Slovenčina v dlani vojvodinského novinára - Monika Necpálová by NVU Hlas ľudu

Monika Necpálová

Slovenčina v dlani vojvodinského novinára

Výskum v oblasti používania slovenského jazyka medzi slovenskými novinármi vo Vojvodine

Monika Necpálová

Slovenčina v dlani vojvodinského novinára

Výskum v oblasti používania slovenského jazyka medzi slovenskými novinármi vo Vojvodine

Projekt bol organizovaný s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu Nový Sad, 2015

OBSAH ABSTRAKT ................................................................................................. 3 ÚVOD........................................................................................................... 5 POHĽADY ZVONKU NA SLOVENSKÉ SLOVO VO VOJVODINE ………………………………………………………………………...7

I. 1.

Médiá v menšinovom prostredí ........................................................ 7

Pohľad na Hlas ľudu ....................................................................... 11

Dotazník čitateľov o Hlase ľudu ..................................................... 12

Pohľad na Vzlet .............................................................................. 21

Pohľad na Novinársku súťaž Asociácie slovenských novinárov .... 26

Pohľad na Literárnu súťaž Zorničky............................................... 29 NOVINÁRI NA PAŠKÁLE ............................................................... 34

II. 1.

Vzdelávaním napred ....................................................................... 34

Žánre naše (ne)každodenné ............................................................ 38

Dotazník pre novinárov .................................................................. 42

Jazykové otázky .............................................................................. 63

III.

SLOVÁ SPOD STOLA .................................................................. 70

Metodika rozhovoru ....................................................................... 70

Rozhovory ...................................................................................... 76

ZÁVER ..................................................................................................... 174

ABSTRAKT NECPÁLOVÁ, Monika, Mgr.: Slovenčina v dlani vojvodinského novinára. [Výskum v oblasti používania slovenského jazyka medzi slovenskými novinármi vo Vojvodine]. Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu, Nový Sad, Srbsko. 2015. 175 s. Výskumná práca prináša pohľad na používanie slovenského jazyka medzi slovenskými novinármi vo Vojvodine, v Srbsku. Predmetom skúmania bolo zistiť, do akej miery sa slovenčina vyvíja v menšinovom prostredí a ako k tomuto vývoju pristupujú aj prispievajú samotní novinári. Práca približuje odkazy novinárov, ich názory, postrehy pri každodennej práci so slovenským jazykom na profesionálnej úrovni. Výskum prináša aj analýzu dotazníkov. V jednom si všíma pohľad čitateľov na slovenské vojvodinské periodikum Hlas ľudu. V druhom dotazníku sa samotní novinári vyjadrovali k otázkam novinárskych žánrov, vzájomnému ovplyvňovaniu srbského a slovenského jazyka, ale aj k výzvam pri správnom používaní slovenčiny v oblasti novinárskej práce v krajanskom prostredí. Výskum dokazuje, že novinárske školenia a kurzy sú na mieste a spolupráca s inými menšinovými, väčšinovými redakciami, ale aj s redakciami na Slovensku je viac ako potrebná pre udržanie takej výraznej zložky novinárstva, akou je krajanské novinárstvo. Práca je rozdelená do štyroch hlavných kapitol. V prvej kapitole sa definujú pohľady zvonku na slovenské slovo vo Vojvodine. Rozoberá sa v nej autorská činnosť novinárov viacerých vojvodinských slovenských časopisov. V druhej kapitole pod názvom Novinári na paškále sa hovorí o novinárskych školeniach, žurnalistických žánroch a približujú sa aj problematické jazykové otázky. V tretej kapitole, opierajúcej sa o osobné stretnutia 3

s niektorými vojvodinskými novinármi a pracovníkmi, ktorí sa na odbornej úrovni venujú jazyku, prinášame jedenásť rozhovorov. Každý z nich je zamerený na určitú oblasť novinárskeho života vo Vojvodine a prezentuje pluralitu pohľadov na používanie slovenského jazyka vo Vojvodine. Celá práca je doplnená grafmi. Prílohou sú aj fotografie, zachytávajúce slovenskú novinársku sféru vo Vojvodine.

ÚVOD Kým existujú okrídlené frázy, let informovanosti trvá. Pozývame vás na taký malý let slovenským vojvodinským novinárstvom. V ovzduší lieta informácií viac ako dosť. No vo Vojvodine ich lieta niekoľkonásobne viac. A to len vďaka tomu, že sú v rôznych jazykoch. Jedným z nich je aj ten náš slovenský. Sieť (či spleť) jazykov na jednom území má svoje výhody aj nevýhody. Na nasledujúcich stranách sa čitateľovi pokúsime predostrieť jedno i druhé s ohľadom na nádejný progres slovenskej novinárskej činnosti v autonómnej oblasti Vojvodina. Už samotné slovo pokrajina, ako sa Vojvodina v slovenských vojvodinských, a teda menšinových oblastiach, označuje, je trochu dezorientujúce pre človeka menej znalého tunajšej krajanskej problematiky. Slováci na Slovensku územia tohto typu podľa administratívno-právneho členenia označujú ako autonómne oblasti. Čitateľovi sa však v tejto chvíli dostáva do rúk práca, ktorá vznikala na území Srbska počas výskumného pobytu slovenskej novinárky zo stredného Slovenska z oblasti Zvolena, preto budeme požívať aj označenie pokrajina. Na území Vojvodiny žijú Slováci už 270 rokov a hoci sa o nich na Slovensku nevie toľko, ako by sa patrilo (veď mnohí majú aj slovenské občianstvo a korene všetkých siahajú na Slovensko), zachovali si svoju slovenčinu. Tá sa však vyvíja inak, čo je len prirodzené v bilingválnom prostredí. Zásluhu na zachovávaní jazyka národnostnej menšiny majú vždy a všade médiá. Novinári sú tí, ktorí môžu jazyk aj inovovať. Na ich pleciach leží zodpovednosť nielen za udržanie jazyka, ale aj národnej identity. Zároveň je však na zodpovednosti každého novinára ešte čosi: rozvíjať seba, svoje skúsenosti a zručnosti, vedomosti, obzory. 5

Spoločnosť nesie tiež svoju zodpovednosť. Bez podpory určitých inštitúcií i adekvátneho pracovného, podnetného, tvorivého prostredia a istoty ťažko by sa ktokoľvek pustil na chodníčky novinárčiny. Možno ešte tak spravodajstva. Ale publicistiky? Ako teda vypadá novinárska činnosť vojvodinských Slovákov. Aké úskalia človek-novinár musí znášať na rovine jazykovej, štylistickej, tvorivej. Aké možnosti rozvoja môže využiť? Výskumná práca si kladie ako cieľ prezentovať a motivovať k zdokonaľovaniu sa pri používaní slovenčiny v krajanskej novinárčine. Veríme, že bude zaujímavým čítaním nielen pre kolegov – novinárov z Vojvodiny, ale aj pre krajanských novinárov z iných štátov a širokú verejnosť vo Vojvodine i na Slovensku.

POHĽADY ZVONKU NA SLOVENSKÉ SLOVO VO VOJVODINE

Médiá v menšinovom prostredí

Slováci v krajanskom prostredí žijú na mnohých územiach sveta. V niektorých krajinách fungujú periodiká, rozhlasové či televízne alebo internetové vysielania lepšie, inde sa boria s problémami. Od toho, v ktorej krajine Slováci žijú, závisí aj schopnosť používania slovenčiny pri novinárskej činnosti. Výsledok sa potom v podobe tlače, zvuku i obrazu dostáva pred recipienta. Dôležitú úlohu pri sledovaní správnosti a pri akomsi hodnotení menšinovej novinárskej činnosti majú jazykovedci, ktorí pôsobia priamo v krajanskom prostredí. Ide hlave o domácich Slovákov. Rovnako osožná však môže byť v podobe primeranej reflexie aj prítomnosť lektorov zo Slovenska. Spoznávanie jazyka priamo v krajanskom prostredí dovoľuje lepšie pochopiť jeho vývoj. Slováci vo Vojvodine žijú v multietnickom a multijazyčnom prostredí. Vojvodinskí jazykovedci, podľa autorky Anny Marićovej, chápu tunajšiu spisovnú slovenčinu ako organickú súčasť spisovnej slovenčiny na Slovensku (Myjavcová, 2006). Dodržiavajúc spisovnú normu, vojvodinská slovenčina sa prispôsobuje vlastným komunikačným potrebám. 1

Slovenské vojvodinské novinárstvo vo víre mediálnych dianí v Srbsku. Slovenské vydavateľské centrum Báčsky Petrovec, NRSNM Nový Sad, Asociácia slovenských novinárov Kulpín. 2009. 171. 1

Príloha: Výstava 150 rokov slovenských novín a časopisov vo Vojvodine pozostáva z 18 panelov veľkosti 100 x 70 cm. Od svojho uvedenia v roku 2014 prešla už niekoľko krajín, vrátane Slovenska.

Srbčina a slovenčina sú si natoľko blízke jazyky, že obyvateľstvo, ktoré nimi plynule hovorí, v niektorých situáciách nerozlišuje, z ktorého jazyka slovo pochádza, do ktorej jazykovej sústavy patrí. Srbčina vplýva na slovenčinu, ako menšinový jazyk, vo veľkej miere. Na príkladoch novinárskej činnosti sa pokúsime definovať najčastejšie vplyvy, ktoré sa objavujú v mediálnych príspevkoch pravidelne, aj napriek tomu, že prechádzajú rukami redaktorov, jazykových korektorov. V kontexte s používaní obidvoch jazykov dochádza, celkom prirodzene, k chybám. Podľa jazykovedcov jazykové chyby sú 8

nenáležité odklony od spisovnej normy. Niektorí jazakovedci zastávajú stanovisko, že jazykové chyby sú výsledkom interferencie. Interferencia predstavuje prenikanie prvkov z jedného jazyka do druhého, asimilovanie alebo prispôsobovanie častí jedného jazyka druhému.2 Príloha: Prvý panel 4. konferencie venovanej menšinovým a lokálnym médim v novembri 2015 v Belehrade viedla šéfredaktorka týždenníka Hlas ľudu Vladimíra Dorčová-Valtnerová (druhá zľava).

Novinári vo Vojvodine často pracujú v redakciách, kde majú povinnosť aj preberať informácie zo srbského jazyka. V srbčine sa k nim dostávajú informácie zo sveta, zo srbskej politiky, ekonómie, z medzinárodných vzťahov a pod. Potom už je len na novinároch, v akej podobe posunú získané informácie ďalej. Tieto informácie oni ako bilingvisti musia adekvátne pretransformovať do slovenského jazyka. Podľa všeobecného názoru aj samotných vojvodinských Slovákov je tunajšia slovenčina archaická. Druhým príznačným faktom je, že je ovplyvnená nárečím a srbčinou. To, že slovenčina vo Vojvodine sa vyvíja v zmysle napredovania na ceste k spisovnej slovenčine pomenej, je celkom normálne. Avšak vyvíja sa rovnako rýchlo, ak hovoríme o vývoji pod vplyvom okolitých jazykov vôbec.

Príloha: Výstavu 150 rokov slovenských novín a časopisov vo Vojvodine, v Padine, otvára autor výstavy Vladimír Valentík (upro stred) a Samuel Žiak (vpravo).

Pohľad na Hlas ľudu

Pravidelný týždenník spoločensko-politického charakteru Hlas ľudu je determinantom používania spisovného slovenského jazyka vo Vojvodine. V roku 2014 oslávil Hlas ľudu 70 rokov svojej existencie. To, do akej miery sa darí používaniu spisovnej slovenčiny samotným novinárom, je príkladom jazykovej kultúry všetkých používateľov spisovnej slovenčiny v tomto prostredí. Od toho závisí úroveň jazyka, ktorá sa dostáva čitateľom na stránkach týždenníka. Týždenník má neskutočne veľký vplyv na používanie spisovného slovenského jazyka a jeho formovanie medzi obyvateľstvom. Na týždenník si posvietime dvojako. Na jednej strane sa pokúsime vyhľadať opakujúce sa polemické gramatické či lexikálne jazykové momenty, ktoré sa objavujú v príspevkoch novinárov. Na druhej strane pokúsime sa načrtnúť výber žánrov jazykových prejavov, po ktorých tunajší novinári siahajú. Podľa Myjavcovej jazyk novín, ktoré v prostredí vojvodinských Slovákov nepretržite plnia funkciu spoločenskopolitického informačného prostriedku v slovenčine, nemožno posudzovať podľa strnulej zásady správne – nesprávne, čiže slovenské – neslovenské, ale tak, že slovenský jazyk, akým sú písané tieto noviny, treba chápať ako dôsledok i výsledok tamojšej všeobecnej jazykovej situácie, charakterizovanej jednak jazykovým bilingvizmom, ktorý so sebou prináša čoraz slabšie poznanie systému slovenského jazyka, a tým aj nedostatočné odlíšenie tohto systému od kontaktového srbského jazyka.3 To, že tunajšia slovenčina je živým jazykom, dokladujeme aj tým, že na nové spoločenské javy treba nie raz vytvárať aj nové Myjavcová M., Slovenčina v jazykovej enkláve. Kultúra, Báčsky Petrovec, Vydavateľstvo Ivan Krasko, Nadlak. 2001. 170. 3

pomenovania. Ide o neologizmy, ktoré napríklad slovenčina na Slovensku nepozná. Príloha: Podujatie Hlas ľudu naživo v Pivnici v roku 2015 zorganizovla redakcia týždenníka s cieľom priblížiť sa k čitateľom. Na fotografii novinár Vladimír Hudec (vľavo) v rozhovore s profesorom telesnej výchovy Jankom Brňom.

Dotazník čitateľov o Hlase ľudu

Začiatkom leta, v júni 2015 sa dostal k čitateľom dotazník, ktorý mal zmapovať ich pohľad na periodikum Hlas ľudu. Cieľom bolo vyslať dotazník do viacerých oblastí Vojvodiny, aby sa k nemu 12

mohli vyjadriť ľudia ovplyvnení do rôznej miery srbským jazykom. Zároveň bolo našou snahou osloviť ľudí rôzneho veku a rôzneho vzdelania či profesie. Dotazník pre čitateľov Hlasu ľud bol spracovaný online ako anonymný dotazník, ktorý niektorí respondenti vyplnili priamo cez internet. Do niektorých prostredí sa však išlo počas výskumu priamo. Spravilo sa tak v záujme toho, aby dotazník mohli vyplniť aj ľudia vyššieho veku alebo bez možnosti prístupu na internet. Takým ľuďom sme odovzdali vytlačený dotazník priamo do rúk a vyplnený sme ho od nich prevzali. Údaje sme následne vypisovali do formulára online podľa predložených dotazníkov, aby sme mohli anketu vyhodnotiť. Dotazník obsahoval kontrolné otázky, nevyhnutné k analýze: identifikáciu podľa prostredia, kde respondenti žijú, informáciu o veku aj pohlaví a povolanie. Dotazník mal pri výskume načrtnúť názor čitateľov, čiže poskytnúť reflexiu k výskumu. A to v tom zmysle, že noviny sa robia pre ľudí, a teda ich mienka je nevyhnutná. Akákoľvek analýza a odborné postrehy pre ďalšiu činnosť slovenských vojvodinských novinárov sú bezpredmetné, pokiaľ do úvahy nevezmeme aj neraz „neodborný“ názor laickej čitateľskej verejnosti. Výsledky dotazníka sú iba orientačné, lebo sa zapojilo len málo ľudí. Možno teda zistenia považovať len za podnety od čitateľov na zlepšenie. Rôznorodosť ich názorov však tak či onak ponecháva voľnú ruku vedeniu redakcie, v akom smere sa budú noviny ďalej vyvíjať. Môžeme povedať, že v dotazníku sa vyjadrili 53 ľudia vo veku 15 – 78 rokov. 18 z nich bolo vo veku 20 – 30 rokov; 9 vo veku 31 – 40 rokov; 10 vo veku 41 – 50 rokov; 9 vo veku 51 – 60 rokov. V ankete odpovedalo 14 mužov, ostatné boli ženy. 13

Väčšina z nich žije v Báčskom Petrovci (priamo v dedine alebo v Obci Báčsky Petrovec). Dosť veľa sa ich zapojilo aj z Kysáča. Troch respondentov sme mali z Lugu, štyroch zo Slankamenských Vinohradov. Len ojedinele sme mali respondentov z Aradáča, Jánošíka, Hložian, Kovačice, Maglića, Beočinu. Niektorí uviedli ako prostredie len Slovensko alebo Sriem. V rámci výskumu sme ľudí poprosili, aby uviedli aj svoje povolanie. Na základe toho môžeme povedať, že sa vyjadrili ľudia pracujúci v domácnosti, ekonómovia, elektromechanici, knihovníci, kultúrno-spoločenskí pracovníci, učitelia, poľnohospodári, predavači, psychológovia, robotníci, servírky/čašníci, stavební technici, účtovníci, vychovávatelia, žiaci. Príloha: Čitatelia Hlasu ľudu na podujatí Hlas ľudu naživo v Pivnici v roku 2015. Na tomto stretnutí členovia redakcie priamo navštívili obyvateľov Pivnice a pripravili aj zaujímavý program.

Obsah dotazníka Prvá časť dotazníka pre čitateľov obsahovala skôr otázky ohľadom samotného vydávania týždenníka a jeho dostupnosti a záujme verejnosti oň. V tejto kategórii sa objavili aj otázky ohľadom pomaly sa rozmáhajúceho webnovinárstva, ktoré si zase vyhradzuje právo na trochu pozmenený štýl tvorby novinárov. Webnovinárstvo sa riadi diktátom dynamickej doby. Patrili sem hlavne otázky: Vyhovuje vám, že Hlas ľudu vychádza ako týždenník? 94,2 % opýtaných sa vyjadrilo, že im vyhovuje, že Hlas ľud vychádza ako týždenník. Ostatným (rovnomerne) by vyhovoval viac denník, dvojtýždenník, alebo odpovedali, že nevedia.

Ste pravidelným čitateľom Hlasu ľudu? 53,8 % opýtaných číta každé číslo Hlasu ľudu. 28,8 % číta toto periodiku raz do mesiaca. Rovnomerne boli zastúpené odpovede „čítam raz za pol roka“ a „vôbec nečítam“. Veľmi málo uviedlo, že 15

číta z času na čas online vydanie. Iní zas čítajú len niektoré rubriky. Našli sa aj takí, čo čítali, kým noviny sami ako kolportéri roznášali a teraz si ich nemajú možnosť kúpiť. Ste predplatiteľom Hlasu ľudu? Na túto otázku odpovedalo 38, 8 % kladne. 26,5 % nie je predplatiteľom a ani si nekupujú tieto noviny. 8,2 % si ich kupuje občas v obchode. 6,1 % si ich kupuje občas u predajcov. Okrem toho sa v minimálnej miere objavili názory: požičiam si, dajú mi kamaráti a prečítam si, čítam v ustanovizni, požičiavam si z knižnice, čítam u rodičov, čítam online vydanie. Čítate Hlas ľudu online na internete? 48,1 % respondentov číta aj online, aj tlačené vydanie. 28,8 % číta len tlačené vydanie, 11,5 % nečíta, 7,7 % číta len online vydanie týždenníka. Pri nižších percentách bolo uvedené, že si respondenti pozerajú fotografie, alebo čítajú online vydanie len niekedy. Súhlasíte s tým, aby sa Hlas ľudu dal čítať aj na internete? V tejto otázke sa 50 % opýtaných vyjadrilo, že online vydanie by malo prinášať texty, ktoré nie sú v tlači. 32 % si myslí, že online vydanie by malo prinášať tie isté texty, ktoré sú v tlači. Uričté percento si myslí, že online vydanie je zbytočné, Presne toľko isto ľudí však tvrdí, že by malo existovať len online vydanie. V dosť veľkej miere sa našli odkazy na to, že online vydanie by malo prinášať nielen tie texty, ktoré sú v tlači, ale aj iné. 16

V inom okruhu otázok sa dotazník dotýkal priamo práce redaktorov. Od ich spôsobu organizácie strán a neraz aj schopnosti redigovať príspevky závisí pestrosť rubrík a prehľadnosť strán. V chaoticky vyzerajúcom týždenníku by si čitateľ nenašiel, čo potrebuje. Čitateľ dokonca nemá rád príliš veľké zmeny. Tie sú však nevyhnutné a v dnešnej dobe čoraz viac určujú smerovanie novín. Treba ich preto dávkovať postupne. Šlo o tieto otázky: Ktoré novinárske žánre najradšej čítate v Hlase ľudu? Z nášho prieskumu vyplynulo že 42,6 % má najradšej spravodajsko-analytické žánre. 31,9 % uprednostní spravodajské žánre; 12,8 % beletristické a 12,8 % analytické.

Ktoré rubriky sú pre vás najzaujímavejšie? K tejto otázke sa ľudia vyjadrili veľmi rôznorodo. Mali totiž možnosť vybrať si aj viacero rubrík. Ani jedna neostala opomenutá. Väčšinou respondenti uvádzali aj zo štyri rubriky. 17

Nedá sa vypichnúť, ktorá je najzaujímavejšia, ale sú to všetky stále rubriky (Týždeň, Ľudia a udalosti, Kultúra, Šport, Detský kútik, Oznamy a prehľad vysielania jednotlivých staníc) aj prílohy (Mozaika, Poľnohospodárske rozhľady, Obzory), vrátane Našej témy. Nezabudlo sa ani na editoriál a zadnú stranu obálky. Považujete niektoré rubriky za zbytočné? Ktoré? Podľa 80,4 % odpovedí žiadna rubrika v Hlase ľudu nie je zbytočná. 7,8 % by sa zaobišlo bez rubriky Slovensko. Jednotlivé názory sa vzťahujú aj k zbytočnosti rubrík Mozaika, Kultúra, Šport, Editoriál, Týždeň, Ľudia a udalosti. V konečnom dôsledku môžeme povedať, že každý čitateľ si nájde svoje. Vyhovuje vám kvalita a počet fotografií? 30,8 % opýtaných je spokojných s kvalitou a počtom fotografií. 23,1 % si myslí, že kvalita fotografií je nízka. Avšak rovnaké percento si myslí, že je ich kvalita vyhovujúca. 11,5 % si myslí, že je nízky počet fotografií. 9,6 % zas tento počet považuje za dostačujúci.

V ďalšej kategórii otázok sa dotýkame práce novinárov a ich spôsobu práce s témou. Predovšetkým ide o správny výber tém, ktoré čitateľa môžu zaujať, provokovať alebo poučiť či zabaviť. Druhá vec je vedieť ich spracovať vo vhodnom žánri. Ako z dotazníka vidieť, už samotným vymenovaním žánrov mal čitateľ dosť ťažkú úlohu určiť, ktoré typy článkov v novinách chýbajú. To že, ako sa ukázalo v teréne, niektorým slovám a termínom 18

pomenovávajúcim žánre respondent nerozumel, alebo sa s nim stretol po prvý raz, je tiež dôkazom určitých vecí. Aj tomu, čo nepoznáme, nemali by sme sa vyhýbať. Úloha novín je nielen informačná, ale aj vzdelávacia. Uvedomujú si to aj sami čitateli, pretože mnohí z nich uviedli, že nepožadujú nižší štýl písania od novinárov. K tomu, čo človek nepochopí hneď pri prvom čítaní, má šancu sa vrátiť. V klasickej tlačenej podobe aj niekoľkokrát. Oproti tomu vo webnovinárstve treba zvoliť jednoduchší štýl písania, lebo informácie sú tu oveľa rýchlejšie nahradzované novými príspevkami. Z hľadiska reflexie k samotnej práci novinárov, ako prvého článku vydávania novín (v rade novinár – redaktor – šéfredaktor), sa teda mohol v zjednodušenej forme čitateľ vyjadriť k typu článku, téme a jazykovému prevedeniu. Vidieť to pri týchto otázkach. Ktoré typy článkov najradšej čítate v Hlase ľudu? Medzi obľúbené žánre nepochybne patria správy, reportáže, rozhovory. Niektorí uviedli, že radi čítajú aj úvodníky, komentáre, recenzie, besednice, kritiky, glosy, referáty. Vyhovuje vám jazykové vyjadrovanie autorov článkov? Viac ako polovica (51,9 %) opýtaných si myslí, že sa novinári v týždenníku vyjadrujú spisovne a takéto vyjadrovanie považujú čitatelia za vyhovujúce. 9,6 % to tiež akceptuje, hoci považuje vyjadrovací štýl novinárov za zložitý. 7,7 % vyhovuje vyjadrovanie novinárov, hoci sa podľa nich nevyjadrujú vždy spisovne. 5,8 % nevyhovuje vyjadrovací štýl novinárov, pretože je veľmi jednoduchý. Naopak, druhých 5,8 % vyhovuje práve táto 19

jednoduchosť. 3,8 % opýtaných neschvaľuje vyjadrovací štýl novinárov, lebo je komplikovaný. Ktoré typy článkov vám v novinách Hlas ľudu chýbajú? Zhrňme, že čitateľom chýbajú reportáže, rozhovory, komentáre, odborné texty na tému vzdelávania, recenzie, poviedky, stĺpčeky, fejtóny, glosy, portréty. Z tohto najvýrazejšie vystupuje pocit čitateľov, že chýbajú reportáže. Vyjadril sa tak skoro každý jeden. Niektorým sa zdá, že je v novinách málo fotografií. V zhrňujúcich dvoch otázkach mal respondent zhodnotiť týždenník po kvalitatívnej stránke a zároveň povedať svoj názor na úlohu krajanskej tlače vo Vojvodine. Myslíte si, že úlohou slovenskej krajanskej tlače a týždenníka Hlas ľudu je: (v dotazníku boli vymenované možnosti) Zo spleti názorov dominuje jeden: v novinách sa má používať spisovný jazyk. Čitatelia oceňujú, že sa dozvedia aj nové slová, lebo jazyk sa tým rozvíja. Sú tu aj názory na vhodné používanie nárečových slov. Ďalšiu funkciu, ktorú čitatelia vidia, je písať o kultúre, politike, o ľuďoch, ale aj informovať o iných menšinách. Tak isto je pre niektorých dôležité čítať o dianí na Slovensku. Ohodnoťte novinársku aj vydavateľskú kvalitu týždenníka Hlas ľudu na stupnici od 1 do 5 (5 je najlepšie). Najvyššie bodové hodnotenie – 5 bodov by priradilo týždenníku Hlas ľudu 22,6 % opýtaných. O stupeň nižšie ho 20

hodnotilo 49,1 % respondentov. Priemerne, teda 3 bodmi, ho označilo 26,4 % opýtaných. Najnižšie a len v minimálnom množstve mu boli priradené 2 body. 1 bod neudelil nikto.

Pohľad na Vzlet

V našej výskumnej práci považujeme za potrebné poukázať na niektoré aspekty novinárskych príspevkom časopisu Vzlet, ktorý vydáva redakcia Vzletu v rámci Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu. Počas výskumného pobytu sme mali možnosť participovať aj na hodnotení týchto príspevkov. Autorka práce bola navrhnutá do trojčlennej komisie pre udelenie Ceny Vzletu 2015. V tejto súvislosti sme preštudovali všetky čísla časopisu za školský rok 2014/2015. Išlo spolu o desať čísiel. Popri tejto práci sme prišli na niekoľko zaujímavostí, s ktorými by sme sa v ďalších riadkoch našej práce chceli podeliť. Vzlet je časopis, ktorý patrí do rúk slovenskej mládeže v Srbsku. Prvýkrát sa stalo, že sa udelila kolektívna Cenu Vzletu a to dopisovateľom – žiakom vyšších ročníkov zo Základnej školy maršala Tita v Padine, čiže členom novinárskej sekcie tejto školy, za celú spoločnú stranu „z padinskej školy“ v čísle November/2014, strana 10. Na tejto strane sa peknými príspevkami prejavili menovite títo žiaci: Tina Trnovská (trieda 5.1) s príspevkom Prekvapenie pre žiakov v Padine, Anđela Valentová (trieda 5.1) s textom Aikido v našej škole, Martina Tomášiková, Alexandra Ondríková a Timea Juricová s článkom Naši žiaci medzi najlepšími, Saňa Petrášová (trieda 5.1) s textom Pieseň je naša radosť 2014. Podobnú polstranu (na 21

strane 10) mali padinskí školáci aj v čísle Január/2015, kde čítame príspevky Stolný tenis ako pasia (trieda 7.1) a Folklór – láska k ľudovému tancu (trieda 5.1). V čísle Február/2015 na strane 7 nájdeme takisto dobrý príspevok s názvom Fotografický krúžok od ďalšieho padinského siedmaka. Prečo došlo k udeleniu kolektívnej ceny žiakom a aký to má význam? Jednotlivé príspevky majú spravodajský charakter, miestami niektorí autori vyjadrujú aj vlastný názor a príspevky tak postupne nadobúdajú aj analytické a beletristické prvky. Sú štylisticky čisté, jazykovo správne, pre čitateľa jasné a zrozumiteľné. Z novinárskeho hľadiska sa môžu rovnať ktorýmkoľvek kratším správam dospelých profesionálnych novinárov. Spĺňajú všetky znaky novinárskej správy. Tematicky sú trefné a prinášajú čitateľovi Vzletu presne to, čo by sa ho mohlo dotýkať, keďže autori sú sami žiaci. Príspevky sú viac-menej rovnocenné. Možno predpokladať, že sa z týchto autorov stanú raz dobrí novinári. Svedčí o tom hlavne ich tímový prístup, a teda schopnosť pracovať v rámci akejsi „malej školskej redakcie“. To je to, na čom by mohol časopis Vzlet stavať. Je zrejmé, že texty prešli redakčnou úpravou zo strany učiteľky alebo šéfredaktora Vzletu Stevana Lenharta, ale aj redigovanie je regulárnou časťou procesu tvorby článku. Ak sa už mladí autori naučia pracovať samostatne, dbať na termíny, dokedy treba spracovať príspevky, aby sa stihli zredigovať, to je dobrý krok k tomu, aby sme si vychovávali pokračovateľov v novinárskych radoch. Komisia odporučila venovať sa týmto malým existujúcim alebo budúcim redakciám na školách, usmerňovať ich pri tvorbe textov a prípadne s pomocou lektora z radov novinárov ich motivovať. Vhodné sú návštevy redakcií i okrúhle 22

stoly pre žiakov, ale ešte vhodnejšia a užitočnejšia je priebežná priama pomoc novinára v ich malých redakciách a intervencia zo strany profesionálnych novinárov. Zaujímavou skutočnosťou by iste boli pre žiakov aj tvorivé novinárske ateliéry na školách. Dokonca by sa mohli otvoriť žurnalistické krúžky. V malých „redakciách“ alebo neformalizovaných skupinách autorov iste musí dochádzať aj k správnemu výberu tém a ich konzultácii. Mali by tam prebiehať akési „redakčné porady“, aby sa vedelo, kto môže čo spracovať pre Vzlet a to tak, aby to bolo zaujímavé aj pre žiakov z iných škôl vo Vojvodine. Takéto redakcie plné mladých ľudí môžu byť pre Vzlet budúcnosťou, z nich naozaj môžu vyrastať ďalší, ktorí budú pravidelne prispievať do Vzletu. Možno by tak mohli práve vzniknúť malé vysunuté redakcie Vzletu, ktoré budú mať stabilnú rubriku v časopise. Ešte zaujímavejšie je poukázať touto cestou na to, že časopis je aj ich, teda žiakov vyšších ročníkov základných škôl. Objavujú sa tu príspevky žiakov základných škôl zo Starej Pazovy, Vojlovice i Selenče. Texty mladých autorov sú dobré nielen vo svojej mladšej kategórii, rovnako sú dobré aj v porovnaní s ostatnými textami vo Vzlete. V prvom rade, časopis sa profiluje ako mládežnícky časopis určený žiakom vyšších ročníkov základných škôl a stredoškolákom, prípadne vysokoškolákom. Predovšetkým pre nich v ich časopise by sme mali hľadať autorov, ktorí by si Cenu Vzletu zaslúžili. Treba aj hľadať nové zorné uhly na príspevky i samotný časopis. Možno spomenúť, že udeliť Cenu Vzletu je čoraz ťažšie lebo množstvo vekovo starších autorov je naozaj obmedzené a prakticky už teraz vyčerpané. Z tých približne piatich stabilných dopisovateľov už azda všetci cenu dostali. Vo svoje práci možno napredujú, ale keďže väčšinou pripravujú tie 23

isté rubriky, typy článkov ani štýl písania sa nemení, a teda znova by sa im udeľovala cena za to, za čo ju už raz dostali. Myslí sa tu na to, že pravidelne prichádzajúce recenzie a tematicky zamerané rubriky na módu či informačné technológie sú kvalitatívne i jazykovo na vysokej úrovni, ale nie sú už objavné a aj pre čitateľa je myslenie a štylizácia autorov ľahko predvídateľná a neprináša už z hľadiska osobnosti novinára a jeho štýlu na pohľad veľa nového, v čom by bolo vidieť, že sa autor rozvíja aj inými smermi, ako tými, v ktorých je perfektný. Príloha: Dizajn časopisu Vzlet v roku 2015

Na druhej strane, u mladších autorov ešte nevyprofilovaných je spektrum tém aj ich spracovanie rôznorodé: od rozhovorov, cez ankety, úvahy, spravodajské články. Aj progres v nadobúdaných zručnostiach je evidentný. Školáci majú entuziazmus skúšať a hľadať. Možno je toto jediná cesta, ako udržať nadšenie z novinárstva, ktoré žiaci základných škôl majú. Výhodou je, že týchto mladých žiakov základných škôl je v podstate veľa, na každej škole sa ich môže nájsť aj viacero. Konkretizujme, že v časopise sú autorsky zastúpené tri kategórie autorov: žiaci vyšších ročníkov základných škôl, žiaci stredných škôl, študenti vysokých škôl. Ak rátame odborníkov (na psychológiu, pedagogiku, módu...) a novinárov z profesie, tak tu publikujú štyri kategórie. Škoda, že sa udeľuje len jedna cena pre všetky nepomenované kategórie. Každá skupina totiž dosahuje svoje „novinárske“ maximá a tie ťažko porovnávať naprieč uvedenými kategóriami. Oveľa spravodlivejšie je hodnotiť príspevky rovnocenné v danej kategórii. Celkovo časopis Vzlet pútavou formou prináša mnoho informácií. Vďaka tu uverejňovaným recenziám napríklad niet pochýb o tom, že slovenská kritika vo Vojvodine bude kráčať odvážnym smerom. Vidíme to v recenziách na knihy, filmy, hudbu i počítačové hry. Aj odborné príspevky na témy osobného rozvoja, psychológie nechýbajú, sú trefné a prepracované. Rovnako možno spomenúť, že sú tu zaujímavé menšie rubriky o umení, hlavne hudbe, postrehy zo sveta ekológie. Klasických novinárskych článkov – správ zo života mladých ľudí – je v podstate na počet strán najmenej. Sú však obrovským oživením časopisu. Mali by mať väčšmi zastúpenie, lebo sú priamo určené tunajšiemu slovenskému prostrediu a vychádzajú z neho; vychádzajú zo života tunajších mladých 25

ľudí. Práve tieto články dynamizujú Vzlet, aktualizujú ho a robia jedinečným magazínom mladých slovenských ľudí vo Vojvodine.

