Vzlet 06 2014 by NVU Hlas ľudu

PRÍLOHA CD LETÍ PIESEŇ, LETÍ

pohľadnica Pohľad na dolnú časť Námestia SNP

Pohľad na Banskú Bystricu z Hvezdárne Vartovka na Urpíne

anská Bystrica je srdcom stredného Slovenska, leží na rozmedzí Horehronia a Zvolenskej kotliny, v údolí rieky Hron medzi Kremnickými a Starohorskými vrchmi a Poľanou. Prvá zmienka o Banskej Bystrici ako slobodnom kráľovskom meste pochádza z roku 1255, keď jej dal vtedajší uhorský kráľ Belo IV. práva na ťažbu surovín a takisto mestské práva. Ťažila sa hlavne meď, železo a striebro. Týmto krokom chcel prilákať hlavne remeselníkov z Rímskej ríše. Mesto Banská Bystrica bolo, ako jedno z prvých miest na Slovensku, vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Medzi najcennejšie pamätihodnosti patrí areál mestského hradu (Barbakanu), námestie s kostolmi Panny Márie a sv. Kríža, starou radnicou, Matejovým domom, barbakanom a zvyškami mestského opevnenia. Srdcom mesta je veľké, obdĺžnikové námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stĺpom a šikmou hodinovou vežou, Katedrálou svätého Františka Xaverského a biskupským palácom. Námestie ohraničujú honosné meštianske domy, z ktorých sú najvýznamnejšie Benického a Thurzov dom. Pešia zóna z námestia pokračuje aj na Dolnej ulici, kde je kostol sv. Alžbety a Bethlenov dom, v ktorom vyhlásili sedmohradské knieža Bethlena za uhorského kráľa. Ďalšie historické pamiatky sa nachádzajú mimo centra mesta: Kaštieľ Radvanských, Bárczyovský kaštieľ, Tihanyovský kaštieľ. Medzi modernejšie stavby patrí Pamätník SNP, dielo architekta Dušana Kuzmu, ktoré bolo dokončené v roku 1969. Je tu aj Hvezdáreň Vartovka na Urpíne, odkiaľ možno pozorovať hviezdy... Michal ĎUROVKA

2 vzlet | jún 2014

Odtiaľto sa rozprestiera aj Horehronie

Banská Bystrica

Pohľad na hornú časť Námestia SNP

Najstaršie časti hradného celku Barbakanu pochádzajú z prvej polovice 14. storočia

Barbakan a Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Veža Kostola Nanebovzatia Panny Márie

Prepychové meštianske domy s bohatou umeleckou výzdobou

Benického dom – nádherná renesančná pamiatka

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Marína Horvátová, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Vladislava Lovásová, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Jana Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Ivana Vereski, Sandra Živkovićová • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

KOCÚR IGOR je komiksový hrdina, s ktorým sme sa zoznámili v májovom čísle Vzletu. Tentoraz je na titulnej strane a budeme sa s ním kamarátiť aj v nasledujúcom období – sledujte nové epizódy s jeho dobrodružstvami na poslednej strane časopisu. Medzi obľúbené aktivity sympatického oranžového kocúra patria, samozrejme, spanie a prejedanie sa, časté trampoty mu spôsobuje figliarska myšia družina a v úlohe jeho spoločníka občas vystupuje naivný pes Rex. Autorom tohto komiksového seriálu je Vladan Nikolić.

OBSAH

INTRO

OSOBITNÁ PRÍLOHA – HUDOBNÉ CD LETÍ PIESEŇ, LETÍ. V spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov v tomto čísle Vzletu realizujeme osobitnú prílohu – hudobné CD pod názvom Letí pieseň, letí. Ide o výber piesní z rovnomenného festivalu populárnej hudby pre deti, ktorý sa usporadúva od roku 1991. Tento festival vznikol z iniciatívy kovačického hudobníka Pavla Tomáša st. Spočiatku mal lokálny ráz, postupne však nadobudol pokrajinský charakter a dnes sa na ňom zúčastňujú deti z celej Vojvodiny. Toto je 2. vydanie CD Letí pieseň, letí (prvé vydanie vyšlo z príležitosti 20. výročia založenia festivalu), obsahuje 17 populárnych detských skladieb a súčasťou vydania je knižočka s textami všetkých piesní.

Pohľadnica: Banská Bystrica . . 2 Z archívu dátumov / Okrúhly stôl o Vzlete / SPL 2014 . . . . . . 4 Povodne v Srbsku . . . . . . . . . . . 5 Anketa v Padine . . . . . . . . . . . . . 6 Anketa v kovačickom gymnáziu / Listujeme v Slovníku cudzích slov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7 Ôsmaci v Jánošíku / Ôsmaci vo Vojlovici . . . . . . . . . . 8 Detské divadlá v Kysáči a v Kovačici . . . . . . . . . . . . . . . . . 9 Petrovskí gymnazisti v Nitre / Kysáčania na Strašiáde / Futbalový turnaj v Kysáči . . . 10 Láska na kolesách / Moja škola . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . . . . . 12 Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . . . .13-16 Knihy / Rozlety +: Katarína Hricová . . . . . . . . . . . . 15 Knihy / Zóna deviateho umenia . . . . 16 Komiks: Dieťa priepasti . . . . . 17 PC hry: Child of Light / www: Umenie hry . . . . . . . . . . 18 Info-svet: Ubuntu 14.04 . . . . . 19

NAVŠTÍVTE www.vzlet.rs !!

Horoskop / Zaujímavosti . . . . 20 Enigma / Humor . . . . . . . . . . . . 21 Film: 3 Days to Kill . . . . . . . . . . 22

Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie S finančnou podporou

TV: True Detective / Móda . . 23 Interview: The Backwards z Košíc . . . . . . 24 Live reports: Magnetic Festival / Selfest . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25

Fotogalérie – Hudba – Film – Info-svet – Mladá tvorba – Rozlety – Komiks – Archív vydaní...

Stars: Avril Lavigne / Nové albumy . . . . . . . . . . . . . . . 26

Na titulnej strane: Kocúr Igor. Autor: Vladan Nikolić

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí jún 2014 |

vzlet 3

akcie

z archívu dátumov 26. júna 1914 (pred 100 rokmi) narodil sa Lyman Spitzer, americký teoretický fyzik. Bol jedným z kľúčových vedcov, ktorí pomohli objasniť fyziku plazmy a vlastnosti interstelárneho média. V roku 1946 vytvoril koncept budúceho Hubblovho vesmírneho teleskopu. Zomrel v roku 1997 – na jeho počesť bol po ňom pomenovaný Spitzerov vesmírny ďalekohľad, najväčší infračervený teleskop, aký bol dodnes vypustený do vesmíru.

28. júna 1914 (pred 100 rokmi) Gavrilo Princip, člen politickorevolučnej organizácie Mladá Bosna, spáchal v Sarajeve atentát na Františka Ferdinanda, následníka rakúsko-uhorského trónu a synovca cisára Františka Jozefa I. Sarajevský atentát sa všeobecne považuje za jednu z príčin začiatku prvej svetovej vojny.

30. júna 1944 (pred 70 rokmi) narodil sa Ivan Štrpka, slovenský básnik, prozaik a prekladateľ, člen básnickej skupiny Osamelí bežci (spolu s I. Laučíkom a P. Repkom). Prvé básne uverejnil v roku 1961 v časopise Mladá tvorba, jeho knižným debutom bola zbierka básní Krátke detstvo kopijníkov (1969). Vydal 16 kníh veršov a román Rukojemník (1999). Jeho diela boli preložené do viacerých jazykov – výber z jeho poézie vyšiel v srbčine pod názvom Vesti iz jabuke (2008). Prekladá zo španielčiny (M. Cervantes, J. L. Borges) a portugalčiny (F. Pessoa).

4 vzlet | jún 2014

Vzlet na okrúhlom stole S

cieľom diskutovať o časopise Vzlet a vypočuť si mienky iných o súčasnej koncepcii nášho mesačníka a jeho informačno-edukačnej funkcii, stretli sme sa s profesorkami a profesormi, ktorí sú v každodennom kontakte s našimi čitateľmi – žiakmi základných a stredných škôl. Stretnutie sa uskutočnilo v podobe okrúhleho stola dňa 21. mája 2014 v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Toto podujatie spoločne zorganizovali Asociácia slovenských pedagógov, ZŠ Jána Čajaka, Novinovovydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu a redakcia časopisu Vzlet. Na samom začiatku prítomní minútkou ticha vzdali úctu obetiam májových záplav v Srbsku. Riaditeľ petrovskej školy Ján Brna v pokračovaní pozdravil prítomných a redakcii Vzletu odovzdal dar – výtvarnú prácu Ivana Križana. Úvodom sa prihovorili predsedníčka Asociácie slovenských pedagógov Mária Andrášiková, riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak, predsedníč-

ka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Rady Vzletu Mária Kotvášová-Jonášová a zodpovedný redaktor časopisu Vzlet Stevan Lenhart, ktorý zároveň prečítal úvodný príspevok. O všeobecnej koncepcii Vzletu a kvalite novinárskych príspevkov (najmä recenzií kníh a filmov) sa zmienila prof. Dr. Marta Součková, ktorá v súčasnosti pôsobí ako lektorka slovenského jazyka a literatúry na Oddelení slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Jazyková redaktorka nášho časopisu Anna Horvátová poznamenala, že je potrebné poukazovať žiakom v školách na význam pestovania slovenčiny a odporúčať im, aby odoberali Vzlet. Profesor Ondrej Kotváš spolupracuje so Vzletom od začiatku 70. rokov a tentoraz zdôraznil, že v padinskej škole sa odoberá najviac výtlačkov tohto mládežníckeho časopisu. Profesorka Jarmila Pantelićová prezentovala anketu, v rámci ktorej žiaci petrovskej základnej školy odpovedali na otázky v súvislosti so Vzletom.

Tematické príspevky prečítali aj profesorky slovenského jazyka a literatúry a zároveň spolupracovníčky Vzletu Marta Pavčoková, Vesna Valihorová-Filipovićová a Vladislava Lovásová, tiež bol prečítaný list Jarmilky Dolinajovej zo Starej Pazovy. Okrúhly stôl moderovala spolupracovníčka Vzletu (a jedna z redaktoriek prílohy Rozlety) Andrea Speváková. Ostatní účastníci okrúhleho stola (Ľudmila BerédiováStupavská, Janko Takáč, Anna Valentová) v diskusii vyjadrili rôzne mienky na tému nášho časopisu – niektorí plne podporujú dnešnú koncepciu Vzletu, iným sa obsah tohto mesačníka nepozdáva. V každom prípade prečítané príspevky, ako aj mienky a návrhy vyjadrené v diskusii dopomôžu redakcii pri vytváraní obrazu o recepcii tohto časopisu v školách v našich prostrediach, ako aj pri realizácii koncepcie Vzletu v budúcnosti. S. L. Foto: Martin Pucovský

SPL 2014 bude v Kysáči

ohtoročné v poradí 43. Stretnutie pod lipami sa usporiada v piatok 20. júna v Kysáči. Na tomto podujatí sa každoročne stretávajú mladí literáti, výtvarníci, hudobníci a vôbec tvoriví ľudia, ktorí svoje práce prezentujú v Rozletoch v časopise Vzlet. V tomto roku na programe bude prednes poézie, výstava ilustrácií, vyhlásenie autorov najlepších literárnych a výtvarných prác, hudobné body a rozhovor s hosťom – spisovateľom a redaktorom literárneho a kultúrneho časopisu Fragment Jánom Púčekom zo Slovenska. Tohtoročné SPL spoločne organizujú Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu, redakcia časopisu Vzlet, Základná škola Ľudovíta Štúra v Kysáči a Kultúrno-informačné stredisko Kysáč. Autorkou ilustrácie na plagáte je Renáta Milčáková zo Slovenska.

Srbsko v máji 2014

Ničivé povodne Hladina Sávy vážne ohrozovala mesto Šabac

tav ohrozenia, masové evakuácie, obrovské materiálne škody, ľudské obete... Sú to následky ničivých povodní, ktoré postihli Srbsko v polovici mája 2014. Intenzívny dážď spôsobil stúpanie hladiny riek a vylievanie vody z ich korýt, takže boli zaplavené celé oblasti a obce, najmä v centrálnom Srbsku. Najhoršia situácia bola v Obrenovci, kde rozvodnená Sáva spustošila celé mesto a na kompletnej evakuácii občanov pracovali početné domáce a zahraničné záchranárske tímy. Veľké škody tiež utrpeli obce,

ktoré dodatočne zničili veľký počet domov a ciest. Najviac postihnutá je oblasť poľnohospodárstva, záplavy negatívne zasiahli aj výrobu elektrickej energie a baníctvo. V prekonávaní dôsledkov živelnej pohromy Srbsko očakáva významnú medzinárodnú pomoc. Na tejto strane zverejňujeme fotografie

Rieka Bosut pri sriemskej dedine Višnjićevo

Ochranný násyp v Sriemskej Mitrovici

akými sú Krupanj, Šabac, Mali Zvornik, Ljubovija, Svilajnac, Valjevo, Lučani,

medzi ohrozenými prostrediami boli aj Sriemska Mitrovica a Šíd – vo dne v noci sa všade tam pracovalo na stavaní ochranných násypov vedľa riek.

V prekonávaní tej najväčšej krízy významnú úlohu zohrali humanita a solidarita. Ďalšie problémy v krajine však zapríčinili zosuvy pôdy,

z niektorých zaplavených oblastí v Srbsku, ktorých autormi sú Oto Filip (Šabac, Sriemska Mitrovica) a Jasmina Pániková (Višnjićevo). S. L.

Humanita a solidarita V

záplavách veľkých rozmerov v Srbsku nešťastie zasiahlo veľa ľudí, zničené sú mnohé objekty – domy, školy, kultúrne stánky atď. Ale je chvályhodné,

vôle, v Báčskom Petrovci sme zaznamenali aj zbierku žiakov Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom – účinkovali v nej aj žiaci, aj profesori. Z Petrovca

Do Srbska prišla pomoc aj zo Slovenského Komlóša

že svedomie sa prebudilo vo všetkých – či v žiakoch alebo v dospelých. Pomoc ohrozeným prichádzala zo všetkých kútov sveta. Okrem zbierky v Červenom kríži, ktorú podporili ľudia dobrej

sa pomoc sprostredkovala do ohrozenej priateľskej Obce Krupanj. Aj z maďarského mesta Slovenský Komlóš bola doručená pomoc. A túto sprostredkoval petrovský farár Vladislav Ivičiak a tunajší cirkevný zbor

Z humanitárnej akcie v Nitre

v spolupráci s farárom Attilom Szpisákom a evanjelickým zborom zo Slovenského Komlóša – neváhali, ale ihneď po zverejnení správ zo zaplavených miest ponúkli poskytnúť pomoc. A tak v spolupráci s Červeným krížom tam zaniesli deky, vodu, konzervy, toaletné prípravky... Ešte jeden ľudský čin treba zdôrazniť – a to je humanitárna akcia pre záplavami ohrozené

Srbsko, ktorá sa konala na Slovensku, v Nitre, a z vlastnej iniciatívy ju zorganizovali naši krajania, presnejšie naši študenti tam študujúci. Hrdí sme na nich, že aj napriek povinnostiam na fakultách koncom mája svoj voľný čas obetovali pre Srbsko. Všetka česť tým, u ktorých sa idea zrodila a nezabudli na svoju krajinu. Marína Horvátová jún 2014 |

vzlet 5

anketa v Padine

Pred zápisom do strednej školy V

äčšina ôsmakov zo Základnej školy maršala Tita v Padine sa chystá na zápis na stredné odborné školy do Pančeva a Zreňaninu, do gymnázia v Kovačici, niekoľkí odchádzajú aj na Slovensko. Zistili sme, že im pri profesionálnej orientácii pomáhali rodičia, ale informovali sa tiež v škole, kde mali niekoľko prednášok na tému profesionálnej orientácie. Dokonca stredná odborná škola z Dolného Kubína na Slovensku, čiže žiaci a profesori z tejto školy priamo na tvári miesta, teda v padinskej základnej škole, urobili prezentáciu, a tak ukázali žiakom, čo ponúkajú. V ankete s niekoľkými padinskými ôsmakmi opýtali sme sa, na ktorú strednú školu sa chystajú, prečo sa rozhodli práve pre tú školu, či sa pripravujú na záverečné skúšky a či im je namáhavo, že sa okrem materinského jazyka a matematiky musia chystať aj na tretí, kombinovaný test z dejepisu, zemepisu, biológie, chémie a fyziky, ktoré sú ich obľúbené predmety a podľa čoho si budú spomínať na základnú školu.

