Vzlet 01 2011

Film

PC hry

Info-svet

Ubuntu Linux Hudba

Koncert roka 2010

RokenrolovA iniciatIva Nový Sad, Spens, 11. december 2010 Atheist Rap

Dubioza kolektiv

Josip A Lisac

Overdrive

Pekinška patka

Prvý Koncert roka bol uskutočnený v Novom Sade roku 1992 a pravidelne býval až do roku 2002. Cieľom festivalu bolo, aby na jednom mieste zoskupil a predstavil kvalitné rockové skupiny, ktoré svojou činnosťou v určitom roku zanechali stopy v dejinách domáceho rokenrolu. Avšak ako rokenrol bol v určitom období „zomrel“, tak aj Koncert roka zanikol a veľkú sieň haly Spens v minulých rokoch dokázali zaplniť iba takí estrádni umelci, akým je napr. Aca Lukas. Medzitým o skutočnosti, že rokenrol hudba dnes nie je mŕtva, svedčí petícia pod názvom Vráťte Koncert roka do Nového Sadu, ktorá sa realizovala v internetovej spoločenskej sieti Facebook a podpísalo ju asi 10 000 ľudí. Zakladatelia petície (študio Berar) skontaktovali bývalých organizátorov festivalu a predstaviteľov strediska Spens, a tak sa po osemročnej prestávke začal organizovať nový Koncert roka.

Hoci mal festival podľa pôvodnej idey trvať dva dni, počas ktorých sa očakávalo 10 000 ľudí v každý večer, organizátori boli reálnejší a program usporiadali iba v sobotu, keď návštevníci a rockoví fanú-

šikovia (bolo ich zhruba 6 000) pozdravili takmer všetky skupiny, ktoré boli zaradené do programu. Boli to Josip A Lisac, Overdrive, Svi na pod!, S.A.R.S., Lollobrigida, Dubioza kolektiv, Bjesovi, Atheist Rap, Ritam nereda, Pekinška patka.

Počúvajúc tieto rockové skupiny (zo Srbska a z regiónu) možeme konštatovať, že žáner, ktorý sa niekedy menoval ex-Yu rock po mnohých transformáciách ešte stále žije. Je ovplyvnený mnohými prvkami z iných žánrov, akými sú etno (S.A.R.S.), reggae dub (Dubioza kolektiv), afro funk (Svi na pod!) alebo disco hudba (Lollobrigida), pokým niektoré staršie skupiny už nemajú tie isté roly, ktoré mali ako aktéri juhoslovanského rokenrolu, aký sme poznali. Akže v našom priestore dožijeme úplnú renesanciu tohto štýlu (takú, aká sa stala na západe), ex-Yu rock by mohol zažiť aj na svetovej rockovej mape a znovu byť rozpoznateľnou hudbou balkánskeho regiónu. Potom by sa aj takéto festivaly pravidelne realizovali bez žiadnych kríz.

Vladimír LENHART Fotografie: Jana STRAKÚŠEKOVÁ

2 | vzlet | január 2011

S. A. R. S.

Ritam nereda

Bjesovi

OBSAH

INTRO

Ahoj, vzletovci,

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Juraj Bartoš, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Vladimíra Dorčová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Marína Hríbová, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Mária Kotvášová, Marína Krišková, Ivana Kuľová, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Vladislava Lovásová, Jasmina Marček, Stanislava Sládečeková, Hana Slavková, Andrea Speváková, Slađan Daniel Srdič, Janko Takáč, Vlastislav Valentík, Vesna Valihorová-Filipovićová, Ivana Vereski • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Zuzana Kopčoková, Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí: RAĐENOVIĆ Nový Sad • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.hlasludu.com/vzlet E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

sviatky a zimné prázdniny ubehli, ale pred vami je nové číslo Vzletu s poučným, zábavným a inšpiratívnym obsahom, ktoré vám spríjemní januárové dni a povzbudí vás na tvorivé školské, pracovné alebo umelecké aktivity. Redakcia Vzletu aj naďalej očakáva vaše reakcie a mienky o tom, ako sa vám všeobecne pozdáva obsah nášho časopisu, o čom by ste chceli čítať viac a o čom menej, čiže čo nám chybuje a čoho je navyše… Taktiež sa budeme tešiť na vaše literárne práce, ilustrácie a fotografie. Kontaktovať nás môžete prostredníctvom pošty alebo e-mailu, pokým komentáre môžete zanechať na stránke Vzletu v internetovej sociálnej sieti Facebook.

Pred nami je teda ďalší rok plný rôznych akcií a výziev – dajte nám vedieť o tom, čo sa deje vo vašom prostredí a v školách. Budeme radi informovať o vašich úspechoch a zážitkoch, ale pokúsime sa aj pomôcť pri určitých problémoch. Očakávame vaše ozveny.

Do nasledujúceho čítania…

S pozdravom Stevan Lenhart

Ďakujeme za gratulácie!

Na poštovú a e-mailovú adresu Vzletu prišli

vianočno-novoročné gratulácie od viacerých inštitúcií, ustanovizní, spolupracovníkov a čitateľov. Blahoželali nám Ladislav Čáni (tajomník Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny), Vilma Prívarová (predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí), Vladimíra Dorčová (predsedníčka Asociácie slovenských novinárov), Slovenské vydavateľské centrum, Slovenské vojvodinské divadlo, Obecná knižnica v Kovačici, Slovenská redakcia TV Pančevo, Kultúrno-informačné stredisko Kysáč, Kancelária pre mladých Obce Báčsky Petrovec, žiaci a kolektív ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, žiaci a kolektív ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku, žiaci z triedy 7.1 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči s triednou profesorkou Ľudmilou Berediovou-Stupavskou, Katarína Pucovská, ako aj spolupracovníci Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Anna Jašková, Mária Kotvášová, Ivana Kuľová, Vladislava Lovásová, Marta Pavčoková, Anna Snidová a Jana Strakúšeková.

Koncert roka 2010 . . . . . . . . . . 2 Literárny večierok v petrovskej ZŠ / Plán SVC na 2011 . . . . . . 4 Po nábreží / KontroVerzia / Filotínky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5 Tradičné zvyky a obyčaje: Lucka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 Anna-Mária Babincová / Daniela Končeková . . . . . . . . . 7 Zážitky z USA . . . . . . . . . . . . . . . 8 Konstantín Tušiak zo Silbaša . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9 Časopis Okienko / Story . . 10 Rekordy zo sveta rastlín / Vedeli ste, že... / Citáty / Listujeme v Slovníku cudzích slov . . . 11 Úrovne občianskej spoločnosti / Evanjelické okienko . . . . . . 12 Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . . . 13 Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . 14-15 Próza: Dušan Dušek . . . . . . 16 Komiks: William Henrich . . . . . . . . . . 17 Horoskop . . . . . . . . . . . . . . . . 18 Enigma / Humor . . . . . . . . . . 19 Info-svet . . . . . . . . . . . . . . . . . 20 PC hry / Knihy . . . . . . . . . . . . 21 Film: The Town . . . . . . . . . . . 22

Siedmaci ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči s decembrovým číslom Vzletu

ŽREBOVANIE

decembrovej odmeňovacej súťaže časopisu Vzlet sa uskutočnilo dňa 31. decembra 2010 v miestnostiach NVU Hlas ľudu.

Výhercovia odmien, ktoré zabezpečila predajňa PB Foto: O. Filip Computers, boli určení vyťahovaním lístkov s menami. V komisii boli Mária Filipová, Ľubica Sýkorová a Stevan Lenhart; pri žebovaní pomohla Mária Domoniová. Mená odmenených uverejňujeme na strane 6.

TV serial: The Walking Dead / Móda / The Blue Room & Lude krawe . . . . . . . . . . . . 23 Live reports: Parni valjak / Psihomodo pop & Piloti / Punk lyrika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24 Nové albumy . . . . . . . . . . . . . 25 Alter SR: Dark Dawn / Anahí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26

Na titulnej strane: Vystúpenie chorvátskej skupiny Lollobrigida na Koncerte roka 2010 v Novom Sade (foto: Jana Strakúšeková) január 2011 |

vzlet | 3

JANUÁR Január je prvý mesiac roka v Gregoriánskom kalendári. Pomenovaný je podľa Jana, rímskeho boha dverí a brán. Pôvodný rímsky kalendár sa skladal z desiatich mesiacov (304 dní). Rimania pôvodne považovali zimu za nemesačné obdobie. Roku 700 pred Kristom Romulov nástupca kráľ Numa Pompilius pridal mesiace január a február, čím zladil kalendár so štandardným lunárnym rokom (354 dní). Hoci marec bol pôvodne prvým mesiacom, pre túto pozíciu určili január, pretože vtedy boli zvyčajne volení konzuli.

Januárové pranostiky: Čo v decembri nespravíš, v januári nedohoníš.

Keď je január biely, november je zelený.

Keď je v januári mnoho snehu, býva marec suchý.

Podľa internetových zdrojov: V. Lovásová

z archívu dátumov 15. januára 2001

(pred 10 rokmi) oficiálne začala fungovať otvorená internetová encyklopédia Wikipédia. Založili ju Američania Jimmy Wales a Larry Sanger. Wikipédia je jedným z najpopulárnejších zdrojov informácií na internete, i keď je často kritizovaná za nedostatok spoľahlivosti, úplnosti a dôveryhodnosti (lebo nie je písaná expertmi).

Obsahuje vyše 16 miliónov článkov, z ktorých najviac je v angličtine (viac ako 3 400 000).

17. januára 1991

(pred 20 rokmi) začala sa 2. vojna v Perzskom zálive operáciou Púštna búrka (Desert Storm). Vojna sa začala irackou inváziou do Kuvajtu v auguste 1990, po čom nasledovali ekonomické sankcie OSN na Irak. V druhej fáze vojny v januári 1991 koalícia 34 národov poverených OSN a pod vedením USA začala bombardovanie Iraku, ktoré trvalo 43 dní. Vojna sa skončila oslobodením Kuvajtu.

21. januára 1911

(pred 100 rokmi) uskutočnená bola prvá súťaž v automobilovom športe rally v meste Monte Carlo (Monako).

Pripravil: sl

literárny vecierok v petrovskej základnej škole

Krása domova

Keď sa spojí niečo pekné a užitočné, tak výsledkom môže byť pekný zážitok – v našom prípade čarovali múzy a bol to umelecký zážitok čiže literárny večierok s dvoma významnými ľuďmi, spisovateľkou Vierou Benkovou a autorom antológie Samuelom Boldockým. Bol to konečný bod, cieľ projektu, ktorý

Poučný panel napísala učiteľka slovenčiny na ZŠ Jána Čajaka v Petrovci Mária Andrášiková a pomenovala ho Prijímame, obohacujeme, odovzdávame...

V ten chladný decembrový podvečer vnútro našej školy ohrievali príjemné, teplé slová našich žiakov a hostí. Na začiatku, ako sa to sluší, vyznel príhovor riaditeľa Jána Brnu, potom úvod do programu mala učiteľka Mária Andrášiková. Vyznelo 5 básní z antológie Rodiskom oprstenkovaný profesora Boldockého (recitovali Martin Krajčík, Michaela Melegová, Martina Benková, Tibor Baláž a Lýdia Speváková).

Básne boli prelínané prozaický-

mi textami z výberu (Ines Tatliaková, Ivona Martinková a Ivan Kováč), ako i hudobnými bodmi gitár pod vedením Samuela Kováča.

Antológia Rodiskom oprstenkovaný vyšla na sklonku leta a je v nej 70 umelecky hodnotených autochtónnych básní našich básnikov Juraja Mučajiho, Paľa Bohuša, Andreja Ferku, Jána Labátha, Michala Babinku, Pavla Mučajiho, Juraja Tušiaka, Viery Benkovej, Víťazoslava Hronca a Miroslava Demáka. Títo spisovatelia čerpali podnety pre svoju básnickú tvorbu z dedinského sveta svojho rodiska. Zostavovateľ antológie sa publiku prihovoril, keď odpovedal na otázku, prečo práve Rodiskom oprstenkovaný.

Spisovateľka Viera Benková sa ujala slova pri otázke spočívania dolnozemskej slovenskej podstaty, čiže hrdinskosti Slovákov.

Svojím slovom sa nadviazala na to naše a našské – slovenské vojvodinské.

Po samotnom programe všetci spoločne šli do učebne slovenčiny, kde bol slávnostne prezentovaný panel, ktorý je vyrobený na to, aby podúčal, rozširoval vedomosti terajších žiakov, ale aj aby zostal svedectvom a pamiatkou pre budúce generácie. Teda aby bol mostom – spojivom medzi

Budú nové knihy Na zasadnutí

Vydavateľskej rady Slovenského vydavateľského centra (SVC) dňa 29. decembra 2010 v Báčskom Petrovci sa hovorilo o realizácii vydavateľského plánu v minulom roku a predstavený bol návrh plánovaných vydaní na rok 2011. V tomto roku by v rámci viacerých edícií podľa navrhnutého plánu mali vyjsť nasledujúce tituly: Edícia Živý prúd (súčasná literárna tvorba vojvodinských Slovákov): Zlatko Benka – Najvyšší čas (výber z básní), Viera Benková – Modrotlač (zbierka básní), Samuel Čeman – Kritické

4 | vzlet | január 2011

antinómie, Michal Ďuga – Výber z básní,, Jarmila Hodoličová – Kontúry slovenskej vojvodinskej literatúry a kultúry (literárnovedné štúdie), Ján Hrubík – Štyri hry, Anna Marićová – O jazyku (lingvistické štúdie), Daniel Pixiades – Útek za srdcom (výber z básní), Ján Salčák – Poviedky a divadelné hry Edícia Lacná knižnica: Michal Bíreš – Juliette (zbierka básní)

minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou, kultúrnym dedičstvom, láskou k rodisku, tak spisovateľov, ako i mladých pokolení.

Okrem mapy Vojvodiny, na ktorej sú naznačené slovenské dediny, panel pozostáva aj z fotiek 40 vojvodinských spisovateľov a z citátov známej básne. Ideu na to dala už spomenutá organizátorka M. Andrášiková, ktorej pomáhala administratívna referentka našej školy Zuzana Maglovská, pokým technickú úpravu tohto diela mala na starosti Olgica Tordayová.

Záverom večierka bolo posedenie hostí a domácich v zborovni školy. Medzi vzácnych hostí, ktorí boli hrdí, že boli pozvaní na takýto večierok a šťastní, že sa pestujú takéto tradície, boli okrem spomenutých spisovateľov aj spisovateľ Pavel Mučaji s manželkou, tiež spisovateľkou Xéniou, predsedníčka Asociácie slovenských pedagógov Viera Boldocká, predsedníčka Matice slovenskej Katarína Melegová-Melichová a iní. Večierok bol pochválený zo strany hostí. Kiežby ich bolo v budúcnosti viac – aj večierkov, aj hostí a hostiteľov.

Vesna VALIHOROVÁFILIPOVIĆOVÁ Fotografie: Jaroslav Čiep

Edícia Korene: Ján Labáth – Poviedky Edícia Spectator (publicistické žánre): Pavel Mučaji – Povolaná zo spomienok (fejtón; kniha o akademickej maliarke Zuzke Medveďovej) Edícia Včielka (knihy pre deti v útlom veku): Pavel Mučaji – Keď sa básnik hrá (básne pre deti) Edícia Vedecké zošity (knihy z dejín, literárnej vedy, lingvistiky, národopisu, bibliografie): Mária Myjavcová – Štyri sociolingvistické štúdie, štúdie Anna Makišová – Komunikácia v materskej škole Mimo edícií sú zaplánované tieto vydania: Národný kalendár 2012, Ľudmila Danková – Kuchárka, Vladimír Valentík – Kniha o Galérii Zuzky Medveďovej.

Ilustrácia: Dušan Durman

PO NÁBREŽÍ

Doček Vlasy som si u frízerki vipégľala ešťe popoluní, tagže mi ostálo ľem sa expresňe našminkať: viťjahnuť obrvi, normálňe, namakla som si višňoví sjáj na usňe; potom nárukvice, čo som dostála od švéci; lánčiť uš aňi ňevjem ot koho, aľe mi stojí kibók; seťjaš sa, nosila som ho, ke zme prešľí víken ďúskaľi na žuráji u Mándova? Ajde, reku, nag ňemaľerišem, okvačím si aj amajľiju, toho mójho maľiho zeľeňiho plastičňiho medveďíka, čo ho nosím zo sebóv na každý sudar, ke mi baš stojí do tipa. Aj ho ňínto, aj ňínto, aňi ot kórova a rozhádzala som celí ormár v mojej gajbe... Pošízila som totálňe, e, reku, sestro slatká, na čo to vínďe bez amájľiji? Nahala som tak, trkla som do pretsobľa – a tipa ňínto!

Ja do choňíka, a vom tam! Šéta, choďí hor-dov ako zloduch po kľincách a uš aj mi zvocá, že ďe som zatelkvo, už vraj sťjekov zo žívcov.

E, reku, máňi sa ma; ti tu užívaš, opúšťaš sa a ja mám probľém, a ipak sa ňejéžim ako ti... Ajde, reku, pokret!

E, ke ťi mi pred zgradu, nag ňevravím, že sa nám prvo zagláviv ľift, aľe potom sa preca pohóv a usídriv na prízemľi – ňínto jeho avta! Oňjesov ho pavúk, viďeľi zme ho, baš zamakóu za uhóu... Čo teras? – vravím ja... É, u pí-má!

– odbrúsiv mój ňesúďeňí dáso, zapľuv ňekultúrňe na trotoár, ňepovjedav uš aňi vozdra, ľem otšétav...

E, reku, čo je tu je, tag mi je ako mi je, zbrisala som aj ja, aj to pravo trkom na Trg slobode.

A tam – gúžva neviďená! Razdva som oceňila situáciju: v eňéj grupe viďím, dobrí tipovja a maňak ribou. Baš trjeskala voľáka dobrá mjúza, pridrúžila som sa jim, začala ďúskať. Ajde, reku, či sa mi posreťí, uhapsiť toho zgodňiho nabilduvaňiho mačóra. Očigľedňe som sa mu dopadla na prví pogľet, ľebo ma stajme začav múvať. Aľe baš sa ňetrúďiu, či čo, aľebo bou zmotaňí... Startuvau ma z hlúpou frázou, že vraj mám pekňje oči – a ľem tak sa mu fári ľepiľi za tjeto moje dve nápredňje pajtáške... Čo jes-jes: bóu dobre skockaní, makar mi jeho ľeptírmášna ňiako ňešla z masívnou ogrľicou a kajlami, no, aľe, reku, tu je, voľaďe, za folder Buďe-nebuďe. Aj vraví, ajde na edom drink, reku váži, aľe ľem ak nájďeme voľáko kúl mesto. Baš sa mi stáľe vjac svíďav, kím zme sa prebíjaľi cez ruľu, vješ, vom o dve hlavi viší odo mňa, drží ma za ruku a prsti... a ja celá hepi! Jóu, prsti

mau mocňje... dlhje... ako noťni bravár. É, aľe potom, ľem čo zme si ľofľi v kafíťi, začau tripuvať, bulázniť voľačo, čo ňema blágu vezu zo životom. Ke tresóu, že obožáva národňáčiňe, pukóu mi film! Ňemaš pojma, aký to bóu smor; na jedvitje jádi som sa ho otarasila a pravac do centra.

