Hlas Ludu 48 by NVU Hlas ľudu

V Pivnici zvíťazil Vlastimír Povolný Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 1. 12. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4831/



Z obsahu

V rámci osláv pripojenia Vojvodiny ku Kráľovstvu Srbska v nedeľu 25. novembra odhalili pomník kráľovi Petrovi I. Karađorđevićovi Osloboditeľovi na Námestí republiky v Novom Sade. D. Berediová-Banovićová

V poslednom desaťročí Základná škola Mladých pokolení v Kovačici uberá plody svojej práce z účasti v rôznych európskych a medzinárodných projektoch. Ani tohto roku nebolo inak a znovu dokázala, že patrí medzi najlepších. A. Chalupová

Klaipėda bude Európske hlavné mesto mládeže v roku 2021. Slávnostné vyhlásenie bolo v stredu 21. novembra v Divadle mladých v Novom Sade. D. Berediová- Banovićová

1. 12. 2018 | 48 /4831/

Uzávierka čísla: 28. 11. 2018

V piatok 23. novembra aj v Báčskom Petrovci, ako aj v rôznych iných mestách vo Vojvodine na počesť oslavy storočnice pripojenia Vojvodiny k Srbsku zorganizovali tri podujatia. Najprv otvorili dokumentárnu výstavu (na fotografii), neskôr večer bola aj slávnostná akadémia a na jej záver otvorili aj výstavu fotografií o Slovákoch z objektívov štyroch fotografov. J. Čiep

Jeden z posledných piatich drevených artikulárnych kostolov na Slovensku sa nachádza pri dedinke Svätý Kríž v Okrese Liptovský Mikuláš. Vraj sa doň vmestí približne 6 000 ľudí. Pôvodne bol postavený roku 1693 a dnešnú podobu dostal roku 1774 v dedinke Paludza. Keď ju v období výstavby priehrady Liptovská Mara potopili, kostol (v období 1974 – 1982) rozobrali, preniesli a znovu postavili na terajšej lokalite, zachovajúc jeho autentickosť. J. Bartoš

Tohtoročná dlhá a teplá jeseň vyhovuje mnohým škodcom, ktorí na založených porastoch repky olejnej môžu spôsobiť nemalé škody. Ide o veľmi nebezpečných škodcov, pretože poškodzujú rastliny, kým sú ešte malé a veľmi zraniteľné. Vzniknuté poškodenia majú negatívny vplyv na prezimovanie porastov. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Vojvodina – od Srbska k Srbsku

ripomienky ukončenia 1. svetovej vojny a pripojenia, respektíve zabratia Vojvodiny k Srbsku (Srbskom) sú za nami. Vo viacerých vojvodinských mestách a obciach odzneli príležitostné programy a ústredná oslava sa uskutočnila v Novom Sade. Tu po nej zostali aj dve pamiatky, dva hmotné kamene: Muzej prisajedinjenja 1918 (Múzeum pripojenia, respektíve pričlenenia) na Dunajskej ulici č. 35 a na Námestí republiky pribudol impozantný pamätník kráľovi Petrovi Prvému, ktorý bol na čele srbského štátu, keď roku 1918 na národných zhromaždeniach boli prijaté rozhodnutia o pristúpení Sriemu (v Rume 24. novembra) a potom aj Banátu, Báčky a Baranje (v Novom Sade 25. novembra) ku Kráľovstvu Srbsko. Dejiny Vojvodiny sú členité. Na terajšom jej území sa vystriedalo množstvo národov a štátnych správ. Po tom, čo ju v 6. storočí obývali Slovania, v 9. ňou ovládli Maďari a v 16. storočí sa dostala pod kontrolu Osmanskej ríše. Roku 1718 Vojvodina pripadla k Rakúsku a po tzv. rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867) sa stala súčasťou Rakúsko-uhorskej monarchie. Čoskoro po ukončení 1. svetovej vojny, len päť dní po pristúpení k Srbsku, Vojvodina sa 1. 12. 1918 stala súčasťou Juhoslovanského kráľovstva, ktoré od roku 1943 figurovalo ako Demokratická federatívna republika Juhoslávia. Keď 29. 11. 1945 vznikla Federatívna ľudová republika Juhoslávia, ktorá sa potom roku 1963 (v súlade s vtedajším spoločenským zriadením) premenovala na Socialistickú federatívnu republiku Juhosláviu, jej súčasťou bola aj Autonómna pokrajina Vojvodina (od roku 1963 Socialistická APV); druhou autonómnou oblasťou bola AP Kosovo a Metóchia, resp. SAP KaM). Po známych udalostiach v rokoch 1991 a 1992 a odstúpení väčšiny republík SFRJ zo spoločného štátu, Autonómna pokrajina Vojvodina sa ocitla v štáte s názvom Zväzová republika Juhoslávia, ktorý sa roku 2003 premenoval na súštátie Srbsko a Čierna Hora. Keď sa roku 2006 po referende ČH rozhodla pre

samostatnosť, Vojvodina sa znovu „vrátila“ do srbského štátu, čiže v súčasnosti je, aspoň na základe Ústavy RS, jednou z dvoch autonómnych pokrajín Republiky Srbsko. Ako je známe, Kosovo vo februári 2008 vyhlásilo samostatnosť a Republika Srbsko nemá nad ním skutkové inherencie. V 18. a 19. storočí sa na územie dnešnej AP Vojvodiny z územia súčasnej Slovenskej republiky prisťahovali (aj) Slováci. S ohľadom na skutočnosť, že táto oblasť vtedy bola súčasťou habsburskej monarchie, Slováci sa vlastne presťahovali – v rámci toho istého štátu – z tzv. Hornej zeme na tzv. Dolnú zem. Odvtedy zdieľali a zdieľajú osud tu žijúcich príslušníkov iných národov, národnostných menšín a národnostných spoločenstiev, niekedy viac, inokedy menej naklonený. Hneď po ukončení 1. svetovej vojny a rozpadom Rakúsko-uhorskej monarchie sa ocitli pred historickou voľbou. Utvorili si Národnú radu dolnozemských Slovákov a ich zvolení predstavitelia (úhrnne 62) na Veľkom národnom zhromaždení v Novom Sade svorne hlasovali za pripojenie Vojvodiny ku Kráľovstvu Srbsko. Rojčili síce o budúcom živote v Juhoslávii s republikánskym štátnym zriadením, avšak nakoniec súhlasili s pripojením k monarchii. Na rozdiel od vojvodinských Srbov, ktorým sa splnil dávny sen, lebo sa ocitli v spoločnom štáte s matičným národom, vojvodinskí Slováci sa dostali do postavenia „konára odťatého zo stromu.“ Zostali oddelení od matice. Veľké očakávania od života v každom novom štáte priniesli jeho obyvateľom okrem pozitívnych vecí aj veľa problémov a sklamaní. Aj v tom (aj) Slováci zdieľajú osud všetkých Vojvodinčanov, teda aspoň tých, ktorým je pri srdci príslušnosť k tejto oblasti, zatiaľ s prívlastkom autonómna. Otázka politického statusu Vojvodiny nie je uzavretá a jej autonómia sa viditeľne zmenšuje. Sotva si dakto trúfne predpovedať, aká je budúcnosť Vojvodiny v krajine, kde ju čoraz častejšie pomenúvajú – severné Srbsko... Juraj Bartoš

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Jedni chvália, druhí hania 16 Hrnčiar hlinu pohládza ako ženské boky

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 5. december – Svetový deň pôdy

28 Tému konferencie spresnil život sám 43 Úspech v priateľstve, svornosti a vernosti Autorka titulnej fotografie: Anna Francistyová 48 /4831/ 1. 12. 2018

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Štátne Čas nerozvážnosti a tenzií obdarovanie

Jasmina Pániková

štátnej pokladnici máme zvyšok peňazí a ten bude čoskoro, už začiatkom nasledujúceho mesiaca, rozdelený penzistom. Nie, to nie je výplod našej fantázie, ale sú to slová nášho ministra financií. Na adresy médií stihlo oznámenie, že už začiatkom decembra penzisti v našej krajine dostanú jednorazovú pomoc vo výške 3-tisíc dinárov, na čo bude vyčlenené 5,24 miliardy dinárov. V oznámení uvádzajú, že tento krok schválil aj Medzinárodný menový fond, čo potvrdzuje „vynikajúci stav našich financií“. A podľa ministra práce naša vláda sa na tento krok rozhodla aj preto, lebo je všeobecne známe, že koncom roka všetci trovia viac... Tým, ktorí čakajú na túto pomoc, sotvaže 3-tisíc dinárov postačí na všetko, čo by mali zaplatiť... A koľko postačí Srbskej pravoslávnej cirkvi? Stačí milión eur? Zatiaľ sa budú musieť uspokojiť aj s touto sumou. Fakt, že je natoľko silná láska medzi našou vládou a SPC, potvrdilo aj nedávne rozhodnutie, aby sa zo štátneho rozpočtu (čítať: rozpočtu, do ktorého prispeli všetci občania tejto krajiny) cirkvi darovalo milión eur! Prečo? Cirkev mala príliš veľa dlžôb a nemohla vyplatiť príjmy svojim zamestnancom. Prostriedky budú registrované ako dotácia mimovládnej organizácii (?!) a, vraj, sme sekulárna krajina. Keby nebolo smutné, bolo by smiešne. Je známe, že sa na činnosť SPC vyčleňujú prostriedky z rozpočtu, dane cirkev neplatí a podľa posledných prieskumov istého média v 40 eparchiách sa ročne zarobí 130 až 150 miliónov eur. Žeby potom nemali peniaze? Ak by sa Srbská pravoslávna cirkev aj v budúcnosti ocitla v podobných problémoch, namiesto čakania pomoci od štátu mohla by predať zopár svojich, záväzne úplne čiernych (akoby sa skrývali pred niekým) áut značky Audi a zvoliť si menej luxusné autá. Aspoň by sme konečne mohli povedať, že sú skromní...

www.hl.rs

ohľadom na prízemnú úroveň nedávneho verejného prejavu šéfa srbskej diplomacie Ivicu Dačića, ktorý neúspešný pokus Kosova dostať členstvo v Interpole okomentoval nevhodnou výsmešnou alúziou na priezvisko rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza, vari ani neprekvapuje bezohľadná reakcia Prištiny, ktorá uvalila stopercentné clá na dovoz srbského tovaru. A tak iba týždeň po euforickej oslave „veľkého víťazstva“ ohľadom neprijatia Kosova do medzinárodnej policajnej organizácie, existencia srbského obyvateľstva v južnej pokrajine je čoraz ohrozenejšia, lebo zásobovanie potravinami a liekmi do budúcna je otázne. Stálo to za to? Kosovskí Albánci dokonca verejne pálili srbské potravinárske výrobky a premiér vlády v Prištine Ramush Haradinaj vyhlásil, že stopercentná colná prirážka na srbské výrobky zostane platná, až pokým Srbsko neuzná nezávislosť Kosova. Ináč takéto clá sú v rozpore so Stredoeurópskou dohodou o voľnom obchode (CEFTA), ale prištinská vláda nevyhovuje výzvam predstaviteľov EÚ a medzinárodnej spoločnosti, aby drastická colná prirážka bola stiahnutá. Dodatočné tenzie spôsobilo väznenie niekoľkých Srbov kosovskou políciou v údajnom vyšetrovaní vraždy srbského politika Olivera Ivanovića, ktorý bol zastrelený 16. januára t. r. v Kosovskej Mitrovici. Pre všetky uvedené okolnosti dialóg medzi Belehradom a Prištinou je narušený a jeho pokračovanie a zmysel sú v tejto chvíli pod otáznikom. Tenzie sa stupňujú aj inde. Ukrajinský prezident Petro Porošenko vyhlásil

Informačno-politický týždenník

vojnový stav v desiatich oblastiach v krajine, čiže v pobrežných a pohraničných regiónoch, v ktorých možno očakávať eventuálne útoky ruského vojska. Tomuto rozhodnutiu predchádzal incident v nedeľu 25. novembra, keď Rusko použilo vojenskú silu proti ukrajinským lodiam a námorníkom v Kerčskom prielive medzi Čiernym a Azovským morom pri Kryme. Rusko vyhlásilo, že tri ukrajinské lode v daný deň narušili námornú hranicu Ruska a vykonávali „nebezpečné manévre“, takže bola použitá vojenská sila. Ukrajinská strana však tvrdí, že o prechode plavidiel vopred informovala Rusko. Ináč rusko-ukrajinská hranica v oblasti Kerčského prielivu nie je upravená žiadnou bilaterálnou zmluvou, takže regulovanie

tamojšej lodnej dopravy je problematické. V týždni za nami vo veku 77 rokov v Ríme zomrel svetoznámy taliansky režisér Bernardo Bertolucci, považovaný za najvýznamnejšieho filmového tvorcu svojej generácie. Medzi jeho najznámejšie filmy patrí Posledné tango v Paríži (1972), príbeh o vzťahu medzi starším mužom (Marlon Brando) a mladou dievkou (Maria Schneiderová), ktorého premietanie bolo v minulosti zakázané vo viacerých krajinách, vrátane Talianska. Svetovú slávu tiež dosiahli jeho diela Dvadsiate storočie (1976), Posledný cisár (za ktorý Bertolucci získal Oscara za najlepšiu réžiu a najlepší adaptovaný scenár, 1987) a Malý Buddha (1993). Pripravil: S. Lenhart

Iný uhol reality

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

SLÁVNOSTNÁ AKADÉMIA V SRBSKOM NÁRODNOM DIVADLE

Vrchol oslavy storočnice pripojenia Danuška Berediová-Banovićová

nedeľu 25. novembra sa v Srbskom národnom divadle konala slávnostná akadémia pri príležitosti storočnice pripojenia Vojvodiny ku Kráľovstvu Srbsko. Slávnostná akadémia sa začala hymnou Bože, pravde. Spoločne vystúpili Vojvodinský symfonický orchester, Belehradská filharmónia a chór Opery Srbského národného divadla. Prítomným sa prihovorili: predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović, srbský člen predsedníctva Milorad Dodik a prezident Srbska Aleksandar Vučić. Mirović vyhlásil, že rozhodnutie o pripojení Vojvodiny ku Kráľovstvu Srbsko bolo rozhodnutie, ktoré presmerovalo priebeh histórie. „To nebol iba politický postoj, ale aj všeobecný politický program o zásadách, ktoré v jednom veľkom

období viedli veľkých ľudí, ktorí schvaľovali historické rozhodnutia,“ povedal Mirović. Prezident Vučić pri tejto príleži-

jeden deň, 757 poslancov a jedno rozhodnutie zhrnuli v sebe všetko to, na čom jeden národ pracoval od svojho príchodu na tieto priestory.

Na slávnostnej akadémii boli prítomní najvyšší predstavitelia štátu, predstavitelia diplomatického zboru, Vojska Srbska, náboženských spoločenstiev, národnostných rád a matíc národnostných menšín a potomkovia poslancov Veľkého národného zhromaždenia tosti povedal, že je 25. november jeden z najväčších dátumov v moderných srbských dejinách. „Ten

Pripojenie je najväčšie dedičstvo dejín srbského národa za posledné dve storočia,“ vyhlásil Vučić.

Oslava storočnice pripojenia Vojvodiny ku Kráľovstvu Srbsko trvala celý víkend. V sobotu na Námestí slobody v Novom Sade bola otvorená interaktívna výstava 1918 venovaná najvýznamnejším osobnostiam a prelomovým udalostiam v prvej svetovej vojne a pripojení, v Srbskom národnom divadle bola premiéra divadelného predstavenia Svetozar podľa scenára Milovana Vitezovića a v réžii Juga Radivojevića. Záverečná časť tohto predstavenia bola predvedená aj na slávnostnej akadémii. V sobotu večer na Námestí slobody bol koncert, na ktorom hlavné hviezdy boli Zvonko Bogdan a Zdravko Čolić. Pred slávnostnou akadémiou v nedeľu otvorili Múzeum pripojenia Vojvodiny ku Kráľovstvu Srbsko a odhalili pomník kráľovi Petrovi I. Karađorđevićovi Osloboditeľovi na Námestí republiky.

OBLASTNÁ SÚŤAŽ V BÁČSKOM PETROVCI

Dni mladých podnikateľov a vynálezcov Jaroslav Čiep

ostiteľom tohtoročného regionálneho súťaženia v oblasti podnikateľstva a inovácií bola Obec Báčsky Petrovec a zúčastnilo sa ho štyristo žiakov základných a stredných škôl zo šiestich susedných obcí, teda z obcí Báč, Báčska Palanka, Vrbas, Odžaci, Beočín a Báčsky Petrovec. Vo štvrtok 22. novembra v Slovenskom vojvodinskom divadle sa uskutočnilo i slávnostné otvorenie súťaže Edukačné dni mladých podnikateľov a vynálezcov. Ide už o dvadsiaty ročník tejto súťaže. Ako sa uvádza, jej cieľom je, aby sa prostredníctvom dielne vypracovania biznis plánov a prezentovania podnikateľských ideí podnietili deti a mládež k tomu, aby čím kvalitnejšie trávili svoj voľný čas a nadobudnuté poznatky adekvátne uplatnili. V rámci podujatia na javisku prítomným svoju prácu prostredníctvom prezentácie predstavili mladí zo • TÝŽDEŇ •

Združenia robotikov M41+ z Maglića, ktorí v minulých rokoch dosahovali aj pozoruhodné výsledky v rámci študentských súťaží robotikov na eu-

strediska. Ten by mal v nasledujúcich rokoch zažiť v súkromnom Business parku v Báčskom Petrovci. Svojráznym moderátorom otvo-

Predstavenie činnosti mladých robotikov M41+ rópskej úrovni. Podnikateľ Janko Grňa sa prítomným žiakom tiež prihovoril. Cez prezentáciu sa pokúsil usmerniť 13- až 16-ročných mladých ľudí na oblasť podnikateľstva a predstavil aj koncept regionálneho inovačného

renia súťaže bol Slobodan Simić v mene Zväzu vynálezcov Srbska a za spolupráce Anny Spevákovej. Simić zároveň udelil aj uznania a vecné dary viacerým predstaviteľom obcí, pokrajiny a spolupracovníkom. Me-

dzi príjemcami odmien nechýbali ani predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková, zástupca pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národné spoločenstvá Milan Kovačević, podpredsedníčka Zhromaždenia APV Snežana Sedlarová a pokrajinský tajomník pre vysokoškolské vzdelávanie a vedeckovýskumnú činnosť Zoran Milošević, ktorý zároveň i otvoril toto podujatie. Potom nasledovala súťažná časť programu, v ktorej žiaci základných a stredných škôl pred hodnotiacou komisiou prezentovali svoje biznis plány a inovácie. Zvíťazili žiaci Gymnázia a Ekonomickej školy Jovana Jovanovića Zmaja v Odžakoch, druhé miesto získali žiaci Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch a tretie miesto obsadili žiaci Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne.

48 /4831/ 1. 12. 2018

PO VOĽBÁCH DO NÁRODNOSTNÝCH RÁD

Jedni chvália, druhí hania Jasmina Pániková

alík menšinových zákonov, ktorý národní poslanci schválili tohto roku, mal podľa všetkého prispieť k zlepšeniu celkovej menšinovej politiky. Avšak nedávno uskutočnené voľby do národnostných rád národnostných menšín ukázali opačne. Celkový volebný proces totiž sprevádzali početné negatívne javy, na ktoré ukázali aj účastníci okrúhleho stola Ponaučenia z volieb do národnostných rád národnostných menšín, ktorý 21. novembra v Belehrade organizovali Stredisko pre výskumy migrácií a Fórum pre etnické vzťahy. Podľa slov Biljany Jovićovej, riaditeľky spomenutého strediska, prítomné boli silné nátlaky zo strany vládnucich politických strán, ako aj zápis príslušníkov väčšinového národa do osobitného voličského zoznamu pod maskou voličov národnostných menšín aj v prostrediach, kde vôbec nežijú ich príslušníci.

Ako povedala, podobné situácie sa vyskytovali aj počas volieb v roku 2010 a 2014, avšak nie v takej miere ako teraz. S týmto nesúhlasil štátny tajomník Ministerstva štátnej správy a lokálnej samosprávy Ivan Bošnjak, ktorý zdôraznil, že politizácia prichádzala zo všetkých strán a kritiky na volebný proces, financovanie a politizáciu volieb by nemali byť usmernené iba k Ministerstvu štátnej správy a lokálnej samosprávy, ale by sa nimi mala zaoberať aj širšia spoločnosť v našej krajine, ako aj podaktoré konzulárne zastupiteľstvá. Na početné neregulárnosti poukázal aj doterajší predseda Národnostnej rady rómskej národnostnej menšiny Vitomir Mihajlović. „Rómska národnostná menšina bola možno v najväčšej miere vystavená rôznym manipuláciám zo strany listiny číslo jeden, ktorá mala podporu Srbskej pokrokovej strany a ktorá zvíťazila. Príslušníkom rómskej menšiny delili balíky, tisíc – dvetisíc dinárov,

v deň volieb v podaktorých mestách organizovaná bola preprava voličov obecnými autami a nahliadnutím do volebného mate- Komentovali voľby z uhla národnostných menšín, riálu sme zistili, civilnej spoločnosti a štátu že na voľby ,vyšli a podpísali sa’ občania, ktorí roky listiny s koncertom, ktorý bol fižijú v zahraničí a v deň volieb ne- nancovaný zo strany Zhromaždenia boli v rodisku, ako aj tí, ktorí umreli mesta Sombor, a v deň volieb v istom pred štyrmi, piatimi alebo deviatimi voličskom zozname boli vykonané určité opravy, presnejšie, ručne bolo rokmi,“ povedal Mihajlović. Fakt, že voľby neprebiehali podľa dopísané meno neregistrovaného pravidiel, potvrdili aj predstavitelia voliča, čo bolo následne opravené, listín, ktoré na voľbách získali najviac aby sa na tom volebnom mieste hlasov. Napr. Vladimir Zaharijev, do- nemuseli opakovať voľby. Porušovanie pravidelností bolo terajší predseda Národnostnej rady bulharskej národnostnej menšiny, prítomné takmer v každej národpoznamenal, že proti jeho listine nostnej menšine a – ako účastníci otvorene šlo bulharské diplomatické debaty uzavreli – nové zákony nezastupiteľstvo v našej krajine, zatiaľ priniesli očakávané. A vpletanie čo v bunevskej menšine pre istú lis- sa vládnucich politických strán do tinu v Sombore podľa Mirka Bajića, volieb zapríčinilo, aby národnostné predsedu Zväzu báčskych Bunevcov, menšiny stratili kultúrnu autonómiu, bolo usporiadané predstavovanie ktorú mali.

EURÓPSKE HLAVNÉ MESTÁ MLÁDEŽE

Nový Sad 2019 a Klaipėda 2021 Danuška Berediová-Banovićová

itovské mesto Klaipėda bude Európske hlavné mesto mládeže v roku 2021. To bolo zverejnené na slávnostnom vyhlásení v Divadle mladých v stredu 21. novembra. Nový Sad, ktorý v roku 2019 bude niesť tento titul, mal tú česť, že sa slávnostné vyhlásenie konalo práve tu. Klaipėda bola vo finále ešte s týmito európskymi mestami: Varaždin (Chorvátsko), Veľká Nikózia (Cyprus) a Kišinev (Moldavsko). Na slávnostnom vyhlásení boli prítomní: starosta mesta Nový Sad Miloš Vučević, premiérka Srbska Ana Brnabićová, ambasádor a šéf delegácie EÚ v Srbsku Sem Fabrizi, predseda Európskeho mládežníckeho fóra Luis Alvarado Martinez a koordinátor OPENS Vukašin Grozdanović. Premiérka Ana Brnabićová zoznámila prítomných s politikou vlády Srbska keď ide o mladých, s prízvukom na reformu vzdelávania. Európske hlavné mesto mládeže je titul,

www.hl.rs

ktorý Európske mládežnícke fórum udeľuje jednému európskemu mestu na jeden rok. Proces je navrhnutý tak, aby povzbudil mladých ľudí, zväčšil ich účasť a posilnil európsku identitu na lokálnej úrovni. Luis Alvarado Martinez povedal, že vždy víťazí mesto, ktoré presahuje dané rámce a v ktorom je mládež stredobodom pozornosti. „Sú to mestá, ktoré poskytujú mladým možnosť, aby účinkovali v rozhodovaní, a to nie iba o kvalite života mladých, ale aj o obyčajných životných veciach,“ vyhlásil Martinez. OPENS 2019 má za cieľ, aby Nový Sad otvoril ešte viac dverí mladým ľuďom, aby ich posilnil, aby vytvárali obsahy, ktoré ich zaujímajú, a aby sa aj oni stali iniciátormi pozitívnych zmien, nie iba v Novom Sade, ale aj na národnej a regionálnej úrovni. Nový Sad oficiálne prevezme titul Európskeho hlavného mesta mládeže 26. januára 2019, keď bude organizované veľké podujatie, na ktorom sa mladí predstavia so 100 aktivít počas roka 2019.

Informačno-politický týždenník

Ustanovujúce zasadnutie NRSNM bude 4. decembra

ozhodnutím ministra štátnej správy a lokálnej samosprávy Branka Ružića ustanovujúce zasadnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny bude v utorok 4. decembra v Slovenskom národnom dome v Starej Pazove. Na zasadnutí budú potvrdené mandáty členov rady, ktoré schválila Republiková volebná komisia. Členmi NRSNM z listiny Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová budú: Libuška Lakatošová, Branislav Kulík, Zlatko Šimák, Tatiana Vujačićová, Vladimír Francisty, Janko Havran, Svetlana Zolňanová, Ján Šuľan, Janko Kolárik, Tatiana Brtková, Zlatko Lenhart, Juraj Súdi, Anna Horvátová a Branislav Slivka. Členmi NRSNM z listiny Slováci vpred! – Pavel Surový budú: Pavel Surový, Miroslav Tomáš, Anna Huďanová, Hviezdoslav Čmelík, Ján Makan, Katarína Vrabčeniaková, Tatiana Štaubová a Jaroslav Stevanov. Členmi NRSNM z listiny Hej, Slováci! – Michal Baláž budú: Michal Baláž, Jano Puškár, Martina Martinková-Sabolačká a Juraj Červenák. Členmi NRSNM z listiny Liga Slovákov Vojvodiny budú: Zdenko Kolár, Ján Gages a Jarmila Agarská. J. Pániková • TÝŽDEŇ •

Týždeň Z PANELOVEJ DISKUSIE

Vplýva nakladanie s odpadom na klimatické zmeny? Danuška Berediová-Banovićová

nes sa väčšina vedcov zhoduje s tým, že klimatické zmeny súvisia s ľudskou činnosťou. Príčinou je predovšetkým vysoká produkcia skleníkových plynov. A svoj podiel v tom má aj odpad. Združenie novinárov Ekovest v utorok 20. novembra uskutočnilo panelovú diskusiu pod názvom Vplýva nakladanie s odpadom na klimatické zmeny? v Mediálnom stredisku Vojvodiny v Novom Sade. Tento okrúhly stôl podporilo Ministerstvo kultúry a informovania. Predsedníčka Združenia novinárov Ekovest a moderátorka Maja Pavlicová povedala, že je cieľom panelovej diskusie, aby dala odpovede na niekoľko dôležitých otázok,

ktoré sa týkajú nakladania s odpadom, systému nakladania s pevným odpadom, uplatňovania princípov cirkulárnej ekonomiky na lokálnej úrovni zavádzaním primárnej separácie a zníženia biologicky rozložiteľného odpadu, tiež sa hovorilo o tom, nakoľko sú a akým spôsobom tieto témy zastúpené v médiách. O klimatických zmenách hovoril Dr. Vladimir Ðurđević, profesor na Fyzickej fakulte v Belehrade, a povedal, že by každý z nás mal mať vedomie o tom, že sa klimatické zmeny naozaj stávajú a že ich vplyv bude ešte väčší v budúcnosti, teda musíme žiť s nimi a prispieť k tomu, aby sa následky zmenšili. Dr. Goran Vujić, profesor na Fakulte technických vied v Novom Sade, vyhlásil, že nakladanie s odpadom predstavuje jednu z ľudských akti-

vít, ktorá prispieva k emisiám skleníkových plynov. A že je ten vplyv vo svete 3 – 5 %, čo je prípad aj Účastníci panelovej diskusie v našej krajine. „Emisie GHG plynov (plyny so skle- na lokálnej úrovni nakladá s odpaníkovým efektom) z odpadu sa hlavne dom, a to vo Vršci, hovoril Dragan vzťahujú na emisie metánu, ktorý Ninković, pomocník riaditeľa pre vzniká na skládkach. Treba zdôrazniť, komunálne veci VKP Druhý október. že je deštruktívny potenciál metánu Ako príklad uviedol, že vo Vršci na na ozónovú vrstvu až o 23-krát vyšší každom recyklačnom ostrove odpad od štandardného vplývania CO2. delia na dve frakcie, suchú a mokrú. Nakoniec novinári, ktorí sa zaobePodľa odhadov, ak sa do roku 2050 neprejde na moderný spôsob nakla- rajú ekologickými témami: Aleksandania s odpadom, v Srbsku sa tiež dra Božovićová, Dragana Ratkovićová zvýši emisia týchto plynov. Tak podľa a Milisav Pajević hovorili o svojich Parížskej dohody Srbsko bude musieť skúsenostiach v každodennom innájsť prostriedky, aby túto emisiu formovaní o problémoch odpadu a stále prítomnejších následkoch znížilo,“ povedal profesor Vujić. O konkrétnych príkladoch, ako sa klimatických zmien.

