Hlas Ludu 50 2018 by NVU Hlas ľudu

Na Veľtrhu národnostných menšín Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 15. 12. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4833/



Z obsahu

Polstoročie pokrajinskej prekladateľskej služby si pripomenuli v pondelok 10. decembra v zasadačke Zhromaždenia AP Vojvodiny. Po ukončení stretnutia nasledoval koktail v budove vlády APV. Boli pri tom aj slovenské prekladateľky: Zdenka Valentová-Belićová (sprava), Anna Bogdanovićová, Milina Križanová, Martina Bartošová, Anna Vršková a Katarína Melichová. J. Bartoš

V sobotu 8. decembra členovia Divadelnej sekcie Branislava Vierga pri Kultúrnom centre Aradáč, ako aj početní bývalí herci a režiséri, občania Aradáča a ich hostia, divadelníci z Kysáča, Pivnice a Vojlovice si pripomenuli 130. výročie prvého divadelného predstavenia v tomto prostredí. V. Hudec

15. 12. 2018 | 50 /4833/

Uzávierka čísla: 12. 12. 2018

Desiaty ročník Veľtrhu vzdelávania na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci sa uskutočnil vo štvrtok 6. decembra. Tunajším stredoškolákom sa predstavili početné fakulty a univerzity z domova a zo Slovenskej republiky. J. Čiep

Z iniciatívy padinskej mládeže, mladých priaznivcov ekológie, a v organizácii Ekologického hnutia v Padine v nedeľu 9. decembra v blízkosti dediny v tzv. Višničkovej hôrke sa uskutočnila druhá akcia vysádzania sadeníc višní. A. Chalupová

Záujem o bio potraviny rastie aj u nás a najmä mladí ľudia sa chcú zdravo stravovať. Otvára sa cesta k tomu, aby sme jedného dňa aj my pestovali bio vo veľkom, potom budú, samozrejme, aj bio zelenina a ovocie cenovo dostupnejšie. Pestovanie zeleniny a ovocia v súlade s bio pravidlami nie je vôbec jednoduché, ale určite stojí za vyskúšanie. Ekologické poľnohospodárstvo je systém, ktorý sa snaží poskytnúť spotrebiteľom potraviny so sviežou, chutnou a pôvodnou chuťou a zároveň rešpektuje prírodné životné cykly. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Juhoslávia? Už nikdy viac!

týždeň – 22. decembra si Juhoslovania, teda občania už neexistujúcej krajiny, možno, spomenú na ďalší neexistujúci sviatok – Deň Juhoslovanskej ľudovej armády. Na tento deň roku 1941 – v malom mestečku Rudo na území Bosny a Hercegoviny – bola založená armáda, ktorá po necelých štyroch rokoch, spolu so spojeneckými vojskami, oslobodila vtedajšiu Juhosláviu od fašistických okupantských vojsk. Pred troma týždňami, presnejšie 29. novembra, bol sviatok, ktorý sa azda najhlbšie vrezal do pamäti Juhoslovanov. Mnohí si zavše spomenú na tento dátum, ktorý sa oslavoval príležitostnými vlastenecky ladenými programami a pracovným voľnom, keď nie z iných, tak z toho dôvodu, že sa Deň republiky vo veľkom využíval – na zakáľačky. Inak na tento deň (teda 29. novembra) roku 1943 v bosenskom Jajci sa uskutočnilo II. zasadnutie AVNOJ-a (Antifašistickej rady Národného oslobodenia Juhoslávie). Vyhlásená bola Demokratická federatívna Juhoslávia. AVNOJ sa ustanovil ako zákonodarné a výkonné zastupiteľské teleso DFJ a založený bol KNOJ – Komitét národného oslobodenia Juhoslávie a utečeneckej vláde na čele s kráľom Petrom II. Karađorđevićom bol zakázaný návrat do krajiny – po ukončenie vojny. Hoci sa západní spojenci po 2. svetovej vojne snažili o obnovenie juhoslovanského kráľovstva, 29. novembra 1945 bola vyhlásená Federatívna ľudová republika Juhoslávia. Ktorá 7. apríla 1963 zmenila názov. Socialistickú federatívnu republiku Juhosláviu činilo šesť socialistických republík: Srbsko (so svojimi dvoma krajmi, čiže pokrajinami – Vojvodinou, resp. Kosovom a Metóchiou), Chorvátsko, Slovinsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Macedónsko. Juhoslávia zostala v povedomí veľkej časti svojich občanov ako krajina, v ktorej sa žilo životom dôstojným človeka a ktorá vo svete mala vysoký rating. Nič a nikto netrvá večne, a tak sa aj Juhoslávia, inak obkľúčená „starosťami“, čiže, povedané už taktiež neexistujúcim srbochorvátskym jazykom brigama, (ne)dožila ani päťdesiatky. Skratku BRIGAMA inak niekto bystrý (?) utvoril zo začiatočných písmen jej susedných krajín Juhoslávie: Bulharska, Rumunska,

Italije (čiže Talianska), Grécka, Austrije (čiže Rakúska), Maďarska a Albánska. Nepomohlo jej ani to, že sa JĽA, podľa hesla jej najvyššieho veliteľa maršala Tita, inak doživotného prezidenta SFRJ, chystala „ako keby zajtra mala vypuknúť vojna“. Hoci ju (a môžbyť práve preto) nikto nenapadol zvonku, stroskotala pod tlakom vnútorného napätia vo vojne, ktorú, ako tvrdil „nový Tito“ alias Slobodan Milošević, Srbsko neviedlo. Iba čo sa z bojísk v Slovinsku, viac v Chorvátsku a najmä v Bosne a Hercegovine v rakvách vracali mŕtvi vojaci... Mimochodom, dodnes nevedno, koľko civilistov padlo vo vojnách, ktoré „sa nekonali“. Symbolmi tzv. Druhej Juhoslávie boli trikolóra (modrá – biela –červená) s červenou hviezdou lemovanou zlatou obrubou uprostred a erb so šiestimi blčiacimi fakľami, znázorňujúcimi bratstvo a jednotu šiestich bratských republík. Ktorých predáci nevedeli, lebo zrejme ani (príliš) nechceli nájsť spoločný jazyk. Ako to už býva, aspoň tí (ktorí si o sebe mysleli, že sú) najsilnejší radšej volili reč zbraní. YU erb sa postupne okypťoval, fakle jedna po jednej dohárali a odpadávali zo zväzku pripomínajúceho Svätoplukove prúty. Radom sa od Juhoslávie odštiepili Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko. Srbsko s Čiernou Horou najprv roku 1992 utvorili štát menom Zväzová republika Juhoslávia; ten sa roku 2003 premenoval na súštátie Srbsko a Čierna Hora. Keď Čierna Hora, po referende, vyhlásila samostatnosť (3. júna 2006), Juhoslávia aj definitívne zanikla. Dožila sa teda, na nepoznanie ochrnutá –okyptená necelých 60 rokov. Začali žiť, respektíve živoriť spomienky na krajinu, ktorá iste nebola ideálna, ale, podľa mnohých jej súčasníkov, dozaista bola vhodnejším miestom pre život než sú franforce, ktoré po Juhoslávii zostali. Akokoľvek z tých spomienok vanie nostalgia, je v tom, 75 rokov po jej vzniku, aj riadny kus pragmatizmu, čiže názor, že už nikdy žiadnu Juhosláviu zakladať netreba. Už aj preto, aby sa jej osud nemusel opakovať. Juraj Bartoš

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 Jednotná mozaika Srbska 13 Prečo pošta mešká?

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Zachovajme naše poľnohospodárstvo bez GMO

31 O tom, ako bolo kedysi 43 Nové začiatky basketbalu Autorka titulnej fotografie: Anna Lešťanová 50 /4833/ 15. 12. 2018

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Žijeme v 90. Dávkovanie nátlakov rokoch?

Jasmina Pániková

uplynulých týždňoch protest žltých viest v Paríži bol medzi hlavnými správami v našich médiách. Ako aj obvykle, väčšina televízií svoje informačné vysielania začala menom nášho prezidenta a po dôležitejších správach z našej krajiny sa ihneď hovorilo o protestoch v hlavnom meste Francúzska. Správy, analýzy, predpoklady... Jasne, protesty takého rozmeru vyvolali pozornosť aj iných krajín, ibaže, v deň, keď sme aj my mali protesty, pozornosť väčšiny našich médií bola zase upriamená na tie francúzske. V sobotu predvečerom sa v Belehrade zhromaždilo tisíce protestujúcich, ktorí chceli vyjadriť svoj odpor k násiliu. Dôvodom na to bol nedávny fyzický útok na aktivistov a lídra Ľavice Srbsko. Ktoré elektronické médiá informovali o proteste, je každému, kto sleduje situáciu v médiách, jasné. Podaktoré, vrátane aj Verejného servisu RTS, sa iba okrajovo zmienili, že sa protest uskutočnil, no podaktoré zašli trochu „hlbšie“ a pritom zabudli na novinársku etiku. Novinárka televízie, ktorá kedysi patrila do skupiny serióznych televízií, istotne ani nemyslela, že sa „cez noc“ dostane do iných médií, nielen našich, ale aj tých v regióne. No nie vďaka svojej profesionalite. Tzv. reportérka informovala, že na proteste bolo veľmi málo ľudí, medzi ktorými sa niektorí z nich zbili dáždnikmi, čo sa podľa nej mohlo aj očakávať, a nakoniec vyhabkala konštatáciu, ktorá v žiadnom prípade nepatrí do spravodajstva. Autor istého seriálu, ktorý spracúva spôsob informovania RTS počas 90. rokov, čiže spôsob zneužívania televízie v prospech politickej mašinérie, ihneď zočil rovnaké prvky v informovaní dvoch televízií. Rovnaký recept moci na zneužitie médií bol aj v 90. rokoch, aj dnes. Chceme sa dostať do európskej demokratickej rodiny? Ak áno, tak nechoďme po stopách najnenávidenejšieho prezidenta v našej histórii, lebo sa ľahko zrútime do priepasti, z ktorej sme sa, vidno, ešte stále celkom nevychrámali.

www.hl.rs

osovo voči Srbsku predsa nezačalo uplatňovať tri dodatočné reštriktívne opatrenia (okrem už zavedenej stopercentnej dane na tovar zo Srbska), o ktorých sa hovorilo v poslednom čase. Pripomeňme, spomínal sa možný zákaz vchodu vozidlám so srbskými tabuľkami a vyhlásenie neplatnosti srbských dokumentov na území Kosova, ako aj zákaz dovozu produktov zahraničných kompánií, ktoré sa vyrábajú v Srbsku. Kosovský premiér Ramush Haradinaj však vyhlásil, že dodatočné opatrenia sú ešte stále možné, ak sa vraj Srbsko neprestane správať agresívne voči Kosovu. Komentujúc aktuálne rozhodnutie vlády v Prištine o nepoužití spomenutých dodatočných opatrení, bývalý srbský diplomat Vladislav Jovanović povedal, že ide o „premyslenú, elastickú taktiku“, ktorú Kosovo uplatňuje pod vplyvom USA a západných krajín. Dodal, že Západ chce, aby sa nátlak na Srbsko konal v dávkach s cieľom nedovoliť eskaláciu krízy na Balkáne. V piatok 14. decembra (keď toto číslo novín už bude vytlačené)

parlament Kosova bude hlasovať o založení vlastnej armády napriek upozorneniam, že formovanie týchto ozbrojených síl môže narušiť stabilitu a mier v regióne. Srbsko otvorilo ďalšie dve kapitoly v prístupových rokovaniach s Európskou úniou v Bruseli. Ide o kapitoly 17 a 18, týkajúce sa ekonomickej politiky a štatistiky, ktoré sa označujú ako kľúčové pre ďalšie štrukturálne reformy a ekonomický rast krajiny. Podľa slov odborníkov je to už ustálená prax, aby sa na každých šesť mesiacov otvorili len po dve nové kapitoly, čo je príliš pomalý pokrok v rokovaniach, takže často spomínaný rok 2025 je čoraz menej pravdepodobný na konečný prístup Srbska k EÚ. Ministerka pre európsku integráciu Jadranka Joksimovićová vyhlásila, že nie je nespokojná, ale boli vraj splnené podmienky na otvorenie viac než dvoch kapitol, podčiarkujúc, že cieľom Srbska je členstvo v EÚ. Komisár pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn na jej poznámku odpovedal filozofickými slovami, že kvalita je dôležitejšia než rýchlosť.

Iný uhol reality

Informačno-politický týždenník

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa večer 10. decembra vo verejnom prejave pokúsil poskytnúť odpovede na masové protesty tzv. žltých viest, ktoré sa začali 17. novembra ako demonštrácie proti dodatočnému zdaňovaniu palív a premenili sa na pouličné akcie proti vládnej politiky a poklesu kúpyschopnosti obyvateľstva. Macron uznal, že svojimi vyjadreniami ublížil niektorým občanom, zároveň sľúbil daňové úľavy pre penzistov a zvýšenie minimálnej mzdy o 100 eur, ale tiež zdôraznil, že násilie na protestoch je neprípustné a každé porušenie zákona bude trestané. Všeobecná mienka je, že Macronov verejný príhovor prišiel neskoro, lebo protesty trvajú už viac ako tri týždne, zapríčinené boli veľké materiálne škody, mnohí boli zranení a niekoľkí aj zahynuli. Mnohí preto tvrdia, že aktuálny francúzsky prezident nie je kompetentný na túto pozíciu a dostal sa na čelo štátu len vďaka voličom, ktorí nechceli dovoliť, aby na prezidentských voľbách vyhrala krajne pravicová politička Marine Le Penová. Pripravil: S. Lenhart

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

VEĽTRH NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V BELEHRADE

Jednotná mozaika Srbska Anna Lešťanová

retí Veľtrh národnostných menšín, ktoré žijú v Srbsku, pod názvom Jednotná mozaika Srbska, venovaný Medzinárodnému dňu ľudských práv, prebiehal v nedeľu 9. decembra v hale 5 Belehradského veľtrhu. Na otváracej časti veľtrhu sa zúčastnili Aleksandar Vulin, minister obrany, Vladimir Marinković, podpredseda Zhromaždenia Srbska, a Suzana Paunovićová, riaditeľka Kancelárie pre ľudské a menšinové práva. Členky Združenia pazovských žien s novozvolenou predsedníčkou NRSNM Libuškou Lakatošovou

Suzana Paunovićová, riaditeľka Kancelárie pre ľudské a menšinové práva

Minister Vulin okrem iného povedal, že národnostné menšiny v Srbsku nikdy neboli a ani nebudú zanedbané. A ďalej uviedol: „Omnoho vyvinutejšie a

bohatšie krajiny od nás, ktoré sa chvália veľkými výdobytkami v oblasti menšinových alebo ľudských práv, ťažko by veru mohli súperiť so Srbskom vo vzťahu k národnostným spoločenstvám. Vo Vojsku Srbska, ktoré je časťou Ministerstva obrany, príslušníci národnostných menšín sa zúčastňujú v obrane svojej krajiny a sú v prvom rade dobrí ľudia, vlastenci, profesionáli, ktorí keď vykonávajú svoje povinnosti, chránia bezpečnosť každého Srba, Maďara, Chorváta, Bosniaka.“ Vo svojom príhovore minister Vulin podčiarkol, že Vojsko Srbska je práve také, aké je aj Srbsko – multikonfesionálne, multinacionálne. Suzana Paunovićová v otvá-

Príslušníčky vlašskej národnostnej menšiny • TÝŽDEŇ •

Čiernohorky tiež predstavili svoj autentický ľudový odev

racej časti veľtrhu poukázala na nostnými radami národnostných veľkú jednotu národnostných menšín, ktoré na výstavných menšín: „Príslušníci národnost- stánkoch predstavili svoje kulných menšín, ktorých je v Srbsku túrne dedičstvo (ľudový odev, 26, dnes si na tomto veľtrhu pri- staré remeslá, gastronomické pomínajú 10. december – Medzi- špeciality…). Nevystal ani bohatý národný deň ľudských práv. Vo vláde Srbska sme veľmi hrdí na toto podujatie, lebo poukazuje na kultúrne bohatstvo a tradíciu… V roku 2018 sme mali voľby do národnostných rád, máme 22 národnostných Na stánku bunevskej národnostnej menšiny rád a dve nové – poľskú a ruskú kultúrno-umelecký program, v radu a vláda Srbska aj naďalej ktorom sa zúčastnili predstavibude financovať ich prácu. V telia viacerých národnostných tomto roku je vyčlenených 10 menšín s autentickými piesňamiliónov dinárov viac na prácu mi a tancami, a všetko to bolo národnostných menšín a pri tejto premietané v priamom prenose príležitosti chcem pripomenúť, populárneho televízneho vysieže aj vláda AP Vojvodiny veľmi lania Žikina šarenica. Národnostnú radu slovenskej prispieva k rozvoju kultúrneho dedičstva, pestovaniu tradícií národnostnej menšiny dôstojvšetkých národnostných menšín, ne prezentovali členky Združektoré žijú na tomto území,“ po- nia pazovských žien, úspešnej vedala o. i. riaditeľka Kancelárie programovej formy SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Na stánku bola pre ľudské a menšinové práva. Veľtrh organizovala uvedená i novozvolená predsedníčka kancelária v spolupráci s národ- NRSNM Libuška Lakatošová. 50 /4833/ 15. 12. 2018

Týždeň KONFERENCIA ISTANBULSKÁ KONVENCIA – OD ZÁKONOV PO PRAX

Treba na to ísť organizovanejšie Juraj Bartoš

publiky Srbska s Istanbulskou konvenciou hovorila Jasmina Stankovićová, ko úderný odkaz podujatia, námestníčka v Republikovej verejnej ktoré pokrajinský prokuratúre. So správou obhajca občanov o banke údajov Minis– ombudsman usporiaterstva vnútorných dal v Zhromaždení Auvecí týkajúcou sa pritonómnej pokrajiny Vojhlásenia násilia v rodine vodiny, vyznieva jeden prítomných oboznámil z jeho záverov: násilie Milorad Kalat z MVV v rodine na ženách je – Oddelenia pre preidentifikované a nebude venciu násilia v rodine. sa tolerovať. Konferencia Výsledky najnovšieho Istanbulská konvencia regionálneho výskumu – od zákonov po prax o násilí na ženách v Srbv piatok 7. novembra sku sprítomnila Zorana zhromaždila veľký počet V tretej časti konferencie sformulovali závery Antonijevićová (OBSE). pracovníkov sociálnych Príspevkom Integrovaná stredísk, aktivistov mimovládnych najmä finančnú. odpoveď na násilie na ženách a dievorganizácií a predstaviteľov štátnych V prvej časti podujatia odzneli čencoch v Srbsku prvú plenárnu časť orgánov, teda zložiek mechanizmu, správy ozrejmujúce aktuálnu situáciu. konferencie uzavrela Maja Brankoktorý má za cieľ boj proti násiliu. Pozdravné slovo povedala námest- vićová-Đundićová (UNDP, Rozvojový Účastníci konferencie odprezento- níčka pokrajinského obhajcu Snežana program OSN). vali výsledky na pláne uplatňovania Kneževićová, ktorá tiež odprezentoKonferencia pokračovala prácou Istanbulskej konvencie v Srbsku, na vala prvú národnú správu o uplatnení v štyroch sekciách. V prvej osvetlili pláne zlaďovania domácej legislatívy Istanbulskej konvencie (vypracovalo tému násilia na migrantkách a utes európskou a v oblasti praktického ju koordinačné teleso pre rodovú čenkyniach. Najprv sa na ňu vyjadrili uplatnenia predpisov. Ukázalo sa, že rovnosť). Tieňovú správu k danej univerzitná profesorka Dr. Slađana v prvom segmente je situácia pod- problematike pripravilo Centrum Jovanovićová a manažérka MVO Atina statne lepšia. K úspešnejšiemu boju pre podporu ženám z Kikindy a po- Jelena Hrnjaková, moderátorkou bola proti násiliu treba zabezpečiť neustá- dala ju Biljana Stepanovová. Na tému Svetlana Nešićová-Bajgová. V druhej le vzdelávanie kádrov vo všetkých Zladenie trestného zákonodarstva Re- skupine sa debatovalo o tom, ako orgánoch, inštitúciách a službách, ktoré pálčivú otázku majú v rukách, čo chce adekvátnejšiu štátnu podporu,

o násilí na ženách informujú médiá v Srbsku. Úvodné slová patrili Danici Todorovovej a Maši Mileusnićovej, moderoval Pavel Domoni. Témou, na ktorú sa sústredili v tretej sekcii, boli individuálne plány ochrany obetí a účastníkov do nej voviedli námestníčka verejného prokurátora v Ministerstve spravodlivosti Gordana Mirčićová-Čalukovićová a vedúca služby Centra sociálnej práce v Kikinde Milkica Momčilovová; debatu viedla Nataša Stanišićová. Trestné skutky prenasledovanie a pohlavné znepokojovanie – znela téma rozpravy štvrtej skupiny. Obidva nové trestné skutky priblížili námestníčka vo verejnej prokuratúre v Novom Sade Vladana Todorićová, Marina Ilešová (Autonómne ženské centrum) a Ivana Perićová, koordinátorka novosadského SOS ženského centra a diskusiu usmerňovala Snežana Kneževićová. Konferencia sa skončila druhou plenárnou schôdzou, na ktorej moderátori štyroch uvedených skupín odprezentovali závery, ku ktorým dospeli pri debate o jednotlivých segmentoch násilia na ženách v rodine. Viacerí prítomní sa o nich vyjadrili a podali návrhy. Mali by prispieť k účinnejšiemu boju proti narastajúcemu násiliu v rodine, ktorého obeťami sú predovšetkým ženy a deti. K jednotlivým segmentom konferencie sa mienime vrátiť v nasledujúcich číslach nášho týždenníka.

50 rokov pokrajinskej prekladateľskej služby J. Bartoš

lávnostným stretnutím terajších a niekdajších zamestnancov – prekladateľov v Zhromaždení AP Vojvodiny pripomenuli polstoročie existencie pokrajinskej prekladateľskej služby. Pri tejto príležitosti odprezentovali sedemrečovú publikáciu Päťdesiat rokov od založenia Prekladateľskej služby v AP Vojvodine. Pripravil ju Dr. Miloš Zubac, ktorý podujatie moderoval. Predseda Zhromaždenia APV István Pásztor vo vstupnom príhovore zablahoželal početným účastníkom príležitostného stretnutia k 10. decembru – Medzinárodnému dňu ľudských práv a podčiarkol: „Zvažujúc 50 rokov práce našej služby, mienim, že sme sa

www.hl.rs

od tejto rezolúcie dostali ďaleko – v pozitívnom zmysle.“ O význame prekladateľskej služby AP Vojvodiny sa zmienil podpredseda ZAPV a pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, správu, predpisy, národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Mihály Nyilas. Na tému sa vyjadrili aj terajší či niekdajší prekladatelia v pokrajinskej službe, ktorí prekladajú zo srbčiny do maďarčiny, slovenčiny, rumunčiny, rusínčiny a chorvátčiny, respektíve z týchto jazykov do srbčiny: János Orosz, Zdenka Valentová-Belićová (prečítala príspevok neprítomného Dr. Miroslava Vitéza), Romanca Jovanovićová, Helena Medešiová a Marija Lovrićová. Pri významnej udalosti sa neprihovoril nikto z úradu vojvodinskej vlády.

Informačno-politický týždenník

MEDZINÁRODNÝ DEŇ ĽUDSKÝCH PRÁV pripadá na 10. decembra. Uplynulý pondelok predseda vlády AP Vojvodiny Igor Mirović v aule vlády Autonómnej pokrajiny Vojvodiny usporiadal koktail. Blahoželajúc Vojvodinčanom k tomuto dátumu podčiarkol, že pokrajinská vláda v spolupráci so všetkými inštitúciami vo Vojvodine sústavne pracuje na zveľadení a zlepšení ľudských práv. Prihovorili sa aj pokrajinskí tajomníci Mihály Nyilas a Dragana Miloševićová. J. B. • TÝŽDEŇ •

Slovensko Z VYROVNANIA STARÉHO DLHU MEDZI DVOMA KRAJINAMI BY MALI PROFITOVAŤ NAJMÄ SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ

tiach chodí, jednou z hlavných tém rokovaní bolo aj Kosovo. Ane Brnabićovej sa zjavne dobre počúvalo vyhlásenie slovenského premiéra a ocenila postoj Bratislavy. „Slovenská republika striktne odmieta transformáciu kosovských bezpečnostných síl na regulárnu armádu rôznymi neústavnými spôsobmi, ako sa

to kosovská vláda opakovane pokúša dosiahnuť,“ zdôraznil totiž Peter Pellegrini, pričom Srbsko označil za „prvok stability v danom regióne“ a sľúbil Belehradu podporu v procese európskej integrácie. Srbská premiérka o integrácii do EÚ a NATO hovorila aj s prezidentom Andrejom Kiskom, pričom ich rokovania sa dotkli aj podpory inovácií a startupov. Ana Brnabićová počas návštevy prejavila záujem o slovenské skúsenosti s elektronizáciou a reformou verejnej správy. Spolu s ministerkou vnútra Denisou Sakovou navštívili klientské centrum v Bratislave. Podľa Brnabićovej sú Slovensko a Srbsko orientované v rámci svojich priorít na digitalizáciu v rámci štátu a spoločnosti. „Preto sme veľmi povďační SR, že je pripravená zdieľať svoje skúsenosti a odovzdať nám tie najlepšie rady,“ zdôraznila. Na záver návštevy otvorila srbská premiérka výstavu Slovenské insitné umenie v Srbsku v bratislavskom Pistoriho paláci. Na vernisáži diel Jána Bačúra, Pavla Hajka a Miroslava Hraška sa zúčastnila aj slovenská ministerka kultúry Ľubica Laššáková.

migrácii, predsedu národniarov Andreja Danka, že na podpis paktu do marockého Marrákešu by nemal cestovať žiadny oficiálny predstaviteľ. „Zo Slovenska tam nepôjde ani upratovačka,“ odkazoval Danko. Pre ministra Lajčáka bol takýto postoj neprijateľný. Opakovane zdôrazňoval, že text dohody je právne nezáväzný, takže Slovensko v žiadnom prípade nemôže prísť o rozhodovacie kompetencie v migračnej politike. Trval tiež na tom, aby krajina mala v Maroku zastúpenie, lebo by sa hlas Slovenska mal na takom významnom fóre určite počuť. Keďže tieto otázky označoval za zásadné, rozhodol sa podať demisiu. Skutočný rozruch nastal až vtedy. Zrazu sa premiér Peter Pellegrini podujal na úlohu presvedčiť šéfa diplomacie, aby neodchádzal. Absolvoval s ním rokovania, poprosil prezidenta Andreja Kisku, aby rezignáciu neprijal. Jedným z argumentov

bol aj ten, že Slovensko už v januári preberá predsedníctvo OBSE, takže by bolo dobre, aby to mal pod palcom skúsený diplomat. Nakoniec presviedčanie prinieslo plody. Ako vysvetlil Miroslav Lajčák, vlastne mu nešlo ani tak o migráciu ako o garancie, že sa nebude meniť zahraničná politika Slovenska a že jej piliermi naďalej budú členstvo v EÚ a NATO. A tie vraj získal. „Garancie, že programové vyhlásenie vlády platí a že nebudú prijímané ani akceptované kroky, ktoré by spochybňovali základné piliere našej zahraničnej politiky, za výkon ktorej zodpovedám ako minister. Tieto garancie prijímam s plnou vážnosťou. Iba za týchto podmienok má pre mňa zmysel pokračovať,“ zdôraznil. A na čo to všetko teda bolo dobré? Konflikt môže mať viaceré roviny. Podľa jednej išlo o meranie síl v samom Smere, keďže sa ako možný Lajčákov nástupca spomínal šéf strany a bývalý premiér Robert Fico. Svoje zrejme zohrala aj snaha o získavanie politických bodov – v tomto smere je téma migrácie a migrantov mimoriadne vďačná..

