Vzlet 10 2015 by NVU Hlas ľudu

divadlo

Desať našich hier DIVADELNÝ VAVRÍN 2015 v Starej Pazove

ohtoročná a v poradí 46. Prehliadka slovenských ochotníckych divadelných súborov v Srbsku prebiehala od 6. do 15. novembra vo veľkej sieni Strediska pre kultúru v Starej Pazove. Na javisku bolo zahraných desať súťažných predstavení v podaní divadelníkov z Báčskeho Petrovca, Kovačice, Kysáča, Lalite, Nového Sadu, Padiny, Pivnice, Starej Pazovy a z Vojlovice. Grand Prix získalo nonverbálne predstavenie Miroslava Kožíka a Miroslava Baka pod názvom AD INFINITUM v podaní Slovenského divadla VHV pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy. Na záver prehliadky Slovenské vojvodinské divadlo z Báčskeho Petrovca zahralo komédiu Čaj u pána senátora – reality show podľa predlohy Ivana Stodolu a v réžii Richarda Sanitru. Na tejto strane uverejňujeme fotografie, ktorých autorkou je Katarína Verešová.

Čo? – ZOPAD Nová scéna DK Michala Babinku z Padiny

Dokonalá analýza v podaní papagája – Ochotnícke divadlo Janka Čemana z Pivnice

Sladká päťdesiatka – Ochotnícke divadlo KC z Kysáča

2 vzlet | december 2015

Tri letušky v Paríži – Kolektív kreatívnych amatérov KOKRAM z Kovačice

Hore nohami – Divadlo VHV Petrovec

Policajti – SKOS Detvan z Vojlovice

AD INFINITUM – Slovenské divadlo VHV / SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy

Naša – SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu

Byko sa pustil – Ochotnícke divadlo Michala Babinku-Uču / KUS Štefánik z Lalite

Čarodejník z krajiny Oz – SKOS Detvan z Vojlovice

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Vladislava Havranová, Marína Horvátová, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Saňa Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Ivana Vereski, Sandra Živkovićová • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

Všetkým čitateľom a spolupracovníkom prajeme šťastný, úspešný a tvorivý nový rok 2016.

OBSAH

INTRO Divadelný vavrín 2015 . . . . . . . 2 Z archívu dátumov / Litera Tour / Literárny Lučenec 2015 . . . . . 4 Aktivity YMCA Srbsko / Rozhlasová súťaž recitátorov . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5 Návšteva v Silbaši / Ivana Šmitová z Kysáča . . . . . . 6 Cesty mladých: Denis Kulíček . . . . . . . . . . . . . . . . 7 Komorný zbor Viliama Figuša-Bystrého z Padiny . . . . 8 NÁSTENNÝ KALENDÁR VZLETU NA ROK 2016 S KOCÚROM IGOROM vypracoval Vladan Nikolić zo Zreňanina. Komiksové dobrodružstvá Kocúra Igora pravidelne uverejňujeme na poslednej strane Vzletu od mája 2014, občas sa objaví aj na titulnej strane a teraz máme príležitosť kamarátiť sa s ním aj počas všetkých ročných období v nasledujúcom roku...

Talenty: Patrik Rago / Blanka Valentová . . . . . . . . . . . . 9 Dojmy z letného tábora / Ôsmaci na výlete . . . . . . . . . . . 10 Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . .11-12 Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . . . .13-16 Rozlety +: Ivan Kadlečík . . . . . 14 Próza: Agda Bavi Pain . . . .15-16 Komiks: Garry Count – Svet duchov . . . . . . . . . . . . . . 17 PC hry: Oddworld . . . . . . . . . . 18 Info-svet: Android 6.0 . . . . . . . 19 Horoskop / Zaujímavosti . . . . 20 Enigma / Humor . . . . . . . . . . . . 21

Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie S finančnou podporou

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Film: Bone Tomahawk . . . . . . 22 Film: Rocky / Deutschland 83 . . . . . . . . . . . . 23 V ZÁKLADNEJ ŠKOLE BRATOV NOVAKOVCOV V SILBAŠI sa výučba koná v srbskom a slovenskom jazyku a táto ustanovizeň pestuje najmä toleranciu, tímovú prácu a tvorivosť. Túto školu sme navštívili v novembri a stretli sme sa s tamojšími žiakmi, ktorí čítajú Vzlet. Článok a fotografie na strane 6.

Móda . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24 Hudba: EKV / Dreambirds . . . 25 Jess Glynne . . . . . . . . . . . . . . . . 26

Na titulnej strane: Patrik Rago, študent etnológie a folkloristiky zo Selenče (foto: Vlasta Bolehradská). Rozhovor na strane 9. december 2015 |

vzlet 3

akcie

z archívu dátumov

Litera Tour: Prezentácia 2P

12. decembra 1915

(pred 100 rokmi) v meste Hoboken, New Jersey, narodil sa Frank Sinatra, známy americký spevák a herec, jedna z najväčších hudobných hviezd 20. storočia. Nahral zhruba 100 albumov a známe sú najmä jeho verzie piesní My Way a Strangers in the Night. Jeho najväčším hereckým úspechom bola získaná cena Oscar za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe vo filme From Here to Eternity (1953). Zomrel roku 1998.

19. decembra 1915 (pred 100 rokmi) v Paríži sa narodila Édith Piaf, známa francúzska šansoniérka. Je považovaná za archetyp francúzskej speváčky a niektoré z jej najväčších hitov sú La Vie en rose, Non, je ne regrette rien, Hymne à l’amour, Mon légionnaire, La Foule, Milord, Mon Dieu a L’Accordéoniste. Bola tiež filmovou a divadelnou herečkou. Zomrela roku 1963.

24. decembra 1915 (pred 100 rokmi) v Horňanoch sa narodil Svetloslav Veigl (vl. m. Ferdinand Veigl), slovenský básnik, reprezentant slovenskej katolíckej moderny. Jeho prvé zbierky básní Cestami vetrov (1938) a Výstup na horu Tábor (1939) sú poznačené neosymbolizmom a mysticizmom, v neskorších zbierkach sa zameriava na mravné a sociálne rozpory skutočnosti. Ľúbostná poézia v zbierke Láska a smrť (1946) predstavuje jedinečný prínos do modernej slovenskej poézie. Výber z jeho celoživotného básnického diela vyšiel pod názvom Nerušte túto ružu (2000), súborné dielo vyšlo pod názvom Keď anjel v tebe spieva (2006). Zomrel roku 2010.

4 vzlet | december 2015

ňa 18. novembra 2015 na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade na Oddelení slovakistiky v rámci projektu Litera Tour sa uskutočnila prezentácia slovenských spisovateľov Petra Šuleja a Petra Balka. Podujatie moderovala Marta Součková. Prezentácia sa začala ukážkami z textov spisovateľov, ktoré si pripravili študentky slovakistiky Anna Margaréta Valentová a Martina Bartošová. Potom prítomní pozornosť už venovali autorom. Peter Šulej (1967) je majiteľom vydavateľstva Drewo a srd a šéfredaktorom časopisu Vlna, no predovšetkým je básnikom, prozaikom a predstaviteľom tzv. textovej generácie. Jeho tvorba je kombináciou vizuálnej poézie, slovnej hry, dekompozície a reflexie postindustriálnej spoločnosti. Na besede prečítal úryvky z projektu Generator x: Hmlovina a Generator x_2: Nové kódexy, ktorý v roku 1999 pripravil s Petrom Macsovszkým, Andrejom Hablákom a Michalom Habajom. Na otázku, čo si myslí o komunikatívnosti a náročnosti svojich textov, Peter Šulej odpovedal, že podľa neho sa v súčasnosti nároky na percipienta dosť znížili a

väčšia časť čitateľov možno nerozumie jeho textom, ale iba kvôli tomu, že nie sú ochotní vhĺbiť sa do diela a rozlúštiť ho. Peter Balko (1988) absolvoval štúdium scenáristiky a dramaturgie

na mesto Lučenec a jeho bohatú minulosť. Peter Balko okrem iného odpovedal na otázku o dôležitosti vydavateľského kontextu, pretože by si znovu vybral vydavateľa s osobným prístupom k autorovi a konzul-

na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V roku 2012 získal hlavnú cenu v súťaži Poviedka, ktorú organizuje vydavateľstvo KK Bagala. Vtedy v Lošonci (Via Lošonc) (2014) je názov jeho prozaického debutu, v ktorom sa prelína detstvo hlavného hrdinu so súčasnosťou, tiež sú prítomné mnohé legendy, ktoré sa vzťahujú

táciami o kvalite textu bez ohľadu na komerčný zisk knihy. Na záver programu študenti mali priestor na vlastné otázky pre spisovateľov, ako i výber kníh z bohatej ponuky vydavateľstiev Drewo a srd a KK Bagala. Jana Domoniová Foto: Tatiana Pintírová

Literárny Lučenec 2015 B

anskobystrický Odmenení kovačickí žiaci s samosprávprofesorkou Máriou Kotvášovou ny kraj a Novohradská knižnica vypísali literárny súbeh pre žiakov základných škôl, stredných škôl a dospelých. Cieľom súbehu bolo, aby prezentáciou vlastnej literárnej tvorby umož- 1951), ktorej život a dielo je nili nadaným deťom, študentom späté s Novohradom. Na súbehu sa po prvýkrát i dospelým rozvíjať svoj talent zúčastnili i krajania. Základná a tvorivosť, podporovať ich v škola Mladých pokolení z ďalšom umeleckom zameraní, Kovačice zaslala dvanásť liteumožniť získať nové poznatky rárnych prác a žiaci Luka Đurin a kontakty v oblasti literárnej (6. 2), Tamara Petráková (7. 1) a tvorby. Toto podujatie bolo venované na počesť významnej Filip Straka (8. 1) získali odmeny. slovenskej spisovateľky Boženy So žiakmi pracovala profesorka Mária Kotvášová. Slančíkovej-Timravy (1867 –

PRIPOMÍNAME SI... 1. december – Svetový deň boja proti aidsu 2. december – Medzinárodný deň za odstránenie otroctva 3. december – Medzinárodný deň osôb s postihnutím 5. december – Medzinárodný deň dobrovoľníkov 10. december – Deň ľudských práv 10. december – Udeľovanie Nobelovej ceny 18. december – Medzinárodný deň imigrantov

YMCA Serbia v Báčskom Petrovci

Mladí s cieľom k cieľu H

eslo z titulku bolo možné často stretnúť aj na sociálnych sieťach. Je to heslo, s ktorým sa mládežnícka organizácia YMCA Serbia v Báčskom Petrovci zúčastnila na tradičnom 27. Petrovskom maratóne. Najnovšia novinka maratónu bola tá, že členovia a aktivisti tímu YMCA Serbia maratón spestrili s nálepkami a tričkami, ktorými chceli zdôrazniť či prezentovať aktivity a ciele tejto mládežníckej organizácie. Či už to bola nálepka s nápisom Bežím za Nové združenie YMCA Serbia, Bežím za Letné pobavenie pre deti, Bežím za čistý Petrovec, Bežím za Leadership training alebo Bežím za Backup fest… a boli i takéto nálepky: Bežím za boj proti násiliu, Bežím za ekologickú výchovu, Bežím za kreatívne dielne a všelijaké iné heslá prezentované bežcami. Tím YMCA Serbia si zvolil dráhu dlhú 8 kilometrov. Dostali i peňažnú pomoc od sponzorov a majiteľov

podnikov a získané prostriedky usmernili na ciele a aktivity združenia – týmto sa cítia odhodlanejší pre nové projekty a mnohé ďalšie

a Bosny a Hercegoviny. Ubytovaní boli v priestoroch Červeného kríža Županja. Cieľom tohto projektu bolo mladým vysvetliť či oboznámiť ich so zdravým štýlom života. Účastníci mali možnosť dozvedieť sa viac o zdravej výžive, nenásilnej komunikácii, dobrovoľníctve, závislosti, emóciách…

Dúfajme, že takéto aktivity budú aj naďalej aktuálne prostredníctvom združenia a že sa tak mladí budú zúčastňovať vo verejnej činnosti a v práci mládežníckych združení a svoje vedomosti prenášať aj na iných. Tím YMCA Serbia s vedúcou Hanou Tancikovou a členmi

Pritom i nadviazali priateľské vzťahy alebo upevnili už jestvujúce priateľstvo medzi tromi národmi s rozličnou kultúrou a rozličným jazykom. A tiež si počas desať dní obohatili i vedomosti. Projekt financovala Európska komisia prostredníctvom Národnostnej agentúry Chorvátska.

takýmto spôsobom chce prilákať mladých ľudí, aby voľný čas využili na užitočné aktivity.

úspechy. Tá ich odhodlanosť dokonca aj zvíťazila, lebo niektorí členovia docielili, t. j. zaradili sa medzi prvých troch bežcov. MLÁDEŽNÍCKA VÝMENA V minulom a v tomto roku aktívni dobrovoľníci združenia YMCA Serbia sa dostali do Chorvátska. Bola to mládežnícka výmena počas leta, keď desať dní strávili v Rogoznici, v kempe na chorvátskom prímorí. Okrem našich Petrovčanov boli tam účastníci kempu z Chorvátska

Najlepší recitátori s predsedníčkou Osvetovej komisie MSS Annou Medveďovou

42. ROZHLASOVÁ SÚŤAŽ MLADÝCH RECITÁTOROV

odznela 7. novembra 2015 v Štúdiu M v Novom Sade. Zúčastnilo sa 76 žiakov základných škôl, stredoškolákov a študentov, ktorí súťažili v rámci štyroch kategórií. Ceny v kategórii nižších ročníkov základných škôl v prednese poézie získali: Andrej Simendić zo Starej Pazovy (1. miesto), Mariana Mikuľová z Aradáča (2. miesto) a Melani Medovarská zo Selenče (3. miesto). Medzi najmladšími účastníkmi v prednese prózy najúspešnejší boli Čila Šantová z Nového Sadu (1. miesto), Miluška Vranková z Kysáča (2. miesto) a Ivana Zorňanová z Erdevíka (3. miesto). V kategórii žiakov vyšších ročníkov základných škôl v prednese poézie zvíťazila Martina Bartošová z Aradáča, druhé miesto obsadil Kristián Balček z

Marína Horvátová Na fotografiách: zábery z tohtoročného Petrovského maratónu Foto: z archívu YMCA

Udeľovanie cien na javisku Štúdia M Kovačice a tretiu cenu získala Jana Rumanová zo Starej Pazovy. Najlepšou interpretkou poézie v kategórii stredoškolákov a študentov je Ema Kočišová, stredoškoláčka zo Starej Pazovy, druhú cenu získala žiačka petrovského gymnázia Elena Vršková a tretie miesto obsadila študentka slovakistiky v Novom Sade Monika Bažaľová. V odbornej porote boli Milina Florianová (predsedníčka), Jana Lačoková a Rastislav Zorňan. Organizátorom súťaže bola Redakcia programu v slovenskej reči Rádia Nový Sad, odmeny pre najlepších zabezpečili NRSNM a Matica slovenská v Srbsku. Foto: Katarína Gažová december 2015 |

vzlet 5

návštevy

Na konci babieho leta v Silbaši P

iatok 20. novembra v Silbaši, posledný teplejší deň v tomto roku. Pred Základnú školu bratov Novakovcov prichádzame o 10.59. Vchádzame do školy a všímame si, že steny sú zaplnené olejomaľbami, grafikami,

pestuje tímovú prácu a toleranciu. V zborovni sa stretávame s Jaruškou Ferkovou, ktorá má na starosti hodiny náboženstva a školskú knižnicu, zároveň je spolupracovníčkou nášho časopisu a s ňou sme túto návštevu

Tam máme posedenie s profesormi triednej výučby – Jarmilou Križanovou a Miroslavom Hložanom,

Spolu pred školou v Silbaši

Ôsmaci so svojou triednou profesorkou Marienou Surovou na hodine slovenčiny

fotografiami a rôznymi žiackymi prácami – vidieť, že ide o tvorivú atmosféru v ustanovizni, ktorá

vlastne aj dohodli. Po srdečnom uvítaní a káve smerujeme do kancelárie riaditeľa Đoku Milića.

