Vzlet03 2014 by NVU Hlas ľudu

pohľadnica

Budova Zhromaždenia Srbska

Belehrad B

elehrad, hlavné mesto Srbska, leží na sútoku riek Dunaja a Sávy. V období Keltov tu existovala osada; potom, čo sa okolia zmocnili Rimania, dali osade názov Singidunum, mali tu tiež prístav svojej flotily. Od 6. storočia mesto patrilo Byzantskej ríši, po sťahovaní národov a jej úpadku sa sem nasťahovali Slovania. V 15. storočí tu bola pohraničná pevnosť Uhorska, ktorú však roku 1521 po niekoľkých neúspešných pokusoch dobyli Turci. V rokoch 1688 – 1690, 1717 – 1739 a 1789 – 1791 ho mali v moci Rakúšania, od roku 1806 je hlavným mestom Srbska; napriek tomu až do roku 1867 tu bola stále prítomná turecká vojenská posádka. Od roku 1918 bol potom hlavným mestom Kráľovstva SCHS a v rokoch 1929 – 1992 Juhoslávie. Počas druhej svetovej vojny bol obsadený Nemeckom a v októbri 1944 mesto oslobodila Červená armáda. V roku 1999 bolo mesto ťažko poškodené bombardovaním vojskami NATO. Belehrad je hospodárskym, politickým a kultúrnym centrom štátu, má mnoho vysokých škôl, múzeí, divadiel. V meste je veľa sakrálnych pamiatok Srbskej pravoslávnej cirkvi. Medzi najväčšie z nich patrí Chrám svätého Sávu. Belehrad hostí viacero kultúrnych podujatí, festivalov, akými sú: FEST – Belehradský filmový festival, BITEF (Belehradský divadelný festival), BELEF (Belehradský letný festival), BEMUS (Belehradský hudobný festival), Belehradský knižný veľtrh... Keď ide o výtvarné umenie, je tu chýrečný Októbrový salón (medzinárodné výtvarné podujatie). Michal ĎUROVKA

2 vzlet | marec 2014

Symbolom Belehradu je pamätník Víťaz

Hradby historického Kalemegdanu

Pohľad z Kalemegdanu na sútok riek Dunaja a Sávy

Najmonumentálnejšou stavbou na celom Balkáne je Chrám svätého Sávu Vnútro Chrámu svätého Sávu, ešte stále neukončené

V pešej zóne na Ulici Knez Mihailovej sa nachádza mnoho galérií Avalská veža bola roku 1999 zbombardovaná, a potom znova vystavaná

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Marína Horvátová, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Vladislava Lovásová, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Jana Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Ivana Vereski, Sandra Živkovićová • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie S finančnou podporou

AUTOR KOMIKSOV BRANKO JELINEK vypracoval epizódu Oskar Ed: Púť, ktorá sa nachádza na obálke tohto čísla nášho časopisu. V rubrike Zóna deviateho umenia (príloha Rozlety) sa hovorí o jeho umeleckých začiatkoch, o inšpirácii, postave Oskara Eda…

OBSAH

INTRO

HUDOBNÁ SKUPINA REPETITOR má za sebou dva albumy a početné koncertné vystúpenia. Vytvárajú dynamický zvuk, v ktorom počuť prvky rôznych štýlov a sú výraznými predstaviteľmi súčasného alternatívneho rocku v Srbsku. Interview na strane 26. PERO S NÁPISOM VZLET 44 / HLAS ĽUDU 70 – 150. Darčekom pre čitateľov v tomto čísle je guľôčkové pero s nápisom, ktorý sa vzťahuje na 44 rokov vychádzania časopisu Vzlet, 70. výročie od zverejnenia prvého čísla novín Hlas ľudu a 150 rokov slovenského tlačeného slova.

Pohľadnica: Belehrad . . . . . . . . . 2 Z archívu dátumov / Sto rokov divadla v Kovačici . . . . . . . . . . . . 4 Úrovne občianskej spoločnosti / Úvaha: Teáter života . . . . . . . . . . 5 Dobrovoľnícke aktivity v Afrike . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 Maškaráda v Novom Sade . . . . 7 Anketa: Petrovskí žiaci o Vzlete . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8-9 Gustáv Valentík z Kulpína. . . . . 9 Ján Vlček / Silvia Kukučková . . . . . . . . . . . . 10 Poradňa / Z padinskej školy / Listujeme v Slovníku cudzích slov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . . . . . 12 Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . . . .13-16 Knihy: Všetko, čo chcem / Rozlety +: Martin Prebudila . . . . . . . . . 15 Zóna deviateho umenia: Branko Jelinek . . . . . . . . . . . . . . 16 Komiks: Šíp kráľovnej Neith 2 . . . . . . . 17 PC hry: Broken Age . . . . . . . . . . 18 Info-svet: Intel NUC (Next Unit of Computing) . . . . . . . . . . . . . 19 Horoskop / Zaujímavosti . . . . 20

NAVŠTÍVTE www.vzlet.rs !!

Enigma / Humor . . . . . . . . . . . . 21 Film: Dallas Buyers Club . . . . . 22 Film: Smrt čoveka na Balkanu / Móda . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23 Stars: P!nk / Nové albumy: S.A.R.S. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24

Fotogalérie – Hudba – Film – Info-svet – Mladá tvorba – Rozlety – Komiks – Archív vydaní...

Live reports: Karneval glavobolje / Obojeni program . . . . . . . . . . . 25 Repetitor . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26

Na titulnej strane: Oskar Ed: Púť. Autor: Branko Jelinek.

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí marec 2014 |

vzlet 3

z archívu dátumov 10. marca 1964 (pred 50 rokmi) narodila sa Neneh Cherry, švédska speváčka, skladateľka a DJ-ka. Kariéru začala v anglickej skupine Rip Rig & Panic; ako sólová speváčka dosiahla svetový úspech v oblasti hiphopovej hudby. Dvakrát bola nominovaná na cenu Grammy a získala cenu európskej MTV. Jej najznámejšími piesňami sú Buffalo Stance a 7 Seconds (spolu s Youssoum N’Dourom).

28. marca 1914 (pred 100 rokmi) narodil sa Bohumil Hrabal, český prozaik, jeden z najvýznamnejších českých spisovateľov druhej polovice 20. storočia. Vytvoril obsiahle dielo; pre jeho tvorbu sú príznačné autobiografické prvky, expresívny štýl, čierny humor a literárne experimenty. Medzi jeho najznámejšie diela patria prózy Ostře sledované vlaky (1964) a Obsluhoval jsem anglického krále (1971). V rokoch 1970 – ᾽75 nemohol publikovať vo svojej vlasti, takže publikoval v samizdate a v exilových vydavateľstvách. Jeho práce sú preložené do 28 jazykov. Zomrel roku 1997.

31. marca 1914 (pred 100 rokmi) narodil sa Octavio Paz, mexický básnik, esejista, diplomat, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1990). Jeho včasná poézia bola ovplyvnená marxizmom, surrealizmom a existencializmom, ako aj budhistickým a hinduistickým náboženstvom. Jeho neskoršie básne boli inšpirované láskou, erotizmom a otázkami plynutia času. Zomrel roku 1998.

4 vzlet | marec 2014

Sto rokov divadla v Kovačici: od Kuba po avantgardu a späť

akcie

tomto roku sa v Kovačici oslavuje okrúhle výročie – 100 rokov odvtedy, čo sa na tunajších doskách po prvýkrát zahralo divadelné predstavenie. Bola to známa komédia Kubo podľa textu Jozefa Hollého (1879 – 1912), Dokumentárna výstava upútala pozornosť ktorú s kovačickými ochotníkmi ochotníckeho divadla v Kovačici. nacvičil Michal Trnčík. Odvtedy až Pochopiteľne, najviac vystaveného dodnes v tomto prostredí divadlo materiálu je z druhej polovice 20. pustilo korene, nacvičovali sa storočia, najmä z obdobia, keď sa tunajšie divadlo stalo osobitnou časťou slovenskej vojvodinskej Scény VHV (70. roky) a dosahovalo

Kovačické divadlo dnes: Viktória Šifelová a Ján Chrťan v predstavení Ženba a vydaj

Kovačické divadlo ako alternatíva: plagát pre hru Marat vs. Sade

rôzne hry, striedali sa mnohí herci a režiséri, hrávalo sa v hostincoch, školách a v dome kultúry, dosahovali sa úspechy, získavali sa Plagáty mládežníckych divadelných hier uznania. A tieto storočné dejiny kovačického divadla pozoruhodné úspechy s insceboli témou dokumennáciami hier avantgardných tárnej výstavy, ktorú autorov (80. a 90. roky). Na otvorili 22. februára výstave nie sú materiály o v priestore nedávvšetkých kovačických predno zrenovovaného staveniach, ale v príprave poschodia Galérie je knižná monografia, ktorá insitného umenia. bude obsahovať omnoho viac Vystavené fotografie, informácií. plagáty, diplomy V Kovačici sa v tomto roku a niektoré scénické usporiada Prehliadka slovenrekvizity dokumenskej ochotníckej divadelnej tujú známe, menej tvorby Divadelný vavrín. známe alebo zabudnuté chvíle vo vývine Rekvizity z predstavenia V krkavčej klietke S. L.

úrovne občianskej spoločnosti

Kritické myslenie a indoktrinácia U

Ilustrácia: Dušan Durman

nás sa často hovorí, že človek buď „myslí svojou hlavou“, alebo mu „niečím hlavu naplnili“. Jasné je, že v prvom prípade sa myslí na kritické myslenie, keď si človek vníma, hodnotí a premýšľa svet vôkol seba, zatiaľ čo v druhom prípade, keď niekomu myšlienky, postoje, názory a hodnoty niekto iný uloží, hovoríme o indoktrinácii. Človek, ktorý myslí kriticky, vie rozpoznať stereotypy a predsudky, vie sa vyhnúť propagande a dezinformáciám. Väčšina súčasných pedagógov sa domnievajú, že by sa školy mali čím viac zamerať na výučbu zručností kritického myslenia a pestovať s tým

späté intelektuálne vlastnosti. Kritické myslenie je taktiež

považované za dôležité pre vzdelanie o ľudských právach a

výchove tolerancie. Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) v Deklarácii princípov tolerancie uvádza: Výchova k tolerancii by sa mohla zamerať na boj proti faktorom, ktoré vedú k obavám a vylúčeniu iných, a mohla by pomôcť mladým ľuďom rozvíjať kapacity pre nezávislé úsudky, kritické myslenie a etické uvažovanie. Významný americký lingvista a mysliteľ Noam Chomský hovoril o nebezpečenstve indoktrinácie a o nových spôsoboch kontroly: Ak vženiete človeka do osídiel letargie, nekladenia otázok, kľúčových doktrín, jednoducho ho zotročíte. Na otázku, ako sa vyhnúť indoktrinácii, Chomský odpovedá: Vypnite televíziu. Boris BÍLEK

Teáter života N

iekedy si predstavujem život ako obrovské divadlo s perfektným, veľkým javiskom a ešte lepšími hercami. Väčšinou len publikum chýba. Neviem, či to je tým, že lístky sú drahé alebo len nechceli zostať obyčajnými pozorovateľmi. Všetci sa radšej zúčastňujú v životnej hre na javisku. Lenže nevedia všetci dobre hrať svoje roly, nie sú talentovanými hercami. Ako napríklad ja. Vôbec nie som dobrá herečka, som priam katastrofálna, aj keď

sa snažím. Postavím sa na javisko v tých najkrajších šatách, aké mám, dokonca si obujem aj sklenené topánky ako z rozprávky. Avšak v momente, keď mám predniesť už dopredu napísaný text, stratím sa, stiahnem sa. Myšlienky zmiznú, pery zostanú nemé, nehybné. Počuť len ako hlasno dýcham a snažím sa upokojiť. Problém je v tom, že ostatní herci svoj text nezabudnú, svoje roly vedia hrať perfektne, ich pery nezostanú nemé, a vždy ma dostanú. Porazia. Vždy

úvaha prehrám. V takýchto chvíľach sa to javisko premení na pästiarsky zápas v ringu. Stojím pritlačená do kúta so spustenými rukami, pričom cítim len tupé a bolestné údery do tváre. To isté sa opakuje v každom kole. V duchu si stále opakujem: Preber sa, zdvihni ruky, zabráň tým úderom, nedovoľ, aby ťa ničili! Ale moje telo tieto príkazy mysle odmieta a zostáva nehybné. Prehrávam boj za bojom. Možno by sa niečo

zmenilo, keby som si obliekla iné šaty alebo vymenila hercov vo svojom životnom predstavení. Možno keby som našla takých, ktorí sa nesnažia svoj text naučiť naspamäť, a potom ho predniesť pekným hlasom a vhodným výrazom tváre. Možno by som sa mala obrátiť na tých, ktorí si za svojimi slovami stoja, ktorí svoje sľuby plnia. Lenže otázkou je kde, povedzte mi, kde by som takých ľudí mala hľadať? Teodora ILIĆOVÁ marec 2014 |

vzlet 5

dobrovoľnícke aktivity v Afrike

Nikdy nie je neskoro Z

ačať si dobrovoľnícku „kariéru“, to veru nikdy nie je neskoro. Každý človek sa však úplne iným spôsobom pozerá na svet. Niekto berie dobrovoľnícku činnosť ako dovolenku, iný by to zase nikdy nerobil, lebo nedostáva žiadne finančné prostriedky za vykonanú prácu a ten tretí to proste robí iba preto, aby sa lepšie cítil a zabezpečil si úžasný pocit. Zoznámila som sa s jedným motivovaným a empatickým

projektoch, hlavne zameraných na ochranu detí, vysádzanie stromov, vzdelávanie, manažment. Ako si vyberáte dobrovoľníkov vo vašej organizácii? – Cez spoluprácu s inými organizáciami, ako sú Volunteer Global, Environment in Movement Institute Brazil alebo Senior Experts Services in German, a niektorí nás kontaktujú individuálne cez sociálne

pod názvom Robin Hood, kde sme získali dôveru enormného množstva ľudí a vytvorili environmentálne kluby pod spomenutým názvom. Zorganizovali sme aj školenia v školách a

situáciu okolo seba. Máme podporu vlády Ugandy, ktorá poskytuje najviac prostriedkov na uskutočnenie dobrovoľníckej činnosti. Ktoré sú najväčšie problémy v Afrike? – Korupcia, choroby (rakovina, aids), nezamestnanosť,