Pohľad na Novinársku súťaž Asociácie slovenských novinárov

Krok novinára musí byť odhodlaný. Jeho let fantazijný. Plavba dobrodružná. Novinár, to je človek – sluha. Sám sebe robí službu, ak sa cíti vo svojom povolaní povolaným, pracuje na sebe, zdokonaľuje sa v štýle, hľadá svoj autorský postoj, objektívny aj subjektívny novinársky názor. Nebojí sa tlaku verejnosti a dúfa v priazeň čitateľa, diváka, poslucháča. A iným slúži, ak pátra, skúma, hľadá, prináša nové pohľady na veci každodenné, objavuje neobjavené či zapadnuté prachom, hľadá pravdu, zachováva si česť k sebe, poctivému remeslu, ku kolegom, k adresátom. Súťaž novinárov, ktorú vyhlasuje Asociácia slovenských novinárov, je dôkazom aktívnej podpory novinárstva vo Vojvodine. Autorka tejto práce mala tú česť stáť pri hodnotení novinárskych výsledkov v 5. ročníku súťaže (v roku 2014). Svojím poslaním súťaž napĺňa štatút – motivovať k novinárskej činnosti mladých ľudí, ale aj „ostrieľaných“ novinárov. V súťaži sú hodnotené príspevky printové, rozhlasové, televízne a internetové z oblasti publicistiky emocionálneho typu. Možno keď povieme, že do toho ročníka súťaže bolo zaslaných spolu 18 príspevkov od 8 novinárov, celkovo iba dva príspevky boli rozhlasové, štyri boli televízne a 12 bolo uverejnených v tlači, tiež to o niečom svedčí. Rok predtým to bolo 18 autorov a 32 súťažných príspevkov, takže, žiaľ, možno konštatovať omnoho menší záujem novinárov o súťaž. 26

Prihliadala sa na výber témy, odborné spracovanie témy, čistotu jazykového prejavu a štylistickú úpravu, poetiku, autorský názor, analytické spracovanie, aktuálnosť príspevku v čase jeho zverejnenia, informačnú kvalitu a faktografickosť, spoločenskú hodnotu a prínos pre adresáta. Prihliadalo sa aj na spôsob spracovania danej témy, pričom komisia pri jednotlivých príspevkoch vyzdvihovala aj klady, no na druhej strane uvažovala aj o podnetoch, ktoré by mohli príspevkom pomôcť a zvýšiť ich kvalitu. Za podnetné možno považovať z hľadiska nášho výskumu úvahy, že osobitne o televíznych príspevkoch možno uvažovať ako o kolektívnych dielach, pretože vznikajú v spolupráci redaktora, kameramana, prípadne ďalších spolupracovníkov. Problémom súťaže v tom čase bolo, že vedľa seba v jednotlivých kategóriách súťažili príspevky z printových aj audio-vizuálnych médií. Ceny v súťaži sa udelili na Stretnutí novinárov počas Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci. V kategórii Profesionálni slovenskí novinári do 35 rokov získala Cenu Vladimíra Dorču Vladimíra Dorčová-Valtnerová za príspevok Vánok minulosti, dreva a dobročinnosti. Príspevok publikovaný v týždenníku Hlas ľudu zaujal predovšetkým autorkiným citom pre detail. Cestopisná reportáž sa vyznačuje výrazným emocionálnym nábojom a atmosférou. Vďaka tomu možno poukázať v niektorých textoch na štylistickú precíznosť a čistotu písomného jazykového prejavu. V tejto súvislosti možno pre náš výskum vypichnúť,akomôže vypadať dobrá reportáž: V tomto prípade išlo o to, že zdanlivo jednoduchým spôsobom novinárka približuje čitateľovi nové prostredie. Opisné časti bolo pravidelne pretkávané priamou rečou i autorským pohľadom na prostredie. Príspevok sa tým dynamizoval. V tejto istej kategórii sa komisia rozhodla udeliť aj špeciálne uznanie Svetlane Surovej za televízny príspevok Súvaha 27

účinnosti Zákona o cestnej doprave v Srbsku. Tu bol vyzdvihnutý analytický prístup, komplexnosť a prehľadnosť spracovania témy, aktuálnej a dôležitej pre diváka. Môžeme definovať, v súvislosti so zaslanými príspevkami, aj pojem profesionálny novinár. Pod pojmom profesionálny novinár sa rozumie novinár, ktorý novinárčinu vykonáva aj ako svoju profesiu, venuje sa jej pravidelne a práve v rámci svojich pracovných povinností získava profesijnú prax, ktorá nezávisí od získaného vzdelania na vysokej škole. V kategórii Profesionálni slovenskí novinári nad 35 rokov sa komisia rozhodla udeliť Cenu Jána Makana st. Annamárii Boldockej Grbićovej za príspevok Samohyb, uverejnenej v relácii Dúhovka, Slovenskej redakcie TV Nový Sad (resp. TV Vojvodiny). Podnetom k udeleniu ceny bol svojský novinársky štýl, ktorý sa vyznačuje básnickým vyjadrovaním. Esejistickým spôsobom je zdokumentovaná osobnosť Samuela Boldockého a správnu koncepciu príspevku potvrdzuje kompletné spracovanie všetkých oblastí pôsobenia tohto profesora, prekladateľa, literárneho kritika, autora učebníc, ale predovšetkým človeka. Dodajme, čo môže pomôcť aj iným autorom, že príspevok tohto typu má byť vyvážený, dáva slovo partnerovi v dialógu, dokumentuje prostredie a novinárovi dovoľuje i komentár. Dôležitý je dobrý výber spolubesedníkov i dokumentárnych častí. Očakávajúc vyšší záujem súťažiacich, možno len dodať, že sama novinárska súťaž by mala byť motiváciou pre všetkých profesionálnych novinárov. Pre úplnosť dodajme, že v kategórii Neprofesionálni slovenskí novinári vo veku 16 až 35 rokov sa udeľuje Cena Ondreja Krásnika. Týmto ocenením chcú organizátori motivovať iných autorov k tvorbe. V Srbsku pôsobia mnohí slovenskí neprofesionálni novinári, ktorí prispievajú do médií. Treba však apelovať na 28

vyhlasovateľov súťaže, aby v čase, kedy je možné zasielať príspevky, čo najviac propagovali súťaž v médiách, na školách každého stupňa – vzhľadom na to, že prispievateľmi sú nielen študenti, ale aj pedagógovia. Zároveň sa ako vhodné považuje neobmedzovať túto kategóriu hornou hranicou veku 35 rokov, pretože mnohí neprofesionálni novinári, ktorí prispievajú napr. do časopisu Rovina, obecných či miestnych periodík prekračujú tento vek. Tým sa výrazne znižuje počet eventuálne zaslaných príspevkov do tejto súťažnej kategórie. Účel asociácie je jasný: prispievať k zviditeľneniu a zveľadeniu slovenského vojvodinského novinárstva. S novinárstvom sa nepochybne spája aktivizmus; novinár by mal dokázať aktivizovať k premýšľaniu aj ku konaniu recipienta (jednotlivcov i inštitúcií). Zároveň by však každý novinár mal byť hnacím motorom pre seba samého, mal by vedieť v prvom rade aktivizovať k neutíchajúcej a prospešnej činnosti sám seba.

Pohľad na Literárnu súťaž Zorničky

Literárna súťaž Zorničky bola aj v roku 2014 príležitosťou pre dospelých slovensky píšucich autorov zo Srbska, ktorí sa svojou tvorbou zameriavajú na detského čitateľa. Súťaž spomíname v súvislosti s tým, že v časopise Vzlet figuruje rubrika Rozlety a tá svojím spôsobom môže byť prípravou pre literárne tvoriacich autorov. Tí sa neskôr môžu uplatniť napríklad v beletrizovaných textoch pre Zorničku a časopis Nový život. V Literárnej súťaži Zorničky sa hodnotia príspevky v kategórii poézii a próza. V roku 2014 tu v kategórii poézia porota hodnotila 32 básní od 14 autorov z Pivnice, Selenče, Báčskeho Petrovca, Kysáča, Lugu, Starej Pazovy, Padiny, Kovačice aj zo 29

Slovenskej republiky. V kategórii próza porota hodnotila 22 prozaických textov od 15 autorov z Pivnice, Selenče, Kysáča, Starej Pazovy, Zreňanina, Padiny, Kovačice. Niektoré práce boli odporučené na uverejnenie v časopise Zornička. Treba dodať, že každý ročník literárnej súťaže je početnosťou príspevkov na dobrej ceste k tomu, aby v budúcich ročníkoch rástla aj kvalita príspevkov. Objavujú sa autori, ktorí už dlhodobo pôsobia na vojvodinskej literárnej scéne a tí udržujú štandard literatúry aj naďalej. Mnohí z nich začali svoju tvorbu uverejňovať najprv na stranách Vzletu a pokračujú v prevažne básnických, ale aj kratších prozaických útvaroch potom v časopise Nový život. Medzi autormi sú aj mladší, avšak vidieť, že ide aj o texty detí alebo mládeže. Autori, ktorí sa umiestnili so svojou tvorbou na prvých troch miestach, potvrdili svoju zručnosť aj pri písaní poézie, aj pri písaní prózy. Pre týchto autorov by však bola vhodnejšia súťaž Stretnutie pod lipami, kde si svoje zručnosti v beletrii môžu vyskúšať práve mládežníci. Celkovo možno povedať, že väčšina autorov, ktorí sa zúčastnili súťaže, pochádza z Banátu a Sriemu. Menej príspevkov prišlo z Báčky, pričom, žiaľ, Báčsky Petrovec ako jedno z centier slovenskej kultúry vo Vojvodine stráca autorov, v zmysle toho, že noví autori sa tu prakticky neobjavujú. Ak sa pozrieme na písanie ako na remeslo, v prozaických príspevkoch nebola zvládnutá štylistika vety, chýbala vypointovanosť, dôslednejšia by mala byť aj štruktúra príbehu a opomenúť do budúcna netreba ani gramatickú správnosť predkladaných textov. Svojím spôsobom všetky tieto skúsenosti spejú k jednému: Písať aj kvalitné novinárske publicistické texty – úvahy, referáty, fejtóny, scenáre pre televízne či rozhlasové relácie. Tu sa rozvíja originalita, nápaditosť, schopnosť štylizácie, logickej 30

postupnosti, svojský výber slov. Vďaka týmto schopnostiam nie je potom problém pripraviť pútavý publicistický príspevok. Literatúra pre deti, vrátane tej časopiseckej, akou je vojvodinský časopis Zornička, má špecifický význam v literárnej tvorbe akéhokoľvek národa. Je nielen významným krokom k vzdelanosti detí a plní svoju edukačnú funkciu, ale zároveň aj vychováva budúcich spisovateľov. Veď ktovie koľkí z tých, čo siahnu po dielach súčasných autorov, rozhodnú sa neskôr z nadšenia k literatúre nastúpiť na spisovateľskú dráhu? Koľkí zo súčasných autorov si uvedomujú mieru zodpovednosti, ktorú nesú na svojich pleciach, voči deťom a budúcim generáciám? Koľkí z novinárov si to uvedomujú? Ak píšeme pre deti, nemali by sme opomínať hodnoty, ktoré im chceme odovzdať prostredníctvom našich textov. Aj podoba článku pre dieťa je výrazne iná ako pre dospelého. V prvom rade by mala byť jednoduchšia a čistejšia, bez dlhých viet a komplikovaných metafor. Dnes sa hlavne na internete a v televízii stáva, že deti zahltia postavičky s krátkou životnosťou, príbehy bez pointy, absencia životných hodnôt, nebadateľná hranica medi dobrom a zlom, víťazstvo zla, konfliktnosť bez riešení. A práve na opačných princípoch by tvorba pre deti (a potom i skutočný život) mala stáť: víťazstvo dobra nad zlom, odmena za usilovnú prácu, šikovnosť a bystrý um, ochota pomáhať, odhodlanosť zdolávať prekážky, pravdovravnosť, verné priateľstvo a úprimná láska, čo prenáša hory. Zaujímavé sú témy, ktoré nie sú plytké, naopak, poodhaľujú problémy, ktoré sa detí týkajú, ponúkajú rôzne pohľady na jednu a tú istú vec, prinášajú nielen pobavenie, ale poukazujú na hodnoty v medziľudských vzťahoch (medzi kamarátmi, spolužiakmi, v partnerskej láske, vo vzťahu medzi rodičmi a deťmi, starými rodičmi a deťmi), ale aj vo vzťahu k prírode. O takýchto momentoch by mal uvažovať aj časopis Zornička, ktorý stavia na dielach 31

vhodných pre deti a jeho zameranie je čisto na deti do 10 rokov, s malým presahom k predškolskému veku v podobe prílohy Mravec. Príloha: Časopis pre deti Zornička vychádza vo Vojvodine už viac ako 150 rokov. Prvé časopisy pre deti Slávik a Zornička na tomto území vydával v Novom Sade Jozef Podhradský v roku 1864.

V prozaickej, ale aj básnickej tvorbe súčasných slovenských vojvodinských autorov nájdu sa i aktuálne problémy detí, avšak väčšinou sú len načrtnuté a nie prepracované. Časopis by mal disponovať zaujímavosťami, mal by mať zábavný, tvorivý charakter, predovšetkým by mal inšpirovať k tvorbe. Pri textoch pre deti často chýba originalita tém. Väčšina vecí sa opakuje v literatúre pre deti dlhodobo a čiastočne pôsobia ako 32

klišé. Pritom existuje množstvo zaujímavých tém, nad ktorými sa hodno z pohľadu dieťaťa zamyslieť, ktoré hodno spracovať. Aj témy, ktoré sa bežne objavujú v literatúre však možno spracúvať originálnym spôsobom. Treba len hľadať, skúmať, objavovať v každodennosti nové nuansy. Druhá vec je, že treba spracovať témy štýlom vhodným pre deti. Písať pre dieťa, znamená pracovať pre dieťa, byť tu pre dieťa, nie byť tu pre seba ako pre autora. Byť autorom detskej literatúry je svojím spôsobom poslanie. Dospelý autor, a teda aj novinár, môže dieťaťu veľa dať, ak sa mu vie priblížiť so všetkou úctou, istým spôsobom sa naladiť na jeho spôsob komunikácie, používať jeho slovník, predvídať jeho postupnosť krokov, sledovať jeho logiku, poznať možnosti jeho chápania. V jednoduchosti je krása. A len vtedy, keď text je dieťaťu zrozumiteľný, len vtedy si môže povedať, že uspel.

II.

NOVINÁRI NA PAŠKÁLE

Vzdelávaním napred

Novinársky chlebík v krajanskom prostredí má svoje čaro. Občas je ich batôžtek písmeniek ťažší, ako batôžtek tých slovenských novinárov na Slovensku. A občas je krajší, zaujímavejší. Krajanských novinárov možno ešte vždy pochváliť za prácu, pri ktorej obchádzajú kaluže bulváru. Bohatstvo novinárskej práce je však v objavovaní. A to nielen tém, ale aj samých seba pri novinárskej profesii. Čo dokážem? Ako to dokážem? Budem robiť len to, čo ovládam, alebo sa pustím aj do takých žurnalistických žánrov, ktoré som dosiaľ neskúšal. Spracujem obyčajnú tému svojím klasickým, overeným, spôsobom alebo risknem a pustím sa na dráhu náučného chodníčka, kde sa naučím niečo nové? Novinárstvo je neraz drina. Hlavne, ak skĺzne novinár na cestu stereotypu. Ale novinárstvo môže byť aj krásnou hrou. Ak sa novinár rozhodne hrať so slovami. Vtedy môžu vzniknúť bravúrne, úplne nové podania inak konvenčných správ. Každý novinár by mal mať nejaké vlastnosti, ktoré by mu pri plnení poslania (zámerne sa vyhneme v tomto prípade slovu profesia) pomáhali. Určité špecifické vlastnosti by obzvlášť mohli byť nápomocné životu krajanského novinára. Jednou z najdôležitejších veci je rozhodne v kontexte snaším výskumom, schopnosť neustále sa učiť, zdokonaľovať, byť teda skromný v tom, že vždy sa každý z nás má kam posúvať. Novinárstvo, aj v zmysle vzdelávania sa, je o tom, prijímať výzvy – nielen tieto: ísť do terénu, kde sa život žije a noviny čítajú; ale aj prijímať osobné výzvy. Jednou z nich je nepochybne možnosť absolvovať rôzne školenia, ktoré by mali byť samozrejmosťou pri 34

každom povolaní a mali by byť prioritou pre každého zamestnávateľa. Podpora v osobnostnom profesijnom rozvoji schopností novinárov. Podľa Dalibora M. Krna „Pre osobnosť nie sú smerodajné len vlastnosti, smerodajný je štýl, veľmi dôležitý je spôsob novinárskeho videnia faktov, politického chápania, diania...“4 Príloha: Letná škola žurnalistiky pre krajanských novinárov v roku 2015 pripravila pre svojich frekventantov návštevu Lyceálnej knižnice v Bratislave, aby sa mohli dotknúť Štúrových Slovenských národných novín.

Význam dodatočného vzdelávania poskytujú pre krajanských novinárov niektoré inštitúcie, nielen slovenské. Boli by 4

Tušer, A. Ako sa robia noviny. SOFA. Bratislava. 2007. 135.

sme radi, keby týchto možností bolo viac, ale oceňme aspoň niektoré. O vzdelávanie novinárov sa sčasti stará Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Národnostná rada slovenskej národnej menšiny v Srbsku a Výbor pre informovanie. Ten spoločne s Asociáciou slovenských novinárov Vojvodiny organizoval niekoľko školení. V roku 2014 napríklad úspešne absolvovali moderátori a redaktori Praktikum kultúry reči (kurz viedla autorka tohto výskumu). Moderátori si mohli nájsť ďalšie vzdelávanie aj v kurzoch vedených pod záštitou Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Na Kurz pre moderátorov sa mohli už niekoľkokrát prihlásiť nielen moderátori, hlásatelia, ale aj iní záujemcovia pôsobiaci v spoločenskej sfére, kde je živý spisovný hovorový jazyk na dennom poriadku. Kurz viedol v roku 2014 Marcel Olšiak. V roku 2015 v pokračovaní kurzu prednášala docentka Helena Čertíková, hlasová pedagogička zo Slovenska. Príloha: Praktika kultúry reči v Novom Sade v roku 2014 sa zúčastnili hlavne moderátori televízie a rozhlasu.

Z tradičných niekoľkodňových kurzov musíme spomenúť Letnú školu žurnalistiky pre krajanských novinárov. Je určená novinárom všetkých typov médií. Konala sa aj v rokoch 2014 a 2015 počas jedného týždňa v Bratislave. Stoja za ňou Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Počet kurzov a možností na zdokonaľovanie stále nie je dostatočný. Ale treba dodať, že záujem by mal byť obojstranný. Kurzy sú totiž otvorené všetkým. Záujem o zdokonaľovanie však väčšinou majú len tí istí. Príloha: Odovzdávania certifikátov pre absolventov Letnej školy žurnalistiky v roku 2015 sa zúčastnil aj vtedajší predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík (v prednom rade).

Žánre naše (ne)každodenné

V žánrovej rovine sa posúvame od konkrétnosti k abstraktnosti. Podľa mnohých odborníkov, nevynímajúc pedagógov a doktorandov pôsobiacich na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, rozdiely medzi žánrami sa strácajú. Lepšie povedané, presahy medzi nimi sa zväčšujú. Ťažko povedať, či táto situácia súvisí s dobou, s možnosťou blogovania a zverejňovania informácií na internete, alebo so slobodou tlače, kedy v podstate každý môže vydávať vlastné noviny, mať vlastný rozhlas či začať s televíznym vysielaním. Ergo, každý bez ohľadu na talent, vzdelanie, skúsenosť, môže vyjadriť svoj názor a znalosť o nejakých novinárskych žánroch vôbec nemusí mať. To na druhej starne vonkoncom neznamená, že také príspevky nemajú svoju kvalitu. Iným dôvodom straty žánrovosti je zámerné upúšťanie od šablóny, ktorá existovala. S duchom doby spája sa aj pocit slobody. So slobodou slova spája sa právo na informovanie a mala by sa s ňou spájať aj ochrana súkromia. Novinári, uvedomujúc si, že najlepší spôsob ako zaujať je vyskúšať na recipientovi všetko a (zabudnúc, že menej je niekedy viac), využívajú v jednom príspevku všemožné štylistické postupy. V dnešnej dobe by však, asi sa zhodneme, originálne bolo prečítať si fejtón, prečítať si čistú črtu, vypočuť si redakčnú besedu. Kam sa stratili žánre a sú pre nás vôbec potrebné? Azda v tom prípade, že by oživili pestrú paletu jednoliatych príspevkov, z ktorých každý má v sebe všetko a nič konkrétne. Ak zavedieme akýsi termín „voľný žáner“ bude to asi najpresnejšie pomenovanie pre väčšinu typov príspevkov. Písať voľne by však malo znamenať, že adresát môže voľne čítať, počúvať, 38

sledovať. Písať voľným štýlom bez nároku na šablónu musí znamenať mať jasnú predstavu o tom, čo chceme tým-ktorým príspevkom povedať. Dnes sa už málokde uvádza v médiách, o aký typ príspevku pôjde a teda čo má recipient očakávať – či oddych, či analýzu, či opis situácie, či ostrú kritiku, či kus estetiky... Dnes musí recipient byť pripravený na to, že si musí sám určiť, čo si vyberie z ponúknutého príspevku. Je na nás novinároch, aby sme mu to uľahčili – aj o tom by mala byť novinárska etika. Alebo ho zmätieme a zahltíme miliónom informácií, z ktorých ani jedna nepadne na úrodnú pôdu. Príloha: Na prenáškach na Katedre žurnalistiky Univerzity Komenského v Bratislave krajanskí novinári počas Letnej školy žurnalistiky 2015.

Podľa Tušera5 žáner je kategória, ktorá sa historicky vyvíja a aj časove mení. Zároveň sa zhodneme na tom, že žáner je osobitá forma odrazu skutočnosti, ktorá má ustálené znaky a je zakotvená v povedomí tvorcov i adresátov. Možno ho charakterizovať ako model, ktorého znaky sú pre určitý žáner spoločné. Ako sme už spomenuli, žáner je niečím známym aj pre adresátov nielen pre novinárov. Po týchto príspevkoch siahajú z určitých dôvodov. V správe nikto z nich nečaká analytický postoj a v komentári by jednoduchý spravodajský štýl znamenal regres. Príloha: Počas Letnej školy žurnalistiky 2014 navštívili krajanskí novinári aj verejnoprávnu televíziu. Technické zabezpečenie je na Slovensku na vysokej úrovni.

Tušer, A. Ako sa robia noviny. SOFA. Bratislava. 2007. 82.

K spracovaniu témy sa dá pristupovať dvojako: spravodajsky alebo publicisticky. To má veľký význam na delenie príspevkov na spravodajské a publicistické. „Ak novinár zvolí interpretáciu udalosti, myšlienky, javu alebo faktu bez širšieho vysvetľovania či komentovania; ak ich spracúva jednoduchými a stručnými jazykovými vyjadrovacími prostriedkami; ak ich oznamuje, informuje o nich, teda ich iba akceptuje, jeho stanovisko nazývame akceptačným.“6 Toto stanovisko je príznačné pre spravodajské žánre. „Ak novinár udalosť, myšlienku, jav alebo fakt nielen akceptuje, ale aj vecne argumentuje, logicko-pojmovými vyjadrovacími jazykovými prostriedkami vysvetľuje a hodnotí, čím pôsobí na rozumovú stránku adresáta, jeho stanovisko nazývame vecným, resp. racionálnym.“7 Príznačné je pre publicistické analytické žánre, resp. žánre racionálneho typu. „Ak novinár udalosť, myšlienku, jav alebo fakt po akceptovaní stvárňuje umeleckými postupmi, obrazovými vyjadrovacími jazykovými prostriedkami, čím pôsobí na city adresáta, jeho stanovisko nazývame emocionálnym.“8 V tej chvíli ide o publicistické beletristické žánre, resp. žánre emocionálneho typu. Každý novinársky prejav má určitú funkciu – oznámiť, analyzovať, zabaviť... Podľa prevládajúcich dominujúcich prvkov sa určuje aj žáner, hovoríme o tzv. žánrovej dominante. Témy si vyžadujú adekvátne žánre. Skúsený novinár vie aj v rámci jedného príspevku použiť viacero žánrov. Jazykový štýl, ktorý sa uplatňuje pri novinárskych žánroch je teda publicistický štýl. Charakterizuje ho informovanie, opis, oznamovanie. Publicistický štýl je pri analytických žánroch, 6 7 8

Tušer, A. Ako sa robia noviny. SOFA. Bratislava. 2007. 86. Tušer, A. Ako sa robia noviny. SOFA. Bratislava. 2007. 86. Tušer, A. Ako sa robia noviny. SOFA. Bratislava. 2007. 87.

publicistických žánroch racionálneho typu obohatený o prvky náučného, odborného štýlu. Pri beletristických žánroch, teda publicistike emocionálneho typu, má prvky umeleckého štýlu.9

Dotazník pre novinárov

Snahou v našej práci bolo získať čo najviac podkladov zo samotnej praxe novinárov, v širšom slova zmysle od tých, ktorí priamo pracujú so slovenským slovom. Išlo nám teda o skutočné, relevantné zoznámenie sa s novinármi z viacerých typov médií, ale aj pedagógmi, spisovateľmi a pod., ktorí svoj jazyk denno-denne brúsia. Podľa údajov Výboru pre informovanie, ktorý pracuje v rámci Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) vo Vojvodine, na území Srbska pôsobí približne stovka novinárov. Hoci toto číslo je približné a relatívne. Mnohí novinári nie sú v žiadnej z novinárskych asociácií, mnohí nepracujú v stálom pracovnom pomere, ale pôsobia aktívne ako dopisovatelia. Niektorí ešte študujú slovakistiku či slavistiku a novinársky sa prejavujú v študentských periodikách. Aby sme získali názory teda týchto ľudí, budeme ich označovať novinári, bol zhotovený dotazník. Ten sa v priebehu približne dvoch mesiacov v roku 2015 dostal formou online formuláru, vytvoreného v rámci internetových nástrojov, k novinárom. Tí vypĺňali dotazník online a anonymne. Po zaslaní odpovede nebolo možné zistiť, kto dotazník poslal a kto nie. Získali sme touto formou 52 odpovedí. Čo je svojím spôsobom nadpolovičná úspešnosť dotazníka a zapojenia sa novinárov do tohto výskumu. 9

Tušer, A. Ako sa robia noviny. SOFA. Bratislava. 2007. 89.

V dotazníku bolo niekoľko otázok, ktoré sa týkajú zaradenia novinára, potom samotné otázky z praxe a napokon, v prípade súhlasu, mohol respondent uviesť svoje meno a kontaktné údaje. Tie potom mohli byť použité pri ďalšom výskume a prípadne sme sa na týchto novinárov mohli obrátiť pri konzultáciách odpovedí alebo ďalších otázkach. Dotazník pre novinárov s podtitulom Dotazník k výskumu používania slovenského jazyka medzi slovenskými krajanskými novinármi vo Vojvodine vyhodnocujeme anonymne a percentuálne. Vždy uvedieme znenie otázky a následne vyhodnotíme odpovede. Uveďte svoje pohlavie. Do dotazníka sa zapojilo 68,3 % žien a 31,7 % mužov. V akom type média pracujete? Pri tejto otázke môžeme konštatovať, že do ankety sa zapojili novinári všetkých typov médií. Až 53,3 % pracuje v tlačovom periodiku. 6,7 % sa popri tlači venuje aj online žurnalistike, 15,6 % pracuje v TV a rozhlase. To svedčí o tom, že na mnohých miestach Vojvodiny je televízne a rozhlasové vysielanie prepojené a jedni a tí istí ľudia pracujú v podstate na televíznom aj rozhlasovom formáte. Okrem toho približne 5 % sa venuje novinárstvu na internete, pracuje so slovom v knižnej produkcii alebo inou formou. Časté sú aj kombinácie týchto povolaní.

Uveďte názov inštitúcie alebo inštitúcií, v ktorej / v ktorých pôsobíte ako novinár. Do výskumu sa zapojili spolupracovníci viacerých významných mediálnych inštitúcií vo Vojvodine, ktoré pracujú v slovenskom jazyku: Hlas ľudu, Vzlet, Rovina, Rádio-televízia Vojvodiny, Rádio Nový Sad, Slovenské vydavateľské centrum, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Rádio-televízia OK Kovačica, Rádio-televízia Stará Pazova. Uveďte názov mesta alebo dediny, kde žijete. Aby sme spresnili, kto sa zapojil do ankety, uvádzame, že sa jej zúčastnili v nasledovnom pomere respondenti žijúci v týchto 12 mestách alebo dedinách: Báčsky Petrovec (25 %), Stará Pazova a Nový Sad (18,2 %), Kysáč, Kovačica a Kulpín (6,8 %). V menšom zastúpení sú Maglić, Hložany, Pivnica, Hajdušica, Padina, Aarhus (Dánsko).

