Vzlet 09 2013

Film

Info-svet

Ransomware PC hry

Hudba

pohľadnica

Temešvár – krásavec na Begeji Svet je kniha a tí, ktorí necestujú, neustále čítajú iba jednu stranu.

Augustín z Hippa

O

krem Transylvánie a svetoznámeho grófa Draculu Rumunsko je tiež zaujímavé vďaka mnohým iným územiam a mestám. Temešvár, aktívny krásavec na ospalej rieke Begej, je jednou z architektonických perál susednej krajiny. Toto mesto je ekonomickým a kultúrnym centrom Banátu a má väčšinu jeho atrakcií sústredených na troch námestiach: Piața Unirii, Piața Victoriei a Piața Libertatii. Srbi v priebehu storočí zanechali veľkú stopu v tomto meste a dnes je srbská menšina piatou najväčšou v Rumunsku. Okrem toho architektúra vidieckych domov je rovnaká ako v každej dedine vo Vojvodine a v žiadnom prípade sa nebudete cítiť akoby ste práve vyšli zo Srbska.

Piața Victoriei (Námestie víťazstva) je obklopené impozantnými budovami postavenými v rôznych štýloch. Tu sa začala protikomunistická revolúcia roku 1989. V centre je umiestnená socha legendárnej vlčice a dvojičiek Romula a Réma – kópia Lupa Capitolina, symbol latinky a dar mesta Ríma z roku 1926.

Piața Libertatii (Námestie slobody) je obstúpené mestskou radnicou a Vojenským kasínom. V strede je umiestnený pomník Svätého Jána Nepomuckého a Panny Márie, vytvorený vo Viedni. Stadiaľ bol dovezený loďami a umiestnený v prednej časti radnice roku 1756.

Piața Unirii, historické hlavné námestie, datuje z roku 1733. Postavené v barokovom štýle, v strede má Svätú Trojicu pamiatok. Zvláštne detaily sú reprezentované zo strany Srbskej pravoslávnej cirkvi, umiestnené zadnou časťou k námestiu. Na jednom z dlažbových kameňov je vyrytý plán starej pevnosti.

Katedrála Metropolitan – kopula postavená v moldavskom štýle, bočné oblúky v byzantskom štýle a mozaiková podlaha v štýle kobercov z historickej oblasti Banátu. Obsahuje jedenásť veží a celková výška vynáša 83,7 metra. Jej sedem zvonov vážia osem ton. V suteréne je galéria ikon, cenné múzeum náboženského umenia.

Budova Národného divadla a opery bola postavená v renesančnom slohu architektmi Viedne. Fasáda a hľadisko sú postavené v neobyzantskom štýle. Dnes je Temešvár jediným európskym mestom, ktoré má tri stavy divadla, a to v rumunskom jazyku, v maďarčine a v nemčine. Franz Liszt mal tri koncerty v Temešvári a syn Johanna Straussa tu režíroval.

Rímskokatolícka kupola je jednou z najcennejších stavieb baroka v Temešvári. Interiér je luxusný a expresívny s rokokovými prvkami vytvorenými zo strany maliarov a sochárov Viedne. Akustika je skvelá, uskutočnilo sa tu mnoho organových koncertov.

Na druhej strane ceny v Temešvári nie sú až také romantické. Jeden rožok môže stáť i viac ako 50 dinárov (2 leia), suveníry sú – ako i všade – preceňované, napríklad samolepka na chladničku stojí 250 dinárov. Avšak možno sú ceny vyššie vzhľadom na to, že predsa ide o stred turistického mesta... Ceny potravín sú identické ako v Srbsku. V priebehu dňa v nákupnom centre bolo málo ľudí vzhľadom na to, koľko ich zvyčajne býva v Novom Sade alebo v Belehrade.

Až po 16. hodine ich tam bolo čoraz viac.

Text a foto: Marína VALENTÍKOVÁ

2 vzlet | november 2013

Piața Victoriei (Námestie víťazstva)

Piața Unirii – plán starej pevnosti na dlažbovom kameni

Národné divadlo a opera

Hola, amigos!

Jedným z hlavných cieľov tohto nášho a vášho časopisu je podnecovanie tvorivých aktivít mladých ľudí. A preto vám aj tentoraz pripomíname a vyzývame vás, aby ste nám zasielali výtvory vašej kreativity: poéziu a prózu, kresby, komiksy a fotografie, novinárske správy a články o dianiach vo vašich prostrediach…

OBSAH

INTRO

Čakáme!  vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Marína Horvátová, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Vladislava Lovásová, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Jana Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Ivana Vereski, Sandra Živkovićová • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

Pohľadnica: Temešvár . . . . . . . . 2 Z archívu dátumov / Cena Vzletu Teodore Ilićovej / Bunker Fest . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4 Višňový lekvár KotvášovejJonášovej / Webová stránka ÚKVS . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5 S ôsmakmi v Aradáči . . . . . . . . . 6 Tamara Šipická z Kovačice / Dve piatačky z Pivnice . . . . . . . 7 Deň petrovského gymnázia / Ex-YU party / Časopis Klasy . . . . . . . . . . . . . . . . 8 Správy z Jánošíka a Kysáča / Deň kovačického gymnázia . . 9 Výtvarná súťaž Ex Libris /

Jasmina Mar Gina

Padina spieva 2013 / Listujeme v Slovníku cudzích slov. . . . . . 10

INSOMNIA 2013.

Undergroundový umelecký víkend pod názvom Insomnia sa usporiadal 26. a 27. októbra v klube Clash v Subotici. Výstava ilustrácií a komiksov, kresliarska dielňa, videoprojekcie a hudobné koncerty s účastníkmi z viacerých prostredí prilákali fanúšikov rôznych foriem alternatívneho umenia.

Exkluzívnu reportáž zverejňujeme na strane 25.

Správy z padinskej školy . . . . 11 Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . . .12-13 Rozlety / Rozlety+. . . . . . . .14-15 Zóna deviateho umenia . . . . . 16 PC hry: The Night of the Rabbit / Knihy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17 Komiks: William Henrich . . . . . 18 Info-svet: Ransomware . . . . . 19 SepticArt

NAVŠTÍVTE www.vzlet.rs !!

Horoskop / Zaujímavosti . . . . 20 Enigma / Humor . . . . . . . . . . . . 21 Film: Rush . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22

Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie S finančnou podporou

Film: The World’s End / Správy zo sveta filmu / Móda . . . . . . . 23 Hudba/art: Supernaut / Peđa Vranešević . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24 Nové albumy /

Fotogalérie – Hudba – Film – Info-svet – Mladá tvorba – Rozlety – Komiks – Archív vydaní...

Insomnia 2013 . . . . . . . . . . . . . . 25 Interview: Hype! . . . . . . . . . . . . 26

Na titulnej strane: Slnečná jeseň (kresbu vypracovala Sandra Živkovićová zo Starej Pazovy)

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí november 2013 |

vzlet 3

z archívu dátumov 7. novembra 1913

Cena Vzletu Teodore Ilićovej

(pred 100 rokmi) narodil sa Albert Camus, francúzsky spisovateľ, filozof a predstaviteľ existencializmu. Jeho najznámejším dielom je krátky román Cudzinec, hovoriaci o živote a nešťastí úradníka Mersaulta, ktorý sa cíti byť cudzincom v ľudskej spoločnosti. Ďalšie známe diela: Mýtus o Sizyfovi, Mor. Camus získal Nobelovu cenu za literatúru za rok 1957. Zahynul roku 1960 v automobilovej nehode pri Villebline pri Sense vo Francúzsku.

9. novembra 1913

(pred 100 rokmi) narodila sa Hedy Lamarr (pôvodným menom Hedwig Eva Maria Kiesler), americká herečka rakúskeho pôvodu. Vo svojej dobe bola považovaná za jednu z najatraktívnejších filmových herečiek. Preslávila sa filmom Extase (1932), v ktorom hrala niekoľko minút nahá, čo bol vlastne prvý prípad ženskej nahoty vo filme. Zomrela roku 2000.

13. novembra 1813 (pred 200 rokmi) narodil sa Petar Petrović Njegoš, jeden z najväčších srbsko-čiernohorských básnikov, panovník Čiernej Hory. Jeho najznámejším dielom je Gorski vijenac, rozsiahla lyrickoepická skladba, oslavujúca hrdinský oslobodzovací boj čiernohorského ľudu v období tureckej nadvlády v juhovýchodnej Európe. Ďalšie významné diela: Luča mikrokozma, Ogledalo srpsko a Lažni car Šćepan Mali. Roku 1834 priniesol tlačiareň do mesta Cetinje a tlačil vlastné knihy básní.

Zomrel roku 1851.

Pripravuje: sl

foto: sl

K

aždoročne v októbri Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu udeľuje ceny autorom najlepších príspevkov uverejnených v uplynulom ročnom období v týždenníku Hlas ľudu a v mesačníku Vzlet.

Podľa rozhodnutia komisie pre udelenie novinárskej Ceny Vzletu 2013 tohtoročnou laureátkou je Teodora Ilićová zo Starej Pazovy, ktorá si cenu zaslúžila cestopisnou reportážou o Moldavsku zverejnenou v dvoch pokračovaniach – Krajina

Bunker Fest 2013

O nezaujatosti dnešného človeka k umeniu

botanických záhrad (Vzlet č. 8/2012, s. 8) a Orheiul Vechi a Gustar festival (Vzlet č. 9/2012, s. 8). V správe komisie sa okrem iného uvádza: „Keď ide o reportáže, tých cestopisných bolo v tomto ročníku neúrekom.

Ide o pozitívny skutok, ktorý svedčí o tom, že naša mládež je mobilnejšia.

Najviac zapôsobil cestopis autorky Teodory Ilićovej na tému Moldavska, zverejnený v dvoch pokračovaniach.

Svojím štýlom Teodora neraz vyláka úsmev čitateľa.

Tento článok bol podnetom pozornejšie si všímať aj iné príspevky mladej autorky, ktorá je príjemným prekvapením.“ Komisia pre udelenie tohtoročnej Ceny Vzletu pracovala v zložení: Anna Jašková, Katarína Verešová a Stevan Lenhart.

Teodora Ilićová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Dnes pracuje (zatiaľ nie vo svojom odbore) a má záujem o doktorandské štúdiá.

Gratulujeme laureátke!

básnikov. Ako to už však býva, stálou témou bola nezaujatosť dnešného človeka k umeniu, keď je neustále bombardovaný reklamami a reláciami reality show. Nasledovalo ešte niekoľko dialógov v rovnakom tóne, konkrétne hovorilo sa o knihách

D

ňa 18. októbra 2013 v novosadskej Fabrike bol ešte jeden Bunker Fest. Napriek tomu, že mestské inštitúcie v tomto roku neposkytli žiadnu finančnú alebo inú potrebnú pomoc, ŠKC úspešne zorganizovalo ešte jedno stretnutie nezávislých umelcov, básnikov a milovníkov deviateho umenia.

Po tom, ako si prítomní pozreli výstavu komiksových prác (na ktorej sa našlo aj niekoľko kresieb zo sveta vzletovského komiksového hrdinu Williama Henricha), Jovan Gvero, ktorý stojí za celým

4 vzlet | november 2013

konceptom festivalu, pozval k rozhovoru Nenada Miloševića, redaktora Bečejského časopisu Tisa. Ich dialóg sa točil okolo moderného básnictva a o tom, aké má miesto v dnešnom svete. Milošević hovoril o svojich plánoch do budúcnosti, napríklad to, že sa posnaží publikovať viacero prekladov ruských

Siroti mali milioneri a Besmrtni slučaj Sizifa H. O sedaciu súpravu besedujúcich sa postaral umelec Dragan Vojvodić, ktorý v pauze medzi rozhovormi predviedol svoju performanciu, sprevádzanú rozbíjaním skla a vypisovaním správ po nábytku pomocou vŕtačky a zbíjačky.

DD

Višňový lekvár z kuchyne Kotvášovej-Jonášovej

knižná premiéra

K

aždá nová kniha Márie Kotvášovej-Jonášovej sa rýchlo vypredá a táto autorka je v súčasnosti našou najpopulárnejšou spisovateľkou pre deti a mládež. Potvrdil to Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra, prihovárajúc sa početnému obecenstvu na premiére knihy Višňový lekvár 18. októbra 2013 v Základnej škole

Mladých pokolení v ským životom sú Kovačici. v týchto prózach Táto nová, podané ľahko čita100-stranová kniha teľným, páčivým obsahuje 15 próz štýlom, ktorý je už venovaných najmä rozpoznateľným pubertiakom a znakom Márie mladším tínedžeKotvášovejrom, čiže tým, ktorí Jonášovej. Knihu už nie sú malé deti, Višňový lekvár ale spoločnosť ich ilustroval akaešte stále nepovademický maliar žuje za Martin Kizúr, kovaMária Kotvášovádospečický rodák žijúci v Jonášová lých.

Austrálii.

Hlavnou V rámci prograpostavou je štvrtáčka mu knižnej premiéry na tému Maša a v poviedkach tvorby Márie Kotvášovejide o jej každoJonášovej hovorila recendenné trápenia a zentka Dr. Zuzana Čížiková. radosti, príbehy a Predvedené boli kratšie scénky zážitky s rodičmi, podľa poviedok z Višňového starými rodičmi, lekváru, odzneli príhovory a učiteľmi, spolužiakmi hudobné body, žiaci z triedy a spolužiačkami.

8. 1 „pokrstili” knihu a spisoObrazotvornosť vateľka od svojho pracovnéa psychický svet ho kolektívu kovačickej ZŠ mladých ľudí, ako aj Mladých pokolení dostala ich konfrontácia s plaketu.

Dueto Andrea Babková (husle) – Dušana realitou a spoločenS. L. Babincová (flauta)

www

Sprievodca kultúrou vojvodinských Slovákov Ú

stav pre kultúru vojvodinských Slovákov sa od roku 2008 svojou činnosťou snaží mapovať kultúru Slovákov vo Vojvodine a pozdvihnúť ju na čím vyššiu úroveň.

Informovať verejnosť o celkovej činnosti Slovákov na poli kultúry vo Vojvodine sa snaží na svojom portáli www.slovackizavod.org. rs. Ide o prehľad celej slovenskej vojvodinskej kultúry online v troch jazykoch: v slovenčine, srbčine a angličtine. Okrem obsahom tento portál tiež láka moderným, pútavým dizajnom, prehľadnosťou a možnosťou jednoduchého orientovania sa v jeho obsahoch.

Obsah portálu je rozdelený do niekoľkých častí: Produktívna kul-

túra (súčasná tvorba), Kultúrne dedičstvo (údaje o našich múzeách, galériách, knižniciach, kultúrnych pamiatkach atď.), Kultúra v médiách (časopisy, rozhlasové a televízne vysielania v našich lokálnych prostrediach), Kultúra a širšia verejnosť. Medzi najpopulárnejšie obsahy patrí Kultúrna mapa, kde si môžete vyhľadať

rôzne informácie o všetkých slovenských dedinách, ako je napr. najaktuálnejší počet obyvateľov, alebo kultúrne pamiatky a turistické ponuky v našom prostredí. V každej položke si nájdete i osobnosti pôsobiace v danej oblasti kultúry, napr. v okruhoch hudby, divadla, vizuálneho umenia, literatúry.

Prostredníctvom portálu sa môžete informovať o všetkých podujatiach, ktoré organizuje slovenská vojvodinská komunita, ohodnotiť ich, alebo jednoducho vyjadriť svoj názor k nim. Osobne alebo anonymne to môžete urobiť i na fóre, ktorý je tiež súčasťou portálu. Je to tiež miesto, kde sa môžete podeliť s inými o svoje skúsenosti, ale i začať diskusiu

Maša a jej mladší brat, čiže Ivana Galátová a Damir Gages

na hocijakú inú tému.

Môžete si tu vyhľadať i fotogalérie, kalendár menín a významy mien, životopisy osobností, recenzie a mnoho užitočných informácií, akými sú napr. všetky konkurzy, ktoré sa týkajú slovenskej menšiny v Srbsku, prostredníctvom ktorých môžete ukázať svoje zručnosti a vedomosti a ktoré sú často začiatkom vášho uplatnenia sa v odbornej kariére. Údaje sa na portáli aktualizujú každodenne, takže si tie najnovšie informácie môžete spoľahlivo vyhľadať práve tu. Ak sa i sami chcete spolupodieľať na zveľaďovaní tohto portálu a informovať verejnosť o najaktuálnejších udalostiach vo vašom prostredí, môžete sa týmto spôsobom stať spolupracovníkom Ústavu. Pre vás je vždy dostupná e-mailová adresa ÚKVS: office@ slovackizavod.org.rs, či stránka na facebooku, kde môžete skontaktovať zamestnaných v Ústave, opýtať sa na otázky týkajúce sa kultúry, vyjadriť svoju mienku, či prejaviť svoje názory alebo sugescie.

