Vzlet 02 2015

pohľadnica

Cesta do Belgicka v skúškovom období P

ísala som si nejaké poznámky zo školy, opakovala učivo a pokým som to robila, úplne iné myšlienky sa mi premietali v hlave. Chcem ozajstne zostať na Slovensku a sa učiť? Alebo potrebujem niekam vypadnúť a užiť si skúškové? Nerozmýšľala som dlho nad tým, hneď som si pozrela nejaké overené stránky a kúpila letenky. Bolo mi jedno, kam pôjdem, chcela som ísť preč.

Odhodlala som sa na to a kúpila som si letenky do

internet nefungoval, bolo už 11 hodín večer. Super, to už nie je sranda. Práve mi volal kamarát, či som ešte vôbec živá. Hovorila som mu, že som na zastávke De Brouckere. Bol rád, lebo som bola na správnej adrese. Nejakí ľudia mi poradili, ako sa dostať k nemu na byt, ale to už bol teda iný labyrint.

Prišiel po mňa o päť minút, a už sme boli u neho na byte.

Bola som rada, že sa konečne môžem vyspať po 10-hodinovej ceste z Nitry do Bruselu.

Tam bol aj jeho spolubývajúci, ktorí ma tiež pekne privítal. Žiaľ, bolo už neskoro, tak sme šli radšej všetci traja spať.

Včasráno sme vstali, oni sa náhlili do roboty, ja som šla sama do mesta.

Našťastie, jeden chlap spolovice Rumun, spolovice Rus Pripomína vám niečo? Podobné máme sa mi ozval a aj v Bratislave… pýtal sa ma, či chcem ísť s ním do mesta. O Bruselu. Bolo to teda správne 11. hodine sme sa stretli pred rozhodnutie? Budem tam v nádherným Grand Place, ktorý pohode? Stratím sa, stane sa je pokladaný za jedno z najmi niečo...? Už som si odlokrajších stredovekých námestí žila pero a prestala o tom v Európe, nachádza sa v samotrozmýšľať. Marína, už si si ich nom centre tohto mesta. Spolu kúpila, odcestuješ, už to nejako sme navštívili Mont Des Arts, zvládneš!

St-Géry, Place de la Bourse, V istý pondelok som si Palais Royal, Parc de Bruxelles a balila veci na cestu a šla mnohé iné historické budovy. som do Bratislavy na letisko.

Neskoršie sme šli na kávu a Zoznámila som sa tam s jedpotom padlo rozhodnutie, že nou babou, s ktorou si píšeme by sme mohli navštíviť nejaké doteraz, a určite sa ešte raz múzeum. Bolo to vojenské stretneme. Ona tiež cestovala do Bruselu, ale za priateľom. A čo ja? Idem iba tak do neznámej krajiny. No čo teraz, dala som sa na to.

Grand Place Prišla som v noci, ponáhľala som sa na autobus. Cesta od letiska Charleroi do mesta trvala necelú hodinku. Potom som vystúpila ako stratené húsa, a pýtala sa ľudí, kde je zastávka Midi. Tí boli ochotní, vysvetlili mi všetko, ako sa patrí, a už som sa nejako dostala na metro. Ale kam teraz? Baterka sa mi míňala,

2 vzlet | február 2015

Vojenské múzeum múzeum, kde boli zobrazené všetky etapy ľudskej histórie.

Tam sme strávili vyše hodiny.

Našu pozornosť upútali najmä informácie a grafické zobrazenia o druhej svetovej vojne.

Boli tam aj oblečenia, ktoré nosili naši vojaci počas vojen.

On, samozrejme, venoval pozornosť ruským vojakom, pokým ja srbským či českým.

Zostalo nám ešte dve či tri hodinky, tak sme sa šli pozrieť na významné európske inštitúcie, ako Európska komisia a Rada Európskej únie. Neskoršie sme šli navštíviť Place du Luxembourg.

Netreba pozabudnúť ani na významnú sošku a taktiež symbol tohto mesta Manneken Pis (Cikajúci chlapec).

Manneken Pis Prekvapujúce je umiestnenie a veľkosť tejto sošky. Zastrčená je na rohu uličiek neďaleko od Grand Place. Bez ohľadu na to,

či je január alebo iný mesiac, vždy je tam plno turistov.

Eugen už musel ísť preč, tak som sa rozhodla ísť navštíviť unikátnu stavbu – Atómium.

Symbolizuje atóm železa, je to 100-metrová kovová konštrukcia, postavená v roku 1958.

Voľný čas som strávila ochutnávkou vynikajúcich belgických wafiel. Večer som prišla na byt, kde ma srdečne privítali kamaráti z Nepálu.

Obaja boli strašne zlatí a uvarili nám nejakú nepálsku večeru. Bolo to skvelé.

Posedeli sme si, rozprávali sa do druhej v noci, pili belgické pivá a užívali si spoločné chvíle.

Ráno sa mi ťažko vstávalo. Sumit a Jeevan šli do roboty, ja som si ešte užívala Brusel pri nákupoch rôznych suvenírov, praliniek a iných záležitostiach. O 17. hodine som už bola na letisku Charleroi.

Bola som veľmi rada a šťastná, že som videla toto mesto, že je to ešte jednou atrakciou na mojom cestovateľskom zozname. Ľudia boli veľmi milí, snažili sa čo najlepšie vysvetliť, kde sa čo nachádza, aj keď si ani oni sami neboli celkom istí.

Pýtala som sa veľa ľudí a ani jeden z nich mi nepovedal, že sa ponáhľa alebo že nemá čas.

Marína VALENTÍKOVÁ

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Vladislava Havranová, Marína Horvátová, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Saňa Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Ivana Vereski, Sandra Živkovićová • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie S finančnou podporou

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

MEDZINÁRODNÁ VÝSTAVA NEZÁVISLÉHO KOMIKSU COMIXCONNECTION bola usporiadaná v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny a prezentovala komiksovú produkciu z piatich krajín – zo Srbska, z Chorvátska, zo Slovinska, z Maďarska a z Rumunska. Medzi autormi vystavených prác boli aj spolupracovníci Vzletu Dušan Durman a Vladan Nikolić. Reportáž z tejto výstavy na strane 5.

OBSAH

INTRO Pohľadnica: Belgicko . . . . . . . . 2 Z archívu dátumov / Tvorivá M.A.P.A. . . . . . . . . . . . . . 4 Art: ComiXConnection . . . . . . . 5 KOKRAM . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6-7 Fotografický krúžok v Padine . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7 Zdravotná výchova o reproduktívnom zdraví v Kovačici . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8 KOLEKTÍV KREATÍVNYCH AMATÉROV (KOKRAM) Z KOVAČICE funguje ako združenie od roku 2014 a jeho členovia v pomerne krátkom období uskutočnili viacero akcií, ktorými obohatili kultúrnu scénu vo svojom prostredí.

Nacvičili divadelné predstavenia Sud prachu, I na U a Čarodejník z krajiny Oz. Obšírnejšie o aktivitách združenia KOKRAM na stranách 6 – 7.

Divadlo Hore nohami v Petrovci / Deň svätého Sávu . . . . . . . . . . 9 Čo dokáže pekné slovo . . . . . 10 Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . . . . . 11 Problém? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . . . .13-16 Rozlety +: Rudolf Jurolek . . . . 15

SLOVENSKÁ PUNKROCKOVÁ SKUPINA INÉ KAFE oslavuje 20 rokov činnosti a v rámci aktuálneho koncertného turné bude hrať aj v Srbsku: 6. marca v Novom Sade a 7. marca v Belehrade. Exkluzívne interview s Iné Kafe na strane 24.

NAVŠTÍVTE www.vzlet.rs !!

Literárne rozhovory: Balla . . . 16 Komiks: Hniezdo . . . . . . . . . . . . 17 PC hry: The Vanishing of Ethan Carter . . . . . . . . . . . . . 18 Info-svet: Smartwatch – inteligentné hodinky . . . . . 19 Horoskop / Zaujímavosti . . . . 20 Enigma / Humor . . . . . . . . . . . . 21 Film: Birdman . . . . . . . . . . . . . . 22 Film: Big Hero 6 / Móda . . . . . 23 Hudba: Iné Kafe / Dža ili Bu . 24 Exit festival / Einstürzende

Fotogalérie – Hudba – Film – Info-svet – Mladá tvorba – Rozlety – Komiks – Archív vydaní...

Neubauten . . . . . . . . . . . . . . . . . 25 Stars: Pharrell Williams . . . . . . 26

Na titulnej strane: Atómium, unikátny monument a symbol mesta Brusel v Belgicku (foto: Marína Valentíková) február 2015 |

vzlet 3

filmovo-literárny projekt

z archívu dátumov

Tvorivá M.A.P.A.

8. februára 1915

V

(pred 100 rokmi) v Budmericiach sa narodil Rudolf Fábry, slovenský básnik, prozaik a publicista. Jeho básnický debut Uťaté ruky (1935) predstavoval začiatok hnutia slovenského nadrealizmu. Bol spoluzakladateľom básnickej skupiny Avantgarda 38 a v duchu jej programu napísal zbierku Vodné hodiny, hodiny piesočné (1938).

Syntézou jeho nadrealistickej aktivity bola cyklická skladba Ja je niekto iný (1946). Okrem poézie písal prózy s vojnovou tematikou, reportáže a cestopisy, ako aj scenáre a komentáre k filmom. Zaoberal sa tiež výtvarným umením – vytváral koláže a venoval sa knižnej grafike. Zomrel roku 1982.

26. februára 1715 (pred 300 rokmi) narodil sa Claude Adrien Helvétius, francúzsky filozof, predstaviteľ materializmu 18. storočia.

Východisko jeho filozofie tvorí Lockov senzualizmus: objektívne jestvujúcu hmotu poznávame prostredníctvom pocitov.

28. februára 1875 (pred 140 rokmi) v Banskej Bystrici sa narodil Viliam Figuš-Bystrý, slovenský hudobný skladateľ a hudobný pedagóg, autor prvej slovenskej opery Detvan. Vo svojej tvorbe sa inšpiroval stredoslovenskou ľudovou piesňou. Ako hudobný pedagóg pôsobil aj v Padine (v rokoch 1903 – 1906). Na svojich učiteľských pôsobiskách zbieral slovenské ľudové piesne, ktoré upravoval a vydával (Slovenské ľudové piesne z Veľkej Slatiny, 1 000 slovenských ľudových piesní, Púchovské piesne, Zbojnícke piesne). Bol jedným zo zakladajúcich členov Spolku slovenských umelcov a v roku 1925 jeho predseda. Zomrel roku 1937.

4 vzlet | február 2015

súčasnosti sa čoraz viac bojuje proti zániku umeleckej literatúry, ktorá sa buď mení na úžitkovú alebo sa vôbec nečíta. No ten, kto si umenie raz zamiluje, nemá sa čoho obávať. Dôkazom

rôznych projektov.

V réžii produkcie CUBE Production zo Zreňaninu čoskoro vznikne nový dokumentárny film pod menom M.A.P.A. o mladých potenciálnych spisovateľoch

sú nové mená mladých autorov, ktorí majú k písaniu blízko a čoraz viac uverejňujú svoju tvorbu v literárnych časopisoch, vo vzletovských Rozletoch alebo v Novom živote. Preto sa im venuje aj väčšia pozornosť zo strany

a básnikoch, ktorí píšu svojím materinským jazykom.

Tento projekt podporilo Ministerstvo kultúry a verejného informovania a na starosti ho má Centrum pre rozvoj občianskej spoločnosti (Centar za razvoj civilnog

društva) v Zreňanine v čele s jeho zamestnankyňou a všestrannou kultúrnou dejateľkou Snežanou Ilić zo Zreňaninu, ktorá spolupracuje s mnohými – aj slovenskými – ustanovizňami v Novom Sade. Účastníkmi projektu sú štyria mladí študenti, ktorí vo voľnom čase píšu súčasnú postmodernú literatúru. Traja z nich – Anita Djipanov (predstaviteľka chorvátskej menšiny v Srbsku), Miklós Benedek a Peter Antalovics (predstavitelia maďarskej komunity) sa vo filme predstavili vlastnou poéziou, kým Aneta Lomenová (predstaviteľka slovenskej enklávy v Srbsku) prispela svojou prózou. Názov filmu vznikol celkom spontánne, podľa hlavných iniciálok mien protagonistov filmu.

Tento projekt je nóvum pre týchto mladých autorov, určite prispeje k ich budúcej činnosti a povzbudí aj tých, ktorí sa ešte neukázali literárnej verejnosti.

Dokumentárny film bude sprístupnený vo všetkých menšinových televíznych redakciách.

Aneta LOMENOVÁ

90. VÝROČIE NARODENIA ZUZANY CHALUPOVEJ. Galéria insitného umenia v Kovačici usporiadala výstavu obrazov Zuzany Chalupovej (1925 – 2001) z príležitosti 90. výročia narodenia tejto známej insitnej maliarky.

Na výstave je 37 Chalupovej olejomalieb – väčšina obrazov je z fondu kovačickej galérie a niektoré diela sú zo súkromných zbierok. Na výstave sú aj tri maliarkine portréty (autori portrétov sú Ján Bačúr, Ljiljana SimićevićTea a Slavoljub Milošević-Caki), jej maliarsky stojan, busta, poštová známka a medaila s motívmi Chalupovej obrazov, ako aj dokumentárne fotografie. Výstava trvá do 5. marca 2015.

Na fotografii: V škole, obraz Zuzany Chalupovej z roku 1980 (fond Galérie insitného umenia v Kovačici).

S. L.

art

ComiXConnection

Vuk Palibrk

Nový Sad, Múzeum súčasného umenia Vojvodiny, 23. januára – 15. februára 2015

Dunja Janković David Krančan

Č

S. L.

Dušan Durman

Zoltán Fritz

Fra Pio

Komiksové stoličky

o sa stane, keď sa superžena Horny Dyke stretne s depresívnou mačkou Zorkou, zlovestné havrany sa vyhrážajú gumenej kačičke, tulák Mita Kombajn počúva Momirkine partizánske príbehy, pokým superhrdinu Lavandermana trápia nočné mory?

Zvyčajne visiac na stenách malých výstavných priestorov, schátraných undergroundových klubov a súkromných izieb, alternatívny komiks sa v tomto roku dostal aj do prestížneho Múzea súčasného umenia Vojvodiny. Ide o výstavu pod názvom ComiXConnection, ktorá prezentovala súčasnú alternatívnu (t. j. nekomerčnú, nezávislú) komiksovú produkciu z piatich krajín – zo Srbska, Chorvátska, Slovinska, Maďarska a Rumunska.

Obsiahla, pestrá a dôkladne pripravená výstava (vedľa komiksových prác nechýbali biografie a portréty autorov, videoprojekcie a sprievodné publikácie) návštevníkovi poskytla priam fantastický pocit a bezplatnú vstupenku do sveta deviateho umenia.

Mircea Pop Katie Woznicki Maria Surducan

Irena JukićPranjić február 2015 |

vzlet 5

mládežnícke aktivity v Kovačici

KOlektív KReatívnych AMatérov A

ktivisti kovačického Združenia občanov KOKRAM (Kolektív kreatívnych amatérov) sa nenudili ani po novoročných sviatkoch. Len čo vyprevadili starý rok a položili bodku za aktivitami v uplynulom roku, skôr než reprízovo predviedli

rovoľníci zapojiť do činnosti združenia. Zo začiatku sa ochotníci stretávali a navzájom len spoznávali, vymieňali si názory, a tak vznikli aj prvé nápady a návrhy na aktivity. Spoločným cieľom bolo pripraviť predstavenie, ktoré by sa určitým spôso-

Miestneho spoločenstva v Kovačici. V predstavení išlo o početné samostatné príbehy, ktoré sú späté so situáciami násilia, trýznivou atmosférou, rastúcou brutalitou, z ktorej nevidieť východisko a hlavný motív je otázka zodpovednosti:

Účastníci v predstavení Sud prachu

muzikálovú rozprávku pre deti Čarodejník z krajiny Oz, stretli sa začiatkom januára 2015 a dohodli sa o činnostiach na nadchádzajúce obdobie.

Združenie občanov KOKRAM je mimovládna organizácia, ktorá začala pôsobiť na lokálnej úrovni v marci 2014 a už o necelý mesiac bola aj formálne zaregistrovaná. Zámerom združenia je realizovať vytýčené ciele v oblasti rozvoja a starostlivosti o divadelné umenie, najmä starostlivosti o rozvoj a tradíciu ochotníckeho divadla, tiež organizovať predstavenia pre deti a dospelých doma i v zahraničí, kultúrnych podujatí, súťaží, festivalov a podobných akcií, čím by sa zveľadil kultúrny život Kovačice. Jedným zo základných a dôležitých cieľov tohto združenia je aj vytváranie podmienok na efektívne využívanie voľného času občanov a najmä mládeže. Čulé aktivity KOKRAM-u začali postupne proste vábiť čoraz väčší počet mladých ľudí, ktorí sa chceli ako dob-

6

vzlet | február 2015

bom líšilo od predstavení, ktoré boli predtým predvedené v Kovačici.