Uveďte mesto alebo dedinu, kde ako novinár pôsobíte. Môžeme zhodnotiť, že väčšina novinárov pracuje v prostredí, kde žije. Dosť ich je aj takých, ktorí pracujú v meste Nový Sad. Uveďte, ktoré terény ako novinár pokrývate. Mnohí novinári z tlače majú na starosti aj maličké obce vo svojom okolí, kde žijú Slováci. To však zväčša platí pre tlač, a azda rozhlas. Ak hovoríme o televízii, tu nezávisí príliš, odkiaľ kto pochádza, lebo vždy sa prihliada na techniku, ktorá je práve k dispozícii, smer cesty, rozdelenie relácií, ktoré vopred majú pridelené jednotliví novinári. Tí potom za svojim témami na kolesách a s kameramanom vyrážajú aj do vzdialenejších prostredí. Často do terénu idú novinári, ktorí z daného prostredia nepochádzajú. Možno tým prinášajú aj akýsi nový pohľad na veci každodenné. 45

Koľko rokov sa nepretržite profesionálne alebo amatérsky venujete novinárskej činnosti? Priemerný počet odpracovaných rokov v novinárskej brandži u 51 respondentov (1 neuviedol) je 20 a pol roka. Toto číslo je veľmi vysoké a svedčí o nízkom počte mladých ľudí pracujúcich v médiách. Len po jednom raze sa objavili údaje, že niekto pracuje v médiách 1, 2 alebo 3 roky. Prevažujú údaje ľudí (16 prípadov je nad 20 rokov), ktorí pracujú v médiách 20 a viac rokov. Približne 20 respondentov uviedlo, že pracuje v novinárstve 20 rokov. Veľký je však počet tých, ktorí tu strávili viac ako tri desaťročia. Ako sa venujete novinárskej činnosti? Z dotazníka vieme posúdiť, že 34,1 % respondentov sa venuje novinárstvu ako svojej profesii. 22,7 % je zamestnaných ako novinári. 11,4 % sa novinárskej činnosti venuje aj ako profesii aj sú zamestnaní ako novinári. 9,1 % pracuje honorárne a má aj iné zamestnania. Tá istá hodnota 9,1 % sa nám opakuje aj pri odpovedi „občas prispievam“. Medzi možnosťami sa objavili aj nasledovné odpovede: som v slobodnom novinárskom povolaní (2,3 %); niektorí pracujú ako lektori, iní v oblasti inzercie. Ktorej oblasti novinárskej činnosti sa venujete prevažne? Z dotazníka vyplýva, že až 26,5 % odpovedajúcich sa venuje tvorbe textov a fotografií. O desať percent menej, 16,3 %, sa zameriava výlučne na tvorbu textov. 12,2 % sa venuje tvorbe videozáznamov a zároveň tvorbe textov. Súvisí to s tým, že stále existuje vysoká a dobrá písomná príprava u televíznych žurnalistov. 46

Percentuálne menšie počty sa objavili pri tvorbe rozhlasových záznamov, jazykovej úprave textov a jazykovej korektúre textov – čo je úplne samozrejmé, keďže tomu sa venujú len jeden – dvaja ľudia v redakcii, ak vôbec niekto. Z ponúkaných možností vybrali respondenti v malej miere aj redakčnú úpravu textov, čo je teda prevažne úloha redaktorov. So zameraním na grafiku to bolo ešte menej, lebo sa vyskytuje len vo vydavateľskom priemysle a tlačovinách. Ako dodatok sa objavila práca na inzercii. Aké žánre najradšej pripravujete? Aby novinár mohol pripraviť kvalitný článok po obsahovej stránke, musí ho zaujímať jeho príprava. 18,2 % novinárov najradšej pripravuje spravodajské žánre a 15,9 % obľubuje súčasne spravodajské i beletristické žánre. Sem môžeme zaradiť aj rozhovory so zaujímavými osobnosťami. V tejto chvíli by sme sa mohli zamýšľať, koľko z tých rozhovorov sa vedie v klasickej verzii otázka – odpoveď. 11,4 % odpovedajúcich rado pripravuje analytické žánre. No práve tie analytické medzi žánrami vo vojvodinských slovenských médiách akútne chýbajú. 9,1 % sa prikláňa k záľube v spravodajsko-analytických žánroch a rovnaký počet v spravodajských a zároveň aj v spravodajsko-analytických. Beletristické žánre uviedlo ako populárne vo svojej práci len minimálne percento odpovedajúcich. Aké žánre podľa vás chýbajú v slovenských vojvodinských médiách? Respondenti z novinárskej praxe sa vyjadrili aj k otázke nedostatku iných žánrov. 37,8 % si myslí, že chýbajú v slovenskom vojvodinskom prostredí analytické žánre. 15,6 % vidí nedostatok 47

beletristických žánrov. Za nepoužívané žánre považuje 13,3 % respondentov analytické žánre a žánre emocionálnej publicistiky. Číslo 6,7 % svedčí o počte názorov novinárov, ktorí si myslia, že sú málo rozvíjané jednak beletristické žánre a žánre emocionálnej publicistiky a jednak aj spravodajsko-analytické žánre. Aké žánre podľa vás prevládajú v slovenských vojvodinských médiách? Pokiaľ ide o zastúpenie novinárskych žánrov z pohľadu samotných novinárov, tak až 60,9 % vidí prevládanie spravodajských žánrov, 15,2 % beletristických ale aj spravodajských. 6,5 % si myslí, že prevládajú výsostne beletristické žánre, 4,3 % si myslí, že prevládajú spravodajsko-analytické žánre. Možnosť analytické sa vyskytla len ako pridružená k iným žánrom. Kedy ste naposledy absolvovali nejaké novinárske školenie / kurz / tvorivý pobyt ? Uveďte rok, názov a miesto konania. V tejto otázke sme sa pri výskume dozvedeli niekoľko zaujímavých faktov. Napríklad objavil sa údaj, že sa adept zúčastnil kurzu v roku 1989. V 80. rokoch jeden z odpovedajúcich spomína na 3-mesačný študijný pobyt v redakciách a na Filozofickej Fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zaujímavou skúsenosťou bolo pre niekoho v roku 1986 Studia Academica Slovaca (SAS). Väčšina účastníkov sa nejakých novinárskych školení zúčastnila v období od roku 2009 (2009, 2012, 2014, 2015). Viacerí novinári spomínajú vo veľkom na Letnú školu žurnalistiky, ktorá sa konala v rokoch 2010 i 2012 v Bratislave. V tom istom roku sa uskutočnila aj Novosadská novinárska škola (uviedli to 4 novinári), ktorá zanechala na novinároch mnoho dojmov. Často sa stretnete aj 48

v bežnom rozhovore s tým, ako spomínajú, koľko im to dalo. V roku 2013 jeden odpovedajúci absolvoval školenie Jazyk v médiách v Novom Sade. Výrazným momentom bolo v posledných dvoch rokoch obnovenie podujatia Letná škola žurnalistiky, ktorú organizoval v roku 2014 a 2015 Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí spolu s Katedrou žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (v dotazníku túto skutočnosť uviedli 3 odpovedajúci). Dotazník dokladuje aj tzv. BBC – OPSE interné školenie redaktorov krátkych spravodajských foriem v roku 2012. V roku 2014 jazykový kurz v rámci svojej inštitúcie absolvoval jeden novinár. V roku 2014 sa konalo aj Praktikum kultúry reči pod vedením autorky tohto výskumu, ktorého sa zúčastnili a v dotazníku túto skutočnosť uviedli 6 respondenti. Projekt pripravil Výbor pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Medzi odpoveďami sa objavilo aj absolvovanie kurzu Online žurnalistika v rokoch 2014 – 2015 v Belehrade. Počas roka 2015 figurovali tieto kurzy: Akadémia manažmentu v médiách, Letná škola žurnalistiky Bratislava, jazykové vzdelávanie v Novom Sade, Univerzita pre manažment médií, Nový Sad. Okrem toho prebiehalo školenie v Rádio-televízii Vojvodiny. Podľa odpovedí možno vidieť, že niektorí sa zúčastňovali školení pravidelne, hoci otázka smerovala na uvedenie posledného školenia. Niektorí (dvaja) dokonca aj ako prednášatelia. Takúto skúsenosť spomínajú napríklad pri seminári Píšeš? Píšem! v Pivnici, ktorý sa zameriava na tvorbu divadelného scenára a dramaturgiu. Aj tieto skúsenosti však môžu byť prínosné pre publicistické žánre. Ak by ste mali možnosť zúčastniť sa nejakého novinárskeho školenia, semináru a pod., zúčastnili by ste sa ho? 49

Z odpovedí respondentov vyplynulo, že 61,4 % by sa rado zúčastnilo novinárskeho školenia, kurzu či semináru. Toto číslo nie je veľké, hoci je to viac ako polovica. Vzhľadom na to, že profesijný i osobnostný rozvoj, tímová práca ale aj individualizmus a originalita si vyžadujú neustálu prácu na sebe a sú preferované čoraz častejšie v mnohých súkromných i verejných firmách, bolo by dobre motivovať ľudí, aby sa aktívne zapájali, pokiaľ majú možnosť zúčastňovať sa podobných vzdelávacích aktivít. Na druhej strane, musia mať vytvorené možnosti. To znamená mať v ponuke adekvátne kurzy a semináre, nečerpať na ne dovolenku, mať pozitívne hodnotenie zo strany vedenia v prípade účasti a motiváciu v profesijnom raste a možno aj postupe v zamestnaní. Často ide o stretnutia na medzinárodnej úrovni, čím sa človek, ktorý sa zúčastňuje seminárov, ale aj konferencií nielen vzdeláva v odbore, ale aj komunikuje v cudzom jazyku. Tým by jeho hodnota mala automaticky stúpať aj v očiach zamestnávateľa alebo potenciálneho zamestnávateľa. Očakáva sa, že vedenie vidí potenciál takéhoto človeka, podporuje ho a snaží sa ho udržať vo svojej firme, lebo vzdelaný a šikovný človek môže byť lukratívnym „artiklom“ na trhu práce. Prichádzame teda k otázke prečo 36,4 % odpovedajúcich by sa len možno zúčastnilo nejakého školenia a minimálna časť 2,2 % by sa školení nezúčastnilo. U týchto posledných spomínaných môžeme predpokladať, že ide o vyšší vek, zdravotné problémy, ktoré pri niekoľkodňových seminároch môžu byť problémom, rodinné zázemie, starostlivosť o malé deti a podobne. Na druhej strane, dnes človek veľmi uvažuje aj o tom, aká je jeho nevyhnutná finančná spoluúčasť na seminári. Niekedy je to i niekoľko sto eur, ak ide o registračné poplatky, cestovné, 50

ubytovanie. Tu treba povedať, že ojedinele, ale predsa, sa objavujú aj tu možnosti žiadať o dotáciu na takéto školenie. Zamestnanci majú možnosť žiadať o podporu zamestnávateľa. Mnohých toto všetko môže odradiť. Dosť veľkým problémom je i to, ak je redakčný tím malý a nikto si nemôže dovoliť odísť na školenie. Tu je však potrebné vystriedať sa, aby každý mal možnosť rásť a byť ďalej motivovaný v takom redakčnom kolektíve pôsobiť.

Aký význam vidíte v novinárskych školeniach? Väčšina odpovedajúcich vidí v školeniach veľký význam. Až 15 respondenti vyslovene uviedli, že novinárske kurzy sú skvelým spôsobom sebazdokonaľovania sa vo svojej profesii. Približne desiati uvádzajú potrebu zdokonaľovania a nadobúdanie 51

nových vedomostí. Podľa niektorých ide o celoživotné zdokonaľovanie – taký názor bol však presne definovaný len raz. Zdokonaľovanie vidieť podľa odpovedí hlavne pri obohacovaní slovníka o nové termíny. Tie sú hlavne v oblasti ekonomiky, zdravotníctva, eurointegrácie. Jedným z hlavných motívov zúčastniť sa stretnutia je získavanie skúseností. Nájdu sa však aj konkrétne odpovede: snaha naučiť sa robiť dobré rozhovory. Školenia sú podľa odpovedajúcich príležitosťou na stretnutia, na rozhovory a opravy zaužívaných jazykových a štylistických chýb. 7 respondenti hovoria vyslovene o obrovskom či veľkom význame školení. Našli sme však aj názor, v ktorom sa preferuje, že školenia sú predovšetkým pre mladých kolegov, aby im ukázali nové trendy Rovnako len pre mladých to má podľa jedného respondenta význam aj z jazykovej stránky. Každé školenie a výmena skúseností je podľa niektorých dôležitá, ak sa uplatní v práci. Podľa iných permanentná edukácia je predpoklad k dobrej novinárskej práci a ide o akúsi profesionálnu nadstavbu. Zároveň takto školenia približujú novinárov k modernej dobe, špecializujú ich v rámci novinárskych štýlov. Objavil sa aj názor, že je lepšie, ak je školenie špecializované na niektorú oblasť – online, fotografia a pod. Koľko by malo trvať novinárske školenie, aby splnilo svoj účel? Aký by malo mať priebeh? Názory na to, koľko by novinárske školenie malo trvať, aby aspoň sčasti, ak nie celkom, splnilo svoj účel, sa rôznia. V zásade názory môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín od a) po e): a) intenzívne jednorazové školenie zamerané na jeden typ média b) intenzívne jednorazové školenie zamerané na všetky typy médií 52

Pri prvých dvoch možnostiach sa preferuje, aby školenie trvalo 1 až 2 týždne. Stotožňuje sa s tým 13 respondentov. Väčšina považuje za dôležité praktické skúsenosti. Náplň treba pripraviť tak, aby v pokoji frekventanti zvládli prednášky, praktické dielne, návštevy mediálnych podnikov a zostal im čas na voľné debaty. Niektorí sú za to, aby sa takéto niekoľkodňové stretnutia robili 2 x ročne. Menej ako týždeň – teda napr. školenie v dĺžke 3 až 5 dní – by si pochvaľovali traja respondenti. Ako jeden z odporúčaných návrhov by sme mohli uviesť 5-dňové školenie, ktoré rozpíšeme do piatich dní nasledovne: 1. tlačené médiá a DTP (desktop publishing) 2. rozhlas 3. TV 4. agentúrne novinárstvo 5. online žurnalistika Zhrňme, že kratšie školenia sú vhodné, ak sa pracuje len na jednej oblasti. c) školenie permanentné počas roka: stretnutia 2 x mesačne alebo celý jeden mesiac (uviedli to 4 respondenti), celé dva mesiace (3 respondenti), 6 mesiacov (2 respondenti), celý rok (5 respondenti) d) školenie v zahraničí by malo trvať približne 5 až 10 dní e) školenie v Srbsku (dlhodobé, jednorazové) Zameranie školení vidieť jasne: žánre, štylistika, slovenský jazyk, nové médiá, online médiá. Za veľmi dôležitý moment možno považovať kontinuitu vzdelávania a opakovanie školení počas rokov, teda nielen absolvovať raz a druhý rok sa nezúčastniť, alebo nemať možnosť zúčastniť sa. Žijeme vo veľmi rýchlej dobe, kde je potrebné udržiavať si prehľad a byť súčasťou dynamiky žurnalistiky. 53

Považujete medzištátnu výmenu novinárov za pozitívum? V čom vidíte prípadný prínos? Medzištátna výmena novinárov by mala prinášať pozitíva obom stranám. Povedzme, pre zjednodušenie, obom redakciám. Pomáha pri rozširovaní obzorov hosťujúcich novinárov. Prináša osvieženie a zaujímavosť nového štýlu a vyjadrovania. Zdokonaľuje jazyk, slovenský či cudzí. Za pozitívum ju označilo prakticky celých 100 % respondentov. A v čom vidia prínos? Okrem jazyka? Veď osobitnou výmenou by mohla byť výmena medzi novinármi vo Vojvodine a na Slovensku. To kedysi aj bolo, ale upustilo sa od toho. Tak teda pozitívom sú: nové skúsenosti, nové prístupy, nové poznatky, nové témy, správne spôsoby štylistiky, novinky z oblasti žurnalistiky. Teda to, ako to robia iní: od pracovného harmonogramu cez spôsob práce redakcie až po tvorbu textov a príspevkov pod vedením skúsených odborníkov. Pridaný prínos vidia respondenti aj vo výmene skúseností medzi novinármi a odborníkmi z iných štátov. Nadobudnuté skúsenosti možno uplatniť neskôr vo svojom domovskom médiu. Ide o akési prenášania know-how. Zároveň v debatách sa neraz môžu upraviť názory a pohľady na tunajšie prostredie. Dá sa zistiť to, ako nás vidia iní. A iní nás často vidia tak, ako o sebe hovoríme v médiách my sami. Objavil sa aj názor, že v iných štátoch je novinárstvo na vyššom a vyspelejšom stupni. Netreba zabúdať, že význam je aj v nadväzovaní známostí a kontaktov. Návšteva zahraničia prináša všeobecný prehľad. Spresňujú sa tak informácie, ak píšeme alebo hovoríme o niečom zo zahraničia. Vďaka príspevkom z takýchto výmen sa dvíha úroveň príspevkov vo vojvodinskej tlači, televízii a rozhlase. 54

Jedným zo sociálnych aspektov je aj to, že sa ľudia učia tímovej práci, modernizuje sa prejav. Vieme sa sami lepšie opísať, ohodnotiť, presadzovať v sebe lepšie stránky. Jednoducho, otvárajú sa nám nové horizonty. Keby ste mali možnosť absolvovať výmenný pobyt alebo stáž v inom médiu v zahraničí, prijali by ste to? Až 55,8 % respondentov by uvítalo stáž v inom médiu v zahraničí. Takéto nakuknutie pod pokrievku do života inej redakcie, alebo iného tímu môže skutočne rozšíriť obzory, naučiť iným schopnostiam a často v dnešnej dobe môže aj naučiť práci s inými typmi informačných technológií. Zároveň sa tento typ práce dá dobre zužitkovať aj v osobnostnom raste, kedy novinár pracuje s inými ľuďmi, vidí iný systém práce, iné pridelenie úloh. Je viac ako výhodné mať počas takéhoto pobytu mentora, ktorý usmerňuje prácu tohto novinára a pomáha mu pri zvolenej téme alebo oblasti, ktorej sa počas pobytu môže venovať. V novinárskej oblasti sú takéto návštevy vďačné aj ako zdroj tém, o ktorých možno pripravovať reportáže. 34,9 % respondentov by sa takéhoto zahraničného pobytu zúčastnilo len možno. 9,3 % by možnosť odmietli. Berme tu do úvahy, že v otázke bola predispozícia účasti vyjadrená.

V čom by ste sa chceli v rámci svojej novinárskej profesie zdokonaliť? Mnohí z našich respondentov prispeli k nasledovnej zbierke návrhov, v čom sa súčasný novinár stále môže zdokonaľovať. Pokúsime sa ich tu zhrnúť: Písanie textov  Analytický prístup v textoch  Nové žánre  Redigovanie  Ovládanie štylistiky jazyka  Obohatenie slovnej zásoby  Zvýšenie úrovne písania  Moderovanie  DTP (Desktop publishing), celý proces spracovania  grafického návrhu na počítači až po export súboru pre tlač 56

            

Fotografia Online žurnalistika Príprava TV príspevkov Strih videa Príprava krátkej reportáže do troch minút Písanie reportáže Písanie komentáru Písanie recenzie Písanie kritiky Ako viesť interwium Investigatívna žurnalistika Strih videa Audiovizuálne vyjadrovanie

Čo vám robí pri vašej práci v kontexte s používaním správnej štylistiky slovenského jazyka problém? Problémy, ktoré uvádzajú samotní respondenti by sme mohli zhrnúť do nasledovných bodov:        

Kostrbaté vety, pretože sú ovplyvnené srbčinou Zlý slovosled Doslovné preklady viet zo srbčiny Preklady viet zo slovenčiny do srbčiny Preklad písomných materiálov zo zasadnutí Nedostatok času na sústredenie sa na správnu štylistiku Písanie dlhších viet Predložkové väzby slov vo vete a väzby slov všeobecne

Problém spočíva možno aj v nedostatočnom kontakte so správnym slovenským jazykom. Okrem iného, odpovedajúci 57

podotkli, že problémom je aj frazeológia, novodobé výrazy a samotná moderná slovenčina, syntax, morfológia. Zároveň sa poukázalo na to, že najväčším problémom je štylistika a že v spravodajstve dokonca vôbec neexistuje. Problém by bolo možné riešiť pobytmi na Slovensku. Samotní novinári poukazujú na nedostatočné ovládanie materinského jazyka a rezervovaný postoj k zdokonaľovaniu sa v jeho používaní. Objavili sa aj názory podľa, ktorých so štylistikou problém respondenti nemajú. Čo vám robí pri vašej práci v kontexte s používaním správnej gramatiky slovenského jazyka problém? Za najproblematickejšie gramatické odpovedajúci vybrali nasledovné kategórie:

otázky

naši

Číslovky, hlavne ich skloňovanie (Ide napríklad o to, ako  správne vysloviť číslom napísaný údaj „v 22 krajinách“. Nesprávne sa povie „v dvadsaťdvoch krajinách“ a správne by malo byť „v dvadsiatich dvoch krajinách“) Genitív (nesprávne sa povie „idem k Zuzky“, správne je  „idem k Zuzke“) Skloňovanie a koncovky pri skloňovaní  Písanie i / y  Ohýbanie slov súčasnej lexiky  Predložky  Interpunkčné znamienka (hlavne dĺžne)  Dodajme, že k tomu patrí aj správne písanie úvodzoviek a priamej reči. Spomeňme, že približne 1/5 opýtaných odpovedala, že nevidí problém v gramatike. 58

Čo vám robí pri vašej práci problém v kontexte s používaním správnych slovenských slov pri tvorbe príspevkov, v súvislosti s tým, že pracujete v bilingválnom prostredí ? V oblasti lexiky pociťujú novinári problémy hlavne kvôli tomu, že slovenčina na Slovensku sa vyvíja pod vplyvmi iných jazykov a preberá do svojho slovníka mnoho slov, ktoré sa postupom času stávajú regulárnou súčasťou moderného jazyka. Keďže slovenčina vo Vojvodine sa vyvíja pod vplyvmi iných jazykov v tomto prostredí, a kontakt so slovenčinou na Slovensku nie je prehnane veľký, tak aj problémy na tejto úrovni existujú. Naši respondenti poukazujú na tieto: Frazeologizmy  Nové slová, ktoré preberá súčasná slovenčina  Podobnosť slov v srbčine a slovenčine, ale ich rôzny význam  Písanie vlastných mien  Kríženie pojmov z dvoch jazykov. Vznikajú slová, ktoré  nemajú pôvod ani v slovenskom, ani v srbskom jazyku Nenáležitosť prekladu niektorých srbských a slovenských  termínov. To znamená, že niektoré slová len veľmi ťažko preložiť, lebo v jazyku neexistujú. Obmedzenosť slovníka  Veľký počet srbizmov v jazyku  Komplikácia pri preklade odborných slov z IT, ekonómie  Komunikačný partner pri živom rozhovore hovorí po srbsky  Novinárom by sme tu odporúčali, tak ako sa to objavilo aj v jednom z návrhov, používať slovníky. Nie je ich vždy a všade dostatok, alebo nie sú aktuálne. Ale na webovej stránke 59

Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied sa dajú vyhľadávať slová vo všetkých slovenských slovníkoch. Vieme, že niektorí používajú tieto pomôcky, iným ich možno len odporúčať. Za pomoc by sa mohla označiť aj komunikácia s kolegami zo Slovenska a dorozumievanie sa na pracovisku v slovenskom jazyku. Problémom je, ako sme zistili pri výskume, že novinári sú zvyknutí vyjadrovať sa v srbčine, takže prechod do slovenčiny je väčší problém ako prechod do srbčiny. Obmedzuje vás rozsah príspevkov? Dosť veľkým problémom v tlačových, televíznych i rozhlasových redakciách býva stanovený rozsah príspevku. Buď ide o rozsah strany/strán alebo minutáž. Tieto pravidlá nie vždy korešpondujú s tým, čo sa práve deje a aké rozsahy alebo aké spracovanie by si vyžadovala tá-ktorá aktuálna téma. Ak ide spravodajstvo, informácií môže byť priveľa, ak ide o publicistiku neraz na ňu nevychádza vôbec. Pozrime sa, ako sa pasujú novinári s miestom, ktoré majú pre svoje príspevky, na ktorom sa musia byť schopní aspoň ako-tak vyjadriť. S miestom často súvisí kvalita príspevku, ale nemusí to byť pravidlom. Ani nadbytok miesta neznamená kvalitný príspevok; môže sa stať, že ide iba o zapĺňanie priestoru. 56,4 % odpovedajúcich radšej pripravuje rozsiahlejšie príspevky a stretáva sa to s pochopením redakcie. 7,7 % tiež rado pripravuje rozsiahlejšie príspevky, ale nestretáva sa to s pochopením redakcie. 23,1 % vyhovuje pripravovať kratšie príspevky a stretáva sa to s pochopením redakcie. 2,6 % uviedlo, že pripravuje príspevky podľa dohovoru v redakcii a to im aj vyhovuje. Rovnaké percento má za to, že je nedostatok priestoru vo vysielacom termíne. 60

Aké typy príspevkov najradšej pripravujete? Z odpovedí je najlepšie vidieť, ktoré žánre sú u novinárov obľúbené a ktoré pripravujú radi. V tejto otázke sa takisto prihliadalo na žánre, ktoré radi tvoria novinári z tlače, rozhlasu, televízie a iných médií. Respondenti mohli označiť viacero odpovedí. Ako sa ukázalo najobľúbenejším žánrom je interwium (14 %). Tesne za ním druhú priečku zastáva reportáž (10 %). Správa a komentár sa umiestnili s 8 % na treťom mieste v obľúbenosti. 6 % zásluhy si pripisujú recenzia, reportážny a portrétny rozhovor. K tým populárnejším ešte patrí anketa a úvaha. Máme tu však aj žánre, ktoré si svoje miesto v rebríčku obľúbenosti novinárov nenašli. Preto ich je tak málo aj v médiách. V tomto smere „vedie“ fíčer a zvuková dokumentárna scénka i stĺpček s 0 %. Slabo sa uchytili aj diskusné relácie, televízne konferencie, fejtóny, glosy, črty, komentované a rozborové rozhovory, spravodajské prenosy (1 %). Trošku lepšie sú na tom u novinárov kritiky, rozhlasové besedy a diskusie, spravodajské rozhovory, úvodníky, referáty. Žánre, z ktorých si respondenti vyberali: správa interwium referát úvodník komentár recenzia kritika črta glosa 61

besednica stĺpček reportáž rozhlasová beseda, diskusia spravodajský rozhovor reportážny rozhovor spravodajský prenos komentovaný rozhovor rozborový rozhovor portrétny rozhovor anketa prednáška úvaha rozbor esej fíčer zvuková dokumentárna scénka rozhlasové vysielanie fotofonografická správa televízna konferencia publicistický rozhovor priamy prenos športových zápasov fotoreportáž fejtón

Jazykové otázky

Počas výskumného pobytu sme mali možnosť aj priamo pracovať na korektúre textov pripravovaných pre tlač v týždenníku Hlas ľudu. Spoločne s autormi textov, novinármi, sme sa snažili vždy po každom do tlače odoslanom čísle prejsť jazykové chyby s jediným cieľom: aby sme sa z nich poučili a viackrát ich neopakovali. Je veľmi dôležité, aby sme upozornili na zažité nesprávne výrazy alebo gramatické odchýlky, ktoré si človek žijúci a pôsobiaci vo Vojvodine už ani neuvedomuje. Príloha: V Bratislave otvorili Štúrovu kaviareň. V auguste 2015 tu krajanskí novinári participovali na natáčaní krátkeho filmu o žúrškole.

Príloha: Študenti slovenských lektorátov vo svete pripravili pri príležitosti 200. výročia narodenia Ludovíta Štúra vlastný časopis Ľudovít - Poštúrenie mýtu.

K mnohých chybám dochádza podvedome. Veríme, že zoznam často sa opakujúcich problematických slov bude pomôckou aj pre ostatných. S dobrým úmyslom predkladáme na najbližších stranách nasledovné výrazy. Na pravej strane stĺpca uvádzame správny ekvivalent. Zároveň treba podotknúť, že slová či výrazy sú vytrhnuté z kontextu. To znamená, že v niektorých prípadoch by mohlo byť ich použitie správne. Treba vždy brať do úvahy význam slova v slovenčine, význam slovných spojení, syntax slovenskej vety.

V určitých kontextoch (z článkov) sa uvedené slová použili nesprávne:

Takto by to bolo správne / vhodnejšie:

žiadosť o rozhodovanie plastika súťaženie zdarma zaoberať sa športom znamenať na v podujatí rovnoprávna (hra) na oddych školenie bol im cieľ poďakúvať sa tuná v jeseň obľahčiť ich zdražela cena

žiadosť na rozhodovanie plast súťaž zadarmo venovať sa športu znamenať pre (nás) na podujatí rovnocenná na prestávku vzdelávanie, štúdium kládli si za cieľ ďakovať za niečo tu v jeseni, na jeseň obľahčiť im, uľahčiť im zdražel tovar, zvýšila sa cena dúfať zavesiť na klinec nechýbať Krivánčania na samom vrchu, pod samým vrchom pietna rozlúčka samozrejmý stredajší tým spôsobom

mať nádej zavesiť na klin nevyvstať Kriváňovci pri samom vrchu komemorácia záväzný stredový (deň v týždni) na ten spôsob

z 1866 roku na týchto priestoroch je na rozpočte zdrahla pomenuvali turský platiť za solídnu predĺžil do Nového Sadu na ďalšej destinácii prišiel do gymnázia v jari rollery záujemcovia na členstvo záverom zhromaždenia výhľadný zavlnil sieť počítať na niekoľkých hráčov prijať gól hektár urodil predmetový projekt v správnom súde uprchlíci závisieť na zachováva si sestra a brat stál sa hraničný prechod Skopje v dňoch za nami

z roku 1866 na tomto území je napojený na rozpočet, financovaný z rozpočtu zdražela pomenovali turecký považovať za solídnu pokračoval v ďalšej destinácii prišiel na gymnázium na jar kolieskové korčule záujemcovia o členstvo na záver zhromaždenia nádejný, vhodný (kop, strela)

rozvlnil sieť (gólom) počítať s niekoľkými hráčmi

dostať gól urodilo sa (na hektári) predmetný projekt na správnom súde utečenci závisieť od, záležať na zachovávajú si sestra a brat (plurál aj v slovese) stal sa hraničný priechod Skopje (nesklonné aj v ostatných pádoch) v predchádzajúcich dňoch 66

uctievať potrebu po utečeneckých kvótach metastázovanie

uznávať (predpisy) potrebu utečeneckých kvót metastáza (už samotné slovo znamená „rozšírenie“)

inzistovať niesť sa s procesmi Stredná, Východná Európa lopta v nohách aplikant na (ten) spôsob za cieľom havarový ochrana od požiara bezolovný nepotrebne strelcom pre hostí polovicou septembra odoberateľ vyvinutá Európa zblíza výčitok (pl.) vražedné priprávali poplavy vykonali obhliadku Nitry v kúpalisku spätná návšteva v bežnom roku okrem tancom upúta pozornosť na kúpu

insistovať (dokázať) niesť procesy stredná, východná E. lopta na nohách žiadateľ (tým) spôsobom s cieľom havarijný ochrana pred požiarom, ochrana proti požiaru bezolovnatý zbytočne strelcom za hostí v polovici septembra odberateľ rozvinutá zblízka výčitiek nevraživé pripravovali záplavy pozreli si Nitru na kúpalisku oplatená návšteva počas roka okrem tanca (sa zaoberali) zameria pozornosť na kúpu 67

presvedčive dotyčný sa kandidoval mienka (v zmysle výhrady) nositeľ nie je záväzný doručiť nie starší od jedného roka na určitom priestore oškodil dosiahnuť gól zblíza olíčiť (nie bielou) omaľovaný (byt) jedinečný (v názore) hovor o ktorých sa považuje, že sú trvanlivé (zamilovanie) Sme si my uctili...? angažovať sa na po rade (prvý) to im je (dôležité, zaujímavé) o šancoch podnet žiakom (v určitom kontexte) konkurovať na rôzne súbehy na odbore v pešej zóne na stánku selektor (pri výtvarnom umení) fotovoltaický zaevidovaný v ministerstve pracovať od skôr gala koncert veľmi mnoho

presvedčivo kandidoval (bez „sa“) námietka nie je povinný (doručiť) nie starší ako jeden rok v určitom priestore poškodil dať gól, streliť zblízka vymaľovať vymaľovaný jednotný reč, jazyk ktorí sa považujú za ... trvalé, pretrvávajúce Uctili sme si...? angažovať sa v, do v poradí to je pre nich o šanciach podnet pre žiakov zúčastňovať sa súbehov v odbore na pešej zóne v stánku kurátor fotovoltický na mininsterstve pracovať skôr, predtým galakoncert mnoho, veľmi veľa 68

na ktorom im môžu závidieť prihovoriť sa o niečo k tomu svedčí fakt včítane vyskúšať sa (v mnohých prácach) pestovať (prepelice) zľaknúť sa od zažiť zranenie 10 plátok svieže paradajky administrácia (orgánov, správy štátu)

ktorý im môžu závidieť prihovoriť sa za niečo o tom svedčí fakt vrátane vyskúšať (mnoho prác) chovať zľaknúť sa niekoho utŕžiť zranenie 10 plátkov čerstvé paradajky administratíva (štátu), (ale administrácia písomností)

dovoliť prekvapenie s mužstvom dovoliť prekvapenie mužstvu Iné: pokým (spojka; používa sa hlavne pri súvetiach s vedľajšou vetou časovou, inak je lepšie použiť: zatiaľ čo, a, avšak) Príloha: O slovenčine veselo i vážne na tričku jedného z novinárov.

