Hlas ludu 11/2019

Page 1

Vitaj, jar!

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 16. 3. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4846/

11


Z obsahu

Iba Petrovčania a Hložančania súťažili v prvom obecnom stupni súťaže mladých recitátorov Básnik môjho rodu 2019 v kategórii žiakov základných škôl. V stredu 6. marca v sieni SVD súťažili aj žiaci Gymnázia Jána Kollára v Petrovci. J. Čiep

V sobotu 9. marca vo vynovených miestnostiach jánošíckeho domu kultúry uskutočnili výročné zhromaždenie MOMS Jánošík. Po zhromaždení zorganizovali degustáciu jánošíckych klobás a vína a Spolok žien Jánošíčanka usporiadal batôžkovú zábavu. V. Hudec

Silbašan Budimir M. Popadić prináša ďalší titulok z dejín tejto báčskej dedinky. Dobrovoľný hasičský spolok v Silbaši oslavuje 90. výročie pôsobenia, čo je témou novej knihy tohto autora. Na fotografii sú súťažiace ekipy silbašských hasičov v roku 2018. D. Vŕbová Foto: z archívu B. Popadića

16. 3. 2019 | 11 /4846/

Uzávierka čísla: 13. 3. 2019

Akademický výtvarník, básnik, multimediálny umelec a pedagóg Jozef Klátik v tomto roku oslavuje 70 rokov života. O svojich študentských dňoch, tvorivom vývine, náhľadoch na umenie a súčasnosť hovorí v interview v prílohe Obzory. Na fotografii je jeho olejomaľba Priestor VII. S. Lenhart

Tradičná 62. Čajanka v sobotu 9. marca do mestečka insity zvábila viac ako dve stovky milovníkov slovenskej ľudovej kultúry a tradície. Organizátorom tejto spoločensko-zábavnej a kultúrnej akcie bol Ženský spolok Kovačica, ktorý na budúci rok oslávi 100 rokov činnosti. Na snímke sú mladí kovačickí nadšenci, na pleciach ktorých leží doslova aj budúcnosť tohto podujatia. A. Chalupová


Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Slovenčina na vedľajšej koľaji?

N

a území obce je v úradnom používaní srbský jazyk, cyrilské a latinské písmo a slovenský jazyk a jeho písmo. Takto znie článok 9 ešte vždy platného Štatútu Obce Báčsky Petrovec v jeho prečistenom texte ustálenom roku 2014. V článku 11 Zákona o úradnom používaní jazyka a písma píše: Na území jednotky lokálnej samosprávy, kde príslušníci národnostných menšín tradične žijú, ich jazyk a písmo môžu byť v úradnom použití. Jednotka lokálnej samosprávy povinne zavedie do svojho štatútu jazyk a písmo národnostnej menšiny do rovnoprávnej úrovne úradného styku, ak percentuálny podiel príslušníkov tejto národnostnej menšiny v celkovom počte obyvateľov na jej území dosiahne podľa výsledkov posledného sčítania obyvateľov 15 %. Predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec k schváleniu nového Štatútu Obce Báčsky Petrovec zorganizoval verejnú rozpravu v súvislosti s textom predbežného návrhu Štatútu Obce Báčsky Petrovec. To bolo 28. novembra 2018. Členovia pracovnej skupiny, ktorá pripravila text, vtedy málopočetným záujemcom odôvodnili riešenia dané v texte predbežného návrhu štatútu. Tento dôležitý normatívny akt Obce Báčsky Petrovec, podľa ich vlastného tlmočenia, mal byť odsúhlasený zo strany Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec do konca decembra 2018. No nestalo sa. Na rokovací program sa predsa dostal na 25. zasadnutí Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec 4. marca 2019 ako bod pomenovaný Posúdenie návrhu a schválenie Štatútu Obce Báčsky Petrovec. Tak sa pred výborníkov dostal návrh a v článku 6 sa uvádza, že na území obce v úradnom používaní je srbský jazyk a cyrilské písmo, a latinské písmo a slovenský jazyk a jeho písmo v súlade so zákonom. Podľa takejto štylizácie

vety slovenčina sa v Obci Báčsky Petrovec stáva druhoradou. Sugeruje to aj čiarka v súvetí, za ktorou sa slovenčina posúva do druhého plánu. Do oka to padlo aj jednotlivým výborníkom. Tento odsun slovenčiny na vedľajšiu koľaj v obci, kde žije väčšinové slovenské obyvateľstvo (podľa sčítania obyvateľstva v Srbsku z roku 2011 v Obci Báčsky Petrovec žilo 13 418 obyvateľov, z tohto počtu 8 772, čiže 65,37 % sa vyjadrili ako Slováci), vyvolal dlhú diskusiu a predsa po uskutočnenom verejnom hlasovaní za návrh štatútu zdvihlo ruky 13 výborníkov, 6 sa zdržali a 2 boli proti. Návrh Štatútu Obce Báčsky Petrovec nedostal požadovanú väčšinu hlasov výborníkov ZO a vďaka rozvážnosti jednotlivých výborníkov vládnucej koalície predsa nebol prijatý. Po tomto sa medzi Petrovčanmi nastolila otázka: Komu zavadzia úradné používanie slovenčiny v Petrovskej obci a akí sme to Slováci, keď nám zavadzia úradné používanie slovenčiny v jedinej slovenskej obci v Srbsku? Politika sem, politika tam, ale s takýmito zásadnými vecami by si nemal nik dovoliť zahrávať sa. Aspoň dve tretiny výborníkov v petrovskom lokálnom parlamente sú slovenského pôvodu, a preto treba apelovať na nich, aby sa k materčine nesprávali ľahostajne. Či sme už celkom stratili národnú hrdosť a slovenčina nám je už ako macocha? Už si nevieme ochrániť ani to troška, čo nám platnými zákonmi Republiky Srbsko, hoci každým rokom v okyptenejšej forme, prislúcha? A či nám už treba zhasnúť svetlo? Jaroslav Čiep

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Nevyčerpateľná inšpiratívna tvorba 9 Nie je ľahko, ale musíme sa boriť

OBZORY

22 V dobe rozbitých zrkadiel

29 Bije na poplašný zvon 43 Rozhodla pokutová ruleta Na titulnej strane: Ďalší zvestovatelia jari v našich záhradkách – zakvitnuté záhony šafranu žltého alebo hovorovo krókusu. Foto: Anna Francistyová 11 /4846/ 16. 3. 2019

3


Týždeň 

InPress

Letecké fantázie

Nezodpovedné kroky a „zodpovedné“ odpovede

Jasmina Pániková

V

tomto týždni, presnejšie 15. marca, sme si pripomenuli Svetový deň spotrebiteľských práv. Krok so svetom chce držať aj naša krajina, a preto nám Ministerstvo obchodu organizuje kampaň Aby nakupovanie bolo potešenie, ktorá bude prebiehať do 22. marca. V rámci kampane by sa spotrebitelia mali viac dozvedieť o svojich právach a takisto aj obchodníci by mali prevziať zodpovednosť a „pochopiť, že sú spotrebitelia a ich spokojnosť benefitom, vďaka ktorému oni budú prosperovať“. Aspoň tak hovoria v ministerstve. Zodpovednosť... Naše ministerstvá nám často o nej hovoria, ale keď zodpovednosť za určitý počin padá na ich účet, zabudnú na morálne poučky a šikovne sa jej vyhnú... Je známe, že naša krajina má ambíciu, aby turizmus bol strategickým bodom rozvoja krajiny, a pre rozvoj turizmu je, okrem iného, nevyhnutné mať dobré cesty, železničné trate a leteckú dopravu. O poplátaných cestách a bleskovo-rýchlej železničnej doprave tentoraz nebudeme hovoriť. Orientujme sa na lietadlá. Okrem dvoch aktuálnych civilných letísk mohli by sme mať aj tri dodatočné. Aspoň také ambície má ministerka stavebníctva, dopravy a infraštruktúry. Podľa nej už 28. júna (hádam tohto roku) by malo byť otvorené letisko pri meste Kraljevo a od jesene by sa malo vkladať do „letiska“ pri Kruševci, ktoré je súčasne iba zarastenou lúkou. Avšak letisko existuje už 22 rokov a má aj svojho riaditeľa a účtovníka. Ako táto dvojica prispieva k rozvoju lúky, pardon letiska, nie je známe. A lietadlá nízkonákladových spoločností by už o rok mohli letieť aj z letiska vedľa Nového Sadu. Mohli by, ale či budú, nie je známe. Zdá sa, že budeme mať letiská na každom kroku, ibaže dočkáme sa aj príletov a odletov z ich dráh? Alebo sa predsa rozhodneme pre poplátané cesty a vyletíme v jednom smere, skôr než lietadlá zo spomínaných letísk.

4

www.hl.rs

7 DNÍ

P

rištinská vláda vo štvrtok 7. marca schválila platformu o pokračovaní dialógu s Belehradom, ktorá predpokladá vzájomné uznanie štátnych suverenít medzi Kosovom a Srbskom v rámci jestvujúcich hraníc, uctievanie práv albánskeho spoločenstva v Srbsku, stiahnutie Rezolúcie Bezpečnostnej rady Spojených národov 1244, ako aj založenie osobitného súdu pre vojnové zločiny Srbov nad kosovskými Albáncami. Daný dokument nezahŕňa formovanie Spoločnosti srbských obcí na Kosove, čo ináč bolo záväzkom vlády v Prištine podľa dohody v Bruseli uzavretej ešte pred šiestimi rokmi. O vládnej platforme kosovských Albáncov sa v Srbsku najprv vyjadril Marko Đurić, riaditeľ Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu, ktorý vo vyhláške pre verejnosť dramatickým tónom oznámil, že prištinská vláda týmto činom pribila posledný klinec do truhly srbsko-kosovského dialógu a konečne ho pochovala. Prezident Srbska Aleksandar Vučić povedal, že odpoveď Belehradu na platformu kosovskej vlády bude zodpovedná, vážna a pevná, pokým nositeľov toho dokumentu označil ako nezodpovedných a nebezpečných ľudí, oslovujúc ich dokonca aj ako „bandu z Prištiny“. V nedeľu 10. marca prezident Vučić, premiérka Ana Brnabićová a šéf srbskej diplomacie Ivica Dačić sa stretli so srbským patriarchom Irinejom, ktorého informovali o obsahu platformy kosovskej vlády a negatívnych následkoch, ktoré daný dokument môže mať na belehradsko-prištinský dialóg. Po zasadnutí s predstaviteľmi štátu patriarcha Irinej vyhlásil, že je potrebné mať spoločnú mienku o celom probléme a o tom, ako treba reagovať v tejto situácii; zároveň navrhol, aby sa stretnutia predstaviteľov vlády a cirkvi konali častejšie. Prezident Vučić sa vtedy vo vyhláške pre médiá ohľadom prištinskej platformy medziiným opýtal predstaviteľov kosovskej vlády: „Ľudia, čo je to s vami? Čo ste jedli, čo ste pili?“

Informačno-politický týždenník

Šéf delegácie Európskej únie v Srbsku Sem Fabrizi a portparólka komisie EÚ Maja Kocijančičová nekomentovali aktuálnu platformu prištinskej vlády, iba zopakovali všeobecné stanovisko, že jedine dialógom medzi Belehradom a Prištinou možno dosiahnuť dohodu, ktorá bude v záujme obyvateľov Kosova, Srbska a celého regiónu. Medzičasom Televízia Most informovala (a tú informáciu uverejnili aj belehradské médiá), že skupina albánskych mladíkov útočila kameňmi na kombík, ktorý prepravoval kosovských Srbov z dediny Suvi Do smerom do severnej časti Kosovskej Mitrovice. Ako sa uvádza v správe, v tomto incidente nebolo zranených, ale vo vozidle sa nachádzali aj deti, ktoré boli vyľakané. Bol to v poslednom mesiaci údajne už desiaty útok na tamojších cestujúcich Srbov. A mladým športovcom z Basketbalového klubu Sloga z Kraljeva bol minulý víkend zakázaný vchod na územie Kosova a Metóchie. Začalo sa hovoriť aj o tom, že prištinská

vláda plánuje aktivovať operáciu Oceľový prsteň, ktorou by kosovská polícia zatvorila alternatívne hraničné priechody, čím by bol celkom znemožnený dovoz tovaru zo Srbska. V bosnianskom Višegrade sa v nedeľu 10. marca zhromaždilo viac ako dvesto členov a podporovateľov Ravnogorského hnutia, ktorí si pripomenuli 73 rokov od zatknutia srbského četníckeho veliteľa Dražu Mihailovića. Príslušníci bosnianskeho národa na tamojšom území boli znepokojení touto akciou a odsúdili ju aj západné médiá a veľvyslanectvá USA a Veľkej Británie v Bosne a Hercegovine, ktoré Dražu Mihailovića považujú za vojnového zločinca. Pripomeňme, že D. Mihailović bol roku 2015 rehabilitovaný Vyšším súdom v Belehrade. Zdá sa však, že apologetický vzťah voči niekdajšiemu četníckemu veliteľovi neprispieva k riešeniu kosovského problému v prospech Srbska a sotvaže zrýchli prístup našej krajiny k EÚ... Pripravil: S. Lenhart

Iný uhol reality

Nikola Petkov • TÝŽDEŇ •


PREZIDENT SRBSKA NAVŠTÍVIL STAROPAZOVSKÚ OBEC – BELEGIŠ

Riečna turistika – úžitok pre podunajské dediny Anna Lešťanová

V

rámci kampane Budúcnosť Srbska prezident Srbska Aleksandar Vučić v piatok 8. marca pobudol v sriemskom regióne. Návštevu regiónu začal v Staropazovskej obci, a to v podunajskej dedine Belegiš. Zhromaždeným občanom sa prihovoril pred tamojšou moderne

Okrem iného zdôraznil, že napriek tomu, že je v Obci Stará Pazova index nezamestnanosti nízky, predsa musí byť s tou minimálnou mierou. Podľa jeho slov treba viac zveľaďovať turistiku a keďže je Belegiš jednou z podunajských dedín patriacich do Staropazovskej obce, v nadchádzajúcom období treba očakávať, že sa medzinárodnou riekou na dráhe

Príhovor Aleksandra Vučića pred modernou budovou PU Radost

vystavanou budovou Predškolskej ustanovizne Radost. Najprv všetkým dámam zagratuloval k 8. marcu – Medzinárodnému dňu žien a v pokračovaní hovoril aj o vkladaniach do tejto časti Sriemu.

Belehrad – Nový Sad budú plaviť aj osobitné turistické lode. – Na začiatku by to bolo pod štátnou kontrolou, a potom by svoj záujem tu našli i súkromní podnikatelia, – zdôraznil Vučić a doložil, že

K ZAČIATKU PRÁCE NRSNM

Nízky štart a prekážky Juraj Bartoš

U

ž sme informovali o tom, že ustanovujúce schôdze Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a jej výborov pre vzdelávanie a kultúru sa síce konali v prítomnosti novinárov, avšak ustanovujúce schôdze Výkonnej rady NRSNM, ako i výborov pre informovanie a úradné používanie jazyka a písma sa diali – za zatvorenými dverami. Ohľadne schôdzí výborov, na ktorých prítomnosť novinárov nebola žiaduca (vrátane Výboru pre informovanie?!), redakcie dostali • TÝŽDEŇ •

pozvánku na tlačovky po ukončení schôdzí. Pričom boli vyzvané, aby „urobili zábery“ z ich začiatkov. Pripúšťali sme možnosť, že ide o začiatočnícku nevynaliezavosť, dokonca aj vtedy, keď sme do redakcie dostali pozvánku na ustanovujúcu schôdzu (nie na tlačovku!) Výkonnej rady NRSNM (ktorá, mimochodom, na rokovacom programe mala až 27 bodov). Pred jej začiatkom novinárom bolo povedané, aby počkali vonku – po jej ukončenie... Mýliť sa je ľudské, dopustiť sa chyby môže každý, kto robí. Chyby spáchané v časovej tiesni, chyby

z tejto plavby budú mať úžitok aj Belegiš, aj Surduk, teda podunajské dediny tejto obce. V PU Radost v objekte Bubamara prezidenta Srbska privítala riaditeľka Borislava Banjeglav-Klátiková so spolupracovníkmi a vychovávateľkami. Na výstavbu tohto objektu

Staropazovská obec vyčlenila 65 miliónov dinárov. Pri tejto príležitosti deti pripravili kratší program. Spolu s prezidentom Vučićom tam boli aj Igor Mirović, predseda pokrajinskej vlády, Miloš Vučević, primátor Nového Sadu, a Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Tejto predškolskej ustanovizni vo štvrtok 7. marca (teda iba deň pred prezidentovou návštevou) udelili Zlatú medailu za kvalitu v predškolskom vzdelávaní na veľtrhu Putokazi v Novom Sade. Pred štyrmi rokmi sa jej dostala Svätosávska odmena za kvalitu vo vzdelávaní.

PREZIDENT SRBSKA V ŠÍDE. Prezident Srbska Aleksandar Vučić v piatok 8. marca navštívil Základnú školu Sriemskeho frontu v Šíde. V tejto ustanovizni, ktorú navštevuje 630 žiakov a v ktorej je zamestnaných okolo 80 osvetových pracovníkov, v uplynulom roku zakončili prvú časť rekonštrukcie budovy, čím sa umožnili lepšie podmienky na prácu a vyučovanie žiakov. Počas návštevy tejto ustanovizne prezident Vučić o. i. povedal: – Naším plánom je vynoviť diaľnice a školy v Srbsku, preto som spokojný, že sme vložili 53 miliónov dinárov na rekonštrukciu tejto školy za podpory Úradu pre investície vlády Republiky Srbsko. Vynovíme všetky budovy verejných ustanovizní a podnikov. Urobíme obchôdzku Šídu a dráhu od Tovarnika ku stredu mesta. Začali sme rekonštruovať diaľnice v dĺžke 22 kilometrov od hraničného priechodu Batrovci smerom k Sriemskej Mitrovici. Uznávam, že bolo menej vkladané do Šídu, a preto v nasledujúcom období túto obec budeme viac podporovať. Pri konci sú práce na výstavbe priemyselnej zóny a plánujeme tu otvoriť nový podnik, ak sa nám podarí, aj dva, aby sa obyvatelia mali kde zamestnať a zostať pri svojich rodinách, domovoch. Šíd nám je dôležitý ako mesto pri hranici a nesmieme dovoliť, aby ľudia odchádzali za prácou na Slovensko a do iných západných krajín. Riaditeľka základnej školy v Šíde Slađana Ljubojevićová darovala prezidentovi Vučićovi obraz (reprodukciu) Savu Šumanovića a knihy, ktoré prezidentovi venovali z Národnej knižnice Simeona Piščevića. B. Dierčanová neúmyselné úradujú na všetky strany každý deň. Lež sú aj chyby iného druhu. K jednej z nich došlo v NRSNM pri zasielaní pozvánok na jej 3. schôdzu. Pozvánka na túto schôdzu Rady do redakcie Hlasu ľudu poslaná nebola a teda ani sme ju nedostali. Dostala ju naša občasná spolupracovníčka. Tu už sotva šlo o chybu náhodnú. Ďalšia, zrejme rovnako nenáhodná chyba má i väčšiu váhu. Podkladové materiály k 27 bodom rokovacieho programu 3. schôdze NRSNM (podobne ako pred ustanovujúcou schôdzou Výkonnej rady NRSNM) sme nedostali nielen my, ale ani slovenské redakcie RTV Vojvodina a Televízie Petrovec. S akým predbežným úmyslom, môžeme sa len domnievať... Ako sa môžeme iba domnievať, či NRSNM a jej orgány

a telesá v období pred nami mienia na svoje schôdze jednotlivé redakcie povolávať selektívne, alebo dokonca pozvánky budú posielať len jednotlivým novinárom? Bolo by zaujímavé vedieť, aký postoj k tejto a podobným otázkam má Výbor pre informovanie NRSNM a/lebo Asociácia slovenských novinárov v Srbsku. Aktuálna zostava NRSNM je prakticky na začiatku pretekov na dráhe dlhej štyri roky. S cieľom „pracovať čo najlepšie pre dobro tu žijúcich Slovákov“. Uvidíme, či sa nízky štart v pretekoch na dlhé dráhy s neodmysliteľnými prekážkami ukáže ako správna voľba. Chybiť môže každý. Napraviť chyby môže iba majiteľ pocitu zodpovednosti. Ktorému je cudzí pocit samoľúbosti.

11 /4846/ 16. 3. 2019

5


Týždeň Z PREZENTÁCIE DRUHEJ KNIHY O ARCHITEKTOVI HARMINCOVI V BRATISLAVE

Nevyčerpateľná inšpiratívna tvorba Katarína Gažová

V

Dvorane Ministerstva kultúry SR, na Námestí SNP v Bratislave usporiadali v utorok 26. februára prezentáciu vzácnej odbornej publikácie #Harminc. Zorganizovali ju spoločne vydavateľstvo TRIO Publishing a Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave za prítomnosti početných hostí a návštevníkov. Druhá vedecká monografia venovaná slávnemu architektovi pod názvom #Harminc autorov Jany Pohaničovej a Petra Vodrážku vyšla v roku 150. výročia narodenia a 55. výročia úmrtia nestora slovenskej architektúry Michala Milana Harminca (1869 – 1964), pôvodom Kulpínčana, ktorý sa dožil 95 rokov života. Prezentáciu knihy #Harminc uvádzala PhDr. Magdaléna Fazekašová, riaditeľka vydavateľstva TRIO Publishing, s. r. o., v Bratislave, ktorá v úvode pripomenula, že budova, v ktorej sa koná prezentácia, je dielo M. M. Harminca (ide o bývalú budovu Tatra banky). Po privítaní prítomných slovo dala autorom knihy prof. Ing. arch. Jane Pohaničovej, PhD., zástupcovi vedúceho Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok a spoluautorovi prof. Ing. arch. Petrovi Vodrážkovi, PhD. Spomenutí profesori pracujú na Slovenskej technickej univerzite – Fakulte architektúry v Bratislave. Prezentovaná kniha je druhá publikácia o architektovi Harmincovi. Prvá vyšla v roku 2014 pod názvom Michal Milan Harminc – architekt dvoch storočí. Autormi prvej monografie boli prof. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhD., a prof. Ing. arch. Matúš Dulla, DrSc. Knihu vydalo vydavateľstvo TRIO Publishing (ako aj táto najnovšia) a venovaná bola 145. výročiu narodenia a 50. výročiu úmrtia nestora slovenskej architektúry. Pri slávnostnej príležitosti prezentácie knihy profesorka Jana Pohaničová ako vedúca projektu spomenula, že impozantné architektonické dielo Harminca – Slováka z Kulpína (ako sa uvádza na

6

www.hl.rs

vnútornej obálke knihy), obsahuje viac ako 300 stavieb z územia vtedajšieho Rakúsko-Uhorska a jeho nástupníckych štátov. V prvej knihe spracovali architektonické diela Harminca z územia Slovenska. Druhá kniha vznikla aj vďaka spolupráci s vnučkou M. M. Harminca Danou Harmincovou, ktorá

štrukcie kostolov (B. Petrovec, Aradáč, Kovačica). Monografia vlastne sleduje architektov tvorivý, ale aj ľudský príbeh. Prítomných na prezentácii oslovil i dekan Fakulty architektúry STU v Bratislave prof. Ing. arch. Pavel Gregor, PhD., ktorý poukázal na vzácnosť publikácie o

Po slávnostnom krste knihy v Bratislave: (sprava) Dana Harmincová, Jana Pohaničová, Magdaléna Fazekašová a Peter Vodrážka po publikovaní prvej knihy ponúk- architektovi nielen európskeho, la autorom nepoznané materiály ale aj svetového významu. Poz rodinnej pozostalosti architekta znamenal, že kniha #Harminc si už na spracovanie. svoju cestu do Tá skutočnosť života našla a bola podnetom vďaka ústretonapísať aj druhú vosti autorov knihu a využiť pobola už pred núknutý materiál prezentáciou v tvare dokumenv Bratislave tov, architektoodovzdaná nických nákresov, na Fakultu rôznych dokuarchitektúry mentačných lisv Belehrade. tín, fotografií a Vyjadril popod. Ako vysvettešenie, že sa lila J. Pohaničotáto vzácna vá, druhá kniha publikácia sleduje jednotlivé uvádza do žietapy Harmincovota v jednom vej tvorivej dráhy z vlastných začnúc budapeš- Pôsobivé portréty Michala Mi- architektonictianskou perió- lana Harminca ako 90-ročného kých diel M. M. dou, ktorá súvisí s a ako 17-ročného Harminca – v formovaním jeho budove bývaarchitektonického kréda. V tom lej Tatra banky – a za vzácnej období Harminc získaval i zákazky účasti vnučky architekta Harminca na Dolnej zemi, ako boli rekon- Dany Harmincovej.

Informačno-politický týždenník

Spoluautor tohto knižného diela prof. Ing. arch. Peter Vodrážka, PhD., hovoril o tom, že si v knihe posvietili na tie doteraz prázdnejšie miesta v živote a tvorbe architekta Harminca a snažili sa zaplniť ten priestor autentickým materiálom, čo sa im aj podarilo. Tak ako boli investori a mecéni pre architektonické diela v 19. storočí, tak sú aj dnes, a tiež vďaka tomu kniha uzrela svetlo sveta. Najprv tvorcovia knihy oslovili Fond na podporu umenia a pomoc k dielu poskytli aj viacerí sponzori. Česť vykonať krst knižného diela #Harminc sa dostala práve Harmincovej vnučke Dane Harmincovej a spolu s ňou publikáciu do života medzi čitateľov vyprevadili aj jej autori Jana Pohaničová a Peter Vodrážka, ako i riaditeľka vydavateľstva Magdaléna Fazekašová a niektorí spolupracovníci, ktorí sa priamo podieľali na tvorbe publikácie. Pokiaľ prvá kniha o Harmincovi bola dvojjazyčná: slovensko-anglická, druhá kniha vyšla osobitne aj v angličtine, takže sa ponúka širšiemu knižnému a odbornému auditóriu. Sprievodnou časťou prezentácie knihy bola výstava makiet budov, ktoré sú dielom M. M. Harminca. Výstavu si návštevníci so záujmom obzerali pred a po prezentácii. Podujatie prezentácie knihy organizátori doplnili aj hudobnou zložkou husľovej vážnej hudby, videoprezentáciou Harmincovej tvorby a zväčšeným portrétom M. M. Harminca ako 90-ročného vedľa svojho namaľovaného portrétu ako 17-ročného mladíka v slovenskom kroji. Kniha je ďalšou časťou v poznaní vzácneho diela a osobnosti M. M. Harminca, ktorý sa (ako je uvedené v knihe) „od samouka vďaka svojej húževnatosti, vrodenej architektonickej intuícii, citu pre remeselnícky detail a poriadnej dávke podnikateľského talentu zaradil k nestorom slovenskej architektúry“. Kniha #Harminc bude v tomto roku predstavená aj v rodnom Kulpíne slávneho architekta – na sklonku júla počas Predslávnosťových dní v Kulpíne. • TÝŽDEŇ •


Ľudia a udalosti ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE STARÁ PAZOVA

Záujem o zdravotníctvo a projekty Anna Lešťanová

P

o prvý raz v tomto roku sa vo štvrtok 7. marca stretli výborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova na 36. zasadnutí, na ktorom bolo prítomných 36 výborníkov z úhrnne 48. Prerokovali 24 bodov rokovacieho programu a jeden bod – návrh rozhodnutia o zmenách a doplnkoch Územného plánu Obce

Stará Pazova do roku 2025 – bol zo strany Obecnej rady doplnený priamo na schôdzi. Za hodinu a pol väčšinou hlasov schválili program práce a rozvoja a finančný plán Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja na rok 2019, ako i program práce a finančný plán Strediska pre sociálnu prácu na bežný rok. Prvý bod rokovacieho programu, ktorý sa vzťahoval na program práce

Zo zasadnutia

a rozvoja staropazovského domu zdravia, vyvolal čulú rozpravu výborníkov opozičných strán. Na ich otázky napr. o poskytovaní zdravotnej pomoci pacientom v určitých situáciách, o dĺžke čakania na prehliadku u lekára, o údržbe hygienických uzlov, o kúpe laboratória na odber krvi atď. odpovedala Dr. Snežana Tabakovićová, riaditeľka DZ. Okrem iného povedala, že je zdravotný systém veľmi komplexný a že v dome zdravia pracujú podľa platných predpisov patričného fondu a rezortného ministerstva, a preto niektoré prehliadky či odbery krvi nemôžu vykonávať, lebo je dom zdravia primárnou zdravotnou ustanovizňou. Dodala, že prácu zdravotníkov v dome zdravia toho času spomaľuje aj inštalovanie nového informačného systému (bez tlačenia receptov). Poruchy na vodovodnej sieti a

iné v objektoch DZ sa usilujú odstrániť v čím kratšej lehote. Zelenú bez rozpravy výborníci dali finančným plánom viacerých miestnych spoločenstiev v obci. Na zasadnutí sa zúčastnil aj predseda obce Đorđe Radinović, ktorý sa viackrát ujal slova a odpovedal na výbornícke otázky. Veľkú pozornosť prítomných výborníkov vyvolal projekt verejno- súkromného partnerstva na financovanie, projektovanie a rekonštrukciu cestnej infraštruktúry na území Staropazovskej obce. Podľa slov predsedu obce Radinovića podobný projekt verejno-súkromného partnerstva sa plánuje v blízkej budúcnosti a týka sa výstavby kanalizácie v štyroch najväčších osadách obce. V prvej fáze sa má opraviť kolektorský úsek medzi Starou a Novou Pazovou, kde už dávnejšie popraskali kanalizačné potrubia.