Bob Maahe

komunitách na tému ochrany životného prostredia. človekom, ktorý chcel odísť do Afriky, a tam sa venovať dobrovoľníckej činnosti. Podarilo sa mu to v rámci dobrovoľníckeho programu. Pracoval tam ako futbalový tréner viac ako tri týždne v Mozambiku. Tá jeho činnosť (aj keď na relatívne krátky čas) ma fascinovala a pokúsila som sa kontaktovať niektoré organizácie. Bob Maahe, koordinátor dobrovoľníckej organizácie v Kampale (Uganda), bol ochotný odpovedať na moje otázky týkajúce sa zamerania v dobrovoľníckej činnosti. Na začiatok povedz slovko-dve o sebe... V akých projektoch si sa zúčastnil? – Pracujem ako koordinátor v rámci tréningu pre mladých (Youth Skills Training) v Ugande, taktiež som zamestnaný. Zároveň spolupracujem so súkromným polytechnickým inštitútom v Kampale a učím tieto predmety: technológiu, špeciálne potreby a konštrukčnú technológiu. Vyštudoval som Technickú fakultu a mám diplom z oblasti stavebníctva, konštrukcie a civilného inžinierstva. Zúčastnil som sa v komunitných

vzlet |

marec 2014

siete Facebook a Linkedln, cez Skype atď. Seba prezentujeme aj na svetovej stránke World Wide Helpers. Tých, ktorí nám

Čo majú dobrovoľníci zabezpečené? – Majú zabezpečenú stravu, ubytovanie, najmä tie štruktúrne záležitosti... Ale musia si platiť cestu, ak chcú cestovať po Afrike. Čo chcete dosiahnuť prostredníctvom daných projektov? Máte nejakú podporu? – Chceme pomôcť komunite a pomôcť občanom, aby boli sebavedomí, reálni a brali do ohľadu

zašlú požiadavku na prijatie, zoznámime s podmienkami daného projektu a ak sa im to zapáči, tak, samozrejme, môžu vyplniť prihlášku a v najbližšej budúcnosti im dáme vedieť, či môžu pôsobiť v našej organizácii. Z ktorých krajín sú dobrovoľníci? Koľko zostávajú u vás? – Najčastejšie z tých krajín, s ktorými máme spoluprácu, ako Brazília, Nemecko a Austrália. Najdlhšie obdobie doteraz bolo 2 mesiace, najkratšie jeden mesiac. Je taká jedna zaujímavosť týkajúca sa projektu

drogy, vysoká úmrtnosť detí v niektorých štátoch, nevzdelanosť... Motto? – Sky is the limit. Tak zároveň motivujeme ľudí, aby sa začlenili do našej organizácie, tiež cez rôzne prednášky, kde im poukazujeme na to, ako si niektorí ľudia do určitej miery zmenili svoju životosprávu len kvôli účasti a pomoci, ktorú nám poskytli. Potrebné je brať do ohľadu, že sa pred takýmto dobrovoľníckym dobrodružstvom treba dať očkovať na rôzne choroby, pričom treba sledovať, na čo sa treba zaočkovať pred pobytom v tej-ktorej krajine. Samozrejme, všetko sa dopredu presne poinformovať a sledovať referencie iných... Cesta tiež nie je lacnou investíciou (na webovej stránke www.momondo.com si možno vyhľadať najlacnejšie opcie). Viac informácií o organizácii Uganda Youth Skills Training: www.sustainableskillsforyth-ug.org Marína VALENTÍKOVÁ Použité fotografie z oficiálnej webovej stránky Uganda Youth Skills Training.

v Novom Sade

Maškaráda N

a oslavu začiatku jarného cyklu a ako spomienku na starodávne fašiangové zvyky Múzeum Vojvodiny dňa 28. februára 2014 v Novom Sade zorganizovalo 19. Maškarádu. Dlhý sprievod maskovaných účastníkov tiahol ulicami Dunajskou, Zmaj Jovovou, Kráľa Aleksandra, Ulicou Modeny, Bulvárom Mihajla Pupina až po Dunajský park, kde bol záverečný zábavný program s vyhodnotením. účinkovali škôlkari, školáci, stredoškoláci, ako i dospelí z mnohých vojvodinských miest. Na maškaráde sa zúčastnilo aj osemnásť žiakov ZŠ Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca a osem žiačok ZŠ Ľudovíta Štúra z Kysáča. Obe školy na pamiatku dostali zlatý pohár a ceny útechy. Cenu za najlepšiu tradičnú masku získali mladomanželia so svadobným sprievodom, ktorých zahrali folkloristi AKUS Sonje Marinković z Nového Sadu a dostali odmenu letovanie v Čiernej Hore, v Čanji. Na porotu najviac zapôsobila maska chrobáka Kristijana Negru, žiaka druhej triedy ZŠ Jána Čajaka z B. Petrovca, ktorý vďaka tejto skvelej maske bol odmenený prvou cenou, získal víkend vo Viedni. Michal ĎUROVKA

Z Petrovca zavítali: hrozno, robot, indián...

Ježibabe, sove a Pipi Dlhej Pančuche bolo veselo

Nechýbali ani mačičky: Emanuela a Jana Ivana

Aj takéto masky si vytvorili niektorí Petrovčania Princezná Origami

Kysáčanky v strede Nového Sadu

Odmenený Kristijan Negru ako chrobák

Žiaci Strednej umeleckej školy Bogdana Šuputa sa pripravili seriózne

Kulminácia maskovaného sprievodu v Dunajskom parku marec 2014 |

vzlet 7

anketa

Petrovskí žiaci o Vzlete M

ilí čitatelia, mali ste už možnosť prečítať si anketu o našom mládežníckom časopise? Ak nie, v tomto čísle predkladáme žiacku anketu, ktorá vám všetkým poradí, kde a ako si máte svoje práce zverejňovať. Aj redakcia Vzletu je povďačná žiakom, ktorí prispeli k zrodu tejto ankety. Tým vlastne zistí, čo sa čitateľom všeobecne pozdáva vo Vzlete, čo sa im páči, čo v časopise chýba a či by mali záujem o spoluprácu… Preto som sa rozhodla urobiť anketu s petrovskými žiakmi o Vzlete a v tom mi pomohol i redaktor tohto časopisu. Ináč, žiaci si tiež prajú zoznámiť sa s redakciou a bližšie sa oboznámiť s procesom výroby novín. Otázky, ktoré sme pripravili pre žiakov: 1. Ako sa ti všeobecne pozdáva Vzlet? 2. Čo sa ti v časopise páči a čo mu chýba? 3. Mal(a) si možnosť spolupracovať so Vzletom? Ak si doteraz nemal(a) možnosť spolupracovať s týmto časopisom, skúsil(a) by si to do budúcna? Anketovali sme dve žiačky ZŠ Jána Čajaka – Petru Častvenovú a Janu Jovankovičovú a tiež štyroch žiakov Gymnázia Jána Kollára – Miroslava Poničana, Martinu Benkovú, Veroniku Kováčovú a Vladislava Uhlíka. Petra a Jana pochádzajú z Báčskeho Petrovca, obe sú výborné žiačky ZŠ Jána Čajaka, sú aktívne, v triede sú najlepšie kamarátky a jedna druhú podporujú. Sú siedmačky a dúfam, že sa už pomaly rozhodujú, kam pôjdu na strednú školu. Petra by sa v budúcnosti chcela stať fotografkou, spisovateľkou, lebo rada píše, dokonca aj na recitačných súťažiach

8 vzlet |

marec 2014

dosahovala úspechy. I keď viac nerecituje, na niektorých podujatiach predsa neodolá a – zarecituje si. Jana je baletka a v budúcnosti by chcela dostať sa na herectvo.

nikdy nemala možnosť spolupracovať so Vzletom a mám nádej, že sa mi to raz podarí.

PETRA ČASTVENOVÁ: – Vzlet sa mi páči, ale chcela by som, aby pribudlo niekoľko zaujímavejších strán. Najviac sa mi páči strana s básňami a literárnymi prácami, s krátkymi rozprávkami a výkresmi. Musím zdôrazniť, že by som si priala plagáty známejších spevákov a skupín, napr. One Direction, Rihanna, Demi Lovato, Selena Gomez… Posielala som svoju prácu do Vzletu, ale mi ju nezverejnili. Rozmýšľala som o tom, že sa nabudúce znovu pokúsim a dúfam, že mi tentoraz bude zverejnená. Chcela by som zaslať svoju literárnu prácu a prečítať si ju na strane, ktorá mi je obľúbená. Je to strana, kde žiaci píšu svoje básne a texty. Rada píšem a mám už veľkú zbierku textov a básní, ktoré by som jedného dňa chcela predstaviť ľuďom a počuť ich mienku. JANA JOVANKOVIČOVÁ: – Baví ma Vzlet a chcela by som aj spolupracovať s redakciou. Najradšej čítam Rozlety, vtipy a tiež lúštim krížovku. Potešila by som sa, keby vo Vzlete boli krajšie plagáty. Ešte som

MIROSLAV PONIČAN pochádza z Kysáča, je maturantom petrovského Gymnázia Jána Kollára (trieda 4. a), ktoré ukončí s výborným prospechom, ako i doteraz. Prezradil nám, že by chcel ísť ďalej na štúdiá do Bratislavy na Teologickú fakultu. Je skvelým tanečníkom vo folklórnom súbore Vreteno a tancoval aj vo folklórnom súbore gymnázia. Preto mu spôsobuje radosť účasť na podujatiach, festivaloch tak u nás, ako i v zahraničí. V petrovskom kostole sa tiež zúčastňuje pri dôležitých podujatiach, kde hrá na trúbke a stal sa vedúcim cirkevného dychového orchestra. Rád píše básničky a zasiela ich do Vzletu. Dokonca na 38. Stretnutí pod lipami v Novom Sade získal cenu za najlepší príspevok v rámci rubriky Vaša tvorba (práca pod názvom Prvýkrát na jarmoku).

– Vzlet je vcelku OK, páči sa mi, že je to časopis v slovenskom jazyku. Rád čítam reportáže, ako aj články, v ktorých sa predstavujú úspešné a talentované osoby... Navrhujem, aby na stránkach Vzletu bol tzv. tradičný kútik. Myslím si, že sa dosť píše o počítačoch a mňa to toľko nebaví. Zverejňoval som svoje práce v rubrike Rozlety a uvažujem o písaní do každého čísla Vzletu, lenže na to zatiaľ časovo nestíham.

MARTINA BENKOVÁ je z Báčskeho Petrovca, tiež navštevuje petrovské gymnázium (trieda 2. b). Na štúdiá by sa chcela dostať do Nového Sadu alebo do Belehradu, ešte o tom vraj porozmýšľa. Je výbornou žiačkou, zúčastňuje sa na rôznych festivaloch a podujatiach doma a na Slovensku, a to aj tancom, aj spevom. Tancovala v gymnaziálnom súbore, teraz je členkou KUS Petrovská družina. Hrá v divadle, píše básne, viac-menej po srbsky, ale napísala i báseň po slovensky, ktorú prečítala na 42. Stretnutí pod lipami. Svojím spevom sa predstavila na festivaloch Zlatý kľúč a Spievajže si, spievaj. Je členkou žiackeho chóru a speváckej skupiny Petrovskej družiny. Aktívna je v mládežníckom združení YMCA a je volontérkou v Kancelárii pre mladých. – Rada píšem básne a vôbec texty z rozličných oblastí. Vzlet je pravé miesto, kde svoje práce môžeme publikovať. Páči sa mi, že je Vzlet otvorený

talenty pre spoluprácu a ten, kto chce, môže napísať niečo do nášho časopisu; teda ja keď som zaslala svoju prácu, po menších korekciách mi to zverejnili, takže môžem pochváliť takýto prístup redakcie k nám mladým a nie celkom skúseným poetom či literátom. Tak sa nám vlastne naskytuje možnosť širšej čitateľskej verejnosti prezentovať naše práce. Keď mám času, tak píšem básne. Niektoré by som chcela publikovať v časopise Vzlet a niektoré si nechávam pre seba. Vlani som sa prvýkrát zúčastnila na Stretnutí pod lipami, ktoré bolo v Kovačici, a to mi dalo viac chuti do písania básní. Spolupráca so Vzletom mi priniesla radosť a mnohé zážitky. Dúfam, že táto spolupráca bude pokračovať.

VERONIKA KOVÁČOVÁ pochádza zo Selenče a po ukončení základnej školy si zvolila petrovské gymnázium, na ktorom je už maturantkou a výbornou žiačkou (trieda 4. a). V ďalšom školení by chcela pokračovať na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, odbor žurnalistika, lebo rada číta i fotografuje. Veroniku baví písanie básní a textov. Jej práce boli aj zverejnené v časopise Vzlet. Na vlaňajšie Stretnutie pod lipami sa jej nepodarilo odísť, ale dúfa, že jej to v tomto roku vyjde. Zúčastnila sa aj na Domiáde v roku 2012 ako členka speváckej skupiny a v roku 2013 ako členka folklórnej skupiny v Ruskom Kerestúre, kde zároveň získali 2. miesto. – Myslím si, že Vzlet je dobrý časopis, z ktorého sa môžeme dozvedieť o tom, akých talentovaných

žiakov majú dolnozemskí Slováci. Podľa mňa je Vzlet veľmi dobre vypracovaný, a myslím si, že si každý môže nájsť nejakú zaujímavosť, ktorá ho baví. V podstate mu nechýba nič. Nachádza sa tu všetko, čo by jedny tínedžerské noviny mali obsahovať. Mne osobne sa najviac páčia básne a články o filmoch. Už samým tým, že som zasielala básne do Vzletu, v tom vidím istý druh spolupráce s týmto časopisom.

