Hlas Ludu 10/2019 by NVU Hlas ľudu

Kvety -najkrajší dar J á n T r ia š k a Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 9. 3. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4845/

Z obsahu

9. 3. 2019 | 10 /4845/

Uzávierka čísla: 6. 3. 2019

Na 3. schôdzi Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v stredu 27. februára bolo až 27 bodov rokovacieho programu. V malej zasadačke Zhromaždenia APV v Novom Sade členovia Rady schválili výročné správy o činnosti a financiách Rady a jej výborov za rok 2018. Zelenú o. i. dostali aj plány práce a finančné plány, ako i pravidlá o vnútornej organizácii NRSNM a rozhodnutie o úhradách. J. Bartoš

Športový zväz Obce Báčsky Petrovec po prvýkrát oceňoval najúspešnejších športovcov a športové kolektívy tejto obce. V zasadacej sieni Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec v utorok 26. februára toto ocenenie získali mladí rybári zo Združenia športových rybárov Karas, plavec Stevan Nakić z Báčskeho Petrovca a kolektív Volejbalového klubu z Kulpína. J. Čiep

Podľa odborníkov vo Vojvodine chýba 170 000 hektárov lesov. Nedostatok lesných pásov má negatívny dopad aj na domácu poľnohospodársku výrobu. Lesy vo Vojvodine by v súlade s normami rozvinutých krajín mali zaberať 308 000 hektárov, no podľa oficiálnych údajov ich máme približne 140 000 hektárov, čo predstavuje 6,4 % územia pokrajiny. Ľ. Sýkorová

Po troch mesiacoch od nemilej udalosti, keď bol zdemolovaný dom smútku v Kysáči, na tejto budove namontovali nové sklené vchodové dvere. Škoda, ktorá vznikla na tomto objekte, vynáša 641 500 dinárov. Ešte zostalo doriešiť situáciu s dvermi na sanitných uzloch, ale napriek tomu toalety sú vo funkcii. E. Šranková

Minulý víkend v Selenči prebiehal v znamení slovenskej ľudovej piesne. Odzneli dva koncerty Selenčské sláviky 2019, na ktorých sa obecenstvu predstavilo šesťdesiat spevákov sólistov a tri duetá. Na snímke účastníci sobotňajšieho koncertu: škôlkari a žiaci nižších ročníkov základnej školy. J. Berédi-Ďuky

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Sila červeného karafiátu

e v našom podvedomí a figuruje tam ako niečo pekné – fluidum Medzinárodného dňa žien. Bez ohľadu na to, na ktorý deň v týždni padne jeho dátum – 8. marec. Tentoraz to bol piatok. Bol obyčajný? Veru nie. Sila či poslanie kvetov znovu urobili svoje. Celkom na začiatku to bol historický deň, lebo 8. marca 1908 sa 40 000 newyorských krajčírok textilných tovární vzbúrilo proti nevhodným pracovným podmienkam, proti nízkym mzdám a desaťhodinovému pracovnému času. Už v roku 1910 na ženevskej konferencii bol 8. marec ustanovený ako Medzinárodný deň žien, ako spomienka na tieto udalosti. Organizácia spojených národov ho uznala v roku 1975 ako deň medzinárodnej solidarity žien za rovnoprávnosť, spravodlivosť, mier a rozvoj. Pri ženskej otázke by sme mohli zotrvať dlhšie. Napríklad napočítať, čo sa všetko v minulom storočí podarilo v spoločnosti zmeniť vďaka ženským hnutiam, či preskúmať, či dnes ženy v rovnakých pozíciách zarábajú rovnako ako muži, koľko percent veľkých podnikov majú na čele ženu? Ale vari nie, dnes nie... Nech hovoria kvety, darčeky, úsmevy... Kvety vždy boli a zostali najkrajší dar pre naše oslávenkyne. Dlhé obdobie boli symbolom tohto sviatku červené karafiáty. Hoci obľúbenosť záhradných klinčekov v posledných rokoch trochu klesla v konkurencii množstva iných kvetov, majitelia kvetinárstiev vypozorovali, že ľudia sa k nim opäť radi vracajú, tak ako je vraj „stále obľúbený

aj Medzinárodný deň žien“. A kupujú sa aj ruže a jarné kvety v kvetináčoch. Všetky vyčarujú úsmev na tvári obdarovaných mám, starých mám, kolegýň, priateliek... Sú tu potom i ďalšie či iné darčeky. Netrúfame si navrhovať vám tie hviezdne podľa filmového výroku, že „diamanty sú najlepší priatelia žien“, ale darčekové kozmetické sady, obľúbené voňavky alebo sladkosti môžu byť tiež ideálnym darčekom pre Deň žien. A je tu i možnosť prejaviť svoju kreatívnu stránku a urobiť vlastnoručne milé prekvapenie pre konkrétnu adresátku. Teraz máme na mysli najmladších čitateľov. Príjemne nás prekvapujú milé darčeky, ktoré pod dozorom vychovávateliek či učiteliek rok čo rok kreujú naši škôlkari a žiaci. V tejto internetovej dobe postrehli sme aj v tejto „škole“ početné zaujímavé a jednoduché tipy na prípravu napríklad príležitostných svietnikov, kvetináčov, gombíkových obrázkov... A čo poviete, milé dámy? Poteší aj maličká pozornosť, akou je napríklad zastúpenie pri sporáku, prípadne pozvanie na obed či večeru do príjemného podniku. Len nech je to príjemné narušenie všedného piatkového rituálu. Trebárs aj s červeným karafiátom, ktorý má stále silu pripomenúť tichú krásu Medzinárodného dňa žien. Anna Francistyová

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

6 Slušné a korektné správanie v rozpore s realitou

31 Stretli sa – po dvoch rokoch

ŠPORT

ĽUDIA A UDALOSTI

43 Kováč kuje svoje zdravie

15 Pradú, pradú... pohodu a priateľstvo

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Na titulnej strane: Mama denka a dc ra Dajana Terekov Odžakov si nav ájom ratulovali ku D u žien na lalitskej výstave

19 Vo Vojvodine chýba 170 000 ha lesov

oto: Juraj Pucovský 1

9 3 2 19

Týždeň

InPress

Vojenský sen Prístup k EÚ v roku 2025 úprimne Jasmina Pániková

„K

eď vojačik narukoval, svojej milej prikazoval, aby sa mu nevydala, sedem rôčkov ho čakala...“ Spievali si kedysi vojaci chystajúc sa na trávenie vojenských dní v kasárni. Aj v našej krajine sa čoskoro zase zaplnia podaktoré kasárne... Pravdaže, nie na viacročné slúženie, dokonca ani ročné. Bude to expresný 15-dňový výcvik, ktorý z mladých mužov vo veku od 30 do 35 rokov urobí vojakov prichystaných na obranu svojej krajiny. S mužmi, ktorí neslúžili vojenčinu, alebo absolvovali civilnú službu, v kasárni by mohol byť aj náš minister obrany. Minister obrany natoľko zbožňuje vojenčinu? Áno, vojakom chce byť, keďže sa sám prihlásil, a podľa všetkého ním bude po prvýkrát, aj keď kedysi vyhlásil, že vojakom bol, potom poprel výpoveď a teraz, vraj, bude vojakom, ak absolvuje zdravotnú prehliadku (ktorú kedysi neabsolvoval). Ibaže výcvik je určený pre mužov vo veku od 30 do 35 rokov a minister má takmer 47... Žiadny problém! Keď ste minister, všetko vám je dovolené! Počas 15 dní sotvaže je možné prichystať sa na obranu svojej krajiny. Možno toto dvojtýždňové obdobie postačí na naučenie sa základnej manipulácii so zbraňou, alebo iba na výcvik, ako si upraviť posteľ „po vojensky“. Alebo postačí na liečenie komplexov z mladosti istej osoby. A možno, ako kedysi, zaplnia sa autobusové a železničné stanice a rodina príde vyprevadiť svojich miláčikov, hoci aj na dva týždne. Možno príde aj teta z Kanady a šuchne do vrecka svojmu vojačikovi zopár tisíc, nech mu tie vojenské dni ľahšie ubehnú. Všetko je možné, naše ministerstvo obrany je pravým príkladom.

www.hl.rs

nereálny

týždni za nami boli často citované slová francúzskej ministerky pre európske vzťahy Nathalie Loiseauovej, ktorá počas nedávnej návštevy Srbska úprimne povedala, že Európska únia nateraz neuvažuje o prijatí nových členských krajín, lebo v nasledujúcom období musí najprv doriešiť vnútorné otázky a reformy. V podstate iba potvrdila vlaňajšiu vyhlášku francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o tom, že sotva možno očakávať rozšírenie EÚ v roku 2025 (o ktorom sa v Srbsku predtým hovorilo ako o reálnom dátume pripojenia sa našej krajiny). Hosťujúc v rannom programe Rádia Belehrad, predstaviteľ Európskeho hnutia v Srbsku Vladimir Međak poukázal na to, že okrem kopy neriešených záležitostí v rokovaniach o prístupových kapitolách Srbsko má dnes na Kosove vážny politický problém, ktorý určite nebude možné priniesť do EÚ. Međak však uzavrel, že budúcnosť našej krajiny je v Európskej únii, lebo aj v záujme samej EÚ je pristúpenie Srbska, čím by sa do budúcna predišlo rôznym neželaným veciam a konfliktom v tomto regióne... Občiansky protest 1 z 5 miliónov sa aj naďalej rozrastá a je čoraz viac prostredí v Srbsku, v ktorých sa verejne vyjadruje masový nesúhlas s bezohľadnosťou a spôsobom práce tunajších vládnucich politikov. Zoznam „vzbúrených“ miest počíta už viac ako 50 prostredí, medzi ktorými sú odnedávna napr. aj Šíd a Babušnica. Súbežne so zvyšovaním počtu protestujúcich miest a mestečiek stupňuje sa aj polemika o tom, kto by mal a kto by nemal vystupovať ako hovoriaci na týchto demonštráciách. Polemika nadobúda nové smery najmä po vystúpení herca a predsedu Hnutia slobodných

Informačno-politický týždenník

občanov Sergeja Trifunovića na proteste v Novom Sade v piatok 1. marca. Trifunović sa vtedy urážlivými, prízemnými slovami vyjadril o lídrovi Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny Nenadovi Čankovi a ponižujúce poznámky adresoval aj tým novosadským študentom, ktorí sa nezúčastňujú v protestoch. Novinár a publicista Michal Ramač v denníku Danas potom napísal, že daný prejav predsedu Hnutia slobodných občanov v Novom Sade nijako nesúvisí s občianskym duchom a slobodou. Ramač v určitom zmysle upozornil, že Trifunović vlastne presvedčil časť protestujúcich občanov Nového Sadu, že tieto demonštrácie nemajú zmysel. Ak sa vraj bude pokračovať takýmto spôsobom, počet občanov na protestoch drasticky klesne. Na druhej strane sú aj také mienky, že Trifunović vlastne emotívne, úprimne, správne a bez

ostýchania hovoril proti spoločenskej a politickej dvojtvárnosti, verejne odsudzujúc zvrátené hodnoty, ktoré v spoločnostiach, akou je naša, určujú kriminálnici a podliaci, stranícki poltróni a majitelia kúpených diplomov a plagizovaných doktorských prác (takto sa o kontroverznom vystúpení predsedu Hnutia slobodných občanov v písomnej podobe v denníku Danas napr. vyjadril Siniša Boljanić, občiansky aktivista a blogér z Nového Sadu). Na halových Majstrovstvách Európy v atletike 2019 (konali sa od 1. do 3. marca v škótskom meste Glasgow) skokom do diaľky 6,99 m Ivana Španovićová získala tretiu zlatú medailu zaradom, čím sa vyrovnala s úspechom nemeckej atlétky Heike Drechslerovej a potvrdila renomé jednej z najlepších diaľkariek v dejinách tejto disciplíny. Pripravil: S. Lenhart

Iný uhol reality

Nikola Petkov •T

•

3. SCHÔDZA NRSNM – V NOVOM SADE

V rovine všeobecných informácií Juraj Bartoš

eďže Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny na 3. schôdzi v stredu 27. februára zvládla až 27 bodov rokovacieho programu iba za hodinu a pol, zdá sa, že 26 prítomných členov (traja absentovali) podalo – za prítomnosti médií – skvelý výkon. Predsa nie je všetko až také skvelé. Redakcia Hlasu ľudu nedostala pozvánku na schôdzu; podkladové materiály k tomu, o čom sa na nej hovorilo alebo sa hovoriť mohlo, nedostali vraj ani slovenské redakcie Rádio-televízie Vojvodina a Televízie Petrovec, takže sa o podrobnostiach „ukrytých“ za názvami jednotlivých bodov rokovacieho programu schôdze, ktorá sa konala na pôde Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, verejnosť môže prevažne iba domnievať. Po schválení rokovacieho programu a zápisnice z 2. schôdze predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová navrhla v záujme účinnosti zlúčiť rozpravu týkajúcu sa bodov 3 až 18, keďže „sú podobné; ide o správy o práci, o finančné správy, tiež o plány práce a finančné plány“. Juraj Červenák upozornil, že 3. bod nepatrí tam, keďže sa týka schválenia návrhu na pozmenený rokovací poriadok. Väčšinová koalícia jeho poznámku ignorovala, takže bez ďalšej diskusie návrh predsedníčky podporilo 22 prítomných, proti boli traja a zdržaný 1. Podobne Rada schválila aj návrh na spoločnú diskusiu ohľadne bodov 19 – 22, respektíve 23 a 24. Inak body 4 až 11 sa týkali výročných a finančných správ, respektíve plánov práce a finančných plánov štyroch výborov; rovnaká tematika sa vzťahovala na správy a plány týkajúce sa NRSNM, zakotvená v bodoch 12 a 13, respektíve 15 a 16, pokým bodom 14 bolo určené prijatie rozhodnutia o schválení správy o hmotnom a finančnom hospodárení Rady v roku 2018. Schválenie pracovných pravidiel pre zamestnaných (bod 19) a pravidiel o vnútornej organizácii a klasifikácii pracovných miest v NRSNM (20) určité styčné body •T

•

s predchádzajúcimi majú, netýkajú sa však priamo plánov činnosti ani finančného plánu (ani ten však nikto podrobnejšie neozrejmil). KONKR TN NÁVRHY N PO OD Červenák odôvodnil niekoľko doplnkov k návrhu na rokovací poriaáber 3 sch d e NRSNM dok, ktoré podal skôr, s cieľom, „aby sme vylepšili robíme po slovensky, myslím si, že ten dokument“. Navrhol, aby sa tratíme čas okolo toho...“ „V minulej zostave mu nezana schôdzach NRSNM rokovalo po slovensky, spresňujúc: „Vý- vadzalo, keď to bolo 3 minúty, nimkou môže byť iba, ak niekto a teraz by chcel 5,“ poznamenal z prítomných neovláda slovenský Zlatko Lenhart a dodal: „Myslím si, jazyk; v takom prípade zabezpečiť že toto bolo kvôli médiám a našim prekladateľa.“ Dodal, že takýto milým novinárom... a keď bude článok dokonca mal byť v pre- hovoriť predseda z vašej listiny, ambule. Do článku 39, kde by vraj tak si budem pýtať prekladateľa.“ bolo treba zakotviť: „Zasadnutie Červenákov prejav okomentoval Rady zvoláva jej predseda podľa aj Pavel Surový: „Mňa zaráža, potreby, ale najmenej raz za tri že z úst pána Červenáka toľko mesiace, nie za šesť; do počtu populizmu a farizejstva som ešte nepatria telefonické a elektro- nevidel.“ Pripomenul, že mu donické zasadnutia. Ak parlament tyčný počas predchádzajúceho nezasadá tri mesiace, tak sa dejú mandátu ako podpredseda Rady mimoriadne voľby.“ Keby Rada „osobne meral tri minúty, a teraz predsa mala telefonické či elek- zneužíva televíziu, chystá sa na tronické schôdze, mieni, že tieto voľby... Vy ste praktikovali telezasadnutia nepatria do počtu fonické zasadnutia, žeby Slováci povinných zasadnutí. V súvislosti vo Vojvodine nepočuli, čo robíte s článkom 54 navrhol zvýšiť časo- zle. NR sa bude podľa potreby vý limit na výklady členov Rady z stretávať aj viackrát, keď bude 3 na 5 minút, ako i stanovenie do treba. Chcem zdôrazniť: nechajme článku 58, podľa ktorého predsed- voľby, ktoré sa blížia... Zasadnuníčka či predsedajúci Rady môže tie NR sa koná po slovensky, aj na schôdzi udeliť napomenutie rozhodnutia, ktoré sa dávajú na jej členom vtedy, „ak si nevážia internet, idú, ale sa zverejňujú aj v srbčine“. dôstojnosť Rady“. K NNOST V BOROV Kým hovoril (9 minút, skonštatovala hlava NRSNM), Červenák A RAD Keď o slovo požiadala Anna niekoľko ráz poprosil predsedníčku, aby upozornila členov Rady, Čapeľová, konečne sa diskusia aby sa nesmiali, t. j. aby ho ostatní vrátila na správnu koľaj. Predpočúvali. Sám však skákal do reči sedníčka Výboru pre kultúru členom, ktorí diskutovali neskor- NRSNM ozrejmila jeho ciele, prišie. Začal hneď, keď predsedníčka čom osobitne podčiarkla: „Našou Lakatošová spomenula článok 13, víziou je informovať mladých ľudí kde sa uvádza, že sa zasadnutia o kultúre.“ Nasledovali kratšie vedú v slovenskom jazyku, a to výklady predsedov ostatných isté píše aj v článku 39 pracov- troch výborov, ktorí sa zamerali ných pravidiel. Do diskusie sa predovšetkým na ich budúce zapojil Ján Šuľan. Poukázal tiež na pôsobenie. Janko Kolárik prízvuustanovenie v článku 39 a dodal: koval, že Výbor pre vzdelávanie „Nechajte emócie, nechajte popu- si na rok 2019 vytýčil tri hlavné listicky, všetci sme Slováci, všetko ciele: „zlepšenie kvality práce

ustanovizní národnostného významu, zveľaďovanie vyučovania po slovensky a učenie materčiny a podpora žiakom a učiteľom vyučovania materinského jazyka vo vyučovaní v materinskom jazyku“. O úlohách Výboru pre informovanie hovorila jeho predsedníčka Anna Horvátová, ktorá o. i. pripomenula: „Zrušili sme komisie, pretože si myslíme, že nepracovali, že sa práca iba rozťahovala.“ Podčiarkla taktiež, že výbor podporí „najmä mladých ľudí, ktorí sa budú chcieť zasvätiť do tajov žurnalistiky, takže jednou z priorít bude vzdelávanie vo forme niekdajšej Žurškoly“. Predseda Výboru pre úradné používanie jazyka a písma Vladimír Francisty o. i. povedal, že výbor bude pokračovať v tom, „čo dobre fungovalo v predchádzajúcom mandáte, jedine rozdiel bude v tom, že všetky podpory združení a spolkov, ktoré výbor plánuje, budú vo forme výziev“. V pokračovaní diskusie Libuška Lakatošová povedala, že plánované príjmy sú 26 243 000 dinárov a dodala: „Nevieme presnú sumu, s tým budete všetci oboznámení. Ako nám je sugerované z Kancelárie pre ľudské a menšinové práva, keď budeme vedieť presnú sumu, potrebné je urobiť opravný rozpočet – naša Národnostná rada, ale aj ostatné.“ Spomenula, že každý výbor podal svoje návrhy (teda aj finančné), avšak tie sme ani nevideli, ani ich nikto na schôdzi nepredostrel. V súvislosti so všeobecným plánom NR a jednotlivých výborov koordinátorka Výboru pre vzdelávanie

10 /4845/ 9. 3. 2019

>>>

Týždeň Svetlana Zolňanová o. i. podotkla, že národnostné rady sú od tohto roku povinné pracovať aj podľa Zákona o verejnom obstarávaní, takže výzvy k finančným požiadavkám týkajúce sa podujatí, vrátane súťaží, budú zverejnené na portáli NRSNM a v médiách. Konštatovala taktiež, že v Rade je teraz menej zamestnaných než počas jej predchádzajúcej zostavy. Pripomienky, t. j. doplnky k návrhu rokovacieho poriadku NRSNM podané Jurajom Červenákom boli hlasmi 22 členov zamietnuté; podporili ich len 3 členovia a 1 sa hlasovania zdržal. Za správy o vlaňajšej činnosti a hospodárení, ako i za plány práce a finančné plány na bežný rok jednotlivých výborov a NRSNM hlasovalo 23 jej členov. B POS AN K O P AT Tajomníčka NRSNM Mária Poptešinová informovala všeobecne

o pravidlách pre vnútornú organizáciu, ktoré sú „prispôsobené novej zostave“. Vysvetlila aj súvislosti ohľadne rozhodnutia o náhradách, čiže úhradách, ako i diét členom orgánov a telies NR za účasť na schôdzach atď. – bez konkrétnych súm. Informovala tiež o tom, že predsedníčka Lakatošová nadviazala pracovný pomer, teda stala sa zamestnankyňou NRSNM. Martinu Martinkovú-Sabolčki zaujímalo, či je demisia, ktorú Lakatošová podala na post poslankyne v republikovom parlamente, právoplatná, respektíve, či nová predsedníčka NRSNM nepoberá dva platy. Lakatošová odpovedala, že demisiu podala pred vypršaním poslaneckého mandátu a ohľadne „dvojnásobnej mzdy“ dodala, že by ju tešilo, keby ju mala: „... Ale nemám, samým tým, že mi funkcia po-

Z 5. ZASADNUTIA SPRÁVNEJ RADY MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU

Slušné a korektné správanie v rozpore s realitou Anička Chalupová

a štvorhodinovej schôdzi Správnej rady (SR) Matice slovenskej v Srbsku, ktorá sa konala v sobotu 2. marca v Kovačici, sa zúčastnilo 23 delegátov z 19 miestnych organizácií MSS. Na úvod zasadnutia všetkých členov SR, ako i hostí na pôde kovačického MOMS privítala Mária Kováčová, predsedníčka hostiteľskej Miestnej organizácie MSS, kým zasadnutie otvoril a viedol Ján Brtka, predseda MSS. Po poznámkach niektorých delegátov o technických nedopatreniach v pozvánke na toto zasadnutie prítomní členovia pristúpili k práci zasadnutia, na ktorom sa rokovalo o 15 bodoch. Zasadnutie si od začiatku do konca žiadalo viac spolupráce medzi delegátmi, z ktorých niektorí svojím neslušným, nekorektným a konfliktným správaním brzdili plynulosť schôdze. Informáciu o priebehu volieb do NRSNM podala Libuška Lakatošová, aktuálna predsedníčka NRSNM, ktorá o. i. vyjadrila spokojnosť s počtom obsadených

hl rs

miest vo vedení NRSNM kandidátmi z matičnej listiny (14). Ohľadom tejto témy odznela kratšia diskusia, v ktorej medzi inými účinkoval aj Ivan Zafirović (MOMS Vojlovica-Pančevo). On poznamenal, že sa o výbere kandidátov na matičnú listinu do NRSNM takmer nič nevedelo. Podľa jeho slov sa o výbere kandidátov malo pouvažovať na schôdzach MSS omnoho skôr než sa listina dostala do verejnosti. Správa o činnosti MSS v roku 2018 – ktorá bola podľa slov Anny Hansmanovej (MOMS Báčsky Petrovec) všeobecná, a nie konkrétna, lebo v nej neboli zahrnuté správy o vlaňajších činnostiach MOMS – bola schválená väčšinou hlasov. Zelenú dostala aj finančná správa za uplynulý rok, ako i návrh plánu práce a finančného plánu MSS na aktuálny rok. Po schválení aktu o disciplinárnej zodpovednosti a sankciách za porušenie pracovnej disciplíny delegáti venovali pozornosť aj uzneseniu o spôsobe prípravy a priebehu zasadnutí orgánov MSS, tiež uzneseniu o kolektívnych členoch MSS. Podľa neho kolektívnymi členmi MSS sa môžu

n ormačno politický týždenník

slankyne zanikla, založila som pracovný pomer v NR, na čo mám podľa zákona právo.“ Už spomenutou väčšinou hlasov pravidlá týkajúce sa zamestnancov, vnútornej organizácie NRSNM, ako i rozhodnutia o úhradách a o založení pracovného pomeru predsedníčky, boli schválené. V pokračovaní schôdze sa dostali na rad body 22 a 23. Najprv riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anna Chrťanová-Leskovcová skrátka prezentovala správu o činnosti a finančnú správu tejto ustanovizne. Potom správu o činnosti a finančnú správu za rok 2018, ako i finančný plán a plán a program práce, tiež i stratégiu Múzea vojvodinských Slovákov podala jeho riaditeľka Anna Séčová-Pintírová. Okrem iného podčiarkla, že pričinením Obce Báčsky Petrovec

je určená budova pre MVS; ide o starú budovu niekdajšieho zhromaždenia obce, čo potom potvrdil aj Ján Šuľan. Negatívne sa o správe a práci správnej rady a riaditeľky ÚKVS vyjadril Branislav Kulík, zatiaľ čo Juraj Červenák poznamenal, že ide o „prípravu terénu“ na zmenu riaditeľky ÚKVS. Proti prijatiu správ týkajúcich sa tejto ustanovizne sa vyjadrilo 22 členov NRSNM, zatiaľ čo 24 členov Rady hlasovalo za prijatie dokumentov týkajúcich sa MVS. O podmienkach na získanie štipendia na akademický rok 2019/2020 v rámci bodu 25 informovala Svetlana Zolňanová. Na záver schôdze Rada zaujala kladné stanovisko k sade mienok týkajúcich sa verejných ustanovizní pre predškolské a základné vzdelávanie vo viacerých vojvodinských mestách.

stať združenia občanov, spolky a iné organizácie, ktoré pracujú na dedičnej roli národa. Ko lek tív ni členovia majú jed ného člena v Zhromaždení MSS, Na vod asadnutia sa dele átom prihovoril k t o r ý s a aj predseda MSS án Brtka môže aktívne zapájať do činnosti pre pripomínanie si 100. výročia MSS. Po dlhšej diskusii o schvá- SNS, ako i návrh programu osláv lení uznesenia o odvolaní a voľbe tohto vzácneho jubilea. členov Dozornej rady MSS (Željko Na záver zasadnutia Správnej rady Čapeľa – Dobanovce, Pavel Baláž Matice slovenskej v Srbsku Michal – Kovačica, Michal Šranka – Kysáč, Spevák st. ozrejmil informáciu Ján Kolár – Báčsky Petrovec, Pavel Legislatívnej komisie MSS v čele Kukučka – Boľovce a Ján Bagľaš s predsedom Vladislavom Tárno– Aradáč), ktorá sa podľa slov cim, diplomovaným právnikom, niektorých účastníkov zasadnutia v ktorej je návrh, aby sa proti zdrupodobala „teórii konšpirácie“, ženiu občanov Miestny výbor Petpredseda Ján Brtka tento bod rovec Matice slovenskej v Srbsku rokovania stiahol z rokovacieho podala žaloba so zámerom, aby si programu a odročil ho na budúce toto združenie občanov zmenilo zasadnutie Zhromaždenia MSS. svoj názov, ktoré „vyvoláva poBodom rokovania bol aj návrh chybnosť o totožnosti s MSS, resp. uznesenia MSS, podľa ktorého s jej miestnym odborom v Báčje počet delegátov jednotlivých skom Petrovci“, ako i to, že sa MV MOMS určený na základe úrad- Petrovec MSS v právnom vzťahu ných evidencií z posledného sú- nemôže legitimovať ako pobočka pisu slovenského obyvateľstva a organizačná forma MSS, lebo v jednotlivých dedinách – mes- je to v rozpore s imperatívnym tách. Na návrh vedenia MOMS Be- ustanovením článku 7 odsek 3 lehrad členovia SR svojím hlasom Zákona o združeniach, ktorým podporili kandidáta Jána Kriváka je stanovené, že časť združenia na funkciu podpredsedu MSS. nemá status právnickej osoby. Ďalej vymenovali členov Výboru •T

•

Slovensko POČET SUPERBOHÁČOV POD TATRAMI SA PODĽA ČASOPISU FORBES ROZRÁSTOL

Slovenskí miliardári Rastislav Boldocký

oci celosvetovo počet dolárových miliardárov poklesol, na Slovensku sa prestížny klub rozširuje. V porovnaní s vlaňajším rebríčkom najbohatších ľudí sveta pribudol do neho spoluzakladateľ finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák. Celkovo tak majetok v hodnote viac ako miliardu dolárov majú už traja Slováci – najbohatším je český premiér Andrej Babiš a nasleduje ho väčšinový majiteľ developerskej spoločnosti HB Reavis Ivan Chrenko. Samozrejme, okolo českého predsedu vlády môže byť otázne, ku ktorej krajine ho priradiť. Má síce slovenský pôvod, aj významné podnikateľské aktivity na Slovensku, napríklad v oblasti poľnohospodárstva a médií, ale dlhodobo žije v Českej republike. Podľa časopisu Forbes jeho majetok má hodnotu 3,5 miliardy dolárov, vďaka čomu na zozname

dolárových miliardárov obsadil 617. priečku. Ak nepočítame Babiša, najbohatším Slovákom je Ivan Chrenko. Na Forbesovom rebríčku sa prvýkrát objavil v roku 2017 a odvtedy sa

van hrenko mu darí majetok zveľaďovať – z vtedajších 1,1 miliardy sa vyšplhal na súčasných 1,6 miliardy dolárov a 51-ročný developer figuruje na 1 425. priečke. Chrenko, rodák zo Šale žijúci v Marianke pri Bratislave, je

V BRATISLAVE KONEČNE VYRÁSTOL NÁRODNÝ FUTBALOVÝ ŠTADIÓN

Nové Tehelné pole R. Boldocký

vodných plánov mal nový štadión stáť už v roku 2010, ale nezhody okolo financovania a vlastníckych vzťahov začiatok prác neustále posúvali. Jedným z výsledkov je, že stavba sa poriadne predražila – odhaduje sa na osemdesiat miliónov eur. Slovenské médiá píšu, že v Česku dokázali vystavať porovnateľné štadióny aj za polovičnú cenu. Zložité sú aj vlastnícke vzťahy. Momentálne je majiteľom firma šéfa Slovanu Ivana Kmotríka,

igovým zápasom medzi bratislavským Slovanom a trnavským Spartakom otvorili 3. marca nový Národný futbalový štadión. Uzavrel sa tak jeden z najstrastiplnejších stavebných príbehov v posledných desaťročiach pod Tatrami. A ako aj celá výstavba, ani deň D sa neobišiel bez kontroverzií – škvrnou na nádhernej atmosfére pred viac ako dvadsaťtisícovou diváckou kulisou boli rasistické pokriky tvrdého jadra fanúšikov Slovanu. Ale poďme pekne po poriadku. Zámer zbúrať historický štadión Tehelné pole a na jeho mieste postaviť národný štadión je starý už takmer pätnásť rokov. Podľa pô- Nov Teheln pole (Foto: wikipedia) • S OV NSKO •

známy tým, že sa vyhýba médiám – jednak si chráni súkromie, jednak nechce, aby sa jeho meno spájalo so slovenskými boháčmi, ktorí k bohatstvu prišli za nejasných okolností v divokých 90. rokoch.