Prvé nacvičené predstavenie kokramovcov bola pred-

Kto je vinný? Predstavenie Sud prachu režíroval mladý kovačický herec Ivan Kornović. V inscenácii divadelnej hry sa angažoval

Momentka z hry Sud prachu

loha podľa textu známeho macedónskeho dramaturga Dejana Dubovského pod názvom Sud prachu. Skúšky začali v marci a premiéra bola už v prvej polovici júna 2014. Predstavenie sa značne rozlišovalo od iných tým, že sa dej odohrával na otvorenom javisku na nádvorí

veľký počet mladých neafirmovaných Kovačičanov; hrali: Daniel Veňarský, Janko Haviar, Miroslav Sabo, Miloslav Jonáš, Annamária Chalupová, Igor Košút, Zuzana Šipická, Adam Strakúšek, Anička Tomášová, Miloslav Zloch, Marína Spišiaková, Rastislav Urban,

Stefany Sucháneková, Miroslav Jonáš a Anna Veňarská. Scéna bola dynamická a herci vyzbrojení revolvermi a nožmi. Okrem toho sám projekt vyžadoval nočné obdobie a umožňoval na javisku ukázať reálne auto v pohybe, motocykel a budovy v susedstve na adekvátne rozohranie deja.

Zvuk tvorili zväčša výbuchy, výkriky, rozbíjanie skla, trýznenie a pod. Túto časť inscenácie mal na starosti Vladimír Kuchárik. Do technického tímu divadelného predstavenia ešte patrili Dragan Vladić a svetelné efekty mal na starosti Daniel Hajko. Pod produkciu divadelnej inscenácie sa podpísal Jano Puškár. Asistentom réžie bol Dragan Karlečík.

Text do slovenčiny preložila Ivana Vereski. Predstavenie si počas leta uplynulého roka pozrelo viac ako 600 ľudí.

Po úspešnom projekte Sud prachu kokramovci sa rozhodli pracovať na novom divadelnom predstavení I na U. Skúšky začali už koncom júla a premiéra sa uskutočnila v polovici septembra v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici. I na U je protivojnová dráma s dávkou sarkazmu a čierneho humoru. Dráma je napísaná na základe skutočných udalostí, ktoré sa odohrávali počas občianskej vojny na území bývalej Juhoslávie. Autorom textu je Dragan Karlečík a text upravila profesorka Anna Zlochová. Je to príbeh o vojakovom návrate z nemocnice, v ktorej ležal po ťažkom zranení vo vojne. Veľmi ťažké problémy mu spôsobuje duch nepriateľského bojovníka, ktorého počas vojny zabil. Vojak nie je schopný bojovať s duchom a tu nastáva jeho postupné odcudzovanie sa, šialenstvo a zločin. V predstavení hrali tiež neafirmovaní herci: Miroslav Sabo, Daniel Veňarský, Miloslav Zloch, Annamária Chalupová, Eva Labátová a Jaroslav Dudáš.

Predstavenie I na U režírovali Danka Svetlíková a Dragan Karlečík. Autorom hudby bol Miroslav Sabo, zvuk mala na starosti Anna Veňarská, o techniku sa postarali Dragan Vladić a svetlo majstrovsky

I na U

zvládla Darina Dudková.

Producentom predstavenia bol Jano Puškár. Toto predstavenie pozeralo okolo 400 divákov.

KOKRAM sa týmto predstavením prezentoval aj na Divadelnom vavríne 2014 v Kovačici. Hercom večera sa stal Daniel Veňarský, ktorý stvárňoval úlohu ducha.

Dragan Karlečík získal špeciálnu cenu za originálny text. Špeciálnu cenu za svetelné efekty získala Darina Dudková.

Diplom za najúspešnejší herecký výkon dostal Miroslav Sabo a diplom za titul najúspešnejšieho herca získal Miloslav Zloch a najúspešnejšou herečkou bola Annamária Chalupová.

Hneď po predstavení I na U členovia združenia KOKRAM sa venovali príprave divadla pre najmladších Čarodejník z krajiny Oz. Predstavenie bolo v rámci projektu Vianočných trhov. Skúšky sa začali v polovici novembra a premiéra uzrela svetlo sveta už 21. decembra 2014.

Ide o rozprávkový príbeh, ktorý patrí medzi modernú klasiku detskej literatúry a vyšiel prvý raz v roku 1900. Dievčatko Dorotka žilo v Kansase a vo veľkej búrke ju tornádo prenieslo do ďalekej krajiny. Dorotka sa chce vrátiť domov, no jediný, kto jej môže pomôcť, je veľký čarodejník Oz zo Smaragdového mesta. A tak

sa Dorotka vybrala po ceste vydláždenej žltými tehlami za čarodejníkom. Cestou stretla strašiaka Strachopuda, ktorý túži získať rozum, plechového drevorubača, ktorý by chcel mať srdce, a leva Bojka, ktorý túži po odvahe.

V predstavení hrali: Daniel Veňarský, Miloslav Zloch, Miroslav Sabo, Pavel Staňo, Annamária Chalupová, Anna Veňarská, Igor Košút, Adam

Jaroslav Zaim, Jano Puškár a Dragan Karlečík. Toto predstavenie si zatiaľ pozrelo viac ako 800 divákov.

Do novej divadelnej sezóny si kovačickí divadelní nadšenci, členovia KOKRAM-u predsavzali, okrem prezentácie doterajších spracovaných divadelných inscenácií, spracovať novú predlohu, prostredníctvom výberového konkurzu usporiadať nábor

Čarodejník z krajiny Oz

Strakúšek, Darina Dudková, Marek Chalupa, Želimír Horniaček a najmladší herec, šesťročný Denis Veňarský.

Zvuk, scénu a svetelné efekty mali na starosti Dragan Vladić, Janko Suchánsky,

Fotografický krúžok

nových divadelných ochotníkov a zvýšiť členov tejto mladej rodiny kokramovcov.

Annamária Chalupová Foto: A. Chalupová, archív združenia KOKRAM

z padinskej školy

U

čitelia Základnej školy maršala Tita v Padine organizujú pre žiakov zaujímavé krúžky, s cieľom aby sa žiaci naučili niečo nové a aby kvalitne strávili svoj voľný čas.

Tak sa učiteľ Tieň, Sára Srnková, 8. 3 informatiky Miroslav Bílek majú pozitujú, dávajú návrhy atď. Učiteľ rozhodol tívny vzťah plánuje naučiť žiakov robiť aj vo vytvoriť fotoku fotografii photoshope. Prezradili nám, že krúžok, kde sa Kvapka, Dijana Bobošová, 8. 3 Zámka, Hana Širková, 8. 1 a záujem sa chystá aj osobitná miestnosť žiaci učia pronaučiť sa v škole, v ktorej budú padinskí fesionálne fotožiaci museli zvládnuť všetky o niečo viac o fotografovaní a fotografi a novinári pracovať. grafovať. Jediné, čo žiak potrezáklady fotografovania, a potom nateraz je ich sedem. Títo žiaci Najkrajšie fotografie sa budú buje, aby mohol navštevovať si naučené vyskúšali aj priamo v spolu s učiteľom si vytvorili aj zasielať na konkurzy a súťaže. tento krúžok, je mobil s kamerou, teréne – chodili fotiť po dedine. skupinku na Facebooku, kde tablet alebo fotoaparát. Sekcia Fotografický krúžok býva každý zasielajú fotografie, ktoré fotili, a Alexander Sedliak, 7. 1 bola vytvorená začiatkom druhépiatok, navštevujú ho žiaci, ktorí potom si ich navzájom komenZŠ m. Tita v Padine ho polroka roku 2014. Najprv február 2015 |

vzlet 7

z kovačického gymnázia

Zdravotná výchova o reproduktívnom zdraví I

nštitút pre verejné zdravie Vojvodine. Hlavnými cieľmi podporený prostriedkami tohto projektu sú, okrem Pokrajinského sekretariátu pre iného, vytvoriť toleranciu, šport a mládež v školskom otvorenosť a rešpekt voči roku 2014/2015 realizuje prosexuálnosti, umožnenie zísjekt pod názvom Zdravotná kania presných informácií o výchova o reproduktívnom všetkých aspektoch sexuálzdraví stredoškolákov vo nosti, antikoncepcie a preVojvodine. Do projektu je zapovencie sexuálne prenosných jených 66 škôl na území AP infekcií, ako aj byť schopný Vojvodiny, medzi ktorými je aj komunikovať o sexuálnosti, Gymnázium Mihajla Pupina v emóciách a vzťahoch, pričom Kovačici. ale používajúc Prednášky tomu vhodný a workshop v slovník. rámci projektu Na rozdiel vedie profesorod ostatných ka angličtiny predmetov v a občianskej škole, tento výchovy Marína predmet Holíková, ktorá druháci môžu je z povolania počúvať profesorkou dobrovoľne, anglického jazya to každý ka a literatúry druhý týždeň a psychológie. po jednu Spolu s ostatný- Profesorka Marína Holíková dvojhodinovmi edukátormi ku v tvare na iných školách workshopu. absolvovala trojdňové školenie Spolu ich je 14, rovnako ju na Inštitúte pre verejné zdranavštevujú aj chlapci, aj dievvie v Novom Sade, na ktorom čatá. Každý druhý týždeň sa prednášali autori samého protešia na nový workshop, kde jektu a odbornej príručky. O sa v skupinách alebo spolu tomto projekte (ako vznikol, čo učia nové veci na tému o je cieľom, ako prebiehajú predreproduktívnom zdraví. Vedia, nášky a podobne) profesorka že na tých hodinách dostávajú Holíková hovorí: riadne a overené informácie – Projekt o reprodukvlastne vznikol tívnom zdraví, v minulom roku, ktoré sa často keď sa 10 stredlíšia od toho, čo ných škôl vo sa mladí ľudia Vojvodine zúčastdnes môžu nilo v pilotnom dozvedieť z programe. Žiaci iných zdrojov, tých škôl vypĺako je internet, ňali dotazník televízia, novitýkajúci sa témy ny, časopisy, reproduktívneho vrstovníci atď. zdravia pred Každý žiak začiatkom propreto dostal príjektu a taký istý ručku o reprodotazník vyplnili duktívnom aj po jeho ukonzdraví, ktorú čení. Výsledky, napísali lekári Titulná strana príručky ktoré sa dostali špecialisti a po absolvovanom psychológovia. projekte, boli omnoho lepšie Mladí ľudia sa na týchto hodiv porovnaní s tými, ktoré žiaci nách posmeľujú, aby povedali mali po vyplnení dotazníka nie, keď niečo nechcú v sexupred projektom. Na základe álnom vzťahu, lebo dobrovoľtoho sa rozhodlo pokračovať nosť a ochrana počas sexuv projekte aj v nasledujúcom álneho vzťahu je to, za čo sa školskom roku. Cieľová skupitento predmet zakladá, a nie na projektu sú žiaci druhého za zákaz alebo posmeľovanie. ročníka stredných škôl vo Témy, ktoré sa spracúvajú a o

8 vzlet |

február 2015

ktorých sa rozpráva na týchto hodinách, sú: medziľudské vzťahy, ľúbostné vzťahy a vzťahy všeobecne, komunikácia medzi partnermi, prinášanie rozhodnutí, anatómia tela a reproduktívnych orgánov, puberta, adolescencia, reprodukcia a tehotenstvo, rizikové správanie, antikoncepcia, sexuálnosť človeka, lekári špecializovaní pre všetky spomínané oblasti, ako aj zdravie a jeho zachovanie. Žiaci druhého ročníka majú to privilégium a možnosť cez zaujímavé workshopy a rozhovory naučiť sa všetko, čo je potrebné vedieť o svojom reproduktívnom zdraví, aby v budúcnosti mohli prinášať zdravé a správne rozhodnutia o svojom zdraví a o živote vcelku. Keď získajú potrebné vedomosti, mladí ľudia nedovolia, aby sa im zmenili životné plány iba preto, že neboli nadostač informovaní o svojom reproduktívnom zdraví, že nevedeli povedať nie, keď to bolo potrebné, alebo boli pod vplyvom iných a nerozmýšľali svojou hlavou, a tak to ľutovali do konca života.”

O tomto projekte sa zo svojho uhla vyjadrili aj žiačky 2. ročníka kovačického gymnázia.

KRISTÍNA BEŠKOVÁ: – Je veľmi dobre, že zaradili takéto prednášky do školského programu, mnoho toho nového počujeme, čo by sme mohli možno niekde aj inde prečítať, ale je to zaujímavejšie a jasnejšie, keď nám to prednášateľka takto priamo vysvetlí. Prednášky sú užitočné, lebo sa vlastne týkajú života, všetko je tu správnym spôsobom vysvetlené a tieto vedomosti sú nám potrebné.

VESNA URBANOVÁ: – Na týchto prednáškach som sa všeličo naučila, dozvedela som sa aj o niektorých nových údajoch a o tom, o čom som nemala príležitosť vypočuť si inde. Tento projekt je významný, lebo nám poskytuje správne informácie a môžeme sa aj opýtať, ak nás niečo dodatočne zaujíma.

GABRIELA PÁLOVÁ: – Myslím si, že je veľmi dobre, že uviedli tento predmet, pretože sa môžeme informovať o všetkom, čo nás v danej oblasti zaujíma. Je tiež dobre, že sa učíme o anatómii svojho tela a o tom, ako sa máme v určitých situáciách správať, na čo je potrebné dávať pozor.

GABRIELA BÍREŠOVÁ: Prednášky sú veľmi užitočne a zaujímavé. Všetky informácie, ktoré sú nám potrebné, získavame tu kreatívnym spôsobom. A keď sa prednášky ukončia, zostane nám kniha, ktorú sme dostali, takže kedykoľvek budeme chcieť niečo zistiť, budeme mať overené informácie na jednom mieste, čiže v príručke.

Anna-Andrea Holíková, 3. 3 Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici

petrovské divadlo

Staré odchádza, nové prichádza S

ami seba, t. j. svoj postoj voči druhým si predstavujú každodenne a herectvo si predstavia na javisku s nacvičenou úlohou a inou postavou.

Bol predposledný deň v roku, 30. decembra 2014.

Divadelná sála Slovenského vojvodinského divadla bola plná. Milovníci divadla si prišli pozrieť, aká zase udalosť v Báčskom Petrovci sa udeje.

Zhasli sa svetlá a na javisko vystúpili prví herci. Ako čas letel, aj premiéra sa skončila.

Ten večer bolo všetko hore nohami, hlavne hercom. Pýtate sa, že prečo takáto poznámka?

No predsa bola to premiéra predstavenia pod názvom Hore nohami. Je to vlastne hra spisovateľky Kataríny Hitzingerovej, ktorá je divadel-

nou dramaturgičkou a montérkou.

Na seminári Píšeš?

Píšem! prednáša účastníkom z Herci v predstavení Hore našich prostredí, nohami (foto: kulpin.net) ako sa treba správať na javisku, ako treba predviesť to, Branislav Ušiak, Jaroslav čo je napísané.

Valentík, Andrej Meleg, Predstavenie Hore nohaMargarita Benková, Martina mi režijne podpisuje Hana Benková a Marína Turčanová.

Tanciková. Na javisku diváci Veľa času strávili v divadelnej mohli vidieť hercov, ktorí sále na prípravách, aby všetko sú od malinkých nôh na dopadlo výborne. doskách, čo svet znamenajú, Podľa mojej mienky, cieľ takže sú i skúsenejší, potom autorky tejto hry bolo upozorhercov strednej generácie niť svet, že život nie je vždy a začiatočníkov. Všetci spodokonalý, často máme hádky ločne zahrali na výbornú. A s bližšími osobami a niekedy sú to: Ondrej Brna, Miluška sa treba uspokojiť a byť šťastAnušiaková-Majerová, Zuzana ný s tým, čo máme. Nedarí sa Tárnociová, Marijan Pavlov,

z kovačického gymnázia

Sviatok svätého Sávu

Ž

iaci kovačickej Základnej školy Mladých pokolení a tiež Gymnázia Mihajla Pupina sviatok svätého Sávu oslávili už tradične; spolu prichystali krátky program. Tohtoročný program sa konal v priestoroch gymnázia, na ktorom žiaci oboch škôl prečítali texty o svätom Sávovi a o úspechoch žiakov na rôznych súťažiach počas minulého školského roku. Žiacky chór z oboch škôl pod taktovkou profesora Pavla Tomáša ml. skrášlil túto oslavu prednesom niekoľkých piesní. Všetkých účastníkov potleskom odmenilo obecenstvo, čiže žiaci a učiteľské kolektívy v čele s riaditeľkou základnej školy Irenou Hlebecovou a riaditeľom gymnázia Pavlom Rohárikom.