PRED 8. MARCOM V BÁČSKOM PETROVCI

„Ľudia vytvárajú diela a ženy ľudí“ Anna Horvátová

L

igovým zápasom medzi bratislavským Slovanom a trnavským Spartakom otvorili 3. marca nový Národný futbalový štadión. Uzavrel sa tak jeden z najstrastiplnejších stavebných príbehov v posledných desaťročiach pod Tatrami. A ako aj celá výstavba, ani deň D sa neobišiel bez kontroverzií – škvrnou

Účastníčky verejnej debaty • ĽUDIA A UDALOSTI •

na nádhernej atmosfére pred viac ako dvadsaťtisícovou diváckou kulisou boli rasistické pokriky tvrdého jadra fanúšikov Slovanu. Ale poďme pekne po poriadku. Zámer zbúrať historický štadión Tehelné pole a na jeho mieste postaviť národný štadión je starý už takmer pätnásť rokov. Podľa pôvodných plánov mal nový štadión stáť už v roku 2010, ale nezhody okolo financovania a vlastníckych vzťahov začiatok prác neustále posúvali. Jedným z výsledkov je, že stavba sa poriadne predražila – odhaduje sa na osemdesiat miliónov eur. Slovenské médiá píšu, že v Česku dokázali vystavať porovnateľné štadióny aj za polovičnú cenu. Zložité sú aj vlastnícke vzťahy. Momentálne je majiteľom firma šéfa Slovanu Ivana

Kmotríka, ktorý futbalový stánok vystaval s takmer tridsaťmiliónovou štátnou dotáciou. Ale to nie je úplný koniec príbehu – štát sa totiž zaviazal nové Tehelné pole odkúpiť, ak Téma vyvolala záujem prítomných (foto: Miloš Krstovski) o to súkromný inSpartakom. Víťazstvo Bratislavčanov vestor požiada. Kedy, či a za akých sledovalo 22 500 divákov, čo je plná podmienok sa to stane, stále nie kapacita štadiónu. Lístky boli beznáje jasné. dejne vypredané celé týždne pred Ale, samozrejme, sú aj svetlejšie stretnutím. Ľudia sa teda na nový stránky celej veci. Bratislava nový futbalový stánok doslova tešili. futbalový štadión potrebovala ako Jedinou škvrnou bolo spomínané soľ – ten starý totiž zďaleka nespĺňal rasistické skandovanie. Aj keď skupina základné kritériá pre medzinárodné Ultras Slovan tvrdí, že to všetko je len zápasy. Navyše, domovský štadión omyl. Nešlo vraj o rasistický pokrik okrem bratislavského Slovanu týmto „hu-hu-hu“ adresovaný hosťujúcepádom získa aj reprezentácia. Stavba mu futbalistovi tmavej pleti Myenty je pritom oveľa viac než len športo- Abenovi, ktorý sa dostal do potýčky viskom – súčasťou komplexu je aj s domácimi futbalistami. Fanúšikovia nákupné centrum, administratívna vraj v skutočnosti kričali „ruch-ruchbudova, aj obytné priestory. -ruch“, čím chceli pozdraviť priateľov Veľa naznačil už spomínaný z poľského klubu Ruch Chorzow. otvárací zápas medzi Slovanom a 11 /4846/ 16. 3. 2019

7


Ľudia a udalosti JUBILEUM SILBAŠSKÝCH HASIČOV

90 rokov Dobrovoľného hasičského spolku Danica Vŕbová

priniesli prvé ceny a vysoké odmeny. čitateľom sa onedlho do- Získané poháre stane ďalšia silbašská kniha dodnes uschováautora Budimira M. Popa- vajú v miestnosdića. Kniha sa zaoberá témou tiach spolku. Pri hasičstva, čo vidno už zo samého príležitosti oslavy názvu: 90 rokov dobrovoľného 30. výročia DHS hasičstva v Silbaši (1929 –2019). v roku 1959 odmeVýznam dobrovoľného hasičstva není boli, medzi už v predslove knihy ozrejmuje inými, Medailou Ljubica Krnjaićová, predsedníč- hasičskej hviezdy ka Hasičského zväzu Vojvodiny: 2. stupňa Lukáš Sprievod dedinou silbašských hasičov, prvý vpravo „Dobrovoľné hasičstvo je pozi- Šomodi, M išo je Pavel Sklabinský tívnou tradíciou, ktorá pretrváva Belička a Pavel ktorej vedúcim bol Mišo Sklauž veky. Jeho vývin ovplyvnila Sklabinský. binský. Rodina Sklabinská – ako potreba skrotiť silu ohňa. SamoJedným z významnejších dátu- hovorí Popadić – je veľmi chaorganizáciou pri krotení sily ohňa mov v dejinách spolku je 12. máj rakteristická keď ide o hasičstvo ľudia zažili silu vlastnej moci, vôle, 1968, keď v dedine usporiadali v Silbaši. Pavel Sklabinský okrem silu skupiny, silu úspechu. Sú to veľkú slávnosť pri príležitosti otvo- postu veliteľa dlhé roky zastával Pavel Sklabinský, veliteľ a dlhotí, ktorí s radosťou, hoci riskujúc, renia novej budovy Hasičského aj funkciu predsedu DHS, jeho ročný predseda DHS pomáhajú iným. Sú to ľudia, ktorí domu, v rámci ktorej sa na futbalo- syn Ján určitý čas strávil na poste hrdo nesú únavu toho rizika a ktorí vom ihrisku konala druhá oblastná tajomníka spolku, kým vnučka Dovičin a Janko Fabok. sú pripravení, aby aj zajtra, bez súťaž hasičov za prítomnosti po- a dcéra Milina bola členkou haPodľa poznámky autora viacstoohľadu na to, ako strávia dnešok, četných Silbašanov. Pri otvorení sičskej mládeže. ročné spolunažívanie silbašských vykonali diela, ktoré sú väčšie než nového Hasičského domu vtedajší Podľa slov aktuálneho predsedu Slovákov a Srbov sa krásne odzrich osobné potreby.“ predseda DHS Pavel Sklabinský DHS Aleksandra Pejaka DHS dnes kadľuje aj v tejto knihe. V knihe, Silbašania si Dobrovoľný hasič- o. i. povedal: „Za výstavbu nášho počíta 71 aktívnych dospelých ktorej vydavateľom je Hasičský ský spolok založili 14. júna 1929 Hasičského domu na tomto mieste zväz Vojvodiny, na 68 stranách je a jeho prvým predsedom bol vte- zaslúžili sa naši občania, ktorí mali dajší notár Velemir J. Micić. Vtedy mnoho porozumenia a venovali spolok počítal 26 členov, medzi významnú materiálnu pomoc a mnoho voľného času. Členovia DHS v Silbaši sľubujú, že aj nabudúce budú čestne a poctivo vykonávať všetky povinnosti a chrániť spoločenský a osobný majetok pred požiarom.“ Okrem práce na prevencii požiarov, udržiavaní a vynovení skromného hasičského výstroja, ako Časť pohárov získaných v 30. rokoch minulého Možno najstaršia, čiže prvá fotografia členov DHS aj na edukácii svostoročia jich členov, silbašskí ktorými boli aj Slováci, a to Samo hasiči nezanedbávali ani orga- členov, 6 čestných a 88 členov vo po prvýkrát vyrozprávaný úplný Medovarský, Paľo Križan, Martin nizovanie a účasť v kultúrnom veku 6 až 18 rokov. Poteší fakt, že príbeh silbašských hasičov počas Hložan, Gustáv Ferko a Ďuro Fa- a športovom živote dediny. Hasič- v Silbaši sa zmenšil počet proti- 90 rokov ich aktívneho pôsobenia. bok. V roku 1933 hasiči schválili ská, čiže plechová hudba, ako ju požiarnych zásahov, čo je aj vý- Kniha obsahuje bohatú fotodokurozhodnutie o financovaní a vy- Silbašania nazývali, založená bola sledkom aktívneho informovania mentáciu a dizajnové riešenie mal pracovaní pomníka Silbašanom, roku 1932. Orchester viedol učiteľ obyvateľov o prevencii požiarov. na starosti autorov syn Miroslav Slovákom a Srbom, padlým v 1. Jozef Párnický. DHS spolupracoval Dnes výcvik operatívnej ženskej, Popadić. svetovej vojne. Súťaže pre hasičov aj s kultúrno-umeleckými spolka- mužskej a dvoch ženských mlápredstavujú akýsi test schopností mi Svetozara Miletića a Štefánika, dežníckych skupín majú na staFoto: z archívu Budimira Poa vedomostí a v nich sa často zú- a tak pod ich vplyvom v DHS určitý rosti výborní a skúsení silbašskí padića častňovali aj Silbašania, odkiaľ si čas pôsobila aj divadelná sekcia, hasiči Ondrej Čobrda, Dragan

K

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •


NA SLOVÍČKO S MLADÝMI ARADÁČSKYMI POĽNOHOSPODÁRMI IVANOM A VLADIMÍROM PLEVOVCAMI

činnosti spolku vinohradníkov, ktorý organizuje niekoľko podujatí, na ktorých sa pekne bavíme a kamarátime. Niežeby sa nedali príliš neskoro vypisuje licitáciu, a rýnsky rizling a tramín biely, ako zväčšiť plochy pod viničom a výnásledkom čoho sú potom prob- aj červené odrody hamburg, fran- robu vážnejšie skomercializovať, lémy s obrábaním, predovšetkým kovku, merlot. Vlani vyrobili zo 2 ale nateraz nám toto celkom stačí. Na záver sme sa ich opýtali, čo si s orbou, ale aj voľbou kultúr, ktorým 500 litrov vína. Značnú časť vína sa v aradáčskej rítskej a slatinnej predajú, ale zisk nepovažujú za myslia o masovom odchode mladých ľudí do zahraničia za prácou: pôde najlepšie darí. – My o tom nateraz O tom, že štát značné nerozmýšľame, ale nivýmery pôdy mieni kdy sa nevie. Situácia na dlhší čas prenajať v Srbsku vonkoncom zahraničným investonie je ružová, ale murom, nemajú kladnú síme sa boriť. Musíme mienku. Naopak. zväčšovať pôdu, kto– Myslím si, že by rú obrábame, aby sa bolo normálnejšie, nám táto práca oplatiaby pôdu v Srbsku la. O tom, ako je to na obrábali naši ľudia, Slovensku, nemôžem ktorí sa chcú zaosúdiť, ale o možnostiach berať poľnohospozárobku tam počuť dárstvom a vedia to všelijaké mienky. Podrobiť, a nie cudzinci. ľa mňa pre tých, ktorí Radšej pomôcť našim tuná nemali kde robiť, mladým ľuďom, aby alebo napríklad mali si v poľnohospodárpomerne málo zeme, stve našli zamest- Vladimír (vľavo) a Ivan Plevovci vo svojej pivnici tam je lepšie, lebo tam nanie a tak si zaistili si môžu zarobiť viac ako doma. existenciu, ako napríklad bohatým primárny motív, prečo sa zaoberajú My si však ešte dokážeme zarobiť Nemcom, – hovorí Ivan. vinohradníctvom. – Je to náš koníček, ktorému sa nadostač na slušný život. Jeden rok Plevovci sa zaoberajú aj vinohradníctvom. Majú vinohrad roz- všetci štyria, teda rodičia a my dvaja, je to lepšie, o rok zasa horšie, ale lohy asi ¾ jutra, v ktorom pestu- venujeme s potešením, – hovoria. vcelku sa nemôžeme veľmi sťažovať jú biele odrody hrozna taliansky Okrem toho zapojili sme sa do a rozmýšľať, že toto všetko opustíme a odídeme do neznáma.

Nie je ľahko, ale musíme sa boriť Vladimír Hudec

I

van Pleva z Aradáča je zverolekársky a jeho brat Vladimír poľnohospodársky technik. Od malička mali radi poľnohospodárstvo a v súlade s tým si zvolili aj povolanie. Zamestnanie si našli na rodinnom gazdovstve. Spolu s otcom Pavlom obrábajú zo 300 jutár pôdy, vlastnej aj prenajatej. Pestujú tradičné kultúry – pšenicu, kukuricu a slnečnicu. Vlani sa vyskúšali aj v pestovaní cukrovej repy a najnovšie skúsili pestovať aj repku olejnú, ktorá sa vraj v uplynulých rokoch ukázala ako rentabilná plodina. – Repkou sme obsiali 10 jutár, ale jeseň bola suchá, takže repka vôbec nevzišla, – hovorí Ivan. – Očakávali sme, že možno po daždi vyklíči, ale to sa nestalo, takže namiesto repky zasejeme slnečnicu. Suchá jeseň neprospela ani pšenici, ale tá predsa vzišla a počas uplynulých teplých dní sa podstatne zotavila. Okrem vlastnej pôdy Plevovci každý rok prenajímajú 50 až 60 hektárov štátnej pôdy. Problém je však v tom, že lokálna samospráva

NOVÉ PODUJATIE V STAREJ PAZOVE

Pazovská viniáda 2019 Doteraz Združenie vinohradníkov a vinárov usporiadalo štyri verejné koštovky vín a ich hod organizácii Združenia vino- notenie. Dve podujatia sa konali hradníkov a vinárov Stará s účasťou hodnotiacich komisií Pazova v sobotu 9. marca a s účasťou vinárov aj mimo sriemv aule divadelnej sály prebiehala skeho regiónu, kým druhé dve prvá Pazovská viniáda. boli zamerané iba na hodnotenia pazovských vín. Najnovšie podujatie tohto združenia pod názvom Pazovská viniáda 2019 sa nieslo v znamení hodnotenia vín a potom aj ich koštovky. Prihlásených bolo 45 vzoriek – 18 bielych, 12 ružových, 13 červených a 2 dezertné vína, Vinohradníci a vinári na podujatí ktoré predtým Anna Lešťanová

V

• ĽUDIA A UDALOSTI •

2. marca zhodnotila trojčlenná komisia v zlože n í : M a j a Popovićová-Spasićová, enologička, Juraj Kubečka, vinár z Erdevíka, a Željko Bohinc, someliér sriemsky. Zúčastnili sa výrobcovia Pazovská viniáda 2019 prilákala hodne záujemcov vína nielen zo Starej Pazovy, medailu získal Darko Vrška, strielež aj z Inđije, Kulpína, Slanka- bornú Janko Kočiš, Zlatko Dolinaj, menu atď. Miroslav Knisa, Nenad Kosanović NAJÚSPEŠNEJŠÍ VINÁRI a bronzovú Zdenko Tót. V kategórii bielych vín zlatú V kategórii červených vín zlatú medailu dostal Janko Majorský za medailu získali Podrum Milivojević chardonnay a za kupáž, striebornú a Nenad Kosanović, striebornú Ján medailu dostali Miroslav Hadrík, Folťan a bronzovú Michal Baláž a Vináreň ravnica a Nenad Kosano- Zoran Vučković. vić a bronzovú medailu Vináreň Zlatú medailu za dezertné víno ravnica a Radionica vina Ivaniš. získali Radionica vina Ivaniš a V kategórii ružových vín zlatú Vináreň ravnica. 11 /4846/ 16. 3. 2019

9


Ľudia a udalosti Z KLUBU POĽNOHOSPODÁROV SELENČA

Rovnali cesty a zvolili nové vedenie Juraj Berédi-Ďuky

V

stredu 27. a vo štvrtok 28. februára Klub poľnohospodárov v Selenči zorganizoval akciu rovnania poľných ciest. Tohto roku sa vo vedení klubu rozhodli pre dvojdňovú akciu, pričom prvý deň cesty rovnali ako aj doteraz, traktormi a zodpovedajúcim náčiním. Účastníci boli rozdelení do skupín podľa náčinia, a potom im boli pridelené časti chotára, kde mali pracovať. Druhý deň vlečkami navážali zem do jám, ktoré ohrozovali nehatenú jazdu poľnými cestami. Prvého dňa sa na výzvu organizátora zúčastnilo o čosi menej účastníkov ako v minulých rokoch. V druhý deň bol záujem o akciu väčší a zúčastnilo sa aj viac členov klubu. Celkove bolo 45 účinkujúcich. Pre účastníkov boli zabezpečené raňajky a ob-

čerstvenie. Podľa slov predsedu klubu, ako aj ostatných účastníkov akcie hlavný problém je, ako motivovať aj ostatných spoluobčanov, aby sa zúčastnili v akcii, ktorá má význam pre celú dedinu. Mali by sa zúčastniť všetci Selenčania, veď poľné cesty nepoužívajú iba niekoľkí členovia klubu a niekoľkí selenčskí poľnohospodári. Cesty sú rovnako dostupné všetkým a všetci, čo budú pohodlne jazdiť na svoje parcely po upravených cestách, mali by si uvedomiť, že im to umožnili spoluobčania, ktorí nehľadeli na to, pre koho cesty rovnajú a upravujú. Akcia sa skončila v Business clube spoločnou večerou. Predtým však usporiadali volebné zasadnutie Klubu poľnohospodárov. Doterajší predseda klubu Ján Trusina privítal všetkých

Niektorí členovia novozvoleného vedenia klubu: (zľava) Ján Záborský, Ján Nosál, Jaroslav Pavlov, Juraj Pavlíni ml., Ján Trusina, Zlatko Gašparovský a Ján Vala prítomných, hlavne účastníkov akcie a členov klubu. Pracovná časť, ktorej vedenia sa potom ujal Ján Vala, mala niekoľko bodov rokovacieho programu, ktoré sa vzťahovali hlavne na voľbu nového vedenia a členov správnej a dozornej rady. Ján Vala podal konkrétne návrhy, s ktorými prítomní jednohlasne súhlasili. Verejným vyjadrovaním sa (zdvíhaním ruky) prítomní zvolili nové vedenie na nasledujúce štyri roky. Staronovým predsedom sa stal Ján Trusina, podpredseda klubu je

Juraj Pavlíni ml. a tajomník klubu Zlatko Gašparovský. Dozornú radu tvoria: Jaroslav Pavlov, Ján Vala, Ján Záborský, Juraj Pavlov, Ján Horvát a Ján Nosál. Novými členmi vedenia klubu sa stali Jaroslav Pavlov, Juraj Pavlíni ml., Ján Vala, Ján Záborský, Juraj Pavlov, Ján Trusina, Zlatko Gašparovský, Ján Horvát a Ján Nosál. Na zasadnutí sa zúčastnilo 45 aktívnych členov. Klub je naďalej otvorený pre všetkých záujemcov a členské aj na tento rok zostalo nezmenené – 500 din.

KYSÁČ

Edukácia z dopravy Vladimír Sabo

V

miestnostiach Klubu poľnohospodárov v stredu 6. marca bola vydarená prednáška z oblasti dopravy, týkajúca sa predovšetkým zmien a doplnkov Zákona o bezpečnosti dopravy na cestách. Podnet na realizovanie tejto prednášky pre kysáčskych poľnohospodárov dali členovia Rady Miestneho spoločenstva v čele s predsedom Jánom Marčokom, ktorý sa s niektorými členmi rady zúčastnil na prednáške. Prítomných privítal predseda Klubu poľnohospodárov Ján Hlaváč. Na spomenutú tému najprv hovoril Dragan Mićić, námestník veliteľa dopravnej polície z Policajnej stanice Západ v Novom Sade. V prednáške sa zameral na dopravnú kultúru a prízvukoval, aké dopravné nehody sa najčastejšie stávajú a na čo treba podbať, aby k nehodám neprišlo. V prvom rade, ako povedal, treba dbať na rýchlosť a prispôsobiť ju poveternostným podmienkam a hustote dopravy. Treba

10

www.hl.rs

maximálne rešpektovať dopravné znaky a nosiť so sebou potrebné doklady, bez ohľadu na to, že sa ide do poľa. Druhým prednášateľom bol Vladimir Beronja, inšpektor pre dopravno-technickú prehliadku oddelenia Dopravnej polície v Novom Sade. Hovoril najmä o zmenách a doplnkoch spomenutého zákona a hlavne o tom, ako poľnohospodári majú pripraviť svoje stroje, keď prichádzajú na technickú prehliadku. Na prednáške sa hovorilo aj o svetelnej signalizácii a používaní fluorescenčných pások. Na záver prednášky hostia z dopravnej polície pochválili kysáčskych poľnohospodárov, že sa pravidelne informujú o dopravných novinkách, a bolo by dobre, keby sa takéto prednášky organizovali aj v iných dedinách patriacich do rámcov Mesta Nový Sad. Po prednáške bolo občerstvenie, kde prítomní sumovali získané vedomosti.

Informačno-politický týždenník

PREZENTÁCIA VEREJNÝCH VÝZIEV A SÚBEHOV na realizáciu programu a opatrení aktívnej politiky zamestnávania v roku 2019 sa konala v utorok 12. marca v predpoludňajších hodinách vo veľkej sále Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec v organizácii Národnej služby pre zamestnávanie – filiálky Nový Sad. Cieľom tohto prezentovania je oboznámiť čím viac zamestnávateľov s programami a opatreniami, animovať nových zamestnávateľov, predovšetkým malé a stredné podniky, ktoré doteraz nevyužívali opatrenia aktívnej politiky zamestnávania. A tiež zabezpečiť väčšiu dostupnosť tohto druhu podpory širšiemu kruhu zamestnávateľov v zmysle vyššieho stupňa zamestnávania osôb z evidencie Národnej služby pre zamestnávanie. Všetko bolo dokladované vysvetlením a príkladmi. ah Foto: Miloš Krstovski • ĽUDIA A UDALOSTI •


KYSÁČSKI POĽNOHOSPODÁRI ROVNALI CESTY

V akcii aj dáma Elena Šranková

V

sobotu 2. marca o ôsmej ráno kysáčski poľnohospodári sa vybrali rovnať poľné cesty. Akcia trvala do pol druhej popoludní a vo večerných hodinách sa usilovní účastníci stretli pri chutnej fazuli. Hluk traktorov bolo v dedine počuť od samého rána. Každý poľnohospodár sa na traktore s prívesným strojom ponáhľal na jedno z miest určených na začiatok akcie. Po kratšom dohovore sa desať skupín traktorov pustilo do práce a za sebou nechávali upravené poľné cesty. Ako hovorí Ján Hlaváč, predseda Klubu poľnohospodárov, počasie bolo priaznivé a zodpovedalo týmto prácam. Zo slov predsedu tiež zisťujeme, že sa v sobotňajšej akcii zúčastnilo120 ľudí, ktorí pracovali na 111 traktoroch. Zaujímavosťou je, že sa v akcii zúčastnila aj jedna dáma Tijana Peťkovská, ktorá rovnoprávne s mužmi rovnala cesty. Do podujatia sa zapojilo aj 16 poľnohospodárov zo

POĽNOHOSPODÁRI Z KULPÍNA ROVNALI POĽNÉ CESTY

susednej Rumenky. Podobne ako aj v minuloročných akciách spolu upravili takých 250 kilometrov poľných ciest v kysáčskom chotári, ale s cestami v rumenskom chotári je to 280 až 300 kilometrov. Mali finančnú pomoc štyroch sponzorov, ako i majstrov pripravených poskytnúť tak mechanické, ako i opravy pneumatík. Našťastie, tieto služby neboli potrebné, lebo všetko prešlo bez problémov. Po akcii poľnohospodári boli spokojní s výsledkom, cesty kvalitne upravili a pekne porovnali. Konštatovali to aj pri fazuli, ktorú im uvaril klubový kuchár Pavel Kováč za asistencie Jaroslava Lačoka. Okrem toho, že tohtoročnú akciu zvečnili za pomoci fotografií, nahrávali ju aj dronom, takže si na youtube možno pozrieť, ako akcia prebiehala. Podľa slov predsedu klubu Hlaváča nasledujúca aktivita bude navážanie zeme v úvraťach, ktoré „prepadli“ a kde sa zdržiava voda. Termín tejto akcie nateraz neurčili.

Dohovor skupiny pred začiatkom rovnania

Jedna z najmasovejších akcií Katarína Gažová

T

radične pred začiatkom jarných poľných prác Združenie poľnohospodárov Kulpína usporadúva akciu rovnania ciest. Tohto roku na túto dôležitú a užitočnú prácu využili prvú marcovú sobotu. Ako nás informoval predseda poľnohospodárov Kulpína Milan Popovicki, chvályhodné je, že sa v tohtoročnej akcii rovnania poľných ciest zúčastnilo až 61 poľnohospodárov so svojimi traktormi a prívesnými strojmi, čo sa – ako podotkol – nestalo za posledných desať rokov. Do akcie sa zapojili poľnohospodári, ktorým záleží na úprave chotára a predovšetkým na rovných cestách. Vďaka tomu si potom počas roka všetci poľnohospodári chránia svoju

mechanizáciu. Počasie poľnohospodárom žičilo, bolo sucho, a tak sa cesty dali dobre vyrovnať a prichystať na ďalšiu poľnohospodársku sezónu. Poľnohospodári sa ráno 1. marca stretli v strede dediny, kde sa dohovorili, kto pôjde do ktorej časti chotára. Rozdelili sa do štyroch skupín, aby sa dostali do všetkých častí kulpínskeho a sčasti aj do okolitých chotárov: prvá skupina smerovala do časti zvanej Šaševi 1 a 2, druhá do časti Šovské 1 a 2, tretia mala namierené na Heneriku a štvrtá do časti chotára za kanálom D-T-D. Slnečný suchý deň umožnil poľnohospodárom nehatene pracovať a úspešne skončiť akciu. Po práci nasledoval spoločný obed v Poľovníckom dome v Kulpíne.

Časť účastníkov tohtoročnej akcie rovnania ciest

TRADIČNÚ AKCIU ROVNANIA POĽNÝCH CIEST staropazovské Združenie poľnohospodárov usporiadalo v sobotu 9. marca. V tohtoročnej desiatej akcii sa zúčastnilo viac ako 50 poľnohospodárov so svojimi traktormi a prívesnými strojmi. Podľa slov organizátorov bola to doteraz najmasovejšia účasť poľnohospodárov, ktorí sa rozdelili do 6 skupín a pracovali v rozličných častiach chotára. Týmto spôsobom pred jarnou sejbou upravili poľné cesty v celom pazovskom chotári. Po ukončení prác nasledoval spoločný obed. a. lš. Foto: z archívu združenia

• ĽUDIA A UDALOSTI •

11 /4846/ 16. 3. 2019

11


Ľudia a udalosti S PANI DOKTORKOU ANTÓNIOU KRIVÁKOVOU Z BÁČSKEHO PETROVCA

„Viedla ma túžba z detstva pomáhať iným...“ Anna Horvátová

N

a detskú pani doktorku Antóniu Krivákovú si spomínajú mnohé generácie teraz už dospelých. Akoby aj nie, keď sa pri vstupe do ordinácie pekne s úsmevom každému privravela. Pracovala spolu so zdravotnou sestrou Annou Liptákovou, s ktorou sa dopĺňali, a k tomu aj teta Anna bola vždy voči deťom milá. Rozdiely medzi deťmi nerobili. A práve v tom spočíva veľkosť doktora a človeka. Ihneď po príchode do Petrovca patrila sem, splynula s Petrovcom, dokonca tak sa aj cíti – ako Petrovčanka. Pani doktorka 24. januára oslávila 97. narodeniny. Narodila sa v dávnom roku 1922 ako siedme dieťa z desiatich súrodencov v chorvátskej dedinke Dežanovec pri Daruvare, stredisku tamojších Čechov. Súrodenci zostali remeselníci, poľnohospodári, ale jej sa splnil sen z detstva pomáhať ľuďom. Teraz jej prislúcha titul najstaršej občianky Petrovca. Avšak aj v tomto veku jej tvár krášli úprimný úsmev. S bystrou mysľou oživila spomienky na detstvo, keď sa ako štvorročné dievčatko mamy opytovala, čo sa to stalo, keď pod duchnou na koči vozili ľudí. A tu začína náš rozhovor: „Kde idú tie koče...? pýtam sa mamy. A prečo na nich ležia pod duchnou? Lebo im je zima, hovorí mama. Sú chorí. No a ja som to vtedy nechápala. Časy boli také, že sme vtedy doktora mali ďaleko, vzdialeného až 7 kilometrov, lekáreň bola na 15 kilometrov. Pozerajúc na tie koče, tak detsky som si určila, že budem pomáhať ľuďom. Vtedy totiž tak na kočoch chodievali k lekárovi s chorými, iné možnosti neboli.“ Aj na smutné vojnové časy si zaspomínali. Ale natíska sa otázka, prečo si zvolila práve Petrovec. „V roku 1944 som pristúpila k partizánom. Otec mi nechcel dovoliť. Ale vôľa bola silnejšia. U nás sa viedli boje ešte v roku 1945. Najprv som u nás v dedine bola mládežnícka vedúca, a potom ma volali do srezu, ale otec ma nepustil. Veď už dvaja bratia vtedy boli partizáni. Hovoril mi: Nepôjdeš

12

www.hl.rs

ešte aj ty! Nie si schopná. Bola som slabučká z toho neustáleho bežania pred ustašmi, nespalo sa v noci, vo dne sa bežalo do lesa. Ťažké roky to boli. No ja som predsa odišla. Dokonca doma sa to už nedalo vydržať, doma to bolo ešte horšie, neisté, preto som sa

a zatriasol mnou, to tak zatínalo, ako keď vianočný stromček zatrasiete... Vlasy som mala zamrznuté. Takto sa mi privravel: Tebe, čupava, nisam očekivao ovde. Bol to komandant oddielu. Šli sme ďalej spolu. Ešte celú noc po snehu. Keď sme zastali na dve-tri hodiny pri

Pani doktorka na oslave narodenín s pravnúčatami

rozhodla odísť. A keďže som mala jednom dome, popri peci som si už vtedy skončenú veľkú matúru, ľahla, popol vysypali z pece a do premiestnili ma do okrajového vý- toho teplého popolu som si ľahla. boru, a odtiaľ ihneď do ústredného Aby som sa aspoň trošku zohriala. chorvátskeho. Tam som bola niekoľko mesiacov ako organizátorka dopisovateľskej služby, chodievala som po teréne, odtiaľ ma v januári roku 1945 poslali do Topuska pri Šibeniku, kde bol hlavný výbor propagačného oddelenia. Šli sme pešo z vrchu Papuka.“ A tu sa musíme opýtať, koľko ozaj kilometrov ste prešli pešo? „Opýtajte sa radšej, koľko dní, koľko nocí. Nohy prepadávali do vody, bola zima, sneh, voda, čľapkanina. Priechod cez trať Osijek – Záhreb ťažký. Tam nám, žiaľ, zostal jeden partizán. Ostatná som šla. Všetci už odbehli. Ja som padala na lakte, na kolená, nohy a čižmy boli mokré od snehovej vody, ťažké. A už keď som bola ostatná, predo Spolu s dcérami mnou vyšliapali snehový chodník a podľa toho som vedela, Ale muselo sa pokračovať, pokam mám ísť. Odrazu som začula zbierali ma a šli sme. Po príchode povel: Stoooj! Stala sam, − hovo- do Topuska nám povedali, kde je rím. Napred! A keď pristúpil ku mne ústredie, kde sa máme hlásiť. Dvaja