aroslav aščák Nováčikom na Forbesovom zozname je spoluzakladateľ spoločnosti Penta Investment Jaroslav Haščák (50) s majetkom v hodnote jednej miliardy dolárov. Forbes ho označuje ako veľmi praktického

manažéra, ktorý vytvoril extrémne súťaživé prostredie v rámci spoločnosti. Spolu s partnermi začali obchodovať na trhu s cennými papiermi v Bratislave v roku 1993. „V súčasnosti je portfólio skupiny Penta omnoho širšie. Peniaze prichádzajú zo zdravotníctva, Penta vlastní napríklad zdravotnú poisťovňu Dôvera, ale dosah má aj na sieť nemocníc Svet zdravia, podniká v priemysle, realitách aj v službách,“ píše denník Sme. V posledných rokoch skupina buduje aj mediálne impérium a skupuje popredné slovenské tituly. Meno Jaroslava Haščáka sa nevyhlo ani kontroverziám, figuruje ako jeden z hlavných aktérov známej kauzy Gorila, ktorá priniesla vážne podozrenia o neštandardnom prepojení finančných a politických slovenských špičiek. Podľa týždenníka Forbes je na svete celkovo 2 153 dolárových miliardárov, o 55 menej ako vlani. Najbohatším človekom na planéte je naďalej Jeff Bezos, zakladateľ spoločnosti Amazon. Výška jeho majetku sa odhaduje na 131 miliárd dolárov. Foto: Forbes

ktorý futbalový stánok vystaval s čo je plná kapacita štadiónu. Lístky takmer tridsaťmiliónovou štátnou boli beznádejne vypredané celé dotáciou. Ale to nie je úplný koniec týždne pred stretnutím. Ľudia sa príbehu – štát sa totiž zaviazal teda na nový futbalový stánok nové Tehelné pole odkúpiť, ak o to súkromný investor požiada. Kedy, či a za akých podmienok sa to stane, stále nie je jasné. Ale, samozrejme, sú aj svetlejšie stránky celej veci. Bratislava nový futbalový štadión potrebo- Slovan ltras na ápase proti Trnave (Foto: Marek vala ako soľ – ten Ištók) starý totiž zďaleka nespĺňal základné kritériá pre doslova tešili. medzinárodné zápasy. Navyše, Jedinou škvrnou bolo spomínadomovský štadión okrem bratislav- né rasistické skandovanie. Aj keď ského Slovanu týmto pádom získa skupina Ultras Slovan tvrdí, že to aj reprezentácia. Stavba je pritom všetko je len omyl. Nešlo vraj o oveľa viac než len športoviskom – rasistický pokrik „hu-hu-hu“ adresúčasťou komplexu je aj nákupné sovaný hosťujúcemu futbalistovi centrum, administratívna budova, tmavej pleti Myenty Abenovi, ktorý aj obytné priestory. sa dostal do potýčky s domácimi Veľa naznačil už spomínaný futbalistami. Fanúšikovia vraj v otvárací zápas medzi Slovanom a skutočnosti kričali „ruch-ruch-ruSpartakom. Víťazstvo Bratislav- ch“, čím chceli pozdraviť priateľov čanov sledovalo 22 500 divákov, z poľského klubu Ruch Chorzow. 10 /4845/ 9. 3. 2019

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA OBECNÉHO PARLAMENTU V PETROVCI

Neschválili obecný štatút Katarína Gažová

rvé tohtoročné zasadnutie Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec v pondelok 4. marca bolo zvolané v nezvyčajnom termíne o 19. hodine. Keďže bolo treba spracovať 15 bodov rokovacieho programu, schôdza trvala do 22. hodiny, keď všetci prítomní boli už maximálne vyčerpaní. Najviac pozornosti (viac ako hodinu trvala diskusia) venovali návrhu Štatútu Obce Báčsky Petrovec, o ktorom potom hlasovali, ale nový štatút obce nebol schválený. Návrh nového štatútu, o ktorom rozprava začala vlani v septembri a potom ho v decembri schválilo Ministerstvo štátnej správy a lokálnej samosprávy a Obecná rada, bol postúpený zhromaždeniu obce na posúdenie a schválenie. Pred začiatkom diskusie predseda ZO poukázal na zmeny v doterajšom štatúte, ktoré sa týkajú počtu výborníkov ZO – namiesto 31 sa navrhuje 25 výborníkov, potom počtu členov Obecnej rady obce – bude mať 7 členov (5 zvolených a ďalší dvaja sú predseda obce a jeho zástupca) a tretia sa vzťahuje

na volebnú druhostupňovú komisiu, ktorá bude dozerať na priebeh volieb v miestnych spoločenstvách z územia obce. V diskusii o tomto bode pripomienku k textu nového štatútu najprv predostrel výborník Pavel Marčok

ka Marčoka tento text má znieť takto – citát: Na teritoriji opštine u službenoj upotrebi je Srpki jezik i ćirilično pismo i Slovački jezik i njegovo pismo. Ako opodstatnil, slová v súlade so zákonom treba vymazať, lebo zákony sa menia a o niekoľko rokov možno povedať, že to je len v súlade so zákonom, a vy nemáte právo na slovenský jazyk. Poukázal aj na tú čiarku pred (a) v uvedenom texte, ktorá mení

prv ho tohtoročn ho asadnutia hromaždenia

a potom aj ďalší výborníci opozície. Poukázal na to, že je text obecného štatútu iba v srbčine, a to, s čím nesúhlasil, sa týkalo nasledujúceho (celý text štatútu je v srbčine) – citát: Na teritoriji opštine u službenoj upotrebi je Srpski jezik i ćirilično pismo, a latinično pismo i Slovački jezik i njegovo pismo u skladu sa zakonom. Podľa výborní-

situáciu. Predseda ZO Ján Šuľan po diskusii na túto tému odpovedal výborníkovi Marčokovi, že nepodal načas amendement, nepovedal to ani vo verejnej rozprave o návrhu nového štatútu a teraz minútku pred dvanástou chce v texte niečo meniť, keď je už schválený ministerstvom. Tajomník ZO Svetoslav Majera prečítal aj stať v zákone o tejto téme.

Nakoniec si Marčok žiadal prečítať tú stať v starom obecnom štatúte. Zistené bolo, že ten text je tam iný a znie (citát): Na teritoriji opštine u službenoj upotrebi je Srpki jezik i ćirilično pismo i Slovački jezik i njegovo pismo. Teda tá časť u skladu sa zakonom tam nie je. Teda Marčok poukázal na tú zmenu, s ktorou sa nezhoduje, lebo z textu vyznieva, že tieto dva jazyky nie sú rovnoprávne. Navrhol, aby text zostal ako v starom štatúte. Opozícia tiež poukázala na nespokojnosť s časťou textu, ktorý sa týka volebnej druhostupňovej komisie pri ZO, ktorá má dozerať na voľby do rád miestnych spoločenstiev, čo je tiež novinkou. Nový štatút nedostal potrebný počet hlasov výborníkov a nebol schválený. Zhromaždenie schválilo program práce ZO BP na rok 2019, Uznesenie o lokálnych komunálnych poplatkoch a verejných parkoviskách, správy rád: pre medzinacionálne vzťahy v obci, pre zdravie, rodovú rovnosť a pre mladých za rok 2018. Boli tiež schválené správy a plány Múzea vojvodinských Slovákov, ako aj komunálneho podniku Komunalac v Maglići, ktoré boli pochválené. Za novú členku Správnej rady Strediska pre sociálnu prácu vymenovali Valériu Potfaj- Fabianovú. Záverom odzneli výbornícke otázky.

STARÁ PAZOVA

Tatamate a humanitárna spolupráca Anna Lešťanová

druženie občanov Tatamate v Starej Pazove pokračuje s aktivitami. Po nedávnom delení jahôd nasledovala akcia, v ktorej delili citróny. Vďaka humanitárnej spolupráci združení Dobra Vila za Vas z Belehradu a Tatamate, ako aj organizácie Červeného kríža Stará Pazova, citróny v stredu 27. februára zaniesli do ľudovej kuchyne, do dvoch predškolských ustanovizní – Poletarac a Radost,

rozdelili ich deťom a rodičom na detskom oddelení v dome zdravia, ako aj občanom, ktorí sa v danej chvíli ocitli v pazovskom mestskom parku. Donátorom jahôd a citrónov je Banka hrane Beograd – BHB a tamojšie Distribučné stredisko Delhaize Srbsko. Banka stravy založená v roku 2006 je humanitárna neprofitová organizácia pôsobiaca s cieľom prispieť k zmenšeniu chudoby a hladu a predísť zbytočnému vyhadzovaniu stravy. Ich hlavnou

aktivitou je zbieranie potravín a ich dodávka najohrozenejším kategóriám obyvateľstva. Banka stravy zbiera potraviny od výrobcov a obchodných reťazcov a delí ich tým, ktorí to najviac potrebujú. Osobitne zdôrazňujú, že je táto strava kvalitná a bezpečná pre ľudí. Zo staropazovského združenia Tatamate, v čele ktorého je Nikola Rajković, hovoria, že je toto iba začiatok spolupráce s uvedenými združeniami a podobné akcie mienia organizovať aj do budúcna.

STARÁ PAZOVA

Hospodárska rada o zamestnávaní A. Lešťanová

árodná služba pre zamestnávanie 22. februára vypísala verejnú výzvu, ktorú na zasadnutí Hospodárskej rady 28. februára predstavili Podnikateľskej spoločnosti Obce Stará Pazova spolu s Lokálnym akčným plánom zamestnávania.

www.hl.rs

Ústrednými témami zasadnutia bolo teda zamestnávanie a samozamestnávanie v tomto roku. Zamestnanci Národnej služby pre zamestnávanie okrem verejnej výzvy predstavili aj aktívne opatrenia politiky zamestnávania a súbežne s týmto uskutočnili aj prezentáciu programov a opatrení Lokálneho akčného plánu zamest-

Informačno-politický týždenník

návania. Vďaka týmto programom a opatreniam, ako zdôraznili na druhom zasadnutí Hospodárskej rady Obce Stará Pazova, vlani okolo 50 nezamestnaných dostalo zamestnanie alebo začalo súkromne podnikať. V roku 2019 v obecnej pokladnici na tieto účely určili 9,5 milióna dinárov a tieto prostriedky použijú

Aktivisti staropa ovsk ho druženia Tatamate

na tieto opatrenia: subvencie pre samozamestnávanie a zamestnávanie ťažko zamestnateľných kategórií, program pre praktikantov a veľtrh zamestnávania. Na schôdzi o týchto stále aktuálnych témach hovorili Suzana Ilićová, náčelníčka Oddelenia pre hospodárstvo Obce Stará Pazova, Milenko Vučinović, predseda Lokálnej rady pre zamestnávanie, a Marijana Grbićová, riaditeľka Národnej služby pre zamestnávanie – Filiálka Sriemska Mitrovica. •

DAA

DA OST •

SANÁCIA ŠKÔD NA DOME SMÚTKU V KYSÁČI

Namontovali vchodové dvere Elena Šranková

resne tri mesiace po nemilej udalosti, keď Kysáčania našli zdemolovaný dom smútku, rozbité, zničené a poškodené veci sú opravené. Pripomíname, že v noci z 22. na 23. novembra 2018 maďarský občan Zoltán Vereš rozbil sklené vchodové dvere veľkosti 10 štvorcových metrov na dome smútku v Kysáči, ako aj dve umývadlá a dva splachovače, držiak na papierové obrúsky, mramorový podstavec pod kríž, elektrické ohrievače na

batériách, rôzne sklá a zrkadlá, ako i viacero hodín a nástennú lampu. Aj inventár na údržbu hygieny a vchodové dvere do hygienických miestností. Ako sa píše v rozhodnutí, ktoré z novosadského súdu zaslali do miestneho spoločenstva, spomenutý páchateľ najprv rozbil dvere, vošiel do vnútra domu smútku a tam demoloval uvedené veci. Takto Miestnemu spoločenstvu Kysáč spôsobil škodu v hodnote 641 500 dinárov. Menšie škody sú onedlho po tomto čine opravené, kým sa najdlhšie čakalo na opravu sklených vchodových dverí. Namiesto nich najprv

namontovali dočasné improvizované dvere, aby 22. februára namontovali sklené, rovnaké ako boli predtým. Ako sa dozvedáme od podpredsedu RMS Jána Pálika, príčiny dlhého čakania na opravu sklených dverí sú objektívne. Medziiným sa čakalo na súčiastky, boli sviatky, kolektívna dovolenka... To, čo ešte nie je celkom riešené, sú dvere na hygienických miestnostiach, ale napriek tomu WC sa používajú, sú vo funkcii.

Treba povedať, že s domom smútku tesne súvisí aj otázka pochovávania, ktorá v Kysáči ešte stále nie je doriešená. Od začiatku roka miestne spoločenstvo už neúčinkuje v týchto prácach a od Nového roka občania už nevyčleňujú mesačne 125 dinárov prostredníctvom VKP Informatika, ktoré boli určené aj na tieto ciele.

Z GYMNÁZIA JÁNA KOLLÁRA V BÁČSKOM PETROVCI

Protipožiarne schody na internáte Jaroslav Čiep

rámci investičných prác na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci je aktuálna dostavba protipožiarnych schodov na žiackom domove. Všetci, čo prechádzajú Ulicou fyzkultúrnou, iste postrehli, že sa tam už dlhší čas niečo deje. Majstri z bočnej strany internátu pristavujú betónovú konštrukciu, o ktorú potom pripevnia protipožiarne schody, ktoré by mali spájať všetky úrovne budovy od podkrovia až po prízemie. Platné predpisy pre bezpečnosť v objektoch tohto typu nakladajú zabezpečiť aj inú únikovú cestu

ZALESŇOVANIE LOVECKÝCH JÁM

riešiť. Pri tomto zásahu sa muselo dbať na viacero technických detailov, čosi v internáte aj prestavať, ale i dobudovať a vyriešiť aj únikové dvere. Ide o projekt, ktorý škola vyfinancuje z vlastných prostr iedkov v hodnote 3,5 milióna dinárov. Práce by sa mali ukončiť do konca marca, ale všetko závisí aj od počasia, lebo Dostavba protipožiarn ch schodov na internáte je nevyhnutné

celkom odkryť časť budovy, čo si vyžaduje dni bez dažďa. Okrem tejto investície v ústrety oslave storočnice petrovského gymnázia v tomto roku plánujú vykonať aj ďalšie investičné práce a úpravy. Majú už vypracované projekty na vykonanie hydroizolačných prác na starej budove školy (13,5 mil. din.), výmenu starého osvetlenia novým LED osvetlením (5,5 mil. din.), rekonštrukciu športového terénu (3,25 mil. din.), eventuálne dostavbu výťahu a plošinového výťahu (6,1 mil. din.) a zriadenie parku a okolia pamätníka XIV. VÚSB. V pláne je aj rekonštrukcia strechy na telocvični, úprava parkoviska, úprava východu na ulice a uličného priestoru, ako aj exteriérové osvetlenie budovy školy.

marca, keď tam vysadili 100 stromov, 60 líp a 40 sibírskych brestov. Akciu finančne podporilo Miestne spoločenstvo Kysáč a v nej sa zúčastnili i traja členovia Rady MS: Ján Pálik, podpredseda, Vladimír Francisty, predseda finančnej komisie, a Vladimír Sabo, predseda komisie pre spoluprácu so spolkami, cirkvami akcie ales ovania jám (foto: J. Pálik)

a cirkevnými spoločenstvami. V akcii sa zúčastnilo takmer 50 osôb, hlavne členov kysáčskych spolkov. Najväčšiu časť práce vykonali lovci, ktorí tiež vyfinancovali kopanie jám strojom a v najväčšom počte sa angažovali počas vysádzania. Ruky k dielu priložili i rybári, poľnohospodári a hasiči, ktorí zalievali vysadené stromy a budú ich podľa potreby v spolupráci s poľovníkmi zalievať aj do budúcna. Ako spravidla býva, po vykonanej práci sa účastníci akcie kamarátili pri chutnom loveckom paprikáši, ktorý tentoraz uvaril Marián Martiš.

v prípade požiaru alebo iného nebezpečenstva, a preto sa gymnázium rozhodlo tento problém

Vysadili sto stromov Vladimír Sabo

nedeľu 3. marca bola v Kysáči akcia zalesňovania loveckých, bývalých odpadových

jám. Do týchto jám, do ktorých sa kedysi vyvážal odpad, počas nedávneho kopania priekop navozili zem, nuž sa vytvorili podmienky na ich zalesnenie. Konkrétne kroky v tom smere podnikli v nedeľu 3.

•

DAA

DA OST •

10 /4845/ 9. 3. 2019

Ľudia a udalosti AKO ROK 2018 HODNOTÍ SUDKYŇA ZUZANA TÁRNOCIOVÁ Z PETROVCA

Z hľadiska priestupkov bol to priemerný rok Anna Horvátová

e taká spoločnosť, kde každý jej člen bez výnimky dobrovoľne dodržiava všetky platné zákony?! Ani nie. A keby takých bolo, aj práca sudcov by bola zredukovaná, mali by viac času na iné záľuby, avšak žilo by sa aj pokojnejšie. I keď aj sám fakt, že máme za nami jeden priemerný rok, prináša náznaky na lepšie, nemôžeme povedať, že je situácia v spoločnosti skvelá. Pozrime sa, ako sa o všeobecnej situácii v Báčskopetrovskej obci zmieňuje sudkyňa Priestupkového súdu v Báčskej Palanke, Oddelenia v Petrovci, Zuzana Tárnociová: − Za nami je jeden priemerný rok, čo sa týka priestupkov. Hlavne predmetov je oveľa menej ako v minulých rokoch, lebo sa menili zákony, a viac predmetov sa rieši na tvári miesta. Je to tak, že policajti majú právo viac predmetov vyrieknuť na tvári miesta, čiže keď policajti zastavia vodičov, účastníkov dopravy, vydajú im priestupkový príkaz, ktorý, až sa realizuje za osem dní, v tom prípade sa platí iba polovica trestu. Pre celý súd Báčska Palanka, kde prislúchajú aj oddelenia v Báčskom Petrovci a v Báči, prišlo spolu 2 136 žiadostí o začatie priestupkového konania a v samom petrovskom súde sme dostali iba 422 žiadostí, čo je spolu s prenesenými predmetmi z roku 2017, ktorých bolo 186, až 608, čo sme veľmi úspešne vyriešili. Až 526 predmetov sme teda vyriešili a do roku bežného sme preniesli iba 82 predmetov. Z vyriešených

predmetov 471 bolo potrestaných a oslobodili sme 24. Iba 11 predmetov bolo premlčaných, aj to preto, že sa ľudia nachádzajú v zahraničí, nevracajú sa, alebo ich vôbec nemožno nájsť ani podľa zoznamu hľadaných. Akých trestov bolo najviac v rieknutých − Čo sa týka trestov, najviac je vyrieknutých peňažných trestov, ktoré sú veľmi veľké. A keď to človek nemôže zaplatiť, donáša sa rozhodnutie, že sa mu buď zráža z platu, ak je v pracovnom pomere, alebo z penzie, alebo sa mení v trest väzenia a jednotlivec si to ide odsedieť tak, že tisícka stojí jeden deň väzenia. Ko ko trestov v enia bolo v rieknutých vlani − V minulom roku je priamo vyrieknutých iba 12 trestov väzenia, znamená, zmenšilo sa nám to, čo je zase následkom toho, že nám priestupky, ktoré sa týkajú rodinného násilia, prešli do trestného súdu, takže my tu máme iba jeden druh z tejto oblasti trestov, a preto sa najviac vyriekol trest väzenia, takže preto bolo iba 12, čo si ľudia museli ísť priamo aj odsedieť. Koho sa najviac trestalo − Samozrejme, najviac to boli plnoleté osoby, a mali sme iba desať maloletých, tých starších, to sú osoby nad 16 rokov. Všetkým bolo vyrieknuté výchovné opatrenie napomenutie, lebo boli na rozhovoroch v Stredisku pre sociálnu prácu a tam zhodnotili, že nie sú až takí zlí, aby sa im musel vyrieknuť peňažný trest, a že pomôže i výchovné opatrenie. A malo to účinok, lebo viac sa už

u ana Tárnociová

neobjavovali ako páchatelia. Zaujímavosťou je, že sme na úrovni celého súdu vybrali menej peňazí ako v roku 2017, predvlani to bolo 47 577 904 din. a vlani iba 42 077 382 din., ale je to výsledkom toho, že je o tretinu menej predmetov ako v roku 2017. K tomu na úrovni našej obce bolo zaplatených 6 182 378 din. na základe premávkových trestov. Z týchto trestov sa jedna tretina usmerňuje do Obce B. Petrovec, z čoho sa tu zveľaďuje doprava. Sudkyňa Tárnociová je verejnosti dobre známa aj ako ochotníčka – divadelníčka, herečka, skôr tanečníčka, a tak sa nedalo vyhnúť a nespýtať sa, ako súvisí súdnictvo a herectvo, na čo sme veru dlho nečakali: − Ešte ako súvisí. Keď som bola mladá, veľmi som chcela spievať, tancovať, venovala som sa všet-

kému, čo súvisí s kultúrou. Ale keď som sa išla zapísať do školy, poslúchla som rodičov, ktorí mi radili, aby som si zvolila právo. A práve sa dotkneme toho čo je aj mienka mnohých že je to suchopárna oblas : − Právo je veľmi pekná oblasť, kde sa vlastne učí, ako sa má správať vo verejnosti. Stalo sa tak, že som sa stala sudkyňou, ale na kultúrnu oblasť som nezanevrela. Dokonca v petrovskom Divadle VHV som bola aj herečkou, aj režisérkou, a všetko, čo bolo načim, tiež vo folklórnom súbore, kde sme s Ondrejom Brnom moderovali programy, a teraz ako herecká dvojica si zahráme viac-menej také skeče. A keď človek má záľubu v niečom, nič mu nepadne ťažko a zlúči takmer nezlučiteľné.

KOVA AN A ROVNA PO N ST Bezmála dve desaťročia kovačickí poľnohospodári sa zúčastňujú v tradičnej akcii rovnania poľných ciest, s cieľom prispieť k ich lepšej zjazdnosti počas nadchádzajúcej poľnohospodárskej sezóny. V sobotu 2. marca sa zhruba osemdesiat kovačických poľnohospodárov zhromaždilo o 8. hodine ráno na nádvorí Miestneho spoločenstva v Kovačici. Neskoršie sa so svojimi traktormi a prívesnými strojmi vydali do 12 častí kovačického chotára a do iných častí chotárov, kde obrábajú pôdu. Po úspešnej akcii, pod ktorú sa organizačne aj tohto roku podpísalo Združenie poľnohospodárov Kovačičania, nasledovala družba pri chutnej večeri. Na snímke je momentka z odchodu účastníkov akcie do poľa. A. Ch.

hl rs

n ormačno politický týždenník

•

DAA

DA OST •

PREDNÁŠKA O BEZPEČNOSTI V DOPRAVE V KOVAČICI

Na čo majú dbať vodiči traktorov Anička Chalupová

Rada pre bezpečnosť v doprave Obce Kovačica v spolupráci s o úspešnej prednáške a vý- Agentúrou pre bezpečnosť v docviku v používaní detských prave Republiky Srbsko uskutočniautosedačiek, ktorá sa v Ko- la v stredu 27. februára prednášku vačici uskutočnila na sklonku pre vodičov traktorov z územia Kovačickej obce. Po úvodnom príhovore J a ro s l av a Hrubíka, zástupcu predsedu Obce Kovačica, o problémoch, s ktorými sa stretávajú V nehodách s traktorom sa stávaj vodiči trakr ne tra die torov, ako uplynulého roka, koncom febru- i o preventívnych opatreniach ára aktuálneho roku prebiehala v doprave hovoril Duško Pešić, ďalšia edukačná dielňa z oblasti vedúci Oddelenia pre prevenciu dopravy. Agentúry pre bezpečnosť v do-

Spoločná oto ra a častníkov prednášk prave Republiky Srbsko. Podľa jeho slov najčastejšie problémy vznikajú pri starých poľnohospodárskych strojoch a tých, ktoré nespĺňajú základné technické podmienky. „Preto je potrebné hovoriť o potenciálnych problémoch skôr než sa objavia,“ podotkol Pešić. Súčasťou prednášky boli aj otázky poľnohospodárov, na ktoré okrem Pešića odpovedal aj Slađan

JARNÉ OREZÁVANIE OVOCNÝCH STROMOV V KULPÍNE

Zručne a odborne k bohatej úrode Katarína Gažová

ž prvé teplejšie dni koncom februára a začiatkom marca vylákali ľudí do záhrad, polí a ovocných sadov. Prvá práca, ktorú treba urobiť načas, je orezávanie ovocných stromov. Pestovatelia to vedia urobiť zväčša aj sami, ale ak majú väčšiu plochu vysadenú ovocím, objednajú si ľudí, ktorí sa tomu venujú, aby prácu načas a odborne vykonali. V Kulpíne sme sa porozprávali s Branislavom Nikolićom a Pavlom Brtkom, ktorí už viac ako 20 rokov spoločne poskytujú svoje služby majiteľom ovocných sadov. Vďaka dlhoročnej praxi všetko robia kvalitne a rýchlo. „Zručnosti orezávania stromov sme sa spolu naučili v ovocnom sade niekdajšieho Poľnohospodárskeho družstva v Kulpíne, kde sme boli zamestnaní. Ovocný sad, v ktorom boli vysadené jablonky, bol veľký a vhodný na získanie poznatkov, ako správne orezávať stromy. Keď družstvo prestalo s prá•

DAA

DA OST •

cou, rozhodli sme sa pokračovať v súkromných ovocných sadoch. Roky orezávame stromy v Petrovci, Kulpíne a okolí, ako napríklad v Ravnom Sele, ale aj inde. Práce je

Práca závisí predovšetkým od počasia. Tohto roku už vo februári bolo teplo a mohlo sa začať s prácou, lebo na halúzkach sa ukázali prvé očká, čo je znakom, že ovocné

Branko a Pavel (zľava) zručne orezávajú jablonky v ovocnom sade v Kulpíne veľa a stáva sa, že ani nemôžeme všetkým vyhovieť, lebo orezávať treba načas, kým stromy nekvitnú.“

stromy začínajú ožívať a ženú prvé puky. Stávalo sa však, že Branko a Pavel začínali orezávať iba v máji,

Grujić, odborník z Agentúry pre bezpečnosť v doprave Republiky Srbsko (ABD RS). Na záver akcie sa prednášatelia poďakovali všetkým poľnohospodárom za účasť a rozdelili im darčeky v podobe výstražných oranžových rotačných majákov, fluorescenčných viest a výstražných trojuholníkov pre pomalé vozidlá, vlečky a prívesné stroje. lebo dovtedy bolo zima. Alebo sa stalo, že včas na jar napadal sneh, ale nebolo chladno, takže sa dalo robiť v ovocných sadoch. „Robíme aj vo veľkých sadoch, ale z vlastnej skúsenosti môžeme povedať, že ľudia zmenšujú plochy pod ovocnými stromami. Dôvodom je neprajná situácia na trhu, keďže nemožno popredať ovocie. Čo z toho, že stromy dobre zarodia, keď úrodu nemožno predať? Dalo by sa povedať, že ovocinári ľahšie dopestujú ovocie, aj keď je tu viac roboty, než ho môžu predať... Keď ide o samo orezávanie, načim vedieť a dbať predovšetkým v mladších ovocných sadoch. Vtedy sa netreba báť väčšmi orezať nepotrebné halúzky, lebo takým spôsobom sa stromy pripravujú, aby v nasledujúcich rokoch mali bohatší a kvalitnejší rod, teda väčšie a zdravé plody. Zvyčajne sa ľudia boja väčšmi orezať mladé stromy, ale netreba sa báť, lebo práve toto je správne. V nasledujúcich rokoch sa koruny stromov iba korigujú.“ Ako hovoria Branko a Pavel, keď sa ovocný strom správne oreže, plody sú pekné a veľké, a keď sa neoreže ako treba, plody zostanú malé, je ich veľa, ale nie sú kvalitné.

