Hlas ludu 7/2019 by NVU Hlas ľudu

Vladimír Urbanček a dekáda petrovských výtvarníkov J á n T r ia š k a Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 16. 2. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4842/

Z obsahu

16. 2. 2019 | 7 /4842/

Uzávierka čísla: 13. 2. 2019

V piatok 8. februára bola premiéra dokumentárneho filmu Farbíme mesto, ktorý vznikol ako súčasť projektu Čím ty farbíš mesto? z iniciatívy OPENS, ktorá na starosti má programy zamerané na zviditeľňovanie Nového Sadu ako Mládežníckeho hlavného mesta Európy v roku 2019. D. Vŕbová

Lalitské obecenstvo v nedeľu 10. februára po dlhšom čase malo možnosť v dome kultúry sledovať divadelnú premiéru ochotníkov domáceho KUS Štefánika. Neboli to dospelí herci OD Michala Benku-Uču, ale tí najmladší (na snímke). Deti vo veku 12 až 14 rokov uviedli polhodinovú hru Rozprávka z parku, ktorá spracúva problematiku znečisťovania parkov a planéty Zem. J. Pucovský

Na stovky kilogramov vystavených a veru aj predaných klobás a iných výrobkov z mäsa a rekordných takmer 10 000 návštevníkov – je to epilóg šiesteho Festivalu klobás a domácej pálenky, ktorý sa uskutočnil v sobotu 9. februára v Bielom Blate. V. Hudec

Príslovie Remeslo má zlaté dno už nie je celkom pravdivé. Remeselníci ubúdajú; tých, ktorí odchádzajú do dôchodku, pomaly nemá kto nahradiť. Keď aj, chýba im viac odbornosti, vraví majster Ján Valo, posledný hložiansky murársky mohykán. J. Bartoš

Archív Vojvodiny sa v poslednom čase zameriava na intenzívnejšiu skúmateľskú a vydavateľskú činnosť a medzi predmetmi aktuálnych výskumov sú aj dokumenty o zločinoch páchaných nad vojvodinskými Slovákmi v 2. svetovej vojne. Obšírnejšie v rozhovore s riaditeľom tejto ustanovizne Dr. Nebojšom Kuzmanovićom v prílohe Obzory. S. Lenhart

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Zamat a meč N

adovšetko miluj rodný jazyk, svoju reč. Je zamat a je meč... Citujeme básnika Miroslava Válka v ústrety ďalšiemu Medzinárodnému dňu materinského jazyka. V nádeji, že tieto verše budú overovať aj budúce generácie vojvodinských Slovákov... V deprimujúcom ovzduší neutíchajúcej migrácie našich spoluobčanov, najčastejšie na Slovensko, zaujali nás povzbudzujúce konštatácie z prvého zasadnutia Výboru pre vzdelávanie NRSNM: v tomto školskom roku kvitovali významné zvýšenie počtu žiakov zapojených do výučby voliteľného predmetu Slovenčina s prvkami národnej kultúry. Trochu nám to nadšenie naštrbilo vysvetlenie Svetlany Zolňanovej, koordinátorky VPV a členky Výkonnej rady NRSNM poverenej oblasťou vzdelávania, že ide vlastne o anketovanie žiakov podľa novej reformy. A keďže sa informatika stala povinným predmetom v 5. a 6. ročníku, teda nie je viac pri výbere voliteľných predmetov konkurentom materinskému jazyku s prvkami národnej kultúry (ktorý sa dokonca dostal podľa rozhodnutia ministerstva na osobitný anketový lístok), záujemcov o tento predmet a samým tým aj o slovenský jazyk je viac. Samozrejme, tento posun v pozitívnom smere teší. A aj ďalej sa pracuje na utužovaní národného povedomia, finančne sa motivujú učitelia, ktorí majú na starosti tento predmet, žiakom sa delia bezplatné učebnice, organizujú sa tábory pre tieto deti, jednodňové výlety napríklad i do Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Viditeľné sú i výsledky v teréne: tam, kde sa za finančnej podpory NRSNM organizovali hodiny slovenčiny v materských školách, konkrétne v Čelareve, Báčskej Palanke, Bielom Blate, Novom Sade, je v prvých ročníkoch základnej školy viac prihlásených Slovákov, ako to bývalo skôr. Teda čelí sa zhubným následkom vysťahovalectva všetkými disponujúcimi prostriedkami. A črtá sa aj ďalší. Zatiaľ je to návrh či odpo-

Foto: Pixabay

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

rúčanie VPV, zaujať spoločné stanovisko, aby naše školy neposkytovali priestor a čas zo svojho vyučovacieho procesu na prezentovanie stredných škôl zo Slovenska. Na budúci týždeň to bude prezentované aj na Aktíve riaditeľov škôl so slovenským vyučovacím jazykom. Podľa slov koordinátorky Zolňanovej trpí tým náš vyučovací proces, po tomto nábore naše 14- a 15-ročné deti odchádzajú na Slovensko a ich návratnosť je minimálna alebo nijaká. A čo je v tejto situácii podľa informácií z terénu najhoršie: v takých prípadoch potom odchádzajú aj rodičia, teda celá rodina... Predovšetkým sa budú malým maturantom odporúčať naše slovenské triedy v stredných školách, ktoré máme k dispozícii (gymnáziá v Petrovci a Kovačici, zdravotnícka škola v Novom Sade) a je tu aj výučba slovenčiny ako fakultatívneho predmetu v Novom Sade (na Gymnáziu Jovana Jovanovića Zmaja), tiež v stredných školách v Báčskej Palanke, Starej Pazove, Kovačici. Na motiváciu v tomto smere sa bude dbať i pri prideľovaní odporúčaní na štipendium vlády Slovenskej republiky, komisia pre štipendiá VPV navrhuje zmeny pri udeľovaní štipendií NRSNM stredoškolákom, teda aby sa prideľovali rovnoprávne do všetkých prostredí v Srbsku, kde je výučba v slovenskom jazyku. Už z týchto plánov vidieť, že sa rozmýšľa o tých, čo tu ešte zostali, zostávajú a dorastajú. A je tu i tá dosť vzdialená vízia slovenského centra v Novom Sade, kde by boli aj ubytovacie kapacity pre slovenských stredoškolákov a študentov. Chceme veriť, že ich naplno využijú tí žiaci, čo teraz skúmajú tajomstvo zamatu a meča rodného jazyka v škôlkach a základných školách. Anna Francistyová

V tomto čísle TÝŽDEŇ

5 Ekonomické posilňovanie žien ako priorita

ĽUDIA A UDALOSTI

6 Pribudne historická izba

OBZORY 22 Tajomstvo dobrých vzťahov

KULTÚRA 28 Zbožňuje balet a kone

ŠPORT

43 Športu (z)dar Na titulnej strane: petrovský maliar Vladimír Urbanček na otvorení samostatnej výstavy jeho obrazov usporiadanej z príležitosti desaťročnice ZPVU Autor titulnej fotogra e: Jaroslav Čiep 4 42 1 . 2. 2019

Týždeň

InPress

Smiech a slzy Protesty silnejú, prezident cestuje Jasmina Pániková

utovné divadlá v našej krajine sa intenzívnejšie začali zjavovať v druhej polovici 19. storočia. Tvorili ich milovníci divadla, ktorí boli zoskupení okolo najvplyvnejšej osobnosti medzi nimi a tak šírili kultúru medzi občanmi. Prichádza divadlo – šírilo sa mestami, v ktorých ľudia vítali hercov... Takýto druh divadla, ktoré cez predstavenia šírilo národnú kultúru, dnes v našej krajine už nemožno vidieť. Dnes ale máme iné divadlá, či divadielka, v ktorých hlavné úlohy stvárňujú naši politici – v podobe stand-up komikov zabávajú publikum a neraz vyvolajú aj slzy. Na svojrázne turné sa vybral aj náš prezident, ktorý chce navštíviť celú krajinu – od juhu až po sever, od východu po západ. Z južnej časti našej krajiny sa presunul do južného Banátu. Navštívil niekoľkých poľnohospodárov či dobytkárov, kúpil si jablká a „smoki“ v malej dedinskej predajni, sľúbil otvorenie novej továrne v ústrednom meste južného Banátu, ktorá zamestná viac ako tisíc osôb, tradične avizoval zvýšenie platov a penzií a ďalej sa orientoval iba na komentovanie protestov a šibeníc. Protesty sa uskutočňujú aj v podaktorých mestách na Kosove a prezidentské šikovné oko ihneď odhalilo, že tam bolo iba 19, resp. 53 osôb. Koľko protestujúcich vychádza každú sobotu na belehradské ulice, zatiaľ nekomentuje. V jeho fókuse nie je počet nespokojných, ani ich požiadavky, ale transparenty, presnejšie šibenice. Samozrejme, propagovanie násilia nemôže nikto schváliť, ale takisto ani posúvanie do úzadia príčiny vzniku protestov. Šibenice sa stali hlavnou témou a osoby, ktoré ich niesli, sú označení za najväčších zradcov. Žeby maloletí a penzisti boli väčšími previnilcami než napr. tí, ktorí v kuklách búrali objekty v Belehrade, následkom čoho bola aj smrť istého muža? Zrejme áno, v krajine, v akej my žijeme, je všetko možné.

www.hl.rs

otva by si niekto trúfol s istotou povedať, čo sa v Srbsku udeje do konca roka, ktorého začiatok prifarbili občianske protesty. Začali sa ešte vlani, pod názvom Stop krvavým košeliam, a teraz pokračujú – a sú čoraz masovejšie – pod názvom 1 z 5 miliónov. Čo je, pravdaže, narážka na pohŕdavý komentár prezidenta Aleksandra Vučića, ktorý, keď sa protesty len rozbiehali, povedal, že on veru opozičníkom žiadne závery nesplní, aj keby ich v uliciach bolo trebárs päť miliónov. Tak sa ale javí, že mincier, na ktorom vskutku zvažuje ich skutočný možný dopad, prepojil z „ľahkej váhy na ťažkú“. Keďže na štarte končiaceho sa týždňa rozbehol kampaň pod názvom Budúcnosť Srbska. Ako oznámil, mieni navštíviť všetkých 29 oblastí v Srbsku; začal tými na juhu Srbska, pokračoval návštevami Banátu... Takže je teraz na scéne ďalší paradox; ak v tejto krajine vôbec o paradoxoch ešte možno hovoriť: kým účastníci protestov (občania, ktorí sa ich zúčastňujú na základe slobodnej vôle) v asi štyridsiatich mestách (medzi inými aj v Novom Sade, každý piatok o šiestej popoludní) prezidentovi pískajú a dožadujú sa jeho demisie, pokým mu účastníci jeho kampane (ktorí na tvár miesta prichádzajú organizovane) tlieskajú. V predchádzajúcu stredu zástupcovia opozície (teda desať

zakladateľov Zväzu pre Srbsko, ktorí, s ohľadom na heterogénnosť svojich politických orientácií, mnohým pripomínajú rohy vo vreci), ako i zástupcovia ďalších politických strán a občianskych združení a niekoľko nezávislých poslancov vyhoveli organizátorom protestov 1 z 5 miliónov a podpísali tzv. dohodu s národom, pozostávajúcu zo 7 bodov. Podpisovatelia sa zaviazali na spoločný boj za slobodu médií a spravodlivé voľby. V prípade, že aktuálna koalícia pri moci nezabezpečí férové podmienky pre volebný proces, dohoda stanovuje, že sa jej podpisovatelia vo voľbách nezúčastnia. K dohode môžu pristúpiť aj ďalší partneri, ochotní vzdorovať proti násiliu a chrániť občanov, ktorí sú alebo budú ohrození následne mienky odlišnej od mienky vládnucich štruktúr; zároveň je dohodu možné dopĺňať. V nej je tiež zakotvený záväzok zverejniť prieskum všetkých doteraz schválených aktov, ktoré ohrozujú štátne, národné a ekonomické záujmy. Podpisovatelia dohody sa tiež zasadzujú za to, aby budúca väčšina v parlamente založila dočasnú vládu pozostávajúcu z odborníkov (s lehotou pôsobnosti v priebehu jedného roka); dohoda stanovuje 12 záväzkov pre budúcu vládu expertov. Signatári sa zaväzujú, že sa nebudú zúčastňovať práce zhromaždení (na všetkých úrov-

niach), v ktorých došlo k porušeniu demokratických zásad a základov parlamentarizmu. Drvivá väčšina domácich médií aj naďalej protestom venuje minimálnu pozornosť a vysúva ich do negatívneho kontextu. Tobôž pranierujúc vztýčenie makiet šibeníc (kvôli ktorým niekoľkí občania boli zadržaní) na proteste v Belehrade a v iných mestách počas protestných zoskupení. Pohŕdavo sa o nich vyjadrujú aj štátni eminenti a predáci politických strán pri moci. Neporovnateľne viac priestoru najmä v celoplošných televíziách – pravdaže, s pozitívnou konotáciou – sa dostáva návštevám jednotlivých miest prezidenta Vučića, respektíve jeho prejavom. Vyzdvihuje v nich predovšetkým doterajšie úspechy aktuálnej vlády a sľubuje nové investície a zmeny, ktoré, ako hovorí, povedú k lepšiemu životu v krajine. V takejto situácii sa akosi dostáva do úzadia situácia na Kosove, kde je čoraz zjavnejší (zdá sa, že skôr skutkový než predstieraný) súboj tamojších predákov – prezidenta Hashima Thaçiho a premiéra Ramusha Haradinaja – o získanie prevahy na poli moci sebaproklamovaného štátu, ku ktorému svetová verejnosť postupne prejavuje menej náklonnosti... Pripravil: Juraj Bartoš

Iný uhol reality

Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

•T

•

PROJEKTY ÚSTAVU PRE RODOVÚ ROVNOSŤ

Ekonomické posilňovanie žien ako priorita súbehu, ktoré sa nachádzajú na stránke Ústavu, a až potom sa úbeh na pridelenie proprihlásili na súbeh, keďže, ako striedkov manželským povedala, nie sú v možnosti oda nemanželským povedať na každý telefonát párom na kúpu domov či mail. V priebehu jedného na dedine patrí medzi mesiaca komisia bude rozobenajpopulárnejšie súberať prihlášky a udelenie zmlúv hy Ústavu pre rodovú by malo byť začiatkom júna. rovnosť. Vypisujú ho od Ďalšou aktivitou, vďaka ktoroku 2015 a doteraz si rej je ÚRR známy, je organizotýmto spôsobom dom vanie Akadémie zručností. Ide zabezpečilo 218 párov. o edukačný program, v ktoNajnovší súbeh trvá do rom sa ženy a muži učia, ako 15. apríla a možnosť kúpodnikať. „V našej databáze piť si dom na dedine sme zistili, že vo Vojvodine bude mať 30 párov, ktomáme viac ako 400 registrovaré dostanú nenávratné Ria ite ka Ústavu pre ro ov rovnos iana ných ženských a občianskych prostriedky vo výške Milovićová združení. Väčšina z nich sa milión dinárov. každoročne zhromažďuje na „Naším cieľom je povzbudiť Milovićová. Zároveň apeluje na Veľtrhu umenia dedinských žien, rozvoj dedín, zlepšiť demogra- všetkých zainteresovaných, aby avšak všimli sme si, že sa tie ženy fickú štruktúru a zlepšiť ekono- si podrobne prečítali pravidlá z roka na rok zaoberajú rovnaJasmina Pániková

mické postavenie žien, a to cez zvýšenie počtu žien majiteliek nehnuteľností,“ hovorí riaditeľka Ústavu pre rodovú rovnosť Diana

kými prácami. Mienili sme, že je potrebné ich prácu pozdvihnúť na vyššiu úroveň a zapojiť aj nové ženy. Tak vznikla Akadémia zručností, ktorá bude v tomto roku prebiehať po tretíkrát. Aj tentoraz sa účastníci budú môcť naučiť, ako registrovať firmu, ako viesť účtovníctvo, ako zabaliť výrobok, spropagovať ho, ako formulovať cenu a vyjsť na trh,“ uvádza Milovićová. Možnosť získať tieto zručnosti bude mať 25 účastníkov a záujemcovia sa môžu prihlásiť do 15. mája. Okrem spomínaných aktivít zaoberajú sa aj vydavateľskou činnosťou, v rámci ktorej svoje štúdie môžu publikovať študenti a experti, ktorí sa zaoberajú rodovou rovnosťou. Súbeh na publikovanie nových kníh vypíšu 4. marca.

PROJEKCIA FILMU V RÁMCI OPENS 2019

Čím ty farbíš mesto? Danica Vŕbová

Novosadčanov zverejňovaním se piatok 8. februára v noriálu videonahrávosadskom kine Arena vok, v ktorých sa znázorňujú ich prebiehala projekcia doúspechy a láska k veciam, ktorými kumentárneho filmu v rámci farbia mesto. Práve cez tie príbehy projektu Čím ty farbíš sa organizátori snažimesto? (Čime ti bojiš li dať odpoveď na to, grad?). Film vznikol ako prečo je práve Nový Sad súčasť akcií organizácie mládežníckym hlavným OPENS 2019 – Mládežmestom Európy. Tretím nícke hlavné mesto krokom bola výzva na Európy. Cieľom tohto zasielanie minútových projektu bolo zaujať videozáberov, v ktomladých ľudí a motirých mladí ľudia mali vovať ich, aby prejavili znázorniť, čo je vlastne svoju kreativitu a enerto, čím oni farbia mesto giu odpovedaním na – ich talenty, záľuby, danú otázku: Čím ty koníčky, záujmy... Tie farbíš mesto? Prezennajlepšie zábery stali tácia filmu pozostávala Ic akcie lákaj novosa sk lá ež (foto: OPENS) sa aj súčasťou tohto z troch častí, v ktorých dokumentárneho filmu, sa vysvetľovali kroky, ktorými sa krokom bola propagácia pozitív- ktorého režisérkou je Sonja Petromuselo prejsť, aby sa film zreali- nych vzorov. OPENS zviditeľňoval vićová. Organizátori prezradili, že zoval. Prvým krokom bol konkurz energiu, talent a úsilie mladých sa im na tomto konkurze dostalo

•T

•

pre mládežníkov, ktorí grafitmi obkreslia OPENS kampery, teraz predstavujúce jedinečné mládežnícke strediská na kolesách, a možno ich stretnúť na rôznych lokalitách v Novom Sade. Druhým

viac ako 200 takých záberov a že mali neľahkú prácu pri selekcii tých najvyspelejších, ktoré sa zaradia do filmu. Farbíme mesto (Bojimo grad) je názov filmu, ktorý vznikol spájaním všetkých troch krokov v rámci projektu. Premiéru filmu slávnostne otvoril koordinátor OPENS 2019 Vukašin Grozdanović. Po premietaní tohto kreatívneho výsledku viacmesačnej práce mladých Novosadčanov nasledovalo odmeňovanie tých najlepších záberov. Štyri hlavné odmeny dostali sa do rúk Emiliji Ostojićovej, Bojanovi Cibulovi, Jovanovi Čavićovi a Gale Jokićovej. Na záver podujatia organizátori sľúbili, že možno očakávať ešte zaujímavých akcií v rámci OPENS 2019.

7 /4842/ 16. 2. 2019

Ľudia a udalosti K STOROČNICI PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

Pribudne historická izba nov komisií ustanovených pre jednotlivé segmenty osláv. Tak etrovské gymnázium vznikli komisie: pre sympózium, v októbri oslávi veľkole- pre vydavateľskú činnosť, pre pé jubileum – storočnicu kultúrne podujatia, pre výstavnú svojho pôsobenia. Aby tie oslavy činnosť, pre financie, pre infordopadli čo najlepšie, už vlani v movanie, ako aj tím pre koordilete zasadal Výbor pre oslavu náciu aktivít. Tieto komisie už stého výročia Gymnázia Jána pôsobia naplno a takmer každý Kollára so žiackym domovom, týždeň zasadá niektorá z nich. V utorok 5. februára bola založená komisia pre výstavnú činnosť. Členov privítala riaditeľka gymnázia Anna Medveďová a podala kratšiu správu o tom, čo a kedy by sa malo uskutočniť v rámci Z pracovného zasadnutia komisie pre výstavy osláv storočnice. Podľa návrhu harmonogramu ktorý schválil rámcový program osláv v pondelok 30. septembra osláv a vymenoval členov orga- by malo odznieť sympózium. nizačného telesa povereného ko- Na utorok 1. októbra, teda, v deň, ordináciou príprav. Organizačný keď pred sto rokmi v gymnáziu výbor doteraz mal dve pracovné začalo vyučovanie, sú naplánozasadnutia. Na prvom zasadnutí vané viaceré aktivity. Popoludní OV doplnil iniciálny zoznam čle- sa má udiať slávnostné otvorenie Jaroslav Čiep

historickej izby a doplnenej výtvarnej galérie, tiež vynovenej pamätnej izby XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády, ako aj návšteva ornitologickej Dobová pohľadnica z obdobia výstavby druhej výstavy. Večer časti starej budovy gymnázia bude prebiehať učebňu, v ktorej si jedna časť program k jubileu – akadémia. zachová historický nádych, staV tento deň – podľa slov riadi- ré lavice, katedru a starodávnu teľky Medveďovej – plánujú pri- tabuľu. Expozícia bude smerovať vítať zo 350 hostí z domova a zo od začiatkov po súčasnosť. Vynozahraničia, vrátane najvyšších vená bude aj pamätná brigádna štátnych funkcionárov. izba. Už je naplánované, ako to Keď ide o výstavy Čarna Mi- urobiť, a vyčíslené sú aj výdavky linkovićová, kustódka Múzea na tieto práce, ako aj na ostatné Vojvodiny, v spolupráci s ktorým výstavy, katalógy a publikácie. gymnázium chystá historickú výZ tejto komisie adresujú výzvu stavu, prezentovala plán, podľa širšej verejnosti a všetkým, ktorí ktorého by sa terajšia učebňa majú doma uschované nejaké psychológie na prízemí starej predmety, fotografie, doklady, budovy mala „obetovať“ pre aby sa hlásili v škole a vypožičali historickú výstavu. Táto výsta- ich tak pre historickú výstavu, va nemá byť len jednorazová ako aj na ich nafotenie a reprozáležitosť, ale stála expozícia. dukciu v niektorých z chystaBude to múzeum v škole – škola ných kníh k okrúhlemu jubileu v múzeu. Odborníci a dizajnéri už petrovského gymnázia. naplánovali, ako rekonštruovať

Z TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE OBCE STARÁ PAZOVA

Predstavili ponuku v Slovinsku Anna Lešťanová

miestnostiach kongresového centra farského domu Srbskej pravoslávnej cirkvi v Ľubľane 29. januára v rámci podujatia Vojvodinské večery usporiadali prezentáciu turistických ponúk Vojvodiny. Podujatie prebiehalo v organizácii Turistickej organizácie Vojvodiny a zúčastnila sa aj TO Obce Stará Pazova. Zhromaždeným predstaviteľom turistických agentúr, špecializovaných združení a médiám predstavili celkovú turistickú ponuku Vojvodiny a premietali film

www.hl.rs

Milivoj Kovačević z TO Obce Stará Pazova prezentoval ponuku tejto obce

Informačno-politický týždenník

Turistickej organizácie Vojvodiny pod názvom Moja Vojvodina. Svoju turistickú ponuku okrem Obce Stará Pazova predstavili aj iné vojvodinské mestá a obce, ako je Nový Bečej, Báčska Palanka, Žabalj, Pančevo, Sombor, Bečej, Inđija, Sriemska Mitrovica, Irig, Pećinci, Sriemske Karlovce, Nový Sad... Toto zhromaždenie turistických organizácií bolo svojráznym úvodom k tohtoročnému 30. veľtrhu Natour Alpe Adria, ktorý prebiehal od 30. januára do 2. februára v Ľubľane. Ponuka na veľtrhu, ako hovoria v TO Obce Stará Pazova, bola usmernená k turistom, ktorí

majú radi aktívny oddych a vysokohorskú turistiku, chcú sa bicyklovať, chodiť na prechádzky a sú milovníkmi adrenalínových športov. Prostredníctvom turistickej ponuky Vojvodiny potenciálni turisti z Ľubľany a celého Slovinska sa zoznámili s bohatou turistickou ponukou Staropazovskej obce. Za 11 mesiacov lanského roka sa počet turistov zo Slovinska v našej krajine zvýšil o 13,7 percenta v porovnaní s predminulým rokom. (Foto: z archívu TO Obce Stará Pazova) • UDIA A UDALOSTI •

Ľudia a udalosti SLOVO MÁ RIADITEĽKA PREDŠKOLSKEJ USTANOVIZNE VČIELKA V BÁČSKOM PETROVCI ZUZANA PAŠIĆOVÁ

Aby deťom bolo príjemne Anna Horvátová

objekte Predškolskej ustanovizne Včielka v Báčskom Petrovci vari nič nechýba, je nový, stará časť vynovená, čistota sa udržiava, jedlo deťom chutí. Objekt je moderne vybavený, prihliada sa na potreby detí, aby sa tu dobre cítili. V čele úspešného tímu PU Včielka je úspešná vedúca osobnosť – riaditeľka Zuzana PaZuzana Pašićová šićová, ktorá na úvod povedala: „Cieľom našej ustanovizne uc á ate sa aj vy o tak to ožnosti p so enia v minulom roku bolo predovšet„Práve sa môžeme pochváliť, kým šíriť ideu o význame práce s digitálnymi hračkami. Podľa že máme za sebou realizáciu tohto sme sa stali známymi, a do- projektu, ktorý v mnohom prispel konca sme jedinou ustanovizňou k skvalitneniu práce a podmiev Srbsku, ktorá až v takej miere nok v našej ustanovizni. Je to využíva digitálne hračky: bee nový program Erasmus + v rámci bot, včielku na programovanie, Európskej únie – Každý má svoju ktorých toho času máme 15, ďalej cestu – naša cesta vedie k európtuff cam 2 – digitálnu kameru, skej materskej škole. Tento projekt ktorá má funkciu nahrávania nás zveľadil ako spoločenstvo, a reprodukcie fotografií a vide- ktoré sa zdokonaľuje; totiž tu ozáznamov, easy skope digitálny sme cez návštevy materských mikroskop, štipce, ktoré hovoria, škôl v Poľsku, Slovinsku a na Slosú zvlášť zaujímavé pre deti a zá- vensku zistili, ako sa rozvíja prax roveň sa môžu tak programovať, v európskych ustanovizniach. Do že aj nahrávajú, aj reprodukujú rozvojového plánu sme zaradili hlasové schopnosti. Okrem toho aj našu účasť v ďalších KA2 protreba spomenúť, že v ustanovizni jektoch.“ okrok ustanovi ne sa ne á toho času máme 5 interaktívosia nu e okona ovania nych tabúľ, a to 2 v Petrovci a po jednej v objektoch v Kulpíne, vyc ovávateliek „Neustále zaznamenávame Maglići a v Hložanoch. My sme jedna z mála ustanovizní v našej novinky, čo je predovšetkým krajine, ktorá sa môže pochváliť odzrkadlením nášho spôsobu plánovania výchovno-vzdelátakýmto vybavením.“ Vidieť, že dávate veľký dôraz vacej práce, a je to projektové plánovanie. Niektoré vychována digitálnu technológiu? „Pravdaže, digitálna technoló- vateľky absolvovali semináre gia je súčasťou nášho výchovno- ohľadom tejto témy a vo svojej -vzdelávacieho plánu. Podnecuje práci uplatňujú nový spôsob moderné, kreatívne, efektívne práce. V tomto novom programe učenie a učenie cez hru, lebo deti sa učia samostatnosti, vynav správne zvolenej kombinácii liezavosti v rozličných situáciách, s ostatnými pomocnými pros- aby vedeli prevziať pocit zodpotriedkami a k tomu v správne vednosti, učia sa bezpečne spousmernených činnostiach mo- znávať svoje okolie, a čo je veľmi tivuje dieťa na aktivitu, komu- dôležité, akceptovať iné deti, ale nikáciu, a práve preto je výzvou takisto byť akceptované. Deti sa pre vychovávateľky. Našou po- tiež podnecujú vnímať svet vôkol vinnosťou je držať krok s do- seba, aby vypozorovali detaily, bou a novinkami, ktoré sa nám kládli otázky, boli kreatívne, jednoducho detsky zvedavé. Takto ponúkajú.“ Tera s populárne projekty medzi rovesníkmi v škôlke nado• U IA A U AL

TI •

búdajú pocit zodpovednosti voči sebe, druhým a prostrediu, a zároveň sa učia prispievať spoločnosti, ktorej patria. Na rozdiel od doterajšej praxe prízvuk je na väčšej prepojenosti všetkých zamestnaných v ustanovizni, čím sa vlastne budeme snažiť vytvárať kultúru ustanovizne, kde je spoločenstvo najväčšou hodnotou.“ Aká je trukt ra etí ko ko je u cic prvákov ko ko skupín „V tomto školskom roku máme 7 výchovných skupín v prípravnom predškolskom programe na úrovni obce, teda v prípravnej skupine je 102 budúcich prvákov. Súhrnný počet detí je 427 na úrovni obce. Z toho v petrovskej škôlke je 218 škôlkarov, 53 budúcich prvákov. V Kulpíne máme 73 detí, z toho 14 budúcich prvákov. V maglićskej škôlke je 94 detí, z toho 23 budúcich prvákov. Najmenej detí máme v hložianskej škôlke – 42, z toho 12 v prípravnej skupine. Tieto číselné údaje môžu však podliehať zmenám, v prípade prisťahovania či odsťahovania.“ Aká je situácia o a o kádrov? „Z 51 zamestnancov je 29 vychovávateliek, 7 zdravotných sestier. V pracovnom pomere máme pedagogičku, takže kádrové zastúpenie je dobré.“ istuj e te stále čakacie listiny „Veľký záujem vládne o celodenný pobyt a o jasličky, kam patria deti vo veku 1 až 3 roky. Áno, ešte stále máme čakaciu listinu v Petrovci a v Maglići. Je síce zmenšená, odkedy sa urobila dostavba a adaptácia objektu v Kulpíne, kde pribudla jedna miestnosť pre dvojročné a trojročné deti. Treba vyzdvihnúť, že v Kulpíne od vlani máme novú telocvičňu, hygienické zariadenia a veľmi dobre vyriešený vchod, teda osobitný vchod pre technické miestnosti, kotolňu a sklady.

Výstavbu kulpínskeho objektu podporil náš zakladateľ, Báčskopetrovská obec, pričom projekt vypracovala naša ustanovizeň.“ Aktívni ste aj i o svoj o prostre ia „Sú to prekrásne zážitky, naše deti účinkovali na TV Vojvodina v TV denníku pre deti, vysielaný bol koncom januára. Pravidelne účinkujeme na Prehliadke dramatickej tvorivosti Juhobáčskeho obvodu, v tomto roku sa predstavia deti z petrovskej škôlky, sú tu aj dve detské olympiády – v Báčskej Palanke a v Novom Sade, na ktorých sa zúčastnia deti z petrovskej, maglićskej, kulpínskej a z hložianskej škôlky.“ Určite ávate ra aj na okona ovanie a estnan cov? „Odborné zdokonaľovanie sa v našej ustanovizni realizuje kontinuálne. Aj cez pracovné návštevy zamestnancov z iných ustanovizní – Irigu, Žablja, Temerína, Nového Sadu, aj prostredníctvom seminárov u nás. Tak vlani sme predstavili viacero odborných prác na odborných sústredeniach, napr.: Dieťa a internet – bezpečne od začiatku, v organizácii UNICEF a Užického centra pre práva dieťaťa v Novom Sade a na medzinárodnej konferencii Podnikateľstvo a digitálna gramotnosť mladých Srbska, Čiernej Hory a Bosny a Hercegoviny v organizácii Ministerstva obchodu, turizmu s telekomunikácií v Belehrade, kde pedagogička prezentovala naše príklady dobrej praxe. Vo Vrnjačkej Banji tiež pedagogička – odborná spolupracovníčka prezentovala škôlku a mala prednášku Spoločenstvo, ktoré sa vzdeláva cez medzinárodné projekty. Boli sme aj na odbornom sústredení vychovávateľov Prečo sú rozprávky dôležité pre deti?. Pred nami je veľká úloha, a to zavedenie projektového plánovania nových osnov programu predškolskej výchovy a vzdelávania, ale i potenciovanie dôležitosti učenia vo vonkajšom prostredí, teda realizácia programu Outdoor learning.“

7 /4842/ 16. 2. 2019

Ľudia a udalosti O DNI SVÄTÉHO VALENTÍNA POVEDALI

Prejavovať lásku nestačí iba jeden deň v roku Anna Horvátová

Margarita Benková z Petrovca: − Deň svätého Valentína je upozornením, že lásku treba oslavovať. Láska je všade vôkol nás, treba byť pripravený lásku vziať, ako i ochotný venovať ju, lebo život bez lásky nie je úplný.