Srbská premiérka v Bratislave Rastislav Boldocký

tarý dlh, podpora v otázke Kosova, ale aj otvorenie výstavy kovačickej insity v Bratislave. Toto boli hlavné body decembrovej oficiálnej jednodňovej návštevy srbskej premiérky Any Brnabićovej na Slovensku. Predsedníčka srbskej vlády sa tiež zoznámila so slovenským modelom reformy a elektronizácie verejnej správy. „Verím, že začiatkom roka 2019 bude podpísaná dohoda medzi Srbskom a Slovenskom o vyrovnaní starého dlhu. Slovensko preferuje alternatívu jednorazového čiastočného splatenia tejto sumy s tým, že to bude považované za definitívne splatenie tohto dlhu,“ uviedol slovenský premiér Peter Pellegrini na tlačovej konferencii na Úrade vlády SR po stretnutí s Brnabićovou. Tá ho doplnila, že ministerstvá financií dvoch krajín

Rozumeli si: Ana Brnabićová a Peter Pellegrini (Foto: TASR) už pracujú na dohode, a vyslovila nádej, že sa ju podarí podpísať v priebehu niekoľkých mesiacov v Belehrade. Ide o dlh ešte z čias Juhoslávie a Československa. Srbsko by malo Slovensku vyplatiť okolo šesť miliónov eur a tieto peniaze majú ísť na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí. Ako to už pri takýchto stretnu-

SLOVENSKÝ MINISTER ZAHRANIČNÝCH VECÍ REZIGNOVAL, NAKONIEC PREDSA LEN VO FUNKCII ZOTRVAL

Prípad Lajčák R. Boldocký

ment neoznačuje ekonomicky motivovanú nelegálnu migráciu za negatívny jav, a objavili sa tiež aj obavy, že Slovensko jeho podpisom príde o časť suverenity a

lobálny pakt o migrácii, ktorý v týchto dňoch krajiny sveta schválili v Maroku, spôsobil poriadny rozruch na slovenskej politickej scéne. Vládny Smer a koaličná SNS sa totiž proti medzinárodnej dohode otvorene postavili, čo sa nepozdávalo ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi. Ten dokonca v jednej chvíli podal demisiu, nakoniec ju však stiahol. Čo sa teda presne stalo? Miroslav Lajčák (Foto: TASR) Minister Lajčák sa ešte ako šéf Valného zhromaždenia OSN možnosť samostatne sa rozhodopodieľal na vypracovaní Globál- vať v otázkach migrácie. K Smeru neho paktu o migrácii. Ako no- a SNS sa pridala aj časť opozície, minant Smeru-SD sa tak dostal takže parlament s veľkou väčšinou do vážneho vnútorného rozporu. hlasov prijal uznesenie, v ktorom Smer totiž spolu s národniarmi pakt odmietol. Presadil sa aj názor zo SNS vyjadrili k paktu viace- zrejme najväčšieho slovenského ré výhrady. Napríklad, že doku- odporcu medzinárodnej dohody o • SLOVENSKO •

50 /4833/ 15. 12. 2018

Ľudia a udalosti ŠÍD

Oslávili Deň oslobodenia Stanislav Stupavský

o štvrtok 6. decembra občania Šídu oslávili 74. výročie oslobodenia mesta v druhej svetovej vojne. V rámci programu osláv prebiehali viaceré príležitostné podujatia. V sieni Zhromaždenia obce Šíd predpoludním usporiadali slávnostné zasadnutie Obecnej organizácie Zväzu bojovníkov. Potom predstavitelia bojovníckej organizácie na mestskom cintoríne položili kvety na spoločnú hrobku padlých v boji za oslobodenie mesta a v boji o prelomenie Sriemskeho frontu v druhej svetovej vojne. V hrobke sú pochované telesné pozostatky viac ako 2 000 bojovníkov. Druhá delegácia organizácie bojovníkov potom položila kvety k pamätnej tabuli obetiam fašistického hnutia v Šídskej obci od roku 1941 do roku 1945, ktorá je postavená na budove

domu kultúry. Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd sa konalo v predvečerných hodinách v sieni Kultúrno-vzdelávacieho strediska v Šíde. Prítomní výborníci zhromaždenia obce a početní občania mali príležitosť sledovať dokumentárny film o významných udalostiach, ktoré sa v priebehu minulého roku udiali v Šídskej obci. Nasledovalo odovzdávanie uznaní, ktoré ZO Šíd každoročne odovzdáva zaslúžilým kolektívom a jednotlivcom, ktorí v predchádzajúcom období rozvíjali úspešnú činnosť na spoločenskom a hospodárskom pláne. Uznania laureátom odovzdal predseda obce Predrag Vuković. Najvyššie obecné uznanie toho roku sa dostalo do rúk príslušníkov Policajnej stanice Šíd za ich zásluhy v zabezpečovaní mieru a pokoja v obci, zvlášť v priebehu niekoľkých minulých rokov, v ktorých toto

Laureáti uznaní s predsedom obce Predragom Vukovićom prostredie zápasilo s problémom vyplývajúcim z prítomnosti utečencov a azylantov. Ďakovnú listinu dostala Továreň na výrobu mäsa Srem v Šíde a plakety odovzdali vláde AP Vojvodiny, kancelárii pre spravovanie verejných investícií, ako aj Pokra-

jinskému sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo. Záverom programu členovia Národného divadla z Belehradu zahrali predstavenie Golgota i vaskrs Srbije venované 100. výročiu ukončenia prvej svetovej vojny.

KURZ V PODNIKATEĽSKO-INOVAČNOM STREDISKU V PETROVCI

Smernice o úspešnom podnikaní Katarína Gažová

odnikatelia, budúci podnikatelia a mladí ľudia, ktorých podnikanie zaujíma, v stredu 5. decembra sa zúčastnili na edukačnom kurze o podnikaní v Petrovci. Prednášateľom v Podnikateľsko - inovačnom stredisku bol Aleksandar Pokrajac z Nového Sadu, vzdelaním master ekonóm a povolaním spoločenský podnikateľ, ktorý je zároveň podnikateľským mentorom a trénerom rozvojových zručností. O účasť na kurze záujem prejavil pozoruhodný počet adeptov. Na začiatok sa každý z nich predstavil na originálny spôsob -analýzou jednej z ponúknutých fotografií, ktoré si ľubovoľne zvolili podľa vlastných charakteristík, záujmov a predstáv. Podnikateľský model CANVAS radí ako sa stať úspešným podnikateľom, ako pripraviť dobrý podnikateľský plán, ktorý podnikateľovi pomôže upútať pozornosť potenciálnych investorov, ktorí najlepšie vedia ohodnotiť úspeš-

www.hl.rs

Prednášateľ Aleksandar Pokrajac (sprava) s účastníkmi kurzu nosť a uskutočniteľnosť dobrého podnikateľského nápadu. Príprava je alfou a omegou každého úspešného podnikania, na čo poukazuje aj podnikateľský model CANVAS, ktorý podporilo Ministerstvo mládeže a športu. Zaujímavou cieľovou skupinou sú mladí podnikatelia, ktorí začínajú biznis, ktorý sa im páči a ku ktorému pristupujú

Informačno-politický týždenník

s veľkým entuziazmom a energiou. Byť podnikateľom neznamená len právno-formálne mať registrovanú podnikateľskú agentúru, ale tento model umožňuje, aby sa podnikateľstvom niekto zaoberal aj prostredníctvom neformálnych skupín ako sú združenia občanov, kde sa vypracúvajú spoločensky významné projekty a vykonáva spoločensky

užitočná práca. Ďalšia možnosť je byť zamestnaný u niekoho, kto sa zaoberá biznisom, a v takom prípade ide o takzvané interné podnikanie. Treba mať na zreteli tri závažné ciele biznisu: uspokojenie určitých potrieb, vyriešenie problému a vytváranie hodnôt. Zo skúseností je známe, že podnikatelia najčastejšie robia chyby práve z toho dôvodu, že do biznisu vstupujú len kvôli sebe a v presvedčení, že majú fenomenálne nápady na podnikanie. Štatistika ukazuje, že až 90 percent takých podnikov zanikne a z toho percenta sa k biznisu vráti iba 10 percent podnikateľov. Najčastejšie sa podnikaniu učí cez neúspechy. A chyba je aj v tom, že sa k biznisu pristupuje emocionálne a nie racionálne. Ako vysvetlil Aleksandar Pokrajac, v biznise je dôležité nadväzovať partnerstvá. Takým spôsobom sa zabezpečujú služby potrebné v danom podnikaní, ktoré sa inak nedajú doriešiť. Účastníci kurzu pracovali po skupinách a v uvoľnenom ovzduší sa radili a diskutovali o podnikaní. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE OBCE KOVAČICA

Vianočno-novoročné trhy budú 22. decembra Anička Chalupová

rimárnym cieľom Turistickej organizácie Obce Kovačica je podpora a rozvoj vidieckeho turizmu v tejto juhobanátskej obci. Za posledných 12 rokov svojho pôsobenia TOOK usporiadala početné významné podujatia, ktoré svojimi obsahmi oslovili nielen domácich hostí, ale aj návštevníkov z okolia a zo zahraničia. Okrem toho, ako svoje hlavné aktivity uvádza propagáciu

obce, a to prostredníctvom účasti na rôznych veľtrhoch cestovného ruchu. V posledný novembrový víkend sa v rámci spoločného stánku Turistickej organizácie Vojvodiny zúčastnila na 10. Medzinárodnom veľtrhu cestovného ruchu a vidieckeho turizmu v Kragujevci. Propagačná aktivita TOOK pozostávala okrem iného aj z prezentácie aktivít a činnosti spolkov a združení pôsobiacich na území Kovačickej obce. Jednou z úspešných akcií, kto-

rá z roka na rok láka čoraz väčší počet návštevníkov, sú Vianočno-novoročným trhom sa najviac tešia tradičné Vianočno- deti a mladí ľudia (Foto: TOOK) -novoročné trhy, ktoré sa tohto roku uskutočnia organizátor podujatia TOOK sa aj v sobotu 22. decembra. Predtým, tohto roku postaral o to, aby sa na ako je už zvykom, od rána bude stánkoch ponúkal teplý čaj, varené dedinou chodiť výprava s dedom víno, pálenka a rôzne maškrty. Tohtoročné 6. Vianočno-novoročMrázom, ktorý bude deťom rozdáné trhy sa uskutočnia na námestí vať sladkosti a pozývať občanov na hlavné podujatie. Pri tejto príležitosti v strede Kovačice pred budovou odznie aj príležitostný program a obecnej správy so začiatkom o 13. hodine.

Z TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE OBCE STARÁ PAZOVA

Viacnásobne odmenená brožúrka

Anna Lešťanová

Okrem vystavovateľov zo Srbska na podujatí sa zúčastnili aj vystavovatelia z Bulharska, Macedónska a Chorvátska. Do tretice – na turistickej konferencii Západné Srbsko, ktorá sa uskutočnila 4. a 5. decembra na Tare v organizácii Turistickej organizácie regiónu západné Srbsko a za podpory Ministerstva obchodu, turizmu a telekomunikácií, v kategórii Cestovania v období od januára do júna 2018 Turistická organizácia Obce Stará Pazova obsadila prestížne prvé miesta v segmente oznamovania

o početných podujatiach realizovaných počas roka zamestnanci Turistickej organizácie Obce Stará Pazova sa v uplynulých troch mesiacoch zúčastnili v súťaži o najkrajšiu turistickú brožúrku v Kruševci a Leskovci, kde dosiahli pekné výsledky. Rovnako úspešní boli aj v ďalšom veľmi dôležitom segmente Odmenená turistická brožúrka TO Obce – oznamovaní v televíznych Stará Pazova vysielaniach. Diplom TO Mesta Leskovac rú tvorili poprední umelci z tohto Na 14. Medzinárodnom festivale mesta a predstavitelia TO Mesta turistických publikácií Kofer slova, v televíznych vysielaniach. Leskovac, odmena sa im dostala ktorý sa konal 12. a 13. októbra Foto: z archívu TO Obce Stará „za kvalitne a vizuálne zhotovenú v Kruševci, TO Obce Stará Pazova Pazova dvojrečovú publikáciu“. získala bronzový kufor za brožúru s názvom Iz srca sve lagano, ktorú ZÁVORY NA PRIECHODOCH CEZ ŽELEZvydali v tomto roku, a to v dvoch NIČNÚ TRAŤ je tam na to, aby zastavila mojazykoch – srbskom a anglickom torové vozidlá vo chvíli, keď traťou prechádza a pozostáva z 32 strán. Jej autormi vlak. Žiaľ, na mnohých priechodoch v Srbsku sú Milivoj Kovačević, Vesna Bogrampy chýbajú a následkom toho sú časté danovićová, Jelena Josimovićová dopravné nehody s ľudskými obeťami. Na a Dragana Zorićová-Stanojkovićová. jednom priechode v Zreňanine rampa a zodBrožúrka sa vyznačuje autentickospovedajúca svetelná signalizácia existuje, ťou, kvalitou fotografií, kreativitou avšak v týchto dňoch – ako nám hlásil náš a originálnosťou. dopisovateľ Milan Nedeljkov – ani jedno, ani Na 11. výstave suvenírov a turisdruhé nebolo vo funkcii zastavenia premávtických publikácií, ktorá prebiehala ky. Rampa zostala otvorená, aj keď traťou prechádzal vlak a na semafore namiesto červeného svietilo 15. novembra v Leskovci, TO Obce oranžové svetlo. Našťastie vodiči prejavili obozretnosť a aj rušňovodič ich načas sirénou oboznámil Stará Pazova so svojou brožúrkou s príchodom vlaku, takže sa toto niečie lajdáctvo skončilo bez následkov, hoci mohlo byť aj inak. obsadila druhé miesto. Podľa rozvlh hodnutia päťčlennej komisie, kto• ĽUDIA A UDALOSTI •

50 /4833/ 15. 12. 2018

Ľudia a udalosti OBEC BÁČSKY PETROVEC

Subvenčné programy pre poľnohospodárov Jaroslav Čiep

j tohto roku Obec Báčsky Petrovec v spolupráci s Regionálnou rozvojovou agentúrou Bačka v Novom Sade a s Rozvojovou agentúrou Srbska v Belehrade prichystali informatívnu dielňu pre poľnohospodárov. Táto svojrázna prednáška o aktualitách v aplikovaní v rôznych európskych a domácich grantoch

sa uskutočnila v stredu 5. decembra vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Informatívna dielňa, ktorá je súčasťou projektu Trvalo udržateľný miestny a regionálny rozvoj Báčky – inštitucionálna spolupráca ako kľúč k rozvoju vidieckych oblastí v regióne Báčka, obsahovala štyri témy. Zo tridsať prítomných poľnohospodárov a školiteľov úvodom privítal predseda obce

Prednášky z poľnohospodárstva v podaní odborníkov z Belehradu

POKRAČUJE VÝSTAVBA KANALIZAČNEJ SIETE V STAREJ PAZOVE. Napriek chladnému počasiu v Starej Pazove pokračujú práce na výstavbe kanalizačnej siete s prípojkami do domácností, ktoré financuje obec. Okolo sto domácností v Ulici Jána Sýkoru v Starej Pazove sa v blízkej budúcnosti bude môcť pripojiť na kanalizačnú sieť. Tieto práce odštartovali 19. novembra a majú byť ukončené za 75 pracovných dní. Na tieto účely Obec Stará Pazova vyčlenila okolo 25 miliónov dinárov. a. lš. Foto: RTV Stará Pazova

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Zo tridsať záujemcov si vypočulo, aké sú podmienky účasti v európskych a domácich fondoch

Srđan Simić, ako aj predstaviteľka RRA Bačka Milana Popovićová. Najprv o konkrétnych stimuloch v poľnohospodárstve, výsledkoch v roku 2018 a o plánoch na rok 2019 hovoril Branislav Veljković z Ministerstva poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva. O dostupných finančných prostriedkoch v rámci rôznych odvetví poľnohospodárstva a súvisiacich hospodárskych odvetví v programoch IPARD II – Nástroj predvstupovej pomoci pre rozvoj vidieka: súčasné a budúce opatrenia na podporu poľnohospodárov sa podrobnejšie zmienil Vlado Kovačević z Ústavu poľnohospodárskej ekonómie v Belehrade.

Tretia prednášateľka Svetlana Roljevićová-Nikolićová, tiež z Ústavu poľnohospodárskej ekonómie v Belehrade, sa zamerala na tému stimulov Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodné hospodárstvo a podporu rozvojových fondov na území AP Vojvodiny v sektore poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Na záver odznela prednáška Dr. Vesny Paraušićovej o modeloch podnikateľského združenia a vytvárania sietí poľnohospodárov podľa modelu a praxe EÚ. Ide o skupiny výrobcov a lokálne akčné skupiny. Potom nasledoval voľný rozhovor a odpovede na otázky prítomných.

MIESTNE SPOLOČENSTVO ŠÍD v septembri tohto roku z vlastných prostriedkov vyčlenilo viac ako 700 000 dinárov na úpravu riečky Šidiny. Koryto Šidiny vyčistili v časti od Ulice lipovačkej po Ulicu Masarykovu v dĺžke čosi viac ako kilometer. Naša fotografia svedčí o tom, že Šidina znovu má svoj idylický vzhľad, ibaže sa Šíďania obávajú, že to nepotrvá dlho. St. S.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZHROMAŽDENIE OBČANOV V KYSÁČI

Jednotní a jednomyseľní Elena Šranková

Kysáči v utorok 11. decembra bolo zhromaždenie občanov, na ktorom sa zúčastnil veľký počet občanov, okolo 300. Nie div, keďže stredobodom pozornosti bola pálčivá otázka pochovávania zosnulých a údržby cintorína. Ako informoval predseda RMS Ján Marčok, zhromaždenie občanov zvolali preto, že dostali rozhodnutie o preberaní pohrebných služieb na kysáčskom cintoríne zo strany Verejného komunálneho podniku Lisje, ktoré však nepodpísali. Povedal tiež, že na utorkové zhromaždenie pozvali i predstaviteľov Mesta Nový Sad a podniku Lisje, avšak títo sa v stanovenom čase neobjavili vo veľkej sále KC Kysáč. Treba spomenúť, že sa problematikou spravovania kysáčskeho cintorína zamestnávajú od júna 2013. Najprv

Masová účasť na zhromaždení občanov v Kysáči Rada MS rozhodla, aby sa práce spravovania cintorína zverili cirkevnému výboru, v ktorom sú predstavitelia cirkví a náboženských spoločenstiev. O tejto otázke Kysáčania rokovali aj na Zhromaždení občanov 29. septembra 2013, keď jednohlasne schválili, aby sa spravovanie cintorína zverilo vtedy novozaloženému cirkevnému výboru,

ako i to, aby sa na tieto účely od 1. januára 2014 prostredníctvom VKP Informatika platilo mesačne 200 dinárov po domácnosti. Zo slov Michala Ďurovku, ktorý bol v čele cirkevného výboru, prítomní sa dozvedeli aj o početných aktivitách členov tohto výboru, ktoré potom nasledovali ohľadom preberania pohrebných

služieb a o ktorých sme v našom týždenníku viackrát informovali. Členovia cirkevného výboru sa snažili splniť všetky požiadavky, ktoré im uložili z mestských správ Mesta Nový Sad. Okrem iného aj následkom toho, že sa zákony menili, ani dones sa im nepodarilo prebrať pohrebné služby, takže ich doteraz vykonávalo Miestne spoločenstvo, možno povedať, mimo zákona. Avšak od Nového roka Miestne spoločenstvo už nebude viac vykonávať tieto práce a cirkevný výbor by podľa zákona mohol prebrať údržbu cintorína, ale nie aj pohrebné služby. Jednou z príčin sú zákonné predpisy o komunálnych činnostiach, podľa ktorých nemožno pohrebné služby zveriť cirkvám a cirkevným spoločenstvám, ak nie sú majiteľmi pozemku, na ktorom je cintorín. Nateraz je pozemok cintorína v Kysáči v procese reštitúcie. Po všetkom, čo si vypočuli na utorkovom zhromaždení, prítomní občania jednohlasne rozhodli, aby správu, údržbu cintorína a pohrebné práce vykonával cirkevný výbor, a nie VKP Lisje.

VÝSTAVA DROBNOCHOVATEĽOV V KYSÁČI

Dali vedieť o obnovenej činnosti E. Šranková

druženie pre ochranu a chov drobných zvierat Biely holub bolo v Kysáči založené v roku 1977. Najprv bolo pobočkou báčskopetrovského spolku a neskoršie sa

Predseda združenia Miroslav Greksa pripojilo k novosadskému spolku. Od roku 1988 pôsobí samostatne. Avšak v posledných rokoch, aspoň keď ide o výstavnú činnosť, aktivity • ĽUDIA A UDALOSTI •

združenia stagnovali. ani vystavovatelia neplaTohto roku sa kysáčski drobnocho- tili vstupné, ani žiadne vatelia aktivovali a po takmer desať- poplatky a vystavované ročnej prestávke v sobotu 8. a nedeľu zvieratká tentoraz ani 9. decembra v priestoroch združenia nehodnotili. Krmivo im Biely holub opäť zorganizovali vý- počas výstavy poskytol stavu drobných zvierat. Ako hovorí súkromný darca. Miroslav Greksa, predseda zdru„Robili sme výstavu iba Aj hydina mala vyhradený výstavný priestor ženia, drobnochovachovateľstvo a dali vedieť teľov v Kysáči jesto, o sebe, že znovu robíme,“ majú i členov, ale iba hovorí M. Greksa a z jeho ojedinelí vystavovali slov ešte zisťujeme, že zdruv iných prostrediach, ženie má aj svoje vedenie, respektíve chodili ako i to, že je ťažko obnona burzy drobných vovať činnosť, lebo si jedzvierat. Počas uplynotlivci zvykli vo vlastnej nulého víkendu, réžii navštevovať podujatia podľa slov predsedu týkajúce sa drobnochovu. združenia, vystavovaAvšak v združení majú náli drobnochovatelia dej, že po tomto pokuse nielen z Kysáča, ale aj budú v činnosti aktívnejšie z Báčskeho Petrovca pokračovať a že to z roka na a zo Stepanovićeva. rok bude len lepšie. Návštevníci si tak Výstava bola otvorená mohli pozrieť 200 Radosť mali nielen drobnochovatelia, ale aj deti v sobotu počas celého dňa exponátov králikov, a v nedeľu predpoludním. holubov, hydiny, prepelíc, kanári- pre našich Kysáčanov a žiakov, aby Potom nasledovala predajná burza kov, papagájov... Ani návštevníci, sme trochu spropagovali drobnodrobných zvierat. 50 /4833/ 15. 12. 2018

Ľudia a udalosti NEZVYČAJNÝ KONÍČEK NENADA KOTUĽAČA Z JÁNOŠÍKA

Každý nôž je unikát Vladimír Hudec

potreboval ostré náčinie, ktoré si zrejme musel vedieť aj naosánošíčan Nenad Kotuľač triť. Nuž ako každý remeselník je vyškolený automecha- náčinie na ostrenie mal aj doma nik, avšak zamestnanie si a vo voľnom čase nože ostril našiel v prevádzke na výrobu svojim spoluobčanom. Nenad kartónovej ambaláže v oddelení ako malý chlapec pozoroval otca pri práci a zapáčilo sa mu to. Neskoršie, keď odrástol, skúsil ostriť aj sám. Teraz je už skúsený majster na ostrenie nožov, avšak v práci s nožmi postúpil aj o krok ďalej. Pred tromi rokmi sa totiž pokúsil vlastnoručne vyrobiť nôž. Podarilo sa mu to a odvtedy vyrobil ďalších 12. – Nôž je naoko jednoduché náčinie, ale vyrobiť ho nie je vonkoncom jednoduché. Vyžaduje si mnoho času a trpezlivosti. Výroba noža sa, pravdaže, začína voľbou materiálu a modelovaním, Nenad Kotuľač vo svojej dielni čiže vyrezávaním žiadaného tvaru, – vysvetľuje Nenad. ofset tlačiarne v susednej Veľkej – Ja nemám vzorky, ale robím Grede. Okrem toho má zvláštny podľa inšpirácie a podľa toho, koníček: vo voľnom čase svojim aký má byť účel noža. Napríklad spoluobčanom a kamarátom iný tvar má kuchynský nôž a iný ostrí nože. Tomuto, inak príliš zasa poľovnícky. Zvláštny tvar zriedkavému remeslu sa nau- majú aj rybárske nože. Tvar noža čil od svojho otca Jána, ktorý si nakreslím priamo na materiáli, pracovný vek strávil v alibunár- a potom ho brúskou vyrežem. skej sklárni. Vyrábal drevené Nasleduje hrubé brúsenie a šmiršablóny na modelovanie skle- gľovanie, kalenie, jemné šmirnených predmetov a v práci gľovanie, polírovanie, kladenie

rúčky, znovu polírovanie, aby sa nôž ligotal, ostrenie. Jednotlivé operácie sa robia ručne, iné zasa možno vykonať aj strojmi, ktoré si vyrobil takisto sám. Nenad nože vyrába vo voľnom čase. Vraj najčastejšie v zime, keď nieto mnoho práce v domácnosti. Aby nemárnil čas pri televízore, odchádza do dielne a venuje sa nožom. Najradšej ich vyhotovuje z odhodených kusov železa. Na to je napr. vhodný starý opotrebovaný široký pil-

Na tento poľovnícky nôž je zvlášť hrdý ník alebo meč z motorovej píly. Nerád však robí s nehrdzavejúcou oceľou. Na výrobu jedného noža potrebuje najmenej dva týždne a keď ho dokončí, taký je ostrý, že bez problémov prereže papier, dokonca aj tenký hliníkový plech. A že to nie je iba fráza, ukázal nám snímok, na ktorom demonštruje ostrosť svojho noža. Nenad Kotuľač si ostrením

POUGÁR

ak čo vravíte, dobrí ľudkovia, na ten takzvaný boj proti tzv. násiliu, há?! Bez bakúľ a akože bez politických konotácií, ibaže, akože, len tak, idúcky... Vyjsť von, údajne sa trošku pošpacírovať a fakticky hulákať, vyvreskovať, ba na bubny bubnovať proti násiliu! Horor, bračekovci a sestričky! Len kvôli dvom – trom rozbitým hlavám a jednej krvavej košeli, vraj, protestovali!? V tom Belehrade na Tej Vode, proti násiliu... A čože čo majú protestovať proti násiliu, há?! Vykynožiť, vyplieniť by ho radi, zurvalci, akýsi! Sami sú

www.hl.rs

výrobe viac venoval. Každý môj nôž je ručná práca od začiatku do konca. Sú to unikátne nože, ktoré majú svoju cenu 100 až 150 eur a ja v tomto prostredí to nemôžem dosiahnuť. A predávať ich za 20 eur sa neoplatí. Jestvuje síce možnosť predaja cez internet, ale o tom som veľmi neuvažoval. Je to môj koníček, ktorý ma baví, a nateraz nech zostane na tom. Čas ukáže, či sa to dá aj skomercializovať.