Ana-Andrea Holíková, 3. 3 Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici

nám stále všetko práve tak, ako by sme chceli, a potom to zanecháme, necháme otvorené… Netreba sa vzdávať a treba byť úporný v živote, ak chceme, aby sme niečo dosiahli.

Hercom predstavenia Hore nohami prajem, aby si vyskúšali javisko i v iných vojvodinských prostrediach a aby sa nevzdávali hereckej postavy.

Marína Horvátová

z petrovského gymnázia

Deň, ktorý sa oslavuje vo všetkých školách K

eď prídeme do školských lavíc po zimných prázdninách, v prvom rade nie sme vyspatí a jednoducho si prajeme, aby prázdniny ešte trvali…

Ale čo je, tu je, príde aj ten deň. Deň, keď žiaci majú voľno a niet výučby. Je to sviatočný deň, ktorý sa oslavuje vo všetkých školách v Srbsku. Je to sviatok svätého Sávu.

Svätý Sáva bol spisovateľ, srbský princ, monarcha. Bol prvým srbským arcibiskupom. Narodený pod menom Rastko Nemanjić, najmladší syn veľkého župana Stefana Nemanju, spolu s otcom obnovili kláštor Chilandár. Považuje sa za zakladateľa srbskej cirkvi, vzdelania a kultúry.

V tento deň sa vo viacerých školách organizuje program venovaný svätému Sávovi.

Tak aj na petrovskom Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom Slávnostnou sieňou sa ozývali príležitostné pesničky. Malvína Zolňanová, Anna Berédiová, Saška Radujková, Milica Banovićová a Borivoj Antonić prečítali niekoľko slov o svätom Sávovi. Riaditeľ Paľo Belička sa na konci progra-

mu poďakoval všetkým prítomným za účasť a pozornosť.

V školskej sále od rána prebiehal turnaj vo volejbale. Zúčastnili sa štyri ženské a štyri mužské skupiny.

Zápasy boli namáhavé, ale dalo sa to vydržať. Veď predsa sú to naši gymnaziálni volejbalisti. A zápasili o obsadenie prvých troch miest. Na prvé miesto z mužského kolektívu sa dostali chlapci z triedy 4. a, za nimi boli chlapci, ktorí boli z rozličných tried (napr. 4. b, 3. a, 3. c atď), a na tretie miesto sa dostali chlapci z triedy 4. c. Z dievčat prvé miesto získala skupina žiačok z rozličných tried, druhé miesto obsadili žiačky z triedy 1. a, pokým tretie miesto si vyslúžili volejbalistky z triedy 3. b.

A tak sa skončil náš sviatok venovaný svätému Sávovi, udelili sa diplomy a organizátorom Tatiane Krivákovej-Amidžićovej a Pavlovi Turanovi patrí veľká vďaka za úspešný program.

Dúfame, že sa aj v budúcnosti budú organizovať takéto podujatia.

Marína Horvátová február 2015 |

vzlet 9

Čo dokáže pekné slovo

Dážď

D

ážď nikdy neprší z takých istých dôvodov. Ty, keď rozprávaš, nikdy nerozprávaš to isté.

Dážd – to sú kvapôčky vody, čo ľúbia zem. A každá pritom niečo povie s dôvodom. I ty vieš ľúbiť slovami presne tak ako dážď. Občas ma tvoje slová zabaľujú do krásnych šiat a cítim sa nadšene, prenášaš svoje šťastie na mňa a robíš ma šťastnou. Je to ako slnko, ktoré prenáša osobitosť na dúhu a ona oblieka nebo do krásnych pestrých šiat. A cíti sa zázračne.

Sneh – jednoduchý uzimený dážď, z ktorého sa mnohí tešia, že je opäť tu. Je ako uspávanka, nežný a čistý. Tvoje slová sú nežné a úprimné, jednoduché slová, ktoré chcem stále viac a viac počúvať. Sú ako droga, jednoducho ich vždy chcem počúvať. Ja som ako suchá pôda, ktorá už dlho nepocítila dážď, ktorá túži po vode a jej niet. Dňom, nocou neprichádza! A potom nastane čas, keď toľko očakávaný dážď spŕchne a pôda je sýta toľkej vody.

Toľko je nasýtená, že púšťa potopu a mnohých urazí.

Keď ťa potrebujem, nieto ťa, tvojich slov, a potom prídeš a opakuješ o jednej veci či osôbke. Ale ja to už nemôžem trpieť a už vzbĺknem ako vulkán. Všetka láva, všetok hnev sa vyleje na niekoho nevinného a urazí sa preto. A potom sa tvoj hnev rozpŕchne po mne a necháš ma prekvapenú v strachu. No ja ťa začnem ignorovať, lebo sa ťa bojím. Tá chvíľa bola ako búrka, všetko nechala opustené a zaplavila všetko možné.

Ale keď sa strašne nahneváš, tak slová padajú na mňa jedno za druhým, udierajú po srdci. No, niekedy, keď predo dvermi zamrzne voda, vznikne ľad, šmykľavý a hladký. Je ťažko kráčať po takom, pošmykneme sa, udrieme sa a bolí. Keď ma sklameš a hovoríš mi falošné slová, pošmyknem sa ako na ľade a veľmi ťažko mi to padne.

Ale keď sa iba trochu, aspoň nakrátko, porozprávame a povieme si mnoho pekných slov, iba to stačí. Podobne tak, ako krátky dážď stačí na občerstvenie pôdy nášho srdca.

Slová sú začiatkom rozhovoru a nového priateľstva, tak ako je aj oheň začiatkom svetla.

Emília Jana Pálešová, 8. ročník ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku 1. cena na súbehu Čo dokáže pekné slovo v kategórii žiakov základných škôl

Líška Hrdzuľka

N

a malú lúčku v lese pod vŕškom zavítala pani zima. Všetky zvieratká sa chystali na zimu, len líška Hrdzuľka nevedela, čo je to vlastne zima. Nezbadala, že ráno už býva trávička studená, ani že

10 vzlet |

február 2015

jej nad hlavou krúžia divé husi, ktoré sa ako čierna stužka strácajú v diaľke. Pre zvieratká to bol neklamný znak, že zima klope na dvere.

Jedného dňa Hrdzuľka zbadala, že už dávno nič nejedla. V brušku jej už poriadne vyhúdalo a bola už tenká ako prútik. Keď si v lese nič nemohla nájsť pod zuby, vybrala sa do kurínov v dedine. Odtiaľ ju zakaždým zahnal zlostný susedov Dunčo.

Zima. Všade sneh. A hlad – preukrutný. Keď už myslela, že je po nej, zacítila vôňu sladkej husacinky. Niesla sa z komôrky chalúpky, učupenej uprostred lesnej čistinky. To sa nedalo vydržať.

Usilovne hľadala dierku, ako sa dostať do komôrky. Podarilo sa jej to. Dvere mali dierku, cez ktorú sa šikovne pretisla. A hop! Už je hore na okne. Na oknovej kľučke visela obrovská vykŕmená hus, už očistená a pripravená do pekáča. „Toto ktosi pripravil pre mňa?“ tešila sa líška Hrdzuľka. „Keď to zjem, budem mať dosť sadielka na dlhý zimný čas.“ Vyškriabala sa na okno a spokojne objedala hus. Najprv nôžky. Tie sú najchutnejšie. Potom ostatné. Keď sa najedla, išla do brlôžka a sladko si pospala. Bruško mala plné a dobre sa jej spalo. Už nebola vôbec hladná, no vôňa vykŕmenej husi jej nedala oddychovať.

Pretiahla sa do komôrky po druhýkrát.

No z husi už veľa nezostalo. A taká poriadne objedená spadla na zem a tu ju líška poobhrýzala až do kosti. „Hlad ma trápiť už nebude, už si idem zdriemnuť.“ Po dvojdňovej hostine líška Hrdzuľka pribrala tak, že sa cez dieru nemohla pretlačiť. Darmo skúšala, darmo sa trápila až do rána. Nepretlačila sa. Rano líška Hrdzuľka vedela, že bude zle. Iste ju v komôrke niekto nájde. V tom okamihu jej napadlo: „Čo ak domáci tú hus nechali naschvál, aby prichytili nenasýteného zlodeja?!“ „Jáj, už sa dvere otvárajú, čo teraz budem robiť?“ premýšľala si líška Hrdzuľka.

Našla ju gazdiná a začala kričať: „Ľudia dobrí, pomáhajte, líška mi celú hus objedla! Až do kosti. No, počkaj ty, vezmem ja palicu a poriadne ti vytrepem kožuštek!“ Líška čakala len na to, kedy sa otvoria dvere. A otvorili sa. Syn Jurko sa prišiel pozrieť, čo to matka tak vrieska v komore. Líška Hrdzuľka sa prešmykla okolo Jurkových nôh a nik ju už nechytil.

Gazdiná nariekala po celej dedine a ukazovala susedom objedenú hus.

Jurko dieru vo dverách opravil. Vypýtal si od baču psíka a ten odteraz stráži dom. Hrdzuľka si musela hľadať novú komoru, kde nemajú Dunča a kde majú dvere s veľkou dierou, cez ktorú sa dostane do komôrky. V teplom brlôžku si nažívala až do jari. A sladko spala.

Andrea Grňová, 8. ročník ZŠ 15. októbra v Pivnici 2. cena na súbehu Čo dokáže pekné slovo v kategórii žiakov základných škôl

Cestovanie vo sne do minulosti

K

aždý človek má sen, na ktorý nikdy nezabudne. Vždy sa mi snívalo o niečom zaujímavom. Raz to boli všetky Justinove voňavky, raz šteňa, ktoré by mi rodičia nedovolili mať a raz sa mi snívalo aj o tom, že som sa ocitla v najväčšej cukrárni na svete. Ale nikdy som si nemohla ani predstaviť, že budem snívať o takomto niečom.

Pamätám sa, bola sobota. Chladná sobota. Nemohla som spať. Iba som sa pozerala von oknom. Už sa blížilo ráno, ale ešte sa videl mesiac. Pokojne som sa na neho pozerala a uvažovala som nad tým, ako by bolo dobre, keby som bola niekde ďaleko. Pomaly som cítila únavu.

Zrazu nebol predo mnou mesiac, ale veľké teplé slnko. Bola to púšť, ale nie hocijaká. Piesok bol žltý ako zlato. Pred sebou som videla dlhú rieku, pri ktorej sa prechádzali nejaké čudné zvieratá.

Ani som si to toľko nevšímala, lebo moju pozornosť pripútalo obrovské hniezdo s tromi vtáčatami. Boli mi po pás. Pozerala som sa na ne. Zrazu sa za mnou zjavila obrovská tieň. V tej chvíli som sa skamenela. Tomu veľkému zvieraťu som nesiahala ani po pás. Bol to veľký dinosaurus s čiernymi pruhmi, obrovskými pazúrmi, dlhými zubiskami a strašnými očami. Všimla som si, že nad očami mal dva rohy. Cítila som jeho chladný dych.

Pamätám sa, že som od strachu začala vrešťať. Hlasne som vrešťala, ale ten dinosaurus bol trikrát hlasnejší. Skríkla som: „Choď preč!” A na moje prekvapenie, zviera zmizlo. Nevšimla som si to. Nie skrze môj krik, ale kvôli ešte väčšiemu netvorovi, ktorý sa nachádzal priamo za mojím chrbtom. Vyzeral ešte horšie. Pozeral sa mi rovno do očí. Jeho chvost bol dlhý ako celé moje mesto.

Keď buchol chvostom o zem, pocítila som, že sa zatriasla celá púšť. Teraz som už nevydržala a rozbehla som sa.

Utekala som najrýchlejšie ako som len mohla. Dinosaurus ma udrel tým veľkým chvostom. Cítila som bolesť v celom tele.

Zrazu som sa zobudila. Nebola som na posteli, ale na zemi. Chvíľku trvalo, kým som pochopila, čo sa vlastne stalo.

Dúfam, že ešte budem mať príležitosť snívať o dinosauroch, ale bez boľavých koncov.

Anna Lakatošová, 8. ročník ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove 2. cena na súbehu Čo dokáže pekné slovo v kategórii žiakov základných škôl POZNÁMKA: Odmenené práce na súbehu Čo dokáže pekné slovo budeme uverejňovať aj v nasledujúcich číslach Vzletu.

Práce pre rubriku Vaša tvorba môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Čo keby...

tak. Túžim dospieť spolu s mojimi kamarátmi. Bola by to ozajstná strata, byť navždy dieťaťom a nikdy nevyrásť? Možno.

A

ko rastiem, stále viac rozmýšľam o dôležitých veciach, ktoré sú súčasťou Filip Herček, 8. ročník dnešného života.

ZŠ 15. októbra v Pivnici Nie tak dávno, prechádzajúc vedľa starého, teraz už zbúraného domu, pred očami sa mi zjavil obraz niekdajšej rodiny. nívať vie každý? Snívať vedia iba tí Mnohopočetná rodina sedí za stolom pri najšťastnejší. Dobrá rodina, krásny večeri a slabom svetle petrolejovej lampy. dom a zdá sa, že šťastnejšia nemôžem byť.

V starej murovanej peci sa počuje pukanie Nechýba mi nič. ešte mokrého dreva. Veľká rodina, no predTakmer nič... Jeden večer mi odplávali sa nikto nikomu nezavadzia a nikto sa s myšlienky do rozprávok. Najprv som bola nikým neháda. Iba sedia v pokoji a tíško sa zlá macocha v Snehulienkinom zámku. rozprávajú. Pýtam sa, či ľudia boli šťastnejší Jej vlastnosti ma osobne nezaujali, ale ako teraz aj napriek chudobe, v ktorej žili. nemožno povedať, že som si neužila byť Dnes máme všetko, elektrinu, vodu, všetky najkrajšou na svete. Iba som sa pozerala potrebné veci, ktoré oni nemali. Vodu si do zrkadla a ono mi povedalo práve to, čo museli čerpať z hlbokých studní, aby sa som túžila počuť. Až pokým neprišla ona, mohli okúpať aspoň raz v týždni. Ich práca krajšia a lepšia ako ja. Naplnil ma hnev sa začínala so samým východom slnka a a v podobe vetra som sa vniesla do tela končila sa v noci. Veľmi ťažko a namáhavo inej krásky. Bolo príjemné pozerať, ako pracovali. Na konci dňa si všetci spolu sadli k chudobnej večeri a plánovali zajtrajší deň. Rozmýšľajúc, cesta ma zaviedla k obchodu, vo výklade ktorého sa nachádzali veci, o ktorých oni nemohli ani sniť. Museli si všetko sami vypracovať a dopestovať.

Blížiac sa k škole, z myšlienok ma vytrhli výkriky mojich spolužiakov.

Nahnevaní a nespokojní sa hádali medzi sebou od samého rána. Aký je to ozaj svet, keď každý každému zavadzia a smiechu je už tak málo. Čo by bolo, keby sme sa aspoň na chvíľku vrátili do tých dávnych čias a pocítili aspoň trošku ťažkosti vtedajšieho života? Možno by sme Pavel Šmit, 8. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči boli šťastnejší a spokojnejší s tým, čo teraz máme.

S

Tiana Šusterová, 8. ročník ZŠ 15. októbra v Pivnici

Č

asto rozmýšľam o tom, čím sa stanem a ako budem vyzerať, keď narastiem.

V mojich predstavách bývam silný, múdry a úspešný človek, ktorý má všetko, o čom sní. No, čo keby sa to nikdy nestalo? Čo keby som navždy mal štrnásť rokov? Bolo by to šťastie alebo nuda?

Rozmýšľam o tom. Najprv by to bola skvelá správa. Veď kto by nechcel mať darovanú večnú mladosť, žiť bezstarostne, hrať sa, nikdy nezažiť všetky bremená dospelosti. Netrápiť sa každodennosťou a nechodiť do práce. Kúzelné, čo?! Iba v tom zrkadle by som každé ráno objavil novú a novú vyrážku. Asi sa nikdy nestratia. Ani tie riedke fúzy nikdy neočernejú a brada nevyrastie. Ani to dievča, ktoré sa mi páči, nepozrie na mňa. Veď mám iba štrnásť rokov. Som pre ňu chlapčekom. A ona?

