Vzlet 03 2015

pohľadnica Toto miesto vysoko na vyvýšenine v priebehu storočí bolo kultovým a posvätným miestom

Petrov kostol K

ostol svätých apoštolov Petra a Pavla alebo Petrov kostol z 8. storočia vedľa Nového Pazaru je najstarším pamätníkom sakrálnej architektúry v Srbsku. Bolo to prvotné sídlo Rašskej eparchie. Kostol sa nachádza 2 kilometre severne od stredu Nového Pazaru.

Tento kostol pochádza z byzantského obdobia a má základ rotundy s vpísaným krížom – štvorlistom, nad ktorým sa vypína osemstranná kupola nerovnakých strán, ktorá však nejestvovala v prvotnej fáze.

Fresky z vnútra kostola vznikli v 10., 12. a 13. storočí. Vedľa hlavnej, kruhovej časti kostola v tom istom období bola dostavaná polkruhová chodba a poschodie s galériou vôkol podkupolového priestoru. Na tomto mieste sa skôr nachádzal ranokresťanský objekt zo 7. storočia. Podľa spôsobu stavania táto zvláštna stavba sa podobá kostolom z priestorov Gruzínska a Arménska, ktoré boli stavané od 7. do 9. storočia, ako i kostolom v Dalmácii zo včasného stredoveku.

V dôsledku úprav a dostavby Petrov kostol sa stal jedinečným, čo bolo dôvodom, aby bol zaradený na listinu svetového dedičstva UNESCO v rámci stredovekých pamätníkov zjednotených v rámci celku Stari Ras. Pripravil: Michal Ďurovka

2 vzlet | marec 2015

Kupola pôsobí monumentálne

Na starom cintoríne vedľa kostola sa nachádza veľký počet krížových pomníkov

Tri vrstvy fresiek šepkajú o minulosti

OBSAH

INTRO

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Vladislava Havranová, Marína Horvátová, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Saňa Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Ivana Vereski, Sandra Živkovićová • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie S finančnou podporou

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

MLADÍ DIVADELNÍCI Z KYSÁČA nacvičili predstavenie pre deti Zázračná kniha autorky textu a režisérky Svetlany Gaškovej. Ide o hru, ktorá vznikla dramatizáciou troch rozprávok. Toto predstavenie bude v programe tohtoročných divadelných prehliadok a v pláne sú aj hosťovania v našich prostrediach. Článok na strane 5.

PUNKROCKOVÁ SKUPINA INÉ KAFE zo Slovenska v rámci aktuálneho európskeho turné Nevhodní zavítala aj k nám. Koncertovali najprv 6. marca pred početným obecenstvom v Báčskom Petrovci, spolu so skupinami Zemljotres, Manjak inspiracije, Cepeni ćunci a Zbogom Brus Li. Na nasledujúci večer (7. marca) hrali v Belehrade.

Na fotografii: členovia skupiny Iné Kafe so spolupracovníčkou Vzletu Saňou Strakúšekovou

Pohľadnica: Petrov kostol . . . . 2 Z archívu dátumov / Oslavy Dňa materinského jazyka v Šíde. . . 4 Divadlo v Kysáči / Perličky . . . 5 Stretnutie s mladým Turkom . . . . . . . . . . . . 6 Petrovskí folkloristi v Chorvátsku . . . . . . . . . . . . . . . . 7 Z pazovskej školy . . . . . . . . . . . . 8 Čo dokáže pekné slovo . . . 9-10 Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . . . . . 11 Problém? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . . . .13-16 Knihy / Rozlety +: Jana Bodnárová . . . . . . . . . . . . 15 Próza: Ján Púček . . . . . . . . . . . . 16

IGGY AZALEA je v súčasnosti čoraz populárnejšou speváčkou a modelkou. Pochádza z Austrálie, nahrala celý rad singlov a prvý dlhohrajúci album The New Classic, tiež spolupracovala s niektorými svetoznámymi menami. Portrét na strane 26.

NAVŠTÍVTE www.vzlet.rs !!

Komiks: Tiene . . . . . . . . . . . . . . . 17 PC hry: Shelter . . . . . . . . . . . . . . 18 Info-svet: Consumer Electronics Show 2015 . . . . . . . . . . . . . . . . . 19 Horoskop / Zaujímavosti . . . . 20 Enigma / Humor . . . . . . . . . . . . 21 Film: The Imitation Game . . . . 22 Film: St. Vincent / Móda. . . . . . 23 Hudba: Avicii / In memoriam: Vlada Divljan . . . . . . . . . . . . . . . 24 Nové albumy: Ladislav Čáni / Ti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25

Fotogalérie – Hudba – Film – Info-svet – Mladá tvorba – Rozlety – Komiks – Archív vydaní...

Stars: Iggy Azalea . . . . . . . . . . . 26

Na titulnej strane: koncert slovenskej skupiny Iné Kafe – spevák a gitarista Vratko Rohoň (foto: Saňa Strakúšeková) marec 2015 |

vzlet 3

školské akcie

z archívu dátumov 4. marca 1915 (pred 100 rokmi) v Skalici sa narodil Pavel Bunčák, slovenský básnik, prekladateľ a esejista. Knižne debutoval zbierkou nadrealistických básní Neusínaj, zažni slnko (1941); v dvoch nasledujúcich zbierkach S tebou a sám (1946) a Zomierať zakázané (1948) reflektoval tragické udalosti svetovej vojny, ale zároveň vyjadril optimistický vzťah k životnej realite. Do zbierky Prostá reč (1962) zaradil verše o základných otázkach bytia človeka. Prekladal poéziu z francúzštiny (G. Apollinaire, Ch. Baudelaire, P. Eluard, T. Tzara), ruštiny a poľštiny. Jeho preklady sú zaradené do výberu pod názvom Maliny z mračien (1985), v ktorom sú aj ukážky z jeho esejí. Zomrel roku 2000.

22. marca 1915 (pred 100 rokmi) v Laliti sa narodil Ján Grňa, zakladateľ a prvý šéfredaktor Redakcie v slovenskej reči Novosadského rozhlasu. Roku 1949 vypracoval prvú programovú schému Novosadského rozhlasu.

Dostal Cenu za životné dielo Spolku novinárov Vojvodiny a Plaketu Rádio-televízie Nový Sad za mimoriadne zásluhy v práci. Zomrel roku 1998.

24. marca 1785 (pred 230 rokmi) v Borskom Mikuláši sa narodil Ján Hollý, slovenský katolícky farár, spisovateľ a prekladateľ. Ako básnik predstavil najmä hrdinskosť Slovákov a ich kresťanskú minulosť, ako aj kultúrnu a duchovnú misiu Cyrila a Metoda na Veľkej Morave. Medzi jeho najznámejšie diela patria eposy Svatopluk (1833), Cirillo-Metodiada (1835) a Sláv (1839), tiež epické básne Selanki (1835, 1836, 1840) a Žalospevi (1836, 1840).

Písal v bernolákovčine a pre pôvodnú básnickú tvorbu si vybral formu antického eposu. Podľa neho je pomenovaná planétka 19955 Hollý.

Zomrel roku 1849.

4 vzlet | marec 2015

Oslavy Dňa materinského jazyka v Šíde V

Základnej škole Sriemskeho frontu a na Gymnáziu Savu Šumanovića v Šíde je 21. február zvláštny dátum. Už tradične sa na počesť toho dňa chystajú špeciálne nástenky a školské programy.

Slovenčina, kto ti dal toľko nežných krás? Žiačky Gymnázia Savu Šumanovića, ktoré navštevujú hodiny slovenčiny: Saňa, Katarína, Silvia, Sára a Ivana

Katarína Najdanovićová recituje báseň Michala Habaja 10 000 novembrov V tomto roku pre Deň materinského jazyka v ZŠ Sriemskeho frontu žiaci, ktorí navštevujú hodiny

Sára Šerféziová recituje báseň Víťazoslava Hronca List

Gymnazistky Saňa Stupavská, Silvia Krošláková a Ivana Kovačevićová prezentovali slovenské časopisy Zorničku, Vzlet, Hlas ľudu a Rovinu

slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry, spolu s profesorkou Annou Kovárovou svoj slovenský kútik, ako si ho oni volajú, na chodbe v škole, vyzdobili ďalšími a novými citátmi o slovenskom jazyku a slovenskom národe, ale aj obrázkami zo svojich hodín, zájazdov a vystúpení.

Na Gymnáziu Savu Šumanovića v Šíde Deň materinského jazyka už roky oslavujú príležitostným školským programom.

Tohto roku sa gymnazistky, ktoré sa fakultatívne učia slovenčinu, rozhodli, že sa obecenstvu na programe predstavia dvomi recitáciami v slovenčine a prezentáciou slovenských časopisov: Zorničky, Vzletu, Hlasu ľudu a Roviny. Na konci časti programu venovanej slovenskému jazyku, obecenstvu rozdelili časopisy, ktoré predtým predstavili.

Anna Kovárová

PRIPOMÍNAME SI...

1. marec – Medzinárodný deň boja proti atómovým zbraniam 8. marec – Medzinárodný deň žien 11. marec – Európsky deň na pamiatku obetí terorizmu 15. marec – Svetový deň spotrebiteľských práv 19. marec – Medzinárodný deň astronómie 20. marec – Medzinárodný deň invalidov 20. marec – Svetový deň divadla pre deti a mládež 21. marec – Medzinárodný deň na odstránenie rasovej diskriminácie

21. marec – Svetový deň poézie (UNESCO) 21. marec – Svetový deň lesov 21. marec – Svetový deň zdravého spánku 21. marec – Svetový deň Downovho syndrómu 22. marec – Svetový deň vody 23. marec – Svetový deň meteorológie 24. marec – Svetový deň tuberkulózy 24. marec – Svetový deň bez počítača – Shutdownday 27. marec – Svetový deň divadla 28. marec – Deň učiteľov 30. marec – Deň lekárov

divadlo

Zázračná kniha v Kysáči D

etská divadelná scéna Ochotníckeho divadla KIS Kysáč v sobotu 14. februára 2015 vo veľkej sále KIS Kysáč premiérovo zahrala divadelné predstavenie pre deti Zázračná kniha autorky textu a režisérky Svetlany Gaškovej. Inscenácia,

a to dramatizáciou troch rozprávok.

– Odkaz predstavenia je v tom, že sa netreba vysmievať iným ľuďom, ale radšej im treba pomôcť, lebo proste preto sme ľudia, aby sme si pomáhali, aby sme sa neodcudzovali. Dnešné mladé generácie sa dosť Kristína šikanujú medzi sebou, a Madacká a Ivan to by sa nemalo stávať, Madacký lebo v tom období, v ktorom sú mladí, je najťažšie to zažívať a prežívať, – povedala Gašková.

Postavy v predstavení Herci s režisérkou vydarene zahrali žiaci vyšších ročníkov od piateho po ôsmy: Miroslav Kolár, Ema Francistyová, Kohútová. Pod výber hudby sa Alexander Kolár, Kristína podpísala Svetlana Gašková, Madacká, Kristián Križan, zvukárom bol Dobroslav Filko Hana Katarína Na obecenstvo zapôsobila Ďurovková, najmä scénka so snehom Ivan Madacký, Daniel Miháľ a Miroslav v ktorej okrem kvalitného svetĎurko Vrška. la, zvukových efektov nechýbaText hry lektojú ani zaujímavé videozábery s rovala Katarína hercami, dobre komunikuje s Hitzingerová. detským divákom.

Asistentkou Po úspešnej premiére, na réžie a šepkárktorú sa prišli pozrieť početkou bola Tatiana ní diváci, režisérka Svetlana Klinková, scéGašková, ktorá je študentkou nografiu mal na divadelnej réžie a dramaturgie starosti kolektív. na Fakulte dramatických umení Návrh plagátu v Banskej Bystrici, povedala, zhotovil Ivan a svetlárom Branislav Agársky. že predstavenie vzniklo na Čief. Kostýmy mali na starosti O techniku sa postarali Ondrej seminári Píšeš? Píšem! v Pivnici, Svetlana Gašková a Mária

Červená, žltá, zelená P

rvý automatický semafor, ktorý začal riadiť dopravu s použitím červenej, zelenej a oranžovej farby, nainštalovali pred takmer 90 rokmi 5. novembra 1927 v britskom Wolverhamptone. Viac ako polstoročie pred semaformi, ktoré usmerňujú jazdu automobilov i pohyb chodcov, sa objavili svetelné signály pre bezpečnú premávku vlakov. V niektorých veľkých mestách mali vlastné signalizačné zariadenia i električky. Železničným semaforom, používaným od roku 1841, sa inšpiroval inžinier J. P. Knight. Dlho pred vynálezom automobilu zostrojil plynový semafor na riadenie dopravy pred britským parlamen-

tom v londýnskom Westminsteri.

Poslanci tak mohli už v roku 1868 bezpečne chodiť do práce vďaka dvom plynovým lampám, červenej a zelenej, ktoré obsluhoval strážnik.

Svetelné zariadenie však zastavovalo konské poťahy necelý mesiac. Začiatkom januára 1869 vybuchlo. Novodobý semafor sa zjavil najprv v USA. Po britskom predkovi zdedil farby červenú a zelenú. Svetlo však už nebolo plynové, ale elektrické.

Namontovali ho v roku 1914 na rohu 105. ulice a Euclidovej Avenue v Clevelande v štáte Ohio.

Namiesto oranžovej sa ozval zvukový signál. Oranžová sa na sema-

Srnka, Ondrej Gaško a Pavel Surový. Produkciu mala na starosti Anna ChrťanováLeskovac.

Predstavenie vyfinancovala Správa pre kultúru Mesta Nový Sad a finančne podporila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny.

S týmto zaujímavým predstavením kysáčski ochotníci sa plánujú zúčastniť na festivale DIDA v Pivnici, na prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove a, samozrejme, zavítať do okolitých slovenských osád.

Michal Ďurovka

PERLIČKY

fore objavila o štyri roky neskôr v New Yorku. Od roku 1922 stoja na križovatkách v Paríži a Hamburgu

prvé semafory doplnené gongom, o tri roky neskôr sa svetelná signalizácia vrátila do britskej metropoly. Ďalší impulz priniesol rozvoj elektroniky a motorizmu po druhej svetovej vojne. Začiatkom 50. rokov uplynulého storočia v Mníchove zaviedli systém, ktorý umožnil vodičom idúcim priemernou rýchlosťou prechádzať križovatky bez zastavenia, známu zelenú vlnu.

Dnes sú červená farba pre stop a zelená pre choď medzinárodne zrozumiteľnými signálmi, niektoré krajiny však majú svoje zvláštnosti…

Asp-asp marec 2015 |

vzlet 5

stretnutie s mladým Turkom

Len aby sa cestovalo M

ala som šťastie zoznámiť sa s chlapom, ktorý sa rozhodol sám s kamarátom precestovať balkánske krajiny. Predtým navštívil iba Spojené štáty americké, kam sa dostal cez známy Work and Travel program, kde strávil štyri mesiace, spoznal svet, videl iné aspekty života, zoznámil sa s mnohými národnosťami a pracoval pre nich.

Pôsobil ako kuchár v Ocean City, Maryland.

– Iba kvôli jednému podstatnému dôvodu, aby som sa presvedčil, či je americký sen ozajstný, alebo je to iba vplyv médií, televízie, časopisov atď.