ĽUBOSLAV BERKOVIĆ: – Moje obľúbené predmety sú telesná výchova a technika. Keď ide o prípravu na záverečné skúšky, niektoré úlohy sú ľahšie, iné ťažšie, ale musíme sa chystať. Chcel by som sa dostať na Strednú strojnícku školu v Pančeve a dúfam, že sa tam aj dostanem, lebo

vzlet |

jún 2014

ma strojníctvo veľmi zaujíma. Na základnú školu si budem pamätať preto, lebo som tu strávil osem rokov svojho života, spoznal najlepších priateľov, s ktorými sa, dúfam, aj naďalej budem priateliť.

BLANKA PAVELOVÁ: – Ja sa chystám na baletnú školu v Pančeve. Mám veľmi rada balet, ktorým sa zaoberám odmalička. Všetky predmety sú mi obľúbené, najviac telesná výchova, a to gymnastika, zemepis, dejepis a iné. Pripravujem sa na testy zo slovenčiny a na kombinovaný test. Keď sa pracuje sústavne, nie je namáhavo. Na základnú školu si budem spomínať podľa svojich priateľov, sympatií, prvých lások, dobrých učiteľov...

IVAN SABO: – Chcel by som sa zapísať na elektrotechnickú školu, lebo ma táto oblasť veľmi zaujíma. Moje obľúbené predmety sú matematika, fyzika a informatika. Na testy sa pripravujem, nie je ťažko, ale niekedy je dosť namáhavo, lebo popri všetkých školských povinnostiach, ktorých je s blížiacim sa koncom školského roka čoraz viac,

treba cvičiť aj pre test zo slovenčiny, matematiky a kombinovaný test. Na základnú školu si budem spomínať podľa nezabudnuteľných chvíľ a zážitkov so svojimi spolužiakmi.

DANIELA POKORÁCKA: – Po ukončení základnej školy by som sa chcela zapísať na gymnázium v Kovačici. Viem, že keď skončím strednú školu, budem pokračovať so svojím vzdelávaním a keďže ešte neviem presne, čím by som sa v živote chcela zaoberať, prišla som k záveru, že gymnázium je najlepšie rozhodnutie. Mojím obľúbeným predmetom je slovenský jazyk. Príprava na záverečné testy je niekedy náročnejšia, niekedy menej náročná, ale v každom prípade sústavne pracujem. Zo základnej školy si odnášam, a dúfam, že aj ostatní, iba pekné spomienky, vynikajúce priateľstvá a hŕbu vedomostí.

IGOR POKORÁCKY: – Rozhodol som sa pre strednú elektrotechnickú školu, najmä preto, lebo ma zaujíma práca na počítači. Aj mojím obľúbeným predmetom je práve informatika,

ale tiež zemepis. Musím uznať, že príprava na záverečné skúšky je ťažká, najmä preto, že máme aj mnoho ďalších povinností v škole a k tomu sa blíži koniec školského roka. Mali sme fotografovanie pre tablo, rozmýšľame o bankete a o množstve ďalších vecí, takže je niekedy naozaj ťažko sústrediť sa na učenie. Zo základnej školy mi zostanú v pamäti najmä rozličné dobrodružstvá s priateľmi, výlety, prvé lásky...

MAGDALÉNA TOMÁŠIKOVÁ: – Po ukončení základnej školy by som sa chcela zapísať na strednú ekonomickú školu, a to preto, lebo by som chcela pracovať v banke. Mojimi obľúbenými predmetmi sú biológia a zemepis. Musím uznať, že prípravy na záverečné skúšky sú pre mňa naozaj namáhavé, najmä preto, že máme aj ten tretí, kombinovaný test. Ale verím, že to všetko rýchlo ubehne, že sa nám všetkým podarí úspešne zložiť tieto testy, a potom nám zostane iba spomínať si na základnú školu, na smiešne zážitky zo školských lavíc, na svojich učiteľov… Predsa dúfam, že na priateľstvá si nebudeme musieť iba spomínať, ale že budú medzi nami aj naďalej pretrvávať. Anketovali: Daroslava Sojáková a Alexander Sedliak ZŠ m. Tita v Padine

anketa v kovačickom gymnáziu

Spomienky a plány maturantov V

týchto dňoch Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici vyprevádza ďalších štvrtákov – lúčime sa s generáciou žiakov narodených roku 1995. S niekoľkými z nich rozprávali sme sa o tom, čo im zostane v spomienkach a aké sú ich plány do budúcna...

naučiť nás nielen učivu, ale aj aby sme sa stali dobrými ľuďmi. Mám rada prírodné vedy a z nich najviac chémiu a fyziku. Na základe obľúbených predmetov som si zvolila chemicko-potravinárskotechnologickú fakultu v Bratislave. Dúfam, že sa mi podarí zapísať sa na ňu.

TATIANA ŠTAUBOVÁ: – Na roky, mesiace, dni, hodiny a minúty strávené v gymnáziu si budem pamätať, samozrejme, v dobrom a podľa všelijakých zážitkov... Najviac mi však v pamäti zostanú spolužiaci a krásne chvíle strávené s nimi, či už v škole alebo mimo nej. Hodiny matematiky a telocviku som mala najradšej. V budúcnosti si viem seba predstaviť v oblasti manažmentu, ktorý ma veľmi zaujíma. Práve preto by som sa rada zapísala na FOND – Fakultu organizačných vied, smer manažment.

GABRIELA MASARYKOVÁ: – Spolužiaci, profesori a každodenné anekdoty – to je to, čo mi zostane v najkrajších spomienkach na gymnázium. Zaujímam sa o spoločenské vedy, najviac o dejepis a psychológiu. Rada čítam knihy a internetové články späté s psychológiou. Preto, že ma táto spoločenská veda veľmi zaujíma, rozhodla som sa, že skúsim zapísať sa na Filozofickú fakultu v Novom Sade, na Oddelenie psychológie.

iných predmetoch. Okrem jazykov veľmi ma zaujíma príroda a zvieratá, s ktorými rada trávim voľný čas. Pri rozhodovaní o ďalšom školení zvíťazila láska k prírode a k zvieratám. Práve preto by som vo vysokoškolskom vzdelávaní rada pokračovala v oblasti biológie na belehradskej fakulte.

TAMARA ŠIPICKÁ: – Štyri roky strávené v tomto gymnáziu mi zostanú navždy v pamäti. Budem si spomínať na kamarátov, ktorých som tu spoznala a, samozrejme, na profesorov. So spolužiakmi sme sa navzájom podporovali a pomáhali sme si – aj keď sme sa možno niekedy pohádali, nakoniec sme sa predsa dohodli a boli sme zakaždým jednotnejší. Na školenie v gymnáziu si budem spomínať ako na obdobie, v ktorom som sa naučila všeličo nové, nielenže

som získala mnohé vedomosti, ale zažila som tu aj mnohé skúsenosti, ktoré ma poučili, a to mi určite bude užitočné v budúcnosti. Mojimi obľúbenými predmetmi sú nemčina, slovenčina a výtvarná kultúra. V pláne mám zapísať sa na Akadémiu výtvarných umení v Belehrade – v budúcnosti sa chcem zaoberať maľovaním.

DEJAN MILOSRDNÝ: – Na gymnázium si budem spomínať podľa spolužiakov, kamarátenia sa s nimi a podľa tretiackej exkurzie, ale aj kadečoho iného. Najviac sa mi páčia tieto predmety: informatika, hudobná kultúra a telocvik. Z týchto troch predmetov mám najradšej telesnú výchovu, a to by som chcel študovať na fakulte v Novom Sade. Anna-Andrea Holíková Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici

Listujeme v Slovníku cudzích slov ANNAMÁRIA PAVELKOVÁ: – Všetko sa začína, trvá a končí. Tak aj moje školenie na gymnáziu, ktoré mi v pamäti zostane podľa kamarátenia a profesorov, ktorí sa snažili

ANDREA ŠAJBENOVÁ: – Rôzne zážitky a skúsenosti mi iste zostanú v pamäti. Napríklad nikdy nezabudnem na exkurziu v Španielsku a Taliansku alebo účasť na vedomostnom kvíze Koliko se poznajemo? Som výbornou žiačkou, darí sa mi v jazykoch, ale aj v

– mólo – hrádzová stavba predlžujúca užitočnú dĺžku pobrežného múru, upravená na pristávanie lodí – monach – mních v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi – monarchia – forma vlády alebo štát, na čele ktorých stojí jeden človek, monarcha – mond – figúra v krasokorčuliarstve; mesiac – monília – druh cudzopasnej huby na ovocných stromoch

– monkiss – druh spoločenského tanca podľa beatovej hudby – monofágia – spôsob výživy živočíchov špecializovaný na jeden druh potravy – monografia – vedecký spis o jednej osobe alebo veci, o jednom predmete, jave – monochrómia – jednofarebnosť – monorým – báseň, v ktorej sa opakuje jeden rým

jún 2014 |

vzlet 7

ôsmaci v Jánošíku

Majú konkrétne plány P

red malými maturantmi Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku je trojdňová maturitná exkurzia, rozlúčkový večierok, záverečné skúšky a nakoniec aj zápis do stredných škôl. V tejto škole pracuje tím pre profesijnú orientáciu a už dva roky sa tu realizujú aktivity GIZ BOS programu Profesijná orientácia na prechode do strednej školy, v rámci ktorých žiaci spoznávali seba (svoje vlastnosti a záujmy) a dostávali informácie o povolaniach, možnostiach školenia a zamestnania. Vďaka tomu dnes všetci žiaci dobre vedia, kam ďalej a do ktorej strednej školy sa chcú zapísať. Opýtali sme sa, aké sú ich plány po ukončení ôsmeho ročníka…

VALENTÍNA CHRŤANOVÁ: – Moja pôvodná idea bola

zapísať sa do gymnázia, ale som si rozmyslela, že po ukončení nebudem mať žiadne „remeslo v rukách”. Preto je môj výber zdravotnícka škola vo Vršci, smer zdravotná sestra alebo zdravotná sestra – vychovávateľka. Pre túto školu som sa rozhodla z toho dôvodu, že od malička rada pomáham ľuďom, avšak na moju voľbu vplývala aj staršia sestra, ktorá tiež chodila do zdravotníckej školy. Zo základnej školy sú mi pre túto školu najdôležitejšie predmety – biológia, chémia a fyzika.

IGOR GUĽÁŠ: – Zapíšem sa do elektrotechnickej školy vo Vršci, smer elektrotechnik počítačov. Pri výbere som sa viedol metódou eliminácie

– vyradil som všetky školy, ktoré mi nezodpovedali (zdravotníctvo, ekonómia…), a tak som prišiel po elektrotechniku. Rozmyslel som si, že sa dnes, ako aj v budúcnosti, najlepšie budem môcť uplatniť ak budem robiť niečo späté s počítačmi. Aj moja teta, ktorá sa zaoberá programovaním a web-dizajnom, vplývala na toto moje rozhodnutie. V základnej škole mojimi obľúbenými predmetmi boli informatika a technika.

ALENA HALABRÍNOVÁ: – Môj výber je Ekonomická škola Dositeja Obradovića v Alibunári, smer ekonomický technik. Nebolo mi ťažko rozhodnúť sa – zapíšem sa tam, lebo ide o školu,

ktorá nám je najbližšia, ako aj preto, lebo mnoho Jánošíčanov chodí do tej školy. Na môj výber vplývala aj moja sestra, ktorá šla do obchodníckej školy.

ŽELKO PETRÁŠ: – Môj výber je Školské stredisko Nikolu Teslu vo Vršci. Ak sa mi podarí, zapíšem sa na smer výpočtovej techniky, preto, lebo rád opravujem počítače a myslím si, že sa tak ľahko zamestnám. Nebolo mi ťažko rozhodnúť sa pre tú školu. Akže ma tam neprijmú, skúsim v Technickej škole v Pančeve, smer elektrozvárač. Janko TAKÁČ

ôsmaci vo Vojlovici

Koniec školského roka je predo dvermi K

oniec školského roka je už predo dvermi. Všetci žiaci sa z toho tešia, ale nie aj ôsmaci, lebo pred nimi sú teraz dôležité rozhodnutia. Ôsmakov z Vojlovice sme sa opýtali na ich plány do budúcna…

MIONA PAVLOVOVÁ: – Chodím do Základnej školy Bratstva-jednoty, som výbornou

8 vzlet |

jún 2014

žiačkou. Ôsmu triedu ukončím s priemerom 5.00. Bolo mi veľmi ťažko, lebo som mala veľa povinností. Plánujem sa zapísať na Gymnázium Uroša Predića v Pančeve. Na gymnázium sa chcem zapísať preto, lebo ma všetko zaujíma, mám rada všetky predmety a zatiaľ by som sa nemohla rozhodnúť pre jednu z odborných škôl. Po ukončení strednej školy plánujem študovať srbský jazyk a literatúru. Je to môj obľúbený predmet, lebo mám rada písať písomné úlohy a čítať romány. Vo voľnom čase sa zaoberám divadlom, baví ma folklór, angličtina a tiež som členkou aj rôznych sekcií v škole. Som čitateľkou Vzletu a páčia sa mi rubriky v tomto časopise. Našťastie,

mám brata, ktorý teraz pôjde do piatej triedy a bude odoberať Vzlet, takže budem aj naďalej sledovať tento časopis.