Vyrástla rovnako ako naši kamaráti. Pri pohľade na dospelých kamarátov, srdce mi prepichne prudká bolesť. Sú slobodní a mne rodičia stále prikazujú čo, kedy, ako, dokiaľ, s kým, prečo... Veď mám iba štrnásť.

Aká záťaž!

Hovoria, že detstvo je pekné a bezstarostné obdobie. Neviem, či je to predsa

mi šálky do úst vlievajú kávu. Nemusela som doslova ani prstom pohnúť. Ale azda mi tá káva zabehla... Zakašľala som a keď som sa obrátila vôkol seba, svet bol vo veľkých rozmeroch. Srdce sa mi stislo, vidiac dievčatko v roztrhanej košieľke ako plače.

Vtedy som zistila, že mám v ruke čarodejnú palicu. „Och, áno. Ja som dobrá víla.

Letííím,” pošepla som sama sebe a ihneď mihla čarodejnou palicou. Dievka mala najkrajšiu sukňu, akú som videla. Zrazu som zabudla letieť a spadla som. Ocitla som sa v diere a predo mnou boli nádherné červené topánky. Nerozmýšľajúc, obula som si ich a odviedli ma domov.

Zrazu zazvonil zvonec a mojej rozprávky bol koniec. Prebudila som sa pod teplou perinou.

Bolo by nádherné, keby tie veci jestvovali aj v realite, ale myslím si, že je predsa dôvod, prečo sú iba v rozprávkach. Avšak snívať je krásne. Skúste aj vy.

Martina Pintírová, 8. ročník ZŠ 15. októbra v Pivnici

L

áska je jedinou vecou, ktorá oživuje, inšpiruje a dáva nádej tejto našej skazenej, spustošenej spoločnosti. Iba myšlienka na svet bez lásky je strašidelná.

vaša tvorba

Vojny, rasizmus, násilie, agresivita, neznášanlivosť medzi jednotlivcami a skupinami vo svete bez lásky by sa stali bežnosťou. Strach by bol realitou, s ktorou by sa ľudia učili žiť. Rodiny by viac neexistovali, a aj tie, ktoré by sa utvorili, po krátkom čase by sa rozpadli. Slová ako priateľstvo, porozumenie, milujem ťa a im podobné by sa vôbec nepoužívali ani v hovorenej, ani písanej forme. Už by viac nebolo ani zamilovaných a kdeže manželských párov. Ľudia by sa vyhýbali jedni druhým. Najviac času by trávili zatvorení vo vlastných bytoch. Po určitom čase by padali do depresie od samoty a vedomí toho, že sa nemajú na koho spoľahnúť, na koho položiť svoju utrápenú hlavu v ťažkých situáciách. A vtedy prichádza i to najhoršie. V takomto svete bez lásky ľudia by strácali aj to, čo majú najradšej a keby už nič nemali, siahli by i na vlastný život.

Som šťastný, že nežijem v takomto krutom svete a že mám rodinu, ktorá sa stará o mňa, kamarátov, ktorí ma nikdy nesklamú a blízku osobu, ktorá ma dokonale pozná a predsa ma miluje.

Dávid Kalko, 8. ročník ZŠ 15. októbra v Pivnici

Č

o je to láska? Prečo každý z nás potrebuje lásku? Čo keby neexistovala láska? Často chodím na prechádzky a vždy sa zastavím v parku. Tu porozmýšľam o tom, čo som zažila alebo čo by som chcela zažiť. Teplé lúče slnka mi pripomínajú ľudí, ktorí navzájom žijú v jednom spoločenstve, kde panuje láska. Láska je niečo najlepšie, čo môžeme zažiť v detstve, ale aj počas života. Láska, tá, bez ktorej nemôžeme. My mladí už v tomto období máme predstavy o chlapcoch a dievčatách, s ktorými by sme chceli stráviť ďalšiu časť svojho života. Keď si lepšie rozmyslím, čo keby neexistovala láska v našich srdciach?

Bola by iba nuda. Život bez lásky je ako kniha bez viet. Ľahko je lásku prijímať, no o niečo ťažšie je lásku rozdávať. A preto ak chceme byť milovaní, aj my musíme milovať. Verím, že nikto z nás si nevie ani predstaviť život bez lásky. Pokým sedím na lavičke v parku a povieva jesenný vetrík, pozerám sa na deti, ktoré sa hrajú v mojej blízkosti. Deti sa bijú a škriepia, ale nemožno si nevšimnúť úprimnú detskú lásku, ktorá panuje medzi nimi. Pozoruhodné je aj to, ako rodičia milujú svoje deti a svoju lásku nikdy neskrývajú. Keď sa obrátim na druhú stranu, vidím párik, ktorý sa prechádza a pevne drží za ruky. To je zase iná láska. Na lavičke, na ktorej sedím, je vyrezané srdiečko, ktoré pripomína staré alebo nové, zabudnuté alebo nešťastné lásky. Vtáčik, ktorý sedí na strome a spieva, štebotom vyjadruje svoju lásku.

A tak by sme mohli donekonečna počítať, aké všetko lásky existujú na tomto svete. Jedna s druhou súvisia a bez seba nemôžu.

Andrea Grňová, 8. ročník ZŠ 15. októbra v Pivnici

február 2015 |

vzlet 11

problém?

Násilie na školách a detská agresivita ČO JE AGRESIVITA? Agresivita – je to niečo vrodené? Človeku vlastné? Nejaký impulz v nás, ktorý sa musí vybiť alebo sa človek stáva agresívnym počas svojho života ako následok nesprávnej výchovy? Rodičia, učitelia a vychovávatelia sa každodenne stretávajú s väčšími či menšími prejavmi agresie u detí, a preto tomuto javu treba venovať dostatočnú pozornosť. Latinské slovo aggredi, ktoré je základom slova agresia, má viacero významov. Najvýstižnejší význam slova aggredi je útok alebo nábeh na rečníka (Ondrejkovič, 2000).

Ondrejkovič definuje agresivitu ako „najčastejšie útočné správanie, ktoré obyčajne nastupuje ako reakcia na skutočné alebo iba zdanlivé ohrozenie vlastnej moci, najčastejšie ako prejav hnevu“.

Avšak presnejšie by sme agresivitu mohli definovať uvádzaním nasledujúcich aspektov (Říčan, 2006): − verbálne alebo neverbálne vyjadrované búrlivé reakcie zlosti a hnevu, ktoré sú bežnou reakciou dieťaťa na banálne frustrácie a majú tendenciu sa stupňovať; − správanie dieťaťa je v rozpore s uspokojovaním jeho potrieb, porušuje morálne a sociálne normy; − tieto reakcie väčšinou dieťa nezvláda pomocou bežných kontrolných mechanizmov; − agresívne prejavy sa postupne stávajú dominantou jeho vystupovania; − osoby starajúce sa o dieťa majú pocit výchovnej bezmocnosti pri určovaní hraníc jeho správania.

AGRESIVITA A NÁSILIE U DETÍ Aj keď je pre väčšinu ľudí (najmä v dnešnej dobe) agresivita v detskom veku považovaná za prechodný jav, väčšina literatúry a štúdií smerujú k tomu, že veľa agresívnych a násilných detí bude prejavovať tieto znaky aj v období adolescencie a dospelosti (Vašová, 2010). Agresivitu a násilie považujeme za spoločensky neprijateľné prejavy a zaraďujeme ich do sociálnej patológie, ktorú definujeme ako „súhrnný pojem na označenie chorých, abnormálnych, nežiaducich spoločenských javov“ (Ondrejkovič, 2000). Ide teda o určitý jav, ktorý sa vymyká z normy.

Faktory podporujúce vznik agre-

12 vzlet | február 2015

sivity a násilia u detí vyplývajú z charakteristík dieťaťa, rodiny dieťaťa a mimorodinného prostredia (Ríčan, 2006): 1. Charakteristika dieťaťa.

Násilie a agresivita sa najčastejšie vyskytujú u žiakov: − s včasnou a opakovanou traumatizáciou telesného alebo psychického charakteru; − so zníženou sociálnou kompetenciou;

− majú slabé náboženské zameranie rodiny; − funguje nízka potreba vzdelávania sa v rodine; − sú nestabilné podmienky, časté sťahovania sa, časté zmeny prostredia; − je nízka ekonomická úroveň.

3. Mimorodinné prostredie. Sem zahrňujeme rolu, ktorú hrajú vrstovníci a širšia komunita v okolí dieťaťa. Typické pre prostredie

Foto: kvikken

− so slabším školským prospechom, ktorý neskôr často vyúsťuje do záškoláctva; − so zníženým sebahodnotením; − s emočnou nezrelosťou; − s vysokou závislosťou na vrstovníkoch.

2. Rodinné charakteristiky.

Prirodzeným spôsobom tvorí každý člen rodiny určitú úlohu a naplňuje potreby dieťaťa.

V prvom období života je to najmä matka a otec, ktorí sú pre dieťa vzorom. Práve tu sa objavuje fakt, že ak dieťa dostane zlý príklad v rodine (napr. ak otec bije matku), aj dieťa bude riešiť konflikty bitkou. Agresívne a násilné deti často pochádzajú z rodín, v ktorých: − sú slabé vnútorné vzťahy; − vyskytuje sa dlhodobá citová frustrácia dieťaťa; − pretrváva nedôsledný výchovný štýl rodičov – rodičia podceňujú prejavy agresie u detí;

detí so sklonom k agresii a násiliu je, že: − vo vrstovníckej skupine dieťaťa je oceňované porušovanie právnych noriem; − škola nezabezpečuje dostatočný dohľad nad správaním dieťaťa; − vrstovnícku skupinu dieťa buď neprijme alebo ho vedie k antisociálnemu správaniu.

Je dôležité, aby sa s podstatou šikanovania (ubližovania niekomu) a násilia na školách, ich dôsledkami a závažnosťou oboznámili všetci žiaci, zamestnanci škôl a školských zariadení, ako i rodičia. Pre žiakov, pedagógov a rodičov je potrebné uvedomiť si, že tieto formy správania nie sú iba neškodnou zábavou, mali by vedieť predovšetkým o ich negatívnych dopadoch, a to tak pre jeho obete, ako aj pre agresorov.

V rámci prevencie šikanovania na školách je teda dôležité (Vašová, 2010):

− vytvorenie pozitívnej atmosféry pre žiakov v škole; − vytvorenie úzkej vzájomnej komunikácie medzi učiteľmi a žiakmi; − jasne vymedziť možnosť oznámenia aj zárodkov a náznakov šikanovania; − jasne stanoviť pravidlá správania v škole vrátane sankcií; − viesť záznamy o jednotlivých prípadoch šikanovania; − nahlásenie prípadov šikanovania na polícii.

Agresívne správanie sa vyskytuje medzi deťmi veľmi často (v rozličnej miere a forme). Šikana sa v začiatočnom štádiu objavuje na každej škole, v každej triede.

Je preto iba na nás dospelých, učiteľoch a rodičoch, vedieť zabrániť tomu, aby sa ďalej rozvinula.

Nielen v prípade, že niekto šikanuje naše dieťa, ale aj keď naše dieťa šikanuje iných. Najčastejšou formou šikanovania na školách sú posmešky, ohovárania a nadávky.

Nanešťastie, obete sa často hanbia (boja) povedať niečo rodičom a rodičia agresorov si zase nechcú pripustiť, že ich deti by mohli byť niečoho takého schopné. Na druhej strane zase väčšina škôl si nechce šikanu medzi žiakmi pripustiť a pokaziť si tak svoju dobrú povesť. Dobrá škola však nie je tá, ktorá tvrdohlavo tvrdí, že u nich sa šikana nevyskytuje, ale tá, ktorá si tento problém uzná a snaží sa proti nemu bojovať.

LITERATÚRA: ONDREJKOVIČ, P.: Sociálna patológia. Bratislava : Veda, 2000, 68 s. ŘÍČAN, P. – KREJČÍROVÁ, D.: Dětská klinická psychologie. Praha : Grada, 2006, 245 s.

LOVAŠ, L.: Vybrané kapitoly zo sociálnej psychológie. Bratislava : Veda, 1996, 44 s. ŘÍČAN, P.: Detská klinická psychologie. Praha : Grada, 2006, 247 s.

VAŠOVÁ, L.: Šikanovanie v školskom prostredí a jeho prevencia (diplomová práca). UP : Olomouc, 2010. 64 s.

Metodické usmernenie č.

7/2006-R zo dňa 28. marca 2006 k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach.

Pripravil: Bc. Robert Tomšík, pedagogický psychológ

ROZLETY LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET

Číslo 2 (12) / február 2015

Tvojím smaragdom Keby si bol zase mojím, čas by som netratila.

Bola by som ti vždy smaragdom, krásna, nežná, milá.

Keby si bol zase mojím, vzala by ťa do postele, iba ťa objímala, nič iné, a naše telá by zneli.

Keby si bol zase mojím, šetrila by som slová, bozkávala ťa, hladkala, bozkávala zase odznova.

Keby si bol zase mojím, vo svojich očiach videl by si pol sveta, ty, nôta môjho milovania, ty, zdroj môjho tepla.

Keby si bol zase mojím...

A budeš iste, dobré moje, odvedieš ma ruka v ruke na to naše sivé pole.

Tatiana Krížová GJK

Fotografie: Annamária Chalupová

* Zase je ten deň...

Zase sa city búrili a zmätok urobili...

Myšlienky k tebe uleteli, aj keď hovorili, že ťa dávno zabudli.

Tak tíško, na prstoch sa mi slzy prikradli a oči mi pokropili...

Hodiny zastali a len obrázky sa v hlave menili...

Srdce sa zarmútilo, dramatickú melódiu bubnovalo.

Celé telo sa chvelo a tomuto všetkému odporovalo.

Ale zmyslu v tom nebolo, lebo myšlienky nevedome k tebe bežali a na môj odpor nedbali.

Nenávidím toto všetko, nenávidím seba, nenávidím teba.

Nenávidím tieto spomienky, lebo seba sužujem a takéto niečo si dovoľujem.

A ty... Ty o tomto ani len nevieš.

Ako s citmi bojujem a bitku prehrávam.

City skryté dnes zvíťazili a z hlbokého mora na sám povrch vyplávali.

Kvôli tomuto prekliatemu dňu, kvôli nostalgickému decembru a skrze niečo, neviem presne, čo...

Vesna Hudecová Padina

Práce pre rubriku Rozlety môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

ROZLETY

Ľúbostná odysea Plavil som loďou lásky, po mori Beznádeje.

Chodil som po doske, plný nádeje, nad morom Beznádeje.

Ocitol som sa v Háde, rozprával sa s mŕtvymi dušami.

Teiresias ma zdvihol po tom páde, povedal: My sme ťa iba skúšali.

Bojoval som s Kikončanmi, o svoje srdce a dušu.

Do oka vsadil smútok sa mi, stratil som srdce a dušu.

Počúval som spev sirény, jeho krása ma očarila.

Vernou láskou som bol viazaný, preto nado mnou moc nemala.

Na ostrove Lotožravcov ospalých milencov som zobúdzal.

Nenechal som ich osamelých, pomaly nádej v lásku som strácal.

Ohnivým mečom so Skylou som bojoval, loď oproti Charybde ma viedla.

Bohov lásky na pomoc som volal, moja loď zranená statočne sa plavila.

Na chvíľu som bol Nikto, Polyfema rýchlo oklamal.

Zranil som ho ako málokto, preto na Poseidona zavolal.

Ale Eol na mojej strane bol, viedol ma vetrom lásky.

V nádeji som sa znovu ocitol, znovu som sníval jej vlásky.

Pil som nápoj Kirky, odolať som mu nemohol.

Prehral som v tom boji, na mori Beznádeje sa ocitol.

Kalypso mi svoju lásku núkala, ale bola to suchá krása.

Po mojom tele dychtila, bola sebecká milenka, zdá sa.

Zlámaný, domov som prišiel, nádej v lásku si zachoval.

S úsmevom z domu som odišiel, ten úsmev dodnes mi zostal.

Daniel Strakúšek Kovačica

zóna deviateho umenia

Dejiny československého komiksu K

oncom januára 2015 Vydavateľstvo Akropolis v Prahe uviedlo na trh knihu Dejiny československého komiksu 20. storočia. Krst tejto tisícstranovej, dvojdielnej publikácie sa konal za prítomnosti autorov (Pavel Kořinek, Tomaš Prokůpek, Martin Foret, Michal Jareš) a početných záujemcov. Ide o prvú, najrozsiahlejšiu a najkompletnejšiu encyklopédiu svojho druhu.