Z DOKUMENTÁRNEJ VÝSTAVY 100 ROKOV USPORIADANEJ V ARCHÍVE JUHOSLÁVIE V BELEHRADE (2)

Československá štátnosť 1918: Edvard Beneš

účasťou výstavného podujatia 100 rokov, ktoré sa usporiadalo od 2. do 20. novembra v belehradskom Archíve Juhoslávie (o čom sme písali v Hlase ľudu č. 45 na strane 3), bola aj výstava Československá štátnosť 1918. Pripomenula zrod Československa ako spoločného štátu Čechov a Slovákov a dôležité osobnosti, ktoré sa najviac zaslúžili o jeho vznik a uznanie v zahraničí. Autorkou konceptu výstavy je Lenka Lindaurová. V tomto príspevku prinášame časti niektorých textov z vystavených tematických panelov. Bez Beneša by sme republiku nemali. T. G. Masaryk Edvard Beneš (1884 – 1948) získal všestrannú politickú prípravu v priebehu prvej svetovej vojny, keď po Masarykovom boku organizoval československý zahraničný odboj a významne prispel k vytvoreniu • TÝŽDEŇ •

samostatného Československa. Masaryk mu dôveroval a vážil si ho aj napriek tomu, že medzi nimi bol vekový rozdiel 34 rokov. Beneš vynikal mimoriadnou pracovitosťou, systematickosťou a úrovňou vzdelania a bol členom slobodomurárskej lóže. Edvard Beneš sa narodil 28. mája 1884 v Kožlanoch v Plzenskom kraji ako desiate dieťa v roľníckej rodine. Vyštudoval právnickú fakultu a v roku 1909 získal titul doktora filozofie na pražskej univerzite. Po vypuknutí prvej svetovej vojny organizoval domáci odboj proti Rakúsko-Uhorsku na čele tajného výboru Maffie a zabezpečoval jeho spojenie s T. G. Masarykom, ktorý organizoval zahraničnú odbojovú akciu vo Švajčiarsku. V septembri utiekol do Švajčiarska a odtiaľ následne do Paríža, kde sa stal jedným z protagonistov zahraničného odboja. V roku 1916 sa podieľal na ustanovení Československej národnej rady

v Paríži a stal sa jej generálnym t a j o m n í ko m . Stal sa prvým ministrom zahraničných vecí a spolu s Karlom T. G. Masaryk s Edvardom Benešom Kramářom bol (Foto: z archívu Českého centra) hlavným zástupcom Českosloprijatí Mníchovskej dohody odišiel venska na mierových rokovaniach Beneš do zahraničia a opäť organizovo Versailles v roku 1919. val zahraničný odboj. V roku 1945 sa V rokoch 1921 – 1922 zastával vrátil späť a pokračoval v prezidentEdvard Beneš popri funkcii ministra skej funkcii. Komunistický puč v roku zahraničných vecí aj funkciu predse- 1948 znamenal koniec demokracie. du československej vlády. Od roku V máji 1948 sa prezident Beneš po1923 bol členom a podpredsedom kúsil komunistom vzoprieť, keď odvtedajšej Československé strany mietol podpísať novú československú národně socialistickej a významne ústavu, ktorou bolo zlikvidované ovplyvňoval jej politiku. Po abdi- demokratické štátne zriadenie. O mekácii T. G. Masaryka 14. decembra siac neskôr, 7. júna 1948, abdikoval 1935 bol 18. decembra zvolený za na úrad prezidenta; jeho nástupcom druhého prezidenta Československej sa stal Klement Gottwald. Zomrel 3. republiky. septembra 1948 v Sezimovom Ústí. Po nástupe Hitlera k moci a po Pripravil: S. L. 48 /4831/ 1. 12. 2018

Slovensko SLOVENSKO SA CHYSTÁ POOTVORIŤ TRH PRÁCE PRE OBČANOV TRETÍCH KRAJÍN VRÁTANE SRBSKA

Nevyhnutnosť alebo lobing firiem? Rastislav Boldocký

ž v týchto dňoch by parlament mal schváliť novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá by od 1. januára 2019 mala uľahčiť občanom tretích krajín, ako sú napríklad Srbsko či Ukrajina, prístup na slovenský pracovný trh. Cieľom legislatívnej úpravy je reagovať na nedostatok zamestnancov v jednotlivých sektoroch. Základnou filozofiou novely je účinnejšie zadefinovať nedostatkové zamestnania. V tomto smere budú musieť zamestnávatelia povinne, pod hrozbou pokuty informovať o voľných pracovných miestach. Na druhej strane cudzinci, ktorí budú chcieť obsadiť posty v nedostatkových sektoroch, to teraz budú mať jednoduchšie. Skrátia sa lehoty na vybavovanie prechodné-

ho pobytu, odpadnú ďalšie administratívne prekážky a hlavne sa rozširujú možnosti zamestnávania občanov tretích krajín cez agentúry dočasného zamestnávania. Pred hlasovaním v parlamente opatrenie vyvolalo rozsiahlu debatu. Predstavitelia firiem novelu zákona, ktorú vláda predložila v skrátenom legislatívnom konaní, jednoznačne vítajú. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) a ďalšie zamestnávateľské organizácie vyzvali poslancov parlamentu, aby novelu schválili. Predseda AZZZ Rastislav Machunka vyjadril pre slovenské médiá obavy z toho, že v parlamente prevládne získavanie politických bodov nad ráciom. Na Slovensku pritom podľa neho pracuje len 0,3 percenta pracovníkov z krajín mimo Európskej únie, kým v Európskej únii je to 8

SLOVENSKÝ TRÉNER PREHOVORIL O ZÁKULISÍ SPOLUPRÁCE SO SVOJÍM ZVERENCOM NOVAKOM ĐOKOVIĆOM

Dojatý Vajda R. Boldocký

spešná sezóna srbského tenistu Novaka Đokovića rezonuje aj v slovenskej verejnosti – najmä vďaka role, ktorú v návrate srbského šampióna na tenisový Olymp zohral jeho staronový tréner Marián Vajda. V týchto dňoch, keď sa už pomaly sumarizuje končiaci sa rok, úspešný kouč slovenským médiám odhalil niektoré fakty zo zákulisia veľkého tenisu. Zaujímavé sú detaily obnovenia spolupráce s Novakom. Ako je známe, Vajda sa rozhodol stiahnuť do ústrania najmä preto, že chcel viac času tráviť s rodinou. Paradoxne, teraz práve rodina rozhodla, aby sa k srbskému tenistovi vrátil. Ako píše denník Pravda, Đoković mu zavolal 29. marca so žiadosťou, či sa k nemu nevráti. „Zobral som si dva dni na rozmyslenie,“ prezradil 53-ročný kouč, ktorý tvrdí, že s možnosťou, že sa ešte niekedy vráti do tímu

www.hl.rs

srbského velikána, absolútne nepočítal. Rozhodovanie vraj nebolo jednoduché, Vajda si za niekoľko mesiacov zvykol na pohodlnejší život bez neustáleho cestovania. „Mal som svoj rytmus a popri súkromí som vyvíjal aj nejaké športové aktivity. Musel som si to rozmyslieť,“ povedal. Do rozhodovania tentoraz zasiahla aj rodina, vraj mu povedali: „Vezmi to. Chceme vidieť Novaka oveľa viac na televíznej obrazovke.“ Vajda v rozhovore pre Pravdu vysvetlil, aj čo sa dialo v prvých týždňoch po jeho návrate, keď Novak prehral s viacerými hráčmi mimo užšej svetovej špičky. „Počas posledného roka vystriedal niekoľko realizačných tímov a dlho nehral. Takže aj keď som ho nenašiel v zlom stave, nebol na tom tak dobre, aby mohol vyhrávať zápasy. Avšak vždy som mu veril – z Novaka cítiť veľké ambície i chuť vyhrávať turnaje. S touto vierou som do tejto spolupráce predsa aj vstupoval,“ vysvetlil rodák z Považskej Bystrice. No po-

Informačno-politický týždenník

percent a napr. v Českej republike 2,5 percenta. „Vedeli by sme si predstaviť aj radikálnejšie zmeny, ktoré však nie sú priechodné,“ povedal agentúre SITA. Na druhej strane časť politikov sa domnieva, že pootvorením brán trhu práce pre cudzincov mimo EÚ práve tak zastaví rast platov slovenských občanov. Jozef Mihál zo strany SPOLU navrhuje, žeby dovezený pracovník musel od zamestnávateľa dostávať aspoň 120 percent priemernej mzdy v danom odvetví, alebo by musel zamestnávateľ preukázať, že v jeho firme už sú platy na úrovni 120 percent mzdy zistenej v danom odvetví. To by podľa strany SPOLU zaručilo, že by títo pracovníci netlačili nadol domáce mzdy. „Namiesto toho, aby vláda využila priaznivú situáciu na trhu práce a tlačila na rast miezd, radšej úplne zjednodušuje proces

zamestnávania cudzincov na Slovensku,“ zdôraznil Mihál. Podobne uvažuje aj časť akademickej obce, v rozhovore pre denník Pravda návrh novely skritizoval Viliam Páleník z Ekonomického ústavu SAV. „Jednoznačne je to výsledok lobizmu podnikovej sféry. Rast dopytu po pracovnej sile pri nedostatku jej ponuky logicky vedie k tlakom na rast mzdy. Tá rastie v celej EÚ, takže nie je dôvod, aby na Slovensku nerástla. Najmä ak sú u nás, v porovnaní s inými štátmi, mzdy stále veľmi nízke,“ zdôraznil. „Toto opatrenie však tento proces skôr pribrzdí. Čo, pravdaže, podnikovej sfére vyhovuje. Zamestnávateľ, ak smie, radšej zamestná Srba cez agentúru za 600 eur ako Slováka za 1 000 eur. Odborári budú mať značne sťaženú pozíciu pri kolektívnom vyjednávaní.“

tom prišla sezóna trávy, víťazstvo na Wimbledone a vynikajúci zvyšok roka. Čo je teda Vajdov recept na úspech? „Nie je to žiadne tajomstvo, skôr dlhodobé poznanie. Medzi nami funguje vynikajúca chémia, nikdy som ho nesklamal, vo vzťahu

nezostali nepovšimnuté, ATP mu udelila titul tréner roka. Podľa neho za to vďačí dojímavému príbehu Đokovićovho návratu na výslnie. „Moji trénerskí kolegovia sa rozhodli dať mi hlasy, lebo je za tým určitý príbeh, ktorý dojal aj mňa.

Úspešný tandem: Novak Đoković a Marián Vajda (Foto: SITA) tréner – hráč to je mimoriadne dôležité. Veď si len predstavte, že s ním trávim 24 hodín denne, zdieľame spolu úspechy, ale aj sklamania. Poznám ho oveľa lepšie ako tréneri, s ktorými to počas prestávky skúšal. Nie nadarmo Novak hovorí, že som jeho rodina,“ zdôraznil pre Pravdu. Vajdove trénerské schopnosti

Nie každé víťazstvo sa opakuje. To tohtoročné wimbledonské bolo špecifické a oveľa cennejšie. Môžete oprášiť myšlienky na minulosť, ale nikdy to nebude rovnaké. Vždy je tam niečo inovatívne,” povedal spravodajskému serveru Šport24.

• SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Zdraželi komunálne služby Vladimír Hudec

šetky akty, ktoré Obecná rada predložila na schválenie Zhromaždeniu obce Plandište, výborníci na zasadnutí lokálneho parlamentu v pondelok 26. novembra schválili jednohlasne, bez diskusie a poznámok. Ozvali sa iba s otázkami a žiadosťami o vysvetlenie jednotlivých cien navrhnutého cenníka služieb VKP Polet, ako aj pri bode týkajúcom sa rozhodnutia o činnosti zoohygieny, kde odznela sugescia, aby obec podnikla opatrenia zamerané na eliminovanie divých zvierat, čiže líšok a jazvecov z dedín. Na úvod zasadnutia výborníci schválili správu o uskutočnení rozpočtu v období január – september, ktorý sa podľa slov vedúceho rozpočtovej služby Józsefa Borosa uskutočnil podľa plánovanej dynamiky. Nasledovalo schválenie rozhodnutia

o činnosti zoohygieny, ktorým sa podrobne upravuje oblasť starostlivosti o opustené zvieratá a nakladanie so živočíšnymi mŕtvolami. Výborníci bez rozpravy schválili aj rozhodnutie o uliciach a lokálnych cestách ako podklad na úpravu ich spravovania a údržby. Zhromaždenie bez rozpravy chválilo tretí tohtoročný opravný rozpočet, ktorým je určené, že sa do obecnej pokladnice vleje o 13 miliónov din. menej ako bolo stanovené druhým opravným rozpočtom, čiže spolu 592,5 milióna dinárov. Dôvodom na túto zmenu sú dva plánované a nerealizované infraštruktúrne projekty a vyškrtnutá je aj položka na opatrenia aktívnej politiky zamestnávania v sume 2 milióny dinárov, lebo tie aktivity vyfinancovala Národná služba zamestnávania. Ako sme už povedali, výborníkov najviac zaujalo rozhodnu-

tie o novom cenníku Verejného komunálneho podniku Polet. Riaditeľ podniku Milan Selaković na úvod konštatoval, že cenník naposledy menili roku 2011 a odvtedy významne zdražela aj cena práce, aj palivo, čo sú významné položky v hospodárení. K tomu podnik je často vykonávateľom prác pri realizácii projektov obce, avšak pre nedostatok cenníka práce nemožno kvalitne vyúčtovať. Tretím dôvodom na schválenie nového cenníka je snaha, aby podnik poskytovaním služieb zarobil na zachovanie vlastnej likvidity. Práve preto ceny určili tak, aby poskytovateľ služby nebol ukrátený. Pri určovaní cien jednotlivých služieb sa porovnávali s cenami v susednom Vršci s tým, že sú ceny Poletu predsa len nižšie a primerané štandardu občanov a hospodárstva. Novinkou je aj to, že ceny služieb budú rovnaké pre všetkých užívateľov, čo znamená,

Z HASIČSKÉHO ZÁCHRANNÉHO ZBORU V KOVAČICI

Ako sa správať počas

vykurovacej sezóny Anička Chalupová

sobitná pozornosť občanov je mimoriadne dôležitá počas vykurovacej sezóny, keď je väčšia možnosť vzniku požiarov v dôsledku neprimeranej údržby vykurovacích zariadení, kontroly a čistenia ko- Vypaľovanie komínu sa robí len mínov. Vladimir Mađarev, veliteľ výnimočne a robí to kominár, ktorého v súčasnosti Kovačica nemá Hasičského záchranného zboru v Kovačici, hovorí, že je nevyvystavaný podľa predpisov a prahnutné, aby občania dodržiavali videlne sa udržiava, čiže vymetá, základné zásady, s cieľom zachovať nebezpečnosť požiaru sa obmebezpečnosť v aktuálnom období dzuje na minimum. Naši občania vykurovacej sezóny. uplatňujú však takú prax, že sa o „Základné pravidlo nakladá očis- komíny dlhé roky nestarajú, počas tiť a vykonať kontrolu komína. Pri ktorých sa v nich vytvárajú vrstvy vymetaní komína platí zásada, že sadze, ktorá keď sa zapáli, môže musí byť vychladnutý! Ak je komín, vytvoriť mimoriadne vysokú tep• ĽUDIA A UDALOSTI •

Vladimír Mađarev

lotu až 1 000 stupňov Celzia. Pri tom sa vytvára čistý uhlík. Jedným z dôvodov, prečo v tomto období vznikajú požiare, sú problémy, ktoré spôsobuje poškodená, čiže deravá konštrukcia komína, z ktorého môže vyskočiť nejedna iskra. Komíny sú najčastejšie umiestnené pod strechou alebo niekde pri strešnej konštrukcii, kde občania často majú uskladnené rôzne drevené hriadky,

že aj občania, aj verejné ustanovizne, aj hospodárske podniky budú za služby platiť rovnakú cenu. Ceny sú určené tak, aby výdavky domácnosti na tie základné potreby neprevyšovali 17,5 percenta priemerného platu na úrovni lokálnej samosprávy. V súlade s tým občania tejto obce na vodu budú vyčleňovať priemerne 3 percentá, na kanalizáciu 2 percentá, na vykurovanie (cena plynu) 11 percent a na nakladanie s komunálnym odpadom 1,5 percenta z priemerného platu v obci. Celkom na záver zhromaždenie zvolilo školské výbory škôl v Hajdušici a Veľkej Grede, lebo doterajším vypršal mandát. Do školského výboru v Hajdušici sú zvolení: Mišo Hrudka, Milan Smiljković, Vieročka Marčeková, Vieročka Zlatkovićová, Branka Mijailovićová-Gligorićová a Marija Hudecová z Hajdušice, Olga Dimitrovská a Anđelika Pejovićová z Plandišta a Marija Đuranovićová zo Starého Lecu. laty a pod., ktoré ľahko vzplanú a môžu vyvolať požiar. Základom dobre vystavaného komínu je teda aj omietka z vonkajšej strany konštrukcie, ktorá musí byť bez akéhokoľvek poškodenia...V prípade, že vzplanie požiar v komíne, v jeho blízkosti nesmie byť nič horľavé. Keď horí v komíne, oheň vyčnieva vysoko ponad strechu a objavia sa iskry, ktoré letia s vetrom a môžu spôsobiť požiar aj na okolitých domoch, objektoch a pod.“ O tom, ako často treba vymetať komín, veliteľ Mađarev hovorí: „Niektorí odborníci tvrdia, že záväzne dvakrát ročne, teda pred a po sezóne. Ak je na komín pripojených viac spotrebičov, treba ho vymetať častejšie. Ďalšia vec je bezpečné odkladanie popolu. Najbezpečnejšie by bolo vysypať ho do nejakých kovových nádob a prihliadať, aby bol celkom zahasený. V opačnom prípade sa môže stať, že sfúkne vietor, roznesie tlejúce iskry a vyvolá požiar. Treba zdôrazniť, že čas, ktorý naši občania venujú preventívnym opatreniam, prinesie spokojnejší spánok nielen im, ale aj ich najbližším.“

48 /4831/ 1. 12. 2018

Ľudia a udalosti KYSÁČ

Zdemolovali dom smútku Elena Šranková

noci na piatok 23. novembra neznámi páchatelia zdemolovali kysáčsky dom smútku. Ako sa dozvedáme, tento čin bol zistený okolo desiatej predpoludním, keď do domu smútku doviezli zosnulú. Hneď ako zistili, čo sa stalo, zavolali políciu, ktorá bola na tvári miesta. Po vyšetrovaní políciou sa členovia Miestneho spoločenstva s domovníčkou dali do upratovania a členovia poľovníckeho spolku, súkromníci a jednotlivci vykonali dočasnú sanáciu škody. Na dome boli totiž rozbité sklenené dvere, zničené hygienické uzly a zmizol aj inventár. Hmotná škoda na objekte, z ktorého Kysáčania pochovávajú

Škoda na hygienických zariadeniach

Rozbité vchodové dvere

svojich zosnulých, je veľká a vyčíslili ju na takmer 650-tisíc dinárov. Peknou správou je, že sa hlásili súkromníci z Nového Sadu, ktorí

opravia vchodové dvere do domu smútku a darujú nové sklo. Ako sme sa neúradne dozvedeli, vďaka rýchlej intervencii príslušní-

kov Policajnej stanice Detelinara páchateľa odhalili a proti nemu podajú trestnú prihlášku. Fotografie: J. Pálik

V JÁNOŠÍKU V UPLYNULOM OBDOBÍ

Vyčíňali vandali a zlodeji

Vladimír Hudec

ánošík bol v poslednom čase častým terčom zlodejov a vandalov. Tak napríklad v polovici novembra zlodeji sa vlámali do miestnej pošty. Neúradne sa dozvedáme, že k peniazom sa nedostali a ani nič iné z pošty neodniesli, ibaže urobili neporiadok a pri vlámaní aj menšiu hmotnú škodu. Zostane však tajomstvom, či šlo o nevydarený pokus o krádež, alebo iba o vandalizmus a dokazovanie sa nerozumných mladých ľudí. Niekoľko dní predtým neznáme osoby sa vlámali do priestorov domu kultúry. Vraj sa pokúsili prepíliť ochranné mreže na dverách v zadnej časti budovy a keď sa im to zdalo príliš zdĺhavé, jednoducho rozbili zámku a vošli do budovy. Čo tam vlastne hľadali, nikomu nie je jasné. Knihovníčka Ľudmila Gábrišová nám povedala, že boli v spoločenskej miestnosti vedľa knižnice a vnikli aj do pomocných miestností DK. Do knižnice však nevstúpili. Knižnica bola síce zamknutá, ale

www.hl.rs

by to asi pre nich nebolo žiadnou prekážkou, keby sa chceli dostať dnu. Nevedno, či vošli aj vo veľkej siene domu kultúry a na javisko, lebo žiadne stopy ani neporiadok po sebe nenechali. A ani žiadnu

chvíle, možno aby sa dokázal (ak napríklad šlo o stávku), že to môže urobiť, alebo možno potreboval miestnosti na niečo iné?! Ktovie. V tom istom čase zlodeji sa vlámali aj do súkromnej predajne Zámka na dverách do domu kultúry nezastavila vandalov

(foto: Ľ. Gábrišová)

Predajňa v strede Jánošíka bola terčom zlodejov

inú škodu okrem dvoch rozbitých zámok nespôsobili. Už aj preto nevedno, čo tam vôbec hľadali, keďže okrem kníh v knižnici a trochu nábytku v uvedených priestoroch nie je čo ukradnúť. Jediný logický záver je, že niekto to urobil buď z dlhej

Informačno-politický týždenník

v strede dediny a jej majiteľ Károľ Brezník, jánošícky rodák žijúci vo Vojlovici, nemal však to šťastie, aby sa vyhol škode. Zlodeji vraj z predajne odniesli ten najdrahší tovar, hŕbu balíkov cigariet, drahé alkoholické nápoje, žuvačky...

– Nebolo to prvýkrát, že sa zlodeji vlámali do mojej predajne. Kým som robil v prenajatej predajni v niekdajšej kaviarni, zlodeji ma často navštevovali. To ma prinútilo neobnoviť zmluvu o prenájme. Nechcel som však úplne odísť z Jánošíka a skúsil som robiť v mojom vlastnom objekte pri škole. Ale ako vidno, zlodeji mi ani tam nedali pokoja, nuž som okamžite zatvoril túto predajňu. Teraz robím iba v predajni v susedných Jermenovciach. Robím tu už mnoho rokov a nikdy som žiadne problémy nemal. Páchateľov polícia niekedy odhalí, niekedy neodhalí, ale hlavne dostanú minimálne tresty, – povedal nám tento podnikateľ. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE ĽUDOVÍTA ŠTÚRA V KYSÁČI

50 rokov v terajšej budove Elena Šranková

„V

tomto školskom roku v našej základnej škole je o 12 žiakov menej než v minulom školskom roku,“ hovorí na úvod riaditeľka Anna Vozárová a tento údaj doplní informáciou, že toho času do kysáčskej školy chodí 366 žiakov a vlani ich bolo 378. „Máme jednu slovenskú a jednu srbskú triedu prvákov. V slovenskej triede je 23 a v srbskej 22 žiakov. Keďže v lete vyšli nové odborné inštrukcie o formovaní tried, niektoré triedy sme museli zlúčiť. V našej škole to vyzeralo tak, že sme spojili dve slovenské tretie triedy a dostali sme jednu triedu s 27 tretiakmi. Spojili sme tiež ôsmakov bez ohľadu na to, že tam máme deti, ktorých problémy si vyžadujú, aby boli v čím menších triedach,“ pokračuje naša spolubesedníčka a hovorí, že z roka na rok budú mať väčší problém s tým, že je na formovanie dvoch tried potrebných minimálne 31 žiakov. „Tohto roku máme teda 10 tried v nižších a 10 vo vyšších ročníkoch. Keď vieme, že roky dozadu sme mali

24 tried, ide o náhly pokles. Žiaľ, tendencia je taká, že sa už o rok, o dva alebo viac dostaneme do situácie, že budeme mať jednu slovenskú a jednu srbskú triedu v ročníku, čiže 16 tried. To si, samozrejme, vyžaduje zmenu v celkovej organizácii školy, lebo sa zníži norma učiteľom odborných predmetov a ešte tragickejšie to vyzerá pri učiteľoch nižších tried. Už v tomto školskom roku sme museli dať výpoveď učiteľke, ktorá robila síce na určitú dobu, ale mienim, že v nasledujúcom školskom roku budeme musieť dať výpoveď niekomu, kto je v stálom pracovnom pomere. Vyplýva to z našej celkovej nemilej situácie, keď sú evidentné nielen veľké migrácie, ale aj nízky prirodzený prírastok obyvateľstva,“ hovorí riaditeľka Vozárová. Z jej slov sa dozvedáme, že si Mestská správa pre vzdelávanie žiadala údaje o priestoroch, počte žiakov a tried v porovnaní s minulými piatimi rokmi, čo pravdepodobne súvisí aj s neúradnými správami o zlučovaní kysáčskej a stepanovićevskej školy. Avšak žiadny úradný doklad o tom ešte nedostali.