Chcel som si iba overiť fakt, prečo má Amerika taký vplyv na zvyšok sveta.

Zájazd na Balkáne – čo mi o tom môžeš povedať?

– Navštívil som šesť štátov a 17 miest. V Srbsku Belehrad Jedno z najkrajších miest, ktoré videl

Je to 24-ročný Süleyman Erdem z Gaziantepu, študujúci inžinierstvo vedy o materiáloch (materials science engineering) na Univerzite Muğla v rovnomennom meste. Ako sám hovorí, začal cestovať, odkedy objavil, čo chce a čo očakáva zo života, a čo mu ten život poskytne.

Jemu je jedno, kam cestuje.

Len aby sa cestovalo, lebo tie neplánované cesty sú vraj najlepšie a vzrušujúce. Tak by to malo byť, lebo nečakané situácie môžu kladne pôsobiť na člove-

a Nový Sad, v Macedónsku Skopje, Tetovo, Ochrid – v tomto štáte sa mi rozhodne najviac páčil Ochrid. V Albánsku mestá Tirana, Durres a Shkoder, na Kosove hlavné mesto Priština a Prizren. V Prištine mám dobrých kamarátov, s ktorými som sa zoznámil v USA, tak sme sa stretli. V Čiernej Hore som navštívil Podgoricu, Budvu, Náhodné stretnutie

kovu psychiku, a tým tá osoba dospieva.

Prečo si sa bol rozhodol pracovať v USA?

6 vzlet | marec 2015

Herceg Novi a Kotor a v Bosne a Hercegovine Sarajevo, Mostar a Trebinje. Všimol som si, že sú kultúrne diferenciácie medzi niektorými balkánskymi štátmi.

Samozrejmosťou je, že keď je iné vierovyznanie, tak sa aj kultúra líši.

Nemal som záporné situácie, ľudia boli ochotní, pomohli mi, najmä keď som im povedal, že som z Turecka. Vtedy sa objavil úsmev na ich tvári. Chcel som navštíviť Uvac v Srbsku a Blagaj v BaH, ale vôbec som nemal času na to. Nasledujúci raz určite navštívim tieto miesta. Zabudol som spomenúť, že som na Balkáne pobudol neskutočných 22 dní. Čo si budeš pamätať z tejto cesty?

– Cítil som históriu tohto územia nielen z architektúry, ale aj z expresií ľudí.

Je to jedným z mojich väčších úspechov z tejto cesty.

Chcel by som citovať jedného mudrca: Svet je kniha a tí, čo necestujú, čítajú iba jednu stranu.

Opusť všetko, čo si mal v svojom normálnom a každodennom živote iba na chvíľku a pozastav sa nad tým, ako

Jednanie na trhu

budeš objavovať seba na rôznych kúskoch sveta. Človek nikdy nevie, čo sa mu môže stať v živote. Treba si užívať každú chvíľu, vychutnávať nové kultúry, rozprávať sa a zároveň zoznamovať s inými ľuďmi, lebo len vtedy sa človeku vedia otvoriť oči. Najlepšie je všetko pocítiť na svojej koži, lebo len vtedy sa človek ozajstne niečo naučí. Netreba si plánovať, že napríklad, až keď budem na dôchodku, tak si budem cestovať, lebo vtedy

Couchsurfing budem mať veľa voľného času.

Niekedy sa človek ani toho nedožije, alebo je príliš vyčerpaný na to, aby mohol niekde cestovať. Treba si užívať život naplno, pokým sme mladí, pekní, rýchli, spontánni a hlavne bez nejakých väčších záväzkov.

Už keď prídu nejaké povinnosti Ubytovňa v Albánsku

a najmä rodina, tak pokojne môžeme zabudnúť na také strávenie voľného času, ako je odcestovanie na určitú dobu.

Keď je osoba uzatvorená medzi 4 stenami, alebo v nejakom obmedzenom priestore, a má svoj program na každý deň, ktorý je monotónny, tak reálne, čo má zo života? Treba sa niekedy aj zamyslieť, či žiješ pre niekoho iného, uspokojuješ jeho potreby a želania, alebo žiješ pre seba a vlastné šťastie.

Akosťou života je rešpektovať seba nadovšetko, Čiernohorský spôsob života

vtedy ťa bude aj iná osoba rešpektovať a automaticky prejaví k tebe náklonnosť. Keď sa vyžaduje rešpekt len od iných, ozajstne k tomu nepríde nikdy…

Marína Valentíková

petrovskí folkloristi v Chorvátsku

Cesta do Županje svoje kroje, obyčaje, tradíciu a napríklad predstavili sa i režírovaním divadielka.

My tanečníci KUS Petrovská družina sme si zatancovali tanec pod názvom Čardáš pod vedením hudobného sprievodcu Janka Andrášika, ktorý nám vždy niečo

prezentovať náš nacvičený tanec, je záslužný choreograf našich všetkých tancov a vedúci tejto našej petrovskej družiny – Ján Kováč. Vyhovoval nám slnečný deň v Chorvátsku, na ktorom sa ligotali naše krásne kroje, ktorými publikum bolo nadšené.

Petrovskí folkloristi na javisku pred chorvátskym obecenstvom

Defilé účastníkov podujatia Šokačko sijelo

C

estovanie spôsobuje v nás radosť; nové kraje, noví ľudia – tešíme sa z toho. Aj keď ide o cestu do neďalekej chorvátskej Županje.

A tak keď do KUS Petrovská družina prišiel list s pozvaním na podujatie Šokačko sijelo, v spolku sme mali z toho radosť. Na územie Chorvátska sme pricestovali v nedeľu 15. februára. Domáci nás príjemne uhostili. V rámci podujatia bolo defilé s ohromným počtom divákov. Účastníci boli z rôznych krajín – z Nemecka, Poľska, Bosny a Hercegoviny a normálka, i z Chorvátska, od tých najstarších po najmladšie generácie. A všetci boli maskovaní. Napríklad jedna skupina žien, ktorú tvorili staršie, vydaté ženy a mladé dievčatá, mali biele plášte, predstavovali sa ako pani doktorky. Rôzne sladkosti hádzali divákom. Škoda len, že sa u nás takéto podujatia nikdy neuskutočňujú. Podujatie malo i svoj názov: Baka tkala, mama sačuvala.

Predtým ako sa začala prechádzka po Županji, diváci a účastníci, kde patrili aj členovia KUS Petrovská družina, ktorú predstavili ako skupinu, ktorá má

v podstate najbohatší kroj vo Vojvodine, mali príležitosť vidieť rôzne vyparádené kone, ktoré boli zapriahnuté do koča. Spolu ich bolo určite dvadsať, ak nie aj viac.

Jedna skupina na koči – vlastne boli spojené dva koče – sa predstavila tým, že opekali domáce, teda chorvátske výrobky (klobásku, slaninku), pálili pálenku atď.

V centre mesta bolo javisko, kde každá skupina prezentovala

pekné vie zanôtiť. Stále má na starosti naše pohyby a kroky na javisku, pokým o to, ako sa máme správať na javisku a ako máme

Samozrejme, v mene všetkých ďakujeme za ochotu mamám, ako i starým mamám.

My Petrovčania sme predtým nemali príležitosť vidieť takúto zábavnú a kultúrnu tradičnú akciu, v ktorej, ak sme sa aj unavili, mali sme predsa i dobrý pocit z toho. A dúfame, že stále bude prichádzať nejaký list s pozvaním na ďalšie podujatie, či už v Srbsku, na Slovensku alebo v iných krajinách.

K tomuto odchodu na pozvanie Turistickej organizácie Županje finančne prispela i Obec Báčsky Petrovec.

Pripomeňme na záver, že aj pred dvomi rokmi sme si vyskúšali javisko v Županji, a to spoločne tanečníci KUS Petrovskej družiny a žiaci Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom.

Marína Horvátová

Listujeme v Slovníku cudzích slov – narasuke – druh japonského jedla z pokrájaného melónu, podávaného ako posledný chod – narcizmus – zmyselná záľuba v sebe samom; zamilovanosť do seba; autoerotizmus – nargilé – orientálna vodná fajka; kalián – narkológia – náuka o spôsoboch stíšenia bolesti – nastia – pohyb rastlín vyvolaný najčastejšie chemickým podráždením, dotykom alebo svetlom (napr. ranným svitaním)

– natalita – počet narodení; pôrodnosť – nátjašástra – staroindická učebnica dramatického umenia, mimiky, tanca, hudby, spevu a dramatickej poézie – naturálie – plodiny, prírodniny, potraviny a pod.

– naturizmus – literárny a umelecký smer hlásajúci návrat k prírode, zavrhujúci modernú civilizáciu; snaha o prirodzenosť v umení – naupatia – morská choroba

marec 2015 |

vzlet 7

z pazovskej školy Staropazovskí žiaci

Môj materinský jazyk je slovenčina D

ňa 21. februára 2015 v Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove bola oslava Dňa materinského jazyka a pripomenuli sme si aj 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra. Ľudovít Štúr bol veľmi významným človekom pre slovenský národ a literatúru.

Kodifikoval spisovnú slovenčinu, ktorá sa aj dnes používa. Bol jazykovedcom, učiteľom, spisovateľom a novinárom.

Našou materinskou rečou je slovenčina, a preto sme na hodinách slovenského

jazyka hovorili a písali mnoho o Ľudovítovi Štúrovi a o slovenskom jazyku. Hosťovali sme i v rozhlasovej relácii S vami a pre vás, v ktorej sme hovorili o činnosti Ľudovíta Štúra. Veľmi je dôležité účinkovať v takej rozhlasovej relácii, pretože si aj tým spôsobom uctievame a zachovávame svoj pôvod.

Aby sme si zachovali svoj materinský jazyk, nie je nadostač chodiť do slovenskej školy. Usilujeme sa čítať knihy po slovensky, pozeráme televíziu, zúčastňujeme sa na súťažiach a literárnych

súbehoch, píšeme do školského časopisu Oáza, rozhlasovou reláciou Poučky zo slovenčiny poúčame ľudí, aby si zdokonalili svoj jazykový prejav.

Svoju lásku k materinskému jazyku sa snažíme prejaviť ako Ľudovít Štúr.

Michaela Lešťanová, 8. 1 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Láska

Momentka z udeľovania odmien

Láska je najvzácnejší poklad V

Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove si každý rok pripomínajú deň lásky, a ani tento rok nebol výnimkou. Všetci žiaci, ale aj učitelia sa snažili spestriť a zlepšiť tento deň.

Tohto roku sa žiaci druhého stupňa mohli zúčastniť v troch kategóriách: literárny odkaz, výtvarný odkaz a kombinácia textu a obrazu na tému láska.

Medzi sebou si žiaci rozdelili listy, v ktorých blahoželali Deň zamilovaných svojim kamarátom a milovaným osobám. Žiaci mali aj možnosť zvoliť si najkrajšieho chlapca a najkrajšie dievča. Najviac hlasov mali Daniel Domoni (8. 1) a Nina Verešová (8. 2). Komisiu,

8 vzlet | marec 2015

ktorá hodnotila práce, tvorili učitelia tejto školy. Cenu za najkrajší výkres dostala Ivona Katićová (5. 2) a odmenu za najkrajší literárny odkaz dostala (za originálnu báseň žiačky) Laura Hruškárová (6.

1). Cenu za kombináciu textu a obrazu dostala (tiež za originálnu báseň žiačky vo výtvarnej kompozícii) Valentína Hudecová (6. 2).

Všetci sme sa pekne bavili a nazdáme sa, že aj do budúcna budeme oslavovať a pripomínať si Deň zamilovaných.

Maja Gedeľovská a Valentína Hudecová, 6. 2 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Láska...

Poznáš význam slova toho?

Láska, tak krátko znie a znamená mnoho.

Je láska šťastie? Úsmev? Bôľ? Ó, áno, láska má prsty vo všetkom tom.

Je to chvíľa?

Deň? Rok za rokom?

To je ten čas, keď všetky veci odložíš bokom.

Je to nádhera.

Je to pýcha.

Je to istota, keď vieš, že niekto vedľa teba dýcha.

Keď mlčíš, nespávaš, neješ, len tak bez dôvodu sa smeješ, smeješ...

Laura Hruškárová

Výtvarno-poetická kompozícia Valentíny Hudecovej

Čo dokáže pekné slovo

Amortencia

K

ráčala som širokou ulicou. Ľudia okolo mňa sa správali akoby som bola duch. Buď telefonovali, alebo kráčajúc čítali noviny. Všetci sa niekam ponáhľali. Nikto z nich ani na chvíľu nezastal a nenadýchol sa sviežeho vzduchu. Nikto nepozrel na zlatisté slnko, ktoré v to poobedie svietilo očarujúco. Iba to slnko mi dávalo energiu. Len vďaka nemu som stúpala z nohy na nohu, nevšímajúc si, ani odkiaľ som prišla a ani kam idem.

Hoci to bol nádherný deň, ja som sa z neho netešila. Moje vnútro plakalo. Čo plakalo? Moje vnútro vrešťalo od bolesti! Tá bolesť ma vyžierala zvnútra a odoberala mi silu.

Vhĺbená do svojich myšlienok, ani neviem ako, dostala som sa do jednej úzkej uličky. Uličku utvárali vysoké ošarpané budovy. Bola tam tma ako v rohu a nikde ani živej duše. Iba nad jednými dverami visel svietiaci lampáš. Podišla som k nim. Na dverách boli vyryté tieto slová: Vstúp!

Neváhaj!

Ak vstúpiš, neoľutuješ to, pretože iba tu nájdeš všetko, čo si hľadal, všetko, po čom túžiš a o čom snívaš.

Svetlo, ktoré sa šírilo z lampáša, akoby ma nútilo, aby som dvere otvorila. Váhala som. Áno alebo nie? Otvorím – neotvorím? Vojdem – nevojdem? Niečo za mojím chrbtom sa mihlo. Otočila som sa, nič tam nebolo. Ale predsa akoby som na sebe cítila niečie oči. Oči, ktoré pozorne sledovali každý môj pohyb.

Položila som ruku na kľučku a pomaly otvorila dvere. Vstúpila som do útulnej izbičky. Na stenách boli police s knihami, zo stropu na tenkých šnúrkach viseli, mne neznáme, znaky, hlinené figúrky zvierat a rôznofarebné kamienky. V kúte bola kamenná piecka. Veselo v nej pukotal ohník, nad ktorým, na reťazi zavesený, visel čajník. V strede izby na podlahe boli vankúše. Izbička bola tmavá, ale svetelné lúče z piecky dopadali aj na niečiu tvár. V izbičke okrem mňa bol ešte niekto. Postava vstala z kresla pri piecke, takže teraz jej bolo vidieť do tvári ešte lepšie. Bola to starena. Vlasy šedivé, tvár plná vrások, pery bledé ani stena.

– Vitaj u mňa, – prehovorila, – volám sa Lívia. A ty sa ako voláš?

– Stela.

– Ach, Stela, Stela, ako tá hviezda na nebi, čo večne svieti. Ale akosi vyhasínaš. To bude asi od chladu. Poď a uvar mi čaj, aspoň sa zohreješ.

Podišla som k čajníku, voda v ňom už takmer vrela. Starenka si medzitým sadla na jeden z vankúšov. Začala

som sa obzerať po izbe a hľadať nejaké šálky a čaj. Šálky stáli na vedľajšej polici. Boli veľmi pekné, ružové so striebornými kvietkami.