Nahliadnuť do knihy je možné na webovej stránke dejinykomiksu.cz.

Mgr. art. Iveta JELINEK

ROZLETY

knihy

Kingov román o cestovaní v čase (Stephen King: Dalas ’63. Vydavateľstvo Alnari, 2012)

C

estovanie v čase sa všeobecne definuje ako teoretická koncepcia, podľa ktorej sa cestovateľ (človek) pohybuje do minulosti alebo do budúcnosti, väčšinou za pomoci nejakého stroja času.

Keďže si už od začiatku vedy mnohí ľudia kládli otázku, či je možné cestovať do minulosti a zmeniť ju, alebo cestovať do budúcnosti a vyhnúť sa následkom, na túto tému boli napísané mnohé diela – najviac v rámci žánru science fiction – napr. Stroj času (H. G. Wells) alebo Koniec večnosti (Isaac Asimov). Okrem beletrie ešte známejšie sú filmy na tému cestovania v čase – Terminátor (1984), Návrat do budúcnosti (1985), Bill and Ted’s Excellent

Adventure (1989), Dvanásť opíc (1995). Ináč rok 2015 je dôležitý pre fikciu o cestovaní v čase, lebo je to rok, do ktorého prichádza Marty McFly vo filme Návrat do budúcnosti 2 (1989). Ak sa pamätáte, v tom filme sme si mohli pozrieť mnohé predpovede o tom, aká nás technológia čaká v roku 2015, a jasné je, že sa mnohé predpovede (letiace automobily, letiace skateboardy) predsa nesplnili...

Jedna z najnovších kníh, ktoré sa zaoberajú cestovaním v čase, je aj román Dalas ’63 (v origináli

vydaný pod názvom 11/22/63) amerického spisovateľa Stephena Kinga. Ide o ďalšie obrovské dielo, v ktorom na 615 stranách King píše o učiteľovi anglického jazyka Jacobovi Jakeovi Eppingovi, ktorému sa podarilo nájsť časový portál do roku 1958. Na rozdiel od väčšiny Kingových diel, ktoré patria do hororového žánru, tento román je science fiction a triler. V ňom King prináša vydarený portrét USA na konci 50. a na začiatku 60. rokov dvadsiateho storočia – bola

to spoločnosť, v ktorej pretrvávala rasistická segregácia a zlé zaobchádzanie s černochmi, viedla sa studená vojna so Sovietskym zväzom a znakmi toho obdobia boli aj Kubanská kríza, boj černochov o vlastné práva, nová kultúra mladých a rokenrolová hudba...

Ale Jake vie, že sa celá táto spoločnosť veľmi premení v roku 1963, keď Lee Harvey Oswald zabije prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho – USA vojde do vojny vo Vietname, ktorá bude trvať až do roku 1975 a odnesie milióny obetí.

Z druhej strany, ak sa mu podarí znemožniť vraždu prezidenta, možno sa stane nejaký časový paradox, ktorý zapríčiní ešte väčšie zlo pre jeho krajinu a možno aj pre celé ľudstvo... Zostane Jake v minulosti a pokúsi sa znemožniť vraždu prezidenta?

Janko TAKÁČ

rozlety + RUDOLF JUROLEK

Poľné vety * Kúpeľný park: symboly pomalosti: jazero, labuť, starý rozložitý strom, lavička, ruža, kamenná socha, zaškriekanie vrany do ticha.

O niečo ďalej spráchnivená, nachýlená vinohradnícka búda, napoly zoschnutá baza, hmla: sivá hmota melanchólie.

Všade sa mi teraz vlúdi jesenný lístok. * Šum prichádzajúcich a odchádzajúcich vlakov, rozbiehajúcich sa a brzdiacich autobusov, pohyb ľudí, vrava, útržky reči.

* V opustenej záhrade hnijú jablká.

Vedľa chodníka kôpka zameteného lístia.

Pole otvorené do hmly.

Osamenie, pusté a akoby slepé cesty, blúdivé pohľady, márne hľadajúce lásku. * Noc: hľadím na obrys temnej hory, neľudsky veľkej, nepreniknuteľnej.

Dívam sa naprázdno: dívam sa sám.

Keď chodím, bolí to menej, lebo je to činnosť nádeje: akoby som niekam šiel a niečo ma tam čakalo.

Smerom k okraju mesta sa podnety vytrácajú, skutočnosť Rana sa napokon z tela je vyplaví, vyvanie do modrej tam akoby zatajená: mĺkve a ružovej, do stavu ó. domy a záhrady, odstavené autá, dlhá prázdna aleja, miznúca za zákrutou.

* Vyjdem vyššie a nájdem tam čistý priestor ako z počiatku sveta.

V malej lesnej prieluke v hlbokom snehu srna.

Kdesi v diaľke zavyl vlk.

Pohľad kĺže po najvzdialenejších vrcholkoch hôr a tam niekde za horizontom sa stráca. * Chvíľa, zacyklená v čase: stojím v zimnom lese, sneží.

Nenatrpím viac krásy, nenasmútim viac radosti.

Na súmraku sa ešte raz obzriem – a vtedy, keď skutočnosť nedáva chvíľu pozor, to zrazu vidím: domov neba a zeme.

Rudolf Jurolek (1956). Slovenský básnik. Vydal básnické zbierky Posunok (1987), Dobrovoľná samota (1994), Putovanie Jakuba z Rána (1996), Hierografia (1999), Život je možný (2007), za ktorú získal cenu Bank Austria Literaris, Smrekový les (2009), Poľné vety (Modrý Peter, Levoča, 2013). Žije v Breze.

Výber: Ján Púček

ROZLETY

literárne rozhovory

Interview: BALLA

O anomáliách sa píše ľahšie Rozhovor so slovenským spisovateľom Ballom vedie Marta Součková Si v Srbsku prvý raz, pociťuješ balkánsku inosť? Ak áno, v čom?

– V Srbsku sa na rozdiel od Slovenska môže v kaviarňach a reštauráciách fajčiť dokonca aj pri jedle, v jednej ruke vidlička, v druhej nôž, v tretej cigareta, to milujem, hoci som nefajčiar, ale je super, keď sa všade naokolo kúdolí dym. Horšie je to s hudbou. Tunajšia hudba, akýsi mix folklóru a jednoduchého popu, ma neuchvátila. Ale v music shope som objavil staré dobré juhoslovanské punkové veci a dojem bol hneď napravený. A keď som v noci na chvíľu osamel v krčmičke na okraji Belehradu, zdalo sa mi, že sedím v Nových Zámkoch, takže na Balkáne sa cítim doma.

Niektorí kritici ti vyčítajú variovanie motívov, ale aj v tvorbe Dušana Dušeka, Rudolfa Slobodu či Pavla Vilikovského sa obmieňajú isté témy. Kedy podľa teba opakovanie svedčí o autorskom rukopise a naopak, kedy je neproduktívne?

– V čase, keď to, že sa opakujem, Dana Hučková sama po sebe opakovala naposledy, iný kritik, Peter Darovec, tvrdil pravý opak, že v mojom písaní nastala výrazná zmena. Kto sa v tom má vyznať? Podľa mňa existujú najmenej dvaja Ballovia, jeden so smutnými postavami, ktoré sa nevedia vymaniť z pekelného kruhu opakovaných zlyhaní, strachov, frustrácií, a druhý Balla s presne tými istými postavami, problémami a „zacyklenými“ príbehmi, ktoré však podáva s cynickým odstupom. Títo dvaja autori sú neraz zrastení, a tak vzniká hybridný tretí autor, a títo traja existujú stále spolu v každej ďalšej spoločnej poviedke, variabilná je len miera ich prítomnosti.

No a v ostatných rokoch sa pridáva štvrtý Balla, ten čoraz častejšie mlčiaci a čoraz menej píšuci. Čo sa týka Dušeka či Slobodu, mám rád, keď sa moji obľúbení spisovatelia opakujú, lebo do ich kníh môžem chodiť ako domov.

Nájdem tam toho, koho som hľadal, v Slobodovom prípade gazdu, zjednodušene povedané, lebo gazda sa roky vyvíjal a aj jeho označenie sa menilo. S opa-

kovaním súvisí rozpoznateľný štýl, ktorý možno milovať alebo nenávidieť. Štýl, vnútorný autorský hlas, ktorý počuť zo stránok knihy.

Hlas jedného vnútorne súvislého človeka, nie fabulátora, ktorý obchoduje s príbehmi a zábavou.

Myslíš si, že sa tvoja tvorba naozaj nevyvíja?

– Keď si masochisticky otvorím niektorú moju staršiu vec, vrátane najstaršej, Leptokarie z roku 1996, ustrniem hrôzou: desia ma dve veci – prečo som písal takto a prečo práve toto.

Po nahliadnutí do minulosti vždy potrebujem čas na upokojenie.

Už som neraz navrhoval môjmu vydavateľovi, že by sme mohli vydať prepísané verzie skorších kníh, ako to urobil napríklad básnik Ondruš, ale tiež prozaik Dominik Tatarka, Balla (foto: sl) ktorý radikálne niekoľkokrát prepracoval debut V úzkosti hľadania i novelu Panna zázračnica, a neverím, že len z politických dôvodov. Autor sa skrátka vyvíja, alebo si to aspoň myslí. Je čoraz menej tém, ktoré považujem za podnetné, väčšina sa mi vidí ošúchaná a lepkavo odpudivá. Vydavateľ si však myslí, že moje knihy by mali ostať také, aké boli, ide o „dokumenty doby” – dodávam, že aj tristnej úrovne ich autora – a tak by sa na nich nemalo nič meniť.

Aký je tvoj vzťah ku kritike, jej (ne)kompetenciám?

– Negatívne kritiky ma ničia a pozitívne nečítam, lebo sa hanbím. Z pozitívnych sa teším a pokukujem po nich z diaľky.

Negatívne kritiky zo zvedavosti so strachom preletím a napriek tomu, že mám zlú pamäť, len niektoré bodavé, rýpavé, likvidačné či jednoducho kruto výstižné formulácie mi utkvejú v hlave navždy, a potom vo mne kedykoľvek znovu zaznejú a držia ma na uzde pri písaní.

V diskusii o Macsovszkého steriloch sa polemizovalo

i o tom, či sa literatúra vyvíja kvalitatívne. Možno meniť techniku písania, ale, parafrázujúc S. Rakúsa, s ktorým Macsovszky vtedy nesúhlasil, Shakespeare ostane Shakespearom. Aký máš názor na vývoj umenia?

– Myslím si, že Macsovszky by dnes nesúhlasil s Macsovszkým, ale keby sa dozvedel, že si to myslím, zaujal by nejaký iný, nepredvídateľný postoj.

Shakespeare, samozrejme, ostane vždy Shakespearom, ale aj Macsovszky ostane sám sebou, lebo jeho bytostnou podstatou je možno práve premenlivosť a experimentovanie s písaním i s názormi naň. Dôležité je, aby literatúra bola zaujímavá, keď už nie pre čitateľov, tak aspoň pre autora. Ustrnúť sa dá aj v experimentoch, ale kým niekoho oslovujú, je dobre. A kým Shakespeare niekoho oslovuje, je tiež dobre. Možno s odstupom tisícročí sa ukáže, že Shakespeare bol experimentálnym vybočením z normy a naše novodobé postčojaviemaké písanie bolo upätou kazajkou.

Platí podľa teba, že dobrá literatúra tematizuje najmä zlý život, anomálie človeka?

– O anomáliách sa píše ľahšie.

Samy osebe pridávajú textu „zaujímavosť”, v čom je ich nebezpečenstvo. A niekedy sú príliš vzdialené od skúsenostného sveta čitateľov, a čo je horšie – aj autorov. Navyše často považujeme za zlý život i to, čo by pre niekoho bolo rajom na zemi. Denne počujem ľudí na Slovensku nadávať na pomery v krajine, no oveľa horšie sa dnes žije všelikde inde. Na druhej strane, asi nielen ja potrebujem k tomu, aby som vôbec písal, istú mieru zúfalstva, beznádeje, z ktorej hľadám východisko.

A tým môže byť poznanie, že práve v beznádeji som ako ryba vo vode.

Píšeš krátke žánre preto, že sa, parafrázujúc I. Štrpku, „prežehnávaš sám nad sebou”,

tematizuješ intímne? Alebo rád a veľa škrtáš?

– Teraz som vo fáze veľkého, permanentného škrtania, skracovania, ohlodávania. Nejde o to, či to mám rád, ale pociťujem veľkú neistotu pri používaní slov.

A čím sú texty kratšie, tým viac záleží na každom jednom slove, vete, umiestnení odseku. V tejto súvislosti je dôležité počuť svoje texty prezentované verejne, nahlas – tak autor ľahko zbadá, akú hlušinu píše, zahanbí sa a nabudúce bude múdrejší.

Vo viacerých tvojich textoch dochádza k výmene „tradičných” rodových rol: muž je hypersenzitívny, žena lovkyňa...

– Domnievam sa, že keby som bol žena, bol by som hypersenzitívna, a celkom určite by som sa skôr či neskôr stal feministkou.

Moje mužské postavy však nie sú hypersenzitívne, sú skôr slabé, uplakané. Asi je to to isté, ale cudzie slovo znie takmer ako pochvala. Ženám nerozumiem, vidím ich len zvonka, a zvonka tie zaujímavé pôsobili na mojich slabulinkých mužov ako lovkyne.

Aký má pre teba význam intertextualita (najmä v Tekutých poviedkach zo zbierky Unglik)?

– Tekuté poviedky ako hry s textovou predlohou boli pre mňa dôležité, no málokoho oslovili. Zdalo sa mi zaujímavé ad absurdum vyzdvihnúť istý aspekt – napríklad uplakanosť Netočky Nezvanovovej u Dostojevského.

Mimochodom, Netočka pôsobí fakt dosť hypersenzitívne. Sotva niekoho prekvapí, že spisovateľ býva ovplyvnený inými, väčšinou lepšími a dôležitejšími spisovateľmi, niekedy viac než vlastným tuctovým životom a teda viac, než je zdravé. „S Bohom nekomunikujem“, hovorí hrdina v texte V mene otca, ale nadväznosť na známy Nietzscheov výrok objavujeme aj v iných tvojich knihách. Aké istoty pre Ballovho protagonistu ostávajú? Egodeizmus?

– Problém môjho protagonistu je, že nemá žiadne istoty. Ďalší jeho problém je, že vie, že to nie je ten pravý problém. A že nikto nemá žiadne istoty. Lebo keď si niekto nejakú istotu vymyslí, to ešte neznamená, že ju má. Ešte menej ju má, keď ju pre neho namiesto neho samého vymyslel niekto iný, tisíce rokov predtým.

Prílohu Rozlety pripravujú: Stevan Lenhart, Andrea Speváková, Michal Bíreš

DUŠAN DURMAN

komiks Ja by som to nepovedal celkom tak, Ján. Vidím to skôr tak, že som prišiel, zbavil národ tyranie a zaviedol demokraciu. Súhlasme, že nesúhlasíme.

Nuž teda, profesor Carter, toto je ten svet, z ktorého ste vyhnali starého vládcu a dobyli ho pomocou mágie Priepasti?

Profesor, bytosti, ktoré sa počas vašich experimentov dostali do môjho sveta, začali šíriť nebezpečnú infekciu.

Kam ideme?

Do hniezda Matiek, predsa.

Áno, tušil som, že sa to môže prihodiť. Poď za mnou, Ján.

To je ale grimasa! Tento chlap má očividne oveľa horší deň ako ja. Asi sa necíti veľmi dobre.

Tentoraz ich pošlem na nejaký malý, izolovaný asteroid, nech tam do seba hryzú, koľko chcú. Vezmi si túto bytosť. Enzým z jej slín vám pomôže vyrobiť liek. Pomohol mi raz predtým, pomôže aj vám.

To je starý kráľ! Musíš vedieť, že tento svet stálych bojov, mäsa a vyšinutých hier je skutočným zlom. Keď dosiahneš monotónnu hlbinu priepasti a zjednotíš sa s bohyňou, len vtedy budeš skutočne slobodný. Jeho primitívna myseľ to nemohla pochopiť, preto sa vrátil. Znetvorený a šialený.

