Hlas 09 2016 by NVU Hlas ľudu

Deň búrania jazykových bariér Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 27. 2. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4688/

Z obsahu

27. 2. 2016 | 9 /4688/

Uzávierka čísla: 24. 2. 2016

4 TÝŽDEŇ 5 Inštitúcie kultúrnej autonómie medzi nebom a zemou 7 Najmä o plánoch a programoch na rok 2016 8 Bohatstvo hodné zachovania

10 SLOVENSKO 10 Volebné prekvapenie?

11 ĽUDIA A UDALOSTI

Patria národnostné rady národnostných menšín do systému štátnej správy alebo ide o „občianske združenia“ s verejnými právomocami? Nielen tejto otázke by sa vraj tohto roku konečne malo dostať zákonnej odpovede. (s. 5) V. Dorčová-Valtnerová

11 Spoločné vystúpenie sriemskych obcí 16 Lietajúci diplomat 19 Družbovské paličky už len na výstavu

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Rôznofarebná nálada

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Aj Srbsko bude mať Zelený fond 26 Škodcovia kapustovín (5) 28 Purpurové listy vždy oživia záhradu

31 KULTÚRA 32 Divadlo pod bodom mrazu

V aktuálnom roku významného jubilea 150 rokov slovenskej divadelnej tradície v Petrovci sa na oslavy náležite chystajú aj v Divadle VHV Petrovec. O programe osláv sa hovorilo na ich výročnom zhromaždení v pondelok 22. februára. (s. 35)

J. Čiep

33 Ateliér na otvorenom 34 Po pätnástich rokoch...

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Derby susedov uspokojilo 49 Francúzi odišli, Nemci prišli 50 Pohár Vizure, uznanie Jednote

Titulná fotografia: Anička Chalupová

Minulú sobotu Petrovčania usporiadali 1. medzinárodný festival klobás Klobásafest 2016. Vo výrobe čerstvých klobások súťažilo 25 tímov z Vojvodiny, Slovenska a Rumunska. Zvíťazil celok MercedesBenz Triaška z Petrovca. (s. 13) J. Čiep

Editoriál

Filozofia volebných dní

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Foto: internet

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



Jednoduchá múdrosť hovorí, že ak chceš meniť svet, pohni sebou – a pohneš svetom. V rovnakej paradigme môžeme pozorovať aj nadchádzajúce lokálne a pokrajinské voľby (o republikových zatiaľ stopercentne pravdivých informácií niet).

pekulácií a sprisahaneckých teórií nikdy dosť v našich takmer kocúrkovských obciach. V kuloároch sa už presne „vie“, kto bude kandidovať na post predsedu Báčskopetrovskej obce a kto sa do kresla nedostane. Pri šenkoch sa naši „lídri“ rozhodli, že banátska obec kovačická zostáva na „správnej“ ceste pokroku. Vraj vo hviezdach je zapísané, že tak bude aj v Starej Pazove, Alibunári, Báčskej Palanke, Novom Sade… Všade! Vraj Vojvodina „(s)padne“ do rúk v súčasnosti najsilnejšej politickej strane, – tvrdia stranícki aktivisti na trhoch, sľubujúc lepší zajtrajšok a deliac stranícke materiály ilustrované hmlou. Politici šijú naše osudy a my sa prinajmenej na ich rozhodnutia a činy iba dívame s pootvorenými ústami, ale hlások nevypustíme. Mlčanlivo sledujeme, ako naše životy prechádzajú povedľa nás a na „vinníkov“ nadávame a vyčítame im „odnímanie“ slobody, nezodpovednosť voči občanom (tej veru vlastnia aj nadmieru), neschopnosť, ktorú preukazujú obutí v topánkach lídrov, ktoré sú im príliš veľké. Pravdaže, česť výnimkám, ale skutočnosť, že mnohí nedorástli úlohe, ktorú im „zverili“ voliči, volá na nás: vyjdime všetci na jarné voľby! Kým v posledných voľbách „zvíťazili“ biele lístky, hádam je už zvrchovaný čas, aby triumfovali občania a ich slobodná voľba. Aj autor početných filozofických kritík a esejí Alpár Losoncz, inak univerzitný profesor, poukazuje na veľavravný názor zakladateľa modernej francúzskej politickej filozofie Étienna de La Boétieho, ktorý ešte v 16. storočí poukazoval na to, že nie je Iný príčinou našej neslobody, implikujúc, že sme si vo veľkej miere aj sami zapríčinili daný stav spoločnosti. Podobnú parabolu omnoho neskoršie, v 19. storočí, nachádzame u Karla Marxa, jedného zo zakladateľov marxistického hnutia, v súčasnosti menej vítaného názorového prúdu. On v známom tvrdení hovorí, že keď sa situácia, v ktorej jestvuje jeden kráľ, a všetci ostatní seba považujú za poddaných, otočí a poddaní sa rozhodnú konať a vnímať veci pod heslom „ja viac nie som poddaný“, kráľova vysoká pozícia v (štátnom) zriadení býva anulovaná. Pre obe uvedené filozofické myšlienky nachádzame úrodnú pôdu v našej krajine a práve v tomto predvolebnom období. Voliči, ktorí sú ešte stále v pomyselnej pozícii „poddaných“, mali by pristúpiť ku konečnému rozhodnutiu zbaviť sa pút pokory a prostredníctvom hlasovania vo voľbách stať sa pánmi svojich životov. Bez násilenstva, hlasom. V tom je moc národa na voľbách. Iná je vec, či máme z čoho voliť – alebo ide len menšie zlo od toho väčšieho. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  9 /4688/ 27. 2. 2016

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



AKTUÁLNE V POLITIKE

Uznanie Nejasné okolnosti Michal Ďuga

opredný svetový ekonomický časopis Financial Times umiestnil Vojvodinu na 7. miesto v rebríčku 148 európskych regiónov v stratégii lákania zahraničných investorov. Ohľadom udelenia prestížneho uznania pokrajinskej administratíve predseda vojvodinskej vlády Dr. Bojan Pajtić vyhlásil, že od roku 2001 asi 40 percent zahraničných investícií, ktoré prišli do Srbska, sa ocitlo práve vo Vojvodine, ktorá zaberá 26 percent z celkového územia a obyvateľstva Srbska. Podľa jeho slov to znamená, že Vojvodina bola základným hýbadlom zahraničných investícií – približne sedem a pol miliardy eur zahraničných investícií prišlo doteraz do Vojvodiny a bolo zamestnaných asi 70 000 ľudí. „Výstavba celého radu priemyselných parkov a otvorenie priemyselných zón po celej Vojvodine, otvorenie vzdelávacieho strediska pre prekvalifikáciu zamestnancov, opatrenia bezplatného nájmu pre brownfield, čiže greenfield investície, úvery rozvojového fondu a iných inštitúcií a podpora pre otváranie nových pracovných miest, všetko to boli komplexné opatrenia, ktoré priviedli k takýmto dobrým výsledkom a vysokému hodnoteniu najvýznamnejšieho svetového finančného časopisu,“ zdôraznil predseda pokrajinskej vlády. Nik nechce uberať na význame uvedeného uznania, ktoré sa uctieva aj v zahraničí, ale oči kole skutočnosť, že práve ono bolo aj dostatočným dôvodom na to, aby predseda pokrajinskej vlády spolu so straníckymi partnermi znovu zaútočil na aktuálnu republikovú vládu a jej predsedu a poprel význam nových investícií, za ktorými stojí práve republiková vláda. Týmto sa celá záležitosť okolo uznania presunula z aktuálnej skutočnosti do predvolebnej, ktorá už vyhráva aj pred našimi dverami. A práve ona potom diktuje aj to zásadové konanie, ktorým sa všetky cudzie snahy o nové zahraničné investície znehodnocujú a popierajú. Je pritom na všeobecné zamyslenie, či sa tým jednostranným konaním neuberá aj na hodnote tých vlastných uznaní.

www.hl.rs

smrti v Líbyi Vladimíra Dorčová -Valtnerová

o tom, čo v sobotu pred týždňom v amerických leteckých útokoch neďaleko mesta Sabrate v Líbyi zahynuli dvaja občania Srbska Slađana Stankovićová a Jovica Stepić, inak pracovníci Veľvyslanectva Srbska v Líbyi, ktorých uniesli ešte v novembri lanského roku, vo verejnosti počuť rôzne špekulácie o tomto prípade. Okolnosti, za akých zahynuli pracovníci našej ambasády, sú totiž nejasné, ako vyhlásil predstaviteľ pre médiá amerického Pentagónu Pitter Cook, ktorý tvrdí, že nebolo žiadnych indícií, že sa v okolí bombardovaného mesta nachádzajú civilisti. Okrem toho, že pred nemilou udalosťou vo verejnosti odzneli informácie, že Stankovićovú a Stepića vyslobodia zo zajatia, niektoré médiá zverejnili aj informácie o tom, že únoscovia žiadali výkupné, no náš štát ho neplánoval zaplatiť. Do tretice sa v širšej spoločnosti povráva, že srbský veľvyslanec v Líbyi Oliver Potežica spolu so zavraždenými spolupracovníkmi mimo zákona kupčili so zbraňami, čo odborná verejnosť vylučuje. „Líbya pred-



stavuje územie sprostredkovania a veľkého obchodovania so zbraňami, ale neverím, že je naša vláda do toho zapojená. Podľa môjho hlbokého presvedčenia, vylúčené je, že ambasáda Srbska v Líbyi ,dokončovala‘ práce našej krajiny v obchodovaní so zbraňami,“ povedal pre RTV bývalý srbský veľvyslanec v Líbyi Dušan Simeonović. Široká verejnosť však akoby bola presvedčená, že sa hranice Európskej únie budú zatvárať, keďže Rakúsko a Slovinsko už uviedli prísnejšie opatrenia na hranici s Chorvátskom. S takým prístupom sa však nezhoduje predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker, ktorý pozýva na tzv. európsky prístup pri riešení utečeneckej krízy. Na územiach krajín balkánskej utečeneckej trasy začiatkom týždňa sa začala uplatňovať nová procedúra, čo vlastne znamená, že utečenci budú ňou prechádzať s tlačivom s fotografiou, čo možno definovať ako istý druh utečeneckého „osobného preukazu“. Európska komisia teda trvá na tom, aby sa hranice nezatvárali pre utečencov, ale si žiada stálu komunikáciu medzi balkánskymi krajinami o opatreniach, ktoré podnikajú v tejto oblasti.

Srbsko zatiaľ dobre čelí utečeneckej kríze, preukazujúc solidaritu a porozumenie, ktoré však akoby nemalo pre menšinové médiá, ale ani pre médiá vôbec. Svedkami sme, že v médiách je prítomná až nekultúrna a nehumánna bulvarizácia, cenzúra, autocenzúra, štátna kontrola a rôzne druhy manipulácie s informáciami, ako aj toho, že po ukončení privatizácie menšinové informovanie utrpelo ťažké údery pod pás. Z EÚ prichádzajú hlasné upozornenia, že „vedenie našej krajiny je povinné zabezpečiť finančnú podporu médiám, ktoré vysielajú program v jazykoch menšín, a na lokálnej úrovni zachovať vysielanie programu určeného pre národnostné menšiny v súlade s odporučeniami Poradného výboru pre Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín“, vyhlásil európsky komisár pre rozšírenie Johanes Han a prináša Tanjug. Prízvukoval aj povinnosť srbských štátnych inštitúcií zabezpečiť podmienky na zachovanie lokálnych menšinových médií a mediálnych programov. No obavy z nerealizovania uvedených požiadaviek narastajú. Osobitne v ovzduší, v ktorom „bez kyslíka“ zostávajú zvlášť kritickí novinári. Veď „cenzor“ v uplynulom týždni znovu zaúradoval, keď sa medzi „nežiaduce“ vysielania dostalo aj vysielanie pre poľnohospodárstvo Dobra zemlja autora Uroša Davidovića, ktoré roky bolo zastúpené v programe TV B92. A ktorého v uvedenej TV od minulej nedele – niet.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ALEKSANDAR BOŠNJAK, ORGANIZÁCIA SRBSKO PRE MLADÝCH

Rozhýbať stojaté vody Oto Filip – Ktoré sú základné údaje a ciele organizácie Srbsko pre mladých? – Existujeme už niekoľko rokov, konkrétne od roku 2010, a pôsobíme v rámci Turistickej organizácie Srbska s prioritným cieľom zveľaďovať mládežnícky a iné druhy turizmu ako hospo-

Informačno-politický týždenník

dárskeho odvetvia. Vznikli sme tak, že členom skupiny mladých ľudí plných elánu, z ktorých väčšina vyštudovala turizmus, napadlo založiť organizáciu, ktorá prispeje k jeho oživeniu rozhýbaním stojatých vôd. Napríklad už tým, že sa viac a účinnejšie budú využívať existujúce ubytovacie kapacity všetkých druhov. Medziiným, snažíme sa, aby naši turisti na-

vštevovali všetky oblasti a krásy Srbska, a pritom sa dozvedeli čím viac o našich dejinách, kultúre, tradíciách, špecifickostiach. Ide nám v prvom rade tak isto o to, aby sme i cudzincom, ktorí nás navštívia, prezentovali mnohé z tunajších hodnôt, autentickostí a špecifík, ktoré máme. • TÝŽDEŇ •

NÁLEŽITÁ POTREBA PO ZMENÁCH ZÁKONA O NÁRODNOSTNÝCH RADÁCH NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

Inštitúcie kultúrnej autonómie medzi nebom a zemou V. Dorčová -Valtnerová

d samého začiatku uplatňovania Zákona o národnostných radách národnostných menšín (2009), ako aj v období po schválení zmien tohto zákonného aktu po tom, ako roku 2014 Ústavný súd Srbska niektoré jeho články vyhlásil za neústavné, vo vzduchu zostala visieť otázka nedopovedanosti statusu národnostných rád národnostných menšín (ďalej: NRNM). Patria do systému štátnej správy alebo ide o „občianske združenia“ s verejnými právomocami? Nielen tejto otázke by sa vraj tohto roku konečne malo dostať zákonnej odpovede. Kým odborná verejnosť vedie čoraz hlasnejšiu debatu, zatiaľ kompetentné štátne inštitúcie neriešia kontroverziu ohľadom situácie, v ktorej sa stále nevie, či pozícia v NRNM predstavuje verejnú funkciu i napriek tomu, že Ústavný súd pred dvomi rokmi schválil rozhodnutie, podľa ktorého niektoré ustanovenia Zákona o NRNM nie sú v súlade s Ústavou Republiky Srbsko. Týmto rozhodnutím sa okrem iného „definoval“ právny status NRNM, ktoré nadobúdajú charakter osobitného (neštátneho) telesa, organizácie, ktorá predstavuje inštitucionálnu formu, prostredníctvom ktorej sa realizujú kolektívne práva národnostnej menšiny (práva na samosprávu) v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka a písma, a to tak, že sa NR zákonom poverujú určité verejné právomoci, aby sa mohla zúčastňovať v rozhodovaní alebo samostatne rozhodovať o niektorých otázkach z uvedených oblastí. KONTROVERZIE NRNM: FUNKCIONÁR ALEBO NIE? Kontroverzia v stanovenom právnom statuse NRNM sa týka predovšetkým toho, že takáto definícia menšinovej samosprávy otvára dvere „možnostiam“ na lovenie rýb v mútnej vode, keďže sa explicitne • TÝŽDEŇ •

neuvádza, či predseda a členovia NRNM sú vo verejných funkciách, alebo sú dobrovoľnícki členovia menšinovej mimovládnej organizácie. V prípade, že by šlo o naozajskú štátnu správu, pozície v týchto inštitúciách by sa považovali za verejné funkcie, čo by v konečnom dôsledku znamenalo, že podliehajú ustanoveniam niektorých zákonov, okrem iného aj Zákona o Agentúre pre boj proti korupcii. Na túto nedopovedanosť často poukazovali niektorí aktéri NRNM, pokrajinský ochranca občanov a iná zainteresovaná verejnosť. Nedefinovaný verejný priestor sa totiž stáva ringom boja o nadvládu jednej alebo druhej skupiny členov, ktoré reprezentujú určité záujmy, ako je to v prípade Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny – ale s chybujúcimi pravidlami (ktoré sa však vždy môžu, pravda, ak je o to záujem, doplniť samoregulačnými dokumentmi v rámci inštitúcií). V našom národnostnom spoločenstve už niekoľko mesiacov odznievajú totiž obvinenia z údajnej korupcie, konfliktu záujmov, zneužitia služobného postavenia, neúčelového míňania prostriedkov, či obchodovania s vplyvom, adresované na vedenie NRSNM, z ktorých vyplynuli aj trestné oznámenia zo strany mimovládneho združenia Slováci a spolužitie a člena NRSNM Jána Paula. Kým sú inštitúcie menšinových samospráv medzi zemou a nebom, čiže považované za neštátnu správu s verejnými právomocami (nech to znamená čokoľvek!), žiadna inštitúcia (okrem prokuratúry a súdu) nie je kompetentná tlmočiť aktuálne praktiky menšinových „begov“, čiže či niekto vykonal trestný čin, alebo „iba“ neetický skutok. Treba mať na zreteli, že kým prokuratúra, resp. súd nerozhodne inak, platí princíp prezumpcie neviny. ZRÁŽKA ZÁUJMOV A NRNM Ustanoveniami Zákona o Agentúre pre boj proti korupcii pojem korupcie sa definuje ako vzťah, ktorý

sa zakladá na zneužití služobného, respektíve spoločenského položenia alebo vplyvu, vo verejnom alebo súkromnom sektore, s cieľom získať osobné výhody alebo výhody pre druhého. – Vzhľadom na to, že predseda a členovia NRNM nie sú verejní funkcionári, pri rozhodovaní o existovaní rozporu záujmov v konkrétnej situácii NRSNM Oddelenie pre riešenie rozporu záujmov nemá právomoc, – hovoria v Agentúre pre boj proti korupcii. Podľa Mienky Agentúry pre boj proti korupcii z roku 2010 členovia NRNM, ako aj členovia výkonnej rady NR nie sú funkcionári v zmysle ustanovení Zákona o Agentúre pre boj proti korupcii. To znamená, že môžu v rovnakom čase vykonávať funkciu národného poslanca, poslanca, primátora, námestníka primátora, predsedu obce, námestníka predsedu obce, člena výkonnej moci v AP Vojvodine, v mestách a v obciach, pod podmienkou, že verejnej funkcii, ktorú vykonávajú, venujú toľko času a pozornosti, koľko je nevyhnutné na jej svedomité a zodpovedné vykonávanie, ktorým si zachovajú dôveru občanov. Aj Kancelária pre ľudské a menšinové práva a Pokrajinský ochranca občanov dohliadajú na činnosť NRNM, ale vo svojej právomoci nemajú tlmočenie údajných javov korupcie, klientelizmu a protekcie v inštitúciách menšinovej kultúrnej autonómie, keďže Zákonom o Agentúre pre boj proti korupcii je stanovená výhradná právomoc agentúry poskytovať mienku vo veci uplatňovania uvedeného zákona. – Situáciu dodatočne komplikuje to, že zákon definuje pojmy funkcionára a verejnej funkcie tým spôsobom, že sa to tlmočenie nemôže jednoznačne považovať za imperatív, keď hovoríme o členoch NRNM, – hovorí Eva Vukašinovićová, námestníčka Pokrajinského ochrancu občanov pre ochranu práv národnostných menšín. – Podľa Zákona o Agentúre pre boj proti korupcii „funkcionár“ je každá

zvolená, dosadená alebo vymenovaná osoba do orgánov Republiky Srbsko (RS), autonómnej pokrajiny (AP), jednotky lokálnej samosprávy alebo orgánu verejných podnikov a hospodárskych spoločností, ustanovizní a iných organizácií, ktorých zakladateľom alebo členom je RS, AP, lokálna samospráva alebo iný subjekt, ktorý volí Národné zhromaždenie, kým ,verejná funkcia‘ je funkcia v orgánoch v spomínaných organizáciách a inštitúciách, ako aj funkcia iných osôb (subjektov), ktoré volí NR a ktoré zahrňujú právomoci riadenia, rozhodovania či vynášania všeobecných alebo jednotlivých aktov. Jeden z členov pracovnej skupiny, ktorá vypracovala prvý zákon o NRNM, Dr. Tamás Korhecz, bývalý pokrajinský tajomník pre správu, predpisy a menšinové spoločenstvá a bývalý predseda maďarskej NR, vysvetľuje, že korupcia je trestný čin, ktorý sa môže vykonať jedine úmyselne. – Je veľmi dôležité zistiť, či existuje reálna práca, výkon práce pri vyplatených odmenách. Ak áno, vtedy je takmer vylúčené, aby sa údajné nezákonné praktiky v NRSNM kvalifikovali ako hociktorý trestný čin, – hovorí Korhecz. – Nakoľko neexistuje skutočná práca a výkon, to je iná vec. Medzitým, ak aj jestvuje skutočný výkon a práca v súlade so zmluvou, tieto skutky by sa mohli kvalifikovať ako eticky neprijateľné. DEFINOVAŤ PRAVIDLÁ HRY Vidieť, že zmeny Zákona o NRNM sú nadovšetko potrebné, a to prinajmenšom v oblasti definovania právneho statusu, ale aj určenia mechanizmov na transparentnejšiu činnosť NRNM. Keď sa definujú čiary terénu hry, aktéri NRNM budú nútení zodpovednejšie spravovať inštitúcie a vo väčšej miere skladať účty kompetentným štátnym orgánom. Kým však legislatíva NRNM definuje ako organizácie medzi zemou a nebom, tieto sa ľahko môžu vyhnúť zodpovednosti. Ak sa však splnia predpovede čelných ľudí štátnych orgánov, ktoré majú na starosti menšinové zákony a politiku, ako aj vedenia NRSNM, v tomto roku by sa mali určiť jasné pravidlá hry, a potom si hráči dvakrát rozmyslia, predtým než vykročia za čiaru – na pole mimo zákona a etiky.

9 /4688/ 27. 2. 2016

Týždeň ODPOVEĎ OBCE ŠÍD NA OTÁZKY VO VECI ÚDAJNÝCH 400-TISÍC DINÁROV PRE NRSNM

Konkrétne prostriedky boli určené pre všetky národnostné rady Vladimíra Dorčová -Valtnerová

Hlase ľudu č. 6 (4685) zo dňa 6. februára 2016 v texte pod názvom O údajných šídskych 400-tisíc dinárov pre NRSNM sme okrem iného uviedli, že sme 18. januára 2016 na adresu Obce Šíd zaslali žiadosť o prístup k informáciám verejného záujmu s konkrétnymi otázkami. Otázky zneli takto: Ak je pravda, ako jedna politická strana tvrdila, že Obec Šíd vyčlenila 400-tisíc dinárov pre NRSNM, ako je možné, že o tom neinformovala kompetentných, aby si NRSNM prebrala uvedené prostriedky? Podľa našich zistení, na zasadnutiach Zhromaždenia Obce Šíd sa nerokovalo o danej téme, kým druhý prameň uvádza, že NRSNM mohla

o prostriedky požiadať na konkurze, ktorý bol určený národnostným spoločenstvám. Ak je táto informácia pravdivá, naša otázka znie: dostala rada informáciu, že je súbeh vypísaný a kde bol súbeh vypísaný – v ktorých médiách alebo na ktorých webových stránkach zverejnený? S otázkami sme zaslali aj žiadosť o doručenie skenovaných dokumentov, rozpočtu za rok 2015, rozhodnutia, resp. textu údajného konkurzu alebo iného dokumentu, v ktorom vidno, že Obec Šíd plánovala finančné prostriedky pre NRSNM. Odpoveď Obce Šíd, ktorú podpisuje náčelník Obecnej správy Šíd Romko Papuga s výpismi z Rozhodnutia o zmenách rozhodnutia o rozpočte Obce Šíd za roky 2014 a 2015 (Úradný vestník Obce Šíd, č. 19/2014 a 19/2015), do redakcie prišla po 45 dňoch, čiže v pondelok

22. februára, v takomto znení: „Obec Šíd v Rozhodnutí o rozpočte za rok 2015 plánovala (vyčlenila) v rámci Programovej aktivity Programy národnostných menšín v celkovej výške 400-tisíc dinárov – pre dotácie ostatným neprofitovým inštitúciám a pre všetky národnostné rady, ktoré predložia osobitnú žiadosť o rozdelenie tých prostriedkov. Výška bola plánovaná pre všetky národnostné rady, a nie výlučne pre Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny. Keďže sa iba jedna národnostná rada prostredníctvom združenia z územia Obce Šíd zaujímala o možnosť získania tých prostriedkov, tej istej boli aj schválené. Z ich strany bola predložená osobitná žiadosť a nakoľko nebolo viac zainteresovaných, tie isté boli aj určené žiadateľovi, na základe Rozhodnutia o prenose pro-

ODDELENIE SLOVAKISTIKY NA FILOZOFICKEJ FAKULTE USPORIADALO

Premiérové promócie trojjazyčných diplomov Jasmina Pániková

ddelenie slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade v tomto roku oslavuje 55 rokov pôsobenia. Avšak tento rok zostane v dejinách katedry aj ako rok, keď boli po prvýkrát udelené diplomy základných a master štúdií v slovenskom a srbskom jazyku a dodatky v anglickom jazyku. Týmto sa slovakistické oddelenie zapísalo nie iba do vlastných dejín, ale aj do dejín fakulty, keďže je prvým oddelením, ktoré promovalo študentov v troch jazykoch. V stredu 24. februára v slávnostnej sieni Filozofickej fakulty udelili 34 diplomov, 24 diplomov ukončeným študentom akademických štúdií a 10 diplomov absolventom master štúdií. „Diplomy, ktoré sme dnes udelili, je nóvum nielen na našej fakulte, ale aj na univerzite všeobecne,“ povedala nám Dr. Jarmila Hodoličová, vedúca

www.hl.rs

Promovaní absolventi slovakistiky s vedúcou oddelenia Dr. Jarmilou Hodoličovou Oddelenia slovakistiky. „Diplomy sú vypracované podľa bolonských, európskych a neskromne povedané aj svetových predpisov a kritérií. Napísané

Informačno-politický týždenník

sú dvojjazyčne, v slovenčine a v srbčine. Okrem diplomu udelili sme aj tzv. dodatok, čiže supplement k diplomu, napísaný v slovenčine, srbčine a oso-

striedkov predsedu Obce Šíd, keďže súbeh za rok 2015 nebol, vzhľadom na to, že sme do roku 2016 neschválili Pravidlá o spôsobe, postupe a kritériách pre udelenie prostriedkov národnostným radám národnostných menšín, ktorých jazyk je v úradnom používaní na území Obce Šíd, na základe ktorých by sa bližšie určili kritériá o rozdelení plánovaných prostriedkov za rok 2015. Uvedené pravidlá sme schválili v roku 2016 a zverejnené sú v Úradnom vestníku Obce Šíd č. 1/2016 zo dňa 20. 1. 2016. Ďalej sa pracuje na vykonaní potrebných aktivít pre vypísanie súbehu, s čím Národnostná rada bude oboznámená.“ Z uvedenej odpovede vidieť, že vo verejnosti došlo k manipulácii s informáciami zo strany nejednej záujmovej skupiny, čím sa prehĺbili nesváry v našom spoločenstve. bitne v angličtine,“ poznamenala Hodoličová a doložila, že dodatok, ktorý obsahuje presné údaje o predmetoch a profesoroch, ktorí ich prednášali, ako aj známkach, im bude osožný aj v prípade, ak si budú chcieť nostrifikovať diplom v zahraničí. Samozrejme, keďže je dodatok, ako aj diplom, napísaný v angličtine, ukončení slovakisti už nebudú potrebovať žiaden preklad svojich dokladov a umožnia im voľný pohyb v hociktorej svetovej inštitúcii. Slávnostné chvíle svojou prítomnosťou poctili aj dekanka Filozofickej fakulty Ivana Živančevićová-Sekerušová, prodekanka Filozofickej fakulty Biljana Šimunovićová-Bešlinová, konzulka Veľvyslanectva Slovenskej republiky Oľga Beňová, ako aj ďalší hostia, hudobnými nôtami prispeli Emilija Kovačevová a Juraj Súdi a knižnými darmi absolventov obdaroval spisovateľ Víťazoslav Hronec. Istotne nielen promovaným absolventom slovakistiky, ale všetkým prítomným utkveli v pamäti slová prof. Hodoličovej, ktorá počas príhovoru zdôraznila, že získané vzdelanie treba aj naďalej prehlbovať a funkčne uplatňovať v praktickom živote. Avšak, ako povedala, nadobudnuté vedecké poznatky treba rozširovať nielen vo vlastný prospech, či získanie osobnej slávy, ale aj v prospech celého slovenského a srbského národa. • TÝŽDEŇ •

ZO ZASADNUTÍ VÝBOROV NRSNM

Najmä o plánoch a programoch na rok 2016 Jasmina Pániková Anna Francistyová Elena Šranková

aplikovateľní a nakoľko majú záujem o takúto spoluprácu s Výborom pre informovanie. Organizovanie Press strediska a súťaž Anny Nemogovej-Kolárovej sú súťaže, ktoré pravidelne podporujeme, a prostriedky sú takmer vždy rovnaké, takže je aj revízia pomerne jednoduchá, zatiaľ čo sú projekty podporené Komisiou pre web viditeľné na internete,“ zdôraznila Jašková. Nemožno si nepovšimnúť, že v minulom roku výbor vo väčšej miere podporoval obsahy pre elektronické médiá, než tie pre tlačené. S tým sa uzhodla aj predsedníčka výboru a ako povedala, podporené boli iba

lenovia Výboru pre informovanie NRSNM sa v rámci svojich aktivít v minulom roku venovali vzdelávaniu novinárov, finančne podporili terajších a budúcich novinárov, ktorí prejavili záujem zdokonaľovať sa doma a v zahraničí a permanentne sa zaoberali aj problematikou privatizácie lokálnych médií. V súvise s tým predsedníčka výboru Anna Jašková na zasadnutí, ktoré bolo vo štvrtok 18. februára, zdôraznila, že sa stále snažia zistiť, aká je situácia v médiách, ktoré neboli sprivatizované, a nezabúdajú ani na tie, ktoré majú nových majiteľov. „Aj keď Národnostná rada nie je žiadne regulačné teleso, ktoré by kontrolovalo prácu týchto médií a ich majiteľov, predsa si myslím, že by výbor mal dozerať, či sa vysielacie schémy, kvalita a obsah programu dodržiavajú ako aj doteraz,“ poznamenala Zo zasadnutia Výboru pre vzdelávanie (Foto: E. Šranková) Jašková. V minulom roku sa rozhodli finančné prostriedky distribuovať dve tlačené publikácie. Jednotlivcov, cez verejné konkurzy. V rovnakej ktorí by chceli prispievať do určitej praxi budú pokračovať aj v tomto rubriky alebo prílohy aj v našom týžroku, avšak zaujímalo nás, akým denníku, vyzvala, aby sa uchádzali spôsobom výbor kontroloval, či boli o prostriedky. schválené prostriedky účelovo strovené. Ohľadom tohto predsedníčka REDUKOVALI FINANČNÝ PLÁN Jašková odpovedala: „Keďže tie fiČlenovia Výboru pre kultúru nancie neboli vysoké, nemali sme ani NRSNM zrealizovali vo februári aj veľa jednotlivcov a produkcií, ktorí ďalšie zasadnutie a kým na tom by sa o tieto prostriedky uchádzali, prvom analyzovali správy o realikontrola bola relatívne jednoduchá. zovaných aktivitách v uplynulom Členovia Komisie pre produkciu si roku, v piatok 19. februára sa vezvolali vedúcich projektov, ktorí novali plánom a zvlášť finančným konkrétne ukázali, v akej je fáze plánom VPK a jednotlivých komisií vypracovanie jednotlivých vysielaní, v roku 2016. publikácií a rozhlasových hier. Keď Neľahkú úlohu zdolali predovšetide o Komisiu pre školenie a jed- kým v redukovaní finančného plánu, norazové granty, ihneď sme videli ktorý po prvom sčítaní položiek konkrétne výsledky, lebo novinári určených komisiami a na činnosť a študenti, ktorých sme podporili, výboru bol vyše desať miliónov dináboli praktikanti v našich médiách. rov. Keďže na realizáciu akcií v komPo ukončení stáže nám podali riport petencii tohto výboru je k dispozícii a takisto sme aj na základe rozhovo- iba sedem a pol milióna dinárov, rov s našimi zodpovednými redak- vedúci všetkých sedem komisií VPK tormi zistili, nakoľko boli praktikanti spolu s predsedom výboru Jánom • TÝŽDEŇ •

Slávikom a koordinátorkou Svetlušou Hlaváčovou hodnotili a zvažovali každú finančnú položku, a tam, kde sa dalo, ju aj korigovali. Po vecnej diskusii dostali sa k stanovenej celkovej sume a také„retušované“ plány a finančné plány Výboru pre kultúru a všetkých sedem komisií predostrú na schválenie Výkonnej rade NRSNM, a potom i samotnej NRSNM. V činnosti VPK mimo komisií sú aj tentoraz položky i na financovanie SNS, podporu sedem celomenšinových festivalov, reprezentatívne cesty odmenených súborov na festivaly na Slovensko, podporu najmenej 10 knižných titulov v produkcii SVC (tentoraz ide o spoločný vydavateľský plán s Hlasom ľudu). Prítomní aj tentoraz zdôraznili potrebu vypracovania strategického plánu v oblasti kultúry, ktorý prakticky treba iba dokončiť, lebo prehľadne a erudovane pripravený materiál autorky Miliny Sklabinskej je dobrý východiskový bod. Do budúcna navrhujú vopred percentuálne určiť, koľko ktorej komisii orientačne sleduje z celého finančného „koláča“ určeného tomuto výboru, aby sa nemuseli už raz vypracované plány redukovať. Pritom členovia Výboru pre kultúru ešte raz odporúčajú našim spolkom a združeniam občanov, aby sa o podporu svojich akcií hlásili aj na súbeh Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá. Je to súbeh vyhranený iba pre spolky a pre potreby príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny sú aj tohto roku vyčlenené tri milióny dinárov. DVE PRIORITNÉ OBLASTI V pondelok 22. februára zasadal aj Výbor pre vzdelávanie NRSNM. Dôraz dali na schvaľovanie plánu a programu práce a finančného plánu výboru na rok 2016, ako i na stanovisko k otvoreniu nového vzdelávacieho profilu na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Keď ide o plán

práce určili si dve prioritné oblasti. Podľa slov Jána Brnu, predsedu, je to nábor žiakov do tried so slovenskou vyučovacou rečou a zasadzovanie sa v zmysle legislatívy, aby získané práva, ktoré majú predškolské ustanovizne, základné, stredné školy a fakulty zostali na úrovni, aká bola doteraz, vzhľadom na to, že žiakov v školách so slovenskou vyučovacou rečou ubúda. Finančný plán je vyčíslený na 6 700 000 dinárov plus prostriedky, o ktoré sa budú uchádzať buď zo Srbska alebo z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zo Slovenska. Na pondelkovom zasadnutí za podpredsedníčku VPV navrhli Tatianu Naďovú a postúpili návrh NRSNM na schválenie. O novom vzdelávacom profile na gymnáziu v Petrovci informovala riaditeľka Anna Medveďová. Ide o odbor nadaní žiaci v počítačovom gymnáziu, ktorého plán a program bude formovaný na základe pravidiel pre nadaných žiakov v Počítačovom gymnáziu v Belehrade. Členovia výboru podporili snahy petrovského gymnázia, aby podnikalo kroky k otvoreniu nového profilu, a tým i k zachovaniu počtu žiakov a zamestnaných. V rámci ďalších bodov schválili memorandum o spolupráci medzi ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku a NRSNM, ktorým sa definujú práva a záväzky pri realizácii projektu, ktorého cieľom je vyučovanie slovenského jazyka a prezentovanie národnostnej kultúry pre deti v Erdevíku, Ľube a Binguli vo veku 3 až 10 rokov. Okrem toho stanovili, že obvodové súťaže zo slovenského jazyka budú 1. apríla v Hložanoch, Starej Pazove, Aradáči, Pivnici a pre stredné školy v Kovačici. Do lyžiarskeho tábora v Donovaloch delegovali žiakov z Lalite. Informovali sa o seminári v Žiline a návšteve špeciálnej školy s integrovanými deťmi v Bratislave. Keď ide o hodiny slovenčiny v Báčskej Palanke pre stredné školy, otázka zostala neriešená, čiže potrebné je zabezpečiť učiteľa slovenčiny. Ako bolo počuť, tieto hodiny sa realizujú vďaka finančnej podpore NRSNM, tak ako i v stredných školách v Kovačici a Šíde a v škôlke v Novom Sade. Koordinátorka VPV Svetlana Zolňanová nakoniec informovala o výsledkoch ankety rodičov detí predškolského veku v Novom Sade a krokoch, ktoré podnikajú, aby sa pre deti predškolského veku 3 – 6 rokov zorganizovalo vyučovanie slovenského jazyka, bilingválne vyučovanie alebo slovenská skupina. Prišlo 139 kladne podpísaných anketových lístkov.

