Vzlet 04 2014

pohľadnica Michalská brána je jedinou intaktne zachovanou bránou niekdajšieho mestského opevnenia

B

ratislava má takýto názov od roku 1919. Predtým, v minulosti, od dávneho roku 805, toto mesto volali: Uratislaburgium, Wratisslaburgium, Brezalauspurch, Pressalauspurch, Preslawaspurch, čiže hrad Braslavov, Pressbourg, Prešporok, Prešporek... Skromne, najprv ako rybárska osada sa usalašila na mieste, kde Veľký Karpátsky oblúk zbieha k Dunaju.

Na návrší nad ním zdvihla drevené hradisko obohnané palisádami.

Neskôr sa rybárska osada mení na kupeckú. Osada na mesto. Mesto na kráľovské, ba aj korunovačné.

Jeho história sa vpisuje do krivolakých ulíc, do palácov a chatrčí, do vzbúr, vojen, vynálezov, umeleckých diel...

V súčasnosti je to hlavné, najľudnatejšie a rozlohou najväčšie mesto Slovenska. Je aj sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Sídli tu prezident, parlament, vláda, ministerstvá, veľvyslanectvá a rôzne úrady. V Bratislave má svoje sídlo niekoľko univerzít, vysokých škôl, divadiel, múzeí, galérií a iných kultúrnych ustanovizní, akou je napríklad svetoznáma Slovenská filharmónia, Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum a Slovenské národné divadlo. Bratislava je mesto bohaté na pamiatky, z ktorých mnohé sa nachádzajú v Starom meste.

Mestská pamiatková rezervácia je jedna z najväčších na Slovensku.

Dominantou je štvorvežový Bratislavský hrad, vedľa ktorého sa nachádza budova Národnej rady Slovenskej republiky a neďaleko Dom alebo Katedrála svätého Martina. Najvýraznejšou modernou stavbou je Most SNP na Dunaji, najväčší zavesený most na svete s jedným pilierom a jednou závesnou rovinou.

Je to mesto starých kultúrnych pamiatok, výstavných palácov, malebných starých uličiek a zákutí, ale aj mesto moderných rozľahlých sídlisk.

Michal ĎUROVKA

2 vzlet | apríl 2014

Bratislava

Pohľad z veže Bratislavského hradu

Dve dominanty námestia starého mesta – Rolandova fontána a veža Starej radnice

Staré mesto je plné malebných uličiek a zákutí

Na nádvorí Starej radnice Katedrála sv.

Martina, jedna z najstarších a najcennejších architektonických pamiatok Bratislavy, miesto, kde boli korunovaní uhorskí králi

Pohľad z mostu SNP na Dunaj a Rázusovo nábrežie

Na Moste SNP sa nachádza vyhliadka a reštaurácia

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Marína Horvátová, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Vladislava Lovásová, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Jana Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Ivana Vereski, Sandra Živkovićová • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

KRESLIARKA MAJA VESELINOVIĆ je autorkou dvoch ilustrácií pod názvom Divé kvety, ktoré sa nachádzajú na obálke tohto čísla Vzletu.

Okrem toho poskytla interview, ktoré zverejňujeme v rubrike Zóna deviateho umenia (príloha Rozlety) a v ktorom o. i. hovorí o svojich autorských začiatkoch v oblasti alternatívneho komiksu a ilustrovaní kníh pre deti...

OBSAH

INTRO Pohľadnica: Bratislava . . . . . . . . 2 Z archívu dátumov / Čo dokáže pekné slovo / DIDA . . . . . . . . . . 4 Úrovne občianskej spoločnosti / Úvaha: Love (jar) is in the Air . 5 Anketa: petrovskí ôsmaci . . . . . 6 Snowboard / Nízkotučný život . . . . . . . . . . . . . 7 Taekwondo v Kysáči . . . . . . . . . 8 Didgeridoo / Z vojlovickej školy / Listujeme v Slovníku cudzích slov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9 Čo dokáže pekné slovo . .10-11 Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . . . . . 12 SKUPINA ZEMLJA GRUVA je zložená z viacerých hudobníkov, ktorí hrajú modernú zmes rôznych štýlov, akými sú neosoul, pop, reggae, swing, džez... Vydali album WTF is Gruvlend!, nahrali dosť videoklipov a príliš často koncertujú. Interview na strane 26.

DIDGERIDOO sa považuje za najstarší hudobný nastroj na svete. O dejinách, názve, zvuku a niektorých iných charakteristikách tohto nástroja možno čítať na strane 9.

Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . . . .13-16 Knihy / Rozlety + . . . . . . . . . . . 15 Zóna deviateho umenia: Maja Veselinović . . . . . . . . . . . . 16 Komiks: Potomstvo . . . . . . . . . 17 PC hry: DOTA 2 . . . . . . . . . . . . . 18 Info-svet: Phablet . . . . . . . . . . . 19 Horoskop / Zaujímavosti . . . . 20 Enigma / Humor . . . . . . . . . . . . 21

NAVŠTÍVTE www.vzlet.rs !!

Film: Grandhotel Budapešť . . 22 Film: Inside Llewyn Davis / Móda . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23

Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie S finančnou podporou

Stars: Rihanna / Nové albumy: Stephen Malkmus and The Jicks . . . . . . . . . . . . . . . 24 Live reports: Andagainandagain /

Fotogalérie – Hudba – Film – Info-svet – Mladá tvorba – Rozlety – Komiks – Archív vydaní...

MSHR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25 Interview: Zemlja gruva . . . . . 26

Na titulnej strane: Divé kvety. Autor: Maja Veselinović

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí apríl 2014 |

vzlet 3

z archívu dátumov 4. apríla 1914 (pred 100 rokmi) narodila sa Marguerite Duras, francúzska spisovateľka a dramatička.

Svoj prvý román Nehanbliví (Les Impudents) vydala roku 1943. Po druhej svetovej vojne sa zaradila do hnutia francúzskej literárnej avantgardy Nový román. Jej prvým úspešnejším dielom bol román Hrádza proti Pacifiku (Un barrage contre le Pacifique); najväčší úspech dosiahla s románom Milenec (L’amant) v roku 1984, ktorý bol neskoršie sfilmovaný.

Zomrela roku 1996.

7. apríla 1964 (pred 50 rokmi) narodila sa Táňa Keleová-Vasilková (vl. menom Taťjana Vasilková), slovenská spisovateľka.

Prvé práce uverejnila ako študentka v časopise Kamarát; v určitom období pracovala ako redaktorka v časopise Osvetová práca. Píše romány pre ženy, v ktorých zobrazuje životné situácie dnešných žien a rodín.

21. apríla 1864 (pred 150 rokmi) narodil sa Max Weber, nemecký sociológ, ekonóm a politik.

Považuje sa za zakladateľa sociológie náboženstva a jedného z klasikov kultúrnych a sociálnych vied. Vo svojej sociologickej metóde vyvinul pojem ideálneho typu (ide o abstrakciu, ktorá v skutočnosti neexistuje).

Vo svojom diele definoval pojmy moci, štátu, politiky a kapitalizmu; zaoberal sa výskumom byrokratizácie spoločnosti. Zomrel roku 1920.

4 vzlet | apríl 2014

Čo dokáže pekné slovo – po tretíkrát

akcie

L

iterárny súbeh pre žiakov vyšších ročníkov základných škôl a stredoškolákov pod názvom Čo dokáže pekné slovo sa realizuje už tri roky s cieľom podnecovať mladých ľudí, aby zdokonaľovali vlastný literárny prejav. Súbeh vypisuje Komisia pre literárnu činnosť Výboru pre kultúru NRSNM spolu s Výborom pre vzdelávanie NRSNM a Slovenským vydavateľským centrom.

Výsledky tretieho ročníka súbehu Čo dokáže pekné slovo boli prečítané 5. marca 2014 v Základnej škole Jána Kollára v Selenči, kde bolo aj slávnostné udelenie odmien autorom najlepších prác.

Na súbeh bolo zaslaných až 90 literárnych prác – 75 v kategórii žiakov vyšších ročníkov základných škôl a 15 v kategórii žiakov stredných škôl a gymnázií. Téma súbehu bola voľná (próza alebo poézia) a práce hodnotila komisia v zložení: Martin Prebudila (predseda), Svetluša Hlaváčová a Pavel Matúch. V správe komisie sa poukazuje na ochotu a snahu profesorov slovenčiny v školách, ktorí animovali početných žiakov, aby sa prihlásili na súbeh, a tak táto akcia aj naďalej plní svoj cieľ a zámer. V správe sa zároveň uvádza aj táto poznámka: Na súbeh netreba zasielať čím väčší počet prác, teda nie prepísané alebo kopí-

Odmenené účastníčky súbehu s riaditeľkou selenčskej školy a predsedníčkou Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlanou Zolňanovou, predsedníčkou NRSNM Annou Tomanovou-Makanovou a predsedom Komisie pre literárnu činnosť Výboru pre kultúru NRSNM Martinom Prebudilom (foto: Elena Šranková) rované povinné písomné práce, ale predsa treba dať slobodu žiakom, aby si sami volili témy a aby vo svojom intímnom svete ľubovoľne vytvárali verše a prozaické texty. Tým by sme sa vyhli často zbytočnej kvantite a, chceme veriť, získali by sme kvalitnejšie literárne práce.

Odmenení autori prác v kategórii žiakov vyšších ročníkov základných škôl sú: Hana Čížiková, žiačka ZŠ Mladých pokolení v Kovačici (1. cena), Aňa Marčoková, žiačka ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči (2. cena),

Anabela Stošićová, žiačka ZŠ h.

Janka Čmelíka v Starej Pazove (2. cena), Valentína Imreková, žiačka ZŠ 15. októbra v Pivnici (3. cena) a Kristína Kováčová, žiačka ZŠ Jána Kollára v Selenči (3. cena).

V kategórii stredoškolákov boli odmenené tri žiačky Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci: Malvína Zolňanová (1. cena), Jana Domoniová (2. cena) a Jaroslava Majerová (3. cena).

Odmenené práce zverejňujeme v tomto čísle Vzletu.

20 rokov festivalu DIDA F

estival DIDA (Divadelné inscenácie dolnozemských autorov) vznikol pred dvadsiatimi rokmi v Pivnici s cieľom podnietiť vznik nových dramatických textov tunajších Slovákov. Tohtoročné oslavy dvoch desaťročí festivalu DIDA a činnosti pivnického Divadla Janka Čemana prebiehali od 28. marca do 6. apríla – na programe boli divadelné predstavenia, výstavy, okrúhly stôl, filmová projekcia a knižná premiéra.

Program sa začal otvorením retrospektívnej výstavy prác Mgr. art.

Zvonimíra Pudelku a zároveň bola otvorená výstava divadelných fotografií pod názvom DIDA očami Filipa Lašuta. Významným bodom festivalu bol okrúhly stôl na témy: Drámy Janka Čemana v kontexte vývinu slovenskej dramatickej tvorby vo Vojvodine, Prínos Jána Palárika pre

dnešok, Pripravovaný strategický dokument o rozvoji kultúry vojvodinských Slovákov. Prezentovaná bola kniha Nová slovenská vojvodinská dráma II, obsahujúca dramatické texty, ktoré boli inscenované na festivale DIDA v období 2004 – 2013. Festivalové obecenstvo si tiež pozrelo dokumentárno-hraný film Óda na rovinu (Divadlo VHV Báčsky Petrovec, réžia: Peter Serge Butko) a usporiadané bolo aj posedenie pod názvom Vítanie jari s knihou (knižná produkcia Slovenského vydavateľského centra).

Na festivale boli zahrané tieto divadelné hry: Ústav pre nemanželské deti (Divadlo Janka Čemana, Pivnica), Aká mucha, taký… (KIS Kysáč, Ochotnícke divadlo – detská divadelná dielňa), Keď dozrel čas (Slovenské divadlo Vertigo pri Celoštátnej slovenskej samospráve, Maďarsko), Snehulienka a sedem trpaslíkov (ZŠ Jána Kollára, Selenča), Číčkoviny (SKC Pavla Jozefa Šafárika, Nový Sad), Klietka (KIS Kysáč, Ochotnícke divadlo) a Zypa Cupák (SKC Pavla Jozefa Šafárika, Nový Sad). Zahrané boli aj hosťujúce predstavenia: Opona nahor! (SVD Báčsky Petrovec), Príbehy o básňach bez plaču a spevu (Nebojša Milovanović z Belehradu) a Tlkot (d)uší (Detský a mládežnícky divadelný súbor Eva pri KIC a ZUŠ Jozefa Potočára v Čadci, Slovensko).

úrovne občianskej spoločnosti

Podnikanie, samozamestnávanie a mladí yť svojím šéfom, byť nezávislým a samostatným – sám pre seba zarábať, vyvíjať vlastné podnikateľské nápady a byť kreatívnym, úspešným, mladým podnikateľom...

Všetko to znie veľmi pekne, ale koľko je to možné dnes v Srbsku? Koľko je reálne hovoriť o štartovacom kapitále, keď peňazí nikdy menej, a koľko je reálne hovoriť o založení podniku, keď nám štatistiky a médiá hovoria o tisícoch uzatvorených podnikoch, byrokratických prekážkach a vysokých a nezmyselných nákladoch. Z druhej strany nezamestnanosť mladých od 15 do 30 rokov neustále stúpa a v poslednom čase dosahuje až rekordných 51 %. Možno práve preto, že je každý druhý mladý občan nezamestnaný, by sme mali o samozamestnávaní a vlastnom podnikaní čím viac hovoriť.

Samozamestnávanie alebo samostatná zárobková činnosť môže pre mladého človeka predstavovať naplnenie nielen finančných potrieb, ale aj osobných a kreatívnych

potenciálov.

Skvelý podnikateľský nápad, kvalitne zostavený podnikateľský plán, úver na financovanie a trochu skúsenosti pri uvádzaní produktu alebo služby na trhu predstavujú základnú receptúru pre úspešné podnikanie.

Jasné, nie je všetko také jednoduché.

Posilnenie zručností mladých ľudí pre podnikanie predstavuje serióznu pedagogickú prácu, ktorá u nás, žiaľ, takmer neexistuje. V nedostatku odbornej profesionálnej orientácie a systémovej podIlustrácia: Dušan Durman

B

pory mladých ľudí v doméne podnikania založenie a prevádzkovanie samostatného podniku pre mladého človeka

sa zdá takmer nemožné.

Avšak vďaka občianskym iniciatívam niekoľkých mimovládnych organizácií v spolupráci s podnikateľmi táto téma postupne získava na význame a občas sa zjavujú konkurzy a edukačné programy pre mladých podnikateľov. Príklady dobrej praxe, informácie o bezplatnom školení pre písanie podnikateľského plánu a mnohé iné užitočné informácie je možné pozrieť na internetovom portáli Biznis mladih Srbije: www. biznismladihsrbije.org. Ide o sieť úspešných manažérov a podnikateľov, ktorí sú zameraní na osobný a profesionálny rozvoj mladých ľudí.

Treba taktiež spomenúť cezhraničný výmenný program Erasmus pre mladých podnikateľov, ktorý je zameraný na výmenu skúseností a uskutočňuje sa ako pobyt mladých ľudí u skúsených podnikateľov. Viac informácií o danom programe je možné pozrieť na internetovej stránke www.erasmus-entrepreneurs.eu. Erasmus pre mladých podnikateľov v Srbsku realizuje MVO Smartkolektiv a kontaktná osoba je pani Ljubica Marinović (ljubica@ smartkolektiv.org).

Boris BÍLEK

Love (jar) is in the Air Čo je výprask, vie každý z nás dosť presne, ale čo je láska, to poriadne nevie nikto.

Heinrich Heine

Ľ

udia majú potrebu definovať všetko. Potrebujú definovať to, čo sa im v danom momente v živote deje. Takýmto spôsobom nadobudnú pocit istoty. Stále vymýšľame dlhé definície, ktorým poriadne ani nerozumieme, len aby sme mohli sami sebe vysvetliť veci, ktoré v skutočnosti vysvetliteľné nie sú. Následne sa tie definície naučíme naspamäť, opakujeme ich v duchu ako mantru, a snažíme sa ich pochopiť.

Lenže niektoré veci sa proste pochopiť nedajú, na to nie sú určené.

Ako napríklad láska. Každý z nás pojem láska definuje inak.

Niektorí si pod týmto pojmom

predstavujú „idiotské“ usmievanie, iní zase snívajú otvorenými očami, a niektorí spomínajú aj zvláštne motýliky v bruchu.

Všetkých nás spája to, že ten pocit potrebujeme vysvetliť, slovami definovať. Zabúdame na to, že láska je proste láska. Žiadne múdre, dlhé a veľkolepé definície nám nepomôžu celkovo ju pochopiť.

