia v poslednom čase odobrať. Predsedníčka Anna Tomanová-Makanová vedie Národnostnú radu už 13 rokov so svojou väčšinou a rozhoduje o otázkach života Slovákov v 4 oblastiach. Národnostná rada minula 36 miliónov dinárov v roku 2014 a plánovala minúť 31 miliónov v roku 2015, ako aj dávala stanoviská k súbehom na udelenie finančných prostriedkov z AP Vojvodiny. NRSNM má veľké kompetencie, kádruje a volí riaditeľov slovenských inštitúcií, schvaľuje, dáva mienky a rozhoduje. Predsa normálne je, ako v každom štáte, aby kritika novinárov išla na tých, čo majú politickú moc v rukách a rozhodujú o veľkej sume finančných prostriedkov. Do Šídu sme odcestovali práve na výzvu Svetlany Zolňanovej, lebo si

www.hl.rs

žiadala pomoc od členov Národnostnej rady (existuje nahrávka) a zaujal nás aj článok Sekera nad slovenskými triedami, podnázov článku Stop v Šíde, a preto sme si ako členovia išli preveriť informácie z pravej ruky. Ako členovia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny z listiny Slováci vpred! sme navštívili: Šíd, Báč, Laliť, Lug, Starú Pazovu, Zreňanin, Aradáč a Biele Blato. Tak sme aj informovali médiá, ktoré robili príspevky o našich návštevách a stretnutiach. Každý si to môže overiť. Aj v našich tlačových správach, ktoré zasielame médiám, sa píše, že navštevujeme Slovákov ako členovia NRSNM. To, že my nemáme žiadne funkcie v NRSNM je iná vec. Všetci ostatní sa postavili proti nám z neznámych dôvodov (asi im zavadzalo slovko vpred) a rozdelili si všetky funkcie v Národnostnej rade, vo Výkonnej rade, výboroch a komisiách medzi sebou. Ale to neznamená, že my v slovenskom parlamente nemáme 9 predstaviteľov, čiže členov NRSNM, a nemáme právo pracovať pre Slovákov. Na voľbách sme legálne a legitímne zvolení ako predstavitelia Slovákov v slovenskom parlamente, t. j. Národnostnej rady. Získali sme 30 % hlasov (9 mandátov – členov) a zastupujeme svojich voličov Slovákov. Nás môžu delegovať iba voliči, t. j. Slováci, a jedine im zodpovedáme. Od predsedníčky NRSNM povolenie nemusíme mať a ani žiadne úradné poverenie alebo povolenie nepotrebujeme. V Zákone o národnostných radách a Štatúte Národnostnej rady neexistuje zákaz členom vyvíjať a iniciovať aktivity a navštevovať slovenské inštitúcie, lokálne samosprávy, organizácie, kultúrno-umelecké spolky a zveľaďovať prácou postavenie Slovákov v Srbsku. Psou povinnosťou každého člena je ísť do terénu a zisťovať, čo najviac trápi Slovákov vo svojich dedinách. A to, že predsedníčka Anna Tomanová-Makanová je v tieni našich návštev, že mešká a následne

Informačno-politický týždenník

po nás ide do Šídu a tam, kde sme my už boli, to je jej osobný problém. No, žiaľbohu, v Národnostnej rade sa zviedlo všetko na dvíhanie rúk! Prečo sa v článku nepíše, koľko Obec Šíd poskytla financií na fungovanie SKUS Jednota v Šíde, Evanjelickej cirkvi v Šíde a SKOS Erdevík, ale sa píše o údajných 400 000 din.? Prečo predsedníčka NRSNM išla až po nás navštíviť Šíd? Prečo tabule o právach Slovákov nedelila počas 13 rokov, ale teraz pred voľbami sa spamätala? Prečo nezvolala riadne zasadnutie Národnostnej rady od 7. mája 2015 do 14. decembra 2015? Prečo? Stačí sa ona venovať problémom Slovákov, keď má 5 funkcií a o jej straníckych funkciách nech nepolitizujeme? V Zákone o národnostných radách jasne stojí, že aj slovenské politické strany majú právo zúčastňovať sa na voľbách do Národnostnej rady a účinkovať v jej práci. Tým by Ján Paul zo Slovenskej strany nemal právo ísť na žiadnu návštevu Slovákom, pokým mu predsedníčka Anna Tomanová-Makanová nedá povolenie?! A je to veru riadny nonsens a nelogickosť! Samotná predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová je v prvom rade političkou a je slovenským vrcholovým predstaviteľom Demokratickej strany. Sama povedala, že Národnostná rada funguje na princípe parlamentu, tak ako v pokrajine. Ako podpredsedníčka Zhromaždenia AP Vojvodiny a poslankyňa a ako zástankyňa a hlásateľka demokracie, mala by sa zasadzovať za demokratické hodnoty a spôsoby, akou je sloboda vyjadrovania, sloboda a objektívnosť médií, názor na iné zmýšľanie, politickú príslušnosť a vierovyznanie, voľný pohyb osôb, transparentnosť atď. Viete si predstaviť situáciu„jeden paradox“, keby ona ako podpredsedníčka Zhromaždenia AP Vojvodiny povedala opozičným poslancom, že oni nemajú právo ísť medzi svoj ľud, pokým im ona nedá súhlas alebo povolenie? A tak analogicky aj v Národnostnej

rade. Dúfam, že každý súdny človek pochopí, o akom absurde – zákaze tu hovoríme. Čudné cesty v Šíde viedli aj k zmene názoru spolkov a organizácií šídskych Slovákov, veríme, že oni nie sú na vine, ale či už zo strachu, alebo pod nátlakom návštevy predsedníčky NRSNM Anny Tomanovej-Makanovej pozmenili svoje prvotné vyjadrenie a dali inú vyhlášku pre Hlas ľudu, kde hovoria o neprimeranom predstavovaní sa členov politickej strany Slováci vpred! na čele s Pavlom Surovým, čo je úplne v rozpore s ich pôvodným vyjadrením, ktoré zverejnili na svojej stránke 12. januára o 18.40 (zasielame dôkaz do Hlasu ľudu ich prvé vyjadrenie). Citujeme vyhlášku slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Šíde: „Členovia Národnostnej rady Slovákov včera navštívili Šídsku obec. Pri návšteve obecného úradu, v Šíde sa stretli aj s predstaviteľmi Slovákov, v Slovenskej evanjelickej cirkvi.“ Z ich vyjadrenia vyplýva, že sme sa predstavili iba ako členovia Národnostnej rady a nijak inak. Slováci vpred! ako riadne zvolení členovia národnostnej menšiny majú právo chodiť a pracovať pre Slovákov. My sme zákonne zvolení ľudom a sme členovia Národnostnej rady, a preto považujeme vyjadrenie sa v kontexte o „menej“ zákonnej veci ako neprimeraný komentár. Iba národ nás môže delegovať a odvolať. Zle je, keď kritizujeme predsedníčku Annu Tomanovú-Makanovú za zlé alebo podozrivé postupy, prešľapy, hromadenie funkcií, politizáciu v Národnostnej rade, pričom na to všetko máme argumenty, a zle je, aj keď chodíme po teréne a mapujeme problémy Slovákov a nosíme dary, ktoré sme si sami zadovážili z vlastných zdrojov. S úctou Pavel Surový, člen NRSNM a predseda politickej strany Slováci vpred! (Text bez redakčných úprav, nadtitulok a titulok reagovania sú redakčné.) • TÝŽDEŇ •

VEDENIE ÚSŽZ SA STRETLO SO ZÁSTUPCAMI SLOVENSKEJ KOMUNITY V SRBSKU

Podľa hesla nie ja, ale my Oto Filip

eby dákou náhodou bolo treba urobiť hĺbkový rozbor pomerov, problémov a plánov slovenskej komunity v Srbsku, tak isto viacerých aspektov vzťahov pravlasti s dnešnou vlasťou, celkom by na to mohlo (po)stačiť viachodinové utorkové stretnutie popredných predstaviteľov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) – predsedu Dr. Jána Varša a riaditeľky odboru pre osvedčenia a právne otázky Dr. Andrey Groszovej so zástupcami slovenskej komunity v Srbsku, prebiehajúce na pôde Veľvyslanectva SR v Novom Belehrade. V prvom rade šlo o informovanie predstaviteľov našej menšiny o novej Koncepcii štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2016 – 2020, o oboznámenie sa s aktuálnymi otázkami jej života, taktiež o návštevu aktívnych slovenských stredísk v Banáte, Báčke a Srieme. Koncepciu, jej intencie, význam, trendy a zmeny dvoch základných nástrojov – dotačného systému a osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí – poprední činitelia ÚSŽZ prezentovali dôkladne aj v mnohých súvislostiach, diktovaných potrebami a reálnymi možnosťami. Peňazí neúmerne menej od nárokov a žiadostí – projektov vyše deväťsto, na vyfinancovanie ktorých by v tých najideálnejších podmienkach bolo treba zo štyri milióny eur, pričom je úradu k dispozícii necelý milión – čo, samozrejme, diktuje potrebu využívať ich čím efektívnejšie, rozvrhovať čo najrovnomernejšie, najobjektívnejšie a najcieľavedomejšie. Aj to hlavne bez výrazného ohľadu, o ktorú skupinu z troch kategórií krajanov ide: či o tú najvyspelejšiu, v ktorej je i Srbsko, spolu s viacerými inými európskymi krajinami, alebo o krajanov v Zámorí, ktorých predkovia sa zo Slovenska vysťahovali zväčša na prelome 19. a 20. storočia, alebo o migrantov novodobých, odchádzajúcich zo Slovenska do Írska, Francúzska, Anglicka, Nemecka za vidinou • TÝŽDEŇ •

Účastníci: obrazne za okrúhlym, reálne za hranatým stolom

krajšieho života. Srbsko, patriace k najviac dotovaným krajinám, to tiež pocíti. Podľa niektorých náznakov tak, že namiesto necelých 25 percent úhrnných prostriedkov, koľko získavalo počas troch rokov za nami, bude môcť počítať s približne 20 percent celkovej sumy prideľovanej úradom. Samozrejme, za predpokladu, že bude úspešne a úporne čeliť nahromadeným problémom a výzvam, vedieť stanoviť tie pravé priority, efektívne troviť prostriedky na naplnenie stanovených cieľov, týkajúcich sa zachovania a zveľaďovania slovenskosti, identity a doteraz dosiah-

prioritám, akcentovanie činnosti a podujatí vyznačujúcich sa masovou účasťou príslušníkov slovenskej komunity... Úrad je v tom ako pomoc a opora, keďže sú, ako vyzdvihol Dr. Varšo, všetci, v ktorých bije slovenské srdce, jeho deťmi. O nástroji ďalšom, osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí a konkrétnych podmienkach jeho získavania, hovorila riaditeľka príslušného odboru ÚSŽZ Dr. Andrea Groszová. Podotkla, že je pre uplynulé roky príznačný vysoký nárast žiadostí, pretrvávajúci aj v roku, ktorý sme nedávno načali: len v januári je zae-

Aj hostitelia, aj hostia stretnutia

nutého, ako aj štyroch základných oblastí, z ktorých prím musia hrať vzdelávanie a kultúra. Žiada sa teda viac toho spoločného, solidarity a spolupatričnosti s cieľom preklenúť problémy, menej trieštenia síl. Tak isto rešpektovanie systému kvót pre regióny a jednotlivé štáty, prispôsobeného stanoveným

vidovaných 260 žiadostí, z čoho až 220 zo Srbska. Zjavné je, že dôvody treba hľadať v ekonomických polohách, keďže rozhodujúca väčšina držiteľov osvedčenia prejavuje záujem zamestnať sa na Slovensku. Aspoň viacnásobne širší rozsah od toho doterajšieho by si zaslúžila konštruktívna, tolerantná, tvorivá

a konkrétna rozprava o nás dnes i zajtra. Účinkovala v nej takmer polovica z približne tridsiatich predstaviteľov menšiny. Témy pútavé, rozbory konkrétne a kritické, návrhy reálne a podnetné. Keďže bude ešte príležitostí vrátiť sa k nim, len zopár náznakov. Skloňovali sa v nich následky krízy, ktorá nás už dlho trápi, otázka možnosti získať dvojité občianstvo, príčiny rastu počtu osvedčení, otázka pomoci menším prostrediam, prezentoval sa údaj, že je šesťsto študentov od nás na slovenských vysokých školách, kým ich sedemdesiat študuje na stredných, hovorilo sa o šanciach na podporu vysokej kultúry, taktiež o konkrétnych plánoch činnosti, akcentovala nutnosť národnostne vplývať najmä na deti a mládež, hovorilo sa, čo na národnostnom pláne podnikli naše popredné inštitúcie, pripomínalo to, za čo si môžeme sami, ako aj význam niektorých jubileí, ku ktorým bezpochyby patrí i štvrť storočia obnovenia Slovenských národných slávností... Predseda úradu Dr. Varšo vo viacerých odpovediach na diskusné príspevky osobitne vyzdvihoval význam spolupráce, svornosti, efektivity, účinnej komunikácie. Medziiným ide aj o to, aby sme sa zbavovali roztrieštenosti a nezdravej rivality, ktorej je síce aj všade inde viac než dosť, zasadzovali sa o spoločné pôsobenie, nachádzanie východísk a riešení pre nie vždy ľahké situácie, problémy, výzvy a skúšky, ako aj o zastavenie trendov negatívneho vývoja. Lebo je to zodpovednosťou nás všetkých. – Osobitne by som ocenil niektoré vystúpenia: veľmi sa mi páči, že by pred tou stálou konferenciou, ktorú úrad organizuje koncom októbra, mohlo byť prediskutované, aké by mali byť priority slovenskej komunity tu v Srbskej republike a prezentované na nej. Ďalej boli tie otázky, ktoré sa týkajú osvedčenia, ktoré boli veľmi prakticky položené. Úrad robí všetko, aby si napĺňal svoje ústavné a právne poslanie. Rovnako verím, že sa podarí zharmonizovať priority vo vnútri komunity tu v Srbsku a v budúcnosti postupovať podľa hesla nie ja, ale my. Treba hľadať a dať sily spolu, hľadať a nachádzať riešenia, časom vymedzovať priority: aby sme si tú zodpovednosť voči predkom zachovali, – odkazuje Dr. Ján Varšo.

7 /4686/ 13. 2. 2016

Týždeň INICIATÍVNE ZASADNUTIE PREDSTAVITEĽOV MATÍC

Čo trápi matice v Srbsku? Jaroslav Čiep

Srbsku okrem Matice srbskej činné sú aj matice menšinových národov a okrem svojich špecifickostí a osobitných záujmov všetky majú aj spoločné problémy. Predovšetkým ide o postoj štátu k ich financovaniu, aby si mohli zachovať a zveľaďovať svoju predovšetkým menšinovú svojbytnosť. Azda aj preto, ale aj aby sa lepšie spoznali a našli si spoločný jazyk k doriešeniu tejto pálčivej otázky a dopracovali sa k možnosti kvalitnejšej spolupráce, predstavitelia Matice srbskej, bunjevskej, rusínskej a slovenskej sa stretli vo štvrtok 4. februára v Báčskom Petrovci v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka. Po konštruktívnom pracovnom stretnutí, prvom tohto druhu, kde sa spoločne pokúsili nájsť možné východiská, o tomto všetkom prostredníctvom médií informovali aj širšiu verejnosť. Na pôde Matice slovenskej v Srbsku novinárov oslovili predsedníčka

Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová, predseda Matice bunjevskej Ivan Sedlak, predseda Matice rusínskej Ďura Papuga a generálny tajomník Matice srbskej Dr. Đorđe Đurić.

môže s projektmi oslovovať Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, prostredníctvom ktorého realizujeme početné projekty. Túto možnosť matice rusínska a bunjevská nemajú a okrem toho, čo nás všetkých trápi

Hosťom predstavili aj prácu MSS a portréty jej doterajších čelných ľudí predstavených na fotografiách v Štefánikovej sieni

„Stretli sme sa preto, aby sme si pohovorili o tých najpálčivejších problémoch, s ktorými zápasia hlavne menšinové matice, preto, že sú si veľmi podobné, až na to, že Matica slovenská má tú výhodu, že

a čo je spoločné, je otázka statusu týchto matíc. Ako viete, všetky matice sú teraz združeniami občanov a ako také nemajú doriešený ani spôsob financovania, čo ich veľmi okliešťuje, keď ide o prácu a neja-

PRÍSTUPOVÁ KAPITOLA 23 (4)

Zložky akčného plánu Oto Filip

posledných rokoch sa hodne toho zmenilo tak u nás, ako aj v Európe a vo svete. Globálna finančná kríza otriasla všetkými krajinami, štátne pokladnice sú často prázdne, rady pred úradmi zamestnávania sa predĺžili, korupcia je naďalej kameňom úrazu pri otrasených systémoch hodnôt, klimatické zmeny spôsobili nové problémy a hlad, vypukli nové krízové ohniská, následkom ktorých sú aj obrovské rieky utečencov valiace sa do vyvinutých európskych krajín... To všetko však neznamená, že nám netreba kráčať stanovenou, vytýčenou cestou eurointegrácie, že nenačim otvárať nové prístupové kapitoly, a tým poskytovať

www.hl.rs

vlastný prínos k budovaniu starého kontinentu ako nášho spoločného domova. Vôbec to ale nie je jednoduchá púť. Badať to aj z pohľadu na Predbežný návrh akčného plánu pre kapitolu 23, o ktorom sa Európska komisia koncom septembra pozitívne zmienila. Týmto plánom sa definujú opatrenia a lehoty reforiem, ktoré Srbsko mieni podniknúť s cieľom harmonizácie a štandardizácie s EÚ v oblasti justície, základných práv a boja proti korupcii. Ide o mimoriadne rozsiahly dokument obsahujúci na stovky úloh. Jeho finálna verzia, zladená s odporúčaniami únie, obsahuje až 410 strán. Po úvodnej časti venovanej európskym hodnotám, metodológii, mechanizmom realizácie akčného plánu a aj úlohe civilnej spoločnosti v tom (str. 3 až

Informačno-politický týždenník

17), nasleduje oblasť súdnictva (str. 18 až 137), boja proti korupcii (str. 138 až 212), najrozsiahlejšia, týkajúca sa základných práv (str. 213 až 362), aby na záver (str. 363 – 410) boli zverejnené doplnky na tému finančných aspektov akčného plánu, respektíve vzťahu odporúčaní vyplývajúcich z funkčnej analýzy justície a aktivít z akčného plánu. V mimoriadne seriózne vypracovanom dokumente si možno všimnúť nielen to, že sú konkrétne uvedené aktivity, ktoré treba podnikať, ale aj ich nositelia, lehoty, finančné zdroje a ukážky výsledkov. Pre nás najzaujímavejšia oblasť menom Postavenie národnostných menšín (str. 299 – 348) sa taktiež reguluje osobitným Akčným plánom pre realizovanie práv národnostných menšín. Len na ilustrovanie rozsahu

kú istotu, či už v súčasnosti, ale aj v budúcnosti,“ povedala na úvod predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová a pokračovala: „Matica srbská ako najstaršia inštitúcia, podľa ktorej vzoru sa potom zakladali všetky matice slovanských národov, je nám tu nápomocná a dohovorili sme sa o tom, že v priebehu marca sa stretneme a predstavíme na pôde Matice srbskej jednak všetky tieto matice a jednak problémy, s ktorými sa stretávame, aby sme aj v širšom spoločenskom kontexte predstavili to, s čím zápasíme a ako robíme.“ Podľa slov Ivana Sedlaka „toto stretnutie je určené o päť minút dvanásť, lebo status matíc slovanských národov vo Vojvodine nie je adekvátnym spôsobom riešený. Všetky tieto matice majú dlhšiu tradíciu od národnostných rád a od inštitúcií, ktoré sú teraz v štátnej sústave ochrany národnostných práv. A práve matice boli a sú tie, ktoré ochraňujú a bojujú o záchranu národnostnej identity“. Nasledujúca schôdza predstaviteľov matíc by mala byť v polovici marca v Novom Sade na pôde Matice srbskej, na ktorú pozvú aj predstaviteľov pokrajinskej administratívy a nielen menšinové, ale aj médiá informujúce v srbskom jazyku. uvedenej problematiky možno uviesť, že Predbežný návrh, ktorý vypracoval Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny a sprístupnil ho verejnosti v októbri na konferencii Postavenie národnostných menšín vo Vojvodine, zahrnul vyše desať tematických oblastí. Zaoberajú sa statusom, zákazom diskriminácie, kultúrou a médiami, slobodou vierovyznania, používaním jazyka a písma, vzdelávaním, demokratickou participáciou, adekvátnou účasťou príslušníkov národnostných menšín vo verejnom úseku a verejných podnikoch, národnostnými radami národnostných menšín, ekonomickým postavením príslušníkov menšinových spoločenstiev, ako aj medzinárodnou spoluprácou. Je toho ozaj mnoho. A pritom ide len o jeden, síce veľmi významný segment základných a prístupovej kapitoly 23. Očakáva sa, že táto bude, spolu s kapitolou 24, otvorená v prvom polroku 2016. • TÝŽDEŇ •

NA KUS REČI S VLADIMÍROM SKALSKÝM, PREDSEDOM SZSZ

Slovákov v Srbsku osobitne trápia vnútorné spory a nejednotnosť Anička Chalupová

éf Svetového združenia Slovákov v zahraničí veľmi dobre pozná slovenské komunity vo svete, ktorých je vyše dva milióny. Často sa kamaráti s krajanmi na Dolnej zemi, ktorí si už viac ako 270 rokov zachovávajú svoj slovenský jazyk, zvyky a obyčaje. Medziiným, rozumie aj ich problémom, s ktorými takmer každodenne zápasia, a usiluje sa im pomôcť. – Myslím si, že to, čo momentálne Slovákov v Srbsku osobitne trápi, sú vnútorné spory a nejednotnosť a keďže mi je táto komunita obzvlášť blízka – je to takpovediac moja srdcová záležitosť, s určitým znepokojením sledujem, že sa spory vyhrocujú až do polohy, ktorá komunite i jej povesti škodí. Pochopiteľne problémom je aj ekonomická situácia ľudí a niekedy i nedostatok financií na slovenské projekty. Túto komunitu veľmi výrazne zapájame do všetkých spoločných aktivít, napokon konali sa aj u vás Dni slovenského zahraničia, robíme výmeny, ako je i táto výstava, vojvodinskí Slováci sa zúčastňujú na aktivitách na Slovensku i po svete. Aj vo vedení SZSZ je niekoľko zástupcov Slovákov zo Srbska: Katarína Melegová-Melichová a Svetlana Zolňanová vo Výkonnom výbore, Juraj Červenák a Martin Zloch v Generálnej rade, Mária Andrášiková a Vladimír Valentík v Zmierovacej a revíznej komisii, mnohí ďalší v odborných komisiách. A čo trápi krajanov vo všeobecnosti? Chceme dosiahnuť zvýšenie objemu grantových prostriedkov prinajmenšom na úroveň, ku ktorej sa vláda už v minulosti svojím uznesením zaviazala a ktorá sa pred krízou i rozdeľovala, teda asi 1,3 milióna eur. Chceme zriadenie Centra slovenského zahraničia v Bratislave, obnovenie komisie pre zahraničných Slovákov v slovenskom parlamente a pre tých, čo majú slovenské občianstvo, aj komfortnejšie voľby. To všetko však nie samoúčelne, ale aby sme boli schopní vzdorovať asimilácii, aby sme sa takpovediac zachovali... – Stovky dolnozemských Slovákov opúšťa svoje rodiny, svoje • TÝŽDEŇ •

rodisko a odchádza za vidinou krajšieho života vyskúšať šťastie v Európe. – Je to, samozrejme, pre vašu komunitu vždy strata a oslabenie. Často sa vám nevrátia ani mladí ľudia, ktorí idú študovať na Slovensko. Je to pochopiteľne i dôsledok ekonomických pomerov, otvorenia sveta a globalizácie. Nedá sa tomu celkom vzdorovať, hoci by sme mali hľadať cesty, ako motivovať mladých ľudí, aby doma pracovali v prospech svojej komunity. Určitou útechou môže vari byť, že nech sú vojvodinskí Slováci kdekoľvek vo svete, svoju slovenskosť si zachovávajú a rozvíjajú aj v Kanade, aj v Austrálii, aj v Nemecku a sú úspešní i na Slovensku. – Predsedom ste SZSZ už viac ako 10 rokov. Čo je hlavnou náplňou tejto strešnej organizácie slovenského zahraničia? – Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) vzniklo v roku 2002 ako strešná organizácia slovenského sveta na Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí z vôle všetkých zúčastnených subjektov. Jeho členská základňa sa postupne ešte rozrastala a rozrastá. SZSZ nadviazalo na staršie existujúce zoskupenia, ktoré sa predtým schádzali v rámci Svetového kongresu Slovákov. Ten bol politickou organizáciou, ktorá sa usilovala o demokratický režim a zvrchovanosť na Slovensku. Naproti tomu SZSZ je širšou a v princípe apolitickou organizáciou, ktorá sa usiluje najmä o uchovávanie a propagáciu sloven-

skej identity vo svete. Združuje vyše stovky najvýznamnejších spolkov a inštitúcií v 24 krajinách. Je členskou organizáciou združenia Europeans Throughout The World (Európania vo svete) so sídlom v Bruseli. SZSZ zriadilo aj Ekumenickú duchovnú radu, ktorá zastrešuje aktivity cirkví smerom k slovenskému zahraničiu. Prostredníctvom svojich členských organizácií má SZSZ polmiliónovú členskú základňu, a je tak reprezentatívnym predstaviteľom viac ako dvoch miliónov Slovákov žijúcich v zahraničí. Vždy hovorím, že Svetové združenie Slovákov v zahraničí má predovšetkým pomáhať vytvárať podmienky na prácu jednotlivých krajanských organizácií – legislatívne, finančné, informačné. Ako tieto podmienky využiť, to už vedia najlepšie Slováci v tej-ktorej krajine. Na nás je organizovať to, čo prekračuje hranice jednej komunity, jednej krajiny. A tak organizujeme napríklad Dni slovenského zahraničia vždy v inej krajine, na ktoré pozývame predstaviteľov ostatných komunít, aby sa na mieste inšpirovali. Také sa uskutočnili v Maďarsku, Izraeli, Poľsku, na Ukrajine, v Srbsku i Česku. Vydávame antológie slovenského umenia v zahraničí, vytvárame spoločný internetový portál, udeľujeme vyznamenania, organizujeme konferencie i spoločné folklórne festivaly... Dosiahli sme už viacero legislatívnych zmien. Teraz sa usilujeme aj o zriadenie Centra slovenského zahraničia v Bratislave... – Koľko Slovákov žije v Českej republike a kto ich združuje? Ako funguje ich kultúrno-spoločenský život? – V Česku žije najväčšia európska slovenská komunita. Je nás podľa oficiálnych odhadov 350- – 400-tisíc, aj keď podľa sčítania iba asi 200-tisíc. V sčítaní však bolo uvedenie národnosti nepovinné. V samotnej Prahe žije okolo stotisíc Slovákov a je tak prakticky tretím najväčším slovenským mestom po Bratislave a Košiciach. Existuje viacero slovenských spolkov, jedným z najvýznamnejších je, samozrejme, Slovensko-český klub,

ktorý prevádzkuje Slovenský dom v Prahe, vydáva najväčší časopis Slovenské dotyky, či organizuje festivaly Dni slovenskej kultúry v pätnástich mestách. Iným významným spolkom je Obec Slovákov v ČR s rozvinutou regionálnou štruktúrou. Existujú tu aj divadelnícke a literárne spolky, folklórne súbory a mnoho iných. – Na sklonku januára 2016 bola milovníkom výtvarného umenia sprístupnená tvorba insitných umelcov z Vojvodiny nainštalovaná v Slovenskom dome v Prahe, ktorý má krásne výstavné priestory... – Slovenský dom v Prahe sídli v zrekonštruovanej historickej budove s neobarokovou fasádou v samom srdci hlavného mesta. Otvorený bol v októbri 2014 ako kultúrne a informačné centrum tunajšej mimoriadne početnej slovenskej komunity. V dome je galéria, kultúrna sála, kancelárie, čoskoro pribudne knižnica a archív. Každomesačne sa tu koná okolo 15 kultúrnych podujatí a jedna či dve vernisáže. Dom vznikol na základe politickej dohody prezidentov oboch krajín. Priestory zakúpil, zrekonštruoval a prevádzkuje Slovensko-český klub s podporou Ministerstva kultúry ČR a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. – Insitní umelci z Kovačice a Padiny tu vystavovali po prvýkrát? – Vlastne áno, ale máme na čo nadväzovať. V Slovenskom dome už bola prezentovaná kultúra vojvodinských Slovákov, vystupoval folklórny súbor Zvolen z Kulpína a vystavili sme aj vašu insitu, ale zo súkromnej zbierky Dušana Ščevíka zo Slovenska. Pritom sme s Galériou Babka už spolupracovali na výstave na Medzinárodnom festivale slovenského folklóru Jánošíkov dukát v Rožnove pod Radhošťěm. – Čo čaká SZSZ v roku 2016? – Na Slovensku sú voľby, takže nás čaká boj o realizáciu už spomenutých priorít. Vari aj začiatok projektu Centra slovenského zahraničia a do plánu patria aj Dni slovenského zahraničia, ktoré budú tentoraz v Rumunsku.