Prevádzkovanie portálu podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Anna Margaréta Valentová november 2013 |

vzlet 5

s ôsmakmi v Aradáči

Najprv krížovka, potom iné...

V

šiestačka, najviac sa mi páčia krížovka a žarty a nemenila by som obsah časopisu. Zo školských predmetov mám najradšej angličtinu a slovenčinu, zúčastňujem sa aj na súťaženiach z týchto jazykov.

Chcela by som sa zapísať do

aradáčskej Základnej škole Bratstvo časopis Vzlet odoberá 30 žiakov vyšších ročníkov, ktorí mávajú hodiny slovenčiny s profesorkou Jaroslavou Števkovou. – Žiaci sa tešia zakaždým, keď dostanú nové

Emília Benčíková

Spoločné listovanie vo Vzlete

číslo Vzletu, a jednu hodinu v mesiaci venúvame tomuto nášmu mládežníckemu časopisu. Najprv si zalistujeme v časopise a spoločne lúštime krížovku, pozrieme si aj vtipy a čítame tínedžerské prózy Márie KotvášovejJonášovej a Anny Horvátovej, tiež rubriku Vaša tvorba. Ak máme času, čítame aj ďalšie príspevky podľa výberu žiakov. Takže každá hodina so Vzletom je zároveň zábavná a poučná, – hovorí profesorka Jaroslava Števková.

Začiatkom novembra sme hosťovali v základnej škole v Aradáči, navštívili sme hodinu slovenčiny a stretli sme sa so žiakmi 8. ročníka – opýtali sme sa ich, ako sa im pozdáva náš časopis, ako trávia voľný čas, ktoré školské predmety majú najradšej a kde plánujú pokračovať v školení...

Kristína Kužiaková KRISTÍNA KUŽIAKOVÁ: – Vzlet som začala čítať ako

6

vzlet | november 2013

zreňaninského gymnázia – spoločenský smer, neskoršie možno budem študovať na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Vo voľnom čase rada chodievam na prechádzky so psíkom.

horoskop a zaujímavosti, obsah sa mi všeobecne páči.

Rada tancujem, zapojená som do folklórnej sekcie a vystupovali sme na festivaloch Tancuj, tancuj..., Zlatá brána a V aradáčskom šírom poli, ako aj na SNS v Báčskom Petrovci a na prehliadke vo Vrbase. Bola som na súťaži z chémie a na Biblickej olympiáde. Mám rada biológiu a ešte stále som sa nerozhodla, kde budem pokračovať v školení.

Ruben Gages

Anna Greksová ANNA GREKSOVÁ: – Zaujímajú ma všetky príspevky v časopise, najmä strany z oblasti hudby, a navrhla by som, aby sa viac písalo o štýloch, akými sú rap a hip-hop.

Zapojená som do folklórnej sekcie, ako speváčka som vystupovala na rôznych festivaloch – V aradáčskom šírom poli, Zlatá brána, V padinskej doline, na SNS v Báčskom Petrovci... Zúčastnila som sa aj na Biblickej olympiáde. Vo voľnom čase rada kreslím.

Zaujíma ma biológia a ešte stále uvažujem o tom, do ktorej strednej školy sa zapíšem.

EMÍLIA BENČÍKOVÁ: – Najprv si vo Vzlete prečítam

RUBEN GAGES: – Mám staršieho brata, takže som sa so Vzletom zoznámil ešte ako žiak 4. ročníka. Najviac sa mi páči rubrika Story, ako aj žarty a zaujímavosti. Keď ide o hudbu, prial by som si Pred budovou ZŠ Bratstvo

viac príspevkov o zahraničných skupinách. V škole ma najviac zaujíma matematika, fyzika a chémia, chcel by som sa zapísať do zreňaninského gymnázia – matematický smer. Ako recitátor som sa zúčastnil na súťaženiach v Zreňanine, Čoke, Sečnji, Novom Sade. Tiež som sa zúčastnil na súťažiach zo srbčiny, slovenčiny, zemepisu, chémie...

Magdaléna Benčíková MAGDALÉNA BENČÍKOVÁ: – Najradšej vo Vzlete čítam príspevky o hudbe, ako aj žarty. Chcela by som, aby v časopise bolo ešte viac príspevkov o hudbe, najmä zahraničnej.

Mohli by ste častejšie písať o skupine One Direction a o Katy Perry. Sledujem aj rubriku Móda a vo voľnom čase tiež kreslím módne návrhy. V škole mám najradšej angličtinu a zúčastňujem sa na súťažiach z tohto jazyka. Plánujem sa zapísať do Strednej ekonomickej školy, neskoršie by som sa možno školila v oblasti módneho dizajnu.

S. L.

talenty

Výtvarná pasia Kresliarka Tamara Šipická z Kovačice používa rôzne výtvarné techniky

T

amara Šipická je žiačkou triedy 4. 3 v kovačickom Gymnáziu Mihajla Pupina. Jej veľkou záľubou je výtvarné umenie a prejavuje v tom výrazné nadanie. O tejto jej pasii sa viac dozvedáme z nasledujúcich riadkov…

Prezraď nám, kedy si objavila svoj výtvarný talent a čo to pre teba znamená?

– Myslím si, že ak niekto je talentovaný, prejaví sa to ešte v jeho detstve. Tak možno povedať, že kreslím od malička. A asi v posledných štyroch rokoch sa tomu venúvam intenzívne. Často sa ma opytujú, čo pre mňa kreslenie znamená. Nie som si istá, že viem presnú odpoveď. Možno je to útek z reality. Keď kreslím, zabúdam na všetky svoje problémy a som

v nejakom svojom svete, v ktorom znázorňujem vplyv sveta na mňa a moje pocity.

Aké techniky používaš? Aké motívy znázorňuješ?

– Kreslím temperami, ceruzkou, uhlíkom, tiež som začala maľovať na plátne a používam aj techniku akvarel. Motívy na mojich obrazoch predstavujú realitu, portréty, mŕtvu prírodu, akty.

boli predstavené na spoločnej výstave v minulom roku pri príležitosti oslavy výročia založenia kovačického gymnázia – vystavovali tam aj niektoré bývalé žiačky gymnázia. Teraz mám už viac prác a uvažujem o samostatnej výstave…

Aký má vplyv kreslenie na teba?

– Mohlo by sa povedať, že má väčší vplyv než ľudia v mojom okolí. Myslím si, že by človek nemal dovoliť, aby niekto naň vplýval, ale mal by robiť to, čo chce, lebo vtedy to robí s radosťou a má z toho dobrý pocit.

Aké máš plány a ako vidíš seba v budúcnosti?

– Bola by som veľmi rada, keby sa mi podarilo dostať sa na niektorú z akadémií a neskoršie by som možno pracovala ako profesorka na fakulte alebo by som si založila ateliér (výtvarné štúdio).

Uvidím...

Máš nejakú podporu?

Vystavovala si už svoje práce?

– V škole mám najväčšiu podporu profesorky Ćendićovej a profesora Uroševića a, samozrejme, podporujú ma aj rodičia a sestry. Moje práce

Anna-Andrea Holíková, 2. 3 Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici

v Pivnici

Dve všestranné piatačky P

rívlastok všestranné s plným právom patrí aj dvom piatačkám z pivnickej základnej školy – Patrícii Kmeťkovej a Valentíne Imrekovej. Obe žiačky v prvých štyroch triedach učila ich obľúbená pani učiteľka Anka Nedićová. V tomto školskom roku si sadli do piatackých lavíc, ich triednym je profesor matematiky Ján Hemela. Žiacke povinnosti pre tieto dievčatá sú len dobrým podnetom na celý rad aktivít...

Patrícia svoju prvú báseň napísala ešte ako prváčka. Už ako štvrtáčka na Literárnom súbehu Michala Babinku v Novom Sade roku 2012 získala prvú cenu vo svojej kategórii za báseň Jedna prolećna priča (Jarná rozprávka).

Patrícia Kmeťková a Valentína Imreková

Báseň v srbčine a slovenčine uverejnená je aj v Zborníku detskej poézie Sniť s otvorenými očami / Sanjari otvorenih očiju, ktorý nedávno uzrel svetlo sveta.

Čím sa momentálne zaoberáš? Pripravuješ sa na zápis na vysokú školu?

– Každý talent je potrebné zdokonaľovať, preto sa pokúsim zapísať sa na Akadémiu výtvarných umení (Akademija lepih umetnosti) alebo na Fakultu výtvarných umení v Belehrade. Tému a techniky, s ktorými pracujem, si prispôsobujem prípravám a zápisu na akadémiu – už teraz v novembri sa začnú prípravy na zápis, tak dúfam, že sa to podarí...

Mladá poetka pokračuje v písaní veršov. Jej kamarátka Valentína svoju prvú báseň napísala ako piatačka a poetické pásmo začína rozširovať.

Patrícia a Valentína rady čítajú, nové knihy sú nielen podnetom na čítanie, ale aj vlastné stvárňovanie, teda písanie. Krásne kreslia, spievajú, tancujú a hrajú v školskom divadle – Patrícia je aj členkou Ochotníckeho divadla Janka Čemana.

Obe dievčatá majú rady slovenčinu a z predmetov si už obľúbili angličtinu a biológiu, kým Valentína aj matematiku.

Obe si nájdu času aj na svoje záľuby. Venujú sa aj svojim zvieratám – Valentína má rada kone a doma im rada venuje svoj čas, pokým Patrícia má rada mačky a psíčky. Hovorí sa, že kto má rád zvieratá, má rád i ľudí. A k tomu ešte pár slov – s láskou ku zvieratám, ľudom a povinnostiam, ale i k pátraniu po nových poznatkoch a s vrodeným talentom a inšpiráciou ani úspechy nevystanú.

Jaruška FERKOVÁ november 2013 |

vzlet 7

časopisy

Deň petrovského gymnázia

Kovačické Klasy O

becná knižnica v Kovačici v polovici októbra 2013 prezentovala nové (dvoj)číslo 19 – 20 svojho časopisu Klasy. Prevažnú časť obsahu tvoria práce autorov, ktorí sa zúčastnili v literárnej súťaži Kovačická mozaika, a o ktorých sa

K

zmienila predsedníčka hodnotiacej komisie Katarína Stanová.

Témou rozhovoru s kovačickým básnikom Michalom Bírešom je jeho zbierka básní Juliette, ale aj poézia vôbec. O autoroch literatúry pre deti v Padine sa píše v príspevku Milky Petrovičovej a možno si prečítať aj výber z veršov niektorých súčasných padinských literátov. V osobitnom príspevku je daný prehľad činnosti Obecnej knižnice v Kovačici v uplynulom dvojročnom období, tiež možno čítať o obnovenej knižnici v Idvore. O niekdajšom redaktorovi časopisu Klasy, novinárovi Martinovi Širkovi (1957 – 2012) píše Anička Chalupová.

Strany nového čísla Klasov ilustrovala Marína Bírešová, titulnú stranu vypracoval Martin Taubert. Časopis má 44 strán formátu A5. sl

aždý prvý víkend v októbri rilo triede 4. a. Žiakom, ktorí obsav Gymnáziu Jána Kollára dili prvé tri miesta na Petrovskom tradične oslavujeme slávny deň maratóne, riaditeľ udelil peňažnú – Deň školy, ktorý je zvláštny pre odmenu. Ďakovná listina patrila riaditeľa, všetkých zamestnaných hosťom z Ruského Kerestúra a tiež pre žiakov. V tomto roku a Báčskej Palanky. A tak sa šporbolo to 4. októbra. Bol slnečný tové ráno skončilo športovými októbrový piatok.

Deň školy sa začal športovými aktivitami; najprv bola medzitriedna súťaž – chlapci z tried 3. c a 4. a odohrali futbalový zápas. V rovnakom čase v školskej sále predstaviteľky volejbalu našej školy si zahrali s volejbalistkami z Báčskej Palanky. Nechýbalo Žiaci so štipendiami ani vystúpenie tanečnej skupiny s akrobatickým tancom, ktorý predviedla žiačka z triedy aktivitami, ale zostal ešte deň, 2. b Melánia Brňová. Nasledovalo presnejšie predvečer pre umelecsúťaženie vo futbale a volejbale ký program v Slávnostnej sieni, v tom istom čase. Futbal odohrali venovaný úspechom žiakov. Na predstavitelia nášho gymnázia programe boli prítomní zamestso žiakmi z Ruského Kerestúra nanci, žiaci, riaditeľ gymnázia a a volejbal si zahrali štvrtáci a mnohí významní hostia. Prihovoril žiaci triedy 3. a. Pred týmito dvomi sa riaditeľ Paľo Belička a predzápasmi udelili diplomy úspešsedníčka Výboru pre vzdelávanie ným; vo futbale v medzitriednej NRSNM Svetlana Zolňanová súťaži boli najúspešnejší žiaci 3. c – žiakom udelila štipendiá – pobyt obsadili 1. miesto a 2. miesto patv žiackom domove. Spomenuli

YU-party na Slovensku Y U-party sa intenzívnejšie organizuje už niekoľko rokov v Nitre a v Bratislave. Tento žúr sa menuje YU-party, lebo primárnou ideou bolo stretnutie ľudí z krajín bývalej Juhoslávie, a možno tam nájsť piesne a nápoje, ktoré charakterizujú priestor ex-YU. Naposledy sa takáto party konala 19. októbra 2013 vo VinylMusic Pub v Nitre. Návštevníci hovoria, že to bola nezabudnuteľná skúsenosť, bolo možné zabaviť sa medzi veľkým počtom ľudí a zároveň aj stretnúť sa so známymi, ktorí študujú na Slovensku. Samozrejme, návštevníkmi YU-party nie sú iba ľudia z bývalej

8 vzlet | november 2013

si aj na tohtoročných jubilantov a vyprevadili pracovníčku do dôchodku. V nasledujúcej časti programu zaspieval školský chór s orchestrom, žiačky Elena Vršková, Malvína Zolňanová, Anna Hašková a žiak Michal Belička zarecitovali svoje básne. Jaroslava Majerová tiež prečítala svoju slohovú prácu. Trio žiačok – Ľudmila Ragová, Michaela Tárnociová a Sára Krížová spestrili program pesničkou. Bol to veľmi pekne pripravený a umelecky bohatý večierok. Scenár programu napísala profesorka Anna Medveďová a moderátorkou bola Monika Bažaľová.

Dúfam, že si na tento deň budeme spomínať až do nasledujúceho Dňa školy.

Marína Horvátová, 3. a Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci Foto: Jaroslav Čiep

Juhoslávie. Prichádzajú sem aj ľudia z Číny, Peru, Španielska, Ukrajiny, taktiež tí, ktorí žijú alebo študujú na Slovensku.

Marína Valentíková Foto: Andrea Pindrićová

v ZŠ v Jánošíku

Deň v odeve mojich rodičov V prvý októbrový týždeň žiaci Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku mali bohatý a pestrý program osláv Detského týždňa. Začalo sa to otváracím zasadnutím Žiackeho parlamentu, na ktorom boli o. i.

turnaj v šípkach...

Na záver Detského týždňa 11. októbra bol organizovaný Deň v odeve mojich rodičov. Cieľom akcie bolo, aby sa v ten deň žiaci a učitelia našej školy obliekli do šiat svojich otcov, pokým žiačky a učiteľky prišli oblečené do

šiat svojich matiek. V období, keď prebiehajú debaty o tzv. „dress code” pre žiakov, čiže o pravidlách obliekania, ktoré by pravdepodobne určovali rodičia, v jánošíckej škole bol zorganizovaný deň, keď si žiaci vlastne obliekli to, čo si dnes

Žiačky Júlia Koláriková, Tijana Gábrišová a Anežka Horniaková

Žiaci Janko Malárik, Janko Kroček a Dário Halabrín vybraní a ocenení najlepší žiaci z každej triedy. Nasledujúce dni boli vyplnené týmito podujatiami: environmentálna akcia piatakov z oblasti občianskej výchovy, deň výmeny miest učiteľov a žiakov, kreslenie po chodníkoch vôkol školy, malý

ŽIACI VYŠŠÍCH ROČNÍKOV JÁNOŠÍCKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY si pripomenuli Svetový deň ochrany zvierat 4. októbra vytvorením edukačného plagátu s odkazmi, ktorými sa zasadzujú za lepšie podmienky zvierat všetkých druhov. Žiaci sa zmienili aj o zodpovednosti ľudí voči domácim miláčikom, ktoré často odhodia a vyženú na ulicu, čím nielenže ublížia zvieratám, ale tiež ohrozia bezpečnosť svojich spoluobčanov. Žiaci z Jánošíka odkazujú, že hoci ako málo urobíme pre zvieratá, pre ne to znamená mnoho, a vyzývajú ľudí, aby boli zodpovednejší k nim. S cieľom, aby sme žili v jednom krajšom, lepšom a bezpečnejšom svete.

Na fotografii sú žiaci jánošíckej školy s profesorkou pri edukačnom plagáte.