Láska to vlastne ani nepotrebuje.

Stačí to cítiť, mať ten krásny, nádherný pocit v sebe. Stačí sa prebúdzať s úsmevom, tešiť sa na každý jeden deň, jednoducho stačí milovať. Takým spôsobom, aký nám vyhovuje najviac. Tak ako to vo vnútri cítime, tak ako nám to duša napovedá.

Výbuch hviezdy. Ak je to, čo si našiel z čistej lásky, nikdy to nezhnije.

Ak to bol len okamih svetla, ako pri výbuchu hviezdy, tak po návrate nenájdeš nič. Ale videl si výbuch

svetla. A už len to stojí za to. (Paulo Coelho) A stojí to za to. Preto niekedy neviem ľudí pochopiť. Práve vykonávam takú prácu, pri ktorej je nutný nepretržitý „kontakt“ s ľuďmi. Avšak pomaly prichádzam na to, že to je tá najťažšia vec, najťažšia práca, ktorú som kedysi robila. Vplýva to na môj nervový systém, spôsobuje psychickú záťaž.

Práve preto, že sa ľudia zabúdajú tešiť z maličkostí a z toho, čo majú. Spôsobuje to nervozitu, a posielanie všetkých kade ľahšie.

Sústreďujeme sa len na tie škaredé veci v našom živote, na tie, ktoré by sme najradšej odstránili. Akoby sme schválne sami seba ničili.

Dookola sa vŕtame v tom, čo je v našich životoch zlé, v tom, čo nám škodí. Proste sa nevieme alebo nechceme sústrediť na každodenné radosti, ktorými sme

úvaha obklopení.

A mali by sme. Mali by sme si, každý deň, najlepšie hneď ráno, s napoly otvorenými očami, pripomenúť všetky ohromujúce veci, ktoré máme. Následne by sme sa mali nad nimi usmiať a s radosťou odštartovať nový deň. Až potom si môžeme uvariť kávu a vychutnať si to čaro v šálke. Nesmieme zabúdať na to, že milujeme, a že sme milovaní.

Sústreďme sa na to, že život JE krásny a že všetko je tak, ako má byť. Odhoďme zábrany a milujme najviac ako sa dá. Užívajme si tanec v daždi, vôňu trávy, objatie osoby, ktorú máme radi.

Jednoducho milujme život taký, aký je, pretože je náš a pretože pozitívnymi myšlienkami dokážeme mať svet pod nohami.

Teodora ILIĆOVÁ apríl 2014 |

vzlet 5

anketa

Odchod zo základnej školy S

andra: Ahoj, dievčatá, dúfam, že nie som jediná z vás, ktorej je smutno, že odchádzame zo základnej školy.

Ema: Ahoj, ver mi, aj mne je smutno, lebo odchádzame zo školy, kde sme spoznali mnohých kamarátov...

Vladimíra: ... učiteľov, všeobecnú kultúru a tiež sme sa naučili mnoho toho, ale nech vám nie je až tak smutno...

Silvia: ... stretneme sa my o rok, dva, porozprávame sa o nových školských zážitkoch a pošantíme si spolu.

Marína: No ja nakoniec poviem, že nesmieme byť smutné, veď predsa ideme za lepším školením v prospech nášho života.

Ahoj, čitatelia Vzletu, do tohto čísla som mala možnosť anketovať petrovské ôsmačky, ktoré – ako ste prečítali v úvode – sú smutné z odchodu zo Základnej školy Jána Čajaka. Pochopíme ich, však? Lebo každý bol alebo bude ôsmakom.

Základnú školu treba chápať ako svoj druhý domov od prvej triedy po ôsmu triedu, lebo sme v škole zažili mnoho veselých, aj smutných zážitkov, a preto si práve teraz môžeme zaspomínať na mnohé spomienky. Spomienky na učiteľov, na učivo, na hodiny, na kamarátenie, na školské zábavy – besiedky. Na posledné miesto spomienok napíšem – záverečná. Pýtate sa, prečo? No lebo to je jeden pekný večer, kde sú všetci ôsmaci spolu. Dúfam, že niektorým žiakom ten večer je chránený hlboko v srdci alebo sa terajším ôsmakom tam uschová.

Pre túto anketu som sa rozhodla z jednoduchého dôvodu – preto, lebo základnú školu netreba nechať bokom, ale pamätať si na toto obdobie, a to podľa mnohých zážitkov. A tak som sa opýtala päť žiačok na dojmy – odpovedali nám na tieto otázky: 1. Podľa čoho si budeš pamätať základnú školu?

6

vzlet |

apríl 2014

2. Ktoré sú tvoje obľúbené školské predmety?

3. Do ktorej školy by si sa chcela zapísať? A prečo?

4. Máš nejaké mimoškolské záľuby?

SANDRA MARINKOVOVÁ, 8. a: – Základnú školu si budem pamätať predovšetkým podľa pekných zážitkov, priateľstva, prvej lásky a podľa všeličoho iného.

Konkrétne nemám obľúbené predmety, ale ak by som si vyberala, tak si myslím, že by to bol zemepis. Chcela by som sa zapísať na petrovské Gymnázium Jána Kollára, a to preto, lebo mi určite pomôže v rozhodnutí, čo ďalej študovať. Mimoškolská aktivita je pre mňa jedna, ale stojí to za to. Umožní mi, aby som sa cítila lepšie a šťastne.

Je to tanečná. Som členkou KUS Petrovská družina a zúčastňovala som sa na mnohých podujatiach.

EMA DÝROVÁ, 8. b: – Základnú školu si budem pamätať podľa mojich skvelých, výborných kamarátov, ako i spolužiakov.

Môj obľúbený predmet je telesná výchova. Chcem

sa zapísať na Gymnázium Jána Kollára, lebo chcem ďalej pokračovať v školení a študovať na fakulte telesnej výchovy (DIF). Mojou mimoškolskou aktivitou je volejbal, ktorý mi pomáha, aby som získala nové talenty a aj aby som sa mohla zapísať na fakultu, ktorú si zvolím.

VLADIMÍRA SABOVÁ, 8. a: – Mne základná škola zostane v srdci predovšetkým podľa mnohých spoločných zážitkov, priateľstiev...

Moje obľúbené školské predmety sú: biológia, výtvarná kultúra a dejepis. O mojom ďalšom školení ešte premýšľam, ale asi to bude Gymnázium Jána Kollára, lebo tam získam široké vzdelanie na ďalšie školenie.

Mimoškolské záľuby sú pre mňa: tanečná, divadelná a spevácka činnosť. A preto som i členkou KUS Petrovská družina, zúčastňujem sa na mnohých podujatiach, programoch, tak u nás, ako i v zahraničí. Cením si svoje záľuby a pri nich sa cítim šťastná i spokojná.

SILVIA GRŇOVÁ, 8. c: – Na základnú školu si

budem spomínať podľa rôznych vedomostí, ktoré som získala za týchto osem rokov. Svoj obľúbený predmet nemám, ale ak by som si musela vybrať, tak by to bola chémia.

Rozmýšľam o ďalšom školení v Zdravotníckej škole 7. apríla v Novom Sade. Moje záľuby sú: tanec, spev, a preto som aktívnou členkou KUS Petrovská družina, a ako i ostatní členovia, aj ja sa zúčastňujem na mnohých festivaloch, podujatiach.

MARÍNA TURČANOVÁ, 8. a: – Na základnú školu si budem spomínať podľa toho, že som tu spoznala mnohých kamarátov a zažila som najkrajšie chvíle v mojom živote.

Moje obľúbené predmety sú: matematika, biológia, fyzika, chémia, dejepis atď. Moje ďalšie školenie a zdokonaľovania bude asi v Gymnáziu Jána Kolára v Báčskom Petrovci. Chcem si ešte užiť i štyri roky s mojimi priateľmi, ktorí tiež pôjdu do gymnázia, a hlavne si chcem rozmyslieť, aký študijný odbor si zvolím.

Mimoškolská aktivita – je to divadlo, ktoré ma robí šťastnou a tiež mi pomôže v ďalšom študovaní. Keď hrám spolu s inými hercami, pekne sa bavíme, a pritom iným spôsobujeme radosť.

Divadlo je pre mňa relax, teda je to také „uľahčovanie môjho života“.

Anketovala: Marína HORVÁTOVÁ

talenty

Snowboarding: Jimmy v akcii Č

i už v koníčkoch, ktoré tvoria veľký kus života alebo v nejakých vážnejších a podstatnejších situáciách, najdôležitejšie je nadobudnúť pocit inter pares, čiže byť medzi svojimi, ktorí sa zaujímajú o to, čo aj ty, alebo sa nachádzajú v takej podobnej situácii ako aj ty.

Snoubording (angl. snowboarding) je zimný šport spočívajúci v spúšťaní sa po svahu na snouborde. Je to široká krátka lyža, na ktorej sa stojí oboma nohami na zasneženom zvažujúcom sa teréne.

Tento šport vznikol na prelome 60. a 70. rokov v USA. Aj keď je dnes dosť typickým koníčkom pre Slovensko, predtým som sa nestretla so snoubordistom. Až nedávno. Je to jeden mladík, môj kolega, študujúci regionálny rozvoj, menom Martin a s pseudonymom Džimi Šmajda.

Tento koníček ho zaujal v mladom veku, už na základnej.

Vtedy práve lyžoval, ale keď si obul po prvýkrát board, záujem o lyžovanie postupne klesal. A začal hovoriť: – Už mám dobré skúsenosti, vzhľadom na fakt, že táto zima bola deviata, čo som snoubordoval. Keďže je to sezónny šport, počítam to na sezóny a nie na roky. Týmto športom sa nebavím profesionálne, súťažil som iba niekoľkokrát na lyžiarskych zájazdoch

zo škôl. Keď sa mi podarila nejaká cena, už tradične sme to poriadne oslávili. Môžem povedať, že jazdím väčšinou len tu, na Slovensku, najčastejšie na Martinských holiach a na Chopku v stredisku Jasná.

Jednoznačne konštatujem, že sú to moje dve najobľúbenejšie strediská. Vyskúšal som

aj Alpy, ale to je už iná bájka.

Obrovské hory, poprepájané strediská a desiatky kilometrov zjazdoviek, na ktorých nie je nič nevídané, za jeden deň najazdiť okolo 70 kilometrov, a ver mi, to som povedal málo.

Naučil ťa niekto snoubordovať? Nejaký idol by sa našiel?

– Hm, ani si celkom nespomínam, či ma niekto viedol ku snoubordu. To bolo skôr z mojej vlastnej iniciatívy, pretože som prakticky celé leto prejazdil na skateboar-

kvality. Odhliadnuc od kvality je to predovšetkým doska, viazanie, boty a prilba. Zimné nohavice, vetrovka, rukavice a okuliare. To by bol taký základ, čo sa týka výstroja.

Existujú ešte všelijaké chrániče napr. na kolená, lakte a chrbticu. Tie by som odporučil začiatočníkom, no nie sú na škodu aj profíkom. Potom nám už chýba len poriadny kopec a veľa snehu. J Jazdíš v partii alebo sám?

– Sám nikdy nejazdím.

Veľmi sa bavím jazdením s kamošmi. Skúšame všelijaké blbosti, ktoré sa, samozrejme, nezaobídu bez nejakého vtipného pádu. J Má to však aj bezpečnostné dôvody. Nikdy neviete, čo sa vám môže stať napríklad pri jazde mimo zjazdovky, kde nenájdete vždy veľa ľudí. A veselšie je aj cestou hore na lanovke.

Nejaký odkaz rovesníkom?

– Rovesníkom odporúčam neleniť doma v čase voľna a vrhnúť sa do nejakej športovej aktivity. Určite by som odporučil vyskúšať snoubording, ak už nie ste jeho milovníkom a pre trochu motivácie si pustiť film The Art of Flight od tých najväčších bláznov na snoubordoch!

Možno len uzavrieť, že Džimi má pravdu... Ak nič iné, aspoň budeme mať dobré postavičky a dýchať plnými pľúcami!

de. Povedal som si: „Prečo to nevyskúšať aj v zime?”

Postupom času som už od skateboardu upustil a ostal som verný už len snoubordu.

Všeobecne nemám žiadneho idola, ale nedá mi nespomenúť dve zvučné mená. Takže Shaun White a Travis Rice.

To sú páni jazdci na svetovej úrovni a niektoré-tie veci, čo oni dokážu robiť, mi prídu až nadľudské.

Koľko času tomu venuješ?

– Je to veľmi ťažká otázka, pretože väčšinou, keď niekam idem, je to záležitosť celého dňa, keďže musím za poriadnym kopcom cestovať. Snažím sa chopiť každej šance ísť jazdiť a hlavne v takejto sezóne, kde je vzácny každý zasnežený kopec. Keď k tomu prirátam ešte aj školské povinnosti, túto zimu som bol na kopci asi len 10-krát. Čo je základom tohto hobby?

– Základom všetkého, ako pri každom koníčku, sú financie. Bez nich sa, bohužiaľ, nedá nič robiť. Je to síce smutné, ale je to tak. Samozrejme, výstroj si môžete zaobstarať lacnejší aj drahší, všetko závisí od

Marína VALENTÍKOVÁ

divadlo

Nízkotučný život v Padine P

adinské padinská Nová ochotnícscéna nacvičila Ivana Čapová ke divadlo hru Nízkotučný ako Miriam Nová scéna život podľa rovnobolo založené menného diela (s v auguste podnázvom Nejem, 2011 a jednežijem, nemilujem) ným z hlavautora Viliama ných cieľov Klimáčeka tohto združev réžii nia je sledoJarmily vať súčasné Gerbocovej. trendy Dej sa v divadelnom odohráva umení, ako aj v „redukčuskutočňovať nom sananové kontóriu so takty doma sprísnenou a v zahraničí a kontroorganizovať divadelné podujatia. lou telesnej hmotnosti“ Vo svojej 3. divadelnej sezóne a pacientkami v tejto

ustanovizni sú tri ženy – redaktorka vydavateľstva, poslankyňa parlamentu a predavačka v hypermarkete.

Sú pod dozorom prísnej koučky chudnutia Miriam.

Anička Príbeľová (Anita), Katarína Kadancová (Ingrid) a Ivana Povolná (Krista)

Katarína Kadancová (Ingrid) a Vladimír Šimák (Egon)

V aktuálnom padinskom divadelnom predstavení hrajú mladé herečky Anička Príbeľová, Ivana Povolná, Katarína Kadancová a Ivana Čapová, ako aj mladý herec Vladimír Šimák. sl apríl 2014 |

vzlet 7

v Kysáči

Taekwondo – neobyčajný šport K

to neskúsil neobyčajný šport, nemôže vedieť, ako by to bolo s jeho mysľou a telom po tej aktivácii... Po prijímaní a asimilovaní elementov tohto športu, tí, ktorí ho trénujú, hovoria, že je vynikajúci, že dodáva energiu, umožňuje kontrolu impulzov, prospieva koncentrácii, lepšej koordinácii a šikovnosti. Taký je taekwondo. Zdá sa nám, že je to pomerne mladý šport, ale jeho začiatky siahajú až do dávnych čias, keď v Kórei bol známy pod názvom soobak. Bol odporúčaným bojovým

Spoločná fotka kysáčskeho tímu

Tréner ukazuje kopaciu techniku – zaujímavý a ťažký cvik

umením a slúžil na rozvoj ducha a tela. Populárnym bol medzi členmi kráľovského dvora, ale aj medzi obyčajným ľudom.

Inšpirovaný touto bojovou technikou niekdajší žiak druhého ročníka základnej školy v Bosne a Hercegovine Vukoje Mašulović sa rozhodol, ako i všetci jeho spolužiaci, vyskúšať spomínanú techniku.

Okolo štyridsať chlapcov začalo

rôznych podujatiach a demonštrovali techniku tohto bojového športu. V roku 1992 prerušil s tréningami, lebo sa prisťahoval do Srbska. Pred ôsmi-

Martin, takto drž ruky...

rámci tohto klubu dvakrát v týždni v školskej športovej hale. Potrebujú však viac záujemcov. Ôsmačka Ivona Arňašová trénuje 4 – 5 rokov. Páči sa jej, lebo si tak upevňuje zdravie, rozhýbe si telo a duch. Hovorí, že tento šport je niekedy ťažký, najmä keď majú kondičné cvičenia, ale nie vždy! Je šťastná, lebo sa jej usilovnosť oplatila – získala hodne medailí. Aj rodičia ju v tom podporujú a hovoria, že je to akoby prípravou do reálneho života. Aj keď je niekedy unavená a zdá sa jej, že by bolo lepšie, keby zostala doma, Dievčatá vo forme

Spoločné cviky na rozhýbanie

navštevovať tréningy, a úspešne ich zaúčal tréner Miroslav Vuković.