10 /4845/ 9. 3. 2019

Ľudia a udalosti MAŠKARNÝ PLES VO VOJLOVICI

Všetci vyhrali Vladimír Hudec

rodičmi popustili uzdu fantázii, z čoho vznikli najrozmanitejšie ašiangové obdobie vo Voj- originálne masky. Predstavili ich lovici prebieha v znamení na maškarnom plese v nedeľu 3. maškarného plesu, ktorý už marca. Pred porotou predefilovali takmer dvadsať rokov úspešne Pipi Dlhá Pančucha, dobrá víla, niekoľko bosoriek, ufúľaný kominár, šľachtic, Minnie Mouse, husle, zmrzlina, dar prekvapenia, snežienka, staručký dedo s palicou a baranicou, nebezpeční jednookí piráti s mečom, usilovná včielka, čertica, dievča s modrinami... Spolu 40 masiek. Stvárnili ich tak tí najmladší, ktorí sa bez svojich mám neopovážili predstúpiť, ale aj tí trochu Snežienka vestovala príchod jari starší, dokonca aj jedna organizuje SKOS Detvan. Počas celá rodina, čiže rodičia s deťmi. uplynulého týždňa sa v mnohých Niektorí sa hanbili, iní zasa boli vojlovických, ale aj pančevských úplne uvoľnení. O to sa postarali rodinách konali záverečné prípra- aj Ivana Beracková, Jana Merevy. Deti si spolu s rodičmi a starými ková, Jana Beracková a Katarína

Beracková-Koláriková, ktoré mali za úlohu animovať deti a zbaviť ich trémy, čo sa im úplne podarilo. Porota v zložení Rade Mašić, Vesna Seferagićová a Marija Kemenová to vskutOri inálne mask ku nemala ľahké, a preto rozhodla, že nevyhlási najlepšiu masku. Vraj aby nikoho nesklama-

de lovali sie ou

li. Porota sa pochvalne zmienila o entuziazme, s akým Vojlovičania pestujú túto dlhoročnú tradíciu a ako sa snažia vypracovať čím originálnejšie masky. Vyhrali teda všetci, tak účastníci, ako aj organizátori, a vskutku vonkoncom nebolo potrebné vyhlasovať najlepšie masky, lebo všetky boli svojím spôsobom pekné. Bolo vidieť, že do ich kreácie je vložené mnoho fantázie a úsilia. Najdôležitejšie vari bolo, že sa deti pekne bavili, z čoho mali radosť aj rodičia a starí rodičia, Nebe pečný pirát a jeho sestra ktorí prišli podporiť svoje ratolesti. pirátka

ŠÍD

Zábava ku Dňu žien Blaženka Dierčanová

dkedy je v Šíde vybudovaná sála SKUS Jednota, stala sa synonymom skvelých zábav. V minulosti táto sieň bola jedným z mála miest, kde sa stretávala predovšetkým mládež, ale aj tí trochu starší občania. Tak bolo aj v sobotu 2. marca, keď v spolku usporiadali zábavu z príležitosti Dňa žien. Ako nám povedal predseda SKUS Jednota Vladimír Čáni, v posledných dvoch desaťročiach zábavy tohto druhu takmer zanikli – organizujú sa koncerty členov spolku a hosťujúcich súborov, no tanečné večierky sú zriedkavejšie. Predsa zábavu k Dňu žien zatiaľ pravidelne usporadúvajú. Tohto roku podujatie bolo hojne navštívené, prišli hostia z Erdevíka, Nového Sadu, Iloka, Adaševiec, Molovinu... Najpočetnejší boli aktuálni a bývalí členovia spolku Jednota, chorvátskeho spolku a medzi najveselšími boli mládež-

hl rs

níci z novosadského Šafárika. O dobrú náladu prítomných a skvelú atmosféru počas celého večierka sa postarali členovia skupiny Trio Mio z Báčskeho Petrovca. Pri veselých pesničkách a roztancovanej spoločnosti kto by mohol sedieť na stoličke po celý večer? Z toho dôvodu v uplynulých dvoch mesiacoch pre dospelých netanečníkov zo Šídu a okolia zorganizovali mini-školu tanca, ktorú viedla Helena Čániová-Uramová. Počas večierka organizátori usporiadali zábavné hry: najzaujímavejšou bola súťaž v rýchlom jedení snehových štvorcov (šampita). Po jeden predstaviteľ každého stola mal za úlohu čím rýchlejšie zjesť šampitu bez pomoci rúk. Nasledoval tanec okolo stoličiek, v ktorom súťažilo 11 párov. Nechýbala ani tombola, kde hlavnou odmenou boli strieborné náušnice. Takto Šíďania asi medzi prvými oslávili Medzinárodný deň žien a veselo bolo až do neskorých hodín.

n ormačno politický týždenník

KARN VA MAS K Práve v deň, keď sa v Riu de Janeiro začal karneval, v Báčskom Petrovci zorganizovali maškarnú besiedku. Ako nám to v piatok 1. marca potvrdila vedúca Detského zväzu ZŠ Jána Čajaka učiteľka Milina Ferková, chceli ju usporiadať o dva týždne skôr, ale ten ich úmysel zmarili nútené chrípkové prázdniny. Ako každý rok, aj tentoraz žiaci nižších ročníkov a ich rodičia boli kreatívni vo výrobe kostýmov. Defilé početných pôsobivých masiek hodnotila komisia, členky ktorej Anna Legíňová a Miroslava Blažićová uznali, že mali ťažkú úlohu z pol druha sto masiek vybrať zo dvadsať najpôsobivejších. Najviac zabodovali tie masky, pri ktorých bolo vidno, že sa do ich výroby okrem starších zapojili aj samotní žiaci. Nielen tie najlepšie kostýmy, ale aj všetci ostatní záujemcovia sa môžu 8. marca zúčastniť na 24. Maškaráde v Novom Sade. A odtiaľ si Petrovčania v posledných rokoch prinášali pozoruhodné ocenenia a odmeny. Na snímke: Babuška a Charlie Chaplin. J. Č-p Foto: M. Sýkorová •

DAA

DA OST •

ÔSMOMARCOVÁ VÝSTAVA ZDRUŽENIA ŽIEN MATKINO SRDCE V LALITI

Každý sa môže predstaviť Juraj Pucovský

šetci tí, ktorí sledujú činnosť lalitského Združenia žien Matkino srdce už dobre vedia, že nedeľu pred 8. marcom usilovné Laliťanky v dedinskom dome kultúry usporadúvajú výstavu. Tak bolo aj tentoraz 3. marca 2019. Ženy si zakaždým zvolia niečo, čo predstavia verejnosti a týka sa minulosti, vlastne života predkov dnešných Laliťanov. Tentoraz to boli vyšívané obrusy, ktoré sa kvačkali na špeciálne drevené konštrukcie, na ktorých boli pripevnené malé zrkadlá, prevažne okrúhleho tvaru. Pod tou okra-

sou hlavne v pitvoroch dedinských domov boli umyváky, na ktorých boli zboku zavesené tiež tkané a vyšívané uteráky, o ktoré si domáci utierali ruky umyté v lavóre. Pestrofarebné výšivky, ktoré sme tam videli visieť, sú skrášlené vyšitými vázami s kvetmi, anjelikmi, hrkútajúcimi holubmi, kohútmi, rôznymi košíkmi naplnenými ovocím a iným jedlom. Osobitne sú vyšité nápisy ako Dobré ráno! a tie nábožensky založené ženy si zvolili biblické texty: Hrad prepevný je Pán Boh náš..., alebo Spievajte Hospodinu...a pod.

Návšteva Petrovca v spoločnosti predsedníčk Márie Mackovej (druhá ava)

Matkino srdce

Kvet si hlavne žen sam kupovali

Pod všetkým týmto bolo naskladaných množstvo mliečnikov a rôznych džbánov, ktoré omaľovala insitná maliarka, Laliťanka Zuzana Hrnčiarová, ktorá sa predstavila aj viacerými obrazmi s rôznou tematikou. Predsedníčka ZŽ Matkino srdce Mária Macková nám povedala, že od vlani do výstavnej činnosti zapojili aj svojich spoluobčanov, ktorí vyrábajú rôzne okrasné, ale aj úžitkové veci. Najčastejšie z papiera, dreva, tkanín, vlny, železa a iných materiálov. Návštevníci sa mohli iba kochať v kráse týchto predmetov, ale aj kúpiť si niečo, ak sa im páčilo. Aj tohtoročná výstava a predaj tort boli hojne navštívené.

Bumbumbumbum-bumbumbum!

ové vetry prúdia plným prúdom na tejto našej žírnej vojvodinskej rovine. Lenže agátov, o ktoré by sa človek mohol pevne pridržať, aby ho neodviali, je čoraz menej. Tunajšie Inštitúcie a ich Orgány, čoraz pokrokovejšie a modernejšie, vynašli nový spôsob prepotrebnej otvorenej komunikácie s občianstvom. V záujme zviditeľňovania svojich fantastických výsledkov práce namiesto obligátneho a zastaraného spôsobu oboznamovania pozvánkami jednotlivých médií o svojich výročitých schôdzkach a podobných seansách (ktorých začiatok sa čoraz

•

DAA

Hostiteľkám milé prekvapenie pripravila nečakaná návšteva z Petrovca. Treba povedať, že medzi hostkami boli žena pôvodom z Lalite, petrovská nevesta, kým druhej manžel pochádza z tejto dediny. Výstava by nebola výstavou, keby lalitské ženy nenapiekli pre návštevníkov aj sladké pochúťky – torty. Tentoraz ich mali sedem: lieskovcovú, čokoládovú, plazmovú, dobošku, dve šuškavé a Katarínu. Netreba hádam ani hovoriť, že sa všetko predalo do posledného kúska, lebo bol tam väčší rad ako pri kvetinárstve, kde si kvetiny najviac kupovali samy ženy. Lalitskí gavalieri mali vari dôležitejšiu robotu!

DA OST •

viac blíži k hodine upírov), siahli po lepších riešeniach. Pozvánky mienia zasielať iba Svojim Novinárom. Ochotným myslieť nesvojimi hlavami, t. j. hlavami Hláv dotyčných Inštitúcií a ich Orgánov. Ani sme si – v Našich Nadovšetko Slobodných Médiách – poriadne nevšimli, a iskry občianskeho protestu sa z Belehradu rozlietli vari po celom Západnom Balkáne. Žiť len treba v nádeji, že Pán Herec Serjoža Trifunovič nezdrhne naskutku za hranice. Bola by predsa veľká škoda, keby tunajšia divadelná alias politická scéna (prepáčia mi pleonazmus)

zostala bez znamenitého politického ergo hereckého esa. Ktoré eso pred týždňom, zúčastňujúc sa občianskeho protestu 1 z 5 miliónov v Novom Sade, vžívajúc sa do roly hlavného hrdinu, vyhlásil, že on veru, len ak sa Vojvodina odštiepi, sa odtiaľto odsťahuje! Pričom pridal kliatby jemu primeraným slovníkom. Aký herec, taká reč. Aký režisér, také slovo, vravím, majúc na zreteli myšlienky celkom inej proveniencie, významného režiséra Andrása Urbana. Ktorý, ako napísal denník Blic, povedal, že Divadlo treba vyvetrať, t. j. zbaviť ho zatuchnutého zápa1

Juraj Bartoš

chu. Žeby autor spomenutej myšlienky povedal Divadlo a myslel na parLament? Neviem, akože neviem, ale tušiť, domnievať sa môžem, prečo uplynulý utorok nebol vyrieknutý súdny rozsudok majiteľovi spoločnosti Delta Miroslavovi Miškovićovi, jeho synovi Markovi a ďalším osobám obžalovaným z daňových únikov (320 din., pardon, 320 miliónov din.) etc. Záverečnú časť procesu vraj posunuli na MDŽ, t. j. na 8. marec. Vari v nádeji, že sa dotyční zavďačia emdéžetovským darčekom?

9 3 2 19

Bubumbum!

Ľudia a udalosti SELENČA

Tradičná výstava k 8. marcu Juraj Berédi-Ďuky

nedeľu 3. marca v etno priestore selenčského domu kultúry bola nainštalovaná výstava venovaná Dňu žien. Výstavu tradične pripravujú neúnavné členky miestnej etno sekcie. Tohtoročná expozícia mala názov: Odiate do selenčskej krásy – keby

Krása selenčských krojov

kroje prevraveli. V sprievodnom propagačnom materiáli výstavy sa píše: „Chceme si uctiť našich predkov, tradície, prejaviť kus našej identity

a našich krásnych krojov. Touto výstavou odovzdávame odkaz ďalším generáciám, aby sme vzbudili lásku ku kroju, keďže zachytáva rôzne etapy života, aby sme ukázali krásu, ktorá vzišla zo selenčských rúk a je podstatou našich koreňov, ktorá sa udržiava dodnes.“ Prítomných na otvorení výstavy privítala vedúca etno sekcie Viera Strehárska, ktorá sa zmienila o výstave a exponátoch. Zároveň pripomenula, že touto výstavou etno sekcia oslavuje 36 rokov pôsobenia na kultúrnom poli Selenče. Etno sekcia pôsobí v rámci MOMS Selenča. V pokračovaní odznel krátky umelecký program v prednese detí z predškolskej ustanovizne, žiakov nižších ročníkov základnej školy a stredoškoláčok. Program ob-

sahoval básne venované ženám – matkám. Návštevníci si zároveň mohli obzrieť aj výstavu ručných prác žien, ktoré sa venujú výrobe úžitkových a ozdobných predmetov rôznymi tech- otvorenia výstav nikami. Svoje práce predstavili Anna Nosálová, Členky sekcie hostkám venovali Kristína Kaňová, Renáta Súdiová, primerané spomienkové darčeky. Darina Týrová a Kvetoslava Švecová- Zároveň členky etno sekcie svojej -Kočondová. vedúcej odovzdali darček k blížiaNa podujatí sa zúčastnili aj host- cemu sa sviatku MDŽ. ky z Báčskeho Petrovca, Pivnice Na výstave boli prítomní preda Silbaša, ktorých predstaviteľky sa stavitelia politického života dediny krátko prihovorili a členkám etno a Obce Báč, ako aj predstaviteľky sekcie zablahoželali k ich sviatku Turistickej organizácie Obce Báč a jubileu. Prítomným sa prihovoril a tajomníčka ASSŽ Mária Gašpaaj predseda Zhromaždenia obce rovská. Báč Dr. Zoran Novaković, ktorý mal Sprievodný propagačný materiál len slová chvály pre takéto kultúrne výstavy spoločne pripravili vedúca podujatia a prisľúbil aj podporu etno sekcie Viera Strehárska a Juraj nevyhnutnú na ich organizáciu. Berédi.

KYSÁČSKE SPOLKÁRKY MALI VÝROČNÚ SCHÔDZU

Hostia pochválili bohatú aktivitu Elena Šranková

pondelok 4. marca členky Spolku kysáčskych žien na výročnom snemovaní kvitovali svoju vlaňajšiu činnosť. Svojou prítomnosťou spolkárky na zasadnutí poctili hostky z Kulpína, Silbaša a Lalite, ako aj predstavitelia početných kysáčskych spolkov a združení. V neprítomnosti predsedníčky Ľudmily Berediovej-Stupavskej schôdzu viedla Miluša Grňová, tajomníčka, a zároveň prečítala správu o vlaňajších aktivitách, ako i plány na tento rok. Na úvod zasadnutia Martina Grňová prečítala báseň Andreja Ferku Kysáčanky a počas snemovania vlastné básne predniesli členky spolku Zorica Pavlovová a Zuzana Agarská. Ako vyplynulo z podrobnej vlaňajšej správy, členky Spolku kysáčskych žien majú za sebou čulý a plodný rok. Tajomníčka Grňová chronologicky napočítala všetky akcie, ktoré ženy usporiadali a na ktorých sa v priebehu vlaňajšieho

hl rs

roka zúčastnili. Napočítala viac ako 40 rôznych aktivít a medzi najdôležitejšie iste treba zaradiť 13. Deň kysáčskej sármy. Zo správy o činnosti spolku za rok 2018 sa prítomní tiež dozvedeli, že začiatok minulého roka poznačilo podujatie Zima s knihou, ako i účasť na pod-

tí Pod Poľanou a Nezabudnuté remeslá v Banskej Štiavnici, na Slovensku. Zorganizovali si výlet na Cársku baru a do Bieleho Blata a mali stánok na stretnutí motorkárov v Kysáči. Zúčastnili sa v dielňach v Kovačici a na 3. festivale slovenských ľudových krojov Slovákov

Pracovn predsedníctvo na asadnutí

ujatí Novosadská jar. Neskoršie sa kysáčske ženy zúčastnili na ďalších podujatiach, akými je aradáčska tortiáda, jarmok v Hložanoch, Zlatá brána, kysáčska gitariáda, Krajanský dvor v rámci Folklórnych slávnos-

n ormačno politický týždenník

v Srbsku vo svojej dedine. Nechýbali na Sladkom dni v Bielom Blate, zúčastnili sa v početných akciách, ako i na oslavách Dňa oslobodenia Kysáča. Boli tiež v Báčskej Palanke na 10. veľtrhu ženskej tvorivosti, na

batôžkovej zábave v Petrovci a na ústrednom programe osláv 245. výročia príchodu Slovákov do Kysáča. Nemožno nespomenúť, že sa zúčastnili aj na Vianočnom bazári v Pivnici, na rezancovej zábave vo Vojlovici a na vianočných trhoch v Kysáči a Petrovci. Zo správy pokladníčky Márie Čemanovej sa prítomní dozvedeli, že spolok hospodáril pozitívne. Vlani mali 32 členov a ročné členské bolo 500 din. Plány na tento rok sú podobné vlaňajším. Neskoršie sa o minuloročných aktivitách SKŽ pozitívne zmienili i hostia na výročnom zasadnutí: predsedníčka kulpínskeho spolku žien Katarína Zorňanová, predseda MOMS Kysáč Rastislav Surový, predseda Rady Miestneho spoločenstva Ján Marčok, predseda KUS Vladimíra Mičátka Michal Francisty a básňou v tejto časti prispela učiteľka na dôchodku Elena Surová. V rámci výročného snemovania minútou ticha vzdali poctu zosnulej členke Ruženke Domoniovej. Na záver nasledovalo pohostenie, o aké sa kysáčske spolkárky veľmi dobre vedia postarať. •

DAA

DA OST •

14. PRIADKY V BAJŠI

Pradú, pradú... pohodu a priateľstvo Juraj Bartoš

„M

ilí hostia, dnes sme spolu štrnásty raz. Zmysel podujatia je, aby sme sa uvoľnili, aby ste sa cítili ako doma. Nové známosti, nové skúsenosti sú súčasťou dnešného stretnutia. Prajem vám, aby ste sa v Bajši cítili dobre a aby ste k nám prišli zase.“ Necelé dve minúty bolo treba predsedovi Rady Miestneho spolo-

Moržovanie kukurice

čenstva Bajša Karolovi Lackovičovi, aby privítal hostí na tradičných Priadkach. Ako zakaždým, tak aj teraz – po srbsky, po maďarsky a po slovensky. Podujatie v telocvični základnej školy v Bajši otvára predstaviteľka Národnostnej rady maďarskej národnostnej menšiny Elvíra Kovácsová: „Verím, že si zachováte priateľstvá získané dnešným dňom.“ Telocvičňa mi pripadá akosi väčšia než pred troma rokmi, keď sme tu s Milkom Rybárom „priadli“ naposledy. Pravdaže, ide o optický klam. Fakticky je tu menej ľudí než ich bývalo predtým. Zato nálada je rov-

Kr janie hrvo čekov

nako dobrá. Po otvorení podujatia nasleduje slávnostné defilé. Krojované dvojice – trojice z jednotlivých •

DIA A

DALOSTI •

miest, ktoré vyslali svojich „priadkarov“ – je ich zo dvadsať, medzi nimi aj štyri z Maďarska – stúpajú smerom od vchodových dverí do úzadia sály. Vystupujú na zvýšené pódium. Kým ich dve moderátorky (po maďarsky a po srbsky; tentoraz po slovensky už nie) oznamujú, hostia viažu svoje zástavky na žrď s veľkou vlajkou Bajše. Nasleduje kratší kultúrno-umelecký program. Žiaci Základnej školy Bratstva a jednoty v Bajši tancujú srbské, maďarské a slovenské tance, spievajú... Aj tú našu Oči, oči, čierne oči... Obecenstvo ich odmení potleskom; ten sa ujde aj mladučkým folkloristom Srbského kultúrneho centra Vuka Stefanovića Karadžića z Báčskej Topoly, ktorí zatancujú kolo, ľudia tlieskajú aj trochu starším folkloristom domáceho KUS Bratstvo. Nasledujú dobre známe raňajky: podáva sa omastený „opaprený“ chlieb, oškvarky a nakrájaná cibuľa. Dobré ráno, bosonohé časy! Kikirikíííí, zaznie hlas kohúta z ampliónu. Oznámi súťaž v moržovaní kukurice. V strede sály sú pripravené šamlíky. Medzi každými dvomi je v pletenom prútenom koši päť šúľkov kukurice. Do vyraďovacích zápasov nastupujú prvé tri dvojčlenné družstvá; víťazné z každej z troch skupín sa prebojuje do finále. To už ale neuvidím. Ani ďalšiu súťaž – v stavaní hradu či chlieva zo šúľkov, kde sa víťazom stáva ten, kto urobí najvyššiu vežu. Lebo ma Andrija Kolár, s ktorým som sa zoznámil vlani v septembri, potiahne za rukáv: „Tu je tvoj pilot...!“ „Môj“ pilot, Andrijov brat, sa volá László Kolár. Vidíme sa prvý raz a rozprávame sa, akoby sme sa poznali od malička. Srdečne, otvorene.

sa oheň ro horel

Veď s Bajšanmi to inak ani nejde. Bez ohľadu na to, ktorou rečou hovoria, Bajšania sú ľudia priami, otvorení, srdeční. O pilotovi inokedy. Aj „papršleky“ rozhovoru s pálenkármi, ktorých sme s Milkom pristihli pri uzavieraní súťaže o najlepšiu pálenku, keď práve ohodnocovali posledné zo 129 vzoriek. Súťaž o najlepšie víno sa tentoraz nekoná, lebo vlani mrazy spálili vinič. Až sa vrátim do telocvične, práve sa rozbieha súťaž 8 ženských celkov... Aký je jej cieľ? „Za 15 minút majú zamiesiť cesto a nakrájať čím viac a čím krajších rezančekov, tzv.

si všímame 12 pripravených kôpok kukuričných šúľkov. Šéf parády zapískne, o chvíľku sa šúľky rozhoria a už tam ženy, onam muži nad ohňami potriasajú riečice s kukuricou; o minútku začnú z nich vyskakovať pukance; kto nádobu neprikryl, nemá šancu vyhrať, lebo cieľom je z rovnakého množstva zŕn získať čím viac pukancov a čím lepšej kvality. Po ďalšej dobrej zábave, pri ktorej nechýbalo povzbudzovanie ani na športových zápasoch, ide sa dnu. Na pódium vystupujú víťazi jednotlivých pretekov. Organizátori im odovzdávajú diplomy a poháre. Radosť,

Ako udrža pukance v riečici

hrvoľčekov, ktoré sa varia v gulášoch a paprikášoch,“ informuje ma srdečne Sándor Kalapati, člen organizačného tímu, od začiatku podujatia. Keď počuje, že to pre Hlas ľudu, dodá srdečne: „Babka mi bola Slovenka, rozumiem trochu po slovensky, mrzí ma, že neviem hovoriť.“ Posledná súťaž je vonku. Slnečné lúče ohriali školský dvor, na ktorom

potlesky, komentáre... Nakoniec obed. Chutná sárma. Dobré vínko a po ňom ešte lepšie. Prináša ho Janko Poliak, priamo zo svojej pivnice. Ak tento rok bude voči vinárom žičlivý, mali by sme do nej zájsť... napadá mi prv než klepnem poslednú bodku za priadkami, na ktorých, bez kolovratov, už štrnásty raz Bajšania so svojimi hosťmi upriadli vzácnu nitku pohody a priateľstva.

10 4845 9. 3. 2019

Ľudia a udalosti DEMOGRAFICKÉ POHYBY V ARADÁČI

je privčas na umieranie, zomreli dvanásti Aradáčania. V pomerne mladom veku 51 až 60 rokov umreli dvaja a vo veku 41 až 50 rokov štyria Aradáčania. Najstaršia vlani a presne toľkí aj v deviatom desať- zosnulá Anastazija Lajko mala 96 ročí života. Vo veku 61 až 70 rokov, a najmladší Daniel Martiš iba 27 o ktorom zvykneme povedať, že rokov. Z evidencie Anny Zahorcovej, v ktorej sa uvádzajú iba zosnulí aradáčski Slováci, sa dozvedáme, že umrelo 12 mužov a tiež toľko žien, teda spolu 24 tunajších Slovákov. Z evidencie mestského matričného úradu v Zreňanine zisťujeme, že Olivere a Milovi álovcom sa vlani narodila tre manželstvo vlani tia dc ra Mila Spolu so staršími dc rami anou uzavrelo 31 obča(vpravo) a arou tejto im v behli na sneh (foto: nov s bydliskom z archívu rodiny Gálovej)

Iba tri slovenské deti Vladimír Hudec

d ošetrujúcej sestry Kataríny Srdanovovej sa dozvedáme, že sa v Aradáči vlani narodilo17 detí – 6 chlapcov a 11 dievčeniec. Pozorované z národnostného aspektu minulý rok pre Slovákov bol veľmi neprajný, keďže sa narodili iba tri deti so slovenským pôvodom – dve dievčence menom Mila a chlapec Filip. Ostatné deti prislúchajú buď srbskému, alebo rómskemu národu a jedno dieťa sa narodilo v albánskej rodine. Na druhej strane Aradáčania sa vlani rozlúčili s 54 spoluobčanmi. Analýzou veku, v akom umreli, môžeme konštatovať, že väčšina zomrela v pokročilom veku, čiže sedemnásti vo ôsmom desaťročí

SRIEMČANIA NA 41. MEDZINÁRODNOM VEĽTRHU TURIZMU V BELEHRADE

Vydali spoločnú turistickú brožúrku Anna Lešťanová

tohto roku Turistická organizácia Obce Stará Pazova úspešne predstavila svoju turistickú ponuku na 41. Medzinárodnom veľtrhu turizmu v Belehrade, kde sa zúčastnila spolu s ďalšími 7 turistickými organizáciami zo Sriemu. Bolo to 5. raz za sebou, čo sriemske obce vystúpili na stánku pod názvom Divan je kićeni Srem. Na tohtoročnom Veľtrhu turizmu svetlo sveta uzrela spoločná turistická brožúra sriemskych turistických organizácií. Brožúra je publikovaná v dvoch jazykoch – srbskom a anglickom a bohato je ilustrovaná fotografiami, s cieľom ukázať potenciálnym turistom rozkošnú turistickú ponuku sriemskeho regiónu. Turistická organizá-

cia Obce Stará Pazova na veľtrhu premiérovo predstavila i svoj nový projekt Ponesi tradiciju, čiže ručne

obce. Motívy srbského a slovenského ľudového kroja kombinované s rozpoznateľnými architektonickými elementmi, ako sú koše, sýpky, evanjelický kostol a pod., sú verne prenesené na tričká, odznaky, magnety a iné suveníry. V TO Obce Stará Pazova hovoria, že vyvolali veľký záujem návštevníkov veľtrhu. Doteraz predstavili dva motívy a v pláne Anna Očovajová ( ava) a Anna d chanová na majú v priebehu Ve trhu turi mu (foto: z archívu TO Stará Pazova) roka vypracovať kreslené ilustrácie s etnologickými ešte ďalšie tri. Cieľom projektu je motívmi, ktoré znázorňujú jedineč- súčasným spôsobom predstaviť nú multikultúrnosť tejto sriemskej tradíciu a kultúru Staropazovskej

v Aradáči, ibaže sa sobášili buď v Zreňanine, alebo v niektorej inej dedine. Pred matrikárom v Aradáči osudové áno vyslovilo 6 snúbeneckých párov. Ak sa dá uzavrieť podľa priezviska, vlani sa oženili iba štyria aradáčski slovenskí chlapci a vydala sa iba jedna Slovenka. Pravdaže, tak ako to v takýchto multietnických prostrediach býva, aj medzi inými mládencami a dievkami, ktorí sa vlani oženili a vydali, určite sú aj tí narodení v zmiešaných manželstvách a majú aj slovenský pôvod, čiže matka im je Slovenka, ibaže majú neslovenské priezvisko. Svojráznou kuriozitou je, že iba v troch prípadoch obaja manželia boli z Aradáča, pokým si ostatní buď manžela, alebo manželku našli inde. Celkom na záver aj údaj, že slovenskou evanjelickou cirkvou vlani nebolo uzavreté ani jedno manželstvo v tejto dedine.

obce. Počas druhého dňa veľtrhu návštevníci po prvý raz mali možnosť kochať sa vo foto booth, t. j. v kabíne na fotografovanie s niektorými zaujímavými a charakteristickými rekvizitami a na tvári miesta zdarma dostať fotografiu s nadpisom Pozdrav zo Sriemu. V sobotu 23. februára Staropazovskú obec na veľtrhu predstavili Anna Očovajová, pazovská insitná maliarka, a Anna Zdychanová so svojimi tradičnými ručnými prácami. Obe boli vyobliekané do slovenského ľudového kroja, a tým vyvolali obdiv návštevníkov. Na stánku turistických organizácií Sriemu usporiadali aj odmeňovaciu súťaž, kde bolo treba odpovedať na otázku: Aká je vaša asociácia na Sriem? Pre výhercov zabezpečili víno zo Surduku, obed v reštaurácii v Nových Bánovciach, koláče pazovských a golubinských cukrárov a monografiu pazovského maliara Branka Oreščanina.