7 /4686/ 13. 2. 2016

Týždeň

Miroslav Gašpar

e pravdou, že masové médiá majú ohromnú moc, ktorá vyplýva aj z toho, že hovoria, o čom rozmýšľať. Selektujú udalosti a postavy, ktoré sa dostanú do popredia a do stredobodu pozornosti verejnosti. Utvorí sa z toho verejný záujem a z toho je aj vlk sýty, aj baran celý – rolu tučného, mastného barana zohráva moc, kým v role (ako sa tomu hovorí, že najedol sa, ako blcha dosky) sýteho, ale chudého a chorého vlka vystupuje plebs. Masové médiá sú v pozícii, že môžu kreovať iluzívny pôžitok jednotlivcov, príslušníkov verejnosti. Dosahuje sa to medziiným prostredníctvom identifikácie divákov či recipientov mediálnych obsahov, s hviezdami mediálnej scény. Keďže aj tu do popredia treba dať moc a peniaze, tým vedené, aj masové médiá si dovoľujú vytvárať kváziidoly. Ako to robia? Veď je to každodenne viditeľné. Takmer nejestvuje rozhlasová či televízna stanica, alebo webová stránka, na ktorej sa

nehovorí o idoloch, ktoré práve médiá vytvárajú. Koľko show programov nás každodenne bombarduje? Koľko nových hrdinov a hrdiniek obdivuje naša verejnosť? Koľko je nových spevákov, hercov, športovcov, hrdinov novej doby? Nesmierne veľa. Prostredníctvom takých idolov v jednotlivcovi sa zmenšuje pocit bezcennosti a anonymnosti, pretože sa stotožňuje s tým, koho zbožňuje, uspokojuje svoju potrebu za prestížou a teší sa z hodnôt, ktoré mu chýbajú. Netreba znehodnocovať výsledky a výkony, napríklad vynikajúcich športovcov, ale tí, v prvom rade za svoju popularitu, peniaze a sponzorov vďačiť majú globalizácii a médiám, ktoré im to zabezpečili. V modernej dobe je ťažko vybudovať vlastný štýl života, a preto v populárnych osobnostiach anonymný jednotlivec nachádza vzory na správanie sa. Masové médiá kreujú také polobožstvá a verejnosť sa stane závislou od senzáciechtivých, nezvyčajných, banálnych správ, čím sa magický

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Verejné práce. Obec Báčsky Petrovec zverejnila výzvu na uskutočnenie verejných prác v roku 2016 na území obce. Maximálna dĺžka verejných prác je 6 mesiacov. Právo zúčastniť sa na súbehu majú priami i nepriami užívatelia rozpočtu, verejné inštitúcie a verejné podniky, inštitúcie založené obcou, ustanovizne sociálnej ochrany, spoločenské organizácie, spoločnosti, spolky a združenia občanov, ktoré zamestnajú osoby z evidencie Národnej služby pre zamestnávanie. Súbeh je otvorený do 14. februára a tlačivá možno získať v budove obce, na stránke obce www.backipetrovac.rs alebo Národnej služby pre zamestnávanie www.nsz.gov.rs.

www.hl.rs

Praktikanti. Obec Báčsky Petrovec vyzvala nezamestnaných k realizácii programu odbornej praxe v roku 2016. Program odbornej praxe trvá v súlade so zákonom, resp. v súlade s aktom o organizácii a systematizácii pracovných miest u zamestnávateľa, a to: do 6 mesiacov pre stážistov so stredným vzdelaním, do 9 mesiacov pre stážistov s vyšším vzdelaním prvého stupňa a do 12 mesiacov pre stážistov s druhým stupňom vysokoškolského vzdelania. Právo zúčastniť sa majú zamestnávatelia, ktorí spĺňajú stanovené podmienky. Súbeh je otvorený do 14. februára a dodatočné informácie a tlačivá možno dostať v budove obce alebo na stránke www.backipetrovac.rs alebo www.nsz.gov.rs. J. Č.

Informačno-politický týždenník

show programov), ktorí účinkujú v takýchto reláciách, si ani neuvedomujú nebezpečenstvo, ktoré im hrozí, ak sa naraz stanú populárnymi, získajú aké-také peniaze a popularitu a po krátkom čase ich masa podobných, takmer klonovaných prvkov prehltne, padnú do zabudnutia. Hrozí práve to, že si človek ľahko zvykne na lepšie, ale sa veľmi ťažko vyrovná s neúspechom, traumou, zánikom a so zabudnutím. Práve na toto upozorňujú aj odborníci z oblasti sociológie. No ale správy a médiá, tým aj udalosti, ktoré zas nemôžu bez ľudí, sú taký istý tovar, ako aj ropa, cement, múka, mäso, mlieko. Toto ale najmenej zaujíma – uhádnite koho? Práve tých, ktorí z anonymných vytvorili „hviezdy“, a potom tým, že na hviezdy zabudli, ich vracajú do reality (že sú nikto a nič) a do sveta obyčajných jednotlivcov. Sú aj takí, ktorí zostanú na scéne, ktorí sú na nej vďaka kriminálnej minulosti, vďaka účasti v programoch, vďaka vulgárnosti, hlúposti a banálnosti. Oni za to nie sú na vine. Na vine sú tí, ktorí ich sledujú. A takí sú horší ako samotné idoly.

INÝ NÁHĽAD

Priemysel idolov

kruh nikdy nemôže zastaviť – jedni vytvárajú, druhí akceptujú a tretí sú iba marionetami, čiže idolmi, ktoré vytvárajú médiá, aby uspokojili potreby publika. Na zvýšenie popularity hviezd sa používajú početné metódy a, samozrejme, v tom najdôležitejšiu rolu zohrávajú práve – masové médiá. Moderná doba je zvlášť bohatá na spomínané idoly, v prvom rade keď ide o početné hudobné a talentové, či show programy. V podstate je to jedna forma vo viacerých podobách a je takmer hrozné počuť stanoviská, že sa niekomu jedna televízia, ktorá vysiela takéto programy, hnusí, ale preto na druhej sleduje to isté, lenže si to neuvedomuje, alebo to nechce uznať. Popularita pochádza práve odtiaľ, že verejnosť má pocit, že ide o „ľudí z národa“, takých istých ako sú oni, a predsa uspeli. Vytvára sa pocit, že každý môže dosiahnuť úspech, ale si treba uvedomiť, že je celý proces dobre zaplánovaný – kto a prečo sa môže stať víťazom. Z druhej strany, rodičia detí spevákov, ale aj dospelí speváci (ak tak možno nazvať účastníkov

Ďuro Varga

ÚVAHA

• TÝŽDEŇ •

Slovensko VO VEKU NEDOŽITÝCH 80 ROKOV UMREL HEREC, RECITÁTOR A DABLÉR LEOPOLD HAVERL

Odchod ďalšej legendy Rastislav Boldocký

o Ladislavovi Chudíkovi a Ivanovi Palúchovi prišlo Slovensko v priebehu niekoľkých mesiacov o ďalšiu hereckú legendu. Dva týždne pred 80. narodeninami podľahol začiatkom februára ťažkej chorobe aj Leopold Haverl. Kolegovia aj diváci si ho budú pamätať po filmových a divadelných rolách, ale aj po jedinečnom a podnetnom prístupe k životu. Slovenský herec, recitátor a dablér sa narodil 16. februára 1936 v Bratislave. V roku 1954 absolvoval štúdium herectva v Odbornom divadelnom kurze pri bratislavskom Štátnom konzervatóriu. V roku 1980 bol ocenený titulom zaslúžilý umelec. Medzi mnohými inými oceneniami dostal v roku 2005 aj Krištáľové krídlo za celoživotné dielo, v roku 2006 Cenu Jozefa Krónera za celoživotné herecké dielo, v tom istom roku bol ocenený aj Pribinovým krížom I. triedy. Leopold Haverl bol od roku 1967 členom Činohry Slovenské-

Leopold Haverl (foto: Matej Kalina)

ho národného divadla a v pamäti zostanú jeho viaceré roly. „Nikdy som síce nehral milencov typu Rómeo, skôr takých charakterových, ktorí boli niečím poznačení – rodovo alebo psychicky,“ spomínal herec v jednom zo svojich posledných rozhovorov

pre denník Korzar. „Hral som veľa šľachticov, neskôr mnoho charakterových postáv, akými sú Papiernikov, Don Carlos, Faustaf. No najradšej som mal vždy postavy šmrncnuté komikou. Vždy som túžil hrať Švejka. Nikdy sa mi to však nepodarilo.“

Hral aj vo viacerých filmoch, ako je napríklad Prípad jasnovidca Hanussena (1969), Hájnikova žena (1971), Straty a nálezy (1975) či Život bez konca (1982). Televízni diváci zasa dobre poznajú jeho charakteristický hlas z dabingu. Prepožičal ho napríklad Dumbledorovi z filmu Harry Potter či Gandalfovi z Pána prsteňov. V posledných rokoch sa objavoval aj v televíznych seriáloch, jedným z nich bol napríklad Divoké kone. Nakrúcal a hral dokonca aj vtedy, keď jeho zdravotný stav už pomaly chátral. „Nebudem zomierať zaživa, radšej zomriem na javisku,“ znelo jeho motto, podľa ktorého sa riadil až do samého konca. V poslednom čase musel až trikrát do týždňa chodiť na niekoľko hodín na dialýzu, napriek tomu sa práce nevzdal. Aj v súkromí sa až dokonca snažil žiť naplno a pripravoval veľkú oslavu osemdesiatych narodenín. Aj preto jeho smrť kolegov dodatočne šokovala. „Na nášho Hafinka budem spomínať len v dobrom. Bol to vynikajúci herec a dobrý človek. Mal som ho veľmi rád. Som hrdý, že som ho poznal,“ uviedol herec Maroš Kramár.

AK SA NA DIAĽNICU DOSTANETE OMYLOM A KAMERY VÁS ZACHYTIA, STÁLE SA MÔŽETE VYHNÚŤ PLATENIU POKUTY

Prechod na elektronické známky R. Boldocký

d 1. februára sú diaľničné nálepky na Slovensku minulosťou, funguje už len elektronická známka. Kontroly na cestách odhalili už tisíce hriešnikov, čo zakúpenú známku nemali. Elektronické známky sú síce v obehu už od nového roku, ale keďže platnosť ročných diaľničných nálepiek za rok 2015 sa končila až k 31. januáru, väčšina vodičov sa k novinke dostala až začiatkom februára. Zjavne mnohí z nich na povinnosť zakúpiť si elektronickú diaľničnú známku (eDZ) pozabudli. K 5. februáru sa totiž bez nej po spoplatnených diaľniciach a rýchlostných cestách pohybovalo • SLOVENSKO •

7 483 vozidiel. „Kontrolný systém odhalil aj 1 102 áut, ktoré si zakúpili krátkodobú desaťdňovú eDZ, no jazdili po diaľniciach ešte aj po vypršaní jej platnosti,“ informovala agentúru SITA hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková. Autá jazdiace po spoplatnených diaľniciach preveruje neustále 114 kamier rozmiestnených v rámci celej infraštruktúry. „Kontrolný systém je doplnený šiestimi špeciálnymi mobilnými hliadkami,“ uviedla Žgravčáková. „Ak motorista zadá pri kúpe eDZ svoju e-mailovú adresu či mobilné číslo, tri dni pred vypršaním platnosti eDZ dostane motorista užitočnú informáciu o blížiacom sa konci,“ dodala.

Čo vám teda hrozí, ak bez eDZ jazdíte po spoplatnenom diaľničnom úseku? V prvom rade pokuta až do 500 eur. Tú budete musieť zaplatiť dokonca aj vtedy, ak vozidlo niekomu požičiate a on si cestu skráti jazdou po diaľnici. Platí totiž takzvaná objektívna zodpovednosť, čo v preklade znamená, že ak kamery alebo iné technické zariadenia zaznamenajú priestupok, pokutu bude polícia vymáhať od majiteľa vozidla. Na druhej strane Hospodárske noviny upozorňujú, že ak sa omylom dostanete na diaľnicu bez zakúpenej eDZ, ešte stále sa môžete vyhnúť zaplateniu pokuty. Stačí, ak si ešte v ten deň

známku zakúpite. Systém totiž vyhodnocuje vstupy z kamier každý deň až o polnoci, známka pritom platí celý deň aj spätne. Motoristi si môžu zakúpiť ročnú, tridsaťdňovú alebo desaťdňovú elektronickú diaľničnú známku cez internetový portál www.eznamka.sk či mobilnú aplikáciu eznámka, ako aj na viac ako dvesto predajných miestach, najmä čerpacích staniciach pohonných hmôt. Vodiči si môžu kúpiť elektronické diaľničné známky s platnosťou na jeden rok, mesiac alebo 10 dní. Za ročnú známku pre osobné auto motoristi zaplatia 50 eur, za mesačnú 14 eur a za 10-dňovú 10 eur.

7 /4686/ 13. 2. 2016

Ľudia a udalosti Trikrát menšia suma než vlani

S JÁNOM ĎURČÍKOM, TAJOMNÍKOM ZDRUŽENIA POĽNOHOSPODÁROV STARÁ PAZOVA, O ZMENŠENÝCH SUBVENCIÁCH

Anna Lešťanová

oľnohospodári sú rozčarovaní obsahom vyhlášky vlády Srbska o rozdeľovaní subvencií v poľnohospodárstve v roku 2016. Dôvodom je skutočnosť, že subvencie v oblasti rastlinnej výroby sú stanovené v sume 4 000 dinárov na hektár. To je trikrát menšia suma než vlani. – Takým rozhodnutím, ktorým sú nám zmenšené subvencie na rastlinnú výrobu až o 60 percent v porovnaní s minulým rokom, vláda Srbska dementuje všetky vyhlásenia predstaviteľov Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia o tom, že agrárny rozpočet v bežnom roku má vlastnosti rozvojového. Naopak, so subvenciami v sume 4 000 dinárov na hektár agrárny

rozpočet sotva môže byť sociálny, kdežeby rozvojový. Vlastne treba povedať, že poľnohospodári by ani

Ján Ďurčík

nepotrebovali žiadne subvencie od štátu, keby ceny našich výrobkov boli na takej úrovni, ktorá by nám zabezpečovala ekonomické

opodstatnenie a keby sme boli chránení pred nekorektným dovozom, – povedal Ján Ďurčík, tajomník Združenia poľnohospodárov Stará Pazova, ktorý patrí medzi tamojších usilovných poľnohospodárov a obrába 15 hektárov pôdy. Z týchto plôch Ján Ďurčík na svojom poľnohospodárskom gazdovstve tradične polovicu vyčleňuje na pestovanie kukurice. Na ostatných plochách zvyčajne pestuje pšenicu a cukrovú repu, ale tohto roku menšie plochy plánuje obsiať i slnečnicou. Podľa jeho slov pazovskí poľnohospodári, podobne ako aj ostatní, sú rozčarovaní a nespokojní s najnovšou vyhláškou vlády o zmenšení subvencií v rastlinnej výrobe na rok 2016. – Toto zmenšenie subvencií je tretí nepríjemný úder pre poľ-

nohospodárov, – uviedol náš spolubesedník a doložil, že prvý zažili vtedy, keď sa rozhodlo o obmedzení subvencií zo 100 na 20 hektárov obrábateľnej pôdy. Druhý úder sa vzťahoval na ustanovenia Zákona o poľnohospodárskych pozemkoch, ktoré otvárajú dvere zahraničným a veľkým investorom. Podľa zákona oni majú prednosť pri prenajímaní poľnohospodárskych pozemkov, a tým sa do nerovnoprávneho postavenia dostávajú malé a stredné gazdovstvá. Uviedol tiež, že všetko to by nebolo až také zlé, keby ich poľnohospodárske výrobky, ktoré sú ozaj kvalitné, boli nejakým spôsobom chránené pred znižovaním cien následkom nekontrolovaného dovozu menej kvalitných výrobkov.

NA 36. SCHÔDZI ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Dilemy ohľadne záruk na vysoký úver Juraj Bartoš

ajviac pušného prachu výborníci Zhromaždenia obce Báčska Palanka na 36. schôdzi minuli pri prestrelke, v rámci ktorej koalícia pri moci obhajovala návrh na výstavbu haly na separovanie odpadu a časť opozície poukazovala na možné nástrahy tejto investície. Hlasmi aktuálnej koaličnej väčšiny ZO prijalo súhlas, ktorým sa umožní, aby Verejný komunálny podnik Komunalprojekt zobral bankový úver. Ako objasnil riaditeľ VPK Dražen Jarić, hodnota úveru je 1 150 000 eur, splácať ho budú počas siedmich rokov, pričom úroky na ročnej úrovni sú 3,5 %, plus dvanásťmesačný euribor, so šesťmesačným grace obdobím. Riaditeľ Jarić podčiarkol, že výstavba transferovej stanice a budovy pre riaditeľstvo má osobitný význam pre všetkých občanov Obce Báčska Palanka a pre ňu sa rozhodli v súlade so záujmom o ochranu životného prostredia. Nový objekt

www.hl.rs

má prispieť k tomu, aby sa zriadila spoločná sústava nakladania s komunálnym odpadom a aby sa mohli odstrániť všetky dedinské smetiská na území obce. Dodal, že sa tak zároveň zväčší množstvo jednotlivých sekundárnych surovín, ktoré by „odchádzali na ďalšiu recykláciu“ a zvyšok odpadu by skončil na regionálnej depónii, ktorá „je vo fáze výstavby v Novom Sade“. Vedúci výborníckej skupiny Socialistickej strany Srbska Goran Latković navrhol vyradiť tento bod z rokovacieho programu. Odôvodnil to tým, že materiál s ním spätý výborníci „dostali minútu pred začiatkom schôdze“. Zároveň vyzval 30 prítomných výborníkov, aby sa zamysleli nad tým, čo sa môže stať, ak Komunalprojekt nebude môcť úver vrátiť, t. j. ak dlh bude musieť vyrovnať obec – z vlastného rozpočtu. Latković zazlieval koalícii pri moci, že s náročným projektom vyrukovala „dva mesiace pred ukončením mandátu tohto

Informačno-politický týždenník

zloženia“, a dodal: „Lepšie bude, keď počkáte ešte dva mesiace, zvíťazíte vo voľbách, získate legitimitu a rozhodnete...“ Podobne uvažoval aj vedúci výborníckej skupiny Demokratickej strany Ranko Marjanov. Navrhol, aby sa schôdza ZO prerušila, t. j. posunula na iný termín. Svoj návrh opodstatnil o. i. tým, že „aj sami výborníci opozície sú zastihnutí“, a nastolil otázku, čo sa stane, ak republika schváli zákon, „podľa ktorého sa verejné podniky budú privatizovať“. Marjanov dokonca tvrdil, že háklivú záležitosť predtým stiahli aj z rokovacieho programu Obecnej rady, a dodal, že podobný ťah si obec dovolila aj v prípade firmy Merkur, „ktorá teraz stojí v burine“. Ako povedal riaditeľ Komunalprojektu Jarić, „záruku neposkytuje obec, ale výlučne VKP Komunalprojekt“. Objasnil, že tento bod z rokovacieho programu Obecnej rady nebol stiahnutý. Iba čo bol prijatý návrh, „aby delegácia Zhromaždenia obce B. Palanka odišla

na Ministerstvo hospodárstva s cieľom získať mienky ohľadom zabezpečenia garancií na potrebný úver“. Námestník ministra (Jarić ho nemenoval) ich vraj poinformoval, že „vláda prijala uznesenie, podľa ktorého nepripustí, aby obec poskytla garancie v tvare nehnuteľností“, čiže garantom je VKP Komunalprojekt. Jeho vedúci tiež poznamenal, že nevie, ako sa stalo, že výborníci nedostali skôr potrebné údaje týkajúce sa záruk na vrátenie úveru na výstavbu haly na separáciu odpadu. Obidva návrhy opozičníkov ZO hlasmi aktuálnej väčšiny zamietlo a prijalo navrhnuté uznesenie. Ním obec poskytuje súhlas, podľa ktorého VKP Komunalprojekt môže zobrať úver (180 miliónov dinárov) na výstavbu objektu na separovanie odpadu pri mestskej skládke odpadu. V zasadačke, podobne ako počas decembrovej schôdze, aj vo štvrtok 4. februára absentovali výborníci Srbskej radikálnej strany a Strany vojvodinských Slovákov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE OBCE STARÁ PAZOVA

V ústrety Veľtrhu turistiky A. Lešťanová

ohtoročný v poradí 38. Veľtrh turistiky sa uskutoční v halách Belehradského veľtrhu v dňoch 18. až 21. februára. Na spoločnom stánku a pod spoločným názvom Divan je kićeni Srem spoločne sa tam predstaví osem turistických organizácií zo Sriemu. Podľa slov Dragany Zorićovej-Stanojkovićovej, riaditeľky Turistickej organizácie Obce Stará Pazova, na všetky štyri veľtrhové dni chystajú ozaj bohatú ponuku pre návštevníkov. V ponuke tentoraz budú mať i brožúrky, ktoré sú inak tohtoročnou novinkou. Príspevky z rozmanitého obsahu týchto publikácií sa budú vzťahovať na ekoturizmus, kultúrno-historické dedičstvo, etnoturizmus a rozvoj vidieckeho turizmu. V rámci propagandy návštevníkom ponúknu aj zoznam a program podujatí, ktoré sa majú realizovať v priebehu roka a určitá časť publikácií bude spätá s náboženskými objektmi v Srieme, ktoré môžu byť zaujímavé pre turistov.

Ako uviedla riaditeľka Zorićová-Stanojkovićová, návštevníci tohto podujatia v Belehrade na spomínanom spoločnom stánku turistických organizácií zo Sriemu budú mať možnosť pozrieť si aj viacero promočných filmov o bohatej turistickej ponuke Sriemu.

Medzi významnejšie podujatie obecnej Turistickej organizácie patrí aj regata

Dragana Zorićová -Stanojkovićová

– Samozrejme, každá zo zúčastnených turistických organizácií na stánku, vrátane našej staropazovskej, usporiada osobitnú prezentáciu svojej obce. Na tohtoročný

veľtrh sme naplánovali aj usporadúvanie rôznych dielní, najmä tých z oblasti gastronómie, – vysvetlila riaditeľka TO Obce Stará Pazova. Zamestnanci TO Obce Stará Pazova sa teda intenzívne pripravujú na nadchádzajúce významné podujatie a pevne veria, že aj suveníry a ručné práce typické pre toto prostredie, ktoré vyrábajú usilovné členky združenia žien z územia Staropazovskej obce, prilákajú značný počet návštevníkov. Prvoradým cieľom spoločnej

prezentácie viacerých turistických organizácií na tomto veľtrhu v Belehrade je práve ukázať a predstaviť zaujímavú turistickú ponuku z územia Sriemu. Napríklad v Obci Stará Pazova v minulom roku zaevidovali okolo 30-tisíc nocľahov a najviac ich mali v Národnom dome futbalu. Čo sa týka kalendára významnejších podujatí v Staropazovskej obci, naša spolubesedníčka spomenula Dni Kuby, 15-dňovú regatu Tisou, súťaž v chytaní rýb…

Z ITF SLOVAKIATOUR 2016

Kovačičania v Bratislave Anička Chalupová

malo aj Podnikateľsko-rekreačné redstavitelia Turistickej orstredisko Relax, ganizácie Obce Kovačica v Turistická organičele s riaditeľkou Draganou zácia Obce Báčsky Latovljevovou sa prednedávnom Petrovec a niektozúčastnili na 22. Veľtrhu ré iné turistické Ponuka TOOK na ITF Slovakiatour 2016 cestovného ruchu ITF organizácie z VojSlovakiatour 2016. Ide Na veľtrhu ITF Slovakiatour 2016 vodiny. o najväčšie podujatie Hlavnou témou podujatia boli prebiehali viaceré špecializované tohto druhu v regióne industriálne pamiatky regiónu v výstavy a rozmanité sprievodné strednej Európy, na ktoprepojení s prírodou. TOOK pred- programy. Bohaté stánky v pesrom aj Kovačičania prestavila turistické a hlavne kultúrne trom komplexe výstavného areálu zentovali a propagovali potenciály tohto multietnického Incheby v Bratislave v dňoch 28. až svoju ponuku. prostredia. Okrem skutočnosti, že 31. januára prilákali vyše 70-tisíc Na tohtoročnom si Slováci aj mimo hraníc Sloven- návštevníkov. Medzi vysokými veľtrhu sa zúčastnilo ska, v mestečku insity Kovačica hosťami, ktorí navštívili vojvodinviac ako 340 vystavovana Dolnej zemi, zachovávajú a ský výstavný stánok, bol aj Šani teľov z 18 krajín, medzi pestujú svoju tradíciu a obyča- Dermaku, veľvyslanec Srbska v ktorými boli aj sused- Mgr. art. Milina Sklabinská, predstaviteľka je, návštevníkov tohto podujatia SR. né krajiny Maďarsko, ÚSŽZ (zľava), Dragana Latovljevová a Ivana zaujali zvlášť kultúrne pamiatky a Chorvátsko, Slovinsko, Svetlíková Foto: z archívu TOOK kovačické insitné umenie.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Bulharsko. Návštevníci prejavili aktívny záujem o produkty cestovného ruchu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, pod strechou ktorej vlastný stánok okrem TOOK

7 /4686/ 13. 2. 2016

Ľudia a udalosti MICHAL SUPEK Z ČELAREVA VYRÁBA PEKNÉ VECI

Poctivo, s citom a láskou Juraj Bartoš

a posledné štyri roky sme sa stretli aspoň raz za rok. Nijako ale splniť sľub a odísť k nemu aj na celý deň. Uvariť spolu „kotlík“ a dokončiť rozpradený rozhovor, pozorovať a fotiť, ako vznikajú výrobky, ktoré Čelarevčan Michal Supek vyrába z ocele, dreva, kostí, vajíčok... Tie posledné poslúžili ako spúšť na rozhovor... Ešte pred tromi rokmi. Okrem toho, zaúradovala náhoda (dokedy budem „veriť“ v náhody?!); nič sa nedá robiť, stláčam tlačidlo na diktafóne a... „Najťažšie je pustiť sa do roboty. Môj problém je, že nemám vlastnú dielňu. A potom aj... chýba mi motivácia... Ale keď sa mi zažiada urobiť niečo pre vlastný dobrý pocit, nevytiahnu ma odtiaľ, kým nedokončím začaté.“ „Počuj, tak dlho sa poznáme a ja som sa dozvedel, že robíš kraslice, tak sa mi vidí, už roku 2008, keď tvoja manželka Marka v škole s deťmi a ich rodičmi pripravila krásny etnodeň... takže na začiatku boli vajíčka: ako zdroj života, ako začiatok začiatku, alebo...?“ „Nie, najprv ma oslovilo drevo. To s vajíčkami bola náhoda. Marka ma poprosila, no a tak...“ Pravdaže ich urobil. Zobral zopár slepačích vajíčok, omaľoval ich. Keď videl, že sa to ľuďom páči, brnkol bratrancovi do Nemecka, ten mu poslal husacie, vyfúkané. „Čím si začínal, ihlou?“ „Pravé kraslice sa kedysi robili ihlou. Teraz je ihla už ďaleko za nami...“ „Ako je drevený pluh ďaleko za súčasným?“ „Tak. Ale aj ten, kto robí ihlou, ako i ten, čo používa strojček, musí mať nejaký-ten talent. Po prvé, musí vedieť kresliť a mať cit

www.hl.rs

v rukách, lebo kresliť na vajíčku a tobôž vŕtanie do škrupiny – to si vyžaduje opatrnosť. A potom, tu je aj vôľa a trpezlivosť...“ Priznáva sa, že volanie vajíčok už počuje len vtedy, keď prichádzajú veľkonočné sviatky. Prípadne, ak si niekto kraslice objedná, aj inokedy. Dobre, reku, ale ako sa to vôbec robí...? „Najprv vajíčka vyfarbím, a potom farbu škriabem. Nie ihlou; na to už mám kadejaké keramické brúsiky. Čím menšie, jemnejšie, o to sú čiary na škrupine tenšie, mäkšie, fajnovejšie. Ak ich potrebujem širšie, brúsikom trošku väčšmi pritlačím a je to.“

frkne priamo na mysliace prístroje, osvieži ich, podnieti ho prijať nové výzvy. Krátko po tom, čo ich videl na „sieti“, aj sám vyrábal tzv. reliéfne vajíčka... „Pravdaže, nemôžem robiť všetko tým spôsobom, ako robia inde. Nemám ,halát‘, aký používa ,konkurencia‘, takže pracovný postup prispôsobujem svojim nástrojom. Také, aké majú tamtí, si ja nikdy nebudem môcť kúpiť. Moje brúsiky majú 20 – 30 000 obratov a ich až 400 000.“ Na kieho čerta mu v živote bude fyzika, myslel si vraj neraz

KEĎ SOM CHODIL DO ŠKOLY... Michal Supek vie, že veľa toho nevie. A že sa stále treba učiť. „Surfujúc“ na vlnách internetu veľa toho vidí, veľa nápadov mu

v škole. Že prečo sa má učiť o vibráciách?! Teraz, hovorí, vibrácie urobia deväťdesiat percent roboty pri výrobe kraslíc. K týmto sa vraj dostal náhodou. Osud

S manželkou Máriou v Hložanoch

Informačno-politický týždenník

alebo akokoľvek sa už to a či kto volá, zariadil, že sa raz na Turíce u Supekovcov pristavil Miškov príbuzný, ktorý žije v Nemecku. Vajíčka v košíku na stole prikrytom obrusom sa mu zapáčili, pravdaže, bratranec bratrancovi ich daroval. Po čase sa dobré dobrým vrátilo: príbuzný mu priniesol z Nemecka vajíčka hotové, krásne, husacie, vyfúkané, len sa pustiť do roboty. Nuž začal po nich fárať, vŕtať, čoraz istejšie a presnejšie. Čoskoro do toho vletela ďalšia „náhoda“... „Keramický brúsik mi zostal pohodený na stole, ku ktorému som si neskoršie prisadol. Pozriem sa na brúsik a na hŕbku vyfúkaných vajíčok a razom som dostal vnuknutie. Hneď brúsik bol v ruke a jeho kamienok sa šúchal po vyfarbenom vajíčku... Tak som zistil, že brúsikom možno tieniť, regulovať hĺbku čiaročiek, gravírovať, robiť bordúru...“ Iste Michal v tej chvíli pocítil odvekú radosť, ako trebárs človek, keď onehdy prvý raz ovládol ohňom. Akoby nie, veď odvtedy si mohol dovoliť stvárňovať aj komplikovanejšie motívy, robiť rýchlejšie a presnejšie. „Aj sám seba občas prekvapím tým, čo dokážem,“ vraví Michal, nie ale aby sa vystatoval, lebo hneď pokračuje a zdôraz• ĽUDIA A UDALOSTI •