Vukoje bol usilovným a pravidelne trénoval, získaval diplomy. Od roku 1989 vlastní čierny opasok 1. danu.

Skúšku robil u najuznávanejšieho inštruktora menom Toni Anto Nobilo. Bol viackrát majstrom v SFRJ. Bol príslušníkom demo-reprezentácie SFRJ, zloženej z vyberaných jednotlivcov, ktorí vystupovali na

8 vzlet |

apríl 2014

mi rokmi začal zase ako rekreant trénovať taekwondo a prinavrátil formu. Neskoršie nadobudol aj opasok 2. danu a nedávno i opasok 3. danu. Dnes tiež pôsobí ako tréner v Kysáči. Škola tohto športu v Kysáči jestvuje päť rokov a pôsobí v rámci TKD klub Soko z Kuly. Žiaci ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči trénujú v

Boj so zamysleným protivníkom

rodičia ju povzbudia, aby predsa šla na tréning. Má červený pás.

(Ešte som tak potajomne počula, že doma majú vrece ako opravdiví pästiari, do ktorého udierajú, keď sú nahnevaní… Je to iste dobrou relaxáciou a výborným odbúravaním hnevu... Kúpte si ho aj vy!)

Jej brat Dávid Arňaš začal trénovať spolu s ňou. Lekári mu odporúčali taekwondo kvôli tomu, že veľmi rýchlo rástol. Nemal dostatočne rozvinuté svaly. Keby ste teraz videli tohto chlapca, prekvapili by ste sa, koľko vie a ako vyzerá; on taktiež získal červený pás. Ďalší súrodenci Martin a Ema Makovníkovci začali trénovať na podnet Arňašovcov. Trénujú od roku 2009. Aj oni sú nositeľmi červeného pásu. Ema začala zo zdravotných dôvodov, lebo jej to lekári odporučili a získala jednu zlatú medailu a dve strieborné a dve bronzové medaily. Brat je ešte úspešnejší a vo svojej kolekcii má 5 zlatých medailí, 1 striebornú medailu a 4 bronzové. Martinovi sa taekwondo zapáčil, keď mali skúsení taekwondisti demonštráciu v škole. To ho fascinovalo.

Jaroslav Poničan má jedenásť medailí, je ôsmakom a treba sa chystať na záverečné skúšky, ale mu to neprekáža v snahe dosahovať úspechy. Dokonca, to mu bolo i snom – ísť na súťaženia, získavať medaily a zdolať – ako sám hovorí – jeden z najťažších športov. Hrdí sa so 4 zlatými, 5 striebornými a 2 bronzovými medailami. Tréner Mašulović hovorí, že je pripravený aj na súťaže, ktoré sa konajú vo Švajčiarsku, avšak na to nemajú financie.

Siedmak Miroslav Vrška taekwondo trénuje pomerne krátko, ale už sa stačil zamilovať do tohto športu, o čom hovorí: – Trénoval som všeličo, aj futbal, aj basketbal, ale toto umenie kopov a úderov ma najviac láka. Mám žltý pás. Tu nejde len o usilovnosť, ale treba nájsť slabý bod súpera a keď najmenej očakáva, potom zaútočiť. A na to miesto udrieť, ktoré si nechráni! Toto je adekvátny šport pre deti a mladých, ktorí majú veľa negatívnej energie, aby ju strovili!

Do tohto pomerne mladého tímu pod vedením Vukoja Mašulovića patria ešte aj Martin Chrťan, Ivan Madacký a Stanislava Karanovićová z Bajše.

Taekwondo v dnešných časoch zažíva rozmach.

Za to môže vďačiť ľuďom, ktorí sa za neho nesebecky dávajú a zapaľujú oheň vášne u druhých.

Anna LEGÍŇOVÁ

Tajomný zvuk didgeridoo V

edeli ste, že sa na najmladšom kontinente nachádza najstarší hudobný nástroj na svete? Trošku paradoxné, ale pravdivé. Ide o inštrument pomenovaný didgeridoo.

Didgeridoo je dychový hudobný nástroj Aborigénov, pôvodných obyvateľov Austrálie. Vyrába sa z eukalyptového dreva a predpokladá sa, že jeho história siaha aj do 40 000 rokov p. n. l. Dôkazom takéhoto úctyhodného veku nástroja je nie iba jeho primitívny vzhľad (kus dutého dreva, dĺžky 1 – 2 metre, bez dierok), ale aj funkcia, ktorou je prostredníctvom hudby zblížiť (alebo nerozdvojiť) človeka s prírodou.

Pomenovanie tohto hudobného nástroja v originálnych jazykoch kmeňov domorodých obyvateľov Austrálie je rôznorodé, najčastejšie sa môžeme stretnúť s názvami didge, yidaki, yedaki, bambo...

Predpokladá sa, že názov didgeridoo (vyslovuje sa: didžeridu) vymysleli prisťahovalci, niekedy

Autorka príspevku so svojím darčekom od Slovenského spolku Ľudovíta Štúra v Melbourne v prvej polovici 20. storočia, a to zo slabík, ktoré pripomínajú jeho zvuk.

Didgeridoo vyludzuje iba jeden tón, ale aj napriek tomu vibráciou pier hráč dokáže zná-

zorniť paletu rôznofarebných melódií, alikvótnych tónov, hrdelných zvukov, prefukov, napodobňovania zvukov okolia, akými sú vietor, voda, kukabary, kengury, dingo... a iné krásne melódie Austrálie. Pre hru je charakteristické tzv. cyklické dýchanie založené na nádychu nosom počas neustáleho hrania, ktoré umožňuje vytvárať nepretržitý tón s charakteristickou rytmikou. Zaujímavosťou je, že je aborigénkam zakázané hrať na didgeridoo, čo tiež hovorí o jeho starobylom pôvode a posvätnom mieste v aborigénnej kultúre.

Na základe vzhľadu mohli by sme povedať, že je didgeridoo pra, pra, prababkou našej fujary, tiež unikátneho hudobného nástroja z oblasti Podpoľania na Slovensku. Avšak pre Aborigénov je didgeridoo nie iba hudobný nástroj, ale aj obradný predmet, ktorý používajú pri rôznych rituáloch a meditáciách. Z toho dôvodu môže byť aj omaľovaný rôznymi spirituálnymi a naturálnymi

záznamy z Austrálie motívmi, ktoré mu dávajú skutočnú hodnotu umeleckého diela.

Napriek svojej archaickosti a jednoduchosti, didgeridoo je dnes veľmi moderný hudobný nástroj. Rozšíril sa aj na iné kontinenty, najmä v rôznych krajinách Európy. Používa sa Didgeridoo – najstarší hudobný nástroj na svete

predovšetkým v kombinácii s elektronickým zvukom, a tak očaruje milovníkov experimentálnej hudby.

Katarína MOSNÁKOVÁ

z vojlovickej školy

Stretnutie s hercami Bola sobota 1. februára, keď u nás vládla mimoriadna snehová metelica, ale nám to neprekážalo, aby sme šli do Pančeva privítať hercov filmu Montevideo, vidimo se. Sadli sme si do jednej kaviarne, objednali teplú čokoládu a čakali. Čakali… Až nako-

s nimi aj režisér Dragan Bjelogrlić.

Všetci boli veľmi príjemní a dobre naladení. Mali sme možnosť aj porozprávať sa s nimi. Jedna z anekdot sa vzťahuje na Miloša: poprosili sme ho, aby nám dal autogram, on súhlasil.

Ako začal písať, my sme mu povedali: krát tri (lebo sme boli V spoločnosti tri priateľky) a on to populárneho napísal číslom: Miloš Miloša Bikovića Biković X 3. Zostali sme prekvapene stáť, keď sa on usmial a povedal, že trochu žartuje s nami.

Príjemne sme sa cítili s nimi, lebo vytvorili veľmi príjemné ovzdušie. A to, že sláva nevplýva na každého rovnako, svedkom je aj tento niec dočkali! Herci prišli bez ohľadu na film. Herci žiaria pozitívnou energiou to, že dul silný vietor. Bezpečnostná aj napriek všetkému. Dotkli sa hviezd, služba nás odviedla do backstage, kde stali sa slávnymi, ale nezabudli na sme sa fotili s hercami. Najprv prišiel podstatné veci – predtým aj oni boli Viktor Savić. Krásny a veľmi príjemný iba deti, ktoré túžia po niečom a herec. Spolu sme sa vyfotili a dal vynaložili všetky svoje úsilie, aby sa nám autogram. Prišli aj Miloš Biković, im tie túžby splnili.

Ivan Zekin, Predrag Vasić... Fotili sme sa aj s nimi. Okrem Petra Strugara a Miona Pavlovová, ôsmačka Aleksandra Radojčića prišli všetci a ZŠ Bratstva a jednoty vo Vojlovici

Montevideo, vidimo se V tú stredu bol jeden obyčajný, nudný deň, ktorý neskoršie skrášlila pekná správa. Učiteľka nám oznámila, že zajtra, vo štvrtok pôjdeme do pančevského Kultúrneho centra na premiéru filmu Montevideo, vidimo se. Všetci sme boli šťastní. Keď som prišla zo školy, hneď som túto správu zvestovala rodičom. Súhlasili, aby som aj ja šla so spolužiakmi. Čo sme sa učili vo štvrtok v škole – neviem, lebo som ustavične rozmýšľala len o filme.

Konečne prišla aj tá chvíľa, keď sme mali nasadať do autobusa.

Netrpezlivo som čakala na začiatok.

Film sa začal a ja som ho pozerala v jednom ráze, lebo Miloš Biković bol naozaj výnimočný. Scény boli zaujímavé, ale aj smiešne. Tirke a Moša najlepšie hrali futbal. Reprezentácia Juhoslávie zvíťazila nad reprezentáciami Brazílska a Argentíny, ale prehrala zápas od domácich, lebo sa nehralo fair-play. To bola menej krajšia časť filmu.

Film trval dve a pol hodiny a koniec mi bol trochu smutný.

Jana Mareková, piatačka ZŠ Bratstva a jednoty vo Vojlovici

Listujeme v Slovníku cudzích slov – minucióznosť – zmysel pre podrobnosti; dôkladnosť – mirabela – druh slivky; guľaté voskovožlté ovocie tohto stromu – mirakulum – stredoveká náboženská hra (najmä o zázrakoch svätcov); zázračný skutok alebo jav; zázrak – miscelaneá – súbor, zbierka rozmanitých článkov, štúdií, rozmanitostí – mišpuľa – druh jabloňovitého stromu; plod tohto stromu

podobný drobnému jabĺčku – mixáž – spôsob konečnej úpravy zvuku vo filme, v rozhlase, pri nahrávaní na gramofónové platne a pod.

– mizandria – nenávisť, nechuť ženy k mužom – mizantropia – chorobná namrzenosť na ľudí; nevľúdnosť voči ľuďom – mizéria – nešťastie, bieda, úbohosť; nepríjemná vec – mizogýnia – chorobný odpor voči ženám apríl 2014 |

vzlet 9

literárny súbeh úžasu ako každý, čo uzrie anjela. Chcela som, aby sme skameneli v bozku.

Malvína Zolňanová Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci 1. cena v kategórii stredoškolákov

Oheň Iskra tmy

B

ola noc, začiatok októbra, všetko vôkol mňa bolo tmavé, až čierne.

Sama som stála pri potoku a pozerala, ako pomaly, ale stále tečie ako život.

Vtedy mi smútok objal srdce a hodil všetko krásne do tečúcej vody. Netuším, prečo mi to zobral. V blízkosti bola nejaká lavička, ktorá sa mi tiež zdala smutná, tak som si nechcela ani sadnúť na ňu. V tej pochmúrnej melanchólii aj nebo začalo so mnou plakať, tie slzy boli ohromné a rýchlo padali jedna za druhou. Sivá tma mi podvihla hlavu a jediné svetlo, ktoré som spozorovala, boli tvoje oči.

Oči, ktoré sú ako sviečky, ale nikdy nevyhasnú, ktoré vidím v tvare srdca a predsa sú okrúhle, pre mňa sú najkrajšie a ostatní v nich vidia iba hnedé oči, pozerajúce sa na svet. To svetlo začalo rásť a tým som si uvedomila, že kráčaš ku mne. Narýchlo som si utrela slzy a pod očami množstvo čiernej rozmazanej riasenky, trochu som si upravila vlasy a na tvár položila ten najkrajší úsmev, aký som v tej chvíli vyhľadala vo svojom vnútri. Chcela som sa ti ukázať v najkrajšom svetle, ale predsa mi blýskavé oči ešte vlhli. A už si bol pri mne. Pocítila som, že mi pod hrdlom pulzuje radosť, chvíľočku som sa pozerala na teba, chvíľočku k zemi. Rozumel si mojim citom a odviedol si ma na tú smutnú lavičku, ktorú som už teraz pri tebe videla ako obsypanú červenými lupinami ruže. Tú tmavú, až čiernu noc, si pomaly začal farbiť. Najprv do žlta, zelena a nakoniec aj do červena. Mala som dojem, že si čarodejník, alebo nejaká dobrá víla, dobrý trol.

Vtedy si zastavil tok rieky a plával po nej pomaly, kým si moje šťastie nevyronil. Bol to zázrak. Z tmavej lúky si ma priviedol do raja. Hrkútali sme ako dva holúbky a keď hodiny dali najavo, že sa už treba pobrať domov, cítila som, ako si ma pritiahol k sebe a pomaly si sa mi približoval. Vtedy som videla iba tvoje pery obliate medom, ružové, jemné, mäkké ako páperie. Túžila som, aby sa cez pery duša dotkla duše. Zatvorila som oči a čakala.

Dlho som pozerala, ako sa ti pery trasú, hoci som ja vtedy onemela od toho

10 vzlet |

apríl 2014

D

ym, jemne unikajúci z tvojich úst, tíško bozkáva vínové pery nežne chvejúce sa. Potom sa voľne rozplynie, tvoriac harmonické pohyby vznášajúce sa do nedohľadných diaľok kobaltovomodrého neba. Noc je ešte mladá.

Mesačný prach diskrétne zvýrazňuje črty tvojej tváre. Na chladnom vzduchu sa pokožka zdá byť ešte hebkejšia.

Vlasy akoby nadobúdali nepatrný striebristý odtieň. Povrch bielych koruniek sa svojsky leskne. V očiach sa snažím nájsť plamienok, cítiš to.

Viem. Triaška ti postupne zachytí celé telo. Srdce neposlušne dychtí. Krv sa rozbúri. Skláňaš pohľad. Opäť mi unikáš.

Náhlivým krokom pomaly splývaš s nocou.

Teraz tam asi len postáva, osamelo. Čaká na mňa. Ja neprídem.

Veď ona je mojím Prometeom. Obetavá.

Vedie moju dušu cez čiernotu. Vyzlieka ma z hanby. Farbí moje uplakané nebo aj vtedy, keď ja strácam zrak. Ale zdá sa, akoby to všetko nestačilo vzhľadom na nekonečné utrpenie, ktoré jej ja dokážem poskytnúť.

Som ako oheň. Horúci, nebezpečný, ničivý, suchý. Moja duša je závislá na samote. Moje diela sú produktom smútku. Veď aj v mojej duši zdravým klíčkom je iba temnota – všeprítomná.

Zničím všetko a za sebou zanechám tváre, kvôli dielu, kvôli dokonalej myšlienke, len aby som ju potom mohol pokojne zvierať v ruke. Tváre sa zrazu menia na púšť – mäkký popol a ľahký prach. Dokonca zvírim celú púšť. Nakoniec som zasa na tom mieste, blízko ničoho. Zostáva už iba dym.

Bojíš sa. Bola som príliš blízko.

Jana Domoniová Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci 2. cena v kategórii stredoškolákov

Snivý slovný príbeh

C

hladná zimná noc. Príjemný ohník v piecke. Mäkká perinka. Ticho.

Dedinka na úpätí. Sneh po kolená. Áut nieto. A ulica iba jedna. Dlhá,

niet jej konca. Ale predsa sa končí. Je slepá. Na jej konci drevená chalúpka.

Taká, z dávnych čias, stará. „Kvôli čomu to tu ešte stojí?“ pomyslela som si.

Zastala som pred ňou, pozerala som sa na okolitú krásu, na krásnu zimnú idylu. Zaviaty les, vôňa borovíc a pred chalúpkou starenka. Vyšla von, akoby počula moje myšlienky. Mala peknú, mladú tvár. Ani zhrbená nebola.

