Vzlet 07 2013

Film

Info-svet

Windows 8.1 PC hry

Hudba

Rockton 2013

live reports +

3. ARSENAL FEST Kragujevac 27. – 29. júna 2013

P

Bajaga i instruktori

Hladno pivo

odľa všeobecnej mienky obecenstva a kritikov Arsenal fest sa v relatívne krátkom období (3 roky) svojho jestvovania stal jedným z najvýznamnejších rockových festivalov v Srbsku. Na zvláštnosti podujatia pridáva jedinečné miesto, na ktorom sa festival odohráva – ide o niekdajšiu továreň na muníciu z 19. storočia, čiže priestor známy pod menom Knežev arsenal.

Tohtoročný festival trval tri dni a údajne ho navštívilo 25 000 rockových fanúšikov, ktorí sa prišli baviť pri hudbe skupín zo Srbska, Chorvátska a Slovinska. Okrem hlavného javiska a Garden Stage v tomto roku novinkami boli Silent Disco Stage a Red Bull Stage. Medzi známejšími domácimi menami v programe boli Smak, Babe, Partibrejkers, Bajaga i instruktori, Ritam nereda, Kanda Kodža i Nebojša a Goblini, hosťami boli Noctiferia zo Slovinska a Hladno pivo z Chorvátska.

Kúsky z festivalového ovzdušia zverejňujeme na tejto strane na fotografiách Jany Strakúšekovej...

Epilog

Smak

Pero Defformero Ritam nereda

2 vzlet | september 2013

Ah-oi, vzletovci,

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Vladislava Lovásová, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Jana Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Vesna Valihorová-Filipovićová, Ivana Vereski, Jana Žiaková • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie S finančnou podporou

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

žijeme vraj v dobe festivalov, a tak sa aj toto číslo Vzletu nesie vo festivalovej nálade. Okrem nášho festivalu mladého umenia známeho pod názvom Stretnutie pod lipami v priebehu leta sme boli prítomní na mnohých iných podujatiach, akými sú Arsenal fest, Kulpin fest, TLO, Rockton, FAMNAZ… Riporty nájdete na nasledujúcich stranách. O tom najväčšom – Exite – sa však nedočítate. Vzlet sa v tomto roku tam nedostal, lebo organizátori boli „skrze ohromný záujem prinútení odmietnuť veľký počet žiadostí o akreditáciu”...

Do čítania!

OBSAH

INTRO Arsenal fest . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 Z archívu dátumov / Úrovne občianskej spoločnosti / Petrovské dni divadelné . . . . . 4 Stretnutie pod lipami 2013 . . . . . . . . . . 5-7 Interview: Martin Kasarda . . . 8 FAMNAZ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9 Festival Cantat / Jasmina Kováčová . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 Lucia Hrušková . . . . . . . . . . . . 11 Kurz slovenského jazyka v Modre – Harmónii / Motovíkend v Kysáči / Listujeme v Slovníku cudzích slov . . . . . . . . . . . . . . . 12 Story . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13 Rozlety . . . . . . . . . . . . . . .

14-15

Zóna deviateho umenia: Goran Dačev / Zopár minizínov . . . 16 42. STRETNUTIE POD LIPAMI sa uskutočnilo dňa 21. júna 2013 v Kovačici. Ústredný program s prednesom poézie a výstavou výtvarných prác bol v Gymnáziu Mihajla Pupina, bola zorganizovaná aj návšteva kovačických galérií a obecnej knižnice.

Hosťom bol spisovateľ Martin Kasarda zo Slovenska, na záver hrali lokálne rockové skupiny Oluja a Omnipotence. Obšírnejšie na stranách 5 – 8 a v rubrike Rozlety.

Na fotografii: účastníci a hostia 42. SPL (foto: sl).

PC hry: Remembering / Knihy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17 Komiks: William Henrich . . . 18 Info-svet . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19 Horoskop / Svetové zaujímavosti . . . . . . . . . . . . . . 20

NAVŠTÍVTE www.vzlet.rs !!

Enigma / Humor . . . . . . . . . . . 21 Film: Trance . . . . . . . . . . . . . . . 22 Film: The Conjuring / Správy zo sveta filmu / Móda . . . . . . 23 Hudba: Kulpin fest / TLO fest . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24 Rockton 2013 / Goblini . . . . 25

Aktuality – Zaujímavosti – Galéria – Hudba – Film – Info-svet – Mladá tvorba – Rozlety – Archív vydaní...

Alter SR: E-Play / Nové albumy . . . . . . . . . . . . . . 26

Na titulnej strane: kysáčska speváčka Adora Naiad (vlastným menom Ivana Vozárová) na festivale FAMNAZ v Pančeve (foto: S. L.). O tomto festivale píšeme na strane 9. september 2013 |

vzlet 3

úrovne občianskej spoločnosti

z archívu dátumov 4. septembra 1913

(pred 100 rokmi) narodil sa Kenzó Tange, známy japonský architekt, ktorý sa podieľal na obnovovaní Japonska (najmä Hirošimy) po druhej svetovej vojne; je tvorcom nezabudnuteľných zavesených štadiónov tokijskej letnej olympiády či pavilónov pre výstavu EXPO v Ósake. Bol aj účastníkom rekonštrukcie mesta Skopje po silnom zemetrasení roku 1963. Vo svojej tvorbe kombinoval avantgardné prúdy s tradičným stavebným umením Japonska, miešal západnú a východnú kultúru stavieb.

Získal prestížnu Pritzkerovu cenu za architektúru.

Zomrel roku 2005.

12. septembra 1913 (pred 100 rokmi) narodil sa Jesse Owens, americký atlét, ktorý sa venoval behu na 100 a 200 metrov a skoku do diaľky. Bol štvornásobným olympijským víťazom z Berlína 1936. Ako piaty atlét v histórii olympijských hier získal bežecké double na trati 100 a 200 metrov. Zomrel roku 1980.

14. septembra 1983

(pred 30 rokmi) narodila sa Amy Winehouse, svetoznáma britská jazzová, soulová a R&B speváčka. Už ako desaťročná založila rapovú skupinu Sweet’n’Sour, ako tínedžerka bola členkou Bolsha Band. Jej debutový sólový album Frank (2003) nadišiel na pozitívne ozveny zo strany kritiky a obecenstva. Celosvetový úspech získala druhým albumom Back to Black (2006), ktorý priniesol hity Rehab, You Know I’m No Good, Back to Black, Tears Dry on Their Own a Love is a Losing Game; album získal päť cien Grammy. Posledný koncert mala 18. júna 2011 v Belehrade. Zomrela 23. júla 2011.

Pripravuje: sl

Štát pred súdom E

urópsky súd pre ľudské 598 žiadostí vyhlásených za syna pani Jovanovićovej práva v Štrasburgu neprípustné. Z 39 žiadostí 12 v roku 1983 narodeného umožňuje občanom efektívne bolo rozhodnuté v neprospech v štátnej nemocnici v Ćupriji. sa brániť proti vlastnému Srbska a z toho v 10 prípadoch Podozrieva sa, že syn bol štátu, ak im upiera práva súd rozhodol, že boli porušené vlastne neoprávnene daný stanovené na adopciu. Po 20 Európskym rokoch (!) rodina dohovorom Jovanović získala o ochrane pravdu, keď súd ľudských práv dňa 26. marca 2013 a základných dospel k záveru, že slobôd. pani Jovanovićová Sťažnosti na utrpela porušenie porušenie práva na Dohovoru rešpektovanie môžu podať rodinného života zmluvné štáty v dôsledku (medzištátne neúspechu sťažnosti), Srbska poskytnúť jednotlivci, jej hodnoverné skupiny informácie o tom, občanov a čo sa stalo s jej mimovládne synom. Stovky organizácie. rodičov v Srbsku Budova Európskeho súdu pre ľudské práva (tzv. Palác ľudských Ak teda sa domnievajú, že občan verí, že práv) v Štrasburgu, vybudovaná v roku 1994 ich novorodenci štát porušil zmizli po ich niektoré z ľudských práv údajnej smrti v štátnych niektoré práva z Dohody. (napr. právo na spravodlivé nemocniciach, najmä v rokoch Jedinečný prípad súdne konanie, zákaz otroctva 1970 – 1990. Vzhľadom na porušovania ľudských práv a nútenej práce, právo na značné množstvo ďalších v Srbsku dostal svoj epilóg slobodu myslenia, svedomia, potenciálnych žiadateľov, súd pred súdom v Štrasburgu náboženstva a iné) a vyčerpal v Štrasburgu tiež rozhodol, v marci 2013. V prípade všetky možnosti hľadania že Srbsko by malo prijať Zorica Jovanović proti spravodlivosti v štáte, môže opatrenia, ktoré by zabezpečili Srbsku Európsky súd pre podať sťažnosť pred súdom dôveryhodné odpovede ľudské práva rozhodol, že v Štrasburgu. na to, čo sa stalo s každým v uvedenom prípade bol Občania a mimovládne chýbajúcim dieťaťom a porušený článok 8 Dohody organizácie podali súdu poskytnúť rodičom adekvátnu – právo na rešpektovanie v Štrasburgu v roku 2012 náhradu. súkromného a rodinného celkovo 1 637 žiadostí proti života. Prípad sa týkal údajnej Srbsku, z čoho bolo až 1 Pripravil: Boris BÍLEK smrti zdravého novorodeného

18. PETROVSKÉ DNI DIVADELNÉ

Výročie, premiéra, hostia...

T

ohtoročné Petrovské dni divadelné trvali štyri dni (od 29. augusta do 1. septembra) a začali sa svojráznou úvodnou performanciou pri príležitosti 10. výročia Slovenského vojvodinského divadla. Tento otvárací program pod názvom Žaloba múz Tespisovi (autori: Annamária Boldocká Grbićová a Ján Čáni) bol predvedený na nádvorí SVD. Pokračovalo sa premiérou nového predstavenia z produkcie SVD Opona nahor! (Curtain Up!) podľa textu Petra Quiltera a v réžii Dušana Bajina.

Na malej a veľkej scéne SVD sa v pokračovaní 18.

Petrovských dní divadelných hrali tieto predstavenia:

4 vzlet | september 2013

Plagát predstavenia Opona nahor!

Bez pogovora (Akadémia umenia v Novom Sade), Kvarteto (Divadlo Malá scéna STU z Bratislavy), To nenapíšeš! (Akadémia umení v Banskej Bystrici), Pacient doktora Freuda (Rusínske národné divadlo z Ruského Kerestúra), Franchet d’Esperey Južného bulváru (Jovica Jašin, Zreňanin), Zabudla som (Divadlo Vertigo pri CSSM z Budapešti), A gde su kokoške?

(Ustanovizeň kultúry Vuka Karadžića z Belehradu).

Sprievodný program pozostával z výstavy prác mladých umelcov a grafických dizajnérov a premiéry knihy Spomienky autora Jána DorčuJoviho (1948 – 2011).

Stretnutie pod lipami 2013

Mladé umenie a začiatok leta v Kovačici V

prvý letný deň 21. júna 2013 v Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici bolo v poradí 42. Stretnutie pod lipami. Zúčastnili sa mladí literáti, výtvarníci a hudobníci z viacerých našich prostredí. Ich stretnutie bolo príležitosťou na súvahu a hodnotenie našej mladej tvorby, ale aj nadväzovanie nových kontaktov, výmenu skúseností a kamarátenie sa. Ako aj vždy, a predsa stále nejako inak… Účastníci a hostia SPL najprv navštívili Galériu insitného umenia, Galériu Babka Laureáti Ceny Rozletov 2013: Svetlana a Obecnú knižnicu Gašková (poézia) a Vladimír Mikuš v Kovačici. Hlavný (výtvarné práce) program sa začal o výstavu otvorila kunsthistorič14. hodine otvorením výstavy ka Jarmila Ćendićová, ktorá sa výtvarných prác autorov, ktorí prihovorila aj z postu predsedzverejňujú v rubrike Rozlety v níčky Výkonnej rady NRSNM. časopise Vzlet. V slávnostnej Výtvarné práce hodnotila trojsieni kovačického gymnázia členná komisia v zložení: Elena svoje kresby a fotografie Tomášová, Marína Bírešová a vystavovali títo autori: Sandra Pavel Koza. Podľa ich mienky Živkovićová, Magdaléna najlepšie ilustrácie v uplynuTomanová, Annamária lom ročnom období v rubrike Chalupová, Vladimír Mikuš, Rozlety zverejnil Vladimír Denis Kočovský a Mooncat. O Mikuš z Kovačice. Jeho práce ich výtvarných prácach hovoril „upútajú zvláštnou grafickoszodpovedný redaktor Vzletu ťou, koloritom a originálnym Stevan Lenhart a na úvod verrukopisom”. nisáže zahral mladý padinský Nasledoval program na harmonikár Vladimír Halaj; nádvorí gymnázia, kde odzneli

verše mladých rozletovcov z viacerých slovenských vojvodinských prostredí. Na úvod sa prihovorili riaditeľ Gymnázia Mihajla Pupina Pavel Rohárik, podpredsedníčka Rady Miestneho spoločenstva Kovačica Zuzana Lenhartová a zodpovedný redaktor časopisu Vzlet Stevan Lenhart. Prečítané boli listy, ktoré zaslali predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík a riadi-

teľ Krajanského múzea Matice slovenskej v Martine Mgr. Daniel Zemančík.

Na letnom gymnaziálnom javisku poéziu interpreto-

vali títo rozletovci: Zlatko Karlečík, Saňa Strakúšeková a Annamária Chalupová z Kovačice, Vlastimír Povolný z Padiny, Ivana Vozárová, Svetlana Gašková a Miroslav Poničan z Kysáča, Jarmila Čapeľová, Silvia Ďuríková a Ivana Faďošová zo Selenče a Martina Benková z Báčskeho Petrovca.

Básne zverejnené v uplynulom ročnom období vo vzletovskej rubrike Rozlety hodnotila komisia v zložení: Zuzana Čížiková, Eva Taubertová a Andrea Speváková.

Na základe ich mienky tohtoročnou laureátkou SPL sa stala Svetlana Gašková z Kysáča.

Osobitnou časťou 42.

september 2013 |

vzlet 5

Stretnutie pod lipami 2013

Zlatko Karlečík

Saňa Strakúšeková

Zuzana Lenhartová, podpredsedníčka Rady MS Kovačica

Annamária Chalupová

Stretnutia pod lipami v Kovačici bol rozhovor so spisovateľom Martinom Kasardom zo Slovenska, ktorého predstavil riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak. Kasarda hovoril o vlastných literárnych začiatkoch, o reakciách, ktoré pred vyše dvadsiatimi rokmi vyvolala jeho poviedka (azda) Posledná večera, o svojej básnickej zbierke – bibliofílii Rebeliáda, ako aj o zážitkoch zo Srbska. Prečítal aj úryvok zo svojej poviedky Ruka.