III. 1.

SLOVÁ SPOD STOLA Metodika rozhovoru

Stať s titulkom Slová spod stola uvádza rozhovory s fundovanými ľuďmi, ktorí akoukoľvek formou obracajú svoju pozornosť na slovenské slovo. Ich doterajšia práca so slovenským jazykom je podkladom odborného pohľadu na prácu s jazykom vo Vojvodine. Ľudia, ktorí boli oslovení k vyjadreniu sa na tému „používanie slovenčiny medzi novinármi vo Vojvodine“, pochádzajú z rôznych prostredí. Zastúpení sú respondenti z Báčky, Banátu i Sriemu. Jedni v týchto prostrediach pôsobia stále, iní pôsobia či pôsobili v Novom Sade alebo Belehrade. Tieto dve mestá vnímame z hľadiska pracovných skúseností, a teda aj jazykových skúseností ako špecifické, pretože sa tu môže človek aktívne stretávať s inými témami a teda aj inou slovnou zásobou. Okrem toho, na jednej strane tu slovenský jazyk môže ovplyvňovať vo väčšej miere srbčina, na druhej strane slovenský jazyk sa svojím spôsobom čistí od nárečových slov, ktoré sa používajú v jednotlivých oblastiach Vojvodiny a buď sú to slovenské nárečové slová alebo majú výsostne tunajší pôvod, ktorý nie je ani slovenský, ani srbský. Ďalším špecifikom pri výbere respondentov bolo kritérium veku. K téme sa vyjadrovali aj mladší, aktívne pôsobiaci novinári, ktorí svojou prácou vynikajú na tunajšou poli, pretože rozpracúvajú povedzme ako jediní otázku mládeže, alebo pôsobia na zodpovedných miestach. Mladší mali možnosť vyjadriť sa k súčasným tendenciám v oblasti jazyka, vplyvu angličtiny a iných jazykov. Rovnako bolo v rozhovoroch možné postrehnúť aj ich 70

očakávania na poli novinárskej práce a entuziazmus a odhodlanie brázdiť, hoci neľahko, tieto vody. Medzi opýtanými, dôsledne vybranými partnermi pre rozhovory o jazyku, boli i takí, ktorí už aktívne nepracujú na poli jazyka, ale ich dlhoročná činnosť v tejto oblasti je neprekonateľná a stále figurujú v povedomí ľudí ako piliere spisovnosti slovenského jazyka vo Vojvodine. Ide o jazykovú korektorku Zuzanu Medveďovú-Koruniakovú. Napriek svojmu veku stále sa podieľa vo veľkej miere na jazykovej úprave textov vo Vojvodine. Pri výbere účastníkov rozhovorov sa prihliadalo aj na to, aby sa k tejto praktickej profesii – novinára, ale nielen novinára, v podstate kohokoľvek, na kom je zodpovednosť dokonale narábať so slovenským slovom, vyjadrili tí, čo za sebou majú štúdium slovenčiny či žurnalistiky, i tí, čo absolvovali niektoré kurzy o médiách, ale aj tí, ktorí sú skvelí profesionáli z praxe. Dovoľujeme si v tejto práci vyzdvihnúť, že škola a prax sú dve rozdielne veci, ktoré si môžu navzájom pomáhať, ale rovnako to môže byť aj naopak. Predovšetkým sa teda zameriavame na výsledok, ktorý vychádza z citu pre jazyk, talentu a schopnosti flexibilne sa učiť a nasávať nové poznatky, ktoré prináša každodenný život, nech už je to na pôde akademickej, pracovnej alebo aj osobnej. Novinára nerobí škola, škola však môže byť veľkým zdrojom vedomostí pre toho, kto ich vie správne aplikovať a prepájať v praxi. Najlepším učiteľom je však človek z praxe. Presne to platí nielen pre novinárčinu ako takú, ale aj pre jazyk. Pre slovenský jazyk vo Vojvodine to platí rovnako. Najlepšie sa jazykové kompetencie rozvíjajú pri aktívnom používaní, opravovaní chýb a konzultovaní. Akékoľvek dišputy o jazyku sú namieste. Lebo nútia prítomných uvažovať o nových otázkach, ale aj o tých, ktoré sú nastolené už mnoho rokov a odpovedí niet alebo sa rôznia. 71

Svojím spôsobom takéto momenty by v žiadnej redakcii nemali chýbať. Slovenčina pri káve by nemala mať kritizujúci podtext, lebo potenciálnych diskutujúcich odradí. Mala by však viesť k rešpektovaniu pravidiel slovenského jazyka, k úvahám o kontexte slovenčiny a srbčiny; k pripusteniu, že ani jazykovedci všetko nevedia; že jedno je to, čo stojí v jazykovedných príručkách a druhé je to, čo môže vyjsť i vedome v novinách. Treba tu brať do úvahy, že jazyk je živý element, ktorý tvoria ľudia. A nie jeden človek, ale spoločenstvo. Odlišuje sa v závislosti od miesta. Ako počasie. Nemalo by ísť len o jeho zachovávanie, ale predovšetkým o jeho rozvíjanie. A to sú dve celkom odlišné veci. Jedna znamená „neumrieť“ a je predzvesťou zániku. Druhá znamená „žiť“ a je krokom vpred. Podobným príkladom diskusií o jazyku by mohli byť konferencie, ktorých sa v poslednom období konalo v Srbsku niekoľko. Jednou z nich v roku 2014 bola Medzinárodná konferencia 150 rokov slovenskej tlače vo Vojvodine (v Srbsku) a v roku 2015 Medzinárodná konferencia 270 rokov dejín, literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine. Obe sa konali v Novom Sade. Významným prvkom pri výbere respondentov pre kvalifikované rozhovory v tejto stati knihy bolo médium, v ktorom pracujú aktuálne, alebo kde svoje schopnosti zúročovali. Máme teda na mysli tlač, rozhlas, televíziu a internet, ale aj školstvo. Zároveň oblastne vyberáme lokálne médiá a médiá pôsobiace na celom území Vojvodiny. Pritom sa ďalej špecializujeme na prácu s výsostne novinárskym zameraním, ale aj s umeleckým slovom, ktoré presahuje do publicistiky, ale primárne sa dotýka beletrie. V tejto oblasti ešte uvažujeme o jazykovej korektúre ako o otázke slovenčinárskej a téme pedagogickej. 72

V záujme zachovania vyjadrovali muži aj ženy.

rodovej

rovnosti

rovnako

Výber účastníkov k rozhovorom prebiehal korektne, na základe doterajších pozitívnych pracovných vzťahoch. K téme by sa mohli iste vyjadriť aj iní ľudia, ale vzhľadom na výskumný charakter práce, považovali sme za potrebné dať priestor ľuďom z rôznych špecializácií, s prihliadnutím na všetky horeuvedené špecifické kritériá, aby boli jednotlivé oblasti rovnomerne zastúpené a pluralita názorov zostala zachovaná. Každý z týchto ľudí sa dokázal na otázku jazyka pozrieť z jedinečného uhla. Všetci opýtaní s rozhovormi súhlasili, pričom boli oboznámení s témou výskumnej práce a doterajšími zisteniami. Zároveň, s potešením možno zhodnotiť, že ich tento typ prístupu k výskumu zaujal a ocenili ho ako niečo, čo sa dosiaľ v takejto forme nerealizovalo. Oslovení partneri v dialógu boli oboznámení s metódou rozhovorov. Takmer vo všetkých prípadoch sa dodržal rovnaký postup práce. Výnimkou boli prvé rozhovory, kde sa jednotlivé kroky práce vymenili. Za osvedčený teda napokon možno považovať nasledujúci postup:  Oslovenie vybraného respondenta s návrhom na rozhovor na tému slovenčina medzi vojvodinskými novinármi 

Oboznámenie sa s profesijným pôsobením respondenta



Predbežná príprava otázok na rozhovor



Rozhovor na skúmanú tému. 73

Rozhovor často trval aj niekoľko hodín. V rámci rozhovoru sa špecifikovali pripravené otázky, vystihli sa odlišnosti pôsobenia jednotlivých respondentov tak, aby sa získala čo najpestrejšia paleta odpovedí na tému slovenčina. Počas rozhovoru sa neraz vykryštalizovali ďalšie otázky alebo podotázky, ktoré usmernili rozhovor na ešte zaujímavejšie témy súvisiace s novinárčinou a slovenčinou. Autorka výskumu smerovala rozhovory ku komplexnému vyjadreniu opýtaných na danú tému, pričom sa prikláňala k možnosti tvorivo modifikovať otázky a šiť ich priamo počas rozhovoru respondentovi, tak povediac, na telo. Rozhovory, ako také, zároveň otvárali dvere k pochopeniu fungovania súčasného systému novinárstva vo Vojvodine, k tradícii, ale aj k novým médiám. Rozhovory sa viedli ako diskusia na tému jazyka. Bola to jediná cesta ako doviesť respondentov k novým pohľadom na médiá. Moderátorka rozhovoru a autorka výskumu teda navádzala na nové pohľady na každodennú a jedinú skúmanú tému tému „slovenčiny“. Svojimi podnetmi sme sa v najlepšom slova zmysle snažili provokovať respondentov k odpovediam, k novým úvahám a posmeľovať ich ku kritickému postoju. Kritiku tu treba vnímať buď ako pozitívnu alebo konštruktívnu. 

Písomné zachytenie odpovedí



Preštudovanie odpovedí a ich analýza

 Druhé osobné stretnutie a rozhovor o spísaných odpovediach. Doriešenie otázok, ktoré neboli dostatočne rozobraté, vyjasnenie nejasností, ktoré pri prvom rozhovore vznikli. 

Redakčná úprava spísaných odpovedí autorkou výskumu 74



Autorizácia písomnej podoby rozhovorov spolubesedníkmi

 Reflexia účastníkov rozhovorov k metodike práce na rozhovoroch  Analýza všetkých rozhovorov vo vzájomných súvislostiach autorkou výskumu Účastníkmi dvojstranných rozhovorov boli: Anna Jašková Vadimír Lenhart Vladimíra Dorčová-Valtnerová Stevan Lenhart Zdenka Valentová-Belićová Miroslav Gašpar Viera Dorčová-Babiaková Anna Simonovićová Anna Horvátová Zuzana Medveďová-Koruniaková Helena Ľos Ivoríková Celá práca je napísaná štýlom bádateľským, je plná zisťovacích otázok. Aj všetky rozhovory boli robené ako pestrá mozaika názorov, inšpirácií a podnetov k zlepšeniu miesta slovenčiny medzi vojvodinskými novinármi. Rozhovory sú zachytené objektívne a pritom invenčne.

Rozhovory

Meno: Anna Jašková Rok, miesto narodenia, vek: 1979, Kovačica, 36 rokov Štúdium: Oddelenie slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade, odbor Slovenský jazyk a literatúra (Prof. slovenského jazyka a literatúry) Doterajšie pôsobenie: Hlas ľudu 2000 – 2003, Novosadská novinárska škola 2002 – 2003, Ženské štúdie Mileva Marić Ajnštajnová VU 2002 – 2004, Verejný mediálny servis Rádiotelevízia Vojvodiny 2004 – súčasnosť Aktuálne zamestnanie (miesto, pozícia, počet rokov): Zástupkyňa hlavného a zodpovedného redaktora druhého TV programu (programu, ktorý vysiela v jazykoch menšinových spoločenstiev) Rádio-televízia Vojvodiny (RTV Vojvodiny). Od augusta 2015.

Ako vyzerá jeden deň pri vašej práci v televízii? Koordinujú sa denné úlohy, pokiaľ ide o denný informatívny program. Sledujú sa aktuality a koordinujú výrobné štáby. V prípade technických či obsahových nedopatrení reaguje sa na zmeny úpravou dennej vysielacej schémy. Koordinuje sa spolupráca s kolegami z ústredného informačného oddelenia. V pondelok, resp. štvrtok rozvrhneme výrobné štáby, ktoré nahrávajú príspevky pre potreby periodických vysielaní. Schvaľujem cestovné príkazy pre kolegov z deviatich redakcií a kontrolujem, či sa v teréne vykonalo všetko, čo bolo 76

plánované. Sledujem denný program, ktorý sa vysiela na RTV2, aby sme ľahšie mohli analyzovať a upravovať chyby. Vo výnimočných prípadoch sa zúčastňujem konferencií, seminárov, panelov a sústredení, ktoré sa zaoberajú témou informovania v jazykoch menšín. Stretávate sa pri vašej práci v televízii s programami rôznych národnostných menšín v Srbsku. Čo majú spoločné a v čom sa odlišujú? RTV vysiela program v deviatich rečiach. Redakcie, najnovšie rubriky, ktoré pripravujú a vysielajú denný informatívny program sú: redakcia v maďarskej, slovenskej, chorvátskej, rusínskej, rómskej a rumunskej reči. Každá z redakcií má autonómiu pri redigovaní svojich programov a sústreďujú sa hlavne na aktuality, ktoré sa týkajú ich spoločenstva. Témy, ktoré sú rovnaké, sú aktuality z krajiny, pokrajiny, EÚ a sveta. Usilujeme sa, keď je treba sledovať udalosti a témy, ktoré sú zaujímavé pre všetky menšiny, aby ich spracoval jeden novinár z niektorej z uvedených redakcií a potom sa materiál distribuuje kolegom podľa potreby. Pokiaľ ide o periodické vysielania, tie majú na starosti redaktori úsekov a rubrík a pri výbere tém ich spoločne na redakčných schôdzach konzultujeme. Je programová koncepcia v rámci vysielania pre všetky menšiny rovnaká? Nie. Programový priestor je rozdelený podľa počtu príslušníkov národnostného spoločenstva. Najväčší vysielací priestor tak má redakcia, ktorá vysiela program v maďarčine. Okrem spravodajstva je tu celé spektrum vysielaní a tém, ktoré redigujú. Pokiaľ ide o redakciu slovenskú, rumunskú, rusínsku, rómsku tie 77

majú približne rovnaký programový priestor. Jediné vysielanie, ktoré je čo do konceptu blízke, je Dobrý večer Vojvodina, ale aj v rámci tohto vysielania sa programové obsahy určitých redakcií líšia. Každá z redakcií sa usiluje plniť úlohu verejného mediálneho servisu v malom. Podľa kádrových, technických a produkčných možností pripravujú informatívny, vzdelávací, zábavný, mládežnícky, detský program, náboženský, vysielania pre poľnohospodárov, publicistické žánre (reportáže, portréty, dokumentaristika) a zábavné vysielania. Pokiaľ ide o redakcie v ukrajinskom, macedónskom, chorvátskom a buňevackom jazyku, tie pripravujú jedno vysielanie týždenne informatívno-kolážového typu. Od čoho závisí časová dotácia vyčlenená pre jednotlivé menšinové redakcie? Akou minutážou disponujú slovenské programy? Slovenská redakcia vysiela denne správy 10 min., každý piatok blok Dobrý večer Vojvodina 90 min., každú nedeľu vysielanie Dúhovka 30 min. Cyklické vysielania pre dedinu, náboženské vysielanie a vysielania venované poľnohospodárstvu tiež trvajú po 30 min. Raz mesačne sa vysiela rodinný magazín Dotyky, ktorý trvá 90 min. Pozorovať pri práci v televízii s akcentom na slovenský jazyk a schopnosť vyjadrovania progres? Musím uznať, že nie dostatočne. Kultúra prejavu je niečo, na čom treba permanentne pracovať. Jazyk je tiež dynamický a predovšetkým spoločenský jav. Myslím si, že novinári potrebujú kurzy alebo aspoň brožúrky s novými momentmi, pokiaľ ide o rozvoj jazyka, najmä v novinárskom štýle. 78

Pokiaľ ide o žánre, skúsme vybrať také, ktoré v iných typoch našich menšinových médií chýbajú a v televízii ich pripravujete. Asi to budú tie cyklické vysielania, ako sú vysielanie pre penzistov, vysielanie pre dedinu (trochu zo ženského zorného uhla), dokumentárne žánre (portréty osobností, mapovanie historických udalostí, jubileá a pod.), náboženské vysielanie (pre všetky konfesie vojvodinských Slovákov) a možno aj vysielanie z kultúry. Povedzme, televízny dokument... Považujete ho za potrebný pre tunajšiu menšinu? Aké témy by mohol približovať? Prepotrebný. Je to jeden zo spôsobov, ako vizuálne zachovávame svedectvá o našich velikánoch, udalostiach, inštitúciách a pod. Vizuálne médium, akým je televízia využíva všetky technické vymoženosti, aby z toho bol nie iba kvalitný a pútavý televízny produkt, ale aj dokumentárna stavba pre výskum tunajšieho slovenského spoločenstva v budúcnosti. V slovenskom televíznom vysielaní sa objavujú aj diskusné relácie. Aká novinárska príprava je potrebná pred diskusiou? Na akej jazykovej úrovni by ju mal moderátor viesť? Áno, aj sama som často pripravovala relácie tohto typu a spoločensko-politické témy my boli najbližšie. Jazyková vyspelosť je podstatná. Na tému, o ktorej sa v relácii bude diskutovať, sa treba pripraviť aj jazykovo. Vždy som sa usilovala adekvátne si overiť termíny, rovnako ako aj potrebné fakty. Porovnajte zastúpenie analytických a beletristických žánrov v slovenskom TV vysielaní s vysielaniami iných menšinových redakcií? 79

Myslím si, že aj v TV sú nepomerne menšie zastúpené analytické žánre, rovnako ako aj vo väčšine menšinových médií. Jedine redakcia v maďarskom jazyku má úzko špecializovaných novinárov, ktorí sa analytickým novinárstvom zaoberajú dôkladne. Myslím si, že je tu podstatný aj spoločenský kontext tej alebo onej menšiny, rovnako tak aj dobrí respondenti. Nemôžem to však generalizovať. V každej redakcii sú jednotlivci, ktorí sa analytickým novinárstvom zaoberajú a robia to kvalitne. Predsa, dojem je taký, že sme v skutku veľmi jemní k niektorým udalostiam a osobnostiam. Myslím pri tom na všetky menšinové redakcie. Radšej sa na svet pozeráme v ružových okuliaroch. Funguje medzi národnostnými redakciami naprieč Srbskom alebo Vojvodinou spolupráca na spoločných projektoch? Áno existuje, na dennej úrovni aj pri realizácii tzv. špeciálnych spoločných projektov. Ako by mohla vyzerať vojvodinskými médiami?

spolupráca

medzi

slovenskými

Jeden kvalitný informatívny portál, kde budeme správy zdieľať podľa princípu reciprocity. Všetci by tam správy dodávali pod značkou vlastného média, ktorý by sa uvádzal ako prameň. Mali by sme tak dobrý prehľad o tom, čo sa deje aj na lokálnej úrovni. Navyše s patričným obrazom, fotografiou a informáciou. Portál by bol regulovaný zmluvami, aké sa robia napr. s agentúrami. To by znamenalo, že všetky slovenské média by tie správy mohli zdieľať.

Podľa vás je potrebné, aby sa novinár profiloval len v jednom type média? Zaujímavá otázka. Myslím si, že sa to v súčasnosti už nedá. Už všetci musíme rozmýšľať a konať najmenej na troch informatívnych platformách. Okrem vlastnej pôvodnej (TV, rozhlas či tlač) neoddeliteľná je aj internetová a android platforma. Bez toho sa už dnes nedá existovať. Tam musíme byť vždy prítomní. Nájde sa ešte prázdne miesto v slovenskej vojvodinskej novinárskej sieti (myslí sa tým na typ vysielania alebo periodika), ktoré by bolo treba vyplniť? Myslím si, že sa najmenej venujeme deťom. Je to tak vo všetkých médiách. A vieme, čo to znamená, keď stratíme malého, mladého či nového diváka, ktorý nebude mať zvyk pozerať programy vo svojej materinskej reči, lebo proste nič nie je šité na jeho mieru, nedotýkame sa jeho záujmov, alebo novinársky netriafame túto cieľovú skupinu. Čo považujete za klad slovenského novinárstva vo Vojvodine? Istý nadhľad na udalosti v krajine a vo svete. Je to iný zorný uhol. Len sa pritom treba zbaviť komplexu „niekoho malého“ a na veci sa pozerať ako novinár a nie ako príslušník menšiny. Vo svojich analýzach ľahšie budeme čerpať príklady z materských krajín. V čom spočíva úloha Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, kde v tomto období zastávate post predsedníčky výboru?

Je to trochu rozsiahlejšia odpoveď. Jednou vetou: pomáhať finančne a odborne médiám, ktoré vysielajú v slovenskom jazyku. Tiež sa zameriavame na vytvorenie siete médií, ktoré môžu spolupracovať. Aké ambície do budúcna v oblasti jazykových kompetencií novinárov a tvorivých zručností má Výbor pre informovanie? Každoročne sa uchádzame v tomto smere o prostriedky na edukáciu našich novinárov. Prostredníctvom projektov žiadame podporu na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale tiež sa uchádzame o podporu domácich inštitúcií, ministerstva a pod. Je úlohou slovenských vojvodinských novinárov aj to, aby sa ostatné národy vo Vojvodine oboznamovali so slovenskou kultúrou a jazykom? Je to jednou z ich primárnych úloh. V čom vidíte ako novinárka problém pri spracúvaní tém? A čo výber žánrov, v ktorých sú jednotlivé témy spracúvané? Nedostatok analytickosti, komplex príslušníka menšiny, ktorý sa nevie popasovať s „veľkými“ témami. Sme veľmi afirmatívni, v čom nevidím zlý úmysel. Ale práve to je veľkým nedostatkom, to nezachráni tunajších Slovákov pred asimiláciou. Nevieme prezentovať klady nášho spoločenstva adekvátne. Podliehame stereotypom. Pokiaľ ide o žánre, volíme si tie, ktoré budú môcť stráviť ľahké témy – publicistiku.

Ako sa pozeráte na rozvoj digitálnych technológií v oblasti novinárstva a schopnosť tunajších slovenských novinárov prispôsobiť sa im? Ak sa neprispôsobíme, slovenské médiá zaniknú. Digitálne technológie nie sú budúcnosť, ale súčasnosť, ktorú treba využiť. Považujete za potrebné, aby tunajšie obyvateľstvo bolo informované o dianí na Slovensku? Áno, a v tom vidím veľkú úlohu slovenských novinárov. Mali by o dianí na Slovensku informovať nie iba tunajších Slovákov, ale pozitívne príklady, najmä teraz, keď je Srbsko na ceste do EÚ, prezentovať aj pre väčšinového diváka. A naopak, je úlohou vojvodinských novinárov spracúvať príspevky pre Slovensko? Deje sa to vôbec? Ak áno, v akej forme (tlač, TV, rozhlas, internet) sa dostávajú príspevky o Dolnej zemi na Slovensko? Myslím si, že takáto spolupráca nejestvuje. Je to aj preto, že sme minimálne prítomní v internetových médiách, kde by si to kolegovia na Slovensku mali príležitosť pozrieť. Málo sa na Slovensku vie o slovenskej diaspóre. Trochu ma prekvapuje, že zatiaľ nikto zo slovenských médií neprejavil vážnejší záujem o túto tému.

Príloha: Anna Jašková (celkom vľavo) na predvianočnom stretnutí na Veľvyslanectve SR v Belehrade v decembri 2015.10

Foto: A. Meleg

Meno: Vladimír Lenhart Rok, miesto narodenia, vek: 1978, Kovačica, 37 rokov Štúdium: Diplomovaný filozof Doterajšie pôsobenie: Novinár, prekladateľ, koordinátor Aktuálne zamestnanie (miesto, pozícia, počet rokov): Koordinátor Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM), Nový Sad, 2011 – 2015

V čom spočíva úloha Výboru pre informovanie? Majú takéto výbory aj iné menšiny vo Vojvodine? Výbor pre informovanie má na starosti všetky médiá v Srbsku, ktoré čiastočne alebo v úplnosti informujú v slovenskom jazyku. Stará sa o zveľaďovanie novinárskych kádrov, školenie terajších a budúcich novinárov, organizuje rôzne novinárske súbehy atď. V rámci každej založenej menšinovej národnostnej rady v Srbsku funguje aj Výbor pre informovanie. Výbor pre informovanie má určite prehľad o počtoch novinárov, ktorí pôsobia na území Vojvodiny? V porovnaní s inými menšinami, skúste povedať, koľko ľudí sa v rámci slobodného povolania alebo v zamestnaní venuje novinárskej činnosti? Koľkí z nich práci pre TV, rozhlas, tlač, internet? Presný počet ľudí, ktorí sa zaoberajú novinárstvom v rámci slovenských redakcií v Srbsku je ťažko presne určiť, lebo sú tu aj dopisovatelia, dobrovoľníci, kameramani, ktorí tiež prispievajú, aby 85

sa vytvorili mediálne obsahy. Povedal by som, že ich počet je väčší od 50 a menší od 100. Považujete aj ľudí z umeleckých profesií či pedagogických pracovísk za dôležitých pre formovanie novinárstva vo Vojvodine? Často sa stáva, že ľudia práve z týchto oblastí prispejú napr. do týždenníka Hlas ľudu a je to omnoho kvalitnejší príspevok ako obvykle, keď o určitej téme píšu odborníci z daných oborov. Podľa vás je potrebné, aby sa novinár profiloval len v jednom type média, alebo považujete za osožné (aj v súvislosti s privatizáciou médií), aby novinár mal čo najviac zručností od televízie, cez internet až po klasické písanie pre tlač? Vieme, že novinárstvo je rozmanité remeslo. Aj ten, kto vyštudoval žurnalistiku, sa v určitej chvíli musel „špecializovať“ na konkrétne médium, aby sa stál profesionálom. Z druhej strany, ten kto vie pracovať aj v tlačových aj elektronických médiách, by mal pripomínať automechanika, ktorý vie opraviť tak karosériu, ako aj elektroniku, a nemyslieť si, že v tom nie je rozdiel. Takých novinárov nie je mnoho. Ktorý typ novinárstva zatiaľ nie je dostatočne rozvinutý v slovenskej vojvodinskej informačnej sieti? Zatiaľ je u nás najmenej pokryté webové novinárstvo. Akurát, tu treba zvlášť pochváliť týždenník Hlas ľudu, ktorý na svojej webovej stránke nedávno začal prinášať správy aj v srbskom jazyku. Je to zatiaľ jediné médium, ktoré informuje aj neslovenskú verejnosť o živote Slovákoch vo Vojvodine. 86

Skúste posúdiť, či slovenskí novinári vo Vojvodine majú dostatočné možnosti rozvíjať sa, učiť sa v rámci rôznych kurzov. Aké sú príležitosti pre mladých? Novinárske edukácie každoročne aspoň raz pre slovenských novinárov organizuje Výbor pre informovanie NRSNM a Asociácia slovenských novinárov, keďže jeden z ich základných cieľov je permanentná edukácia novinárov. Žiaľ, musím skonštatovať, že záujem novinárov o školenia je z roka na rok čoraz menší. Novinárske zručnosti sa nadobúdajú najlepšie v práci. Existuje spôsob ako odovzdávať skúsenosti mladším? Možno perspektíva praxe pre ľudí, ktorí by chceli pôsobiť v slovenskej žurnalistike vo Vojvodine? Stáva sa, že mladí vyštudovaní novinári majú lepšie vedomosti ako starší kolegovia, ktorí pracujú podľa zabehaných pravidiel, ale netreba zabúdať na ich skúsenosť, ktorá sa najlepšie prenáša tak, že mladším kolegom porozprávajú nejaký príbeh zo svojho novinárskeho života. Z druhej strany, všetci mladí ľudia, ktorí si chcú vyskúšať novinárstvo, majú na to možnosť prostredníctvom mládežníckeho časopisu Vzlet, ktorý je aj založený s týmto cieľom a od toho neodstupuje ani dnes. Prejdime k vzájomnej spolupráci medzi novinármi rôznych národov a národností tu vo Vojvodine? V čom sú silnejší jedni, v čom druhí? Poznáte si navzájom svoju činnosť? Žiaľbohu, nepoznáme. Novinári málo spolupracujú s kolegami iných národností. Výnimkou je spolupráca s kolegami z väčšinových, srbských médií. Slovenskí novinári spolupracujú 87

možno ešte s rusínskymi novinármi, pretože sú tu najmenšie jazykové prekážky. Za posledné dva – tri roky pokročila však spolupráca medzi printovými menšinovými médiami. Krok za krokom sa rozvíja spolupráca v oblasti marketingu ale aj vo výmene novinárskych obsahov. Mne sa zdá, že sú všetky menšinové médiá na rovnakej úrovni. Zrejme s výnimkou maďarských, lebo do ich médií sa vkladá najviac prostriedkov. Máme nejaké spoločné projekty v rámci, ktorých sa slovenskí novinári stretávajú s inými novinármi tu v Srbsku a výsledok je spoločný? Obávam sa, že aj na túto otázku bude odpoveď negatívna. Slovenskí novinári sa akurát zapájajú do projektov, ktoré organizuje Novosadská novinárska škola alebo Heror Media Point, ale nie som si istý, či vôbec alebo do akej miery ich spolu aj organizujú. Prezraďte klad slovenského novinárstva vo Vojvodine? Tradične dobré spravodajstvo. Ktorým smerom sa asi bude slovenské vojvodinské novinárstvo uberať? Aké ambície má v tom smere Výbor pre informovanie? Slovenské novinárstvo ale aj novinárstvo v Srbsku všeobecne je v súčasnej dobe v určitej transformácii, keďže mnohým lokálnym elektronickým médiám hrozí zánik kvôli aktuálnemu Zákonu o verejnom informovaní. Výbor pre informovanie sa usiloval pracovať od svojho vzniku na záchrane slovenských lokálnych médií.