Michal Anušjak z Petrovca: − Sviatok svätého Valentína sa oslavuje po celom svete. Toto je deň, v ktorom oslavujeme lásku s osobou, ktorú milujeme. Oslavujem ho aj v tomto roku. Prajem si, aby tento sviatok nezanikol, aby sa tradícia udržala. Ale zase treba, aby ľudia boli vždy pozorní voči svojej láske, oslavovali lásku nielen na tento sviatok, ale každý deň. Nemusí to byť fancy večera alebo niečo veľmi romantické, stačí len s milovanou osobou byť v ten deň a byť šťastný.

Martina Benková z Petrovca: − Mesiac, ktorý tak rýchlo uplynie a stane sa v ňom toľko vecí... K tomu jeden deň je venovaný aj svätému Valentínovi, keď oslavujeme lásku. Ale pozrime sa aj na ostatné dni v roku, prečo by aj v tie dni nepovedali niekomu, že ho milujeme?! Ten 14. február by nám mal len pripomenúť, aby sme milovali a opačne – prijali lásku. Lásku oslavujem každý deň.

www.hl.rs

Želmíra Koláriková z Padiny: − Sviatok zamilovaných k nám začal prenikať v 90. rokoch minulého storočia v tej najkontroverznejšej podobe. Trh na nás tlačí bohatou ponukou valentínskych plyšových hračiek červenej farby, srdiečok a sladkostí. Na Valentína sa preto u ľudí prejavujú rôzne extrémy – buď sú zo sviatku nadšení, alebo ho úplne ignorujú. Ľúbiť by sme sa predsa mali každý deň v roku. Je dôležité venovať čas milovanej osobe, ale aj všetkým nám milým osobám, a venovať im chvíľku času.

Irena Struhárová z Petrovca: − Ak sú ľudia ozaj zamilovaní, nemali by vyjadrovať lásku len v Deň zamilovaných, ale každodenne. Nie sú predsa všetci zamilovaní, a tým by ten deň mohol pripadnúť ako veľmi smutný. V predajniach aj týždeň skôr, alebo aj počas celého roka môžeme nájsť plyšové srdcia, kvetinové aranžmány či primerané darčeky, aby sme obdarovali svojich rodičov, súrodencov, kamarátov, nielen našu lásku. Samozrejme, je to pekný pocit byť milovaným, ale milovať a vyjadrovať lásku by sme mali stále.

Tento deň – 14. februára bol takisto označovaný ako Božie hody (až do roku 1969, keď bol vypustený z rímskokatolíckeho kalendára) na počesť dvoch kresťanských svätcov (jeden z nich sa určite volal sv. Valentín), umučených rímskym cisárom Claudiom II. Gothicusom. Svätého Valentína skrátili o hlavu, pretože neprestal oddávať mladé páry napriek tomu, že to Claudius zakázal. Cisár bol totiž presvedčený, že ženatí vojaci nie sú takí dobrí ako slobodní. V starovekom Ríme bol 14. február sviatkom plodnosti (Lupercalia), na počesť Lupercusa, Boha pastierov. Jedna zo zvyklostí týchto osláv prikazovala mladým devám, aby napísali ľúbostné odkazy. Odkazy sa vložili do veľkej urny, ktoré si odtiaľ vyťahovali slobodní muži. Tí potom dvorili tej panne, ktorej odkaz si vytiahli. V priebehu storočí sa všetky vplyvy premiešali a vznikol „moderný“ sviatok zaľúbených. Deň Svätého Valentína je venovaný milencom, je to čas, keď si vymieňajú romantické blahoželania a sladké vyznania o ich nekonečnej láske.

Malvína Zolňanová zo Selenče: − Pre mňa sviatok svätého Valentína nie je sviatkom. Je to deň, keď si spomenieš na svoju lásku, ale to neznamená, že sa ľudia navzájom majú milovať a darovať si darčeky iba v ten deň, ale počas celého roka. Darovať darčeky možno vždy, keď to ľudia cítia a keď chcú potešiť osobu, do ktorej sú zamilovaní.

Informačno-politický týždenník

Vladimír Zima z Kulpína: − Správa, ktorú tento sviatok nesie, je krásna a potrebná, ukázať partnerovi, že je milovaný, ale v podstate to treba vyjadrovať každý deň. Vidieť, že dnešná doba preceňuje a zneužíva tento sviatok. Je to spôsobené vo veľkej miere marketingom, ktorý má jediný cieľ, získať peniaze aj propagáciou tohto sviatku lásky a zamilovanosti.

Juraj S di zo Selenče: − Tento veľký sviatok zaľúbených je najkrajšie osláviť vo dvojici. A keďže už 14. februára budem na Slovensku, oslávim ho skôr, v Deň zamilovaných zašlem len pozdrav.

Andrea Lačoková z Petrovca: − Aké krásne je užívať si február. Mesiac lásky. Ako krásne je byť obklopený ľuďmi, ktorí milujú, mať pri sebe osobu, ktorej sa môžete zdôveriť, otvoriť svoju dušu. Povedať: Poď. Ukázať cestu dobroty, cestu posypanú kvetmi, nie tŕním. Predstavte si dievčatko s lízankou v ruke. Alebo zamilovanú tanečnicu na jazere so správnou osobou v objatí. Ako vo filmoch. Zamilovaní zavierajú oči pri bozku, pretože chcú vidieť iba srdcom. Tak teda zavrite oči a pobozkajte sa. A to nielen v Deň svätého Valentína, ale každý deň.

Martina Speváková z Petrov ca: − Každý sviatok je hodný oslavy. Už keď je sviatok, zaslúži si to. A láska určite áno. Je to nádherný pocit, preto by som ten pocit oslavovala každý deň. Za lásku hlasujem a preto tento sviatok zaľúbených príležitostne oslavujem. Foto: z archívu spolubesedníkov • UDIA A UDALOSTI •

PREDNÁŠKA O DIGITÁLNOM NÁSILÍ V STAREJ PAZOVE

Ochrana detí – zodpovednosť dospelých Anna Lešťanová

ednou z tém, o ktorej sa čoraz častejšie hovorí, je bezpečnosť na internete, najmä tých najmladších. Pri príležitosti Medzinárodného dňa bezpečného internetu – 6. februára a prípravy novej verzie Osobitného protokolu systému zdravotníckej ochrany detí pred zneužívaním a zanedbávaním vo štvrtok 7. februára v staropazovskom Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja sa Igor Jurić konalo odborné stretnutie na tému Ochrana detí pred digitálnym násilím – zodpovednosť dospelých. Po uvítacích slovách Dr. Snežany Tabakovićovej, riaditeľky DZ, a Verice Popovićovej, koordinátorky odborného tímu, prednášku na uvedenú tému mal Igor Jurić z Nadácie Tijany Jurićovej. Na odbornom stretnutí sa zúčastnili

predstavitelia viacerých miestnych ustanovizní a inštitúcií. S cieľom ochrániť deti pred negatívnymi vplyvmi premietané boli filmy, ktoré, žiaľ, odzrkadľovali iba reálnu situáciu, hoci desivo zapôsobili na všetkých prítomných. Počet prípadov násilia na internete sa neustále zvyšuje, najmä medzi deťmi a mladými, a preto Nadácia Tijany Jurićovej za podpory Ministerstva obchodu, turizmu a telekomunikácií pripravila päťmesačný projekt pod názvom Bezpečnosť na internete – bezpečnosť v živote. V rámci projektu sa žiaci vyšších ročníkov učia, ako bezpečne používať internet, zvlášť spoločenské siete. Pozornosť treba usmerniť zvlášť na heslo (password) a nepoužívať rovnaké pre Facebook, Instagram, Twitter, e-mail, potom na fotografie, osobné údaje – nedovoľte, aby všetci vedeli o vás všetko, lokalitu (check –in) – nenechávajte stopy o tom, kam idete, vyjadrovanie

UHLIE PRE SOCIÁLNE OHROZENÉ DOMÁCNOSTI. Aj tejto zimy Obec Stará Pazova zabezpečila po tonu uhlia pre 1 500 chudobných domácností z územia obce. Dodávka uhlia je pri konci a prostriedky na jeho kúpu zabezpečila obec, kým prepravu k užívateľom majú na starosti miestne spoločenstvá. Do akcie je zapojené aj Stredisko pre sociálnu prácu. Nárok na tento druh pomoci mali predovšetkým užívatelia sociálnej podpory, ako aj chorí občania. V rámci starostlivosti o sociálne ohrozených občanov aj počas decembrového schvaľovania obecného rozpočtu na rok 2019 výborníci uviedli, že značné prostriedky i v nadchádzajúcom období treba vyčleniť z obecnej pokladnice pre tých, ktorí potrebujú pomoc spoločnosti. alš • ĽUDIA A UDALOSTI •

Zúčastnili sa predstavitelia ustanovizní a inštitúcií zo Staropazovskej obce emócií – nehovorte otvorene, ako sa cítite, nenechávajte komentáre a nezapájajte sa do skupín, ktoré šíria nenávisť. Plánuje sa, že od 1. februára do 30. júna túto edukáciu absolvuje okolo 800 žiakov základných škôl, 200 učiteľov a rodičov v 40 školách. Prihlasovanie a anulovanie zhubných obsahov na internete a predovšetkým tých, ktoré ohrozujú bezpečnosť detí, je no-

vou aktivitou Nadácie Tijany Jurićovej. Net hliadka (www.netpatrola.rs) začala s prácou v utorok 5. februára a na tejto webovej stránke každý občan môže prihlásiť neprimeraný obsah, ktorý zbadá na internete. Treba načas reagovať, upozorňovať a podporovať. A azda najdôležitejší odkaz z odborného stretnutia, zvlášť pre rodičov, je ten, aby sa rozprávali so svojimi deťmi a venovali im trochu viac času.

FOTO OKO

SĽÚBILI, ŽE PRÍDU DO PETROVCA na 4. Klobásafest, ktorý bude v sobotu 16. februára. Počas vlaňajšieho 1. Novemberfestu – festivalu klobás, škvariek, hurky a tlačenky v Novom Sade pri stánku Miestneho spoločenstva Petrovec sa zastavili hostia zďaleka. Muž Tig Clare je z Nového Zélandu a jeho životná družka Juliet Lyall pochádza zo Škótska. Táto dvojica už určitý čas žije u nás a tentoraz mala možnosť prvýkrát ochutnať petrovské klobásy a domácu pálenku. Pozvanie Petrovčanov na Klobásafest neodmietli, lebo sú zvedaví, ako to tam prebieha. Splnia sľub? Treba dočkať sobotu! Na snímke: Šťastko Durgala (zľava), Tig Clare, Juliet Lyall a Dragan Pantelić. J. P-ý 7 /4842/ 16. 2. 2019

Ľudia a udalosti MURÁRSKY MAJSTER JÁN VALO Z HLOŽIAN

Čo má človek rád, vmestí sa mu do malíčka Juraj Bartoš

eď o niekom povieme, že niečo má v malíčku, znamená to, že ten niekto niečo dokonale ovláda. Predtým než si s tým niekým potykáme, patrí sa nakuknúť do knihy Hložany 1756 – 1986, kde na strane 154 čítame: „Murári sa začali spomínať v Hložanoch len roku 1820. Naši predkovia stavali zo začiatku iba domce s jednou jedinou miestnosťou, ktorá bola súčasne izba, kuchyňa, aj stajňa...“ Tamtiež sa ešte hovorí: „Murárske práce prví v tomto prostredí vykonávali Nemci...“ Z príspevku Remeselníctvo v Hložanoch (podpísaný Emilom Dudkom, Ondrejom Pažitnajom a Katarínou Damianovou) vyplýva, že v tejto dedine kedysi prekvitali rozmanité remeslá, remeselníkov bolo habadej, avšak v súčasnosti ich už možno zrátať na prstoch

zarábať na chlieb. Začínal som ako nádenník u Škuľcov, potom som pracoval v hložianskom družstve a neskôr pol druha roka v Petrovci, vo vtedajšom Proletári. Roku 1975, v júni, sa nám narodil syn Ján; nebolo kam z konopí, prichodilo nájsť si riadnu prácu, zamestnať sa. Dozvedel som sa, že v známej begečskej firme Novogradnja priberajú robotníkov. Pridelili ma do brigády pod vedením majstra Kostu Drljačića zo susedného Begeča, ktorý bol trinásť rokov v Nemecku. Pýta sa ma: ,Janko, si ženatý?’ ,Som.’ ,Máte deti?’ ,Máme.’ ,Kde bývate?’ ,V podnájme.’ ,Bisťu; akože v podnájme!? Máš otca?’ ,Mám.’ ,No tak ako...?’ ,Reku, majster, keď som mal štrnásť rokov, rodičia sa nám rozviedli...’“ ZAMESTNANEC „Majster Drljačić nemal deti, nuž popíjal riadne. Ale bol dobrý

Na schodoch, ktoré vyrástli zo steny

jednej ruky. V spomenutej publikácii sú uvedené mená 12 murárov a v ďalšej knihe – Hložany 3 – sa spomínajú pätnásti; posledný na zozname je Ján Valo, s adresou v Ulici Veljka Vlahovića. Nuž teda slovo má posledný hložiansky murársky mohykán, pamajster Ján Valo, ktorý svojho času pekne maľoval a v istom období zachraňoval miestny Futbalový klub Budúcnosť; hovorí len o tom, čo sa mu dostalo do malíčka. „Do dôchodku som odišiel v septembri roku 2017, ale ako vidíš, stále voľačo prplem... Po zakončení základnej školy sa hneď muselo

.hl.rs

človek i majster a veľmi si ma obľúbil. Robil som s ním dva roky. Raz v pondelok mi vraví Kosta, že mám ísť za generálnym riaditeľom. Zľakol som sa; no, reku, čo je teraz... Keď tam, generálny vraví: ,Janko, Kosta navrhuje, aby si robil brigádnika jednotke betonárov a aby si vybral ľudí do svojej skupiny. Novogradnja mala šesť brigád. My sme robili kvalitné práce: maltovali sme, lepili obkladačky... To boli strašne dobré časy; je mi ľúto za tým podnikom, ktorý ma aj vyškolil. Keďže nemal nadostač kvalifikovaných ľudí, tak ma po dvoch rokoch poslal do školy, do

Informačno politický tý denník

Stavbárskeho školského centra v Novom Sade.“

gradnja roku 1981 vytvorili tzv. základné organizácie združenej

Do tohto domu vlo il majster Ján Valo ma imum znalostí

„V Novogradnji som pracoval šesť rokov a veľa času som strávil v teréne: v Županji, Zreňanine, Aleksa Šantići, Sriemskej Mitrovici... Robili sme všetky možné stavby a najviac všelijaké haly, predovšetkým pre potreby poľnohospodárskych podnikov. V Sriemskej Mitrovici sme robili veľké stavby pre známy mäsovo-spracovateľský kombinát Mitros; jeden z robotníkov nám varil a my sme robili aj zaň. V Zreňanine sme napríklad postavili továreň na výrobu kobercov; tam som strávil takmer dva roky... Nebolo ľahké byť odlúčený od rodiny, na druhej strane platy sme mali vysoké, podľa účinku.“ „Keď sa v rámci podniku Novo-

práce, videl som, že to nebude dobre. Tí kradnú, kradnú tí... Tak som sa roku 1981 rozhodol, že podnik opustím, a odišiel som do Teleoptiku, kde som zotrval asi rok a pol. Stalo sa, že som mal, súkromne, maltovať istý dom v Hložanoch, vedúci mi nedal voľné dni, tak som dal výpoveď. Robil som načierno v Hložanoch, až ma roku 1983 na stavenisku navštívil komunálny inšpektor. Nuž čo? Založil som legálny Stavebný podnik Valo Ján murár. V Petrovci som postavil aspoň 20 domov, v Hložanoch tiež toho bolo dosť... V tom období poľnohospodári vo veľkom stavali veľké šopy, spomínam si, že jedna mala dimenzie 42 x 26 metrov... Vtedy ľudia mali peňazí... Roku

Takto vyzerali schody predtým (foto: z archívu T. Valovej) • UDIA A UDALOSTI •

1989 som urobil štyri domy a dve šopy; boli sme dvanásti a makali sme od šiestej do šiestej.“ SÚKROMNÍK „Neboli všetci..., ale vždy som mal troch – štyroch robotníkov prihlásených. Môžem povedať, že som viacerých poriadne zaučil do murárskeho remesla. Napríklad Mirko Šranka pracoval u mňa desať rokov a teraz, počujem, má firmu na Slovensku, Ljubo Lokić tiež... Ako mňa naučil majster Kosta, tak som ja naučil, aj som ho mal rád, Rasťa Bohuša z Petrovca. Robil u mňa asi pätnásť rokov, dobrý človek a dobre zvládol aj remeslo. Mám z toho radosť. Žiaľ, sú aj takí, z ktorých riadni murári nebudú.“ „Keď mi v Petrovci riadne zvýšili daň, prihlásil som podnik Srem, v Beočine, so sídlom v Lugu. Lenže som tabuľu s názvom tejto firmy zavesil aj na dom, v ktorom bývam v Hložanoch. Tak mi obecná inšpekcia v Petrovci určila, že mám platiť 10 % zo zisku aj do obecného rozpočtu Báčskopetrovskej obce. Pravdaže som sa s ľuďmi dohodol, aby povedali, že robím za nižšiu sumu, aby tých desať percent bolo menej. Aj predtým, ale zvlášť roku 1993 to šlo celkom dolu vodou, keď prišla tá nenormálna hyperinflácia. Ľudia nemali peňazí, roboty takmer nebolo, avšak mal som

Majster Valo: krov musí byť priamo pod mot z

desaťročiami.“ DLŽNÍCI „Keď som v osemdesiatom treťom začínal podnikať samostatne, mal som len čakan, murársku varechu, hoblík. A nemal som robotu. V Hložanoch vtedy boli šiesti murárski majstri, nuž... Vraj, čo malý Valo vie – zvykol povedať istý známy hložiansky murár. Ťažko sa získava dôvera ľudí. Treba sa dokazovať kvalitou. Bolo treba kúpiť miešačku, fúriky, to a oné... Žeriav som kúpil v Chorvátsku, vďaka niekdajšiemu spolužiakovi zo základnej školy Jánovi Jovankovičovi, vtedy riaditeľovi podniku Jednota v Petrovci. Stála 3 500 nemeckých mariek a ja som mal asi tretinu sumy. Prosíkal som sa hložianskym gazdom, aby mi požičali, ale márne. Keď počul, čo mi načim, báči Ďuro Peška, vtedajší predseda loveckého spolku, mi sám ponúkol... Nezobral ani dinára úroku. Pravdaže som sa mu zavďačil, vážiac si jeho Aj dcéra Taňa sa naučila murárčeniu (foto: z archívu pomoc, keď som mu neskôr čosi T. Valovej) robil, urobil som to lacnejšie. Nikdy som nechcel platiť daň, ako keď sa robilo plnou zákazníka ošklbať, ale ani zostať parou. Tak som podnik odhlásil. ,kratší’. A stávalo sa, že objednáRoku 1994 sa začali zase ukazo- vatelia okrem dohodnutého dovať lepšie časy, ale ani približne dávali aj ďalšie roboty a sem-tam nie také štedré ako pred troma mi potom nechceli za ne zaplatiť; • UDIA A UDALOSTI •

veď sme sa vraj dohodli na tej a tej cene... Musím dodať, že som dva roky robil spolu s petrovským majstrom, hložianskym rodákom, ale nepochodil som s ním dobre; ani dodnes mi nevrátil hŕbu peňazí; nie náhodou si aj odsedel... Dlžníkov mám aj v Čelareve, aj v Hložanoch, v Petrovci; keby mi vrátili tých 15 000 eur...“ DO RÁ RADA... „Staval som dom na Masarykovej ulici: suterén pod celým domom, všetko šlo hladko... Lenže bolo treba urobiť schody a... Kým som robil v Novogradnji, schody šalovali tesári... Šiel som za majstrom Šrankom; nechceli mi prísť ukázať. Nasadol som na motorku a poď ho majstrovi Kostovi do Vzácne chvíle Begeča; objasnil mi, hoci nebol tesár, vedel, ako treba... O majstrovi Škriniarovi sa hovorilo, že je namyslený, ale keď som ho poprosil, aby mi poradil, ako urobiť krov, ochotne mi poradil. Kedykoľvek robím krov, vďačne si naň spomeniem. Ešte niečo: robil som v Čelareve dom, problém mi robili komplikované schody na terasu... Zašiel som za báčim Ďurom Pažitnajom, ten mi poradil, vysvetlil, naučil ma. Čo ti poviem... murárska robota sa mi páči, spokojný som s ňou, aj s tým, čo som dosiahol. Dcére som

postavil dom, na ktorý som naozaj hrdý, synovi sme zrenovovali starý dom; myslím si, že by sa mi to nepodarilo, keby som nerobil toto remeslo alebo keby som zostal v podniku. Keby som mal začínať od začiatku, zase by som si len zvolil murárske remeslo.“ ČO ALEJ „Myslel som si, že firma zostane na synovi; halátu mám habadej, ale remeslo ho nezaujalo, hoci ho má v malíčku. Nemôže človek robiť murársku robotu, ani inú, ak nemá do nej chuť. Ktovie, možno raz vnuk... Videl si tie obkladačky v dcérinom dome; sama ich lepila. Nikdy predtým niečo podobné nerobila... Kým sme stavali ten dom, iba okolo nás obskakovala, varila kávu, donášala, čo bolo treba, nudila sa, až raz vraví: ,Chcem voľačo robiť!’. Nechcel som ani počuť, nakoniec som povolil a tak Taňa najprv murovala a potom aj tie obkladačky...“ „Keď sme vtedy, ako mladí, chodili kdekade do terénu, kým iní

oddychu vo vinohrade

večer odchádzali do krčiem, ja som si kúpil plátno, ľanový olej a ešte aj dnes mám zo sedemdesiatych rokov obrazy, ktoré som namaľoval. Lenže keď som sa oženil, s manželkou sme sa sťahovali, až kým sme si nepostavili dom; každý dinár bol vzácny, a tak som štetec odhodil... Teraz času mám viac, ale maľovať už asi nebudem. Kúpil som nový medený kotol na pálenie pálenky, mám vinohrad, murovať už budem pomenej a viac sa venujem tekutým otázkam...“

4 42 1 . 2. 2019

Ľudia a udalosti NA 6. FESTIVALE KLOBÁS A DOMÁCEJ PÁLENKY V BIELOM BLATE

Záujem prevýšil možnosti Vladimír Hudec

stvu klobáse. O titul najlepšej sa vel Cerovský tohto roku uchádzalo 46 celkov z Petrovca. estival klobás a domácej pá- z celej Vojvodiny, ako aj po jeden N a j l e p š i u lenky, ktorého šiesty ročník celok z Guče a Rumunska. Súťažili broskyňovú odznel v sobotu 9. februára aj výrobcovia z Kulpína, Petrov- vypálil Kadar v Bielom Blate, znovu potvrdil, ca, Kovačice, Padiny, Vojlovice Tót z Mužlje, že špeciality z mäsa domáckej a, pravdaže, z Bieleho Blata. Prišli sa marhuľovú výroby sú na týchto priestoroch vraj kamarátiť a keby sa dalo, prečo Vo j l ov i č a n veľmi hľadané. Od ranných hodín nie aj vyhrať. Každý vyrobil klobásu Miroslav Vlkolóna automobilov smerovala do podľa vlastnej receptúry. Jeden ček, hruškovú Kovačičania avel oná ava te an To an a n rej z degustátorov Ferenc Levay To á s ažili ale sa pre ov etk ka arátili – Radovan Subin z Mužlje, jablz Kikindy, ktorý kovú Kulpínčan Miroslav Zima, na jednom stánku, dva na inom... už šiestykrát slivkovú Antonije Obrenović z Be- Ťažko povedať, či niekde niečo hodnotil klobá- lehradu, dulovú Dragan Draganov aj kúpi. Základnou podmienkou sy, sa pochvalne z Bieleho Blata, morušovú Željko účasti bolo potvrdenie o kontrole zmienil o všet- Pajčić. Najlepší likér vyrobil Živko mäsa na trichinelózu, aby sa prekých vzorkách a Živković zo Zreňaninu a v konku- dišlo prípadným nepríjemnostiam všimol si, že nie- rencii iných druhov pálenky (masti- a ochoreniam. Podujatie toho roku po prvýktoré poznámky ka, klekovača, arónia...) vyhral Svez minulých rokov tozar Nosonjin účastníci akcep- zo Zreňaninu. tovali, najmä keď Okrem súťaide o použitie že o najlepšiu nadmer ného klobásu a pámnožstva jed- lenku podujanotlivých prídav- tie vlastne bolo ranislav Ku tra Kulpína stojí a ojlovičan Mic al kov. Niekto však o p r avd i v ý m pi iak si pri pečení klo ásy vy enili sk senosti musel vyhrať, jarmokom mäa tak sa titulom sových výrobtejto malebnej dedinky. Na vchode najlepšej klobásy ovenčil celok kov. Klobásy do dediny návštevníkov letákom Stajićevska priča zo Stajićeva, 2. tenké a hrubé, a upozornením, že je veľký stisk miesto obsadila Banatska priča viac alebo mea že treba mať trpezlivosť v hľadaní z Banatskej Topole a 3. miesto nej štipľavé, z parkoviska, vítali ôsmaci tunajšej celok Remuzs z Mužle. valí suse ia Mic al Za unajsk a Mária r ková bravčového a základnej školy. Napočítali vraj Pokým sa pod stanom vyrába- hovädzieho, ale pre ávali svoje v ro ky klo ásy a or anick v takmer 10-tisíc návštevníkov, čiže li, ochutnávali a pražili klobásy, v aj z rybacieho ro ky o á ra y 10-krát viac než je obyvateľov dome kultúry komisia hodnotila mäsa, tiež z diBieleho Blata. pálenku. Spomedzi 187 (o 45 viac viny, ozdobovali početné stánky. krát spestril kultúrno-umelecký Podujatie ako aj v predchá- ako vlani) vzoriek najrôznorodejšej A kde je klobása, tam je veru aj program, v ktorom vystúpili žiaci dzajúcich rokoch organizovalo pálenky bolo treba zvoliť tú naj- slaninka, šunka, hurka, tlačenka, Základnej školy Bratstva a jedZdruženie kuchárov ochotníkov, lepšiu. Podľa hodnotenia komisie oškvarky... Výrobky z mäsa man- noty, tiež spolky a jednotlivci zo pestovateľov starých galice sú vraj zvlášť Zreňaninu a okolia. Prihovoril sa obyčají a ochrancov žihľadané. Predávajú aj novinár Bora Otić, ktorý svojimi votného prostredia za ich profesionálni vý- reportážami významne prispel k pomoci bieloblatského robcovia, ale aj výrob- popularite tohto podujatia. Predseda organizačného výboru MS, obecnej samosprávy covia klobás, ktorí si a Turistickej organizácie týmto dopĺňajú rodin- István Pozsár nám povedal, že sú Mesta Zreňanin. Účastníný rozpočet. Nechýba- spokojní tak s počtom účastníkov, kov a hostí ako sa patrí jú, pravdaže, ani rôzne ako aj s počtom návštevníkov. privítali najprv hostitelia, druhy syra, sladkosti, Záujem o účasť bol síce omnoho predseda organizačnéorganické výrobky zo väčší, ale možnosti sú predsa len ho výboru István Pozsár záhrady, remeselnícke obmedzené. – Nebolo by dobre, keby bolo a predseda Miestneho výrobky... Všade rozešte viac účastníkov. Optimálny, spoločenstva Miroslav voniava pečená klopriam ideálny počet je 35 až 45. Markuš, po čom sa slobása a mäso z roštu. Organizačne to dopadlo celkom vami podpory prihovoril ovosa čan a ielo latsk ro ák oris avran s priate kou Stisk je veľký. Ľudia dobre, aj keď cítiť nedostatok ľudí, a podujatie otvoril pri- elenou sa prv krát vysk ali vo v ro e klo ás sa prechádzajú, obmátor Zreňaninu Čedozerajú, ochutnávajú, ktorí by priložili ruky k organizácii. mir Janjić. najlepšiu hroznovú pálenku vyrobil kupujú. Niekto sa zásobí na dlhší Predsa nám do zahraničia odišiel Ústredné miesto na podujatí Giörgy Szitas. V kategórii višňovej čas, iní si zasa kúpia iba pre žiadosť. veľký počet hlavne mladých ľudí, patrilo, samozrejme, Jej Veličen- a čerešňovej pálenky vyhral Pa- Niekto však len ochutnáva. Kúsok – povedal Pozsár.

. l.rs

In or ačno politick t ž enník

• U IA A U AL

TI •

NA SLOVO S KOVAČIČANKOU ANNOU STANOVOU

Výšivky ako prvá láska, záľuba... Anička Chalupová

ovačičanka Anna Stanová lásku k tvorivej práci a najmä k tradičným technikám ako šitie a vyšívanie zdedila od svojej mamy. V súčasnosti sa rada

s otcom a mňa vždy brala so sebou. Okrem mňa do spolku chodili aj iné dievčence, ako napr. Zuzka Bolerácová-Benková a Zuzka Litavská, ktoré tam ako členky dodnes nezotrvali, – povedala na úvod Anna Stanová. o a slov in c členiek na

Anna tanová

kaž ej v stave v or ani ácii spolku je najviac va ic ručn c prác. e to prav a – Stáva sa, že spolok v tom istom čase má až dve – tri výstavy, na ktoré potrebujeme viac ručných prác, tak potom výstavu doplním mojimi výšivkami z domu. Niekedy aj niektorá iná žena zo spolku prispeje veľkým počtom vlastných ručných prác. Hlavne všetky dbáme, aby tá výstava, ktorou predstavujeme Žensk ý spolok v Kovačici, bola kvalitná a pekná. Ko ko v iviek ste otera vy ro ili – Mám takých 30 vyšitých obrusov, stolových el jej o c a nielen vy it i a živ i ale súprav, čosi viac aj tetco na a ovan i kvetina i ako 10 vyšívaných vankúšikov, ktoré bola členkou Ženského spolku. som nechala dcére a synovi. Keď šla spolu s krstnou mamou Vyšívam už aj pre vnučky do spolku, sestru nechala doma a staršieho vnuka na Slovensku.