Moderátorkou programu tohtoročného Stretnutia pod lipami bola Jana Kováčová.

V rámci hudobných bodov vystupovali kysáčsky trubkár Miroslav Poničan s priateľmi a členovia kovačického

Vlastimír Povolný

Ivana Vozárová

dueta Kristián Hekeľ – Daniel Válovec. Na záver bol minikoncert rockových skupín Oluja z Padiny a Omnipotence z Kovačice. Autorkou fotografie na plagáte je Jasmina Marček.

Organizátormi podujatia boli NVU Hlas ľudu a redakcia časopisu Vzlet v spolupráci s kovačickým Gymnáziom Mihajla Pupina. Významnú podporu poskytli Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Obec Kovačica; sponzormi boli Slovenské vydavateľské centrum, Galéria insitného umenia a kvetinárstvo Garden.

Dovidenia pod Lipami 2014!

Ivana Faďošová

S. L. Fotografie: S. L., Jana Strakúšeková

Martina Benková

V Galérii insitného umenia

Pavel Rohárik, riaditeľ Gymnázia Mihajla Pupina

V kovačickej knižnici

Riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak predstavil spisovateľa Martina Kasardu zo Slovenska

6

vzlet | september 2013

Stretnutie pod lipami 2013

Svetlana Gašková

Miroslav Poničan

Omnipotence

Jarmila Čapeľová

Silvia Ďuríková

Oluja

Dueto Kristián Hekeľ – Daniel Válovec

Posudok poroty pre udelenie Ceny Rozletov 2013 za najlepšiu poéziu

V

zletovská rubrika Rozlety je nestarnúca, mladí si v nej nachádzajú priestor realizovať sa, priestor pre svoje prvé literárne pokusy, pre svoje prvé (ne)smelé prezrádzanie svojich najintímnejších pocitov a myšlienok... A preto chceme pochváliť všetkých rozletovcov, že smelo odhaľujú svoje city, chvíle a myšlienky osamote; ich mladosť zostáva zapísaná v slovách, tak ako ju oni prežívajú, lebo aj to raz budú spomienky. Mladí čitatelia zase majú možnosť s týmto písaným slovom sa stotožniť, identifikovať, aj polemizovať, zaujať postoj. Veríme, že sa básne z Rozletov aj dnes (tak ako voľakedy) odpisujú, ak už nie do pamätníkov, tak v esemeskách, na blogoch, na Facebooku…

Rozlety prinášajú mnohé pekné myšlienky, slová lásky, sklamania, túžby, bolesti... Často sú tu mladistvé sny, želania, ale i konfrontácie s realitou. Mladí začínajúci autori píšu o tom, čo im je najbližšie, a o tom, čo ich vlastne trápi, čím žijú... A to je na tých básňach vlastne najkrajšie. Tam niet pretvárky a klamu.

Komisia si všimla básne Svetlany Gaškovej a Ivany Vozárovej z Kysáča, Vesny Hudecovej a Vlastimíra Povolného

Zuzana Čížiková

z Padiny, Annamárie Chalupovej a Sane Strakúšekovej z Kovačice, Tatiany Krížovej zo Selenče. Aj napriek tomu, že má v Rozletoch len jednu báseň, Saňa Strakúšeková v nej vyjadrila pátranie po tom, akou silou vzniká láska a prečo nad soľ vzácnejšie sú pre človeka nite (Válek), čiže vzťahy a vlastnosti, ako sú trpezlivosť, viera, vytrvalosť... Chceme tiež spomenúť tvorivosť mladých chlapcov, ktorí bojujú s dievčatami v Rozletoch a podnietiť ich, aby vo svojej tvorbe pokračovali.

Podľa mienky komisie však vynikajú dve Kysáčanky, Aranea a Adora Naiad, čiže Svetlana Gašková a Ivana Vozárová.

Ich básne sú hra tak so slovami a kogníciou, ako i s formou, a sú odklonom od klasiky, sú iné, než by sa zvyčajne očakávalo v Rozletoch, a vidno, že autorky pracujú na sebe v tomto zmysle.

Svetlana Gašková (Aranea) z Kysáča napr. v januárovom Vzlete uverejnila dve básne s názvami v podobe sentencií V okamihu smrti a Ponáhľaj sa pomaly, kde načrtla vážne témy zdvojovania bytia, života / bytia a smrti, bytia v zrkadle, keď ja je niekto iný (Fabry), motívy krídel a letu, ale i dočasnosti a bolesti (motív sĺz). Aj v básňach Š. (v aprílovom čísle), Čakanie na… a Nedeľa (v júnových Rozletoch) Aranea je iná, otvára nové problémy, nové témy, uvažuje, tak trochu revoltovane tvorí a stúpa čitateľom do svedomia… A práve pre tento autorský postoj, ktorým sa Svetlana Gašková vyníma z tohtoročných rozletovcov, komisia jej navrhuje udeliť Cenu Rozletov.

Zuzana Čížiková Eva Taubertová Andrea Speváková

september 2013 |

vzlet 7

Stretnutie pod lipami 2013 Interview: Martin Kasarda

Nie len písať, ale aj čítať H

osťom tohtoročného Stretnutia pod lipami v Kovačici bol spisovateľ, publicista a pedagóg Martin Kasarda, významný predstaviteľ postmodernej literatúry zo Slovenska.

Na tejto strane zverejňujeme rozhovor, ktorý odznel v rámci programu SPL.

horúco a pôvodným zamerom bolo priniesť čitateľom nejakú prózu, ktorá ich pobaví, možno aj nahnevá alebo spôsobí mierny šok, ktorý potrvá takú chvíľku v lete, a potom odznie. Avšak mýlili sme sa spolu so šéfredaktorom Ivanom Štrpkom, pretože ten „šok“ nepominul, ale ozvali sa práve cirkvi, náboženské spoločnosti a dokonca politické strany, ktoré začali útočiť na nás, hovoriac, že to predsa nie je možné napísať Poslednú večeru inak ako sa píše v Biblii a navyše jazykom, ktorý je, povedal by som, punkový alebo rebelský a útočiaci

vlastné svedomie. A tým pádom môže povedať čokoľvek si myslí, že je potrebné povedať. Napriek všetkým cenzúram a všetkému zlému, spisovateľ by sa rozhodne nemal báť hovoriť pravdu a hovoriť to, čo vo svojom vnútri pociťuje, že je potrebné povedať.

Povedzte niečo o vašej básnickej zbierke Rebeliáda.

V akej podobe vyšla tá kniha a aké pocity sú v nej vyjadrené?

– Zbierka Rebeliáda vyšla roku 1994, ale básnický text vznikol Prezradili by ste nám, aké ešte kým som bol na vysokej boli literárne začiatky vo škole, čiže práve v období pádu vašom prípade? Zverejňovali komunizmu a premeny totalitnej ste najprv v mládežníckych spoločnosti na – mysleli sme si – časopisoch alebo ste čakademokratickú spoločnosť. Sám li, kým vaša literárna práca názov Rebeliáda asi bude hovoriť nadostač „dozrie“ na to, aby o tom, že skôr to bolo rebelské ste mohli publikovať a bola to nejaká vo väčších literárnych snaha vyrovnať časopisoch? si účty s predsta– Moje literárne vami o tom, že začiatky sú doslova vôkol nás sú veci, rodinné, lebo môj otec ktorým treba raz bol rozhlasovým prapovedať „nie“. covníkom a písal rozKniha sa začína hlasové hry, takže som veršami: Áno, vám vlastne od malička bol sa chcem pomstiť, obklopený knihami otcovia mojich viac ako futbalovými myšlienok. Mohlo loptami. Písanie mi by to byť aj motto teda stále pripadalo celej tej zbierky... ako normálna činnosť Martin Kasarda v rozhovore s moderátorkou Janou Kniha vyšla vo – až neskoršie som zvláštnom vydaní, Kováčovou na SPL v Kovačici zbadal, že to vlastne ilustroval ju výbornie je celkom normálne a že na nejakú vžitú predstavu. Začali ný slovenský ilustrátor Karol Felix väčšina ľudí nepíše. A dokonca autora poviedky a celý časopis (dodnes jeden z najvýznamani nečíta, čo je škoda. Začal trestne stíhať za útok na nábonejších slovenských grafikov) som písať relatívne skoro – už na ženstvo, náboženskú slobodu a vydali sme ju ako bibliofíliu strednej škole som spoluvydával a pod. Našťastie, policajti boli obsahujúcu moje texty a jeho školský časopis, kde som prispievtedy prekvapujúco múdrejší originálne grafiky, čo tej zbierke val pomerne veľa. Môj vstup do a usúdili, že literárny text nie je pridalo výrazne na cene. Dnes sa oficiálneho literárneho sveta sa žiadnym útokom na city veriatá kniha už nedá zohnať a som udial koncom 80. rokov proscich, ale literárny text jednodurád, že jednu vlastním. tredníctvom časopisu pre mladú cho predstavuje umelecké dielo. literatúru Dotyky. Začal som Vďačím slovenskej polícii, že došli Nie ste prvýkrát v Srbsku recenziami a trochu aj poéziou. k takému poznaniu, a to obvia literatúra a kultúra tunajších Dokonca tie moje prvé básničnenie politikov proste zmietli zo Slovákov vám nie je neznáky z vysokoškolského obdobia stola. Situácia sa odvtedy výrazne ma... Prezradíte nám, ako sa neskoršie vyšli aj knižne. Pevne zmenila – dnes je realita omnoho vlastne začali vaše kontakty verím, že aj mnohým dnešným šokujúcejšia ako tá poviedka. To, s vojvodinskými Slovákmi? začínajúcim autorom poézie čo politici robia dnes a za čo ich – Dnes mám už veľmi veľa prívyjdú zbierky básní, lebo je to nikto nežaluje (predpokladám, jemných (a veľmi ľudských) zážitskutočne dobrý pocit mať vlastže aj tu v Srbsku, ale určite aj na kov s vojvodinskými Slovákmi. nú knihu.

Slovensku), je omnoho horšie Jedným z nich je divadelník Mišo ako nejaký literárny text, aj keď Babiak, ktorý prišiel začiatkom Vaša poviedka (azda) by ten text bol napísaný neviem 90. rokov študovať do Bratislavy Posledná večera publikovaná ako urážajúco. Pred tými dvadsia(dnes je už občanom Slovenska) pred vyše dvadsiatimi rokmi timi rokmi nikto z nás nečakal, že a napríklad s ním som oslavovzbudila ostré reakcie určitých sa dožijeme doby, keď budeme val (a to veľmi dlho) narodenie náboženských a politických musieť smutne povedať, že slosvojho prvého syna... S ohľadom kruhov na Slovensku... Ako sa boda slova síce nie je ohrozená, na to, že som študoval literatúru dnes pozeráte na tú skúsenosť ale sloboda ľudského rozumu a môj otec a prastrýko boli tiež a nakoľko je dnešná situácia áno. literátmi, mal som možnosť ohľadom slobody slova inakšia sledovať aj literatúru vojvodinv porovnaní s obdobím pred Mala by teda umelecká ských Slovákov. Bol som preto dvadsiatimi rokmi? literatúra poznať akékoľvek veľmi rád, keď som sa pred – Poviedka vyšla roku 1991 hranice a podliehať akejkoľvek niekoľkými rokmi dostal do v časopise Kultúrny život, cenzúre? kontaktu so Samuelom Žiakom kde som pracoval ako mladý – Jediná hranica, ktorú by (a niektorými ďalšími ľuďmi redaktor. Vyšla v auguste, bolo spisovateľ mal rešpektovať, je odtiaľto) a začal som chodiť

8 vzlet | september 2013

sem častejšie. Tunajšie literárne pohyby neobdivujem len kvôli nejakej vôni exotiky, ale preto, že som sa napr. cez časopis Nový život a teoretické texty Michala Harpáňa dozvedel o mnohých veciach, o ktorých sa na Slovensku neuvažovalo tak, ako sa uvažovalo tu. Preto som bol vďačný a vždy som považoval, že je toto prostredie skutočne naklonené literatúre.

Pobyt v Srbsku vás dokonca inšpiroval písať o vašich tunajších zážitkoch...

– Moje srbské zážitky z minulého roku sú zhmotnené v knižke Posledná večera a iné radosti, v poviedke Ruka. Ten minuloročný pobyt bol celkom zvláštny a magický. Bol som totiž vlani po prvýkrát v Kovačici a okrem toho zažil som večerný a nočný Nový Sad. Ten nočný zážitok bol natoľko zvláštny, že nakoniec vyústil do textu, ktorý ale vyzerá trochu strašidelný pre čitateľov. Je to preto, lebo Nový Sad na mňa vplýval svojím spôsobom magicky a zažil som tam aj stretnutia, ktoré sa dali v literárnom mixéri spracovať práve na takú hororovú poviedku. Ako som povedal, boli to v skutočnosti príjemné zážitky, ale literatúra je preto literatúrou, aby aj z príjemných vecí mohla vyťažiť nejaké napätie.

Máte na záver nejaký odkaz mladým literátom na dnešnom stretnutí?

– Odkázal by som im niečo, čo tiež odporúčam svojim študentom (lebo na vysokej škole učím aj tvorivé písanie): písanie je len polovica, k tomu patrí aj čítanie.

Potrebné je totiž veľmi veľa čítať, lebo bez toho sa nemožno stať dobrým spisovateľom. A texty vôbec netreba čítať spôsobom „teraz si prečítam jeden napínavý príbeh“ – texty čítajte po vetách, niekedy aj po polvetách a niekedy iba po slovách, rozmýšľajúc o tom, prečo tie slová tam vôbec sú. Písanie nie je hra, ale tvrdá práca. Jedna srandovná vec: keď napríklad tenista chce hrať na majstrovstvách Roland Garros alebo na najlepších svetových turnajoch, vôbec to nikomu neprekáža, keď za svojej mladosti hrá tenis 10 000 hodín.

Keď bude niekto 10 000 hodín písať, určite sa stane dobrým spisovateľom – inými slovami, nie je to po prvej básničke. Treba písať veľmi, veľmi veľa, aby človek dospel k tomu, že má nejaký grif, má cit pre slovo, vie zasmečovať keď je potrebné a vie hrať aj veľmi elegantnú hru.