Školská knižnica

Surová. V tomto školskom roku dozvedáme má asi 20 žiakov na hodinách sa o školskom slovenčiny s prvkami národnej živote, tunajších kultúry (je tu aj niekoľkých srbžiakoch a školských žiakov). So žiakmi listujeských novinkách. me v novembrovom čísle Vzletu, Medzi technické opytujeme sa na ich záujmy a novinky patria afinity, vyzývame k spolupráci interaktívna s časopisom. Niektorí zo žiakov tabuľa a videoprojektor (beam), sľubujú, že pripravia výtvarné ktoré silbaša literárne ská škola práce na získala na uverejnenie súbehu reavo Vzlete. lizovanom Jeden z nich v spolupráci to medzičaNRSNM som už uroa Úradu pre bil – ôsmak Slovákov Roman žijúcich Cinkotský v zahraničí. poslal kresOkolo bu, ktorú poludnia uverejňujeAutor kresby: Roman Cinkotský, sa zozname na tejto mujeme so žiak 8. ročníka silbašskej školy strane. žiakmi vyšDo nasledujúceho stretnutia... ších ročníkov, s ktorými pracuje profesorka slovenčiny Mariena S. L.

Tvorivosť a správna výživa Mladá Kysáčanka Ivana Šmitová získala cenu za najlepšiu výtvarnú prácu na tému zdravej výživy

yhodnotenie konkurzu v rámci kampane Mesiac správnej výživy 2015 sa uskutočnilo 26. októbra v Slávnostnej sieni Mestského domu v Novom Sade. Pri tejto príležitosti primeraným programom sa predstavili deti z Predškolskej ustanovizne Radosno detinjstvo. Žiakom základných škôl a deťom predškolského vzrastu z územia Juhobáčskeho obvodu, autorom

6 vzlet | december 2015

najkrajších výtvarných a literárnych prác, ktorí sa zúčastnili v súbehu na tému Správna výživa – od poľa po tanier, ceny udelil prof. Dr. Zoltan Horvat, člen Mestskej rady pre zdravotníctvo. V kategórii žiakov vyšších ročníkov základnej školy 1. cenu za výtvarnú prácu získala Ivana Šmitová, žiačka 6. 2 zo ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči. Tento konkurz je časťou naci-

onálnej kampane Október, mesiac správnej výživy (pripomeňme, že 16. október je Svetový deň potravy) a usmernený je na edukovanie detí a formovanie pravidelných zvykov vo výžive. Organizátorom akcie bol Inštitút pre verejné zdravie Vojvodiny pod patronátom Mesta Nový Sad. M. Ďurovka

Ivana Šmitová pri odmenenej práci

cesty mladých Denis Kulíček, kovačický študent vo Švédsku

Čoraz viac sa digitalizujeme O

d malička ho zaujímala technológia, bavilo ho skúmať, ako fungujú veci vôkol neho, a bol ten, ktorý pokazil prvý rodinný počítač preto, lebo chcel zistiť, ako funguje. Dnes, po ukončených štúdiách na Fakulte technických vied v Novom Sade, nachádza sa v Štokholme (Švédsko) a za to vďačí svojej zvedavej strán-

na zástavke, v dnešnom svete to robí počítač, čiže automat. Samým tým človek sa môže zaoberať komplexnejšími problémami, ktoré prispievajú k rozvoju sveta, v ktorom žijeme. Ako najobľúbenejšie predmety uprednostňuje tie, v ktorých musí svoje vedomosti z programovania využiť prakticky. Taký

Počas štúdií v Delfte v Holandsku ke osobnosti, láske k tomu, čo je napr. projekt z predmetu študuje, a ideálu Carpe diem! Computer Game Design, ktorý v Denis Kulíček je perspektívny súčasnosti počúva v Štokholme. mladý študent, ktorý sa rozdelil Ide o to, že majú vymyslieť kons nami o skúsenosti zo svojho cept hry v augmentovanej realištudentského života a všeobecné životné názory. – Dostal som štipendium zo strany EÚ pre master štúdiá na dvoch univerzitách v Európe. Zvolil som si univerzity, ktoré mali výborné technické programy: Technickú univerzitu v Delfte (Holandsko), kde som bol počas prvého roku master štúdií, a KTH v Štokholme, kde Pobočka Google v Dubline práve študujem te (pozri fotku). Aj napriek tomu, druhý, záverečný rok. že sa ešte nerozhodli pre finálny Denis mieni, že sa ako ľudstvo čoraz viac digitalizujeme, a súčas- koncept, je im zaujímavé experimentovať s možnosťami. ný svet je čoraz viac zapojený Denis nám prezradil aj v čom online: – Od samého začiatku je, podľa neho, najväčší rozpočítače mali za úlohu uľahčiť ľuďom komplikované a opakujú- diel medzi štúdiami v Srbsku, Holandsku a Švédsku: – Na mňa ce sa úlohy. Tak napr. namiesto najviac zapôsobilo to, že profetoho, že človek predáva lístky

sorov tu oslovujeme podľa mena a s nimi sa rozprávame neformálnym spôsobom. Tá otvorenosť zlepšuje vzájomnú komunikáciu a myslím si, že práve to chybuje v Srbsku. Keď ide o najväčšie dosiahnutia počítačových Hra v augmentovanej realite vied v poslednajlepšie puby v Dubline a najných piatich rokoch, Denis si lepšie bratwurst vo Frankfurte. myslí, že je to AI, čiže Artificial Plánujem v blízkej budúcnosti Intelligence: – To by sa mohlo navštíviť Berlín a iné mestá v predstaviť na koncepte self-driving cars. Sú tu ešte rôzne výzvy, Európe. Mám tiež žiadosť odísť z ktoré nie sú iba technickej príro- Európy a navštíviť Južnú Ameriku dy, napr. rozhodovanie počítača, s kamarátmi. Aj napriek tomu, že nemá čiže auta v nebezpečných situproblém zblížiť sa s novými ľuďmi áciách. No len premýšľať o tom, že v budúcnosti autá budú môcť pri cestovaní, Denis je tej mienky, jazdiť bez vodiča, je dosť zaujímavé. Okrem počítačových vied Denisa bavia aj iné veci: – Zaoberám sa aj hudbou, hrám so skupinou The Blue Room. Keďže dnes väčšina členov skupiny študuje v zahraničí, nestretávame sa často, ale keď si zahráme, tak je to zábava. Baví ma aj cykloturistika, minulé leto sme sa s kamarátom Mihaelom vybrali na túru po Po Rumunsko a späť do Kovačice Rumunsko a späť do Kovačice že najväčší problém je zostať vo a mali sme „fyzickom“ kontakte s ľuďmi, ktopríležitosť sporých stretneme na tých cestách. znať mestá vo Čo odporúča čitateľom Vzletu? Vojvodine. – Live and let live. Rozdeľte to Na početných dobré, čo máte v sebe, s ľuďmi cestách mal pría vezmite si od iných to, čo vám ležitosť spoznať ponúkajú. Nežite pohodlne vo mnohé mestá, krajiny, ľudí a ich svojom malom svete, ale cestujte, kultúru: – Nevedel by som určiť spoznávajte kultúru vôkol seba, najzaujímavejšie mesto, lebo spoznávajte nových ľudí. Nie sú každé má svoje výhody. Rád materiálne veci tie, čo majú výzskúmam nejaké mesto, keď už nam, ale zážitky s ľuďmi, ktorých prídem tam, a vtedy sa opýtam spoznáte na svojej ceste. ľudí, čo je to, čo si nesmiem nechať ujsť v danom meste. Saňa Strakúšeková Týmto spôsobom som spoznal december 2015 |

vzlet 7

vystúpenia

Padinčania zaspievali na Slovensku K

omorný zbor Viliama FigušaBystrého z Padiny v priebehu prvého novembrového víkendu pobudol na Slovensku, v Banskej Bystrici. Na „vine“ bol 35. festival zborového spevu Viliama Figuša-Bystrého, na ktorom členovia zboru vystúpili ako zahraniční hostia festivalu. Všetko sa začalo ešte pred rokom, na 7. stretnutí slovenských zborov vo Vojvodine, v Báčskom Petrovci. Ovplyvnený výstuVystúpenie v Cikkerovej sieni pom padinského zboru, prof. PaedDr. organizátorom a všetkým Milan Pazúrik, CSc., jeden zo prítomným, ktorí v ten predzakladateľov, udržiavateľov, večer zavítali do starej mestgarantov banskobystrického skej radnice, resp. Cikkerovej festivalu a dirigent teraz už siene. Po druhom dni festivalu, partnerského zboru Collegium keď v Katedrále sv. Františka

Členovia Komorného zboru Viliama Figuša-Bystrého pred vystúpením Cantus, takisto akademického zboru Mladosť, s ktorým vystúpil v Petrovci, jednoduchou otázkou, či Padinčania nechcú prísť na rovnomenný festival do Banskej Bystrice, oslovil vedúceho zboru Janka Tomeka. Ako ďalej hovorí prof. Pazúrik, slovo dalo slovo, ruka dala ruku a Komorný zbor Viliama FigušaBystrého sa o rok neskoršie za pomoci finančnej podpory sponzorov dostal na Slovensko. Figušovci prvýkrát vystúpili už v otváracej časti festivalu. V rámci takmer dvojhodinového koncertu slovenských speváckych zborov, počas 15-minútového vystúpenia, mladí padinskí umelci úspešne predstavili svoju činnosť

8 vzlet | december 2015

Xaverského odznela i súťaž v speve sakrálnej tvorby cirkevných a svetských speváckych zborov, tohtoročné jubilejné podujatie vrcholilo záverečným galakoncertom, na ktorom okrem víťazov festivalu ešte raz zaspievali členovia mladučkého zboru z Padiny, pôsobiaceho iba dva roky. Tým znovu poukázali na svoj potenciál a talent, ktorý podľa slov prof. Pazúrika húževnatou prácou, vytrvalosťou a neustálym zdokonaľovaním sa môže privolať pekné úspechy. Festival uzavrela česká vokálna skupina Gentlemen Singers, po ktorej vystúpení sa všetci účinkujúci ešte raz stretli pri večernom koktaile.

a ich energia podnietili jeho založenie a počas 35 rokov ho udržiavajú na vysokej úrovni. Doteraz organizátori privítali 18 500 spevákov, 228 zborov zo 16 krajín sveta. V čase úpadku kultúrnej úrovne takýto fakt je pozoruhodný a motivujúci. Motivuje to aj činnosť mladých padinských nadšencov, aby sa nevzdávali a neustále pracovali. Zúčastňovanie sa na takýchto podujatiach pre zbor znamená mnoho a podľa slov vedúceho Bc. Janka Tomeka, okrem prezentácie zboru táto účasť so sebou priniesla novú skúsenosť, styky a známosti, ktoré otvoria dvere novým spoluprácam, ako i možnosť počuť a vidieť prácu skúsenejších zborov, ktorá iste bude pôsobiť inšpiračne a povzbudzujúKuriozitou tohtoročného co pre ďalšiu činnosť. Festivalu Viliama FigušaTóny a verše Bystrého bolo, že skladby Aká rovnaké meno si mi krásna nesie i mladý (ty rodná zem komorný zbor moja), jednej zo z Padiny, čo iba šiestich predpripomenulo čulú nesených na činnosť tohto festivale, privoslovenského lali aj návrat do skladateľa a pedarodiska. Banské góga, ktorý sa vo medené mesto svojej práci najviac nezanechalo iba venoval komornej krásne dojmy, a zborovej tvorbe. ale podnietilo Pod menom tohto ochotu zboru banskobystrickézúčastniť sa aj ho rodáka, ktorý v súťažnej časti nakrátko pôsobil a zabojovať i v Padine, poduja- Pred odchodom o zlaté pásmo tie sa každoročne Festivalu zborového spevu uskutočňuje od roku 1992. Viliama Figuša-Bystrého. Festival zborového spevu Možno už o rok. Držíme palce. v Banskej Bystrici s medzi národným charakterom je jedným z najvýznamnejších Anička Tomášová slovenských festivalov tohto Foto: Marko Markov druhu. Vysoký záujem zborov

Listujeme v Slovníku cudzích slov – oáza – v púšti miesto s vodou a s porastom; osada v púšti; dačo príjemné v nepríjemnom prostredí – obelisk – viacstenný kamenný alebo kovový štíhly stĺp zakončený úzkym ihlanom, postavený za účelom dekoračným alebo pamiatkovým – obezita – porucha výživy charakterizovaná nadmerným ukladaním tuku; telnatosť, tučnota – obligo – záväzok, povinnosť; bez obliga nezáväzne, bez zodpovednosti – obscénny – oplzlý, nehanebný; necudný – observatórium – pozorovacia stanica, v ktorej sa robia astronomické,

meteorologické alebo geofyzikálne merania; hvezdáreň – obsidián – celistvá, čiernemu sklu podobná láva; nerast blízky živcom; sopečné sklo s menším obsahom vody – obskúrny – pokútny, pochybný; podozrivý, temný – obstinácia – tvrdohlavosť; umienenosť, zaťatosť, uvzatosť – obštrukcia – snaha opozície zamedziť rokovanie snemu; snaha o znemožnenie, zamedzenie, prekazenie dačoho; zapchatie, upchatie priechodov, ciest v organizme

talenty

Milovník ľudového kroja P

atrik Rago má šikovné ruky a jeho vášeň k šitiu a vyšívaniu už mnohí poznajú. Tento mladý Selenčan študuje etnológiu a folkloristiku na FF UKF v Nitre a v rozhovore nám prezradil, čomu sa venuje, čo ho vypĺňa a čo je jeho koníčkom…

Pavlovovej, ktorá bola krajčírkou, a prababkou Ragovou, ktorá bola známou ,štikovárkou’. Stará mama Ragová mi postupne odovzdáva užitočné rady, keď ide o vyšívanie na šijacom stroji.

Aké kroje šiješ? – Šijem hlavne naše slovenské kroje, vyšívam oplecká, zástery, proste všetko, čo je potrebné na jeden kompletný kroj. Moje výšivky, kroje, maľované stuhy či krojové bábiky sa dajú nájsť aj u nás v Srbsku, ale už aj v zahraničí, v Chorvátsku, Estónsku, Nemecku, na Slovensku asi najviac, a najďalej sa moja práca dostala do ďalekej Austrálie. Okrem šitia a vyšívania krojov tiež zbieram pôvodné kroje, opravujem ich, reštaurujem, ale aj rekonštruujem. Sú to hlavne naše slovenské kroje z Vojvodiny. Mnohé z nich sú zo začiatku 20. storočia, a niektoré už dostali aj ocenenie za najautentickejšie kroje na festivale Stretnutie v pivnickom poli.

Odkedy sa venuješ šitiu? – Šitiu sa venujem v podstate od malička. Pamätám si, že som už ako dieťa stával pri šijacom stroji, na ktorom stará mama vyšívala, sedával som pri mame, keď háčkovala, plietla. Naši spomínajú, že som ešte ani do školy nechodil a už som skúšal šiť, vyšívať, kresliť. Čo ťa k tomu prilákalo? – Mama má vzťah k ručným prácam, Patrik Rago stará mama Ragová vyšívala na šijacom stroji, tak asi to, že som tým bol obklopený a hádam aj to, že niekto zhora to tak chce. V súčasnosti ma k tomu vedie ten skvelý pocit, keď zo suroviny môžem vytvoriť nejaké dielo, z kusa látky ušiť nejaký kus oblečenia, proste niečo, čo bude užitočné a zároveň aj pekné. Vždy sa inšpirujem prácou mojej praprababky

Leonórou, s ktorou si dobre rozumiem, keď ide o folklór. Usilujeme sa nielen zachrániť naše ľudové tradície, ale aj zviditeľniť a posunúť ich aj ďalej do sveta.