Športovú halu vybudovali v roku 2009 „Čo sa týka technického vybavenia školy, zaobstarali sme počítače pre účtovníctvo a máme informácie, že nasledujúci školský rok bude možné zabezpečiť ďalšie počítače do informatického kabinetu a možno aj do ďalších učební. Prostredníctvom projektov sme získali prostriedky na líčenie chodieb medzi telocvičňami a uchádzali sme sa aj o prostriedky na výmenu dverí, ale, žiaľ, to nám nevyšlo. Niektoré naše učiteľky sa v Novom Sade naučili používať e-triednu knihu, a potom zaúčali aj iných učiteľov, lebo sa pravdepodobne elektronická triedna kniha začne uplatňovať od druhého polroka,“ hovorí Vozárová. „Nesmieme zabudnúť, že vo februári bolo 50 rokov od otvorenia

ZŠ MLADÝCH POKOLENÍ V KOVAČICI

Úspechy na medzinárodnej úrovni Anička Chalupová

ovačická Základná škola Mladých pokolení sa rad rokov zúčastňuje v rôznych domácich a medzinárodných projektoch a vďaka svojmu profesorskému kolektívu doteraz získala početné vysoké ocenenia a odmeny. Koncom septembra tohto roku pracovný kolektív a žiaci kovačickej ZŠ vedení Aničkou Bírešovou získali najvyššie ocenenie na 3. Medzinárodnom festivale školského filmu v Macedónsku. Na tohtoročnom festivale, ktorý sa uskutočnil v organizácii Učiteľského družstva Leskovac a s podporou Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja, Minis• ĽUDIA A UDALOSTI •

Profesorka Anna Hrková s riaditeľkou školy Aničkou Bírešovou

terstva kultúry Republiky Srbska, Mesta Leskovac a Univerzity Goce Delčev v Štipe, sa zúčastnilo vyše 2 000 účastníkov zo Srbska, Bosny

a Hercegoviny a z Macedónska. Súťažili so svojou tvorbou v štyroch kategóriách: Majnkraft film, Lip Dab film (nahrávanie videa z jedného nepretržitého záberu, v ktorom za hudobného sprievodu a autorskej choreografie účinkuje celá škola), edukačný film a detský hraný film. Základná škola Mladých pokolení v Kovačici sa tohto podujatia zúčastnila po tretíkrát a podobne ako aj v uplynulých dvoch ročníkoch získala vysoké ocenenia festivalu. Vo finále Lip Dub film autorky profesorky Zuzany Putnikovej, ktorý vyrobil Vladimír Kuchárik spolu s asistentom Ladislavom Hlavatým, získal prvú cenu. Detský hraný film Pop Ćira i pop Spira mentorky profesorky

novej, čiže súčasnej školskej budovy. Predtým školské budovy v Kysáči boli na viacerých lokalitách. Odvtedy, čo sa žiaci a učitelia presťahovali do terajšej budovy, najväčšie zmeny sa stali v roku 2006, keď bola vybudovaná nadstavba nad časťou prízemnej budovy, kde sú teraz kancelárie, slávnostná sieň, dve učebne a knižnica. V roku 2009 bola vystavaná väčšia športová hala. Okrem toho vbudovali sme plastové okná a teraz nás očakáva sanácia vonkajších športových terénov, ktoré sú roky zanedbávané. Vyžaduje si to však značné finančné prostriedky. Projekt sme vypracovali a keďže ide o veľkú investíciu, pokúsime sa to doriešiť po častiach.“

Anny Hrkovej obsadil druhé miesto a spracovali ho žiaci Andrej Murtin a Boris Šiška. Profesorka Hrková má za sebou už niekoľko úspešne spracovaných projektov, na ktoré je právom hrdá. V uplynulom roku sa za podpory profesorky Hrkovej do medzinárodného projektu Noc s Andersenom, venovaného Hansovi Christianovi Andersenovi, jednému z najznámejších svetových spisovateľov pre deti, okrem základných škôl a iných inštitúcií zo Srbska zapojili aj účastníci z Macedónska a Bosny a Hercegoviny. Tohto roku sa jej za účasť v eTwinning dostala do rúk jej prvá Európska značka kvality za projekt Noc s Andersenom. Členovia profesorského tímu ZŠ Mladých pokolení v Kovačici sa naozaj usilujú, zapájajú sa do rôznych projektov, uplatňujú spoluprácu medzi žiakmi a pedagógmi a tým spôsobom zveľaďujú, zviditeľňujú a šíria dobré meno školy.

48 /4831/ 1. 12. 2018

Ľudia a udalosti SLOVENSKO – SVÄTÝ KRÍŽ

Unikátny artikulárny kostol Juraj Bartoš

gačnými materiálmi sedeli dve panie. Sprievodkyne. Tíško sa rozprávali. V úzadí ešte starší a ešte tichší manželský pár šomral čosi po nemecky. Po obligátnom pozdrave „Dobrý deň – dobrý

únový deň bol jasný-jasnučký, ani vystrihnutý z rozprávky. Oči som si šiel vyočiť nad scenériou stredného Liptova. „Hen je Siná, jeden z najkrajších končiarov západnej časti Nízkych Tatier,“ ozval sa Janko, náš sprievodca a vodič a priateľ v jednej osobe, navyše dobrý čitateľ myšlienok nadšeného pútnika. „V tejto oblasti, bolo kedysi veľa murárov; chodievali robiť až do Pešti... Veľa domov Drevený artikulárny evanjelický kostol vo je tu opustených, Svätom Kríži má dĺžku pôdorysu 43 metrov neobývaných, viaceré sú už zariadené ako výletnícke deň“ Janko sa ujal iniciatívy: či víkendové chalupy, ľudia ich „Prosím vás, ako by mohol tenprenajímajú...“ to pán fotografovať? On je zo Ako tento chlapík to tu dob- Srbska, z Vojvodiny, viete, tam re pozná, včera nás povodil po sú tí naši Slováci...“ „Áno, veď aj kopcoch kolo Bešeňovej, na Lip- tu boli dajakí Slováci zo Srbska...“ tovskú Maru nás zaviedol a teraz povedala jedna sľubne, lež druhá nás vedie vari priamo do raja, dodala prísnejším tónom: „Fotonapadlo mi vo chvíli, keď práve grafovanie nie je povolené, keď za nami zostala ďalšia neveľká budú vidieť vás fotiť, budú chcieť dedinka. všetci...“ „A toto si môžem kúpiť? „Tak to bol Svätý Kríž, pred nami Čo tu máte?“ „Áno, môžete, a môje Lazisko a my odbočíme sem... žeme vám niečo aj podarovať...“ Toto je malý darček na záver tvo- „Viete, pán je novinár...“ nevzdával jej návštevy. Pred nami je drevený artikulárny evanjelický kostol vo Svätom Kríži, jeden z najväčších tohto druhu v strednej Európe. Je celý z dreva, pri jeho výrobe majstri nesmeli použiť žiaden iný materiál, nijaké železné klince, nič... Pôvodne bol postavený v neďalekej dedinke Paludzi, ktorú, keď stavali priehradu Liptovskú Maru, potopili. Bol som v tomto kostole, ešte kým stál v Paludzi, žilo tam päťsto – šesťsto ľudí...” Z horúceho dňa sme vstúpili do príjemne chladiacej miestnosti. Zmocnilo sa nás oblažujúce posvätné ticho zašlých stáročí. Barokový oltár Prítmie pôsobiace pocitom záhadnosti osvetľuje veľký luster to Janko a veru ani ja: „Chcel by z benátskeho skla, a tak pohľad som o kostole niečo napísať do najprv spočinie na barokovom našich novín, zvonku som si ho oltári z roku 1693. Pri pulte s už odfotil, ale potreboval by som pohľadnicami a inými propa- aj zábery zvnútra, je to tu krás-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ne...“ Kým sme svorne bojovali, z (1681) a v Paludzi (1693)“. úzadia kostola, kam sa vzdialila Pravdaže, stavbu artikulárnych po nemecky hovoriaca dvojica, kostolov komplikovali rôzne obsa sem-tam zablyslo. Panie sa medzenia. Tie kostoly museli byť pozreli v tom smere a konečne výlučne z dreva, bez akýchkoľvek povedali: „Tak si teda spravte kovových materiálov, museli byť jeden záber...“ postavené mimo dediny, a to v Keď fotografovi podajú malý priebehu jediného roka, a vchody prst, mal by siahnuť po celej ruke. museli byť odvrátené od obce... Lež posvätnosť chvíle a miesta Neexistujú údaje o tom, ako vyzekázala pribrzdiť, a tak zostalo iba ral prvý artikulárny kostol v Paluna niekoľkých rýchlych záberoch. dzi. V brožúrke sa však uvádza, že Oltár a kazateľnica s kamennou k prestavbe do dnešnej podoby krstiteľnicou, starý zvon a jedna došlo počas ôsmich mesiacov zo stien lemovaných ornamentmi roku 1774 pod vedením majstra a maľbami, ktoré znázorňujú bib- Jozefa Langa, ktorý „nevedel ani lické osobnosti a výjavy: Adam a čítať, ani písať“. Drevená veža so Eva, Obetovanie Izáka, Jakubov zvonicou pribudla roku 1781 a terebrík... Pohľad z prvého a naj- rajšie zvony až v rokoch 1921/22; mä z druhého poschodia chóru majú mená Viera, Nádej, Láska. poskytol úplnejšiu predstavu o veľkosti a vzdušnosti stavby, ktorej pôdorys má tvar kríža. Až pri návrate von som si všimol údaj, že dostavaná veža pred vchodom do kostola, s pôdorysom v tvare štvorca a murovaným základom s dreve- Pohľad z druhej galérie nou chodbičkou na stĺpoch a drevenou kupolou, S vierou, nádejou a láskou v je vyhotovená v rokoch 1773 období socializmu tento kostol a 1774. premiestnili z Paludze pred jej V útlej viacrečovej brožúrke potopením. Pred storočiami slúžil som si neskoršie prečítal: „Refor- celému dolnému i strednému Lipmačné učenie Dr. Martina Luthera tovu, zrejme preto ho urobili taký prišlo do Liptova po roku 1520. veľký. Teraz sem prichádzajú na Evanjelici spočiatku používali služby Božie okrem občanov Svästaré kostoly, ktoré si upravili v tého Kríža evanjelici z najbližších duchu protestantskej triezvosti.“ dedín Príboviec, Beníc, Galovian, Lenže nasledovala ostrá proti- Laziska. Roku 1963 bol artikulárny reformácia a náboženský útlak, kostol vo (presnejšie pri) Svätom ktorý trochu povolil následne Kríži vyhlásený za kultúrnu pastrachu pred Turkmi, takže cisár miatku a roku 1995 navrhnutý Leopold „roku 1681 zvolal do za národnú kultúrnu pamiatku. Šoprone zemský snem, ktorý Nemožno veru neuznať, že archiuzákonil 82 článkov – artikulov. tektonická krása tejto unikátnej Podľa 25. článku sa vrátila do kra- stavby, jedného z posledných jiny náboženská sloboda... Podľa piatich artikulárnych drevených 26. článku sa povolilo protestan- kostolov na Slovensku, je jedtom v Uhorsku stavať kostoly... noznačne v harmonickej zhoV Liptove boli postavené dva de s jej duchovným rozmerom. artikulárne kostoly v Hybiach • ĽUDIA A UDALOSTI •

CHARITATÍVNY PROGRAM PETROVSKÝCH GYMNAZISTOV

Vo farbách umenia Jaroslav Čiep

tvrtý rok za sebou žiaci petrovského Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom realizovali charitatívny program. Zo začiatku im chýbalo trochu skúsenosti a propagovania svojich aktivít, ale tohto roku im to vyšlo na výbornú. Program prebiehal v stredu 21. novembra v sieni Slovenského vojvodinského divadla, ktorá bola slušne vyplnená divákmi.

Charitatívny program Farby umenia skutočne bol vo všetkých „farbách“ umenia a podaný vo viacerých jazykoch. Výťažok z tohto programu je určený žiakom školy slabšieho sociálneho zabezpečenia. Na ideu pravidelne uskutočňovať charitatívny program prišiel pred štyrmi rokmi žiak Vukašin Zelić. Podporili ho tak v žiackom parlamente, ako aj vo vedení školy a internátu. A tak sa idea ujala a každoročne sa rozvíja.

Riaditeľka Anna Medveďová sľúbila účinkujúcim žiakom vstupenky na koncert skupiny Viva vox v Petrovci

Návštevníci aj tohto roku mali možnosť sledovať skutočne pestrý a tak trochu nekonvenčný viac ako poldruhahodinový program gymnazistov. Na javisku sa striedali odmeňo-

vaní recitátori, nádejní hudobníci, speváci, tanečníci, divadelníci a básnici. Odznel napr. aj prednes veršov svetoznámeho básnika podaný v origináli po rusky.

Plné srdcia v sychravom počasí

by program museli trochu posunúť, avšak javisko sa bude renovovať začiatkom decembra. Aj na tohtoročnú výzvu Miestnej organizácie Červeného kríža Báčsky Petrovec svoju účasť v programe potvrdili z Predškolskej ustanovizne Včielka, zo Základnej školy Jána Čajaka, z Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom, Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina, ako i z Kultúrno-umeleckého spolku Petrovčan. Vystúpili škôlkari, žiaci základnej školy a mládežníci – gymnazisti, ktorí v trochu viac než hodinovom programe spievali, recitovali, hrali či tancovali slovenské ľudové a moderné džezové baletné tance. Program moderovala Irena Struhárová.

PROGRAM SLNEČNÁ JESEŇ ŽIVOTA V PETROVCI

J.Čiep

utorok 20. novembra v sieni Slovenského vojvodinského divadla sa zhromaždilo takmer 200 účinkujúcich a aspoň dva- či trikrát toľko divákov na tradičnom programe, ktorý každoroč- Najsympatickejší a najpočetnejší – škôlkari ne chystá Miestna organizácia Červeného kríža. Zhruba ších spoluobčanov pod názvom Tatiany Cerovskej, tentoraz mali v tomto termíne pravidelne re- Slnečná jeseň života. Ako sme sa určité obavy, lebo v SVD oznámili alizujú program pre našich star- dozvedeli od tajomníčky OO ČK renováciu javiska. V takom prípade

POUGÁR

Juraj Bartoš

Vážení občania, namiesto bubnovania – list!

no, vážení občania, predovšetkým aktívni a pasívni penzisti, terajší i penzisti perspektívni (veď, všakže, keď všetko dobre a ešte lepšie dôkladnejšie a študióznejšie zvážime, zistíme, že všetci sme my vlastne tak po troche – až na nekalé, pardon, svetlé výnimky – penzisti, čiže dôchodcovia), odpustite, že som dnes na bubon neudrel a že sa vám prihováram písomne, že vám píšem list, v ktorom, vlastnou rukou napísanom liste, sa vám najsrdečnejšie prihováram a v tomto mojom najsrdečnejšom príhovore sa najúprimnejšie poďakúvam za vašu láskavosť a trpezlivosť a ochotu, s ktorou vám tak vlastnou a neodmysliteľnou • ĽUDIA A UDALOSTI •

ochotou chcieť z vlastnej vôle pomôcť kedykoľvek sa musí, ste aj teraz, toť pred tuším štyrmi rokmi – ako konečne vždy, keď jeboloabudetreba – podali vaše mocné nápomocné ruky, tie isté ruky, ktoré dreli, ktoré nepoznali ani sviatku, ani piatku, kým trvala obnova po 2. svetovej vojne, ktorá tu bola, ako aj po vojnách v rokoch deväťdesiatych 20. storočia, ktoré vojny, ako je dobre známe, tu neboli, a teda ani nezúrili, akože zúril socializmus, ktorý Vás a nás (našťastie, nie aj Ich), všakáno, priviedol sem, kde sme, kde sa nachádzame, priamo k žobráckej palici, ktorú palicu ale teraz, keď nastupuje nové zlaté teľa, pardon, nové zlaté obdobie, zlomíme a zahodíme, opäť a zase raz

a navždy, lebo sa jednoznačne blýska na lepšie krajšie a šťastnejšie časy; veď nie náhodou som vám, ajhľa, Vážení, priniesol pozdrav od nášho Najmilšieho a Najdrahšieho Priateľa, od Nášho Váženého Pána Prezidenta nad prezidentmi, to jest pozdrav priamo od Hlavy nad hlavami, od Najprvšieho muža Skutočne Naj(lepšej, húfnejšej, rentabilnejšej... – dopísať podľa vlastného dobrozdania – pozn. poug. vo funkc. pošt.) Strany, ktorá Strana sa starostlivejšie než ktorákoľvek strananestrana doteraz stará o Vašu budúcnosť a budúcnosť Vašich detí a pradetí, aj to nie verbálne, ale priamo materiálne, keď vám posiela tentotuto list, ako malý appendix alias prejav po-

zornosti doslova a do písmena pridanú hodnotu k enormne zvýšeným penziám, čiže dôchodcovským dôchodkom, ktoré vám, tuším, na jedenjediný kalendárny rok boli mierne-miernučko, ak ma len pamäť nemýli s vaším súhlasom (lebo, kto mlčí – ten svedčí, čiže súhlasí), znížené, s pripomienkou, že keby ste, dajbože, prepáčte – eventuálne, s takýmto zvýšením nesúhlasili, môžete Vašu ctenú penziu, respektíve jej zvýšenú časť obratom vrátiť, a kebyže sa vás nedajbože niekto spýtal, že skadiaľ adresantovi všetky vaše adresy uvedené na obálke so znakom Skutočne Naj(...) Strany, pošlite ho, pokojne, ale rozhodne – do hája. Ťuhája! Bumbumbum!

48 /4831/ 1. 12. 2018

Ľudia a udalosti DIELŇA V MÚZEU V KULPÍNE

Konopa ako inšpirácia Katarína Gažová

alšou perličkou v spolupráci Muzeálneho komplexu v Kulpíne a Základnej školy Jána Amosa Komenského bola novembrová kreatívna dielňa, do ktorej

boli zapojené žiačky šiesteho ročníka. V utorok 27. novembra sa zúčastnili vo vypracovaní náramkov z prírodného materiálu. Ideu vypracovať náramky spoločne navrhli vedúca dielne – muzeálna pedagogička Dragana Vujaklijová a pedagogička

Účastníčky dielne s vedúcou Draganou Vujaklijovou

V SELENČI DAROVALI KRV. V piatok 23. novembra v Selenči usporiadali poslednú tohtoročnú akciu dobrovoľného darcovstva krvi. Prebiehala v miestnostiach ZŠ Jána Kollára a zorganizovali ju Obecná organizácia Červeného kríža z Báča a Ústav pre transfúziu krvi z Nového Sadu. Zúčastnilo sa 21 dobrovoľných darcov, z čoho osemnásti dali krv a troch potenciálnych darcov odmietli. Na priebeh akcie dozerali predstaviteľky Obecnej organizácie Červeného kríža z Báča Olivera Jelićová a Selenčanka Alexandra Vrabčeniaková. Napriek skutočnosti, že je veľký počet občanov Selenče, dobrovoľných darcov krvi, toho času mimo dediny, organizátori sú s výsledkami akcie spokojní. Tohto roku boli v Selenči tri akcie dobrovoľného darcovstva krvi. Očakáva sa, že čoskoro bude zverejnený plán akcií na budúci rok. J. B.-Ďuky

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

základnej školy Zagorka Marinkovićová. Medzi stálymi expozíciami múzea v Kulpíne je aj tá venova- Žiačky bavila práca v dielni ná konope. V priestore Muzeálneho komplexu v Kulpíne, čiže v učebni tamojšej pedagogickej služby, vedúca edukačnej a kreatívnej dielne oboznámila žiačky dvoch šiestych tried s tým, aká je to rastlina konopa, ktorá sa v minulosti viac pestovala na našich poliach. Z tejto rastliny, čiže konopnej priadze a nití, sa v minulosti vyrábal nielen odev a obuv, ale aj rôzne iné predmety a veci do domácnosti. Dielňa, ktorú pomenovali Čvor mali narukvicu napravi, bola v priamej nadväznosti na muze- Náramky a prsteň álnu expozíciu venovanú konope. Z konopných nití za asisten- dievčatá naučili pliesť náramky cie pedagogičky Vujaklijovej sa a prstene.

POĎAKOVANIE ZA ÚRODY ZEME V KOVAČICI. Kovačický evanjelický kostol každoročne po zbere úrody býva bohato a vkusne vyzdobený. Tak bolo aj tohto roku. V nedeľu 18. novembra (podľa cirkevného kalendára v 25. nedeľu po Svätej Trojici) v cirkevnom zbore Kovačica II ďakovali za úrody zeme. Pri tejto príležitosti usilovné cirkevníčky ozdobili oltár rôznymi druhmi ovocia a zeleniny zo záhrad a plodmi z rolí. Kázňou slova Božieho z Evanjelia podľa Lukáša 9, 10 – 14 poslúžil zborový farár Martin Bajza. Slávnostné chvíle umocnili piesne zborového zmiešaného a ženského spevokolu, ako i príležitostný program v prednese detí, členov Detskej besiedky. A. Ch. • ĽUDIA A UDALOSTI •

KATARÍNA BARTOŠOVÁ ZACHOVÁVA ĽUDOVÚ TRADÍCIU

Kroje obľúbené aj v súčasnosti

zase dobrý radca, keď treba roz- končím jeden kroj a už od hodnúť o tom, ktorá stužka je Nového roku začnem praco Kovačici sa ešte vždy náj- krajšia. Okrem toho doteraz som vať na dvoch objednávkach du šikovné ženské ruky, ušila do mnohých domácností z Padiny. Chodia mi teda ktoré s láskou a ochotou v dedine aj rôzne aj zákazníčky vyhotovia buď ženský, mužský, závesy a záclony. z tejto susedalebo detský ľudový odev. Jed- Darí sa mi táto pránej dediny. nou z tých šikovných a usilovných ca, no skôr to tak Líši sa kokrojárok je Katarína Bartošová, nebolo. Na začiatku vačický kroj Čepce, ktorými si ženy okrášľujú ktorá sa tomuto tradičnému re- som musela ušité od padinské- hlavy meslu naučila ešte v detstve. aj dvakrát – trikrát ho? – Veľmi dávno som sa naučila opravovať. Teraz je – Ten, čo ja Z akých látok sa vyhotovujú šiť, avšak výrobe ľudových kro- tomu už inak. vyrábam, sa nelíši súčasné ženské kroje? jov sa aktívne venujem takých Ako a kde ste sa a o tých krojoch, čo – V súčasnosti sú najvyhľadá15 rokov. Najprv som začala šiť naučili krajčírskesa vyrábajú v Padi- vanejšie kroje zo saténu. Z času kroje len pre moje dcéry Katku mu remeslu? ne – neviem. Zdá na čas šijem aj z tzv. zlatej látky a Anku, neskoršie aj pre vnučku – Som samouk. sa mi však, že ani a menej sa už používajú látky zo Terku. Kým som bola zamestnaná U nás doma sme Katarína Bartošová nie, ibaže untroky v škole, nemohla som sa tejto vždy mali šijací neškrobia až tak práci venovať naplno, ale teraz stroj. Najprv som sa učila šiť od veľmi ako my v Kovačici. ako dôchodkyňa sa šitiu krojov mojej matky a neskoršie, keď Výroba ktorej časti ženského venujem každodenne. Keď moja moja mladšia dcéra Anka skon- kroja je zvlášť náročná? – Myslím si, že sa oplecká najťažšie zhotovujú, lebo tie okrasné časti na nich vyrábam rôznymi spôsobmi. Niektorá si žiada s jednou stužtičkou, druhá zasa s dvomi, tretia chce aj limbačky a pod. Najťažšie je však vyrobiť miniatúrne detské kroje, ktorých som tiež ušila mnoho. V minulosti ženy každodenne nosili práci prispôsobené ľudové kroje. Aký je teraz o ne záujem? Najmenší detský ľudový kroj – Boli roky, keď sa ľudové kroje vôbec nenosili, ale v súčasnosti Slovenska. Naposledy som spolu sa situácia zmenila. Do krojov sa s dcérou z tzv. starodávnych cvervšetci radi vyobliekajú, keď idú na nových látok, modrej a červenej svadbu, na oslavy Kovačického s bielymi bodkami, ušila kroje pre kovačické folkloristky. Je to Dcéry, vnučka a nevestička prezentujú súčasný ženský kroj záväzok, ktorý je úzko spätý vnučka ako osemročná začala čila krajčírsku školu, kúpili sme s časom, ale spievať a vystupovať na rôznych zodpovedajúce stroje a odvtedy z druhej strany podujatiach, kroje, v ktorých bola sa tomuto koníčku venujem inje to náročná, oblečená, sa zapáčili mnohým. tenzívnejšie. V súčasnosti máme no pekná roboTak som kroje začala vyrábať aj päť strojov, pomocou ktorých ta, ktorá je pre pre iných. rýchlo a kvalitne vyhotovíme mňa aj určitým Čo všetko treba zhotoviť, aby všetko, čo treba. druhom relaxu. sa získal kompletný slovenský Koľko ženských krojov ste Príjemný pocit kroj? Oplecko môže mať aj modernú vzorku doteraz vyrobili? mám z toho, – Vyrábam všetko – untroky, – Zhruba môžem povedať, že keď vidím, že podsukne, fodroše, gecele... a pri som ušila okolo 50 krojov, ktoré októbra a pod. Na svadbe v tanci sa moja práca niekomu páči. zhotovovaní kacabajok a ople- patria vnučke, dcéram a neveste, s mladou nevestou chcú všetci byť A keď niekoho urobím šťastným, ciek mi pomáha dcéra, ktorá je a keď spočítam aj objednávky, oblečení v krojoch. Ženy a dievča- aj sama som šťastná. Nech mi v tom šikovnejšia ako ja. Ona tak som ušila vyše 200 horných tá si oblečú gecele a muži a chlapci len potrvá dobré zdravie, aby sa lepšie vyzná aj vo farbách, častí ženského kroja a okolo 150 sú vo vyšívaných slovenských som ešte mohla šiť naše krásne ktoré treba zladiť na kroji. Ja som kompletných krojov. Teraz tiež košeliach. ľudové kroje. Anička Chalupová

• ĽUDIA A UDALOSTI •

48 /4831/ 1. 12. 2018

Ľudia a udalosti REMESLO, KTORÉ ZLUČUJE SLNKO, VODU, OHEŇ A ZEM

Hrnčiar hlinu pohládza ako ženské boky Juraj Pucovský

Po zániku cechov v roku 1867 sa päťdesiati pukanskí majstri združili do Priemyselného hrnčiarskeho spolku, ale až do roku 1951 robili doma ako súkromníci vo svojich dielňach. Pri začiatku socializácie sa zorganizovali v Hrnčiarskom ľudovom družstve a po roku 1957 opäť každý robil doma.

o úpadku baníctva, keď sa rudné bohatstvo striebra a zlata vyčerpalo, z Pukanca postupne vzniklo remeselnícke mesto. Hrnčiarstvo bezpochyby patrí medzi najstaršie remeslá v dejinách ľudstva. Hrnčiarov môžete presviedčať, koľko chcete, aj sa s nimi škriepiť, ale nikdy nepopriete ich tvrdenie, že prvý DEVÄŤ GENERÁCIÍ mechanický stroj, ktorý človek FRANKOVCOV vymyslel, bol hrnčiarsky kruh. Dôkazom toho je možno fakt, že si už praveký človek z hliny vyrábal riad na prípravu jedla a iné úžitkové predmety. Hovorí sa, že po baníkoch priniesli Pukancu najväčšiu slávu práve hrnčiari. Prvá písomná správa o tomto remesle pochádza z roku 1651 a hrnčiarstvo tam bolo organizované v cechu asi 200 rokov. V roku 1815 v mestečku na juhozápadných svahoch Štiavnických vrchov bolo 41 hrnčiarskych majstrov a 15 majstrovských synov sa chystalo vstúpiť do cechu. Neprekvapuje preto, že úrady majstrovskú taxu zvýšili z 25 na 50 zlatých. V roku Mladý majster Tomáš Frank pri 1834 stoličný úrad zakázal starom kruhu, ktorý sa otáčal vymieňať obilie za hlinený nohami riad, lebo bola slabá úroda. Pri V Pukanci dodnes pracujú výmene sa sypalo podľa veľkosti niekoľkí hrnčiari, ktorým nehrnčiarskeho riadu. Dva-tri razy prekáža ani veľká konkurencia stačilo nasypať a hrniec bol váš. priemyselného smaltovaného, porcelánového a skleneného riadu, ktorý zaplavil obchody a trhy. Jedným z nich je aj mladý Tomáš Frank, syn otca Jána, vnuk Viliama, pravnuk... Mohli by sme tak napočítať až deväť generácií tejto starej hrnčiarskej rodiny v Pukanci, ktoPri jednom výpale sa kedysi strovilo aj 5 kubických rej členovia sa metrov dreva týmto krásnym