– Kde je čaj? – opýtala som sa starenky, lebo som ho nemohla nájsť.

– Čaj nepotrebuješ. Pravý čaj sa robí srdcom a nie bylinami.

Starena sa záhadne usmiala.

– Ako variť čaj bez čaju? – pomyslela som si. Voda už vrela. Čo teraz? Čaj sa varí srdcom a nie bylinami?

Pomyslela som si na svoje srdce.

Aký čaj by ono uvarilo? Zdvihla som čajník a vriacu vodu naliala do šálok.

Voda, akoby zázrakom, začala meniť farbu. Najprv bola belasá, zelená, žltá, červená, fialová až tmavomodrá. Vzala som šálky a jednu podala starenke. Vzala si ju a poďakovala. Čaj ovoňala, skúmala farbu, akoby preverovala, či som jej tam nenaliala nejaký jed. Potom sa napila.

– Sadni si. Tak čo ťa ku mne privádza, Stela? Sú to peniaze či moc?

– Prečo peniaze a moc?

– Videla si nápis na dverách. Ku mne ľudia neprichádzajú len tak, na šálku čaju. Obyčajne chcú odo mňa, aby som im dala peniaze alebo moc.

Tak ktoré z toho hľadáš ty?

– Žiadne.

– Žiadne? Tak prečo si potom prišla? – s trochu väčším záujmom sa opýtala starena.

– Prišla som k vám úplne náhodou, ale keď sa už pýtate, hľadám lásku.

– Lásku? Ajajáj... Vysoko lietaš, dievčina. Láska je niečo, čo ti nik nemôže dať, ba ani ja. Pravá láska sa ti musí dať sama.

– Ja to viem. Prepáčte, že som vás zdržovala.

Už som chcela vstať, keď počujem: – Počkaj, pozriem sa do jednej knihy.

Namiesto mňa vstala starena a podišla k polici s knihami. Vzala jednu z nich. Bola stará a pospolu ju držalo iba zopár nitiek. Začala v tej knihe niečo hľadať. Niekoľko minút prevracala stránky, potom knihu zatvorila a vrátila sa na miesto.

– Dobre, pomôžem ti. Vidím, že ho naozaj ľúbiš a teraz som sa dozvedela z osudu, že aj on teba, len o tom ešte nevie. V osude je napísané, že to zistí, ale vtedy bude už neskoro.

Preto ma pozorne počúvaj. Miešať sa do osudu, ktorý bol napísaný dávno pred nami, je veľmi nebezpečné. Ešte nebezpečnejšie je miešať sa do lásky.

Jedna chyba a bude po všetkom.

Nielenže stratíš jeho, ale aj seba. Toto sa volá amortencia, – spod svetra vytiahla fľaštičku zavesenú na retiazke. Tekutina v nej, ak to bola tekutina, bola priezračná ani vzduch.

– Je to najsilnejší nápoj lásky na svete. Jeho príprava je viac ako zložitá a použitie ešte zložitejšie. Jednu kvapku dáš sebe do šípkového čaju a ostatné do rannej rosy nazbieranej z kalichov tulipánov. Šálka rannej rosy sa zmení na šípkový čaj, preto daj pozor, aby si ich nepomiešala.

Pohár s rannou rosou dáš jemu a ostatné vypiješ ty. Chvíľa, v ktorej to popijete, musí byť výnimočná pre oboch, musí to byť chvíľa, ktorá vás spojila, spája a ktorá vás zároveň aj spojí. Šiesty zmysel ti povie, kedy to je. Čo sa potom stane, to neviem, lebo to nikde nie je zapísané. Ale nech sa stane hocičo, riaď sa svojím srdcom.

– Čo si za ten nápoj prajete, starenka, a vlastne prečo mi pomáhate?

– Pomáham ti preto, lebo vidím pravú lásku. A nechcem za to nič.

Si asi prvá a posledná, ktorá hľadá lásku. Vieš, ľudia dnes žijú v zhone a myslia si, že láska je iba rozprávka pre malé deti. Ale nie je to tak. Ak máš lásku, máš vlastne všetko. A teraz už choď.

Vstala som. Všetky bunky vo mne začali tancovať od šťastia a vzrušenia.

– Stelaaaaaa......

Natiahla som ruku.

– Stelaaa...

Začala som zovierať prsty okolo fľaštičky...

– Stela, – dvere na mojej izbe sa otvorili. Do izby vošla mama: – Odlož tú knihu a už aj do postele, včasráno vstávaš.

Dvere sa opäť zatvorili, mamy nebolo. Amortencia, amortencia...

Kde je? Pozrela som do dlane, bola prázdna. Ale nie. Musela som to prečítať. Prevraciam stránky, očami prechádzam po odsekoch, ale nikde ani zmienky o tom, čo sa mi stalo.

Pravdepodobne som zaspala. Áno, tak to bude. Bol to iba sen. Spokojná s týmto záverom, zatvorila som knihu a chcela som ju položiť na skrinku vedľa postele. No v tom ma oslepil jas. Jas svetla, ktoré sa odrážalo od fľaštičky s retiazkou. Fľaštičky amortencie. Stála na skrinke.

Hana Čížiková, Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici 1. cena na súbehu Čo dokáže pekné slovo v kategórii žiakov stredných škôl

Dych vetra

S

vet je plný a ja sa cítim ako bobuľa hrozna na strapci, vôkol mňa sú tí, ktorých vídam každodenne. Ich cieľom je utekať životom čo rýchlejšie a neuvedomujú si, že mnou prúdi dáka melanchólia trpezlivosti a ešte stále čakám. Už ma aj samé ich dotyky natoľko tlačia, že až pichajú. Trhajú mi dušu, lebo ma ani nechcú rozumieť.

Jednoducho, nevedia čítať knihy iných, iba svoje, takže nemám to komu povedať.

>>> marec 2015 |

vzlet 9

Čo dokáže pekné slovo >>> Ustavične pátram po niekom, koho v poslednom čase vidím len vo sne...

Cítim, že po našom lete prišla inovať.

Zhasol jasný plameň. Zostala som bez neho. Na našom mieste je už aj pavučina silná ako vnútro hovädzej kosti. Tam už nevidno ani len stopy.

Je to vlastne časť ulice, ktorá je ľavé krídlo školského parku, je to každodennosť, ale pre mňa sú to komnaty posypané červenými lupinami ruží, ktoré často vyvolávajú škripot môjho duchovného sveta.

Snívam ho takého, akého si ho pamätám. Nežný, smaragdový pohľad, ruky jemne drsné a úsmev úprimne čistý ako vyvierajúca voda v prameni, vlasy detské, ľanové.

Znovu tá pochmúrna októbrová noc, jesenná, daždivá. Fúkal vietor, ktorý občas vyštipoval líca. Dedina sa snažila prevládnuť temnú tmu. Odišla som. Áno, práve tam. Stredobodom mojej pozornosti bola iba jedna hviezda, jeho hviezda. Vyvolala iba vlahu mojich očí a snažila sa prudko dotýkať opadnuté listy. Čas bezmála letel svetom, ale on aspoň nie je sám. Pri nikom sa nezastavuje, ale všetkých má možnosť vidieť kedykoľvek.

Možno to bolo veľké absurdum zostať na tom mieste, ale nevzdávala som sa. Bzučali autá, vyzváňal mobil, kostolné zvony bili od šťastia, lebo boli jeden vedľa druhého, boli dva a bolo ich počuť ako jedno. Žiarlila som. Taký je synchronizovaný tento svet! A pritom vôbec nedôležitý. Aké je to len všetko zvláštne, zaujímavé...

Sám osamelý samotár bol človek vo mne, ako prst. Nebola som svoja, vlastne nebola som už ničia.

Iba som tak silne túžila ho vidieť.

Znovu zažiť ten dotyk. Nie, nie som bezočivá, veď len tak jemne, koža o kožu, alebo len jemné pohladenie.

Absolútna márnosť zo mňa kypela, chcela vyjsť von, ale ja som ju len upchávala do seba, pokým ma nezačala až dusiť. Tak sebecky brala môj dych a ani netušila, že som ja už vtedy cítila jeho.

Výdych z jeho vnútra, z tej dokonalej diakonky potulujúcej sa svetom.

Veru bežali preč žiarlivosť, samota, pocit stratenej duše, veď prišiel on a stal sa hrdinom. Jasne bolo počuť jeho dych. S nesmiernou nádejou som sa otočila, pozrela som, kto je to tu, tak nablízko, že ma bežným procesom oslovil.

Ulica prázdna, pustá, ktorej koniec vrcholil pri mojom dome.

Bol to len šuchot listov na strome a jesenný vietor vôkol môjho hrdla.

Malvína Zolňanová, Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci 2. cena na súbehu Čo dokáže pekné slovo v kategórii žiakov stredných škôl

10 vzlet | marec 2015

Zrkadlo starej mamy

B

ol piatok, sedel som v školskej lavici na hodine biológie.

Nervozita bola opäť prítomná, odpovedali sme celú jednu oblasť. Moje oči raz boli upreté na hodinky a raz na učiteľa, ktorý skúmavo pozeral na nás. V tom momente sa zo všetkých nás stávajú najväčší veriaci na svete.

– Číslo 16, – povedal vážnym hlasom.

Zmeravel som, to číslo v triednej knihe bolo vedľa môjho mena.

Pomaly som sa zdvihol zo stoličky a kráčal som k tabuli, vediac, že to nedopadne dobre. Ale predstavte si, ohlásil sa zvonec, a to bol koniec môjho trápenia. Samým tým, že to bola posledná hodina, zbalil som si knihy a rýchlym krokom kráčal domov.

Spamätal som sa, že by bolo načase navštíviť starú mamu, veď som tam nebol takmer celý mesiac! Iste sa poteší mojej návšteve. Bol čas obedu a z domu mojej starej mamy zaváňali moje obľúbené koláče. Neuveriteľné, ako keby vedela, aký ťažký deň som prežil a chcela ma potešiť obľúbenou pochúťkou. Ponáhľajúc sa do kuchyne, vo dverách som zazrel jednu malú postavu, ale predsa bolo vidno, že v nej je ešte hodne života.

Tvár mala plnú vrások, ale v strede ju krášlil jeden veľký a úprimný úsmev.

Oči mala pekné, zelené, a pod nimi malé oblúčiky, ktoré získala námahou a prácou. Vlasy už mala šedivé, ale predsa pekne učesané. Bola oblečená ako obyčajná žena, ktorá má za sebou prežitý dlhý vek a ktorá sa už nerada parádi. Áno, bola to moja stará mama.

Počula moje kroky, a tak ma ešte z dverí pozdravila a pozvala k stolu.

Obed bol vynikajúci. Chcel som si trochu aj oddýchnuť, vstal som od stola a namieril do spálne. Prešiel som úzkou chodbičkou, v ktorej boli rôzne veci, a zrazu som zazrel i seba. Škola nechala poriadne stopy na mojej tvári. Únava bola jasne viditeľná v tom zvláštnom zrkadle. To zrkadlo nebolo ako to, čo mám zavesené doma v kúpeľni, bolo iné. Zdalo sa mi, ako keby bolo staré tisíce rokov. Rám zrkadla bol zhotovený z dreva, pekne vykreslený a ofarbený. Samé zrkadlo bolo trochu poškodené, ako keby ho niekto vypustil z ruky. V duchu som si pomyslel na toho chudáka, ktorý mal potom sedem rokov nešťastia!

Zahľadel som sa lepšie a rozmýšľal som o tom, koľko len ľudí každé ráno pozeralo doň? Videl som moju babičku, ako sa česávala pri ňom, a tiež jej mamu. Bol to neuveriteľný pocit, po toľkých rokoch a toľkých spomienkach, ja som pozeral doň.

Pripomenul som si to moje zrkadlo, čo mám v kúpeľni, zmocnili sa ma

obavy, či aj ono bude mať niekedy takú hodnotu, ako má toto staré babkino zrkadlo. Čo ja ukážem mojim vnúčatám, keď budem starý? Veci už stratili tú hodnotu, stratil sa zvyk prenášať si spomienky a rozprávky z kolena na koleno. Všetci dnes túžia len po niečom novom a modernom. Či moje deti…? V tom okamihu moju myseľ prerušil zvuk krokov. Na konci chodby som zazrel babičku. V jej oku bolo vidno malú slzu ako rannú rosu na lupine tulipánu, spúšťala sa jej po tvári a zanechávala za sebou jemne viditeľnú stopu vody.

Pošepla len dve slová: – Bude tvoje.

Jaroslav Poničan, Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci 3. cena na súbehu Čo dokáže pekné slovo v kategórii žiakov stredných škôl

Čo dokáže pekné slovo Postavím vám otázočku.

Nebude v nej veľa toho.

Ona skrátka takto zaznie: Čo dokáže pekné slovo?

Pekné slovo?! Čo by to vlastne bolo?

Keď sa zmení veta v báseň?

Možno úsmev – v pozdrav? Vášeň?

Pre mňa pekné slová sú: Prepáč. Vďaka. Prosím.

Pekné slovo je i láska, ktorú v srdci nosím.

Pekné slovo drží rodinu spolu.

S pekným slovom prechodíš po svete hore-dolu.

Pekné slovo dokáže odpustiť.

Pekné slovo dokáže hádanku rozlúštiť.

Keď použiješ pekné slovo, vtedy i priateľov budeš mať mnoho.

Slovník je tiež miesto, kde bývajú pekné slová.

Ak si nenašiel to pravé, tak hľadaj znova.

A keď ho nájdeš, odhalíš kúzlo, ktoré hovorí: Pekné slovo každé dvere otvorí.

Laura Hruškárová, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove 3. cena na súbehu Čo dokáže pekné slovo v kategórii žiakov základných škôl

Práce pre rubriku Vaša tvorba môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Zimné prázdniny

P

mnou a s mojou sestrou. So sestrou a Andrejom sme robili iglo zo snehu.

Jeden večer som sa prechádzala spolu s mamou a divili sme sa tomu, ako je pekne vyzdobená dedina. Počas prázdnin nás navštívila starká z Hložian.

Tieto zimné prázdniny boli pekné, ale krátke. Chcela by som, aby aj nasledujúce prázdniny boli takéto pekné, ale aby trvali dlhšie.

rázdniny som strávil veľmi pekne.

Bol som u rodiny v Selenči, i v zahraničí s priateľmi. V Selenči som bol u otca so sestrou a bolo nám pekne. Hrali sme sa a chodili k iným kamarátom. Pred novým rokom sme odcestovali na Slovensko. Cestovanie trvalo trochu dlhšie, lebo napadal sneh a cesty neboli očistené. Viackrát sme Anastázia Farkašová, 5. ročník zastávali na benzínovej zastávke. Tam ZŠ Nestora Žučného v Laliti boli všelijaké detské hry, trochu sme sa hrali a mama nás fotila. Keď sme pricestovali a ubytovali sa, trochu sme si oddýchli. Po oddychu sme šli von behať po doline, našli sme tam zamrznutý potôčik, na ktorom sme sa kĺzali. Boli sme i na prechádzke po brehoch a v hore.

Bolo dobre dýchať čerstvý vzduch v jedľovej hore. Bol tam výnimočný zážitok kričať a počúvať, ako sa náš hlas ozýva. Nový rok sme vítali na námestí, kde hrala krásna slovenská hudba. O polnoci začali strieľať pestrofarebné ohňostroje a bolo krásne pozerať, ako nebo svieti zo všetkých strán.