VIKTOR BEŠKA: – Ôsmu triedu ukončím s výborným priemerom. Plánujem sa zapísať do Strednej elektrotechnickej

školy, pretože ma zaujímajú počítače a mám rád informatiku. Po ukončení strednej školy plánujem študovať, ale ešte neviem, na ktorej fakulte. Mám ešte štyri roky na to, aby som si to dobre rozmyslel. Po ukončení fakulty chcem robiť v predajni s elektronickými vecami. Čitateľom Vzletu zostanem aj po ukončení základnej školy, lebo ma zaujímajú počítačové hry a v tomto časopise som si už našiel veľa zaujímavostí čo sa týka hier, ako aj odpovede na niektoré moje otázky. Anketovala Jana Mareková

detské divadlo v Kysáči

Aká mucha, taký... (alebo: Zmizlo svetlo) D

etská divadelná scéna Ochotníckeho divadla KIS Kysáč v sobotu 10. mája 2014 vo veľkej sále KIS Kysáč premiérovo zahrala divadelné predstavenie pre deti Aká mucha, taký... na

Spoločná fotka s režisérom motívy kysuckej rozprávky O muche zlodejke Antona Pajonku. Text napísal a hru režíroval Ján Privizer, ktorý nám rozpovedal o samom vzniku inscenácie: – Táto téma vo mne dávno

čupela, a to vďaka jednej kysuckej rozprávke, ku ktorej sme sa dostali ešte v 90. rokoch, keď nás uhostili na Slovensku v Kysuckom Novom Meste. Vlani sme na základe rozprávky urobili aj konferansu pre DFF Zlatá brána. Je tu celkom nová generácia detí, ktoré prišli do divadla a bolo potrebné nacvičiť s nimi nejaké predstavenie. V predstavení hrajú prevažne žiaci vyšších ročníkov základnej školy… Ako sa vám spolupracovalo s týmito mladými hercami? – Najprv sme sa na skúškach spoznávali, hrali sme sa rôzne detské hry, kde režisér uvedie samotných hercov do takej situácie, že môžeme tvoriť a robiť ďalej. Ako sme sa blížili ku koncu, bolo čoraz menej času, takže sme sa viac venovali postavovaniu divadelného predstavenia. A v tom istom čase sa pracovalo aj na scénografii, kostýmoch, výbere hudby...

Bolo tu hodne akcie

V predstavení je paralela medzi rozprávkou a súčasnosťou... – Skutočnosťou je, že som si z

POSTAVY v predstavení vydarene a sympaticky zahrali: Alexander Kolár (šašo a mucha), Ivan Madacký (kráľ), Hana Katarína Ďurovková (hradná dáma), Miroslav Kolár (štrangár), Kristián Križan (knieža), Ema Francistyová (slúžka I), Kristína Madacká (slúžka II) a Daniel Miháľ (kuchár). Funkčnú scénografiu mali na starosti Ondrej Srnka, Nenad Leskovac a Ján Privizer. O páčivé kostýmy sa postarali Mária Kohútová a Nenad Leskovac. Atraktívne masky vypracoval Nenad Leskovac a vizážistkami boli Mária Kohútová a Anna Chrťanová-Leskovac. Trefný výber hudby urobil Dobroslav Filko a svetlárom bol Milan Klinko. Šepkal Miroslav Vrška a asistentom bol Ivan Privizer. O techniku sa postarali Ondrej Srnka, Pavel Surový, Duško Francisty, Ondrej Gaško, Janko Medveď a Miloslav Kulík. nej vzal tému, a to je, že skapalo svetlo v meste, skapalo svetlo v krajine. Rozuzlením, kto svetlo nájde, bol pavúk a muška zlodejka mu ho vzala. Od tých čias fakticky pavúky pletú siete a lapajú do nich muchy. Pretože mucha dostala výlučné právo, aby vďaka klamu a krádeži mohla

AKO SME NACVIČILI DIVADLO

ačalo sa to ešte v období fujavice, keď sme končili prvý školský polrok a už sme v rukách mali divadelný text pod menom Tri pierka z draka, ktorý napísal slovenský autor Peter Hejhal a naše profesorky, ako hovoria, hneď oslovil zaujímavý príbeh o potulných komediantoch, ktorí vandrujú a rozprávajú rozprávky. Eva Poliaková-Hrková a Anna Hrková urobili audíciu, na ktorej bolo zo päťdesiat žiakov, lebo u nás je záujem o divadlo skutočne obrovský. A tak sa to roztočilo... próby, text, hudba a spev... a po dvoch mesiacoch sme to už mali. Na naše potešenie čoskoro na javisku vyrástol i zámok, hora a krčma – scéna, bez ktorej kúzlo divadla proste nefunguje. Vladimír Kuchárik napísal piesne pre naše predstavenie a urobil to skvele, lebo sa nám hudba páči a s chuťou si spievame. Jany Poliak, Jaroslav Sokol a Daniela Severínyová hrajú tých tulákov – hercov, ktorí nadídu na mýtnicu, kde ich počká Pavol Dobšinský, alias Juro Jonáš. V príbehu o chlapcovi,

nej dobe, v ktorej žijeme. Lebo presne to, čo sa nám stáva, to sa dá pekne zabaliť do detskej rozprávky a predstavenia. Verím, že sa deti pritom pobavili a pri tom všetkom iste niečo oslovilo aj dospelých... Michal ĎUROVKA

z kovačickej školy

Tri pierka z draka Z

sedieť aj za kráľovským stolom, bola to výhodná téma, aby som mohol niečo povedať aj o súčas-

ktorý bojujúc o lásku nepozná prekážky, v divadelných obrazoch rozprávajú: Gabriela Svetlíková, Martina Tomanová, Kristián Balček, Damir Gages, Gabriela Svetlíková I, Ivana Galátová, Mariena Gáliková a Jarmilka Hriešiková. Sme žiaci prevažne piateho ročníka, alebo o rok mladší či starší a hráme sa, hráme sa o divadlo. A prezrádzame, že i za javiskom máme Záber z predstavenia

Skupina školského divadla na javisku v Kovačici ešte jedno, iba naše ,,divadlo“, zvlášť keď si niečo popletieme. Na skúškach to fičí, žiadne problémy, okrem možno jediného – bozku. Bozk je vlastne len náznakový, a predsa hercom vytvára nevysloviteľné trampoty. Nechceme sa ho zrieknuť, lebo hoci i náznakový, taký bozk hrá a je súčasťou nášho predstavenia.

Našu hru už sledovali dvaja selektori. Navrhli, aby naše predstavenie (ako jedno z najlepších z Kovačickej obce) hodnotil i selektor pre pokrajinskú prehliadku detskej divadelnej tvorby. No my sa najviac tešíme na 3 x Ď v Starej Pazove, kde vystúpime 8. júna. Herci divadla na ZŠ Mladých pokolení v Kovačici jún 2014 |

vzlet 9

z petrovského gymnázia

Nitra, milá Nitra P

etrovské Gymnázium Jána Kollára aj v tomto roku, tak ako viac rokov dozadu, navštevuje Slovensko – Nitru. Aj tohto roku žiaci, profesori a riaditeľ Paľo Belička si venovali čas na štvordňový výlet. Bolo to 24. apríla 2014, keď sme sa v ranných hodinách pozdravili s našimi rodičmi a odcestovali. Cesta ako cesta, bola namáhavá, ale to neprekážalo zábave v autobuse. Posledné hodiny, minúty, sekundy... už sme sa nemohli dočkať nášho príchodu do Nitry. No a konečne sme sa parkovali pred Gymnáziom Párovská 1 v Nitre. Privítali nás s radosťou, potešením a obedom. Až pri viac ako polovičke hostiteľov a nás Petrovčanov, či gymnazistov známosť nadviazaná vlani

Na Devíne

alebo predvlani prerástla v priateľstvo, takže sme ledva čakali na toto stretnutie. No nech začnem s prvým dňom, ktorý bol vlastne venovaný nášmu príchodu a voľnému času. Vo voľnom čase sme sa pobavili s našimi domácimi, či už v kaviarni alebo doma. Na druhý deň sme

v Novom Sade

podujatie okrem výtvarno-sochárskeho obsahu má aj etnologický a ekologický obsah. Etnologický, lebo strašiaky sa robia z obnoseného odevu roľníkov a starého domáceho náčinia, charakteristického pre určité historické obdobie, niekdajšie a dnešné. Ekologický aspekt podujatia spočíva v samom princípe: nezabi vtáka, ale ho naľakaj a odožeň zo siatin, záhrad a rolí. Toto podujatie spoločnými silami zorganizovali: KID PČESA Kultúrno-

arboréte Pokrajinského ústavu pre ochranu prírody v Novom Sade v pondelok 19. mája 2014 bola 17. strašiáda. Strašiaky robilo 15 skupín z predškolských ustanovizní a základných škôl z Nového Sadu, Kaća, Temerínu, Veterniku, Nadalju, Kikindy a Kysáča. Prvé miesto v robení strašidla Báťa Paľo obsadila 1. skupina Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči, ktorú tvorili žiaci triedy 8. 2: Jana Kardelisová, Aňa Marčoková, Andrej Privizer a Ivan Ravza. Tretie miesto za strašiačku Veselú Katarínu získala 2. skupina kysáčskych žiakov, v ktorej boli žiaci triedy 6. 1: Emanuela Čemanová, Marína Pavlovová a Ján Marčok a žiačky triedy 7. 2: Jana Ivana Chovancová a Naďa Chrťanová. Toto jedinečné svetové výtvarné

10 vzlet |

jún 2014

Marína HORVÁTOVÁ

z kysáčskej školy

Sedemnásta strašiáda

Prvá skupina z Kysáča – Aňa Marčoková, Andrej Privizer, Ivan Ravza, Jana Kardelisová

najprv navštívili hrad Devín, ktorý je takmer mestskou časťou Bratislavy – okres Bratislava IV. Potom nasledovala obchôdzka starého mesta v Bratislave a voľný čas, ktorý sme užitočne strávili. Na tretí deň sme cestovali do Rakúska, presnejšie do Viedne. Prvou zastávkou nám bol

Palác Eugena Savojského Belvedér, ktorý dal postaviť princ Eugen Savojský vo Viedni, juhovýchodne od centra mesta. Vo Viedni sme si pozreli aj dve múzeá – umelecko-historické a matematické a tiež sme mali čas i pre nás. Takto sme skončili našu návštevu vo Viedni. Štvrtý deň 28. apríla už bol koniec našej návštevy v Nitre, bolo na čase rozlúčiť sa s domácimi a odcestovať domov. Spokojní sme s návštevou, plánom alebo programom a všetkým, čo nám prichystali aj u nich doma a vôbec všade. No nech nezabudnem spomenúť profesorku Annu Medveďovú, ktorá nám toto všetko zorganizovala a ktorej patrí veľká vďaka. Spomeniem tiež ostatných profesorov, ktorí sa s nami pobavili na tomto výlete a dávali na nás pozor; sú to: Jarmila Vrbovská, Annamária Boldocká-Grbićová, Tatiana Kriváková-Amidžićová, Ján Benda a Jaroslav Chlpka. Veľká vďaka tiež patrí riaditeľovi Paľovi Beličkovi, ktorý dal povolenie na cestovanie.

Druhá skupina – Emanuela Čemanová, Ján Marčok, Naďa Chrťanová, Marína Pavlovová a Jana Ivana Chovancová historická spoločnosť Jar na čenejských sálašoch, Stredisko pre výtvarnú výchovu detí a mládeže Vojvodiny a Pokrajinský ústav pre ochranu prírody. M. Ďurovka

Turnaj v malom futbale

o štvrtok 19. apríla 2014 v (Kysáč) a najlepším hráčom je Základnej škole Ľudovíta Milan Krstić (FK Borac Nový Sad). Štúra v Kysáči v novej športovej Pripomeňme, že kysáčske deti, hale bol veľkonočný čiže generáciu 2002 turnaj v malom futbale. nacvičuje Zoran Pôvodne mal prebiehať Drieňovský. Výsledky na ihriskách FK Tatra, zápasov detí, ktoré ale v dôsledku nepriazsú o rok mladšie, boli nivého počasia bol takéto: prvé miesto presunutý do školy. obsadila Škola futbalu Súťažili domáci Bystrica z Nového a cezpoľní; a to deti Sadu, druhé miesto narodené v roku 2002 ZŠ Ľudovíta Štúra a 2003, po štyri tímy z v Kysáči a tretie FK každej generácie. Hrali Kabel z Nového Sadu. generácia s generáciou, Najlepším brankárom ale aj starší a mladší, bol Ognjen Bogunović ale body sa počítali len (Škola futbalu Bystrica keď hrali vrstovníci, Nový Sad), najlepčo je novinkou, lebo ším strelcom Nikola v predchádzajúcich Jovanović (FK Kabel súťažiach tak neboNový Sad) a najlepMladý kysáčsky lo. Podľa slov trénera futbalista Igor Záviš ším hráčom Dejan Kysáčanov Novaka Magovčević (FK Kabel s medailou Radiškovića, ktorý má na Nový Sad). starosti generáciu detí Turnaj otvorila 2003, prvé miesto v generácii 2002 riaditeľka kysáčskej školy Anna získal novosadský FK Borac, druhé Gašparovićová. Odmeny deťom novosadský FK Kabel a tretiemu prichystali rôzni sponzori a slávmiestu sa tešili domáci – tím ZŠ nostne ich udelil Miloslav Chrťan, Ľudovíta Štúra. Najlepším branpredseda Komisie pre šport a mlákárom je Marko Grabež (Škola dež pri Miestnom spoločenstve futbalu Milanelo Nový Sad), Kysáč. najlepším strelcom je Ján Chrťan Anna LEGÍŇOVÁ

pasie

Láska na kolesách J

edného dňa, keď som sa nudila a nemala žiadnu zábavu, môj bicykel znovu uzrel svetlo sveta – očistený od veľkého množstva prachu, ktorý sa usadil počas zimnej nečinnosti. Nečakala som ani trochu a šla som jazdiť mestom. Počas jazdy zjavil sa mi v mysli zaujímavý (zdal sa mi trochu šialený) nápad. Prečo by som nejazdila na svojom bicykli aj na dlhších reláciách – cestami Vojvodiny, Srbska, ba aj ďalej. Moja predstavivosť dosiahla úroveň („zamilovala som sa do svojho bicykla“) a nerozmýšľala som o ničom inom. Áno, až pokým som neprišla domov a neoznámila rodičom svoju novú „životnú cestu“, alebo lepšie povedané – svoje nové hobby. Ako som i očakávala – zakázali mi to. Je to veľmi nebezpečné, argumentovali. Ale nakoniec som ich presvedčila, že taký

typ jazdenia nie je vôbec nebezpečný, ak sa jazdí s viacerými ľuďmi, v skupine. Vediac, že niet veľa ľudí, ktorí by sa mi mohli pripojiť, schválili môj argument, mysliac, že si nenájdem spoločníkov. V jednom momente, po niekoľkých týždňoch pátrania bez úspechu, myslela som si, že možno aj majú pravdu. Ale potom ma jeden priateľ zoznámil so Zdenkou, dievčaťom, ktoré ma ešte viac motivovalo. Najprv sme jazdili len ona a ja, boli to malé prehliadky dlhé 20 – 30 kilometrov, čo sa mne pred jazdením zdalo namáhavé, ale to bola len jedna chybná predstava. Na týchto prehliadkach sme sa presvedčili, že chceme ešte viac. Po každom prejdenom kilometri sme boli čoraz žiadostivejšie: chceme ešte asfaltu pod gumami,

keď sme s Lýdiou a Martinom šli na Cársku baru – prekrásny prírodný rezervát. Všetko toto sa odohralo v minulom roku. Tohto roku plánujeme znovu zorganizovať nejaké prehliadky a týmto spôsobom sme vás chceli presvedčiť, že to nie je nebezpečné, naopak, je to veľká zábava – spoznať nových ľudí a nové mestá. Pripojte

pedálovania, prekrásnej namaľovanej prírody všade vôkol nás, chceme ešte veľa toho nového, nezvyčajného, neočakávaného. Vedené týmito myšlienkami našli sme spoločníkov pre našu prvú väčšiu prehliadku. Jazdilo sa celý deň, viac než 95 kilometrov. Tak sme navštívili niektoré banátske mestečká a dediny, no nebolo všetko ideálne. Štartovali sme v Kovačici – Zdenka, Marek a ja. Po mnohých kilometroch, raňajok v Tomaševci u našich nových spoločníkov Jugoslava a Stevu, nadšencoch jazdy, pokračovali sme ďalej. Vtedy, keď sme sa mali stretnúť s ešte jedným členom našej posádky – Salenom, približujúc sa k nemu, uvedomili sme si, že sa rozpráva s dôstojníkom – fotografoval na nedovolenom mieste. Našťastie, skrze nezrozumiteľný znak a dobrú náladu dôstojníkov, vyhol sa trestu. Po tej nepríjemnej, neočakávanej a nezabudnuteľnej skúsenosti pokračovali sme ďalej v ešte väčšom množstve. Most, rieky, rozliční ľudia (a predsa takí rovnakí) a rozličné mestá, stromy pozdĺž cesty, les, pole, krásne počasie, smiech, rozhovory, smäd, únava, fotografovanie, oddych, tráva, kvety, neznáme priestory. Koľko krás za taký krátky čas! A potom: puuuufff! Diera na gume v Banátskom