Používam rôzne techniky vyšívania, ale zväčša vyšívam ,na krížiky . Súčasné zákazníčky si už objednávajú výšivky na látky, ktoré sa nemusia škrobiť a žehliť. Mojou najobľúbenejšou prácou je slovenská výšivka na mužskej ľudovej košeli. Vyšila som ich už nespočetne mnoho, niektoré z nich patria môjmu synovi, vnukom, ako i mnohým iným, medzi ktorými sú biskup Vrbovský, farári Sľúka, Kulík, Bajza, členovia ľudového orchestra Rosička pri dome kultúry a pod. enujete sa vo vo no o tra ičn c slovensk c krojov o lie ka aj á iky čase e te niečo u – Keď nevyšívam, tak – Spolok je ako jedna trošku maľujem. Môj otec bol domácnosť, v ktorej treba maliarom samoukom a neraz, poupratovať, umyť ok ná, keď odišiel do práce, potajomky nainštalovať novú výstavu. Keď som na jeho obrazy domaľovávala prídeme do spolku, každá z nás všelijaké detaily. Otec vedel o tom, niečo robí. Najčastejšie sa tu ale nikdy sa nehneval. Keď zom- stretávam s Katarínou Mravíko-

zoznamuje s každou technikou, výsledkom ktorej je niečo pekné. Členkou Ženského spolku v Kovačici je viac ako dve desaťročia. – Vyšívam od siedmeho roku života. Lásku k výšivkám som zdedila od mojej mamy, ktorá

• U IA A U AL

TI •

otera vy ila a o sveta vyslala viac ako 70 častí slovensk o kroja a r nyc in c vy ívan c vecí

rel, všetky jeho maliarske veci, farby, štetôčky a pod. som si zachovala. Teraz z času na čas skúšam maľovať na plátno i na rôzne úžitkové veci. Doteraz som namaľovala iba niekoľko obrazov, ktoré som hlavne darovala. ak c e te aktivitác činkuj členky spolku

o u o

vou, Ankou Fiľkovou a ďalšími spolkárkami, ktoré sú vždy ochotné prísť a pomôcť. Keď prácu zakončíme, sadneme si, vyšívame, šijeme na šijacom stroji, vyrábame rôzne úžitkové veci, vymieňame si skúsenosti, nápady, rozprávame sa a pod.

7 /4842/ 16. 2. 2019

Ľudia a udalosti KOVAČICA

Matičný ples venovaný Pavlom a Máriám Anička Chalupová

v tomto juhobanátskom mestečku, v ktorom Slováci zotrváovačickí matičiari v sobotu vajú už 217 rokov. Napriek tomu, 9. februára usporiadali že v poslednom čase kovačickí tradičnú Pavlovsko-hrom- matičiari zápasia s mnohými ťažničnú zábavu. Bol to jubilejný 20. kosťami v podobe nedostatku ročník tohto pekného podujatia. miestností, zdroja financovania Miestny odbor Matice slo- a pod., každoročne uskutočňujú venskej v Kovačici (založený rôzne podujatia. Na tohtoročnej Pavlovsko-hromničnej zábave v reštaurácii Červené víno sa zúčastnilo zhruba 150 matičiarov, milovníkov zábavy a ľudovej tradície, nielen z Kovačice a okolia, ale aj z Vojlovice, Bieleho Blata, Starej Pazovy a zo Slovenska. Po úvoderstvá se e esiatnička Mária Kováčová nom príhovore a kovačick arár Martin aj a Pavla Baláža, 29. januára 1933 a obnovený dlhoročného horlivého mati16. decembra 1990) už bezmála čiara, ktorý o. i. Márii Kováčo50 rokov plní svoje poslanie v vej, predsedníčke kovačického oblasti zachovávania a rozvoja MOMS, zagratuloval k životnej slovenskosti, pestovania sloven- sedemdesiatke, príležitostnou ského jazyka, kultúry a obyčají básňou sa prihovoril aj Martin

Bajza, farár CZ Kovačica II. Okrem chutnej večere, dobrej zábavy so slovenskou ľudovou hudbou, o ktorú sa postaral padinský muzikant Vladimír Hudec, k pestrému a bohatému podujatiu prispela a tanečno p iu aj delegácia a najsympatickejšieho Pavla včelárov zo Slovenska v čele s Augustiánom Benku. Keďže je podujatie veKostrianom. Niekoľkými sloven- nované predovšetkým Máriám skými ľudovými piesňami sa a Pavlom, kovačickí matičiari predstavili Ján Sáreny (harmo- príležitostné darčeky odovzdanika) a Ján Kaprálik (ozembuch). li aj manželom Šimonovcom S tradičnými a pomaly už zabud- z Kovačice. MOMS v Kovačici vo svojej nutými piesňami návštevníkov potešila sólistka Anna Šišková. činnosti má už známe akcie Organizátor pripravil aj bo- s charitatívnou náplňou, a tak hatú tombolu a rôzne súťaže. bolo aj na tohtoročnej zábave. V párovom tanci najviac šťastia Účastníci poskytli dobrovoľmal tanečný pár Mária Kurajová né príspevky na liečenie Anny a Zlatko Šimák, kým sa krásne Hlavatej (1997), zdravotne podarčeky dostali aj do rúk naj- stihnutej Padinčanky. sympatickejšej Márie Hriešikovej

ZO SPOLKU PETROVSKÝCH ŽIEN

Novodobé priadky Jaroslav Čiep

ale aj tvoria. Slovom, petrovské ženy nezaháľajú. lenky Spolku petrov- V pondelok 28. januára ských žien sa pravidelne privítali ženy zo Silbaša stretávajú v pondelok a z Pivnice a usporiadali predvečerom. Tak je tomu aj spoločné posedenie a pobavenie. Na týchto novodobých priadkach sa bavili pri ručných prácach, krásnom slove, spe- ovo o ve a občerstvení. V Spolku petrovských žien v pondelok 11. februára zorganizovali „priadky“. Tentoraz do hostiny pozvali spolky žien z Kysáča a zo Selenče. Najprv ich Anna orčová na večierku vy ívala odviedli do siene turistickej organizácie, kde si obzreli výstavu v aktuálnom zimnom období. maliara Vladimíra Urbančeka. Na Na týchto stretnutiach ženy sa jeho obrazoch sú znázornené vždy niečo dohovárajú, plánujú, práce našich otcov a starých ma-

. l.rs

In or ačno politick t ž enník

pria ky v etrovci

terí, ktoré v súčasnosti zanikajú. Podobne sa aj spolkárky snažia zachovať spomienky na tradície a hrdosť nášho ľudu. Predsedníčka petrovských žien Mária Gašparovská hostkám rozpovedala o ich vlastnej národopisnej výstave s tematikou slovenskej ornamentiky, ktorú majú nainštalovanú od Slávností, a povedala i to, že si pomenovanie

priadky vypožičali z niekdajších zimných stretnutí a večerov užitočne strávených pri práci a zábave. V súčasnosti ženy na večierku nepriadli, ale vyšívali, háčkovali a štrikovali. K tomu si vypočuli časti zo zozbieraného materiálu Ľudmily Berediovej-Stupavskej o ženských spolkoch na Slovensku pred 150 rokmi a účasti našich žien v nich, tiež o ich aktivite v našich prostrediach. Ide o úvodnú štúdiu ku knihe, ktorú chystá Asociácia slovenských spolkov žien na rok 2021, keď sa plánuje pripomínanie storočnice pôsobenia tunajších slovenských spolkov žien. Po chutnom občerstvení Selenčanky nastolili tému slovenských krojov. Rozprúdila sa živá diskusia o tom, ako ich zachovávať, obnovovať a vôbec ako si ich obliekať v súčasnosti. • U IA A U AL

TI •

SO ZUZANOU PAVLOVOVOU Z KYSÁČA

V noci som snívala o škole Elena Šranková

ozhovory a stretnutia s našimi čitateľmi nás obohacujú. Pri nejednom stretnutí so Zuzanou Pavlovovou

Zu ana avlovová prediskutujeme najmä príspevky z Kysáča, o ktorom táto starká zapísala mnoho zaujímavých záznamov. Čitateľkou Hlasu ľudu je od malička a dodnes rada číta, nielen noviny, kalendáre, knihy, ale aj duchovnú literatúru. Pravidelne chodieva do kostola, dodnes nosí kroj. Je však zvláštna tým, že si okrem rodinných záznamov do denníka zapisuje kysáčske zvyky, obyčaje, práce, ako sú priadky, zabíjačky, svadby, žatva, vianočné a veľkonočné sviatky... Tentoraz čítame záznamy týkajúce sa jej detstva. „Narodila som sa 28. marca 1937 v Kysáči, na Širokej ulici, ktorá bola vysadená morušami a bez elektrického osvetlenia. Elektrinu nám zaviedli, keď som mala asi 3, 4 roky. Priateliek som mala dosť, Anku Sabovú, Marku Ferkovú, Zuzku Červenú. Najviac sme sa hrávali u Ferkov – Ďurov, kde bolo päť detí. Ferkových domov bolo viac, na jednej strane päť a na druhej tri. Mali sme bábiky urobené zo šúľkov, lopty zo srsti a grackalá. Roku 1943 ma mama zapísala do prvej triedy. Priateľka Anka bola smelšia a vravela mi: ,Zuzka, ak nás dajú pani učiteľke Zlate Porubskej, ideme domov!’ Boli tri triedy a nás dodelili pána učiteľovi • U IA A U AL

TI •

Emilovi Spevákovi do egyptskej školy, ktorá bola tam, kde je teraz mládežnícky dom, ale do ulice. Bola tam jedna trieda a byt pre učiteľa. Pamätám sa, že sa na zápis dávalo po jednej pengy. To bol maďarský peniaz, boli sme pod Maďarmi. V triede boli dlhé lavice a sedeli sme po šesť dievčat. Učili sme sa po maďarsky. Časy boli zlé, rozprávalo sa len o vojne.“ „Trinásteho októbra 1944 sa najprv počula z poľa veľká streľba. Fašisti išli do dediny, z domu do domu. Mama, brat a ja sme boli v stajni

ísan krásny rukopiso

Marku ťažko ranili do hlávky. Žila ešte päť mesiacov s poviazanou hlávkou, a potom i ona umrela. Tej noci bolo náreku a strachu, deti nemali úsmev ani radosť, od strachu mnohí ochoreli. Medzi nimi som bola aj ja. Lekár vtedy v Kysáči nebol. Len neskoršie sme boli v Novom Sade u lekára a pomohli mi kvapky od srdca.“ „Do druhej triedy som chodila do školy ku kostolu, kde je dnes fara, učila nás pani učiteľka Ededyová. Do ulice boli dve triedy a do dvora byt pre učiteľa. Knihy sme nemali, všetko sa písalo do písaniek, ktoré bolo ťažko nájsť. V prvej a druhej triede sme učiteľov volali pán učiteľ a v tretej sme museli volať súdruh učiteľ. Do tretej triedy som chodila súdruhovi učiteľovi Michalovi

ilustrovan otka i

a keď začali vo dvore strieľať, vyšli sme na dvor. Pridávali sme sa, ruky sme zdvihli hore. Do maminho chrbta opreli pušku a dali jej znak, aby ich vodila po izbách. Išla som všade s ňou. Do pivnice najviac strieľali, potom zapálili stohy slamy a ďateliny. Horelo v piatich domoch, začalo od našich susedovcov. Pri Cigánskych jamách zapálili aj domy a do jám vyhnali ľudí. Večer, keď streľba utíchla, počuli sme, že zabili môjho päťročného suseda Miška Madackého – Šárgovho a jeho trojročnú sestru

Párnickému, tiež do školy pri kostole. Na hodine bolo ticho, počula sa letieť mucha. Mali sme nové lavice, sedeli sme po dve deti. Ceruzky a písanky bolo ťažko dostať. Aj obuv a šaty bolo ťažko kúpiť. Boli bóny a keď sa počulo, že prišiel tovar do obchodu, išlo sa večer čakať do radu. Keď som dostala sandáliky, nosila som ich po nedeli. Do školy sme chodili v klkových zepách, ktoré sme volali kaloče. Chlapci chodili v lete bosí a v zime v cokuľkách. Do tretej triedy som išla roku 1945/46.

V obchode nebol cukor. Ženy vo veľkom kotle varili nastrúhanú repu a my deti sme okolo čakali s lyžičkami. V roku 1945 sa v našej ulici vyberali moruše a sadili sa ovocné stromy. Siala sa tráva, a tak nám našu zaprášenú ulicu zmenili na park. Bubnáš dal na známosť, aby ženy v širokej ulici nepúšťali hydinu na ulicu, lebo budú peňažne trestaní. Hrušky, ktoré vtedy vysadili, ešte dodnes majú veľa plodov a zachovali sa poľa Janka Petríka, Miška Ďurovku, Pavla Pálika. Do štvrtej triedy som chodila súdružke učiteľke Števčíkovej a v triede nás bolo 48 žiakov. Učili sme sa aj po srbsky. V piatej triede sme neboli piataci, ale bolo to prvé progymnázium. Učili nás Jozef Boldocký, Pavel Kulík-Bane, Zuzana Majtánová-Kulíková, Zuzana Lovásová, Katarína Párnická a Martin Kmeť. V druhej triede progymnázia sme dostali knihy z ruského, dejepisu a chémie a ostatné predmety sme si zapisovali. Písanka sa už mohla ľahšie kúpiť, ale pero a chemické ceruzky nebolo dostať. V našej triede iba jedna spolužiačka mala pero, aj to zo zahraničia. Túžila som tiež mať niečo inšie ako obyčajnú ceruzu, ale sa mi to nepodarilo nikdy. V tretej triede progymnázia nám bol triedny súdruh učiteľ Kulík, ktorý nás učil matematiku. Na konci roka sa mala skladať skúška, malá matúra, s ktorou sa mohlo zapísať do gymnázia do Petrovca. Keďže som sa dobre učila, bola som jediná oslobodená malej matúry. Žiaci sa dosť málo zapisovali ďalej do školy, takže učitelia chodili do domu a aj mojim rodičom hovorili, že je škoda, aby som zostala doma. Do školy som viac nechodila, ale som túžila po škole, a keď deti v septembri išli do školy, každé ráno som stála na ulici, vyprevádzala som ich a v noci snívala, že som v škole. Mala som rada knihy, hľadala staré kalendáre a všetko, čo sa dalo čítať. Čítať som mohla len v nedeľu alebo večer,“ končí stať o svojom školení naša spolubesedníčka a v očiach sa nám lesknú slzy. Ďalej čítame z jej zaujímavých zápisov, do ktorých snáď ešte nazrieme pri niektorej inej príležitosti.

7 /4842/ 16. 2. 2019

Ľudia a udalosti Z PADINSKEJ A KOVAČICKEJ MATRIKY

Úmrtnosť väčšia od natality Anička Chalupová

o matrík v miestnych kanceláriách v Padine a Kovačici sme sa pozreli spolu s matrikárkami Zuzanou Kotvášovou a Vesnou Svetlíkovou. Podľa ich záveru počet občanov v týchto dvoch slovenských prostrediach klesá nielen preto, že sa celé rodiny sťahujú do zahraničia, ale aj pre menší počet novorodencov. Keď ide o úmrtnosť, trend pokračuje, v týchto dvoch dedinách dvojnásobne častejšie zvonil umieračik než sa konali oslavy z príležitosti narodenia nového člena rodiny. V Padine sa v roku 2018 narodilo viac detí ako v roku 2017. Na svet prišlo 59 novorodeniatok, čo je o 27 detí viac než v roku 2017. Medzi narodenými bolo 29 chlapcov a 30 dievčeniec. Okrem tradičných mien Anna, Zuzana, Katarína, Janko a Martin deti dostali aj mená Timea, Andi, Anja, Tara, Zoe, Matija, Teodor, Erik, Damián a pod. V padinskej matrike sobášených

v roku za nami bolo zaznamenaných 22 sobášov. Z toho počtu v

sobášených sú zapísaní predovšetkým Padinčania, ale sú tu aj ženísi z Kovačice, Boľoviec, Pančeva a zo zahraničia. Nevesty boli z Padiny, Kovačice, Belehradu, Boľoviec, Ukrajiny a zo Slovenska. V uplynulom roku v Padine zosnulo spolu 91 osôb, z toho 50 mužov a 41 žien. Najstarší Padinčan, ktorý zomrel v uplynulom roku, bol Jano Talčík (1927), kým najstaršou zosnulou občiankou bola Zuza Slivková (1928), rod. Sásiková. Podľa správy z matriky zisťujeme, že začiatkom aktuálneho roka najstaršími živými Padinčanmi sú Martin Bílek narodený 24. novembra V Padine sa 2. februára t. r. rodičom 1919 a Anna Boborová, Andrei a Miroslavovi Sabovcom narodila rod. Žiaková, narodená 23. dcéra Emili augusta 1923. V kovačickej matrike sú Padine bolo 16 sobášov a v za- údaje nasledujúce: v uplynulom hraničí 6 (v Slovenskej republike, roku sa narodilo 49 detí, z toho 20 Nemecku a v Tunisku. Do knihy

ÚDAJE Z VLAŇAJŠÍCH MATRÍK V KULPÍNE

Ešte stále viac smútku ako radosti Katarína Gažová

ulpínske ratolesti sa rodia v nemocnici v Novom Sade, kde ich aj zapisujú do matriky. Zdravotná sestra Anna Greksová z Domu zdravia Báčsky Petrovec matrikárke a šéfke Miestnej kancelárie v Hložanoch Márii Kováčovej-Kyseľovej, ktorá je jednou z dvoch matrikárok úradujúcich aj v Miestnej kancelárii v Kulpíne, lebo Kulpín matrikárku a šéfku miestnej kancelárie nemá, poskytla údaje o počte novorodencov. Spolu ich bolo 25, z toho 11 dievčat a 14 chlapcov, medzi nimi sú i jedny dvojčatá: chlapček a dievčatko. Vlani rodičia slečinkám dali mená: Alisa, Sofija, Ema, Lea, Martina, Mária, Dunja, Stefani, Dária, Nia a Aleksija a chlapci dostali mená: Vasilije, Simon, Darko, Aleksandar, Damjan, Gavra, Nikola, Lav, Dávid, Stevan, Goran, Leon, Filip a Róbert. Ako poznamenala matrikárka Kováčová-Kyseľová, na dnešné časy je to dosť detí, ale keď máme na

.hl.rs

zreteli, že to majú byť 2 školské a 2 nevesty sú Petrovčanky, 2 Novotriedy, jedna srbská a jedna sloven- sadčanky a 1 nevesta prišla z Desposká, tak to budú predsa malé triedy. tova. Pred matrikárkou v Kulpíne sa V roku 2018 do matriky narodených zosobášil aj pár z Báčskeho Petrovca pribudlo aj 6 nových zápisov tých, ktorí sa narodili v zahraničí. Tri sú zápisy dospelých osôb narodených v BaH a na Slovensku a tri sú zápisy detí narodených na Slovensku, vo Veľkej Británii a v Nemecku. V matrike sobášených v roku 2018 je súhrnne 19 zápisov. Z toho počtu tri manželstvá sú uzavreté v zahraničí. Zaujímavé je, že dva zápisy sa vzťahujú na manželstvá uzavreté pred niekoľkými desaťročiami, a iba teraz sú zapísané do domácej matriky. Jeden zápis sa vzťahuje na manželstvo uzavreté vlani na Slovensku, pričom manželia aj žijú na Slovensku. Keď ide o manželstvá uzavreté ana (z Kulpína) a Rudolf vlani v Kulpíne štruktúra je nasle(z Lugu) Kolárovci vlani uzavreli dujúca: 5 párov bolo čisto kulpínman elstvo v Kulpíne skych, pri 4 pároch mladucha bola Kulpínčanka a ženísi boli z Lugu, a ďalší pár tvorili ženích z Báčskeho Nového Sadu, Novej Crnje a Padiny Petrovca a mladucha z Nového a pri 5 pároch ženích je Kulpínčan Sadu. Jedno manželstvo je uzavreté

Informačno politický tý denník

chlapcov a 29 dievčat. Rodičia deťom dali zväčša netradičné mená: Lana, Bjanka, Amelia, Maksimilian, Angelo Leandro, Đulijano a pod., ale aj tie tradičné: Andrej, Katarína, Pavel, Mária, Martin a Tomáš. Šesť detí sa narodilo v zahraničí v Nemecku, na Slovensku a v Rusku. V roku 2018 v Kovačici bolo 54 sobášov, z toho 17 zmiešaných (jeden z manželov je z Crepaje, Idvora, Uzdina, Debeljače, Padiny, Samoša, Nového Sadu, Belehradu, Pančeva, Kraljeva, Botoša a Sutjesky). Spolu osem sobášov bolo uzavretých v Chorvátsku a na Slovensku. Najstarší ženích bol narodený roku 1945 a najmladšia nevesta mala 21 rokov. Údaje z kovačického domu smútku hovoria, že aj v uplynulom roku bolo viac smútku než radosti. Zomrelo 114 osôb, z toho 87 zomrelo v Kovačici a 27 v nemocniciach v Belehrade, Pančeve a v Kovine. Tri osoby zomreli v zahraničí – v Slovinsku, Francúzsku a v Českej republike. Zosnulo 48 žien, z ktorých najstaršia mala 96 rokov. Z celkového počtu 66 zosnulých mužov najstarší mal 90 rokov. medzi staršími a ostatné manželstvá medzi mladými snúbencami. Priemerný vek ženíchov a mladúch matrikárka vypočítala berúc do úvahy iba manželstvá uzavreté medzi mladými. Priemerný vek ženíchov je 30,2 roka – najmladší mal 21 rokov. Priemerný vek mladúch je 27,93 roka – najmladšia mala 21 rokov. Najsmutnejšie údaje sú z matriky zomretých. V roku 2018 do matriky zosnulých bolo zapísaných 22 občanov, ktorí zomreli v Kulpíne. Mimo Kulpína zomrelo ďalších 10 občanov, takže v roku 2018 zomrelo spolu 32 Kulpínčanov, a to 16 žien a 16 mužov. Ich priemerný vek bol 77 rokov. Najstaršia zosnulá žena vlani v Kulpíne sa dožila 95 rokov a najmladšia iba 38 rokov. Najstarší muž mal 89 rokov a najmladší iba 26 rokov. Matrikárka pripomenula aj krutú skutočnosť, že až traja Kulpínčania zahynuli v dopravných nehodách. Najviac pohrebov bolo vo februári – 5, v marci, apríli, novembri a v decembri po 4, v auguste 3, v máji, júni a v októbri po 2 a v januári a septembri bol po jeden pohreb, kým v júli nebol ani jeden pohreb. • UDIA A UDALOSTI •

PETROVSKÉ MATRIKY 2018

Chudobný Petrovec Jaroslav Čiep Po skromnom roku 2016, keď do petrovských rodín pribudlo iba 36 novorodencov, rok 2017 bol hojnejší, keďže v pôrodnici Betanija v Novom Sade sa narodilo za posledné desaťročie rekordných 63 detí, no vlani sme zase evidovali pokles počtu novorodencov v Báčskom Petrovci, ktorý pretrváva už dlhší čas. Presné údaje o prírastku novorodencov v Petrovci možno dostať iba v detskej ambulancii miestneho domu zdravia. Tam je zaznamenané, že sa vlani narodilo 47 detí – 20 chlapcov a 27 dievčat. Z tohto počtu v rodine Medveďovej sa narodili dvojčatá. V roku 2017 sa narodilo 63 detí – 35 chlapcov a 28 dievčat a rok predtým z 37 narodených detí v prevahe boli dievčatá v pomere 21 : 15. V súvise s týmito najmladšími evidujeme aj to, že roku 2018, žiaľ, umrelo jedno dievča v útlom veku, ktoré sa narodilo roku 2017. Vlani sme písali, že rok 2017 v počte narodených detí bol akýmsi bodom prerušenia trojročného úpadku počtu novorodencov v Petrovci. A teraz sa zase prinavraciame k úpadku. Toto doložíme aj viacročným prehľadom: v roku 2017 – 63 detí, v roku 2016 – najmenší počet: 36 detí, v rokoch 2015 a 2013 – 46 a v roku 2014 – rekordných 64 detí. Slovenčina ako materinský jazyk zo 47 vlaňajších novorodencov je u 31 detí. Najčastejšie mužské meno u chlapcov je Marek, a to v troch prípadoch. Rodičia novorodencom vlani dali aj mená Alexander, Benjamín, Daniel, Emil, Gabriel, Ján, Jaroslav, Miloš, Miroslav, Róbert, ako i Aleksej, Anuar, David, Ivan, Luka, Oleg a Uroš. Vlani u dievčat vlani boli populárne mená Emília, Hana, Simona a Sofia. Tieto mená od vlani majú po dve ďalšie Petrovčanky. V evidencii sa objavujú aj ďalšie mená Anastázia, Elena, Irena, Lana, Lenka, Leona, Maja, Mirela, Miriam-Ester, Nataša, Nina. Okrem nich pribudli aj mená Adrijana, Agata, Danica, Helena, Jana, Luna, Milica a Nela. O tom, ako je to s úradnými zápismi, dozvedeli sme sa v obec• UDIA A UDALOSTI •

nom úrade. V matrikárskom úrade nám údaje poskytla matrikárka Ľudmila Grňová. V matrike nemajú evidované deti, ktoré sa narodili v pôrodnici v Novom Sade, iba tie náhradné zápisy, ktoré pre túto štatistiku nie sú podstatné. Ide o náhradné zápisy detí, potomkov Petrovčanov žijúcich v zahraničí, či už dospelých ľudí, prevažne vysťahovalcov, ktorí takto získajú právo na občiansky preukaz v Srbsku. Najväčšmi nás zaujala petrovská matrika sobášených, do ktorej v porovnaní s predvlaňajšími 33

21 mladúch 15 sú Petrovčanky a po 1 je z Despotova, Rumenky, Kulpína, Hložian, Kysáča a Silbaša. Najstaršia mladucha je narodená roku 1978 a najmladšia roku 1998. V priemere mladuchy mali 30 rokov. Podľa týchto údajov možno usúdiť, že sa zvyšuje vek nových mladomanželov. Aj v roku 2018 v najväčšom počte párov, ktoré pred matrikárkou podpísali manželskú prísahu vernosti, ide o Petrovčanov so slovenčinou ako materinským jazykom. Vlani bolo uzavretých 13 slovenských manželstiev, po 1 srbské a albánske manželstvo a 6 zmiešaných manželstiev. Keď sa smrtný prípad stane priamo v Petrovci, tak ho matrikárka na

140 120 100 80 60 40 20 0

2014

2015

2016

2017

2018

narodení

pochovaní

121

112

Prehľad počtu narodených detí a počtu pochovaných v Petrovci v rokoch 2014 – 201

pármi vlani zapísali takmer o tretinu menej. Ide o 21 párov mladomanželov. K porovnaniu uvedieme, že napr. roku 2016 v matrike majú evidovaných 24 sobášených párov a v roku 2015 iba 17. K týmto vlaňajším 21 zápisom matrikárka pridala aj ďalších 6, ale sú to tiež iba náhradné zápisy Petrovčanov zosobášených v zahraničí a tie pre našu štatistiku nie sú relevantné. Matrikárka Grňová z týchto 21 sobášov vlani evidovala čisto petrovských 9 párov. Ostatné páry sú z rozličných dedín. Pri ženíchoch uviedla, že 15 boli z Petrovca, 2 z Kulpína a po 1 z Begeča a Maglića, k tomu aj 2 zo zahraničia – po 1 z Chorvátska a Macedónska. Najstarší ženích bol narodený roku 1970 a najmladší roku 1996. Priemerný vek mladoženíchov bol 35 rokov. Z počtu

obecnom úrade zapíše v matrike zomretých. Ale keď smrť nastúpila inde, napr. v nemocniciach v Novom Sade, alebo v Sriemskej Kamenici, evidenciu o týchto zosnulých v Petrovci nemajú. Preto sa počet zápisov v matrike zomretých v Petrovci líši od toho skutočného a je zvyčajne o čosi menší. Presnejšiu evidenciu majú v podniku Progres, ktorý poskytuje služby pochovávania. Podľa súpisu pochovaných na petrovskom cintoríne v roku 2018 hrobári vykopali 92 hrobiek. K porovnaniu uvedieme, že v roku 2017 bolo v Petrovci pochovaných 112 nebožtíkov, v roku 2016 – 96, v roku 2015 – 99, v roku 2014 – 121 a v roku 2013 – 111 nebožtíkov. Potešujúce teda je, že je to o čosi menej ako bývalo v minulých rokoch. Na petrovskom cintoríne vlani pochovali

54 mužov a 38 žien. Ten pomer je o čosi vyrovnanejší v porovnaní s predvlaňajším rokom, kedy bolo pochovaných až 81 mužov a 31 žien. Taký nepomer ako roku 2017 sme neevidovali už dlho. Okrem 86 Petrovčanov na petrovskom cintoríne pochovali aj 6 osôb z iných miest (štyroch mužov a dve ženy). Z tohto počtu štyria boli občania Nového Sadu, jedného priviezli z Hložian a jedného z Budvy z Čiernej Hory. Okrem toho umreli aj ďalší ľudia, ale táto evidencia nie je vyčerpávajúca. Vieme napríklad, že dve ženy, ktoré žili a zomreli v Petrovci, na posledný odpočinok odviezli do Ljubovije a do Prizrena na Kosove, ako aj ďalší pochovaní v Pivnici, v Kulpíne... Podľa štatistiky v podniku Progres vlani najviac pohrebov (13) bolo v marci a (po 10) vo februári, júni a v decembri. Najmenej pohrebov (2) bolo v októbri. Najviac mužov (8) umrelo v marci, kým najmenej (2) v júli, októbri a v novembri. Najviac žien (7) bolo pochovaných vo februári a najmenej (0) v máji a v októbri. Slovenský pôvod malo 81 nebohých (49 mužov a 32 žien) a umrelo i 11 Neslovákov. Najvyššieho veku sa dožili a pochovaní sú v Petrovci: Katarína Sľúková, rod. Labátová (1926), Ján Labáth (1926, žil v Novom Sade) a Petar Kukić (1926), kým si najmenej požili Ondrej Topoľský (1964) a Martina Pálenkášová (2007). Pri zosnulých mužoch je zapísaných 13 rozličných mien. Najviac je Jánov (14), Ondrejov (11), Pavlov (9) a Samuelov a Michalov (po 5). U žien je v evidencii zapísaných 17 krstných mien, z ktorých 6 sú pôvodné neslovenské mená. Pri slovenských sú výrazné štyri tradičné mená: Mária (9), Anna (7), Katarína (5) a Zuzana (4). Aj farár v evanjelickom zbore v Petrovci Ján Vida verejnosti sprístupňuje prehľad z cirkevných matrík. Podľa týchto údajov v roku 2018 pokrstil 52 osôb (31 ženských a 21 mužských), zosobášil 24 manželských párov a na večný odpočinok vyprevadil 74 Petrovčanov (42 mužov a 32 žien). Vlaňajšok bola teda lastovička, ktorá práve neveštila vyrovnanejší pomer medzi tými, ktorí prichádzajú na tento svet, a tými, ktorí ho opúšťajú. Prirodzený úpadok počtu Petrovčanov v roku 2018 je 45 osôb.

4 42 1 . 2. 2019

DETSKÝ KÚTIK te k sok i nej po o y

4 . 1 ina ri c a o u Tit a a k r a a M ar al Z

Sme v najkratšom mesiaci roka. Február ešte býva chladný a často aj zasnežený, hoci nás už občas prekvapí aj niektorým teplejším dňom a poteší nás slniečkom, ktoré pohladí naše uzimené tváre. Zima je veľká inšpirácia aj pre deti. Často o nej píšu alebo ju znázornia výtvarne. Také práce nás potešia. Nechýba na nich sneh, čarovné snehové vločky, deti, ktoré sa veselo hrajú a stvárajú šantivé kúsky na snehu. Z takých výkresov sála radosť zo zimnej pohody a snehu, z hier, ktoré sneh deťom dopraje, lebo len zima je také zvláštne ročné obdobie, ktoré takúto jedinečnú pohodu ponúka.