Pripravil: Stevan Lenhart

FAMNAZ 2013

Alternatívne bohatstvo národností Druhý v poradí Festival alternatívnej hudby národnostných spoločenstiev (srbská skratka: FAMNAZ) sa uskutočnil od 22. do 24. augusta 2013 v Pančeve. Na ňom sa zúčastnil aj časopis Vzlet. Na tejto strane zverejňujeme záznamy z festivalu…

S

tará budova pančevského Domu mládeže. Na chodbe sú otvorené výstavy prác dvoch autorov. Čiernobiele grafiky a komiksy macedónskeho kresliara Gorana Dačeva znázorňujú podivné príbehy z urbánneho prostredia, pokým postavy na kresbách sú často nahé. Jednoduché, ale pestré ilustrácie maďarského autora Attilu Starka majú podobu obalov hudobných vydaní a koncertných plagátov so vtipnými názvami a odkazmi. Vo dvore sa premietajú dokumentárno-hrané filmy We Are Hollywood a We Are Laibach slovinského Festivalový plagát (kresba: Vuk Palibrk; logo: Goran Dačev) elektronickej hudby vojvodinských Slovákov a Rusínov. Skladby z tohto vydania zaznievajú z veľkých reproduktorov. Na minikoncerte

Z výstavy ilustrácií maďarského autora Attilu Starka trash-undergroundového režiséra Diega Menendesa, ktorý narába s obrazmi mediálnych manipulácií, pustých priemyselných zón a totalitno-politických mítingov, vytvárajúc „politicko-hororové” vizuálne ovzdušie… Organizátor festivalu Vladimir Palibrk predstavuje „rusínsko-slovenskú hudobnú kooperáciu”, čiže CD pod názvom Mak & Vzlet, ktoré mapuje súčasný stav rockovej a

Predstavený bol aj časopis Vzlet

Lenhart Tapes industrial-doom-rockového projektu Nastrom repetičné rytmy bicieho stroja, nízke tóny basgitary a občasný šepot: Disappear in Smoke, Deepest Secret... Pri javisku sa hýbe Bela.

Program druhého večera otvára mladá kysáčska speváčka a gitaristka Adora Naiad – obecenstvu

Menendes Brothers

poteší mojich kolegov z Kysáča.” sa páčia jej akustické pop-rocĎalší predstaviteľ rómskeho kové piesne (Selina, Poď sa hrať, hiphopu MC Kastro z Niša majNatura, Crazy Baby…) a odmeňuje strovsky (v srbčine a v rómčine) ju potleskom. Adora sa dostáva predvádza na titulnú stranu sivohumorné Vzletu. Nasleduje skladby na témy kontrast a jemná hudobnej scény šok-terapia v a korupcie v podobe vystúpenia spoločnosti – Menendes Brothers Niš Reprezent, zo Slovinska: silné Viza, Flow koji programované ubija… Na záver rytmy, znepokojujúfestivalu Muha ce tóny syntetizátoBlackstazy ra a punkový spev a jeho trash(Ja sam sagradio -rapové hity, ovaj grad / Ja ču v ktorých sa da srušim ovaj hovorí o rôzgrad). Novosadskí nych tvaroch punkrockeri s tam- Aj Muha Blackstazy si diskriminácie buricou a begešom zalistoval vo Vzlete a o sociálnych Zbogom Brus Li problémoch: začínajú témou z Crni smo mi, Čokoladni reper, Exit, filmu Otpisani, pokračujú s ich Batalite špriceve... sympatickými skladbami Ukleti Pestrý program, ako aj dobrá salaš, Živeti bogato, a nepretenciózna organizácia Politika…

Sobotňajší večer sa začína projektom Lenhart Tapes, ktorý z walkmanov cez reproduktory do obecenstva o. i. sype zvuky exotických hudobných nástrojov (zurna, gusle) zmiešaných s fragmentmi skutočne všelijakých piesní (Keď som vodu brala, Mladá partizánka atď.). GitarovoMC Kastro bubnový alternatívny rock macedónskeho dueta SIZ (Samoupravna interesna zaednica) (Palibrk – Pujić) druhého festivalu potom vyznieva príliš každodenFAMNAZ nasvedčujú, že pred ne. Na chodbe stretáme rómskeho nami sú zaujímavé roky alterrappera Muhu a podávame mu natívnej hudby národnostných výtlačok Vzletu. Listuje so záujspoločenstiev... mom a hovorí: „Tento časopis iste S. L.

Zbogom Brus Li september 2013 |

vzlet 9

Cantat 2013

Ži teraz alebo v pamäti...

N

ovosadský festival mladých spevákov a zborovej, populárnej a vážnej hudby pod názvom Cantat sa už po tretíkrát uskutočnil od 25. do 30. augusta 2013. Ako aj v minulých rokoch, aj v tomto roku festival zhromaždil veľký počet domácich a zahraničných spevákov, dirigentov, hudobníkov...

Slávnostné otvorenie festivalu bolo v novosadskej synagóge. Na večerných koncertoch vo vestibule budovy APV sa predstavili: zbor Argentus z Maďarska pod dirigentským vedením Lászla Kovácsa, chór z Venezuely pod vedením Melania de Jesúsa Leóna, komorný zbor Partiscum z Maďarska a zbor Saba Nova zo Španielska.

V piaty deň festivalu v Štúdiu M koncert usporiadala známa juhoslovansko-srbská speváčka a hudobníčka Aleksandra Slađana Milošević, ktorá má za sebou mnohé úspechy na

medzinárodnej úrovni a kariéru dlhú 35 rokov. Jej meno je synonymum pre nekompromisnú kvalitu a avantgardné umelecké vyjadrovanie sa. O 21.

hodine na javisku sa prejavili členovia kabaretu Limunacija, kontratenor Predrag Đoković a Novosadský Nonet, ktorý je založený začiatkom roka 2011 a pozostáva z vynikajúcich spevákov zo Srbského národ-

ného divadla. Nasledovalo dueto Aleksandry Slađany Milošević s mladým minuloročným víťazom festivalu Ognjenom Vuletićom, s ktorým zaspievala známu pieseň Princeza. Súčasťou koncertu boli tiež dve performancie a premietaný bol krátky film o celoživotnej kariére tejto hudobníčky.

Nakoniec sa predstavila sama Slađana svojimi starými hitmi: Recept za ljubav, Fantastično putovanje, Miki Miki, Amsterdam...

Aleksandra Slađana Milošević Zaspievala ich spolu so svojimi fanúšikmi a poďakovala rom festivalu mal byť koncert sa organizátorom festivalu. francúzskych Seven Kings – The Poznamenala, že všetci hovoria Family of Gipsy Kings a La famio tom, ako je vstup človeka lia spolu so známou srbskou na Mesiac niečo veľké, že je to speváčkou Marijou Šerifović. malý krok pre človeka, ale veľký Avšak toto podujatie bolo pre človečenstvo. Všetky veľké z technických príčin odročené a kroky musia však byť urobené vo chvíli vzniku týchto riadkov na Zemi, nie na Mesiaci... dátum uskutočnenia koncertu V posledný deň festivalu boli ešte nebol známy. prezentované výsledky tvorivých dielní. Oficiálnym záveText a foto: MV

talenty

Spontánnosť a energickosť Mladá divadelná herečka Jasmina Kováčová z Kysáča – jedna z protagonistiek predstavenia Opona nahor!

N

iektorí ľudia majú v sebe niečo, čo obohacuje a pôsobí priaznivo na iných. Jedna z takých výnimočných osôb sa nachádza medzi nami.

Je to krásna a spontánJasmina Kováčová na Jasmina Kováčová, ktorá má neskutočnú dávku energie, schopná je vždy učiť a zdokonaľovať sa.

Okrem náročného právneho štúdia už niekoľko rokov sa zaoberá tvorivým koníčkom – herectvom. Láska k tomuto hobby sa prejavila od malička vďaka pánovi učiteľovi Gombárovi, ale aj členom jej rodiny, ktorí tiež prejavovali nesmiernu lásku k herectvu. k tomu sa ešte zaoberala recitáciou, v čom dosahovala pekné úspechy, a to ju zvábilo k herectvu. Jej herecká genéza sa uskutočnila v stredisku KIS Kysáč, kde sa prejavila v pred-

10 vzlet | september 2013

stavení Zem podľa predlohy VHV a v réžii Jána Privizera.

Táto hra upútala pozornosť nie iba vo Vojvodine, ale i na Slovensku, kde sa dostali na Scénickú žatvu.

Nasledovali predstavenia Požičaná láska, Cesta pre dúhu, Komédia o láske, Hugo Karas (na prehliadke Divadelný vavrín 2012 Jasmina získala cenu za hlavnú ženskú postavu) a tohtoročná Opona nahor!

Aktuálna hra Opona nahor! je realizovaná v produkcii Slovenského vojvodinského divadla podľa textu súčasného britského dramatika Petra Quiltera a v réžii Dušana Bajina.

Dej tejto komédie hovorí o tom, že muž po sebe zanechal rozpadnuté divadlo svojej prvej manželke, dcére, tajomníčke, matke a druhej žene a všetky

rozhodujú o tom, čo s tým robiť. Každá z nich má nejaké nápady, ale nakoniec sa spoločne rozhodnú, že urobia benefičný koncert, v ktorom hlavným bodom bude Madonna. Tá sa však iba niekoľko hodín pred koncertom rozhodne, že nepríde. Samozrejme, vznikajú mnohé trampoty a návrhy, ako by sa mohlo obecenstvo oklamať, prečo speváčka neprišla. Pointou celého predstavenia je, aby ich myšlienky splynuli, aby sa tieto postavičky začali mať navzájom rady a aby si pomáhali...

V tejto hre sa Jasmina Kováčová vyskúšala v role Terezy, a hrajú aj ďalšie štyri herečky – Mária Koruniaková (Pam), Olga Ćosićová (Sharon), Anna Chrťanová-Leskovac (Jackie) a Katarína Kolárová (Betty).

– Na samom začiatku mi bolo ťažko stvárniť moju postavu v hre, lebo je Tereza úplne iná ako ja.

Nemá priateľa, ani kamošky, je príliš konzervatívna. Ale vďaka kolegyniam a nadovšetko režisérovi Dušanovi sme to zľahka zvládli.

Predstavenie sme pripravovali dva mesiace a možno konštatovať, že nám to celkom stačilo, – rozpráva Jasmina o vzniku predstavenia.

Na otázku, či má nejaký odkaz pre mladších hercov, odpovedá: – Mladým ľuďom, ktorí sa zaoberajú herectvom, chcem odkázať, aby sa nehanbili.

Obecenstvo totiž ľahko vycíti, či je ten herec uvoľnený alebo je príliš hanblivý...

Na koniec rozhovoru Jasmina sa nám zverila so svojím mottom, ktoré odporúča mladým čitateľom: If you don’t live for something, you will pay for nothing.

Napísala a fotografovala Marína Valentíková

Lucia Hrušková, handmade scrap-art

Život je o farbe, ktorú si vyberieš...

M

aľba ti môže našepnúť viac než tisíc slov, ale je i možnosť, že nemáš tú správnu. Vtedy si urobíš vlastnú.

Je to šľachetné tajomstvo, ktoré odhalila mladá slečna Lucia Hrušková, pochádzajúca z malej dedinky pri Piešťanoch na Slovensku.

Láska k tomuto jej koníčku sa prejavila už útlom detstve, ďakujúc matkinej láske k umeniu, ktorému sa nemala možnosť venovať v bývalom režime. Luckin druh umenia sa vyvíjal vo viacerých spektrách. Ako neposedný zvedavček najprv chytila do rúk grafit, neskôr soft pastel, potom to šlo k rozsiahlejšiemu smeru menom estetika, umenie a dizajn, čo bol odbor štúdia v hlavnom meste Nórska, kde sa prvýkrát zoznámila s akrylom, čo ju primárne priviedlo k maľbe. Tu svoje znalosti uplatnila na tematických veciach, citových, abstrakt-

ných, orientovala sa najmä na oči, zvieratá a veci, ktoré dokážeš vidieť okolo seba. Druh umenia, ktorým vie potešiť enormnú kvantitu ľudí, sú však pohľadnice, ktorým aktuálne prepadla. Baví ju to iba šesť mesiacov a už si môže spisovať spokojných zákazníkov, ktorí na pozitívne reakcie nedávajú dlho čakať.

Miluje písanie listov, ktorým vdychuje staručkú dušu písanú kaligrafiou, rôzne druhy papierov, hlavne tie ručne robené, čo sú jej východiskové materiály pri tvorbe. Čo ju priviedlo k tvorbe práve v oblasti scrap-artu? V obchodoch videla iba rovnaké pohľadnice, nebola tam žiadna myšlienka a nápad, iba hra na komerčnú

kvantitu bez vkusu. Kvôli tomu si povedala, že bude tvoriť vlastné originálne kúsky, pretože iba nimi dokáže zabezpečiť jedinečnosť, ktorú vytvára presne podľa požiadaviek zákazníka a pocitov.

Do jej galérie môžete nahliadnuť na stránke www.sashe. sk/Lucy-Art. Ide o jedinú handmade stránku na Slovensku, ktorá dáva priestor a rozprestiera krídla fantázie umelcom, výrobcom originálnych handmade vecí, ktorí tak získavajú priestor na vlastnú prezentáciu a predaj. Za krátkych 6 mesiacov od redakcie stránky sashe. sk získala tzv. „korunku“ pred menom, za ktorou sa skrýva množstvo informácií, označujúc kvalitu predajcu a jeho úspech, čo je kombináciou mnohých faktorov.

Umenie je jej svetom, tu žije v prostredí, v ktorom chce, aby aj nereálne bolo reálnym. „Tu môžem byť sama sebou, tvorím, čo chcem, robím,

čo chcem.“ Umenie je neskutočnou dávkou energie. Keď sa niečomu venuješ viac než 10 hodín denne, je to zmes hyperaktivity, motivácie a

lásky. Iba jedna pohľadnica môže zabrať hodinku, niekedy aj dve, a zvlášť keď nereplikuješ ani jednu z pohľadníc. Potrebné je nájsť podklad, komponenty, podstatnú myšlienku. Pre autorku, ktorá vystupuje pod svojou autorskou značkou Lucy Touch Art, to nie je iba pohľadnica, ale samotný príbeh. Dôležitá je spontánnosť, improvizácia, keď už neostáva dostatočne dlhý kúsok čipky, a flexibilita.

Jej snom je mať priestor, stále

iné než bojovať. Vďaka tomu je človekom, akým je.

Nevýhodou je to, že malý počet ľudí pochopí, koľko energie, času, finančných nákladov a vlastnej fantázie venúva tomuto koníčku „Nie sme na takéto handmade veci naučení,“ konštatuje.

Jej umelecké uplatnenie v tvorbe pozná už Írsko, Kanada, Francúzsko, Rumunsko, Taliansko, Nemecko, Nórsko, Česko a pochopiteľne Slovensko, kam

tvoriť a zdokonaľovať sa, učiť sa novým technikám, naučiť sa portrétovať.