9 /4688/ 27. 2. 2016

Týždeň DOZVUKY Z NEDÁVNEHO SEMINÁRA PRE NOVINÁROV (1)

Žijeme v zdevastovanom prostredí

www.hl.rs

lektrárne v Banáte a na Pešteri!“ Druhý segment znečisťovania životného prostredia sú odpadové vody. V tomto kontexte Dr. Puzović vystríhal: „Čističky, filtre... všetko je to vo veľmi zlom stave, dokonca v horšom ako pred dvoma rokmi a hlavné výzvy na nás ešte len čakajú. Práve Dr. Slobodan Puzović preto takéto zhromaždenia vašich združení, ktoré Zmienil sa aj o zalesnenosti, sa zaoberajú oblasťou život- ktorá v Srbsku vynáša približne ného prostredia, môžu prispieť 32 – 33 %, čo je približne na nielen k tomu, aby sa občania úrovni svetového priemeru, dozvedeli, čo môžu podnikať ba v niektorých častiach Srbska na zlepšení stavu v oblasti, ale dosahuje až 65 %, avšak vo môžete vplývať aj na tých, ktorí Vojvodine je zalesnených iba schvaľujú rozhodnutia, aby sa 7 % plôch, čo je ďaleko pod európsku úroveň. Z aspektu neulievali, aby začali konať.“ Dr. Puzović taktiež podčiar- kvality vody situácia je taktiež kol, že 85 percent pôdy vo Voj- neutešená. Hlavné hospodárske vodine tvorí poľnohospodárska zdroje v Srbsku sú Vojvodina a pôda, v tejto oblasti je zrejmé Belehrad, čo, prirodzene, takzvýšené uplatňovanie agro- tiež má za následok zvýšené technických opatrení, vrátane znečisťovania pôdy a vody prepoužívania ochranných pros- dovšetkým práve vo Vojvodine triedkov a minerálnych hnojív. a Belehrade.

INÝ NÁHĽAD

ačiatkom februára sme boli svedkami zaujímavého istým spôsobom výstražného seminára pre novinárov. V mediálnom stredisku Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny sa hovorilo na tému výskumníckeho novinárstva a životného prostredia. Pod organizáciu podujatia sa podpísalo Združenie eko novinárov Eko vest v Novom Sade a Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie. Účastníkov privítala Maja Pavlicová (Eko vest) a prihovoril sa aj pokrajinský tajomník pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia AP Vojvodiny Dr. Slobodan Puzović. O aktuálnych klimatických trendoch a budúcich zmenách z aspektu rizika a prispôsobovania hovoril prof. Dr. Vladimir Đurđević z belehradskej Fakulty fyziky. Novinárka a redaktorka Rádia Nový Sad Dragana Ratkovićová sa zmienila o úlohe médií v informovaní v krízových situáciách. Financovanie ochrany životného prostredia na lokálnej úrovni si zobral pod drobnohľad predseda Ekologického centra Stanište vo Vršci Dejan Maksimović. Na obnoviteľné zdroje energie, energetickú účinnosť a médiá si posvietila novinárka freelenserka Sandra Irševićová zo Subotice a Milorad Rančić z podniku ELDI v Niši hovoril o tom, akým spôsobom je v Srbsku možné najlepšie využiť solárnu technológiu. Podľa názoru pokrajinského tajomníka Puzovića, hoci je ekologické povedomie občanov Vojvodiny na vyššej úrovni než v ostatných častiach Srbska, stále treba pracovať na jeho zvýšení. Zároveň podotkol, že „rovnako dôležitá je aj trestná politika“, čiže „ak znečisťovatelia naďalej konajú bez štipky svedomia;

treba ich trestať“. Poukázal na skutočnosť, že v tomto reťazci „sú veľmi dôležití ľudia na lokálnej úrovni, ktorí poznajú lokálne problémy, ktorí sú denne v priamom kontakte s občanmi, už aj preto, že môžu presnejšie zadefinovať problémy, ktoré treba riešiť, než niekto, kto sedí v dákej administrácii“. Tretiu cieľovú skupinu poľa jeho názoru „tvorí lokálna administrácia“. V súvislosti s poslednou správou Európskej komisie týkajúcou sa životného prostredia pokrajinský tajomník vyjadril osobné stanovisko: „Urobili sme pokrok v preberaní európskej legislatívy do našej zákonodarnej sústavy. Lenže: ,papierológia‘ sa nám darí dobre, ale implementácia, prax – to nám ide zle. Prečo? Preto, že každý si hudie vlastnú pieseň. Na rade v Paríži bolo jasne povedané: musíme znížiť úroveň znečistenia (a v tomto zmysle sú kľúčoví znečisťovatelia termoelektrárne); my to všetko schvaľujeme, ale súčasne staviame dve nové termoe-

Ďuro Varga

Juraj Bartoš

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

DEŇ MATERINSKÉHO JAZYKA OSLÁVILI AJ V PALÁCI SRBSKA

Bohatstvo hodné zachovania Jasmina Pániková

ladé generácie majú dôležitú úlohu vo svojich spoločenstvách. Od nich závisí, či sa ich materinský jazyk, kultúra a tradícia zachovajú, budú rozvíjať a zveľaďovať. Podobné myšlienky boli niekoľkokrát zdôraznené aj na slávnosti k Medzinárodnému dňu materinského jazyka, ktorú v nedeľu 21. februára v Paláci Srbska spoločne organizovali Kancelária pre ľudské a menšinové práva a národnostné Svoj materinský jazyk prezentovala rady národnostných menšín. aj Marína Šmitová z Kysáča Z toho dôvodu v slávnostnom programe vystúpili prá- prítomným priblížili svoj jazyk a, ve mladí predstavitelia svojich samozrejme, vyobliekaní do kronárodnostných menšín, ktorí jov prezentovali aj odevnú tradípiesňami, respektíve recitáciami ciu svojho národa. Priblížiť jazyky

národov žijúcich v Srbsku sa snažili aj členovia detského chóru Čarolija pod vedením Leontiny Vukomanovićovej. Nebudeme veľmi kritickí a pripomenieme iba to, že maďarská národnostná menšina nemá iba pieseň Az a szép, az a szép, takisto ako ani Slováci vo Vojvodine nespievajú iba Tancuj, tancuj, vykrúcaj... Medzitým, ak dáme bokom tieto zaužívané stereotypy, je chvályhodné, že sa väčšinový národ snaží aj takýmto spôsobom propagovať národy a rôznorodosť jazykov našej krajiny. Známy je výrok Koľko jazykov ovládaš, toľkokrát si človekom. Pripomenula to aj riaditeľka Kancelárie pre ľudské a menšinové práva Suzana Paunovićová, prízvukujúc, že v našej krajine žije viac ako 30 etnických spoločen-

stiev. „Existencia veľkého počtu rozličných jazykov nielenže znázorňuje rôznorodosť a multijazykovosť našej spoločnosti, ale aj rozvíja vedomie o jazykových a kultúrnych tradíciách a inšpiruje jednotlivcov k solidarite, ktorá sa zakladá na porozumení, dialógu a tolerancii,“ poznamenala v príhovore Paunovićová a doložila, že v našej krajine žije viac ako 30 etnických spoločenstiev, čo svedčí o bohatstve našej krajiny, ktoré všetci musíme zachovávať a rozvíjať. Ako propagovať a rozvíjať solidaritu, toleranciu a dialóg medzi národmi, práva na jazyk, kultúru, tradíciu? Jedným zo spôsobov je aj cez médiá. Práve tým médiám, ktoré v uplynulom roku informovali o pôsobení Kancelárie pre ľudské a menšinové práva, respektíve o pôsobení národnostných rád národnostných menšín, udelili ďakovné listiny, medzi ktorými bol aj náš týždenník.

DEŇ MATERINSKÉO JAZYKA V IVANOVE NEĎALEKO PANČEVA

Program v jedenástich jazykoch Vladimír Hudec

ančevo, podobne ako aj celý Banát, je výrazne multietnické prostredie. Občania tohto banátskeho mesta a jemu prislúchajúcich dedín aktívne používajú zo 20 jazykov. Aj keď je na úrovni mesta úradný iba srbský jazyk a v niektorých dedinách ešte aj macedónsky, rumunský, maďarský a bulharský, to neprekáža, aby si príslušníci rôznych národnostných spoločenstiev žili svorne a navzájom si dobre rozumeli. Lokálna samospráva rôznymi podujatiami tiež prispieva k zachovaniu tých jazykov, vedomá si skutočnosti, že zánikom jazyka zaniká aj identita národnostného spoločenstva. Jedným z tých podujatí je aj Medzinárodný deň materinského jazyka, ktorý si tradične primeraným viacjazyčným programom pripomínajú v Ivanove, najmenšej dedine na území mesta Pančevo, v ktorej svorne žijú banátski Bulhari – Palćani (Bulhari katolíckeho vierovyznania), székely Maďari, Srbi, ale v menšom počte aj príslušníci • TÝŽDEŇ •

ostatných národov. rej žijete, hovorte po anglicky, rusky, taliansky... Dôležité je, Tak tomu bolo aj toho roku. V aby sa kultúry miešali, ale je aj pondelok 22. februára Dom kuldôležité, aby ste pestovali aj túry Žarka Zrenjanina, Základná škola Mošu Pijadeho, bulharský svoju kultúru. My Srbi nemáme a maďarský kultúrno-umelecký ani maďarskú, ani bulharskú spolok v Ivanove v spolupráci kultúru, ale sa budeme učiť s Euroregionálnym strediskom od vás a vy sa budete učiť od pre rozvoj spoločnosti v multietnás, – povedal známy herec nických prostrediach In media a na príklade známej ľudovej res v Pančeve zorganizovali už piesne Aj ruse kose curo imaš, deviaty v poradí bohatý kultúrny ktorú za svoju považujú tak program v desiatich jazykoch. Bulhari, ako aj Srbi, Macedónci Okrem domácich ochotníkov Bula Albánci, ilustroval, ako sa kulharov a Maďarov, v programe sa V bohatom programe po slovensky túry môžu navzájom prelínať, zarecitovala aj Vojlovičanka Jana čo je vskutku veľké bohatstvo. zúčastnili aj hostia z iných dedín Beracká – Macedónci, Rumuni, RómoNuž a potom nasledovalo via, Židia, ale aj vojlovickí Slováci, ktorý sa prítomným prihovoril tiež viacjazyčné pásmo slova a hudby. členovia SKOS Detvan, Michaela vo svojom materinskom jazyku. Vo Hovorilo sa, recitovalo a spievalo Spišiaková, Jana Beracká, Andrej viacerých jazykoch prítomných po macedónsky, rumunsky, rómsky, Krištofík a Katarína Kalmárová, tiež pozdravil aj známy herec Milenko bulharsky, hebrejsky, slovensky... príslušníci gréckeho národa žijúci Pavlov, tentoraz vo funkcii člena Zvlášť teší skutočnosť, že väčšina v neďalekom Smedereve – slovom Mestskej rady povereného kultúrou účastníkov boli práve deti a mladí a informovaním. Európa v malom. ľudia, na ktorých zostáva záväzok, – Náš národ hovorí, že vedieť aby pokračovali v pestovaní svojho Program v Ivanove prebiehal pod patronátom mesta Pančevo a jeden jazyk je rovné tomu, akoby si materinského jazyka, ale aj chýsledovali ho aj primátor Saša Pavlov skončil fakultu. Preto sa učte jazyky. rečnej multijazyčnosti a multikula druhý tajomník vo Veľvyslanectve Hovorte svojím materinským jazy- túrnosti, podľa ktorej je Vojvodina Bulharska v Srbsku Julian Kitipov, kom, hovorte jazykom krajiny, v kto- naďaleko známa. 9 /4688/ 27. 2. 2016

Slovensko V SOBOTU 5 . MARCA SI SLOVÁCI ZVOLIA NOVÉ ZLOŽENIE PARLAMENTU. FAVORITOM JE ĽAVICA.

financovania práve v zdravotníctve a školstve. Premiérovi Ficovi určite nepomohol aj konflikt so šéfom Obyčajných ľudí Matovičom. Dvaja politici sa dlhodobo navzájom obviňujú z nezákonného obohaakoby tápali v tme. Nielenže si ne- z tých, čo sa zaprisahávali, že už covania sa a verejnosti predložili dokázali nájsť jasnú identitu a témy, nikdy voliť nebudú, predsa len svoj viacero „rukolapných dôkazov“, ale hlavne im chýbal výrazný líder. názor zmenia. „Podporím menšie že ten druhý je podvodník. SúMedzi súčasnými šéfmi pravico- zlo,“ spravidla zdôvodňujú svoju diac podľa prieskumov, ľudí veľmi vých strán ho budeme hľadať len nedôslednosť. Práve preto sa neraz nepresvedčili, preferencie oboch ťažko. Jan Figeľ z konzervatívnej stane, že tesne pred hlasovaním sa strán v skutočnosti v posledných týždňoch poklesli, keď Matovič KDH a Béla Bugár zo slovensko- preferencie zmenia. -maďarskej strany Most-Híd sú na V týchto dňoch takýto scenár sa dokonca pohybuje na hranici slovenskej politickej scéne už príliš sledujeme na Slovensku. V niekto- zvoliteľnosti. Na druhej strane si premiér až dlho, celé desaťročia. Predseda rých prieskumoch popularita Smeru Obyčajných ľudí Igor Matovič síce klesla až k tridsiatim percentám a takú ťažkú hlavu z prieskumov robiť dokáže na seba upútať pozornosť ak by sa tieto preferencie premietli nemusí. V prvom rade je trochu výstrednými výstupmi, ale málokto aj do skutočných výsledkov volieb, otázna ich dôveryhodnosť. Popusi ho vie predstaviť ako skutočného otvorilo by to nové možnosti pre larita Smeru sa dva týždne pred voľbami pohybovala v rôznych anlídra. Richardovi Sulíkovi z liberál- vznik vlády. ketách od 32 až do 38 percent, nej Slobody a Solidarity zasa väčšina pravicových voličov Preferencie strán v polovici čo je naozaj veľký rozptyl. Ak by však aj Smer zaznamenal pripisuje hlavný podiel viny februára (v %) slabší výsledok než na minuza pád spomínanej Radičovej Focus Polis MVK lých voľbách, stále sa o miesto vlády. Po nečakane vysokých 34,6 38,4 32,5 vo vláde triasť nemusí. Takmer ziskoch v prezidentských SMER-SD 14,0 10,4 14,5 s istotou sa totiž dá povedať, voľbách to vyzeralo, že vod- SIEŤ že do parlamentu sa dostane com pravice by sa mohol stať SNS 8,7 9,1 10,5 strana Most-Híd, aj nacionaRadoslav Procházka. Rozlet MOST-HÍD 8,2 9,2 7,0 listická Slovenská národná jeho novovzniknutej straKDH 7,0 6,6 9,0 strana Andreja Danka. Keďže ny Sieť však pribrzdila aféra 6,1 6,8 5,0 tieto dva politické subjekty s financovaním Procházkovej OĽANO povolebnú spoluprácu odmie5,5 5,2 4,0 prezidentskej kampane. Veľa- SaS tajú, zostaviť vládu bez Smeru vravné je, že ju vytiahol práve SME RODINA 4,2 3,6 4,5 jednoducho nebude možné. pravičiar Matovič. SMK 3,5 4,0 5,0 Ako najpravdepodobnejšia sa „Asi nepôjdem voliť, nepreto javí dvojkoalícia, ktorú mám koho,“ s takýmto názorom sa na Slovensku stretáte na Čo sa teda v tých posledných by spolu so sociálnymi demokratmi každom kroku. Ale hoci si čoraz viac týždňoch kampane udialo? Podľa vytvorila práve Slovenská národná ľudí uvedomuje, že pri volebných analytikov jeden z faktorov mohla strana. Niektorí analytici napriek tomu urnách svoje životy zmeniť až tak byť skutočnosť, že záujem verejdramaticky nedokáže – a už vôbec nosti presunula z utečencov na nevylučujú vznik pravicovej koalície nie zmeniť k lepšiemu – voľby sú protesty učiteľov a zdravotných bez Smeru aj bez SNS. To by však stále veľkým fenoménom. Ako sa sestier. Najmä keď sa spolu s pro- volebný výsledok strany premiéra blíži ich termín, vzrastá záujem testnými akciami prepukli viaceré Fica naozaj musel klesnúť k tridsaťľudí o politiku. Nakoniec aj mnohí kauzy netransparentného vládneho percentnej hranici.

Volebné prekvapenie? Rastislav Boldocký

hránime Slovensko. Urobíme dobrý štát. Môžete mi veriť, nie som politik. – toto sú len niektoré heslá z bilbordov, čo v posledných týždňoch zaplavili celé Slovensko. Hlboké posolstvá sú neklamným znakom blížiacich sa parlamentných volieb. Slováci pôjdu k volebným urnám už 5. marca. Dlho to vyzeralo na pomerne pokojnú predvolebnú kampaň a jednoznačný výsledok. Vládny Smer – sociálna demokracia premiéra Roberta Fica dlhodobo ovládol prieskumy verejnej mienky a na popularite mu pridal aj tvrdý postoj v mimoriadne citlivej otázke utečencov. Aj keď sa imigranti na svojom putovaní po starom kontinente Slovensku skôr vyhýbali, ľavičiari ich vykreslili ako obrovskú hrozbu pre krajinu. Pripomeňme si, Slovensko pod vedením Smeru neváhalo ísť do konfliktu s Bruselom a odmietlo kvóty na prerozdelenie prisťahovalcov krajín medzi členskými štátmi Európskej únie. Premietlo sa to do zhruba štyridsaťpercentných preferencií ľavice. Vidina opakovania výsledku posledných parlamentných volieb, v ktorých strana Roberta Fica získala absolútnu väčšinu, sa preto ešte pred niekoľkými týždňami zdala celkom reálna. Smeru do karát dlhodobo hrá aj roztrieštenosť pravice. Od rozpadu širokej koalície Ivety Radičovej v roku 2012 strany pravého spektra

RKN GLOBAL EUROPE VYTVORÍ V BANSKEJ BYSTRICI 1 200 PRACOVNÝCH MIEST

Takmer stomiliónová investícia R. Boldocký

nvestícia za 89 miliónov eur a 1 200 nových pracovných miest. Takýto je výsledok memoranda, ktoré podpísala slovenská vláda so spoločnosťou RKN Global Europe. Tá vybuduje v Banskej Bystrici závod na výrobu dokumentov s ochrannými prvkami a prístrojov na kontrolu pravosti cestovných dokladov a identity.

www.hl.rs

Ide o najväčšiu zahraničnú investíciu na Slovensku od minuloročného príchodu britskej automobilky Jaguar Land Rover, ktorá pri Nitre stavia továreň v hodnote 1,5 miliardy eur. Ako pri podpise memoranda informoval premiér Robert Fico, RKN Global Europe bude vyrábať zhruba tri desiatky rôznych produktov a väčšinu z nich bude vyvážať. Spoločnosť zamestná

Informačno-politický týždenník

najmä ľudí s vysokoškolským vzdelaním. Podľa premiéra by aj preto mali byť platy v závode vyššie než je priemerná mzda na Slovensku, ktorá sa pohybuje na úrovni 895 eur mesačne. Ako píše týždenník Trend, vláda by ešte pred voľbami mala zahraničnému investorovi odklepnúť značné finančné stimuly vo forme dotácie a daňových prázdnin. Týždenník vychádza

z premiérových slov, že stimuly na jedno pracovné miesto budú okolo 14 500 eur. „To by pri plánovanom počte zamestnancov vo firme znamenalo stimuly v celkovom objeme 18 miliónov eur, teda pätinu z ohlásenej hodnoty investície,“ vypočítal Trend. „Napríklad automobilka Jaguar Land Rover dostane stimuly zodpovedajúce deviatim percentám investície.“ • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti 38. MEDZINÁRODNÝ VEĽTRH TURIZMU V BELEHRADE

Spoločné vystúpenie sriemskych obcí Anna Lešťanová

Surčín a Sriemska Mitrovica sa predstavilo na spoločnom stánedzi 1 153 vystavovateľ- ku pod názvom Divan je kićeni mi z 53 krajín sveta na 38. Srem. Cieľom bolo ukázať, že Sriem Medzinárodnom veľtrhu môže byť výnimočnou turistickou turizmu, ktorý prebiehal v dňoch destináciou ponúkajúcou bohaté 18. až 21. februára v Belehrade, a rozmanité obsahy pre oddych, zábavu, šport a rekreáciu. Vlaňajšie spo ločné vystúpenie na veľtrhu turizmu v Belehrade bolo oveľa účinnejšie od minulých osobitných vystúpení, hovoria turistickí pracovníci zo Sriemu, ktorí sa ozaj pousilovali a na každý veľtrhový deň Na stánku Obce Stará Pazova po prvýkrát pripravili niečo zaujímavé pre početných boli vystavené suveníry návštevníkov tohto boli aj početné turistické organi- podujatia. V ponuke boli predozácie z Vojvodiny, kde žijú Slováci. všetkým početné prezentácie Osem turistických organizácii zo a dielne. Napr. turistickí pracovníci sriemskych obcí Stará Pazova, zo Surčínskej obce osobitne predPećinci, Šíd, Ruma, Irig, Inđija, stavili Múzem letectva a tradičnú

Stánok Surčínskej obce Strašiádu v Boľovciach, kým život v Staropazovskej obci vo svojom zaujímavom prejave zobrazil Milivoj Kovačević zo Združenia občanov Start. Počas troch veľtrhových dní – od piatka do nedele – sa v rámci spoločného vystúpenia sriemskych

Žiadne sklamanie, len lámanie Oto Filip

arežírované to okolnosťami bolo celkom dobre. V poradí 38. Medzinárodný veľtrh turizmu a ďalšie tri súbežné podujatia: Veľtrh suvenírov, Horeca a BeoWine fair otvorili tohtoročnú veľtrhovú sezónu v Belehrade jednak v tej pravej chvíli, jednak v unikátnom, zväčša ako z turistického katalógu vystrihnutom počasí. S novými dávkami hormónov nálady a šťastia, endorfínu či sérotonínu, valiace sa rieky návštevníkov aspoň na chvíľu odhodili starosti za hlavu, rovnako ako i obvyklé celoročné lavírovanie na hrane medzi reálnymi finančnými možnosťami a vlastnými prianiami. Svet na dlani umocnený nosným heslom Tam, kde ste ešte neboli, lákal zo všetkých strán, od cestovných kancelárií, cez rôznych operátorov, po naše a zahraničné turistické organizácie. Tie totiž už dávno pochopili, že prvým • ĽUDIA A UDALOSTI •

tromfom každej destinácie je krása, kavým odvetvím, stúpajúcim rok čo špecifickosť, jedinečnosť. rok, dosahujúcim dobré finančné Naštrbený životný štandard, málo výsledky, umožňujúcim nové prapeňazí, to nič. Veď v tom je práve covné príležitosti a lepšie exportné umenie. Ponúknuť všetko a všetkým úmer ne záujmu a chuti cestovať, vidieť, zažiť. Je vlastne už dávno jasné, že ľudia cestujú, pretože to chcú a majú v génoch, rovnako tak, ako je známe, že každá ponuka má svojho kupujúceho. Ak nijak inak alebo nič iné, sú tu splátky a dlhy. Všetko v duchu naplnenia toho podstatného, viacti- Pútavý a rozmanitý: Stánok Turistickej sícročného odkazu: organizácie Báčskeho Petrovca nie žiť, ale cestovať sa musí. výsledky a zisky, alebo v nejednej Nebyť toho ťažko by v krízových sfére búrajúcim rekordy. Ak nemápomeroch turizmus bol u nás zried- me more, je u nás kadečo rovnako či

obcí konali i početné dielne. Tak napríklad ako sa pripravujú niektoré staropazovské slovenské jedlá a koláče, návštevníkom veľtrhu prakticky ukázali členky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Členky Združenia žien Perla z Boľoviec sa na tohtoročnom veľtrhu turistiky predstavili chutnými lahôdkami. Na stánku sriemskych obcí si návštevníci po prvý raz mohli nájsť i spoločný promočný materiál ako výsledok ich dobrej spolupráce. V brožúrkach je ozrejmené kultúrno-historické dedičstvo, ekoturizmus, etnoturizmus a možnosti rozvoja vidieckeho turizmu. Okrem toho ponúkali aj turistickú mapu Sriemu a program podujatí, ktoré sa majú realizovať v priebehu roka, a nevynechali ani náboženské objekty v Srieme, ktoré tiež môžu byť zaujímavé pre turistov. približne krásne, od oblastí, tradícií a zvykov, po už príslovečnú pohostinnosť a špecifiká. A aj turizmom sme si navzájom bližší. Tentoraz so Slovinskom, o rok s Čiernou Horou ako partnerskou krajinou. Predseda Hospodárskej komory Srbska Marko Čadež nie náhodou podčiarkuje, že mimoriadny význam pre toto hospodárske odvetvie má transfer slovinských poznatkov a skúseností do tých turistických oblastí, ktoré sa u nás môžu stať vážnym rozvojovým potenciálom, ako je napríklad liečebný (kúpele) alebo vidiecky turizmus. Za pútavým veľtrhom prebiehajúcim od 18. do 21. februára, sa uzavreli brány, cez ktoré počas štyroch dní prešlo doteraz rekordných sedemdesiattisíc návštevníkov. Už zajtra, o pár týždňov alebo mesiacov sa väčšina z nich vydá do behu za lákavými turistickými destináciami. Svet ako globálna dedina a čoraz menšia planéta. A je dobre, že tam, kde sme ešte neboli, a do všetkých jej kútov predsa možno ísť. Podstatne rýchlejšie a lacnejšie ako včera. Stačí chcieť.

9 /4688/ 27. 2. 2016

Ľudia a udalosti KOVAČICA

Dva nové vlaky

Nový vlak potešil cestujúcich

Anička Chalupová

poslednom čase cez kovačickú železničnú stanicu premávajú dva nové dieselové motorové

* LETMO

vlaky ruského výrobcu Metrovagonmaša. Nové vlaky, kúpené za 100 miliónov dolárov z ruského úveru zameraného na modernizáciu

Oto Filip

Prax akmer každý deň pred nami má nejaký ekologický prívlastok: celosvetový, regionálny, lokálny. Keď ide o nás, už teraz je nad slnko jasnejšie, že oblasť životného prostredia a jeho ochrany bude v prístupovom procese jednou z najnáročnejších. Nielen pre význam, ale ešte viac pre obrovské, miliardové sumy, ktoré v rokoch a desaťročiach pred nami načim vložiť do ochrany vôd, prečisťovania odpadových vôd, chránenia pôdy, vzduchu, odolávania následkom klimatických zmien... Treba byť úprimný a povedať, že za mnohé, čo sa s okolím a prírodou deje, môžeme najmä my samotní. Keďže sme environmentálnej výchove už dávno nevenovali náležitú pozornosť, následkom je, že len dnes objavujeme, ako sme na tom zle z hľadiska ekologických aspektov práce, pôsobenia, žitia. Vo vyvinutých štátoch je environmentalistika už dlho v učebných osnovách mnohých výchovno-vzdelávacích inštitúcií.

www.hl.rs

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec

Oto Filip

srbských železníc, premávajú po neelektrifikovanej trati v lokálnej a regionálnej vnútornej doprave, najčastejšie na relácii Belehrad Dunav stanica – Vršac, Zreňanin

– Kikinda a Zreňanin – Belehrad. Vlaky sú kapacity 246 miest (120 na sedenie a 126 na státie) a dosahujú rýchlosť 100 km/h. V súčasnosti smerom do Belehradu na niektorých úsekoch dosahujú rýchlosť len do 30 a niekde až 70 km/h, čo závisí od stavu trate. Železničná trať, ktorá tiahne cez Kovačicu, funguje od 9. apríla 1894. Príchod prvého vlaku, ktorý premával na relácii Pančevo – Kovačica – Veľký Bečkerek (dnešný Zreňanin) – Kikinda, ako napísal Jozef J. Farkaš v knihe Dejiny Kovačice 1802 – 1946, „bol oslávený za prítomnosti hudby a veľkého počtu Kovačičanov a najmä dietok“. O dva roky neskoršie, teda v roku 1896, vystavaná bola aj železničná trať Kovačica – Padina – Samoš.

Deti už od prvých rokov života majú možnosť kochať sa v leporelách, pestrých brožúrkach a iných vydaniach, obsahujúcich návody, ako našu planétu zachrániť, aby zostala skutočne zelená. V tých publikáciách sú desiatky návodov, ako sa správať vo svojej izbe, ktorá je tiež planétou v malom, v dome, vonku, pri nákupe, v škole, na dovolenke, vo voľnom čase... Len niektoré z týchto rád: svieže je najlepšie, povedz nie plastovým vrecúškam, choď pešo, uplatňuj zásadu štyri R: redukuj, recykluj, rozmysli si, rád znovu použi to, čo sa dá, prejav sa tvorivo, buď si vedomý krás vôkol seba... Takáto výchova a prax sa neraz podobá dobrodružstvu. Je nielen zaujímavé a vzrušujúce, ale aj mimoriadne osožné. Lebo je základom vzniku celoživotného ekologického povedomia, ktorého mnohorozmerné benefity umožňujú rozlíšiť to podstatné od javového, a tak sa aj správať. V prospech seba, vlastného prostredia, prírody, zelenej planéty vôbec.