Ke ja tam, a tam – ršum, šutka na vrchúnci! Aj ja som začala skákať ako šiparica; misela som, ľebo petardi pukaľi na šecke straňi; šáv na ľavej helánki mi odišou baš o póv noci čim crklo svetlo a začalo sa žvalaveňja a čestítaňja.

Ma, reku, izem ťi najlúďejšiu noc!

Zala som taksi a pásik – domóv.

Matorci uš chŕkaľi pret teľevízorom.

Zadusila som ho, stropóštala sa na posťeľ a upúťila sa do noviho roku slobodňim stílom.

E, čo jesto u ťeba, mačko? Cimáš ma, a teras čušíš a baš ťa bolí ucho... Ako si sa prevjedla?

Stvárňe ma interesuje, ľem skráť, ľebo žúrim na reprízu dóčeku; da viďíš, akiho bádžu som vytiahla s folderu Asimožno...

Ajde, počujeme sa a – veľa sreťi aj ľúbavi v novom... jbš Ilustrácia: Dušan Durman

E, ti si?! Ťao, ribo, ako bolo na dóčeku? Ja som sa ťi, ženská moja, prevjedla – ubi bože!

Takí lúdi próvod som v živoťe nezažila! Totálňi ráspat sistému.

Ma – potplňí chaos! A začalo sa baš super. Prvo zme ťi doma okíťiľi boríť, či jélku, ňisom baš sigúrna, ľebo som ňemohla dočkať, kedi uš príďe...

E, taman zme, že iďeme večerať, ke ťi tu – prišov mój noví macam... Vješ, tem, čo som si ho spakuvala do folderu Svíďajúsa, ešťe pretížňom. Upoznala som ho z matorcami a vom ťi – zamisľi tipa! – doňjesov aj pokloňi!

Mňe minďuše, starimu muštiklu a kéve rúš. O-kej, vravím mu, seť tu, f pretsobľi, ňemrdaj, iďem sa časkom obliesť. Ponúďila som ho s kávov, ňekcev, robiv sa fíni; že si vraj račej nabrzinu drmňe voľačo konkrétno a – abi som požúrila. Ľebo, že si avto nahav bezveze... Ej, mačko, da viďíš, čo má nabúdžení koč; strava!

E, vješ mňa, picla som sa nabrzinu, ve som krpice mala dávno sprémeňje: nabácila som si, normálňe, tem višňový miníť, čo mi super pasuje gu žltej majici, čo si mi ju kúpila v ľeťe, ke som mala roďus, isto ako moje omíľeňje čipkavje hulahopke, vješ, tje rózavje, obula som novje štikľe... Som ťi vravela? Ke som jich f butiku viďela, odľepila som hneť, dala som jich spakuvať, makar ma aj trocha žúľajú, aľe sa mi super...

FILOTÍNKY ciže: životno-neživotné filozofie o všelicom

Cez naše

Ú s me

po sviatkoch

v

plecia (4)

Chcete byť normálny? Nezabúdajte na vlastnú sexualitu! 

Asi najväčším „tŕňom” v dejinách psychológie bol vznik psychoanalytického hnutia Sigmunda Freuda. Niežeby to dnes bolo až také kontroverzné, ale predstavte si, ako sa vtedy tvárili vtedajší cirkevní hodnostári či konzervatívne babky, ba dokonca aj rôzni napudrovaní páni, keď „pochabý“ Freud začal kecať o význame sexuality a agresie pre normálne fungovanie človeka. A potom k tomu pridal aj existenciu infantilnej (detskej) sexuality. Niektoré základné pojmy z teórie sú: existencia piatich psychosexuálnych fáz vývoja (orálna, análna, falusová, fáza latencie, genitálna), tri prípady existencie osobnosti (id, ego, superego), existencia inštinktov života (Eros) a smrti (Tanatos), pojem vedomého, nevedomého, predvedomia atď.

Učenie viedenského lekára S. Freuda dnes poznáme ako freudizmus. Ide o učenie zovšeobecňujúce a zvýrazňujúce vplyv sexu v ľudskom živote; psychoterapeutický smer zameraný na oblasť nevedomia, pudového života, najmä potlačených sexuálnych predstáv.

Nikola Samac/asp

Sviatky sa oficiálne včera skončili. Neoficiálne však ešte trvajú, pre niektorých sa iba včera začali. A my sme chceli napísať niečo veselé a niečo nové. Akosi však, hádam aj kvôli týmto pateticko-romantickým, vznešeným či depresívnym a nostalgickým dňom – už pre koho ako – nie a nie dostať sa do veselej žartovnej nálady.

Ani káva nepomohla. A zdá sa, že zostaneme pri tom tak, ako napríklad bedrový kŕč – samozrejme, pri dlho očakávanom orgazme.

No, smola – čo iné povedať.

Ale nechceme nikomu pokaziť deň. Úsmev nadovšetko – s ním je vždy krajšie a veselšie.

Preto ak nemáte naň dôvod, aj tak si ho položte na pery. Ani nezbadáte kedy, len si odrazu začnete byť vedomí, že sa fakt usmievate. Tváriť sa nemusíte a na pocit šťastia a dobrú náladu si vyskúšajte vlastnú silu vplyvu na okoloidúcich.

Usmievajte sa každému a všímajte si, čo sa stane.

Určite sa aspoň polovica z tých nič netušiacich náhodných okoloidúcich začne usmievať tiež. A to už niečo je. Ešte keď si je človek toho aj vedomý – a pripíše si to k svojim dobrým dielam, iste sa cíti nadšene.

Usmievate sa, čo?

Vidíme vás, vidíme vás... 

január 2011 |

Asp-asp

vzlet | 5

VÝSLEDKY

ODMEŇOVACEJ SÚŤAŽE

VZLET a PB COMPUTERS - december 2010 V odmeňovacej súťaži, ktorú časopis Vzlet v decembri 2010 realizoval v spolupráci s predajňou počítačovej techniky PB Computers, odmeny získali: Vesna Hudecová z Padiny a Gabriela Filková z Kovačice (Headset Chrome – slúchadlá s mikrofónom), Marína Horvátová z Báčskeho Petrovca (Mouse speakers – USB reproduktory), Jano Krasko z Padiny (Aqua hub – USB miniakvárium s rybičkami), Sára Miháľová z Padiny (Mug warmer – USB ohrievač nápojov), Jozef Gašparovský zo Selenče (Neon @ sign – USB osvetľovací znak). Žrebovanie sa uskutočnilo dňa 31. decembra 2010 v miestnostiach NVU Hlas ľudu v Novom Sade. V komisii boli Mária Filipová, Ľubica Sýkorová a Stevan Lenhart; pri žrebovaní pomohla Mária Domoniová.

Výhercom odmien gratulujeme, a tým účastníkom, ktorí tentoraz nezískali odmeny, prajeme šťastie v nasledujúcich súťažiach.

www.pbcomputers.co.rs

tradicné zvyky a obycaje

Lucky šiestacky z Petrovca Svätá Lucia je jedna z katolíckych a pravoslávnych svätých. Je patrónkou slepých. S menom a sviatkom sv. Lucie, ktoré sa oslavujú 13. decembra, sú spojené mnohé ľudové zvyky. Okrem iného sa v nich sv. Lucia predstavuje ako rozdeľovateľka darov a nositeľka svetla.

Ide o tradíciu, ktorá prišla vlastne zo Švédska a symbolicky znamenala držanie nešťastia ďaleko od domu. Lucie boli oblečené v bielom a na tvári mali biely závoj. V jednej ruke mali kôš so sladkosťami a v druhej metličku z peria.

Symbolicky bol vymetaný prach z domu.

V Petrovci sa, podobne ako na Mikuláša, deťom kladú darčeky do vyčistených topánok, prípadne ak niekto nebol dobrý,

tak nedostane darček, ale len cibuľu a cesnak, buď to prútik, ktorým by mal byť vyšibaný za svoje skutky. Pomaly sa to stáva tradíciou, aby sa na ZŠ Jána Čajaka starší žiaci obliekli na Lucky a rozdeľovali darčeky prvákom v podobe hračiek. Akcia zbierania hračiek sa realizovala vďaka samotným žiakom. Z toho všetkého veľkú radosť mali najmä prváčikovia...

Vesna VALIHOROVÁ-FILIPOVIĆOVÁ

Výucba v ústrety Lucke v Bolovciach V ústrety dňu Lucie v Stajkovom etnodome v Boľovciach prebiehala ambientná vyučba slovenského jazyka. Organizovaná bola v znamení stridžieho dňa a mala za cieľ zrekonštruovať pradávne obyčaje boľovských Slovákov, ktoré sú súčasťou našej národnej kultúry a pomaly zanikajú.

Úplne iní MAJITELIA: BOŽIDAR PAVLIĆEVIĆ ŽELJKO ČAPEĽA Dobanovce Svätosavská 56 Stará Pazova tel.: 022/317-355 6 | vzlet | január 2011

Chlapci s ocieľkou Žiaci nižších a vyšších ročníkov si na hodinách a v rozhovore so staršími občanmi najprv naštudovali obyčaje v deň Lucie, z toho sa zrodili krátke dramatizačné scénky, v ktorých boli predstavené úkony v domácnosti patriace každému členovi rodiny.

Vďaka starším žiakom o Lucke sa mnoho naučili tí najmladší, ale do týchto aktivít sa zapojili aj starí rodičia a prostredníctvom stránky Facebook bola aj audícia, čiže výber boľovskej Lucky 2010...

Viera TOMANOVÁ

Anna-Mária Babincová z Kovacice

Nielen talent, ale aj práca Príkladom dobre známej skutočnosti, že talent, práca a svedomitosť nevyhnutne prinášajú pekné výsledky, sú viaceré úspechy, ktoré má za sebou AnnaMária Babincová, žiačka 8. ročníka ZŠ Mladých pokolení v Kovačici. V minulom roku obsadila prvé miesta na republikových súťaženiach zo slovenského jazyka (v kategórii siedmakov) a zo srbčiny ako nematerinského jazyka, pokým ako členka školského hudobného orchestra na vlaňajšej republikovej súťaži sa tešila druhej cene. Minuloročné úspechy Babincovej boli korunované uznaním a odmenami, ktoré jej a iným vynikajúcim žiakom boli udelené 17. decembra 2010 vo vláde Vojvodiny v Novom Sade. „Ako žiačka piateho a šiesteho ročníka som sa zúčastňovala na súťažiach z fyziky a matematiky, už vtedy som však mala silný záujem o jazyky,” hovorí Anna-Mária Babincová. „Myslím si, že mám talent pre jazyky, tiež mám rada angličtinu a vynakladám veľa úsilia na zdokonalenie svojich vedomostí. Na súťaženia zo slovenčiny ma pripravuje profesorka Mária KotvášováJonášová, pokým srbčinu cvičím s mojou starou matkou Máriou Kováčovou, ako aj s profesorkou Sonjou Lončarovou.”

V minulom roku táto výborná kovačická žiačka pobudla v Banskej Bystrici na

Slovensku, kde bola ubytovaná v internáte Univerzity Mateja Bela, navštevovala prednášky a zdokonaľovala jazykový prejav prostredníctvom konverzácie.

Okrem jazyka sa zaoberá aj hudbou, o čom hovorí: „Už niekoľko rokov hrám na flaute a navštevujem hodiny v kovačickom oddelení Hudobnej školy Josifa Marinkovića, mojou profesorkou je Branislava Rajačićová. Pred dvomi rokmi som sa zapojila do aktivít školského orchestra pod vedením Pavla Tomáša st.

V orchestri nejde iba o hudbu, ale tiež o kamarátenie a príjemné zážitky na zájazdoch. Získali sme niekoľko pekných cien na rôznych súťažiach, účinkovali sme na DFF Zlatá brána a v nahrávaní vianočného programu RTV Vojvodina. V tomto roku sa orchester zúčastní na Festivale detí Vojvodiny.”

Anna-Mária Babincová plánuje pokračovať v školení na kovačickom Gymnáziu Mihajla Pupina, kde bude zdokonaľovať jazykové znalosti a uvažovať o vysokej škole. Ako hovorí, jej životným povolaním bude práca v škole alebo sa bude zaoberať jazykovým prekladom. Vo voľnom čase rada číta knihy, pozerá akčné filmy a počúva domácu rockovú alebo zahraničnú r’n’b hudbu...

S. L.

Daniela Konceková z Padiny

Majsterka karate Karate je japonský

spôsob športového zápasu a obrany údermi a kopmi. Je to veľmi dynamická a zdravá aktivita, ktorá okrem aktívneho zaoberania sa športom tiež pomáha psychicky sa upevniť.

Mladá Padinčanka, 14-ročná Daniela Končeková sa tomuto predovšetkým zaujímavému a dosť záhadnému športu venúva už takmer štyri roky. Pravidelne trénuje dvakrát týždenne, ba aj viackrát, akže sú v pláne súťaženia. „Karate pre mňa predstavuje spôsob života, pokým súťaženia sú príležitosťou na dokazovanie,” vysvetľuje Daniela vlastnú športovú filozofiu.

A naozaj sa jej darí. Prvé priečky na súťaženiach takmer sú samozrejmé. K tomu precestovala celý štát.

Kikinda, Čačak, Bečej, Zemun, Trstenik, Kruševac, Kragujevac, Smederevo, Beočín, Aleksinac, Kladovo...

Je členkou Karateklubu Dolina, ktorý začiatkom decembra minulého roku v Kragujevci dosiahol bezpochyby najväčší úspech v bohatých dejinách tohto športu v Padine. Podobne tomu bolo aj roku 2009, keď sa v Aleksinci ovenčili štyrmi medailami...

V Kragujevci súťažilo vyše 800 karatistov srbskej JKA federácie. V tak silnej konkurencii v súťažení dievčat Daniela Končeková v predvádzaní kát sa po druhýkrát stala majsterkou štátu zopakujúc tak úspech z Aleksinca.

Danielu úspech nezmenil.

Je výbornou žiačkou, jej

obľúbeným predmetom je, samozrejme, telesná výchova, ale má rada aj výtvarnú kultúru a v budúcnosti sa vidí ako dizajnérku.

Vo voľných chvíľach najviac počúva starý rock a techno hudbu, film Titanic by mohla pozerať kedykoľvek…

Dvojnásobná štátna majsterka by mala v priebehu tejto zimy absolvovať spoločné prípravy vo Vrnjačkej banji už ako štátna reprezentantka.

Pred ňou sú teda nové záväzky…

A čitateľom Vzletu Daniela odkazuje, aby sa predovšetkým zaoberali športom, lebo športovať znamená zdravo žiť.

január 2011 |

Božena ŠIRKOVÁ

vzlet | 7

cestopis

Z á ž i t k y z USA

V piatok ráno 1. októbra sme sa s rodinou vybrali na 24-hodinovú cestu ponad Atlantický oceán, avšak nepočítali sme s tým, že počas prestupovania v Londýne zmeškáme ďalšie lietadlo. Aspoň

sme mohli povedať, že sme boli v Anglicku, pretože nás ubytovali v hoteli neďaleko letiska – ďalší let bol na druhý deň. Takže s oneskorením, ale bezpečne, sme sa 2. októbra dostali do USA. Zleteli sme do Filadelfie, čiže Pensylvánie, ale o niekoľko dní sme sa vybrali na triapoltýždňovú cestu, na ktorej sme prešli až 10 štátov.

Z Pensylvánie sme sa spustili na juh cez Maryland a Virgíniu do Severnej Karolíny.

Privítalo nás tam slniečko, známe tváre priateľov a nezabudnuteľný výlet na pláž. Bolo až neuveriteľné, že sme sa v októbri mohli v šortkách a v tričku špliechať vo vlnách Atlantiku. Zbierali sme mušle a kamene a dúfali sme, že ten šum vĺn a teplý vánok nebudeme musieť opustiť. Avšak bol to iba začiatok našej cesty. Zaujímavé je, že kdekoľvek sme sa nachádzali – nechceli sme odísť odtiaľ a zasa, kamkoľvek sme ďalej smerovali – bolo to nové a vzrušujúce miesto, ktoré sme zase nechceli opustiť.

A tak dokola… Zo Severnej Karolíny sme pokračovali do Tennessee, kde nás privítali prekrásne hory a kopce. Kopce, ktoré nás sprevádzali aj ďalej, keď sme cestovali cez Kentucky. Bolo nádherné dívať sa na očarujúce farby jesene. Vystriedali sa všetky odtiene zelenej, oranžovej, zlatej, žltej, červenej, dokonca aj doružova boli zafarbené stromy tých krásnych lesov… Cestou na sever sme navštívili príbuzných. Ale museli sme sa rozlúčiť s kopcami, ktoré tak milujeme, pretože Indiana sa zdala byť sama rovina. Strašne nám pripomínala Vojvodinu, samé polia a málo stromov. Jedine, že sa americké farmy líšia od našich – sú veľké a rozmiestnené sú navzájom ďaleko od seba. Podobný bol aj Illinois. Pobudli sme tu asi najdlhšie zo všetkých miest na ceste.

Priatelia nám dovolili zostať týždeň na táborisku, ktoré vlastnili. Bol to prvý týždeň,

8 | vzlet | január 2011

ktorý nebol taký rušný, a mali sme času trochu si oddýchnuť a venovať sa školským prácam. Avšak medzičasom sme navštívili aj Chicago.

Boli sme vo veľkom akváriu (Shedd Aquarium), kde sme mali možnosť vidieť nielen veľa rýb, ale aj mnoho iných zaujímavých vodných živočíchov, či už išlo o riečne, tropické, veľké, malé, pestré, všedné… Videli sme aj morskú korytnačku, malé žraloky a bola aj jedna obrovská ryba, ktorá bola vlastne väčšia ako tie žraloky. Kto by povedal, že je vodný svet taký pestrý? Ale sme sa ku koncu museli poponáhľať von, kvôli nakrúcaniu nového filmu, ktoré tam malo prebiehať v to isté popoludnie. A preto sme šli do historického

múzea (Field Museum of Natural History).