Každý z nás tiež mal po jeden Ema Makovníková, 8. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči ohňostroj, ktorý možno držať v ruke. Tieto zimné prázdniny mi dlho zostanú v pamäti. Budem si na ne spomínať vždy, keď budem imné prázdniny uplynuli veľmi pozerať tieto fotografie. rýchlo. Na začiatku prázdnin padal sneh.

Keď napadalo dosť snehu, Kristián Žiška, 5. ročník začal som robiť iglo. Každý deň sme ZŠ Nestora Žučného v Laliti sa s priateľmi guľovali a urobili sme veľkého snehuliaka. Na jazere sme sa spúšťali, sánkovali a lyžovali, a tak každý deň, kým sa sneh nespustil.

Blížili sa Vianoce, keď oslavujeme narodenie Pána Ježiša Krista. Nový rok som vítal s mamou a otcom. Otec a ja sme vystreľovali ohňostroj a pozerali iné ohňostroje. Prázdniny som tiež trávil hrajúc počítač. Bola to hra, ktorú hrali všetci moji kamaráti, a tak sme sa často stretli a hrali sme spolu. Chodieval som aj na terapiu do Odžakov, a tam som sa zoznámil s jedným chlapcom. Boli to krásne zimné prázdniny.

Z

B

sa kĺzať v Ľadovej sále. Bol to jeden z najlepších zážitkov na prázdninách.

Na začiatku prázdnin napadal sneh, ale neskoršie sa spustil. Kým bolo snehu, hrala som sa s Katarínou a Suzanou.

Guľovali sme sa, sánkovali, robili snehuliaky, kĺzali, padali do snehu...

Bola som smutná, keď sa sneh spustil.

Ale hádam napadá znovu. Mala som mnoho pekných zážitkov na prázdninách, ale najkrajšie mi boli sestrine narodeniny.

Anita Turčanová, 5. ročník ZŠ Nestora Žučného v Laliti

T

ohtoročné zimné prázdniny boli krátke, ale som ich pekne strávila s rodinou a priateľmi. Boli pekné, i keď som najviac bola doma. V minulom roku po prvom polroku som bola u staršej sestry. Rada som u nej varovala malú Emu. V novom roku som sa hrala s Anastáziou a jej sestrou. Hrali sme sa na osoby z indických seriálov.

Na pravoslávny Štedrý večer som šla do hostiny. Tam som sa zabávala s mojimi dobrými priateľmi Milanom a Milošom. Na druhý deň som tiež šla do hostiny, aj tam som sa hrala s priateľmi.

V posledný deň prázdnin sme doma mali priadky, keď sa naša rodina zoskupila u nás. Bola som šťastná, že boli aj Ema a Aleksa. Rada som chodievala na folklór. Tam som sa vždy stretávala s priateľmi. Raz som bola aj v Novom Sade. Prázdniny boli pekné, ale chcela by som, aby nasledujúce prázdniny boli krajšie.

Adrijana Lamošová, 5. ročník ZŠ Nestora Žučného v Laliti

Igor Párnický, 5. ročník ZŠ Nestora Žučného v Laliti

Hana Teplá, 8. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči oli zimné prázdniny. Mohli byť aj trochu dlhšie. Boli pekné, ale bolo málo snehu. Vianoce som oslávila s mojou rodinou. Večer sme boli v kostole, kde sme mali program. Niekoľko dní po Vianociach prichádza Nový rok.

Novoročné sviatky som oslávila doma s rodinou. Mama nachystala všelijaké jedlá na večeru. Po polnoci sme si blahoželali k Novému roku a šli sme pozerať ohňostroj. Cez prázdniny sme boli v Báčskom Petrovci a v Hložanoch.

Potom padal sneh, nebolo ho mnoho.

Môj dedo šiel na sánkovačku so

vaša tvorba

Z

imné prázdniny boli krátke a pekné. Počas prázdnin sme oslavovali Vianoce a Nový rok. Nový rok som oslavovala s mojou priateľkou.

Trochu sme boli u nás doma a trochu u nej. Piateho januára moja sestra Ema oslavovala osemnáste narodeniny.

Prišli mnohí Emini priatelia a povolali aj mňa. Mali sme hlasnú hudbu. Aj to sme pekne oslávili... Trinásteho januára sme všetci šli do Nového Sadu na oddych. Boli sme tam celý deň, všeličo sme nakúpili, a čo je najlepšie, jedli sme zvláštnu pizzu a boli sme na Spense. Všeličo sme videli a boli sme

Svetlana Vozárová, 8. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

marec 2015 |

vzlet 11

problém?

Školské prostredie a rizikové správanie mladých

Š

kola je inštitúciou, v ktorej deti trávia značnú časť dňa a v škole prežívajú podstatnú časť svojej mladosti. Škola v procese socializácie mládeže je považovaná za druhý najvýznamnejší socializačný činiteľ, ktorý na jednej strane poskytuje dieťaťu výchovu a vzdelanie, vplýva na formovanie osobnosti, jeho morálne, právne a estetické vedomie. Na strane druhej môže vytvárať atmosféru nedôvery, neistoty, strachu, obáv, ktoré žiakov a študentov vedú k vytvoreniu si negatívneho vzťahu ku škole. Takéto výchovné prostredie, ktorému sa žiaci odcudzujú, tiež nesie určitú zodpovednosť za vysokú mieru kriminality mládeže.

CHARAKTERISTICKÉ ZNAKY DELIKVENCIE MALOLETÝCH A KRIMINALITY MLADISTVÝCH Pre kategóriu maloletých a mladistvých páchateľov trestnej činnosti sú typické najmä násilné a majetkové delikty. Nie je možné venovať sa všetkým formám a spôsobom kriminality mládeže, preto uvedieme len najčastejšie – typické pre túto vekovú kategóriu.

Krádež je trestným činom proti majetku, privlastnením si cudzej veci a zaobchádzaním s ňou akoby bola vlastná. Spôsob páchania majetkovej trestnej činnosti, miesto i predmet záujmu sú rozdielne a závisia od veku, psychických i fyzických dispozícií jednotlivca. Šikanovanie sa ako forma agresívneho správania medzi mladými ľuďmi stáva pre svoju nebezpečnosť stále častejším predmetom záujmu odbornej i laickej verejnosti.

Lúpež znamená použitie násilia alebo hrozby násilím pri snahe zmocniť sa cudzej veci, teda pri zámere krádeže. Tieto činy môžu spôsobovať nielen vecné škody, ale aj ťažké ublíženia na zdraví i smrť napadnutého.

Výtržníctvo je špecifickým javom trestnej činnosti mládeže, dopúšťajú sa ho už vekovo nižšie ročníky páchateľov vrátane detí. Vo výtržníckom konaní sa prejavuje rastúca agresivita časti mládeže, významnú rolu v ňom zohráva aj používanie alkoholických nápojov.

Pohlavné zneužitie je časté v juvenilnej delikvencii, objavuje sa potom ako sexuálna promiskuita v narušených skupinách. Zneužitie sa niekedy spája so znásilnením.

Znásilnenie je trestný čin proti ľudskej dôstojnosti a znamená použitie násilia alebo jeho hrozby na donútenie k súloži.

12 vzlet | marec 2015

ŠKOLA A FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE RIZIKOVÉ SPRÁVANIE Škola je prostredím, kde adolescenti trávia značnú časť svojho času. Má veľký význam ako miesto pre stretávanie sa s rovesníkmi a ako sprostredkovateľ rôznych záujmových aktivít. Avšak dáva taktiež priestor pre rozvoj rizikového správania, ako je napr. šikanovanie.

Spúšťačom šikanovania môže byť

trediu. Aj takéto negatívne správanie učiteľa dlhodobo nasmerované voči konkrétnemu žiakovi môže viesť ku vzniku konfliktnej situácie, ktorú rieši tým, že najskôr „vynechá” konkrétne vyučovacie hodiny s cieľom vyhnúť sa učiteľovi; – vzťahy medzi žiakmi – postavenie odmietaného a izolovaného žiaka, ktoré sa udržuje po dlhší čas, výrazne ovplyvňuje rozvoj žiakovej osobnosti. Ak sa aj napriek snahe

Foto: madka

správanie samotného učiteľa, ktorý svojím nezáujmom či agresivitou upozorní na jedinca, ktorý je v nejakom ohľade nedostačujúci a môže sa tak stať terčom agresívneho správania spolužiakov (Matoušek, Kroftová, 1998).

Za významný rizikový faktor vo vývoji problémového správania sa tiež označujú nejasné školské normy a dezorganizované školské prostredie, ktoré neposkytuje pocit bezpečia a príjemné zážitky (Orosová, 2007). Konštatuje sa, že problémy adolescentov v škole súvisia s fajčením cigariet, konzumáciou alkoholu a násilným správaním (Carpenter, 2001). ŠKOLA A ČINITELE DELIKVENCIE Negatívne vzťahy žiakov ku škole vznikajú pôsobením rôznych faktorov. Z hľadiska vzťahu kriminality mládeže a školy ako najvýznamnejšie rizikové činitele, ktoré majú úzky vzťah s delikventným správaním, uvádzajú sa: – vzťah učiteľ – žiak – učiteľovo pedagogicky netaktné správanie a záporný vzťah k jednému alebo viacerým žiakom môže vytvoriť nepriaznivú psychickú klímu, čo pôsobí na vznik záporných postojov žiakov k učivu, predmetu, spolužiakom, ale aj ku školskému pros-

samotného žiaka jeho postavenie v kolektíve žiakov nezmení, môže to opäť viesť k vytvoreniu negatívneho vzťahu žiaka ku škole a ku školskému prostrediu. Tieto deti potom vyhľadávajú iné možnosti, kde sa snažia budovať lepšiu pozíciu a postavenie; – učebné osnovy – ďalším dôvodom vzniku negatívneho vzťahu mladých ľudí ku škole môžu byť aj samotné učebné osnovy.

Nielen študenti stredných škôl vnímajú poznatky, ktoré im škola sprostredkúva, ako bezvýznamné a nezmyselné vedúce k strate záujmu o vzdelávanie. Mladí ľudia, ktorí nevidia zmysel vo vzdelávaní, ktoré je legitímnou cestou k dosiahnutiu ich cieľov, vyberú si cestu síce nelegitímnu, ale oveľa atraktívnejšiu, najčastejšie v podobe kriminality; – školské neúspechy – deti, ktoré zažívajú v škole neúspech, sú frustrované a vo svojej ďalšej budúcnosti očakávajú neúspechy.

U takýchto detí potom narastá presvedčenie, že vo svojom živote nebudú nikdy úspešné prostredníctvom konvenčných prostriedkov.

Tieto deti potom hľadajú možnosti a cesty ako byť úspešnými, medzi ktoré patria aj delikventné aktivity; – školské prostredie – vysoké počty žiakov a tried v niektorých

stredných a základných školách a následná anonymita sú dôvodmi, pre ktoré sa školské prostredie stáva neosobným a žiaci v ňom sa cítia izolovaní. Čím väčší počet žiakov má učiteľ v triede, tým má menšiu možnosť individuálneho prístupu k žiakom. Žiaci sa stávajú šedou masou a takto sa môžu aj cítiť. Menšie školy, ktoré navštevuje menší počet žiakov, im poskytujú viac osobné a dôverné prostredie, v ktorom môžu žiaci zažívať viac významných vzťahov (Chalupková, 2006).

Záver Problematika súvisiaca s kriminalitou mládeže nie je jednoduchá.

Zaoberať by sa mala ňou celá spoločnosť. Neprejde ani deň, aby sme sa nestali svedkami významne narastajúceho násilia, kriminality, asociálneho správania, ako i množstva ďalších spoločensky nežiaducich javov v spoločnosti.

Delikvencia maloletých a kriminalita mládeže si vyžaduje nielen značnú pozornosť, ale aj „citový a psychologicky starostlivý postup“ v rámci vyriešenia problému.

Predovšetkým deti a mládež dneška vytvoria už za niekoľko rokov „spoločnosť zajtrajška“ a mnohé z nich budú nositeľmi sociálneho a štátneho bremena a zodpovednosti.

LITERATÚRA: AUNOLA, K., STATTIN, H., NURMI, J.: Adolescents’ achievement strategies, school adjustment, and externalizing and internalizing problem behaviors. In: Journal of Youth and Adolescence, 2000, vol. 29, no. 3, pp. 289 – 306.

CARPENTER, S.: Teen’s risky behavior is about more than rase and family resources. In: Monitor on Psychology, 2001. vol. 32, no. 1.

CHALUPKOVÁ, J.: Delikvencia maloletých a kriminalita mladistvých páchateľov (diplomová práca), FŠI : Žilina 2006.

KOVÁČOVÁ, D.: Sebahodnotenie a rizikové správanie v adolescencii (diplomová práca), FMU : Brno 2008, s. 103.

MATOUŠEK, O., KROFTOVÁ, A.: Mládež a delikvencia. Praha : Portál, 1998.

OROSOVÁ, O., GAJDOŠOVÁ, B., MADARASOVÁ-GECKOVÁ, A., VAN DIJK, J. P.: Rizikové faktory užívania drog dospievajúcimi. In: Československá psychologie, 2007. vol. 51, no. 1, pp.

32 – 48.

Pripravil: Robert Tomšík, pedagogický psychológ

ROZLETY LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET

Číslo 3 (13) / marec 2015

Ty a ja Ty a ja, ako vírus siete, vždy znova, tkáme vlastnú pavučinu.

Ty, pomocou dokonalého tieňa, správneho uhla, veľkosti objektívu.

Pomocou clony, svetelného regulovania, ostrosti, potrebného sekvenovania.

Ja, pomocou suchého papiera, správneho čítania a nesprávneho seriálu.

Pomocou zakázaných dejín, hlúpeho pritakávania, pomocou stopy, preceneného usmievania.

Ty a ja – perpetuum mobile.

Jana Domoniová Kysáč

Ilustrácie: Wic Deviant

Nebo vie Tohto roku asi budú aj ruže kvitnúť.

Možno mi jednu aj prinesieš. Bielu.

Pre to, čo sme nemali a mať budeme.

Do rúk s ružou vtkáš mi aj vieru.

Pošepne ti silou vetra niekto, kto ťa nadovšetko miluje, že čas je. Ó, ten sa načakal.

Ale ihneď sa mu láskavo zaduje.

A čo, žije? A čo, čaká? Prečo?

Veď ju chápem zatvorenými očami.

Veď, je múdra. Veď, jestvujú lepší. Ona ich nechce.

Veď, slza sa jej zliala. Ona ihneď do tmy.

Obracia sa. Prestupuje z nohy na nohu.

Zima je. Plače. Chveje sa jej hlas.

Bojí sa. Chce sa vzdať, nebojovať.

A čo, bojuješ aj ty? Čušíš. Pre nás?

Chápem ja všetko. Perfektne tomu rozumiem.

Vidím aj miesta, ktoré nevidieť na mape sveta.

Neverí nik, lebo je tak ľahšie. Iba nebo vie.

Dobré moje, hrdá som celou dušou svojou na teba.

Hrdá som celou dušou svojou na teba.

Nebo vie. Nebo vie...

Tatiana Krížová GJK

ROZLETY Anjel Keď mi tichosť v myšlienkach tak hlasne hovorí a srdce tlkotom slzy v očiach zastaví, posledný pohľad na tvoje oči zavreté srdce moje zranené nikdy nezahojí.