SV TOV D MOD T B 2 19 V P TROV Ide o celosvetové ekumenické hnutie, ktoré si tento deň (prvý piatok v marci) pripomína vo viac ako 170 krajinách. V piatok 1. marca predvečer v evanjelickom kostole v Petrovci sa zhromaždili cirkevníci. Mladšie cirkevníčky a mamy tohtoročných konfirmandov spolu s farárom Jánom Vidom a zborovou kantorkou Slovenkou Benkovou-Martinkovou prichystali program. Jeho scenár tohto roku stanovili kresťanské ženy zo Slovinska a pomenovali ho Poďte, všetko je pripravené. V programe okrem modlitieb, kázne a piesní odzneli aj odkazy žien zo Slovinska, v ktorých hovorili o migrácii, o alkoholizme, o nemožnosti nájsť si prostriedky na živobytie v domove, o slabej medzigeneračnej spolupráci, etnických rozdieloch... J. Č-p

hl rs

n ormačno politický týždenník

•

DAA

DA OST •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919-2019 (3)

Do tretice ďalšie inovácie DrSc. Ján Babiak

šte na jar v roku 1921 Slávnosťový výbor v škole učiteľa Kubányho riešil základné problémy nových, tretích v poradí Slávností a v júli sa rozhodlo aj o ich programovej koncepcii. Už vtedy boli snahy angažovať programovú účasť v širokom rozpätí Slovákov aj mimo Vojvodiny (Belehrad, Chorvátsko, Slovensko) a plánovalo sa aj elektrické osvetlenie cvičiska počas večerných divadelných predstavení (nevydarilo sa). Ale v prípravách Slávností svoje prsty znovu zamiešala vyššia sila – smrť Petra I. Osloboditeľa a Zjednotiteľa slovanských národov na Balkáne, keď počas šiestich týždňov zábavy boli zakázané, nie aj prednášky a vážna a ľudová hudba. Pre tie dôvody aj Slávnosti boli posunuté na začiatok septembra a aj s programovou okyptenosťou sa muselo počítať. PRV PO D S VNOST Tak tretie v poradí Slávnosti sa začali ako poldruhadňové v nedeľu poobede 4. septembra 1921. Začalo to predporadou Slovenskej národnej strany a potom na nádvorí Kníhtlačiarne nasledoval seriál prednášok. Prednášatelia (petrovsko-pivnickí) za dve školské hodiny absolvovali zaujímavé témy z troch oblastí: od vyspelosti politickej výchovy našinca (J. Čajak), problematiky peňažného ústavu u nás (M. Rúžek) a národného vzdelávania nášho roľníka (J. Kubány). Ako vidno, témy boli venované ľudovým masám v snahe poučiť národ, dať mu najnovší prehľad skúseností, ale aj podnet na nový krok dopredu. Keď štyri hodiny poobede na kostole odbilo, aj húfy ľudí stále viac smerovali do stredu dediny, a potom nasledovala tá najlákavejšia podívaná: najprv sústredenie sokolov, potom slávnostný pochod a nakoniec cvičenie petrovského Sokola so všetkými kategóriami cvičencov. Na cvičisku „videli sme ho celého, počnúc od školských dietok, dorostu, až po opravdivých sokolov“. Aj viac od toho, lebo „ku tejto príležitosti prišiel aj novosadský 1 2

•

Sokol“. Aj program bol bohatý (10 bodov), aj „všetky cvičby išli hladko a presne. Náčelníci tak dospelých, ako aj dorostov, dali si záležať na tom, aby prevedenie bolo čím dokonalejšie. Dostali hojného potlesku. Prekvapili nás svojou presnosťou a gracióznosťou novosadské sokolky... Novosadskí sokoli ale s prekvapujúcou zručnosťou cvičili na

v pracovnej časti porady začalo sa s problémami agrárnej reformy, keďže sa tu Slovákom, nie po prvý raz, zatrhlo. V hospodársko-finančnej otázke navrhlo sa vystavať železo-oceliareň, vykonať koncentráciu finančných prostriedkov po regiónoch, analyzovala sa akcia vyučovania slovenského jazyka v školách, najmä medzi Slovákmi

Prednášatelia na 3 SNS: án ajak a lius Kubán

hrazde“.1 Ako vidieť, od roku 1921 v Chorvátsku, rozpracovalo sa ďalna sokolskom cvičisku v Petrovci šie pôsobenie gymnázia a problém bolo možné vidieť aj gymnastické založenia národnej základiny, lebo zostavy. bez národnej základiny sa na roli Večer na tom istom cvičisku národa dedičnej ďalej nepôjde. bolo divadelné Potom už naslepredstavenie. Dodovali spolkové pomáci herci zahrali rady a zasadnutia. zdramatizovanú Prvý bol na rade poviedku J. Zayera Československý Radúz a Mahulienzväz. Rozoberal ka. Javisko bolo páškolskú, spolkovú čivé, s dekoráciami a hospodársku národnej umelkyproblematiku Slone Z. Medveďovej vákov a Čechov a kostýmy požičalo (najmä v Daruvarnovosadské Srbské sku), ale aj probnárodné divadlo. lém platu našich Herci kus zdolali „učbárov“ na slopremenlivo, lebo venskom gymnákrátky čas a dlhé Pozvanie na zasadnutie ziu, lebo štát školu predstavenie ne- Slávnos ov ho výboru prijal, nie však aj vedú k úplnej zofinančné záväzky. hranosti. V jednom však dĺžka V Greisingerovej škole zasadal predstavenia vyhovovala. Pre smrť Ústredný spolok Československých panovníka tanec a zábava bola žien, len 3 – 4 mesiace od svojho nemysliteľná, a tak aj „predlhé“ založenia, keď si konkretizovadivadlo dobre padlo. li pole pôsobenia, určili termín valného zhromaždenia a navrhli DR D S VNOST Druhý deň Slávností sa začal predstaviteľky na ľubľanský konporadou Slovenskej národnej gres juhoslovanských žien. Aj na strany. Po pietnej spomienke na porade slovenských učiteľov sa kráľa Petra Veľkého Osloboditeľa viedla tuhá diskusia. Plánov okolo

foriem a stability slovenského školstva bolo habadej, len keby sily pre ich realizáciu bolo, aj pochopenia prostredia a povolenia vrchností. Na záver bol založený Literárny spolok slovenských vzdelávateľov. Tak celé doobedie múdre slovenské hlavy vynášali tu problémy, aj svoje náhľady na ich riešenie, aj kuli plány do budúcna. Po tom, čosi po trinástej, sadlo sa v Križanovom hoteli na spoločný obed. Tak ako vždy – s chuťou, keď je tu príjemný pocit z dobre vykonanej práce. Preto aj zdravice bežali ostošesť. Aj dobrovoľnými príspevkami národná základina začala svoj rozbeh do praktického života. V celkovej nálade iba hudba tu chýbala, ale pre spomenutý smútok tu miesta nemala. Po takej družnej nálade ďalšie podujatie – futbalový zápas, celkom zaujalo najmä chlapov. Bolo to prekvapenie, lebo len niekoľko dní pred Slávnosťami neúnavný zástanca tejto najhlavnejšej vedľajšej kratochvíle v Petrovci J. Trusina predostrel, „že v pondelok poobede počas Slávností mienia prísť hostia z Palánky ku footbalistickému zápasu“2. O zápase sa málo písalo a len krátka správa v sokolskej dokumentácii usmerňuje na záver, že futbalový zápas bol predsa odohraný. Tak aj to športové kacírstvo, za čo futbal považovali sokoli, zavítalo na Slávnosti, nie však od ich začiatkov, ako to mnohí tvrdia. Večer divákov čakalo divadelné predstavenie. Hosťovali českí divadelní ochotníci z Belehradu. Zahrali Jiráskovu Vojnárku. Výkon hercov bol skvelý a preto všetkých oduševnil. Českí divadelní ochotníci boli zase ovplyvnení ochotou hostiteľov, a tak pevné priateľstvo bolo na obzore. Ešte jeden dojímavý fakt vo finiši Slávností. Nakoniec len záver v zmysle tej známej sentencie – Do tretice všetko dobré! Petrovec mal v tie dni nezvyčajne slávnostný výzor. Hemžilo sa v ňom množstvo sviatočne odiateho ľudu, a tak až oči radosťou zaiskrili pri pohľade na mnohých priateľov z Báčky, Banátu, Sriemu, Chorvátska, aj Čechov z Belehradu. Aj vďaka Slávnostiam hneď v prvých povojnových rokoch Petrovec sa stal strediskom slovenského národného pôsobenia. Až srdce z toho rástlo.

J. Č.: Slovenské národné slávnosti v Petrovci. Národná jednota, Petrovec 1921, roč. 2, č. 36, s. 1. Zápisnica zo zasadnutia správneho výboru petrovskej Sokolskej jednoty zo dňa 1. septembra 1921, s. 2, Anex KZSJvP.

DAA

DA OST •

10 /4845/ 9. 3. 2019

DETSKÝ KÚTIK

Sny o všeličom

vana uvárová 1 Š Mladých pokolení Kovačica

Sny sú nevyčerpateľnou studnicou inšpirácie. Snívame o rôznych veciach. Ale snívať sa dá i otvorenými očami. Starší žiaci – tínedžeri tak snívajú o krásnych veciach. Môžu sniť o svojej budúcnosti, o svojom budúcom povolaní, napríklad o kariére v športe a, pravdaže, aj o láske. Mladších zaujíma škola, aby sa im v nej darilo, a aj to, aby boli dobré a poslušné deti voči svojim rodičom, a tak o tom tiež snívajú. Každý má svoje želania, o ktorých sníva, a dúfa, že sa mu aj splnia. Keď prichádza jar a teplejšie počasie, vtedy sú deti najčastejšie zasnené a očarované prírodou, ale aj všetkým, čo ich obklopuje: škola, kamaráti, prvé sympatie. A sniť môžu donekonečna.

Katuša

Sen Malých žiakov baví deň, no nás starších najviac sen. Vchádzame doň obyčajne, keď sú chvíle ideálne: predobedom, poobede, večer a aj v noci, ale polnoc najlepšia je – tu sa už sen sladko smeje. Fantázia každá nám je veľmi vážna! Dá sa tu byť karatistom, aj najlepším futbalistom! Pätorky nám nechýbajú, len ony sa v knihách hrajú. Učiteľ nás chváli, že sme poslúchali. A aj rodič usmieva sa – aké dobré on má dieťa. Milujeme sen – najlepšiu pieseň!

Dajana Br ová 2 1 Š 1 okt bra Pivnica

eon ra inčuráková šes ročná Pivnica

Dejan orba smak Š Bratstva a jednot Biele Blato

Mateja Petráš 3 2 Š maršala Tita Padina

Matej Mucha 6 1 Š udovíta Št ra K sáč

hl rs

n ormačno politický týždenník

Anna ašková 2 Š udovíta Št ra K sáč • D TSK K T K •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník 9. marca 2019 Číslo

1 81

Z PRODUKČNEJ BURZY

Slabší obrat, nižšie ceny Ľ. Sýkorová

Vo Vojvodine chýba 170 000 ha lesov Ľubica Sýkorová

esy majú medzi ekosystémami nezastupiteľné miesto. V biosfére zaberajú najväčšiu rozlohu. Lesy sú najrozšírenejší typ vegetácie na zemeguli, sú najväčším producentom kyslíka, najvýznamnejším faktorom regulácie klímy a biotopom živočíchov. Jeden hektár priemerného lesa v miernom pásme vyprodukuje za rok približne 8 ton dreva, 3 tony lístia, tonu plodov a tonu koreňov. V roku 2014 lesy v Srbsku pokrývali 39,3 % jeho územia, čo predstavovalo 2,85 milióna hektárov. Z toho 50,2 % bolo v súkromnom vlastníctve a 49,8 % vo vlastníctve štátu. Zalesnenie Vojvodiny bolo na veľmi nízkej úrovni, predstavovalo iba 6,5 %. Bolo to najmenšie zalesnenie v Európe, kde sa pohybovalo okolo 40 %. Zmenilo sa niečo za päť rokov? Aj napriek tomu, že Pokrajinský sekretariát pre poľnohos-

podárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo roky zabezpečuje finančné prostriedky na zalesňovanie, mnohé lokálne samosprávy neprejavili záujem, aby sa táto situácia zlepšila. Každoročne je na zalesňovanie vyčlenených dostatok prostriedkov, ktoré, ak sa aj nevyužijú, prenášajú sa do budúceho roku. Pokrajinský sekretariát ponúka lokálnym samosprávam prostredníctvom súbehov možnosť, aby štátnu pôdu, ktorá je horšej kvality a neprenajíma sa, začali zalesňovať. V takom prípade sa táto pôda musí preevidovať na lesnú pôdu. Aby zalesňovanie bolo v súlade s normami rozvitých krajín, vo Vojvodine treba vysadiť 170 000 hektárov nových lesných porastov. Nedostatok lesných pásov spôsobuje obrovské škody aj poľnohospodárstvu. Lesy vo Vojvodine by mali zaberať 308 000 hektárov. Podľa oficiálnych údajov v AP Vojvodine je približne 140 000 hektárov lesov, čo je približne 6,4 % úze-

odobne ako v minulých týždňoch, aj v tomto týždni na Produkčnej burze v Novom Sade ceny, ale aj obrat klesajú. V dňoch od 25. 2. do 1. 3. 2019 boli zaznamenané nižšie ceny poľnohospodárskych komodít, ako aj slabší obrat. Od začiatku týždňa slabý dopyt po pšenici, kukurici a sóji zapríčinil pád ich ceny. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom finančný obrat bol nižší o 41,97 % a tovarový o 44,90 %. Pšenica s minimálne 12-percentným obsahom proteínov mia pokrajiny. V súlade sa v uvedenom období predávala s normami rozvinutých po 22,30 din./kg bez DPH (24,53 krajín je optimálna plocha din./kg s DPH), čo bola zároveň aj pod lesnými a ochrannýjej priemerná cena. V porovnaní s mi porastmi 0,16 hektára predchádzajúcim týždňom táto na obyvateľa. Podľa tohto komodita bola lacnejšia o 2,19 %. Na začiatku týždňa sa za štandardu by lesy v AP Vojkukuricu ponúkalo 15,00 din./ vodine mali zaberať plochu kg bez DPH, no predávajúci ju približne 308 000 hektárov, predávali po 15,40 din./kg bez z ktorých 193 000 ha lesov a DPH. Na záver týždňa sa s ňou približne 84 000 ha ochranných obchodovalo po 15,30 din./ porastov v poľnohospodárstve. kg bez DPH a so 14,5 % V súčasnosti Vojvodine chýba vlhkosťou. približne 170-tisíc hektárov Cena sóje bola 38,50 nových lesov a ochranných din./kg bez DPH (42,35 porastov, čo predstavuje pás din./kg s DPH). široký 17 km a dlhý 100 km od V porovnaní s dáNového Sadu po Suboticu. Na predchádzajúcim r i výsadbu 1 000 hektárov lesa je týždňom táto musia potrebných približne 2,5 až 3 komodita na Sprámilióny eur (sadivový materiál, zlacnela ve pre trevýsadba, ošetrovanie). o 2,53 zor vyplniť ... %.○

Poľnohospodári v Srbsku od marca môžu počítať s dotáciami na motorovú naftu. Podľa slov ministra poľnohospodárstva Branislava Nedimovića 60 litrov nafty po hektári bude dotovaných 20 dinármi. Poľnohospo-

žiadosť a za dva – tri dni budú peniaze na účte. Nedimović zdôraznil, že tieto peniaze dostanú len aktívne poľnohospodárske gazdovstvá, ktorých je približne 360 000. ○

Z obsahu Spála jadrovín stále ohrozuje ovocné stromy Str. 3

Kvalitné osivo a semeno sú zárukou dobrej úrody Str. 6

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

PREZENTÁCIA MONOGRAFIE BIOSFÉRICKÁ REZERVÁCIA BÁČSKE PODUNAJSKO

Chráňme si prírodu

Dr. Oliver Fojkar Milko Ribar

V organizácii Pokrajinského ústavu pre ochranu prírody a Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v amfiteátri Pokrajinského ústavu pre ochranu prírody v Novom Sade sa 8. februára 2019 konala prezentácia monografie Biosférická rezervácia Báčske Podunajsko (Rezervat biosfere „Bačko Podunavlјe“), v ktorej sú predstavené prírodné, kultúrne, historické a iné vlastnosti tejto časti Báčky pri Dunaji.

iosférická rezervácia je veľkoplošné chránené územie uskutočnené v rámci medzinárodného programu UNE-

Vladimir Galić

Marina Tomićová SCO Človek a biosféra. Svetová sieť biosférických rezervácií je rozprestretá tak, aby zahŕňala všetky základné biómy Zeme. Tieto územia predstavujú reprezentatívne ukážky kultúrnych i prírodných krajín, v ktorých zároveň hrá dôležitú úlohu človek a jeho aktivity.

Báčske Podunajsko bolo v roku 2017 rozhodnutím Medzinárodnej koordinačnej rady v rámci programu UNESCO Človek a biosféra zaradené na Svetovú listinu rezervácií biosféry ako najzachovalejšie nivno-mokraďové územie pozdĺž Dunaja. Je to oblasť výnimočnej biodiverzity a centrum vzácnych prírodných biotopov, ako aj bohatým kultúrnym dedičstvom. Prítomných privítala Marina Tomićová, úradujúca riaditeľka Pokrajinského ústavu pre ochranu prírody, a poukázala na to, že vstup Báčskeho Podunajska do zoznamu svetových biosférických rezervácií UNESCO je veľkou zodpovednosťou pre tých, ktorí sa podieľajú na ochrane prírody. Pokrajinský tajomník pre urbanizmus a ochranu životného

prostredia Vladimir Galić povedal, že dnes je každá činnosť keď ide o ochranu prírody významná a žiaduca. „Skutočnosť, že je Báčske Podunajsko zaradené do zoznamu biosférických rezervácií, je mimoriadne dôležitá pre zlepšenie koexistencie človeka s prírodou a monografia je jedným z krokov, ktoré by mali zabezpečiť väčšie uznanie tejto oblasti s rozlohou viac ako 176 000 hektárov, ktorá zahŕňa päť obcí s 214 000 obyvateľmi, ako aj štyri chránené prírodné oblasti,“ povedal Galić. Dodal, že nasleduje vypracovanie tohto konceptu, dnes cez monografiu, a potom prostredníctvom interaktívneho rozvoja plánu a určitej metodológie spolupráce s týmito obcami a občanmi, ktorí tam žijú, kde je potrebné zosúladiť rôzne sektorové politiky s potrebami ochrany prírody, integrovať prírodné a kultúrne dedičstvo s hospodárskym a sociálnym rozvojom. Na prezentácii monografie tejto novej biosférickej rezervácie sa zúčastnila aj asistentka ministra ochrany životného prostredia Jas-

Monografia Biosférická rezervácia Báčske Podunajsko mina Jovićová, predseda Národnej komisie pre spoluprácu s UNESCO prof. Dr. Goran Milašinović a riaditeľ Úradu Svetovej organizácie pre ochranu prírody WWF Adria v Belehrade Duška Dimovićová. Členovia tímu autorov hovorili podrobne o prírodných a kultúrnych hodnotách Báčskeho Podunajska Dejan Zagorac – redaktor monografie, Marko Tucakov – koordinátor pre medzinárodnú spoluprácu PUPP, prof. Dr. Vladimir Stojanović z PMF Katedry geografie, turistiky a hotelového manažmentu, a Dr. Slavica Vujovićová z Pokrajinského inštitútu pre ochranu kultúrnych pamiatok Vojvodiny. Spoločným záverom bolo, že toto je len začiatok práce na valorizácii a podpore Biosférickej rezervácie Báčske Podunajsko. ○ Foto: Vladimir Dobretić

ZAVLAŽOVANIE V KRYTÝCH PRIESTOROCH

Ktorý spôsob je lepší?

Ľ.Sýkorová

Pestovatelia, ktorí majú fóliovníky a skleníky, vedia, že okrem zaobstarávania kvalitného biologického materiálu, vhodnej agrotechniky, správnej výživy treba venovať pozornosť aj spôsobu zavlažovania. V krytých priestoroch používame dva základné typy závlah.

rchná závlaha dodáva vodu dýzami a postrekovačmi nad celou plochou zavlažovaných rastlín. Účelom je vytvárať požadovaný vodný režim pôdy a ovzdušia (klimatizácia). V niektorých prípadoch sa vyžaduje len klimatizácia, na ktorú sú vhodné dýzy s jemným rozstrekom vody. Obyčajne sú tieto dýzy a mikropostrekovače vyrobené z plastov.

Spodná závlaha dodáva vodu na povrch alebo priamo do pestovateľského substrátu, do kontajnerov, odkiaľ ju čerpajú rastliny koreňovou sústavou. Na tento účel je vhodná kvapková a bodová závlaha a závlaha perforovanými hadicami. Tenkostenné perforované hadice sú z hľadiska investičných nákladov najvýhodnejším systémom. Vhodné sú pre zavlažovanie všet-

kých rastlín pestovaných v riadku, najmä uhoriek, jahôd, rajčiakov, pri ktorých nie je prekážkou čiastočné navlhčenie povrchu listovej plochy. Zavlažované rastliny, ale aj zariadenia na kvapkovú závlahu a mikropostrek si vyžadujú používanie čistej vody. Jej kvalitu treba zistiť laboratórnym rozborom a podľa potreby zabezpečiť jej úpravu. Najjednoduchším zariadením sú

sieťové a pieskové filtre, ktorých používanie pri kvapkovej závlahe aj pri odbere vody zo studní je nevyhnutné. Zavlažovanie v krytých priestoroch je zložitý proces, ktorý si vyžaduje vhodné technické zariadenia, odborné vedomosti a skúsenosti užívateľa. V každom prípade je potrebné zvážiť potrebu pestovaných rastlín za vodou, požiadavky pestovateľa, finančné možnosti a po porade s odborníkmi si vybrať vhodné závlahové zariadenie. Aj tu platí, že vysoká kvalita, spoľahlivosť a dlhá životnosť vyvážia vyššiu cenu. ○

10 /4845/ 9. 3. 2019

OVOCINÁRSTVO

Spála jadrovín stále ohrozuje ovocné stromy

Ľubica Sýkorová

Patrí medzi najvážnejšie ochorenia jadrovín a postihuje najmä jablone, hrušky a dule, ale aj mnohé okrasné rastliny z čelade ružovitých. Baktériová spála jadrovín (srb. bakteriozna plamenjača) je vážne karanténne baktériové ochorenie rozšírené takmer v celej Európe. Jeho pôvodcom je baktéria Erwinia amylovora, ktorá pochádza zo Severnej Ameriky. V päťdesiatych až šesťdesiatych rokoch bola zavlečená do severnej Európy, odkiaľ sa rozšírila takmer do každej krajiny.

PRÍZNAKY OCHORENIA Prvé príznaky sa prejavujú skoro po začiatku kvitnutia na jednotlivých kvetoch alebo aj na celom súkvetí. Listy počas niekoľkých hodín hnednú až černejú a zvinujú sa. Napadnuté kvety a listy ostávajú visieť na strome. Letorasty vodnatejú, neskôr menia farbu na hnedú až čiernu, usychajú a scvrkávajú sa. Vrcholy letorastov vädnú a hákovito sa ohýbajú. Infikované plody sú vodnaté, svetlohnedé až čierne. Nakoniec usychajú a scvrkávajú sa. Ostávajú visieť na strome. Na infekciu sú náchylné mladé, nezrelé plody. Pri niektorých odrodách jabloní sa infekcia prejaví až v neskoršej fáze vývoja plodov. Ložiská spály na kmeni (rozlične veľké plochy chorého korkového pletiva) môžu dosiahnuť veľkosť niekoľkých desiatok centimetrov. Ak tieto lézie obkolesia celý konár alebo kmeň, nasleduje odumretie celého konára alebo aj stromu. Ak sú príčinou rozsiahleho odumierania v korune stromov nekrózy obopínajúce konáre, bývajú zoschnuté listy zvyčajne svetlejšie a opadávajú. Lézie, ktoré sú aktívne, majú vodnatý vzhľad, povrch je lesklý, hladký, na povrchu sa môže objavovať sliz. Okraje nie sú ostro ohraničené, niekedy sú vyvýšené. Neskôr keď sa množenie a šírenie baktérie zastaví, napadnuté korkové pletivo sa scvrkáva, je vpadnuté, na rozhraní so zdravým pletivom vznikajú praskliny. Kvety sú vodnaté, vädnú, skrúcajú sa a neskoršie černejú. Napadnutie pripomína poškodenie mrazom. Kvety aj listy sú akoby spálené mrazom a odtiaľ

aj pochádza názov „spála“. Infekcia môže prejsť aj na stopku a ak zasiahne semenník, nevytvoria sa plody. Kvety opadávajú, často však zostávajú na strome zaschnuté. Napadnuté listy a kôrové pletivo je na jabloniach svetlo- až tmavohnedé, na hruškách tmavohnedé až čierne. Ako sme už spomenuli, napadnuté výhonky sa hákovite ohýbajú v dôsledku náhlej straty vody a často na nich nájdeme kvapky slizu, ktorý obsahuje baktérie. Tieto kvapky sú ďalej rozširované hmyzom, kvapkami dažďa alebo vetrom na okolité rastliny. Na väčšie vzdialenosti rozširujú infekciu vtáky, ale môže sa šíriť aj vysadením už chorých výpestkov. Plody hnednú až černejú, scvrkávajú sa, nadobúdajú múmiovitý vzhľad a zostávajú na strome. Na napadnutých častiach, najmä pri vlhkom počasí, sa nachádza belavý až hnedočervený sliz baktérií. Ochorenie sa prejavuje predčasným odumieraním cho-

rých stromov. SPÔSOBY ŠÍRENIA Baktérie spôsobujúce spálu jadrovín prezimujú na kôre stromov v ložiskách, ktoré sú umiestnené najčastejšie okolo

konárov. Hlavným obdobím šírenia je jar, najmä v období kvitnutia. K rozširovaniu choroby významne prispieva aj človek predovšetkým vrúbľovaním a očkovaním infikovaného rastlinného materiálu. Baktérie môžu niekoľko mesiacov osídľovať pletivá hos-

III

titeľských rastlín aj bez vyvolania choroby. Pri vhodných klimatických podmienkach sa však intenzívne rozmnožujú a prenikajú do otvorených rán v pletivách, najmä po krupobití alebo inom poškodení. CHOROBE NAJVIAC VYHOVUJE TEPLÁ A VLHKÁ JAR POČAS KVITNUTIA STROMOV Ochranné opatrenia boli spočiatku veľmi radikálne – po objavení napadnutých konárov pestovatelia zlikvidovali a spálili celý strom, niekedy aj celú výsadbu. Teraz sa skôr presadzuje odstránenie a spálenie napadnutej časti a ošetrenie meďnatými prípravkami alebo antibiotikami. Najúčinnejšia metóda ochrany pred zavlečením spály jadrovín do nezamorených oblastí je prevencia, ktorá spočíva v zákaze dovozu hostiteľských rastlín, častí rastlín a plodov zo zamorených oblastí. Postreky meďnatými prípravkami sú aktuálne na jeseň po opade listov, pred kvitnutím, po odkvitnutí stromov a na začiatku tvorby plodov. ČO SI TREBA VŠÍMAŤ PRI KONTROLE JADROVÍN? – Hákovito zahnutý vegetačný vrchol konárov stromov; – „spálené“ listy, kde sa na listovej čepeli spočiatku vytvára od listovej stopky v okolí hlavnej žily nekrotizujúci trojuholník, poškodené listy neopadávajú; – „spálené“ kvety, predovšetkým kvetné stopky a lupienky, ktoré neopadávajú; – mliečnožltý baktériový sliz na plodoch, kvetoch alebo na pozdĺžne prasknutej kôre stromov; – ložiská baktérií okolo konárov alebo listov; – červenkasté sfarbenie dreva pri koreňovom kŕčiku a koreňoch. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Ochrana ozimnej repky proti krytonosovi a blyskáčikovi repkovému Ing. Ján Tancik, PhD. Ing. Marek Seidenglanz Najvýznamnejšími škodcami ozimnej repky v jarnom období v strednej Európe sú stonkové krytonosy a blyskáčik repkový. Ochrana proti týmto škodcom sa robí pravidelne každý rok na väčšine plôch. Nie vždy je však táto ochrana účinná. V článku sú dané skúsenosti zo Slovenska a Čiech, ako sa vyhnúť chybám a zabezpečiť vysoko efektívnu ochranu repky. TERMÍN OCHRANY Ochranu repky proti krytonosom a blyskáčikom si poľnohospodárska prax zvykla vnímať ako časovo oddelené faktory. Najprv sa zasahuje proti stonkovým krytonosom (koniec marca – začiatok apríla), neskoršie sa aplikujú insekticídy proti blyskáčikom (druhá polovica apríla). Blyskáčik repkový V praxi sa nedá prakticky zistiť, či počas viacerých rokov má objavujú dva druhy stonkových zásadný vplyv na zníženie poško- krytonosov: krytonos repkový denia porastov larvami stonkových a krytonos štvorzubý. Tieto dva krytonosov tá druhá insekticídna druhy sa z dôvodu zjednodušenia aplikácia v poradí, ktorá je vnímaná zaraďujú pod jeden názov – stonako postrek proti blyskáčikom. kové krytonosy, čo však vec v Vyjde to najavo až v rokoch, keď skutočnosti nezjednodušuje, ale sa stane niečo menej obvyklé, čo naopak, komplikuje. Z praktického pracovný postup naruší. Napríklad hľadiska sa totiž oba druhy líšia keď je malý výskyt blyskáčikov a v týchto významných vlastnostiach: – krytonos repkový (považovaný druhá aplikácia sa vynechá (na mnohých lokalitách v rokoch 2015 z nejakého dôvodu za nebez– 2017), alebo je postrek značne pečnejšieho) kladie vajíčka na oneskorený (studený apríl 2017). stonky. Jeho samičky sú podstatne V takýchto sezónach sa poľno- menej plodné (12 – 60 vajíčok na hospodári stretávajú s väčším samičku) ako samičky krytonosa poškodením stoniek spôsobených štvorzubého a obdobie, po ktoré larvami krytonosov (v dôsledku vajíčka kladie, je obmedzené na toho s väčším dopadom niektorých asi 14 dní, – samička krytonosa štvorzubéhubových chorôb), i keď ochrana ho nakladie až 100 vajíčok počas proti nim – teda prvý insekticídny postrek bol vykonaný ako obvykle. jari, umiestňuje ich na spodnú stranu listov (do žiliek v stopkách PREČO JE DÔLEŽITÝ MONITORING? a hlavných nervoch). Obdobie klaNa väčšine územia Slovenska denia môže byť veľmi dlhé v porova Česka sa počas jari v repke naní s krytonosom repkovým (napr.

na jar v roku 2017 samičky kládli vajíčka od konca marca, po celý apríl a máj). Vajíčka preferujú umiestniť na mladšie listy. To znamená, že ako plynie čas, premiestňujú sa v tejto aktivite na horné časti rastliny. Ich larvy sa vyvíjajú v stonkách listov a hlavných nervoch listov. Podstatná časť ich ale tiež prelieza v mieste pripojenia listu ku stonke do vnútorných pletív tohto orgánu. Na napadnutých rastlinách tak vzniká rad otvorených rán (niektoré nižšie, niektoré vyššie). Prítomnosť lariev

Larvy stonkových krytonosov krytonosa štvorzubého na rastline uľahčuje rozvoj chorôb spôsobovaných hubami Phoma lingam,

Botrytis cinerea a Alternaria spp. a tiež ich celkový dopad na porast. Navyše nutné je vziať do úvahy aj to, že krytonos štvorzubý na mnohých lokalitách krytonosa repkového výrazne početne prevyšuje. Na to sa obyčajne príde dosť ťažko, pretože jeho letová aktivita je trochu neskoršia a v prvých záchytoch (po ktorých väčšinou monitoring končí) obvykle prevláda krytonos repkový. Pomer v početnosti oboch druhov sa ale (niekedy dosť dramaticky) neskoršie (v apríli) mení. Z uvedeného je zrejmé, že obdobie pre aplikáciu, ktorá má výrazne zasiahnuť do procesu kladenia vajíčok samičiek krytonosa štvorzubého, je oproti tomu, čo sa za optimálny termín aplikácie považuje, posunutá výrazne dozadu (od polovice apríla do konca apríla). V tomto období (často je to väčšinou tesne pred kvitnutím) sa obyčajne ošetrujú porasty proti blyskáčikom. V niekoľkých posledných sezónach bol výskyt blyskáčika pomerne nízky (nie všade). Na jar 2017 – navyše v najcitlivejšom pre repku z hľadiska možného poškodenia aktivitu blyskáčika zastavilo chladné počasie. Objavil sa až po oteplení, to už ale porasty kvitli. Práve toto vybočenie z obvyklosti v prípade zásahu proti blyskáčikom môže byť príčinou vyššieho napadnutia stoniek larvami krytonosov (predovšetkým k. štvorzubého; k. repkový je zrejme dostatočne kontrolovaný tou prvou aplikáciou – kladie vajíčka skôr a kratšie). Vynechanie postreku proti blyskáčikovi môže byť teda jednou z príčin. Tu sa kladie otázka, či je chybou