Môžem vám povedať, že by ani celý deň nestačil na to, aby ste ho poriadne obišli – a my sme mali iba poobedie. Ale aj tak sme mnoho toho videli a naučili sa. Bola výstava starého Egyptu, kde sme videli múmie, sarkofágy, hrobky, sochy (okrem džbánov a šperkov); taktiež bola výstava domorodých Indiánov Severnej a Južnej Ameriky. Bolo

zaujímavé vidieť rozdiely medzi týmito plemenami – v závislosti od územia a obdobia – či už v zbraniach, oblečení alebo umení. V samom meste Chicago sme nestrávili veľa času, no pohľad na jazero Michigan sme si nenechali ujsť. Možno nám nebudete veriť, že na tom jazere, pretože je také veľké, ani nedovidieť pobrežie na opačnej strane.

Navštívili sme akvárium a múzeum, takže nám ešte zostala iba zoologická záhrada (Linkoln Park Zoo). Na to sa deti veľmi tešia, a nebudeme klamať – tešili sme sa aj my.

Bola to veľká zoologická záhrada, možno nie až taká veľká rozlohou, ako počtom rôznych druhov zvierat. Ďalšia návšteva nás zaviedla ešte severnejšie, k samému Michiganu. Je to krásny štát, v ktorom je veľa menších jazierok. Blížili sme sa už ku koncu našej cesty a prechodom cez Ohio (teda 10. štát našej cesty) sme namierili späť do Pensylvánie, odkiaľ sme aj začali cestovať. Keď sme bývali v USA naposledy, boli sme ubytovaní práve tu v PA, v mestečku Reading. Preto sme si posledné 2 týždne nechali na náštevy a nákupy práve tu. Rodinu, u ktorej sme boli ubytovaní, tvoril vlastne manželský pár, takí päťdesiatnici. Deti už nebývali u nich doma, ale to, ako aj ich vek, vôbec nevplývalo na naše pobavenie sa s nimi. V pivnici sme sa bavili pri mini futbale, biliarde a vonku sme mali možnosť voziť sa na ich harleykách, dokonca aj na starej motorke z 30. rokov s postranným vozíkom. Neďaleko mesta sme navštívili aj letecké múzeum. Vo vonkajšej časti bolo mnoho starých lietadiel, vojenských a pasažierových, aj dvojrotorový vrtuľník. Vnútri boli menšie lietadlá, max. dvojpasažierové, ako aj staré motory, včasné modely, uniformy pilotov a letušiek, dokonca aj kôš teplovzdušného balónu. Pán Hart (u ktorého sme bývali) sčasti vlastnil malé štvorpasažierové lietadlo a ponúkol sa, že nás v ňom zoberie na krátky let. Bolo to vzrušujúce a nenechali sme si ujsť takúto možnosť. Pravdu povediac, let sa veľmi neodlišoval od letu veľkým lietadlom, ibaže sa turbulencie cítia oveľa silnejšie a pohľad je omnoho krajší. To, čo vidíš, celkom stačí, aby si rozoznal domčeky, polia, cesty a predsa máš pohľad z vysoka na väčšiu časť krajiny…

Bola som hore takých 20 minút, práve zapadalo slnko a bolo to naozaj fantastické.

Prekrásny štát Pensylvánie je známy aj podľa obývanej časti Amišov. Pozreli sme sa na túto zaujímavú oázu a život jednoduchých, ale pokojných ľudí. Je to komunita,

Konstantín Tušiak zo Silbaša ktorá žije bez elektriny, telefónov a automobilových vozidiel. Takže neraz sa stalo, že sme sa tam na ceste stretli s kočmi. A keďže sme tam šli v pondelok, mali sme možnosť vidieť navešanú bielizeň na dvoroch domácností – pretože je známe, že je pondelok deň na pranie bielizne. Oblečenie majú jednoduché, zväčša tmavé. Prechádzali sme sa v jednom z miest v tom okolí a navštívili sme malé obchodíky s ručne vypracovanými prikrývkami, ozdobami, oblečením, domácimi džemami, sladkosťami a rôznymi drevenými výrobkami. Boli sme aj v dielni, kde sme videli, ako ručne vyrábajú sviečky (medziiným aj ich známe „visiace” sviečky).

Dva týždne na jednom mieste sa spočiatku zdali byť dlhé, ale nakoniec nestačili ani zblízka na všetko.

Americká kultúra je rozdielna vzhľadom na mestá a štáty, ale typický fenomén nákupov a nezdravého stravovania sa je všade prítomný. Bolo zaujímavé skúsiť rôzne jedlá, ktoré nám boli pochúťkou a pre nich sú vlastne každodenné, ale ku koncu nám všetko chutilo rovnako a túžili sme po dobrom domácom jedle. Je skoro neuveriteľné, aký dôraz dávajú na sviatky, teda vlastne na komerčnosť tých sviatkov. Napriek tomu, že je Halloween až 31. októbra, už od začiatku mesiaca boli domy a obchody ozdobené v tomto duchu. A keď prešiel tento večer, za jeden týždeň zmizli všetky stopy tohto diania a už sa začali chystať na Vianoce.

Nevieme, či šesť týždňov znie veľa alebo málo, no môžeme povedať, že nám neboli dosť. Predsa sme tam neboli 10 rokov a dohoniť to v takom krátkom čase je nemožné. Ale videli sme mnohé nové veci, takisto aj známe tváre priateľov (ako aj ľudí, na ktorých si iba rodičia pamätajú). Pre každého z nás bola táto cesta iná, či už misijná, či nostalgická, dobrodružná – tak alebo onak, bola nezabudnuteľná.

Miriam a Tabita Eliášové

Bodrum, Turecko

Lákavá turistika

Cestovanie ako nevyčerpateľný zdroj poznatkov vo svojej ponuke sprístupňuje kultúry iných národov, historické pamiatky a prírodné krásy.

Konstantín Tušiak zo Silbaša má rád cestovanie, ale i turistiku vôbec. Po skončení strednej školy v Novom Sade získal diplom turistického technika. Na Prírodovedno-matematickej fakulte v Novom Sade si zvolil študovať na oddelení geografie, turizmu a hotelierstva, odbor Manažér v hotelierstve. Teraz je študentom záverečného štvrtého ročníka.

Ako stredoškolák Tino navštívil Grécko.

V tomto štáte pobudol ešte niekoľkokrát ako študent, na ostrovoch Kos (po prvom a treťom ročníku) a Rodos (po druhom ročníku), zakaždým to bola záväzná dvojmesačná prax pre študentov, ktorí majú zabezpečenú cestu, ubytovanie a stravovanie. Pracoval ako čašník s osemhodinovým pracovným časom.

Zvlášť dojmy z prvej praxe hodnotí ako „super”, všetko bolo pre neho nové a zároveň výnimočné. V neznámom prostredí čoskoro získal nové známosti.

Spolu s kamarátmi si okrem pracovných

Spomeňme aj to, že Tino ako študent prvého ročníka navštívil väčšie mestá vo Vojvodine a Srbsku. Do jeho cestovateľského denníka sa vtedy už

Prax v gréckom mestečku Kipriotis – s kolegyňou z Ruska

zapísalo niekoľko štátov – Chorvátsko, Maďarsko, Slovensko, Čechy. V marci 2010 navštívil Veľtrh turistiky v Berlíne. Toto mesto ho fascinovalo svojou veľkosťou a modernou architektúrou. Pobudol i v Mníchove. Na spiatočnej ceste svojim kolegom robil sprievodcu v Prahe. Cestou sa zastavili i vo Viedni.

Z cudzích jazykov ovláda angličtinu, francúzštinu, ruštinu a nemčinu.

V januári 2010 sa zúčastnil v projekte Animácia v turizme. Ako koordinátor 12-člennej skupiny sa podieľal na organizovaní slovenského večierka, v ktorom Pri kolumbijskom stánku na Veľtrhu turistiky v Berlíne predstavili slovenský folklór, niektoré slovenské jedlá a povinností mohli vychutnať krásu turistiku na Slovensku. gréckych ostrovov, pôžitok z pláží a Po ukončení štúdia Tino plánuje v plavby po mori na okolité ostrovy. Na školení pokračovať, cestovať, navštíviť vlaňajšej praxi sa mu podarilo navštíviť Ameriku...

Bodrum v Turecku.

Jaruška FERKOVÁ január 2011 |

vzlet | 9

školské casopisy

Šieste V období vianočno-

novoročných sviatkov čiže pred samým začiatkom zimných prázdnin žiakom kovačickej ZŠ Mladých pokolení sa dostalo do rúk nové, šieste číslo ich časopisu Okienko.

Tlačený na kvalitnom papieri s farebnou obálkou časopis obsahuje množstvo žiackych literárnych prác, ako aj obsiahly prehľad školských aktivít v uplynulom období (rubrika pod názvom Čo, kde, kedy, ako bolo – Okienko ti prezradí), takže sa možno dozvedieť

o výletoch, prednáškach na rôzne témy, aktivitách počas Detského týždňa, účasti žiakov na festivaloch a Rozhlasovej súťaži recitátorov, športových turnajoch atď. V osobitnej rubrike sú predstavení talentovaní žiaci a ich úspechy, pozornosť sa tiež venúva oddeleniu žiakov s poruchami vo vývine. Pozoruhodná je rubrika Zo škatule dôvery, v ktorej školská psychologička spolu s Rovesníckym tímom poskytuje odpovede na anonymné otázky žiakov v súvislosti s problémami v škole... Bohato ilustrované číslo tiež obsahuje farebný nástenný kalendár a komiks (jeho autorom je štvrták Andrej Tomáš).

Poznámka by sa vzťahovala na rozvrhnutie strán čiže rubrík, ktoré nie sú usporiadané podľa uvedeného obsahu, pokým na strane 6 v niektorých textoch „chybujú“ časti slov. Takéto technické nedopatrenia však veľmi neuberajú na vcelku pozitívnom dojme počas listovania v Okienku... sl

story Anna Horvátová

Hotový blázinec – Ahoj, Taňa. Teší ma, že ťa vidím, no poď, budeme sa baviť na facebooku... Ach, neostýchaj sa veľmi, tá moja vyšinutá sestra je nie doma.

Vieš, ledva som sa dočkala chvíle, keď si môžem sama hovieť v izbietke.

Ale, na veľké obojstranné prekvapenie, v izbe bola iná rozprávka. Saška sa vkradla nebadane, a meditovala pri hudbe. Keď Maša otvorila dvere, z ktorých sa usmievali herečka Angelina Jolie, skupina Rebelde a ktovie ešte kto, dobre ju šľak netrafil.

– Prepánajána!!! Toto je neuveriteľné. Čo ty robíš doma, veď si sa predsa nabrala na rolleroch ku kamarátke! A či to malo byť stretnutie s tým... s tým... chalanom, debilom!!! Ach, aká smola! A ešte tento neporiadok, katastrofa. Nedá sa mi veriť, že si sa zase hrabala v mojej skrini, no čoby hrabala, veď si všetky veci vyšmierala z nej. Si priam závislá od mojich vecí.

Stokrát som ťa upozorňovala, aby si nestrkala nos do mojej skrine, no počuješ!!! Vari si sa zbláznila, či čo?! Čo si si nasadila tie slúchadlá na uši, halóóó, okamžite to stŕhaj dolu!

Len-len že Saška nedostala facku od svojej sestry.

Táto sa jej načas vyšmykla spod ruky. Pokým Maša vrieskala – plieskala, Saška ju ignorovala. S veľkou nehou sa venovala svojim trom utešeným mačiatkam. Sestru odpálila akoby nič.

– Tak pozri si ju, ešte aj tie strapaté mačience dovliekla do izby, aby tu vzduch znečisťovali! Tebe sú dôležitejšie mačience ako ja, tak to tu vonia, – neprestávala zjapať. V tom vytržení schmatla mačiatka a už len-len že ich nevyšmarila cez okno, ale vtom Saška ako strela doletela k nej, a v tom ju znemožnila.

– To si sa ty zbláznila, či čo. Čo to robíš, nechaj mi moje mačiatka, čo ti zlého urobili!!!

Aj to jedno, čo zmizlo, ty..., ty..., určite to máš ty na svedomí...

– Ach, keby ti aj tieto tri zmizli, bola by som

10 | vzlet | január 2011

najšťastnejšia na svete, – chladne jej odvrkla.

Taňa mala zo všetkého plnú hlavu. Stála nehybne, nemohla sa z toho dostať. Či sa má vrátiť domov, či len počká, pokým sa tieto sesterské búrlivé reakcie nezmiernia. Bola v pomykove.

So Saškou sa nechcela stretnúť, lebo neboli v láske už zopár dní. S Mašou si ale fajn rozumeli. Keď videla, ako nežne Saša pristupuje s mačiatkam, bleskurýchle vypálila von, a ozlomkrky uháňala domov.

No ja som ale za stvora, ako som si mohla také niečo dovoliť, takto sa teraz budem blamovať pred mojou dovčerajšou kamarátkou a terajším najväčším nepriateľom – premýšľala idúcky domov.

Oľutovala svoj počin a zároveň dumala, ako sa vykúpi, ako krivdu odčiní.

Možno mi Saša odpustí.

Stanú sa z nás zase dobré kamarátky?! Vrátim jej to mačiatko, aj tak asi nie je šťastné so mnou, možno i túži za sestričkami. A priznám sa, že som ju klamala aj za... ach, ja načo mi to bolo!

Sesterská hádka trvala dosť dlho. Taňa prišla už späť, avšak hádanie kulminovalo.

Rozhodla sa, že preruší tú drámu a aj Saške sa ospravedlní za nemilý počin.

Ešte jeden dobrý skutok vykonala; priniesla späť Saškino mačiatko, ktorým jej spôsobila taký veľký smútok.

– No tak už prestaňte, nemôžem to už počúvať... hádať sa už veru nebudeme!

Saška, pozri, priniesla som ti tvoje štvrté mača, za ktorým tak veľmi banuješ. Prosím ťa ešte, odpusť mi moje nezmyselné počínanie...

Dievča onemelo. Vypustila z ruky aj mačience, ktoré práve držala v náručí... a oči len tak vytriešťala. Ledvy sa zmohla vykoktať čo-to.

Neverila vlastným očiam a ušiam.

– Vieš, nechcem stratiť takú kamarátku, ... aj to za toho Jana bol klam, neviem, prečo som vôbec také niečo vytresla. Veď som ho ani nevidela, a tobôž nie so Zuzou, chcela som ťa urobiť žiarlivou, ... vieš, aj sama som

bola na teba žiarlivá.

Obe dievčence od údivu zanemeli. Maša si musela sadnúť, pokiaľ Saška aj naďalej vyvaľovala okále.

– Vezmi si, ... no tak, čo čakáš, je to tvoj miláčik.

Ja som si ho chcela privlastniť, aby som ti spôsobila bôľ, – rozplakala sa Taňa pri pohľade na svoje kamarátky. – Ako som si mohla také niečo dovoliť, – vzlykala a pobrala sa domov.

– Počkaj, stoj, stóóój, počuješ, – zvrieskla za ňou Saša, ktorej sa tiež slzy liali po lícach. – Veľmi som sa rozpajedila na teba, ale týmto skutkom si sa vykúpila...

Zabudnime na všetko, mám znovu kamarátku, ktorú som takmer utratila, – vzlykajúc objímala aj Taňu, aj mačiatka.

– Veď sa mi ani Jano už vôbec nepáči, a tebe?

– Nie, mne vôbec, len som ti chcela spôsobiť smútok, ale som nesmierne rada, že si mi odpustila, si hrdinka.

Aj Mašu táto úprimnosť dojala. Po chvíli ich objala, zabudnúc na hádku a tie chlpaté potvory, ktoré tak neznášala. Teraz sa aj jej motali okolo nôh, avšak nedbala. Tešili sa všetky tri, že prekonali nemilú situáciu a spolu večer pôjdu na zmrzlinu. Veď koľko chvíľ nezabudnuteľných strávili spolu. Dokonca chystajú sa spolu i k moru, a teraz aby sa pohádali. Ale teraz upevnili svoje priateľstvo a snívajú o zážitkoch pri mori.

Rekordy

BOROVICA OSTITÁ

(Pinus aristata) – najstarší strom

ZO SVETA RASTLÍN (2) Pripravuje: V-v VALENTÍK

SMREK SITKANSKÝ

(Picea sitchensis) – najpomalšie rastúci strom Tento druh rastie v arktickej podoblasti Holarktídy pri severnej stromovej hranici.

Väčšinu roka tu trvá silná mrazivá zima, kým v najchladnejšom mesiaci teplota klesá až pod -50 °C. Vegetačné obdobie trvá iba tri až jeden mesiac. V tomto podnebí smrek, ktorý mal 98 rokov, narástol do výšky len 28 cm s priemerom kmeňa 2,5 cm.

Zakrpatené smrečky sú zastúpené aj na Slovensku pri hornej hranici lesa. Vetvy sú im na báze kmeňa veľmi husté, až do výšky, kde sa kmeň stáva holým a hladkým. Tento jav spôsobujú snehové kryštáliky vlečené vetrom po povrchu snehovej pokrývky, poškodzujúce ihličie a vetvičky, ktoré odumierajú.

Borovice ostité sa považujú za najdlhšie žijúce organizmy. Rastú na východe Kalifornie v USA. Tam bol na nadmorskej výške okolo 3 000 m objavený strom, ktorý má vyše 4 800 rokov, a niekoľko starších ako 4 000 rokov.

Tieto prastaré stromy sú značne zakrpatené.

Najvyšší z nich má iba 10 metrov, pokým niektoré z nich ani 3 metre. Kôra týchto stromov odpadúva a odhaľuje vysušené a zjazvené drevo. Niektoré konáre predsa majú zväzočky ihličia, čo je dôkazom, že sú stromy ešte stále živé.

SEKVOJOVEC MAMUTÍ

(Sequoiadendron giganteum) – najmohutnejší strom

Sekvojovce mamutie vytvárajú lesy v južnej a juhozápadnej časti Kalifornie.

Vystupujú do nadmorskej výšky 1 300 až 2 000 metrov, kde utvárajú menšie háje v úžľabinách na západných svahoch pohoria Sierra Nevada.

Najmohutnejší strom v súčasnosti rastie v Národnom parku Sequoia v Kalifornii a dostal prezývku General Sherman. Dosahuje výšku 83 metrov, kým mu je obvod vo výške 1,5 metra nad zemou 34,9 metra. Aj napriek tomu, že má drevo pomerne ľahké, jeho hmotnosť (vrátane koreňov) sa odhaduje na 2 500 ton.

Zem – naša planéta

VEDELI STE, ŽE... … celkový povrch Zeme je 509 600 000 km².