Podporujú ju jej najbližší priatelia a rodina, najmä rodičia. „Rodina je základom všetkého a ja mám tých najlepších rodičov

sa už dostala či už pohľadnica robená podľa špecifických požiadaviek zákazníka alebo maľba. „Pod mojou autorskou značkou je každá pohľadnica robená s rovnakou dávkou lásky ako každá jedna, pričom nič nereplikujem zo svojej vlastnej zásady.“ Iné záujmy sú celá estetická sféra, kde patrí na popredných priečkach aj floristika, ktorej sa profesionálne venovala počas štúdií na strednej škole.

Fotografovanie, šport, príroda, zvieratá, cestovanie, spoznávanie iných kultúr, čítanie kníh...

Jednoducho život. „Môžem iba povedať to, čím som si prešla.

U mňa je to zistenie, že v sekunde dokážeš prísť o všetko, preto každý jeden deň si vychutnaj naplno.“ Na záver otázka, ako vidí samu seba... „Seba vidím ako stále usmiatu a plnú energie, pretože tak sa reálne i cítim. Ak nevstanem s pokrčenou náladou J. Zatiaľ všetko nechávam len plynúť, prijímam to, čo prichádza a raz budem mať umelecký ateliér plný handmade výrobkov, pričom v ďalšej časti bude kvetinové štúdium.“ Čo by odkázala ľudom, ktorí túžia dosahovať svoje sny? „Choď za svojimi snami, lebo zázraky sa dejú každý deň.

Neprestávaj snívať!“

na svete. Vedeli, že ak sa mi pokúsia pristrihnúť krídla, budeme tým trpieť všetci, a preto mi s prehľadom dovolili všetko, ak sme našli tú správnu cestu dohody, kde sú limity a kde končia.“ Z rozhovoru sa dalo vycítiť, že je Lucka tiež bojovníčkou.

Nekonečnú energiu a túžbu po pohybe si vybíjala na trávniku v drese s označením 1.RC Slovan Bratislava (Rugby club). V tomto športe je výhodné mať silu, vedieť uplatňovať techniku so svojimi spoluhráčkami, mať rýchlosť, vytrvalosť a správnu dávku bojovnosti, ako mi s iskrami v očiach prezradila. Vo svojom živote musela brať veci také aké sú, prešla cez ťažké zdravotné problémy ešte počas detstva. To ju predurčilo bojovať, bojovať a nič

Marína VALENTÍKOVÁ Foto: Lucy Touch Art

september 2013 |

vzlet 11

kurz slovenského jazyka v Modre – Harmónii

Aj poučný, aj zábavný

Z

ačiatok leta pre nás mládežníkov zo Srbska bol sľubný. Už dňa 23. júna 2013 na Slovensku v Modre – Harmónii sa začal kurz Slovenčina na každý deň a slovenské reálie pre žiakov, ktorí chcú lepšie spoznať slovenčinu a ktorí majú radi slovenčinu a Slovensko. Kurz prebiehal v spoločnej organizácii Univerzity

3. Motovíkend v Kysáči

Dobšinskú ľadovú jaskyňu, nachádzajúcu sa v Slovenskom raji v Spišsko-gemerskom krase, Spišský hrad, ktorý bol najväčší Na pamiatku spoločne v Modre-Harmónii v strednej Európe, a nakoniec historické mesto Levoču. Pozreli sme si i krásy Demänovskej jaskyne a ďalší program prebiehal takto: najprv sme lanovkou išli hore na Malinô Brdo, potom sme sa turisticky prechádzali do Vlkolínca, ktorý je od roku 1993 zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO, nasledoval návrat do Modry – Harmónie.

Na koniec celého nášho kurzu sme sa poprechádzali po Modre, kde sme lepšie mohli spoznať osobnosť Ľudovíta Štúra, pretože Komenského v Bratislave, Centra Maďarska a z Rakúska so svojimi je Modra známa aj ako mesto ďalšieho vzdelávania, Jazykovej profesormi. Takto sme sa spolu štúrovcov, aj mesto na Slovensku a odbornej prípravy cudzincov priatelili do 29. júna. ležiace v Okrese Pezinok, v a krajanov. Účastníkmi kurzu Prvý deň sa začal otvorením Bratislavskom kraji. Ale pred boli žiaci zo Srbska (Kysáč, kurzu, t. j. informáciami o trojtouto prechádzkou sme mali ešte Báčsky Petrovec a Kovačica) pod dňovej exkurzii jednu hodinu vedením profesoriek slovenčiny po Slovensku, INLINGUA, Spišský hrad nás Ľudmily Berediovej-Stupavskej a po čom nasledodruhú v poradí nesmierne lákal, aj Annamárie Boldockej-Grbićovej. vala prednáška – práca, vedokeď bolo únavné Ďalší účastníci boli z Rumunska, z Svetové dedičmostný kvíz dostať sa naň stvo UNESCO, o Slovensku INLINGUA hodina a odovzdanie I – práca v 2 osvedčení o skupinkách. V absolvovaní nasledujúci deň – kurzu. prvý deň exkurzie Domov sme po Slovensku sa vrátili s krás– sme sa tešili nymi spomienna odchod do kami. Nakoniec Banskej Štiavnice, môžem ktorá je jedným z povedať, že ak najkrajších a najnaozaj chcete starších miest na spoznať slovenSlovensku. Pozreli činu, tento kurz sme si artikulárny vám skutočne drevený kostol pomôže a k v Hronseku, tomu zažijete aj ktorý sa nachádza v slovenskej pekné zážitky a všeličo nového. časti Karpatského oblúka, a ubytovacie priestory v Mýte Marína Horvátová, 3. a pod Ďumbierom, v ktorom sme Gymnázium Jána Kollára strávili daždivé, ale pekné dni. so žiackym domovom V rámci exkurzie sme navštívili v Báčskom Petrovci

Hluk neprekáža...

P

očas letných prázdnin – presnejšie v tretí júlový víkend – mladí Kysáčania, ale i tí starší, ktorí zbožňujú motorové vozidlá, sa mohli kochať v kráse rozličnosti motocyklov.

Návštevníkov 3. kysáčskeho Motovíkendu bolo veľa.

Prišli aj hostia zo Slovenska, Česka, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, ako i z rôznych krajov Srbska.

Predseda klubu Kisach Crows (a zároveň organizátor) Ján Demrovský bol na toto podujatie veľmi hrdý. Prezradil, že bolo okolo 300 motorkárov. Motokros sa – ako i mnohé iné tohtoročné podujatia – niesol v znamení 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča.

Uskutočnilo sa defilé, rockové koncerty a súťaž o najhlučnejšiu motorku.

Návštevníci si mohli pochutnať na výbornej kysáčskej klobáske, sárme a fazuli. Tohto roku exhibície na hlavnej kysáčskej ceste vystali. Motocyklisti mali možnosť stanovať v kysáčskom parku a počasie im žičilo.

Nielen mladí, ale i starší Kysáčania sa už tešia na nasledujúci ročník motozjazdu... Hluk im neprekáža, sú šťastní, že sa v tejto dedine stále niečo hýbe, trvá a oživuje...

Anna LEGÍŇOVÁ

12 vzlet | september 2013

Listujeme v Slovníku cudzích slov – mäta – voňavá lúčna rastlina – mea culpa – moja vina – meander – riečna zákruta vytvorená bočnou eróziou rieky v nížinnej časti toku – mecén – podporovateľ vied, umenia a pod. (podľa starorímskeho boháča G. C. Maecena) – medailón – ozdobný závesok na krk, okrúhla ozdoba s podobizňou; stručný slovný alebo obrazový portrét charakterizujúci

život a dielo významnej osobnosti – mediátor – sprostredkovateľ – medicinbal – ťažká plnená kožená lopta (na cvičenie) – mediokrita – prostrednosť – medionym – pseudonym (literonym), keď litera (litery) nie je zo začiatku mena, ale niekde zo stredu – mediteránny – týkajúci sa oblasti Stredozemného mora

story

e nedeľa. Sedíme v parku, hompáľame nohami. A mlčíme. Už hodnú chvíľu. Petry niet. Každú nedeľu s kamarátkami vysedávame v parku na lavičke.

Rozprávame sa o škole, rodičoch, hudbe, móde, chlapcoch a tak. Len o vážnych veciach. Najviac vlastne rozpráva Petra. Čo tá chce rozprávať…

– Kde trčí? – nervózne sa spýta Hanka. – Bez nej je tu nuda.

– Je, – potvrdí Oľa, otočí sa a zvýskne: – Ide. Len čo si Petra prisadla k nám, začali sme rečniť jedna cez druhú: – Jana bola na blšom trhu, kúpila si žltú mikinu.

– V móde je oranžová.

– Ona nemá oči?

– Všimli ste si ten melír na Monikinej hlave?

– Zelenofialovoborový.

– Fuj, to sa na čo podobá?

– Na semafor.

– Fero spadol z bicykla, nevidel tabuľu ako dom a bác.

– Stalo sa mu niečo?

– Celý je modrý.

– Aj ja mám modrinu.

Chovala som otcove holuby, jeden ma ďobol do ruky.

– Ujo mi chce darovať morča. Aj to bude ďobať?

– Nie, môže ti iba prst odhryznúť. Morča hryzie.

– Nechcem.

– Brat včera vyhlásil, že sa ide ženiť.

– Koľko má rokov?

– Šesť.

– Ženiť? Deti! – vyskočila Petra z lavičky a kyvotala rukami, aby zaujala našu pozornosť, – susedka sa nám ide vydať. – Predstavte si, ani šestnásť ešte nemá.

Nielenže sa ide vydať, ale musí sa vydať.

– A prečo sa musí?

– Pretože bude mať bábätko.

– Ani šestnásť a už má mať bábätko? My máme dvanásť a ešte ani frajerov nemáme.

– Neviem, – zatvárila sa tajnostkársky. – Oľa, a ten šuhajík, na fejse?

– Aký šuhaj? – prekvapene zízame.

– Á, vy neviete, – jasá Petra. – Oľa má frajera.

– Koho?

– Neviem. Ale niekto jej zasielal smajlíkov s bozkom.

– Naozaj? Oľááá?

– Petra preháňa. A už nezasiela. Mama videla, a

– Naozaj? Kedy?

– Na Silvestra.

– Kto? – Otec a starý otec.

– To sa neráta. Niekto mladší?

– Aj. – Naozaj? Aké je to? Vrav.

Hľadím na ne. Zvedavo čakajú. Mám im povedať, kto ma pobozkal a kedy? Škôlkar. Dávno. Štverali sme sa na šmýkačku. Bol tesnulinko za mnou. Otočila

takmer na pery. MŇA. Len mňa.

Fuj. Fuj! Fuj. Fuj. Fuj. Fúúúúúfúúúúúúj.

Zbehlo sa to tak narýchlo, že som nestihla ani hlások vypustiť. Sedela som ako zarezaná.

– Odpáľ! – kričia dievčatá na uja.

Vzpriamil sa, usmial.

– Cigaretky?

– Zmizni!

Tak ako znenazdajky

zrušili mi fejs.

– Napísal ti, že ťa chce bozkať?

– Napísal.

– Bozkať? – roztvárame ústa ako vráta.

– Jáj, húsky moje, čo je na tom bozkávaní také zvláštne? – Petre zažiaria oči ako stromček na Vianoce.

– Že čo? No prvý bozk je prvý bozk. Je to niečo výnimočné, – poúča nás Hanka.

– A ty to skadiaľ vieš?

– Viem.

– Vieš???

– Ty si sa už bozkávala?

– Alééééé, počula som o tom.

– Len počula? Teba ešte nikto nepobozkal? – pýtam sa jej.

– A teba už niekto niekedy bozkal?

– Normálne.

– Kto??????

– A nie iba jeden.

som sa a v tom – cmuk.

– Dunčo, – zatajím prvý bozk. – Keď sa raduje, celú ma vyoblizuje. Od radosti sa aj pociká.

– Fúúúj, pes.

– Prvý bozk, ten prvý pravý naozajstný od chlapca či muža, je nezabudnuteľný.

Pamätáš si ho, aj keď umieraš, – poúča Hanka.

– Och, ach, – vzdycháme a snívame.

– Nazdar, dievčatá, máte cigaretky? – priplichtil sa nám z chrbta akýsi ujo.

Košeľa rozopnutá, nohavice prikrátke, strapatý, špinavý, bezzubý. A páchol.

– Bež! – hnevám sa.

A znovu sa pýta. Zrazu hop, preskočí lavičku ako opravdivý akrobata a šup medzi nás. Pozrie raz na jednu, potom zasa na druhú. Kým my s úžasom sledujeme jeho pohyby, ani neviem ako a skadiaľ, CMUK,

prišiel, aj odišiel. Dievčatá na mňa zúboženú súcitne pozerajú. Vyskočím z lavičky a letím domov. Ako zmyslov zbavená. Do večera som sedela vo vani a drhla líce aj pery. Mydlom, špongiou, znovu mydlom, maminým telovým gélom, otcovým, práškom na pranie, studenou vodou, horúcou.

Drhla som tak silno, až mi pery začali krvácať.

– Bozkal ma, – fňukám mame, keď nazrela do kúpeľne.

– Chúďa moje, – ľútostivo povedala. – Netráp sa. Prvý bozk, žiaden bozk.

– Prvý? A druhý?

– Prvý, druhý aj tretí... ten opravdivý len príde.

– Kedy? Ako zistím, že je opravdivý?

– Hm, – pousmiala sa. – Zistíš.

Ilustrácia: Sandra Živkovićová

J

Mária Kotvášová-Jonášová september 2013 |

vzlet 13

Rozlety SPL 2013

Vrana Čierna duša, múdra vysvetľuje svojím letom dávne želanie. „Ľudia, otvorte sa, leto v zime spoznajte, možno som strašná, ale ja o tom neviem...“ Počuvám jej krásny spev, tú harmóniu v chrapľavosti, to vždy pocítiť chcem.

Všetko je ako sen, moja duša tancuje, vážiť si krásu len a všetko, čo má byť, tu je.

Vnímam svoj cieľ ako už vyplnený, v duši mám mier a každý verš už napísaný.

Vrana, ďakujem za tvoju čiernotu.