Uvažovalo sa niekedy o tom, že by sa mohli stretávať slovenskí krajanskí novinári z rôznych krajín, prípadne by mohli pôsobiť určité obdobie v družobnej redakcii? Pamätáme si určité pokusy tzv. „medziredakčnej spolupráce“ medzi redaktormi slovenských krajanských médií, ktoré sa, žiaľbohu, nevydarili. Ťažko povedať, čo chýbalo, ale asi prostriedky a záujem. Cieľom novinárstva je predovšetkým informovať. Slovenskí novinári teda informujú aj srbské obyvateľstvo o našom slovenskom dianí vo Vojvodine? V tomto smere pracuje zatiaľ Hlas ľudu prostredníctvom online vydania. Rádio-televízia Vojvodiny má vysielanie Paleta, kde všetky menšinové redakcie časť zo svojich príspevkov titulkujú. Malo by to vplyv na to, aby sa aj iné národy oboznamovali so slovenčinou? V ideálnej situácie – áno. Do akej miery považujete znalosť cudzích jazykov za podstatnú v živote novinára? Ak sa novinár zaoberá dianím vo svete – cudzie jazyky sú nevyhnutné. V opačnom prípade sú vítané. Do akej miery je slovenčina podľa vás v pozitívnom i negatívnom zmysle poznačená srbským i iným jazykom? 89

Slovenčina, ktorou sa hovorí v Srbsku, je srbo-slovenčina. Asi 50 % slovnej zásoby v tunajšej slovenčine tvoria „poslovenčené“ srbské slová a výrazy. Ľudia proste tak komunikujú, a preto je pre nich niekedy dokonca ťažké porozumieť aj spisovnej slovenčine. Nepovažujem to ani za pozitívne, ani za negatívne. Je to proste tak. Slovenský a srbský jazyk sú si veľmi podobné, na rozdiel od vzťahu srbčiny a rumunčiny alebo maďarčiny. V čom vidíte ako novinár problém pri spracúvaní tém? Je vôbec výber tém trefný? A čo výber žánrov, v ktorých sú jednotlivé témy spracované? V súčasnej dobe si mnohé redakcie a novinári už zvykli na určitú dávku cenzúry, ale aj autocenzúry, keď si volia alebo spracúvajú tému. Po srbsky sa to povie „netalasať“, čiže nerobiť vlny na hladine, a to často redaktori aj hovoria novinárom. Ako sa pozeráte ako mladý človek na rozvoj digitálnych technológií v oblasti novinárstva a schopnosť tunajších slovenských novinárov prispôsobiť sa im? Je to trochu ako vyskočiť na bežiaceho koňa... Tak sa mi zdá, že väčšina starších novinárov sa celkom dobre prispôsobila digitálnym technológiám. Veľká väčšina ovláda počítač a internet a to sú najdôležitejšie základy. Podľa vášho názoru je dôležité, aby sa k tunajšiemu obyvateľstvu dostávali informácie o dianí na Slovensku? Tunajšie obyvateľstvo stále zaujímalo, aký ma Slovensko vzťah alebo postoj voči slovenským krajanom v Srbsku, ako aj k 90

cudzincom, ktorí odtiaľto prichádzajú žiť na Slovensko. Spolupráca mnohých „malých“ združení zo slovenských dedín vo Vojvodine s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí je rozmanitá, takže ľudia vo Vojvodine chcú vedieť, kto je v slovenskej vláde a aké sú novinky, ktoré majú nejaký súvis s „našim“ obyvateľstvom. Niektoré kultúrne udalosti tiež môžu byť pre krajanov zaujímavé. Ale o denných správach pochybujem. A naopak, je úlohou vojvodinských novinárov spracúvať príspevky pre Slovensko? Správy o Slovákoch v Srbsku sú prístupné iba prostredníctvom webu a zdá sa mi, že to celkom stačí. Myslím si, že bežný slovenský čitateľ nemá záujem sledovať tunajší krajanský život. Okrem odborníkov, ktorí sa tým zaoberajú.

Príloha: Vladimír Lenhart pri odovzdávaní Ceny Anny NemogovejKolárovej za najlepší mediálny produkt o slovenskej národnosti v Srbsku. Konkurz vypisuje Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Cenu na Stretnutí slovenských novinárov v Báčskom Petrovci v roku 2015 prevzala z rúk predsedníčky NRSNM Anny Tomanovej-Makanovej (vpravo) rozhlasová redaktorka Rita Trifkovićová (uprostred) za reportáž Zmiešané manželstvá, odvysielanú v rámci 2. programu Rádia Nový Sad.

Meno: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Rok, miesto narodenia, vek: 1981, Nový Sad, 34 rokov Štúdium: Základné štúdium – slovenský jazyka a literatúra; master – európske štúdiá Doterajšie pôsobenie: Novinárka a moderátorka TV Vojvodiny (2005 – 2008), koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) (2009 – 2013), novinárka – redaktorka Hlasu ľudu (2013), predsedníčka Asociácie slovenských novinárov (2008 – 2012), členka Výboru pre informovanie NRSNM (2012 – 2014), v súčasnosti aj spolupracovníčka Novosadskej novinárskej školy, Strediska pre rozvoj menšinových a lokálnych médií Aktuálne zamestnanie (miesto, pozícia, počet rokov): Hlas ľudu, zodpovedná redaktorka, 2 roky

Ako vyzerá práca šéfredaktorky v tlačovom krajanskom médiu a v čom sa pravdepodobne odlišuje od práce takejto šéfredaktorky na Slovensku? Práca šéfredaktorky v tlačovom krajanskom médiu znamená zodpovednosť voči čitateľom, voči profesii, voči 70-ročnej tradícii Hlasu ľudu, voči modernej dobe, v ktorej žijeme a voči sebe. Skĺbiť všetky tieto zodpovednosti predstavuje každodenný boj, ktorý pomaličky či náznakovo prináša výsledky. Na to ale vplýva množstvo faktorov, ktoré pod dirigentskou paličkou majú iní. Pravdepodobne sú mnohé zo spomenutých atribútov spoločné s prácou šéfredaktora na Slovensku, ktorý však má tú výhodu, že 93

kronikárske poslanie tlačeného média nechali za sebou a venujú sa analytickému novinárstvu, serióznym rozhovorom, reportážam a pod., čo v našom periodiku absentuje. Dá sa na tom pracovať: Napríklad pri sledovaní obecných zhromaždení vybrať jeden zaujímavý bod, ktorý sa prerokovával a ten analyticky rozpracovať. Pre vás je novinárstvo poslaním. Priblížte nám, v čom spočíva poslanie krajanského novinára? Akú má zodpovednosť voči slovenčine? Poslanie krajanského novinára je rovnaké ako poslanie nekrajanského novinára – rozširovať informácie verejného záujmu, ale ich aj komentovať, analyzovať, spájať do širších súvislostí. Novinár je, okrem iného, akýmsi mediátorom medzi občanmi a vládnucimi štruktúrami, a v tom zmysle každý novinár by mal zobrať na vedomie svoje poslanie. Znamená to, že by si mal všímať rôzne riešenia, utvárať si vlastný názor, hľadať prepojenia medzi rôznymi stranami. Novinár, každý, má zodpovednosť aj voči jazyku, v ktorom pôsobí. Krajanský novinár obzvlášť, lebo asimilačné procesy sú prirodzene neúprosné a práve krajanské médiá nesú veľkú zodpovednosť v procese spomaľovania asimilácie a musia sa aktívne činiť, a to písaním, hovorením, tlmočením, vyjadrovaním sa kodifikovanou, spisovnou slovenčinou. V žiadnom prípade sa pracovné náčinie slovenského novinára v Srbsku nesmie znižovať na úroveň hovorenej a hovorovej reči Slovákov v Srbsku, lebo tým by sme aktívne prispeli k naberaniu rýchlosti k zabúdaniu vlastnej materinskej reči. V kontexte s predošlou otázkou, z postu šéfredaktorky, opíšte poslanie týždenníka Hlas ľudu ako najdôležitejšieho periodika 94

medzi tunajšími časopismi?

vojvodinskými

slovenskými

novinami

Novinár ako mediátor, analytik, reportér, menej kronikár, a ochranca jazyka – to je opis poslania Hlasu ľudu podľa VDV. Skúste sa na toto periodikum a jeho obsah pozrieť aj širšie a porovnajte ho s obsahovou kvalitou periodík iných národnostných menšín v Srbsku? Myslím si, že každé periodikum má svoje klady a nedostatky, ktoré vyplývajú z rozličných zázemí – novinárskych, spoločenských, historických a pod. Hoci máme spoločný základ – začali sme vychádzať, mnohí, po oslobodení, teda v rokoch 1944, resp. 1945. Nájdu sa však aj mladšie periodiká. Z periodík menšinových redakcií zaujme určite Ruské slovo a Hrvatska Riječ, ktoré sú dosť analytické. Je síce pravda, že Rusíni majú len 32-stranové noviny, oproti Hlasu ľudu, ktorý vychádza na 52 stranách, ale jednu tému u nich rozpracúvajú dvaja – traja novinári. Môžeme skúsiť porovnať slovenské vojvodinské periodiká s inými slovenskými krajanskými periodikami, ktoré vychádzajú v ostatných štátoch (Kanada, USA, Maďarsko). Povedzme, sú vojvodinskí slovenskí novinári v lepšej pozícii, čo sa týka ovládania slovenského jazyka, ako krajanskí novinári vo Švédsku, Maďarsku...? Myslím si, že máme istú prednosť vo veci ovládania slovenského jazyka v porovnaní s Maďarskom, Švédskom a pod. Z obsahového hľadiska rumunské Naše snahy majú úplne iné 95

zameranie ako svojím spôsobom informačné periodiku Hlas ľudu. Odlišujú sa tým, že sú viac zamerané na literatúru. V čom spočíva rozdiel pri používaní slovenčiny v printovom a televíznom / rozhlasovom vysielaní? Aké jazykové prostriedky, vetné konštrukcie sa používajú v tlači? Aké jazykové prostriedky v rozhlase a televízii? V tlačenom médiu existuje možnosť využiť všetky známe a neznáme jazykové a štylistické prostriedky, vetné konštrukcie, pretože sa k printovému aj online textu možno spravidla vracať. To však neplatí pre rozhlasový a televízny prejav, ktorý musí byť stručnejší, jednoduchší čo do vetnej konštrukcie, čo do používania štýlotvorných činiteľov, keďže novinársky prejav, napr. v prípade televízie vždy dotvára obrazová časť. Ba dokonca, často vizuálne dotvorenie informácie má silnejší účinok a posolstvo ako hovorené slovo. V tejto chvíli by sa patrilo spomenúť aj rozdiel v písaní pre tlač a pre internetové médiá. Ako ho vidíte? Majú novinári problém vyjadrovať sa písomne pre internetové vydanie Hlasu ľudu? Určite, rozdiely sú obrovské. Online novinárske texty majú nielen inú textuálnu kompozíciu, ale tiež aj vizuálnu. Majú navyše, a to v porovnaní s tlačou, rozhlasom a TV, obrovskú výhodu, že ich možno aj čítať, aj počúvať a pozerať. V tom zmysle treba pre online vydanie média aj tvoriť. Vo veľkej miere sa v online novinárstve využíva princíp obrátenej pyramídy, keďže užívateľ internetových správ je človek rýchlej doby – homo dynamicus – a chce jadro výpovede získať hneď na začiatku. Inak webovú stránku, blog, portál, akokoľvek digitálne médium 96

nazveme, viacej nenavštívi. Nech nehovorím do detailov o boldovaní, linkovaní, čoraz silnejšej a čoraz častejšej potrebe audio a video obsahov v novinárskom online prejave, CMS (Content Management System – systém riadenia webového obsahu). Na druhej strane aj v tlači by sa oplatilo pridať perex do článkov, ktorý v online vydaní máme. Vyskytujú sa chyby v online vydaní častejšie ako v tlači? Možno ich teda vo väčšej miere ospravedlňovať? Chyby sa vyskytujú aj tam, aj tam. Kto robí, ten chybí. Online vydanie možno prináša viacej chýb, ale vždy je tá možnosť, že sa k nim môžeme vrátiť a opraviť ich, kým tlač túto možnosť absolútne nedovoľuje. Je vplyv srbčiny na krajanský slovenský jazyk vo Vojvodine za posledné obdobie väčší alebo menší? V čom ho vidieť? Ako na tunajšiu slovenčinu vplývajú iné jazyky – napr. angličtina…? Vplyv srbského jazyka je konštantný a intenzitu jeho vplyvu na náš slovenský jazyk by som nehodnotila. Skôr by som sa samej seba, jazykovedcov, obyčajných ľudí, opýtala: aký je vplyv slovenskej slovenčiny na našu krajanskú slovenčinu, keď máme na mysli to, že spisovná slovenčina nám je na dosah ruky, ba vlastne je v našich rukách; keď máme na zreteli zmeny v komunikácii a každodennú internetovú blízkosť. Angličtina určite tiež vplýva na náš jazyk, na všetky jazyky. Veď je vždy zaujímavejšie pre mladých, ale aj nás v stredných rokoch povedať, že som niečo na FB share-ovala, ako zdieľala. A to je na zamyslenie pre nás všetkých. 97

Ako na tunajšiu slovenčinu podľa vás vplýva komunikácia so Slovákmi zo Slovenska, s ktorými sa stretávate pri svojej práci? Určite priaznivo a určite často vedome, ale aj podvedome a nevedome ako náprava našej skomolenej hovorenej hovorovej, nárečovej, posrbčenej slovenčiny. Môže sa novinársky jazyk rozvíjať, ak sa novinári nepohybujú v teréne? Môže, ale nemusí. Rozvoj novinárskeho myslenia sa určite nezaobíde bez pohybu v teréne a bez priameho styku s kolegami z iných odborov. Rozmýšľali ste niekedy o tom, či slovenskí novinári, ktorí prichádzajú do terénu, k ostatným ľuďom, prinášajú so sebou spisovnú slovenčinu, a tak umožňujú ľuďom, aby sa vyvíjal ich jazyk? Pravdaže. Preto aj s domácimi (s matkou) hovorím teraz oveľa „spisovnejšie“, ako som to robila, keď som s ňou žila, a preto aj k mojim deťom, ktoré sú iba po mne Slováci, žijúci v srbskom prostredí, hovorím takmer spravidla spisovnou slovenčinou – hoci nie vždy... Aký je váš názor vo veci používania výsostne spisovného jazyka v médiách? Myslíte si, že recipient všetkému rozumie? Podporujem používanie výsostne spisovného jazyka, ale výsostne pripúšťam aj prvky dialektické, hovorové, ktoré sprevádzajú spisovnú slovenčinu. Práve preto, že recipient nie vždy 98

rozumie výsostne spisovnej slovenčine. Dokonca, práve tá jazyková inakosť a ne-purizmus dávajú šmrnc novinárskym textom, ktoré svedčia o tom, aké naše životy naozaj sú. Je podľa vás týždenník Hlas ľudu „dokumentom doby“, archívom, alebo živým médiom, ktoré kráča vpred a vyvíja sa. O čom teda písať? A po akých témach siahať? Odporučte možno aj mladších a budúcim kolegom... Náš týždenník by nemal byť kronikár, ale ide o živé médium, ktoré sa rozvíja, čo však naráža na prekážky a odpor. No kráčať cestou menšieho odporu je úplne nezaujímavé a nudné. A takí naši mladí, budúci kolegovia určite nie sú. Takže rozum a novinársku analytiku, smelosť, výstižnosť, zručnosť komentovania z nadhľadu – do hrsti! Na stratu čistých novinárskych žánrov sa treba pozerať globálne. Prejavuje sa všade. Často sa k článkom pristupuje laxne a sú veľmi prozaické, preto o nejakých žánroch nemôže byť ani reč. Na druhej strane v mnohých článkoch sa stretávajú prvky viacerých žánrov a sú bohaté na prvky analytické i beletristické. Ide z vášho pohľadu pri strate žánrovosti o problém? Ktoré prvky novinárskeho štýlu chýbajú v mnohých článkoch? Podľa mňa, nejde o problém, skôr o rozvoj, iný vývoj. No, či je to dobre alebo zle? Zostanem neutrálna, ale skomentujem to tak, že nevidím zmysel a význam, keď z rozhovoru (interview) robíme tzv. článok (čokoľvek to znamená). Veď aspoň tento žáner je jasný nad slnce. Iba urputne „pracujeme“ na tom, aby sme urobili masaker 99

žánrov, neuvedomujúc si, že to istým spôsobom môže znamenať masaker novinárskej profesie vôbec. Vyžadujú si zložitejšie žánre, zložitejší slovník? Disponuje takýmto diapazónom slov, ohýbania slov, štylistického majstrovstva krajanský novinár? Áno. Máloktorý. Veľmi sa zasadzujete za neustále vzdelávanie novinárov. Vyzdvihnite dôvody. Nech sa páči, motivujte k tomu, prosím, aj ostatných. Žiaľbohu, nie som šikovná motivačná hovorkyňa, inak by sa mi lepšie darilo v médiu, v ktorom teraz pôsobím. Určite však viem, že ak do hrsti nezoberieme svoj novinársky osud, ktorý predpokladá osvojovanie si tých starých (žánrových, etických a pod.) a nových zručností, vedomostí atď., hrsť (ruka) neúprosnej rýchlej digitálnej doby nás zmliaždi. A čo potom so zodpovednosťou voči tradícii a voči predkom, ktorí na tomto území 150 rokov rozvíjali našu žurnalistiku? Kto bude zodpovední za stratu zodpovednosti k tradícii, ak, nedajbože, naše novinárstvo zanikne; ak my budeme tí, ktorí k zániku alebo k „ochromeniu“ kvality slovenského vojvodinského novinárstva „prispejú“?

100

Príloha: Vladimíra Dorčová-Valtnerová (vpravo) pred uzávierkou vianočného dvojčísla Hlasu ľudu v roku 2015 spolu s kolegami v redakcii v Novom Sade.

101

Meno: Stevan Lenhart Rok, miesto narodenia, vek: 1976, Kovačica, 39 rokov Štúdium: Slovenský jazyk a literatúra, Filozofická fakulta v Novom Sade Doterajšie pôsobenie: Hlas ľudu, Vzlet Aktuálne zamestnanie (miesto, pozícia, počet rokov): Zodpovedný redaktor časopisu Vzlet, od roku 2010

Ako vyzerá práca šéfredaktora jediného slovenského časopisu pre mládež vo Vojvodine? Som fakticky jediným zamestnancom v tomto časopise, lebo grafický redaktor a jazyková redaktorka sú zároveň zamestnancami týždenníka Hlas ľudu. Moja práca zahŕňa vypracovanie koncepcie a plánovanie čísel časopisu, koordináciu honorárnych spolupracovníkov, t.j. kontaktovanie prostredníctvom emailov a telefonicky, preberanie a úpravu ich príspevkov, odovzdávanie týchto príspevkov jazykovej redaktorke a nakoniec uzavieranie strán časopisu v spolupráci s grafickým redaktorom. Na rozdiel od časopisov, v ktorých sú zamestnaní viacerí redaktori rubrík, v časopise Vzlet cezo mňa prechádzajú všetky príspevky spolupracovníkov a tiež aj sám píšem články pre tento časopis. Okrem toho, organizujem tradičné podujatie mladých autorov Stretnutie pod lipami, navštevujem školy, vypracúvam návrhy honorárov pre spolupracovníkov, pomáham v písaní projektov (granty) a píšem ročné správy pre Radu Vzletu (členmi Rady Vzletu sú prevažne profesori v základných školách, ktorí sú 102

v každodennom kontakte s čitateľmi nášho časopisu; na zasadnutiach Rady Vzletu hovoríme o koncepcii, obsahu a plánoch časopisu). O každom čísle časopisu informujem v podobe správy v týždenníku Hlas ľudu a v slovenskom vysielaní Rádia Nový Sad. Koľko prispievateľov asi má časopis? Vidieť u nich progres? Pokračujú ďalej v novinárskej práci, keď opustia rady Vzletu? Ide zhruba o 20 prispievateľov, hlavne z radov stredoškolákov a študentov, ale aj profesorov. Spolupráca s časopisom je užitočná najmä pre mladších prispievateľov, pre ktorých je to zároveň cibrenie vlastného štýlu, výcvik, prax a skúšobňa na potenciálne neskoršie zaoberanie sa novinárstvom, literatúrou, písaným slovom, fotografiou a vôbec kultúrou. Samozrejme, u väčšiny prispievateľov vidieť postupný progres v používaní jazyka a v štylistike, pričom ide o rôzne úrovne kvality príspevkov v súlade s vekom autorov, ich záujmami a ambíciami. Po Vzlete niektorí z nich pokračujú v novinárstve (napr. v týždenníku Hlas ľudu, rozhlase, televízii), iní sa uplatnia v iných oblastiach a životných profesiách. Ide však hlavne o intelektuálov v radoch vojvodinských Slovákov a v tomto zmysle Vzlet plní významnú funkciu vo vzdelávaní a formovaní našej mladej inteligencie. Ako vyzerajú ich príspevky pred redigovaním? Do akej miery redigujete príspevky dopisovateľov? Konkrétne, prosím, opíšte prácu redigovania pri príspevkoch mladých začínajúcich prispievateľov a úplných nováčikov. Zhodnoťte jazykovú, štylistickú i gramatickú úroveň.

103

Niektoré príspevky takmer vôbec nepotrebujú úpravu, tých je však málo. Pri väčšine textov ide o štylistické úpravy, najmä keď ide o novinársky menej skúsených a neskúsených autorov – dbáme totiž o to, aby štýl príspevkov v časopise mal všeobecne solídnu úroveň. Preto v niektorých textoch začiatočníkov dokonca musíme vyškrtnúť určité časti, rozdeliť text na odseky, dopísať titulok, nadtitulok atď. Na druhej strane, texty skúsených autorov len minimálne upravíme, čiže zdokonalíme. Ak je to potrebné, autora textu počas redigovania kontaktujeme prostredníctvom emailu a poprosíme ho o dodatočnú informáciu alebo poznámku, v niektorých prípadoch po zredigovaní text pošleme emailom na ukážku autorovi... Ak by som mal zhodnotiť štylistickú i gramatickú úroveň, povedal by som, že je dobrá, avšak dôkladnejšie hodnotenie by si vyžadovalo širší výskum a komparáciu vzhľadom na iné (mládežnícke) časopisy a médiá v Srbsku a na Slovensku. Časopis Vzlet má 45-ročnú tradíciu a zdá sa mi, že túto skutočnosť majú na zreteli aj jeho prispievatelia a v súlade s tým sa väčšina z nich snaží podať maximum. Aké žánre sa objavujú v časopise? Ide o spektrum novinárskych žánrov: rozšírená správa, fotospráva, interview, anketa, reportáž, cestopis, recenzia, občas esej, komentár... V niektorých príspevkoch ide o splývanie žánrov, ale v textoch mladších, menej skúsených autorov sa určité žánre objavia v čistej, možno povedať školskej podobe. Ktoré slová prevládajú v slovníku mladých dopisovateľov? Časté sú cudzie slová, najmä v príspevkoch, ktoré sa zaoberajú súčasnou tematikou a používajú terminológiu z oblasti 104

informatiky, videohier, hudby, umenia, módy. V časopise dokonca máme pravidelnú rubriku Listujeme v Slovníku cudzích slov... S ohľadom na to, že Vzlet je mládežnícky časopis, je prirodzené, že sa väčšina príspevkov zaoberá modernou tematikou, ktorá diktuje moderné slová a terminológiu. Do akej miery sa objavuje slang a srbizmy v jazyku mladých? V jazyku mladých Slovákov vo Vojvodine slang a srbizmy sú, prirodzene, časté, najmä v hovorenom jazyku. Do časopisu Vzlet však srbizmy takmer vôbec neprenikajú, snažíme sa totiž udržať úroveň spisovnej slovenčiny, a preto také slová pri redigovaní „filtrujeme“, čiže upravujeme ich do správnej podoby. Tieto slová sa ani neobjavujú často v textoch našich prispievateľov, iba ak u začiatočníkov. Niektoré špecifické srbizmy, ktoré nemajú adekvátny ekvivalent v slovenčine (napr. názvy niektorých jedál alebo nápojov – napr. škembići a pod.) uvádzame kurzívou. O týchto javoch sme dosť hovorili aj na jazykových prednáškach a cvičeniach pre novinárov s profesorom Jurajom Glovňom, ktorý v určitom období pôsobil ako lektor na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Profesor nám radil, aby sme si v novinárskych príspevkoch zachovávali špecifickú podobu vojvodinskej slovenčiny, samozrejme, v súlade so štandardným slovenským spisovným jazykom. Keď ide o slangové slová, tie sú súčasťou moderného mládežníckeho jazykového prejavu a vyskytujú sa aj v písaných textoch – tak v novinárskych článkoch, ako aj v literárnych prácach. Uvedieme príklad jednej žiackej literárnej práce, uverejnenej v rubrike Vaša tvorba: 105

Didžina Paľko: Ahoj, Janko! Janko: Ahoj! Paľko: Pôjdeš dnes na didžinu? Janko: Nemám šajnu, a ty? Paľko: Pôjdem. Mal by si ísť aj ty, nech sa trochu „odviažeme“... Janko: No dobre, ale ktorý DJ dnes vyberá hudbu? Paľko: Nejaký nový... A vraj máš novú empétrojku, čo? Janko: Hej, mám, naši mi kúpili... A ty, máš niečo nového? Paľko: Mám, musím makať, bifľovať sa, aby bolo vysvedčko plné pätiek! Janko: No dobre, potom sa uvidíme na didžine. Paľko: Áno, uvidíme sa, čau! Janko: Čau! (Vzlet č. 8/2011) Musí sa slovník časopisu prispôsobovať slovníku mladých alebo sa odvažujete používať aj iné slová, odborné výrazy a podobne? Snažíme sa ísť tzv. „strednou cestou“ s tým cieľom, aby časopis bol zrozumiteľný všetkým čitateľom, ale v nijakom prípade sa nevyhýbame odborným výrazom, lebo uverejňujeme aj kritické texty a recenzie, ako aj výber zo súčasnej literatúry... Má časopis práve výberom jazykových prostriedkov vplyv na kultivovanie jazyka mládeže vo Vojvodine? Áno, určite má vplyv. Ide o jediný mládežnícky časopis vojvodinských Slovákov a v základných a stredných školách sa Vzlet dokonca spoločne číta na hodinách slovenského jazyka. Tento časopis zohráva významnú úlohu v pestovaní slovenčiny v Srbsku a 106

v tom zmysle je svojráznym „prechodom“ medzi časopisom pre deti Zornička a týždenníkom pre dospelých Hlas ľudu či literárnym časopisom Nový život. Majú podľa vás začínajúci dopisovatelia a možno aj tí, čo prispievajú už dlhšie, prehľad o existencii nejakých žánrov v novinách? Myslím si, že majú, lebo o publicistických žánroch sa učia už v základnej škole. Talentovaní žiaci pravidelne prispievajú do Vzletu a z ich príspevkov vidno, že poznajú formu novinovej správy, cestopisu, ankety a interview. Spozorovali sme vo Vzlete napríklad kritiku. Je veľmi zaujímavé, že sa mladí ľudia vedia vyjadrovať k veciam práve touto formou. Ide o náročný žáner... Kritické texty a recenzie spravidla píšu skúsenejší spolupracovníci, ktorí sú zasvätení do jednotlivých oblastí, či už ide o literárnu tvorbu, film, hudbu, dokonca aj aktuálne spoločenské udalosti... Práve takéto príspevky prispievajú ku kvalite časopisu a vo Vzlete sa vlastne takto formujú slovenskí vojvodinskí novinári, literárni kritici a spisovatelia. Ako vyzerá komunikácia medzi vami ako redaktorom a dopisovateľmi? Autor by mal byť so závažnejšími zásahmi do textu oboznámený a mal by s nimi súhlasiť... Konzultujete aj jednotlivé opravy? Komunikácia sa uskutočňuje najmä prostredníctvom emailov, ale aj telefonicky a esemeskami, taktiež v priamom 107

rozhovore a občas na redakčných stretnutiach spolupracovníkov Vzletu. V emailoch oboznamujem dopisovateľov o deadline pre zasielanie príspevkov, prípadne o žiadanej tematike článkov. Z emailov dopisovateľov sa dozvedám o navrhovanej tematike, rozsahu plánovaných príspevkov, počte prislúchajúcich fotiek atď. Kompletné príspevky tiež dostávam prevažne cestou emailu. Ak je potrebné, autora textu počas redigovania kontaktujeme a poprosíme ho o dodatočnú informáciu alebo poznámku. V niektorých prípadoch po zredigovaní text pošleme emailom na ukážku autorovi... A čo napríklad titulky autorov? Zdajú sa vám dosť originálne alebo aj tie občas zmeníte? Nájdu sa všelijaké titulky, od zaujímavých a originálnych, až po tie ošúchané, ktoré je potrebné nahradiť inými. Stretávam sa tiež s článkami bez titulkov, takže ich ako redaktor musím vymyslieť. V každom prípade, snažíme sa, aby každý článok mal, nakoľko je to len možné, zaujímavý a funkčný titulok, čiže, aby titulky všeobecne neboli klišéovité. Samozrejme, dobrý titulok je ľahšie vymyslieť pri analytických a kritických príspevkoch než pri spravodajských článkoch... Čo si myslíte, ako by mala vyzerať grafická stránka časopisu pre mladých? Mala by byť dominantnejšia ako obsah v slove? Grafická stránka spoločensko-zábavného mládežníckeho časopisu, akým je Vzlet, by mala byť atraktívna, ale zároveň vkusne a do určitej miery umelecky navrhnutá, aby upútala pozornosť mladých čitateľov a aby nebola dominantnejšia ako slovný obsah. Tieto dva aspekty (vizuálna grafika – slovný obsah) by mali byť v súlade. Dnešný Vzlet má tú výhodu, že sa tlačí na kvalitnom 108

farebnom papieri a teda je možnosť na realizáciu atraktívneho, moderného dizajnu. Vy sám publikujete texty aj vo Vzlete. Do akej miery sa snažíte formovať obsah časopisu? Mení sa vôbec za posledné roky? Myslím si, že v každom časopise by sa mala cítiť určitá pečať redaktora, a tak je to, hádam, aj vo Vzlete. Osobne sa snažím, aby obsah časopisu mal umelecký i urbánny nádych a aby podnecoval tvorivosť mladých čitateľov. Moje autorské články sa venujú hlavne hudbe, súčasnému umeniu a komiksu. Každý rok sa snažíme mať aspoň jednu – dve nové rubriky. V časopise sa objavuje aj mladá umelecká tvorba. Vzlet je teda aj umeleckým časopisom. Ako redigujete literárnu rubriku Rozlety? Áno, Vzlet je zároveň mládežníckym umeleckým časopisom a jednou z jeho funkcií je práve vzdelávanie budúcich umelcov, spisovateľov a kultúrnych dejateľov v radoch vojvodinských Slovákov. V tom má najväčší význam rubrika Rozlety, ktorá je súčasťou tohto časopisu od samého začiatku (od r. 1970). V súčasnosti Rozlety majú vlastne podobu štvorstranovej literárno-výtvarnej prílohy, v ktorej uverejňujeme verše a prozaické práce, ako aj ilustrácie, kresby a umelecké fotografie našich mladých začínajúcich autorov. V tejto prílohe tiež pravidelne vychádzajú recenzie literárnych diel, výber zo súčasnej slovenskej poézie (Rozlety+), literárne rozhovory s renomovanými spisovateľmi a články o umení komiksu (Zóna deviateho umenia). Pri redigovaní literárnych prác a veršov mladých autorov nám pomáha spolupracovníčka Andrea Speváková. Máme autorov, 109

ktorí nám pravidelne zasielajú vlastné výtvory a stále hľadáme nových mladých ľudí, ktorých práce chceme uverejňovať v Rozletoch. Ich tvorbu každoročne prezentujeme na tradičnom podujatí Stretnutie pod lipami. Je týchto umeleckých príspevkov viac ako novinárskych? Sú na vyššej alebo nižšej úrovni ako novinárske texty? Týchto umeleckých príspevkov je predsa menej ako novinárskych a je ťažko povedať, aká je ich úroveň vzhľadom na novinárske texty. Jazyková úroveň je približne rovnaká, čiže sú skúsenejší autori, ktorí už vedia narábať s jazykom, ako aj začiatočníci, ktorí potrebujú pomoc redaktorov. Ktoré kategórie čitateľov Vzlet zasahuje? Darí sa vám osloviť všetkých? Časopis Vzlet čítajú tak žiaci vyšších ročníkov základných škôl, ako aj stredoškoláci a študenti. V súlade s tým tematika, štylistika, a teda aj terminológia v uverejňovaných príspevkoch, sú rôznorodé. Osloviť všetkých čitateľov bolo asi náročnou úlohou každého doterajšieho redaktora časopisu Vzlet, lebo nie všetky príspevky sú zaujímavé pre žiakov základnej školy a na druhej strane nie všetky články upútajú vysokoškolských študentov. Ide jednoducho o širokú vekovú škálu čitateľov, tým aj rôznorodé čitateľské záujmy a zvyky. S ohľadom na to sa snažíme čo najlepšie vyvážiť celkový obsah časopisu. Do toho teraz spadá aj online vydanie Vzletu. Máte webstránku? Je čítanejšia ako tlač? Hovoríme predsa stále o mládeži, ktorá dnes na internete žije... 110

Webová stránka www.vzlet.rs funguje od roku 2011 a obsahuje výber z príspevkov uverejňovaných v tlačenom vydaní, ako aj niektoré aktuality a fotogalérie, ktoré sa nenachádzajú v tlačenom časopise. Kým tlačená podoba Vzletu má pravidelných odoberateľov a čitateľov len v základných a stredných školách, webovú stránku môžu sledovať prakticky všetci. Najmä, ak ide o vojvodinských Slovákov, ktorí sú na štúdiách alebo pracovne v zahraničí. Vedomí sme si skutočnosti, že internetové vydanie je nevyhnutnou záležitosťou a uvažujeme, pravdaže, o možnostiach zdokonaľovania webovej stránky Vzletu. Náš časopis je tiež prítomný na sociálnej sieti Facebook.