Informačno-politický týždenník

Prvá akcia darcovstva krvi sa uskutočnila vo štvrtok 18. februára v miestnostiach Červeného kríža v Ulici kulpínskej. Do tejto humánnej akcie sa prihlásilo 72 darcov, z čoho piatich odmietli zo zdravotných dôvodov. Potešiteľné je, že sa zúčastnili i piati občania, ktorí prvýkrát darovali krv. Nasledujúce akcie darcovstva krvi v Petrovci sú naplánované na 24. marec, 19. máj, 21. júl, 18. august a 17. november. xxx Prednáška o ekológii. V sobotu 20. februára v miestnostiach obecnej Turistickej organizácie sa uskutočnila prednáška z ekológie. Zorganizovalo ju združenie Petrovillage a hosťom bol Ivan Juškovič, povolaním elektroinžinier, ktorý spolu s inými vedcami skúmal oblasť Rtnja a jeho liečivé účinky. V rámci svojej prednášky tento odborník hovoril o zalesňovaní a o energii dubov. xxx Bezplatné služby osobnej hygieny. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, pobočka Martina Luthera, v spolu-

práci so Združením rodičov detí so špeciálnymi potrebami My, kúpili práčku a sušičku na bielizeň a dodatočne upravili a vybavili kúpeľňu v priestoroch združenia. Sociálne slabší občania, ktorí nemajú podmienky na udržiavanie osobnej hygieny a pranie a sušenie bielizne, môžu sem prísť a využiť tieto služby, ktoré sú k dispozícii trikrát týždenne – v pondelok, v stredu a v piatok od 8.30 do 12.00. xxx Zasadali podnikatelia. Združenie podnikateľov Petrovec 1842 po dlhšej odmlke zavolalo svojich členov z Obce Báčsky Petrovec na výročné zhromaždenie podnikateľov, ktoré sa uskutočnilo v pondelok 22. februára v hostinci Putnik. Ústrednou témou zasadnutia bola existencia združenia v budúcnosti a možnosť zachovať si miestnosti v Podnikateľskom a inovačnom centre. Zvolili aj nové vedenie združenia. Predsedom sa stal Ján Lačok, tajomníkom Ján Makan a za členov predsedníctva zvolili Janu Jašovú a Igora Abraháma. J. Č. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PRVÝ MEDZINÁRODNÝ FESTIVAL KLOBÁS V PETROVCI

Triaškovi majstri odborníci aj na klobásy Jaroslav Čiep

etrovská klobása sa už stáročia chystá rovnakým spôsobom. Bez umelých príchutí a kadejakých prímesí, iba domáca paprika, soľ, rasca a cesnak, teda všetko podľa štandardov súčasného zdravého stravovania. Azda preto všetkým tak veľmi chutí. Už viac ako desaťročie Petrovčania sa zúčastňujú v súťaži o najlepšiu čerstvú klobásu, ako aj v súťaži o najlepšiu sušenú „hrubaňu“ v rámci oslavy Dňa Petrovca. Tým vlastne promujú lokálnu špecialitu národnej slovenskej etno-gastronomickej tradície. Tohto roku Petrovčania prichystali prvý medzinárodný festival klobás. Pomenovali ho Klobásafest 2016, ktorý prebiehal v sobotu 20. februára v areáli mládežníckeho a športového strediska Vrbara. Festival otvoril Miroslav Vasin, podpredseda pokrajinskej vlády a tajomník pre prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť.

Najlepší z najlepších – majstri zo servisu Mercedes-Benz Triaška

Belehradu, ako aj z Rumunska, z Nadlaku, a zo Slovenskej republiky, z Martina. O najlepšiu klobásu súťažili štvorčlenné tímy, ktoré z 10 kg mäsa mali zhotoviť čerstvé klobásy tradičným spôsobom. Na festivale zvíťazili všetci účinkujúci, ale najchutnejšiu klobásu podľa bodovania hodnotiacej komisie predsa vyrobili majstri zo servisu Mercedes-

Komisia prvej medzinárodnej klobásovej súťaže v Petrovci pracovala v zložení: Ján Kováč

dlhšiu klobásu Miestne spoločenstvo Petrovec, za najbohatší stôl Klub milovníkov klobás Aradáč a ako najbezpečnejší tím celok Polície. Okrem súťaže vo výrobe čerstvých klobás na nádvorí Vrbary prebiehal kultúrno-umelecký program, na stánkoch predaj pražených klobás a škvarkov, ako i ochutnávka klobás na stánkoch súťažiacich tímov. Predtým ako najúspešnejším celkom udelili diplomy, organizátori pre obecenstvo prichystali losovanie a darčekmi odmenili výhercov tomboly. Na dobrú náladu hrali bratia Struhárovci a skupiny Maks a Euro bend. Vrbara bola plná návštevníkov. Okrem klobás nechýbalo

Na dobre navštívenom podujatí vo Vrbare nechýbala ani tombola

Hostia zo zahraničia: nadlacké klobásy tiež výborne chutili

Organizačnému výboru festivalu, čiže Miestnemu spoločenstvu Báčsky Petrovec sa do prvého ročníka súťaže prihlásilo 25 tímov, nielen z Petrovca, ale aj z Kulpína, Hložian, Aradáča, Totovho Sela, Nového Sadu, • ĽUDIA A UDALOSTI •

-Benz Triaška. Trošku menej bodov získal celok Klubu poľnohospodárov, a potom rodina Hrubíková, všetci z Petrovca. Okrem troch najúspešnejších celkov zlatými medailami sa ovenčilo aj ďalších 13 tímov.

(kamenár), Ján Vozár, Ondrej Benka, Pavel Pucovský a Janko Kováč (Kosovská) a podľa ich slov klobásy, ktoré hodnotili, boli naozaj výborné, o víťazoch rozhodovali iba nuansy. Návštevníci tiež mali možnosť hodnotiť klobásy, a tak cenu obecenstva si rovnoprávne rozdelili celky Agrohemika, Nadlackí kacúri a Martin. Osobitné uznanie za najkrajšie upravený stôl získali Kulpínčania a Martinčania, ako najusilovnejší tím Hložančania, za najkrajšie uniformy Petro-Kul Gary, za naj-

ani pijatiky, dobrej pálenky a ešte lepšieho vína a usilovné spolkárky priamo na tvári miesta vyprážali škvarky. Tí, čo prišli do Petrovca, sa skutočne mohli dobre pobaviť, aj si zaspievať a zatancovať, pravdaže, i súťažiť a ochutnať klobásky a ďalšie zabíjačkové dobroty. To, čo skutočne môže potešiť, je skutočnosť, že okrem ostrieľaných majstrov klobás v radoch súťažiacich bolo aj hodne mladších chlapov, ktoré snáď mienia pokračovať v tradícii chystania povestnej petrovskej klobásy.

9 /4688/ 27. 2. 2016

Ľudia a udalosti S VLADIMÍROM PEŤKOVSKÝM, PREDSEDOM KLUBU POĽNOHOSPODÁROV V KYSÁČI

Aktivity a plány pod lupou Elena Šranková

ýročné zasadnutie Klubu kysáčskych poľnohospodárov usporiadali v stredu 17. februára v priestoroch Starej fary. Predsedu Vladimíra Peťkovského sa pýtame tak na priebeh snemovania, ako i na aktivity, ktoré uskutočnili v minulom roku. Na výročnom zasadnutí mávate hojnú účasť tak členov klubu, ako i hostí. Bolo tak aj tentoraz? – Privítali sme medzi sebou hostí z Petrovca a Hložian a početných predstaviteľov kysáčskych klubov a spolkov. Akej práci ste sa venovali v minulom roku? – Aktivity vlani boli podobné ako v minulých rokoch. V zimnom období sme, ako obvykle, usporiadali 15 prednášok v období od 20. januára do 10. marca 2015. Spravidla na prednáškach bolo prítomných asi 70 členov klubu. Keď sme mali predstaviteľov

Vladimír Peťkovský (v strede) na jednej z minuloročných akcií rovnania ciest z Poľnohospodárskej fakulty, tak bolo viac ako 90 prítomných, lebo šlo o najaktuálnejšie témy z oblasti poľnohospodárstva a osivá. Prítomní vtedy boli aj hostia zo susedného Čeneja. Akcia úpravy poľných ciest sa vlani nekonala pre poveternostné podmienky. Nemohli sme si zosúladiť dátum, najprv sme čakali, aby sa posadila repa, potom sa osušili cesty. Niežeby sme sa ospravedlňovali, ale tak to dopadlo. Preto sme si tohto

roku naplánovali, že na rovnaní ciest v poli budeme robiť dva dni. To, čo sme vlani realizovali, bolo zlepšenie podmienok na premávku, najmä poľnohospodárov. Pod vedením Miestneho spoločenstva sa realizovala akcia opiľovania stromov v dedine, popri cestách a križovatkách, čo tiež zvýšilo bezpečnosť všetkých účastníkov v doprave, nielen poľnohospodárov. Koncom novembra 2015 sa ako obvykle uskutočnila akcia

úpravy okolia klubu a Starej fary, tiež sme usporiadali zbierku pre rodinu Ferkovú, ktorá bola postihnutá požiarom. Čo ste okrem rovnania ciest plánovali na tento rok? – Toho času v klube prebiehajú prednášky a po ich skončení, keď počasie dovolí, nasleduje nielen akcia úpravy poľných ciest, ale i úprava a údržba budovy a okolia Starej fary. Bežné aktivity budeme riešiť v priebehu roka. Ako ste vlani nakladali s financiami? – Finančnú správu na snemovaní podal pokladník Ján Hlaváč. Ako povedal, príjmy boli vyše 288-tisíc a výdavky vyše 254-tisíc, čo znamená, že v pokladnici zostalo 34 527 dinárov. Predseda Dozornej rady Ondrej Ďurovka na účet financií trochu aj žartoval. Povedal, že klub nakladá so skromnými finančnými prostriedkami, takže pokladník keby aj chcel, nemá z čoho zobrať, môže len dodať. Na snemovaní O. Ďurovka ešte informoval, že sme v minulom roku mali malú haváriu v našich priestoroch. V hygienickom uzle totiž vytekala voda, čo sme riešili novým potrubím. Členovia klubu opravu vykonali bez úhrady.

KOVAČICA

Čiastočná rekonštrukcia kultúrneho domu Anička Chalupová

a sklonku lanského roka sa začali práce na rekonštrukcii budovy Domu kultúry 3. októbra v Kovačici, ktoré boli neskoršie zastavené pre nepriaznivé počasie. Práce na úprave DK v Kovačici naposledy prebiehali zhruba pred tromi rokmi, keď ochotníci a zamestnanci DK vo veľkej sieni vybrali prvý rad stoličiek a uvoľnili miesto pred javiskom, ktoré neskoršie dostaval stolár Juraj Suchánek. V interiéri opravili elektroinštalácie a omaľovali steny, kde značnú pomoc poskytol maliar Adam Hajko. V týchto dňoch robotníci padinského podniku Unilim na budove DK vymenili časť strešnej krytiny a v rámci tohto projektu, na ktorý sú po najnovších zmenách v obecnom rozpočte zmenšené plánované prostriedky (podľa rozhodnutia ZO Kovačica zo septembra 2015 obec mala 123 miliónov dinárov investovať

www.hl.rs

do rekonštrukcie budov DK v Padine, Crepaji a v Kovačici), v nastávajúcom období vymenia aj odtokové rúry a poškodenú strešnú krytinu z pravej strany. Na tieto práce Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie vyčlenil (z plánovaných 600 000) zhruba 450 000 dinárov. Dom kultúry 3. októbra v Kovačici, významné a obľúbené kultúrne centrum Kovačičanov, vzniklo 19. februára 1958 a s prácou začalo 1. marca toho istého roku. Jeho činnosť bola od samého začiatku veľmi rozvetvená. V súčasnosti pod jeho strechou okrem vysunutého oddelenia hudobnej školy a Divadla VHV scény v Kovačici pôsobí aj vyše päťdesiatčlenný Hudobno-folklórny súbor V šírom poli hruška, v ktorom sa už vystriedalo niekoľko generácií hudobníkov, spevákov a tanečníkov. Založený bol s cieľom zbierať, pestovať, uchovávať a rozvíjať slovenskú hudobnú tvorbu tunajších Slovákov.

Informačno-politický týždenník

Majstrom, ktorí pracovali na výmene strešnej krytiny, poriadne prekážal silný vietor • ĽUDIA A UDALOSTI •

HLOŽIANSKYCH PAPRIKÁROV BOLÍ HLAVA

Dopestujú poľahky, predaj viazne Juraj Bartoš

ciach, asi päť ton sladkej „Na podujatí Od vína k láspapriky. Výsledky analýz ke v Novom Sade nás zapojili a podujatí Od vína nevyhnutných pre vý- do projektu, ktorý sa rozbieha k láske (10. − 14. voz svedčia o vysokej pod názvom Deti stavajú svoje februára v Šporzdravotnej bezpečnosti mesto. Ide o to, že deti kreslia tovo-podnikateľskom a výnimočnej kvalite a maľujú Nový Sad tak, ako si stredisku Vojvodina v vlaňajšej úrody. Žiaľ, vý- ho predstavujú, potom z toho Novom Sade) so svojimi robok vysokej akosti sa bude výstava obrazov a v rámci výrobkami sa prezenteraz dostal do postave- Exitu sa bude stavať maketa tovalo aj vlani založené nia kostičky v hrdle. Veľa mesta podľa detských predŠpecializované zeleninársi sľubujú z kontaktov, stáv. Keďže deti majú základy ske družstvo Dedinská nadviazaných záhrada Hložany. Riadina spomenuteľa Miroslava Kudrona tom podujatí, sme sa spýtali, ako sa daril Miroslav Kudron (sprava) a Ondrej Bartoš na a vravia, že v novosadskom Spense odpredaj. máji mienia „Nie prehnane dobre. otvoriť predajAvšak nadviazali sme kontakty so papriku, dohodli sa, ale obchod ňu v Novom Sade. Budú sa nezrealizoval, lebo sa záujemca predávať mletú papriku záujemcami o naše výrobky.“ Do rozhovoru sa zapája pod- už neozval. a všetky druhy zeleniny „Máme schystaných takých vypestované v Hložanoch predseda Združenia poľnohospäť ton papriky a teraz hľadáme tradičným spôsobom. podárov Hložany Ondrej Bartoš: „Najväčší dôraz sme dávali na kupcov na domácom trhu, zatiaľ Na obzore je aj spolumletú papriku, keďže prioritou je neúspešne.“ práca s istým veľkým ob- Hložianska sladká (ale predsa štípe) Hložianski paprikári svoj pro- chodným reťazcom, takže čím skôr predať vlaňajšiu úrodu.“ dukt doteraz predávali vo vlastnej už hľadajú stroje na balenie mletej v zdravej výžive, k projektu sa Hovoria, že vlani na poľnohosréžii, na trhu. Koľko mienili, toľko papriky a sviežej zeleniny. Riaditeľ pripájame aj my s našou zelepodárskom veľtrhu v Nitre sa dohodli s istým podnikateľom zo predali v období zabíjačiek a na Kudron uzavrie rozhovor ďalšou ninou a zdravým spôsobom jej Slovenska. Prejavil záujem o ich lágri im zostalo, pobalené vo vre- peknou správou: pestovania...“

VESELO S MATIČIARMI V PADINE

22. Víno, hudba, klobása Elenka Ďurišová

iestny odbor Matice slovenskej v Padine v sobotu 20. februára po dvadsiaty druhý raz zoskupil milovníkov vína, klobás a ľudových tancov. Na podujatí sa zúčastnili aj predstavitelia miestnych odborov Matice slovenskej z Kovačice, Aradáča a Vojlovice, ako aj predseda Obce Kovačica Ján Husárik so spolupracovníkmi. V mene Matice slovenskej v Padine prítomným sa prihovoril Janko Kolárik. O titul najlepšej klobásy súťažilo 14 klobás. Porota, v zložení Ján Gedeľovský z Padiny (predseda), Dušan Babinec z Kovačice a Ivan Zafirović z Vojlovice, rozhodla, že prvé miesto patrí klobáse Miroslava Kotváša, druhé miesto • ĽUDIA A UDALOSTI •

Najlepšie klobásy: Miroslav Kotváš (prvé miesto) a Michal Sládeček (tretie miesto)

získal Pavel Petráš a tretie Michal Sládeček, všetci z Padiny.

Ceny za najlepšie vína: Goran Baljak a Tatiana Štaubová

Keď ide o kategóriu najlepšie víno, tu súťažilo 18 vín, z toho 12 červených a 6 bielych. Porota

pracovala v zložení Katarína Petrášová, Pavel Beška a Martin Ďuriš (predseda). Prvú a tretiu cenu získal účastník, ktorý prvýkrát súťažil v Padine, Goran Baljak z Gudurice. Druhá cena sa dostala do dámskych rúk a získala ju Tatiana Štaubová. Tradične sa na podujatí Víno, hudba, klobása volí najsympatickejšia dáma. Podľa rozhodnutia poroty v zložení Janko Bagľaš z Aradáča, Pavel Brezník z Padiny a Michal Bojkovský z Padiny, tohto roku cenu získala Padinčanka Anna Bačúrová. Okrem toho odmenení boli aj mnohí prítomní, keďže bola pripravená bohatá tombola, do ktorej prispeli početní sponzori. O hudbu a veselý tanec sa postaral hudobník Vladimír Hudec.

9 /4688/ 27. 2. 2016

Ľudia a udalosti S MIŠOM ZRÍNIM Z JÁNOŠÍKA, STEWARDOM V QATAR AIRWAYS

Lietajúci diplomat Jasmina Pániková

o skončení stredoškolského či vysokoškolského vzdelania mladí ľudia sa zvyčajne ocitnú pred otázkou: Kde a ako uplatniť svoje vedomosti? Jedni sa uplatnia vo vyštudovanom odbore, iný zase v celkom inej oblasti. Mišo Zríni z Jánošíka vyštudoval na Fakulte politických vied, odbor medzinárodné vzťahy. Hoci nepracuje v odbore medzinárodných vzťahov, jeho práca predsa súvisí s medzinárodnými vzťahmi. Vyše roka pracuje totiž ako steward v spoločnosti Qatar airways. Ako sa dalo očakávať, rozhovor sme začali v Houstone a dokončili v Hongkongu. Samozrejme, cestoval iba náš spolubesedník. Fakulta politických vied ponúka viacero možností na zamestnanie. Prečo rozhodnutie padlo práve na prácu stewarda? − Pre túto prácu som sa rozhodol preto, lebo sa mi v tej chvíli zdalo, že to je ideálna práca pre mladú osobu, ktorá chce cestovať a bližšie spoznávať kultúry, náboženstvá, spôsob života ľudí zo všetkých končín sveta. Spoznávať všetko to naživo, nie iba prostredníctvom kníh, google, youtube... Známe je, že letecké spoločnosti vypisujú súbehy na budúcich zamestnancov a organizujú Open day a Assesment day.

ktorého bolo dôležité zanechať dobrý vizuálny dojem. Už v prvý deň eliminovali viac ako polovicu kandidátov a tí, ktorí boli úspešní, dostali pozvánku na nasledujúci deň. V druhý deň boli štyri eliminačné kolá: anglický jazyk, verbálna komunikácia, skupinová práca a nakoniec finálový rozhovor. Na základe ktorých kritérií volia členov posádky lietadla? − Úprimne, neviem odpovedať na túto otázku. V spoločnosti, v ktorej pracujem, sú zamestnaní aj profesori anglického jazyka, učitelia, architekti, novinári a iné osoby s vysokoškolským vzdelaním. Myslím si, že jedným z hlavných kritérií je pokročilá úroveň anglického jazyka, ale aj prirodzenosť a vlastnosti dostupného človeka. Čo si myslíš, ktoré činitele rozhodli v tvojom prípade? − Zamestnali ma možno práve preto, lebo som stále nasmiaty a pozitívny vo všetkom, čo robím. Letušky z Kórey sa ma vždy opytujú, čo znamená moje meno v našom jazyku, lebo v kórejčine mišo znamená úsmev. Ktovie, možno som práve preto stále usmiaty. J

Po hodinách v lietadle relax na pláži

Spomínaš si, ako prebiehali tie pohovory? − Na OD a AD som išiel v Belehrade a trvalo to dva dni. V prvý deň sme mali iba krátky rozhovor, počas

www.hl.rs

S prácou posádky lietadla prirodzene súvisí cestovanie. Ktoré krajiny si navštívil a na ktoré miesta by si sa rád znova vrátil?

Informačno-politický týždenník

V lokálnej predajni v Bali

Deň zamilovaných, ale keď máme tri – štyri dni voľno, tak môžeme cestovať, kam len chceme, takže sa nemôžem veľmi sťažovať. Znamená to, že máte obrovské zľavy na letenky? − Zamestnaní majú 90 % zľavu na letenky v takmer všetkých leteckých spoločnostiach a raz v roku jednu letenku zdarma. Škoda by bolo nevyužiť to. Zažil si aj nejaké nepríjemné situácie v lietadle? − Osobne som zatiaľ nezažil žiadnu negatívnu situáciu, ale deje sa všeličo, od upadnutia do bezvedomia do pôrodu, ale my sme vyškolení pohotovo konať aj v takých situáciách. Máš plán, koľko rokov Pred známou budovou Marina Bay by si chcel zostať na tejto Sands v Singapure práci? − Navštívil som naozaj mnoho − Neviem, koľko rokov budem krajín, nemôžem všetky ani napo- robiť stewarda. Limit neexistuje. čítať. Samozrejme, vykryštalizovali Máme tu zamestnancov, ktorí sa aj niektoré obľúbené miesta: vykonávajú prácu supervízoJohannesburg, najmä pre pozi- rov a majú aj 40 rokov. Existujú tívnu energiu, ktorú som pocítil možnosti presunúť sa „zo vzduhneď ako som vystúpil z lietadla, chu na zem“, čiže pracovať ako ale aj pre najlepší biftek na svete, graund staff na letisku alebo ako páči sa mi aj Singapur, najmä inštruktor, pracovať v kancelárii... jeho urbánna architektúra, Bali Preto som sa rozhodol pre Qatar a Seychely, Čínsky múr, Thajsko... airways, lebo ponúka možnosť Znie to ako práca z rozprávky. postupovania na vyššie pozície Predpokladám však, že má aj a preorientovania sa na iné praurčité negatívne stránky... covné miesta. Toto je vynikajúca − Áno, ako aj každá iná práca. práca pre mladých ľudí, ktorí ešte Nemáme veľa času na spanie, ďa- nemajú rodinu. V opačnom prípaleko sme od rodiny a kamarátov... de je to istotne ťažšie. S priateľkou sme nemohli byť spolu ani na Vianoce, Nový rok, Foto: z archívu M. Z. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PIVNICA

Snemovali penzisti Ján Šuster

ako aj hostí, medzi ktorými boli predseda združenia starobných ýročné zhromaždenie penzistov Obce B. Palanka DraMiestnej organizácie sta- gan Mihajlović a predseda Dorobných penzistov v Pivnici zornej rady Radoslav Ninkov. usporiadali v sobotu 20. febru- Predtým než začali s prácou, ára v priestoroch reštaurácie penzisti minútkou ticha vzdali Ambasador, čiže v Poľovníckom poctu členom, ktorí ich opustili dome. v minulom roku. Zasadnutie otvoril predseda V správe o minuloročnej čin- Predsedníctvo starobných penzistov a hostia z Palanky pivnických starobných pen- nosti predseda Bikicki vyzdvizistov Aleksandar Bikicki, kto- hol, že je pivnické združenie 438 členov. Medzi najhlavnejšie členov ohrevom a potravinami rý privítal prítomných členov, najpočetnejšie v obci a počíta aktivity zaradil zásobovanie za výhodné ceny a na splátky. Na vlaňajšom posedení penzistov v Pivnici sa zúčastnilo HOSTIA Z AMERIKY. V sobookolo 150 hostí, medzi nimi aj tu 20. februára do slovenského penzisti z Neštinu, B. Palanky, evanjelického cirkevného zboru Tovariševa, Gajdobry, Silbaša, v Šíde zavítala nekaždodenná Despotova a Starej Pazovy. Pivnávšteva. Bola to delegácia Ekunickí penzisti sa zúčastnili na menickej humanitárnej organizáposedeniach v Starej Pazove, cie, ktorú viedla farárka Martina Rumenke a Kysáči. Usporiadali Helmar-Pham Xuan z Evanjelickej aj výlet do Subotice, oslavu 8. luteránskej cirkvi v USA. Cieľom marca a vítanie Nového roka. návštevy bolo zoznámiť sa so Finančnú správu podal posituáciou v súvislosti s problékladník Stevan Ćosić, ktorý pomom migrantov a vidieť, ako to vedal, že hospodárili pozitívne funguje v teréne, predovšetkým a že na konci roka v pokladnici v Šíde. Navštívili centrum pre mali 24-tisíc dinárov. utečencov v Adaševciach, ako Schválený plán práce na bežaj centrum na železničnej stanici ný rok obsahuje podobné aktiv Šíde. V slovenskom evanjelicvity ako v minulom roku. Závekom cirkevnom zbore v Šíde farárka Martina Helmer-Pham Xuan povedala, že je príjemne prekvarom zhromaždenia nasledovala pená a spokojná s činnosťou tejto cirkvi, ktorá sa takmer od prvého dňa zapojila do práce na tom spoločná večera, na ktorej sa pláne. zúčastnilo 90 penzistov. St. S.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! Dnes sa dávajú na známosť najprv správy z mrazničky, a potom aj frišké. Tak teda najprv tie prvé, z ktorých sú podaktoré zároveň aj ako tie druhé, t. j. čerstvé: Pred tromi mesiacmi denník Blesk napísal, že v reštaurácii, v ktorej sa za lacný groš stravujú a občerstvujú páni poslanci v Zhromaždení Srbska, platby platobnými kartami síce možné nie sú, zato na pokladnici za konzumné vraj bez problémov vezmú eurá, trebárs aj podľa divokého, pardon, čierneho kurzu. Podľa mottta: Do Ú-nie aj áno, aj nieee! • ĽUDIA A UDALOSTI •

Koncom decembra hlava Déésu pán Bojan Pajtić hovoril o možnosti bojkotu republikových volieb. Zlé jazyky tvrdili, že ho k tejto myšlienke viedli skúsenosti Déésu z predchádzajúcich volieb, v ktorých veľký počet voličov bojkotoval možnosť okrúžkovať číslo na volebnej listine pred menom tejto kedysi silnej strany. Dáke iné jazyky pána Pajtića začiatkom roka nahovorili mrhať časom v dumách, či do volieb – predsa – ísť v jednej alebo vo dvoch kolónach... Prosím? Čo – program...? Vlani, nainšpirovaní predvianočným

ovzduším (do tretice ošúchaná správa z Blesku), asi 50 magistrov a inžinierov firmy Srbijales sa súrnym spôsobom preškolilo. Pozmenili sa na predavačov novoročných jedličiek. Magistri. A doktori? Blesk síce neuvádza, nie je ale vylúčené, že tí sa dali – na borovičky. Takmer pred dvoma mesiacmi vraj (do hája aj s Bleskom, aj s pamäťou slonov!) v zápale diskusie k zmenám v Zákone o poľnohospodárskej pôde pán poslanec Nenad Čanak vraj zahrešil v smere pána poslanca Marijana Rističevića. Po prvé: aká je to vôbec správa; akože dnes zase svitlo?

Po druhé: nie je vylúčené, že sa p. p. Čankovi na chvíľku zamarilo, že sa opäť ocitol v tévérealityšou, a tam nezahrešiť... je Hriech – čistý ako slza. Na nových účtoch za elektrinu pribudla nová položka: 150 din. na konto tévépredplatného. S ktorým tévépé sa nehodno zahrávať. Kto ho nezaplatí, riskuje, že mu vypnú prísun elektrického prúdu. Ak niekto zatiaľ doma elektriku nemá, nech si zaobstará, aj to rá-zom! Televízor si kupovať nemusí; stačí, keď zaplatí tévépé. Lebo má na to právo! Bum-bum!

9 /4688/ 27. 2. 2016

Ľudia a udalosti VOJLOVICA

Detský maškarný ples Alena Kulíková

nedeľu 21. februára, práve v deň, keď sa v celom svete pripomínal Svetový deň materinského jazyka, veľká sieň Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan vo Vojlovici patrila deťom, ktoré sa zúčastnili a pekne zabávali na Detskom maškarnom plese. Toto zaujímavé podujatie má už dlhoročnú tradíciu vo vojlovickom spolku. V tomto roku sa na maškarnom plese zúčastnilo 56 detí v prekrásnych kreatívnych kostýmoch a maskách. Sieňou defilovali všelijaké postavičky z kreslených filmov či rozprávok. Do organizácie sa tentoraz zapojila aj mládež a mamy detí, ktoré účinkujú v práci

Sieňou defilovali najrozličnejšie masky

Myška Minnie a Myšiak Mickey

spolku. Všetci spolu sa pousilovali čím lepšie zrealizovať svoje nápady, aby deťom pripravili krásnu maškarádu a zábavu. Najťažšiu úlohu iste mala komisia v zložení Lýdia Marková, Ivana Milikićová a Stefan Vidović. Keďže sa nemohli rozhodnúť, ktorých desať masiek vyhlásiť za naj masky, nakoniec udelili

dvadsať cien. Medzi odmenenými sú masky Charlie Chaplin, hrášok, snehuliak, kvetináč, cigánka, kohútik, akvárium, smiley, slimák, dalmatínec, Kleopatra, pracka, lienka, majster, rybár, molekula, astronaut, upír, myšky Minnie a Mickey. Pre každého účastníka organizátori pripravili malú pozornosť a diplom za účasť.

NOVÝ SAD

Družba obnovená po sedemnástich rokoch Jaroslav Feldy

druhú pôstnu slnečnú nedeľu 21. februára t. r. na Starej fare v novosadskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore sa po sedemnástich rokoch znovu stretli starí známi. Na tradičné, v poradí tridsiate čajové posedenie novosadskí cirkevníci tentoraz pozvali kulpínskych cirkevníkov.

Po vzájomnom zvítaní pozdravný prejav mal velebný pán Vladimír Obšust, farár novosadský, a nasledovala duchovná úvaha v podobe pútavej prednášky, respektíve úvahy na tému modlitby ako našej najčastejšej zbrane. Zo slov hosťujúceho pána farára Jaroslava Javorníka, duchovného pastiera hostí z Kulpína, okrem iného vyplynulo, že modlitba

Na posedení zaspieval kulpínsky spevokol

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Hostí z Kulpína v čele s pánom farárom Jaroslavom Javorníkom (zľava) privítal novosadský pán farár Vladimír Obšust

ako duchovný kontakt s naším Otcom Božím má byť pravidelná a úprimná. Máme ju prežívať i ako druh srdcového a živého vzťahu vyznačujúceho sa opravdivou čistotou kresťana, a to nie iba v kostole, ale hocikde a hocikedy... Jej základ sa môže opierať aj o sedem prosieb uvádzajúcich sa v základnej modlite Otčenáš a mala by byť aj poďakovaním za Ježišovo obetovanie, za náš život a za zdravie. V poslednom čase tiež môže byť i cenným liekom v podobe osobnej psychoterapie...