Informačno-politický týždenník

kuriéri šli s nami ako sprievodcovia, čo nás mali chrániť. Ale museli sme prejsť cez trať, a to tíško, žeby nás nezbadali nepriatelia, lebo na takých sto metrov neďaleko bol ustašský kemp. Kuriéri odišli napred a my sme piati – šiesti zaostali; boli tam aj partizáni, ktorí šli z nemocnice z liečenia. Boli sme v takej jame medzi koreňmi živice a čakali sme. Hovorím, ale čo čakáme, veď nás tu zlapajú. A keď streľba prešla, všetci bežali. Tak aj ja, no ale bola som ostatná. Nejako sa nám podarilo dostať sa bezpečne. V partizánskom oddiele som ošetrila jedného bojovníka, ako som vedela, ruku mal zlomenú, kosť bola vonku, krvácal. Nemali tam nijaké ošetrenie. Ruku som mu obkrútila do čistého uteráka, prikázala som spolubojovníkom, aby raneného zakrútili do deky, aby sa zohrial, a potom na koči nech ho zavezú do nemocnice. S takou ranou neošetrenou by určite neprežil. Bola som spokojná, že som to urobila. Ale ja som vtedy nevedela, že budem medicínu študovať. Ráno sme nečakali. Šli sme ďalej. Šli sme na člnoch cez Sávu, kde nepriateľ strieľal do nás. Dedina, do ktorej sme sa ráno dostali, bola oslobodená.“ A aké tam zastihli obrazy, nedozvedeli sme sa. Tu sa jej zovrelo hrdlo, o tom už nemohla hovoriť. City ju premohli. Počas štúdia sa zoznámila s manželom, tiež doktorom Samuelom Krivákom. „Spolu sme sa učievali, ale vtedy sme k sebe ešte nemali blízko. Boli sme iba kolegovia.“ Do Petrovca prišli v roku 1959 z Padiny, kde predtým dva roky pracovali. Lekársku službu vykonávali 30 rokov, a to v čase, keď v Petrovci pracovali 4 lekári. Okrem nich vtedy ešte pôsobili doktor Ferko a doktorka Dubovská. Nebolo im všetko jedno, ku pacientom odchádzali na bicykloch, iné prostriedky neboli. Ani vybetónované chodníky, kdeže cesty. Po blate, po snehu, v daždi, vždy, keď bolo treba, keď prišli po nich, neváhali, šli pomôcť chorému. Veľa nocí neprespali, lebo služba volala. Také boli tie povojnové roky. Nikdy však neoľutovala svoje rozhodnutie, i keď vo vojne pra• ĽUDIA A UDALOSTI •


covala ako novinárka. Po vojne sa rozhodla študovať srbochorvátčinu – jazyk a literatúru a pokračovať

a tak si mala zvoliť medzi Francúzskom a Československom. Samozrejme, ako Češka sa rozhodla pre Prahu, i keď francúzštinu ovládala, aby po rokoch prišla do Belehradu. Tam už vtedy pôsobil spolok československých študentov, kde sa s manželom zoznámili. Po príchode do Petrovca si ihneď začali stavať dom. A čo rozhodlo, že zostali práve tuná: „Viete, čo rozhodlo? Moji rodičia boli pri Daruvare. Manželovi v Petrovci. Keď sme z Padiny odchádzali, dva roky sme tam pracovali, mali sme ktovie koľko pozvaní, pracovných príležitostí v Soko Banji, nad Záhrebom v kúpeľoch, v Sriemskej Mitrovici, Rume. Všetko také lákavé ponuky, k tomu aj byty lekárske. Ale chceli sme zostať pri jedných rodičoch. K mojim rodičom sme si tak raz mesačne Manželia Dr. Antónia a Dr. Samuel urobili výlet. Ale rozhodli aj Krivákovci ďalšie okolnosti. Ešte kým som v novinárskych cestách, ale nestalo bola v Padine, podala som žiadosť sa. „V istých novinách som mala o špecializáciu na detskú lekárku. zverejnenú reportáž o Jasenovci. Odpoveď som dostala takú, že sa to V redakcii na mňa čakali, presved- dá, ale keď budete v Petrovci. Tak čení boli, že sa vrátim po štúdiu. to bol ďalší dôvod zostať. V Padine Dokonca už som sa skoro zapísala nám dobre bolo. Pracovala som na štúdiá srbochorvátčiny. Ale s deťmi, ale aj dospelí sa držali nestalo sa, vo mne sa prebudili tie mňa. Mala som aj detskú poradňu. detské myšlienky, a pomyslela som Obyvatelia boli veľmi milí.“ si, ale čo ja to robím, veď ja chcem Tak poďme k tým lekárskym pomáhať ľuďom, aby neboli chorí.“ témam, detské choroby bývaNa štúdium medicíny sa zapísala li aj skôr, ako i dnes, i keď sa už v Záhrebe. Pomery sa však zmenili, všeličo zmenilo. „Deti aj vtedy

veľmi kašlali. Kašeľ je nebezpečný, zvlášť streptokoky, je to zápal hrdla s nebezpečným bacilom. Keď sa nevylieči, prechádza na srdce a na obličky. Necháva následky na celý život a môže vyvolať aj sterilitu. Preto sme všetkým deťom výtery (bris) posielali na analýzu. Len aby sme znemožnili rozmach choroby. Nikdy sa to celkom nedá vykoreniť, ale aspoň zmenšiť intenzitu.“ Nemohli sme obísť tému, či je

borníčky: „Nie, nie sú to správne rozhodnutia. S tým sa nijako nezhodujem, veľmi som proti tomu. Nevedia, čo to znamená. My sme mali vykynožené celkom veľké kiahne. Ja som ostatná dala ostatnú vakcínu proti týmto vyrážkam. Nahnevaná som na to, ako ľahko sa odhodlávajú na takýto nesprávny krok, že nedajú dieťa očkovať. Robila som so zdravotnou sestrou Annou Liptákovou, veľmi svedomitá a tolerantná bola. Dbali sme na to, aby deti prijali vakcínu. Ak sa náhodou stalo, že sme nemali pacientov, prehŕňala sa v kartónoch a značila si, ktoré deti neboli očkované.“ Ani jeden deň počas svojho lekárskeho pôsobenia pani doktorka nebola na zdravotnej. Ani len na materskej dovolenke. Z pôrodnice z nemocnice prišla vlakom a po príchode do Petrovca staršej dcére pridali mladšiu, ktorá sa jej tešila a povedala: „Doniesla mi mama živú bábiku.“ Po odchode do dôchodku jej radili, aby pôsobila súkromne, ale nemala o to záujem. Zrejme si na jej rady občania zvykli. „Pokým som pracovala, ani Pani doktorka v petrovskom ľudosom nevedela, že ma občania vom kroji (v strede) v čase, keď sa zbožňovali. Teraz, keď to počuobliekalo na dlhšie jem, hovorím si, že prečo, veď ja som len vykonávala svoju nerozvážne rozhodnutie mnohých prácu, chorým pomáhala. Nikdy terajších rodičov, že deti nedajú som síce nešomrala nikoho.“ očkovať. Hľa, aká je mienka odFoto: z rodinného archívu a autorka

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bumbum-bumbumbum!

S

to mu pougárskych bubnov, že mi to nenapadlo skôr! Mohol som sa zapísať do najnovších a najstarších, respektíve vôbec do Dejín ako takých! Ako jediný, kto sa podujal, v duchu hesla Poznaj svoju vlasť, aby si ju väčšmi miloval, navštíviť všetkých 29 obvodov. Lež pozde, milý drozde! Kdekoľvek teraz zavítam prostredníctvom tévéobrazovky, naďabím na známu krásne sa usmievajúcu a vzápätí ešte krajšie až po Počuješ môj výkrik prebolestný mračiacu sa známu tvár. Ktorej usmievavo-mračiacej sa tváre majiteľ v rámci projektu Budem Spasiteľ (BS) putuje našou • ĽUDIA A UDALOSTI •

krásnou krajinou a zhovára sa s ľuďmi i neľuďmi, s plaziacimi sa, chodiacimi, plávajúcimi a letiacimi tvormi, s kameňmi, vodou, ohňom i hviezdami... Hovorí im pravdu A Len Pravdu o tom, ako je im krásne, najkrajšie v novších a vôbec v dejinách kozmu a užšieho a širšieho okolia, ibaže si to oni/ony, zadívaní/é do hlbokých hlbín vlastného ega, nevšímajú, neakceptujú, nechápu, neberú si k srdcu. Preto sa im, čírou láskou k blížnym svojim (čím blížnejším, tým svojejším), snaží všemožne pomôcť dobrými radami nad zlato, blýskajúcimi sa na ešte lepšie časy, slovom, na Časy nad časmi!

A tak v duchu Jeho výsostného cieľa pomôcť nám radovým občanom, aby sme si všimli, akceptovali, pochopili a pod srdce uložili Jeho bystrooký a bystroumný postreh, že o čo je tu životná úroveň vyššia, o to je, priamoúmerne, nižšia natalita, prichodí nám vyvodiť krištáľovo jasný jediný možný a teda jednoznačný záver alias požiadavku voči Kompetentným Orgánom: V záujme zvýšenia znižujúcej sa natality, Vážené Vážne Orgány, súrne tu u nás zariaďte pokles životnej úrovne. Lebo len a len tak sa podarí zvýšiť natalitienku-natalitu. Ktorej navýšením zrazíme dve muchy odrazu. Na

strane jednej odstránime zhubnú predstavu o tom, že strašne veľa ľudí odtiaľto odchádza. Na strane druhej, keby odchody ľudí mimo inak nadovšetko pevných alias ohybných hraníc našej krásnej krajiny (KK) pokračovali, budeme mať v rukách tromfové eso. Rukolapný dôkaz pre inak voči našej KK mimoriadne nedôverčivú medzinárodnú spoločnosť o tom, že je u nás veruže veľmi, ba ešte väčšmi dobre, a že teda odchádzajú iba tí a takí, ktorí sa riadia mottom Veľa Dobrého Škodí. Zdraviu a vôbec.

11 /4846/ 16. 3. 2019

Bubumbum!

13


Ľudia a udalosti HLOŽANY

Financujú sa prevažne z členských poplatkov Juraj Bartoš

P

revažná časť výročnej schôdze Miestnej organizácie penzistov a invalidov práce v Hložanoch sa podobala doterajším. Začala sa minútou ticha, ktorou si pripomenuli zosnulých kolegov. V závere sa snemovanie zablyslo výmenou mienok, nechýbali ani tvorivé nápady, takže trvalo pol druha hodiny, čiže dupľom dlhšie než obvykle. V skoré nedeľné popoludnie v kaviarni Pod lipami početných prítomných privítal predseda starobných penzistov Ján Haška. Okrem domácich boli tam i predstavitelia združení dôchodcov z Kysáča, Maglića, Kulpína a Petrovca, ako aj zástupcovia takmer všetkých hložianskych spolkov a združení. V správe o činnosti v roku 2018 tajomníčka Zuzana Turóciová o. i. spomenula, že 20 dôchodcov v apríli, spolu s členkami Spolku žien Slovenka, upravilo centrum dediny, trhovisko a priestor okolo evanjelického kostola. V máji sa zapojili do oslavy Dňa Hložian a v júni usporiadali spoločný obed s kratším programom v kaviarni Pod lipami, ako aj výlet na Dunaj. K rieke zašli ešte raz, spolu s kolegami z ostatných organizácií

penzistov Báčskopetrovskej obce. Príjemné bolo aj tradičné posedenie pri káve v októbri ochutené primeraným programom penzistiek. Spoločne so SŽ Slovenka absolvovali tradičný predvianočný večierok; ani na ňom nechýbal kultúrny program členiek oboch spolkov. Dvadsiatim členom organizácie penzistov jej vedúci zaniesli vianočné balíky. Už tradične pre svojich členov zabezpečili drevo a uhlie na splátky, ako i kurčacie mäso. Pokladník Pavel Baďan informoval prítomných o tom, ako penzisti vlani hospodárili. Príjmy invalidných dôchodcov dosiahli 23 361 dinárov (15 600 z členských poplatkov) a príjmy starobných penzistov vyčíslili na 90.815 din. (72.400 z členského). Pokladník dodal, že ďalších 40 000 din. na činnosť hložianskych penzistov usmernila Obec Báčsky Petrovec a 10 000 pridala Nadácia Jarmila. Plán práce predostrela tajomníčka Turóciová a finančný plán prezentoval pokladník Baďan. Prostriedky na už zachodené aktivity penzisti zase zabezpečia predovšetkým z členských poplatkov. V diskusii odznela poznámka, že od lokálnej samosprávy treba žiadať nie 40 000, ale 50 000 dinárov, čo potom aj schválili.

Pavel Baďan (zľava), Ján Haška, Ondrej Pavčok a Zuzana Turóciová Na záver schôdze nasledovali príhovory. Predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany Pavel Žembery prisľúbil, že MS penzistom môže „zabezpečiť jeden výlet na Fruškú horu“. Viera Miškovicová oboznámila prítomných s návrhom SŽS adresovaným lokálnej samospráve a týka sa potreby založiť kluby penzistov, v ktorých by sa dôchodcovia mohli riadne stretávať a pobaviť. Dodala taktiež, že sa záujemcovia o kurz in-

V MIESTNEJ ORGANIZÁCII PENZISTOV V KOVAČICI

Aktivitami čelia starobe a športu. Podľa slov Márie Babincovej, predsedníčky združenia, okrem iestna organizácia penzistov športovej sekcie, ktorú vedie Anna v Kovačici v súčasnosti počíta Biskupovićová, a hudobnej sekcie 423 členov, z ktorých sa pozo- v čele s vedúcou Alžbetou Hriešikovou, ruhodný počet aktívne zapája do práce bolo by potrebné založiť ďalšie dve, jednej z dvoch činných sekcií. Aby ich ktoré sa budú zaoberať literárnou tvorstaroba nemala šedú farbu s príchuťou bou a výrobou ručných prác. Okrem bolesti a trpkosti, snažia sa proti nej toho podobne ako v združeniach bojovať zbraňou v podobe hudby penzistov v iných prostrediach, aj v kovačickej MOP sa počas roka kladie dôraz na zásobovanie penzistov ohrevom, o ktoré penzisti prejavujú značný záujem. – V porovnaní s rokom 2017, keď dodávka ohrevu meškala až niekoľko mesiacov, v uplynulej sezóne všetci penzisti dostali ohrev hlavne Kovačickí penzisti vlani v auguste pobudli načas, podľa plánu. vo výletnom mieste Lopatnica

Anička Chalupová

M

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mária Babincová Keď ide o nasledujúcu vykurovaciu sezónu záujem penzistov o drevo a uhlie za výhodných cien a na splátky sa prejavil už v decembri minulého roka, – hovorí Mária Babincová. Začiatkom aktuálneho roku združenie pre svojich členov usporiadalo prvú z niekoľko prednášok naplánovaných na tento rok. Ide o prednášku z oblasti zdravotníctva a témou bol

formatiky, ktorý čoskoro zorganizuje obecná Rada pre rodovú rovnosť, môžu prihlásiť u predsedu Jána Hašku. Ondrej Stupavský navrhol, aby sa penzisti angažovali aj politicky, lebo, ako povedal: „Keby sme niekoho mali v zhromaždení, inak by sa naša obec správala ako doteraz, mali by sme peniaze...“ Predstavitelia Obce Báčsky Petrovec neboli prítomní ani na tejto výročnej schôdzi v Hložanoch. diabetes. Podľa slov Babincovej kovačickí dôchodcovia sa azda najviac tešia jednodňovým výletom a pobytom v kúpeľoch. – V uplynulom roku penzisti sa najviac zaujímali o kúpele v Banji Koviljača, kým sme na tento rok naplánovali výlety do Sokobanje, Lukovskej Banje, Vrnjačkej Banje, na Taru a pod. Keďže cieľom našej činnosti je aj pomáhať spoluobčanom, ktorí sú v ťažšej finančnej situácii, niekoľkým penzistom sme pomohli vybaviť bezplatný pobyt v kúpeľoch. Okrem toho pre penzistov, ktorí majú nízke dôchodcovské príjmy, v spolupráci s pokrajinskými orgánmi distribuujeme pomoc v podobe balíkov s potravinami a prostriedkami pre osobnú hygienu. Posledný raz sme takých balíkov dostali iba 16, hoci je počet záujemcov omnoho väčší. Na výročnom zasadnutí MOP v Kovačici, ktoré sa uskutočnilo 4. marca, schválili správu o činnosti a finančnú správu za rok 2018 a predstavili plány na bežný rok, ktoré sa hlavne podobajú tým vlaňajším. Na záver schôdze slávnostne udelili ďakovný list penzistovi Pavlovi Tomanovi, ktorý je už 22 rokov členom MOP v Kovačici. • ĽUDIA A UDALOSTI •


TRADIČNÁ 62. ČAJANKA V KOVAČICI

Prišli aj hostia z východného Slovenska Anička Chalupová

S

poločensko-zábavné podujatie Čajanka, ktoré sa tohto roku dožilo 62. edície, sa uskutočnilo v sobotu 9. marca v Kovačici. Jeho usporiadateľom bol

piesní predstavili členky ženskej speváckej skupiny pri ŽS, ktoré vedie Milinka Čížiková a nacvičila Tereza Jonášová. Súčasťou programu bola aj prezentácia okrasných častí odevu, ako je starodávna kovačická svadobná parta pre mladuchu a svadobné pierko pre ženícha, ktoré na sebe prezentovali Želimíra Brezníková a Jaroslav Kováč. Príjemným prekvapením podujatia, ktoré prilákalo viac ako 200 hostí nielen z Kovačickej obce, ale aj spoza chotára, bolo vystúpenie Zemplínskych heligonkárov zo Slovenska v zostave: Michal Sojka, Ján Tirňák, Branislav Sojka,

Sympatické kovačické dievčatá v tradičných krojoch aj takýmto spôsobom zachovávajú svoju slovenskú kultúru a identitu Ženský spolok Kovačica, ktorý toto podujatie tradične ladí k oslave Medzinárodného dňa žien. O význame podujatia, po odznení hymnickej piesne spolku, vo svojom úvodnom príhovore Zuzana Jonášová, predsedníčka ŽS, podotkla, že len vytrvalosť a láska k spolkovej činnosti dokážu dlhé roky udržať bohatú tradíciu akcie ako je Čajanka. V oficiálnej časti programu sa so zmesou slovenských ľudových

Zemplínski heligonkári Peter Novák a Marijan Bálint v čele s predsedom Pavlom Hajníkom, ktorí na diatonických gombíkových ťahacích harmonikách predviedli tradičné slovenské ľudové piesne z východného Slovenska. Po chutnej večeri nasledovala

Tanečné pódium bolo plné tanečníkov súťaž v párovom tanci, kde vyhrali a darčeky dostali Ján Omasta z Kovačice a Zuzana Talčíková z Padiny. Cenu za najkrajší slovenský ľudový kroj podľa rozhodnutia členiek posudzovacej komisie Anny Fiľkovej a Anny Stanovej dostali Valentína Chalupová a Vladimír Cicka. Darčeky v podobe krásnych ručných prác sa dostali do rúk najmladších účastníčok podujatia Hany Hriešikovej a Magdalény Torňošovej, ako aj sympatickej Aničky Stanovej. Nechýbala, samozrejme, ani bohatá tombola, kde ceny prichystali členky ŽS a početní sponzori. O veselú náladu účastníkov podujatia sa postarali

Víťazi v párovom tanci Zuzana Talčíková a Ján Omasta kovačickí muzikanti Veselí chlapci, ktorí hrali v zostave Ján Bartoš st., Martin Torňoš a Ján Bartoš ml.

STRETNUTIE GENERÁCIE 1947. V utorok 5. marca sa stretla generácia žiakov základnej školy v Kysáči narodená roku 1947. Keďže prišli iba trinásti, lebo niektorí nedostali pozvanie alebo boli chorí, prítomní sa dohodli, že sa v júli znovu stretnú na tom istom mieste – v reštaurácii FK Tatra pod dubmi. Predsa na stretnutí im bolo pekne. Porozprávali sa a požalovali jeden druhému, chválili si vnukov a vnučky. Videlo sa, že o tom najradšej hovoria. Pravda, spomenuli aj choroby, čo ich trápia, ale o tom hovorili najmenej. Posedenie pri kávičke a srdečné rozhovory trvali do polnoci. Spomenuli si na časy, keď začínali chodiť do školy. Najprv ich bolo 113 v štyroch triedach, a školu zakončili dve triedy. P. P. • ĽUDIA A UDALOSTI •

11 /4846/ 16. 3. 2019

15


Ľudia a udalosti HLOŽANY

Ľudí je čoraz menej Juraj Bartoš

K

eď dostanete údaje tak, ako ich naservíruje hložianska matrikárka Mária Kováčová-Kyseľová, máte čo robiť, aby váš text nevyznel ako pýšenie sa cudzím perím. Nuž ale... Keďže je informácií veľa a priestoru málo, poďme k rekapitulácii vlaňajšej situácie v Hložanoch z hľadiska matričných záznamov. Deti sa, pravdaže, rodia v nemocnici v Novom Sade a tam sa aj zapisujú do matriky. Hložianska matrikárka má ale osobnú evidenciu (vedie ju za spolupráce sestier domu zdravia) a tam je zapísané: roku 2018 sa občanom Hložian narodilo 17 detí: 10 dievčeniec a 7 chlapcov; 9 detí sú prvorodenci, 7 sa narodilo ako druhé a 1 ako tretie dieťa v rodine. Žiaľ, jedno dievčatko tragicky zomrelo v deviatom mesiaci života. Dievčencom rodičia dali tieto mená: Ela, Ivona, Michaela, dve Jany, Helena, Mia, Emília, Hana a Nina, pokým sa chlapci volajú: Todor, Simeon (dvaja), Michal, Milan, Daniel a Aron. Matrikárka vlani

urobila do matriky narodených 3 prípisy; ide o občanov, ktorí sa narodili v zahraničí: okrem 2 zápisov dievčeniec narodených na Slovensku je tu i zápis dospelej osoby narodenej v Bosne a Hercegovine. Kováčová-Kyseľová na dôvažok porovnala vlaňajšiu knihu narodených s matrikou roku 1918, keď bolo zapísaných 36 detí. Podčiarkla, že sa o 19 detí narodilo viac v roku, v ktorom sa – v období 1. svetovej vojny – narodilo oveľa menej detí ako niekoľko rokov predtým a poVlani 19. mája v Hložanoch boli až tri pohreby tom. Mimochodom, podľa jej mienky asi 200 manželské zväzky uzavreli staršie Hložančanov žije v zahraničí, avšak páry a 9 mladšie. Priemerný vek uvádzajú sa v poslednom sčítaní zosobášených mladších manželobyvateľstva. ských párov: ženích mal 29,7 roka Matrika sobášených prezrá- (pričom najmladší mal 25 rokov); dza, že v roku 2018 bolo 11 zá- priemerný vek ženíchov bol o 3 pisov, z toho 2 manželstvá boli roky vyšší než roku 2017. Prieuzavreté v zahraničí: jeden pár merný vek mladúch roku 2018 bol

SVETOVÝ DEŇ MODLITIEB. V piatok 1. marca vo farskej sieni v Silbaši si pripomenuli Svetový deň modlitieb. Program s názvom Poďte, všetko je pripravené, ktorý pripravili kresťanské ženy zo Slovinska, prečítali členky silbašského slovenského evanjelického cirkevného zboru. V sieni bol pripravený stôl, na ktorom bol chlieb v slamenom košíku, víno, voda, soľ a keramická misa. Milujúci Boh vo svojej láske pripravil stôl pre nás všetkých, ale nás pozýva, aby sme ponúkli miesto tým, ktorých ešte nik nepozval k stolu. Ženy prečítali, že je všetko pripravené a aby sme všetci spoločne chválili Boha. Spolu so silbašskými evanjelikmi sa modlili a oslavovali Boha aj hostia z pravoslávnej cirkvi v Silbaši. R. K.

16

www.hl.rs

žije vo Veľkej Británii a druhý na Slovensku. V 3 prípadoch (keď je reč o manželstvách uzavretých priamo v Hložanoch) mladoženích aj mladucha sú z Hložian. Jeden pár tvorí mladucha z Hložian a ženích z Kulpína, ďalší mladucha z Hložian a ženích zo Spojených štátov amerických. Štyria ženísi priviedli mladuchy spoza chotára: po jednej z Báčskeho Petrovca, Kysáča, Bingule a Mladenova. Dva

Informačno-politický týždenník

24,4 roka (dve najmladšie mali 20 rokov); v porovnaní s rokom 2017 priemerný vek mladuchy bol o 3 roky nižší. Už dávnejšie je aj tu najviac záznamov v matrike zomretých: v roku 2018 v nej bolo 27 zápisov. Okrem toho v nemocniciach a v starobincoch zomreli ďalší, takže v roku 2018 úhrnne zomrelo 42 občanov Hložian: 25 žien a 17 mužov. Medzi nimi i najstarší občan Michal Kolár (96 rokov) a najstaršia Hložančanka Anna Parkániová (95). Priemerný vek zosnulých vlani je 68,87 roka. V hložianskej matrike zomretých okrem 25 Hložančanov sú i dva zápisy ľudí, ktorí zahynuli tragicky: na ceste Nový Sad – Báčska Palanka prišiel o život 49-ročný Novosadčan a na ceste neďaleko cintorína zahynul Čelarevčan (27). Pre zaujímavosť: najstaršia občianka Hložian je Каtarína Srnková narodená roku 1923 a najstarší Hložančan Michal Lomiansky narodený roku 1929; on a jeho manželka Alžbeta sú najstarší hložiansky manželský pár. Pre rok 2018 bolo príznačné, že až 18 zosnulých občanov Hložian sa dožilo viac ako 80 rokov. Žiaľ, zomrelo aj 16-ročné dievča a jedno bábätko sa nedožilo ani prvých narodenín. Slovom, počet občanov Hložian rapídne klesá.

BAZÁR TVORBY V STAREJ PAZOVE. K Medzinárodnému dňu žien 7. a 8. marca na starej Hurbanovskej fare usporiadali Bazár tvorby. Na ňom sa zúčastnilo 12 vystavovateliek, ktoré aj na tomto, v poradí štvrtom podujatí tohto druhu, na obdiv a predaj ponúkli najrozličnejšie darčekové predmety. Vystavovateľkami boli hlavne členky Združenia pazovských žien, ktoré sa vo voľnom čase venujú rozmanitým ručným prácam. Na tomto dvojdňovom bazári svoje práce verejnosti predstavili i žiaci Základnej a strednej školy Antona Skalu. Ako hovoria vystavovateľky, o bazár návštevníci tentoraz neprejavili veľký záujem. a. lš. Foto: Anna Oravcová • ĽUDIA A UDALOSTI •


SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (4)

Slávnosti bližšie k ľudu

popísať, čo jedna žena porozpráva, a nie to toľké“.4 Aj o desiatej bol stanovený termín na iné prednášky. Potom sa na spoločnom obede DrSc. Ján Babiak ZAČALO SA V NEDEĽU POPO- písalo: „Často sú to len prvky, často privolávalo na slávu a zdatnosť všetlen návrhy, myšlienka nadhodená, kého. Ale: „Na Sokolky a Sokolov, na LUDNÍ Celé nedeľné doobedie zbieral sa neúplná, nedokončená, ale kryjúca riaditeľstvo Slávností sa zabudlo. a spoločensko-politickom tu slovenský ľud, a tak aj do kostola v sebe niečo veľkého...“2 Rozhodne, Snáď na takto rok!“5 Poobede poli rok 1922 sa začal kriticky. sa odišlo, hoci bohoslužby nebo- to najlepšie, aj najkvalitnejšie Zuzku o druhej zvolala svoje mimoriadne Šikanovalo sa pre politické li v programe Slávností. A potom len čakalo. Aj výstava ručných prác valné zhromaždenie Kníhtlačiareň, presvedčenie, Slovenská národná úč. spol. V nastávajúcich časoch o 15. hodine začala porada učiteľov. okúzlila divákov. strana padala, do Petrovca prišiel Večer, vedľa sokolského cviče- videla svoju záchranu v spájaní V čase, keď aj v ľudových školách išlo Srb za notára a zatvorené bolo aj v neprospech národností, téma bola nia, pivnickí ochotníci sa pričinili s Juhoslovanským nakladateľstvom. slovenské gymnázium v Starej Pazoo prezentáciu Gogoľovej A v spájaní dvoch podnikov vznikne ve. Hrozilo to aj tomu komédie Revízor. Vypäla sa nový – Vydavateľstvo Národnej petrovskému, ak „netáto naša západoslovenská jednoty. bude mať vystavanú Po tak zdarnej práci večer už len dolnozemská vetva, aj hra svoju budovu“. V štáte bola skvelá a také bolo aj sláviť bolo treba. Prezentovali sa hodnota dinára kleodporúčanie: „Zájdite po domáci s divadelným predstavením sala, boli „všakovaké všetkých slovenských osa- v podaní Sokolskej jednoty s predlozmätky“, aj nepokoje dách s Revízorom; všade hou I. B. Zocha Z otroctva k slobode. širokých más. Slovom, vás vrele privítame! Toto Ale vyššie sily tu vopchali svoje prsty nič nebolo v poriadbude najlepšie uznanie a pre dážď divadlo bolo odohraté ku. V takých podmienv hostinci pána Kiša. Aj obecenstvo vašej námahy. Príjdite!“3 kach konala sa aj prvá V PONDELOK – ZASAD- sa hrnulo, ale všetci nemali miesta. mobilizácia všetkých V preplnenej miestnosti „pretiahli NUTIA A DIVADLO Slovákov a rozhodlo V hlavný deň nášho sa výjavy pred nami, kde sa nám sa na vlastnú päsť za- Petrovské sokolky pred vystúpením vo Venčekovom najväčšieho kultúrneho päsť stisla a zase kde nám srdce čať so stavbou gym- tanci podujatia aj tento náš pra- plakalo od radosti... Smiali sme sa názia. Už 5. júna 1922 celkom odborná – „projekt učeb- covný ľud akoby sa chcel preukázať a plakali. Osoby, ako obecný sluha bol položený základný kameň tejto nej látky“ v nových podmienkach. pracovne. Veď nasledoval celý rad Matej a úbohý Žid Jakub, koho by našej národnej svetlice. Národ žiadal iné, učiteľom dobre pracovných zasadnutí slovenských neboli rozosmiali? A zase to dojemA odtiaľ už nebolo ďaleko ani po organizácií a spolkov. Ale meškalo né lúčenie Aničky a Janka, koho by prišlo aj toto. naše najväčšie kultúrne podujatie. Aj Keď už štyri hodiny na kostole sa, a tak plenárny výbor Českoslo- nebolo rozplakalo? Veď si len obnovpozývalo sa – nepolitizovať, len čisto odbilo, aj utešený zástup zoradených venského zväzu začne te Aničkine slová: ,Za koho bojuješ, slovenský dôraz klásť a rozhodne cvičencov a húfu divákov smeroval o hodinu neskoršie pre koho? Veď keby prísť do Petrovca. Situácia aj nový na cvičisko. Až tri Sokolské jednoty, (o deviatej), v škole to bolo za slobodu podnet žiadala, a tak vo výzve sa domáci a hostia z Pivnice a Nového pri kostole. Aj témy svojho národa, za náš písalo: „Nebude tam radikál, demoSadu sa dali dokopy. Aj podali úch- rokovacieho prograľud ujarmený i ja by krata, socialista alebo ,separatista‘, vatný program. Krajšia časť sokolská, mu budú o našom ľus tebou šla...‘“6 len sebavedomý Slovák a Slovan, teda sokolky, zdá sa, väčšmi zapô- dovom školstve, keď Rozhodne, v prektorý ako taký bude srdečne vítaný, sobila na divákov. Ale oduševnenie sa memorandom na plnenej sieni v ten či v halene, či v kabáte, sa ukáže.“ trvalo, kým miestny humoristický ministerstvo zaslali septembrový večer A prečo Vás voláme? Nuž preto, že časopis Frčka neuverejnil karikatúru naše požiadavky, čo bolo horúco. Aj Sused „národná ľudová slávnosť bez ľudu sokolských cvičeniek. Táto napodob- nie sú revolučné, ale s humoristickým nása ani predstaviť nedá. Tu rozumiem nenina rozhorčila členov Sokolskej aj v týchto pomeroch dychom konštatoval: náš pospolitý roľnícky ľud, ktorý tvorí jednoty, zaslaný bol protest proti života logické. Podo„Petrovčania nema95 % našej Slovače“. A preto: „Ľud redakcie časopisu a aj po polročnom tkne sa tu aj o našom júc parného kúpeľa, môj slovenský! Neváhaj, nevykrúcaj, odstupe A. Hýl vo svojom referáte kultúrnom živote takto si pomáhajú.“ ale poslúchni hlas tvojej poctivej spomenul „boľavý bod urazenej a rozhodne o sociálAle bolo tu ešte viac slovenskej duše a príď sa obodriť, cti petrovskej Sokolskej jednoty“ a nej, vlastne agrárnej Katalóg výstavy Zuzky toho, čo hrialo okolo oduševniť za svätú národnú vec. urážlivé a úmyselné konanie Frčky. otázke, podporí sa aj Medveďovej srdca. Aj sľubovalo, Tam budeme všetcia svoji, synovia Na výstavy sa akoby zabudlo, a tak snaha o doriešenie lebo aj to, čo sa vya dcéry slovenskej matky. Príďte sa nedostanú ani do oficiálneho problému na domovské práva nakonalo v týchto nea dokážte, že ačkoľvek málo nás je, programu. Ale Zuzka Medveďová šincov v Kráľovstve SChS a povie sa priaznivých podmienkach, sa sľubné ale sme zložní a jednomyseľní, kde bola práve vtedy doma a usporia- aj o potrebe vydávania časopisu. zdalo. Aj sľuby: „Stretneme sa o rok je toho treba!“1Netreba ani zdôraz- dala výstavu práve v miestnostiach Skoro paralelne v Greisingerovej znovu!“ k tomu teplu ešte pridali. ňovať, že pre spomenuté problémy vtedajšieho gymnázia, kde sa dnes škole sa konalo valné zhromaždenie V takej nálade ani trpkosť lúčenia augustové Slávnosti sa realizovali nachádza jej galéria. Ukázala sa tu vo Ústredného spolku ČS žien s rokovapresvedčivo nekorigovala to, čo nie v slávnosťovom, ale v žiackom svojej plnej podobe, v každom obore cím programom, ktorý pán zapisona Slávnostiach bolo také krásne, mesiaci. maliarskeho umenia. O výstave sa vateľ, „nebol vstave ani rýchlopisom príjemné a povznášajúce.