111

Príloha: Na podujatí Živé noviny ožívajú v Padine v roku 2015 sa prihovorili čitateľom (zľava) riaditeľ Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu Samuel Žiak, redaktor Hlasu ľudu Oto Filip, šéfredaktorka Hlasu ľudu Vladimíra Dorčová-Valtnerová, šéfredaktor Vzletu Stevan Lenhart a riaditeľ Domu kultúry v Padine Andrej Tomek.

112

Meno: Zdenka Valentová-Belićová Rok, miesto narodenia, vek: 1975, Báčska Palanka, 40 rokov Štúdium: Filozofická fakulta Univerzity v Novom Sade, Oddelenie slovakistiky Doterajšie pôsobenie: Mestská knižnica v Novom Sade, oddelenie akvizície a spracovania kníh a časopisov (12 rokov) Aktuálne zamestnanie (miesto, pozícia, počet rokov): Prekladateľská služba Pokrajinskej vlády, Nový Sad, 2 roky; šéfredaktorka časopisu Nový život, od roku 2015

Ako vyzerá práca šéfredaktorky jediného slovenského časopisu pre literatúru a umenie vo Vojvodine? Nový život je časopis mesačník, ktorý sa zaoberá literatúrou a kultúrou. V súčasnosti je jediným toho druhu, v minulosti boli aj iné. Zároveň je jediným slovenským vojvodinským časopisom, ktorý je zaradený na zoznam Ministerstva vedy ako vedecký časopis kategórie M53. Jeho základným poslaním je zachovávať, rozvíjať, prezentovať a zveľaďovať slovenskú vojvodinskú literatúru, ale aj literárno-kritické a literárno-teoretické myslenie. Okrem toho je to časopis s dlhou tradíciou, keďže jeho prvé číslo vyšlo ešte roku 1939. Samotným poslaním je určený aj postup redigovania časopisu. Mnohí autori roky prispievajú do časopisu a vnímajú ho ako svoj. Ja sa snažím z tohto postu získavať nové mená a nových prispievateľov, predovšetkým z radu mladších autorov. Oslovujem aj autorov na Slovensku a srbských autorov. 113

Úroveň textov, ktoré prichádzajú na redigovanie, je rôzna. Mnohí z autorov sú univerzitní profesori alebo renomovaní spisovatelia a ich texty si nevyžadujú žiadne úpravy. Avšak, nájdu sa aj texty začínajúcich autorov alebo autorov, ktorí sa v slovenčine ťažšie vyjadrujú a v tých textoch je to potrebné. Samozrejme, stáva sa, že sú potrebné zásahy nielen na úrovni jazyka, ale aj obsahové. Nevnímam to však ako záťaž, lebo je to pre mňa výzva a predovšetkým veľká radosť a zadosťučinenie. Viem, že tá práca má zmysel a poslanie. Akú zodpovednosť k jazyku nesie Nový život na sebe vo vzťahu k tunajším Slovákom? Podľa mňa dosť veľkú. Ako každé verejné používanie jazyka aj v Novom živote by používanie jazyka malo byť na vysokej úrovni – teda nielen že by mal obsahovať štandardizovaný pravopis, gramatiku, ale aj štylisticky by Nový život mal byť vzorom pekného a bohatého jazyka. Lebo keď niečo čitateľ prečíta v Novom živote, predpokladá, že je to tak správne. Nový život je teda vzorom pre čitateľov, ktorí jazyk nevyužívajú primárne vo svojom povolaní. Avšak, v praxi je to tak, že podľa mojej mienky, omnoho väčší vplyv môže mať (a má) televízia, Hlas ľudu, prípadne rozhlas, lebo Nový život je časopis, ktorý má prirodzene ohraničený počet čitateľov. Nie každý – teda nie všetci Slováci žijúci vo Vojvodine – majú záujem o literatúru, jazykovedu a otázky literárnej kritiky a dejín literatúry. Prirodzene, zaujímajú sa o iné veci. Pravda, ja sa snažím spropagovať časopis, ako u nás, tak aj na Slovensku, buď prezentáciami alebo textami na internete, dokonca krátkymi správami na spoločenských sieťach.

114

Možno porovnať vývoj slovenského jazyka v tomto periodiku za uplynulé roky? Akým smerom sa uberá slovenčina odborníkov? Má sa vôbec kam posúvať? Jazyk Nového života bol vždy na vysokej úrovni, lebo ho v minulosti redigovali eminentní vedci a odborníci. Boli medzi nimi akademik Dr. Ján Kmeť, prof. Dr. Michal Harpáň, Dr. Miroslav Dudok, Dr. Adam Svetlík a iní. Samozrejme, že personálne zastúpenie – teda, kto rediguje texty – veľmi vplýva na štýl a kvalitu jazyka v periodiku. Jazyková úroveň predovšetkým závisí od hlavného a zodpovedného redaktora a jazykového redaktora. Naša lektorka Zuzana Medveďová-Koruniaková mnoho rokov bola jazykovou lektorkou v Hlase ľudu, takže má dlhoročnú skúsenosť. No jazyk je dynamický jav a prirodzene sa vyvíja, nielen v časopise, ale všade. Slovenčina dolnozemských Slovákov je trochu iná ako na Slovensku a to aj keď ide o lexiku, syntax a iné. Je to prirodzené, lebo sa tu jazyk vyvíjal v silnej interferencii so srbčinou z jednej strany a dlhú dobu bez kontaktu so živou rečou materskej krajiny. Ak to všetko vezmeme do úvahy, terajšia úroveň jazyka je až podivuhodne vysoká. V dnešnej dobe to máme omnoho ľahšie. Vďaka prítomnosti internetu, stáleho kontaktu so slovenskými knihami (zo Slovenska), tlačou, televíziami a neustálym dynamickým kontaktom so samotnou krajinou, slovenčina zo Slovenska je tu stále prítomná a vo veľkej miere to prispieva k jej zachovávaniu v správnej štandardizovanej podobe. Skúsme povedať, aké jazykové prvky sa najčastejšie objavujú v textoch prispievateľov do Nového života?

115

Jazyk prispievateľov sa veľmi líši. Mnohí prispievatelia, a to nielen jazykovedci a univerzitní profesori, majú vypestovaný jazyk. Pravidelne máme prispievateľov, teda spisovateľov a autorov, aj zo Slovenska. Pravda, medzi textami našich spisovateľov sa nájdu texty, do ktorých je potrebné viac redaktorsky a lektorsky zasahovať. Samozrejme, že v tých textoch je silný vplyv srbčiny, predovšetkým na úrovni syntaxe, spojení, ktoré používajú, doslovných prekladov, fráz. Avšak, toto by si vyžadovalo dôkladnejšiu analýzu a ja som presvedčená, že ten vplyv prostredia je výrazný na mnohých úrovniach – od lexiky po spôsob rozmýšľania a vnútornú logiku jazyka. Je to však prirodzené a nie vždy je to negatívny jav. Mnohí lingvisti a spisovatelia, majstri pera, zdôrazňujú, že sa tým spôsobom jazyk obohacuje a ozvláštňuje. S predošlou otázkou automaticky súvisí aj vymenovanie žánrov, ktoré sa objavujú v Novom živote. V Novom živote sú vždy prítomné eseje, rozhovory, štúdie, kritiky, recenzie, ale aj všetky beletristické žánre, teda poézia a próza, zriedkavejšie dráma. Porovnajme tieto žánre, a teda jednotlivé strany v Novom živote, s inými periodikami slovenských vojvodinských Slovákov. Nový život má iné postavenie ako jediný literárny časopis a jediný vedecký časopis. V ňom sa javia žánre, ktoré sa v iných nejavia. Hocikedy uverejníme texty na hranici publicistických, ale to v snahe získať si širší okruh čitateľov, ktorým nie je blízky štýl vedeckých textov. Toho musí byť málo a nesmú mať prevahu, lebo by tým Nový život stratil svoje pôvodné poslanie. 116

Slovenčina, ktorá sa používa v tomto type periodika, dosahuje vysokú úroveň. Mali by tomuto jazyku rozumieť všetci tunajší Slováci (bez ohľadu na záujem o danú tému), alebo je to priveľká ambícia? Verím, že rozumejú. Nie je to priveľká ambícia. Neopovážila by som sa podceňovať intelektuálnu a vzdelanostnú úroveň ľudí. Už na základných školách sa hovorí spisovnou slovenčinou, teda číta sa a píše sa tak ako na Slovensku. V ústnych prejavoch je častejšie používanie nárečia a srbizmov. V písaných textoch je to omnoho zriedkavejšie. Skúste porovnať z postu šéfredaktorky Nový život s periodikami tohto typu na Slovensku. Nájdeme na stranách Nového života novinárske, jazykové bohatstvo, aké možno už na Slovensku nie je? Na Slovensku vychádza rad dobrých literárnych časopisov ako sú: Literárny týždenník, Revue svetovej literatúry, Romboid a podobné. Zdá sa mi, ale ja sa možno mýlim, že Nový život má širší okruh čitateľov, že sú rôznorodejší. Okrem toho Nový život spĺňa viacero funkcií, ktoré tieto časopisy na Slovensku nemusia spĺňať, lebo sú na tie účely iné. My tu nemáme iný časopis a tak je úlohou Nového života, aby všetko toto aj zachovával. Zo samotných funkcií potom vyplýva aj pestrosť časopisu. Okrem toho Nový život má ešte jednu výhodu, ktorú sa najmä ja z postu šéfredaktorky snažím zdôrazniť, a to, že je to menšinový časopis. Časopis literatúry, ktorá patrí do troch kontextov – slovenského celonárodného, srbského – teda kontextu krajiny v ktorej žijeme a kontextu nášho osobitného slovenského vojvodinského. Prepája v sebe všetky tieto prvky a má výhodnú 117

pozíciu stať sa mostom medzi srbskou a slovenskou literatúrou. Túto výhodu treba naplno využiť. Práve preto ho asi s osobitnou pozornosťou sledujú aj na Slovensku, lebo prezentujeme aj diela a autorov, o ktorých by možno nemali možnosť sa inde dozvedieť. Som na to pyšná. Postupne si tento časopis vďaka trochu korigovanej koncepcii začínajú vážiť aj srbskí spisovatelia, lebo pre nich je to možnosť prezentovať sa v inej reči a v inej krajine. Do akej miery možno redigovať príspevky autorov, ktoré sa objavujú v Novom živote? Často sú to príspevky spisovateľov, profesor slovenčiny... Čím sa riadite pri svojej redaktorskej práci? Odbornými zásadami. Teda predovšetkým je dôležité dodržať pravidlá žánru. Ak je to esej, vedecká štúdia či recenzia, tak sa musí prihliadať na to, čo si ten-ktorý konkrétny žáner vyžaduje. Keď je to recenzia, tak nemôže mať tridsať strán a obsahovať spomienkové pasáže alebo nekonečné citovanie a odpísané strany z pol knihy, ktorá sa recenzuje. Keď je to vedecká štúdia, tak musí byť opatrená všetkými potrebnými prvkami na štúdiu. Taká práca musí mať originálnu myšlienku a postrehy. Keď ide o beletristické žánre, tak musí text spĺňať predovšetkým estetické kritéria. Autori, najmä tí začínajúci, nemajú námietky na redigovanie svojich textov a dosiaľ som sa stretla len s pozitívnymi reakciami na úpravy. Vnímam to ako zlepšenie a i ja som tým pádom potom spokojná. Považujete z jazykového hľadiska za prínos, že sa v Novom živote objavujú aj príspevky autorov zo Slovenska? Môžu tak obohacovať slovník tunajšieho obyvateľstva?

118

Je veľmi významné, že uverejňujeme príspevky autorov zo Slovenska. Nový život je len jedno z médií prostredníctvom, ktorého sa udržiava živý kontakt s materčinou. Ale nezabúdajme, že tunajší Slováci už dávno nie sú ohraničení len na médiá a zdroje, ktoré máme vo Vojvodine. Časopis už dnes v kontexte všadeprítomného internetu, slovenských televíznych programov, živého, takmer každodenného kontaktu so Slovenskom nie je najdôležitejším médiom na kontakt s jazykom. Ani zďaleka. Mení sa doba, menia sa okolnosti, mení sa spôsob života, mení sa tým aj účel časopisu. To, čo by som si ja nepriala, je, aby Nový život obsahovo bol časopisom, ktorým sa uzatvárame do seba a hovoríme len o sebe a pre nás. V živote, v práci, vždy je dôležité otvárať dvere a okná na všetky strany. Máte možnosť pozrieť sa na celú plejádu autorov. Čím sa vyznačuje tvorba slovenských vojvodinských autorov – novinárov – spisovateľov v porovnaní s vysokokvalifikovanými umelcami či odborníkmi na Slovensku? Slovenskí vojvodinskí spisovatelia sa nezaoberajú „veľkými témami“, historickými obdobiami. Skôr je to literatúra, ktorá sa výrazne tematicky viazala o rurálne a veľmi uzavreté lokálne prostredie, vyzdvihujúc ho do idylických polôh. V období vzniku modernej a postmodernej literatúry, zjavujú sa, tak povediac, urbánnejšie prostredia a modernejšie témy, ale nie výrazne. Niektorí spisovatelia, ako napríklad Víťazoslav Hronec, výrazne prerastajú tento kontext. Myslím si, že spôsob života a dlhoročná oddelenosť od materského štátu z jednej strany a zasa silné estetické potreby z druhej strany a potreba i povedomie vyjadrovať sa v materčine vyvolali silnú introspektívu, zaoberanie sa intímnym a vnútorným 119

svetom, svetom pocitov a vnemov. Je to často literatúra o vlastnom vyrovnávaní sa so životom a svetom, ktorý nás obkolesuje. To platí, keď hovoríme o literatúre, nie o esejistike alebo o literárnej vede a kritike. Skúste označiť najväčšie problémy, ktoré novinári pri práci so slovenčinou majú. Ako najväčší problém vnímam neschopnosť štylizovať a to vyplýva z ohraničeného poznávania jazyka a nedostatku citu pre emotívnu náplň slova. Je to prirodzené – hovorím to ako postreh, nie ako kritiku. Nedokážeme totiž vycítiť expresívnu hodnotu slova, alebo v nedostatku správnych slov používame v beletristických textoch slová odborné, internacionálne, vedecké a pod. Pritom to nie je umelecký zámer, ale nedostatok schopnosti a zručnosti narábať so štýlom jazyka. V čom vidieť vplyv srbčiny na krajanský slovenský jazyk vo Vojvodine v poslednom období? Slovenčina sa v Srbsku vyvíja v silnej interferencii so srbským jazykom. Vo Vojvodine je ešte šesť iných úradných jazykov, ale takmer žiaden iný dnes na slovenčinu nevplýva, lebo kontakty medzi menšinovými kultúrami dnes takmer nejestvujú. Príslušníci menšín komunikujú medzi sebou výlučne v srbskom jazyku. Vplyv srbčiny je čoraz silnejší, a to najmä na hovorený jazyk. Písomná podoba je akosi podvedome spisovnejšia. Venujme sa teraz prekladom zo slovenčiny do srbčiny a naopak. Čo z toho je zložitejšie pre vás? Čo z toho je zložitejšie pre 120

srbského prekladateľa? Konkretizujme problémy z jazykovej, štylistickej, odbornej či umeleckej stránky. U každého bilingválne hovoriaceho človeka je jeden jazyk silnejší a druhý slabší. A okrem toho je rozdiel v niektorých spôsoboch vyjadrovania, v oblastiach, o ktorých hovoríme, v téme. U tunajších Slovákov, a u mňa tiež, je silnejší srbský jazyk. Dlho som pracovala v mestskej knižnici a beletristiku som čítala hlavne po srbsky. Je pre mňa jednoduchšie prekladať do srbčiny. Je to krajší, bohatší preklad ako opačne. Myslím si, že pre dobrý preklad musí prekladateľ žiť v danom jazykovom prostredí. Síce, študovala som slovenský jazyk a slovenskú literatúru a v práci stále prekladám do slovenčiny úradné texty, takže postupom času tá situácia možno bude opačná. Každý odborník na sebe musí neustále pracovať. Vzdelávanie nikdy nie je ukončený proces. Ale ja mám z toho veľký pôžitok. Rada to robím, napĺňa má prekladateľská práca. Ak nejaké termíny neexistujú v jednom alebo druhom jazyku, čím si pomáhate? Zavádzajú sa nové termíny, alebo sa veci pomenúvajú opisne? Teraz mi napadá jeden príklad. V beletristike sa často objavuje zložitejšia situácia pri pomenovaní tradičných jedál alebo nápojov, krojov, zvykov a pod. Mala som nedávno dilemu, či niečo preložiť alebo to nechať v pôvodnej podobe. Ide napríklad o slová ako borovička alebo bryndzové halušky. Nechávam tam pôvodné slová, ktoré preložený text štylisticky zafarbia a výborne dotvoria určité prostredie alebo atmosféru.

121

Pokiaľ ide o preklady umeleckého rázu, kto si môže dovoliť prekladať – aké nároky by mal spĺňať prekladateľ? Môže napríklad beletriu prekladať novinár? Alebo stačí na dobrý preklad znalosť jazyka? Znalosť jazyka je predpokladom, ale kvalita prekladu bude závisieť od mnohých faktorov. Skúsim to vysvetliť na porovnaní. Človek môže mať doma hudobný nástroj, ale nevedieť na ňom hrať, alebo môže vedieť zahrať na nástroji slabšie, alebo lepšie. Dokonca môže vedieťdokonale technicky ovládať hru na hudobnom nástroji. Ale aby to bola hudba, potrebné je, aby mal niečo, čo sa môže pomenovať ako sluch, talent, cit… niekto sa s tým prirodzene narodí, prirodzene štylizuje a dáva svoju osobitnú pečať každej piesni. Ale, ak sa ho opýtate, ako to robí, sotva vám to bude vedieť vysvetliť. Len vtedy z hudby bude umenie, keď prejde cez filter človeka. Do akej miery považujete za dôležité, aby prekladateľ poznal reálie druhého národa, krajiny, prípadne sám pobudol na mieste alebo s ľuďmi, ktorých sa samotné dielo týka? Predsa len živý jazyk je niečo iné ako jazyk, ktorý napokon skončí v knihách či časopisoch. Samozrejme, reálie musí prekladateľ dobre poznať. Môže ich, pravda, poznať aj nepriamo, z internetu, televízie, kníh. Možnosti sú rôzne, aj ľudia sú rôzni. Karl May na západe nikdy nebol a písal najlepšie westerny, ani Jules Verne na Mesiaci alebo pod morom… Verím v priamu skúsenosť, ale ak sa to nedá inak, tak aj surogát môže poslúžiť.

122

Príloha: Zdenka Valentová-Belićová (uprostred) spolu s lektorkou z Prešovskej univerzity Martou Součkovou, ktorá pôsobí na Univerzite v Novom Sade, hovoria o prekladoch slovenských diel do srbčiny na Belehradskom knižnom veľtrhu v roku 2015.

123

Meno: Miroslav Gašpar Rok, miesto narodenia, vek: 1989, Nový Sad, 26 rokov Štúdium: Filozofická fakulta Nový Sad, odbor žurnalistika Doterajšie pôsobenie: Rádio-televízia Vojvodiny (RTV Vojvodiny), Rádio In, Rádio Beočin Aktuálne zamestnanie (miesto, pozícia, počet rokov): Rádio-televízia Vojvodiny (RTV Vojvodiny), Rádio Nový Sad, Reportér, 5 rokov

Ako vyzerá práca mladého začínajúceho rozhlasového redaktora v krajanskom médiu a v čom sa pravdepodobne odlišuje od práce začínajúceho redaktora na Slovensku? Má sa mu kto – nejaký starší kolega – venovať v oblasti jazyka, výslovnosti? Budem hovoriť o vlastnej skúsenosti. V Rádiu Nový Sad som mal najprv dvojtýždňovú prax a potom som 16 mesiacov pracoval ako honorárny spolupracovník. Posledné roky pracujem. Začínal som s prekladaním správ zo srbčiny do slovenčiny a písaním, tvorením jednoduchších príspevkov. Mladému novinárovi sa má kto venovať – je to, okrem iných kolegov, v prvom rade – lektor. Keď mám hotový príspevok, kolega lektor si ho pozrie, prečíta moje texty, opraví ich. Ak je to potrebné, štylisticky upraví. Potom sa skontrolovaný príspevok finalizuje a neskoršie vysiela. Jednotlivé typy rozhlasových relácií si zrejme vyžadujú rozličnú voľbu štylisticko-jazykových prostriedkov. Skúste špecifikovať, aké novinárske žánre používate pri jednotlivých reláciách (besedy, rozhovory, ...). 124

Pri realizovaní predpoludňajšieho programu sa predovšetkým vyskytujú spravodajské žánre. Som redaktorom aj mládežníckeho vysielania, takže pri nahrávaní rozhovorov s mládežníkmi a teenagermi aj vlastný slovník, čiže slovnú zásobu a tým aj jazyk prispôsobujem tejto spoločenskej skupine. Používam vtedy aj žargón, nespisovné slová, anglicizmy. Rovnako je to aj s Vysielaním pre deti, ktoré tiež redigujem. Takže aj pri nahrávaní rozhovorov s deťmi sa dávam na ich úroveň a snažím sa hovoriť jazykom, ktorý je im blízky. Aké postupy sa používajú pri rozhlasovej reportáži? Skúste porovnať, aké témy si volia mladí novinári a ako spracúvajú reportáž? Rozhlasovou reportážou je potrebné poslucháčovi vytvoriť obraz iba slovom, takže je to o to náročnejšie a o to je to väčšia výzva. Podľa mňa, treba používať jazykové prvky typické pre prostredie, o ktorom reportáž bude hovoriť. Presnejšie,treba hovoriť jazykom ľudí, ktorí v tom-ktorom prostredí žijú. Samozrejme, že treba dbať na spisovný jazyk, ale vhodne zaradené nespisovné prvky môžu reportáž iba skvalitniť a pridať jej autentickosť. Do akej miery treba pri rozhlasovej reportáži prispôsobovať jazyk recipientovi? Spolubesedníkovi sa treba prispôsobiť tak, aby čo najlepšie porozumel, čo sa ho pýtame, aby mohol ponúknuť tú najsprávnejšiu odpoveď, alebo porozprávať ten najzaujímavejší príbeh. Treba sa dať na jeho úroveň, aby sa spolubesedník necítil nepríjemne a aby nemal dojem, že sa novinár naňho zvysoka pozerá. Aj keď sa prihovárame 125

poslucháčom, treba sa im prihovoriť jednoducho, čo najkratšími vetami. Rozhlas si to aj vyžaduje. Samozrejme, že sa na spisovnosť musí dbať! Pochádzate z Lugu. Je to pre vás ako novinára výhodou, čo sa týka slovenčiny a vašich predpokladov? Doma sa rozprávame po slovensky – s rodičmi, starými rodičmi, kamarátmi, susedmi, rodákmi, spoluobčanmi – takže si určite tým spôsobom všetci, a nie iba konkrétne ja, pestujeme slovenský jazyk. Faktom je, že je to nie spisovná slovenčina, ale je to tá najlepšia slovenčina, akú moji spoluobčania poznajú a ktorou hovorili aj ich predkovia a budú hovoriť aj ich potomkovia. Výhodou to naozaj je, pretože by bolo pre mňa oveľa ťažšie hovoriť doma po srbsky a na pracovisku po slovensky. Do akej miery sa pri štúdiu žurnalistiky dbá na gramatiku? Študoval som po srbsky a slovenčinu ako materinský jazyk som mal iba v prvých dvoch ročníkoch. Myslím si, že sa na gramatiku dáva pozor. Profesori, ktorí mi prednášali, ma upozorňovali na chyby. Mali sme aj skúšky. Takže som celkom spokojný s tým, ako sa na gramatiku dbalo. Do akej miery sa prihliadalo na správnu výslovnosť? Keďže som pracoval s lektorom slovenského jazyka, profesorom Jurajom Glovňom, na výslovnosť sme dávali veľký dôraz. Pán profesor mi prednášal aj štylistiku, takže sme na prednáškach a cvičeniach dávali naozaj veľký dôraz na správnu 126

výslovnosť. Venovali sme sa nesprávnym slovám, srbizmom i bohemizmom. Opíšte sčasti vaše štúdium. Dala vám škola aj niečo praktické, niečo, čo priamo využívate pri práci v rozhlase? Viac-menej išlo o technické a praktické vedomosti. Mali sme štúdio, televízne kamery, učili sme sa trošku strih a podobne. Čo by sa dalo zlepšiť pre budúcich žurnalistov? Museli by sme tu hovoriť o praktickej časti. O jazyku menej, lebo s tým som bol celkom spokojný. Myslím si, že by študentom bolo treba viac praxe. Väčšina študentov sa venuje tomuto odboru aj po skončení školy? Keď ide o môj ročník, iba ja som bol Slovákom na žurnalistike v Novom Sade, takže som sa uplatnil v tejto oblasti. Moji kolegovia sa viac-menej tiež uplatnili v oblasti novinárstva. Niektorí sa dali na marketing a PR a niektorí sa zaoberajú tým, čo nemá súvis so žurnalistikou. Niektorí z vašich starších kolegov možno neštudovali žurnalistiku... Môže štúdium urobiť z človeka novinára? Aj áno, aj nie. Závisí od toho, či má k žurnalistike človek blízko. Ten, komu sa páči novinárstvo, sa pravdepodobne na také štúdiá aj dal. Samozrejme, je potrebná skúsenosť a prax, lebo veľa 127

teoretických vecí z fakulty sa v reálnom novinárčení takmer ani neuplatňuje. Je štúdium žurnalistiky pre vás ako Slováka vo Vojvodine iné ako pre ostatných študentov? Píšete svoje práce na univerzite v materinskom jazyku? Alebo vás „cvičia“ v obratnosti srbského jazyka? Nie je iné, pretože všetky kurzy či predmety som mal v srbčine, samozrejme, okrem materinského jazyka. Takže, články a reportáže, ako aj ostatné príspevky, ktoré som musel pripraviť, aby som mohol zložiť skúšky, boli v srbčine. Iba po skončení fakulty som sa začal venovať novinárstvu v slovenčine a od vtedy tvorím v slovenskom jazyku. Je jazyk mladého novinára obohatený o anglicizmy? Určite, lebo sme pod veľkým vplyvom moderných médií, ktoré si nemožno predstaviť bez anglicizmov. Nedávno som robil mládežnícke vysielanie na tému jazyka, aký sa používa na internete a pri chatovaní. Mnohí respondenti mi odpovedali, že používajú anglické slová, skratky, smajlíky. Keď som sa pýtal, prečo sa vyjadrujú tak a nie po slovensky, väčšina odpovedí bola v tom duchu, že im je tak jednoduchšie vyjadriť sa. Internet, angličtina a moderné trendy sú im veľmi blízke. A ako je na tom mladý rozhlasový novinár so slovenčinou? Všeobecne počuť, že čoraz menej Slovákov nastupuje do slovenských tried na základných školách...

128

Každý jeden musí sám na sebe pracovať a neustále sa zdokonaľovať. Netreba generalizovať, lebo aj starší novinár môže mať slabý jazyk. Závisí, či mu na zlepšovaní záleží, alebo nie a či si chyby uvedomuje a dbá, aby ich nerobil. Myslím si, že mladý novinár na začiatku kariéry je na tom lepšie ako starší kolega, ktorý sa zle naučil a zmeniť sa nechce a nevie. Faktom je, že čoraz menej detí sa zapisuje do slovenských tried, ale je to oveľa komplexnejšia otázka – demografická, politickospoločenská. A za dôsledok to môže mať to, že čoraz menej ich bude po slovensky hovoriť a to bude negatívne vplývať na slovenský jazyk vo Vojvodine aj na médiá. Ovládať skvele jazyk je asi najlepším predpokladom k tomu stať sa dobrým novinárom. Ako by slovenské triedy mohli podporovať mladé talenty? Nejde len o triedy, ale celú komunitu, ktorej na tom ne/záleží. Samozrejme, že trieda môže mladé talenty podporiť a posielať ich na rôzne recitátorské súťaže či tvorivé semináre. V čom spočíva podľa vás rozdiel pri používaní slovenčiny v televíznom a rozhlasovom vysielaní? Aké jazykové prostriedky sa používajú v televízii, aké v rozhlase? Rozdiel je v tom, že televízia má aj obraz, ktorý povie viac ako tisíc slov. Rozhlas má iba zvuk, ktorým musí poslucháčovi podať správnu, zaujímavú a krátku informáciu, lebo človek má šancu vypočuť si určitú správu pravdepodobne iba raz. Preto rozhlasové texty alebo správy musia byť jasné, jednoduché, bez odborných termínov, ktorým obyčajný človek nerozumie. 129

Do akej miery potrebuje redaktor rozhlasového vysielania ovládať slovenskú gramatiku? Aj rozhlasový redaktor by mal gramatiku ovládať čo najlepšie, aj keď poslucháč nevie, či hlásateľ na papieri má napísané y alebo mäkké i. Bez ohľadu na to, ak chceme byť kvalitnými novinármi, potrebné je dávať pozor na jazyk v každom zmysle. Je podľa vás rozdiel v štylizovaní v rozhlase a printovom médiu? V čom spočíva? Určite tam je rozdiel. Rozhlasové vety musia byť krátke, jasné, jednoduché, pretože ich poslucháč počuje iba raz a buď im porozumie alebo nie. V printovom médiu vety môžu byť dlhšie, komplexnejšie, môžu obsahovať odborné termíny, lebo čitateľ sa k článku môže vracať toľkokrát, kým mu text nie je úplne jasný. Je mladý redaktor prispôsobivejší aj novinkám v jazyku? Pravdepodobne je, lebo novinky sa v našom prípade najviac vzťahujú na anglický jazyk a terminológiu spätú s modernou technológiou, internetom, spoločenským sieťami. Sú to oblasti, ktoré sú každopádne bližšie mladému človekovi. Dá sa v tejto, povedzme, rýchlejšej a pohotovejšej práci vôbec sústrediť na správnu slovenskú štylistiku, vetnú skladbu a používanie slovenských slov? Čo z toho je najväčší problém? Možno sa na to nedá maximálne sústrediť, ale to neznamená, že sa netreba snažiť. Lebo len tak budeme aj ďalej 130

hovoriť správne po slovensky a budeme mať potrebu byť informovaní v slovenskom jazyku. Uveďte niektoré jazykové chyby, s ktorými sa stretávate pri svoje práci. Ide predovšetkým o nesprávny pád, nárečové slová, srbizmy, doslovné preklady... Zamerajme sa teraz na výslovnosť. Pokúste sa špecifikovať, ktoré hlásky alebo slová používajú vojvodinskí Slováci nesprávne. Ktoré z nich napriek znalostiam používajú nesprávne rozhlasoví a televízni novinári? Schádzajú mi na um nesprávne slová „závodenie“, „závodiť“. Ide o „súťaž“, „súťažiť“. Tieto slovká naši ľudia veľmi často používajú a vôbec si neuvedomujú, že v slovníku neexistujú a nemajú žiadny význam.

131

Príloha: Miroslav Gašpar (celkom vpravo) ako súčasť Press tímu na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci v roku 2015 sledoval vernisáž výstavy v Galérii Zuzky Medveďovej.