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

nožov doplní rodinný rozpočet. Netečie síce, ale aspoň kvapne, hovorí a dokladá, že nie je všetko v peniazoch. Mnohým nože naostrí aj zdarma a je rád, keď niekomu pomôže. Všetky nože, ktoré doteraz vyrobil, daroval kamarátom a príbuzným. – Netreba sa na všetko pozerať cez peniaze. Ja niekomu naostrím nože a on sa mi zavďačí tak, že mi pomôže iným spôsobom. Keby som mal viac času a keby som mal kde nože predať, možno by som sa tejto

násilníci, keď chcú proti násiliu, proti ľudskému rodu tak vlastnému úbohému násilníčku a jeho nevinným majiteľom bojovať! Najstrašnejšou zbraňou, akú svet pozná, slovom – Slovom! Taká hanba! Či sa svedčí bojovať proti sebe!? Vari sa u nás nepovie, že kto sa miluje – ľúbi, ten sa bije – mláti?! A že aj sudy sú dobré pobíjané... Vari nie je svätá Pravda-pravdička – pravdivá, že bakuľa vyšla z raja a jej mladšia sestrička, železná či oceľová tyč tiež? Či nie je krásny obraz v krásnej pesničke, v ktorej sa spieva o tom, ako sa v pivnickom poli bili chlapci šikovní do bitky a ako –

Informačno-politický týždenník

hľa, čo je láska – pri každom stála, frajerka verná, plakala...? Namiesto toho, aby sme sa zamysleli nad tým, prečo len tak nečinne tie frajerky tam stáli, prečo sa chlapsky nepochytili za pačesy, všelijakí tzv. bojovníci proti násiliu nám „solia rozum“ výmyslami o zhubnosti násilia. Keby aspoň na to šli palicou, ale nie; vyhrážajú sa paragrafmi! Háveď akási pacifistická! Nenávističku –nenávisť by z nás vycedili do poslednej kvapky, len aby sme nepoznali chuť nenávisti?! Nože sa zamyslite, ak sa máte (nad) čím zahútať: kam sa dostaneme, keby že sa zriekneme nám tak vlastného takrečeno národného

temer epochálne humánneho charakteru vyplývajúceho z vlastnosti hlboko zakorenenej v našich balkánskych, sem-tam ako mliečnik d/ otlčených kotŕbkach – kotrbiskách, Jeho Veličenstva Násilia!? Vysúkajme teda rukávy, koly, palice, kamene do ruky a poďme! Chrániť si, ako oči v hlave, násilie v nás. Veď nebyť násilia, ani nevieme, ako chutí nenásilie a bez vojen by ľudstvo nepoznalo chuť mieru a pokoja. Nakoniec: po bitke je každý múdry! Azda len nechceme zostať hlúpi... Joj-joj-jój...!!! Nieee...!! Mňa nebite, Maru bite...! Bumbumbumbumbumbu... • ĽUDIA A UDALOSTI •

NAMIESTO POZNÁMKY

Prečo pošta mešká? Vladimír Hudec

red niekoľkými dňami mi zavolal čitateľ Hlasu ľudu z Vojlovice s otázkou: „Prečo sme nedostali noviny?“ Odpovedal som, že neviem, ale že je pravdepodobne na vine pošta, lebo z Hlasu ľudu sa noviny expedujú už vo štvrtok. „A môžete vy tú poštu upozorniť, aby mi noviny prinášali načas? Chcem ich mať v piatok, a nie v utorok. Za čo ich platíme!“ nahnevane mi povedal náš čitateľ. Vysvetlil som mu, že sme sa to už pokúsili, ale sme dostali odpoveď, že Hlas ľudu je týždenník, ktorý vychádza v sobotu, a v pošte mienia, že noviny sú doručené načas, keď sa k čitateľom dostanú do nasledujúcej soboty?! Keby to nebolo smiešne, bolo by smutné! Nie sú však noviny jediné zásielky, ktoré k prijímateľovi chodia s niekoľkodňovým oneskorením. To je zvlášť príznačné pre menšie

dediny a na vine je pravdepodobne prinajmenšom čudná organizácia práce listárov. V mnohých menších dedinách listár totiž nepracuje každý deň, ale iba dva, prípadne tri dni v týždni. Tak napríklad v Hajdušici listár poštu roznáša iba v utorok a vo štvrtok, čo znamená, že zásielku, ktorá sa na poštu v tejto dedine dostane v piatok, doručí až v utorok, aj keď sa neraz stane, najmä keď ide o noviny, že ich čitatelia dostanú až vo štvrtok, teda s takmer týždňovým oneskorením. V trochu výhodnejšom postavení sú občania Bieleho Blata, kde listár počas prevažnej časti roka poštu roznáša v pondelok, stredu a v piatok a iba v zimnom období každý deň. Keď však robí každý deň, zásielky roznáša podľa vopred stanoveného rozvrhu, v pondelok, stredu a v piatok v jednej časti dediny, a v utorok a vo štvrtok v druhej, takže aj tam zásielky meškajú. Na druhej strane je celkom ne-

jasné, akými kritériami sa v pošte riadia, keď rozvrhujú listárov podľa dedín. Hajdušický listár zvyšné tri dni v týždni pracuje v susedných Jermenovciach, aj keď je tá dedina čo do počtu obyvateľov omnoho menšia, pokým v ďalšej dedine Velika Greda, ktorá je podobne veľká ako Hajdušica, listár pracuje všetkých päť dní v týždni. V Jánošíku, ktorý je omnoho menší od Hajdušice, majú listára každý deň, ibaže tento zamestnanec polovicu pracovného času úraduje na okienku a v druhej polovici roznáša zásielky. Podobná nezrovnalosť sa vyskytuje aj v Bielom Blate. Pokým je táto dedina pre poštára rozdelená na dve časti, v neďalekej omnoho väčšej Ečke zásielky roznáša po celej dedine každý deň. O tom, že zásielky nemeškajú iba v malých dedinách, svedčí aj príklad z úvodu tohto textu. Vojlovica nie je totiž malá dedinka. Naopak, prislúcha veľkému mestu, kde listár určite zásielky roznáša každý deň, a, hľa, aj tam sa stane, že zásielky meškajú až niekoľko dní. Prečo je tomu tak, ťažko povedať. V každom prípade meškanie

zásielok nie je vonkoncom naivné. Sú napríklad zásielky, najmä od štátnych orgánov, ktorými je určená aj lehota na vykonanie určitých záväzkov a meškanie zásielky automaticky skráti túto lehotu. Nehovoriac o tom, že meškanie novín vyvoláva nespokojnosť čitateľov, ktorí často práve z toho dôvodu prestanú odoberať noviny, čo spôsobuje priamu škodu našej a podobným ustanovizniam. Konečne, nezrovnalosti v určovaní pracovného času listára v jednotlivých dedinách vyvolávajú revoltu u občanov, neraz aj pocit menejcennosti. Dokonca aj to by mohol byť jeden z dôvodov opúšťania dedín. Neraz počuť aj takúto vetu: „Nemáme lekára, lekáreň, poštára... ešte ak nám aj školu zatvoria, nemáme už tu čo hľadať. Pôjdeme tam, kde to všetko budeme mať!“

V OKOLÍ PADINY

Zasadili vyše 1 300 stromov Anička Chalupová

o úspešnom vysádzaní sadeníc ovocných stromov, ktoré sa uskutočnilo v nedeľu 2. decembra, na pozemku neďaleko Padiny už o týždeň nasledovala ďalšia ekologická akcia zalesňovania. V organizácii Ekologického hnutia Padina, v čele ktorého je Jaroslav Pokorácky, v nedeľu 9. V akcii 2. decembra sa zúčastnilo 45 milovníkov prírody z Kovačice a Padiny

Najvytrvalejší priaznivci ekológie bojujú za zlepšenie svojho životného prostredia • ĽUDIA A UDALOSTI •

decembra sa na lokalite zvanej Višničková hôrka, ktorá bola pôvodne pred 50 – 60 rokmi vysadená višňami, uskutočnila druhá akcia vysádzania oblačinských višní. Štart pre účastníkov akcie bol o 9. hodine ráno pred sídlom Poľovníckeho spolku Zajac. Každý účastník mal prísť vybavený ochrannými rukavicami, rýľom a dobrou vôľou, ktorá týmto mladým zalesňovateľom nechýbala ani v jednom momente. V akcii, ktorá má za

cieľ prispieť k zlepšeniu životného prostredia, bolo vysadených 1 300 mladých stromov a v nej sa zúčastnili: Ekologické hnutie, Poľovnícke združenie Zajac, Združenie poľnohospodárov, Združenie včelárov, Ekologické hnutie Obce Kovačica, Tábornícky oddiel z Kovačice a mládež Padiny. Okrem prinavrátenia tejto lokality do pôvodného stavu jeden zo zámerov akcie – podľa slov predsedu EKOP Jaroslava Pokoráckeho – je, aby

výletníci, ktorí sem každoročne chodia oslavovať 1. máj, spoznali a pocítili blízkosť prírody a uctili si jej význam a hodnotu. Na kúpu sadeníc finančne prispeli padinskí súkromníci a občania, ktorí pochopili význam tohto projektu. Akcia sa skončila okolo poludnia pri chutnom obede, ktorý pre účastníkov akcie prichystali členovia padinského Poľovníckeho spolku Zajac.

50 /4833/ 15. 12. 2018

Ľudia a udalosti VEĽTRH VZDELÁVANIA 2018 V BÁČSKOM PETROVCI

Desaťročie veľtrhu fakúlt Jaroslav Čiep

red desiatimi rokmi Veľtrh vzdelávania na petrovskom gymnáziu iniciovala Kancelária pre mladých Obce Báčsky Petrovec, ktorá ho sedem rokov za sebou spolu s gymnáziom aj organizovala. Po zániku KPM veľtrh organizuje gymnázium samostatne. Podujatie vzniklo s cieľom vyjsť v ústrety a pomôcť miestnym stredoškolákom v procese ich profesionálnej orientácie. Desiaty jubilejný ročník veľtrhu fakúlt sa uskutočnil vo štvrtok 6. decembra na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Potešenie z toho, že opäť má možnosť privítať početné univerzity a fakulty, ktoré sa zúčastnili na Veľtrhu vzdelávania, na úvod podujatia v Slávnostnej sieni vyjadrila riaditeľka GJK Anna Medveďová. Osobitne pritom privítala predstaviteľov početných univerzít a fakúlt zo Slovenskej republiky, medzi inými aj Žilinskú univerzitu, Slovenskú technickú univerzitu, Poľnohospodársku univerzitu, Univerzitu Mateja Bela

z Banskej Bystrice so svojimi fakultami. Riaditeľka gymnázia privítala aj predstaviteľov univerzít a fakúlt, štátnych a súkromných, z domova, a to nielen z Nového Sadu, ale aj zo Sriemskych Karloviec, Sombora, Belehradu a iných miest. Väčšina prítomných fakúlt už roky prejavuje záujem predstaviť sa petrovským žiakom ako svojim potenciálnym Z otvorenia desiateho Veľtrhu vzdelávania na gymnáziu v Petrovci študentom. Na petrovskom gympodmienkami štúdia, ako i náziu v tejto chvíli sú tri triedy darčeky a suveníry. Prevažmaturantov a tri triedy trená časť petrovských matiakov. Trikrát po dve triedy turantov sa v posledných žiakov v rámci jednej školskej desaťročiach rozhoduje hodiny predstavitelia jedpokračovať vo vzdelávaní notlivých fakúlt informovana niektorej z fakúlt na li o možnostiach ďalšieho Slovensku. Iste aj preto, školenia v Srbsku a na Slože v Slovenskej republike vensku. Do Petrovca prišli majú väčšiu šancu získať s cieľom tunajším žiakom štipendium ako doma predstaviť možnosti štúdia v Srbsku. Dokonca ľahšie a potenciály ich študijných nachádzajú aj príležitosti odborov. Prichystali aj bro- Ponuka vysokých škôl zo Slovenska zamestnať sa a tak riešiť žúrky s podrobne popísanými a zo Srbska svoju existenčnú otázku.

VIANOČNÉ DIELNE V ZŠ V KULPÍNE

Žiaci robili ozdoby Katarína Gažová

iaci kulpínskej základnej školy sa tiež chystajú na nastávajúce koncoročné sviatky. Tak počas dvoch dielní usporiadaných vo štvrtok 6. a v piatok 7. decembra vypracúvali vianočné ozdoby na stromček alebo do svojich príbytkov. V rámci spolupráce múzea v Kulpíne a tamojšej školy aj tentoraz deťom pri práci asistovala muzeálna pedagogička Dragana Vujaklijová spolu s triednymi učiteľkami v nižších ročníkoch. Vedúca prvej dielne pre štvr-

www.hl.rs

tákov najprv v edukačnej časti hovorila o najkrajšom náboženskom sviatku – narodení Ježiša Krista. Potom v kreatívnej časti vypracúvali malé vianočné stromčeky, ktoré teraz zdobia školskú chodbu a domácnosti detí. V rámci dielne pre žiakov prvého ročníka pedagogička Vujaklijová a učiteľky Danuša Galádiková a Milina Grňová rozprávali deťom o tradícii ozdobovania vianočného stromčeka, sviatkoch a zim- Hrdí na svoje ozdoby zavesené na stromčeku ných radostiach. Potom sa spoločne dali do kreatívnej prá- ozdôb z kartónu v tvare kvetín farbami. Tieto ozdoby potom ce zhotovovania vianočných vyfarbených rôznymi pestrými zavesili na spoločný stromček.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z MEMORIÁLNEHO STREDISKA DR. JANKA BULÍKA

Mikuláš potešil malých svadobníkov Anička Chalupová

edzi tradičné akcie Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v Kovačici, ktoré usporadúvajú pre najmladších Kovačičanov a ich kamarátov z okolia, patrí aj Mikulášsky večierok. Okrem bohatého hudobno-zábavného obsahu toto podujatie má aj charitatívny ráz. Vo štvrtok 6. decembra v sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici sa zhromaždili účastníci Detskej svadby a ich rodičia, aby piesňami a básňami oživili spomienku na Mikuláša, svätého biskupa a divotvorca, a rozdelili darčeky. Úvodom sa prihovoril Ján

Účastníci tohtoročného Mikulášskeho večierka

Dišpiter, predseda MS Dr. Janka Bulíka, a neskoršie odznel príležitostný program, v rámci ktorého krojovaní svadobníci prečítali zaujímavosti z dejín Kovačice. Pri tejto príležitosti odovzdali výťažok, čiže „natancované“ pe-

niaze s mladou nevestou na 12. ročníku Detskej svadby tým, ktorým je takáto pomoc potrebná. Finančné prostriedky v hodnote 28 000 dinárov a 40 eur venovali spoluobčanovi Danielovi Barinákovi. Úlohu mladej nevesty na

ADVENTNÉ POSEDENIE INVALIDOV PRÁCE V KYSÁČI

Príbehy o advente, Vianociach, Mikulášovi... Elena Šranková

ysáčski invalidi práce v piatok 7. decembra usporiadali tradičné adventné posedenie. Stretnutie v Slovenskom národnom dome otvoril Ján Pálik, predseda Miestnej organizácie invalidov práce, v ktorej si tohto roku pripomenuli 45. výročie založenia. Potom sa striedali príspevky prítomných späté s adventným obdobím, štyrmi sviecami, Mikulášom a príchodom Vianoc. Primerané príhovory mali Vladimír Sabo, predseda komisie RMS pre vzťahy so spolkami, cirkvami a náboženskými spoločnosťa-

Michal Francisty, predseda KUS Vladimíra Mičátka, Elena Surová a Magda Lomenová, učiteľky na dôchodku, Mária Sláviková a Zuzana Ferková, maliarky amatérky, a Zuzana Strehovská, členka MO invalidov práce. Ako bolo Adventné posedenie pri stromčeku a príbehoch počuť, advent je mi, Darina Marčoková, kantorka obdobie nábožného a radostného v evanjelickom cirkevnom zbore, očakávania a jeho symbolom je Rastislav Surový, predseda MOMS, adventný veniec. Tento veniec

tohtoročnej svadbe stvárňovala Alexandra Končeková z Padiny, kým úlohu ženícha zahral Filip Ďuríček z Kovačice. Príležitostné darčeky, ku ktorým nejakým spôsobom pridali ruky aj rodičia, Obec Kovačica, ÚSŽZ, Bibiana a TOOK, sa dostali aj účastníkom svadby. Krátky referát o tom, kde bola prezentovaná Detská svadba, aké boli skúsenosti a aké sú ďalšie plány tohto podujatia v roku 2019, mal na starosti Pavel Baláž, zakladateľ podujatia, ktorý zároveň na záver akcie vyzval deti, aby sa tohto tradičného podujatia zúčastnili aj o rok a vo väčšom počte. však nie je iba dekorácia, ale má i duchovný význam. Štyri sviece na ňom pripomínajú štyri adventné nedele. Každú nedeľu sa na venci rozhorí ďalšia svieca, je stále viac svetla, ktoré by malo pribúdať aj v našich rodinách a životoch, lebo sa pripravujeme na príchod Spasiteľa. Invalidi práce a ich hostia so záujmom sledovali aj pravdivý príbeh o sv. Mikulášovi, synovi bohatých a zbožných rodičov, ktorý sa od mladého veku prejavoval ako veľmi inteligentný a cnostný človek. Keď absolvoval svetské vzdelanie na verejných školách, začal sa pripravovať na kňazskú dráhu. Veľký majetok, ktorý zdedil, tajne rozdával chudobným, lebo nestál o svetskú slávu. Po tom, čo si vypočuli zaujímavé príbehy, penzisti sa bavili v rozhovoroch na témy, ktoré sú im blízke. Pri tejto príležitosti si priniesli rozličné slané a sladké dobroty.

STRETNUTIE KU DŇU INVALIDOV V STAREJ PAZOVE. V Klube pre denný pobyt starých a osôb s invaliditou vo štvrtok 6. decembra prebiehalo 98. stretnutie Fénix a priatelia v organizácii Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix. Prvú časť stretnutia venovali 3. decembru, Dňu invalidov. O aktuálnej situácii a najmä o postavení invalidov v lokálnom prostredí hovorila Jelica Despotová, predsedníčka spolku. V druhej časti stretnutia sa uskutočnila premiéra románu Na obali autorky Ljiljany Dugalićovej, inđijskej rodáčky z Belehradu, ktorá vyrozprávala, ako dielo vzniklo. Jeho ústrednou témou je matkin boj s dieťaťom, ktoré je postihnuté. Zvlášť dojímavo na prítomných zapôsobili prečítané úryvky z diela. a. lš.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

50 /4833/ 15. 12. 2018

Ľudia a udalosti VIDELI SME AJ SLOVENSKÝ VIDIEK

Popoludnie v Prielohu Juraj Pucovský

ajviac návštevníkov a turistov zo Slovenska a zahraničia do Dolnej Strehovej v Okrese Veľký Krtíš chodí na pobavenie, relax a dovolenku.

vodné atrakcie. Vodu do bazénov dodávajú z troch vrtov, jej teplota je 36 stupňov Celzia a blahodarne pôsobí na pohybové ústrojenstvo. V prípade zlého počasia a v zime návštevníci môžu relaxovať v troch krytých termálnych bazénoch –

Vôkol Prielohu hodne pestujú slnečnice

Nečudo, lebo v tejto malej obci, kde žije iba 1 054 obyvateľov (údaj z roku 2017), majú k dispozícii termálne kúpalisko Aquatermal Strehová. Toto kúpalisko v južnej

oddychovom, detskom a vírivom. Všetko toto mala k dispozícii, a to zdarma, aj výprava selenčského FK Kriváň, ktorá oplatila návštevu domácej TJ Prameň.