ňuje: „Sú ľudia, ktorí toto robia neporovnateľne lepšie ako ja. Od nich sa snažím naučiť robiť lepšie. Napríklad na internete som našiel skupinu ľudí, ktorí ma zaujali tým, čo robia, najmä nástrojmi, ktoré používajú...“

preto, keď pocítim potrebu niečo vytvoriť. Lenže tento koník si vyžaduje isté vklady, chce to viac peňazí...“

ako malá opica; čo vidím...“ Videl, že sa ľuďom páčia – a aj jemu sa páčia, však bol poľovník – poľovnícke nože. Tak ich začal

DREVO SA MU ZADRELO DO SRDCA Samozrejme, nič nemotivuje tak ako úspech, takže každá dobre zvládnutá novinka ho motivovala, aby sa rozbehol v ústrety novým výzvam. Jeho prácu si všímajú. Vraj pred časom vyfotil a zavesil na famózny Facebook hotové kraslice. Ozvala sa istá Američanka s otázkou, aké nástroje použil na ich vyhotovenie. Keďže sa tiež s angličtinou pohádal, ešte kým sme sa v školách učili ruštinu, vyfotil ,halát‘ a poslal fotku. Američanka sa raz nevedela načudovať. Syn, Michalov Mi-

ládu; aby som nemal v ruke len holý drôt, urobil som na kvačku anatomickú rúčku. Keď to videli kolegovia, hneď chceli, aby som podobnú urobil aj im.“ Pravdaže urobil. A tak sa to začalo. Keď ho kamarát, poľovník, poprosil, aby mu urobil podstavec na jelenie parohy, tiež vyhovel. Hoci mal len dve – tri obyčajné dlátka a dáky nôž... Ani ešte neodtieklo veľa vody Dunajom a drevo sa mu zadrelo hlboko do srdca. Už bez neho temer nemôže. „Začal som dlabať a čoskoro z toho boli prvé vlastné drevorezy. Rád urobím z dreva čokoľvek: sochu či plastiku; zvieratká, vtáčky, bažanta, sovu, kvety... Najradšej používam lipové drevo: je pekné, ľahko sa doň dlabe, nemá, na rozdiel od jaseňa, moruše či agátu dlhé vlákna. Vhodný je aj dub, potom orech, fantastické je čerešňové

IDE TO... AJ BEZ JEDNEJ OBLIČKY „Nemecká spojka“ zaúradovala aj do tretice. Michalov bratranec pri jednej z návštev mal čosi okolo krku. Niečo, o čo sa „štrajchol“ Miškov pohľad.

chal, preložil komentár... Že ako je možné s tými nástrojmi robiť také veci...!? A odkaz: „Nech ťa pánboh požehná!“ „Ozaj, vráťme sa na začiatok. Povedal si, že najprv si pracoval s drevom...“ „Drevo ma vždy zaujímalo. Spomínam si, keď som ako malý odchádzal k apkovi do Hložian: prvé, čo som si pýtal, bol nožík. Stále som niečo stružlikal. Ale najprv som len kreslieval. Nikdy v živote mi nenapadlo, že budem vedieť z dreva niečo urobiť; ani neviem, ako sa to začalo. Viem len, že v deväťdesiatych rokoch som na pracovisku používal kvačku, na ktorej som vláčil

drevo: má nádhernú štruktúru.“ Podobne ako vyfúkané vajíčka, bratranec mu neskoršie poslal z Nemecka aj menšie kusy kvalitného exotického dreva, ako je ebenovina. No a tak teraz vyrába aj rôzne figuríny – prívesky k náramkom. Problém je v tom, že drevo nie je lacné, a potom... „Odchádzam s výrobkami na výstavy, ľudia si popozerajú, obdivujú, pochvália, ale kupujú málo. Vrátim sa domov a výrobky, mŕtvy kapitál, zostávajú v škatuliach a debnách... Nikdy som nezačal robiť niečo s myšlienkou, aby som to dobre predal, to nie; robím vtedy a

„Bola to dáka veľmi jednoduchá forma z kosti; jednoduchá – neznamená, že je ľahko dosiahnuteľná. Opýtal som sa ho, z čoho to je. Vraj z kosti. Dostal ma, keď dodal: ,Ale ty to nemôžeš... to je veľmi ťažké.‘ Ale mi pri nasledujúcej návšteve priniesol čisté opracované hovädzie kosti. Poslal som mu, čoskoro, po synovi osem figurín a on mne nástroje vhodné na prácu s kosťami.“ A tak sa to (zase) začalo... Kostené prívesky Michala Supeka z Čelareva, krásne, hladké, lesklé... sú skutočným magnetom pre oči. Sú zrkadlom poctivej práce, vloženého citu a lásky ich tvorcu. Ani to nie je všetko. „Ja som

vyrábať. Z ocele. Pravdaže, k nožom patria pošvy, takže Michal ovládal aj tajomstvom spracovania kože a manželka si teraz, žartujeme, musí dávať pozor na kožené tašky... Čo by tento muž nedokázal... Len keby mal osobitnú dielňu. Ani nie oveľa väčšiu než je chodbička za dverami, z ktorej sa potom prach a hluk ruka v ruke poberajú aj do obývačky. Nuž ale, ako sa povie – z vlastnej kože nikam nemožno. A Michal vo svojej pred časom prežíval skutočný horor. To, keď sa mu, pri práci, nôž vryl priamo pod kosť, je maličkosť v porovnaní s pliagou, ktorá ho takmer pred desaťročím riadne pridlávila. Lekári ho z toho vysekali, mnohí však zhubnému nádoru podľahli. „Ľudia čoraz častejšie ochorievajú na zhubný nádor a mne sa vtedy prijali hneď dva. Na mozgu a na obličke. V tom nešťastí som mal šťastie, že mi ich zistili a odstránili včas. Keď sme s Marienou vracali film, isté veci som nevedel pochopiť... Žijem bez jednej obličky, trochu som spomalil tempo života, ale tu som, hýbem sa, robím, čo ma baví...“ Od roku 2007 si Michal Supek ukrajuje z invalidného chlebíka. Predčasne vychutnáva dôchodcovské dni, ale nesťažuje sa. Nesedí nečinne. Stále mu na rozum prichádzajú nové nápady, a keďže je z ľudí, ktorých vedenie od sivej hmoty k rukám má krátku cestu, neuspokojuje sa s tým, čo doteraz dokázal, lež speje k novým métam.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

7 /4686/ 13. 2. 2016

Ľudia a udalosti Z ČINNOSTI PIVNICKÝCH PENZISTOV

pokiaľ v niektorých združeniach je to iba 50 percent. – Naši členovia dbajú na to, aby si záväzky v súvislosti s platením za tovar splnili načas. Z druhej strany až 90 percent našich členov je poV rozhovore o práci nemožno sa govala naplno. Chcem pochváliť istené. Naša organizácia má dobrú nedotknúť témy kamarátenia sa nášho pokladníka S. Ćosića, ktorý spoluprácu s obecným združením penzistov a rôznych akcií, ktoré or- každý deň má službu v kancelárii, penzistov, prostredníctvom ktorého ganizujú. Každý rok jedna našich členov zásobujeme zo základných organizáuhlím. Vlani sme zabezcií penzistov združených pečili 700 ton uhlia a aj do Obecnej organizácie začiatkom tohto roka sme penzistov Obce Báčska zapisovali záujemcov o Palanka býva organizátoruhlie a drevo. Samozrejme, kou stretnutia najstarších ekonomickú krízu pociťujú občanov. aj penzisti, takže si objed– Keď máme stretnutie návajú menšie množstvá u nás v Pivnici, organiako predtým. Ako sme zujeme ho v sieni použ povedali, posedenia a žiarnického spolku, kde stretnutia penzistov usposa zmestí 150 ľudí, vždy radúvame v Požiarnickom zabezpečíme večeru a Predseda pivnických penzistov Aleksandar Bikicki dome, ale aj v reštaurácii dobrú hudbu, aby bolo (zľava) a pokladník Stevan Ćosić Ambasador a v miestnosčím veselšie. Tradične tiach SKUS Pivnica, s ktokaždý rok organizujeme zábavu ktorú nám na použitie dalo Miestne rým máme veľmi dobrú spoluprácu, ku Dňu žien a vlani sme mali aj spoločenstvo Pivnica, – pripome- – povedal pokladník S. Ćosić. silvestrovské posedenie. Okrem nul predseda združenia. Pivnickí penzisti by boli radi, keby toho organizujeme aj výlety pre Pokladník Ćosić každodenne mali väčší priestor pre klubovňu, našich členov. Naposledy sme boli komunikuje s členmi združenia a kde by si mohli posedieť v družnom na Palići, vo Vajskej a v Bođanoch. vždy je naporúdzi, keď im treba nie- rozhovore, prečítať si tlač, prípadne Naozaj sme spokojní s tým, aký čo vybaviť, zaplatiť splátku alebo usporadúvať aj stretnutia, lebo záujem naši členovia prejavujú o členské a pod. Možno práve preto kancelária, kde sa vybavujú bežné rôzne aktivity. Všetci sa maximálne v MO penzistov Pivnice sa darí záležitosti a kde zasadá predsedsnažíme, aby naša organizácia fun- vybrať až 95 percent poplatkov, níctvo, im nevyhovuje celkom.

Početní, aktívni a úspešní Katarína Gažová

edzi najmasovejšie a najaktívnejšie združenia v Pivnici iste patrí združenie penzistov, ktoré minulý rok počítalo až 430 členov. Aktivity základnej organizácie penzistov v Pivnici nám ozrejmili predseda Aleksandar Bikicki a pokladník Stevan Ćosić. – Pekne je, keď človek ukončí svoj pracovný vek, a potom si môže užiť dôchodcovské roky. Aj sám som odpracoval 40 rokov a už 10 rokov som penzistom. Naša organizácia penzistov je aj početná, aj úspešná. V prvom rade by som chcel pripomenúť, že sa staráme o zásobovanie našich členov uhlím a drevom, ale zaobstarávame aj potraviny, ktoré naši penzisti splácajú na osem až desať splátok. K tomu treba povedať, že sme predminulý rok od pokrajinskej vlády dostali balíky, v ktorých boli potraviny a hygienické výrobky, inokedy to boli balíky s ovocím. Pre našich penzistov taká pomoc veľa znamená, – povedal predseda združenia penzistov A. Bikicki.

AJ TO SA STÁVA

Zlodeji zamknutí v udiarni Vladimír Hudec

ima je obdobie, keď ľudia na našich dedinách údia klobásy, šunku, slaninku a ostatné mäsové maškrty. Je to však takisto vhodná príležitosť pre zlodejov, aby sa v udiarňach zásobili kvalitnými a „lacnými“ mäsovými výrobkami. Nemusia nič zaplatiť a treba vraj vložiť iba polhodinku strachu. A tak sa aj v jednej banátskej dedine neďaleko hranice so susedným Rumunskom dvaja zlodeji vybrali na zásoby. Vytipovali si udiareň u starších ľudí žijúcich na konci dediny. Nie náhodou. Vedeli, že tam nájdu mnoho klobás, ktoré títo usilovní ľudia pripravujú pre svoje deti a vnúčatá žijúce v meste. Prišli večer, keď sa už zotmelo. Na ulici nebolo nikoho, kto by ich mohol vidieť a pokaziť im plány. Počítali aj s tým,

www.hl.rs

že gazdovia sú starší ľudia a že si zavčasu líhajú spať. Potichučky vošli do dvora, a potom aj do udiarne, kde začali baliť klobásy do vreca. Všetko prebiehalo podľa plánu. Ibaže keď sa už chceli pobrať s korisťou, začuli, že starký vychádza z domu a niečo si šomre popod nos. Nemali však času zutekať, nuž pozorne pritvorili dvere a pritajili dych v tme udiarne. Ani na koniec rozumu im nezišlo, že sa starký vlastne spamätal, že nezamkol udiareň. Netušiac, koho má v udiarni, svedomitý domáci zatvoril už privreté dvere, zamkol ich a odišiel spať! Zlodeji zostali zdesení a úplne bezmocní. Čo robiť? Náčinie na to, aby vypáčili dvere, nemali. Okrem toho neopovážili sa buchotať, aby ich starký nepočul, lebo v opačnom vezme palicu, vybije ich, takže im aj klobásy presadnú. Zvážili, že predsa

Informačno-politický týždenník

najistejšie bude zavolať políciu. Tak či onak v krádeži budú zlapaní a určite dostanú aj nejaký trest, ale aspoň si zachránia živú hlavu. Nuž zavolali. „Dobrý večer. My sa nachádzame v jednej udiarni. Chceli sme si vziať trochu klobás. Hladní sme a nemáme si za čo kúpiť, ale nás gazda zamkol. Prosíme vás, vysloboďte nás.“ „A kde sa nachádzate?“ „Na poslednej ulici, posledný dom na pravej strane. Udiareň sa vidí z ulice.“ „Počkajte, hneď prídeme.“ O krátky čas polícia zastavila pred domom a zaklopala na okno od ulice. „Dobrý večer, prepáčte, že vás vyrušujeme, tu je polícia,“ zavolali na domácich. „Chceme preveriť, čo máte v udiarni.“ „Ale čo by ste preverovali. Veď ja viem, čo mám v udiarni, klobásy

slaniny, šunky... Kto vás vôbec volal? Nežartujte so mnou,“ pohoršoval sa starký, nahnevaný, že ho vyrušujú nočnou hodinou. „Ale, starký, len ty otvor a uvidíš, čo máš v udiarni. Budeš veľmi prekvapený.“ Starký aj keď nič nechápal, nemal kam. Políciu zrejme nesmie odmietnuť. Voľky-nevoľky sa obliekol, vzal kľúče od udiarne, odomkol. Vyslobodení zlodeji vyleteli ako z pušky a pustili sa bežať. Aj keď nanajvýš prekvapený, starký sa vynašiel, vzal palicu a hybaj za nimi. Kto vie, ako by sa to všetko skončilo, nebyť polície, ktorá musela zlodejov ochraňovať pred nahnevaným starkým. Všetko sa predsa skončilo tak ako načim. V udiarni zostali všetky klobásy, zlodeji sa vyhli bitke, ale nie aj zaslúženému trestu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V ARADÁČI VYHLÁSILI NAJLEPŠIE ARADÁČSKE VÍNA

Rozhodovali nuansy Vladimír Hudec

sobotu 6. februára Spolok vinárov a vinohradníkov usporiadal tradičný Vinársky bál, na ktorom vyhlásili najlepšie aradáčske vína na rok 2016. Dva týždne predtým, čiže v dňoch predposledného a posledného januárového víkendu zorganizovali tradičnú 29. degustáciu, na ktorej predovšetkým hodnotili kvalitu a chuť tohtoročných vín, ale sa aj kamarátili, komentovali, vymieňali si skúsenosti. – Pravidlami spolku máme stanovené tri kategórie vín: biele, červené a rosé, vyrobené výlučne z hrozna dopestovaného v aradáčskom chotári, – povedal predseda spolku Miroslav Števko. – Inými slovami teda titul najlepšieho aradáčskeho vína nemôže získať víno vyrobené z

hrozna kúpeného v niektorom inom vinohradníckom kraji. Na súťaž bolo prihlásených spolu 53 vín, z čoho 29 bielych, 16 červených a 8 rosé, a všetky dostali buď zlatú, striebornú, alebo bronzovú medailu. To znamená, že v systéme známkovania od 1 do 20 získali najmenej 16,5 bodu. Všetky vína sú skutočne kvalitné a o titule najlepších rozhodovali nuansy. Degustačná komisia, ktorú tvorili sami vinári, členovia tohto združenia, to zrejme nemala ľahké. Rozhodnúť však museli, a tak v konkurencii bielych vín za najlepšie víno vyhlásili taliansky rizling z pivnice Ivana Plevu. Druhé miesto obsadil traminac, ktorý vyrobil Jano Hrubík, a tretie bolo cuvée víno (víno vyrobené z viacerých druhov hrozna), ktoré vyrobil Zdenko Goda. O titul najlepšieho červeného sa

Víťazi tohtoročnej Vinariády: (zľava) Ivan Pleva, Janko Jánošík, Jano Hrubík, Pavel Viliačik, Zdenko Goda a Pavel Labát

uchádzalo spolu 16 vín a najlepšie medzi nimi vyrobil Janko Jánošík (cuvée). Víno z viacerých druhov hrozna vyrobil aj Jano Hrubík a obsadil druhé miesto, pokým tretiu cenu získal Pavel Labát s vínom cabernet franc. V konkurencii rosé vín najlepšie víno vyrobil Pavel Viliačik, druhé miesto obsadil Miroslav Števko a tretí bol Janko Hrubík. V súlade s pravidlami pre pomerne malý počet rosé vín udelili iba prvú cenu.

S cieľom podnecovať vinohradníkov, aby čím lepšie udržiavali svoje vinohrady, spolok vinohradníkov odmeňuje aj za upravenosť vinohradov. V súlade s tým osobitná komisia počas roka navštívila vinohrady a hodnotila ich upravenosť a stav viniča. Táto komisia za vzhľad pochválila vinohrad Ivana Plevu a Jána Labáta a za najkrajší vyhlásila vinohrad Alberta Čemana. Foto: S. Kokavská

ERDEVÍK

55. Rybací bál Danuška Berédiová

radičný v poradí 55. Rybací bál sa tohto roku v Erdevíku uskutočnil v sobotu 6. februára. V knihe Slováci v Erdevíku 1860 – 1907 – 1997 sa uvádza, že prvý bál usporiadali 11. februára 1956: „Bol to prvý bál v dejinách nášho spolku. Kultúrno-umeleckých a najmä divadelných zábav bolo v našom spolku veľa, ale bály nebývali. Pociťovala sa však potreba aj po takýchto spoločenských zábavách našej Slovače. V dobrej nálade, pri vynikajúcom erdevíckom vínku, speve a tanci sa dá rozptýliť a pobaviť. Veď i toto patrí do života. Veseliť sa a odovzdávať radosti iným bol zmysel tohto bálu, ktorý trval do ranných hodín. Aj toto svedčí, že na bále bola príjemná nálada a veselo.“ V roku 1961 sa zrodila idea pridať podujatiu nejakú tému, takže v

uvedenom roku Slovenský kultúrno-osvetový spolok v Erdevíku po prvýkrát usporiadal Rybací bál (na začiatku ho nazývali Rybací večierok). V sedemdesiatych rokoch na bál okrem Slovákov začali chodiť aj Neslováci a v príjemnej nálade sa striedal čardáš so srbským kolom až do rána. Bál sa každoročne koná v zime, už niekoľko rokov to býva vždy v prvú sobotu vo februári. Ochotníci na večeru chystajú rybací paprikáš, pečeného kapra, najnovšie aj údeného kapra. Po večeri nasleduje bohatá tombola a hlavná cena je znovu – kapor. Na dobrú náladu aj tohto roku hrala skupina Trio Mio band. Erdevíčania radi chodia na Rybací bál, cieľom ktorého je zachovať dlhoročnú tradíciu a preniesť ju na nové generácie, priblížiť mladým ľudovú hudbu a ponúknuť im aj takýto spôsob zábavy.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

áva sa na známosť občanom, aby si nebrali k srdcu všetky popísaniny a potáraniny v tunajších médiách. Ako napríklad, keď sa Dnešok pýta expertov, či sú lokálne samosprávy nadostač pripravené na trvalejšie prijatie utečencov... Však sme z najvyšších polôh počuli ešte v lete, že utečenci u nás zostávať nebudú, že cez našu krajinu iba prejdú (na ceste do krajín nami taktiež vytúženej Európskej Ú-nie), z čoho jasne vyplýva, že naše lokálne • ĽUDIA A UDALOSTI •

samosprávy sú na ich dlhodobejší pobyt – pripravené. Mimochodom, vedúci rakúskej diplomacie Sebastian Kurz, píše Blesk, v rozhovore so svojím dobrým priateľom, premiérom Aleksandrom Vučićom, vraj pripustil možnosť, že Rakúsko uzavrie hranice pre utečencov z Blízkeho východu. Nuž treba prijať na vedomie kamarátske signály pána Kurza, t. j. priprávať sa, ako by povedal súdruh Tito, ani čo by utečenci mali u nás zostať navždy, a žiť tak, akoby sme ich tu

vôbec nemali. Pokrokári vraj (opäť informácia z Dneška) takmer dva mesiace ignorujú požiadavku opozičných strán, aby sa s nimi rozprávali o vytvorení podmienok na férové a slobodné blížiace sa voľby. Všeličo! Prečo spomaľovať tempo predvolebného peletónu? Vari sú u nás férové súboje, vrátane predvolebných volebných a postvolebných, zakázané? U nás voľby predsa vždy boli slobodné. Každý sa počas nich správal slobodne, temer (alebo až)

benevolentne. Vždy niekto bol celkom blízko pri kotle s predvolebnou polievočkou a vždy podakto mal k nemu trošku ďalej. Stavme sa, že tomu tak (podobne) bude znovu a zase. Ani vo svete to nemajú na ružiach ustlané. Hrozná zrážka vlakov v Nemecku, uvádza Blesk, si vyžiadala najmenej deväť obetí na ľudských životoch. Hajde, teraz, vážení, nadávajte, na naše vlaky, vyčítajte im, že jazdia pomaly... Bum-bum!

7 /4686/ 13. 2. 2016

Ľudia a udalosti NOVÝ SAD

Koncert duchovných piesní Elena Šranková

novosadskom chráme Božom v nedeľu 7. februára odznel Fašiangový koncert duchov-

už tradične usporadúvajú koncerty pred a počas vianočných sviatkov, ako i na sviatok Troch kráľov. Tentoraz prvýkrát koncert usporiadali vo fašiangovom

Agapé cirkevného zboru v Novom Sade, s ktorým toho času pracuje Alexandra Majtánová, a potom zahralo klavírne trio: A. Majtánová, Emília Kovačevová a Juraj

spev Ľudmily Berediovej-Stupavskej. Hrou na klavíri a husliach v rámci koncertu vystúpilo duo E. Kovačevová a Juraj Súdi. Na záver zaspievali členovia zmieša-

Zmiešaný komorný zbor Agapé úspešne prezentuje tak Obecný cirkevný spevokol Credimus Obce Báčsky Petrovec predviedol evanjelickú cirkev v Novom Sade, ako i SKC P. J. Šafárika skladby s náboženskou tematikou zo svojho bohatého repertoára

ných piesní, ktorý usporiadal slovenský evanjelický cirkevný zbor v Novom Sade. Velebný pán Vladimír Obšust, farár novosadský, vítajúc prítomných povedal, že koncert má duchovný rozmer a náboženskú dimenziu. Ako povedal, v novosadskom cirkevnom zbore

období, v ktorom ešte stále znie vianočné echo a ozvena prináša radosť do našich sŕdc. Početných prítomných na koncerte privítala i Juliana Brtková, koordinátorka cirkevných spevokolov. Predstavili sa tak novosadské, ako aj hosťujúce zbory. Najprv vystúpil zmiešaný komorný zbor

Súdi. Obecný cirkevný spevokol Credimus z Báčskopetrovskej obce vystúpil pod taktovkou Anny Medveďovej a Komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca pod taktovkou Marieny Stankovićovej-Krivákovej a za hudobného sprievodu Vladimíra Kováča. V rámci ich vystúpenia zaznel i sólový

ného spevokolu cirkevného zboru v Novom Sade pod taktovkou Anny Crveniovej. Jednotlivé body zahlasovala Danica Vŕbová. Prítomní pozorne sledovali všetky vystúpenia, výkony zborov odmenili potleskom a z koncertu odchádzali s peknými duchovnými a umeleckými zážitkami.

ČAJOVÝ VEČIEROK V ZBORE SEAVC V KYSÁČI

Uvítali cirkevníkov z Jánošíka E. Šranková

miestnostiach kysáčskej fary vo štvrtok 4. februára usporiadali duchovno-nábožný večierok, ktorý tu prebieha každý rok. Aj tentoraz ho usporiadali veriaci kysáčskeho slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru. Na tradičnom posedení, ktoré je známe ako čajový večierok, sa zúčastnili početní predstavitelia kultúrno-spoločenských ustanovizní, spolkov, združení, organizácií a iných denominácií. Posedenie ani tentoraz neprešlo bez cezpoľných hostí, tentoraz

www.hl.rs

z Banátskeho seniorátu. Boli to predstavitelia správy jánošíckeho evanjelického a. v. cirkevného zboru. Domáci velebný pán farár Ondrej Marčok po privítacom príhovore odovzdal slovo jánošíckemu velebnému pánovi farárovi Slađanovi Danielovi Srdićovi, ktorý poslúžil výkladom a kázňou slova Božieho. Neskoršie predstavil jánošícky a. v. cirkevný zbor a dedi- Prihovoril sa aj hosťujúci jánošícky farár nu, z ktorej hostia prišli. (v strede)

Informačno-politický týždenník

Nasledovali príležitostné príhovory, básne, pozdravy a zaujímavé prejavy hostiteľov a hostí na večierku. Zároveň sa podával chutný čaj. Na posilnenie tela usilovné cirkevníčky napiekli slané a sladké pečivá. Zaspieval i kysáčsky cirkevný spevokol pod taktovkou velebnej pani farárky Dariny Marčokovej a večierok obohatila evanjelická mládež. Spievali sa i spoločné pesničky, čo prispelo k duchovnému posilneniu prítomných jánošíckych a kysáčskych veriacich. • ĽUDIA A UDALOSTI •

GOLUBINCI

Maškarný bál a karnevalový sprievod Anna Lešťanová

a tradičnom podujatí Mačkare občania dediny Golubinci v Staropazovskej obci znázorňujú starodávne magicko-náboženské obrady. Z tejto príležitosti si s osobitným nadšením chystajú primerané masky. Tohtoročné Mačkare trvali tri dni – od 6. do 8. februára a v rámci nich usporiadali maškarný bál, karnevalový sprievod a iné akcie. Ako povedal Vlatko Ćaćić, predseda OV, je to jedinečné podujatie, na ktoré sa občania tejto sriemskej dediny pripravujú počas celého roka. Postupne sa Manželia Markušovci ako mama Kukunka podujatie stalo svoj- a tata Taranta − tohtoročné víťazné ráznym brandom Go- masky

Malé mažoretky z Pančeva vystúpili na javisku

ci z Golubiniec. Maskovaní boli na populárnu mamu Kukunku a tatu Taranta a ako odmenu získali pobyt na c h o r vát s k o m prímorí. V kultúrno-umeleckom programe vystúpili domáci tamburáši a početní speváci. V nedeľňajšom karnevalom sprievode golubinskými ulicami sa zúčastnilo nieKaždá maska je unikátna a zhotovená koľko desiatok s veľkou láskou maskovaných vovystavanej športovej hale. osôb. Početní diváci mali príleV súťaži o najlepšiu masku v kon- žitosť v peknom slnečnom dni kurencii 12 masiek aj tohto roku obdivovať početné unikátne prvé miesto získala manželská masky, do ktorých ich autori dvojica Marija a Đuro Markušov- vložili veľa tvorivosti a voľného Atraktívny centrálny voz s klaunmi času. Boli tu zajkovia, snežienky, piráti, princezné, klauni... Medzi divákmi boli aj početní návštevníluniniec a tohto roku Mačkare ci nielen zo Staropazovskej obce, nadobudli aj medzinárodný ráz, ale aj zo širšieho okolia (Rumy, keďže na návštevu k organizáPančeva, Belehradu, Nového torom, chorvátskemu kultúrneSadu, Sriemskej Mitrovice...). mu spolku Tomislav prišli hostia Hostitelia tohto podujatia sa z Chorvátska. Hlavným patrónom vďaka početným sponzorom podujatia je Obec Stará Pazova postarali o to, aby nikto z tejto a očakáva sa, že Mačkare v budúsriemskej karnevalovej dediny com období budú zaradené do neodišiel lačný a smädný. Ponúmapy karnevalových miest. kali rožky s klobáskami, tradičné Maškarný bál, o ktorý vládol kysnuté koláčiky a nechybovalo veľký záujem obecenstva, sa ani varené víno. konal v sobotu 6. februára v no- Na karneval do Golubiniec prišli aj početní Pazovčania • ĽUDIA A UDALOSTI •

7 /4686/ 13. 2. 2016

Ľudia a udalosti PETROVSKÉ MATRIKY 2015

Už tradične 1 : 2 Jaroslav Čiep

a západe nič nového – aj takto by sme mohli začať demografický prehľad roka v Báčskom Petrovci. Na jedného novorodenca sa teda evidujú aspoň dvaja zosnulí Petrovčania. A taký stav, charakterizovaný konštantným negatívnym prirodzeným prírastkom, pretrváva už desaťročia. Keď k tomu pridáme aj pomerne vysoký počet tých, čo si hľadajú živobytie v zahraničí a rozhodnú sa opustiť rodisko, dostaneme sa k smutnej skutočnosti, že aj stredisko Slovákov v Srbsku mizne, práve tak ako ľudská kapacita v ňom, čo cítiť aj v každodennom kolobehu života mestečka. Údaje o tom, koľko novorodencov pribudlo v Petrovci v roku 2015, nám poskytli v detskej ambulancii miestneho Domu zdravia. Z ich evidenčného zoznamu sme zistili, že sa vlani narodilo 46 detí – 25 dievčat a 21 chlapcov, z toho v rodine Topoľskej sa narodili dvojičky. Na rozdiel od roku 2014, keď sa narodilo až 64 detí, zase sme sa dostali na úroveň z roku 2013, keď sa narodilo takisto 46 detí. Všetci noví Petrovčania na svet prišli v novosadskej pôrodnici. Zo 64 vlani narodených slovenčina nie je materinským jazykom 13 deťom. Keď ide o mužské meno u chlapcov, Vladimíra a Milana majú v dvoch rodinách. Sú tu aj mená Martin, Pavel, Michal, Samuel, Igor Samuel, Aleks, Darko, Filip, Kristián, Oliver, ale i Miroslav, Slađan Ján, Marjan Dávid, Leo, Luka, Sergej a Vuk. Najpopulárnejšie meno u dievčat je Hana, vlani ich pribudli až tri, ako i po dve Alexandry, Emílie a Martiny. Ďalej evidujeme mená Andrea, Beáta, Elena, Ema, Jasmina, Laura, Lejla, Michaela, Mia, Nikolina, Sára, Tatiana, ako i Jana Zoja, Lana, Maja a Nina. Kým u dievčat roky prevládajú tie nie tak zaužívané mená, u chlapcov sa občas vyskytujú aj tradičné mená. Spolu s matrikárkou Máriou Triaškovou na obecnom úrade sme v matrike narodených za

www.hl.rs

Kiežby detskej radosti z hry v parku bolo viac aj v Petrovci

rok 2014 zistili ďalších 17 náhradných zápisov detí a dospelých, potomkov Petrovčanov žijúcich v zahraničí. V matrike sobášených v Petrovci vlani je iba 17 zápisov, plus 3 náhradné zápisy z minulých rokov párov zosobášených mimo územia Petrovca. Je to takmer o polovicu menej ako v roku 2013, keď tých zápisov bolo 33. Zo 17 párov, ktorí podpísali manželský

do Petrovca prišla iba z Novej Varoše, ale Petrovčanky sa vydali aj do Kulpína, Hložian, Čelareva, Pivnice a na Slovensko. Slovák si bral Slovenku v 8 prípadoch, v 8 prípadoch ide o zmiešané manželstvo s 3 slovenskými nevestami, resp. 5 slovenskými ženíchmi a v 1 prípade ide o manželstvo príslušníkov srbského národa. Na obecnom úrade v matrike zomretých v roku 2015 je evi-

prísľub vernosti, v 9 prípadoch sú obaja mladomanželia z Petrovca, dva páry spoza chotára sa sobášili v Petrovci: v jednom prípade sú mladomanželia zo Silbaša a v druhom sa Hložančanka vydala za Čelarevčana. Nevesta

dovaných 73 prípadov (z toho 1 samovražda), z čoho 67 osôb zomrelo priamo v Petrovci a 6 náhradných zápisov je zo zahraničia. Podľa evidencie VKP Progres vlani na petrovskom cintoríne pochovali 99 nebožtíkov, čo je