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V múzeu vidíme časť mlynčeka na ručné mletie hliny (vpravo)

remeslom zaoberajú celé stáročia. nom mlynčeku s dvoma valcami, Mladý Tomáš Frank je zamest- a neskoršie to bolo ľahšie, keď si naný v jednom z najväčších zá- sami majstri nainštalovali elektrovodov na výrobu zubných pást, motory. To vonkoncom nebolo ale po práci, vo voľnom čase sa ľahké. Hrnčiarstvo je drina, ťažká venuje hrnčiarskemu remeslu. a namáhavá práca, ale na druhej Možno najviac z úcty k svojim strane si vyžaduje dobrý vkus a cit predkom, ktorí z toho živili svoje pre estetiku. V každom výrobku rodiny. O tom nám počas návšte- je kus statočnej, tvrdej, ale i tvovy rozprával: rivej roboty, ktorá vychádza aj „K rozvoju hrnčiarstva v Pu- z fantázie hrnčiarskeho majstra.“ kanci iste prispela kvalitná hlina v lokalite Majere. Kopanie, nabíjanie, strúhanie, mletie a miesenie hliny, príprava k spracovaniu na hrnčiarskom kruhu bola veľmi namáhavá a zdĺhavá práca. Tradičné hrnčiarstvo v Pukanci sa vyznačovalo tým, že si hrnčiar so svojou rodinou alebo s niekoľkými tovarišmi sám zabezpečoval kompletný technologický proces výroby. V okolí našej obce je dosť vhodnej hliny, ktorá po vykopaní cez zimu musela odstáť, lepšie povedané dozrieť. Červená hlina, tá je suchšia, mieša sa s bielou, mastnejšou, v pomere 2 : 1. Tri až štyri razy sa tá masa musela Stará pec na vypaľovanie z roku 1870 zomlieť, kedysi v ruč- u Frankovcov • ĽUDIA A UDALOSTI •

TOČENIE NA KRUHU Hlina je pripravená, čo nasleduje ďalej? – vyzvedáme sa od majstra Tomáša: „Potom si sadáme k hrnčiarskemu kruhu, tvarujeme to, čo sme si zaumienili vyrobiť. Voľa-

výrobok, vyberiem a počkám, kým sa dobre stečie, a ide druhý výpal zase na 980 stupňov. Prášok sa pri takej teplote premení na sklo a vtedy je výrobok hotový. Rôzne ozdoby maľujem na surovú hlinu, pred prvým výpalom.

dvojzmyselné a veselé riekanky, ktoré vypisovali aj na objednávku zákazníkov.

ník má možnosť vidieť, ako sa keramika robila kedysi a dnes. Záujemcovia si môžu kúpiť pekný pekáč, džbán, krčah či nejaký suvenír, ale aj vyskúšať čaro tohto remesla. Točenie na hrnčiarskom kruhu náš básnik Andrej Chudoba trefne prirovnal k životnej skutočnosti, lebo hrnčiar hlinu hladieva ako ženské boky. Je to Jankovo celoživotné dielo, ktoré chcel ponechať svojim synom a v jeho stopách pokračuje Tomáš.“ Nepochybne, že hlavné technické nástroje, hrnčiarska pec

HRNČIARSKE MÚZEUM Prechádzajúc sa miestnosťami Frankovej hrnčiarskej dielne, náš hostiteľ Boris Kyseľ neodolal, aby si nespomenul na Tomášovho otca Jána, jeho dobrého priateľa, ktorý predčasne a náhle odišiel v roku 2010 v najlepšom veku: „S Jankom som bol dobrým kamarátom. Pamätám si na časy, keď nás niekoľkých volal, ako to zvykol povedať, na brigádu mlieť hlinu. Lopatou sme hádzali do mlynčeka a jeden z nás točil, iba neskoršie namontoval elektromotor. Rafinérie Slovnaftu si u Janka objednávali tú čistú, mastnú hlinu, s ktorou utesňovali nádrže, aby ropné látky ne„Hrnčiarske múzeum bolo Jánovi Frankovi celoživotným snom,“ unikali do vzduchu. Veľmi povedal jeho kamarát Boris Kyseľ (v strede zľava). dobre to fungovalo, práve ako aj výroba hlinených kedy sa točilo len na ručných, Používam zemité, farebné hlinky predmetov. Na INCHEBE tiež nožných kruhoch, a hrnčiar, alebo farby nezemitého pôvodu.“ (najväčší výstavný komplex Kedysi sa všetko robilo ručne, v Bratislave, čiže skratka: aby mal lepší cit, točil bosý. Riad či niektorý iný výrobok vytoče- príprava hliny, točenie na kruhu, INternational CHEmical vypaľovanie v peciach na dre- BratislavA) predával svovo. Na tenké kusy naštiepané je výrobky, pokračoval v metrovice sa kúrili do pece spolupráci aj s ÚĽUV-om, a pri jednom vypaľovaní sa Ústredím ľudovej umeleckej strovilo aj 5 kubických metrov výroby, ktorú začal jeho otec Pri ohrade Hrnčiarskeho múzea dreva a všetko to trvalo 24 až Viliam, vynikajúci hrnčiar. 46 hodín. Nebolo to veru ani V jeho dielni sa do tajomstiev a kruh, sa počas toľkých storočí lacné. Najväčšiu časť hrnčiar- tohto remesla zaúčali Vlado Wein- rozvíjali a zdokonaľovali. Potvrdil skych výrobkov pukanských ziller a Peter Schwarz. Ján bol na nám to aj majster Frank: „Dnes už hrnčiarsky kruh otáčamajstrov tvoril úžitkový riad, invalidnom dôchodku, mal dosť ktorý sa používal každodenne času a často hovorieval, že hrn- me na elektrický pohon, pec tiež pri varení, stolovaní, uskladne- čiarstvo pre neho nie je len práca, vyhrievame elektrinou, v ktorej za ní a preprave jedál a nápojov. ale aj liek, ktorý mu prospieva osem hodín dosiahnem potrebBoli to hrnce, misky, rajnice, zdraviu. A čo je najzaujímavejšie, ných 980 stupňov Celzia. Nakuputaniere, šálky, pekáče na hydi- v rámci svojej dielne v roku 2007 jem taktiež hotovú hlinu, lebo ju nu, mliečniky, obedáre, krčahy, založil Hrnčiarske múzeum, aby nemám kde, ani s kým spracovať. džbány, ale aj kvetináče, lievi- prezentoval prepojenie histórie Nerobím veľké veci, lebo sa mi ky, popolníky, svietniky... Veľ- so súčasnosťou. Každý návštev- nespracú do pece. Vypálim dvadkú časť tohto sať pecí kapacity 200 litrov ročne, Tomáš Frank dnes vyrába pekáče, dodnes vo hlavne úžitkovú keramiku: taniere, džbány, šálky... misky na guláš, pekáče, hrnčeky, svojej dielni ný na kruhu do rôznych foriem vyrába aj mladý krčahy, mliečniky... Najviac predám sa má dobre prírodne osušiť, majster Tomáš doma, ale navštevujem aj jarmoky musí sa viackrát obracať, aby sa Frank. Zaujímaa trhy v okolí.“ nedeformoval. Keď je výrobok vé boli krčahy na Zo všetkého môžeme uzavcelkom suchý, môže ísť do pece. víno, ozdobené rieť, že hrnčiarske remeslo, jedno Prvý výpal sa robí na 980 stupňov vtipnými nápisz najstarších v ľudských dejinách, Celzia, po ktorom výrobok dosta- mi: Kto chce vínv Pukanci pretrváva dodnes, je ne oranžovú, červenkastú farbu. ko slopať, musí vo svojráznym zlúčením slnka, vody, Ďalej nasleduje glazúrovanie, vinici aj kopať... ohňa a zeme. Slúži človeku, od pričom ja používam tri glazúry: Majstrom to poúžitkových nádob až po ozdobné veci. Pre každodenné potreby, pre priehľadnú, hnedú a zelenú. Za- núkal každodenskrášľovanie svojho okolia a pre miešam prášok s vodou v správ- ný život, vedeli radosť. nom pomere, ponorím do toho vymyslieť poučné, Keramika v Expozícii pukanskej histórie • ĽUDIA A UDALOSTI •

48 /4831/ 1. 12. 2018

DETSKÝ KÚTIK

, .2 , 1 ina á ov ad šik it a , P e i Hr a T it a rš al b Ta ma ZŠ

Dajana Cicková, 1. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Anna Gašková, 6. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

An ZŠ it a M ma ar r š a če k la ová Tit a, , 1. 2 Pa din , a

Mateja Zarić, 1. 2, ZŠ maršala Tita, Pa

dina

Narodeniny Je to váš deň. Mama vám upečie vašu obľúbenú tortu, fúkate sviečky na nej a niečo si zaželáte. Ako najradšej oslavujete svoje narodeniny? Zavoláte si svojich kamarátov a spolužiakov na žúr? Alebo radšej ho oslávite so svojou rodinou? Čo ste si tohto roku priali dostať na narodeniny? Splnilo sa? Napíšte nám. Danuška

Teodora Čobrdová, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Val e Z Š 1 nt í n a 5. o C i g á k tó n bra iková , Pi v , nica 1. 1, • DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLVII 1. decembra 2018 Číslo 22/1975

Z PRODUKČNEJ BURZY

Pšenica drahšia, sója lacnejšia Ľ. Sýkorová

5. december – Svetový deň pôdy Ľubica Sýkorová Zaobchádzaj dobre s pôdou! Nemáš ju od otca, požičali ti ju deti. Staré indiánske príslovie Podľa definície pôda je limitovaný a ľahko zničiteľný prírodný zdroj nenahraditeľnej hodnoty, považovaný za jedno z najvzácnejších bohatstiev ľudstva, ktoré umožňuje rastlinám, zvieratám a človeku žiť na Zemi. Ľudia sa odjakživa starali o pôdu a chránili ju, lebo vedeli, že im prinesie úrodu a živobytie. Dnes sa vzťah moderného človeka k pôde zmenil. Ale ona aj naďalej zostala hlavným a veľmi zložitým prírodným zdrojom, ktorý si zaslúži našu starostlivosť. V modernom svete nám pôda na mnohých miestach Zeme doslova mizne pred očami, odnášajú ju prívalové dažde, stráca sa pod betónom a asfaltom. Môže za to človek

a jeho konzumný spôsob života. Svet je vo všeobecnosti veľmi znepokojený skutočnosťou, že počet obyvateľov sa neustále zvyšuje a dostupná pôda na výrobu potravín klesá. Z týchto dôvodov Organizácia Spojených národov (OSN) v roku 2014 deklarovala 5. december ako Svetový deň pôdy – World Soil Say. Rok 2015 bol touto organizáciou vyhlásený za Medzinárodný rok pôdy s cieľom zvýšiť všeobecné povedomie o význame pôdy pre ľudský život. Podľa odborníkov v centrálnom Srbsku je situácia s pôdou relatívne dobrá, no neporovnateľne horšie je na tom Vojvodina. Už najmenej dvadsať rokov sa upozorňuje na skutočnosť, že obsah humusu ako najcennejšej zložky pôdy sa drasticky znižuje. Najdôležitejším dôvodom tohto javu je neustále znižovanie počtu hovädzieho dobytka,

nezaorávanie rastlinných zvyškov po zbere a zvýšená aplikácia umelých hnojív. Podľa názoru najvýznamnejších odborno-vedeckých inštitúcií na odstránenie už spôsobených škôd nám bude potrebných najmenej 50 až 80 rokov. Jedným z viditeľnejších opatrení na hodnotenie stavu pôdy je početnosť červov v pôde. Minimálny počet červov by mal byť asi päť na štvorcový meter. Kvalitnejšie pôdy ich majú 10 až 15 a najkvalitnejšie aj stovky. Červíky okrem výroby hnojiva prostredníctvom výkalov vytvárajú kanáliky v pôde a tým sa zabezpečuje jej prevzdušnenie. Pôda vo Vojvodine má čoraz menej červov. Z rozborov pôdy sa vidí, že obsah organických látok je stále nižší, taktiež sa nebezpečne znižuje úrodnosť pôdy a zhoršujú sa najdôležitejšie fyzikálno-chemické vlastnosti. Voči pôde sa správa-

a Produkčnej burze v Novom Sade bol v poslednom čase zaznamenaný konštantný rast ceny pšenice, ktorá je od marca 2015 na najvyššej úrovni. V dňoch od 19. 11. do 23. 11. 2018 bol na novosadskej burze zaznamenaný veľmi nízky tovarový aj finančný obrat. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom bol tovarový obrat nižší o 63,4 % a finančný o 53,9 %. Jedným z dôvodov je aj veľmi slabý dopyt po kukurici. Cenu pšenice neznížila v tomto roku ani veľmi dobrá úroda a slabšia kvalita zrna. Naopak, táto komodita je stále drahšia. V uvedenom období sa predávala po 20,70 din./kg (22,77 din./kg s DPH), čo bolo pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 1,57 % viac. Presne pred rokom cena pšenice bola o 13 % nižšia. Cena kukurice sa v uvedenom období pohybovala od 14,50 do 15,00 din./kg bez DPH. Jej priemerná cena bola 14,54 din./kg (16,00 din./kg s DPH). Na Produkčnej burze v Novom Sade zlacnela sója. Predávala sa po 37,35 din./kg (41,09 din./kg s DPH), čo je pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 0,39 % menej.

○

me macošsky. Nezabúdajme, že poľnohospodárska pôda predstavuje jeden z najdôležitejších prírodných neobnoviteľných zdrojov. Proces vývoja pôdneho profilu je dlhodobý a obvykle sa počíta, že 10 mm aktívneho pôdneho profilu sa vyvíja v priebehu 40 až 100 rokov. ○

Z obsahu Význam zimného rezu

Str. 2

Významní škodcovia repky ozimnej v jeseň Str. 4 a 5

Ako zabezpečiť optimálnu vlhkosť v zimných mesiacoch? Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCINÁRSTVO

Význam zimného rezu

Ľubica Sýkorová

Rez je najčastejší spôsob regulácie rastu a rodivosti ovocných drevín. Slúži na tvarovanie, presvetľovanie aj zmladzovanie. Ani jedna z prác pri ošetrovaní ovocných stromov nevyvoláva toľko protirečivých názorov ako práve rez. No jedno je isté – aj ten najlepší rez, ak sa robí v nevhodnom termíne, môže sa prejaviť ako málo účinný, neúčinný, ba dokonca v mnohých prípadoch až škodlivý. Rez robíme v období vegetačného pokoja, tzv. zimný rez, alebo v období vegetácie – letný rez. Rez v období vegetačného pokoja spôsobuje silnejší rast, letný rez viac podporuje rodivosť. Okrem toho sa koncom februára a v marci, keď už nehrozia silnejšie mrazy, môže urobiť aj predjarný rez. ZIMNÝ REZ Využíva sa v období vegetačného pokoja, a to od decembra do konca marca. Uplatňuje sa pri pestovaní všetkých druhov a tvarov ovocných drevín okrem orechov, ktoré v zime nerežeme vôbec. Pri zimnom reze odstraňujeme silnejšie, väčšie a hrubšie konáre. Ďalej odstraňujeme konáre, ktoré prehusťujú, križujú sa, rastú do vnútra koruny alebo do medziradia, prípadne prerastajú do susedného stromu. Pri mladých stromoch, ak je to nevyhnutné, odstraňujeme celé konáre, ktoré nie sú potrebné na budovanie koruny. Odstraňujeme vždy rezom na konárový krúžok. Strom reaguje menej výrazne. Pri tomto reze sa rastová sila rozloží do ponechaných konárov, strom netvorí veľa dreva a nezahusťuje sa. Všeobecne zimný (predjarný) rez ovocných drevín slúži na podporu vegetatívneho rastu, reguláciu rodivosti a v neposlednom rade na tvarovanie koruny. Podľa vývojového štádia jednotlivých stromov preto môže byť rez výchovný – tvarovací (zahŕňa aj rez po výsadbe), udržiavací (reguluje rodivosť) alebo zmladzovací, ak pestujeme staršie stromy, ktoré potrebujú obnoviť vegetatívny rast a zvýšiť kvalitu plodov. Ako sme už spomenuli, najvhodnejším obdobím pre zimný rez sú mesiace december až marec. Ovocné dreviny sú v štádiu vegetačného pokoja, čo znamená, že nerastú kvôli pôsobeniu nízkych teplôt (vynútený vegetačný pokoj), alebo kvôli pôsobeniu inhibítorov rastu (hlboký vegetačný pokoj). A práve toto obdobie je vhodné na silnejší rez. Do veľkej miery predídeme nadmernému glejotoku, ktorý sa veľmi často

sa nevrátia späť, ale hľadajú vhodné miesto. Obyčajne sú takýmito miestami spiace a adventívne púčiky pri báze letorastov, konárov, hrubších kostrových konárov, ale aj miesta na kmeni. Púčiky sa prebudia a vyrastajúce letorasty sa snažia nahradiť a regenerovať odstránené časti. Čím je odstránených častí viac, tým viac spiacich a adventívnych púčikov vypučí. Vyrastajúce letorasty sú spravidla veľmi silno a rýchlo rastúce, najčastejšie smerom kolmo nahor. Označujú sa termínom vlk alebo regeneračný letorast. Platí pravidlo, že čím rastie letorast silnejšie, tým menej kvetov a plodov sa tvorí. Je to preto, lebo na zakladanie kvetných pukov strom jednoducho nemá silu. Všetka rastová sila ide do tvorby vegetatívnych častí. Za mrazivého počasia pri teplote pod - 5 °C rez nerobíme. RANY PO REZE TREBA OŠETRIŤ Po reze hrubších konárov vznikajú pomerne veľké rany. Neošetrené sú vstupnou bránou pre infekcie hubových chorôb. Pri zimnom reze býva často obnažené pletivo poškodzované aj mrazom. Preto treba rany ihneď po reze ošetriť. Okraje reznej plochy ostrým nožom zahladíme a ranu zatrieme štepárskym voskom. V zime však býva často vosk tvrdý, vtedy môžeme použiť aj stromový balzam.

vyskytuje práve pri silnejšom reze v období vegetácie, ako aj pri nadmernej strate vody. Ďalšou výhodou rezu v zimnom období je fakt, že máme prehľad o kostre stromu a vieme tak jednoduchšie určiť, ktorý konár treba odstrániť. Počas vegetácie, keď sú na stromoch listy, takýto prehľad nemáme a môžeme spraviť chybu. Platí to hlavne pri reze väčších konárov, kde sa chyba odstraňuje veľmi ťažko. Treba si uvedomiť, že ak striháme a režeme stromy v zime, resp. v predjarnom období, podporujeme tým rast. To znamená, že čím silnejšie režeme, čím hrubší konár odstránime, strom sa bude snažiť túto

odstránenú časť regenerovať a nahradiť. Je to preto, že strom sa snaží docieliť rovnováhu medzi podzemnou a nadzemnou časťou. Ak nezasahujeme do celistvosti stromu rezom, vytvorí sa rovnováha medzi koreňovou sústavou a korunou. Korene tlačia práve toľko vody a živín (asimilátov) do nadzemnej časti, koľko je potrebné na rast nových letorastov, založenie a tvorbu kvetov a plodov. Ak však zasiahneme do nadzemnej časti stromu, odstránime určité odberné miesta pre asimiláty. Keďže sme korene nerezali, tie aj naďalej produkujú a transportujú toľko živín ako pred rezom. Asimiláty, ktoré nenašli svoju cieľovú stanicu,

PRERIEĎOVANIE JABLONÍ A HRUŠIEK Zimné obdobie sa môže využiť na preriedenie stromov jabloní, prípadne hrušiek, ktoré sa bohato rozkonárujú. Z prehustených častí koruny sa odstránia zasychajúce konáriky a zostarnutý obrast s krátkymi prírastkami, prípadne i väčšie bočné konáre s horšou kondíciou. Odrežeme ich rezom na konárový krúžok tak, aby nezostali po odrezaných konárikoch čapíky. Pri ponechaní čapíkov sa na mieste rezu prebúdzajú spiace púčiky a počas ďalšej vegetácie sa vytvorí mnoho silných výhonkov (vlkov) a koruna sa ešte viac zahustí. 

48 /4831/ 1. 12. 2018

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA

Vzorka pôdy všetko vysvetlí Ľubica Sýkorová Analýzy pôdy sú nevyhnutným predpokladom správneho výživového programu nielen na veľkých plochách, ale rovnako aj v menších záhradách. Mali by sa robiť aspoň raz za päť rokov. Vzorky treba odoberať na jeseň alebo skoro na jar a na základe výsledkov vypracovať plán hnojenia. Na základe rozboru pôdy bude jasné, aké vlastnosti má pôda, či už v záhrade, alebo v poli na otvorenom.

ôzne druhy rastlín sa od seba líšia vývinom, obdobím pestovania na jednom stanovišti a tým aj rôznymi nárokmi na výživu. Aj k záhradným plodinám je preto potrebné pristupovať rozdielne. Agrochemické rozbory chránia pôdu pred prehnojením a prevápnením. Umožňujú nám aplikovať hnojivá podľa potreby, a nie s nimi zbytočne plytvať. Pri aplikácii priemyselných hnojív by sme nikdy nemali hnojiť šablónovite a ani odhadom. Dávky hnojív musíme prispôsobiť nielen nárokom rastlín, ale aj zásobám živín v pôde. Obyčajne v záhradách podceňujeme význam týchto agrochemických rozborov. Platíme aj za živiny, ktorých je v pôde dostatok, dokonca aj nadbytok. KAŽDÝ RASTLINNÝ DRUH MÁ INÉ NÁROKY Záhradné plodiny môžeme rozdeliť do týchto podskupín: ovocné stromy, zelenina, drobné ovocie, vinič hroznorodý, okrasné rastliny a trávne porasty. Väčšine pestovaných rastlín – zelenine, ovocným drevinám a kvetom – vyhovuje

neutrálna pôdna reakcia. Medzi typicky kyslomilné rastliny patria napríklad azalky, rododendrony, vresy a vresovce, čučoriedky, brusnice, jedlé gaštany. Medzi vápnomilné rastliny patrí napr. chren, fazuľa, orech.

Zelenina vyžaduje stredne ťažké pôdy s vyšším obsahom humusu a dobrou zásobou živín. Má všeobecne vysoké nároky na výživu najmä pri viacnásobnom pestovaní počas vegetácie na tom istom stanovišti. Príjem živín je ovplyvňovaný potrebami jednotlivých druhov zeleniny, ale aj ďalšími činiteľmi, ako napr. vyplavovaním živín, dĺžkou vegetačného obdobia, intenzitou pestovania, pôdnou reakciou, termínom výsadby… Zo živín najviac dusíka vyžaduje karfiol, chren, tekvica, kapusta, kel a pod. Fosfor je veľmi dôle-

žitý pre karfiol, fazuľu, uhorky, rajčiaky, kaleráb, šalát. Draslík reguluje príjem vody, zvyšuje kvalitu zeleniny. Dôležitý je pre papriku, karfiol, uhorky, špenát, kapustu, rajčiaky. Osobitným a veľmi dôležitým odvetvím zeleninárstva je pestovanie rýchlenej zeleniny. Je to intenzívny spôsob pestovania, kde sa za kratšie vegetačné obdobie dosahujú vyššie úrody ako v poľných podmienkach. Preto je rýchlená zelenina oveľa náročnejšia aj na výživu a hnojenie. Ovocné dreviny prijímajú živiny svojím koreňovým systémom. Časť koreňov prijíma živiny zo starších zásob aj z hlbších pôdnych vrstiev. Preto je veľmi dôležitá kvalitná príprava pôdy a jej optimálne vyhnojenie už pred zakladaním ovocného sadu. Pretože dusík v pôde je veľmi pohyblivý a ľahko sa vyplavuje, treba ho počas vegetácie dodať v dvoch dávkach. Podobne ako pri zelenine, ani v prípade ovocných drevín nie sú nároky na živiny rovnaké. Napríklad dusík je pre jablone najmenej potrebný, no náročnejšie naň sú kôstkoviny. Všeobecne jadroviny majú nižšie nároky na obsah

prístupných živín v pôde ako kôstkoviny. Z drobného ovocia na obsah živín najnáročnejšie sú jahody, maliny, černice, egreše a čučoriedky. Na dusík sú náročnejšie ríbezle a jahody, egreše zase na draslík. Správnu výživu pre vinič zabezpečíme zásobným hnojením pôdy pred založením vinohradu a regulovanou výživou rodiaceho vinohradu. Pred výsadbou robíme zásobné hnojenie, ktorým obohacujeme pôdny profil o humus, prístupné živiny a upravujeme tak aj pôdnu reakciu. Dôležité je dodať dostatok organického hnoja, fosforu, draslíka, železa a horčíka. Pre vinič je veľmi dôležité udržiavanie obsahu humusu v pôde, čo zabezpečíme neustálym prísunom organických hnojív (maštaľný hnoj, zelené hnojenie). V druhom roku po výsadbe treba začať s udržiavacím hnojením. Trávnik a okrasné rastliny sú náročné najmä na dusík, pretože produkujú veľkú listovú plochu. Ružiam a okrasným drevinám treba najmä fosfor. Draslík je dôležitý pre dobré nasadzovanie kvetov. Hnojiť treba účelne, bez zbytočného plytvania hnojivami. Preto je dôležitá kontrola živín v pôde, čiže pôdny rozbor v príslušnom laboratóriu. Agrochemickú analýzu pôdy robia napríklad aj v Inštitúte pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo v Novom Sade, v laboratóriu pre pôdu a agorekológiu. Odborníci presne určia potrebné množstvá priemyselných aj organických hnojív na pestovanie jednotlivých druhov plodín. 