Sandra Živkovićová

Adora Naiad Kysáč

Magdaléna Tomanová

* pozeral som sa do kúska papiera všetko sa dobre skončí písal som o tom, ako mesiac drámy udiera všetko skrze tie hnedé oči kráčal som temnými cestami a teraz sa pozerám do prázdneho rámu vyjadroval som sa krásnymi gestami a teraz si chystám novú stranu

Vladimír Mikuš

O. H.

kráčam cez fialovú hmlu čo by strýko Jimi povedal vidím neviem či svetlo či tmu ale by som silný tón odohral malé slnko občas sa javí vedie ma na pravú cestu zotiera smútok na mojej tvári zrak mi otáča k poriadnemu miestu hudba mi už do srdca nezadiera ale smelo doň vkročí pozerám sa na kúsok papiera všetko sa dobre skončí

Denis Kočovský

Vlastimír Ithil Povolný Padina

Práce pre rubriku Rozlety môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

14 vzlet | september 2013

Ľudia chodili sem, aby sa zabavili, popili si a často aby položili dušu do prázdneho pohára.

Rozprávali sa o počasí a beznádejnej situácii v beznádejnom štáte.

Vyprázdnili črevá a močový mechúr.

Vypili ďalšie pivo a so slzavými očami a trasľavým hlasom povedali: „Never nikomu!“ Pýtali si účet, aby v tom momente zistili, že nemajú toľko peňazí vo vačku.

Dali všetko, čo mali, a odchádzali domov s alkoholom v krvi, prázdnym vačkom, ale s nikdy vedomejšou dušou.

Zastali na dverách: „Chudobu treba pobiť! A mňa prvého!“ A odišli, aby sa na nasledujúce ráno vrátili.

A urobili to isté.

Aranea Kysáč

Rozlety SPL 2013

Čas prejde, spomienky zostávajú Stačia prvé tóny známej melódie, jediná fotografia, známe miesto, či známa vôňa a vynorí sa toľko spomienok.

K

Annamária Chalupová

Mesiačik usmievavý Možno som spoznaním tvojho bytia spoznala seba – Iskričku nežného a vzrušujúceho plameňa.

Lúče pokoja mojím krokom zasielaš z neba; Úsmevom: vytrvalosť nerozbitného kameňa.

Jestvuje ozaj takéto zvláštne porozumenie?

Ešte stále si myslím, že si moja duša spriaznená.

Mesiačik usmievavý, si moje šťastné znamenie. Ťažkosti tmy... Tie neprekonala by som bez teba; A teraz, Mesiačik, vieš, ako veľmi milujem ťa.

Saňa Strakúšeková Kovačica

POZNÁMKA: V tomto čísle v rubrike Rozlety zverejňujeme časť básní, ktoré boli prečítané na 42. Stretnutí pod lipami v Kovačici a predtým neboli zverejnené v časopise.

Tieto Rozlety ilustrujeme ukážkami z výstavy výtvarných prác, ktorá bola usporiadaná v rámci 42.

SPL.

Mooncat

de bolo, tam bolo... Aj keď život nie je Disneyho rozprávka, niekedy mám pocit, že môj študentský život práve tak začal. Malá Teodora vo veľkom meste, obklopená neznámymi ľuďmi, cudzou krajinou. Ako Alica v krajine zázrakov, len bez zajacov...

Prijímacie skúšky. Prvé stretnutie s mestom, v ktorom by som mohla stráviť nasledujúcich päť rokov svojho života.

Pamätám si na ľudí, ktorí prišli s rovnakým cieľom ako ja: zložiť prijímacie skúšky a stať sa študentom žurnalistiky.

A potom hmla. Hmlisté myšlienky, rôzne pocity, obavy.

Ja to chcem, je len otázkou, či to môžem. Vyberú ma?

Dokážem to? A potom dúha na zamračenom nebi mojej duše. Však áno, dokážem to. Môj sen sa stal realitou (viem, je to klišé, ale v tomto prípade pravdivé).

Zápis. Prekvapenie. Toľko ľudí sa zapisuje na štúdium žurnalistiky. Nikoho nepoznám, ale nič to. Máme päť rokov na spoznávanie. Nepokoj ma však neopúšťa. Čo ak?

Nie, nemôžem tak rozmýšľať, všetko je tak, ako má byť.

Bude lepšie. Bude najlepšie.

Prvé stretnutie so spolubývajúcou. Izba 704, tri postele, kúpeľňa a stolík pre dvoch. Chcem zavolať novú spolubývajúcu na pivo, avšak pozvánku doručím vnútornosti mojej novej skrine. Nemôžem zabudnúť na tie obavy. Neviem byť sama sebou. Ešte nie. Nie som si vedomá toho, že o päť rokov, po ukončení štúdia, budem plakať za tou istou izbou, za tými starými a nie veľmi peknými posteľami a malým stolíkom.

Prvý deň školy. Tak ako keď som mala sedem rokov a ešte sopľavá začala chodiť do prvej triedy základnej školy... Tak som sa cítila aj v ten prvý deň na vysokej.

Nevedela som, kam mám ísť, ako sa zoznámiť, ako sa vôbec rozprávať. Sopliačka... Naučila som sa profesionálne sa usmievať, keď nemám alebo neviem čo povedať. Zistila som, že svoje meno musím zopakovať, aby si ho ľudia zapamätali. Naučila som sa, že „gate“ majú iný význam než v srbčine. Potrebovala som týždeň na to, aby som si uvedomila, že to všetko naozaj chcem, že to zvládnem.

So spolubývajúcou som išla na to pivo, nielen raz, ale nespočítateľne veľa ráz. Moja skriňa už žiadnu pozvánku nedostala a ja som dostala kamarátku na celý život.

Potom to už bola krajina zázrakov. Noví ľudia, ktorí sa časom stali zaujímavými, nové mesto, ktoré bolo treba preskúmať, zistiť, do ktorých krčiem sa oplatí ísť… A tá čudná izba sa stala mojím druhým domom.

Prišla som aj na to, kedy sa môžem zabávať, užívať si, a kedy sa treba učiť. Zažila som, samozrejme, aj dlhé, neprespaté noci s najlepšou kamarátkou kávou, ale pravdupovediac, aj tie noci mi teraz chýbajú. Krajina zázrakov sa po skončení štúdia stane realitou, len bez zázrakov. Stane sa len krajinou, v ktorej sa musím odznova učiť nové veci, spoznávať nových ľudí, stanoviť si nové ciele... Aspoň mi ten naučený profesionálny úsmev zostáva, ten sa vždy dá využiť.

Zase sa cítim ako sopliačka, ktorá má začať chodiť do základnej školy. Stratená, bez pokoja v duši... Avšak mám krásne spomienky na študentský život, milión obrázkov, rozprávok, v ktorých sa vždy môžem stratiť a aspoň nakrátko sa v nich skryť. Vyrovnať sa s tým, že to krásne obdobie sa pre mňa skončilo, ale že určite príde ešte lepšie, iné, a že zase zvíťazím. Všetko je tak, ako má byť.

Teodora Ilićová

september 2013 |

vzlet 15

zóna deviateho umenia Interview: Goran Dačev, autor komiksov z Macedónska

Sociálne témy, existencializmus a erotika V

programe tohtoročného festivalu FAMNAZ (o ktorom píšeme na strane 9) bola aj výstava komiksov a kresieb macedónskeho autora Gorana Dačeva zo Skopje. Výstava bola nainštalovaná na chodbe pančevského Domu mládeže a práve tam sa udial aj tento rozhovor s autorom...

– V Srbsku a v Pančeve nie som po prvýkrát, prichádzal Goran Dačev som tu ešte koncom 90. rokov a dlho sa poznám s tunajšími kresliarmi a organizátormi, akými sú Zograf, Wostok, Septic a Vladimír Palibrk – rozpovedal nám Goran Dačev. – Môj komiks Kopilj kedysi vzbudil veľkú pozornosť tunajších alternatívnych komiksových kruhov a Wostok ho dokonca bol zaradil aj do svojho kultového fanzínu Krpelj. Vždy sa dobre kamarátime, keď sa stretneme na takýchto podujatiach...

Ako sa majú veci ohľadom komiksu v Macedónsku?

– V Macedónsku je dosť ľudí, ktorí sa zaoberajú komiksom, je však menej autorov, ktorí sa venujú jeho alternatívnej, t. j. undergroundovej podobe.

Autori mainstreamového komiksu sú dobre zorganizovaní a tiež majú svoj časopis, ale je to mimo okruhu mojich záujmov.

V Macedónsku síce nemáme také komiksové festivaly, aké jestvujú tu u vás, občas sa však organizujú rôzne umelecké akcie a výstavy...

Pozorujúc tvoje komiksy, jednoducho sa vnucuje určitá paralela s Robertom Crumbom, tak po grafickej, ako aj po tematickej stránke. Možno si všimnúť, že na kresbách sú často prítomné erotické motívy či sexuálna tematika...

– Áno, Crumb mal veľký vplyv na mňa oddávna a zrejme to nemožno skryť. Predsa si však myslím, že moje práce majú aj určitú dávku originality.

Pravda, je dosť erotiky v mojich komiksoch – hádam preto, Zvádzanie že je v tom nejaké krajné elementárne tabu a je to vec psychoanalýzy.

V skutočnom živote sa však nezaujímam veľmi o sexuálne témy – asi preto, že ich predtým „rozoberiem“ na kresbách...

Tvoje kreslené epizódy tiež často rozoberajú témy z oblasti sociológie a politiky...

– Tak ako u vás, aj v našej krajine spoločensko-politická tranzícia zanechala hlboké

Zopár minizínov O

krem toho, že má 32 strán a vedie galerijný obsahuje kresby priestor a organizuje amerického autora rôzne výstavy alternaPata Moriarityho, tívneho umenia, tvoktorý vlani hosťorivé dielne a koncerty, val v Srbsku ako pančevské združenie účastník festivalu Elektrika sa tiež zaoNovo Doba a berá vydavateľskou tvorivej dielne činnosťou. Dodnes Deliblaticum. Ide boli realizované viao svojrázny denník ceré kvalitne tlačené v skicách, ktorými albumy a o niektoMoriarity zvečnil rých sme už písali vo nielen svojich koleTitulná strana Vzlete (napr. Ruská gov umelcov, ale brožúrky Pančevo in avantgarda v komikse Pencils aj detaily na mestvo Vzlete č. 5/2013). ských budovách, Tentoraz si však všimneme niepomníky a prírodné prostredia, v koľko lacnejších, menších vydaní ktorých pobudol… Minikomiks vreckového, „minizínového” forpod názvom Am I Gay? je realizomátu (A6 alebo aj menšie), ktoré vaný na 12 stranách (plus obálka) sú praktické na čítanie, pozeranie a jeho autori (Palibrk & Piksa) sa a spríjemnenie dlhých chvíľ v prostredníctvom súvislých artisautobuse alebo v úrade, tiež v tických kresieb a duchaplného kaviarni, parku, na ulici, dokonca sprievodného textu pokúsili hocikde... odpovedať na otázku z názvu…

Brožúrka Pančevo in Pencils Celkom inú tematiku spracúva

16 vzlet | september 2013

stopy, takže sú mnohé príbehy v mojich komiksoch inšpirované sociálnymi témami, politikou a existencializmom – ide o rôzne urbánne príbehy, ktoré sa stali mne alebo mojim kamarátom. Spomenutá postava Kopilj bola výrazne založená na motíve tranzície v druhej polovici 90. rokov, ale tá tranzícia, ako vidno, trvá až dodnes.

Akú hudbu máš rád?

– Dospieval som pri hudbe skupín Nick Cave and the Bad Seeds, DAF, Kraftwerk... Tiež ma oslovil industrial a v poslednom čase mám rád aj ambientné zvuky, aké napr. vytvára Haxan Cloak.

Nejaká myšlienka na záver...

– To, čo nás zaujíma dnes, zajtra nám možno už ani nebude zaujímavé, ale ak vieme alebo cítime, že niečo má skutočnú hodnotu, zostane to pri nás natrvalo...

S Goranom Dačevom sa rozprával Stevan Lenhart

16-stranová knižočka Black Holes (autor: Asterian) obsahujúca svojrázny fotokomiks, zložený

hrdla usmieva z titulnej strany brožúrky Factory of Happiness, ktorá vlastne sprevádzala výstavu prác autora Dalibora Popovića.

Ide o zbierku kresieb znázorňujúcich hrdinov kreslených filmov v rôznych „neslušných”

z obrázkov neurčitých tvarov a populárno-teoretického textu na tému existencie čiernych dier vo vesmíre… Goran Bregović sa so zaveseným kalašnikovom okolo

situáciách, čím sa poukazuje na „otázku vplyvu pop-artu na idey totalitnej spoločnosti a národov a jednotlivca”…

S. L.

PC hry

P

očítačové audiohry sa od štandardných videohier odlišujú hlavne tým, že základné informácie poskytujú prostredníctvom zvuku. Takéto hry sa pôvodne vypracúvali pre slepých ľudí a vytvárali ich zväčša amatéri. V posledných

rokoch sa však aj tento druh hier čoraz viac rozvíja a ich popularita stúpla najmä vtedy, keď o ne začali prejavovať záujem zvukoví umelci a v spolupráci s programátormi ponúkli zopár unikátnych výtvorov.

Jedným z takých diel je hra Remembering, ktorú spoločnými silami vytvorili holandské zvukové štúdio SonicPicnic a herná spoločnosť Monobanda.

Svoju hru predstavili týmito

knihy Emir Kusturica: Sto jada

(Novosti, 2013)

V

eľký úspech autobiografickej knihy Smrt je neprovjerena

slovami: „Remembering je poeticky skúmavá hra riadená zvukom. Svet v hre je ako napoly zabudnutý sen, podivný a predsa nejako známy. Toto tajomné miesto je plné zvukov, ktoré vás pozývajú využiť vlastnú fantáziu. Remembering je hra, ktorá necháva voľný priestor pre hráčov. Tým, že sme vystavali svet založený na zvuku namiesto na vizuálnej stránke, vytvorili sme hru, ktorá sa opiera o interpretáciu. Dáva možnosť vnímať zážitok celkom osobne.“ A je vskutku tak.

Remembering je krátka, experimentálna a celkom jedinečná dobrodružná hra s jednoduchou umeleckou predlohou. Je zároveň podivná a

krásna a vyzýva každého hráča aspoň na chvíľu spestriť si vlastnú fantáziu. Hráč akoby pole-

glasina (2010) určite posmelil Emira Kusturicu, aby pokračoval vo svojich spisovateľských úsiliach.

Tento filmový režisér (Spomínaš si na Dolly Bell?, Otec na služobnej ceste, Podzemie, Čierna mačka, biely kocúr) a hudobník (No Smoking Orchestra) vo svojej druhej knihe Sto jada čitateľom prináša šesť autentických, provokačných a duchaplných poviedok. Pod vplyvom majstrov juhoslovanskej poviedky, ako sú Branko Ćopić a Momo Kapor, Kusturica píše o rodine, o odrastaní, o mestách, v ktorých žil, ako aj o všetkom inom, čo malo vplyv na jeho rozvoj a formovanie...