Hostiteľ Stanislav Babic (prvý sprava) so svojimi hosťami

časti Banskobystrického kraja, medzi okresnými mestami Lučenec a Veľký Krtíš, má celoročnú prevádzku. Počas letnej sezóny milovníkom je k dispozícii šesť bazénov, päťdesiatmetrový tobogan, detské šmýkačky, ihriská a rôzne

www.hl.rs

Hostitelia svojim hosťom pripravili pekné prekvapenie, keď športový manažér TJ Prameň Ján Hriň povedal: „Dnes popoludní navštívime môjho dobrého kamaráta, ktorý nás pozval na jeho salaš. Je

Informačno-politický týždenník

to niekoľko kilometrov odtiaľto. Povedal mi, že chystá pre nás prekvapenie, nazdávam sa, aj dobré pohostenie.“ Taký návrh sa nedá odmietnuť. V stanovenom čase sme my niekoľkí hostia nasadli do dvoch áut, ktoré čoskoro fujazdili úzkou kľukatou Ján Hriň nás odviezol k Babicovcom cestou. Raz hore miernym guľáš zo zmiešanej bravčoviny kopcom, potom zasa dolu vyvýšea diviny. Nebolo dôležité, z ktorej ninou, pomedzi lány dozrievajúcej, diviny bolo mäso; najdôležitejšie miestami už skosenej pšenice, je, že nikto nepovedal, že mu nejačmeňa a nažlto rozkvitnutých chutilo. Kaloricky výdatné jedlo lupeňov slnečnice, ktoré akoby si priam „pýtalo“ dobré domáce sa na nás veselo usmievali. víno či pivo, aby sa uhasil smäd, V našom automobile, ktorého kým vodiči áut pili len vodu a kávu. volant v rukách držal a šikovne Pustili sme sa do reči so Stanislašoféroval Ján Hriň, vládla dobrá vom, ktorý nám rozprával o sebe nálada. Náš šofér sa nám pochváa svojej rodine: lil, že „tam vpravo pod horou“ „Žijeme s manželkou Annou je jeho roľa obsiata slnečnicou. v Dolnej Strehovej, kde máme Za nami zostali osady Bukovec, vlastný dom. Ja som vedúci výDolný Bukovec a čoskoro sme sa roby v továrni na výrobu tyčiniek ocitli pred domom na kopci, kde Modrý Kameň a manželka má končila asfaltka. Z dvora vyšli muž cukráreň v Strehovej, kde praa žena, aby nás privítali. cuje ako živnostníčka. Toto tu v Prielohu je môj starorodičovský JA VÁS POZNÁM dom, ktorý sa snažím zveľadiť. „Ja vás poznám,“ povedal muž Máme tu hovädzí dobytok, koňa, v stredných rokoch, keď sme ošípané, sliepky, ovocný sad a 15 si podali pravice v príjemnom ha pôdy, ktorú obhospodarujeme chládku ovocného sadu. „Všimol sami. Pestujeme väčšinou pšenicu, som si vás na ihrisku v Selenči, jačmeň, ovos, zemiaky a zeleninu keď ste pobehovali s fotograficlen pre vlastnú potrebu, slnečnicu kým aparátom po trávniku, aby nesejem. Chodím sem denne po vám neunikla žiadna zaujímavá zamestnaní. Soboty a nedele sú momentka pred jednou alebo na to, aby som prichystal krmivo druhou bránou. Volám sa Stanislav Babic a vítam vás všetkých s manželkou Annou na našej farme v osade Prieloh!“ Čo nevidieť už sme všetci sedeli pri jedlom a nápojmi bohato servírovanom stole na priestrannej terase. Na začiatok pohárik dobrej pálenky, potom domáca slaninka, klobáska, syr, čerstvá paprika, paradajky, uhorky... Potom ďalšie prekvapenie, chutný V novozaloženom ovocnom sade • ĽUDIA A UDALOSTI •

Toto je naša Rimava

pre dobytok na celý týždeň, takže tu denne strávim najmenej dve hodiny a najviac päť, v závislosti od

Jalovina na pastve

toho, čo treba urobiť. Cez víkend sem chodí aj manželka, aj deti občas prídu z Bratislavy. Máme tri deti, dvoch synov a dcéru. Najstarší syn je doktor na Prírodovedeckej fakulte, dcéra je inžinierka poľnohospodárstva, najmladší syn skončil geodéziu, tiež pracuje v stavebnej firme.“ TU ŽIJÚ PORIADNI ĽUDIA Nedalo nám niečo pokoja a spýtali sme sa Stanislava, či verí, že niektoré ich dieťa bude pokračovať

v jeho a manželkiných stopách. „No, dúfam, že aspoň jeden sa chopí práce na tomto našom majetku v Prielohu. Ten najstarší neverím, dcéra neviem, ale ten najmladší, mám takú nádej, možno... Zatiaľ som ešte vitálny, môžem to všetko za pomoci a podpory manželky zvládnuť.“ Keďže tu nikto stále nebýva, nebojíte sa, že sa vám niekto nevítaný vláme, odnesie niečo, uškodí dobytku? „Tu žijú poriadni ľudia! Každý deň som tu, len nie vtedy, keď idem na dovolenku alebo na dáku akciu. Vtedy si to zariadim tak, že mi to voľakto, najčastejšie z kamarátov, príde urobiť.“ Máte tu aj pekný ovocný sad, konštatujeme... „Sú v ňom jablká, hrušky, marhule, broskyne, slivky (aj vaše „čačanky“), pomedzi stromy maliny,

Stanislav na zápase TJ Prameň (prvý sprava) • ĽUDIA A UDALOSTI •

DUBÁKY A KOZÁKY NAKYSLO Ochutnávajúc všetky dobroty, ktoré nám pripravila Anna Babicová, presvedčili sme sa, že je výborná kuchárka. Na terase sme si všimli niekoľko pohárov sušených jedlých húb. Požiadali sme hostiteľku, aby pre našich čitateľov poskytla recept, podľa ktorého ich ona najčastejšie pripravuje vo svojej kuchyni: „Pravidelne chodíme na huby, väčšinou zbierame dubáky s hnedastým klobúkom, potom kozáky alebo masliare, ako ich my voláme, a ešte kuriatka, ktoré sú hnedožltej farby. Osušené najviac používame v guľáši, kapustnici, varíme polievku nakyslo, ale aj predávame. Polievku pripravujeme tak, že dáme variť zemiaky a sušené hríbiky, pridáme korenie, bobkový list a soľ podľa chuti. Potom spravíme červenú zápražku z domácej masti, hladkej múky a sladkej papriky, zalejeme vodou, povaríme a vylejeme do hrnca. Na konci pridáme domácu sladkú smotanu. Na zlepšenie chuti rozšľaháme vajíčko v mlieku, nalejeme do odstavenej polievky, pomiešame, ale viac nevaríme, a tak je táto chutná krémová polievočka pripravená pre podávanie na stôl pred hladné ústa.“ čučoriedky... Ovocné stromy nestriekam, len minimálne používam chémiu, lebo sú to plody pre mňa a moju rodinu, nemusím vám zdôrazňovať, že chceme zdravo žiť! Ovocie konzumujeme čerstvé, hneď zo stromu, konzervujeme a zvýši sa trochu aj na pálenku, ktorú pálim v pálenici.“ Kým sme sa so Stanislavom Babicom rozprávali na okraji ovocného sadu, z chlieva sa ozvali grúliace ošípané, na pasienku ohradenom drevenými okrúhlymi žrďami pokojne pásla mladá jalovina a kobyla Rimava bola niekoľko sto metrov nižšie v spoločnosti dvoch susedových žrebcov. Zaujímalo nás, koľko klobás, ktoré sme aj my ochutnali, robia Babicovci, na čo im slúži Rimava, či okrem nás mávajú aj iných hostí? Hostiteľ Stanislav trochu zamĺkol, potom sa huncútsky pousmial a z neho vyhŕkli ďalšie slová: „Robíme 400 kg, niekedy aj viac klobás do roka, z ktorých si teraz niekoľko kilogramov odnesie aj kamarát do Česka. Kobyla Rimava je pre deti a mňa, chodím s ňou na dlhšie vytrvalostné obchôdzky polí, a spoľahlivá je aj vtedy, keď má jazdec dva promile! Teraz vám poviem ešte jednu pravdu: Kôň nie je dobrý vtedy, keď stojí, nič nerobí a žerie; zasa traktor je dobrý, keď stojí, lebo žerie, keď robí! Máme tu návštevy každý víkend. Ľuďom

ponúkame a podávame to, čo im najlepšie chutí. Domácke výrobky, klobásku, slaninku, ovocie, dáky guľášik, ktorý aj mäso obsahuje, ako ten, ktorý ste ochutnali. Bola

Aj v rukách Stanislava Babica bič plieska na konci

tam divina aj bravčovina. Môžete prísť sem hocikedy, ste vítaní, ak chcete aj dovolenkovať tu, nech sa páči. Prenajímam chalupu, dávam robotu, v chlieve, maštali, v ovocnom sade, na roli, veď to je aktívna dovolenka.“ Popoludnie strávené na farme Babicovcov v Prielohu nás ubezpečilo, že aj na Slovensku sú ľudia, ktorí šanujú starorodičovskú pôdu, dom a tradíciu. Tak padlo do vody naše presvedčenie, že je to príznačné iba pre nás vojvodinských Slovákov.

50 /4833/ 15. 12. 2018

DETSKÝ KÚTIK

Damián Haník, 6-ročný, Predškolská ustanovizeň Lienka, Biele Blato Danil o Pr e d š H r o m č í k , 6 - roč kolsk ný á Li e n k a, Bie ustanoviz , le Bla eň to

Teodor Kuchárik, 6-ročný, Predškolská ustanovizeň Lienka, Biele Blato

-ročný, , eržan, 6 ovizeň Lienka M is n e n D a t s u á olsk Pr e d š k lato B Biele

Ju Pr l i a n e Bl dš a M at ko e o lsk r ž a á u no s t vá , an 6 ov -ro i ze č n ň L ý, ie nk a

Pohľadnice

Toto sú pohľadnice, ktoré prichystali naši kamaráti z Bieleho Blata do predškolských ustanovizní v zahraničí. Dajte sa inšpirovať nimi a pripravte aj vy pohľadnice pre vašu rodinu a priateľov, ktorí nebývajú vo vašej dedine. Danuška

Tristan Naď, 6-ročný, Predškolská ustanovizeň Lienka, Biele Blato

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

An đ e la Predš Sojáková , 6 - ro kolsk čn á Bie le Blato ustanoviz á, e ň Li e nk a

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLVII 15. decembra 2018 Číslo 23/1976

Z PRODUKČNEJ BURZY

Ponuka obilnín väčšia ako dopyt Ľ. Sýkorová

Zachovajme aj naďalej naše poľnohospodárstvo bez GMO Ľubica Sýkorová

ákon v Srbsku v súčasnosti zakazuje dovoz geneticky modifikovaných sójových bôbov, čo znamená, že všetky naše zvieratá sú kŕmené krmivom a sójou bez GMO. Európa však dováža 40 miliónov ton GM sóje, ktorou každoročne kŕmia svoje zvieratá. No na mlieku, mäse alebo vajciach to nikde nepíše, takže spotrebitelia ani nevedia, čo kupujú. Aj Srbsko dováža významné množstvá týchto výrobkov z iných krajín. Práve preto je dôležité podporovať našich výrobcov, ktorí produkujú potraviny bez GMO. Otázka pôvodu potravín, ktoré každodenne konzumujeme, sa stáva čoraz zaujímavejšou pre verejnosť, najmä ak je známe, že celá Európa dováža sóju z Brazílie, Argentíny, Ameriky, ktorá je 90 % geneticky modifikovaná a ktorou sa každodenne chovajú zvieratá. Výrobky, ako

Z obsahu

mlieko, mäso a dokonca aj vajcia, pochádzajúce zo zvierat kŕmených GM krmivom, sa na našom trhu nachádzajú neoznačené ako GM. Ako potom vieme, že vajcia, mäso, mlieko, ktoré jeme, boli vyrobené bez GMO? Na jednej strane európsky zákon a aj zákon o GMO Republiky Srbsko zaväzuje výrobcov jasne označovať výrobok ako geneticky modifikovaný, ak sú v potravinách prítomné GM zložky (viac ako 0,9 %), no ani jeden zákon v Európe a ani u nás nenariaďuje povinné označovanie výrobkov živočíšneho pôvodu (mäso, vajcia, mlieko), ak je zviera kŕmené GM sójou a krmivom. Nakoľko zákony túto oblasť neregulujú, spotrebitelia to nemôžu vedieť, pretože informácie o tom, či sú zvieratá kŕmené GM krmivom, nie sú uvedené na obale výrobku. Aj napriek tomu, že náš zákon je veľmi reštriktívny a zakazuje dovoz GM výrobkov, veľké

Kedysi bolo všetko bio

Str. 2

množstvá mäsa a mlieka zo zvierat kŕmených GM krmivom sa nachádzajú aj v našich obchodoch. Srbsko je jedinou krajinou v Európe, ktorá má dostatok sóje pre domácu živočíšnu výrobu a už desaťročia si udržiava vedúce postavenie vo výrobe tejto dôležitej bielkovinovej kultúry na viac ako 230 000 ha úrodnej pôdy. Vďaka domácej sóji máme možnosť vyrábať mäso, vajcia, mlieko bez použitia GM krmív. Aj napriek tomu, že zákony neupravujú povinné označovanie výrobkov pochádzajúcich z GM chovov, existuje spôsob, ako zvýrazniť a zvýšiť hodnotu domácich výrobkov prostredníctvom dobrovoľných BEZ GMO noriem, napr. normy Dunaj Soja a značky kvality, ktoré spotrebiteľom poskytujú úplné informácie o tom, že v celom výrobnom reťazci neboli použité GM zložky. Pokiaľ ide o poľnohos-

Bylinky pre krásu a úžitok Str. 6

a novosadskej Produkčnej burze v dňoch od 3. do 7. 12. 2018 bola zaznamenaná oveľa väčšia ponuka poľnohospodárskych komodít ako dopyt po nich. V ponuke bolo viac ako 6 000 ton tovaru, predalo sa iba 575 ton, čo predstavovalo okolo 20 %. Finančne sa získalo o 78,18 % menej, ako bolo možné. Dôvodom veľmi slabého dopytu je aj rozdiel medzi cenami, ktoré za tovar ponúkajú kupujúci a ktoré si určili predávajúci. V uvedenom období sa cena kukurice pohybovala od 14,50 din./kg (bez DPH) do 15,00 din./kg. Jej priemerná cena bola 15,95 din./kg (s DPH), čo je pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 0,38 % viac. S kukuricou s bezplatným uskladnením do konca marca 2019 sa obchodovalo po cene 14,80 din./kg. Nenápadne rastie aj cena pšenice. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom bola drahšia o 0,35 % a pohybovala sa od 20,80 din./kg do 21,00 din./kg. Jej priemerná cena bola 20,87 din./kg (22,96 din./kg s DPH). Sója bola drahšia o 0,20 din./kg ako v predchádzajúcom týždni, no nikto o ňu neprejavil záujem. Sójové výlisky so 44-percentným obsahom bielkovín sa predávali po 44,80 din./kg (bez DPH). ○

podárstvo bez GMO, Srbsko má v Európe veľmi dobré postavenie. Ak vstúpi do EÚ, vstúpi s kvalitnými výrobkami. To je naša priorita. Potrebné je len zdôrazniť to v špecifikáciách potravín, pretože to je najlepší spôsob, ako vedieť, že nie sú kontaminované, že sú bez GMO. ○

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

EKOLOGICKÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO

Kedysi bolo všetko bio

Ľ. Sýkorová

Sektor ekologického poľnohospodárstva v EÚ sa rýchlo rozvíja. Počas uplynulých rokov rozloha poľnohospodárskej pôdy obrábanej v súlade s ekologickými normami rástla o pol milióna hektárov ročne. V súčasnosti existuje v EÚ takmer dvestotisíc poľnohospodárskych podnikov, ktoré obhospodarujú poľnohospodársku pôdu ekologickým spôsobom. Ekologické poľnohospodárstvo je systém, ktorý sa snaží poskytnúť spotrebiteľom potraviny so sviežou, chutnou a pôvodnou chuťou a zároveň rešpektuje prírodné životné cykly. Pestovanie zeleniny a ovocia v súlade s bio pravidlami nie je vôbec jednoduché, ale určite stojí za vyskúšanie. Zdravšie ovocie a zelenina za trochu úsilia určite stojí. ZÁSADY EKOLOGICKÉHO POĽNOHOSPODÁRSTVA Ekologické poľnohospodárstvo minimalizuje dopad ľudských aktivít na životné prostredie a zároveň sa snaží čo najprirodzenejšie dosahovať svoje ciele. Zásady ekologického poľnohospodárstva sú zhrnuté do nasledujúcich princípov: – pestované plodiny sa striedajú tak, aby boli zdroje využité efektívne. Takéto striedanie pôdu príliš nevyčerpáva. Využívajú sa aj rastliny, ktoré prirodzene obohacujú pôdu o dusík. – chemické pesticídy, syntetické hnojivá, antibiotiká a iné podobné látky sú prísne zakázané; – lokálne zdroje sa efektívne využívajú. Príkladom môže byť hnoj zo živočíšnej výroby používaný na hnojenie rastlín a naopak, dopestované plodiny sa využívajú ako krmivo pre zvieratá. – používajú sa odrody plodín a plemená zvierat, ktoré sú odolné proti chorobám, škodcom a sú pri-

– všetky aktivity sú vykonávané s najmenšou spotrebou energií a s cieľom trvalej udržateľnosti. Ekologické poľnohospodárstvo nekončí samotným ekologickým dopestovaním plodín a dochovaním zvierat, ale pokračuje spracovaním, distribúciou a predajom, ktoré rešpektujú rovnaké princípy.

PESTOVANIE PLODÍN BIO SPÔSOBOM Pestovanie plodín bio spôsobom je oveľa náročnejšie než pestovanie klasicky. Nestačí len kúpiť si bio osivá a zasiať. Ako sme už spomenuli – aby zelenina bola naozaj bio kvality, treba dodržiavať všetky Ježko je v bio záhrade vždy vítaným hosťom zásady bio poľnohospodárstva – vyhnúť sa spôsobené lokálnym podmienkam hnojeniu umelými hnojivami a prostredia; nepoužívať chemické prípravky v – zakázané sú geneticky modifi- boji proti chorobám a škodcom. kované organizmy; Výsev bio osiva je len začiatok dl– hospodárske zvieratá sú chované hého procesu pestovania v súlade na otvorených priestranstvách s princípmi ekologického poľnoa kŕmené organickým krmivom;

hospodárstva. Hlavnou zásadou je vyhnúť sa používaniu pesticídov a ďalších chemických preparátov v celej záhrade, pretože chemický postrek okolitej vegetácie negatívne zasiahne aj bio plodiny. Základom úspechu je poskytnúť rastlinám najlepšie podmienky pre ich rast. Ide najmä o dostatok slnečného žiarenia, potrebná je humózna pôda, dostatočná zálievka. Ideálna je druhová pestrosť bio záhrady. Z pôdy sa potom tak rýchlo nevyčerpajú živiny a striedaním plodín na záhonoch možno predísť šíreniu chorôb a škodcov. V bio záhrade vedľa seba pestujeme rastliny, ktoré nie sú príbuzné a majú rozdielne nároky na živiny. Ak je to možné, každoročne by sme mali striedať stanovisko jednotlivých plodín. Rastliny sa nám za to odvďačia kvalitnejšou úrodou. Aj napriek pravidelnému striedaniu plodín dochádza k odčerpávaniu živín z pôdy. V bio poľnohospodárstve sa živiny do pôdy dodávajú predovšetkým kvalitným, vyzretým kompostom. Použiť možno aj zelené hnojenie. Táto metóda je veľmi jednoduchá

– po zbere zeleniny sa na záhon vysievajú bôbovité rastliny (hrach, vika), ktoré po vyrastení zapracujeme do pôdy. Bôbovité rastliny sú prospešné, pretože hľuzkotvorné baktérie na ich koreňoch viažu dusík. V súlade s princípmi bio poľnohospodárstva je aj použitie maštaľného hnoja. Aj v bio poraste sa občas vyskytnú

buriny. V normálnom množstve sú prospešné, pretože zvyšujú druhovú pestrosť porastu, čím priaznivo podporujú výskyt žiaducich organizmov. Prevenciou proti chorobám a škodcom je výber odolných a osvedčených odrôd, používanie netkanej textílie, využívanie vzájomného vplyvu rastlín (napr. pestovanie mrkvy a cibule vedľa seba). Škodcu môžeme odlákať aj pomocou aromatických bylín vysadených v blízkosti záhonov. Osvedčila sa levanduľa aj saturejka. Svoju prácu pri ochrane pred škodcami odvedú aj hmyzí pomocníci – mravce, lienky... Rôzne výskumy potvrdili, že bio plodiny neobsahujú vyššie koncentrácie plesní od konvenčne dopestovaných plodín. Bio ovocie a zelenina vzhľadom na to, že nie sú sústavne chemicky ošetrované, sú proti napadnutiu plesňami odolnejšie. Záujem o bio potraviny rastie aj u nás a tým sa otvára cesta k tomu, aby sme jedného dňa aj my pestovali bio vo veľkom. Potom budú, samozrejme, bio zelenina a ovocie aj cenovo dostupnejšie. 

50 /4833/ 15. 12. 2018

ZÁHRADA V ZIME

Prečo sú silné mrazy bez snehu nebezpečné?

Ľubica Sýkorová

Prichádza zima, obdobie mrazov, ktoré môžu vážne poškodiť dreviny i trvalky v záhrade. Z meteorologických vplyvov sú najnebezpečnejšie veľké výkyvy teplôt a dlhotrvajúce mrazy bez snehovej prikrývky, tzv. holomrazy. Pri hrubej pokrývke snehu, ktorá vytvára izolačnú vrstvu, sú rastliny i pôda chránené aj v čase silných mrazov. Mrazom lepšie odolávajú druhy, ktoré pochádzajú z našich oblastí. Cudzokrajné druhy sú citlivejšie. Ochrana proti mrazom sa musí prispôsobovať podmienkam zimy. Pri holomrazoch je to zakrývanie a ochrana pôdy, dostatočná závlaha vždyzelených drevín v období bez mrazu, ochrana kmeňov bielením. Pri zakladaní záhrady je to aj výber druhov odolných proti silným mrazom. Holomrazy sú zvlášť nebezpečné napr. pre vždyzelené dreviny. OCHRANA KMEŇOV BIELENÍM Silné zimné mrazy poškodzujú ovocné stromy a vinič, keď na kôre stromov vznikajú trhliny a praskliny. Odumrieť môžu celé konáre alebo aj celý strom. Na kmeňoch ovocných stromov sa zvyknú vytvárať takzvané mrazové trhliny,

ktoré znižujú životnosť stromov, ako aj ich úrodnosť. Tomuto môžeme ľahko predísť natretím kmeňov vápenným mliekom. Mrazové trhliny vznikajú kvôli náhlym zmenám teplôt, na ktoré strom nedokáže rýchlo reagovať. Tieto trhliny sa objavujú najmä koncom zimy, keď sú slnečné lúče

už dostatočne silné na to, aby vyvolali prúdenie miazgy v stromoch, a prípadné následné mrazy spôsobia prasknutie kôry stromu. Trhliny sú miestom prezimovania lariev rôznych škodcov, ako aj zdrojom bakteriálnych a hubových ochorení. Vápno odráža slnečné lúče, čoho dôsledkom je, že kmeň sa tak rýchlo neprehrieva a miazga začne prúdiť v strome v neskoršom období, keď už nehrozia silné mrazy. Ďalšou výhodou je, že ovocný strom začne kvitnúť neskôr, vďaka čomu je väčšia pravdepodobnosť vyhnutia sa vymrznutiu kvetov alebo plodov. Ideálne obdobie na vápenný náter stromov začína v decembri, no iba pri plusových teplotách. Vápenné mlieko si namiešame z vápna a vody v pomere 1 : 6 (1 diel vápna a 6 dielov vody). Vápenné mlieko by malo byť dobre roztierateľné a zároveň by malo mať dobrú kryciu schopnosť. Odlupujúcu kôru oškrabeme a maliarskou štetkou natierame takto pripravený roztok na kmeň a hlavné konáre tak, aby bola na nich súvislá vrstva vápna. V prípade už prasknutých kmeňov postupujeme rovnako, no starú kôru v okolí praskliny zoškrabeme škrabkou na stromy alebo

podobným náradím a následne očistíme oceľovým kartáčom. Oškrabanú kôru zachytávame na pripravenú plachtu alebo papier a potom ju spálime, pretože sa v nej nachádzajú zárodky škodcov

a chorôb. Najcitlivejšie na hlboké zimné mrazy sú teplomilné druhy ovocia (marhule, broskyne, nektárinky) a vinič. V zime sú pre stromy kritické teploty pod -20 °C, úplne odumrieť môžu pri poklese teplôt pod -28 °C. Pri ovocných stromoch a viniči sa účinná ochrana vo forme výberu vhodných polôh pre výsadbu a pestovaní mrazuvzdorných odrôd nie vždy dá uskutočniť. AKO CHRÁNIME VYSADENÉ RASTLINY PRED SILNÝM MRAZOM?

III

Zimné mesiace bez snehu, nízke teploty a silný vietor nám často zoslabia a poškodia neskoro vysadené rastliny, preto ich musíme pravidelne kontrolovať. Ak sme napríklad jahody vysadili v jesennom období a nestačili nám do zimy dobre zakoreniť, môže sa stať, že cez zimné obdobie ich mrazy z pôdy povytiahnu a poplazy vymrznú. Preto ich musíme skontrolovať, rastlinky k pôde pritlačiť a zakryť napr. čečinou. Tá ich bude pred holomrazmi chrániť a zároveň zabráni vysušeniu pôdy pri silných nárazoch vetra. Čečinou môžeme zakryť aj citlivejšie a slabo zakorenené skalničky, rododendrony a nízke plazivé ihličnany, ktoré pestujeme najčastejšie v skalkách. K ružiam nezabudnime nahrnúť zeminu, o 1/3 skrátiť a taktiež dôkladne zakryť čečinou. Stromčekové tvary ruží a najmä odrody citlivé na vymŕzanie obalíme vrecovinou alebo papierom tak, aby vrcholová časť korunky bola mierne otvorená. Aby sme predišli poškodeniu na novovysadených stromčekoch, musíme ich ochrániť tak, že celý kmeň s korunkou obalíme vrecovinou alebo papierom. Vrcholovú časť korunky ponecháme mierne otvorenú. Mráz môže poškodiť aj ihličnany. Počas zimy vyparujú z ihličia vodu, preto keď je zima suchá, občas k presádzaným stromčekom a kríkom musíme naliať vodu. Pôdu okolo nich zakryjeme vhodným mulčovacím materiálom. NA ZIMU TREBA PRIPRAVIŤ AJ TRÁVNIKY Prehustené a staršie založené trávniky je potrebné dôkladne vyhrabať, prevzdušniť, aby sa na trávnatej ploche obmedzila tvorba machov a aby trstnaté trávy mohli v raste pokračovať. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Skúsenosti s ochranou rasce lúčnej proti škodcom v Českej republike Porast rasce lúčnej (foto: J. Tancik) Ing. Marek Seidenglanz, Agritec Plant Research s.r.o., Šumperk, Česká republika Ing. Ján Tancik, PhD., ORGANIX s.r.o., Nitra Rasca lúčna Carum carvi, ľudovo nazývaná aj rosť, je dvojročná rastlina z čeľade zelerovité, Apiaceae. Používajú sa jej sušené semená ako korenie. Touto plodinou sa zaoberajú výskumníci na Výskumnom ústave Agritec v Šumperku, Česká republika. V texte uverejňujeme ich skúsenosti v ochrane tejto plodiny proti škodcom. Rastlinami rasce sa živia a tým spôsobuje poškodenie aj niekoľko druhov hmyzu a roztočov. Najvýznamnejšími škodcami v strednej Európe sú: roztoč vlnovník rascový (Aceria carvi Nalepa; Eriophyidae) a húsenice motýľa ploskáča rascového (Depressaria daucella Denis & Schifferműller; Oecophoridae). V akej miere sa okraje polí VLNOVNÍK RASCOVÝ aj vzhľadom na rozmaniDospelý jedinec vlnovníka tosť hostiteľských rastlín rascového je dlhý len 0,2 podieľajú na primárnom mm, má dva páry nôh (dva napadnutí porastu rasce páry z pôvodných štyroch nie je jasné. V prvom roku druhotne zmizli). Holým sa väčšinou aj na silne naokom sa tento škodca padnutom poraste (tým sa nedá vidieť, čo komplikuje myslí napr. výskyt roztočov ochranu porastov. Porasty na 50 % rastlín v auguste) dvojročnej rasce (založené neprejavia žiadne príznaky v máji) sú obvykle napápoškodenia. Len výnimočne dané dospelcami v roku sa už v tejto dobe na nievysiatia, najmä v júni. ktorých rastlinách objavujú Najviac roztočov je unálistové hálky (deformácie šaných vetrom z dozrieva-Vlnovník rascový (A. carvi) nie je viditeľný holýmlistov, zvinovanie, červenajúcej napádanej rasce asiokom (foto: J. Ficnar, AGRITEC) nie). Rozhodujúcim poškotri týždne pred jej zberom. dením je zásah roztočov do sa do novo založených porastov Šíreniu napomáhajú tým, že vývoja generatívnych orgánov vyliezajú na vrcholy súkvetia a nemusí šíriť len z napadnutej na vegetačných vrcholoch. Tie v podstate sa nechávajú vetrom dozrievajúcej rasce, ale aj z sa vplyvom ich dlhodobého unášať. K tomuto správaniu ich niektorých druhov susediacich pôsobenia menia na hálky, ktoré zrejme provokuje znižujúca sa rastlín, bežne sa vyskytujúcich sú úplne bezcenné. Môže dôjsť kvalita hostiteľských rastlín ako vedľa polí (tieto nemusia mať ku zníženiu výnosu až o 90 %. potravinového zdroja. Vlnovník symptómy poškodenia ako u EKOLÓGIA ŠKODCU rasce).