PRIPOMÍNAME

Čo treba urobiť pred príchodom mrazov? Ľ. Sýkorová

estovatelia, ktorí vo svojich záhradách majú založené kompostovisko, ešte pred príchodom prvých mrazov by

mali komposty prehádzať. Takto sa jednotlivé vrstvy zeminy, lístia a organického odpadu vzájomne premiešajú a mráz pomôže vytvoriť drobnohrudkovitú štruktúru. Dobre vyzreté komposty používame na jar, keď ich

dávame priamo do vykopaných jamiek, kde budeme vysievať semená alebo priamo vysádzať predpestované priesady rastlín. Pri výsadbe dávame pozor, aby korene priesad neboli vysadené priamo do kompostu. Medzi

III

kompost a korene dávame vrstvu ornice, ktorá zabráni spáleniu jemných vlásočníc dodanou organickou hmotou. Kompost môžeme využiť aj pri zakladaní jednoduchých parenísk na predpestovanie priesad. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Významní škodcovia repky ozimnej v jeseň Vzchádzajúci porast repky olejnej

Ing. Ján Tancik, PhD. V polovici novembra sme ešte stále mali veľmi teplé počasie, čo umožnilo škodcom byť ešte stále aktívnymi a nebezpečnými pre porasty mladej repky. Okrem škodcov, ktorí požierajú listy a môžu spôsobiť holožery, máme aj škodcov, ktorí môžu spôsobiť vážne poškodenia porastov iným spôsobom. Skočky rodu Phyllotreta poškodzujú už vzchádzajúcu repku vyžieraním drobných dierok, skočka repková škodí v štádiu larvy vyžieraním vnútra stonky, vošky vyciciavajú šťavy a prenášajú vírusy a kvetárka repková požiera podzemné časti. Proti týmto škodcom bolo omnoho ľahšie robiť ochranu do roku 2014 morením osiva. Koncom mája 2013 Európska komisia rozhodla o obmedzení používania troch účinných látok insekticídov zo skupiny neonikotinoidov. Na prípravky na báze účinných látok clothinidin, imidacloprid a tiametoxan od 1. decembra 2013 začali platiť v EÚ obmedzenia na ich používanie v ochrane rastlín proti škodcom. Týmto sa značne skomplikovala ochrana. Alternatívou v ochrane je foliárna aplikácia registrovaných prípravkov. Foliárna aplikácia je efektívna proti jedincom, ktorí sú priamo zasiahnutí. Jedincov, ktorí migrujú a priletia na postriekanú plochu po niekoľkých hodinách, neničí, preto sa postrek musí opakovať často aj v intervaloch kratších ako dva dni, čo je finančne a aj časovo náročné. Základom úspešnej aplikácie insekticídov foliárne je pravidelná kontrola porastov, monitorovanie škodcov a v prípade potreby pri prekročení prahu škodlivosti včasný zásah. V našom článku sú uvedené opatrenia, preventívne aj priame proti spomínaným škodcom. SKOČKY RODU PHYLLOTRETA Na repke v jeseň škodí niekoľko druhov skočiek, z ktorých sú najvýznamnejšie: skočka kapustová – Phyllotreta nemorum, skočka poľná – Phyllotreta undulata, skočka čierna – Phyllotreta atra a skočka čiernonohá – Phyllotreta nigripes (Chrysomelidae, Coleoptera). Skočky sú chrobáky menších rozmerov s vyklenutým telom. Imága majú často kovovolesklé alebo pestro sfarbené krovky. Dospelé jedince skočiek patria k mimoriadnym škodcom repky. Klíčiacim rastlinkám obhrýzajú klíčne listy plytko pod povrchom pôdy a rastlinky následne nevzídu. Pri vzíde-

ných rastlinách vyhrýzajú do listov plytké jamky alebo malé dierky veľkosti 1 až 3 mm. Listy sú niekedy husto prederavené a následne zasychajú. Pri premnožení sú schopné zničiť porasty vzchádzajúcich kapustovitých rastlín. Ohrozené sú najmä porasty do štádia dvoch pravých listov, ktorých rast je spomalený suchom. Pri silnom výskyte škodcu sú najviac ohrozené pomaly vzchádzajúce rastliny do štádia dvoch pravých listov. Skočkám vyhovuje teplé a suché počasie. OCHRANA Základom ochrany je dodržiavanie osevného postupu a likvidácia kapustových bu-

rín. Škodlivosť znižujeme tiež dôkladným spracovaním pôdy. Podmietkou alebo orbou môžeme znížiť množstvo lariev v pôde. Ďalšou metódou je zrýchlenie začiatočného vývoja rastlín závlahou, čím skracujeme rizikové obdobie. PRIAMA OCHRANA V prípade, že je počasie počas sejby a vzchádzania repky suché a teplé, zvýšené je nebezpečenstvo poškodenia porastov týmito škodcami. Nebezpečenstvo sa ešte zvyšuje, ak vysiaty porast susedí s plochou, na ktorej bola repka. V takom prípade treba porasty kontrolovať každodenne. Už výskyt 1 imága na 1 meter riadku

Listy repky poškodené skočkami rodu Phyllotreta v čase vzchádzania repky sa považuje za nebezpečný. Foliárne aplikujeme insekticídy aj vtedy, ak zistíme napadnutie 30 – 50 % klíčnych lístkov. K priamej ochrane je možné použiť ekotoxikologicky prijateľné organofosfáty. Pri chemickej ochrane sa prejavuje negatívny vplyv pyrethroidov, ako je ich krátka reziduálna účinnosť. Pyrethroidy sú inaktivované pôdou, ktorá na pozemku pri začiatku vegetácie prevláda nad rastlinným krytom. Postrek obyčajne zničí škodcu nachádzajúceho sa na pozemku, ale škodca, ktorý priletí na pozemok po niekoľkých hodinách, nie je zničený. Vzhľadom na vznikajúce škody je potrebné opakovať zásahy v intervale kratšom než 48 hodín, čo je finančne náročné a pri veľkých plochách repky ťažko uskutočniteľné. SKOČKA REPKOVÁ Skočka repková sa líši bionómiou, ale aj škodlivosťou od spomínaných skočiek. Hlavné škody spôsobuje v štádiu larvy. Mladé larvy vyhrýzajú chodbičky k vrcholu listu, staršie chodbičky k báze listových stoniek. Do chodbičiek preniká voda a spôsobuje vymŕzanie rastlín, tiež prenikajú aj huby, ktoré spôsobujú zahnívanie. Rastliny majú zožltnuté vonkajšie listy a vyzerajú akoby boli zamrznuté a silne napadnutý porast ako

48 /4831/ 1. 12. 2018 zošliapaný. uprednostňovať otvoDospelý jedinec má rené veterné plochy, telo dlhé 3 – 4 mm, odstraňovať pozberové farba je modrá, kozvyšky a podpora privovo lesklá. Nohy sú rodzených nepriateľov. hrdzavočervené. Larvy PRIAMA OCHRANA sú špinavobielej farby, Ochrana proti kvetárke majú tri páry hrudných kapustovej je v poľných nôh, dorastajú do dĺžky podmienkach stále zlo7 – 8 mm. Táto skočka žitá a doteraz nedostanemá zimnú diapauzu, točne vyriešená. Cheprezimujú všetky štámická ochrana proti diá – najčastejšie larvy imágam postrekmi je v v listových stopkách repke prakticky nemožrepky, ktoré vyhrýzajú ná. Nálet imág jednej vnútro stopiek alebo Skočka repková generácie trvá niekoľko bylí. Kuklia sa v pôde. týždňov a jednotlivé Imága začiatkom leta generácie sa prekrýv júni sa živia na lisvajú. Dôsledkom je netoch, ale vtedy nie sú ustály výskyt kvetárky škodlivé. Vyhľadávajú v plodine a neustále úkryty a prechádzajú do kladenie vajíčok do letnej diapauzy. Koncom porastu. Účinnosť skúaugusta nalietavajú na šaných pyrethroidov je mladú repku a živia sa krátka. V niekoľkých na mladých vzchádzajúpokusoch zo zahranicich rastlinách. Samičky čia bola zaznamenaná kladú vajíčka v blízkosúčinnosť, ale nakoniec ti rastlín a vyliahnuté celkové ošetrenie bolo larvy sa zavŕtajú do Voška broskyňová na listoch repky vyhodnotené ako nelistových stoniek a odtiaľ účinné. V niektorých prípožerky na hlavnom koreni, do bylí. Vajíčka samičky kladú padoch pod vplyvom eliminácie následkom čoho kolovitý koreň v jeseň, ale pokračujú aj na jar. prirodzených nepriateľov došlo zaniká a rastliny nie sú schopné Má 1 generáciu do roka. k zvýšeniu populácie kvetárky. zabezpečiť si dostatočné množPerspektívnejšia je ochrana stvá vody. Prejavuje sa to vädOCHRANA nutím rastlín v suchom období Z preventívnych opatrení sa a pod vplyvom nedostatku živín odporúča vysievať čo neskoršie, rastliny majú modré až červené, dodržiavať priestorovú izoláciu fialové listy. Silne poškodené od minuloročných porastov rastliny ležia na pôde a ľahrepky a ničiť výdrol. ko sa dajú vytiahnuť z pôdy. Rastliny nahrádzajú bočný PRIAMA OCHRANA koreň postrannými, ale tieto O potrebe aplikácie insekticídu nedokážu zabezpečiť dostatok v jeseň rozhodujeme na základe vody ani živín a v ohniskách výskytu imág na rastlinách na hnednú a vädnú. V miestach 1 meter v riadku. Monitoring poškodeného koreňového krčka náletu môžeme sledovať aj alebo pod ním dochádza často pomocou žltých vodných mik infekciám fómovou hnilobou. siek a žltých lepových dosiek. Napadnutie rastliny kvetárkou Postrek vykonávame, ak je a následne fómovou hnilobou výskyt nad prahom škodlivosti, spôsobuje oddelenie nadzema to je 1 imágo na 1 m riadku. nej časti od koreňa a následné Uvádza sa tiež ako prah škodusychanie rastlín. Približne Larva kvetárky na koreni livosti v jeseň: 1 – 3 imága/m2. 10 % vypadnutých rastlín na Čo sa týka výberu insekticídu, proti larvám morením osiva. jaseň môže repka kompenzovať. pyrethroidy sú účinné, ale ak V Nemecku bol skúšaný postrek Výskyt sa zisťuje prehliadkou nálet pokračuje, ošetrenie sa s veľkými kvapkami s využitím porastu a nálezom poškodemusí opakovať. Účinné sú aj ormierneho dažďa, aby došlo ných rastlín alebo lariev na ganofosfáty. V Českej republike k zapraveniu do pôdy. Účinok koreňoch rastlín. bol väčšinou nedostatočný. bola zaznamenaná rezistencia OCHRANA na neonikotinoidy (thicloprid), Z agrotechnických spôsobov VOŠKA BROSKYŇOVÁ v Nemecku na pyrethroidy. ochrany významná je priestoroV jeseň 2016 bola v Českej vá izolácia, čiže potrebné je zaKVETÁRKA KAPUSTOVÁ republike nadmerne premnobezpečiť maximálnu vzdialenosť žená a spôsobila aj významné Mucha kvetárka kapustová patrí od pozemkov, kde sa v minulom tiež k škodcom, ktorí v jeseň priame škody na vzchádzajúcich roku pestovala repka alebo môžu vážne poškodiť mladé porastoch repky. Bezkrídla kapustová zelenina. Z agrotechrastliny repky. Poškodenia zasamička vošky broskyňovej nických spôsobov významný je príčiňujú larvy tretej generácie, meria 1,2 – 2,1 mm. Telo má aj osevný postup, nepestovať ktoré spôsobujú povrchové bledozelenú až žltozelenú farkapustovú zeleninu po sebe,

bu. Tykadlá sú o niečo kratšie ako telo. Okrídlená samička je štíhlejšia, má variabilnejšie sfarbenie, najčastejšie zelená, žltá, žltočervená alebo tmavá s výraznou čiernou škvrnou na chrbte, čiernou hruďou a čiernymi tykadlami. Prezimuje v štádiu zimného vajíčka na primárnom hostiteľovi, a to je broskyňa. Na jar koncom marca a začiatkom apríla sa liahnu samičky zakladateľky. Na primárnom hostiteľovi vyvinú 2 – 4 generácie a od polovice mája okrídlené samičky masovo preletujú na sekundárnych hostiteľov. Vyvíjať sa môže na viac ako 400 rastlinných druhoch, kultúrnych a divo rastúcich. Na sekundárnych hostiteľoch sa vyvinie niekoľko generácií v závislosti od poveternostných podmienok. V septembri sa objavujú okrídlené formy a preletujú späť na primárneho hostiteľa, kde zakladajú pohlavnú generáciu. V októbri po párení samičky kladú vajíčka na kôru mladých konárikov. ŠKODLIVOSŤ Primárnou hostiteľskou rastlinou je broskyňa a sekundárnou sú mnohé druhy bylín. Najväčšie škody spôsobuje na tabaku, zemiakoch, paprike, rajčinách, cukrovej repe, repke a iných. Na repke sa vyskytuje a škodí hlavne v jeseň. Priame škody obyčajne nie sú významné, ale nepriamo škodí prenosom vírusových ochorení. Je vektorom vyše 180 druhov vírusov. Na repku prenáša vírus žltačky okrúhlice, vírus žltačky repy, vírus mozaiky vodnice a vírus mozaiky karfiolu. Straty na výnosoch, ktoré môžu spôsobiť tieto vírusové ochorenia, sú od 0 – 30 %. Škody sú väčšie, keď sú čím mladšie rastliny infikované v jeseň. PRIAMA OCHRANA Treba pravidelne kontrolovať porasty pri vzchádzaní repky. Priame ochranné opatrenia vykonávame v prípade zvýšeného výskytu. Podľa údajov českých autorov vysoká účinnosť bola dosiahnutá pri použití prípravkov na báze neonikotinoídov. Pyrethroidy a organofosfáty nedosiahli dostatočnú účinnosť. Postrek sa musí opakovať viackrát. 

Foto: J. Tancik

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

IZBOVÉ RASTLINY

Ako zabezpečiť optimálnu vlhkosť v zimných mesiacoch?

Ľubica Sýkorová

Izbové rastliny potrebujú osobitnú starostlivosť najmä v zimných mesiacoch. Mnohé z nich pochádzajú z tropických krajín (napr. rôzne druhy paliem alebo slonia noha Beaucarnea recurvate) a podmienky v našich prekúrených bytoch a domoch im veľmi nevyhovujú. Suchý vzduch z kúrenia spôsobuje našim rastlinám rôzne problémy. Hlavne tropické rastliny sú zvyknuté na vysoké teploty s vysokou vlhkosťou.

1. – 7. 12. 2018

POČASIE

ielen nedostatok svetla a neprispôsobenie teplotných podmienok sú jedinými príčinami, prečo máme problém udržať cez zimu naše rastliny v dobrom stave. Treba vytvoriť aj optimálne vlhkostné podmienky. Dôležité je rozlišovať dva typy vlhkosti: vzdušnú a pôdnu. Ako sme už spomenuli, väčšinou sú miestnosti bytov a rodinných domov v zimnom období vykurované, čo vplýva práve na vzdušnú vlhkosť. Vzduch je suchý, a to sa odráža aj na stav rastlín. Väčšina izbových kvetov, ktoré majú rady aj v zimnom období teplo, neznáša sucho. Lepšie je preto neumiestňovať rastliny do tesnej blízkosti radiátorov. A ak si to vyžadujú, je dobré ich rosiť vodou z rozprašovača alebo iným spôsobom im zvyšovať vzdušnú vlhkosť. Suchý a teplý vzduch počas zimy je ideálny pre rôzne choroby a celý rad škodcov. Naopak, rastliny, ktoré sucho (suchý vzduch) znesú, zase majú rady chladnejšie podmienky, preto sa zalievajú len minimálne a už vôbec sa nerosia. Tu patria najmä sukulentné druhy rastlín. Pôdna vlhkosť v spojitosti s chladom zase spôsobuje postupné černenie listov. Často sa stáva, že zhnije časť rastliny (stonka) alebo aj celá rastlina.

tia listov – najprv okrajovo sivasté, ako keby poprášené škvrny, alebo biele múčnaté škvrny na listoch, postupne však zmokvajú, až nakoniec celkom zhnijú, najskôr listy, a potom aj celá rastlina.

AKO SA PREJAVUJE VEĽMI NÍZKA PÔDNA VLHKOSŤ? Rastlina je zvädnutá a listy usychajú najprv na okrajoch, vädnú a napokon uschne celá rastlina. AKO SA PREJAVUJE VEĽMI NÍZKA VZDUŠNÁ VLHKOSŤ? Končeky listov začínajú usychať a jemne sa skrúcajú. Ide viac-menej o estetický problém, s ktorým sa môžeme stretnúť aj v iných obdobiach roka. Prostredie, kde rastlinu pestujeme, je pre ňu príliš suché. V zimnom období je to sucho spôsobené najmä ústredným kúrením. AKO SA PREJAVUJE VYSOKÁ PÔDNA VLHKOSŤ? Väčšinou sú to čierne škvrny na listoch, ktoré neskôr sčernejú, objavujú sa prvé príznaky hni-

AKO SA PREJAVUJE VYSOKÁ VZDUŠNÁ VLHKOSŤ? Ak zabezpečíme rastlinám dostatok tepla a, samozrejme, aj svetla, vyššia vzdušná vlhkosť im skôr prospeje. Ak je v miestnosti nižšia teplota ako 18 °C, kvety radšej nerosíme. Listy by skrehli, zbledli a nakoniec by opadali. AKO ZABEZPEČIŤ OPTIMÁLNU VLHKOSŤ? Rastliny citlivé na vzdušnú vlhkosť nikdy neumiestňujme do tesnej blízkosti radiátorov. Niektoré rastliny stačí postaviť na misku s kamienkami, kde nalejeme vodu, ale pozor – v žiadnom prípade by nemala byť v kontakte so spodkom črepníka. Pomalým vyparovaním zabezpečíme zvýšenie vzdušnej vlhkosti. Na zvýšenie vzdušnej vlhkosti sú vhodné aj zvlhčovače vzduchu (na radiátor alebo elektrické zvlhčovače). Ak sa už na listoch rastlín objavia suché konce, zostrihnime ich došpicata. S cieľom vytvoriť vhodné prostredie hlavne pre tropické rastliny treba pravidelne postrekovať vo-

dou listy zhora i zdola pomocou bežných postrekovačov. Najmä počas zimných mesiacov treba pravidelne kontrolovať celkový stav rastlín. Suché listy, vetvičky a ostatné výhonky by ste mali odstrániť. Pôdu je tiež potrebné pravidelne kontrolovať prstom, aby sme zistili, či nie je príliš suchá alebo príliš vlhká.

KDE JE CHYBA? Ak je rastlina zvädnutá a substrát je vlhký, možná príčina je poškodenie koreňov. Ak je rastlina zvädnutá, ale substrát je suchý, možná príčina je nedostatok vody. Ak sú listy žlté a substrát suchý, možná príčina je nedostatok vody. Ak sú listy žlté a vlhký substrát, možná príčina je poškodenie chladom, prievanom, premokrením substrátu. Hnednutie končekov listov, opadávanie listov a zasychanie pukov môže zapríčiniť nízka vzdušná vlhkosť, málo vody. Ak listy stratia farebnosť, príčinou môže byť nedostatok svetla. Ak má rastlina množstvo listov, dlhé a krehké výhony, príčinou môže byť nadbytok živín, časté prihnojovanie. Ak má rastlina dlhé, málo olistené stonky a malé listy, pravdepodobne jej chýba svetlo. Ak má rastlina matné listy, príliš pomalý rast, určite jej chýbajú živiny alebo má malý črepník. Ak z rastliny masívne začnú opadávať listy, pravdepodobne došlo k prudkej zmene teploty. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

1˚ | -5˚

5˚ | -2˚

6˚| -1˚

5˚ | 0˚

6˚ | -2˚

6˚ | 2˚

6˚ | 1˚

48 /4831/ 1. 12. 2018

ZDRAVIE A MY

Aj vás trápia časté zápaly kože? S

príchodom chladného počasia sa naša pokožka stáva citlivejšou a náchylnejšou na rôzne kožné ochorenia. Viete, ako im predchádzať? Najčastejšie ochorenia kože, s ktorými prichádzame ku kožnému lekárovi, sú spôsobené nedostatočnou ochranou pred vonkajšími vplyvmi, ako sú teplo, chlad a slnečné žiarenie. Druhou najčastejšou príčinou sú zápaly kože kdekoľvek na tele.

1. CHYBA: NEPOUŽÍVAME OCHRANNÉ RUKAVICE Čo sa týka zápalov kože, najviac trpia ruky. Za to môžu detergenty obsiahnuté v umývacích prostriedkoch a pracích práškoch, ktoré narúšajú prirodzený lipidový film pokožky. Preto by sme sa mali vyhýbať priamemu kontaktu s týmito látkami a pri práci používať ochranné rukavice. Po skončení prác je potrebné umyť si ruky mydlom na citlivú pokožku a ošetriť ich krémom alebo telovým mliekom na suchú pokožku. 2. CHYBA: NEDOSTATOK VITAMÍNU D Na zdravie pokožky vplýva aj to, čo zjeme, respektíve, čo nezjeme. Dôležitý je dostatok tekutín, rozmanitá strava a predovšetkým veľa vitamínu D. Posledné štúdie poukázali, že naša populácia má jeho príjem 10-násobne nižší, ako by potrebovala. Predísť tomu môžeme užívaním vitamínu D.

DÁTUM SPOTREBY

Pozor na to, inak si môžete ublížiť

na nej začnú tvoriť huby a plesne a sú rovnako liahňou baktérií. Dokonca ani časté umývanie nie je riešením tohto problému.

ikdy nezabudneme skontrolovať dátum spotreby mlieka v chladničke či iných potravín, ale málokedy si spomenieme na tieto veci v domácnosti, ktoré by sme nemali používať dlhšie, ako je ich expirácia.

HREBEŇ: 1 rok Hrebene by sme mali čistiť raz do týždňa a vymeniť ich raz za rok. Ak máte hrebeň zo zvieracích štetín, treba ho vymeniť každých 7 až 10 mesiacov.

VANKÚŠ: 2 – 3 roky Po tomto čase sa stane vankúš domovom prachu a roztočov a stratí tvar. Veľmi ľahko môžete mať bolesti v krku práve kvôli vankúšu, ktorý máte príliš dlho.

PODPRSENKA: 1 až 2 roky Ak podprsenka stratí svoj tvar, elasticitu, je príliš veľká alebo malá, musíte sa cítiť nekomfortne. Aj toto by vás malo upozorniť, že je čas vymeniť ju.

PAPUČE, ŠĽAPKY: 6 mesiacov Po pol roku by ste mali papuče vymeniť alebo naozaj často, veľmi často prať a umývať. Papuče sú totiž liahňou hubovitých ochorení.

UTERÁK: 1 až 3 roky V uteráku sa po čase tiež usádzajú baktérie. Ani pravidelné pranie nevyrieši tento problém. Najlepšie je ich meniť.

ZUBNÁ KEFKA: 3 mesiace Pri zubnej kefke by to malo byť jasné pravidlo. Nemali by ste čakať dovtedy, kým sa nezničia štetinky. Lebo riskujete tým aj rôzne bakteriálne choroby. ŠPONGIE: 2 týždne Ak sa umývate špongiou, tak po 2 týždňoch sa

PREDLŽOVACÍ KÁBEL: 1 – 2 roky Akýkoľvek predlžovací kábel má určitú kapacitu. Ak ju prekročíte, kábel sa pokazí a môžete tým spôsobiť vážne problémy. 

DARČEKY

Vyrobené s láskou

Takéto darčeky prichádzajú zo srdca a máte ich hotové za pár minút... no kto by sa takej kráse nepotešil!! KOLÁČE NA PALIČKE Pre všetkých s detským srdcom: neexistuje žiadny jednotný recept, základom je koláčové cesto, ktoré sa rozdrobí, zmieša s polevou, urobia sa z neho guľôčky, ktoré nastokneme na lízankové paličky a namočíme do polevy, v tomto prípade z rozpustenej bielej čokolády. Klobúky si vyrobíme z mini- a normálnych čokoládových keksíkov s plnkou. MOBIL ZOSTANE CELÝ Obal na mobil zo sivého filcu s červenými de-

tailmi nielen ochráni pred rozbitím pri páde, ale je aj krásnym doplnkom. A na srdiečku si precvičíme lemovací steh.

ADVENTNÉ DEKORÁCIE

Jednoduchý nápad vyčarí z vášho domova útulné hniezdočko

3. CHYBA: PREHNANÁ HYGIENA Častým umývaním kožu zbavujeme prirodzeného mazu a môžeme tak narušiť populáciu baktérií, ktorá na nej žije a podporuje náš imunitný systém. Najmä do suchej pokožky potom ľahšie preniknú mikroorganizmy, ktoré prenášajú infeko sviatočnej nálady nás v decembri cie. Preto je dôležitý výber sprchovacieho dostanú milé a veľmi jednoduché gélu so šetrným zložením bez obsahu nápady na efektné adventné vence parabénov, umelých farbív a parfumov. Pri suchej koži treba používať hydratačné a kalendáre. krémy a mlieka – nie je pravda, že pokožka HRNČEKY NIELEN NA ČAJ častým krémovaním zlenivie.  Vyberte z kredenca štyri rovnaké hrnčeky,

naplňte ich drobnejším materiálom, ako sú malé šišky, lieskové oriešky či celá škorica, a zapichnite do prostriedku jednofarebnú sviečku. Na hrnček ešte môžete prilepiť či na uško priviazať číslo. Pre väčší efekt postavte všetky štyri hrnčeky na etažérku.

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Hrnčekové perníkové cupcakes

Čokoládové košíčky s arašidovým maslom

Suroviny: Na mafiny: 1,5 hrnčeka polohrubej múky, 3/4 hrnčeka cukru, 1 balíček vanilínového cukru, 1 balíček kypriaceho prášku do perníka, 1 lyžica kakaa, 50 g nasekaných vlašských orechov, 1 hrnček mlieka, 1/2 hrnčeka roztopeného masla, 1 vajce, 1 lyžica medu, 1 lyžica čerstvej pomarančovej kôry; Na plnku: 440 g práškového cukru, 250 g zmäknutého masla, 3 lyžice mlieka, 1/2 lyžičky vanilínového extraktu; Na ozdobu: mletá škorica, medovníky. Takto sa to podarí: Rúru vyhrejeme na 180 °C a plech na mafiny vystelieme papierovými košíčkami. Mafiny: Všetky suroviny na mafiny dáme do misy a vymiešame hladké cesto. Pripraveným cestom plníme papierové košíčky do 3/4. Pečieme vo vyhriatej rúre orientačne 25 až 30 minút. Plnka: Zmäknuté maslo

Suroviny: 200 g horkej čokolády, 100 g arašidového masla, 50 g bielej čokolády, arašidy (kikiriki) na ozdobu, papierové košíčky. Takto sa to podarí: Pripravíme si papierové košíčky, do ktorých budeme vrstviť čokoládu a arašidovú plnku. Horkú čokoládu roztopíme vo vodnom kúpeli. Následne polovicu roztopenej čokolády nanesieme do pripravených košíčkov. Môžeme vytvoriť aj čokoládové okraje, aby sa nám arašidová plnka pekne ukryla v čokoláde. Bielu čokoládu si rovnako roztopíme vo vodnom kúpeli a pridáme arašidové maslo. Vymiešame na

dáme do misky a elektrickým šľahačom šľaháme asi 10 minút. Následne do masla po častiach zašľaháme preosiaty práškový cukor. Nakoniec pridáme mlieko a vanilínový extrakt. Všetko spolu ešte krátko prešľaháme. Pripravenú plnku dáme do cukrárenského vrecka a nanesieme na mafiny. Nakoniec poprášime mletou škoricou a ozdobíme medovníkmi. Dobrý tip: Doveďte svoj dezert k úplnej dokonalosti a pripravte si na ich ozdobenie domáce medovníky. 

Žĺtkové rezy Suroviny: Na cesto: 250 g masla, 200 g práškového cukru, 1 balíček vanilínového cukru, 150 g polohrubej múky, 250 g vlašských orechov, 6 bielkov, 1/4 lyžičky soli, maslo na vymastenie a múka na vysypanie plechu; Na polevu: 6 žĺtkov, 300 g práškového cukru. Takto sa to podarí: Rúru vyhrejeme na 180 °C a plech vymastíme maslom a vysypeme múkou. Cesto: Zmäknuté maslo dáme do misky, pridáme práškový a vanilínový cukor a vymiešame. Pridáme pomleté vlašské orechy a polohrubú múku. Dobre premiešame. Bielky vyšľaháme so štipkou soli na tuhý sneh. Ten následne zľahka zamiešame do cesta. Hotové cesto rozotrieme na plech a pečieme vo vyhriatej rúre asi 30 minút. Či je cesto upečené,

hladký krém, ktorý vrstvíme do pripravených košíčkov s čokoládou. Takto pripravené košíčky dáme na pár minút do mrazničky. Stuhnuté košíčky vyberieme z mrazničky a nanesieme zvyšnú horkú čokoládu. Môžeme ozdobiť arašidmi. Opäť dáme stuhnúť na asi 10 minút do mrazničky. Dobrý tip Pre zdravšiu verziu stačí vynechať bielu čokoládu. 

Domáce arašidové maslo

zistíme tak, že do neho zapichneme špajdľu. Ak je po vytiahnutí čistá, tak je cesto hotové. Ak na nej zostane cesto, tak necháme koláčik ešte dopiecť. Poleva: Žĺtky vyšľaháme s cukrom a túto polevu nanesieme na ešte horúci koláč. Hotový koláč necháme odležať, kým nám nestuhne poleva na ňom. Potom nakrájame a môžeme podávať. Dobrý tip Hotový koláč môžeme ešte jemne „pofŕkať“ čokoládou.