Anna Valentová

výtvarná súťaž v rámci kampane Podpora dojčeniu

Odmenená Kysáčanka S

rast a rozvoj, ochrana a skvalitnenie zdravia matky a dieťaťa. Táto kampaň tiež poukazuje na význam poskytovania pomoci tehotným, rodičkám a dojčiacim matkám.

V rámci kampane bola realizovaná výtvarná a literárna súťaž pre žiakov základných škôl a detí predškolského vzrastu z územia Juhobáčskeho obvodu, ktorí písali a kreslili na tému Podpora dojčeniu = podpora matkám, ktoré dojčia. Práce zaslali predškolské ustanovizne a základné školy z Báčskej Palanky, Beočínu, Bukovca, Kaća, Kysáča a Nového Sadu. Medzi odmenenými bola aj Aňa Marčoková, ôsmačka zo Základnej školy Ľudovíta Aňa Marčoková s diplomom vedľa Štúra v Kysáči, ktorá získala 1. svojej odmenenej práce miesto na výtvarnom konkurze v kategórii žiakov vyšších ročníkov sa uskutočnil v pondelok 30. sepZŠ. Udeľovanie cien autorom najtembra 2013 v slávnostnej sieni lepších prác bolo v rámci slávnostMestského domu v Novom Sade. ného programu v Novom Sade, Cieľom tejto kampane bolo upúodmenené práce budú zaslané na tať pozornosť zdravotnej a širšej verejnosti a informovať o význame republikovú súťaž. dojčenia, ktorým sa zabezpečuje najoptimálnejšia výživa, pravidelný M. Ďurovka

obliekajú ich rodičia… Zatiaľ, čo učitelia prišli zväčša v staromódnom odeve a v ľudovom kroji, žiaci boli najviac zameraní na oblečenie, ktoré sa vzťahuje na pracovné miesto ich rodičov – uniformy, pracovné odevy a podobne. A niektoré dievčence sa tiež snažili kopírovať mamin účes. Podľa mienky žiakov najlepšie sa obliekli žiačka 8. ročníka Alena Halabrínová a žiak 7. ročníka Janko Kroček. Žiaci a učitelia našej školy sú veľmi spokojní s touto akciou a je isté, že sa Deň v odeve mojich rodičov na ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku stane tradičným.

Text a foto: Janko Takáč

v kovačickom gymnáziu

Oslávili Deň školy

lávnostný program v rámci zdravotno-promočnej kampane pod heslom Podpora dojčeniu = podpora matkám, ktoré dojčia

Vystúpenie dievčenskej speváckej skupiny

D

ňa 10. októbra 2013 v Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici krátkym, ale príležitostným programom oslávili 46 rokov od založenia školy.

V programe, ktorý sa usporiadal na prvom poschodí gymnaziálnej budovy, sa vystriedali žiaci, ktorí zaspievali niekoľko zábavných piesní za sprievodu mladých hudobníkov, recitátori svojím prednesom príjemne zapôsobili na žiakov a profesorov tejto školy. Predtým odznel krátky referát o tom, čo sa v uplynulom období realizo-

valo v škole, ktorej činnosť aj napriek tomuto krízou zastavenému času, keď sa zdá, že život prebieha akosi spomalene, vyniká v osvetovej a kultúrnej oblasti. Kovačické gymnázium predstavuje významné vzdelávacie stredisko, v ktorom sa okrem výchovno-vzdelávacieho obsahu pre žiakov organizujú aj rôzne mimotriedne aktivity: športovo-rekreačné, vedecko-výskumné, kultúrno-umelecké a iné.

Annamária Chalupová november 2013 |

vzlet 9

výtvarná súťaž Ex Libris

Úspech Padinčanky Ž

iačka 7. ročníka Základnej školy maršala Tita v Padine Hana Širková sa zúčastnila na medzinárodnej výtvarnej súťaži Ex Libris, ktorá sa už tradične organizuje v Hlohovci na Slovensku.

Hana Širková s profesorkou Elenou Tomášovou Konkurencia bola silná, ale naša Hana sa nedala zahanbiť. Z 2 529 výtvarných prác, ktoré poštou do Hlohovca zasielali deti a mladí vo veku 6 až 15 rokov z Argentíny, Číny, Indie, Ruska, Bieloruska, Ukrajiny, Estónska, Litvy, Maďarska, Poľska, Slovinska, Turecka, Bulharska, Česka, ako aj zo Srbska a z 31 miest na Slovensku, Hanina práca získala pozoruhodné 2. miesto

aj očakávala, lebo som do tejto práce vložila naozaj mnoho úsilia.

Keďže udeľovanie odmien bolo na Slovensku, prezradíš nám trochu o svojom pobyte tam?

– Do Hlohovca som odcestovala spolu so svojou profesorkou výtvarnej kultúry Elenou Tomášovou, lebo vlastne obe sme boli odmenené. Pobudli sme tri dni v krásnom hoteli Jeleň.

Strávili sme spolu s ostatnými odmenenými účastníkmi krásne chvíle, dni nám boli zaujímavé, najmä keď sme mali tvorivú dielňu, na ktorej sme vyrezávali matricu a potom odtláčali ex libris.

v kategórii ZŠ. Nemožno nepripomenúť, že aj Hanina vedúca, profesorka výtvarnej kultúry Elena Tomášová, získala cenu za prejavené pedagogické majstrovstvo, ktorým motivuje svojich žiakov k výborným výsledkom, a za udržiavanie výtvarného dedičstva slovenskej komunity v Srbsku.

Hana, zúčastnila si sa na súťaži pod názvom Ex Libris. Aká je to súťaž a akú odmenu si získala?

– Je to medzinárodná výtvarná súťaž v tvorbe knižnej značky, zúčastňujú sa deti od 6 do 15 rokov. Obsadila som druhé miesto v kategórii základných škôl – originálny ex libris pre deti od 12 do 15 rokov. Boli aj ďalšie tri kategórie: pre deti od 6 do 11 rokov, potom pre návrhy ex libris a kategória základných umeleckých škôl. Ako odmenu som dostala tričko, náhrdelník a diplom. Udelené boli početné čestné uznania, ako aj ceny rôznych slovenských organizácií a členov poroty.

Aká bola téma? Akou technikou si vypracovala výkres?

– Témou boli kvety, keďže mesto Hlohovec práve v tomto roku oslavuje 900. výročie prvej písomnej zmien-

Padina spieva 2013

Najkrajší hlas Padiny: Vlastimír Povolný D

vojnásobným víťazom tohtoročného festivalu Padina spieva je Vlastimír Povolný, ktorý hovorí, že nečakal nijakú cenu, ale je z toho šťastný a je poctený tým, že sa páčil svojim Padinčanom a porote. „Rád spievam a toto uznanie mi dáva podporu, aby som pokračoval,“ povedal Vlastimír. „Nevedel

som sa rozhodnúť, ktoré piesne si vyberiem pre vystúpenie na festivale, ale pomohli mi v tom Ján Petrovič (člen orchestra) a Ondrej Tomek (riaditeľ domu kultúry).

Spievam aj v speváckej skupine v DK, ako aj vo svojej rockovej skupine Oluja, kde som tiež gitaristom. Najradšej však mám dže-

JUBILEJNÝ 40. ročník festivalu slovenských ľudových piesní Padina spieva sa uskutočnil 13. októbra 2013 v padinskom Dome kultúry Michala Babinku. O najkrajší hlas v plnej sieni súťažili: Ján Havran, Anna Hološová, Želislav Kukučka, Alenka Povolná, Pavel Ľavroš, Katarína Kadancová, Vladimír Halaj, Suzana Uhrinová, Vlastimír Povolný a Daniel Cicka. Sprevádzal ich ľudový orchester v zložení: Pavel Tomáš ml., Emil Nemček ml., Ján Tomek, Ján Petráš, Tatiana Jašková, Michaela Marková a Ján Petrovič. Prednes mladých spevákov sledovala trojčlenná porota: Pavel Petrovič, Melisanda Fúseková a Pavel Tomáš st. Podľa ich rozhodnutia 3. cenu získala Alenka Povolná, 2. cenu získal Daniel Cicka, pokým Vlastimír Povolný sa stal dvojnásobným víťazom – získal titul najkrajší hlas Padiny a Cenu obecenstva. Na festivale bola aj komisia pre najkrajší kroj (v zložení: Anna Imrová, Zuzana Talčíková a Pavel Petráš) – podľa jej mienky najkrajší ženský kroj mala Anna Hološová a najkrajší mužský kroj mal Daniel Cicka. Na javisku vystúpili aj hostia: Pavel Bílek, Pavel Ľavroš, Mariana Grnčová a Pavel Hološ. Festival slávnostne otvoril Padinčan Ján Strehovský, moderátorkou bola Jana Kováčová.

10 vzlet | november 2013

Odmenená práca Hany Širkovej ky o meste a jeho symbolom sú ruže.

Technika, ktorou som vypracovala tento výkres sa menuje linoleorez, je to druh grafických techník.

Odkedy sa zaoberáš kreslením?

– Kreslenie je mojím hobby.

Odmalička rada kreslím a svoj voľný čas trávim prevažne v kreslení a fotení.

Aké pocity v tebe vyvolala správa o tejto odmene? Očakávala si to, alebo si bola prekvapená?

– Pre mňa to bola veľmi pekná správa, najmä preto, že som po prvýkrát pobudla v zahraničí.

Pravdupovediac, potajomky som to

Aké dojmy ti zanechalo toto cestovanie? Nadobudla si možno aj nových priateľov?

– Bol to veľmi krásny zážitok.

Najmä preto, že som po prvýkrát navštívila Slovensko, ako aj hlavné mesto Bratislavu, ktoré je veľmi krásne, a dúfam, že sa tam ešte vrátim.

Spoznala som nových priateľov Zuzku a Pavla z Českej republiky.

Máš nejaký odkaz pre čitateľov Vzletu?

– Neustále snívajte, lebo vaše sny sa jedného dňa môžu stať realitou.

Práve to sa stalo mne – môj dlho očakávaný sen sa splnil.

Timea Juricová, 7. 1 ZŠ m. Tita v Padine Nakoniec nám usmiaty Vlastimír povedal, že sa aj do budúcna plánuje zaoberať hudbou, čiže spevom a gitarou a vychutnávať si život na plné obrátky. A na banátskom festivale slovenských ľudových piesní V padinskej doline večer 3. novembra 2013 tento mladý Padinčan dosiahol aj ďalší pekný úspech – získal Cenu obecenstva. Gratulujeme!

Spieva aj ľudové, aj rockové piesne: Vlastimír Povolný

zovú hudbu. Som študentom na Filozofickej fakulte v Novom Sade, ale keď mám voľný čas, trávim ho s priateľmi a na veci, ktoré mám rád.”

Božena ŠIRKOVÁ

Listujeme v Slovníku cudzích slov – meliorizmus – optimistický názor, že svet sa ustavične zlepšuje, alebo je aspoň schopný zlepšovať sa ľudským snažením – melodikon – zastaraný klávesový nástroj s oceľovými tyčinkami namiesto strún – melofóbia – chorobný odpor k hudbe – melta – druh náhradky čiernej kávy – memorabílie – pamäti, zápisky; pamätihodnosti – memoriál – pamätný spis;

športové podujatia, slávnosti na pamäť dakoho alebo pri príležitosti osláv pamätihodných udalostí – menáda – v starogréckom bájosloví divá, bujná nymfa, bakchantka; zmyselná, bujná žena – menagogum – liek povzbudzujúci menštruáciu – mendík – chudobný žiak, pomocník pri evanjelickom kostole alebo škole – menestrel – potulný stredoveký ľudový básnik – spevák vo Francúzsku a v Anglicku

z padinskej školy nižších ročníkov a oni súťažili so živými figúrami. Zvíťazil Vladimír Kriška z Hložian, pokým Maksim Teslić z Kulpína obsadil druhé miesto. Víťazom boli udelené primerané odmeny a všetci účastníci nadobudli peknú skúsenosť a veľa nových priateľov.

Zuzana Tomášiková, 6. 1

Šíz-fríz

Dňa 20. septembra 2013 všetci žiaci Základnej školy maršala Tita v Padine sa zúčastnili v pouličnom behu, ktorý sa uskutočnil pred školou v parku. Súťažili podľa ročníkov, osobitne chlapci a dievčatá. Víťazi museli byť veľmi rýchli, aby boli odmenení gratuláciami a diplomami. Z prvákov prvé miesta obsadili Robert Delić a Ivona Karasová, z druhákov to boli Sebastián Čapeľa a Silvia Munťanová, z tretiakov Ján Trnovský a Svetlana Sládečeková a najrýchlejší štvrtáci boli Marko Kolár a Jaroslava Marušníková. Keď ide o vyššie ročníky, z piatakov prvé miesta získali Mirko Kováč a Dana Marušníková, najúspešnejší šiestaci boli Filip Šimák a Ivana Petrášová, zo siedmakov prví boli Alexander Husárik a Ema Chrťanová a z ôsmakov Mišo Tomášik a Tamara Ondríková.

Prajeme im aj naďalej veľa úspechu a šťastia v rýchlom behu.

Daniela Šimáková, 6. 1 Magdaléna Štaubová, 6. 1

Noví členovia Zväzu detí Dňa 3. októbra 2013 v Základnej škole m. Tita v Padine sa volili noví členovia Zväzu detí. Účinkovali len žiaci siedmeho ročníka, ale zvolení sú aj šiestaci. Noví členovia Detského zväzu sú: Marína Petrášová (predsedníčka), Pavel Valenta (podpredseda), Ivana Petrovičová (zapisovateľka) a Daniela Paulovicová (pokladníčka). Hygienici sú Marjan Žolnaj a Tijana Hlavčová.

Ostatní členovia sú Natanael Sampor,

Saňa Bačúrová, Daniela Šimáková, Viktória Hudecová a Pavel Záborský.

Dúfame, že títo žiaci budú úspešne vykonávať svoje úlohy.

Marína Petrášová Ivana Petrovičová

Zornička Open 2013 V rámci Detského týždňa sa 5. októbra 2013 v ZŠ m. Tita v Padine uskutočnil šachový turnaj Zornička Open 2013 v organizácii redakcie časopisu Zornička. Všetci učitelia našej školy, ale aj riaditeľ, školníci, upratovačky a kuchárky sa postarali o to, aby sa hostia u nás dobre cítili, urobili všetko, čo bolo potrebné v telocvični a vyberali najlepších šachistov. Na začiatku turnaja sa prítomným prihovoril vlaňajší víťaz, a potom nasledoval program, ktorý prichystali naši žiaci. Na turnaji sa zúčastnili žiaci základných škôl zo slovenských vojvodinských prostredí – z Kulpína, Kovačice, Kysáča, Padiny, Hložian, Báčskeho Petrovca atď. Najprv hrali jeden s druhým a dostávali určitý počet bodov.

Potom podľa počtu bodov zvolili najlepšieho šachistu z vyšších a

Čau, vzletovci! Volám sa Mário Matuľa, som žiakom ôsmej triedy Základnej školy maršala Tita v Padine. Mám rád všetko to, čo majú radi mladí. Najviac času trávim v učení a pri počítači, ale mám rád aj šport, futbal, zábavu... Vzlet odoberám od piateho ročníka. Páči sa mi. Vždy, keď ho v škole dostaneme, pozriem si ho iba tak narýchlo a doma si ho potom aj pozorne prečítam. Som rád, keď vidím nejaký záznam z našej školy alebo spozorujem niekde pod básňou alebo textom známe meno. Musím uznať, že sa najviac zdržiavam pri zaujímavostiach. V minulom školskom roku som sa zúčastnil v literárnej súťaži na voľnú tému. Bol to iba pokus, keďže rád píšem a písal som o tom, čo sa mi prihodilo, o rôznych mojich zážitkoch a skúsenostiach. Po určitom čase mi na chodbe školy moja profesorka slovenčiny zvestovala: ,,Mário, tretie miesto!“ Neviem vám ani opísať tú radosť, ktorú som v tom momente cítil, a radosť bola ešte väčšia, keď mi prišla odmena. Odvtedy je pre mňa Vzlet ešte milší a netrpezlivo očakávam novú súťaž, na ktorej sa znovu zúčastním.

Daroslava Sojáková, 6. 1

Pieseň je naša radosť 2013

ročníkov. Zúčastnili sa tak dievčence, ako aj chlapci. Každý sa usiloval ukázať svoje umenie. Vládlo veselé ovzdušie a diváci sa pekne pobavili, kým si pozerali účesy. Nakoniec všetci účastníci boli odmenení diplomami.

Ivana Hološová, 6. 1

Zbierka starého papiera Každý rok sa v našej Základnej škole maršala Tita v Padine organizuje zbierka starého papiera. Tohto roku sa uskutočnila 12. októbra.

Hoci to nebola ľahká úloha, žiaci

V piatok 18. októbra v Dome kultúry Michala Babinku v Padine sa usporiadal detský festival ľudových piesní pod názvom Pieseň je naša radosť.