V hudobnej časti program stretnutia spestril Martinko Javorník hrou na husliach a vystúpili aj zborové spevokoly. O možnostiach budúcej spolupráce dvoch zborov sa na posedení zmienili cirkevní dozorcovia Ján Brtka a Ján Petráš a vedúca domáceho Oltárneho krúžku žien Anna Pilipovićová. Prihovorili sa aj koordinátorka cirkevných aktivít Juliana Brtková a predsedníčka a podpredseda MOMS v Novom Sade Jarmila Struhárová a Jaroslav Feldy. Celkom na záver si hostia obzreli novosadský chrám. Foto: V. Krasko • ĽUDIA A UDALOSTI •

OŽIVENÉ SPOMIENKY NA KOVAČICKÉ SVADBY

Družbovské paličky už len na výstavu Anička Chalupová

vadby našich predkov sa veľmi líšili od dnešných. So svadbou sa spájali i najrozličnejšie zvyky a obyčaje, z ktorých sa len niektoré zachovali dodnes – na spestrenie svadobnej zábavy. Tak napríklad v minulosti družbovia šli pozývať hostí na svadbu so stužkami ozdobeným kuľačom (drevená nádoba na víno) a paličkami – krivánkami opletenými rôznofarebným krepovým papierom. Tieto vyzdobené paličky sú dnes už iba krásnou spomienkou, ktorú každoročne úspešne oživia účastníci Detskej svadby v Kovačici. V súčasnosti sa opletaním paličiek zaoberá len málo žien, na prstoch jednej ruky ich možno napočítať. Jednou z nich je Mária Hološová, ktorá sa tejto zručnosti naučila dávno, ešte keď sama vystupovala

Opletám krivánku mládencom na parádu: Mária Hološová

v úlohe mladej družičky. – Opletaniu paličiek som sa naučila dávno, keď sa svadby robili doma. V sobotu pred tretími ohláškami v kostole družice sa zvyčajne zišli v dome mladuchy (ženícha), a potom pri rozhovoroch, ba často aj pri speve, krepovým papierom opletali krivánky. Každá družička sa usilovala, aby jej práca bola pekne farebne zladená • ĽUDIA A UDALOSTI •

Obyčaj opletených paličiek oprášili nedávno na jednej vojlovickej svadbe: Zlatko Hološ (zľava) s bratrancom Jankom Mizerákom

a palička pedantne oblepená. Pri tejto príležitosti družičky si chystali aj retiazky a šalange pletené z papiera ako ozdoby na skrášlenie miesta, kde sa svadba mala uskutočniť. Akú úlohu mali tie ozdobené paličky? Prečo boli také parádne? – Ozdobené paličky družbovia používali vtedy, keď chodili po dedine pozývať hostí na svadbu. Keď prišli družbovia pozvať hostí na svadbu, museli byť pekní, vyparádení. Zvyčajne mali na sebe vyšívanú slovenskú košeľu, čierne nohavice a topánky, červenú (neskoršie aj inej farby) šatu s bielymi bodkami a záväzne klobúk na hlave. Družba nosieval stužkami ozdobený kuľač a parádnu krivánku. Družičky u mladuchy družbom prišívali na klobúky svadobné pierko a neskoršie, ako sa doba menila, pierka sa prišívali na kabát alebo sako. Víno v kuľači nahradila fľaška s vínom. Družbovia mali zoznam hostí, aby vedeli, akým poradím ich majú volať. Najprv sa teda šlo do domu nevesty (ženícha), do domu pána starejšieho a ďalej už podľa zoznamu. Keď prišli do domu, zváč zarecitoval vinš, ktorým pozýval na veselie, družba gazdu ponúkol vínom a z domu zvyčajne odchádzali s odkazom: Prídite, neohrďte nás. Zváč nemusel byť mládenec, na svadbu

nastriháme na pásy široké asi 10 cm. Rozpletieme ho, potom ho zohneme na polovicu a jednu stranu, od začiatku do konca, nastriháme na strapčeky. Paličku natrieme domácim lepom, ktorý si pripravíme z vody a múky. Na lepidlo pomaličky a pozorne prstami pritláčame nastrihaný papier a opletáme ho okolo paličky. Keď chceme robiť rôznofarebné varianty, tak si ten papier podľa farieb meníme a lepíme až potiaľ, kým sa nedostaneme na koniec paličky. Na hrdlo paličky zaviažeme okrasnú alebo slovenskú vyšívanú stužku. Ako zachovať tento zvyk pred zabudnutím? – Rozmýšľala som, že by som si mohla zadovážiť od stolára

pozýval aj mladý ženatý muž. Koncom 50. rokov funkcia zváča zanikla, vinšuje sa už len v ojedinelých prípadoch. Pozvánky dnes roznášajú družbovia na bicykloch, motorkách alebo autách. Stávalo sa aj to, že domáci zabudli alebo nechceli niekoho pozvať na svadbu, a vtedy sa hovorilo, že ,sa zalomiv pľajbas‘. Pre koho v súčasnosti opletáte paličky, keď sa už také svadby ako v minulosti neusporadúvajú? – Zdobené parádne paličky som naposledy robila pre deti zapojené do podu- Krásne, rôznofarebné, stále zaujímavé jatia Detská svadba. a lákavé Neskoršie som ozdobené paličky ponúkla pri jednej celkom maličké paličky, veľkopríležitosti aj majiteľovi Galérie sti napr. ako prívesok na kľúče. Babka. K tematickej výstave sa Oplietla by som ich zmenšenou ozdobené paličky celkom hodili. verziou ozdobného papiera a Komentáre boli pozitívne. ponúkla našim kultúrnym inštiPrezradíte nám spôsob zdo- túciám a Turistickej organizácii benia paličiek? ako suveníry. Myslím si, že by to – Pre tzv. opletenie paličky, ale- bolo naozaj zaujímavé a k tomu bo krivánky ako ich skôr zvykli aj zvláštna ponuka pre turistov, volať, potrebujeme rôzne farby ktorí často navštevujú toto naše krepového papiera, ktorý si najprv slovenské insitné mestečko. 9 /4688/ 27. 2. 2016

Ľudia a udalosti Z KYSÁČSKEJ MATRIKY

Menej narodených a sobášených Elena Šranková

Kysáči sa vlani narodilo 36 detí, evidovaných bolo 17 sobášov a umrelo 82 občanov. V porovnaní s rokom 2014 je to o 7 detí menej a o 12 zosnulých viac. Sobášov bolo o 15 menej. Z údajov o novonarodených deťoch, ktoré nám v kysáčskej ambulancii poskytla patronátna sestra Zuzana Martinková, zisťujeme, že sa v roku 2015 narodilo 14 dievčeniec a 22 chlapcov. V rodinách, kde sa narodili dcéry, rodičia sa rozhodli pre mená: Marína (dve rodiny), Teodora, Maša, Anastázia, Anica, Maja, Elena, Lidija, Petra, Stela, Lara, Gabriela a Milica. V rodine Privizerovej sa narodili dvojičky: chlapci Matej a Alek. Tam, kde sa potešili mužskému potomkovi, rodičia sa rozhodli pre mená: Vladimír, Ivan a Mihajlo (po dve rodiny), Ognjen, Fedor, Goran, Dušan, Aleksandar, Milan, Srđan, Alex, Martin, Igor, Andrej, Viktor, Aleksa, Mihajlo a Božidar. V roku 2014 sa narodilo 43 detí, v roku 2013 – 34, v roku 2012 – 47. Od matrikárky Vlasty Brnovej v miestnej kancelárii sme sa do-

zvedeli, a to na základe údajov čo umreli v Kysáči. Ako matrikárzískaných vo VKP Informatika, že ka Brnová uvádza, aj do matriky vlani v Kysáči žilo 5 309 obyva- úmrtí sa môže vykonať náhradný teľov. Keď ide o údaje o novoro- zápis, takže v rámci spomenudencoch, najvierohodnejšie sú tého počtu bolo evidovaných tie v ambulancii, lebo sa narodené deti evidujú v Novom Sade a nie v Kysáči, teda tam, kde sa narodili. Predsa vlani do kysáčskej matriky narodených zapísali jedného chlapčeka, čo sa narodil v Kysáči. Evidovali aj 18 náhradných zápisov, pričom ide o deti narodené v zahraničí alebo o tých, čo získali občianstvo Republiky Srbska, a tým aj právo na zápis do knihy narodených v bydlisku. Údaje o počte sobášených Kysáčanov nepôsobia veľmi sľubne. V sobášnej knihe vlani zaevidovali 17 sobášov, ale svadieb bolo menej, lebo evidovali 3 manželské dvojice, Matrikárka Vlasta Brnová čo sa zosobášili v zahraničí s mladomanželmi Ivetou a zapísali sa do matriky so- a Milanom Pixiadesovcami bášených i vo svojej krajine, v meste bývania. Sľubnejší je 5 prípadov náhradného zápisu. však údaj, že sú na tento rok už Preto sú aj údaje o zosnulých zahlásené 4 sobáše. Keď ide o presnejšie v Dome smútku, kde zosnulých, v matrike ich v roku sa zapisujú všetci pochovaní. 2015 zaevidovali 65. Ide o tých, Ďalším zaujímavým údajom,

o ktorom informuje matrikárka Brnová, je, že najstaršie matričné knihy narodených, zosobášených a zosnulých datujú z 28. júna 1883. V nich je rámcove 15 278 zápisov, ktoré do konca apríla majú byť vnesené do elektronickej bázy údajov. V Dome smútku, kde nám údaje poskytla Zuzana Kyseľová, sú zapísaní všetci, čo vlani boli pochovaní v Kysáči, včítane tých, čo zomreli aj mimo dediny, buď v nemocnici, alebo v iných dedinách. Je ich spolu 82. V roku 2014 zomrelo 70 občanov, v roku 2013 – 87 a v roku 2012 – 88. Vlani zomrelo viac mužov (42) než žien (40). Najmladšou zosnulou bola Marína Jambrichová, narodená 10. júla 1982, a najmladším zosnulým Ladislav Madacký, narodený 17. novembra 1973. Najstaršími zosnulými vlani boli: Anna Marčoková, narodená 24. februára 1924, a Michal Arňaš, narodený 25. mája 1928. V januári a októbri 2015 bolo v Kysáči po 6 pohrebov, vo februári a v júni po 5, v marci 10, v apríli a decembri po 3, v máji a júli po 9, v auguste 7, v septembri 11 a v novembri 8.

S KYSÁČSKOU MATRIKÁRKOU VLASTOU BRNOVOU

O dvojjazyčných tlačivách E. Šranková

Miestnej kancelárii v Kysáči, kde pracuje matrikárka Vlasta Brnová, občania si denne vybavujú rozličné záležitosti a doklady. Aj v tejto dedine je veľmi aktuálne vybavovanie žiadosti o osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí. V tom prípade podávatelia žiadosti potrebujú dvojjazyčné výpisy z matriky. Ktorými dvojjazyčnými tlačivami disponujete? – Vydávam dvojjazyčné výpisy z matriky narodených, z matriky sobášených a z matriky úmrtí. V roku 2015, od 11. mája, som

www.hl.rs

z matriky narodených vydala 248 dvojjazyčných výpisov, z matriky sobášov 25 a z matriky úmrtí 5. Tento trend pokračuje aj v tomto roku, čo vidieť z údaja, že som už doteraz zo všetkých troch matrík vydala spolu 75 výpisov v srbskom a slovenskom jazyku. Počet žiadostí o dvojjazyčné tlačivá z matriky narodených sa zvýšil kvôli tomu, že ich potrebujú stredoškoláci a študenti, ktorí odchádzajú študovať na Slovensko, ale aj tí, čo si vybavujú osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí. Keď však ide o doklad, ktorý tiež treba pridať k žiadosti o osvedčenie

Informačno-politický týždenník

Slováka žijúceho v zahraničí, toto tlačivo nie je dvojjazyčné, a preto si ho občania musia dať preložiť. V tej súvislosti treba pripomenúť, že sa vo všetkých matrikách od roku 1945 až do marca roku 1965 uvádzali i údaje o národnostnej príslušnosti a zamestnaní, čo je teraz pre nás výhoda a pomáha v prípade vybavovania osvedčenia. V týchto matrikách pátrame prevažne po údajoch a národnostnej príslušnosti predkov podávateľa žiadosti o osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí. Vždy sa tam nájde niektorý z rodičov alebo starých rodičov tých, čo

si vybavujú osvedčenie. Aká je situácia s dokladmi, ktoré občania potrebujú v našej krajine? – Občania majú právo zapísať si meno a priezvisko v osobnom preukaze latinkou. Avšak nie sú o tom nadostač informovaní. Preto im pri vybavovaní tohto dokladu poukazujem aj na takúto možnosť. V prípade, že sa rozhodnú zapísať si meno a priezvisko latinkou, potrebujú dvojjazyčný výpis z matriky narodených a doklad o občianstve v latinke. Tento doklad sa bežne vydáva v cyrilike, ale je možné vydať ho i v latinke. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (4)

Just nezdupkáme! Ján Cicka PONDELOK 29. marca 1999 Od polnoci do rána sme spali doma. Predpoludním bol poplach. Vilka má vysokú horúčku, tak sme nešli do úkrytu. Bol u nás aj Nenad z 5. poschodia. Hlásil som sa do redakcie HĽ. Poprosil som Zuzku Kopčokovú, či môže v blízkej lekárni kúpiť lieky pre moju ženu. Uznal som jej, nemôže. Stana bola v robote, Dragan tiež. Normálne som obedoval paradajkovú polievku a zajaca na smotane. Dal som si vodku a kombuchu. O 14.14 znovu poplach. Bol som za traťou Vilke kúpiť lieky. Všetci idú do úkrytu. Vilka spí a ja píšem tieto riadky. Divné, vôbec sa nebojím. Iba toto ticho v byte je príšerné. Zapojil som rádio, ale neviem, čo hovoria. Jednoducho, nič nepočujem. Ale hlavne nie som sám. Nič nevnímam. Idem vyfajčiť cigaretu. Na balkón. Kurníkšopa! – zanadával som len tak. Dragan prišiel z práce pred štvrtou popoludní. Prihrial som mu polievku a zajaca. Poslal som ho nájsť lekára, lebo Vilka má vysokú horúčku. Spočiatku ju drvila zimnica. Vrátil sa, nenašiel nikoho. Prešlo pol šiestej, poplach trvá. Tak sa mi chce s niekým rozprávať. Nemám sa s kým. 20.30 hod. – znovu siréna na poplach. Zostávame doma. Dnes sme vôbec neboli v úkryte. Hlásil sa Vilkin otec, aby sme rušali do Petrovej Vsi. Ako? Vilka nemôže na nohy. Popoludní Hyža zo Šafárika hľadal Rasťa. Povedal som mu, že odišiel do Erdevíka. Je takmer 22.00 hodín. Bože, aká situácia: vládne hrobové ticho, Vilka spí, oblieva ma pot a je mi zima. Čas sa vlečie ako slimák. Samota a nečinnosť zabíjajú. Zapojil som rádio a klepem • ĽUDIA A UDALOSTI •

do stroja. Z rádia znie príjemná hudba, ale nevnímam to, čo počujem. Nervy sa mi chvejú, srdce je pokojné. Hudba je iba to, že nie som sám. Idem napísať báseň Raketa. Niečo robiť musím, lebo zošaliem. RAKETA Raketa s plošnou dráhou letu Priletela zo severu Ožiarila nebo môjho malého sveta Zaborila sa do starej šopy V kasárni

Porozbíjala všetky okná Prekliata raketa Z prekliateho sveta Raketa s plošnou dráhou letu

BESEDNICA Tomahawk

– Ej, bisťu! Ale mi odľahlo, – odfúkol si Fero Hundrák, keď vpálil k nám do úkrytu. – Prečo si sa neponáhľal, – vraví Mišo Mudrák Schúlený v kúte. – Ty máš naveky času. Ani na Boží súd sa nedostavíš načas. – Nechajte to tak, chlapci, tá raketa s plošnou dráhou letu ma na smrť vyľakala. Pokým žijem, nezabudnem na ňu. – Videl som ťa, – vravím, – spočiatku si kríval, nakoniec si letel ako víchor. Tomahawk nemal šancu, aby ťa dohonil. Čo sa to vlastne stalo? – Ale, – vraví Fero, – keď ,zaduňala‘ tá prvá, bol som v chodbe. Ktosi zhasol svetlo. Rozbehnem sa, stará Sičovka zvrieskla; vtedy som buchol o lavicu, ktorú tam ktosi vyniesol z bytu. Praskla mi holeň. Krivkám, úžasne ma bolí. Keď prišla tá druhá raketa s ohnivým chvostom, dostal som krídla. Keď som buchol dverami na úkryte, znovu smola: zavrzol som si... nonono... palec na nohe. – Už sme v bezpečí, čo budeme robiť? Ľaľa, tvoja háčkuje, moja vyšíva, Mišova sa prehrabuje v snáre. Karty sú tu. Zobral niekto jambrichovicu? No vidíš – nikto! Mamľasi, bez tej zbrane prehráme vojnu. A vojnu stoj čo stoj nesmieme prehrať. Mastíme teda karty, ale bez jambrichovice je to prd vo fľaštičke. Ani ho nevidíš, ani nezavoniaš. Zrazu sa Mišo spamätá: naša budova sa oprela o kasáreň, či kasáreň o budovu. Čo ak nám šuchnú ešte jeden tomahawk, a to rovno do guláša, ktorý sme nechali na stole? Nič sme nepovedali polovičkám a hybaj k Mišovi do kuchyne. Zaraz bola aj jambrichovica, aj guláš, aj pivečko, aj v pätách srdiečko. Iba Mišo sa usmieval. – Čo sa smeješ, – dohovárame mu so strachom. – Hm, hm... – uškŕňa sa Mišo. – Ja som starý delostrelec. Zlaté delostrelecké pravidlo znie: Do tej istej diery žiadna raketa nespadne. Ani tomahawk. A to je prd vo fľaštičke. Ján Cicka

Urobila si vývrt vo mne Maličkú dierku na chorom srdci Ktorou teraz bude čoraz rýchlejšie Odtekať Zo mňa život Je 22.30. Rádio hlási: „Protiletecký poplach ešte trvá. Zostaňte v úkrytoch!“ Na ulici svetlá horia. Pred odchodom do úkrytu suseda Stana vyrozprávala mojej žene príbeh: „Vojačik pred úkrytom povedal mladému páru: ,Po Detelinare sa potuluje zostrelený letec NATO v čiernej rovnošate. Môžete ho ísť hľadať, ale v páre.‘ Šli. Na konci mesta naďabili na našich policajtov v modrom. Legitimovali ich. Párik nemal preukazy. Zaznel povel: ,Marš, späť!‘ Tí dvaja potom hľadali toho vojaka. Vraj keby ho našli, vybuchnátovali by ho, že si z nich strieľa.“ Na vojnovom vtipe sa v úkryte smiali. Uvaril som Vilke čaj. Dal som jej lieky. Je polnoc. Vypol som rádio. Kašlem na NATO, idem spať. Je božské ticho. Kde je živý svet? V úkryte. Dobrú noc! P. S.: Hlásil sa telefonicky Vilkin otec z Petrovej Vsi. Volá nás na Slovensko. „Nejdeme,“ vravím. „Prečo?“ „Zdupkať...? To by nás tak ctilo!“ Poznámka: Pri prepisovaní a redigovaní textu Jána Cicku Vojnové nezábudky, v čísle 7 (13. februára) sme uviedli záznamy z 27. a 28. marca a z 1. apríla 1999. Vypadli tie s dátumami 29., 30. a 31. marca. V čísle 8 (20. februára) sme sa dopustili ďalšej chyby: uviedli sme záznamy z 30. a 31. marca. Vynechali sme zápis z pondelka 29. marca a besednicu Tomahawk (J. C. ju spomína v zázname z 31. marca). Prosíme čitateľov o prepáčenie za neúmyselné zmeny v poradí pokračovaní. Red.

9 /4688/ 27. 2. 2016

ić, 1. b, ého v Kulpíne k dar Rak Aleksan mosa Komens A a n á J Š Z

Jaroslav Kreko, 1. b, ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

Najmilšia hračka Hádam všetky deti majú obľúbenú hračku. Ani ja nie som výnimkou. Rada sa hrávam s plyšovými hračkami. Tak už tušíte… Moja obľúbená hračka je plyšový psík. Volá sa Chalkidiki a ja som mu dala prímeno Chalki. Kúpila som si ho, keď sme boli pri mori. Bolo to v roku 2012. Už tri – štyri roky sa my dvaja pekne kamarátime. Je malý, ale má veľký ňufák. Telo má bledohnedej a ušká tmavohnedej farby. Pravé uško som mu ozdobila kvetom. A to ružou ružovej farby. Oči sa mu jagajú ako kvapky rosy na rannom slniečku. Ešte ho krášli krátky chvostík zdvihnutý hore. Hodne času trávime spolu: hráme sa, pozeráme kreslené filmy. Najobľúbenejšia hra nám je, keď sa tvárim, že je on ozajstný psík. Uviažem mu mašličku okolo krku a prechádzame sa po izbe, akoby na promenáde. Niekedy mu dám aj jesť. Je to jeho najchutnejšia kosť, ktorú má pripnutú na papuľke. Posadím si ho na vankúšik a pomáha mi pri domácich úlohách. Je netrpezlivý, kým sa naučím. Budem sa snažiť, aby som ho ešte dlho mala pri sebe. Chcem sa s ním hrať a tráviť voľné chvíle. Nikdy naň nezabudnem.

Mário Uhlárik, 1. b, ZŠ Jána Amosa Ko menského v Kulpí

Rôznofarebná nálada Ajhľa, už je tu koniec februára, najkratšieho mesiaca v roku. V tomto poslednom februárovom Detskom kútiku sa môžete pobaviť pri krásnych veršoch spisovateľa Pavla Mučajiho, ako aj pri literárnych výtvoroch vašich kamarátov. Deti v kútiku píšu na rôzne pekné témy. Vie ich inšpirovať aj hračka, s ktorou sú nerozlučné, alebo aj vtáčik, ktorého vidia poletovať. Výkresy namaľovali žiaci prváci z Kulpína, ktorí sa tešili práci so štetcom a vodovými farbami na hodinách výtvarnej kultúry. Využili všetky možné farby, a tak vznikli krásne rôznofarebné ilustrácie, ktoré nám spestria tieto zimné, často zamračené dni a pozdvihnú náladu.

Zima Zima, zima, zima. Čože nesie svetu? Prečo iba zima, stále zimuje tu? Poď do môjho svetra, uchránim ťa od vetra. Odkiaľ ku nám prišla? A čože tu hľadá? Zima iba zimu celým srdcom rada. Máš červené líčka, v srieni mihalnice, aj ruky ti krehnú, dám ti rukavice.

Vtáčik letí Keď vtáčik letí, pozerajú na neho deti. Prihovárajú sa mu: „Ešte si malý, len sa chráň, a keď prezimuješ aj túto zimu, budeš ešte krajší a väčší ako zjari. Krásne perie narastie ti, obdivovať ťa budú všetky deti.“

Maja Žigmundová, 4. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

Pavel Mučaji

Zima, zima, zima. Čože nesie svetu? Prečo iba zima, stále zimuje tu? (Zo zbierky básní Básnik a hra)

Valentín Šterba, šiestak ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Nikola Benša, 1. b, ZŠ Jána Amosa Ko m

enského v Kulpín

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nikola Dević, 1. b, ého v Kulpíne ZŠ Jána Amosa Komensk • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Aj Srbsko bude mať Zelený fond Ľubica Sýkorová

inulý týždeň Zhromaždenie Srbska na 5. mimoriadnom zasadnutí prijalo balík zákonov z oblasti ochrany životného prostredia. Poslanci schválili zmeny Zákona o ochrane životného prostredia, ktorými sa, okrem iného, predvída aj založenie Zeleného fondu ako rozpočtového fondu pre ochranu životného prostredia. Podľa slov ministerky poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Snežany Bogosavljevićovej-Boškovićovej kontrola čerpania finančných prostriedkov z tohto fondu bude oveľa prísnejšia, ako tomu bolo doteraz. Pripomenula tiež, že založenie fondu je v súlade so Zákonom o rozpočtovom systéme a je to dobrý model. Pomocou zmien Zákona o ochrane životného prostredia a založenia fondu by sa mala zlepšiť a zdokonaliť kvalita ochrany životného

prostredia, zlepšiť kontinuita financovania ochrany životného prostredia, zabezpečí sa zosúladenie s predpismi Európskej únie a prispeje sa aj k väčšiemu vzájomnému zosúladeniu domácich predpisov. Približná hodnota celkových výdavkov Srbska pre oblasť ochrany životného prostredia do roku 2030 by mala byť 11,5 miliardy eur. Podľa názoru ministerky Srbsko je pripravené na otvorenie kapitoly 27 v prístupovom procese do EÚ. Zelený fond bude vo funkcii zníženia negatívnych vplyvov na zdravie obyvateľov, sanácie znečistených lokalít, odstraňovania odpadu z podnikov a fabrík, zdokonalí sa systém odstraňovania a separovania odpadu, čistenie odpadových vôd, zabezpečí sa rozvoj recyklačného priemyslu, celkovej zelenej ekonomiky a tzv. zeleného zamestnávania. Cieľom založenia fondu je na základe skúseností iných krajín ochraňovať naše životné prostredie.

Ročník XLV 27. februára 2016 Číslo

5 /1911/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Najnižšie ceny za posledných päť rokov Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 17. 2. do 19. 2. 2016 boli zaznamenané najnižšie ceny poľnohospodárskych komodít za posledných päť rokov. Tovaru bolo v ponuke dosť, no dopyt aj napriek nízkym cenám bol veľmi slabý. S takouto doslova až extrémnou situáciou sme sa už dávno nestretli. Sklady sú preplnené nielen u predajcov, ale aj kupcov. Domáci vývoz je na nulovej úrovni, podmienky na svetovom trhu takmer úplne Podľa údajov Hoszatvorili dvere srbskému vývozu. S podobnými podárskej komory problémami sa stretávajú aj najväčší svetoví Srbska, naša krajina vývozcovia. Napr. podľa AMIS – monitoringu ročne prichádza o trhu svetová produkcia pšenice na začiatku 50 miliónov eur len februára bola 737 mil. ton, kým spotreba kvôli neadekvátnemu 729 mil. ton. Konečné zásoby pšenice vo triedeniu a recyklovaniu svete sú najvyššie za posledných 13 rokov. odpadu. Konečné zásoby kukurice sa znížili kvôli Podľa zistení Medzivládpoklesu produkcie v Brazílii a revidoneho panelu o zmene klímy vaným pohybom v EÚ. Všeobecne na (Intergovernmental Panel svetových trhoch, tak isto ako u nás, on Climate Change – IPCC) cena pšenice a kukurice klesá. vyplýva, že ak sa urýchlene V uvedenom období na novonezakročí, zmena klímy bude sadskej burze ceny poľnohosmať vážne, všadeprítomné a podárskych výrobkov boli nezvratné dôsledky pre ľudí nasledujúce: pšenica sa a ekosystémy na celom svete. predávala po 16,10 din./ Obmedzenie nebezpečného kg bez DPH, cena kukunárastu priemernej svetovej rice bola 15,50 din./ teploty pod 2 °C v porovnaní kg a sóje 37,50 s obdobím pred industrialidin./kg. ○ záciou si bude vyžadovať významné a udržateľné zníženie štáty sa napríemisií skleníkových plynov vo klad spoločne zavšetkých krajinách. viazali po roku 2020 Práve preto bol na svetovej zmobilizovať približne úrovni založený aj tzv. Zelený 100 miliárd dolárov ročklimatický fond , ktorý by mal ne pre potreby chudobných rozdeľovať väčšinu svetovej krajín bojovať s klimatickými klimatickej pomoci. Rozvinuté zmenami. ○

Z obsahu Ponuka na rok 2016 Str. 2

Budú zdravšie a silnejšie Str. 3

Poslovia dobrej energie Str. 5

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

NOVOSADSKÉ HYBRIDY KUKURICE

Ponuka na rok 2016 Ľubica Sýkorová

27. 2. – 4. 3. 2016

POČASIE

ovosadský Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo patrí k významným šľachtiteľským a osivárskym firmám, ktorý je známy nielen v Srbsku, ale aj vo svete. Tomu zodpovedá aj jeho šľachtiteľský program, ktorý je zameraný na uspokojenie požiadaviek stále náročnejšej poľnohospodárskej praxe aj vzhľadom na meniace sa klimatické podmienky a podmienky prostredia. Pestovateľom každý rok prináša nové hybridy a odrody poľnohospodárskych plodín. Proces šľachtenia kukurice sa neustále zdokonaľuje v súlade s novými poznatkami a podmienkami či už klimatickými, alebo pestovateľskými. Pestovanie kukurice je špecifické pre každú lokalitu. Šľachtitelia z novosadského inštitútu využívajú genetické zdroje a používajú najsúčasnejšie metódy vedeckej práce rovnako, ako aj iné svetové inštitúcie v tejto oblasti. Preto sú novosadské odrody a hybridy v každom ohľade rovnoprávne s genotypmi vo svete, dokonca sú v mnohých vlastnostiach aj superiórnejšie. Výber správneho hybridu kukurice patrí medzi najdôležitejšie pestovateľské opatrenie. Pri rozhodovaní je nutné zohľadniť predovšetkým účel pestovania,

výrobnú oblasť, teplotné a pôdne podmienky pestovateľskej oblasti, agrotechniku a pod. Na nedávnom 50. Stretnutí agronómov a poľnohospodárskych výrobcov Srbska na Zlatibore pestovatelia sa mali možnosť zoznámiť s hybridmi, ktoré pre novú pestovateľskú sezónu pre nich pripravili šľachtitelia z novosadského inštitútu. Hybridy kukurice novej generácie sa vyznačujú novou architektúrou rastlín, ale aj šúľkov, ktoré sa nazývajú flexibilné. Úroda je tvorená hlavne počtom radov na šúľku a počtom zŕn v rade. Rastliny sa vyznačujú mohutným koreňovým systémom, ktorý im umožňuje vysokú stabilitu v prostredí a lepšie využívanie živín. Pevné steblá sú odolné proti poliehaniu. Na rok 2016 sú pripravené vysoko výnosné hybridy kukurice pre rôzne agroekologické podmienky. Pre zber kukurice na zrno obilným kombajnom sú v ponuke hybridy NS 205, NS 223, NS 3014, NS 3022, NS 4030, NS 4051, NS 4023, NS 5043, NS 5051, NS 5052. Pre zber kukurice so šúľkom sú v ponuke NS 6030, NS 6010, NS 6102, NS 7020. Do hybridov kukurice na špeciálne účely patrí NS 609 b, NS 620 k. Z hybridov kukurice určenej na silážovanie sa odporúča NS 5010, NS 6043, NS 770, Tisa.

HYBRIDY TOLERANTNÉ PROTI HERBICÍDU FOCUS ULTRA Medzi hybridy kukurice tolerantné proti herbicídu Focus Ultra patrí NS 444 Ultra, NS 5041 Ultra a NS 640 Ultra. Tento duo systém bol vytvorený pre účinný boj proti úzkolistým burinám. Duo systém zabezpečuje ničenie ciroku divého vyrastajúceho z koreňa a odolného proti herbicídom zo skupiny sulfonylurea, ničenie pýru a prstnatca obyčajného (Cynodon dactylon, srb. zubača). Hybrid NS 444 Ultra je stredne skorý hybrid. Jeho potenciál pre výnos dosahuje 12 t/ha suchého zrna, respektíve 45 t/ha siláže. Veľmi je adaptabilný a dobre sa správa v suchých podmienkach. Byľ je vysoká okolo 265 cm, elastická a pevná, odolná proti poliehaniu. Klas je valcovitý a má 14 – 16 radov zrna žltooranžovej farby. Zrno je štandardnej kvality. Váha 1 000 zŕn je okolo 390 gramov. Môže sa pestovať ako základný porast na zrno alebo siláž. Je dobrou predplodinou pre pšenicu. Optimálny počet rastlín na jednotku plochy je okolo 68 000 pre vhodné, 65 000 pre priemerné, respektíve 62 000 pre menej vhodné podmienky. Ak sa pestuje na siláž, počet rastlín na ha sa zvyšuje o 15 – 20 %. Hybrid NS 640 Ultra NS 444 Ultra je stredne neskorý hybrid. Jeho potenciál pre výnos dosahuje 15 t/ha suchého zrna a viac než

50 t/ha siláže. Dobre sa správa v suchých podmienkach. Byľ je vysoká, elastická a pevná, odolná proti poliehaniu a lámaniu. Klas je dlhý, valcovitý a má 14 – 16 radov zrna. Zrno je štandardnej kvality, žltooranžovej farby. Váha 1 000 zŕn je nad 400 gramov. Je to dobre adaptabilný a stabilný hybrid. Môže sa pestovať ako základný porast na zrno alebo siláž. Vhodný je pre rovinaté oblasti. Optimálny počet rastlín na jednotku plochy je okolo 62 000 pre vhodné, 59 500 pre priemerné, respektíve 57 000 pre menej vhodné podmienky. Ak sa pestuje na siláž, počet rastlín na ha sa zvyšuje o 15 – 20 %. NOVÉ HYBRIDY PRE ÚSPEŠNÚ VÝROBU Aj napriek veľkému počtu úspešných hybridov, dôraz sa bude klásť na niekoľko najnovších, ktoré by sa mali stať oporou výroby kukurice v Srbsku. Ide o hybridy najnovšej generácie NS 3023, NS 4052, NS 5211 a NS 6140. Okrem výnimočných vlastností (široká prispôsobivosť, vysoký potenciál úrodnosti, nízko postavený klas na steble, nižšie rastliny, rýchlejšie uvoľňovanie vlhkosti) majú ešte jednu vlastnosť označovanú ako stay green. Stay green hybridy sa vyznačujú tým, že rastliny dlho zostanú zelené a až do zberu zostávajú ○ fotosynteticky aktívne.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

3˚ | 11˚

5˚ | 15˚

7˚| 16˚

6˚ | 14˚

3˚ | 12˚

2˚ | 10˚

27. 2. 2016 • 9 /4688/

VPLYV NEZVYČAJNE TEPLÉHO POČASIA POČAS FEBRUÁRA NA VČELY

Budú zdravšie a silnejšie Vladimír Hudec

ezvyčajne teplé počasie v týchto dňoch úplne zmýlilo prírodu, ktorá sa začala zobúdzať zo zimného spánku skôr než je obvyklé. Už aj včely začali vyletovať zo svojich úľov. To však prekvapilo iba tých, ktorí nepoznajú spôsob života včelích rodín. Skúsených včelárov to vonkoncom netrápi. Naopak. – Vcelku takáto mierna zima bez dlhších časových intervalov s nízkymi teplotami včelám zodpovedá, – povedal nám skúsený hajdušický včelár Vladimír Maliar. – Vonkoncom nie je divné, že včely v týchto dňoch vyletujú zo svojich úľov. Ba naopak, je to vítané a prospieva ich celkovému zdraviu. Keď včely dlhšie nevychádzajú z úľa, a ak k tomu majú nekvalitné krmivo, môžu ochorieť na nozematózu (srb. nozemoza), ktorá sa potom negatívne prejavuje na rozvoji včelích rodín a často zapríčiňuje aj ich uhynutie. Nuž a teplé počasie umožňuje včelám, aby vyleteli z úľa, očistili sa, a tak získali svojráznu imunitu a nie sú toľko náchylné na choroby. Predsa vysoké teploty vo februári včelárom prinášajú aj určité problémy. – Keď je počasie teplejšie – nad 12 °C, matka začína liah-

nuť vajíčka a prakticky začína vytvárať novú rodinu. Preto je potrebná vyššia teplota v úli a aby sa to mohlo dosiahnuť, včely začnú omnoho rýchlej-

šie míňať zásoby potravy. Za mesiac môžu spotrebovať aj celý kilogram. Práve preto včelár musí veľmi dbať na to, aby včely nezostali bez stravy a v prípade potreby doložiť krmivo, čiže cukrovo-medovú zmes. Z finančného hľadiska je to drahšie, ale ak si chcú zachrániť včely a vyrobiť zdravé a silné rodiny, včelári musia byť na to pripravení, – hovorí náš spolubesedník. Príprava včiel na zimu sa začína ešte na jeseň. Každý skúsený včelár vie, že v úli musí nechať 20 až 25 kg medu, aby včely mohli úspešne prezimovať.