Suroviny: 200 g arašidov (kikiriki), 2 lyžice oleja (slnečnicový, arašidový...). Takto sa to podarí: Pre výraznejšiu arómu arašidy najprv nasucho krátko opečieme na panvici. Následne ich vložíme do mixéra a mixujeme, až kým nezískame hladkú lepivú zmes. Pridáme olej (tento krok môžeme aj vynechať) a mixujeme na krémovú konzistenciu. Trvá to zvyčajne 10 až 15 minút a je potrebné mať kvalitný mixér vhodný na dlhšie mixovanie.

Dobrý tip Ak chceme dosiahnuť chrumkavú konzistenciu, odsypeme menšie množstvo arašidov, nasekáme ich nadrobno a nakoniec primiešame do hotového masla.  Zdroj: recepty.azet.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 475| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra

DOZNELO 53. STRETNUTIE V PIVNICKOM POLI

Zvíťazil Padinčan Vlastimír Povolný Anna Francistyová

kvality. V odbornej porote boli tentoraz Mária Zdravkovićová, Jarmila Juricová-Stupavská a Miroslav Hemela. Spevákov

svedčí nielen analytický rozbor v jeho správe, ale i to, že koncerty strávil v zákulisí v rozhovore so spevákmi o krojoch, ktoré priniesli do Pivnice. Pochválil ich, že vedia, o aký kroj ide, ovládajú názvoslovie jeho odevných súčastí a vedia ho datovať. Zdôraznil, že treba dbať i na celkový dojem, na detaily, ich zladenosť s dobou, s príležitosťou. Ale i to, že ceny za kroje na Stretnutí v pivnickom poli nemajú patriť len spevákovi, ale predovšetkým tým, čo ich kedysi zhotovili, trpezlivo neraz pri petrolejových lampách vyšívali, a potom vo sviatočných chvíľach sa v nich cítili hrdo a sebaisto.

Cabuku z Pivnice (za pieseň Čo ty milá za srdco máš). Aj tohto posledných štyroch fesroku odborná porota využila tivalových ročníkoch až možnosť udeliť špeciálnu cenu. trikrát triumfovali speZa prínos k zachovávaniu a preváci z Padiny. Uvedomili sme zentácii slovenskej ľudovej piessi to v nedeľu na záverečnom ne a kultúry vôbec tak doma, koncerte pivnického festivalu, ako i v zahraničí ju udelila Anne keď moderátorka Aneta LomeBerédiovej zo Selenče. Cenám za nová vyhlásila, že víťazom 53. najautentickejší kroj sa potešili Stretnutia v pivnickom poli sa Andrea Šimová z Kulpína a Anna stal Padinčan Vlastimír Povolný. Berédiová zo Selenče. Ceny Víťazný pochod skvelých speobecenstva získali Pivničania vákov z tejto banátskej dediny Benjamin Cabuka a Milina Milnaštartovala na 50. festivale Irena cová. Ceny pre najúspešnejších Nosáľová, vlani zvíťazila Alenka spevákov zabezpečili NRSNM Najslávnostnejšia chvíľa Povolná. a SKUS Pivnica a na javisku ich Tohtoročný festival prebielaureátom udeľovali Anna Tomahal od 23. do 25. novembra. Pri sprevádzal 11-členný orchester nová-Makanová, predsedníčka otvorení z javiska sa obecenstvu na čele s predníkom Valentínom NRSNM, a Pavel Bolehradský, príležitostne prihovoril Peter Michalom Grňom. Odborníci podpredseda SKUS Pivnica. Prochácka, podpredseda I tentoraz sa účastníci Úradu pre Slovákov žijúbavili na tradičných tanečcich v zahraničí. Vo svoných zábavách v miestnosjom otváracom príhovore tiach hostiteľského spolku Anna Tomanová-Makanová a pred záverečným koncerspomenula známeho hutom si ich organizátori ucdobného tvorcu, dirigenta tili na recepcii s tradičnou a pedagóga Juraja Feríka, tortou. Sprievodným poduktorý tu tohto roku chýjatím 53. festivalového ročba. Dlhoročnému členovi níka bola výstava ručných a predsedovi odbornej prác a suvenírov, ktorú za poroty na tomto festivale, podpory NRSNM usporiaktorý umrel v máji tohto dala Asociácia slovenských roku, minútkou ticha vzdali spolkov žien. V malej sieúctu potom všetci prítomní ni pri vchode do kinosály v sieni kultúrneho stánku v piatok 23. novembra boli v Pivnici. nainštalované darčeky i lahôdky v duchu blížiacich sa Odmenení speváci: (zľava) Milina Milcová, Benjamin Cabuka, Silvia Ferková, SPEV A KROJ Vianoc. Pripravili ich členky Vlastimír Povolný, Andrea Šimová, Gabriela Feketyová, Zlatko Klinovský Na festival bolo tentoraz a Anna Berédiová siedmich spolkov žien. Boli prihlásených 17 spevákov tak výstavné, ako i predajz 10 prostredí, vystúpilo ich 16. konštatovali dobrú súhru so speFESTIVALOVÉ CENY né. Zvlášť sa z nich tešili žiaci Svojich predstaviteľov tu mali: vákmi a v ňom ešte hrali: Đorđe Zo 16 účastníkov tohtoročné- pivnickej školy, ktorí prišli na Kysáč, Padina, Stará Pazova, Petriško, Pavel Tomáš ml. a Anita ho festivalu ôsmi sa potešili aj výstavu so svojimi učiteľkami. Aradáč, Hložany, Selenča, Ko- Petráková (I. husle), Štefan Brňa cenám odborných porôt a obePripomeňme, že v rámci 53. vačica, Kulpín, Báčsky Petrovec a Miloš Hrgić (II. husle), Ondrej censtva. Víťazom sa stal, ako sme Stretnutia v pivnickom poli oda Pivnica. V hodnotiacej správe Maglovský (harmonika), Sándor už spomenuli, Vlastimír Povolný znela 14. muzikologická konodborná porota si všimla, že Zadányi Rötheli (cimbal), Jozef z Padiny. Odborná porota hod- ferencia Slovenská hudba vo vystala účasť spevákov zo Srie- Malina (husľová kontra), Irenka notiaca prednes a autentickosť Vojvodine venovaná Jurajovi mu (až na jednu speváčku zo Rötheli-Buraiová (violončelo) piesní druhú cenu sa rozhodla Feríkovi st. a Jurajovi Feríkovi Starej Pazovy), že predstaviteľa a Vladimír Čáni (kontrabas). udeliť Silvii Ferkovej z Hložian ml. A festival spolu zorganinapríklad nemal ani Nový Sad. Pivnický festival bol znovu a dve tretie ceny si vyspievali zovali: NRSNM, SKUS Pivnica, Kvitovali pritom neobvykle väčší nielen sviatkom pôvodnej slo- Zlatko Klinovský zo Selenče Zhromaždenie obce Báčska počet spevákov, lebo takmer venskej ľudovej piesne, ale aj a Andrea Šimová z Kulpína. Ceny Palanka a ÚKVS. Podporili ho polovica hlasov patrila chlapom. promenádou krásnych krojov. za autentickosť piesne sa do- tak tradičné inštitúcie (poAle aj dobrý výber piesní, dobrú Vystrojených spevákov odborne stali do rúk Gabriely Feketyovej krajinské a ÚSŽZ), ako i pokvalitu prednesu, dokonca ich hodnotil etnológ Patrik Rago. z Kovačice (za pieseň A moj muž četné podniky a jednotlivci. výkon vraj bol dosť vyrovnanej O tom, s akým záujmom to robil, je taký lumpák) a Benjamina

• KULTÚRA •

48 /4831/ 1. 12. 2018

Kultúra 14. MUZIKOLOGICKÁ KONFERENCIA VENOVANÁ FERÍKOVCOM

Tému konferencie spresnil život sám

Anna Francistyová

Konštatované bolo, že rodina Feríková zanechala stopy vo ravidelná konfeviacerých oblastiach. Referencia muzikolórenti si posvietili na prínos gov a hudobných spomenutých dvoch Juraodborníkov má za sebou jov (z troch v poradí), na ich už 13 ročníkov. Tohtoročpedagogickú, zberateľskú, ný 14. mal byť venovaný vydavateľskú, skladateľskú, hudobnému pedagógovi, upravovateľskú a metodickú kantorovi a zberateľovi činnosť. So svojimi prácami Jurajovi Feríkovi st. (1908 vystúpili: Anna Medveďová, – 1993), lebo sme práve Mgr. art. Kristína Lomenová, v roku 110. výročia jeho PhD., MgA. Janko Siroma, narodenia. V máji však PhD., Mariena Stankovićovánáhle umrel jeho syn, -Kriváková, Katarína Mosnátiež bard nášho hudobková-Bagľašová (prostrednícného života, Juraj Ferík tvom internetu priamo zo ml. (1935 – 2018). A tak Slovenska), Mgr. Anna Medsa tá určená téma modiveďová ml., Tatiana Jašková, Účastníci konferencie s rodinou zosnulého Juraja Feríka ml. fikovala... Mgr. art. Milina Sklabinská, Štrnásta muzikologická PhD., a Dr. Juraj Súdi. Katarína konferencia okrem všeobec- poučiť vedúcich kultúrno-ume- ného sústredenia bolo vystúpenie Melegová-Melichová pripravila ného zamerania Slovenská leckých spolkov. Záujemcom Viktora Ivanoviča z Nového Sadu. príspevok k 60. narodeninám hudba vo Vojvodine mala takéto a referentom na tohtoročnej Je to vnuk nedávno zosnulého J. ďalšej skvelej hudobnej odborFeríka, ktorý za sprie- níčky – Anny Medveďovej. spresnenie: Prínos Juraja vodu harmonikára Feríka st. a Juraja Feríka Konferencia sa skončila disOndreja Maglovské- kusiou a závermi. Svoje dojmy ml. do hudobného života ho zaspieval niekoľ- prezentoval aj vzácny hosť konvojvodinských Slovákov. ko dedových obľú- ferencie Peter Prochácka, podOrganizátori jej zmenili bených slovenských predseda ÚSŽZ. Predovšetkým lokalitu a tentoraz prebieľudoviek. Ináč ako sa prítomní zhodli, že z konfehala počas 53. Stretnutia to jablko, čo nepadá rencie majú všetci dobré pocity. v pivnickom poli v sobotu ďaleko od stromu, Aj tentoraz všetky referáty budú 24. novembra v zasadačke aj 15-ročný Viktor zverejnené v osobitnom zborSKUS Pivnica za prítompokračuje po de- níku, ale organizátori vyzvali i nosti najbližších príbuzdových hudobných ďalších autorov, aby prispeli do ných nedávno zosnulého chodníčkoch, ešte tejto publikácie, aby bola čím J. Feríka ml. Pripomeňme, Viktor Ivanovič a Ondrej Maglovský ich obohatil viacja- úplnejšia. Zdôraznené bolo, že že až 30 rokov tento erudovaný hudobný odborník takýmto osobnostiam a milovník slovenského ľudové- muzikologickej konferentreba venovať ešte poho spevu bol na tomto festiva- cii sa prihovorili i Anna zornosť. Medzi závermi le členom, dlho aj predsedom Medveďová, predsedníčka sú i návrhy niektorú odbornej poroty (dokonca aj komisie pre hudobnú činulicu v Petrovci pomevlani na 52. Stretnutí), podľa nosť VPK NRSNM, a Anna novať podľa Feríkovjeho pokynov sa menili pravidlá Chrťanová-Leskovac, riacov a jednu z cien na festivalu... Hneď na začiatku diteľka ÚKVS. petrovskom festivale Konferenciu moderotohto odborného sústredenia Spievajže si, spievaj prítomní mu minútkou ticha vala Milina Sklabinská, nazvať Cenou Juraja ktorá ako obvykle najprv vzdali úctu. Feríka. Ako v uvítacom príhovore predstavila zborník prác Všetci účastníci muspomenul Valentín Michal z vlaňajšej konferencie. zikologickej konferenGrňa, predseda hostiteľského Niesla sa v znamení témy Juraj Ferík st. a Juraj Ferík ml. na fotograﬁách cie potom v tamojšej spolku, práve v týchto priesto- Slovenskí hudobní sklakinosále odsledovali 2. roch v 80. rokoch minulého datelia pôsobiaci vo Vojvodine. zyčnosťou a za svoje úsilie a talent súťažný koncert 53. Stretnutia storočia z iniciatívy J. Feríka Potom udelila autorské výtlačky, už získal rad uznaní. v pivnickom poli. A pokúsili Výskumné práce a referáty boli sa dovtípiť, akoby účastníkov ml. a Martina Kmeťa sa konali ale zborník dostali aj ostatní venované i Jurajovi Feríkovi st. zhodnotil donedávny predseda odborné hudobné porady. Cie- účastníci konferencie. Príjemným prekvapením tohto a vôbec nemerateľnému prínosu odbornej poroty Juraj Ferík ml. ľom bolo pomôcť potenciálnym účastníkom festivalu a odborne v podstate aj emotívneho odbor- tzv. feríkovskej hudobnej tradície.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

PETROVSKÉ OSLAVY STOROČNICE PRIPOJENIA VOJVODINY KU KRÁĽOVSTVU SRBSKO

Účasť Slovákov v politickom rozhodovaní

Jaroslav Čiep

uplynulých dňoch vo viacerých mestách a obciach vo Vojvodine vrcholili oslavy storočnice pripojenia Vojvodiny ku Kráľovstvu Srbsko. Výnimkou nebol ani Báčsky Petrovec. V piatok večer 23. novem-

Z otvorenia výstavy v GZM

Účastníci konfer Autor výstavy Ján Demrovský

bra v Petrovci na počesť tejto udalosti spred sto rokov odzneli tri podujatia. Najprv otvorili dokumentárnu výstavu. Neskôr k tomuto pribudla slávnostná akadémia. A na dôvažok otvorenie výstavy fotografií štyroch fotografov. Spomenutú oslavu zrealizovali Obec Báčsky Petrovec a inštitúcie, ktorým je ona zakladate-

riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová-Pintírová. Potom sa slova ujal predseda Báčskopetrovskej obce Srđan Simić. Viac o výstave hovorila recenzentka výstavy a dvojjazyčného slovensko-srbského katalógu historička Dr. Gabriela Gubová-Červená. „Ide o výstavu, ktorá je v pravom momente na správnom mieste usporiadaná. Je veľmi dôležitá, lebo oslavujeme storočnicu dôležitej udalosti nielen pre Srbov, ale aj pre Slovákov. Je to 25. november 1918, keď sa rozhodovalo o tom, čo bude s Rakúsko-uhorskou monarchiou, čo bude s úplným územím Vojvodiny a kam bude

historikov, pretože adekvátny archív historických dokumentov neexistuje. Z iných prameňov, predovšetkým tlačených, Dol-

zhromaždení v Novom Sade 25. novembra 1918. Výstava je koncipovaná takým spôsobom, že na začiatku je predstavená srbsko-slovenská spolupráca z 19. storočia, potom to pokračuje prvou svetovou vojnou. Ďalej sú prípravy na Veľké národné zhromaždenie. Nasledujú aj podobizne Slovákov účastníkov zhromaždenia. Výstava končí novým obdobím 1918 – 1932, vytvorením nového štátu. A všetko to, čo neskôr čakalo Slovákov v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. Ich postupy, národný, kultúrny a politický život. Výstavu otvorila Dragana Miloševićová, pokrajinská ta-

Petrovskí a selenčskí hudobníci ako jeden celok

Hojne záujemcov na vernisáži

ľom. Najprv otvorili výstavu v Galérii Zuzky Medveďovej pod názvom Slováci a Veľké národné zhromaždenie v Novom Sade 25. novembra 1918. Jej autorom je Ján Demrovský. Prítomných v galérii privítala • KULTÚRA •

patriť. Na tomto Veľkom národnom zhromaždení sa zúčastnili aj predstavitelia Slovákov. Boli to šesťdesiati dvaja Slováci zo všetkých dedín, ktorí boli zvolení aklamáciou. Výskum tohto obdobia je veľmi ťažký pre nás

nozemského Slováka a Národnej jednoty, môžeme však čerpať a dozvedať sa o týchto udalostiach,“ povedala Gubová-Červená. „Slováci na základe prirodzeného práva samourčovania národov žiadajú si, aby boli pričlenení do štátu Srbov, Chorvátov a Slovincov v tom istom presvedčení, že v bratskej države rovnoprávnosť národov uznaná, šetrná a zachovávaná bude. Toto uzavretie je všeobecnou žiadosťou nášho tu bývajúceho národa a má sa sdeliť ,Národnej skupštine’ čo stanovisko tunajších Slovákov.“ Takto znela prečítaná vyhláška slovenských delegátov na Veľkom národnom

jomníčka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami. Na záver sa prihovoril autor výstavy Ján Demrovský a zavďačil sa všetkým tým, čo sa akýmkoľvek spôsobom pričinili k vzniku výstavy. Podujatie hudobnými číslami spríjemnil zmiešaný komorný orchester pozostávajúci zo žiakov základnej školy zo Selenče a Gymnázia Jána Kollára z Petrovca pod vedením Dr. Juraja Súdiho. Na otvorení tejto výstavy boli prítomní aj nevesta Ľudovíta Mičátka Viera Mičátková s dcérou Eleonórou a ďalšou rodinou. Výstava potrvá do 21. decembra 2018.

48 /4831/ 1. 12. 2018

Kultúra SLÁVNOSTNÁ AKADÉMIA A VÝSTAVA V BÁČSKOM PETROVCI

Hrdosť 1918 Jaroslav Čiep

lávnostnou akadémiou s kratším kultúrno-umeleckým programom pokračovali oslavy pripojenia Vojvodiny ku Kráľovstvu Srbsko

mám príležitosť prehovoriť k vám dnes večer na oslave skutočne vynikajúceho spoločného jubilea – stého výročia pripojenia Vojvodiny ku Kráľovstvu Srbsko,“ povedala pokrajinská funkcionárka pri tejto príležitosti.

Príhovory hostí na slávnostnej akadémii v piatok 23. novembra v Slovenskom vojvodinskom divadle. Prítomným v sieni SVD sa na úvod prihovoril predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić slovami, že nadchádzajúce dni sú pre hrdosť, ktorá trvá 100 rokov. K nemu sa pripojil svojím prejavom po srbsky zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku Igor Vencel. Akadémiu otvorila pokrajinská tajomníčka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Dragana Miloševićová. „Je mi veľkou cťou, že

„Rozhodnutie o pripojení, ktoré znamenalo koniec jednej a začiatok ďalšej historickej epochy, na Veľkom národnom zhromaždení 25. novembra 1918 v Novom Sade schválili naši predkovia spoločne. Bolo ich 757 a pochádzali z 211 obcí Báčky, Banátu a Barane. Tretí najpočetnejší boli Slováci s celkovým počtom 62 poslancov, medzi ktorými boli usilovní poľnohospodári, učitelia, lekári, právnici, národní pracovníci,“ pokračovala Miloševićová. Pripomínajúc niektorých z nich,

VÝSTAVA MILANA TRKULJU V NOVOM SADE

Juraj Bartoš

ri príležitosti pripomínania si storočnice ukončenia 1. svetovej vojny a pripojenia Vojvodiny k Srbsku výstavu sochára Milana Trkulju (1941 – 2011) pod názvom Solunci v Štúdiu M v Novom Sade usporiadali spoločne Rádio-televízia Vojvodina a Aukčný dom Srbinovski. Záujemcovia si mohli pozrieť viac než 70 prác z rozkošného opusu významného srbského umelca týkajúceho sa jednej z najvýznamnejších kapitol srbského vojska z obdobia Veľkej vojny. Predovšetkým pričinením Borisa Srbinovského, ktorý poskytol sochy a obrazy z vlastnej kolekcie, verejnosti boli sprístupnené práce znázorňujúce

www.hl.rs

ako je napr. Dr. Ľudovít Mičátek z Nového Sadu, Miloševićová povedala, že práve Mičátek si zaslúžil česť nájsť sa medzi ôsmimi predsedami Veľkého národného zhromaždenia. Iní, ako je Ján Grúnik z Báčskeho Petrovca, za búrlivých ovácií prítomných, predstavil deklaráciu vojvodinských Slovákov, ktorá potvrdila podporu rozhodnutia Veľkého národného zhromaždenia. V príležitostnom programe slávnostnej akadémie účinkovali speváci Chóru Prosvetitelj a Miša Blizanac z Nového Sadu, ako i Komorný zbor Musica viva. Tance predviedli členovia Folklórneho súboru Petrovčan z Petrovca a Kultúrno-umeleckého spolku Đuru Jakšića z Maglića. Texty čítali Anna Speváková a Rastislav Labáth. Po ukončení slávnostnej akadémie vo foyeri Slovenského Štyria fotografi a ich pohľad na Slovákov, ich vojvodinského divadla charakteristické črty a prostredia, v ktorých žijú bola usporiadaná spoločná výstava fotografií pomenovaná je jedinečnou krajinou vojvodinských Krásy rozmanitosti Vojvodiny. Slovákov. Krajina je vytvorená z krásy Autormi fotografií sú Ondrej Miháľ, rôznorodosti, umiestnenej v srdci Petar Dešić, Igor Bovdiš a Vladimir vetrami objímaných plání.“ Jovanović Vava. Kurátorkou výstavy Na domácej pôde prítomných pri bola Irma Mikešová a v sprievodnom otvorení výstavy pozdravila aj riaditeľafiši napísala aj nasledujúce slová: ka Viera Krstovská a v mene autorov „Fotografia ako umelecký výraz je fotografií sa prihovoril Ondrej Miháľ, schopná spojiť vzdialené svety miteraz žijúci v Kanade. nulosti a budúcnosti a prezentovať

demdesiatych rokoch, keď to bolo zakázané, bol jedným z propagátorov myšlienky, že všetko, čo je národné, treba tak epopeju ústupu srbského aj označiť, ale nie vojska do Solúnu cez Albánako nacionalisticsko, ktorá hlboko oslovila ké... Milan Trkulja umelca, o čom svedčia jeho je rozpoznateľný, sochy a reliéfy. a to je česť pre Milan Trkulja bol členom Združenia výtvarných Marš na Drinu, terakota každého umelca... „O umení Milana umelcov úžitkových umení na drevenej doske, 1977 Trkulju je možné a dizajnérov Vojvodiny a povedať, že vzniklo absolvoval 38 kolektívnych a trvá v období postmoderného euvýstav v niekdajšej Juhoslávii, Srbsku a v zahraničí. Kolekcionár a majiteľ rópskeho umenia, ktorému osobitný Aukčného domu Srbinovski Boris Srbi- tón pridávajú neoavantgardné prúdy, novski podotkol, že sám Trkulja o sebe ale aj reafirmácia a redefinovanie trahovoril, že je sochár, maliar, keramik, dičných umeleckých smerov,“ povedal záhradník, drevorubač, kuchár, člen Mile Ignjatović, autor monografie Zápasníckeho klubu Vojvodina, člen o Milanovi Trkuljovi. Podčiarkol, že Kajakárskeho klubu Vojvodina a jeden tento umelec bol koľko sochár, toľzo zakladateľov oboch klubov... V se- ko aj maliar, a dodal, že výstava je

Epopeja Solunci

Informačno-politický týždenník

ich v dnešnom svete. Osobitne, iba jeden segment z rámca celej siete nekonečna a pretrvávania času, ktorý objal priestory a výhľady ľudských pohybov, môže hovoriť o jednom národe a jeho prežití viac ako knihy, ktoré ticho mlčia, stlačené do archívov. Na fotografiách (...) sú zachytené chvíle, ktoré si rozdeľujú príroda a ľudia tým, že sa navzájom ovplyvňujú. Vidno sedliacke scenérie s najprísnejšou aktivitou, spiace stromy pokryté inovaťou, smiech, hru a radosť, emocionálny interiér domov. Každý detail každej fotografie

prispôsobená konkrétnej historickej chvíli; z toho dôvodu sme vybrali len dva jeho obrazy. Skvostnú výstavu Solunci, na ktorej

Vyhnanci, terakota na drevenej doske, 1967 sa ako hosť jedným obrazom predstavil maliar Georgije Popov Makara, otvoril Đorđe Vukmirović, námestník pokrajinského tajomníka pre verejné informovanie, médiá a analytiku. • KULTÚRA •

NA SLOVO S REŽISÉROM FEDOROM POPOVOM

Cieľ dostať sa na alternatívnu scénu v Bratislave Anička Chalupová

a uplynulých 35 rokov práca padinského režiséra Fedora Popova výrazne poznačila divadelnú scénu Padiny. Dosiahol úspechy v adaptácii, preklade textov, dramaturgii, tvorbe scénografií, vo výbere kostýmov, hudby a pod. Okrem toho, že sa angažoval v mnohých slovenských ochotníckych divadlách vo Vojvodine, venoval sa aj srbským prostrediam v Pančeve, Kruščići, v Belehrade a pod. Prvé divadelné predstavenie, ktoré režíroval v Padine, bola inscenácia Nikoletina Bursać (1983). Odvtedy s mnohými ďalšími predstaveniami Padinčania v čele so svojím režisérom Popovom získali početné úspechy. Predstavili sa obecenstvu nielen na domácich divadelných doskách, v okolí a na Slovensku, ale svojím výkonom niekoľkokrát osvojili aj milovníkov divadla v hlavnom meste nášho štátu. Tak bolo aj začiatkom novembra tohto roku, keď členovia Fedor teatra v Padine vystúpili s predstavením Pani Margaréta, brazílskeho autora Roberta Ataidea, v Centre pre kultúrnu dekontamináciu v Belehrade. „My sme neformálna divadelná skupinka, ktorá vznikla z potreby, aby ožil zanedbaný divadelný život v tejto slovenskej dedinke s bezmála storočnou divadelnou tradíciou. Túto skupinku v éteri bez adresy a bez strechy nad hlavou tvoria päť gymnazistiek, jeden študent manažmentu a ja. Zoskupili sme sa pred rokom kvôli práci na predstavení Pani Margaréta, s ktorým sme 5. novembra vystúpili v Belehrade. V týchto dňoch sme v rovnakej zostave uskutočnili aj druhú našu premiéru a ide o divadelnú hru Dve vône ruže mexického autora Emilia Carballida,“ povedal nám Fedor Popov. Ako ste rozdelili pracovné povinnosti v divadelnom súbore? • KULTÚRA •

„Keďže som prakticky zakladateľom celého projektu, prebral som si povinnosti okolo celého predstavenia, od výberu hry, prekladu, rozdelenia úloh, technických záležitostí, zabezpečenia miesta pre skúšky… Vďaka zhovievavosti Márie Galasovej, riaditeľky tunajšej základnej školy, umožnené nám je, aby sme pre skúšky používali jednu učebňu po skončení popoludňajšej výučby. Snažil som sa ne- Fedor Popov obťažovať hercov s niečím, čo nie je úzko späté s hereckou úlohou, lebo práca na predstavení má byť hercovi potešením a radosťou v odhaľovaní vlastných možností. To pozitívne cítenie treba predĺžiť aj v ďalšej fáze trvania jedného divadelného činu. Teda po premiére i v reprízach, ktoré nasledujú. V našom prípade všetko do tohto momentu sa dialo podľa tejto schémy. Mojim hercom sa divadelná hra zapáčila, rozdelenie úloh je šťastne vykonané, skúšky boli výnimočne produktívne a ďalej nasledovala, čo sa hereckých výkonov týka, úspešná premiéra.“ Kde a ako odznela premiéra? „Premiéra sa uskutočnila v školskej učebni, v ktorej prebiehali aj skúšky. Vďaka šťastnej zhode okolností dej inscenácie sa odohráva práve v školskej učebni. Premiéra je chvíľa, keď je predstavenie na skúške. ,Ak dieťatko nezačne kráčať, nasleduje ďalšia starosť o neho�, a sú to načasované reprízy, hra a zdokonaľovanie, lebo pre herca je potlesk a dobré echo vo verejnosti svojráznou odmenou. Aby to bolo zabezpečené, to v praxi znamená stále pátrať po vhodnom obecenstve. Tragikomická monodráma Pani Margaréta, brilantný text Roberta