V prvej poviedke Sto jada rozpráva nám príbeh o tom, ako v jeho detstve bolo ťažko vybudovať si aký-taký emotívny vzťah s otcom. Dragan TeofilovićZeka, syn oficiera Juhoslovanskej

toval v priestore vyplnenom guľôčkami, bublinami a inými geometrickými telesami pastelových farieb. Každý jeden

predmet má nejaký zvuk. Na samom začiatku vás ovplyvní základná melódia kláves, doplňovaná zvukmi svrčkov,

čajok, detského smiechu atď.

Pozdejšie sa to zmení v trochu drsnejšie ovzdušie, plné

ľudovej armády v Travniku, už päť rokov čaká, aby sa jeho otec spamätal kúpiť mu nejaký dar k narodeninám. Keďže sa mu táto žiadosť nesplní, Zeka sa rozhodne spáchať samovraždu. V scéne, ktorá je nadrealistická a jedinečne smutná, ale aj komická, zjavuje sa spasenie v podobe Milijany Gačić, čiže dievčaťa, ktoré mu zachráni život a do ktorého sa Zeka zamiluje. Próza To ti je tako, pa ti vidi hovorí o tom, aký bol zložitý rodinný život počas krutých zím v Sarajeve. Tínedžer Aleksa Kalem (prezývaný aj Filozof; venované sú mu aj ďalšie tri poviedky v knihe) sa nachádza v situácii, keď sa mu matka Azra v nemocnici zotavuje po ťažkej operácii a otec Braca dožíva infarkt, ale Filozof musí dbať na úplne iné veci, aby v dome zostal pokoj. Olimpijski šampion opisuje ovzdušie a hor-

zvukov pripomínajúcich vesmír, pokým melódie, ktoré sami vytvoríte v hre, veľmi často vám prinesú spomienku na nejaký príjemný zážitok alebo pocit toho krásneho jesenného nedeľného rána...

Pri tejto hre budete potrebovať iba niekoľko klávesových tlačidiel a myšku. Tí hráči,

ktorí už skúsili Remembering, odporúčajú tiež používať slúchadlá, keďže s nimi zážitok bude omnoho intenzívnejší.

V každom prípade, toto je príliš abstraktná hra, a hráči, ktorí sa predtým nevyskúšali v tomto žánri, budú možno na chvíľu o tom premýšľať.

Predsa treba vojsť do sfér tejto nekaždodennej hry a dovoliť jej, aby vás uvoľnila a zahrala (s) vami – teda nie opačne, ako to zvyčajne býva...

Hru Remembering si možno stiahnuť a hrať zdarma: www. rememberingthegame.com. jm

ko-sladké zážitky ľudí v Sarajeve pred zimnými Olympijskými hrami (ktoré sa tam usporiadali roku 1984). V poviedke Pupak su vrata ljudske duše Kusturica píše o prvých knihách v jeho živote, o spoznávaní Belehradu a o pôvode známej autosugestívnej frázy: Svakog dana u svakom pogledu napredujem. Nasledujú ešte poviedky Stranac u braku (o mníchovi Kostovi a jeho nešťastnej minulosti) a U zmijskom zagrljaju (hold spisovateľovi Momovi Kaporovi).

Nie je ťažko predstaviť si, že táto kniha sa jedného dňa možno stane domácim čítaním, preto si ju prečítajte čím skôr – predtým ako sa stane povinnou a samým tým beznádejne nudnou a ťažkou!

Janko TAKÁČ september 2013 |

vzlet 17

DUŠAN DURMAN

komiks

Pán profesor, našli sme ho.

Profesor nasledoval svojho kolegu do dusnej, okrúhlej miestnosti, kde ich čakala žena – médium. Jej vedomie však nebolo s nimi, ale na druhej strane reality, na mieste, ktoré pripomínalo obrovský, organický labyrint. Nad nahým telom ženy sa vznášal „tieň“ narodený z tohto ničieho sveta, aby desivým hlasom prezradil lokáciu Veľkého Agenta.

Idem preč...

Zostaň, slaboch!

William Henrich cestoval záhadným svetom, plným nepravidelných tvarov.

Každá jednotka tvorila mechúr svojej vlastnej reality. Tieto bubliny sa navzájom prelínali. Všetko bolo Jedno. Bolo to živé.

Agent vtedy našiel to, čo hľadal – princeznú Zeelu.

Zrazu sa puls celého labyrintu utíšil. William počul hlas, ktorý mu povedal, že jeho úloha vo svete živých ešte neskončila.

Zabudol si? Teraz si musíš odpočinúť, si dezorientovaný. Ráno sa porozprávame...

Nechajte ma! Chcem ísť naspäť! Zriekam sa života!

Zriekam sa vás, vy špiny...

Upokoj sa, William!

18 vzlet | september 2013

Povedal profesorovi, ako má narušiť stenu medzi realitami, aby priviedol Agenta naspäť.

Prosím, ublížiš si! Viem, že chceš ísť za Zeelou, ale ešte nie je tvoj čas.

Cesta Veľkého Agenta je cestou osamelou...

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Windows 8.1 T

áto nová verzia operačného systému Windows na trhu má vyjsť v októbri 2013. Už teraz sú však známe niektoré novinky, opravujúce závažné chyby,

Keď ide o rozhranie Modern, doň sa možno aj ďalej dostať práve klikom na tlačidlo Start. Aj ono obsahuje nejaké zmeny – napr. tentoraz dlaždice

All Apps – všetky nainštalované aplikácie

Obrazovka Modern ktoré trápili Windows 8 a (Tiles) možno zgrupovať, znemožňovali mu lepší zmenšovať a zväčšovať a príjem na trhu. Okrem toho, všeobecne je oveľa viac Windows 8.1 je špecifický možností manipulácie s nimi tým, že bude zdarma pre ako pri predchádzajúcej všetkých používateľov verzii. Taktiež, vyhľadávanie Windows 8, čo sa ešte nestalo v dejinách tohto operačného systému.

Prvú výhodu predstavuje návrat tlačidla Start. Toto neznamená, že je vrátené aj Menu známe zo starších verzií operačného systému Windows, ale aj tak uľahčuje používanie tohto operačného systému začiatočníkom a používateľom obyčajných počítačov, ktoré neobsahujú Výber obrazovky Start dotykovú obrazovku.

Ešte jednou výhodou pre takýchto používateľov je zlepšené, takže sú je to, že pravým klikom výsledky hľadania často na tlačidlo Start predsa presnejšie a relevantnejšie dostaneme nejakú podobu ako pri Windows 8. Nová je aj zjednodušenej verzie Start aplikácia Search Hero, ktorá, menu, odkiaľ možno priamo keď niečo vyhľadávame, vypnúť alebo uspať počítač, ukáže všetky dostupné bez potreby prechodu na informácie o tom, čo rozhranie Modern (Metro), chceme vedieť, napríklad presun myši napravo a ak vyhľadávame nejakého iných pohybov, ktoré sú spisovateľa, táto aplikácia dobré v prípade dotykových nám ukáže jeho biografiu, obrazoviek, ale nie sú príliš diela a iné. Ešte jedna vec výhodné pri obyčajných chýbajúca u predchodcu (a počítačoch. teraz dostupná) je All Apps,

časť Modern rozhrania, ktorá nám zobrazí všetky nainštalované aplikácie, podobne ako All Programs vo Windows 7 a iných starších verziách OS Windows.

Microsoft do Modern UI pridal aj ďalšie chýbajúce veci, ako kalkulačku (v Desktop UI bola,

Aplikácia Search Hero ale v Modern nie), alarm, nahrávač zvuku, prehliadač súborov, rôzne nové konfiguračné možnosti...

Jednou z možno najlepších noviniek vo Windows 8.1 je to, že si možno vybrať, ktoré z dvoch rozhraní chceme použiť ako predvoľbu, keď zapneme systém. Windows 8

automaticky mal nastavené rozhranie Modern a iba preklikávaním sme sa mohli dostať na Desktop. Windows 8.1 toto rieši a umožňuje nám používateľom, aby sme si jedno z týchto dvoch rozhraní vybrali ako predvolené, a práve to sa prvé zobrazí, keď sa naštartuje operačný systém.

Naďalej však zostáva možno aj najväčšia nevýhoda Windows 8, a to je, že sa rozhraniu Modern predsa nemožno celkom vyhnúť, bez ohľadu na to, koľko a ako sa o to snažíme. Je však možné, že toto časom, kvôli sile zvyku a väčšiemu počtu aplikácií Modern prestane byť nevýhodou…

Dátum predstavenia Windows 8.1: 18. októbra 2013.

Drobnicky • Aktuálne verzie webových prehliadačov: Mozilla Firefox 23, Google Chrome 28, Internet Explorer 10.

• V októbri 2013 sa na trhu má objaviť hra Grand Theft Auto V a potom aj jej online verzia.

• Nokia pracuje na tablete Windows RT 8.1 (Windows RT je verzia tohto systému určená iba pre tablety, neobsahuje podporu pre desktopové aplikácie) • Spoločnosť Google vyhlásila, že používatelia Gmailu nemôžu očakávať stopercentné súkromie.

• Facebook investuje do technológie rozpoznávania hlasu.

september 2013 |

vzlet 19

zaujímavosti

horoskop

SVETOVÉ ZAUJÍMAVOSTI

Vedie: Aisa

BARAN

SEDEM DIVOV SVETA 1. Pyramídy pri Gíze v Egypte – sú jedinou historickou pamiatkou, ktorá sa zachovala až dodnes.

21. 3. – 20. 4.

Vážte si viacej priazeň osudu poslednej doby, veď sa vám darí tak v práci, ako aj v súkromí, a verte, že vaše ponosovanie ostatných už poriadne otravuje. Ak sa pustíte do fyzickej aktivity, tak len veľmi opatrne.

BÝK

2. Visuté záhrady v Babylone, v blízkosti dnešného mesta Bagdad v Iraku, boli sériou arkádovitých terás, postavených do tvaru pyramídy a na ich zavlažovanie sa čerpala voda z neďalekej rieky Eufrat.

21. 4. – 20. 5.

Priebeh mesiaca bude síce náročný, ale o to viacej priaznivý. Nevšímajte si malichernosti, ani zlomyseľných ľudí, svoje ciele máte dávno vytýčené, tak pokračujte v ich realizácií. Už dlho chcete veci meniť a teraz vám prajú aj hviezdy.

BLÍŽENCI

21. 5. – 21. 6.

Ak vás niekto požiada o pomoc, nemali by ste odmietnuť, aj vy ste už párkrát pomocnú ruku prijali. Najdôležitejšie veci v živote sa dejú ruka v ruke s odvahou, a tak jej konečne naberte nadostač a splňte svoje sny.

RAK

3. Hrobka kráľa Mausóla II. v Halikarnasse, v dnešnom meste Bodrum v Turecku – podľa tejto veľkolepej historickej pamiatky vzniklo slovo mauzóleum.

4. Artemidin chrám v Efeze, v dnešnom Turecku.

5. Rodoský kolos – ohromná bronzová socha nachádzajúca sa na vchode do prístavu tohto gréckeho ostrovu.

6. Socha Zeusa v Olympii v Grécku – urobená zo zlata a slonovej kosti.

VL

20 vzlet | september 2013

ŠKORPIÓN

24. 10. – 22. 11.

Trénujte silu svojej osobnosti a trpezlivosť.

Ak bude potrebné odpustenie, tak neváhajte a nájdite spoločnú reč aj s niekým, kto vám možno ublížil. Ani len netušíte, kedy a v kom nájdete priateľa na celý život.

STRELEC

23. 11. – 21. 12.

Vyvarujte sa podrazov, nie je vám vlastné ich plánovať, ale napriek tomu sa do nich vždy zamotáte. V tomto období sa jednoducho držte bokom a doma si užite všetky príjemné chvíle s milovanými. Blízki ľudia vás milujú bez podmienok, inak to nie je láska.

KOZOROŽEC

LEV

22. 12. – 20. 1.

V prvé dni v mesiaci budete nadšení a potom začne na vás dopadať depresia.

Pokúste sa myšlienky usmerniť na niečo iné v spoločnosti svojich priateľov, nových môžete nájsť dokonca aj v pracovnom kolektíve.

Stačí viac otvoriť svoje srdce a nebyť tak veľmi nedôverčivým.

PANNA

21. 1. – 20. 2.

Začína sa vám naozaj dariť, ale napriek tomu úspech nemôžete čakať s istotou.

Náhodné známosti v tomto mesiaci neriešte, priveľmi by vám skomplikovali život, a to nechcete. Myseľ pracuje na výbornú, tak do budúcna konajte a neváhajte.

22. 6. – 22. 7.

Niektoré povinnosti vás oberajú o pokojný spánok, ale to len preto, že si ich chcete splniť zodpovedne. Ak už neviete, ako ďalej, na chvíľu si oddýchnite a doprajte si čas, už po chvíli uvidíte veci celkom inak.

23. 7. – 23. 8.

Toto obdobie je vhodné na to, aby ste presadili svoje názory. Nečakajte viac, vašu šancu by ste mohli prepásť a chopí sa jej niekto iný. Ak budete mať šťastie a vaša finančná situácia sa zlepší, tak si to nechajte pre seba, nemusí každý vedieť, ako na tom ste.

24. 8. – 23. 9.

Podľa hviezd sa neudeje nič, čo by vám zabránilo napredovať vo vašich cieľoch, ale predsa si pre istotu dajte pozor na slová, ktoré vyrieknete v slabej chvíli.

Neviete, ako ich prijme druhá strana a je zbytočné to riskovať.

VÁHY 7. Alexandrijský maják v Egypte.

sny. Nemôžete chcieť všetko hneď, niektoré záležitosti si vyžadujú čas.

V súkromí sa vám vyjasnia niektoré vzťahy, ale to nebude podľa vašich predstáv, tak nesmúťte, zmysel pochopíte už čoskoro.

24. 9. – 23. 10.

Iba ak vytrváte, tak splníte všetky svoje

VODNÁR

RYBY

21. 2. – 20. 3.

Máte pred sebou pekné dni, nekazte si ich hádkami v spoločnosti. Ak niekto neurobí všetko podľa vašich predstáv, jednoducho mu ukážte tú správnu cestu, najlepšie zo všetkého je predsa ísť príkladom.

Nezabúdajte aj viac šetriť, čoskoro sa vám to zíde.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman

enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA

V tajničke je meno a priezvisko známej americkej herečky a modelky.