V očiach jej bolo vidieť smútok a ťarchu, ale na perách úsmev. Jej kvietkované domáce šaty sa ťahali po zemi, akoby si pomáhala a zametala nimi dlážku.

Neustále sa na mňa usmievala a mávala rukou, pozývala ma k sebe. Váhala som, ale nemohla som odolať nevojsť dnu a zistiť čosi zaujímavé a nové.

Keď som podišla k starenke, podala som jej ruku a prihovorila som sa jej.

Ona sa na mňa len smutne pozerala a prisviedčala. Vošli sme dnu. Bola tam strašná zima. Cítila som sa, akoby som vošla do ľadovej jaskyne. Izbietka bola malá, ale dôkladne uprataná. Dalo sa vycítiť, že starenke veľa znamená. Na jednej stene, presne oproti posteli, nachádzala sa obrovská polica s knihami, a to sa mi najviac páčilo.

Ale bolo mi divné, že starenka, ktorá práve priniesla na stôl dve šálky čaju a koláče, ešte stále nič nepovedala, a preto som sa ju opýtala: „A vy, starká, prečo len mlčíte?“ Smutne sa mi pozrela do očí a usmiala sa. Ukázala prstom na svoje ústa, a potom zakývala hlavou. Bola nemá. A aj hluchá. Žila vo večnom tichu. Prekvapivo som sa na ňu pozrela a uvedomila som si, že predsa nič o nej a o jej chalúpke nezistím. Vtedy starenka vstala a šla ku polici s knihami. Chvíľu tam stála, a potom vzala jednu z nich a podala mi ju. Bola to veľká kniha. Podľa obálky bolo vidno, že je pomerne stará. Divné mi bolo to, že na knihe nepísalo nič, nebol tam žiadny názov. Keď som si v nej zalistovala, jediné, čo som videla, bol text. Krásne písaný. A strašne dlhý.

Pozrela som na starenku a ona mi na kúsok papiera napísala: „Čítaj a dozvieš sa všetko. Je to môj život.“ S úsmevom na tvári a s veľkým nadšením som si otvorila prvú stranu a začala som čítať. Boli to vlastne rozprávky. Také ako táto. Pravdivé. Čítajúc tieto opravdivé umelecké diela postupne som sa dozvedala všetko o chalúpke a o starenke.

Keď som sa už, unavená z čítania, dostala k poslednej strane, bol tam napísaný takýto odkaz: „Som iba obyčajná stará žena, ktorá nemá nikoho.

Sem nikto nechodieva. Málokto vie aj to, že tu žijem. A tí, čo to vedia, tí sa ma boja, lebo si myslia, že som zlá. Ale nikdy som nikomu neublížila, pokým mne ublížili mnohí a mnohokrát. Si prvá a pravdepodobne aj jediná osoba,

ktorej som dala túto knihu do rúk.

Iste si myslíš, že som sa veľmi nudila, keďže som toľko toho napísala. Áno.

Ale napísala som to hlavne kvôli vám, kvôli všetkým, ktorí tu po mne zostanú.

Kvôli tomu, aby ste vedeli, že treba ísť za svojím snom, čo aj na koniec sveta. Môj osud bol príliš ťažký, a preto ma nikto nikdy nemal rád. Všetci ma odsudzovali.

Ale ja som sa nevzdala. Napísala som túto knihu nielen pre seba, ale aj pre vás.

Dúfam, že o tomto porozprávaš aj iným.“ Už o mne vedela. Ako veľmi ma inšpiruje a ako jej skutok chcem nasledovať. Načerpať činorodné slová a nimi okrievať.

Bola to silná žena, ktorá na svojom chrbte niesla veľmi ťažké bremeno. Žena, ktorej osud nebol dobrým kamarátom, a žena, ktorá aj napriek tomu dosiahla viac ako ktorákoľvek iná. Nepočula. A nemohla hovoriť. Ale predsa sa naučila písať a všetky svoje myšlienky si zapisovala. Áno, ona písala.

Pekne. A veľa. Niekedy aj po celé dni.

Písala o svojom ťažkom osude, o svojich nesplnených žiadostiach, o svojich snoch. Najväčším snom jej bolo vraj stať sa spisovateľkou. Ňou sa aj stala, i keď nevydala ani jednu knihu, nebola známa, ani bohatá, a nik o nej nepočul. Nik okrem mňa a nikde, iba v sne.

Jaroslava Majerová Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci 3. cena v kategórii stredoškolákov

hoci budeme aj míľami vzdialení jeden od druhého, hoci budú medzi nami aj tie najväčšie prekážky, vždy ťa budem ľúbiť.

Nič som nepovedala. Nebolo treba.

Obaja sme sa znovu zadívali na Dunaj.

Vlny sa pomaly vlnili dolu vodou, niektoré narážali na člny pri nábreží a sticha čľupkali. Iné zase akoby sa pretekali, ktorá z nich skôr príde k ústiu.

Neďaleko od nás hral cvrček na svojich husličkách. Odrazu sa obrátil a pozrel na kostolnú vežu, ktorá sa vypínala nad stromami za nami. Bolo o päť minút desať. „Už musíš ísť. Poď, odprevadím ťa domov,“ povedal. Vstali sme a jeden vedľa druhého sme sa pomaly pobrali nábrežím Dunaja smerom k môjmu domu. Cestou domov som vnímala iba jeho, jeho prítomnosť. Ostatné mi bolo fuk. Pred naším domom sme zastali.

Privinul si ma k telu a pobozkal, ale tak nežne a úprimne. Otvorila som dverce a potichu povedala: „Dobrú noc a nech sa ti snívajú sladké sny.“ Smutne sa usmial. Chvíľu na mňa pozeral, a potom potichučky povedal: „Dobrú noc aj tebe, víla moja.“ Znovu sa na mňa smutne pozrel, potom sa obrátil a odišiel.

Nikdy viac som ho nevidela. Darmo som ho hľadala v škole, darmo som čakala, že mi zavolá alebo aspoň napíše správu. Nič. Neskoršie sa mi dostalo do uší, že odišiel z mesta, z krajiny, nevedno kam.

Hana Čížiková ZŠ Mladých pokolení v Kovačici 1. cena v kategórii žiakov vyšších ročníkov základných škôl

Posledné leto

B

ol letný večer. Sedeli sme na lavičke na nábreží Dunaja.

Nikde nikoho. Iba občas prešiel popred nás zaľúbený pár alebo skupinka tínedžerov. Sedela som tesne vedľa neho. Veľmi pekne voňal. Díval sa na oblohu. Fascinoval ho vesmír. Vždy mi rozprával o tom, že sa stane astronautom a že bude cestovať vesmírom a objavovať ho. Obyčajne si vymyslel nejaký príbeh o tom, ako objavil novú planétu či nejaký veľký meteor, čo sa blíži k Zemi a zachráni svet. Vtedy sa obrátil ku mne a povedal: „Pozri, to tam je Venuša,“ a ukázal prstom na oblohu smerom k jednej jagavej hviezde. „Áno, vidím ju.“ Potom sme iba pozerali na vodnú hladinu a odraz mesiaca na nej. Zafúkal teplý nežný letný vetrík.

Listy na stromoch sa jemne rozochveli a zašuchotali. „Ľúbim ťa,“ tíško som povedala. Obrátil sa tvárou ku mne a usmial sa. O chvíľu ma chytil za ruku a ticho povedal: – Hana?

– Prosím.

– Ja len... iba chcem, aby si vedela, že

Spomienky na našich starých rodičov

I

keď to bolo veľmi dávno, starý otec sa predsa rozpamätal, ako to bolo s jeho prvou láskou.

Mal len sedem rokov, keď ho v jedno augustové nedeľné popoludnie jeho starý otec zavolal pred seba a takto mu povedal: „Si už veľký, na jeseň pôjdeš do školy a keď školu vychodíš, potom ťa budeme ženiť.“ S týmto sa môj starký zveril najlepšiemu priateľovi, lebo si nebol istý, čo má byť s tým ženením.

Obaja sa zhodli, že tá svadba bude hneď prvý deň, keď zakončí školu. Ale kde nájsť nevestu? A tak si môj starký začal všímať súce dievky na vydaj. Dievčatá z ulice mu neboli po vôli, ani tie z Nedeľnej školy sa mu nepáčili. Jedna bola primalá, druhá pehavá, tretia mu vyplazila jazyk, štvrtá krútila očami, len čo sa na ňu pozrel.

Už ho chytala panika, lebo sa blížil koniec školy a čas na výber nevesty sa krátil. Darmo. Môj starý otec sa vtedy ponechal osudu a súhlasil by už aj s tým, aby mu starý otec vybral mladuchu.

A potom ju uzrel hneď prvého dňa v škole. Bola nádherne učesaná, nemala šatku na hlave. Krásne voňala na živé kvety. Bola iná než všetky ostatné, lebo nosila „pánske“ oblečenie. Okrem toho výrazne čítala, počty sa jej darili a spievala ako slávik. Jedným slovom, bola krásna.

Bola to jeho pani učiteľka.

Aňa Marčoková ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči 2. cena v kategórii žiakov vyšších ročníkov základných škôl

Dobre je, usmiala sa

R

áno vstávam. Pozerám sa cez okno, vonku prší, je oblačno, rozmýšľam o tom, aký je smutný deň. Vtom začujem mamin milozvučný hlas, ktorý ma nežne zobúdza: „Vstávaj, miláčik, musíš sa chystať do školy, milujem ťa.“ V tom okamihu pre mňa zasvietilo slniečko a deň sa krásne začal. Tých zopár milých, nežných slov rozdúchalo mračná nado mnou. Šťastne si idem do školy. Na vchode sa stretnem s vždy usmiatou profesorkou zemepisu, ktorá ma privítala podobne ako mama, nežne a s plno lásky.

Povedala mi iba niekoľko krásnych slov o tom, že som pekná a že sa teší, že ma stretla. V tej chvíli som pocítila obrovské šťastie a deň je odrazu perfektný.

Rozhodla som sa, že budem hovoriť pekné slová ľuďom, keď pôjdem domov zo školy, aby som ich potešila. Idúc zo školy, pozorovala som ľudí. Všetci sa niekam ponáhľali, nepozerali sa na nikoho, neusmievali sa. Zastavila som sa pri jednej neznámej staršej žene a opýtala som sa ju, ako sa dnes má.

Prekvapene ma pozrela a odpovedala mi s úsmevom, že sa má dobre.

Pomyslela som si: „Dobre je, usmiala sa, moje pekné slovo ju potešilo.“ Obe sme boli šťastné.

Preto vás všetkých prosím, áno, aj teba, aby ste vyslovovali iba pekné slová o láske, nežnosti. Povedzte celému svetu: Milujem ťa, volim te, te quiero, ich liebe dich... A uvidíte, že sa ľudia znovu začnú usmievať a že budú šťastnejší.

Anabela Stošićová ZŠ h. Janka Čmelíka v Starej Pazove 2. cena v kategórii žiakov vyšších ročníkov základných škôl apríl 2014 |

vzlet 11

vaša tvorba Krása rodného kraja

K

aždý človek na tomto svete má svoje rodné miesto, kde sa narodil a kde vyrástol, či vyrastá. Prekrásna Selenča je mojím rodným krajom. Je to osada v samom srdci Báčky, v blízkosti starodávnej pevnosti Báč. Nevedela som si vážiť jej krásu, celistvosť...

Jedného jesenného dňa zavítali k nám hostia zo Slovenska. Prišli aj deti, ktoré boli očarené krásou nášho rodného kraja.

Myslela som si, že povedia, že môj rodný kraj je chudobný, biedny, ako som si často aj sama o ňom myslela. Avšak naši hostia ho chválili, zaujímalo ich všetko o našom kraji, na všeličo sa vypytovali. Bola som príjemne prekvapená.

slová. Tým dostávame nepríjemný obraz o ľuďoch a o celej spoločnosti. Naopak, pekné slovo dokáže dohodnúť sa, získať kamarátov a lásku. Svet by bol oveľa veselší a milší, keby v každodennom živote bolo počuť čoraz viac pekných slov, ktoré otvárajú bránu k úspechu, pokroku, spolupráci a ku dohode.

Pekné slová sú všade vítané, na každom poli. Predstavujú kultúru a výchovu každého jednotlivca.

Som zástancom pekného slova a verím, že v tom navždy zotrvám.

Marián Častvan, 5. a ZŠ Jána Kollára v Selenči

Jar Teplá jar nám prišla, studená zima odišla.

Jarné kvety vykúkajú, na zelenom koberci púpavy spievajú.

Usmievavé slnko svieti, pekné oblaky hrajú, na lúkach tancujú veselé deti.

Teplá, krásna, milá, jar je všetkým obľúbená.

Matilda Hložanová, 5. 1 ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši

Zima vydýchla posledný dych, vyšlo slnko, svieti teplý lúč.

Chlapci sa hrajú na lúke, kvet zavoňal v dievčenskej ruke.

Darka Faboková, 5. 1 ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši Rozkvitli kvety na lúke, i stromy v našich dvoroch, príjemná vôňa rozlieha sa po lesoch a horách.

Roľníci zavčas rána na poliach pracujú, medvede sa zo zimného sna zobúdzajú.

Naši rodičia do roboty sa dávajú, lastovičky na strechu nám sadajú.

Sára Struhárová, 5. 1 ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši

Všetko sa končí Každá, každá kvapka padá, kvapká nežne.

Skĺzne sa, minie sa, ako sa nám aj všetky dni minú, ubúdajú.

Minú sa, ubúdajú na ceste života.

Sme čoraz starší a v každom dni odhaľujeme niečo nové, učíme sa žiť, milovať, učíme sa, pokiaľ sme živí.

Lístie zo stromu padá, a potom aj ono... zhynie.

Nie je to podobné, ako keď človek umrie?

Iste nie je, musí byť ešte niečo potom, aj po... tom. Často si kladiem tú otázku o živote, po živote, za životom.

Valentína Chrťanová, žiačka 8. ročníka ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

v Jánošíku Jana Ivana Chovancová, 7. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči Odvtedy si moju Selenču viac cením, každý krok v nej je poznačený radosťou: zlatožlté polia, storočné duby, príjemný veselý vánok, úrodné záhrady, pomník padlému hrdinovi, ktorý hovorí o hrdinskosti našich predkov.

Selenča, môj rodný kraj, je vlastne miesto, aké som si navždy priala pre život, no neuvedomovala som si jej krásu. Povďačná som tým ľuďom, ktorí mi otvorili oči.

Alena Alexyová, 6. b ZŠ Jána Kollára v Selenči

Význam pekných slov

O

d rôznych ľudí, ktorých dennodenne stretáme, možno počuť všelijaké slová.

Hovorí sa: „Prehovor, aby som ťa spoznal.“ Ďakujúc tým pekným slovám spoznávame krásu sveta vôkol seba.

Pekných slov by malo byť v našom okolí, ako aj v celom svete, oveľa viac. Pod vplyvom biedy, vojen, krízy ľudia sú čoraz viac sklamaní a používajú mnohé špatné

12 vzlet | apríl 2014

Literárny čajový večierok

D

ňa 10. marca 2014 v Základnej škole T. G. Masaryka v Jánošíku členovia literárneho krúžku usporiadali svoj prvý literárny večierok. Idea, aby sa doterajšia tvorba členov prezentovala rodičom, známym a príbuzným, vznikla na stretnutí členov s cieľom, aby sa to, čo bolo zaznamenané na papieri, v podobe umeleckého výrazu „vyslobodilo” a možno zažilo v nejakej novej skutočnosti.

Učiteľka slovenčiny a vedúca literárneho krúžku Anna Valentová spolu so žiačkami úvodným slovom privítala prítomných, v pokračovaní bolo počuť umelecké výtvory v podobe veršov alebo prozaických úvahových textov na témy, ktoré najviac upútajú pozornosť dospievajúcich mladých ľudí. Svoju tvorbu prezentovali žiačky ôsmačky Anna Mareková, Maja Kotuľačová a Valentína Chrťanová, tiež piatačky Sára Hučková, Ingrid Miloševićová, Anita Petrášová a

Tatjana Urbanová. Na záver večierka Valentína Chrťanová prečítala báseň Jána Bottu Pieseň Jánošíkova. Prednes umeleckého slova bol o to príjemnejší, lebo sa počúval v teplom ovzduší pri čaji a koláčikoch.