Si anjel, ktorý ma chráni počas celého života keď ma niečo bolelo, vždy si bôľ utíšila.

Keď som plakal, úprimne si ma tešila, a kto ma teraz poteší, keď si ma opustila...

Keď svitajú nové rána a začína sa nový deň, v srdci svojom nosím, mama, tú poslednú tvoju reč: Pamätaj, že dobrý človek musíš byť, koľko lásky rozdelíš, toľko sa jej nasýtiš.

Si anjel, ktorý ma chráni po celý život, keď ma niečo bolelo, vždy si bôľ utíšila.

Keď som plakal, úprimne si ma tešila.

Kto ma teraz poteší, keď si ma opustila?

Keď si ma, mama, opustila...

I naďalej cítim tvoju ruku ako mi slzy zotiera, ako ma chrániš krídlami, krídlami anjela.

Zlatko Karlečík-Bimbo Kovačica

Nespravodlivosť Nespravodlivosť sa stala, nespravodlivosť, tá život nám zobrala.

Kde je tu pravda?

Kde je tu láska?

Kde je tu tá láska nekonečná?

Krivdou nás plní, niet našej viny.

Tak túžim po tvojom objatí, tak veľmi mi chýbaš ty.

Si ako tá hviezda na nebi, si ako vzduch nekonečný.

Tak veľmi si ďaleko, tak veľmi objať ťa túžim.

Ten pocit, tú bolesť, nie, to nik nepozná. Žobráci a lúpežníci, nech ich Boh trestá!

Tak veľmi mi chýbaš, tak veľmi ťa chcem.

Si ten môj najlepší, otec, ktorého milujem...

Toto je príbeh ten, v ktorom snívame sen.

Dijana Sľúková GJK Báčsky Petrovec

Čerešňa Rád si spomeniem na prvú čerešňu, takú pôvabnú a sladkú.

Tak veľmi som mal rád jej chuť a vôňu, sladkosť božskú na každom konáriku.

Pod modrou oblohou stála, opustená, ale nikdy sama.

Deťom sa lákavo usmievala, radosť zdarma rozdávala.

Detský smiech rada počúvala, bezstarostné srdcia vábila.

A nakoniec predsa usnula, pred sekerou veku sa neubránila.

Teraz iné deti vychutnávajú tie sladkosti.

Ja len vôkol zbieram smeti, dnes už mám iné starosti.

Ale malý chlapec vo mne žije, vychutná si aspoň aj višňu.

Srdce vtedy bláznivo bije, ožijú spomienky na starú čerešňu.

Daniel Strakúšek Kovačica

Práce pre rubriku Rozlety môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

ROZLETY

knihy

Horor v Novom Belehrade (Pavle Zelić: Peščana hronika. Vydavateľstvo Laguna, 2013)

N

ový Belehrad je jedna z najväčších a najľudnatejších častí hlavného mesta Srbska. Aj keď je Belehrad veľmi staré mesto, táto jeho časť nebola budovaná v priebehu storočí, ale vznikla príliš rýchlo – v priebehu štyridsiatych a päťdesiatych rokov 20. storočia s cieľom zmodernizovať vtedajšiu juhoslovanskú metropolu a ožiť tunajšiu spoločnosť v povojnovom období. Je zaujímavé, že Nový Belehrad bol ako projekt vybudovaný pomocou mládežníckych pracovných akcií. Mladí chlapci a dievčence z priestorov celej bývalej Juhoslávie sa zúčastňovali v pracovných akciách obnovy a výstavby infraštruktúrnych

objektov. Budovali sa diaľnice, budovy, brány a cez prácu sa mládežníci a pionieri vtedajšieho komunistického štátu kamarátili a vychovávali v duchu socializmu, bratstva a jednoty.

Hororový román Pavla Zelića Peščana hronika má za tému práve život v Novom Belehrade. Dej sa odohráva v roku 1998 a mladý vdovec Ilija sa snaží zabudnúť na predchádzajúcu časť svojho života, v ktorom bol policajt a manželka mu umrela

na predávkovanie drogami, takže sa so svojím synom Lazarom „stratí“ v jednom z mnohých jednotvárnych novobelehradských panelákov. Strašidelný príbeh sa začína, keď Ilija zbadá, že život jeho syna je ohrozený.

Panelák, v ktorom žijú, je vybudovaný v blízkosti miesta, kde počas druhej svetovej vojny bol umiestnený koncentračný tábor, v ktorom o život prišlo tisíce obetí. Okrem toho park v blízkosti ich budovy navštevujú duchovia chlapcov,

ktorí zahynuli v nešťastí počas mládežníckej pracovnej akcie...

Ide o prvý román súčasného srbského spisovateľa Pavla Zelića (1979), ktorého tvorbu porovnávajú s tvorbou Stephena Kinga, ale aj Davida Albahariho.

Autor tohto románu o temných stranách z dejín Belehradu vykonal dôkladné výskumy danej tematiky a tiež mal početné rozhovory s účastníkmi niekdajších mládežníckych pracovných akcií, čím do knihy okrem hororových prvkov vniesol zvláštny duch nádejných povojnových čias obnovy a výstavby nového štátu.

Janko Takáč

rozlety + JANA BODNÁROVÁ

Z periférií

„SME S VAMI CELÝ DEŇ“ (nápis na bilborde vedľa križovatky) a kto zostáva s nami v noci? čia je tá vôňa nad tvárami zobudenými v černi? tesne pred svitaním.

Morfeus sa v tej chvíli potĺka klinikami, bielymi sálami. rozprašuje hypnotický elixír na modrajúce ústa. „Life is a killer. Memento mori.“ mrmle ten plešivec so štipľavým dychom.

Mor-fe-ussssss! stál na konci dlhého tunela. a predsa: jedno dievča tancovalo bosé. na vydratom tepichu v obývačke. po polnoci Štedrý večer vyvanul vône krémešov. v žiari mesiaca tancovalo bosé dievča. samo so sebou. pred tranzitom existenciou.

CHARKOVSKÁ v parkoch oranžová. „jesień juž Panie, a je nie ma domu“ tehlové domy s verandami. kosti fabrík. píšťaly vetra od rieky. hojdačky. diví chlapci rozbíjajú fľaše. porezané hánky. Chlebnikov písal básne na cáry. Jesenin zo sochy Puškina kričal básne davu. strašne zlostnému. opitého obra Majakovského ťahali spod biliardu v kolónii spisovateľov. krv, hlad, chaos šklbali zástavami. „veter podul v sosednom sadu. v duchach prašol, kaka charašo!“ žltý lístok mi padol na plece. ... požiar doby sa šíri do žíl... povedzte sestrám... zas je všetko iné. len parková oranž ostáva. a pomiešané echá básnikov túlavosti.

HOMMAGE À GLINICKIJ bol to taký jemný obraz! jemný film. bozk mŕtveho. ružové kvety (ako sakury) rozkvitli, potom zmizli, rozkvitli, zmizli... na hrdzavom drôte stočenom do kruhu.

CEZ OKNO ELEKTRIČKY NA ŠTÚROVEJ dom prázdna. odetý viničom. len studenší vzduch v ňom. električka hrkoce. na skle vyrytá lebka. jej neoči práve civejú do neočí toho domu. vidia tieň. je to len odraz hviezdy v skle? strieborná kefa s dávnymi vlasmi žien? ich šaty rozpadnuté na prach voňajú bazou v pustej záhrade. električka presekáva mesto. zúrivý mladík ohryzeným nechtom prehlbuje na skle tieň lebky. páchne acetón.

DUŠIČKY odvrhnuté záhrady a parky. celý deň zvuk kovu o kov. lístie popadané na kamenných stoloch náhrobkov. pichliače tují vyšívajú mŕtvym odkazy. nerozlúštiteľná vôňa chryzantém. blikot plamienkov. kvetinky na košieľkach novokrstencov.

Jana Bodnárová (1950).

Slovenská poetka, prozaička a dramatička.

Vyštudovala vedu o výtvarnom umení na FF UK v Bratislave. Pracovala ako pamiatkarka, historička umenia, vydavateľka. Naposledy vydala prózu Insomnia (2005), básnickú knihu Z periférií (Vlna/Drewo a srd, 2013) a knihy pre deti a mládež Koníky v cvale (2009) a Dita, 30 mušiek svetlušiek a iné príbehy (2014). Žije v Košiciach.

Výber: Ján Púček

ROZLETY

próza

Ján Púček

ZÁPAD SLNKA S

nikto o nich ani len netušil. A zrazu sa uprostred noci rodičia prebudili na synov plač. Zobudil sa a rumádzgal. Rozbehli sa k nemu. Kráčalo sa im akosi ťažko, hádzalo to nimi zo strany na stranu.

Pozreli sa z okna. Krajina sa pohla.

Rozbehla sa dozadu.

My isto stojíme – mysleli si – to krajina sa začala posúvať.

Vlak stál, hrkotali len jeho hrdzavé železné kolesá.

Viezli sa na sever.

Nikto ich viac nevidel.

Hovoríš: niekedy stačí málo a všetko je úplne inak. A tak to bolo každý deň, celého pol roka – to si neviete ani predstaviť. V marci začalo bombardovanie. Čo je oproti tomu nejaký pokazený semafor?

Mala som trinásť rokov.

Trinásť.

Toľko vecí musíš pochopiť odrazu a nikoho nezaujíma, že je priskoro, že ešte nechceš. Nepoznala som slovo vojna, no až pridobre som vedela, aký je jeho význam...

Na staničnej lavičke sedí starý muž s dlhou zažltnutou bradou. Opýtaš sa ho, či vlak, na ktorý čakáš, náhodou nemešká, či náhodou čosi nehlásili

Vlakom to ide ešte horšie. Stačí, že spomenieš železnicu a všetci sa rozosmejú, pripomenú ti chlapíka, čo sa za jazdy prepadol cez prehnitú podlahu záchoda a nikdy ho nenašli.

Ale toho sa ty vraj nemusíš báť, tebe vlak len tak ľahko nepôjde.

Prídeš na malú staničku. Je pol štvrtej; malá ručička stojí na šestke, veľká medzi trojkou a štvorkou. Všetko ako má byť.

Koľaje ležia pokojne, naťahujú sa medzi dvoma horizontmi, objímajú zem. Nezunia. Nežijú. Horúci vzduch, ktorý sa nad nimi mihoce a prelieva je v úplnom bezpečí.

Na okamih sa zamyslíš a začneš rozprávať: poznám jeden príbeh, ale ten je ešte z inej, dávnejšej vojny. Jedna rodina prišla zo dňa na deň o dom.

Nemali sa kam podieť, a tak sa všetci traja, otec, matka aj syn, usadili v starom železničnom vagóne. Stál kdesi za mestom, zarastený vo vysokej tráve, celkom zabudnutý.

Zariadili si ho a žili v ňom celé leto,

Ilustrácia: Ivana Vereski

tále sa snažíš porozumieť tomu semaforu s vypálenými žiarovkami.

Nejde to. Nepomáha nič. Len sa v poslednej sekunde vyhnúť zrážke, keď križovatka vypustí na cestu autá zo všetkých svetových strán naraz.

Snažíš sa porozumieť domom, čo rastú za tvojim chrbtom vtedy, keď o tom nevieš, vtedy, keď to nevidíš, vtedy, keď to nechceš. Ukazuješ všetkým svoje mesto – skrývaš pred nimi, že ho nespoznávaš. Snažíš sa porozumieť. Nejde to.

ešte kým si prišiel. Muž sa na teba prestrašene pozrie, vezme svoj košík plný marhúľ a mlčky si presadne o dve lavičky ďalej.

Vtedy si všimneš, že všetky starcove marhule už nahlodala hniloba, v košíku niet azda ani jedinej, ktorá by nebola sfarbená dohneda. Okolo košíka a mužovej hlavy sa vznáša roj ôs. Vôbec ho neznervózňujú, sadajú nielen na jeho ovocie, ale i na ramená, na ruky, na tvár. Ledva prehltneš výkrik, keď zbadáš, že jedna z nich mu celkom pokojne sadla na ústa a zmizla medzi perami.

Zabudlo sa už na Eduarda Száma a na jeho Cestovný poriadok autobusovej, lodnej, železničnej a leteckej dopravy; v tejto krajine, kde vlaky spôsobujú skazu ovocia a koľajnice vytrvalo mlčia, mlčia o všetkom.

Ty však hovoríš: otec pracoval v televízii, na takom kopčeku nad Dunajom. Práve bol v živom vysielaní, keď zrazu zhasla obrazovka, keď z nej z ničoho-nič zmizol. Po chvíli pribehla prestrašená suseda a kým sa odhodlala rozprávať, dlho na nás len pozerala s hrôzou v očiach. A potom pošepkala – bombardovali televíziu, preto zhasla.

Horí. Nikto nevie, či ľudia stihli utiecť.

Stihli. Bože. Stihli.

Pozerali z neďalekého lesíka na ten požiar, na tú spúšť. Bez slova.

Ak chcete, ukážem vám, ako prešla bomba cez štyri poschodia. Ukážem vám celú budovu, čo zostala nedotknutá ako zlomok sekundy pred prvou bombou; na obrazovke je ešte stále zaseknutý obraz môjho otca. Je na nej o pätnásť rokov mladší ako dnes.

Budova. Zlomok sekundy po poslednej bombe. Pätnásť rokov stará radiácia...

Iste, na každú stanicu raz príde vlak, príde, a ty môžeš nastúpiť.

Oproti tebe sa posadí akýsi mastný chlap a s hlasným vzdychaním sa začne dláviť jaternicami z tukom nasiaknutého papierového vrecka.

Dlávi sa. Nedá sa povedať, že by jedol.

Tisne ich, jednu po druhej, centimeter po centimetri do úst, ako do dákeho šrotovníka.

Aj sa radšej odvrátiš – k oknu, k slnku. Popri trati vzplanuli ohne, v každej druhej záhrade, čo sa opiera o násyp. Čo tí už len môžu páliť? Veď všetko, čo nezhnilo pod snehom odplavila voda, nezostalo nič.

Ohne.

Cintoríny.

Vlak so škrípaním zastaví kdesi na predmestí, celý sa roztrasie, akoby náhle zišiel z trate.

O strom v neďalekej záhrade je opretý rebrík, konča rebríka škorec dočahuje moruše. Čo ten zrazu zabudol lietať?

Mastný muž sa kamsi stratil. Zostali po ňom len kožky z jaterníc pietne uložené na sedadle oproti tebe. A vlak, čo ďalej stojí zhasnutý medzi dvoma stanicami.

Hovoríš pošepky: nezostal tu jediný most, jediný most nenechali na pokoji.

Mala som trinásť rokov – stáli sme na balkóne a zrazu sa mi zazdalo, že zapadá slnko. Mama nás rýchlo zdrapla, zatiahla do domu a spustila rolety. Mne sa ten západ páčil. Nerozumela som, prečo sa nesmiem pozerať.

Pamätám si, že som plakala. Chcela som odostrieť a pozerať sa.

Až teraz, po pätnástich rokoch, keď vám toto všetko rozprávam, som konečne všetko pochopila. Tu u nás slnko zapadá na druhej strane. Rozumiete?

Vtedy bolo všetko naopak, no slnko u nás vždy zapadalo na druhej strane, ani vtedy to nebolo inak.