Informačno-politický týždenník

o 22 osôb menej ako rok predtým. Pochovaných bolo 48 mužov a 51 žien. Okrem domácich na posledný odpočinok z petrovského Domu smútku vyprevadili aj troch Novosadčanov, Kulpínčanku a Pivničana. Najviac pohrebov (po 14) bolo v apríli a decembri. Slovenský pôvod malo 87 nebožtíkov a pochovaných bolo i 12 Neslovákov. Najvyššieho veku sa z nich dožili Daniel Lehotský, nar. roku 1918, Elena Nvotová, rod. Dorčová, a Juliana Tanciková, rod. Imrová, obe nar. roku 1919, kým si najmenej požili Samuel Hric (1975) a Mária Čengićová, rod. Šprochová (1955). Pri zosnulých mužoch evidujeme 24 rozličných mien, najviac je Jánov (8), Samuelov (6) a Pavlov (5), u žien evidujeme iba 10 krstných mien, z toho sú výrazne zastúpené štyri tradičné mená – Mária (14), Zuzana (13), Anna (12) a Katarína (5). Farár v slovenskom evanjelickom zbore v Petrovci Ján Vida zverejnil výkaz z matrík tohto zboru, v ktorom sa uvádza, že roku 2015 pokrstili 45 detí (24 dievčat a 21 chlapcov), zosobášili 8 párov (3 čisté evanjelické a 5 zmiešaných) a na večný odpočinok vyprevadili 78 Petrovčanov (41 chlapov a 37 žien). Na záver konštatujeme, že v roku 2015 prirodzený pokles počtu Petrovčanov je 53 osôb. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (2)

Môj vojnový mikrosvet Ján Cicka SOBOTA 27. MARCA 1999 Poplach – úkryt. Z úkrytu domov. Je to len takých sto metrov. Bol tu Nenad. Kombinuje, ako odpraví Alenu s deťmi na Slovensko; nedarí sa mu. Pijeme domácu pálenku, ale mierne. Aj pivo. Zásobovanie je dobré. Ešte stále máme nadostač cigariet. Znovu fajčím od nervozity. Keď ide o moje lieky, aj tých mám dosť, ale sporím. Keď si dám lieky, nepijem. Keď pijem, neužívam lieky. Divné, ako sa toto začalo; zvečera ma vždy bolí hlava, akoby som mal vysoký tlak. Dnes som počul v TV alebo v rozhlase Njegošovo zaktualizované dvojveršie: Komu zákon leží v tomahawku, tomu stopy páchnu neľudskosťou. Na dákom transparente nový „pravopis“ priezviska amerického prezidenta znie takto: Clint n. Meno a priezvisko takto: Adolf Clinton. V našom úkryte sa vo veľkom sledujú správy. Keď naši zostrelili STELT 1, čiže nevidiaci F – 117, tak sme v úkryte razom spontánne zatlieskali. Ako keď na zápase padne gól. Bolo mi to smiešne. Ináč sused Ante chodí do úkrytu s čiernou kávou uvarenou doma a častuje nás. Svojej Márii dokonca priniesol prevarené mlieko v hrnčeku s nadrobeným chlebom. Vyhlásil: „Mamice, evo ti papice.“2 Poriadne sme sa rehlili. Taká vojna! Dneska Alena má meniny. Poslali sme jej blahoželanie a darček. Napísal som jej: „My toto prežijeme!“ Neviem, prečo som si taký istý. Ale som. Nenad uvažuje o tom, že ju dajako pošle na Slovensko. KVETNÁ NEDEĽA 28. MARCA 1999 Deň štátnosti Republiky Srbsko Predpoludním sme boli v úkry• ĽUDIA A UDALOSTI •

te. Vilka nedovarila zajaca. Počas poplachu sme sa vrátili domov. Okolo 14.00 dokončila obed, aj paradajkovú polievku. Prišli z úkrytu Stana a Dragan. Bol u nás aj Nenad. Obedovali sme všetci piati. Nemáme čo piť. Našiel som v bare vodku, ale Stana priniesla whisky, tak sme ničili ameriku (s malým a). Okolo 16.00 zase poplach. Vilka a ja sme zostali doma. Vilka zatiaľ upiekla ovocný koláč. Až potom sme sa, s kávou v termoske, pobrali do úkrytu. Vrátili sme sa domov zhruba o polnoci, pred ukončením poplachu. Detail: okolo 19.00 som si odskočil domov. Len čo som odomkol byt – ozval sa telefón. Hlásil sa Pavel, najmladší brat Vilkin. Z Petrovej Vsi sa doteraz nik neozval. Iba ak práve vtedy, keď sme boli v úkryte. Palino je prvý. Otec vyzdravieva, majú sa dobre. Odkázal som, že sme živí a už sa ničoho viac nebojíme. Zvykáme si na tento odporný život – neživot! Nenad sa ešte stále trápi a zháňa auto, aby Alenu a deti zaviezol na hranicu s Maďarskom. Zo Slovenska by prišli po ňu známi z Dubnice. Alena je tehotná. Vo ôsmom mesiaci. Nateraz sú vo Futogu. Dnes bolo chladnejšie. Fúkal vietor, popŕchalo. Vilka sa zababušila, aby neprechladla. ZELENÝ ŠTVRTOK 1. APRÍLA 1999 Strašný „vtip“: o siedmej ráno som počul v rozhlase, že o 5.00 zbúrali most medzi Petrovaradínom a Novým Sadom. Niet vody. Nebudem sa umývať, holiť, sprchovať. Máme len trochu, na splachovanie. Prišla voda, ale špinavá. Načerpali sme do hrncov. Neskoršie bola aj čistá, studená. Oholil som sa. Púšťam vodu do vane. Elektrický prúd máme. Poplach

trvá už takmer 24 hodín v kuse. Nenadovi sa nepodarilo poslať Milenu s Jozom do Koviljače. Nepúšťajú cez most. Milena sa tak bojí, že sa jej trasie čeľusť. Rozprával som sa so susedom Alijom Trudom z 1. poschodia. Od začiatku sú stále v byte. Neviem, či sa boja. O 12.41 hodine odchádzam k Bose na skleničku a kávičku. Predpoludním sa hlásila Inka. Vravím jej: „Ak budete zasielať humanitárnu pomoc, nezabudni na cigarety!“ Svieti slnko, ale je chladno. Vilka vymenila posteľnú bielizeň, špinavú perie. Prišla Irma, dala si Vilke trochu upraviť účes. Obedovali sme o štvrtej popoludní, špenát. Mira Banjac v rozhlase: Zomrel most spájajúci Báčku a Sriem. Správa z Grécka: NATO prichystal pechotu. Invázia! Nejaký mladík skočil zo 4. poschodia, samovrah. Cez mosty prepúšťajú, údajne len po jednom vozidle. Poplach sa skončil o pol jedenástej. O 18.24 siréna oznámila ďalší. Videl som predpoludním na TV Ibrahima Rugovu.3 Bol v Prištine. Popoludní o 18.00 si už v Belehrade s Miloševićom4 podali pravice. Aj Rugova sa vyjadril proti bombardovaniu. Zorica sa mala hlásiť z Tel Avivu o 17.00. Do 18.30 sa neozvala. Jej manžel Dragan u nás, nevyspatý, čaká. O 21.15 zrevala siréna. Poplach. Musel som Dragana zobudiť. Zaspal u nás na pohovke. Na telefonát čakal márne; Zorica sa neozvala. Okolo šiestej popoludní suseda Stana si z nás riadne vystrelila: „Počujte, vy dvaja. Obchodník Raša vyniesol pred obchod debny piva, častuje. Pivo je zdarma.“ „Naozaj“? „Prvý apríl!“

Na TV som videl troch zajatých vojakov NATO, Američanov. Prieskumníkov, nie letcov. Vilka so Stanou odišli do úkrytu. Ja zostávam. Neskoršie sa mi pripojil aj Dragan. Tak sme si mysleli, že bude pokojná noc... Márna snaha, márna túžba. „Telefonáty sú dnes zriedkavé,“ vravela moja. Túto vojnu pozorujem z môjho mikrosvetu: naša budova, náš úkryt, susedovci... Stará Síčovka je osobitný prípad. Chodí o palici, hluchá, býva na 5. poschodí. Nepočuje sirénu. Keď vidí, že ostatní bežia, začína sa chystať aj ona. O hodinu príde za nami do úkrytu, doterigá sa a vyhlási: „Tak som sa ponáhľala!“ Má tu v NS dospelé deti, syna a dcéru. Ešte stále sa neprišli na ňu pozrieť. Takmer som zabudol: ráno, kým nebola voda, šli sme dolu k Željkovi naplniť plastové nádoby. Zaraz nás tam stál celý rad, dlhý ako front pred obchodom. Načľapkali sme mu okolo domu. Naň vidím z obloka. Hydrofór má v záhrade. Je 22.00 hodín. Idem sa osprchovať. Máme teplú vodu! U Bosy na skleničku som nebol. Nebola doma. O 22.30 hod. odchádzam trochu do úkrytu medzi ľudí. Na kus reči. Susedovi Tomovi som urobil chytáka: Vravím mu: „Máš v byte visiaci most?“ „Mám.“ „Tak nejdi domov; dnes triafajú iba mosty. Tí, čo nemajú visiace mosty, môžu pokojne ísť spať.“ Polnoc. Idem si ľahnúť. Aj zajtra bude vojna. (Pokračovanie v budúcom čísle)

Druh lietadla, ktoré jednotky protileteckej obrany JA zostrelili v okolí dedinky Buđanovci, pri Rume. 2 „Maminka, nech sa páči, papinkať!“ 3 I. Rugova bol intelektuál, neskoršie i politik z radu kosovských Albáncov. 4 S. Milošević, srbský a juhoslovanský politik, predseda Republiky Srbsko (1989 – 1997) a Spolkovej republiky Juhoslávie (1997 – 2000). 1

7 /4686/ 13. 2. 2016

Daniela Babjaková, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysá

či

á, 5. 1, acákov v Kysáči M a e r d An túra ovíta Š ZŠ Ľud

Krásne spoločné chvíle

Zoroslav Jesenský

Len pomaly

Počas zimy viac času trávime vnútri a vtedy aj vy, milé deti, si hľadáte nejakú zábavu. Ak si voľno neužívate s kamarátmi alebo súrodencami pri rôznych hrách či nezbedách, iste je tu nejaký váš miláčik, ktorému sa venujete. Valentína z Pivnice má mačiatko, s ktorým sa rada hráva. Vo vydarených veršoch píše, aké má mačiatko a aký je ten ich vzťah. Deti si vedia veľmi obľúbiť zvieratká a opačne, potom je to aj taká vzájomná náklonnosť, až láska. Ponúkame vám k tomu aj verše Zoroslava Jesenského a vydarené ilustrácie žiakov.

Hračka a či mačka? Obľúbená hračka mi je malá mačka. Keď sa jej nos pritlačí, ona hneď zamňaučí.

S bratom sme sa hádali. Tatko vraví: Pomaly, len pomaly. Po izbe sme lietali. Tatko vraví: Pomaly, len pomaly. Po snehu sme skácali. Tatko vraví: Pomaly, len pomaly.

Je oranžovo-biela a rýchla ani strela. Labky má mäkké ako vankúšiky, ušká zasa ako pampúšiky.

Polievku sme chlípali. Tatko vraví: Horúca je, pomaly.

Okolo hrdla má srdiečko, obľúbené jej je klbiečko. Keď jej podám myšky, ihneď vycerí zúbky.

Na vécko sme kráčali. Tatko vraví: Rýchlóóó! Nie tak pomaly! Len nie pomaly.

Je to moja hračka, moja obľúbená mačka. Valentína Grňová, 4. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici Mila Privizerová, 7. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Daniel Krasko, 1.

www.hl.rs

e a v Padin

ršala Tit

1, ZŠ maršala Tita

v Padine

Informačno-politický týždenník

Marína

ZŠ ma vá, 1. 1, o n a ť r h C

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLV 13. februára 2016 Číslo

4 /1910/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Cena pšenice nižšia ako bola počas žatvy Ľ. Sýkorová

Zmenšené subvencie V – je to úder pod pás Ľubica Sýkorová

no, práve toto si pomysleli domáci poľnohospodárski výrobcovia, keď sa dozvedeli, že subvencie pre rastlinnú výrobu sú znížené z 12 000 na 4 000 dinárov/ha (2 000 dinárov pre rastlinnú výrobu a 2 000 dinárov subvencie na hnojivo). Za palivo sa nedostane nič. Dobytkári sa zmien nemusia obávať, subvencie a prémie za mlieko zostávajú rovnaké. Nariadením vlády Srbska o rozdelení investičných stimulov pre poľnohospodárstvo na rok 2016, ktoré bolo schválené 30. januára 2016, sú subvencie pre rastlinnú výrobu zmenšené na 4 000 dinárov. Podľa názoru väčšiny poľnohospodárskych pestovateľov, nariadenie pre poľnohospodársku výrobu a malých poľnohospodárskych výrobcov nič

dobré neprinesie. Určite sa to odrazí na celkovej výrobe, na cenách, ale aj na životnej úrovni členov rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev. Mnohí nebudú môcť založiť novú výrobu, nebudú môcť splácať úvery… Aj podľa názoru Dr. Miladina Ševarlića, predsedu Srbského združenia poľnohospodárskych ekonómov, schválenie nariadenia je nesprávny krok pre domáci agrosektor. Určite to bude vplývať aj na výnosy pestovaných poľnohospodárskych plodín. Podľa Zákona o stimulačných prostriedkoch pre poľnohospodárstvo a rurálny rozvoj z roku 2009, ktorý bol inovovaný v roku 2013, poľnohospodárstvu patrí minimálne 5 % z celkového štátneho rozpočtu. Podľa toho by agrosektor mal mať k dispozícii najmenej 56 miliárd dinárov, no

dňoch od 1. 2. do 5. 2. 2016 k výrazným zmenám v obchodovaní s poľnohospodárskymi komoditami na Produkčnej burze v Novom Sade nedošlo. Akoby sa diania na burze nevedeli pohnúť z mŕtveho bodu. Na novosadskej burze je stále obrat na minimálnej úrovni. Tovarový obrat bol v uvedenom období v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 41 % nižší a finančný až o 63,81 %. V tomto období by mala byť pšenica najdrahšia, no skutočnosť je úplne iná. Je dokonca lacnejšia, ako bola počas žatvy. Predávala sa po 18,43 din./kg (16,75 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 2,90 % v skutočnosti má menej. Takáto nízka cena bola zaznamenaná iba 40,5 miliardy počas žatvy v roku 2013 a predtým v roku (o dve miliardy me2010. Cena pšenice potravinárskej klesá aj nej ako v minulom na svetových trhoch. Na Parížskej burze je roku). 158,75 eura/t (platí pre marec 2016). Na Už roky sa rozpráva burze CBOT v Chicagu je pšenica mäkká o tom, aké je poľza 154,80 eura/t, pšenica tvrdá za 150,60 nohospodárstvo výeura/t (platí pre marec 2016). Domáca kukurica je jedna z najznamné pre domácu lacnejších v Európe. V uvedenom ekonomiku a celý štát. No období sa predávala po 15,80 din./ každoročne pri rozdeľovakg bez DPH, čo je o 1,3 % viac ako ní štátneho rozpočtu pre v predchádzajúcom týždni. Na toto odvetvie sa vyčleňuje svetových burzách v súčasčoraz menej finančných nosti cena kukurice klesá a prostriedkov. Akoby sa zadosahuje úroveň od 143,59 búdalo na skutočnosť, že eura/t (Maďarsko) do z poľnohospodárstva žije 183 eur/t (Nemecko). podľa posledného sčítania Cena kukurice na 628 000 domácností, čo je burze CBOT v Chitakmer dva milióny obyvacagu je 120,88 teľov Srbska. Za takýchto eura/t (platí podmienok o rozvoji poľnopre marec hospodárstva, udržaní mla- časy. Opäť sa 2016). dých na vidieku, či celkovej vynájdu, sú šikov○

modernizácii agrosektoru môžeme len snívať. A čo k tomu dodať? O samotných sedliakov sa netreba báť. Prežili aj horšie

ní. Na dedinách vždy bude dosť potravín. Je len nepochopiteľné, prečo sa štát k nim správa tak macošsky… ○

Z obsahu Na Zlatibore veda a prax spoločne Str. 2

Škodcovia kapustovín (4) Str. 4

Fotínia získava čoraz viac priaznivcov Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

JUBILEJNÉ 50. STRETNUTIE AGRONÓMOV A POĽNOHOSPODÁRSKYCH VÝROBCOV

Na Zlatibore veda a prax spoločne Ľubica Sýkorová

nohí poľnohospodárski výrobcovia si každý rok v kalendári červenou farbou označia posledný týždeň januára. Obyčajne vtedy ich cesta smeruje na Zlatibor. No nie kvôli zimným radovánkam, ale aby sa stretli s tými, od ktorých im v značnej miere závisí ich poľnohospodárska výroba. V tomto roku stretnutie prebiehalo od 24. do 30. januára. Už tradične novosadský Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo okrem viacerých Dní polí počas roka organizuje v januári pre pestovateľov poradenské stretnutie, na ktorom sú prezentované najnovšie výsledky z oblasti šľachtenia, ochrany rastlín, nových technológií pestovania kultúrnych plodín. Na to, aby sa od teórie prešlo k praxi, je nutné intenzívne budovanie vzťahov medzi predstaviteľmi akademickej, respektíve vedeckej komunity a poľnohospodármi, agronómami, pestovateľmi. A novosadský inštitút sa o to snaží už celých 50 rokov. Pretože sa v posledných rokoch zmenili podmienky a samotná štruktúra účastníkov, inštitút sa rozhodol zmeniť aj názov podujatia. Okrem doktorov, profesorov, predstaviteľov Ministerstva poľnohospodárstva, úspešných podnikateľov, príležitosť prezentovať svoje výsledky práce a skúsenosti s pestovaním novosadských odrôd a hybridov dostali aj samotní poľnohospodárski výrobcovia. Okrem spomínaného podujatia v organizácii Oddelenia

Úradujúci riaditeľ novosadského Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo prof. Dr. Ján Turan

pre poľnohospodársku techniku Poľnohospodárskej fakulty Nový Sad prebiehalo aj 42. sympózium Poľnohospodárska technika. V rámci ďalšieho vzdelávania bolo zorganizované aj poradenské stretnutie pre poradcov poľnohospodárskych odborných služieb Srbska a profesorov stredných poľnohospodárskych škôl. V poobedňajších hodinách prebiehali početné prezentácie obchodných partnerov a sponzorov. V tomto roku sa na Zlatibore stretlo viac ako tisíc akreditovaných účastníkov, odborníkov, vedcov, profesorov, poľnohospodárskych výrobcov. Prítomní mali príležitosť vypočuť si kvalitné prednášky z rôznych oblastí rastlinnej poľnohospodárskej výroby. V mene Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo hostí privítal úradujúci riaditeľ inštitútu prof. Dr. Ján Turan. Skrátka predstavil doterajšie

úspechy šľachtiteľskej práce inštitútu, ktorého 500 hybridov a odrôd je uznaných v 32 krajinách sveta. Prítomných pozdravil aj štátny tajomník Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska Danilo Golubović. Vyzdvihol skutočnosť, že o novosadské osivo sóje prejavili záujem tri veľké nemecké spoločnosti, pretože patrí medzi najkvalitnejšie osivo v regióne, a čo je veľmi dôležité, nie je geneticky modifikované. O značné množstvá osiva novosadských odrôd cukrovej repy prejavili záujem kupci z Ruska. TAM, KDE VŠETKO ZAČÍNA A KONČÍ, ALEBO FENOMÉN ZVANÝ PÔDA Vyspelosť civilizácie možno hodnotiť na základe rôznych kritérií. Jedným z nich je spôsob, akým ľudstvo zaobchádza s pôdou, ktorá je nielen samostatným ekosystémom, ale zároveň aj článkom v ďalších ekosystémoch a má množstvo funkcií. V podstate umožňuje život na našej planéte. Kvalitná úrodná pôda nie je samozrejmosťou a je naším veľkým bohatstvom... A práve kvôli tomu bola prvá prednáška venovaná pôde, ktorú predniesol Dr. Jovica Vasin. Upozornil prítomných, že naša vojvodinská pôda vôbec nie je taká úrodná, ako sme si mysleli. Pre rastlinnú poľnohospodársku výrobu je dôležité, aby obsah humusu v pôde bol od 3 do 5 %. No podľa výsledkov výskumu inštitútu sa potvrdilo, že obsah humusu na niektorých parcelách je okolo 2 %, čo je málo. Prof.

Vasin taktiež poukázal na chybu, ktorú robia naši poľnohospodári po zbere plodín. Namiesto toho, aby rastlinné zvyšky zaorávali, mnohí ich spaľujú, čím negatívne prispievajú k degradácii pôdy. Prednášky boli tematicky podelené podľa rastlinných druhov a v rámci každej sa rozoberala problematika, ktorá sa vzťahovala na agrotechniku, výber odrôd a hybridov, ošetrovanie a prihnojovanie porastov jednotlivých rastlinných druhov. Týmto spôsobom poslucháči mali príležitosť zozbierať množstvo užitočných informácií, ktoré môžu využiť už pri jarnej sejbe. Okrem prednášok boli usporiadané aj rôzne okrúhle stoly, na ktorých sa debatovalo napríklad o problémoch pri pestovaní kukurice, najmä o výskyte sčervenania listov kukurice, o ktorom sa vie veľmi málo. Toto ochorenie sa neprenáša osivom, a jedno z preventívnych ochranných opatrení je striedanie plodín. Výskyt ochorenia môže znížiť výnosy až o 93 %. Debatovalo sa aj o význame poistenia porastov, domácich zvierat a mechanizácie. Poisťovňa Triglav predstavila nový balík poistenia s cieľom čo najviac pomôcť poľnohospodárskym výrobcom, ktorí sú ešte stále v tejto oblasti nedostatočne informovaní. V piatok sa prednášky skončili a hostia a ich hostitelia sa rozlúčili, rozišli, každý do iného kúta Srbska. Plní dojmov, nových poznatkov, bohatší o nových priateľov… Väčšina z nich si sľúbila, že o rok sa tu stretnú opäť. ○

13. 2. 2016 • 7 /4686/

NA POSEDENÍ S ARADÁČSKYMI POĽNOHOSPODÁRMI

Subvencie vyplácať za každé obrobené jutro Vladimír Hudec

deno Janiš z Aradáča spolu s otcom Pavlom na rodinnom gazdovstve obrábajú 230 jutár pôdy. Z toho iba 20 jutár vlastnej a ostatnú prenajímajú hlavne od spoluobčanov. Prenajali aj 15 hektárov štátnej pôdy. Zaoberajú sa výlučne rastlinnou výrobou. Pestujú kukuricu, slnečnicu a pšenicu. Sóji vraj nezodpovedá aradáčske podnebie, a preto ju do osevného postupu nezaraďujú. Pred niekoľkými rokmi sa vyskúšali aj v pestovaní repky olejnej. V prvom roku vraj so zárobkom boli spokojní, preto v nasledujúcom plochy pod repkou zväčšili. No pravdepodobne pre zvýšenú ponuku cena náhle klesla a zisk nebol takmer žiadny. Aj keď sa sedliaci už pomaly chystajú na jarnú sejbu, dozvuky vlaňajšieho príliš zlého roku sú ešte stále príliš silné. Na všetko to prišlo aj divné rozhodnutie štátu, aby subvencie vyplácal iba do 20 hektárov. K tomu väčšina sedliakov ich dodnes nedostala. Naši spolubesedníci patria medzi tých málopočetných šťastlivcov, ktorí subvencie dostali načas, pretože žiadosti o ne aj podali načas. – Keď sa začali registrovať gazdovstvá, tak nám radili, aby sme sa registrovali, sľubovali hory-doly. Poslúchol som, pomáhal ľuďom, od ktorých som prenajímal pôdu, aby si vybavili majetkové záležitosti, len aby som tú pôdu mohol registrovať. Počítal som s tým, že keď budem mať viac pôdy, budem mať z toho osoh. Teraz vypadá, že som zbytočne vyhodil peniaze na registráciu. Nerozumiem, prečo pomáhať iba malým gazdovstvám. Dokonca, čo je malé a čo veľké gazdovstvo? A prečo by aj tí „veľkí“ nepotrebovali pomoc? Sedliaci, ktorí obrábajú menej pôdy, potrebujú menšie stroje, a menej aj vkladajú, pokým tí, čo obrábajú viac, potrebujú väčšie

– Prenajímať pôdu na 30 rokov je veľmi mnoho. Veď je to takmer celý človekov pracovný vek. Štátna pôda by sa mala dávať do prenájmu na 5 rokov s tým, že by nájomca mal právo automaticky predĺžiť zmluvu na ďalších 5 rokov. A keď už odíde do dôchodku, treba umožniť deťom, aby pokračovali. Ak by sa oni tým nechceli zaoberať, pôdu by mali vrátiť štátu, aby ju prenajal inému, – hovorí P. Jančo a pokračuje: – Podľa mňa subvencie treba vyplácať na základe úrody. Iba tak možno zastaviť šmelinárov, ktorí registrovali gazdovstvo, pôdu neobrobili, ale subvencie dostali. Koľko len ľudí licitovalo štátnu pôdu pre veľkých a nikde sa nevidelo, že by niečo dopestovali. No z licitácie určite mali nejaký osoh. Subvencovanie iba do 20 ha nie je dobré. Subvencovaný má byť každý obrobený hektár bez ohľadu na to, či ho obrobil Matijević, MK komerc, sused alebo ja, ibaže tým menším, ktorí obrábajú do 100 ha, treba subvencovanými úvermi pomôcť aj pri kúpe mechanizácie. A ak už nie podľa úrody, tak normálna

Pavel a Zdeno Janišovci počas vlaňajšieho prihnojovania pšenice

stroje a vkladajú viac. Práve preto by štát mal pomáhať všetkým, ibaže nie po hektári, ale na základe vyrobeného tovaru. Čo na to Zdenov otec Pavel? – Nezostáva nám nič iné, iba mlčať a robiť a štát si urobí svoje, čiže zoberie si, koľko potrebuje. Pri formovaní cien však neexistuje žiadna logika. Vlani napríklad kukurica bola lacná. Stála iba 13 dinárov, čo bolo aj pochopiteľné, lebo aj úroda bola hojná a ponuka veľká. V tomto roku je ponuka o polovicu nižšia a cena je iba o 3 dináre vyššia. Štát sa do toho nemieša. Ceny určujú niekoľkí monopolisti, vývozcovia poľnohospodárskych výrobkov. Najviac zarobí nákupca, práve tak ako v tej pesničke Neoriem, nesejem, samo sa mi rodí. Vo všetkých krajinách v okolí štát omnoho viac pomáha sedliakom rôznymi subvenciami, takže ich výrobky môžu byť lacnejšie. U nás sú však subvencie nízke a cena našich výrobkov tiež. Vari by naši politici mali kolektívne navštíviť

najprv sedliakov v Srbsku, aby im títo povedali, ako robia a koľko zarábajú, a potom odísť napr. do Maďarska. Videli by veľký rozdiel. Oni si myslia, že sedliak bohato žije, lebo vidia nové traktory, nové stroje, ale nevedia, že väčšina z toho nie je vyplatená a že sú sedliaci zadlžení. Janišov sused Pavel Jančo, ktorý sa k nám medzičasom pripojil, Pavel Jančo: Za všetku pôdu tiež mal čo povedať: – Keby štát vložil do poľnohos- treba vyplácať subvencie podárstva, koľko vložil napríklad do Železiarne v Smedereve, bolo subvencia by mala byť 250 eur. by úplne inak. Za vodný príspe- Keď ministerkou bola Ivana vok platíme a kanály sú nám Dulićová, dostávali sme 18 000 zaburinené. Nemáme sústavy na dinárov, čiže 200 eur po hektári. – Ja sa zasadzujem za to, aby zavlažovanie a aj keby sme ich mali, nemohli by sme ich použiť. sa subvencie vyplácali výlučne Nevyhnutné je zlučovanie malých podľa úrody. V tom prípade by parciel do väčších. Počas Miloše- sme viac vkladali a snažili sa vića sa pri výmene parciel platil dosiahnuť čím vyššiu úrodu, – iba malý poplatok a dnes na to myslí si Zdeno Janiš. – Nielenže nebudeme viac treba vyčleniť okolo 200 eur, ako vkladať, ale všetci úplne zredukeby sme robili kúpnu zmluvu. Čo si naši spolubesedníci mys- kujeme všetko a úroda bude taká, lia o dlhodobom prenajímaní aká bude, – konštatuje na záver príliš pesimisticky Pavel Jančo. ○ štátnej pôdy?