Po ukončení umeleckej časti večierka prítomným sa prihovorila aj riaditeľka školy Zuzana Halabrínová a podotkla, že sú aktivity tohto druhu vítané a potrebné, aby úsilie učiteľov a žiakov nezostalo nepovšimnuté. Učiteľka Valentová zdôraznila potrebu a význam verejných vystúpení žiakov pre ich ďalší sociálny rozvoj a uplatnenie sa v spoločnosti vo viacerých oblastiach. Keďže sa na literárnom večierku zúčastnilo príliš málo tých, ktorých sme si pozvali, veríme, že sa nám do budúcna podarí vzbudiť väčší záujem o prednes umeleckého slova aj u rodičov a príbuzných našich žiakov, lebo je to dobrý spôsob, aby svojou prítomnosťou podporili záujmy a aktivity ich detí a vôbec tvorivých mladých ľudí.

ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

ROZLETY LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET

Číslo 4 / apríl 2014

Potreba Potrebujem ťa ako hviezdy nebo nie, toto nie je báseň ľúbostná jej úloha je zobudiť ťa vykročiť zo svojho príjemného lôžka do mrazu, do spoznania aby ti povedala, že iba rastieš Ako príroda tak aj ty ľudská potvora iba rastieš a nemôžeš rásť bez môjho poznania Tak neboj sa toto nie je báseň ľúbostná toto je báseň, ktorú všetci spievajú Tóny jednej lásky ktorá je pravdivá Adora Rose Kysáč

Dostatočne silný hlas?

Na čo? Zmenu?

Napísala som jednu strašne vulgárnu báseň Mám chuť niečo rýmovať, preto napíšem: „Pieseň“ Je to prvá, ktorú sa bojím uverejniť musíte mi to odpustiť

Ilustrácia: Sandra Živkovićová

Tieto rýmy nedávajú žiaden zmysel Môj sused je zakliaty rytier Jack Daniel’s na stole, stará mama v pitvore Kritizujem spoločnosť, preto toto píšem Som lekárkou, liek, ktorý nelieči, ti predpíšem Trápi ma politika, ekonomická problematika Som jednou zo šťastných mladých kvázi umelkýň nudí ma televízia plná Turkýň Chcem byť jazdkyňou, šťavnatou broskyňou Nedodržala som pravidlo rýmu v tejto básni, Ja to neviem, nie som autor známy Prepáčte, mrháte svoj čas ja nemám dostatočne silný hlas.

Aranea Kysáč

Práce pre rubriku Rozlety môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Zrkadlo Ty si ja a ja som ty Ak si zlý, vidíš sa vo mne ak si dobrý, vidíš sa vo mne prosím ťa, tentoraz len buď.

Poslúchni, čo ti spomienky hovoria vyber si slová najkrajšie a nimi pokry zlosti ktoré držíš v sebe Od zrkadla však neujdeš Zaň odplácať bolesťou budeš ak si svoju dušu dáš roztrhať Malým si človekom tak radšej len buď dnes nech rieka mierna je aby som sa uzrela do zrkadla bez klamstva Adora Rose Kysáč

ROZLETY

Hostka Rozletov

A na koniec víťazstvo

LENKA BUJŇÁKOVÁ

Víťazím každým dychom víťazím aj keď ma nepriateľ poráža víťazím, lebo beriem najlepšie zo života Svoju krásu budujem svoju dušu milujem svoju slobodu šírim Viem, že svet potrebuje víťazstvá ale nie iba tie, čo sú tak definované víťazstvo je aj vtedy keď nemáte nič a nikoho a predsa dýchate ďalej

Tváre slečny M.

Adora Rose Kysáč

Krásna tvár Tvorba motýľov Chlad očí a pier Spojme mysle blázni a zveri Harmónia kryštálov Vody Všetko bolo jasné Všetko bolo v tieni Bola iba jedna cesta Obrastená alejou závejov Ľadovce Snehové vločky Niekoľko tvárí malo sa stať jednou Duša s rozvetveným telom Slečna M. prichádza cez alej.

O ničom

Cintorín sebaklamov

Stála som a pozerala, ako si vyzliekaš košeľu.

Na srdci si mal jazvu.

Pýtala som sa, od čoho, mlčal si.

Ale ja som vedela, že jazvu som ti urobila ja.

Vtedy, keď som ti povedala ľúbim ťa.

Vtedy, keď si mi to nepovedal späť.

Ale čo už… Život je len jeden.

Veľakrát to počuť nebudem a bez toho žiť budem.

Lebo netreba to hovoriť hocikomu.

A ty si to bol.

Hocikto.

A niekedy aj nikto a nič.

Patetika.

A táto báseň je umelecky nehodnotná, lebo láska nemá hodnotu.

Príliš však hodnotná, keď nemáš o čom písať.

Tak píš o tom, o čom píšu všetci.

Fuj. Už chcem čítať o niečom inom.

Zimomriavky bežia telom, keď na teba myslím ľadovec Mohutná hora bez spásy Kvety pochované snehom Cintorín zázrakov Tu vstávajú tie duše talentované, čo ešte nepatria pod útroby zeme Majú čo povedať, počuť, vidieť Tam pod ľadovcom schádzajú sa spoločne sa späť vracajú múdrejšie Kam mám ísť?

Vidím a predsa som slepá Cítim bolesť o minútu žiaľ Radosť dorazí o sekundu

Autorka o sebe Volám sa Lenka Bujňáková, mám 17 rokov a študujem v druhom ročníku na Gymnáziu bl. Pavla Petra Gojdiča v Prešove. Milujem písanie, kreslenie a hudbu. Za zatiaľ najväčší úspech považujem to, že som vyhrala druhé miesto v regionálnej súťaži Bakalárske brká. Som skôr introvertnejší typ. Nerada sa obklopujem až príliš veľkou skupinou ľudí.

Viem, že vzhľadom na túto vlastnosť nie je práve typické, že chcem byť žurnalistkou alebo moderátorkou, keďže takto sa stretávam s pomerne veľkým množstvom ľudí. No neprekáža mi to, pretože sa rada zoznamujem s novými ľuďmi. Človek nikdy nevie, koho stretne.

A ja nepohnute stojím medzi zmrznutými kvetmi...

Pavúk Život odvážnych múdrych či kajúcnych...

Pavúk nesie rubínovú zástavu.

Pletie siete premenné, lesknúce sa vo vetre.

Nedbajúc na hru vetra vije obrazce života zo svetla.

A noc odhaľuje ich zlovestne tajomné tiene.

Aranea Kysáč

Zástava plná rubínov vôňa ruží mieša sa s hrdzou.

A pavúk stále robí len to, čo vie...

Nedbajúc na to, čo chce...

ROZLETY

knihy

Dan Simmons: Teror (Vydavateľstvo Laguna, 2009)

A

merický spisovateľ Dan Simmons (1948) sa venúva prevažne žánrom science fiction a horor.

Simmonsove knihy získali veľký počet cien (Cena Hugo, World Fantasy Award, Cena Brama Stokera, Cena Locus) a preložené sú do mnohých svetových jazykov. Román Teror hovorí o britskej expedícii na Arktídu roku 1845. Ide o úplne pravdivý príbeh, do ktorého Simmons zapojil určité fantastické elementy.

Britské impérium sa v priebehu 18. a 19. storočia považovalo za dominantnú koloniálnu silu na svete, čo znamenalo, že malo vtedy aj najväčšie vojnové a obchodné loďstvo.

Jeho flota plavila po celej zemeguli a rôzne expedície neustále hľadali tie najkratšie cesty z konca na koniec vtedajšej ríše.

Jedna z ciest, ktorú bolo treba skrátiť, bola aj cesta

z Britského ostrova do Pacifiku, cez Arktický – tzv.

Severozápadný priechod.

Dnes vieme, že je tá oblasť (v súčasnosti časť Kanady) veľmi ťažko plavná, lebo je najčastejšie pokrytá hrubým ľadom, ale vtedy sa výpravy zasielali do nebezpečenstva, lebo sa vedelo, že by sa kratšie obchodné cesty časom vyplatili a priniesli by väčší zárobok.

Výprava pána Johna Franklina bola poslaná hľadať Severozápadný priechod roku 1845 a pri ostrove King William sa ich lode HMS Terror a HMS Erebus ocitli uväznené v ľade. Za extrémne chladného počasia a bez

nadostač prostriedkov na prežitie stovka členov expedície zostala uväznená plné dva roky.

Výprava sa považovala za stratenú od roku 1848.

Dovtedy väčšina námorníkov zahynula od zimy, hladu, skorbutu a otrávenia.

Dokonca poslední členovia expedície (okolo roku 1851, keď ich uzreli lokálni Eskimáci) prežívali tak, že jedli ľudské mäso. Cez Severozápadný priechod sa konečne podarilo prejsť len Roaldovi Amundsenovi až roku 1906...

Problém románu Teror je počet strán – viac ako 600. Aj keď je veľmi

zaujímavý a dobre „drží“ pozornosť, časom nám je čoraz ťažšie prísť po koniec príbehu. Okrem toho Simmons vôbec nemusel pridávať fantastické elementy do románu, lebo je pôvodný príbeh nadostač strašidelný pre jeden dokonalý hororový román. Tak ako je častý prípad u Stephena Kinga, aj tu máme asi stovku strán, ktoré z naratívneho hľadiska neviedli nikam a zaťažili čítanie tohto (predsa výborného) románu.

Práve tak ako aj Simmonsove predchádzajúce knihy (Leto noći a Ukleta zima), aj Teror dokazuje, že ide o spisovateľa s vynikajúcim talentom porozprávať príbeh tak, aby nám veľmi často telom prechádzali zimomriavky.

Janko TAKÁČ

rozlety + JAROSLAV SUPEK

Vyšinuté slová (vizuálna poézia) Jaroslav Supek (1952 – 2009), slovenský vojvodinský multimediálny umelec. Zaoberal sa vizuálnou a zvukovou poéziou, mail-artom a experimentálnou prózou, realizoval početné výstavy a performancie. Vydal tieto knihy: Zapis (1983), Kič pojezija (1984), Mail Art Book (1985), …a mier (1989), Pľuvanec do tváre (2003), Hiletika stvaralaštva (2004), Nutnosť tvaru (2004), Vyšinuté slová (2012).

Výber: S. L. Chlieb náš

Terorista

Slovakizmus 2

ROZLETY

zóna deviateho umenia

Interview: MAJA VESELINOVIĆ

Alternatíva, medviediky a mačiatka H

ádam najznámejším ženským autorom komiksov v Srbsku je Maja Veselinović. Jej práce boli uverejnené v početných domácich a zahraničných časopisoch a antológiách, tiež vydala zbierku komiksov pod názvom Neobičan događaj sa namigivanjem i druge priče (SKC, Nový Sad 2008). Dnes sa zaoberá ilustrovaním časopisov a kníh – hlavne detských…

Spomínaš si, ako a čím ťa zaujalo komiksové umenie?

– Mohlo by sa povedať, že môj záujem o komiks bol celkom náhodný. Bola som totiž presvedčená, že je to len jedna fáza v umeleckom odrastaní.

Medzitým, obrázkové príbehy ma natoľko zaujali, že som ich potom nemohla prestať vymýšľať a kresliť. Musím povedať, že som predtým nemala ktovieaké vedomosti o komikse. Dokonca nikdy ma veľmi nezaujímali veľké, populárne seriály. Zo včasného detstva mi v pamäti zostali Mikijev zabavnik, Mikijev almanah, Mirko a Slavko v časopise Tik Tak a Porodica Tarana v novinách Večernje novosti. Silnejší dojem na mňa asi

Noc na Zemi zanechali kreslené filmy a televízne seriály, akými boli Na slovo, na slovo, Poletarac, Neven, Kockica...

A veľký vplyv na mňa mali knihy, najmä obrázkové, takže aj dnes radšej čítam knihy s obrázkami alebo aspoň s peknou obálkou.

Tvoje autorské začiatky súvisia s domácou scénou alternatívneho komiksu. V určitom období si vydávala aj vlastný komiksový časopis, t. j. fanzín

ich obkolesuje. Sú tu aj určité autobiografické prvky, ale také detaily sa najčastejšie podvedome dostávajú do príbehu. Keď ide o sám proces vytvárania príbehu, zvyčajne začínam s jednou ideou, ale takmer stále končím s celkom desiatou a na tú prvú sa už ani nepamätám.

Niet teda pravidiel a nejestvuje nejaký ustálený recept, ale nakoniec sa všetko samo poskladá.

Maja Veselinović Celulit... Ako sa dnes pozeráš na tie svoje „alternatívne“ začiatky?

– Mám veľmi rada svoje alternatívne začiatky a veľmi som hrdá na komiksy z toho obdobia! V čase, keď sa začalo moje komiksové dobrodružstvo – a bolo to začiatkom tohto storočia, presnejšie roku 2001 – alternatívna komiksová scéna bola v plnom rozkvete.

Dokonca možno to bol iba môj dojem, ale zdalo sa mi, že všetci vôkol mňa mali žiadosť kresliť alebo už kreslili komiksy, samozrejme, alternatívne. J V tom roku tiež vznikla komiksová dielňa Šlic, ktorej členkou som bola nasledujúcich niekoľko rokov. Stretávali sme sa raz týždenne v Šťastnej galérii SKC, kreslili sme, kamarátili sme sa a pripravovali časopis Šlic.

Okrem toho v Pančeve už naplno fungovala Zografova Kuhinja, z ktorej potom vznikol aj Festival autorského komiksu GRRR! Vtedy bolo všeobecne mnoho komiksových dianí v okolí, organizovali sa festivaly, výstavy, dielne.

A bola to vynikajúca príležitosť spolupracovať, kamarátiť sa, cestovať... Čím sú inšpirované tvoje komiksové epizódy, kto sú hrdinovia tvojich príbehov a ako sa vlastne rozhodneš nejakú ideu stvárniť v podobe komiksu?

– Inšpirované sú každodennými malými vecami, hovoria o ľuďoch a ich vynachádzaní alebo nevynachádzaní sa vo svete, ktorý

kolegovia mi (trochu žartovne a trochu aj vážne) zazlievajú, že som kresliac medviediky a milé mačiatka zradila alternatívu. J Máš príležitosť počuť, aké sú reakcie detí, ktoré sa stretávajú s tvojimi ilustráciami v knihách

Pred určitým časom na belehradskom Medzinárodnom salóne komiksu okrem hlavnej ceny získala osobitnú cenu za inováciu... Nakoľko možno v komikse uvádzať inovácie a experimentovať?

– Bolo to presne pred desiatimi rokmi, na druhom Salóne komiksu.

Pamätám sa, že tá cena za inováciu ma potešila možno aj Osvaldovo tajomstvo viac než tá hlavná.

No áno, komiks je ako ušitý na a časopisoch? experimentovanie. Myslím si, – No, pravdaže! Môj jedenapolže pri komikse nestačí, aby bol ročný syn Grigor testuje všetky dobrý na čítanie a pozeranie – ilustrácie predtým než sa zverejmusí tiež byť zábavný pri tvorení. nia v knihách. Rád sa krúti vôkol Výtvarnosť, typografia, narácia, počítača, kým pracujem, takže rôzne materiály... sú to všetko má dobrý prehľad. Práve pracuelementy hry a komiks som vždy jem na seriáli obrázkových kníh tak aj zažívala – ako jednu peknú pre najmladších, čiže pre bábätká obrázkovú hru, ktorá neznáša šaba deti do troch rokov. Nateraz lóny a rutinérstvo. všetky „schválil“. Najviac sa mu páči, keď nakreslím koňa! To ma Akú kresliarsku techniku najosobitne teší, lebo som predtým častejšie a najradšej používaš? bola presvedčená, že neviem – Skôr to bol tuš, pero a gvaš nakresliť to zviera. s digitálnym farbením. Táto technika je mojou obľúbenou. Avšak Nejaký odkaz mladým kresv poslednom čase väčšinu prác liarom a tým, ktorí by sa chceli vytváram celkom digitálne. zaoberať komiksom a ilustráciou?

V súčasnosti sa viac zaoberáš – Pracujte mnoho a ešte ilustráciou, najmä ilustráciou trochu. Pracujte s radosťou. pre deti. Je nejaký rozdiel medzi Pripravte si dobrú prezentáciu. ilustráciou pre deti a pre dospeBuďte sebakritickí. Milujte a vážte lých? si svojich kolegov, vymieňajte si – Áno, je rozdiel. Práca na informácie a skúsenosti. Zapisujte ilustrovaní kníh pre deti je zodsi idey. Cvičte a stravujte sa zdrapovednejšia, ťažšia, ale aj krajšia. vo. Kamaráťte sa. Cestujte. Úprimne sa teším z tejto práce a vôbec mi neprekáža, že niektorí Stevan LENHART

Prílohu Rozlety pripravujú: Stevan Lenhart, Andrea Speváková, Michal Bíreš, Jana Strakúšeková

DUŠAN DURMAN

komiks Pred mnohými rokmi dve bytosti, ktorých rasy spolu bojovali, našli útočisko na opustenom a prázdnom svete. Všetok život na Zemi bol výsledkom tohto vzťahu medzi kráľovnou Eres a jej spoločníkom z čiernych svetov, ktorého esencia bola použitá na vytvorenie Veľkého agenta... A nie len jeho.