Na festivale sa zúčastnilo 15 spevákov, ktorých nacvičoval profesor Pavel Tomáš mladší.

Sieň Domu kultúry bola vyplnená do posledného miesta.

Porota mala ťažkú úlohu vybrať najlepšieho speváka. Prvé miesto podľa mienky poroty obsadila Saňa Maglocká, ktorá získala aj cenu obecenstva.

Druhé miesto obsadila Iveta Petrovičová a tretie Jana Galasová. Speváčky, ktoré obsadili prvé dve miesta, sa zúčastnia na detskom festivale Rozspievané klenoty v Kovačici.

Všetci účastníci dostali primerané odmeny a diplom za účasť na tohtoročnom festivale.

Ivana Hološová, 6. 1

Foto: Vladko Cicka

Pouličný beh

V stredu 9. októbra 2013 sa v padinskej škole v rámci Detského týždňa po druhýkrát usporiadala súťaž o najzaujímavejší účes pod názvom Šíz-fríz. Organizoval ju žiacky parlament a Zväz detí a viedla ju profesorka Lýdia Funtíková. Účinkovali žiaci vyšších

usilovne chodili po domácnostiach a zbierali papier od svojich rodičov, starých rodičov, príbuzných, susedovcov atď.

Prvé miesto obsadili žiaci triedy 6. 1, ktorí nazbierali až 2 228 kilogramov papiera. Na druhom mieste boli žiaci triedy 7. 3, ktorí nazbierali 1 791 kg. Žiaci triedy 7. 1 obsadili tretie miesto – priniesli 1 537 kilogramov papiera.

A spoločnými silami naša škola nazbierala až 12 532 kilogramov papiera, ktorý predala do podniku na recyklovanie papiera.

Teraz žiaci iba čakajú odmeny za svoju usilovnosť. A veríme, že si uvedomili, že takýmto spôsobom robia dobrý skutok, nielen pre svoju školu a dedinu, ale aj pre celú planétu, keďže sa takýmto spôsobom zachraňujú lesy a príroda. Dúfame, že v tejto práci žiaci budú pokračovať aj naďalej.

Mário Matuľa november 2013 |

vzlet 11

vaša tvorba

Práce pre rubriku Vaša tvorba môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Na starej povale

Č

lovek ani netuší, koľko dejinných údajov môže nájsť na jednej starej povale.

Bol krásny májový deň. So starou mamou sme sa prechádzali po záhrade a obzerali rozkvitnuté stromy. Na konci našej záhrady nachádza sa dvor a starý dom, ktorý smeruje do nasledujúcej ulice. Je to dom mojich praprastarých rodičov, v ktorom nikto nebýva viac ako tridsať rokov. So starou mamou sme sa dohodli, že si ho ideme obzrieť. Izby boli prázdne, plné prachu a nič sa nedalo vidieť. Otvorili sme dvere na povalu a z vnútornej strany dverí bolo všeličo napísané: Paľovi sme požičali paťtisíc, 5. augusta 1939 natlačili sme 50 metrov žita a tak ďalej. Aby sme si uvoľnili cestu schodami na povalu, museli sme si zobrať starú metlu a zbaviť sa veľkých a čiernych pavučín. Konečne sme vyliezli na povalu. Obrátila som sa na ľavú stranu a zbadala som tam nejaký stroj. Mal síce zlomenú jednu nohu a koleso sa mu nekrútilo. Spýtala som sa starej mamy, čo je to. Vtedy som sa dozvedela o celom postupe spracovania konopí. Rozprávanie starej mamy sa ukončilo na priadkach a pradení na kolovrate. Trochu ďalej sme nadišli na postieľku pre malé deti, ktorá sa menuje kolíska. Stará mama mi porozprávala, že aj ju na tej kolíske hojdali jej rodičia. Potom som sa ešte dozvedela, čo to boli krosná, hachľa a ešte všelijaké náčinie, ktoré sa už dlhé roky nepoužíva. Ani sme nezbadali ako rýchlo preletel čas. Boli sme na povale už viac ako hodinu a bol čas vrátiť sa domov. Pomaly sme schodami zišli z povaly a zatvorili schodové dvere za sebou. Domov som sa vrátila plná dojmov.

Aj dnes si ešte stále pripomínam tento výlet, keď som sa naučila, že aj stará povala môže byť veľkým zdrojom informácií o živote v minulosti.

Izabela Gašparovská, 7. b ZŠ Jána Kollára v Selenči

S

ama som doma a je večer. Rodičia s bratom sú u mojej tety. Veľmi sa bojím, lebo počujem nejaké zvuky.

Chodím po dome a rozmýšľam, odkiaľ prichádza zvuk – myslím si, že ten zvuk prichádza z povaly. A predsa mám pravdu, zvuk prichádza z povaly. S veľkým strachom idem ku schodom. Počujem škripot dverí.

Kolená sa mi trasú a nevedome klepocem zubami. Otvorím dvere a všade veľká čierna tma, tróni tu veľké ticho. Cez jednu škáru sa vidí mesiačik s hviezdičkami. Naraz počujem piskot. Vidím klepec a v ňom myšku ako hryzká syr. To ma veľmi naľakalo. Idem ďalej a zrazu cítim pod sebou veľké roztrhané škatuľe. Otvorím jednu a v nej sú staré, roztrhané a zaprášené knihy. Tie knihy boli tetine a otcove. Trošku ich zo zvedavosťou poprezerám. Len zrazu buch. Chytá ma panika a vidím moju starú hračku. Odídem k nej, vo vreckách sú moje malé šaty a nad nimi veľký hrniec, ktorý sa myká. Začala som pišťať a bežať. Zrazu sa osvietila povala. To moja mama zapojila žiarovku. Nad mojou hlavou som si všimla veľkého pavúka, ako pletie pavučinu. Do siete sa zaletela mucha a nemohla sa vymotať z nej. Zo starého hrnca,

12 vzlet | november 2013

v ktorom som videla zelené oči ako svietili, vyskočil môj malý kocúr. Pritúlil sa ku mne a zamraukal. Vzala som ho do rúk, pohladila som ho a spolu schodami sme zišli dolu z povaly.

Na povalách sa dejú zázračné veci. A keď k tomu pridáme trochu strachu a fantázie, máme z toho dobrý alebo niekedy aj smiešny pocit.

Dajana Hájeková, 7. a ZŠ Jána Kollára v Selenči

Dobre je na svete...

J

Trochu som sa obávala, ale som sa predsa opovážila vyjsť na povalu.

Na povalu nechodievam tak často a bola som aj zvedavá, čo tam všetko máme. Uvidím teda, čo tam všetko je, keď tam vyjdem. S malým strachom som po schodách šla na povalu. So sebou som si vzala aj malý starý a napoly pokazený lampáš. Keď som tam vyšla, hneď som spozorovala veľké biele vrecia, niečím naplnené. Jedna časť povaly bola urobená z latiek. Vždy som mala strach ísť po nich.

Rýchlo som prebehla a prešla na druhú stranu, ktorá je robená z blata. Ako som išla ďalej, mala som stále väčší strach, lebo všade bola tma a pavučiny. Naraz niečo veľmi zašuchotalo a ja som od strachu zvrieskla. Ako som sa otočila, strčila som tri sklenené flaše, v ktorých bolo pálené.

Keď som sa otočila, mala som čo vidieť. Bol to len náš veľký starý čierny kocúr s jeho veľkými zelenými strašidelnými očami,

e dobre, že nie som sama na svete. Je dobre, že existuje všetko, čo mám a nemám rada.

Je dobre, že existujú komáre, ktoré ma štípu a tak mi pripomínajú, že som živá. Je dobre, že existujú stromy, lebo mi pripomínajú, že sa po spánku vždy zobudím nech je koľkokoľvek dlhý.

Je dobre, že existujú vtáky, lebo mi pripomínajú, že ak naozaj chce, každý môže letieť. Je dobre, že existujú veci, lebo mi pripomínajú, ako je dobre byť využitý a tak mať nejaký zmysel. Je dobre, že existuje svetlo, lebo vždy pripomína, že nádej existuje.

Je dobre, že existuje tma, lebo ona schováva všetky naše tajomné myšlienky a pocity.

Je dobre, že existuje zem, lebo nám pripomína, ako dobre je mať nohy a chodiť.

Je dobre, že existuje príroda, Ivona Arňašová, 8. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči lebo ona nám ukazuje, aký krásny môže byť svet. Je dobre, že existuje oheň, lebo ktoré v noci svietia ako žiarovky. nám prezrádza svoje tajomstvá. Je dobre, že Zrazu som počula, ako niekto otvára existuje ľad, lebo nám ukazuje, akí smiešni bránu. Boli to moji rodičia? Od strachu som a pekní môžeme byť. Dobre je, že existujú zabudla na hlinené čriepky... divé zvieratá, lebo nám ukazujú, akí sme neskrotní. Dobre je, že existujú iní ľudia Kristína Kováčová, 8. b okrem nás, lebo nám pripomínajú, že i oni ZŠ Jána Kollára v Selenči boli ako my. Dobre je, že existuje reč, lebo nám pripomína, že sme ju my vymysleli. udové porekadlo hovorí: Strach má veľké Je dobre mať priateľov, lebo nám ukazujú, oči. A moje malé očká sa báli každej aké sme chyby urobili. Je dobre mať radcu, známky. lebo nám pripomína, že aj my môžeme byť Pred kontrolnou srdce búchalo ako zvon. radcami. Je dobre mať rodičov, lebo nám Dlane akoby rosu hladkali, len oči lapali, pripomínajú, že aj my raz budeme rodičmi. hltali každé slovíčko, každú vetu v učebnici.

Je dobre mať brata či sestru, lebo sa s nimi Keď som ich zatvorila, nevidela som tie naučíš starať sa o niekoho. Je dobre, že odpovede, ale strašidelné, neznáme existuje svet, lebo mi pomáha spoznať otázky. Asi nezrozumiteľné, nečitateľné, sa. Je dobre, že existujú učitelia, lebo nás akoby boli čínskym písmom písané. Mala vždy o niečom poučia. Je dobre, že existujú som neuveriteľný strach, nevediac, či sa rozdielni ľudia, lebo by si inak nemohli budem môcť sústrediť na odpovede – v vyznať lásku. ušiach mi ešte hrala hudba, keďže som dva Je dobre, že nie si sám na svete, lebo inak dni bola na svadbe. Keď pani profesorka by si sa nemal komu poďakovať. Je dobre, že vchádzala do triedy, ešte stále som počula existuje všetko, čo mám a nemám rada, lebo svadobný marš. V rukách pani profesorky to dáva zmysel. Je dobre, že mám ceruzku, moje oči namiesto papierových testov lebo ňou ukazujem, aká naozaj som. videli svadobnú kyticu. Prebudil ma Paulína Častvanová, 8. a spolužiak: Anka, pomáhaj! Aj všetci ostatní.

ZŠ Jána Kollára v Selenči Vydýchla som si, pretrela oči a dala sa do

Ľ

Mala som strach

J

edného daždivého dňa, keď som bola sama doma, z povaly som potrebovala hlinené čriepky na sadenie kaktusov.

práce. Srdce sa tíšilo, písmená dotancovali a odpovede sa sypali ako z rukáva. Veľký strach možno uletel otvoreným oknom, možno spolužiakovým oslovením: Anka, nič neviem! Vtedy som dopísala poslednú

odpoveď s úsmevom a odpovedala: Ja viem a nebojím sa výsledkov.

Táto príhoda z kontrolnej úlohy mi otvorila oči. Teraz už častejše listujem v učebnici a ten strach už nemám.

Anka Kišová, 8. a ZŠ Jána Kollára v Selenči

B

ol chladný jesenný večer. Hodiny na stene ukazovali, že je pol siedmej. Vonku veľmi padal dážď. Moja stará mama odišla na návštevu k mojej tete.

Spamätala som sa, že mi už týždeň trúbila, aby som šla na povalu zniesť starý hlinený hrniec. Tak som sa vybrala na povalu.

Otvorila som staré dvere a zapojila som žiarovku. Pomaly som po drevených schodoch vychádzala hore. Všade vôkol mňa boli strašné, veľké pavučiny. Ako som šla ďalej, počula som akoby ešte niekto bol na povale. Keď som sa obrátila, zahrmelo a veľký hrubý sivý pavúk mi stál práve pred očami. Keď som ho zbadala, zvrieskla som a rýchlo som bežala na druhú stranu povaly.

Tam som videla starý hlinený hrniec a vzala som ho do rúk. Znovu som počula, akoby niečo za mnou šuchotalo. Obrátila som sa a zbadala som, že sa pod starým zaprášeným kobercom niečo hýbe. Hrmí. Čo ak je to strašná obluda? Veď len tá mi tu chýbala. S veľkým strachom som rýchlo potiahla starý zaprášený koberec. Veď to bol duch! Rýchlo som bežala preč z povaly.

Zobudila som sa. Bol to iba strašný sen.

Ale predsa mi to nedalo pokoja. Na druhý deň som šla na povalu. Potiahla som starý zaprášený koberec. Naozaj tam bol duch!

Zatvoril ma do zaprášenej skrine, v ktorej bol zošit a plniace pero. Rýchlo som zapísala tento príbeh a poslala som ho mojej pani učiteľke zo slovenčiny. Nechcem, aby mi zapísali jednotku skrze hlúpeho ducha.

Nemám rada obludy. Ale čo sa dá robiť, keď som s jednou bola celý deň. Preto nechodím rada na povalu.

Margaret Sabová, 8. b ZŠ Jána Kollára v Selenči

Mal som strach

Č

oho sa chlapci boja? Je toho veľmi málo.

Keďže som chlapcom, nemal by som sa báť. Ani som sa nebál, iba raz, keď ma schytil strach.

V Báčskom Petrovci je budova gymnázia, ktorá je veľká a zvonku sa zdá byť ešte väčšou. Keď som bol menší, v gymnáziu som hrával na rôznych koncertoch v slávnostnej sieni. Raz som hral na festivale Jarné nôty. Pred koncertom som mal skúšku s klaviristom v slávnostnej sieni. Po skúške ma rodičia odviedli na toaletu, ktorá bola o poschodie nižšie. Keď som z neho vyšiel, na chodbe nebolo nikoho. Pocítil som veľký strach. Pomyslel som si: Ach, čo teraz so mnou bude? Kde mám teraz ísť, na ľavú alebo na pravú stranu? Zrazu sa mi budova začala otáčať: Joj, asi je tu aj zemetrasenie. Čo sa deje? Kde som? Mama, otec, kde ste sa podeli?

Začal som utekať po všetkých chodbách.

Prebehol som všetky poschodia. Konečne

som našiel svojich rodičov. Chytil som mamu za ruku a už som sa jej nepustil.

O tom, ako som hral na koncerte, si nespomínam. Ale na tento pocit, že som sa stratil, nikdy nezabudnem.

Juraj Súdi, 8. b ZŠ Jána Kollára v Selenči

Odhalené tajomstvo

H

avajské ostrovy, to je ale krása.

Nachádzajú sa v Tichom oceáne a sú sopečného pôvodu. Jedného letného dňa, žiarivé a teplé slnko mi nedalo pokoja.

Zobudila som sa. Otvorila som oči a naľakala som sa, lebo som nevedela, kde sa nachádzam. Počula som šumot vody.

Obrátila som sa a videla ako veľké vlny rýchlo utekajú von z vody, ale sa im to nikdy nedarilo, lebo ich ostatní kamaráti ťahali späť do vody. Všimla som si, že je piesok čierny a hneď som vedela, že sú to Havajské ostrovy. Prechádzala som sa v blízkosti vody. Zrazu som zbadala ohromnú pirátsku loď. Zastavila som sa, lebo ktovie, akí tam môžu byť piráti. Predsa mi moja zvedavosť hovorila, aby som prišla bližšie a videla kto tam je. Boli tam štyri pirátky.

Vtedy strach zmizol. Priblížila som sa, a tie, keď ma videli, akoby videli obludu. Ukryli sa za veľký kameň a nakúkali. Potom spoza kameňa vystúpila zlatovlasá pirátka a z diaľky sa ma opýtala, či chcem s nimi hľadať skryté tajomstvo na Havajských ostrovoch.

Súhlasila som. Ihneď sme sa dali do hľadania toho tajomstva. Samozrejme, že mali mapku, ktorá ich viedla k ukrytému tajomstvu. Dlho sme chodili. Slniečko sa už pomaly chystalo do postele, keď sme prišli na miesto, kde by sa tajomstvo malo nachádzať. Začali sme kopať a zrazu zlatovlasá pirátka buchla do niečoho, čo znelo ako krabica s pokladom. A naozaj aj bola. Keď sme ju otvorili, bola plná šperkov a zlata.

Mesiačik vtedy už dávno zastrčil slnko do postele. Boli sme unavené a pirátky ihneď zaspali. Predtým, ako som zaspala, povedala som si: Dobre je byť pirátom na jeden deň.