10 /4845/ 9. 3. 2019 vynechať postrek proti blyskáčikom, keď je ich výskyt nízky? Odpoveď je – nie. Chybou je nevedieť, že niektorí škodcovia sa vo svojej aktivite časove prelínajú. Chybou je aj nevedieť, že prvá aplikácia vôbec problém s krytonosmi nerieši. Potrebné je vedieť, ktorý z krytonosov na lokalite prevláda a či je jeho výskyt v danej sezóne nebezpečný. Chce to jednoducho poriadny monitoring a servis poľnohospodárstva. Keď je niektorý zo škodcov, ktorý sa v poraste vyskytuje, rezistentný (odolný) proti určitej skupine insekticídov, komplikuje to ochranu. Zaznamenaný bol aj prípad, keď sa silnejšie napadnutie krytonosmi objavilo aj tam, kde sa postrek proti blyskáčikom nevynechal. Celú vec môže opäť komplikovať blyskáčik – tentoraz jeho rezistencia. Pri hľadaní vhodného insekticídu na blyskáčiky je nutné vychádzať zo skutočnosti, že sú rezistentné proti pyretroidom (nie všetky pyretroidy sú na tom rovnako) a isté posuny smerom dolu boli zaznamenané aj v citlivosti českých a slovenských populácií k neonikotinoidom. Takže pyretroidy a neonikotinoidy (navyše insekticídy z týchto dvoch skupín

Krytonos repkový (vľavo) a krytonos štvorzubý (vpravo) potrebujeme pri regulácii byľomora kelového) by mali byť z aplikácií proti blyskáčikom vylúčené. Ako vhodná alternatíva za vylúčené látky kvôli rezistencii sa na blyskáčiky ponúka indoxacarb, pymetrozine. Vysoko účinné sú taktiež organofosfáty. S trochou opatrnosti by sme sem mohli zaradiť aj pyretroid etofenprox (a s ešte vyššou mierou opatrnosti pyretroid tau-fluvalinate). Tento postrek (stále je reč o v poradí druhej jarnej aplikácii) musí byť ale účinný aj proti krytonosom z dôvodov, ktoré boli popísané vyššie. Z výsledkov poľných pokusov založených v rokoch 2015 – 2017 však vyplýva, že tieto insekticídy sa svojou účinnosťou proti krytono-

som líšia (myslí sa na ich prídavný efekt pri druhej aplikácii na zníženie poškodenia stoniek larvami krytonosov). Rozdiely sa stanú výraznejšími v rokoch s dlhým obdobím kladenia vajíčok. Indoxacarb (a zrejme i pymetrozine), ktoré sa práve na blyskáčiky odporúčajú ako vhodné pre antirezistentný postup, majú malý prídavný vplyv na zníženie poškodenia rastlín larvami krytonosov. A to aj vtedy, keď ich použitie nasleduje po veľmi účinných insekticídoch aplikovaných ako prvých v poradí (napr. chlorpyrifos, thiacloprid + deltamethrin). ZHRNUTIE Na lokalitách (a v sezónach), kde (kedy) nie je možné brať výskyt najmä krytonosa štvorzubého na ľahkú váhu, je nutné pre druhú aplikáciu voliť insekticíd, ktorý je účinný tak proti blyskáčikovi, ako aj proti krytonosovi. Takých lokalít (a sezón) nie je málo – kvôli neexistujúcemu precíznemu a z hľadiska potrieb agronóma včasnému monitoringu. Na takýchto lokalitách sa oplatí o nutnosti zásahu (druhá jarná aplikácia) uvažovať aj v rokoch, keď je výskyt blyskáčikov podprahový. Rezistencia blyskáčikov značne zmenšuje počet látok, z ktorých je

Poškodenie blyskáčikom – nevyvinuté šešule možné na túto aplikáciu vyberať. Nemožno použiť pyretroidy okrem etofenproxu a snáď aj tau-fluvalinatu. Nevhodné sú aj neonikotinoidy. Na druhej strane, niektoré novoregistrované látky, ktoré sú účinné proti blyskáčikovi, nemajú potrebný efekt proti krytonosovi (indoxacarb a v komplikovanejších situáciách aj pymetrozine zlyhá). Toto v praxi vedie mnohých agronómov okrem iného k jedinej veci – k opakovaným aplikáciám organofosfátmi, čo je z rastlinolekárskeho hľadiska nesprávne. ○

IZBOVÉ KVETY

Rastliny pred presádzaním musíme skontrolovať Ľubica Sýkorová

Najvhodnejším obdobím na presádzanie je predjarie a jar, keď sa pri väčšine izbových rastlín začína vegetácia. Presádzanie je dôležité, pretože aj izbová rastlina potrebuje minerály, ktoré sa po dvoch či troch rokoch už v substráte nenachádzajú. Pri presádzaní sa nepridáva hnojivo. Po zimných mesiacoch sa aj izbové kvety preberajú zo zimného spánku. Na jar potrebujú presádzanie, ale nie všetky a nie každý rok. Každý izbový kvet presádzame individuálne, podľa toho, čo potrebuje. Niektoré potrebujú presádzanie každoročne, iné každý druhý rok, ďalšie od druhého alebo tretieho roka veku rastliny.

Napríklad fikusy presadíme na jar, ale len mladé rastliny, staršie nepresádzame každý rok. Pred presádzaním musíme každú rastlinu skontrolovať. Pri kontrole často zistíme výskyt škodcov, ako sú roztočce, červce (štítničky, vlnatky), ktoré sme počas zimy ani nepostrehli. Určite sme si všimli aj zvýšený opad listov alebo škvrny

na listoch rôzneho sfarbenia, veľkosti a intenzity ich rozšírenia na rastline. Tieto príznaky môžu mať rôzne príčiny, hlavne fyziologické, no môžu byť zapríčinené škodcami a chorobami hubovitého bakteriálneho pôvodu. K poškodeniam rastlinných pletív môže dôjsť aj po krátkodobom vystavení rastlín chladnému vzduchu. To sa preja-

vuje zmäknutím pletív na listoch, následne mokvajú, černejú až papierovatejú a uschnú. Odolnosť rastlín proti teplotným výkyvom je rôzna a ak sú v dobrej kondícii, môžu sa rýchlejšie zotaviť bez väčšieho poškodenia. Je dôležité správne určiť škodlivého činiteľa, prípadne vývojové štádium, či ide o pokročilé napadnutie, a podľa toho zvoliť vhodný spôsob ochrany. Pri ošetrovaní musíme dodržiavať návod na použitie prípravkov na ochranu rastlín, aby nedošlo k fytotoxickej reakcii na rastline. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZELENINÁRSTVO

Kvalitné osivo a semeno sú zárukou dobrej úrody Ľubica Sýkorová

Obaľovanie osív je často používanou úpravou osív. Táto technológia je známa už niekoľko desaťročí. Slúži na zlepšenie kvality siatia a rozdelenia semien, najmä pri presných výsevoch, a umožňuje aplikáciu chemických prípravkov, hnojív a rastových látok priamo na semeno.

baľovanie sa využíva aj pri druhoch, ktoré majú veľmi malé semienka. Na povrch semien sa nanesie organicko-minerálny materiál, ktorý im dodá pravidelný tvar. Obal obsahuje aj potrebné chemické látky. Okrem ochranných fungicídov a pesticídov môže byť primiešané aj malé množstvo hnojiva. Základ obalu najčastejšie tvorí jemný prášok z pilín, minerálov alebo hornín. V pôde sa po kontakte s vodou rozpustí alebo praskne, preto nebráni osivu v klíčení. Jeho výrazná farba umožňuje presnejšiu sejbu. Obaľovanie osív je vhodné najmä pre druhy zelenín, ktoré majú drobné a nepravidelné semená (mrkva, petržlen, zeler, cibuľa, šalát, reďkovka, kapusta, uhorky, cvikla, paprika, rajčiny atď.). V procese obaľovania sa nanáša na semeno obaľovacia hmota (organicko-minerálna zmes), potrebné ochranné látky – fungicídy proti chorobám a insekticídy proti škodcom vzchádzajúcich rastliniek. Do obaľovacej

hmoty je možné pridávať aj rôzne potrebné mikroelementy a stimulátory podporujúce klíčenie a vzchádzanie osív. Dnešné moderné technológie pestovania zelenín si vyžadujú presnú sejbu, aby sa dosiahla optimálna organizácia porastu. Sejačky na presný výsev (mechanické, podtlakové, tlakové) pracujú bezchybne, len ak používame semená s rovnakou veľkosťou, tvarom a hladkým povrchom. Spôsob, ako dosiahnuť tieto parametre, je obaľovanie osiva a následne jeho presná kalibrácia, čiže rozdelenie na veľkostné kategórie. Obaľovanie osív je teda technologický proces úpravy tvaru a povrchu osiva, cieľom ktorého je dosiahnuť guľatý tvar osiva ako najvhodnejší pre sejbu sejačkami na presný výsev. Súčasné obaľovacie hmoty na osivá spĺňajú požiadavku, aby sa nezvyšovali nároky na vlahu po-

trebnú na klíčenie a vzchádzanie obaľovaných osív v porovnaní s neobalenými osivami. Obal osiva dosahuje hrúbku približne 0,5 – 1,5 mm a pri tejto hrúbke významne neovplyvňuje klíčivosť osiva. Na technologickú úpravu obaľovaním sa používa iba osivo s vysokou klíčivosťou (nad 90 %). Obal, ktorý je na osive, po výseve do pôdy pri dostatku vlahy potrebnej na klíčenie pukne alebo sa rozpustí (podľa typu obaľovacej hmoty) a umožní bez obmedzenia rast klíčka. Obaľované osivo sa odporúča skladovať v suchom a chladnom

OKRASNÁ ZÁHRADA

Blíži sa čas rezu ruží Ľ. Sýkorová

Rezom odstránime odumreté a poškodené časti, vpustíme k rastline vzduch a svetlo a nabudíme ružu k rastu. Skorým a správnym ošetrovaním ruží docielime bohaté kvitnutie počas vegetácie.

deálny čas na strihanie ruží nastáva po posledných jarných mrazoch, tesne pred pučaním ruží, keď už nehrozí nebezpečenstvo nočných mrazov. U nás to býva obyčajne od polovice marca, no môže to byť aj skôr. Pri veľmi skorom reze veľké rozdiely denných a nočných teplôt veľmi nepriaznivo pôsobia na prebúdzajúce sa rastliny. Naopak, pri neskoršom reze sa posunie kvitnutie rastlín. Ako výborný indikátor pre správny čas rezu ruží nám môže poslúžiť kvitnutie zlatého dažďa (forzítie).

Keď začne kvitnúť zlatý dážď, môžeme sa pustiť aj do strihania ruží. Ak nemáme v okolí zlatý dážď, ruže začneme strihať, keď sa im nalejú puky. Výnimkou sú odrody ruží, ktoré kvitnú len raz ročne. Tie sa strihajú až po odkvitnutí. Ruže sú roztriedené do skupín na: veľkokveté, mnohokveté, popínavé, sadové a miniatúrne. Pri každej skupine ruží, ba často i pri rozličných kultivaroch patriacich do tej istej skupiny, robíme iný rez. Príkladom sú mnohokveté ruže. S rezom začíname po odstránení

zimnej ochrany. Riadime sa pritom zásadami, ktoré platia pre všetky skupiny ruží: – odstránime všetky zmrznuté a suché výhonky, – na rastline ponecháme 5 až 7 najlepšie vyvinutých výhonkov vyrastajúcich čo najbližšie pri mieste očkovania, – na silnejších výhonkoch ponecháme viac púčikov, na slabších výhonkoch menej púčikov, – bujnejšie rastúcim kultivarom ponecháme viacero púčikov, slabšie rastúce režeme hlbšie,

prostredí až do výsevu, nie však dlhšie ako dva roky. Obaľované osivo, zvlášť ošetrené insekticídom, je najvhodnejšie spotrebovať v danom roku úpravy osiva. V súčasnosti sa povrch obaľovaných osív veľmi často upravuje farbením, čo zlepšuje a uľahčuje kontrolu presnosti výsevu (hľadanie semien v pôde). Praktický význam použitia obaľovaného osiva spočíva v tom, že sa znižuje potreba osiva na jednotku plochy (ha) o 50 – 300 % podľa druhu, umožňuje sejbu na konečnú vzdialenosť a vylučuje pracné jednotenie rastlín. Obaľované osivá sa predávajú na počet semien, nie na gramy alebo kilogramy. Pre profesionálne balenia väčších dávok osiva sa používa pojem 1 výsevná jednotka, čo sa rovná 100 000 semien napr. pri cukrovej repe, mrkve, petržlene. Najznámejšie využitie obaľovaných osív je pri pestovaní cukrovej repy, zelenine, tabaku a kvetoch. Obaľované osivá sú vhodné pre profesionálov, ale aj malých pestovateľov a záhradkárov. Rozdiel je len v druhu a spôsobe použitia rôznych výsevných zariadení. Veľkoplošné pestovanie zeleniny je nepredstaviteľné bez kvalitných viacriadkových sejačiek na presný výsev. V horšej situácii sú menší pestovatelia, ktorí hospodária na menšej výmere alebo v skleníkoch, či vo fóliových tuneloch. Aj pre nich je dôležitý presný výsev a dobrá organizácia porastu, menej je však dostupná vhodná technika. ○ – režeme šikmo nad púčikom smerujúcim 5 až 7 mm von z kríka, – rezom odstraňujeme staršie výhonky, čím rastlinu stále zmladzujeme a predlžujeme jej životnosť, – upravujeme rast rastliny tak, aby pôsobila esteticky – odstránime všetky výhonky, ktoré rastú pod miestom očkovania. TIPY PRI REZE RUŽÍ Ostré nožnice zabezpečia čisté, hladké rezy, a preto si ich pred strihaním treba naostriť. Pri ružiach to platí obzvlášť, pretože stonky ruže sa tupými nožnicami ľahko rozdrvia. Ak striháme časti ruže napadnuté chorobou, pretrieme čepele nožníc handričkou namočenou v alkohole, aby sme nenakazili aj zdravé časti rastliny. Odstránené časti nenechávame v blízkosti ruže. Treba ich spáliť alebo odstrániť zo záhrady. ○

10 /4845/ 9. 3. 2019

DIÉTY

Večerné triky pre rýchly metabolizmus

ko si účinne zrýchliť látkovú premenu? Ak pár trikov dodržíte, zaručene schudnete.

1. STRIEDAJTE TEMPO Pomaly – rýchlo – pomaly. Kto trénuje v tomto rytme, stačí mu venovať tréningu len polovicu času. Kráčajte striedavo minútu v pohodovom tempe a minútu rýchlo. Napríklad cestou z práce – vystúpte o zastávku skôr a choďte domov pešo, alebo si večer zájdite na prechádzku. 2. VYMEŇTE APERITÍV ZA ČAJ Čajová lyžička zázvoru spáli navyše 40 kalórií! Pred večerou vypite šálku zázvorového čaju. Ošúpte 20 g čerstvého koreňa, najemno ho nastrúhajte a zalejte 200 ml horúcej (nie vriacej) vody. Nechajte chvíľku vylúhovať a potom po malých dúškoch vypite. 3. NA CHLIEB SI DAJTE SYR Odporúčaný denný príjem vápnika je 1 000 mg. Ak ho nemáte dostatok, telu chýba dôležitý zoštíhľovač a pohon látkovej premeny. Večer to zlepšite. 1 kúsok (30 g) ementálu obsahuje až 412 mg vápnika. 4. OBMEDZTE STRES Podľa aktuálnej štúdie majú vystresované ženy pomalú látkovú premenu a tučné jedlá spracujú ťažšie. Protiliek: – 5 minút pokojne dýchajte, pri nádychu i výdychu zakaždým počítajte do 8, – alebo 15 minút pozerajte zábavné videá so zvieratkami. – môžete aj 3 minúty intenzívne vdychovať levanduľový olej. – päť minút bosými nohami jemne prechádzajte po pichľavej lopte. – alebo 10 sekúnd stláčajte prostredníkom uvoľňujúci akupresúrny bod priamo medzi obočím. ○

ZDRAVIE A MY

Ako v sebe prebudiť prílev energie?

ráve koncom zimy, keď telo beží už len na zvyšky energie a vitamínových zásob, sa cítime unavené, bez nálady a najradšej by sme spod periny ani nos nevystrčili. Tu sú tipy, ako ľahko sa dostanete do formy vďaka úprave stravovania. Odľahčite vašu stravu. Po mesiacoch hodovania a ťažkých mastných a múčnych jedlách je najvyšší čas trávenie trochu odbremeniť a dopriať si ľahšie dobroty, ako sú ryby či šaláty. Zostane vám viac energie, ktorú by ste inak minuli na trávenie. Zabudnite na kofeín. Ruky preč od kávy, čierneho čaju a alkoholu. Tie síce najprv nabudia, ale už o chvíľku sa budete cítiť ešte unavenejšie. A okrem iného aj odvodňujú. Čerstvý vzduch alebo striedavá sprcha vám urobia lepšie. Vyberajte si sezónne potraviny. Čerstvé potraviny, ktoré vyrastú na slniečku, obsahujú najviac vitamínov a iných výživných látok. A o tie presne teraz ide. Zásoby tela sa za zimu vyčerpali a treba doplniť nové. Jedzte menšie porcie a častejšie. Vhodný je aj jednodňový pôst, ktorý prečistí vaše telo a pripraví ho na prísun nových vitamínov. SOS sušené ovocie. Pokiaľ vás prepadne rýchly pokles energie, doprajte si za hrsť sušeného ovocia. To rýchlo doplní chýbajúcu energiu. Maškrťte. Samozrejme, s mierou. Ale taká kocka horkej čokolády vo vás prebudí hormóny šťastia a vám bude znova sveta žiť. Čím farebnejšie, tým lepšie. Pestrofarebný tanier zaručuje široké spektrum vitamínov a výživných látok. ○

TIPY A TRIKY PRE BÝVANIE

Ako správne vyčistiť gauč?

ominantným prvkom v každej obývačke je gauč. Ak sa oň nebudeme dôkladne starať, môže rýchlo stratiť farbu, tvar alebo sa jednoducho znehodnotiť. Vo všeobecnosti je tento kus nábytku najviac zaťažovaný. Nielen štvornohí miláčikovia, deti, ale každý člen domácnosti sa isto pričiní o znečistenie či iné znehodnotenie sedačky. Všetky materiály je potrebné chrániť pred priamym slnečným žiarením, ale aj pred príliš suchým vzduchom. Všeobecne platí, že každý typ poťahovej látky by sa mal čistiť vlhkou, nie príliš mokrou handričkou. Na znečistenia, ktoré sú

spôsobené pokreslením, vyliatím nápoja, použite destilovanú vodu s obsahom mydla pH neutral.

KEĎ JE MATERIÁL: Látka. Vyskúšajte vysávač s mokrým vysávaním, penový čistič na čalúnený nábytok alebo vodu s malým množstvom pracieho prášku. Ďalšou alternatívou sú penové čističe s malou kefkou. Zvyčajne stačí penu nastriekať, nechať pôsobiť a následne zotrieť vlhkou handrou. Dobrá rada: Na oživenie farby odporúčame pretrieť gauč handrou, ktorú namočíte do vody s trochou octu. Okrem toho aj

vyčistí škvrny a látka získa žiarivejší a novší vzhľad. Koža a koženka. Odstraňovanie drobných škvŕn je celkom jednoduché. Zvyčajne na to stačí obyčajná navlhčená handrička. Môžu vám tiež pomôcť aj detské navlhčené utierky alebo špeciálne čistiace prípravky na kožu. Dôležité je vedieť, že kožená sedačka by sa mala minimálne dvakrát ročne impregnovať. Dobrá rada: Vyskúšajte mix octu a ľanového oleja v pomere 1 : 1. Tento recept si poradí aj so svetlou sedačkou. Ekokoža. Dôležitou zásadou je

VII

nepoužívať chemické prostriedky a prípravky určené na pravú kožu, a už vôbec režné kefy. Aj v tomto prípade stačí obyčajná handrička navlhčená v čistej vode, prípadne v slabom roztoku mydla s neutrálnym pH. Ekokožu môžete pravidelne ošetrovať aj sprejom, ktorý je špeciálne určený na tento materiál. Dobrá rada: A čo so škvrnami od tekutín? Najprv je potrebné rýchle vysatie papierom a následné vyčistenie vlhkou handrou. V prípade ťažko odstrániteľných škvŕn, ako sú atrament alebo lak na nechty, sa obráťte na odbornú upratovaciu firmu. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Arašidová torta Suroviny: Na cesto: 5 vajec, 120 g polohrubej múky, ½ lyžičky kypriaceho prášku, 5 lyžíc oleja, 150 g práškového cukru, 30 g kakaa; Na plnku: 3 smotany na šľahanie, 2 stužovače šľahačky, 3 lyžice práškového cukru, 160 g arašidového masla, 160 g horkej čokolády; Na ozdobu: kakao a drvené nesolené arašidy Takto sa to podarí: Cesto: Žĺtky vymiešame s cukrom dopenista, postupne k nim prišľaháme olej. Múku, kypriaci prášok a kakao preosejeme a po lyžiciach primiešame k vyšľahaným žĺtkom. Nakoniec opatrne vmiešame dotuha ušľahaný sneh, aby cesto ostalo nadýchané. Tortovú formu vymastíme a vysypeme múkou alebo vystelieme papierom na pečenie. Cesto vložíme do rúry, ktorú sme si vopred vyhriali na 150 °C. Pečieme asi 40 minút. Cesto necháme vychladnúť a potom ho rozkrojíme na tri časti. Plnka: 1/2 balenia smotany na šľahanie zohrejeme takmer po bod varu. Odstavíme a nalámeme do neho čokolá-

Lepne iným spôsobom

du. Vymiešame dohladka a necháme vychladnúť. Povrch každej časti cesta rovnomerne polejeme touto čokoládovou zmesou. Zvyšnú smotanu (2 a 1/2 balenia) vyšľaháme so stužovačmi dotuha. Opatrne postupne primiešame zmäknuté arašidové maslo izbovej teploty a preosiaty cukor. Už nešľaháme, aby sa nám krém nezrazil. Plnku natrieme na všetky tri časti cesta poliate čokoládou a zopár lyžíc si z neho odložíme na boky torty. Tortu poskladáme tak, aby navrchu bol arašidový krém (vrstviť a natierať ju môžeme aj postupne). Boky potrieme odloženým krémom a tortu ozdobíme kakaovým práškom a podrvenými arašidmi.○

Langoše

Suroviny: 500 g múky, jogurt, dl vlažného mlieka, vajce, droždie, štipka cukru, trochu soli Takto sa to podarí: Do vlažného mlieka rozdrobíme droždie a pridáme štipku cukru. Do speneného droždia pridáme vlažný jogurt, múku, vajce a trochu soli. Vypracujeme cesto a prikryté necháme pol hodiny kysnúť. Po polhodine cesto rozvaľkáme na hrúbku pol

centimetra a nakrájame na obdĺžniky. V strede trochu nakrojíme a pražíme na rozohriatom oleji alebo masti.

○

Suroviny: Na cesto: 500 g hladkej múky, vajce, 250 ml vody, polovica droždia, 3 lyžice oleja, lyžička cukru, lyžica soli; Na potretie: 200 ml hustého jogurtu, vajce, lyžica oleja, oregano, soľ, 100 g gaudy Takto sa to podarí: Cesto: Z uvedených surovín zamiesime cesto a necháme ho hodinu kysnúť. Cesto je dosť mäkké, a preto si dosku posypeme múkou. Urobíme 10 až 12 bochníkov a rozvaľkáme na lepníky. Každý potrieme zmesou jogurtu, vajca a príchutí. Posypeme syrom a necháme odpočinúť 10 minút.

Pečieme v prehriatej rúre na 220 C̊ asi 10 minút. Podávame s jogurtom alebo kyslým mliekom. ○ Zdroj: imamonajboljerecepte. blogspot.com

Šľahačková čokotorta Suroviny: 6 vajec, 6 lyžíc cukru, 3 lyžice kokosového oleja, 6 lyžíc polohrubej múky, 1 lyžica kakaa, 2 lyžičky kypriaceho prášku, 80 g mletých orechov, 4 lyžice višňového džemu, 3 banány, 400 ml šľahačkovej smotany, 250 g mascarpone, 200 g čokolády Takto sa to podarí: Cesto urobíme deň vopred. Celé vajcia s cukrom vyšľaháme mixérom do peny. Potom k nim za stáleho šľahania po lyžiciach zašľaháme olej. V druhej miske zmiešame múku, kakao, prášok do pečiva a mleté orechy. Opatrne vmiešame do vyšľahanej vaječnej peny. Cesto vylejeme do okrúhlej tortovej formy, ktorú sme vystlali papierom na pečenie. Pečieme približne 20 minút v predhriatej rúre pri teplote 180 °C. Upečené cesto necháme vychladnúť. Kvôli vychladnutiu si najprv nad parou roztopíme 200 g čokolády. Necháme vychladnúť. Cesto natrieme silnou vrstvou džemu. Poukladáme nakrájaný

banán. Môžeme ukladať aj na seba. Hlavne aby boli minimálne tri banány kvôli chuti. V mise vyšľaháme šľahačkovú smotanu, nie úplne dotuha. Pridáme mascarpone a postupne pri nízkych otáčkach pridávame vychladnutú čokoládu. Miešať treba opatrne, aby sme ju neprešľahali a plnka nezredla. Keď dosiahneme pevnú šľahačkovú penu, môžeme ju vyliať opatrne na korpus, jemne s lopatkou rozotrieme podľa vlastnej nápaditosti. Navrch posypeme nastrúhanú čokoládu, ale výborne vynikne aj lesné ovocie. Tuhnúť by mala v chladničke minimálne 2 hodiny a môžeme podávať. ○

Zdroj: varecha.sk POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 481| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra

SELENČSKÉ SLÁVIKY 2019

Tak sa pestuje láska k ľudovým piesňam Juraj Berédi-Ďuky

novou. V nedeľu večer na druhom sobotu 2. a v nedeľu 3. marca koncerte sa predv dome kultúry v Selenči od- stavilo 32 sólistov zneli koncerty slovenských a tri duetá. Boli ľudových piesní Selenčské sláviky to žiaci vyšších 2019. ročníkov základNa prvom koncerte, ktorý odznel nej školy, ako aj v sobotu večer, sa predstavili naj- mládežníci Juraj mladší účastníci – škôlkari a žiaci Súdi, Leonóra Súnižších ročníkov základnej školy. Bolo diová, Jana Truich 28. Speváci vystúpili za sprievodu sinová a Marián školského orchestra Orchestrík pod Častvan, ktorí si taktovkou Dr. Juraja Súdiho. Okrem aj tentoraz zahra- Staršia skupina spevákov, ktorí vystúpili na koncerte v nedeľu Selenčanov divákom sa predstavili li v Orchestríku. už v Selenči tradičné a z roka na a kultúrneho života Selenče a Obce aj tri hosťujúce speváčky z Lalite, Selenčské sláviky sú nesúťažné rok sa zväčšuje záujem detí o účasť Báč a predstavitelia inštitúcií, ktoré Pivnice a Aradáča. Na tomto koncerte koncerty slovenských ľudových piesna nich. Počet koncertov závisí od predstavujú Slovákov v Srbsku. Trapočtu prihlásených detí. Organizáciu dičné podujatia odzneli aj vďaka koncertov si prebrali Komorný zbor nezištnej pomoci sponzorov a ľudí Zvony a ZŠ Jána Kollára v Selenči. dobrej vôle. Medzi nimi sú i Úrad Určite najväčšie bremeno príprav pre Slovákov žijúcich v zahraničí, koncertov na pleciach nesie Dr. Juraj NRSNM v Srbsku, ako aj podnik Súdi, profesor hudobnej kultúry v Zdravo Organic, ktorí si tiež uvedozákladnej škole, ktorý má na starosti mili význam zachovania a rozvíjania prípravu orchestra a spevákov. Text slovenského povedomia u detí aj pre konferencierov pripravila Renáta takýmto spôsobom. Súdiová a koncerty moderovali TeoChvályhodná je snaha organizátodora Šimoniová, Alen Slonka a Kar- rov rozvíjať lásku detí k slovenským mena Kováčová. O tom, že koncerty ľudovým piesňam a pôvodnému boli úspešné, svedčia tak usmiate slovenskému ľudovému kroju, ktoModer tori programu Teodora imoniov Alen Slonka a Karmena tváre účastníkov, ako aj spokojní rý sa v Selenči zachováva viac ako diváci, ktorí nezištne potleskom pod- 260 rokov. Koncerty dozneli, ale Kov čov a členovia orchestra s Dr. Jurajom S dim porovali spevákov. Účastníci dostali slovenská ľudová pieseň v Selenči orchester bol posilnený hudobníkmi ní. Na koncertoch sú všetci rovnako za účasť na koncertoch primerané neutíchla, a podľa záujmu o tieto z rodiny Malinovej (Ervín a Jozef), vítaní. Podmienkou je, aby účastníci diplomy a darčeky. koncerty ani neutíchne. A Selenčania Jurajom a Leonórou Súdiovcami, Ma- zvolenú ľudovú pieseň zaspievali Koncerty Selenčské sláviky sle- budú očakávať ďalšie koncerty a tešiť riánom Častvanom a Janou Trusi- v ľudovom kroji. Tieto koncerty sú dovali i predstavitelia politického sa na vystúpenia svojich ratolestí.