Ataidea, ktorý som rozložil na päť výnimočne talentovaných dievčat, pátra po adekvátnom obecenstve. Nakoľko je osobná edukácia diváka väčšia, tým väčší pôžitok nájdu v divadelnej hre, lebo autor staval komické príbehy na početných zlyhaniach a nezmysloch učiteľky Margaréty. Obecenstvu zostalo obdivovať atraktívny výstup a skvelé herecké kreácie, ktoré sa podobajú premietaniu cudzieho akčného filmu bez tlmočenia. Taký bol prípad nášho výstupu na prehliadke slovenských divadiel v Petrovci.“ V pátraní po adekvátnom obecenstve ste vyštartovali – ani menej, ani viac – priamo do Belehradu. Ako sa vám podarilo dostať sa na scénu Centra pre

desať. Každé muselo byť špičkové v každom ohľade, lebo len jedna chybička by zrušila našu celú spoločnú prácu. Čo sa týka jazykovej bariéry, v minulých rokoch som prekladal prostredníctvom slúchadiel alebo titulkovaním. To je veľmi náročná úloha, ktorá si vyžaduje veľkú presnosť a sústredenie. Tentoraz som nemal času na takú prácu, a preto som s určitým úsilím zabezpečil publikum, ktorému jazyk nepredstavuje prekážku v porozumení predstavenia. Predovšetkým to boli študenti slovenského jazyka na Filologickej fakulte spolu so svojimi profesormi, tiež členovia Spolku slovensko-srbského priateľstva, herci Akademického divadla a Teatra Levo a osobní priatelia. Zhruba bolo 80 divákov a v hľadisku je 100 stoličiek.“ A keď hovoríme o samej divadelnej hre? „V tejto inscenácii úlohy obsadilo mojich päť výnimočných Margarét, päť prekrásnych, múdrych, inteligentných, slušných, vždy dobre naladených mladých dám: Tijana Nemogová, Anastázia Ondríková, Jana Galasová, Martina Tomášiková a Magdaléna Štaubová, kým virtuózom pre digitálnu techniku a herec podľa potreby je Ján Zloch.“

Malá, ale skvelá skupinka Fedor teatra

kultúrnu dekontamináciu, ktorá je na zozname scén, kde sa konajú predstavenia BITEF-u? Ako ste riešili problém prekladu, keďže je divadelná hra v slovenčine? „Scéna CZKD mi je sprístupnená už viac ako desaťročie, počas ktorého sa nám tam pošťastilo zahrať Plešivú speváčku, ktorú som režíroval v Kulpíne. Odvtedy každé predstavenie, ktoré som ponúkol CZKD, bolo bez žiadnych problémov prijaté. Doteraz ich bolo už

Akým životom bude ďalej žiť toto predstavenie? „Plánujem, aby sa táto divadelná hra hrala čoraz častejšie. Pokúsim sa v zdemolovanom padinskom dome kultúry kultivovať nejakú menej rozpadnutú časť, v ktorej sa bude môcť hrať. Najväčším úspechom tohto predstavenia podľa mojich predstáv by bol niekoľkodňový zájazd do Bratislavy, kde by sme vystúpili na nejakej alternatívnej scéne s dobrým menom.“

48 /4831/ 1. 12. 2018

Kultúra ŠÍD

Nový katalóg múzea Ilijanum Blaženka Dierčanová

Múzeu insitného umenia Ilijanum v Šíde vo štvrtok 15. novembra usporiadali premiéru nového katalógu, ktorý je vytlačený v rusínskej, chorvátskej a slovenskej reči. Preto je vytlačený v týchto troch jazykoch národnostných menšín, lebo ich príslušníci žijú na území Obce Šíd a verejne ich tu používajú. V brožúrke sú zahrnuté informácie o múzeu a o živote a umeleckej tvorbe umelca zo Šídu Iliju Bašičevića Bosilja, ktorý sa insite venoval v pokročilom veku. Ilija sa narodil roku 1895 ako deviate dieťa v rodine. Základnú školu zakončil v Šíde, a potom začal pracovať na rodinnom majetku. Celý život sa venoval poľnohospodárstvu a dobytkárstvu. Počas 2. svetovej vojny spolu so svojimi dvomi synmi určitý čas pobudol vo Viedni, kde ochorel na tuberkulózu. Po ukončení vojny jeho rodina

zostala bez pôdy. Strata majetku a ťažký zdravotný stav mu znemožňovali vykonávať ťažké fyzické práce a keďže sa ako každý usilovný človek musel niečím zaoberať, venoval sa maľovaniu. V roku 1957 vznikol prvý Ilijov obraz Domáci

jeho maliarstva je predovšetkým to, že nie je deskriptívne, že v jeho dielach neexistuje perspektíva. S dobrým úmyslom a prianím, aby prispel do kultúrnej tvorby svojho rodného mesta a obce, venoval mu 287 svojich obrazov. Ilija Bašičević

Protagonisti peknej slávnosti v šídskom múzeu s riaditeľkou Ljubinkou Pantićovou (piata zľava)

svätci Kozma a Damián. Najprv sa venoval kresbám a gvašu, neskôr začal používať olejové farby na rôznych materiáloch. Charakteristikou

umrel v roku 1972. Idea vytlačiť katalóg v rečiach menšín žijúcich v tejto obci vznikla na základe početných návštev

PIATY VÝROČNÝ KONCERT KUS METROPOLITU STEFANA STRATIMIROVIĆA V KULPÍNE

a záujmu zahraničných hostí a šídskych kultúrno-umeleckých spolkov. Projekt finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre kultúru, informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami. Nový katalóg verejnosti predstavila riaditeľka tejto inštitúcie Ljubinka Pantićová. Prezentáciu katalógu na štvrtkovej slávnosti spestrili speváci Rusínskeho kultúrno-osvetového spolku Đuru Kiša a Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Jednota. Predstaviteľka chorvátskeho spolku predstavila ich ľudový kroj.

Darček k jubileu Katarína Gažová

plnej sieni domu kultúry v Kulpíne v sobotu 24. novembra odznel výročný koncert KUS metropolitu Stefana Stratimirovića, ktorý pôsobí v rámci Srbskej pravoslávnej cirkevnej obce v Kulpíne. Bohatým programom, v ktorom okrem domáceho súboru vystúpili i hostia, oslávili päťročnicu pôsobenia spolku a pripomenuli si

aj storočnicu pripojenia Vojvodiny ku Kráľovstvu Srbska. Jubilejný koncert kulpínskych spolkárov príhovorom otvoril vzácny hosť Đorđe Stratimirović z Belehradu, potomok slávneho vojvodcu Đorđa Stratimirovića. Koncert moderovala členka spolku Anja Gagićová. Tento spolok bol v Kulpíne založený v roku 2013 a teraz v ňom pôsobia folklórne skupiny od detí po najstarších, ako

Tanečníci Zvolena to poriadne roztočili na javisku

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Výročie spolku obohatili výstupom aj hostia z Nového Sadu

aj divadelná sekcia. V čele spolku je presbyter Srbskej pravoslávnej cirkevnej obce Kulpín Lazar Majstorović. V rámci výročného programu vystúpili: detský zbor KUS metropolitu Stefana Stratimirovića, prípravná skupina tohto spolku, Zoran Mitić, člen divadelnej sekcie s textami Boška Ivkova a Branislava Nušića, Detský folklórny súbor Vila a Tamburášsky orchester Vila zo SKUS Železničar v Novom Sade, s ktorým jubilujúci kulpínsky spolok nadviazal spoluprácu. Nevystalo ani vystúpenie tanečníkov KUS Zvolen z Kulpína. Členovia KUS m. S. Stratimirovića predviedli choreografie Slavice Nikolićovej,

Slavoljuba Panovića, Milorada Lonića a Milorada D. Mirčića, ktorý je aj umeleckým vedúcim spolku. Folkloristi hosťujúceho KUS Zvolen zatancovali choreografiu Zoroslava Zimu, hostia z Nového Sadu predviedli tance choreografa Milorada Lonića a umeleckými vedúcimi sú Svetlana Vuksanovićová a Milorad D. Mirčić. Zmes piesní zahral Tamburášsky orchester Vila, ktorého umeleckým vedúcim je Ivan Sabo. Záujem o koncert s bohatou náplňou temperamentných tancov, hudby, spevu a krásneho slova bol veľký a obecenstvo nešetrilo dlane, aby všetkých vystupujúcich odmenilo búrlivým potleskom. • KULTÚRA •

LUG

SCÉNA

Program projektu Prelínanie Miroslav Gašpar

dome kultúry v Lugu v nedeľu 25. novembra prebiehalo podujatie, ktoré sa realizuje v rámci projektu Prelínanie (Ukrštanje). Ide o projekt, ktorý má výskumný, vzdelávací a inkluzívny charakter. Je výsledkom spolupráce medzi Ústavom pre kultúru

vojvodinských Slovákov, Školou pre základné a stredné vzdelávanie Milana Petrovića so žiackym domovom v Novom Sade a Združením občanov Otvoreni krug v Novom Sade. Spolufinancovateľom projektu je Nadácia Nový Sad 2021 v rámci svojho programu Publika u fokusu. Tieto inštitúcie spoločne realizujú projekt Prelínanie z pohybu do zvuku, z tradičného do moderného. Prelína sa tu tradičná vojvodinská hudobná

tvorba so súčasnou interpretáciou a aranžmánmi. Na vystúpeniach sa používajú moderné technické pomôcky, ktoré sú prispôsobené osobám s invaliditou. Vedúci tohto projektu Marijan Pavlov nám o akcii povedal: „V tomto roku Nadácia Nový Sad 2021, ktorá získala aj titul Európske hlavné mesto kultúry 2021, vypísala výzvu, ktorá smeruje k tomu, aby sa skvalitňovalo publikum, objem a obsah programov a aby všetko bolo akosi koordinované. Čo znamená to zlepšovanie publika? Lokalita Nový Sad je mesto a existuje aj rozšírená zóna 021, čiže ide o obce v blízkosti Nového Sadu – Irig, Beočín, Sriemske Karlovce. Znamená, že cieľom projektu je, aby publikum vyšlo z centra. Aby ľudia nemuseli chodiť do Nového Sadu za obsahmi, ale obsahy prídu za nimi.“ Projekt Prelínanie sa realizuje vo viacerých fázach a po programe v Lugu nasledujúca zastávka bola Vrdnik (29. novembra). Nasleduje ešte Kysáč (3. decembra) a gymnázium v Sriemskych Karlovciach (6. decembra). Ústredné koncerty sú naplánované na Gymnáziu Jovana Jovanovića Zmaja (10. decembra) a v Divadle mladých v Novom Sade (15. decembra).

KYSÁČ

Čaro Vianoc v Slovenskom národnom dome PROGRAM 2. decembra 18.00 – hosťami prvej adventnej nedele budú Komorný zbor Zvony a Orchestrík zo Selenče 9. decembra 18.00 – hosťami druhej adventnej nedele budú členovia Baptistickej cirkvi v Kysáči 16. decembra 18.00 – hosťami tretej adventnej nedele • KULTÚRA •

budú členovia Evanjelickej metodistickej cirkvi v Kysáči 23. decembra 18.00 – hosťami štvrtej adventnej nedele budú členovia Kristovej duchovnej cirkvi v Kysáči Predajné výstavy budú každú sobotu a nedeľu od 2. do 23. decembra od 16.00 do 20.00 h. KUS Vladimíra Mičátka v Kysáči

The Tiger Lillies: temný kabaret. Britské trio The Tiger Lillies hrá 3. decembra v belehradskom Dome mládeže a prezentuje nový repertoár pod názvom Devil’s Fairground. Skupinu roku 1989 založil spevák a multiinštrumentalista Martyn Jacques, ich zvuk a vystúpenia sú ovplyvnené temnou kabaretnou teatrálnosťou a dielami Bertolta Brechta a Kurta Weila, zároveň nesú v sebe drsnú, outsiderskú punkovú senzibilitu. V textoch piesní často spracúvajú rôzne kontroverzné a tabuované témy, príbehy a postavy z okraja spoločnosti. Odohrali nespočetné koncerty, v diskografii majú zhruba 40 albumov a v tomto roku realizovali dve vydania: The Devil’s Fairground a Corrido De La Sangre. Prichádzajú grécki stonerrockeri Last Rizla. Aténčania Last Rizla koncertujú 1. decembra v Mládežníckom stredisku CK13 v Novom Sade. Vo svojom prejave kombinujú stonerrockový zvuk s prvkami sludge a noiserocku a patria medzi známejšie mená gréckej alternatívnej scény. Nahrali niekoľko vydaní a práve im vyšiel minialbum Mount Machine. Program ich novosadského koncertu doplní vystúpenie domácej noiserockovej skupiny Casillas, ktorá nahrala demo pod názvom Old Money.

KONCERTY 1. decembra, Dom mládeže v Belehrade: Ilhan Ersahin Belgrade Sessions 1. decembra, Gerila Bar v Novom Sade: TBF (The Beat Fleet, hiphop/raprock z Chorvátska) 6. decembra, Pub Lazino Tele v Novom Sade: Artan Lili 7. decembra, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Straight Mickey and the Boyz Pripravuje: S. Lenhart

48 /4831/ 1. 12. 2018

Kultúra

KRÍŽOVKA

Dostali „krivičnu prijavu“ Anna Horvátová

ivot nám občas zrežíruje nepríjemné, nemilé situácie, z ktorých akoby nebolo východiska. Ľudia sme, schybíme, ale tie modré obálky, ktoré poštár prináša doporučene, neveštia nič dobré. A už vôbec nie je v poriadku skutočnosť, že už inak ani nepovieme, len po srbsky: krivična prijava, krivični postupak, krivično gonjenje, krivični prekršaj, krivično delo, krivično pravo, krivični zakonik, krivično zakonodarstvo, krivične sankcije... Pre tieto srbské spojenia sú prislúchajúce ekvivalenty v slovenčine. Srbskému krivična prijava zodpovedá v slovenčine trestná prihláška alebo len prihláška; podať prihlášku v súdnom konaní. Krivični postupak je v slovenčine trestné konanie. Je toto zákonom upravený postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorého úlohou je

zistiť, či bol trestný čin spáchaný, zistiť jeho páchateľa a uložiť mu trest alebo ochranné opatrenie a prijaté rozhodnutie vykonať. Má viac štádií: prípravné konanie, v tomto štádiu prípravného konania označujeme osobu ako podozrivú a od momentu, keď sa začalo trestné stíhanie, podozrivý sa stáva obvineným; predbežné pojednávanie obžaloby a hlavné pojednávanie, aj opravné pojednávanie a vykonávacie exekučné konanie. A to trestné stíhanie je po srbsky krivično gonjenje. Obvinený je obžalovaný, lebo spáchal krivično delo – v srbčine a v slovenčine to je trestný čin. Je to protiprávny čin, v srbčine nezakonito, protivpravno delo. Bez spôsobenia malej škody sa skutok nepovažuje za trestný čin, v tých prípadoch môže ísť buď o priestupok alebo o skutok, ktorý nie je trestným činom. Úmyselný trestný čin ustanovuje trest odňatia slobody.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. S heslami Zvoľ si vysokú školu, zvoľ si povolanie! a Vyhľadaj si cestu k svojmu žiaducemu povolaniu! Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom vo štvrtok 6. decembra v Slávnostnej sieni organizuje ďalší ročník Veľtrhu

vzdelávania. Okrem svojich žiakov vyzývajú aj žiakov z ostatných stredných škôl v okolí, aby sa prišli pozrieť na prezentáciu a ponuku vysokých škôl z domova a zo zahraničia. J. Č-p KYSÁČ. Koncert Prelínanie z pohybu do zvuku, z tradičného do moderného sa bude konať v sieni Kultúrneho centra Kysáč v pondelok 3. decembra o 19.00 hod. Ide o scénicko-hudobnú performanciu, v rámci ktorej sa interpretujú piesne národností, ktoré žijú na území Vojvodiny. Do projektu sú zapojení aj ľudia s invaliditou. A. L.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Remondis Medison, s. s r. o., Ul. Dr. Đorđa Radića č. 1, Zreňanin, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Prevádzka na tepelné spracovanie nebezpečného a bezpečného odpadu, na k. p. č. 15365/99, k. o. Zreňanin I – pracovnej zóny. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Zreňanin, Námestie slobody č. 10, do 27. 12. 2018. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 28. 12. 2018 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

www.hl.rs

V tajničke je pomenovanie obdobia štyroch týždňov pred Vianocami. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

jazdenie

Alžbeta (hypokr.)

destilovanie

pútal pozornosť

mestečko písm. c odborník s mäk- v krimi- zbierka v máp Chorvátsku čeňom nalistike

vianočný stromček mys (srb.)

vymedzená časť územia

číslo

skočil mazúrium

onak (op.)

päťsto (rím.)

plemeno psov

Venezuela ostrov v Jadrane

spevák Maksutović

AS HL DU ĽU

onen

Oleg Lomonosov

tantal pekáreň (srb.)

rieka v Macedónsku

tajnička

autonóm. pokrajina

druh kaktusu

NOVÝ SAD. Miestny odbor Matice slovenskej v Novom Sade organizuje večierok v stredu 5. decembra o 19.00 hod., na ktorom na tému Vianoc a Mikuláša bude hovoriť profesor Veno Nechvátal zo Starej Pazovy. Večierok sa bude konať ako i obvykle v obnovenej sieni SKC P. J. Šafárika (Ul. Vuka Karadžića 2/a). D. V.

ČÍSLO 48

Informačno-politický týždenník

Anna (dalm.)

spojka

ž. meno Daniela (hypokr.)

oranie

volt

ironický človek

elektrón

miesto bydliska solm. slab.

Nový Sad trojitá koruna

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 47 VODOROVNE: harmónia, Una, dali, Senta, od, á, ak, ona, Ra, Arsa, i, Ilok, Z, kA, Avala, ono, NR, p, vilka, Ir, át, Alena, karavan, laso, aké TAJNIČKA: EVA HUSÁRIKOVÁ

prvé písmená

Turecko

alt rovnaké samohl.

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 45 z čísla 45 Hlasu ľudu z 10. novembra 2018 bolo: JESENNÉ LISTY. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: TATIANA TORDAJIOVÁ, Ul. rybárska č. 17, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• KULTÚRA •

SMUTNÁ SPOMIENKA

na tetku a švagra

Na deň nedožitých narodenín 28. novembra 2018 uplynulo 40 dní odvtedy, čo nie je s nami manžel, otec a dediko

ANNU HAŠKOVÚ

rod. Čapeľovu 1. 9. 1940 – 2017 – 2018

JÁNA HAŠKU

7 . 7. 1936 – 2003 – 2018 z Kulpína

JÁN BAKOŠ

S láskou a úctou si na Vás spomíname a nikdy na Vás nezabudneme.

28. 11. 1951 – 20. 10. 2018 z Kovačice

Jaroslav, Zdenka, Branislav a Vlastislav

SPOMIENKA na

JAROSLAVA CHRŤANA

1950 – 2017 – 2018 z Petrovca

Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto Ťa mal rád, nemôže zabudnúť. Tak ako voda svojím tokom plynie, spomienka na Teba nikdy nepominie.

hlasludu.info www.hl.rs

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

Vzácne chvíle s Tebou pominuli. Zostali nám už len spomienky. Prvé výročie úmrtia svojho kamaráta a kmotra si 24. novembra 2018 pripomenuli aj Diňovci, Feketeovci a Pálenkášovci

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo si ma nečakane opustila. Odišla si, keď sme si boli veľmi potrební jeden druhému. No Božia vôľa... Vo veľkom žiali trpezlivo čakám...

JOŽKA BALÁŽA

SPOMIENKA

ELENA CEROVSKÁ

MÁRIA ČERVENÁ rod. Domoniová 11. 12. 1940 – 22. 11. 2017 z Kysáča

rod. Triašková 1921 – 1998 – 2018 z Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomína syn Ján s rodinou

Uplynú dva roky odvtedy, čo nie si s nami. Mali sme radosť z Teba a zo života, bol si našou oporou všade, kde bolo treba. Tvoje miesto v Tvojom dome nenahradí nikto nikdy. Mohol si ešte žiť, ale osud Ti nedovolil, odišiel si tak náhle a nečakane.

Manžel Ján so synmi Jaroslavom a Miroslavom s rodinami

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278. • KULTÚRA •

6. 3. 1960 – 3. 12. 2016 – 2018 z Kovačice

Odpočívaj v pokoji. Zarmútená matka Mária a brat s rodinou

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

48 /4831/ 1. 12. 2018

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 17. novembra 2018 ma nečakane opustil môj manžel

ROZLÚČIŤ SA – NEZNAMENÁ ZABUDNÚŤ Náhle a nečakane nás opustil môj bratranec

JÁN BAKOŠ

28. 11. 1951 – 20. 10. 2018 z Kovačice

MICHAL DIVIAK

17. 6. 1948 – 17. 11. 2018 z Báčskeho Petrovca

Už nič nie je tak ako bolo predtým, všade okolo chýba Tvoj hlas. Mal si rád život, my Teba a Ty nás. Skromný vo svojom živote a veľký vo svojej láske a dobrote.

S hlbokým zármutkom rozlúčila som sa s ním. Snívaj v pokoji naše sladké sny a, prosím Ťa, čakaj na mňa, prídem ku Tebe ako aj vždy. V mojom srdci zostávaš navždy. Manželka Mária

ŤAŽKÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším starkým

S láskou a úctou: Andrej Kotváš s manželkou Máriou, deťmi a ich rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 2. decembra 2018 uplynie smutný rok, čo nás opustila naša drahá manželka, matka a stará mama

MICHALOM DIVIAKOM 17. 6. 1948 – 17. 11. 2018 z Báčskeho Petrovca

ERŽA HRKOVÁ

rod. Vesteková 9. 6. 1935 – 2. 12. 2017 – 2018 z Kovačice Celý náš život bol si nám oporou, vzorom, radcom, starostlivým starým rodičom. Venúvame Ti milú tichú spomienku. Zostaneš navždy v našich srdciach. Vnučka Martinka Zelenáková s rodinou a vnuk Miroslav Macák s priateľkou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším otcom a starkým

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S láskou a úctou: manžel Jozef, syn Ján s manželkou Ankou, vnuk Želko s manželkou a vnučka Tamarka

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov, svokrovcov, apka a mamičku

MICHALOM DIVIAKOM 17. 6. 1948 – 17. 11. 2018 z Báčskeho Petrovca

Venoval si nám celý svoj život. Odišiel si nečakane, tak veľmi bolestivo. Bol si naším poradcom, dobrým, starostlivým rodičom, za čo Ti patrí veľká vďaka. Zostaneš navždy s nami. Lúčia sa s Tebou

www.hl.rs

syn Jaroslav a dcéra Mariena s rodinami

Informačno-politický týždenník

JÁNA MELEGU

MÁRIU MELEGOVÚ

1936 – 2008 – 2018 rod. Vrbovskú 1942 z Báčskeho Petrovca – 2016 – 2018 S láskou a úctou si na Vás spomínajú

synovia Ján a Miloslav s rodinami

hlasludu.info www.hl.rs • OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04)

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 15. 11. 2018 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Odstraňovanie dočasného montážno-demontážneho železnično-cestného mosta MD 88 cez Dunaj v Novom Sade, na k. p. č. 10680 a 10423/1, k. o. Nový Sad I, a k. p. č. 3005 a 2960/1, k. o. Petrovaradín, nositeľa projektu Infrastruktura železnice Srbije, a. s., z Belehradu, Ul. Nemanjina č. 6. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Nositeľ projektu Irmovo, a. s., zo Stepanovićeva, Ul. atar č. 25, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Distribučné centrum tekutých palív (eurodiesel) AS Irmovo pre osobné potreby. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Nový Sad, Ul. rumenačka č. 110, do 24. 12. 2018. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 25. 12. 2018 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Nositeľ projektu Neoplanta, a. s., Primorska 90, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Stanica na zásobovanie palivom motorových vozidiel, v Novom Sade, v Ul. primorska 90, na katastrálnej parcele číslo 2342, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 14. 11. 2018 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1345 + 000 po km 1346 + 000, na k. p. č. 4768, k. o. Vajska, ZO Báč, nositeľa projektu Rapid, s. s r. o., z Rumy, Ul. Veljka Dugoševića č. 90. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na spracovanie mäsa a na výrobu mäsových výrobkov výšky P + 1, P kapacity do 9 t denne

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 14. 11. 2018 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1357 + 000 po km 1358 + 000, k. p. č. 4768, k. o. Vajska, ZO Báč, a k. p. č. 4442, k. o. Karavukovo, ZO Odžaci, nositeľa projektu Rapid, s. s r. o., z Rumy, Ul. Veljka Dugoševića č. 90. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Nositeľ projektu s. s r. o. ŠTRAND, Ul. Ilariona Ruvarca 3 a, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na spracovanie mäsa a na výrobu mäsových výrobkov výšky P + 1, P kapacity do 9 t denne, na katastrálnej parcele číslo 2500, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. novembra 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-641/18, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 14. 11. 2018 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1250 + 000 po km 1249 + 500, na k. p. č. 6610/2, k. o. Petrovaradín, nositeľa projektu Vuković Commerce 2015, s. s r. o., z Veterniku, Ul. novosadski put č. 106. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• OZNAMY •

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

48 /4831/ 1. 12. 2018

021/47-20-844 inzercia@hl.rs

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 30. novembra 19.30 Mušky z gumipušky, divadelné predstavenie 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 2. decembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 4. decembra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Pravidelná relácia okrem príspevkov z našich prostredí uvedie novú epizódu Čaroslovníka a Dobroduchárne. Nasleduje Kumštáreň. Pozornosť bude venovaná i osobnostiam, ktoré sa podieľali na vyčlenení Vojvodiny z južných stolíc Uhorska. Príbeh Lazara Dunđerského bude predstavený monodrámou Ľuboslava Majeru. Dúhovka. Od 23. do 25. novembra v Pivnici prebiehal 53. festival pôvodných slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli. Za sprievodu ľudového orchestra na troch koncertoch sa predstavilo 16 spevákov z viacerých slovenských prostredí. V reportáži z festivalu zistíte, že kvalita prednesov bola vyrovnaná a samým tým aj konkurencia dosť silná.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 2. decembra Film: Robinson Crusoe – Na ostrove zvierat Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Hnev Titanov Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00 18.05

RÁDIO PETROVEC

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 30. novembra – Tisíc a jedna noc, 1. časť Sobota 1. decembra – Tisíc a jedna noc, 2. časť Pondelok 3. decembra – Divoký Django Utorok 4. decembra – Na úteku Streda 5. decembra – King Kong Štvrtok 6. decembra – Návrat temného rytiera

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 2. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Poľovníctvo v Kovačickej obci Utorok 4. decembra 16.00 Dvaja mladí výskumníci z Obce Kovačica pobudli v Petnici Banátsky festival Príspevky z archívu RTV OK Piatok 7. decembra 16.00 Aj v tomto roku cirkevníci zo Slovenska prispeli na charitu Film: Rok na dedine

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 2. decembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 5. decembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport Keď chýbajú šiesti... VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