Z hľadiska pestovateľa do osudu porastu môže zasiahnuť, a to ako pozitívne tak aj negatívne niekoľko faktorov. Predovšetkým je to vývoj meteorologických podmienok počas zimy. Roztoče sa síce dostávajú na rascu v roku vysiatia, ale v prvom roku sa ešte nemnožia. K tomu dochádza až po prezimovaní, spravidla v apríli. Ich početnosť sa potom môže v tejto dobe v poraste rýchle zvyšovať. Ak je zima „tvrdá“, je mortalita roztočov zimujúcich v listových ružiciach vysoká. Nízke januárové a februárové teploty pôsobia v tomto zmysle na porast ozdravne. Ďalším faktorom je rýchlosť vývoja porastu. Skorá sejba a rýchlejšie sa vyvíjajúce porasty sú pri rovnakej úrovni napadnutí vlnovníkom viac poškodené (väčší podiel nažiek je pretvorený na hálky), pretože sa predlžuje doba pôsobenia fytotoxických látok produkovaných roztočmi na základy súkvetí vytvorených na vegetačných vrcholoch). Zároveň sa zvyšuje aj pravdepodobnosť toho, že roztoče do ich vývoja zasiahnu pred nástupom zimy. Z tohto hľadiska je omnoho lepšie, keď sa základy súkvetia a kvetov diferencujú na vegetačných vrcholoch až behom jarných mesiacov. OCHRANA Ďalším faktorom, ktorý môže značne ovplyvniť vývoj porastu, jeho výsledné poškodenie a teda i výnos, je voľba ochranného postupu. Ochranné opatrenia môžeme rozdeliť na preventívne opatrenia a chemickú ochranu, i keď táto má z dôvodu v praxi obťažne robeného monitoringu škodcu tiež preventívny charakter. Prvým dôležitým opatrením je používanie osiva získaného z nenapádaných porastov. Prenos vlnovníka rascového na nažkách nebol síce experimentálne overený, ale pravdepodobne k nemu dochádza. Ďalším dôležitým opatrením je výber pozemku. Novo založený porast by mal byť lokalizovaný čo ďalej od dozrievajúceho porastu rasce, najmä ak je starší porast napadnutý a poškodený. Dôležité je poznať prevládajúce smery vetra a dosť problémov sa môže ušetriť, keď si vyberieme pozemok, ktorý nie je na tejto trase.

50 /4833/ 15. 12. 2018 Vhodným ochranným opatrením je tiež vysiať rascu ako podsev jarnej pšenici alebo jarného jačmeňa. Prítomnosť krycej plodiny znižuje celkovú úroveň napadnutia a ovplyvňuje distribúciu škodcu v poroste (škodca nie je schopný preniknúť hlbšie do porastu). Z akaricídov je v Českej republike registrovaný jediný prípravok: Sanmite 20 WP v dávke 0,375

už vytvorených kvetných stopiek. Malé (len niekoľko mm dlhé), nenápadné bledé húsenice sa spočiatku vyskytujú na povrchu rastlín (obdobie pre najúčinnejší zásah insekticídom), neskoršie sa vžierajú do kvetných stopiek, stoniek a listových stoniek, kde žijú v pletivách. Posledné dva instary žijú v chuchvalcoch, sú dosť žravé a majú veľký potenciál znižovať úrodu. V tomto štádiu

Larva posledného instaru motýľa ploskáča rascového (Depressaria daucella). (foto P. Šmirous, AGRITEC)

Silne napadnutý blok dozrievajúceho porastu rasce. Silné poškodenie je viditeľné na okrajoch porastu. (foto M. Seidenglanz, AGRITEC) kg/ha. Ak existuje na základe skorších skúseností podozrenie na možné napadnutie porastu alebo bol zistený výskyt asi 5 % napadnutých rastlín (je potrebné urobiť laboratórny rozbor rastlín), je dobré v novo založenom poraste v priebehu júla urobiť aplikáciu. Na lokalitách s opakovaným výskytom vlnovníka rascového je vhodné postrek opakovať. Prvú aplikáciu treba vykonať v prvej polovici júla, druhú na konci júla. Najneskoršie postrek treba urobiť v prvej polovici augusta. Postreky vykonané neskoršie sú z hľadiska účinnosti na vlnovníka bez významu. Môžu naopak situáciu zhoršiť, lebo majú negatívny vplyv na prítomné dravé roztoče, ktoré vlnovníka rascového ničia.

sa dajú ťažko zničiť insekticídmi, najmä kontaktnými. Húsenice počas svojho vývoja menia vzhľad. Spočiatku sú bledé, neskôr tmavnú. V poslednom instare sú nezameniteľné. Tieto

PLOSKÁČ RASCOVÝ V niektorých rokoch môžu húsenice ploskáča zničiť podstatnú časť generatívnych orgánov (puky, kvety, tvoriace sa nažky) a tým výrazne znížiť výnos. U tohto druhu prezimujú dospelé jedince (motýle). Samičky potom na jar kladú vajíčka na spodnú časť

húsenice sa po ukončení žeru zavŕtavajú do stonky (najmä do dolnej časti), kde sa kuklia. V jednej stonke môže byť nad sebou viac takýchto komôrok a otvorov. Nová generácia motýľov opustí stonky v júli až auguste. Tieto motýle prezimujú. Druh vytvára jednu generáciu do roka.

Od objavenia sa prvých kvetných pukov je nutné porasty rasce pravidelne kontrolovať a hľadať húsenice. Z hľadiska účinnosti ochrany je nutné zachytiť začiatok výskytu húseníc nižších instarov. Monitoring treba robiť na okrajoch poľa zo všetkých strán. Pri zistení 5 % napadnutých rastlín treba zvážiť insekticídny zásah. Vzhľadom k tomu, že vhodný termín pre aplikáciu je najčastejšie na začiatku kvitnutia, je nutné pri výbere insekticídu zohľadniť fakt, že rasca je navštevovaná včelami a celou radou ďalších užitočných druhov. Výber insekticídov nie je veľký. V Českej republike sú registro-

Rasca lúčna (foto J. Tancik) vané len dva pyretroidy (účinné látky lambda-cyhalothrin a deltamethrin). Je možné tiež využiť biologické prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis – Lepinox plus. OSTATNÍ ŠKODCOVIA Na rasci môže škodiť niekoľko

druhov vošiek. Najvýznamnejšia je dutinárka topoľová (Pemphigus bursarius). Jej primárnym hostiteľom je topoľ. Vyvíja sa v charakteristických hálkach na listových stonkách. V júli a auguste okrídlené samičky opúšťajú hálky a vyhlodávajú sekundárnych hostiteľov. Medzi nich patrí aj rasca. Kolónie vošiek vznikajú na koreňoch. Napadnutie je nebezpečné v roku sejby porastu pre slabšie, neskoro vysiate porasty v suchých letách v období júl - august. Nadzemné časti žltnú, rastliny zaostávajú v raste. Pretože sa vošky nevyskytujú na nadzemných častiach, je niekedy obtiažné zistiť príčinu tohto stavu. Prítomnosť vošiek na koreňoch často prezradí vyšší výskyt lienok v porastu (najmä lienky dvojbodkovej). Ochranný zásah insekticídami je nemožný. Nie je registrovaný ani jeden prípravok na tento účel. Viac ohrozené sú porasty zakladané na poliach lemovaných topoľami (topoľ čierny). Ďalšie dva druhy vošiek - voška Cavariella aegopodi a voška Dysaphis crataegi vytvárajú na rasci často kolónie pri báze rastlín. Nie sú ale vážnymi škodcami. Na rasci sa v niektorých rokoch vo vyšších počtoch (najmä v menších ohniskách) vyskytujú aj húsenice rôznych druhov obaľovačov z rodu Cnephasia. Škody sú na úrovni porastu väčšinou zanedbateľné. Húsenice obaľovačov nižších instarov sú ľahko zameniteľné s mladšími (bledšími) húsenicami nebezpečnejšieho ploskáča rascového. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZDRAVIE Z NAŠEJ ZÁHRADY

Bylinky pre krásu a úžitok

Ľubica Sýkorová

Rastliny sprevádzajú človeka po celý život. Takmer každodenne sa v najrozličnejších podobách dostávajú na náš stôl ako potraviny alebo ako liečivá. A práve liečivé rastliny odjakživa slúžili ako najdostupnejší prostriedok proti akýmkoľvek chorobám. Ľudia odhaľovali liečivé účinky mnohých rastlín a skúsenosti s nimi si odovzdávali z generácie na generáciu. Liečenie rastlinami je dodnes odporúčanou doplnkovou liečbou, ktorá podporuje a napomáha modernej medicíne. Pri správnom využití je liečba bylinkami veľmi účinnou metódou podporujúcou navrátenie strateného zdravia a duševnej rovnováhy. Je doplnkom pri liečbe všetkých ochorení, alebo je hlavnou liečbou pri chorobách s miernejším priebehom. Kvôli nepriaznivým účinkom rôznych chemických prostriedkov dennej spotreby, farbív, kozmetických prípravkov a následným alergiám sme nepriamo nútení užívať prevažne prírodné látky.

Európe rastie asi tisíc druhov liečivých rastlín a v ľudovom liečiteľstve sa ich používa asi osemsto. Liečivé rastliny si môžeme vypestovať sami, vďaka nim sa nielen náš byt, ale i záhrada prevonia, získa pestrofarebný nádych a prinesie nám osoh a potešenie. Je dôležité vedieť, kedy sa liečivé rastliny zberajú, aký druh rastlinky sa používa na liečbu určitého ochorenia alebo jeho prevenciu a v akej podobe ju treba užívať. Veľa byliniek má veľmi pekný tvar,

i krásu. PESTOVANIE V BYTE Bylinky môžeme pestovať nielen na otvorenom v záhrade, ale aj vo vnútri. Treba však vedieť, že niektoré druhy trpia najmä nedostatkom svetla, preto je vhodné ich cez leto vyložiť von na čerstvý vzduch. Veľmi vhodnými druhmi na pestovanie na parapete okna je pažítka, petržlen, oregano, majoránka, tymian a šalvia. Takto vysadené bylinky máme na dosah ruky

Šalvia lekárska farbu a sú vhodné aj pre dekoráciu. Niektoré sa vyznačujú svojou aromatickou chuťou a výrazne silnou vôňou. Veľmi úspešne môžeme pestovať bylinky v kvetináčoch a tvarovať ich. Na tvarovanie a na dekoráciu sú najvhodnejšie druhy ako rozmarín, yzop, saturejka či levanduľa. Čím viac ich striháme, tým sú hustejšie. Rovnako ako ostatné rastliny aj bylinky majú svoje požiadavky na prostredie. Musíme ich preto pestovať podľa ich požiadaviek, aby sme mali radosť z ich pestovania a aby nám zároveň slúžili na úžitok

v kuchyni. Sadenice si môžeme kúpiť priamo v záhradníctve a len ich presadíme do väčších nádob. Pestovanie v kvetináčoch vyžaduje najmä starostlivosť, ktorá spočíva v zálievke a prihnojovaní. Prihnojujeme ich ako bežné izbové kvety. Niektoré môžeme rozmnožovať aj odrezkami, napr. rozmarín, šalviu. KEDY ZBERAŤ? Časti liečivých rastlín zberáme vtedy, keď sú celkom vyvinuté, a to: kvet v čase plného rozkvitnutia, plody a semená v čase dokonalej zrelosti, listy a vňať tesne pred

plným rozkvitnutím, keď obsah rôznych účinných látok (alkaloidov, glykozidov, olejov, vonných látok atď.) je obvykle najväčší. Podzemné časti zberáme až v jeseni po ukončení vegetácie, lebo vtedy pakorene, korene, hľuzy a cibule sú plné rezervných látok. Vo všetkých prípadoch zberáme v suchom slnečnom počasí, keď už nieto ani stopy po rannej rose. V žiadnom prípade nezberáme v čase, keď prší. Pozberané rastliny musíme čo najskôr sušiť, pretože správne usušenie drogy je veľmi dôležité. Zásadne sa vyhýbame sušeniu na priamom slnku, sušíme len v prievane a v tieni. Materiál nikdy nekladieme na zem, ale vždy na podložky. Usušením rastliny strácajú na váhe priemerne 60 až 80 %.

že jednu zarovnanú lyžičku zmesi zalejeme 250 ml horúcej vody. Čerstvú šťavu pripravíme v odšťavovači. Získanú šťavu môžeme naliať do fliaš, uskladníme v chladničke, kde vydrží aj niekoľko mesiacov. Podávame po kvapkách alebo aplikujeme na postihnuté miesta na tele. Masť pripravíme tak, že štyri hrste nadrobno nasekaných bylín vložíme do 500 g rozohriatej bravčovej masti, zmes premiešame a krátko popražíme. Po vychladnutí masť odložíme do chladničky, na druhý deň prihrejeme, zmes prefiltrujeme cez plátno a naplníme do fliaš. Tinktúru pripravujeme tak, že fľašu naplníme predpísaným množstvom byliny a zalejeme 40-percentnou

SPÔSOBY POUŽÍVANIA Návodov a receptov na ich spraco- Levanduľa úzkolistá vanie a používanie poznáme veľmi veľa. Všeobecne ich používame ovocnou alebo obilninovou liehovnútorne, v domácich podmien- vinou. Zmes necháme minimálne kach najčastejšie vo forme čajov, 14 dní postáť na teplom mieste pri odvarov, záparov a tinktúr (liehový teplote 20 °C, občas pretrepeme. výluh), alebo ich aplikujeme zvonka Potom pripravenú zmes scedíme ako oleje, masti, obklady, liečivé a zvyšky prelisujeme. Podávame kúpele či liehové výťažky na po- vnútorne s čajom alebo používame na prípravu obkladov. tieranie, mazanie a masáž. Zápar a odvar pripravujeme tak, že posekané čerstvé bylinky vložíme NAJČASTEJŠIE POUŽÍVANÉ LIEČIVÉ do skleneného pohára alebo inej BYLINKY nekovovej nádoby a zalejeme vria- Terapia liečivými rastlinami je cou vodou. Zápar necháme lúhovať prirodzenejšia ako rôznymi synveľmi krátko – pol minúty. Ak ho tetickými látkami. Medzi najbežpripravujeme zo suchých byliniek, nejšie užívané liečivé rastliny od tak zmes necháme lúhovať 1 – 2 nepamäti patrí: dúška materina, minúty. Korene vložené do pred- mäta pieporná, medovka lekárska, písaného množstva vody necháme pŕhľava dvojdomá, repík lekársky, po krátkom povarení (zvyčajne 3 rumanček kamilkový, levanduľa minúty) lúhovať. Všeobecne platí, úzkolistá či šalvia lekárska. 

50 /4833/ 15. 12. 2018

ZDRAVIE A MY

Čo robiť, ak máte kosť v krku? A

ko si poradiť s nečakanými situáciami, ktoré môžu počas vianočných sviatkov vzniknúť.

RÝCHLO VYČISTIŤ A ZASTAVIŤ Pri krájaní jedla stačí jeden nešikovný pohyb a problém je na svete. Na rozdiel od popálenín rezné rany umyte pod tečúcou vodou len krátko. Ak je krvácanie veľmi silné, zastavte ho 10 minút trvajúcim tlakom na ranu. Z obväzu alebo čistej tkaniny vytvorte ochrannú vrstvu a ranu prekryte. IHNEĎ TO SCHLAĎTE Pri vianočnom pečení či zapaľovaní sviečok sa popáliť môžete veľmi rýchlo. Nedávajte si na to ľad, postihnuté miesto okamžite schlaďte studenou vodou z vodovodu. Ak je popálenina vážna, nechajte miesto pod vodou 20 minút. Keď bolesť ustúpi, prikryte miesto potravinárskou fóliou, obväzom, čistou tkaninou alebo mikroténovým vreckom. Ak sa vám vytvoria pľuzgiere, neprepichujte ich. Popáleninu väčšiu ako dlaň človeka by mali ošetriť v zdravotníckom zariadení, menšiu ako dlaň, len ak je na citlivých miestach – tvári, krku, prednej stene hrudníka a prstoch. Ak si popálite jazyk, chlaďte ho takisto popíjaním studenej vody. ZAJEDZTE JU A NEPANIKÁRTE! Počas sviatkov zbytočným problémom býva zaseknutá kosť v hrdle. Ľudia majú hrôzu zo zadusenia, ak prehltnú rybaciu kosť a tá ostane v krku. Rybacou kosťou sa nedá zadusiť. Najužšie miesto dýchacích ciest je hlasivková štrbina s rozmermi približne 2 x 1 cm. Rybacia kosť má hrúbku 1 – 3 mm a dĺžku pár centimetrov, nemôže teda vzduchotesne uzavrieť hlasivky. Čo radí odborník, ak sa vám stala táto nepríjemnosť? Kosť zajedzte dvomi tuhými kúskami jedla a pár hltmi vody. Tým ju spláchnete do žalúdka. Nezabudnite sa pritom pozrieť na hodinky. Problém je, že organizmus zotrvačnosťou pocitu v mozgu bude ešte 30 – 45 minút signalizovať pocit cudzieho telesa, aj keď tam už nie je. Táto situácia nie je nebezpečná, len nepríjemná, preto je dôležité vedieť čas, aby ste po 10 minútach nemali pocit, že to už trvá hodinu. ŠPECIÁLNY TIP Aby vám nebolo cez Vianoce, Silvestra a Nový rok zle, myslite na to, že máte rovnako veľký žalúdok ako cez rok, že váš mozog neznesie dvojnásobok dávky alkoholu ako v nesviatočné dni. Snažte sa spraviť pred Vianocami a počas nich nejaké dobré skutky, aby ste odohnali smutnú náladu, ktorá zhoršuje prípadné telesné ochorenia. 

ZVLÁDNETE TO

Tipy na perfektnú vianočnú fotografiu

to by nechcel dokonalú rodinnú fotografiu s krásnymi úsmevmi a detskou radosťou? S týmto manuálom to zvládnete aj vy.

1. DBAJTE NA OBLEČENIE, ABY NEBOLO ROVNAKÉ Videli ste to už miliónkrát: Celá rodina, od babičky až po psa, má na sebe rovnaké oblečenie. Je to síce koordinované, ale nie veľmi originálne. Buďte zladení, ale nie rovnakí! Ako keby ste ozdobovali stromček. A vyhnite sa aj miešaniu štýlov. Nemôže byť otec v obleku a syn v šortkách. 2. VYHNITE SA VEĽKÝM NÁPISOM A VZOROM Všetko, čo odpútava pozornosť od podstaty toho, kto je dôležitý – a to ste vy, ľudia, tak nie je dobré. Takže nepreháňať so vzormi a žiadne nápisy. Ak máte napríklad prúžkovanú košeľu, určite už len jednofarebné nohavice. 3. SKÚSTE AJ VONKU Mnohí sa chcú zvečniť pod stromčekom, ale môžete skúsiť aj vonkajšie prostredie. Zima je fotogenická. Ak máte vonku stromček, skúste to v prirodzenom

prostredí. 4. SVETLO, SVETLO, SVETLO! Ak zostanete vo vnútri, osvetlenie je kľúčom. Prirodzené osvetlenie áno, ale nie priame slnečné svetlo. Ak na vás slnko dopadá priamo, robí tiene. Radšej fotografujte akoby pri zamračenej oblohe. 5. NESTOJTE V RADE Vyhnite sa kompozícii vojakov pred stromčekom – použite podstavce, stoličky, lavičky či schodíky a vytvorte rôzne pozície, uhly tela a priestor medzi jednotlivými členmi rodiny. Alebo sa usporiadajte aspoň do trojuholníkovej kompozície podľa výšky, s najvyšším alebo najnižším členom uprostred. 

TIPY A TRIKY

To je nádhera!

najkrajší rodinný sviatok sa stretnú za jedným stolom aj tí, čo sa dlho nevideli. Dajte si záležať, aby bolo radosť a oslavu toho, že ste spolu, cítiť aj na nádherne vyzdobenom stole. 3 NAJ TIPY 1. Neprežeňte to. Na stole musí byť aj po vašom dekoratérskom šantení dostatok miesta, aby človek nemal pri jedle pocit stiesnenosti. 2. Byť originálny za každú cenu sa nevypláca. Oranžové prestieranie môže vyzerať pekne, ale nenavodí tú správnu vianočnú atmosféru. Siahnite radšej po tradičných farbách, ako

sú zlatá, strieborná, červená a tmavozelená. 3. Nemusí to byť dokonalé, hlavne, aby sa všetci za stolom cítili príjemne, čo sa pri vystresovanej hostiteľke určite nestane. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Vianočná orechová torta Suroviny: Na cesto: 5 vajec, 150 g kryštálového cukru, 150 g hladkej múky, 50 g mletých vlašských orechov, kypriaci prášok, štipka soli; Plnka: 600 ml mlieka, 2 vanilínové pudingy, 100 g práškového cukru, 300 g masla, 200 g mletých orechov, 2 lyžice koňaku; Čokoládová poleva: 100 g horkej čokolády, lyžica oleja, lyžica masla; Na potieranie cesta: 6 lyžíc broskyňového džemu; Na zdobenie: 300 ml smotany na šľahanie, 250 g bielej čokolády, 2 kremfixy (stužovače). Takto sa to podarí: Cesto: Vajcia rozdelíme, k bielkam pridáme štipku soli a vyšľaháme sneh. Počas šľahania pridávame cukor, kým sa nevytvorí tuhý sneh. Žĺtky premiešame vidličkou, pridáme do snehu a krátko premiešame. Múku a kypriaci prášok zmiešame, v malých dávkach pridáme do cesta a opatrne vmiešame. Napokon pridáme orechy. Pripravené cesto vylejeme do tortovej formy, ktorú sme vyložili papierom na pečenie. Pečieme na 160 ºC orientačne 60 min. Cesto vyberieme z formy a necháme vychladiť na mriežke. Cesto: V mlieku vymiešame pudingové prášky a uvaríme hustý puding, ktorý necháme chladiť. Maslo s cukrom vymiešame dopenista a postupne k nemu zašľaháme

vychladnutý puding. Pridáme koňak a plnku rozdelíme na 2 rovnaké a jednu menšiu časť. Cesto prekrojíme na tri rovnaké časti. Na spodné cesto natrieme horúci broskyňový džem a necháme ho stuhnúť. Až potom naň natrieme jednu časť plnky. Takto urobíme i s druhým cestom. Naplnenú tortu natrieme i z vonkajšej strany a po vrchu odloženou treťou časťou plnky a dáme do chladničky stuhnúť. Boky torty obsypeme strúhanými orechmi. Nakoniec tortu polejeme čokoládovou polevou. Čokoládová poleva: Čokoládu roztopíme nad parou, pridáme olej a maslo a dobre zmiešame. Zdobenie: V horúcej smotane na šľahanie necháme roztopiť bielu čokoládu. Necháme v chladničke do druhého dňa, pridáme kremfixy a vyšľaháme. Tortu zdobíme nielen touto parížskou bielou čokoládou, ale i celými orechovými jadrami. Zdroj: varecha.pravda.sk

Opitá torta Suroviny: Na cesto: šálka oleja, šálka červeného vína, šálka mletých orechov, šálka cukru, šálka múky, pásik čokolády na varenie, kypriaci prášok (použijeme väčšiu šálku); Na plnku: 250 g cukru, 250 g mletých orechov, 125 ml vody; Poleva: 2 pásiky čokolády na varenie, lyžica cukru, 3 lyžice oleja. Takto sa to podarí: Cesto: Zmiešame olej, červené víno, mleté orechy, strúhanú čokoládu, múku, cukor a kypriaci prášok. Dobre zmiešame vareškou a vysypeme do vymasteného a múkou vysypaného plechu. Pečieme na miernej teplote. Plnka: Len čo dáme

cesto, aby sa pieklo, robíme plnku. Do vody vysypeme cukor a necháme prevrieť. Pridáme orechy a chvíľu povaríme. Upečené cesto potrieme plnkou a nakoniec i polevou. Poleva: Roztopíme čokoládu, pridáme cukor a olej a dobre zmiešame.  Zdroj: krstarica.com

Chutné oriešky

Suroviny: 300 g polohrubej múky, 300 g hrubej múky, 300 g masla, 200 g práškového cukru, 250 g mletých vlašských orechov, 1 vajce, vrecúško vanilínového cukru. Na plnku: 4 vajcia, 200 g práškového cukru, 250 g masla. Takto sa to podarí: Cesto na oriešky plníme do formičiek v tvare orecha (nie doplna). Pečieme vo vyhriatej rúre na 170 °C. Vyklopíme a vychladnuté spájame krémom, aby vznirad piškót, rad plnky. Posypeme kol orech. Plnka: Vajcia s kakaom.  cukrom šľaháme nad parou, Zdroj: coolinarika.com až kým nezhustnú. Potom

Tiramisu bábovka Suroviny: 5 žĺtkov, 150 g práškového cukru, 500 g tvarohového krému mascarpone, 0,3 dl amaretta likéru alebo rumu, šálka kávy, balenie piškót, 2 lyžice kakaa (na posýpanie). Takto sa to podarí: Žĺtky vyšľaháme s práškovým cukrom, pridáme mascarpone a zmiešame. Piškóty namáčame do zmesi kávy a likéru alebo rumu. Skladáme do bábovkovej formy

pridáme maslo. Krémom plníme oriešky, ktoré nakoniec môžeme obaliť v práškovom cukre zmiešanom s kakaovým práškom.  Zdroj: damskajazda. webnoviny.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 476| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra

V ARADÁČI OSLÁVILI ÚCTYHODNÉ JUBILEUM

docká-Grbićová. Prihovorila sa aj zostavovateľka Anna Bagľašová a zavďačila ľuďom, bez ktorých by kniha určite nevyšla: „Iniciatíva a dobrá vôľa jestvovala, ale keby naši režiséri a herci neboli ochotní poskytnúť informácie a fotografie, tak by ju nebolo možné uskutočniť. Máme vzácne svet znamenajú, fotografie, teraz už aj v elektronicodohrali bezkej podobe, máme mená hercov, mála 150 predrežisérov, a to, čo nemáme, mám stavení. Počas nádej, že nám poviete, aby sme druhej svetovej si archív doplnili. Teraz už máme vojny sa divadlo O divadle a o novej knihe hovorili: aj Slovenský dom a máme si ho vôbec nehralo. (zľava) Annamária Boldocká-Grbićová, kde zachovať. Pomohli mnohí, Po tomto ob- Vladimír Valentík a Anna Bagľašová ale menovite sa zavďačím Erke dobí sa hrávalo prípadne meno režiséra a rok, Tótovej, ktorá mi poskytla veľmi menej, ale Aradáč takmer nikdy z ktorého je predstavenie. Vďaka mnoho informácií, a dokonca svoj nebol bez divadla. Striedali sa pred- Anne Bagľašovej, ale aj početným osobný archív z obdobia, keď ona stavenia, režiséri, herci... Aradáčanom, ktorí zachovávajú bola činná, darovala Kultúrnemu V súčasnosti v rámci KC pôsobí spomienky na divadelnú minulosť centru. Pavel Plech mi tiež mnoho Divadelná sekcia Branislava Vierga. dediny, sa podarilo rozpísať pod pomohol. Dokonca odchádzal aj Táto kapitola divadelníctva v Aradá- fotografie aj mená takmer všetkých do redakcie Hlasu ľudu, kde pátral či sa začala písať s príchodom Jana hercov, čo o desať a viac rokov po textoch o divadle, aby tie dáta Hrubíka, ktorý vlastné divadelné bude skutočný poklad. To sa teraz a mená boli čím presnejšie. Dosť predlohy aj režíruje. Časť predlohy dalo urobiť, a o to je táto knižočka mi pomohla aj Zuzana Ľavrošková, Zabíjačka aradáčski ochotktorá sa dala do pátníci predviedli aj v rámrania po hercoch a ich ci slávnostnej akadémie spomienkach a fotovenovanej úctyhodnému grafiách. Veľmi vzácjubileu. nu pomoc som mala Po predstavení mladá aj od Zuzany Obšusherečka Martina Hanusová tovej, ktorá prispela prečítala úryvky z textu svojou odbornosťou Annamárie Boldockejv inštalovaní tejto -Grbićovej Z dejín divadla výstavy, a normálne, v Aradáči, po čom predstaže by všetko toto nevili aj knihu Divadlo v Aramohlo byť bez našich dáči – k 130. výročiu, ktorú terajších hercov Divaspoločnými silami vydali delnej sekcie BranislaKultúrne centrum Aradáč va Vierga v čele s Hea Slovenské vydavateľ- Prítomní si so záujmom pozreli výstavu divadelných lenou Bartošovou.“ ské centrum v Báčskom fotografií „Veľká vďaka patrí Petrovci. Zostavili ju a revzácnejšia,“ povedal o. i. riaditeľ SVC všetkým našim hercom, ktorí, verím, dakčne pripravili Anna Bagľašová Vladimír Valentík. že sú známi celej našej slovenskej a Vladimír Valentík. Zostavená je „Aradáč je pre mňa svojráz. Činia verejnosti. Veľký hold vzdávam z dvoch častí. V prvej časti je text ho svojrázni a činní Aradáčania, pánovi Hrubíkovi, ktorý otvoril Z dejín divadla v Aradáči a v druhej ktorým záleží na zachovávaní kul- novú kapitolu nielen aradáčskeho, sú zverejnené početné fotografie túrneho dedičstva a na tvarovaní ale aj vojvodinského ochotníckeho z divadelných predstavení, por- kultúrneho dneška. Vďaka takým divadla. Život vraj píše romány tréty vedúcich a režisérov, ako aj Aradáčanom bolo ľahko nakuknúť a Hrubík z tých románov berie diplomy, charty, ďakovné listy, teda do 130-ročnej bohatej divadelnej úryvky. Na prvý pohľad je to taká takmer všetko, čo svedčí o bohatej činnosti v dedine. Vďaka takým ľahká komédia, ale iba keď sa všetci divadelnej minulosti Aradáča. Časť ochotným Aradáčanom východis- zasmejeme a zamyslíme, pochopítohto dokumentačného materiálu kový text sa, metaforicky povedané, me, čo je v úzadí. Hrubík je trochu poslúžila aj na inštalovanie výstavy, písal sám. Písali ho informátori, aj prorokom. Napríklad napísal: ktorú si všetci prítomní so záujmom priami aktéri divadelníctva v Ara- Našu dedinu zedli svine. Sú to ťažké pozreli. dáči a kronikári kultúrneho života. slová, ale, bohužiaľ, nie je ani tak „Mám pocit, že zvlášť táto druhá Tento text je vlastne kompilácia ďaleko od pravdy,“ povedal predčasť je veľmi vzácna, lebo všetky už existujúcich textov o dejinách seda Kultúrneho centra Aradáč Ján fotografie, ktoré sa podarilo po- divadla, ale aj spomienky a pria- Zvara. Potom doterajším režisérom zbierať, v prvej chvíli sme mali me svedectvá priamych aktérov,“ a hercom, ktorí prispeli k bohatej v takej podobe, že sme vedeli iba povedala autorka textu Z dejín divadelnej minulosti Aradáča, odonázov divadelného predstavenia, divadla v Aradáči Annamária Bol- vzdal knihu a ďakovnú listinu.

Divadelných 130 rokov Vladimír Hudec

sobotu 8. decembra členovia Divadelnej sekcie Branislava Vierga pri Kultúrnom centre Aradáč, ako aj početní bývalí herci a režiséri, občania Aradáča a ich hostia, divadelníci z Kysáča, Pivnice a Vojlovice si pripomenuli 130. výročie prvého divadelného predstavenia v tejto dedine. Podľa záznamov učiteľa Štefana Vierga v spise Dejiny slovenského

Otvoril novú divadelnú kapitolu: Jano Hrubík s manželkou Vierkou

Aradáča sa dozvedáme, že pred prvou svetovou vojnou divadelné predstavenie sa uskutočnilo len raz, a to roku 1888, keď aradáčski mládežníci a niekoľkí gymnazisti zahrali predstavenie Drotár. V predstavení hosťoval Matej Bella a okrem neho hrali jeden zo štyroch synov Leopolda Branislava Abaffyho, tiež jeho sestra Milina, Pavel Svetlík, Želmíra Matejdesová a Ján Jároši. Toto predstavenie sa hralo na školskom nádvorí a skúšky bývali v dome Leopolda B. Abaffyho. Ďalšie predstavenie Starý zaľúbenec v réžii Jozefa Kolényho odohrali po prvej svetovej vojne 26. decembra 1918. Nuž a od tej chvíle po rok 1968, podľa záznamu učiteľa Jána Petráša v knihe Slováci v Aradáči, domáci divadelníci alebo hostia z iných dedín na doskách, ktoré • KULTÚRA •

50 /4833/ 15. 12. 2018

Kultúra KULTÚRNY ROK V DK 3. OKTÓBRA V KOVAČICI

Bohatý a pestrý

Anička Chalupová

om kultúry 3. októbra v Kovačici vedený Jánom Tomášom sa tohto roku okrem výmeny dverí na vchode do budovy, výmeny okenných výplní v niektorých Ján Tomáš miestnostiach a iných oprávok môže pochváliť aj novým hudobným nástrojom. Totiž z projektu, ktorý podporila APV, do ľudového orchestra pribudol nový kontrabas. Polovicu prostriedkov (80 000 dinárov) poskytla pokrajina, s 50 000 dinárov prispela obec a ďalších potrebných 30 000 dinárov z vlastnej pokladnice vyčlenil DK. Keď ide o súvahu tohtoročného kultúrneho života pod strechou tejto kultúrnej inštitúcie, Ján Tomáš hovorí: – Tento kultúrny rok bol naozaj bohatý. Bolo v ňom zhruba 25 kultúrnych udalostí, teda kultúrno-umeleckých programov, divadelných predstavení, filmových premiér a pod. Sem patria aj zájazdy celého FS V šírom poli hruška a Divadla VHV scény v Kovačici v zahraničí. Výstupy boli vysoko ocenené a odmenené. Náš divadelný súbor sa v apríli zúčastnil na Festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom, na Slovensku, kde získal ceny za najlepšie prezentovanú hru a šírenie slovenského jazyka a kultúry mimo hraníc Slovenska. Na Folklórnom festivale Tancuj,

Najmladší účastníci sa azda najviac tešia na ďalší ročník tradičného festivalu tancuj... kovačickí folkloristi získali majú po dve súťažné skladby, čo nie pri východe zo siene DK. 2. cenu odbornej poroty a slovenský je praxou, ale keďže je toto jubilejný Z toho, čo ste nám teraz povedali, ľudový orchester pri DK bol odmene- ročník, tak sme všetky piesne zaradili vyplýva, že spevákov počas festiný 3. cenou. Na pokrajinskej prehliad- do súťaže. O rok to už nebude tak. valu nebude sprevádzať orchester? ke vo Vrbase dievčenská spevácka Keď ide o scénografiu a priebeh – Áno, podobne ako v uplynulom skupina získala striebornú plaketu celého podujatia plánujete obe- roku, aj teraz je prítomnosť orchestra a Mužskú spevácku skupinu Skala censtvo a účastníkov prekvapiť aj na javisku vylúčená. Stalo sa to tak, ocenili zlatou plaketou. Úspešne sa nejakými novinkami? keď jeden z hlavných organizátorov uskutočnili aj oslavy Kovačický októ– Celý festival je v kompetencii odišiel na Slovensko. Zakladateľmi ber 2018, počas ktorých sa uskutočnili NRSNM, ktorá chystá nejaké nové podujatia sú Pavel Tomáš st., ktorý dva koncerty festivalu Rozspievané scénografické riešenie s bohatou si prebral úlohu nacvičovať detský klenoty, divadelný víkend a celove- technickou úrovňou. Každý z nás zo spevácky zbor, a Ján Petráš-Učo, ktorý černý kultúrno-umelecký program spoluorganizátorov má nejaké úlohy rozpisoval aranžmány a pracoval ochotníkov. Na záver tohto roku nám v realizácii podujatia. Napríklad náš s orchestrom. Keď Petráš odišiel, po zostalo zorganizovať Festival popu- DK má zabezpečiť zvukovú techniku, ňom túto úlohu prebral Želko Sulárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí schystať aranžmány a nacvičiť detský chánek, ktorý má trochu iný spôsob 2018, ktorý finančne podporila Obec spevácky zbor, pripraviť občerstvenie. práce a nahráva kompletné skladby Kovačica, NRSNM, Ústav pre kultúru Festival už pomaly klope na dve- a spevácke výkony na matricu. Čo vojvodinských Slovákov a Úrad pre re, ako prebiehajú prípravy? neznamená, že sa v budúcnosti tá Slovákov žijúcich v zahraničí. Je to – Pripravovať sme sa začali už časť festivalu nevráti do pôvodného jubilejný 20. ročník festivalu, ktorý je začiatkom novembra, piesne sa už spôsobu práce. založený ešte roku 1991. Keďže boli naplno nacvičujú. Mám informáciu, Na záver rozhovoru Ján Tomáš, ria90. roky ťažké, festival sa nekonal že už pred týždňom z celkového diteľ kovačického DK, pozval všetkých pravidelne každý rok. Tohto roku je počtu – teda 17 piesní – v štúdiu bolo milovníkov detskej hudobnej tvorby prihlásených 17 autorských piesní, nahratých už 11. Cédečko z tohtoroč- na 20. ročník festivalu Letí pieseň, čo je pekný úspech vzhľadom na ného festivalu si diváci budú môcť letí 2018, ktorý bude v nedeľu 16. uplynulé ročníky. Niektorí autori kúpiť hneď po skončení podujatia decembra o 18. hodine.

NA LITERÁRNOM VEČIERKU v staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića v stredu 5. decembra predstavili vedeckú monografiu významného historika, prekladateľa a scenáristu Dejana Ristića Kuća nesagorivih reči – Narodna biblioteka Srbije 1938 – 1941. V rámci večierka premietali aj dokumentárny film na danú tému. V tejto monografii autor hovorí o čiastočnom poškodení srbského národného fondu v prvej svetovej vojne a o jeho úplnom zničení v druhej svetovej vojne, lebo počas bombardovania Belehradu 6. apríla 1941 bolo spálených okolo 300 000 titulov. Ľudová knižnica Srbska dnes disponuje asi 6 miliónmi knižničných jednotiek a celkový fond na poličkách vynáša okolo 90 kilometrov. Táto vedecká monografia vyšla tlačou koncom roku 2016 a odvtedy bola predstavená vo viac ako 50 obciach a mestách nielen v našej krajine, ale aj v susedných štátoch. Na literárnom večierku v Starej Pazove, ktorá si tohto roku pripomína 140. výročie pôsobenia, o autorovi a jeho diele sa zmienila doktorka filológie Tatjana Brzulovićová-Stanisavljevićová (na fotografii). A. Lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

26. FESTIVAL SPIEVAJŽE SI, SPIEVAJ V PETROVCI

Víťazkou je Šajli Ponigerová-Forero

Katarína Gažová

ohtoročný v poradí 26. festival Spievaže si, spievaj v nedeľu 9. decembra usporiadali v Základnej škole Jána Čajaka v Petrovci. Obvykle prebiehal v Slovenskom vojvodinskom divadle, ale teraz tam prebiehajú renovačné práce. Podujatie tradične organizuje MOMS Petrovec, v mene ktorého sa na začiatku prítomným prihovorila predsedníčka Katarína Melegová-Melichová. V mene hlavného patróna podujatia, na ktorom vystupujú mladí speváci slovenských ľudových piesní, hovoril a potom aj festival otvoril zástupca predsedu Obce Báčsky Petrovec Ján Brna. Tradičné spevácke podujatie má tri časti. Najprv je to vystúpenie mladých speváckych nádejí: škôlkarov, žiakov nižších a vyšších ročníkov základnej školy a gymnazistov. Druhá časť je súťažného rázu – sú to kvalifikácie na účasť na nasledujúcom Stretnutí v pivnickom poli. Tretia – revuálna časť – tentoraz patrila hosťujúcim spevákom z Petrovca a Hložian. V prvej časti vystúpil pozoruhodný počet mladých spevákov, ktorí

Na záver festivalu na javisku všetci odmenení speváci a pri mikrofóne spieva víťazka Šajli

nielenže pekne a smelo spievali, ale boli aj pekne vyparádení do tradičných ľudových krojov. Nádeje sprevádzal ľudový orchester pod vedením harmonikára Zdenka Makovníka. Festival moderovala Viera Dorčová-Babiaková a festivalové javisko v škole ozdobili členky KUS Petrovská družina, petrovské matičiarky a členky Spolku petrovských žien. V súťažnej časti o postup na pivnický festival zaspievali tri speváčky: Alexandra Brtková, Iveta Ko-

váčová a Šajli Ponigerová-Forero. Každá vystúpila s dvomi pesničkami. Tieto speváčky sprevádzal orchester pod vedením Rastislava Struhára. Na festivale boli dve hodnotiace poroty. Spevákov hodnotila odborná porota v zložení: Mariena Stankovićová-Kriváková, Anna Medveďová a Olivera Popadićová. Porotu obecenstva tvorili: Katarína Balážová, Anna Struhárová a Mária Tatliaková. Pokiaľ poroty hodnotili účastníkov, v revuálnej časti festivalu vystúpili:

Elena Demrovská z Petrovca, členka zboru Musica viva, a Jaroslav Kriška, Silvia Ferková a Vladimír Kriška, členovia a úspešní speváci KOS Jednota z Hložian. V mene porôt festival Spievajže si, spievaj vyhodnotila a najúspešnejším ceny odovzdala Mariena Stankovićová-Kriváková. Odmenu dostala najprv najmladšia účastníčka festivalu päťročná Mariena Nina Martinková, dve ceny za najkrajší kroj dostali Lana Feherová a Vladimíra Pucovská. Keď ide o nádejných spevákov tri ceny získali: Lenka Hodoličová, Alexander Parkáni a Ema Trpková. Cenu za autentickosť piesne si vyspievala a zároveň aj víťazkou tohtoročného festivalu sa stala gymnazistka Šajli Ponigerová-Forero. Tretia cena odbornej poroty sa dostala Ivete Kováčovej a druhá cena odbornej poroty Alexandre Brtkovej. Právo účasti na Stretnutí v pivnickom poli 2019 získali Šajli Ponigerová-Forero a Iveta Kováčová, keďže Alexandra Brtková sa na festivale v Pivnici už zúčastnila trikrát. Festival aj tohto roku podporili početní súkromníci a združenia.

PLANDIŠTE

Deň medzinárodnej tolerancie Vladimír Hudec

alá juhobanátska Obec Plandište je Vojvodina v malom. Svorne tam žijú a spolunažívajú Srbi, Maďari, Slováci, Macedónci, Rómovia, Rumuni a v menšom počte aj príslušníci iných národov. Nie jedni vedľa druhých, ale jedni s druhými, bez incidentov na národnostnom podklade. Spolu smútia a oslavujú. Pestujú si vlastné zvyky a uctievajú cudzie. Tú svoju svornosť a spolunažívanie potvrdili aj na podujatí Deň medzinárodnej tolerancie, ktorý • KULTÚRA •

v sobotu 8. decembra zorganizovalo združenie plandištských Macedóncov Makedonski biseri. V programe pod názvom Všetci spolu sa obecenstvu, ktoré sieň domu kultúry v Plandišti vyplnili do posledného miesta, predstavili príslušníci všetkých spoločenstiev v súlade so svojimi chvíľkovými možnosťami. Na úvod odznelo privítanie vo všetkých šiestich jazykoch a potom sa to roztočilo. Jedni tancovali, iní iba spievali, tretí recitovali vo svojom jazyku... Slovákov so svadobnými obyčajami predstavili členovia KUS Bratstvo z Haj-

dušice a Vladimír Hraško zaspieval ľudovú pieseň. Okrem kultúrneho programu všetky národné a národnostné spoločenstvá pripravili i skromnú výstavu ručných prác, krojov a iných príznač- Hajdušičanka Ivana Oravcová divákov privítala ností svojho ná- v slovenčine roda. Po programe všetci pobudli a tak všetci mohli ochutnať aj v kamarátení a pri pohostení, kto- herovky a makový a orechový ré okrem iného bolo obohatené rejteš z Hajdušice. aj špecialitami všetkých národov, 50 /4833/ 15. 12. 2018

Kultúra MEDZINÁRODNÁ VÝSTAVA V KOVAČICI

Srdcia potešila Vianočná pohľadnica Anička Chalupová

Rumunska, Bulharska a zo Srbska. Posudzovacia komisia, ktorú tvoVianočná pohľadnica je názov rili prof. PaedDr. Mgr. art. Rastislav výstavy detských výtvarných prác, Biarinec, ArtD., doc. akademický ktorú v stredu 5. decembra sláv- maliar Pavol Rusko, ArtD., a Mgr. nostne sprístupnili v Galérii Naiva Ján Suško, posúdila a ocenila 50 Art Kult v Kovačici. najlepších individuálnych výtvarNa 15. ročník medzinárodnej vý- ných prác a 4 kolekcie, ktoré sú tvarnej súťaže Vianočná pohľadnica, ponúknuté na obdiv milovníkom ktorú realizuje Oravské kultúrne výtvarného umenia v Bratislave, stredisko v Dolnom Kubíne v zria- v Bystre v Poľsku a v Kovačici. ďovateľskej pôsobnosti Žilinského Výstavu v Galérii Naiva Art Kult samosprávneho kraja, výtvarné prá- v Kovačici v prvú decembrovú strece s vianočnou tematikou zaslalo du slávnostne sprístupnila PaedDr. viac ako 2 000 detí z 200 škôl zo Svetlana Zolňanová z NRSNM, Slovenska, Českej republiky, Poľska, ktorá pri tejto príležitosti odmeneným autorom výtvarnej súťaže odovzdala príležitostné darčeky. Podľa slov PhDr. Miroslava Žabenského, riaditeľa Oravského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne, poslaním tejto súťaže je konfrontovať detskú výtvarnú tvorbu, Najmladší návštevníci a účastníci podujatia subjektívnu vý-

Časť vystavených prác v Galérii Naiva Art Kult tvarnú výpoveď a detskú interpretáciu, podnecovať zaujímavé riešenia a experimenty s materiálom, priblížiť detskú výtvarnú tvorbu verejnosti, objavovať výtvarné talenty, podporovať rozvoj a uchovávanie vianočného zvykoslovia a estetických hodnôt u všetkých generácií. Odmeneným autorom Miroslavovi Vrškovi (2. miesto v kategórii B2 – do 15 rokov) a Hermíne Naďovej (3. miesto v kategórii B2), žiakom ZŠ

Bratstva a jednoty v Bielom Blate a Karolovi Lukáčovi (3. miesto v kategórii A – materských škôl do 6 rokov) z Kovačice riaditeľ Oravského kultúrneho strediska odovzdal zaslúžené odmeny. Z ocenených prác sú vytlačené oficiálne pohľadnice a katalóg. K slávnostnému ovzdušiu vernisáže hrou na husliach a akordeó ne prispeli kovačickí hudobníci otec Emil a syn Emil Nemčekovci. Hostiteľmi putovnej výstavy Návštevníkov Vianočná na vchode do galérie pohľadnica, víta takáto upútavka ktorá bude sprístupnená milovníkom výtvarného umenia v Kovačici do 31. januára 2019, sú Mária Raspírová a Boško Nedeljkov, majitelia Galérie Naiva Art Kult.

STARÁ PAZOVA

Vystavuje 26 členov združenia Anna Lešťanová Slávnostné otvorenie výročnej výstavy Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy (ZVUSP) sa konalo v piatok 7. decembra v aule staropazovskej divadelnej sály. V úvodnom prejave Zorica Opavská, predsedníčka združenia, povedala, že túto tradičnú výstavu usporadujú už 36 rokov. V krátkych črtách podala súvahu ich tohtoročnej činnosti s dôrazom na dosiahnuté úspechy na početných súťaženiach. „Mnohé samostatné a kolektívne výstavy, výtvarné tábory, humanitárne akcie, pracovné stretnutia poukazujú na to, že Združenie výtvarných umelcov Starej Pazovy celé roky naplno žije výtvarným životom a jedno

www.hl.rs

je zo zriedkavých, ktoré adekvátnym spôsobom zhromažďuje tak autodidaktov, ako aj školených umelcov. Práve ono zhromažďuje

početných členov, entuziastov, ktorí tvoria veľký umelecký potenciál v Staropazovskej obci,“ povedala Opavská a doložila, že v roku 2018 realizovali všetky naplánované aktivity. Výstavu otvoril tamojší akademický maliar Marjan Karavla, spolupracovník p re v ý t v a r n é umenie v Stredisku pre kultúru Stará Pazova. Na výstave svoje diela vystavuje 26 členov združenia, Z o s l á v n o s t n é h o o t v o r e n i a v ý s t a v y : ktorí sa návštev(zľava) Marjan Karavla, Zorica Opavská, Zoran Kerkez níkom predstavua Sanja Aleksandra Nedeljkovićová jú 7 sochami a 33

Informačno-politický týždenník

obrazmi zhotovenými rozličnými technikami. Vystavené diela sú, ako povedal M. Karavla, svojráznymi osobnými preukazmi každého autora. Výstava je heterogénna, lebo sú autori príslušníkmi rozličných vekových generácií, smerov a použili rozličné techniky. Pritom doložil: „Vaše dosiahnuté úspechy na vyšších stupňoch súťaženia iba svedčia o tom, že kvalita prác je z roka na rok lepšia.“ V poeticko-hudobnej časti programu vystúpili Sanja Aleksandra Nedeljkovićová, poetka z Belehradu, a Zoran Kerkez, hudobník z Nového Sadu. Súčasťou výstavy otvorenej do 21. decembra je pekný farebný katalóg s ukážkovým dielom každého autora, medzi ktorými sú aj Anna Očovajová a Jaroslav Vrška. • KULTÚRA •

PREZENTÁCIA KNIHY VLADIMÍRA DORČU V PETROVCI

O tom, ako bolo kedysi Anna Francistyová

polok petrovských žien a redakcia Storytellera usporiadali v pondelok 10. decembra večer príjemný večierok. Pohnútkou bola prezentácia zbierky poviedok pre deti Vladimíra Dorču Orech, ktorý vedel rozprávať. Vydalo ju v rodinnej produkcii online médium Storyteller, ktorého zakladateľkou a zodpovednou redaktorkou je Vladimíra Dorčová-Valtnerová. Nevšedný, príjemný a spontánny večierok v sieni Spolku petrovských žien vyznel ako príležitostné rozhovory a humorné spomienky. O pohnútkach na vydanie tejto detskej knižky Vladimíra Dorču (1944 – 2005), ktorého predovšetkým poznáme ako novinára, reportéra a publicistu, hovorila jej zostavovateľka Vladimíra Dorčová-Valtnerová. Spomenula, že na pokyn riaditeľa Hlasu ľudu Samuela Žiaka jej vydanie bolo

Z pondelkového knižno-spomienkového večierka: (zľava) Helena Babiaková, Maja Zimanová, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Mária Gašparovská, Anna Hansmanová a Zuzana Medveďová-Koruniaková

plánované, ešte kým pôsobila ako šéfredaktorka Hlasu ľudu, ale teraz sa jej podarilo splniť projekt do konca. Pointou vraj bolo ponúknuť malým čitateľom pohľad na to, ako deti žili, rástli a šantili voľakedy. Z digitalizovaných ročníkov Našich pionierov, Pionierov a Zorničky zozbierala zo 25 otcových detských poviedok a do tejto zbierky zahrnula 12. Vznikli v 70.