Z toho je 29 % (148 000 000 km²) pevnina. … rýchlosť rotácie Zeme je 1 674 km/h. ... planéta Zem sa točí okolo Slnka rýchlosťou 107 180 km/h.

Pripravuje: V. LOVÁSOVÁ

Pripravuje: VVF

Listujeme v Slovníku cudzích slov – kaballero – rytier, gavalier, pán – kabaret – podnik, kde sa konajú rôzne zábavné programy alebo samotný program – kabela – taška, kapsa – kábelogram – správa poslaná káblom – kabotáž – pobrežná plavba a riečna plavba na kratších úsekoch – kabriolet – automobilová

karoséria so skladacou strechou – kacír – odpadlík od viery – kadencia – záver skladby alebo melodický spád hlasu alebo reči – káder – pracovník určitej organizácie – kadrila – druh tanca, štvorylka

Citáty Pripravila: V. VALIHOROVÁ-FILIPOVIĆOVÁ

1. Abrahám pre nás je najvýznamnejšou osobou dejín, gréckych i nemeckých. Bez neho by sa nestalo to, čo sa stalo...

Friedrich Nietzsche 2. Aby bol človek morálny, musí vzdorovať svojim okamžitým vnuknutiam.

Samuel Smiles 3. Aby sa dostali do pohybu masy, stačí fráza jedného hlupáka.

Koľko však treba času rozumnému človeku, aby jedného jediného presvedčil o svojom názore!

Wilhelm Raabe 4. Aby sme mohli ohodnotiť cnosti človeka, netreba sa naň pozerať pri veľkých udalostiach, ale pri každodennom živote.

Blaise Pascal 5. Aby sme sa stali človekom, musíme dlho žiť.

Antoine de Saint-Exupéry 6. Aj dušu by vzal človeku, keby mu nedal pálenky.

Slovenské príslovie

7. Ak diabol zistí, že má nejaký človek jemné svedomie, snaží sa ho ešte viac zjemniť a priviesť jeho úzkostlivosť do krajnosti, aby tak nešťastne poblúdeného nakoniec odvrátil od duchovného pokroku.

Ignác z Loyoly 8. Ak dokážem poskytnúť určitý druh vzťahu, druhý človek objaví v sebe kapacitu využiť tento vzťah a dôjde k zmene osobného postoja.

Carl Rogers 9. Ak chcem posúdiť cestu, obrad, či báseň, dívam sa, aký z nich vzišiel človek. Alebo počúvam, ako búši jeho srdce.

Antoine de Saint-Exupéry 10. Ak chcete do človeka vniknúť a nazrieť mu do duše, neskúmajte, ako mlčí, alebo ako hovorí, alebo ako plače, ba ani to nie, ako blčí tými najvznešenejšími ideami, radšej sa mu prizrite, keď sa smeje.

Fiodor Michajlovič Dostojevskij

január 2011 |

vzlet | 11

úrovne obcianskej spolocnosti

Aké sú naše ľudské práva?

Nie je ľahko odpovedať na otázku: Čo sú a ktoré sú ľudské práva. Pre základné ľudské práva používame aj pojem prirodzené práva, lebo sa hovorí, že každý človek má určité základné práva jednoducho tým, že je ľudskou bytosťou. Tieto práva sú nezávislé od štátnej moci – štát ich neposkytuje, no môže ich zaručiť a uzákoniť. Sú aj občianske práva, ktoré vlastne predstavujú dohodu občanov so štátom a uplatňujú sa vo verejnom živote.

Stáročia sa ľudia snažili určiť a uzákoniť pravidlá hry medzi vládnucimi a „obyčajnými“ ľuďmi a do dnešného dňa je to horúcou témou mnohých historikov, štátnikov, sociológov, filozofov. Jeden z najdôležitejších dokumentov v komplexnej histórii rozvoja ľudských práv je napríklad Magna charta libertatum alebo Veľká listina slobôd, zákon podpísaný v Anglicku v roku

1215, ktorý okrem iného prvýkrát ustanovil, že žiaden slobodný obyvateľ nesmie byť prenasledovaný alebo zatknutý bez zákonného rozsudku. Potom je to Deklarácia

práv človeka a občana prijatá vo Francúzsku roku 1789, a, samozrejme, aj Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá

Ako počala Mária?

Pri anjelovom zvestovaní na Máriinu otázku: Ako sa to stane? (Lk 1, 34), zaznela odpoveď: Bohu nič nie je nemožné. A na dôkaz toho jej anjel uviedol, že aj Alžbeta počala syna napriek svojej starobe. Mária uverila a stala sa Pánovou Matkou.

Boh je všemohúci. S touto jeho vlastnosťou sa vo Svätom Písme stretávame často. Spomína sa, keď sa chce vyjadriť Božia moc, keď žehná, súdi, určuje chod udalostí, alebo keď uskutočňuje svoje zámery. Božiu všemohúcnosť ohraničuje len jedno jediné: naše ľudské myslenie. Ono sa môže postaviť proti Božej vôli, čo však človeka robí bezmocným, zatiaľ čo je povolaný mať účasť na sile samého Boha.

Bohu nič nie je nemožné. Ide o slová, ktoré nám umožňujú, aby sme nekonečne dôverovali láske Boha – Otca, lebo ak Boh je a jeho podstatou je láska, úplná dôvera v neho je len logickým

Všeobecná deklarácia ľudských práv

Protesty žien dožadujúcich sa pohlavnej rovnoprávnosti v Irane

evanjelické okienko

Bohu nič nie je nemožné (Lk 1, 37).

Generálnym zhromaždením Organizácie spojených národov dňa 10. decembra 1948.

V tejto poslednej deklarácii je stanovených 30 základných ľudských práv, medzi ktorými sú napr. právo na vzdelanie,

dôsledkom tejto skutočnosti. V jeho moci sú všetky jeho milosti: časné i večné, možné i nemožné.

Dáva ich tomu, kto o ne prosí, ale i tomu, kto o ne neprosí, lebo podľa slov Evanjelia on, Otec, necháva slnko vychádzať nad zlých i dobrých (Mt 5, 45), a od nás všetkých požaduje, aby sme konali ako on, aby sme mali tú istú všeobecnú lásku opierajúcu sa o vieru, že: Bohu nič nie je nemožné.

Ako však žiť tieto slová v každodennom živote? Všetci musíme z času na čas čeliť ťažkým a bolestivým situáciám, či v osobnom živote, či vo vzťahu k iným. Občas nám príde zakúsiť všetku našu bezmocnosť, lebo vidíme, akí sme vo svojom vnútri pripútaní k veciam a osobám, čo spôsobuje, že sa stávame otrokmi určitých závislostí, ktorých by sme sa chceli zbaviť. Často sa ocitneme pred hradbou ľahostajnosti a sebectva a cítime, ako nám bezmocne ovísajú ruky, lebo máme čeliť udalostiam, ktoré sa zdajú byť nad naše sily.

12 | vzlet | január 2011

právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť, právo voľne sa pohybovať, právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva a iné.

Aj keď si myslíme, že sa tieto práva dnes uplatňujú viac než v minulosti, podľa údajov Organizácie spojených

A práve v takýchto chvíľach nám tieto slová života môžu pomôcť. Ježiš nás síce necháva zakúsiť, akí sme neschopní, no nie preto, aby sme stratili odvahu, ale aby nám pomohol lepšie pochopiť, že: Bohu nič nie je nemožné. Chce nám dať zakúsiť mimoriadnu moc svojej milosti, ktorá sa prejavuje najviac vtedy, keď vidíme, že svojimi chabými silami to nie sme schopní vykonať.

Bohu nič nie je nemožné. Keď si tieto Božie slová budeme v kritických chvíľach opakovať, prejde do nás sila, ktorá je v nich, lebo budeme mať určitým spôsobom účasť na všemohúcnosti samého Boha. Ale s jednou podmienkou: že žijeme podľa jeho vôle a snažíme sa okolo seba vyžarovať lásku, ktorá je uložená v našich srdciach. Tak budeme v súlade s všemohúcou láskou, ktorú má Boh ku svojim tvorom, a v takomto súlade je možné všetko, čo napomôže uskutočniť plány, ktoré má s jednotlivými ľuďmi i s celým ľudstvom.

Existuje však osobitná chvíľa, keď tieto slová možno žiť a zakúsiť aj ich účinnosť, a to modlitba.

Ježiš sa raz vyslovil, že o čokoľvek budeme prosiť Otca v jeho mene, dá nám to. Skúsme ho teda prosiť

národov dnes žije v otroctve 27 miliónov ľudí, čo je dvojnásobne viac než počas vrcholu obchodu s otrokmi.

Viac ako miliarda dospelých ľudí dnes nie je schopné čítať, niektoré z najväčších zverstiev ľudskej civilizácie sú súčasťou moderných dejín človeka a v niektorých krajinách sveta sa základné práva celkom popierajú. Preto je aj otázkou, či ľudská civilizácia dosiahla konkrétne zlepšenia a pokrok pri ochrane ľudských práv.

Týmito témami, ako aj zaujímavou a búrlivou históriou rozvoja ľudských práv sa budeme zaoberať aj v nasledujúcich číslach Vzletu...

Boris BÍLEK

o to, čo nám najviac leží na srdci, s presvedčenou vierou, že jemu nič nie je nemožné: za vyriešenie beznádejných prípadov, za pokoj vo svete, za uzdravenia z ťažkej choroby, za nápravu rodinných a spoločenských konfliktov. A ak sa modlíme viacerí za tú istú vec, pričom je medzi nami súlad skrze vzájomnú lásku, potom je medzi nami aj Ježiš a on sám prosí Otca, a my to na základe jeho prísľubu dostaneme.

S takouto vierou v Božiu všemohúcnosť a v jeho lásku sme svojho času aj my prosili za jedného človeka, za to, aby nádor, ktorý bolo možné vidieť na rádiografickej snímke, „zmizol“, akoby išlo len o omyl, zdanie.

A stalo sa. Táto bezhraničná dôvera, ktorá nám dáva pocit, že sme v náručí Otca, ktorému je možné všetko, musí sprevádzať všetky udalosti nášho života.

Nepovedalo sa, že vždy dostaneme všetko, o čo budeme prosiť.

Veď tu ide o všemohúcnosť Otca, ktorý ju zakaždým používa pre blaho svojich detí, či si to uvedomujú alebo nie. Dôležité je, aby sme žili a pestovali v sebe istotu, že Bohu nič nie je nemožné. A zakúsime pokoj, aký sme ešte nezažili.

S. D. S.

vaša tvorba

Problémy mladých ľudí Blíži sa z diaľky, preniká postupne, je nezastaviteľné, jeho relácia je jasná – moje ucho! Šteklí ma po uchu raz z jednej, raz z druhej strany, a tak kým nezunuje i mne i jemu a neotvorím oči.

Pozriem sa na neho a on, ten bezočivec, iba sa smeje, cerí sa mi priamo do očí.

Zíza na mňa a ukazuje, že je sedem.

Sedem! No, toto je už priveľa. Sedem hodín a on vyzváňa! Každý normálny človek na tomto svete vie, že je to pondelok, ale háčik je v tom, že dnes je sobota. Alebo lepšie povedané, sobota nekonečného spánku. Mohol som si pokojne pospať ešte niekoľko hodín v mojej milej útulnej postieľke, ale nie, ten odporný zvuk! Ufff!

Najhoršie je, keď už zavčas rána máte kopu problémov, a to vôbec nie je žart: Toto sa nejako musí zmeniť, buď revolúciou alebo „zločinom“. Nuž dnešný spánok i tak je už preč, len sa pozriem na seba do zrkadla – hotové poľné strašidlo. Oči malé, polootvorené, okolo nich z dolnej strany celá paleta farieb.

Veď tie kruhy pod očami siahajú až po kolená a vlasy, každá pre seba. Potom sa taký prechádzam po dome, presúvam sa z kresla do kresla a vôkol seba si nič iné nevšímam, iba posteľ. Trvá to tak hodinu, možno dve, kým sa organizmus neprispôsobí na nový deň. Potom sa z kuchyne počuje známy hlas – mama.

Kričí akoby o dušu: „Už je poludnie, dvanásť hodín!“ Otec pridá slovo „leňoch” a brat sa smeje ako blázon. Ja na tom nič smiešne nevidím, opakuje sa to zo dňa na deň, z týždňa na týždeň a vždy rovnaká scéna, tie isté slová, už to viem spamäti. A to nielen ja, ale aj tí na dvore.

Keďže je už dvanásť a môj žalúdok od večera ničového nič nedostal, trápi ma.

Mama je vytrvalá, raňajky už nedá, vraj onedlho bude obed. Onedlho – čo si ona myslí, že ja nie som živé stvorenie – no ja, ja skapem! Líca mi očerveneli a zo štice vychádzala jemná para. Oči sa mi zväčšili a pozorovali všetko vôkol seba mrzuto, bezcitne. Hovorí sa, že normálna telesná teplota je okolo 36 stupňov, ale ja som vtedy mal hádam aj 100! Už mi tá správna výživa lezie na posledný nerv celej nervovej sústavy, mám už toho ponad, ponad, no na takúto príležitosť také slovo ani neexistuje.

Ale tá malá chvíľa sa už stala súčasnosťou a na mojej tvári opäť ožil úsmev.

Obed!

Miroslav Poničan Kysáč, GJK

Mladosť a láska Mladosť je radosť, láska je sen, a potom spomienky zostanú len.

Každý má nejaké sny a túžby a je hlavne na nás, či sa nám ich podarí

dosiahnuť. Pretože každý máme osud vo svojich rukách. A len my sami môžeme urobiť všetko pre to, aby sme žili život naplno a prežili nádhernú mladosť. Keď spomenieme mladosť, samým tým sa javí aj láska. Láska je obraz, ktorý si sami vytvárame. Ak sa nám všetky farby zhodnú – sme zamilovaní. Máme iný náhľad na svet. Všetko nám je pekné, smiešne a ideálne. Pre mňa mladosť znamená krásne obdobie, v ktorom je stále niečo po prvýkrát. Začína sa to prvým otvorením očí, prvým slovom, prvým krokom, ktorý urobíme, prvým dňom stráveným v školskej lavici, prvou láskou alebo aj prvým bozkom. Je to obdobie, keď si my mladí myslíme, že svet je iba náš a dokážeme všetko. Práve mladosť je našou akoby skúškou do ďalšieho života, tu sa učíme byť zodpovednými, stávajú sa z nás dospelí ľudia.

Mladosť a láska idú spolu. Moja láska ešte stále spí niekde ďaleko, na prameni rieky, v korune stromov, vo vetre. Raz sa istotne zobudí v mojom srdci. Potom ju z neho už nepustím. Okolo môjho srdca postavím stráž jednej lásky, čo ma bude ľúbiť a ja ju tiež.

Dária Poliovková, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Krásy zimy Zima – ročné obdobie, ktoré vie veľmi zmeniť vzhľad dediny. Pravdaže, na lepšie a krajšie. Zima je opravdivá umelkyňa. Naši starí rodičia spomínajú, že ako deti netrpezlivo čakali na zimu a sneh. Potom bolo mnoho radostí. A tak aj my dnes s radosťou čakáme na sneh.

Vtedy sa všetko zmení, dedina dostane nové rúcho, ulice akoby boli prekryté bielym páperím. Všetko je biele, iba z komínov sa valí čierny dym. Nevidieť ani mnoho ľudí na ulici. Všetci sú vnútri v teplých izbách a pozerajú von oknom.

Som veľmi rada, keď padá sneh. Viem sa pekne pobaviť vonku na snehu. Obvykle chodíme do našej doliny na sánkovačku.

Vtedy je tam mnoho kriku a smiechu a po viachodinových hrách premrznutí, ustatí a čiastočne aj mokrí ideme domov do izby k teplému čaju… Je to pekne, že ľudia si svedomite očistia priedomie od snehu a služba pre údržbu taktiež pravidelne očistí ulice, takže možno bezpečne jazdiť autom. Pravdaže, treba byť obozretný na snehu a ľade na cestách.

Využívajú to mládenci, ktorí napodobňujú starodávny zvyk sánkovačiek. Aj dnes je to moderné. Veľké sane, na ktorých sedí mnoho ľudí, ťahajú traktory. Vozia sa po našej dedine hore-dolu a vtedy možno počuť spev a krik po uliciach.

Stromy majú pekný vzhľad, keď sú zapadnuté snehom. Mne sa najviac páči naša dedina v noci. Je pekne osvetlená a vtedy je najkrajší odblesk snehu. Predsa sa mi najviac páči stred dediny. Je tu zvláštna kostolná budova, zapadnutá

Biela perina Biely sniežik padá, všade vôkol sadá.

Krásnu bielu perinu šíri na celú krásnu dedinu.

Majú krásny návrh, čo mu dajú navrch.

Vari na tváričku červenú mrkvičku, úsmev im je na líčku.

Všade padá krásny sneh. Čože? – Je to detský smiech.

Asia Elchekhová, ZŠ maršala Tita v Padine

snehom a pekne osvietená zo všetkých strán. Naša biela dedina víta cestujúcich, ktorí prichádzajú do Padiny. Krásy zimy sú naozaj nezabudnuteľné.

Magdaléna Vlčeková, ZŠ maršala Tita v Padine

Zimné radosti Prišla k nám zima, prekrásna, čistá a biela. V zime studený vietor fúka a z oblohy padajú prekrásne bielučké vločky.

Sype sa sniežik po uliciach a vrždí pod nohami. Ďeťom sa začervenali líčka, ale chladno im nie je. Veselo skáču po snehu, sánkujú sa, guľujú a robia snehuliaka. Na nos mu dali mrkvičku, oči má z uhlíkov, na hlave má hrniec a v ruke metlu. Je to opravdivý usmiaty a veselý snehuliak.

Zimným prázdninám a sviatkom sa tešia všetky deti a netrpezlivo na ne čakajú, lebo sú plné radostí a darčekov. Malé deti píšu list dedovi Mrázovi, pozdravujú ho a žijú v nádejí, že im splní napísané želania a prinesie očakávané balíky. Zo sviatkov sú najveselšie Vianoce. Vtedy ľudia chodia do kostola, deti chodievajú vinšovať a dostávajú darčeky, ktoré si dajú pod stromčeky. A na Nový rok sa netrpezlivo tešia všetci obyvatelia našej planéty. O polnoci vyjdeme von pozerať prekrásny ohňostroj a blahoželáme všetkým priateľom a príbuzným. Želám všetkým ľuďom v novom roku veľa zdravia, šťastia, lásky a pokoja. A nech im oči všetkým svietia radosťou počas celého roka.