VLADISLAV UHLÍK pochádza z Bingule. Je výborným žiakom. A práve teraz je jediným žiakom z takej odľahlejšej dediny na petrovskom gymnáziu (trieda 2. b). Čo sa týka vysokej školy, ešte o tom nerozmýšľal, ale dúfa, že sa čoskoro začne zaujímať. Rekreačne ho baví futbal a hádzaná. Bol členom tanečnej skupiny v gymnáziu. – Časopis Vzlet je podľa môjho názoru super, zaujímavý a informatívny určitým spôsobom. Páčia sa mi články, ktoré opisujú hudobné skupiny a vymenil by som komiksovú stranu za nejaké strašidelné príbehy alebo iné. Doteraz sa mi nenaskytla možnosť spolupracovať so Vzletom, ale jedného dňa možno skúsim a som presvedčený, že sa mi to aj podarí. Mám rôzne iné povinnosti, takže časovo nestíham nadviazať spoluprácu – podľa mňa to si vyžaduje dosť času, ale v každom prípade je to veľmi pekne. Anketovala: Marína HORVÁTOVÁ

Snaživý šiestak Gustáv Valentík z Kulpína dosahuje úspechy na súťažiach z rôznych predmetov, recituje a trénuje karate

V šiestej triede vedľa nových školských povinností Gustáva prilákalo aj karate. Trénovať začal v novembri 2013 a onedlho potom sa tešil žltému pásu, ktorý získal v Pivnici. Tento druh športu sa mu veľmi páči. Iba šesť dní pred týmto úspechom účinkoval na Rozhlasovej súťaži recitátorov v Novom Sade. Na obecnej súťaži z fyziky usporiadanej vo

eď plody práce prinášajú bohatú žatvu, je na čo sa tešiť. Zároveň sú to aj podnety na dosahovanie ďalších, lepších a dokonalejších výsledkov. Snaha a usilovnosť zo žiackych lavíc sú najlepšie predpoklady smelo kráčať budúcnosťou. Gustáv Gustáv Valentík Valentík, žiak 6. a v školskej knižnici triedy z Kulpína, sa môže pochváliť svojimi úspechmi na viacerých poliach. K jeho obľúbeným predmetom patria nemčina a slovenčina. Ako piatak sa v školskom roku 2012/13 februári 2014 v Hložanoch zúčastnil na zónovej obsadil štvrté miesto. Teraz prehliadke recitátorov v Báčke na neho čakajú ďalšie súťaže, usporiadanej v marci 2013 a to zo slovenčiny, biológie v Báči. V minulom školskom a z matematiky. roku na obvodovej súťaži zo Na otázku, ako na všetko slovenského jazyka obsadil stačí, odpovedá, že si veľa druhé miesto. Ako piatak sa toho zapamätá z prednášok zúčastnil aj na obecnej súťaži na hodinách, síce treba sa z biológie. niekedy učiť i doma, ale vždy zostáva aj voľný čas na záľuby a rôzne aktivity. Kam životné cesty zavedú tohto snaživého šiestaka, čas ešte ukáže. Chcel by sa zaoberať prácou, ktorú bude mať rád. Nateraz svoje Gustávove diplomy stredoškolské vzdelanie Začiatok školského roka vidí v petrovskom Gymnáziu 2013/14 priniesol kulpínskym Jána Kollára a vysokoškolské žiakom cestu na Slovensko. Do štúdium pravdepodobne vlasti svojich predkov cestoval bude usmernené na jednu i Gustáv, a v škole v prírode z lingvistických oblastí. Poznaj svoje korene získal aj Sú to nateraz iba sny... Ale najlepšie výsledky v učení ak vieme a neprestávame slovenského jazyka. Bol to jeho snívať, sny sa potom aj ďalší, ale najmä o to vzácnejší uskutočnia. diplom, ktorý sa mu dostal do rúk 11. októbra 2013 v Hronci. Jaruška FERKOVÁ marec 2014 |

vzlet 9

talenty

Kreslí autá a motocykle Padinčan Ján Vlček má nekaždodenné kresliarske nadanie a inšpirujú ho motorové vozidlá

o kovačického gymnázia chodia mnohí žiaci, talentovaní buď z oblasti športu, umenia alebo toho-ktorého školského predmetu. Jedným z nich je Padinčan Ján Vlček z triedy Ján Vlček 2. 3, žiak s ozajstným kresliarskym talentom a okom pre detaily. Naše gymnázium v minulom

školskom roku predstavoval na 42. žiackom Vukovom stretnutí v Loznici. Porozprávali sme sa s Jánom o tejto jeho pasii...

Ako si sa dostal k tejto záľube a kto ti pomohol v zdokonaľovaní? – Pred niekoľkými rokmi som na Discovery pozeral televíznu reláciu Overhaulin’, v ktorej zlepšujú staré autá. Avšak predtým, ako začnú s úpravou, dizajnér Chip Foose vypracúva návrh, ako auto má vyzerať. Bolo to geniálne, jednoducho ma to očarilo, takže táto relácia ma podnietila ku kresleniu áut a dizajnér Chip sa stal mojím idolom. No bol tu jeden problém – nevedel som, ako sa mám naučiť tak kresliť... Preto som šiel k dizajnérke Martine Bojkovskej a ona ma naučila perspektívu, ako farbiť, tieniť a dať reflexiu... Odvtedy kreslievam a na každom ďalšom výkrese sa snažím znázorniť viac a viac detailov. V zdokonalení ma podporujú

a pomáhajú mi v tom aj moji rodičia, aj kamaráti. Najviac ma však inšpiruje moja pevná vôľa. Čo najradšej kreslíš a ktoré techniky používaš? – Najradšej kreslím autá, ale odnedávna ma veľmi inšpirujú motorky. Keď ide o techniky, teraz sa sústreďujem na to, aby som používal iba fixky a efekty zvýrazňujem aj ceruzkou a bielou temperou. Predtým som

používal grafitové ceruzky a suchý pastel. Keď som začínal kresliť, boli to hlavne rôzne skice grafitovými ceruzkami... Aké sú tvoje zážitky z Vukovho stretnutia v Loznici? – Zúčastnil som sa tam vlani; bolo to v poradí 42. stretnutie.

Nádejná výtvarníčka Žiačka ZŠ v Suseku Silvia Kukučková je autorkou najlepšej práce na výtvarnom súbehu v Novom Sade

taré príslovie hovorí, že tichá voda brehy podmýva a práve na jednej žiačke sa to plne môže uplatniť ako pravdivé. Silvia Kukučková je žiačkou 5. ročníka ZŠ Jovana Popovića v Suseku a stala sa jej taká pekná udalosť. Sama Silvia Kukučková pri o tom hovorí: odmenenej práci – Zúčastnila som sa na 22. výtvarnej súťaži Svetosavlje i naše doba, ktorej spoluorganizátorom bola Stredná Srbskej, z diaspóry – zo technická škola Milevy Marić Švédska, Nemecka a druhých Einstein v Novom Sade. Na štátov. Získala som prvé konkurze sa zúčastnili literárne miesto v kategórii prác žiakov a výtvarné práce z našej krajiny, od 5. do 8. ročníka. Bolo to pre ale aj z Chorvátska, z Republiky mňa veľké vzrušenie a radosť,

10 vzlet |

marec 2014

aj doteraz sa pri myšlienke na to veľmi teším. Slávnostné udeľovanie cien bolo niečím, čo som ešte nezažila. Z čoho čerpáš motiváciu na

Z tej súťaže som však nepostúpil ďalej – problém bol v požiadavke, aby sa kreslili aj iné motívy a mňa to neinšpiruje až tak, ako autá alebo motorky. Ale, samozrejme, zážitky sú pozitívne, lebo som zažil niečo nové a spoznal som zaujímavých ľudí, s ktorými som zostal v kontakte cez sociálne siete. Aké máš plány do budúcna? – Chcel by som pokračovať v školení v oblasti autodizajnu (transportný dizajn) v Taliansku, lebo tu môžem naplno využiť túto svoju záľubu… Anna-Andrea Holíková Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici

výtvarnú tvorbu? – Najprv je to moja veľká láska k výtvaarnému umeniu, potom si myslím, že mám talent, lebo aj môj príbuzný Rastislav Škulec je akademickým maliarom, a nakoniec nemôžem nespomenúť moju profesorku výtvarnej kultúry Dušanku Stanković, ktorá sa zakladala o to, aby moja práca stihla tam, kde mala. I keď ona odišla z našej školy, chcela by som sa jej aj týmto spôsobom zavďačiť za všetko to krásne, čo som v týchto dňoch zažila. Aké sú tvoje plány do budúcna? – Plánujem aj naďalej kresliť a možno si po ukončení základnej školy zvolím štúdiá na umeleckej akadémii. Ružena KOLÁROVÁ

poradňa

Nie je ako ostatné Odpovedá: doc. Dr. Ružena Šimoniová-Černáková, psychológ Máme priateľku, ktorá vždy chce byť stredom pozornosti. Nie je ako ostatné, vždy sa „vydvája“, čo nie je pekne. Vždy čaká na iného, aby sa jej ospravedlnil a nie ona, aj keď jej nikto nič neurobil. (...) Čo by sme mali urobiť, aby sa zmenila?

iného správania je tu aj iný štýl obliekania, účesu, možno počúva inú hudbu, má iné záujmy. V rokoch, keď dospievame, okrem iného sa snažíme nájsť vlastnú identitu, čiže vlastné „ja“. Potrebujeme čas na to, aby sme sa aspoň trochu priblížili ku Žiačky ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku odpovedi na otázku Kto som ja? Aj * keď odpoveď na ňu hľadáme počas Milé žiačky, celého života, to hľadanie je najinnenapísali ste, koľko máte rokov, tenzívnejšie práve v tínedžerských ale predpokladám, že ide o tínedžer- rokoch a v adolescencii, aj v psychoské roky. V liste, ktorý ste zaslali, je lógii je známe ako hľadanie identity. niekoľko bodov, ktoré si môžeme Preto si myslím, že vaša priateľka spolu lepšie ozrejmiť. robí práve toto, hľadá a skúma svoju Máte teda kamarátku, ktorá cestu. Pritom si asi neuvedomuje, chce byť iná, svojská, nepodobať ako to vidia iní ľudia, medzi nimi sa ostatným a asi sa jej to aj darí. aj vy kamarátky; že to vnímate ako Aspoň iní ľudia okolo nej to tak niečo, čo je „nie pekne“, že chce byť vnímajú, že sa „vydvája“, teda nie je iná. ako ostatné, nie je ako väčšina iných Preto sa tu javia nedorozumenia dievčat. Predpokladám, že okrem medzi ňou a okolím, že sa nevie

Gymko-kvíz V

ospravedlniť, že čaká, aby to iní najprv urobili a podobne. Prekvapili by ste sa, koľko sme my ľudia rozdielni v tom, ako si vysvetľujeme rovnaké udalosti, ako vieme dať celkom iné interpretácie, vysvetlenia, a potom z toho vznikajú nedorozumenia. Teda jednu udalosť nevidíme všetci rovnako a je potrebné si o tom pohovoriť a nehodnotiť niektoré interpretácie ako menej či viac dobré a správne. Možno práve z úsilia byť iná, vaša kamarátka dáva veciam iný zmysel, pričom on nemusí byť správnejší alebo nesprávnejší než je náhľad väčšiny. Len iný. Celkom je však osobitná rozprávka, ako sa jej spôsob rozmýšľania a konania odzrkadľuje na vzťahy s okolím. Na základe vášho listu je vidno, že nie práve najlepšie a že vy to vnímate ako problém. Otázky pre

vás: Prečo je to pre vás problém a vidí v tom problém aj ona? Na túto prvú sa pokúste odpovedať vy a na druhú vám trochu pomôžem. Ak ona vidí problém, tak sa bude časom snažiť zmeniť svoje správanie a postoje, lebo bude zrejmé, že ak chce zostať vo vašej spoločnosti, bude musieť vedieť urobiť aj nejaké kompromisy, ale nie na účet vlastného ja. Inými slovami, možno sa zmení sama, ak pocíti potrebu. Na druhej strane možno si nájde spoločnosť takých osôb, kde jej náhľady, postoje a spôsob správania budú vítané, teda nájde si iné kamarátky, čo je tiež v poriadku. Skúste sa s ňou o tomto všetkom porozprávať, ale nie tak, aby ste vopred hodnotili, že je ona tá, „čo sa vydeľuje, čo si namýšľa, robí sa dôležitá“ a vy ste „dobré, správne, chcete pomáhať“. Ale tak, že ste kamarátky a že chcete doriešiť nedorozumenia, aby ste aj naďalej zostali kamarátky. Palce vám drží Ružena

z padinskej školy

januári sa v Kovačici začal 11. cyklus Gymko-kvízu. Súťažili po dve skupiny z každej školy z Kovačickej obce. Z Padiny sa tiež zúčastZ ovzdušia nili dve skupiny Gymko-kvízu pod vedením pána učiteľa Pavla Kríža. V Mihajla Pupina, tričká a tašky. prvej skupine boli: siedmačka Boli to pekné a zvláštne Alexandra Ondríková a ôsmaci zážitky pre všetkých účastníkov. Adrian Širka a Igor Pokorácky. Druhú skupinu, ktorá tam odišla Alexandra Ondríková, 7. 3 trochu neskoršie, tvorili siedmaZŠ m. Tita v Padine ci Emília Ľauková a Ján Chrťan a ôsmačka Rebeka Majdlíková. Na kvíze žiaci mali odpovedať na otázky týkajúce sa všeobecných vedomostí, ktoré získali v škole, – miazma – znečistenie a to z biológie, anglického vzduchu škodlivinami jazyka, dejepisu, zemepisu a – mignonka – niečo malé; informatiky. Na začiatku bola malá napolitánka oblievahra – odhaliť pieseň a autora, ná čokoládou a potom nasledovali hry – – mikrób – jednobunkový Diamanty a Magický štvorec, čo organizmus, napr. baktéria sa vzťahovalo na matematiku. – mikrobiofóbia – chorobný Nakoniec boli otázky o vedcovi strach z mikróbov Mihajlovi Pupinovi, ktorého – mikrofónia – mikrofónový meno nesie kovačické gymnáhluk zium. Po skončení kvízu všetci – milénizmus – smer v stredoveku hlásajúci na zemi žiaci dostali pekné odmeny: kalendáre s úryvkami o živote

Deň zamilovaných v padinskej škole S viatok svätého Valentína sa oslavuje 14. februára. Je sviatkom všetkých zamilovaných a oslavuje sa už niekoľko desaťročí. A kto bol vlastne svätý Valentín? Svätý Valentín bol kňaz žijúci v Ríme v 3. storočí. V tom čase vládol cisár Claudius II., ktorý zakázal v krajine manželstvo. Svätý Valentín napriek zákazu i ďalej sobášil zamilované páry. Keď sa