ERDEVÍK

Program na oslavu materinského jazyka Blaženka Dierčanová

o týždni voľna pre epidémiu chrípky žiaci základných a stredných škôl v Srbsku uplynulý týždeň pokračovali s vyučovaním. Už po ďalšom pracovnom týždni v pondelok 4. marca žiaci Základnej školy Savu Šumanovića v Erdevíku so svojimi učiteľmi a profesormi usporiadali program k Medzinárodnému dňu materinského jazyka. Profesorka hudobnej výchovy Valentína Tadićová bola koordinátorkou programu a na samom začiatku pozdravila prítomných rodičov a žiakov školy. Ako povedala, v tejto škole výučba prebieha v srbskej a • K LT RA •

slovenskej reči a pritom žiaci majú možnosť učiť sa aj anglický a ruský jazyk. Cieľom tohto marcového programu bolo zvýšiť povedomie o význame zachovávania materinskej reči a o hodnote poznania cudzích jazykov. Tadićová zdôraznila, že materinská reč je koreňom a identitou človeka. V príležitostnom programe, do ktorého boli zapojené aj deti predškolského veku, odzneli básne, piesne, skeče a skupina dievčat vyšších ročníkov predviedla choreografiu spracovanú podľa piesne Ta ne populárnej slovenskej speváčky popových piesní Kristíny Pelákovej. Tento program bol zároveň generálnou skúškou pre recitátorov, ktorých pripravila učiteľka Ruženka

Z príležitostného programu v erdevíckej základnej škole Ďuríková, pre obecnú recitačnú a máme povinnosť chrániť si svoj súťaž Pesniče naroda mog v Šíde. jazyk. Ľudovít Štúr povedal, že za Toho roku sa na súťaži s recitáciami osud národa zodpovedný je sám po slovensky predstavia štyria žiaci. národ, a keď si zanedbáme svoju „My Slováci máme právo vyu- reč, zanikneme ako národ,“ povedala čovať sa vo svojej materinskej reči učiteľka Ďuríková. 10 /4845/ 9. 3. 2019

Kultúra KUS PETROVSKÁ DRUŽINA BÁČSKY PETROVEC

Legíňová-Sabová zostáva v čele spolku Jaroslav Čiep

ohto roku okrem riadneho výročného zhromaždenia v Kultúrno-umeleckom spolku Petrovská družina zasadnutie spolkárov malo aj volebný ráz. V piatok 1. marca vo svojich miestnostiach v rámci Kultúrneho centra sa zišli, aby sa poinformovali o tom, aký majú rok za sebou, a naplánovali si aktivity v bežnom roku. K tomu aj aby si zvolili nové vedenie spolku. Doterajšia predsedníčka a, ako sa to neskoršie po voľbe ukázalo, aj nová predsedníčka Daniela Legíňová-Sabová privítala prítomných a zároveň ospravedlnila neprítomnosť predstaviteľov obce, Miestneho spoločenstva a Matice slovenskej v Srbsku. „Zišli sme sa tuná v našich priestoroch, v ktorých trávime veľmi veľa nášho voľného času. A usilujeme sa v čím väčšej miere, najlepšie ako vieme, chrániť to, čo nám naši predkovia zanechali do vienka. Zanechali nám náš folklór, naše ľudové piesne, tance, rozmanité kroje, obyčaje, zvyky... Všetko to vtkané do našej krásnej národnej identity.

Preto cítime, že je naším cieľom a našou najväčšou povinnosťou vštepovať, vtkávať lásku k tomuto národnému bohatstvu práve našim najmenším členom. Lebo len touto cestou si zabezpečíme, že v budúcnosti naši potomkovia budú môcť hrdo, rovnoprávne stáť v rade s predstaviteľmi iných národov,“

družina v poslednom štvorročnom období, kde nevystali ani početné úspechy a vysoké ocenenia petrovských folkloristov. Tí usilovne pracovali v rámci mladšej detskej tanečnej, detskej a dospelej divadelnej skupiny, staršej detskej tanečnej skupiny a skupiny seniorov. V rámci spolku pracovali aj mladšia

Nov vedenie K S Petrovská družina

podotkla predsedníčka. Po zvolení pracovného predsedníctva zasadnutie ďalej viedla Katarína Melegová-Melichová. V pracovnej časti zhromaždenia sme mali možnosť vypočuť si aj správu o činnosti spolku Petrovská

a staršia detská spevácka skupina, ako i mužská a ženská spevácka skupina. Predsedníčka dopodrobna vymenovala ich vystúpenia, nielen doma, ale aj za chotárom, ba i za hranicami krajiny. V pokračovaní Mária Hamadeho-

VLADIMÍR BAKO ZO STAREJ PAZOVY

Uznanie za dlhoročnú ochotnícku prácu Anna Lešťanová

organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova, Obce Stará Pazova a Strediska pre kultúru Stará Pazova prednedávnom v Starej Pazove udelili zlaté, strieborné a bronzové plakety Svetlost najúspešnejším jednotlivcom a kolektívom v roku 2018 z oblasti kultúry. Medzi 53 odmenenými špeciálne uznanie dostal aj Vladimír Bako zo Starej Pazovy, technik SD VHV pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Plaketu Svetlost mu udelili za dlhoročnú ochotnícku prácu. Vladimír Bako (1961 Belehrad) po ukončení základnej školy v Starej Pazove strednú elektrotechnickú školu absolvoval v susednej Inđiji. Pracoval v podniku Železnica Srbije na prácach bezpečnosti dopravy, údržby signalizácie a telekománd, no pre odchod do invalidného

hl rs

dôchodku sa so železnicami profesionálne rozlúčil. Od mladosti bol aktívny v mládežníckej organizácii, Zväze táborníkov a iných spoločenských organizáciách, kým

Vladimír Bako ( ava) a eljko Šolaja náčelník spoločenských činností Obce Stará Pa ova na nedávnej slávnosti

n ormačno politický týždenník

s prácou v kultúrnej oblasti začal ako člen folklórnej sekcie najprv v základnej škole a potom v SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Do roku 1980 ho viac bavilo táborníctvo než kultúrna činnosť, ale potom sa to náhle zmenilo. Ocitol sa v technickej skupine SKUS h J. Čmelíka, ktorá sa maximálne angažovala na vypracovaní scénografií pre divadelné predstavenia a vôbec ako technická podpora aj koncertov a iných programov v spolku. Postupne ho zvlášť zaujalo divadelné osvetlenie ako dôležitá súčasť každého predstavenia. Začal ako náhradník v predstavení Denník Anny F., pracoval na obnovenom predstavení S. O. S, kým prvú samostatnú réžiu svetla mal v predstavení Kto zabil Linu Sommerovú. Vladimír je ako majster svetla podpísaný na viac ako 40 divadelných predstaveniach. Okrem predstavení

vá podala finančnú správu za minulý rok (cca 752-tisíc dinárov) a Milina Dudášová správu pokladnice. Zuzana Hmiráková informovala v mene dozornej rady a Želmíra Legíňová v mene inventúrnej komisie. Po schválení správ nasledovalo schválenie plánov práce a finančného plánu na rok 2019. Predostreli ich Anna Fehérová a Milina Dudášová. Nasledovala volebná časť. Z 39 členov s právom hlasu (s vyplateným členským) prítomných bolo 31 členov. Títo si tajným hlasovaním z navrhnutých 17 kandidátov na členov správnej rady vybrali nové vedenie. Toto 13-členné teleso po voľbách a po ich ustanovujúcom zasadnutí rozhodlo aj o funkcionároch spolku. Predsedníčkou spolku Petrovská družina aj v nastávajúcom štvorročnom období zostala Daniela Legíňová-Sabová. Podpredsedom sa stal Miroslav Horvát. Tajomníčkou spolku zostala Jana Kopčoková-Gániová. Aj pokladníčkou zostala Milina Dudášová. Okrem uvedených členmi správnej rady sa stali aj Anna Fehérová, Katarína Melegová-Melichová, Ján Kováč-Varga, Samuel Častven, Želmíra Smišeková, Viera Poničanová, Andrea Rojková, Daniela Gedeľovská a Anna Máľachová. Dozornú radu spolku aj naďalej tvoria Zuzana Hmiráková, Anna Speváková a Želmíra Legíňová.

v SD VHV SKUS h J. Čmelíka svoje skúsenosti uplatnil aj v tamojšom KUS Branka Radičevića, v Divadelnom štúdiu Branka Radičevića v Nových Bánovciach, v Ochotníckom divadle Mirka Tatalovića Ćiru v Novej Pazove, tiež vo viacerých detských predstaveniach Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka. O jeho úspešnej práci svedčia početné odmeny, ktoré získali ochotníci a žiaci z územia Staropazovskej obce. Jeho pomoc je vždy vítaná aj počas hosťovaní profesionálnych divadiel v tomto prostredí. Ako člen technických skupín za sebou má úspešne realizované mnohé zvlášť náročné divadelné predstavenia. Takou bola inscenácia Cesta okolo sveta za 80 dní, kde bolo až 96 svetelných zmien. Toto najnovšie hodnotné uznanie pre Vladimíra Baka, ako nám prezradil, „znamená mnoho, lebo sa nezabudlo na ľudí, ktorí nie sú priamo na javisku, ktorí sa nevidia, ale sú neoddeliteľnou súčasťou každého divadelného či kultúrneho diania“. •K

T RA •

BORA OTIĆ ŤAŽÍ Z MÚDROSTI ČLOVEKA Z ĽUDU

Huncút, furt Ján Špringeľ

že som sa od prvého dňa chcel stať žurnalistom. A hrdý som na to, že som vytrval v tom. Z mojej generácie som možno jediný, ktorý vždy chcel robiť robotu, ktorú má rád. Pošťastilo sa mi to a plné mi je srdce, že to môžem

Ktorým smerom ste chceli ab sa vaše Petka anje ube ralo a akým sp sobom ste ho reali ovali „Zo začiatku sme chceli, aby to bola jedna tvrdá, mužská relácia. Aby mala tamburice, kone, lov, mužské príbehy. A keď sa nás opytovali, čo bude s diváčkami, odpoveď znela: ženy chcú občas nakuknúť, čo my muži robíme. Tak sme ich týmto vysielaním dali

akmer desaťročie a pol zachováva, čo sa uchovať dá. V plodnej a rodnej Vojvodine. Medzi tromi srdcami. A junákmi, ktorí sa tvária, že rozprávajúc vlastné či príbehy často (z) rodných dedín kameru nevidia. Neobyčajne obyčajné príhody ľudí zo zákulisia z čias, keď mier bol neraz len krátkym oddychom medzi vojnami. Či rozpormi a odpormi. Cez pamäti predkov od konca devätnásteho storočia, až po vedomie potomkov na začiatku dvadsiateho prvého. Bora Otić kraľuje nad srbskou TV reportážnou žurnalistikou už roky rokúce. K tomu zachováva nielen tradície, ale aj beťársky humor Sriemu, Banátu a Báčky, ich staroverský a herský jazyk či zabudnuté remeslá. Kone, koníčky, a povahy: nebadaných, no vyhľadaných, nadaných a po Dbá na minulos : achováva tradície archaický ja k a abudnut vysielaniach žiadaných ľudí. remeslá Také sú mu aj prvé dve knihy z trilógie: Šorom sredom a Šorom aj naďalej robiť. Teší ma, že ľudia, dokopy, na jedno miesto.“ sredom, dvared. Otić cestuje a opi- ktorí chodia na premiéry mojich Ktor s výhod a nedostatk suje. V prvej publikácii z roku 2015 publikácií, si to vážia.“ elektronických m dií v porovna zozbieral najlepšie z najkvalitneje novinoveda spojom men ní napríklad s knihou ších reportáží z prvého decénia ších príbehov udí s ve kými „My z elektronických médií Petkazanja. V ďalšej sa sčasti popri udalos ami v dejinách udstva jestvujeme, kým trvá elektrina. Keď publicistike z vysielania venuje aj „V našom vysielaní rozprávame nebude elektriny, nebudeme exisliteratúre, vymysleným dejom. dej o veľkých ľuďoch: hovoríme tovať ani my. Keď otvoríte knihu, A trvá na zachovaní vojvodinské- o človeku, jeho duchu, jeho sprá- ona je vždy funkčná. Netreba vám ho nárečia. Crepaja ho zbožňuje, z tohto mestečka na juhu Banátu mal už niekoľko nakrútených reportáží. Šestnásteho februára predstavil knihomoľom v preplnenej sieni tamojšieho Miestneho spoločenstva aj svoju druhú knižku. A prichádza znovu. Nenechá si ujsť 25. Crepajský fiaker. Na „veľkonočný“ pondelok 29. apríla. V druhý deň Uskrsu. Počas prvého tohtoročného zastavenia sa v mestečku lipicanov a fiakrov sme ho poprosili o rozhovor. Ktorý to bol ro hoduj ci oka V družnom ro hovore s autorom mih vo vašom detstve alebo včasnej mladosti ke vás na vaní, jeho spomienkach, o jeho ži- baterka, netreba vám nabíjačka trvalo opantalo novinárstvo votných príhodách. Samozrejme, bateriek, či ďalšie osobitné pod„Asi to bolo už v roku 1957, keď ide o spoj. Mnoho z nás takých mienky. Knižka je niečo, čo predsom sa narodil. Presvedčený som, tvorí jednu históriu spoločnosti.“ pokladám, prežije všetky médiá.“ •K

T RA •

Pripravujete sa d kladne pre reláciu alebo na písanie publikácií „Keď sa diváci pozerajú na to, čo robíme, na prvý pohľad to vyzerá ľahko, jednoducho, hravo, duchaplne. Zdá sa, že sme to urobili zo žartu. V tom spočíva veľkosť tejto našej roboty. Do takých jednoduchých vecí sa musí dostať. Improvizácia je najťažší tvar tohto, čo robíme – aby vyzeralo dobre.“ Ktorá je vaša najv čšia vý va v TV novinárstve „Desaťročie a pol sme najsledovanejšou reláciou, z tých, ktoré sa vysielajú raz týždenne. V prvých šiestich rokoch sme trvali v stominútovom termíne, každý piatok večer. Je to sťaby sa odvysielal jeden celovečerný film. Teraz vysielame takmer hodinu, 55 minút, a aj naďalej sme top.“ Ktorý je najv čší probl m s časnej srbskej žurnalis tik „Je nás čoraz menej. Prichádzam do dedín a mestečiek na prezentácie kníh. O šiestej sa už stmieva a v mnohých domácnostiach nevidím svietiť svetlo. Bolí ma to, nikto tam už nežije. Pre koho budeme písať, pre koho budeme pracovať, kto nás bude pozerať, s kým sa budeme kamarátiť, s kým objímať, radovať, milovať?“ e reportáž výstrižok o živo ta Ako ju vnímate „Odborníci, ktorí sa zaoberajú teóriou novinovedy, hovoria o reportáži ako o najťažšom žánri. Naše riporty z Petkazanja sú obrazom nášho života a nášho naturelu. Chránime pred zabudnutím jazyk, staré remeslá, zvyky. Teší ma, že Etnografické múzeum v Belehrade si všimlo význam našej misie a väčšinu príspevkov chcú mať vo svojom archíve. Život je ako jazyk, žije, rastie, rozvíja sa. A raz, keď my nebudeme doma, zostane pre ďalšie pokolenia to, čo sme robili. Nech to vidia v živom obraze, v živej forme, čo sme to robili a ako sa voľakedy žilo.“ Ktor jedno slovo vás naj lepšie charakteri uje „Huncút,“ so smiechom odpovedal náš spolubesedník. Foto: z archívu RTV OK

10 /4845/ 9. 3. 2019

Kultúra R

N A

AKÝ MÁ SÚVIS MESIAC A BAČKORKY? VERU MÁ.

Jedna pútavejšia ako druhá

(Andrej Čipkár: V bačkorkovej škole. Vydavateľ: Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec. Edícia Včielka, 107. zväzok, 2018 Miroslav Gašpar: Mesiac nad naším dvorom. Vydavateľ: Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec. Edícia Včielka, 104. zväzok, 2018) Anna Horvátová

voriť pre detského čitateľa je náročnejšie ako pre dospelých. Mnohí si myslia, že je opak pravdou a tvoriť literatúru pre deti je jednoduché. Detský čitateľ je omnoho kritickejší. Ak sa mu príbeh nepáči, ihneď reaguje a dá to najavo. Preto spisovateľ musí ponúknuť zaujímavý, pútavý, dynamický a starostlivo napísaný príbeh, aby zaujal prirodzenú detskú zvedavosť a otvoril bránu do sveta fantázie. Detské knihy sa preto nemôžu písať narýchlo, tak len zo dňa na deň, dokonca ani z týždňa na týždeň, ako na bežiacom páse. Mali by to byť diela s dušou. Bez ohľadu na vek spisovateľa treba mať vycibrenú žilku na písanie detskej tvorby, ktorá deti zaujme. K tomu tematika by mala byť príliš jednoduchá. Do terča trafili aj dvaja vekovo rozdielni autori, ktorým knihy pre deti vyšli tesne pred Novým rokom, v decembri 2018 – Andrej Čipkár a Miroslav Gašpar. Čipkárova kniha V bačkorkovej škole prináša osem poviedočiek, ktorých spoločným tematickým spracovaním sú bačkorky – stará obuv, ktorú nosievali najmä na dedinách do polovice 20. storočia. Autor tu oživuje spomienku na bačkorky, keď v poviedke Veľký objav v malej šope hlavné postavičky Anička a Janík od údivu híkali: „Ocka nebolo treba prosiť, zastal si na prsty, z klina zvesil najprv tie menšie bačkorky a podal ich Aničke, potom tie väčšie, a podal ich Janíkovi. – Maminka, viď, čo my máme!

hl rs

Také bačkorky si zaiste ani ty nemala! (...) Janík sa spamätal prvý: – To sú sedemmíľové bačkorky! Moje hračky odteraz budú cválať v nich po celom svete. Nikto ich nedohoní a nikto im neujde! Veru tak! Anička sa nechcela dať zahanbiť Janíkovi: – A ja si svoje zavesím nad postieľku. Všetky moje kamarátky ich budú obdivovať! Ale, aby si vedel: v rozprávke sú sedemmíľové čižmy, a nie bačkorky. Len neviem, či vieš, koľko meria jedna míľa.“ V ďalšej poviedočke Sedemmíľovými krokmi, lenže ka m n a s l e duje príbeh o bačkorkách: „− Nezmeškáme, sestrička, nezmeškáme, nemaj strach. Vš a k m á m e sedemmíľové bačkorky. Rýchlo ich obúvaj! Hoci na pleciach mali preťažké plecniaky, poskakovali ako veveričky: rýchlo zobuli tenisky, vyskočili na postieľku, zvesili bačkorky a obuli ich.“ Autor v snahe nielen upútať záujem čitateľa, ale zároveň priblížiť niekdajšie názvy vecí, spomenul ešte jedno neznáme slovo – grifľa. Tým vlastne dnešným deťom vysvetľuje, čomu slúžila grifľa – „vzali do ruky kamenné „klinčisko“ a zahrotenou stranou začali písať“. Kalamár a krasopis sú ďalšie termíny, s ktorými zoznamuje deti cez príbehy Janíka a Aničky. Tým im v podstate približuje spôsob výučby v čase, keď on chodil do školy a keď sa exámenom končil školský rok a modlitbou začínala školská hodina.

n ormačno politický týždenník

V poviedke Janík bačkorky prekabátil, ale ako prekabátiť kamarátov spomína si, ako sa dakedy hrával futbal: „Futbalová lopta, taká opravdivá, v celej bačkorkovej dedine nebola, ale to neznamená, že deti nehrávali futbal. Hrávali ho s handráškou. Tú im spravili najčastejšie mamy: kus štrimfle na jednom konci zaviazali, prevrátili naopak, aby to zviazané bolo vnútri, potom dobre vypchali handrami, aby dostali guľu; konečne druhý koniec zaviazali, ešte častejšie zašili, a handráška bola hotová.“ Bola to vzácna lopta, lebo inej ani nebolo. Takto spomienky na školu a detstvo cez príbehy Aničky a Janíka zhrnul Čipkár aj v týchto poviedkach: Bačkorky, ktoré zaradili spiatočku, Veľký objav v malej šope, Výlet na koniec sveta, a tam – žabykláč, Janík nič neodhalil, ale zato odvalil, Exámen. Základnou niťou v zbierke poviedok Mesiac nad naším dvorom Miroslava Gašpara je detstvo súčasných detí. Ale to odrastanie so starými rodičmi má svoju cenu a jedinečnosť a práve o tom tu cez desať poviedok mladý autor hovorí. Spomína dokonca celú rodinu, ktorá je základom šťastia, pokoja, pre deti nenahraditeľná a nezastupiteľná citová opora. V poviedke Pes Dunčo sa zameriava na čistú, úprimnú lásku detí a zvieratiek: „Išiel som z poľa a pod lesom som začul tiché fňukanie. Pomyslel som si, že to vtáča spieva, ale potom som zočil šteniatko. Bolo splašené, triaslo sa od zimy a hladu. Bolo mi ho ľúto, tak som ho vzal so sebou. Ponáhľal som sa domov a keď sme domov prišli, ihneď som mu nalial mliečko.“

Fialková záhrada je poviedočka, v ktorej autor opisuje radosť z príchodu jari a takých naoko všedných vecí, ale preukazujúcich detskú pozornosť, keď malou kytičkou deti k mamke pobežia: „Keď snežienka a fialky rozkvitli, chlapček a dievčatko veselo bežali do záhrady a pozorne si z kvetov natrhali veľkú kyticu. Obyčajne Janka natrhala viac, ale to iba preto, lebo bola staršia, mala väčšie ruky a dlhšie prsty, kým Miško viac rozprával o tom, že sa ich mamy určite potešia, keď im darujú voňavé jarné kvety.“ V poviedke Čerešňa sa Janko zamýšľa nad smutným osudom starej čerešne, ktorej sladké plody oberal a všetkým chutili: „Vyrástol aj Janko. Už končil školu, ale stále rád sedával na starej, machom obrastenej lavičke pred domom a netrpezlivo čakal na máj, aby čerešne dozreli. Potom ich natrhal a zaniesol dedkovi. Chtiac-nechtiac, ale na chuť čerešieň zo starého stromu nikdy nezabudol.“ Jednoduché, ale pekné a pútavé obrazy detských zážitkov uvádza aj v týchto poviedkach: Andrej superhrdina, Janka, Miško a piráti, Zabudnuté narodeniny, Ročné obdobia, Mesiac, Mamaliga, Sánkovačka s dedom Jozefom. Obe knihy svetlo sveta uzreli vďaka finančnej podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V neistých časoch, keď z TV obrazoviek vidieť väčšinou iba násilie, je to pekný skutok, že práce pre deti nezostali bokom, ale majú svojich tvorcov. •K

T RA •

HLOŽANY

Stretli sa – po dvoch rokoch Juraj Bartoš

ohľadom na skutočnosť, že členovia Kultúrno-osvetového spolku Jednota v Hložanoch vlani – keď oslávili 70. výročie založenia a sústavnej činnosti – výročnú schôdzu zhromaždenia neabsolvovali, možno povedať, že sa v piatok 1. marca v takomto zložení stretli po dvoch rokoch. Aby zvážili činnosť a hospodárenie roku 2018, určili plán práce a rozpočet na rok 2019 a zvolili nové vedenie na nasledujúce štyri roky. V kaviarni Pod lipami sa na výročnej volebnej schôdzi stretlo menej spolkárov než obvykle. Hostí taktiež bolo pomenej než obvykle; medzi nimi bol aj predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka. Privítal ich doterajší predseda Rastislav Struhár, ktorému vypršal štvorročný mandát. Ďalšiu časť schôdze viedlo pracovné predsedníctvo (poverené aj úlohou volebnej komisie) v zložení: Michal Hataľa, predseda, a členky (zároveň i overovateľky zápisnice): Nataša Dobríková a Monika Bažaľová. Na návrh správnej rady za nového predsedu KOS Jednota zvolili Vladimíra Bažaľu. Jeho zástupcom je Ľuboslav Hataľa, tajomníčkou Katarína Dobríková a pokladníkom Ján Mravík. Hlasovanie bolo verejné a všetci

traja, ako jediní kandidáti, získali jednohlasnú dôveru. Rovnako i členovia správnej rady: Jana Stupavská, Mária Čipkárová a Ján Parkáni. Okrem nich, ako i novozvoleného predsedu, tajomníčky a pokladníka, členmi deväťčlennej správnej rady – na základe štatútu – sú aj: Michal Hataľa (ako čestný predseda) a Jaroslav Kriška (umelecký vedúci). Novozvolení členovia Dozornej rady KOS Jednota sú: Adam Vladislav Stupavský, Jasna Makišová a Pavel Mravík. Pred voľbami orgánov KOS Jednota odznela a bola jednohlasne schválená správa o činnosti, ako i finančná správa za rok 2018. Prvú, neobvykle podrobnú, zahrnujúcu napríklad aj účastníkov 48. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... a celý rad iných detailov, podala Monika Bažaľová; nebolo ale povedané, kto správu pripravil. O financiách – na rozdiel od predchádzajúcej témy – veľmi úsporne hovorili: účtovník Karol Bartoš a pokladník Ján Mravík. Prv než obidve správy prítomní jednohlasne schválili, Mária Čipkárová informovala, že dozorná rada nemá k nim žiadne pripomienky. Vlaňajšie príjmy (spolok ich získal, ako povedal účtovník, na základe projektov) vynášali 1 470 000 dinárov. Ďalších 164 000 tvorí zisk z podujatí, ktoré spolok usporiadal v roku jubilejnom (konštatoval

Predseda Vladimír Bažaľa sa poďakoval za dôveru

pokladník). „Sem nepatrí 750 000 dinárov na organizáciu Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...“ dodal Michal Hataľa ako jediný diskutér. Plán práce na rok 2019 podala Monika Bažaľová a finančný plán prezentovala Nataša Dobríková. Prvý sa podobá plánom z predchádzajúcich rokov, druhý počíta so zvýšením rozpočtu KOS Jednota na 2 188 484 dinárov. K diskusii sa neprihlásil nikto, iba čo Michal Hataľa podotkol, že už sa pracuje na zabezpečení financií. Poznamenal, že sú vypracované projekty (až 11 podal KOSJ na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí: uchádza sa o 500 000 din.). Náklady na 49. FFTT vyčíslili úhrnne na 1 480 000 din., pričom by vraj až 600 000 mali

investovať na „dostavbu a úpravu amfiteátra“. Na stravovanie účastníkov a hostí festivalu treba 580 000 din. Finančný plán tiež prijali jednohlasne, bez diskusie. Tak isto sa uzhodli, aby členský poplatok zostal 500 dinárov. Po voľbách Juraj Červenák v mene Kataríny Melegovej-Melichovej, predsedníčky MOMS Báčsky Petrovec, odovzdal predsedovi Bažaľovi balík s exemplármi časopisu Dolnozemský Slovák. Odzneli i pozdravné slová ďalších hostí, ale aj poznámka člena a podporovateľa spolku Ondreja Feketeho: „Nepáči sa mi, že dnes na sedemdesiatročnici KOS Jednota, na výročnom volebnom zasadnutí niet nikoho z obce...“

NA GYMNÁZIU MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

Odbornú prax absolvuje 21 žiakov Anička Chalupová

o štvrtok 28. februára na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici podpísali dohodu o praktickom vyučovaní žiakov v odbore elektrotechniky a informačných technológií. V súčasnosti sa na kovačickom gymnáziu vzdeláva 225 žiakov. V duchu aktuálnych reforiem vo výchovno-vzdelávacom rozvoji v Srbsku okrem všeobecného pred dvomi rokmi tu pribudol nový odbor pre vzdelávanie elektrotechnikov informačných technológií. V tejto chvíli je tu úhrnne 51 žiakov, z ktorých je tridsiatka v prvom ročníku. Tohto •K

T RA •

roku je odborná prax pre žiakov druhého ročníka novinkou v tejto škole. Dohodu o zabezpečení praktického vyučovania formou odborného výcviku a odbornej praxe v trvaní dvoch týždňov podpísali v GMP uplynulý týždeň. S riaditeľkou školy Tatianou Brtkovou zmluvu podpísali predstavitelia a zástupcovia ôsmich podnikov, ktoré pôsobia na území Obce Kovačica, v Pančeve a v Belehrade. Podniky sa touto dohodou zaviazali okrem iného umožniť kovačickým stredoškolákom odbornú prax, odborný výcvik vo svojich prevádzkach, k tomu potrebné podmienky, a zabezpečiť odborných inštruktorov.

V tejto budove Gymnázia Mihajla Pupina, ktorá po prvýkrát žiakom otvorila brány pred polstoročím, získavajú vzdelanie aj budúci elektrotechnici informačných technológií 10 /4845/ 9. 3. 2019

Kultúra NA NOVOSADSKOM KNIŽNOM VEĽTRHU

Bibiana na BookILL feste Danica Vŕbová

8. ročník festivalu ilustrácie knihy BookILL fest, v rámci ktorého je nainštalovaná výstava Srbskí ilustrátori na Bienále ilustrácie v Bratislave 2003 – 2017. Senka Vlaho-

ovosadský Medzinárodný knižný veľtrh každoročne láka početných priaznivcov pekného slova. Tak je to aj tohto roku a veľký záujem sme vypozorovali už na jeho otvorení v utorok 5. marca. Marcové veľtrhové podujatia otvoril Miloš Vučević, primátor Nového Sadu. V otváracom ceremoniáli Slobodan Cvetković, generálny riaditeľ Novosadského veľtrhu, zdôraznil, že sa na všetkých troch veľkých podujatiach zúčastňuje spolu viac ako 150 vystavovateľov z 13 krajín. V utorok otvorili Veľtrh kníh a výstavu umenia Art Expo (potrvajú do 11. marca) a od 7. do 9. marca tu prebiehal aj Veľtrh vzdelávania Smerovky. V prvý deň veľtrhových S e n k a Vl a h ov i ćová r i a d i te k a akcií z radu prezentačných a akladate ka Book estu akcií slávnostne tu otvorili aj

Výročia v marci 2019

RN K

K S KUS Vladimíra Mičátka organizuje literárne posedenie venované 8. marcu – Medzinárodnému dňu žien. Posedenie sa uskutoční v sobotu 9. marca o 19. hodine v Slovenskom národnom dome. V programe účinkujú recitátori literárno-recitačnej sekcie a hostkou podujatia bude dedinská kronikárka Zuzana Pavlovová. E. Š. K S V nedeľu 10. marca o 18. hodine v Slovenskom národnom dome v Kysáči (Ul. slovenská 47) sa uskutoční výročné valné zhromaždenie Miestneho odboru Matice slovenskej v Srbsku v Kysáči. R. S. R AN N ARAD Na obecnej recitačnej súťaži, ktorá prebiehala 1. marca v Kultúrnom centre v Zreňanine, Základnú školu Bratstvo v Aradáči predstavili títo žiaci slovenských tried:

www.hl.rs

vićová, zakladateľka a riaditeľka festivalu, hovorila o tomto medzinárodnom projekte a návštevníkom sa prihovorili aj Tijana Cicmilová-Stakićová, manažérka knižného veľtrhu, Radovan Vlahović, riaditeľ Banátskeho kultúrneho centra, ako i Sibila Petenjiová-Arbutinová, členka poroty hodnotiacej ilustrácie. Riaditeľ Bibiany Peter Tvrdoň povedal, že je táto výstava pred- Návštevníkom sa prihovorili aj Pavel Babka ( ava) skokanom veľkej a Peter Tvrdo výstavy srbských šík, tretí tajomník Veľvyslanectva ilustrátorov, ktorú chystajú v Bi- Slovenskej republiky v Srbsku. biane za pomoci Banátskeho kul- Túto výstavu spoločnými silami túrneho centra a má sa uskutočniť zorganizovalo Banátske kultúrv auguste. Slovo patrilo aj Pavlovi ne centrum z Nového Miloševa, Babkovi, majiteľovi kovačickej Medzinárodná detská kultúrna Galérie Babka a spoluusporia- ustanovizeň Bibiana z Bratislavy a dateľovi výstavy. Výstavu 19 ilu- Nadácia Babka z Kovačice v spostrácií srbských umelcov, ktorých lupráci s Novosadským veľtrhom diela vybrali na bratislavskom a za podpory Veľvyslanectva Slobienále od roku 2003 do 2017, venskej republiky v Srbsku. slávnostne otvoril Michal Hru-

druháčka Daniela Brveníková, tretiak Matija Tót a štvrtáci Aňa Gálová, Maja Bartošová a Milan Stepanov. Nacvičila ich učiteľka Soňa Zahorcová. Pod dozorným okom profesorky Jaroslavy Števkovej na súťaž sa pripravili a vystúpili aj žiaci vyšších ročníkov: piatačka Renáta Labátová, šiestačka Jana Greksová, siedmak Filip Gál a ôsmaci Marijana Mikuľová a Marko Gligor. Do oblastnej súťaže, ktorá bude 10. marca v Čoke, postúpili Aňa Gálová, Milan Stepanov, Filip Gál, Marijana Mikuľová a Marko Gligor. Všetci vystupovali v slovenskom jazyku. Po srbsky recitovali prvák Strahinja Stančić, druháčka Jelena Nepergaća, tretiačka Ivana Bojanić a štvrtáci Jasmina Zelenáková a Magdalena Ristin. Nacvičila ich učiteľka Marija Jeftić. V. G.