Agenti Univerzálneho poriadku dorazili na jednu z ich lodí, ktorá vysielala signál o pomoc.

V podpalubí záhadnej lode sa nachádzalo tajné laboratórium, plné nepodarených experimentov. Tá blondína bola nositeľom infekcie, ktorá zachvátila celú posádku. Niektorí zmutovali na nepoznanie, iní vyvrátili vnútornosti.

Rozprávala som sa so šéfkou Eres. Poprela, že loď a vírus vôbec existovali. Čo bude teraz?

Neviem. Človek je hlúpy, nezaujatý a naivný. Perfektný otrok, zdroj potravy a tkaniva pre tých, ktorých skutočnú tvár nikdy neuvidí. V skrytých kútoch našej planéty sa nachádzajú veci, o ktorých nevedia, a v konečnom dôsledku možno je lepšie, aby sa o nich nikdy ani nedozvedeli.

apríl 2014 |

vzlet 17

PC hry

D

OTA 2 je názov strategickej online hry, ktorú vytvorila korporácia Valve podľa populárnej mapy DOTA (skratka pre Defense of the Ancients) z hry Warcraft 3. Je jednou

Mirana

z najhranejších hier žánru MOBA (Multiplayer Online Battle Arena), keďže denne sa v hre zúčastňuje neuveriteľných 600-tisíc hráčov.

DOTA 2 je špecifická preto, že je tímovou hrou.

Zúčastňujú sa v nej tímy s piatimi hráčmi a bojujú proti iným tímom online.

Každý hráč si volí jedného hrdinu pred vstupom na bojisko. Výber je príliš veľký – nateraz jestvuje viac ako

sto hrdinov rozdelených podľa základných charakteristík do troch skupín: Sila (Strength), Inteligencia (Intelligence) a Obratnosť (Agility). Voľba hrdinov sa v hre menuje draft a je jednou z najdôležitejších vecí, keďže každý hrdina má špecifické schopnosti, ktoré sa postupom hry zlepšujú. Okrem toho, správny draft piatich kolegov musí vytvoriť skupinu hrdinov s rozmanitými charakteristikami, aby sa mohli prekonať všetky prekážky v hre. Cieľom hry je dostať sa do budovy

Huskar

Magnus

minút.

DOTA 2 bola vyvíjaná niekoľko rokov a plné zverejnenie hry bolo roku 2011 na turnaji Gamescom. Roku 2013 hra bola oficiálne vydaná v podobe platformy F2P (čiže: free-to-play), čo znamená, že jej stiahnutie a hranie je zdarma. jm

Dokumentárny film o hráčoch videohry DOTA 2

C

elovečerný dokumentárny film Free to Play sleduje päťdňový turnaj v hre DOTA 2 pomenovaný The International, ktorý sa usporiadal v roku 2011 v meste Kolín nad Rýnom, Nemecko. Vypracovalo ho štúdio Valve s cieľom priblížiť súčasný fenomén profesionálneho gamingu a náročný svet strategického online e-športu DOTA 2.

Hoci je premisa tejto hry celkom jednoduchá, jej komplexnosť a strategickosť očaruje ľudí (analytici videohier poukazujú na určité jej súvislosti so šachom a basketbalom), počet fanúšikov je každým dňom čoraz väčší

18 vzlet | apríl 2014

nepriateľa a zničiť jeho hlavnú pevnosť pomenovanú The Ancient Fortress.

Boj medzi dvomi tímami trvá v priemere 40

a populárna je v celom svete.

Dôkazom toho je i herná komunita DOTA v Srbsku, ktorá sa stretáva na oficiálnej webovej strane dota2.rs.

Hlavným zámerom filmu Free to Play je zoznámiť širšie publikum s profesionálnou gamingovou scénou (čiže súťažným hraním počítačových hier). Dej sleduje prácu a každodenný život troch talentovaných mladých ľudí – kapitánov herných tímov, ktorí sa chcú stať profesionálnymi hráčmi v období prvého internacionálneho turnaja.

Sám turnaj The International predstavoval veľkú zmenu

v celom hernom svete, ako i v životoch hráčov, ktorí sa na ňom zúčastnili, keďže po prvýkrát peňažná odmena za vybojované 1. miesto vynášala celých milión dolárov.

Traja hlavní herci pochádzajú z troch rozličných kontinentov, ich životné príbehy sú navzájom

celkom odlišné, ale všetci majú rovnaký cieľ – vyhrať turnaj a zároveň poukázať ľudom na skutočnosť, že hranie videohier nie je iba tratenie času. Film výstižne hovorí o problémoch a obetiach, ktoré hráči na profesionálnej úrovni podstupujú s cieľom stať sa tými najlepšími.

Premiéra filmu Free to Play sa uskutočnila 18. marca 2014 v San Franciscu, už v nasledujúci deň film sa mohol pozrieť zdarma na YouTube, iTunes, Steam a na niektorých iných stránkach. V priebehu niekoľkých dní tento film pozrelo viac ako 5 miliónov ľudí, čím sa zaradil medzi najúspešnejšie debutové dokumentárne filmy vôbec. Je to tiež jasným ukazovateľom, že sa tento druh e-športu v posledných rokoch stáva čoraz populárnejšou formou súťaživého športu.

Oficiálna webová stránka: www.freetoplaythemovie.com jm

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Phablet P

hablet je typ zariadení, ktorý spája vymoženosti klasického mobilného telefónu a tabletu. Ide o to, že kým klasické tablety nemožno použiť na telefonovanie, klasické mobily nie sú až také praktické na konzumovanie multimediálneho obsahu takým spôsobom, ako na to môžeme použiť tabletové zariadenie.

Typické zariadenie tohto typu je menšie ako štandardný tablet, ale väčšie ako mobilný telefón HTC Advantage

a dokáže aj telefonovať a prehrávať multimediálny obsah s podobným pohodlím ako štandardný tablet. Keďže štandardné mobily majú obrazovky veľkosti do 5 palcov a tablety 7 palcov a viac, za phablet v princípe považujeme zariadenia s obrazovkou veľkosti 5 až 7 palcov.

Prvé zariadenie, ktoré by mohlo patriť do tejto kategórie, je AT&T EO 440 z roku 1993. Aj keď toto zariadenie malo iba primitívne funkcie na telefonovanie, veľkosťou pripomínalo dnešné zariadenia tohto typu a malo vhodný operačný systém. Neskoršie sa objavili aj iné zariadenia, ktoré by sme takto mohli klasifikovať, aj keď ich výrobcovia väčšinou klasifikovali ako štandardné mobily, napríklad HTC Advantage z roku 2007, Nokia N800, N810 a N900 z roku 2007/2008 a Dell Streak z roku 2010.

Takéto zariadenia sa však naplno začali vzmáhať v roku 2011, keď sa objavil

Samsung Galaxy Note.

Toto bolo prvé zariadenie, ktoré malo kapacitnú dotykovú obrazovku a zároveň umožňovalo aj používať ceruzku rovnakým spôsobom Samsung ako niekdajšie Galaxy tablety (modely Note spred roku 2007, keď sa objavil iPhone).

Okrem toho však dané zariadenie spustilo aj vlnu iných takýchto zariadení, ktoré mu konkurovali; boli podobnej veľkosti, mali telefonické funkcie, ale zároveň mali aj veľkú obrazovku s vysokým rozlíšením, čo umožňovalo pohodlné prehrávanie filmov, prezeranie EO 440 obrázkov, internetu a podobne.

Galaxy Note bol pozitívne hodnotený nielen kvôli tomuto, ale aj kvôli rýchlemu procesoru a veľkej pamäti, ale aj napriek tomu niektorí ľudia sa domnievali, že pre takéto zariadenie jednoducho nie je miesto na trhu. Nemali však pravdu a Note zažil komerčný úspech a práve vďaka tomu už má dve generácie nástupcov, s ešte silnejšími procesormi, ešte viac pamäte s obrazovkami s vysokým rozlíšením. Ďalšie známe phablety sú napríklad LG G2, ktorý má full HD obrazovku a kvalitný fotoaparát, Nokia Lumia 1520, ktoré, na rozdiel od skôr spomenutých zariadení, beží na operačnom systéme Windows Phone a vďaka veľkej obrazovke a ešte jednému kvalitnému

fotoaparátu robí hlavného konkurenta poslednej verzii zariadenia Samsung Galaxy Note. Špecifickosťou phabletov je to, že je niekedy ťažko

určiť, pokiaľ idú štandardné mobily a kde začínajú phablet zariadenia. To je dané tým, že pred niekoľkými rokmi štandardný mobil mal veľkosť obrazovky 3 – 4 palce a dnes sa to už

približuje hodnote 5. Toto znamená, že je niekedy iba na výrobcovi, či nejaké zariadenie klasifikuje ako štandardný mobil alebo o niečo väčší phablet.

Dobrým príkladom sú Samsung Galaxy S4 a S5, ktoré sú klasifikované ako smartphone a Note 3, ktorý je klasifikovaný ako phablet, kde S4 a S5 majú obrazovku veľkosti 5, respektíve 5.1 palca, zatiaľ čo Note 3 má 5.7 palca. Zároveň však pôvodný Note s 5.3-palcovou obrazovkou je klasifikovaný ako phablet. V nasledujúcich rokoch budeme vidieť, či táto kategória mobilných zariadení prežije stále zväčšovanie mobilných telefónov, lebo ak najmenší mobil bude mať 5-palcovú obrazovku, asi nebude mať zmysel oddeľovať mobily a phablety.

Drobnicky • Aktuálne verzie webových prehliadačov: Google Chrome 33, Mozilla Firefox 28, Internet Explorer 11.

• Spoločnosť Microsoft predstaví DirectX 12.

• Počas apríla sa na trhu má objaviť Ubuntu 14.04.

• Od 8. apríla bude možné stiahnuť Windows 8.1 Update 1, ktorý prináša niekoľko významných zlepšení.

• Chyba v operačnom systéme Android umožní útočníkom napadnúť systémové aktualizácie.

• Google predstavil verziu operačného systému Android špeciálne určenú na inteligentné hodinky (smartwatch).

• Samsung predstavil nový mobilný operačný systém Tizen.

apríl 2014 |

vzlet 19

zaujímavosti

horoskop

SVETOVÉ ZAUJÍMAVOSTI

Vedie: Aisa

BARAN

21. 3. – 20. 4.

Máte pred sebou pekné obdobie a všetko by malo ísť ako po masle, tak sa dopredu ničoho neobávajte. Ak sa vyskytnú problémy, budú len malé a keď zostanete nad vecou, ani ich nebudete vnímať.

Ak to bude potrebné, pristúpte na kompromis.

BÝK

21. 4. – 20. 5.

Salar de Uyuni je fantastická oblasť v juhozápadnej Bolívii. Ide o najväčšiu soľnú púšť na svete a tiež jednu z najstarších, keďže vznikla pred 40 000 rokmi vysychaním prehistorického jazera Minchín. Viac ako 10-tisíc štvorcových kilometrov je doslova prekrytých soľou a utvára dokonale rovnú snehovo-bielu plošinu, ktorá sa podobá tej na Mesiaci a doslova berie dych.

Turistom je zvlášť zaujímavá v zimných mesiacoch, v období dažďov, keď je celý povrch soľnej púšte pokrytý niekoľkými centimetrami vody, čím sa vytvára obrovské prírodné zrkadlo, v ktorom sa perfektne odráža obloha s oblakmi a západom slnka, takže človek má neskutočný pocit, že kráča po oblakoch.

Je obdobie, kedy by ste sa mali radovať z maličkostí a zo všednosti života, pretože už dlhší čas podceňujete krásu obyčajnú. Pripomeňte si všetko, čo milujete, a viac si vážte ľudí, ktorí oddane stoja pri vás.

BLÍŽENCI

21. 5. – 21. 6.

Ak sa chystáte na dôležité rozhodnutie, musíte si byť absolútne istí, že rozumiete všetkým podmienkam. Nenechajte sa ovplyvňovať dominantnejšími osobami navôkol, vy sami viete najlepšie, čo očakávate a čo chcete dosiahnuť.

VÁHY

24. 9. – 23. 10.

Skúste sa dobre sústrediť, aj keď vaše duševné rozpoloženie nie je najlepšie.

Hviezdy vám pomôžu pri dôležitých rozhodnutiach a úspechy sa zrejme dostavia. Zabudnite však na finančné risky, tie by sa vám nevyplatili.

ŠKORPIÓN 24. 10. – 22. 11.

Nastal vhodný čas na usporiadanie vašich medziľudských vzťahov. Ak niekoho nemáte radi, tak ho už opakovane nevpúšťajte do svojho života a spoliehajte sa len na tých, ktorým môžete na sto percent dôverovať.

STRELEC

23. 11. – 21. 12.

Hoci vás čakajú nové úlohy, nemusíte sa ich báť, všetko hravo zvládnete. Ak ste stále váhali, či zmeny, na ktoré sa chystáte, sú to pravé orechové, hviezdy vám dajú jasne najavo, že áno. S tým konečne nájdete aj vnútornú rovnováhu. V rámci triedenia vzťahov sa nebojte otvorene hovoriť o tom, čo vás trápi.

jm

RAK

22. 6. – 22. 7.

POZNÁME ŠKÁLU DECIBELOV?

Počas tohto obdobia by ste si mali urobiť poriadok vo svojich vzťahoch, ak vám niekto trvalo ubližuje, jednoducho sa ho zbavte.

Osobe, ktorá sa vám už dlhšie páči, prejavte otvorene svoju náklonnosť.

Decibel (dB) je jednotka intenzity zvuku.

0 dB – najtichší zvuk, ktorý sa ani

KOZOROŽEC

22. 12. – 20. 1.

Ak by ste sa chceli cítiť lepšie, musíte zmeniť životný štýl, aj prístup k okoliu. Neberte si na svoje plecia problémy ostatných, neunesiete ich, ani keby ste sa roztrhli.

Vytrvajte vo svojom predsavzatí hovoriť jednoducho nie.

nepočuje.

10 dB – tichý šepot.

LEV

20 dB – priemerne hlasný šepot.

23. 7. – 23. 8.

20 – 50 dB – tichý hovor.

Ciele, ktoré ste si vopred stanovili, sa vám budú plniť podľa plánu, no predsa nezaspite na vavrínoch. S rozumom a rozvážnosťou buďte o krok vpred pred ostatnými, vyhnete sa tak komplikovaným situáciám.

50 dB – bežný hovor.

50 – 65 dB – hlasný hovor.

65 – 70 dB – premávka v rušnej ulici.

65 – 90 dB – vlak.

75 – 80 dB – menšia alebo stredná

VODNÁR 21. 1. – 20. 2.

Ak ste sa už dlhšie chystali urobiť si poriadok vo veciach, tak teraz máte jedinečnú príležitosť, preto už nič viac neodkladajte. Stačí, ak sa do niečoho s chuťou pustíte a bude sa vám dariť vo všetkých smeroch.

továrenská hala.

90 dB – doprava na autostráde alebo

PANNA

iný druh ťažšej dopravy.

24. 8. – 23. 9.

90 – 100 dB – hrmenie.

110 – 140 dB – vzlietanie prúdového lietadla.

130 dB – prah citlivosti bolesti v ušiach.

140 – 190 dB – vzlietanie kozmickej lode.

VL

20 vzlet | apríl 2014

Vaše myšlienky sa budú točiť okolo všetkého iného, len nie okolo práce. Dajte si ale pozor, pretože úlohy za vás neurobí nik iný a navyše je okolo dosť neprajníkov, ktorí na vás s chuťou poukážu. Ak sa premôžete a splníte si, čo treba, lepšie si užijete voľné chvíľky.

RYBY

21. 2. – 20. 3.

Cítite sa nedocenení, ale nikomu to nepoviete, preto k náprave príde len ťažko. Naučte sa, že druhí nevedia čítať vaše myšlienky a všetko, čo vás ťaží, povedzte otvorene.