Listujeme v Slovníku cudzích slov večné šťastie, návrat zlatého veku, strateného raja – milonga – druh argentínskeho spoločenského tanca – Minerva – v starorímskom bájosloví bohyňa múdrosti – minimóda – výstredná ženská móda krátkych sukieň – minister – člen vlády, obyč. spravujúci daktorý rezort

to cisár dozvedel, dal ho popraviť. V dnešnej dobe sa v Deň svätého Valentína zamilovaní obdarúvajú romantickými darčekmi, aby vyjadrili hĺbku svojich citov. Tento sviatok má v sebe veľké čaro a aspoň malá časť z jeho posolstva by mala byť v každom dni počas celého roka. Tento deň žiaci oslávili i v padinskej škole tanečnou zábavou. Zábava bola pre žiakov vyšších ročníkov. Každý z účastníkov dostal na vchode do sály jedno malé srdce ako najvýraznejší symbol lásky. Bolo veselo a zábavne pri hudbe a piesni. Padinskí žiaci zaznamenali tento deň najkrajším spôsobom, ale predsa nezabúdajme, že by láska v našich srdciach mala byť každodenným hosťom, lebo s ňou je náš život krajší a veselší. Martina Tomášiková, 7. 3 ZŠ m. Tita v Padine

marec 2014 |

vzlet 11

vaša tvorba Rozhovor s matkou

ečerné ovzdušie vyplnilo náš dom. Bolo počuť len telku, ktorú sme pred chvíľou pozerali. Reklamy nás nezaujímali, takže sme sa začali rozprávať. Poprosila som matku, aby mi porozprávala o tom, aké bolo jej detstvo. Dozvedela som sa, aké boli jej zážitky zo školských lavíc a o jej prvej láske. V škole mali jedného prísneho učiteľa, nesmeli na hodine ani len slovko prehovoriť, hneď ich trestal. Ale nebolo tak nudne na všetkých hodinách. Svoju triednu učiteľku mala veľmi rada, vždy bola ochotná im pomôcť, ale i pokarhať a poučiť. Učiteľke zo zemepisu vždy pomáhala, zalievala kvety, ktoré boli v triede, a tak si zaslúžila aj dobrú známku. Keďže v Padine niet rieky, matka a jej priatelia využili každú príležitosť na kúpanie. Po silných dažďoch jarok v

Andrej Privizer, 8. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči doline sa naplnil vodou a tam bola zábava. Pomaly na rad prišla aj láska. Matke sa vždy páčili starší chlapci. Jej starší bratia mali svojich kamarátov, s ktorými sa i ona zoznámila a s nimi sa zabávala. Postupne som si uvedomila, že detstvo a mladosť strávené s priateľmi je zaujímavejšie ako pozeranie televízie a sedenie pri počítači.

mi úsmev na tvár. V poslednom čase sa mi stávajú nevysvetliteľné veci, srdce mi prudko búcha, motýliky mi tancujú v bruchu... A stáva sa to, keď na chodbe stretnem jedného chlapca. Neviem, čo mám robiť, či kuknúť naň a zasmiať sa, alebo... Rozprávala som sa o tom so staršou sestrou a ona mi povedala, aby som bola šťastná v tomto období, keď som v puberte, a že jedného dňa, keď prejdem cez všetky prekážky, ktoré nás sprevádzajú, zostanú mi v pamäti len tie najkrajšie príhody na prvú lásku. Annamária Tóthová, 7. ročník ZŠ Jovana Popovića v Suseku

Zmocnil sa ma strach

eď som bol malý, nechápavý a nemohol som sa orientovať v priestore, stalo sa mi niečo nezvyčajné. Otec chodieval každú sobotu na trh. Jedného dňa, keď otec mal kúpiť kakao, šiel som s ním na trh. Keď sme prišli na trh, akoby sa zmenil na super-trh. Všetko bolo iné ako predtým. Pulty boli krajšie, neboli viac hrdzavé. Aj čokolády sa mi zdali krajšie. Pohľad na veci, ktoré sa predávali, sa mi zmenil. Doteraz som to hľadel z výšky z otcových pliec, teraz som stál na svojich nohách a hŕba ľudí bola okolo mňa. Zrazu som sa chcel niečo otca opýtať, ale on zmizol, akoby ho niekto zázračným prútikom začaroval. Prestal som dýchať, pozrel som vľavo, pozrel som vpravo, a keď som nevidel otca, rozbehol som sa. Zrazu: bum! Buchol som sa o niekoho a pozrel, kto je to. Vzdychol som si, bol to otec a kupoval kakao. Otec sa pozrel na mňa. Keď kúpil kakao, šli sme ku autu, prišli sme domov a ľahol som si na posteľ. Povedal som si, že druhýkrát dočkám otca, pokým sa on nevráti z trhu. Odvtedy viem, ako je to, keď sa niekoho zmocní strach.

ko dni ubiehajú, aj ja sa stávam staršou, detstvo prechádza a svet dospelých je mi bližší. Sú chvíle, keď mi je ten svet veľmi pekný, zaujímavý. Niekedy sa chcem vrátiť do raného detstva, keď hra bola mojou najväčšou povinnosťou. Niekedy sa mi zdá, že ma čaká nejaká pasca, ktorú nebudem môcť prekonať, potom som smutná, ale v istej chvíli sa spamätám na pekné príhody a vráti sa

12 vzlet | marec 2014

Smutné žiacke výpovede Stále sa ma pýtajú jedno to isté a stále mi dávajú slabú známku. Nezaujímajú ma ani otázky, a učiteľa zaujímajú odpovede. Prečo sa mám učiť všetko, keď sa ma na všetko ani nepýtajú? Najprv sa opytuje a potom sa prekvapí, že neviem. Tvári sa akože nevedel, že neviem.  Prečo sa na všetko pýtajú žiakov, keď vedia, že oni vedia najmenej. Čo si môžem, keď je nesprávnych odpovedí viac než tých správnych. Poviem mu niekoľko odpovedí a on nech si vyberie správnu. Nehovorím s profesorkou dejepisu, ona sa ma pýta a ja neodpovedám. Martina Miksádová, 6. 1 ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši

Matej Tomáš, 5. 3 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Saňa Maglocká, 7. 2 ZŠ m. Tita v Padine

Stretli sme sa náhodou

milujú, oni to vedia ukázať. Keď príde Deň zamilovaných, chlapci darujú svojim dievčatám rôzne darčeky: ruže, sladkosti... No robia to už aj dievčatá. Preto Valentín aj existuje – ako jeden z mnohých dní, keď si lásku treba vzájomne prejavovať. Tí, čo sa milujú, sú radi, keď môžu byť spolu. Niekedy sa však stane, že sa niekto „zamiluje“ len pre svoje vlastné záujmy. Každý raz v živote nájde svoju lásku, ale musíme pritom dbať na to, aby sme nezostali sklamaní. Netreba byť s niekým len pre vlastné záujmy. Láska ide svetom, treba ju hľadať stále! Valentína Duranziová, 5. a ZŠ Jána Kollára v Selenči

Láska

áska zahŕňa v sebe mnoho tých milých slov, ktorými chceme osloviť iných ľudí. Takmer všetci ľudia na svete cítia lásku. A prejavujú to najmä v Deň zamilovaných. Ja viem ako je to milovať niekoho a on o tom nevie. To je dievčatám také príjemné – milovať chlapcov. A dievčatá im Filip Červený, 6. 2, to skúsia povedať, ale nejako ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči sa im to nedarí. Chlapci, keď

ROZLETY LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET

Číslo 3 / marec 2014

Oči neba Očami neba pozerám sa do vesmíru, vidím tam prach a špinu, ale ľudia hovoria, že to hviezdy sú. Očami neba pozerám sa na zem, je tam smútok a ozajstný oheň. Očami neba pozerám sa do vesmíru vidím tam nekonečnosť a hviezdu veľkú, tá hviezda občas padáva a týmto na zemi nádeje dáva. Ivana Faďošová GJK

Sviečka

Máš moje áno

Hľadám tie správne slová. Opis sviečky. Štíhla, horiaca. Je symbolom tmy. Tma. Tak krásne ju rozžiari. Osvetlí ľudské zvedavé oči, uznajte, bez svetla je nemožné žiť. Ale, je väčšia pravda od tejto. Je ľahšie sviečku obdivovať v tme než vo svetle.

Nechcem takto, stačí mi to. Teraz si tu, o chvíľu preč. Chcem tvoje nežné pery bozkávať každý jeden deň.

Adora Rose Kysáč

Nemusím sa ospravedlňovať, nechcem, viem, že majú pravdu oni. Ale buď už tu, sama som a to ma bolí. Príď, tentoraz neodchádzaj! Nadlho odchádzaš, zdržiavaš sa málo. Vezmi ma so sebou, nenechávaj ma. Máš moje áno. Tatiana Krížová GJK

ROZLETY Glóbus Cyklus Začiatok a koniec Život a smrť Život večný na zemi Eden nepotrebujem Žijem ako blázon Mám jeden glóbus v mojej tmavej izbe Celý svet je môj Tutto il mondo è mio Aranea Kysáč Ilustrácie: Ivana Vereski

Znovu píšem

Nedbala... Nikoho neposlúchla a cestu, ktorú city vykliesnili, sledovala... Bez návodu, akoby slepá utekala, a že jej cesta rovno ku priepasti vedie, pri vlastných očiach nevidela. Avšak ona len milovala a to, že láska môže bolieť, nevedela. Nepočula hlasy, nepočula nič. Zranená láskou, otrávená nenávisťou, mala len jeden cieľ: utiecť do nekonečna. Snívala o čarovnom svete, kde ešte ľudská noha nekročila. Kde sú chodníčky z piesku, ktorý sa ako krištáľ leskne, potôčky čisté a bystré ako kvapky rannej rosy... Cestu hľadala, stratená bola. Môcť nenávidieť niekoho, koho tak veľmi milovala, o tom nevedela. Alebo len seba klamala? Utekala, ale kam, nevedela. Určite tú skrytú cestu k vymyslenému svetu hľadala…

Znovu píšem o zlámaných srdciach, o rieke, ktorá tečie a zrazu zastane. Znovu píšem o zlámaných srdciach, lebo ti chcem povedať, že bez teba moje srdce biť prestane.

Vesna Hudecová Padina

Práce pre rubriku Rozlety môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Znovu píšem o láske nešťastnej, o mesiaci, ktorý mi dáva najavo, že je iba malým svetielkom nádeje v tej noci čiernej, krásnej. A znovu píšem sprava naľavo. Znovu píšem o úsmeve, ktorý mizne z tváre, o hviezdach, ktoré sa hasia. Píšem o úsmeve, ktorý mizne z tváre, stráca sa posledné svetielko šťastia. Znovu píšem o láske, ktorá umiera, o tebe krásnej, ale ďalekej. Píšem o slnku, ktoré sa stmieva, o dotyku, objatí, bozku, o duši stratenej. Poslednýkrát píšem, iba to mi zostalo, a keď viac nenájdem správneho slova, nič nenapíšem, moje srdce biť prestalo. Som živá mŕtvola. Daniel Strakúšek Kovačica

ROZLETY

knihy

Nové mená v slovenskej literatúre (Zbierka poviedok Všetko, čo chcem. Vydavateľstvo Ikar : Bratislava 2012)

bierky poviedok a literárne časopisy sú najlepšími médiami na prezentovanie nových, mladých a menej známych literárnych autorov. Málokto si ihneď a „naslepo“ kúpi knihu jedného úplne neznámeho spisovateľa – ťažko je totiž dať peniaze za niečo, čo vás veľmi ľahko môže rozčarovať, avšak mnohí čitatelia dajú šancu zbierkam, čiže knihám, cez ktoré môžu spoznať viacerých nových autorov a nájsť spisovateľov, ktorých tvorba ich bude zaujímať aj do budúcna. Preto je pekne vidieť, že bratislavské vydavateľstvo Ikar už viac rokov cez edíciu Mám talent dáva šancu mladým a neafirmovaným autorom. Od roku 2010 vydali knihy Kataríny Tholtovej, Alice Činčárovej, Eleny Elekovej, Edity Nemcovej (o niektorých z nich sme už písali vo Vzlete). Tentoraz je pred nami zbierka poviedok z pier viacerých autorov a ide o výbornú príležitosť spoznať

sa s novými silami v súčasnej slovenskej literatúre. V zbierke Všetko, čo chcem je zastúpených pätnásť autorov, kým na sám konkurz bolo zaslané takých tisíc poviedok, čo znamená, že vskutku ide o výber tých najlepších prác. Zastúpení sú títo autori: Marek Mittaš, Ivan Hankus, Vasil Demko, Ester Anaswah, Adam J. Pallo, Letnička, Ľubica Noščáková, Jiři Zaťovič, Via Sendera, Zandelee, Jozef Hlivjak, Alia S., Lula Rusnáková, Hana HájskaPlachá a Elena Eleková. Najlepší dojem na nás necháva prvá poviedka All inclusive Mareka Mittaša. Hovorí o živote bezmenného a beztvarého vykladača

tovaru v supermarkete, ktorý je zároveň ťažký sociopat a sériový vrah. Kým sa lopotí medzi akciovým tovarom v predajni, on plánuje svoju ďalšiu vraždu. Jeho metódy sú také, že zabíja roky a takmer niet možností, že ho jedného dňa odhalia a zatknú. Po čítaní tejto poviedky vám iste prebehne mráz po chrbte: koľko je takýchto vrahov na svete?! Poviedka Schody do neba Ivana Hankusa hovorí o mladíkovi Jurajovi, ktorý po ťažkom týždni možno chce mať len mierny víkend. Ale v sobotu sa mu stávajú príbehy, ktoré mu nijako nedávajú pokoj (zostáva bez auta, musí ísť na pohreb a na konci si nájde aj frajerku). Perfektný obraz zo života súčasnej slovenskej mládeže.