N

1 2 3 4 5 6

N. N.: Ohlas k ľudu. Národná jednota, Petrovec 1922, roč. 3, č. 35, s. 1. N. N.: Naše Slávnosti. Národná jednota, Petrovec 1922, roč. 3, č. 36, s. 1. Klátik: Divadlo v nedeľu. Národná jednota, Petrovec 1922, roč. 3, č . 36, s. 1. Sused: Moje dojmy zo Slávností v Petrovci. Besednica, Národná jednota, Petrovec 1922, roč. 3, č. 37, s. 2. Ibidem. N. N.: pozri poznámku 2.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

11 /4846/ 16. 3. 2019

17


DETSKÝ KÚTIK

Nikola Macháč, 4. 1, ZŠ Jovana Jovanovića Zmaja, Sriemska Kamenica

Rôznofarebný svet

Tea Trnovská, 1. 2 ZŠ maršala Tita, Padina

Vôkol nás sa zobúdza príroda vo všetkých možných farbách. Svet hýri rôznofarebnosťou. Zo všetkých strán nás obklopuje teplo lákavej farebnosti. A, hľa, tá sa presťahovala aj na ilustrácie žiakov. Krása pestrosti sála z výkresov, ktoré nám zaslali kamaráti z Padiny, Kulpína a Sriemskej Kamenice. Sú veselé, pestré, hravé a páčivé. Stvárňujú prírodu, veselé deti, ako sa hrajú vonku, ako aj spomienky na sviatok všetkých mamičiek. Preto sa aj vy, kamaráti, dajte inšpirovať tým, čo vôkol seba vidíte, cítite a čo pošteklí vaše zmysly. Katuša

Nikolina Hučková, 2. 3 ZŠ maršala Tita, Padina

Anela Lakatošová, 2. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Marián Mučaji, 2. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín Teodora Povolná, 1. 2 ZŠ maršala Tita, Padina

Mama

Mama pre mňa mnoho znamená. Mama sa o všetko postará. Mama je aj moja opora. Mamina ruka – moja pokora.

Luka Macháč, 4. 1 ZŠ Jovana Jovanovića Zmaja, Sriemska Kamenica

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Anna Poničanová, 2. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Boris Bocka, 4. a ZŠ Jána Kollára, Selenča

• DETSKÝ KÚTIK •


Obzory

Z obsahu Naše oltárne obrazy

str. 2 – 3

Sedemdesiatka Jozefa Klátika str. 4 – 5 Pokus o prvú konsolidáciu Slovákov

Nový Sad 16. 3. 2019 Ročník XXXVI Číslo 3/414

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 6 – 7

ÚVAHA

IN MEMORIAM IMRICH KRUŽLIAK (1914 – 2019)

Muž našej doby Viera Benková

K

eď sme v deväťdesiatych rokoch minulého storočia v Budapešti zakladali Úniu slovenských spisovateľov a kultúrnych dejateľov mimo materskej krajiny, do vtedajšieho vedenia a predstavenstva sme si zvolili dve významné osobnosti slovenského literárneho a kultúrneho zahraničia – Imricha Kružliaka ako predsedu a Ondreja Štefanka ako podpredsedu. Už vtedy sme si naplánovali, že pri priaznivej situácii v budúcich rokoch začneme udeľovať literárne ceny slovenským autorom mimo materskej krajiny, a tým zviditeľníme ich tvorbu aj význam v dejinách slovenskej literatúry na Slovensku. Bola to snaha ponaprávať chyby minulosti,

keď sa nám úradne a verejne na Slovensku nedostávala nijaká pozornosť, ba ani možnosť uverejňovať a vydávať knihy. V roku 2009 podpredseda Únie slovenských spisovateľov a kultúrnych dejateľov Ondrej Štefanko, ktorý bol všestrannou, poprednou osobnosťou slovenského života na Dolnej zemi, náhle zomrel, a tak sa Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v Nadlaku spolu so Svetovým združením Slovákov rozhodli na pamiatku tohto dolnozemského spisovateľa udeľovať medzinárodnú literárnu Cenu Ondreja Štefanka. Na spomínanom budapeštianskom stretnutí sa dolnozemskí spisovatelia mali možnosť zoznámiť s Imrichom Kružliakom. Bola to významná svetová osobnosť nielen v spolo-

ONDREJ ŠTEFANKO

PUTOVANIE HRDZAVOU KRAJINOU Lejak sa sem dostavil znenazdajky. Spláchol špinu. Okúpal malebné zátišia. Žalostnú krajinu nikto nepoľutuje. Nikto sa nezmiluje nad hrdzou. Ani človek, Ktorý si hrdzu nevšíma. Ktorý sa tam potuluje sám. Alebo v dave. Vrava mohutnie. Gestá sú čoraz nezaujatejšie. Nezaujatý je aj tento stav očisty a vykúpenia. Hrdza je všadeprítomná. Kroky malátnejú. Aj voda zhora padajúca do prázdnych očí. Človek ide svojou cestou. Hrdza za ním. Nezaháľa. Jej zuby hryzú do okolia. Jej pažravá papuľa sa človekom nenasýti. Lejak neprestáva. Človek tiež. Ide svojou cestou. Slepý. Naverímboha Pokračuje v púti. Bez očisty. Bez vykúpenia. Hrdzavá krajina tiež. Bez človeka. Aj s ním.

čenských a politických, ale i v kultúrnych a literárnych kruhoch. Onedlho sme ho privítali aj v Nadlaku a Petrovci. Dolnozemskí spisovatelia a kultúrni pracovníci tak mohli pocítiť jeho charizmu – svojím dielom bol písomne stále s nami a jeho priam vizionárske náhľady na Slovákov doma a vo svete boli i pre nás impulzom, aby sme sa zapojili do aktivít Svetového Imrich Kružliak spolku spisovateMatice slovenskej. Literárne inľov a kultúrnych pracovníkov v zahraničí. Diela formačné centrum v Bratislave mnohých z nás zverejňoval vydalo v roku 2008 tri zväzky Imrich Kružliak v zahraničných antológie literárnej tvorby slosvetových časopisoch Horizont venských spisovateľov žijúcich a Most. Do spomínaných ča- v zahraničí; v nej je zastúpený sopisov prispieval aj on sám a aj Imrich Kružliak ako Marian redigoval ich spolu s J. Rydlom. Žiar s jeho básnickou tvorbou V roku 2012 vďaka jeho snahám a esejistikou. Práve tieto marcové dni, ktozviditeľniť doma a vo svete aj tvorbu dolnozemských autorov ré zapadajú aj do udeľovania bola mu udelená Cena Ondreja Ceny Ondreja Štefanka (23. a 24. marca), ma navrátili do rokov, Štefanka. Imrich Kružliak bol medzi keď sme s priateľom Imrichom prvými exilovými pracovníkmi, Kružliakom najprv v Budapešti a ktorí sa po páde komunistické- potom aj v Nadlaku a v Petrovci ho režimu vrátili na Slovensko. rozoberali problémy a otázky Zasadzoval sa za vytvorenie slovenskej literatúry doma a vo samostatnej demokratickej svete, a to najmä jej budúcnosť. Slovenskej republiky a po jej Imrich Kružliak bol skutočne vzniku (1993) bol externým po- nacionálne a pritom veľmi poradcom prezidenta SR Michala krokovo a moderne vystužený Kováča. V rokoch 1992 – 1995 muž, demokrat, kultúrny dejateľ bol i členom predsedníctva a znalec histórie. Tvorca, ktorý Matice slovenskej, čestným dobre vedel, že globalistická predsedom Únie slovenských doba a najmä zánik etických a spisovateľov a umelcov v za- estetických noriem v spoločnosti hraničí, predsedom kultúrnej (čo sa nám už veľmi črtá) znamekomisie Svetového kongresu ná nie pokrok, ale zánik mnohých Slovákov, členom PEN Centra kultúr, jazykov a štátov. v exile a členom predsedníctva


V Ý T VA R N ÍC T VO

16. 3. 2019 • 11 /4846/

Naše oltárne obrazy

O diele K. M. Lehotského v evanjelickom a. v. chráme Božom v Petrovci a oltárnych obrazoch iných slovenských vojvodinských autorov Vladimír Valentík

N

áboženský život má svoj verejný prejav najčastejšie v sakrálnych objektoch, architektonických skvostoch primeraných prostrediu, v ktorom vznikli. Prebieha v ich interiéri, ktorý je upravený podľa patričných kánonov. V kresťanskom náboženstve a jeho variantoch vzťah k vizuálnemu zobrazeniu božstva a svätých je rozličný a v hod-

koncepciu. Martin Luther však neskoršie obrazy do chrámov pripustil, ale tie už neboli objektom osobitného uctievania. Pravdepodobne v takom generálnom vzťahu k náboženským vizuálnym zobrazeniam u protestantov treba hľadať aj príčinu vzťahu v jednotlivých slovenských evanjelických a. v. zboroch v Srbsku k oltárnym obrazom. V cirkevných kronikách sa najčastejšie dozvedáme o všetkých detailoch spätých

Starý petrovský oltárny obraz Večere Pánovej, ktorý sa nachádza už viac ako 100 rokov v Dobanovciach (foto: J. Hlaváč)

20/II 20/II

nej miere poznačený hnutím, ktoré sa snažilo v kresťanstve odstrániť náboženské obrazy (ikony). Takzvaný Ikonoklasmus či Obrazoborectvo vzniklo vo 8. storočí, keď byzantský cisár

so stavbou a opravou chrámu, výrobou okien, dverí, oltára, krstiteľnice atď., ale údaje o oltárnom obraze najčastejšie nezistíme. Obrazy boli často objednávané zo špecializova-

Večera Pánova, oltárny obraz v Petrovci

Leon III. nariadil odstrániť obraz Ježiša Krista z brány konštantínopoľského paláca s cieľom zamedziť uctievanie obrazov ako formu idolatrie. Edikt z roku 730 mal dlhodobé následky. Protestantizmus o niekoľko storočí neskôr prijal túto

ných dielní na „výrobu“ náboženských obrazov a zrejme ich umelecká hodnota nie veľmi vedela zaujať pozornosť veriacich v jednotlivých cirkevných zboroch, a nepridávali im veľkú váhu. Medzi prvé výnimky zaraďu-

jeme oltárny obraz slovenského evanjelického a. v. chrámu v Petrovci. Je to obraz Večera Pánova, olejomaľba rozmerov 117 x 178 cm z roku 1907 namaľovaná prvým akademicky školeným maliarom z radov vojvodinských Slovákov Karolom Miloslavom Lehotským (1879 – 1929). Maliarov otec Karol Miloslav Lehotský st. (1846 – 1915) prišiel na Dolnú zem ako učiteľ do Petrovca roku 1866. Tu sa oženil s Emíliou Mrvovou (1847 – 1923), sestrou petrovského farára a národovca Juraja Mrvu, s ktorou mal deväť detí. Prvé tri dcéry sa narodili v Petrovci Oltárny obraz v chráme a ostatné deti už v Laliti, kam SEAVC v Boľovciach – práca učiteľ K. M. Lehotský odišiel akademického maliara roku 1873. Maliar K. M. LehotPavla Popa ský bol siedme dieťa, narodené už v Laliti 16. novembra 1879. banoviec, neďaleko hlavného Výtvarnú akadémiu študoval v mesta Belehradu, a je tam aj Prahe a pokračoval vo Viedni. v súčasnosti. Autora tohto pôPôsobil ako maliar v Laliti, v vodného petrovského obrazu Hložanoch a Petrovci, ale aj na nepoznáme, ako je to aj vo Slovensku, a najmä na Morave, väčšine iných prípadov. kde i zomrel 4. marca 1929 v Súčasný oltárny obraz K. M. Brne. Lehotského v Petrovci bol vyVďaka zápisu Pavla Melega pracovaný podľa obrazu Večera z časti Petrovca pomenovanej Pánova chýrečného srbského Vršky (dnes Ul. kosovská), ulo- maliara Uroša Predića (1857 ženého do obálky za oltárnym – 1953), podľa jeho maľby na obrazom po jeho ukončení roku ikonostase srbského pravo1907, sa dozvedáme, že K. M. slávneho kostola v Rume. Na Lehotský oltárny obraz Veče- Predićovom obraze Lehotskému ry Pánovej v Petrovci maľoval štyri mesiace. Začal s prácou 15. januára a ukončil 15. mája 1907. Farárom v Petrovci v tom období bol maliarov ujo Juraj Mrva. Zo zápisu sa tiež dozvedáme, že v petrovskom cirkevnom zbore vtedy ešte pôsobili kurátor Pavel Kráľovský, kostolníkom bol Pavel Gedeľovský a zvonárom Mišo Slama. Richtárom v tom období v Petrovci bol Pavel Tatliak. Tak oltárny obraz Večera Pánova už viac ako storočie zdobí petrovský oltár evanjelického a. v. chrámu. Starý oltárny obraz z Petrovca bol roku 1907 prenesený Oltárny obraz v chráme SEAVC v Lugu do evanjelickej a. v. – práca akademického maliara Milana modlitebnice do DoSúdiho (foto: J. Hlaváč)


V Ý T VA R NÍC T VO / PUBL I K ÁC I E

HLAS ĽUDU • OBZORY

Akademický maliar Pavel Pop počas práce na oltárnom obraze pre cirkevný zbor SEAVC v Boľovciach v roku 2009

pravdepodobne imponovalo záhadné ovzdušie rozsvietenej palety a prázdna stolička pri stole, čo bolo veľmi blízke jeho zádumčivej povahe a teozofickým hĺbaniam. Okrem tejto práce v Petrovci Lehotský namaľoval ešte jeden oltárny obraz na Slovensku. Zuzka Medveďová (1897 – 1988), jeho nasledovateľka medzi

vojvodinskými Slovákmi, tiež namaľovala dva oltárne obrazy, ale na Slovensku. Žiaden slovenský cirkevný zbor v Srbsku ju zrejme o to nepožiadal. Hodne neskoršie v Padine sa na oltár dostal obraz padinského školeného maliara Adama Poničana a iba v novšom období rozmach výtvarníctva v súčasnej kultúre vojvodinských Slovákov

akoby akceptovali aj cirkevníci v jednotlivých slovenských prostrediach v Srbsku. Tak najnovšie oltárny obraz pre slovenský evanjelický cirkevný zbor v sriemskej dedine Lug namaľoval akademický maliar Milan Súdi (1942) z Kysáča, absolvent VŠVU v Bratislave a Želibského žiak, a po ňom aj Pavel Pop (1948) zo Starej Pazovy, respektíve Nového Sadu, tiež odchovanec VŠVU v Bratislave, bol angažovaný vypracovať maľbu Ježiša pre oltár slovenského evanjelického kostola v Boľovciach, neďaleko Belehradu. Ak tradične v rámci Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku najvýznamnejšiu úlohu mali hovorené slovo, kázeň a modlitba, tiež hudba či náboženský spev, na zbožštenie súčasných veriacich (bytostné zjednotenie sa a spojenie s Bohom) čoraz viac v súčasnosti vplýva aj vizuálna či výtvarná stránka náboženského života. Súčasný svet charakterizuje ovzdušie digitálnej ikonosféry, zapríčinené medializáciou sveta ako celku, a to musí zanechať

Karol Miloslav Lehotský, autor oltárneho obrazu v Petrovci stopu aj na tradične pochopenom súhrne bohoslužobných úkonov a obradov. Svet sa stáva pomaličky, ale iste iným a vizuálna zložka nášho života už dávno prebrala prevahu v našej komunikácii so svetom a transcendentným.

Ročenka Slováci v zahraničí jubiluje Zuzana Pavelcová

V

programovej činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a približuje výsledky jeho poslania, doterajšieho fungovania a aktívnej práce. Príspevok Claudeho Baláža sa orientuje na 50. výročie vzniku Ústavu pre zahraničných Slovákov, jedinečnej inštitúcie, ktorá plnila úlohy v oblasti výskumu, kultúrnej prezentácie a záchrany kultúrneho dedičstva zahraničných Slovákov. Peter Cabadaj do zborníka zaslal tri príspevky viažuce sa k jubileám slovenských krajanských osobností. V prvom z nich sa venuje opernej speváčke, pedagogičke a krajanskej aktivistke Darine Kohútovej-Hanuliakovej. Ďalším príspevkom z pera Petra Cabadaja je bibliografická črta Jána Kadára, jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie, venovaná jeho 100. výročiu narodenia. Poslednou spomienkou je črta venovaná poetke a editorke Sláve Manicovej. Informácia Sandry Kraljovej-Vukšićovej prináša poznatky o legislatívnej regulácii práv národnostných menšín v Republike Chorvátsko

s dôrazom na práva a postavenie slovenskej národnostnej menšiny. Zborník uzatvára správa Zuzany Pavelcovej o činnosti Krajanského múzea Matice slovenskej počas roku 2018. Pre všetkých potenciálnych prispievateľov Matica slovenská zverejňuje informáciu Pokyny pre autorov na svojej stránke www. matica.sk. Ak patríte skôr k tým, čo radšej čítajú, ako píšu, ročenku si môžete pohodlne objednať z domova, na webe www.vydavatel.sk.

21/III

o Vydavateľstve Matice slovenskej vyšla po 35. raz vedecká ročenka Slováci v zahraničí. Za činnosťou redakčnej rady a vydavateľstva sú viac ako tri desiatky rokov zostavovania, prípravy, recenzovania, redigovania i tlače významného matičného vedeckého zborníka, ktorý po prvý raz vyšiel v roku 1971. Jeho prvým hlavným redaktorom bol Dr. Ján Sirácky. Dnes zborník vychádza v mäkkej väzbe v priemerom rozsahu 250 až 300 strán. Ročenka si medzi zborníkmi stále zachováva špecifické postavenie. Uverejňuje vedecké štúdie a materiály o živote krajanov, prináša spomienky na významné výročia slovenských osobností pôsobiacich v zahraničí, uverejňuje recenzie a informácie z krajanského sveta a poskytuje správu o činnosti Krajanského múzea Matice slovenskej za uplynulý rok. Na svojich stránkach prezentuje širokospektrálny záber tém, medzi ktoré patria najmä dejiny Slovákov v zahraničí, literatúra, umenie i kultúra. V zborníku nájdeme aj príspevky od autorov, ktorí patria k Slovákom žijúcim v zahraničí, vďaka čomu ročenka získava špeci-

fické postavenie medzi vedeckými zborníkmi. Práve toto špecifikum je jej veľkým prínosom. Tohtoročná ročenka Slováci v zahraničí č. 35 je uvedená spomienkovým editoriálom Zuzany Pavelcovej. Kapitolu Štúdie otvára príspevok Matúša Marcinčina. Prináša náčrt životného profilu Karola Strmeňa v súvzťažnosti s jeho autorským a prekladateľským dielom. Príspevok Patrika Šenkára analyzuje literárnu tvorbu slovenského prozaika zo súčasného Rumunska – Pavla Bujtára (1936). Štúdia Imricha Tótha z Francúzska sa zaoberá životom, dielom a posolstvom katolíckeho kňaza a pápežského preláta Msgre. Františka Revesa. Katarína Mosnáková-Bagľašová sa zaoberá tancami Ilečke. Tieto tance sú raritné a patria do ojedinelých skvostov tradičnej kultúry tak vo vojvodinskom, ako i v celoslovenskom kontexte. Materiál Jána Jančovica sa zaoberá históriou osídľovania a založenia Níreďházy v Sabolčskej stolici békešskými Slovákmi roku 1753. Kapitola Výročia a jubileá prináša príspevok Anety Lomenovej, ktorý odzrkadľuje desaťročnú činnosť ustanovizne kultúry vojvodinských Slovákov v Srbsku. Autorka sa v článku zaoberá predovšetkým záležitosťami


I NT E RV IE W

16. 3. 2019 • 11 /4846/

JOZEF KLÁTIK, VÝTVARNÍK, BÁSNIK A MULTIMEDIÁLNY UMELEC 70-ROČNÝ

V dobe rozbitých zrkadiel toho všetkého. V tejto redakcii kedysi pracovali aj básnici ko špecifická osobnosť Michal Babinka, Juraj Tušiak v rámci slovenského a Viera Benková, ktorí ma ako vojvodinského ume- starší kolegovia usmerňovali nia, Jozef Klátik je jedným v poetickej tvorbe. Môj vstup zo zriedkavých autorov, vďaka do slovenského vojvodinského ktorým sa môžeme pochváliť, umenia je v určitom zmysle že aj my sme boli súčasťou paradoxný, lebo som študoval niekdajšej juhoslovanskej na strednej umeleckej škole, (neo)avantgardy. Vo svojej kde som začal písať po srbsky. všestrannej tvorbe sa ako Odoberal som však tunajšie tvorca a skúmateľ zaoberal slovenské noviny a časopisy rôznymi podobami výtvarného a chcel som uverejniť vlastné prejavu, vizuálnou a písanou básne v Novom živote. S tým poéziou, počítačovým umením úmyslom som prišiel k Jurajovi a videoartom; v minulosti pra- Spevákovi (vtedajšiemu redakcoval ako technický redaktor torovi NŽ), ktorý sa ma opýtal, Hlasu ľudu a Vzletu a pôsobil či by som chcel spolupracovať aj ako vysokoškolský pedagóg. ako ilustrátor s časopisom Dňa 15. februára t. r. oslávil 70 Pionieri, eventuálne aj s norokov života a bolo to vhodnou vinami Hlas ľudu. Tak sa to začalo a tie moje umelecké začiatky boli späté aj s touto redakciou... Ešte ako stredoškoláka ma oslovili hrubé kartóny, na ktorých boli odtlačené červené plochy. Uvažujúc o tom, ako možno využiť tieto kartóny s odtlačkami, napadlo mi kombinovať ich s reprodukciami identických čiernych bodov. Umiestnil som tie čierne body na tie červené plochy a prakticky som tak znázornil bod v pohybe. Túto prácu dodnes považujem za začiatok vlastnej výtvarnej tvorby. Už v strednej škole som totiž vedel, že sa chcem zaoberať umením, a chcel Na posedení v Ústave pre kul- som pokračovať v štúdiu výtvarného umenia. Dozvedel túru vojvodinských Slovákov som sa, že na akadémii na v roku 2012 (foto: J. Bartoš) Slovensku pracoval významný profesor Vincent Hložník príležitosťou na rozhovor. Ste jedným z umelcov, pri a cesta ma viedla študovať na ktorých to naplno platí: život Vysokej škole výtvarných umeje umenie a naopak. Ako sa ní v Bratislave. Po roku môjho pozeráte na doteraz prejde- štúdia Hložník odišiel z akanú umeleckú a životnú cestu? démie, po ňom prišiel Albín – Keď som dnes prichádzal Brunovský a nakoniec Orest na interview do redakcie Hlasu Dubay. Od týchto profesorov ľudu, vo výťahu som sa otočil som sa veľmi veľa naučil, boli k zrkadlu, avšak hneď som si to vynikajúci umelci a pedagóuvedomil, že to zrkadlo tam govia, ktorí vedeli ukázať cestu už tridsať rokov nie je. Môj študentom. V tom období som život a moje umenie boli totiž tiež sledoval, čo sa deje na poli určitým spôsobom spojené aj výtvarného umenia v Novom s tým zrkadlom, ale aj s touto Sade, sledoval som tunajšie redakciou, do ktorej práce som pokrokové prejavy späté najsa po prvýkrát bol zapojil ešte mä s Tribúnou mladých, ktoré roku 1969. Od toho času moja mali význam na úrovni celej činnosť bola spojená s novina- Juhoslávie. Počas štúdií som mi, umením a literatúrou, vždy zároveň pozoroval aj alterto bola totiž akási symbióza natívne výtvarné prúdy na Stevan Lenhart

22/II 22/IV

A

Slovensku, kde v tom čase už pôsobili niektorí avantgardní autori, ako napr. Alex Mlynárčik a Rudolf Sikora. Takže moje umelecké bádanie bolo na jednej strane založené na skúsenostiach s vtedajšou umeleckou alternatívou, na druhej strane som sa ako študent zoznámil aj s estetickými hodnotami klasického umenia. Súbežne som však tvoril aj poéziu a zaujímalo ma hľadanie netradičného poetického výrazu, ktorý vo vtedajšej Juhoslávii tiež zažíval rozkvet. V jednom našom minulom rozhovo- Vizuálna báseň zo zbierky Koniec re ste prezradili, že jazyka (2009) jedným z umelcov, ktorí významne vplývali na nosť je v určitom zmysle pre vašu tvorbu, bol Andy War- človeka nebezpečnejšia než hol a jeho pop-art, s ktorým obdobie, keď tvoril Warhol, ste sa po prvýkrát stretli a obdobie, v ktorom som ja na výstave plagátov v 60. začínal tvoriť. V určitom období ste prarokoch minulého storočia. covali ako technický redaktor Vplyv tohto umeleckého vo vydavateľstve Obzor a smeru zrejme vplýval aj na mali ste na starosti grafickú vašu vizuálnu poéziu... podobu Hlasu ľudu. Nakoľko – Tie plagáty som mal príležitosť vidieť na Novosadskom boli tieto noviny vtedy otvoveľtrhu, kde bola výstava prác rené pre umelecký prístup amerických umelcov, a pamä- k dizajnu a grafike? – Hlas ľudu mal aj v tom tám si, že ma osobitne oslovila období kvalitu, ktorou sa vyhlava kravy, čiže spôsob, akým rovnával ostatným novinám, tá krava bola znázornená. Wardokonca aj tým s omnoho väčholova tvorba totiž na mňa ším nákladom. Myslím si, že silne vplývala samou technikou vôbec sa nemusíme hanbiť, tlače a použitím prvkov, akými keď pozeráme dizajn ročníkov sú písmená, fotografie a pod. Ako výtvarník som sa preto týchto našich novín z minutrochu iným spôsobom pozeral losti. Ešte kým sa Hlas ľudu aj na noviny, ich tlač, papier tlačil na veľkom formáte, jeho a všetko, čo s tým súviselo. Ale grafická koncepcia bola na zároveň som sa ako umelec takej úrovni, na akú napr. nejakým spôsobom kriticky Politika prešla až o dvadsať pozeral na vtedajšiu konzumnú rokov neskoršie. Technický spoločnosť. Je zaujímavé, že redaktor mohol na veľkom dnes by sa taká umelecko-filo- formáte uvoľnenejšie využívať zofická myšlienka mohla cel- rôzne vizuálne prvky a naplno kom inak aplikovať s ohľadom sa mohli prejaviť najmä kvana to, že súčasná doba prináša litné fotografie a ilustrácie. celkom iný obraz konzumnej V Dnevniku bola kedysi aj spoločnosti. Dnešní mladí ľudia veľmi kvalitná tlačiarenská konzumujú rôzne obsahy na technológia, vlastne tlačilo mobiloch a neustále pritom sa v rovnakej kvalite ako sa používajú palce, takže mám tlačilo napr. vo Francúzsku. dojem, že pri takomto vývine Keď Hlas ľudu prešiel na menší palce budú v budúcnosti naj- formát, bolo už trochu ťažšie dlhšie prsty na rukách. Súčas- uplatňovať niektoré grafické riešenia, lebo na menší


HLAS ĽUDU • OBZORY

dzičasom som ja však profesorovi Hložníkovi napísal aj list, v ktorom som predniesol svoju žiadosť. A keď mu teda Paľo Pop priniesol moje práce, profesor si myslel, že Paľo je vlastne Jozef Klátik. Keď som po určitom čase prišiel študovať na akadémiu, profesor konečne pochopil, že nás dvoch si vlastne bol na- Jozef Klátik na novosadskom Bulvári vzájom vymenil. oslobodenia vo februári 2019 S Paľom sme v určitom čase potom aj spolu medzi vojvodinskými Slovákbývali v izbe v internáte a pár mi málo odborníkov a ľudí, mesiacov som počas štúdií tiež ktorí sa vedia pohybovať býval v izbe u Mira Demáka. v alternatívnom umení, či už Miro patril medzi študentov ide o hudbu, výtvarníctvo a Filozofickej fakulty, ktorí mali najmä literatúru, ktorá v napohodlnejšie, lepšie upra- šom prípade príliš mešká za vené izby na rozdiel od nás, súčasným vývinom. Z príležitosti vášho žištudentov umenia, ktorých postele boli železné a izby votného jubilea Ústav pre sa nám trochu podobali na kultúru vojvodinských Slovákov usporiadal výstavu kasárenské. U nás nebolo mnoho au- pod názvom Priestor. O aké torov, ktorí sa zaoberali práce ide na tejto výstave? – Už dlhší čas sa zaoberám multimediálnou tvorbou a alternatívnym umením... určitou podobou štylizovaMohlo by sa povedať, že nej geometrie, v rámci ktorej jestvujú určité súvislosti rozoberám rôzne možnosti medzi vašou tvorbou a tvor- ponímania plochy, čiže priestobou Jaroslava Supeka (1952 ru. Tentoraz sú to plastické, – 2009) a v takomto kon- trojrozmerné predmety a ich texte si vás obidvoch prvý prítomnosť v priestore. Tieto všimol a tunajšej kultúrnej trojrozmerné veci majú viac verejnosti prostredníctvom smerov a každý ten smer je iný časopisu Nový život prezen- v priestore. Niektorý smer je jednofarebný, iný je rôznofatoval Víťazoslav Hronec... – Nebyť Hronca, alternatívne rebný a vlastne ide o znázorumenie vojvodinských Slová- nenie autorovho života (čiže kov by nemalo taký význam mňa) a jeho smerov pohybu a takú úroveň, akú má dnes. v priestore vesmíru. Vaša dcéra Alena sa tiež Ako šéfredaktor Nového života on sa svojou energiou, pohybuje cestou výtvarného schopnosťou a vedomosťa- umenia. Aký je pocit mať mi celé roky zasadzoval o to, pokračovateľa v niečom, aby sa uverejňovali a takým čím sa vlastne zaoberáte spôsobom vlastne zazname- celý život? – Ona je tiež výrazne pronali a zachovali aj netradičné umelecké výrazy. Nebolo to duktívna, takže momentálne v tom období vôbec ľahko, mám obavy z toho, kde tie lebo naše prostredie nebo- všetky naše práce uskladníme. lo schopné akceptovať také Som rád z toho, že úspešne umelecké prejavy (na rozdiel tvorí a darí sa jej najmä v obod srbského prostredia, ktoré lasti grafiky. Takej mladej akosi lepšie prijímalo aj moju, sa jej už podarilo dostať sa aj Supekovu tvorbu). Hronec vlastnými prácami do múzeí však sledoval súčasné prúdy v Číne a v Nemecku, takže jej v celej vtedajšej Juhoslávii umelecké začiatky sú sľubné. a v plnej miere chápal, že ta- Môžem jej len poradiť, aby kéto umenie má významné zotrvala na tej ceste, lebo miesto v dejinách, dokonca životná, a teda aj umelecká aj sám mal nábehy na také púť vlastne trvá, pokým človek umelecké prejavy. Dnes máme na nej vydrží.