Despotovci. Ale predsa dobre sa to skončilo. Aj to je súčasť jazdenia. Potom znovu – kilometer za kilometrom, kvetinárstvo so ženou, ktorá nám všetkým podala vodu v Sečnji, most, desať monotónnych kilometrov, sladká únava, kamióny, nebezpečie, slnko, farebné nebo a západ slnka, zvieratá neďaleko cesty, káva, kilometer za kilometrom... Dom! Áno, už sme nemohli dočkať, aby sme konečne prešli vedľa znaku: Kovačica. Unavení, ale šťastní. Po tejto prehliadke jazdili sme ešte niekoľkokrát na podobnej dĺžke. Najpríjemnejšia bola,

sa nám a skúste to! Môžete sa s nami skontaktovať aj cez facebook (Cyklisti.Biciklisti), kde dávame návrhy na nové prehliadky a kde sa o všetkom dohovárame. Saňa STRAKÚŠEKOVÁ

Moja škola

j naša škola je taká dlhočizná budova s množstvom okien. Pred ňou je zelený park, za ňou ihrisko, v nej je hŕba detí. Je práve taká, aké už školy bývajú, ale predsa iná. Poviem vám niekoľko slov o nej. To, čím sa naša škola môže hrdiť a čo ju súčasne robí jedinečnou je, že každý z 565 žiakov pozná slovenčinu a že sa výučba koná iba v slovenskom jazyku. Okrem našej materčiny a srbčiny sa naši žiaci učia aj tri cudzie jazyky: angličtinu, nemčinu a taliančinu. Jestvujú krúžky, ktoré žiakom umožňujú rozvíjať si svoje záujmy. Okrem krúžkov z niektorých predmetov je tu aj folklór, divadlo, novinárstvo, recitovanie, balet, zbor a orchester. Naši žiaci radi športujú. Trénujú futbal, tenis, stolný tenis, basketbal, hádzanú, aikido, karate, plávanie, zaoberajú sa gym-

nastikou. Zo športu naša škola získava pozoruhodné úspechy. Samozrejme, že sa zúčastňujeme aj na obecných, medziobecných, republikových až medzinárodných súťažiach z vyučovacích predmetov, kde sme tiež úspešní. Škola vlastní tri interaktívne tabule a počítače, vďaka ktorým je výučba zaujímavejšia. Zväz detí a žiacky parlament občas niečo organizujú, najčastejšie tanečné zábavy, a preto naša škola nie je len ustanovizeň, kde sa iba učíme, ale predstavuje miesto, v ktorom sa môžeme aj uvoľniť, kamarátiť, zabávať sa. O živote našej školy, o aktivitách a úspechoch našich žiakov sa viac môžete dočítať aj v našom školskom časopise Mladosť. Rebeka Majdlíková ZŠ m. Tita v Padine

jún 2014 |

vzlet 11

vaša tvorba Na lúke

zachrániť mimozemšťanov. Raketa bola krásna a ružová. Lenže... Dovtedy sme nikdy raketou necestovali. Cítila som obrovský strach. Ani Anička nebola na tom lepšie. A keď sa bojím, pištím. Anička tiež. Od toľkého vresku poškodili sme si sluch. Nič som nepočula. Na Mesiaci problémov bolo neúrekom. Mimozemšťania nám neverili, že sme ich prišli zachrániť. Veľa času sme minuli, pokým sme im to vysvetlili. Potom boli celkom fajn, hoci boli fialoví so šiestimi očami, troma

Jedno z najkrajších ročných období je jar. Vtedy sa príroda zobúdza zo zimného spánku a všetko ožíva. A kde si to najskôr môžeme všimnúť? Na lúke. Keď sa na lúke stopí posledný sneh, pomaly a hanblivo svoju hlávku dvíha biela snežienka. Ako slniečko svojimi nežnými a teplými lúčmi hladká studenú zem, nežné a milé hlavičky zodvihnú i žlté krókusy a fialky. Všetko sa teší jarnému slnku. Tráva silnie a zelená sa. Kvietky tancujú na jarnom vetríku a vábia nás, aby sme sa im pripojili v ich hre. I živočíšny svet sa zapája do jarného tanca. Červeno-čierne lienky, žlté včielky a rôzne iné chrobáčiky navštevujú lúku. Jar vystrieda leto, ale lúka je i naďalej krásna. Rozkvitnú letné kvety a lúka je pestrofarebná. A tak až do neskorej jesene. Vtedy tráva ožltne a o tom, že na lúke kvitli nádherné kvety, svedčia len opadnuté lupene v tráve. Lúka sa chystá na zimný spánok. Zaduje studený vietor Saňa Kyseľová, 8. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči a začne padať prvý sneh. Na lúke už všetko spí. Už nepočuť bzukot včiel, ani ušami a štyrmi rukami. Vypili sme si s nimi veselé hranie svrčkov a nevidno krásnu nejakú neobyčajnú vesmírnu šťavu, zakončili rôznofarebnú lúku. Vidno len bielu perinu, prácu a hybaj späť na Zem. ktorou zima zababušila lúku až do nasleduO tomto neobyčajnom zájazde zostali júcej jari. nám len spomienky. Jana Petrášová, 5. 2 Anastázia Ondríková, 6. 2 ZŠ m. Tita v Padine ZŠ m. Tita v Padine

Navštívil ma mimozemšťan Bola to tichá a mierna noc. Zrazu som začul nejaký zvuk. Pomyslel som si, že nie je vypnutý televízor. Vošiel som do izby a uprostred nej stál opravdivý mimozemšťan. Zľakol som sa, ale keď sa tak usmieval a nechcel mi nič zlé urobiť, pomyslel som si, že sa chce so mnou skamarátiť. Mal veľké čierne oči, bol vysoký a celý zelený. Nastúpil som spolu s ním do veľkej vesmírnej lode a odcestovali sme na jeho planétu Nemefis. Spoznal som sa tam aj s jeho rodičmi. Vrátili sme sa späť na našu planétu Zem. Mimozemšťan sa veľmi ponáhľal, mal veľa povinností. Odišiel. Sľúbil mi, že sa ešte vráti. Bol som veľmi smutný. Verím, že niekde žijú ozajstní mimozemšťania, sú dobrí a chcel by som sa s nimi kamarátiť.

Marián Meliš, 5. 2 ZŠ m. Tita v Padine

Moja cesta na Mesiac

Táto príhoda sa stala v neskutočnom svete, keď som sa zaoberala vedeckým výskumom. Skúmala som vesmír a život v ňom. Pomáhala mi moja najvernejšia priateľka Anička. Nebolo to vôbec ľahké. Jedného dňa sme dostali rozkaz vyštartovať na Mesiac a

12 vzlet | jún 2014

V lese

Mám rád les. Môžem si v ňom oddýchnuť, pozorovať rastliny, zvieratá. Môžem sa kochať v krásach prírody, ak ich človek svojou nedbanlivosťou a nepozornosťou nezničil. Človek dúfa, že je najsilnejší, že mu nikto nič nemôže. Ale na svete nežije len on. Vedľa neho žije veľký počet iných bytostí veľkých i malých. Nemôže ich odhodiť len tak. Jedného dňa na mojich potulkách lesom stretol som dvoch rozdráždených psov. Zaútočili na mňa. Nevedel som, čo mám robiť. Rýchlo som vybral z tašky sendvič a podal im. Upokojili sa a sendvič zjedli. Zo zranenej nohy mi tiekla krv. Pobral som sa domov. Noha ma bolela, obával som sa, že tie psy znovu zaútočia na mňa. Jeden sa ku mne približoval. Niečo nosil. Bola to nejaká handra, ktorou som si obviazal nohu a šťastne som sa dostal domov. Doma som dlho o tejto príhode rozmýšľal. Zistil som, že akí sme my voči zvieratám, tak sa nám to potom vracia. Preto nikdy netreba ubližovať zvieratám. Martin Pálenkáš ZŠ m. Tita v Padine

Svet, v ktorom žijeme

Som tínedžerkou a o svete vôkol nás som ešte veľmi nerozmýšľala. So svojimi vrstovníkmi vedieme bezstarostný život a zdá

sa nám, že je všetko krásne. Ale či je to naozaj tak? Keď si spomenieme, ako nám stará mama rozprávala o tom, ako sa voľakedy žilo, že si vodu museli prinášať zo susednej dediny, nemali elektrinu, spávali v jednej izbe štyria – piati a o čokoláde mohli len snívať, bolo nám to čudné a neuveriteľné. Teraz môžeme povedať, že žijeme v modernom svete bohatom na počítače a luxusné automobily. Môžeme povedať, že máme všetko. Ale koľko nám moderný svet obľahčil život, toľko nám priniesol i zlé vlastnosti. Nad ľudskou dobrotou, láskou zvíťazila žiarlivosť, závisť a zlosť. Všetci nepretržite bežia len za peniazmi a nemajú času pre priateľov a najbližších. Sú takí, ktorí nenávidia susedov, lebo nemôžu mať to, čo oni. Často môžeme v televízii počuť, ako niekto zabil niekoho pre majetok alebo len tak bez príčiny. Ľudia sú nešťastní, mrzutí, nemajú radosť z ničoho. Našťastie, sú i takí ľudia, ktorým je na prvom mieste láska, priatelia a rodina. Život je ťažký, plný problémov, ale netreba sa vzdať a opovrhnúť tým najkrajším, čo máme. Monika Ďuricová, 7. 2 ZŠ m. Tita v Padine

Virtuálna láska Ty a ja, kilometrami vzdialení, ty a ja, vetrom roznesení. Tvoja láska je drahocenná, úsmev jedinečný. Možno sa stretneme jedného dňa, jedného dňa, sny sa stanú... Ale bojím sa, že to bude iba sen, ak sa nikdy nestane ten deň, deň, ktorý mi život premení. Čo ak sa na zemi nespoznáme? Viem, že na nebi sa uvidíme raz, ale čo dovtedy? Kým sme kilometrami vzdialení ty tam – ja tu, iba cez obrazovku, cez čarodejný plášť môžem ťa vidieť. Medzi nami je virtuálna láska. Iren Kolárová, 8. ročník, Susek

Ten pravý Si mojou láskou, si mojím kamarátom, si všetko, čo ma robí šťastnou. Tvoje veľké srdce, tvoje modré oči. S tebou som šťastná si ten najcennejší dar, si tá najsvetlejšia hviezda, ktorá na oblohe svieti. Keď som teba spoznala môj svet sa zmenil, len na teba myslím. V každom mojom sne len teba spomínam, len o tebe rozprávam. Martina Dýrová, 8. ročník Susek

ROZLETY LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET

Číslo 6 / jún 2014

Nemyslieť, teda nebyť Želám si trochu bezmyšlienkovitého stavu, ale je to práve tak splniteľné ako nebyť. Myšlienky sú nevyhnutné ako gravitácia a ako aj ona nám umožňujú existovať, no ako aj ju by sme sa ich často radi zbavili. Tak zriedka sú vtáčatami s jarou oroseným zobákom, a tak často cínovými figúrkami uväznenými vo svojom vlastnom, klaustrofobickom svete. Jarmila Hricová Stará Pazova

Trans Queen Keď som spoznala túto ženu, ešte bola mužom. Teraz sa volá Antónia, predtým bola António, má väčšie prsia odo mňa a závidím jej na ženskosti, perfektne chodí na podpätkoch a jej štýl je senzuálnejší než tej, čo sa jej vysmievala. Keď sa maľuje, na gramofóne hrá pesnička Show must go on. Pravda, show musí pokračovať. Aspoň tak hovoril Freddie. Aranea Kysáč

Ilustrácia: Kristína Srnková z Kysáča

O mravčom živote Tak strašne netýkavo pre naše vedomie každodenne umierajú mravce pod našimi chodidlami. Ich život je určený naším krokom, vôľou zaznamenanou iba v našom podvedomí, ktorá nikdy nebude mať vplyv na náš život. No mravčí sa rozpučí vo všetkej jeho ukradnutej nám mravčej kyseline a jeho bezvýznamnej významnosti. Jarmila Hricová Stará Pazova

Zmätok Boli sme najlepšie kamarátky, čo sa s nami stalo? Robím chyby, volám o pomoc, ale je to darmo. Za jedného dušu dala, druhý sa len obzrel, tretí svojimi podvodmi na môj pokoj zaprel. Či ma kvalita tvojho úsmevu dohnala tak nízko? Oddávna už nie je správne, tak ďaleko, a tak blízko. Zatvoriť sa do seba, z hľadiska, z ktorého sa pozerám, je to zvýraznenie slabosti. Ja svoje city preto neskrývam. So mnou vieš, na čom si, a to, čo ty s tým urobíš, ver mi – a ani nemusíš, to je tvoj účet, ty si ho zaplatíš. Je to život, či čo to je? Plačúce dieťa, a prešťastné? Či usmiate, a nešťastné? Nijako ľuďom dokázať, že nie tak je, ako zdá sa, či skúsiť alebo nie, výsledky sú vždy rovnaké. Tatiana Krížová GJK

Práce pre rubriku Rozlety môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

ROZLETY Robíte to zle

Zločin Činiť veľký zločin nesmie. Ani sa len o to nesmie opovážiť. Človekom nie je ľahko byť, to vie aj sám. Veľký zločin nesmie činiť. Ale počkaj! Veď, spamätaj sa! Spamätaj sa, kde žiješ. Ak k ním patríš, tak zlo činíš. Ich vzduch je toxický a treba sa ho strániť. Ale muž je už opitý a zločin už činí, ale to zločin nie je, lebo ich hriechy sa odpúšťajú ľahko. To ani nie sú hriechy, iba špiny, ktoré nechávajú za sebou. Keď nechajú za sebou, tak od nás očakávajú, aby sme ich očistili. A my ich očistíme. Ale prečo? Asi preto, aby tento svet nebol jedno veľké smetisko. Marína Dýrová Báčsky Petrovec GJK

Život jeden mám Veľa otázok mám a ešte viac budem mať. Život je ako dlhočizný vlak a v ňom stále nových ľudí nesie. Akokoľvek dlhý bude, nikdy stačiť nebude. Občas zastane a stojí, pokiaľ nevyjde von stanovený počet ľudí. Prinesie jednu, a potom hneď i lásku druhú. Toľko vyčerpanosti priniesť vie, že si ani neuvedomíš a večeru ti zje. Občas lakomý chce byť, a nechce nechať ani len jedinú niť. S ním si už rady nemožno dať, preto sa s ním musíme hrať. Keď vieš, že ti niečo nové a neočakávané prinesie, poteš sa, lebo si skúsený a vieš, že niekedy aj horšie doniesť vie. Ale nezabúdaj! Musíš ho uctievať! Lebo len jeho jediného máš, a on ti jedného dňa príde zaspievať. Marína Dýrová Báčsky Petrovec GJK