Ale celý život hľadať nejaké veci, ktoré možno ani neexistujú? Nie… Keď som sa ráno zobudila, bola som vo svojej izbe. Oblečená v pirátskych šatách. Bol to sen?

Irena Alexyová, 8. b ZŠ Jána Kollára v Selenči

Moja škola – môj druhý domov

P

re mnohých žiakov škola je ako horor, ale ja sa v nej cítim ako doma. Vždy je v nej teplo a s chuťou sa v nej môže pracovať.

Učitelia sú vždy milí a usmievaví. Riešia konflikty medzi žiakmi. Snažia sa vyviesť nás na správnu cestu života, aby sme sa stali dobrými ľuďmi a aby sme dosiahli nejaký svoj cieľ a sen.

Každý krok v škole vyvoláva vo mne osobitné emócie. Futbal je zvláštna hra a preto som šťastný, že sa futbal hrá aj u nás na škole. Nádherné stromy v parku priamo pozerajú na školu a hovoria: Aká si krásna!

Máme šťastie, že sme koreňami viazané o teba. Cítim šumot ich farebného lístia. Škola by mala byť prioritou každého žiaka. To sa ľahšie uskutoční, keď vieš, že si v tvojej škole ako vo svojom druhom domove.

Igor Čapanda, 7. b ZŠ Jána Kollára v Selenči

Keď povieme slovo ŠKOLA, väčšina žiakov si pomyslí len: práca, robota. Škola nie je len obyčajná budova, to je náš druhý domov, kde máme veľa priateľov.

Vždy, keď prídem do školy, ako keby som sa vrátila do svojej rodiny.

Tu sú usmiate tety i kuchárky, ktoré nám s radosťou pripravujú havránky.

V škole sú i páni majstri, ktorí všetky pokazené veci opravia za 2 minútky.

Netreba zabudnúť na naše dobré učiteľky, ktoré nás milujú ako matky svoje deti. Škola – môj druhý domov, je mi ako vlastná rodina. Škola – môj druhý domov, v srdci mi vždy zostane.

Alena Alexyová, 6. b ZŠ Jána Kollára v Selenči

Starý otec a ja

M

ôj starý otec na svojom chrbte nosí mnoho krížikov, ale sa nevzdáva. Je dobrý, usilovný a pracovitý. Pracuje od rána do večera, pomáha mi vykonávať rôzne práce, poúča.

Najradšej mám rozhovory so svojím starým otcom. Trpezlivo mi rozpráva o všeličom, čo v živote zažil, a radí mi, ako sa mám i ja správať. Hovorí, že všetkým ľuďom treba pomôcť, bez ohľadu na to, akí sú, keď im budeš pomáhať, budú si ťa vážiť.

Nerozumiem, ako mám pomáhať všetkým ľuďom, keď sú niektorí i zlí a je ich čoraz viac. Ale starý otec neustupuje. Všetci ľudia sú živé bytosti a treba im pomôcť. Súhlasím so starým otcom a usilujem sa i ja pomôcť ľuďom vôkol seba. Pomáham svojej rodine, svojim príbuzným, priateľom a priateľkám.

Slová starého otca si budem pamätať navždy.

Gabriela Staňová, 7. 2 ZŠ m. Tita v Padine

november 2013 |

vzlet 13

Rozlety

Život a smrť umelca (2) Tolstoy

Réžia a dramaturgia

Už ako päťročná som odišla na roľu, ktorá sa nachádzala za naším domom Okraj dediny a železničná trať Starej mamin výkrik a otcov remeň po holom zadku Žiadna slza Odvtedy sa nebojím smrti Odvtedy je smrť tu Anna Karenina

Nehádžme do neba kamene, anjeli strácajú zrak

Jeden autobus, jedno mesto Druhý a tretí autobus, druhé mesto Žiadna pomoc od ľudí čo vôkol mňa kráčajú Som cudzinkou v cudzom meste Panika, štyri cigarety, meškám a zmeškám Teplo a chladno, ale iba na momenty

Amicus est tamquam alter idem Priateľ je ako druhé ja

Fajčím na stanici a vedľa mňa stojí znak „Zákaz fajčenia“

Keď mi matka povedala, že z tejto kože nezutekám, uvedomila som si Ako je ťažko milovať niekoho viac, ako seba Keby ste ma spoznali, milovali by ste aj vy mňa Chcem, aby ste milovali seba Preto mňa nevidíte Preto svoju masku nikdy nestŕham z tváre

Kráčam, neviem kam Žiadna pomoc od ľudí

Ja ťa odvediem, kam potrebuješ Tu som, aby si nezablúdila A potom som sa zapísala na fakultu Počula som zvuk klavíra Herci odchádzali s kostýmami Dážď tíško padal Autobusová stanica nebola ďaleko A autobus už stál, keď som tam prišla Bon Voyage

A limine Zo začiatku Povedal, že spoznal Boha.

Dostala som strach, lebo to pre mňa znamenalo, že umrel.

Mala som pravdu.

Zmenil sa na zopár dymov trávy.

Ja som ani vtedy Boha nespoznala.

Aranea Kysáč

Qualis artifex pereo Aký umelec vo mne umiera Čítala som básne, a potom mi povedali, že propagujem cigarety a alkohol.

Propagujem ľudí, lebo oni to aj sú.

Alkohol a cigarety, žiadna duša, Mašiny, ktoré žijú podľa príručky.

Ja chcem byť umenie a som iba človek.

Aranea Kysáč

14 vzlet | november 2013

Rubriku Rozlety v tomto čísle fotografiami ilustrovala Annamária Chalupová z Kovačice.

Zrazu starý anjel v podobe poštára Dodo Gombár... Hugo Karas Nevolal sa Jano a nebol krstený Jozef Nezapamätala som si jeho meno

Rozlety

Omyl a Pravda

* Idyla noci, tichosť.

Hviezda jedna, potom druhá.

A nakoniec usmievavá luna.

Lavička prázdna, čaká na teba, potom na mňa.

Ruka v ruke, bozky a úplná idyla noci sa začína.

Nie, nemôžem povedať o raji predtým než poviem o pekle Každý z nás pochopil alebo nepochopil Keď zastaneš, utečieš zo svojej autentickosti Ani v tráve nevidíš náplň Náplň, ktorá pomáha jej zdvihnúť sa Vystrieť sa znovu bez námahy Vyrovnať to v sebe ako tráva Všetko už zanikne Rob preto všetko tak Aby si sa zdvihol zo spánku Letargia a spánok zdajú sa byť KRÁSNI Nuž, všetko sa zdá byť špinavé keď otvoríme oči, dušu a srdce A neustále ako tráva snažíme sa Tú špinavosť očistiť rosou poznania Adora Naiad Kysáč

**** Krásne ráno, prvé lúče zvýrazňujú prvú lásku, čistú, úprimnú, našu.

A či je to iba sen?

Tina Bokorová Padina

Práce pre rubriku Rozlety môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

rozlety + MIROSLAVA DUDKOVÁ

Nahá myseľ (výber) 10. stretávam sa s kľučkami otvárajú priestor nový mladý svieži lesk svetla teplý pokojný iba na jeden večer

záhadu pletiem stále rýchlo presne jasne nikdy nie pre zábavu každú sekundu môžem pocítiť požičať si smiech uchopiť vánok citov

kde je ukrytá opatrnosť snáď spí na jazyku v nedočkavosti v nádeji klbko slnka rozbúchava srdce neúnavne kráčam obutá do svojich radostí kým sa neozvem v tebe

17. pestujem zdvorilé odmietnutie rácia verím ušľachtilým zázrakom slova recept na zhovorčivosť prezrádzam po prvý raz cudzí jazyk uvariť okoreniť zjesť svoj jazyk zmraziť otupiť ukryť čakať čakať čakať až slovo začne rásť a preplaví pamäť až sa strasie prázdnota naplno

Miroslava Dudková (1979, Nový Sad), poetka a bábkoherečka. Vyštudovala bábkoherectvo na Činohernej a bábkarskej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Roku 2008 obhájila doktorát na tému Hlasová technika v alternatívnom divadle na VŠMU KBT v Bratislave a získala titul Art. Dr. Štyrikrát získala Prvú cenu Literárneho kežmarku (1994 – 1997), cenu Novosadski anđeli (1997), Cenu Rozletov (2000), Cenu Nového života (2001) a Cenu Maše Haľamovej (2008). Knižne vydala poémy Suchý rok (2003) a Nahá myseľ (2009).

Jej tri básne sú zaradené do Chrestomatie slovenskej vojvodinskej poézie (2010) zostavovateľa Víťazoslava Hronca.

na okamih neviem

Výber: jm

november 2013 |

vzlet 15

zóna deviateho umenia

Festival komiksu a hier v Lodži Z

ačiatkom októbra 2013 v poľskej Lodži sa konal tradičný 24. Medzinárodný festival komiksu a hier. Na tomto podujatí, najväčšom svojho druhu vo východnej Európe, usporiadaných bolo mnoho knižných prezentácií, autogramiád, diskusií a výstav. Grzegorz Rosiński, jedna z najvýznamnejších komiksových osobností dnes, podpisoval svojho Thorgala. Mnohí ďalší autori z celého sveta sa tento rok zišli v Atlas aréne, aby si v príjemnom prostredí vymenili skúsenosti na poli deviateho umenia.

Festival sa konal v Atlas aréne

Mgr. art. Iveta JELINEK

Branko Jelinek

Tomáš Prokupek podpisuje album City Stories

Komiks Oskar Ed na výstave

nové komiksy

Kliešť a dejiny Subotice

NOVÉ ČÍSLA FANZÍNU KRPELJ. Komiksový fanzín Krpelj (čiže: Kliešť) vznikol ešte počas 90. rokov v podobe lacnej, xeroxovanej publikácie, v ktorej boli zverejňované všetky možné druhy alternatívneho a „podzemného” komiksu. V tomto fanzíne bolo možné sledovať práce známejších a celkom neznámych autorov, detské kresby, ilustrácie z obalov vydaní outsiderských a fiktívnych hudobných skupín, všelijaké bizarno-humorné výtvory a komiksové experimenty a fotomanipulácie bez akejkoľvek cenzúry, vďaka čomu sa Krpelj stal priam kultovým tlačivom. Zakladateľom a redaktorom tohto fanzínu je renomovaný kresliar Danilo Milošev-Wostok z Vršca,

16 vzlet | november 2013

ktorý v súčasnosti žije a tvorí v Sombore, a spolu so Sanjou S. po niekoľkoročnej pauze pracuje na nových číslach.

Počas nedávneho Komiksového víkendu v Novom Sade do rúk sa nám dostali tri aktuálne čísla fanzínu Krpelj – sú to čísla 712, 713 a 714. Prvé dve sú inšpirované subverznými odkazmi a komentármi na facebooku, ktorých autorom je určitý fanúšik punkovej hudby. Na základe jeho viet Wostok vytvára obrazy a epizódy s charakteristickým manierom trashového komiksu. Ďalšie číslo je viac artistické a obsahuje krátky komiks, ktorého hrdinom je Ceza Prin a autorkou je Sanja S. Táto práca predstavuje určitú kombináciu „detskej rozprávky pre dospelých” a temnej grafickosti.

Krpelj is not dead.

ILUSTROVANÝ SPRIEVODCA DEJINAMI A BUDÚCNOSŤOU SUBOTICE. O tom, že dejiny mesta nemusia byť obvyklým, šablónovitým opisom chronológie a vývinu určitého sídla od jeho vzniku až dodnes, svedčí vydanie pod názvom Lutanja Subotice (čiže: Blúdenia Subotice), ktorého autormi sú Darko Kovačević Kowalsky, Marko

Božinoski Klown a Nebojša Jurčić.

Tento ilustrovaný sprievodca dejinami Subotice je vytvorený kombináciou kresby, komiksu a koláže a duchaplným spôsobom prepletá skutočnú a fiktívnu históriu najsevernejšieho mesta v Srbsku. Vďaka humornému prístupu k prehistorickým špekuláciám, mytologickým predstavám, skutočným udalostiam z dejín a futuristickým viziám táto publikácia je predovšetkým zábavným čítaním, ale taktiež môže inšpirovať a podnietiť čitateľa do ďalších výskumov dianí a osobností tohto prostredia. Ohľadom toho sú zaujímavé rôzne kuriozity, „urbánne legendy“ a kresby vzťahujúce sa na osobnosti, akými napr. boli Sándor Rózsa, Géza Csáth, Lajos Vermes, Ivan Sarić, Balint Vujkov, Jovan Mikić Spartak a iní.

Vydanie má 108 strán. Vydavateľom je pančevská Elektrika.

S. L.

PC hry

P

redtým než celkom zabudneme na pôvabné čaro leta, nemecké štúdio Daedalic Entertainment nám ponúklo zahrať klasickú point-and-clickovú adventúru The Night of the Rabbit, ktorá nie je veľmi komplikovaná,

ale predsa môže zaujať tak začiatočníkov, ako aj pokročilých hráčov.

Ide o príbeh Jerryho Orieška, ktorý sa dva dni pred koncom letných prázdnin dostáva cez obrovský portálový strom do iného sveta, v ktorom sa stane čarodejníkovým učňom a postupným výcvikom sa mu

knihy Martin Rajec: Po stopách konfliktov

(Vydavateľstvo Ikar, 2008)

M

artin Rajec (1975) precestoval svet ako reportér prvej súkromnej spravodajskej televíznej stanice na Slovensku TA3. Udalosti 11. septembra 2001 spôsobili, že sa ako dvad-

môže splniť veľký sen: stať sa silným kúzelníkom. Ak ste teda niekedy mali žiadosť zahrať sa s rôznymi magickými vecami jedného kúzelníka, neváhajte vkročiť do rozprávkového sveta plného kúziel, napínavých dobrodružstiev

a predovšetkým výnimočných hovoriacich zvierat. Keďže v hre máte iba dva posledné dni prázdnin splniť všetko, čo sa od vás očakáva, kúzelník Markýz de Hott vás hneď na začiatku zavedie cez tajomnú cestu do mestečka Myšiles. Obyvateľmi tohto paralelného sveta sú osobití, vtipní domorodcovia a zväčša

priateľsky naladené zvieratká (aspoň sa to tak zdá na prvý pohľad). V Myšilese tak stretnete žabiaka Platóna, ktorý rozváža poštu, krtka Ľudovíta, ktorý vedie miestne rádio, zábavy organizujú zajace, stolárskym prácam sa venujú ježkovia atď. Zoznámite sa s mnohými obyvateľmi, každý z nich bude mať unikátne vlastnosti a väčšina z nich vám dlho po odohraní hry zostane v pamäti. Keď však začnete trénovať kúzelníctvo, vôkol

saťšesťročný stal aj vojnovým reportérom.

– Martine, pôjdeš? – spýtal sa ma (šéfredaktor) Zdenek.

– Hm, prečo nie. Afganistan?

Tam som ešte nebol, – odpovedal som.

A tak sa mladý Rajec vydal na cestu do vtedy najnebezpečnejšej krajiny na planéte – krajiny, ktorá desaťročia žila v takmer permanentnej vojne a ktorou v tom momente vládlo zlopovestné fundamentalistické hnutie Taliban. Afganistan vtedy skrýval Usámu bin Ládina, a preto sa našiel na ceste USA. Keďže Rajec pochádzal zo Slovenska, ktoré vtedy nemalo tradíciu vkladať veľa do televíznych reportérov – na cestu šiel sám a s kamerou, s ktorou fakt nikdy predtým nepracoval. Však sa naučíš! – povedali mu v redakcii. Rajec z Prahy šiel lietadlom do Islamabadu (Odviezol ma náš produkčný. Na letisku sa so mnou lúčil štýlom, ktorý vo mne vzbudil podozrenie,

že v môj návrat domov veľmi neverí.) a stadiaľ vlakom do Pešávaru, ktorý je na hranici s Afganistanom (viachodinová cesta krajinou, v ktorej je málo pitnej vody)... Nasledujú vtipné rozprávky „po stopách konfliktov“ z Pakistanu a Afganistanu, neskoršie aj z Iraku, Gruzínska, Libérie a Konžskej demokratickej republiky.

Z tejto knihy sa najviac dozvieme o zákulisí práce reportéra, o ťažkých podmienkach, v ktorých pracuje a o problémoch, ktoré musí okamžite riešiť. Aj o tom, ako sa novinár musí vynachádzať a dávať sa do veľmi nebezpečných situácií, len aby mal akú-takú šancu urobiť akú-takú reportáž o tom, ako sa – aj keď je vojna – často dňami takmer nič nedeje a vojnoví novinári niekedy preháňajú alebo vymýšľajú príbehy s cieľom, aby ich reportáž bola čo lákavejšia. Rajec píše o zabíjaní času v Pešávare (opitý Rikša rely, komplikovaný

vás sa začnú diať divné veci, čoraz viac budete vídať škriatkov, líšky a tajomné postavy s maskami na tvári, ktoré vás zavedú za hranice Myšilesu a odhalia tú temnejšiu tvár rozprávkového mestečka.