Samozrejme, bez kriku či hnevu.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman

enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA 2. časť hudobnotajničky dramat. dielo

V tajničke je meno a priezvisko známej americkej herečky a speváčky (na fotografii).

prvá srb.

odroda

spájal obdobie herečka niťami sadrovca Rina

60 minút

T A R A N T E L O R E

L A

L O B F K

L A R S A M B A R O K Z T T H M N Ú

spotil (sa)

R T Í

D S L Č N O P A A

rozhovor, diskusia

N I O U L O F N P

varením pripravovalo

2. a 1. samohláska

ž. meno

sama, opustená

kelvin vrchná časť obilniny st. otec (arch.)

plod tropického ponad elektrický (skr.) stromu

1. časť tajničky vpíšte PRS

vrch pri Belehrade

Názvy tancov zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám sedem neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria názov našej dediny, v ktorej sa odohráva festival Tancuj, tancuj.

vysoký spevácky hlas solm. slab.

elektrón súhlas (no)

podalo sklad sila stará miera pre tekutinu

vylamovalo

rieka v Rakúsku ruská speváčka ARO Pugačova

uvar!

ad notam

BOLERO ČARDÁŠ FANDANGO FOXTROT HABANÉRA KAN KÁN MAMBO MENUET POLKA POLONÉZA

POMPADÚRKA ROCK AND ROLL SAMBA STEP TARANTELA TWIST VALČÍK

ampér

vydržiavala nátlak ET

C K A N K Á N N P R A R É N A B A H

ten, kto vyrába makety

Ivan Krasko

alt osob. zámeno

otec

Ilustrácia: Dušan Durman

L VZ

K T A M Ž A V O O O M Y Č A R D Á Š

ktoré patrí apovi

úroda

A W E K B A L G M

rieka v Rusku elastická látka

vpíšte GRA

autorka: Anna Bičiarová

É X E P D D

Televízia vysiela posledný rozhodujúci zápas futbalovej ligy.

Hlava rodiny vzrušene pozerá na obrazovku, keď niekto zaklope.

– Dovolíte, aby som u vás sledoval zápas? – pýta sa sused.

– Pravdaže! Pokazil sa vám televízor?

– Ale kdeže! V našom byte vypukol požiar a od dymu som nič nevidel.

* Po prehratom futbalovom zápase kričí tréner na svojich hráčov: – Ja som vám predsa povedal, aby ste hrali ako nikdy predtým! Nie akoby ste nikdy predtým nehrali! * Jožko sa pýta Janka: – Janko, je pravda, že vieš po španielsky?

– Samozrejme.

– Tak povedz niečo.

– Bondžorno!

– Ale to je asi taliansky.

– No krásne! Ani som nevedel, že viem aj po taliansky! * Na prvom rande hovorí chlapec dievčaťu: – Si moje slniečko. Nedá sa na teba pozerať. *

argón

Slon sa kúpe v rieke. Príde mravec a presviedča ho, aby vyšiel von.

Slonovi sa nechce, ale voľky-nevoľky nakoniec vyjde z vody.

Pýta sa mravca, čo je také súrne, a mravec hovorí: – Ale nič, len som chcel vidieť, či nemáš moje plavky. * Na hodine biológie pani učiteľka skúša Janka: – Janko, prečo vyhynuli mamuty?

– To preto, lebo v dobe kamennej ešte neboli spolky na ochranu zvierat. * Chlapík letí na zájazd malými aerolinkami. Letuška sa ho pýta: – Chceli by ste večeru?

– Aký máte výber?

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 2000. Rozlúštenie z predchádzajúceho čísla: Sládkovič.

– Áno alebo nie! * – Zaujímalo by ma, či váš kuchár ochutnáva jedlo, ktoré podávate vo vašej reštaurácii.

– Človeče! Kuchár musí variť a nie sa váľať po nemocniciach! * V reštaurácii vraví čašník hosťovi: – Našou špecialitou sú slimáky.

– Viem, minule ma jeden obsluhoval! * Rozprávajú sa dvaja mladíci: – Nemal som ísť do toho erotického klubu, otec mal pravdu. Povedal mi, že tam uvidím nevhodné veci.

– A čo si tam také videl?

– Otca. apríl 2014 |

vzlet 21

film

Grandhotel Budapešť Réžia: Wes Anderson Hrajú: Ralph Fiennes, Tony Revolori, F. Murray Abraham, Adrien Brody, Willem Dafoe, Jeff Goldblum…

F

ilmy spracúvajú prakticky všetky možné aspekty života či fantázie, takže filmoví tvorcovia majú k dispozícii veľa tém a ešte viac spôsobov, ako vybraný príbeh divákom podať. Okrem bežných kategórií žánrov, do ktorých filmy radíme, je dosť špecifická škatuľka, kam určite patrí aj tento film, a sú to štylizované filmy.

Tieto filmy sa väčšinou medzi sebou tematicky a žánrovo líšia, ale sú jednoznačne rozpoznateľné svojou atmosférou, často hýria farbami, hereckým prehrávaním a dokonca aj naivitou príbehu.

Aby ste vedeli, aký typ štylizácie možno očakávať od tohto filmu, ako príklad možno uviesť Moulin Rouge (2001), Inglourious Basterds (2009), The Hudsucker Proxy (1994), Moonrise Kingdom (2012) atď. Takéto filmy sú často veľmi populárne a mnohé z nich (alebo ich tvorcovia) sa stávajú kultovou záležitosťou.

Dej filmu The Grand Budapest Hotel sa odohráva vo vymyslenej krajine Zubrowka v 30. rokoch minulého storočia a sleduje príbeh správcu hotela pána Gustava H. (Ralph Fiennes). Pán Gustav je veľmi charizmatický džentlmen a výborný správca, ktorý však svojimi ideálmi o slušnosti a uhladeným spôsobom života sa rozhodne nehodí do sivého obdobia Európy medzi vojnami. Gustava majú radi všetci návštevníci hotela, ale najmä staršie bohaté dámy – jeho milenky, ktoré pravidelne hotel navštevujú len kvôli nemu.

Medzi jeho najväčšie obdivovateľky patrí Madam D. (Tilda Swinton).

Po jej smrti rodina Madam D. na čele so synom Dimitrim (Adrien Brody) a jeho pomocníkom Joplingom (Willem Dafoe) obvinia Gustava z jej zabitia. Správca preto hľadá spojenectvo v zamestnancovi Zerovi (Tony Revolori) a spolu sa snažia zachrániť Gustava pred väzením.

22 vzlet | apríl 2014

Film má až tri rozprávačské roviny, ktoré sú – našťastie pre diváka – jasne oddelené a zaujímavé je, že sa ich režisér snažil oddeliť od seba aj vizuálne pomocou rozdielnych pomerov strán obrazu. Jedným z rozprávačov je starší Zero (F. Murray Abraham), ktorý svoj príbeh hovorí mladému spisovateľovi, ten to zase píše už ako starší autor a jeho knihu číta dievča vedľa autorovej sochy veľa rokov po odohraní príbehu. Ide o reálneho rakúskeho spisovateľa, veľmi populárneho v období medzi vojnami, ale súčasným čitateľom nie veľmi známeho Stefana Zweiga. I keď sa vo filme jeho meno nespomína a film ani nie je adaptáciou nejakého jeho konkrétneho diela, scenáristi Wes Anderson a Hugo Guinness sa inšpirovali jednak jeho tvorbou, ale aj autorovým charakterom a životom, najmä pri vytváraní hlavnej postavy pána Gustava.

Ako bolo v úvode spomenuté, ide o veľmi štylizovaný film a aby

sa vám páčil, musíte najprv štylizáciu prijať ako spôsob podania príbehu. Tak na prvý pohľad už len z plagátu a niekoľkých záberov je jasné, že sú štylizované kostýmy a scénografia. Divák však hlavne musí pristúpiť na rozprávačovo komentovanie jasných udalostí a samotný spôsob rozprávania deja. Ten je veľmi nabitý a akčný, ale okrem toho film je plný aj absurdných, ale zato veľmi vtipných udalostí a zaujímavo prezentovaných detailov. Medzi také detaily patria aj riešenia scén, na ktorých by bežne režisér strávil

veľa času, s cieľom, aby vypadali čo najreálnejšie, pokým režisér Wes Anderson uprednostnil retro-techniky pred modernými počítačovými metódami. Pre početné scény, ako sú naháňačky alebo veľké zábery hotela, pán Anderson vyrobil makety a využíval stop-motion. I keď je toto dosť neobvyklé v moderných filmoch, do celkovej atmosféry filmu sa náramne hodí a vytvára osobitú komiku. Film je sčasti drámou o

človekovi v ére, do ktorej nepatrí, ide však hlavne o komédiu, ktorá je daná jednak spomínanými štylizačnými prvkami, ale aj výbornými, vtipnými dialógmi. Tie nie sú až tak absurdne vtipné ako vo filmoch Quentina Tarantina, ale vďaka nim a celkovej atmosfére filmu The Grand Budapest Hotel trochu pripomína tvorbu tohto režiséra. Najviac sa však líši tým, že i keď na Andersona je vo filme nezvyčajne veľa násilia, na pána Tarantina mu chýbajú nejaké-tie hektolitre falošnej krvi.

Wes Anderson je známy a rozpoznateľný režisér. Medzi jeho typické „znaky” patria už spomínané makety a nápadné, ale zaujímavo riešené postavenie kamier, ako aj typický humor, ktorý je tiež príznačný pre tento film.

Anderson rád píše vlastné scenáre a spolupracuje s rovnakými ľuďmi na viacerých filmoch. Tak aj do tohto filmu si za kameramana zvolil Roberta D. Yeomana, ktorý natočil všetkých sedem Andersonových hraných celovečerných filmov (Anderson vlastne natočil osem celovečerných filmov, ale jeden z nich bol animovaný). Do posledných troch filmov si za skladateľa zvolil Alexandra Desplata, ktorého energetická hudba bola výbornou voľbou aj pre tento film. Medzitým skutočnosť, že pán Anderson rád pracuje so známymi ľuďmi, najviac vidno v jeho výbere hercov. Tí sa často opakujú, a tak aj v tomto filme sa objavilo veľa hercov, ktorých sme už v jeho filmoch niekoľkokrát videli. Niektorí,

ako Adrien Brody či Wilem Dafoe majú viac času sa prejaviť, kým iní, ako Bill Murray, Owen Wilson či Jason Swartzman sa objavia iba v epizódkach. Vzhľadom na tento fakt je možno prekvapivé, že do roly hlavných postáv boli obsadení herci, s ktorými pán Anderson predtým nespolupracoval. Tony Revolori je mladým hercom, ktorý celkom dobre zvládol postavu Zera. Film ale nesie Ralph Fiennes, ktorý je výborným hercom a tým, že sa mu podarilo nájsť spôsob ako vyvážene zahrať Gustava tak, aby nebol príliš vážny a zase ani aby to neprehrával (prehrávanie by film síce zniesol, ale vďaka jeho absencii je o poznanie lepší), dokázal, že bol správnym výberom na túto rolu.

Film otváral tohtoročný festival v Berlíne, kde získal Strieborného medveďa. Nateraz sa mu celkom dobre darí aj v kinách a od divákov má dobré ohlasy. Wes Anderson je jedným z režisérov, ktorí sa stali miláčikmi filmovej kritiky, ktorá veľmi pozitívne hodnotí všetky jeho filmy. I keď ma posledné dva filmy pána Andersona príjemne prekvapili, osobne som nebola veľkým fanúšikom tohto režiséra – najmä preto, že v jeho predošlých filmoch síce používal určitú mieru štylizácie pri rozprávaní deja, ale inak filmy vypadali „normálne”, a preto sa mi zdali nezaujímavé a nevyvážené. Ďalšia vec, prečo som bola skeptická aj pred pozeraním tohto filmu napriek jeho vysokým hodnoteniam, bolo to, že som v jeho filmoch nikdy nevidela to, čo kritici často pri Wesovi Andersonovi vyzdvihnú – nejaké hlboké myšlienky či kritiky spoločenstva. Tak aj pri The Grand Budapest Hotel kritici hlavne píšu, ako je to film o ľudskosti, pomste k spoločnosti alebo kritike spoločnosti. Áno, je tam postava, ktorá nezapadá do obdobia a snaží sa udržať nejaký svoj štandard a pohľad na ľudí, ale osobne nejaké hlboké úvahy o tom by som filmu nepripisovala. Hlavne by som ich ani nevyzdvihovala ako najväčšie prednosti filmu, lebo ak naozaj bol úmysel naviesť obecenstvo, aby sa zamýšľalo nad takýmito problémami, napadajú ma hneď desiatky filmov, v ktorých bola podobná téma oveľa lepšie podaná.

Napriek tomu si však myslím, že The Grand Budapest Hotel je dobrý film. Má zaujímavý príbeh, vtipný scenár, dobré herecké výkony a je vizuálne a svojou jedinečnou atmosférou atraktívny. Určite si zaslúži vysoké hodnotenie a zaujme nielen fanúšikov predchádzajúcej tvorby pána Andersona, ale aj širšie publikum, ktoré je ochotné pristúpiť na jeho štylizáciu.

Stanislava SLÁDEČEKOVÁ

film

Réžia: Joel a Ethan Coenovci, 2013

Oscar Isaac, Justin Timberlake a Carey Mulligan

J

oel a Ethan Coenovci patria medzi tie najznámejšie mená v súčasnej americkej kinematografii. Ich filmy, ako Zbytočná krutosť (Blood Simple), Fargo, The Big Lebowski, Braček, kde si? (O Brother, Where Art Thou?), Táto krajina nie je pre starých (No Country for Old Men), Po prečítaní spáľte (Burn After Reading) a Skutočná guráž (True Grit) sa pravidelne stávali miláčikmi kritiky a obecenstva.

Ako aj ich iné diela, aj najnovší film Coenovcov Inside Llewyn Davis má viac vrstiev. Po prvé je toto prekrásny hold americkej folkovej hudbe. Práve tak, ako by si ten najväčší fanúšik folku prial, hlavný hrdina je stroskotanec unavený svetom, ktorý cez svoje piesne chce vyspievať každú svoju bolesť a každý svoj smútok (práve tak, ako hovorí Dave Van Ronkova pieseň Hang me oh hang me, and I’ll be dead and gone. I wouldn’t mind the hangin’, just laying in the grave so long. I’ve been all around the world).

Llewyn Davis (hrá ho perfektný Oscar Isaac) je folkový hudobník, ktorý na samom začiatku 60. rokov vystupuje po kaviarňach, jeho postava je inšpirovaná hudobníkom Dave Van Ronkom, ktorý prežíval podobné trampoty.

Ide o klasickú „coenovskú“ zápletku, v ktorej hlavný hrdina musí bojovať s neprajnými okolnosťami, v ktorých sa našiel, a so svetom vôkol neho, ktorému sa nemôže prispôsobiť. Ide aj o film, ktorý nás vťahuje do špecifického a jedinečného sveta – do sveta americkej folkovej a beat kultúry 50. rokov. A nakoniec ide

o film, ktorý nám zase núka fantastické herecké výkony a postavy, ktoré – či už sú hlavné alebo epizódne – nás poľahky fascinujú a dlho nám zostávajú v povedomí.

Film Inside Llewyn Davis je bohatý na vynikajúcu folkovú hudbu, ktorú pod vedením T-Bone Burnetta nahrali práve herci z filmu (najmä Oscar Isaac a Justin Timberlake). Preto nemusíme napomínať, že ide o ešte jeden film Coenovcov, ktorý je vhodný aj na to druhé,

móda

FOLK je hudobný žáner, ktorého popularita stúpala najmä od polovice 20. storočia v Spojených štátoch amerických.

Najznámejší folkoví hudobníci z tohto obdobia sú Woody Guthrie, Dave Van Ronk, Ramblin’ Jack Elliott, Pete Seeger, Phil Ochs, ako aj dodnes aktívny Bob Dylan. Táto folková hudba nemá spojenie so srbským folkom, t. j. „národnou“ hudbou, okrem toho, že samotný význam slova folk je národ.

tretie, štvrté a ďalšie opätovné pozeranie, pri ktorých vždy nájdete niečo nové a zaujímavé.

Vo filme tiež hrajú Carey Mulligan, John Goodman, Garrett Hedlund, F. Murray Abraham a Justin Timberlake.

Janko TAKÁČ

Apríl R

oztopašný mesiac panuje stredom jari. Pekné a usmievavé počasie vplýva na dobrú náladu a odľahčuje i náš šatník. Konečne prišli na svoje i rôznorodé sukne, ktoré už nie je nutné zakrývať dlhým kabátom.

Mgr. art. Iveta JELINEK

apríl 2014 |

vzlet 23

stars

N

ovinári ju často pomenúvajú kráska z Barbadosu a skutočne aj je kráskou, ktorá nielen svojím vzhľadom, ale aj hlasom a každou novou piesňou získava obrovský počet fanúšikov.

Rihanna (vlastným menom Robyn Rihanna Fenty) sa vo verejnosti zjavila v roku 2005. Predtým však významnú úlohu v jej živote vykonal producent Evan Rogers, s ktorým sa náhodou zoznámila. Oduševnený jej talentom Evan jej pomohol nahrať niekoľko demo-nahrávok v USA, ktoré si vypočul aj známy rapper a producent Jay Z. Podpísali zmluvu a dvere slávy sa pomaly začali otvárať.