VEČIEROK NOVOSADSKÝCH MATIČIAROV

rokoch minulého storočia, preto prinášajú detské dobrodružstvá z tých trochu vzdialených a iných čias. Autor sa podpisoval pod ne aj ako Vladimír Martin Dorča, teda pridával si meno svojho otca. Pri vydaní tejto zbierky zostavovateľka si podbala aj na ilustrácie, ktoré sú vďaka autorke Jarmile Takáčovej iné a inakšie. Na pondelkovej prezentácii

úryvky z prezentovanej knihy čítali autorova vnučka Helena Babiaková a jej kamarátka Maja Zimanová. Večierok viedla predsedníčka Spolku petrovských žien Mária Gašparovská. Aj keď sa beseda krútila okolo novej knihy, členky hostiteľského spolku si ochotne zaspomínali tak na svoje niekdajšie detstvo a školské časy, ale i na Vladimíra Dorču. Striedali sa hlavne anekdotické príhody zo súkromia, zo školských čias, ale i kamarátske a hlasľudovské zážitky. Ochotne ich verejnosti predostreli Jarmila Dorčová, Zuzana Medveďová-Koruniaková, Anna Hansmanová, Katarína Rašetová, Drahotína Dorčová a Anna Dudášová. Spoločne uznali, že s Vladom Dorčom (ktorý ináč často o sebe hovoril, že je Petrovčan bývajúci v Kulpíne) nikdy v spoločnosti nebola nuda, lebo aj z obyčajnej udalosti či situácie vedel urobiť humornú a veselú náladu, neraz aj na svoj účet. Tento večierok nemôžeme inak charakterizovať, len ako pekný začiatok jednej novej spolupráce, ktorá iste bude mať aj ďalšie pokračovania.

Z PREZENTÁCIE KNIHY ZDENKY VALENTOVEJ-BELIĆOVEJ

O Kukučínovi a Vianociach Éterizácia v novosadskej Mestskej knižnici Danica Vŕbová

Na pozvanie MOMS Nový Sad profesor Veno Nechvátal zo Starej Pazovy bol prednášateľom na matičnom večierku, ktorý usporiadali 5. decembra. Večierok otvorila podpredsedníčka MOMS Katarína Holá. Začal sa minútkou ticha na znak úcty k nedávno zosnulej predsedníčke novosadského MOMS Jarmily Struhárovej, ktorej na pamiatku prečítala báseň učiteľka na dôchodku Elena

Profesor Veno Nechvátal prednášal v Novom Sade (Foto: M. Lekić) • KULTÚRA •

Surová. Matičnú hymnu predviedol miešaný zbor novosadského cirkevného zboru a SKC P. J. Šafárika pod vedením Anny Crveniovej. Profesor Nechvátal najprv hovoril o knihe pazovských matičiarov Dejiny MS v Starej Pazove, 1862 – 2015, ktorú napísal spolu s Jánom Horvátom a Matejom Hadríkom. V bohatej a pútavej prednáške sa venoval i slovenským velikánom, a zvlášť životu a tvorbe Mateja Bencúra, známeho spisovateľa, ktorý tvoril pod pseudonymom Martin Kukučín. V stredajšej prednáške profesor Veno Nechvátal hovoril aj o dejinách Vianoc a o zvykoch počas vianočných sviatkov. Príhovor mal i predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka, ktorý na želanie prítomných priblížil výsledky volieb do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Tento neformálny a zaujímavý večierok profesor Veno Nechvátal uzavrel prosbou, aby sa posilnila láska v našich srdciach, lebo v tom je podstata Vianoc.

D. Vŕbová

riaditeľom Srbského národného divadla. Prítomným priaznivcom Dvojjazyčná básnická zbierka krásneho slova verše zo zbierky prekladateľky a šéfredaktorky čítala herečka Senka Petrovićočasopisu Nový život Zdenky Va- vá a o knihe prítomným hovoril lentovej-Belićovej Éterizácia mimo i novosadský spisovateľ a literárny konTEXTu odprezentovaná bola kritik Franja Petrinović. O Zdenke vo štvrtok 6. decembra v Mestskej Valentovej-Belićovej, ako bývaknižnici v Novom Sade. lej pracovníčke v novosadskej Po privítaní moderátorky ve- Mestskej knižnici, hovoril riaditeľ čierka Vesny Živkovićovej o zbier- knižnice Dragan Kojić. Na záver ke sa zmienil jej redaktor prof. obecenstvu priblížila názov preDr. Zoran Đerić, ktorý je zároveň zentovanej zbierky a spôsoby jej chápania, ale hovorila aj o identite, o tvorbe vo dvoch jaz ykoch autorka Éterizácie mimo konTEX Tu Zdenka Valentová-Belićová. O knihe, identite, tvorbe vo dvoch jazykoch: Zdenka Valentová-Belićová 50 /4833/ 15. 12. 2018

Kultúra PRI OBRAZE PRECHOD CEZ ALBÁNSKO

Nezabúdať... Juraj Bartoš

a novembrovej výstave Solunci umelca Milana Trkulju (1941 – 2011) pozornosť návštevníkov upútal monumentálny obraz hneď

za dvermi Štúdia M v Novom Sade. Opatrený údajom: Georgije Popov Makara: Prechod cez Albánsko (olejomaľba 160 x 220 cm, 2017). Traja jazdci sa brodia snehovou kalamitou koňmo. V

Georgije Popov Makara pred svojím obrazom

úzadí sa črtajú vysoké sivé bralá. Únava opantala zvieratá i ľudí. Ale vlajkonosič vlajku zo skrehnutých rúk nepúšťa. Tí dvaja vpredu sa túlia k sebe. Pohľady smerujú dopredu. Tam, ďaleko... Tamo daleko... daleko kraj mora... Tam je láska moja... tamo je Srbija... Pieseň nešťastníkov, z ktorých vyrástli hrdinovia Veľkej vojny. Na obraze vľavo, dolu, ťažká kamenná mohyla. A kríž s čiapkou vojaka, i puška na nej. Všetko prikryl sneh. Ktorý sa teraz, tu kolo nás i v nás, topí... Presne po sto rokoch. Aby z hrobky vzklíčili spomienky... Na čo vlastne? A na koho? Na nezmysel vojny. Na ľudské utrpenie. A na obete. Márne, temer zabudnuté... „Hovoria mi, že aké sú to tváre bojovníkov... počerné, kostnaté... Vari nepoznajú tú zmiešaninu Srbov, Turkov a Rómov z južnej časti Srbska? Práve tí na svojich pleciach vybojovali víťazstvo na Kolubare, bre! Takže tak: bola to

záležitosť chvíľkovej inšpirácie; hoci som Titov pionier a radšej by som maľoval Sutjesku. Ibaže to dnes nemá cenu; dnes už nikto nevie, ani kedy bol boj na Sutjeske. Aké časy – takí ľudia!“ „Vy ste autor...“ vravím, prekvapený. Pán maliar potvrdí... „Aké kamenné tváre... a predsa v očiach plápolá iskra života. Viera a nádej...“ pokračujem nahlas v myšlienke týkajúcej sa obrazu. „Hrdosť... Bez ohľadu na to, že tí pod kameňmi sú hotoví, títo idú vpred, nedajú sa. To musel byť úžas...“ „Kto nepocítil, nemôže ani tušiť.“ „Tak. Podstatne viac vieme o partizánoch, ktorí sa tak isto veľmi ťažko dostali k slobode. Žili sme v štáte, v ktorom nebolo prípustné rozmýšľať o tomto... Zásadne nemám rád moc, ktorá prichádza. Prečo? Lebo tí, ktorí prídu a zasadnú – pre nich neexistuje minulosť. Ale na dejiny nesmieme zabúdať!“

SÚŤAŽ MISS FOLKLÓR 2018

Odmenené obidve finalistky z Vojvodiny Vlasta Bolehradská

odujatie Miss Folklór je známe aj v našich končinách, lebo už vlani po kastingu na Zlatej bráne

2015 a jej riaditeľkou je Barbora Palovičová. Na tomto podujatí sa prezentuje prirodzená krása dievčat a ich talent v niektorom prejave slovenského tradičného umenia. Kastingy sa konajú

Víťazka súťaže Miss Folklór 2018 Veronika Lattáková (v strede), prvá vicemiss Romana Mačicová (sprava) a druhá vicemiss Katarína Kalmárová (zľava)

v Kysáči sa tam dostali aj tri finalistky z Vojvodiny. Táto nevšedná súťaž prebieha od roku 32

www.hl.rs

na vytipovaných folklórnych festivaloch na Slovensku a v Srbsku, kde každá z prihláse-

Informačno-politický týždenník

ných účastníčok musí spĺňať uvedené podmienky. Tohto roku prebiehal 4. ročník tejto celoslovenskej súťaže, prvýkrát to bola tzv. zimná edícia súťaže a konala sa v chladnom počasí na terase jedného z miestnych hotelov. Po dôsledných prípravách súťaž prebiehala v sobotu 1. decembra na Donovaloch. Dievčatá sa predviedli nielen v tradičných krojoch s partou, ale aj vo vyšívaných kožúškoch. Jedenásť krásnych a talentovaných dievčat svoju krásu a talent prezentovalo širokej, nielen folklórnej verejnosti. Medzi nimi boli aj dve finalistky z Vojvodiny a obidve boli odmenené. Víťazkou súťaže Miss Folklór 2018 sa stala Veronika Lattáková z Bratislavy, prvou vicemiss Romana Mačicová z Komárna a druhou vicemiss Katarína Kalmárová z Vojlovice

(zo Srbska), ktorá dostala i cenu hotela Galileo. Titul Miss Folklór WomanMan, kde hlasovali

Sandra Grňová, ďalšia ocenená finalistka zo Srbska

čitatelia tohto magazínu, sa dostal do rúk ďalšej finalistke zo Srbska – Sandre Grňovej z Pivnice.

• KULTÚRA •

KOMORNÝ ZBOR MUSICA VIVA V BREZNE

SCÉNA

Družba pokračuje Mariena Stankovićová-Kriváková

a pozvanie Speváckeho zboru mesta Brezno speváci Komorného zboru Musica viva z Báčskeho Petrovca sa spolu s vedúcou a dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou nedávno vybrali na cestu za svojimi priateľmi, s ktorými už dlhšie spolupracujú

kračovaní zaspievala viaceré skladby zo svojho rôznorodého repertoáru hosťujúca Musica viva. Program spestrili básne Jána Smreka a Jána Labáta, ktoré prečítala Anna Hansmanová, a klavírny bod v predvedení Vladimíra Kováča. Na záver všetci účastníci pod taktovkou hosťujúcej dirigentky spoločne zaspievali skladbu Eugena Suchoňa Aká si mi krásna, ty rodná

Koncert usporiadali spoločne domáci a hosťujúci zbor (Foto: z archívu KZ Musica viva)

– do pravlasti našich predkov. Už vopred sa tešili stretnutiu so starými známymi a na Ondrejovský jarmok, ktorý prebiehal v Brezne práve v dňoch zájazdu – od 30. novembra do 2. decembra. Koncert usporiadali spoločne v sále základnej umeleckej školy v sobotu 1. decembra. Najprv spieval domáci zbor, teda Spevácky zbor mesta Brezno s dirigentom Milanom Pazúrikom a v po-

zem moja. Večer sa zakončil spoločným posedením pri hudbe a speve. V nedeľu sa Komorný zbor Musica viva zúčastnil na bohoslužbách v evanjelickom kostole. Členovia breznianskeho cirkevného zboru s farárom Radimom Pačmánom srdečne privítali slovenský zbor zo Srbska. Zájazd petrovských zboristov podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

DECEMBROVÉ ČÍSLO ČASOPISU VZLET prináša zaujímavý obsah na čítanie počas zimných prázdnin. Titulnú stranu sme venovali Kataríne Kalmárovej z Vojlovice, ktorá na súťaži Miss folklór na Slovensku získala titul druhej vicemiss, o čom si môžete prečítať v riporte. Rozprávali sme sa so Sandrou Grňovou z Pivnice, ktorá takisto súťažila a získala úspechy na Miss folklór, ako aj s hudobníkom Borisom Gabrínim a s kovačickými gymnazistami sme sa vybrali na cestu po strednej Európe. Na stranách rubriky Vaša tvorba ponúkame výtvory z pera a štetca padinských a kysáčskych školákov, zatiaľ čo v prílohe Rozlety predstavujeme tvorbu žiakov stredných škôl. Čitatelia si môžu prečítať aj recenziu filmu Bohemian Rhapsody, ktorý v súčasnosti patrí medzi 5 najpopulárnejších filmov, ako aj novinky z počítačového sveta. Čítajte Vzlet a píšte nám na našu adresu: office@vzlet.rs. J. P-á

• KULTÚRA •

Medzinárodne populárna ZAZ. Francúzska speváčka Zaz (vlastným menom Isabelle Geffroy) má nový, štvrtý album Effet miroir (vydavateľstvo Play On / Warner Music Group) a predchádzal mu singel so španielskym refrénom Qué vendrá. Jej charakteristický hlas a prejav porovnávajú s Edith Piaf a Ellou Fitzgerald, svetovú popularitu si získala najmä hitom Je veux a úspešným spájaním pop hudby s prvkami francúzskych šansónov, cigánskeho džezu a world music. Na novom albume pracovala trochu dlhšie než obvykle (predchádzajúci Paris vyšiel pred štyrmi rokmi), do piesní vložila vlastnú úprimnosť a intimitu, vyjadrila v nich vlastné sny, ale aj určité obavy o budúcnosť. Roku 2011 Zaz koncertovala v Belehrade a v Novom Sade, kde má veľký počet fanúšikov. Venom: Storm the Gates. Anglickí pionieri extrémneho metalu Venom začiatkom 80. rokov minulého storočia prekvapovali dovtedy neobvykle drsným a hlučným zvukom. Na prvých dvoch vydaniach Welcome to Hell (1981) a Black Metal (1982) vlastne položili základy štýlov thrash, death a black metal. Skupina hrá aj dnes pod vedením speváka a basgitaristu Cronosa, ktorý spolu s dvomi mladšími hudobníkmi (sú to gitarista Rage a bubeník Dante) nahral najnovší album Storm the Gates (vydavateľstvo Spinefarm Records) s hlavným singlom Bring Out Your Dead. Niektorí bývalí členovia Venom (Mantas a Demolition Man) dnes hrajú pod menom Venom Inc.

KONCERTY 15. decembra, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Overdrive + Northern Revival 21. decembra, Novosadský veľtrh: Bojana Vunturišević + Sputnik 21. decembra, Synagóga v Novom Sade: Vasil Hadžimanov 21. decembra, KC Lab v Novom Sade: Kezz Pripravuje: S. Lenhart

50 /4833/ 15. 12. 2018

Kultúra · Oznamy

Výzva na podávanie návrhov na Cenu Pro Cultura Slovaca za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov na rok 2019

KRÍŽOVKA ČÍSLO 50

V tajničke je meno a priezvisko kultúrneho dejateľa, choreografa a ideového tvorcu Detského folklórneho festivalu Zlatá brána v Kysáči.

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (Srbsko), Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku (Maďarsko) a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku (Rumunsko), zriaďovatelia Ceny Pro Cultura Slovaca, vyzývajú organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v Slovenskej republike, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Pro Cultura Slovaca navrhli potenciálnych ocenených na rok 2019. Prihlášky treba zaslať najneskôr do 28. februára 2019 mailom na: office@slovackizavod.org.rs, ustavprekulturu@gmail.com, a následne aj v tlačenej podobe na adresu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (Njegošova 16/2, 21 000 Nový Sad, Srbsko). Cena Pro Cultura Slovaca sa udeľuje každoročne pri príležitosti Svetového dňa kultúrneho dedičstva (18. apríla) začnúc rokom 2018 za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov. Zriaďovatelia ceny môžu udeliť každoročne aj pamätné listy za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov. Cenu alebo pamätný list môžu získať fyzické osoby alebo právnické osoby z komunít dolnozemských Slovákov (Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko a Srbsko) alebo zo Slovenskej republiky, ak svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenskej národnostnej kultúry na Dolnej zemi. Prihlášku na podanie návrhov si môžete vyhľadať na portáli ÚKVS.

 CHÝRNIK SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Slovenské vojvodinské divadlo aj tohto roku malo príležitosť hrať v Spišskej Novej Vsi, na Slovensku. Na javisku Spišského divadla v piatok 7. decembra zahrali predstavenie Krásavica z Leenane. Tým pokračuje dobrá spolupráca medzi týmito dvomi divadlami. m. b. OVÝ SAD. Slovenský evanjelický N a. v. cirkevný zbor v Novom Sade usporiada Vianočný koncert v sobotu 15. decembra o 18. hodine v novosadskom evanjelickom chráme Božom. Vystúpia domáce zbory, hostia z Pivnice a Báčskeho Petrovca a klavirista Marek Stupavský.

d. v.

www.hl.rs

NOVÝ SAD. V sobotu 22. decembra do Nového Sadu (Dom B-612, Svetozara Miletića 40) prichádza enkláva slovenských hudobníkov, aby predstavila projekt Nu Sound of Visegrad. Je to projekt rôznych žánrov od nu jazzu, funku až po ambient, ktorého novosadskú prezentáciu prednesie skupina Jay Delver s hudobníkom / producentom Grňom. Projekt podporil Fond pre podporu umenia Slovenskej republiky, spoločne ho organizujú Music Press Production zo Slovenska a Know How Production, mediálne ho podporil Storyteller. Storyteller

Informačno-politický týždenník

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 49 VODOROVNE: spievaj, padlá, af, ise, hora, etapa, At, VA, ala, R, a, U, alpa, javi, ko, žiada, SK, e, RO, Oto, st, lákal, ión, nová, nitovač TAJNIČKA: SPIEVAJŽE SI, SPIEVAJ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 47 z čísla 47 Hlasu ľudu z 24. novembra 2018 bolo: EVA HUSÁRIKOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA ŠRANKOVÁ, Ul. osloboditeľská č. 4, 21 412 Hložany. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• KULTÚRA · OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU253, NSL253, NS PARTIZANSKA, na jestvujúcom objekte v Ul. sentandrejski put, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3343/6, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 9. januára 2019. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 10. januára 2019 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 11.00 h.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 29. 11. 2018 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia tehelnej hliny na ložisku Čiker vedľa Nového Orahova, nositeľa projektu Lepojević, s. s r. o., z Nového Orahova, Ul. tornjoški put b. č. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 17. decembra 2018 uplynú dva roky, čo nás opustil

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Dimitrija Avramovića – NSU254, NSL254, v Novom Sade, Ul. Dimitrija Avramovića 10, na katastrálnej parcele číslo 6917/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 9. januára 2019. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 10. januára 2019 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 11.30 h.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VP Putevi Srbije, Bulvár kráľa Aleksandra č. 282, Belehrad, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba diaľnice I B triedy, Nový Sad – Ruma, Skupina 1 – úsek 1, mimoúrovňová križovatka Diaľnica E-75 – Paragovo, s plánovanou dráhou štátnej cesty II A triedy č. 100, od Žeželjovho mosta po mimoúrovňovú križovatku Diaľnica E-75. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

SPOMIENKA

JAROSLAV BÍLEK

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

1. 5. 1978 – 17. 12. 2016 – 2018 z Kovačice

ňanika, Lýdia, Jarmila a Janko s rodinou Dišpiterovci

OZNÁMENIE

o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Dňa 17. decembra 2018 uplynú dva ťažké a boľavé roky, čo nás opustil môj milovaný synovec

JAROSLAV BÍLEK

S úctou si na Teba spomínajú:

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Plynie rok za rokom a Ty spi a snívaj svoj večný pokoj. Pekné spomienky na Teba si zachovávam až do smrti.

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Ňanika Babincová

SPOMIENKA

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na rodičov a strýka

s bratom a ujom

ONDREJOM MAKANOM

PAVLA TŔPKU

8. 3. 1921 – 19. 12. 1998 – 2018

ALŽBETU TŔPKOVÚ ANDREJA TŔPKU 17. 1. 1925 – 8. 12. 2000 – 2018 z Petrovca

15. 11. 1930 – 17. 2. 2001 – 2018

Dcéra a neter Katarína Kunčáková a syn a synovec Štefan Tŕpka s rodinami • KULTÚRA · OZNAMY •

15. 4. 1943 – 3. 12. 2018 z Báčskeho Petrovca Budeme si na Teba spomínať. Sestra s rodinou

50 /4833/ 15. 12. 2018

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

ň n z

š t

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

na nášho milovaného syna

SMUTNÁ SPOMIENKA na milého brata

JAROSLAVA BÍLEKA

zarmútení rodičia

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovanou manželkou

Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia a pečú? Každá rozlúčka je boľavá, ale spomienka na Teba, brat môj, zostane trvalá. Zarmútená sestra Marína s manželom Vladimírom a synčekom Lazarom

Ešte stále smutno nám je, že nič nie je také, ako bolo predtým. Všade okolo aj po roku chýba Tvoj hlas, mal si rád život, my Teba a Ty nás. S láskou si na Teba spomínajú brat Samušo s manželkou Katušou, Samušo a Katka s manželom Igorom

SPOMIENKA

s mamou a starkou

na zaťa

ZUZANOU KARDELISOVOU

JÁNA ZÁBORSKÉHO

rod. Funtíkovou 26. 8. 1946 – 4. 12. 2018 z Kysáča

manžel Jozef

1963 – 2017 – 2018 z Petrovca

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

ZUZANOU KARDELISOVOU

S bôľom v srdci a so slzami v očiach na Teba vždy spomínať bude

JÁNA ZÁBORSKÉHO

1. 5. 1978 – 17. 12. 2016 – 2018 z Kovačice

Uplynú dva roky odvtedy, čo nie si s nami. Mali sme radosť z Teba a zo života, bol si našou oporou všade, kde bolo treba. Zanechal si nás vtedy, keď si nám bol najpotrebnejší. Odišiel si tak náhle a nečakane... Neustále si na Teba spomínajú

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na môjho brata a na nášho strýka

S láskou a úctou si na Teba vždy budú spomínať a vo svojich srdciach si Ťa uchovajú: syn Miloslav s manželkou, dcéra Milinka s manželom a vnúčatá Igor, Ivan, Andrejka, Silvia a Simonka

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na manžela, ociho a starkého

5. 9. 1963 – 2017 – 2018 z Petrovca

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Zarmútená svokra

NA ROZLÚČKU bratovi a ujovi

DROBNÝ OZNAM

MICHALA KOVÁČA

9. 1. 1944 – 17. 12. 2008 – 2018 z Báčskeho Petrovca

TOMISLAVOVI DIKIĆOVI PIROVI 17. 8. 1947 – 1. 12. 2018 z Báčskeho Petrovca

Stále nám chýbaš. S úctou a láskou si na Teba spomínajú manželka Milka, dcéra Snežana Ivičiaková a syn Jaroslav s rodinami

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tvoji najbližší

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

• OZNAMY •

BOLESTIVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s mojím bratom a naším ujcom a apkom ujcom, ktorý sa s nami navždy rozlúčil 5. decembra

Dňa 8. decembra 2018 uplynul rok, čo nás navždy opustil manžel a otecko

JÁN ZÁBORSKÝ

5. 9. 1963 – 8. 12. 2017 – 2018 z Báčskeho Petrovca

ONDREJOM ARŇAŠOM 23. 12. 1948 – 5. 12. 2018

Cestou života mal si s nami kráčať, životné radosti s nami znášať. Smútok a ticho dolieha na náš dom, veľmi nám chýbaš, manžel a otecko, v ňom. Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudnú manželka Anna, syn Ján a dcéra Anna s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 8. decembra 2018 uplynul rok od smrti nášho brata, uja a strýka

z Petrovca

Doznel tlmený akord života, stíchla jeho tichučká pieseň, hmla studená padá na polia a nám do sŕdc bolestná tieseň.

SPOMIENKA

Dňa 14. decembra 2018 uplynulo 10 rokov, čo nás navždy opustila matka, mamička a dedika

JÁNA ZÁBORSKÉHO

ZUZANA ĎUGOVÁ

1963 – 2017 – 2018 z Báčskeho Petrovca

1944 – 2008 – 2018 z Pivnice

Spomienku na neho si zachovávajú bratia a sestra s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na

Tvoji najbližší

Nech telo Tvoje v rodnej hrude v pokojnom spánku odpočíva, v pamäti našej žiariť bude pamiatka Tvoja stále živá. Lebo smrťou sa život nekončí, iba zabudnutie znamená koniec života. Tvoja dcéra Katarína s rodinou

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 13. decembra 2018 uplynuli dva roky, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

na zosnulých rodičov

JANO SVETLÍK

1951 – 2016 – 2018 z Kovačice

PAVLA OŽVÁTA 1943 – 2016 – 2018 z Kysáča

Uplynuli dva smutné roky, čo nie si s nami, ale v našich srdciach a spomienkach ešte stále žiješ. Manželka Zuzana a syn Emil s rodinou • OZNAMY •

MÁRIU VESTEGOVÚ

Na Tvoju lásku a dobrotu nezabudneme a večne Ťa nosiť v srdciach budeme.