MLADOST (A) – MLADOSŤ (P) 2 : 1 (1 : 1) Samuel Medveď

Aj na tomto zápase Mladosť mala niekoľko dobrých gólových šancí. Ani tentoraz rozhodca nebol

prerušoval útoky hostí pre údajné postavenie mimo hry. a záver jesennej časti súťaže Už v 1. min. zápasu pre nefutbalisti petrovskej dovolený zákrok Darka Mladosti sa rozlúčili Babiaka pískal jedenástku s dvoma prehrami. Najprv za domácu Mladost, ktorú to bola nešťastná porážka brankár Dušan Rašeta prevo Vrbare s Tisou z Adorjanu menil. Petrovčania v 10. min. a uplynulú sobotu Petrovčakrásnou strelou Jána Pavlisa nia zle pochodili aj v Apatine. vyrovnali. Mladosť na toto hosťoZápas by sa pravdepodobvanie odcestovala nekomne skončil nerozhodne, keby pletná. Nehrali Šproch pre v 80. min. domáci neboli vylúčenie s Tisou, Fábry je zahrali rohový kop, a Mandić zranený, neprišli Plavšić, Adázblízka prekonal Leňu. mek, Popadić a Srdanović. MLADOSŤ: Petej (Leňa), Mladosť mala len dvoch Ožvát, Babiak, Poznanović, bonusových hráčov. Dvoch Jakuš, Severíni, Kobiladorastencov, brankára Peteja rov, Pavlis, Đokić, Beronja, a Necića. Keďže každý klub Kaňa musí zápas začať aspoň s jed- Strelec v 1. minúte: Dušan Rašeta, brankár Výsledky 15. kola: Buduným bonusovým hráčom, apatinskej Mladosti ćnost – Mladost (T) 0 : 1, medzi žrde si zastal mladý Tisa – Polet 4 : 0, Mladost Siniša Petej, ktorého v druhom žičlivý Petrovčanom, Nedeljko (A) – Mladosť (P) 2 : 1, BSK – Vrpolčase vystriedal Leňa. Rauković zo Subotice niekoľkokrát bas 2 : 3, Radnički (S) – Radnički

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Ťažko, ale sladko SLÁVIA – ODŽACI 2 : 1 (2 : 1)

Ján Šuster

chladnom a daždivom počasí asi 150 divákov sledovalo bojovný zápas. Pivničania boli veľkými favoritmi, mysleli si, že ľahko prekonajú posledné mužstvo v tabuľke. No na zápase to nebolo tak. Odžačania sa vďaka bojovnosti pokúsili dosiahnuť čím lepší výsledok a začalo sa im dariť. Hráč hostí Petković v 17. min. sa dostal pred trestné územie Slávie a kým domáci čakali jeden na druhého kto ho zastaví, menovaný prekonal Brňu. Už v 24. min. bolo 1 : 1. Dobre odcentrovanú loptu hlavou zachytil Milec a trafil pravý horný roh brány Kuzmanovića. V 34. min. Kutenič ostro vypálil na bránu spoza trestného územia, brankár Odžačanov loptu odrazil, ale Babić bol najšikovnejší • ŠPORT •

Presne hlavičkoval: Dalibor Milec (Slávia Pivnica)

a stanovil výsledok zápasu – 2 : 1. V druhom polčase mali Pivničania tri naozaj veľké príležitosti, no strely Kuteniča, Petrovića a Batinicu obrancovia hostí odkopli z bránkovej čiary, keď Kuzmanović bol už prekonaný. Ťažko, ale celkom zaslúžene vybojované víťazstvo Slávie. Somborský rozhodca Mahotka slabo viedol zápas, vyvolal rozhorčenie hráčov a obecenstva. Žltými kartami potrestal Petrovića, resp. Minčića a Petkovića. SLÁVIA: Brňa, Záskalický, Benka, Milec, Ćorda, Kotiv (Nímet),

1912 0 : 1, Tekstilac – Bajša 0 : 3, Crvenka – Bačka 1 : 1, Sloga – Tavankut 4 : 1. V 16. kole (na jar) budú hrať: Mladost (T) – Tavankut, Sloga – Bačka, Crvenka – Bajša, Tekstilac – Radnički 1912, Radnički (S) – Vrbas, BSK – Mladosť (P), Mladost (A) – Polet, Tisa – Budućnost. Foto: J. Pucovský

1. Radnički 1912 2. Sloga 3. Bajša 4. Vrbas 5. Tisa 6. Mladost (A) 7. Radnički (S) 8. Bačka 9. Tekstilac 10. Crvenka 11. Mladost (T) 12. Mladosť (P) 13. Budućnost 14. Tavankut 15. Polet 16. BSK

15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15

14 12 8 8 7 7 6 5 5 3 4 5 4 5 3 1

1 0 42 : 4 2 1 37 : 16 5 2 23 : 6 2 5 26 : 25 3 5 27 : 19 3 5 22 : 21 2 7 19 : 28 4 6 31 : 23 3 7 16 : 23 7 5 17 : 16 4 7 22 : 27 1 9 13 : 18 3 8 8 : 15 0 10 15 : 29 3 9 17 : 32 3 11 14 : 47

43 38 29 26 24 24 20 19 18 16 16 16 15 15 12 6

Kuchta (Budić), Petrović, Batinica, Kutenič, Babić (Badinský) Výsledky 15. kola: Rusín – Hercegovac 3 : 0, Krila Krajine – Vojvodina 0 : 1, Radnički – Kulpín 1 : 5, Lipar – Polet 2 : 2, Budućnost – Kula 3 : 0, Tvrđava – ŽAK 2 : 2, Slávia – Odžaci 2 : 1, Borac – Stari grad 2 : 0.

1. Stari grad 2. Rusín 3. Vojvodina 4. Slávia 5. Krila Krajine 6. ŽAK 7. Budućnost 8. Borac 9. Kula 10. Tvrđava 11. Hercegovac 12. Kulpín 13. Radnički 14. Polet 15. Lipar 16. Odžaci

48 /4831/ 1. 12. 2018

15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15

9 9 9 8 8 7 7 7 6 4 5 5 4 2 2 3

4 2 33 : 9 3 3 36 : 14 3 3 39 : 21 3 4 34 : 25 3 4 18 : 9 5 3 24 : 16 4 4 22 : 16 2 6 28 : 35 2 7 31 : 26 6 5 19 : 28 3 7 19 : 30 2 8 31 : 34 2 9 26 : 37 4 9 18 : 33 4 9 17 : 32 0 12 13 : 43

31 30 30 27 27 26 25 23 20 18 18 17 14 10 10 9 39

Šport DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Víťazná šnúra trvá... VRBAS – KULPÍN 0 : 3 Katarína Gažová

plynulý víkend VK Kulpín hosťoval vo Vrbase. Domácemu mužstvu sa nepodarilo ohroziť dominantné susedné mužstvo z Kulpína. Tak sa siedmy majstrovský zápas skončil presvedčivým víťazstvom Kulpína, ktorý sa upevnil na prvej priečke v tabuľke.

Domáci VK Vrbas sa snažil, potajomky si prial prekonať súpera. Už v prvom sete sa dokázalo, že je Kulpín lepším mužstvom, a tak sa hostitelia márne snažili aspoň bodový rozdiel zmenšiť. Výsledky na sety: 21 : 25, 18 : 25, 12 : 25. VK KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Nemanja Petrović, Rade Petrović,

Ćirić, Babić, Grubešić, Barišić, Benka V sobotu 1. decembra 2018 Kulpínčania uhostia jedno z najkvalitnejších mužstiev v lige – novosadský VK Vojvodina II. Výsledky 7. kola: Vojvodina II – Hercegovina 3 : 0, Vrbas – Kulpín 0 : 3, Dunav Vollej – Proleter 3 : 1, Partizan – Mladost 3 : 0, Bečej – Sombor nehrali.

1. Kulpín 2. Dunav Vollej 3. Vojvodina II 4. Partizan 5. Proleter 6. Bečej 7. Sombor 8. Vrbas 9. Mladost 10. Hercegovina

7 7 7 7 7 6 6 7 7 7

7 6 5 5 4 3 2 1 1 0

0 1 2 2 3 3 4 6 6 7

21 : 5 19 : 6 18 : 7 16 : 9 17 : 10 9 : 11 7 : 13 5 : 20 6 : 20 4 : 21

1. Radnički 2. Partizan (G) 3. Partizan (U) 4. Borac 5. Potporanj 6. Jedinst. (V) 7. Spartak 8. Strela 9. Jedinst. Ste. 10. Sloga 11. Vulturul 12. Jugoslavija 13. Vojvod. (S) 14. Dunav 15. C. zvezda 16. Dolina 17. Polet 18. Vojvod.(C)

16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16

11 11 11 11 9 8 7 7 7 7 6 6 5 5 5 3 3 1

3 2 2 1 5 3 4 3 2 1 3 2 3 2 2 4 0 0

2 42 : 15 3 51 : 12 3 28 : 14 4 37 : 18 2 28 : 14 5 31 : 24 5 24 : 21 6 30 : 19 7 24 : 17 8 21 : 22 7 36 : 38 8 26 : 30 8 19 : 36 9 29 : 32 9 21 : 26 9 17 : 29 13 15 : 62 15 16 : 66

20 18 16 14 14 8 6 3 2 1

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Rozhodca zrušil verdikt! Ján Bokor Aj v predposlednom kole v zákulisí kolovali povedačky o dohodnutých výsledkoch medzi klubmi a za pomoci rozhodcov. Dôkazy na to nemáme, nuž všetko je v „najlepšom“ poriadku. Vedúci Radnički z Barandy vyhral na hosťovaní v Jabuke a titul jesenného majstra si môže overiť v poslednom kole, keď uhostí priameho konkurenta – Partizan z Uljmy. Po remíze v Potpornji padinská Dolina vyradila tamojší rovnomenný tím z konkurencie o primát. Poltuctová výhra nad poslednou Crepajou, starčevskému Borcovi priniesla nádej, že aj on môže získať jesenný vavrín. Už teraz je isté, že na posledných troch priečkach zostanú padinská Dolina, Polet Izbište a Vojvodina Crepaja. Výsledky 16. kola: Jedinstvo (V) – Polet 4 : 0, Sloga – Crvena zvezda 2 : 0, Spartak 1911 – Vojvodina (S) 1 : 1, Potporanj – Dolina 0 : 0, Partizan (G) – Vulturul 2 : 0, Borac – Vojvodina (C) 6 : 1, Jedinstvo Stević – Strela 0 : 2, Jugoslavija – Radnički 0 : 2, Partizan (U) – Dunav 1 : 0. POTPORANJ – DOLINA 0 : 0 rvý majstrovský zápas týchto mužstiev sa skončil nepopulárnym, bezgólovým výsledkom. Podľa umiestnenia domáci boli výrazným favoritom. No Dolina i tentoraz potvrdila, že proti dobrým mužstvám hrá najlepšie. V malej dedine Potporanj na úpätí Karpát Padinačania prejavili veľkú angažovanosť a úspešne čelili domácim, ktorých vedie Vladimir Popov, niekdajší tréner Doliny. V rovnocennej hre obaja súperi mali niekoľko gólových šancí, ktoré nevyužili. Príležitosti domácich boli výhľadnejšie, ale Dolina odpovedala rovnakou mierou. Hostia podali ozaj dobrý výkon. Korektná hra a príkladné bojovanie na ihrisku boli narušené v 69. min. Nepokoj vyvolal rozhodca Milan Tešić z dediny Banatsko Novo Selo. Kelečevića zrazili v trestnom území a rozhodca odpískal penaltu v prospech padinského mužstva. Domáci hráči sa hneď nato vrhli na Tešića a hlučne protestovali. Tlak

Mrchavé výsledky: Janko Hlavča (Dolina Padina)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

domácich na rozhodcu trval dobré tri minúty, keď tento podľahol a na prekvapenie hostí zrušil vlastný verdikt. Loptu postavil mimo trestného územia a namiesto penalty hostia zahrávali iba voľný kop. Potom začali protestovať Padinčania, ale márne?! Je zaujímavé, že v nevídanej trme-vrme, ktorá mohla vyústiť aj vo väčší incident, rozhodca Tešić nikoho nepotrestal ani len žltou kartou, hoci si to niekoľkí domáci hráči pre nešportové správanie sa zaslúžili. Do konca zápasu sa potom nič významné neudialo. Gólov nebolo a dvaja dobrí súperi si body rozdelili. DOLINA: Bujaković, Kutálek, Šajber, Čížik, Matuľa, Záborský, Kelečević, Ilić, Hlavča, Đokić, Mitić V nedeľu Dolina uhostí Partizan z Gaja, ktorý je na druhom mieste.

36 35 35 34 32 27 25 24 23 22 21 20 18 17 17 13 9 3

POĽOVAČKA V PADINE

Ulovili 23 zajacov Anička Chalupová

druhú novembrovú nedeľu v Padine uskutočnili lov na zajace a líšky. Organizátor, padinský Poľovnícky spolok Zajac, naštartoval akciu hneď ráno v tzv. Starom poli padinskom, kde sa po teplom čaji a kapustníkoch do lovu vybralo 42 poľovníkov zo susednej Kovačice, Grebenca, Jarkovca, Kačareva, Nového Sadu, Progaru a tiež z domácej pôdy. V love, ktorý sa skončil popoludní o 13.30 h, ulovili 23 zajacov a 3 líšky. Účastníčkou lovu v Padine bola aj mladá domáca lovkyňa Milinka Štaubová, ktorá má za sebou už niekoľko podobných akcií. Všetkých poľovníkov na záver zvábila vôňa srnčieho paprikáša, ktorý pripravil kuchár a poľovník Ján Pavela. V nedeľu 11. novembra 2018 v Kovačici ulovili jedného zajaca, v Idvore dvoch, v Crepaji štyroch, v Debeljači tiež štyroch a v Samoši šiestich. Na snímke M. Štaubovej sú účastníci lovu v Padine. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

stić (Ušćumlić), Ćetković, Dražić Výsledky 15. kola: Radnički – Sloga (E) 1 : 0, Sremac – Hajduk (B) 1 : 1, Prvý máj – Sloga (T) 4 : 0, Jednota – Hajduk (D) 1 : 3, Tatra – Podunavac 3 : 1, Hajduk (Č) – Podrinje 0 : 4, Jugović – Borac (Š) 0 : 0, LSK bol voľný.

Pre spokojnejšiu zimu TATRA – PODUNAVAC 3 : 1 (1 : 1) Pavel Pálik

a konci jesenných majstrovstiev tatranci zahrali najlepšie a bola to naozaj pekná rozlúčka so svojimi fanúšikmi. Lepšie povedané, víťazstvo pre spokojnejšiu zimnú prestávku. Mužstvo Tatry zahralo na výbornú, hoci sa hostia z dediny Belegiš ujali vedenia už v 5. min. gólom Vukmirovića. Strelec z čiary trestného územia domácich vedľa múra trafil ľavý dolný roh a vďaka klzkému trávniku prekvapil Kosturanova – 0 : 1. Domácich to nezmýlilo, rýchlo sa vzchopili, do konca obrátili výsledok a zaslúžene sa tešili z víťazstva. Najprv v 35. min. Sapundžić vyrovnal. O víťazstvo domácich sa najviac pričinil Pekić, strelec krásneho po-

Brankár Tatry Dejan Kosturanov tentoraz pevne zovrel loptu

sledného tretieho gólu v 82. min, kým pri prvých dvoch bol úspešným asistentom. Jednoducho obrana Podunavca ho nemohla zastaviť. Druhý gól za domácich strelil Barić v 70. min. Mužstvo Tatry malo ešte 7 – 8 veľkých šancí, ktoré jeho strelci nevyužili. Diváci po zápase potleskom odmenili kysáčskych futbalistov, čo sme už

dávno nepočuli na ihrisku Tatry. Rozhodcovská trojka v čele so Sašom Samcom z Futogu zápas viedla veľmi dobre. Žlté karty dostali Nastić (Tatra), Vujasinović, Šolaja a Vukmirović (Podunavac). TATRA: Kosturanov, Stevanović, Pekić, Berić, Petrović, Apić (Zirić), Sapundžić (Samardžija), Barić, Na-

1. Prvý máj 2. Jugović 3. Podrinje 4. Borac (Š) 5. Sremac 6. Sloga (E) 7. Hajduk (D) 8. Tatra 9. Hajduk (B) 10. Radnički 11. Podunavac 12. Jednota 13. Sloga (T) 14. LSK 15. Hajduk (Č)

14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14

11 9 8 7 7 7 7 5 5 5 5 4 5 2 0

0 3 3 2 4 2 5 2 4 3 3 4 0 7 4 5 3 6 2 7 1 8 4 6 1 8 2 10 0 14

30 : 14 18 : 10 22 : 6 22 : 8 17 : 12 25 : 16 24 : 13 16 : 14 24 : 20 23 : 25 20 : 20 16 : 19 11 : 25 9 : 36 2 : 41

33 30 28 26 25 24 21 19 18 17 16 16 16 8 0

Na záver poriadna facka! JEDNOTA – HAJDUK (D) 1 : 3 (1 : 0)

Matej Bzovský

čakávalo sa, že aspoň v závere jesene Jednota zaznamená výhru a tak si zlepší postavenie na majstrovskom rebríku. Zápas so solídnym mužstvom z dediny Divoš hŕstke pazovských fanúšikov priniesol dvojité rozčarovanie. Najprv o tom prvom, keď ide o priebeh zápasu. Domáci sa radovali už v 10. min. po správne nariadenej jedenástke, ktorú premenil Živković. V úvode druhého polčasu hostitelia mohli zdvojnásobiť výsledok, ale nesústredený Boris Vujčić netrafil z vyloženej príležitosti. A tak

namiesto potešenia prišla neslávna rozlúčka s chudobnou jesennou polosezónou. Vytrvalí hostia využili nepozornosť obrany domácich a v priebehu troch minút, v 62. a 64., obrátili výsledok (strelci Vukanović a Skorupan), aby Puškaš v 81. min. iba potvrdil zaslúženú výhru tretím gólom. Mohli dať aj štvrtý gól pred posledným hvizdom dobrého rozhodcu Pjevca z Temerína, ktorý zažil nepríjemnosť, čo odsúdili aj objektívni priaznivci rozháraného a slabo hrajúceho domáceho mužstva. Nepekné gesto pripravil náhradník Jednoty Marko Rudić, ktorý pre nešportové správanie

Erdevíčania sklamali RADNIČKI – SLOGA (E) 1 : 0 (0 : 0)

Lazar Pavković

usedské derby v Šíde sa skončilo minimálnym, ale celkom zaslúženým víťazstvom mladého mužstva domáceho Radničkého. Zápas prebiehal obojstranne v korektnej a férovej • ŠPORT •

hre. Od hostí z Erdevíka sa očakávalo omnoho viac futbalového kumštu, ale zverenci Momčila Raičevića sklamali predovšetkým svojich fanúšikov. Prvú príležitosť mali Šíďania vo 4. min., ale keď už všetci videli loptu v sieti brankára Petrovića,

Nadchádzajúcej zimy vedenie Pazovčanov očakávajú veľké starosti, lebo len kvalitné posily a dobrý tréner sa oprávnene dostal žltú môžu slávny klub zakartu, potom aj červenú, chrániť od hanebného lebo vyrazil z úst píšťalu zostupu. prekvapenému rozhodPo štvrtkovom spocovi?! Pre takéto správanie ločnom posedení nasa pravdepodobne dostasleduje dlhšia zimná ne červenú aj od vedenia Bude roboty prestávka, počas ktoJednoty. A nie iba on, ale v prestávke: rej bude hodne času aj niektorí iní jednotlivci, Dragan Đurić, na podrobnú analýzu ktorí patria do skupiny tých predseda FK a podnikanie konkréthráčov, čo nemôžu hoci- Jednota nych krokov, aby jar ktorému mužstvu prinášať bola úspešnejšia. priaznivé výsledky. JEDNOTA: Todorović, CvetanoPo zápase sa Jednota predčasne vić, Zogović, Mihajlović, Zarić, rozlúčila aj s trénerom Mihajlom Bojbaša, Denić (Tošić), Igrač (M. Bošnjakom a neskoršie zistíme, či podobný osud zasiahne aj jeho Rudić), Vujčić, Šobot (Grubor), pomocníka Predraga Predojevića. Živković

strela Derajića skončila vedľa žrde. Ten istý hráč v 58. min. mal ďalšiu šancu, ale ani tentoraz nebol presný. Mladí a bojovní domáci futbalisti hrali obetavo od začiatku až do konca zápasu. To sa im napokon oplatilo v 80. min., keď Krajnović z pravej strany odcentroval pred bránu Slogy, kde sa za loptou šmaril Miloš Derajić a hlavou ju upravil do siete – 1 : 0. Zápas na mestskom štadióne

v Šíde sledovalo 200 divákov a viedol ho Miloš Negovanović zo Sriemskej Mitrovice. Žlté karty dostali Perović (Radnički), Ristić a Smiljanić (Sloga). RADNIČKI: Klisurić, Mijatović (Balaško), J. Sarić, Bošnjaković, Vasić, Stojšić, Derajić, Krajnović, Matić, N. Sarić, Perović SLOGA (E): Petrović, Đurkić, Vuković, Rosić, Ristić, Smiljanić, B. Považan, Simeunović, Bajunović, Doknić, Šarić (Bojanić)

48 /4831/ 1. 12. 2018

Šport K JUBILEU FK HAJDUŠICA

Uznania najstarším a dobrodincom V. Hudec

utbalový klub Hajdušica založili hajdušickí Slováci a Srbi v roku 1938. Športový úbor im kúpila, pozemok

opúšťal iba dvakrát, v rokoch 1997 a 2014, keď postúpil do Prvej juhobanátskej ligy. Klub sa teda dožil úctyhodného veku – 80. výročia činnosti. O dlhej ceste hajdušického klu-

Futbalistky – Dijana Brankovićová (pionierka FK Hajdušica) a bývalé členky klubu Ivana Maliarová a Marija Ždrnjová (zľava) tiež prišli na oslavy

Nekompletné prvé mužstvo FK Hajdušica sily si zmeralo so staršími kolegami na ihrisko a aj agátové stĺpy pre brány poskytla hajdušická veľkostatkárka Olga Jovanovićová. Od svojho založenia až dodnes klub pôsobil s menšími alebo väčšími prestávkami a od roku 1994 pracuje kontinuitne. V tomto období dožil opravdivý rozmach a zaznamenal najväčšie úspechy vo svojich dejinách. Vytvorené

bu svedčia aj početné fotografie, nuž v rámci osláv jubilea pripravili príležitostnú výstavu. Vystavili fotografie takmer všetkých generácií hajdušických futbalistov, začnúc tou prvou, z roku 1939. V úradnej časti tzv. tretieho polčasu predseda klubu Zlatko Nikolovski sa najprv terajším

novski, Ján Laco, Ján Maliar, Milan Kujundžić a Michal Marček. Okrem toho za výnimočný prínos k rozvoju klubu uznanie dostal aj dlhoročný tréner a vedúci futbalovej školy Branko Vašalić, futbalová legenda SFRJ

charty. Futbalistov a vedenie Hajdušice zvlášť potešil predseda Obce Plandište Jovan Repac, ktorý im poprial, aby na jar postúpili do vyššej súťaže a tam dlhšie obstáli. Ak to dosiahnu, prisľúbil im, že z obecnej poklad-

Hoci sú v pokročilom veku, niekdajší futbalisti – Anđelko Stojkov, Janko Farkaš, Stanimir Kostadinovski, Petar Radulović (verný fanúšik) a Károľ Maliar (sprava) – svojou prítomnosťou prejavili vernosť klubu

a veľký priateľ klubu Vojin Lazarević a Obec Plandište. Pri príležitosti úctyhodného jubilea Futbalový zväz Obce Plandište, FZ Pančevo a FZ Vojvodiny klubu udelili špeciálne

nice dostanú aj viac prostriedkov. Tretí polčas pokračoval pri chutnej večeri a hudbe; hostia a ich hostitelia dokázali, že sú aj na toto „kondične“ dobre pripravení.

Pribudli kilogramy, ubudla rýchlosť a sily, ale mladší veteráni dobre čelili prvému mužstvu

sú také dobré podmienky na prácu, čo Hajdušičanom môžu závidieť aj niektoré kluby z vyšších stupňov súťaže. Dnes je FK Hajdušica jedným z najstálejších členov Druhej juhobanátskej ligy – východnej skupiny. Od roku 1995, keď prvýkrát postúpil do tejto ligy, viac do obecnej ligy nevypadol a Druhú juhobanátsku ligu

www.hl.rs

a bývalým futbalistom poďakoval za vernosť klubu a početným sponzorom odovzdal ďakovné listy za poskytnutú podporu. Osobitné charty dostali najstarší žijúci futbalisti, ktorí prispievali k rozvoju futbalu v dedine: Károľ Maliar, Janko Farkaš, Anđelko Stojkov, Boro Jovanović, Danče Stojčevski, Stanimir Kostadi-

Informačno-politický týždenník

Výstava fotograﬁí 80-ročných dejín FK Hajdušica • ŠPORT •

FK HAJDUŠICA OSLÁVIL 80 ROKOV OD ZALOŽENIA

Bývalý tréner Milan Brkljač, Jaroslav Sedliak, Nenad Cvetićanin, ich niekdajší tréner Branko Vašalić a fanúšik Mihály Demse (zľava) v dobrej nálade sledovali druhý polčas

Dve mužstvá Hajdušičanov pred zápasom

Úspech v priateľstve, svornosti a vernosti Vladimír Hudec

a ihrisku Futbalového klubu Hajdušica v sobotu 24. novembra 2018 bolo slávnostne a rušno. Týždeň po ukončení prvej časti majstrovstiev, v ktorej získali titul jesenného majstra, Hajdušičania oslávili úctyhodné jubileum – 80 rokov od založenia klubu. Pri tej príležitosti pozvali bývalých hráčov, a medzi nimi aj tých málopočetných najstarších futbalistov, ktorí kedysi dávno písali dejiny klubu. Stretli sa starí známi, niekdajší Mladý Slobodan Brezičanin peknou strelou prekonal brankára veteránov asi najstarší na ihrisku, a tí trochu mladší, ktorí ešte pred desiatimi rokmi, niektorí aj donedávna bránili farby klubu: Jović, Pećinovski, Nrecaj, Marko Mršić, Anđelovski, Pomorišac, Gojković a ďalší. Niektorým možno trochu prekážala nadváha, ale dobrá vôľa nechýbala, a neznechutila ich ani silná, priam ľadová

Dve generácie: útočník Nebojša Nikolovski (vľavo) a brankár Predrag Stojanovski pred zápasom si pohovorili na známom trávniku košava, ktorá, žiaľ, odradila fanúšikov, aby si prišli pozrieť tento zaujímavý zápas. Aktívni futbalisti, ktorých zrejme neopustila víťazná eufória, vážnejšie pochopili zápas, ale v konečnom dôsledku všetci sa dobre zabávali, takže výsledok vonkoncom nebol dôležitý. Vyhralo priateľstvo, svornosť a vernosť klubu.

Jaroslav Sedliak (s loptou) pripomenul časy, keď vynikal na futbalových ihriskách spoluhráči, zaspomínali si na rôzne príbehy zo zápasov, pripomenuli si výhry a porážky, rozhodcovské krivdy, pekné a tie menej pekné chvíle... V poobedňajších hodinách zbrane si skrížil aktuálny jesenný majster s kombinovaným mužstvom veteránov a niekdajších hráčov klubu, ktorí sú stále aktívni v iných kluboch. A tak si kopačky znovu obuli aj legenda hajdušického futbalu Jaroslav Sedliak, ktorý bol

Nechýbali ani takéto duely

Mužstvo MOMS Stará Pazova – 12. miesto na 22. Matičnom turnaji v Pivnici 2018

Zdenko Žiga, Boris Brtka, Miljan Medveď, Zlatko Majorský, Miroslav Živić, Miroslav Potran, tréner Martin Menďan (stoja zľava); Milan Vranješ, Marko Podlavický, Michal Turan, Boris Podlavický, Andrej Brtka (v drepe zľava)

Foto: Juraj Bartoš