Tretia poviedka, ktorá zanecháva dojem, je Kamenné svedomie z pera autorky (alebo autora) Alie S. Ide o príbeh mladej ženy, ktorá trpí týranie zo strany svojej šéfky na pracovnom mieste. Na konci jedného veľmi namáhavého týždňa, na ceste do chaty, kde ide na predĺžený víkend, uvidí svoju šéfku, ktorá mala ťažkú dopravnú nehodu a potrebné je nejako jej pomôcť... Ale či treba pomôcť osobe, ktorú nenávidíte a ktorá vám v živote spôsobila len zlo? Ide o veľmi krátku, ale majstrovsky napísanú poviedku – škoda, že je uverejnená pod pseudonymom. Ostatných dvanásť poviedok nie sú slabé, ale nie sú ani na úrovni týchto troch. Jediným mínusom tejto zbierky je obálka, ktorá je priam katastrofálna a mohla by čitateľom urobiť celkom chybný prvý dojem o knihe. Janko TAKÁČ

rozlety + MARTIN PREBUDILA

Z prázdnoty do prázdna prázdno je kým sa nenarodíš prázdno je aj keď sa narodíš prázdno je keď (sa) hráš prázdno je aj keď odchádzaš a nevieš kam

tam – tam – tam samá tmavá tma potom som raz zomrel vravia celkom náhodou celkom prázdny a sám pred malou chvíľou odchodu z prázdnoty do prázdna všetko moje bolo nič ani jej

hráš dobre tam – tam – tam tám – tám – tám tam – tam – tam samá tmavá tma

raz som tak sedel v krčme celkom sám mal som pred sebou plný pohár poloplný rozum cez okno sa mi vysmieval takmer plný mesiac a všetky jej vône smiechy žily som mal plné bláznivého krvného behu a žiadneho príbehu celé telo samá slama

raz som videl vtáka v samovražednom lete visiaceho zobákom zapichnutého do drevenej strechy domu pomyslel som na nedokončený rým a nedokonalosť Ríma

hráš dobre tam – tam – tam tám – tám – tám

hráš dobre tam – tam – tam tám – tám – tám tam – tam – tam samá tmavá tma zajtra to už bude jedno zajedno a jedno

Martin Prebudila (1960), slovenský vojvodinský básnik, prozaik, novinár. Vydal zbierky básní Prolećni plodovi (1977, bibliofília, napísaná po srbsky a po slovensky), Dážď do tváre (1983), Život na plejbek (1987), Sarajevska rapsodija (1987, bibliofília, po srbsky), Horeznačky (1992), Nedá sa metaforovať (1993, bibliofília), Nič nie je moje (1999, bibliofília), Namiesto kodicilu (2001), Takmer o ničom (2010). Je autorom novely Rezervista bez rezervnej kože (2000) a románu No tak, usmej sa… (2007, 2012). Výber: S. L.

ROZLETY

zóna deviateho umenia

Interview: BRANKO JELINEK

Vaším obmedzením je len vaša fantázia P

ochádza zo Slovenska, žije v Česku, je vynikajúcim kresliarom a autorom komiksovej trilógie Oskar Ed, ktorej príbeh má prvky sci-fi, psychologického trileru a hororu s odmeranou dávkou trefného humoru. Branko Jelinek (nar. 1978) nie je celkom neznámy tunajším čitateľom, ale o jeho tvorbe sa v našej krajine predsa veľmi málo vie. Pokúsime sa túto skutočnosť zmeniť v tomto čísle Vzletu. Ako si sa vlastne dostal ku komiksovému umeniu? Vplývali na teba niektorí hrdinovia alebo kresliari? – V Československu vychádzal časopis pre mladých s názvom ABC. Mal komiksovú prílohu a v nej som sa s komiksom stretol prvýkrát. Očaril ma, a to očarenie trvá dodnes. Neskôr po revolúcii v roku 1989 sa trochu situácia s komiksom zlepšila, a tak sa človek mohol dostať aj k vydaniam zahraničných komiksov. Postupne sa sem dostal klasicky priebojný americký stredný prúd v podobe Spidermanov, Conanov a nepohrdol som ani zošitmi s Mickey Mausom. Ale keby som mal menovať najvýznamnejšieho autora môjho detstva, bol to Grzegorz Rosiński. Školil si sa pre oblasť úžitkového výtvarníctva, grafiky a knižnej ilustrácie – v akej miere táto skutočnosť vplývala na teba ako komiksového autora? – Komiksu som sa, samozrejme, venoval mimo školy. Zmenilo sa to až v závere vysokoškolských štúdií, kde som prevažnú časť

prvej knihy trilógie Oskar Ed nakreslil ako svoju absolventskú prácu. Bolo to však ešte v čase, keď komiksu u nás nebol venovaný veľký mediálny priestor. A s malými predsudkami sa človek v tomto smere stretával aj na výtvarných školách. Doba sa, samozrejme, zmenila a komiks je dnes prijímaný ako umelecká forma

Branko Jelinek, autoportrét schopná plnohodnotnej výpovede. Dôkazom toho je minimálne aj fakt, že komiks sa na niektorých odboroch občas objaví ako semestrálna téma už aj z iniciatívy pedagógov. Tvojím najznámejším komiksom je Oskar Ed – kto je vlastne hrdinom tohto komiksu a skadiaľ si čerpal inšpiráciu na celý príbeh? – Je to postava, ktorá sa začala objavovať v mojej voľnej grafickej tvorbe. Keď som sa pohrával s myšlienkou na knižku, spomenul som si na ňu a vykonštruoval na ňu príbeh. Oskar sa postupom času pretransformoval na môjho obľúbeného herca, ktorého pou-

žívam vo viacerých príbehoch, ktoré so sebou priamo nesúvisia; či už sú to kratasy pre komiksové časopisy alebo môj v týchto mesiacoch dokončovaný asi 300-stranový projekt. Vydavateľstvo Mot realizovalo trilógiu Oskar Ed v českej a slovenskej verzii. Bol tento komiks vydaný v ešte niektorých jazykoch? Aké ohlasy vyvolal na Slovensku, v Česku a v iných krajinách? – Komiks tiež vyšiel v súbornom vydaní v Poľsku vo vydavateľstve Timof. Je trochu paradoxné, že v Čechách a v Poľsku sa o knižke vie viac než na Slovensku. V dobe vydania na Slovensku neboli k dispozícii obdobné domáce produkty, preto aj trh nebol na príchod takejto knižky úplne pripravený. V Čechách Oskara scéna prijala veľmi dobre a vlastne bol jedným z prvých dvoch rozsiahlejších Oskar Ed grafických noviel, ktoré v novodobej histórii v Čechách vyšli. Momentálne sa pripravuje vydanie na tablety. V ich prípade by to podľa predbežných informácií mala byť angličtina, francúzština. Neskôr by mala pribudnúť španielčina a japončina. Pred niekoľkými rokmi si získal hlavnú cenu na Medzinárodnom komiksovom

festivale v Lodži v Poľsku. Ako táto cena vplývala na medzinárodnú afirmáciu tvojej tvorby? – Samozrejme, nestala sa zo mňa rocková hviezda a môj život sa nezmenil. Ale človek sa dostane k nejakým novým kontaktom a impulzom, ktoré by sa v budúcnosti mohli zúročiť. Ak by som však mal byť konkrétnejší... Minimálne mi toto ocenenie umožnilo ocitnúť sa v situácii, keď som mal autogramiádu na festivale vedľa môjho detského idola Grzegorza Rosińského. Samozrejme, s neporovnateľne menším zástupom fanúšikov. Ale aj to sa počíta. V súčasnosti žiješ v Česku. Aká je všeobecná situácia ohľadom komiksového umenia v tejto krajine? – Ako som už spomínal, tá scéna je o niečo ďalej než tá slovenská. Komiksu sa venujú špeciálne rozsiahle publikácie. V českom jazyku vychádzajú aktuálne komiksové pecky. Píše sa o ňom v novinách, časopisoch. Nie je nič nezvyčajné vidieť komiksového autora v televízii alebo v rozhlase. Dokáže sa podľa nich natočiť film. V porovnaní s Francúzskom alebo Belgickom je to, samozrejme, len na začiatku cesty, ale je to nádejný začiatok. Čo by si odkázal mladým ľuďom, ktorí by sa chceli zaoberať komiksom? – Vyzbrojiť sa veľkou trpezlivosťou. A to naozaj myslím VEĽKOU. Je to beh na dlhú dráhu a vytvorenie komiksu naozaj trvá. Nie je nič výnimočné, keď rozsiahly projekt potrebuje na dokončenie roky. Ale odmenou vám môže byť v obývačke na stole pod lampou nakreslený veľkofilm. Komiks má nádhernú výhodu, že vaším obmedzením je len vaša fantázia. Stevan LENHART

Artika

Prílohu Rozlety pripravujú: Stevan Lenhart, Andrea Speváková, Michal Bíreš, Jana Strakúšeková

DUŠAN DURMAN

komiks Neith použila šíp, aby do nášho sveta priviedla bytosti, ktoré jej pomohli v jej bitkách.

Regina?!

Neith ma priviedla do tvojho sveta pred mnohými eónami. Teraz je čas vrátiť sa domov, s malou pomocou zázračného šípu. Práve som potrebovala nejakého sprostého agenta, ktorý by sa do mňa zamiloval. A vyzradil mi, kde je šíp.

Nikdy neverte peknej tváričke. Nech už je z hocijakého sveta... Keď krvavý rituál oslobodil moci šípu, agenti a Nin’gu kňažky vtrhli do chrámu.

Dave, čo sa to s nimi deje?

Portál! Ten šíp narušil stenu medzi realitami. Teraz vidíme skutočnú podobu bytosti... To sa stáva, keď si obklopený mimozemšťanmi.

V záchvate zúrivosti Garry schmatol šíp a polámal ho, napriek neuveriteľnej bolesti, ktorú mu to spôsobilo. Portál sa zavrel. Dievčatá sa vrátili do ľudskej podoby, a potom uväznili Reginu v soche posvätnej mačky z Ilsinho chrámu v meste Per-Bast.

marec 2014 |

vzlet 17

PC hry

V tejto duálnej adventúre možno zahrať rolu mladého kapitána pustej vesmírnej lode (v časti Broken Sword) alebo mladej dievky, ktorá má byť obeťou morskej obludy (v časti Dragon Age)

ra Broken Age vznikla ako jeden z projektov, ktoré sa zrealizovali vďaka fenoménu internetovej platformy Kickstarter. Je to vlastne servis, ktorý ponúka celkom jednoduchý, alternatívny spôsob financovania umeleckých a tvorivých výtvorov pomenovaný crowdfunding. Ide o to, že autor projektu ponúkne všetkým záujemcom, aby mu vopred zaplatili symbolickú sumu peňazí a keď so zís-

na Malého princa, menuje sa Shay Volta, je flegmatickým kapitánom bezľudnej vesmírnej lode a deň čo deň žije jednotvárnym životom skej oblude menom Mog Chothra. V hre teda ide o postavy dvoch pod „materinským“ dozorom počítínedžerov nachádzajúcich sa na tača. Sám Elijah Wood sa zmienil dvoch rozličných miestach a v o účinkovaní v realizácii tejto hry

Vella a Shay

kanými prostriedkami ukončí projekt, rozdelí ho ľuďom, ktorí ho podporili. V tomto prípade malé štúdio Double Fine Productions vypracovalo vtipné a inteligentné demo, zavesilo ten videoklip na webovú stránku Kickstarter a požiadalo hráčov videohier o podporu v podobe skromnej peňažnej sumy. Na ich veľké prekvapenie autori za krátky čas zozbierali omnoho viac prostriedkov než očakávali, a preto mohli okrem originálneho deja a atraktívnej vizuálnej podoby hry tiež ponúknuť audioprekvapenia. A tak medzi známymi hlasmi, ktoré možno rozpoznať pri postavách, je aj Frodo (čiže Elijah Wood) z literárnej trilógie Pán prsteňov – ibaže sa v tejto kreslenej podobe viac podobá

18 vzlet | marec 2014

ako o splnení sna, keďže stále mal rád adventúrne videohry. Druhým protagonistom hry je dievčina Vella Tartine (hlas jej poskytla herečka Masasa Moyo), ktorá žije v dedinke pekárov, je hrdosťou svojich rodičov a pre záchranu rodnej dedinky by čoskoro mala byť obetovaná mor-

inom čase; ich životný osud je príliš smutný a na jeden spôsob vopred určený. Avšak hráč vstúpi do predstáv, snov a nekonečnej fantázie týchto dvoch hrdinov, ktorí sa vzbúria a pokúsia sa zmeniť svoj nemilý osud. V prípade Shaya sa všetko zmení, keď

pastelových nuáns často vytvára pocit, že ste divákom v nejakom výnimočnom bábkovom divadle a len občas sa pousilujete pomôcť hlavným hrdinom pri zbieraní rôznych predmetov a riešení logických hádaniek. Na začiatku hry je daná možnosť vybrať si jeden z dvoch rozprávkových príbehov, ktorý chcete sledovať, ale kedykoľvek vás jeden z týchto svetov prestane baviť, môžete sa okamžite presunúť do toho druhého. Príbehy majú medzi sebou zdanlivo pevnú hranicu, a hoci sú všeobecne tematicky navzájom poviazané, priama interakcia medzi dvomi postavami nejestvuje, čo je jedným z menších mínusov hry (ako i celková dĺžka príbehov). Jestvuje však náznak spojenia hrdinov v nasledujúcom pokračovaní hry – pred nami je totiž iba prvá časť tejto duálnej adventúry (ďalšia časť vychádza už v apríli tohto roku). Ešte jednou svojráznosťou tejto hry je zaujímavý dokumentárny film, ktorý si možno pozrieť na

Shay a vlk Marek

stretne tajomného vlka Mareka, ktorý mu zverí tajnú misiu zachrániť nevinné stvorenia v ďalekom vesmíre, pokým vo Velle sa v deň obetovania zrodí myšlienka zvíťaziť nad obludou, a tak ukončiť krutý rituál a strachovládu. Nezvyčajné ovzdušie a pekné stvárnenie univerza oboch postáv zavitého do nespočetne mnoho

internete. Pozostáva až z dvanástich častí, vďaka ktorým možno nazrieť poza kulisy videohier a spoznať ich vývojárov, taktiež sa dozvedieť, koľko ambície, talentu a práce si vyžaduje vytváranie jednej špičkovej hry. Webová stránka: brokenagegame.com. jm

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Intel NUC (Next Unit of Computing) N

UC je názov pre malé počítače (Small Form Factor) spoločnosti Intel určené na domáce použitie, prevažne multimediálne. Toto nie je prvý počítač tohto druhu, ale aj napriek tomu je špecifický tým, že ho vyrába spoločnosť Intel, takže existuje široký výber kombinácií základných