Informačno-politický týždenník

1. marca 1874 v Petrovci zomrel Michal odra, slovenský vojvodinský spisovateľ, jazykovedec a pedagóg. (Pripomíname si 145. výročie.) 4. marca 1929 v Brne zomrel Karol Miloslav ehotský, prvý slovenský vojvodinský akademický maliar. Narodil sa 16. novembra 1879 v Laliti. Na Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci už 30 rokov pôsobí galéria súčasného slovenského vojvodinského výtvarného umenia, ktorá nesie jeho meno. (Pripomíname si 90. výročie smrti, v novembri t. r. to bude 140. výročie narodenia.) 8. marca 1909 sa narodil Sveto ár urban, prvý slovenský vojvodinský profesionálny herec. (Pripomíname si 110. výročie.) , básnik a 12. marca 1869 v Kovačici zomrel Matej Ambr evanjelický farár. (Pripomíname si 150. výročie.) 18. marca 1949 v Temešvári sa narodil Ondrej Šte anko, spisovateľ a organizátor kultúrneho života Slovákov v Rumunsku. Bol nielen básnik a esejista, ale aj prekladateľ, vydavateľ, editor, pritom i šéfredaktor spoločného časopisu Slovákov v Maďarsku, Srbsku a Rumunsku Dolnozemský Slovák. Zomrel 20. februára 2008 v Nadlaku. (Pripomíname si 70. výročie narodenia.) 29. marca 1869 v Krížliciach sa narodil ril Kutlík, slovenský maliar, ilustrátor a výtvarný pedagóg. Bol zakladateľom prvej maliarskej školy v Srbsku. Zomrel 4. apríla 1900 v Belehrade. (Pripomíname si 150. výročie.)

•K

T RA •

MATIČNÝ VEČIEROK

Prvá prezentácia Storytelleru v Novom Sade Danica Vŕbová

„Ak chceme byť rozpoznateľní, musíme rozvíjať značku alebo brand,“ vysvetľuje Dorčová-Valtnerová. Storyteller má vo svojej ponuke aj dva online kurzy, veľký počet podcastov, ale aj poviedky o inšpirujúcich ľuďoch. Jednou z nich – a zároveň

ovosadskí matičiari usporiadali prvý večierok v novom termíne, a to v utorok 5. marca. Na ňom mediálnu online platformu Storyteller predstavila jej zakladateľka a majiteľka Vladimíra Dorčová-Valtnerová. Na začiatku tohto zaujímavého večierka prítomných v mene MOMS privítala jeho predsedníčka Danica Vŕbová a ako je už tradíciou, potom odznela recitácia v prednese kysáčskej učiteľky Eleny Surovej. Vladimíra svoj príbeh začala ideou o vzniku tejto platformy, o jej obsahu, rubrikách a o spolupracovníkoch, lebo ako hovorí: „Storyteller nie je iba jeden človek, ale ich množstvo.“ Ďalej sme sa dozvedeli, že je Storyteller od začiatku dvojjazyčný, slovensko-srbský portál, čo vždy bolo víziou Vladimíra Dorčová Valtnerová ( ava) a Marija Be zakladateľky, lebo tým spôsobom možno lićová Bibinová pred novosadským obecenstvom informovať príslušníkov väčšinového národa o našej menšine. Dotkla sa aj témy mediálnych partnerstiev, na ktorých toto novinárske patrí do tímu spolupracovníkov tohto média – je teleso pracovalo a pracuje, akými sú DIDA, Eko Marija Belićová-Bibinová, ktorá sa tiež ujala slova. list, Čuvarkuća atď., a spomenula realizované a bu- Vladimíra svoj príbeh uzavrela konštatovaním, čo dúce projekty. Prítomní sa po prvýkrát zoznámili jej všetko prinieslo podnikateľské novinárstvo: s transmediálnym storytellingom, ktorý je vlastne „V prvom rade je to život podľa mojej miery, esenciou Storytelleru. V. Dorčová-Valtnerová síce mám menej sna, ale mám slobodu inovovať, priblížila aj tému podnikateľského novinárstva, robiť chyby. Mám viac kreativity, nových ľudí ktorým sa zaoberá, kde je žurnalistika základom a spolupracovníkov, ktorých si sama volím, ale aj a novinár je tiež i vo funkcii podniku, keďže musí viac voľného času, ktorý môžem stráviť s rodinou, prísť na spôsob, ako zarobiť pre médium. Hovorila v čom je aj podstata.“ aj o vydavateľskej činnosti svojho podniku, čiže Do diskusie sa zapojilo aj obecenstvo a večierok o knihe pre deti Vladimíra Dorču Orech, ktorý vedel sa ukončil odkazom, že ak chceme byť úspešní, murozprávať vydanej v rámci Storytelleru, ktorú krášlia síme dobre, kvalitne a kultúrne komunikovať. ilustrácie Jarmily Takáčovej.

Z 11. ZASADNUTIA SPRÁVNEJ RADY MOMS KYSÁČ

Výstavy, projekty, pomník... Michal Ďurovka

a zasadnutí v utorok 26. februára predseda MOMS Kysáč Rastislav Surový podal správu o ukončení ďalšej etapy legalizácie miestností v SND. Patričná komisia bola na tvári miesta a urobila výmer, bude treba zaplatiť poplatok 275 000 din., avšak MOMS Kysáč v danej chvíli tie peniaze nemá. Otázku poplatku na rozvíjanie a ochranu životného prostredia riešili spolu s Kultúrnym centrom. Matičiari sa zhodli o postavení náhrobného pomníka Jánovi Branislavovi Mičátkovi (1837 – 1905), učiteľovi, básnikovi, jazykovedcovi, matičiarovi, národnému buditeľovi a organizátorovi kultúrneho života. Dohodnuté je urobiť renováciu pomníka, ktorý by mal byť postavený v parku ambulancie. Ján Slávik podal správu o štyroch podaných žiadostiach o dotáciu do ÚSŽZ a zašlú žiadosti aj do Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Vedúci Galérie SND Michal Madacký informoval o termínoch výstav, ktoré uskutočnia •K

T RA •

v tomto roku. Sú to výstavy prác akademickej grafickej dizajnérky Ľubky Erg, maliarky ochotníčky Márie Slávikovej, 5. bienále kysáčskych výtvarníkov ochotníkov, akademického maliara Michala Ďurovku a maliarky ochotníčky Zuzany Petruškovej. Matičiari plánujú realizovať výstavy k trom 100. výročiam: smrti generála M. R. Štefánika, Gymnázia Jána Kollára v B. Petrovci a Slovenských národných slávností. V KUS V. Mičátka plánujú výstavy gobelínov, kaktusov a výstavu prác carving majstra Pavla Chrťana. V ústrety 5. zasadnutiu Správnej rady MSS v Kovačici Michal Šranka dôkladne informoval prítomných o problematike a neregulárnostiach v práci MSS. Po dlhej debate SR MOMS Kysáč schválila uznesenie, že nie sú žiadne argumenty na odvolanie Dozornej rady MSS. Aj si žiada, aby sa dozorná rada a predsedníctvo MSS snažili doriešiť Štatút MSS podľa zákona. Zaujali stanovisko zrušiť bod rokovacieho programu Rozoberanie a schvaľovanie aktu o disciplinárnej zodpovednosti a sankciách za porušenie pracovnej disciplíny. Väčšina prítomných (12 : 6) boli proti uzneseniu o kolektívnych členoch MSS. 1

Odchod Keitha linta (1969 2 19) Hudobným svetom v pondelok 4. marca otriasla správa o smrti Keitha Flinta, speváka anglickej elektro-bigbeatovej skupiny The Prodigy. Flintovo telo našli v jeho dome v mestečku Great Dunmow v Essexe a podľa policajnej správy jeho smrť sa nevyšetrovala ako podozrivá. Kolega zo skupiny Liam Howlett neskoršie potvrdil smutnú a šokujúcu správu, že išlo o samovraždu. Keith Flint sa narodil 19. septembra 1969 a v skupine The Prodigy pôsobil od jej založenia. Nahral s nimi sedem albumov (posledný No Tourists vyšiel vlani), jeho imidž a energické koncertné vystúpenia boli rozpoznávacími znakmi tejto formácie. The Prodigy si v Srbsku získali kultový status a početných fanúšikov najmä po povestnom koncerte v Belehrade počas sankcií roku 1995; odvtedy v Srbsku hrali ešte šesťkrát.

Br an Adams k vlastnej šes desiatke Kanadský hudobník Bryan Adams v tomto roku oslávi 60. narodeniny a k svojmu životnému jubileu prispel novým albumom Shine a Light (vydavateľstvo Polydor). Vydanie obsahuje aj Adamsovu verziu tradičnej írskej ľudovej piesne Whiskey in the Jar, ako aj skladbu nahranú v duete s Jennifer Lopez (That’s How Strong Our Love Is). Vedľa hudby tento Kanaďan sa zaoberá aj umeleckou a módnou fotografiou, tiež humanitárnou činnosťou. Zasadzuje sa za živočíšne práva a používa vegánsku stravu.

KON

9. marca, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Ass Kicking Fest. Volumefeeder (metal z Maďarska) + Northern Revival (stonerrock/sludge, NS) + Riverroth (black/thrash metal, NS) + Canabin (stoner metal, NS) 13. marca, Dom mládeže v Belehrade: Riverside (progrock z Poľska) + Lesoire (Holandsko) 15. marca, Dom mládeže v Belehrade: Nipplepeople (electropop z Chorvátska) Pripravuje: S. Lenhart 8

9 3 2 19

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 10

V tajničke je ná ov med inárodn ho sviatku ustanoven ho v roku 191 na ženevskej kon erencii.

M OVN

Potešte svojich najmilších knižnými v daniami lasu udu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii lasu udu na tel. č.: 21 2 8 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu hl rs, tamasiova hl rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA OBECNÁ SPRÁVA NÁČELNÍK Na základe čl. 4 a 94 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016), článku 3 a článku 11 Pravidiel o uskutočňovaní interného a verejného súbehu na obsadenie pracovných miest v autonómnych pokrajinách a v jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 95/2016) Obecná správa Obce Kovačica zverejňuje

RO ŠT N KR OVK S O9 VODOROVN : po biera oka mak Kol ni O ulovilo šomre s i tata nula tak vona tá ea odvo rodenka tikalo l tlo archa

TA N KA: M KO N

www.hl.rs

Správne ro l štenie KR OVK čísla lasu udu o 16 ebruára 2 19 bolo: ARM A SABOV Odmenu knižn v danie produkcie NV las udu a správne ro l štenie uvedenej krížovk ískal: N BAB AK 13 okt bra č 2 21 211 K sáč Blahoželáme Správne ro l štenia aj na alej asielajte DO DN ODO D A V DAN A NAŠ NOV N na adresu: NV las udu Bulvár oslobodenia 81 V poštový priečinok 23 21 Nový Sad PR KR OVK alebo mailom na adresu: obsustova hl rs

Informačno-politický týždenník

O N M N O V R NOM S B NA OBSAD N V KONN PRA OVN O M STA V OB N SPR V KOVA

O A

Obecná správa Obce Kovačica oboznamuje, že je vypísaný verejný súbeh na obsadenie výkonného pracovného miesta: 1 Práce účtovníctva, kontového účtovníka (kontistu) a bilančného účtovníka (bilansistu) v oddelení pre financie, rozpočet a lokálnu daňovú administráciu, hodnosť mladší poradca, pod radovým číslom 41 Pravidiel o vnútornom zariadení a systematizácii Obecnej správy Obce Kovačica – 1 vykonávateľ, na neurčitý čas. Lehota podávania prihlášok je 15 (pätnásť) dní a nadobúda platnosť od nasledujúceho dňa odo dňa zverejnenia oznámenia v denníku Dnevnik Nový Sad. Oznam o vypísanom verejnom súbehu je zverejnený na webovej stránke: http://www.kovacica.org/dokumenti/konkorsi a na oznamovacej tabuli Obecnej správy Obce Kovačica. • O NAM •

Kultúra· Oznamy REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Ul. radnička č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/661-3344

„Bilo gďe“ a „gďe god“ Anna Horvátová

lovné spojenia typu „bilo gďe“ a „gďe god“ sú veľmi frekventované vo vojvodinskej srboslovenčine. Pramenia zo srbčiny, z tam samozrejmých a k tomu aj spisovných spojení bilo gde, bilo kuda, kad god a gde god, ktoré sú dokonca aj spolu napísané správne – bilogde... Najprv sa zameriame na veľmi zaužívanú príslovku, ktorú na rozdiel od srbčiny, kde píšeme so spoluhláskou „g“, v slovenčine píšeme so spoluhláskou „k“ – kde. Ďalším faktom, tým najdôležitejším, je skutočnosť, že tie famózne srboslovenské spojenia v spisovnej slovenčine neexistujú. Sú to také prekladové nepodarky, ktorými zrejme chceme vyjadriť rozmanitosť a ľubovoľnosť miesta, ktoré je cieľom smerovania: kamkoľvek, kdekoľvek, hocikam; alebo rozmanité a ľubovoľné miesta, na ktorých alebo v ktorých prebieha dej alebo činnosť: hocikde, hockde, kdekoľvek. Spojenia „bilo gďe“ a „gďe god“ treba vystriedať slovenskými ekvivalentmi, ako je to v uvedených príkladoch: „Kamkoľvek sa obrátiš, všade ťa utískajú.“; „Dobre sa cíti kdekoľvek.“; „Vítali ho, kdekoľvek prišiel.“; „Hocikam sa pohol, pes šiel za ním.“; „Pôjde s ním hocikde.“; „Všade si ich obľúbili, hockde prišli.“

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ prác legalizácie viacposchodových, podnikateľských a výrobných objektov v Oddelení pre legalizáciu viacposchodových, podnikateľských a výrobných objektov, ktoré je roztriedené na povolanie poradca. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Služba pre spoločné práce Ul. Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/529-770

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného a úradníckeho pracovného miesta na neurčitý čas v Službe pre spoločné práce Mesta Nový Sad

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Potrebujeme predavača Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Selenči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

SPOMIENKA

SM TNÁ SPOMIENKA

na brata

Pracovné miesto: šéf Oddelenia pre finančné práce, ktoré je roztriedené na povolanie samostatný poradca – 1 vykonávateľ, a pomocný pracovník pre hygienu v Oddelení pre hygienu a kuriérske práce v miestnych spoločenstvách – úradník IV. druhu pracovných miest – 1 vykonávateľ. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

MARIENKA VALENTÍKOVÁ

1980 – 2018 – 2019 Kulpína

JÁNA DANK

1954 – 2006 – 2019 z B. Petrovca Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva... Sestra Anna s rodinou • K LT RA OZNAM •

ONDREJA ANN JOVANKOVIČA JOVANKOVIČOV 1915 – 1989 – 2019

rod. Kopčokov 1920 – 2004 – 2019

ONDREJA JOVANKOVIČA 1944 – 2016 – 2019

z Petrovca S láskou a úctou si na nich spomínajú najbližší

Pred rokom odišla nám, žiaľ, bez rozlúčenia, naša drahá priateľka. Bolo toho ešte mnoho, čo sme si mohli povedať, ako vždy, keď sme sa spolu stretli. Zost va n m večn pamiatka na našu drahú priateľku, spomienka, ktorú si uchovávame v našich srdciach. Priateľky: Milina, Jaroslava a Jasna

10 /4845/ 9. 3. 2019

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

O N M N o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu VKP Vodovod a kanalizácia, Masarykova 17, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zásobovanie vodou sídliska Bocke (prvá zóna zásobovania vodou južne od cesty II. A triedy 119), na katastrálnych parcelách čísla: 1064, 896, 1071, 1070, 1065, 901, 1077, 1085/4, 1087/3, 1101, 1086/7 1087/1, 1086/1, 1088/3, 1089, 1090, 1092, 1095, 1098/2, 1098/1, 1099, 1118, 1115/1, 1108/1, 1107/1, 1104, 1103/3, 1102/4, 1102/5, 1121/4, 1114, 1116, 1117, 1119, 1142,1122/1, 1105/4, 1102/1, 1122/2 a 1121/1, všetky v k. o. Ledinci, Mesto Nový Sad, a na katastrálnych parcelách čísla: 74, 3973, 82, 91/17, 78, 158, 159, 3974/1, 130/7, 129, 127/2, 126/7, 126/8, 125/5, 259/5, 259/9, 259/10, 259/11, 259/12, 260/3, 260/1, 260/2, 261, 262, 263/1, 263/2, 266/4, 266/3, 266/6, 266/7, 266/8, 266/9, 266/10, 266/17, 266/13, 266/12, 266/16, 266/15, 382/1, 130/1, 130/2, 130/3, 130/4, 128/6, 127/1, 124/11, 125/7, 259/13, 277, 269/9, 265/5, 265/8, 269/1, 273, 287/8, 272, 271, 270, 269/2, 282, 3972, 4006, 121/2, 121/1, 52/7, 102, 104/5, 104/6, 55/5, 71/1, 68/19, 69, 70/17, 86/1, 83/4, 131/3, 144/2, 136/2, 148/5, 140/5, 137/26, 70/16, 70/9, 70/15, 63/15, 63/6, 63/14, 64/15, 64/1, 62/5, 61, 62/13, 52/1, 150/5, 143/1, 149, 143/1, 70/6, 67, 70/14, 64/18, 65, 58, 59, 56/2, 55/4, 55/6, 53/1, 54/2, 53/2, 70/18, 64/14, všetky v k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

KA A SPOM NKA

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

O N M N o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU258/NSL258NS – Futoška, v Novom Sade, v Ul. futoška 37, na katastrálnej parcele číslo 3447, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SM TN SPOM NKA na

DROBN O NAM

ANN VA OV ANA AŠKOV

rod 8 11 19

ape ová 11 2 2 19

rod Mravíkov 6 196 3 2 ložian

MART N AŠKO 19 1 1

3 2

9 2 19

Kulpína

Sm tok a žia v srdci máme na Teba s láskou spomíname

S láskou a ctou si na Vás spomína syn Jaroslav s rodinou

K P M star a nov perie alebo mením a papl n vank še a dek Prichád am na povanie Martin Nosál B Petrovec tel : 63 826 92 a 21 82 2 8

Tvoji najmilší

BO AV SPOM NKA

VANA V ND Š KR AN 198 2 18 2 19 Báčskeho Petrovca

S láskou večne arm tený otec Štefan

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• O NAM •

SPOM NKA

SM TN SPOM NKA

SPOM NKA

D a 8 marca 2 19 upl nul rok čo nás navžd opustil manžel a otec

ADR ANA AVSK

6 12 198 3 2 6 2 19 Pivnice

2 1 19 8 3 2 18 8 3 2 19 Báčskeho Petrovca

ADAM SV T K

S večnou ro pomienkou na svojich rodičov a starých rodičov

Tvoji najmilší: otec Michal, mama Jarmila, sestra Sandra s manželom a dcérami Adrijankou a Katarínou Zarlovci

ANA SV T KOV

1 1926 8 1 192 9 3 2 2 19 18 11 1998 2 19 Aradáča

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie b ale v našich srdciach budeš stále ži Trval spomienku na Teba si v srdciach achováme

POS

M A AVAROŠ

BO OM

Ich najmilší: syn Adam, dcéra Suzana a vnúčatá Peđo, Jaroslava a Ivana

SM TN SPOM NKA

D a 21 ebruára 2 19 upl nuli tri rok čo nás navžd opustil náš manžel otec a starý otec

našej mame svokre starkej a prastarej mame

AN KA OV

rod evárskej 13 193 2 2 2 19 Báčskeho Petrovca

ostaneš navžd v našich srdciach

Tich a trval spomienku si na neho achovávaj manželka Mária a syn Vlasto

SM TN RO

ONDR OM Š RKOM

ANKO Š ST R

8 3 1969 2 2 19 K sáča

2 16 2 19 Pivnice

V láskou a ctou si na neho spomínaj

s naším s nom a bratom

Boles ou unavený tíško si aspal S ctou si na Teba bud spomína

Dcéra Mariena Trbarová, zať Josip, vnúčatá Sabína a Ivan so svojimi rodinami

manželka, dcéra Jarmila a syn Ján s rodinami

mama Marija a brat Janko s manželkou Jelenou a synom Lukom

SM TN SPOM NKA

SM TN RO

na otca

NA OTSK

so sestrou a tetou

19 2 2 18 2 19 Báčskeho Petrovca

Synovia Ján a Samuel, nevesta Mariena, vnúčatá Ľubka a Branislav • O NAM •

ONDR OM Š RKOM

KATAR NO VO ROVO

8 3 1969 2 2 19 K sáča

rod Šramkovou 1939 2 19 Báčskeho Petrovca

Tich a trval spomienku na Teba si achováva brat Ján s manželkou a s rodinami Zimovou a Ubavinovou

s krstným die a om

Tich a trval spomienku si na neho achová

krstná mama Anna Horvátová s dcérou Annou Ožvátovou a jej rodinou

10 /4845/ 9. 3. 2019

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 8. marca 19.30 Zostrih z Detského folklórneho festivalu Zlatá brána z roku 2018, 1. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 10. marca 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 12. marca 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky: kreslený film Nakresli mi rozprávku Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka. Prvá polhodinka nedeľného vysielania pod názvom Obetavá a nežná bude patriť ženám. K Medzinárodnému dňu žien z bohatého televízneho archívu budú odvysielané štyri portrétiky: insitnej maliarky, výšivkárky, robotníčky za strojom a nádejnej herečky a poetky. V pokračovaní nasleduje Agrosféra, v ktorej sa bude hovoriť o situácii na vojvodinských poliach po zimnej prestávke. O tom, aké práce očakávajú roľníkov a ovocinárov, ako sa poveternostné podmienky odzrkadlili na kvalite pôdy, ako ju čím kvalitnejšie pripraviť na jarnú sejbu a o orezávaní stromov užitočné informácie poskytnú odborníci.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 10. marca Film: Ľadová doba 2 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Jack Hunter a Nebeská hviezda Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00 18.05

RÁDIO PETROVEC

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 8. marca – Dedičky, 1. časť Sobota 9. marca – Dedičky, 2. časť Pondelok 11. marca – Cena smrti Utorok 12. marca – Bojová loď Streda 13. marca – Tiene minulosti Štvrtok 14. marca – Ukradnutá identita

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 10. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Ekologická akcia v Kovačici dopadla na výbornú Školopovinní z Kovačickej obce si overili vedomosti z matematiky Utorok 12. marca 16.00 Kovačickí poľnohospodári urovnali poľné cesty Zima s knihou v Kovačici Kreslený film: Poklady z neba Piatok 15. marca 16.00 Film: Soľ nad zlato Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 10. marca 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 13. marca 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport PRÍPRAVNÝ ZÁPAS V MARGITE

špinavo, akoby nešlo o priateľský, ale majstrovský zápas. Zrejme ak sa budú spoliehať na takú hru, a nie na futbalovú zručnosť, sen o obstátí v lige tým aj zostane. Hajdušičania od prvej minútky ukázali, kto je pánom na ihrisku, ale aj v lige. Vedenia sa ujali v 15. min. pekným gólom Ćuluma z takmer 30- metrovej vzdialenosti. V pokračovaní hostia ešte dvakrát efektne vlnili sieť domáceho brankára. V oboch prípadoch svoje strelecké schopnosti po preruDarko Pavlovic (s loptou) a Miroslav Miksád v toku šení hry vyskúšal

Ďalšia vydarená skúška SLOGA – HAJDUŠICA 0 : 4 (0 : 1) Vladimír Hudec

rámci príprav na jarnú časť majstrovstiev v Druhej juhobanátskej lige – východnej skupine v dedine Margita sily si zmerali prvý a posledný v tabuľke, čiže kandidáti na postup a zostup. Tak ako sa aj mohlo očakávať, hostia z Hajdušice boli omnoho lepší a zaslúžene vyhrali. Výsledok možno mohol byť aj presvedčivejší v prospech hostí, ale sa domáci futbalisti snažili dokázať, že aj napriek umiestneniu v tabuľke majú tím, ktorý môže vybojovať obstátie v lige. Pritom hrali príliš

OBAVY V KYSÁČI

Netreba sa vzdať! TATRA – RUSÍN 1 : 1 (0 : 0) Pavel Pálik

atrancom sa generálka nevydarila. Domáci zahrali slabo, chýba im súhra, technická vyspelosť a kondičná pripravenosť. Keď vieme, že jarná časť majstrovstiev vo Vojvodinskej lige – južnej skupine sa začína tento víkend, ťažko bude niečo zlepšiť, ale predsa sa netreba vzdať. Vedenie Tatry sa o tomto v priebehu týždňa rozprávalo. Podľa slov niektorých hráčov a členov správy trénuje sa slabo, tréningy nie sú zaujímavé. Teraz sa všetci pýtajú, prečo sa nereagovalo skôr, čo mala urobiť technická komisia. Zápas s mužstvom Rusína, vi-

POSLEDNÁ SKÚŠKA ARADÁČANOV V MUŽLJI

Nedarilo sa! LEHEL – AŠK 5 : 1 (1 : 1) Vladimír Gál

ajslabší zápas v prípravách Aradáčania zohrali minulú nedeľu v dedine Mužlja. V prvom polčase to síce nevyzeralo až tak zle, o čom ho• ŠPORT •

cemajstrom jesene v Somborskej oblastnej lige, priniesol nerozhodný výsledok 1 : 1 (0 : 0). Hostia pred asi 200 divákmi získali náskok v 53. min. gólom Katonu a vyrovnal

obranca Milan Mršić. Menovaný domáceho brankára dvakrát matoval hlavou po rohovom, resp. voľnom kope. Aj napriek tomu, že boli podstatne oslabení, lebo nehrali bratia Ružićovci a kapitán Maliar, Hajdušičania aj po zmene strán boli lepším mužstvom a ešte jedným efektným gólom Atilu Liptáka položili bodku za výsledkom tohto zápasu. V polovici polčasu totiž kombinovali Lipták a Radović, ktorý uvoľnil Liptáka, a tento manierom skúseného strelca loptu iba potisol vedľa bezmocného brankára Slogy. A D Š A: Stojanovski ipták Mršić ol an Petro vić ( eor ijevski) Stojkovski ulum (Miksád) Pavlovic A ipták Radović Pejčić Foto: V. Maliar

Savić v 72. min. Tento zápas viedol Milanović z Nového Sadu. TATRA: Munjas Bu adžija ornjik bović Apić Miljanović Borovnica Barić Klaić Macano vić rahovac irić Ar onjić Nikolić Savić Tatra predminulú stredu hosťovala v Sirigu, kde v slabom zápase prehrala s domácim tímom OFK Sirig 3 : 2.

ZMENILI TRÉNERA!

utorok 5. marca 2019 Správna rada FK Tatra rokovala o práci trénera Srboljuba Ranisavljeva a konštatovala, že mužstvo nie je dobre pripravené práve jeho vinou. Jednoznačne sa zhodli, že ho necelý týždeň pred začiatkom jarnej časti majstrovstiev vystrieda Dragan Ćulum z Báčskeho Jarku. S Ćulumom je dohodnuté, že po nedeľnom zápase s mužstvom LSK Laćarak zosilnia prípravy, a ako to bude, ukáže čas. Zdá sa nám, že to v Tatre mali vykonať skôr, a nie čakať výsledkovú pohromu!