Mám spomienky krásne na toľko mizerných dní, získali sme v tejto budove hŕbu všeobecných znalostí, pripravovali sme sa pre všeobecné nič. Toľko informácií, toľko krásy, toľko vedomostí zničili ste v čase, ktorý trval 45 minút. Kradli ste energiu poctivým žiakom, ktorí si tú istú vrátili cigaretou a niekoľkými ohováracími vetami. Na 20-minútovej prestávke dozvedeli sa viac o živote, než v unavujúcich vyučovacích izbách. Kreativita – nie, iba reprodukcia. Otrasná nuda, idiotizácia… Mám spomienky krásne z mizerných dní, keď som sa nemohla venovať svojmu umeniu, učila som sa sračky, ktoré mi zabili vôľu. Namiesto toho venovala som sa alkoholu, namiesto toho venovala som sa gandži, aby som patrila tam, medzi kreatúry. Socializácia, idiotizácia. Tichá revolúcia začína. Nech žije školstvo! Nech žije nuda! Nech žije idiotizácia, ako prvá! AraneAdora Kysáč

Obyčajný deň Akže sa stretneme v jeden deň, bude to obyčajný deň, ako hociktorý deň v týždni. Slnko bude svietiť, v noci vyjde mesiac a zopár malých, žiarivých hviezd... Nezastanú hodiny, nezastane ani svet... O tom ani len nikto vedieť nebude... Len tebe a mne deň bude vyplnený niečím... Nejakými citmi a nepokojom... Možno i strachom. V ten deň sa nič nezmení... Všetko zostane také isté ako doteraz... Stretneme sa, otočíme a budeme sa tváriť, že sa ani nepoznáme... Srdcia sa nám budú chvieť, ale na tom nezáleží, bude to iba ďalší obyčajný deň... Vesna Hudecová Padina

ROZLETY

knihy

Osud človeka vo vojne Anton Rákay: Nenáviď blížneho svojho (Matica slovenská, 2009)

bdobie druhej svetovej vojny na území Slovenska bolo poznačené Slovenskou republikou (1939 – 1945), štátnym útvarom podradeným nacistickému Nemecku. V tom novoutvorenom fašistickom štáte sa mobilizovali vojaci na ruský front (ako pomoc Nemcom), prenasledovali Rómovia a deportovali Židia do koncentračných táborov v Poľsku (asi 75 percent slovenských Židov nedožilo koniec vojny), časté boli útoky proti českému obyvateľstvu, ako aj proti ľuďom prejavujúcim iný názor než bol ten oficiálny, vo verejnosti sa javili aj prehnaný nacionalizmus a šovinizmus.

Nedávno zosnulý slovenský spisovateľ Anton Rákay (1925 – 2013), o ktorom sme už písali vo februárovom čísle nášho časopisu, v románe Nenáviď blížneho svojho hovorí o osudoch ľudí v imaginárnom mestečku Strážov v rokoch pred druhou svetovou vojnou a počas nej. Števko Benčík je študentom

medicíny, ale predtým než príde jeseň a začne študovať v Bratislave, cez letné prázdniny musí pomôcť protifašistickému hnutiu – partizánom – v boji proti Nemcom a lokálnym kolaborantom (boli to príslušníci tzv. Hlinkovej gardy, polovojenského poriadkového zboru zriadeného v rámci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany). Keďže vie nemčinu, Števko

sa stáva tlmočníkom nemeckých veliteľov a vďaka tomu aj úspešným špiόnom – vyzvedačom, za pomoci ktorého sa partizánom podarí zlikvidovať mnohých Nemcov a kolaborantov. Ale Števkovi veľký problém predstavuje skutočnosť, že je veliteľ Hlinkovej gardy v Strážove jeho krstný otec Jano Benčík... Ide o vynikajúcu knihu, ktorá naozaj „umožňuje zvnútra chápať myslenie i konanie ľudí v zlomových udalostiach“. Stostranové čítanie na jeden dúšok. Janko TAKÁČ

rozlety + KATARÍNA HRICOVÁ

Dýchať pod vodou (výber)

NESPAVOSŤ nemôžem zaspať ani dýchať preto otváram okno v izbe a v sebe Mesiac Skorospln mi vchádza oknom a okom rovno do postele kiež by si to bol ty čo mi svietiš do duše

a ty (?) (s)pokojne spíš podvádzam ťa s Mesiacom Zajtrasplnom a pošlem ti do postele Krásnu Nespavosť buď jej verný

UVÄZNENÍ slobodný a vo väznici svojich povinností v tme denných povrchností nevidíš steny

posvietim ti do tmy v tvojom chladnom chlapskom egu aj keby som kvôli tomu mala navždy zhasnúť

o steny vlastných ilúzií otĺkam sa slobodná v duchu a v putách fyzického života

Skorospln ma opúšťa lebo sa Zem točí Nespavosť však nie lebo je verná

dušou ti chcem rozsvietiť tmu a mám kľúč od tvojej cely

máš kľúč od mojich pút a úprimnosťou môžeš rozbiť steny mojich sebaklamov a prečo sme ešte uväznení * zem pod nohami zmení sa raz na vodu na chôdzu po hladine vody málo je len vieru mať ako smrteľník môžeš len utopiť sa alebo zaplávať

Katarína Hricová, poetka a pedagogická pracovníčka zo Starej Pazovy. Vydala zbierky básní: Terapia (1992), Voľným pádom (1997), Motýľ v klietke (2004) a Dýchať pod vodou (2007). Zaradená je do niekoľkých antológií slovenskej vojvodinskej poézie. Spolupracovala s časopisom Vzlet (rubrika Rozlety). Pracuje na základnej škole v Starej Pazove.

knihy

ROZLETY

Hroncove denníkové záznamy Vladimír Lutrov: Zreničkou Perzefony (Hronec, Nový Sad 2013)

aždý, kto si váži literárne dielo Víťazoslava Hronca (1944), určite so záujmom sleduje aj jeho denníkové záznamy zverejňované na pokračovanie v časopise Nový život, ale tiež vydané v niekoľkých knižných zväzkoch podpísaných autorským pseudonymom Vladimír Lutrov. Ide o knihy Stretnutie s Minotaurom (1997), Nebo nad Helespontom (2003), Lemnos, Lemnos (2009), Remeslo byť 1 (v tomto vydaní sú vlastne obsiahnuté záznamy zo všetkých troch predchádzajúcich zväzkov, 2011) a zatiaľ posledný súbor pod názvom Zreničkou Perzefony (2013). V knihe Zreničkou Perzefony

možno čítať Hroncove denníkové zápisy z rokov 1985 až 1995, teda z obdobia, keď tento spisovateľ a redaktor bol štyridsiatnikom a načínal 50. roky života. Okrem toho, že poskytujú zaujímavo podané (a menej známe) biografické údaje o autorovi, tieto záznamy tiež odhaľujú jeho myšlienkový

svet a často sú kľúčom na chápanie Hroncovej literárnej tvorby. Danú knihu možno tiež čítať ako esejistickú prózu s prvkami filozoficko-estetického uvažovania o ľudskom poznaní a metafyzickej kvalite umenia a poézie. Hronec často rozoberá práve poéziu (aj vlastnú, ale najmä iných autorov) a duchaplne sa vyjadruje na tému tvorby básnikov a spisovateľov, akými

Stratená krajina Jána Wormana v angličtine

sú Mika Antić, Viačeslav Kuprianov, Borislav Pekić, André Gide, Vasko Popa, Miklós Radnóti a iní. V období, keď vznikali všetky tieto záznamy, autor bol intenzívne zaujatý literárnou postmodernou, a to nielen kriticky, ale aj tvorivo – viedol totiž „denník o románe“, ktorého časti možno sledovať na stránkach tejto knihy. Začnúc od roku 1991 záznamy o literatúre a umení sa prepletajú s riadkami vyjadrujúcimi názory intelektuála na drsnú realitu začiatku a vývinu občianskej vojny vo vtedajšej Juhoslávii... S. L.

zóna deviateho umenia

Dušan Durman: The Lost Land of Ian Worman (Media Art Content Ltd, Nový Sad 2014)

ovosadský kresliar a pravidelný spolupracovník Vzletu Dušan Durman (1985) sa v tomto roku samostatne dopracoval k vydaniu vlastnej komiksovej zbierky v angličtine pod názvom The Lost Land of Ian Worman. V porovnaní s jeho predchádzajúcim albumom William Henrich: Stratené vedomosti (vyšiel ako osobitná príloha časopisu Vzlet č. 10/2011) Durmanove kresby sú teraz ešte dokonalejšie a detailnejšie, pokým príbehy sú hlavne vytvorené na základe fiktívnej mytológie, ovplyvnenej dielami autorov, akými sú Bulwer Lytton, Edgar Allan Poe, Robert W. Chambers, H. P. Lovecraft, Robert E. Howard, H. R. Giger a iní. Prepletajúc

prvky trileru, hororu, fantasy a sci-fi s jeho osobitým zmyslom pre parodickosť a humor, Durman vytvára vtipnú formu alternatívneho komiksu, ktorá je stále na pomedzí trashovej

a glamovej estetiky. Táto nová, 92-stranová zbierka komiksov obsahuje 8 epizód: Black Blood, In the Shaft, Nergal, The Island, Death of Professor Carter, The Stone Tablets, Thing, The Lost Land. Skutočnosť, že príbehy sú dané v angličtine, autorovi umožňuje prezentovať vlastnú tvorbu aj zahraničným fanúšikom deviateho umenia. S. L.

Prílohu Rozlety pripravujú: Stevan Lenhart, Andrea Speváková, Michal Bíreš, Jana Strakúšeková

DUŠAN DURMAN

komiks Predtým než ho William pred troma rokmi zabil, toto múzeum, ako aj celé toto mesto patrilo Bertovi Sophronoxovi. Takmer nikto nikdy nevidel jeho tvár, a vravelo sa, že jeho žena, známa ako Kráľovná noci, je niekoľko tisíc rokov stará.

To ona mi dala tento malý kľúč.

Je po vás!!!

Poznám tento sarkofág. Patrí kultúre, ktorá bola starodávnou ešte v časoch, keď som ja vládla v Atlantíde.

Preskočilo mu. Poď, Ilsa. Utečme, kým ešte môžeme.

Profesor Carter použil kľúč, aby odomkol sarkofágy. Boli plné čierneho slizu.

Áno! Tak ako vy, aj ja som bytosťou Priepasti. Je na čase ukončiť túto bezvýznamnú existenciu!!!

Ako utekali von z múzea, dievčatá zbadali, že sa z čierneho slizu formujú postavy.

Natiahli ruky k obrazu Kráľovnej noci v akte fanatického vrešťania a zbožňovania. Dievčatá tiež mali pocit, že v chodbách videli nejasné obrysy čudných bytostí, ktoré by sa hneď potom stratili v tme. Nechceli ani rozmýšľať o tom, koľko ich tam môže byť.

Po Carterovi nebolo ani stopy. Ani po čiernych bytostiach, ktoré privolal a ktoré sa podozrivo podobali na agenta Henricha... A pochádzali zo zabudnutej minulosti.

jún 2014 |

vzlet 17

PC hry

k malý nezávislý herný tím dnes chce mať hru, ktorá sa bude líšiť od iných titulkov, musí hneď na začiatku ponúknuť zaujímavú ideu, ktorá priláka pozornosť potenciálneho vydavateľa. V prípade hry Child of Light bola angažovaná ženská hlavná programérka, ktorá so spolupracovníkmi vytvorila nekaždodennú videohru inšpirovanú najkrajšími rozprávkami. Celý príbeh napísali v rýmoch, a preto Child of Light pôsobí zároveň poeticky a rozprávkovo. Hra je vypracovaná v angličtine a preklady do iných jazykov sa neplánujú, keďže je takmer nemožné zachovať presný význam veršov (znalosť angličtiny je teda vítaná). Videohra Child of Light je sčasti puzzlová plošinovka a sčasti RPG (role-playing game), čo znamená, že obsahuje rôzne druhy úloh, ktoré sú príliš šikovne koncipované. Dej je však celkom jednoduchý a zakladá sa na archaickom boji dobra proti zlu. Hlavnou postavou je mladá princezná Aurora, ktorá žije v reálnom svete v Rakúsku koncom 19. storočia, ale hlavné dobrodružstvo sa odohráva v čarovnej krajine Lemuria, zahalenej do tmy zlej kráľovnej noci. Čierna kráľovná ukradla slnko, mesiac a hviezdy. Do reálneho sveta sa možno vrátiť len v prípade, že porazíte kráľovnú noci a jej divoké stvorenia a vrátite Lemurii zdroje svetlosti. Na tej zvláštnej ceste princezná Aurora bude sa musieť pasovať s podivnými monštrami, ale pritom nebude sama. Počas hry sa totiž bude stretávať s mnohými zaujímavými bytosťami z klasických rozprávok, ktoré jej pomôžu v boji a pri vyriešení hádaniek a každé z nich má jedinečné schopnosti a moci. Tak muška svetluška menom Igniculus osvieti aj ten najtemnejší kútik krajinky a

www

pomôže pri riešení puzzle, múdra myška Robert svojimi rýchlymi strelami zachráni Auroru od mnohých nebezpečenstiev, elf Fin vždy pomôže svojou mágiou a keď Aurora dostane krídla a začne voľne poletovať po okolí spolu s novými kamarátmi – zavedie vás do nezabudnuteľnej avantúry. Táto hra zostane v pamäti aj vďaka jej vizuálnej stránke. Ručne kreslená, akoby vodovými farbami maľovaná grafika je úžasná a zanecháva dojem, že pred sebou máte jednu z tých kníh s 3D-kolážami, ktoré sa posúvajú pri listovaní. Aurora vás prevedie cez tajomné lesy, miesta v oblakoch a jaskyne. Každá scéna je omaľovaná neuveriteľným množstvom detailov a možno sa kochať v kráse nádherných priestorov. Scény sú doplnené vyspelými efektmi počasia a k príjemnému ovzdušiu prispieva jemná klavírna hudba skladateľky Béatrice Martin. Hoci sa zdá byť hrou pre mladšie generácie hráčov, sám vývojár sa spamätal ponúknuť dve opcie tykajúce sa ťarchy hry a okrem casual (normálnej ťarchy) ponúka sa opcia expert, v ktorej boje vyžadujú omnoho viac taktizovania a hádanky sú prispôsobené aj starším hráčom. Tento titul nemá ambíciu pozmeniť váš názor na videohry, ale predsa má zopár jedinečných čŕt, ktoré do sveta videohier možno prilákajú aj milovníkov poézie. Hru možno odporučiť aj tým, ktorí nie sú fanúšikmi RPG (alebo nemajú skúsenosti s týmto druhom hier), lebo jednoduchý a zaujímavý dej s prvkami rôznych žánrov zaisťuje pútavý zážitok magického sveta princeznej a bytostí z najkrajších svetových rozprávok. jm

Umenie hry Dokumentárny film o vytváraní videohier The Art of the Game možno pozerať na stránke YouTube

súčasnej dobe videohry nie sú iba ľahkou zábavou. Na špičkových tituloch dnes pracujú vedúci experti z mnohých oblastí a hry nadobúdajú rôzne edukačné prvky. Herné štúdio 2K malo ideu priblížiť ľuďom celkové ovzdušie procesu vytvá-

18 vzlet | jún 2014

rania videohier a v spolupráci s Akadémiou umení v meste San Francisco vyzvali študentov grafiky a dizajnu, ktorí sa rozhodli pracovať v hernom priemysle, aby utvorili seriál krátkych filmov pre videohru Borderlands. Filmár Matthew Davis Walker

zdokumentoval každý segment ich práce, výsledkom čoho je zaujímavý dokumentárny film, ktorý vám umožní dozvedieť sa množstvo nových informácií o hernom priemysle. Dokumentárny film

The Art of the Game si možno pozrieť zdarma na stránke YouTube. jm

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Ubuntu 14.04 K

oncom apríla 2014 sa na trhu objavila ešte jedna verzia najpopulárnejšej distribúcie operačného systému Linux: Ubuntu 14.04. Táto verzia je tzv. Long Term Support, čo znamená, že má dlhodobú,

Ešte jedna výhoda je lepšia podpora technológií využívajúcich dva grafické procesory, ako nVidia Optimus, s čím používatelia operačného systému Linux už tradične majú problém, lebo sa nemôžu vyrovnať Ubuntu 14.04 postupne približuje. V testoch sa dokonca ukázalo, že pri niektorých scenároch batéria vydrží dvakrát dlhšie v porovnaní s Ubuntu 12.04 inštalovanom na tom istom stroji, a zlepšenie, hoci nie až takto drastické, bolo viditeľné aj v porovnaní s priamym predchodcom, verziou 13.10.