23/V

góg, rozhodol som sa, že predsa skúsim prenášať vlastné vedomosti na študentov. Ako pedagóg, ktorý pôsobil na akadémii v príliš dlhom období (17 rokov), môžem povedať, že som mal šťastie, lebo študenti, s ktorými som tu pracoval, mali ten tvorivý zápal, boli na dobrej ceste, dali si aj poraPrelom IX, kombinovaná technika (2018) diť a boli sme svopriestor bolo treba vtesnať veľa prvkov textových a fo- jím spôsobom kamaráti. Teší tografických. Takže dnešní ma to, že aj dnes, keď som už technickí redaktori nášho týž- na dôchodku, študenti ma denníka majú v určitom zmysle pozdravujú, keď sa niekde obmedzenejšie podmienky stretneme. Ste pôvodom zo Starej na uplatňovanie grafických riešení, avšak na druhej strane Pazovy, skadiaľ pochádzasúčasný formát je praktickejší jú mnohí významní umelci. na čítanie a odkladanie novín. Generačne ste blízky s MiroRad rokov ste sa tiež zao- slavom Demákom a Pavlom berali pedagogickou činnos- Popom, ktorí nedávno tiež ťou ako profesor na Akadé- oslávili sedemdesiatku... Mali mii umenia v Novom Sade. ste nejaké spoločné záujmy Akým spôsobom dnešní alebo inšpirácie? – S Demákom a Popom ma študenti vnímajú umenie? viaže veľa toho spoločného. Mohli by ste porovnať súčasných študentov s tými S Paľom Popom ma viaže aj stredoškolské obdobie, kez vašej generácie? – Kedysi som si vôbec ne- ďže sme obidvaja chodili do myslel, že sa budem zaoberať tej istej strednej umeleckej aj pedagogickou činnosťou, školy (ibaže on bol o rok starší) ale zrejme je taký osud rodiny, a často sme spolu cestovaz ktorej pochádzam. Od Ferda li vlakom. Od neho som sa Klátika, cez Zlatka Klátika až trochu viac dozvedel o našej po mňa, všetkých nás cesta významnej výtvarníčke a reviedla aj k tejto oblasti. Keď žisérke Mire Brtkovej, ktorá som zakončil štúdium, mal som študovala v Ríme – ona bola hneď možnosť pracovať ako vlastne jeho tetou a často sme asistent na akadémii, ale nepo- spolu prechádzali vedľa jej zdávalo sa mi to, lebo študenti domu v Starej Pazove. Okrem časom akoby stratili záujem. toho z toho obdobia mám Nechápal som to, lebo ja som s Paľom aj jednu spoločnú počas štúdií s kolegami trávil anekdotu. Povedal som mu, že čas na akadémii od rána do chcem študovať na Slovensku, večera – na internát sme išli ale na prijímacie obdobie na len spať. Mali sme taký štu- bratislavskej akadémii som dentský zápal a jeden druhé- bol zameškal, lebo ono bolo ho sme ťahali k umeniu, mali vo februári, a ja som strednú sme k tomu aj vynikajúcich školu ukončil až v júni. Takže profesorov. Keď som už po on vzal moje výtvarné práce viac ako dvadsiatich rokoch a šiel s nimi za profesorom práce v Hlase ľudu znovu bol Hložníkom, ktorému vysvetlil, povolaný pracovať ako peda- že by som chcel študovať na bratislavskej akadémii. Me-

INTERVI EW


ŠTÚ D IE

16. 3. 2019 • 11 /4846/

PO STOPÁCH PRVÝCH SLOVÁKOV V BÁČ-BODROŽSKEJ STOLICI (5)

Pokus o prvú konsolidáciu Slovákov DrSc. Ján Babiak

24/VI

P

odľa zachovaných stredovekých zápisov severná časť dnešnej centrálnej Báčky bola priam stvorená pre život. To preto, že na týchto priestoroch sa šíri priestranná, nad 20 metrov vyššia sprašová plošina, ktorú v jej západných častiach aj Telečkou menujú, kým na východe je to oblasť známa pod menom Gornji Breg. Na juh, západ a konečne aj východ od tejto plošiny bola ešte plodnejšia zem, ale táto pre vrtochy Dunaja a Tisy bola často zaplavovaná a stala sa pre kolonistov lákavá len neskoršie, po vážnejších hydromelioračných zásahoch. Ale sprašová plošina nebola taká úrodná, čo sa nemôže povedať pre jej okrajové časti, a najmä riečne údolia Krivaje a Číku (Čikera), čo sa od severu šírili strednou a východnou časťou tejto sprašovej plošiny. Pre tie dôvody táto oblasť od Segedína a takmer až po Báč, kde patrila aj Bajša, bola od prvých Arpádovcov kráľovská. Aj zo zachovanej darovacej listiny kráľa Mateja Korvína svojej matke Alžbete Siládiovej (Szilágyi) sa uvádza, že išlo o zem na obrábanie, ale aj zem neobrobenú, ornice, lúky, pasienky, polia, senokosy, doliny, s krovím, prútím, vinohradmi, vodným priestorom, riekami, rybolovnými priestormi, ale aj vodnými tokmi, mlynmi a mlyniskami s ich pravými medzami a starými hranicami..., ktoré so všetkým príchodmi, príjmami a plodmi Matiáš-kráľ venoval svojej matke „pre udržovanie jej vznešeného a čestného postavenia“1. Z uvedeného sa dá uzavrieť, že základná existenciálna orientácia v stredoveku bola pôdohospodárstvo, a nie poľnohospodárstvo, ktoré sa aj v bajšianskych podmienkach dalo úspešne aplikovať. Počas Turkov bola táto bujará pôdohospodárska orientácia dosť pritlmená, lebo počas svojho panovania Turci nič nepostavili, nič neobrobili, nič nezveľadili. Ibaže vedeli od poddaných harač pozbierať. Tak tento kraj skoro v úplnosti zdivel a len po osmanskom stiahnutí aj oblasť bližšieho a ďalšieho okolia Bajše čakala nová revitalizácia tohto pre život prajného priestoru. O Slovákoch ešte predtým vládla povesť, že nielen lipnú

za obrábateľnou plochou, ale aj vedia, aj chcú ju poctivo obrábať. Preto na túto ekonomickú plošinu, voľakedajšie kráľovské a teraz komorné priestory, boli pozvaní aj slovenskí poddaní. A nielenže boli pozvaní, veď aj sami prichádzali. Pre vopred spomenuté dôvody, na novej hospode sa najprv len hrdlačilo. Aj osada čoraz viac rástla z ľavej strany riečky Krivaja. Okolo nej si prišelci nechali slobodný priestor ako pastviská a na samej sprašovej plošine zostalo im ešte dosť priestoru, ktorý tvrdou prácou pretvorili na ornú plochu. V snahe čím skôr si zabezpečiť základné existenčné podmienky na život aj na tú národnú a duchovnú stránku mysleli, o to skôr, že v tejto osade boli Slováci v dominantnom počte, a preto museli zodpovedne konať a aj druhým ako vzor poslúžiť. BOLA BAJŠA NAOZAJ SLOVENSKÁ? Príchod prvých osadníkov do Bajše, ako aj ich národnosť, po porážke Turkov pri Sente (1697) a mieri v Sr. Karlovciach (1699), nie je jednoznačne určený. Akoby si každý národ či národnosť túto osadu kládol pod svoje krídla. Už G. Ulmer v úvode svojej dizertácie

uvádza prvé písané dáta: „V obežnej colnej zápisnici v Baji z roku 1699 je zaznačený ,NicolaRacz’ z Bajše, ktorý vtedy zaplatil clo pre jedného vola, a v roku 1700 ,RadanRacz’ z Bajše, ktorý uhradil clo pre 7 kýbľov pálenky“2, a tak Ulmer uzavrel, že prví obyvatelia Bajše boli Srbi. Nebola to dobrá konklúzia, lebo už v prílohách istého diela pri súpisoch Bajšanov po vyhlásení Tolerančného patentu (1781) G. Ulmer uviedol rodiny Adama, Jána a vdovy Zuzany Rác v súpise evanjelikov – augustíncov a Juraja Ráca v súpise katolíkov3. Ale tieto dva návody sa len tangentne dotýkajú obdobia tohto výskumu, a tak ich ani nemožno považovať za také vierohodné. Omnoho bližšie dáta v tom smere možno nájsť u historikov, ktorí priamo skúmali príchod kolonistov do Zakovej Bajše. Tak A. Bodor uvádza, že keď Zakó získal Bajšu, priviedol sem maďarských katolíkov a slovenských evanjelikov4, a tak hoci ich bolo menej, dáva primát Maďarom ako prvoosadníkom. Len F. Pešty (Pesty) tvrdí, že v prvej kolonizácii po príkaze Š. Zaka prišli do Bajše hlavne Slováci evanjelici z Horného Uhorska v roku 17525, ale J. Sirácky tento príchod Slovákov, nie je jasné, prečo, posúva

na roky 1754 – 1755. O tom, že Slovákov bolo v Bajši skôr, ešte v roku 1753, svedčia aj tvrdenia predstaviteľov bajšianskych Slovákov z dňa 15. marca 1764, keď si spolu s evanjelikmi Petrovca, Selenče a Kulpína žiadali slobodu vierovyznania (podľa Dokumentu 52/1754, AV, BB stolica). Aj všetci podpisovatelia prvej osadníckej (predbežnej) zmluvy, podpísanej 7. septembra 1753, ako príslušníci obecnej správy (spolu osem predstaviteľov) boli Slováci a konečne podľa G. Ulmera aj prví richtári boli Slováci: L. Markuš (1753 – 1755) a J. Halasky (1755 – 1758) a len tretí v poradí bol richtár maďarskej národnosti (J. Tagay). Srbi mali svojho richtára (M. Mašić) len od roku 1770. Konečne o tom, ktorí z kolonistov boli tu prví, sa zmienil aj sám Štefan Zakó. V dokumente, ktorý sa nachádza v Historickom archíve v Subotici, v dokumentácii rodiny Vojnić, zachovaný je list Š. Zaka adresovaný na solgabiroa (hlavného sudcu) Luku Vojnića zo dňa 21. marca 1756, písaný v Kanjiži, v ktorom Zakó prosí o pochopenie o jeho znemožnení, aby splatil požičanú sumu peňazí (200 forintov), kde sa z poddaných spomínajú, nie raz, iba Slováci, medziiným aj „... od Totova arendu jošte nisam

Bajša v prvých rokoch Š. Zaka (zdroj: Startmapire, internet: Habsburská monarchia 1763 – 1787)


ŠTÚ DI E

HLAS ĽUDU • OBZORY primio“6. Konečne aj po vyhlásení Tolerančného patentu v Bajši, keď sa už dosť toho posunulo v neprospech Slovákov, bolo vykonané sčitanie obyvateľstva (v roku 1786). Vtedy bol podľa vierovyznania v tejto osade takýto pomer manželských párov: 123 evanjelického (augustínskeho), 14 helvétskeho (kalvínskeho) a 123 katolíckeho vierovyznania, kým v niekoľkých prípadoch išlo o zmiešané páry. Ešte predtým v sčítaní občanov pravoslávneho vierovyznania z roku 1774 bolo 40 manželských párov. Všetky tieto dáta hovoria, že prvými kolonistami v osade Bajša boli, ak nie v úplnosti, tak aspoň v dominantnom počte – Slováci. To potvrdzujú aj bližšie, predsa známe dáta, podľa ktorých sa vie, ktoré národnostné entity a kedy sa na toto prostredie sťahovali vo väčšom počte. Preto tým viac, keď ide o dejiny Slovákov v Báčke, prekvapuje ústupčivý postoj našich historikov. ŠKOLSKÁ A CIRKEVNÁ KONSOLIDÁCIA Hneď po príchode našinci sa snažili podľa predpísaných sugescií aj sceliť svoje rady. Prvé dáta o čase, kedy to bolo, uvádzajú A. Kočiš (Kocsis) a A. Feketeová svojí tvrdením, „že sú v Bajši evanjelickí veriaci“ (čítaj Slováci) „už okolo rokov 1719 – 1720 vo väčšom počte prítomní“7. Ten väčší počet stlmil aj rady v boji o školskú a cirkevnú konsolidáciu. Tak ako aj inde, aj v Bajši bola školská konsolidácia prvá na rade. Štát mal od prvých rokov svojej reorganizácie úmysel mať vo svojich radoch gramotných občanov, a tak už od roku 1720 „malý tento prútik, hneď na počiatku svojho sa tu osídlenia (...), chtiac byť pamätlivý svojej najsvätejšej a najľudskejšej povinnosti, totiž svojho náboženstva, vyvolil si

muža, z horného Uhorska sem došlého, istého Ďurkoviča za levítu a učiteľa...“8 Ale, ako sa to ďalej uvádza, tento učiteľ pre jeho (ne)znalosť maďarčiny, lebo deti len v slovenskej reči vyučoval, musel proti svojej vôli ustúpiť pracovné miesto jeho nástupcovi Masniciusovi.9 Ďurkovič sa tým nedal odstrašiť, ani neodišiel z Bajše, ba čo viac „medzi oboma týmito mužmi vznikli zvady a roztržky. Ďurkovič aby sa vyvŕšil na svojom sokovi, ktorý ho – možno nevedomite pripravil o službu a chlieb, obrátil sa ku katolíckemu plebánovi do Topoly, ktorému udal Masnícia, ako on protizákonne odbavuje evanjelické služby Božie“.10 V tom čase dominancie katolíckej cirkvi aj „evanjelici patrili pod cirkevnú správu topoľského rímsko-katolíckeho plebána. Evanjelické služby Božie vykonávali tajne, v privátnom dome (v Mušickej ulici). Spievali zo Starého Kancionála; neskoršie z Tranóscia... Ďurkovič rozhorčený nevďakou a krivdou mu činenou – z pomsty denuncoval spoluveriacich svojich u plebána topoľského, že bez práva a dovolenia schádzajú sa tajne k evanjelickým službám Božím. Plebánovi to ináč i bez toho bolo známe, ale neprekážal im v tom, teraz však na oznámenie Ďurkovičovo prinútený bol úradne zakročiť. V jednu nedeľu počas služieb Božích nečakane ich (osobne) zastihol pri diele, náboženské knihy im zhabal, a proti všetkým trestné vyšetrovanie zaviedol“.11 Výsledok: bohoslužby boli zakázané a organizátori protestantských podujatí prenasledovaní. Ako to bolo s Masniciom, nie je známe. Pre tých menej zasvätených do tejto problematiky len krátke vysvetlenie. Ešte na sneme v Šoprone v roku 1681 zákonným článkom XXVI boli obmedzené práva protestantov v tom zmysle, že im bola zakázaná sloboda aké-

hokoľvek vyznávania viery, okrem na tzv. artikulárnych miestach. Teda protestantskí veriaci mohli beztrestne konať bohoslužby len na presne určených, často od svojho bydliska dosť vzdialených cirkevných punktoch. Platilo to aj pre bajšianskych protestantov, lebo aj v ďalších dokumentoch, napr. Explanatio Leopoldina (Leopoldovo vysvetlenie) z roku 1691 tieto zákazy boli ešte sprísnené, a potom dokumentom Carolina Rezolutio (Karlovo rozhodnutie) z roku 1731 len potvrdené. Nakoniec tieto rozhodnutia podporila, ba poostrila aj Mária Terézia. Našinci evanjelického vierovyznania teda bežali z Horniakov v nádeji, že tu v zázemí Vojenskej hranice sa tým zákazom vyhnú, ale to sa nestalo. Aj tu ich dohonila táto konfesionálna nevraživosť. Aj znovu sa museli podradiť všetkým rozhodnutiam a katolíckej cirkvi poplatky (štóly) platiť za jej starostlivosť o nich. Aj napriek tomu všetky utrpenia, ako vyzerá, vyvolali opak, lebo ani evanjelici a ani kalvíni od svojej viery neupustili. Svoje bohoslužby konali potom ešte opatrnejšie, pod väčším rúškom tajnosti, najčastejšie v noci, v súkromných domoch alebo na pažiti na okraji osady. Občas bajšianskych evanjelikov v týchto snahách podporili aj békešskí cirkevníci, najmä Sarvašania, lebo kňazi z tejto osady v období tých najväčších cirkevných sviatkov prichádzali tajne prisluhovať Večeru Pánovu. Ale nezačalo to kňazmi Matejom Markovicom a jeho nástupcom Samuelom Tešedíkom, ako to uvádza v bajšianskej cirkevnej kronike štvrtý v poradí kňaz Matej Ambrózi, lebo Matej Markovic začal ako kňaz v Sarvaši ordinovať v roku 1734 a Samuel Tešedík v roku 1767. Ani záznam, že táto cirkevná spolupráca Bajše a Sarvaša sa začala v roku 1720, nie je pravdivý, lebo ten, ktorý v tom

prvý prelomil ľady, bol prvý farár v Sarvaši Ondrej Hrdina, ktorý neváhal po svojom ordinovaní v roku 1722 prísť k bajšianskym evanjelikom a tak spríjemniť im atmosféru najväčších cirkevných sviatkov. Tie prajnejšie časy pre protestantské konfesie umožnil potom Tolerančný patent Jozefa II. o celých 60 rokov neskoršie. Na záver potrebné je niečo povedať aj o prvých aktéroch cirkevno-školského života v Bajši. Ďurkovič (v matrikovej evidencii Gyurkovics) hneď v štarte, pre svoju slovenskú tvrdosť v práci so žiakmi, bol pozbavený pracovného miesta. Hoci zostal v Bajši, v matrike narodených toto priezvisko sa dlho nenašlo (len od roku 1766). V matrike sobášených si Ďurkovičova rodina dosť často zaznačila tie najveselšie dni (od roku 1745 a ďalej), ale aj dni smútku, keď sa v matrike pochovaných ešte častejšie spomína toto priezvisko od roku 1754. Ináč priezvisko Ďurkovič sa spomína aj v prvom sčítaní občanov (z roku 1774), ale aj v sčítaní evanjelikov z roku 1786. Tam sa spomínajú dve rodiny: Juraj a Matej Ďurkovič. Potom už v ďalších súpisoch, do roku 1848 sa toto priezvisko nezjavuje. Priezvisko Masnica (v matrikovej evidencii Masznicza) sa v cirkevnej evidencii spomína zriedkavejšie. V matrike narodených ho vôbec nieto, v matrike sobášených sa vie o svadbe u Masnicov v roku 1757, kým smrtných prípadov bolo až tri v období 1741 – 1760. Potom akoby sa toto priezvisko z Bajše vytratilo, lebo ho vo všetkých súpisoch v období 1774 – 1848 vôbec niet. Na základe uvedených dát v každom zo spomenutých prípadov o každej rodine by sa mohla vytvoriť aj stanovená logická explikácia, ale tentoraz taká elaborácia tu nebude podaná.

25/VII

1 Podľa darovacej listiny Mateja Korvína zo 17. februára 1462. 2 G. Ulmer: Posed Bajša, spahije i kmetovi, 1751 – 1849. FF, Institut za istoriju, Novi Sad 1986, s. 15. 3 Isté priezvisko nie je spomenuté ani pri súpise kresťanov helvétskeho a pravoslávneho vierovyznania. Ku priezvisku Rác ešte len niekoľko pripomienok: vo výskume D. Dudka (1999) Slovákov s týmto priezviskom je v osadách Erdevík, Hložany, Kovačica, Ľuba, Pivnica, Selenča a Šíd a v telefonických zoznamoch Báčky (2006) je toto priezvisko zaznačené až 174-krát (medziiným s menami: Zdenka, Šandor, Geza, Etelka, Július, Joakim, Ľudomir...). Aj na Slovensku, napr. v bratislavskom obvode v roku 2002 – 2003 je 66 majiteľov telefónu s priezviskom Rác a 48 majiteľov s týmto priezviskom v maďarskej transkripcii (Rácz). Preto sa zdá byť mylné nemecký názov srbskej národnosti spájať s priezviskom Rác. 4 Bodor: Budapest 1914. 5 Pesti: Halysegnevtára (v preklade A. Petrova), ČAVaU, Praha 1924, s. 10. 6 Nemohol ani prijať, lebo od podpisu zmluvy neprešlo ešte ani tri roky. 7 A. Kocsis – A. Fekete: Bácsország 2001/I – IV. 3. oldal 8 J. Maliak: Dejiny vzniku a ďalšieho vývoja ev. a. v. cirkvebajšanskej. Národný kalendár, Petrovec 1931, s. 40. 9 Toto priezvisko v matrikových zápisoch nejestvuje. Je však priezvisko Másnica (Masznicza), a tak sa predpokladá, že tento učiteľ svojmu priezvisku dal latinizovanú formu, čo medzi intelektuálmi nebol zriedkavý prípad. 10 J. Maliak: c. d., s. 40. 11 M. Kmeť: Bajša. In: Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve juhoslovanskom. Petrovec 1930, s. 23.


RE CENZIA

16. 3. 2019 • 11 /4846/

O cyklickosti a večnom návrate (Vjera Benkova, Etela Farkašova: Lišće na vetru. JČ, Bački Petrovac, 2018; Viera Benková: Panónske haiku. Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec, 2018) Zuzana Čížiková

26/VIII

Z

ákladný lajtmotív, ktorý ma sprevádzal pri tomto aktuálnom čítaní najnovších haiku básní Viery Benkovej (1939) a jej lyrickej priateľky Etely Farkašovej (1943), je neustále opakovanie a cyklickosť, o ktorej hovoril známy religionista a filozof rumunského pôvodu Mircea Eliade (1907 - 1986) v eseji Mýtus o večnom návrate. Podľa neho primitívny človek nevnímal čas lineárne, sledoval biologické a astronomické cykly v prírode a čas pre neho neplynul vpred, ale sa opakoval. Zotrvávanie v ahistorickom, mýtickom čase spôsobuje uviaznutie v kruhu – to je ten neustály, večný návrat k počiatkom, napr. aj v Benkovej haiku: „pri cintoríne / veselý švitor vtákov / víťazí život“. (Benková, 2018, 19) – K zrušeniu profánneho času a prenesenia sa do mýtického obdobia dochádza len v dôležitých okamihoch, vtedy, keď je človek skutočne sám sebou, vo chvíľach závažných rituálov alebo dôležitých úkonov, – hovorí M. Eliade (1993, 30). Pre tvorcu je to okamih tvorivého vnuknutia a pre nás percipientov okamih pri čítaní poézie. Už dávnejšie som u poetky identifikovala cyklické opakovanie sa poetického záberu v podobe koncentrických (leto)kruhov, čo sa potvrdzuje aj v aktuálnom tvorivom období. Ilustračne, poetka sa nanovo vracia k (prehodnocovaniu) pocitu lásky, k reflektovaniu človekovej osudovosti a jeho etnickej determinácie a k poetickému pýtaniu sa na záhadu, ale i kvintesenciu človekovho bytia a pretrvávania. V často citovanej, univerzálnej i sebareferenčnej básni Kruh hovorí: „Byť stále v kruhu je večná naša pravda / a večná naša pochybnosť. pochybnosť.“ (Obrady, s. 45) Táto báseň nie je ojedinelá, cyklické vnímanie prírody, života, histórie Benková sprítomňuje na všetkých úrovniach prehovoru – formálnom, tematicko-motivickom, kompozičnom. Vo Variáciách (1969) cez hudobné motívy odkazuje na cyklické vnímanie prírody, v v Obradoch (1971) zase ide o rituálne návraty k prapočiatkom civilizácie, kým sa v Korábe istoty (1975) spolu s „panónskym básnickým archetypom“ (M. Harpáň) prejavuje aj časová cyklickosť: 4 cykly s 12 básňami

odkazujú na kalendárny rok. Tvorivý tandem Benková – Farkašová má za sebou niekoľko spoločných kníh zameraných na vzájomné „zbližovanie“ dolnozemskej krajanskej literatúry a literatúry na Slovensku (napr. Zbližovanie / dvojrozhovory (2015), či výbery z tvorby autoriek dvoch kontextov) a spoločne v srbčine vydali i vlastnú básnickú tvorbu: Zo zátišia sna (У затишју сна, 2012) a zbierku haiku poézie Listy vo vetre (Lišće na vetru, 2018). Poetky sa aj v tomto segmente vzájomnej spolupráce javia ako svojské a pritom komplementárne súčasti spoločného duchovného priestoru poézie. Mienim, že si každá z nich zachováva podstatnú charakteristiku svojej poetiky (Benková sa utvrdzuje ako lyrická poetka s melancholickými motívmi lásky, prírody, panónskeho priestoru a pod., kým Farkašová zase ako poetka mysliteľského, filozofického podtextu so sebareflexívnou zložkou), ktoré zaradením do spoločnej obálky nadobúdajú pridanú hodnotu, lebo sa umocňujú aj tým druhým autorským subjektom. Tu treba pripomenúť, že k tomu prispieva aj samotná materiálna existencia knihy (grafickým riešením, ilustráciami, farebnosťou) – kniha je umelecký artefakt, a preto pochvala patrí i Vydavateľstvu Jaroslava Čiepa. Vráťme sa však k Benkovej haiku básňam, už jej prvotiny boli písané ako kondenzované sugestívne lyrické obrazy s tesnou koreláciou medzi vonkajším dianím a vnútorným svetom lyrického subjektu. V 60. rokoch ako príležitostná recenzentka si všíma knihu japonských poém a píše krátke básnické formy pomenované Epigramy a neskoršie v Novom živote uverejňuje aj básne „na spôsob haikai“ pod názvom Parafrázy na päť rozkošníc, ako o tom i sama svedčí: „je tridsať rokov / čo píšem tieto básne / lyrické svity“ (Benková, 2018, s. 23) Teda aj tu platí Eliadeho mýtus o večnom návrate, jej tvorba od 90. rokov smerovala k ornamentálnosti, barokovosti výrazu, dnes sa haiku forma dostáva do jeho výrazného kontrastu. Už na začiatku poetickej dráhy sa snažila dopracovať ku sugestívnym kondenzovaným poetickým výpovediam, svojráznym poetickým gnómam, čo dnes reprezentuje orientálnou haiku

formou. Aj básne z poeticko-éterickej zbierky Ružový jas (1986), predovšetkým evokovaním snovej atmosféry a vyjadrením sa k podstatným existenčným pocitom, inklinovali k tejto forme: „Jar v rozkvete. / V nočnej záhrade hviezdny úľ. / Iba v nás je pusto.“ (s. 21) Na rozdiel od uvedeného úryvku, bez formálnej organizácie haiku básní (ako metricky normovanej) v novšej tvorbe Benková takmer dôsledne dodržiava stopovú formu 5-7-5. S haiku básňami sa stretáme už v oddieloch pod názvom Haiku námety a Zenové variácie v zbierke Studňa a voda (2015). Formálne v prvej časti nejde o haiku, ale filozofia básní odkazuje na meditatívny základ, ale i vzájomnú spätosť všetkého existujúceho: „Muž a žena vtlačení do matrice svetla – / kozmická zvuková partitúra // Je v tom i lom svetla / pulzujúci vo vesmírnom zrkadle...“ (s. 37). Tieto básne usúvzťažňuje s poetickým odkazom celej zbierky, evokuje túžbu za stratenou láskou: „posúchy lásky / v túžbe rozmrvené / hľadajú svoj tvar“ (s. 28), ale aj autorkinu neustálu vieru v silu lásky: „láska je môj strom / vysiaty živým kvetom / v mojej duši“ (s. 32). Prívlastok panónsky v názve druhej haiku zbierky odkazuje na rovinný panónsky priestor poetkinej domoviny – Vojvodiny a tým nanovo túto poéziu zaraďuje do skupiny textov tzv. panónskeho básnického archetypu (Harpáň, 1999). Je to postrehnuteľné najmä v jazykových pomenovaniach rovinného areálu: kanál, polia, brázda, oráčina, studňa a iné, ktoré evokujú spriaznenosť s rodiskom: „výstrižky neba / zavesené na streche / trstených domov“. (s. 10) Aj tu sa prejavujú dominanty

Benkovej poetického rukopisu: senzualistické uchopenie okolitého prírodného sveta, najmä vizuálno-chromatickými obrazmi: „sivá tvár zimy / chodník skrytý na snehu / blyskot striebristý“ (s. 13) a pocity prevládajúce v novších zbierkach, ako sú clivá túžba, melanchólia, ticho, samota: „som celkom sama / nočné pípanie sovy / ruší moje sny“ (s. 23) Ukážeme, ako sa v básňach rozlične stvárňuje podobná téma, čo názorne ilustruje dichotomickosť Benkovej básnického výrazu v novšej tvorbe. Jedna je v kondenzovanej haiku forme: „do ticha noci / hlási sa malá drumbľa / hlas môjho srdca“ (s. 22) a druhá pod názvom Drumbľová zo zbierky Modrotlač (2011) v rozkošnej výrazovej ornamentálnosti: „Vo vlahých ústach plachtiacej sa krevety, / Z lastúrových hniezd na korálovom útese, / V žiari bublavých kráterov sopečnej lávy, / Na utesnenom pohyblivom atolovom nánose, / V sprievode vrtošivých morských koníkov, / Ihlicou podpery prichytené o závratnosť hlbiny / sťa zo scelených milenecky prisatých úst, / Premietnutá do kmitavej vlny drumbľovej etudy // V tichu chvíle chveje sa struna našich sŕdc...“. (s. 23) Básne pramenia z rovnakého motivického impulzu; chvenie drumble pripomína chvenie srdca, drumbľový tón zase citové rozpoloženie subjektky. Čitateľ môže preferovať formu podľa vlastnej chuti. Mne tu napadla Smrekova Malá báseň: „Niekto nežnú lastovičku rád / niekto obdivuje albatrosa. / Na svete si možno preberať. / Komu oceán a komu rosa. // Ja som teraz iba za rosu. / Aj v oku ju veľmi často mávam. / Malú báseň píšem. Kolosu / neklaniam sa, iba jarným trávam.“

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044


Kultúra

ŽIACKA RECITAČNÁ SÚŤAŽ OBCE BÁČSKY PETROVEC

Iba Petrovčania a Hložančania Jaroslav Čiep

nik z Kulpína a z Maglića, takže súťažili len Petrovčania a Hložančania. Na vystúpenie na pódiu ich prichystali Miluška Anušiaková-Majerová (Petrovčanov) a Viera Sklenárová, Mária Bartošová-Korčoková, Anna Zahorcová a Anna Huďanová (Hložančanov). Tohto roku v mladších vekových kategóriách súťažilo 7 žiakov nižších ročníkov a 10 žiakov vyšších ročníkov základných škôl z Báčskeho Petrovca a Hložian.