Ako sa dá vytušiť, toto je príliš nenáročná dobrodružná hra a vytvorená je predovšetkým pre školákov, ale rovnako tak, ako si chcú pozrieť nejaký špičkový animovaný film, aj tí starší tiež môžu vychutnať túto vynikajúcu adventúru. Ručne kreslená grafika s prvkami komiksu, retro-animácia a hŕba duchaplných rozhovorov s jedinečnými zvieratkami vás pohne, pobaví, rozosmeje, ponúkne možnosť vrátiť sa do detských rokov a užiť

si trochu bezstarostnosti v opravdivom rozprávkovom svete, ktorý vás uvíta úprimne a s otvoreným srdcom. jm

proces nakupovania alkoholu v moslimskej krajine), o prvých posttalibanských fenoménoch v Kabule (znovu pracuje kino!), DVD-kolekciách Iračanov (kým trvali opravdivé uličné boje, obyvateľ Basry Ibrachim a jeho rodina trávili čas doma pozerajúc krvavé akčné filmy Arnolda Schwarzeneggera, Jean Claude van Damma a Sylvestera Stallona), Stalinovom múzeu v gruzínskom meste Gori (Panebože, prečo nebol Stalin radšej nezamestnaný lenivec?!), rituálnych vraždách v Libérii (Bosniak Sead Husić rozpráva o únosoch a kanibalizme ako časti politického bojovania v Libérii), exorcizme v Kongu (Asociácia prorokov v Kongu za dva doláre vyháňa démonov z tiel tak detí, ako aj dospelých)...

Kniha má 168 strán a je bohatá na vynikajúce fotografie mnohých Rajecových príbehov.

Janko TAKÁČ november 2013 |

vzlet 17

DUŠAN DURMAN

komiks

Tie bytosti pochádzajú zo vzdialených planét, ktoré sa nachádzajú vo svete bez svetla. Žijú v obrovských kyklopských mestách obklopených nekonečnými púšťami a oceánmi čiernymi ako smola. Nemajú zmysly ako my alebo nám podobné bytosti.

Dokážu žiť bez svetla a tepla, živia sa temnotou, sú jedno s ňou...

Mám dojem, že ty si vlastne bol jednou z tých bytostí vo svojom minulom živote. Preto si ťa duch Veľkého agenta vybral. To môže vysvetliť tvoju nenávisť voči tomuto svetu a životu, ako aj tvoju odolnosť. Využila som profesora. Keď narušil stenu medzi realitami, aby sa dostal k tebe, otvoril sa portál do ich sveta. Sú veľmi nervózni, keď ich niekto vyruší a predpokladám, že zničia všetko, čo im príde do cesty. Bude to skvelé! Kochaj sa.

Pane! Pane! Začíname strácať kontrolu nad počítačmi. Naše vesmírne lode padajú, systém sa rúti. Všetky svetlá zhasínajú a podozrivé zvuky prichádzajú z nižších levelov. Všetko ide do čerta!

Pozdrav.

Miranda?!

18 vzlet | november 2013

Presne tak, Landau.

Vrátila som sa.

Zbožňujte ma!

Nie. Zadrž! pokračovanie nabudúce...

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Ransomware R

ansomware je nový druh škodlivého softvéru, ktorý začal byť populárny nedávno a vlastne jeho popularita stúpa s narastajúcou popularitou platenia cez internet. Ide o programy, ktoré Cryptolocker niečo „spravia” s počítačom, a potom žiadajú výkupné, aby to, čo „spravili”, bolo vrátené do pôvodného stavu. Takýto škodlivý softvér najprv získal popularitu v Rusku, kde je piratéria veľmi rozšírená, a potom sa začal šíriť aj do iných častí sveta.

Podľa spoločnosti McAfee, ktorá je tvorcom rovnomenného antivírového programu, v júni 2013 existovalo už nejakých 250 000 vzoriek takéhoto typu, čo je síce oveľa menej ako klasických vírusov, červov, trójskych koňov, ale zároveň aj dvojnásobok počtu takéhoto softvéru spred jedného roka.

Ransomware sa do počítača typicky dostane podobne ako štandardný červ, cez nejaký stiahnutý súbor, ktorý vyzerá legitímne, alebo cez dieru v sieťovej službe. Takýto program potom niečo v počítači spraví – najnovšie robia to, že zašifrujú celý pevný disk (alebo iba niektoré súbory), a potom žiadajú výkupné, aby si používateľ mohol tieto dáta vrátiť pod svoju kontrolu. Problém je to, že kľúč na dešifrovanie zvyčajne má iba autor škodlivého programu, často je časovo obmedzený, takže používateľ, ktorý je obeťou ransomware, často musí naozaj zaplatiť, aby sa k svojim dátam dostal.

Ak nezaplatí, môže sa stať,

že kľúč vyprší alebo ho autor odstráni, a dáta, ktoré obeť na svojom počítači mala, zostanú zašifrované a nikto nebude na ne mať prístup (vlastne akoby boli stratené).

má tváriť ako oficiálny softvér polície, tak napríklad obetiam zo Slovenska sa objavuje logo slovenskej polície, suma v eurách a text je písaný po slovensky.

Nemožné je však prehliadnuť, že je text písaný po anglicky, a potom iba preložený online nástrojmi, keďže je plný gramatických a pravopisných chýb a nezmyselných slovných spojení… Reveton je ťažko odstrániť a väčšinou sa aj on, aj pozostatky musia vymazávať ručne.

V roku 2013 sa objavil ešte jeden veľmi škodlivý

silné šifrovanie (2048-bit RSA). Žiada od obete, aby zaplatila nejakú sumu, a po zaplatení, s trochu šťastia, obeť dostane kľúč, ktorým si dáta môže odomknúť.

Medzitým boli aj prípady, že obeť zaplatila a kľúč nikdy neprišiel, čo je problém, lebo sú kľúče, ktoré CryptoLocker využíva, časovo ohraničené, a keď jeden vyprší, dáta zostanú zamknuté a nie ich je možné viac odomknúť. Tento ransomware je mimoriadne ťažko odstrániť a často pomáha iba preinštalovanie operačného systému, dokonca aj s formátovaním systému a mazaním všetkých dát. To, čo je ešte na tomto programe

„Policajný” vírus Prvé programy tohto typu sa objavili v rokoch 1989 a 1996, ale ransomware, nazvaný nebezpečné, je, že prichádza iba v roku 2005 sa objavil CryptoLocker. Toto je typický ako obyčajná e-mailová škodlivý softvér využívajúci prípad škodlivého softvéru príloha, takže je veľmi ľahko silné šifrovanie, pokým tie šifrujúceho údaje na pevnom stiahnuteľný nepozornými dva staršie používali ľahko disku obete, ale špecifický je používateľmi. dešifrovateľné druhy. tým, že používa mimoriadne Prvý širšie známy malware tohto typu je Reveton, ktorý sa objavil v roku 2012. Tento Drobnicky škodlivý softvér zablokuje počítač obete a tvári sa akoby • Aktuálne verzie webových prehliadačov: Google Chrome používateľa detektovala 30, Mozilla Firefox 24, Internet Explorer 11 (pre Windows polícia ako robí niečo ilegálne, 8.1). napr. sťahuje pirátsky softvér alebo multimediálny obsah.

• Po 5 rokoch YouTube aplikácia pre Android bude môcť To robí tak, že zobrazí okno prehrávať hudbu v pozadí, čo je výhodné, keď chceme cez celú obrazovku, kde hľadá YouTube používať ako hudobný prehrávač. nejaké výkupné, a iba keď je • Instagram prichádza na Windows Phone mobily. to zaplatené na nejaký ich účet, počítač sa odblokuje a • Spoločnosť Apple vydala novú verziu systému Mac OS X, používateľ ho môže normálne 10.9 Maverick. používať. Tento ransomware je mimoriadne rozšírený v • LG predstavil smartphone mobil so systémom Firefox OS. Európe a čo je zaujímavé, je aj lokalizovaný, keďže sa november 2013 |

vzlet 19

zaujímavosti

horoskop

SVETOVÉ ZAUJÍMAVOSTI

Vedie: Aisa

BARAN

21. 3. – 20. 4.

Rozanalyzujte svoje plány a začnite ich jeden po druhom plniť. V polovici mesiaca napadnú vás najlepšie nápady, preto si ich určite zapíšte, mohli by ste na niečo zabudnúť. Predsa úlohy, ktoré máte plniť, si vyžadujú vaše plné nasadenie.

Preto všetko, čo urobíte, dvakrát po sebe skontrolujte.

BÝK

Kolmanskop je mesto, v ktorom už dávno nebýva žiadny človek – je to mesto duchov a divých zvierat, ktoré tu hľadajú úkryt pred silným slnkom. Mesto leží v púšti Namib v Afrike a vyše 50 rokov ho objíma vietor s nespočítateľnými zrnkami piesku. Začiatkom 20. storočia sa táto časť nehostinnej púšte stala veľmi atraktívnou pre baníkov, keďže roku 1908 boli v nej objavené diamanty. Toto územie bolo vtedy nemeckou kolóniou – nemeckí baníci sa rýchlo prisťahovali a iba za niekoľko rokov vytvorili moderné, bohaté a architektonicky dokonalé mesto.

Vystavané boli školy, nemocnice, kultúrne a zábavné strediská, elektrárne atď. Dokonca premávala tu prvá električka v Afrike. Predpokladá sa, že do prvej svetovej vojny sa vyťažilo až 1 000 kg diamantov.

Po vojne vplyv Nemecka začal klesať, ako i počet diamantov, a tak rýchlo, ako bolo vytvorené, mesto Kolmanskop spustlo. Dnes je to pieskom dopoly pohltené mesto a predstavuje turistickú atrakciu. jm

SVETOVÉ MESTÁ

21. 4. – 20. 5.

Hviezdy naznačujú, že už dlhšie premýšľate nad zmenami vôbec. Práve je ten správny čas rozhodnúť sa. Neuzatvárajte sa pred ľuďmi, ktorí vám podávajú pomocnú ruku. Prestaňte byť už tak veľmi nerozhodní a prijmite všetko, čo vám život ponúka. Nové skúsenosti, noví ľudia, nové priateľstvá a možno aj nová láska.

BLÍŽENCI

21. 5. – 21. 6.

V tomto období by vás každá chyba mohla vyjsť príliš draho, preto si dajte poriadny pozor na každý jeden krok. Do ničoho nového sa nepúšťajte a pokiaľ si nebudete istí, tak riešenie radšej odložte na neskoršie. V riešení je dôležité vidieť aj detaily.

RAK

MONTREAL (Kanada): Počas zimy je tu chladnejšie než v Moskve alebo v Petrohrade.

TORONTO (Kanada): V tomto meste počas zimy prichádza k tzv. jazernému snehovému efektu.

VANCOUVER (Kanada): Je podľa svojho významu tretím strediskom filmovej produkcie v Severnej Amerike, hneď po Hollywoode a New Yorku.

ATLANTA (Spojené štáty americké): V Atlante vznikla Coca-Cola.

CHICAGO (Spojené štáty americké): Prvý svetový mrakodrap bol vybudovaný práve v Chicagu.

COLUMBUS (Spojené štáty americké): Prvé Detské jasle v Spojených štátoch boli otvorené práve v tomto meste.

HONOLULU (Spojené štáty americké): Honolulu znamená – chránený záliv.

PORTLAND (Spojené štáty americké): Portland je známy ako „mesto ruží“.

SAN ANTONIO (Spojené štáty americké): Španielski výskumníci sa tu zastavili práve vo sviatok sv. Antónia, podľa ktorého potom aj pomenovali toto mesto.

CHARLESTON (Spojené štáty americké): Mnohé budovy tohto mesta boli poškodené v zemetrasení roku 1886.

22. 6. – 22. 7. Čaká na vás pekné obdobie, neudejú sa žiadne búrky ani nepríjemnosti, budete sa cítiť veľmi dobre. Ak aj niečo nevyjde podľa vašich predstáv, zas príde nová šanca, ako začať inak a dosiahnuť vytúžený cieľ. Buďte v pohode, ako ste, všetko je fajn.

LEV

23. 7. – 23. 8.

V tomto mesiaci sa snažte s ostatnými držať krok a byť potichu. Nepodceňujte silu spoločnosti, v ktorej ste a za každých okolností držte sa spolu. V citovej oblasti sa dočkáte šťastia, ktoré ste hľadali už pekne dlho.

Nebojte sa zbytočných komplikácií, nehrozia.

PANNA

24. 8. – 23. 9.

Hviezdy naznačujú dobrú náladu. Všetko sa vám bude dariť hneď, ako len začnete. Zamerajte sa teda na hľadanie inšpirácií, poznávanie nových ľudí a prehodnotenie všetkého starého. V dni, kedy ste šťastní, vidíte veci z toho lepšieho uhla.

VÁHY

24. 9. – 23. 10.

Pracovné povinnosti nie sú ničím, čo by ste nezvládli, tak nemajte obavy a užite si pekné obdobie. Všetko ubehne rýchlo a ešte vám aj zostane čas na blízkych alebo priateľov, stačí sa len dohodnúť. Nebojte sa prijať ponuku, ktorá vás uchvátila.

ŠKORPIÓN

24. 10. – 22. 11.

Aj keď prežívate plodné obdobie, mali by ste si uvedomiť, že menej je niekedy viac.

Pokiaľ si doprajete dostatok času na dotiahnutie všetkých detailov, vyhnete sa zbytočným chybám. Aj v láske máte momentálne najväčšie šance na úspech, smelo do toho. Avšak vaše financie si vyžadujú pozornosť.

STRELEC

23. 11. – 21. 12.

V tomto období si hľaďte iba svoje povinnosti a nenechajte sa nikým rozptyľovať, pretože by vám mohli uniknúť dôležité veci. V osobnom živote vás čakajú otvorené rozhovory, ale určite ich neodbite len mávnutím rukou. Nejde predsa o žiadne maličkosti.

KOZOROŽEC

22. 12. – 20. 1.

Neprepínajte svoje sily a nenakladajte si na plecia viac, než ste schopní uniesť. Zavalili vás záväzky, možné sú aj problémy doma a ešte aj priatelia môžu požiadať o rady. Preto prestaňte sa tváriť, že ste vždy pripravení a poruke a dajte jasne najavo, že aj vy ste len človek. Prevencia má v zdraví kľúčovú úlohu, majte to na pamäti.

VODNÁR

21. 1. – 20. 2.

Neviete, kam skôr skočiť, ale ak by ste to riešili maximálnym vysilením až do dna, tak by ste nielenže rýchlo oľutovali, ale dopustili by ste sa nenapraviteľných chýb. Doprajte si čas na oddych a relax. V oblasti citov nerozdávajte zaručené rady.

RYBY

21. 2. – 20. 3.

V tomto období rôzne situácie analyzujte postupne a rozvážne. Úspechy budú zastúpené, rovnako ako aj konflikty, avšak nezabúdajte, že nedorozumenia vyvolávate možno vy. Ak ste všeličo počuli, utrieďte si myšlienky a poznačte si, čo kto povedal. Môžete sa tak dostať k zaujímavým poznatkom a niektoré záležitosti naberú celkom nový zmysel.

VL

20 vzlet | november 2013

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman

enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA

V tajničke je meno a priezvisko známej americkej speváčky. olejnatá rastlina

podávala pás, komentár remeň

mazľavá kvapalina

otáčavý pohyb

rod bodliakových rastlín

malá miestnosť v dome ohorok

zmenšená skica meno

písmeno S

autorka: Anna ruský Bičia- tanec rová

orgán zraku

mäkká spoluhláska diaľka mužské meno

ženské meno 2. časť tajničky

opytovacie zámeno

alt

spletené črevá (med.)

skúška telúr

Loznica

Taliansko

spojka

ženský hlas

vykonávateľ ARO trestov karat

jedna farba

nula

mravouka

platba

predložka

Piešťany vpíšte SRO

bavlnená niť

ampér

spojka

1. časť tajničky

2. a 3. samohl. vpíšte ME

Ilustrácia: Dušan Durman

Ako sa tak občas v telke pozerám na nášho ministra, prichádzajú mi na um dve otázky: Prvá: Kam odišiel cirkus?

Druhá: Prečo práve jeho nechali tu? * – Tak čo, pán minister, beriete úplatky?

– Ja? Nie, mne ich posielajú na účet! * Príde dedko k doktorovi a hovorí:

I

F

S

F P

I

Ž M A D

N

I A

I

Ó A

K N

E

A C

K

L

S

A A

Ž

L R

R

L

U N

I

K Z

E

A A

E

A Z

A

B N Z O

T

E

E L

K O S I

A

T

E

C

D A

L

G

Názvy okrasných rastlín zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám šesť neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria názov ešte jednej ozdobnej rastliny.