H R O M O Z V O D výsledok malý tajnička ošúpala horenia Taliansko notes

vrch pri Belehrade

O O K V O L R

60 minút

S L T

okresný výbor vpíšte ITP

O R P

telefón (skr.) ženské meno

Leskovac uzavretá krivka vpíšte ZB

K M O P

T O

N O O O K S S D

Č

R V T

T

T M O O

O O C O K O O M P K K T O R O M R

ovanul

O V T O N D O P

Rakúsko

zvýšená nota mladučká A

úraz

S

V O S P O L O K K

dlhá samohl. liečivá rastlina

riaditeľ vysokej školy

K D O O

P

R

autorka: potrubie Anna na vedenie kostra kto robí stĺkol, anketu pozbíjal Bičiapary rová žena bielej pleti vpíšte PSA vpíšte ÉT

S L

V K

K O O O L O O R K

hodnota (matem.)

Pojmy zo súpisu (všetky majú zo samohlások iba O) vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke.

Zostane vám sedem neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria názov tradičného rockového koncertu v Báčskom Petrovci (taktiež obsahuje samohlásku O).

lož

súrodenec vykonal vpíšte RČO

výkrik toreadora

röntgen

vpíšte VETRI

Leskovac

točila sa sťahovacia záclona

Žena kričí: – Pomoc, zhltla som ihlu!

– Čo kričíš, tu máš druhú! – zlostí sa muž. * Zastaví policajt vodiča na BMW a celý naštvaný si vypýta doklady.

Vodič sa ho nervózne opýta:

vpíšte ISA alt

dinár

ampér

tesla oná

Ilustrácia: Dušan Durman

Nemecko

L O M O Z S

O O T O O N L

spojka

vyrážky

V B

S C O

– Išiel som príliš rýchlo?

– Nie, skôr ste leteli príliš nízko! * – Mami, mami, zabil som päť múch! Dvoch samčekov a tri samičky...

– Ako vieš, ktoré boli samičky a ktoré samčekovia?

– Dve boli na pohári s pivom a tri sedeli na zrkadle... * Policajt sa pýta tuláka: – Kde bývate?

– Nikde, – odpovedá tulák.

– A vy? – obráti sa policajt na druhého.

– Tiež nikde, my sme susedia.

* Ide babka na WC a namiesto do ženského vojde do mužského. Tam ju zastaví muž a hovorí: – Babka, sem nemôžete ísť, je tu iba pre pánov.

– No a čo, chudoba sa má začúrať?! * Príde medvedík do brlohu a vraví druhému medvedíkovi: – Dostali sme desať pohárikov medu. Rozdelil som ich spravodlivo, tebe osem a mne osem.

– Počkaj, počkaj, ale veď osem a osem nie je desať!

DOKTOR DOMOV DOSKOK HOROSKOP HROMOZVOD KLOKOT KMOTOR KOLMO KOPČOK LOMOZ MOST OLOVO OSTROV

OTVOR POLNOC POLOBOH POSOLSTVO POTOMOK PROSO PROTOKOL ROVNO SLOVKO SPODOK STROM VOSPOLOK VRKOČ

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme z časopisu Vzlet z roku 1998.

– To je jedno, ja som si svojich osem pohárikov už zjedol. * Viete o tom, že na Trabanty montujú dva výfuky!? Keď sa pokazí, tlačíte ho ako fúrik! * SCÉNA Z HORORU: Padol Facebook. Už je tomu dva dni. Ľudia s plačom v zúfalosti vybehli na ulicu a so slzami v očiach v ruke držiac svoje fotografie kričia: „Páči sa ti to? Páči sa ti to???“ * Heslo dňa: Nepi ráno kávu, nebudeš môcť celé doobedie zaspať! september 2013 |

vzlet 21

film

Réžia: Danny Boyle Hrajú: James McAvoy, Vincent Cassel, Rosario Dawson…

K

eď hovoríme o filmoch, najčastejšie začneme s tým, že film zaradíme do určitého žánru. Presné rozdelenia sú však v poslednom čase čoraz ťažšie, a tak sa často radšej rozhodneme pre prirovnanie k iným filmom s podobným dejom. Trance tak zo začiatku vyzerá ako stovky ďalších filmov o lúpeži a desiatky filmov o lúpeži umeleckého diela.

Avšak, hneď po niekoľkých minútach sa objaví háčik, ktorý tak často nestretáme vo filme s takouto hlavnou zápletkou – čo sa stane, keď po lúpeži zabudnete, kde ste vzácne dielo ukryli.

Simon (James McAvoy) pracuje ako licitátor a predáva veľmi drahé obrazy. Jedného dňa sa zapletie s Franckom (Vincent Cassel), s ktorým sa chystajú ukradnúť jeden z Goyových obrazov. Simon však nečakane zmení ich plán a sám niekam obraz ukryje predtým, ako sa k nemu dostane Franck. To však nie je jediná zmena v ich plánoch – počas lúpeže Simon

dostane rukoväťou zbrane do hlavy a keď sa konečne dostane von z nemocnice, už si nepamätá, kam obraz ukryl.

Parta zúfalých lupičov sa preto rozhodne nechať ho zhypnotizovať Elizabethou Lambovou (Rosario Dawson) v nádeji, že sa jej podarí obísť Simonovu amnéziu. Onedlho však nikto nemá jasno, kto z nich vlastne má v rukách kontrolu nad komplikovanou situáciou – Simon, Franck či Elizabeth.

Oskarovec Danny Boyle je jedným z kultových filmových umelcov a patrí medzi najlepších a najuznávanejších súčasných britských režisérov, čomu svedčí aj to, že vlani režíroval otvárací ceremoniál Olympijských hier v Londýne.

Medzi jeho najlepšie filmy patria Slumdog Millionaire a Shallow Grave, ale najzná-

22 vzlet | september 2013

mejší film a ten, čo ho svetovo preslávil, je Trainspotting, ktorý sa stal kultovým a každý filmový fanúšik vo veku 17 až 25 rokov by ho mal mať na zozname filmov, ktoré si musí pozrieť. Ak ste predtým videli niečo od Dannyho Boyla, pri pozeraní Trance si veľmi rýchlo všimnete, že pripomína Trainspotting a iné jeho filmy, a to nie len kvôli dynamickému strihu a kamere, ale aj nelineárnemu spôsobu rozprávania deja, charakterovým zmenám postáv a vôbec celkovému ovzdušiu a výberu tematiky – všetko to najlepšie vystihuje anglické slovo, ktorým aj sám režisér často opisuje svoje filmy: trippy.

Trance už predtým natočil ako televízny film jeho scenárista Joe Ahearne, ktorý ho však už pred takmer 20 rokmi ponúkal pánovi Boyleovi. Ten sa vtedy bál riskovať nahrávať taký náročný scenár a aj teraz ho režisérovmu štýlu ešte prispôsobil John Hodge, ktorý písal scenáre pre niekoľko Boyleových filmov. Trance má nelineárny dej plný zvratov a často sa – práve tak, ako sa Elizabeth pohráva so Simonovými spomienkami – pohráva s tým, čo hovorí divákom. I keď scenár má (hlavne pri konci) slabšie miesta, predsa veľkou výhodou v porovnaní s inými jemu podobnými filmami je to, že všetky podklady alebo stopy pre veľké zvraty a odhalenia vo filme sú divákovi vopred dané a viditeľné (možno až na jednu-dve výnimky) a všetky prečo majú odpoveď. Často sa stáva, že veľmi dobrý scenár dokáže režisér – a vôbec ľudia, ktorí film nahrávajú – pokaziť. Menej časté a náročnejšie je natočiť dobrý film podľa scenára s určitými slabými miestami. Menšie chyby, ktoré sa objavujú na konci deja filmu Trance, však divák pomerne ľahko odpustí práve preto, že je film dovtedy dosť dobrý, aby koniec nepokazil celkový dojem. Ako vždy, významnú úlohu v tom majú herecké výkony. Postava Francka nie je veľmi rozpracovaná, a to preto, aby divák dokázal

rozlíšiť, či ide o pozitívnu alebo negatívnu postavu, čo možno označiť ako mínus pre film, ale už samotné vystupovanie Vincenta Cassela toto dosť dobre maskuje a stačí na to, aby divák dostal o Franckovi pre film správny dojem.

I keď postava, ktorú stvárnila Rosario Dawson, má vo filme významnú rolu, jej úlohou je predovšetkým byť peknou a príťažlivou mužským divákom, ale podáva pritom aj dobrý herecký výkon. Najviac

pozornosť. Zaujímavé je, že aj keď film má dobre spracovaný nelineárny dej, sám režisér má prichystaný aj iný, lineárny strih filmu, ktorý plánuje vydať na DVD. V niektorých prípadoch, ako je napr. pri filme Requiem for a Dream, iný strih dokáže úplne zmeniť film a to, ako ho divák vníma, čo pravdepodobne bude aj v tomto prípade. Je len otázka, či opraví nedostatky filmu alebo sa stane to, že v takom podaní už nebude môcť tie nedostatky zamaskovať.

Pri pozeraní Trance sa môže stať, že si divák spomenie nielen na filmy pána Boylea, ale aj na iné kultové filmy, akými sú Memento, Requiem for a Dream, Inception a iné.

I keď je od nich v niektorých bodoch slabší, vyzdvihla by som to, že sa od niektorých z nich líši v tom, že si ho divák nemusí pozrieť niekoľkokrát, aby pochopil, o čo ide, alebo aby našiel stopy k rozuzleniu, ktoré sú podľa tvorcov vo filme dané. Žiaľ, napriek tomu, že od kritikov film dostal hlavne pozitívne komentáre a vo väčších filmových fórach mu diváci dávajú relatívne vysoké známky, film nebol až tak mediálne sledovaný ako niektoré iné spomínané a zatiaľ ani nezarobil až tak veľa ako by sa dalo očakávať. Medzitým, ak sa aj on stane kultovým a bude sa o ňom o pár rokov rozprávať ako o spomínanom Trainspottingu alebo Memente, jeho tvorcovia by mali byť spokojní.

Trance nie je to najlepšie, čo

práce so svojou postavou mal určite James McAvoy, lebo Simon vo filme prechádza na viacerých miestach charakterovou premenou, čo sa pánovi McAvoyovi výborne podarilo.

Okrem výborných hereckých výkonov film si veľmi zakladá na celkovom ovzduší, ktoré je aj v tomto filme, ako sme už uviedli, veľmi príznačné pre Dannyho Boylea. Celý film hýri životom a je veľmi dynamický, za čo hlavne môže nápadný strih.

Kamera je tiež dynamická, často nápadná, hlavne keď ide o zábery typu – ako vypadá vnútro cievy. Dynamiku výborne doplňuje aj veľmi efektná hudba Rickyho Smitha, ktorý (podobne Rosario Dawson ako aj kameraman Anthony Dod Mantle a strihač nám Danny Boyle so spoluJohn Harris) už spolupracoval pracovníkmi ponúkli, ale patrí aj na iných filmoch s režisérom medzi to lepšie, čo sme mohli Boyleom. Tvorcovia filmov sa tento rok bežne v kinách s kamerou a strihom často vidieť. Dynamické ovzduchcú hrať, a preto sa neraz šie a dobrý herecký výkon stáva, že to priemernému di(hlavne pána McAvoya), ako vákovi prekáža. Avšak niektoré aj predchádzajúce úspechy prvky, ktoré by sme normálne filmov pána Boylea mu dávajú mohli označiť za preháňanie, nádej, že sa na Trance pozrie v rámci celku pri filme Trance hlavne mladšie obecenstvo prekvapivo fungujú a tiež – teraz a aj niekedy v ďalších nelineárny dej a to, že divák rokoch. niekedy nevie, prečo sa niečo deje, predsa len udržia jeho Stanislava SLÁDEČEKOVÁ

film

The Conjuring S

lávny režisér mladšej generácie James Wan (Saw, Insidious) sa špecializoval na hororové filmy a nie je prekvapením, že sa nám aj tohto roku predstavil jedným takým dielom.

Podobne jeho filmu Insidious, Wan sa aj tentoraz zameral na príbeh o duchoch a démonickej posadnutosti, na budovanie napätia a príšerného

Správy zo sveta filmu 48.

MEDZINÁRODNÝ FILMOVÝ FESTIVAL KARLOVE VARY sa uskutočnil od 28. júna do 6. júla 2013. Festival slávnostne otvoril film Mood Indigo francúzskeho oscarového režiséra Michela Gondryho; v hlavných úlohách sú Audrey Tautou a Romain Duris.

Veľkú festivalovú cenu Krištáľový glóbus získal film A nagy füzet (čiže: Veľký zošit) maďarského režiséra Jánosa Szásza, ktorý hovorí o dospievaní dvoch bratov ukrytých počas vojny u krutej babky na vidieku.

Zvláštnu cenu poroty si odniesol britský režisér Ben Wheatley za dielo A Field in England, pokým cenu za réžiu dostal český filmár Jan Hřebejk za film Líbánky. Zvláštne uznanie v konkurencii Na východ od Západu získal film Zázrak slovenského režiséra Juraja Lehotského, hovoriaci o pätnásťročnej Ele, ktorá sa dostane do nápravnovýchovného zariadenia. Cenu FEDEORA získala slovensko-česko-chorvátska dokumentárno-hraná snímka Zamatoví teroristi, ktorú nakrútili Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík a Peter Kerekes. Film rozpráva príbehy troch romantických hrdinov, ktorí „fyzicky žijú v prítomnosti, v spomienkach však ešte stále bojujú s komunistickým režimom“...

Ceny za mimoriadny prínos do svetovej kinematografie si na festivale prevzali herec John Travolta, režisér Oliver Stone a výtvarník Theodor Pištěk. jm

ovzdušia tmy a tieňov, ktoré najčastejšie vyvrcholí v nárazoch ľaknutia a šoku.

Rodina Perron (Carolyn, Roger a ich päť dcér) sa nasťahovala do schátraného domu, nevediac, že sa tu v minulosti udiali mnohé strašidelné príbehy a že je dom posadnutý duchom bosorky Bathsheby.

Duch útočí na Carolyn a pokúša ju, aby zavraždila svoje dcéry Christine a April. The Conjuring je inšpirovaný opravdivými ľuďmi – Ed a Lorraine Warren v druhej polovici 20. storočia boli démonológovia a vyšetrovatelia paranormálnych javov (najznámejší prípad, ktorým sa zaoberali, bol posadnutý dom v Amityville), i keď nevieme, či sa takýto prípad skutočne stal. Pravdepodobne ide len o dobre vymyslený podvod.

Napriek všetkému, The Conjuring

móda

N

zanechal silný dojem a skvele sme sa pobavili vo všetkom tom napätí, strachu a hrôze. Ako je už zvykom v súčasnej produkcii hororových filmov, aj tento film sa končí tak, aby pokračovanie ságy bolo takmer zaručené. Pravdepodobne aj preto, že vo svetových kinách sa The Conjuring ukázal ako finančne veľmi úspešný.