Ako na to reaguje tvoja rodina, je na teba hrdá? – Určite áno, keby nie, tak by ma v tom nepodporovala. Keď ide o hocijaké dielo či ručnú prácu, hlavnú časť musím zdolať sám, ale potom je tu aj organizačná stránka, v ktorej mi veľmi pomáha moja rodina. Často spolupracujem s kamarátkou

Čím sa plánuješ zaoberať v budúcnosti? – Dúfam, že to bude nejaká kreatívna práca spätá s ručnou prácou, šitím, vyšívaním a folklórom. Rozmýšľam aj o návrhárstve, kde by som spojil tradičné a moderné pod značkou Držanov. Bolo to prímeno mojej prababky Zuzany Ragovej, ktorá (ako som už spomenul) bola vychýrenou

Strojová výšivka ,štikovárkou’ v Selenči a v okolí. Ja som si toto prímeno s hrdosťou privlastnil, lebo práve pod ním sa v pamäti mnohých Selenčanov uchovala dokonalá práca mojej prababky. Kde by si chcel žiť, v Srbsku alebo na Slovensku? – Vojvodina je moja platonická láska, vždy sa tam s radosťou vraciam, ale myslím si, že s mojimi záujmami a povolaním tu uplatnenie, bohužiaľ, nenájdem. Na Slovensku? Možno, a možno niekde inde, Rakúsko, Francúzsko, neviem. Smejete sa, nič to... Treba snívať, aby sa nám tie sny mohli potom plniť a len na nás záleží, aké to sny budú. Zatiaľ je však ešte hodne toho predo mnou a čas ukáže svoje.  Vlasta Bolehradská

Speváčka Blanka Víťazkou tohtoročného padinského festivalu Pieseň je naša radosť sa stala siedmačka Blanka Valentová, ktorá zaspievala pieseň V šírom poli dážď. Blanka nám prezradila, že sa doteraz už trikrát zúčastnila na tomto festivale, ale toto je prvýkrát, že domov priniesla cenu. A to hneď prvú! – Doteraz som spievala iba na festivale Pieseň je naša radosť a vystúpila som Blanka Valentová

raz aj na Slovensku. Zatiaľ seba vôbec nepovažujem za skúsenú speváčku, – hovorí úprimne Blanka. – Úplne ma to prekvapilo, že som si vyspievala prvú cenu, veď na festivale účinkovalo viac ako 25 výborných spevákov. Samozrejme, dáva mi to chuť a vôľu, aby som sa nevzdávala spevu, ba naopak, aby som pokračovala. Okrem spevu tiež rada kreslím a tancujem a som aj členkou folklórneho súboru Slnečnica

z Padiny. Moje obľúbené predmety sú výtvarné umenie a hudobná kultúra, tiež zbožňujem srbčinu. Blanka je výbornou žiačkou ZŠ m. Tita v Padine a hoci je ešte len siedmačkou, budúcnosť si už pomaly buduje vo svojich predstavách: – Rozhodla som sa, že v školení budem pokračovať v Strednej strojníckej škole v Pančeve a mojím snom je, aby som sa jedného dňa stala profesionálnou speváčkou a herečkou. Uvidím, čo mi budúcnosť prinesie. Martina Valentová december 2015 |

vzlet 9

z pazovskej školy

Dojmy z letného tábora Ž

iaci Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy môžu byť na seba hrdí a zároveň uplatniť porekadlo: Bez práce nieto koláče. Počas celého školského roka 2014/15 boli usilovní, tvrdo pracovali a ako odmenu dostali ochutnať ten najsladší koláč – pobyt na Medzinárodnom detskom tábore v Martine na Slovensku. Cestovalo sa v dvoch túrach. V prvej (od 5. do 18. júla) s desiatimi žiakmi šla profesorka angličtiny Olivera Miletićová-Panovićová. Druhá túra bola od 18. do 31. júla, keď jedenásť žiakov piateho, šiesteho a siedmeho ročníka cestovalo s profesorkou slovenského jazyka Katarínou Hricovou-Topoľskou. Po osemhodinovej ceste pricestovali sme do Martina. Boli sme ubytovaní v krásnom penzióne Čierna pani. Okrem nás Slovákov zo Srbska boli tu Slováci z Maďarska, Rumunska, Chorvátska, Ukrajiny a z Írska. Všetkých nás rozdelili do táborových tímov. Na začiatku sme sa kamarátili len medzi sebou, ale ako čas plynul, kamarátenie sa rozrastalo i na ostatných účastníkov tábora. Vznikli tu mnohé silné kamarátstva. Zoznamovali sme sa cez rôzne hry a spĺňali sme mnohé

zaujímavé úlohy. Mali sme športové aktivity, kde si tábornícke tímy odmeriavali sily v športe: súťažili sme vo futbale, v hádzanej,

kultúru, dejiny a prírodné krásy Slovenska. Prvá krása bola Turčiansky kraj a kroj. Nasledoval nezabudnuteľný výlet na Blatnický

Nezabudnuteľný zážitok: Habakuky

twisteri, stolnom tenise, v puzzle... Mali sme táborovú olympiádu, kde každá skupina prichystala krátku prezentáciu krajiny, z ktorej prichádza. Žiaci mali príležitosť ukázať i svoju kreativitu v tvorivých dielňach. V Martine sme spoznávali

hrad, a potom obhliadka významných historických miest a budov v Martine. Cesta vlakom do Žiliny, návšteva Budatínskeho hradu a múzea, ako i nákupy v meste zanechali na nás osobitý dojem. Celodenný výlet do Bojníc, návšteva najstaršej ZOO na Slovensku

a jedinečnosť Bojnického zámku umožnili nám nadchnúť sa ďalšími krásami. Nemožno vynechať ani návštevu prekrásneho Múzea slovenskej dediny, kde možno vidieť tradičné remeslá a spoznať, ako ešte donedávna žili naši predkovia. Pre milovníkov koní ranč v Martine a jazdenie na koňoch bolo niečo výnimočné, ako i opekané špekačky na večeru. Padajúce kvapky dažďa sme si ani nevšímali, kým sme sa plťou plavili po Váhu. V Národnej knižnici sme sa stretli s Brunom Horeckým, známym karikaturistom a ilustrátorom. Na sám záver netradičná dedinka Habakuky. V Dobšinského rozprávkovom svete uvítali nás domčeky v štýle ľudovo-fantazijnej architektúry, animátori nám vytvorili nádhernú atmosféru slovenských ľudových rozprávok a kúzelný habaku-zážitok. V posledný večer mali sme rozlúčkovú party sprevádzanú aj slzami. Všetci sme boli smutní z ukončenia krásneho táborovania a kamarátenia. Bol to zážitok, na ktorý si budeme ešte dlho, dlho spomínať. Anna Domoniová, Alena Machová, Laura Hruškárová a Dávid Opavský, žiaci 7. ročníka ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

z kovačickej školy

Ôsmaci na výlete K

oncom októbra kovačickí ôsmaci, túžiaci po nových poznatkoch a s cieľom spoznať nové kraje, stráviť krásne chvíle so svojimi triednymi učiteľmi a kochať sa v prírode, vycestovali na trojdňový výlet. S viac ako hodinovým meškaním pre policajnú prehliadku autobusa, žiaci si zbalili batožinu, nastúpili do autobusu a šofér naštartoval. Prvá zastávka bola v Smedereve. Je to mesto vinohradov, vinární a železiarne. Žiaci navštívili Smederevskú pevnosť. Bolo to sídelné mesto despota Đurađa Brankovića, mesto obkolesené stenami odolávalo Turkom až do roku 1459. Đurađ Branković bol učený človek a hovoril päť svetových jazykov. Je tiež zaujímavé, že táto pevnosť mala prvú kanalizáciu v Európe. Na ďalšej zastávke v McDonalds žiaci sa občerstvili a diaľnicou pokračovali v ceste. Zastavili sa pri vodopáde Lisine, ktorý sa vyznačuje svojou prírodnou krásou. V Resavskej

10 vzlet | december 2015

oblasti žiaci si spomenuli na resavskú školu, v ktorej mnísi prekladali knihy, odpisovali rukopisy a písali literárne diela. Potom nasledovala Resavská jaskyňa. Jaskynná výzdoba očarila ôsmakov prekrásnymi útvarmi: stalaktitmi a stalagnitmi. V južnej časti Srbska sa rozprestiera pohorie Radan. Tu je známa Prolom Banja. Vo večerných hodinách žiaci sa ubytovali v moderne vybavenom hoteli. Prolom Banja je významná pre svoju liečivú vodu, ktorá vyviera z hĺbky 220 metrov. Túto liečivú vodu Srbsko vyváža do sveta. Je to jedinečný dar z prírody. Kúpanie vo vode má tiež liečebné účinky. Svoj voľný čas žiaci strávili aktívne. Využili príležitosť okúpať sa v tej vode a otužiť si telo cvičením v posilňovni. V neskorých hodinách čas strávili v diskotéke, ale po skvele strávenom dni únava ich rýchlo ovládla a spánok im sadol na viečka. Ráno znovu bolo počasie sychravé, ale to

nezmenilo plány, pokračovalo sa v obchôdzke. Žiaci navštívili Đavolju varoš, pamätník prírody, jeden z najzriedkavejších fenoménov vo svete. Hodné bolo vidieť 202 útvarov, ktoré vznikli eróziou. Útvary sú vysoké do 15 metrov s kamennými „čiapkami”. Sú mnohé legendy súvisiace s týmto prírodným úkazom. Najzaujímavejšia hovorí o tom, že ľudia zošaleli, keď im diabol otrávil vodu, a potom chceli zosobášiť brata so sestrou. Znemožnila to víla a ľudí skamenela. V blízkosti Prolom Banje je mnoho monastierov. Ravanica je legát kniežaťa Lazara Hrebeljanovića. Potom sme navštívili kláštor Lazaricu, kde sa spovedala časť vojska, ktorá odchádzala na bitku na Kosovo. Osobitnú raritu predstavujú slivky zasadené pri kláštore a

legenda hovorí, že sa kmene okrúcali v smere odchádzajúceho vojska do boja. Tretí deň bol najzaujímavejší. Žiaci ho strávili v Niši. Navštívili Nišskú pevnosť a Ćele kulu, ktorá je urobená z lebiek ľudí, ktorí dvíhali povstanie proti Turkom. Bola to turecká výstraha pre ďalšie vzbury. Okrem toho, že sa zoznámili so zaujímavými legendami, na tomto výlete žiaci získali mnoho poznatkov z dejín, na väčšej nadmorskej výške spoznali bujnú vegetáciu a otužili si telo prechádzajúc sa dráhami zdravia. Ján Farkaš, 8. 2 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

vaša tvorba

Vaše práce môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Tajomné slovo

Sen

ťažkých a zlých chvíľach nášho života často sa ukrývame do sveta snov. Vtedy vchádzame do nášho malého, ideálneho sveta, v ktorom neexistuje žiaden problém. Realita je často odlišná a plná neriešených problémov. Je krutá a často nám hovorí: „Prebuď sa! Toto nie je sen. V tomto svete, ak chceš dosiahnuť cieľ, musíš vstať a začať kráčať. Dnes každý človek má sen a cieľ, ktorý by chcel dosiahnuť. A stále, keď sa potkne na tej ceste, kladie si otázku, koľkokrát ešte pokľakne, kým splní svoj sen. Vtedy musíme vstať, zabudnúť na všetko a spamätať sa na to, čo nám hovorí, že my to môžeme, a ak budeme vytrvalí, my to zdoláme. Ľudia často hovoria, že ich sny sú nemožné a nezmyselné a pravdepodobne sa nikdy nesplnia. Ale ani jeden sen, ktorý snívame, nie je bezvýznamný. Preto vám hovorím: „Vstaňte! Život je krátky na to, aby sme čakali ideálnu chvíľu, lebo my sme v tejto chvíli tu a kde budeme v nasledujúcej, to nezistíme, kým ona nepríde. Preto si vyberte hociktorú chvíľu a urobte ju ideálnou. Lebo na konci vždy žialime nad chvíľami, ktoré sme nevyužili v správnom čase.

ch, to slovo, to tajomné slovo má iba päť písmen a vyslovuje sa tak ťažko, lebo pri jeho predstave si zamyslíš tvár, pred ktorou sa začervenáš. Ten sladký nádych lásky a aj melancholický hlas, k tomu zrodí sa krásny spln emócií. Ako letný vetrík, keď ťa zohreje, tak ti pripomenie jeho nežný úsmev, pri ktorom zabudneš na trápenie, hnev a predstavíš si iba krásny sen. Lenže problém prichádza vtedy, keď sen nie je skutočnosťou. Ten problém zmizne tak rýchlo, že slová nie sú potrebné a skutky vyčerpané, sny splnené a nádej zasiahla. Krok späť a krok vpred nie je potrebný, treba iba počúvať hlas srdca, ktoré rozpráva čoraz rýchlejšie. Potom sa to skončí tak rýchlo, ako objatie. Silné puto roztrhne sa, a potom silný človek zostane slabým. Po čase jeden druhému chýbajú, iba priznať si to nechcú, opäť nechcú zoslabnúť a stratiť silu, ktorá im pomohla prejsť cez to. Ale ak si je niekto súdený, prekoná

od radosti skríkla, možno aj susedia z druhej strany ulice počuli. Nikto učený z neba nespadol, tak ani ja. Na tie chvíle nikdy nezabudnem a teším sa, že sa mi to podarilo. Irena-Miriam Nôtová, 6. b ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

šetko, čo viem, naučila som sa s veľkým trápením. Mám mnoho skúseností, ktoré sa mi zo dňa na deň dejú, stále nové a nové. Ale jedna udalosť sa mi zdá najšialenejšou. Bolo to v jeden slnečný a teplý deň, keď som sa chcela naučiť jazdiť na bicykli. V tom mi pomáhali moje dve priateľky Daniela a Martina. Všetko mi skvele šlo, kým sme nenamierili na druhú stranu ulice. Ako i vždy, nechali ma ísť samu a vtedy som spadla spolu s bicyklom na Danku a Danka spadla do hlbokého jarčeka. Moja teniska vyletela a spadla na Danku a bicykel spadol na obidve. Nebolelo ma veľmi, no preto som mala celé koleno rozbité. Priateľke sa našťastie nič nestalo. Všetky sme dostali po jednej sladkosti a pokračovali sme v hre do večera. Jasmina Fejdiová, 6. b ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

Katarína Murtinová, 8. 1 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Zázračné diery

ždy ľudom hovor, čo k nim cítiš, bude ti lepšie, keď to budú vedieť. Pokiaľ máš najlepšieho priateľa, urob si pre neho čas povedať mu, čo pre teba znamená. Je to len krátka správa, vďaka ktorej bude vedieť, že na neho nikdy nezabudneš. Väčšinou sa ľudia boja hovoriť pravdu, lebo nevedia, aká môže nasledovať reakcia z druhej strany. Tí praví priatelia by si však mali hovoriť pravdu, lebo pravda môže niekoho zachrániť pred zlom. Pravda pomáha všetkým, či sú to deti, starší ľudia, priatelia, alebo manželia. Samozrejme, pravda sa hovorí veľmi ťažko a niektorí radšej povedia klam, nerozmýšľajúc, že zrania niekoho, koho milujú. Mňa rodičia od malička učili, že treba hovoriť pravdu všetkým ľuďom. Tam patrí aj škola; nikdy netreba klamať rodičov o známkach, budú sa lepšie cítiť, keď budú pravdu počuť od teba a nie od učiteľky. Ja som veľmi rada, keď môžem s pravdou pomôcť niekomu. Tak napríklad, keď ideme na zmrzlinu, ak mojej priateľke nesedí dobre odev, poviem jej pravdu, aby sa jej druhí nesmiali. A hneď sa cítim lepšie, že som urobila správnu vec. Tak aj ja chcem, keď mne niekto povie pravdu. Veľa ľudí sa nahnevá, keď im povedia, že im niečo nesedí. Ale ja si myslím, že sa majú cítiť pekne, že majú priateľa, ktorý im to povie. Jana Jonášová, 8. 1 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Ilustrácia: Jovana Ćirkovićová, 8. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči všetko, aj silu, aj slabosť, ale predovšetkým sám seba. Verím v lásku, šťastie, koniec, slabosť, verím taktiež, že každý z nás si nájde niekoho, kto ho bude rozumieť a žiť s ním do konca života. Denisa Hanuľová, 7. a ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