Martina Kolárová, ZŠ maršala Tita v Padine

január 2011 |

vzlet | 13

Šiel, kadiaľ chodievam ja

Je krásne zaľúbiť sa

Šiel cestou, ktorou chodievam ja. Šiel chodníkom, ktorým chodievam i ja.

Sledoval každý môj krok, kým nenazbieral odvahu pristúpiť ku mne.

No prešla i tá chvíľa, keď sa rozhodol a prišiel ku mne.

Spolu sme.

Teraz kráčam tou istou cestou, tým istým chodníkom, ale nie sama.

Silvia Ďuríková Selenča GJK

Je krásne zaľúbiť sa a neprísť o ilúziu.

Je ťažké ukázať sa a nemať fantáziu.

Všimla som si ťa, len čo si vošiel do dverí.

Pýtam sa ťa, či tomu veríš.

Ukáž mi, čo je láska, nauč ma milovať!

Ty si tá krása, pre ktorú chcem jestvovať.

Usmievaš sa, vidíš ma, čítaš mi z perí.

Cítiš ma, uhýbaš sa mi z dverí.

Keď si ma zbadal, zbledol si.

Keď si sa ma dotkol, znehybnel si.

Mne sa srdce rozbúchalo, chcelo z hrude vyskočiť.

Všetko vôkol stíchlo, musela som to prerušiť.

To ticho, ktoré ma zneistilo, ten pocit, ktorý ma desí.

Prišlo to tak rýchlo, ani si si to nepripustil.

Ak sa stretnete so mnou Ak sa stretnete so mnou, ak ma možno uvidíte, že stojím na ulici, v snehu...

Len bezcitne prejdite povedľa, lebo tu nie som.

Sú to zvyšky zo mňa, nezmyselne, nedbalo blúdia.

Len tieň tu stojí, kroky počíta.

Ak ma stretnete v noci chladnej, aká je táto...

Správajte sa ako cudzinec, ako aj vždy.

A prosím vás, nie...

Len to nie...

Nehľaďte mi do očí.

Na konci zreničiek nádeje stoja, spustošené lode stoja...

Zvyšky nejakých dávnych snov...

Tu nie je nič pre vás.

Jelena Kuzmićová Belehrad 14 | vzlet | január 2011

Sneh padá

Odvážnemu šťastie praje, tak sa vraví, veď to poznáš, vyskúšaj a uvidíme, či aj ty ho máš...

Sneh padá a moja ruka do tvojej sa vkladá.

Tvoj bozk na moje ústa padá.

Tvoj hlas, tvoje slová, sama krása.

Tma je a sneh ešte stále padá, tvoj teplý bozk moje srdce zohrieva.

Dragana Pindrićová GJK

Zrazu počuť tichý hlas: „Taňa, meškáš do školy, zobúdzaj sa!“ Tatiana Krížová Selenča

Som v poriadku?

Moje smutné srdce

Pýtajú sa ma, či som v poriadku, veď ako by som aj mohol byť?

Toľko túžob v srdci mám, že sa už v nich vôbec nevyznám.

Neviem, čo mám so sebou.

Milovala som ťa z celého srdca... Život by som dala za teba.

Len teraz som si uvedomila, že to bola chyba, keď som sa zamilovala do teba.

Pozerám cez okno ako tie malé vločky padajú spolu s mojimi slzami.

To je smutné rozmýšľať o tebe...

Ona je dobrá osoba, nie je zlá.

Milujem ju, možno myslia, že klamem.

Ak to nie je láska, tak je to iba ilúzia.

Nie, milujem ju úprimne!

Milujem ju ja!

Pre mňa je to láska jediná.

Žiaľ V jeden pekný, láskavý a zase smutný deň on a ona, v srdciach plní rozlučujú sa.

Láska plesá, vojna volá, mladá pani do očí sa mu pozerá, chce ho čo viac očami ľúbiť, bozkáva ho na čelo, na pery, aj on ju – ale musí ísť, ten deň je už tu.

On musí odísť – nechcú to ani jeden, ani druhý, páni na kočoch už sú tu a ich láska vodí.

Vodí ich k dlhému snu, k dlhému čakaniu, k slzavým nociam.

Jedného dňa – správa je tu, ona celá rada číta ju on viac nikdy nevráti sa, on nie je nebohý, ale má inú...

Zostala plakať sama a rozčarovaná, že z veľkej lásky inú si našiel a ju nechal.

Mladá pani do vody skočila so srdcom plným žiaľu.

Ale prečo?

Však on nemal inú, ľudia ju sklamali, ľudia ich nechali.

On sa vrátil z vojny, živý a zdravý do ich spoločného domu, veselý, ale ona už nebola medzi živými.

Zostal len stáť prekvapený a potom aj on šiel za ňou povedať jej pravdu, ktorá sa po ňu dostala klamom. Šiel jej povedať, že ju má rád...

Ivana Faďošová Selenča

Pýtajú sa ma, čo cítim v srdci.

Na túto otázku celkom ľahko odpoviem.

Cítim ju v mojej blízkosti, ale jej tu niet, lebo ona je v blízkosti iného.

Nemiluje mňa, ale jeho.

Viem, nepôjde mne jej sladký úsmev, ale pôjde jemu.

Ani tie vábivé pery...

Mne už nie!

Alen Alexy Selenča

Ja viem, že sa ma jedného dňa spýtaš, či ťa ešte milujem...

Valentína Kočondová Selenča

Rubriku Rozlety v tomto čísle ilustroval Juraj Berédi-Ďuky zo Selenče. január 2011 |

vzlet | 15

próza

Dusan Dusek

Pukance a zmrzlina (úryvok)

Tatino má nový počítač. Aj píše. Budem spisovateľ: Počítač by už bol. Tatino je Marián. Igy mu raz povedal: „Ahoj, Marián, ja som pavián!“ Mama robí korektúry. Aj Brko. Všetko ako mama.

Hovorí Igymu: „Igorko, nemôžem sa s tebou hrať, toľko mám tých korektúr! Musím ich odniesť do vydavateľstva!“ Vlečie plný kufor kníh. Z izby do izby. V kuchyni sa mu vysypú. Zakrátko sa pýta: „Mami, čo žerie žeriav?“ Tatino nie je doma.

Igy sa zamyslí: „Kde sa ten náš tatino trajdá?“ Vo dverách zaštrkoce kľúč. Brko zašušle: „Už sa dotrajdal!“ Mám po písaní. Aspoň na dnes. Tatino si sadne k počítaču. A ja budem čakať a čakať.

Až zaspím.

Moja sestra má pekné náušnice, no boli by jej na figu, keby nemala aj pekné uši. Má ich pekné.

Malé a guľaté. Ako na hrnčekoch, z ktorých ráno pijeme kakao. Má pekný nos a pekné oči. Volá sa Bea. Má rada pukance. Mne sa toto jej meno nepáči, lebo ju nemôžem volať Beička. To je dosť blbé. Keby sa volala Lydka, mohol by som ju volať Lyduška, no takto jej musím hovoriť len Bea. Snažím sa to vyslovovať čo najmilšie, aby videla, ako ju mám rád.

Aj Igy je spisovateľ. Všetko ako ja. Začiatok už mám. Igy píše do zošita, až potom si to preťukáva na disk, hrá sa, že rozmýšľa. Nadávam mu: „Ty kokso!“ Mama varí kakao. Brko jej vyznáva lásku: „Mami, ty si moja stará dobrá kráľovnička!“ Obliekam ho. Básni: „Banány rastú v Afrike, v zelovoci, na trhu a tak.“ Igy mu pre istotu vynadá: „Ty investor malý!“ Na mňa si netrúfa.

Predslov: tento príbeh sa bude odohrávať v Marseille. Hrdina tohto prípadu pre FBI sa bude volať Jean de Mauseli ktorý bude mať za úlohu zničiť nepriateľa Piera Masekyho. Nepriateľ obsadil ulicu do ktorej nemôže nikto vstúpiť a keď náhodou tak ho zastrelia.

Brko mi hovorí, že si potykal s akýmsi Patrikom.

Tuším ho poznám. Taký krpec. Chodí s Brkom do školy. Pýtam sa ho: „Ako?“ Brko odvrkne: „Dali sme si tik-tak.“ V encyklopédii si prezerá rímsku vlčicu. Pýta sa: „Mami, prečo má ten havino toľko pišulákov?“ A babky sa pýta: „Baby, ty máš štátne zuby?“ Večer si prosí stavebnicu: „Prosím si stavebnicu, ja sa s ňou tak vďačne pohrám.“ Igy zatiaľ píše na počítači. Na môj disk. Asi mu vynadám. Dnes zjedol tri zmrzliny. Rekord má osem. A angínu. Včera mi povedal: „Zobudil som sa a zrazu nastalo ticho.“ Brko vyjde zo záchoda: „Nejde mi to kakanie, nejde, no, čo už so mnou?“ Bea nosí pekné náušničky. Na to mama dá – je to jej dcéra. Ja som vraj otcov. Vždy, keď sa nenávidia a hádajú, mama zavolá Beu (tak rád by som ju volal Lyduška) k sebe, rozplače sa a odíde s ňou do susednej izby. Ja ostanem s otcom. Keď som bol malý krpec, len pár dní potom, ako som sa naučil rozprávať, vraj som otcovi vždy hovoril: „Poďme sa mi chlapi vypišať.“ Fikus vyhnal nový list. Brko sa nad tým hlboko zamyslí: „Tento kvet sa nám ženie.“ Pokyvuje hlavou. Pozerá von oknom a rozmýšľa o šoférovaní: „Stlačím spojku a potom si to na neutrále dobrzdím.“ Babke oznámi: „Stále musím chodiť do penzie. Aj ráno, aj naobed, aj večer.“ A mame: „Mami, vieš čo, ži si koľko chceš, mne je s tebou dobre.“ Večer sedí vo vani. Pýtam sa ho: „Čo robíš?“ Smeje sa: „Mydlím si čiri-čaj aj s bruchom.“ Igy zatiaľ píše. Bez čiarok. Všetko ako ja. No ja píšem s čiarkami.

16 vzlet |

| január 2011

V roku 1941 sa v Marseille stala takáto vec: istý Piere Maseky si obsadí jeden dom ktorý patril Amicce Christazovej. Keď sa vrátila z roboty zabili ju a dali do pivnice. Keď sa to dozvedela FBI vyslala svojich ľudí. Vrazili do Marseille. Zatkli ho a dali do väzenia v ktorom dlho nesedel lebo v jednej noci ho vyslobodili jeho ľudia. Po vyslobodení Piera sa FBI rozhodla že vyšle už iba jedného človeka a to Jeana de Mauseliho. Tento človek bol profesionál. Ovládal karate vyznal sa v poplašných zariadeniach a vedel päť jazykov.

Dokým sa Jean dostavil do Marseille tak Piere páchal ďalšie hriechy zločiny a masakre. Jean sa ubytoval v štvorhviezdičkovom hoteli. Piere bol veľmi zlý človek ale niekedy si ani nezaslúžil pomenovanie človek. Jean sa spojil s marseillskou FBI ktorá mu poskytla zbrane a dvoch ľudí ktorí boli hrozitánsky silní. Jeden sa volal George a druhý John. Piere Maseky Piere Maseky stále len Piere Maseky. Žurnalisti všelijakých rubrík písali len o ňom. Celá Marseille vedela o Pierovi skoro všetko a do podrobností. Táto správa o Pierovi sa dostala až do Paríža. Tam ho veľmi veľa ľudí nenadchlo. Piere Maseky bol skúmavý a bystrý muž ale o Jeanovi ešte nevedel. Jean a jeho dvaja priatelia podnikli prvú výpravu. Jean po streche a siláci po stene. Jean našiel vchod z terasy do domu. Siláci vliezli po jednom cez okno do pivnice kde našli mŕtvolu Amicci Christazovej. Jean zatiaľ vypol všetky poplašné zariadenia. Potom sa skryl do kúpeľne. Jeden z Pierových zločincov počul niečo v pivnici a tak sa tam išiel pozrieť a siláci ho zbili a zobrali si jeho zbraň. Zločinci zistili že ich kamarát dávno nejde tak sa išli pozrieť do pivnice kde sa siláci neubránili a zabili ich. Jean to počul. Utekal na terasu a do hotela čím skôr tým lepšie pre život Jeana. Túto noc nezaspal. Stratil kamarátov a pritom dobre silných.

Vonku napadol prašivý sneh. Neznášam Brkove rečičky. Dosype sa za mnou do postele a hneď spustí: „Predpokladám, že pomerne mi je dobre.

V telke bol taký malý papagájik a volal sa že papoušek. Ty budeš akože spať a ja sa na teba zvalím ako bomboniéra.“ Vykrútim mu nos. Aj ruku.

Aj nohu. Potom otravuje babku: „Babi, budeme sa hrať, že ty si bazén a my budeme do teba skákať.“ Niekedy sa strašne nudí. Pozerá von oknom.

Skúma autá a premávku na ceste: „Naše auto chodí na špeciál, autobusy zase na superpyrín.

Neviem povedať penicilín, tak hovorím acylpyrín.“ Inokedy len tak tára: „Pretože aj napriek tomu, pravda, mami?“ Zíva: „Babi, ty budeš u nás spať každý deň jednu noc, dobre?“ Ináč mama nedá na nič. Akurát na pekné šaty. Aj za tie sa vždy Bey pýta, či je jej, čia je dcéra? Hovorí, že ja som otcov. Ale ona s Beou že raz utečú.

Brko chystá prekvapko: „Mami, v škôlke ti chystáme prekvapenie k tvojmu sviatku, také korálky. Ale nepovedz to tatinovi, lebo to je prekvapenie, dobre?“ Tatino išiel na služobnú cestu do Prahy. Podľa Brka: „Na svadobnú!“ To je niečo pre Igyho. Začal písať nový román. Sedí pri počítači. Píše ako divý. Nadávam mu: „Ty kokso!

A ja čo?“ Robí sa, že nepočuje, zapcháva si uši a lúšti svoj škrabopis: „Až po mne!“ (...)

Bea sa vie pekne smiať a pekne si čistí zuby. Je o dva roky mladšia, ale píše stokrát krajšie ako ja.

DUŠAN DUŠEK (1946 Gbelce), prozaik, básnik, scenárista, autor literatúry pre deti a mládež. Vyštudoval geológiu a chémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave; pracoval ako redaktor v denníku Smena, športovom týždenníku Tip, týždenníku pre deti Kamarát a v časopise Slovenské pohľady; od 1994 pôsobí ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení. Považuje sa za jedného z najlepších slovenských moderných poviedkarov, ktorý často venúva pozornosť maličkostiam a navonok menej významným momentom, zároveň humorným a vážnym situáciám. Knižne debutoval zbierkou poviedok Strecha domu (1972) s tematikou domova a detstva; motívy dospievania sú prítomné v ďalších zbierkach próz Poloha pri srdci (1982), Kalendár (1983) a Náprstok (1984).

Spoločenská situácia v 90. rokoch dvadsiateho storočia sa reflektuje v knihách Milosrdný čas (1992), Kufor na sny (1993) a Teplomer (1996). Ďalšie knihy próz: Mapky neznámeho pobrežia (výber poviedok, 2001), Vták na jednej nohe (2003), Zima na ruky (román, 2006), Holá veta o láske (2010). Je autorom niekoľkých filmových scenárov, medzi ktorými sú aj scenáre pre filmy Ružové sny (1976) a Ja milujem, ty miluješ (1980) režiséra Dušana Hanáka. Próza Dušana Dušeka vyšla aj v srbskom preklade (román Ozeble ruke – preložila Zdenka Valentová-Belićová).

Na rukách má zlaté chĺpky. Ja nemám. Niekedy k nej vleziem do postele a potom sa strašne dlho rozprávame. Ale to len keď nie sú naši doma.

Nesmiem zaspať, lebo keby ma u nej našli, určite by ma zbili. Strašne radi sa rozprávame. Vždy sa máme o čom. Keď počujem, ako v zámke zaštrkoce kľúč, rýchlo vyskočím a ľahnem si do vlastnej postele. Obidvaja sa robíme, že spíme, no vtedy jej nemôžem kričať do ucha, keď sa hádajú. A hádajú sa stále. Už aj na ulici.

Kde ich napadne. Nedá sa to vydržať. Ale Bea už neplače. Ani s bábikami sa nehrá. Včera sa zase pohádali na ulici. Otec nebol doma, pomaly bol večer, nešiel a nešiel, až sa mama zrazu rozhodla, že ideme za ním. Museli sme sa obliecť. V električke mala celkom žltú tvár. Bea ma potajomky chytila za ruku. Otca sme stretli neďaleko parku. Strašne sa hádali. Otec chcel ísť ďalej, mama ma posielala za ním a potom ma zase volala späť. Otec bol opilec. Aspoň mama to stále kričala: „Opilec! Opilec!“ Zase ma poslala za ním a zase ma zavolala späť. Chodil som medzi nimi ako vláčik. Okolo nás postávali ľudia, pozerali na otca a na mamu, niektorí sa smiali a volali: „Do toho!“ Mama ešte viac kričala. Nakoniec sme sa akosi dostali domov, no neprestali sa hádať, kým nezaspali. Aj ja som zaspal, ale už po chvíli som sa zobudil, lebo do mojej postele prišla malá Bea. ***

Výber: sl

komiks

DUŠAN DURMAN

William Henrich Princezná z Atlantídy (1)

V prvom rade sme sa museli preplaviť cez obrovský podzemný oceán piva...

Trafiť opačné pobrežie nebolo ľahké.

Tam sme sa však stretli s obrovskými opicami a komármi. Po všetkom tom pive si na nich veľmi nespomínam.

Pozdravujem vás, bratia a sestry. Nedávno som navštívil škriatka Phila v jeho komiksovej dielni. Našiel som istú knihu.

V nej sa hovorí o zázračnom meči, ktorý tomu, kto ho objaví, zaistí veľkú moc. Vraj sa nachádza niekde v podzemí a chráni ho princezná strateného kontinentu Atlantída.

Sme na mieste, páni.

Nejak sme sa dostali k chrámu, kde sa nachádza meč.

Opatrne, aby sa nezobudila...

Prekliaty predpotopný komár!

Rozmliaždim ti hlavu!

Hej, Valo, čo má byť toto?

Povedal by som, že alarm. Nechytaj to!

Ty hlupák!

Zobudil si ju! Všetci tu zomrieme pre tvoje trieskanie!

Pokračovanie v nasledujúcom čísle január 2011 |

vzlet | 17

horoskop

vedie: JČG

21. 3. – 20. 4.