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Listy poškodené larvami moličky – hrubý žer (Foto: J. Tancik)

Škodcovia kapustovín (4) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra ŠKODCOVIA POŠKODZUJÚCI LISTY Listy poškodzujú vošky, najmä druh voška kapustová – Brevicoryne brassicae, molice: druh molica lastovičníková – Aleyrodes proletella a strapky: druh strapka tabaková – Thrips tabaci. Významné škody na listoch môžu spôsobiť húsenice motýľov moličky kapustovej Plutella xylostella, mory kapustovej Mamestra brassicae, mory kelovej Lacanobia oleracea, tiež húsenice mory gama Autographa gamma. Húsenice mlynárikov sú tiež častými škodcami poškodzujúcimi listy kapustovín, a to druhy mlynárik kapustový Pieris brassicae a mlynárik repový Pieris rapae. MOLIČKA KAPUSTOVÁ Molička kapustová (srb. kupusni moljac), Plutella xylostella (= maculipennis) je celosvetovo významný škodca kapustovej zeleniny. Jej škodlivosť narastá intenzitou pestovania a intenzitou pravidelnej chemickej ochrany. Veľmi rýchlo vytvára rezistentné (odolné) populácie k širokému spektru insekticídov – pirethriidy, organofosfáty a dokonca aj na Bt-toxín. V mnohých krajinách sa molička stala odolnou proti všetkým insekticídom používaným na jej reguláciu. Je tiež prvým druhom hmyzu, u ktorého sa vyvinula čiastočná odolnosť proti toxínom baktérie Bacillus thuringiensis používanej v biologickej regulácii.

POPIS Motýľ má telo dlhé 8 – 10 mm. Je sfarbené dosiva až dohnedasta. Keď je imágo v pokoji a má zložené krídla, škvrny na krídle sa spájajú a na strede chrbta vytvárajú tri kosoštvorcové útvary. Vajíčka sú veľmi malé, menšie ako 1 mm, žltej farby.

000 km, čo výrazne prispieva k jej kozmopolitnosti. V strednej Európe sa za rok vyvinú aspoň 3 generácie, no môže mať aj 5 generácií, ktoré nie sú ostro ohraničené. Prvá je málopočetná a ľahko unikne pozornosti. Larvy prechádzajú štyrmi instarmi a celý vývojový cyklus trvá v zá-

loch, kvetoch, šešuliach a zriedkavo aj na stonkách. Pri vyrušení sa skrútia a okamžite sa spúšťajú z rastliny na hodvábnom vlákne. Keď nebezpečenstvo pominie, vyliezajú späť na rastliny. Kuklia sa na listoch alebo pod rastlinami na rastlinných zvyškoch. Motýle sú aktívnejšie a viditeľnejšie za súmraku a v noci. Lietajú rýchlym, krátkym a trhavým letom od rastliny k rastline hľadajúc partnera k páreniu alebo miesto na kladenie vajíčok. Motýliky odpočívajú počas dňa na spodnej strane listov. EKOLÓGIA Moličke kapustovej vyhovuje teplé a suché počasie, a preto v teplých rokoch bol zaznamenaný aj vo Vojvodine zvýšený výskyt tohto škodcu.

Feromónový lapač na moličku kapustovú (Foto: J. Tancik)

Húsenica meria 8 – 12 mm. Mladé larvy sú svetlohnedé a v dospelosti tmavozelené. Kukla je dlhá 10 – 12 mm, tmavozelená, nachádza sa vo vnútri sieťovitého kokónu z bieleho hodvábu. ŽIVOTNÝ CYKLUS Molička prezimuje v miernom pásme v štádiu kukly, ale väčšina imág k nám prilieta z južnejších oblastí, kde sa vyvíja kontinuálne. Motýle moličky kapustovej sú schopné preletieť veľké vzdialenosti, uvádza sa aj viac ako 3

vislosti od teploty okolo 30 dní. Motýle sa pária už v deň, keď sa vyliahnu. Samička kladie vajíčka väčšinou na spodnú stranu listov hostiteľských rastlín, buď v strede, alebo pozdĺž žiliek. Sú kladené jednotlivo alebo v malých skupinkách. Mladá húsenica sa živí v listoch, vyžiera malé biele chodbičky. Staršie sú na spodnej strane listov medzi žilkami, kde vyžierajú otvory so zachovanou vrchnou pokožkou. Pri premnožení dochádza k holožerom. Môžu žrať aj na rastových vrcho-

HOSTITEĽSKÉ RASTLINY Molička kapustová sa vyvíja iba na rastlinách z čeľade kapustovité, ktoré obsahujú horčičné oleje a glukozidy (sinigrin, sinalbin) podporujúce jej žer. Okrem bežne pestovaných plodín (kapusta, karfiol, kaleráb, repka atď.) žerie aj na mnohých burinách a iných divo rastúcich rastlinách z tejto čeľade (peniažtek roľný, pastierska kapsička, reďkev ohnicová, horčica roľná atď.). Škodí aj na reďkovke a chrene. Alternatívni hostitelia sú v oblastiach mierneho pásma dôležití pre udržanie populácie na jar, pred výsadbou plodín. POŠKODENIE Mladé húsenice vyžierajú malé biele chodbičky (míny) v listoch.

13. 2. 2016 • 7 /4686/

13. – 19. 2. 2016

POČASIE

Staršie sú na spodnej strane lis- nou plodinou. Rebríček popula- ekonomický prah škodlivosti dôjsť k zvýšeniu populácie škodtov medzi žilkami, kde vyžierajú rity v tejto súvislosti jasne vedie a termín ošetrení. cu a jeho rezistencii. otvory so zachovanou vrchnou horčica. Sadenice kapustovín by pokožkou tzv. okienka. Postupne nemali byť napadnuté moličkou PRAH EKONOMICKEJ PRIAMA OCHRANA sa okienka môžu zlúčiť, tenká už pri výsadbe a ich dopestovanie ŠKODLIVOSTI A TERMÍN Na priamu ochranu treba popokožka opadne, a tak užiť insekticídy povolené proti CHEMICKÉHO na listoch zostávajú žravým škodcom do kapusty. OŠETRENIA menšie a väčšie dierPri pestovaní kapusty Ošetrenie treba vykonať skôr, ky a list má tvar čipky. je prahom škodlivosti, ako sa larvy vžerú do hlávok. Staršie larvy požierajú po prekročení ktorého Optimálny termín je v čase malisty, vyžierajú požersa odporúča regulač- sového liahnutia lariev, čo je priky nepravidelného né opatrenie, viac ako bližne týždeň po maximálnom tvaru a znečisťujú 0,5 lariev na rastlinu. nálete samčekov do feromónotrusom. Pri premnoV Chorvátsku odporú- vého lapača. Treba použiť väčšie žení dochádza k hočajú vykonať priamu množstvo vody a vyšší tlak, aby ložerom. Pri žere na ochranu, keď vo fáze insekticíd prenikol aj na spodnú vnútorných listoch kotiledónnych listov je stranu listov a na skryté miesta. húsenice môžu prenapadnutých 20 % rastRanná závlaha do 9. hodiny nikať aj do hlávok kalín, vo fáze pred formo- znižuje populáciu mladých lariev. pusty a vtedy zapríči- Larvy moličky kapustovej vaním hlávky 30 %, vo Pri zvýšenom výskyte motýľov je (Foto: Ing. Ladislav Dulanský) ňujú najväčšie škody. fáze formovania hlávky účinné urobiť postrek organofoje potrebné realizovať čo najďalej 15 %. Keď sú použité feromónové sfátmi 1 až 2 hodiny po zotmení. od miest ich neskoršej výsadby. lapače, regulačný zásah by mal OCHRANA Výsadba či výsev väčších plôch sa nasledovať 11 – 20 dní po vrchole BIOLOGICKÁ OCHRANA PREVENTÍVNE OPATRENIA Z preventívnych opatrení vý- neodporúča robiť v rôznych ter- náletu samčekov. Všetky vývojové štádiá moznamné je dodržiavanie osevné- mínoch, pretože staršie porasty ličky kapustovej sú napádané ho postupu a priestorovej izolácie sa stávajú zdrojom napadnutia REZISTENCIA VOČI mnohými parazitoidmi a predá– nevysievať repku v blízkosti porastov mladších, najmä keď INSEKTICÍDOM tormi. Veľa imág zničia aj pavúky Vysoký reprodukčný poten- a vtáky. Väčšina parazitoidov pobudúcich porastov kapustovej sú v smere vetra. Svetelné lapače zeleniny. Po zbere úrody môže chytia veľký počet motýľov. ciál, rýchly sled generácií, dlhý užívaných vo svete pre biologicmolička prežívať či prezimovať životný cyklus, značná výmera kú reguláciu má pôvod v Európe. na rastlinných zvyškoch. Odstra- HODNOTENIE VÝSKYTU kapustovín a časté používanie Prvým krokom biologickej reguňovanie rastlinných zvyškov je ŠKODCU lácie môže byť popreto veľmi vhodným opatrením. Výskyt motýužitie biologických Môžeme ich zničiť hlbokou orbou ľov sledujeme prípravkov (Bacalebo spálením. Treba tiež využiť feromónovými tospeine-WP, Biobit všetky opatrenia, ktoré podporujú lapačmi, ktoré WP, Foray FC, Dipel rast a vývoj mladých rastlín. inštalujeme zaLS) na báze baktérie Výrazným prirodzeným regu- čiatkom mája. Bacillus thuringienlátorom škodcu je dážď. Mladé Lapače kontrolusis ssp. kurstaki nalarvy ľahko zmyje z listov a veľa jeme dvakrát do miesto syntetických sa ich utopí na povrchu pôdy či týždňa až do poinsekticídov. Baktévo vode zachytenej na rastlinách. lovice septemrie pritom účinkujú V tejto súvislosti je vhodným bra. Keď zistíme aj proti ďalším moregulačným opatrením závlaha výskyt motýľov, týlím škodcom kapostrekom, najmä za šera, limi- každých 5 – 7 pustovej zeleniny, tujúca aj let imág. Pestovanie dní vizuálne konmlynárikovi kapustovému (Pieris braspodsevov zasa sťažuje pohyb trolujeme rastškodcu, znižuje sa komunikácia liny – zisťujeme Motýľ moličky kapustovej (Foto: Ing. Ladislav Dulanský) sicae) a repkovému medzi nimi a stúpa počet pri- počet napadnu(P. rapae), more karodzených nepriateľov. Pri nad- tých rastlín alebo počet lariev na insekticídov vedú pri moličke pustovej (Mamestra brassicae), mernom výskyte je výbornou jednu rastlinu. Kontroluje sa 100 ku vzniku rezistencie. V stred- kelovej (Lacanobia oleracea) atď. alternatívou pestovanie pásov rastlín – na 5 alebo 10 miestach. nej Európe sú zatiaľ insekticídy Na narúšanie párenia imág sa lákacích rastlín, ktoré sú výrazne Na základe výskytu lariev a počtu stále účinné, no so zvyšujúcim sa využívajú synteticky vyrábané uprednostňované pred pestova- poškodených rastlín určuje sa podielom repky v osevoch môže feromóny. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

5˚ | 16˚

6˚ | 16˚

8˚| 17˚

8˚ | 16˚

5˚ | 14˚

4˚ | 10˚

2˚ | 9˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Fotínia získava čoraz viac priaznivcov Ľubica Sýkorová

našich okrasných záhradách čoraz častejšie môžeme vidieť veľmi zaujímavý krík, ktorého mladé listy sú sfarbené dočervena. Je to fotínia – červienka, Photinia fraseri (najkrajšia odroda je Roby Red), rýchlorastúci vždyzelený krík, ktorý môže narásť do výšky od 2,5 až do 5 metrov. Môže sa pestovať ako solitér, ktorý nepotrebuje partnerov a dokáže vytvoriť v záhrade čarovnú scenériu, alebo ako živý plot. Red Robin je kultivar so žiarivými červeno-purpurovými mladými listami, ktoré sa počas miernej zimy vytvárajú veľmi skoro. Staršie listy sú lesklé, medeno-zelenej farby kopijovitého tvaru a dlhé 10 cm. Podobajú sa listom vavrínovca (srb. lovor višnja). Mladé konce konárov sú ukončené krásnymi purpurovo-červenými výhonkami. Kvitne v máji alebo v júni 10 – 12 cm dlhými súkvetiami bielych kvetov. Z nich sa neskôr vyvíjajú malé guľovité plody,

ktoré sa využívajú aj vo vianočných dekoráciách. Plody sú pre človeka jedovaté, ale vtáky sa nimi živia. Ak sa neoberú, zostanú na výhonkoch aj v zime. Mladé výhonky môžu byť citlivé na neskoré mrazy.

Fotínia sa v posledných rokoch stala veľmi obľúbenou na výsadbu v nádobách a črepníkoch na terasách a verandách a jej popularita ďalej stúpa. Môžeme ju strihom formovať do guľovitého tvaru na kmienikoch, kužeľov a pod.

PESTOVANIE Fotínii zodpovedá miesto na slnku alebo v polotieni. Pôda by mala byť priepustná, mierne vlhká, kyslá až zásaditá a bohatá na humus. Na tmavom mieste mladé listy nebudú tak výrazne sfarbené dočervena. Miesto by malo byť chránené pred vetrom. Rastlina zle reaguje na premokrenú pôdu, to sa prejavuje padaním listov. Zálievka nasleduje až vtedy, keď je vrchná vrstva pôdy suchá. Ak pestujete rastlinu v nádobe, nenechávajte nikdy vodu v miske pod črepníkom. Je to drevina odolná proti mrazu, no napriek tomu prvý rok po zasadení chránime hlavne oblasť koreňa mulčom. To platí o odrodách, ktoré nezhadzujú na zimu listy. Rastlina rastie pomerne rýchlo (od 30 do 50 cm za rok), takže by sa mala aspoň raz ročne strihať. Rez znáša dobre a je možné ju ľubovoľne tvarovať.

Najvhodnejšie obdobie na strih je po odkvitnutí, teda koncom júna. Mierne sa presvetlí, skráti, ale môže sa tiež radikálne zrezať nožnicami. Hustejšie rastúce kríky je vhodné preriediť na konci zimy. Pravidelný rez podporuje jarné sfarbenie. Pri pestovaní ako živý plot je vhodné rezať rastliny v auguste, prípadne na konci mája až v júni. V chladnejších oblastiach sa vyhýbame neskoršiemu jesennému rezu, pretože mladé listy by mohli poškodiť prvé mrazy. Pri výsadbe živého plotu rastliny sadíme hlbšie – aby prvé konáriky boli pokryté dvojcentimetrovou vrstvou pôdy. Tieto konáre sa zakorenia, z nich vyrastú nové výhonky, takže živá ohrada nebude deravá. Vysádzajú sa 3 rastliny na štvorcový meter a trvá asi štyri roky, kým vznikne dostatočne hustý plot. ○ Foto: z internetu

PRIPOMÍNAME

Je čas na rez viniča a drevín Ľ. Sýkorová

o februári obyčajne začíname s rezom viniča. Po obschnutí pôdy môžeme koncom mesiaca začať s odkrývaním krov a začneme s rezom. Skôr než prikročíme k vlastnému rezu, presvedčíme sa, ako vinič prezimoval. Kontrolujeme to tak, že rozrežeme púčiky viacerých kultivarov. Keď sú po rozrezaní pekné, zelené, kry prezimovali dobre, sú zdra-

vé a môžeme rezať normálnym spôsobom. Ak sú vo vnútri hnedé až čierne, znamená to, že púčik zmrzol alebo sa pri zakrytí v pôde zaparil. Podľa stupňa poškodenia sa rozhodneme pre spôsob rezu. Pri väčšom poškodení volíme dlhší rez, pri menšom rez kratší, resp. normálny. Ak zmrzlo väčšie percento púčikov, odporúča sa s rezom počkať až do obdobia nalievania púčikov, keď sa stupeň poškodenia ľahšie zistí.

Ponechané ťažne jednoročného dreva priväzujeme k opore. Netreba zabudnúť ani na opravu drôtenky, drôty opornej konštrukcie treba napnúť. ... V dňoch, keď nemrzne, odrežeme kvôli presvetleniu a prevzdušneniu pri zemi najstaršie konáre kríkov (okrem druhov kvitnúcich na jar). Podporíme tým rast nových výhonov. Koncom februára až v marci zostrihneme plamienky

(Clematis), ktoré kvitnú v lete. Podporíme tým rast nových výhonkov. Presvetľujeme a prerezávame jadroviny. Nezabúdame, že radikálny rez výrazne podporuje narastanie nových výhonov. Hlboký rez uplatňujeme na stromoch, ktoré majú nedostatok mladých výhonov. Konáre napadnuté múčnatkou jabloňovou (rozpoznáme ich podľa sivého povlaku) odstránime až po zdravé drevo. Robíme výchovný rez jadrovín. ○

13. 2. 2016 • 7 /4686/

ZDRAVIE A MY

TIPY A TRIKY DO DOMÁCNOSTI

Histamínová intolerancia: Horšia ako potravinová alergia! (2.)

enoménom HIT trpia asi 2 až 3 % ľudí. Mnohí o tom ani netušia a všetci ich považujú za hypochondrov.

PREČO SA NÁM TO STANE? Histamín je dôležitá chemická látka, ktorú vytvára telo každého z nás. Prijímame ho však aj potravou, čím sa jeho hladina zvyšuje. Ak naše tenké črevo neprodukuje dostatok špeciálneho enzýmu diaminooxidáza, môžu vzniknúť spomínané ťažkosti. Závažnosť jednotlivých prejavov histamínovej intolerancie závisí od aktivity enzýmu v tenkom čreve. Tá je rôzna, dokonca geneticky podmienená. Vekom u niektorých ľudí táto funkčnosť klesá, častejšie u žien, ako u mužov. Diagnóza HIT nie je jednoduchá a patrí do rúk špecialistu, najlepšie alergológa. Ten vie na základe jednotlivých príznakov a

laboratórneho vyšetrenia určiť, či ide naozaj o histamínovú intoleranciu. Vyšetrenie sa robí z odberu krvi. Ani ten však nemusí hneď na prvý raz odhaliť príčinu, preto treba testy opakovať, prípadne ich spojiť s inými odbornými vyšetreniami ako dermatologické, gastroenterologické či neurologické. DOŽIVOTNÉ EMBARGO NA JEDLO? Histamínová diéta je naozaj krutá. Každodenné rozmýšľanie nad tanierom alebo kŕče v bruchu, pretože ste zjedli, čo ste nemali, sú na zbláznenie. Doteraz sa všetky HIT diagnózy riešili formou nízkohistamínovej diéty. Dobrou správou je, že embargo na obľúbené potraviny sa dá občas obísť. Stačí, ak si chýbajúcu hladinu potrebného enzýmu doplníte špeciálnym výživovým doplnkom (Daosin) tesne pred

zakázaným jedlom. Určite sa vyhnite: mliečnym výrobkom, najmä plesňovým syrom, acidofilnému mlieku a probiotickým jogurtom; citrusom; kysnutému cestu; vlastne všetkému, čo obsahuje droždie; červenej fazuli; sóji; pohánke; polotovarom a konzervovaným potravinám; kyslej kapuste a všetkým kvaseným potravinám, aj octu; majonéze a tatárskej omáčke, kečupu, horčici; špenátu, rajčinám, baklažánu; orechom; ananásu, jahodám, ríbezliam, banánom, kivi; vaječnému bielku; rybám a kuraciemu mäsu; káve, čaju, kakau; čokoláde; alkoholu. Toto si môžete dať: ryžu natural, ryžové keksíky; kukuričnú kašu; mrkvu; špargľu, mrazenú kukuricu a hrášok, cukinu, rebarboru, uhorku, reďkovku, papriku, pór, fenikel, petržlen, kaleráb, cibuľu (malé množstvo); jablko,  hrušku, melóny.

VALENTÍN U VÁS DOMA

Využite skvelé tipy pre slávnostnú atmosféru

alentín je skvelá príležitosť zakomponovať do svojho bývania zopár nežných srdiečkových motívov. Poobzerajte sa okolo seba a popremýšľajte, ktorý kúsok nábytku by ste mohli podrobiť ľahkej premene. Ideálne sú napríklad čalúnené stoličky, na ktoré môžete jednoducho aplikovať motívy vystrihnuté zo zvyškov látok. Tak neváhajte, vystrihnite z látky srdiečko a

Odžmolkovač

Rýchle SOS tipy. Pri ľahkých hrčkách stačí na ich odstránenie lepiaca rolka. Alebo použite lepiacu pásku: veľký kus nalepte na oblečenie a strhnite. Tkanina sa však pri tom môže trochu roztiahnuť. Trik s pančuškami. Do práčky pridajte silonky, ktoré už doslúžili. Statický náboj nylonu pritiahne uvoľnené vlákna zo svetrov. Pozor na žiletky! S nimi sa uzlíky síce dajú odstrániť, ale len veľmi opatrne, pretože môžu pritom vzniknúť aj dierky v pulóvri. Prečo sa tvoria? Vznikajú šúchaním najmä pod pažami a na bokoch. Nahrubo štrikované oblečenie a pulóvre veľkým podielom angory sú na to najviac náchylné.

nalepte ho na stoličku lepidlom na textil, alebo ho prichyťte niekoľkými stehmi. SRDIEČKA V POLIČKE Využite starú poličku na miniatúry, natrite ju bielou farbou a poukladajte do nej toľko srdiečok, koľko sa len zmestí. Výsledok bude ešte pôsobivejší, ak bude každé srdce z iného

Tvoria sa vám uzlíky a hrčky na svetroch? Čím hebkejší pulóver, tým ľahšie sa na ňom tvoria hrčky, a to nás vie nahnevať. Tu sú rýchle SOS tipy, ako sa ich zbaviť! Zázračnou zbraňou a prevenciou je, keď použijete pri praní šampón na lesk vlasov. Látky, ktoré obsahuje, tkaninu obalia ochrannou vrstvou.

materiálu. Počítajú sa aj voňavé mydielka a aromatické kvetinové dekorácie, ktoré prevoňajú celý  byt.

VII

Najefektívnejší je odžmolkovač: V obchodoch je na výber veľa elektrických odžmolkovačov, ktoré sa vám postarajú o rýchle odstránenie uzlíkov a hrčiek. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Lístkové kúsky s mletým mäsom Suroviny: lístkové cesto; tvrdý syr; Na mäsovú plnku: olej, 500 g mletého mäsa, soľ, mleté čierne korenie, 8 lyžíc kečupu, 1 lyžica worcestrovej omáčky (worcester sauce), 1 lyžica horčice, 2 lyžice hnedého cukru Takto sa to podarí: Mäsová plnka: Mleté mäso opražíme na oleji, pridáme soľ a korenie. Neskoršie pridáme i kečup, worcestrovú omáčku, horčicu a hnedý cukor. Dobre zmiešame a necháme prevrieť. Lístkové cesto nakrájame na štvorce, trochu porozťahujeme a dáme do mafinových foriem. Veľ-

kosť lístkových štvorčekov závisí od veľkosti foriem. Mafiny vystlané lístkovým cestom naplníme mäsom a pečieme asi 10 min. na 210 º C. Tvrdý syr nakrájame na kocky, dáme do každého mafinu a pečieme ešte 5 min. 

Pizza kvet

Suroviny: 2 lístkové cestá, kečup, oregano, nastrúhaný tvrdý syr, 1 vajce Takto sa to podarí: Lístkové cestá vyvaľkáme na plátky a každý zrežeme podľa taniera. Na spodný plát natrieme kečup, posypeme oreganom a strúhaným syrom. Za-

kryjeme druhým plátom lístkového cesta a do stredu dáme pohár. Cesto okolo pohára pokrájame (na kvet) a každý lupeň otočíme do špirály. Potrieme vyšľahaným vajcom a pečieme na 200 º C asi 20 – 25 minút, čo, pravdaže, závisí od rúry.  Foto: E. Šranková

Valentínske kávové zrná v čokoláde Suroviny: 250 g detských piškót, 125 g masla, 50 g práškového cukru, 150 g mletých orechov, 1/2 lyžičky škorice, 2 lyžice kakaa, 2 lyžice rumu, 2 lyžice instantnej kávy, čokoládová poleva Takto sa to podarí: Instantnú kávu zalejeme 2 lyžicami vriacej vody, pridáme rum a necháme vychladnúť. Do misy nasypeme rozdrvené piškóty, pridáme zmäknuté maslo, práškový cukor, najemno pomleté orechy, škoricu, kakao a vychladnutú kávu. Vypracujeme

hladkú hmotu, ktorú vložíme na chvíľu do chladničky. Potom ju rozdelíme na rovnako veľké časti, z ktorých rukami vyformujeme kávové zrná, ktoré opäť vložíme do chladničky. Vychladené zrná namáčame do čokoládovej polevy a necháme na mriežke stuhnúť. 

Kivi zákusok Potrebujeme: 300 g polohrubej múky, 300 g práškového cukru, 150 ml oleja, 150 ml mlieka, 6 vajec, 1 a 1/2 balíčka k ypriaceho prášku, tuk na poma s tenie a múku na posypanie plechu; Na plnku: 2 tégliky smotany na šľahanie, 2 tégliky kyslej smotany, 2 balíčky vanilínového cukru, 6 lyžíc práškového cukru, 4 kivi Takto sa to podarí: Vajcia vyšľaháme s cukrom, postupne prilejeme olej, mlieko, pridáme múku a kypriaci prášok. Dôkladne vypracujeme cesto, rozotrieme ho na vymastený

a múkou vysypaný plech a pečieme 20 až 25 minút v rúre vopred vyhriatej na 180 °C. Plnka: Sladké smotany vyšľaháme s vanilínovým cukrom dotuha. Primiešame kyslé smotany, práškový cukor a plnku natrieme na vychladnuté upečené cesto. Kivi olúpeme, pokrájame na tenké kolieska a poukladáme na plnku. 

hodinu kysnúť. Rúru si predhrejeme na 220 °C. V malej miske zmiešajte pretlačený cesnak s rozpusteným maslom. Cesto vyformujeme do kruhu na plech o priemere 30 cm. Necháme podkysnúť a znovu vytlačíme do poža-

dovanej veľkosti. Potrieme cesnakovým základom. Pečieme 9 – 10 minút dozlatista. Potom pridáme nastrúhané syry a ešte vložíme do rúry, nech sa roztavia. Pred podávaním nakrájame na paličky. 

Syrovo-cesnakové pivné paličky Potrebujeme: 2 šálky hladkej múky,1 čajová lyžička sušeného droždia, 1/2 čajovej lyžičky kypriaceho prášku, 3/4 čajovej lyžičky soli, 1 lyžica olivového oleja, 3/4 šálky piva izbovej teploty, 2 lyžice masla, 2

strúčiky cesnaku, 30 g nastrúhaného parmezánu, 120 g mozzarely Takto sa to podarí: Cesto vymiesime. Zmiešame múku, droždie, pečivový prášok, soľ, olivový olej a pivo. Poriadne dohladka premiesime a necháme 1

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 410 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Zuzka Medveďová na narodeninách Zuzany Chalupovej V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Anička Chalupová

Galérii insitného umenia v Kovačici sa milovníci umenia potešili ďalšiemu podujatiu. V piatok 5. februára 2016 pri príležitosti nedožitých 91. narodenín Zuzany Chalupovej GIU v Kovačici v spolupráci s Galériou Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci verejnosti sprístupnili dvojvýstavu svetoznámych maliarok Mamy Zuzany (ako ju mnohí volali), predstaviteľky kovačickej insity, a Zuzky Medveďovej, akademickej maliarky z Báčskeho Petrovca.

Autoportrét Zuzky Medveďovej s paletou (1929)

Portrét Zuzany Chalupovej nakreslený rukou autora Slavoljuba Miloševića-Cakiho (2013)

V deň narodenia Z. Chalupovej sa výstavné priestory v podkroví

Z otvorenia výstavy • KULTÚRA •

GIU premenili na čarovné miesto plné krásneho umenia. Pri tejto príležitosti sa najprv všetkým prítomným prihovorila Mária Raspírová, riaditeľka GIU, a potom sa slova ujal Vladimír Valentík, výtvarný kritik, ktorý hovoril o spoločných črtách týchto dvoch svetoznámych autoriek vojvodinského maliarstva. Ako podčiarkol vo svojom príhovore, „ich potomkovia boli obrazy“. Zuzka Medveďová (1897 – 1985), akademická maliarka, sa nikdy nevydala a celý svoj život žila ako maliarka na voľnej nohe. Zuzana Chalupová (1925 – 2001) bola tiež bezdetná a maliarstvom sa začala zaoberať

tík a dodal, že „z výtvarnej stránky ide proste o dva svety“. Počas uvedeného podujatia si na Zuzanu Chalupovú zaspomínali vznešený pán Pavel Sklenár, senior banátsky a farár cirkevného zboru Kovačica I, a Mr. Pavel Čáni, riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov, ktorý výstavu slávnostne aj otvoril. Piatkovú nevšednú slávnosť spevom spríjemnili ženské cirkevné spevokoly Prekvapením výstavy bola Banátčanka, oboch cirkevných zborov, obraz, na ktorom je znázornená Eva ktoré vedú Alžbeta HriešikoChrťanová, padinské dievča v geceliach, keď koncom 20. rokov 20. storočia slúžila vá a Ján Marko, ako i mladé speváčky Dušana Babincou padinského notára Lamoša vá a Alexandra Čížiková za relatívne neskoro, „ale aj napriek hudobného sprievodu Mgr. Pavla tomu sa dožila svetovej slávy, Tomáša ml. stala sa svetoznámou maliarkou, Táto dvojvýstava v podkroví GIU po ktorej sa dnes pomenúvajú aj bude sprístupnená návštevníkom ulice“, povedal medziiným Valen- do 5. marca.