Vladimír Maliar vo svojom včelíne

Keď je normálna zima, resp. keď je chladno, spotreba krmiva sa meria na gramy. Ale len čo včely začínajú byť aktívnejšie, potrebujú aj viac potravy. To

platí aj pre tento rok, a preto by včelári mali prekontrolovať, koľko krmiva zostalo v úľoch a doplniť ho. Veľké teplotné výkyvy v januári – od teploty nad nulou po teplotu pod bodom mrazu podľa slov Vladimíra Maliara včelám neprekážajú. Ony vraj môžu vydržať aj veľmi nízke teploty, pravdaže, pod podmienkou, že netrvajú veľmi dlho. – Včely sa počas zimy nachádzajú v klbku, v ktorom cirkulujú, a pohybujú sa iba v smere nahor, z čoho v prípade dlhotrvajúceho chladného počasia môže vzniknúť problém. V poschodových úľoch, aké dnes najčastejšie používame, medzi dvoma poschodiami

III

jestvuje určitá niekoľkocentimetrová medzera bez krmiva, ktorú počas veľkej zimy včely nemôžu prekonať. Ak je však teplejšie, začnú sa pohybovať aj vľavo – vpravo, a tam si nájdu potravu, – vysvetľuje tento skúsený včelár. Ako sa tieto pomerne vysoké zimné teploty odzrkadlia na silu včelích rodín a ich pripravenosť na zber medu? – Včely sa vyznačujú schopnosťou prispôsobovania sa poveternostným podmienkam. Keďže zima stále trvá, možno ešte očakávať aj chladnejšie počasie. V tom prípade matka prestane liahnuť vajíčka a včely sa znovu dajú do klbka, kým neprejde tá studená vlna. Ak však teplé počasie potrvá, môžeme očakávať, že sa včely veľmi dobre rozvijú a už včas na jar budú silné a pripravené na pastvu. Jestvuje však aj nebezpečenstvo rojenia. Skúsený včelár však vie, ako na to. Sú dve možnosti. Jedna je, aby zamestnával včely, aby niečo robili, aby napríklad vyrábali vosk. V tom prípade včely budú robiť a nebudú myslieť na rojenie. Jestvuje však aj možnosť kontrolovaného rojenia. V tom prípade včelár bude umele rozdeľovať nové rodiny, a tak buď rozširovať vlastný včelín, alebo jednoducho tie nové rodiny ponúkne na trh, – vysvetľuje ○ na záver Vladimír Maliar. Foto: z archívu V. Maliara

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Feromónový lapač na mory (Foto: J. Tancik)

Škodcovia kapustovín (5) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra ŠKODCOVIA POŠKODZUJÚCI LISTY – MORA KAPUSTOVÁ Mora kapustová – Mamestra brassicae (Lepidoptera: Noctuidae) je motýľ rozšírený v celej Európe a Ázii. Polyfágne larvy tohto druhu vystupujú predovšetkým ako škodcovia kultúrnych druhov kapusty obyčajnej (Brassica oleracea L.). Vyvíjať sa však môžu i na iných kultúrnych a divo rastúcich rastlinách. V podmienkach strednej Európy spôsobujú najväčšie škody v letnom období na kapustovej zelenine, repe cukrovej, prípadne na tabaku. POPIS Rozpätie krídel imág je 4 – 4,5 cm. Predné krídla sú zelenkasto-hnedé s čierno-hnedými priečnymi vlnkami a zadné svetlosivé. Vajíčka kladené v skupinkách na spodnú stranu listov sú pologuľovité s malým výčnelkom v strede. Zelenkastá až sivohnedá larva s belavým pásikom na boku tela je v poslednom instare dlhá 4 – 4,5 cm. Na každom článku tela lariev sa nachádzajú štyri čierne bodky vytvárajúce štvorec. BIONÓMIA Mora kapustová prezimuje v štádiu kukly v pôde, v hĺbke do 30 cm. Do roka má u nás dve generácie. Na jar začínajú motýle prvej generácie lietať v máji, keď priemerná denná teplota dosiahne 16 až 18 °C.

Let prvej generácie trvá do júla. Imága druhej generácie lietajú od augusta do októbra. Motýle sa v priebehu svetelnej fázy dňa skrývajú pod listami rastlín. Lietajú za súmraku a najintenzívnejšie medzi 21. a 23. hodinou. Vyhovuje im teplé a mierne vlhké počasie, prítomnosť kvitnúcich rastlín a pri kladení vajíčok i intenzívna závlaha. Motýle sa počas úživného žeru živia

Larvy sa v priebehu vývoja 5-krát zvliekajú. Počas prvého instaru sa larvy z jednej znášky zdržujú pohromade, neskôr žerú individuálne. Vývoj lariev trvá od 25 do 35 dní. Larvy možno nájsť v poľných podmienkach počas celej vegetácie od mája do októbra. Vyvinuté larvy prenikajú do pôdy, kde sa kuklia. Štádium kukly trvá v letných mesiacoch tri týždne. Z časti

Imágo mory kapustovej (Foto: Peter Tóth)

nektárom kvetov. To vysvetľuje i skutočnosť, že najväčší počet imág (následne i lariev) sa nachádza na okrajoch parciel, kde sa v blízkosti nachádza viac kvitnúcich rastlín. Samičky začínajú klásť vajíčka 4 až 5 dní po vyletení. Kladú ich na spodnú stranu listov rôznych rastlín. Nakladené znášky vajíčok (20 – 150 ks) majú tvar nepravidelného mnohouholníka. Počet nakladených vajíčok závisí od teploty vzduchu, kvality úživného žeru imág a druhu potravy lariev.

kukiel sa vyvinú motýle, kým druhá časť zostáva v diapauze až do nasledujúceho roku. EKOLÓGIA Na rozmnožovanie mory kapustovej majú veľký vplyv abiotické a biotické faktory. Z abiotických faktorov má najväčší význam vlhkosť. Mora kapustová je hygrofilný druh. Vyskytuje sa hlavne v porastoch so zvýšenou vlhkosťou (prípadne intenzívnou závlahou). Nízka relatívna vlhkosť vzduchu zapríčiňuje zvý-

šenú mortalitu mladých lariev. Teplota negatívne ovplyvňuje vývoj oveľa zriedkavejšie. Vývoj rôznych štádií prebieha pri teplotách 9 – 31°C, s optimom 20 – 26 °C. Pri teplote -10 °C v priebehu dvoch dní hynú všetky húsenice. Druh a množstvo potravy majú tiež veľký vplyv na vývin a rozmnožovanie. Keďže mora kapustová je polyfágom, vyhovujú jej zaburinenejšie porasty poskytujúce dostatok alternatívnej a doplňujúcej potravy. Mora kapustová má veľa prirodzených nepriateľov. Najvýznamnejší sú vajíčkoví parazitoidi z rodu Trichogramma, predátory ako zlatoočky, dravé bzdochy a pestrice, ako aj rôzne druhy parazitoidov. Veľký počet húseníc zničia hmyzožravé vtáky (vrany, vrabce, škorce atď.) a masový úhyn húseníc zapríčiňujú aj entomopatogénne huby, baktérie a vírusy. Človek svojou aktivitou tiež vplýva na jej premnoženie. Najväčšiu početnosť môže škodca dosiahnuť v hustých a kompletne zapojených porastoch, kde je vlhkosť v poraste vysoká aj v suchom lete. K premnoženiu mory kapustovej dochádza iba občas a trvá 1 až 1,5 roka. ŠKODLIVOSŤ Larvy mory kapustovej sú výrazné polyfágy, dokážu sa vyvíjať na viac ako 80 rastlinných druhoch z 30 čeľadí. Najčastejšie a najväčšie škody zapríčiňuje na kapuste, karfiole, repe cukrovej a hrachu. Z času na čas spôsobuje škody aj na

27. 2. 2016 • 9 /4688/

Znáška vajíčok mory kapustovej na spodnej strane listu (Foto: Peter Tóth)

kukurici, slnečnici, chmeli, tabaku, paprike, rajčiaku, maku, šaláte, mrkve, cibuli a melónoch. Môže sa dokonca vyvíjať aj na ovocných stromoch, jabloniach, hruškách, broskyniach a viniči.

Vyvíja sa aj na mnohých divo rastúcich rastlinách. Druhá generácia je oveľa početnejšia a tým aj nebezpečnejšia ako prvá. Larvy druhej generácie vyžierajú chodby do hlávok

kapusty. V jednej hlávke môže byť 5 – 6 lariev. Takáto hlávka býva úplne zničená. Larvy žerú v podvečer a v noci, najintenzívnejšie pri teplom počasí. Jasným signálom prítomnosti lariev, či už v porastoch kapustovitých rastlín alebo repy je prítomnosť trusu čiernej alebo tmavej farby. Trus často vedie k nepredajnosti produktov a tiež k rozvoju sekundárnych patogénov. Vyliahnuté larvy vyhrýzajú mäkké pletivá nepoškodzujúc hornú pokožku listu. Larvy druhého instaru vyhrýzajú na listoch malé dierky. Ďalšie instary vyžierajú pletivá medzi žilkami listu alebo vytvárajú požerky nepravidelného tvaru od okraja listu. Dospelé larvy sú najnebezpečnejšie. Pri silnom napadnutí úplne zničia listy, pričom zostáva nepo-

škodená len listová stonka a hlavné žilky. Po zničení listov sa živia listovými stonkami vyhrýzajúc plytké či hlboké dierky a chodby rôzneho tvaru a veľkosti. Mora kapustová spôsobuje kvantitatívne i kvalitatívne zníženie úrody pestovaných plodín. Prvá generácia lariev spôsobuje škody v máji a druhá v auguste a septembri. Kukurica, slnečnica, ale aj vinič či iné plodiny neumožňujú larvám ukončiť vývoj výlučne na nich. Na všetky plodiny – rastliny s výnimkou kapusty a repy migrujú až v posledných instaroch, no i tak môžu spôsobiť významné škody. K takejto situácii dochádza iba vtedy, ak sú uvedené plodiny zaburinené a hlavne ak v burinovom spektre dominuje ○ pupenec roľný.

O IZBOVÝCH KVETOCH TROCHU INAK

Poslovia dobrej energie Ľubica Sýkorová

no, aj pre toto pestujeme izbové kvety. Nielenže nám spríjemňujú pobyt v uzavretých priestoroch, oživia náš interiér, ale môžu nám pomôcť, aby sa nám lepšie darilo v práci, aby sme boli zdravší, lepší či šťastnejší. Možno niektorí z nás mávnu len rukou a povedia si – ale, to sú len také taľafatky, nezmysly. No nie je to celkom tak. Aj podľa starobylého čínskeho učenia feng shui nám izbové rastliny pomáhajú vytvoriť vhodný balans energie v priestore a zosúladiť ho tak, aby podporoval zdravie, prosperitu, harmóniu, šťastie... Kvety majú svoje nezastupiteľné miesto v každom priestore. Používajú sa prevažne ako doplnok v interiéri a exteriéri. Nielen výber vhodných rastlín, ale aj pravidelná starostlivosť o ne je základ správnej energie v byte. Rastliny musíme pravidelne zalievať, odstraňovať prach z listov, taktiež suché listy a kvety. Každá zdravá rast-

lina je symbol života, rastu, vitality a pohody. Ak sa budeme o ne správne starať, odvďačia sa nám pozitívnou energiou. Kvety prečisťujú vzduch a energie v miestnostiach. Pohlcujú rôzne škodlivé výpary, elektromagnetický smog, náš vydýchnutý kysličník uhličitý premenia na kyslík. Je všeobecne známe, že medzi kvety hojnosti jednoznačne patrí tučnolist, lat. Crassula (srb. japansko drvo), ktorý by nemal chýbať v žiadnej domácnosti. Ďalej tu patrí africká fialka, bambus, zamioculcas, citrusy. Ideálne miesto pre ne je juhovýchodná strana. V podstate tu patria všetky nízke kvety s okrúhlymi tučnými kožovitými listami, ktoré symbolizujú peniaze. Bambus zase prináša šťastie a citrusové kvety a hlavne plody hojnosť. Ďalšiu skupinu tvoria tzv. rodinné kvety. Tu je zaradený filodendron, fikus, banánovník, lopatkovec (lat. Spathiphyllum wallisii). Ideálne miesto na ich umiestnenie je východná

miestnosť alebo v rámci miestnosti na východe. Tieto rastliny podporujú dobré zdravie a súdržnosť rodiny. Fikus môže byť umiestnený na východe ako rodostrom. Tieto rastliny sú najmä lapačom jedovatých Rodinné šťastie by nemalo chýbať ani v jednej látok, ktoré sa domácnosti vyparujú z nábytku, podlahových krytín… prírodné zvlhčovače vzduchu. Fikus benjamín je výborný aj Čínska ruža je symbolom slávy, na upokojenie, tlmenie smút- šťastia, bohatstva a prepychu. ku a sebaľútosti. Banánovník Oleander posilňuje dôveru a pohltí až 90 % formaldehydu, nádej. Na južnú stranu by sme lopatkovec pohlcuje zase elek- nemali umiestňovať ťahavé a ovisnuté kvety. trosmog. Brečtan, lat. Hedera, poKaždý z nás by chcel byť úspešný. Preto by medzi tosovec zlatý, lat. Scindapsus našimi izbovými rastlinami (hovorovo aj ťahavý Jano), sú nemala chýbať čínska ruža, popínavé rastliny, ktoré symoleander, difenbachia či cyk- bolizujú tok vody a peňazí. Sú lámen. Dobre sa im darí v to kvety kariéry. Môžeme ich južných miestnostiach, kde umiestniť na sever, nikdy však je vzduch suchší. Tieto rastliny na juhozápad v rámci bytu či ho dokážu prevlhčovať, sú to >>>

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU >>> miestnosti. Brečtan je popínavá izbová rastlinka, ktorá dokáže za 24 hodín pohltiť až 90 % škodlivín a je najväčším likvidátorom jedovatej látky benzénu v ovzduší. Ochráni nás tak pred poškodením zdravia či pred napätím v rodine, alebo na pracovisku. V domácnosti by nemali chýbať ani kvety šťastia a lásky. Tu patrí predovšetkým rodinné šťastie. Solejrólia – Soleirolia soleirolii, Helexine, Helxine, či rodinné Medzi kvety hojnosti jednoznačne šťastie, je rastlina, ktorú patrí tučnolist si každý hneď obľúbi. Môžeme ju umiestniť na je- tom lásky, úspechu, bohatstva dálenský stôl alebo na konfe- a dlhého života sú pivónie, renčný stolík v obývačke. Kve- ale tie sa sadia do záhrad.

nia africana) je stromček lásky, mieru a pokoja. Olivovník je jedna z najstarších kultúrnych rastlín a jeho plody spolu s obilím a viničom patria k najstarším potravinám našej civilizácie. Eukalyptus svojou vôňou upokojuje. OvzduLopatkovec podporuje dobré zdravie a š ie krásne súdržnosť rodiny prevonia, zvlhVEDELI STE? čuje a dezinfikuje. Orchidea a biela magnólia Pachira (lat. Pachira aquatic, sú symbolom čistoty, vyrov- srb. pahira, drvo novca) je nanosti, nežnosti a ženskosti. symbolom piatich živlov pre Levanduľa má relaxačné účin- počet lístkov na stonke. Preto ky, harmonizuje a posilňuje. sa môže umiestniť na ktorúkoľAfrická lipka (lat. Sparman- vek svetovú stranu. 

OKRASNÁ ZÁHRADA

Purpurové listy vždy oživia záhradu Ľubica Sýkorová

kvalita pôdy. tom naozaj jej listy budú Poznáme viac druhov sfarbené do zlatožltej faro našich okrasných záhrad tavole, no medzi najkrajby. Tavoľu môžeme sadiť zaujímavý akcent vnesú šie patrí Physocarpus aj do polotieňa, ale vtedy dreviny s purpurovými opulifolius Dart’s Gold farba listov nebude taká listami. Ich pestovanie obyčaj- a Physocarpus opulifovýrazná. Na pôdu nie je ne nie je zložité, sú dlhoveké a lius Summer Wine. Aj náročná, no najlepšie sa spestria aj ten najnudnejší kút. keď patria medzi opajej darí v priepustnej pôde, K pekným a u nás ešte pomerne davé kry, v záhradách sú ktorá je dobre zásobená málo pestovaným drevinám s bor- okrasné po celý rok. humusom. dovým olistením a veľkými bielyPhysocarpus opulifoTavoľu striháme po kvitmi guľovitými súkvetiami, ktoré lius Dart’s Gold narastie nutí. Veľmi obľúbená je vytvárajú zaujímavý kontrast s lis- do výšky 2 m. Má zlatožltami, patrí aj tavoľa kalinolistá té veľké listy, kvety sú Physocarpus opulifolius Diabolo Diabolo Physocarpus opulifolius malé, biele, zoskupené do súkvetia. TaOkrasné sú predovšetkým voľa kvitne koncom júna konáre, ktoré zdobia naše – začiatkom júla. Na jeseň záhrady v zimných mesialisty menia svoju farbu na coch. Bývajú sfarbené od pomarančovú. oranžovej, cez červenú, až Physocarpus opulifo- po hnedú farbu. lius Summer Wine má Z červenolistých okraslisty purpurovo červené, ných kríkov medzi najznábordové. Kvety sú biele, mejšie určite patrí červený bledoružové, odporúčajú dráč – Berberis thunbergii sa do kvetinových aranž- Atropurpurea (srb. crveni Physocarpus opulifolius Summer Wine mánov. Objavujú sa v júni berberis). Ak chcete zmea v júli a rastú v okrúhlych nu, skúste namiesto vyšších dru- medzi včelami, motýľmi a vtákmi. Physocarpus opulifolius Dart’s Gold súkvetiach, kde sa z čer- hov dráča vysadiť práve tavoľu. Je to pomerne odolný ker aj vených púčikov otvárajú proti rôznym chorobám, najmä Diabolo (srb. fizokarpus). Tento biele kvety, čo vyvoláva dojem, že VÝSADBA proti múčnatke, a len veľmi zriedrýchlorastúci ker potrebuje slnko, kvet je dvojfarebný. V septembri Najvhodnejšie miesto na vý- ka ho napáda hmyz.  znesie aj sucho a neprekáža mu sa formujú nenápadné plody, sadbu najmä tavole Dart’s Gold je ani znečistený vzduch či horšia ktoré na kríku zostanú do jari. slnečné, svetlé a teplé miesto. Po(foto: z internetu)

27. 2. 2016 • 9 /4688/

ZDRAVÁ A ŠTÍHLA

Čo s vaším telom dokáže upratovanie

védski vedci prišli s veľmi zaujímavým zistením. Neuveríte, čo s naším telom urobí 6 hodín aktívneho upratovania týždenne! Švédska štúdia odhalila, že primerané množstvo každodennej fyzickej aktivity súvisí s nižším rizikom Parkinsonovej choroby. Pravidelná práca v domácnosti či zamestnaní vás tak pred touto nepríjemnou chorobou môže pomôcť ochrániť.

Vedci pracovali so vzorkou okolo 43 000 ľudí a výskum trval až 13 rokov. Kto je v domácnosti aktívny viac ako 6 hodín týždenne, má riziko ochorenia znížené až o 43 %. Vyformujte si krásnu postavu. Nezvýši vám ani sekunda na šport? Upratovaním zabijete dve muchy jednou ranou. Zametaním alebo vynášaním smetí si formujete postavu. Zdvíhanie nákupných tašiek formuje ramená. Počas

prekladania veľkého nákupu z vozíka do kufra auta si formujete ramená. Tento cvik je údajne účinnejší ako zdvíhanie činiek, pretože pri ňom zaťažíte viac svalov naraz. Počas dvíhania tašiek napnite brušné svaly, aby ste si zoštíhlili driek. Zametanie posilňuje brušné svaly. Zametanie pomáha posilňovať široký chrbtový sval, čím sa zlepší držanie tela. Pri zametaní držte chrbát

BÝVANIE

ZDRAVIE A MY

eznášanlivosťou mliečneho cukru, čiže laktózovou intoleranciou trpí každý piaty dospelý a deti nie sú výnimkou. Čo je to za problém? Intolerancia laktózy je stav, pri ktorom telo neprodukuje enzým laktáza v dostatočnom množstve. Ide o zložený mliečny cukor, ktorý v prípade, že sa dostane do hrubého čreva, spôsobuje ťažkosti, nadúvanie, kŕče či hnačky. Príznaky sa obyčajne ukážu do dvoch hodín po konzumácii mliečnych výrobkov. Ak však má dieťa nízky prah citlivosti, problémy sa môžu prejaviť aj po zjedení cereálnych výrobkov, instantných polievok, cukroviniek či dokonca liekov, ktoré tiež môžu obsahovať laktózu. Ako sa dá zistiť. Vyšetrenie robí gastroenterológ. Aj doma môžete zistiť, či dieťa dokáže stráviť mliečny cukor alebo nie. Dajte mu vypiť po 3 dňoch bezmliečnej diéty 2 – 3 dl mlieka ráno nalačno a počkajte na prípadné prejavy intolerancie. Pozor na skrytú laktózu. Mliečny cukor sa nachádza v každom mlieku, v materskom, kravskom, kozom, ovčom. Je jedno, či je mlieko studené, zohriate, trvanlivé alebo čerstvé. Obsah laktózy sa však znižuje fermentáciou a kvasením, preto jogurty, tvaroh, kyslomliečne výrobky

Čo s plesňami v kvetináči

iet nad zdravú domácnosť! A v takej nemá pleseň miesto. Ale čo keď sa vám biely povlak objaví na povrchu pôdy na obľúbených izbových rastlinkách? Kde sa stala chyba? Veľa ľudí má na to jednoduchý recept. Vezme starú polievkovú lyžicu a zasiahnutú zeminu vyškrabe, a potom prisype novú. To však má iba krátkodobý efekt. Pretože zem už je kontaminovaná. Chyba sa najskôr stala už pri kúpe substrátu. Základným pravidlom je kupovať kvalitný preverený substrát. Na takom sa pôdne plesne netvoria.

Stávka na istotu Kto chce mať absolútnu istotu, môže kúpený substrát prepiecť pár minút v rúre na najvyššej teplote, a tak zničiť zárodky húb a plesní. Stačí na to starý nevyužívaný pekáč alebo plech. Ak sa vám táto možnosť nepozdáva, skúste substrát preliať prípravkom Previcur. Ale počítajte s tým, že pôsobí len na niektoré druhy pôdnych húb. Liečba suchom Ďalšou možnosťou je nechať substrát poriadne vyschnúť, a tak obmedziť výskyt húb. Niečo také však môžete skúsiť len pri rastlinách, ktoré dlhšie obdobie sucha nezahubí. 

rovno. Napnite brucho, inak si chrbát preťažíte. Počas 15 minút spálite 105 kalórií. Vynášanie smetí: Krásne pevné ruky. Dvíhanie smetného koša posilní bicepsy a tricepsy a zbavuje vás mľandravých ramien. Ak vrece so smetím držíte ďalej od tela, napnete tak veľký prsný sval a skrášlite si dekolt. Cestou ku kontajneru pomaly dvíhajte plecia a rovnako pomaly ich  spúšťajte.

Laktózová intolerancia

VII

a zrelé syry znášajú aj ľudia s intoleranciou laktózy celkom dobre. Problémom je väčšinou tzv. skrytá laktóza. Je totiž naozaj dobre ukrytá. Čítajte etikety. Pozorne sledujte etikety, pretože laktóza sa pridáva aj do hotových produktov, ako sú rožky, chlieb, cereálie, pizza, paštéty, dressingy, instantné polievky, margaríny, cukrovinky a čokolády. Všímajte si aj príbalové letáky liekov, pretože asi 20 percent z nich obsahuje laktózu. Intolerancia nie je alergia! Nezamieňajte si ich. Alergia na mlieko je reakcia imunitného systému na mliečnu bielkovinu. Ľudia alergickí na mlieko sa musia vyhýbať fermentovaným mliečnym výrobkom (jogurt, tvrdý syr), ale aj bezlaktózovým mliečnym výrobkom. Nepomôžu im ani enzymatické prípravky na báze laktázy. Našťastie, alergiou na mlieko trpí len malé percento populácie. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Bielková roláda s kakaovým krémom Suroviny: Na cesto: 6 bielkov, 170 g práškového cukru, 60 g masla alebo margarínu, 170 g hrubej múky, 1 lyžička kypriaceho prášku; Na plnku: 400 ml mlieka, 2 lyžice hrubej múky, 2 žĺtky, 80 g čokolády na varenie, 80 g práškového cukru, 150 g masla alebo margarínu Takto sa to podarí: Z bielkov vyšľaháme sneh a pridávame doň cukor, vyšľaháme dohladka. Do snehu pridáme roztopené vychladnuté maslo a múku s kypriacim práškom. Na plech vystlatý papierom na pečenie rozotrieme cesto. Pečieme v rúre rozohriatej na 180 °C asi 30 minút. Po upečení stočíme aj s papierom opatrne do rolády. Necháme vychladnúť. Odlejeme trochu mlieka, v ktorom rozmiešame múku

a žĺtky na krém. Za stáleho miešania privedieme do varu zvyšné mlieko, rozlámanú čokoládu a cukor. Pridáme mlieko vymiešané s múkou a žĺtkami a uvaríme hustú kašu. Do teplej kaše primiešavame maslo po častiach a necháme vychladnúť. Roládu naplníme časťou krému a zvyšok natrieme na povrch. Necháme aspoň 2 hodiny tuhnúť v chladničke. 

Perníkové tiramisu Suroviny: 250 g syra mascarpone, 150 ml smotany na šľahanie, 1 lyžica perníkového korenia, 100 g práškového cukru, 1 vanilínový cukor, 3 vajcia, 350 g medovníkov alebo perníka na strúhanie, kakao na posypanie Takto sa to podarí: Žĺtky oddelíme od bielkov. Žĺtky si vyšľaháme s cukrami a perníkovým korením. Smotanu na šľahanie vyšľaháme a postupne do nej pridávame mascarpone. Túto zmes pridáme k žĺtkovej zmesi. Premiešame. Bielky vyšľaháme do tuha a pridáme do celej zmesi. Veľmi zľahka premiešame. Me-

dovníčky alebo perník pomelieme a vrstvíme v pohári striedavo s krémom. Môžeme pokvapkať likérom Amaretto. Vrch posypeme kakaom a ozdobíme postrúhaným medovníkom. 

Parížske šľahačkové trojuholníky Suroviny: Na cesto: 4 žĺtky, 300 g práškového cukru, 150 ml vody, 150 ml oleja, 200 g polohrubej múky, ½ balíčka kypriaceho prášku, 1 lyžica kakaa, 4 bielky; Na plnku: 4 tégliky šľahačky (asi 0,5 l), 3 čokolády; Na potretie: ríbezľový džem; Na posypanie: kakao Takto sa to podarí: Plnka: Deň vopred si pripravíme krém tak, že uvaríme šľahačky s čokoládou. Necháme vychladnúť a dáme na noc do chladničky. Na druhý deň vyšľaháme z chladnej hmoty jemný krém. Cesto: Suroviny

na cesto zmiešame a na záver pridáme tuhý sneh z bielkov. Masu vylejeme na plech vystlatý papierom na pečenie. Dáme piecť na 25 minút pri teplote 180 °C. Upečený koláč potrieme džemom, povrch šľahačkovým krémom a posypeme kakaom. 

Tvarohové kocky s višňami Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 150 g kryštálového cukru, 120 ml oleja, 150 g hladkej múky, 150 g hladkej múky, 2 lyžice kakaa, višňový džem; Na plnku: 500 g jemného tvarohu, 250 g smotany na šľahanie, 2 balíčky vanilínového cukru; Na polevu: 1 pohár odkôstkovaných višní, 1 vanilínový puding. Takto sa to podarí: Cesto: Bielky oddelíme od žĺtkov. Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh. Postupne zašľaháme do neho cukor, aby sme mali pevný, lesklý krém. Potom jemne zašľaháme žĺtky a olej. Nakoniec pridáme preosiatu múku s kakaom. Cesto vylejeme na plech vystlatý papierom na pečenie a pečieme pri 180 °C asi 20 minút. Hotové cesto necháme vychladnúť, a potom

ho potrieme višňovým džemom. Plnka: V miske vyšľaháme smotanu na šľahanie a postupne do nej pridávame tvaroh a cukor. Vymiešame na hladký krém. Poleva: Višne aj so šťavou zmiešame s pudingovým práškom. Za stáleho miešania pripravíme hustý krém. Vychladenú polevu vrstvíme na tvarohovú plnku a celý koláčik necháme stuhnúť v chlade aspoň 4 hodiny. 