Obav s ako Tatra ahrá v maj strovstvách Pro ram 16 kola: Slo a ( ) Borac u ović Podrinje ajduk ( ) Podunavac Tatra SK ednota Slo a (T) Prvý máj ajduk (B) Sremac Radnički vo ný je ajduk (D)

vorí aj výsledok, ibaže zápas trvá 90 minút. Domáci od samého začiatku mali prevahu. V 15. min. rozhodca po faule Zakića odpískal jedenástku, ale Zahorec strelu z bieleho bodu kryl. V 25. min. po jedinej dobrej akcii hostia sa ujali vedenia. Akciu začal K. Gál, prihral Števkovi, tento Birmancovi, ktorý sa ocitol zoči- voči s brankárom a rutinovane ho prekonal. V 43. min. Aradáčania sa pokúsili dostať hráčov súpera do ofsajdu, ibaže rozhodca tak nemienil, čo domáci

útočník využil a strieľal. Zahorec zasiahol loptu rukou, ale sa ona predsa len odkotúľala do siete. Po zmene strán trénera Zakića, Striška, Koraća, V. Gála a K. Gála vystriedali náhradníci. K tomu na zápase neboli Adamov a Matejin, čo sa odzrkadlilo na hre a výsledku. Domáci v tejto časti zápasu boli omnoho lepší a dali ďalšie tri góly. Na druhej strane aj Aradáčania mali dve pekné príležitosti, ale jedna strela Birmanca skončila vedľa a druhú 1

brankár Lehela kryl. V 86. min. AŠK inkasoval aj piaty gól, a tak sa pred začiatkom majstrovstiev domov vrátil s plnou kapsou. Vcelku to bola príliš nevydarená generálka, keďže už na nedeľu AŠK doma zohrá zápas o body s mužstvom ŽFK Banat zo Zreňanina. AŠK: ahorec uríček Korać Striško akić Apostolović Bir manac Števko Mijić V ál K ál hrali ešte aj Ba ić osimov Pajević ivotin Ponorac

9 3 2 19

Šport DOBRÝ ZÁPAS V HLOŽANOCH

Rozhodca Janjić z Gajdobry mal hodne práce, ale ju vykonal celkom dobre. B D NOS : Vučenović Škrbić ale vďaka obetavému Strerak Miškovic hárskemu pozorný brankár ábr akuš uri Naď nemal veľa roboty. kin amilić ipkár V druhom polčase preMolnár Krasnec vahu mali hlavne hráči Kristriedali: Blatnický váňa, veľké šance nevyužili Katiak jubičić Soldat, Vučić a obrovskú orvát Šoven a príležitosť zahodil kapitán horec Kriška Srnka Pavlov, ktorého prudkú KR V : Na Mi prízemnú strelu brankár lovanov ipták Bojovne ale korektne o ápasu v ložanoch: Vučenović odrazil ľavou Pavlov Strehársk Martin Molnár Nebojša Soldat a Nikola urikin nohou. Vukmir Buják Sol ( ava) Ako to už býva, keď nedat Vukojev Vučić Konečný výsledok najkrajším ťadáš – dostaneš; tak bolo aj Doboš striedali: v nedeľu v Hložanoch. V 64. min. hom na zápase stanovil náhradník Benša ovović Vladislav Kon rýchly protiútok z pravej strany Kriváňa Končar, ktorý si v 79. min. čar Karačonji vijić založil Katiak, odcentroval na čiaru prsiami spracoval loptu a krásBudúcnosť v nedeľu uvíta Bačku malého vápna a nabiehajúci Škr- nym volejom trafil ľavú šibenicu z Begeča a Kriváň uhostí deronjský bić popod Naďa pretisol loptu za náhradníka v bráne Budúcnosti Omladinac. Blatnického – 2 : 1. bránkovú čiaru – 2 : 0. Foto: J. Pucovský

Keď nedáš – dostaneš! BUDÚCNOSŤ – KRIVÁŇ 2 : 1 (1 : 0) Ján Murtín

ďalšom prípravnom zápase za ideálneho počasia na ihrisku vedľa Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch sa stretli starí športoví priatelia. Vo veľmi tvrdom a taktickom boji zvíťazili domáci. Od začiatku sa hralo hlavne medzi dvoma šestnástkami a prvú väčšiu šancu si pripravili Selenčania v 16. min., ale Vučenović skvele bránil strelu Pavlova z hranice trestného územia. Potom boli konkrétnejší domáci a po niekoľkých šanciach v 29. min. Krasnec prihral Čipkárovi, ktorý efektne od pravej žrde prekonal Naďa. Do konca polčasu lopta bola viac na nohách domácich,

VOLEJBAL JE STREDOBODOM POZORNOSTI

Titul sa im usmieva Matej Bzovský

j v dňoch minulého víkendu stredobodom pozornosti pazovských milovníkov športu boli volejbalistky a volejbalisti Jednoty. Volejbalistky sú po výhre 3 : 0 v stretnutí s vždy nepríjemným súperom TENT v Obrenovci predo dvermi získania titulu krajiny. Pazovčanky si udržujú vedúce postavenie v tabuľke, v pätách im je belehradská Crvena zvezda. Priamy súboj týchto dvoch najlepších družstiev v lige asi poskytne odpoveď na otázku, ktoré z nich sa ozdobí víťazným vavrínom.

Volejbalisti Jednoty mali príliš zhustené termíny. Mužstvo s najstarším hráčom v lige, kapitánom Miškom Radišićom (46 rokov), ktorý pochádza z najznámejšej pazovskej volejbalovej rodiny, najprv malo ťažký súboj s viacnásobným majstrom krajiny, novosadskou Vojvodinou. Volejbalisti ednot sa ne ahanbili ani v týchto majstrovstvách Podľa rozvoja situácie v prvom sete vyzeralo, s Belehradčanmi. C. zvezda po skí volejbalisti iste nezahanbili že to dobre dopadne pre Jednotu. nevyrovnanom zápase v nedeľu a v konečnom umiestnení môžu Pazovčania potom nečakane poľa- porazila v Pazove unavených do- očakávať veľmi dobrú štvrtú alebo vili, hostia sa tešili očakávanému mácich maximálnym výsledkom piatu pozíciu. víťazstvu 3 : 1, a tak sú bok po boku 3 : 0. Účasťou v minilige sa pazov-

V NEDEĽU DO PIVNICE PRÍDE SOMBORSKÝ ŽAK

Pivničania pripravení? SLÁVIA – LIDER 3 : 1 (0 : 0)

Ján Šuster

ivnickí futbalisti minulý týždeň zohrali dva prípravné zápasy, oba na svojom trávniku. Najprv uhostili dorastencov superligistu báčskopalanskej Bačky a prehrali 1 : 3 (1 : 0). Diváci sledovali dobrý futbal. Domáci sa v prvom polčase ujali vedenia

hl rs

prostredníctvom Sekeruša. Po prestávke Palančania mali kvalitnejších náhradníkov a zaslúžene zvíťazili. V nedeľu sa v Pivnici prvýkrát stretli domáca Slávia a novozaložený odžacký FK Lider. V prvom polčase sa obe mužstvá snažili premeniť svoje šance, no to sa im nedarilo, a tak sa na prestávku

n ormačno politický týždenník

odišlo bez gólov – 0 : 0. V druhom polčase mužstvo Slávie získalo prevahu a výsledkom toho boli tri góly v sieti Odžačanov. Najprv v 57. min. Babić prekvapil brankára a hlavou trafil – 1 : 0. O päť min. neskoršie Budić nabehol na odrazenú loptu a prízemnou strelou z hranice trestného územia trafil ľavý dolný roh brány. V 72. min. Benka prekvapil brankára Lidra a lopta sa ocitla v pravom hornom rohu brány – 3 : 0. Pred koncom zápasu Odžačania potiahli protiútok,

z ktorého skorigovali na 3 : 1. S V A: R Br a Milovanov Benka Nímet Milec endić Kuchta Kotiv Sekeruš Petrović Drinić v druhom polčase hrali aj: Br a Babić Budić Badinský V nedeľu sa začnú jarné majstrovstvá v Somborskej oblastnej lige. V 16. kole budú hrať: erce ovac Stari rad Borac 6 O K Odžaci Slávia AK Tvr ava Kula Budućnost Polet ipar Kulpín Radnički Vojvodina Krila Krajine Rusín

• ŠPORT •

STAROPAZOVČANIA V ROKU JUBILEJNOM

Veľká skúška Jednoty Matej Bzovský

imné, ako aj letné obdobie sa vo FK Jednota vždy nesie v znamení početných prestupov futbalistov. Pohľady staropazovských priaznivcov futbalu tejto zimy smerujú na deviatich nováčikov: brankára Verenčevića, potom Milanovića, Subotića, Vukmirovića, Đorđevića, Petrovića, Živanovića, Bojića a navrátilca Bajića. Na poste šéfa odborného štábu Mihajla Bošnjaka vystriedal náročný mladý tréner Vladimir Livaja, kedysi asistent už zabudnutého Milana Vujasina. Ako sa novému učiteľovi a jeho pomocníkom bude dariť, zbadáme už v nedeľu, keď Jednota na svojom upravenom ihrisku uvíta temerinskú Slogu. „Do zápasov pôjdeme s rešpektom

a uctievaním každého súpera. S odhodlaním očakávam uspieť, urobiť krok, dva, tri vyššie,“ povedal nám predseda klubu Dragan Đurić. „Obavy

aká ich ve ká sk ška: Sveto ar Simić predseda Dra an urić án Kiš a Dra an a ić ( ava)

KONIEC PRÍPRAV PETROVČANOV

O body do Brestovca MLADOSŤ – UMKA 1 : 0 (1 : 0) Samuel Medveď

ladosť v prípravnom období zohrala sedem priateľských zápasov. Mužstvo je vynovené, jeho najlepšie zloženie bolo viditeľné na posledných zápasoch. Naposledy Mladosť hrala s menovkyňou v B. Jarku nerozhodne 1 : 1 (strelec Kaňa z penalty), potom v susednom Maglići vyhrala nad rovnomenným tímom 3 : 1 (Stevan Adámek 2 góly a Milenković).

Minulú sobotu hosťovalo v Petrovci prvýkrát mužstvo Umka z Belehradu. Ako nám hostia povedali, mužstvo hrá v najnižšej súťaži, keďže klub pred pár rokmi zanikol, pretože z rôznych, predovšetkým politických príčin zostal bez hracej plochy. Teraz pre Umku hrajú iba domáci hráči z tohto belehradského sídliska. Mladosť v tomto zápase bola lepším tímom. Už v prvom polčase si mohla vytvoriť solídny náskok. Jediný gól strelil Milan Adámek v 30.

KOLKÁRSKA SÚŤAŽ V PADINE

Kvalita neklesá Ján Bokor

ak ako každú zimu, aj teraz v kolkárni padinského KK Dolina bolo rušno, lebo tam prebiehali robotnícko-športové hry v zrážaní kolkov. Menší počet účastníkov neznížil kvalitu tejto v Padine obľúbenej hry. Na rozdiel od pred• ŠPORT •

a strach teraz nemajú miesto u nás. V prípravách sme využívali hlavne domáce prostredie, občas aj umelú plochu v Novej Pazove. V prípravných zápasoch sme sa tešili zo stability, tak výkonnostnej, ako aj finančnej, a verím, že tak budeme pokračovať aj ďalej. Uvedomujeme si, že je pred nami veľká skúška, lebo vo futbale to nikdy nie je ľahké, musíme tvrdo

chádzajúcich rokov teraz na kolkárskych dráhach v rovnakom

Ví a n družstvo M Kováč M

a zodpovedne pracovať, lebo len tak sa posunieme výkonnostne vyššie. Z minulej jesene sme všetci získali poučenie, oslavu veľkého jubilea musíme predsa dočkať skromnejšie, ale o to dôstojnejšie.“ Do mužstva spočiatku plánovali zaradiť viac svojich odchovancov a nie je známe, prečo sa to vo väčšej miere nesplnilo. Potvrdili to kontrolné zápasy, ako aj ten posledný s Podunavcom z Belegiša, keď v zostave nebolo Lukača, Jašu, Bulata a ďalších, ktorých kvality, ruku na srdce, slobodne môžeme prirovnať k vedomostiam niektorých posíl. Generálka dosť sľubuje, mužstvo Jednoty hralo s chuťou a plným nasadením. Jediný gól strelil Stefan Tošić a šance na presvedčivejšiu výhru mali Bajić a Grubor. DNOTA: ovišić Milanović vetanović arić Petrović ivano vić Tošić Bojić Vukmirović Bajić rubor striedali: rač Subotić uran or ević Mihajlović

min. Dobré šance mal aj Pavel Ožvát. V druhom polčase sa mohol presláviť aj Stevan Adámek. M ADOS : e a Šproch Šte ek Dokić akuš Po nanović M Adámek Ožvát Škrbić Se veríni Kobilarov hrali aj: Petej luvić Beronja Berić Valentík S Adámek elin Pro ram 16 majstrovsk ho kola Vojvodinskej li sever nej skupin : Mladost (T) Ta vankut Slo a Bačka rvenka Bajša Tekstilac Radnički 1912 Radnički (S) Vrbas BSK Mlados (P) Mladost (A) Polet ediný tra l: Milan Adámek (Mlados Tisa Budućnost Foto: J. Pucovský Petrovec)

čase súťažili ženské i mužské družstvá. Konečné poradie žien: 1. M – Kováč – M, 2. All Star, 3. Rybárky, 4. Kosmos, 5. Veteránky, 6. Kuglašice, 7. Ženský spolok Padina, 8. Jadranky. Medzi mužmi je poradie takéto: 1. Ultras Kolor plus, 2. Crno-beli, 3. Skubi-Dubi, 4. Bakinovci, 5. PK Najlepší tím Ľavroš, 6. Kutić plus. Tri najlepšie družstvá dostali poháre a medaily, všetci spomienkové diplomy a šálky s emblémom KK Dolina. O dobrú 1

ltras Kolor plus

organizáciu hier sa postarali členovia KK Dolina a na kolkárskom bále po chutnej večeri sa spievalo a tancovalo do včasných ranných hodín.

9 3 2 19

Šport ŠPORTOVÝ ZVÄZ OBCE BÁČSKY PETROVEC ODMENIL NAJLEPŠÍCH

ZŠR Karas, VK Kulpín a plavec Nakić Jaroslav Čiep

odľa vzoru na iné športové zväzy a inštitúcie v našej krajine aj Športový zväz Obce Báčsky Petrovec a jeho vedenie sa rozhodli odmeňovať najúspešnejších športovcov a kolektívy vo svojom prostredí. V utorok 26. februára 2019 v predvečerných hodinách v sieni Miestneho spoločenstva v Báčskom Petrovci prebiehalo slávnostné zasadnutie Športového zväzu Obce Báčsky Petrovec. Po úvodných slovách predsedu zväzu Sinišu Stanivuka odznela aj krátka prezentácia Športového zväzu Obce Báčsky Petrovec za pomoci videopremietača. Predstavili i podujatia, ktoré tento zväz podporil aj finančne. Tak sme sa, okrem iného, dozvedeli, že toto športové združenie vzniklo v roku 2016 z podnetu troch klubov a dnes je v ňom združených 26 športových kolektívov. Od roku 2018 do náplne

práce pridali aj udeľovanie ocenení najúspešnejším športovcom obce. Následne sa zoskupeným športovcom a predstaviteľom jednotlivých klubov prihovoril aj predseda obce Srđan Simić. Potom už nasledovalo udelenie športových cien najúspešnejším športovcom a športovým organizá-

Naj spešnejší športovci a kolektív Obce Báč sk Petrovec a rok 2 18

reprezentant našej krajiny Janko Abrahám, ale aj Darko a Miroslav Melegovci a Samuel Benka. Odmenu prebral predseda združenia rybárov Slávnostn asadnutie Športov ho v u Jaroslav Diviak. Obce Báčsk Petrovec Za najúspešnejciám v Obci Báčsky Petrovec za rok šieho športovca roka 2018 vyhlásili 2018. Za najúspešnejšie športové plavca Stevana Nakića, teraz žijúzdruženie v juniorskej konkurencii ceho v Novom Sade, ktorý súťaží

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Vo víťaznom rytme PROLETER – KULPÍN 1 : 3 Katarína Gažová

olejbalové mužstvo Kulpína v nedeľu 3. marca 2019 hosťovalo v Zreňanine, kde hralo

vyhlásili mladých rybárov zo Združenia športových rybárov Karas z Báčskeho Petrovca, majstrov Srbska, z ktorých radov vyrastá aj

s domácim Proleterom, ktorý je dobre natrénovaným, disciplinovaným mužstvom a s pozoruhodným rozpočtom. Medzitým Kulpínčania sú od septembra vo víťaznom rytme,

NA SÚŤAŽIACH V ARADÁČI A NOVOM SADE

v ktorom stále zotrvávajú. V Zreňanine zvíťazili ťažšie, ako to ukazuje výsledok zápasu. Kulpínčania sa vyznačujú tímovým duchom, veľkými želaniami a motiváciou pre víťazstvo, čo im aj tentoraz prinieslo úspech. Zápas v Zreňanine hrali bez troch skúsených hráčov, ale ostatní sa maximálne snažili a priaznivý výsledok nevystal. Zápas bol kvalitný, takže si ho obecenstvo s veľkou radosťou

v konkurencii plavcov – invalidov a dosahuje pozoruhodné výsledky na európskej úrovni. Najúspešnejším kolektívom v roku 2018 bol Volejbalový klub Kulpín, ktorý je aj v súčasnosti lídrom tabuľky v Druhej lige Srbska – severnej skupine. V mene hráčov ocenenie prebral Martin Lekár. Okrem plakiet a pohárov ocenení dostali aj po 24-tisíc dinárov. Všetci odmenení sa verejne poďakovali za ocenenia a v mene MS Petrovec im zablahoželal člen RMS Petrovec Ján Lačok. pozrelo, napriek tomu, že ich tím nepochodil najlepšie. Výsledky jednotlivých setov: 22 : 25, 25 : 18, 15 : 25, 24 : 26. VK K P N: Relota ima Ne manja a Rade Petrovićovci ima Popadić Prodanović Barišić Babić irić Kisić rujić Ďalší zápas VK Kulpín zohrá v sobotu 9. marca doma, keď privíta mužstvo VK Bečej.

Radosav druhý a M. Gligor tretí. Víťazi postúpili na pokrajinskú súťaž, ktorá prebiehala v Novom Sade v utorok 5. marca. Mladšie a staršie družstvo obsadili prvé miesta a postúpili na republikovú súťaž, ktorá bude tiež v Novom Sade koncom marca. V konkurencii jednotlivcov Aradáčania neboli medzi tromi najlepšími. Žiakov pripravovala profesorka Biljana SrdanovováAradáčska výprava v Novom Sade stoja ava: Matija T t ulián -Protićová. ánošík Nebojša Bačikin Kristián Barnák Patai a Boris aniš Foto: B. SrdanovováSedia ava: Marko li or án anus a Nemanja Radosav -Protićová

Úspech mladých gymnastov Vladimír Gál

novej telocvični ZŠ Bratstvo v Aradáči 26. februára 2019 prebiehala obecná, zároveň aj obvodná súťaž v gymnastike. Aradáčski žiaci ako aj obvykle zaznamenali dobré výsledky. V konkurencii žiakov od 1. po 4. ročník chlapci obsadili prvé miesto. V tíme boli Kristián Barnák-Patai, Nebojša Bačikin, Matija Tót a Boris Janiš. V konkurencii jednotlivcov K. Barnák-Patai bol prvý, M. Tót druhý a B. Janiš tretí. V konkurencii dievčeniec druháčka Nikolína Domoniová obsadila tretie miesto.

hl rs

V kategórii žiakov 5. a 6. ročníka Julián Jánošík získal prvé miesto a v kategórii 7. a 8. ročníka dievčenské družstvo, ktoré tvorili Dejana Bartošová, Milica Pudelková a Jelena Arsićová, obsadilo druhé miesto. Ich rovesníci chlapci v zostave: Ján Hanus, Marko Gligor a Nemanja Radosav boli víťazmi. V konkurencii jednotlivcov J. Hanus bol prvý, N.

n ormačno politický týždenník

• ŠPORT •

ATLÉT V 91. ROKU ŽIVOTA

Na štarte: Silvester Kováč (druhý sprava)

Najstarší bežec s pohárom

Kováč kuje svoje zdravie Juraj Pucovský

áte doma, v príbuzenstve, v susedstve alebo vo vašej ulici deväťdesiatnika? Slúži mu zdravie? Môže aspoň čo-to prplať okolo domu, sčasti sa starať o seba? Kráča o pomoci paličky alebo len sedí, nedajbože, leží v posteli? Nie, nežiadame odpovede na tieto príliš intímne otázky. Naopak, chceme vám predstaviť človeka, ktorý sa v 91. roku života aktívne, ale nie súťažne venuje atletike, presnejšie behu. Je to Novosadčan Silvester Kováč, pravidelný účastník októbrového Novosadského maratónu a marcového Novosadského polmaratónu. Silvester Kováč sa narodil 30. augusta 1928

Dvaja najstarší: Belehradčan Miloš Antonić (1936) a Novosadčan Silvester Kováč (1928)

v dedine Donji Andrijevci neďaleko Slavónskeho Brodu. V detstve a mladosti to nemal ľahké. Pätnásťročný sa dostal medzi partizánov v dedine Ostružnica v blízkosti Našíc. Jednej noci roku 1944 dedinu obkolesili gestapáci a s ostatnými zajali aj mladučkého Silvestra. Nasledovali výsluchy v Našiciach, Osijeku, Vinkovciach, v Záhrebe, cesta cez Rakúsko rovno do koncentračného tábora Auschwitz • ŠPORT • (po nemecky), čiže Oświęcim (po poľsky). „V koncentráku bolo najťažšie to, že sme

pracovali prakticky po celý deň, prenášali rôzne oceľové, veľmi ťažké veci, rašpľovali, vyrábali nožnice, kľúče... A vždy sme boli hladní, lebo strava bola veľmi biedna. Ja som v ponožke nosil lyžicu, okolo pásu vojenský ešus (srb. porcija), do ktorej nám kuchár nalial za varechu neviem ani akej polievky. Nemôžem povedať, že ma strážnici trýznili, len vykrikovali: ,Arbait, arbait!‘ Keď Rusi oslobodili Auschwitz, niekoľko mesiacov som pracoval vo Viedni a v roku 1945 som sa vrátil domov,“ spomína si na obdobie života Silvester Kováč, ktoré by najradšej zabudol, ale to sa ľahko nedá. Nevie, ani ako to bolo, hádam životná náhoda, ale atletike sa začal venovať v osijeckom AK Proleter, keď bol žiakom strednej technickej školy. Začal bežať na dráhach dlhých 1 500, 3 000, 5 000 a 10 000 metrov, neskoršie sa venoval polmaratónu a maratónu. Začiatkom Bežec Kováč v cieli šesťdesiatych rokov sa prisťahoval do Nového Sadu, ako elektrotechnik sa zamestnal v Elektrovojvodine a stal sa členom AK Vojvodina. Silvester Kováč si vďaka atletike kuje svoje aj na poľnohospodárskom veľtrhu ako na vozíku preváža všelijaký tovar. Tak si privyrába zdravie. „Pretekal som sa nielen v krajine, ale aj k dôchodku, do ktorého odišiel v roku 1983, Bulharsku, Grécku, Rumunsku a inde. Navždy aby mohol lepšie žiť s manželkou, pôvodom mi zostane v pamäti beh z Rumy v roku 1982, Erdevíčankou. A občas pomôže dvom dcéram keď sme spolu s dvoma mladíkmi zdolali trať a štyrom vnúčencom. „Dokiaľ takto?“ opytujeme sa najstaršieho dlhú 60 kilometrov po Titov hrob a tam položili bežca, ktorého sme v živote stretli? veniec s nápisom: Nech je večná sláva a vďaka „Šport je taký, že musíš neustále Josipovi Brozovi Titovi. pracovať. Nemôžeš povedať, že Dvakrát som zdolal rovnadnes sa mi nechce utekať, nemám kú dráhu aj zo Záhrebu po času, nebudem, dážď kropí, slnko Čazmu za 4 hodiny a 15 páli, počkám na zajtra... Ja i teraz – 20 minút,“ sprítomňuje denne prebehnem najmenej 2 – 3 si najdlhšie behy v živote km, najčastejšie predvečerom. Mám nás spolubesedník. dojem, že mi beh dožičil taký vysoký Novosadský polmavek a dobré zdravie, okrem toho, ratón alebo maratón že trochu slabšie počujem. Pohyb sú už celé desaťročia a optimizmus sú veľmi dôležité nemysliteľné bez účasti činitele pre zdravý a dlhý život.“ Silvestra Kováča, ktorý Tak, báči Silvo, dovolili sme si kedysi utekal na tých na konci priateľsky osloviť tohto najdlhších dráhach a teoptimistického a vytrvalého Rusína, raz sa uspokojuje, keď žičíme vám veľa ščesca i uspichu zdolá „len“ 6 kilometrov. 50 /4833/ 15. 12. 2018 43 v tohtoročnom behu novosadskými Tohto rezkého starčeka, V našej redakcii ulicami. ktorého ešte stretávame

FK KULPÍN V NEDEĽU O BODY V LIPARE

Prvý strelec sľubuje nové góly: Branislav Zbućnović

Druhý strelec: Svetozar Zorzić (Foto: FK Kulpín)

Dobrý znalec kulpínskeho futbalu: Gavra Govorčin

Jar nebude bezstarostná Juraj Pucovský

o presvedčivo získanom prvom mieste v Obecnej lige Báčska Palanka – prvá trieda v majstrovskom ročníku 2017/18, keď mali až dvanásť bodov náskoku nad Borcom 46 z Obrovca, futbalisti Kulpína postúpili do Somborskej oblastnej ligy. Majstrovstvá v novej, silnejšej spoločnosti Kulpínčania

Vrátil sa do Maglića: Goran Stajić

nezačali v najpriaznivejších podmienkach, lebo mnohí futbalisti pre pracovné úväzky nemohli nielen trénovať, ale ani hrať zápasy. Dosiahnuté výsledky sú v súlade s kádrovými, ale aj finančnými možnosťami. Pravdaže, odzrkadlilo sa to aj na úspechu mužstva. Už z úvodného zápasu na ihrisku povedľa kanála Dunaj – Tisa – Dunaj body si odniesol Lipar – 1 : 3, potom prišla prehra v dedine Parage 2 : 3, aby v treťom kole za tieto neúspechy draho zaplatila báčska Tvrđava, bolo 5 : 2 pre Kulpín. Pekný bol aj bod z Pivnice 1 : 1 a potešila aj výhra doma nad Borcom 46 3 : 2. Prehra so silným Starim gradom v Báčskej Palanke 0 : 3 sa mohla očakávať. Fanúšikov Kulpína potom nadchol presvedčivý triumf nad mužstvom OFK Odžaci 4 : 0. V Sombore v súboji so ŽAK-om hostia vydolovali bod 1 : 1 a potom pri kulpínskom kanáli padla Kula 4 : 1.

PRIPOMIENKY K ROZHODCOM Najviac pripomienok Kulpínčania mali k rozhodcovi zápasu v Sivci Nemanjovi Malbašićovi zo Sombora, ktorý v 90. + 5. min. odpískal nejestvujúcu penaltu v prospech domáceho Poleta, ktorý tak získal body 3 : 2. Delegát Vladimir Jovanović tiež zo Somboru to mimo zvyku v takýchto situáciách zapísal v protokole, a na základe toho rozhodcu dištancovali zo štyroch zápasov bez píšťale. Čo však z toho majú Kulpínčania, keď zostali bez aspoň bodu!? Možno pod vplyvom tejto rozhodcovskej krivdy FK Kulpín zažil až štyri prehry za sebou, a to v Kulpíne s Hercegovcom 0 : 1, s Vojvodinou z Tovariševa až 2 : 7 a s báčskopalanským tímom Krila Krajine 0 : 2, kým Rusín bol doma lepší 4 : 1, ale inkasoval minulej jesene jediný gól na svojom Járaši. V poslednom kole prišla skutočná futbalová lahôdka, keď Kulpínčania v Ratkove rozdrvili domáci Radnički až 5 : 1, a tak si predsa trochu zlepšili postavenie v tabuľke. Minulej jesene si tričko Kulpína obliekali: Andrej Ďuga, Stanislav Haška, Andrej Haška, Željko Anđić, Zoran Trnjanov, Miroslav Ďuga, Nikola Bulatović, Branislav Zbućnović, Filip Marić, Aleksandar Kolarski, Lazar Zorić, Svetozar Zorzić, Mile Milenković, Goran Stajić, Nebojša Pereza a Nemanja Kajtez, ktorý pre zranenie kľúčovej kosti nehral posledných deväť zápasov. Najlepším strelcom je znova veterán Branislav Zbućnović (8 gólov), Zorzić dal o gól menej, Zorić trafil päťkrát, Bulatović a Kajtez sú autormi štyroch gólov, Anđić bol presný dvakrát a Pereza sa raz zapísal medzi strelcov. NA DVANÁSTOM MIESTE Mužstvo Kulpína prvú polsezónu v novej súťaži skončilo na dvanástom mieste so sedemnástimi bodmi, gólovým pomerom 31 : 34, keď päť zápasov vyhralo, dva hralo nerozhodne a osem prehralo. Kulpínčania majú o tri body viac od Ratkovčanov, sedem od Poleta zo Sivca a Lipara, kým posledný OFK Odžaci zaostáva osem bodov. Jesenná bilancia im nezaručuje pokojnú jar, lebo sa všetko veľmi ľahko môže obrátiť. Netreba zabudnúť, že

Kapitán v Silbaši: Stanislav Haška (v červenom drese)

Kajtez a spoluhráči už v prvom jarnom kole budú hosťovať v Lipare, ktorého futbalisti najmä doma často nevyberajú prostriedky, aby získali body! O kvalite Ratkovčanov a Sivčanov nevieme veľa, či budú silnejší, alebo slabší ako v jeseni. Známe nám je iba to, že sa veľmi, aspoň také správy prichádzajú z jeho radov, posilnil OFK Odžaci. Na lavicu si sadol doterajší tréner lalitskej Panónie Milan Mimi Marjanović a prišli aj hráči až z Vrdnika, Stapara a kulského Hajduka, ktorí nemajú miesta v zostave uchádzača o postup do Prvej ligy Srbska. Prípravy Kulpínčanov začali 4. februára 2019 bez kapitána Stanislava Hašku, ktorý prestúpil do radov silbašskej Našej hviezdy,

Zranenie je minulosťou: Nemanja Kajtez

Goran Stajić sa vrátil do Maglića a Marko Popržen bude hájiť farby mužstva Proleter v Ravnom Sele. Novými členmi sú Miloš Drobnjak (Rudar Pljevlja), Obrad Balević (Iskra Kucura), Vlada Milićević (RFK Nový Sad), Rade Bobot (TSC Báčska Topola), Jovan Damnjanović (Proleter Nový Sad) a veľa bude znamenať aj návrat dlho zraneného hráča – trénera Nemanju Kajteza. V prípravnom období Kulpínčania zohrali iba dva kontrolné zápasy, prehrali doma s Obilićom zo Zmajeva 2 : 3 a Iskrou z Kucury 0 : 3. Či to stačí na potrebnú súhru, ukážu už prvé zápasy.