Učený z neba nikto nespadol Bolo to dávno, pred takými siedmimi rokmi, mala som päť rokov. Vtedy som túžila naučiť sa jazdiť na bicykli. Mama chodila do práce, a preto ma nemala času učiť, tak sa starká ochotne toho prijala. Bola to zábava, nikdy nezabudnem, ako ma pritiahla ku sebe, a potom ma odstrkovala, až som sa zrazila do steny. Raz, keď ma pritiahla, tak sme spolu s mojou sestrou zleteli do kríku a starká sa obávala, že nám krík vypichal oči, ale my sme z neho vyšli celé usmiate. Toľko sme sa smiali, že sme i na zem skoro popadali. Raz ráno keď som vstala, mojou prvou úlohou bolo jazdiť na bicykli. Bála som sa, že zase spadnem. Ale čo sa stalo? Začala som jazdiť sama, bez pomoci. Bola som taká šťastná, že som

olo jedno dievča, ktoré bývalo v lese v jednej chalúpke. Raz sa tak prechádzalo lesom a zbadalo jeden hrubý strom, v ktorom boli tri diery. Zajtra dievča zase odišlo ku stromu a zišlo do prvej diery, tam bola lúka a breh, na brehu bol jeden strom celý zakvitnutý ružovými kvetmi, pod stromom jedna studňa a v studni tri zlaté ryby. Ryby boli hladné a dievčaťu povedali: „Daj nám tri jabĺčka z tohto stromu a my ti splníme tri žiadosti. Dievča im podalo jabĺčka a šlo domov. Na druhý deň zase prišlo ku stromu, ale teraz šlo do druhej diery. V druhej diere bola dolina s jazerom. Po jazere sa plavila jedna hus. Hus jej vyrozprávala, čo sa jej stalo – začarovala ju stará žena. Dievča odišlo k starej žene a ona mu vravela, že vyslobodí hus, len ak jej podá husie perie z chvosta. Dievča podalo perie a stará žena vyslobodila hus. Z husi sa stvoril krásny mladý princ. Dievča povolalo princa k nej a princ pristal. V tretí deň s dievčaťom ku stromu prišiel aj princ. V tretej diere bol veľký zlatý zámok a pri zámku dedina menom Lug. Dievča tu zostalo, vydalo sa za princa a žili v zámku v dedine Lug. Chudobnému dievčaťu sa splnili tri žiadosti: dostalo princa, stalo sa princeznou a žije v zlatom zámku až dodnes, ak niekto nezosekol strom. Valentín Danko Lug

>>> december 2015 |

vzlet 11

vaša tvorba >>>

Hračka môjho detstva

o je to, bez čoho by si deti nevedeli predstaviť svoje detstvo? Sú to ich hračky: veľké, malé, zamatové, plastové, nové alebo zdedené od súrodencov. Každodenne si spomeniem na množstvo hračiek, ktoré som mala. No nie všetky hračky majú tú česť byť obľúbenou hračkou. Moja obľúbená hračka dostala meno podľa bratovej kamarátky, ktorá sa odsťahovala do Nemecka. Je to Emma. Dostala som ju asi k druhým narodeninám. Je to bábätko s drobulinkou hlávkou. Má zelené oči, ktoré mi často robia spoločnosť pri domácich úlohách. Parádim ju do modrej čipkovej sukničky a niekedy aj do ružovej blúzky. Cestovala so mnou mnohokrát na všelijaké výlety, dovolenky ku starým rodičom a túla sa so mnou z izby do izby. Ešte aj dnes jej šepkám, keď zhasne svetlo v mojej izbe a pritúlim si ju k hrudi. Pozná aj také tajomstvá, o ktorých iní ani netušia... Raz mi povedali, že Emma nie je pekná, že má popísanú nožičku, vypichnuté očko, nemá prštek a má potrhané bruško. Mne to vôbec neprekáža. Akoby som to nevidela. Veď ja ju ľúbim takú, aká je. Je to moja obľúbená hračka – moja nenahraditeľná Emma.

kým som nevyhral boj o traktorík. Často som pomáhal mame tak, že som si zakvačil vlečku a na traktoríku chodieval do poľnohospodárskej lekárne po jedlo pre sliepky. Občas bol traktorík u starého otca, aby ho opravil. Ešte stále máme traktorík, ale sa oň už nikto neháda. Stojí opustený v garáži a čaká na niekoho, aby sa s ním hral. Damián Kalko, 6. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

ždy som bola zvedavá a chcela som vedieť, čo sa skrýva na povale. Raz som sa tam tajne vybrala a prechádzala sa po nej. Ako som sa prechádzala, našla som jednu starú bábiku. Vzala som ju do rúk a hneď som ju spoznala. Bola to bábika môjho detstva, ktorú som dostala ako prekvapenie od rodičov. Odvtedy sa bábika stala mojou obľúbenou hračkou. Každý deň mala na sebe ružovú sukničku s hviezdičkami. Keď padal dážď, zobrala som pršiplášť a spolu sme utekali po mokrej trávičke. A keď dažďa nebolo, obdivovali sme farebnú dúhu. Cestovala so mnou na rôzne výlety, k starej mame a najčastejšie sa so mnou

Lea Herčeková, 5. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

eď som mal asi tri roky, rodičia mi k meninám kúpili najkrajšieho plyšového psíka. Mal hnedú srsť, čierne a biele škvrny, ktoré mu okrášľovali mäkké ušká a šantivý chvostík. Šantivým chvostíkom som šteklil bračeka a rodičov. Očká mal Ilustrácia: Lýdia Čemanová, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči modré ako dve veľké jazerá. Keď sa zašpinil a musel ísť do práčky, bol som veľmi smutný. Mico mi bol prechádzala po izbách. Keď som pozekamarátom aj pri jedle a tiež pri učení. rala kreslený film, vždy som ju posadila Ja na stoličke a on na stole pri mne. vedľa seba, lebo mi tak bolo zaujímavejBol mojím kamarátom aj pri skákaní šie. Každý deň som ju položila do kočíka pri gauči a prekonávaní mojich chorôb. a prechádzali sme sa po dvore. Večer Teraz je už ukrytý na polici s knihami. pred spánkom som jej rozprávala moje Aj keď som už veľký, niekedy mu porozobľúbené rozprávky. Keď už bol čas na právam, čo sa mi stalo cez deň. Myslím spanie, uložila som ju vedľa seba, prisi, že ma jeho modré očká chápu. kryla a nakoniec sme sladko spali. Teraz už iba stojí na povale a čaká, kým sa na Miroslav Salčák, 5. 1 ňu zase pozriem. Aj keď je to iba stará, ZŠ 15. októbra v Pivnici roztrhaná bábika, je to predsa moja obľúbená hračka. amätám si na niektoré hračky z môjho detstva: plyšové zvieratká, Ema Pudelková, 5. 1 kovové autíčka, drevený vláčik. K naroZŠ 15. októbra v Pivnici deninám ma príbuzní nimi zasypali a predsa moju obľúbenú hračku som d okamihu, keď som prišla na tento musel deliť s bratom. Bol to traktor s strašný svet, moja milovaná prikrývpedálmi, zeleno-čiernej farby, mal veľké ka bola vždy pri mne, kým som sa túlila kolesá a vlečku. Keď bolo pekné počasie, do jej bezpečia. Pozorne som si všímala vybehol som von a celý deň som sa hral. jasné modré bodky a ružových animoKeď bolo potrebné ustúpiť bratovi, to vaných medvedíkov, ktorí boli delikátne nebolo také jednoduché. Traktorík som všití do bieleho, mäkkého materiálu. chcel iba pre seba. Vymýšľal som výhoKeď som sa začala potkýnať a robiť moje vorky, že sa on už hral, že je starší, nech prvé detské krôčiky, moja prikrývka sa sa ide učiť, a tak som argumentoval, až stala spoľahlivým spoločníkom. Bol to

12 vzlet | december 2015

môj systém podpory. V akomkoľvek dobrodružstve som sa ocitla, bola vždy pri mne. Ako som rástla, aj moja prikrývka rástla so mnou, a tak sa stala súčasťou môjho detstva. Prišiel aj ten deň, keď sa môj svet zrúcal. Pamätám si ho, ako keby to bolo včera. Môj otec sedel v obývačke s novinami v rukách, kým čakal na príchod vytúžených nožníc. Na druhej strane slzy sa stekali po maminej tvári, lesknúc sa na jej ružových a mäkkých lícach. Trpezlivo sedela, lebo vedela, že prišiel čas, aby jej malé dievčatko vyrástlo a zbavilo sa jedinej veci, ktorá jej v tom prekážala – bola to prikrývka. Sledovala som ich zmätene, lebo som nemohla pochopiť, čo sa stane. Držiac moju milovanú prikrývku, všimla som si, že moja babička vošla do domu s ostrými nožnicami v rukách. V mojich očiach sa zjavili slzy a babka sa začala približovať. Snažila som sa utiecť, ale ma babka v tom, bohužiaľ, zastavila. Keď som sa na ňu pozrela mojimi veľkými modrými očami, nepochopila som, prečo vytrhla prikrývku z mojich malých hravých prstov. Pozerala som sa v hrôze, ako mi moja milovaná babka rozstrihala jediné pohodlie a priateľa, ktorého som mala. Časom mi to pohodlie nahradili kamaráti a lásku sympatie... Keď sme boli malé deti, vždy sme chceli vyrásť. Ale teraz si uvedomujeme, že zlámané hračky a stratené ceruzky boli oveľa lepšie ako zlomené srdcia a stratené priateľstvá. Patrícia Kmeťková, 7. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

Hračka môjho detstva Hovoria, že staršie deti Je už hanba s hračkami sa hrať. No čo ja mám na to povedať? Bez môjho zajka nemôžem spať! Keď som len tri rôčky mala, k narodeninám som ho dostala. Hneď sa mi k srdcu pritúlil a do mojej postele uložil. So mnou ide na cestu každú. Musím ho odmeniť, veď má úlohu ťažkú. Teší ma, počúva stále, je to stvorenie milé, malé. A keď sa zatúla? Jajže, bože! Nájsť nikto ho nemôže. V noci nemôžem spať, cez deň rozmýšľať. A keď ho objavím Rýchlo si ho k srdcu priložím. Potom dávam pozor, aby sa nestratil. Kto by znovu bez neho prežil? Veľmi ho rada mám, pekne sa s ním hrám. Zajko mi nesmie zmiznúť z očí. Ten so mnou i fakultu skončí. Valentína Imreková, 7. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

ROZLETY LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET

Číslo 10 (20) / december 2015

Sivá Belosť stien z ktorej zvučí ľahká šedosť kútov nenaučená gitara nervózne čuší a v zlatých lúčoch lenivým pádom letia čiastočky nového prachu iba skicuješ a ja poznám každú tvoju minulú maľbu potom vytvoríš intenzívny prísvit sivej žlte

BMW

lenivé ťahy ešte viac zakalia pôvodnú pestrosť

Ilustrácie: Ján Vlček z Padiny

nehovoríš nič o tom čo vtedy vidíš modrú v ružovej červenú v zelenej žltú vo fialovej bielu? Jana Domoniová Kysáč

Bryan Cranston

Básnik Vezmeš si pero a prázdny papier, ideš písať, ale žiadne slová ti neprichádzajú. Preto hlbšie prenikáš do svojej biedy, chceš sa cítiť mizerne. Žiješ v psote, ako taký žobrák, ktorý prosí o novú bolesť v srdci. Robí ti radosť, keď sa slaná kvapka dotýka tvojej rezavej tváre. Vtedy sa rodí báseň. Ale cena toho je tvoja ľudskosť. Teraz možno vidieť iba tvoj tieň a kedysi dávno zanechané stopy. V spánku sa ti javia verše, ale už ráno ich zabúdaš. Snívaš život, ale žiješ zdanie. Daniel Strakúšek Kovačica

ROZLETY Rozlúčka Slzy, žiaľ... Načo to všetko? Pre lásku stratenú. Láska, ktorá umrela navždy... Hlavy bôľ, bôľ srdca. Prečo? Pre teba, ktorý si vzdialený odo mňa. Láska... Delia nás tisíce kilometrov a jediné slovo: rozlúčka... Navždy zostane len spomienka na našu večnú rozlúčku. Prečo? Len pre teba a pre mňa.

Nissan Skyline

Zima

Ivana Hološová ZŠ m. Tita v Padine

Zíva zima zimným závejom, zase zaspí zlatým zrakom. Zoberie zase závej zlatý, zasype zimné zraky. Nateraz zima zaspáva, zobudenie zanedbáva. Denisa Hanuľová ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

rozlety + IVAN KADLEČÍK

Matka všetkých slov HAIKU ŠŤAVNATOSTI Voda je všetko zdôvodnenie mnohosti úcta obdivu

HAIKU NÁVRATNOSTI Sviečka nesníva knihy sú biele miesta sneh sa len mračí

Metafyzika ľúbosti zľutovania matka všetkých slov

Nemá stolička stolík je negramotný všetko odišlo

Všetko je voda porozkvitá kamene zapaľuje kry HAIKU NEZABÚDANIA Nemilosrdnosť a studený nesúcit pripomínania Ostatné všetky krutosti bez písania sú už len väčšie

HAIKU KATARAKTY Ohmatávajú čítajú si ma slová knihy ma vidia HAIKU NEHRANIA Husľová struna na lôžku natiahnutá bojím sa snívať HAIKU BACHOLÓGIE Skladal démonom aby ich likvidoval spevnieme spevom

Ivan Kadlečík (1938-2014). Slovenský prozaik, esejista, literárny kritik a básnik. Pracoval ako redaktor, počas normalizácie bol zo strany režimu odstavený so zákazom publikovať. Jeho knihy osobných a autobiografických esejí začali vychádzať až po Nežnej revolúcii. Okrem nich vydal dve básnické zbierky: Srdce sa volá Ň (1994) a Matka všetkých slov (vydavateľ: F.R. & G., 2007). V tejto knihe vychádza z japonskej tradičnej básnickej formy haiku. Žil v Pukanci. Výber: Ján Púček

ROZLETY

próza AGDA BAVI PAIN

Disko disko disko apľuje si do dlaní. Nasliní blonďavú ofinu a vytvaruje z nej dlhý slizký prameň. Nalepí ho doprostred čela ako stierač. Účes je základ. Disdžokej Serjoža si spevní vlasy šiltovkou zo západonemeckej benzínpumpy. Na pásikavé tričko pripne odznak Lenina. Plátennými kopačkami na dvojcentimetrových štupľoch zbrúsi schodisko a vybehne von na ulicu. Čakajú ho o šiestej. Dvojplatničkový varič zovrie pevne pod pazuchou. Hodí pod nohy skejt zbúchaný zo žehliacej dosky a už fičí k Domu pionierov. Pred Pionierákom zatiaľ nikto nie je, asi až tak o hodinu. Serjoža sa nemá cez koho predierať. Lakťom pichne pod rebrá aspoň vrátnika. Ten slušne odzdraví, zasalutuje. Serjoža prejde temnou sálou, nad ktorou ako luna drieme obrovská guľa polepená črepmi z malinoviek a vreckových zrkadielok. Pionierky pod ňou vždy vyvádzajú ako malé. Tlieskajú ako keby chceli medzi prsty chytiť svetelné lúče, čo odfrkujú z gule a bez opýtania sa dostávajú dievčatám až na kožu. Disdžokej si spolu so starým bráchom Jevgenijom Ogeninom spokojne mädlia ruky – guľa je ich práca, nechali v nej kus dotyku. Takže Serjoža s Geňom teraz akoby sami láskali pionierkam poskakujúce prsníky a hladili ich v neopálenom rozkroku. Jeden by neveril, akú magickú silu majú gule. Serjoža sa pustí na skejte k pódiu, vyskočí hore a vyloží na rozprávačský pult dvojplatničku. Vytiahne si nohavice až k rebrám, šilt skrúti dozadu. A už je tu Geňo; ťapnú si. Geňo si sprvoti nedôverčivo obzerá nový stroj, mlčí. Serjoža rád vysvetlí, ukáže všetky funkcie mašinky, s ktorou vytočí celý svet. Geňo prikyvuje. Rozumie. Čím vyšší stupeň zvolíš,

tým rýchlejšie sa platňa krúti. Každá z platničiek má samostatné ovládanie. Ani gramofónovú ihlu netreba, toto je automat, nie nejaký šijací stroj. Strýko susedinho spolužiaka prepašoval zo Západu. Nechajú mašinu zapnutú, nech sa nahreje. Geňo zatiaľ zaloví vo veľkej taške a vyloží na pult hŕbu vinylových platní od priekupníkov z blšieho trhu, tak ako sa dohodli. A tiež kopu pások do kotúčaku. Obaja sa cez plece pozdravia prichádzajúcim osvetľovačom a poriadkovým silám. Aj oni pochvália novučičký aparát. Kým je čas, vybalí Serjoža olovrant, ponúkne aj Geňa. Sedia rozvalení, trúsia chleba s maslom a husté reči.

grupákov a dvoch hadov, pričom sa nezabudol nikomu pochváliť, aké prekvapenie sa o deviatej chystá. Čistá Amerika. Serjoža sa prediera živou masou. Usmieva sa na dievčatá a sadá si akurát medzi také dve do bufetu pri vchode. Objedná im po deci sódy a sebe malú vodku. Nech sa trocha odviaže. Dievčence sa chichocú, čosi si medzi sebou šuškajú, zrejme sa cítia byť takou pozornosťou poctené. Serjoža na ne čas od času žmurkne, v duchu však zíva, až sa mu rozširujú nozdry.