Wormanovi sa podarilo dostať sa k jednej z mnohých skrytých brán, ktoré viedli do jeho sveta, zatiaľ čo Carter zdržal svitu nepriateľských, mľaskajúcich foriem.

február 2015 |

vzlet 17

PC hry

M

nohých fanúšikov niekdajšieho úspešného poľského štúdia pre vývoj videohier People Can Fly potešila správa, že títo kreatívni ľudia sa znovu dali dokopy, založili si nové štúdio The Astronauts a koncom roku 2014 ponúkli verejnosti ich prvý titul pod menom The Vanishing of Ethan Carter (čiže: Zmiznutie Ethana Cartera), ktorý kritici ihneď ohodno-

sa po výšinách a horách a vyhľadávajúc rôzne stopy a predmety, podľa ktorých možno zostaviť príbeh chronologicky, budeme riešiť tajomstvo obkolesujúce rodinu Carterovú a samým tým aj odhaľovať záhadu starovekej temnej sily, ktorá obýva celé údolie. Od samého začiatku až po koniec hry sa budeme musieť bez žiadnych pomôcok orientovať v priestore,

presiaknutá je melancholickou atmosférou, vytvára vskutku zvláštny pocit a je zaujímavé, že si hru možno zahrať i v slovenskom jazyku.

Hoci už uvedené aspekty tejto pochmúrnej detektív-

autori fotografovali reálne veci v prírode z viacerých uhlov, potom ich upravili do trojrozmerných objektov a nakoniec skenovaním prispôsobili hre. Prechádzaním sa po svete tejto videohry získavame dojem, že sa

FOTOGRAMETRIA Ak vás zaujme vizuálna podoba videohry The Vanishing of Ethan Carter a chceli by ste sa dozvedieť viac o technike fotogrametrie, môžete navštíviť webovú stránku autorov hry www. theastronauts.com a vyhľadať blog, ktorý venovali práve tejto technike. tili vysokými známkami.

V tomto napínavom príbehu z temného a záhadného údolia Red Creek sa ocitneme v úlohe Paula Prospera, skúseného detektíva zaoberajúceho sa skúmaním nadprirodzených a okultných javov a prípadov. Jedného dňa ho v písanom liste o pomoc zavolá chlapec Ethan, z listu sa dozvieme, že na chlapcovu rodinu vplývajú akési záhadné sily, a kým sa detektív dostane po ich dom obkolesený nádhernou prírodou, všetci členovia rodiny zmiznú.

Našou úlohou bude nájsť a zachrániť uneseného chlapca skôr než bude neskoro. Pohybujúc

18 vzlet | február 2015

kde spoza každého kameňa číhajú nadprirodzené sily a nevysvetliteľná energia.

Niekoľko ďalších listov od Ethana, ktoré nájdeme v okolí, postupne ujasnia tajomstvo celej jeho rodiny.

Videohra sa hrá z perspektívy prvej osoby,

ky sú príliš lákavé, predsa je hlavným stredobodom videohry The Vanishing of Ethan Carter očarujúce ovzdušie a vynikajúca grafika. Grafické prvky boli vytvorené metódou fotogrametrie, čiže tak, že

nachádzame v jednom z najkrajších obrazov prírody, kým sa konáre stromov pohybujú podľa rytmov vyspelého soundtracku. Ďalšou zvláštnosťou videohry je, že niet iných živých postáv okrem nás, takže sa zdá akoby sa reálny svet prelínal so spirituálnou sférou a iba duchovia sú tí, ktorí s nami prehovoria daktoré slovo...

Tento tajuplný príbeh s nádychom hororových prvkov, vynikajúcou grafikou a nie priveľmi ťažkými úlohami poskytne nekaždodenný zážitok každému, kto sa nebojí zapojiť hru.  jm

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Smartwatch – inteligentné hodinky I

nteligentné hodinky sú také hodinky, ktoré okrem ich základnej funkcie (zobrazenie času) majú aj nejaké

ktorý je vytvorený tak, aby mohol ľahko spolupracovať s Androidom pre smartphone, čiže podporuje synchronizá-

Android Wear dodatočné funkcie, ako napríklad kalendár, kalkulačku a iné. Vývoj tohto typu zariadenia sa začal ešte pred viac ako 10 rokmi, ale iba v súčasnosti dosahujú takú úroveň kvality, že sú reálne užitočné aj obyčajnému človeku a nie iba entuziastovi.

Výrobcovia ešte od roku 1999 skúšajú vytvoriť zariadenie, ktoré by sa dalo nosiť na ruke ako hodinky, a pritom by nahradilo mobilný telefón. Jedno z prvých takých zariadení vytvoril Samsung, malo viditeľnú anténu, čierno-bielu LCD obrazovku a integrovaný reproduktor a mikrofón. V tom čase aj iní experimentovali s takýmto niečím a výsledky boli napríklad Linux Watch, pokus a hodinky, na ktorých beží Linux, a Microsoft SPOT (tieto hodinky mali tiež čierno-bielu LCD obrazovku a viaceré funkcie pre náročných).

V súčasnosti sa výrobcovia už nepokúšajú inteligentnými hodinkami nahradiť mobilné telefóny, ale používať ich ako doplnok súčasným inteligentným telefónom (smartphone). Súčasné smartwatch hodinky obsahujú špecializovaný operačný systém, najčastejšie Android Wear,

ciu kontaktov, mailov, správ z mobilov. Cieľom tohto je napr. aby používateľ mohol jednoducho a rýchlo pozrieť,

z Play Store (tak ako aj klasický Android) a obsahuje Google Now technológiu, ktorá umožňuje hlasovú správu mobilného zariadenia a umožňuje používateľovi, aby prostredníctvom internetu získal pre neho užitočné informácie (napr. cestovný poriadok autobusov alebo vlakov, vzdialenosť od určitého bodu a tomu podobne). Hlavnou motiváciou pre používanie takýchto zariadení je skutočnosť, že podľa prieskumov priemerný používateľ pozrie na svoj mobil až 125-krát denne, tak prečo tento počet nezmenšiť tak, že by sme dôležité informácie umiestnili priamo na jeho ruku? Ešte jedna veľká výhoda takýchto hodi-

aj smer, kam treba ísť.

Hlavná nevýhoda smartwatch hodiniek je to, že je ich užitočnosť veľmi otázna (lebo dokážu to isté, čo aj mobilný telefón, práve s tým rozdielom, že samostatne alebo nefungujú vôbec alebo fungujú značne obmedzene). Ich problémom je aj fakt, že ak sa budú naďalej rozvíjať tak ako doteraz, budú čoraz väčšie a nepraktickejšie pre nosenie na ruke a výdrž batérií bude čoraz horšia, čo sme už mali príležitosť vidieť v prípade mobilných telefónov. Hlavne

Smartwatch

či ho niekto volal alebo či má poštu bez toho, aby si musel vyberať mobilný telefón z vačku alebo tašky. Tieto zariadenia majú dlhšiu výdrž batérie a sú menej nápadné ako mobily. V súčasnosti už obsahujú aj funkcie pre náročnejších, ako napr. kalkulačku alebo možnosť prehrávania hudby, hoci je pravda, že vyzerá divne, ak niekomu kábel zo slúchadiel trčí z hodiniek.

Aktuálna verzia Android Wear je 5.0 a táto je „spárovaná“ s Android 5.0 pre mobilné telefóny. Wear okrem iného podporuje napr. aj sťahovanie aplikácií

niek je možnosť navigácie priamo na ruke, čiže to, že takéto hodinky vedia ukázať

pre tieto nevýhody sa tieto hodinky popularizujú pomalšie, ako by výrobcovia chceli, a preto ešte stále nie je isté, či sa spopularizujú nadostač, aby sa stali každodennou pomôckou, alebo, tak ako v súčasnosti, zostanú iba doplnok používaný nadšencami.

Drobnicky • Aktuálne verzie webových prehliadačov: Internet Explorer 11.0.15, Mozilla Firefox 35.0.1, Google Chrome 40.

• Spoločnosť Microsoft oznámila, že nový operačný systém Windows 10 bude obsahovať nový webový prehliadač pomenovaný Spartan.

• Od konca januára je dostupná nová testovacia verzia operačného systému Windows 10.

• Microsoft vyvíja novú holografickú technológiu.

• Bola zistená nová chyba v Adobe Flash, táto spoločnosť radí používateľom, aby si Flash aktualizovali.

február 2015 |

vzlet 19

zaujímavosti

ÚSLOVIA Takéto ľudové múdrosti a skúsenosti sa v histórii ľudstva stali trvalo platnými. Zaujímavé sú najmä tým, že nejakú situáciu vysvetľujú jednou vetou namiesto dlhého opisu. Možno povedať, že sú časťou všeobecnej kultúry nejakého človeka. Na ukážku ponúkame niektoré z najznámejších úsloví a ich stručné vysvetlenie.

A PREDSA SA TOČÍ (EPPUR SI MUOVE) – to znamená nevzdať sa svojho presvedčenia.

A keď to už inak nejde, aspoň na svojom tvrdení trvať. Tie slová vyslovil taliansky fyzik a astronóm Galileo Galilei.

BARTOLOMEJSKÁ NOC – je symbolom veľkého vraždenia, masakra.

LABUTIA PIESEŇ – symbolizuje posledný veľký čin alebo reč človeka pred koncom života.

BYŤ, ČI NEBYŤ – tento začiatok slávneho Hamletovho monológu zo Shakespearovej hry Hamlet znamená – veľkú váhavosť, nerozhodnosť človeka.

ATLASOVO BREMENO – niesť Atlasovo bremeno znamená niesť na svojich pleciach ťarchu celého sveta.

FARIZEJ – predstavuje človeka falošného, neúprimného a pokryteckého, ktorému sa nedá veriť.

OBDIVOVAŤ SÁM SEBA AKO NARCIS – znamená nadovšetko milovať sám seba, byť očarený sám sebou.

DÁVID A GOLIÁŠ – predstavujú boj malého a zdanlivo slabého proti veľkému a silnému.

Vieme, že ak je niekto malý, to neznamená, že zároveň musí aj prehrať proti silnejšiemu. Niekedy stačí byť bystrý a odvážny.

GORDICKÝ UZOL –rozťať gordický uzol totiž znamená rýchlo vyriešiť nejaký zložitý problém.

IKAROV PÁD – je symbolom pádu človeka, ktorý za svojím cieľom mieri až príliš vysoko, a pritom sa zničí.

JUDÁŠOV BOZK, JUDÁŠOVA ZRADA – je to bozk neúprimný a pokrytecký. Keď o niekom povieme, že je Judáš, znamená to isté ako – zradca.

MILOSRDNÝ SAMARITÁN – predstavuje človeka vždy pripraveného pomôcť svojmu blížnemu.

POBOZKALA HO MÚZA – to znamená, že dostal inšpiráciu, totiž napadlo mu niečo skvelé.

NEWTONOVO JABLKO – je symbolom vnuknutia, nápadu.

PANDORINA SKRINKA – symbolizuje zvedavosť prinášajúcu zlo. ÚSMEV MONA LÍZY – je úsmev tajomný, ktorý toho veľa povie.

SVÄTOPLUKOVE PRÚTY – znamenajú svornosť; totiž – len v jednote je sila.

TANTALOVE MUKY – znamená to zažívať veľké utrpenie.

ZO ŠAVLA SA STAL PAVOL – celkom sa teda zmeniť.

VRÁTIŤ SA SO ŠTÍTOM, ALEBO NA ŠTÍTE –zvíťaziť, alebo byť porazený.

VH

20 vzlet | február 2015

horoskop

Vedie: Aisa

BARAN

21. 3. – 20. 4.

Snívate sen, ale neviete, ako by sa dal realizovať? Možno sa na všetko dívate úplne zle, veď sny sú odrazom našich myšlienok, preto je na mieste porozmýšľať, či netúžite po nedosiahnuteľných veciach?

Skúste sa držať viac pri zemi.

BÝK

VÁHY

24. 9. – 23. 10.

V citovej oblasti je všetko akési nepredvídateľné, snažte sa teda nájsť porozumenie i radu u niekoho, kto vám je skutočne veľmi blízky. Keď ide o peniaze, v žiadnom prípade nekupujte nič, čo nepotrebujete. Zamyslite sa nad tým, či ste za posledné obdobie stratili priateľov.

21. 4. – 20. 5.

Zamyslite sa nad tým, čo máte a čo by ste ešte chceli mať. Nebojte sa úprimne povedať, že nie ste spokojní. Horúce srdce vás obalamutí, pozor na to.

Ak sa dostanete do dobrej duševnej kondície, vaše zdravie pookreje.

Tajomstvo úspechu je v niečom inom, premýšľajte.

BLÍŽENCI

ŠKORPIÓN

24. 10. – 22. 11.

Budete stredobodom pozornosti a aj neprajných očaríte svojim vystupovaním a osobitným výkonom. Užite si to, ale nenechajte sa nikým ovplyvňovať. Sú jednoducho chvíle, keď musíte byť nekompromisní, aj keď by ste mali možno chuť poľaviť.

21. 5. – 21. 6.

Prestaňte sa už vyhovárať a dokončite všetky začaté veci. Ak vám chýba inšpirácia, dnes ju nájdete. Úspešné zakončenie všetkých plánov vám prinesie nielen dobrý pocit, ale aj vnútornú pohodu. Hlavne už nič neodkladajte na zajtra.

RAK

STRELEC

23. 11. – 21. 12.

Pri otvorených rozhovoroch by ste sa mali vždy riadiť pravidlom zlatej strednej cesty. Ak by ste boli zbytočne milí a prehnane úprimní, ťažko vám budú rozumieť. Lebo nechcú, to si pamätajte.

22. 6. – 22. 7.

Mali by ste ujasniť, ktoré záležitosti majú prednosť a čo ešte môže chvíľu počkať. V škole zavládla príjemná atmosféra, preto sa vám aj lepšie rozmýšľa. Tak to využite naplno.

Doma berte aj väčšie škriepky s humorom, bude to len na prospech veci.

KOZOROŽEC

22. 12. – 20. 1.

Nerozprávajte, čo chcete, konajte, nech to dosiahnete. Nesnažte sa za každú cenu dostať do popredia, inak vás čaká sklamanie. Naozaj sa oplatí ešte nejaký čas všetko len pozorovať a dotiahnuť do konca všetky detaily.

LEV

23. 7. – 23. 8.

Naozaj vám nič nebráni začať si plniť aj dlhšie odkladané povinnosti. Podrobnosti už máte premyslené, stačí sa len prinútiť. Doma sa nedeje nič, čomu by ste mali venovať extra pozornosť, nezabúdajte na úsmev a dobrú náladu, nakazíte aj svojich najbližších a hneď vám bude veselšie.

PANNA

24. 8. – 23. 9.

Správajte sa sebaisto a rozhodne aj vtedy, keď sa vám trasú kolená. Nech vás neodradí pochybovačný hlások vo vnútri, váhania už bolo dosť, rovnako ako prešľapovania na jednom mieste. V spoločnosti by ste nemali začínať hádky.

VODNÁR

21. 1. – 20. 2.

Možno sa vám zdá, že ste z inej planéty, ale vytrvajte a neohliadajte sa na ľudí, ktorí len čakajú na chvíľu, aby si do vás rypli. Tí, ktorým na vás skutočne záleží, zostanú po vašom boku aj vtedy, keď s nimi nesúhlasíte.

RYBY

21. 2. – 20. 3.

Aj keď nedosiahnete prevratné úspechy v tomto období, šťastie predsa spočíva v celkom jednoduchých veciach, tak v práci, ako i doma.

Snažte sa urovnať problémy, ktoré vás ťažia a určite sa zamerajte aj na dostatočný oddych a relax v spoločnosti lásky.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman

enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA

V tajničke je meno a priezvisko známeho argentínskeho futbalistu (na fotografii). Rozlúštenie z predchádzajúceho čísla: Nicki Minaj.

obišiel

dobrá vpíšte vôľa TOR pomôcť

dravý spevák liečivá vták rastlina

povodeň

I

G K

mestečko v Chorvátsku

A A V H B A H D Ž

úbor

N I

rímskym 100

vpíšte DIŇA

kladný výsledok úsilia

vpíšte RÚ

Nemecko dravý vták

Ce-tung

aspoňže

mrazený smotanový krém

Elena

príchuť do pizze

vpíšte UEA tantal

orgán sluchu

Eden

spisovateľ Andrić

orgán zraku

ARO

oračka

Loznica

šansoniér Montan

Rumunsko navar

karát

ampér

north

dvojakým spôsobom

to

Ilustrácia: Dušan Durman

C K

E

R

B

P

Ľ

I

N

R

B M O

U H O L

A K Č

E

K

R

S Ú A O

R E D Á V K

E M

H R A N O L

C B

Pojmy z geometrie zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám sedem neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria názov pre pravidelný štvoruholník.

tajnička

Príde mladík na Valentína do cukrárne a pýta sa predavačky: – Máte perníkové srdce s nápisom SI MOJA JEDINÁ?

– Áno, máme.

– Tak si kúpim päť kusov. * – Jožko, nevidel si náhodou naše sitko?

– Zahodil som ho, mami, veľmi bolo deravé...