Prílohu Rozlety pripravujú: Stevan Lenhart, Andrea Speváková

DUŠAN DURMAN

komiks Agent Henrich a profesor Carter sledujú lepkavú a tienistú stopu Kráľovnej noci. Žiarlivá a posesívna, neúnavne a neúprosne prenasledovala každého, kto by bez jej povolenia použil Kľúč priepasti. Tentoraz korisťou bola Rowena Walkerová, dievka, ktorá si nedbalo „požičala“ tento kľúč z bytu Carterovej bývalej manželky Norene, chladnej blondíny so šarmom žraloka. Norene, Walkerová a knihovníčka Fulla boli zatiaľ zajaté v knižnici agentov Univerzálneho poriadku čarodejnicou Carathis, ktorá si vyžadovala kľúč k tajomstvám skrytým v temných hlbinách neznáma pre svoju maličkosť.

Čo teraz? Kráľovná mi je za pätami.

V knižnici agentov Carter odovzdal Carathis Kľúč priepasti, dávno prinesený z mrazivého medzihviezdneho priestoru, osídleného prastarými démonmi... Zdalo sa, že tiene v izbe zrazu ožili.

Nemaj obavy, môžeme to využiť v náš prospech.

Kráľovná sa objavila a odviedla drzú čarodejnicu. Iba malý kľúč zostal po nich na zemi.

Kráľovná noci lovila toho, kto má kľúč, tak sme jej niekoho dali. Nemá rada nezvaných hostí vo svojej ríši, ale dnes nám to prišlo celkom vhod.

marec 2015 |

vzlet 17

PC hry

J

e známa skutočnosť, že v dnešnom období sa človek čoraz viac vzďaľuje od prírody a prestáva chápať a uctievať zákony, podľa ktorých sa správajú

všetky žijúce organizmy na planéte. Platí to najmä pre mladé generácie, ktoré celý svoj voľný čas trávia pri počítačoch a na sociálnych sieťach, vyhľadávajúc stále nové aplikácie a zábavné obsahy.

Pri takom spôsobe života určite nemožno pochopiť a samým tým ani rešpektovať život a úsilie prežívania zvierat v divočine...

Nezávislé štúdio Might & Delight zo Švédska muselo práve o tom uvažovať,

18 vzlet | marec 2015

keď sa rozhodlo vytvoriť videohru Shelter (čiže: Útulok) s atypickým obsahom, zoznamujúcim nás s každodenným životom dvoch živočíšnych vrstiev

žijúcich v lesoch Európy.

Ide o meditatívno-dobrodružnú hru na prežitie z pohľadu tretej osoby a nateraz sú realizované jej dve časti. Prvá časť videohry Shelter portrétuje samicu jazveca a jej mláďatá, pokým v novom pokračovaní Shelter 2 sa pozoruje samica rysa s mláďatami a celý ich životný cyklus. Obidve časti hry sú založené na idey krutej ľahostajnosti prírody voči živým

a malý jazvec sa ocitne v dravých pazúroch orla.

Jazvecom veľký problém predstavujú rôzne rizikové miesta, keďže tieto zvieratá sú príliš neobratné, pokým pre malých rysov je veľmi dôležitá otázka nachádzania vody, ktorá je problematická v zimných mesiacoch. Časť hry s rysmi je dynamickejšia a akčnejšia, keďže rysy sú najväčšími mačkami voľne žijúcimi v Európe a pre výživu lovia malé živo-

bytostiam, zdôrazňujú iba tie najnutnejšie veci v živote a zameriavajú sa na hráčov súcit a vývoj emocionálnej spätosti so zvieratami.

V hre sa nájdeme v úlohe matky jazvecov alebo matky rysov a na niekoľkých úrovniach našou úlohou bude chrániť mláďatá pred rozličnými prírodnými nebezpečenstvami. V každom prípade, tak malé rysy, ako i malé jazvece, sú úplne bezmocné.

Jediné, čo môžu a vedia, je byť čo bližšie pri matke a ona musí pre nich urobiť všetko iné. Stačí len malá nepozornosť

číchy, pokým jazvece sú aktívne zväčša v nočných hodinách a stravujú sa hubami, ovocím, rôznymi korienkami a poniektorou žabkou alebo hmyzom, takže táto časť hry má pomalší, lineárny dej.

Okrem toho, malé jazvece častejšie hynú, a v takej chvíli v hre sa zamýšľame nad krutým cyklom života vo svete divých zvierat, ale tak v hre, ako aj v ich skutočnom živote, všetko pokračuje bez ohľadu na okolnosti.

Obidve časti videohry sú tiež výnimočné po svojej audio a vizuálnej stránke. Dynamické soundtrack nahrala švédska skupina Retro Family, pokým vzhľad videohry vypracoval Jakob Tuchten.

Ovplyvnený štýlom japonských rodinných znakov Kamon, tento umelec do hry vniesol drsné maliarske ťahy a zväčša pastelové farby a s neusporiadanými textúrami a abstraktným znázornením stromov hra dostala lákavý vizuálny kabát, zároveň nás približujúci k otázkam, na ktoré autori videohry chceli poukázať. jm

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Consumer Electronics Show 2015 C

ES je jeden z najväčších veľtrhov spotrebnej elektroniky, ktorý sa koná každý rok v januári v Las Vegas. Na ňom sa výrobcovia snažia predstaviť to, čo

Modul Curie (Intel) podľa nich bude v pokračovaní roka aktuálne a populárne a ukazujú smer vývoja elektronických zariadení.

Na tohtoročnom CES jedna zo zaujímavejších

ľahké pomýliť si ho s USB kľúčom. Toto boli najzaujímavejšie novinky od Intelu a nechýbalo ani niekoľko nových modelov nízkonapäťových procesorov určených pre menšie počítače, ultrabooky alebo NUC zariadenia.

Spoločnosť NVidia tiež predstavila nové procesory, Tegra X1.

Tieto obsahujú 8 jadier a sú založené na architektúre ARM, čo v preklade znamená, že sú určené pre mobilné zariadenia.

Keďže je ich výrobcom spoločnosť nVidia, zameraná na grafické procesory, aj X1 obsahuje výkonnú samostatnú grafickú jednotku.

Po inteligentných telefónoch, tabletoch a inteligentných hodinkách,

vytlačiť predmety.

Takéto niečo existovalo aj skôr, ale tlačiarne tohto typu boli zriedkavé a drahé.

Preto s riešením prišiel výrobca Robo 3D, ktorého cieľ je priblížiť takýto typ tlače obyčajným Google Glass ľuďom, a preto na CES predstavil niekoľko Google Glass, ale aj iní modelov 3D tlačiarní, ktoré výrobcovia, ako napríklad bude možné kúpiť už od jari.

Sony, začali predstavovať Odvtedy uvidíme, či sa takáto svoje modely. Tento výrobca tlač naozaj spopularizuje dokonca predstavil aj modul, alebo skončí ako inteligentné ktorý možno zakvačiť na hodinky, ktoré používa malý hocaké okuliare a týmto ich počet ľudí.

Tlačiareň Robo 3D

Compute Stick (Intel) noviniek bol výrobok spoločnosti Intel, modul Curie, ktorý natlačil procesor, čipset, pamäť a iné súčiastky bežné v dnešných počítačoch do jedného čipu veľkého ako gombík. Toto má predstavovať konkurenciu pre platformu ARM, ktorá vládne trhom mobilných zariadení (smartfónov a tabletov). Okrem tohto bolo predstavené aj zaujímavé zariadenie Compute Stick, čo je miniatúrny počítač, ktorý pripájame na monitor alebo TV cez HDMI. U tohto je zaujímavé, že je veľmi

rôzni výrobcovia začínajú uplatňovať elektronické prvky aj v iných zariadeniach. Tak napríklad bolo vidieť inteligentné pedále merajúce počet spálených kalórií, inteligentný snowboard merajúci štatistiky, dokonca inteligentný matrac určený pre kontrolu detského spánku. To, čo je však možno najzaujímavejšie a je najviac pravdepodobné, že sa bude rýchlo vyvíjať, sú inteligentné okuliare. V súčasnosti už nehovoríme iba o klasických známych

premeniť na inteligentné.

Nové „smart glasses“ predstavili aj výrobcovia ako Alcatel a Withings.

Vec, ktorá je tiež zaujímavou novinkou a ktorá sa s veľkou pravdepodobnosťou stane populárnou v tomto roku, sú 3D tlačiarne. Tieto namiesto klasickej 2D tlače umožňujú

Tohtoročný CES bol zaujímavý a zostáva nám počkať koniec roka, keď uvidíme, ktoré z typov zariadení a technológií sa uchytia a pre ktoré z nich sa výrobcovia mýlili a zostanú zaujímavé iba pre malý počet ľudí so špecifickými potrebami.

Drobnicky • Aktuálne verzie webových prehliadačov: Google Chrome 40, Mozilla Firefox 36, Internet Explorer 11.0.16.

• Spoločnosť Rockstar posunula vydanie hry GTA 5 pre PC na apríl.

• Po správach, že Apple začína vyvíjať auto na elektrinu, toto isté chce robiť aj Samsung.

• ASUS začal do svojich základných dosiek zabudovávať USB 3.1 porty.

• Od roku 2016 bude platená TV služba Netflix dostupná na Slovensku.

• Spoločnosť Xiaomi prestavila nový tablet, Mi Note. marec 2015 |

vzlet 19

zaujímavosti

SVET ZVIERAT

horoskop

Vedie: Aisa

BARAN

21. 3. – 20. 4.

Ak sa stretnete s čímkoľvek novým, nemali by ste sa danej príležitosti zľaknúť, inak si to všimnú už aj ďalej, a to by mohlo byť začiatok konca. Zásadné rozhodnutie čiastočne, ale aj určite nasmeruje váš ďalší život.

BÝK

21. 4. – 20. 5.

– Žirafa spí len 20 – 30 minút denne, a to ešte postojačky. Netopier prespí aj do 20 hodín denne. Hlavou dolu.

– Netopiere pri vyletovaní z jaskýň vždy odbočia vľavo.

– Potrebné je 1 200 000 komárov na to, aby vám vypili všetku krv.

– Komáre najviac láka modrá farba, pričom radšej sadajú na deti, ako na dospelých.

– Krava pri prežúvaní potravy pohne čeľusťou 40 000-krát denne.

– Žaby nemusia piť vodu. Absorbujú ju kožou.

Z priaznivého obdobia by ste mali vyťažiť čo najviac. Hádkam so známymi sa vyhnite a sústreďte sa na svoje povinnosti v súčasnosti, ktorých síce nebude veľa, ale budú kľúčové pre vašu budúcnosť. V tomto období neprijímajte nové ponuky či výzvy, museli by ste začínať úplne odznova.

BLÍŽENCI

21. 5. – 21. 6.

Priatelia stoja pri nás, aj keď chybíme.

Nestrácajte energiu, je dôležitá. Práca a rozbehnuté veci nepočkajú, pridajte vo svojom tempe. To, čo ste nadobudli, je fajn, nebojte sa užiť si to. Venujte sa záležitostiam. Možno vás otravujú, ale sú nevyhnutné a patria k bežnému životu.

VÁHY

24. 9. – 23. 10.

Iba ak vytrváte, tak dosiahnete všetky svoje sny. Nemôžete chcieť všetko hneď, niektoré záležitosti si vyžadujú čas.

V súkromí sa vám vyjasnia niektoré vzťahy, ale to nebude podľa vašich predstáv, tak nesmúťte, zmysel pochopíte čoskoro.

ŠKORPIÓN

24. 10. – 22. 11.

Vyhnite sa presadzovaniu niečoho, čomu vlastne ani sami neveríte.

V tomto období vo vašom živote nedôjde k nijakým závažným zmenám, tak sa ani nesnažte riešiť veci, ktoré by vám iba kazili dobrú náladu.

STRELEC

23. 11. – 21. 12.

Mali by ste spomaliť v tempe, ktoré ste si nastavili. Ak budete robiť príliš mnoho vecí naraz, ohrozíte tým ich kvalitu. Občas je fajn, ak sa necháte viesť svojím šiestym zmyslom, najlepšie vám napovie, čo by ste mali alebo nemali urobiť.

KOZOROŽEC

22. 12. – 20. 1.

RAK

22. 6. – 22. 7.

Je síce pravda, že sa vám nedarí vyhrať lotériu alebo inú cenu, po ktorej by ste hneď chňapli, ale to ešte neznamená, že nie ste šťastný človek. Občas by nám k spokojnosti malo stačiť aj málo, márnotratnosť sa naozaj neopláca.

Ukážte svoju hrdosť a nepodliehajte nátlaku len preto, že sa to patrí. Pri odmietnutí trvajte na svojom názore a v žiadnom prípade sa nedajte presvedčiť o vašej neschopnosti.

Všetko, čo robíte, predsa robíte poctivo, tak si za tým aj stojte.

VODNÁR

21. 1. – 20. 2.

– Najrýchlejší vták je pštros. Dokáže utekať až 100 km/h.

– Sloní zub váži 4 kg.

– Slimák má štyri nosy.

– Klokany nevedia chodiť pospiatky.

– Škorpión má až 12 očí.

LEV

23. 7. – 23. 8.

Máte náladu pod psa. Nenechajte si ňou pokaziť úplne celé obdobie.

Koncom mesiaca sa veci zlepšia a začne sa vám dariť. V tom čase už nájdete zvyčajný optimizmus, preto neváhajte a ukážte, čo je vo vás. Ťažiť by ste mali najmä zo svojich schopností.

PANNA

24. 8. – 23. 9.

– Vedecký názov pre gorilu je Gorilla gorilla gorilla.

Pripravila: VH

20 vzlet | marec 2015

Skúste byť o niečo menej impulzívni a dajte si pozor, čo pred kým rozprávate. Občas je naozaj dobré držať jazyk za zubami, mohli by ste ohroziť nielen svoj spoločenský život, ale aj ten osobný.

Ak vám vaša intuícia niečo našepkáva, tak ju poslúchnite a bez otázok.

S rozumom by ste sa dopredu posúvali len veľmi ťažko a dlho, tak sa pokojne poddajte srdcu alebo osudu, nič tým nepokazíte – naznačujú hviezdy.

RYBY

21. 2. – 20. 3.

Úprimnosť je skvelá, ale počas mesiaca si dajte pozor na každé jedno slovo. Občas je mlčať zlato, a to v tomto období bude platiť dvojnásobne. Dovoľte si uskutočniť aj naozaj dávne sny. Inak budete naháňať čas, preto si skúste nájsť chvíľu a dobre si premyslieť, čo urobíte skôr.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman

enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA prístroj na akumulovanie

V tajničke je meno a priezvisko populárnej austrálskej speváčky (na fotografii). Rozlúštenie z predchádzajúceho čísla: Lionel Messi.

posvätný čiastočne býk st. písmo odlomil Egypťanov (angl.)

ž. meno

rovnaké písmená

2. časť tajn. hud. skupina

schránka mäkkýšov

zbytočný meter

mostík

sibírsky les

rozum

vpíšte ETÁ

kontinent a štát autorka: Anna Bičiarová

opatrovanie

Kotor

vpíšte ODP

dve samohlásky

čiastočne 1. časť tajničky

pohnútka alt

vpíšte JN druh prírod. kameňa

máličko

orgán zraku

namotával

výraz v kliatbach

rádium

vpíšte PIROHA

ono

urán ž. meno

čin, úkon

elektrón

ohlávok (srb.)

značka Maďarska

obvod

podzemný priebeh vpíšte MZ

vpíšte AOK Európska únia

ž. meno

odporúčanie niečoho

ampér pohorie v Srbsku

Ilustrácia: Dušan Durman

automobil

Príde potkan do obchodu a hovorí predavačke: – Prosím si televízor.