Debutový album Music of the Sun (2005) nepriniesol veľa hitov.

Vyčlenila sa iba pieseň Pon de Replay, ale album patril medzi top 10 najpredávanejších albumov v Amerike a v Kanade. Po necelom roku vyšiel jej druhý album A Girl like Me, na ktorom sa Rihanna osvedčila ako vynikajúca speváčka a show performer. Piesne S. O. S., Unfaithful, Break It of sa nachádzali niekoľko týždňov v top 5 všetkých významných hudobných priečok.

Tretí album bol skutočne šťastným číslom pre Rihannu. Album Good Girl Gone Bad (2007) jednoznačne priniesol svetový hit Umbrella, ktorý naspievala s Jay Z-m, ako aj ďalšie hity Shut up and Drive, Don’t Stop the Music, Hate that I love You, Rehab... V tom istom roku koncertom v Belehrade potešila aj tunajších fanúšikov. Štvrtý album Rated R (2009) Rihanniným fanúšikom priniesol bezpochybne štyri hity – Russian Roulette, Rude Boy, Te amo a Hard. Ďalší album Loud (2010) zaznamenal obrovský úspech a priniesol ďalšie významné ocenenia.

Už v prvom týždni bolo vypredaných

Stephen Malkmus and The Jicks ::

Wig Out at Jagbags

(Vydavateľstvo Matador/ Domino, 2014)

24 vzlet |

apríl 2014

We grew up listening to the music from the best decade ever.

Americkú skupinu Pavement nemožno prehliadnuť, keď sa hovorí o alternatívnej hudbe 90. rokov. Aj keď vtedy prevahu mali britské skupiny (americké viac pestovali grunge rock), počas desať rokov fungovania Pavement nahrali päť albumov, vďaka ktorým sa stali opravdivými legendami a niektorí ich považujú za to najlepšie z amerického alternatívneho rocku toho obdobia. Podobne ako ich vrstovníci Pixies, aj Pavement sa vrátili na

viac ako 207-tisíc kópií. Jednoznačný N1 albumu je pieseň Only Girl (In the World), a o nič menej cennejšie nie sú ani What‘s my Name a S&M. O rok neskoršie vyšli úspešné singly Man Down a California King Bed a album Talk that Talk (2011). Piseň We found Love bola najpočúvanejšou piesňou v 27 štátoch a pozoruhodné miesta na hudobných priečkach mali aj piesne You Da One a Where have You Been. Vydanie Unapologetic (2012) je jej siedmy album. Vedúca pieseň z tohto albumu je bezpochyby Diamonds, ako aj pieseň Stay.

Rihanna patrí medzi speváčky s najväčším počtom singlov a môže sa pochváliť aj početnými duetami, ktoré nahrala s významnými menami svetovej hudobnej scény: Jay Z, Eminem, Chris Brown, Justin Timberlake, Maroon 5, Mikky Ekko, Kanye West... Posledné dueto nahrala so Shakirou. Videoklip k piesni Can’t Remember to Forget You má viac ako 230 miliónov zobrazení.

Známa je vďaka piesňam, početným významným oceneniam, ale neraz sa do popredia dostáva aj jej turbulentný život, ktorý je neraz spájaný s alkoholom a drogami. V roku 2009 sa nezjavila na 51. Grammy Awards pre údajnú dopravnú nehodu, ale skutočnosť bola taká, že ju zbil priateľ Chris Brown (s ktorým neskoršie predsa spolupracovala). Pár niekoľkokrát prerušoval vzťah a podľa zahraničných médií sa nedávno zase dali dokopy. Známa je aj ako filantrop. V roku 2006 založila nadáciu pre pomoc nevyliečiteľne chorým deťom a zúčastňuje sa aj v mnohých kampaniach proti HIV a rakovine.

Jasmina PÁNIKOVÁ Foto: rihannanow.com

koncertnú scénu roku 2010, ale predsa nevydali nové piesne, lebo sa po rozpade skupiny Stephen Malkmus presťahoval do Portlandu (Oregon), a tam od roku 2000 pokračoval so svojou tvorbou indierockového zvuku viac-menej ako sólový umelec.

Vydanie Wig Out at Jagbags je jeho šiesty album so svojou sprievodnou skupinou The Jicks. Album otvára divný psychedelický kus Planetary Motion, ale už od druhej skladby The Janitor Revealed ide o klasický alternatívny rock – práve tak, ako sa hovorí v tretej piesni Lariat (We grew up listening to the music from the

best decade ever). Malkmus a jeho The Jicks (Joanna Bolme, Mike Clark a Jake Morris) sú nenútení a prirodzení – v skladbe Houston Hades vidno, že pre nich tvorenie skvelých piesní predstavuje najľahšiu vec na svete. Album je zostavený z ďalších osem rovnako dobrých skladieb, ktoré nám pripomenú tie najlepšie chvíle z tvorby kapely Pavement, ale nás tiež prilákajú, aby sme aj naďalej sledovali všetky aktivity Stephena Malmusa.

Perfektný album pre jarné prázdniny.

Janko TAKÁČ

Elektroambientný večer ANDAGAINANDAGAIN / SAVA MARINKOVIĆ & HARRY PANNON Pančevo, Elektrika, 13. marca 2014

K

oncerty elektroambientnej a improvizovanej hudby u nás nie sú časté, takže tento večerný program prilákal slušný počet návštevníkov – tak zasvätencov, ako aj zvedavcov.

Možno aj preto, lebo vstup bol voľný.

Dueto Andagainandagain (Niš – Boljevac) sa zaoberá ambientným elektro-akustickým zvukom a textovými výskumami pod vplyvom neoavantgardnej jazykovej praxe z druhej polovice 20. storočia. Výsledkom je repetitívno-minimalistická zvuková performancia doplnená svojráznou hudobno-teoretickou

prednáškou (škoda len, že ozvučenie nedovolilo zrozuAndagainandagain

miteľnejší hovorený prejav).

Obidvaja členovia projektu počas vystúpenia pôsobia celkom staticky a v súlade s tým je videoprojekcia

chladného prostredia v úzadí.

Ináč Andagainandagain sú v poslednom čase všeobecne činní – vyšiel im album v španielskom vydavateľstve 48Laws, predstavili ich vo vysielaní 3. programu Rádia Belehrad a vystupovali s Aidanom Bakerom (Nadja) na festivale v Bulharsku…

Po kratšej spoločnej hre (impro-session) na programe bolo vystúpenie pančevského dueta Sava Marinković & Harry Pannon. Prvý je členom niekoľkých projektov (Demetrin, Obala Nesta, She Is I!) a zaoberá sa experimentálnou hrou na gitare, pokým druhý pôsobí v oblasti undergroundovej

Sava Marinković

elektro/techno hudby. Ich spolupráca bola opísaná ako „harmonické spojenie živej gitary, glitchov, šumov a hĺbkových oceánskych beatov“ a možno povedať, že to približne tak aj znelo.

S. L.

TROCHU INAK Interview: MSHR

Synestetická extáza V

marcovom čísle sme písali o podujatí pod názvom Karneval glavobolje, v rámci ktorého tiež vystupovalo americké dueto MSHR. Členovia tohto experimentálneho zvukového projektu sú Brenna Murphy a Birch Cooper – pole ich umeleckého pôsobenia je vlastne príliš široké a v rozhovore sme sa dozvedeli, o čo ide... Čo znamená MSHR? Birch: Je to vlastne otvorený akronym, ktorý môže byť skratkou pre rôzne významy a vyslovuje sa „Mesher“.

Brenna: Rozhodli sme sa pre takýto neuzavretý názov, lebo sme chceli, aby odzrkadľoval zmysel našej organizácie – je to premenlivý systém, takže aj sám názov je otvorený pre zapájanie rôznych slov.

Kedy a ako vznikol tento váš projekt? Je to vlastne projekt alebo organizácia? A čím sa zaoberáte v rámci MSHR?

MSHR: Brenna a Birch

Birch: No je to vlastne umelecký kolektív. A založili sme ho po zániku nášho predchádzajúceho projektu, ktorý mal názov Oregon Painting Society a trval asi štyri roky. V rámci MSHR už viac ako dva roky vytvárame interaktívne zvukové a svetelné inštalácie a hudobné performancie, tiež sa zaoberáme videoartom, zvukom analógových syntetizátorov, internet-artom...

Vlastne vytvárame to, čo môžeme a čo máme radi. A hudba je významnou časťou našich aktivít.

Brenna: Zaoberáme sa všetkými tými vecami, ktoré súvisia so svetom, ktorý sme si vytvorili. A ten svet predstavuje extatický priestor, v ktorom sú svetlo, zvuk a pohyb poviazané synesteticky. Keď si vytváraš jeden taký svet, potrebuješ vytvoriť si aj novú estetiku a nový jazyk vizuálnych pojmov.

Našou stálou inšpiráciou je pláž v noci – najmä pobrežie Oregonu.

Aké je vaše zázemie – punk, metal, noise?

Birch: Je to vlastne podmienené tým, ako definuješ tieto veci. Na nás všeobecne vplývala punková scéna, ktorá poskytuje umeleckú slobodu a princíp DIY (do-it-yourself , čiže urob-

-si-sám). Osobne mám rád aj metalovú hudbu a noise a v tom všetkom jestvuje určitá spoločná estetika. Ovplyvnení sme aj experimentálnou a avantgardnou hudbou...

Brenna: Ale významnou časťou našej tvorby je umenie vôbec. Zapojení sme do umeleckých kruhov, ako aj do noise a punkovej scény, takže spájame všetky tieto oblasti. Na tomto turné napríklad cestujeme dva mesiace a niekedy usporadúvame umelecké výstavy v galériách, inokedy máme zvukové performancie v kluboch. Je to súčasťou celého nášho projektu – vytvárať rozličné veci v rôznych priestoroch.

Okrem toho, že vystupujete naživo, taktiež nahrávate vydania?

Brenna: Áno. Máme skúšobňu v našej pivnici, tam hrávame a nahrávame, potom ten materiál upravíme v počítači a znovu nahráme na audiokazety.

Nakoniec sami vypracujeme dizajn obalov a berieme si tie vydania s nami na turné.

Stevan LENHART apríl 2014 |

vzlet 25

skupina z plagátu Interview: ZEMLJA GRUVA

Všeobecne pop Z

emlja gruva vznikla roku 2007 v Belehrade a pestuje hudbu, ktorú možno všeobecne označiť ako pop s prvkami všelijakých štýlov (sami členovia hovoria, že ich inšpiruje hudba zo 60. rokov dvadsiateho storočia). Nateraz nahrali

jeden album a obecenstvo ich spoznalo vďaka niekoľkým videoklipom – napr. k skladbám Kako bilo, Nisam znala alebo Najlepše želje…

Zvuk skupiny Zemlja gruva predstavuje modernú zmes rôznych štýlov, akými sú pop, neosoul, reggae, swing... Ako vznikla táto formula?

– Nikdy sme sa ako band neobmedzovali na jeden hudobný štýl, ale mohlo by sa povedať, že pri produkcii každej piesne predsa máme nejaké referencie v určitých žánroch. Okrem toho na zvukovú rôznorodosť vplývajú aj rozličné afinity každého z hudobníkov. Jednoducho hráme to, čo máme radi a výsledkom je svojrázny mix.

Kto sú dnešní členovia bandu? Nakoľko je zloženie skupiny stále, čiže premenlivé?

– Cez skupinu prešlo dosť hudobníkov, najmä v dychovej sekcii, čo je celkom normálne. Spočiatku s nami hrali Petar Milanović (S.A.R.S.),

26 vzlet |

apríl 2014

Mario Ševarac (dnes v skupine Dubioza kolektiv) a mnohí iní.

Našu terajšiu dychovú sekciu tvoria talentovaní mladíci Đorđe Antić a Petar Kamber.

Náš basgitarista Boško začal hrať aj s Lollobridgidou, a seniormi v bande sú Vojin

(syntetizátor) a Čohi (bubny), bez ktorých by celá vec nemohla fungovať. Členom tímu od začiatku je tiež Šobaja, známy podľa hitu Tri poljupca.

Skupina má dnes osem členov – menej ich nemôže byť, ak sa chce zachovať rozpoznateľný zvuk. V každom prípade transformácia hudobníkov na scéne je obvyklá, ale niečo, bez čoho

by Zemlja gruva určite utratila terajšiu identitu, sú speváci Zoe Kida, Milovan i Konstrakta.

V akej súvislosti sú Zemlja gruva a Štúdio Gruvlend?

– Gruvlend je náš dom, naše štúdio, naše vydavateľstvo a naša platforma pre spoluprácu s inými hudobníkmi.

Gruvlend vznikol keď aj Zemlja gruva. Cez Gruvlend chceme tiež prezentovať iných hudobníkov a ich tvorbu, podporiť neafirmovaných autorov a poskytnúť im edukáciu, produkciu, prezentáciu...

V priebehu mája 2014 zorganizujeme prvý Gruvlend festival v Dome mládeže v Belehrade, na ktorom predstavíme ľudí, s ktorými sme doteraz pracovali. Gruvlend spolupracuje

s rozličnými hudobníkmi – niektorí z nich sú už obecenstvu známi, ako napr. Hornsman Coyote, BegeFank a Marko CYA, pokým o niektorých sa ešte bude počuť, napr.

Luke Black, Atomic T, Prašina, Demo…

Nakoľko ste spokojní realizáciou vášho debutu WTF is Gruvlend! a reakciami obecenstva?

– Celkom sme spokojní s ohľadom na to, že ide o debutový album. Vydanie bolo povšimnuté a získalo zopár cien za najlepší album v roku 2010. Na základe skúsenosti môžeme povedať, že domáca scéna je otvorená voči takémuto zvuku, ale ľuďom musíte sami prezentovať vlastnú hudbu, musíte sami prísť po obecenstvo. Ak ste hudobníkom, nemali by ste ignorovať túto skutočnosť.

Pracovali sme na prezentácii našej hudby a v danom období sme s tým cieľom používali všetky internetové možnosti.

Sme prvou tunajšou skupinou, ktorá postavila album na bezplatné stiahnutie, čo sa vtedy ukázalo ako dobré rozhodnutie.

Vystupovali ste ako podpora na koncertoch známych svetových mien, akými sú Kosheen, Prodigy i Nouvelle Vague… Aké zážitky máte z tých vystúpení? Sú nejaké

rozdiely v samom prístupe k hudbe svetoznámych skupín vzhľadom na domáce bandy?

– Peknou vecou pri tých vystúpeniach pred hviezdami je, že technické podmienky na javisku sú dobré a ohľadom toho sa nemusíte trápiť.

Dobré je tiež, že získate skvelé body pre svoj CV. Všetko ostatné nie je až tak vzrušujúce, lebo hviezdy majú svoje miesto v backstage a najčastejšie sa nestretávajú s „predskupinami“, takže vy sledujete ich koncert z miesta obyčajného obecenstva... Rozdiel medzi skupinami, akými sú na jednej strane Zemlja gruva, Svi na pod, Sevdah Baby a S.A.R.S. a väčších mien na druhej strane spočíva v tom, že „my“ si musíme všetko urobiť sami, pokým „oni“ majú celkovú technickú a logistickú podporu, takže sú sústredení na samú interpretáciu. Ale treba povedať, že domáce a regionálne skupiny, ktoré získali trochu väčšie obecenstvo, majú čoraz zodpovednejší vzťah voči obecenstvu, koncertom a celej práci. V samej réžii vystúpení sa nateraz možno najďalej dostala Dubioza. Čo možno očakávať od skupiny Zemlja gruva v budúcnosti?

– V priebehu mája zverejníme singel Jednom je sada.

Akže nás sledujete v niektorej z internetových sietí, zverejníme tam mini-výzvu na spoluprácu s obecenstvom pri vypracovaní videoklipu k tej piesni. Potom začneme s dlho očakávanou prácou na druhom albume. Tešíme sa na to.

Ktoré hudobné skupiny by ste odporučili čitateľom?

– Nemáme nejaké osobné top-rebríčky, ale momentálne nám hrajú Fat Freddy’s Drop, Little Dragon, Bombino, Lianne la Havas, Fela Kuti, Nick Cave, Morrissey, Mark Ronson...

Odkaz mladým hudobníkom?

– Všetkým hudobným začiatočníkom radíme, aby okrem toho, že pracujú na vlastnej hudbe, tiež pracovali na prezentácii hudby, na hľadaní a budovaní svojho obecenstva. A hláste sa do Gruvlendu! jm Foto: Bojana Bošnjački