AKANT AZALKA FIALKA FIKUS GERBERA GLADIOLA KOSATEC NARCIS OLEANDER

ORGOVÁN ROZMARÍN RUŽA SLEZ SNEŽIENKA TULIPÁN

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 1999. Rozlúštenie z predchádzajúceho čísla: Suvobor.

jedna banka

– Pán doktor, tmavnú mi nohy.

– A umývate si ich?

– A to pomáha? * Vraví pán pri pokladni predavačke: – Slečna, vy ste sa splietli o 250 dinárov!

– To ste mali povedať hneď, teraz je už neskoro.

– Čo sa dá robiť, tak si ich nechám. * Jožko sa chváli v škole pani učiteľke: – Pani učiteľka, moja staršia sestra má infekčnú žltačku.

– Ach, Bože! Jožko, choď ihneď domov! – vystraší sa pani učiteľka, že Jožko nakazí celú triedu.

Po týždni stretne pani učiteľka veselého Jožka na ulici a vyzvedá sa: – Tak čo, Jožko? Ako sa má sestra?

U K

A L O

zhotovili spojka tkaním S obvod

oblasť na Balkáne

A M Z O R

M Á S

K skener popínavá rastlina

vil

Í R

N Á V O G R O A

usadí sa

čuchový orgán

N

– Zatiaľ neviem, pani učiteľka, – odpovie Jožko, – potrvá to, kým príde jej list z Anglicka. * Učiteľka sa pýta Janka: – Janko, prečo si nakreslil otcovi zelené vlasy?

– Zmením to, ak niekto náhodou má plešatú farbičku. * V reštaurácii: – Pán vrchný, dajte mi hocičo, som hladný ako vlk!

– Prepáčte, ale Červené čiapočky na jedálnom lístku nemáme. * Zamestnanec príde za šéfom a hovorí: – Šéfe, musím vám prezradiť, že tri ďalšie firmy majú o mňa veľký záujem, musíte mi zvýšiť plat!

– Nehovorte, a ktoré sú to?

– Tak daňový úrad, telekomunikácie a elektráreň. * Mladá žena zastaví taxík a vraví: – Do pôrodnice, prosím!

Taxikár dupne na plyn a dobehne tam za niekoľko minút.

Vyľakaná žena mu pred vyplatením vraví: Druhý raz nemusíte až tak rýchlo, veď ja tu len pracujem. * Čo je popmusic?

– Hudba pravoslávnych kňazov. november 2013 |

vzlet 21

film

Réžia: Ron Howard Hrajú: Daniel Brühl, Chris Hemsworth, Olivia Wilde, Alexandra Maria Lara…

V

minulom čísle Vzletu ste sa okrem iného mohli dočítať, že momentálne vo svete filmu prevláda trend točiť filmy, ktoré sú zamerané na určitú skupinu ľudí, a stáva sa preto, že nezaujmú širšiu verejnosť, nedajú dostatok informácií nezasvätenému divákovi, nefungujú ako samostatný príbeh a sú aj stratové. Napriek tomu, že je Formula 1 veľmi sledovaný šport a že všeobecne honičky na autách a rýchle stroje sú obľúbenou súčasťou rôznych filmových žánrov, točiť biografickú športovú drámu o vodičoch Formuly 1 sa na prvý pohľad môže zdať riskantné.

Dej filmu sa odohráva v 70. rokoch minulého storočia a jeho pozornosť je zameraná na rivalitu, ktorá vznikla medzi Jamesom Huntom (Chris Hemsworth) a Nikim Laudom (Daniel Brühl), dvomi veľmi talentovanými vodičmi. James je vysoký svalnatý blondiak z britskej strednej triedy a je prakticky závislý na adrenalíne, ktorý získava pri závodoch vo Formule. I keď je niekedy problematický, je veľmi obľúbený medzi ženami a ostatnými vodičmi a postupne sa prebojuje do najprestížnejších závodov – do Formuly 1. Akoby jeho pravým charakterovým opakom je Niki Lauda, ktorý je veľmi chladný, presný, vypočítavý, cieľavedomý vodič. Ten za svoj kariérny

tu, o ktorom sa vo filme hovorí.

Medzi tie najúspešnejšie patria, pravdaže, filmy zo sveta veľmi obľúbených športov, akými sú futbal (vrátane amerického) alebo basketbal. Formula 1 existuje už viac ako 60 rokov a aj keď u nás tento šport možno nie je sledovaný s veľmi veľkým záujmom, počíta sa, že celosvetovo ho sleduje okolo 600 miliónov divákov. V súčasnosti ide o oveľa bezpečnejší šport než v čase, v ktorom sa dej filmu odohráva (posledné smrteľné zranenie bolo zaznamenané pred takmer 20 rokmi), ale predsa má svoje riziká. V minulosti bolo natočené niekoľko úspešných filmov o automobilových pretekoch, ale v posledných niekoľkých rokoch sa tomuto športu venovalo menej pozornosti, a preto divákov a kritikov príjemne prekvapilo nové dielo režiséra Rona Howarda.

Vo veľkej väčšine filmov tohto žánru sa sledujú tímy alebo jednotlivci, ktorí navzájom do krvi súperia, alebo sa sleduje úspech outsidera. Tento film sa však od nich podstatne líši. Obidvaja pretekári sú svetovou špičkou a nie je nikto tretí, kto by len tak zrazu prišiel a ohrozil ich pozície.

Na rozdiel od väčšiny, konflikt medzi postavami nenastáva len kvôli osobným dôvodom mimo závodnej dráhy, nezávidia jeden druhému a nebojujú ani o priazeň jednej ženy.

Ich rivalita nastáva práve z toho, že každý chce byť ten najlepší, poháňa ich rozdielny typ vášne k pretekom, rozdielne si definujú úspech a výhru a nerozumejú presvedčeniu toho druhého. Ďalšou zaujímavou odlišnosťou od ostatných Chris Hemsworth a Daniel Brühl filmov o športe je, že divák striedavo nadŕža obom hrdinom. Ani jeden z nich nie je úplne pozipostup vďačí neúnavnej práci tívnou či negatívnou osobou, a zdokonaľovaniu sa, ale svoje každý má svoje nedostatky a miesto v najvyššej lige ako vodič sympatické vlastnosti, takže sa pre Ferrari si zabezpečil aj vďaka s jednotlivými charakterovými veľkej pôžičke z banky. Hoci sa črtami oboch postáv môže každý títo dvaja jazdci stretli aj skôr na divák stotožniť. Hlavnou dejozávodnej dráhe, k vyvrcholeniu v vou linkou je kariérny postup a ich rivalite došlo roku 1976, keď vzťah Hunta a Laudu, ale je tu v sezóne Formuly 1 boli v boji ešte niekoľko menších odbočiek, o titul až do konca posledného vedľajších linkov. Medzi také patzávodu veľmi vyrovnaní. ria napríklad romantické vzťahy Biografická športová dráma je postáv, za ktoré by niektorí kritici relatívne častý žáner a v prvom mohli vytknúť, že sú veľmi stručrade láka do kina fanúšikov špor-

22 vzlet | november 2013

né, ale na druhej strane všetky ostatné linky len majú dokresliť charakter postáv a túto úlohu úplne spĺňajú, takže by som ich označila ako dostačujúce.

Keď si prečítate len sám obsah deja, mohli by ste predpokladať, že film bude rozvláčny a nudný, prakticky bez nejakej zaujímavej zápletky a deja. Opak je však pravdou. Film je veľmi napínavý a upúta pozornosť aj divákov, ktorých automobilové závody nezaujímajú, lebo je v ňom pozornosť viac sústredená na veľmi napätý medziľudský vzťah, než na samotné preteky. Pravdaže, jednou z osôb, ktoré urobili film zaujíma-

vým, je scenárista Peter Morgan.

Pán Morgan je úspešným scenáristom a medzi jeho najlepšie diela patria hlavne scenáre podľa biografických príbehov. Dvakrát bol pre tento žáner scenáru nominovaný na Oscara (pre filmy The Queen a Frost/Nixon), z čoho scenár pre Frost/Nixon bol sfilmovaný práve Ronom Howardom.

Herecké výkony Daniela Brühla a Chrisa Hemswortha sú tiež na vysokej úrovni. Každý dobre dokresľuje charakter svojej postavy a z ich výkonov v spoločných scénach cítiť silnú rivalitu, ale aj rešpekt, ktorý medzi hrdinami panoval. Ostatní herci majú veľmi málo času na to, aby sa nejako výrazne prejavili. Najviac času majú Olivia Wilde a Alexandra Maria Lara, ktoré tiež podali korektný výkon.

Keďže dej filmu nie je nejako komplikovaný, film si hlavne zakladá na vytvorení atmosféry – a tá sa pánovi Howardovi veľmi dobre podarila. Vytvárať napätie kamerou a detailmi viac než len príbehom je prevažne črtou nezávislých, experimentálnych a často nepodarených filmov, ale v tomto prípade sa to oplatilo.

Preteky na autách sú vo svojej podstate plné adrenalínu a napätých situácií, ale vo filme sa vďaka výbornej kamere a strihu oscarovcov Antonyho Dod Mantlea, Daniela P. Hanleya a Mika Hilla zdajú ešte dramatickejšie a aj nezasväteného diváka úplne

vtiahnu do deja. Podstatnou súčasťou dramatickej atmosféry je vynikajúca hudba Hansa Zimmera a, pravdaže, všetko dobre doplňujú aj dobové kostýmy a scénografia. To, že je film vizuálne podľa divákov a kritiky veľmi dobrý, dokazuje, že je v správnych rukách možné film vizuálne dobre spracovať aj bez použitia nápadných špeciálnych efektov a najnovších technológií.

Za dotvorenie celkového ovzdušia má zásluhu predovšetkým režisér Ron Howard, ktorý okrem toho, že výborne vedie hercov, dokázal z niečoho, čo by po prečítaní krátkeho obsahu nejeden režisér označil za „tenší” príbeh, urobiť priam historický veľkofilm. Pán Howard natočil z pohľadu divákov, ale aj kritiky, už celý rad veľmi úspešných filmov. Úspešných, ale aj veľmi rôznorodých, lebo ak nie ako režisér, tak ako producent už pracoval na filmoch všetkých žánrov. Medzi jeho najznámejšie filmy určite patrí Apollo 13 a za posledných desať rokov už natočil aj film z prostredia športu (Cinderella Man), viackomerčné The Da Vinci Code a The Angels and Demons, ale aj u kritiky úspešný Frost / Nixon. Avšak Rush je jedným z najpútavejších a vizuálne určite najzaujímavejším filmom, ktorý za toto obdobie pán Howard natočil.

V kinách je nateraz film celkom úspešný a aj keď zo začiatku sem lákal hlavne mužské publikum a fanúšikov automobilových pretekov, predsa dobré kritiky, ktoré sa o ňom v novinách a po internete rozšírili, nalákali do kina aj skeptikov. Kritici všeobecne film veľmi chvália a majú k nemu veľmi málo pripomienok. Je to jeden z prvých filmov, čo mali premiéru začiatkom jesene. I keď je ešte skoro predpokladať (lebo sezóna premiér filmov, ktoré ašpirujú na najprestížnejšie filmové ocenenia ešte nezačala), podľa dobrých ozvien je celkom pravdepodobné, že Rush sa nájde medzi nominovanými, aspoň v tých technickejších, vizuálnych kategóriách.

Rush je napínavý film o vzťahu dvoch rivalov podaný v menej častom kontexte pre film zo sveta športu. Aj napriek tomu, že je vsadený do prostredia pretekov Formuly 1, nie je určený len jej fanúšikom, ale je vhodný pre širšiu skupinu obecenstva. Jeho najväčšou prednosťou je, že je prekvapivo napínavý a vytvára výborné ovzdušie, ktoré hneď upúta divákovu pozornosť a ďalšie dve hodiny mu už nedovolí vypadnúť z príbehu.

Stanislava SLÁDEČEKOVÁ

film

The World’s End Réžia: Edgar Wright, 2013 You can’t go back home to your family, back home to your childhood... back home to a young man’s dreams of glory and of fame... back home to places in the country, back home to the old forms and systems of things which once seemed everlasting but which are changing all the time – back home to the escapes of Time and Memory.

Thomas Wolfe

H

orká životná lekcia o tom, že sa nemôžeš „vrátiť domov“ a stať sa zase mladým, akoby unikla Garymu Kingovi, stredovekému a nezrelému alkoholikovi. Gary (hrá ho Simon Pegg) sa rozhodol zoskupiť svojich dávno

Správy zo sveta filmu FESTIVAL SLOBODNÁ ZÓNA prezentuje angažované hrané a dokumentárne filmy, ktoré sa zaoberajú aktuálnou spoločenskou problematikou a ponúkajú pohľad na svet celkom odlišný od hollywoodskej produkcie a väčšiny masových médií. Novinkou tohtoročnej, v poradí deviatej Slobodnej

odcudzených kamošov, vrátiť sa s nimi do ich rodného mesta, a tam zopakovať povestne rušnú a búrlivú nočnú zábavu, ktorá pred dvadsiatimi rokmi zostala nedokončená (banda mala obísť všetkých dvanásť krčiem v dedine, ale nikdy nestihla po tú poslednú).

Keďže každému z nich Gary v priebehu rokov spôsobil niečo zlé, jeho kamaráti Peter Page (Eddie Marsan), Oliver „O-Man“ Chamberlain (Martin Freeman), Steven Prince (Paddy Considine) a Andy Knightley (Nick Frost) nechcú mať s ním nič spoločného a odmietajú účinkovať v jeho pubertiackom dobrodružstve. Kingovi sa však predsa –

móda

T

manipuláciami a klamstvami – podarí dať dokopy všetkých priateľov pre návrat a flám, ale onedlho skupina badá, že sa v ich rodnom meste niečo predsa zmenilo – v záhadnom mimozemšťanskom experimente všetci dedinčania v Newton Haven sú vymenení za ich verné, ale depersonalizované kópie.

Skupina kamošov, ktorí sa v tú noc chceli len zabávať a piť pivo, teraz musí bojovať s robotmi z druhej galaxie.

Film sa môže pochváliť vhodnou kolekciou piesní zo začiatku 90. rokov – piesne skupín Primal Scream, Blur, The Soup Dragons, Suede, The Beautiful South, James, Pulp, Teenage Fanclub, The Stone Roses, Inspiral Carpets, The Sisters of Mercy a The Housemartins dokonale podporujú Garyho zúfalé úsilia zostať večne ten istý – mladý, slobodný a divý, aj keď sa vôkol neho všetko mení, jeho kamaráti odrástli a odišli za svojimi životmi.

The World’s End predstavuje tretiu časť komickej trilόgie pod názvom Three Flavours Cornetto, ktorú ešte tvoria filmy Shaun of the Dead (2004) a Hot Fuzz (2007). Tieto dva filmy preslávili režiséra Edgara Wrighta a hercov Simona Pegga, Nicka Frosta a Martina Freemana. Kým prvý film zosmiešňoval horor a druhý akčné filmy, The World’s End má za tému science fiction a vzdáva hold dielam, ako Invasion of the Body Snatchers (1954), The Day of the Triffids (1951) a The Stepford Wives (1972).

Janko TAKÁČ

November

ak ako príroda mení svoj šat, mení sa i naše oblečenie podľa jej nálady. Jeseň nám už prekvitá naplno, vonku je čoraz chladnejšie. Preto je praktické odevy na seba vrstviť. Jednou z vrstiev môžu byť popelínové šaty, dekorované potlačmi a výšivkou.

Mgr. art. Iveta JELINEK

zóny vzhľadom na minulé ročníky je, že časť festivalového programu spolu s belehradským obecenstvom sledujú v tom istom období aj diváci v Novom Sade a v Niši.

Niektoré z filmov, ktoré sú v programe 9.

Slobodnej zóny: Zvrhlíkov sprievodca ideológiou (réžia: Sophie Fiennes), Lunchbox (Ritesh Batra), Hodiny harmónie (Emir Baigazin), Mužatka (Céline Sciamma), Zajtra (Andrei Griazev)... Časť festivalového programu je venovaná problematike LGBT, obecenstvo má tiež príležitosť zoznámiť sa s filmovou produkciou z Kosova. Medzi tohtoročnými hosťami je Jean-Pierre Rehm, riaditeľ prestížneho festivalu dokumentárnych filmov FID Marseille.