– A aký?

– Ten, ktorý má najviac kanálov! * – Haló, polícia, volám sa Paľko a chcel by som prihlásiť domáce násilie.

– Ako prosím? Koľko máš rokov?

A koľko to už trvá?

– Mám šesť rokov a aspoň raz týždenne ma babička núti jesť zelenú fazuľu. * Ďurko príde domov z futbalového zápasu a hrdo hovorí: – Predstav si, oci, dal som dva góly!

– Výborne! A aký bol výsledok?

– 1 : 1. * – Deti, kto vie, kedy je najlepšie oberať ovocie zo stromov? – pýta sa učiteľka žiakov.

Jožko ako z pušky: – Keď sused nie je doma! * – Miško, čím by si chcel byť, keď narastieš?

– Vojakom.

– Ale však ťa potom kedykoľvek môže zvládnuť nepriateľ.

A I M I L I M E T E R M

R T E O M U M A A M A A

G R L S M O R O R R B M

I A Ó I T E R E H E T I

L M N Y I O N U R Y A Č

I I K M M A Ľ T Š C L K

M A T E M A T I K A M A

Pojmy zo súpisu, všetky majú začiatočné písmená M, vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke.

Zostane vám päť neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria názov mesiaca v roku.

vpíšte RAR

boxér Muhammad

M N O Ž I N A N I L A M

– Tak potom chcem byť nepriateľom! * Záhradník so synom zberajú ovocie v záhrade. Syn sa pýta: – Oci, čo bude z tohto ovocia?

– Ak mamina bude mať vôľu, tak lekvár, ak nie, tak pálenka. * Rozprávajú sa dve deti: – Ja chcem autíčko k narodeninám. Čo chceš ty?

– Tampón.

– A čo je to?

– Neviem presne, ale dá sa s tým aj lyžovať, aj hrať tenis, aj plávať. * – Joži, a ty dobre zaspávaš po hľadení hororového filmu? Ja musím počítať do 100 a viac...

– Ja počítam do troch.

– Iba tak málo, a potom zaspíš?

MALINA MAMIČKA MARHUĽA MARTIN MATEMATIKA MELÓN MIERA MIESTO MILIGRAM MILIMETER MINIMUM MLATBA MNOŽINA MOHYLA MOMENT MORUŠA MOTYKA MRENA BOD GUĽA HRANA

HRANOL IHLAN KOLMICA KOCKA KRIVKA KRUH KRUŽNICA KUŽEĽ KVÁDER OBLÚK PRIAMKA ROMB ROVINA ROVNOBEŽKA STENA TANGENTA UHOL ÚSEČKA VALEC

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 2001.

Rozlúštenie z predchádzajúceho čísla: štvorec.

– No musím uznať, že niekedy potrvá až do pol štvrtej. * Bicyklista hovorí starenke, ktorú práve zrazil: – Dnes máte šťastie, teta.

– Šťastie? A v čom mám šťastie?

– Som šofér kamiónu. * – Oci... našiel som stratenú loptu.

– Ako vieš, že je stratená?

– No deti na dvore ju doteraz hľadajú. * V rodinnom albume Ďurko sa pozerá na svadobnú fotku rodičov.

– Mama, prečo si mala biele šaty?

– Pretože biela farba symbolizuje radosť a šťastie.

– Tak prečo je otec celý v čiernom? marec 2015 |

vzlet 21

film

Réžia: Morten Tyldum Hrajú: Benedict Cumberbatch, Keira Knightley, Matthew Good, Charkes Dance, Mark Strong...

O

biografické filmy, či už ide o postavu z politiky, športu a v poslednom čase hlavne vedy, nikdy nie je núdza – točia sa každoročne a u divákov, ako aj u kritiky majú väčšinou dobré ohlasy. Minulý rok boli natočené hneď dva výborné biografické filmy o geniálnych anglických vedcoch – jeden z nich je práve The Imitation Game o Alanovi Turingovi, zakladateľovi teoretickej informatiky (theoretical computer science) a umelej inteligencie. Druhý film, The Theory of Everything zase hovorí o živote vedca, ktorý pôsobil (a stále pôsobí) asi o 30 rokov po Turingovi – teoretickom fyzikovi Stephenovi Hawkingovi. I keď sú oba filmy výborné, vyzdvihované hlavne pre herecké výkony a v oboch filmoch je hlavná postava geniálny vedec, sú navzájom značne odlišné.

Problémy a osud ústredných postáv je rozdielny, ako aj vybraná časť života, na ktorú sa filmy zameriavajú. Tomu sú prispôsobené aj celkové tóny filmov – kým The Theory of Everything je v podstate romantický, The Imitation Game je poctivý historický triler.

Alan Turing (Benedict Cumberbatch) je geniálny anglický matematik, ktorého veľkou záľubou je kryptografia a „inteligentné stroje“. Počas druhej svetovej vojny sa prihlási pracovať v Bletchley Parku, ústredí britskej kryptografickej jednotky. Spolu s tímom ďalších matematikov a lingvistov majú úlohu riešiť nemecké kódy a ich hlavným cieľom je dešifrovať

správy, ktoré boli zaheslované na stroji Enigma. Alan považuje seba za inteligentne nadradeného svojim kolegom a odmieta im pomáhať na každodenných neúspešných pokusoch „ručne“ riešiť kód. Namiesto toho čas trávi pri vypracovaní

22 vzlet | marec 2015

návrhu stroja, ktorý by dokázal opakovane a oveľa rýchlejšie než človek kódy z Enigmy dešifrovať. Jeho tak trochu namyslené správanie a všeobecná neschopnosť porozumieť bežným sociálnym situáciám ho robia veľmi neobľúbeným medzi ostatnými kryptografmi, najmä

keď sa Turing stane vedúcim tímu a časť kolegov vymení.

Medzi novými zamestnancami je Joan Clarke (Keira Knightley), s ktorou sa Alan stáva veľmi blízky a ktorá ho naučí, že je dôležité, aby s inými ľuďmi dobre vychádzal, ak chce mať ich podporu. Snaha vytvoriť si normálne spoločenské vzťahy s kolegami sa mu rýchlo opláca, lebo nielenže sa mu rozhodnú pomôcť pri vypracovaní návrhu stroja, ale dokonca sa jeho nápadu zastanú aj pred veliacimi dôstojníkmi, ktorí sú nespokojní s pomalým vývojom situácie a nulovými výsledkami a strácajú dôveru v Turingovu genialitu.

Alan Turing bol všestranný vedec, predovšetkým matematik a vďaka jeho konceptom algoritmov, výpočtov a tzv. Turingovho stroja považujeme ho za jedného z tvorcov základov dnešných počítačov a všeobecne inteligentných strojov. Napriek tomu, že sa dožil len 41 rokov, mal veľmi zaujímavý a na svoju dobu kontroverzný život na to, aby sa vtesnal do jedného dvojhodinového filmu. Tvorcovia The Imitation Game si preto zvolili zamerať sa hlavne na jeho prácu a zásluhy počas druhej svetovej vojny, i keď sa okrajovo dotýkajú aj povojnového

ôsmich nominácií na Oscara sa mu podarilo získať iba jeden.

Jedným z nominovaných bol aj skladateľ Alexandre Desplat, ktorého nádherná hudba je síce niekedy až príliš výrazná a popisná, no predsa dobre dokresľuje Turingove pocity a charakter, aj keď to on sám (t. j. herec) pre uzavretosť nedáva verejne veľmi najavo. Pán Desplat však neodišiel naprázdno

obdobia, keď Alan Turing bol kvôli svojej sexuálnej orientácii prinútený podstúpiť chemickú kastráciu, po čom onedlho spáchal samovraždu.

Aby z The Imitation Benedict Cumberbatch Game bol a Keira Knightley napínavý triler, tvorcovia nemali ľahkú úlohu nájsť správnu hranicu medzi reálnymi faktami a vytvorením deja tak, aby bol pre diváka zaujímavý.

Toto je všeobecný problém pri – sošku získal, ale za film The historických filmoch, ktorým Grand Budapest Hotel. Nomisa precíznosť vždy vytýka. Ak náciu mala aj výprava, čiže si však uvedomíme, že nejde o scénografia Marie Djurkovic a dokumentárny, ale o hraný film Tatiany Macdonald, ktoré mali a prvoradý je príbeh, aj v tomto asi najviac práce s vytvorením prípade môžeme odpustiť to, repliky dešifrovacieho stroja – že nejedna udalosť je prikrášinšpirovali sa síce originálom, lená, zjednodušená alebo že ale nie je to presná replika, nejaké postavy splývajú, aby lebo ich cieľ (zase v duchu, že film bol prehľadný. O živote nejde o dokument, ale o hraný Turinga existuje viacero diel – film) bol hlavne, aby to vo filme divadelné hry, dokumentárne vypadalo vizuálne dobre. O to, filmy či knihy, ako predlohu aby to so scénografiou ladilo, hlavne pre historické fakty si postarala sa kostymérka Sammy Sheldon, ktorej kostýmy nie sú výrazné, ale sú mimoriadne precízne pre polovicu minulého storočia.

Na tom, že film celkovo funguje, má, pravdaže, veľkú zásluhu režisér scenárista Graham Moore zvolil Morten Tyldum. Pán Tyldum je knihu Andrewa Hodgesa Alan nórsky filmár, ktorý sa do poTuring: The Enigma. Scenár G. vedomia európskych divákov Moorea je zaujímavý a v ňom dostal filmom Headhunters, podaný príbeh dokáže udrale film The Imitation Game ho žať divákovu pozornosť. Pán určite presadil celosvetovo a je Moore mal možnosť do filmu možné, že ho aj v budúcnosti zakomponovať aj akčnejšie, aj uvidíme vo filmoch inej než emočnejšie scény, ale najväčškandinávskej produkcie. ším plusom scenára je rad scén, Avšak to, čo sa vo filme najv ktorých sú dialógy veľmi vtipviac vyzdvihuje, sú herecké ne napísané. O kvalite scenára výkony, najmä keď ide o hlavnú do istej miery svedčí aj to, že rolu, ktorú stvárnil Benedict tohto roku za neho G. Moore Cumberbatch. Ten nemal jeddostal Oscara. noduchú úlohu stvárniť introVšeobecne film The Imitation verta, človeka, ktorý nerozumie Game mal v sezóne udeľovania bežným spoločenským stykom, cien veľa nominácií, žiaľ, nie a pritom aby poukázal aj na veľa z nich aj vyhral – napr. z jeho ľudskosť. Síce bol výborný

film celý film, najviac priestoru dostal až na konci filmu a ten aj plne využil. Pán Cumberbatch je vo filme výborný a ukazuje svoj potenciál, nebola to však jeho životná rola. O tom svedčí aj rad nominácií na ceny za jeho výkon, ku ktorým ho však nepustil kolega Eddie Redmayne, ktorý stvárnil Stephena Hawkinga v spomínanom filme The Theory of Everything.

Práva na scenár ku filmu najprv vlastnilo štúdio Warner Bros, ktoré plánovalo pre film hviezdne obsadenie a vysoký rozpočet. Medzitým film sa nezačal natáčať v dohodnutom čase a práva kúpilo oveľa menšie, menej známe a nové štúdio Black Bears Production.

Podarilo sa im získať výborných hercov a filmárov, odborníkov v príslušnej kategórii a hlavne (to, čo producentov najviac trápi) podarilo sa im niekoľkonásobne vrátiť investíciu – film mal rozpočet okolo 14 miliónov dolárov a zarobil viac než 160 miliónov (gross), čím sa stal najziskovejším nezávislým filmom roku 2014. The Imitation Game už beží dlhšiu dobu celosvetovo v kinách a u divákov sa mu dobre darí, o čom svedčia zisky na pokladniciach, ako aj komentáre na internete. Film bol v kategórii najlepší film (a v rade ďalších) nominovaný prakticky na všetky prestížne ceny a kritika mu dáva veľmi vysoké hodnotenia, pričom najviac vyzdvihuje práve výkon pána Cumberbatcha a vytýka historickú presnosť, alebo to, že už existuje rad podobných biografických filmov.

Jestvuje už vskutku celý rad filmov o počítačových vizionároch, matematikoch a geniálnych vedcoch, ale ako to vlaňajšie dva filmy dokazujú, stále je o nich záujem. Poukazujú tiež na to, že takéto filmy môžu byť podávané veľmi rozdielnym spôsobom. Je stále viac možností ako vyrozprávať niečí životný príbeh a tvorcovia The Imitation Game sa rozhodli život Alana Turinga podať ako triler, urobiť ho záhadnejším, pridať nejakú špionáž, policajné vyšetrovanie, utajované operácie a podobne. Niekto možno nesúhlasí s takýmto výberom, niekto by možno rád videl viac o jeho živote, viac rozohral iné situácie a podobne. V každom prípade zvolený príbeh je zaujímavo podaný, výborne odohraný, technicky prepracovaný a všeobecne ako film patrí medzi to najlepšie, čo nám minulý rok ponúkol.

The Weinstein Company, 2014

A

merickú komédiu St. Vincent napísal a režíroval debutant Theodore Melfi. Ide o ešte jeden z filmov, ktorí sa zaoberajú odrastaním detí v súčasnom svete, lenže tentoraz stredobodom pozornosti je položenie starších ľudí.

Hlavným hrdinom je Vincent MacKenna (hrá ho fantastický Bill Murray), starec, ktorý žije v Brooklyne a stará sa o svoju manželku, ktorá skrze ťažké ochorenie (Alzheimerova choroba) býva v sanatóriu. Aj keď je už starec a vojnový veterán, Vincentovi dni prechádzajú tak, že navštevuje konské dostihy, kde

hazarduje, často tratí kopy peňazí a chodí do kaviarne, kde sa pravidelne opíja.

Jeho jediná kamarátka je tehotná prostitútka Daka (ide o postavu ruskej prisťahovalkyne, hrá ju výborná Naomi Watts), kým do jeho života nezavítajú noví susedovci – slobodná matka Maggie (Melissa McCarthy) a jej 12-ročný syn Oliver (Jaeden Lieberher).

Mladý Oliver je veľmi bystrý, ale sa veľmi ťažko vynachádza v novom prostredí, žije s matkou, ktorú takmer ani nevída, pokým v škole ho noví spolužiaci nemilosrdne týrajú. Keďže je Maggie

veľmi zaujatou zdravotnou sestrou, o jej chlapca sa nemá kto starať, keď príde zo školy. Tento záväzok si nevoľky na seba berie nedbanlivý Vincent a pre dvojicu začínajú početné smiešne dobrodružstvá, ktoré sú často na hranici prečinu... To, čo je najzaujímavejšie v tomto filme, je ozajstne vydarený portrét súčasných rodinných vzťahov (rozvod, rozbité rodiny, rodičia, ktorí nemajú času pre svoje deti) a vzťahov medzi generáciami (ľudia, ktorí predstavovali tzv. baby boom generáciu, v podstate rokenrolovú generáciu, sú dnes starci, ktorí čelia chorobám a stretajú sa s umieraním svojich rovesníkov).

Starec Vincent sa pre mladého Olivera aj tak stáva opravdivým hrdinom a osobou, ktorá ho naučí žiť v tomto nespravodlivom a často ukrutnom svete.