PAVLA VESTEGA

2. 10. 1930 – 13. 12. 15. 11. 1933 – 1. 1. 2016 2018 z Kysáča S láskou a úctou si na nich spomínajú dcéry Mária a Miluška s rodinami

Zarmútená manželka Katarína, syn Ján a dcéra Katarína s rodinami

50 /4833/ 15. 12. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 14. decembra 19.30 Stretnutie v pivnickom poli 2006, 1. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 16. decembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 18. decembra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník

Vysielanie pre dedinu sprítomní blížiacu sa sviatočnú atmosféru, ktorú cítiť všade vôkol nás. Bude sa hovoriť o trendoch vyhotovovania vianočno-novoročných aranžmánov, budú poskytnuté rady, ako si vyzdobiť príbytky, a nevystane ani recept na vianočný koláč. Predstavený bude aj majster starých remesiel, ktorý zhotovuje povrazy a fujary. Dotyky. Rodinný magazín, posledný v tomto roku, odznie vo víre hudby a tanca a venovaný bude najlepším jednotlivcom a súborom. Bude sa voliť aj hit roka.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 16. decembra Film: Garfield 2 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Mojžiš, 2. časť Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

15.00

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

16.00 16.05 16.30 17.00

RÁDIO PETROVEC

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

18.05

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 14. decembra – Raz za život Sobota 15. decembra – Mojžiš, 1. časť Pondelok 17. decembra – Láska prichádza na Vianoce Utorok 18. decembra – Vianočný dar Streda 19. decembra – Ľadové Vianoce Štvrtok 20. decembra – Láska nebeská

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 16. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V zdravom tele zdravý duch: karate má mnohých priaznivcov v Padine Utorok 18. decembra 16.00 Recepcia na Veľvyslanectve SR v Srbsku Poľovníctvo v Kovačickej obci Príspevky z archívu RTV OK Piatok 21. decembra 16.00 Divadelné predstavenie: Ženba a vydaj Film: Majster kat

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 16. decembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 19. decembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport Výborná štvorka Slávie S PO SKONČENÍ JESENNEJ ČASTI V SOMBORSKEJ OBLASTNEJ LIGE

Ján Šuster

končená je prvá časť majstrovstiev sezóny 2018/19 v Somborskej oblastnej lige, v ktorej hrá aj mužstvo pivnickej Slávie. Pohľad na

Dobre vedie mužstvo: Mladen Prole, tréner Slávie

tabuľku nám zvestuje, že titul jesenného majstra získalo mužstvo Stari grad z Báčskej Palanky (má 31 bodov), ktoré najväčšiu časť súťaže bolo na prvom mieste. Na druhom

Najlepší strelec: Vlastislav Kuchta – 10 gólov

mieste je Rusín z Ruského Kerestúra, tretia Vojvodina z Tovariševa a obe mužstvá získali po 30 bodov. Podľa výkonov v tejto časti možno práve medzi • ŠPORT •

hodne a štyrikrát jej hráči so zvesenými hlavami opustili trávniky. Útočníci dali 34 gólov a obrana inkasovala 25. Najväčší výprask pivnické mužtýmito tímami treba hľadať stvo zažilo v Gajdobre, kde ju nového majstra ligy. No ako to domáci Hercegovac porazil 5 dopadne, zbadáme na konci : 1, a najpresvedčivejšiu výhru majstrovstiev, začiatkom leta diváci videli na zápase s Bor2019. com z Obrovca, Pivnická Sláktorého z Pivvia skončila nice vyprevana veľmi dobdili s rovnakým rom, mohlo výsledkom 5 : 1. by sa poveMinulej jesedať výborne si dres Slánom štvrtom vie obliekalo mieste. Fanú21 futbalistov. šikovia PivniVšetkých pätčanov musia násť zápasov byť spokojní zohrali R. Brňa, s výkonmi Milec, Trivunoa výsledkami vić, Vlastislav svojho mužKuchta, Kotiv a stva. Vedenie Kutenič, o zápas Slávie pred zamenej hrali Bačiatkom týchto tinica a Ćorda, majstrovstiev trinásťkrát na plánovalo, trávnik vybehli aby mužstvo Babić a Petrović, obsadilo jedpo desať zápano z miest sov v nohách v hornej časti Dobrá posila z Kriváňa: majú Benka tabuľky. Preto Daniel Kutenič a Budić, deväť na k aždom ráz hrali Záskazápase, tak doma, ako aj na lický a Nímet, šesťkrát farby hosťovaniach, zverenci trénera hájil Radović, štyrikrát si zahral Mladena Proleho hrali útočne Badinský, tri stretnutia má na a chceli dosiahnuť čím lepšie konte Savić, kým raz šancu dovýsledky. stali Sekeruš, Vladimír Kuchta, Taká hra priPintír, Ľ. Brňa. niesla Slávii Najlepším úspechy na strelcom Sláhosťovaniach, vie je Vlastislav keď v SomKuchta – 10 bore porazili gólov, nasleduŽAK, v Sivci jú Batinica – 7, Polet, v Báči Trivunović, PetTvrđavu, kým rović, Kutenič si z Liparu pria Radović po 3, niesli bod. Na Babić 2, Milec 1, druhej strane kým po jednom mužstvo dvavlastnom góle krát remizovastrelili obranlo na svojom covia báčskej trávniku, s KulTvrđavy a Budupínom a Rusí- Keď sa niekto zraní, tu je ćnosti z dediny nom, kým na fyzioterapeutka Jasna Papová Parage. ostatných záTreba pripasoch prekopomenúť, že rozhodcovia na nalo súperov. niektorých zápasoch drasticky Slávia v jeseni zohrala pät- poškodili mužstvo Slávie, ktoré násť zápasov, z ktorých osem potrestali 21 žltými kartami vyhrala, tri razy hrala neroz- a jedinú červenú po dvoch

Ambiciózny predseda FK Slávia Daniel Blatnický

žltých videl Trivunović na zápase s mužstvom Stari grad v Báčskej Palanke. Proti Pivniča-

Jediná červená karta: Marko Trivunović

1. Stari grad 2. Rusín 3. Vojvodina 4. Slávia 5. Krila Krajine 6. ŽAK 7. Budućnost 8. Borac 9. Kula 10. Tvrđava 11. Hercegovac 12. Kulpín 13. Radnički 14. Polet 15. Lipar 16. Odžaci

15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15

9 9 9 8 8 7 7 7 6 4 5 5 4 2 2 3

4 3 3 3 3 5 4 2 2 6 3 2 2 4 4 0

2 33 : 9 3 36 : 14 3 39 : 21 4 34 : 25 4 18 : 9 3 24 : 16 4 22 : 16 6 28 : 35 7 31 : 26 5 19 : 28 7 19 : 30 8 31 : 34 9 26 : 37 9 18 : 33 9 17 : 32 12 13 : 43

31 30 30 27 27 26 25 23 20 18 18 17 14 10 10 9

nom rozhodcovia nariadili dve penalty, jednu Brňa zneškodnil v Tovariševe, kým ho v Pivnici prekonal hráč Rusína Čižmár – 1 : 1... a v prospech Slávie ani jednu.

50 /4833/ 15. 12. 2018

Šport DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Prvá prehra na konci PARTIZAN – KULPÍN 3 : 1 Katarína Gažová

osledný zápas jesennej časti majstrovstiev VK Kulpín v sobotu 8. decembra 2018 hral s mužstvom VK Partizan v Báči. Do Báča odcestovali aj pionieri

Volejbalového klubu Kulpín, ktorí však prehrali od silnejšieho súpera. Prvé mužstvo Kulpína zápas začalo veľmi dobre a presvedčivo vyhralo prvý set. V pokračovaní zápasu sa hostia maximálne snažili, ale sa im nedarilo s domácim Parti-

zanom a k tomu ich vyprovokoval aj rozhodca, nuž Kulpínčania robili chyby a nakoniec zápas aj prehrali. Výsledky na sety: 16 : 25, 25 : 18, 29 : 27, 25 : 20. Po zápase sa domáci hráči ospravedlňovali hosťom z Kulpí-

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Mladosť skončila tretia P etrovskí stolní tenisti zohrali svoje posledné zápasy tejto jesene, obidva minulú nedeľu doma. Najprv predpoludním porazili vo veľmi napínavom zápase mužstvo STK Banatul z dediny

Lokve. Popoludní hrali aj s teraz vedúcim mužstvom STK Rapid z Nikoliniec, s ktorým prehrali. Do Petrovca teda prišli dve mužstvá z ďalekého Banátu. Nikolinčania mali hrať zápas s Petrovčanmi doma 22. decembra 2018, ale padol dohovor na oboj-

stranné uspokojenie, aby sa tentoraz hralo v Petrovci, keďže Rapid mal uplynulú nedeľu hosťovanie v Srbobrane. Terajší líder tabuľky zohral najprv zápas v Petrovci a predvečerom pocestoval do neďalekého Srbobranu, kde tiež bol úspešný. Na jar Petrovčania odcestujú do ďalekých Nikoliniec. STK Mladosť aj napriek prehre s Rapidom končí jeseň na výbornom treťom mieste. MLADOSŤ – BANATUL 4 : 3 Výsledky: Šramka – Mohan 1 : 3, Turan – Ardeljan 0 : 3, Lomen – Petreši 3 : 1; štvorhra: Lomen / Turan – Ardjelan / Petreši 3 : 1, Šramka – Ardjelan 0 : 3, Lomen – Mohan 3 : 1, Turan – Petreši 3 : 2. MLADOSŤ – RAPID 2 : 4

Dvaja Pavlovia – Bažík a Turan (zľava) značne prispeli k úspechu STK Mladosť

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

9 9 9 8 8 9 9 9 9 0

8 8 7 5 5 5 3 2 1 0

1 1 2 3 3 4 6 7 8 9

25 : 6 25 : 8 22 : 10 20 : 10 18 : 10 15 : 14 12 : 23 8 : 22 5 : 26 6 : 27

24 23 20 17 16 14 7 6 3 2

na, že rozhodca naozaj nekonal správne, ale to už nepomohlo zmeniť výsledok zápasu, ktorý Kulpínčania po všetkých výhrach napokon prehrali. Tak VK Kulpín skončil na druhom mieste Druhej volejbalovej ligy Srbska – severnej skupiny s 23 bodmi. Na prvom mieste je Dunav Vollej a na treťom Partizan. VK KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Nemanja Petrović, Rade Petrović, Babić, Gajičić, Grubešić, Ćirić, Barišić, Prodanović, Popadić Výsledky 9. kola: Dunav Vollej – Sombor 3 : 0, Mladost – Hercegovina 3 : 2, Partizan – Kulpín 3 : 1, Vrbas – Bečej 0 : 3, Vojvodina II – Proleter nehrali.

Mužstvo VK Kulpín má za sebou úspešnú volejbalovú polosezónu

Samuel Medveď

1. Dunav Vollej 2. Kulpín 3. Partizan 4. Proleter 5. Vojvodina II 6. Bečej 7. Mladost 8. Sombor 9. Vrbas 10. Hercegovina

Výsledky: Lomen – Ambruš 0 : 3, Šramka – Marijan Pinku 0 : 3, Turan – Danijel Pinku 3

1. Rapid 2. Kanjiža 3. Mladosť 4. Banat II 5. Jednota 6. Temerín II 7. Bačka 8. ŽAK 9. N. Sad 2011 10. Banatul

9 8 9 8 8 8 8 8 8 8

8 8 6 5 4 4 2 2 2 0

1 0 3 3 4 4 6 6 6 8

34 : 14 32 : 13 30 : 23 23 : 22 24 : 22 23 : 23 22 : 28 11 : 24 17 : 30 14 : 32

17 16 15 13 12 12 10 10 10 8

: 0; štvorhra: Lomen / Turan – Ambruš / Marijan Pinku 3 : 0, Lomen – Marijan Pinku 1 : 3, Turan – Ambruš 1 : 3. Výsledky 8. kola: Temerín II – Banat II 4 : 1, Kanjiža – Nový Sad 2011 4 : 1, Jednota – ŽAK 4 : 0, Bačka – Rapid 2 : 4, Mladosť – Banatul 4 : 3. Výsledok 9. kola: Mladosť – Rapid 2 : 4. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

STAROPAZOVČANIA HRDÍ NA SVOJICH VOLEJBALISTOV A VOLEJBALISTKY

Stále medzi najlepšími v Srbsku Matej Bzovský

tieto roky ešte stále sedia na ošúchaných laviciach. No ani to neprekáža, ačiatok jesene a dlhé zimné aby družstvá v takýchto zlých podobdobie v staropazovskej mienkach dosahovali výnimočné športovej rodine pravidelne výsledky. je v znamení volejbalu. Pod strechou Volejbalisti a volejbalistky nesa milovníci športu príjemnejšie majú stanovené presné termíny na tréningy, schádzajú sa poväčšine vo večerných hodinách, lebo v tejto hale každodenne početní žiaci stredných škôl majú pravidelné hodiny telesnej výchovy. Zatiaľ sú iba sľuby, že sa vybuduje nová hala, ale pravdu povediac, v poslednom čase už aj náznaky, že sa to stane, zmizli! VOLE JBALISTKY ZNOVA O TITUL Napriek takýmto nepriaznivým podmienkam, iste najhorším v lige, volejbalistky v novej majstrovskej sezóne Volejbalistky Jednoty (v modrom úbore), volejbalisti, ale aj všetci ostatní športovci zaznamenávajú výsledky a diváci v Starej Pazove si zasluhujú novú, priestrannejšiu a modernejšiu halu nad očakávanie. Omla(Foto: O. F.) dené družstvo v čele s usilovným a veľmi zabávajú, ale už roky sa nastoľuje a iných nezabudnuteľných hráčov kvalitným trénerom Jovom Cakootázka, kedy obľúbený volejbalový z najslávnejších dní pazovského vićom a jeho asistentmi v prvej časti šport v tomto sriemskom prostre- volejbalu. sezóny, po deviatom kole, ocitli sa dí dostane modernú strechu nad V schátralej hale povedľa pa- na prvom mieste, pred favorizovahlavou. Veď moderné haly majú už zovského trhoviska trénujú a hrajú ným Železničarom z Lajkovca, tiež kluby v iných mestách a najmä tie, zápasy volejbalisti a volejbalistky, belehradskými družstvami Crvena s ktorými staropazovskí volejbalisti kým vytrvalí fanúšikovia po celé zvezda a Vizura. a volejbalistky pravidelne hrajú majV predchádzajúcom kole Pazovstrovské zápasy. Hala je potrebná a čanky presvedčivo porazili nováčika vítaná tým skôr, lebo sú pazovské v lige, Jedinstvo Ub v jeho peknej družstvá v oboch konkurenciách hale pred početnými divákmi. dlhoročnými členmi našich elitných Jednota sa na tomto zápase, žiaľ, volejbalových súťaží. Okrem toho aj rozlúčila s veľmi dobrou Marijou Vojmladšie selekcie získavajú poháre novićovou, ktorá odchádza do Nev rámci Srbska. mecka. Pred štartom majstrovstiev Terajšia hala ako dáka starká odov družstve nebola ani spoľahlivá láva zubu času, keďže je vybudovaLara Barnáková, vnučka chýrečného ná pred bezmála sedemdesiatimi Pavla Barnáka, ktorá zavesila tričko rokmi. Pod jej občas premokajúcou na klinec pre štúdiá, a v posledných strechou generácie tak mužov, ako zápasoch chýba aj jedna z opôr Jeleaj žien zaznamenávali mimoriadne na Vulinová. Tieto straty neprekážali, výsledky. Pripomíname, že volejbaaby družstvo dosahovalo pozorulisti boli kedysi presných pätnásť hodné výsledky, hlavne s hráčkami, rokov členmi najvyššej volejbalovej ktoré sa zoceľovali v prvoligovom ligy v SFR Juhoslávii. Vždy pri vrchu družstve Omladinac, skutočnej filiáltabuľky a v jednom majstrovskom ke Jednoty. V terajšom celku hlavné ročníku sa vážne uchádzali aj o titul Medzi najlepšími: roly majú Jovana Mirosavljevićová, majstra krajiny. V radoch voľakedaj- Jovana Mirosavljevićová (VK členka reprezentácie Srbska, a veľmi šej slávnej Jednoty, ktorú vtedajší Jednota)

• ŠPORT •

politici zabrzdili, bolo viacero stálych reprezentantov Juhoslávie. Spomíname si na Pavla Barnáka, Uroša Ribarića, Boru Baračkého, Jovana Jankovića, Žiku Vračarića, Pavla Majorského, Petra Bajalovića, Đorđa Kolarevića, Srećka Radišića

spoľahlivá kapitánka Emilija Antanasijevićová. PILIER MIŠKO RADIŠIĆ V mužstve VK Jednota nebolo veľkých zmien. Odišiel jeden z najlepších Milić, prišiel talentovaný Stanković a ešte niekoľko mladších hráčov. Pilierom je aj ďalej veľmi dobrý Miroslav Miško Radišić, alfa a omega skúseného mužstva, ktorý pochádza zo známej staropazovskej volejbalovej rodiny. Ani 45 rokov, koľko má za sebou, mu neprekážajú, aby bol na každom zápase medzi najlepšími hráčmi. Miško je skutočnou legendou pazovského a srbského volejbalu, príkladom, ako sa treba správať na ihrisku a mimo neho. Po desiatom majstrovskom kole majú až tri zápasy menej od vedúcej Vojvodiny a belehradskej C.

Miroslav Miško Radišić, alfa a omega VK Jednota

zvezdy, ale po poslednej výhre nad subotickým Spartakom 3 : 0 doma Pazovčania sa ocitli na pozoruhodnej štvrtej pozícii, a tak opakujú dobré výsledky z minuloročného majstrovského ročníka. Na zápasoch sa okrem skúsenosti prejavuje priam perfektná technika, tímový duch a obetavosť hráčov Jednoty, čo vyvoláva veľkú priazeň fanúšikov na každom zápase. Najlepší medzi najlepšími je Tomo Micić, ktorý mužstvu prináša najviac bodov a akiste si zasluhuje, aby sa dostal na zoznam šéftrénera volejbalistov Srbska Nikolu Grbića. Ťažko je však odpovedať, prečo Tomu dosiaľ už nepozvali do národného mužstva!

50 /4833/ 15. 12. 2018

Šport NA TRÉNINGU S KYSÁČSKYMI BASKETBALISTAMI

Pomáha aj Marina Maljkovićová Elena Šranková

„T

réningy mávame v Základnej škole Ľudovíta Štúra, ktorá nám maximálne vyšla v ústrety, neplatíme nič za používanie haly. Robíme so žiakmi a skutočnosť, že je to bez úhrady, šancu zaoberať sa basketbalom majú všetky deti,“ hovorí predseda klubu Oliver Pustinjak a vyzdvihuje, že sa deti na tréningoch dobre cítia a vyrastajú na dobrých ľudí. „Na prvom tréningu v septembri 2016 boli piati tréneri a štyri deti. Postupne sa k nám deti pridávali, o dva – tri mesiace ich tu bolo už 40,“ spomína si Pustinjak. „Rozprávame sa s nimi, snažíme sa naučiť ich peknému správaniu, poriadkumilovnosti a tomu, aby dbali na svoje zdravie...“ Poukazujú im nielen na športové pravidlá, ale aj na každú dôležitú maličkosť, ktorá prospeje ich výchove. Tímový šport – basketbal si vyžaduje toleranciu, súdržnosť a vylučuje žiarlivosť. „V športe prichádza aj k zraneniam, a preto spolupracujeme so Zdenkom Marčokom, ktorý

Erik KOKAVEC, 9-ročný: „Basketbal hrávam pol roka. Spočiatku som chodil len pozerať sa, ako druhí hrajú, neskoršie som sa aj ja rozhodol skúsiť hrať. Som výborným žiakom a keď sa mám učiť, nejdem na tréning, takže basketbal nevplýva na môj prospech. Hral som už zápasy aj mimo Kysáča, a to v Novom Sade, Srbobrane, Belehrade, Sriemskych Karlovciach.

www.hl.rs

je tu vždy, keď treba niekoho zdravotne ošetriť. Keďže v klube máme mnoho dievčeniec, je priam nevyhnutné, aby sme mali aj ženy – trénerky. Nápomocnými sú nám Laura Pustinjaková a Sofija Cimbaljevićová, ktorá k tomu mala už viacero prednášok z oblasti správnej výživy športovcov. Nedávno sa nám pripojila Tanja Đurićová, nuž sa na tréningoch angažujeme všetci, najmä keď je veľa detí,“ hovorí spolubesedník. „Okrem toho, že chodíme na súťaže, mnoho cestujeme, alebo si po zápasoch urobíme výlet, Dobrá spolupráca: pozrieme niečo zaujímavé. Keď Marina Maljkovićová ide o financie, treba spomenúť a Oliver Pustinjak rodičov, bez pomoci ktorých by sme nemohli súťažiť, ani cestovať. sa, že sme sa nezahanbili ani s Zápasy sme začali hrať v sezóne výsledkami.“ 2017/2018 v NS MK lige, a to žen„Súťaže mi priniesli nové znáská a mužská pionierska skupina. mosti s trénermi viacerých klubov, Po priateľských stretnutiach nám s ktorými sme zohrali mnohé priaz basketbalového zväzu neod- teľské zápasy, cestovali do Srbobporúčali ešte súťažiť, aby sa deti ranu, Subotice a robili si pekné neznechutili, ak budú prehrávať. výlety. V decembri minulého roku My sme ich však pripravili na to, že som začal uvažovať o odchode na výsledky nie sú toľko dôležité, ako prípravy do Igala a práve v tom kamarátenie po zápase. Ukázalo období som sa spoznal s pomoc-

Bojana DRAGIĆOVÁ, piatačka: „Na basketbal chodím už dva roky, hrám pivotku. Rodičia ma podporujú v rozhodnutí venovať sa tomuto športu. Som výborná žiačka a okrem toho, že hrávame zápasy, chodím s radosťou na tréningy, lebo sa tam aj kamarátime, tiež mnoho cestujeme. Hrala som zápasy v Novom Sade, Belehrade, Subotici, Srbobrane a podarilo sa mi trafiť aj kôš.

Informačno-politický týždenník

níkom šéftrénera ruskej reprezentácie Sašom Grujićom, ktorý nám v letnom období umožnil trénovať pod jeho dozorom v Igale. Tam som sa zoznámil aj s Rašom Mijuškovićom, dlhoročným basketbalovým pracovníkom a trénerom. Raša nám odporučil zorganizovať turnaj Prvé dni basketbalu, keď nám hosťom bol i Zlatko Bolić. „Keď som sa dozvedel, že Marina Maljkovićová, šéftrénerka ženskej basketbalovej reprezentácie Srbska založila Hnutie pre ženský basketbal, snažil som sa nadviazať kontakty s ňou. Podarilo sa to a výsledkom je zmluva o spolupráci, nuž náš klub bez úhrady trénuje podľa jej plánu a programu. Vďaka tomu naše dievčatá viackrát hrali basketbal vo veľkej belehradskej Arene, dostali dve súpravy dresov, lopty a nevystala ani odborná pomoc v práci s deťmi.“ V nasledujúcom roku okrem príprav v Igale klub plánuje odchod na Slovensko, do Trnavy, kde sa dievčatá zúčastnia na medzinárodnom turnaji.

Foto: autorka a archív klubu

Laura PUSTINJAKOVÁ, siedmačka: „Basketbalom sa zaoberám už dva roky a zbožňujem tento šport. Okrem toho, že hrám, pomáham i trénerovi na tréningoch. Som výbornou žiačkou a basketbal nevplýva negatívne na môj prospech, naopak, pomáha mi, aby som bola ešte lepšia žiačka. Dobre vychádzam s dievčatami, dôverujú mi a zverili mi už nejedno svoje tajomstvo. Mienim v basketbale pokračovať aj po skončení základnej školy, dokonca sa mu venovať vážnejšie v strednej škole a na fakulte. I keď je predseda klubu môj otec, nemám žiadnu protekciu, lebo oco trvá na tom, aby sme všetci boli rovnakí.“

• ŠPORT •

V KYSÁČSKOM KLUBE AJ TY SI NIEKTO

V Kysáči je čoraz väčší záujem o basketbal

Nové začiatky basketbalu Elena Šranková

asketbalový klub Tatra bol založený roku 1973. Basketbalisti s premenlivým úspechom súťažili v Obecnej lige Nový Sad. V roku 1993 klub mal aj pionierske mužstvo, ale pre nedostatok finančných prostriedkov basketbal v Kysáči čoskoro zanikol. Od polovice deväťdesiatych rokov do roku 2016 v tomto populárnom športe v Kysáči bola prestávka okrem občasných pokusov o obnovenie práce klubu. Od septembra 2016 sa žiaci opäť môžu venovať basketbalovej hre. Po úspešnom začiatku

Pozdrav predsedu Olivera Pustinjaka s mladými zverencami • ŠPORT •

práce s mladučkými basketbalovými nádejami v júni 2017 založili Športovo-basketbalové združenie Aj ty si niekto, v ktorom v súčasnosti trénuje chvályhodný počet detí. Súťažili najprv v NS MK lige a teraz hrajú v Mini basket lige, ale výsledky im nie sú najdôležitejšie. Dôraz dávajú najmä na výchovno-vzdelávaciu prácu a správny rozvoj detí v každom zmysle. „Toho času máme do 80 detí. Mladšie ročníky od roku 2007 do 2010, tak družstvo dievčeniec, ako aj chlapcov súťažia v Mini basket lige. Zo starších ročníkov máme dievčence – pionierky, ktoré tiež súťažia. V staršej vekovej skupine máme aj chlap-

cov, ktorí však nehrajú v majstrovstvách, lebo ich je menej a nie sú ešte nadostač natrénovaní. Bez ohľadu na to, že nechodia na súťaže, trénujú dva razy týždenne. Basketbalové tréningy prebiehajú každodenne, bez ohľadu na to, že sme všetci, čo s deťmi pracujeme, zamestnaní,“ hovorí predseda Oliver Pustinjak. Hlavný tréner Ján Srnka musí každodenne pripraviť program tréningu pre jednotlivé skupiny. Basketbal je náročný šport, a preto treba podbať na to, aby sa deti nenudili na tréningoch, pritom zvládli začiatočné a početné prvky basketbalu.

„Pokús sa ma prekabátiť,“ akoby hovoril Maja Ožvátová ukazuje, ako treba tréner Ján Srnka mladému hráčovi s loptou... Erikovi Kokavcovi. 50 /4833/ 15. 12. 2018

Mužstvo MOMS Kulpín – 14. miesto na 22. Matičnom turnaji v Pivnici 2018

Branislav Radić, Pavel Spevák, Michal Anušiak, Miroslav Ferko (stoja zľava); Maki Burger, Darko Levársky, Andrej Ďuga (vpredu zľava)

Foto: Juraj Bartoš