Ubuntu 14.04: Dash plugins päťročnú podporu, na rozdiel od štandardných verzií s ročnou podporou. Toto v praxi znamená, že sú tieto verzie viac orientované na stabilitu a spoľahlivosť než na nové technológie a práve kvôli tomuto je odporúčané ich používať tam, kde sa systém nemení často, napríklad vo firmách. Pre túto verziu je však nevýhodné, že spoločnosť Canonical (ktorá je autorom tohto operačného systému) momentálne prechádza fázou preorientovania sa z klasických počítačov na dotykové zariadenia, kde však niektoré nevyhnutné technológie ešte nie sú nadostač vyvinuté na to, aby sa mohli objaviť vo verzii s dlhodobou podporou. Ubuntu 14.04 prináša niekoľko vylepšení, ale aj nevýhod. Tak napríklad je konečne možné zmenšovať ikony v paneli úloh na obrazovke Unity, čo ocenia používatelia s menšími obrazovkami. Vrátená je aj možnosť zobrazovania menu priamo v oknách aplikácií, čo bolo vymenené niekoľko verzií dozadu, keď sa menu začalo zobrazovať na hornom paneli namiesto v každom okne.

Ubuntu One. Túto sa spoločnosť Canonical rozhodla zrušiť pre slabú používateľnosť, nie je nahradená ničím, a prestane fungovať koncom júla 2014, dokedy si používatelia môžu stiahnuť dáta v prípade, že nejaké tam uložené majú, lebo potom navždy zmiznú. Kvôli tomuto ani program pre synchronizáciu s touto službou nie je viac štandardne inštalovaný. Ubuntu 14.04 predstavuje verziu, ktorú sa oplatí inštalovať v prípade používania nejakých starších verzií, ale netreba očakávať zázraky – je síce vylepšená, ale nie až natoľko, že by sme mohli povedať, že ide o revolučný nový operačný systém.

rýchlosti a funkčnosti tejto istej technológii na OS Windows. Sú tu aj nejaké nevýhody, zvlášť pre doterajších používateľov LTS 12.04 ver- Ubuntu 14.04: obrazovka Unity zie Ubuntu. Ide predovšetkým Ešte jedna zaujímavá o novú politiku spoločnosti zmena v Ubuntu 14.04 v Canonical, ktorá uprednostporovnaní s predchodcami ňuje ukladanie dát na vyhľaje absencia služby cloud dávacích serveroch pred súkromím používateľa. Toto sa objavilo ešte v minulej verzii – 13.10, ale používaDrobnicky telia verzií LTS sa s touto vlastnosťou môžu po prvý• Aktuálne verzie webových krát stretnúť práve teraz, vo prehliadačov: Mozilla verzii 14.04. Firefox 29, Google Chrome Značne lepšia hardvérová 34, Internet Explorer 11. podpora sa však nezastavuje • Mozilla Firefox 29 má nové na grafike, ale napríklad táto rozhranie, napodobňujúce verzia zaviedla aj podporu Google Chrome. TRIM príkazu pre SSD disky, čím sa umožňuje bezpečné • Google Play Store začala Firefox 29 mazanie dát a predĺženie prijímať platby z PayPal. životnosti tohto typu diskov. • Spoločnosť Intel predstavila nový čipset Z97. Okrem toho používatelia • Vo všetkých verziách Internet Explorera bola zistená notebookov ocenia draszávažná diera, spoločnosť Microsoft vydala opravu dokonca tické zlepšenie životnosti aj pre už nepodporovaný Internet Explorer 6 a Windows XP. batérie, ktorá, podobne ako grafika, bola často nevýho• Najnovšia aktualizácia operačného systému Mac OS X dou Linuxu v porovnaní s obsahuje chybu v programe iTunes. Windowsom, ale už sa to jún 2014 |

vzlet 19

zaujímavosti

horoskop

SVETOVÍ JUBILANTI

BARAN

21. 3. – 20. 4.

Ansel Adams (1902 – 1984), americký fotograf, známy je najmä svojimi fotografiami krajiniek po USA. Sandro Botticelli (asi 1444 – 1510), taliansky maliar; jeho obrazy stvárňujú humanistické a klasicistické záujmy jeho doby. Edgar Degas (1834 – 1917), francúzsky maliar a sochár, bol pod vplyvom impresionizmu a japonských drevorytov, zaujímal ho ľudský tvar. Michelangelo (1475 – 1564), známy taliansky maliar, sochár a architekt. Robert Louis Stevenson (1850 – 1894), anglický spisovateľ, písal cestopisy a romány. Dr. Samuel Johnson (1709 – 1784), anglický spisovateľ, zostavil Anglický slovník (1747 – 1755), model pre všetky slovníky anglického jazyka. William Shakespeare (1564 – 1616), anglický dramatik a básnik, písal tragédie, historické drámy a komédie. Stevan Stojanović Mokranjac (1856 – 1914), srbský skladateľ a hudobný pedagóg. Galileo Galilei (1564 – 1642), známy taliansky astronóm a fyzik. Marie Curie (1867 – 1934), poľská fyzička, ktorá odhalila rádioaktívny prvok – rádium. Pracovala so svojím manželom Pierreom. Antoine Lavoisier (1743 – 1794), francúzsky chemik; považuje sa za zakladateľa modernej chémie. Guglielmo Marconi (1874 – 1937), taliansky inžinier elektroniky; prvý vysielal rádiosignály na diaľku. Gregor Mendel (1822 – 1884), český prírodovedec a biológ nemeckej národnosti, opát augustiniánskeho kláštora v Brne, zakladateľ genetiky. Josif Pančić (1814 – 1888), vedec, botanik, prvý predseda Srbskej kráľovskej akadémie. Enrico Formi (1901 – 1954), taliansky atómový fyzik, ktorý pomohol formovať prvý atómový reaktor. Aristoteles (384 – 322 p. n. l.), známy grécky filozof; bol Platónovým žiakom. Jean Calvin (1509 – 1564), francúzsky náboženský reformátor a vedúci protestantskej reformácie. Vuk Stefanović Karadžić (1787 – 1864), známy srbský reformátor v oblasti kultúry; zakladateľ je novej srbskej literatúry, jazyka a pravopisu. (Svätý) Sáva Nemanjić (asi 1174 – 1235), najmladší syn Stefana Nemanju, bol prvý srbský arcibiskup a literát. Ibn Battuta (asi 1304 – 1368), marocký bádateľ, cestoval po východnej Afrike, Arábii, Rusku, Indii a po Číne. Vasco da Gama (asi 1469 – 1524), portugalský moreplavec a výskumník. Marco Polo (asi 1254 – asi 1324), benátsky cestovateľ, jeho cestopisy (1271 – 1295) podnietili Európanov vyhľadávať pozemnú cestu do Ázie. Norgay Tenzing (1914 – 1986), nepálsky horolezec. Roku 1953 sa dostal na Mont Everest (spolu so Sir Edmundom Hillarym). VL

20 vzlet

| jún 2014

Vedie: Aisa

Budete mať naozaj veľa povinností, ktoré sa budú javiť ako nezvládnuteľné, no ak si urobíte presný zoznam, krok za krokom ich splníte dokonca načas. Nebojte sa plného nasadenia a určite sa nedajte rozptyľovať rozprávkami ostatných.

BÝK

21. 4. – 20. 5.

Komunikácia medzi vami a vaším okolím bude dobrá len do tej miery, do akej budete úprimní. Aj keď máte chuť a príležitosť podniknúť spoločenskú akciu, mali by ste sa viac zamerať na zvoľnenie tempa a dostatok relaxu.

BLÍŽENCI

21. 5. – 21. 6.

Čaká vás obdobie, ktoré sa bude niesť najmä v znamení spoločenských úloh. Nemali by ste sa pred ľuďmi schovávať, nielenže potrebujete blízkosť priateľov. Sú pre vás nové kontakty a známosti viac než dôležité. Snažte sa na to nezabúdať.

RAK

22. 6. – 22. 7.

Poklad, ktorý túžite v živote nájsť, už máte na dosah. Z nepochopiteľných dôvodov ho však nevidíte, a to je veľká chyba, pretože by vám mohol uniknúť. Zmeňte uhol pohľadu, začnite prehodnocovať svoje postoje a názory, zrejme dozrel čas na zmenu a jeden veľký kompromis.

LEV

23. 7. – 23. 8.

Obdobie je ako stvorené na vaše nápady a plány. Pokojne dokážte sebe aj okoliu, čo vo vás je a že vaše výkony si zaslúžia byť aj patrične ohodnotené. Nemali by ste sa báť povedať na rovinu, čo si myslíte. Hviezdy stoja pri vás.

PANNA

24. 8. – 23. 9.

V tomto období sa vám akosi lepí šťastie na päty, tak využite príležitosť a pokúste sa všetky pôvodné plány naozaj aj uskutočniť. Ak vám chýba ešte kúsok inšpirácie, učte sa od skúsenejších, tí už vedia, kadiaľ vedie cesta k úspechu.

VÁHY

24. 9. – 23. 10.

Aj keď prekypujete energiou a nápadmi, mali by ste sa držať prastarého známeho – všetkého s mierou. Aj malé úspechy vás posúvajú bližšie k snom, nechcite vykročiť rovno míľovými krokmi. Ak zvažujete hazard, tak určite len nejaký neškodný, taký pre zábavu.

ŠKORPIÓN

24. 10. – 22. 11.

Ak ste príliš unavení, jednoducho viac oddychujte, nič iné vám nepomôže. V živote vás zastihne odhalenie dávneho tajomstva, čo by ste ale nemali brať až príliš osobne. Nedotýka sa vás to tak priamo, aby ste sa preto hádali s niekým.

STRELEC

23. 11. – 21. 12.

Nemali by ste sa zaoberať vecami, ktoré sa vás netýkajú. Zbytočne potom kombinujete a komplikujete aj to, čo je vlastne celkom jednoduché. Na chvíľu zvoľnite tempo a nechajte sa viesť len svojím srdcom. Čaká vás pohoda, je na čase si len užívať a tešiť sa zo života.

KOZOROŽEC 22. 12. – 20. 1.

Nikam sa neponáhľajte, každé rozhodnutie potrebuje vyzrieť, aby ste ho lepšie aj sami v sebe prijali. Neobávajte sa nebezpečných situácií, všetko bude v poriadku, len si treba viac veriť a ísť za svojimi snami.

VODNÁR

21. 1. – 20. 2.

Využite celý tento mesiac na tvorivé nápady a na realizáciu nových projektov. Opory sa vám dostane, a to je viac, než by ste si možno zaslúžili vzhľadom na posledné vaše úsilie. Mohli ste zabrať aj viac a vy to viete.

RYBY

21. 2. – 20. 3.

Ľudia vo vašom okolí pociťujú potrebu vašej spoločnosti, tak už viac neváhajte a urobte si na nich čas. Stále hľadáte ideálne vzťahy, a pritom si tie vlastné neviete pestovať. Zvoľnite nároky a buďte o niečo viac sebakritickí. Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman

enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA jednotka

V tajničke je meno a priezvisko známej fínskej speváčky (ex Nightwish, na fotografii). Rozlúštenie z predchádzajúceho čísla: Miloš Biković.

pohorie mazľavá látkového v Bosne kvapalina množstva sústavy

kombinéza

Rozália

alt

T ber zo stromu

ostrov na Jadrane

spojka

druh vína

pond

röntgen

Pančevo

elektrón

tantal

Katarína

kamenný masív

vpíšte LSR 2. časť časť 2. tajničky tajničky

onak vpíšte JO astát

1. časť tajničky

bol v spánku

kiloampér pivovar (srb.)

obaril

ranička

urán var!

príšera

ampér

vpíšte OPA

ženské meno 4. a 1. samohláska

vpíšte GOI

ARO spojka vpíšte ÓM

vpíšte NON

nástupište

obvod

fosfor

Ilustrácia: Dušan Durman

Na hydinovom dvore je senzácia. Jedna sliepka zniesla polkilové vajce. Reportér sa jej pýta: – Povedali by ste, ako sa to podarilo? – Rodinné tajomstvo. – Vaše plány do budúcna? – Zniesť kilové vajce. Reportér ide ďalej a pýta sa kohúta: – Povedali by ste, ako sa to podarilo? – Je to rodinné tajomstvo. – Vaše plány do budúcna?

A R E

Š Č A Š Z

B V R A R A K A

– Rozbiť tomu hnusnému pštrosovi zobák! * – Ty máš rád Beatles? – To vôbec nie! – A to už prečo? – No falošne spievajú a majú protivné melódie... – To nemôže byť. A ktoré skladby si to od nich počul? – Tak priamo som nepočul žiadnu, ale kamarát mi zaspieval... * Príde kačička pozde večer do obchodu a pýta sa predavača: – Dobrý deň, máte chleba? – Už nemáme. O chvíľku: – Máte chleba? – Dnes už nemáme, iba zajtra ráno. Kačička znovu:

S O D L L Ľ S Á

K Á

Č S Í

Y N A Ž O L H T

I P U E Á R B E G Č A

ARADÁČ BAJŠA BIELE BLATO ČELAREVO HLOŽANY KOVAČICA KULPÍN KYSÁČ LUG ĽUBA

SILBAŠ STARÁ PAZOVA SELENČA ŠÍD VOJLOVICA VRBAS VRŠAC

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 2000. Rozlúštenie z predchádzajúceho čísla: Rozlety.

druh tkaniny

noha (srb.)

R A I O O

Mestá a dediny zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám osem neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria názov strediska vojvodinských Slovákov v Báčke.

staroškandinávsky najvyšší boh

vyjadruje neprítomnosť

B C A Č N E L E S

chodidlo

Stanliov partner

V Š

B A V V A B U Y P

vpíšte ZELEZO

šmýkačka

L O V I C A

O A D P E T C C V

tmavá miestnosť chem. prvok (Pb)

autorka: Anna Bičiarová

V O J

– Máte chleba? – NEMÁME! – Máte chleba? – Počuj, keď ti hovorím, že nemáme, tak nemáme. A ešte raz ak sa ma opýtaš, či máme chleba, tak ti priklincujem ten drzý zobák za tento pult! – Tak máte aj klince v tomto obchode? – Nemáme, prečo? – A chleba máte? * Na hodine matematiky učiteľka vysvetľuje žiakom: – Kocka je štvorec, čiže obdĺžnik špeciálnej triedy. * – Tak čo, aký je ten váš nový učiteľ matematiky? – Zdá sa, že je nejaký veľmi nábožný. – A to prečo?