FEBRUÁROVÁ VÝSTAVA V PAZOVSKEJ GALÉRII. Milovníci výtvarného umenia si do 3. marca môžu pozrieť výstavu prác Ljiljany Vojvodićovej (Zreňanin 1954), akademickej sochárky z Rumy. Autorka skončila Fakultu výtvarných umení v Belehrade, odbor sochárstvo, a pracovala ako profesorka výtvarného umenia v škole v Rume, kde i teraz žije. Pazovskému obecenstvu sa tentoraz predstavuje sochami z pleteného drôtu. Na pondelkovej vernisáži (8. februára) okrem akademického maliara Marjana Karavlu, odborného spolupracovníka Strediska pre kultúru Stará Pazova, o živote a diele tejto umelkyne sa zmienila i Milijana Jovanovićová, historička umenia z Rumy, ktorá výstavu aj otvorila. O vystavených exponátoch v pazovskej galérii o. i. povedala, že „sú svojráznou módnou prehliadkou a hovoria o človekovi a jeho postavení v dnešnom svete“. Na fotografii: (zľava) Milijana Jovanovićová, Ljiljana Vojvodićová a Marjan Karavla. A. Lš. 7 /4686/ 13. 2. 2016

Kultúra V PIVNICI

Ďalší seminár zborového spevu Katarína Gažová

Selenče (z Komorného zboru Zvony), ž šesť rokov Komorný zo Šídu, Báčskeho zbor Nádeje v Pivnici Petrovca, Aradáča, usporadúva v prvý febSilbaša a Pivničania ruárový víkend seminár zbo– členovia spevorového spevu Nová pieseň. kolu slovenského Názov seminára je v súlade evanjelického a. v. s jeho náplňou, teda počas cirkevného zboru, z neho sa predstavitelia speMetodistickej cirkvi, váckych zborov z viacerých deti zo Základnej vojvodinských prostredí Naučili sa štvorhlasne zaspievať štyri nové piesne školy 15. októbra v učia nové zborové piesne. Pivnici, hostiteľky Tohto roku im aj počasie žičilo, stretnutí v sobotu 6. februára v členky Komorného zboru Nádeje takže sa do Pivnice bez ťažkostí, Pivnici školiteľom seminára bol a všetci tí, ktorí majú záujem o aké vie nepredvídateľný február známy hudobný pedagóg, diri- takýto spev. Sieň bola vyplnená pripraviť, dostali aj speváci zo gent a skladateľ PaedDr. Juraj Súdi do posledného miesta a školenie zo Selenče. Na seminári, ktorý sa na začiatku modlitbou požehnal vzdialenejších dedín. Tak ako počas uplynulých roč- konal v miestnostiach pivnického Ján Zahorec, pivnický pán farár. níkov, aj tohto roku na šiestom zboru, sa zúčastnili speváci zo Prítomných v mene organizáto-

riek z Komorného zboru Nádeje privítala predsedníčka Miluška Macková, ktorá pochválila pozoruhodný počet účastníkov seminára, spevákov z Báčky, Banátu a Sriemu a zaželala všetkým zdarnú prácu pri učení nových piesní. Ako podotkla, vrcholom seminára bude veľký koncert, ktorý spoločne usporiadajú 15. mája na Svätodušnú nedeľu v Pivnici. Školiteľ J. Súdi pochválil Pivničanov ako dobrých hostiteľov a domácich, ktorí môžu slúžiť ako príklad aj iným. Na seminári sa účastníci učili štvorhlasne zaspievať štyri nové svätodušné piesne a za odbornej pomoci pedagóga J. Súdiho sa im to darilo. Vďaka pracovnému, ale aj uvoľnenému ovzdušiu každý záujemca si vychutnal spev, organizátori a aj účastníci mali pôžitok z celého podujatia, ktoré sa skončilo spoločnou družbou.

VALNÉ ZHROMAŽDENIE SKC P. J. ŠAFÁRIKA

V ústrety ďalším výzvam s novým vedením Aneta Lomenová

iesňou Božská iskra, hymnou SKC P. J. Šafárika, v prednese staršieho speváckeho zboru Šafárika, sa začalo i tohtoročné výročné zhromaždenie Šafárika. Prebiehalo v miestnostiach centra v pondelok 1. februára a bolo zároveň aj volebným zhromaždením, na ktorom si po dvojročnom mandáte členovia Šafárika zvolili nové vedenie. Predsedníčka centra Katarína Mosnáková-Bagľašová z osobných dôvodov nemohla byť na zasadnutí, a tak ho viedla podpredsedníčka Juliana Brtková. Je dobre známe, že z finančných dôvodov centrum už dlhší čas nemá zamestnaných, a preto jednotliví členovia absolvovali interný seminár vypracúvania projektov, aby sa sami mohli starať aj o zabezpečenie financií pre spolok. Vedenie centra sa podieľalo aj na organizovaní kultúrno-umeleckých programov a v celkovej prevádzke centra. Od začiatku pôsobenia – v období

www.hl.rs

rokov 2013 – 2015 – Správna rada Šafárika absolvovala trinásť pravidelných a dve mimoriadne zasadnutia. Väčšinou sa však o práci dohovárala na internej facebookovej stránke, ktorú si vytvorila na tieto účely. Schválené projekty sa aj v roku 2015 realizovali v súlade so stanoveným časovým harmonogramom a prostriedky sa míňali účelovo. Pri tejto príležitosti sa podpredsedníčka poďakovala všetkým tým, ktorí centru poskytli finančnú podporu v roku a osobitne i zboru SEAVC v Novom Sade, ktorý nepretržite podporuje Šafárik. Vystúpení a rôznorodých aktivít v roku 2015 bolo skutočne veľa a o nich podrobnejšie povedali koordinátori a vedúci sekcií centra. Správu Dozornej rady prečítal Jaroslav Boldocký a skonštatoval, že si členovia Správnej rady správne a dôsledne vykonávali svoju prácu. Správu Umeleckej rady predniesol jej predseda Rastislav Zorňan a tiež pozitív-

Informačno-politický týždenník

ne zhodnotil aktivity Správnej rady. Pri súvahe a plánoch: (zľava) Juliana Podpredsedníčka Brtková, Aneta Lomenová a Vierka centra J. Brtková vo Marčoková-Cerovská svojom hodnotiacom liste za rok 2015 v závere navrhla zmienil sa aj o oprave strechy ôsmich doterajších členov do na jednej časti budovy, ktorá nového vedenia, a to: Vierku sa vlani zrútila. Prihovorila sa Marčokovú-Cerovskú, Janka i predsedníčka MOMS Nový Cerovského, Anetu Lomenovú, Sad Jarmila Struhárová, ako Annu Brtkovú-Valentovú, Sama aj Jaroslav Feldy a Ján Brtka. Valenta, Ivana Slávika, Katarínu J. Brtková, ako bývalá podMosnákovú-Bagľašovú a Julia- predsedníčka, sa poďakovala nu Brtkovú. Zhromaždenie jej všetkým členom centra, ktorí návrh jednohlasne schválilo a si aj napriek profesionálnym zvolilo aj ďalších troch členov: záležitostiam a povinnostiam Rastislava Zorňana, Michala Čin- nájdu čas na ochotnícku činnosť, čuráka a Andreu Múdru. Nové zachovávanie a zveľaďovanie zloženie Správnej rady Šafárika kultúrneho života novosadských si za predsedníčku zvolilo Vierku Slovákov. Poďakovala sa SprávMarčokovú-Cerovskú a pod- nej rade, ako i médiám, ktoré predsedom sa stal Samo Valent. permanentne sledovali činnosť V Dozornej rade sú: Jaroslav centra: týždenníku Hlas ľudu, Boldocký, predseda, a Ján Brtka magazínu Rovina, Slovenskej redakcii Novosadského rozhlaa Anna Boldocká, členovia. Do záverečnej diskusie sa su, Slovenskej redakcii Televízie zapojil aj velebný pán Vladimír Vojvodina a Televízii Petrovec. Foto: z archívu SKC P. J. Obšust, farár novosadský, ktoŠafárika rý gratuloval šafárikovcom a • KULTÚRA •

SNEMOVALI JÁNOŠÍCKI MATIČIARI

Takmer priekopnícka činnosť Vladimír Hudec

sobotu 6. februára Miestny odbor Matice slovenskej v Jánošíku uskutočnil výročné zhromaždenie. Svojou prítomnosťou ho poctili aj predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová, podpredseda MSS pre Banát Pavel Baláž, predsedníčka Zhromaždenia obce Alibunár Zuzana Đukićová, predseda jánošíckeho Miestneho spoločenstva Ivan Listmajer, predstavitelia MOMS z Aradáča, Bieleho Blata, Zreňaninu, Hajdušice, Kovačice a Vojlovice, ako aj predstavitelia všetkých spolkov, združení a inštitúcií v dedine.

Výročné zhromaždenie otvoril piesňou Slovenská reč cirkevný spevokol Glória. Podávajúc správu o minuloročnej činnosti, predseda MOMS Pavel Kríž o. i. povedal, že jánošícki matičiari za sebou majú tú najťažšiu časť práce, lebo nebolo vonkoncom ľahko po viacročnej úplnej nečinnosti rozprúdiť hoci aj skromnú činnosť. V polovici minulého roka mali zapísaných 39 členov, ktorí si vyplatili členské, dnes ich

Na nich je budúcnosť: DFS Jánošíčok na matičnom večierku je už 59, a sú aj ďalší, ktorí prejavili záujem o členstvo v Matici. Svedčí to o tom, že MOMS je na dobrej ceste. Ako jeden z problémov predseda jánošíckeho MOMS zdôraznil nedostatok priestoru, v ktorom by MOMS pracoval, a poďakoval sa farskému úradu, ktorý poskytol svoje miestnosti na stretnutia matičiarov. Matičiari si projektom zaslaným do Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí chcú zabezpečiť prostriedky na odchod na SNS. Na doterajšie kontakty s viacerými banátskymi MOMS si cestovné spravidla hradili z vlastného vrecka, lebo v pokladnici

je iba symbolická suma peňazí. Pavel Kríž ešte povedal, že pred jánošíckymi matičiarmi je ťažká úloha ďalej zveľaďovať činnosť MOMS, povzbudzovať cit k slovenskému povedomiu, jazyku, kultúre a tradíciám Slovákov žijúcich na týchto priestranstvách. Jednou z úloh bude aj organizovanie Dňa Jánošíka, ktorý je z iniciatívy MOMS stanovený na druhý víkend v júli. Spoločnými silami by ho mali organizovať všetky združenia a spolky v dedine v čele s Miestnym spoločenstvom. Názov tohto podujatia bude Deň Jánošíka – deň višieň.

Prihovárajúc sa prítomným, Katarína Melegová-Melichová vyjadrila potešenie nad tým, že tak krátko po obnovení tento MOMS má také plány, a prisľúbila podporu matičného ústredia. – Predovšetkým budeme podporovať deti a mládež, – povedala. – Tak ako sme vyslali jánošícke deti na pobyt do školy v prírode na Slovensku, plánujeme aj v budúcnosti deti z našich slovenských škôl a slovenských tried vysielať na pobyty na Slovensko, preto, že si myslíme, že sa aj takto odmenia ich snahy pestovať si materinskú reč, ktorá je najväčšou zbraňou voči asimilácii. Blahoprajnými slovami sa jánošíckym matičiarom prihovoril aj podpredseda MSS pre Banát Pavel Baláž. V programe vystúpil aj mladší cirkevný spevokol Jas, zatancoval DFS Jánošíčok a žiačka základnej školy Tatiana Urbanová prečítala krátky životopis a báseň Ľudovíta Štúra. Tak si všetci spolu pripomenuli vlaňajšie jubileum 200 rokov od narodenia a tohtoročné 160 rokov od úmrtia tohto velikána slovenského národa. Večierok pokračoval fašiangovou zábavou. Do tanca hrala skupina mladých hudobníkov, v ktorej boli okrem Jánošíčanov Miroslava Bruka, Michaela Zríniho a Kristiána Omastu i Vojlovičanka Ivana Ivaničová. Nechýbalo ani chutné pohostenie, ktoré pripravili sami matičiari.

Z ČINNOSTI NOVOSADSKÉHO MOMS

Aktivity v rámci mesačných stretnutí Elena Šranková

stredu 3. februára v sieni SKC P. J. Šafárika bolo valné zhromaždenie Miestneho odboru Matice slovenskej v Novom Sade.

Snemovanie otvoril spevácky zbor Šafárika hymnickou piesňou Po nábreží. V prvej časti zasadnutia si matičiari pripomenuli vlaňajšie aktivity, ktoré v referáte pripomenula Jarmila Struhárová, predsedníčka MOMS v Novom Sade. Vyplynulo z neho, že prebiehali v rámci mesačných matičných stretnutí, ktoré sa realizovali na rôzne témy. Primeraným spôsobom si pripomenuli i 25. výročie obnovenia svojho matičného odboru. Ako vyzdvihla predsedníčka Struhárová, aj v roku 2015 pretrvala dobrá spolupráca medzi MOMS, SKC P. J. Šafárika a novosadským evanjelickým a. v. • KULTÚRA •

Pracovné predsedníctvo na valnom zhromaždení: (zľava) Zuzana Pavlovová, Jaroslav Feldy, Jarmila Struhárová a Katarína Holá cirkevným zborom. Pokladník Jaroslav Boldocký informoval o tom, že sa hospodárilo s pozitívnym finančným výsledkom a nakladalo so skromnými prostriedkami. Z jeho správy vyplynulo, že na matičnú činnosť prostriedky poskytol cirkevný zbor, ako i to, že si členské

zaplatilo 49 členov. Správu Dozornej rady podala Katarína Tótová. Prítomní sa o činnosti MOMS zmienili kladne, o jej programe povedali, že je rôznorodý a bohatý a ponúka možnosti na stretanie. V tomto duchu sa prihovorili i hostia, Rastislav Surový a jeho manželka Elena

z Kysáča. V diskusii sa nastolili aj priestorová otázka, odchod slovenských rodín na Slovensko, ako i to, ako prilákať mladých ľudí do matičnej činnosti. Na záver prvej časti snemovania schválili návrh kandidátov na udelenie ďakovnej listiny MSS. V druhej časti snemovania spisovateľ Víťazoslav Hronec hovoril o svojej bohatej literárnej tvorbe. Na úvod tejto časti stredajšieho večierka sa prítomní dozvedeli o nevšednom jubileu: uplynulo totiž 60 rokov odvtedy, čo V. Hronec napísal báseň Moja sestra, ktorú zhudobnil Ján Nosál. Na večierku ju zaspievala Katarína Mošo za hudobného sprievodu svojho otca Stevana. Spisovateľ Hronec prítomným na večierku prečítal aj niektoré zo svojich básní a rozdelil knihu Amarna 1.

7 /4686/ 13. 2. 2016

Kultúra PREDSTAVUJEME NOVÉ PUBLIKÁCIE

Okno do sveta petrovskej filatelie Jaroslav Čiep

polok filatelistov v Petrovci je príkladom vzorového klubu tohto druhu v našej krajine. O nich ste nepočuli, aby sa hlasno sťažovali, hoci nemajú vlastné miestnosti. V Petrovci organizovane pôsobia dlhých 40 rokov a začiatky pôsobenia siahajú až do roka 1953. Akoby boli v tieni a v ústraní, ale predsa miestni filatelisti z roka na rok úspešne rozvíjajú svoju činnosť. Verejnosti sa prezentujú aj medzinárodnými výstavami. Aj v období, keď to nedokázal ani jeden podobný spolok v našom štáte a ani samotný zväz filatelistov. Okrem zberateľskej vášne k známkam alebo poštovým kartám petrovskí filatelisti pomerne často aj vystavujú časti svojich zbierok a všade tam, kde sa im naskytne príležitosť, i doma, i v zahraničí. Vedľa tejto základnej činnosti spolku, čiže obstarávania nových materiálov, výmeny a prezentovania sa na výstavách,

petrovský filatelistický spolok sa môže hrdiť aj bohatou publicistickou činnosťou. Totiž od roku 1975 vydali takmer dvesto príležitostných vydaní v tvare obálok, korešpondenčných lístkov, analogických pohľadníc,

karotiek, pohľadníc a pamätných listín s príležitostnými pečaťami tohto spolku. A aby všetko nezostalo iba tak roztrúsené, zoskupili všetok materiál a z toho od roku 1995 vznikli tri publikácie, čiže katalógy. Najprv pri príležitosti dvadsať rokov pôsobenia spolku a 250. výročia príchodu Slovákov do Petrovca vydali

Pamätnicu 20 rokov Spolku filatelistov v Petrovci 1975 – 1995, ktorú zostavili Mgr. Pavel Lomiansky, Štefan Grňa a Dr. Andrej Myjavec, neskoršie pri 35. výročí pôsobenia SFvP roku 2010 tlačou vyšla aj publikácia pomenovaná Pamätnica II., ktorú autorsky podpisujú Mgr. Pavel Lomiansky, Ján Rybársky, Štefan Grňa a Vladimír Pucovský. Táto kniha vyšla ako spoločné vydanie SFvP a Matice slovenskej v Srbsku. Do tretice s vročením 2015 máme pred sebou aj knihu Známka – okno do sveta autora Mgr. Pavla Lomianskeho s podtitulom 40 rokov Spolku filatelistov v Báčskom Petrovci 1975 – 2015, ktorú vydala Matica slovenská v Srbsku ako 6. zväzok v edícii Matičné portréty. Na rozdiel od prvých dvoch kníh, táto tretia je kvalitnejšie odtlačená a predovšetkým jej piata záverečná časť, v ktorej sú v tvare katalógu zobrazené príležitostné vydania, teraz aj farebne. Kniha je teda rozdelená do piatich častí. Po úvode autor spracoval slovakistické

O SARAJEVSKEJ PRINCEZNEJ

Vojnové spomienky ako terapia Anička Chalupová

eský lekár pôvodom z bývalej Juhoslávie Edib Edo Jaganjac je autorom knihy Sarajevska princeza (Sarajevská princezná), ktorá bola v uplynulom roku najčítanejším románom v Česku. V románe autor opísal svoje spomienky na nemilé udalosti z blízkej balkánskej minulosti, z rokov 1991 až 1993, keď pôsobil ako chirurg v štátnej nemocnici v Sarajeve. Hovorí tu o správaní a ľahostajnosti medzinárodných organizácií, ktoré nekonajú vždy v záujme ohrozeného obyvateľstva, a o malom päťročnom dievčatku menom Irma Hadžimuratovićová, ktorá bola

www.hl.rs

v bombardovaní Sarajeva ťažko zranená. Autor knihy Dr. Jaganjac román písal dlhé roky, najprv na klasickom písacom stroji, neskoršie na počítači. – Moja kniha uzrela svetlo sveta v polovici roku 2014 v Sarajeve, neskoršie sa objavila aj v Srbsku a Česku. V knihe sú vlastne zapísané moje vojnové spomienky, konkrétne, je to moje pôsobenie v sarajevskej nemocnici posledných sedem alebo desať dní. Písaná je vo forme denníka, teda nie je to žiadny dokument, neudiali sa všetky veci tak, ako je v nej napísané, zvlášť teraz myslím na dialógy, ale je veľmi dôveryhodná. Ak sa z toho niečo neuskutočnilo – mohlo sa. Kniha vznikla ako moja psychoterapia po vojne. Bola

Informačno-politický týždenník

Má rád výtvarné umenie... Autor Edib Edo Jaganjac v spoločnosti maliarok (zľava) Zuzany Jarmockej a (sprava) Kláry Babkovej na výstave obrazov v Prahe

dvadsať rokov v rukopise, potom sa náhodou dostala z počítača a vtedy ma presvedčili, aby som ju zverejnil. V súčasnosti ešte stále pracujete ako chirurg? – Áno, pracujem v pražskej ne-

témy a motívy v juhoslovanskej filatelii a akým spôsobom SFvP pôsobí v zachovaní slovenskosti. V tretej časti pozornosť je upriamená na 40 rokov pôsobenia SFvP, 60 rokov organizovanej filatelie v Petrovci a na 20. výročie vydania príležitostnej známky Slovenské národné slávnosti, ktorej vydanie iniciovali práve členovia petrovského spolku. V predposlednej štvrtej kapitole je uvedená chronológia SFvP, jeho členovia v roku 2010, tiež v období 2012 – 2015 a v súčasnosti. Napriek niektorým nedostatkom a nepresnostiam, akými sú chybujúca obálka z roku 2014 vydaná k 150. výročiu narodenia Jána Čajaka, chybne uvedeným krstným menám, ako i šesť prázdnych strán na konci knihy, kde by mohla byť aj fotografická časť, táto publikácia je predsa vzácnym kamienkom v poznaní sveta záujmov petrovských filatelistov, cez ktorej okno sa všetci záujemcovia budú môcť pozrieť aj v budúcnosti. mocnici Motol, ktorá je jedna z najväčších nemocníc v strednej Európe s kapacitou 5 500 lôžok. Ešte takých päť rokov aktívnej práce mi treba po odchod do dôchodku. V Prahe žijem od 1. septembra 1993 a svoj voľný čas niekedy trávim v združení občanov bývalej Juhoslávie Lastavica. Nie je to ako väčšina združení v zahraničí, ktoré zoskupujú záujemcov iba podľa národnostnej príslušnosti, v Lastavici sme všetci. Nie nás je mnoho, ale prišli sme k záveru, že si omnoho lepšie rozumieme ako s Čechmi. Predsa sme čítali rovnaké knihy, počúvali sme rovnaké piesne, spevákov Arsena a Gabi, poznáme Mešu Selimovića, Ivu Andrića, Krležu a pod. Kedy môžeme očakávať prezentáciu Sarajevskej princeznej v Kovačici? – Hneď ako sa dohodneme, – povedal so širokým úsmevom autor Jaganjac a dodal: – V uplynulom roku sa uskutočnila jedna prezentácia knihy v Belehrade, ďalšia v Novom Sade, kde si možno knihu aj kúpiť, a to v kníhkupectve Čarobna knjiga. • KULTÚRA •

RECENZIA

Milí ľudia z malej obrazovky

(40 rokov Slovenskej redakcie TV Nový Sad 1975 – 2015, zborník prác, Hlas ľudu, 2015) Juraj Bartoš

oncom roku 2015 vyšla tlačou – len do nej zahryznúť – chutná, vizuálne vkusne upravená, žánrovou pestrosťou, faktami i emóciami sálajúca publikácia pod názvom 40 rokov Slovenskej redakcie TV Nový Sad 1975 – 2015. Vydala ju Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu v Novom Sade (mimo edícií). Zborník prác vytlačila tlačiareň HL Print v Báčskom Petrovci v náklade 500 exemplárov. Televízni kolegovia ho pôvodne chceli vydať k 30., a potom aj k 35. výročiu informovania v slovenskej reči prostredníctvom Televízie Nový Sad, t. j. Televízie Vojvodina. Nakoniec im to vyšlo k štyridsiatke. Pozorovaná publikácia hovorí stručne o vzniku, vývine, súčasnom stave a tvorcoch televíznych vysielaní v slovenskej reči, bez nároku na podrobnú analýzu jednotlivých segmentov vývinu v období 1975 – 2015. Obsah knihy tvoria príspevky včlenené do logických, na seba nadväzujúcich časovo determinovaných celkov: Slovko-dve šéfredaktorov (3 texty), Spomienky priekopníkov televízneho prejavu (12), Novodobí tvorcovia televízneho prejavu (21), Kreátori dnešného televízneho prejavu (11), ako aj Zoznam zamestnancov a Obrázková príloha, čiže množstvo fotografií. Jednotlivé príspevky stavajú na dokumentárnosti, iné podčiarkujú ovzdušie a podmienky, v akom pracovali a pôsobia naši kolegovia; na stránkach sa, práve ako na televíznej obrazovke, striedajú zážitky a spomienky vylovené z pamäti, tak tie priamo z redakčných miestností v budove, z ktorej roku 1999 po leteckých útokoch na našu krajinu vojsk NATO aliancie zostali len trosky, ako aj zo služobných ciest doma i v zahraničí. Natopené nostalgiou, ale i láskou a odda• KULTÚRA •

nosťou novinárskemu remeslu, príspevky sa čítajú „jedným hltom“ a po každom „súste“ čitateľ s chuťou siaha po nasledujúcom. Sotva sa dá prehliadnuť krásna skutočnosť vyplývajúca z niektorých príspevkov: v slovenskej redakcii pracovali aj Neslováci, napríklad kameraman Zorko Bešlić, režisér Iulian Ursulescu, zvukár a režisér Ljubiša Sremčević. Aj oni sa – podľa vlastného priznania – medzi slovenskými kolegami cítili dobre, čo nasvedčuje tomu, že v tomto kolektíve vždy vládlo profesionálne, ale zároveň kolegiálne až priateľské ovzdušie. Do „problematiky“ záujemcov vovádzajú traja niekdajší šéfredaktori Slovenskej redakcie TVNS (z doterajších šiestich). Na otázky Vladimíry Dorčovej-Valtnerovej roku 2009 odpovedal prvý zodpovedný redaktor Ján Makan (1981 – 1987), ktorý čoskoro po tom zomrel. V rozhovore ozrejmil vznik televízneho informovania v slovenčine, ktoré pôvodne chystala vtedajšia Slovenská redakcia Rádia Nový Sad v čele so zodpovedným redaktorom Miroslavom Krivákom (po osamostatnenie Slovenskej redakcie TVNS roku 1981). Obdobie od začiatku vysielania v slovenčine po svoj odchod do dôchodku (roku 1996) sleduje Ján Struhár (šéfredaktor počas dvoch období: 1989 – 1990 a 1993 – 1996). Naň nadväzuje aktuálny šéfredaktor Ján Čeman (od roku 2006). Dušan Pavlovič bol v čele redakcie v rokoch 1987 – 1988, žiaľ, už nežije. Výzve, aby tiež prispeli svojimi textami, na škodu veci nevyhoveli bývalé hlavy Slovenskej redakcie TVNS Ján Filip (1990 – 1993) a Ján

Ďurovka (1996 – 2006), podobne ako niektorí významní redaktori a iní pracovníci. Akiste by mali čo povedať nielen o čare a nástrahách práce v televízii, ale aj o oklieštení novinárskych a iných

slobôd na sklonku 20. storočia, t. j. o zhubných následkoch, ktoré zostali po „jogurtovej revolúcii“ roku 1989. Žiaľ, bez dôkladnejšej odpovede zostala aj ošemetná otázka, ktorá nikdy „nepohla“ menšinovými redakciami alias rubrikami TVV. Môžbyť aj preto, že ich vedúci neupovedomili tzv. širšiu verejnosť o tom, že k degradácii menšinových redakcií na rubriky (pričom nedotknuté zostali funkcie zodpovedných redaktorov – rubrík!?) došlo „výmerom zhora“. V publikácii taktiež akosi chýba viac (seba) kritických slov trebárs na tému absencie analytických a kritických príspevkov, predovšetkým televíznych komentárov, ktoré sa „vyparili“ prv než názov rubrika nahradil pomenovanie redakcia. „Slovenská redakcia TVNS sa poďakúva všetkým, ktorí prispeli k vydaniu tejto publikácie,“ znie posledná veta v knihe, na strane pred impressom, pod fotografiou (bez označenia autorstva),

inak známou aj z titulnej strany nášho týždenníka (č. 48, 21. 11. 2015). Majúc na zreteli fakt, že aj fotografia je autorské dielo, domnievame sa, že ak redakcia nemohla zistiť mená autorov všetkých fotografií, mohla a azda aj mala uviesť aspoň mená tých, ktorí bezpečne zásobovali televízny archív aj fotozábermi (okrem fotografa TVNS Miroslava Weidla robili to aj viacerí kameramani a iní pracovníci). Prítomná je aj absencia dôležitého údaja, súvisiaceho s faktom, že žiadna kniha nie je zdarma. V impresse sú, pravdaže, o. i. údajov aj mená ľudí, ktorí sa pričinili o vznik vzácneho kamienka do mozaiky dejín informovania v slovenskej reči vo Vojvodine: hlavný a zodpovedný redaktor: Ján Čeman, členovia redakcie: Anna Jašková, Michal Ďuga, Oto Filip, Samuel Žiak a Ján Struhár, jazyková redaktorka Anna Horvátová, autor výtvarnej a grafickej úpravy Miroslav Dobroňovský a za Vydavateľskú radu je tu „podpis“ Dr. Adama Svetlíka. To, čo tu nie je, je pomerne frekventovaný, priam pravidelne sa vyskytujúci údaj o tom, kto finančne podporil vydanie, takže zatiaľ nevedno, komu sa „Slovenská redakcia TVNS“ alias Rubrika po slovensky TVV poďakúva. Odhliadnuc od spomenutých a možno aj iných menších nedopatrení, nemožno neskonštatovať a podčiarknuť: je ohromná vec, že publikácia, ozajstná vizitka ľudí, ktorí sa už štyri desaťročia prihovárajú a milo po slovensky usmievajú z televíznych obrazoviek, je predsa významná vec. Kiežby na vydavateľskom nebi k svojej päťdesiatke pridali ďalšiu, ešte lepšiu.