Nový rok začnete v znamení lásky. Môžete sa tešiť na láskyplné a nežné chvíle. Starostlivo sa porozhliadajte: ak hľadáte partnera, nie je ďaleko! Ak máte pocit, že vás niečo zväzuje a nie ste dostatočne voľní na rozlet, nedajte sa touto náladou doviesť k unáhleným krokom. Do vážnych ťažkostí by vás mohla priviesť vaša neobjektívnosť. V strede mesiaca sa vám podarí odstrániť všetky minuloročné resty hlavne vďaka vášmu temperamentu. Posledný januárový týždeň prispôsobte svoje plány novým okolnostiam a nebuďte zbytočne konzervatívni. Vaše rozhodnutie ovplyvní nielen váš život, ale aj životy vašich najbližších, preto buďte opatrní. Ak si nie ste s niečím istí, poraďte sa s odborníkom. Keď získate skutočnú istotu – s chuťou do toho!

21. 4. – 20. 5.

Začiatok nového roka nemusí byť pre vás najpriaznivejší, pretože vám hrozí strata cenných vecí alebo väčšej sumy peňazí. Vaša vlastná roztržitosť a nepozornosť, vyplývajúca z bujarej silvestrovskej zábavy či z množstva vypitého alkoholu bude hlavným vinníkom. Priatelia, domáci a aj partner vám teda neuverí, ak sa budete vyhovárať na zlodejov.

Predposledný týždeň budete pracovne vyťažení, mali by ste si dopriať viacej oddychu. Ani v partnerskom spolužití to nebude v týchto dňoch najromantickejšie – vyhýbajte sa radšej partnerovi oblúkom. Koniec januára nemusí byť najzaujímavejší, pre niekoho dokonca nudný. Aj v škole je nálada pod psa. Nezdržujte sa dlho von z domu, poponáhľajte sa radšej domov, kde nájdete najväčšiu podporu i pohodu.

21. 5. – 21. 6.

Na prahu roka 2011 budete plní nadšenia a chuti pustiť sa do plnenia novoročných predsavzatí. Pamätajte na svoje zdravie.

Môžete stretnúť niekoho, kto vám pomôže zachovať si silnú vôľu, aby ste dodržali všetky svoje sľuby. Veľmi vrúcne vás prijme spoločnosť, do ktorej sa dostanete v nasledujúcich dňoch. Nová známosť môže popliesť hlavu nezadaným Býkom. Hviezdy však nehovoria, či vám prospeje alebo nie, tak si zariskujte. Ak sa vám ďalší týždeň zdá, že vás nemá nikto rád a že vaše schopnosti nie sú ocenené, bude to vaša chyba. Uzatvárate sa do seba a čakáte, kým ostatní neobjavia vo vás netušený poklad. Nikto však nebude hľadať vo vašom vnútri cenné klenoty, ak budete aj naďalej obťažovať svoje okolie chladnými pohľadmi.

22. 6. – 22. 7.

Vaša netrpezlivosť a náladovosť je vaším najväčším nepriateľom.

Nemali by ste veci prekrúcať, ako sa vám to práve hodí. Viac počúvajte iných a nezavrhnite bez rozmýšľania nápady ostatných.

Ak nemáte náladu na ľudí, tak sa im radšej vyhýbajte a trávte voľné chvíle svojimi záľubami, aby ste nenarobili viacej škody ako úžitku.

Nepríjemná choroba môže na vás číhať, najmä ak budete stále podráždení.

Upokojte sa a viacej relaxujte. Ak vás premohla chrípka, nezostáva vám nič iné – len zaliezť pod perinu a vypotiť sa. Uvarte si fľašu červeného či bieleho vínka, zababušte sa do periny a úspech máte zaručený. Posledné dni v prvom mesiaci sa spoliehajte na váš zdravý úsudok. Problém, ktorý vás trápi, má jednoduché riešenie, tak sa ho nebojte.

23. 7. – 23. 8.

Ešte plní dojmov a zážitkov zo silvestrovského večera vstupujete do nového roka. Pravdepodobne ste ho využili na nadviazanie ľúbostného vzťahu a nápomocné vám boli aj vaša duševná sila a elán. S vašou finančnou situáciou to však nie je najružovejšie, niet sa po Silvestri ani čomu čudovať. Nezabudnite: „Ako na Nový rok, tak po celý rok!“ Prvý pracovný týždeň ste svieži a plní sily. Budete vo víre udalostí každý deň, a to je pre vás to pravé orechové. Cítite sa vo svojom živle, pokiaľ sa okolo vás niečo deje.

Nové možnosti, ktoré sa vám ponúkajú, môžete využiť práve teraz. Nejedno uznanie vám prinesie vaša činorodosť a ochota pomôcť všade, kde treba.

Podrazmi a intrigami závistlivcov sa nedajte vyviesť z miery.

24. 8. – 23. 9.

Žiadne následky by nemal zanechať romantický flirt s osobou, ktorá nie je narodená v znamení Býka alebo Leva. Trochu rušnejší týždeň prinesie nečakaná situácia. Len na vás záleží, ako si s ňou poradíte. Vaše úspechy sa budú snažiť zmariť nepríjemní a závistliví ľudia, nedajte si nimi pokaziť náladu. Odpovedajte milým úsmevom a zachovajte si veselú myseľ. Posledný januárový týždeň vám môžu všetci závidieť. Hravo zvládate aj tie najnáročnejšie činnosti a plníte aj neuskutočniteľné. Svoj peňažný kapitál sa vám podarí zvýšiť bez väčšieho pričinenia. Všetko, čo chytíte do ruky, sa vám úspešne zdarí. Nezanedbávajte svoje zdravie a doprajte si dostatok oddychu aspoň cez víkend.

18 | vzlet | január 2011

24. 9. – 23. 10.

Dvakrát merajte a raz režte vo všetkom, čo budete v tieto dni robiť. Vo väčšej spoločnosti sa budete cítiť veľmi príjemne.

Vďaka svojmu osobnému čaru budete stredobodom pozornosti. Ste plní chuti a radosti zo života, tak robte to, čo skutočne chcete robiť, a nie to, čo musíte. V strede mesiaca budete čeliť novým a náročnejším úlohám v školení, v čom vám pomôže vaša telesná sila a výdrž. Spoznať nového partnera sa naskytne osamelým či sklamaným Váham. Predposledný týždeň ste vo vynikajúcej duševnej i telesnej kondícii. Ste schopní dosahovať mimoriadne úspechy, pretože vám všetko nahráva. Dávajte si však vo vlastnom záujme pozor na to, čo sa deje vo vašom okolí, niekto sa môže pokúšať hrať s vami nečistú hru. Zostávajúce januárové dni si nedajte nikým znechutiť ani otráviť život. Zostaňte za každých okolností optimisti.

24. 10. – 22. 11.

Začiatok nového roka 2011 je vhodným obdobím na hodnotenie. Zamyslite sa nad svojimi cieľmi a plánmi, a zvážte, čo zmeníte a o čo sa budete v budúcnosti viac snažiť.

Hneď na začiatku vás môžu vyviesť z miery niektoré veci.

Niekoľko neľahkých úloh máte pred sebou, ale zvládnete ich. Milá osoba vás privedie na príjemnejšie myšlienky. Ukáže sa ako trpezlivý poslucháč a možno spolu strávite aj veľmi príjemné a nádherné chvíle. Ďalší týždeň budete úspešní viac v citoch. Možné je i stretnutie s niekým, kto zásadne zmení váš spôsob života. Novým známostiam i spoločnosti sa preto nevyhýbajte.

S kamarátmi a príbuznými sa nepúšťajte do sporov. Sústreďte sa na svoj súkromný i pracovný život a všetko sa vám vráti stonásobne.

23. 11. – 21. 12.

V tomto roku sa začínate na svet pozerať konečne optimistickejšie, pretože starosti uplynulých dní či mesiacov postupne miznú. Máte tu isté poslanie, ktoré asi aj budete plniť, o čom vás presvedčia osudovo zdanlivé náhody. Najneskôr koncom mesiaca sa určite presvedčíte, že život je naozaj krásny. Zaneprázdniť, ale aj psychicky potešiť vás môžu nové úlohy. Vaše najúspešnejšie obdobie sa črtá aj keď finančne nemusíte byť nadšení. Trochu vás môže pohnevať aj zdravie, ale dôležité bude to, že vaša duša má opäť iskru, novú lásku či nové priateľstvo alebo nového koníčka, možno aj štvornohého priateľa. Nepremárnite svoje šance a hviezdam pomôžte v novom roku, nech splnia všetko dobré, čo sľubujú, a zlé nech ide preč.

22. 12. – 20. 1.

Vašu dobrú náladu vám môžu pokaziť jedine kyslé tváre nepríjemných ľudí, tak sa im radšej vyhnite. V prvej polovici mesiaca konajte uvážlivo a nesľubujte nič, čo nemôžete splniť. Nepodliehajte samoľúbosti a nepočúvajte falošných lichotníkov, ktorí sa chcú len votrieť do vašej priazne. V ďalšom týždni máte na svojej strane šťastné planéty a dostatok všetkého, nielen po finančnej, ale aj materiálnej stránke. Dobrou náladou budete vyžarovať vo svojom okolí, ako v súkromí, tak i v škole. Využite svoju energiu na dokončenie dlhotrvajúcej školopovinnej záležitosti. Nie najlepšie sa začne predposledný týždeň. Ignorované problémy sa začínajú hromadiť. Naraz ich aj tak nevyriešite všetky. Dôkladne si o všetkom popremýšľajte a skúste zhodnotiť situáciu.

21. 1. – 20. 2.

Začiatok nového roku môže pokaziť strach o blízku osobu, ale ukáže sa, že obavy boli zbytočné. Príjemne vás prekvapí partner kúpou niečoho. Neúprimnými lichôtkami vás môže zasypávať osoba z vášho okolia – mali by ste byť pred ňou ostražití, aby ste neboli nakoniec nepríjemne prekvapení. Nezaoberajte sa maličkosťami a snažte sa byť trochu rozvážnejší, vyhnete sa nepríjemným situáciám. Na konci januára sa vám podarí práve včas uvedomiť si zmenu, ktorá vás zavedie do samého stredu nadchádzajúcich udalostí. Postupne sa dopracujete k vynikajúcim výsledkom, aj keď cez veľký nápor na nervy. Ale dokážete to sami, bez cudzej pomoci so zvýšeným sebavedomím, získaným pod vplyvom známosti s významnou osobou.

21. 2. – 20. 3.

So vstupom do nového roka by vás rozhodne nič zlé nemalo stretnúť a nebudú žiadne závažné nepríjemnosti.

Prvé januárové dni môžu byť dokonca pri troche snahy veľmi úspešné. Zázraky však nečakajte, prídu až neskôr. Ďalšie dni si ešte užívajte novoročné uvoľnenie a nenúťte sa zbytočne do ničoho. Je to vhodné obdobie na príjemný odpočinok a postupné plnenie vašich predsavzatí. Záležitosti z minulého roka v pokoji doriešte a na uskutočňovanie nových plánov zbierajte nové sily a nápady. Máte šancu stretnúť nové tváre, z ktorých sa stanú milí priatelia. Postavenie planét sľubuje i skvelý kultúrny zážitok. Neprehliadnite veľmi zaujímavého človeka vo vašom okolí, ktorého môžete stretnúť v divadle alebo na koncerte. Tak neseďte doma a nečakajte, že šťastie si vás samo nájde. Predposledný týždeň pokračujte v začatých záležitostiach na plné obrátky.

enigma / humor

KRÍŽOVKA

e. . . m r t e a u j Ž

V tajničke je meno a priezvisko populárneho herca (na fotografii).

Stretne žirafa myšku a chvastá sa: – Neverila by si, aké je to super mať dlhý krk. Dosiahnem vďaka nemu na najvyššie konáre, a keď papám chutnučké jedlo, trvá to príjemne dlho, kým mi prejde krkom...

Myška sa zamyslí a hovorí jej: – A už si niekedy zvracala? *** Mama kričí na malú Vierku, ktorá sa pri jedení zababrala: – Ty prasiatko!

Vierka nič.

– Vieš ty vôbec, čo je to prasiatko?

– Áno, dieťa veľkej svine. *** Autobus sa rozbieha dolu kopcom a za ním beží muž. Jeden cestujúci to vidí, vykloní sa z okna von a kričí: – Márne utekáte, asi nás už nedohoníte!

– Musím, ja som šofér! *** Idú dvaja po púšti. Jeden má veľa jedla a pitia a druhý má dvere z auta. Druhý sa pýta prvého: – Prečo máš toľko jedla a pitia?

– No, keď budem hladný, sa najem, a keď budem smädný, sa napijem.

Teraz sa pýta prvý druhého: – A načo sú tebe tie dvere z auta?

– No, keď mi bude teplo, otvorím si okno.

OSEMSMEROVKA Pojmy zo súpisu, všetky majú začiatočné písmeno J, vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke.

Zostane vám šesť neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria názov zimného mesiaca.

J

E

D

L

I

Č

K

A

V

Z

A

J

U

A

A

J

A

Š

T

E

R

N

A

A

B

N

R

J

A

O

E

E

I

R

K

L

I

I

U

O

N

L

T

N

A

J

V

O

L

M

Ž

D

S

E

E

B

A

Á

O

V

A

A

E

A

S

L

I

C

N

G

Ž

I

N

J

J

E

E

C

A

U

Á

E

E

C

T

R

J

J

A

J

A

V

O

R

J

A

JÁGER JALEC JALOVICA JAMINA JARABICA JAROSLAV JASLE JAŠTER JAVOR JAZVA JEDLIČKA

JEDNOTA JELENINA JESETER JEŽOVKA JEŽURA JUBILANT

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme z časopisu Vzlet z roku 2007.

*** – Haló! To je spolok na ochranu zvierat?

– Áno, čo si prajete?

– Rýchlo sem niekoho pošlite!

Vo dvore je na strome poštár a strašne nadáva nášmu psovi! *** Ide dedko okolo jedného domu a vidí malého chlapčeka naťahovať sa za zvončekom pri dverách. Príde mu ho ľúto a tak horko-ťažko príde k nemu a zazvoní. A chlapček nato: – Super, dedko, a teraz bežme!

január 2011 |

vzlet | 19

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Ubuntu Linux Ubuntu je distribúcia operačného systému Linux. Tento je špecifický podľa toho, že je jadro systému (to, čo my nevidíme a čo umožňuje, aby celý systém fungoval) oddelené od rozhrania (toho, čo vidíme na obrazovke, čiže na pracovnej ploche, oknách...). Toto umožnilo, aby OS Linux mal viacero distribúcií, z ktorých je definitívne najznámejšia Ubuntu.

Ubuntu 10.10 je najnovšia verzia tejto distribúcie, ktorá vyšla v októbri 2010 (preto 10.10 ako 10. 2010; minulá verzia bola 10.04 ako 04. 2010). Pre

používateľov OS Windows má Linux niekoľko očividných odlišností, ako napríklad spôsob inštalovania programov, ktoré sú umiestnené v tzv. packages („balíky“) a podľa potreby sa sťahujú z internetu. To má výhodu v tom, že sa takmer všetky programy inštalujú rovnakým spôsobom, ale aj nevýhodu, že sú často packages z jednej distribúcie nie kompatibilné s nejakou inou.

Ubuntu Linux vznikol roku 2004 (prvá verzia mala označenie 04.10 ako 10. 2004) a odvtedy sa vystriedalo viacero verzií, ktoré zaviedli rôzne novinky, zlepšili kompatibilitu s rôznym hardvérom. Najväčší problém spočiatku bola nekompatibilita grafických kariet niektorých výrobcov (najmä ATI) s týmto systémom v dôsledku nekvalitných ovládačov (drivers). Dnes je však toto vyriešené, ale ešte stále jestvujú problémy tohto druhu, zvlášť keď ide o notebooky. Predsa, ak všetko funguje ako treba, tak je Ubuntu jeden rýchly, bezpečný a stabilný operačný systém, ktorý môže mať uplatnenie napríklad tam, kde je potrebné, aby počítače boli stále zapnuté, čo Windows často nedokáže zvládnuť. Definitívne

20 | vzlet | január 2011

najväčšia výhoda nielen Ubuntu, ale väčšiny distribúcií Linux je v tom, že sú zadarmo, nemajú nijaké „ochrany“ proti piratérii a možno ich neohraničene distribuovať. Toto a fakt, že vo väčšine prípadov Linux môže celkom zameniť Windows, spôsobilo to, že v mnohých štátoch administratíva používa práve Ubuntu (alebo niektorú inú Linux distribúciu), čo im značne zmenší trovy.

Zaujímavosťou je, že namiesto telefonickej podpory Ubuntu má internetové fórum pre podporu, kde možno vymieňať názory s inými

používateľmi tohto systému a opýtať sa na riešenie určitého problému, a dostupný je v mnohých jazykoch (vrátane slovenského a srbského).

Rozhranie (interface), ktoré sa používa v tomto operačnom systéme, t. j. distribúcii sa volá GNOME a je podľa mojej mienky dosť prehľadne a dobre vypracované. Na hornej časti obrazovky sa nachádza tzv. panel s niekoľkými

Drobnicky • Spoločnosť Google vydala webový prehliadač Chrome 8, ktorý má väčšinou bezpečnostné vylepšenia.

• Spoločnosť Opera tiež vydala novú verziu svojho rovnomenného webového prehliadača (Opera 11).

• Mozilla Firefox 4.0 vyjde na trh najskôr v prvej štvrtine roku 2011.

menu a systémovými ikonami, a celkom dolu je lista momentálne otvorených programov. Toto však možno prispôsobiť podľa svojej vôle. Verzia s inakším rozhraním (volá sa KDE), ktorá sa trochu viac podobá na Windows, menuje sa Kubuntu, ale ju všeobecne neodporúčam, lebo verzia KDE je podľa mňa príliš náročná na obyčajného používateľa (má priveľa možností, ktoré sú často zle roztriedené...)

Hoci má málo používateľov vzhľadom na počet počítačov (iba okolo 1 % počítačov má nainštalovanú nejakú Linux distribúciu a z nich väčšinu tvorí práve distribúcia Ubuntu),

tento operačný systém je podľa mňa dostatočne kvalitný, aby mohol nahradiť Windows – okrem niektorých špecifických situácií, keď sú ovládače problém alebo je Windows nevyhnutný kvôli nejakým programom alebo videohrám.

• Service Pack 1 pre Windows 7, ktorý prinesie vylepšenia a opravy pre tento operačný systém, tiež vyjde na trh začiatkom roku 2011.

• Google Nexus S je prvý smartphone s dotykovou obrazovkou používajúci operačný systém Android 2.3.

• Julian Assange, zakladateľ webovej stránky WikiLeaks, ktorá postavila na internet prísne tajné materiály z USA, bol uväznený dňa 7. decembra 2010 v Anglicku.