Ivana lavčová 1. 2 ar ala Tita a ina Z

Katuša

ci a koiežpik padá,

Ta it a Z r a r a i e i ko l a T vá 1 it a .2 a i na

rov ina

M ar ar a l če k a T ov it a á 1. a 2 in a

iela

1. 2 ina á v a o N aš lá u ro ku Tit a i v in M la čis t un á, b ám ina ar a i e la p r ik Je t a r y la Z mä o is k t e k áp pr v lák e r in an ý sn ás v a. e h, Jed šet k ýc ni – hv ro b Dru on. i ť sn hí – e h s u á Aj t lia k nko í tre am v ať tí – ôž e s a Zvo c k me h ĺ z cem nče ať s . k a e y zv . sk ú do o ni te p si m a– l ej e. iz b i h li yn či e í lia ás v von Ká Z o lá ia , 1 . . okt a ov á ra ru á ivn ica čka

Renátka ovolná 4. 1 ar ala Tita a ina Z

it a

ina

Tea T rnovs ar al ká 1. 2 a Tit a a

ný sn D ro b a. d e din b i e la e j a čk a , ž u nkov á s a r z aj t l í čk a . Bude e n ejú v r e č ia , ms a ple c a ž ná n e l u rč ln e n é ci, ko u v yp o m Ch l a p a l á–s h nem – k to i c nim e . yb eh v r e ci a v i s c pe e m e. na ko ovezi H o re p a s ou k s ani c ru á d o lu e rní k iv nic a M n iá K ri s t o k t ra . 1 Z

. l.rs

In or ačno politick t ž enník

aniel Krasko 4. 1 ar ala Tita a ina

•

T K KÚTIK •

Obzory

Z obsahu Diskrétny šarm moci a efekty po námok pod čiarou

str.

ajomstvo dobrých v ahov str. 4 5 Prepínač reality

Nový Sad 16. 2. 2019 Ročník VI íslo 2/41

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 8

Výzva k zachovaniu slovenského pí an a tlačen l a a raničí Vladimír Valentík

e v polovici 19. storočia v nikla fotografia, vytvorila sa árove aj civili ačná obava, čo sa stane s bohatou tradíciou maliarskej tvorby. Laické a odborné progn y napovedali, e sa priblí il koniec výtvarnej maliarskej tvorby, lebo pri fotografii sa stala bytočná. Obavy však boli neopodstatnené, progn y nesprávne a nestalo sa tak. Ke na prelome 19. a 20. storočia v nikol film, vytvorila sa nová civili ačná obava, e divadelná tradícia otrvávajúca stáročia končí svoju pú , ale novu k tomu neprišlo. S ro širovaním nových elektronických médií najnovšie v nikla aktuálna civili ačná obava, e to apríčiní ánik novín, časopisov a kníh, obava, či presvedčenie, e utenbergova gala ia civili ácia kníh končí. ám však pocit, e aj tentora ide o omyl. édium tlačeného slova určite obstojí a otrvá. Nepotrebuje to nejakú osobitnú argumentáciu. Stačí urobi historickú paralelu s u spomenutými fotografiou a filmom. Slovenské písané a tlačené slovo vo svete, mimo hraníc Slovenska, má svoju bohatú tradíciu, najm v Spojených štátoch amerických, ale aj v niektorých eur pskych krajinách. V S aj v súčasnosti vychád a hádam najstaršie slovenské periodikum vo svete ednota, ale aj Slovák v merike, či Kanadský Slovák v Kanade. V kanadskej Britskej Kolumbii úspešne vychád a Slovo Britskej Kolumbie. V ur pe takmer ka dá slovenská enkláva vydáva jeden

alebo aj viac slovenských časopisov alebo novín ( udové noviny v a arsku, ivot v Poľsku, Dotyky v esku, Naše snahy v Rumunsku, Pohľady v Rakúsku...). ednotlivé slovenské spoločenstvá vo svete vydávajú aj knihy. Osobne nemám pocit, e v nik a ro širovanie sa internetu v súčasnosti ohro uje slovenské písané či tlačené slovo vo svete... k je ohro ené a ak s niečím ápasí, tak je to nedostatok prostriedkov na vlastné udr anie a menšený áujem o tieto periodické tlačené médiá, lebo asimilačný stupe u tak pokročil, e číta v materinskom ja yku je u problém a je s a ené. to nie náhodou... Prirod ený proces odnárod ovania či asimilácie má svoj postup a svoj priebeh. Príslušníci národnostnej minority v postupnom procese asimilácie najprv strácajú schopnos písa či písomne sa vyjadrova vo svojom materinskom ja yku, najm v jeho spisovnej podobe. alší stupienok sú u a kosti pri čítaní a nakoniec príde na rad ohro enie hovoreného slova. Ke sa aj to stratí, málo ostáva, takmer nič, prvkov, ktoré národnostnú príslušnos , ako takú, charakteri ujú. o no ľudové kroje a príle itostné piknikové tancovačky na ľudovú n tu. Ke si uvedenú skutočnos a proces, s ktorým ápasia všetci naši krajania vo svete, uvedomíme, je nám jasné, e nenávratnému prirod enému procesu asimilácie treba čeli u na jeho prvom stupni, a to je achovávanie vlastného písaného a tlačeného slova čo dlhšie. Pokým vieme v našom materinskom ja yku písa a číta , strácanie podstatných národnostných charakteristík našich

jednotlivých enkláv vo svete nie je vá nejšie ohro ené. Slovenská periodická tlač na ú emí dnešného Srbska má dlhú a bohatú tradíciu. Prvý pokus vydáva slovenské časopisy sa tu uskutočnil ešte roku 1864 v Novom Sade ( o ef Podhradský vydával časopisy pre deti a mláde Slávik a Zornička). j v súčasnosti tu vychád a niekoľko slovenských nekonfesionálnych periodík, akými sú tý denník Hlas ľudu, mláde nícky časopis V let, časopis pre deti Zornička, literárny časopis Nový ivot, rodinný maga ín Rovina a ročenka Národný kalendár, ktorý sa blí i k storočnici vychád ania. Najnovšie v Srbsku vydávame aj ročenku pre všetkých Slovákov vo svete, ale aj na Slovensku Slovenský svetový kalendár. Rok 2019 bude pre vojvodinských Slovákov rokom početných jubileí. Okrem storočnice slovenského gymná ia v Petrovci storočnicu by si mala pripomenú aj slovenská tlačiare v Petrovci, be ktorej by sa slovenské tlačené slovo na priestoroch dnešného Srbska určite nebolo tak ro šírilo a tak upevnilo. j jednotlivé periodiká majú pred sebou jubilejný rok. ak časopis pre deti Zornička

oto: Pi a ay

ÚVAHA

oslávi svoje osemdesiate narodeniny, tý denník Hlas ľudu bude ma 75 rokov, časopis pre literatúru a kultúru Nový ivot 70 rokov a rodinný maga ín Rovina oslávi 25 rokov. Slováci v Srbsku okrem jubilovania ich najvý namnejšej osvetovej inštitúcie gymná ia v Petrovci, a storočnice najv čšieho kultúrneho podujatia Slovenských národných slávností, by si mali pripomenú predovšetkým svoju nevšednú a bohatú tradíciu slovenského tlačeného slova. k máme na reteli počet novín a časopisov, ako aj slovenských kni ných titulov, ktoré v priebehu 20. storočia vyšli v Báčskom Petrovci. oto neveľké slovenské mestečko v Srbsku by sme s právom mohli na va strediskom slovenského tlačeného slova v svetových rámcoch, ktorému je a ko nájs obmenu. Práve preto si prajem, aby tento m j príspevok vy nel ako alšia vý va k achovaniu slovenského písaného a tlačeného slova vo svete. e t ol pre ítan na tálej kon erencii lovenská repu lika a lováci ij ci v zahrani í v ratislave

RECENZIA

16. 2. 2019 • 7 /4842/

r ala aplni

e er

( onografia ichal Kiráľ: Nech zostane stopa – kresba ilustrácia grafika di ajn. / ilustracija grafika di ajn. Belehrad 2018) Juraj Bartoš

20/II

necelý tý de uplynie 64 rokov od narodenia (21. februára v Báčskom Petrovci) akademického maliara grafika, pedagogického pracovníka, grafického, technického a výtvarného redaktora, ilustrátora a galeristu ichala Kiráľa, ktorý sa predčasne pominul v rodisku (28. februára 1995). Podstatne dlhšie ne nehmotné v mysliach ľudí ijú spomienky hmotnené. Vlani v novembri vyšla a bola odpre entovaná v ácna kniha (ná ov uvedený v podtitulku prítomného príspevku) s paralelnými te tami v srbčine a slovenčine. Znalci výtvarného prejavu, kolegovia a priatelia faktami dokumentovali, em ciami be veličenia prifarbili, do esteticky vhodnej formy abalili svedectvo o profesionálnych a ľudských kvalitách, o členitej činnosti a nadštandardných výsledkoch ichala Kiráľa. Ke e sa ani po dvoch desa ročiach jeho náhleho odchodu nikto nemal k činu ohľadne hmotnenia spomienok na , podujala sa na to ichalova bývalá man elka ária Kne evi ová (e Kiráľová, rod. Kondačová). onografiu Nech zostane stopa pripravila s ichalovým priateľom a kolegom obdobia štúdia na belehradskej akulte ú itkových umení Rastkom iri om, vysokoškolským učiteľom a namenitým výtvarným dejateľom v Srbsku. Práve on sa postaral aj o vynikajúci di ajn publikácie, na ktorú by sotva mal námietky sám Kiráľ, ktorého krášlila mimoriadna odpovednos a perfekcia pri akejkoľvek práci, ktorej sa venoval. Výtvarný kritik Sava Stepanov napísal ro siahlu štúdiu pod ná vom Michal iráľ umelec precíznej v tvarnej myšlienky. Kratšími spomienkami prispeli: omáš elovský podpísal sa pod príspevok vetlo na armo nej ulici Vladimír Valentík: V tvarná tvor a ichala iráľa; Zoroslav Spevák: orkoholik s ľudskou tvárou Radovan andri : ichalovi iráľovi ubomír erko: išo Pavel áni: Presila vnemov ako jeden z mo n ch as pektov v tvor e ichala iráľa; Rastko iri : ráľ ichal ovica Veljovi : a hrane iary Ivica Stevi : ra ky k prípitku Borut Vild: chráni och na rukávoch fúzoch a serióznosti. e t Michal iráľ ná rt io ra e pera árie

Kne evi ovej dotvára portrét priekopníka v oblasti presúvania f kusu po ornosti vojvodinskej lova e insitného na profesionálne umenie. Stepanov vo svojej štúdii sleduje profesionálny rast ichala Kiráľa a v jej ávere konštatuje: Smr ho asiahla v období ivota, ke sa od neho, po prelúdiu umeleckej tvorby, čakala reali ácia po načená novými dosahmi, charakteristickými práve dosiahnutou umeleckou relos ou. aké očakávania boli opodstatnené. Lebo ako sa uká alo, počas celého tvorivého obdobia Kiráľ

usilovne pracoval a veľa toho dosiahol. Ponáhľal sa, akoby tušil svoj osud. Stepanov ako i niektorí alší o spomenutých autorov svedčí o ichalovom úsilí o perfekciu výra u. Podčiarkuje jeho d kladnos a snahu po vyhľadávaní optimálnych riešení o. i. napríklad uvád a, e po prvom odtlačku grafiky Kiráľ pokračoval so spracovávaním platne, korigoval kresbu tak, e ju obohatil alebo redukoval, vystrihol ú adie a vyčlenil figúry konte tuálnej štruktúry a následne ich potom také vyčlenené tlačil na belosti papiera... Pokým sa aj niektoré alšie príspevky vy načujú faktografiou, iné voľnejším štýlom hovoria o študentskej kolegiálnosti a spolupatričnosti. utori si spomínajú na skutočnos , e ichal Kiráľ u roku 1974 ako iak Strednej umeleckej školy v Novom Sade uverejnil prvé ilustrácie, a to vo vtedajšom časopise Pionieri v tom istom roku ilustroval aj prvú knihu pre deti e som ehal os autorky nny ajerovej. ých kníh bolo na desiatky, na stovky ilustrácií v časopisoch,

ihal Kiralj: eka ostane tra

početné grafické načky edícií, podujatí (napríklad SNS), firiem a pod., ktorých autorom je Kiráľ, sú aktuálne podnes. Po úspešnom ukončení štúdia na akulte ú itkových umení v Belehrade (1979) Kiráľ najprv dva roky pracoval na ymná iu ána Kollára v Petrovci potom bol technickým redaktorom tý denníka Hlas ľudu (1982 1984). V období 1985 1994 bol grafickým a výtvarným redaktorom vydavateľstva Ob or a výtvarný redaktor časopisu Pionieri (potom Zorničky a jej prílohy ravec). Vyučoval typografiu na fakulte, na ktorej nadobudol akademické v delanie (1992 199 ) a od roku 1994 bol riaditeľom vydavateľstva Ob or vorba iaľ, nie dlho, ke e podľahol a kému ochoreniu. Podieľal sa na alo ení galérie Blatno, alérie Zu ky edve ovej a alérie Karola iloslava Lehotského na ymná iu ána Kollára (všetky v Báčskom Petrovci) a stál pri organi ácii prvého Bienále slovenských vojvodinských umelcov. Následne enormnej prísnosti voči vlastnej tvorbe počas krátkeho ivota sa predstavil len jednou samostatnou výstavou (v novosadskej alérii Zdru enia výtvarných a ú itkových umelcov Srbska, roku 1988). Zato sa v Belehrade cítil ako ryba vo vode. eho práce videli v belehradskej alérii rafický kolektív, ba dokonca boli aradené aj do e po ície kultovej výstavy Zlaté pero elehradu (1977). Okrem toho Kiráľ figuroval aj ako člen skupiny Orfelin. Po orovaná kniha obsahuje mno stvo reprodukcií výtvarných prác ichala Kiráľa (umeleckých grafík a najm ilustrácií v časopisoch a knihách), ako i fotografií. V čšinu tých, ktoré sú oradené paralelne s te tom jeho štúdie, Stepanov odborne komentuje, o rejmuje, tak e jeho príspevok istým sp sobom nadobúda edukačný rá . Sám Kiráľ vo svojich áznamoch (je ich úhrnne 10) krátkymi ahmi definuje vlastné ponímanie typografie, ilustrácie, umenia...: Výtvarné dielo je vi uálny fenomén a tak sa má aj číta , nie ako kniha, a nie ani ako napodob ovanie hocičoho, čo sp sobom prednesu m e napodob ova literatúru. // menie m e napodob ova tvary nám niečoho námeho, viac alebo menej, ale nemusí. Vskutku

– crte

aj tu ide o ro dielne čítanie a vy aduje si ro dielnu afinitu, niekedy aj stupe sen ibility. Okrem Krátkeho ivotopisu a stručnej Chronol gie po stranách s reprodukciami vybraných Kiráľových prác, bibliograﬁe týchto prác a výstav, ako i áveru v angličtine, knihu u aviera krátka po námka Ako vznikol názov knihy. V nej Kne evi ová uvád a: pri samom konci, pri vypracovaní o namu jeho prác, náhodou som obrala jeho kresbu, jedinú, ktorá sa nachád ala u m a, a nie ulo ená v úschove (...). Pod samotnou kresbou je korunka ichalove logo a rok 8 . Celkom náhodou som sa po rela na adnú stranu kresby a videla jeho rukou napísaný náov práce (Nech zostane stopa) a jeho podpis. Počas svojho ivota ichal mi často hovoril, e by si prial, aby po om ostala nejaká stopa. onograﬁa ech zostane sto pa jasne, silou faktov svedčí, e po ichalovi Kiráľovi naskutku ostala nie stopa, le mno stvo hlbokých st p. Na ka dom políčku umenia a kultúry, na ktorom sa mal k činu, s ma imálnym nasadením vlastného ro košného talentu, intelektu, pracovitosti a hú evnatosti. Kniha, ktorej sme sa na tomto mieste dotkli, je tak rovnako hlboká stopa po človekovi, ktorý si takúto publikáciu aslú il i sk r. Zdá sa, e a tera , ke u rela svetlo sveta, sa vynára otá ka, ako je mo né, e sa na u ne mohli inštitúcie, ktoré sa aoberajú (aj) vydavateľskou činnos ou. Publikáciu v náklade 00 e emplárov vytlačil Beopres Belehrad a te ty o slovenského do srbského ja yka prelo ila arína Kondačová o srbčiny do slovenčiny okrem nej aj Zu ana edve ová-Koruniaková, ktorá árove mala na starosti jaykovú úpravu slovenského te tu srbský te t ja ykovo upravila Sonja iri ová. Kniha nie je predajná. Nakoľko nám je náme, mo no si ju adová i v Báčskom Petrovci: v Kni nici tefana Homolu, v SS, K v Belehrade: v Národnej bibliotéke a na akulte ú itkových umení v Novom Sade: na kadémii umení (u profesora Radovana andri a) a čoskoro aj v estskej kni nici v Bratislave: v niver itnej kni nici, v kni nici Vysokej školy mú ických umení a Vysokej školy technickej a v odre: v ú eu udovíta túra.

HL S

RECENZIA

• OBZORY

i r tny ar

i a e e ty p n

čiar

(Ví a oslav Hronec: a l ku so s dru kou polemikou. Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec : 2018) Marína Šimáková-Speváková

spomína i po itívne kritiky, med i nimi i tie, ktoré autori pod tlakom moci museli meni v neprospech spisovateľov. Na charakteristiku širšieho dobového konte tu uvád a tendenčné atajovanie potenciálnej kon iktnej situácie aby sa nerušilo konformistické pohodlie, tie pouka ovanie na neúspech iných ( danlivý), prostredníctvom ktorého hodnotitelia šírili svoju moc. Dojímavé sú te ty, ktoré Hronec písal proti verejnému neuc ovaniu tvorby Paľa Bohuša, v období, ke tento autor pre íval a ké následky politického trestu vo v ení (o tom bli šie v najnovšej knihe Paljo Bohuš: Pet odi na ez tame, Novi Sad, atica srpska, 2018 na vydanie spolu s Boškom Ivkovim pripravil a doslov napísal ichal Harpá ) a stále bol politicky podo rivý. V lose o našom nejestvuj com literárnom ivote sa autor kriticky mie uje o koncepcii literárnych porád, na ktorých sa preferovali ro umiteľné te ty, a naopak, neva ovali sa h bkové štúdie, ktoré širšie čitateľské publikum nedoká alo pochopi . Literárny ivot videl Hronec v roku 1977 ako nejestvujúci, čo argumentuje takto: Veľmi a veľa taktizujeme vo všetkom do re e si ru i ky ne ozkávame (s. 19). Pokles úrovne literárnych te tov a potláčanie skutočných hodn t vysvetľuje myslením a konaním, ke rodinkárstvo a pajtášstvo toho najhru šieho zrna doká e u okoľvek vyhlási za literárne dielo spokojne pritom zavrhuj c ako esteticky menejcenn to o literárnym dielom skuto ne je (s. 100). alšiu skupinu polemických reakcií na literárno-spoločenskú situáciu tvoria Hroncove te ty na margo hodnotenia poviedkovej tvorby Zoroslava esenského, konkrétne pr y o romysleľn smev uillauema Apollinairea, ktorej čas dobovej recepcie vytýkala lascívnos a pornograﬁckos . Polemika okolo esenského tvorby op pars pro toto ilustruje dobové okolnosti, v ktorých sa prostredníctvom subjektívnych tvrdení, be literárnovedného prístupu, chcela

šíri morálka. Literárnym skvostom knihy je doposiaľ neuverejnená humoreska Ako amo iklovicou stretou ndriša látkovi a, písaná v podobe fiktívneho dial gu postáv o skutočnosti, novinára a romantického básnika, v lokálnom nárečí a štúrovčine. áto hravá pr a ah a popri fikcii aj fragmenty o tvorbe ndreja Sládkoviča, op i o tvorbe Z. esenského, Hroncovu polemickú odpove na dobové posudky esenského pr y a ľudové chápanie erotiky ako literárnej inšpirácie a jej odka sa reali uje v konte te funkcií ostatných te tov. Rovnako ostrá je aj tretia skupina te tov o obrane fenomenologickej met dy v literárnych bádaniach, o symp iu o časopise Dolno emský Slovák, cene Ob oru a kritériách hodnotenia, nie menej d le itý je te t hodnotenia bierky o efa Klátika Anat mia la ute na po adí nadrealistickej poetiky, aj ke sa dnešného pohľadu Klátikova tvorba interpretuje uhla neoavantgardy. ko je čitateľ vyknutý pri Hroncových knihách, aj táto je opatrená dokumentárnym materiálom, autorovými vysvetlivkami v po námkach pod čiarou, bibliografiou aradených te tov a menným registrom na konci knihy. Kniha a l ku so s dru kou pole mikou pouka uje na demaskovanie nastolených autorít a mocenských hodnotení a prispieva k hlbšiemu a citlivejšiemu po naniu dejinných a kultúrnych súvislostí vojvodinského slovenského konte tu. Krásny je však parado , v ktorom spočíva hodnota knihy. Publikácia je príkladom Hroncovho permanentného asad ovania sa o estetickú funkciu v literatúre, ktorú v súlade s kritériami modernej literárnej vedy vy dvihoval nad iné funkcie, vláš nad normu etiky. Hodnotu knihy vidíme práve v súhre estetickej a mimoestetickej funkcie, v ktorej prebieha verejná lustrácia kánonu uvedeného desa ročia. Silnou stránkou knihy je evidovanie priestoru e istujúceho napriek mocenským konaniam, kde obstáli literárne hodnoty, ktoré sú v súčasnosti aj potvrdené. Knihu a l ku so s dru kou polemikou odporúčame tým, ktorí majú blí ko ku kritickému mysleniu, úsmevnosti, hre či všestrannej kultúrnej gramotnosti, na úkor slaboduchých v ahov.

* Na danom mieste si dovolím osobnú polemickú odpoveď: v poznámke pod čiarou, v ktorej Hronec vysvetľuje celý kontext vzniku básne Mesačné škvrny, uvádza, že som súvislosti medzi Babinkovou kritikou a básňou Mesačné škvrny síce postrehla v monografii Podoby intertextuality v tvorbe Víťazoslava Hronca, ale poznamenáva, že som neprišla na to, o aké „citovanie“ a „opakovanie“ šlo. V danom kontexte nebolo mojím cieľom hľadať konkrétne citáty a autocitáty. Išlo mi totiž o zaznamenanie faktu, že Hroncov intertextuálny princíp tvorby si ešte v roku 1964 niekto (Babinka) všimol, lenže ho v dôsledku nedostatočného vhĺbenia sa do problému nesprávne ohodnotil. V danom kontexte som nepovažovala za relevantné identifikovať citáty, ktoré vtedy „videl“ Babinka, koniec-koncov, nemohla by som ich rukolapne argumentovať. Inak v monografii sú overené ilustrácie citátov, ktoré Hronec vo svojej poézii, próze a esejistike tvorivo využíval, o čom sa zmienili aj štyria recenzenti (Ján Gavura, Zuzana Čížiková, Martina Kubealaková a Adam Svetlík).

21/III

názve najnovšej knihy Vía oslava Hronca a l ku so s dru kou polemikou je erotický ná nak daný do súvislosti s juhoslovanským sociali mom. akto sformulovaný titul m e asociova Vilikovského novelu Slovensk asanova, v ktorej stranícky funkcionár píše intímno-erotické listy istej súdru ke. Nará ka na Vilikovského pro aický te t sa však spredmet uje iba na úrovni ironického účinku, Hronec toti nenapísal ani knihu pr y, ani netemati uje erotiku, i ke motívy pohlavnej lásky ohrávajú d le itú lo ku v polemikách, ktoré v knihe eviduje. a l ku so s dru kou polemikou je kniha kritických odpovedí Ví a oslava Hronca na dobové literárne te ty a literárno-spoločenské udalosti rokov 1974 1984, drsne a po ície moci asahujúcich do ivotov spisovateľov. Navonok sa dá parado né, e kniha vyšla ako dev desiaty v ok edície ivý prúd Slovenského vydavateľského centra, ke publikuje te ty spred štyridsiatich rokov. Rukopis bol ulo ený v priečinku (d vody autor vysvetľuje v poslednej kapitole Na záver), ale, podobne ako tomu bolo na Slovensku po roku 1989, funkcia publikovaných priečinkových te tov sa reali uje v súčasnosti. Hroncov súbor te tov predstavuje nielen (literárno)historický prame , ale svetlo, ktoré po ícií po námok pod čiarou osvecuje lo ité kultúrne a spoločenské v ahy vojvodinských (juhoslovanských) Slovákov, efekty ktorých poci ujeme aj dnes. Kniha a l ku so s dru kou polemikou obsahuje dev tnás ánrovo ro manitých te tov. ed i nimi sú dve básne (autorská a citovaná), humoreska, list, glosa, te t obhajoby literárnovednej met dy a publicisticko-polemické te ty, ktoré spája nesúhlas s predtým napísaným, vypovedaným a po ície moci nastoleným ako jediná pravda a hodnota. ánrovú celistvos abe pečuje metate tový charakter knihy v podobe Hroncových písomných reakcií na protote ty iných autorov. e ty sú komponované chronologicky, prvý je roku 1964 a predstavuje svojrá ne pred namenanie desa -

ročia 1974 1984, ktorého sú ostatné články. V roku 1964 Hronec publikoval báse esa n škvrny, ktorá je v knihe uvedená v podobe odtlačku p vodného te tu a poslednej autorom upravenej ver ie (rok sa neuvád a). Verše sú reakciou na recen iu ichala Babinku o Novom ivote (vyšla v lase ľudu v roku 1964), v ktorej Babinka skriti oval Hroncovu poé iu pre nadmierne citovanie seba a trochu aj iných (s. 7). V básni esa n škvrny pouka uje Hronec na interte tuálny tvorivý princíp, konkrétne na verš, ktorým árove reaguje na jeho odmietanie: (...) tu dolu niekto mi / zazlieva e stále o mie am motívy jedin ho sna (tam e). Verš mo no interpretova ako synekdochu Hroncovho chápania poé ie, podľa ktorého poé ia v niká jednotného re ervoáru motívov v podobe ich tvorivých obmien. Dnes je u jasné, e Hronec patrí med i tých autorov, ktorí tvorivo vyu ívali interte tuálne nadv ovanie, a je celkom prirod ené, e si potreboval obháji princíp, hoci ako dvadsa ročný veľmi nepriamo.* Druhá báse me om je umiestnená na koniec knihy, jej autorom je slovenský poeta Bohuslav Hájomil (preudonym Klimo, 1882 1952), inšpirujúci sa romanti mom. Báse je pou itá ako citát vo funkcii polemickej odpovede na te t renomovaného kritika a ironicky nará a na romantickú poetiku. adro knihy tvoria Hroncove polemicko-kritické te ty rokov 1974 1984, ktoré by sme mohli ro deli do troch podskupín. Prvú skupinu tvoria autorove nesúhlasy s nastolenou estetickou normou, ktorú vtedajšie literárne autority presadili ako jediné kritérium nehodnotenia konkrétnych rukopisov, ale aj vy dvihovania ro umiteľnejšiej a tvorby politicky korektných autorov, ktorá sa dodnes potvrdila ako vývinovo nepodnetná. Hronec be servítky uvád a mená pisateľov negatívnych posudkov ichala Babinku, Paľa Bohuša, iroslava Demáka, konkrétne príklady negatívneho hodnotenia, ale

I NT E RV IE W

DR. N BO

16. 2. 2019 • 7 /4842/

K Z

NOVI , RI DI

RCH V VO VODINY

Stevan Lenhart

22/IV

eno filo ofa, esejistu, spisovateľa a kultúrneho dejateľa Dr. Nebojšu Ku manovi a (1962) nie je ne náme slovenskej kultúrnej verejnosti vo Vojvodine. V určitom období bol ástupcom pokrajinského tajomníka pre kultúru a ináč sa u rad rokov aoberá skúmaním srbsko-slovenských literárnych a kultúrnych v ahov. e autorom viac vedeckých prác a publikácií na túto tému a spolupracoval aj s naším tý denníkom, uverej ujúc príspevky v prílohe Ob ory. D vodom na tento ro hovor bolo bli šie o namovanie sa s činnos ou rchívu Vojvodiny, v ktorom Ku manovi p sobí ako riaditeľ od júla 2018. Osobitne nás aujala správa o tom, e rchív Vojvodiny v súčasnosti pracuje na skúmaní a spracúvaní dotera ne námych dokumentov o ločinoch nad vojvodinskými Slovákmi počas druhej svetovej vojny. O svojom áujme o tematiku srbsko-slovenských stykov a v ahov Dr. Nebojša Ku manovi hovorí: dvadsa rokov sa aoberám v ahmi med i srbským a slovenským národom, či e v ájomnými v ahmi med i literatúrou a kultúrou týchto dvoch národov. Ke po určitom čase človek ačne uva ova o svojej minulosti a činnosti, pochopí, e na mnohé jeho ro hodnutia vplývali aj niektoré mimoracionálne d vody. tak sa mi dá, e sa mnohé veci, ktoré sa mi stávali v mladosti a počas štúdií, vlastne diali nejako samy od seba. Slovom, počas štúdií na ilo ofickej fakulte dva roky som sa učil slovenský ja yk u profesora rantišeka Lipku (neskoršie bol veľvyslancom eskoslovenska v uhoslávii) a volil som si tento predmet be nejakého konkrétneho d vodu. le po rokoch, ke som na Oddelení pre filo ofiu a sociol giu ískal diplom na tému Kierkegaardovej filo ofie, na postdiplomovom štúdiu literatúry ro hodol som sa pre magisterskú prácu vybra si nejakú tému, ktorá bude ma aj praktické pou itie, teda nielen suchý teoretický vý nam. Po kon ultáciách s mojimi profesormi iodragom Radovi om,