– Keď skúša, tak stále opakuje: Bože, bože... * Na dedine zavádzajú elektrický prúd. Elektrikár sa pýta babky: – Chcete vysoké alebo nízke napätie? – Tak radšej vysoké, viete, aby deti nedočiahli! * Idú dva ľadové medvede po púšti a jeden hovorí: – Tu sa muselo teda poriadne šmýkať, keď je tak posypané... * Sliepka hovorí sliepke: – Včera som mala také horúčky, že som zniesla vajce na tvrdo. * Prečo sme najnezávislejšou krajinou v Európe? Lebo od nás už nič nezávisí. jún 2014 |

vzlet 21

film

Réžia: Joseph McGinty Nichol (McG) Hrajú: Kevin Costner, Hailee Steinfeld, Connie Nielsen, Amber Heard…

aždý z nás má rozdielny filmový vkus – niekto má radšej romantické komédie, niekto zase trilery, horor alebo drámu. Ale bez ohľadu na to, aký žáner dávate na prvé miesto, všetci si radi aspoň občas pozrieme akčný film, plný prestreliek a naháňačiek. Ešte ak k tomu pridáme trochu komédie a romantiky, máme typ filmu, ktorý v kinách nikdy nesklame. Toto platí najmä v lete, keď je niekedy ťažko niečo si vybrať v tak širokej ponuke akčných filmov. Ethan Renner (Kevin Costner) je agentom alebo skôr zabijakom pre CIA. Po neúspešnej misii v Belehrade zistí, že zomiera na rakovinu. Keďže mu zostáva len niekoľko mesiacov života, je prepustený zo služby a odchádza do Paríža s cieľom stráviť posledné chvíle s manželkou a dcérou. Jeho manželstvo je v troskách a aj jeho vzťah s dcérou Zoe (Hailee Steinfeld) je z jej strany chladný. Vtedy Ethana osloví Vivi (Amber Heard), agentka CIA, ktorá mu ponúkne drahý experimentálny liek, ktorý by mu mohol zachrániť život. Výmenou za liek od Ethana žiada, aby zavraždil priekupníka zbraní Wolfa a jeho pomocníka Albina – ciele z neúspešnej misie v Srbsku. Ethan preto niekoľko ďalších dní strávi v snahe zladiť opravu vzťahu s dcérou – tínedžerkou a tajnú prácu. Bývalý agent či policajt, ktorému sa rozpadlo manželstvo a snaží sa udobriť s dcérou pri neočakávanej misii, nie je žiaden nový námet pre akčné filmy. Je to scenár, ktorý funguje a u divákov je obľúbený. Za posledných pár rokov bolo natočených niekoľko filmov s podobnou základnou ideou – napr. jedno z pokračovaní Die Hard alebo Taken. Práve na tieto filmy si pravdepodobne spomeniete pri prečítaní krátkych obsahov alebo pozeraní upútaviek ku 3 Days to Kill, ale nenechajte sa zavádzať – celý

22 vzlet | jún 2014

film ich pripomína len po úroveň začiatočného námetu, inak je menej zameraný na trilerový aspekt, má rozhodne menej akčných scén s obrovskými výbuchmi a viac sa sústreďuje na dokreslenie vzťahu otec – dcéra. Aj keď je radený žánrovo do akčných, krimi a drám, patrí viac medzi komédie, lebo komika je najlepší aspekt tohto filmu. Tá je hodne prítomná, buďto v dialógoch alebo jednoducho absurdných situáciách, ktoré diváka zaskočia, a hneď preto vyvolajú smiech. Keďže autorom scenára je (spolu s Adim Hasakom) Luc Besson, autor scenára Taken, môže sa zdať akoby šlo o tak trochu ľahkú paródiu na vlastné filmy, najmä na spomínaný Taken. Pravdaže, takmer všetky Bessonove akčné filmy sú obľúbené aj vďaka komiky (napr. The Fifth Element, Transporter alebo Taxi), ale 3 Days to Kill jej má zo všetkých asi najviac. Vidno tu však aj iné črty scenára Luca Bessona, ako je vykreslenie hlavnej postavy. Ethan je zobrazený ako tvrďas, cynik, navonok profesionál bez

nejšie, a tak málo výrazné negatívne postavy. Tých pár viet, čo o nich povedia iné postavy vo filme, by mohlo byť nahradené hocijakým negatívnym opisom, na film by to nemalo absolútne žiadny efekt. V deji a logike filmu je veľa slabých miest a vyvoláva to veľa otázok. Najväčšia z nich je prečo vlastne Vivi angažuje Ethana. Ak si však myslíte, že sa nejaká z otázok vysvetlí, tak márne čakáte. Ale ak divák

kého Hollywoodu – aj keď tento film nevznikol iba francúzskou produkciou. Joseph McGinty Nichol (známy pod pseudonymom McG) je režisér, ktorý si kariéru začal budovať natáčaním hudobných klipov. Pred 14 rokmi natočil svoj prvý celovečerný film, pokračovanie Charlie’s Angels. Medzitým ako to väčšina režisérov dnes robí, hneď sa dal na produkovanie a aj keď režíroval ďalšie 4 filmy, najviac je známy ako producent seriálov, akými sú Chuck, Nikita a Supernatural. Sám o svojich filmoch v rozhovoroch povedal, že vie, že u kritiky asi nebudú žať úspech, ale jeho cieľom je hlavne ľudí pobaviť. Tak trochu strelený humor predstavuje jeho štýl a kým na to diváci reagujú pozitívne, aj on bude spokojný. Adekvátne k tejto výpovedi, aj jeho posledný výtvor 3 Days to Kill u kritiky získal hlavne nižšie známky a negatívne poznámky. Každý kritik mu v princípe vytýka rozdielne veci – niekto technické, ale väčšina dejové prešľapy. Od divákov síce tiež získal priemerné ohodnotenie, ale v kinách nebol stratový a väčšina sa

nemá vyložene zlú, kritickú náladu pred jeho pozeraním, po skončení filmu je väčšinou ochotný mu to odpustiť. Ako sa to už patrí na akčný film, sú tu nejaké naháňačky na autách, prestrelky a výbuchy – aj keď ich je trochu menej než sme zvyknutí, sú vizuálne atraktívne a korektne spracované. Kevin Costner, Connie Nielsen Dojemné a Hailee Steinfeld scény sú tiež pekne podané a oba zhodne s tým, že ich pobavil, čo póly oddeľuje a zárobolo podľa jeho tvorcov vlastne veň doplňuje pekná hlavným cieľom. hudba Guillauma Podľa tejto kritiky a všetkých Roussela. Zaujímavé negatívnych poznámok, ktoré je, že kameramanom som uviedla v článku, mohol filmu je Thierry Arboby sa dostať dojem, že sa mi Amber Heard gast, veľmi aktívny film nepáčil. Áno, film má veľa kameraman, ktorý slabších miest a analyzovaný medzi iným točil aj detailne z rôznych aspektov všetky filmy, ku ktorým nezaslúži si veľmi pozitívne hodscenár písal Luc Besson. Zábery notenie. Ale ako celok nejako emócií, ale vo svojej podstate sú veľmi dobré, ale občas vďaka funguje. Je zábavný a človek dobrý človek so zlatým srdcom. malebným záberom na Paríž a je schopný odpustiť mu chyby. Pre charakteristiky postavy, strihu s naráciou mimo obrazu, Či je to výbornou komikou filktorú stvárňuje, aj výraz Kevina niektoré scény nevypadajú na mu, atmosférou alebo niečím Costnera sa veľmi málo vo filme to, že by patrili do filmu tohto iným, ťažko povedať, ale nie mení, ale napriek tomu aj v žánru. Vypadajú skôr na nejakú je to film, po ktorom by som si emotívnejších scénach funguje indie-romantickú drámu alebo povedala „dve hodiny života, a podarí sa mu vyvolať dojem že ide o reklamu a človek len ktoré mi nikto nevráti” alebo po starostlivého otca. Keďže ide čaká, kedy na neho vyskočí nektorom by som bola unavená a o akčný film, musí existovať jaké logo a slogan. Okrem toho znechutená. Je vtipný, pobaví, hlavná negatívna postava. Tou je niekoľko scén s Vivi, ktoré sa nevyžaduje od diváka mentálne je priekupník zbraní Wolf a jeho snažia byť svojím aranžmánom úsilie, takže sa veľmi dobre hodí poskok Albino, o ktorých vieme „umelecké”. Vypadá to dokonca na začiatok leta. minimálne. Úprimne povedané, ako vo veľa francúzskych filmov, už dlho som nevidela neschopkeď sa snažia odlíšiť to od typicStanislava SLÁDEČEKOVÁ

HBO, 2014

priebehu posledných desať rokov prišlo do značných zmien vo filmovej a televíznej produkcii. Rýchly internet umožnil masové pirátstvo a obecenstvo sa – tak isto masovo – presťahovalo z kín pred osobné počítače. Skrze túto skutočnosť filmy ani zďaleka neprinášajú toľko peňazí, koľko prinášali v minulosti a hollywoodski producenti sa museli orientovať na tzv. blockbusters a technológiu 3D, aby ponúkli niečo, čo sa nedá stiahnuť z internetu. Ako filmové publikum opustilo kiná, tak sa aj svetoznáme mená z filmovej presťahovali k televíznej produkcii. Preto v tomto období máme skutočný nájazd veľmi kvalitných seriálov (spomeňme len The Walking Dead, Breaking Bad, Dexter, Hannibal alebo Game of Thrones), ktoré prilákali ohromnú časť obecenstva pred televíznu obrazovku. Umiestnený do močaristej Louisiany, seriál True Detective podáva detektívny príbeh o dvoch policajtoch (podľa vzorca „good cop / bad cop“), ktorí sa v rokoch 1995 až 2012 snažia vyriešiť veľmi zložitý prípad unesených detí. Rustin „Rust“ Cohle (hrá ho perfektný Matthew McConaughey) a Martin „Marty“ Hart (známy Woody Harrelson) sú veľmi odlišní jeden od druhého. Rust je geniálny analytik a vydarený filozof, ale je aj ťažký cynik, mizantrop a nihilista. On je človek vždy zlej nálady, nemá rád spoločnosť a je na ceste, aby úplne vyhorel vo svojej práci. Na druhej strane je Marty, schopný a populárny policajt, ktorý je rodinným človekom a kresťanom. Marty predstavuje obyčajného

človeka, čo je takmer úplný kontrast Rustovi. True Detective sa najviac môže pochváliť výborným scenárom, jeho dej sa buduje príliš pomaly a je dosť komplexný, lebo sa tu prepletajú dve úrovne príbehu (jedna z roku 1995 a druhá z 2012). Ide aj o naozaj výborne vybudované postavy, ako aj o perfektné dialógy, z ktorých vidieť, čo všetko vplývalo na autorov (H. P. Lovecraft, T. Ligotti, E. Cioran, A. Schopenhauer a F. W. Nietzsche a pod.). Tak napríklad, kým Rust otvorene hovorí o tom, že je vesmír nezaujatý nami a že je na konci koncov

móda

Matthew McConaughey a Woody Harrelson

možno najlepšie nikdy sa nenarodiť, zatiaľ jeho partner Marty je človek viery, mravnosti a tradície. V priebehu ôsmich epizód v rámci prvej sezóny obidvaja sa ako

osoby príliš zmenia a na divákovi zostáva odhaliť, ako a koľko... Seriál True Detective porovnávajú s ﬁlmami, ako sú Se7en (1995) a Zodiac (2007), ktoré režíroval David Fincher, ako aj so seriálom Twin Peaks (David Lynch, 1990). Po nedávno ukončenom Breaking Bad a po ešte aktuálnom The Walking Dead, seriál True Detective predstavuje nový vrchol v kvalite súčasného televízneho programu. Janko TAKÁČ

Jún P

rázdniny sú už tu. Na príjemné letné dni sa hodia bavlnené šaty a potlačené tričká. Šuštiaková tenká bunda ochráni od dažďa, ktorý v lete neraz dokáže prekvapiť.

Mgr. art. Iveta JELINEK

jún 2014 |

vzlet 23

hudba KAPELA THE BACKWARDS Z KOŠÍC

Alebo The Beatles z Liverpoolu?! K

eď idete do Česka, robíte si chuť na knedle, prirodzene, ak máte osemnásť, tešíte sa na kvalitné pivo. Ale že v malej milej dedinke Řeka, neďaleko Třinca naďabíte na

na adrese www.thebackwards. sk. V: O.K., na začiatok, predsa: ako ste vlastne začali? B: Začínali sme roku 1995

scéne v Bratislave (Beatles: Never nikomu nad štyridsať), potom ďalší v Prahe (Brouci), baletné predstavenie v Ostrave atď. V: Ako vás prijali doma v Košiciach, ako vonku? B: V Košiciach, v rodnom prostredí prijatie bolo príjemné, lebo na našom prvom koncerte boli naše rodiny a najbližší kamaráti, ktorí sa zároveň osvedčili ako fanúšikovia, boli dievčatá...

vlasáčov z Liverpoolu – to vám ani v sne nenapadne. Až vám vyrazia dych už len pri stretnutí pohľadmi, čo urobíte? Prirodzene, podáte pravicu, zoznámite sa s nimi a... Počujete, že nie, my nie sme The Beatles. O chvíľu ste priamymi účastníkmi skvelej party. Pod veľkým stanom sa odvíja kvalitný hudobný program, publikum, hačkajúc si na lavičkách, upíjajúc, obligátne tlieska... Odrazu – ani na povel – skočí na nohy a na pódiu vyhradenom na tancovačku sa strhne frmol. Prekrásny blázinec, nádherný koktail spevu, tanca, výkrikov, úsmevov, okorenený prílevom pozitívnych emócií... O, yeah! Čo sa deje? – spýtate sa, a odpoveď znie: Hrá najlepší Beatles band na svete! Dvojnásobný víťaz celosvetovej súťaže... Až dohrá, kým sa ešte stan chveje decibelmi a kým vami lomcuje príjemná únava, spýtate sa ich, kto vlastne sú... B: Sme revivalová kapela The Backwards z Košíc: František Suchanský alias George Harrison – sólová gitara a spev; Dalibor Štrúcer alias John Lennon – sprievodná gitara, spev a ústna harmonika; Miroslav Džunko / Paul McCartney – basgitara a spev; Daniel Škorvaga / Ringo Starr – bicie a spev. Nájdete si nás aj

24 vzlet |

jún 2014

a už 29. 9. 1996 sme absolvovali prvý vlastný koncert. Mali sme plus-mínus po sedemnásť rokov. Najprv sa dali dokopy Paul a John, čiže Dalibor a Miro, keďže bývajú na tej istej ulici v Košiciach. Založili kapelu a keďže nám The Beatles bol blízky z familiárnych a iných dôvodov, začali sme hrať ich repertoár. Neskôr z toho vzišlo definitívne zameranie na hudbu chrobákov z Liverpoolu, teda Beatles Revival. Fero prišiel do kapely roku 1997; aktuálny bubeník Daniel je z Teplíc, žije v Prahe a pripojil sa k nám roku 2002. Máme za sebou približne šesťtisíc koncertov. V: Robíte niečo aj mimo hudobnej scény? B: Živíme sa výlučne hudbou. V období, keď kapela začínala, bol to istý fenomén, lebo na Slovensku takéto kapely neboli. Absolútny boom nastal po našom víťazstve na Svetovom festivale Beatlefest v New Yorku roku 1998, keď sme dostávali ponuky od firiem, ktoré nás chceli na ich plesy atď. Nasledoval muzikál na Novej

V: Kvôli nim ste azda i začali hrať... B: No, jasné... sex, drogy a rokenrol... Ale vážne: každý koncert je jedinečný, avšak po víťazstve v Spojených štátoch amerických nás aj na Slovensku konečne začali brať vážne. To

len svedčí o sile starého porekadla, že doma nikto nie je prorokom. V: Hráte teda výlučne skladby The Beatles alebo...? B: Áno, iba The Beatles. Momentálne máme na repertoári ich pesničky až do roku 1969 a máme koncerty, kde prechádzame aj neskoršie obdobia – za pomoci techniky. V: Ako to vyzeralo na tvári

miesta v New Yorku? B: Roku 1998 tam hralo 36 kapiel, a to bol náš prvý zájazd za oceán. Pravdaže sme z neho boli ohúrení. S odstupom času a s ohľadom na to, že sme víťazstvo zopakovali aj roku 2003, keď sa na Beatlefeste zúčastnilo 44 kapiel, môžeme povedať, že sme také čosi u nás nezažili. Fanúšikovia, ktorí prišli na festival, sa prišli baviť. A bavili sa... tancovali, výskali... bolo to úplne spontánne, čo sme vtedy u nás nepoznali. V: Zmenilo sa dačo na Slovensku? B: Dnes už je to aj u nás iné. Vlastne treba rozlišovať... Pri mestských akciách ako dnes v Řeke je to veľmi milé a spontánne, pokiaľ pri podnikových akciách ľudia iba sedia, nechávajú nás, aby sme ich zabavili my, zatiaľ čo naším cieľom je baviť sa navzájom. Keď nevidíme odpoveď, nevieme, či je to O.K. alebo nie.