7 /4686/ 13. 2. 2016

Kultúra VZNIKLO NOVÉ HUDOBNÉ PODUJATIE V SRIEME

Detský festival ľudových piesní Stanislav Stupavský

dali iniciatívu založiť detský spevácky festival sriemskych Slovákov. Tento návrh najprv zaslali sriemskym spolkom. V nedeľu 7. februára v Slovenskom dome v Šíde potom zorganizovali poradu záujemcov o toto nové podujatie, keď sa tu stretli predstavitelia spolkov zo Starej Pazovy, Boľoviec, DoIniciátori a organizátori na spoločnom zasadnutí v Šíde banoviec, Lugu a Šídu.

ri rôznych príležitostiach, keď členovia slovenských kultúrno-umeleckých spolkov analyzujú problémy vo svojej činnosti a predovšetkým keď hodnotia kvalitu prednesu spevákov alebo folkloristov, často sa spomína potreba primeranejšej práce s deťmi, a to zvlášť spevákov. Spolkári si uvedomili, že treba niečo urobiť, aby sa speváci, ktorí vystupujú na festivale, mohli predstaviť kvalitnejším prednesom, aby im toto vystúpenie nebolo prvé pred verejnosťou. Samozrejme, týka sa to predovšetkým malých spolkov, čiže spolkov v malých prostrediach alebo tam, kde je dnes iba hŕstka Slovákov. A také sú v Srieme všetky osady, okrem Starej Pazovy. Členovia SKUS Jednota v Šíde sa preto Vo vedení organizačného výboru: (zľava) rozhodli urobiť na tom Vladimír Čáni, Blaženka Dierčanová a Nataša pláne krok dopredu: Kolárová PAZOVSKÁ OÁZA. V týchto dňoch vyšlo tlačou 15. číslo žiackeho časopisu Oáza ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove (na fotografii prvá a posledná strana). Vydanie dvojčísla 13/14 a čísla 15 finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Okrem pravidelných rubrík, ako Literárna a výtvarná tvorba žiakov, Detský týždeň, Poučky zo slovenčiny, Náboženský kútik, v tomto čísle žiackeho časopisu zvýšenú pozornosť venovali aj najlepším žiakom školy. Oáza prináša i články o realizovanom zájazde na Slovensko, o siedmom seminári zo slovenského jazyka v Báčskom Petrovci, o účasti a úspechu žiakov na hudobných a výtvarných súťažiach, o realizovanom dvojdňovom výlete žiakov ôsmeho ročníka, o knižnom dare zo Slovenska, o profesijnej orientácii ôsmakov. Profesorka slovenského jazyka Jarmila Dolinajová mala na starosti jazykovú a grafickú úpravu najnovšieho čísla časopisu. Podľa slov riaditeľa školy Janka Havrana, ktorý je i zodpovedným redaktorom Oázy, toho času členovia redakcie usilovne pracujú na príprave ďalšieho – 16. čísla. Bude mať trochu pozmenenú koncepciu a plánujú ho vydať do konca školského roku. A. Lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník



Všetci podporili túto iniciatívu Šíďanov, dohovorili sa, že festival bude usporiadaný v Šíde 9. apríla a prvý ročník bude revuálneho charakteru. Pozvánky budú zaslané aj do Chorvátska: spolkom v Iloku, na Radoši a v Soľanoch. Každý spolok bude môcť poslať troch spevákov, a to deti školského veku, teda žiakov od 1. do 8. ročníka základnej školy. Spevákov na festivale bude sprevádzať detský orchester zo Selenče, s ktorým pracuje profesor Juraj Súdi. Orga-

nizátori festivalu na nedeľňajšej schôdzi v Šíde vymysleli novému hudobnému podujatiu aj meno: bude sa volať Keď si ja zaspievam – podľa známej ľudovej piesne, ktorá bude hymnou festivalu. Organizátori si dali záväzok po ukončení prvého festivalu a najneskoršie do konca roku 2016 vypracovať pravidlá festivalu, ktorý by už od nasledujúceho ročníka bol súťažného charakteru. Predsedníčkou organizačného výboru sa stala Blaženka Dierčanová, tajomníkom Vladimír Čáni a koordinátorkou Nataša Kolárová.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V stredu 17. februára o 12. hodine Múzeum vojvodinských Slovákov a Detské múzeum Hermanov brloh z Celja v Galérii Zuzky Medveďovej usporiadajú zaujímavú interaktívnu výstavu pre deti pod názvom Narodeniny v Hermanovom brlohu. Výstava je určená deťom predškolského veku a žiakom nižších ročníkov základnej školy. xXx BÁČSKY PETROVEC. V rámci činnosti Slovenského vojvodinského divadla v utorok 23. februára o 12. hodine bude v Petrovci hosťovať a žiakom petrovskej základnej školy sa predstaví Novosadski novi teatar s predstavením Aladin. Vo štvrtok 25. februára o 19. hodine sa reprízovo uvedie predstavenie z vlastnej produkcie Čaj u pána senátora v réžii Richarda Sanitru. V piatok 26. februára o 17. hodine bude zahrané predstavenie pre batoľatá a deti v predškolskom

veku v podaní Detského divadla zo Subotice pod názvom Drevence. J. Č-p KYSÁČ. V sobotu 13. februára o 19.00 h vo veľkej sále Kultúrneho centra Kysáč bude premiéra detského divadelného predstavenia autora Antoina de Saint-Exupéryho Malý princ režisérky Svetlany Gaškovej. xXx KYSÁČ. Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka usporiada v nedeľu 14. februára o 18.00 h Valentínsky večierok v Slovenskom národnom dome. Hosťom tohto literárneho posedenia bude spisovateľ Pavel Grňa. Z príležitosti Dňa zamilovaných usporiadajú aj predajnú výstavu valentínskych darčekov. Výstava bude tiež v nedeľu v Slovenskom národnom dome od 10.00 do 18.00. E. Š. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy KRÁTKE SPRÁVY

Breh nie je nábrežie, ani pobrežie Anna Horvátová

ko je to so slovami takmer rovnako znejúcimi – breh, nábrežie, pobrežie, ozrejmíme si nahliadnutím do slovníkov slovenského jazyka, aby sa našim percipientom čím menej stávali nedopatrenia, ako „pri Belehrade je pobrežie Avala“, „leto trávili pri čiernohorskom brehu“ atď. Mužské podstatné meno breh je síce stena oddeľujúca pevninu od vody, ale je to stena koryta a okraj zeme pozdĺž rieky, jazera, rybníka, mora: preto máme pravý a ľavý breh rieky, morský breh; rieka vystúpila z brehov – vyliala sa; loď priplávala k brehu; mesto leží na ľavom brehu rieky – na ľavej strane. Príslovie o tichom človekovi so skrytými zlými vlastnosťami je iste všetkým dobre známe: Tichá voda brehy myje / podmýva. Breh je aj úboč, stráň, kopec, vrch: bežať dolu brehom, hore brehom. Briežok a briežik je zdrobnenina zo slova breh.

Ilok Aj jedinečná srbská poetka Desanka Maksimovićová vo svojej poéme Krvava bajka spomenula brdoviti Balkan, čo v preklade do slovenčiny znie kopcovitý Balkán alebo aj, ale zriedkavo, brehovitý. Nábrežie je podstatné meno stredného rodu, je to stavba ochraňujúca breh proti škodlivým účinkom vody; upravený priestor pozdĺž brehu: dunajské nábrežie. Prídavné meno je nábrežný: nábrežná promenáda, nábrežné korzo... Pobrežie je podstatné meno stredného rodu; je to pruh, časť pevniny na brehu mora, jazera: pobrežie Jadranského mora, pobrežie Čierneho mora, pobrežie Egejského mora; alebo aj takto: morské pobrežie, arktické, baltické, jadranské, atlantické pobrežie... Pobrežie Slonoviny je názov štátu v rovníkovej Afrike, ležiaci v Guinejskom zálive. Prídavné meno je pobrežný: pobrežný pozemok, pobrežná hrádza, pobrežné pásmo... Plavba popri brehu je pobrežná plavba.

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

DROBNÉ OZNAMY NA PREDAJ dom v Hložanoch, Ul. m. Tita, pri kostole, veľkosti 26 árov. Na predaj i obrábateľná pôda, 1 jutro a pol a druhá parcela 14 kvadrátov; tel.: 021/60-41-241; 065/60-41-241. SÚRNE – na predaj pozemok 12 árov a 47 m2, Obec Beočín (Susek – Lug), na pravej strane asfaltky, povolená stavba; tel.: 064/388-72-14. • KULTÚRA • OZNAMY •

Kovačičania na zájazde v Chorvátsku. Po vystúpení v Báčskom Petrovci divadelní nadšenci z Kolektívu kreatívnych amatérov v Kovačici v spolupráci s Divadlom VHV scéna v Kovačici 2. februára na Hromnice predviedli divadelné predstavenie Tri letušky v Paríži v Chorvátsku, v Iloku. Predstavenie francúzskeho autora Marca Camolettiho režírovala Danka Tomanová za asistencie Dragana Karlečíka. Zájazd sa realizoval vďaka pozvaniu Matice slovenskej a Kultúrno-osvetového spolku Ľudovíta Štúra v Iloku.

Kovačica

Pavlovsko-hromničná zábava. V sobotu 30. januára 2016 Miestny odbor Matice slovenskej v Kovačici v čele s predsedníčkou Máriou Kováčovou úspešne usporiadal ďalší ročník tradičnej akcie Pavlovsko-hromničná zábava, kde niekoľko zaujímavostí o menách Pavel a Mária povedal velebný pán farár Martin Bajza. Tanečné pódium bolo voľné iba počas chutnej večere a počas tombolových prestávok. Za najsympatickejšiu Máriu komisia zvolila Máriu Válovcovú a najsympatickejším Pavlom na večierku bol podľa rozhodnutia ženskej výberovej komisie Pavel Koreň.

V párovom spoločenskom tanci zvíťazili Dušan Babinec a Mária Kurajová, kým najkrajší ľudový kroj na zábave mala Zuzana Tomanová. A. Ch.

Báčsky Petrovec

Slovenská ornamentika na maľbe. Vo štvrtok 4. februára v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom bola druhá z prednášok na tému Slovenská ornamentika vo výtvarníctve, ktorú prichystali akademické maliarky z Nového Sadu Ljiljana Stoja-Rudićová a Jelena Bjelicová. V pokračovaní projektu na druhú polovicu februára sú naplánované aj výtvarné dielne na tuto tému. Petrovskí výtvarníci. V piatok 5. februára vo svojich miestnostiach sa stretli členovia Združenia petrovských výtvarných umelcov, aby oslávili siedme výročie založenia združenia. Takto v užšom kruhu svojich členov usporiadali iba neformálnu oslavu, úradne si narodeniny združenia pripomenú koncom februára na výročnom zasadnutí ZPVU, keď si zavolajú aj hostí a prerokujú aj výročné správy. J. Č-p

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU102 NS Merkator UMTS Nový Sad a NSM15 NS Merkator, Bulvár oslobodenia 102, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3922/16, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 7. marca 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 8. marca 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 | inzercia@hl.rs

7 /4686/ 13. 2. 2016

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

ristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU221 NS-Bulevar Jovana Dučića UMTS

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU221 NS-Bulevar Jovana Dučića UMTS, Bulvár Jovana Dučića 26, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10730/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy UMTS s tromi panelovými anténami Kathrein K80010505, po jedna pre každý úsek. Pre sústavu UMTS azimuty sú 110 °, 200 ° a 310 °. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 25. januára 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 26. januára 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-1230/15 z 26. januára 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU221 NS-Bulevar Jovana Dučića UMTS, Bulvár Jovana Dučića 26, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10730/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-1230/15, zo 4. januára 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-1230/15, z 2. februára 2016, so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI501-1047/15 z 12. novembra 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU221 NS-Bulevar Jovana Dučića UMTS, Bulvár Jovana Dučića 26, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10730/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. februára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1230/15, ktorým je schválený súhlas k štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU221 NS-Bulevar Jovana Dučića UMTS, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU221 NS-Bulevar Jovana Dučića UMTS, Bulvár Jovana Dučića 26, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10730/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakte-

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 2-NS69, NSX69, NSU69, NSL69 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 2-NS69, NSX69, NSU69, NSL69, Ul. Dr. Iliju Đuričića č. 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3653/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 3. februára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1025/15, ktorým je schválený súhlas k štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 2-NS69, NSX69, NSU69, NSL69, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 2-NS69, NSX69, NSU69, NSL69, Ul. Dr. Iliju Đuričića č. 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3653/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 2-NS69, NSX69, NSU69, NSL69, v Ul. Dr. Ilija Đuričića č. 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3653/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy s tromi anténami typu K80010892 pre sústavy GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE. Antény sú usmernené s azimutmi 110 °, 240 ° a 350 °. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 2, pre GSM 1800 2 + 2 + 2, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 9. novembra 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 13. októbra 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-1025/15 z 10. novembra 2015. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 2-NS69, NSX69, NSU69, NSL69, Ul. Dr. Iliju Đuričića č. 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3653/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-1025/15, z 15. októbra 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-1025/15 z 2. februára 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI501-700/15 z 27. júla 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

Oznamy Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA na

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

JÁNA KARDELISA

11. 9. 1953 – 9. 2. 2015 – 9. 2. 2016 z Kysáča

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

POSLEDNÉ ZBOHOM

Často si na Teba spomína svatka Agarská

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 12. februára 2016 uplynul rok, čo nás opustil náš otec a starý otec

ERKA HRUBÍKOVÁ

JÁN HUČKA – RACO

24. 7. 1948 – 16. 2. 2010 – 2016 z Aradáča Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo mi vzal. Zostali mi len spomienky a veľký žiaľ. Šesť smutných rokov žijem bez Teba. Zarmútený manžel Pavel

SPOMIENKA

Uplynie šesť smutných rokov, čo nás opustila

ERKA HRUBÍKOVÁ

24. 7. 1948 – 16. 2. 2010 – 2016 z Aradáča Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás odtrhla. V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme. Syn Paľko, nevesta Anka a vnúčatá Paľko a Marienka

SPOMIENKA

Dňa 16. februára 2016 uplynie päť rokov, čo nás opustil môj manžel, náš otec a dedo

2. 6. 1960 – 12. 2. 2015 z Padiny

ONDREJOVI JOVANKOVIČOVI 15. 3. 1944 – 31. 1. 2016 z Petrovca

od jeho susedovcov

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším švagrom

1939 – 2011 – 2016 z Petrovca Na Teba si spomínajú manželka a synovia s rodinami

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 12. februára 2016 uplynul rok, čo nás opustil

ONDREJOM JOVANKOVIČOM

JÁN HUČKA – RACO

15. 3. 1944 – 31. 1. 2016 z Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú rodiny Kondačová a Kneževićová

SMUTNÁ ROZLÚČKA so strynkou

MÁRIOU VIDOVOU JÁN LOMEN

Smutný je náš dom, niet radosti bez Teba v ňom, len cestička do cintorína nás vedie k Tebe von. Dcéra Jana s manželom Pavlom a synom Pavlom

2. 6. 1960 – 12. 2. 2015 z Padiny

Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachovávame. Zarmútená sestra Anna Cicková s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. februára 2016 uplynulo osem rokov, čo nie je s nami moja manželka, naša mama a starká

MÁRIA GAŠPAROVÁ

1951 – 2016 z Kulpína

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme. Janko a Alena s rodinami

rod. Babinková 1. 1. 1950 – 7. 2. 2008 – 7. 2. 2016 z Hložian Naša láska je silnejšia od zabudnutia. Manžel Ján a syn Ján s rodinou 7 /4686/ 13. 2. 2016

i h u m -

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela

SPOMIENKA

Dňa 12. februára 2016 uplynul rok, čo do večnosti odišiel môj manžel

JÁN HUČKA – RACO

JÁNA KARDELISA

2. 6. 1960 – 12. 2. 2015 z Padiny

11. 9. 1953 – 9. 2. 2015 – 2016 z Kysáča

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pocítil, čo je bolesť a žiaľ.

V srdci zostal žiaľ, v dome je pusto a na Tvojom hrobe večné ticho. V myšlienkach a spomienkach budeš večne so mnou.

Manželka Anna

SMUTNÁ SPOMIENKA na otca a starého otca

Manželka Mariena

SMUTNÁ SPOMIENKA

na môjho otca a starého otca

JÁNA HUČKU – RACU 2. 6. 1960 – 12. 2. 2015 z Padiny

JÁNA KARDELISA 1953 – 2015 – 2016 z Kysáča

V srdci zostal žiaľ, v dome je pusto a na Tvojom hrobe večné ticho. Dcéra Jaroslava, zať Miroslav a vnukovia Miroslav a Miloš

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a spokojný spánok Ti priať. S láskou si na Teba spomínajú: Tvoja dcéra Mariena s manželom Vladimírom a vnúčatá Marínka a Vladko

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na otca a starého otca

JÁNA KARDELISA

1953 – 9. 2. 2015 – 9. 2. 2016 z Kysáča

1953 – 2015 – 2016 z Kysáča

Bolo to veľké sklamanie, že čas rany vylieči, on nás len s raneným srdcom ďalej žiť naučí. Dcéra Jasna, zať Jaroslav a vnukovia Alexander a Denis

www.hl.rs

Kmotrovci Folkmanovci a krstné deti Branislav a Miroslav s rodinami

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 12. februára 2016 uplynul rok, čo nás navždy opustil náš otec a starý otec

JÁN HUČKA – RACO 2. 6. 1960 – 12. 2. 2015 z Padiny

Ťažko je naučiť sa bez niekoho žiť, kto nám v živote tak mnoho znamenal. Ďakujem Ti za Tvoju lásku a dobrotu. Dcéra Vesna s manželom Martinom a vnučky Mia a Martina

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil

JÁN HUČKA – RACO 2. 6. 1960 – 12. 2. 2015 z Padiny

Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy zostane v našich srdciach. S láskou a úctou si stále na Teba spomíname. Brat Pavel s manželkou a deťmi

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 10. februára 2016 uplynulo sedem rokov, čo nás opustila manželka, mama a stará mama

ANNA KARDELISOVÁ rod. Hašková 1944 – 2009 z Kulpína

Čas sa minul, všetko zmizlo, zostala nám len spomienka na Teba. Tvoji najmilší • OZNAMY •

Oznamy POSLEDNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

s mojím bratom

susedovi

ŠTEFANOVI ČAPEĽOVI 1938 – 2016 z Kysáča

ONDREJOM JOVANKOVIČOM 1944 – 2016 z Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať a tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávať brat Samuel, švagriná Tamara a synovci Dušan a Branislav s rodinami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so svatom

ONDREJOM JOVANKOVIČOM 1944 – 2016 z Petrovca

V spomienkach na Teba nezabudneme! Svatovci Krajčíkovci z Kysáča

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

ONDREJOM JOVANKOVIĆOM 15. 3. 1944 – 31. 1. 2016 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si zachovajú susedovci: Klinkovci, Surovci Pavel a Ján, Madackovci, Fabianovci, Ďurovkovci Michal a Ján, Vrškovci, Križanovci, Kardelisovci, Tancikovci a susedy: Ďurovková, Sládoková, Pixiadesová, Naďová, Hrnjačká a Horvátová

POSLEDNÝ POZDRAV

svojmu priateľovi a kolegovi

hlasludu.info www.hl.rs

SPOMIENKA

LJUBOMIROVI MAŠIĆOVI

JÁN PINTÍR 1959 – 2011 – 2016 z Pivnice

27. 8. 1935 – 27. 1. 2016 z Jánošíka

S láskou a úctou si naňho budú spomínať Janko a Anna Kolárovci

POSLEDNÝ POZDRAV svojmu priateľovi

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú: manželka Anna, dcéry Tatiana a Anna a syn Andrej

SPOMÍNAME SI na brata

LJUBOMIROVI MAŠIĆOVI 27. 8. 1935 – 27. 1. 2016 z Jánošíka

JÁNA PINTÍRA

Navždy zostaneš v našich spomienkach. Rodina Bendová

• OZNAMY •

S láskou a úctou si naňho budú spomínať

1959 – 2011 – 2016 z Pivnice

Ondrej a Anna Češkovci

Sestra Anna s rodinou

7 /4686/ 13. 2. 2016

Oznamy POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starým otcom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo šesť týždňov, čo nás opustila naša drahá

VIERKA CHALUPOVÁ

rod. Brngárová 9. 9. 1954 – 4. 1. 2016 z Kovačice

ONDREJOM JOVANKOVIČOM 15. 3. 1944 – 31. 1. 2016 z Petrovca

Zostáva nám veľa krásnych spomienok, ktoré si navždy uchováme v našich srdciach. Manželka a synovia Ondrej a Ján s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela a otca

„Ak ma hľadáte, hľadajte ma vo svojich srdciach, našla som v nich svoje miesto a tak zostanem navždy s vami.“ S láskou a hlbokou úctou si na Teba budú navždy spomínať Tvoji najmilší: manžel Ján, syn Želko s manželkou Vesnou a dcéra Vierka s manželom Jankom, Anička a Jaroslav, svokra Eva a vnúčatá: Annamária, Vesna, Marek, Želko, Valentína, Denis a Vaneska

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou milovanou susedou

ANKOU ĎURÍČEKOVOU rod. Brachnovou 3. 1. 1971 – 1. 2. 2016 z Padiny

ONDREJA BRACHNU 15. 4. 1948 – 10. 12. 2015 z Padiny

Čas plynie, ale lásku, úctu a spomienku na Teba si v srdciach navždy zachovávame.

V jednom okamihu zmizlo tak veľa: vždy usmievavá tvár, usilovné ruky a dobrota. Ešte sme toho mnoho chceli s Tebou zažiť a mnoho toho si povedať...

Tvoji:

S hlbokým zármutkom sa s Tebou lúčia

manželka Zuzana, dcéra Zuzana s manželom Jánom a deťmi Marínou, Andreou a Ivanom a zať Martin s dcérou Elianou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

susedovci: Gajićovci ml., Petrášovci, Markovci a Gajićovci st. • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ANKOU ĎURÍČEKOVOU

so sestrou

rod. Brachnovou 3. 1. 1971 – 1. 2. 2016 z Padiny

Ten večný pokoj Ti prajeme a trvalú spomienku na Teba si navždy zachováme.

Odišla si rýchlo, bez rozlúčky, iba pekné spomienky na Teba nám zostanú.

S úctou a láskou: Anna, Ján a krstné dieťa Nataly Garafiátovci

Sestra Zuzana s manželom Jánom a deťmi Marínou, Andreou a Ivanom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s našou milovanou

ANNOU ĎURÍČEKOVOU rod. Brachnovou 3. 1. 1971 – 1. 2. 2016 z Padiny

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S veľkým bôľom v srdci sa s ňou lúčia

• OZNAMY •

Jej najmilší – manžel Martin, dcéra Eliana a matka Zuzana

7 /4686/ 13. 2. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 12. februára 19.30 Zostrih piesní skupiny Dúha a Kvetoslavy Benkovej (záznam z Dotykov) 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň 21.00 Spektrum Nedeľa 14. februára 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 16. februára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Agrosféra Sobota 9.25 Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Repríza Palety Utorok 16.10 Repríza Palety 17.00 Repríza Dúhovky Zostrih piesní skupiny Dúha a Kvetoslavy Benkovej – pri príležitosti jubilea 40 rokov skupiny Dúha a pri spomienke na 50 rokov hudobnej činnosti Kvetoslavy Benkovej odznie záznam z rodinného magazínu Dotyky.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 12. februára – Komorník Sobota 13. februára – Hry osudu Pondelok 15. februára – Jediný Utorok 16. februára – Kým nás smrť nerozdelí Streda 17. februára – Cesta do stredu Zeme Štvrtok 18. februára – Pod ľadom 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota TV Týždeň – okrem iných príspevkov 17.00 Správy uvedené budú príspevky o výstave obrazov dvoch Zuzán – Medveďovej 22.00 Správy a Chalupovej v Kovačici, o seminári Nedeľa zborového spevu v Pivnici a o tradič- 13.00 S vami a pre vás nom Rybárskom bále v Erdevíku. Dúhovka bude pri príležitosti nedožitých narodenín venovaná historikovi Dr. Jánovi Siráckemu, ktorý najväčšiu pozornosť venoval sťahovaniu Slovákov na Dolnú zem.

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 14. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Svätý Trifun a Svätý Valentín Utorok 16. februára 16.00 Slovenský film: Ženský zákon Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 19. februára 16.00 V ústrety Medzinárodnému dňu materinského jazyka Príspevky z archívu TVOK

Nedeľa 14. februára 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Na svätého Valentína 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

Taňa Častvenová sa zmienila o kozmetických trendoch

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 7 Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenskej prozaičky, poetky a dramatičky, autorky literatúry pre deti a mládež (1922 – 1992).

autorka: ANNA 2. časť neprie- druh chodnosť kávy BIČIA- tajničky čriev ROVÁ

kúsok vystrelil osob. voňavé zám. korenie dusík odštiepeného katapultom dreva

pracovník Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. organizácie Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

Valjevo

1. časť tajničky

len nieto

domáci miláčik

autoškola peňažná jednotka

vpíšte ČU

ovila

najvyššia karta

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 14. februára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 17. februára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

fosfor tesla na toto miesto

kiloampér

iba liter

obil kovom

kamenný masív vpíšte EST vpíšte EMKO

bavlnené vlákna Alen (zdrob.)

dlhá samohl. TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

Los Angeles

vrch pri Belehrade

olejnatá rastlina

kelvin

HL ĽU AS DU

RÁDIO STARÁ PAZOVA

predpona starý

augsburské vyznanie

plameň

predložka

hliník druh nápoja pond

druh papagája solm. slab.

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 6 VODOROVNE: škatuľka, tovar, RK, elaborát, fór, bosá, an, pita, Nikola, N, auto, ši, S, RO, PTT, Krčméry, Ema, rúra, Lu, sadil, atóm, iae TAJNIČKA: ŠTEFAN KRČMÉRY

dal

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 4 z čísla 4 Hlasu ľudu z 23. januára 2016 bolo: VINCENT HLOŽNÍK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: TEA ŠIMONIOVÁ, Ul. Čmelíkova č. 15, 21 425 SELENČA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

7 /4686/ 13. 2. 2016

Šport PADINČANIA ZAČALI V ALIBUNÁRI

Polčas im stačil BUDUĆNOST (A) – DOLINA 0 : 3 (0 : 3)

Ján Bokor

adinčania sa usilovne pripravujú na jarné majstrovstvá Srbskej ligy – skupina Vojvodina, kde ich očakáva ťažký boj o záchranu. Intenzívne tréningy vedie tréner Radivoje Drašković, ktorému pomáhajú Danilo Pustinjaković a Ján Šuľa. Prípravy prebiehajú podľa plánu, ale veľkým problémom sú zranenia niekoľkých

hráčov: Mastilo, Subašić, Bančov, Paul, Ugrenović a nováčik Kozić, ktorí budú chýbať nielen na prípravných zápasoch, ale jednotlivci aj dlhšie. Preto vedenie Doliny naplno pracuje, aby súpisku mužstva rozšírilo novými hráčmi. Po dvojtýždňových tréningoch Dolina začala hrať prípravné zápasy. Prvý bol v Alibunári s tamojším mužstvom Budućnost. Dolina dominovala v prvom polčase

Očakáva krajšiu jar: Aleksandar Labović (Dolina Padina)

a gólmi nováčika Krstinića, Brkića a Labovića už vtedy získala trojgólový náskok. Domáci hrali príliš zatvorene a snažili sa inkasovať čím menej gólov. Iba niekoľkokrát vybehli do protiútoku, ale gól nedali. V závere zápasu Atanasković a Labović mohli výhru hostí urobiť presvedčivejšou, ale svoje šance nevyužili. DOLINA: Trivunović, nováčik Trkulja, Atanasković, Pajković, Stefanović (na skúške), Mandić (skušobný zápas), Brkić, Radivojević, Mačužić, nováčik Krstinić, Labović; striedali: Pustinjaković, Kiš, Lončarski, Musa (na skúške) a dorastenec Koreň

V ERDEVÍKU OČAKÁVAJÚ KRAJŠIU FUTBALOVÚ JAR

Prípravy sa naplno rozbehli Károly Vig

ktorí dočkali príležitosť zahrať v prvom tíme, sa pripojili už skúseným futbalistom: Simeunovićovi, Grkovićovi, Považanovi…, majú priniesť krajšiu jar mužstvu Slogy. Podľa všetkého tréner Raičević bude mať dobré mužstvo, lebo si môže voliť jedenástku spomedzi tridsiatich hráčov, ktorých má k dispozícii. Do začiatku majstrovstiev 6. marca, keď erdevícky tím bude

edenie erdevíckeho FK Sloga v čele s Negovanom Đorđevićom uskutočnilo schôdzu, na ktorej analyzovali výsledky mužstva v jesennej časti majstrovstiev Novosadsko-sriemskej ligy a konštatovali, že s nimi nie sú spokojní. Erdevícky klub môže omnoho lepšie, lebo má veľmi dobré pracovné podmienky. Podľa slov trénera Vlatka Raičevića, prípravy mužstva sa rozbehli dobre a verí, že jeho zverenci v jarnej časti súťaže budú hrať lepšie ako v jeseň. Klub opustili Stefan Vuković, Branislav Čobanović, Igor Lacković, Stefan Mirčetić, Ranko Vukolić a brankár Dejan Savić. Do mužstva sa po zranení vrátil Slobodan Od futbalistov Slogy (červeno-biely úbor), Nedić, pribudli v Erdevíku na jar očakávajú lepšie výsledky nováčikovia, brankár Igor Nešić a Sreten Ga- hosťovať v Novom Sade a zmeria si vrilović z mužstva Donji Srem sily s domácou C. zvezdou, zohrá aj Pećinci, Milan Mrkonjić, Nenad niekoľko prípravných zápasov, aby Pap a z Bačiniec Nikola Kalinić. tak každému futbalistovi tréner Tieto posily a niekoľkí dorastenci, Raičević mohol určiť najvhodnej-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

šie miesto v mužstve. Prvý zápas na programe je 13. februára so sriemskomitrovickým Mitrosom, 20. februára súperom Slogy bude sriemskomitrovický Radnički. V stredu 24. februára mužstvo Erdevíčanov vycestuje za hranice našej krajiny, do chorvátskeho Vukovára, kde sa stretne s domácim Vuteksom, a 27. februára je na programe zápas so šídskym mužstvom Radnički. Odročený zápas

z posledného kola jesennej časti s Borcom na novosadskej Klise Sloga zohrá tiež pred začiatkom jarnej časti súťaže. Erdevíčanov potešilo rozhodnutie, že z rozpočtu Zhromaždenia obce Šíd vyčlenia viac peňazí klubom, aby sa mladá generácia mohla masovejšie zaoberať športom a menej vysedávať v kaviarňach a vdychovať cigaretový dym! Foto: J. Pucovský