Nikolom Strajni om a Radomirom Ivanovi om, tie s profesorom Samuelom elovským, ro hodol som sa aobera sa srbsko-slovenskými v ahmi, lebo táto tematika nebola nadostač preskúmaná o strany srbských autorov. Na túto tému akademik án Kme uverejnil obsiahlu štúdiu a aoberajú sa ou ešte niektorí slovenskí profesori a teoretici, ale dalo sa mi, e srbskí bádatelia jej nevenovali nadostač po ornosti. tak som ačal skúma a ro obera túto tematiku vo všeobecnom kultúrnom konte te, teda nejde len o literatúru, ale aj o folkloristiku, v ájomnú matičnú spoluprácu, ako aj o spoluprácu med i dvomi národmi na vedeckých kongresoch a pod. Získal som titul magistra a neskoršie aj titul doktora vied na tému Srbsko-slovenské literárne a kultúrne styky v dobe romantizmu, pri ktorej spracovaní mi vý namne pomohli profesori a priatelia, predovšetkým akademik án ankovič, ktorý sa touto témou aoberá na Slovensku, a mal som veľké š astie by jeho iakom. Vo vašich vedeckých prácach ra ete e prie e p le n tr t r čí p e i et n r t r i li ty r i ali na lep ie lt rne ipl a ti a p liti a y pr e l i č p čí a ta t r a e i t it in r i nohé fakty svedčia v prospech tohto tvrdenia. edným

nich je, e najmenej 2 a pol tisíc vý namných srbských intelektuálov, predovšetkým ú emia dnešnej Vojvodiny, sa školilo v slovenských mestách. Zvyčajne prevláda mienka, e Srbi v minulosti študovali hlavne vo Viedni, v nemeckých mestách a v Budapešti. le skúmaním tejto tematiky sa do vedáme, e vo veľkom počte študovali aj na slovenských univer itách. ednou príčin tomu bola skutočnos , e aj Slováci ako protestanti, aj Srbi ako príslušníci pravoslávnej viery boli ohro ovaní majori áciou a v oboch národoch bol prítomný strach proselyti mu katolíckej cirkvi. Preto Srbi aj intuitívne cítili, e by mali smerova k Slovákom. Slováci ešte od stredoveku mali univer ity v Prešporku (Bratislave) a v iných mestách, tak e vtedajší Srbi ú emia ju ného horska, ale aj Belehradu a ačvy odchád ali na školenie do slovenských prostredí, cítiac, e tam nebudú ohro ovaní majori áciou. Okrem týchto nábo enských d vodov veľký vý nam mala aj blí kos med i srbským a slovenským ja ykom. tak sa tie v ahy nadv ovali a neskoršie sa vyvíjali nielen v kultúrnom, ale aj v politickom a diplomatickom mysle. Na druhej strane, ke ískalo ne ávislos v Prvom srbskom povstaní, Srbsko bolo a do šes desiatych sedemdesiatych rokov 19. storočia v orom pre ostatné slovanské národy v tejto časti sveta. atica srbská taktie podnecovala národný duch ostatných slovanských národov, veľký vý nam malo aj p sobenie Vuka Karad i a, pričom netreba abúda na v ahy med i Karad i om a túrom a v ahy med i inými srbskými a slovenskými romantikmi. ajúc na reteli všetky tieto (a mnohé iné) historické fakty, mo no u avrie , e v priebehu posledných dvoch troch a viac storočí tieto národy si nav ájom ro umeli, spolupracovali a med i nimi neboli iadne kon ikty. ieto v ahy pretrvávajú aj v súčasnosti a ich historický vývin dobre po najú aj v Slovenskej akadémii vied a atici slovenskej, ktorých

členovia spolu so slovenskými štátnikmi posledných 20 0 rokov vý namne dopomohli našej krajine v achovaní vlastnej štátnosti, a čo sú Srbi pov ační Slovákom. e i e l i i r ere n ti a ča t p ína na lt rna tra í ia te t n r n tne en iny t r na t t e í pretr a e a p l t r čia Slováci v Srbsku sú skutočne ľudia, ktorí m u by príkladom pre iných. O dobrých v ahoch med i našimi dvomi národmi v Srbsku svedčí po ornos , ktorá sa venúva dvom vý namným výročiam Slovákov vo Vojvodine sú to oslavy 100-ročného jubilea slovenského gymnáia v Báčskom Petrovci, ako aj storočnica prvých Slovenských národných slávností. V bec toti nie je ľahko, aby niečo pretrvalo celé storočie v matičnej krajine s vlastnou kultúrou a vlastným ja ykom a ke niečo pretrváva tak dlho na ú emí s inými ja ykmi a inou kultúrou, je to u veľký úspech a skutočné hrdinstvo. Svedčí to árove o vitalite, sile a trvanlivosti tunajšej slovenskej kultúry, ale aj o v ahu Srbska voči slovenskej kultúre. V týchto súvislostiach treba pripomenú , e srbská kultúra v niektorých krajinách príliš a ko pretrváva, napr. Srbi v Slovinsku nemajú status národnostnej menšiny napriek tomu, e tam ich je viac ako 50-tisíc. na Slovensku je ich neporovnateľne menej, a Slovensko im ten status umo nilo. eda ide o jeden ľudský, dobrý v ah med i našimi národmi. Nakoniec, keby ten v ah nebol taký, ani slovenská kultúra v Srbsku by nemohla úspešne otrváva a vyvíja sa v takom dlhom období. in l r te ria ite r í iny y te li p e a činn ti te t tan i ne Zvyčajne si myslíme, e archívy sú kultúrnymi ustanovi ami, v ktorých pracujú ľudia, ktorí sa aoberajú nejakými síce veľmi vý namnými, ale árove nudnými vecami a dokumentmi. o no však poveda , e archívy všeobecne (a med i nimi teda aj rchív Vojvodiny) sú skutočnými ve ami o slonoviny, v ktorých sa nachád a neoce-

HL S

INTERVI EW

• OBZORY

niteľný poklad. V tejto našej ustanovi ni sa nachád a viac ako 45 mili nov dokumentov v mnohých ja ykoch, písaných od 12. storočia a na alej. ieto dokumenty sú svedectvom o identite národov a krajín na tomto ú emí, ako aj o ivotoch jednotlivcov a celých rodín. Zaradené sú v rámci r nych fondov a nimi sa tu aoberajú usilovní a starostliví ľudia, ktorí pracujú v osobitných oddeleniach so staršími dokumentmi (do roku 1918) a novšími dokumentmi (od roku 1918 a na alej). ieto dokumenty sa chránia, skúmajú a o nich sa uverej ujú vedecké publikácie. Okrem toho, e archivuje r ne aujímavé materiály oblasti dejín, vedy, kultúry a umenia, táto ustanovi e tie koná vý namnú funkciu uschovávania a ochrany dokumentov v podobe matrík, katastrálnych kníh, štátnych dokumentov, dokumentov súvisiacich s reštitúciou, vojnovými ločinmi at . Občania sem chodia a hľadajú r ne dokumenty, ktoré potrebujú na vybavenie súkromných vecí a riešenie r nych problémov v prípade, e ustanovi e má iadané dokumenty, tunajšie slu by občanom poskytujú k pie a tak im pomáhajú v doriešení vecí. ak e rchív Vojvodiny je árove štátnym orgánom a kultúrnou ustanovi ou, v tom mysle koná veľmi vý namnú činnos a je v slu be občanov našej pokrajiny a Srbska. Aké sú aktivity Archívu Vojiny a t ln í Poprosil som tunajších kolegov amestnancov, aby sme sa všetci spolu ro hodnejšie dali do skúmania materiálov a inten ívnili vydavateľskú a výstavnú činnos ustanovi ne. S tým cieľom sme skvalitnili aj obsah našej ebovej stránky (na adrese arhivvojvodine.org. rs), ktorá je tera prístupná aj v anglickej ver ii. Nedávno sme v spolupráci s Veľvyslanectvom S v Srbsku a veľvyslancom Kyleom Scottom vydali knihu Avantura na Balkanu 1915 (v nikla podľa rukopisu Dr. Douglasa Dolda), ktorá hovorí o tom, ako americkí iaci ihajla Pupina v rámci e pedície niver ity Colombia pred sto rokmi prišli do Srbska pom c nášmu národu v prvej svetovej vojne, čo svedčí o dobrých, ľudských v ahoch med i meričanmi a Srbmi. alšia vý namná vec je objavenie originálnych nemeckých dokumentov o vojnových ločinoch nad Srbmi v NDH v rokoch 1941 a 1942, čomu sa budeme venúva

v období pred nami.

pouká al na archívne materiály o vojnových ločinoch nad te e n pr e t vojvodinskými Slovákmi. Po t r at t tan i e kon ultáciách s tunajšími srbča n ti a er e skými a slovenskými historikmi anie ar í ny ent uvedomil som si, e o týchto dol čin na in i kumentoch dotera vlastne nikto l i et e ne nevedel. Ide o veľmi vý namný l a eni t t obsah, lebo po ukončení 2. sveateri l tovej vojny okrem komisie pre Pátrajúc po ešte stále ne- vyšetrovanie ločinov nad idmi preskúmaných dokumentoch, (o čom u boli urobené výskumy) kolega leksandar Bursa mi bola tie alo ená komisia pre vyšetrovanie ločinov nad Slovákmi, s čím verejnos dotera nebola o námená. S cieľom adekvátne spracova a preskúma tieto dokumenty anga oval som mastera sociálnej antropol gie a archeol gie Kristijana Obšusta, ktorý tera na tom pracuje. O tejto veci sme informovali aj Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade, ako aj kolegov na Slovensku. Plánujeme tento materiál spracova , prelo i , publikova a usporiada o om tematickú výstavu. e našou p l pra ní povinnos ou v da poctu a ri ti an t p ča slovenským obetiam vojnových neš astí a ločinov ania ar í ny ent páchaných na tomto ú emí.

V rchíve Vojvodiny v rámci fondu .18 nachád ajú sa archívne dokumenty, ktoré vypracovala nketová komisia pre vyšetrovanie vojnových ločinov okupantov a ich pomáhačov na ú emí Vojvodiny. áto komisia jestvovala v období 1944 1947 a jednou jej organi ačných jednotiek bola aj nketová komisia pre vyšetrovanie ločinov páchaných nad Slovákmi. ed i dokumentmi tejto komisie sa nachád a veľký počet ápisníc (je ich 1 728) o výsluchu slovenských obetí vojnových ločinov. Zápisnice sú v slovenskom ja yku, obsahujú ákladné údaje o obetiach a opisy ločinov v ro sahu od pol strany do dvoch strán. V osobitnej časti pod ná vom Obete a poškodení nachád ajú sa o namy slovenských obetí ločinov, oradených podľa troch kateg rií ločinov: 1. nútené odvád anie do ma arského vojska (85 strán), 2. nútená práca (12 strán) a . nútené ačle ovanie do organi ácie Levente (89 strán). Cieľom nketovej komisie pre vyšetrovanie vojnových ločinov bolo vypracovanie elaborátov, či e detailných, obsiahlych správ o skúmaných ločinoch. Zachované elaboráty sa nachád ajú v r nych archívnych sekciách, ale natera nie je istené, či sa med i nimi nachád a aj osobitný elaborát nketovej komisie pre vyšetrovanie ločinov páchaných nad Slovákmi a či bol tento elaborát v bec vypracovaný. Potrebné je pripomenú , e niektoré elaboráty tohto druhu sa nenachád ajú vo fonde rchívu Vojvodiny, ale v archívnej bierke ú ea Vojvodiny. alšie dokumenty o vojnových ločinoch páchaných nad Slovákmi sa nachád ajú aj v časti Prihlášky z miestnych povereníctiev v podobe tlačív s informáciami r nych vojvodinských prostredí. Podľa správy získanej z Archívu Vojvodiny

Preč a t t ent ne e el a tera ie t t pra ep ne a e el ale el e la rčit prí čin a lč an ane an o m eme iba predpoklada . V období komuni mu vládla ideol gia bratstva a jednoty takéto citlivé témy boli neelané, problematické, a preto boli ametané pod koberec. ak e aj tieto dokumenty boli anedbávané desa ročia, a tak sa krivdilo obetiam trý nenia a ločinov, ako aj ich rodinám a potomkom. rchív Vojvodiny sa tera sna í napravi také krivdy. ienim, e treba preskúma všetky dokumenty o vojnových ločinoch páchaných nad ktorýmkoľvek národom. e to našou občianskou a ľudskou povinnos ou, pričom kritériom by nemala by nijaká ideol gia, ale jednoducho pravda. re

t e te ria ite na ne tan i ne na ate ča a na pí anie a e na a i na n í ní ier a e e í o o k o nk y la a pre la e l enčiny n te a p e a e el prí e r r l en a a reali e a a n prípa e no. Okrem toho, e som sa ako spisovateľ učil od srbských básnikov a spisovateľov, uskutočnil som kontakty a priateľstvá aj s viacerými slovenskými autormi. Som hrdý na to, e táto moja najnovšia kniha je výsledkom spolupráce med i Spolkom Srbov na Slovensku a Spolkom slovenských spisovateľov. Knihu do slovenčiny prelo ila Zdenka Valentová-Beli ová a vydanie pripravil iroslav Demák. V tejto knihe vyjadrujem osobné úvahy na témy, akými sú svedomie, sloboda, pravda, myslovos , moc, úloha intelektuálov, kolektivita at . Zaoberám sa tie hrdinstvom, ktoré prejavili dvaja slovenskí básnici, o ef Bohuslav Bela a Sv topluk Osvald, ktorí roku 1876 šli do Srbska pom c tunajšiemu bratskému národu v boji proti urkom a tu ahynuli (Bela pri leksinci a Osvald pri Sriemskej Rači). Pohol som iniciatívu v obciach, kde títo básnici ahynuli, aby sa im v dal hold, a tak bude v nadchád ajúcom období v Sriemskej itrovici postavený pomník a v Sriemskej Rači pam tná tabuľa. Som hrdý a š astný toho a myslím si, e aj takéto symbolické veci sú niečo, na čom m eme budova dobré v ahy med i našimi národmi v budúcnosti.

16. 2. 2019 • 7 /4842/

PO S OP CH PRV CH SLOV KOV V B

Pr p

S OLICI (4)

prít n l enen či pre lčan

DrSc. Ján Babiak

-BODRO SK

o Sen anskej bitke (1697) proti urkom a porá ke kurucov (1711) na všetky vojenské a povstalecké vyčí ania dvoch nepriatelených strán sa abudlo. j novu utvorená habsburská monarchia vrátila detroni ovanú hodnos uhorského kráľa a o ef I. v roku 1709 prinavrátil platnos všetkých predtým stanovených práv rušených v povstaní rantiška II. Rákociho, aj katolícke vierovynanie pri nal ako dominantné. Ke 17. apríla 1711 nečakane umrel, na tr n habsburskej monarchie nastúpil Karol VI. (III.), otec árie eré ie. le ke e panovník nemal potomkov po meči, susedné monarchie u plánovali, ako mierumilovne ačrú do tohto cisárstva. by sa od toho ubránil, Karol VI. u v roku 171 vyhlásil Pragmatickú sankciu, ktorá mala upravova nástupnícke právo panovníka po enskej čiare v habsburskej dynastii (dedičstvo tr nu po praslici), čo vyvolalo ro rušenie, aj vojenské strojenie vo všetkých susedných mocnostiach (Prusko, Bavorsko, rancú sko, panielsko, Benátky). Napriek všetkému aj vo východnej časti habsburskej monarchie, v horsku, ačala prvá stabili ácia. V roku 1715 a 1720 vykonané boli prvé celokrajinské súpisy obyvateľstva, panovník aká al s ahovanie poddaných be písomného súhlasu emepána a snem ro hodol, e panovník má právo ro hodova aj v nábo enských otá kach protestantov. le na priestoroch med i Dunajom a isou, vo vtedy ešte ani d kladne nedeﬁnovanej Báč-bodro skej stolici, pre komplikované procedúry doka ovania majetkových práv a otáľavý prechod hraničiarskeho na stoličné spravovanie, vlastníctvo po emkov dlho nebolo doriešené. en problém s majetkami na priestoroch, kde bola Vojenská hranica, od ačiat-

kov nebol, lebo sa celý komple obrábateľnej p dy vyvlast oval v prospech hraničiarov. le na severe najv čšia čas veľkomajetkov, v celku 56, bola mimo dosahu Vojenskej hranice, a tak p da prešla do vlastníctva Dvornej komory vo Viedni, ktorá ich potom udeľovala kameralistom,

na y ir e ne

r et ene atri e r

s úlohou, aby udelené plochy boli aj obrobené. Nádych privati ácie, aký neúprosne prenikal o severu, u v prvých desa ročiach asiahol aj najsevernejšie časti Báčky (dnes v a arsku), najm okolie Baje a anoshalmy, ke tu majetky ískali Coborovci a Kaločské arcibiskupstvo. Ke e sa na majetkoch nič nedalo rieši be osídlenia poloprá dnych priestorov, aj dopyt po poddaných bol veľký. Vyhovovalo to kolonistom, vedeli, e ich tu čakajú veľké plochy neobrobenej eme, a tak prichád ali na Dolnú em ešte predtým ako ačala systematicky organi ovaná migrácia na juh. j Slováci ponáhľali na nové priestory, najm do osád, kde u boli aevidované prvé slovenské ačiatky. Bolo to tak aj v Bajši, ke e išlo o jednu prvých osád, kde u ili Slováci. P v prvých rokoch po urkoch v konsolidácii ú emia Báčky malo účas v štátnom a hraničiarskom riadení dos Slovákov. Doka uje to aj len letmý prehľad archívnej dokumentácie, kde našincov mo no nájs na vysokých posta-

veniach v stoličnej alebo vojenskej slu be, ale aj emepánov, čo doká ali svoj majetok na týchto priestoroch, aj slu obníkov na be ných pracovných povinnostiach alebo jedincov, ktorí si v iadostiach alebo a v súdnych procesoch hľadali svoje práva. á prítomnos Slovákov aj na

e r

iny

ti e

najvyšších funkciách be ného ivota sa čora viac stup ovala. ak v roku 1717 sa spomína podplukovník Petráš, ktorého pre nejaké výtr nosti stoličný náčelník Nigráni urá al a plukovník Diler dal okova a hodi do alára. Od istého roku sa tu spomína aj atej rbanec ( rbanec ) ako pod upan Báč-bodro skej stolice a Ladislav Baráni (Barányi) ako stoličný notár a deputát pre utečencov. V roku 1719 v archívnej dokumentácii bolo mo no nájs aj rantiška rbana, vo funkcii dvorného agenta Báč-bodro skej stolice vo Viedni. O rok nesk r sa často spomína aj nton rbanec vo funkcii prísa ného v tejto stolici a potom aj igmund Záborský (Zábors ký) ako stoličný prísediaci v Petrovaradíne, neskoršie aj ako notár Báč-bodro skej stolice. j v rokoch doka ovania vlastníctva majetkov, ako administrátor v súdnych pojednávaniach o C oborovom majetku v Baji a Sombore, sa spomína Ignác Be decký (Be dec ký). Ke sa na severe stolice pohlo m tveho bodu doka ovanie majetkového vlastníctva, tak

v roku 1721 án Ostro ický (Os tro sic ký), spolu so synom Imrichom si vymohol svoje právo na adaraš a ataľu (Csatalyu), ale aj Rog(l)aticu. rochu dlhšie to trvalo emanovi ichalovi rbancovi, ale v roku 1727 ískal svoj majetok v osade ara a Ri ica. V tom roku aj áhorácke panstvo Coborovcov (C obor) ískalo nielen Baju, ale aj Sombor (vtedy C obor St. ihály). j v be ných slu bách na týchto priestoroch sa spomína án Denčík (policajt), án Vida (vojak), tefan Pekárek (pomocník chirurga), ichal Vida (hygienik amorených priestorov), ktorí sa písomnou cestou domáhali svojich práv (najčastejšie výplaty a dané slu by). en fakt, e tu našinec v prípade nevyhnutnosti mohol po iada o pomoc aj vyššie činitele radov svojej národnosti, iste e mnoho namenal, ale na jeho príchod na Dolnú em najviac vplývali sľubné správy o nových krajoch, o írnej rovine a úrodnej p de, kde netreba ani ora , ani sia iba e len kosi a inú úrodu bera . Vedľa toho, aj vo vý ve štátnych orgánov, lokálnych árendátorov a impopulátorov boli aj alšie hlásenia, ke sa aj oslobodenie od dane v prvých rokoch sľubovalo, aj pomoc o povolenie na odchod od emepána a priamu účas v pres ahovaní na Dolnú em, a tak to všetko motivovalo aj Slovákov, aj na smelosti im pridalo na koloni áciu vábnych priestorov na juhu monarchie. ak cesta Slovákov viedla aj do Bajše. v samých ačiatkoch Báč-bodro skej stolice ákonom bola iadaná prísna evidencia narodených deti. ko na to uka uje sumárny matrikový súpis katolíckej cirkvi v Subotici, v rokoch 171 1720 bolo v celom regi ne evidovaných ponad 0 slovenských rodín1, v ktorých bol a načený príchod novorodeniatka na svet. ých rodín bolo ešte viac, ale pre tento výskum všetky tie rodiny

HL S

prie visk, ale sa od toho odstúpilo u aj preto, e logika matriky sobášených je a ko pochopiteľná a matrika pochovaných sa vy načuje nesústavnou evidenciou, je teda nekompletná. Bol by to potom nekompletný prístup, ktorý by mo no aj deformoval pohľad na túto problematiku. P P MIGRÁCIE Ke v roku 1716 urci novu vyhlásili vojnu habsburskej monarchii, ani nesnívali, e im š astena v hľadaní svojej pravdy v bec nebude slú i . Boje sa viedli v Srieme a Banáte, a tak priamo nepostihli ani Báčku. o, čo vyhovovalo Báč-bodro skej stolici, bol fakt, e urci vojnu rýchlo prehrali, potom opustili aj Banát, vlastne museli sa stiahnu a Dunaj a Sávu. Zmluvou v Po arevci 21. júla 1718 sa potom avia ali na 25-ročný mier be ambícií na hocijaké ískavanie stratených priestorov severnejšie od týchto dvoch riek. Bola to výhoda pre Báč-bodro skú stolicu, lebo ke urci boli aleko, aj v čšia sloboda bola na ob ore. j na severe monarchie (na Horniakoch) dos toho išlo v prospech Slovákov. Ich materská reč sa ačala ohrieva na vtedajšom slnku, ke v rnave vyšla prvá kniha ká ní v slovenskom ja yku (1718). Len o p rokov neskoršie v planul aj duel . Benčík . B. agin v prvej politickej obrane slovenského národa ( aginova Apológia), čím ačal aj boj o u návanie slovenského národa v horsku. j v roku 1722 Karol VI. volal do Bratislavy snem, na ktorom uhorská šľachta schválila Pragmatickú sankciu, potom sa uskutočnila reforma súdnictva, jednotne sa upravili platy náme dníkov a sluhov, riešila sa problematika cen úry a tlačenia kníh a v roku 1721 bola formovaná 24-členná komisia katolíkov a protestantov s cieľom rieši nábo enské otá ky v štáte. le v častých konfrontáciách spiatočnícky orientovanej uhorskej šľachty s panovníkom aj miestodr iteľská rada v Bratislave bola postavovaná na ľad, a ke

v roku 1728 prišiel na rad problém danenia a súpis da ovníkov, do dohody med i panovníkom a uhorskou šľachtou nedošlo a revoltovaný Karol VI. potom a do svojej smrti, tak na odvetu, snem v Bratislave u ne volal. V tom čase v Báč-bodro skej stolici, najm v jej severnej časti, koloni ácia poddaných o severu bola u v plnom prúde. le ke e slovenskej osady, respektíve osady s malou slovenskou enklávou, okrem Bajše, a do roku 1728 tu nebolo, tak táto osada bola v dy stredobodom po ornosti slovenských kolonistov, ktorí prichád ali Horniakov alebo priestorov dnešného a arska. ak hne v ačiatkoch tretej dekády ačal do Bajše prichád a u v čší počet slovenských rodín. ko sa mo no do vedie cirkevnej matriky, med i prvými aevidovaná bola rodina Ištoka Sabu (1721). O rok neskoršie dala o sebe vedie rodina artina Bednár(ik)a (1722) a ána Németa (1722). V roku 172 v knihe matrikovej evidencie je a načený omáš Balog, uraj olnár ( linárček) a tefan akáč a v roku 1724 tefan uhás, ndrej Ková(l)čík, tefan Kri an a tefan Schneider. V polovici dekády bola u v evidencii rodina akuba Holuba (1725), artina Hudeca (1725) a ána Kráľa (1725). Rodiny Halas(ki), Ober a Pinter sú evidované v roku 1726, akáč v roku 1727 a esároš ( esarčík) a naš v roku 1728. Paralelne s príchodom nových osadníkov ro vetvovali sa aj niektoré staroosadlícke rodiny, alebo sem prišli nové rodiny s týmto prie viskom. ak v evidencii sa nachád ajú rodiny ána, ateja, ntona, ndreja a uraja Kováča, s prie viskom th budú tu rodiny artina, tefana, Petra, omáša, uraja a dama tha a s prie viskom Horvát boli aevidované rodiny Petra, ána, dama, le andra, Lukáša a artina Horváta. j med i kolonistami, čo sem prišli v druhej dekáde, evidované boli nové rodiny ariana Kolára (1722), ndreja Na a (172 ), ána Hajdúka (1724), ndreja Kiša

(1728) a dama arkaša (1728). ko vidno po prvom migračnom predvoji, najm tom v rokoch 1700 1702, ke išlo o príchod jednotlivých rodín do Bajše, migrácia Slovákov na tieto priestory bola povstaním rantiška II. Rákociho po astavená. Po tomto povstaní príchod v rokoch 171 1716 bol ako ten v ačiatkoch nového storočia ( a tri roky prišli iba tri rodiny). Potom v roku 1717 do Bajše prišli rodiny a v roku 1718 u 6 rodín. O rok neskoršie prišli sem len dve rodiny, aby v roku 1720 počet nových slovenských rodín stúpol na 5. Začiatkom tretej dekády 18. storočia migračný proces a načil alšiu progresiu. V roku 1722 do osady prišlo 5 slovenských rodín, tak ako aj v roku 172 . le u v roku 1724 tu bolo nových 11 rodín, aby sa do konca desa ročia (okrem v roku 1727) príchod nových slovenských kolonistov stabili oval na počte 5 6 rodín v roku. Povedané matematickým ja ykom v ro p tí rokov 1696 1728 aevidovaných bolo 68 man elských párov, ktoré v matrike aevidovali aj svojich prvých potomkov. Ro hodne, e tieto rodiny nemo no pova ova a rodiny, aké chápala vtedajšia štatistika, ktorá v evidencii preferovala veľkorodiny. le ak sa pohne od predpokladu, e ka dá rodina s daným prie viskom tvorila jednu v čšiu alebo menšiu rodinnú spoločnos , tak mo no konštatova , e sa v osade a tie prvé roky nakopilo 0 takých rodín. Pod podmienkou, e dve alebo viac rodín nebývali v jednom dome, alebo e rodina s istým prie viskom nebývala vo viacerých domoch, to namenalo, e v Bajši vtedy bolo okolo 0 slovenských domov. Preto neobstojí tvrdenie, e osady Bajša vtedy nebolo, ani tvrdenie, e Slováci do tejto osady prišli iba v rokoch 1752/54, ke ich tu nas ahoval tefan Zak . akéto nepravdivé konklú ie je nevyhnutné korigova , o to sk r, e počet Slovákov po roku 1728 v bli šom a alšom okolí, ale aj v samej Bajši e ponenciálne rástol.

1 Ide o základné (biologické) rodiny, mikrorodiny, definované manželským párom s jeho potomkami. Takéto rodiny sa nemôžu identifikovať s rodinami, aké sa uznávali v súpisoch, kde ide o veľkorodiny, rodinné spoločnosti. 2 Napr.: Adamovič, Barak, Gruška, Labanc, Malagurský, Peter, Rigo, Tomkovič, Tománovič, Vaňovič atď. 3 V zátvorke je evidovaný rok evidencie rodiny v matrike narodenia ich potomka.

25/VII

Slovákov, be ohľadu na to, e tu vtedy aj boli, ak v alších rokoch nenašli svoje miesto pod slnkom na vojvodinských priestoroch2, boli eliminované. V čšina tých, čo na tomto priestore ostali, našla svoje útočisko v Bajši. ak potom vedľa u staroosadlíkov, aké boli rodiny Kováčovcov, thovcov a Horvátovcov, prišli aj nové rodiny. Boli to rodiny: ána Kiša (1715)3, ichala Kollára (1716), rantiška a ara (1718), uraja Na a (1718), Petra Hajdúka (1719) ateja Kukučku (1719), tefana arkaša (1720), akuba Oravca (1720) a ána Síča (1720). o no sem patrí aj rodina ána i marského (1718), ale len pod podmienkou, e tento menil svoje prie visko na i már, lebo sa len toto prie visko pravidelne nachád a v neskorších súpisoch Bajšanov. Vtedy u prvé bajšianske slovenské rodiny a načili svoje alšie ro vetvenie, a tak u Kováčovcov sú evidované rodiny imona Kováča a Imricha Kováča. S prie viskom th je apísaný Imrich th, án th, ndrej th, rantišek th a ikuláš th a v rodine Horvátovej ndrej Horvát a atej Horvát. i sa týchto mikrorodín potom formovali veľkorodiny, aké vtedy diktoval spoločensko-ekonomický sp sob ivota, alebo išlo o menšie organi ačné rodinné tvary, na áklade týchto dos stručných dát v matrike a ko poveda . Pri niektorých iných rodinách v tejto matrike (Peški, Cigá , érný, brahám, berhard, i madia, Pongrác, Kolesár, Ru ička, aško, Poliak a Roháček) niet dostatočných d ka ov o tom, e by sa po príchode na Dolnú em nas ahovali v Bajši. Najpravdepodobnejšie sa s ahovali alej, v bli šom alebo alšom okolí Subotice, do neslovenského prostredia, kde sa potom bu asimilovali, alebo po príchode nových slovenských kolonistov sa pokúšali aj slovensky organi ova . Ke e od roku 1718 sa mimo matriky narodených ačala vies aj matrika sobášených a pochovaných, hore uvedené dáta by sa dali doplni uvád aním alších

ŠTÚ DI E

• OBZORY

DIVA D LO

16. 2. 2019 • 7 /4842/

Prepínač reality

O premiére hry Krátke jednoaktovky Vol. 1 (1. februára 2019 v Kovačici) Janko Takáč

26/VIII

innosť kovačického Kolektívu kreatívnych amatérov (KOKRAM) sledujeme od roku 2014, keď sa obecenstvu predstavili s drámou Sud prachu (Dejan Dukovski, 1994), na dnes už takmer zabudnutom otvorenom javisku na nádvorí Miestneho spoločenstva v Kovačici. Vtedy sa v produkcii divadelného predstavenia zúčastnilo viac ako dvadsať ochotníkov a len na javisku sa v početných rôznych úlohách objavilo ich pätnásť. Keď si pripomenieme to obdobie (pred menej ako piatimi rokmi) a pozrieme si zoznam hercov v predstavení Sud prachu, uvedomujeme si, že časť vtedajších hercov už nežije v Kovačici, dokonca už nie sú ani v Srbsku. Nasledujúce predstavenia v produkcii KOKRAM-u (I na U, Čarodejník z krajiny Oz, Tri letušky v Paríži, Tma, O láske a Nový Protheus) prenasledovala tá rovnaká problematika – odchod hercov a ochotníkov z Kovačice, či za prácou do zahraničia, či za školením do miest v Srbsku alebo v zahraničí. Teda osud Dragana Karlečíka a Jána Puškára – ktorí od začiatku vedú KOKRAM – bol neustále hľadať nové, mladé tváre, s ktorými môžu nacvičovať ďalšie predstavenia. Malo to určité prednosti, ale pre seriózny rozvoj jednej dedinskej divadelnej scény a najmä pre stvárnenie hlavných a charakterných postáv potrebné je mať aj skúsených hercov, poznateľné tváre. Boli prípady, že sa v predstaveniach hlavné postavy dávali takmer debutantom. Teda celkom mladé herečky a herci boli „vrhaní do ohňa“, aby na javisku stvárnili kľúčové postavy, niekedy postavy, ktoré si nevyžadovali ten klasický prednes, aký by napr. vďaka činnosti tunajších recitátorských sekcií bolo ľahšie prekonať. Drámy, ktoré tento kolektív pripravoval pre javisko, si od hercov spravidla vyžadovali omnoho viac od obyčajného prednesu. V dráme I na U sa hovorilo o nedávnych vojnách, v predstavení Tma šlo o tzv. čierne divadlo, Nový Protheus mal prvky pohybového divadla, pokým iba predstavenie Čarodejník z krajiny Oz bolo divadlom pre deti. Okolnosťami sa neodlišovalo ani predstavenie Krátke jednoaktovky Vol. 1, s ktorého prípravami a skúškami