Dobudovanie súčiastok do NUC je veľmi jednoduché, stačí odskrutkovať 4 skrutky a používateľ dostane prístup ku komponentom,

ovládače sú dostupné na oficiálnej stránke spoločnosti Intel, takže po inštalácii systému a ovládačov máme záruku, že všetko bude fungovať tak ako má. Toto vie byť veľký problém pre niektoré iné počítače tohto druhu, ale aj štandardnejšie notebooky a ultrabooky. Samotné

NUC

dosiek, procesorov a iných komponentov. Takýto malý počítač obsahuje veľkú možnosť voľby slotov a portov pre svoju veľkosť, takže je voľba mSATA disku a WLAN karty nechaná na používateľa. Štandardná škatuľa obsahuje aj chladiaci podsystém, aj napriek tomu, že je veľmi nízka. Nevýhodou tohto je, že tam nemožno vložiť pevný disk alebo SSD štandardný pre notebooky (2.5 palcový), aj napriek tomu, že základná doska obsahuje štandardné SATA porty. Čo sa týka základných súčiastok, počítač obsahuje základnú dosku s procesorom a 65W adaptér. Ostatné komponenty (RAM pamäť, napájací kábel, WLAN karta), ako sme už spomenuli, treba dokúpiť, ale toto by nemal byť problém, keďže výber nie je až taký ohraničený.

potom už stačí inštalovať RAM pamäť a iné dokúpené súčiastky (WLAN kartu, mSATA disk a iné) a môžeme začať na počítači pracovať. Otestovaná verzia NUC obsahuje mSATA SSD Intel 530, 2 x 4GB RAM pamäte a Intel WLAN kartu. Použitý bol procesor Core i5-4200U obsahujúci HD5000 grafiku. Zaujímavé je, že toto je druhá verzia NUC, ktorá – na rozdiel od prvej – má doriešené chladenie oveľa lepšie ako prvá. Presnejšie, prehrievanie spôsobené vysokou aktivitou disku alebo WLAN karty spôsobilo to, že niektoré SSD prestali fungovať. Toto sa riešilo na spôsoby, ktoré mohli znamenať zánik záruky. Toto znamená, že cieľová skupina používateľov NUC nie sú používatelia vyžadujúci tiché, bezhlučné fungovanie. Čo sa týka softvéru, Windows 8 počítaču nerobí žiadne problémy, všetky

testy ukázali, že platforma NUC má čo ponúknuť pre fanúšikov takéhoto druhu počítačov, lebo takmer vo všetkých benchmarkoch dopadla lepšie od konkurencie, ktorá väčšinou má procesory staršej generácie. Pri streamingu video obsahu je spotreba minimálna, iba okolo 10 W, za čo je záslužný procesor úsporného typu, aké sa používajú prevažne v počítačoch typu ultrabook, s maximálnou spotrebou 17 W. Dobrá vlastnosť NUC je to, že takýto počítač môže byť bez problémov využitý nielen ako multimediálny stroj, ale aj ako štandardný počítač pre domáce a kancelárske použitie. Je to jeden z počítačov, ktorý znovu definujú slovné spojenie „slovný počítač“. Relatívne nízka cena je zárukou, že tento počítač bude, aspoň na vyspelejších trhoch, úspešný. Zdroj: www.anandtech.com

Drobnicky • Spoločnosť Facebook kúpila platformu pre správy WhatsApp. • Veľkí výrobcovia počítačov (ASUS, Lenovo a iní) sa snažia rozšíriť operačný systém Android na klasické stolné počítače. Facebook – WhatsApp • Aktuálne verzie webových prehliadačov: Mozilla Firefox 27.0.1, Google Chrome 33, Internet Explorer 11. • Zväčšuje sa aj ponuka počítačov obsahujúcich operačný systém Google Chrome. Android desktop • Samsung sa chystá predstaviť mobil Galaxy S5. • Nová verzia Ubuntu bude zase obsahovať menu aplikácií priamo v okne aplikácie, nie vo vrchnom paneli ako od verzie 11.04 doteraz.

marec 2014 |

vzlet 19

zaujímavosti

horoskop

SVETOVÉ ZAUJÍMAVOSTI

Vedie: Aisa

BARAN

21. 3. – 20. 4.

Nehazardujte so svojím postavením v spoločnosti, mohli by ste to trpko oľutovať. Sledujte svoje dlhodobé ciele a povinnosti si plňte tak, ako budú prichádzať, nič z toho už neznesie viac odklad. Pozor si dajte na peniaze a určite nehazardujte.

NAJDLHŠIE MOSTY NA SVETE

BÝK

21. 4. – 20. 5.

Zdravotne ste na tom dobre, ale robte všetko na podporu svojej imunity. Počas náročných dní dodržiavajte pitný režim a doprajte si dostatok čerstvého ovocia a zeleniny. Ak sa v citovej oblasti stane niečo neočakávané, tak hlavne zachovajte pokoj. Visuté mosty: 1. Akaši-kaikjó óhaši v Japonsku. Vystavaný bol roku 1998. Jeho dĺžka je 1 990 m. 2. Great Belt East v Dánsku. Vystavaný r. 1997; dĺžka 1 624 m. 3. Humber v Anglicku. Vystavaný r. 1981; dĺžka 1 410 m. 4. Jiangyin v Číne. Vystavaný r. 1998; dĺžka 1 385 m. 5. Tsing Ma v Hongkongu. Vystavaný r. 1997; dĺžka 1 377 m. Zavesené mosty: 1. Oresund v Dánsku / Švédsku. Vystavaný r. 2000; dĺžka 1 092 m. 2. Tatara v Japonsku. Vystavaný r. 1999; dĺžka 890 m. 3. Pont de Normandie vo Francúzsku. Vystavaný r. 1994; dĺžka 856 m. 4. Nancha v Číne. Vystavaný r. 2001; dĺžka 628 m. 5. Baishazhou v Číne. Vystavaný r. 2000; dĺžka 618 m. Trámové mosty: 1. Pont de Quebec v Kanade. Vystavaný r. 1917; dĺžka 549 m. 2. Forth Rail Bridge v Škótsku. Vystavaný r. 1890; dĺžka 521 m. 3. Minato v Japonsku. Vystavaný r. 1974; dĺžka 510 m. 4. Commodore John Barry v USA. Vystavaný r. 1974; dĺžka 494 m. 5. Greater New Orleans 1 a 2 v USA. Prvý most bol vystavaný r. 1958 a druhý r. 1998. Oba mosty majú dĺžku 480 m. Oceľové oblúkové mosty: 1. Lupu v Číne. Vystavaný r. 2003; dĺžka 550 m. 2. New River Gorge v USA. Vystavaný r. 1977; dĺžka 518 m. 3. Bayonne (Kill Van Kull) v USA. Vystavaný r. 1931; dĺžka 504 m. 4. Sydney Harbour v Austrálii. Vystavaný r. 1932; dĺžka 503 m. 5. Fremont v USA. Vystavaný r. 1973; dĺžka 383 m. VL

20 vzlet | marec 2014

BLÍŽENCI

21. 5. – 21. 6.

Pokiaľ vás čaká dôležité rozhodnutie, doprajte si čas na premyslenie všetkých kladov a záporov. Ak by ste totiž nedomysleli následky, neskôr by ste mohli ľutovať. Buďte zdržanliví pri kritike ostatných. Ak niečo skutočne chcete, musíte prekonať sami seba.

RAK

22. 6. – 22. 7.

Ak ste veľmi nebojovali, nečudujte sa, že nie ste spokojní so svojím životom. Možno ste sa len pridlho presviedčali o tom, ako je všetko dobré, až ste zrazu zistili, že to tak vôbec nie je. Neváhajte a toto obdobie využite na premýšľanie a zrovnanie si priorít.

LEV

23. 7. – 23. 8.

Ak uvažujete nad zásadnými zmenami, tak vedzte, že budete úspešní. Po zdravotnej stránke by malo byť všetko v poriadku, ak sa predsa len necítite dobre, ide zrejme len o prepracovanosť a potrebujete spomaliť. Nestrácajte drahocenný čas vysvetľovaním, ukážte to.

PANNA

24. 8. – 23. 9.

Nastávajúce obdobie nie je príliš vhodné na riešenie zložitých záležitostí, mali by ste sa viac držať v úzadí a nechať myšlienky, nech dozrejú. Pripravte sa celkovo na náročné obdobie a šetrite si silu aj energiu, čo to len pôjde. Pred sebou máte dôležité povinnosti, nevyhýbajte sa im.

VÁHY

24. 9. – 23. 10.

Ak chcete niekomu niečo vyčítať, tak to najskôr dobre zvážte. Je to naozaj potrebné a budete mať pravdu? Väčšinou len nezmyselne kričíte, ale dôvod akosi všetkým uniká. Ak vám praskajú nervy, na vine nemusia byť automaticky všetci navôkol.

ŠKORPIÓN 24. 10. – 22. 11.

Čaká vás niekoľko fantastických prekvapení, ktoré vám dobrú náladu ešte viac vylepšia. Dajte si však pozor, komu čo hovoríte, aby ste sa nechtiac nezamotali do kolotoča klebiet, ktoré sa vás prvotne ani len netýkali.

STRELEC

23. 11. – 21. 12.

Ničomu sa nevyhýbajte a pri rozhodnutiach zostaňte pokojní. Všetko si poriadne nechajte prejsť hlavou. Podmienky sú síce priaznivé, ale niečo tam nehrá. Zistite si všetky fakty, poraďte sa s osobou, ktorej veríte, a až potom povedzte svoje stanovisko. Iba tak bude všetko plné harmónie.

KOZOROŽEC

22. 12. – 20. 1.

Myslite viac na svoju budúcnosť – ak budete neustále utrácať bezhlavo a robiť si len to, čo sa vám zachce, nenájdete istotu, ani pocit harmónie, ktorý by do vášho života vniesol kus šťastia. V tomto období sa jednoducho neoplatí nezodpovedne riskovať.

VODNÁR 21. 1. – 20. 2.

Máte dar prirodzenej inteligencie, ale nijak zvlášť ho neviete otočiť vo svoj prospech. Urobte si plán, spíšte svoje za aj proti, a potom sa nebojte urobiť všetko, čo ste si poznačili. Potrebujete už len postrčiť tým správnym smerom za šťastím a úspechom.

RYBY

21. 2. – 20. 3.

Bude sa vám mimoriadne dariť, pocit uspokojenia je preto na mieste. Snažte sa urobiť šťastným aj iným ľuďom. Urobte niečo naozaj výnimočné. Hádky pre malichernosti jednoducho ignorujte, inak pokazia náladu všetkým. Zodpovednosť preberte len vtedy, ak sa na ňu skutočne cítite. Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman

enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA značka má dlhé komento- lámaním otáčavá časť vanie zbavil motora kozmetiky nohy Rakúsko

V tajničke je názov známej srbskej hip-hopovej skupiny (na fotografii).

U R B A N R L U R

rieka v Chorvátsku a BaH

N Ú S E E O Š O É

chem. prvok Pb

spojka

zákrok

granátové jablko (srb.) útočil

cárska hodnosť

autorka: Anna zástup druh ž. meno vpíšte obilniny Katarína A T L Bičiarová oná obdobie druh dvanástich jemnej mesiacov látky

ono pohr. mestečko na Dunaji síra

Bor

astát

O O V A T

ozbrojený boj armád kiloampér

ukaz. zámeno

vpíšte OPI

ž. odev smrekovec (srb.) Ján Dorča ampér vpíšte ÁP

uchádzač o funkciu 2. časť tajničky

Ilustrácia: Dušan Durman

Pýta sa malá opica: – Mami, prečo sme my opice také škaredé? Mama: – To nič, ale keby si videla toho, čo toto teraz číta. * Čo je maximálna pomalosť? Keď slimák brzdí v zákrute.

* Hovorí babka vnučke: – Ver mi, Saška, v živote ženy býva len jedna veľká láska... – A kto to bol u teba, babi? – Námorníci! * Príde synček za mamou a pýta sa jej: – Mama, povedala ti Marienka, že som si roztrhol nohavice? – Nie. – Tak dobre. Ani ja ti nepoviem, že ona rozbila vázu. * Keď jeden pes zje za jednu hodinu jednu kosť, tak potom koľko psov zje za koľko hodín koľko kostí? *

BEDNÁR BOTTO ELIOT KRÁĽ KRASKO KUNDERA LAMARTINE LONDON LORCA MANN PASTERNAK

PRÉVERT PUŠKIN SCOTT SREMAC STODOLA ŠTÚR TRAVEN URBAN

Osemsmerovku autora Jana Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 2000. Rozlúštenie z predchádzajúceho čísla: február.

volt

podávala

I N E

Priezviská spisovateľov zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám deväť písmen, ktoré čítané radom tvoria priezvisko slovenského básnika (30. marca si pripomenieme jeho narodeniny).

kyslík

9. stupeň hud. stupnice

alt

I E Č L

L A M A R T

stoj!

1. časť tajničky

C Á C D A N O K O R D N O N V K O I

tenisový klub štát v USA

film Jamesa Camerona

výškový rozdiel, spád

E Š A O I N R S E A S L R O T Ľ R T

staré meno Ľubľany

D T B M D K K K V R C T N T N Á A R

strašidlo

dotknutie

K A N R E T S A P

Dedko budí babku: – Babka, ja mám strach. Išiel som na záchod a svetlo sa samo zapálilo a potom samo zhaslo. Nie sú tu duchovia? Babka nato: – Jaj, ty blbec, zasa si bol čúrať v chladničke. * Janko pozerá svoju priateľku ako chystá obed. Niečo mu nie je jasné a opýta sa: – Prečo držíš tú sliepku tak dlho za krk? – Varím podľa kuchárskej knihy svetoznámej kuchárky, a tam je napísané: Sliepku pol hodiny mierne dusíme. * – Bože, aká strašná búrka bola

v noci! Nespôsobila ti škody na chate? – Neviem. Ešte som ju nenašiel. * Pýta sa občan ministra: – Pán minister, môže sa ministrovi povedať, že je vôl? – To sa teda nepatrí! – A môže sa volovi povedať, že je pán minister? – Tak to by sa mohlo. – Tak teda dovidenia, pán minister! * Mám rád literatúru – zoberiem si liter a idem na túru… marec 2014 |

vzlet 21

film

Klub poslednej nádeje Réžia: Jean-Marc Vallée Hrajú: Matthew McConaughey, Jared Leto, Jennifer Garner, Steve Zahn...