Slané koláčiky s balkánskym syrom Ak máte radi muffiny na slano, určite vyskúšajte tento rýchly recept na slané syrové koláčiky. Suroviny: 280 g hladkej múky, 3 lyžičky kypriaceho

prášku, 250 g kefíru alebo jogurtu, 2 vajcia, 6 lyžíc oleja, 3 lyžice najemno nasekanej petržlenovej vňate, 200 g balkánskeho (feta) syra. Takto sa to podarí: V mis-

ke zmiešame všetky suché ingrediencie. Pridáme rozdrobený syr (nie príliš nadrobno) a pridáme aj ostatné ingrediencie – kefír, vajcia, olej. Vymiešame

hladké cesto, do ktorého pridáme aj petržlenovú vňať. Cesto navrstvíme do formy na muffiny a pečieme vo vyhriatej rúre pri teplote 200 °C 20 minút. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 411 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Jazyk – kultúrne dedičstvo ľudstva Z OSLAVY MATERINSKÉHO JAZYKA V KOVAČICI

Anička Chalupová

edzinárodný deň materinského jazyka, ktorý vyhlásila výročná 30. Generálna konferencia Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) v novembri 1999, sa v celom svete pripomína 21. februára. Tento deň má viesť k tomu, aby si všetky národy sveta uvedomili hodnotu jazykov a rodnej reči. Prvýkrát sa Medzinárodný deň materinského jazyka oslávil v roku 2000. Každoročne a tradične sa aj v Kovačici, v osade insity, organizujú rôzne kultúrne podujatia, ktorými sa pripomína význam a dôležitosť materinského jazyka. Podobne bolo aj tohto roku. V nedeľu 21. februára pod záštitou UNESCO sa uskutočnila oslava Medzinárodného dňa materinské-

Z okrúhleho stola v sieni Zhromaždenia obce Kovačica

Husárika, predsedu obce, a Pavla Babku, zakladateľa Nadácie Babka v Kovačici, slova sa ujali vzácni hostia. Ivan Tasovac, minister kultúry a informovania, povedal, že „Srbsko a Slovensko sú právom hrdé na umelcov z Kovačice, ale aj na kvalitné prelínanie kultúrnych a jazykových rozličností, vďaka ktorým mestečko Kovačica má osobitný význam tak pre Srbsko, ako i pre Európu“. Ctiteľom materinského jazyka sa prihovorili aj Michael Davenport, šéf delegácie EÚ v Srbsku, Jadranka Joksimovićová, ministerka bez kresla vo vláde Srbska poverená európskou integráciou, historik Predrag Marković a Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku, ktorá sa na záver poďakovala Slovákom za to, že si vedia zachovať niečo, čo si nevedia zachovať mnohí Slováci, a je to slovenský Ministerka Jadranka Joksimovićová jazyk a vzťah k domovine, slávnostne otvorila výstavu ktoré vidieť aj na obrazoch Panónska miniatúra tunajších umelcov. Pri tejto príležitosti Galéria Babka ho jazyka, ktorá začala v zasadacej sieni Zhromaždenia obce Kovačica. prezentovala doplnené vydanie Za prítomnosti vysokých štátnych knihy Slovenské insitné výtvarné hostí z domova a zo zahraničia sa umenie v Srbsku. Za túto etnologicuskutočnil okrúhly stôl na tému ko-antropologickú štúdiu prejavov Slovenské insitné maliarstvo ako špe- identít autorka Gordana Blagojecifický prvok nehmotného kultúrne- vićová v roku 2015 získala medailu ho dedičstva: ako zachovať a zladiť za kreativitu Svetovej organizácie s programami UNESCO s pomocou intelektuálneho vlastníctva (WIPO). odborníkov a tvorcov kultúrnej politi- Okrúhly stôl prebiehal pod záštitou ky Srbska a Slovenska ako prirodzene Ivana Tasovca, ministra kultúry najzainteresovanejších subjektov. a informovania Srbska, Tibora Po príležitostnom príhovore Jána Navračića, európskeho komisára • KULTÚRA •

pre vzdelávanie, kultúru, mládež a telovýchovu, a Mareka Maďariča, ministra kultúry Slovenskej republiky. Neskoršie táto nevšedná

Presne na poludnie v Galérii Babka otvorili ďalšiu výstavu, a to pod názvom Panónska miniatúra. Výstavu obrazov autorov Dobrosava Milojevića, ktorý hovorí srbským materinským jazykom, Lasla Dvoračkého, príslušníka maďarskej národnostnej menšiny, Adama Mezina, maliara zo susednej rumunskej dedinky Uzdin, a Slovenky Vieroslavy Svetlíkovej slávnostne otvorila Jadranka Joksimovićová, ministerka bez kresla vo vláde Republiky Srbsko poverená európskou integráciou. Pri tejto príležitosti odzneli slávnostné príhovory aj ďalších hostí: prof. Gorana Milašinovića, predsedu Srbskej komisie pre UNESCO,

Výstavu Vukove hádanky – rozlúštenia predstavili Ana Čugurovićová a Elda Stankovićová (pri mikrofónoch zľava)

oslava pokračovala v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici, kde po uvítacích slovách úradujúcej riaditeľky Aničky Bírešovej hosťom sprístupnili výstavu Vukove hádanky – rozlúštenia autorky Eldy Stankovićovej, ktorú zorganizovala hostiteľská vzdelávacia ustanovizeň spolu s Kultúrnym centrom Vuka Karadžića v Loznici a Nadáciou Babka v Kovačici. Výstave predchádzal príležitostný program, v ktorom sa spevom a hudbou pod taktovkou učiteľa hudby Pavla Tomáša st. predstavili žiaci tunajšej školy. Nechýbali ani krátke príhovory na jazykoch národnostných menšín žijúcich v Kovačickej obci, ako aj posolstvo Iriny Bokovej, generálnej riaditeľky UNESCO, ktoré prečítal Igor Čížik.

Ireny Vojačkovej-Sollorano, stálej koordinátorky Spojených národov v Srbsku, a Ľudovíta Molnára, predsedu Slovenskej komisie pre UNESCO. K slávnostnejšiemu ovzdušiu podujatia prispeli mladučkí speváci – členovia Detskej svadby, ktorí za hudobného sprievodu hudobníkov Jána Dišpitera a Martina Torňoša zaspievali zmes príležitostných slovenských ľudových piesní. Okrem krásnej expozície obrazov na nádvorí galérie návštevníkom akcie bola ponúknutá aj bohatá výstava ručných prác a degustácia chutných koláčov, ktoré z iniciatívy Turistickej organizácie Obce Kovačica vyrobili usilovné členky spolkov žien v Kovačickej obci.

9 /4688/ 27. 2. 2016

Kultúra ZIMA S KNIHOU V PETROVCI

Dejiny na dlani Jaroslav Čiep

ufor s knihami z najnovšej produkcie Slovenského vydavateľského centra po Kysáči, Hložanoch a Novom Sade otvorili aj na domácej pôde – v Báčskom Petrovci, presnejšie v Spolku petrovských žien. V pondelok 22. februára vydavatelia a autori kníh sem zavítali s podujatím Zima s knihou. Predstavitelia SVC si na prezentáciu do Petrovca pozvali aj hostí. Boli to autori, ktorí publikovali knihy vlani a sú určitým spôsobom spätí s týmto prostredím, sú pôvodom odtiaľto, či tuná a v okolí žijú. To, čo nie je každodenným javom, je, že v rámci vydavateľského plánu v tomto vydavateľstve vlani okrem kníh krásnej literatúry vyšli aj dve knihy z oblasti dejín a jedna kniha z oblasti etnografie. Azda aj preto, že ich autori sú známi petrovskej verejnosti, rozhodli sa predstaviť tieto knihy. Profesor

dejín Jaroslav Miklovic je Petrovčan, ktorý žije v Starej Pazove. Doteraz svoje výskumy zameral na Pazovu a vlani publikoval knihu Súpisné listiny Petrovca. Touto knihou pramenných materiálov sa Miklovic vlastne prinavrátil do rodiska. Vo svojom príhovore pripomenul, že aj Petrovčania si zasluhujú komplexnú a kvalitnú monografiu, lebo v tom už meškajú za niektorými inými slovenskými prostrediami vo Vojvodine. Pri tejto príležitosti Miklovicovi odovzdali aj autorské výtlačky tejto novej knihy. O tom, ako sa jej darilo pri zoskupovaní materiálu pre svoju dizertačnú prácu, ktorá následne vyšla ako kniha Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, spolkárkam v Petrovci hovorila Dr. Gabriela Gubová-Červená z Pivnice. Kniha, ktorú napísala, zachytáva naše politické dejiny z medzivojnového obdobia. Tie sú so svojimi charakteristikami takmer príznačné aj pre súčasnosť.

Traja autori: Jaroslav Miklovic, Gabriela Gubová-Červená a Ladislav Čáni sa novými knihami prihovárali petrovským spolkárkam

Jeden z našich málopočetných aktívnych súčasných básnikov Ladislav Čáni v poslednom čase má domicil v Petrovci. Okrem toho, že hovoril o svojom zaradení kritikmi do tzv. generácie X, z najnovšej básnickej zbierky Izba, o ktorej dom mlčí prítomným prečítal i zopár básní. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík spolkárkam skrátka predstavil aj ostatné knihy z vlaňajšej vydavateľskej produkcie. Zvlášť prízvukoval knihy Viery Benkovej: jej zbierku básní Studňa a voda a knihu Zbližovanie – Dvojrozhovory, ktorú napísala spolu

HLOŽANY

Divadlo pod bodom mrazu Juraj Bartoš

bdobie výročných schôdzí je v plnom prúde. Ochotníci snemujú, analyzujú vlaňajšiu činnosť, kujú plány na rok, z ktorého neúprosný čas už-už odfaklí prvé dva mesiace. Dozaista sa čoskoro na výročnej schôdzi zhromaždenia stretnú aj členovia Kultúrno-osvetového spolku Jednota v Hložanoch. Do plánu práce si už celý rad rokov okrem iného permanentne zapisujú aj „položku”: nacvičiť detskú divadelnú hru. Čo je, pravdaže, celkom chvályhodné, tobôž v časoch, keď evidentne klesá jazyková úroveň a kultúrne obsahy sú na ústupe pred tzv. „zábavnými udalosťami” rôzneho druhu. Vlastne bolo by, keby... Keby v správe o činnosti vzťahujúcej sa na predchádzajúce obdobie kvitovali, že v pozorovanom období v KOS Jednota nacvičili tú a tú divadelnú hru, že ju vtedy a vtedy odpremiérovali, a potom s

www.hl.rs

Už sú všetci v jednom vreci. Na snímke z archívu O. StupavskéhoEndyho: hložianski divadelní ochotníci (25. marca 1940).

ňou pohostinne vystúpili tam a tam. Ibaže správy KOSJ už celý rad rokov nič také neobsahujú. Veď akoby aj, keď divadelné inscenácie tu zostávajú len na papieri. Ako „mŕtve slovo”, na základe ktorého možno trošku viac kvapne do spolkovej pokladnice z obecného a donedávna aj z dedinského mešca. Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú a

Informačno-politický týždenník

pisatelia výročných správ či diskutéri na výročných schôdzach spolku nenaplnenie „divadelnej položky” buď ani nespomenú, alebo proste povedia: O divadlo v dedine nie je záujem. No a tak je hložianske divadelníctvo v závoze už (pra) dávno. Ak len, pravda, za divadelnú činnosť spolku nepovažujeme sólové veselé výstupy Ondreja

s Etelou Farkašovou z Bratislavy. O novej knihe Márie Myjavcovej, ktorá tiež vyšla vlani pod titulom O slovensko-srbskom bilingvizme vo Vojvodine, sa krátko zmienila Zuzana Medveďová-Koruniaková a prečítala aj úryvky z nej. Záver večierka patril oblasti, ktorej sa naplno venujú aj aktivistky v Spolku petrovských žien: je to etnografia. Knihu Jarmily Gerbocovej Svadobné vinše Slovákov na Dolnej zemi zachytávajúcu aj tunajšie ľudové tradície, predstavila predsedníčka SPŽ Mária Gašparovská. Stupavského-Endyho v rámci rôznych programov a divadielka, ktoré sporadicky so školskými deťmi pripravia v miestnej základnej škole. Bez skutočného záujmu ľudí, ktorí v KOS Jednota držia opraty, divadlo v Hložanoch ešte dlho, ak nie rovno „naveky vekov”, bude pod bodom mrazu. Mr. Samuel Fekete, ktorý sa ako režisér podpísal pod desiatky divadelných inscenácií, v knihe Hložany 2 o. i. tvrdí: „O divadlo je v Hložanoch vždy záujem...” Oponenti vlastný nezáujem, neprávom, zovšeobecňujú a ruku pomoci nepodajú. Veď nikomu v dedine, ba ani v kul-túr-no-os-ve-to-vom spolku nenapadlo (?!), trebárs skromne, pripomenúť sto rokov od prvej divadelnej premiéry hložianskych ochotníkov (1914). Zato v tomto roku Hložanci oslávia 90 rokov FK Budúcnosť. Je paradoxom, že kedysi usporiadateľom divadelných predstavení neboli len spolkári, ale aj hasiči a – futbalový klub a v súčasnosti ani jeden hráč jubilujúcej (?) Budúcnosti nie je Slovák. To je síce už iná pieseň, avšak začína sa na „tú istú nôtu” ako smutný príbeh o hložianskom divadelníctve. • KULTÚRA •

V KULPÍNE NA TVÁRI MIESTA

Ateliér na otvorenom Anna Francistyová

obota je v Kulpíne vždy rušnejšia než obvykle, iste aj preto, lebo je trhový deň. Slnečnú sobotu 20. februára využil na svoj výjazd do terénu aj petrovský maliar Ivan Križan, preto nie div, že sa stal svojráznou dedinskou atrakciou. Ešte za rána, kým vychádzajúce slnko osvecovalo domy na nepárnej strane Masarykovej ulice v Kulpíne, rozložil sa so svojimi maliarskymi potrebami a dal sa do práce. Vyhliadnutý dom s číslom 9 z hodiny na hodinu dostával na jeho maliarskom plátne na náprotivnej strane ulice svoju vernú kópiu. Vďaka rozhovoru s jeho novým majiteľom, so susedovcami a okoloidúcimi dedinčanmi veru aj niečo viac. Majster Križan (1944) je totiž ochotný spolubesedník, aj poslucháč, štetcom však v tú sobotu nedoprial žiadnu prestávku. A tak napríklad kým bledofialovou farbou robil na zmenšenom priečelí „fasádu“, dozvedeli sme sa, že je toto jeho 2677. obraz a že si ho objednali bývalí majitelia z Petrovca. Má to byť rodinný

Ivan Križan pri maliarskom stojane na februárovom slniečku

„reprodukčnej“ práci chcel vidieť, a slnko, ktoré cestuje horizontom, mu tiež pomáha. V príjemnom rozhovore sa vrátil v spomienkach i na študentské časy, na zážitky z Kalemegdanu, na jeden sen s Martinom Jonášom, následne na ranný telefonický rozhovor – ukázalo sa, že posledný – s týmto jeho veľkým kamarátom a bardom insitného

Na záver ešte podpis autora

darček a pôvodne mal vzniknúť na základe fotografie. Majster Križan však radšej maľuje na tvári miesta a keďže do Kulpína rád chodí, ani teraz dlho neváhal. Dokonca uznáva, že fotografia neukáže všetko, čo by maliar pri takejto • KULTÚRA •

umenia... Zistili sme, že petrovský maliar a profesor na dôchodku olejovými farbami maľuje už 57 rokov. Pri práci používa hrubší náter farieb, taký má štýl, ale používa len kvalitné farby, aj keď sú v tej vyššej cenovej ponuke.

Vzácna malá maliarska stierka mu vraj dobre slúži už pár desaťročí, vyrobená bola v Japonsku, k nemu sa dostala z Ameriky... Zapadajúce slnko „maľovalo“ objekt maliara Križana už z opačnej strany, zo záhrady, keď náš spolubesedník dotvoril na plátne ešte jedľu na priedomí a tabuľku s číslom domu na uličnej bráne...

Ešte podpis autora v dolnom pravom rohu: Križan 2016. O chvíľu tu bol mladý objednávateľ z Petrovca, ktorý si na zavolanie prišiel po maliara i jeho čerstvé dielo. Obraz sa mu páčil a bol presvedčený, že aj jeho plán s prekvapením v tvare olejomaľby rodičovského a starorodičovského domu bol správny.

NA LITERÁRNOM VEČIERKU vo štvrtok 18. februára v staropazovskej Ľudovej knižnici predstavili diela bieloruskej spisovateľky, novinárky a publicistky píšucej po rusky Svetlany Aleksijevičovej, nositeľky Nobelovej ceny za literatúru v roku 2015. Vo svojich prácach sa venuje najmä témam z vojny, zo sovietskej intervencie v Afganistane, černobyľskej katastrofe a ďalším. Na večierku úryvky z jej diel čítali Nataša Filipová, riaditeľka knižnice, ktorá zároveň podala aj jej biografické a bibliografické údaje, Radica Števanov, Milica Dudić, Vesna Momčilović a Jelena Vučkovac. Tieto úryvky do srbčiny preložil a spracoval Branko Radočević, profesor vo výslužbe, ktorý mal na starosti aj scenár a réžiu tohto dobre pripraveného literárneho večierka. Na ilustráciu boli premietané početné videozáznamy. A. Lš. 9 /4688/ 27. 2. 2016

Kultúra KOMORNÝ ZBOR MUSICA VIVA V PETROVCI

Po pätnástich rokoch... Jaroslav Čiep

viva zaregistrovala ako samostatné občianske združenie, a tak pracuje aj v súčasnosti. Aj na stredu 17. februára v učebni hudobnej výchovy v petrovskej základnej škole speváčky a speváci mali naplánovanú pravidelnú zborovú skúšku.

pevácke teleso z Báčskeho Petrovca Komorný zbor Musica viva koncom minulého roka oslávilo 15. narodeniny. Tak ako aj mnohé roky predtým, aj v roku okrúhlejších narodenín zbor sústavne nacvičoval, chystal vystúpenia, a to, čo posledných osem rokov sústavne robí s vypätím všetkých síl, a hoci aj bez slov verejného uznania, je bezchybná organizácia Koncertu slovenských zborov. Toto sústredenie našich aktívnych zborov z Vojvodiny, keď koncom novembra každý rok do Petrovca zavíta takmer dvesto účinkujúcich, sa členovia zboru vynasnažia nielen zabezpečiť priestorom pre spoločný koncert, ale ako dobrí domáci hostí privítať, uhostiť a aj dobre zabaviť. Komorný zbor Musica viva v máji 2015 Pred 15 rokmi táto skupina speváčok, zo začiatku zostavená iba z učiteliek Základnej školy Na úvod ako svojráznu rozcvičku Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, sa zhodli, že uskutočnia aj riadne mala svoje prvé verejné vystúpenie. výročné zhromaždenie zboru. Neskôr dostali aj pomenovanie MuVedúca a dirigentka Mariena sica viva a svoju činnosť rozrastajúci Stankovićová-Kriváková prichystala sa zbor začal vyvíjať v rámci MOMS a prečítala správu o činnosti a fiv Petrovci. Od roku 2010 sa Musica nančnú správu za rok 2015 a plán

práce s finančným podkladom na rok 2016. Zo správy sa prítomní mohli dozvedieť, že zbor mal 25 členov, z ktorých osemnásti boli aktívni ako speváci. Zbor pôsobil ako zmiešaný a okrem Petrovčanov v zbore spievali aj členovia z Hložian

a Báčskej Palanky. Okrem prvej dirigentky Stankovićovej-Krivákovej so zborom pracovala aj Anna Medveďová, ale sa dirigovania v zbore vzdala koncom roka. Vladimír Kováč sprevádzal zbor ako klavirista, tiež bez úhrady, ako aj dirigentky. Keď

ide o verejné vystúpenia, vlani ich bolo trochu menej ako v minulých rokoch, ale aj tak Musica viva absolvovala 14 vystúpení, zväčša v Petrovci, ako aj v Novom Sade a v Sente. Na riadnu činnosť zbor od lokálnej samosprávy získal iba 35 000 dinárov a pre skromné financie sa mu nepodarilo vycestovať na Slovensko. Hoci v rámci SNS privítali zbor z Martina, nešlo o výmenný pobyt. V roku 2015 sa zboru predsa podarilo zrealizovať aj dva osobitné koncerty. Prvý bol v máji v rámci Dňa Petrovca, kde sa verejnosti predstavili spoločne so zborom zo Senty a druhý v decembri ako Vianočný koncert k jubileu 15 rokov nepretržitej činnosti. Na ôsmom Stretnutí slovenských zborov z Vojvodiny privítali 8 zborov s počtom viac ako 180 spevákov. Ako podotkla predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová, matičiari zboru vlani udelili Osobitné uznanie za zásluhy a úspechy na poli umenia a národných tradícií. Aj v aktuálnom roku si Komorný zbor Musica viva naplánoval pokračovať v doterajšej činnosti, v nábore spevákov a v nacvičovaní nových piesní. Plánujú viaceré vystúpenia v Petrovci, ale aj mimo chotára, a v septembri by chceli vycestovať na Slovensko, do Vranova nad Topľou.

STARÁ PAZOVA

Vydarená Zuzanská zábava Anna Lešťanová

uzanská zábava, v poradí 13., ktorú úspešne organizujú členovia SKUS hrdinu Janka Čmelíka, sa uskutočnila v sobotu 20. februára v staropazovskej divadelnej sále. Na tomto vydarenom hudobno-speváckom programe vystúpili početní účastníci nielen z Pazovy, ale aj z Boľoviec, Padiny a Kovačice. Na javisku vystúpili dva orchestre: slovenský ľudový orchester pôsobiaci pri spolku, ktorý sprevádzal v speve Staropazovčanky Annu Jašovú, Dueto Boris Babík a Nataša Ćirkovićová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Alexandru Filkovú, Annu Sabovú, Emu Kočišovú, Andreu Rumanovú a Boľovčanky Andreu Halajovú a Martinu Kukučkovú, a pazovský ľudový orchester, ktorý tentoraz predstavil aj svoje najnovšie cédečko Ešte si ja pohár vína vypijem. Na ukážku piesne z tohto cédečka zaspievali Boris Babík a Nataša Ćirkovićová. V programe sa zúčastnila dievčenská a mužská spevácka skupina tohto slovenského spolku, tiež

detský orchester. Na tohtoročnej zábave, ktorá má za cieľ aj zachovávanie slovenskej ľudovej piesne, odzneli tak známe, ako aj menej známe pesničky. Dobrú náladu v plnej divadelnej sále komickými scénkami vytvorili kovačicko-padinskí herci Anna Širková, Pavel Kožík, Snežana Garafiátová, Ján Kolárik a Pavel Ďuriš. V predvečer Medzinárodného dňa materinského jazyka (21. februára) si aj staropazovskí Slováci na podporu jazykovej a kultúrnej rozmanitosti a viacjazyčnosti pripomenuli tento významný deň. Po programe v predsieni divadelnej sály bol tanec. • KULTÚRA •

DIVADLO VHV PETROVEC

Dôstojne oslávime 150 rokov divadelníctva? J. Čiep

inulý pondelok v Divadelnom klube v Petrovci sa rozvírila hladina. Veľké divadelné jubileum – pol druha storočia činnosti tohto roku už zaklopalo na dvere a za dverami je ešte neupratané, aj čo sa týka obsahov, ešte viac to, čo sa týka ich finančného zabezpečenia. Výročné zhromaždenie petrovskí divadelníci si zvolali na 22. februára. Pokúsili sa riešiť problémy pretrvávajúce z minulého roku, ale aj to, čo ich čaká v tomto roku. Po zasadnutí sme si pohovorili s predsedom Divadla VHV v Petrovci Jánom Černákom. Azda sa nikdy v Petrovci nestalo, že nacvičené predstavenie malo iba jednu reprízu, ako to bolo s predstavením Maľovaná abeceda. Prečo? – Nepodarilo sa snáď preto, že režisérku Moniku Necpálovú, ktorá bola aj hlavnou herečkou, som nemohol chytiť ,ani za chvost, ani za uši‘, aby sme mohli zorganizovať predstavenie po školách či škôlkach. Vyžadovala, aby sme sa jej prispôsobovali, ale to sa jednoducho nedalo. Bolo to nerozvážne z jej strany, aby sa celé divadlo a škôlky prispôsobovali jej harmonogramu. Keďže to nebolo možné, od toho predstavenia sme odstúpili. Hore nohami bol inscenačný debut Hany Tancikovej, ktorá siahla po texte dovtedy ešte neinscenovanom. Koľko ste hrali toto predstavenie a čo bolo základom vlaňajšej činnosti divadla? – Toto predstavenie malo päť repríz, hrali sme ho každé dva mesiace, ešte stále je aktuálne a bude aj naďalej aktuálne v prípade, že vyriešime problémy, keď ide o hercov. Ako bolo počuť na zasadnutí, iná je doba, ľudia odchádzajú za prácou. Kedysi sa herci prispôsobovali divadlu, lebo hrali z lásky. Keď sa šlo hrať, to bolo prvoradé, a teraz je opak: ideme hrať, ak ľudia môžu. Vlani sme mali na repertoári aj predstavenie Od zajtra nepije• KULTÚRA •

Zredukované oslavy 150 rokov slovenského divadelníctva vo Vojvodine: z výročného zhromaždenia Divadla VHV v Petrovci

me, v Petrovci sme ho hrali, tuším, dvakrát. Hrali by sme ho aj v nasledujúcich rokoch, ale problém je v tom, že tu účinkuje 18 ľudí, z toho 5 je na Slovensku, a technicky je dosť náročné. Aj teraz nás pozývajú hrať ho, ale nemôžeme sa dať dokopy. Vlani sme sa pričinili pri realizácii SOS Festu, zvlášť po technickej a organizačnej stránke, zorganizovali sme v Petrovci predstavenia kolegov z iných prostredí, tiež hudobné večierky, a snažili sme sa investovať do priestorov, v ktorých pôsobíme, lebo niektoré miestnosti neboli vynovované aj 40 rokov. Tak sa nám podarilo zabezpečiť adekvátnu ventiláciu klubu, modernizovať kanceláriu, technicky ju zabezpečiť a keďže sme to financovali zo schválených projektov, z finančnej správy vidieť, že sme na tieto účely minuli najviac peňazí. Zdroje, odkiaľ ich čerpáme, čoraz viac vysychajú a ťažšie sa nám darí vyfinancovať základnú činnosť. Keď ide o jubileum, vlani bol zostavený náročný program osláv, ale už teraz vidieť, že to bude ťažké realizovať. O tom sa hovorilo aj na zasadnutí. Aké sú priority a závery zhromaždenia divadla?

– V rámci programu osláv sa to nedá, lebo nemáme na to Divadlo VHV malo prichystať podporu. Ani finančnú. dve predstavenia, zorganizovať Dostáva sa dojem, že ste sa divadelný a fildostali do čamový víkend, sovej tiesne aj veľkoplošnú puv programovej tovnú výstavu, tri stránke, aj s výdivadelné hapberom predlohy, aj s výberom repeningy, zrealizovať Divadelný žiséra... vavrín v Petrovci, – Keď režisérovi ako i spomienpoviete, že máte na to dva mesiakový večierok. ce, a za to mu dáte Nepredpok ladali sme, že rok 1 500 – 2 000 eur, 2016 bude taký máte zabezpezlý, lebo peňazí čené ubytovanie v tejto chvíli niea hercov, tak je to to pre nič, zvlášť za dva mesiace aj nie pre oslavy 150 urobené. Keď za rokov divadla v Ján Černák, predseda pol roka nemáte Petrovci. Mysleli Divadla VHV zabezpečené absme si, že nielen solútne nič a ani nám na tom bude záležať, ale náznaky, že to bude, tak čo pomýlili sme sa. Preto sme prinútení tom? Sľúbiť človekovi, a potom nič? program a rozpočet modifikovať Neviem, je to zložité, my si svoju rok menšiemu. Mali sme perfektne botu robíme, ale nemôžeme sami. zamyslené, aby sme tohto roku Prioritou divadla pre oslavy zostáva mali dve premiéry. Jedna, ktorá prichystať jedno predstavenie pre by toto divadlo mala prezentovať domácu verejnosť a menej náročné za hranicami, vo svete, a druhá, akcie. Alebo jednoducho povedané, ktorá by bola prezentovaná doma, ak nepotrebujete peniaze – robte, všade po našich spolkoch. Ale asi ak ich potrebujete – nerobte nič. 9 /4688/ 27. 2. 2016

Kultúra ASOCIÁCIA PRE VZDELÁVANIE A REGIONÁLNY ROZVOJ

so záujemcami o spoluprácu a s podmienkami, ktoré sú im u nás v ponuke. Ináč pri návrate sme sa zastavili aj u pána Jána Varšu a oboznámili ho s cieľmi našej činnosti. Spoločne s Dobrovoľným hasičským spolkom Padina a Slovenským múzeom Petráš pripravujeme i program osláv 210 rokov od príchodu Slovákov Elenka Ďurišová do Padiny. Medzi významd plánov po ich úspešnú nými osobnosťami zo sveta realizáciu je potrebné kultúry a politiky privítame aj dosť času a trpezlivosti. Martu Kapustovú, redaktorku Asociácii pre vzdelávanie a slovenských novín v Austráregionálny rozvoj (AERD) na lii Slovenská zvesť. Padinskí čele s Martinom Markušom hasiči tohto roku budú mať a projektovou manažérkou príležitosť, ako prví vo VojDanielou Ďurašovou sa povodine, dosiahnuť európsky darilo konečne pohnúť koleso certifikát z Protipožiarnej karozvoja a nadviazať styky so tedry Vysokej technickej školy zahraničnými organizáciami Predstavitelia AERD, vedúci Obce Kovačica a noví zahraniční partneri vo Zvolene. Aj tohto roku a inštitúciami. V rozhovore s v októbri si pripomenieme Danielou Ďurašovou sa dovýročie narodenia Ľudovíta zvedáme o ich najnovších Štúra a okrem týchto a ďalších cúvaní projektov. Daniel Magdu, Štúra. Tak sa tohto roku v prvý krokoch k naplneniu plánov: vedúci Oddelenia pre lokálny júlový týždeň členovia Detského akcií pripravujeme i semináre o – Vedúci Kovačickej obce nás rozvoj Obce Kovačica, prezentoval folklórneho súboru Padinčanček strategickom plánovaní prograoslovili k spolupráci, a tak sme im Kovačickú obec ako potenciálne založeného pri Dobrovoľnom ha- mov do roku 2020. navrhli, aby sme sa spoločne stre- miesto pre investorov. Mali sme sičskom spolku Padina zúčastnia tli s našimi partnermi zo Slovenska stretnutia v rámci Trnavského, na Festivale medzinárodných Foto: z archívu AERD a z Česka. K práci sme pristúpili Žilinského a Moravsko-sliezske- menšín a v posledný augustový hneď na začiatku roku a od 15. do ho kraja. Podpísali sme zmluvu týždeň privítame hostí my v Pa19. januára sme pobudli v našich medzi AERD, Kovačickou obcou dine. Nadviazali sme aj kontakty KRÁTKE SPRÁVY partnerských krajinách. Cieľom a mikroregiónom Podhoran v s obchodnými komorami navštístretnutí bolo spoznať partnerov, Hlbokom a mikroregiónom Sto- vených okresov. podpísať zmluvy o ekonomic- návka. V Česku, v meste Třinec, – Výsledkom tejto našej cesty kej spolupráci v odboroch, ako sme podpísali zmluvu so Sloven- bude od 6. do 9. apríla okrúhly osveta, kultúra, šport, turistika, ským klubom v Českej republike, stôl, – povedala, – ktorý zorgavymeniť si skúsenosti vo vedení s ktorým pracujeme už druhý rok nizujeme preto, aby sa partneri, Aladin z Nového Sadu. V ráma možnosti spolupráce pri vypra- na projekte Letná škola Ľudovíta ktorí navštívia našu obec, spoznali ci činnosti Slovenského vojvodinského divadla v utorok 23. V ŠÍDE februára napoludnie hosťoval a žiakom petrovskej základnej školy sa predstavil Novosadski novi teatar s predstavením Aladin v réžii Nataše Milišićovej. Ide o jednu Stanislav Stupavský Ďuru Kiša a členovia z najkrajších svetových rozpráfolklórnej skupiny vok o Aladinovi a jeho čarovnej nedeľu 21. februSrbského kultúrno- lampe; je to v postate príbeh o ára v sieni Domu -umeleckého spolku láske a dospievaní, o tom, ako kultúry v Šíde presvätého Savu zo Šídu. sa malí darebáci stávajú ľuďmi a biehalo ústredné obecK úspechu podujatia bojujú o svoju lásku. Tvorivý noné podujatie venované prispeli predstavitelia vosadský tím hercov atraktívnym Medzinárodnému dňu všetkých spolkov, a to spôsobom prezentoval skutočnú materinského jazyka. aj tak, že v najkratších hodnotu príbehu Aladina, ktorý Okrem predsedu obce črtách predostreli de- z neho vytvoril svetovú klasiku. Nikolu Vasića medzi jiny spolunažívania V Petrovci hrali: Stefan Juanin početnými hosťami svojej národnostnej (Aladin), Vladimir Petković (Iznogud), Sanja Mikitišinová (Alma), bola aj Libuška Lakatomenšiny v tomto Nataša Ilinová (Jasmina), Miljan šová, národná poslanprostredí. Oslava Davidović (Kalif ), Ljubiša Milišić kyňa zo Starej Pazovy. Ženská spevácka skupina SKUS Jednota materinského jazyka (Sinan, obchodník), Sanja MikiV programe vystúpili pokračovala v piatok tišinová (Modrý duch) a Nataša predstavitelia Slovenského kultúr- chorvátskeho spolku, Rusínske- 26. februára v šídskom Gymnáziu Milišićová (Červený duch). no-umeleckého spolku Jednota, ho kultúrno-osvetového spolku Savu Šumanovića. J. Č.