Film St. Vincent je dojemný a teplý príbeh, hovoriaci o tom, že aj tie tiché, navonok nudné a malé životy môžu byť veľmi zaujímavé a poučné.

Janko Takáč

móda

Marec Z

atiaľ sa na nás slnko usmeje len hanblivo. Preto si na pravú, teplú jar môžeme chvíľu počkať aj v tvídovom kabáte.

Ale ak sa vyzbrojíme hrubými, bavlnenými pančuchami, môžeme si dovoliť i kratšiu manchestrovú sukňu.

Mgr. art. Iveta Jelinek

Stanislava Sládečeková marec 2015 |

vzlet 23

D

vadsaťšesťročný Tim Bergling alebo umelecky Avicii je švédsky houseový producent a DJ. Láska k hudbe mu už v osemnástich rozbehla kariéru, konkrétne kompiláciou remixu titulného motívu videohry Lazy Jones, ktorá viedla k prvej nahrávke Lazy Lace. Debutoval singlom Seek Bromance, ktorý sa dlho držal v Top 20 vo svete, avšak pod menom Tim Berg.

Ako Avicii začal tvoriť až potom. Prečo meno Avicii?

S úsmevom hovorí: „Toto slovo vyjadruje v budhistickom slangu najnižšiu úroveň pekla. Nehľadajte za tým niečo prazvláštne, proste sa mi páči, ako to znie.“

V roku 2010 sa mu otvorili dvere na vyššie priečky, keď ho k spolupráci prizval švédsky DJ John Dählbäck.

Spolu vydali song Don’t Hold Back.

Avicii však začal pracovať aj s Tiëstom či Sebastianom Ingrossom. V tomto roku tiež podpísal zmluvu s EMI. O rok na to s Davidom Guettom song Sunshine, ktorý bol nominovaný na Grammy Award ako najlepšia tanečná skladba. Vydal aj skladbu Levels

in memoriam

VLADA DIVLJAN (1958 – 2015)

Foto: Sean Eriksson / Universal

hudba

v hneď niekoľkých verziách a táto vyniesla Aviciiho na vrchol jeho kariéry. Vytvoril vtedy aj kompilácie Avicii Presents Strictly Miami a The Singles. Veľmi úspešný je aj remix pre Enrique Iglesiasa a jeho hit s Pitbullom I Like It. V jeho skladbách je typické

piano. Na otázku, či sa nedostal k vlastnej produkcii cez klasiku a či nehral ako malý na hudobnom nástroj, odvetil: „Hrával som na gitare, ale pianu som sa nikdy nevenoval, hoci som vždy miloval jeho zvuk. Vlastne... od malička ma fascinoval. Myslím si, že piano je jediný hudobný nástroj, ktorý báječne funguje vo všetkých hudobných štýloch, obzvlášť v house music. Jeho harmónia je vždy veľmi čistá a jedinečná!”

Dňa 13. septembra 2013 vydal svoj debutový štúdiový album s názvom True. A taktiež bol na 3. mieste v rebríčku piatich najlepších DJ-ov sveta.

Za ním nasledoval Tiësto a na poslednom mieste bol David Guetta.

V rokoch 2015 – 2016 má naplánovaných 28 koncertov.

Väčšina je v Amerike, Austrálii, či na Novom Zélande.

Pripravila: Lenka Bujňáková

Festival srbského podzemia Belehrad, Dom mládeže, 21. februára 2015

P

red uzávierkou tohto čísla Vzletu zaznela smutná správa: usnul srbský hudobník, spevák a gitarista Vlada Divljan, známy predovšetkým ako niekdajší člen skupiny Idoli, ale aj ako sólový autor a skladateľ filmovej hudby.

Kariéru začal koncom 70. rokov minulého storočia v džezpoprockových skupinách Merlin a Zvuk Ulice.

V rokoch 1980 – 1984 bol vedúcim skupiny Idoli, ktorá bola súčasťou juhoslovanskej Novej vlny. Po účasti na legendárnom kompilačnom vydaní Paket aranžman a minialbume VIS Idoli skupina vydala dlhohrajúce vydania Odbrana i poslednji dani (1982) a Čokolada (1983).

Od roku 1985 Divljan sa venoval sólovej tvorbe a spoluprácam s inými hudobníkmi. Známe sú najmä poprockové piesne pre deti, ktoré nahral ako časť dueta Vlada i Gile na vydaniach Rokenrol za decu (1989) a Rokenrol bukvar (1990), taktiež Lutka koja kaže ne (1991, pod menom Vlada, Gile, Piko i Švaba).

V rokoch 1991 – 1997 žil v Austrálii, v Sydney, kde pracoval v rozhlase a zaoberal sa filmovou hudbou.

Medzičasom formoval hudobný projekt Apartchicks spolu s Kirilom Džajkovskim (Leb i Sol), s ktorým realizovali vydania Decade a Recorded Supplement.

Od roku 1999 žil a pracoval vo Viedni, kde sa zaoberal inštrumentálnou a filmovou hudbou v rámci projektu Die Tonzentrale.

Zomrel 5. marca 2015.

S. L.

24 vzlet

| marec 2015

Bombarder

M

etalová a punková hudobná scéna má v Srbsku dlhú tradíciu a je celý rad domácich skupín, ktoré pestujú drsnejší gitarový zvuk. Niektoré z nich sa obecenstvu predstavili v rámci bohatého programu Festivalu srbského podzemia v belehradskom Dome mládeže. Boli to skupiny Few Reasons Why (HC, Belehrad), Technicolor Lies (alt / punkrock, Belehrad), Fullsize (HC, Belehrad), Downstroy (metalcore, Kikinda), Potres (punk, Belehrad), Infest (deathrash, Jagodina), Alitor (prog thrash, Inđija), Soulcage (HC, Gornji Milanovac), Putrid Blood (thrash metal, Šíd), Bombarder (speed / thrash metal, Belehrad), Enjoy Sarma (groove / thrash, Kovin), Doghouse (punk, Belehrad), Goatmare & The Hellspades

Vartabedijan.

(psychobilly horror punk, Pančevo) a Violent Chapter (HC, Belehrad).

Sprievodným podujatím festivalu bola výstava koncertných fotografií a obalov hudobných vydaní, ktorých autormi sú Anamarija Vartabedijan, Marko Ristić, Csaba Nemeth, Danica Bićanić, Vasil Vasev a David Enjoy Sarma

Festival prilákal zhruba dvesto návštevníkov, čo je na dnešné pomery slušný počet s ohľadom na to, že ide o nekomerčnú undergroundovú hudbu.

Foto: M. Bíreš

hudba

LADISLAV ČÁNI ::

Piesne

(Vydavateľstvo Komar, 2015)

Z

ačiatkom tohto roku vyšiel staronový hudobný album (CD) nášho pesničkára a básnika Ladislava Čániho Piesne remastrované. Ide o remaster páskového vydania z roku 1993 – Čániho hudobného debutu, ktorý obsahoval desať piesní nahraných v štúdiu Rádia Nový Sad. Na rozdiel od pôvodnej audiokazety, Piesne remastrované obsahujú aj bonusy, a to tri piesne z albumu Malá nočná panika nahrané naživo v Štúdiu M v roku 2003 a tri zatiaľ nezverejnené piesne z roku 1990. Čáni je na albume podpísaný ako spevák a autor kompletnej hudby a textov a okrem neho sú tu aj početní hudobníci, medzi ktorými sú

Rastislav Srnka (aranžmány a klávesové nástroje) a Ondrej Maglovský (akordeón).

Ladislav Čáni (1961) sa na hudobnej a kultúrnej scéne vojvodinských Slovákov objavil v druhej polovici 80. rokov minulého storočia.

Ako súčasný básnik, textár a autor piesní bol zaradený do tzv. „generácie X“ slovenských vojvodinských spisovateľov.

Hudobnú tvorbu tohto autora charakterizovala snaha o prepojenie kvalitného textu a individuálneho prednesu autorskej hudby. Podobne ako aj literárna tvorba, ktorú „charakterizujú pesimistické nálady zapríčinené neprispôsobenosťou spoločnosti a konvenciám“,

Čániho hudobné dielo je poznačené melancholickým ovzduším a intímnou introspekciou vlastných rozhodnutí.

Jeho pesničkársky štýl inšpirovaný prejavom Vladimíra Semionoviča Vysockiho pripomína tvorbu Leonarda Cohena a zo súčasného aspektu akoby anticipoval nový retro-žáner, dnes známy ako americana.

Vzhľadom na to, že tieto nahrávky vznikali v období veľkej spoločenskej krízy a vojny, a že sa nedostali do povedomia mladších generácií, vydavateľstvo Komar z Kovačice sa rozhodlo sprítomniť tvorbu tohto autora a prezentovať ju dnešnej kultúrnej

verejnosti v období, keď tento hudobný žáner zažíva svoju renesanciu. Vydanie vyšlo za pomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a objednať si ho možno prostredníctvom e-mailu: komar.kontakt@ gmail.com.

Piesne remastrované sú upravené a prispôsobené dnešným štandardom hudobných nahrávok.

Vladimír Lenhart

TI ::

Vidimo se!

(Bandcamp, 2014)

K

apelu Ti tvoria gitarista Ilija Duni a bubeník Trajče Nikolovski. Obaja sú rodom z Macedónska, ale už roky žijú v Belehrade, kde aj založili túto skupinu roku 2012. Duni bol predtým členom skupín Petrol a Meatmarket, pokým Nikolovski hral v kapele White Noise in a White Room.

Hudba skupiny Ti je psychedelická, snivá, ale tiež dosť melodická a chytľavá. Texty piesní sú príliš jednoduché, krátke a často spievané dvojhlasne, čo tiež prispieva k celkovému psychedelickému zvuku.

Keďže sú v kapele len dvaja, Duni okrem gitary má na starosti aj spev, aj klávesy, pokým Nikolovski sa okrem elektronických bubnov tiež zaoberá spevom. Napriek

tomu, že sú len dvaja členovia, toto dueto sa môže pochváliť plným, navrstveným a výborne znejúcim zvukom, k čomu prispela aj zvuková produkcia, o ktorú sa postarali dvaja Američania – Justin Pizzoferrato a Carl Saff.

Album otvára pieseň v strednom tempe Smejem se, pre ktorú je nahraný aj atraktívny videoklip.

Nasledujú Sudbina a Samokontrola, ktoré upevňujú zvukovú orientáciu skupiny na hudbu, akú tvorili Byrds alebo The Beatles v neskorších fázach tvorby.

Ide najviac o zvuk založený na gitare Rickenbacker, ktorý je prispôsobený 21. storočiu na ten spôsob, že gitara je

ponorená do niekoľkých vrstiev rôznych efektov, ako sú delay, chorus atď.

Zaujímavý je kus Ke izgoram, ktorý pripomína macedónske ľudové piesne, kým Naša drama sa zaoberá súčasnou ľúbostnou tematikou. Predsa

najlepšia na albume je pieseň To su samo reči, ktorá sa dosť podobá na postpunk a darkwave zvuk, aký začiatkom 80. rokov tvorila skupina The Cure na albume Seventeen Seconds alebo Faith (aj k tejto piesni je nahraný efektný videoklip).

Vyniká tiež skladba Kocka je bačena, na ktorej Duni ešte viac experimentuje so zvukom gitary a tento príliš krátky album efektne zatvárajú Ona i ja a Bez razloga.

Okrem albumu Vidimo se skupina Ti má za sebou aj jeden EP pod názvom Koliko dana (2013). Obidve vydania si možno zdarma stiahnuť na internetovej adrese: grupati. bandcamp.com.

Janko Takáč marec 2015 |

vzlet 25

stars Portrét: IGGY AZALEA

Naozaj Fancy T

áto 25-ročná raperka si skutočne zaumienila získať priazeň tisícich a tisícich fanúšikov zo všetkých končín sveta.

Jej meno sa vo verejnosti začalo zjavovať až v minulom roku, avšak vďaka piesňam Fancy a Black Widow, rýchlo si zaujala miesto medzi najvyhľadávanejšími raperkami. Pravdaže,

Black Widow (singel feat.

Rita Ora)

Beg for It (singel feat. MØ)

hopovej hudby a Amerika, ako krajina, v ktorej sa hip-hop zrodil, je pre ňu perfektným miestom.

tri singly, a štvrtý, Fancy, ktorý odznel v minulom roku, sa stal obrovským hitom. V apríli 2014 vyšiel jej dlho očakávaný album The New Classic. V tom istom mesiaci mladá a čoraz úspešnejšia speváčka Ariana Grande vydala singel Problem, na ktorom sa objavila aj Iggy. V júni potešila svojich fanúšikov ďalším duetom. Pieseň Black Widow spolu so speváčkou Ritou Orou bola určitý čas umiestnená na vrchných priečkach Billboard Top

Fancy (singel feat. Charli XCX)

zjavovalo sa iba jej umelecké meno – Iggy Azalea. Jej vlastné meno Amethyst Amelia Kelly je málokomu známe. A prečo práve Iggy Azalea? Prvá časť jej umeleckého mena je pomenovaná podľa jej psa a tá druhá podľa ulice, v ktorej bývala. Kreatívne, zhodnete sa?

Narodila sa v roku 1990 v Sydney, v Austrálii. Jej otec je maliar, pokým jej mama je upratovačkou v hoteloch, kde si aj sama Iggy zarábala prachy. Svoju prvú kapelu si založila už ako 14-ročná, a to spolu s dvomi dievčatami zo susedstva.

Ako 16-ročná odcestovala do USA „na dovolenku“, ktorá stále trvá, čiže rodičom povedala, že ide na dovolenku a o niekoľko dní im oznámila, že sa už nevráti domov. V rozhovoroch pre početné časopisy Iggy neraz

Change Your Life (singel feat. T. I.) V roku 2011 nahrala svoj prvý mixtape Ignorant Art, na ktorom sa nachádzali tri piesne. O rok neskoršie začala spolupracovať s raperom T. I., ktorý mal byť výkonným producentom jej

Bounce (singel)

Work (singel)

Glory (EP)

The New Classic (album)

26 vzlet | marec 2015

zdôraznila, že sa odsťahovala z Austrálie preto, lebo sa vo vlastnej krajine cítila ako outsider. Ako povedala, zamilovaná je do hip-

prvého albumu, avšak istá vydavateľská spoločnosť nesúhlasila, aby mal T. I. v tom účasť a nepovolila vydanie albumu. V roku 2013 vystupovala ako predskupina na turné Rity Ory v Spojenom kráľovstve, rapera Nas na turné po Európe a hosťovala aj na turné Beyoncé po Austrálii.

V tom istom roku vydala aj

100. V septembri nás dočkalo ďalšie prekvapenie.

Do verejnosti vyšiel aj singel Jennifer Lopez Booty, ktorý táto svetoznáma speváčka nahrala spolu s Iggy. V tom istom mesiaci vyšiel aj videoklip k tejto piesni.

V januári 2015 speváčka oznámila, že začala pracovať na druhom albume.

Prvý album a početné spolupráce avizovali sľubnú kariéru. Pokým nové piesne neuzrú svetlo sveta, budeme sa tešiť z tých z prvého albumu a nevystanú ani občasné texty o určitých škandáloch, ktorým sa ani táto mladá hviezda nemôže vyhnúť.

Jasmina Pániková Foto: Universal Music