I

K

T L O O E O A V ž. meno

je z rádium rybie orechov vajíčka (náreč.) nahý (srb.)

hudobná skupina

E

E

T

C N N A U A R O

ž. meno

alt

A O N O Ž

stal sa chorým

beznohý plaz

vpíšte P Y CH

L S

I

V R

C A

T V

obrazovka (srb.)

I

O R Š M T L

energo test

autorka: Anna dravé Bičia- zviera rová

K R U Ž N

* Fero: – Vieš, čo som zistil, Milan? Je veľmi nezdravé piť z cudzieho pohára...

Milan: – A prečo, dostal si nejaké vyrážky?

Fero: – Nie, facku... * Jožko odpovedá na hodine taliančiny pri tabuli.

Učiteľka: – Jožko, ako sa pozdravujú ľudia v Taliansku?

Jožko: – Neviem presne, pani učiteľka, ale určite nie po nemecky. * – Ak skočím do vody, miláčik, zachrániš ma?

– Ak poviem, že áno, skočíš? * Beží po lese rodina slimákov a stretne ich medveď. Ten sa ich pýta: – Prečo tak utekáte?

Slimák mu na to hovorí:

– Ale vieš, v lese je daňová kontrola a ja mám dom, žena má dom, deti majú domy, tak utekáme.

Medveď rozmýšľa a hovorí si: – Ja musím tiež utiecť, lebo ja mám kožuch, žena má kožuch a všetky deti majú tiež kožuchy.

Ako tak beží celá rodina, stretne ich krtko. Keď sa dozvie, čo je vo veci, aj on sa dá na útek. Ako tak uteká s celou rodinou, prechádza v zoologickej záhrade okolo klietky s paviánmi a pavián sa ho opýta, prečo utekajú.

Krtko mu na to odpovie: – Ale vieš, v lese je daňová kontrola a ja tunelujem, žena tuneluje a aj všetky deti tunelujú, tak utekáme.

Pavián mu na to odpovie: – To musí byť nejaká hlúposť, lebo ja mám holý zadok, žena má holý zadok a aj všetky deti tiež, a celý život sme zavretí...

BOD GUĽA HRANA HRANOL IHLAN KOLMICA KOCKA KRIVKA KRUH KRUŽNICA KUŽEĽ

KVÁDER OBLÚK PRIAMKA ROMB ROVINA ROVNOBEŽKA STENA TANGENTA UHOL ÚSEČKA VALEC

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 2001. Rozlúštenie z predchádzajúceho čísla: Vzlet.

* Aký je rozdiel medzi bežiacim a letiacim zajacom? Ten letiaci má na chrbte orla. * Kôň príde do kina na jeho obľúbený film, sadne si a pred ním sedí žirafa.

Skoro nič cez ňu nevidí, ale povie si, že dobre, to vydrží. Film beží už dobrú chvíľu, tak kôň to už nevydrží, poklepká žirafe po pleci a povie: – Prosím vás, mohli by ste sa trošku posunúť, nič cez vás nevidím. Žirafa sa otočí a hovorí: – Kôň v kine!? Mňa porazí! * Otec sa opytuje svojho syna: – No tak, Paľko, ako stojíš v škole?

– Celkom dobre, otec. A nie každý deň v tom istom kúte. február 2015 |

vzlet 21

film

Réžia: Alejandro González Iñárritu Hrajú: Michael Keaton, Edward Norton, Emma Stone, Naomi Watts, Zach Galifianakis…

K

eď označíme nejaký film prívlastkom divný, nemusí to automaticky znamenať, že ten film považujeme za zlý, dokonca naopak, vo veku 15 až 30 rokov máme fázu, že takéto filmy vyhľadávame a určite medzi obľúbenými filmami máme niekoľko, ktoré by sa dali takto charakterizovať. Film Birdman by sme rozhodne mohli označiť ako zvláštny. Má teda výhodu zvedavej cieľovej skupiny, ale nevýhodu, že neobvyklé veci majú často tendenciu polarizovať – buď to ich považujeme za vrcholné diela, alebo nám ich pointa celkom uniká.

Riggan Thomson (Michael Keaton) je herec, ktorý získal slávu hraním hlavnej postavy vo filme o superhrdinovi Birdmanovi. Roky po tom, ako odstúpil od hrania Birdmana, sa ale stále nemôže oslobodiť toho, aby ho verejnosť (a dokonca aj on sám seba) nestotožňovala s týmto superhrdinom. Snaží sa presvedčiť všetkých, že má na viac, že je dobrý herec a seriózny umelec, a preto sa podujme pracovať ako scenárista, režisér a hlavný herec v ťažkej divadelnej dráme na Broadway. Medzi jeho kolegami sú rôzne typy ľudí, od problematickej dcéry / asistentky Sam (Emma Stone), cez snaživú herečku Lesley (Naomi Watts), po extravagantného herca Mikea (Edward Norton). Deň premiéry sa blíži a Rigganovi sa stále hromadia problémy. Snaží sa zrovnať vzťah s dcérou a vyrovnať sa s faktom, že dochádzajú peniaze, ale najmä s tým, že to, čo vidí ako príležitosť vyniknúť, mu niekto Emma Stone

môže ukradnúť, alebo dokonca zničiť jeho dielo ešte predtým, ako dostane možnosť naplniť svoj potenciál.

Plné meno filmu je Birdman or The Unexpected Virtue of Ingnorance. Názov je dosť dlhý a nejasný, podobne ako upútavka k filmu, ktorá je tiež konfúzna a nepovie presne, o čom bude

22 vzlet | február 2015

film pojednávať. Aby ste si film pozreli, najviac vás asi presvedčí zoznam výborných hercov, čo tu hrajú, alebo dobré meno režiséra, prípadne aj to, že na tohtoročné udeľovanie Oscarov získal deväť nominácií. Samotný príbeh je vlastne veľmi jednoduchý a priamočiary, ale to, čo film môže pre niekoho urobiť mätúcim, je jeho štylizácia. Hneď po pár minútach vidno, že film je natočený tak, aby dával dojem jedného dlhého, takmer dvojhodinového záberu. Už samotný scenár bol od začiatku písaný s takouto predstavou a kameraman Emmanuel Lubezki, ktorý je známy tým, že rád používa nové postupy alebo

technológie, spolu so strihačmi Douglasom Crisem a Stephenom Mirrioneom umožnili dobrú realizáciu nápadu. Pravdaže, točiť s takýmto zámerom vyžadovalo nielen veľké realizačné plánovanie každého záberu, ale aj scenáristické plánovanie, lebo napriek tomu, že ide zdanlivo o jeden záber, dej filmu sa tiahne cez viac dní a to musí byť divákovi hneď pri striedaní prvých dvoch dní evidentné.

Aby to však nemali tvorcovia také jednoduché, nestriedajú sa len dni, ale sú tu občas prechody aj medzi realitou a fantáziou.

Ide o ďalšiu štylizáciu, ktorou sú superschopnosti hlavnej postavy. Tie vidíme už v upútavke a v prvom zábere filmu, preto sa nejeden divák môže oklamať (a byť prípadne sklamaný) tým, že si myslí, že film Birdman bude práve o Birdmanovi, ktorý sa vo filme spomína – film o superhrdinoch. Superschopnosti

sú využité ako spôsob, ktorý si tvorcovia zvolili sú tu nejaké poznámky na reálna zobrazenie duševného stavu nych hercov, čo teraz v takých Riggana, spôsob štylizovaného filmoch hrajú, je celkom vtipné, rozprávania príbehu. že viacerí herci z Birdmanu asi Štylizácia nie je niečo neštanv nich tiež zahrali. Emma Stone dardné vo filme. Každý muzikál hrala v posledných filmoch o je štylizácia, filmy Wesa AnderSpider-Manovi, Edward Norton sona alebo Baza Luhrmanna sú stvárnil v jednom filme Hulka takmer všetky viac alebo menej a Michael Keaton bol v 1989 štylizované. Ich výhodou je, že a 1992 Batman. Našťastie, pre sa často tvária umelecky, a preto všetkých, na rozdiel od postavy sa do nich hneď zamiluje veľa Riggana, nie sú s týmito rolami filmových kritikov. Nevýhodou je, do takej miery stotožňovaní. že divák musí na štylizáciu priK filmu Birdman má každý stúpiť, aby mu to dávalo zmysel nejaké poznámky, ale asi nikto a mohol si film užiť. Osobne som nemôže pochybovať o kvalite často skeptická, keď ide o takéto hereckých výkonov. Film je aj filmy, lebo sa väčšinou stáva, že v menších rolách obsadený hra na umeleckosť a skutočnosť, známymi menami Hollywoodu, že si film musíte pozrieť päťkrát, ktoré svoju povesť výkonmi v aby ste mali predstavu, o čo tomto filme nesklamali. Preto sú tam vlastne ide, alebo nejaké ich mená aj medzi nominovanýpseudointelektuálne pozadie za mi na prestížne filmové ceny. Tak filmom, sú vlastne len zásterkou Emma Stone má nomináciu na toho, že buď to si tvorcovia neveOscara, rovnako ako aj výborný dia dať rady s materiálom, alebo Edward Norton. Nomináciu pre film nemá dobrý príbeh, dobrý hlavnú rolu získal aj Michael obsah, t. j. to, čo sa považuje za podstatu dobrého filmu. Našťastie, film Birdman týmto netrpí. Podáva celkom normálny príbeh o hercovi, ktorého si spoločnosť zaškatuľkovala a ktorý sa snaží dokázať verejnosti svoje schopnosti a Michael Keaton presvedčiť sám seba, a Edward že jeho dielo a život Norton majú nejaký zmysel.

Je to klasická dráma, povedaná trochu iným spôsobom, ale Keaton, ktorý má vo filme veľpodstata tam je, film má logický kú možnosť prejaviť sa v celej príbeh. hereckej škále, lebo hrá komiku Za to, že film funguje, veľkú aj tragédiu, a všetko rovnako zásluhu majú jeho scenáristi dobre. Režijne a vizuálne je film Nicolás Giacobone, Alexander veľmi zaujímavý. Natočiť niečo Dinelaris, Armando Bo a Alejanv jednom zábere, vlastne tak, dro González Iñárritu, ktorým aby to vypadalo ako natočené v sa (medziiným) podarilo do – v jednom zábere, je stále veľkou princípe – ťažkej drámy zakomvýzvou a je niekoľko videoklipov, ponovať veľkú dávku humoru. ktoré si tak získali popularitu.

Ten sa prejavuje v početných Birdman ani zďaleka nie je prvý situáciách a hlavne vo veľmi film, čo by tento postup využíval vtipných dialógoch. Film z veľkej – najznámejším stále zostáva film časti hovorí o probléme stotožAlfreda Hitchcocka Rope (1948). ňovania sa herca s nejakou poTo, že film je v jednom zábere, by stavou, ktorú stvárnil (priznajme malo podporovať jeho plynulosť, si, kto o Danielovi Radcliffeovi žiaľ, v Birdmanovi (a to je jedna z myslí inak než o Harry Potterovi veľkých výčitiek k tomuto filmu) alebo Elijahovi Woodovi ako Fropoužitá hudba ju narušuje. Jazdovi) a sčasti si aj robí posmech z zové bubnovanie, ktoré vo filme toho ako momentálne letia filmy dominuje, je často príliš výrazné o superhrdinoch. Okrem toho, že

a viac narušuje, než by doplňovalo atmosféru filmu.

Aj keď je pán Iñárritu skúsený režisér s úspešnými a oceňovanými filmami na konte, Birdman bol pre neho asi veľkou výzvou a do značnej miery aj veľkým rizikom. To sa však oplatilo, aj keď ide o kritiku, aj o komerčný úspech. Film hneď prvý víkend zarobil takmer dvojnásobok svojho rozpočtu. Diváci síce na neho do kina chodia a má na veľa webových stránkach o filmoch číselne vysokú známku, vypadá to ale tak, že viac času a práce si dali skôr ľudia, ktorým sa film vôbec nepáčil a považovali ho za stratu času, lebo obsiahlejšie komentáre sú písané v takomto negatívnom duchu. U kritiky sa filmu veľmi dobre darí, pričom vyzdvihujú hlavne herecké výkony, úspešnú realizáciu komplikovaného nápadu a aj keď sa občas nájde nejaký uznávaný kritik, ktorému sa spracovanie filmu nepáčilo a bolo nudné, väčšina súhlasí, že Birdman je možno občas divný, ale celkovo dobrý.

Dnes je v móde všeobecne niečo, čo vybočuje z normy klasických filmov, čo dokazujú aktuálne nominácie na filmové ceny. Tak napríklad veľa nominácií zozbieral film Boyhood, ktorý sa točil viac ako desať rokov, a na Oscary najviac nominácii (po deväť), a to v najsledovanejších kategóriách, majú práve Birdman a ešte viac štylizovaný The Grand Budapest Hotel (o tomto filme sme písali vo Vzlete č. 4/2014). Napriek tomu „klasický“ film je stále len klasický film a štylizácia, aj keď je niekedy zaujímavá, je stále kuriozita, niečo, čo si bežne divák zvolí pozrieť iba občas. Filmy Birdman a The Grand Budapest Hotel sa podarili a obecenstvo sa ich chytilo, dúfam však, že sa vďaka ich úspechu nasledujúcich pár rokov nebudú filmoví tvorcovia snažiť stoj čo stoj tento spôsob presadiť ako filmovú normu.

Pri filmoch, ktoré majú netradičné podanie príbehu, je stále riziko, že sa im budú pripisovať vlastnosti, ktoré film nemá. Pri filme Birdman je to takmer až naopak. Diskutuje sa len o jeho prevedení a zabúda sa vyzdvihnúť to, že na rozdiel od veľa podobných filmov má nejaký obsah, nejaký problém a odkaz, možno dokonca povedať kritiku určitého spoločenského chovania. Pravdaže, má svoje slabšie miesta a trochu nudnejšie pasáže, vyžaduje od diváka, aby niektoré veci nekriticky prijal a je do určitej miery divný, ale je aj vtipný, konzistentný a v konečnom dôsledku aj logický.

Disney, 2014

V

posledných rokoch sme si mohli pozrieť veľký počet filmových adaptácií komiksových diel (najviac boli zastúpené Marvel Comics a DC Comics).

Jeden z tých, ktorý roku 2014 vynikali kvalitou, je aj animovaný film Big Hero 6, pod réžiu ktorého sa podpísali Don Hall a Chris Williams. Štrnásťročný Hiro Hamada je robotický génius, veľmi nadaný

pre vedu a strojárstvo.

Pre prijímaciu skúšku na prestížnu univerzitu v San Franciscu Hiro vymyslel a zostrojil robota, ktorý môže čítať myšlienky svojho majiteľa a pomáhať mu aj v tých najfantastickejších úmysloch. Ale na univerzite sa stáva tragédia, niekto Hirovi ukradne jeho vynález a začína ho používať pre vlastné zlé zámery. Hiro sa dáva do pátrania po lúpežníkoch a svojom

vynáleze a okolo seba zoskupuje tím podobne nadaných strojárov – každý z nich sa vyzbrojí tak, aby sa z neho stal superhrdina. Okrem jeho kamošov Hiro za pomocníka má tiež jedného robota, ktorý ho naučí, ako byť a zostať dobrým človekom v boji so zlom a nešťastím vo svete.

Okrem tematiky superhrdinov a science fiction, Big Hero 6 je dosť úspešný aj ako komédia, najmä preto, lebo scenáristom filmu bol Dan Gerson (písal Monsters, Inc. a Monsters University), pokým režisér Williams je známy aj vďaka filmu Bolt z roku 2008.

Pre zrejmú kvalitu Big Hero 6 vo svojej kategórii získal nominácie na všetky dôležité ceny: Academy Award (známejšia ako Oscar), Annie Award, Golden Globe a BAFTA Award.

Janko TAKÁČ

móda

Február Z

ima stále pochoduje, avšak svoje biele rúcho zatiaľ niekam ukryla. V prípade, že ulice predsa len navštívi sneh, lyžiarske nohavice sa stanú nevyhnutnou zimnou výbavou. A pokým sa tak nestane, do chladných dní sa budú hodiť i hrubšie bavlnené džínsy.

Mgr. art. Iveta JELINEK

Stanislava SLÁDEČEKOVÁ február 2015 |

vzlet 23

hudba Interview pred koncertmi v Srbsku: INÉ KAFE

Hráme iba to, čo sa nám páči S

lovenská punkrocková skupina Iné Kafe v tomto roku oslavuje dve desaťročia pôsobenia a v rámci koncertného turné Nevhodní bude hrať aj v Srbsku: 6. marca v Novom Sade (v klube Quarter) a 7. marca v Belehrade (v Dome mládeže). Najnovší album má názov Nevhodný typ a členovia skupiny sú Vratko Rohoň (gitara, spev), Roman Hulin (basgitara) a Jozef Praženec (bicie).