Keď sme hrali v muzikáli na Novej scéne, zahrali sme prvú pesničku a – nič. Ticho. Až kým pán profesor Dr. Trauner, známy slovenský kardiológ, nezatlieskal, tak nezatlieskal nikto. Až potom... V: Vráťme sa k vášmu prvému víťazstvu: rátali ste s ním aspoň potajomky alebo...? B: Úprimne – nevedeli sme, do čoho ideme. Nepoznali sme americké kapely okrem

jednej – dvoch, ktoré sme poznali z videonahrávok. Nevedeli sme, ako ten trh tam vyzerá. V: Ako ste reagovali na víťazstvo? B: Temer šialene... Podaktorí z nás kričali, že už nemusíme ísť do školy! Mimochodom, všetci máme dokončené stredoškolské vzdelanie, ale ďalej sme ozaj nemohli v školení pokračovať, lebo hudba si nás úplne vzala... Dnes sú z nás tridsiatnici, už všetci máme ženy a deti...

Put your hands up! Magnetic festival v Prahe 7. mája 2014

ňa 7. mája v Prahe sa uskutočnilo novotradičné hudobné podujatie pod názvom Magnetic Festival. V tomto roku v luxusnom nastúpení sa prejavili títo svetoví DJ-ovia a umelci: John Culter, MAKJ, Dannic,

Pre nás to bol jeden z nezabudnuteľných zážitkov. Zapôsobil najmä mladý umelec Martin Garrix, ktorý má iba 18 rokov a povzbudil masu neuveriteľným spôsobom. O tej 19. hodine nebolo až tak veľa ľudí, ale do polnoci návštev-

Blasterjaxx, DVBSS, Martin Garrix, Denis Koyu, Ummet Ozcan, Billy the Kit. Oficiálne otvorenie sa uskutočnilo o 19. hodine a festival potrval do 7. hodiny ráno.

níkov už bolo na plnú halu. V tomto rozpálení človek mal šancu zoznámiť sa s mnohými zahraničnými ľuďmi, ktorí prichádzali z rôznych krajín sveta. S niektorými sa, samozrejme,

V: Ako sa vaše rodiny pozerali na to, čo robíte, keď ste začínali? B: Niektorí z nás mali obrovskú rodičovskú podporu, ale napríklad Lennon mal s tým starosti, keďže sa rodičia obávali oň, že ako sa bude pretĺkať životom... V: Aký máte vzťah k pôvodnej slovenskej ľudovej hudbe? B: Má svoje čaro, svoju atmosféru; podľa toho, v akých podmienkach to je. Keď to je povedzme v okolí hôr ako dnes v Řeke, tak je to super. Pozitívny vzťah k ľudovej hudbe mám(e), keď nie je nástrojom šovinizmu. Slovenská, respektíve slovanská ľudová hudba je krásna, má dokonca svoju vlastnú stupnicu. V: Akú hudbu majú radi členovia Backwards súkromne? B: Všeobecne hudbu šesťdesiatych rokov, heavy metal... Všetko, čo je melodické, čo je dobré... Všetko okrem počítačovej... V: Vystupovali ste aj v zahraničí; kde okrem USA? B: V Poľsku, Maďarsku, Nemecku, Rakúsku, Holandsku, Belgicku, Francúzsku, na Islande, v 24 štátoch Ameriky... A roku 2007 sme koncertovali v Liverpoole, priamo v kolíske The Beatles, teda v Cavern Clube. V: V Srbsku? B: Zatiaľ nie, ale radi by sme k vám prišli. V: Ďakujeme, džentlmeni, do stretnutia! Juraj BARTOŠ

dalo zostať aj v akom-takom kontakte. Naša cesta bola zaujímavá. Z Bratislavy nám autobus meškal dobrú hodinu, z čoho sme boli nemilo prekvapení. Našťastie, naplánovali sme si prísť na tento festival 5 hodín skôr, takže nám to nezabralo veľkú časť nášho voľného času. Z predošlého výletu sme si nahradili časť, ktorú sme predtým nestihli vidieť. Pozreli sme sa na známy Dancing House, popozerali sme ešte časť mesta a šli priamo do Letňán (v tej časti mesta sa uskutočnil celý festival). Veková kategória návštevníkov bola typická, boli tam samí mladí ľudia. V priestore VIP boli iba starší ako 18, a tí, čo si kúpili obyčajné lístky, tak mohli mať 15 – 16 rokov a viac. Tento festival sa uskutočňuje v Prahe dvakrát ročne, začiatkom mája a koncom decembra. Tí, ktorí chcú mať neuveriteľné zážitky, zatancovať si s kamošmi, ba aj neznámymi, chcú iba na chvíľku utiecť od reality a problémov – je to dobrý tip, aby si užili práve svoj čas na takomto podujatí. Marína VALENTÍKOVÁ

SELFEST 2014 P

o úspešnej vlaňajšej premiére od 4. do 6. júla 2014 v Selenči sa uskutoční v poradí druhý hudobný festival Selfest. Tak ako v minulom roku, aj tohto festival bude prebiehať na dvore Základnej školy Jána Kollára. V tomto roku Selfest dovádza veľké regionálne mená, ako sú Hladno pivo z Chorvátska, mega-populárny belehradský band Bad Copy a dobre známa vojvodinská kapela Garavi sokak. Okrem týchto mien na javisku zahrá ešte 14 skupín a DJ-ov. V piatok 4. júla bude zastúpená viac undergroundová hudba, a tak vystúpia Bad Copy, Mortal Kombat, Zbogom Brus Li, Undead Pulse, Defect Gloria, Dj Nassto a Gunsmoke

Selectah. V sobotu 5. júla budú hrať Hladno pivo, Neozbiljni pesimisti, Osmi dan, DJ Groover, But Nevermind a DJ Elixir. Nedeľa 6. júla bude deň venovaný všetkým generáciám, a tak vystúpia Garavi sokak, Euro Bend, Orion Bend, Kardio Bend a NS Trubači. V rámci festivalu bude tiež fungovať kemp s trávnatou plochou a sprchami, zabezpečená bude miestnosť na pobavenie so šenkom, nápojmi, hudbou a dobrou náladou. Prihlásiť sa do kempu možno na emailovú

adresu: kamp@selfest.org. Viac informácií o programe tohtoročného Selfestu a vstupenkách sa možno dozvedieť na webovej stránke www.selfest. org. jún 2014 |

vzlet 25

EXIT 2014

Avril Lavigne K

anadská pop-rockerka, ktorá výrazne ovplyvnila Hollywood, sa teší stálej obľube. Svoj talent predvádzala ako trojročná v kostolnom zbore, a ako štrnásťročná vyhrala spevácku súťaž a možnosť spievať so Shaniou Twainovou. Takto vyzeral začiatok Avril Ramony Lavigne. Avšak jej sen sa splnil až v New Yorku, kde s L. A. Reidom podpísala zmluvu a začala nahrávať album Let Go (2002), ktorý sa umiestnil na druhom mieste v USA, na prvom mieste v Austrálii, Kanade a Británii. Celkovo sa ho predalo 13 197 000 kusov a najznámejšie single sú Lost Grip, I’m With You, Sk8er Boi, či Complicated, ktorý sa 11 týždňov udržal na prvom mieste hitparád. Jej kariéru naštartovalo aj ocenenie najlepšieho nováčika na cenách MTV Video Music Awards 2002, vyhrala štyri ceny Juno Awards 2003 (mala šesť nominácií), cenu World Music Award za svetovo najlepšie predávaného kanadského umelca a bola nominovaná

THE PAINS OF BEING PURE AT HEART ::

Days of Abandon

(Vydavateľstvo Fierce Panda Records, 2014)

26 vzlet |

jún 2014

na 8 cien Grammy (žiaľ, žiadne nedostala). Jej druhý album Under My Skin zožal rovnaký úspech. V USA sa ho predalo v prvom

týždni cez 380 000 kusov. Kritici dodávajú, že je v ňom vidieť Avrilinu vyzretosť. Prvý singel Don’t Tell Me sa stal novým hitom. V roku 2008 vyšiel tretí vydaný album s názvom The Best Damn Thing za produkcie jej

Tretí album skupiny The Pains of Being Pure at Heart iste nebolo ľahko nahrať, lebo ich druhá platňa Belong (2011) predstavuje jedno z najlepších vydaní indie-rockovej hudby, ktoré sme si mohli vypočuť v predchádzajúcom období. Skupina konečne vydala nový, dlho čakaný album, ktorý v priebehu takých 37 minút opakuje úspešný vzorec z vydania Belong, s tým, že sa kapela ešte viac venovala ľahšej pop-hudbe, zapojila viac klávesov a zredukovala úplnú domináciu hlučných gitár. Okrem toho v piesňach Kelly a Life After Life možno počuť aj ženskú speváčku (Jen Goma z A Sunny Day in Glasgow). Album otvára akustická Art Smock a hneď prvý verš (I want to know what happened to you) akoby poznamenával, že sme ich nepočuli tri roky. Pieseň nastavuje nostalgickú náladu celého albumu. Druhá

vtedajšieho manžela Derycka Whibleyho, s ktorým sa rozviedla. Goodbye Lullaby je albumom, kde sa čakalo, že sa vráti k starému štýlu a teda že si robí srandu alebo sa obúva do chlapcov, avšak vyhlasuje, že podľa nej sú piesne o inom okrem hlavného singlu What the Hell. Avril však nie je len speváčka, či hráčka na gitare a klavíri. Nadabovala postavičku vačice Heather v rozprávke Za plotom a v spolupráci so spoločnosťou Disney naspievala soundtrack Almost Alice a takisto navrhla kolekciu šiat. Zahrala si v epizóde seriálu Sabrína, mladá čarodejnica a vo filme Fast Food Nation od režiséra Richard Linklatera. A napísala a naspievala pieseň Keep Holding On s Dr. Lukem pre film Eragon. Móde sa Avril začala venovať už v roku 2008, keď navrhla kolekciu oblečenia nazvanú Abbey Dawn, podľa jej detskej prezývky. Vyjadruje jej gotický štýl, takže je plné lebiek, hviezd, zebrích pruhov, či sýtoružovej a čiernej. Pustila sa aj do kozmetiky, kde vytvorila svoj prvý parfum Black Star (2009), Forbidden Rose (2010) a Wild Rose (2011). Zapája sa charitatívnych akcií a založila vlastnú nadáciu (The Avril Lavigne Foundation)

skladba Simple and Sure bola aj prvým singlom z tohto vydania – ide o vynikajúci, radostný a dynamický hit založený na rytme, ktorý akoby bol prevzatý z piesne Close to Me od The Cure. Pieseň Kelly taktiež akoby vyšla priamo z 80. rokov, keď sa z rádioprijímačov ozývali The Smiths, The Cure, Cyndi Lauper alebo Suzanne Vega. Bujný album stupňuje ku crescendu práve v piesni Beautiful You, kde sa prejavuje charakteristická kombinácia hlučných gitár a príjemných klávesov. Podobne Coral and Gold začína mierne, ale len aby zvýraznila refrén, ktorý prináša spoj milej melodickosti a „shoegaze“ aranžmánov. Návrat k živšej nálade prinášajú Eurydice a ľúbostná Masokissed. Pieseň Until the Sun Explodes hovorí o vernosti a večnej láske a trochu sa podobá na Just Like Heaven od (zase) The Cure.

pomenovanú R.O.C.K.S. na podporu detí a mládeže žijúcich s vážnym ochorením a zdravotným postihnutím. Názov sa skladá z piatich hlavných cieľov organizácie: Respect (úcta), Opportunity (príležitosť), Choices (možnosti), Knowledge (vedomosti), Strength (sila). A hoci je Avril veľmi dobrosrdečný človek, v osobnom živote sa jej až tak nedarilo. Katastrofálne manželstvo s Deryckom Whibleyom trvalo približne tri roky, no Avril sa predsa len spamätala a šťastie našla v očarujúcom spevákovi kapely Nickelback, Chadovi Kroegerovi. Svoje áno si povedali na prísne utajenej svadbe na juhu Francúzska. V marci tohto roku oznámila, že ďalším singlom z albumu bude skladba Hello Kitty, ktorá však bude určená len pre Japonsko. Videoklip sa natáčal v Tokiu, o čom speváčka napísala na svojom oficiálnom Facebooku a vyšiel 21. apríla 2014. Ešte pred vydaním štvrtého singlu sa prostredníctvom Twitteru vyjadrila, že piatym a posledným singlom eponymnej dosky bude skladba Give You What You Like. Lenka BUJŇÁKOVÁ Foto: avrillavigne.com

Konečne v Life After Life možno počuť aj dychové nástroje, ktoré utvárajú celkom novú atmosféru na tomto albume, najmä v záverečnej The Asp at My Chest. Keby sme nevedeli, o koho vlastne ide, keby sme sa hrali o historikov svetovej indierockovej scény a o hudobných archeológov, povedali by sme, že tento album bol vydaný koncom 80. alebo na samom začiatku 90. rokov. A na základe hrmotu a lomozu gitár, ktoré dunia spoza nádherných klávesov, povedali by sme, že pravdepodobne ide o ďalšie vydanie Sarah Records z Bristolu. Ale Days of Abandon je relevantným, súčasným vydaním a ide o album, ktorý môže byť ten melodramatický soundtrack pre tohtoročné nové priateľstvá, nové lásky alebo rozchody... Janko TAKÁČ