Na začiatku prítomných súťažiacich, rvý stupienok súťaže mlaich pedagógov dých recitátorov z celej a členov bližšej krajiny Básnik môjho rodu rodiny pozdravi(Pesniče naroda mog) sa uspola riaditeľka SVD radúva každoročne na úrovni Viera Krstevská obcí. Pre Obec Báčsky Petrovec a podujatie mo- Recitátori gymnazisti so svojimi profesorkami ho každý rok realizuje Slovenské derovala Monika vojvodinské divadlo. Tohtoročnú Bažaľová. Mladých recitátorov ka Mia Majerová zo ZŠ Jána Čajarecitačnú súťaž SVD zorganizohodnotila odborná porota v čele ka v Báčskom Petrovci a štvrtáci valo v stredu 6 . marca v pods Annou Chrťanovou-Leskovco- Xénia Vujačićová a Viliam Spevák večerných hodinách vo veľkej z Petrovca, ako aj Daniel Balca, štvrták zo ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch. V kategórii základná škola – vyššie ročníky ďalej postúpili: šiestaci Anabela Myjavcová a Milan Hansman, siedmačka Marcela Gániová, všetci z Petrovca. Ďalej postúpil aj ôsmak D a m j a n Fe k e te z Hložian. V kategórii stredoškolákov a ostatnej mládeže najviac u poroty zaNajlepší v prvej skupine: žiaci nižších ročníkov Odmenení recitátori druhej skupiny: žiaci vyšších ročníkov bodovali: druháčka Valentína Hudecová Žiaci recitovali po slovensky. vou. V komisii boli aj Miroslav zo Starej Pazovy a štvrtáci Maja sieni SVD. Tohto roku nádejných recitá- V tretej časti programu o postup Babiak a Svetluša Hlaváčová, ktorí Mravíková zo Šídu, Jovan Kiš torov bolo dvadsaťpäť. Súťažili do vyššej súťaže sa uchádzalo 8 mali za úlohu z každej vekovej z Báčskej Palanky a Emília-Jana v troch vekových kategóriách. žiakov Gymnázia Jána Kollára so skupiny vybrať po štyroch naj- Pálešová z Erdevíka. Na rozdiel od niektorých pred- žiackym domovom. Gymnazisti úspešnejších do ďalšej recitačnej Pre všetkých 12 najlepších chádzajúcich rokov, keď bolo recitovali aj po slovensky, aj po súťaže. recitátorov a ich profesorky orDo oblastnej súťaže recitáto- ganizátor zabezpečil primerané súťažiacich aj dvakrát toľko, tohto srbsky. Nacvičili ich profesorky roku si trúfli súťažiť skutočne Marta Pavčoková, Annamária rov, ktorá bude 16. a 17. marca darčeky, ktoré im odovzdal Ján len tí, ktorí na to majú. K tomu Boldocká-Grbićová a Helena v Báči, v kategórii základná škola Meleg, člen Obecnej rady pove– nižšie ročníky postúpili: tretiač- rený oblasťou kultúry. na súťaž sa tentoraz neprihlásil Despićová.

P

OBECNÁ RECITAČNÁ SÚŤAŽ

Postúpila aj Erdevíčanka Blaženka Dierčanová

K

ultúrno-vzdelávacie stredisko Šíd 5. a 6. marca zorganizovalo obecnú recitačnú súťaž pod názvom Básnik môjho rodu. Zúčastnilo sa na nej 157 recitátorov: v najmladšej vekovej kategórii 83 účastníkov, v strednej 48 a v kategórii žiakov stredných škôl 26 recitátorov. Na tomto podujatí bolo počuť aj poéziu v slovenskej reči, a to v prednese štyroch žiakov Základnej školy Savu Šumanovića v Erdevíku, • KULTÚRA •

ktorých pripravila učiteľka Ruženka Ďuríková. Podľa rozhodnutia odbornej poroty, ktorá pracovala v zložení: Milan Tubić, Cvetin Aničić a Nada Rudićová, do ďalšej súťaže postúpili piati recitátori z každej kategórie. Medzi nimi je aj Erdevíčanka Ivana Zorňanová, žiačka 1. ročníka Gymnázia Savu Šumanovića v Šíde, ktorá zarecitovala báseň Milana Rúfusa Či jesto pravda na svete. S touto básňou sa predstaví aj na oblastnej súťaži, ktorá bude prebiehať 23. a 24. marca v Sriemskej Mitrovici.

Najmladší odmenení recitátori 11 /4846/ 16. 3. 2019

27


Kultúra SLOVÁCI NA MEDZINÁRODNOM KNIŽNOM VEĽTRHU

Tradičné prepojené so súčasným Danica Vŕbová

veľtrh prítomnosťou poctili Dr. Nele Karajlić, Siniša Ubović, Simonida utorok 5. marca bol v Novom Milojkovićová, Marija Jovanovićová Sade slávnostne otvorený Me- atď. Možno povedať, že tohtoročný dzinárodný veľtrh kníh, ktorý si veľtrh zaujal mladých ľudí, ktorých priaznivci krásneho slova mohli užiť počas všetkých dní veľtrhu bolo do 11. marca. Návštevníkom veľtr- najviac. Určite v tom hrá úlohu aj hu organizátori zabezpečili voľný sprístupňovanie obsahov podujatí vstup, rôzne promócie, atraktívne záujmom mládeže. Knižná ponuka bola bohatá a rôznorodá. Boli tu knihy v angličtine, nemčine, ruštine, ale predstavili sa aj vydania v menšinových jazykoch. Bohatá knižná produkcia Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci si tiež našla cestu k obeUniverzita Mateja Bela v Banskej Bystrici tiež censtvu. Na svojom mala svoj stánok stánku prezentoval programy, najnovšie vydania, ale i sa s 30 novými titulmi, ktoré vydali ponuku kníh so zľavami. od minulého veľtrhu. Vo štvrtok 7. V prvý deň veľtrhu bola otvorená marca pozornosť bola venovaná i aj výstava ilustrácií bratislavskej desaťročnici ústavov pre kultúru Bibiany a počas knižného veľtrhu národnostných menšín, a to Slováprebiehala aj medzinárodná výstava kov, Rusínov, Rumunov a Chorvátov. umenia Art Expo, ktorá zhromažďu- Z tej príležitosti Pokrajinský sekje galérie a umelcov. Prezentácia retariát pre kultúru, verejné infora afirmácia vzdelávania je hlavným movanie a vzťahy s náboženskými zámerom Medzinárodného veľtr- spoločenstvami usporiadal spoločnú hu vzdelávania Smerovky, kde sa prezentáciu vydavateľskej činnosti predstavili početné fakulty, univer- týchto štyroch ústavov. Vydavateľskú zity, vzdelávacie programy, domáce činnosť ÚKVS, ktorá pozostávala z dvoch častí, predstavila jeho riaditeľka Anna Chrťanová-Leskovac. V prvej časti odprezentovali najnovšie vydanie ÚKVS, monografiu menom POP autorov Savu Stepanova a Vladimíra Valentíka, venovanú nášmu významnému Kreatívne Selenčanky ponúkali unikátne predmety umelcovi Pavlovi Popovi. V druhej z vlastnej výroby časti riaditeľka a zahraničné. Keď ide o hlavné pod- Chrťanová-Leskovac priblížila obeujatie, teda knižný veľtrh, nemožno censtvu najvýznamnejšie vydania nespomenúť hosťujúcich svetozná- Ústavu počas desaťročnej práce. mych spisovateľov: Diega De Silvu, Štvrtok bol zarezervovaný aj Winfrieda Wolfa a Agnès Martin-Lu- Všeslovanským dňom kultúry, na gandovú. Zo srbských spisovateľov ktorých sa predstavila Obec Báč.

V

28

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Vydavateľskú činnosť ÚKVS predstavila riaditeľka Anna Chrťanová-Leskovac (druhá zľava) Selenčania bohato predstavili svoju tejto dizertačnej práce. Možno teda obec, jej potenciály, kultúru, tradície, konštatovať, že vojvodinskí Slováci remeslá. Na stánku selenčskej etno- boli dôstojne reprezentovaní na sekcie záujemcovia o tradičné ručné tejto tradičnej jarnej veľkej akcii práce mali možnosť pozrieť si háčko- Novosadského veľtrhu. Boli tu vystavané, vyšívané, maľované predmety, vené i umelecké práce v tematickej

Orchestrík a KZ Zvony podali slovanský repertoár

sledovať aj proces ich spracúvania. Ponúkali im to členky sekcie oblečené v selenčských krojoch, neskoršie mladú dievku obliekli do rozkošného svadobného kroja. Tradičné ručné práce v prepojení so súčasnými ponúkali Selenčanky tvoriace šperky, dekupáž, medovníky, výšivky... Svoj bod mali aj členovia Komorného zboru Zvony a Orchestríka ZŠ Jána Kollára v Selenči pod vedením Dr. Juraja Súdiho. Predstavili sa primeraným repertoárom – slovanskými piesňami – a v speve sa im pripájalo aj obecenstvo. Predstavená bola aj kniha Dr. Juraja Súdiho Činnosť slovenskej zborovej kultúry a jej vplyv na rozvoj a šírenie interkulturality vo Vojvodine, o ktorej sa zmienil aj Dr. Žolt Lazar, školiteľ autora pri príprave

výstave Geometria v maľbe vojvodinských Slovákov, kde boli diela Miry Brtkovej, Jozefa Klátika, Rastislava Škuľca, Daniely Triaškovej, Emílie Valentíkovej a Marjana Karavlu, ktorá bola otvorená v piatok 8. marca. Dievčatá v selenčských a kysáčskych krojoch a fotografie z monografie KC Kysáč Slovenská krása v slovenskom ľudovom kroji tiež zaujali pozornosť návštevníkov na osobitnom stánku. Na záver podáme štatistiku: Na Medzinárodnom veľtrhu kníh a na jeho početných podujatiach sa zúčastnilo viac ako 150 vystavovateľov z 13 krajín a navštívilo ho zo 35 000 záujemcov. Najviac bolo vypredaných diel klasikov, kníh hosťujúcich spisovateľov a titulov detskej literatúry. • KULTÚRA •


K MDŽ V KYSÁČI

Večierok venovaný žene Elena Šranková

oslavovať Medzinárodný deň žien vznikol na Medzinárodnej ženskej Slovenskom národnom konferencii v roku 1910, ktorá dome v Kysáči v sobotu 9. sa konala v Kodani. Ako dátum marca bolo literárne pose- tohto sviatku určili 8. marec na denie venované Medzinárodnému počesť veľkého štrajku 40 000 dňu žien. newyorských krajčírok z textilVydarený večierok zorganizoval ných tovární, ktorý sa konal v roku KUS Vladimíra Mičátka. Predseda 1908. Tieto bojovali za zrušenie desaťhodinového pracovného času, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam. Povedal tiež, že sa v Srbsku 8. marec ešte stále oslavuje, na rozdiel od mnohých iných krajín. Predseda Francisty sa tiež básňou zapojil do pásma poézie, ktoré nasledovalo Michal Francisty v rozhovore so Zuzanou a v ktorom sa oslavoPavlovovou vala žena, jej úloha spolku Michal Francisty na úvod v rodine a spoločnosti, ale i spomepripomenul prítomným význam nutý sviatok. Večierok básňami, ako tohto sviatku a zameral sa aj na i príspevkami o žene a výňatkami jeho dejiny. Spomenul, že nápad z najkrajších židovských legiend

V

KOMORNÝ ZBOR MUSICA VIVA BÁČSKY PETROVEC

Bije na poplašný zvon Jaroslav Čiep

V

Komornom zbore Musica viva tak trochu už bijú na poplašný zvon. V posledných rokoch aj v ich radoch cítiť nedostatok spevákov a evidentný nezáujem Petrovčanov aktívne účinkovať v práci zboru. Preto si na pomoc pozvali najprv Palančanky a najnovšie v zbore spievajú aj Novosadčania. Zbor Musica viva dokázal zorganizovať 11 ročníkov Koncertu slovenských zborov z Vojvodiny. Žiaľ, pre vyčerpanosť a nedostatok pochopenia širšej spoločnosti tohto roku koncert nebudú organizovať. Povedala to dirigentka a vedúca zboru Mariena Stankovićová-Kriváková na ich výročnom zhromaždení vo štvrtok 7. marca v hudobnom kabinete Základnej školy Jána Čajaka, kde sa zboristi pravidelne schádzajú a nacvičujú svoj repertoár. Ten v tejto chvíli pozostáva z 30 piesní, • KULTÚRA •

ktoré zboristky a zboristi spievali v minulom, ale aj v tomto roku. Zo správy o činnosti za rok 2018 vyplynulo, že zbor prejavil čulú činnosť i napriek ťažkostiam, ktoré

Účastníci programu

spestrili členovia literárno-recitačnej sekcie spolku Elena Surová, Anna Asodiová, Vladimír Sabo, Mária Sláviková, Zuzana Agarská a Anna Legíňová, ktorá k tomu zahrala na harmonike a zaspievala pieseň Vďaka ti, Pane môj. Hostkou večierka bola dedinská kronikárka Zuzana Pavlovová, ktorá zo svojich zápisov tentoraz prerozprávala a prečítala spomienky na svoje detstvo, na bábiky, s akými sa kedysi hrávali dievčence, na príbeh psíka, čo sa stiahol do mliečnika, na školenie, ale i na nemilé udalosti

z vojnových rokov. Pozastavila sa i pri niektorých zvykoch a prácach, ktoré sa už dnes ani nerobia, ako je napríklad močenie konopí, ručný zber pšenice, priadky, ale i oslava Veľkej noci... Podnietení jej rozprávaním na zvážanie žita a práce v poli a vo vinohrade si zaspomínali aj manželia Surovci. Pekným gestom členov spolku bolo, že každej žene na večierku venovali kvet a nakoniec pripravili pohostenie, pri ktorom sa účastníci programu, ale i návštevníci pekne kamarátili.

v domácom prostredí a v Novom Sade, Sente a v Brezne na Slovensku. Podarilo sa mu zorganizovať celomenšinové Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny a okrem zboru Belius z Očovej privítať 160 spevákov z 9 speváckych telies zo 6 vojvodinských prostredí. Celoročný rozpočet KZMV vlani bol 312 000 dinárov.

rovci a usporiada koncert z príležitosti Dňa Petrovca. Na pozvanie Speváckeho zboru Belius v lete Musica viva plánuje vycestovať do Slovenskej republiky. V lete sa spolu so selenčským zborom Zvony jej členovia chcú zúčastniť na Balkan folk feste v Bulharsku, kde vystupovali aj pred 10 rokmi. V septembri tradične vystúpia na Dňoch mesta Senta, v októbri privítajú zbor z Brezna a v decembri usporiadajú Vianočný koncert, kde okrem KZMV vystúpia aj hostia. Výročné zhromaždenie pracovalo v čele s Tatianou Cerovskou a tvorili ho aj Vladimír Kováč a zapisovateľka Anna Hansmanová. Správu pokladnice podala pokladníčka Zuzana Šjarová. Svojou prítomnosťou toto zasadnutie poctili Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MOMS Petrovec, a Ján Makan z Výkonnej rady NRSNM, poverený oblasťou kultúry, ktorí sa pokúsili povzbudiť zboristov, aby vytrvali v ďalšej práci. Bola by veľká škoda, keby zbor prestal pracovať, lebo vyoral hlbokú brázdu nielen v petrovskom kultúrnom a spoločenskom živote.

Z výročného zasadnutia v hudobnom kabinete petrovskej základnej školy majú pre nedostatočný počet čleNa aktuálny rok 2019 aj napriek nov vo svojich radoch. Zbor počíta početným ťažkostiam zbor si naplá14 aktívnych členov z Petrovca, noval rôznorodú aktivitu. Pracovať Palanky a Nového Sadu. Vlani vybude celý rok s kratšou prestávkou stupoval dokopy 18-krát, z čoho v auguste. Aj tohto roku sa zúčastní mal dva samostatné koncerty. Účinna viacerých programoch v Petkoval na viacerých programoch

11 /4846/ 16. 3. 2019

29


Kultúra VÝROČNÉ ZASADNUTIE KYSÁČSKYCH MATIČIAROV

Nastolili aj životné otázky J Elena Šranková

e obdobie výročných snemovaní a v nedeľu 10. marca vlaňajšiu činnosť a plány na tento rok na valnom zhromaždení širšiemu obecenstvu predstavili kysáčski matičiari. Snemovanie okrem predstaviteľov domácich spolkov a združení poctili i predseda a podpredseda MSS Ján Brtka a Vladimír Fekete, ktorí však po určitom čase opustili kysáčske matičné zasadnutie. Výročnému pracovnému zhromaždeniu predchádzali privítacie slová, ktorými Michal Francisty uvítal prítomných, tiež kratší úvodný program. V rámci neho Elena a Rastislav Surovci, ako i Ján Balca zarecitovali, predstavili horlivého kysáčskeho matičiara Juraja Funtíka a poinformovali o 100. výročí petrovského gymnázia a Slovenských národných slávností. Pracovná časť snemovania mala obvyklý priebeh. Po voľbe pracovného predsedníctva, v čele ktorého bol Vladimír Francisty, nasledovali správy o vlaňajšej matičnej činnosti a hospodárení. Podali ich Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč, a Michal Šranka, pokladník. Vyplynulo z nich, že sa kysáčski matičiari, najmä členovia vedenia, zúčastnili na početných podujatiach tak v Kysáči, ako i v iných prostrediach

a v zahraničí. V Slovenskom národnom dome realizovali rad stretnutí s delegáciami a poprednými osobnosťami zo Slovenska, medziiným i so Zuzanou Drugovou, vnučkou prvého predsedu MSJ Dr. Janka

osláv si pozrelo do 3 500 záujemcov priamo v Kysáči a nevyčísliteľný počet prostredníctvom médií. Zo slov pokladníka Šranku vyplynulo, že miestny matičný odbor v Kysáči vlani nakladal s

Pracovné predsedníctvo

Bulíka. Vlani dôraz dali na oslavu 245. výročia príchodu Slovákov do Kysáča. Z iniciatívy matičiarov bol založený oslavný výbor a potom sa realizovali mnohé aktivity. MOMS niektoré z akcií organizoval samostatne alebo v spolupráci s Radou MS, inými združeniami, spolkami a cirkvami. Ako predseda Surový povedal, v rámci záverečného galaprogramu bola nainštalovaná aj výstava historicko-národnostných dokladov a exponátov. Rozmanité podujatia v rámci spomenutých

prostriedkami viac ako 200-tisíc dinárov, hospodáril kladne a zvyšok z vlaňajška je takmer 14-tisíc dinárov. O plánoch na tento rok hovoril tiež predseda kysáčskeho matičného odboru. Okrem iného spomenul, že sa zapoja do osláv tohtoročných jubileí a zosúladia prácu a aktivity s Galériou SND a KUS Vladimíra Mičátka, s ktorými sú pod istou strechou. Budú to i aktivity súvisiace s legalizáciou dostavaných miestností a bežná

údržba Slovenského národného domu. Ako R. Surový spomenul, mienia vydať knihu o matičných turnajoch v malom futbale a angažovať sa pri vydaní knihy Kysáčania spievajú na Šimandre, ktorú pripravuje Miroslav Miháľ. Prítomní matičiari schválili všetky správy a plán práce a súhlasili aj s návrhom kandidátov na udelenie uznaní MSS. V diskusii sa načrelo do mnohých, aj pálčivých otázok, ale nevystali ani pochvalné slová. Predseda MSS Brtka pochválil činnosť kysáčskych matičiarov a mnohí, v čele s Jánom Slávikom, sa pochvalne zmienili o záverečnom programe z príležitosti 245. výročia príchodu Slovákov do Kysáča. Treba však spomenúť, že odznel návrh, aby sa kysáčske matičné vedenie stretalo častejšie, a hovorilo sa aj o odvolaní Dozornej rady MSS. Na snemovaní pozornosť venovali aj pálčivým otázkam, medziiným zapisovaniu slovenských žiakov do srbských tried, ale i natalite a všetkému, čo vplýva na odchod ľudí na Slovensko. Z tých dôvodov Ján Slávik navrhol, aby sa formovalo pracovné teleso, v ktorom by boli predstavitelia NRSNM, MSS a Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, ktorí by vypracovali strategický plán na zachovanie slovenskosti v našich dedinách, ktoré sú čoraz prázdnejšie. Odznel i návrh, aby sa aj Matica zapojila do riešenia otázky kysáčskeho cintorína, a návrh, aby MOMS pripravoval programy a podujatia podobné tým, ktoré realizuje KUS V. Mičátka.

Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA MOMS JÁNOŠÍK

Skromná, ale vzácna činnosť Vladimír Hudec

V

sobotu 9. marca vo vynovenej sieni domu kultúry MOMS Jánošík zorganizoval výročné zhromaždenie. Matičiarov a hostí – predsedu MSS Jána Brtku, jeho zástupcu Branislava Kulíka, podpredsedníčku pre Banát Jarmilu Hromčíkovú, ako aj predstaviteľov MOMS z Kovačice, Padiny, Hajdušice, Vojlovice a Bieleho Blata – pozdravil podpredseda MOMS Jánošík Slađan

30

www.hl.rs

Daniel Srdić. Predseda MOMS Jozef Omasta podal kratšiu správu o činnosti. Zdôraznil, že MOMS dlhé roky prakticky nedával znaky života. V posledných rokoch činnosť je rozprúdená, ale bola skromná, čo je podmienené predovšetkým nedostatkom prostriedkov, ale aj nepochopením bývalého O doterajších aktivitách a plánoch jánošíckych matičiarov predsedu Obce Alibunár o hocinám to financie, ale aj pracovné a dobre sme spolupracovali jakú činnosť v Jánošíku. „Snažili sme sa aspoň udržať záväzky dovoľovali, zúčastňovali s banátskymi MOMS. Okrem toho MOMS pri živote. Koľkokoľvek sme sa v práci matičných orgánov pomáhali sme ženskému spolku

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •


v organizácii Dňa višní a boli sme aj pri organizácii dedinských osláv, čiže kirvaja. Priložili sme ruky aj k úprave týchto priestorov domu kultúry, ktoré boli v chúlostivom stave. Teraz je to slušný priestor, ktorý by mal slúžiť všetkým združeniam, čiže celej dedine, ibaže chýba nábytok,“ povedal Jozef Omasta a vyzval predsedov ostatných MOMS, aby poradili, ako činnosť pozdvihnúť na vyššiu úroveň. Podnetnými slovami sa prítomným prihovoril predseda MSS Ján Brtka, ktorý priniesol aj knižné darčeky pre tunajšiu škôlku a do MOMS. Okrem iného hovoril o potrebe dovádzania investorov zo Slovenska do slovenských dedín, aby sa zamestnávaním tunajších občanov zastavil odchod Slovákov za prácou na Slovensko. Podpredseda Branislav Kulík, ktorý je aj členom NRSNM, hovoril o tom, že sa Národnostná rada o. i. bude snažiť okrem peňazí na základe projektov zabezpečiť aj prostriedky na bežnú činnosť

MOMS a iných spolkov. Vzpruhu do budúcna hostiteľom poskytli v príhovoroch aj Pavel Baláž z Kovačice a Janko Kolárik z Padiny.

Upravená sieň v dome kultúry je vhodná na menšie podujatia jánošíckych spolkov, akým bola aj batôžková zábava

Tajomníčka MOMS Zuzana Halabrínová informovala, že MOMS formálne má 174 členov, avšak

MOMS PETROVEC

Početné a rôznorodé aktivity Jaroslav Čiep

„V

roku 2018 sa nám v činnosti dostalo podpory jednak z lokálnej samosprávy pre naše tradičné podujatia, akým je Festival vážnej hudby Jarné nôty, festival Spievajže si, spievaj a literárne večierky, jednak z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá. Nemenej hodná vďaky je podpora, ktorá sa nám dostáva od miestnych podnikateľov, aj napriek nepriaznivej ekonomickej situácii, za čo sa im snažíme odvďačiť svojou prácou na obohacovaní kultúrneho života, ktorý je erbovým znakom Petrovca, rozpoznateľným nielen doma, ale aj v zahraničí. Bez ich pochopenia a podpory naša práca by v takom rozsahu nebola možná. Rovnako vzácna je podpora členstva, ktoré vo forme členského poplatku dáva uznanie našej práci, ktorá podstatne prispieva ku kultúrnej ponuke Petrovca,“ uvádza v správe o práci moms Petrovec za rok 2018 • KULTÚRA •

mnohí z nich sa do Matice začlenili iba kvôli krajanskému preukazu. Tých opravdivých matičiarov je asi 40, z čoho dvadsiati sa aj

predsedníčka Katarína Melegová-Melichová. Tú si možno v plnom rozsahu prečítať aj v občasníku Náš život. Je to časopis MOMS Petrovec, ktorý ho vydáva už jedenásť rokov, a prichystali ho pre Petrovčanov

zaujímajú o činnosť. Program výročného zhromaždenia Slađan Daniel Srdić spestril niekoľkými Keď ide o vlaňajšiu činnosť, nechýbala účasť petrovského miestneho odboru na medzinárodnej konferencii v Nadlaku a v októbri v Bratislave na Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí. Ďalšími akciami boli 22. medzinárodný festival Jarné nôty, 26. festival Spievajže si, spievaj a tradičný 19. Cyrilo-metodský večierok, ktorý

Účastníci 22. medzinárodného festivalu vážnej hudby Jarné nôty 2018 v Petrovci

a členov Matice ako dokument doby a súhrn vlaňajšej práce tohto najpočetnejšieho odboru Matice slovenskej v Srbsku.

MOMS Petrovec každoročne organizuje spolu s CZ SEAVC v Petrovci. Predstaviteľky tohto MOMS sa zúčastnili a zabodovali aj na 20.

básňami Milana Rúfusa. Predseda MOMS Jozef Omasta predostrel návrh plánu práce na tento rok, v ktorom je okrem tradičných úloh na zachovaní identity tunajších Slovákov aj niekoľko podujatí. Jedným z nich je stretnutie, čiže maliarsky tábor výtvarníkov zo všetkých banátskych dedín, a druhým degustácia jánošíckych klobás a vín. Dokonca degustáciou spestrili aj program výročného zhromaždenia. Degustačné komisie, ktoré tvorili hostia z iných dedín, spomedzi sedem klobás za najlepšiu vyhlásili klobásu Jozefa Omastu a spomedzi deväť druhov vín za najlepšie vyhlásili to, ktoré vyrobil Ondrej Mega. Po ukončení zasadnutia a degustácie nasledovala batôžková zábava, ktorú zorganizoval Spolok žien Jánošíčanka a zúčastnili sa na nej aj matičiari a ich hostia. O dobrú náladu sa postaral hudobník z Padiny Vladimír Hudec a nevystala ani tombola, v ktorej hlavnou odmenou bol bohatý batôžok. ročníku Prehliadky sólistov slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je… Svoje ruky a zručnosti priložili aj k organizovaniu pietneho spomienkového stretnutia a pohrebu Xénie Mučajiovej. Petrovčania sa v prvý júlový víkend zúčastnili na oslave 300-ročnej Békešskej Čaby. K tomu v ich organizácii KUS Sládkovič z Boľoviec odcestoval na Spiš na Medzinárodný festival Slováci Slovákom a KOS Jednota z Hložian do Svätého Petra v rámci projektu Budúcnosť EÚ je v našich rukách. Petrovčania zaslali svoje mužstvo na matičný turnaj v malom futbale v Pivnici, účinkovali na podujatí pri spomienke na farára Jána Stehlu a pomohli pri organizovaní 11. Stretnutia slovenských zborov z Vojvodiny. V októbri petrovskí matičiari usporiadali večierok venovaný Samuelovi Boldockému k jeho nedožitým 75. narodeninám a spolu s Obcou Báčsky Petrovec zorganizovali projekciu dokumentárneho filmu (Ne)Zabudnutí. Predstavitelia tohto MOMS sa zúčastnili i na 14. muzikologickej konferencii v Pivnici. O tomto všetkom, ako aj o plánoch v aktuálnom roku a pálčivých otázkach sa hovorilo na zhromaždení MOMS Petrovec, ktoré prebiehalo v utorok 12. marca.