Plnými ústami sa dohadujú na programe dnešného večera: do deviatej bude hrať Geňo na kotúčovom magneťáku, potom nastúpi Serjoža so svojím zázrakom. Vo vnútri sa začínajú pozvoľna zhromažďovať prví taneční nadšenci. Geňo odloží chlieb a vyhlási pánsku volenku. Na začiatok pustí na kotúčaku nejaké tichšie slaďáky. Keď je ľudí v sále už viac, vykrúti volume na doraz, až sa pred budovou otriasa socha Gottwalda aj s vencami. Tep v sále dosahuje maximum. Osvetľovači sa potia. Zo svetelných rámp pri strope miestnosti, kde sedia a chaoticky metajú reflektormi, dopadajú na ľudí dolu kvapky slaného dažďa. Tancujúcim to však neprekáža – voda sa voľným pádom schladí a spôsobuje príjemné osvieženie. Mládež je vo vare. Na večerné námestie pred Domom pionierov sa cez škáry budovy plazí ťažká para. Serjoža si vyšiel von pofajčiť. Vysúka zo zadného vrecka pokrčený pakel bezfiltroviek a vytrasie z neho cigaretu. Vezme do úst, zapáli. Na parkete stihol vystriedať najmenej šesť partneriek, niekoľko

Ilustrácie: Ivana Vereski

Ešteže sa pomaly, ale isto blíži dvadsiata prvá hodina. Keď Serjoža zistí, že nič nové nevymyslí, pustí sa do debaty s dievčatami v bufete. Pozve ich na parket. V momente sa medzi ľuďmi otvorí kruh, priamo pod diskoguľou. Uprostred neho tancuje Serjoža a dve pionierky z bufetu, ktoré ho obletujú ako družice. Mladí Serjožovi nadšene tlieskajú. Vyvaľujú oči, ako po špinavej dlážke váľa brejkdens, až kým ich to neomrzí a nezačnú nejaké tie príma divé cviky napodobňovať sami. Vtedy sa už Serjoža nepotrebuje

ukazovať, pokojne prešľapuje z nohy na nohu. Iba čo sa tu a tam k niektorej z dievčat nahne a zahuláka jej čosi milé do uška. Tá to potom referuje druhej a obe sa spoločne vyškierajú. Serjoža zabudol na nudu, naopak, cíti sa celkom príjemne. Nemyslí viac na nič a necháva večeru voľný priebeh. Prstami v zadných vreckách nohavíc potajomky ráta drobáky. No zrazu sa strhne. Chytí za ruku hanblivejšiu z dvojice pionierok. Dievča v sekunde zaleje červeň. Serjoža si pritiahne ruku až k perám. Vypleští oči na jej náramkové hodinky a už ho niet. Je čas. Nedočkavá mládež pod pódiom začína skandovať a pokrikuje po dídžejovi. Serjoža sa postaví za pult s dvojplatničkou a mávaním ľavej ruky upokojuje zástup. S rozvahou lunochoda vyberá spomedzi platní. Položí nakoniec dve z nich na vyhriatu mašinu. Zaradí osmičku. Platne sa na dvojplatničke najprv prehnú a vystrú ako v smrteľnom kŕči. Serjoža sa po chvíli odváži z bezpečnej vzdialenosti pohnúť jednou, nato druhou. Akosi mu to však nejde. Ale veď tak to predsa videl v telke. Postaví sa k pultu. Celou silou tlačí prstami proti drážkam vinylových kotúčov. Zvýši obrátky na desiatku. Ale platňami ani nehne. Zhromaždenie reve. Platne škvrčia a praskajú a všetko si to odnesie Serjožova vyjavená tvár. Ako to bolo v tom televízore. Pretrie si oči. Pozorne, s poslednými zvyškami rozvahy zapína a vypína prístroj, šťuká gombičkami. Dav pomaly stíchne. Desiatky očí sa mlčky upierajú k dymiacej mašine hore na pódiu. Serjožovi prichádza na pomoc Geňo. Nenápadne ho upozorní, že jedna z platní začala tiecť. Čierna syntetická hmota sa lenivo leje z rozžeravených kotúčov dvojplatničky a kvapká na pult. Serjoža sa snaží roztečený vinyl z platničiek zoškrabať, zachrániť drahý stroj. Čierna smola sa mu však lepí na prsty. Serjoža sa popáli a prstami zamazanými vriacou umelinou sa >>>

ROZLETY >>> hneď chytí za ucho, takže si priškvarí aj to. Už nevie zakryť rozpaky. Platne syčia a bublajú a vrie to už aj v publiku. Pionieri nespokojne pískajú a pľujú na pódium. Dymová clona zahalila Serjožu i Geňa. Komusi napadlo vytiahnuť pekelnú mašinku zo siete. Keď sa štipľavý sírový opar rozplynul, našli sa dvaja dídžeji na parkete. Obkolesení tlupou vrčiacich pionierov opierajú sa chrbtami jeden o druhého a márne hľadajú nejakú únikovú cestu. Padajú prvé kopance do predkolenia. Popukal som si prsty a vystúpil som z davu. Zdesená Serjožova tvár padla na zem pod jedným jediným úderom. Povzbudený burácavým potleskom som si kľakol nad jeho vystreté telo a päsťami som sa trpezlivo úder po údere snažil prebrať ho k životu. Ostatní zatiaľ

zadržiavali prestrašeného Geňa. Ten to odo mňa schytal pravačkou do brucha, keď som sa postavil. Dobre že nevypľul žalúdok. Viac som im dal obom pokoj. Utrel som si ruky do vreckovky a vytiahol som spod stola gitaru. Pomaly som vystúpil na pódium. Mladí stáli ticho a čakali, nikto ani nepípol. Spoza dídžejského pultu som vytiahol stoličku a posadil som sa. Brnkol som do strún a spustil.

Výber z knihy Agda Bavi Pain: More. Love. Čajky. (Vydavateľstvo KK Bagala, 2014)

Turecká káva (úryvok)

usel som sa predsa nejak vyrovnať s jej stavom: vyrovnať sa jej stavu. – Ty už naozaj nevieš, čo máš kúpiť! – vyčítala mi a búchala po stole kozmetikou, ktorú povyberala z plnej nákupnej tašky. Samozrejme, že som nevedel. Vyšiel som z dvora Andrassyho paláca smerom hore, k námestiu so zastávkami električky, keď som to prvýkrát spravil. Nechtiac som zavadil pohľadom o dve ťažké igelitky po bokoch staršej tučnej ženy predo mnou, zrak hneď cudne odvrátil, aby som si všimol, že oprotiidúci tento môj pohľad až podozrivo zaregistrovali; a keď som predbiehal chodiacu tučnotu, jej obžalujúcu, dozadu vykrútenú tvár a jej ruku, ktorá si náhlivo chcela preložiť nákup k ostatným taškám do

druhej ruky, konečne som už vedel, že tejto konštrukcii chýba jedine skutok. V zlomku sekundy som sa videl vytrhnúť žene igelitku, bežať pomedzi ľudí pred ženiným podsadleným hlasom a niekoľkými zištnými poctivcami, letiacimi za mnou, zabočiť do úzkej uličky a vyjsť na inej strane, nevydýchnuť si, pustiť sa opačným smerom, už pokojnejším tempom, krytý hlúčikmi uponáhľaných tiel. Nie vždy mi to dobre vypálilo a občas som musel korisť aj pustiť; žena ma doma karhala za nezmyselné nákupy či nešetrnosť, ale vždy ma nakoniec pochválila, keď som ešte ani len netušil, že o všetkom vie. Keď mnou nerušená plnými priehrštiami vychutnávala moju snahu o oddanosť. Musel som sa vyrovnať, skrčok.

próza – Teraz ma, prosím ťa, počúvaj, nebudem rozprávať dlho. Nie dlho znamenalo, že skončí tesne pred tým, než sa to zazdá mne, všemohúcemu a napokon aj jej. – Vkuse len pičuješ, nič sa ti nepáči; ja verím tomu, že keby som bývala ja u teba, ty ma normálne za maličkosť vyhodíš na ulicu. Sústavne len nadávaš. Neuvedomila si, že to v tej chvíli robila práve ona. Hovorila o láske: „Milujem ťa. Ale nič sa nestane, keď ma opustíš. Príde druhý.” O komunikácii: „Toľko vecí sa ti bojím povedať.” A o sebe: hlavne o sebe: iba o sebe: „Som v tom,” – vypadlo z nej jedného večera. – Vidím, – povedal som žiarlivo. Bola ožratá namol. Keby sa mi ráno chcelo, urobím jej kávu. Aj sebe, hlavne sebe, iba sebe. Dávno vedela, na čo myslím, na čo som myslel, keď som sa nenápadne opýtal: – Nemáš náhodou nejaké čierne salónky? Mala ich dávno pripravené. – Chcel si povedať – silónky, – podala mi ešte nové, nedotknuté balenie z kabelky. – Hej, silónky. A čo som povedal?! – Salónky. – Silónky, – zdupľoval som. – Nejaké staršie nemáš? – Salónky? – Ale daj pokoj! A potom vysypala všetky tie peniaze na stôl len tak – z brucha. Z toho brucha. Dávno po tom, čo si ma prvýkrát obzrela. – Ukáž sa mi? Vytočila ma pred zrkadlom, pred odchodom z domu. A ja som sa mal, veru, čo obracať. – Nech si ťa poriadne obzriem, keby sa ti niečo stalo.

Prílohu Rozlety pripravujú: Stevan Lenhart, Andrea Speváková

– Rozumiem, – rozumel som, no ani som len netušil, že všetkému rozumie práve a iba ona. Nemohol som mať pred sebou strach, ak som mal mať strach o seba. Ja som sa už poznal. Každá koruna bola dobrá. Musel som si vymyslieť fantóma, aby som ospravedlnil občasté ponocovania, meškania či niekoľkodňové úteky z domu, za úlovkom. Ani mne by sa nepáčilo, keby sa ona stýkala so svojimi bývalými láskami, opačným pohlavím vôbec alebo mne nepohodlnými osobami a už vôbec nie, keby sa mi k tomu priznala. Všetkých som zoznámil s Ďusijom Varechom, s ním a s jeho imaginárnou, abstraktnou podstatou, všetkých okrem nej, aby mohli pred ňou svorne potvrdzovať jeho nepopierateľnú existenciu, bude im sympatický, hneď sa skamarátia. Už sa ma nemusela na nič pýtať. – Bol som s Ďusijom na poldeci, – povedal som. – Rozprávaj mi o ňom, – povedala ona. Nepoznal som nič útrpnejšie ako si nasilu vymýšľať večerníčky. Ale musel som. Pre naše dobro. – Tišina, ticho všetci, volám žene! – tíšil som spoločnosť, keď som jej telefónoval. – Ticho, prosím, manžel mi volá! – krotila

hostí ona. – No čau, máš niečo? – Nič. A ty? Mal som len ju. A jedny ponožky, v ktorých som raz ráno po šichte našiel pohúžvanú stovku. Škriabala ma na päte. Bohvie pred kým som ju tam musel schovať, pred jej pánom. Prednedávnom som odtiaľ vysypal len zopár drobných, hŕkalo mi to v nej ako v prasiatku, a teraz – toto. Hotový majland. Konečne sa aj najeme.

DUŠAN DURMAN

komiks

Univerzum tvoria čísla. Tvoja výška, adresa tvojej bývalej priateľky, všetko sú to vzory, modely. Všetko je navzájom prepojené a súvisí jedno s druhým! Správna kombinácia číslic môže odomknúť všetky tajomstvá vesmíru. Môže dokonca priviesť niekoho späť zo sveta mŕtvych...

Diabolské konáre pevne zovierali agenta Garryho Counta a kňažku Heidu. Po dlhom vypočúvaní kňažka odhalila nekromantovi magickú kombináciu číslic, ktorú požadoval. Cieľom pomäteného nekromanta bolo priviesť späť do sveta živých svoju ženu, mocnú čarodejnicu, vyznajúcu sa v tajných vedách ako málokto. Ona spôsobila mnoho zla medzi ľuďmi, až kým sa o ňu agenti Univerzálneho poriadku nepostarali. Chorobne zelenkastá, fluorescenčná hmla sa rozšírila temnými chodbami opusteného opátstva. Svet duchov si nerád necháva rozkazovať drzými smrteľníkmi a bezživotní pustovníci Podsvetia si prišli po zákerného muža.

Márne kričal a volal o pomoc svojich služobníkov. Prizeral sa, ako sa pred jeho očami menia na červov a miešajú sa s vlnou inej hávede, hmyzu, stonôh a ďalších odporností, ktoré začali vyliezať zo všetkých štrbín v podlahe a stenách – tak, ako to vždy býva pri kolízii dvoch svetov. Garry si všimol, že štruktúra konárov sa zmenila na divne gumovitú a ich zovretie začalo slabnúť. Podarilo sa mu ich pretrhnúť a vtedy počul výkrik, z ktorého mu na moment stuhla krv v žilách a ktorý ako keby prichádzal z nejakej druhej strany reality. Oslobodil Heidu a spoločne utiekli do tmavej noci.

Dala som mu nesprávnu kombináciu. Bola to naša jediná šanca ako sa zachrániť. Garry, nie je to zvykom, aby vzťah medzi agentom Univerzálneho poriadku a Nin’gu kňažkou bol iný ako kolegiálny. Avšak môžeme byť spolu, môžeme zanechať celý tento boj za sebou. Tu a teraz!

Ja viem. Ale cesta agenta je cestou osamelou. My nezakladáme a nevychovávame rodiny. Na svete je ešte príliš veľa zla, a ak mu my neprekliesnime cestu, kto iný sa o to postará?!

december 2015 |

vzlet 17

PC hry

tam dobrovoľne. Spolu s ostatnými Mudokonmi je otrokom Glukkonov, vyššej triedy obyvateľov planéty Oddworld. On žije viac-menej vyrovnaný s tým, ako sa veci majú, pokým jedného dňa neobjaví, že vedúci Glukkoni ako riešenie problému rýchlo klesajúceho predaja ich výrobkov zaplánovali v továrni vytvoriť nový druh výrobkov a používať budú mäso Mudokonov! Bez ohľadu na jeho mnohé nedostatky a apatickosť, Abe sa rozhodne utie-

Divný hrdina Abe v boji za oslobodenie svojho národa Mudokonov

ddworld je meno fiktívneho univerza v známej dobrodružnej videohre, ktorá má až päť pokračovaní. Aj napriek tomu je to príliš dobrá šanca, že mladšie generácie o tomto titule doteraz nepočuli. To preto, lebo prvá verzia hry vznikla v dávnom roku 1997 pod názvom Oddworld: Abe’s Oddysee a bola ozajstným skvostom v hernom svete v tom období. Tvorcovia pôvodnej hry sa dnes rozhodli remastrovať Oddworld, a pritom dopracovali mnohé novinky a vylepšenia, aby si hru mohli zahrať tak mladšie generácie, ako i gameri, ktorí hru mali radi v 90. rokoch, a užiť si nekaždodennú a (ako sám jej titulok hovorí) divnú adventúru, Abe a Elum podľa ktorej by sa mohol nakrútiť zaujímavý sci-fi film. Najnovší titul má pomenovanie Oddworld: New’n’Tasty a v tomto roku vyšla tiež verzia pre PC. Hlavným hrdinom v hre je Abe, štíhla a vzhľadom príliš neobvykle

18 vzlet | december 2015

pôsobiaca kreatúra, zároveň ťarbavý, ľahkoverný a naivný antihrdina, ale tiež dobrosrdečná a starostlivá osoba. Abe je Mudokonom a

Glukkon

domorodcom v krajine Mudos, od narodenia je otrokom, časom znecitlivel a nevzrušujú ho rôzne strašné veci. Pracuje v továrni Rupture Farms, ktorá je najväčším mäsokombinátom v krajine, ale nie je

cť spod špinavých rúk Glukkonov a riskujúc vlastný život zachráni a vyslobodí stovky iných otrokov. Abe bol vlastne určitým spôsobom dávno vyvolený, aby vyslobodil svoj národ. Hoci tomu sám nepridával nijaký význam, Abe sa líšil od iných Mudokonov tým, že jeho koža mala viac purpurovo-modrý odtieň než neutrálny zelený tón, aký mali iní obyvatelia krajiny Mudos. Podobne ako u chamele-