Ivana Čížiková a Dušana Babincová (Foto: z archívu Združenia KOKRAM) ony stadiaľto odchádzajú už na jeseň, po ukončení strednej školy? Prvého februára sme si na javisku Domu kultúry 3. októbra v Kovačici konečne mohli pozrieť premiéru divadelnej hry Krátke jednoaktovky Vol. 1 z pera kovačického autora Dragana Karlečíka. Ide o omnibus, čiže tri jednoaktovky, ktoré sa dokopy pokúšajú zaoberať sa spoločnými témami – zodpovednosťou, povinnosťou a závislosťou v ovzduší beznádejnosti a absurdity. Karlečíkov text je tentoraz takmer celkom hermetický a vyžadoval si – predpokladáme – dosť práce s herečkami. Prvá časť je pomalá a postavy sú celkom chladné, bez nápadných prejavov citov. Druhá časť je postmodernistická, celkom v štýle metafikcie a sledujeme v nej vnútorný svet postáv. V anarchistickom treťom segmente tretiu a neviditeľnú postavu tvoria zvukové a svetelné efekty. Zaujímavosťou tohto predstavenia je, že v dvoch častiach máme aktívne, dejateľné postavy, ktoré sú celkom neviditeľné, ale osudovo vplývajú na život postáv na javisku... Ale poďme radom. V prvom dejstve pod názvom X-krát nič sledujeme dve postavy, osoby z nejakého dôvodu zajaté a odsúdené zostať tam, kde sú. Postava X (Ivana Čížiková) a Opatrovník (Darina Čechová) sú zviazané reťazou a nemôžu sa vzďaľovať jedna od druhej. Okrem toho osoba X má poruchy pamäti, jej pamäť trvá asi len minútku a s každým stlmením svetla jej život akoby začínal od začiatku. Preto okolo hrdla nosí tabuľku s najdôležitejšími údajmi o jej životnej situácii. Postava

kokramovci začali ešte vlani v septembri. Onedlho potom – po desiatich dňoch – opustila ich jedna herečka. V novembri vystúpili s nekompletným predstavením na Divadelnom vavríne v Starej Pazove. Premiéra plánovaná na koniec novembra bola odročovaná z rôznych dôvodov až po prvý február. Okrem samých aktérov a účastníkov v produkcii na divadlo je potrebné aj obecenstvo, čiže niekto, kto bude sledovať predstavenia. Pokým pred piatimi rokmi na premiére predstavenia (a vtedy nového tvorivého kolektívu) bolo nádvorie miestneho spoločenstva vyplnené publikom ochotným pozrieť si jednu pomerne ťažkú drámu, dnes je už ťažké predstaviť si podobnú situáciu aj pri nejakej populistickej komédii. Obecenstva je každý rok čoraz menej. A tak divadelníci prichádzajú do absurdnej situácie – pre koho budú vôbec nacvičovať predstavenia? Aké predstavenia si vôbec zvoliť? Či je hodné spúšťať sa na úroveň pozostalého obecenstva? Alebo treba tvoriť pre málopočetných fanúšikov, nadšencov divadla? Na ilustráciu situácie môže poslúžiť fakt, že medzi Novým Protheusom a Jednoaktovkami vo fáze predprodukcie bolo jedno úplne pohybové divadelné predstavenie, ale ono bolo pomerne rýchlo stornované skrze problémy, ktoré sme práve uviedli... Ďalšia dôležitá vec je tá, že v Jednoaktovkách hrajú dve maturantky a jedna tretiačka kovačického gymnázia. Takže máme tu zase nové tváre, zase málo skúsenosti, zase sa robilo takmer od začiatku. A zase otázka: Či tieto herečky zostanú v Kovačici alebo aj

Opatrovníka je jej strážcom, možno zajatcom, mučiteľom. A možno ide len o spolutrpiaceho, o tom nevieme. Ale v jednej chvíli Opatrovník sa začne snažiť o útek od osoby X, i keď nevieme, či by mu to prinieslo záchranu, alebo aspoň uľahčenie od neistoty. Teda ide o parafrázu Sartreovho diela No Exit (Jean-Paul Sartre: Huis Clos, 1944). Stredobodom druhej časti Anxieta figúr je metafikcia. Figúra 1 (Darina Čechová) a Figúra 2 (Dušana Babincová) sú len postavy, o ktorých neznámy, neviditeľný spisovateľ píše. Spisovateľ im dáva rôzne úlohy a umiestňuje ich do rôznych príbehov – raz ide o narkomanky, inokedy o tehotné ženy, upratovačky... Figúry s úzkosťou očakávajú nové scény, ktoré neznámy, neviditeľný autor pre nich chystá, pokúšajú sa o vzburu a prejavujú svoj nesúhlas, ale nedarí sa im a dráma pokračuje až po chvíľu, keď sa na javisku objaví príslovečná Čechovova zbraň. V tretej časti Gombík sledujeme dve postavy – Strážcu tajomného prepínača (Ivana Čížiková) a Posla správy o zmene strážcu (Dušana Babincová). Strážca už veľmi dlho stráži Gombík, veľký červený prepínač v strede javiska a zrazu prichádza Posol so správou, že jeho robota je ukončená a že (asi, ale vlastne o tom nevieme) príde nový strážca, ktorý naďalej bude strážiť Gombík. Ide o záhadný prepínač, ktorému neodolá ani Posol a on nemôže odísť preč, kým sa ho aspoň nedotkne. Rozčarovaný Strážca mu to dovoľuje a nedočkavý Posol ten prepínač dokonca stlačí! Tým sa mení celá realita – postavy zrazu hovoria iným jazykom, hovoria slová dozadu, prelamujú štvrtú stenu, prichádzajú lietadlá s bombami a začína sa vojna, ľudia si navzájom zrazu môžu čítať myšlienky... Každým stlačením prepínača mení sa realita, v ktorej Strážca a Posol žijú, ale ani jedna z realít nevyhovuje a neustále treba znovu stláčať prepínač, až kým... Jednoaktovky sú krátke, efektné a prinášajú niečo nové a čerstvé na tunajšiu divadelnú scénu. Objavom hry je mladá debutantka Ivana Čížiková. Napriek neskúsenosti Čížiková bola najmä v tretej časti prirodzená a odohrala svoju postavu – trochu pomäteného, možno aj celkom šialeného Strážcu – bez viditeľnej námahy alebo preháňania.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra

BÁČSKY PETROVEC

Dekáda združenia výtvarníkov a výstava Vladimíra Urbančeka Jaroslav Čiep

piatok večer 8. februára v sieni Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec bolo slávnostne. Pripomínali si desať rokov od založenia Združenia petrovských výtvarných umelcov a zároveň otvorili samostatnú výstavu maliara Vladimíra Urbančeka. Teda piatkové podujatie malo dve časti. Prvá bola slávnostného charakteru a týkala sa desaťročnice

diš, Daniel Kopčok a Ondrej Ivičiak. Odovzdali aj ďakovné listiny spolupracovníkom, sponzorom a médiám, ktoré sledovali ich doterajšiu činnosť. V mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa jubilantovi prihovoril podpredseda Pavel Surový, v mene lokálnej samosprávy zástupca predsedu obce Ján Brna. O tom, čo a ako sa pracovalo v tomto spolku, sa prítomným zdôverila aj doterajšia predsedníčka Mária Ivičiaková, ktorá najdlhšie stála v čele

o oslavy tre ne apa la vernisáž je n o najstar íc členov ruženia la i íra Ur ančeka se í s čiapkou pôsobenia umeleckého združenia, ktorá zapadla, ako mohli počuť všetci prítomní, práve do roku storočnice prvej verejnej umeleckej výstavy v Petrovci, ale aj storočnice gymnázia, kníhtlačiarne, ako i Slovenských národných slávností. Predsedníčka ZPVU Mária Struhárová spolu s podpredsedom Savom Spremom po privítaní hostí z Petrovca a spoza chotára skrátka zmapovala prvých desať rokov pôsobenia tohto petrovského umeleckého združenia. Pri tejto príležitosti v mene združenia rozdelili plakety umelcom, ktorí stáli v ich šíkoch od samotného založenia. Sú to: Mária Ivičiaková, Vlasta Triašková, Mária Báďonská, Ruth Petrášová, Zuzana Pudelková, Anna Struhárová, Katarína Breuningová, Mária Struhárová, Zlata Červená-Kaloianová, Vladimír Urbanček, Samuel Legíň, Milan Vereš, Igor Bov• KULTÚRA •

ZPVU. V mene Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec úprimný príhovor mal Ján Lačok. O to, aby všetko nezostalo len na suchých slovách, predvedením niekoľkých piesní postarali sa mladučká speváčka Simona Sýkorová za sprievodu Zdenka Makovníka na harmonike. Na úvod druhej časti piatkového podujatia moderátorka programu Hana Tanciková prečítala slová z katalógu k výstave, kde píše: „Výtvarná tvorba Vladimíra Urbančeka je svojrázne panoptikum všedného tradičného života jeho rodiska. Preto má okrem umeleckej aj národopisnú a dokumentárnu hodnotu.“ O tom, čo priniesla výtvarnícka činnosť Vladimíra Urbančeka (1941) Petrovcu a vojvodinskému slovenskému výtvarnému umeniu, návštevníkom prezradil kritik Vladimír Valentík. Čestný predseda Matice slovenskej

Z o ov

ávania plakiet pri esa ročnici Z

v Srbsku Rastislav Surový si verejne a liečil clivotu po domove. Po absolzaspomínal, ako došlo k spolupráci vovaní umeleckých škôl v Amerike s maliarom a k vypracovaniu plagátu maľoval výlučne svoje rodisko. Tieto Slovenských národných slávností hyperrealistické olejomaľby často s Urbančekovým motívom. Jeho vystavoval a za ne získaval odmeny. manželka Elena Surová, ako to zvy- Maliar ich vystavuje i teraz a každočajne robieva, predniesla verše zná- denne ich záujemcom sprístupňuje meho slovenského básnika. vo vlastnej galérii. Reprodukcie UrČesť otvoriť aj túto Urbančekovu bančekových olejomalieb si možvýstavu pomenovanú Petrovec v spo- no prezrieť aj v pekne upravenej mienkach sa dostala jeho vrstovní- fotografickej monografii Petrovec kovi a dlhoročnému priateľovi Dr. Vladimíra Urbančeka. Jánovi Kišgecimu. Kišgeci si v obsiahNa obrazoch tohto umelca je zalom príhovore zaspomínal na časy chytený tep života Petrovca a Petodrastania, na Urbančekov odchod do zahraničia, na vlastné návštevy u Urbančekovcov v Amerike. Aj na trampoty pri dovoze jeho obrazov do Srbska, do autorovho rodiska. Ján Kišgeci aj verejne vyjadril ustarostenie nad etrovskí u elci a čas ostí na oslave Galériou Vladimíra Urbančeka a vôbec nad osudom jeho rovčanov, ktorý už pomaly celkom obrazov v budúcnosti. Preto vyzval doznieva. Urbanček sa na plátne NRSNM a Obec Báčsky Petrovec, aby pokúša zachytiť životný optimizmus sa postarali o tieto skvosty. tunajšieho ľudu, ktorý ho vyprevadil V zámorí Urbanček bol úspešným do ďalekého sveta, teplo murovapodnikateľom, ale v sebe niesol aj ných pecí, bežné domáce práce na túžbu vrátiť sa do rodného kraja. Tá dvore a na poli, vôňu dedinských sa mu napokon splnila. Natrvalo sa zabíjačiek, či hrdosť vyfintených vrátil do Petrovca s manželkou Ann, dievok a mládencov. aby tu strávil svoje dôchodcovské Záverom vernisáže sa autor zadni. Urbanček aj v Petrovci pokra- vďačil všetkým prítomným na tomto čoval v umeleckej práci, ktorou si podujatí a predovšetkým Petrovčav šírom svete utužoval lásku k rodisku nom. 7 /4842/ 16. 2. 2019

Kultúra NÁDEJNÁ BALETKA Z HAJDUŠICE MÁRIA BUJÁKOVÁ

Zbožňuje balet a kone Vladimír Hudec

ajdušičanka Mária Bujáková má iba sedem rokov, štyri roky trénuje balet a už sa dokázala ako nádejná baletka. A začalo sa to celkom náhodou, z detskej hry. „Máriin obľúbený kreslený film bol Pepa prasiatko, v ktorom boli aj baletné scény. Ani sme si neuvedomili, že v hre začala napo-

Z aletu

doma, ako aj v zahraničí, odkiaľ si priniesla viac medailí za obsadenie jedného z prvých troch miest. Naposledy, prednedávnom v Rumunsku, na súťaži European Grand Prix obsadila tretie miesto v konkurencii zo 1 500 detí z celej Európy. Mária cvičí balet v Štúdiu Step ap vo Vršci trikrát v týždni. Cvičí a zabáva sa. Rodičia majú za úlohu to vyfinancovať a, pravdaže, odviesť ju na tréning. K tomu matka sa venuje aj kostýmom a otec Emil rekvizitám pre choreografie. Robia to s pôžitkom, lebo sú si vedomí toho, že to robia v prospech svoj-

time viac ako 200 km, čo vonkoncom nie je lacné. A tu sú i náklady cestovania na súťaže, poplatok za účasť na súťažiach, kostýmy... V tejto chvíli napríklad máme ponuku ísť na súťaž do Mariboru, v Slovinsku, ale veľmi váhame. Je ešte malá a nechceli by sme ju pustiť samu s učiteľkou. Ak by išiel ešte jeden z nás, bolo by nám to príliš drahé. A všetko financujeme vý-

il a Martina ujákovci po poruj Máriu v ao eraní sa aleto

á stále ve k ra os (foto: z archívu

rodiny Bujákovej)

dobňovať ten tanec, až kým sa jedného dňa neskryla za záclonu a povedala mi: Zahlás ma. Nuž a ja som povedala: Teraz sa vám predstaví Mária Bujáková..., na čo ona vybehla spoza záclony a začala pred nami tancovať. Z toho sa neskoršie zrodila idea, aby sme ju zapísali na balet. Oduševnene s tým súhlasila a tak sa to začalo,“ hovorí Máriina matka Martina. Vtedy mala Mária iba tri roky. Na začiatku vraj nebolo ľahko. Cvičenie bolo príliš namáhavé. Dostala aj zápal svalov, ale všetko vydržala. Dnes už za sebou má viacero nacvičených choreografií so skupinou a tri sólové body. So skupinou a samostatne vystupovala na početných súťažiach tak

. l.rs

ho dieťaťa. „Spokojní sme s tým, že určitý čas trávi na tréningu, čiže v cvičení, a nie pred počítačom alebo s mobilným tele početn c vyst pení (foto: fónom v ruke, čo Mária na je no z archívu rodiny Bujákovej) môže iba osožiť správnemu vývinu jej tela. Okrem toho aj tá lučne sami. Pokúsili sme sa pýspoločnosť pozitívne vplýva na tať dotáciu z obce, ale sme nič jej osobnosť a na vystúpeniach nedostali. Už sme uvažovali aj nadobudla už potrebnú sebadô- o tom, že od baletu upustíme, veru,“ hovorí Martina Bujáková. alebo aspoň trochu redukujeme „Vyžaduje si to predsa mnoho tréningy, čiže súťaže, ale nám zriekania, predovšetkým finančné je ľúto, lebo vidíme, že to robí náklady. Okrem členského v škole s veľkou vôľou.“ týždenne do Vršca a späť nakrúMária je teda na začiatku a jej

In or ačno politick t ž enník

c ru

doterajšie úspechy svedčia o tom, že je vskutku talentovaná a že pred ňou je skvelá baletná budúcnosť. Pravdaže, za predpokladu, že v tom aj zotrvá. Má totiž rada balet, ale keď sme sa ju opýtali, čím chce byť, keď narastie, krátko povedala: Chcela by som byť džokejom, jazdiť na koni! Vysvetlili nám to rodičia. „Od malička priam zbožňuje kone a hovorí, že by chcela mať svojho koňa a žrebiareň. Nad posteľou má fotografiu nášho príbuzného, ako jazdí na koni. Pred druhou svetovou vojnou bol totiž džokejom. Už sme aj uvažovali o tom, že jej kúpime jedno žriebä, ale ešte stále váhame. Bol by to trochu drahý dar. Nebol by až taký problém starať sa oň, ibaže... Uvidíme. Nuž a keď ide o balet, v podstate nemáme žiadne plány, najmä nie tie, aby jej balet bol povolaním. Privčas je o tom ešte rozmýšľať. Keď narastie, rozhodne sama. My sa budeme snažiť, nakoľko nám to financie dovolia, aby sme jej umožnili cvičiť, zdokonaľovať sa, súťažiť, a uvidíme, čo z toho vypadne,“ jednoznačne mienia Martina a Emil Bujákovci. • KULTÚRA •

PODUJATIE V NOVOSADSKOM MOMS

Zima s knihou a valné zhromaždenie matičiarov Danica Vŕbová

čierkov rôznorodých obsahov, ku ktorým patria aj detský a mládežovosadskí matičiari sne- nícky večierok, ktoré už čoskoro movali v stredu 6. februára desaťročie pravidelne usporav priestoroch SKC Pavla Jo- dujú. Predstavené bolo i nové zefa Šafárika. Bola to prvá schôdza vedenie, ktorému sa práve na Novosadčanov v tomto roku, kde januárovom zasadnutí začal štvorbola podaná správa o činnosti ročný mandát. Za predsedníčku v uplynulom období, finančná si novosadskí matičiari zvolili a správa dozornej rady. Všetky bývalú tajomníčku Danicu Vŕbovú, podpredsedníčkou zostala Katarína Hollá a novou tajomníčkou sa stala Zuzana Pavlovová. Do plánov na tento rok predsedníčka zaradila i prevádzku internetovej stránky novosadského MOMS, ako i založenie Mla spisovate Miroslav a par prečítal facebookovej povie ku Ročn o o ia stránky, aby sa o ich akcisprávy hodnotia prácu matičiarov ách informoval väčší počet ľudí. kladne a pozitívne. Konštatované Večierky budú organizovať raz bolo, že v minulom roku MOMS mesačne, ako i obvykle, a možno usporiadal sedem kultúrnych ve- očakávať trochu pestrejší obsah.

Kooptovaním piatich nových členov Správnej rady MOMS sa prvá časť večierku ukončila. Nasledovalo podujatie Slovenského vydavateľského centra Zima s knihou, na ktorom bola predstavená knižná produkcia SVC v minulom roku a stredobodom bola premiéra literárnej prvotiny Mesiac nad naším dvorom mladého autora a novinára Miroslava Gašpara. innos v uplynulo o o í po itívne o notia (foto: Miladin Lekić) Najprv o knihe a o Zorničky. Zoroslav Spevák-Jesenmotivácii napísať ju hovoril sám autor, a potom sa ský rozosmial obecenstvo dvomi slova ujal recenzent Dr. Zoro- básňami z jeho najnovšej zbierky slav Spevák. Pochválil Miroslava poézie pre deti Každý deň má Gašpara a Vladimíra Valihoru, ilu- inú farbu. Riaditeľ SVC Vladimír strátora tohto vydania, ako veľmi Valentík prítomným predstavil spoľahlivých spolupracovníkov. knižnú produkciu tejto ustanoSlovo patrilo aj Valihorovi, ktorý je vizne a využil túto príležitosť tej mienky, že sú príbehy v knihe slávnostne odovzdať autorské tematicky pestré. Autor potom výtlačky týmto dvom autorom. početnému obecenstvu prečí- Prvý večierok Zimy s knihou, na tal poviedku z knihy a prezradil, ktorom sa predstavovala táto že je v pláne aj ďalšia kniha pre kniha, obohatila speváčka Tatiana deti, ktorá bude obsahovať aj dve Jašková za sprievodu Jaroslava poviedky odmenené na súbehu Lačoka.

Jozef Klátik

nech je

neomylné čítanie veršov nás čakalo v detstve zrkadlo a jeho rovnováha nemohli skončiť inak ako skutočnosť čakania nie každý prázdny rám je vhodný na obraz aspoň že je rozptylom tieňov na stene na pavučine semienko povznášajúcich symfónií odkukaných z nenávideného ovocia ukrytého vo veľkej tme ktorú zobliekam zo seba a rovno do prázdnoty bieloby a žlte

• KULTÚRA •

skutočná geometria váhania a uspokojenie sú dôkazmi o hmle a matematike niečo pre mňa samého ako presný vchod do priestoru vo vnútri básne prešlo povedľa veľa našich tieňov do plodov zeme do neznáma ako smrteľnosť rodiaca do prázdneho sna škvrna zlata na zrkadle tichosti ako požehnaný obraz plný uhlíkov civilizácie otvára priestor myšlienky ako dlhonohá mucha čo blízko je všetkého nad vodou

o e Klátik Zlom XII ko vaná tec nika 2019

ino

áseň zo zbierky Prach zrkadla (Stará Pazova 2009) a reprodukciu jedného z najnovších autorových obrazov uverejňujeme k 70. narodeninám Jozefa Klátika, akademického maliara, básnika a univerzitného pedagóga na dôchodku, ktoré

oslávil v piatok 15. februára. Vo svojej pracovnej biografii má i dlhoročné angažovanie v niekdajšom Obzore, kde graficky upravoval Hlas ľudu, Vzlet, Nový život a knižné vydania. Blahoželáme. Foto: Alena Klátiková

7 /4842/ 16. 2. 2019

Kultúra V PIVNICI

Záujmová umelecká činnosť – hudba, spev, kniha Anna Horvátová

ivnica bola v sobotu 9. februára strediskom dvoch pekných, kultúrnych podujatí. V popoludňajších hodinách prebiehal 9. seminár zborového spevu Nová pieseň a vo večerných hodinách, či v druhej časti tejto

Tohtoročný 9. seminár sa konal pod mottom veršov Gorazda Zvonického: Keby náš spev prestal, celý svet by sa topil v žiali, a raz by nás Boh prísne trestal, že sme mu nespievali. Ako roky minulé, aj v tomto organizačnú prácu na svojich pleciach uniesli členky tamojšieho Komorného zbo-

Dr. Jurajovi S dimu spoluvydavatelia odovzdávaj autorské výtlačky

akcie prezentácia knihy Dr. Juraja Súdiho Činnosť slovenskej zborovej kultúry a jej vplyv na rozvoj a šírenie interkulturality vo Vojvodine.

ru Nádeje s vedúcou Miluškou Mackovou. V miestnostiach tohto zboru v tamojšom dome kultúry sa udalosť aj konala. Pracovalo

Miluška Macková víta hostí

sa v dvoch hudobných dielňach. Predstavitelia zborov z dvanástich prostredí sa pod taktovkou odborníka Súdiho, lektora tohto seminára, nacvičili tieto piesne: Toľko dôvodov, V nebi vás uvidím, Poklad, Poďakujme. Pani Macková s potešením hovorí, že už deviatykrát to úspešne zvládli, z čoho, pravdaže, majú dobrý pocit: „Rok čo rok je záujem väčší a sme radi, že my, také malé spoločenstvo, môžeme byť hostiteľmi viac ako sto predstaviteľov slovenských zborov z celej Vojvodiny. Tohtoročný seminár sa niesol vo veľkonočnom duchu a výsledkom bude Veľkonočný koncert 22. apríla v kultúrnom dome.“ Na tento koncert sa už pripravujú naplno, o čom svedčia aj

rozdelené pozvánky. Druhou zložkou podujatia bola prezentácia knihy Dr. Súdiho. Prítomných na večierku privítala vedúca Macková. Potom odznela pieseň a za ňou príhovory hostí – Vladimíra Valentíka, riaditeľa Slovenského vydavateľského centra, a Ladislava Čániho v mene Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, spoluvydavateľov knihy, ktorá je vlastne doktorskou dizertáciou Súdiho. Ako povedali, je to 4. zväzok v edícii Doktorské dizertácie a prvý z oblasti hudobnej kultúry. Po príhovoroch autor podal kratšiu a pútavú prednášku o vzniku knihy, jej obsahu so zameraním na hudobné zložky a cez prizmu sledovanosti Komorného zboru Zvony.

STARÁ PAZOVA

Každodennosť na plátne Anna Lešťanová

ilovníci výtvarného umenia si do konca mesiaca v staropazovskej Galérii Miry Brtkovej, ktorá pôsobí v rámci tamojšieho Strediska pre kultúru, môžu pozrieť diela Srđana Miškovića z Belehradu. Slávnostné otvorenie výstavy sa konalo v pondelok 11. februára. Po privítacích slovách Marjana Karavlu, odborného spolupracovníka pre výtvarné umenie v stredisku, o živote a diele S. Miškovića sa zmienil akademický maliar Zoran Čalija z Belehradu, člen Umeleckej rady galérie. S. Mišković (1963 Belehrad) získal diplom v roku 1993 na Strojníckej fakulte Belehradskej

.hl.rs

univerzity na Katedre pre aerokozmotechniku a pracuje v JAT technike. Kreslením sa zaoberá viac než tri desaťročia a toto je jeho prvá samostatná výstava. Z. Čalija, ktorý bol i predsedom Združenia výtvarných umelcov Srbska, okrem iného povedal na vernisáži, že veľmi dobre pozná tvorbu tunajších maliarov, avšak diela S. Miškovića ho príjemne prekvapili. Ako zdôraznil, s takouto spontánnou a nadovšetko študióznou tvorbou sa dávno nestretol. Podčiarkol tiež, že Mišković auditóriu veľmi úspešne prenáša svoje úprimné skúsenosti z každodenného života. Výstava pozostáva zo 14 obrazov (akryl na plátne) a predstavuje

Informačno politický tý denník

Z pondelkovej vernisá e: (zľava) Zoran Čalija, Srđan Mišković a Marjan Karavla

iba malú časť z autorovho bohatého výtvarného opusu. Súčasťou i tejto výstavy je farebný katalóg

a v ňom sa o tvorbe S. Miškovića veľmi pozitívne zmienil Dušan Đokić, maliar a výtvarný kritik. • KULTÚRA •

ZIMA S KNIHOU V KULPÍNE

Dobrá kniha je ako dobrý priateľ Katarína Gažová

ento trefný titulok sme prečítali v pozvaní na literárny večierok, ktorý sa konal v pondelok 11. februára v Kulpíne v rámci tradičného podujatia Slovenského vydavateľského centra v Petrovci Zima s knihou. Večierok prebiehal v miestnostiach Múzea Vojvodiny, čiže vo vedľajšej budove Poľnohospodárskeho múzea, kde sídli Spolok kulpínskych žien, a usporiadali ho: Spolok kulpínskych žien, MOMS v Kulpíne a Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo. Účastníkov a návštevníkov podujatia v Kulpíne privítali predsedníčka SKŽ Katarína Zorňanová a predseda MOMS v Kulpíne Pavel Gaža. Moderovala ho Katarína Pucovská, ktorá predstavila účastníkov Zimy s knihou: Vladimíra Valentíka, riaditeľa SVC, spisovateľku Vieru Benkovú a profesora Jána Kišgeciho, bývalého riaditeľa Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne spred Združenia

pre muzeálne agrárne dedičstvo. Vlaňajšiu knižnú produkciu SVC, ktorú tvorí až 30 kníh, predstavil Vladimír Valentík. Dôkladnejšie predstavil 4 knihy, ktoré vyšli

Recitátori Iris a Zoran Mitićovci spestrili kulpínsky večierok

v edícii Živý prúd, ale i ďalšie vydané knihy. Väčšina titulov v produkcii SVC vyšli, ako prízvukoval riaditeľ Valentík, vďaka podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Poukázal na

KNIŽNÁ PREZENTÁCIA V ŠÍDE

Pribudla hodnotná kniha Blaženka Dierčanová

lováci v Šíde sú bohatší o publikáciu, ktorá obsahuje matričné knihy šídskeho evanjelického zboru. Autorom knihy je Radovan Sremac, diplomovaný archeológ a kustód v Múzeu insitného umenia Ilijanum. Publikácia pomenovaná Matričné knihy slovenskej evanjelickej cirkvi augsburského vierovyznania v Šíde bola predstavená 30. januára v malej sieni SKUS Jednota v Šíde. Podľa slov autora zámerom mu bolo prepísať údaje v pôvodnej podobe. V knihe sú údaje o pokrstených, zosobášených a zosnulých od roku 1897 až do roku 1930. Zahŕňa 570 rodín zo Šídu a vtedajších 30 fílií. Na knižnej premiére sa zúčastnil väčší počet Slovákov – predstaviteľov šídskeho cirkevného zboru, MOMS-u a členov SKUS Jednota, ktorý bol organizátorom večierka. Medzi hosťami boli predstavitelia • KULTÚRA •

dobrú spoluprácu so Spolkom slovenských spisovateľov, ako aj so Združením spisovateľov Srbska. Spisovateľka Viera Benková hovorila o svojej najnovšej tvorbe

Múzea Ilijanum, Knižnice Simeona Piščevića, rusínskeho KOS Ďura Kiša, rodina Miksádová a Ružica Černi z Iloka. „Táto práca, ktorej sa ujal pán Sremac, je mimoriadne vzácna pre nás členov evanjelického cirkevného

Z januárovej knižnej slávnosti

zboru v Šíde, lebo v prípade, že nám matriky z obce nebudú vrátené, v tejto knihe máme zápis matrík, ktoré zostanú budúcim generáciám. Myslím si, že autor doložil ešte

a o zbierke básní Panónske haiku. Aj o tom, čo ju k takej tvorbe inšpirovalo a ako sa neľahko tvoria haiku verše. Na ukážku spisovateľka prečítala niekoľko básní z tejto svojej zbierky. jeden vzácny kamienok do mozaiky našich dejín a zostane to našim potomkom,“ povedal Stanislav Stupavský, šídsky kronikár a novinár, ktorý na vstupných stranách publikácie má text o prisťahovaní Slovákov do tejto obce. Recenziu publikácie, ktorá vyšla dvojjazyčne – v slovenčine a srbčine – urobil profesor dejín Jaroslav Miklovic zo Starej Pazovy. V príhovore pochválil autorovi vynikajúcu prácu. „Verím, že si to Šíďania budú vedieť uctiť, lebo mnohé naše dediny nemajú takúto publikáciu. Je to technicky urobené na vysokej úrovni. Treba dosť času a nervov, aby sa prepísalo, ako je to zapísané v originálnych matrikách. Môžem povedať, že šídski Slováci dostali hodnotné dielo. Pre mňa ako histo-

Katarína Pucovská pripomenula, že Viera Benková onedlho oslávi životnú osemdesiatku. Popriala jej aj naďalej pevné zdravie a aby ju tvorivý duch neopúšťal. V produkcii SVC vyšla aj zbierka básní Nebeský oheň / potulky s Hölderlinom kulpínskeho rodáka Michala Ďugu. Jeho verše z najnovšej zbierky na večierku čítala Viera Dorčová-Babiaková. Knižné dielo Daniela Pixiadesa, kysáčskeho rodáka, kulpínskeho učiteľa žijúceho v Kanade predstavila Katarína Pucovská. Verše Daniela Pixiadesa z najnovšej zbierky básní pre deti Sunčani putnici precítene predniesli súrodenci Iris a Zoran Mitićovci. Záverom K. Pucovská prečítala úryvok z knihy memoárov Daniela Pixiadesa Zápisky bez poriadku, a to ten, ktorý sa týka jeho učiteľovania a života v Kulpíne, kde začal pôsobiť v roku 1952. Po úradnej časti večierka nasledovalo družné posedenie pri knihách a pochúťkach, ktoré pripravili kulpínske ženy. rika je zaujímavé to, že na základe týchto údajov sa dá vidieť, že ešte aj koncom 19. storočia prichádzali Slováci zo Slovenska – z dedín, odkiaľ prišli naši predkovia v polovici 18. storočia na Dolnú zem. Tie migrácie stále trvali,“ zdôraznil Miklovic. Tridsaťsedemročný Radovan Sremac bol úradujúcim riaditeľom Galérie obrazov Savu Šumanovića, pracoval i v Knižnici Simeona Piščevića. Z jeho iniciatívy na Námestí kultúry je postavený pamätník Židom zo Šídu zavraždeným v druhej svetovej vojne. Zatiaľ napísal jedenásť kníh. Po prezentovanej zbierke matrík slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Šíde do konca februára plánuje predstaviť matričné knihy Rusínov a židovských rodín. Premiéru spomenutej slovenskej publikácie spestrili speváci Maja Macková a Luka a Lára Valentovci za hudobného sprievodu Vladislava Chovana. Jej vydanie finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami.