PC hry

Na rozdiel od rôznych

online multiplayer hier, ktoré dominujú v dnešnom hernom svete a výtváraju ich celé skupiny ľudí v rámci veľkých kompánií, jestvujú aj kvalitné indie (čiže: nezávislé) hry, na ktorých spravidla pracuje iba zopár ľudí. Do realizácie takýchto hier je vložené mnoho úsilia a originálnych tvorivých riešení, ktoré prilákaju hráča, aby s pôžitkom odohral hru od začiatku do konca.

V tomto čísle predstavujeme jednu takú hru, pomenovanú What Makes You Tick; jej autormi sú Matt Kempke a Greg MacWilliam. Ide o tzv. point-and-click hru plnú logických hádaniek a s klasickou detektívnou zápletkou. Obidve časti tejto hry majú zaujímavé príbehy umiestnené do mestečka Ravenhallow. Druhá časť vyšla pod názvom What Makes You Tick: A Stitch in

knihy

Emir Kusturica: Smrt je neprovjerena glasina (Vydavateľstvo Novosti, 2010)

Emir Kusturica (1954) je určite najvýznamnejším režisérom v ex-YU. Jeho prvý film Spomínaš si na Doli Bel? (1981) získal cenu Zlatý lev na festivale v Benátkach, pokým roku 1998

Time a nepredstavuje klasické pokračovanie, kedže sa príbeh nezačína tam, kde sa prvá časť hry končí. Namiesto toho sa začína nový príbeh s novým hrdinom, ale v samej hre sa zjavujú aj staré postavy a vtedy sa príbeh prelína s dejom prvej časti.

Hlavným hrdinom v prvej časti hry je Nathan, ktorý má za úlohu nájsť vynálezcu Dr. Coppeliusa a upozorniť ho na veľké nebezpečenstvo. Nathan nachádza Coppeliusa neskoro, kedže mu starý nepriateľ uniesol vnučku Noru, ktorú v živote udržiava doktorov najväčší Strieborného leva prebral film Čierna mačka, biely kocúr, a filmy Otec na služobnej ceste (1985) a Podzemie (1995) získali cenu Zlatá palma na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes.

Okrem toho, že sa zaoberá kinematografiou, Kusturica spolu so známou „gypsy punk“ skupinou No Smoking Orchestra s veľkým úspechom vošiel aj do hudobného sveta. A práve takýto bohatý tvorivý život bol perfektným podkladom na jeho prvú knihu Smrt je neprovjerena glasina.

Majster magického filmového realizmu teda napísal autobiografiu, ktorá oživuje peknú a už trochu zabudnutú tradíciu bildungsrománu, čiže novely o psychologickom, morálnom a umeleckom vývoji od detstva po dospelosť.

Sedemnásť častí knihy tvoria mnohé anekdoty, ktoré formatívne vplývali na tohto umelca ako človeka stále žiadostivého po nových skúsenostiach a odpovediach.

Začiatok knihy hovorí o rokoch školenia a horko-

vynález – mechanické srdce.

Spolu s miestnym prevádzačom a jeho psíkom sa dávajú do pátrania.

Na začiatku druhej časti sa zoznamujeme s Nigelom, ktorý príde do mestečka prebrať majetok zdedený po otcovi. Po samom príchode konštatuje, že v mestečku sa deje niečo nezvyčajné: ulice sú prázdne, predajne zatvorené... Blúdiac po nábreží, stretáva sa s družinou z prvej časti hry a dozvedá sa, že mestom manipuluje Baron a jeho násilná polícia. Čoskoro si tiež uvedomí, že jeho hľadanie dedičstva má viac súvislostí s Nathanovým pátraním...

Zaujímavý scenár, skvelé kresby úzadia a mnoho detailov, výrazné postavy a príjemná hudba – sú to iba niektoré z pozitívnych strán tejto hry. Osobitné čaro hry je aj v možnosti striedania sa dňa a noci, ktoré si hráč sladkého dospievania vo vtedajšej komunistickej a autoritárnej východnej Európe – od rokov strávených v rodnom Sarajeve a na námestí Gorica, kde Kusturica roku 1961 začal svoje vzdelávanie („nový život”) ako žiak prvej triedy základnej školy, až po štúdium réžie na svetoznámej pražskej akadémii FAMU... Svoje prvé, smelé kroky v oblasti kinematografie Kusturica urobil za pomoci juhoslovanského režiséra Harudina Krvavca (Valter bráni Sarajevo) a spisovateľa Abdulaha Sidrana (Spomínaš si na Doli Bel?). Jeho debutantský film je komická rodinná dráma o chlapcovi (hrá Slavko Štimac), ktorý sa v ovzduší spartanskej komunistickej výchovy pod kontrolou prísneho otca (Slobodan Aligrudić) nešťastne zamiluje do dedinskej prostitútky (Ljiljana Blagojević).

Skrze scenár pre druhý film o období tzv. Informbyra po druhej svetovej vojne – Otec na služobnej ceste – Kusturica už počas produkcie mal problémy s politickými inštitúciami post-

zvolí podľa žiadosti. Situácia v noci je totiž úplne iná ako cez deň a pripomína ovzdušie niektorých Kafkových poviedok.

Ak sa pravidelne bavíte s point-and-click hrami, What Makes You Tick bude správny výber. Akže ste sa doteraz nestretávali s takýmito adventúrami, môžete skúsiť a zdarma si zahrať prvú časť tejto

hry, taktiež pozrieť demoverziu jej pokračovania. Adresa: lassiegames.com/stitch/news.

J. M. Titovej Juhoslávie. O scenároch a produkcii filmov vtedy totiž rozhodovali komunistickí funkcionári, a len vďaka dômyselnosti a vynaliezavosti kariéra tohto režiséra úspešne pokračovala so zachovanou originálnou víziou... V knihe sa naďalej striedajú kapitoly o úprimnom a otvorenom vzťahu s matkou a otcom, o smerodajnom vplyve A. P. Čechova a Federica Felliniho, o odchode do USA, kde pracoval ako profesor a nakrútil film Arizona Dream, o krvavej občianskej vojne v Bosne, o juhoslovanských politikoch a rozpade Juhoslávie, o živote vo Francúzsku, o kamarátení s Johnnym Deppom…

Kniha má 382 strán a v predajniach a novinových stánkoch sa zjavila s pekným pevným obalom. Vydavateľstvo Novosti knihu realizovalo v náklade takmer 100 000 výtlačkov, čo je dnes v Srbsku – kde sa knihy veľmi málo čítajú – naozaj ohromná tiráž…

január 2011 |

Janko TAKÁČ

vzlet | 21

film

THE

TOWN

Réžia: Ben Affleck Hrajú: Ben Affleck, Jeremy Renner, Jon Hamm, Rebecca Hall, Pete Postlethwaite...

Nielen príbeh a postavy tvoria dej filmu, ale v mnohých prípadoch aj mesto, kde sa film odohráva, predstavuje takú hrdinku, okolo ktorej sa dá vyvinúť celý filmový podžáner. Špecifický akcent (ktorý asi európskemu divákovi veľa toho nepovie), silná írska komunita (alebo mafia) a lúpeže – sú to témy, ktoré sa za posledných pár rokov evidentne presunuli z niektorých miest, Chicaga a New Yorku do Bostonu (napr.

The Departed, Gone Baby Gone).

Hlavný hrdina Doug MacRay (Ben Affleck) pochádza z malej bostonskej štvrte Charlestown, ktorá je – ako sa dozvedáme hneď na začiatku filmu – známa podľa lupičov bánk a gangstrov. Doug odišiel z prostredia plného násilia, ale pre svoju povahu bol aj prinútený vrátiť sa do Charlestowna. Tu pracuje, abstinuje od alkoholu a drog, trávi voľné chvíle s kamarátmi a z času na čas s nimi vylúpi nejakú banku alebo vozidlo s peniazmi. Prepadnutie banky na začiatku filmu sa nevydarí celkom podľa plánov, a tak skupina vezme bankovú manažérku Claire (Rebecca Hall) ako rukojemníčku. Jeden z lupičov, Jim (Jeremy Renner) sa dozvedá, že Claire žije v ich štvrti a zo strachu, že by niečo mohla prezradiť polícii, navrhuje, aby ju vystrašili, hoci by asi bol najspokojnejší,

keby ju celkom umlčali. To sa nepáči Dougovi, ktorý sa snaží, aby všetky ich kšefty prebehli hladko a bez zbytočných obetí, takže si prevezme na seba, že to dorieši. Medzitým jeho riešenie

22 | vzlet | január 2011

nie je celkom také, aké by si jeho kamaráti predstavovali, lebo sa postupne zamiluje do Claire. Láska ku Claire je presne to málo, čo Doug potrebuje, aby zmenil svoj život, prestal lúpiť banky a odišiel z Charlstowna. Ale ako sa to dá očakávať vo filme takéhoto žánru, Doug síce chce skoncovať s kriminálnymi aktivitami, no v tom mu bráni vyššia sila v podobe gangstra Fergieho, pre ktorého všetci pracujú. Fergie sa vyhráža Dougovi, že ublíži jeho novej priateľke, tak ako už predtým ublížil jeho rodine, ak s kamarátmi nevylúpia športový štadión.

I keď je plán dobre premyslený, hneď od začiatku má jednu chybičku – neúnavného Frawleyho (Jon Hamm), FBI agenta ktorý Jimovu sestru a bývalú Dougovu priateľku Kristu prinúti, aby zo žiarlivosti na Claire prezradila plán.

I keď je dej filmu celkom jasný, scenár, ktorý písali Peter Craig, Aaron Stockard a Ben Affleck na základe knihy Chucka Hogana Princ zlodejov, nie je len o tom. Akčné lúpeže sú síce stredobodom filmu, ale veľká pozornosť je venovaná i opisu charakteru postáv a ich vzťahov. Tak ako vhodný príklad je práve scéna, v ktorej Doug prosí Jima, aby spolu s ním šiel nejakým chlapom dať príučku, nech sa ani nepýta prečo, a Jim sa len opýta, ktorým autom pôjdu… Alebo scéna, v ktorej Doug navštívi svojho oca vo väzení nemá takmer nijaký vplyv na príbeh lúpeží, ale dáva celkovému príbehu nejakú hĺbku. I keď miestami možno zachytiť drobné chyby v scenári, treba pochváliť uvedené riešenia, ako aj humor, ktorého je vzhľadom na typ žánru dosť. Akčné scény so zbraňami alebo naháňačky na autách sú veľmi pekne natáčané, divák má v nich jasno, nie sú spracované chaoticky (ako to často niektorí kameramani a strihači za posled-

ných pár rokov chcú robiť s cieľom, aby scény vypadali akože dynamickejšie), no napriek tomu sú veľmi dynamické a napínavé. Možno povedať, že riskantným krokom režiséra Bena Afflecka bolo to, že do hlavnej roly postavil sám seba, i keď to niektorí herci – režiséri robia (no väčšinou sú ako režiséri už skúsenejší). Skutočnosť, že je práca režiséra ťažká sama osebe, a nie ešte k tomu hrať hlavnú postavu, Affleckovi asi nepredstavovalo veľký problém, lebo jeho herecký výkon v tomto filme patrí medzi jeho najlepšie.

Niektorí iní herci – ako Chris Cooper – sa vo filme zjavili len na pár minút, alebo ako Jon Hamm stvárňovali strašne typizovanú postavu, no zvládli to na výbornú.

Po troch rokoch Ben Affleck natáča svoj druhý film, ktorého dej sa tiež odohráva v Bostone (asi nikoho neprekvapí to, že Affleck vyrastal v tomto meste) a znovu sa filmu dobre darí nielen v kine, ale aj u kritikov. Je štýlovou zmenou vzhľadom na predchádzajúci Gone Baby Gone. Nie je toľko emotívne podfarbený, nemá žiadnu záhadu, je napínavejší, a preto je ťažko povedať, či je lepší – možno len povedať, že je inakší a dobrý. Prvý film získal aj nejaké ocenenia a nomináciu na Oscara pre herečku; nateraz sa The Town nachádza na zoznamoch niektorých časopisov ako potenciálny film na nominácie na Oscara. I keď sa medzi najlepších 5 filmov v známych nomináciách na rôzne ceny nenachádza, na Oscara

sa ako aj v minulom roku nominuje 10 filmov. Medzi týmito by sa mali objaviť aj takéto „komerčné“ filmy, takže tieto zoznamy v časopisoch sú vzhľadom na kvalitu filmu opodstatnené a možnože si film získa aj nejakú inú cenu. V každom prípade sa mu v kinách dobre darilo, čo bolo hlavným cieľom jeho tvorcov. Keďže má Ben Affleck za sebou už dva dobré a úspešné filmy (jeden môže byť náhoda, pokým dva – to už niečo viac hovorí), je dosť pravdepodobné, že filmové štúdiá ho budú angažovať aj ako režiséra a nielen ako herca. Veľa jeho fanúšikov možno rozčaruje jeho rozhodnutie, aby sa viac sústredil na prácu za kamerou, ako na tú pred ňou, ale na druhej strane sa budú mať na čo tešiť mnohí fanúšikovia, ktorí majú radi v prvom rade dobre vyrozprávaný príbeh.

Stanislava SLÁDEČEKOVÁ

TV seriál

The Walking Dead (AMC, 2010)

Po veľmi úspešnom britskom miniseriáli Dead Set (2008) postapokalyptický zombie-horor sa dostal aj na americkú televíziu – tentoraz ako adaptácia populárneho komiksu The Walking Dead. Zo scenára Franka Darabonta (The Shawshank Redemption, Green Mile) vznikla ďalšia rozprávka o tom, ako vyzerá svet, v ktorom vládnu zombies. Po šiestich epizódach, ktoré tvorili prvú sezónu, Živí mŕtvi zaujali pozornosť 3,6 milióna divákov vzrastu od 18 do 49 rokov, čo v tejto cieľovke predstavuje najúspešnejší nový kablový TV seriál.

V podobnom úvodnom naratíve, ako je to vo filme 28 Days Later (2002), šerif v americkom mestečku v Kentucky sa prebudí z kómy a hneď spozoruje, že niečo nie je v poriadku. V meste chýbajú ľudia a on stretá živú mŕtvolu, ktorá naň dostala chuť. Čo sa vlastne stalo? Šerif sa vydá na cestu, aby to

zistil. Onedlho stretne pozostatky civilizácie, čiže ľudí, ktorým sa nejako podarilo prežiť, a spolu s nimi sa dáva do boja s mŕtvolami. Šerifa Ricka Grimesa hrá Andrew Lincoln (Love Actually), jeho ženu Lori hrá Sarah Wayne Callies (Prison Break), vynaliezavého Glenna hrá Steven Yeun a ostražitého Shanea Walsha hrá Jon Bernthal (Law & order). Prvú 70-minútovú tzv. pilot-epizódu režíroval Frank Darabont, pokým sa pri ďalších piatich 45-minútových epizódach striedali viacerí režiséri. Majster FX Greg Nicotero (Day of the Dead, Evil Dead II, KNB group) dopriniesol tomu, aby pandémia zombies dopadla úplne hrozne a presvedčivo, pokým hudobnú tému mal na starosti Bear McCreary (Battlestar Galactica).

Diváci v Srbsku si prvú sezónu seriálu The Walking Dead mohli pozrieť prostredníctvom televíznej siete Fox Crime; druhá sezóna sa očakáva v priebehu jari 2011.

Janko TAKÁČ

móda

Vánok leta v zime Napriek tomu, že je zima v plnom prúde a nejaký ten mesiac si ešte bundy a svetre určite budeme brať na vychádzky, vnútri si môžeme dovoliť i trošku ľahšie oblečenie. Tričká na krátky rukáv možno nosiť po celý rok, najmä keď zo zasneženej a ľadovej ulice vojdeme do teplého, vyhriateho interiéru.

Tu je niekoľko typov na štýlové a módne bavlnené tričko s celoplošnými sieťotlačovými motívmi...

Mgr. art.

Iveta JELINEK

,

Mladí hudobníci z Kovačice a Báčskeho Petrovca navštívili prednedávnom Slovensko.

Bolo to iba na jeden víkend, povedali by sme málo, ale keď sa ľudia kamarátia, keď sa zoznamujú nové osoby a keď sa k tomu ešte zahrá na dobrú nôtu… O tom pobyte a zážitkoch na Slovensku – konkrétne v Nitre – nám rozprával Vladimír Kuchárik-Kunfo (The Blue Room). „Bolo to presne pred rokom, keď sme boli u kolegu Ivana, ktorý oslavoval narodeniny. Za stolom sme sedeli Denis, Ivan, Vlajo, Sale a ja.

Samozrejme, mali sme aj nadostač plánov.

Náš kamarát Sale totiž študuje na Slovensku a doberali sme si ho, aby nám tam usporiadal svirku,“ rozpráva Kunfo. „Potom sme sa dozvedeli, že Sale oznámil na Skype, že The Blue Room v máji 2010 vystúpi na Slovensku.

Našťastie Sale si zapamätal, čo sme mu vtedy – pravda ako srandičku – navrhli...“ V polovici mája teda skupina The Blue Room vystúpila v Nitre. A zrejme oduševnili tamojšie obecenstvo, lebo nasledovalo ďalšie pozvanie. „V novembri sme znovu cestovali do Nitry, a pre tých, čo si myslia, že sme tam zbohatli, slobodne napíš, že sme zarobili po 20 eur.  Na Martina 11. novembra sme vycestovali, znovu to bolo iba cez víkend a vynikajúco.

Vôbec sme sa nenudili ani len sekundičku, najprv sme boli na chate v horách, potom internát a večer hudba,“ spokojne o pobyte rozprával V. Kuchárik.

Podľa jedného z vedúcich kovačickej skupiny tentoraz vari publikum bolo ešte na vyššej úrovni, samozrejme, aj reakcie boli dobré a všetkým sa najviac páčili dve piesne, ktoré v neoficiálnej časti zahrali spolu s Kockom a Zaretom z petrovskej skupiny Lude krawe.

O tomto spoločnom vystúpení Ján Križan-

Kocko (Lude krawe) sa vyjadril takto: „Hmm, The Blue Room? Sú to skvelí chalani!“ Lude krawe jestvujú už 14 rokov a v aktuálnej zostave fungujú zhruba 11 rokov. Zatiaľ vydali štyri albumy – Može tako, Slika rodnog kraja, Sve tuđe a Agropunk. Piesní majú mnoho a tých, čo im nadŕžajú, tiež. Podľa slov Jána Križana ich najväčšie hity podľa reakcií obecenstva na koncertoch sú Naš svet, Jutarnja smotra, U retrovizoru

a Panika. Dozvedeli sme sa aj to, že texty piesní zväčša píše Dawid...