Pred koncertmi v Srbsku členovia skupiny Iné Kafe spolupracovníkom Vzletu odpovedali na niekoľko otázok.

Ocharakterizujte kapelu Iné Kafe tromi prídavnými menami.

– Slovenská, punkrocková, hrajúca.

S akým cieľom ste založili kapelu Iné Kafe pred dvadsiatimi rokmi a aký bol váš hudobný štýl v tom období?

– Chceli sme všetkým nakopať do prdele. Chceli sme byť iní než vtedy zabehnutý pop.

Prvýkrát ste v Srbsku? Čo by ste pri tejto príležitosti chceli odkázať fanúšikom v Srbsku?

– Prvýkrát koncertne. Raz sme tam už ako kapela boli, keď sme v Belehrade točili videoklip, asi pred desiatimi rokmi. Ľudia zo Srbska nám občas napíšu. Veľmi sa tešíme a veľmi sme zvedaví, ako sa tam dole máte.

Vratko, s ohľadom na to, že pracuješ ako pilót, a jeden z tvojich šéfov je typický Srb z mesta Užice, nakoľko si zoznámený so srbskou mentalitou a vlastnosťami tunajších ľudí?

– Myslím, že základ mám, viem všetky srbské nadávky.  Srbi sú podobná mentalita, sú to Slovania ako my, len trošku južnejší, čiže temperamentnejší.

Napr. Slováci sú zase temperamentnejší ako Poliaci atď.

Ste zoznámení s punk, hardcore a ska scénou v kra-

DŽA ILI BU Kovačica, Jarmočisko Vojvodina Pub, 2. januára 2015

D

ža ili Bu je jedna z najznámejších srbských punkrockových skupín. Pod vedením speváka Nebojšu Simeunovića-Sabljara kapela pôsobí od roku 1987 a dodnes vydala šesť albumov. Ich hudba sa pohybuje od zábavných a spevavých pop-punkových pesničiek po rôzne temnejšie hardcore a industrial pokusy. Domáce obecenstvo ich predsa najlepšie pozná z obdobia polovice 90. rokov, keď získali popularitu s piesňami Drugovi, Večna lovišta, Ustani i kreni, Aljaska atď.

Druhé vystúpenie tejto skupiny v Kovačici bolo znovu v kaviarni Jarmočisko Vojvodina Pub (to prvé bolo koncom mája 2014) a tentoraz – napriek dosť nevhodnému posviatočnému termínu – prišiel slušný počet fanúšikov. Asi pol

24 vzlet | február 2015

hodiny pred polnocou, Dža ili Bu na javisko vyšli úplne sebaistí a výborne naladení. Spevák Sabljar, bubeník Dejan Milojević, basgitarista Vladimir Markoš a gitaristi Igor Panić a Vladan Vasiljević perfektne odohrali svoj príliš eklektický repertoár.

Bez žiadnej prestávky a bez príhovoru kapela hrala tieto piesne: Dobre stvari, Rizik, Baksuzan dan, Beskrajan pad, Gole istine, Put, Fliperaški san, Kako je preminuo doktor nosorog, Kao

jinách bývalej Juhoslávie?

Existuje nejaký band, s ktorým by ste chceli spolu hrať?

– Niektoré kapely som počul vďaka Živanovi Pujićovi, bol som prekvapený, aká je na Balkáne super scéna. Veľmi sa mi páči kapela Doghouse.

Iné Kafe má veľmi rôznorodú hudbu a tiež texty piesní.

Nakoľko je, podľa vašej mienky, dôležitá politická angažovanosť niektorej punkovej kapely, bez ohľadu na to, či je tá kapela komerčná ako vaša, alebo úplný underground?

– Myslím si, že vždy do tej miery, do akej kapela sama chce.

Naša „politická angažovanosť” je vždy myslená z pohľadu bežného človeka, čiže nás. Nie sme politická kapela. Politiku nech si riešia kompetentní.

Zelená bodka v piesni Koniec zelenej bodky symbolizuje online status na sociálnych sieťach? Ako sa generálne pozeráte na dnešnú informatickú dobu a s ňou súvisiace ľudské zvyky? Pred čím vlastne utekáte?

– Je to metaforický útek od extrémov, ktoré môžu človeka dostať. Všetky IT veci sú super, pokiaľ si ich človek drží správne od tela.

Pri nahrávaní albumov máte v podvedomí nejaký pocit, že nechcete sklamať fanúšikov, alebo len jednoducho hráte, čo sa vám páči a tak ako sa vám páči, bez ohľadu na to, či sa bude páčiť iným?

– Hráme iba to, čo sa nám páči. Nikdy nepozeráme na to, čo sa iným páči alebo čo chcú fanúšikovia. Hlas fanúšika môže byť hodnotiaci, ale nikdy nie smerodajný.

Od založenia Iné Kafe až dodnes prešli ste dlhú cestu, ktorá iste nebola vždy ľahká. Čo vám dávalo silu, aby ste sa nevzdávali v ťažkých chvíľach?

– Fanúšikovia a odhodlanie.

Saňa Strakúšeková Živan Pujić

da ničeg nije ni bilo, Aljaska, Ustani i kreni, Stampedo, Moj grad, Velika svetska zavera, Glumac, Osnovna škola, Rasprodaja, Mržnja, Zid, Odiseja, Kraljica pica parka, Proleće, VIP, Živeo Staljin, ako aj pre sám koniec vystúpenia Večna lovišta. Okrem uvedených piesní zo všetkých období svojej činnosti skupina častovala svojich kovačických fanúšikov aj s dvomi úplne novými a neuverejnenými skladbami. Sabljar však neprezradil ich názvy, pravdepodobne to zbadáme v priebehu tohto roka, keď vyjde nový album skupiny.

Koncert sa ukončil okolo 1.30 a za nami boli takmer dve hodiny skvelej hudby s energickým a takmer bezchybným prednesom (napriek tomu, že si jeden z gitaristov vylial plný pohár piva po svojom gitarovom efekte). Bolo to veľmi dobré vystúpenie a potešenie najmä pre fanúšikov, ktorí poznali každú pieseň.

Bolo by to skutočne fajn, keby sme mali viac takýchto koncertov v našej dedine...

Janko TAKÁČ

EXIT festival

Zase najlepší!

Večer počas festivalu Exit

T

akmer pred rokom, v rovtivalov prebiehalo v polovici nakom termíne, organizájanuára v holandskom meste tori EXIT festivalu nás potešili Groningen a cenu za najlepší vynikajúcou správou – EXIT festival udelili zakladateľovi sa stal najlepším hudobným a riaditeľovi EXIT festivalu festivalom v Európe! Ak ste Dušanovi Kovačevićovi. takú správu počuli aj pred Aj v tomto roku, kedysi niekoľkými týždňami, nemysmalý festival z ešte menšej lite si, že ide o tú minuloročkrajiny, zanechal v tieni početnú. EXIT je aj v tomto roku vyhlásený za Z vlaňajšieho Exitu: najlepší festiAfrojack vs. Quintino val. Presnejšie, morské vydanie festivalu, Sea Dance festival v Budve, obsadilo prvé miesto v kategórii do 40-tisíc návštevníkov denne, pokým minuloročný né (kedysi najlepšie) festivaly víťaz – novosadský EXIT sa – belgický Tomorrowland, v kategórii ponad 40-tisíc dánsky Roskilde, maďarský návštevníkov denne umiestSziget, nemecký Rock am nil na druhom mieste. Bravo Ring... Malý festival sa vďaka pre náš EXIT! niekoľkým osobám, ktoré Vyhlásenie najlepších fesverili vo vízie vtedy mladuč-

EINSTÜRZENDE NEUBAUTEN ::

Lament

(Vydavateľstvo Mute, 2014)

N

emecká industrial skupina Einstürzende Neubauten pôsobí od roku 1980 pod vedením charizmatického speváka Blixu Bargelda a dodnes vydala jedenásť oficiálnych albumov. Skupina postupne menila svoj umelecký výraz – od drsného, hlučného a punkového industrialu prišli po dnešný rozmanitý a oveľa jemnejší štýl, k čomu prispela aj aktivita členov skupiny v iných kapelách (ako sú Nick Cave and The Bad Seeds, The Tiger Lillies alebo Die Haut).

Nový album Einstürzende Neubauten vyšiel v novembri 2014, pomenovaný je Lament a venovaný je storočnici prvej svetovej vojny. Ide teda o koncepčný album, na ktorom

– okrem niekoľko kreatívne spracovaných piesní – Hymnen (ktorá predstavuje zmes viac štátnych hymien), On Patrol In No Man’s Land (napísal ju James Reese Europe), Sag Mir Wo Die Blumen Sind (alebo Where Have All the Flowers Gone, ktorú preslávil Pete Seeger) a All of No Man’s Land is Ours (tiež James Reese Europe) – skupina sa zaoberala rôznymi experimentálnymi pasážami, ktoré sú inšpirované atmosférou pred prvou svetovou vojnou a počas vojny. Cez chmúrne a smutné zvukové koláže a cez Bargeldove texty, v ktorých sa hovorí o krutom nezmysle smrti

kých organizátorov, rozrastal, každoročne na line up pribúdali nové mená, známejšie a rovnako ako aj počet opravdivých hudobných hviezd aj počet návštevníkov sa iba zväčšoval. Poznamenal to aj jeho zakladateľ D. Kovačević.

Ako povedal, 15. výročie festivalu je ideálne obdobie, aby sa otočili dozadu a videli, čo všetko podnikli, ako sa festival rozvíjal a čo je ešte nevyhnutné podniknúť, aby sa renomé najlepšieho festivalu zachovalo aj naďalej.

Veríme, že nás nesklamú

a že aj v tomto roku bude festivalový program pestrý a pútavý. Fanúšikovia skupiny Motörhead sú prví, ktorí sa už tešia na tohtoročný festival, keďže táto skupina už potvrdila svoju účasť.

A kedy budeme oslavovať 15. exitovské narodeniny? Na dobre známej Petrovaradínskej pevnosti narodeninová oslava bude prebiehať od 9. do 12. júla a tá druhá, morská, sa začne o štyri dni neskoršie, teda od 16. do 18. júla.

Jasmina PÁNIKOVÁ

vojny, ale aj celé 20. storočie (v ktorom druhá svetová vojna vlastne predstavovala len pokra-

čovanie prvej). Preto sa Lament trochu podobá na album Final Cut skupiny Pink Floyd z roku 1983, ktorý sa tiež zaoberá vojnou ako traDiskografia Einstürzende gédiou. Ako aj na predNeubauten: Kollaps (1981), chádzajúcich vydaniach, Zeichnungen des Patienten O. T. (1983), aj pre tento album Halber Mensch (1985), Fünf auf der Einstürzende Neubauten nach oben offenen Richterskala (1987), je príznačné používanie Haus der Lüge (1989), Tabula Rasa rôznych vyrobených (1993), Ende Neu (1996), Silence Is Sexy nástrojov, na ktorých (2000), Perpetuum Mobile (2004), Alles hrá Rudolf Moser a ktoré wieder offen (2007), Lament (2014). dosť prispievajú k jedinečnosti a výstrednosti v krvavej vojne (všimnite si napr. zvuku tejto skupiny. najlepšiu pieseň na albume How Projekt Lament je tiež konciDid I Die), cítime hĺbku tejto povaný ako koncertné audiotragédie, ktorá poznačila nielen -vizuálne predstavenie (čiže každý z národov účastníkov performancia), ku ktorému patrí

aj príležitostná umelecká inštalácia. Ak skupina v rámci tohto koncertného turné bude vystupovať aj v Srbsku, budeme mať ešte väčší pôžitok z albumu.

Janko TAKÁČ

OPRAVA

V januárovom čísle Vzletu v príspevku o Koncerte roka 2014 na strane 25 stala sa neúmyselná chyba. Ide o časť textu, kde sa hovorí o hudobných skupinách, ktoré budú vystupovať na tohtoročnom festivale Exit (nevystupovali na vlaňajšom festivale, ako bolo chybne uvedené). Ospravedlňujeme sa autorke príspevku a čitateľom.

február 2015 |

vzlet 25

stars Portrét: PHARRELL WILLIAMS

Happy, happy, happy…

J

ako producentské dueto a spolupracovali najprv s newyorskými rappermi, akými sú Mase a N.O.R.E. Prvý väčší úspech prišiel po zoznámení sa s R&B/ hiphopovou speváčkou

Foto: Sony Music

eho kariéra sa začala pred viac ako dvadsiatimi rokmi, úspešne sa zaoberal hudobnou produkciou ako časť dueta The Neptunes, spolupracoval s najväčšími menami súčasného

hudobného priemyslu, darilo sa mu aj so skupinou N.E.R.D, ale celosvetovú popularitu získal najmä hitom Happy, ktorého „neuveriteľne chytľavá“ melódia vlani zaznievala spoza takmer každého rohu na planéte.

Americký spevák, rapper a producent Pharrell Williams sa narodil roku 1973 vo Virginia Beach (štát Virginia, Východné pobrežie USA) a ešte ako chlapec sa v letnej hudobnej škole zoznámil s Chadom Hugom,

Kelis, ktorej debutový album Kaleidoscope produkovali práve Williams a Hugo, čo im umožnilo nové kontakty a prácu na skladbách

Happy (singel)

In My Mind (album) s ktorým si neskoršie založili skupinu The Neptunes.

Od roku 1994 The Neptunes začali pôsobiť

26 vzlet | február 2015

známych rapperov, akými sú Jay-Z, Mystikal, Busta Rhymes, Usher a Nelly.

Roku 2004 Pharrell Williams získal dve Ceny Grammy – ako Producent roka a za spoluprácu s Justinom Timberlakeom na najlepšom vokálnom pop-albume. Tieto úspechy a plodná spolupráca so Snoop Doggom (hit Drop It Like It’s Hot) boli viac než dobrým odporučením pre Williamsov prvý sólový album In My Mind, ktorý

vyšiel roku 2006. Napriek tomu, že na tomto vydaní hosťovali veľké hviezdy (napr. Gwen Stefani, Snoop Dogg, Jay-Z) a očakával sa veľký úspech, reakcie zo strany kritiky neboli veľmi povzbudzujúce. Na druhej strane album sa v mnohých krajinách umiestnil v Top 10 a v nasledujúcich rokoch Williams spolupracoval ako producent s takými menami, aké sú Madonna, Beyoncé, Britney Spears, The Hives, Shakira

G I R L (album)

Marilyn Monroe (singel) prvé miesta na hudobných top-rebríčkoch v mnohých krajinách a videoklip k tejto piesni bol označený ako „prvé 24-hodinové hudobné video na svete“, čo možno sledovať aj na webovej stránke 24hoursofhappy. com. Originálna verzia videoklipu znázorňuje ľudí tancujúcich v meste Los Angeles a sú aj početné tribute-videoklipy, v ktorých ľudia tancujú po uliciach iných svetových miest. Pieseň Happy získala mnohé nominácie na hudobné ceny a stala sa jedným z najúspešnejších singlov v dejinách populárnej hudby. Ďalšie singly z albumu GIRL sú Marilyn Monroe, Come Get It

a Jennifer Lopez.

Ako skladateľ sa Williams prejavil aj roku 2010 v soundtracku k animovanému filmu Despicable Me (čiže: Ja, Zloduch) a zoznam známych mien, s ktorými pracoval v nasledujúcich rokoch, sa rozšíril o skupinu Gorillaz, Miley Cyrus, Miku, Azealiu Banks a skupinu Daft Punk.

V novembri 2013 vyšiel Williamsov singel Happy, ktorý bol pôvodne nahraný pre soundtrack k filmu Despicable Me 2. Pieseň sa stala veľkým hitom a viedla k rozhodnutiu, že tento autor po dlhšej pauze vydá ďalší (v poradí druhý) sólový album.

Gust of Wind (singel) Dlhohrajúca platňa pod názvom GIRL vyšla v marci Bae a Gust of Wind.

2014, hudobný štýl skladieb Roku 2005 Pharrell sa opisuje ako kombinácia Williams bol podľa časopisu tanečného popu a prvkov Esquire vyhlásený za chlapa R&B, funk a neo-soul a s najlepším oblekom. medzi hosťami sú tentoraz Je ženatý s modelkou Justin Timberlake, Miley a dizajnérkou Helen Cyrus, Daft Punk a Alicia Lasichanhovou a majú syna Keys.

Rocketa.

Pieseň Happy dosiahla