7 /4842/ 16. 2. 2019

Kultúra PREMIÉRA DETSKÉHO DIVADLA V LALITI

viac kvetov a stromov, dbať o to, kde rozhadzujeme smeti a odpadky, chrániť pred znečistením potoky, rieky a moria. Ak chránime prírodu, skrášlime si život! Príroda nás nepotrebuje, ale my potrebu-

jeme prírodu... Namiesto každého spíleného stromu posaďte dva, smeti za sebou upracte! Nech sú nám parky zelené, kvetmi vysadené, lebo čistá príroda znamená zdravie a život! Úlohy v tomto predstavení stvárnili: Renáta Farkašová – Marienka, Igor Šimek – Ivanko, Róbert Pucovský – Otec, Kristián Šimek – Princ, Tijana Jurićová – Lesná víla, Sara Kupusarevićová – Červená čiapočka, Danilo Cerović – Vlk, Petra Hrnčiarová – Ježibaba a Olgica Brkinová – Dievča. Najnovšia premiéra detského divadla v Laliti, ktorú početné obecenstvo odmenilo potleskom, má viacnásobný význam. Predovšetkým je to skutočnosť, že lalitské deti, ak sme sa dobre uzhodli s vedúcimi KUS Štefánika, predtým naposledy nacvičili hru A na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle autorky Eleny Zlatošovej. Bolo to v apríli roku 1999, počas NATO bombardovania, keď sa tak pripojili k akcii Divadlom za mier. Napokon je pekne, že okrem detí zo slovenských rodín v tejto hre účinkovali aj dievčatá a chlapci zo zmiešaných manželstiev, ktorí sa museli učiť po slovensky. Ešte len keby tento projekt bol podnetom pre dospelých lalitských divadelníkov, aby aj oni po niekoľkých rokoch znova vykročili na javisko!

liarskej tvorbe Z. Chalupovej, v ktorej sa prejavila ako prvá maliarka samouk v dedine, predchádzala jej majstrovská zručnosť vo vyšívaní. Dlho rokov pôsobila aj ako členka Ženského spolku v Kovačici. No do konca života žila vo svojom vlastnom svete výtvarného umenia. Tradičné podujatie – oslavy 21. februára Medzinárodného dňa materinského jazyka, ktoré tohto roku prebieha devätnásty raz, vzniklo z iniciatívy Galérie Babka v čele s jej riaditeľom Pavlom Babkom, ktorý doteraz v ten deň mestečko insity predstavil v

tom najkrajšom svetle. Podobne bude aj tohto roku 21. februára, keď Kovačica bude hlavným kultúrnym mestom Srbska. Vďaka tomuto podujatiu, ktoré každoročne do Kovačice priláka veľký počet vysokých hostí a známych osobností tak zo Srbska, ako aj zo zahraničia, insitné umenie dolnozemských Slovákov je zapísané do listiny svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Podarilo sa to 18. júna 2012, keď sa na návrh Nadácie Babka a Obce Kovačica dostalo do Národného registra nehmotného kultúrneho dedičstva Republiky Srbsko.

Posmeľujúce kroky debutantov Juraj Pucovský

očuli sme, že sa idea zrodila spontánne v októbri lanského roku počas nácviku tancov v lalitskom KUS Štefánika. Na otázku, či chcú hrať divadlo, deti odpovedali kladne. Najprv bolo treba zvoliť predlohu, a preto Jana Burčiarová „požiadala o pomoc“ internet. Našla tam text Rozprávka z parku, ktorý v srbčine napísala Đurđa Liliová, a zhodnotila, že to bude primerané pre nádejných hercov. Potom text spolu s Jurajom Turčanom preložila do slovenčiny, zoskupila deväť detí vo veku 12 až 14 rokov, rozdelila im úlohy a začali pracovať. Pre všetkých aktérov to bola nová skúsenosť, debutantské kroky na doskách, ktoré svet znamenajú. Jana a Juraj (mal na starosti aj hudbu a svetlo) sa prvýkrát chopili režisérskej roly, scénu a kostýmy vypracovala Danielka Valentová. Takmer tri mesiace hru nacvičovali v dobrej nálade, aby sa dopracovali k premiére, ktorú uviedli v nedeľu popoludní 10. februára 2019. Ako samotný názov hry Rozpráv-

ka z parku hovorí, dej sa odohráva v parku. Samozrejme, nie v skutočnom, ale v zinscenovanom na javisku. Základnou otázkou,

Mladučkí lalitskí herci – debutanti obecenstvu pon kli pekn Rozprávku z parku

ktorá sa v predstavení nastoľuje, je znečisťovanie parkov a vôbec životného prostredia. Mladučkí herci, všetci debutanti, sa snažili čím presvedčivejšie poukázať na to, ako proti tomuto čoraz častej-

V ÚSTRETY DŇU MATERINSKÉHO JAZYKA

Digitalizovaná monografia Zuzany Chalupovej Anička Chalupová

Medzinárodný deň materinského jazyka Nadácia Babka v Kovačici a honorárny konzul Srbska na Slovensku Dr. Mojmír Vrlík sprístupnia verejnosti vzácnu digitalizovanú monografiu o živote a diele Zuzany Chalupovej, svetoznámej insitnej maliarky z Kovačice. Kovačická insitná maliarka Zuzana Chalupová (5. februára 1925 – 1. augusta 2001) bola spolu s Martinom Jonášom jednou z najznámejších osobností kovačickej insity. Jej obrazy aj dnes „žijú“ v mnohých galériách, múzeách, súkromných zbierkach nielen doma, ale aj v zahraničí. Okrem na

www.hl.rs

šiemu nepeknému a nezdravému javu treba bojovať. Odkazom je, že sa o čistú planétu Zem musia starať všetci, malí i veľkí. Treba sadiť čím

Slovensku svoju výtvarnú tvorbu prezentovala aj v USA, Taliansku, Rakúsku, Nemecku, vo Švajčiarsku či Francúzsku. Tohto roku v apríli uplynie 50 rokov odvtedy, čo po prvýkrát samostatne vystavovala svoje obrazy v zahraničí. Jej tvorbou sa nadchýnali milovníci výtvarného umenia v Paríži, v Galérii Raymonda Duncana. V tom istom roku 1969 sa vo Francúzsku predstavila svojou tvorbou ešte raz a jej obrazy obdivovali aj vo Versailles, v predmestí Paríža. Francúzsky výtvarný časopis La Revue Moderne vysoko ohodnotil jej umenie a článok o kovačických maliaroch s dôrazom na Chalupovej výtvarný opus uverejnil aj francúzsky denník Le Figaro. Ma-

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

V SRIEMSKEJ MITROVICI

Výstava Korene 4

SCÉNA

Blaženka Dierčanová

ktorý svoju tvorbu predstavil jednou kolážou. Výstava Korene, ktorá je zorganizovaná už po iac ako 70 umeleckých diel predstave- štvrtýkrát, stáva sa jedným z významných podných je na výstave pod názvom Korene 4, ujatí, na ktorom sa prezentujú výtvarníci Slováci ktorú otvorili 31. januára v Múzeu Sriem v Srbsku. Toho roku svoje obrazy predstavilo v Sriemskej Mitrovici. Ide o diela malého formá- 27 umelcov a milovníci súčasného umenia si tu umelcov Slovákov žijúcich v Srbsku alebo ich mohli obzrieť do polovice februára. autorov, ktorí majú slovenské korene. Autor Jeden z dôvodov, prečo bola výstava usporiavýstavy Ján Agarský daná aj v Sriemzo Starej Pazovy sa skej Mitrovici, je viedol ideou dei ten, že medzi mystifikovať tvorivý účastníkmi je aj proces a verejnosti jedna autorka predstaviť prípravz tohto mesta: né práce, náčrty Štefica Radoa projekty. vanovová. Táto „Táto výstava 86-ročná profemala byť pôvodne sorka výtvarnéusporiadaná v deho umenia na cembri minulého dôchodku nám roku, ale z organipovedala, že začných dôvodov kreslí od útleho sme ju posunuli veku, a na výstana koniec januára. vu priniesla štyri Každý autor má obraz y. Toho tu vystavené 3 až Z vernisá e počas príhovoru Jána Agarského roku odmenená 4 práce v rôznych bola práca Katice technikách: kresba, maľba, grafika, olejomaľ- Pavelkovej-Vukajlovićovej. Výstavu Korene ba, akrylová maľba, akvarel, koláž, do konca 4 spoločne organizovali Národnostná rada aj fotografiu. Formáty sú malé z technických slovenskej národnostnej menšiny, Múzeum dôvodov, aby bolo priestoru pre čím väčší počet Sriem v Sriemskej Mitrovici, Ústav pre kultúru obrazov a aby preprava obrazov bola jedno- vojvodinských Slovákov a Stredisko pre kultúru duchšia,“ povedal autor výstavy Ján Agarský, zo Starej Pazovy.

Charitatívna Metallica. Prostriedky získané z predaja najnovšieho koncertného albumu skupiny Metallica budú použité na charitatívne účely prostredníctvom nadácie All Within My Hands. Túto nadáciu založili sami členovia skupiny, jej misiou je boj proti hladu a zlepšovanie životnej úrovne vzdelávaním pracovnej sily v komunitách. Nový koncertný album pod názvom Helping Hands... Live & Acoustic at the Masonic bol nahraný začiatkom novembra 2018 v San Franciscu. Obsahuje akustické verzie 8 skladieb z repertoáru Metallica (zo starších kusov sú to Disposable Heroes a The Four Horsemen), ako aj spracované piesne skupín Deep Purple (When A Blind Man Cries), Nazareth (Please Don’t Judas Me), Blue Öyster Cult (Veteran of the Psychic Wars) a Boba Segera (Turn the Page). Okrem v digitálnej verzii album vyšiel aj v obmedzenom náklade v podobe gramofónovej platne na farebnom vinyle.

C ÝRNIK

NOVÝ SAD. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiada výstavu umeleckých diel Jozefa Klátika pod názvom Priestor pri príležitosti autorovho životného jubilea – 70 rokov.

Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 21. februára o 18. hodine v ÚKVS (Ul. Njegošova 16/2, Nový Sad). ÚKVS

VO FE RUÁROVOM ČÍSLE VZLETU čitateľom ponúkame rôznorodý obsah – so žiakmi základnej školy v Jánošíku, gymnazistami z Petrovca a Kovačice, s psychologičkou Alenkou Repac sme debatovali o popularite youtuberov, s Lužankou Sabínou Kukučkovou sme zavítali do ďalekého Ruska, kde Sabína študuje, a so stomatologičkou Natáliou Molnárovou sme sa rozprávali o jej kariére, ktorú úspešne rozvíja na Slovensku. Nezabudli sme ani na blížiaci sa sviatok zamilovaných a zmienili sme sa aj o význame komplimentov. Na stranách rubriky Vaša tvorba a prílohy Rozlety prezentujeme tvorbu z pera, štetca a fotoaparátu našich čitateľov, ďalej ponúkame návrh na novú zaujímavú hru, film a TV seriál, ako aj rozhovor so švédskou speváčkou Linnéou Olssonovou. Samozrejme, nechýba ani športový príspevok. Čítajte Vzlet v tlačenej podobe alebo na platforme ISSUU, sledujte nás na Facebooku a píšte nám na našu adresu office@vzlet.rs. J. P-á • KULTÚRA •

Neverne ebe na posledné verše Nešu Leptira. Najnovším singlom belehradskej formácie Neverne Bebe je pieseň Suze sa zvezda padaju na posledné verše, ktoré napísal Nenad Radulović (1959 – 1990), známejší ako Neša Leptir, predčasne zosnulý spevák poprockovej skupiny Poslednja Igra Leptira. Vo videoklipe k tejto piesni ide o emotívny príbeh, hovoriaci o jednom z posledných dní Nešu Leptira, ktorého rolu stvárnil mladý herec Bojan Perić. Tohtoročnú koncertnú sezónu Neverne Bebe začínajú Tradičným koncertom lásky 14. februára v Kultúrnom stredisku v Pančeve.

KONCERTY 16. februára, Gerila Bar v Novom Sade: She Loves Pablo (stoner rock z Chorvátska) 22. februára, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Igralom (Niš) + Nađa (NS) 22. februára, Štúdio M v Novom Sade: Kralj Čačka Pripravuje: S. Lenhart 4 42 1 . 2. 2019

Kultúra • Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 7

Ale sa „opásňe“ Anna Horvátová

V tajničke je meno a priezvisko maliarky, dizajnérky a kresliarky komiksov ij cej a pôsobiacej v Kovačici (19 ).

o prídavné meno„opásňi“ je veľmi frekventované. Vyjadrujeme ním negatívne vlastnosti ľudí, alebo ho pripisujeme k odpadu, povedzme„opásňi“ odpad. Ide skutočne o škodiace látky a charakterizujeme ním aj negatívnych ľudí, keď sa prebudia nízke pudy v ľuďoch. Ale či je slovo „opásňi“ práve tým ekvivalentom, ktorý je v tejto chvíli ten správny?! Už po stýkrát musíme skonštatovať, že prídavné meno „opásny, -a, -e, -i“ je známe iba v našej vojvodinskej slovenčine. Je to taký srbsko-slovenský novotvar, nešikovne poslovenčený výraz, ktorý pociťujeme ako slovenský, lebo natoľko splynul so slovenčinou, že ho nepociťujeme ako srbizmus. A poďme si pozrieť slovenské ekvivalenty tohto nesprávneho prekladu: prídavné meno nebezpečný je ten správny slovenský termín, ktorým nahradíme všetky obmeny toho „opásneho“ alebo „opásňiho“. Ide tu o vyjadrenie

skrývajúci nebezpečenstvo, hroziaci nebezpečenstvom. Namiesto „opásna“ cesta, situácia, bude nebezpečná cesta, situácia, nie „opásňi“ človek, nepriateľ, ale nebezpečný človek, nepriateľ. K tomu nie „opásňe“ zviera, ale nebezpečné. Stretávame sa aj s „opásnou“ chorobou, je to nebezpečná choroba. Výbušné látky sú nebezpečné, nie „opásňe“. Puberta charakterizujeme ako „opásňi“ vek dospievania, v slovenčine nebezpečný vek. V týchto neistých časoch, keď sa jednotlivci zahrávajú s ľudskými životmi a zrania niekoho, niekedy je to „opásno po život“ a je to vlastne zranenie životu nebezpečné. V prípade, že ide o protiprávne konanie, povieme, že sa dali na nebezpečné chodníčky. Ale stretáme sa tu aj s protikladným významom: „Táto malá je opásna.“ Týmto vlastne vyjadrujeme pozitívne vlastnosti osôb, ktoré nás nadchli svojím správaním či výzorom, a v slovenčine tu môžeme povedať milé, krásne, pôvabné dievča.

IN MEMORIAM

Vesna Chrťanová 1968 – 2019

„K ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO – VODOROVNE: mechanika, opalok, U, Silan, IT, tta, seno, Ante, Ta, JF, anjel, a, o, Sara, Nana, rnr, krava, EM, os, avet, atlas, L, T, parola TAJNIČKA: JANKO SILAN

.hl.rs

Správne rozl štenie KRÍŽOVKY 4 z čísla 4 lasu ľudu z 2 . januára 2019 bolo: MAŠA A AMOVÁ. Odmenu – kni né vydanie z produkcie NVU las ľudu za správne rozl štenie uvedenej krí ovky získal: PAVEL KOLÁR, Ul. prvomájová č. 11 , 2 000 Zreňanin. laho eláme. Správne rozl štenia aj na alej zasielajte DO DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠIC NOVÍN na adresu: NVU las ľudu, ulvár oslobodenia 1 V, poštový priečinok 2 4, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova hl.rs

Informačno politický tý denník

aždý maliar sa stal slávnym po smrti. To je najškaredšie v tejto práci,“ zvykla hovorievať kovačická umelkyňa Vesna Chrťanová. Na tieto jej slová si v utorok 12. februára 2019, keď náhle a nečakane umrela, mnohí spomenuli. Ešte nedávno, táto milá, dobrosrdečná a usmievavá maliarka, plná tvorivej umeleckej energie, priložila svoje ruky k realizácii výtvarných táborov v Kovačici, Idvore a Crepaji. Jedna z jej posledných autorských výstav doma bola pred tromi rokmi v Galérii insitného umenia, v ktorej sa neskoršie stala členkou. Vesna Chrťanová, rod. Barnáková sa narodila 30. apríla 1968. Strednú školu ukončila v Kovačici a maľovaniu sa začala venovať od roku 1989. Po prvýkrát vystavovala svoju tvorbu na kolektívnej výstave pred 28 rokmi. Prvé jej práce, v rámci kolektívnej výstavy, verejnosti v Kovačici sprístupnil Tomáš Hriešik-Máško. Zhruba 15 rokov tvorila pre súkromnú Galériu

Babka. V poslednom čase na svojich obrazoch maľovala tzv. Folk art a Folk bots. „Aj keď vo Vesninej tvorbe z minulých rokov bolo vidno, že je ťažko dostať sa z bačkôr Martina Jonáša alebo z kacabajky Zuzany Chalupovej, dnes niečo podobné cítiť tiež, ale v inom zmysle,“ povedal Pavel Matúch pri slávnostnom otvorení jej prvej samostatnej výstavy v GIU. Okrem olejomalieb robila aj grafiky, omaľovala keramiku, drevené predmety. Ako jedna z prvých v Kovačici začala omaľovávať tekvice. Jej najčastejším motívom boli ženské postavy v pohybe. Okrem v Kovačici samostatne vystavovala v Novom Sade a Pančeve, kým v rámci kolektívnych výstav jej tvorbu obdivovali v mnohých väčších mestách v Srbsku a v zahraničí (Slovensko, USA, Rakúsko…). Pohreb Vesny Chrťanovej bol vo štvrtok 14. februára na kovačickom cintoríne. Česť jej pamiatke! A. Ch.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Kultúra· Oznamy

C ÝRNIK

KYSÁČ. KUS Vladimíra Mičátka organizuje tradičný Valentínsky literárny večierok v sobotu 16. februára v Slovenskom národnom dome o 18. hodine. Hosťom bude novinár, prekladateľ, spisovateľ a básnik Michal Ramač z Nového Sadu. Hudobné body na večierku predvedú Ivana Privizerová a Miloslav Kardelis. E. Š.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

MILOVNÍCI KNÍ Potešte svojich najmilších kni nými vydaniami lasu ľudu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii lasu ľudu na tel. č.: 021 4 20 40 alebo 0 4 20 4; na e-mail: nvu hl.rs, tamasiova hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (01 2 ), Starej Pazove (022 1 0 ) a v Báčskom Petrovci (021 22 0 042).

Potrebujeme predavača

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Novinovo-vydavateľská ustanovizeň las ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Selenči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

DRO NÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za papl ny, vank še a deky. Prichádzam na po zvanie Martin No sál, . Petrovec, tel.: 0 2 92 0 a 021 2 2 .

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 1 . februára 2019 uplynul rok, čo ma opustil môj otec

JÁN DOMONI

14. 9. 19 1 – 1 . 2. 201 z Kysáča

Za všetko Ti akujem a nikdy na Teba nezabudnem. Tvoj syn Fedor

• KULTÚRA OZNAMY •

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Št die o odhade vplyvov na ivotné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 30. 1. 2019 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1266 + 700 do km 1267 + 200 (úsek Futog), na k. p. číslo 6690, k. o. Futog, Mesto Nový Sad, a k. p. č. 4268, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Karin Komerc MD, s. s r. o., z Veternika, Ul. Živorada Petrovića č. 8. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 1 . februára 2019 uplynul rok, čo nás opustil náš otec a dedo

O AVÁ ROZLÚČKA

Dňa 2 . januára 2019 nás náhle a nečakane opustila naša andika

ERKA VAC ULOVÁ

JÁN DOMONI

14. 9. 19 1 – 1 . 2. 201 z Kysáča

Čas plynie, ale Tvoja láska, porozumenie, pomoc a rady nám stále chýbaj . Dcéra Vierka s manželom Floriánom, vnuk Branislav s manželkou Vladimírou, vnučka Klaudia a vnuk Igor

rod. Valová . . 19 – 2 . 1. 2019 z Pivnice rodom zo Selenče

Tich a trval spomienku si na Teba zachová rodina Mudrochová z Nemecka 4 42 1 . 2. 2019

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynie rok, čo nás nav dy opustil man el, otec a brat

PAVEL JAŠKO

4. 9. 194 – 20. 2. 201 – 2019 z Kovačice

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia o poskytovaní s hlasu k Št dii o odhade vplyvov daného stavu na ivotné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 23. 1. 2019 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Sklad bezpečného odpadu, sklad D3, sklad chemikálií a sklad nebezpečného odpadu D2 v továrni syntetického kaučukovníka HIP Petrochemija, nositeľa projektu HIP-Petrohemija, a. s., Pančevo, Továreň na výrobu syntetického kaučukovníka z Elemira, Ulica industrijska b. č. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia. Pre ochranu činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie a Rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie daného stavu číslo: 140-501-1076/201805 z 23. 1. 2019, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

U len kvety z lásky Ti mô eme na hrob dať, modlitbu tich odriekať, za všetko krásne akovať a s láskou v srdci na Teba spomínať. Tvoji: manželka Zuzana, syn Pavel, dcéra Zuzana Krasková a sestra Mária Babková s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

OZNÁMENIE

o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Avijatičarsko naselje, v Ulici Milenka Grčića č. 6a, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3806, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 11. marca 2019. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 12. marca 2019 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovanou mamou a starou mamou

s milovaným man elom, otcom a starým otcom

JULIANOU MATERÁKOVOU 19 – 2019 zo Starej Pazovy

JURAJOM C RČEKOM

1 . 1. 1942 – . 2. 2019 z Pivnice

Silnejšia od lásky a vôle do ivota bola smrť, ktorá a od nás nečakane odtrhla dňa 21. januára 2019. V našich ubolených srdciach zostáva veľká prázdnota. Tvoji: dcéra Milinka a vnúčatá Ivona, Iveta, Martina a Davor

SPOMIENKA na nášho brata

Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca ivota. Aj ke u nie si medzi nami, v našich srdciach iješ s nami. Tvoji: manželka Juliana, syn Zdenko s manželkou Ankou a vnúčatá Kristijan a Stefanija

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

MILOSLAVA MI Á A

hlasludu.info www.hl.rs

12. . 19 0 – 1 . 2. 2014 – 2019 z Kysáča S ctou si na neho spomínaj

brat Ján Miháľ a sestra Mária Stošićová s rodinami • OZNAMY •

O AVÁ ROZLÚČKA

s mojou milovanou man elkou

O AVÁ ROZLÚČKA s mamou

ZUZANOU AVRANOVOU

ANNOU KOVÁČOVOU

rod. Marilovićovou 19. 1. 19 1 – 2 . 1. 2019 z Kovačice Je ťa ké tomu uveriť, e a u niet. Len kyticu kvetov na hrob Ti mô em dať a s láskou si na Teba spomínať.

Manžel Miško

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Veľkou bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechaj c všetkých nás, ktorých si rada mala. S láskou a ctou si na Teba bude spomínať

SPOMIENKA

O AVÁ ROZLÚČKA so sestrou

12. . 19 0 – 1 . 2. 2014 – 2019 z Kysáča Aj po piatich rokoch na jeho lásku a dobrotu nezab daj a v srdciach si ho zachovávaj

jeho najmilší

• OZNAMY •

Tvoji najmilší

O AVÁ SPOMIENKA

ERKA RU ÍKOVÁ

24. . 194 – 1 . 2. 2010 – 2019 z Aradáča

20. . 194 – . 2. 2019 z Kulpína

Tá rana v srdci bolí a zabudn ť nedovolí. Osud nevráti to, čo mi vzal. Zostali mi len spomienky a veľký iaľ

Večný pokoj Ti praje Tvoj brat Ján

so sestrou a tetou

MILOSLAVA MI Á A

S ctou si na Teba spomínaj

ANNOU KOVÁČOVOU

O AVÁ ROZLÚČKA

19 0 – 201 – 2019 z Petrovca

dcéra Anna s manželom Jaroslavom

rod. Marilovićová 19. 1. 19 1 – 2 . 1. 2019 z Kovačice

Syn Zlatko s manželkou Marienou a Tvoje vnúčatá Saša a Nataša

MIC AL ČELOVSKÝ

20. . 194 – . 2. 2019 z Kulpína

ZUZANA AVRANOVÁ

Nav dy zostaneš v našich srdciach a spomienkach.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Deväť smutných rokov ijem bez Teba Zarmútený manžel Pavel

SPOMIENKA

Uplynulo deväť smutných rokov, čo nás opustila

ANNOU KOVÁČOVOU

ERKA RU ÍKOVÁ

20. . 194 – . 2. 2019 z Kulpína

Nikdy na Teba nezabudneme. Odpočívaj v pokoji. Brat Ján s dcérou Janou a jej rodinou

24. . 194 – 1 . 2. 2010 – 2019 z Aradáča

Silnejšia od lásky a vôle do ivota bola smrť, ktorá a od nás odtrhla. V srdciach a nosíme a nikdy na Teba nezabudneme. Syn Paľko, nevesta Anka a vnúčatá Paľko a Marienka 4 42 1 . 2. 2019

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 15. februára 19. 0 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2010, 3. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 17. februára 11.00 Dúhovka 11. 0 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky

1 .2 1 . 0 1 . 0 19.00 19.1 19. 0 20.00

Utorok 19. februára 11.0 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 1 .00 Perličky: kreslený film Nakresli mi rozprávku Pondelok – sobota 1 .00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Pravidelná relácia okrem príspevkov z našich prostredí uvedie nové epizódy Čaroslovníka a Dobroduchárne. Nasleduje Pulz mladých. Nový Sad zvolili za sídelné európske mesto mládeže roku 2019. Inšpirovalo to tvorivý tím, aby februárové vysielanie venoval mládežníckym organizáciám, hnutiam, podujatiam pre mladých, ale i problémom, s ktorými mládež zápasí. Dotyky. Rodinný magazín tentoraz bude venovaný vzácnemu jubileu – 70. výročiu Kultúrnoosvetového spolku Jednota v Hložanoch. Vo vysielaní budú mať svoje miesto tak dejiny, ako aj súčasnosť spolku, ktorý sa môže pochváliť pozoruhodnými výsledkami a úspechmi.

RÁDIO NOVÝ SAD Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota .00 Správy . 0 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

1 .00 1 . 0 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 17. februára Film: Spievankovo a kráľovná Harmónia Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Jazda do pekiel Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 1 .1 Výber z programu TV Kovačica

Utorok – sobota 1 .00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 1 .00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 1 .00 Servis Na dnešný deň Meniny 1 .1 Volíme melódiu dňa 1 . 0 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.1 Hudba 19. 0 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

1 .00

1 1 1 1

.00 .0 . 0 .00

1 .0

RÁDIO PETROVEC

Popoludňajší program 14.4 Slovenská ľudová hudba (sobota) 1 .00 Správy 1 .0 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 1 . 0 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 1 .00 Motívy (nedeľa) 1 .00 Rozhlasové noviny 1 .1 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 2 .00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

.hl.rs

21.4 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 2 .00 Záver vysielania

Každú sobotu 1 .1 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa .00 Správy .0 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy 9.0 Pohľady k výšinám 9. 0 Vysielanie pre deti

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 15. februára – Statočné srdce Sobota 16. februára – V utajení Pondelok 18. februára – Bojovníci Utorok 19. februára – Foter je lotor Streda 20. februára – Loch Ness Štvrtok 21. februára – Disturbia

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19. 0 9.00 – 1 .00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná .00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí . 0 Oznamy, hudba a reklamy týždňa .00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania .0 Hudba, servis . 0 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.0 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9. 0 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno politický tý denník

TV O CE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 17. februára 1 .00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Pavlovsko-hromničná zábava kovačických matičiarov Robotnícko-športové hry v Kovačici si získali obľubu mnohých Kovačičanov Utorok 19. februára 1 .00 O aktivitách a rekonštrukcii kovačického domu kultúry Rozhovor so speváčkou a hudobníčkou Milkou-Annou Šatanovou zo Slovenska Kreslený film: Saul z Tarzu Piatok 22. februára 1 .00 Film: Medená veža Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 1 .0 Správy z regiónu 1 . 0 Stalo sa na dnešný deň 1 .00 Správy z Kovačickej obce 1 .10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 1 .20 Kalendárium 1 .2 Udalosti dňa 1 .

Citáty do vrecka

1 .00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 1 .1

Zaujímavosti zo sveta

1 . 0 Humor 1 .00 Správy z Kovačickej obce 1 .10 Zaujímavosti zo sveta 1 .1 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 1 .20 Citáty do vrecka 1 .40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 17. februára 19. 0 Repríza relácie Dobrý deň Streda 20. februára 12. 0 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 1 .2 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport PRÍPRAVY PIVNICKÝCH FUTBALISTOV

Chcú zabojovať o titul! SLÁVIA – KRIVÁŇ 2 : 0 (1 : 0) Ján Šuster

rípravy pivnických futbalistov pod vedením trénera Mladena Proleho prebiehajú na domácom trávniku štyrikrát v týždni s cieľom, aby mužstvo Slávie dočkalo pripravené jarný štart v Somborskej oblastnej lige. Vedenie klubu zabezpečilo priaznivé podmienky, účasť hráčov na tréningoch je zatiaľ dobrá, takže mužstvo by malo pripravené dočkať jarnú časť majstrovstiev 10. marca 2019. Vo FK Slávia mienia, že sa mužstvo môže zapojiť aj do boja o majstrovský titul alebo obsadiť miesto, ktoré prináša kvalifikáciu o postup do vyššej súťaže. Pravda, ako to všetko dopadne, ukážu nám majstrovské stretnutia. Podľa plánu pivnické mužstvo

by malo zohrať sedem prípravných zápasov, ktoré budú na programe v stredu a nedeľu. Súpermi budú Radnički Ratkovo, v dvoch zápasoch Iskra Kucura, dvakrát Mu stvá Slávie a Kriváňa pred nedeľným zápasom v Pivnici tiež BSK z Báčskepolčase do listiny strelcov zapísal (prišiel z FK Budućnost Savino ho Brestovca a nakoniec v Pivnici Sekeruš. Obaja tréneri – Mladen Selo), Stojanov (doterajší člen bude hosťovať mužstvo Lider Prole (Slávia) a Slobodan Vukojev FK Kula), Drinić (Hajduk 1912 z Odžakov na generálnej skúške (Kriváň) – na tomto zápase vyskú- Kula), ako aj mladí domáci hráči Pivničanov. šali všetkých hráčov, s ktorými Vinkovič a Ruman Prvý zápas zverenci M. Proleho počítajú, a prišli na tento zápas. KRIVÁŇ: Na , uják, Soldat, zohrali v nedeľu doma so selenčSLÁVIA: . rňa, Trivunović, Vučić, Stoiljković, Lipták, Mi ským Kriváňom a vyhrali 2 : 0 (1 : Nímet, atinica, Milec, Kotiv, lovanov, Vukmir, Karačonji, 0). Bol to zaujímavý a napínavý adinský, la ek, enka, Ku Strehársky, Jovović, Cvijić, zápas, v ktorom obe mužstvá tenič, Kuchta, Petrović, Zá Končar, Doboš svojím výkonom mohli uspokojiť skalický, orda, udić, abić, Selenčania si v nedeľu zmerajú asi 100 divákov. V prvom polčase Sekeruš (vrátil sa z radov FK sily s mužstvom Radnički z Ratgól dal Efendić, kým sa v druhom Budućnost Parage), Efendić kova.