DVA ZÁPASY ŠÍĎANOV

Štyri góly Uglješića JEDINSTVO – RADNIČKI 0 : 3

Lazar Pavković

a ihrisku Jedinstva v Morovići to bol prvý prípravný zápas obom mužstvám, na ktorom 50 divákov nemalo príležitosť sledovať kvalitný futbal. Omnoho skúsenejší a kvalitnejší hostia zo Šídu vyhrali vďaka gólom Tepića, Uglješića a Vukovića. RADNIČKI: Tojagić, Đačanin, Vuković, Puškaš, Begović, Tepić, Soković, Uglješić, Đurkić, Sarić, Ožvát; striedali: Savić, Vujić, Bošnjaković, P. Grumić GRANIČAR – RADNIČKI 1 : 3 V Adaševciach domáci člen Sriemskej ligy zahral dobre

v stretnutí so srbskoligistom zo Šídu, vytvoril si dve – tri vyložené šance, ale jeho hráčom aj šťastie obrátilo chrbát. Šíďania v pokračovaní dokázali, že sú pripravenejší, vzhľadom na to, že dlhšie trénujú ako mužstvo Graničara. Zápas pred 50 divákmi viedol Mihajlo Ždinjak zo Šídu. Strelcom za domácich bol Šuša a hetrik za Radnički strelil Uglješić. RADNIČKI: Ranisavljević, Begović, Savić, Aperlić, Đurkić, Ožvát, Đačanin, Soković, Uglješić, Vuković, Tepić; hrali aj: Smajić, P. Grumić, Sarić, Puškaš, Vujić, Bošnjaković • ŠPORT •

Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA PIVNICKÉHO FK SLÁVIA

Zostať prvý, a postúpiť! Ján Šuster

koľvek požiadaviek, zdarma. V prípravnom období počas leta inulú nedeľu v miestnostiach mužstvo zohralo osem prípravných na ihrisku FK Slávia v Pivnici zápasov, a to s tímami, ktoré hrajú bola výročná konferencia, na vo vyšších súťažiach. Známe je, že ktorej sa zúčastnilo asi 80 členov, mužstvo Slávie v jesennej časti fanúšikov a hostí. Predtým ako začali obsadilo prvé miesto, na ktorom s prácou, predseda Slávie Zlatko Vali- chce zostať do konca majstrovskej hora pozdravil všetkých prítomných sezóny 2015/16. Postup by znamea vyzval ich, aby minútkou ticha nal nielen silnejšiu konkurenciu a vzdali poctu zosnulým členom a kvalitnejší futbal, ale aj možnosť, fanúšikom pivnického mužstva v aby súťažili i dorastenci. Dobre je minulom roku. známe, že v tomto stupni súťaže Správu o vlaňajšej činnosti prvé- táto kategória futbalistov nehrá ho mužstva podal podpredseda o body, takže sa najviac mladých Členovia vedenia FK Slávia Rastislav Brňa, Zlatko Valihora a Daniel Daniel Blatnický, ktorý vyzdvihol, a nádejných hráčov priam „stratí“ Blatnický (zľava) podali správy o vlaňajšej činnosti že v jarnej časti majstrovstiev ve- z trávnika, kým získajú právo hrať Správu o práci s pioniermi že celkové príjmy v minulom denie zaujalo stanovisko, aby v pre prvé mužstvo. Slávie podal predseda Zlatko roku boli 1 652 000 dinárov, kým Valihora, ktorý uviedol, že ge- výdavky boli 1 378 000 dinárov, nerácie chlapcov narodených v a to znamená, že v pokladnici rokoch 2007/2008, 2005/2006 a zostalo 274 000 dinárov. Všetky 2003/2004 pravidelne hrajú v sú- správy o minuloročnej činnosti ťažiach, ktoré organizuje Obecný sú schválené. futbalový zväz Báčska Palanka a Na záver člen Dozornej rady a dosahujú uspokojivé výsledky. predstaviteľ Slávie v Obecnom V letných mesiacoch v Pivnici futbalovom zväze v Báčskej Palanorganizujú pioniersky turnaj a ke Michal Pintír informoval, že sa v najmladší futbalisti odchádzajú aj tomto roku vykoná reorganizácia do iných dedín na takéto súťaže, futbalových súťaží na území AP čo plánujú aj v tomto roku. Vojvodiny. Podľa stanoveného Finančnú správu za rok 2015 plánu mali by sa spojiť futbalové prečítal technický vedúci Ras- zväzy obcí Báčska Palanka, Báč, Pivničania môžu byť spokojní s prácou FK Slávia v lanskom roku tislav Brňa. V správe vyzdvihol, Odžaci a Sombor. prvom mužstve Slávie hrali iba domáci hráči, teda Pivničania. PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA Hlavným cieľom bolo, aby mužstvo zostalo v tejto súťaži, lebo malo dobrú bodovú zásobu z jesennej polosezóny. Po skončení majstrovstiev vede- STK MLADOSŤ – STK PARTIZAN 4 : 1 nie schválilo rozhodnutie o úprave ihriska. Tu sa predovšetkým mysle- Samuel Medveď lo na hraciu plochu, na ktorej sa vyj v treťom zápase petrovskí skytovalo veľké množstvo kopcov stolní tenisti zvíťazili. Tentoraz zeme, ktoré narobili krtice. Preto sa o výhru so Šíďanmi najviac vykopali jarok vôkol celej hracej plochy, ktorý vyplnili betónom, pričinil Miroslav Lomen. Teraz STK aby tak znemožnili krty robiť škodu Mladosť očakávajú oveľa ťažší a na trávniku. Namontovali aj novú vážnejší súperi, keď budeme vidieť, ohradu zo severnej a západnej či môžu Petrovčania úspešne čeliť časti ihriska, nainštalovali stoličky už v nedeľu STK Vojvodina 2011, potom Staparčanom doma... na tribúne, vynovili šatne. Výsledky: Lomen – Grbić 3 : V novej sezóne Medziobecnej ligy Báčska Palanka – prvej triedy 2, Bažík – Danguzov 1 : 3, Turan v súpiske hráčov tréner Mladen –Rakić 3 : 0; štvorhra Lomen / Lovre mal 26 mien. Z toho počtu Turan – Danguzov / Grbić 3 : 2, iba štyria boli cezpoľní nováčiko- Lomen – Danguzov 3 : 2. Foto: J. Pucovský Vychytil svoj deň: Miroslav Lomen (STK Mladosť) via, kým jeden prišiel bez akých-

Tri výhry Lomena

• ŠPORT •

7 /4686/ 13. 2. 2016

Šport BIELOBLATSKÁ MLADOSŤ V ÚSTRETY JARNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Prišli významné posily Vladimír Hudec

ezvyčajne pekné a teplé počasie pre február vylákalo na trávnik aj futbalistov bieloblatskej Mladosti, ktorí sa v nedeľu 31. januára 2016 prvýkrát zoskupili a začali prípravy na jarnú časť majstrovstiev Mestskej ligy Zreňanin – B skupina. „Jesennú časť majstrovstiev sme skončili v polovici tabuľky, čo sme ohodnotili ako úspech vzhľadom na to, že nás viacerí hráči opus- Bieloblatskí futbalisti na prvom tréningu 31. januára 2016 tili a odišli za prácou do zahraničia. Rovno preto sme si vytýčili úlohu, že počas uchádzajú o prvú jedenástku, aj tovné trovy a diéty úradných zimnej prestávky posilníme keď sú v užšom výbere dvadsiati. osôb na zápasoch, cestovné mužstvo futbalistami z okolia,“ Nazdávame sa, že s príchodom náklady mužstva odchodu na hovorí tajomník klubu Darko nových hráčov do klubu konku- hosťovania, zaplatíme lekárske Sládeček. „Môžem povedať, že rencia pre miesta v prvej jede- prehliadky hráčov a poplatok sa nám to aj podarilo a že sme nástke bude silnejšia a že hráči na účasť v súťaži. K dispozícii máme sedem kompletov drev prestupovom období registro- budú usilovnejšie trénovať.“ Podľa slov nášho spolubesedsov, kopačky si hráči kupujú vali piatich nových hráčov. Traja prišli zo zreňaninského Borca níka klub je z finančného hľadis- sami s tým, že im klub hradí sumu 2 000 dinárov. Trochu a dvaja zo susedného Stajićeva. ka na tento rok zabezpečený: „Z mestského rozpočtu by nám pomôže aj Miestne spoloDúfame, že nám pomôžu, aby sme na jar zaznamenali lep- sme v tomto roku mali dostať čenstvo Biele Blato a máme aj šie výsledky ako v jeseň. Teraz 340-tisíc dinárov. Tie peniaze iných sponzorov, takže vcelku by máme spolu registrovaných nám postačia na všetky náklady sme nemali mať problémy, keď 29 hráčov. Pravdaže, všetci sa týkajúce sa súťaže, čiže ces- ide o fungovanie klubu,“ hovorí

Darko Sládeček. Zároveň nás informoval o tom, že sa vedenie klubu snaží účasťou na súbehoch zabezpečiť prostriedky na vytvorenie lepších podmienok na prácu klubu. Tak začiatkom minulého roka vďaka donácii z AP Vojvodiny realizovali projekt rekonštrukcie šatní a teraz sa plánujú uchádzať o prostriedky na drenáž ihriska. „Naše ihrisko sa nachádza v údolí a po každom väčšom daždi na trávniku zostane množstvo vody, čo nám spôsobuje veľké problémy pri jeho údržbe. Okrem toho vonkoncom nie je príjemné po vode a v blate hrať futbal, nuž by sme sa chceli uchádzať o prostriedky, aby sme na ihrisku urobili drenáž, ktorá bude vodu odvádzať do hĺbky zeme. Ide vskutku o náročný projekt, ktorý si okrem iného vyžaduje aj nasýpanie novej vrstvy zeminy hrúbky zo 40 centimetrov a na všetko potrebujeme značné prostriedky. Uvidíme, či sa nám to aj podarí zabezpečiť. O tom sme sa rozprávali aj s pokrajinským poslancom Aleksandrom Martonom, ktorý nás navštívil koncom januára a prisľúbil nám svoju pomoc,“ hovorí na záver tajomník bieloblatského futbalového klubu.

PRVÝ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS V KYSÁČI

Obrátili výsledok TATRA – MLADOST (NS) 3 : 1 (0 : 1)

Pavel Pálik

posledný januárový deň Kysáčania začali s prípravami a už minulú nedeľu zohrali prvý prípravný zápas s novosadským tímom Mladost. Tréner Ninković v prvom polčase zaradil do tímu mladých domácich hráčov. Hostia v tejto časti mali miernu územnú prevahu a viac gólových šancí. V 19. min. sa im podarilo jednu aj premeniť. Domáci futbalisti sa dobre pohybovali, v strede poľa boli rovnocenným súperom,

www.hl.rs

ale prakticky ani raz neohrozili bránu súpera. V druhej časti zápasu domáci úplne prebrali hru do svojich rúk a do konca obrátili výsledok vo svoj prospech. Urobil to už Klaić, ktorý v jeseň pre zranenie takmer ani nehral, dvoma gólmi – v 75. min. a 78. min., kým nováčik Đukanović (prišiel v zime zo Srbobranu), v 85. min. stanovil výsledok 3 : 1. Celkove môžeme byť spokojní s tým, čo sme videli na zápase. Tatra už v sobotu a nedeľu 13.

Informačno-politický týždenník

Novosadská Mladost v 19. min. zápasu v Kysáči získala náskok 0 : 1

a 14. februára v Kysáči bude hrať ďalšie dva prípravné zápasy, najprv s novosadskou Slavijou, a potom s Fruškogorcom zo Sriemskej Kamenice. TATRA: Munjas, Červený, Bu-

dík, Savić, Ábelovský, Jambrich, Ožvát, Martinko, Žugić, Anđić (prišiel z Čurugu), Klaić. Hrali aj: brankári Arsenijević a Zeljković, Srnka, Babić, Zorzić, Đukanović, Alargić. • ŠPORT •

SNEMOVALI KYSÁČSKI RYBÁRI

kým nebude prajnejšia finančná situácia, čo aj dodržali. Keď ide o športové aktivity, tajomník Harpáň povedal, že z príležitosti osláv 50 rokov pôsobenia spolku zorganizovali súťaž vo varení rybaElena Šranková na pionierskej súťaži v Kulpíne cej polievky, kým školu rybolovu dosiahli Marián Madacký, Miro- vlani nezrealizovali. edeľňajšie snemovanie ky- slav Francisty a Miloslav Pixiades. Ivan Rauza, poverený pracovnýsáčskych rybárov mi akciami, na nedeľňajšom 7. februára 2016 snemovaní informoval, že svojou prítomnosťou vlani usporiadali ekologicpoctili tak hostia z rykú akciu čistenia nábrežia bárskych spolkov z Petkanála, v rámci ktorej očistili rovca a Kulpína, ako 40 000 štvorcových metrov, i predstavitelia Rady a to za pomoci VKP Čistoća Miestneho spoločena sponzorov. V akcii sa zúčaststva Kysáč a členovia nili nielen členovia spolku, Športovo-rekreačného ale aj žiaci a občania Kysáča. spolku Smuđ. Okrem tejto, boli i pracovné Po tom, čo vzdali akcie úpravy klubu a okolia poctu zosnulým člev strede dediny (teplá voda, nom spolku, vedúci komín, dvere na šope, šachpozornosť venovali Pracovná atmosféra pred začiatkom snemovania: ty). Ako I. Rauza povedal, vlaňajším aktivitám Miloslav Madacký, Ivan Rauza a Vladimír Pixiades usilovali sa robiť v súlade a plánom na bežný (zľava) s financiami, čiže skromne. rok. Tajomník spolku Pokladník Vladimír Pixiades Michal Harpáň informoval o účasti V spolku Smuđ sa podľa slov M. informoval členov spolku Smuđ, mladších dorastencov a pionierov Harpáňa dohodli, že sa seniori že vlani mali k dispozícii 135-tisíc na súťažiach, kde pekné výsledky nebudú zúčastňovať na súťažiach, dinárov, z čoho strovili 132-tisíc,

Spútaní financiami

NA VOLEBNEJ SCHÔDZI HLOŽIANSKYCH RYBÁROV

miesto. Martina Kukučková na Majstrovstvách Srbska v skupine dám obsadila 6. miesto, znovu sa dostala do reprezentačného výberu Srbska a mala by sa zúčastniť svetovej súťaže v skupine dám v Španielsku. odchádzali do prírody a zaoberali Všetci tridsiati prítomní hlasovali sa týmto zdravým a atraktívnym za návrh Správnej rady (iné návrhy športom, čo sa nám neboli), aby predsedom aj podarilo“. O úspezostal S. Valo a aby buchoch hložianskych dúcim podpredsedom seniorov, juniorov bol Jaroslav Supek. Do a mladších dorasSprávnej rady, okrem tencov podrobnejtýchto dvoch, tiež jedšie hovoril predseda nohlasne zvolili Emila súťažnej komisie Ján Čipkára, Jána MolnáKolár. Najstaršiu vera, Jána Greksu, Máriu kovú skupinu utvorili: Dudkovú, Rastislava Jaroslav Jakuš, Ondrej Kukučku, Samuela MacHuďan ml., Rastislav ku, Josipa Antunovića, Kukučka, Samuel MacMartina Macku a Jaroko, Emil Čipkár, Martin Záber z výročného volebného zhromaždenia ZŠR Šaran slava Jakuša. Plánom Macko, Ján Greksa st. v reštaurácii Pod lipami práce na aktuálny rok, Najlepší výsledok ako povedal predseda Valo, celok dosiahli v Silbaši (3. miesto) Družstvo, ktoré súťažilo v Petrovci je určené usporiadanie školy rya z jednotlivcov sa najviac darilo o „zlatý kotlík“ vo varení rybacieho bolovu pre žiakov základnej školy Ondrejovi Huďanovi ml., ktorý sa paprikáša, získalo tretie miesto. v Hložanoch, účasť na súťažiach stal víťazom Slovenských národ- Predseda Samuel Valo bol v čele a usporiadanie tradičných súťaží ných slávností v love rýb udicou obecného celku, ktorý na známom pri Dunaji pre dospelých a pre deti na plavák. Za celok juniorov vlani podujatí európskeho rázu Carp pri kanáli. Rozpočet predpokladá nastúpili: Miroslav Benka, Martina cup na jazere Tresetište pri Subo- prílev 400 000 dinárov. Na schôdzi sa Kukučková a Ján Haška ml.: v junior- tici v love kaprov na 4 udice (trvá zmienili aj o peripetiách v súvislosti skej lige Vojvodiny (úsek Báčka) nepretržite 100 hodín) získal 1. s rybárskou chatou pri Dunaji.

Zvolili nové vedenie Juraj Bartoš

a výročnej volebnej schôdzi Združenia športových rybárov Šaran v Hložanoch zvolili nové vedenie v čele s doterajším predsedom Samuelom Valom, ktorý podal správu o činnosti v roku 2015, ako i plán práce na rok 2016. V nedeľu predpoludním 7. februára 2016 bolo prítomných 30 členov združenia, ako i hostia z viacerých rybárskych združení a námestník predsedu Obce Báčsky Petrovec Siniša Stanivuk. Vlani ZŠRŠ počítalo 51 členov a povolenia pre rybolov si zaobstaralo 33 členov. V tomto období, podľa údajov, ktoré prezentoval účtovník Juraj Takáč, celkové príjmy vyčíslili na 351 892 dinárov a keďže výdavky boli 295 488 din., na žírovom účte sa zvýšilo 56 404 din. V správe vzťahujúcej sa na predchádzajúce obdobie staronový predseda Valo podčiarkol, že sa združenie zameralo na zvýšenie záujmu u mladých ľudí „aby viac • ŠPORT •

takže im niečo aj zostalo. Predseda spolku Miloslav Madacký hovoril o plánoch na tento rok. Aktivity, ktoré si naplánovali, budú podobné ako vlani. Ekologická akcia čistenia nábrežia by mala byť v apríli a k tomu je potrebné opraviť 5 platforiem, z ktorých chýbajú dosky, aby naďalej slúžili rybárom pri chytaní rýb. Na to budú potrebovať materiálnu pomoc, a preto vyzvali tých, čo im môžu niečo poskytnúť, aby sa o to pričinili. V tomto roku kysáčski rybári mienia obnoviť školu rybolovu a usporiadať niekoľko súťaží. V rámci možností chceli by súťažiť s juniormi a mladšími dorastencami vo Vojvodinskej lige. V pláne je i súťaž o Zlatý kotlík, a to začiatkom septembra. Ako je to už zvykom či pravidlom, najživšia diskusia sa rozprúdila v rámci posledného bodu, keď sa hovorilo o rybárskych povoleniach, o ktorých sa vskutku ešte nič nevie. Ale aj o pytliakoch a vôbec o nekultúre, ktorá podľa slov rybárov vládne pri vode na kanáli.

získali titul majstra, a potom na Majstrovstvách Vojvodiny obsadili 2. miesto. V družstve mladších dorastencov nastúpili: Vladimír Potfaj, Martina Francistyová a Michaela Báďonská: v lige mladých Vojvodiny sa umiestnili na 4. mieste a na SNS v Petrovci obsadili 3. miesto.

7 /4686/ 13. 2. 2016

Šport OPTIMIZMUS V RADOCH PAZOVČANOV

Príležitosť treba využiť! SREM – JEDNOTA 0 : 2 (0 : 2)

Matej Bzovský

taropazovský člen Novosadsko-sriemskej ligy v rovnakom tempe pokračuje v prípravách na oveľa napínavejšie jarné majstrovstvá. Jednota zimuje na druhej priečke so štvorbodovým mankom v porovnaní s jesenným majstrom, tímom ŽSK zo Žablja. Futbalisti Jednoty majú nečakane priaznivé poveternostné podmienky vo februári, ale aj dobré ihriská na vlastnom štadióne a zvlášť v Športovom stredisku FZ Srbska, kde dosiaľ zohrali dva prípravné zápasy. Zverenci trénera Milana Vujasina si najprv úplne nepripravení zmerali sily so superligovým mužstvom Borac z Čačku a prehrali 0 : 3, potom porazili 3 : 2 Dunav zo susedných Starých Bánoviec, člena Srbskej ligy – skupina Vojvodina, kým minulú nedeľu vyhrali 2 : 0 nad Sremom v Jakove, členom Belehradskej zóny. Na tomto zápase oba góly vsietil Danilo Marković. Tréner Milan Vujasin aj na tomto zápase poskytol príleži-

Šancu treba využiť: mužstvo staropazovskej Jednoty z jesennej sezóny 2015/16

tosť nováčikom, medzi ktorými sa doteraz vyznamenali stopér Bošković (dlhšie hrával v BSK Borča) a ofenzívny pravý obranca Rade Pejić. V Jakove v druhom polčase na ihrisko vybehol aj navrátilec Janjuz, ktorý priniesol zvýšenú živosť do tímu, aj keď niekoľko ľahkých prihrávok pokazil. V pazovskom mužstve zatiaľ nie je všetko ideálne. Chýba spo-

ľahlivejší stredopoliar, lebo mužstvo opustil kreatívny Milaković, ktorý odišiel do Batajnice. Chýba tiež oveľa lepšia realizácia šancí, lebo práve góly zvyšujú sebavedomie a psychiku hráča, ako aj celého mužstva. Prítomná je snaha o útočnú hru, ale strelci, práve ako aj v jeseni, nevyužívajú mnohé strelecké príležitosti. „Dobre beháme, útočíme a sna-

Z DEJÍN ŠPORTU SLOVÁKOV V BANÁTE

Tenisový klub Kovačica Ján Špringeľ

istorická snímka z dejín kovačického športu by určite mohla byť reprezentačnou aj v tenisových múzeách vo svete alebo múzeách telesnej výchovy a športu tak v Srbsku, ako i na Slovensku. Na fotografii (pravdepodobne Jozefa Šifela) sa nachádzajú Zubkovič, Bíreš, Zubkovičová, Krasková, Struháriková, Šterpínová, Mikušová, Žolnajová, Šterpín, Zubkovič, Čaplovič, Martinovič, Žolnaj, Krasko, Mikuš a jedna neznáma ženská osoba (na snímke chýbajú Horm a V. Udický). Väčšina zo žien na fotografii bola činná i v Spolku žien (fotografované je v lete roku 1933,

www.hl.rs

Tenisový klub Kovačica začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia

počas slávností, „kermešu“). Tenisové ihrisko bolo v starom parku, neďaleko súčasného vchodu do gymnázia.

Informačno-politický týždenník

Snímka je zo začiatku tridsiatych rokov minulého storočia. Podľa úradného sčítania obyvateľstva z roku 1931 Kovačica mala vtedy 5

žíme sa hrať pekný futbal,“ prezradil nám tréner Vujasin. „Z presily však nepremieňame šance, a preto stále viac času na tréningoch venujeme nácviku úspešného ukončenia útočných akcií.“ JEDNOTA: Travica, Milanović, Plećaš, Jelović, Ninić, Bošković, Andreata, Krivokuća, Vemić, Pejić, Marković; hrali aj: Milošević, Rebić, Igrač, Jagodić, Denić, Vujčić, Janjuz, Šestović, Šćepanović, Iker Po búrnych udalostiach v radoch ŽSK Žabalj, odchode sponzora Branislava Raletića a takmer všetkých hráčov z jesennej zostavy, Staropazovčania majú jedinečnú možnosť získať titul majstra a postúpiť do Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Nebude to však ľahko, pekná príležitosť sa nečakane naskytla a len ak v klube budú všetci, vedenie a hráči vážne pracovať, táto výhoda sa môže úspešne využiť. V sobotu si Jednota zmeria sily so susedmi z Golubiniec. Foto: J. Pucovský

334 obyvateľov. Navyše disponovala chtivými ľuďmi, ktorí pozdvihli spoločenský, kultúrny a športový život dediny na vysokú úroveň. Po tenisových zručnostiach pravdepodobne Kovačičania nemohli čeliť mužstvám z Davisovho pohára a ženským družstvám z Wightmanovho pohára (dnes je známejšia ženská súťaž o Pohár federácie). Podľa tenisovej módy však Kovačičanky a Kovačičania mohli stáť bok po boku vtedajším tenisovým stáliciam. Tak napríklad na dobových fotografiách z roku 1926, keď sa v tenisovom súboji vo francúzskom Cannes stretli najväčšie súperky – domáca Susanne Lenglenová a Američanka Helen Willsová, ich športový výstroj sa podobal tenisovej móde, ktorú iba niekoľko rokov neskoršie predvádzali na menej známejších tenisových kurtoch Kovačičanky. Foto: z archívu autora • ŠPORT •

Futbalisti mužstva čelarevského Carlsberg Srbsko hrali pekný futbal Pred vztýčením olympijskej vlajky v Srbobrane

OLYMPIJSKÉ HNUTIE ROBOTNÍKOV VOJVODINY

Športovať sa bude… Juraj Pucovský

laňajšia 11. Športová olympiáda robotníkov Vojvodiny v Srbobrane splnila svoje poslanie. Srbobrančania však, ešte kým trvali súťaže na športoviskách, 3. až 5. júla 2015, uznali, že im nebolo ľahko zorganizovať toto jedinečné športové podujatie nie iba v našej krajine, ale i na Balkáne, možno aj v Európe. Hoci mali skúsenosť zo 7. ŠOR Vojvodiny, ktorú usporiadali roku 2000, úprimne uznali, že im hodne prekážala všeobecná hospodárska kríza v našej spoločnosti, ale aj zmena obecnej moci počas príprav najmasovejšej športovej udalosti vo Vojvodine. Pripomíname, že sa v Srbobrane na konci štvorročného olympijského športového cyklu robotníkov Vojvodiny zúčastnilo viac ako 2 000 pretekárov zoradených do 220 družstiev. Muži súťažili v devätnástich športových disciplínach, kým sa ženy vyskúšali v trinástich športových odvetviach. Účastníci 11. ŠORV, predstavitelia svojich firiem, súkromných spoločností, verejných komunálnych podnikov, lokálnych samospráv, syndikátnych organizácií, združení občanov a združení osôb s invaliditou, získali 102 medailí v tímových športoch a 71 kovov v jednotliveckej konkurencii. Súťaže prebiehali nielen v Srbobrane, ale aj na športoviskách vo Vrbase a v Turiji. Časť športovcov, najmä tých z bližšieho okolia,

Aj my ženy sme silné!

cestovala na súťaže, lebo Srbobran spolu s Vrbasom nemali nadostač ubytovacích kapacít pre všetkých. Tie časy, keď robotníci – športovci boli počas robotníckych olympiád, ako to bývalo voľakedy, ubytovaní tam, kde súťaže aj prebiehali, sa vari už nenávratne minuli. Nielen v Srbobrane, ale už aj predtým v Báčskej Palanke sme si všimli, že medzi robotníkmi nepanuje taká športová eufória ako celé roky, desaťročia predtým. Mnohí nám povedali, že teraz majú čoraz menej času na športovanie, najmä tí, čo pracujú v súkromných firmách. Nezriedka musia rozmýšľať o holej existencii, starať sa o zachovanie pracovného miesta, život a osudy svojich rodín. Členovia Olympijského výboru ŠOR Vojvodiny rozhodli, že 12. olympiáda bude v Bečeji a Novom Bečeji roku 2019. Znamená to, že robotnícke olympijské hnutie zostáva žiť. Na to všetkých tých, ktorí sa o to majú starať, zaväzuje aj impozantný údaj, že sa v svojráznom športovom hnutí od prvej ŠORV v Novom Sade roku 1975, aktívne zúčastnilo vyše milión robotníkov – športovcov našej pokrajiny. Veď samotné súťaže nie sú priorita, ale cesta k zvýšeniu pracovnej schopnosti, užitočnému tráveniu voľného času, aktívnej dovolenke a napokon k ochrane zdravia práceschopných občanov Vojvodiny.

V stolnom tenise najviac úspechu mali hráčky z Čoky

Basketbalisti súťažili na otvorených ihriskách

Ženy hrali zápasy v športovej hale

12. ŠOR Vojvodiny roku 2019 spoločne zorganizujú obce Bečej a Nový Bečej

Mladosť, krása, pohyb…

Družstvo Skala po prvej pohárovej súťaži v Petrovci (2013)

Štátne majstrovstvá v silovom trojboji v Báčskej Palanke (2011)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Klub silových športov Skala Báčsky Petrovec

Súťaž v tlaku na lavičke (2013)

Tradícia silových športov v Báčskom Petrovci je dlhá takmer tri desaťročia. Aby nezostali iba na úrovni trénovania, časom sa odhodlali založiť klub, ktorý bude vytvárať nových pretekárov. Klub silových športov Skala v Báčskom Petrovci založili 19. septembra 2011. Jeho poslanie je predovšetkým prezentovať to, čo športovci natrénujú, čiže súťažiť a súčasne reprezentovať svoje prostredie. Nadšenci silových športov v Petrovci a v širšom okolí, ktorí individuálne trénovali už od skôr, sa ponúkli hájiť jeho farby a pod vlajkou Skaly súťažia aj jednotlivci zo Starej Pazovy, Inđije, Nového Ani dievčatá a ženy sa Sadu... V súpiske klubu Skala majú už viac ako 40 členov, seniorov a juniorov, aj nedajú zahanbiť (2013) mužov, aj ženy a záujem o klub vzrastá. Priestory a náčinie na trénovanie zo začiatku v prístavbe vlastného rodinného domu poskytol predseda klubu a tréner Ján Paulíny a neskoršie sa športovci presťahovali trénovať do športovej haly pri základnej škole. Pretekári klubu Skala sa zúčastňujú aj na štátnych majstrovstvách, pohárových súťažiach a zapojili sa aj do Majstrovstiev Európy, kde neraz dosiahli pozoruhodné výsledky. Petrovskí pretekári a tí z iných miest, ktorí bodujú pre klub Skala, súťažia v kategóriách silového trojboju, v bench-press, v silovom lámaní rúk a v súťaži strongman. Okrem toho aj sami v Petrovci neraz organizovali štátne a medzinárodné preteky a roku 2012 založili aj GPC powerlifting zväz Srbska. Miroslav Opavský – štátny rekord

Poháre, medaily a diplomy pre najlepších (2013)

ME v Trnave: veterán Milan Vezmar a tínedžer Ján Arnold Paulíny (2013)

Jaroslav Čiep Snímky: autor a z archívu klubu

Zo súťaže juniorov (2013)

Ovenčení medailami: pretekári Skaly na silovom trojboji v Niši (2011)

Ján Paulíny v kategórii do 120 kg (2011)

Koľko konských síl má ten traktor? (2015)

v mŕtvom ťahu 300 kg (2011)

Ján Paulíny ako rozhodca (2013)

Účastníci súťaže strongman na Dňoch Petrovca (2015)