132

Meno: Viera Dorčová-Babiaková Rok, miesto narodenia, vek: 1978, Nový Sad, 37 rokov Štúdium: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety, Bratislava Doterajšie pôsobenie: Rádio Petrovec, Obecná správa Obce Báčsky Petrovec Aktuálne zamestnanie (miesto, pozícia, počet rokov): Rádio- televízia Vojvodiny (RTV Vojvodiny), Novosadský rozhlas, novinárka, od roku 2015

Ako vyzerá práca rozhlasovej novinárky v lokálnom rozhlase? V lokálnom médiu som pôsobila 15 rokov. Je to náročná práca, lebo treba sledovať všetky udalosti v celej obci a novinárov bolo v Rádiu Petrovec málo (traja). Novinár v lokálnom rádiu robí všetko – počnúc od oznamov, cez reklamy, preklady, terény, montáž príspevkov, priamy program až po hudobné pozdravy a blahoželania, kde hlavne starším osobám treba pomôcť pri výbere textu a pesničky. Priblížte nám schému vysielania, prosím. Rádio Petrovec vysielalo 24 hod. denne. Hovorím vysielalo, lebo platnosť nadobudol balík mediálnych zákonov, v ktorých sa hovorí, že lokálna samospráva nemôže byť zakladateľom média. Tak Rádio Petrovec vošlo do privatizačného procesu a bolo v druhom kole predané súkromnému podniku. Uvidíme, ako toto bude fungovať. 133

Avšak vrátim sa k schéme. Prvý vstup sme mali o 10. hod., kedy sme vysielali správy a oznamy. Správy boli každú hodinu až do 15. hod. Každý pracovný deň sme mali voľbu hitu týždňa, kde sa poslucháči priamo zapájali do programu. Takéto a podobné vysielania majú svoje čaro, lebo poslucháči sú hlavne starší ľudia a posťažujú sa na všeličo, hlavne poukazujú na komunálne problémy. O 14. hod. sa vysielalo ústredné informatívne pásmo Dozvuky, v ktorom sme poslucháčov informovali o udalostiach, eventuálne sme riešili nejaké lokálne problémy, vzdelávali poslucháčov z rôznych oblastí. V sobotu od 10. hod. do 12. hod. sme vysielali Aktuality z Vojvodiny – čiže výmenu príspevkov z lokálnych rozhlasových staníc – Kovačice, Starej Pazovy, Šídu, Selenče, Odžakov. Tieto lokálne rádiá zasielali príspevky do Novosadského rozhlasu. Nedeľňajší program bol najpočúvanejší – o 9. hod. sme vysielali rozhlasové hry zo Slovenska, eventuálne sme mali tematické vysielania, ako napríklad Art lokátor, Naše salaše, Staré remeslá, Moja cesta, Prístav bezpečia a podobne. O 10. hod. bola Retrospektíva týždňa – čiže sme vysielali príspevky, ktoré priblížili týždeň za nami. O 12. hod. boli na programe Hudobné pozdravy a blahoželania. Aký okruh poslucháčov Rádio Petrovec malo? Na Rádio Petrovec bola prevažne orientovaná staršia populácia, ale počúvali aj mladší. Boli to hlavne penzisti, poľnohospodári. Čím sa odlišuje pracovný deň redaktorky v lokálnom médiu a redaktorky v pokrajinskom rozhlasovom médiu?

134

Vzhľadom na to, že som iba krátko v pokrajinskom rozhlase, zdá sa mi, že som viac bola aktívna v lokálnom rozhlase, lebo tam sme robili všetko – reklamy, oznamy, hudobné pozdravy a blahoželania, montáž príspevkov, práca v teréne, hostia v štúdiu, častejší priamy kontakt s poslucháčmi. Aké jazykové schopnosti by mal mať rozhlasový redaktor? Poznanie a ovládanie slovenčiny je základom, už či robíte v lokálnom alebo v pokrajinskom médiu. Jazyk je nástroj novinára, ktorý si musí pestovať a cibriť. Práve preto treba prihliadať na spisovnú slovenčinu, používať slovníky a príručky, absolvovať odborné semináre. Aj keď som už 15 rokov profesionálne v novinárstve, nehanbím sa povedať, že dennodenne používam odbornú literatúru, zvlášť slovníky a príručky. Rozdiel, keď ide o jazyk v lokálnom a pokrajinskom informovaní, existuje. „Lokálny“ jazyk musí byť poslucháčom ľahko zrozumiteľný, jednoduchý, ale treba sa držať zákonitostí spisovnej slovenčiny. V pokrajinskom, alebo, ak chceme povedať, aj v štátnom jazyku je potrebné používať i odbornejšie termíny. Lokálne médium, v ktorom ste dosiaľ pracovali, nemalo svoju webovú stránku. Hoci ide o rádio, nie je dnes už nič výnimočné, že aj rozhlasové médiá majú svoje webové stránky. Keby sa mali krátke správy zverejňovať aj na internete, musel by novinár rozhlasového média disponovať inými jazykovými kompetenciami? Webnovinárstvo je osobitný druh novinárstva, ale predsa aj tam musia byť základy tohto „remesla“, predovšetkým spisovná slovenčina na úrovni. Aby sme mohli ísť s dobou, myslím si, že sú 135

potrebné kurzy webnovinárstva tak pre novinárov v pokrajinskom médiu, ako aj v lokálnom. Vaše lokálne rádio však bolo možné počúvať aj na internete. Čo si myslíte, malo tam svoju počúvanosť dostatočne vysokú, alebo primárne ste sa zameriavali na kategóriu domácich poslucháčov z obce? Program Rádia Petrovec prostredníctvom internetu počúvali hlavne „naši“ ľudia v zahraničí. Myslím na tých ľudí, ktorí majú korene v našej obci. Aké témy ste za obdobie vášho pôsobenia v lokálnom médiu spracovali? Aké spôsoby novinárskej práce ste volili? Priblížte nám aspoň jednu – dve témy. Čím boli tieto témy zaujímavé pre poslucháčov a aký bol váš profesijný cieľ, keď ste ich pripravovali? Novinár v lokálnom médiu robí všetko. Tak som pracovala aj ja. Ako príklad uvediem dve autorské vysielania – Staré remeslá a Prístav bezpečia. V tom prvom vysielaní som sa snažila zaujímavým spôsobom priblížiť poslucháčom staré remeslá, ktoré už takmer alebo vôbec neexistujú. Našla som si adekvátnych spolubesedníkov, ktorí podľa mňa upútali pozornosť konzumentov. Podrobne predstavili prácu, náčinie, výhody a nedostatky. Napríklad som sa dozvedela, že takmer každý remeselník, ktorý sa venoval kolárstvu, nemal jeden či dva prsty. Prístav bezpečia bol relácia zameraná na sociálne marginalizované osoby, Rómov, osoby a deti s invaliditou... Som tej mienky, že som aspoň sčasti rozvírila vedomie a svedomie ľudí, zvlášť, keď ide o deti s invaliditou. Urobila som celé vysielanie 136

venované matke s autistickým syndrómom, o tomto ochorení, o jej problémoch i inklúzii. Keďže v lokálnom médiu nepôsobí veľa novinárov, asi musíte stíhať spravodajstvo vo veľkej miere sama. Zostáva potom čas na prípravu nejakých publicistických cyklov? Odpoveď krátka: veľmi málo. Treba sledovať veľa udalostí. Inak tematické vysielania v Rádiu Petrovec vznikali ďakujúc hlavne finančnej podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinského sekretariátu pre informovanie a patričného ministerstva. Očakáva sa, že úroveň jazykového vyjadrovania novinára v lokálnom a celoštátnom alebo pokrajinskom médiu je rovnaká, alebo novinár pôsobiaci napríklad v pokrajinskom médiu by mal byť jazykovo zrelší a istejší? Podľa mňa by mala byť rovnaká. S tým, že menšie „chyby“ sú, hádam, v lokálnych médiách aj dovolené, kým v pokrajinskom mediálnom servise by sa to nesmelo stať. Ako si môže rozvinúť slovník novinár, ktorý pôsobí v pokrajinskom médiu? Dá sa predpokladať, že jeho správy sú stručnejšie alebo obsiahlejšie ako na lokálnej úrovni? A čo dokumentárne programy, publicistické relácie – nájdeme ich v jednom aj druhom type média? V prvom rade je dôležité čítať po slovensky a počúvať po slovensky. A, samozrejme, myslieť po slovensky. Spravodajstvo v lokálnom médiu je stručné, zvlášť, keď ide o republikové správy, 137

dôraz sa dáva na tie lokálne. V pokrajinskom rozhlase musíme rozmýšľať a písať na regionálnej úrovni, teda širšie. V tom prípade by sme mohli uvažovať o tom, že lokálne médium môže vychovávať rozhlasových novinárov... Čo si o tom myslíte? Myslím, že áno. Ale všetko závisí od samého novinára, či je schopný učiť sa ďalej a viac, či je ochotný spolupracovať s ostatnými novinármi a zdokonaľovať sa. Čo predovšetkým musí spracovať rozhlasový novinár pôsobiaci v Báčke, aby vyhovel svojim poslucháčom? Závisí od toho v akom servise pôsobí. Budem hovoriť o tom lokálnom, lebo som tam strávila bezmála 15 rokov. Poslucháč musí novinárovi veriť. Konkrétne, keď ide o môj prípad, snažila som sa hovoriť a písať tak, aby mi rozumeli. Hľadala som také témy, ktoré by ich oslovili. Je možné – časovo, technicky a personálne –, aby lokálne médium bolo mienkotvorné? Alebo sa jeho úloha dá označiť len ako informačný zdroj? Závisí od témy, ale myslím si, že môže byť aj mienkotvorné. Aj keď lokálny rozhlas v Petrovci je prevažne informačným zdrojom. Pre našich starších poslucháčov veľa znamená, keď počujú, kedy nebude voda alebo elektrický prúd, keď prinesieme nahrávku z kostola a odvysielame časť z kázne. Myslím si, že lokálne médiá tu sú (alebo boli) aj pre toto.

138

Nájdeme nejaké projekty, na ktorých participujú spoločne lokálny rozhlas a pokrajinský, prípadne celoštátny? Vezmime tu do úvahy, že predsa len človek v lokálnom médiu najlepšie pozná svoje prostredie, a tak je schopný prenikať na samé „zlaté informačné dno“ pri spracovaní rôznych tém, ktoré by boli vďaka tomu spracované vysokokvalitne na celoštátnej úrovni. Typickým príkladom na túto otázku by bolo vysielanie Aktuality z Vojvodiny, čiže výmena príspevkov z lokálnych rozhlasových staníc – Kovačice, Starej Pazovy, Šídu, Selenče, Odžakov. Tieto lokálne rádiá zasielali príspevky do Novosadského rozhlasu, ale vymieňali si ich aj medzi sebou. Avšak zostalo iba pri tej výmene. Pokrajinský rozhlas si ich potom prispôsobil svojmu vysielanu a ďalej ich nespracovával. Vyhovovalo im to, že mali pokrytú celú Vojvodinu a do terénu sa menej chodilo. Je v lokálnom médiu šanca na nejakú investigatívu? Alebo by to malo skôr opačný efekt a za následok stratu poslucháčov? Investigatívna žurnalistika je vždy lákavá. Avšak nie každý novinár sa na ňu dá. Šanca vždy je. Úprimne, neviem odpovedať, aký by to malo efekt na poslucháčov. Obec Báčsky Petrovec je malá, prsty vo všetkom má „vysoká“ politika. V lokálnom rozhlase ste vysielali aj kontaktnú reláciu s piesňami. Vyzerá, že išlo o veľmi obľúbený produkt. Aká bola počúvanosť relácie vzhľadom na počet obyvateľstva? Znamená to, že lokálne rádio tiež napĺňa zábavnú funkciu médií? Voľba hitu dňa bola mojou obľúbenou záležitosťou. Z dvoch dôvodov: priamy kontakt s poslucháčmi a vždy zistíš niečo 139

nové. Ľudia sa posťažujú, upozornia na nejaký problém, pochvália ťa alebo skritizujú. Takže možno uzavrieť, že Voľba hitu dňa bola multifunkčná – poslucháči sa zabavili a pohovorili si o tom, čo ich trápi, a človek mal novú tému. A čo kultúrna funkcia a vzdelávacia? Objavujú sa niekde? Tieto oblasti boli menej zastúpené, ale predsa boli. Každú nedeľu sme vysielali Matičný kútik, Z našej minulosti a Jazykovú poradňu. Tú prvú reláciu pripravoval profesor Samuel Boldocký, v ktorej hovoril o významných dátumoch, osobnostiach a udalostiach z minulosti, týkajúcich Slovákov. Z našej minulosti pripravovala spisovateľka Viera Benková, v ktorej sa zameriavala na históriu Petrovca a Slovákov a svoje výtvory čerpala hlavne zo starých petrovských kroník. Jazykovú poradňu pripravovala jazyková redaktorka v Hlase ľudu na dôchodku Zuzana MedveďováKoruniaková a v tejto relácii išlo o jazykové poučky, spisovné slová i srbizmy. Do akej miery je lokálny rozhlas agitačný? Môže znamenať napríklad pred voľbami dokonca viac ako médium pokrývajúce väčšie územie? Keď ide o lokálne voľby, áno. Ale na druhej strane, naša obec je malá, všetci sa navzájom poznajú, takže už každý poslucháč v predvolebnom období má svoju mienku o určitých politických stranách či jednotlivcoch. O agitačnej funkcii médií, podľa mňa, v súvislosti s Rádiom Petrovec nemožno hovoriť, lebo takmer vôbec neexistovala.

140

Príloha: Viera Dorčová-Babiaková (vľavo) na predvianočnom stretnutí na Ambasáde SR v Belehrade v roku 2015.11

Foto: A. Meleg

141

Meno: Anna Simonovićová Rok, miesto narodenia, vek: 1960, Stará Pazova, 55 rokov Štúdium: Vyššie ekonomicko-právnické, početné novinárske kurzy, kurzy žurnalistiky Doterajšie pôsobenie: Rádio-televízia Stará Pazova, Hlas ľudu, spolupráca s Rádio-televíziou Vojvodiny, v literárnych časopisoch Aktuálne zamestnanie (miesto, pozícia, počet rokov): Momentálne nezamestnaná, 30 rokov v stálom pracovnom pomere a 4 roky spolupracovníčka Rádio-televízie Stará Pazova

Ako vyzerá práca rozhlasovej a televíznej redaktorky v krajanskom médiu a v čom sa pravdepodobne odlišuje od práce takejto redaktorky na Slovensku? Pracovala som v lokálnom rozhlase a posledné štyri roky aj v lokálnej televízii, od septembra po privatizácii viacej nepracujem Už samotná práca v lokálnom médiu je odlišná od práce vo verejnom servise. V lokálnom rozhlase novinár robí všetko, teda nie je iba novinár, ale aj hlásateľ, moderátor vysielaní. To znamená, že musí sledovať udalosť, napísať o tom pre informatívne vysielanie a urobiť z toho aj vysielanie. K tomu ešte robíme aj reklamné klipy. V rozhlase to znamená, že si všetko robíš sám od prípravy, nahrávania, písania, strihania. O to je tá práca lepšia, lebo nezávisíš od nikoho, ale je ťažšia, kým si nezvykneš. Potom to frndží. V televízii, pravda, musíš mať kameramana a strihača. Vo verejnom servise sú novinári viacej špecializovaní na jednotlivé oblasti, no v poslednej dobe, keď je menej peňazí, a tým pádom aj novinárov, tak aj tam okrem 142

špecializovaných oblastí novinári majú na starosti rôzne oblasti. Tendencia je taká, aby novinár bol aj kameraman, aj strihač a pripravil si príspevok sám. Staropazovský rozhlas začal pracovať v roku 1967, najprv ako Radio Vojka a neskoršie ako obecný rozhlas Rádio Stará Pazova. Program sa vysielal v srbčine, ale od začiatku sa vysielalo v nedeľu po slovensky. Neskoršie sa v slovenčine vysielalo v stredu, sobotu a nedeľu a potom každý deň. Programy boli rozdelené na dvoch vlnových dĺžkach. Dnes staropazovský rozhlas vysiela program v srbčine, každý deň, celý deň. Iba tri hodiny sú v slovenčine na tej istej vlnovej dĺžke. Od začiatku slovenskí novinári pripravovali príspevky nielen po slovensky, ale aj v srbčine a tak je to aj dnes. Dnes sa program v slovenskej reči vysiela od utorku do piatku od 18. do 21. hodiny, v sobotu od 15. do 21.hodiny a v nedeľu od 7. do 10. hodiny. Takto sa vysiela odvtedy, čo má rozhlas len jednu vlnovú dĺžku. Dovtedy sa vysielalo každý pracovný deň od 13. do 18. hodiny, teda 5 hodín denne a v nedeľu od 10. do 4. hodiny. Ukážka: Televízny program po slovensky Každý deň správy o 17.00 a 22.00 hodine Nedeľa 13.00 – 14.00 S vami a pre vás, kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality z lokálneho prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí v rámci spolupráce s TV Nový Sad a s náboženskou časťou Hrad prepevný 14.00 – 14.30 – ľudové piesne a choreografie ochotníckych súborov Repríza v pondelok o 14.00 a stredu o 22.05 hodine 143

Ukážka: Programová schéma v súčasnosti Utorok až piatok: 18.00 – 18.15 – servisné informácie, na dnešný deň, ľudová hudba 18.15 – 18.30 – volíme melódiu dňa, kontaktný program s poslucháčmi 18.30 – 19.00 – aktuality z prostredia, poučky zo slovenčiny – streda 19.00 – 19.15 – Denník, informatívne vysielanie 19.15 – 19.30 – zábavná hudba, reklamy 19.30 – 20.00 – drobné oznamy, reklamy, ľudová hudba 20.00 – 20.30 – relácia Z nášho uhla, udalosti a ľudia, tematické vysielania, náboženské vysielanie Živé vody – streda, z minulosti – štvrtok 20.30 – 21.00 – ľudová hudba, reklamy Sobota: 15.00 – 16.00 – servis, na dnešný deň, reklamy, aktuálne udalosti, ľudová hudba 16.00 – 16.05 – správy, hlavne lokálne 16.05 – 16.30 – Zvončeky, detské vysielanie 16.30 – 17.00 – drobné oznamy, ľudová hudba, reklamy 17.00 – 18.00 – volíme melódiu týždňa resp. Mesiaca, aktuálne udalosti, reklamy, zábavná hudba 18.00 – 19.00 – repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 – 21.00 – Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne z iných lokálnych rozhlasov, drobné oznamy, reklamy, ľudová hudba 144

Nedeľa: 7.00 – 8.00 – servisné informácie, reklamy, drobné oznamy, na dnešný deň, zábavná a ľudová hudba 8.00 – 8.05 – správy 8.05 – 8.30 – ľudová hudba, reklamy, poučky zo slovenčiny (repríza) 8.30 – 9.00 – Slovo nášho Boha trvá naveky – náboženská relácia 9.00 – 10.00 – správy, aktuality z lokálneho prostredia, drobné oznamy, reklamy, ľudová hudba

Ako by ste opísali používanie slovenčiny v lokálnom televíznom a rozhlasovom vysielaní? Keď ide o používanie slovenčiny v televíznom a rozhlasovom vysielaní rozdiel nie je veľký. Možno iba v tom, že v rozhlase máme aj živé vstupy, napríklad telefonické hlásenia poslucháčov. Vtedy sa niekedy používa aj nárečie. Snažíme sa vysvetliť, ako je ten-ktorý výraz spisovne. Šikovný novinár to hneď preloží do srbčiny s cieľom vyjasniť niektorý pojem. Televízne vysielania sa nahrávajú, takže sa viacej dbá, aby sa používal spisovný jazyk. Osobne často používam aj básne alebo citáty z literatúry. Je podľa vás rozdiel v štylizovaní v TV/rozhlase a v printovom médiu? V čom spočíva? Rozdiel existuje. Keď ide o rozhlas a televíziu, už samotný fakt, že TV má obraz, je dostatočný, že nemusíš povedať napríklad, s 145

kým sa rozprávaš alebo kto to povedal. V rozhlase to musíš. K tomu v rozhlase niekedy musíš opísať aj atmosféru a v televízii sa to vidí. Napríklad nemusíš povedať, že bolo niekde veľa ľudí, lebo sa to vidí. Keď ide o printové média, tie sa líšia aj od rozhlasu, aj od TV, lebo musíš napísať všetko to, čo v rozhlase povieš ty alebo spolubesedník. Aj samotný štýl písania sa líši. Napríklad, to čo je v rozhlase alebo v TV na prvom mieste, v printovom médiu môže a nemusí byť. V konečnom dôsledku pre mňa je oveľa náročnejšie printové novinárstvo. Čitateľ sa vždy k papieru môže vrátiť a znovu si text prečítať. O to je aj zodpovednosť novinára väčšia. V dnešnej dobe technickej vyspelosti sa síce aj k TV príspevkom divák môže vrátiť a pozrieť si ich. Aké jazykové nároky musí spĺňať redaktor rádia a televízie? Redaktor musí spĺňať vysoké nároky aj v rozhlase, aj v televízii. To však neznamená, že má hovoriť tak, aby ho poslucháč, divák alebo dokonca i spolubesedník nerozumel. Musí sa snažiť nájsť dobrú mieru, aby hovoril spisovne a aby mu rozumeli poslucháči a diváci. Preto by bolo výborné, keby v lokálnom rozhlase bol jazykový redaktor. Dá sa v tejto, povedzme, rýchlejšej a pohotovejšej práci vôbec sústrediť na správnu slovenskú štylistiku, vetnú skladbu a používanie slovenských slov? Čo z toho je najväčší problém? V rozhlase sa to v úplnosti nedá, lebo je to najrýchlejšie médium. V televízii sa to dá lepšie a v printovom médiu najlepšie. Avšak majúc na zreteli, čo všetko novinár robí, zvlášť v lokálnom médiu, najčastejšie sa to nedá. Zvlášť je problém pri prekladaní, lebo 146

my v našom médiu píšeme aj v srbčine a tu už vetná skladba nie je rovnaká. Zvlášť je to badateľné pri nahrávaní, keď robíš rozhovor v jednom a razom v druhom jazyku. Často sa stáva, že začneš rozmýšľať v slovenčine a robíš rozhovor v srbčine, alebo opačne. Stáva sa aj to, že spolubesedník povie: „Ako som to už vysvetlil...“ A pritom vysvetľoval v srbčine, lebo obyčajne robím rozhovor najprv v srbskom a potom v slovenskom jazyku. Môžu byť tieto slovenské vety obsahovo bohaté, alebo sa darí a resp. aj sa má v tej rýchlosti rádia a televízie tvoriť hlavne štylisticky jednoducho? To závisí, o čom sa píše, resp. hovorí, o aký žáner ide. Nemôže sa písať rovnako pre informatívny program a pre vysielanie z kultúry. V podstate, v tej rýchlosti sa najčastejšie tvorí štylisticky jednoducho. Občas sa stáva, že chceš odrazu veľa povedať a položíš dve – tri otázky odrazu. Alebo že pokračuješ v debate so spolubesedníkom a nie je ti blízka oblasť. Skúsme zobrať „do hry“ rozhovor, ktorý prebieha naživo. Ako by mal z hľadiska správneho používania slovenského jazyka viesť rozhovor redaktor/moderátor? Mal by sa prispôsobiť úrovni jazyka svojho spolubesedníka? Mal by dovoliť prenikaniu dialektu do vysielania, alebo by mal jeho slovné konštrukcie opravovať a hovoriť ich spisovne? V rozhlase a televízii sa snažím hovoriť spisovne, ale do tej miery, aby mi spolubesedník rozumel. Nejakým spôsobom sa treba prispôsobiť úrovni jazyka svojho spolubesedníka. Ak sa zjaví dialekt u spolubesedníka, tak to nechám tak, neopravujem ho. Sú iba výnimočné prípady, keď si môžem dovoliť nápadne zareagovať a 147

vtedy to využijem, aby som vysvetlila, ako sa to môže inak povedať. Možno to vyznieva, že ho opravujem, ale v podstate sa snažím nerobiť to, lebo vtom sa spolubesedník dostane do chaosu a zabudne, čo chcel povedať. Do akej miery by podľa vás poslucháč alebo divák rozumel (rozumie) tomu, keby novinári rozhlasu a televízie používali vo vysielaní bežne len spisovný jazyk? Myslíte si, že rozumejú všetkému, čo sa povie? Stíhajú počúvať a rozmýšľať o tom? Myslím si, že by nerozumeli iba spisovnému jazyku. Nestíhajú vnímať, čo sa hovorí a rozmýšľať o tom. Často sa stáva, že potom nerozumejú podstate veci. Zvlášť je to badateľné pri informatívnom vysielaní, kedy sa snažíme hovoriť spisovným jazyklom a často sa nám v teréne stane, že sa nás poslucháči, diváci opýtajú, čo sme to chceli povedať, alebo čo malo znamenať nejaké slovko, ktoré sme použili. Prejdime k novinárom rádia a televízie, ktorí pôsobia v Srieme. Čo podľa vás spôsobuje jazykové chyby, ktorých sa pri tvorbe príspevkov dopúšťajú? Píšete si príspevky? U nás, keďže sme novinári, ktorí píšu aj v srbčine chyby sa javia. Zvlášť, v rýchlosti, aby správa bola pripravená včas a času na preklad je málo. Vtedy sa prekladá priamo zo srbčiny do slovenčiny. Sú to síce zriedkavé prípady, ale stáva sa. No, v každom prípade si príspevky píšeme aj v jednom, aj v druhom jazyku. Možno tieto chyby jazykového prejavu porovnať s chybami novinárov, ktorí pôsobia v Banáte a Báčke, vysuňme Nový Sad. 148

Myslím si, že ani nie, lebo novinári v Báčke a Banáte píšu iba po slovensky. V každej z týchto územných oblastí sa javia skôr dialekty. Zamerajme sa teraz na výslovnosť. Pokúste sa špecifikovať, ktoré hlásky či slová, napriek znalostiam, vyslovujú nesprávne rozhlasoví a televízni novinári? Ak to porovnáme s výslovnosťou na Slovensku, zdá sa mi, že je tunajšia výslovnosť mäkká. Niekedy ani akcenty nie sú na správnom mieste. Nemožno to generalizovať, závisí to od prípadu k prípadu. Niektoré slovká sú nesprávne akcentované aj kvôli vplyvu srbčiny, kde je akcent inakší ako v slovenčine. Často prechádzate pri práci medzi dvoma jazykmi? Iste si to vyžaduje vysokú koncentráciu. Vyžaduje to veľmi vysokú koncentráciu. Každodenné slová nerobia problém, skôr odborné, napríklad technické, poľnohospodárske, politické. V takých prípadoch nám veľmi osoží elektronický slovník slovenského jazyka alebo i samotná konverzácia medzi kolegyňami. Zvlášť, keď prekladáme v rýchlosti, obyčajne si na niektoré slovko nemôžeme spomenúť. Je bohatšia písomná alebo ústna forma slovenčiny vo Vojvodine? Môžete zhodnotiť aj prejavy respondentov a novinárov? Zdá sa mi, že u novinárov je bohatšia písomná forma ako ústna. Podobne je to aj u respodentov. Avšak aj to závisi od prípravy na rozhovor, ako novinára, tak aj respondenta. Stáva sa aj to, že si respondenti napíšu, čo chcú povedať. 149

Aký hlasový tréning by mali absolvovať rozhlasoví a televízni moderátori pred vysielaním? Deje sa to vôbec? Odporúčali by ste to? Ej, veru, mali by mať aspoň ten základný tréning výslovnosti (a, e, i, o, u). Potom hlasový tréning celého textu, aby sa pred mikrofónom mohlo zdôrazniť to, čo je podstatné vo vete; aby sa správne mohlo dýchať. Žiaľ, zriedkakedy sa to deje. Možno v televízii skôr ako v rozhlase. Vrelo by som to odporučila. Príloha: Anna Simonovićová ako členka Press centra počas Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci v roku 2015 na záverečnom galaprograme detských folklórnych súborov.