V tomto filme, ktorý je robený pre fanúšikov filmov, ako Amityville Horror, The Exorcist a Evil Dead, hlavné postavy

Vera Farmiga hrajú Vera Farmiga (The Departed, Orphan) a Lili Taylor (Arizona Dream, The Addiction).

Užite si to! Samozrejme, len ak nemáte srdcovú slabosť...

Janko TAKÁČ

September

ávrat do školy, alebo prvé stretnutie s kamarátmi po prázdninách, je príležitosť ukázať i svoje najnovšie kúsky zo šatníka. Keďže je stále leto, bavlnené tričká s výraznou potlačou vnesú kopu letnej nálady do nastávajúceho obdobia školských záväzkov.

Mgr. art. Iveta JELINEK

september 2013 |

vzlet 23

hudba 9. Kulpin fest

S dobrou hudbou a bez dažďa

ku sa vystriedali aj členovia čačanského indie-rockovésa po minulé úlový hudobný ho zoskupenia roky vyvinul festival Kulpin ZA DŽ a dve v hudobný fest už deväť novosadské happening, rokov prináša veľa skupiny – rocktorý na dobrej hudby a keri GRATE javisko prináša rôzne žánre. silnej (nielen) mladistvej enera pankáči Zemlja gruva – kvalita a pozitívna energia Tentoraz sa humanitárna gie. Aj v tohtoročnú poslednú TETRAPUNK. organizácia YMCA z Petrovca júlovú sobotu, čiže 27. júla Hudobnozabávala vo a členovia bandu Lude krawe, na futbalom ihrisku v Kulpíne zábavné vyvrchosvojom veselom ktorí sa podpisujú pod organizánebehali futbalové tímy za lenie publikom a energickom zachvátilo počas manieri. Festival vystúpenia domási aj tohto cej skupiny LUDE roku zadržal KRAWE. Dodáme medzinárodný len: tradične. charakter, keďže Bezpochyby, sa početnému festival, ktorý pravpubliku preddepodobne pre stavili pankáči finančné rezy donáPASI z chorváttorov a sponzorov skej Rijeky.

Festivaloví návštevníci sa zabávali na výbornú tohto roku trval iba Organizátori Spevák Tetrapunku jeden deň, zožal sa vždy snažia zapôsobil aj svojou úspechy po organiafirmovať aj naše odevnou inšpiráciou ciu 9. Kulpin festu, rozhodli pre loptou, lež sa hrala a spievala začnej a hudobnej menej známe horúco-letné hudobné skupiny. hudba s prívlastkami punková, stránke. Dokonca sa aj dážď alebo začínajúce punkové skupiLetnou hudobnou pochúťkou rock’n’rollová, groove, indieodmlčal... ny. Tak sa tohto roku predstavili bola u nás veľmi vychytená sku-rocková... víťazi tohtoročného belehradpina ZEMLJA GRUVA, pôsobiaca I keď festival kedysi začínal V. DORČOVÁ-VALTNEROVÁ ského podujatia Demo Fest Live od roku 2010, ktorá publikum ako prevažne punkový, predsa Foto: Hana Tanciková UĆUTI PAS z Lazarevca. Na javis-

J

TLO fest Tomaševac, 4. júla 2013

O

krem toho, že vďaka blízkosti rieky Tamiš vždy bola lákavou výletnou destináciou, dedina Tomaševac pri Zreňanine sa v posledných rokoch stala známou aj podľa nevšedných športových maj-

Bjesovi

strovstiev Banátske šore. Keď ide o tunajšie hudobné diania, donedávna každoročne bývala

24 vzlet | september 2013

punková akcia pod názvom TUP, ktorá zanikla pre nezáujem obecenstva, avšak nahradil ju adekvátne podporený a dobre navštívený letný TLO fest.

V tomto roku sa TLO fest usporiadal po tretíkrát a ponúkol vystúpenia štyroch populárnejších skupín (Zbogom Brus Li, S.A.R.S., Dubioza kolektiv, Bjesovi) a ešte štyroch nie až natoľko známych (Bonton, Bas i stega, Neke face, Matres egoistas). Vstup bol voľný a počasie príjemne teplé, takže na hádzanárskom štadióne (kde bolo javisko) a vo vedľajšom parku v strede dediny bolo zhruba tisíc milovníkov roc- S.A.R.S.

kovej hudby všetkých generácií.

Pochopiteľne, najväčší záujem bol o vystúpenia tých známejších účastníkov. Zbogom Brus Li z Nového Sadu zahrali ich melodickú verziu tzv. „tamburášske-

ho“ punkrocku, Belehradčania S.A.R.S. so žensko-mužským speváckym duetom predviedli svoje početné aktuálne hity, kým Bosniaci Dubioza kolektiv mali hádam najväčšiu podporu širšieho obecenstva, ktorému zodpovedá štýlový mišmaš (ska, punkrock, reggae) s „angažovanými“ odkazmi. Úpornejší návštevníci sa v neskorom nočnom období dočkali vystúpenia skupiny Bjesovi (z mesta Gornji Milanovac), ktorá začala piesňou Sve će se doznati a počas celého (viac než hodinového) repertoáru pokračovala v sypaní zvláštnych a temných (hard)rockových tónov...

Vidno, že organizátori prihliadali na to, aby pestrejšou hudobnou ponukou uspokojili rôzne vkusy a samým tým prilákali pekný počet obecenstva. Malá banátska dedina sa tak môže pochváliť solídnym rockovým podujatím, aké chybuje v mnohých väčších prostrediach...

S. L.

ROCKTON 2013

Horúca noc – horúca rocková atmosféra H

orúci augustový deň... a ešte horúcejšia bola augustová noc na nádvorí

prehľad gitarovej hudby z nášho prostredia. Avšak nepriaznivá situácia v krajine roku 1999 zapríčinila zánik tohto podujatia...

Zámerom tohtoročného Rocktonu bolo podať retrospektívu našich rockových skupín, ktoré tu pôsobili počas posledných 50 rokov.

Rockový zvuk ovplyvnil aj týchto návštevníkov Na koncerte koncertu Mládežníckeho klubu Vrbara v Báčskom Petrovci. Bohatý program 52. Slovenských národných slávností každému návštevníkovi poskytol dobrú zábavu, no mladí (a tí, čo sa stále mladými cítia) si na svoje prišli v piatok 2. augusta na koncerte Rockton 2013.

Rockton vznikol v polovici 90. rokov ako festival slovenských vojvodinských rockových skupín, organizoval sa v Báčskom Petrovci (roku 1996 bol aj v Selenči) a ponúkal dobrý

Lude krawe

Max

Fair Play

však nevystúpili iba staršie skupiny, ale aj tie mladšie, ktorých počet, našťastie, stúpa. Striedali sa dobre známe slovenské rockové

piesne, novšie, trochu tvrdšieho zvuku, ale aj srbské rockové hity v podaní našich hudobníkov.

Vo Vrbare vládla vynikajúca atmosféra a o tú sa postarali takisto vynikajúci hudobníci: zo Selenče, Kysáča, Petrovca, Padiny, Aradáča...

Koncert bol vydarený.

Piesne skupín Fair Play, Max, Viva M nejednému prítomnému ožili spomienky na prvé zábavy, prvé lásky a prvé slzy... A čo tie novšie skupiny?

Tie, ako aj obvykle, vyvolali opravdivý zmätok v publiku – niektoré viac, niektoré trochu menej, no všetci, ako aj ich starší kolegovia, zabavili prítomných na výbornú.

Alibi band, Undead Pulse, Oluja, Lude krawe, Marlijevo čudo, Fireball... Všetkým patrí veľká vďaka za vynikajúce vystúpenia.

Prešli Slávnosti, prechádza leto... Zostáva nám iba tešiť sa na ďalšie 53. Slovenské národné slávnosti a ešte jeden ročník Rocktonu alebo striehnuť termíny vystúpení týchto skupín a znovu sa dobre pobaviť pri ich hudbe, pri pive a v spoločnosti dobrých priateľov...

Jasmina PÁNIKOVÁ

GOBLINI Pančevo, Dom mládeže, 10. augusta 2013

S ich energiou punk bude navždy žiť!

R

ytmus Milanových bubnov, zvuky Alenovej, Vladovej a Leovej gitary, niekoľko sekúnd netrpezlivosti, adrenalín zvýšený maximálne... Na javisko vychádza Golub, pozdravuje všetkých prítomných a zaručuje dobrú zábavu. Áno, správne predpokladáte, ide o zážitok z nedávneho pančevského koncertu skupiny Goblini. Bolo vidno, že atmosféra bude pekelná už od toho momentu, keď Golub zaspieval Kada misliš da si sam...

Obecenstvo pokračovalo spolu s ním v speve a ovzdušie bolo perfektné!

Predtým ako Goblini zahrali svoje energické (a zväčša anti-) pesničky, ich fanúšikovia mali prí-

ležitosť vypočuť si band Siempre Peligroso, ktorý pochádza – ako aj Goblini – zo Šabca. Keď Siempre Peligroso odišli z javiska, Dom mládeže už počítal viac ako 600 prítomných. Goblini mnohé svoje piesne (Kao da, Vođa, Punk’s not Dead, Nagrada, Dan posle, Luna atď.) zahrali pred svojimi punkáčmi, ktorým vôbec neprekážalo, aby spievajúc spolu s Golubovým energickým hlasom stratili ten svoj…

Čoskoro sa očakáva nový album a máme nádej, že bude výborný,

jednoducho taký akými boli aj tie predchádzajúce…

Saňa STRAKÚŠEKOVÁ september 2013 |

vzlet 25

alter SR Interview: Maja Cvetković, E-PLAY

Začína sa to basgitarou...

B

EDITORS :: The Weight of Your Love

(Vydavateľstvo Play It Again Sam, 2013)

elehradský E-Play existuje už pätnásť rokov a dodnes zanechal určitú pečať na srbskej rockovej scéne.

Možno byť ich fanúšikom alebo sa im vyhýbať, nemožno poprieť ich vytrvalosť a svojráznu zvukovú autentickosť.

Zakladateľka a frontwoman tejto skupiny je basgitaristka a speváčka Maja Cvetković, ktorá odpovedala na niekoľko našich otázok...

Má názov skupiny E-Play nejaký osobitný význam?

– Skupina bola pomenovaná podľa jednej diskotéky v Budapešti a úplný názov znie Electronic Play. Tá diskotéka mala veľmi zaujímavú, modernú

– Nemožno jednoznačne povedať.

Niekedy na skúške, inokedy v mojej izbe…

Ale hlavne sa to začína basgitarou alebo basgitarou a bubnami. Až neskoršie na rad prichádza text piesne. Za posledné dva roky texty piesní najčastejšie dostávajú záverečnú podobu za volantom, čiže kým cestujem automobilom…

Zloženie skupiny sa dodnes príliš často menilo…

– Najmä za bubnami sa u nás vystriedali mnohí hudobníci, ale neľutujeme. Každý bubeník bol veľmi dobrý a priniesol so sebou niečo nové. Zostali sme priatelia s bývalými členmi skupiny a každý z nich spolu s nami vytváral dejiny E-Play.

tvrtý album britskej alternativerockovej skupiny Editors z mesta Birmingham vôbec nebolo ľahko urobiť. Podstata dlhého trvania každej rockovej skupiny je v neustálom zdokonaľovaní sa a v redefinovaní všetkého, čo tá hudobná kapela predstavuje. Preto tak mnoho skupín zanikne alebo – ešte častejšie – jednoducho prestanú byť relevantnými na hudobnej scéne.

Skupinu Editors vedie spevák a gitarista Tom Smith spolu s basgitaristom Russellom Leetchom a bubeníkom Edom Layom – v minulom roku ich opustil gitarista Chris Urbanowicz, ktorý sa nezhodoval so smerom, v ktorom sa zvuk skupiny pohybuje. Na jeho miesto prišli Justin Lockey (gitara) a Elliott Williams (gitara a syntetizátor) a Editors vydali možno najkomerčnejší album doteraz.

Album The Weight of Your Love je prevažne produktom speváka Toma Smitha, platňou jasne dominuje jeho impresívny barytón (aj keď vie prechádzať do fascinujúceho falsetta – porovnávajú ho so spevákmi, ako sú Ian Curtis z Joy Division a Paul Banks z Interpol). Prvé singlové vydanie – pieseň A Ton of Love – nebolo veľmi nápadné, ale už tie ďalšie, „štadiónové“ piesne, ako sú Formaldehyde a What is This Thing Called Love by mali upútať pozornosť širšieho obecenstva a byť prvým komerčným prelomom tejto skupiny. Otázne je len to, či Editors chcú byť nasledujúcimi The Killers, Coldplay alebo – božechráň – U2.

Na vydaní The Weight of Your Love niet slabých miest, album je preplnený hitmi, avšak pri prvom počúvaní vynikajú piesne Honesty, Nothing, Hyena, Two Hearted Spider, The Sting a Get Low. Janko TAKÁČ

26 vzlet | september 2013

Foto: Aleksandar Zec

Š

koncepciu a jej názov sa mi zdal byť v súlade s hudbou, ktorú sme už vtedy hrali. Bolo to v dávnom roku 1998.

Relatívne často koncertujete... Čo vám viac zodpovedá – veľké javisko alebo menší klub?

– Každý koncert má nejaké jedinečné ovzdušie. Veľmi radi hrávame na veľkých javiskách s kvalitným ozvučením a dobrým Diskografia monitoringom. Ale takisto sa radi bláznime spolu s obecenstvom v nejakom E-Play (2000) malom, zadymenom klube.

Váš zvukový prejav nie je práve najľahšie definovať, pretože v ňom možno počuť viac rôznych štýlov… Ako by si opísala štýl E-Play?

– Áno, je ťažko definovať náš zvuk. V podstate všetko sa začína drum-andCrime (2005) bassovými rytmami, na Čo možno očakávať od Drago mi je da smo ktoré sa potom pridávajú E-Play v budúcnosti? se upoznali (2009) atmosférické gitary, spolu – Práve končíme prácu so spevom, ktorý osciluje na novom albume, ktorý medzi punkom a jemnými čoskoro uzrie svetlo sveta. ženskými hlasmi. Ide o Je to momentálne pre nás mix rôznych hudobných niečo najdôležitejšie. vplyvov a našich možností.

Všetko to spolu vrcholí v niečom, čo Máš nejaký odkaz pre mladých je pre nás najdôležitejšie – v našej hudobníkov? originalite.

– Rozmýšľajte vlastnou hlavou...

Ako vlastne vznikajú piesne E-Play?

S. L.