ž dávnejšie som počula výrok, že najlepší umelec je hladný umelec. Síce autor tohto výroku na toto myslel viac v prenesenom význame než doslovne, Matthew McConaughey a Jared Leto mu v tomto ﬁlme dávajú za pravdu, keď vypadajú ako kosť a koža, ale zároveň podávajú jeden z najlepších výkonov vo svojej hereckej kariére. Ron Woodroof Jennifer Garner (Matthew McConaughey) je elektrikár, ktorý svoj voľný čas kráti zvádzaním žien, stávkovaním, alkoholom a sledovaním rodea. Jedného dňa však skolaboruje a v nemocnici je mu oznámené, že je nakazený HIV, vírusom, ktorý bol v 80. rokoch minulého storočia (kedy sa dej ﬁlmu odohráva) v USA rozšírený, ale doktori mali veľmi obmedzené možnosti, ako ním nakazeným pacientom pomôcť. Vzhľadom na jeho celkový zdravotný stav, Ronovi doktori dávajú iba tridsať dní života. Ten sa so smrťou však odmieta zmieriť a keď mu je zamietnutá i experimentálna liečba, pokusný liek sa snaží získavať ilegálne. Liek však na neho má viac negatívne účinky a po čase sa mu ho už nepodarí ani získať. Preto sa rozhodne odísť do Mexika, odkiaľ si prinesie celý rad iných liekov a potravinových doplnkov, ktoré v USA ešte neboli schválené, ale ktoré mu robia dobre. Prinesie ich však oveľa viac než len pre vlastnú potrebu a začne lieky predávať aj iným HIV-po-

22 vzlet | marec 2014

zitívnym ľuďom. Aj keď je jeho hlavným motívom iba vlastné prežitie, začne spolu s Rayonom (Jared Leto) dovážať lieky z celého sveta a jeho podnikanie sa stáva nádejou pre veľa trpiacich ľudí, ale aj tŕňom v oku zákona, úradu, ktorý schvaľuje lieky (v USA ide o tzv. FDA), spoločností a doktorov, ktorí testujú vlastné lieky. Keďže časom čoraz ťažšie zaobstaráva

lieky, Ronovi nezostáva nič iné než pustiť sa do právnych sporov a s jediným cieľom – prežiť. Film je čiastočne založený na reálnych udalostiach. Ron Woodroof bol opravdivý človek, ktorý bol HIV-pozitívny, obchodoval s liekmi a bojoval pre zlepšenie situácie všetkých nakazených týmto vírusom. Avšak veľa príbehov a niektoré postavy – ako je Rayon (Jared Leto) a Dr. Eve Saks (Jennifer Garner) – sú vymyslené, kým iné reálne osoby prítomné v živote pána Woodroofa sú z filmu vypustené. To všetko s cieľom podať príbeh a vytvoriť film, ktorý je viac o charaktere postavy, než o nejakých konkrétnych udalostiach. Pod scenár filmu sa podpísali Craig Borten a Melisa Wallack, ktorí urobili to zaujímavé rozhodnutie, že aj napriek tomu, že mali podklad, aby napísali napínavý film o pašovaní liekov

alebo o boji jednotlivca proti systému, ktorý mu ohrozuje život, vybrali si radšej napísať drámu o človekovi, ktorý ešte ku všetkému nie je divákovi sympatický, o jeho túžbe prežiť a o zmenách jeho názorov pod vplyvom okolností. Dôsledkom toho rozhodnutia je film, ktorý nie je veľmi napínavý a bohatý na dobre vysvetlené reálne udalosti, ale napriek tomu je zaujímavý. Divákov sa dotkne a väčšina z nich sa nebude sťažovať na to, že by im chýbali právne detaily o sporoch, ktoré Ron Woodroof viedol, ale ich pozornosť udržia rozpaky: ľutovať chorého človeka alebo pohŕdať nepríjemným egoistom? Za miernejšie tempo filmu sa významne postaral aj režisér Vallée, ktorý sa rozhodol aj tie napínavé miesta podať bez nejakého rozruchu, čo scenáru zodpovedá a film je preto veľmi vyrovnaný a zároveň nie je rozvláčny. Ďalšia vec, ktorá tempu vyhovuje, je hudba alebo presnejšie ticho, či len rinčanie, vďaka ktorým film tiež vypadá jednoducho, ale pre diváka príťažlivo. Film získal rôzne nominácie a ceny vo viacerých kategóriách, ale jeho najväčšia kvalita a aj celkový úspech sú dané hereckými výkonmi. Matthew McConaghuey bol divákom známy hlavne ako atraktívny hrdina z romantických komédií, ale v poslednom čase sa stále viac a viac snažil hrať vo filmoch, ktoré mali potenciál posunúť ho do vyššej kategórie v hereckom svete. S postavou Rona Woodroofa si veľmi dobre

Jared Leto a Matthew McConaughey

poradil, podal najlepší výkon vo svojej kariére a deﬁnitívne ukázal, že nie je herec, ktorý sa musí promenádovať bez trička, aby získal pozornosť publika, ale že je výborný herec, ktorý ich dokáže zaujať a vtiahnuť do deja aj inak. Aj keď sú všetci ostatní herci vo ﬁlme veľmi dobrí, ďalším hercom, ktorého treba osobit-

ne vyzdvihnúť, je Jared Leto. Ten je síce známy ako hudobník, ale pred štrnástimi rokmi sa stal veľmi obľúbeným svojou, teraz už kultovou rolou vo filme Requiem for a Dream. Odvtedy sa síce objavil v ďalších filmoch, ale v menších rolách, herectvu sa venoval zriedkavejšie a doteraz nenapodobnil predchádzajúci úspech. V Dallas Buyers Club sa však prekonal a výborne stvárnil transvestitu Rayona. Síce v čase písania článku ešte zostáva udeliť najprestížnejšie filmové ceny, ale v čase, keď toto čítate, je veľmi pravdepodobné, že Jared Leto a Matthew McConaghuey sa už stali držiteľmi ďalších cien vo svojej príslušnej kategórii… Keďže film získal nominácie na nejaké filmové ceny aj v kategórii najlepší film, je celkom jasné, že u kritiky mal úspech. Aj od divákov má dobré ohlasy a v kinách sa mu veľmi dobre darí, čomu svedčí to, že už zarobil niekoľkonásobok svojho rozpočtu. Rozpočtu, ktorý na pomery v USA bol veľmi nízky – iba 5 miliónov dolárov. Pravdaže, na veľa veciach sa preto muselo šetriť. Na hercoch sa asi šetrilo menej, keďže hlavné roly obsadili známe mená, ale film bol natočený relatívne rýchlo a s obmedzeným vybavením. Na kvalite filmu to však nie je poznať a je to veľmi dobrý odkaz proti filmovej politike „čím viac, tým lepšie“, lebo to ukazuje, že aj za tak málo peňazí (teda na americké pomery) je možné natočiť veľmi dobrý film. Pravdaže, ako každý film, aj Dallas Buyers Club má nejaké nedostatky a charakterová dráma rozhodne nie je to pravé orechové pre veľa divákov. Do istej miery to nie je typický film, totiž nesplní asi očakávania diváka, ktorý si prečíta iba jednu-dve vety o téme rozoberanej vo filme. Napriek tomu je to film, ktorý má svoje výhody, má svoje publikum a treba ho pochváliť, lebo patrí medzi najlepšie filmy, ktoré sme mali možnosť vidieť v minulom a začiatkom tohto roku. Stanislava SLÁDEČEKOVÁ

film

Réžia: Miroslav Momčilović, 2012

obchodoch s DVD odnedávna možno nájsť nový ﬁlm Miroslava Momčilovića (známy podľa diel Sedam i po a Čekaj me, ja sigurno neću doći) pod názvom Smrt čoveka na Balkanu. Táto vydarená komédia bola prítomná na festivaloch (Karlove Vary, Nový Sad, Sopot, Herceg Novi, Niš, Vrnjačka Banja, Tuzla), kde získala mnohé ceny, ale v dôsledku zániku srbských kín nebola nadostač viditeľná v širšej verejnosti. Koncipovaný ako komorná hra nakrútená v reálnom čase jednou obyčajnou webkamerou z laptopu, Smrt čoveka na Balkanu hovorí o následkoch jednej samovraždy v odcudzenej urbánnej spoločnosti, akou je dnes belehradská. Nikola Kojo hrá skladateľa vážnej hudby, ktorý žije v jednej z množstva belehradských výškových budov. Ako vieme, tieto budovy sú opravdivé taviace kotlíky rôznych druhov ľudí a rôznych mentalít. Každodenný (spolu)život v nich je poznačený mnohými problémami a vlastnosťami (alebo aj výstrednosťami) ich obyvateľov. Na samom začiatku ﬁlmu skladateľ spácha samovraždu a takmer kompletných 80 minút deja sú venované jeho zvedavým susedovcom a spoluobčanom, ktorí prichádzajú vyšetriť situáciu (susedia vedia všetko o ňom, ale sa nemôžu spamätať jeho mena; zdravotnému technikovi je dôležitejšie zbadať, ako sa ukončil futbalový zápas; hrobár prichádza skôr ako polícia; policajti meškajú, lebo sa im zahubil automobil; realitný maklér sa snaží predať skladateľov

byt, aj keď sa jeho majiteľ práve zastrelil). Všetko dokopy, ide o malý, ale veľmi úspešne urobený

ﬁlm, ktorý vás istotne skvele zabaví a nasmeje. Hlavné postavy v tejto čiernej komédii hrajú Emir Hadžihaﬁzbegović (Aca), Radoslav Milenković (Vesko), Anita Mančić (Vera), Nataša Ninković (Nada), Bojan Žirović (Hrobár) a Ljubomir Bandović (Policajt). Menšie (ale nápadné) úlohy majú Nikola Đuričko, Mirjana Karanović, Branislav Trifunović, Miloš Samolov a Aleksandar Đurica. Janko TAKÁČ

móda

Marec

ar nás tohto roku svojím príchodom potešila o niečo skôr než sa píše v kalendári. Preto sa s radosťou môžeme vystrojiť do pestrých, teplých farieb a zlepšiť si náladu atypickými, zaujímavo strihanými šatami s výstižnou potlačou.

Mgr. art. Iveta JELINEK

marec 2014 |

vzlet 23

stars

hudbe má blízko od útleho veku. Pokým bola dieťaťom, jej otec skladal pre ňu piesne, s ktorými vystupovali na rodinných oslavách. V tínedžerských rokoch bola členkou dievčenských skupín, ktoré ale nemali veľký úspech. Avšak od roku 2000 jej spevácka kariéra začala zaznamenávať iba úspechy a stala sa známou speváčkou v celom svete. Je to Alicia Beth Moore, známejšia ako Pink. Jej prvý singel There You Go vyšiel v roku 2000 a v tom istom roku aj album Can’t Take Me Home. O rok neskoršie s Christinou Aguilerou, Lil’Kim a Mýou nahrala singel Lady Marmalade, ktorý jej priniesol prvú Cenu Grammy. Jej prvý album bol v R’n’B štýle, pokým sa na druhom vo väčšej miere prejavila aj ako textárka a skladateľka a album Missundaztood (2001) mal bližšie k poprocku. Vypredaných bolo viac než 12 miliónov kópií a niektoré piesne sú aj dnes populárne – Get The Party Started, Don’t Let Me Get Me, Just Like A Pill, Family Portrait... V poradí tretí album Try This (2003) jej priniesol ďalšiu Cenu Grammy za najlepšiu ženskú rockovú speváčku. Nasledovala trojročná prestávka, počas ktorej Pink pracovala na ďalšom albume I’m Not Dead (2006), ktorý priniesol mnohé opravdivé hity – Stupid Girls, Who Knew, You And Your Hand, Dear Mr. President... Podobný úspech mal aj album Funhouse (2008). Piesne So What, Sober, Please Don’t Leave Me a Funhouse sa

U S.A.R.S. ::

Ikone pop kulture

(sarsbend.com, 2014)

24 vzlet |

marec 2014

rčite je to veľmi dobrý pocit dnes byť členom skupiny S.A.R.S. V piatom roku svojho jestvovania skupina už vydala svoju štvrtú platňu pod názvom Ikone pop kulture. Ich príliš časté koncerty sú veľmi dobre navštívené a skupina je populárna na celom priestranstve ex-YU. Nový album bol ponúknutý ako príjemné prekvapenie pre verných fanúšikov – cez facebookovú stránku skupiny uprostred jedného januárového večera ako bezplatný download a za menej ako 24 hodín bol stiahnutý viac ako 10-tisíckrát, čo je skutočne obrovský počet v

prípade jednej rockovej kapely zo Srbska. Skupina je veľmi sebaistá, keďže ich nový album otvára balada Dane brojim, ale majú prečo aj byť sebaistí, lebo ide o zaručený rozhlasový hit. Pieseň Brani se hovorí o ľuďoch, ktorí budú radšej bedákať než bojovať o samého seba. Odkaz skupiny S.A.R.S. je v tom, že sme všetci povinní sami bojovať o svoju slobodu. Veľkú zmenu na albume prináša Fanki Mjuzik (feat. Dee Jay Coldie), ktorá je zároveň aj najslabším bodom na albume. Ovzdušie zmierňuje skvelý reggae kus Ikone pop kulture, pokým Veštačko disanje

celé mesiace nachádzali na vrchných priečkach všetkých významnejších top-rebríčkov. Na tomto albume Pink pracovala v čase, keď sa rozvádzala so svojím manželom a niektoré piesne boli priamo adresované jej manželovi (napr. pieseň Please Don’t Leave Me). Aj jej (zatiaľ) posledný album The Truth About Love (2012) priniesol iba hity. Prvý singel z tohto albumu Blow Me (One Last Kiss) bol vypredaný v niekoľkomiliónovej tiráži, pokým absolútny favorit je singel Try, ktorý zaznamenal obrovské úspechy. Okrem úspešných albumov Pink je známa aj podľa toho, že vo svojich piesňach priamo kritizuje určité osoby. Napríklad vo videoklipe k piesni Stupid Girls zosmiešňuje celebrity Paris Hilton, Lindsay Lohan, Jessicu Simpson... A zašla aj trochu ďalej. V piesni Dear Mr. President otvorene kritizuje vtedajšieho prezidenta Spojených štátov amerických Georga W. Busha a žiada o jeho názor na vojnu v Iraku, nerovnomerné práva homosexuálov a drogovú závislosť. Avšak ešte známejšie sú jej koncerty, na ktorých predvádza skutočné akrobacie na trapéze, a pritom, pravdaže, spieva naživo. Možno aj na inaugurácii súčasného prezidenta USA Baracka Obamu mala spievať práve Pink a nie Beyonce, ktorá len otvárala ústa naprázdno, a fakt, dobre to zahrala... Jasmina PÁNIKOVÁ Foto: pinkspage.com

je trochu živšia, aj keď hovorí o tom, ako je ťažko, keď sa pár rozíde... Harmonika a skarytmus dominujú v skladbe Novo doba hovoriacej o duchovnom mieri v nás, ktorý vedie k mieru na planéte. Pieseň Drekavac hovorí o situácii v súčasnom svete, ktorým vládnu kriminalita, korupcia a zlí politici. Album zatvára balada Klinka s akustickými gitarami a vynikajúcim sprievodným spevom Sanje Lalićovej. Album si možno bezplatne stiahnuť z oficiálnej webovej stránky: sarsbend.com. Janko TAKÁČ