ónov, ich koža odráža vnútornú náladu a jeho nálada sa navždy zmenila, keď mu ako malému matka zašila pery, pretože často plakával a určite by bol usmrtený ak by jeho plač rozčúlil niektorého z Glukkonov. Stehy na jeho perách sa časom uvoľnili, aby mohol hovoriť, ale farba jeho kože zostala modrá. Ak sa rozhodnete zahrať si túto akčnú plošinovku, čaká vás príliš náročná úloha, ktorá sa začne útekom a naháňačkou a končiť sa bude hrdinským návratom do továrne Rupture a epickým vyslobodením iných Mudokonov. V hre budete skákať, liezť a šplhať sa po rôznych kútoch Abeho sveta, prechádzajúc oblasťami, akými sú prales a púšťová krajina, ale aj pochmúrne chrámy a podzemné väzenie. Hra obsahuje aj prvky stealth, a preto budete niekedy musieť kráčať po špičkách, skrývať sa v polotieni alebo v dyme, kým nepriatelia neodídu, alebo kým sa nezahasí detektor pohybu. Aby ste všetko to zvládli, v priebehu hry objavíte, že máte vrodenú výnimočnú schopnosť ovládať inými bytosťami a na tejto ceste nebudete sami. Veľkú pomoc vám bude predstavovať podivný miláčik Elum, ktorý v hre tiež získa magické schopnosti, spolu s vami bude hľadieť nebezpečenstvu do tváre a prekonávať aj tie najťažšie prekážky. Ďalšie informácie, ako i veľkú hernú komunitu možno nájsť na webovej stránke www.oddworld. com. jm

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Android 6.0 Android 6.0 Marshmallow je najnovšia verzia OS Android, ktorá prináša užitočné zlepšenia pre používateľov v porovnaní s predchodcom 5.1 (Lollipop). Jedno z najzrejmejších zlepšení je nové zobrazenie menu s aplikáciami, ktoré sa tentoraz zobrazuje ako zoznam,

Najužitočnejšou novinkou Android 6.0 sú však povolenia na úrovni aplikácií (app permissions). Doteraz bolo aplikáciám možné povoliť prístup k častiam systému, ale nebolo možné tieto povolenia individuálne zapínať a vypínať a ani meniť po tom, čo sme ich pridali. Nová možnosť nám

individuálne meniť, vypínať a zapínať pre každú aplikáciu nezávisle od seba. Toto reálne znamená, že budeme vždy vidieť, kedy a ktorej časti systému skúša aplikácia pristupovať, takže veľmi sťaží napríklad špehovanie použitím aplikácie. Takto to už nejaký čas funguje v operačnom systéme iOS

žíva, ohraničí spracovanie úloh na pozadí a sieťovú konektivitu a výsledkom toho je dlhšie trvanie batérie. Pridaná je aj podpora skenerov odtlačkov prstov, čo znamená, že výrobcovia viac na toto nemusia používať riešenia tretích strán a používateľské aplikácie budú môcť toto používať na autentifikáciu používateľov alebo na platenie v obchode Play Store. Významný je aj dokument Android Compatibility Definition Document, ktorý určuje, ako sa majú správať kompatibilné Android zariadenia. Teraz obsahuje aj nové bezpečnostné pravidlá – napríklad, že zariadenia, ktoré môžu pristupovať k zašifrovaným údajom, musia podporovať spôsob štartovania Secure Boot a šifrovanie na úrovni hardvéru. Toto malo pôvodne byť implementované ešte pre Android 5.0 Lollipop, ale z dôvodu problémov s výkonnosťou bolo presunuté na 6.0 Marshmallow. Verzia 6.0 sa objavila v novembri 2015 a zatiaľ je

Android 6.0 – menu ktorý je prehliadateľný v smere hore – dolu, nie vľavo – vpravo ako doteraz. Podobá sa to na systém použitý vo Windows Phone alebo Windows 10 menu. Toto je riešenie, ktoré môže byť aj lepšie, aj horšie ako to predchádzajúce – je na používateľovi, ako sa na toto bude pozerať. Zaujímavé je však, že existuje aj vyhľadávanie aplikácií priamo v tomto menu, takže si tí, ktorým sa toto nové riešenie nebude páčiť, budú môcť pomôcť takýmto spôsobom hľadania. V hornej časti tohto vyhľadávača existuje aj slot, v ktorom sa nachádzajú štyri najpoužívanejšie aplikácie, vybrané na základe algoritmu Google. Novinkou je aj to, že táto verzia obsahuje správcu pamäte, ktorý umožní používateľovi sledovať, ako je pamäť využitá, a prípadne automaticky vypnúť aplikácie, ktoré spotrebujú príliš veľa RAM. Ešte jedna zaujímavosť je, že na obrazovku mobilu v zamknutom stave je možné pridať nejaký textuálny odkaz, čo môže napríklad byť užitočné vtedy, keď niekomu zmizne mobil a tam má napísané údaje o sebe.

Povolenia na úrovni aplikácií (app permissions) však umožní dôkladnú správu týchto povolení. Funguje to tak, že aplikácia bude pýtať povolenie prístupu k časti systému iba vtedy, keď ho reálne potrebuje, pričom používateľ môže v každom čase tieto povolenia

(Apple), ale v OS Android takáto možnosť dlhý čas chýbala a od verzie 6.0 je konečne dostupná. Okrem iného novinkou v Android 6.0 sú nové režimy úspory energie, najmä zariadenie, keď ho fyzicky nikto nepou-

štandardne dostupná iba na niekoľkých zariadeniach (väčšinou ide o sériu Google Nexus), ale na základe ohlasov vyzerá, že pôjde o úspešnú verziu OS Android, ktorá za pomerne krátky čas nahradí predchodcov 5.0 a 5.1 Lollipop.

Drobnicky • Núdzový stav vyhlásený vo Francúzsku po teroristických útokoch v Paríži okrem iného umožňuje aj blokovanie webových stránok. • Do hracej konzoly PlayStation 4 bol pridaný emulátor, ktorý umožňuje hranie hier pre PlayStation 2. • Dňa 10. novembra 2015 začal predaj dlho čakanej hry Fallout 4, ktorá dostala väčšinou pozitívne hodnotenia od testerov a hráčov. • V káblových modemoch spoločnosti Arris boli zistené dva bezpečnostné problémy – tzv. zadné vrátka, ktoré umožňujú útočníkovi pripojiť sa niekam bez vedomia majiteľa. • Spoločnosť Facebook pridala možnosť filtrovania bývalých partnerov. • Aktuálne verzie webových prehliadačov: Microsoft Internet Explorer 11.0.25, Microsoft Edge 25.10586, Mozilla Firefox 42.0, Google Chrome 46.0. december 2015 |

vzlet 19

zaujímavosti

horoskop

Najväčšia jaskyňa na svete: Sơn Đoòng Svištiaci zvuk rýchlej rieky a hromové ozveny padajúcich kameňov na vchode do jaskyne vytvorili v priebehu stoviek rokov mnohé lokálne povery a strašidelné rozprávky, nechávajúc jaskyňu Sơn Đoòng bezpečne ukrytú od ľudskej zvedavosti. V roku 1991 sa jeden hrdina predsa pokúsil zájsť dnu a pred ním sa objavilo fantastické miesto, ktoré sa dnes považuje za jedno z najkrajších prírodných zázrakov na svete. Až v roku 2009 tento pôvabný podzemný svet detailnejšie preskúmali britskí horolezci a zistili, že ide o presvedčivo najväčšiu jaskyňu na svete.

Vedie: Aisa

BARAN

21. 3. – 20. 4.

Hviezdy vám skutočne prajú a bude sa vám dariť. Úspech bude korunovaný uznaním, čo vás teší úplne najviac. Sami totiž viete, koľko času a energie vás to stálo. Konflikty vás obídu aj v živote, preto si užite totálnu pohodu. Môžete zarobiť, ak zistíte všetky možnosti.

Voda a vápenec počas tisícročí v tejto jaskyni vytvárali jedinečné útvary. Rôzne fosílie a netradičné stalaktity sú natoľko veľké, že sa podobajú mrakodrapom. Vrch jaskyne sa na niektorých miestach prepadol, čo umožnilo prienik slnečných lúčov do vnútra, a tu vznikol osobitný ekosystém, takže Sơn Đoòng má svoje vlastné podnebie, malé dažďové lesy a rieky a v nej – na všeobecný údiv – možno vidieť aj oblaky. Jaskyňu obývajú rôzne živočíchy a mnohé žijúce v polotme sú albino. Niektoré živočíchy sú veľmi zriedkavé a vedci tu objavili až tri doteraz neznáme vrstvy, vrátane malého gekka, orlovej rosničky a pruhovaného zajaca. Odnedávna je táto jaskyňa prístupná aj pre turistov, ale počet návštev je obmedzený na dvesto ľudí ročne, aby sa neporušila prírodná podoba jaskyne.

Tento mesiac by mal priniesť zaujímavé obdobie, aj napriek malým nepríjemnostiam. Hlavne nestrácajte trpezlivosť a všetko napokon bude len a len fajn. V týchto dňoch sa dočkáte vytúženého vyznania, a tak si dajte poriadny pozor, aby ste ho vedeli adekvátne vrátiť späť.

BÝK

21. 4. – 20. 5.

ŠKORPIÓN

24. 10. – 22. 11.

Mali by ste byť vždy pripravení na všetky možnosti, premýšľajte o možných rizikách dopredu, vyhnete sa tak nepríjemným prekvapeniam. Hviezdy stoja pri vás, nebojte sa byť priebojnejšími a verte si aj vtedy, keď sa situácia nevyvíja priaznivo.

Nedajte sa odradiť únavou, ak ste sa zle vyspali. Snažte sa len rozhýbať a načerpať energiu z ľudí alebo vecí, ktoré milujete. S optimizmom ľahšie zvládnete aj náročnejšie úlohy a zostane vám ešte aj dostatok času na zábavu.

BLÍŽENCI

STRELEC

Pripravte sa na zaťažkávajúcu skúšku, musíte byť nekompromisní a zároveň aj odhodlaní uspieť za každú cenu. Skúseností máte dostatok a čakali ste naozaj už pridlho na svoju chvíľu, tak si ju v tomto období nenechajte ujsť. Máte na to.

Ak vás niekto ospevuje, ešte to neznamená, že je aj váš priateľ. Skôr než sa niekomu otvoríte, premýšľajte, ako veľmi je asi k vám úprimný a či nejde len o hru, kto z koho. Vyhnete sa tak mnohým boľavým sklamaniam.

21. 5. – 21. 6.

Jaskyňa Sơn Đoòng sa nachádza vo Vietname a význam jej mena je: jaskyňa horskej rieky. Je široká asi 200 metrov, vysoká 150 metrov a s dĺžkou okolo 9 kilometrov by v sebe mohla ukryť jedno celé mestečko.

VÁHY

24. 9. – 23. 10.

RAK

22. 6. – 22. 7.

Nevyhýbajte sa spoločenským podujatiam, ak prenášate svoje depresie na iných, mohli by ste natrvalo naštrbiť svoje vzťahy. Čaká na vás úspech, ale iba ak prekonáte svoje vlastné ja.

23. 11. – 21. 12.

KOZOROŽEC

22. 12. – 20. 1.

V tomto období sa vyhýbajte všetkým konfliktom, mohli by ste reagovať dosť neprimerane. Ostatní budú mať problém vás pochopiť a ohrozilo by to rešpekt voči vám a vaše postavenie v spoločnosti vôbec. Robte si svoje a pri rozhovoroch voľte neutrálne témy.

VODNÁR LEV

23. 7. – 23. 8.

Pripravte sa na plné nasadenie a nič neodkladajte. Pokiaľ sa naokolo vyskytnú hádky či problémy, musíte sa cez ne preniesť, aby ste zažehnali oveľa väčšiu búrku ešte v začiatkoch. Malichernosti nie sú na mieste, na to nezabúdajte.

PANNA

24. 8. – 23. 9.

Dobre si premyslite, čo musíte urobiť hneď a čo si môžete dovoliť o chvíľu odložiť. Neporovnávajte sa s nikým iným, nerobilo by to dobre a rozhodne by to nebolo fér. Poľavte kus zo svojej tvrdohlavosti.

21. 1. – 20. 2.

Nemusíte prikladať priveľký význam záležitostiam, ktoré sa vás priamo nedotýkajú. Naučte sa nechať problémy iných na ich pleciach, máte čo robiť sami so sebou. Vaše zdravie je presne také, ako sa oň staráte. Premýšľajte. V láske je možností neúrekom.

RYBY

21. 2. – 20. 3.

Rozdeľte si povinnosti spravodlivo – vôbec nikomu nepomôžete, ak preberiete všetko len na seba, a potom budete nervózne na všetkých kričať. Rovnako sa zamyslite nad finančnou situáciou a zvážte ďalšie možnosti. Zmena je nevyhnutná.

Foto: John Spies

20 vzlet | december 2015

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman

enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA

V tajničke je meno a priezvisko známej srbskej tenistky (na fotografii). Rozlúštenie z predchádzajúceho čísla: James Blunt.

elektro- brutto otec vyhĺbenina ž. meno m. meno technický (opačne) (slovinsky) odbor 1. časť tajničky predmet so zázračnou mocou model čin

alt

vpíšte POA

autorka: Anna scéna ž. meno Bičiarová

spojovacia časť

kráska

bola v súlade škola

točenie

evanjelium

m. meno

romb 2. časť tajničky

krstná mama

omietať murivo

2. časť tajničky značka kávy

duša

karát jeden rodič

vpíšte TM vpíšte DPO

ytrium

gips

kelvin

volt

chemická látka ARO

alt

vpíšte AVI

vpíšte EN

herečka Andersenová

A M

A I

M A

T Ť N A

A M G

E A S

M T

O M R M É

A E

T K

K O

A M

R M L

K M A

A N

V O D

E M

G N

A N

D U M Z

N O M L

Pojmy zo súpisu – všetky majú začiatočné písmeno M – vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám sedem neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria mužské meno – 6. decembra. MAGNÉZIUM MAKAN MAKETA MARTIN MATEMATIKA MATÚRA MEDOVINA MILIGRAM

vtipnosť

medzištátne vyjadrovanie nesúhlasu

M I

MIMIKA MINIMUM MIODRAG MLADOSŤ MONETA MOST MRAMOR MUSTANG

prvé písmená

actínium elektrón

vodík druh lepidla

Ilustrácia: Dušan Durman

speváčka

– Pani učiteľka, keď narastiem, budem prvým človekom, ktorý vkročí na Slnko! – Ale, Jožko, je to nemožné. Veď je tam neznesiteľná horúčava... – To nič, ja tam prídem v noci. * Pračlovek si číta vysvedčenie svojho syna a vraví: – To, že máš trojku z lovu, chápem, si ešte mladý. Ale že si prepadol z dejepisu, to je hanba, veď má len dve strany!

* Šéf dnes prišiel do práce na novom Ferrari. Tak mu hovorím, že je to super auto a že sa mi veľmi páči. On mi povedal, že keď budem poctivo pracovať, robiť nadčasy a makať aj cez víkendy, tak si za rok kúpi ešte lepšie... * Muž pozerá video a zrazu začne kričať: – Nechoooooď tááám! Nechoď do toho kostola! Ty, chmuľo, nechoď tááám! – Miláčik, čo to pozeráš za film?! – Ale, video z našej svadby… * – Tak čo si dáš, borovičku, či víno? – Víno... – Biele, či červené? – Biele... – Slovenské, či bulharské? – Slovenské... – Suché, polosuché, sladké?