Zmluvy a plány pre prospešnejšiu budúcnosť



Báčsky Petrovec

Oslava spolunažívania

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

DOBANOVCE

Dvojmesačná prestávka pre administratívny problém

vedenie Mestskej obce Surčín a Obecnej rady, ale s touto záležitosťou je oboznámená i Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Po takmer dvoch mesiacoch podľa slov Ž. Čapeľu s aktivitami a vystúpeniami prví začali folkloristi ako najpočetnejšia sekcia. Skúšky

Anna Lešťanová

o prvý raz, viac než tri a pol roka od otvorenia Slovenského domu v Dobanovciach urobená bola dvojmesačná prestávka v pravidelných aktivitách a v realizácii naplánovaných programov členov tamojšieho SKOS Šafárik a Miestneho odboru Matice slovenskej. K prestávke došlo pre administratívny problém, ktorý datuje ešte od otvorenia a začiatku používania Slovenského domu. „Od apríla roku 2012 sme niekoľkokrát upozorňovali a zasielali listy na adresu Mestskej obce Surčín, ktorá vykonávala práce na výstavbe domu, že nemáme potrebné dokumenty na dokončenie papierológie, aby sme ako združenie mohli ďalej spolupracovať s príslušnými podnikmi pri hradení trov za strovenú elektrickú energiu, plyn, na Željko Čapeľa s členkami Aktívu žien platenie komunálnych služieb,“ povedal nám Željko Čapeľa, predseda dobanovCHÝRNIK ského spolku Šafárik. „Toho času najväčší problém KYSÁČ. Kultúrne centrum Kysáč máme s Elektrodistribúciou Beusporiada v sobotu 27. februlehrad, lebo nám 30. decembra ára o 19. hodine v priestoroch 2015 z budovy Slovenského domu Slovenského národného domu zhodili hodiny na meranie spotvýstavu umeleckých fotografií reby elektrickej energie,“ sťažuje Zabudnutí slovenskí predkovia. sa predseda. „V dome teda vôbec Autormi sú Miroslav Benka zo nemáme prúd, a preto ho ani neStarej Pazovy a Miroslav Brna z môžeme používať na pravidelnú Kysáča. a naplánovanú činnosť. Problém E. Š. je teda administratívno-technickej prírody, niet merača, lebo nejestvuje STARÁ PAZOVA. Členovia SKUS dokumentácia o odhlásení starého hrdinu Janka Čmelíka na prvom elektromeru zo starého domu a pritohtoročnom zasadnutí v pondehlásenie nového podľa predpisov. lok 22. februára v Klube VHV preroK tomu medzičasom vznikol veľký kovali a schválili správu o činnosti dlh, o ktorom sme sa dozvedeli iba Výkonného výboru spolku v roku nedávno a po súdnom nariadení 2015, ako aj minuloročné správy o sme pristúpili aj k riešeniu tejto činnosti osem programových fozáležitosti.“ riem spolku. Bez ohľadu na ťažkú Najväčšia spotreba elektriny, situáciu v kultúre aj podľa správy

Vystúpenia dobanovských tanečníkov v Etnografickom múzeu v Belehrade a potom i dlh za jej nezaplatenie vznikol počas veľkých záplav v roku 2014, keď Slovenský dom v Dobanovciach prichýlil vyše 600 ľudí z Obrenovca. Dočasný pobyt im poskytol za takmer dva mesiace a za túto službu nedostal žiadnu satisfakciu, ani žiadny list z obce, prípadne zľavu za strovený prúd od Elektrodistibúcie. Ináč od otvorenia Slovenského domu členovia dobanovského Šafárika mali vyše 400 programov, koncertov, výstav, prezentácií a dielní. Riešenie problému má na starosti

mávajú v základnej škole a už vystúpili na programe v Etnografickom múzeu v Belehrade pri príležitosti Dní Jermenskej spoločnosti a na koncertoch v Pećinciach a Šimanovciach. Aktív žien mal vo svojej činnosti najkratšiu prestávku, iba asi 10 dní, lebo sa ženy zoskupovali a organizovali minipriadky po domácnostiach. Predsa, bez ohľadu na aktuálnu situáciu v Slovenskom dome, členovia dobanovského spolku sa masovo zapájajú aj do tamojších humanitárnych akcií. Foto: z archívu SKOS Šafárik

členov Dozornej rady vlani sa v tomto kultúrnom stánku dobre hospodárilo. Pochválená bola činnosť všetkých aktivistov spolku, vzájomná spolupráca medzi programovými formami, evidované početné úspechy na súťažiach a kvalitné vystúpenia doma a v zahraničí. V súlade s plánmi na tento rok už 6. marca divadelný súbor s predstavením Živý bič odcestuje do Popradu.

v divadelnej sieni v nedeľu 28. februára o 20. hodine. A. Lš.



• KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA. Slovenské divadlo Vladimíra Hurbana Vladimírova v Starej Pazove pre milovníkov scénického umenia pripravilo ďalšie predstavenie Maratónci bežia čestné kolo autora Dušana Kovačevića v réžii Alexandra Baka. Premiéra bude

NOVÝ SAD. Na pravidelnom matičnom večierku, ktorý bude v stredu 2. marca o 19. hodine v sieni SKC P. J. Šafárika, novosadskí matičiari budú mať príležitosť oboznámiť sa s činnosťou MOMS v Kysáči. O kultúrnych podujatiach, ktoré sa usporadúvajú v Slovenskom národnom dome, bude hovoriť predseda MOMS a čestný predseda MSS Rastislav Surový a svojimi prácami sa Novosadčanom predstavia umelecký a úžitkový fotograf Michal Madacký a výtvarný umelec Michal Ďurovka. MOMS Nový Sad

9 /4688/ 27. 2. 2016

Kultúra • Oznamy CHVÍĽKA PRE POÉZIU

Mária Vršková

Naše heslo Meníme sa všetky – a rieky plynú. Sú z nás panie, tetky. Ja ťa poznám inú. ○○○ Volala sa Petra. V čare pív a retra duše sme si prepletali, na hruď isté znaky dali, vedľa seba zaspávali. Mladým pórom žiť sa chcelo... Dýchali sme ozaj smelo, po večeroch všetko vrelo. A aj keď ma neskôr v meste odfúklo po inej ceste, stále pevný bol náš most. Behali sme po ňom dosť, rezko, sviežo, pre radosť. Ostane mi navždy skrytá v srdci jej tvár, blízkosť bytia, vôňa smiechu, keď už svitá...

Prešlo mnoho kalendárov. Necítim sa vôbec starou, iba niečo dozrelo. Vtedy nás to bolelo, keď most mĺkol nesmelo. Ostalo však heslo hlasné, pri ňom nám je spolu krásne raz za rok na chate v Jasnej. ○○○ Sedíme pri fľaši vína, krásna si, aj keď si iná. Ty máš dcéru. Ja mám syna. Nech nám heslo nezhasína!

Petra je skutočná, konkrétna, výnimočná osoba. Naše heslo, ktoré sme vytvorili v roku 2001, znie: „O 10 rokov, chata, deti, mávatká.“ Dodnes nám to podľa tohto hesla funguje.

Domov ideme päť do troch... Anna Horvátová

äť do dvanásť, pätnásť do dvoch, päť do troch... atď., našská slovenčina je zaťažená aj takýmito nedopatreniami, ktoré sú bežné pri dohovoroch tak medzi deťmi, žiakmi, študentmi, ale i učiteľmi, úradníkmi... Ide o slovné spojenie prebraté zo srbčiny, doslovne preložené. Spisovná slovenčina také niečo nepozná. Na presné vymedzenie časového intervalu alebo príchodu do školy, do práce..., či odchodu zo školy, z práce treba použiť nasledujúce slovné spojenia: „Do školy máš ísť o päť minút dvanásť.“, „Domov sa chystáme o päť minút tri...“ Je to takmer samozrejmé, ba stalo sa akýmsi nepísaným pravidlom, že sa väč-

šina pracovných, školských povinností vykonáva na poslednú chvíľu, keď je už najvyšší čas. Aj vtedy povieme, že sa všetko robí o päť minút dvanásť. V súvislosti s týmito slovnými hrami, prostredníctvom ktorých chceme poukázať na spisovné prejavy, spomenieme i naše slovenské spisovné termíny, ktoré nám v pamäti utkveli ešte z detstva, keď sme bezstarostné dni trávili so starými rodičmi: štvrťhodina a tri štvrte, resp. trištvrte, napr.: „Palacinky budú upražené o trištvrte /teda o 45 minút/ hodiny.“, „O tri štvrte na sedem /o šiestej hodine a štyridsiatej piatej minúte/ štartuje autobus.“, „O štvrť na päť / teda keď bude štyri hodiny a pätnásť minút/ pôjdeme do poľa.“

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2062_05 NS_Novi_Sad_Liman_1, Ul. Veljka Petrovića 10, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2253_02 NS_Novi_Sad_Bazar, Bulvár Mihajla Pupina 1, na katastrálnej parcele číslo 223/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 | inzercia@hl.rs 38

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA • OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2074 01 NS Novi Sad Maksima Gorkog, Ul. sutjeska 3, na katastrálnej parcele číslo 858, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2038_01 NS_Trg_Neznanog_Junaka, Námestie neznanog junaka 4 – 6, na katastrálnej parcele číslo 139/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• KULTÚRA • OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Šangaj Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Šangaj, Ulica I č. 21, na katastrálnej parcele číslo 2195, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. februára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-25/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Šangaj, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Šangaj, Ulica I č. 21, na katastrálnej parcele číslo 2195, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Šangaj, Ulica I č. 21, na katastrálnej parcele číslo 2195, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Šangaj, Ulica I č. 21, na katastrálnej parcele číslo 2195, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie dvojúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy GSM 900 a UMTS. Bude sa používať anténa typu ADU451602 pre GSM 900 pre prvý a druhý úsek, kým sa anténa typu K80010122 použije pre UMTS pre prvý a druhý úsek. Azimuty antén sú 95 ° (úsek 1) a 335 ° (úsek 2). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania

v prostriedkoch verejného informovania a MS Šangaj. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Informáciu o lokalite pre parcelu 2195, k. o. Nový Sad III, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, číslo: V-353-1222/15 z 22. 12. 2015, zmluvu o prenájme uzavretú medzi Miletom Jovanovićom z Nového Sadu, Prvá č. 21, a Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Šangaj, číslo: 0206/15-170NĆ, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná rozhlasová stanica mobilnej telefónie NS Šangaj má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre všetky rozsahy (GSM 900 a UMTS). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

9 /4688/ 27. 2. 2016

Oznamy Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

DROBNÝ OZNAM NA PREDAJ dom v Hložanoch, Ul. m. Tita, pri kostole, veľkosti 26 árov. Na predaj i obrábateľná pôda, 1 jutro a pol a druhá parcela 14 kvadrátov; tel.: 021/60-41-241; 065/60-41-241.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba zariadenia na prečisťovanie technologických a ostatných použitých vôd AS NEOPLANTA, Mäsový priemysel v Novom Sade Nositeľ projektu AS NEOPLANTA, Mäsový priemysel, Nový Sad, Prímorská číslo 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba zariadenia na prečisťovanie technologických a ostatných použitých vôd AS NEOPLANTA, Mäsový priemysel v Novom Sade. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. februára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1223/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu AS NEOPLANTA, Mäsový priemysel, Nový Sad, Prímorská číslo 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba zariadenia na prečisťovanie technologických a ostatných použitých vôd AS NEOPLANTA, Mäsový priemysel v Novom Sade, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Výstavba zariadenia na prečisťovanie technologických a ostatných použitých vôd AS NEOPLANTA, Mäsový priemysel v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2342, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu AS NEOPLANTA, Mäsový priemysel, Nový Sad, Prímorská číslo 90, odhad vplyvov na životné prostredie je potrebný. 2. Určuje sa, že nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba zariadenia na prečisťovanie technologických a ostatných použitých vôd AS NEOPLANTA, Mäsový priemysel v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2342, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, keď ide o rozsah a obsah vypracuje v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať najmä nasledujúce: – opis opatrení, ktorými sa poskytne odpoveď na všetky podmienky uvedené v Rozhodnutí o vodových podmienkach, číslo: 104-325-1225/2015-04 z 24. decembra 2015, ktorý vydal Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo; – opis spôsobu rozdeľovania technologických vôd od atmosférických, ako aj množstvo generovanej odpadovej vody; – charakterizáciu technologických vôd, ktoré dochádzajú na zariadenie podľa špecifických parametrov (NRK, VRK5, masti, eliminované látky, ako aj úhrnný dusík, úhrnný fosfor, chloridy); – opatrenia pre účinnú prácu jednotky flotačnej jednotky: množstvo vody, ktorá sa používa pre prácu flotátoru, teplota vody, tlak vzduchu, účinnosť flotácie v redukcii organického zaťaženia, dusíka, fosforu, eliminovaných látok a mastí, vlastne bez použitia chemikálií na koaguláciu a flokuláciu; – analýzu vody HS DTD Nový Sad – Savino Selo, proti prúdu a po prúde od výpustu, a analýzu vplyvu na Kanál; – plán monitoringu, ktorým sa podá dôkaz, že sa dosiahne GVE pre vody v súlade s predpismi (nakoľko sa používa prostriedok na dezinfekciu, zapojiť analýzu zvyškov); – opatrenia pre dosiahnutie kritérií pre vypúšťanie do prírodných recipientov HS DTD Nový Sad – Savino Selo;

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 1. marca 2016 uplynie rok, čo nás opustil môj manžel, náš otec a dedo

JOVAN VUJKOV

29. 8. 1934 – 1. 3. 2015 – 1. 3. 2016 z Petrovca Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachovávame. Manželka, syn, dcéra, zať a vnúčatá: Goran, Kristina a Maja

– nakladanie s odpadovými látkami z procesu prečisťovania: veľká nečistota z mriežky, stabilizácia bahna z flotátoru, bahna po vyprázdnený SBR jednotky a iné; – opatrenia pre znemožňovanie rozširovania nepríjemných sprievodných pachov v postupe kondicionovania bahna; – konanie v prípade nehôd, okrem konania v prípade požiaru; – ochranné opatrenia životného prostredia počas prípravných prác na lokalite. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu AS NEOPLANTA, Mäsový priemysel, Nový Sad, Prímorská číslo 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu, na katastrálnej parcele číslo 2342, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Predmetový projekt zahŕňa výstavbu zariadenia na prečisťovanie technologických odpadových vôd pre potreby továrne na spracovanie mäsa AS NEOPLANTA, Mäsový priemysel v Novom Sade. Navrhnutá technológia na prečisťovanie odpadových vôd sa zakladá na strednom dennom prietoku od 910 m3. Lokalita a účel projektu sú v súlade s podmienkami lokality pre výstavbu, číslo: V-353-1215/15, z 13. januára 2016, vydanými zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a Miestne spoločenstvo Vidovdansko naselje. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a priloženej dokumentácie konštatované bolo, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 14 podbod 3 Zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd: technologické odpadové vody, Listiny II Rozhodnutia o stanovení Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Berúc do ohľadu predpísané úrovne emisií pre tento úsek, ako aj množstvá charakteristiky a odhad možných vplyvov odpadovej vody z predmetového komplexu mäsového priemyslu, ktoré sa vypúšťajú do mestskej kanalizácie, nevyhnutné je uplatnenie tretmánu odpadovej vody. Zvolená technológia pre čističku sa zakladá na mechanickom čistení veľkej nečistoty na jemnej mriežke, potom na technológii rozloženého vzduchu pre oddeľovanie usadenín plávajúcich eliminovaných látok (flotát) a biologického tretmánu na reaktoroch. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie je predpísané, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, príslušný orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo sa v tomto prípade aj vykonalo. Obsah Štúdie o odhade vplyvov je definovaný bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a dôvody určovania rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu sú určovanie a hodnotenie možných priamych a nepriamych vplyvov práce objektu na životné prostredie na uvedenej lokalite a v jej okolí, ako aj určovanie a návrh opatrení, ktorými sa možné škodlivé vplyvy počas práce objektu môžu zamedziť, znížiť a odstrániť. Pri určovaní záväzných častí, ktoré štúdia musí obsahovať (bod 2 odsek 2), tento orgán sa riadil najmä zákonnou zásadou (prevencia a ostražitosť), že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, aby okrem iného bola najmenším rizikom po zdravie, bezpečnosť a ekologické riziká, takže z toho dôvodu štúdiou treba dokázať, že sa pre uvedený projekt ohľadom použitej techniky a úrovni emisií dosiahne predpísaná kvalita vody na výpuste. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 25. februára 2016 uplynul rok od smrti mojej manželky, našej mamy a starej mamy

SMUTNÁ SPOMIENKA na nevestu

MARÍNU JAMBRICHOVÚ rod. Drieňovskú z Kysáča

rod. Drieňovskú z Kysáča

rod. Bičiarovej 1947 – 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Pre Teba je navždy miesta v mojom srdci.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný komplex na výrobu zdravotníckych prostriedkov, dezinfekčných prostriedkov a prostriedkov na domácu chémiu výšky prízemie (P) a sčasti prízemie a poschodie (P + 1), v Novom Sade, nositeľa projektu SANI-HEM, s. s r. o., Nový Bečej Nositeľ projektu SANI-HEM, s. s r. o., Nový Bečej, Ul. Josifa Marinkovića 76, podal dňa 21. decembra 2015 žiadosť číslo VI-501-1227/15 o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný komplex na výrobu zdravotníckych prostriedkov, dezinfekčných prostriedkov a prostriedkov na domácu chémiu výšky prízemie (P) a sčasti prízemie a poschodie (P + 1), v Novom Sade, Ul. privrednikova, na katastrálnej parcele číslo 2260/7, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. februára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI501-1227/15, ktorým sa k uvedenej štúdii poskytuje súhlas. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09 a 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu SANI-HEM, s. s r. o., Nový Bečej, Ul. Josifa Marinkovića 76, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný komplex na výrobu zdravotníckych prostriedkov, dezinfekčných prostriedkov a prostriedkov na domácu chémiu výšky prízemie (P) a sčasti prízemie a poschodie (P + 1), v Novom Sade, Ul. privrednikova, na katastrálnej parcele číslo 2260/7, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, po uskutočnenom postupe a správe Technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný komplex na výrobu zdravotníckych prostriedkov, dezinfekčných prostriedkov a prostriedkov na domácu chémiu výšky prízemie (P) a sčasti prízemie a poschodie (P + 1), v Novom Sade, Ul. privrednikova, na katastrálnej parcele číslo 2260/7, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu SANI-HEM, s. s r. o., Nový Bečej, Ul. Josifa Marinkovića 76. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré určili iné oprávnené orgány a organizácie a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom zamedzovania, zníženia a, kde je to možné, odstraňovania všetkého významnejšieho vplyvu na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť realizáciu programu stáleho sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu SANI-HEM, s. s r. o., Nový Bečej, Ul. Josifa Marinkovića 76, podal dňa 21. decembra 2015 žiadosť číslo VI-501-1227/15 o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný komplex na výrobu zdravotníckych prostriedkov, dezinfekčných prostriedkov a prostriedkov na

• OZNAMY •

MARÍNU JAMBRICHOVÚ

ZUZANY SPEVÁKOVEJ

Nezabudnú na Teba: manžel Pavel a syn Pavel a dcéra Zuzana s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Svokra Elena

Mnoho je pekných spomienok, aby sme na Teba mohli zabudnúť. V srdciach si spomienku na Teba uchovávame. Vladimír, Svetlana a Kristián

domácu chémiu výšky prízemie (P) a sčasti prízemie a poschodie (P + 1), v Novom Sade, Ul. privrednikova, na katastrálnej parcele číslo 2260/7, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Predmetovým projektom je plánovaná výstavba budovy správy, výrobného objektu (miešiareň, balenie, sklad surovín a hotových výrobkov, technické a iné sprievodné miestnosti), plniareň pozostávajúca zo šiestich nadzemných nádrží na tekutiny, určených na proces výroby, objemu 15 m3 a klietkového skladu pre nepodarky a priestorom na sudy s nebezpečnými látkami. Lokalita a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím, ktorým sa vydáva lokalitné povolenie, číslo V-353-814/14 z 5. decembra 2014, vydaným zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05), uskutočnený je postup odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti tak, že je s podanou žiadosťou verejnosť oboznámená v prostriedkoch verejného informovania a zo zainteresovaných orgánov oboznámené je MS Radnički. V lehote stanovenej zákonom plánovanej pre verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 1. februára 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia mohli podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia štúdie sa uskutočnila 2. februára 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, o ktorej je napísaná zápisnica z uskutočnenej verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov predmetového projektu na životné prostredie číslo VI-501-1227/15 z 2. februára 2016, ktorá bola doručená všetkým prítomným. Keďže nebolo mienok s návrhmi na zmenu a doplnenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, počas verejného nahliadnutia a po uskutočnenej verejnej rozprave nebolo potrebné štúdiu doručiť nositeľovi projektu na zmenu a doplnenie. Rozhodnutím číslo VI-501-1227/15 o utvorení a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu zo 4. januára 2016, utvorená je Technická komisia na zhodnotenie predmetovej štúdie, ktorá Štúdiu o odhade vplyvov preskúmala, a po uskutočnenom, zákonom určenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI501-1227/15 z 9. februára 2015 so zhodnotením štúdie a návrhom, aby sa k nej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie sa konštatovalo, že je štúdia vypracovaná v súlade s rozhodnutím číslo VI-501-798/15 z 8. októbra 2015, ktorým sa určuje potreba po odhade vplyvov projektu na životné prostredie a samým tým aj predpísaný rozsah a obsah Štúdie o odhade vplyvov predmetového projektu na životné prostredie, ktoré schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Ak sa projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia na zníženie alebo zamedzovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

9 /4688/ 27. 2. 2016

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou tetou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so starou mamou

ZUZANOU KRIVÁKOVOU

1922 – 2016 z Báčskeho Petrovca

rod. Bendovou 27. 7. 1922 – 18. 2. 2016 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich spomienkach.

POSLEDNÝ POZDRAV starej mame

ZUZANE KRIVÁKOVEJ rod. Bendovej 27. 7. 1922 – 18. 2. 2016 z Báčskeho Petrovca

Rodiny Dýrová a Melichová Navždy zostaneš v našich spomienkach. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU231, NSL231 NS – Braće Dronjak, Nový Sad, Ul. braće Dronjak 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Vnuk Ján Marčok so Zuzanou a pravnučka Anna

POSLEDNÁ ROZLÚČKA Dňa 18. februára 2016 dobojovala svoj život

ZUZANA KRIVÁKOVÁ rod. Bendová 27. 7. 1922 – 18. 2. 2016 z Báčskeho Petrovca

Stará mama, odpočívaj v pokoji. Vnučka Mária s Nenadom a pravnučky Maja a Ivana

SPOMIENKA

na manžela a otca

na brata

JÁNA DANKU

1954 – 2006 – 2016 z Báčskeho Petrovca

JÁNA DANKU

hlasludu.info www.hl.rs

1954 – 2006 – 2016 z Báčskeho Petrovca Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Tvoja sestra Anna s rodinou

www.hl.rs

Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás odtrhla. V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme. Tvoji najmilší: manželka Anna, syn Vladimír a dcéra Annamária s rodinami

Informačno-politický týždenník

S úctou si budeme na Teba vždy spomínať. Vnuk Pavel Marčok s Tatianou a pravnuk Matej

SMUTNÁ ROZLÚČKA so starkou

ZUZANOU KRIVÁKOVOU rod. Bendovou 27. 7. 1922 – 18. 2. 2016 z Báčskeho Petrovca

S hlbokým zármutkom sa s Tebou lúči vnučka Anna s manželom Branislavom a synom Nikolasom z Londýna

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so starkou

ZUZANOU KRIVÁKOVOU rod. Bendovou 27. 7. 1922 – 18. 2. 2016 z Báčskeho Petrovca

Spomienka na Teba bude stále v nás. Zať Ján a vnuk Ján

• OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s mamou a starou mamou

ZUZANOU KRIVÁKOVOU rod. Bendovou 27. 7. 1922 – 18. 2. 2016 z Báčskeho Petrovca

Odpočívaj tíško v pokoji. Tvoja dcéra Mária, vnučka Mária a vnukovia Pavel a Ján Marčokovci

SMUTNÁ SPOMIENKA na manželku a maminku

MARÍNU JAMBRICHOVÚ rod. Drieňovskú 10. 7. 1982 – 24. 2. 2015 z Kysáča

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom a ujom

s našou bakou Milou

JOZEFOM KOLLÁROM

JARMILOU DANKOVOU

19. 10. 1940 – 22. 1. 2016 žil v Austrálii rodom z Pivnice

Krutá smrť pretrhla bratskú niť lásky. Bolesťou unavený si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. Za všetky trápenia, bolesti, želáme Ti pokojný spánok vo večnosti. Tá rana v srdci bolí a zabudnúť na Teba nikdy nedovolí. Sestra Zuzana Kováčová s deťmi z Pivnice

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela

ŠTEFANA MOCKU

rod. Bertusovou 26. 4. 1940 – 17. 2. 2016 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy zostane v našich srdciach. S láskou a úctou Tvoji Željka, Filip a Uroš

SPOMIENKA

Dňa 23. februára 2016 uplynulo pätnásť rokov, čo nás opustil náš otec, dedo a pradedo

6. 4. 1944 – 27. 8. 2015 – 27. 2. 2016 z Pivnice

Uplynul rok, čo si odišla. Uvidieť Tvoju tvár, Tvoj úsmev, pocítiť Tvoju blízkosť a chytiť Ti ruku – nemôžeme už nikdy viac. Spi sladko, maminka milá, posledný spánok svoj! Skončila si tíško každý boj. Ach, snívaj v pokoji, Pán Boh náš bôľ zahojí. Manžel Miroslav a dcérky Lanka a Janka

Dňa 27. februára je tomu pol roka, čo si ma náhle opustil. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pocíti, čo je bolesť a žiaľ. Spolu sme sa ešte mali v živote radovať a teraz si na Teba môžem len spomínať. Pusto a prázdno, ktoré zostalo po Tebe, nedá sa ničím nahradiť. Zarmútená manželka Zuzana

SMUTNÁ SPOMIENKA

na zosnulého

Uplynuli 3 mesiace, čo nás navždy opustil náš drahý a jediný brat, švagor a ujko

SMUTNÁ ROZLÚČKA

PAMIATKA

JÁN ĎUROVKA 1929 – 2001 – 2016 z Kysáča

Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť si stále spomínajú syn Ján a dcéry Zuzana a Mária s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo desať rokov odvtedy, čo nás navždy opustil manžel, otec a starký

PAĽA PETRÁKA PAVEL SALČÁK narodený v roku 1952 v Pivnici

Rozlúčka navždy, ale v srdciach nikdy. Zostali len spomienky, na ktoré si mnoho a mnohokrát spomína jeho sestra s rodinou – Hemelovci z Pivnice • OZNAMY •

SAMUEL MAKOVNÍK

23. 12. 1950 – 23. 2. 2012 – 23. 2. 2016 z Boľoviec

6. 4. 1941 – 26. 2. 2006 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Od života pre seba nič si nežiadal, všetko len pre svoje deti a rodinu, svoje zlaté srdce celé si nám dal, večný pokoj nech dá Boh Ti za odmenu. Navždy si na Teba spomínajú: manželka Verona, dcéry Anna Petrovićová a Verona Abelovská-Petráková s rodinami

Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy zostane v našich srdciach. S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najbližší 9 /4688/ 27. 2. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 26. februára 19.30 Tvorba Juraja Tušiaka 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň 20.45 Hore-dolu Nedeľa 28. februára 11.00 Dúhovka 11.30 Boh náš je láska

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

Nedeľa Utorok 2. marca 8.00 Správy 10.10 Paleta – výber najlepších 8.05 Vysielanie pre dedinu vysielaní z produkcie 9.05 Pohľady k výšinám Slovenskej redakcie RTV 9.30 Vysielanie pre deti Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe Popoludňajší program TVV 15.00 Správy 17.30 Perličky – desaťminútový Rádiošport (pondelok) blok venovaný najmladším Kronika našich osád divákom

Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Boh náš je láska Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta 16.10 Dotyky Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka – vo vysielaní bude upriamená pozornosť na pestovanie tradície a kultúry v jubilujúcom 50-ročnom Spolku Ľudovíta Štúra v Melbourne, kde si Slováci z vojvodinských prostredí našli bydlisko a v ďalekom svete si zachovávajú slovenčinu. Boh náš je láska – náboženské vysielanie odznie v duchu fašiangového obdobia a prinesie zábery z koncertu v novosadskom chráme Božom, z čajového večierka v kysáčskom cirkevnom zbore a o aktualitách v bieloblatskom cirkevnom zbore.

www.hl.rs

(utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 26. februára – Cash Sobota 27. februára – Dvojitý agent Pondelok 29. februára – Čierny úsvit Utorok 1. marca – Maska Streda 2. marca – Dvojnásobné obvinenie Štvrtok 3. marca – Challenger 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 28. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V Kovačici aj maľbami pestujú materčinu Utorok 1. marca 16.00 Prípravy pre kovačický čajový večierok sú v plnom prúde Penzisti, čo robíte? Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 4. marca 16.00 Slovenský film: Drak sa vracia Príspevky z archívu TVOK

Nedeľa 28. februára 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Alvin a Chipmunkovia 2 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

Svetlana Gašková, režisérka divadelného predstavenia Malý princ

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 9 Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika, novinára, prekladateľa, pedagóga, profesora bratislavského evanjelického lýcea a organizátora kultúrneho života (1769 – 1850). autorka: zdrav. ANNA stredisko BIČIA- s ambulan- predplatiteľ lítium ciami ROVÁ

štica

druh lepidla

iskra (srb.)

vpíšte mesto v I L A Chorvátsku

2. časť tajničky

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. cirkulovala i kolovala vždy, stále

Loznica

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 28. februára 20.15 Repríza relácie Dobrý deň Streda 2. marca 13.00 Dobrý deň, kolážová relácia

druh papagája

iným spôsobom

dusík

meter

molybdén

súbehy

výrobky z pečenej hliny

otec

vpíšte LNA

zatajovala, skrývala

posilnenie pond 1. časť tajničky

Ivan Turgenev vpíšte JON

north

mravík (angl.) Nikola Tesla

kiloampér vpíšte RT

magma (srb.)

urob ilustráciu

Laura Listmajerová ako klaun TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

druh korenia (srb.)

číslovka ampér

zlatý (skr.) rímskym 1000

vrch pri Belehrade HL ĽU AS DU

RÁDIO STARÁ PAZOVA

svätá (arab.)

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 8 VODOROVNE: mordoval, aloa, ako, tehla, év, ej, akt, I, J, O, tona, ľadvina, a, novina, dno, okáň, y, suv, ša, pichala, bál, láme, Dragan, l TAJNIČKA: MATEJ ĽADY LÁME

vpíšte MYA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 6 z čísla 6 Hlasu ľudu zo 6. februára 2016 bolo: ŠTEFAN KRČMÉRY. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MIROSLAV HOLOŠ, Ul. Jána Kollára č. 5, 26 215 PADINA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

9 /4688/ 27. 2. 2016

Šport TRI ZÁPASY PADINČANOV

Derby susedov uspokojilo RADNIČKI (Z) – DOLINA 2 : 1 (0 : 1)

Ján Bokor

ápas s lídrom Banátskej ligy v Zreňanine Dolina prehrala. Napriek silnému vetru v prvom polčase hostia hrali dobre a gólom Kiša z voľného kopu sa ujali vedenia. V druhom polčase domáci zahrali ostrejšie a viac im záležalo na výhre. Zmeny v zložení Doliny nepriniesli nič dobrého. Hráčom chýbala motivácia a pôsobili dosť unavene. Mastilo sa jediný usiloval rozohrať svojich spoluhráčov, ale sa mu to nedarilo. Domáci v 57. min. a 73. min. prenikli z ľavej strany a dvoma gólmi obrátili výsledok vo svoj prospech. Krstinić na druhej strane nevyužil svoje šance, lebo ho v tom znemožnil brankár domácich. DOLINA: Trivunović, Subašić (Kiš), Atanasković, Savić, Pajković, Brkić, Mastilo, Mačužić, Radivojević, Krstinić, Kozić; striedali: Pustinjaković, Labović, Lončarski, Musa SLOGA (BNS) – DOLINA 2 : 3 (1 : 1) V sobotu 20. februára 2016 Dolina hosťovala v neďalekom Banátskom Novom Sele, kde zohrala prípravný zápas s tamojšou Slogou, členkou Prvej juhobanátskej ligy. Domáci na nerovnom ihrisku prejavili veľa vôle vyhrať nad renomovaným hosťom. Kvalita a lepšia technika hráčov Doliny sa predsa prejavila. Labović bol strelcom prvého gólu v úvode zápasu. Domáci vyrovnali z penalty, ktorú zavinil Trkulja v 33. min. Opätovný náskok hosťom priniesol Kozić v 50. min. Keďže svoje šance Lončarski, Mačužić, Kozić a Ugrenović premrhali, domácim sa v 82. min. podarilo vyrovnať na 2 : 2. Minimálnu výhru Doline zabezpečil debutantským gólom dorastenec Slivka v 86. min. DOLINA: Trivunović, Koreň, Kiš, Savić, Musa, Mastilo,

www.hl.rs

Mužstvo Doliny pred zápasom v Padine

Brkić, Mačužić, Lončarski, Labović, Krstinić; striedali: Radivojević, Atanasković, Kozić, Trkulja, Ugrenović, Slivka DOLINA – SLÁVIA 3 : 1 (1 : 1) Na ihrisku Doliny nebolo tak veľa divákov ako ich bývalo voľakedy, keď sa stretávali Padinčania a Kovačičania. Vzhľadom

na konci aj rozhodlo o víťazovi. Domáci začali veľmi dobre a už v 3. min. rozvlnili sieť brankára Trbojevića, ktorý kedysi stál aj medzi žrďami padinskej brány. Strelcom bol Kiš, ktorý presnou strelou trafil sieť bezmocného brankára Slávie. Hostia z Kovačice sa postupne zbavili tlaku domácich a zakladali premyslené útoky na bránu

Títo hráči Slávie začali nedeľný zápas s Dolinou

na skutočnosť, že je prípravné obdobie a tréneri skúšajú nových hráčov, asi 150 divákov sledovalo dobrý zápas dvoch vyrovnaných mužstiev. Hráči Doliny dlhšie trénujú, prejavili lepšiu fyzickú pripravenosť, čo

Informačno-politický týždenník

Trivunovića. V 22. min. Pavel Čížik z voľného kopu namieril pod brvno, no brankár Trivunović sa nedal prekvapiť a vyrazil loptu nad brvno. Pred bránu domácich sa dostal aj skúsený Žuržinov, ale slabo strelil vedľa.