DRUHÝ ZÁPAS PADINČANOV

Teraz už lepšie RADNIČKI 1911 – DOLINA 2 : 2 (1 : 2) Ján Bokor

adinčania v druhom prípravnom zápase predviedli lepší výkon, pôsobili istejšie ako predtým v súboji s Perlezom. Radnički 1911 súťaží v rovnakej lige ako aj Dolina, takže súperi sú podobnej kvality. Hráči Doliny na zápase v dedine Jaša Tomić mali loptu viac na nohách a dvakrát aj viedli. Vedenia sa ujali gólom Đorića a neskoršie Forgić trafil, a bolo 2 : 1. Vzhľadom na

Mu stvo Doliny z druhého polčasu zápasu s Vojvodinou z Perlezu

krátky čas od začiatku príprav obaja súperi podali dobrý výkon a vytvorili si mnoho gólových šancí. Tréner Doliny Damjan Vidić

povedal, že starším, skúseným hráčom chýba viac síl a mladým zasa potrebná skúsenosť. Preto aj na tomto zápase hostia urobili

niekoľko chýb, ktoré sa musia odstrániť. Padinčania mohli aj vyhrať, keby domáci rozhodca bol odpískal penaltu v ich prospech. Vcelku obe mužstvá hrali dobre, ale nevyužili svoje šance, a preto je remíza reálnym výsledkom. V radoch Doliny debutovali Magda, ktorý prišiel zo zreňaninského Proleteru, a Janjović z pančevského Dinama. Z tohto zápasu vystali Bujaković, Matuľa, Sampor a Záborský. DOLINA: olík, lavča, Jova nov, Popović, Kolak, orić, irić, Ilić, Forgić, Janjović, Mamojka striedali: Kelečević, Magda, Ku tálek, abuchna Nasledujúci prípravný zápas Dolina zohrá 17. februára v Kovačici s domácou Sláviou.

FUT ALOVÁ LOPTA SA ROZKOTÚ ALA AJ V AJDUŠICI. Prípravy na jarnú časť majstrovstiev sa začali v piatok 8. februára. Tréner Milorad Mršić má k dispozícii všetkých hráčov, ktorí získali titul jesenného majstra v Druhej juhobanátskej lige – východnej skupine, okrem Aleksandra Pavlova, ktorý posilnil Jánošík. Do Hajdušice prišli stredopoliar Borislav Georgijevski z V. Gredy a záložník Denis Đorđijevski z Plandišta. Hajdušičania si kladú za cieľ postup do Prvej juhobanátskej ligy. Čas ukáže, či na to budú mať aj síl. Prvú skúšku absolvujú už v nedeľu v Seleuši s domácim mužstvom Vojvodina. vlh Foto: V. Maliar • ŠPORT •

4 42 1 . 2. 2019

Šport BEZ GÓLOV V KYSÁČI

Obojstranná spokojnosť TATRA – MLADOST 0 : 0 Pavel Pálik

utbalisti Tatry v nedeľu zohrali prvý prípravný zápas. Okolo 200 divákov sledovalo dobrý a zaujímavý futbal. Hralo sa obojstranne rýchlo a na technicky pozoruhodnej úrovni. Domáci pre nepriaznivé počasie mali za sebou iba tri tréningy, ale podali bojovný a uspokojivý výkon. Hostia z Nového Sadu dobre

a korektne čelili. Šancí bolo málo, domáci nevyužili tri – štyri príležitosti. Brankár Tatry Munjas sa tiež vyznamenal dobrými zákrokmi a tak prispel k istote svojich zadákov. Diváci môžu byť celkove spokojní s tým, čo videli. Podľa slov trénerov Srboljuba Ranisavljeva (Tatra) a Nemanju Džodžu aj oni sú spokojní s výkonmi svojich zverencov. TAT R A : M u n j a s, Ap i ć,

ARADÁČANIA ZAČALI S PRÍPRAVAMI

Slušne na začiatku RUSANDA – AŠK 3 : 2 (1 : 2) Vladimír Gál

nedeľu 3. februára tréner aradáčskeho AŠK Srđan Zakić prvýkrát po zimnej prestávke zoskupil hráčov, aby začali prípravy na jarnú časť majstrovstiev. Na prvý tréning prišli devätnásti hráči, medzi nimi aj noví Dejan Perutka, Martin Zahorec a navrátilec Miroslav Apostolović. Počas týždňa hráči trikrát trénovali a v

ný a lopta skončila za chrbtom domáceho brankára. V 30. min. stredopoliari a útočníci AŠK znovu dobre zahrali a Adamov dal svoj druhý gól – 0 : 2. Aj po vedení Aradáčania útočili, vytvárali si šance. Birmanac strelil tesne vedľa, Števko po sólovej akcii trafil brvno. A potom v 45. min. domáci útočník Radišić po rohovom kope skorigoval výsledok – 1 : 2. Po zmene strán tréner Zakić na

Futbalisti AŠK na začiatku príprav

nedeľu 10. februára v Melenciach zohrali aj prvý priateľský zápas. V prvom polčase tréner Zakić dal šancu hráčom, ktorí v jesennej časti boli najlepší, čo sa odzrkadlilo aj v pomere síl na ihrisku. Prvých desať minút domáci mali viac loptu na nohách, dvakrát skúšali z diaľky a z voľného kopu. Prvá strela odletela mimo a druhú Kertešan perfektne kryl. V pokračovaní Aradáčania prevzali iniciatívu, začali si vytvárať šance. Najprv Adamov bol sám pred brankárom, ale strelil do neho. V 20. min. Mijić prihral Gálovi, tento Števkovi, ktorý pekne uvoľnil Adamova, ktorý bol pres-

.hl.rs

trávnik poslal aj ostatných hráčov zo striedačky, čo sa prejavilo vo výkone. Predsa výsledok sa nezmenil až po 75. min., keď domáci po chybe Ďuríčeka vyrovnali. V 85. min. Šťastný nemal šťastie a trafil do vlastnej siete – 3 : 2. V nedeľu Aradáčania v dedine Vojvoda Stepa zohrajú ďalší priateľský zápas s domácou Crvenou zvezdou. AŠK: Kurtešan, uríček, Ko rać, Striško, Zakić, Matejin, ir manac, Števko, Adamov, Mijić, V. ál hrali aj Nenin, Stančić, Šťastný, Pavlenko, Životin Foto: Suzana Kokavská

Informačno politický tý denník

Ubović, Zirić, Mrđenović, Subo tin, arić, Lukić, Nastić, Sapun d ić, rahovac striedali: orn jik, udík, Klaić, orovnica, Kostić, rlica V nedeľu 17. februára o 14. hodine Tatra zohrá ďalší priateľský zápas s Cementom z Beočina, členom Srbskej ligy – skupina Vojvodina.

Dobrý tréning: z nedeľného zápasu Tatra – Mladost 0 : 0

PETROVČANIA TRI TÝŽDNE TRÉNUJÚ

Druhá prehra RFK NOVÝ SAD – MLADOSŤ 1 : 0 (0 : 0)

Samuel Medveď

etrovskí futbalisti minulú nedeľu hosťovali v Novom Sade, kde na umelej ploche v Športovom stredisku Sajmište hrali s mužstvom novosadských „kanárikov“. Bol to druhý prípravný zápas. Predtým v stredu 6. februára tiež hosťovali, ale v Čelareve, kde prehrali 1 : 3. Mladosť sa ináč prvá ujala vedenia gólom Kobilarova v 26. min. Zápas v Novom Sade sa hral vo svižnom tempe. V dresoch Petrovčanov sme videli niektorých nových hráčov: Berića, stopéra Dokića, stredopoliara Škrbića, Hložančana Milana Adámeka a Celina. Na hrotový post sa vrátil i rýchly Saša Milenković. Domácim akoby patril prvý polčas, keď 21. min. mali dobrú šancu, ale zblízka loptu nemal kto doraziť do nechránenej brány Leňu. V druhom polčase dvakrát mohli skórovať Milenković

Od neho sa očakávaj g ly: Saša Milenković

a Celin. Strela Stevana Adámeka trafila žrď. Vo finiši domáci dali jediný gól. MLADOS : Leňa, Fábry, erić, Dokić, Poznanović, eronja, O vát, Severíni, Milenković, Škrbić, Stevan Adámek hrali ešte: Petej, Kobilarov, abiak, luvić, Celin, Milan Adámek Foto: J. Pucovský

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Znova napínavo MLADOSŤ – VOJVODINA 2011 4 : 2 S. Medveď

o takmer mesačnej prestávke petrovskí stolní tenisti hrali ďalší zápas. A znovu to bolo napínavé. Hosťovala novosadská Vojvodina 2011. Najviac ťarchy zápasu zobral na svoje plecia Miroslav Lomen, ktorý aj

v štvorhre s Turanom zaznamenal tri výhry. Rozhodujúci bod priniesol Bažík. Výsledky: Lomen – Vlaisavl jević : 0, Turan – alaban 0 : , a ík – Vujčin 0 : štvorhra: Lomen Turan – alaban Vujčin : 1, Lomen – alaban : 1, a ík – Vlaisavljević : 2. • ŠPORT •

ŠACHISTI KULPÍNA SUMOVALI VLAŇAJŠÍ ROK A ZVOLILI VEDENIE KLUBU

Mladí šachisti sú budúcnosťou klubu Katarína Gažová

prácu šachovej sekcie, ktorú vedie tajomník klubu, učiteľ v kulpínskej ko by inak začínala a končila škole Radoslav Kolarski. Takým výročná schôdza Šacho- spôsobom si klub spĺňa aj jedvého klubu Kulpín, ak nie no zo základných poslaní, a to je partiou šachu. Tentoraz výročné zabezpečenie kontinuity v práci stretnutie bolo aj volebné a ako sa vďaka zapájaniu sa šachového členovia zhodli, vo vedení klubu dorastu do činnosti. sa nasledujúce dva roky nebude Dospelí šachisti ŠK Kulpín hrali nič meniť. Predsedom klubu aj vlani v Medziobecnej zónovej ďalšie dva roky bude doterajší lige – Vrbas, Báčska Palanka, Báč, Báčsky Petrovec. Na sklonku júla v Kulpíne v areá- Dušan Vida (stojí) aj na alej predsedom ŠK Kulpín li rybárskej chatky vedľa kanála saných 26 žiakov, z ktorých štr- V silnej konkurencii najlepšie výusporiadali tra- násti boli stále aktívni. Najprv sledky dosiahol ôsmak kulpínskej dičný obecný usporiadali svätosávsky šachový školy Miloš Arsenović. Členovia turnaj pre dorast turnaj pre žiakov školy, potom šachovej sekcie pekné výsledky a seniorov. Roz- účinkovali na obecnom žiackom zaznamenali aj v Obecnej žiackej hodcom tohto turnaji v Hložanoch, neskoršie lige 2017/2018, ktorá sa hrala v turnaja bol Ras- na zónovom turnaji v Báčskom rámci štyroch turnajov, v každej z dedín Báčkopetrovtislav Širskej obce po jeden. Jedným z naj spešnejších hráčov z dorastu je Miloš ka, člen Kulpínčania obsadili Arsenović (sprava) ŠK Kulpín. prvé miesto. Počas Turnaj bol súčasťou dvoch PDvK v rámci piočelný človek Dušan Vida, tajom- podujatí – Predslávnosťonierskej súťaže prvé níkom zostáva Radoslav Kolarski vých dní v Kulpíne a osláv miesto obsadil Mia ani v zložení iných orgánov sa Dňa Kulpína. loš Arsenović a druhé nič nemení. Na šachovom turnaji poBorislav Radosavljev, Šachistov a hostí v budove Zák- čas SNS, kde bolo viac ako tiež členovia ŠK Kulladnej školy Jána Amosa Komen- sto účastníkov z rôznych pín. Práca sekcie bola ského, kde šachový klub pôsobí, prostredí Vojvodiny, sa zúúspešná celý rok. v sobotu 9. februára 2019 privítal častnili aj členovia ŠK Kulpín: Po správach sa staronový predseda ŠK Kulpín Radoslav Kolarski, Borislav prihovorili hostia Dušan Vida. Počas minulého roka Radosavljev, Maksim Teslić, členovia ŠK Kulpín mali až 103 Dušan Vida, Branislav Beláni Aj starší členovia si s radosťou zahrali partiu šachu výročného zasadnutia: Pavel Marčok, stretnutí. Zúčastnili sa početných a Ján Vrbovský. Kulpínski turnajov doma, tiež ako hostia šachisti boli aj na turnaji v Kovačici Petrovci, kde Kulpínčania dosiahli Branislav Plachtinský, Pavel Gaža pekné výsledky. Na republiko- a Siniša Stanivuk. Potom už naslev iných prostrediach a účinkovali počas Kovačického októbra. aj na skupinových turnajoch v orO práci sekcie a jej úspechoch vú súťaž do Zreňanina postúpili: dovalo kamarátenie šachistov pri ganizácii Šachového zväzu Vojvo- správu podal vedúci Radoslav Nikola Benša, Dejan a Kristijan večeri a rýchloťahovom šachovom diny. Predseda osobitne pochválil Kolarski. Vlani sekcia mala zapí- Kneževićovci a Miloš Arsenović. turnaji.

ŠPORTOVCI ROKA ŠÍDSKEJ O CE. V stredu 30. januára 2019 v Športovej hale v Šíde prebiehala slávnosť, na ktorej odovzdali uznania a odmeny najúspešnejším športovcom a klubom v roku 2018. Podľa zhodnotenia komisie cyklistka CK Jednota Emilija Đačaninová a kajakár KK Filipa Višnjića vo Višnjićeve Jovan Stojaković sú najlepší športovci v uplynulom roku. Najúspešnejším športovým kolektívom je šídsky CK Jednota. Okrem športovcov a klubov (na snímke) plakety dostali športoví pracovníci, tréneri, futbaloví rozhodcovia a rekreanti. Slávnosť zorganizovali Športový zväz Šíd a Kopernikus RTV Šíd a odmeny odovzdali predseda Obce Šíd Predrag Vuković a riaditeľ televízie Nikola Vidić. L. P. Foto: Aleksandar Zečević • ŠPORT •

4 42 1 . 2. 2019

Šport FK BUDÚCNOSŤ HLOŽANY

Dve desaťročia práce s najmladšími A Juraj Bartoš

Zorana Rodića a pri južnej sa zhŕklo 18 chlapcov a dievčeniec – na prvý tréning, na ktorý ich pozval Ján Hrubík, s ktorým načíname príbeh o práci s najmladšími futbalistami. „Onedlho sa niektorí zriekli a teraz po januárovom turnaji ulíc nám pribudlo šesť nových detí (narodených roku 2010 a 2011). Vlani sa nám pripojili aj dvaja mladší chlapci z Begeča. V jesennej časti majstrovstiev Obecného

ko sa dom stavia od základov, tak by sa aj budúcnosť športových kolektívov mala začínať prácou s najmladšími. Keď pred časom na dlhší čas Futbalový klub Budúcnosť z Hložian zakotvil v Medziobecnej lige Báčska Palanka – II. triede, tamojší futbalový dorast proste zanikol, keďže v najnižšej súťaži futbalisti vekovej skupiny 15 – 18 rokov už nehrávali. Koncom leta 1998 niekdajší futbalový brankár a rozhodca Ondrej Stupavský zoskupil zo dvadsať šarvancov. Po niekoľkých tréningoch už 5. septembra na domácej pôde zohrali prvý zápas. Celok petrovskej Mladosti ich síce Tréner Ondrej Stupavský s deťmi, s ktorými zdolal hladko v roku 199 postavil základy neformálnej fut pomere 9 : 1, balovej školy v lo anoch avšak čoskoro sa hložianskym zväzu Báčska Palanka náš tím najmladším futbalistom začalo generácií 2007 a 2008 zohral 10 dariť lepšie. Čo je najdôležitej- zápasov. V šiestich sme zvíťazili, šie, ukázalo sa, že na základoch, štyri prehrali; dali sme 49 gólov a ktoré vtedy postavil Stupavský, inkasovali 26. V súťaži hrá 5 klubov FK Budúcnosť stavia už celé dve z Báčskej Palanky, potom Báč, Obrovac, Tovariševo, Čelarevo, desaťročia. Pivnica a my, zápasy trvajú dvakrát po 25 minút...“ Tréner Hrubík vraví, že terajšie vedenie FK Budúcnosť sa viac stará o najmladších futbalistov než predchádzajúce: uhrádza všetky výdavky (platí rozhodcom a prepravcovi za mikrobus; obstaralo nové siete a lopty...). Pravdaže, tréner aj teraz robí zdarma: „Ale neľutujem. Radšej tu Vladimír Lokić s mladšími iakmi alias budem robiť s deťmi koh tikmi roku 2009 ako chodiť k lekárovi; šport je zdravotná preKrásny obraz nám utkvel 2. júla vencia. S deťmi si rozumiem; čo 2015. Pri severnej bráne futba- je najdôležitejšie, všetci sú dobrí lového ihriska trénovali vtedajší žiaci. Opakujem im, že škola je mladší dorastenci pod vedením prvoradá a ich úspech si overujem

.hl.rs

Informačno politický tý denník

v rozhovoroch s učiteľmi.“ na vysokej úrovni pracoval ne„Im patrí futbalová budúcnosť dávno zosnulý tréner z Čelareva Hložian,“ podčiarkuje tréner naj- Zoran Rodić. mladších hložianskych futbalistov. Pred rokmi Ondreja Stupavské„Už klope na dvere ešte mladšia ho na poste trénera tzv. kohútikov generácia a pritom je v 7. a 8. trie- (mladých žiakov) nahradil Vlade 5 – 6 chlapcov dobrých futbalistov, ktorí skôr trénovali, niektorí teraz hrávajú mimo Hložian, iní sa zriekli. Keby sa pripojili k týmto mladším, máme postarané o mužstvo na ďalších 10 – 15 rokov.“ „Primárny cieľ nám je, aby hrali So staršími iakmi a mladšími dorastencami naši chlapci, aby (na snímke) roku 2009 pracoval Ján Murtín všetci jedenásti boli z Hložian, ale to nie je ľahko; dimír Lokić; potom ich trénoval preto prichádzajú aj hráči z Če- Ján Murtín: roku 2009 (vtedy už lareva... Prostriedky, ktoré sa im ako mladší dorastenci) obsadili 2. venujú, sú veľmi, veľmi malé...“ miesto na oblasti, ktorá zahrnuje Takto hovoril na výročnej schôdzi futbalové organizácie Báča, Báčzhromaždenia FK Budúcnosť (na skeho Petrovca a Báčskej Palanky. ktorú sme boli naposledy pozva- O rok neskoršie sa táto generácia ní) roku 2010 vtedajší predseda v tej istej súťaži ovenčila titulom Rady MS Hložany Ján Bohuš. Ktorý majstra (pod vedením trénera potom, spolu s kompánmi začal Branislava Huďana). Potom väčinvestovať do hráčov a trénerov šina z tej generácie nastupovala v dorasteneckom mužstve, ktoré súťažilo iba zo dva roky. Teraz sa na futbalový trávnik, po čase, vracajú „naši chlapci“. Čoraz viac sa hovorí o tom, ako by bolo dobre postúpiť do vyššej súťaže... Čo sa pri manku domácich hráčov, Prvý tréning zatiaľ poslednej generácie naj pravdaže, nedá. mladších hlo ianskych futbalistov absolvoval To už je ale iná Ján rubík . j la 201 téma. Dnešnú zvonku, až sa stalo, že v zostave ukončíme uznaním, ktoré si určite Budúcnosti bol iba Milan Adámek zaslúžili všetci tu spomenutí ľudia, z Hložian. Po niekoľkých rokoch ktorí za posledné dve desaťročia vysokého letu nasledoval nízky venovali vlastný voľný čas deťom, pád. Futbalové áčko Budúcnosti ktorých ešte neopustila chuť na opäť hrá v najnižšej súťaži. Avšak pohyb na čerstvom vzduchu a kostru tímu v jesenných majstrov- vôľa pestovať športového ducha, stvách činili domáci hráči, s ktorý- pričom sem-tam veru siahli aj do mi (ako dorastencami) sústavne vlastnej peňaženky. • ŠPORT •

NAJLEPŠÍ ŠPORTOVCI OBCE KOVAČICA V ROKU 2018

Prítomných pozdravil Ján Cicka (prvý sprava), predseda Športového zväzu Obce Kovačica, a ceny odôvodnil Adam Lupu, člen ŠZOK

Časť odmenených 4. februára 2019 v Kovačici

Športu (z)dar Ján Špringeľ

tvrtého februára Športový zväz Obce Kovačica vyhlásil najlepších športovcov v roku 2018. Slávnosť prebiehala vo veľkej zasadačke Miestneho spoločenstva Kovačica. Športovci dostali poháre a medaily, športoví pracovníci a inštitúcie, ktoré sú záslužné za rozvoj športu, plakety. ŠPORTOVÉ NÁDEJE: Odmenení sú tenista TK Kovačica 2006 Danijel Krstevski z Debeljače, karatista KK Kovačica Siniša Ilibašić, kaNajlepšia ratista KK Dolina športovkyňa: Izabela Padina Kristián Lupulescuová z Uzdina Slivka, karatistka Nađa Lakičinová, karatistka Maja Príbeľová (obe z KK Kovačica) a karatistka KK Spartak Debeljača Saška Teslová. Spomínané nádeje dostali poháre. Športový zväz sa rozhodol podporiť medailami najmladších kandidátov a získali ich: Marija Đuričkovová (šachistka ŠK Spartak), Adrijan Solnoki, Laura Kovačová a Teodora Sabová (karatisti KK Spartak), Miroslav Bílek a Renato Nosáľ (karatisti KK Dolina), Nikola Subin (karatista KK Kova- S Izabelou najlepšia čica), Aleksandra seniorka: Daniela • ŠPORT • Georgijevská a Emi- Končeková (KK Dolina)

lija Vekecká (hádzanárky ŽMHK Crepaja), Ksenija Vereská (hádzanárka ŽHK SparMladšia dorastenka: Nádejný futbalista: tak), Petar Ilić Športová nádej: Ivana Marková, Ján Šimák (FK Dolina) (basketbalis- karatistka z Kovačice Nađa Lakičinová kolkárka KK Kovačica ta BK Družina Kozlovac Daniela Končeková. Uzdinské stolnotenisové Crepaja), Boris Benka (futbalista FK Slávia), družstvá Unirey získali oba tituly, tak v mužskej, Daniela Vukšićová (stolná tenistka STK Uni- ako i v ženskej konkurencii. rea), Ján Šimák (futbalista FK Dolina), Andrej ŠPORTOVEC A ŠPORTOVKYŇA ROKA: Vojnović a Ervin Solnoki (futbalisti FK Spartak). Trofeje v konkurencii najlepších medzi najlep-

šími si do Uzdina odniesli Lorencio Lupulescu a Izabela Lupulescuová. ŠPORTOVÍ PRACOVNÍCI: Plaketu získali dlhoročný aktivista v rôznych crepajských športoch Siniša Balan, legenda Hádzanárskeho klubu Unirea Uzdin Pavel Balan, tréner Karate klubu Kovačica Dragan Vukelić a manažér STK Spartak István Mohácsi. ZASLÚŽILÝ ŠPORTOVEC: Kolkár Benjamin K prosperite futbalu: (zľava) Ján Cicka, Nagy (1961), tajomník, a Predrag Perović, predseda člen KK Spartak FZO Kovačica – Opovo Debeljača. PLAKETY ZA MLADŠÍ DORASTENCI A DORASTENKY: ROZVOJ ŠPORFutbalista FK Polet Idvor Jovan Andrejin a TU: Pamätné kolkárka KK Slávia Kovačica Ivana Marková. kovové tabuľky Z družstiev trofeje získali Crepajčania: bas- za rozmach teketbalisti Družina Kozlovac a hádzanárky lesnej výchovy ŽMHK Crepaja. a športu v KoJUNIORI A JUNIORKY: Stolný tenista vačickej obci Plaketa za rozvoj športu: STK Unirea Uzdin Filip Radović a karatistka získali Milivoj Milivoj Vladul, aktivista KK Kovačica Anja Cvetanovićová. Medzi Vladul, dlho- FK Spartak juniorskými družstvami poháre neudelili. ročný člen správy FK Spartak, Obec Kovačica, SENIORI A SENIORKY: Stolný tenista Ženský hádzanársky klub Spartak Debeljača, z Uzdina Lorencio Lupulescu, karatista KK Športová redakcia RTV OK a Futbalový zväz Dolina Mário Boboš, stolná tenistka z Uzdina 50 /4833/ 15. 12. 2018 43 obcí Kovačica – Opovo. Izabela Lupulescuová a karatistka KK Dolina

NA SLOVÍČKO S HRÁČOM AMERICKÉHO FUTBALU IVANOM PLEVOM Z ARADÁČA

Ivan Pleva (stojí druhý zľava) bol futbalovým brankárom v AŠK a úspešne stráži aj sieť aradáčskeho mužstva MOMS( Foto: vlh)

Ivan Pleva (číslo 27) v akcii

Šport pre každého Vladimír Hudec

a týchto našich priestoroch futbal je najobľúbenejší šport, najdôležitejšia vedľajšia vec na svete. Nasledujú basketbal, volejbal... Americký futbal, ktorý je v Amerike tým, čo je futbal v Srbsku, u nás má málo priaznivcov, ale niežeby ich vôbec nemal. Aradáčan Ivan Pleva sa týmto športom zaoberá už viac ako štrnásť rokov. Vraj ako malý v televízii sledoval prenos zápasu amerického futbalu. Zapáčilo sa mu to a odvtedy začal pravidelne sledovať, učiť sa pravidlá a keď ho istý kamarát z neďalekej dediny Klek zavolal do klubu amerického futbalu, neváhal, začal trénovať. Najdlhšie hral v Kleku, krátky čas vo Vršci a teraz je v belehradskom klube Blue Dragons (Modré šarkany). V Srbsku sú tri ligy a v každej je po osem klubov. Blue Dragons hrajú v tej najvyššej súťaži, ktorá je organizovaná podľa amerického systému. Totižto kluby sú rozvrhnuté do dvoch skupín. V rámci skupín hrá každý s každým a po dve najlepšie mužstvá z každej skupiny hrajú play off. Čo ťa prilákalo k tomuto športu? „Americký futbal je šport, ktorý môže hrať každý, bez ohľadu na fyzické predpoklady, tak fyzicky slabší, ako aj tí silnejší športovci. Každý má post v tíme, ktorý zodpovedá jeho fyzickým vlastnostiam. Hra je tímová a každý člen mužstva presne vie, čo má robiť. Nuž a zapáčilo sa mi aj to, že je dovolený kontakt, kde je možné zraziť, aj udrieť súpera.“ Keď pozorujeme zápas amerického futbalu, zdá sa, že je to príliš hrubý šport. Je tomu naozaj tak?

Hráč amerického futbalu musí byť rýchly...

„Z jednej strany je hrubá hra už aj preto, že je dovolené zrážanie a udieranie hráčov, ale na druhej strane na ihrisku tomu nie je až tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Každý hráč má svoju úlohu, presne vie, čo má robiť, aby sa dosiahol konečný cieľ, a to je bod, čiže touchdown. Tí silnejší hráči hrajú na pozíciách, ktoré majú za úlohu chrániť tých trochu slabších, ktorí sú zadlžení získavať body.“ Vzhľadom na povahu hry ako často sa v americkom futbale stávajú zranenia? „Vari ani nie tak často. Niežeby sa vôbec nestávali, ale je to najčastejšie vtedy, keď niekto nevie, čo má v danej chvíli urobiť, alebo váha v dueloch so súperom. V tom hráč musí byť na sto percent odhodlaný. V opačnom prípade si môže poraniť kolená, kĺby, zriedkavejšie aj väzy. Rovno preto je pre mnohých hráčov záväzné upevňovanie kĺbov. Hráčov však chráni aj športový úbor, prilby sú skutočne moderné a chránia hlavu hráča. Ja som si iba raz zranil kĺb, a to nie v dueli, ale tak, že som v behu naďabil do diery na trávniku. Počas kariéry som videl iba niekoľko vážnejších zranení, niektoré boli ako následok nerovného trávnika, a nie duelov. Spomínam si iba na jedno zranenie chrbtice, ktoré bolo následkom duelu, aj na otras mozgu hráča.“ Kontaktová hra je, podľa slov nášho spolubesedníka, príliš vyčerpávajúca, a preto hráč musí byť dobre fyzicky pripravený, ale aj napriek tomu telo po zápase potrebuje viac času na zotavenie. Rovno preto sa majstrovské zápasy hrajú každý druhý týždeň. „Medzičasom, pravdaže, nezaháľame, ale aktívne trénujeme. Sezóna súťaže v americ-

... silný a odvážny

kom futbale trvá od marca do júna. Teraz sa nachádzame v prípravnom období a trénujeme dvakrát v týždni. Počas príprav tréningy sú tak kondičné, ako aj taktické, avšak v majstrovstvách medzi dvomi zápasmi sa pripravujeme pre nasledujúceho súpera tak, že zohrávame taktiku, ktorou ho prekonáme. Liga je silná. Je mnoho kvalitných klubov a kvalitných hráčov. Prichádzajú k nám hrať aj hráči z Ameriky. S klubom z Kleku, ktorý už dlhší čas pôsobí v Zreňanine, som vyhral v pohárovej súťaži EFAF, čiže Európskej federácie amerického futbalu, ktorá je na úrovni futbalovej Ligy majstrov. Bolo to v roku 2005 či 2006, nepamätám sa presne, keď sme vo finále v Istanbule porazili celok Istanbul rems. Ani jednému klubu zo Srbska sa to dodnes nepodarilo. Keď začínal hrať americký futbal, pochopil to veľmi vážne a dostal sa aj do juniorskej reprezentácie Srbska. Neskoršie však trochu poľavil a posledné štyri roky sa tomuto športu venuje naplno. Hrá na poste prvého bežca (runnig backs) v mužstve. Do seniorskej reprezentácie nateraz nebol pozvaný, i keď by ani to nebolo až také nereálne, vzhľadom na to, že ho v ankete Zväzu amerického futbalu vlani vyhlásili za druhého bežca v Srbsku. O tom, aby sa profesionálne zaoberal týmto športom, však neuvažoval.“ „Skutočne som o tom neuvažoval, aj keď viacerí hráči odtiaľto hrajú v nemeckej GFL lige alebo v škandinávskych krajinách, kde sa hrá vážny americký futbal. Akže by sa mi však naskytla príležitosť, možno by som aj odišiel skúsiť. Ktovie... Nateraz je americký futbal iba mojou záľubou, z ktorej mám pôžitok. Mám mnoho kamarátov, kamarátime sa, cestujeme v krajine, ale aj v zahraničí, a to mi úplne stačí.“ Foto: z archívu Ivana Plevu