11 /4846/ 16. 3. 2019

31


Kultúra ZIMA S KNIHOU V PADINE

Spolupráca spisovateľov a žiakov Anička Chalupová

V

rámci prípravy rozhlasového vysielania pre deti Čačky, hračky, mudrovačky si autor a novinár Miroslav Gašpar často nachádzal témy medzi padinskými žiakmi, ktorí ho istým spôsobom podnietili, aby sa chytil pera a spísal aj niečo pre najmladších. Podobné skúsenosti mal aj spisovateľ Miroslav Demák, ktorý si za ilustrácie svojej najnovšej knihy pre deti Láskovičky zvolil výtvarné práce žiakov 4. 3 triedy ZŠ maršala Tita v Padine. O týchto príbehoch a podobných skúsenostiach sa hovorilo v rámci 12. ročníka tradičného podujatia Zima s knihou v Padine, ktoré sa uskutočnilo v podvečer Medzinárodného dňa žien. Spo-

luorganizátormi podujatia boli Slovenské vydavateľské centrum (SVC) v Báčskom Petrovci a Obecná knižnica Kovačica, pobočka v Padine. Na začiatku v mene hostiteľa všetkých účastníkov tohto literárneho zrazu privítala Zdenka Obšustová, knihovníčka padinskej knižnice. V prezentácii nových knižných titulov Vladimír Valentík, riaditeľ SVC v Báčskom Petrovci, sa tentoraz zameral najmä na literárnu tvorbu pre deti. V uplynulom vydavateľskom roku tlačou vyšlo až 8 titulov pre najmladších, medzi ktorými sú aj známe mená autorov: Monika Necpálová (Dvojbodka), Zoroslav Spevák Jesenský (Každý deň má inú farbu), Andrej Čipkár (V bačkorkovej škole), Katarína Mosnáková-Bagľašová (Ako

sa pevná linka Inka zoznámila s mobilom) atď. Hosťom večierka Zima s knihou v Padine bol novinár Miroslav Gašpar, autor literárnej prvotiny Mladučkí literáti čítali úryvky z najnovšej tvorby pre deti Mesiac slovenských spisovateľov nad naším dvoprezentácia tvorby žiakov 4. 3 rom. Rozhovor s ním viedla Elenka triedy v čele s triednou učiteľkou Ďurišová, moderátorka tejto akcie. Máriou Kotvášovou, ktorí vo svoNeskoršie úryvky z tvorby nielen jich výtvarných prácach znázornili tohto mladého spisovateľa, ale aj osobnosť spisovateľa Miroslava z tvorby autorov Kataríny Mosná- Demáka. Nevystala predajná výkovej-Bagľašovej a Andreja Čipká- stava kníh z doterajšej produkra čítali žiaci padinskej Základnej cie Slovenského vydavateľského školy maršala Tita a padinskí lite- centra, o ktoré sa zaujímali hlavne ráti Anna Slivková a Janko Hološ. najmladší čitatelia. Na záver podujatia bola krátka

V ČOKE V NEDEĽU 10. MARCA prebiehala oblastná súťaž recitátorov stredného a severného Banátu. Základnú školu Bratstvo v Aradáči predstavovali štvrtáci Aňa Gálová a Milan Stepanov (nacvičila ich učiteľka Soňa Zahorcová) a v konkurencii starších ročníkov siedmak Filip Gál a ôsmaci Marijana Mikuľová a Marko Gligor (pripravila ich profesorka Jaroslava Števková). Do pokrajinskej súťaže, ktorá bude v apríli v Sečnji, postúpili Aňa Gálová a Filip Gál. Na fotografii: (zľava) Soňa Zahorcová, Marijana Mikuľová, Aňa Gálová, Milan Stepanov, Marko Gligor, Filip Gál a Jaroslava Števková. V. G.

OBECNÁ SÚŤAŽ RECITÁTOROV V NOVOM SADE

Aleksandar, Adriana a Laura idú do Báča Anna Legíňová

V

nedeľu 10. marca v Novosadskom divadle Újvidéki Színház na obecnej súťaži recitátorov sa zúčastnili aj deti zo Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči: Beáta Macáková, Valentína Urbanová, Lana Vozárová, Jana Jambrichová a Aleksandar Asodi, žiaci 3. 1 triedy. Nacvičila ich profesorka triednej výučby Anna Legíňová. Na súťaži bolo 99 recitátorov, ktorí poéziu predniesli v srbčine, slovenčine, maďarčine a v rusínčine. Medzi odmenenými recitátormi mladšej vekovej kategórie bol i Aleksandar

32

www.hl.rs

Asodi z Kysáča, ktorý postúpil do oblastnej súťaže. V kategórii staršej vekovej kategórie žiačky profesorky Miliny Struhárikovej Adriana Lamošová, Kristína Madacká, Jana Trusinová, Laura Radosavljevová a Johana Hašková tiež nezahanbili Strednú zdravotnícku školu 7. apríla v Novom Sade. Výborným prednesom zapôsobili Adriana Lamošová a Laura Radosavljevová, ktoré tiež v prednese krásneho slova po slovensky postúpili do oblastnej súťaže, ktorá bude v Báči. Všetkých recitátorov hodnotil herec Srbského národného divadla Miodrag Petrović.

Informačno-politický týždenník

ZO SRDCA O LÁSKE A Z LÁSKY MATKÁM. Medzinárodný deň žien sa už tradične dlhé roky oslavuje aj v Kovačici. Okrem príležitostných programov, ktoré sa uskutočnili vo všetkých pobočkách Predškolskej ustanovizne Kolibrík, v piatok 8. marca 2019 v popoludňajších hodinách v sieni Domu kultúry 3. októbra kovačické školopovinné deti predviedli bohatý kultúrno-umelecký program. Boli tu hudobné, tanečné a literárne body, ktoré nacvičili so svojimi učiteľmi. Na snímke sú žiaci prvého ročníka ZŠ Mladých pokolení. A. Ch. • KULTÚRA •


STARÁ PAZOVA

SCÉNA

Divadlo priblížilo dejiny Anna Lešťanová

tých výsledkov prednedávnom stalo členom Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. organizácii staropazovskej ĽudoDvadsať mladých dievčat a niekoľko mlavej knižnice Dositeja Obradovića sa díkov s mnoho emócií ukázalo početnému v utorok 5. marca konal ďalší program. obecenstvu v knižnici nešťastie vojen a tým V tamojšom Oddelení pre dospelých členovia aj silu a moc žien. Práve ženy v tých najťažších Ochotníckeho divadla Pepu Krstu zo Sur- časoch hrdinsky bojovali a mnohé sa stali duku zahrali divadelné predstavenie Srpske aj obeťami. Výkony mladých a nádejných hercov s dobrým výberom hudby a svetelnými efektmi prispeli k tomu, že tento večierok bol trochu inakší než pravidelné programy. Vďaka nemu návštevníkom boli sprítomnené dejiny prvej svetovej vojny. Divadelné predstavenie Srpske heroine surduckí ochotníci nacvičili k vlaňajPredstavenie surduckých ochotníkov v priestoroch pazovskej knižnice šiemu 100. výročiu ukončenia Veľkej vojny. Zahrali ho heroine na počesť všetkých žien – hrdiniek. i na ústrednej ceremónii na Korfu, kde preTento program na niesol v znamení 8. marca zentovali nielen Staropazovskú obec, ale aj Medzinárodného dňa žien. Scenár a réžiu našu krajinu. predstavenia mal na starosti učiteľ Dušan Do konca marca v pazovskej knižnici sú Radojčić. Toto divadlo sa na základe dosiahnu- naplánované ešte dva literárne večierky.

V

MARCOVÉ ČÍSLO ČASOPISU VZLET sa nesie v znamení kníh. Spolupracovníkov časopisu inšpiroval Medzinárodný veľtrh kníh v Novom Sade a keďže sú knihy a určitý teplý nápoj neoddeliteľnou dvojicou, posvietili si aj na význam tohto denného rituálu. Čitateľom ponúkame aj rozhovor s talentovaným hudobníkom Zlatkom Klinovským zo Selenče, predstavujeme nádejnú módnu návrhárku Janu Vrankovú z Kysáča a jánošícki žiaci základnej školy vám prezentujú svoje zážitky z lyžovačky na Slovensku. Milovníci filmu si môžu prečítať recenziu Oscarom odmeneného filmu Green Book, fanúšikovia počítačových hier sa dozvedia o novinkách z tejto oblasti a pozornosť pripúta aj článok o ženskom futbale. Podnietení knižným veľtrhom v Novom Sade čitateľom v tomto čísle darujeme záložku do kníh. Čítajte Vzlet a píšte nám na našu adresu office@ vzlet.rs alebo na našej facebook stránke. J. P-á • KULTÚRA •

Queensrÿche vydali Verdikt. Američania Queensrÿche hrajú už takmer plné štyri desaťročia a najväčšiu popularitu získali vydaniami Operation: Mindcrime (1988) a Empire (1990). Roku 2012 skupina sa rozišla s dlhoročným spevákom Geoffom Tateom a vystriedal ho Todd La Torre (ex Crimson Glory), s ktorým nahrali už tri albumy: Queensrÿche, Condition Hüman a najnovší The Verdict, ktorý vyšiel na samom začiatku marca vo vydavateľstve Century Media. Aktuálnemu vydaniu predchádzali singly Man the Machine a Dark Reverie, ako aj videoklip k skladbe Blood of the Levant. Hudobná kritika sa zatiaľ o platni vyjadruje pozitívne, vyzdvihujúc La Torreho spev ako významné občerstvenie a tiež emotívnu pestrosť skladieb, ktorá vždy bola charakteristickým znakom týchto pionierov progresívneho metalu.

Sólstafir sa vracia. Dva roky po jej vypredanom koncerte v Belehrade islandská metalová formácia Sólstafir znovu zavíta do našej krajiny a 22. marca bude koncertovať v Maďarskom kultúrnom stredisku Sándora Petőfiho v Novom Sade. Skupina bola založená roku 1995, spočiatku patrila do undergroundových blackmetalových kruhov a väčšiu pozornosť hudobných médií si získala albumom Köld z roku 2009. Časom sa ich prejav čoraz viac približoval k postrockovému, čiže postmetalovému štýlu a dnes patria medzi váženejšie mená v rámci takéhoto zvuku. Na zatiaľ poslednom albume Berdreyminn (Season of Mist, 2017) im hosťujú hudobníci hrajúci na plechových dychových nástrojoch, akými sú trúbka, trombón, tuba a lesný roh.

KONCERTY 16. marca, Gerila Bar v Novom Sade: Orthodox Celts 20. marca, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: The Karasorchestra (jazz/groove/impro z Izraela) 22. marca, Gerila Bar v Novom Sade: Goblini 22. marca, Štúdio M v Novom Sade: EYOT Pripravuje: S. Lenhart 11 /4846/ 16. 3. 2019

33


Kultúra

KRÍŽOVKA ČÍSLO 11

V tajničke je meno a priezvisko slovenského evanjelického kňaza, básnika štúrovskej generácie, kritika literárnych a dramatických prác, publicistu a prekladateľa (1820 – 1872).

„V sklaďe so zákonom“, „u skladu so zákonom“, alebo... Anna Horvátová

T

ých doslovných prekladov je neúrekom. Ako i tých miešaných viet – polovica v srbčine, polovica v slovenčine. Práve takým je aj srbské spojenie u skladu sa zakonom. Žeby to bolo „v sklaďe so zákonom“ v slovenčine, alebo ináč?! Tak určite nie. Sklad v slovenčine má tieto významy: je to priestor na uloženie tovaru, surovín, materiálu; z odborného hľadiska ide o zloženie niečoho: hláskový sklad; ďalším je význam zahnutie, záhyb: sklad na sukni. Spojenie bez ladu a skladu sa používa na vyjadrenie bez poriadku, neporiadne. Srbskému významu slova sklad

v slovenčine zodpovedá súlad, a tie hore uvedené neznáme budú teda znieť: v súlade so zákonom, alebo v súlade s pravidlami, v súlade s možnosťami, postupovať v súlade s rozhodnutím... Uviesť do súladu, znamená zladiť. Podstatné meno mužského rodu súlad je, ako možno uzavrieť: − vzájomná vyrovnanosť zložiek celku, súhra, harmónia: súlad farieb, tvarov; − vzájomné porozumenie, zhoda, harmónia: rodinný súlad. Prídavné meno je súladný – spĺňajúci požiadavky súladu; môže byť súladná postava, súladné usporiadanie, súladné spolužitie. Možno sa aj súladne dopĺňať, v tomto prípade sa použije príslovka súladne.

Výzva na predloženie príspevkov na 63. Literárne snemovanie Slovenské vydavateľské centrum a časopis Nový život zverejňujú výzvu na predkladanie príspevkov na 63. Literárne snemovanie, ktoré sa uskutoční 4. 5. 2019 v Báčskom Petrovci. Témy tohtoročného literárneho snemovania budú: 70. rokov Nového života a životné jubileá slovenských vojvodinských dejateľov Viery Benkovej (80), Jozefa Klátika (70) a Vladimíra

Valentíka (60). Prosíme vás, aby ste nám najneskôr do 13. 4. 2019 poslali prihlášky s uvedením názvu a abstraktom. Príspevky v plnom znení stačí priniesť na snemovanie alebo zaslať e-mailom. Všetky odprezentované príspevky budú zverejnené v časopise Nový život. Prosíme vás, aby ste prihlášku poslali na adresu: zdenkavb@gmail. com.

CHÝRNIK ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 10 – VODOROVNE: dokument, eso, Ar, O, ňanička, ž, čliape, Iva, a, OV, estetika, N, iskra, on, osla, stav, kyv, OV, chlapi, vonok, SO, Arad, ban

TAJNIČKA: DEŇ ŽIEN

34

www.hl.rs

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 8 z čísla 8 Hlasu ľudu z 23. februára 2019 bolo: MATEJ ĽADY LÁME. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: LANA FEKETEOVÁ, Ul. M. Pagáča č. 65, 21 412 Hložany. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Informačno-politický týždenník

STARÁ PAZOVA. Herci Belehradskej činohry vo štvrtok 7. marca vystúpili v staropazovskej divadelnej sále. V organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova v ústrety Medzinárodnému dňu žien zahrali predstavenie Oscara Wilda Idealni muž v réžii Predraga Štrbca. a. lš. KOVAČICA. V dňoch 22. až 24. marca v Kovačici Kolektív kreatívnych amatérov (KOKRAM) v spolupráci s Domom kultúry 3. októbra v Kovačici organizuje 3. ročník Humanitárneho divadelného víkendu. V piatok 22. marca na javisku DK vystúpia divadelní ochotníci Fedor Teatra v Padine s inscenáciou Dve vône ruže. V druhý víkendový večer sa kovačic-

kému obecenstvu predstavia herci Slovenského vojvodinského divadla z Báčskeho Petrovca a predvedú divadelnú hru Krásavica z Leenane. V tretí večer tohto divadelného víkendu vystúpia hostitelia – ochotníci KOKRAM, ktorí sa predstavia Krátkymi jednoaktovkami Vol. 1. Všetky predstavenia sú naplánované o 20. hodine. Sprievodným podujatím Humanitárneho divadelného víkendu bude predajná výstava obrazov a fotografií nainštalovaná v miestnostiach KOKRAM (na prvom poschodí DK) hodinu pred každým predstavením a po predstavení. Prostriedky z predaja vstupeniek budú využité na humanitárne účely A. Ch. • KULTÚRA •


Oznamy Potrebujeme predavača Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Selenči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

MILOVNÍCI KNÍH Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

SMUTNÁ SPOMIENKA

Je tomu deväť rokov, čo ma navždy opustil otec

MARCI BERACKA 1. 10. 1929 – 16. 3. 2010 – 16. 3. 2019 z Vojlovice

Myslel som si, že čas smútok zjemní, hoci len trochu, ale som sa sklamal. Z dňa na deň je všetko čoraz ťažšie. Aké je len ťažké ráno vstávať s povzdychom plným žiaľu a večer zaspávať, keď city srdce zlomia. Je mi tak ťažko bez Vašej podpory. Apko a mamko moji, nech Vás anjeli ochraňujú. Navždy zarmútený Váš syn Mirko

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 4. 3. 2019 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba transportného plynovodu RG-01-21 od SGS Tilva do GMRS Bela Crkva, nositeľa projektu VP Srbijagas z Nového Sadu, Ul. narodnog fronta č. 12. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia. Pre ochranu činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNA LABÁTOVÁFEKETEOVÁ

1942 – 2000 – 2019 z Báčskeho Petrovca Trvalú spomienku na ňu si zachovávajú

hlasludu.info www.hl.rs

Anna a Vladimír • OZNAMY •

11 /4846/ 16. 3. 2019

35


Oznamy SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN FERKO

KATARÍNOU VOZÁROVOU

rod. Cicková z Belehradu rodom z Kovačice

rod. Šramkovou 1939 – 2019 z Petrovca

Človek si spomína, niť sa odvíja a srdce znovu prežíva.

Pre celý svet si bola jedna, pre nás si bola celý svet.

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať manželka s rodinou

so sestrou

EVA OTAŠEVIĆOVÁ

1. 12. 1943 – 1. 3. 2019 z Báčskeho Petrovca

Slza v oku, v srdci žiaľ, čo nám bolo milé, osud vzal...

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 12. marca 2019 uplynul rok, čo nás opustila naša mama

Tvoji najmilší: Taňa, Nataša, Milica, Petrašin a Voja

Sestra Anna Šranková

SPOMIENKA

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

Dňa 16. marca 2019 je tomu päť boľavých rokov, čo umrel nenahraditeľný manžel a ocko

MICHAL KUKUČKA

20. 9. 1932 – 16. 3. 2014 z Nového Sadu

Drahý náš, nie si sám. Odišiel si k Tvojmu neprežialenému synovi VLADKOVI KUKUČKOVI, ktorý už 37 rokov odpočíva v pokoji. Zarmútené: manželka Anna a dcéra Zdenka s manželom Predragom

DROBNÝ OZNAM MICHAL SÉČ

ALŽBETA SÉČOVÁ

1930 – 2009 – 2019 1935 – 2018 – 2019 z Pivnice

Už Vás nezobudí slnko ani krásny deň, na cintoríne spíte svoj posledný sen. Srdcia unavené prestali biť, nebolo lieku, aby ste mohli ďalej žiť. Čas plynie, život ide v diaľ, po Vás nám zostali veľká bolesť a žiaľ. Zarmútení: dcéra Katarína, zať Jozef, vnúčatá Rastislav a Tatiana s manželom a pravnukovia Edvin, Jonatán a Dávid

hlasludu.info www.hl.rs

SPOMIENKA Uplynie 10 rokov, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

SMUTNÁ SPOMIENKA

ONDREJ ABELOVSKÝ

Uplynie 10 rokov, čo nás navždy opustil otec a starký

1936 – 17. 3. 2009 – 2019 z Kysáča Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Na Teba si vždy s láskou spomíname. Manželka, dcéry, zaťovia, vnukovia a vnučky

36

www.hl.rs

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

ONDREJ ABELOVSKÝ

1936 – 17. 3. 2009 – 17. 3. 2019 z Kysáča Tichú a trvalú spomienku si zachovávajú Tvoji najmilší: dcéra Milinka Turčanová s rodinou z B. Petrovca

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil otec a starký

JURAJ TURČAN 1943 – 15. 3. 2018 – 15. 3. 2019 z B. Petrovca

S úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší: syn Juraj s rodinou • OZNAMY •


SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 17. marca 2019 uplynie rok, čo nás navždy opustil drahý brat a švagor

PAVEL SABO

27. 7. 1962 – 17. 3. 2018 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 15. marca 2019 uplynuli dva roky, čo nás navždy opustil manžel, syn, otec a brat

Uplynul rok, čo nás navždy opustil brat a ujo

PAVEL SABO

27. 7. 1962 – 17. 3. 2018 – 17. 3. 2019 z Báčskeho Petrovca

Tvoj náhly odchod nás prekvapil. Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. S úctou: sestra Anna Benková a rodiny Červenová, Nosálová a Levárska

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata, švagra a uja

PAVLA SABU

1962 – 2018 – 2019 z Petrovca

Nikdy na Teba nezabudne sestra Katarína Menďanová s manželom Ondrejom a deťmi Tatianou a Miroslavom s rodinami

• OZNAMY •

na

JÁNA MARTINKU

PAVEL POLIAK

23. 8. 1951 – 13. 3. 2004 – 2019 z Kysáča

29. 3. 1960 – 15. 3. 2017 – 2019 z Kovačice

Ako tíško žil, tak tíško odišiel. Skromný v živote, veľký v láske a dobrote. S úctou si na Teba spomínajú:

Život bez Teba je smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu zostanú navždy v našich srdciach.

sestra Zuzana a švagor Ján Trabakovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

manželka Tinka a syn Ján a dcéry s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 13. marca 2019 uplynulo 15 rokov, čo nás navždy opustil náš starký a prastarký

na brata, švagra a uja

JÁN MARTINKO

PAVLA SABU

23. 8. 1951 – 13. 3. 2004 – 2019 z Kysáča

1962 – 2018 – 2019 z Petrovca

Nikdy na Teba nezabudne sestra Elenka Chalupková s manželom Jánom a deťmi Alenkou a Jankom s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach. Tvoji najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA na

na brata, švagra a uja

JÁNA MARTINKU

PAVLA SABU

1962 – 2018 – 2019 z Petrovca

23. 8. 1951 – 13. 3. 2004 – 2019 z Kysáča

Aj keď už nie si s nami, v našich srdciach žiješ ďalej.

Nikdy na Teba nezabudne sestra Mária Kuštrová s manželom Michalom a dcérou Marienou s rodinou

Sestra Anna so synmi Jánom a Pavlom

11 /4846/ 16. 3. 2019

37


RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 15. marca 19.30 Zostrih z Detského folklórneho festivalu Zlatá brána z roku 2018, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 17. marca 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 19. marca 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky: kreslený film Nakresli mi rozprávku Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka. Prvá polhodinka nedeľného vysielania má názov Život v spoločenstve lásky so všetkými ľuďmi a bude venovaná banátskemu seniorovi a kovačickému farárovi cirkevného zboru I Pavlovi Sklenárovi, ktorý prednedávnom oslávil sedemdesiate narodeniny. Dotyky. Témou marcového rodinného magazínu je Rodina voľakedy a dnes. Hoci sa svet rýchlo mení, úloha a význam rodiny zostáva. Stále pretrváva ako nenahraditeľná citová opora a zázemie. Na danú tému budú odvysielané príspevky o zaujímavých rodinách a o rodine budú hovoriť hostia v štúdiu.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 17. marca Film: Ľadová doba 3 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Jack Hunter – Kliatba Achnatonovej hrobky Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00 18.05

RÁDIO PETROVEC

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

38

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 15. marca – Niekto to rád hip-hop Sobota 16. marca – Dôverní nepriatelia Pondelok 18. marca – Detonátor Utorok 19. marca – Malý veľký bojovník Streda 20. marca – Gotika Štvrtok 21. marca – Nočný let

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 17. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Pokračovanie ekologickej akcie v Kovačici Čajový večierok v Kovačici poznačila pekná návštevnosť a skvelá nálada Utorok 19. marca 16.00 Kolkársky turnaj vyvrcholil kolkárskym bálom v Kovačici Literárna karavána Zima s knihou zavítala aj do Padiny Kreslený film: Saul z Tarzu Piatok 22. marca 16.00 Film: Panna zázračnica Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 17. marca 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 20. marca 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •


Šport MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Skvelý začiatok ŽFK BANAT – AŠK 0 : 3 (0 : 2) Vladimír Gál

A

radáčania aj bez dvoch štandardných hráčov Striška a Ďuríčeka, ktorí nehrali pre žlté karty, ukázali, že sa dobre pripravili na pokračovanie majstrovstiev. Od samého začiatku mali viac loptu v nohách. Prvú šancu však mali domáci, keď po chybe Mijića Drndarević v protiútoku vybehol sám pred Kurtešana, ale strieľal vedľa. Prvý gól Aradáčania dali v 15. min. Pajević domáceho brankára oklamal strelou z voľného kopu. V 20. min. strela Adamova z 25 metrov odle-

tela nepatrne vedľa brány. Po úniku Gála z p rave j strany Števko strelil slabo, a tak Goran Pajević vedľa múra zaslal loptu do siete domácich zmaril pek- (foto: z archívu AŠK) nú príležiGálovi, ktorého strelu obranca Batosť. V 30. min. Adamov na strede natu blokoval. ihriska prekľučkoval niekoľkých Na začiatku druhého polčasu domácich hráčov, vyšiel pred bran- Števko prihral Birmancovi, ale jeho kára a rutinovane loptu zaslal za strelu brankár kryl. V 65. min. znovu jeho chrbát. V 35. min. Adamov Števko ideálne prihral Adamovovi znovu kľučkoval, nesebecky prihral a tento bol neúprosný – 0 : 3. Nuž

Dobre začali, zle skončili BILEĆANIN – MLADOSŤ 3 : 1 (2 : 1) Darko Sládeček

N

a ťažkom hosťovaní v Sečnji Bieloblatčania nemali síl na to, aby prekvapili súpera, aj keď sa to začalo celkom dobre. Šance sa striedali na oboch stranách a hos-

tia boli účinnejší. V 24. min. po akcii Žižića a Poničana na odrazenú loptu nabehol Kočević a skóroval – 0 : 1. Už v nasledujúcom útoku hostia mohli zvýšiť náskok, ale Poničanova strela odišla vedľa. V pokračovaní však domáci akoby sa zobudili, začali hrať

NEROZHODNE V HLOŽANOCH

Vydarená generálka BUDÚCNOSŤ – BÁČKA 1 : 1 (0 : 1) Ján Murtín

O

kolo 200 divákov, väčšina bola z Begeča, sledovalo zaujímavú generálku pred pokračovaním majstrovstiev. Tréneri Vladimir Tankosić (Budúcnosť) a Mirko Lukić (Báčka) môžu byť spokojní, lebo obe mužstvá hrali naplno, nekalkulovali, čo prinieslo veľa vzrušujúcich chvíľ. Za to, že diváci

nevideli viac gólov, najviac zásluh patrí výbornému brankárovi Hložančanov Vučenovićovi, kým domáci útočníci viackrát mali nepresnú mušku. Hostia sa pokúšali strelami z diaľky, no Vučenović všetko pozorne kryl. Na opačnej strane po pekných akciách najprv Jakuš prestrelil opustenú bránu a Čipkár dvakrát vo výhodných situáciách nezachytil loptu, ako chcel.

PRÍPRAVY HAJDUŠIČANOV

So susedmi ľahko KSK KONAK – HAJDUŠICA 0 : 4 (0 : 1) Vladimír Hudec

Ď

alší prípravný zápas Hajdušičania zohrali v susednom Konaku s rovnomenným mužstvom, členom Mestskej ligy Zreňanin – B skupiny. Rozdiel v kvalite bol očividný, takže hostia počas celého zápasu dominovali • ŠPORT •

nad ihriskom a brankári Melich, potom aj Stojanovski, boli hlavne nezamestnaní. Domáci čelili útokom hostí, kým mali síl, čiže v prvom polčase, takže sa na prvý gól čakalo tridsať minút. Sieť brány Konaku načal Aleksandar Ružić, keď po peknej prihrávke Pav-

a potom do konca zápasu ešte jednu príležitosť mal Gál, ale domáci brankár znova dobre zakročil. Tak Aradáčania na štarte jarnej časti majstrovstiev potešili svojich fanúšikov, ktorých na štadióne Banatu bolo viac než domácich. V nedeľu do Aradáča prichádza Jedinstvo z dediny Ečka. AŠK: Kurtešan, V. Gál, Korać, Matejin, Zakić, Apostolović, Birmanac, Pajević (Bagić), Adamov (Životin), Mijić, Števko Výsledky 14. kola: Tamiš – OFK Gradnulica 5 : 4, Potisje – OFK Stajićevo 1 : 1, Bilećanin – Mladosť 3 : 1, ŽFK Banat – AŠK 0 : 3, Jedinstvo – Naftagas 0 : 0, MSK – Zadrugar 0 : 0; voľný bol OFK Klek. Tabuľku vedie Potisje s 35 bodmi, AŠK na štvrtom mieste má o desať menej, kým je bieloblatská Mladosť posledná so štyrmi bodmi.

agresívnejšie a koncentrovanejšie, kým hostia postupne spomaľovali tempo, čo sa im vypomstilo. Po protiútoku v 32. min. rýchly Rajac vyrovnal a o dve minúty neskoršie domáci sa ujali aj vedenia. Po chybe obrancov hostí znovu bol presný Rajac. V druhom polčase sa hralo prevažne na strede ihriska, s občasnými šancami oboch súperov. Výsledok sa však nemenil až po 77. min., keď po voľnom kope domácich najvyššie

vyskočil Pjetlović a stanovil konečný výsledok. Do konca sa hostia snažili obrátiť výsledok, ale sa domáci šikovne bránili a čakali koniec zápasu. MLADOSŤ: Pavković, M. Paraljov, Poničan, Šuľa (Horváth), Goda (D. Paraljov), Žižić, Kalapiš, Šofranko, Gibarov, Kočević (Szabó), Karacsonyi V nedeľu do Bieleho Blata prichádza líder tabuľky, Potisje z Knićanina.