– Vieš čo? Nalej radšej borovičku! * Krása slovenčiny Jednu fľašu sme vypili do jednej, do tretej pol druhej a do štvrtej trištvrte tretej. Poznámka jazykovedcov: Tomuto iná národnosť nemôže rozumieť, iba že by pili s nami. * Liečebné metódy našich babičiek Babička hovorí: – Ja na zlepšenie trávenia pijem pivo, pri nechutenstve pijem biele víno, pri nízkom tlaku červené víno, a keď som nachladnutá, tak si dám slivovicu! – A kedy piješ vodu? – No takú chorobu som ešte nemala! * Zverolekár volá pánovi Novákovi: – Vaša žena sa zastavila u mňa v ordinácii s mačkou a žiada ma, aby som ju utratil. Vy s tým súhlasíte? – No jasné! Jasné! A mačku pokojne pus-

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 2002. Rozlúštenie z predchádzajúceho čísla: hus.

tite na ulicu, ona už trafí domov aj sama... * Muž: – Drahá, čo by si chcela na Vianoce? Žena: – Neviem... Na druhý deň cestou z roboty muž nájde kus hrdzavého plechu, schová si ho a na Štedrý deň ho dá manželke pod stromček. Žena: – Čo to do pekla je??? Muž: – Tvoje Neviem. * 1. Keby prechádzky boli zdravé, poštár by bol nesmrteľný. 2. Veľryba pláva celý deň, stravuje sa iba rybami, pije len vodu... a je tlstá. 3. Zajac behá a skáče... a žije len 15 rokov. 4. Korytnačka nebehá, nerobí takmer nič... a žije 450 rokov. ZÁVER: KONČÍM AJ S CVIČENÍM AJ S DIETAMI! december 2015 |

vzlet 21

film

Bone Tomahawk zástupcov. I keď sú únoscovia identifikovaní ako skupinka primitívnych indiánov, ktorí sú veľmi nebezpeční, odvážny šerif, jeho zástupca Chicory (Richard Jenkins), pištoľník (Matthew Fox) a manžel unesenej ženy Arthur O’Dwyer (Patrick Wilson) sa vydávajú na záchrannú misiu. Už samotná cesta je plná nebezpečenstiev a nie je uľahčená ani tým, že O’Dwyer má od začiatku zlomenú nohu, takže je niekedy viac na ťarchu než pomoc. Bone Tomahawk sa začína ako typický western, aj keď možno

násilia so šokovým efektom, ktorému sa asi nevyrovnajú ani ospevované brutálne scény zo seriálu Game of Thrones. Western ako taký bol veľmi populárny pred polstoročím, ale v poslednom čase sa neteší až takej obľube, najmä nie u mladších generácií, ktoré pri tomto žánri nevyrastali. Možno preto sa filmoví tvorcovia snažili tento žáner skombinovať s ďalšími teraz populárnymi žánrami, následkom čoho vznikli prevažne zlé filmy. V prípade Bone Tomahawk sa ale toto riziko oplatilo a vznikol prekvapivo napínavý film. Striedanie žánrov a profesií režisérovi S. Craigovi Zahlerovi nie je cudzie, lebo na filmoch predtým pracoval aj ako kameraman, je bubeníkom v heavy-metalovej kapele Realmbuilder a píše novely hlavne vo westernovom duchu, ale aj tu tiež často strieda žánre.

trochu drsnejšie než filmy zo zlatej éry tohto žánru. Postavy sú predstavené postupne, v trochu rozvláčnejšom tempe a asi aj so scénami, bez ktorých by sme sa obišli, ale na druhej strane dodávajú filmu jeho charakter. Príliš veľká časť filmu je venovaná výprave hlavných postáv a tá síce nie je nudná, ale predsa nie je úplne akčne nabitá. Energickosť, ktorá chýba filmu, v prvej tretine je určite nahradená tým, ako postupne film prechádza z typického westernu viac do skľučujúcej nálady, keďže je Bone Tomahawk western skombinovaný s hororom a možno trochu aj fantasy, keď sa v ňom hrdinovia postavia ku fiktívnemu kmeňu, ktorý ani nemá jazyk, žije v jaskyniach, je veľmi násilnícky a holduje kanibalizmu. Tento kmeň tzv. Troglodytov je celkom zaujímavo zobrazený, či už vďaka zvláštnemu systému, ktorý používajú na dorozumievanie, primitívnym nástrojom alebo vďaka scénam

Pre svoj režijný debut si napísal aj originálny scenár. Ten síce má svoje nedostatky, či už v nepodstatných detailoch, ktoré vykresľuje, alebo aj v logike niektorých činov postáv, ale zase nebol by to horor, keby niekto neriskoval oddelením sa od skupinky a podobne. Výhodou scenára je, že má hlavu a pätu, nejaký dej a pointu, čiže koniec, ku ktorému jasne smeruje. Sú tu pekne vykreslené postavy a plusom sú aj veľmi vtipné dialógy. Pravdaže, všetko toto je aj dobre režírované a hlavne aj dobre zahrané. Všetky štyri mužské hlavné postavy sú veľmi dobre stvárnené – treba vyzdvihnúť hlavne Kurta Russella, ktorý výborne zahral typického statočného a dôstojného šerifa, ako aj Richarda Jenkinsa, ktorý stvárnil komickú postavu, v jeho podaní natoľko ľudskú a sympatickú, že divák sa na neho najviac viaže a fandí, aby jeho postava ten film aj prežila. Keď ide o technické

Réžia: S. Craig Zahler Hrajú: Patrick Wilson, Kurt Russell, Richard Jenkins, Matthew Fox, Lili Simmons…

ok 2015 už máme za nami. Veľa ambicióznych filmov si síce necháva premiéry až na posledný mesiac alebo dokonca týždeň pred Vianocami, ale celkovo štúdiá už môžu tento rok začať prehodnocovať a – neklamme sa – nejedny sa chytajú za hlavu a počítajú straty. Pravdaže, krivdili by sme, keby sme tvrdili, že tento rok neboli nakrútené dobré filmy, ale asi ani jeden kvalitou, ani ziskom na pokladniciach kín nejako nevyčnieva. Tohto roku bolo nakrútených veľa filmov, ktoré mali vysoké rozpočty, hviezdne obsadenie, populárnych režisérov a očakávalo sa od nich veľa. Avšak návštevnosť v kinách nebola žiadna sláva. Prečo divákov tieto filmy nezaujali? Na to je viacero možných dôvodov – od toho, že tieto filmy mali zlý marketing, vsadili príliš na jednu kartu (napr. vizuálne efekty), ktorá divákom už nie je dostačujúca, aby ich prinútila ísť do kina, alebo jednoducho ani sami tvorcovia nemajú jasné, čo vlastne chcú s filmom, a riadia sa mottom: dáme tam všetky témy a žánre, čo nás napadnú, a niekde sa trafíme, bude sa to všetkým páčiť… No nie tak celkom, lebo výsledok je vlastne film o ničom. Vytvoriť film o ničom sa v minulosti darilo viac pri nízkorozpočtových filmoch, ale v poslednom čase sa zdá, že veľa tvorcov, čo majú k dispozícii menej peňazí, viac riskujú s originálnymi nápadmi a majú aspoň v hlave jasno, čo tvoria. Nie stále je to úplne zásah do čierneho, ale často (ako je to aj v prípade Bone Tomahawk) dokážu takto vytvoriť film, ktorý je ďaleko od bezchybného a predsa natoľko zaujímavý, že je schopný diváka zaujať a zaryť sa mu do pamäti. Do mestečka Bright Hope na Divokom západe jedného dňa zablúdi podozrivý tulák, ktorého hneď lokálny šerif Hunt (Kurt Russell) na noc zatvorí do väzenia. Tulák však predtým, ako sa dostal do mestečka, znesvätil pohrebisko, čo spôsobilo, že ho niekto do rána uniesol z väzenia spolu so ženou, ktorá mu ošetrovala rany, a jedným zo šerifových

22 vzlet | december 2015

spracovanie, to nie je tá najsilnejšia strana filmu. Kostýmy a scénografia sú síce dobré a ich hrubé spracovanie dodáva westernovský šarm. Strih je hlavne v prvej časti dosť chaotický a pôsobí rušivo, ale ako sa postupne film vyvíja, po asi pätnástich minútach už neodvracia divákovu pozornosť od deja. Film má temný nádych a aj jeho časť sa odohráva v noci, preto možno kameraman Benji Bakshi trval na tom, že keď je už noc, tak fakt má byť tma a niektoré scény sú nakrútené s príšerne málo svetla a veľkými kontrastmi. Ak niekto bude pozerať tento film doma na obrazovke, odporúča sa vytiahnuť poriadne jas, aby mal v určitých scénach šancu vidieť dej. Film bol nakrútený za 21 dní a mal rozpočet menej ako dva milióny dolárov, čo je aj pre nízkorozpočtové európske filmy málo a na americké pomery je to prakticky nepredstaviteľná suma na nakrúcanie filmu. Napriek tomu bol vytvorený dobrý film s dobrými hercami nielen v hlavných rolách. U kritiky má nateraz veľmi pozitívne ohlasy, pričom sa vyzdvihuje celková nálada a dej filmu, ako aj herecké výkony. Po svojej premiére asi mesiac sa premietal iba na festivaloch a v čase písania článku mesiac bežal iba vo vybraných kinách (tzv. limited release), takže asi aj jeho tržby nateraz nebudú najvyššie, ale u divákov, ktorí mali príležitosť ho vidieť, má dobrý úspech a prevažne dobrý ohlas. Bone Tomahawk trvá trochu cez dve hodiny. Je síce pravda, že prvých 15 – 20 minút má rozvláčny priebeh, ale keď to obecenstvo na začiatku vydrží, tak film naberá dobré tempo a zvraty, ktoré dokážu diváka udržať v strehu a vyvolať u neho rôzne emócie, prevažne napätie. Má svoje nedostatky, ale má aj veľa pozitívnych bodov a hlavne nezlyháva v tom, čo je pre film podstatné, a to je, že má nejaký zmysluplný dej. O oživenie westernového žánra sa posledne snažilo viacero uznávaných režisérov, hercov a vôbec filmárov, ale Bone Tomahawk medzi nimi vyčnieva, divák si ho dokáže zapamätať a film dáva nádej, že si aj mladšie, ale teraz už dospelé generácie, budú môcť užiť Divoký západ. A robí to všetko s relatívne nesofistikovaným spracovaním a s minimálnym rozpočtom, čo je určite úctyhodné. Stanislava Sládečeková

Rocky – hrdina viacerých generácií P

rvý z filmov ROCKY o americkom boxerovi talianskeho pôvodu vznikol roku 1976. Bol to film, ktorým vtedy neznámy mladý herec Sylvester Stallone stúpol k hviezdam a iste jedným z najznámejších filmov o tomto športe, jedna z najväčších športových ság v dejinách kinematografie. Je to aj prvý film o športe, ktorý dostal 3 ceny Oscar, medzi nimi aj ako najlepší film. Zaujímavá je už samotná životná rozprávka hlavného herca. Michael Sylvester Gardencio Stallone sa narodil roku 1946 v chudobnej rodine talianskeho imigranta. Najväčšou prekážkou na uskutočnenie jeho životného sna stať sa hercom bol jeho vrodený defekt – ochrnutie ľavej dolnej časti čeľuste. Problémom bola aj rečová chyba. On sa nevzdal, hoci bol odmietnutý na početných filmových kastingoch, na ktoré sa prihlásil. Zo svojich hendikepov neskôr urobil priam

kult. Počas celého toho radu odmietnutí, Sylvester trpel biedou, takže až 3 týždne žil ako bezdomovec na newyorskom

autobusovom nádraží. Niekedy musel aj žobrať, aby mal čo jesť. Neskôr sa priznal, že priam zúfalým a najhorším činom v jeho živote bolo to, že musel

predať svojho jediného priateľa – psa, s ktorým sa dlhé roky pretĺkal ulicami New Yorku. Jeden úplne neznámy človek mu zaň dal 25 dolárov. A potom sa v ňom zjavila idea. Dňa 24. marca 1975 pozeral totiž boxerský zápas slávneho Muhammada Aliho a rozhodol sa napísať filmový scenár. Bol to síce amatérsky, ale úprimný a priam geniálny scenár, ktorý Stallone napísal za tri dni. Po krátkom čase našiel filmového producenta, ktorý mu ponúkol nahrať film podľa jeho scenára, avšak žiadal si v hlavnej úlohe iného herca, s čím Stallone nesúhlasil. Po určitom čase sa však dohodli a Stallone predal svoj scenár za sumu 35 000 dolárov. Prvé, čo s danými peniazmi urobil, bolo, že vyhľadal človeka, ktorý kúpil jeho psa a odkúpil si ho za 15 000 dolárov. Ten pes sa potom zjavuje aj vo filme. Filmový rozpočet bol len milión dolárov, avšak po celom svete zarobil 225 miliónov dolárov. Nahrali ho v priebehu 28 dní.

film

Vo svete potom vznikla opravdivá „rockymánia“. Dnes je Sylvester Stallone filmovou ikonou v Hollywoode. A to všetko dosiahol len preto, že sa nevzdal svojho sna, svojich túžob stať sa hercom. Ďalšie časti tejto filmovej ságy sú: Rocky II (1979), Rocky III (1982), Rocky IV (1985), Rocky V (1990), Rocky Balboa (2006) a najnovšie – film Creed (2015), ktorý je akýmsi obratom rozprávky o Rockymu. V ňom sa Stallone stáva mentorom a trénerom vnukovi Apola Creeda, ktorý bol Rockyho najväčším súperom a neskôr najlepším priateľom. Tento chce dosiahnuť úspech svojho starého otca a o pomoc poprosí niekdajšieho svetového šampióna – Rockyho Balbou. Rocky je obľúbeným filmovým hrdinom viacerých generácií a povzbudzujúco znie odkaz z filmu Rocky Balboa: „It ain’t over till it’s over“ (Nie je hotové, kým nie je hotové). Pripravila: VH

Studená vojna na pokračovanie: Deutschland 83

Sundance TV, 2015

pionáž je individuálne získavanie informácií, ktoré sú považované za tajné alebo dôverné bez súhlasu držiteľa týchto informácií. (sk.wikipedia.org) Dnes sa špionáž vzťahuje najmä na informácie v oblasti technológie a priemyslu, ale vo svojej podstate mala funkciu v pomáhaní vojnových úsilí štátov. Svoj vrchol špionáž dožila v období studenej vojny, čiže skrytého konﬂiktu medzi Západom (pod vedením USA) a Východným blokom (vedeným Sovietskym zväzom), čo bola v podstate zrážka medzi kapitalizmom a komunizmom. Knihy, filmy a televízne seriály, ktoré sa zaoberali špionážou, boli v minulosti dosť populárne, ale dnes ich je už oveľa menej (boli to napr. The Manchurian Candidate, početné filmy o Jamesovi Bondovi, The Day of the Jackal, The Fourth Protocol, The Hunt for Red October a novšie

diela Mníchov, Životy tých druhých, Tinker Tailor Soldier Spy alebo The Americans). Práve preto je televízny seriál Deutschland 83 príjemné prekvapenie pre všetkých, ktorí si žiadajú kvalitný, zaujímavý a trochu inakší televízny program. Mladík Martin Rauch (hrá ho výborný Jonas Nay) žije v niekdajšej Nemeckej demokratickej republike (čiže socialistickom Východnom Nemecku, ktoré existovalo v rokoch 1949 až 1990) a dni trávi tak, že na hranici chytá študentov, ktorí si do NDR chodia kupovať veľmi lacné knihy, ktoré potom pašujú a predávajú v omnoho bohatšom, vtedajšom Západnom Nemecku. Ale okrem toho Martin je tiež talentovaný špiόn, ktorý pod krycím menom Kolibri pracuje pre Ministerstvo pre štátnu bezpečnosť, známe ako Stasi (v podstate šlo o tajnú službu NDR). Stasi ho

jedného dňa zasiela na misiu do Západného Nemecka. Tam dostáva identitu vojaka Moritza Stamma a začína pracovať vo vojenskej báze NATO, kde sleduje diania v súvislosti s inštalovaním jadrových zbraní zameraných na Sovietsky zväz. Sovieti si myslia, že Spojené štáty americké plánujú útok a inváziu, takže na obranu potrebujú informácie, ktoré pre nich môže získať len Martin. V seriáli Deutschland 83 možno pozorovať perfektný umelecký dizajn, ale aj pekný odev, dnes už komicky zastaranú technológiu a krásnu, ale príliš sivú

architektúru, tiež sú prítomné automobily Trabant, zaujímavý žargón a skvelá populárna kultúra 80. rokov. Dané veci tak prezentujú obdobie, v ktorom prebieha dej seriálu, ako aj komplexný politický život vo vtedajšej Európe (neustála hrozba nukleárnej vojny a celkové ovzdušie napätia pred katastrofou). Veľmi dobrý je tiež výber hudby, čiže soundtrack, lebo obsahuje početné skupiny a piesne z obdobia prvej polovice 80. rokov: Nena, David Bowie, New Order, Eurythmics, The Cure, Tears For Fears, Peter Schilling, Fisher-Z, The Police... Scenár pre osem napínavých epizód seriálu napísala Američanka Anna Winger, pokým réžiu mali na starosti Edward Berger a Samira Radsi. Nedovoľte, aby vám zimné prázdniny uplynuli bez tohto seriálu! Janko Takáč december 2015 |

vzlet 23

móda

Zažiar aj ty! Ako sa pripraviť na posledný deň v roku

zas je tu koniec roka! Ako rýchlo uplynul – vzdychne si väčšina z nás. Zhon a stres sú neodmysliteľnou súčasťou konca roka pre mnoho ľudí. Silvester znamená koniec

párty a nie na maškarný ples. Čo sa týka doplnkov na rukách, zaujímavým doplnkom je buď jeden dominantný prsteň alebo viacero malých zlatých alebo strieborných prstienkov.