Karneval glavobolje Nový Sad, MaTerra, 15. februára 2014

eľký starý dom v novosadskej Ulici futockej č. 66, kedysi sídlo produkcie Terra film, dnes priestor MaTerra, kde sa usporadúvajú rôzne kultúrne podujatia, výstavy, tvorivé dielne, koncerty. Prvý dojem po vchode je, že sa nachádzate v knižnici alebo antikvariáte, avšak hneď potom vysvitne, že v miestnosti poza je šenk, obľúbeným nápojom je Zaječarské pivo, nikto si nevšíma zákaz fajčenia – a je jasné, že ste v nejakom dome alternatívnej kultúry. Februárový sobotňajší večer, počasie príjemné (takmer jarné), ako ušité na undergroundovú akciu pod názvom Karneval glavobolje v organizácii nezávislého vydavateľstva Nema tog podruma. Na vnútorných stenách sú vystavené koncertné plagáty chorvátskeho autora Igora Hofbauera, ktorého

vizuálny štýl má v sebe prvky komiksu, pop-artu, expresionizmu a konštruktivizmu. Vo voľnom rozhovore s Hofbauerom opytujeme sa, či by mal záujem do budúcna poskytnúť nejaké ilustrácie pre Vzlet.

Začína sa koncertná časť programu a jeden chlapík hovorí kamarátovi: Ach, nie, poďme preč! To asi preto, lebo prejav amerického žensko-mužského dueta MSHR určite nie je pre každého. Ide o dobrodružné experimentovanie so zvukovými frekvenciami Konvoj bonton bajkera a svetlom, čo vyznieva ako svojrázna performancia pre zasvätených. Členovia tohto projektu Brenna Murphy a Birch Cooper srdečne poskytli interview pre Vzlet (zverejníme ho v nasledujúcom čísle). Druhý v poradí vystupuje Lenhart Tapes Orchestra pod vedením Vladimíra Lenharta, ktorý si povolal niekoľkých priaOdpovedá, že áno... Kráčajúc cez teľov, aby spoločne hrali „ethnoibudovu nadchádzame na dielňu seové” verzie spracovaných piesní sieťovej tlače pod vedením Miletu zo širokej oblasti ľudovej hudby Mijatovića (Ceger ’zine), ktorý skráš- (niektoré názvy: Moj dragane, Za ľuje tričká početných záujemcov. horou, Sećaš li se leta). Na záver

OBOJENI PROGRAM Pančevo, Apolo, 22. februára 2014

ultová srbská alternatívno-rocková skupina Obojeni program koncertovala v Pančeve a prezentovala ešte stále aktuálny, v poradí ôsmy album Kako to misliš: mi? Týmto koncertom zároveň zatvorili výstavu výtvarných prác speváka Branislava Babića Kebru (o tejto výstave sa písalo vo februárovom Vzlete). Pár stovák fanúšikov zaplnilo novú, dobre upravenú sieň, ktorá sa ukázala ako veľmi výhodné miesto pre koncerty – tak rockovej, ako aj džezovej a bluesovej hudby (napr. pred dvomi mesiacmi sme si tu mohli naživo vypočuť skupinu Rain Dogs, ktorá hrá hudbu Toma Waitsa). Koncert sa začal okolo pol jedenástej vystúpením belehradskej skupiny Stray Dogg. Táto skupina má za sebou dva albumy a určite sa o nich ešte bude počuť, lebo sú dosť aktívni a ide o miláčikov srbskej hudobnej kritiky. Ale v daný večer táto skupina nebola práve najlepším výberom. Výrazne jemný (Američania by povedali mellow)

zvuk, založený na akustickej gitare, klavíri a husliach predsa nebol vhodný na úvod do hlučného vystúpenia starších kolegov Novosadčanov. Stray Dogg odohrali asi štyridsať minút hudby, pričom okrem vlastných predviedli aj dve spracované piesne Neila Younga (Cortez the Killer a Dead Man). Obojeni program vyšli na javisko okolo 23.30 a svoje vystúpenie začali piesňami Vi ste ljudi, Želim svaki dan biti radostan a Dejvi. Okrem Branislava Babića Kebru v skupine dnes hrajú basgitarista Ljubomir Pejić Ljuba (ex Vrisak generacije), druhý basgitarista Ilija Vlaisavljević Bebec (ex Boye), bubeník Vladimir

Cinkocki Cina (ex GBB, Goblini), ako aj nateraz neznámy gitarista. Po desiatich rokoch experimentovania s elektronickým zvukom (obdobie známe podľa veľkého úspechu s piesňou Kad se neko nečem dobrom nada), skupina sa vrátila ku koreňom a dnes svojim fanúšikom ponúka hlučný a drsný postpunkový a rockový zvuk, ktorý dosť pripomína Disciplinu kičme (skupina teda funguje s dvomi basgitaristami, takže Ljuba hrá rytmy, pokým Bebec hrá hlučné sólo s rôznymi efektmi). V pokračovaní tiež zahrali O da li, Prijatelju kočnice ti ne rade baš sve, Mene to ne zanima a Samo da ti kažem. Bola to efektná zmes starého a

hrá belehradský Konvoj bonton bajkera, ďalšie žensko-mužské dueto prezentujúce štýl „synth rok grok”. Začínajú hitom Stoka ljudska a udržiavajú tanečnú náladu až do neskorých hodín… Stevan LENHART

film nového, tri desaťročia umeleckej tvorby boli pretvorené do jedného pôsobivého celku. Zahrali nám aj Problem ne postoji, Kako ja to ne primećujem, Obećaj mi molim te, ako aj výbornú Najbolji prijatelj, ktorá bola úvodom do najlepšej časti vystúpenia, keď skupina vynikala piesňami Da li smo naučili živeti u kapsuli, Kako to misliš: mi, Kad bi malo mozak stao, Filadelfija a ABCD avioni. Na záver odzneli skladby Kad se neko nečem dobrom nada (príliš spracovaná a s úplne iným aranžmánom vyznela veľmi čudne a nemala ten riadny efekt) a Nebo plavo je. Koncert sa ukončil okolo 00.45 a ešte raz sme si uvedomili, že Obojeni program je skupina, ktorá sa neustále mení, ale stále zostáva tou istou. Prešla cez rôzne obdobia a cez ňu za tri desaťročia prešli mnohí ľudia, ale ten základ, ten pôvodný duch skupiny sa udržal dodnes. Nikdy nie je neskoro, aby vám niektorý ich album bol ten prvý, čiže ten, pri ktorom sa zamilujete do zvuku týchto Novosadčanov... Janko TAKÁČ marec 2014 |

vzlet 25

skupina z plagátu Interview: REPETITOR

Každodenne v rokenrole B

elehradská skupina Repetitor hrá od roku 2005 ako žensko-mužské trio vytvárajúce dynamický zvuk, v ktorom počuť prvky rôznych štýlov – tie najvýraznejšie sú garage/noise rock a postpunk. Majú za sebou dva albumy a početné koncertné vystúpenia. Na otázky odpovedal gitarista a spevák Boris Vlastelica. Ako sa vlastne stretli členovia Repetitor? Hrali ste

predtým v niektorých iných skupinách? – Nie, nehrali sme predtým. Milena a ja sme boli spolužiakmi v strednej škole, a tam sme sa rozhodli hrať spolu, onedlho potom sa nám pripojila aj Ana-Marija. Zoznámili sme sa v meste, na nejakej zábave. Nikto z nás nevedel hrať na hudobnom nástroji a na začiatku nám to ani neprekážalo – dôležité bolo stanovisko a vôľa zaoberať sa hudbou, takže spolu sme začali od nuly. Čo majú spoločné a v čom sa odlišujú vaše albumy Sve što vidim je prvi put a Dobrodošli na okean? – Je to ťažko povedať. Keď nahráš album, počúvaš ho mnohokrát predtým než sa zverejní. A keď všetci súhlasíme a povieme, že to je ten konečný zvuk, nerozmýšľame viac o tom a nepočúvame ten album stále odznova. Je to ako večerná

26 vzlet |

marec 2014

vychádzka. Netreba predtým hodinami stáť pred zrkadlom ako posadnutý a hľadať nedostatky na svojej tvári, lebo tie sa vždy nájdu. Jednoducho sa treba presvedčiť, že nemáš pozostatky jedla na tvári a pokračovať ďalej. Ako vznikajú vaše piesne – pracujete na nich spolu na skúškach alebo členovia samostatne komponujú určité časti skladieb? – Niet pravidiel, ale väčšina

piesní vznikla na skúškach v spoločnej interakcii. Pri opise vášho zvuku sa spomínajú rôzne vplyvy… Kto z vás počúva Pixies, kto Suicide a kto Black Sabbath? – Ale, pravdaže, každý z nás to všetko počúva. A ešte kopu inej hudby. Spomínanie vplyvov je vlastne nanútené. Jednoducho dnes jestvuje tak mnoho skupín a potrebné sú určité označenia, aby sa poukázalo na ktorého z rockových dinosaurov sa podobá nejaký band, aby si poslucháč ušetril čas. Na nás nikto nevplýval v tom zmysle, že sme chceli mať práve taký zvuk – skôr to bolo určité stanovisko a ideológia zaoberania sa hudbou. Všetci traja sme každodenne v rokenrole, či už na skúške alebo na koncerte (našom alebo inej skupiny), takže počúvame mnoho inakšej hudby, či už ide o hip-hop, stoner, pop, elektro alebo folk – len nech je to dobrá, úprimná hudba

s určitým stanoviskom. Príliš často koncertujete, hrali ste v geografickom rozpätí od Kosova po západnú Európu… Sú nejaké rozdiely v ohlase obecenstva v rozličných krajinách? – Ľudia všade dobre reagujú a chápu našu energiu. Rozdiely si možno všimnúť skôr v porovnaní rozličných miest než krajín. Stáva sa, že niekde hráme, ľudia reagujú pozitívne a energicky,

ale aj od kontextu, médií, tvojho správania sa, obliekania a, samozrejme, scény, ktorá jestvuje v danej chvíli. Úprimne hovoriac, neboli sme práve najspokojnejší tým, ako nás chápali na samom začiatku. A ani sami sme vlastne nevedeli, ako by sme chceli, aby nás chápali, takže sme sa rozhodli jednoducho hrať, až kým to nepochopíme. Preto bola aj taká dlhá prestávka medzi dvomi albumami. Nakoľko je dôležité, aby band okrem hudbe tiež venoval pozornosť obalom vydaní a videoklipom? Ako je to vo vašom prípade? – Dôležité je, lebo jeden band nepredstavuje len hudbu. Každý veľký, vplyvný alebo kultový band predstavuje zároveň aj určitú ideológiu, ktorú tvoria práve tie „sprievodné” veci, akými sú artwork, fotky, stanoviská mimo hudby alebo nejaká podobná „nehudobná” vec, ktorá prispieva k tomu, aby sme zbožňovali určitú skupinu. A je to trochu nepopulárna téma, lebo demystifikuje rockové skupiny, ktoré hovoria, že pre nich je dôležitá len hudba. Pravda je však taká, že pre všetkých nás je dôležité ako dopadol obal nášho vydania, videoklip alebo fotka skupiny, lebo chceme, aby to komunikovalo s hudbou tým pravým spôsobom. Repetitor by napríklad chcel mať viac videoklipov, ale my sa tým málo zaoberáme, takže posmeľujeme fanúšikov, aby to robili namiesto nás. Čo je najvzácnejšie, a čo najlepšie: vinylová platňa, audiokazeta, CD, mp3 alebo internet streaming? – Vinyl je určite najlepší a najvzácnejší, keď ho máš. Streaming je najpraktickejší na domáce použitie, CD a mp3 v preprave, automobile alebo počas cestovania. Dôležité je, aby sa to počulo!

Diskografia REPETITOR Sve što vidim je prvi put (2008) Dobrodošli na okean (2012) až potom sa dozvieme, že v tom meste sa ináč na koncertoch nikto ani len nehne. V podstate sa nám darí nadviazať vzťah s obecenstvom, ktoré potom aj nám dáva silu a energiu. Repetitor sa spravidla zaraďuje do tzv. Novej srbskej scény. Jestvuje skutočná blízkosť zvuku a senzibility skupín z tejto scény alebo je to len všeobecné označenie? – Nie, tá scéna nejestvuje a je otázne, či vôbec jestvovala. Keď si založíš skupinu, zvyčajne si mládencom bez úplného vedomia o sebe a samým tým aj bez plnej kontroly nad tým, ako ťa pochopia a kam ťa zaradia. Nezávisí to len od hudby,

Nejaký odkaz mladým ľuďom, ktorí snívajú o tom, že si založia hudobnú skupinu? – Sledujte predovšetkým vlastný pocit. Ak sa vám z nejakého rozhodnutia prevracia žalúdok, to rozhodnutie pravdepodobne nebude dobré, aj keď sa to v danej chvíli možno tak nezdá. Majte stále na zreteli širší obraz a buďte vytrvalí. jm Foto: Luka Knežević