V 27. min. Begečania založili protiútok a ich najlepší stredopoliar Glišić nepríjemne prekvapil Vučenovića z viac ako 25 metrov, keď sa lopta od brvna odrazila do siete. V 41. min. Molnár po asistencii Čipkára skóroval, ale rozhodca, ktorý zápas viedol bez pomocníkov, gól pre údajný ofsajd anuloval. V druhom polčase spočiatku boli nebezpečnejší hostia, mali až 4 – 5 obrovských šancí, trafili brvno a žrď, boli poškodení o penaltu, čo bola kompenzácia pre neuznaný gól domácich, ako po zápase povedal rozhodca. Ako sa blížil koniec zápasu, mužstvo

Budúcnosti prebralo hru. Výsledkom toho bol vyrovnávajúci gól Škrbića z veľkej skrumáže a po centri Eraka z voľného kopu. Mohli domáci aj k úplnému zvratu, keby núkajúce sa šance neboli zahodili Ljubičić, Zahorec a Takáč. BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Škrbić, Ljubičić, Šoven, Miškovic, Erak, Katiak, Đurikin, Čipkár, Molnár, Jakuš; striedali: Horvát, Zahorec, Takáč, Ľ. Hataľa, Krasnec V sobotu Budúcnosť zohrá prvý jarný majstrovský zápas s Bačkou 45 na ihrisku FK Stari grad v Báčskej Palanke.

lovica vybehol sám pred brankára a vedľa neho zaslal loptu do siete. Do konca polčasu sa hralo hlavne pred bránou domáceho mužstva. Po zmene strán sa v pomere síl na hrboľatom trávniku nič nezmenilo. Hostia aj ďalej útočili a domáci sa bránili. V 55. min. Radović z voľného kopu zo stredu ihriska zaslal loptu pred bránu, kde ju prijal A. Lipták a zaslal do siete. Iba o minútku neskoršie A. Lipták kľučkoval v šestnástke a potom z asi desiatich – jedenástich metrov presne strelil –

0 : 3. Hostia aj v pokračovaní pekne kombinovali, ľahko prichádzali pred bránu, ale v závere boli nekoncentrovaní alebo ľahostajní, takže výsledok zostal nezmenený až po 82. min., keď Pejčić z voľného kopu strelou popod múr prekvapil domáceho brankára a stanovil konečných 0 : 4. HAJDUŠICA: Melich, Ćulum, Z. Lipták, Folťan, Petrović, Stojkovski, A. Ružić, Georgijevski, Pavlovic, A. Lipták, N. Ružić; hrali aj Stojanovski, Miksád, Radović, Pejčić, Brezičanin

11 /4846/ 16. 3. 2019

39


Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

prerušovali hru a nepotrebne sa váľali na trávniku. Solídny rozhodca Tadić z Pančeva hostí potrestal šiestimi Ján Bokor žltými kartami, ale to nepomohlo DoliNa štarte viac úspechu mali mužstvá z hornej časti tabuľky. ne. Keď Ćirić uvoľnil Vedúci Gajčania si priniesli body zo Seleuša, nasleduje ich Borac Kelečevića, tento sa Starčevo, ktorý vyhral v Padine. Vedúce kvarteto tvoria ešte Radrozbehol na bránu nički Baranda a Potporanj. Partizan z Uljmy utŕžil presvedčivú Borca, ale po jeho porážku v Ivanove a klesol na 5. miesto. Posledná Vojvodina strele lopta skončila Crepaja utrpela vysokú prehru od susedovcov z Jabuky. Dve tesne vedľa cieľa a bezgólové remízy nezmenili poradie v tabuľke. bezmocného branVýsledky 18. kola: Jedinstvo (V) – Sloga (BNS) 1 : 0, Polet – kára Živanovića. SilSpartak 1911 0 : 0, Crvena zvezda – Potporanj 0 : 1, Vojvodina né tempo vyčerpalo (S) – Partizan (G) 1 : 4, Dolina – Borac 0 : 1, Vulturul – Jedinstvo hráčov domácich, Stević 0 : 0, Vojvodina (C) – Jugoslavija 1 : 6, Strela – Partizan (U) ktorí sa nedočkali 4 : 1, Radnički – Dunav 2 : 0. zmeny výsledku, taDOLINA – BORAC 0 : 1 (0 : 1) mužstvo hostí z jediného prokže ich úsilie vyšlo bavy Padinčanov sa splnili. tiútoku strelilo gól, a to bol aj nazmar a majú za Dolina v stretnutí s uchá- konečný výsledok zaujímavého čím banovať. dzačom o najvyššie umiest- a dobrého zápasu. DOLINA: Bujanenie Borcom zo Starčeva nemala Od začiatku zápasu sa strie- Nováčik Janjović bol dobre strážený ković, Đorić, Vaani trochu šťastia a domáci zápas dali útoky na oboch stranách. sić, Kolak, Magda, prehrala. Padinčania hrali lepšie Dolina prvá pohrozila, Kelečević jedinou presnou strelou, ktorá sa Janjović (Ilić), Forgić (Mamojka), ako v prípravnom období, dobre hlavičkoval, ale lopta trafila žrď, nedala kryť – 0 : 1. Po prestávke sa hostia rozhodli Kelečević, Hlavča (Matuľa), Počelili solídnemu súperovi, mali odrazila sa na nohy hráčov súpera, brániť minimálny náskok. Často pović, Ćirić aj viac gólových šancí. Skúsené ktorí založili protiútok, a Jović trafil

Rátajú sa iba góly...

O

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Bod – neúspech! SLÁVIA – ŽAK 0 : 0 Ján Šuster

J

arný štart Pivničanov nebol úspešný, lebo doma iba remizovali s priemerným mužstvom somborského ŽAK-u. Keď správu zo zápasu začíname s rozhodcom, to znamená, že si robotu nevykonal dobre. Tak bolo aj v nedeľu, keď Šćepanović z Kruščića počas celého zápasu nadŕžal hosťom, ktorí to vedeli využiť. Somborčania sa do Pivnice prišli iba brániť, odkopávali loptu čím ďalej od svojej brány a polihovali na trávniku, takže najviac práce mala domáca fyzioterapeutka Jasna Papová, zvlášť v druhom polčase. Takéto správanie sa hostí vyvolalo revoltu domácich fanúšikov, ktorí rozhodcu na konci vyprevadili silným hvízdaním a špatnými slovami. Je tiež zaujímavé, že Šćepanović v prvom polčase spadol na ihrisku a v druhom mu vypadla píšťala z ruky! Možno bolo potrebné podrobiť ho

40

www.hl.rs

dychovej skúške na prítomnosť alkoholu? Domáce mužstvo na tomto zápase neustále útočilo, vytváralo si šance, ktoré zostali nevyužité. V 11. min. Trivunović prebehol pravou stranou, prízemne odcentroval, no Kuchta kopol loptu nad bránu. V 21. min. Nímet z autu vhodil loptu, ale Sekeruš hlavičkoval tiež nad bránu. V 29. min. Sekeruš ušiel svojim strážcom, ale brankár Tešić jeho strelu kryl, a v 34. min. Trivunović z voľného kopu z dvadsiatich metrov netrafil. V 37. min. veľká chyba rozhodcu, keď Macanović v trestnom území loptu odrazil rukou, no píšťala Šćepanovića sa neozvala. V druhom polčase domáci aj ďalej útočili, dve strely Trivunovića, Ćordu a jedna Kotiva neboli presné. V 78. min. Somborčania mali aj veľké šťastie, keď strela Trivunovića skončila na žrdi. V 85. min. obranca ŽAK-a Bečanović

Informačno-politický týždenník

vo veľkej skrumáži zahral rukou pred bránou, rozhodca bol blízko, ale ani tentoraz z penalty nebolo nič, a žltú kartu dostal Sekeruš. Poslednú šancu nevyužil Efendić v nadstavenom čase, keďže jeho strela odletela vedľa pravej žrde brány hostí. SLÁVIA: Brňa, Stojanov (Kutenič), Benka, Milec, Ćorda, Nímet, Kuchta (Babić), Kotiv, Sekeruš, Trivunović, Efendić Výsledky 16. kola: Hercegovac – Stari grad 1 : 0, Borac

– Odžaci 2 : 1, Slávia – ŽAK 0 : 0, Tvrđava – Kula 1 : 0, Budućnost – Polet 0 : 0, Lipar – Kulpín 0 : 3 kontumačne, Radnički – Vojvodina 3 : 1, Krila Krajine – Rusín 1 : 0. Program 17. kola: Krila Krajine – Hercegovac, Rusín – Radnički, Vojvodina – Lipar, Kulpín – Budućnost, Polet – Tvrđava, Kula – Slávia, ŽAK – Borac, Odžaci – Stari grad. Zápasy sa začnú o 15. hodine a 30. minúte.

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Na konci fiasko! STK JEDNOTA – STK MLADOSŤ 4 : 1

Samuel Medveď

S

taropazovčania privítali hostí z Petrovca v Inđiji, keďže im v ich hale vypojili elektrický prúd. Mladosť minulú jeseň doma s Jednotou prehrala 3 : 4 a nárokovala si v tomto revanši zvíťaziť. Lenže nároky zostali nárokmi. Už v prvých troch zápasoch, totiž tesne 3 : 2, domáci hráči Vlado a Oleg Turčanovci

a Skopljak tesnými výhrami 3 : 2 zabezpečili svojmu mužstvu presvedčivý náskok 3 : 0, potom sa Turanovi a Lomenovi v štvorhre podarilo znížiť skóre. Nakoniec Bažík bol slabší od Vlada Turčana. Výsledky: V. Turčan – Lomen 3 : 2, Skopljak – Bažík 3 : 2, O. Turčan – Turan 3 : 2; štvorhra: V. Tučan / O. Turčan – Lomen / Turan 1 : 3, V. Turčan – Bažík 3 : 2.

• ŠPORT •


VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Rozstrieľali Šajkašanov SLOGA (E) – BORAC 4 : 0 (1 : 0) Lazar Pavković

E

rdevícka Sloga a Borac zo Šajkaša zohrali bojovný zápas, v ktorom hostia častejšie hrozili v prvom polčase, ale domáci brankár Petrović všetky strely na svoju bránu ľahko zlikvidoval. Prvý gól v 35. min. dal skúsený Nemanja Stojšić, keď presný center spoluhráča Nenada Đurkića usmernil do siete.

Erdevíčania v druhom polčase rozstrieľali Šajkašanov a revanšovali sa im dvojnásobne za jesennú prehru 0 : 2. Už v 47. min. odcentroval Boris Považan, spoluhráč Kobiljski vrátil loptu do stredu, kde ju hlavou zachytil Grković a bolo 2 : 0. V 79. min. nezvyčajný gól, keď brankár Borca Vojvodić urobil veľkú chybu, loptou trafil do hlavy Grkovića, ktorá skončila v sieti. Konečný výsledok v 88. min.

stanovil Stojšić prudkou strelou z tridsiatich metrov. Zápas v Erdevíku sledovalo 300 divákov. Rozhodca Dušan Pjevac z Temerína žltými kartami potrestal domáceho Vukovića a príliš nešportove hrajúcich hostí D. Risa, M. Đurića, N. Đurića, Živanova a Stojičića. Červenú kartu videl hosť S. Zečević v 75. min. SLOGA: Petrović, Đurkić (Grubiša), Vuković (Bojanić), Domčić, Kobiljski, Bojić (Bajunović), Grković, B. Považan, V streleckej forme: Aleksandar Grković Stojšić, Vučetić, Lovrić Foto: J. Pucovský (Sloga Erdevík)

Za zabudnutie JEDNOTA – SLOGA (T) 0 : 0 Matej Bzovský

V

ynovené mužstvo staropazovskej Jednoty v prvom jarnom majstrovskom zápase nepresvedčilo 150 svojich fanúšikov, že bude úspešnejšie od toho, ktoré hralo v jeseni. Domáci mali síce neustálu prevahu, v prvom polčase aj niekoľko príležitostí, ale sa im nepodarilo zdolať súpera z Temerína. Ani Sloga nehrala dobre a vôbec nemá ani

Ani pokyny na polčase nepomáhajú futbalistom Jednoty

Nekopli na bránu! TATRA – LSK 0 : 0 Pavel Pálik

B

ol to veľmi slabý a nezaujímavý zápas. O tom svedčí aj skutočnosť, že za 90 minút ani jedno mužstvo nestrelilo na bránu, aby ohrozilo strážcov siete. Nerozhodný výsledok je najsprávnejší a oba tímy sú so získaním bodu veľmi spokojné. Zápas v Kysáči sledovalo 250 divákov, viedol ho Samac z Futogu. Žlté karty dostali: Grlica, Apić, Mrđenović (Tatra), Savić (LSK). TATRA: Buzadžija, Ubović, Mrđenović, Hornjik, Apić, Subotin,

Lukić, Poštić, Grlica (Macanović), Grahovac, Klaić Výsledky 16. kola: Sloga (E) – Borac 4 : 0, Jugović – Podrinje 2 : 1, Tatra – LSK 0 : 0, Jednota – Sloga (T) 0 : 0, Prvý máj – Hajduk (B) 5 : 0, Sremac – Radnički (Š) 0 : 1, Hajduk (Č) – Podunavac zápas nehrali; voľný bol Hajduk (D). Program 17. kola: Sremac – Sloga (E), Radnički (Š) – Prvý máj, Hajduk (B) – Jednota, Hajduk (D) – Tatra, LSK – Hajduk (Č), Podunavac – Jugović, Podrinje – Borac (Š); voľná je Sloga (T).

PEKNÁ IDEA Z PETROVCA A KYSÁČA

Pre lepšiu spoluprácu P. Pálik

M

ládežnícke mužstvá petrovskej Mladosti a kysáčskej Tatry 3. marca 2019 zohrali zápas vo Vrbare • ŠPORT •

a výsledok bol nerozhodný 2 : 2. Za Mladosť skórovali Mikluc a Igić, kým v radoch Tatry dvakrát bol úspešný strelec Krajčík. Minulú nedeľu bola odveta na ihrisku Tatry, kde boli úspešnejší

V Kysáči slabo a nezaujímavo Petrovčania – 1 : 3. Góly za Mladosť dali Igić, Lekaj a Mikluc, česť domácich zachránil Krajčík. TATRA: Milić, Kecman, Ferko I., Krajčík, Ješanović, Mucha, Ferko II., Vrška, Bagoňa, Teplý MLADOSŤ: Dudáš I., Vrbovský, Turčan, Čiep, Mikluc, Vida, Igić, Stracinský, Mučaji, Fekete I., Durman, Lekaj, Fekete II., Dudáš II., Zahorec, Lukáč, Milićević,

približne také kvalitné mužstvo, s ktorým roky hrala významnú úlohu v treťom stupni súťaže. V druhom polčase sa obojstranne hralo ešte slabšie a všetky akcie Pazovčanov sa spravidla končili pred trestným územím bojovných Temerínčanov. Bol to zápas, ktorý sa rýchlo zabudne. Rozhodca Uroš Stojić z Nového Sadu žltými kartami potrestal Petrovića (Jednota), L. Tomića a Banovića (Sloga). JEDNOTA: Jovišić, Grubor, Petrović, Tošić (Igrač), Vukmirović, Cvetanović, Bojić, Milanović (Vujčić), Živanović, Zarić (Subotić), Bajić

1. Prvý máj 2. Jugović 3. Podrinje 4. Sloga (E) 5. Borac 6. Sremac 7. Hajduk (D) 8. Tatra 9. Radnički 10. Hajduk (B) 11. Jednota 12. Sloga (T) 13. Podunavac 14. LSK 15. Hajduk (Č)

15 15 15 15 15 15 14 15 15 15 15 15 14 15 14

12 10 8 8 7 7 7 5 6 5 4 5 5 2 0

0 3 35 : 14 36 3 2 20 : 11 33 4 3 29 : 16 28 3 4 29 : 16 26 5 3 22 : 12 26 4 4 17 : 13 25 0 7 24 : 13 21 5 5 16 : 14 20 2 7 24 : 25 20 3 7 24 : 25 18 5 6 16 : 19 17 2 8 11 : 25 17 1 8 20 : 20 16 3 10 9 : 36 9 0 14 2 : 41 0

Savić Tréneri Marián Kulík (Tatra) a Ján Jakuš (Mladosť) sa dohovorili, že tieto mužstvá budú hrávať častejšie medzi sebou a lepšie spolupracovať ako dosiaľ. Predstavitelia dvoch klubov by museli podporiť ich ideu. V blízkej budúcnosti budú hrať pionieri a neskoršie aj seniori Tatry a Mladosti.

11 /4846/ 16. 3. 2019

41


Šport DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Bez jarnej prehry VK KULPÍN – VK BEČEJ 3 : 1 Katarína Gažová

V

nedeľu 10. marca 2019 (zápas posunuli o deň neskoršie na požiadavku hostí) v Kulpíne súperili dve úspešné volejbalové mužstvá. VK Bečej vlani bol prvoligovým mužstvom. Aj napriek tomu Kulpínčania potvrdili, že sú lepší. Vyhrali doteraz nad všetkými súpermi v jarnej časti, a tak dokázali svoju kvalitu ešte raz. Kulpínčania si postavili vysoký cieľ: postup do Prvej ligy Srbska. Pod takým tlakom hrali aj zápas s hosťujúcim Bečejom. V prvom sete nehrali najlepšie, robili často chyby, a preto ho prehrali výsledkom 22 : 25. V nasledujúcich dvoch setoch boli dominantní a presvedčivo vyhrali.

Štvrtý set sa začal zle pre Kulpínčanov, lebo prehrávali 0 : 5, ale potom sa vzchopili, zaútočili a skončili zápas

BSK – MLADOSŤ 0 : 1 (0 : 0)

Z

42

www.hl.rs

13 1 12 2 11 3 10 4 7 7 7 7 5 9 4 10 1 13 0 14

40 : 10 38 : 10 36 : 13 33 : 18 30 : 22 23 : 25 17 : 30 17 : 35 6 : 41 6 : 42

38 36 34 28 24 19 15 11 3 2

Kulpínčania doma podporovaní fanúšikmi zdolali aj súpera z Bečeja

Rozhodol majster Kaňa ápasy medzi mužstvami BSK a Mladosťou zvlášť v Báčskom Brestovci bývajú dosť nepríjemné. Veľké napätie vládne na ihrisku, ale aj v hľadisku. Predsa už pravidelne Petrovčania sa z týchto hosťovaní vracajú so ziskom. Aj sobotňajšie stretnutie prebiehalo v nie veľmi priateľskom a športovom ovzduší, ale vďaka dobre organizovanej bezpečnostnej službe a smelej rozhodcovskej trojici všetko sa skončilo regulárne. Mladosť si opäť vybojovala tri veľmi vzácne body. Obe mužstvá vošli do zápasu s jasne vytýčenými cieľmi. BSK chcel vyhrať za každú cenu a Mladosti bolo najdôležitejšie neprehrať. Pod takým tlakom prebiehal celý zápas. Hralo sa nervózne, rozhárane, často aj priostro. Na nerovnom trávniku futbalisti ťažko kontrolovali loptu, zriedkavo zakladali premyslené a pekné akcie. Snažili sa dlhými prihrávkami a protiútokmi pohroziť brankárom, čo sa im nie veľmi darilo. Mladosť si vytvárala šance prostredníctvom agilného Milana Adá-

v hale Športovo-podnikateľského strediska Vojvodina v Novom Sade s hlavným konkurentom o prvé miesto – VK Dunav Vollej. Výsledky 14. kola: Sombor – Proleter 3 : 1, Hercegovina – Dunav Vollej 0 : 3, Kulpín – Bečej 3 : 1, Mladost – Vrbas 3 : 0, Partizan – Vojvodina NS Seme 1 : 3.

1.Kulpín 14 2.Dunav Vollej 14 3.Vojvodina 14 4.Partizan 14 5.Proleter 14 6.Bečej 14 7.Sombor 14 8.Mladost 14 9. Vrbas 14 10. Hercegovina14

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Pavel Spevák

výhrou, ktorá potešila početných fanúšikov. Výsledky setov: 22 : 25, 25 : 17, 25 : 20, 25 : 20. VK KULPÍN: Relota, Lekár, Zima, Nemanja a Rade Petrovićovci, Popadić, Prodanović, Barišić, Babić, Gajić, Grubešić, Ćirić V sobotu Kulpínčania budú hrať

min., keď rýchly protiútok Mladosti domáci obrancovia nedovolene zastavili v blízkosti trestného územia. Kaňa z asi dvadsaťmetrovej vzdialenosti majstrovským kopom

meka, Kaňu a Poznanovića, ale tieto pokusy zostali bez výsledku. V 11. min. Jakuš ostro vypálil po prihrávke Severíniho, ale lopta minula cieľ. V závere prvého polčasu rýchly M. Adámek dvakrát prenikol z pravej strany, najprv strelil vedľa brány a v druhom útoku prihral Ožvátovi, ktorého strelu zablokovali obrancovia BSK. Domáci mali tiež príležitosti v 22. min., 30. a 40. min., keď hlavne Majster futbalu: Igor Kaňa (Mladosť Petrovec) prostredníctvom rýchleho Agbabu nebezpečne pohrozili, prekonal domáceho brankára Molale Leňa sa nedal prekvapiť. nára – 0 : 1, ktorý prakticky ani Po zmene strán v mužstve BSK nestihol zareagovať. Petrovčania boli ešte väčšmi zvýraznené ner- do konca zápasu dominovali, ale vozita a napätie. Na druhej strane tie akcie nepriniesli zmenu výMladosť hrala pokojnejšie a po sledku. Napriek tomu, že zostali zmenách v tíme postupne prebe- iba ôsmi na trávniku, hráči BSK sa rala hru, zakladala nebezpečnejšie snažili vyrovnať, no na to nemali útoky. Vo výhodných príležitostiach nadostač síl. sa ocitli Gluvić, Stevan Adámek, V úvode sme vyzdvihli smelú Kaňa a Poznanović, ale lopta vždy rozhodcovskú trojicu v čele s Petskončila mimo brány. rom Vorkapićom-Nastasićom zo Rozhodujúca chvíľa prišla v 82.

Informačno-politický týždenník

Somboru, ktorému pomáhali Csongor Szabó z Kuly a Marko Maravić z Crvenky. Možno v niektorých chvíľach aj trochu neistí, rozhodcovia predsa držali opraty v rukách, nedovolili incidenty a úspešne priviedli napínavý zápas ku koncu. Pre nešportové správanie sa a hrubú hru Vorkapić-Nastasić vylúčil troch Brestovčanov: Živkucina, Milanovića a Medića, ako i Petrovčana Poznanovića. K tomu žlté karty dostali Vladetić (BSK), Severíni, Dokić a Leňa (Mladosť). Napínavé, ale futbalovo chudobné stretnutie, z ktorého zostane pamätný iba výsledok, sledoval slušný počet divákov, medzi nimi značná časť bola z Petrovca. MLADOSŤ: Leňa, Šproch, Fábry, Jakuš, Dokić (Beronja), Škrbić, Ožvát, Severíni (Gluvić), Poznanović, Milan Adámek (Stevan Adámek), Kaňa Výsledky 16. kola: Mladost (T) – Tavankut 1 : 1, Sloga – Bačka 4 : 3, Crvenka – Bajša 1 : 0, Tekstilac – Radnički 1912 0 : 2, Radnički (S) – Vrbas 0 : 0, BSK – Mladosť (P) 0 : 1, Mladost (A) – Polet 3 : 0, Tisa – Budućnost 2 : 0. Tabuľka: 1. Radnički 1912 46 bodov, 2. Sloga 41, 3. Bajša 29,... 10. Mladosť (P) 19, 11. Tekstilac 18,... 15. Polet 12, 16. BSK 6 bodov. V nedeľu Mladosť o 14.30 uvíta somborský Radnički. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •


HALOVÝ FUTBAL ZNOVA V KAČAREVE

Družstvo FŠ Dolina – ročník 2005 získalo 3. miesto

Tretie miesto pre družstvo FŠ Dolina – generácia 2006

Rozhodla pokutová ruleta Ján Bokor

M

ladí futbalisti aj tejto zimy hrali halový futbal v Kačareve. Kačarevčania i tentoraz vo svojej športovej hale zorganizovali Zimnú ligu pre nádejných futbalistov. Na tomto tradičnom podujatí sa zúčastnili mužstvá z Pančeva, Padiny, Banátskeho Nového Sela, Glogonja, Debeljače a domáci Kačarevčania. V dňoch každého víkendu, začnúc od novembra 2018 do marca 2019, striedali sa zápasy generácie mladučkých futbalistov

Rodičia nadŕžali svojim deťom

narodených v rokoch 2005, 2006, 2007, 2008, 2009 a 2010. Hralo sa celý deň, od rána do večera. Futbalová škola padinskej Doliny sa zúčastnila so štyrmi družstvami chlapcov a dievčat narodených v rokoch 2005, 2006, 2008 a 2009. Mužstvá každej generácie hrali najprv ligovým systémom, aby potom štyri najlepšie tímy rozhodovali o víťazovi. Videli sme veľký pokrok u detí z miest, ktoré majú športové haly. Padinčania halu nemajú, trénujú v sťažených podmienkach v telocvični ZŠ maršala Tita a zrejme sa to prejavuje aj v ich výkonoch. Padinské mužstvá nezopakovali skvelé výsledky z predchádzajúcich rokov, ale sa predsa nezahanbili. Výkonmi a výsledkami uspokojili trénerov a rodičov, ktorí sledovali zápasy. Všetky štyri ročníky mužstiev FŠ Dolina sa dostali do záverečnej časti vyrovnaného turnaja. V semifinále ani jeden tím nemal šťastie a všetky štyri prehrali. V boji o tretie miesto bolo dosť vzrušenia, lebo ročníky 2006 a 2009 po

• ŠPORT • Aj ročník 2009 padinských futbalistov bol tretí

nerozhodných výsledkoch 1 : 1 lepšie kopali penalty a dostali sa na víťazný stupienok. Mužstvo ročníka 2008 v pokutovej rulete nemalo také Pekné poháre do Padiny šťastie a muselo sa uspokojiť so štvrtým miestom, kým ročník 2005 porazil súpera výsledkom 1 : 0. Hráči FŠ Dolina sa vrátili domov s troma pohármi za obsadené tretie miesta a každý hráč dostal aj bronzovú medailu. Deti a rodičia sa po návrate do Padiny zastavili v reštaurácii Hole, majiteľa Miroslava Kotváša, kde sa občerstvili a spoločne pobavili. Snímky: Miroslav Bokor

50 /4833/ 15. 12. 2018 Tím Padinčanov (ročník 2008) skončil na 4. priečke

43


KRIVÁŇ JAR ZAČÍNA V DESPOTOVE

Mužstvo Kriváňa po nedávnom zápase v Hložanoch

Cieľ je jasný! Michal Poliak Juraj Pucovský

S

elenčský Kriváň v prvej polovici majstrovskej sezóny 2018/19 v Obecnej lige Báčska Palanka obsadil tretie miesto. Úspešnejší od Selenčanov boli len Silbašania a Maglićania, ktorí získali o dva body viac. Mohlo to byť celkom inak, lenže Kriváň doma stratil až päť bodov, premohla ho silbašská Naša hviezda 2 : 1 a celkom nečakane bod si odniesla aj báčskopalanská Bačka 45 – 2 : 2, hoci domáci do polčasu viedli 2 : 0. Tie dva ľahko stratené body kriváňovcov najviac aj mrzia! Kriváň zaznamenal deväť víťazstiev, keď doma premohol Bačku Despotovo 3 : 0, Slaviju Bođani 5 : 0, Proleter Karađorđevo 5 : 0 a Slogu Plavna 4 : 1. Na hosťovaní prekonal Bački hajduk v B. N. Sele 2 : 0, Mladost v Malom Báči 2 : 1, Neštín 2 : 0 a Borac vo Vizići 6 : 1. Cenná remíza 2 : 2 sa zrodila na ihrisku jesenného majstra Maglića. V jeseni si tričko FK Kriváň obliekalo 21 hráčov. Všetkých dvanásť zápasov zohrali len brankár Andrej Lipták hral Naď, Lipták, Soldat všetky zápasy a Stoiljković. O jeden v jeseni menej si na konto zapísali Vučić, Ignjatović, Kocić, Karačonji, Nikić a Doboš, po desať zápasov hrali A. Strehársky, Pavlov, Alexy a Milovanov. Deväťkrát na ihrisko

vybehol Vajnrich, šesť zápasov v nohách majú Benša a Vukojev, štyri razy hral Vladislav, kým len raz farby klubu hájili M. Strehársky, Salijević a Rybársky. Ten prvý po 1. kole prestúpil do radov silbašskej Našej hviezdy. Strelci Kriváňa Brankár Pavel Naď bude mať roboty aj v pokračovaní majstrovstiev trafili siete súperov 38-krát. Najlepším strelcom je Stoiljković (9 gólov), nasledujú: Kriváňa si na jar na vlastnú žiadosť nebude Soldat (7), Alexy (4), Pavlov (3), Ignjatović (3) obliekať ani Nemanja Kocić. V prípravnom oba tiež tri vlastné góly súperov, Vučić (2), Milovanov (2), Vajnrich, Karačonji, Nikić, Lipták dobí selenčské muža Rybársky po jednom. Obrana kapitulovala stvo zohralo aj päť desaťkrát, z toho Naď po dva góly inkasoval kontrolných zápasov. na zápasoch s Našou hviezdou, Bačkou 45 Doma remizovalo a Maglićom, raz ho prekonali strelci Slogy, s mužstvom Radnički Mladosti, Budúcnosti a Borca, kým si čisté z Ratkova 1 : 1, v nedekonto zachoval s Bačkou (D), Slavijou, Prole- ľu prehralo s deronjským Omladincom terom, B. hajdukom a Neštínom. Hráči Selenčanov dostali od rozhodcov 0 : 4. Selenčania pre21 žltých kariet, ôsmi po dve a piati jednu. hrali aj v Hložanoch Najhoršie je však to, že už po 8. kole a prehre s Budúcnosťou 1 : 2, doma so Silbašanmi mužstvo Kriváňa zostalo v Pivnici so Sláviou 0 : bez trénera Slobodana Vukojeva. Tohto po 2 a vyhrali iba nad Zaverbálnej potýčke s postranným rozhodcom drugarom v Srbskom Milošom Šavijom z Obrovca dištancovali Miletići 4 : 3. Selenčania mienia, Darko Pavlov z futbalu na jeden rok! Práve preto sa do radov Kriváňa vrátil nie- že už v nedeľu na hos- strelil menej kdajší hráč a tréner Dragan Jovović, ktorý ťovaní v Despotove gólov ako z odžackého FK Lider priviedol aj Bojana budú pokračovať v je- obvykle Spasića. Novými členmi sú tiež Bogdan Cvijić senných úspechoch, (Vojvodina Tovariševo) a Aleksandar Vukmir lebo si vytýčili cieľ obsadiť jedno z dvoch z báčskej Tvrđavy. V zimnom prestupovom prvých miest. Titul prináša priamy postup do termíne odišiel len Dušan Nikić do Silbaša, Somborskej oblastnej ligy a druhý bude hrať kým v prvej polovici jarnej časti bude chýbať baráž o postup. Zatiaľ sú tomu najbližšie, a vari Ignjatović, lebo je na špecializácii v Česku aj jediní kandidáti: silbašská Naša hviezda, podľa príkazu firmy, v ktorej pracuje. Tričko Maglić a Kriváň!


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.