vysokých topánkach, môžete si pre každý prípad schovať do kabelky balerínky.

starého roka a začiatok niečoho nového. To sa predsa musí náležite osláviť. Výber oblečenia v prvom rade závisí od typu oslavy, pre ktorú sa rozhodnete. Možností je nepreberné množstvo, záleží len na tom, čo vyhovuje vám. Ak nepreferujete veľké oslavy a rozhodnete sa pre sledovanie silvestrovského programu v pohodlí domova v kruhu svojich najbližších osôb, oblečenie a vizáž nemusíte nejako špeciálne riešiť. Ak však chcete v tento výnimočný deň vyzerať aj vy inak, môžete zvoliť zaujímavé líčenie, ktoré bežne nenosíte. Tmavé dymové líčenie očí môžete doplniť zlatými trblietkami. Ak ste však milovníčkami veľkých akcií s množstvom ľudí, napr. v nejakom klube, môžete sa vo výbere oblečenia do sýtosti vyblázniť. Šaty by mali byť voľbou číslo jeden, nemusia byť príliš dlhé, skôr tmavších farieb. Vyhýbajte sa kvetovaným vzorom alebo maxi šatám. Tie patria na pláž. Máme skôr na mysli koktailové šaty, kratších strihov, ktoré sa môžu doplniť rôznymi šperkmi. V kurze sú napr. veľké masívne náhrdelníky. Môžete však siahnuť aj po výrazných náušniciach. Nikdy tieto kúsky nekombinujte spolu. Idete predsa na silvestrovskú

24 vzlet | december 2015

Veľmi dôležitou súčasťou celkovej vizáže je mejkap. Akcent sa obvykle kladie na oči. Tmavé dymové líčenie, samozrejme, doplnené trblietkami, ktoré môže byť v zlatej, striebornej či bronzovej farbe. Je to predsa koniec roka a treba mu dodať punc výnimočnosti. Pery môžeme nechať v neutrálnych farbách, Rozhodnúť sa môžete aj predsa len sa predpokladá, že pre elegantný overal. Výber budete piť alebo jesť. Dáma doplnkov je podobný ako nesmie zabudnúť na kabelku. pri šatách. Topánky by mali byť Veľké tašky, ktoré nosíte do vyššie ako nosíte každodenne. Voľba môže padnúť na sandáliky práce alebo školy, nechajte tentoraz doma. Nepotrebujete alebo lodičky so zatvorenou tisíc vecí. Stačí vám malá listová špičkou. Ak nevydržíte dlho vo

December D

ecember nám nesie najkrajšie sviatky roka, Vianoce a Silvester. Novoročný ošiaľ už pomaly začína a čoskoro sa poobzeráme i za vhodným rúchom, v ktorom privítame Nový rok. Elegantné, krajkované šaty môžu byť dobrým výberom. Mgr. art. Iveta Jelinek

kabelka. Farbu kabelky môžete zladiť s líčením, doplnkami alebo topánkami. Nezabudnite venovať pozornosť svojmu účesu. Veľké účesy, kvôli ktorým strávite hodiny u kaderníka, už nie sú až také populárne. Stavte na prirodzenosť. Najdôležitejšie sú zdravé vlasy. Ostatné už ide samo. Ak máte vlasy prirodzene kučeravé, môžete ich vyžehliť. Ak sú však rovné, bude trendy s vlnami. Príprava na posledný deň v roku je pre mnohé z nás veľmi dôležitá. Dôležitejšie je však vykročiť do nového roka správne naladená s pozitívnou energiou a dúfať, že nový rok bude lepší ako ten starý. Radana Olejárová

hudba

Kniha o frontmanovi EKV

Aleksandar Žikić: Mesto u mećavi – Priča o Milanu Mladenoviću (Vydavateľstvo Laguna, 2014)

rodená z popola kultovej kapely Šarlo Akrobata, skupina Ekatarina Velika sa pod vedením Milana Mladenovića stala umelecky najvyspelejším rockovým produktom niekdajšej Juhoslávie. V priebehu 12 rokov aktivity za sebou nechali sedem albumov, z ktorých sa každý stal integrálnou súčasťou hudobnej kolekcie všetkých tých, ktorí domáci rokenrol chápali trochu vážnejšie. Pozorované z dnešnej perspektívy, úplní začiatočníci by si mali najprv vypočuť koncertný album 19LIVE86, ktorý EKV vydali roku 1987 za slovinského vydavateľa ZKP RTLJ. Tento album sa v predajniach objavil len niekoľko mesiacov predtým, než sa – po vydaní Ljubav v belehradskom PGP RTB – skupina konečne stala mainstreamovým fenoménom. Album 19LIVE86 je totiž reprezentatívny preto, lebo z neho rovnako počuť hĺbku umeleckých pretenzií, ktoré mali EKV, ako aj ich potenciál stať sa súčasťou vtedajšieho hlavného prúdu. Bol to moment, keď sa obecenstvo už konečne zoznámilo s dovtedajšou tvorbou tejto skupiny – škoda len, že sa onedlho potom Juhoslávia rozpadla... Cez EKV prešlo mnoho hudobníkov (spomeňme si len Bojana Pečara, Ivana Vdovića (známeho ako VD), Ivana Feceho Firčiho alebo Srđana Todorovića Žiku), ale jej zakladatelia a jej kreatívne jadro tvorili gitarista a spevák Milan Mladenović a klávesistka Margita Stefanovićová-Magi. Popularita skupiny neklesala ani po tragickej a predčasnej smrti všetkých jej najdôležitejších členov (Vdović umrel roku 1992, Mladenović roku 1994, Pečar roku 1998 a Stefanovićová roku 2002), práve naopak. Kult skupiny EKV rástol v celom priestore ex-YU a dnes už celé nové generácie mladých fanúšikov zbožňujú EKV, aj keď sú narodené po jej nešťastnom zániku. Preto nie div, že sa kniha Aleksandra Žikića Mesto u mećavi – Priča o Milanu Mladenoviću dožila aj svojho druhého vydania. Žikić bol novinárom juhoslovanského rockového časopisu Džuboks, takže bol v pozícii sledovať Milana Mladenovića v priebehu takmer celého jeho umeleckého života – od hardrockovej skupiny Limunovo drvo (ktorá bola už zabudnutá, ale práve tohto roku je o nej nahraný dokumentárny film), cez krátkotrvajúcu, ale ohromne dôležitú a veľmi vplyvnú postpunkovú skupinu Šarlo Akrobata (v ktorej okrem Milana boli aj basista

Dušan Kojić-Koja, ktorý neskoršie založil svoju Disciplinu kičme, a Ivan Vdović-Vd, jeden z najkreatív-

nejších bubeníkov v ex-YU), až po kapelu Ekatarina Velika, v ktorej a cez ktorú Mladenović dožil svoj umelecký vrchol a zenit. Podobne ako aj mnohí známi umelci, aj Milan Mladenović (1958 – 1994) bol dieťaťom oficiera JĽA, narodil sa v Záhrebe, ako chlapec žil v Sarajeve a ako mladík prišiel do Belehradu, ktorý sa stal perfektnou inšpiráciou pre jeho urbánne umenie (jeden z najväčších problémov tunajších

skupín Novej vlny a neskoršie aj skupín alternatívneho rocku bol totiž ten, že predstavovali urbánne fenomény v „krajine sedliakov“). Ale táto kniha nie je biografická v tom zmysle, že sa zaoberá jeho osobným životopisom. Žikić sa tu vlastne zaoberá dôkladnou analýzou osobnosti a tvorivosti Milana Mladenovića – teda jeho skupinami, piesňami, albumami a koncertnými vystúpeniami. Veľkú časť knihy tvoria úryvky z početných interview, ktoré Mladenović (ale aj jeho početní vrstovníci) poskytli v priebehu minulých rokov, čo prispieva k faktickosti a demystifikácii mýtov, ktoré sa o Mladenovićovi roky budovali a budujú. Žikića teda zaujímala len pravda a suché fakty, a preto sa táto kniha vyhýba každej emotívnosti a patetickosti, pre ktoré ináč v tomto prípade vždy bolo a bude miesta, lebo predsa ide o skupinu, za ktorú sa viaže možno aj najsmutnejšia biografia v dejinách juhoslovanského rokenrolu (pozrite si napr. televízny dokumentárny film autora Dušana Vesića Kao da je bilo nekad z roku 2008). V knihe si možno prečítať o celkovej atmosfére v socialistickej Juhoslávii na konci 70. rokov – čo sa vtedy počúvalo (psychedelický hard rock) a čo zanikalo (skupiny Igra staklenih perli, Pop mašina alebo Limunovo drvo), čo sa

začínalo (punkrock, nová vlna, postpunk – osobitne vplyvné boli vtedajšie albumy skupín The Saints, XTC a The Stranglers, ako aj album Look Sharp! Joe Jacksona), kto boli začiatočníci belehradskej Novej vlny (hudobníci Vd, Koja, Anton, Cane, Đile Marković, Srđan Gojković Gile, Bebi Dol, poprední umelci Kosta Bunuševac a Goran Vejvoda), kto vtedy podporoval mladých (vtedajšie vedenie SKC v čele s Nebojšom Pajkićom a Momom Rajinom, ktorí organizovali koncert slovinskej skupiny Pankrti, novinári Petar Janjatović, Nikola Karaklajić, časopisy Džuboks, Ritam, Rádio Belehrad)... Kniha podáva dôkladnú prezentáciu dnes idealizovaných „zlatých osemdesiatych“, čiže obdobia, keď Ekatarina Velika stále bola viac alebo menej hlboko v tieni skupín, akými boli Bijelo dugme a Riblja čorba, pokým publikum mimo tých najväčších miest – Belehrad, Záhreb a Ľubľana – často vonkoncom nerozumelo tvorbe Milana Mladenovića. Za efektný portrét období, o ktorých sa tu hovorí, odporúčame pozrieť si filmy Dečko koji obećava (1981) a Tajvanska kanasta (1985). Kniha Mesto u mećavi má 263 strán a obsahuje aj 14 strán kvalitných fotografií. Janko Takáč

Dreambirds a Gerecki v Novom Sade M

ladý alternatívny band Dreambirds večer 21. novembra 2015 odohral svoj

prvý koncert v Novom Sade (v priestore CK13) a zrejme nie aj posledný. Ide o skupinu

pod vedením kovačického gitaristu Kristiána Hekeľa (ex 8Jesus, Neurocream), ktorý v niektorých piesňach solo-noisom na telecastri vyvolal nekonečné potlesky divákov. Dreambirds zapôsobili ako perspektívny band a mali by si ich vypočuť najmä fanúšikovia melodickejšej a letargickejšej rockovej hudby. Po

Dreambirds vystúpil alternatívny band z Nového Sadu: Gerecki. Boris Bílek december 2015 |

vzlet 25

hudba Portrét: JESS GLYNNE

Krásny hlas, pôvabný vzhľad ritská speváčka a skladateľka Jessica Hannah Glynne (1989) úspech v kariére zaznamenala v minulom roku, keď so skupinou Clean Bandit nahrala pieseň Rather Be, ktorá je dodnes často hranou piesňou tak v televízii, ako aj v rozhlase. Aj ďalšia pieseň jej umožnila miesto medzi top spevákmi dneška. Ide o pieseň My Love a nahrala ju s hudobníkom Route 94. Jej debutový album I Cry When I Laugh vyšiel v auguste tohto roku a priniesol aj opravdivé hity: Right Here, Real Love (nahrala s Clean Bandit), Hold My Hand, Don’t Be So Hard With Yourself, Not Letting Go (s Tinie Tempah), Take Me Home... Tak ako väčšina spevákov, aj Jess sa hudbe začala venúvať ešte ako

NEW ORDER ::

Music Complete (Vydavateľstvo Mute Records, 2015) Tune into my frequency.

apriek tomu, že prešlo až 10 rokov od ich minulého albumu Waiting for the Sirens’ Call a kapela zostala bez jedného z jej zakladateľov (basgitarista Peter Hook sa od roku 2007 venúva sólovej kariére), na novom albume anglic-

26 vzlet | december 2015

kaderníctve, avšak zakončila aj ročný hudobný kurz a začala pracovať v istom hudobnom vydavateľstve, kde sa aj zoznámila so svojimi budúcimi spolupracovníkmi – so skladateľom Jin Jinom a producentom Bless Beats, s ktorými nahrala prvý neoficiálny singel Home. Skutočne možno povedať, že je tento rok pre ňu veľmi úspešný a pred ňou je sľubná kariéra. Jess sa stala druhou britskou speváčkou, ktorá má päť singlov number one v Spojenom kráľovstve. Vo chvíli, keď vznikal tento text, jej pieseň Take Me Home sa nachádzala Foto: Simon Emmett / Atlantic Records

tínedžerka. Ako 15-ročná sa prihlásila na súťaž The X Factor, ale pre nezhodu s producentmi vypadla zo show. Po strednej škole začala pracovať vo fitness centre, butiku,

kej rockovej skupiny New Order niet ani stopy neistoty. Vydanie Music Complete je celkom na úrovni ich úspešnejších albumov, o čom najlepšie hovoria prvé tri piesne na platni: Restless (bola prvým singlovým vydaním), Singularity (svojou agresivitou by sa hodila aj na niektorú z platní skupiny Crystal Castles) a hnacia Plastic (nás trochu starších duchom vracia do zlatých čias elektronickej hudby). Ide o skutočne mohutný úvod do albumu, taký, čo nešetrí nikoho a hovorí nám, že spevák a gitarista Bernard Sumner, bubeník Stephen Morris a klávesistka Gillian Gilbertová (za pomoci mladých síl gitaristu Phila Cunninghama

a basgitaristu Toma Chapmana) sú ešte stále schopní vylákať nemalú kopu ľudí na tanečné pódium. New Order nielenže si otvárajú nové cesty v oblastiach elektronickej hudby, oni tiež sledujú všetko, čo je nové a zaujímavé na súčasnej hudobnej scéne (a čerpá inšpiráciu práve z hudby skupiny New Order). Tak v piesňach Tutti Frutti a People on the High Line hostkou je známa speváčka Elly Jacksonová zo skupiny La Roux, pokým v záverečnej Superheated spieva Brandon Flowers z The Killers. Na druhej strane element nezvyčajnosti tejto platni prináša „spoken word“ skladba Stray Dog, v ktorej hosťuje

Obal vydania I Cry When I Laugh na siedmom mieste UK Singles Chart Top 100. V polovici tohto roku mala operáciu hlasiviek a musela zrušiť početné vystúpenia. Avšak pozerajúc tour date na jej oficiálnej stránke, vidno, že má rezervované vystúpenia až do konca apríla budúceho roku a absolvuje koncerty v USA, Kanade, Nemecku, UK, Taliansku, Belgicku... Možno nás organizátori festivalu EXIT potešia a privedú Jess Glynne aj do našej krajiny. Who knows... Jasmina Pániková

živá rokenrolová legenda Iggy Pop. Pieseň Academic je zahrabaná uprostried albumu, ale je to aj tak jedna z najlepších na platni, najviac skrze nádhernú melodickosť a efektnú súhru gitary a basgitary na tomto ináč príliš elektronicky naladenom albume. Pieseň Nothing but a Fool prináša trochu miernejšie tempo, pokým povznášajúca Unlearn This Hatred a predposledná The Game vracajú platňu na územie tanečnej a elektronickej hudby. Napriek tomu, že Sumner v piesni Restless spieva verš In this changing World I am lost for Words, ide predsa o album, ktorý dáva najavo, že New Order ešte stále majú čo povedať a teda ešte stále nie je čas oddať sa starej sláve a (nevyčerpateľnej) nostalgii fanúšikov. Janko Takáč