Viac informácií o festivale Slobodná zóna: www.freezonebelgrade.org. jm november 2013 |

vzlet 23

hudba / art

sa začal trochu po 22. hodine. Dobre naladená skupina zahrala svoju prvú pieseň Aljaska bez žiadneho príhovoPančevo, Štab Pogon, 13. októbra 2013 ru. A tak bolo aj počas nasledujúcich štýle skupín, ako The Cramps alebo inimalistický zvuk s prídavkadvadsať piesní – hudba hovorila The Stooges s prvkami blues-rockovej všetko. Aj keď si v priebehu koncertu mi industrialu na albumoch hudby a urbánnych a sociálno-poleSupernaut Budućnost sada (1993) fanúšikovia žiadali niektoré obľúbené a Live in Zombietown piesne (napr. Model, (1995) málokoho nechával Kašika, Majka Milosti), ľahostajným. Umelecký a skupina nevyhovela ani ponurý postpunk (v štýle jednej žiadosti. Odohrali skupiny Suicide), ktorý tieto piesne: Đavo pod táto skupina vytvárala maskom, The Hunter v polovici 90. rokov, bol (Free), Mravi, Nacija, niečo, čo sa vtedy v Srbsku Nagrada, Sve, Tata a v okolí ináč nehrávalo.

Rolingstone, Ceremonija, Odvtedy kapela vydala ešte Jubelo, LSDB, Misery, štyri albumy a aj keď mala Mlad, Sheen Sheen, zopár zmien vo svojom Strast, Zveri, Niže nego zložení, zotrvalo dueto ljudski, Superzao... Na Srđan Marković Đile (gitara záver zahrali kusy Mala a spev) a Saša Radić (baszemlja (spracovaná gitara). Postupne sa zvuk skladba Albatross od mických textov. a prejav tejto skupiny predsa menili PIL) a Sve (po druhýkrát). Koncert bol Koncert v malej kaviarni v strede a dnes Supernaut hrajú priamy a ukončený trochu pred polnocou.

Pančeva pred asi štyridsiatimi ľuďmi hlučný (retro-, proto-) rokenrol v Supernaut sa ukázali ako skupina,

M

Keď umenie malo vplyv a váhu…

Večierok s Peđom Vraneševićom, všestranným umelcom a jedným zo zakladateľov skupiny Laboratorija zvuka

C

Vilmoša Kovboja irkusantsko-kabaretový prístup populárnej (ale aj (novosadský Róm, alternatívnej) hudbe, niekoľko ktorý v tom období nezabudnuteľných hitov (tým vystupoval ako komik najznámejším je určite Skakavac na ich koncertoch joj zaš’o u rukavac) a hudba v telea vo videoklipoch) víznych seriáloch pre deti, akými rozpoznal Josipa Broza boli Poletarac a Fore i fazoni – toto Tita, čo stačilo, aby sa sú veci, podľa ktorých si väčšina proti Vraneševićovi ľudí pamätá novosadskú skupinu začalo súdne konanie.

Laboratorija zvuka. V období 1978 Zrejme, bolo to obdo– 1996 Laboratorija vydala štyri bie, v ktorom umenie albumy a viac singlových platní, nahrala väčší počet videoklipov a bola koncertne aktívna vo vtedajšej Juhoslávii a v zahraničí.

Sú však aj rôzne menej známe historky z kariéry tohto umelecko-zábavného kolektívu a bolo ich možné počuť priamo od jedného z jeho zakladateľov PredragaPeđu Vraneševića, ktorý večer 5. októbra 2013 hosťoval v rámci Peđa Vranešević a Zoran BulatovićGRRR! Programu v pančevskej Bale roku 1986 počas natáčania Elektrike. filmu Artsistra Roku 1982 bol Peđa Vranešević odsúdený na 40 dní odňatia slomalo omnoho väčšiu váhu a vplyv body pre „urážanie socialistickej než dnes... O dva roky neskoršie morálky a patriotizmu“ občanov Vranešević spolu so skupinou La Nového Mesta v Slovinsku. Niekto Boratoria päť večerov zasebou z občanov tohto mesta totiž na uskutočnil performanciu pod koncertnom plagáte skupiny názvom Jašući konje Svetog Marka Laboratorija zvuka v postave (Riding Saint Mark’s Horses) v galé-

24 vzlet | november 2013

ktorá veľmi dobre funguje. Nie je totiž jednoducho vytvárať veľké množstvo energie na javisku, keď je kapela zložená iba z dvoch ľudí, ale Supernaut svoje vystúpenie predviedli dokonale – hrali s rytmami a zvukovými vzorkami (samples) z laptopu, ale tým nestrácali ani energiu ani charizmu. Đileho hlučná gitara spolu s hrmením Radićovej basgitary a agresívnymi rytmami, ako aj dobre umiestnenými samples prispeli k tomu, aby toto dueto znelo aspoň ako kvarteto. Čo sa týka piesní, bolo jasné, že sa najlepšie vynachádzajú s novšími skladbami, pokým tie staré (napr. LSDB alebo Ceremonija) nevyzneli najlepšie v klubovej atmosfére. Napriek tomu sme radi, že Supernaut neprehliadli ani svoje prvé vydania a bol toto naozaj skvele zaplánovaný a odohraný koncert skupiny, ktorú sme nevídali tak často na javisku.

Janko TAKÁČ

Dodnes nahral hudbu pre vyše dvesto filmov a zhruba sto divadelných predstavení... V súčasnosti sa zaoberá komponovaním minimalistickej hudby.

V daný večer v Pančeve bol premietaný film pod názvom Artsistra, natočený roku 1986 v chorvátskej Istre. Tento zabudnutý televízny film vznikol ako kombinácia video-artu, komiksového umenia a montypythonovského humoru. Jednu z hlavných postáv zahral Peđa Vranešević (ktorý je aj autorom hudby), taktiež hrajú Zoran Bulatović-Bale, Marina Perazić, Ivan Fece-Firči a iní. Ide o film, ktorý bol z určitých (politických) dôvodov pre-

rii Inštitútu pre súčasné umenie v Londýne a táto ich akcia nadišla na pozitívne reakcie tamojšej umeleckej verejnosti.

Laboratorija zvuka bola však iba jednou epizódou v kariére mimoriadne aktívneho a všestranného umelca Peđu Vraneševića. Tento entuziasta ešte roku 1963 ako 17-ročný mladík cestoval na návštevu ku kamarátovi do Birminghama, skadiaľ sa vrátil s platňou The Beatles From Me to You a malo to významný vplyv na jeho život. Trochu neskoršie ako študent v Belehrade založil skupinu The Best Nothing (hrávali skladby vtedajších známych rokenrolových Vranešević v rozhovore so Sašom skupín), po skončení štúdií Rakezićom v pančevskej Elektrike sa vrátil do Nového Sadu a stal sa členom neoavantgardmietaný iba raz v popolnočnom ného umeleckého kolektívu KOD, termíne na novosadskej televízii, založil ďalšiu hudobnú skupinu takže ho vtedy málokto pozeral.

Med, písal filmové recenzie a tvoril hudbu pre divadelné predstavenia.

Stevan LENHART

BABYSHAMBLES :: Sequel to the Prequel (Vydavateľstvo Parlophone, 2013) Can we go some place, where they don’t know my face?

Gather round, bare witness, to my Fall From Grace.

V

60. a 70. rokoch mnohé rokenrolové hviezdy mali takmer rovnakú šancu zverejniť nový album, ako aj umrieť od predávkovania.

Zoznam hudobníkov, ktorí sa stali obeťami drog, je naozaj dlhý (Jimi Hendrix, Janis

Joplin, Jim Morrison, Gram Parsons, Nick Drake, Tim Buckley, Keith Moon, Brian Jones atď.). Časy a hudba sa menili, hviezdy predsa začali trochu viac dbať na svoje zdravie a od 80. rokov drogy a overdose sa stali kuriozitami, nie aj pravidlom – avšak predsa umreli Johnny Thunders, Dee Dee Ramone, Layne Staley, nedávno aj Amy Winehouse.

Dnes už takmer ani niet hviezd takého sebadeštruktívneho typu, a preto médiá boli natoľko zvedavé na život a možnú smrť Petea Dohertyho.

Jeho prvej skupine The Libertines začiatkom 21. storočia všetci predpovedali

skvelú budúcnosť, ale Dohertyho vstup do sveta heroínu, nekonečné škandály, väznenia a turbulentná aféra s modelkou Kate Moss označili koniec tejto skupiny.

V období, keď už všetci očakávali jeho smrť, Doherty založil novú skupinu pod názvom Babyshambles a napriek závislosti od heroínu pokračoval s tvorením fantastickej rokenrolovej hudby na albumoch Down in Albion (2005) a Shotter’s Nation (2007). Po čase sa Pete z Londýna presťahoval do Francúzska a zdá sa, že dnes sa venúva trochu zdravšiemu životu.

Tretí štúdiový album skupiny Babyshambles – Sequel to the Prequel otvára krátka a punkovo zúrivá skladba Fireman, ale už nasledujúca pieseň je inakšia – nádherná a takmer komerčná Nothing Comes to Nothing. Na albume vynikajú takmer všetky skladby, akokoľvek sú štýlovo rozmanité (punk, ska, pop-balady, jazz, blues) – Maybelline, Sequel to the Prequel, Dr. No, Penguins, Seven Shades a Minefield.

Predsa sú najlepšie tie dráždivo spovedné piesne – Farmer’s Daughter a Fall from Grace, ako aj zlovestná Picture Me in a Hospital.

Ide definitívne o jeden z najlepších rockových albumov v tomto roku.

Janko TAKÁČ

Insomnia 2013

V starej budove na rohu Subotica, Klub Clash, 26. – 27. októbra 2013

A

teliér subotického undergroundového umelca Damira Pavića-Septica je v tej istej starej budove na rohu, kde sa nachádza aj klub Clash. V miestnosti sa cíti vôňa farieb, stôl je zahrabaný kresbami a skicami Septicových podivných grafických vízií, na obrazovke sa premieta koncertná videonahrávka ruskej verzie Atari Teenage Riot, potom aj subotickej skupiny Harmonija Haosa. Na podlahe sú poukladané panely s výtvarDamir PavićSeptic

nými prácami rôznych autorov, pripravenými na výstavu. Kresliar Stefan Vidovíć z Vršca sem prišiel ešte pred dvomi dňami pomôcť v príprave a organizácii podujatia, práve docestovali aj členovia novosadskej punkovej skupiny Kalo... Večer sa tu usporiada alternatívne umelecko-

Miesto diania: klub Clash

-hudobné dianie pod názvom Insomnia.

– Projekt Insomnia vznikol ako pokračovanie niekdajších iniciatív art-punkového klubu Slam, urbánnej punkovej komunity a skupiny Harmonija Haosa a projektu Art Front, ktorý bol založený v rámci mládežníckeho časopisu Képes Ifjúság, – rozpráva Damir Pavić-Septic, organizátor Insomnie. – Tie niekdajšie aktivity boli oživené roku 2006 pod menom Insomnia. Umelecké podujatia sa organizovali najprv v Pančeve, potom v Báčskej Topole, a od roku 2010 sa ustálili v Subotici. Insomnia vlastne predstavuje jedinú ne-

závislú, neziskovú a neformálnu skupinu umelcov zo Subotice, ktorá organizuje skupinové výstavy, kresliarske dielne, videoprojekcie a hudobné koncerty.

Pred samým začiatkom večerného podujatia inštalujú výstavu podľa princípu ad hoc, jednou z autoriek je Senka, známejšia ako Shadow, subotická kresliarka a punkerka. – Kresliť som začala veľmi mladá a vplývala na to moja matka, ktorá je maliarkou, – hovorí Shadow. – V 90. rokoch som vydávala vlastný art-fanzín Podrum X, realizovala som štyri

Senka Shadow

The Valley

čísla, ale nebola som spokojná ohlasom a spoluprácou s tunajšími ľuďmi. Dnes kreslím motívy na obaly zahraničných crust/ punkových skupín a zaoberám sa tetovaním…

Medzičasom docestovali aj členovia maďarskej skupiny Don Gatto, ktorá hrá „chainsaw hardcore”. Zvuk má na starosti Nino, zanietenec hudby a gitarista v subotickej punkovej skupine Proces. Obecenstvo začína pomaly prichádzať a hudobný večer sa začína vystúpením projektu Nastrom, v pokračovaní sa striedajú Kalo, The Valley a Don Gatto.

Z klubu Clash odchádzame s presvedčením, že undergroundový entuziazmus nezaniká a predstavuje skutočnú opozíciu masmediálnej nekultúre a strnulému oficiálnemu umeniu…

Stevan LENHART

november 2013 |

vzlet 25

skupina z plagátu

Rollovanie energického rocku Z

ačalo sa to kamarátením štyroch hudobníkov.

Postupom času zistili, že majú rovnaký záujem o hudbu a disponujú podobne rovnakou energiou. Rozhodli sa k tomu pristúpiť oveľa serióznejšie. Oni sú skupina Hype! a na domácej rockovej scéne táto zreňaninskopančevská pätorka jestvuje už štyri roky. Kvalitnými piesňami a rozpoznateľným silným vokálom speváčky Dragany Mijatović (aka Gaga Lee) táto skupina si získava čoraz viac fanúšikov, nielen u nás, ale aj v regióne. Ďalšiu postavu skupiny tvoria Darko Kurjak (bubny), Pavle Kirćanski (gitara), Miloš Kralj (basgitara) a Dalibor Kurjak (gitara). V tomto čísle nám iba pre Vás na niekoľko otázok odpovedala Gaga Lee.

rokov čakali na debutový album?

Gaga Lee: O nás sa vedelo aj skôr ako sme pomenovali skupinu.

Mali sme početné vystúpenia, hoci sme nemali žiadny album.

Súbežne s tým sme si tvorili piesne a vystupovali, aj na veľkých aj malých javiskách... Rozhodli sme sa všetko to nahrať, avšak nastal problém ohľadom produkcie.

Tu nám veľmi pomohol Ivan Kljajić, ktorý je producentom mnohým veľkým menám našej rock and roll scény, a teraz je aj našim producentom. Vďaka jemu, Belehradskej škole zvuku a Akadémii umenia v Novom Sade náš cieľ sa zrealizoval.

Nemôžem nespomenúť ani naše vydavateľstvo Odličan Hrčak, ktoré tiež pomohlo, aby náš prvý album uzrel svetlo sveta.

Ako by si skratka ocharakterizovala Hype! zvuk?

Gaga Lee: Je to čistý rock and roll, s vplyvmi grunge, punku, na moment aj postrocku (napr. v piesni Get away). V podstate všetko je to rock and roll.

Tvoj silný vokál pripomína na vokál Sandry Nasić zo skupiny Guano Apes. Imponuje ti to prirovnanie, alebo už lezie na nervy?  Gaga Lee:  Časom som zistila, že ľudia chcú porovnávať s druhými ľuďmi. V každom prípade dobre je, keď ťa prirovnávajú k takým veľkým spevákom. Ja to môžem pochopiť

Foto: Slađana Danna | www.hype-band.com

Skupina jestvuje od roku 2009 a prvý album vyšiel v tomto roku. Prečo ste toľko

26 vzlet | november 2013

iba ako kompliment. Ďakujem za kompliment!

že by každý hudobník mal počúvať hudbu rôznych žánrov, lebo iba tak sa môže rozvíjať ako Vystupovali ste na mnohých umelec. A to sa, samozrejme, festivaloch. Mohla by si vyčleniť potom cíti v piesňach. tie dôležitejšie?

Gaga Lee: Vystupovali sme Jestvuje nejaká domáca na Exit festivale, Warriors Dance skupina, ktorá je podľa vás festivale, bol tu aj Koncert roka konštantne kvalitná? v Novom Sade, ŠLF festival Gaga Lee: Hm... Každý má v Šabci, In Music festival svoje vzostupy a pády. Nemôže v Záhrebe... Tieto festivaly patria sa očakávať od nejakej skupiny, do tej dôležitejšej skupiny. aby bola vždy vynikajúca. Ako hudobník viem, čo znamená, Je možné energiu z koncertu keď nastúpi kríza v kreativite. preniesť na album?

Avšak, ak mám niekoho vyčleniť, Gaga Lee: To je veľmi ťažko. tak sú Partibrejkersi tí, ktorí Mnohí nám hovoria, že naša sú medzi legendami a pritom hudba oveľa lepšie znie naživo, zostali úprimní. Goblini sú tiež ako na albume, ale predsa si príkladom, že aj napriek rokom, myslíme, že sa nám podarilo kvalita jednej skupiny nemizne preniesť časť toho vibe. Avšak tak ľahko. myslím si, že je Hype! skupina pre počúvanie live, nie pre CD-variant.

Na záver, čo plánujete do Reakcie publika sú to, čo nás stále budúcna? Nový videoklip, prekvapí a je to veľmi príjemné. koncerty?

Gaga Lee: Hrať... hrať a hrať. Čo počúvajú členovia Plánujeme miniturné po Európe skupiny? Máte podobné vkusy na budúci rok, v marci alebo alebo...? apríli, a, samozrejme, vystúpenia Gaga Lee: Áno, máme podobné u nás a v regióne. Nový videoklip vkusy. Počúvame všetko – viem, je tiež v pláne, ako aj nahrávanie že to znie ako blbosť, ale naozaj niekoľko nových piesní začiatkom počúvame všetko, od džezu po budúceho roka. ťažký hardcore. Osobne si myslím, Jasmina PÁNIKOVÁ