Vladimír Kuchárik sa tešil zo spoločného, hoci aj neoficiálneho, vystúpenia s Petrovčanmi.

O plánoch The Blue Room hovorí, že majú veľa nových piesní na repertoári a pracujú na promočnom single. V určitom období si však skupina bude musieť urobiť prestávku, lebo členovia sa rozbehajú na štúdiá, ale ak bude všetko v poriadku, možno realizujú jeden „tajný plán“...

The Blue Room & Lude krawe spolu? Prečo nie!

Božena ŠIRKOVÁ január 2011 |

vzlet | 23

Koncertná sieň strediska Spens a tisíc ľudí vôkol mňa. Všetci čakáme na to isté, na čo sme sa chystali dva mesiace. Čakáme na hudbu, spev a pozitívnu energiu, lebo sme si istí, že ju táto skupina určite prinesie. V momente, keď svetlá v koncertnej sieni zhasli, všetci prítomní pozreli na javisko.

Prvý takt piesne stačil, aby obecenstvo zatíchlo. Všetci akoby boli očarovaní, iba stáli v mieste, pozerali na javisko a Akiho Rahimovského, s ktorým sme o zopár minút všetci spolu spievali a tancovali.

Presne také ovzdušie bolo 17. decembra 2010 na koncerte skupiny Parni valjak, ktorá po dlhšom čase zase navštívila Nový Sad. Celá skupina nás ešte raz presvedčila o tom, že je skutočne úžasná.

Piesne sa striedali a úsmev na tvári bolo vidieť na každom človeku. Nezabudnuteľné hity Uhvati ritam, Zastave, Jesen u meni, Kad me dotakne, Dođi, Sve još miriše na nju – sú iba niektoré z názvov piesní, ktoré skupina hrala. Aki spieval tri

Nový Sad, Spens, 17. december 2010 hodiny, hlas mu po celý čas znel fantasticky a vlastne celá skupina hrala na výbornú. Nečakala som, že aj po 35 rokoch pôsobenia skupina môže byť tak perfektne zohraná. Bola som príjemne prekvapená tým, že je také niečo predsa možné.

Keď som sa pozrela vôkol seba, nevidela som ani jedného človeka, ktorý sedel. To ani nebolo možné. Hudba proste nútila do tanca, a telo sa vám aj bez vašej

vôle pohybovalo.

Skupina fakt zdôvodnila počet svojich fanúšikov a prekvapila všetkých, ktorí neverili, že aj po 35 rokoch ešte stále môže spievať a hrať tak, ako to robila, keď jej

členovia boli mladí. Členovia skupiny Parni valjak dokázali, že im nechýba energia, ešte stále sú najlepší a podľa mňa takí aj zostanú.

Teodora ILIĆOVÁ

PUNK LYRIK

SUPERAPES Napriek nízkej teplote v novoročnej

noci v strede Kovačice sa zopár stoviek ľudí pobavilo na koncerte pod otvoreným nebom, čo v tomto prostredí v tento dátum už prerástlo do tradície. Na zvukovo a svetelne dobre vybavenom javisku najprv hrali Psihomodo pop, v čele ktorých je charizmatický spevák Davor Gobac. Táto chorvátska punkpop skupina dnes už, pravda, nepredstavuje takú atrakciu, akou bola pred dvadsiatimi rokmi, ale jej členovia dokážu „zahriať” obecenstvo, o čom svedčili pozitívne reakcie Kovačičanov počas prednesu hitov, akými sú Ja volim samo sebe, Frida, Osjećam se haj, Volim crtane filmove alebo Pinokio.

Audiovizuálny zážitok o polnoci doplnili kvalitné ohňostroje… Mohlo by sa hovoriť o adekvátnosti výberu druhej skupiny, ktorá v ten večer vystúpila v Kovačici, keďže Kiki Lesendrić & Piloti nedávno hrali v susednej Padine. Dobrá nálada však pokračovala a zo živého prednesu známych skladieb, aké sú Svet je lep kada sanjamo alebo Kao ptica na mom dlanu mali pôžitok najmä občania stredného veku…

Text: S. L., foto: J. M.

Kovačica, 31. december 2010

HELLO BASTARDS Kupujú naše životy, majú moc, zatiaľ čo ty...

Predávajú naše životy, majú moc, zatiaľ čo ty...

Máš strach, máš smäd, máš hlad...

OKNO Chceš von?

Zabudol si hodiť kameň!

Rozbi okno!

COP SUPERHERO Kill, kill, kill...

Bez pocitu viny stlačiť spúšť.

Cop superhero!

KLIETKA Ma zviera ako v klietke zviera.

O slobodu sa snaží...

24 | vzlet | január 2011

SUPERAPES bola slovenská crustpunk / HC skupina z Čadce; roku 2003 ju založili dovtedajší členovia kapely The Public.

Zaujímavosťou prejavu Superapes bolo to, že v zostave tiež mali syntetizátor a ženský spev, pokým ich texty piesní predstavujú hlavne minimalistické veršové prejavy s efektnou pointou zameranou na spoločenskú nespravodlivosť.

Vydanie: Animal Songs.

Výber: sl

I LIKE TRAINS ::

He Who Saw the Deep

skupina I Like Trains svoje obecenstvo nachádza medzi ľuďmi, ktorých nemožno oklamať a začarovať klasickými rokenrolovými šablónmi. Pred takým obecenstvom je vlastne najťažšie dokázať sa a úspešne sa uplatniť; a vydanie He Who Saw the Deep spĺňa očakávania práve takého publika.

Janko TAKÁČ

Until the Light Takes Us Dokumentárny film o nórskom black metale Réžia: Aaron Aites, Audrey Ewell

DARKO RUNDEK CARGO TRIO ::

Plavi avion

(Vydavateľstvo ILR, 2010)

Anglická alternatívna postrocková

skupina I Like Trains (v písomnej podobe sa tiež uvádza ako iLiKETRAiNS) z mesta Leeds koncom roku 2010 vydala svoj druhý dlhohrajúci album pod názvom He Who Saw the Deep. Táto skupina príliš originálnym spôsobom kombinuje útulnú a elegickú hudbu – podporenú emotívnym barytónom gitaristu a speváka Davida Martina – s textuálnou tematikou inšpirovanou temnými a strašidelnými, ale pravdivými udalosťami z bohatých dejín Anglicka. Doteraz im každé vydanie (v diskografii majú aj dva minialbumy) bolo úplne alebo čiastočne konceptuálne s určitou témou, ktorú spracovali v piesňach o rôznych príbehoch, anekdotách, udalostiach. Inšpiráciou pre novú platňu bol Epos o Gilgamešovi. Z jedenástich piesní s približne vyrovnaným tempom vyniká zopár naozaj zázračnych kusov. Už pri druhej skladbe – perfektnom triapolminútovom videosingle A Father’s Son – možno počuť, že títo hudobníci ako novinku ponúkajú melodickú a presvedčivú pop stranu svojej tvorivosti.

Postrocková skladba Progress is a Snake z pokojného elegického ovzdušia postupne prerastá do hluku a treskotu gitarového crescenda a opravdivej bubnovej kanonády. Osemminútová balada Sea of Regrets – ktorá spolu so skladbou Broken Bones predstavuje stredisko a vyvrcholenie albumu – hovorí o tom, že na nejaké veci je najlepšie zabudnúť, lebo nám ťarcha tohto sveta rozdrví kosti.

A pieseň Broken Bones nás presvedčuje o tom, že čím sa vyššie šplháme, tým je hĺbka pod nami väčšia, dlhšie budeme padať a dôležité je nájsť a mať niekoho, kto bude pripravený padnúť spolu s nami do priepasti a poskytne nám (hoci len studené) objatie…

Na záver možno povedať, že napriek príliš chmúrnej tematike nového albumu skupina I Like Trains sa nejaví ako hlásateľ smútku a beznádejnosti, ale svoju melanchóliu chce predstaviť v podobe vznešeného a intelektuálne povzbudzujúceho umenia. Ako taká

DVD

(Vydavateľstvo Menart, 2010)

Pieseň Kurdistan je určite jednou z najlepších, ktoré Darko Rundek nahral vo svojej sólovej kariére. Na svojej piatej platni sa bývalý frontmen kultovej skupiny Haustor zo Záhrebu rozhodol spolupracovať s iba dvomi členmi svojej vedľajšej skupiny Cargo Orchestra, a tak je okrem autorovho charakteristického a typického spevu a zvuku gitary album ozdobený iba minimalistickými husľami (Isabel) a podporený klávesovými hudobnými nástrojmi (Dušan Vranić).

Tematika piesní sa pohybuje ďaleko od globálnych dianí a okrem „politicky nekorektného“ Kurdistanu (ide o nejestvujúci štát v hraniciach Turecka, za ktorý sa zastávajú menšiny v tomto štáte) sú tu aj také piesne, ako napr. Indijanska, Ruskaja a 18-minútová Drina s podobným pátosom. Intímne spovede možno počuť v skladbách Plavi avion (A onda dugo kao lijek / Slušam Billie Holiday / Ništa nije zauvijek / Pa ni ovo lutanje...) a You think you’re busy (You think you’re busy / I know you’re not / To što sad radiš / Taj mali skok... You stare at your computer by the river of soul / And whatever it means, you are free after all...). Svojrázny pľuvanec do tváre kapitalizmu Rundek robí v piesňach Para ljude vara a Sadimo lan.

Je jasné, že nejde o najlepšiu Rundekovu platňu v jeho kariére (úspech prvých dvoch vydaní je ťažko dosiahnuť v rámci kompletnej hudobnej tvorby na priestore Balkánu), ale jeho obdivuhodné skúmanie svetových žánrov a rytmov pokračuje.

V každom prípade neprehliadnite show Darka Rundeka – pravidelného hosťa, ktorý často koncertuje aj u nás v Srbsku...

Vladimír LENHART

Deväťdesiate roky 20. storočia sa na „podzemnej” hudobnej scéne niesli aj v znamení black metalu, ktorý temným zvukom, záhadnou tematikou a melancholicko-strašidelnými vizuálnymi prvkami ovplyvnil mnohých hudobníkov a postupne prerástol do celosvetového hnutia. Hlavným strediskom black metalu bolo Nórsko, keďže tamojšie skupiny svojou inovačnou hudbou vlastne formovali tento špecifický štýl, subverznými aktivitami upútali pozornosť širšej verejnosti a niektorí protagonisti tejto scény sa dostali do priameho konfliktu s orgánmi moci a do väzenia. Pre extrémny prejav toto hudobné hnutie bolo v priebehu rokov predmetom výskumu mnohých novinárov a viacerých autorov kníh a filmov.

Aktuálny dokumentárny film o nórskom black metale sa menuje Until the Light Takes Us (premiéru mal v decembri 2009) a pozoruje vznik a rozvoj tohto štýlu cez rozhovory s priamymi účastníkmi scény, tiež obsahuje množstvo fotografií a videozáznamov. Film je sústredený najmä na dve osobnosti, čiže hudobníkov, ktorých význam v dejinách nórskeho black metalu je nesporný – sú to Gylve „Fenriz” Nagell (Darkthrone) a Varg Vikernes (Burzum). Okrem toho, že sú zaujímaví spolubesedníci, každý z týchto dvoch muzikantov má vlastnú mienku o tom, čo black metal vlastne predstavuje – pokým Fenriz je hlavne inšpirovaný undergroundovou metalovou hudbou, Vikernes (ktorý bol v období nahrávania tohto filmu vo väzení) je ovplyvnený starodávnymi mytológiami. Obidvaja sa však zhodujú v tom, že vznik nórskeho black metalu bol podnietený mládežníckym rebelantstvom, čiže inštinktívnym nesúhlasom s vládnucimi spoločenskými normami, oficiálnou relígiou a americkou hospodársko-kultúrnou dominanciou... Vo filme tiež vystupujú členovia niektorých iných black metal skupín, ktorých slová dopĺňajú obraz o celkovej téme – sú to Hellhammer (Mayhem), Abbath a Demonaz (Immortal), Faust (ex Emperor), Garm (Ulver) a Frost (Satyricon).

S. L. január 2011 |

vzlet | 25

Dark Dawn: Drsnost’ a melódia alter SR

Melodický death

metal sa v priebehu posledného desaťročia dožil svetovej popularity, a tak sa začal počúvať a hrávať aj v našej krajine.

Medzi domácimi skupinami, ktoré sa hlásia k tomuto hudobnému štýlu, je aj Dark Dawn z Nového Sadu. Gitaristom v tejto skupine je Lukáš Sýkora, s ktorého menom sa už bolo možné stretnúť na stranách Vzletu, keďže do nášho časopisu občas prispieva textami o metalovej hudbe. V tomto interview s Lukášom hovoríme o jeho hudobných záujmoch a aktivitách skupiny Dark Dawn.

Ahoj, Lukáš. Ako a kedy si sa začal vážnejšie zaujímať o hudbu a elektrickú gitaru? Odkedy si členom Dark Dawnu?

– Zdravím. O hudbu som sa začal zaujímať, keď som mal zhruba 13 rokov, vtedy som dostal aj svoju prvú elektrickú gitaru, a tak to všetko začalo.

Začal som trénovať dennodenne, učil som sa hrať skladby známych metalových kapiel, ako sú Metallica, Slayer a Megadeth a pomaly som začal aj sám komponovať nejaké pesničky. V roku 2007 som bol členom novosadskej skupiny In Flames Tribute, čiže hrávali sme skladby tejto svetoznámej švédskej kapely a koncom roka 2007 sme sa rozhodli začať písať náš autorský materiál. Tak vznikla skupina Dark Dawn.

Prečo práve melodic death metal? Čo ťa prilákalo k tomuto drsnému, ale zároveň výrazne melodickému štýlu hudby?

– Death metal ma zaujal ešte niekedy v roku 2004, keď som mal prvýkrát možnosť vypočuť si tento žáner. V okamihu sa mi veľmi zapáčila rýchlosť, drsnosť a technická zručnosť tých muzikantov. Potom som objavil švédsku death metalovú scénu, a keď som si po prvýkrát vypočul skupiny At The Gates, In Flames a Dark Tranquillity, vedel som, že práve takou hudbou sa chcem zaoberať a taký štýl metalu hrať. Oduševnila ma tá kombinácia drsnosti a melódie splynutá do jedného celku, a fascinuje ma to až dodnes.

Skupina Dark Dawn teda pestuje špecifický zvuk podľa vzoru tzv. „švédskej školy” melodic death metalu...

Nakoľko je tento hudobný štýl všeobecne rozvinutý v Srbsku?

– Zo začiatku sme tvorili skladby iba v tom „švédskom“ duchu, ale neskoršie sme začali kombinovať tú melodickosť s trochu technickejšími rytmami a komplexnejšou štruktúrou piesní. V Srbsku tento štýl nie je veľmi rozvinutý, u nás existuje iba niekoľko kapiel, ktoré tvoria takýto typ hudby. No aj napriek tomu počet fanúšikov je až prekvapujúco veľký.

Dark Dawn má nateraz samostatne realizované jedno CD. Kde ste nahrali ten materiál? Urobili ste niečo na jeho promócii v médiách a vydavateľstvách?

– Počas leta 2009 sme v novosadskom štúdiu Positive Family nahrali svoje prvé CD, čiže minialbum pod názvom Below the Dead Sun. Obsahuje 4 skladby, ktoré mali aj v médiách aj vo vydavateľstvách dosť

26 | vzlet | január 2011

veľký úspech, ako v našom štáte, tak aj v zahraničí. A keď ide o videopromóciu, v roku 2008 sme nahrali náš prvý videoklip pre skladbu Keeper of the Damned…

Aká je tematika textov vašich piesní?

– Tematika textov je hlavne abstraktná, je o človeku a o svete, o temných emóciách, sú tam aj elementy filozofie a trochu psychológie. Ale vôbec sa nezaoberáme témami, ako sú relígia či politika.

Vystupovali ste aj na Kulpin feste 2010... Ako sa vám viedlo v spoločnosti prevažne punkrockových skupín a fanúšikov? Majú punková a metalová hudba spoločné body?

– Na tomto festivale sme hrali ako jediná metalová skupina, a to preto, že sme kamaráti s organizátormi, ktorí sa nás opýtali, či by sme si tam nezahrali, aby sa uspokojila aj metalová časť obecenstva. Punková a metalová hudba nie sú až tak odlišné – v oboch žánroch sú distorzované elektrické gitary, bicie a basgitara. Najviac sa líšia spevom a rytmami, no oba žánre sú energické a čo je najdôležitejšie, majú svoju pointu.

Aké sú plány Dark Dawn na rok 2011?

– Hlavným cieľom nám je podpísať zmluvu s nejakým dobrým vydavateľstvom. Ako sa potom budú vyvíjať ostatné veci – to už čas ukáže. Na pláne je ešte aj nahrať ten prvý oficiálny album, a potom začať hľadať kontakty na turné, čo by nám malo priniesť nových fanúšikov a nové známosti.

S. L.

Anahí v Srbsku už ako doma…

Mexická pop speváčka Anahí v minulom roku navštívila našu krajinu až dvakrát. Najprv v marci, keď predstavovala vtedy aktuálny sólový album Mi Delirio, pokým jej druhý tunajší koncert bol 20. decembra v hale Arena.

Predtým však roku 2008 dvakrát vystupovala v Belehrade aj ako členka latino-pop skupiny RBD. Ako sama hovorí, veľmi rada koncertuje v Srbsku, keďže ju zakaždým uvíta pekný počet fanúšikov, a páči sa jej srdečnosť tunajších ľudí.

Anahí získala svetskú slávu ako herečka v populárnom televíznom seriále pre tínedžerov Rebelde. V hereckej spoločnosti sa však ocitla už ako dvojročné dievča, keď účinkovala v detskom televíznom show Chiquilladas, čo bol vlastne začiatok jej úspešnej herecko-speváckej kariéry. Dodnes hrala v pätnástich televíznych seriáloch a v niekoľkých filmoch, ako speváčka nahrala viacero sólových platní. V určitom období života mala vážne zdravotné problémy spočívajúce v odmietaní potravy, skrze čo navštevovala rôzne liečebne. V rokoch 2004 – 2008 bola členkou chýrečnej žensko-mužskej skupiny RBD, ktorej členovia vlastne boli hviezdy seriálu Rebelde. Po rozchode RBD sa venovala sólovej kariére a nahrala album Mi Delirio (2009).

V novembri 2010 vyšla doplnená verzia tohto vydania pod názvom Mi Delirio Deluxe Edition so štyrmi novými skladbami.

Pieseň Aleph bola inšpirovaná stretnutím Anahí s brazílskym spisovateľom Paulom Coelhom.