V 38. min. brankár Trivunović vo veľkej skrumáži odrazil loptu na plece Ivaniševića a bývalý hráč Doliny ju upravil do siete – 1 : 1. Najkrajšiu akciu v prvom polčase začal Brkić, prebehol z pravej strany, pekne odcentroval, loptu zachytil Mačužić, dobre strelil, ale brankár Trbojević sa vystrel a vyhodil loptu z dolného rohu brány. Hneď po prestávke Kovačičania nevyužili penaltu. Strelu skúseného Tahirovića z bieleho bodu zastavil domáci brankár. To sa Slávii neskoršie vypomstilo. Kondične slabšie pripravení hráči z Kovačice nevydržali silné tempo. Starším hráčom Slávie ubúdali sily. Šikovný Krstinić sa peknou kľučkou zbavil svojich strážcov, ale kopol vysoko nad bránu. Jeho chybu čoskoro opravil Pajković, ktorý mal presnejšiu mušku, a sieť hostí sa znova vlnila – 2 : 1. V závere zápasu náhradník Lončarski vyskočil medzi obrancami hostí a pekne hlavou trafil sieť pre konečných 3 : 1. Po zápase tréner Slávie Zlatko Mršulov povedal, že sa mužstvo posilnilo dobrými a skúsenými hráčmi. Nie je však spokojný so vzťahom jednotlivcov k hre. Na druhej strane trénera Radivoja Draškovića trápia početné zranenia hráčov. Prišli dobré posily, ale zo spomenutých príčin na zápasoch má menší výber hráčov. Niektorí dorastenci klopú na dvere prvého tímu, ale preto, že navštevujú školu mimo Padiny, nemôžu pravidelne trénovať. DOLINA: Trivunović, Radak, Kiš, Savić, Brkić, Krstinić, Pajković, Stanković, Atanasković, Mačužić, Kozić; striedali: Mastilo, Labović, Lončarski SLÁVIA: Trbojević, Čerňoš, P. Čížik, Radenković, Mitić, Ivanišević, D. Čížik, Anđelović, Pavlov, Žuržinov, Tahirović; striedali: Sachter, Starletović, Stojanović, Ćirić, Andrić, Milić • ŠPORT •

KAŽDÉMU POLČAS V KYSÁČI

celý rad vyložených šancí, ale brankár Sirigu všetko, čo letelo do brány, zneškodnil, a tak svoje mužstvo zachránil pred prehrou. Tréneri Ninković (Tatra) a Bobić v prvej časti, (Sirig) sú iste spokojní kým v druhom s výkonom svojich hrápolčase sa čov. v lepšom svetle TATRA: Munjas, Srnpredstavili doka, Savić (Ábelovský), máci. Na oboch Andrić, Budík (Babić stranách bolo – Červený), Martinko niekoľko šan- Na zápase Tatra – Sirig 1 : 1 obe mužstvá nevyužili mnoho šancí (Jambrich), Žugić, Đucí, ale brankári kanović (Ožvát), Zorzić, Sirig sa ujal vedenia v 20. min., majú zásluhy, že diváci nevideli keď Rabrenović prekľučkoval Grijak, Klaić viac gólov. Na nedeľu Tatra bude hrať niekoľkých domácich obrancov, a potom prekonal Munjasa, s Jedinstvom z Rumenky, ale ktorý mu vybehol v ústrety. je otázne, kde, lebo začiatkom Vyrovnal Đukanović v 43. min. týždňa pred bránami na ihrisku Po prestávke hráči Tatry mali v Kysáči budú klásť mačinu.

Akoby o body TATRA – SIRIG 1 : 1 (1 : 1)

Pavel Pálik

tretnutie dvoch starých známych súperov prinieslo dobrý a zaujímavý futbal. Počas celého zápasu sa hralo rýchlo, bojovne a korektne. Obe mužstvá prejavili už dobrú pripravenosť, súhru a technicky vyspelý výkon. Hralo sa akoby o body. Hostia zo Sirigu boli o niečo lepší

EŠTE JEDNA VÝHRA PAZOVČANOV

Obojstranne dobre JEDNOTA – BUDUĆNOST 3 : 2 (2 : 1)

Matej Bzovský

presadiť. V 69. min. Ninić využil zaváhanie úboj domáceho noobrany súpera a po vosadsko-sriemskerohovom kope hlaho a republikového vou loptu dorazil do ligistu z Dobanoviec prisiete. V závere zápasu niesol veľmi dobrý futbal, hosťom sa podarilo o čo sa postarali obaja zjemniť prehru z odsúperi. V prvom polčase pískanej jedenástky, tempo hry diktovali do- Dolaďujú formu: ktorú úspešne prePredrag Travica máci a v druhom boli (Jednota St. menil Morača. podnikavejší hostia. JEDNOTA: Travica, Pazova) Staropazovčania Pejić, Plećaš, Ninić, získali dvojgólový náBošković, Jelović, Andreata, skok gólmi Andreatu v 5. min. Trifković, Vemić, Krivokuća, a Vemića v 18. min. Hostia sko- Marković rigovali prostredníctvom SuboV nedeľu Jednota s Omlatića v 26. min. V pokračovaní dincom z Nových Bánoviec zápasu Dobanovčania zakladali zohrá finále obecnej pohárovej nebezpečnejšie útoky, mali vy- súťaže v ŠS FZ Srbska. ložené šance, ale sa nevedeli Foto: J. Pucovský

ĎALŠÍ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS

Pol tucta vo Vrbare MLADOSŤ – JEDINSTVO 5 : 1 (1 : 0)

Samuel Medveď

omnoho lepšie ako s novosadskou Sladruhom prívijou. Góly vsietili: pravnom záMijin a Kaňa po dva pase petrovskí a Torbica. futbalisti porazili MLADOSŤ: mužstvo Jedinstvo Leňa, D. Babiak, z Nového Bečeja Jakuš, Fábry, Pav5 : 1 (1 : 0). Hostia, lis, Kajtez, Torbiktorí hrajú o jednu ca, Vlaisavljević, ligu vyššie – v Ba- Začal triafať: Svetozar Mijin Mijin, Kaňa, Minátskej lige, boli (Mladosť Petrovec) lenković; striedapravdepodobne li: Rupar, Očoveji, prvýkrát v Petrovci. Zápas sa hral S. Haška, A. Babiak, Milićević, na pomocnom ihrisku vo Vrbare. Sladojević Mladosť podala dobrý výkon. Hrala Foto: J. Pucovský

TRÉNER SLOGY VLATKO RAIČEVIĆ TVRDÍ

Budeme dobre pripravení! Károly Vig

a záver príprav tréner erdevíckej Slogy Vlatko Raičević nám povedal, že je mužstvo prichystané na súťaž v jarnej časti majstrovstiev Novosadsko-sriemskej ligy. Sloga v prípravnom období zohrala tri zápasy, aby tréner mohol nájsť najlepšie miesto v tíme každému hráčovi. • ŠPORT •

V prvom prípravnom zápase v Sriemskej Mitrovici: Mitros – Sloga 2 : 0, Raičević vyskúšal niekoľko mladých futbalistov, keďže výsledok ani nebol najdôležitejší. V druhom zápase sa v Erdevíku pred 200 divákmi stretli starí rivali, domáca Sloga a šídsky Radnički. V prvej polhodinke si domáci vytvorili niekoľko vyložených

šancí, ale ich strelci nevyužili. Oba tímy boli spokojné s výkonom a výsledkom svojich futbalistov. Brankári sa postarali o to, aby výsledok zostal aj na konci 0 : 0. Tretí zápas Sloga hrala so Slogou z chorvátskeho Vukovára, ktorá hrá v rovnakom stupni súťaže ako Erdevíčania. Hráči prejavili hodne nervozity, takže rozhodca často prerušoval hru. Pri konci

zápasu domáci vymenili prvého brankára mladým strážcom siete, nuž čoskoro hostia využili jednu ani nie veľmi nebezpečnú akciu a strelili víťazný gól. SLOGA: Nešić, Bojanić, Babić, Simeunović, Gavrilović, Ribar, Gluščević, Krajinović, Cvijić, Tešić, Považan; hrali aj: Kovačević, Pap, Bosanac, Kalinić, Matić, Manojlović, Nedić

9 /4688/ 27. 2. 2016

Šport SNEMOVALI KULPÍNSKI POĽOVNÍCI

Vítaná je zvýšená aktivita mladých lovcov Katarína Gažová

sieni Poľovníckeho domu v Kulpíne vyplnenej do posledného miesta bolo v sobotu 20. februára 2016 výročné zhromaždenie Poľovníckeho spolku Fazan. Poľovníci zhodnotili minuloročnú prácu, schválili plán práce na tento rok a dohovárali sa o výške členského. Predseda PS Fazan Branislav Plachtinský v súvahe vlaňajšieho roka zdôraznil, že ich aktivita bola čulá a dynamická. Snažili sa zachovať tradíciu poľovníctva, tiež pracovali na ochrane životného prostredia, chovali a ochraňovali bažanty vo voliérach, vysádzali nové vetrolamy, remízy a starali sa o všetko to, čo súvisí s ochranou a zveľaďovaním flóry a fauny v lovnom revíri. Nezanedbávali pritom ani rozvoj poľovníckej a dedinskej turistiky, ktoré priamo vplývajú na rozvoj rurálneho prostredia. Značnú časť činnosti venovali vysádzaniu mladých stromov a kríkov tak v lovnom revíri, ako aj v okolí Poľovníckeho domu. Venovali sa aj chovu a sčítaniu diviny, prijali nových členov do spolku, zorganizovali tradičné prvomájové stretnutie poľovníkov (prvomájový budíček) v Kulpíne, zrekonštruovali

Z výročného zhromaždenia poľovníkov Kulpína: revírnik Miroslav Stupavský, predseda Branislav Plachtinský, tajomník Marko Govorčin a pokladník Andrej Širka (zľava)

Domáci a hostia na stretnutí v Poľovníckom dome v Kulpíne

voliéry, tiež terasu Poľovníckeho domu, zabezpečili bažantiu mlaď,

zúčastnili sa na podujatí v rámci PDvK a organizovali poľovačky,

tak tie komerčné, ako aj pre svojich členov. Na svojich schôdzach hovorili o možnostiach a spôsobe vypracovania monografie spolku. Dokúpili časť inventára a zrekonštruovali plynové kúrenie. Koľko bolo finančných možností, toľko sa do budovy vkladalo. Predseda Plachtinský poznamenal, že sa v spolku žiada zvýšená aktivita mladších členov, lebo sa neraz cíti pomerne dosť apatie a nezáujmu. Revírnik Miroslav Stupavský pripomenul, že sa počas celého roka starali o divinu. Ako aj v rokoch predchádzajúcich zorganizovali jarné sčítanie diviny. Na rozdiel od predminulého roka, vlani sa počet zajacov zvýšil. Počas celého roka dbali aj na odstrel líšok a iných škodcov. Spolok okrem poľovačky na srnčiu divinu zorganizoval súhrnne až štrnásť lovných dní na bažanty. Finančnú správu o hospodárení spolku, ktoré bolo pozitívne, vypracoval pokladník Andrej Širka a v mene Dozornej rady spolku všetky podané správy pozitívne zhodnotil Vladimír Vida. Po predostretí programu práce a finančného plánu sa členovia spolku dohodli, že členské v roku 2016 bude 2 000 dinárov. Hovorilo sa aj o návrhu na nové poistenie poľovníkov, čo ozrejmil tajomník spolku, právnik Marko Govorčin. Záverom zhromaždenia prácu kulpínskych poľovníkov pochválili podpredseda maglićského združenia Dragan Božić a predseda pivnických poľovníkov Petar Žigić. Pri chutnom paprikáši z diviny družba pokračovala aj po úradnej časti stretnutia.

CYKLOKROS V SRIEMSKEJ MITROVICI

Úspešný začiatok Stanislav Stupavský

ovú sezónu v roku 2016 cyklisti šídskej Jednoty začali v nedeľu 21. februára, keď spolu s Cyklistickým zväzom Vojvodiny a CK Srem Sriemska Mitrovica zorganizovali v tomto meste na Sávskom nábreží cyklokros, ktorý sa bodmi hodnotí aj pre Majstrovstvá Vojvodiny. Cyklisti Jednoty zvíťazili takmer

www.hl.rs

vo všetkých kategóriách: Bojan Dobrić medzi pioniermi, Luka Lukić a Mária Tanciková v konkurencii mladších dorastencov, Jovana Radovanovićová je najlepšia dorastenka, Nemanja Đokić junior a Slobodan Radovanović je najlepší veterán. Okrem nich Majkl Kovač je vicemajstrom Vojvodiny v kategórii seniorov a Emilija Đačaninová rovnaký úspech Mária Tanciková si aj v Sriemskej Mitrovici znova zastala na najvyšší dosiahla medzi dorastenkami. stupienok

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

PO 12. MAJSTROVSTVÁCH EURÓPY HÁDZANÁROV V POĽSKU

Francúzi odišli, Nemci prišli Juraj Pucovský

ŠTVRTÉ STRIEBRO ŠPANIELOV Semifinále Nemecko – Nórsko 34 : 29 (27 : 27, 14 : 13) rozhodlo o finalistovi po dramatickom boji, 70 minút hry, čiže až dvoch päťminútových predĺženiach. V druhom zápase si Španielsko ľahšie než sa očakávalo poradilo s unavenými Chorvátmi – 33 : 29, ktorým sa nepodarilo zopakovať senzáciu zo zápasu s Poľskom. Chorvátov k bronzovej medaile priviedli predovšetkým najlepší strelec Horvat (8 gólov) a výborný brankár Stevanović (11 úspešných zásahov), ktorí sa tak úspešne revanšovali Nórom – 31 : 24 za prehru v prvej časti šampionátu 31 : 34, aj keď Vikingovia mali pripomienky na rozhodcov Načevského a Nikolova z Macedónska, ktorí údajne pomohli zverencom Željka Babića, aby triumfovali. Žeby to bola bratská pomoc z niekdajšieho spoločného domu menom Juhoslávia!? Vo finále Nemci už nedovolili žiadne prekvapenie, presvedčivo prekonali Španielov 24 : 17, a tak po roku 2004 druhýkrát zasadli na trón najlepšieho mužstva Európy. Španieli majú ozaj smolu, prehrali štvrté finále o európsky titul, a tak len potvrdili pravidlo, že je ťažko, priam nemožné jedného súpera dvakrát prekonať na tom istom šampionáte. Preto prehra v boji o zlato najväčšmi aj bolí. V Krakove Francúzi odišli, Nemci prišli. Nasledujú Olympiáda v Riu na leto, MS vo Francúzsku (2017), ME v Chorvátsku (2018)... Zaujímavé bude vidieť, ktorou cestou sa uberie hádzanársky šport.

rozhodovali Poľsko a Chorvátsko. Poliaci mali všetko ako na dlani – nohí znalci hádzanej si nedomáce prostredie v Krakove, 15 mohli ani len pomyslieť, že 12. 000 frenetických fanúšikov v Tauron Majstrovstvá Európy mužov Arene... Hostitelia totiž nemuseli ani v Poľsku nebudú prebiehať v znamení vyhrať, ďalej ich viedla aj trojgólová Francúzov. Bratia Nikola a Luka Karaprehra. Chorváti na druhej strane batićovci, najlepší brankár všetkých museli triumfovať rozdielom najčias Thierry Omeyer, Daniel Narcisse Uve Gensheimer z rovnakých príčin menej jedenástich gólov, aby odišli a spoluhráči aj na tento šampionát ani nepricestoval do Poľska. Noví medzi štyri najlepšie mužstvá. A tak prišli v role favorita. Právom, lebo majstri Európy Nemci sú presvedčení, sa toho 27. januára 2016 udial div zjednotili všetky tri najvýznamnejšie že znova majú mladú, divúci v dejinách tituly: majstri sveta a Európy a olym- zlatú generáciu há- ME 2016 V POĽSKU hádzanej. Najleppijskí víťazi. Pravdaže, v takej situácii dzanárov s priemerší ľavokrídelník 1. Nemecko, 2. Španielsko, galských kohútov sa pokúšali „oškl- ným vekom života šampionátu Štr3. Chorvátsko, 4. Nórsko, 5. bať“ večne druhí a tretí Španieli (štyri hráčov 24,6 roka. lek, Horvat, KoFrancúzsko, 6. Dánsko, 7. Poľstrieborné a dve bronzové medaily pljar, Duvnjak, na ME), Dáni (šesť medailí zo šam- POLIACI „NAČALI“ sko, 8. Švédsko, 9. Rusko, 10. Karačić, Kozina, Bielorusko, 11. Macedónsko, Šebetić a ostatpionátov), veľké ambície získať prvú FRANCÚZOV Francúzom práve 12. Maďarsko, 13. Island, 14. ní pod vedením medailu mali hostitelia Poliaci, menej sa rátalo s Chorvátmi, Nórmi, Švédmi hostitelia Poliaci prví Slovinsko, 15. Srbsko, 16. Čier- šéftrénera – de(jediní vlastnia štyri zlaté medaily podryli pevnú pôdu na Hora butanta Željka z ME, ale to je už dávna minulosť). Na pod nohami – 31 : Babića priam Nemcov akoby všetci zabudli, najmä 25. Ďalší neúspech so silnými Nórmi rozdrvili, ba ponížili Poliakov rozkeď sa šéftréner Dagur Sigurdsson, v druhej fáze šampionátu 29 : 24 zo- dielom štrnástich gólov – 37 : 23!? hádzanárska legenda z Islandu, počas bral všetky tromfy trikolórom z rúk, V skupine F Nemci a Dáni tiež majstrovstiev musel zrieknuť pre zra- ktorí sa už vtedy prakticky rozlúčili v priamom súboji rozhodovali nenia Steffena Weinholda a Christiana s titulom majstra Európy. O postupe o tom, kto sa pripojí Nórom, ChorváDissingera, kým najlepší medzi nimi do semifinále z E skupiny vzájomne tom a Španielom v boji o európske zlato. Nemci boli aj v oslabení úspešnejší, triumfovali 25 : 23, a tak DANIELA KARKUŠOVÁ MEDZI EURÓPSKOU ELITOU z druhého miesta, iba po jedinej prehre so Španielskom 29 : 32, ešte v základnej skupine dokázali to, čo málokto pred šampionátom očakával. Ján Špringeľ najtalentovanejších mládežníkov a mláikovná stolná tedežníčok. nistka Daniela KarSkončila sa prvá PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA kušová sa zúčastní polovica jarných od 13. do 19. marca 2016 stolnotenisových na tábore Eurotalent majstrovstiev. Kovav slovinskom mestečku čičanky sú na štvrtom Otočec. S Kovačičankou mieste Druhej ligy – cestuje aj jej tréner Uzskupina sever s jeddinčan Daniel Toader. ným zápasom menej Tak pre hráčku, ako i jej zohratým od svojich trénera bude veľkou skú- Daniela Karkušová rivaliek o tretiu pozíSTK MLADOSŤ – STK GUSAR 3 : 4 senosťou zdokonaľovať s trofejami zo Slovenska ciu, STK Sloga OstoSamuel Medveď súboji Michal Šramka nemal síl na sa v spoločnosti najtalenjićevo. Z trinástich to, aby zdolal Popovića, hoci viedol tovanejších stolných tenistiek a cviči- stretnutí Slávia ´96 osem skončila so ol to jeden proste infarktový 2 : 0. Na konci skúsený Staparčan mal teľov Európy. Trovy cesty a pobytu pre štítom, päť na ňom, získala 21 bodov, zápas dvoch rovnocenných muž- viac síl a výsledok obrátil, a tak body oboch hradí Európska stolnotenisová iba o jeden menej od Slogy, ktorá si stiev. Staparčania ľahko vyhrali odišli do dediny neďaleko Somboru. federácia. v majstrovstvách skrížila zbrane už prvé tri partie a viedli 3 : 0. Ich hlavný Výsledky: Lomen – Milić 1 : Karkušová vlani mala účasť na štrnásťkrát. tromf, Darko Popović v treťom zá- 3, Šramka – Bajčev 1 : 3, Turan jednom z dvoch výberových táborov, Stolní tenisti z Kovačice po rokoch pase zdolal Pavla Turana. Potom sa – Popović 1 : 3, štvorhra Lomen na ktorom bolo viac ako 300 najnada- znovu hrajú v Banátskej lige. Po dvadomácim stolným tenistom podari- / Turan – Popović / Bajčev 3 : 2, nejších stolných tenistov a stolných nástich kolách jeden z najmladších lo zaznamenať tri výhry a výsledok Lomen – Bajčev 3 : 0, Turan – Milić tenistiek z väčšiny krajín na starom ligových tímov nemá na konte ani vyrovnať na 3 : 3. V rozhodujúcom 3 : 1, Šramka – Popović 2 : 3. kontinente. Zoradili ju medzi 23 jednu výhru.

V tábore Eurotalent

Vyrovnali na 3 : 3, ale...

• ŠPORT •

9 /4688/ 27. 2. 2016

Šport STAROPAZOVSKÉ VOLEJBALISTKY ZAZNAMENALI VEĽKÝ ÚSPECH

Pohár Vizure, uznanie Jednote M. Bzovský

eľkolepé športové podujatie v staropazovskej hale Park povedľa Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka sa v nedeľu večer skončilo domináciou volejbalistiek belehradskej Vizury. Finálová prehra však nepriniesla žiadne rozčarovanie fanúšikom domácich hráčok VK Jednota. Postup do finále im umožnil, aby boli tak blízko, ale predsa tak ďaleko k trofeji. Ruku na srdce, aj druhé miesto predstavuje jeden z najväčších úspechov v bohatých 85-ročných dejinách

Úspech nad C. zvezdou 3 : 1

mym tlakom. S tým sa nemohli počas celého zápasu vyrovnať, hrali kŕčovito, s trémou, aj keď to aspoň v tejto chvíli nemuselo rozhodovať o víťazovi. Vizura ako celok pôsobí presvedčivo, má tímového ducha, a to sa aj viackrát potvrdilo. Domáce hráčky mohli vyhrať aspoň čestný set. V druhej časti viedli 19 : 17, poPrehra s Vizurou 0 : 3

PRVÁ VÝHRA V JARNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

staropazovského volejbalu. Či mohli dosiahnuť aj viac, je to už celkom iná nôta, spätá s budúcnosťou. Pazovské volejbalistky pokračujú v majstrovstvách našej najvyššej volejbalovej súťaže v Srbsku, s rovnakými nárokmi ako aj vlani – dostať sa do play-off a bojovať o titul najlepšieho družstva v krajine. Na ceste do finále našej najmasovejšej volejbalovej súťaže hráčky Jednoty porazili najprv TENT z Obrenovca. Na finálovom turnaji vo svojej hale minulú sobotu v semifinále po mimoriadnom výkone premohli viacnásobné majsterky krajiny, belehradskú Crvenu zvezdu 3 : 1. Finálový zápas so silnou belehradskou Vizurou sledovalo rekordných 1 500 divákov, ktorí nepretržite a búrlivo podnecovali domáce

www.hl.rs

tom prišla nevídaná séria 0 : 6 vytrvalých hráčok Vizury pre 19 : 23, neskoršie 21 : 24, na konci setu 22 : 25, a to bolo iba náznakom, že sa pohár dostane do rúk hráčok hosťujúceho družstva. Pazovské volejbalistky nemusia byť smutné, novú príležitosť majú už tohto víkendu, keď si v rámci Superligy Srbska znova zmerajú sily práve s Vizurou, s novou nádejou, že sa konečne budú tešiť z výhry nad silnými a ťažko prekonateľnými súperkami. Snímky: O. Filip

hráčky aj vo chvíľach, keď videli, že tieto nemôžu úspešne čeliť lepším súperkám. Opätovným usporiadaním tohto veľkého športového podujatia na domácich parketách, v slávnostne ozdobenej hale, Staropazovská obec, VK Jednota, tiež mnohí priatelia klubu získali početné uznania nie iba športových činiteľov našej krajiny. Zároveň sa i tentoraz potvrdilo, že je Obec Stará Pazova schopná usporiadať aj tie najväčšie udalosti, nie iba športové, lež aj z iných oblastí spoločenského života. Keď sa skrátka zameriame na to, čo sa v nedeľu stávalo na hracej ploche v hale Park, môžeme iba skonštatovať, že domáce volejbalistky v záverečnom boji o Pohár Srbska boli skutočne pod veľkým, športovcom dobre zná-

Informačno-politický týždenník

Podarilo sa! VK KULPÍN – VK SREM-ITON 3 : 2

Katarína Gažová

edeľa 21. február 2016 bola v Kulpíne aj dňom volejbalovým. Početní fanúšikovia domácich prišli podporiť volejbalistov Kulpína, ktorí prvé dva zápasy jarnej časti majstrovstiev hrajú doma. Kulpínčania prvý set s hráčmi zo Sriemskej Mitrovice zohrali na výbornú – 25 : 14. Predsa už podľa zachodeného zvyku v druhom sete si to zobrali na ľahkú váhu a skúsený súper VK Srem to vedel využiť vo svoj prospech – 20 : 25. V treťom sete Sriemčania dostali krídla, viedol sa veľmi vyrovnaný

boj na parketách. Vďaka chybám Kulpína Srem vyhral aj tento set – 25 : 28. No vo štvrtej a piatej časti sa VK Kulpín vážne vzchopil a v oboch setoch zvíťazil – 25 : 11 a 15 : 13. Tréner Ján Lačok všetkým hráčom Kulpína dal šancu vyskúšať si svoje možnosti už v prvom zápase jarnej časti. VK KULPÍN: Boris Relota, Siniša Petrušić, Martin Lekár, Saša Stančul, Ondrej Dudáš, Duško Babić, Miro Očenáš, Branislav Benka, Stanislav Zima, Darko Stojanović, Darko Ćirić, Pavel Hasík a Saša Zavaroš V sobotu 27. februára VK Kulpín tiež doma uvíta VK Hercegovina. • ŠPORT •

Domáce hráčky sa museli uspokojiť s druhým miestom

Volejbalistky Vizury oslavujú triumf v Starej Pazove

JUBILEJNÁ 50. POHÁROVÁ SÚŤAŽ VOLEJBALISTIEK V STAREJ PAZOVE

Ukážkový volejbal Matej Bzovský

taropazovčania minulú sobotu a nedeľu sledovali vrcholný volejbal žien. Opravdivý sviatok tohto zaujímavého športu v hale Park pred 1 500 oduševnenými milovníkmi hry v prehadzovaní lopty ponad napnutú sieť pripravili štyri naše volejbalové družstvá: belehradské Vizura a C. zvezda, subotický Spartak a domáca Jednota. Jubilejná 50. súťaž o Pohár Srbska sa skončila druhým triumfom Vizury za sebou. Belehradčanky najprv v sobotu prekonali Spartak maximálnym výsledkom 3 : 0 a Jednota bola lepšia od C. zvezdy 3 : 1. Finálový zápas hrali v nedeľu Vizura a Jednota 3 : 0. Všetci Staropazovčania môžu byť hrdí na perfektnú organizáciu tohto

športového podujatia, od VK Jednota po obecnú samosprávu, za výdatnej podpory RTV Stará Pazova, tiež RTS, ktorá priamo prenášala finále medzi Vizurou a Jednotou. Domáce obecenstvo počas dvoch dní pripravilo opravdivú fiestu, nemôže byť nespokojné s výkonom svojich hráčok, ktoré už postupom do finále dosiahli jeden z najväčších úspechov pazovského volejbalu. Pravdaže, tak prispeli aj k oslavám 85. výročia tohto obľúbeného športu v tejto časti sriemskej roviny. Do bohatých dejín pazovského volejbalu zlatými písmenami zapíšu tento úspech, ktorý bude zároveň podnetom na ďalšie dobré výsledky VK Jednota v najvyšších súťažiach Srbska. Foto: O. Filip

Bod Jednoty na zápase s C. zvezdou 3 : 1

Úspešný smeč Pazovčanky Mrdakovej na zápase s Vizurou

Domácim sa tentoraz nepodarilo zablokovať súperku vo finále Najmladší fanúšikovia Jednoty

• ŠPORT • Útok hráčky C. zvezdy s Pazovčankami

Najlepšia hráčka záverečného turnaja Sara Lozo (VK Vizura)

9 /4688/ 27. 2. 2016

Členovia ŠK Zvolen na začiatku činnosti: Ján Bartko, Pavel Lekár, Dušan Vida a Pavel Morávek (zľava)

Turnaj v Maglići: šachisti z celej Báčskopetrovskej obce

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Šachový klub Kulpín Predchodcom dnešného Šachového klubu Kulpín, ktorý vlani oslávil dvadsiate výročie pôsobenia, bol Šachový klub Zvolen. S prácou začal roku 1955 v miestnostiach vtedy Kultúrno-osvetového spolku Zvolen, kde kulpínski šachoví nadšenci hrávali šach z duše. Klub úradne registrovali roku 1957. Iniciátorom založenia, alfou a omegou vtedajšej činnosti ŠK Zvolen bol Pavel Morávek. Vtedajší klub mal zo tridsať členov a stretávali sa dva- – trikrát týždenne. Aktívnejšími členmi klubu, ktorí niekoľko rokov boli aj majstrami Kulpína, boli Ján Maglovský, Ján Žilaji, Michal Žilaji, Ondrej Boldocký, Ján Vida, Michal Benka, Ján Bartko, Vladimír Kmeť, Ján Valentík-Čochan, aktívny divadelný ochotník vo Zvolene. Z mladších členov vtedy aktívni boli Pavel Plachtinský, Ján Lekár, Pavel Lekár, Dušan Vida a ďalší. Kulpínčania boli členmi obecnej ligy a tiež hrali s Kucurou, s niektorými klubmi z Nového Sadu. ŠK Zvolen naposledy registrovali roku 1963. K obnoveniu šachového klubu prišlo v decembri 1994, keď sa milovníci šachu, pôsobiaci aj v tom prvom Turnaj Zornička Open klube, zoskupili a znovu založili klub pod názvom ŠK Kulpín. Registrovali ho ako združenie občanov 24. februára v Kulpíne (2011) 1995 a začlenili do Šachového zväzu Vojvodiny. Klub pôsobí dodnes a jeho predsedom je od založenia Dušan Vida (okrem jedného dvojročného mandátu). Z jeho iniciatívy podporenej členstvom, klub začal pôsobiť v budove kulpínskej základnej školy, kde zostal doteraz. Tak sa skúsení členovia orientovali na to, aby do Víťaz Milan Radosavljev klubu zapájali aj mladých členov, najmä žiakov školy, čo dodnes zabezpečuje šachový potenciál klubu. (zľava) preberá pohár od Od roku 2007 so žiakmi v šachovej sekcii klubu aktívne a úspešne pracuje učiteľ Rade Kolarski, ktorý Pavla Gažu na PDvK (2015) je zároveň aj tajomníkom ŠK Kulpín. V klube ako šachový talent vyrástol Daniel Peťkovský, ktorý niekoľkokrát zvíťazil na Zornička Open. Dievčat vždy bolo menej ako chlapcov. V ŠK Kulpín sú dnes talentovaní mladí šachisti Rastislav Širka, Maksim Teslić, Alexander Fabók, Miloš Arsenović a ďalší. Klub, ktorý má dvadsať starších aktívnych členov, teraz súťaží v Medziobecnej lige B. Petrovec – Vrbas – Báč. Pozoruhodné výsledky dosiaľ dosahovali bratia Milan a Petar Radosavljevovci, nebohý Dragomir Grujić, Pavel Lekár, Branislav Beláni, tiež Radoslav Kolarski, Ján Zelenák a ďalší veľkí šachoví nadšenci v Kulpíne. Katarína Gažová Na Zornička Open 2011 domáce Snímky: autorka a z archívu ŠK Kulpín Zo zápasu Mladosť – Kulpín v Petrovci: (zľava) nádeje: Rastislav Širka a Dejan Dušan Vida a Miroslav Boldocký (2004) Jakovljević (zľava)

Šachisti Kulpína na SNS v Petrovci: Branislav Beláni, Petar Radosavljev, Dušan Vida a Milan Radosavljev (zľava)

Oslava dvadsať rokov pôsobenia ŠK Kulpín (2015)

Šachový nadšenec: Michal Benka (vľavo) na PDvK (2014)

Po turnaji na PDvK na rybárskej chatke (2008)

Kulpínski šachisti po triumfe vo Vrbase s vedúcim sekcie, učiteľom Radoslavom Kolarskim (2009)

Šach nepozná vekové hranice – súťaž na PDvK (2013)