150

Meno: Anna Horvátová Rok, miesto narodenia, vek: 1968, Nový Sad, 47 rokov Štúdium: Filozofická fakulta Univerzity v Novom Sade, Katedra slovenského jazyka a literatúry Doterajšie pôsobenie: Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu (od začiatku až dosiaľ) Aktuálne zamestnanie (miesto, pozícia, počet rokov): Novinovovydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu (NVU Hlas ľudu), jazyková redaktorka, 20 rokov

Ako vyzerá práca jazykovej redaktorky v krajanskom médiu a v čom sa pravdepodobne odlišuje od práce jazykovej redaktorky na Slovensku? Je to dosť komplexná otázka. Okrem toho, že ide o náročnú prácu, naskytá sa tu i jeden obrovský problém, ktorý sa stále stupňuje, a teda aj najzávažnejší, ktorý sťažuje prácu pri úprave textov. Problém väzí v tom, že tunajší (teda vojvodinskí) Slováci aj napriek tomu, že sa priznávajú k svojej národnostnej príslušnosti, spisovný jazyk dosť zaznávajú, ba pohŕdajú ním. S pravopisom je to ešte horšie, vôbec neovládajú pravidlá správneho písania, gramatika im je cudzia, dokonca sa ani nesnažia zdokonaliť sa v tom, lebo to podľa nich nie je podstatné. Tunajší Slováci majú srbské konštrukcie viet, slovenčina je popretkávaná srbizmami. Na Slovensku na tento problém nenarážajú, takže si myslím, že je omnoho pohodlnejšie pracovať v printovom médiu na 151

Slovensku. K tomu ani slovná zásoba nie je na bohvieakej úrovni, je dosť chudobná. V tunajšom krajanskom prostredí existujú termíny „jazykový lektor“, „jazykový redaktor“, „jazykový korektor“. Vysvetlite nám ich, prosím? Sú všetky správne? Tu som si nie na čistom ani ja. Povedať len jazykový korektor je málo, pretože mojou úlohou nie sú len čisto korektorské práce, ale sú to štylistické úpravy, náprava gramaticko-pravopisných nedopatrení. Uvediem len takú banalitu, že niekedy ani redaktori nevedia ani po mnohoročnej praxi v novinárstve písať priamu reč, citáty. Nech nehovorím o skloňovaní, nepresnosti údajov, mien, termínov. Do novín prichádzajú príspevky od skúsených novinárov, ale aj od sporadických dopisovateľov. Mnohých z nich poznáte už podľa „rukopisu“. Skúste porovnať z jazykového hľadiska, s akými problémami sa boria jedni, s akými druhí. Je to na každom jednotlivcovi. Jedni kolegovia sa prídu poradiť (často tí jazykovo vyspelejší), iní nie. Neviem, či ste mali možnosť nazrieť do rukopisu dopisovateľa. Niekedy sa zdá, že by bolo jednoduchšie, aby písal po srbsky, lebo opravovať taký rukopis si vyžiada viac času ako napísať nový. Mnohé texty sú nezrozumiteľné, a tak sa ani pri opravách niektoré veci nemusia správne pochopiť. Prejdime k novinárom. Čo podľa vás spôsobuje chyby, ktorých sa pri tvorbe textov dopúšťajú? 152

To je ten náš závažný problém: vplyv srbčiny. Niekedy majú spolubesedníka Srba, a to je potom zmes dvoch jazykov. Aký je rozdiel v práci pri jazykovej korektúre článkov a kníh? Špecifikujte. Uveďte, prosím, príklady. Všetko sa to robí narýchlo. Možnože sa skôr pri knihách robilo viac korektúr, teraz už nie. Noviny sú akoby „prekliate“, aj pri najlepšej vôli vyhnúť sa chybám, objavia sa. Prezraďte nám najčastejšie chyby, ktoré sa objavujú v textoch krajanských novinárov. Aké sú správne varianty, ktoré by sa mali používať? Objavujú sa, povedzme, nesprávne slová či konštrukcie ako: žiaľ mi je – je mi ľúto; ďakujem na káve – ďakujem za kávu, ako si – ako sa máš, čo ťa briga – čo ťa do toho, brigujem sa – mám starosti, ty si lúda/lúdy – ty si bláznivá/bláznivý; hľadím televízor – pozerám televíziu; navolám ťa – zavolám ti/zatelefonujem ti. Ste autorkou príspevkov v rubrike – jazykovej poradni. Ako túto rubriku v Hlase ľudu tvoríte, kde nachádzate nápady a aký význam jej prikladá spoločnosť? Nápady nachádzam na každom kroku, v rozhovore s našimi ľuďmi, v autobuse, pri sledovaní programov našich kolegov v rozhlase a TV, ale aj pri rozhovore mojich dcér. Keď boli na základnej škole a keď som ich kritizovala za niektoré výrazy (nie je pondelkom, ale v pondelok), dostala som ráznu odpoveď, že tak vraví celá škola, dokonca aj profesori. 153

Uveďte anotáciu knihy, ktorá z príspevkov z jazykovej poradne vznikla. Je to súhrn príspevkov, ktoré vychádzali v Hlase ľudu, a zamerané sú na naše problémy, dennodenné, teda slovensko-srbský bilingvizmus. Príspevky sú písané populárnym štýlom, ladené pre čitateľov Hlasu ľudu, nie pre univerzitných profesorov, hoci, neskromne poviem, že aj tí by sa mohli občas z nich poučiť. Jednoduché a stručne podané sú preto, aby čitateľom utkveli v pamäti, aby si osvojili termíny. Porovnajte od začiatku vášho pôsobenia až dodnes, či sa jazyková úroveň novinárskych príspevkov v printových médiách zlepšila alebo zhoršila. Úroveň sa, žiaľ, zhoršila, lebo nám nezáleží na spisovnej slovenčine a zdokonaľovaní. Mojim vrstovníkom a mladším nie veľmi záleží na pravopise. Podobné porovnanie urobte o televíznych a rozhlasových médiách, ak ich sledujete. V televízii a rozhlase by mali pracovať osoby elokventné, ktoré sa ľahko vyjadrujú, vedia narábať s jazykom a vedia sa aj vynájsť v každej, aj neplánovanej situácii. Preto by bola osožná medziredakčná výmena. Kolegovia z iných médií by spoznali povahu práce v Hlase ľudu; zistili by, že sa tu musí prihliadať okrem iného aj na pravopisné chyby; v podstate je tu dôležité prihliadať na všetko, čo sa týka jazyka. V Hlase ľudu je potrebná rýchlosť, sústredenosť, perfektnosť. 154

Uveďte, s akými prameňmi pracujete vy ako jazyková redaktorka pri svoje práci. Využívam slovníky slovenského jazyka, ale už po niekoľko rokov stále viac siaham po elektronickej podobe. Je to rýchlejšie, ako listovať v slovníkoch. Existujú jazykové záležitosti, ktoré aj vám robia starosti a musíte ich overovať? Samozrejme, neraz sa stane, že si s niektorými, veru, neviem poradiť, neviem, čo spisovateľ chcel povedať. Je vplyv srbčiny na krajanský slovenský jazyk vo Vojvodine za posledné obdobie väčší alebo menší? V čom ho vidieť? Je obrovský, z roka na rok je väčší. A k tomu, sú to príbuzné jazyky, ktoré splývajú a príslušníci nášho jazykového spoločenstva si ani neuvedomujú asimiláciu. Dokonca ani srbizmy necítia ako inojazyčné. Často sa poslovenčujú srbské slová, napr: žúrim – náhlim sa; prepačujem sa – ospravedlňujem sa; stredou, piatkom – v stredu, v piatok. Moju generáciu ovplyvňovala juhoslovanská rock a pop hudba a tak sme sa pod vplyvom jedinečných textov nechali unášať srbčinou, a tým aj jazyk prispôsobovať tomu hudobnému. Angličtina je populárna dnes, ale anglicizmy sa od nášho jazyka jasne odlišujú. Ako na tunajšiu slovenčinu podľa vás vplýva komunikácia so Slovákmi zo Slovenska, s ktorými sa stretávate pri svojej práci? 155

Osobne to veľmi pozitívne prijímam. Takmer stále by sme mali mať taký priamy kontakt so spisovným jazykom a živou slovenčinou. Je to pre nás, ktorí dennodenne narábame s jazykom, veľmi užitočné. Ako vnímate prechyľovanie priezvisk? Skôr mi prekážalo, keď trvali dámy na mužskej podobe. Teraz to trochu aj môžem pochopiť, síce to neospravedlňujem. Pravidlo je tu ťažko určiť. Je to osobná vec každej dámy, i keď si myslím, že aj tým sa vyjadrujeme ako Slovenky. Povedzme, príslušníčky ruského národa, macedónskeho či bulharského, si veru uctievajú svoje právo na prechyľovanie priezvisk, takže sa podpisujú ako Redžepova, Sharapovova, Nikolova... Myslím si, že by sme mali dodržiavať tento princíp. Na Slovensku sa však študentkám prihovárajú „slečna Horvat“, nie „Horvátová“, pretože je to tak uvedené v úradných dokladoch.

Zaužívané nesprávne výrazy v ústnom vyjadrovaní rozčleníme do skupín kvôli prehľadnosti. Uvádzame len niektoré. Prevzaté srbské slová: dosádiť (sa), dosadzovať (sa), dosádený, dosádilo mi už čítať – zunovalo mi, dosadzujem sa na prednáške – nudím sa; človek je dosádený – je únavný bezobrazný človek, bezobrazne sa ponášala – bezočivý, bezočivo sa správala baš ma briga – čo ma po tom čo je koho briga – čo koho do toho 156

ako sa ti len odĺžim – ako ti to vynahradím, odvďačím sa ti, odmením preterali vo svojom konaní, preterali v pití – prehnali, nadmerne sa opili Gramatické nedopatrenia: ďakujeme na káve (v srbčine hvala na kafi), ďakujem na pomoci, na podpore, na pozvaní, na spolupráci – ďakujem za kávu, za pomoc, za podporu, za pozvanie, za spoluprácu utorkom máme skúšku; stredou máme prednášky; nedeľou chodím do kostola – v utorok, v stredu, v nedeľu spí sa mi – chce sa mi spať pije sa mi káva – žiada sa mi káva hneď pojdeme na doček noviho roku – počkáme Nový rok nevidela som ťa od Zuzanov; od Annou sme sa nepočuli – nevideli sme sa od Zuzany, od Anny Nesprávne skloňovanie v genitíve: v chladničk-y je voda; dostala som kávu od Ľubic-i, od Ľub-e, od Mári-i, od Katarín-e, od Jan-e, od Ann-e, od Marín-e... – v chladničke je voda; dostala som kávu od Ľubice, od Ľuby, od Márie, od Kataríny, od Jany, od Anny, od Maríny Nesprávne skloňovanie v datíve: pomôžem len Monik-y, venujem Marienk-y, píšem Monik-y, Zdenk-y, Mirk-y, Ank-y – pomôžem Monike, venujem Marienke, píšem Monike, Zdenke, Mirke, Anke

157

Kalky: strhni misku zo sporáku – daj preč, zlož utrhli nám autobus ráno, utrhli školu – zrušili slávnosť zveličili vysokí hostia – poctili navolám ťa o chvíľu – zavolám ti, zatelefonujem v týchto dňoch vykľučuvali elektriku – vypínali elektrický prúd Homonymá: izby hrejeme plynom; dom hrejeme plynom (v srbčine stan grejemo gasom) – vykurujeme plynom u lekára si zakazujeme termíny, liečenie (srb. zakazuje se termin) – objednať si termín, dohodnúť si termín od toho nemám žiadnu korisť – z toho nemám osoh alebo úžitok V jazykovom spoločenstve dolnozemských zaužívané srbské slová a aj rody:

Slovákov

sú

tá banána – ten banán tá archíva – ten archív tá fascikla – ten fascikel tá gymnázia – to gymnázium tá privilégia – to privilégium tá laboratória – to laboratórium tá štipendia – to štipendium ten rádio – to rádio ten video – to video ten auto – to auto ten múzej – to múzeum ten fakultet – tá fakuta 158

ten tempo – to tempo ten sérum – to sérum ten spektrum – to spektrum ten restorán – tá reštaurácia ten kafić – tá kaviareň vyšne – višne odyšiel – odišiel preanalyzovať – rozanalyzovať samoiniciatívne (srb. samooinicijativno) – z vlastnej iniciatívy Príloha: Anna Horvátová na slávnostnom otvorení Letnej školy žurnalistiky pre krajanských novinárov 2015 odovzdáva pozornosť Hlasu ľudu dekanovi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Jaroslavovi Šušolovi.

159

Meno: Zuzana Medveďová-Koruniaková Rok, miesto narodenia, vek: 1948, Báčsky Petrovec, 67 rokov Štúdium: Filozofická fakulta Univerzity v Novom diplomovaná profesorka slovenského jazyka a literatúry

Sade,

Doterajšie pôsobenie: Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu (NVU Hlas ľudu) ako jazyková redaktorka Aktuálne zamestnanie (miesto, pozícia, počet rokov): Dôchodkyňa, v novinárstve (predovšetkým Hlas ľudu, Vzlet) pracovala vyše 35 rokov, Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci (jazyková redaktorka)

Ako vyzerá práca jazykovej redaktorky v krajanskom médiu a v čom sa pravdepodobne odlišuje od práce jazykovej redaktorky na Slovensku? Je to špecifická práca, pretože mnohí novinári neovládajú spisovnú slovenčinu tak, ako by mali. V tunajšom krajanskom prostredí existujú termíny „jazykový lektor“, „jazykový redaktor“, „jazykový korektor“. Vysvetlite nám ich, prosím? Sú všetky správne? Pojem lektor v súvislosti s jazykovou úpravou, jazykovými korektúrami nie je správny. Treba používať pomenovania jazykový radaktor, jazyková úprava, jazyková korektúra, jazykový korektor.

160

Čo podľa vás spôsobuje chyby, ktorých sa pri tvorbe textov novinári dopúšťajú? K chybám dochádza hlavne preto, že prvým prameňom, z ktorého vychádzajú pri svojej práci, je informácia v srbčine. Väčšinou je prvá správa počutá alebo videná práve vo väčšinovom srbskom jazyku. Podobne je to aj s pomenovaniami nových pojmov. Aký je rozdiel v práci pri jazykovej korektúre článkov a kníh? Špecifikujte. Uveďte, prosím, príklady. Práca v novinách je väčšinou časovo vymedzená. Musíme reagovať rýchlejšie a to je namáhavejšie. Práca na knihe si nevyžaduje takú rýchlosť, nezápasí sa s časom. Takže sa môže vykonať dôkladnejšie. Uveďte najčastejšie chyby, ktoré sa objavujú v textoch krajanských novinárov. Schádzajú mi na um tieto výrazy: považujem, že... Správne by sa malo povedať: mienim, myslím si, som tej mienky, som toho názoru, nazdávam sa. Takisto nepoznáme slovo periód, ale perióda či obdobie. Nemáme slovo prešíriť, ale rozšíriť; nie kandidovať sa, ale kandidovať; nie preanalyzovať, ale rozanalyzovať; nie žartovať sa, ale žartovať. Myšlienky si nemôžeme uskladniť, ale iba zladiť, zosúladiť. Uskladniť môžeme ovocie a zeleninu. Viedli ste jazykovú poradňu v Hlase ľudu, ale aj v rádiu. Čo poslucháčov a čitateľov zaujímalo najviac? 161

Bola som autorkou, ale aj koordinátorkou jazykovej rubriky v Hlase ľudu pod názvom Jazykové okienko od roku 1978 do roku 2007. V tom čase som tému jazyka rozoberala aj v Rádiu Nový Sad a od roku 1994 aj v Rádiu Petrovec (rubrika Jazyková poradňa). Jazykové poučky som uverejňovala aj v Národnom/Ľudovom kalendári a v Rovine. Nápady, čo rozoberať, som nachádzala v rukopisoch, ale prichádzali aj od čitateľov a poslucháčov. Porovnajte od začiatku vášho pôsobenia až dodnes, či sa jazyková úroveň novinárskych príspevkov v printových médiách zlepšila alebo zhoršila. Jazyková úroveň, pokiaľ ide o vyjadrovanie, v printových médiách sa zlepšila vďaka novinárom, ktorí vyštudovali na Slovensku. Prínosom je aj internet a káblová televízia, ktorá umožňuje sledovať aj programi zo Slovenska. V pravopise však úroveň stagnuje. Podobné porovnanie urobte o televíznych a rozhlasových médiách. V televíznych a rozhlasových médiách je zlepšenie menšie. Pomohli by určite výmenné pobyty na Slovensku a školenia na Slovensku. Uveďte, s akými prameňmi pracujete vy ako jazyková redaktorka, pri svoje práci. Pravidlá slovenského pravopisu, Krátky slovník slovenského jazyka, Synonymický slovník, výkladové a prekladové slovníky a iné jazykové príručky. 162

Existujú jazykové záležitosti, ktoré aj vám robia starosti a musíte si ich overovať? Pravdaže, ide o najnovšie pomenovania rôznych súčasných udalostí, vecí, situácií, ale občas sa človek zamyslí aj nad pravopisom. Kedysi existovala komisia pre ustaľovanie termínov na pomenovanie našej špecifickej jazykovej situácie. Možno by ju bolo treba obnoviť. Nájde sa viacero sporných slov. Skupština či Zhromaždenie? Bola to veľmi diskutabilná otázka, ale predsa sa rozhodlo, že je to Zhromaždenie. Obec je administratívna jednotka (nie ako dedina, osada), pretože je to tak aj v srbčine (nie ako dedina a osada) – Opština. Preto sa aj má písať s veľkým „O“ – napr. Obec Báčsky Petrovec. V nej sú potom menšie dediny ako Kulpín, Maglić, Hložany, Petrovec. Všade sú predsedovia a teda aj miestne spoločenstvá. Ale v spojení Báčskopetrovská obec píšeme obec s malým „o“. Ako vidíte vplyv srbčiny na krajanský slovenský jazyk vo Vojvodine? Vplyv srbčiny je v poslednom období väčší. Ale predovšetkým sa to badá medzi mládežou a deťmi, nie u dospelých – teda okrem spoločenských a politických dejateľov, ktorí by mali väčšmi dbať na spisovnú podobu. Hlavne preto, že nás reprezentujú, sú na vysunutých pozíciách a dostávajú za to aj peňažnú odmenu. Získavame dojem, že „obyčajný“ človek si väčšmi potrpí na peknú slovenčinu, než ten, kto je za to platený. Vplyv angličtiny, hoci sa učí už od prvého ročníka základnej školy, zatiaľ podľa mňa nebadať. Spisovná slovenčina je v oveľa menšom zastúpení aj v bežnom dorozumievaní sa. Tam, kde by sa to nemalo stávať – v škole, v Zhromaždení Obce, kde je úradná 163

aj slovenčina. Takisto v rádiách, televíziách ,v ktorých sa vysiela po slovensky. V dôsledku toho potom jej je menej aj v používaní u tunajších Slovákov vôbec. Väčšinou hovoria všetci nárečím, žiaľ, už v hodnej miere ovplyvneným srbčinou. Vplýva komunikácia so Slovákmi zo Slovenska na tunajšiu slovenčinu? Taký typ komunikácie je najlepšou možnosťou, ako pozdvihnúť úroveň slovenčiny, najmä spisovnej. Mne to tiež pomohlo. Bola som na školení v Smene, tiež v Smene na nedeľu, v Novom slove, Slovenke aj na SASe. Aj dosiaľ mi tieto skúsenosti pomáhajú. Ako vnímate prechyľovanie priezvisk? Som za to, aby sa ženy Slovenky podpisovali s koncovkou -ová. Držia sa tak spisovnej slovenčiny. Uznávam iba výnimky, teda ak by šlo o akési kostrbaté prechyľovanie, väčšinou u mien cudzieho pôvodu. Do akej miery treba chrániť nárečie vo Vojvodine? Som tej mienky, že by sa malo chrániť nárečie. Niekedy sme doma hovorili, že našou materčinou je nárečie. Mnohí naši rodičia neovládali spisovnú slovenčinu v takej miere, ako si to vyžaduje súčasná doba. V ktorej forme jazyka máme väčšie rezervy – v písomnej alebo ústnej? 164

Škoda, že sa písomná podoba slovenčiny zanedbáva. Podľa mojej mienky zvlášť je to vidieť po nástupe počítačov, vplyvom internetu.

Príloha: Zuzana Medveďová-Koruniaková (druhá sprava) spolu s jazykovedkyňou Máriou Myjavcovou (štvrtá sprava) na stretnutí Oltárneho krúžku v Báčskom Petrovci v lete 2014.

165

Príloha: Zuzana Medveďová-Koruniaková má na starosti ako jazyková korektorka knihy Slovenského vydavateľského centra, ale aj časopis Nový život. Na obrázku sú slovenské knihy vystavené na Belehradskom knižnom veľtrhu v roku 2015.

166

Meno: Helena Ľos Ivoríková Rok narodenia, miesto a vek: 1978, Žilina, 37 rokov Štúdium: Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (slovenčina – latinčina) Doterajšie pôsobenie: Studia Academica Slovaca – centrum pre slovenčinu ako cudzí jazyk, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave; Slovenský národný korpus, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied Aktuálne zamestnanie (miesto, pozícia, počet rokov): Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, lektorka slovenského jazyka a kultúry vyslaná do zahraničia – Filologická fakulta Belehradskej univerzity, 3. rok

Pochádzate zo Slovenska a pôsobíte ako lektorka slovenského jazyka na lektoráte v Belehrade. Ako vyzerá vaša práca? Mojou primárnou úlohou je vyučovať súčasný slovenský jazyk v rámci rovnomenného predmetu. Zároveň organizujem i mimoškolské aktivity, vďaka ktorým sa študenti zoznámia i so slovenskou kultúrou a aj touto formou sa učia slovenčinu. Kto sú vaši žiaci a čo ich vedie k tomu, aby sa prihlásili na štúdium slovenského jazyka? Keď prichádzajú k vám, čo všetko už v oblasti slovenčiny majú za sebou? Do prvého ročníka prichádzajú primárne srbskí študenti, ktorí sa slovenčinu nikdy neučili a pre ktorých je slovenčina cudzím 167

jazykom. V prípade Filologickej fakulty Belehradskej univerzity študenti robia prijímacie skúšky na všeobecný predmet cudzí jazyk. Podľa toho, ako uspejú, si môžu voliť konkrétny jazyk, ktorý je potom hlavným predmetom ich štúdia. Je prirodzené, že tí najšikovnejší siahajú po svetových jazykoch. Napriek tomu, že slovanské jazyky, teda aj slovenčinu, si študenti väčšinou nevyberajú ako svoj vysnívaný predmet, táto sa pre mnohých stáva láskou na celý život. Je na nás, pedagógoch, aby sme študentov dostatočne motivovali nájsť si k slovenčine vzťah, zotrvať v radoch slovakistov a úspešne ukončiť štúdium. Štipendijné pobyty na Slovensku, ktoré naši študenti intenzívne využívajú, sú hnacím motorom pre mnohých. Vďaka nim v štúdiu napredujú a majú veľkú motiváciu učiť sa. Na našej katedre momentálne študuje slovenčinu 35 slovakistov a ako voliteľný jazyk si ju dáva skoro 50 – 60 slavistov, ktorých prvým, hlavným, jazykom sú iné slovanské jazyky (ruština, čeština, poľština, bieloruština, ukrajinčina...). Priblížte nám v krátkosti predmety, ktoré vyučujete? Aké pedagogické formy volíte? Vyučujem predmet Súčasný slovenský jazyk vo všetkých ročníkoch. Dva roky som učila Vývin slovenského jazyka a Dejiny spisovnej slovenčiny v 3. ročníku. Úlohou lektora je však poskytnúť študentom bezprostredný kontakt so súčasným slovenským jazykom a slovenskou kultúrou. Na hodinách sa venujem výučbe slovenčiny komunikatívnou formou, keďže slovakisti okrem mojich hodín majú aj samostatné prednášky a cvičenia zaoberajúce sa jednotlivými jazykovými rovinami s podrobným vysvetlením gramatiky. Učím z učebníc Krížom-krážom, ktorých koncepcia podriaďuje gramatiku 168

komunikačným zámerom. Učebnica je spracovaná podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (CEF). Študenti počas štúdia prejdú cez štyri učebnice úrovne A1, A2, B1 a B2. Keďže ide o slovanskú skupinu slovakistov, preberanú látku, samozrejme, dopĺňam o ďalšie materiály. Základným pravidlom v procese vyučovania pre mňa je komunikácia iba v slovenčine, a to nielen v učebni, ale kdekoľvek, kde sa so študentmi stretnem. V prvom semestri je to pre prvákov náročnejšie, ale tento prístup sa mi osvedčil. Zároveň priebežne počas roka študentov informujem o dianí na Slovensku, oboznamujem ich s významnými udalosťami a dátumami počas roka, s tradíciami a novinkami z rôznych oblastí života slovenskej spoločnosti. Využívam na to krátke infobloky na začiatku hodiny, malé handouty alebo facebookovú stránku nášho lektorátu (www.facebook.com/LektorátBelehrad). Od prvého ročníka informujem o aktivitách lektorátu aj formou mejlov v slovenčine. Študentov sa na začiatku každej hodiny pýtam, čo nové si prečítali v mejloch alebo na FB. Učenie sa jazyka cez pieseň je tiež efektívne. Od druhého ročníka už zaraďujem do výučby i pokusy o krátke kreatívne cvičenia. Čo spôsobuje najväčšie v slovenskom jazyku?

problémy

srbským

študentom

Srbskí študenti sa hneď v prvom ročníku musia vysporiadať s viacerými odlišnosťami, ktoré slovenčina v porovnaní so srbčinou má. Už pri fonetických cvičeniach zápasia napríklad s výslovnosťou spoluhlások h – ch, mäkčením v pozíciách, v ktorých nie je mäkkosť graficky značená, alebo so správnym používaním prízvuku a dĺžok. Na lexikálnej úrovni sa, samozrejme, stretnú s tzv. falošnými priateľmi, t. j. homonymami, ktoré znamenajú v našich jazykoch 169

diametrálne odlišné veci (stan / byt, kosa / vlasy, pes / pas atď.). Pri ortografických cvičeniach a pri rozvíjaní zručností v oblasti písania je, prirodzene, problematický ypsilon a písanie dĺžok či neskôr aj čiarok. Zvyknete svojim študentom dávať úlohy, v ktorých by mohli aplikovať žurnalistický štýl písania? Darí sa im to? Doteraz som študentom zadala ako úlohu napísať reportáž, správu, fejtón, rozhovor a recenziu. Vo väčšine prípadov to zvládli. Existujú novinárske žánre, ktoré robia súčasnej generácii mladých problém? Na základe doterajšej skúsenosti by som, možno, spomenula fejtón, pre ktorý je potrebný nielen ironizujúci pohľad na nejaký problém, ale aj dobré vystavanie pointy fejtónu. To si už vyžaduje skúseného pisateľa, ktorý má toho v živote už veľa načítaného a cíti sa v slovenčine ako doma. Ktorý typ média je podľa vás najháklivejší na chyby? Úprimne povedané, všetky médiá zohrávajú v osvojovaní si chybných konštrukcií alebo iných zlozvykov u recipienta veľkú úlohu. Sami vieme, že automaticky považujeme to, čo sa povie / napíše v médiách za smerodajné, správne. Je preto úlohou médií nezabudnúť na istú formu vnútornej kontroly. V printových médiách je, možno, chyba viditeľnejšia, keďže staré známe „čierne na bielom“ platí a je to „neodpustiteľnejšie“. Tu si, prirodzene, čitateľ fixuje nesprávne pravopisné javy. Časté čítanie obľúbených blogov alebo komentárov k článkom na internete sú, 170

podľa mňa, živnou pôdou pre pasívne nasávanie chybných štylizácií, väzieb, pravopisných chýb. Jazykoví korektori tu neexistujú a väčšina textov je písaná bez diakritiky. V rozhlase a televízii chyba síce nie je vizualizovaná, ale aj dvakrát opakovaná lož, v tomto prípade chyba, sa stáva pravdou a zlozvykom. Snaha o zdynamizovanie vysielania prináša veľa ráz priestor na urýchlenú komunikáciu, komentovanie – teda chyby. Skúsme spomenúť aj chyby výslovnosti. Spozorovali ste také medzi tunajšími Slovákmi, osobitne v médiách? Kvôli čomu vznikajú? V tejto oblasti nemám veľké skúsenosti, ale predpokladám, že slovenskí krajania pôsobiaci v médiách môžu mať z pohľadu Slovákov napríklad „problém“ s používaním slovnej zásoby, ktorá je buď dialektová alebo knižná, a s výslovnosťou v oblasti mäkčenia. Buď mäkčia v slovách, ktoré sú cudzieho pôvodu a ktoré by sa mali vyslovovať tvrdo (ľektor, pľejáda) alebo sa stávajú „príznakovými“, keďže dôsledne mäkčia v slabikách le a li (aľe, aľebo, ľeto), ktorých výslovnosť sa na Slovensku posúva k polomäkkému ľ alebo tvrdšej výslovnosti. Táto výslovnosť nie je podľa Pravidiel slovenskej výslovnosti (Á. Kráľ) chybná, ale vzhľadom na dynamiku vývinu jazyka evokuje u slovenského diváka či poslucháča dojem, že sa im prihovára niekto, kto prišiel z regiónu, kde sa hovorí mäkko vzhľadom na používanie dialektu v komunikácii namiesto súčasnej slovenčiny. Ani vážení herci na divadelných doskách už nepovedia „aľe“. Tento typ mäkčenia využívajú teraz napríklad na štylizovanie postavy do istého regiónu prípadne do úlohy baču či starého pána profesora. Tejto otázke sa venovali v článkoch mnohí lingvisti, napr. Slavomír Ondrejovič. 171

Ktoré nové slová sa objavujú v slovenskom jazyku na Slovensku? Prichádzajú aj sem do Vojvodiny? Akými cestami, v akom časovom horizonte? Tak, ako stáročia koexistovali vedľa seba rôzne národy a ovplyvňovali sa navzájom napríklad preberaním slovnej zásoby (bohemizmy, germanizmy a maďarizmy v slovenčine, turcizmy v srbčine), aj v súčasnosti tento trend pretrváva a dobre vieme, že najmä z dôvodu príchodu nových technológií, sa do slovenčiny na Slovensku dostávajú slová z angličtiny. Je to jav bežný, väčšinou pokiaľ ide o termíny, pre ktoré neexistuje ekvivalent v slovenčine. Často však k tomu dochádza aj v prípadoch, kedy ekvivalent existuje, lebo v danej odbornej oblasti je rýchlejšie a zrozumiteľnejšie prijať anglicizmus. Vieme však aj to, že ako doteraz nadobúdali slová nové významy (myš domáca – optická myš), rovnako sa to deje i teraz (kľúč od domu – USB kľúč, stiahnuť roletu – stiahnuť dokument), ale častokrát sa stane, že sa použije anglické slovo a aplikuje sa naň slovenská paradigma (šérnime si to – zdieľajme informáciu z FB alebo rozdeľme si pizzu a spoločne ju zjedzme...). Väčšina anglicizmov prevzatých do slovenčiny by sa mohla dostať ku krajanom cez súčasné slovenské seriály a relácie.

172

Príloha: Helena Ľos-Ivoríková pre svojich študentov zorganizovala stretnutie s režisérom filmu True Štúr Michalom Balážom (na fotografii) na Veľvyslanectve SR v Belehrade v novembri 2015.

Príloha: Študenti Lektorátu slovenského jazyka a kultúry v Belehrade na slovnenskej ambasáde v Belehrade koncom roka 2015.

173

ZÁVER Obraz všetkých farieb, nádejí, bolestí, hnevov, krívd. Obraz súcitu, boja za spravodlivosť, lásku a porozumenie. Obraz plný emócií, názorov, volaní. Obraz, ktorý približuje pravdu? Kiežby. Touto asociáciou možno priblížiť novinárstvo. Významný odtieň na obraze novinárstva má práve to menšinové slovenské. Je iné ako to, ktoré celoplošne pozná republika. Nachádza sa na pomedzí dvoch štátov, dvoch domovín. Predstavuje svojím spôsobom korešpondenciu medzi Slovenskou republikou a krajanmi v zahraničí. Len tie „listy“ treba čítať. Na to sme tu, aby sme vám, milí čitatelia, priblížili na jednom mieste väčšie množstvo informácií o slovenskej krajanskej žurnalistike vo Vojvodine. Prešli sme spoločne mapou novinárstva, na každom kroku sme sa stretávali so skutočnými ľuďmi, ktorí pracujú so spisovným slovenským slovom v Srbsku. Ich poznatky, postrehy, ochota podeliť sa o skúsenosti pomohli dodať tejto výskumnej práci autenticitu prostredia. Všetkým, ktorí sa akoukoľvek formou zapojili do výskumu preto patrí veľké ďakujem. A snáď jeden odkaz: Robili sme tento výskum i túto prácu pre ľudí. Nech je toto dielko inšpiráciou pre súčasných i budúcich novinárov. Možno nielen tých krajanských, ale aj tých na Slovensku, aby lepšie pochopili pracovný život žurnalistu v menšinovom médiu. Azda aj toto vzájomné oboznamovanie sa bude čoskoro zavedené do viacerých spoločných medzištátnych projektov, kde na jednej strane stoja menšinové slovenské médiá a inštitúcie a na druhej strane médiá a inštitúcie zo Slovenskej republiky. Hoci cez množstvo rovnobežiek i poludníkov, ale predsa si tieto dve novinárske geografické oblasti podávajú ruky. Tie ruky by mali byť nielen úprimným stiskom priateľstva, ale mali by sa vedieť aj vzájomne podržať – veď cesta novinárov je nie vždy bezpečná. 174

Často je treba, aby sa nás niekto zastal. Aby stál za nami na celoštátnej a v tomto prípade aj na európskej a medzinárodnej úrovni, nehovoriac o tom, že by niekto za novinármi mal stáť aj na redakčnej úrovni. Je dobre, ak sa každý novinár, či už na voľnej nohe alebo v stálom zamestananí, má na koho obrátiť. Mal by dostávať podporu zo strany redakcií, inštitúcií i štátu. V oblasti slobody informovania, celoživotného vzdelávania, sociálnych istôt. Každý novinár, každý človek, ktorý pracuje aj v menšinovom prostredí so slovenčinou, je vzácny a usiluje sa robiť pre udržanie a rozvoj slovenského jazyka azda najviac ako v danej chvíli môže. Každý má vlastnú zodpovednosť. No okrem tej máme zodpovednosť aj voči spoločnosti. Novinárska životná „hra“ sa bez pravdy a spisovného slovenského jazyka hrať nedá. Jazyk obsahuje len určité množstvo znakov a hlások, ktoré presne definujú pojmami svet okolo nás. Hoci sa v rámci historického kontextu jazyk zdá byť pre našu generáciu konštantný, určený, nie je to celkom tak. Jazyk je živý element, ktorý sa vyvíja a my sme tí, ktorí určujú jeho smer – rozvoj i úpadok. Výhovorky sú bezpredmetné. Každý z nás istým spôsobom hovorí, štylizuje, myslí. Nežijeme v izolácii, preto naša reč a reč novinára zvlášť je natoľko určujúcim faktorom pulzovania jazyka v menšinovom prostredí, že sa tejto zodpovednosti jednoducho nemôžeme vyhýbať. Všetkým, ktorí si toto už teraz uvedomujú a každý deň s týmto pocitom vstávajú z postele, prajeme veľa odhodlania, usilovnosti a motivácie dávať do práce kus seba. Byť Slovákom sa oplatí!

175

Monika Necpálová

Slovenčina v dlani vojvodinského novinára Výskum v oblasti používania slovenského jazyka medzi slovenskými novinármi vo Vojvodine Vydala Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu Nový Sad 2015

Redaktor vydania Michal Ďuga Za Vydavateľskú radu Dr. Adam Svetlík

Obálka a technický redaktor Miroslav Dobroňovský

Technická príprava Hlas ľudu, Nový Sad

Edícia Z novinárskej kuchyne zväzok 12

Elektronické vydanie Za vydavateľa Samuel Žiak

ISBN 978-86-82513-35-3 176