Vzlet 01 2018

2018 JANUÁR

FEBRUÁR

P

U

S

Š

P

S

N

1 8 15 22 29

2 9 16 23 30

3 10 17 24 31

4 11 18 25

5 12 19 26

6 13 20 27

7 14 21 28

P

U

5 12 19 26

6 13 20 27

S

Š

P

MAREC S

N

1 2 3 7 8 9 10 14 15 16 17 21 22 23 24 28

4 11 18 25

P

U

S

Š

P

S

N

5 12 19 26

6 13 20 27

7 14 21 28

1 8 15 22 29

2 9 16 23 30

3 10 17 24 31

4 11 18 25

MÁJ

APRÍL

JÚN

P

U

S

Š

P

S

N

P

U

S

Š

P

S

N

2 9 16 23 30

3 10 17 24

4 11 18 25

5 12 19 26

6 13 20 27

7 14 21 28

1 8 15 22 29

7 14 21 28

1 8 15 22 29

2 9 16 23 30

3 10 17 24 31

4 11 18 25

5 12 19 26

6 13 20 27

JÚL

P

U

S

Š

P

S

N

4 11 18 25

5 12 19 26

6 13 20 27

7 14 21 28

1 8 15 22 29

2 9 16 23 30

3 10 17 24

AUGUST

SEPTEMBER

P

U

S

Š

P

S

N

P

U

S

Š

P

S

N

2 9 16 23 30

3 10 17 24 31

4 11 18 25

5 12 19 26

6 13 20 27

7 14 21 28

1 8 15 22 29

6 13 20 27

7 14 21 28

1 8 15 22 29

2 9 16 23 30

3 10 17 24 31

4 11 18 25

5 12 19 26

OKTÓBER

P

U

S

Š

P

S

N

3 10 17 24

4 11 18 25

5 12 19 26

6 13 20 27

7 14 21 28

1 8 15 22 29

2 9 16 23 30

NOVEMBER

P

U

S

Š

P

S

N

1 8 15 22 29

2 9 16 23 30

3 10 17 24 31

4 11 18 25

5 12 19 26

6 13 20 27

7 14 21 28

DECEMBER

P

U

S

Š

P

S

N

5 12 19 26

6 13 20 27

7 14 21 28

1 8 15 22 29

2 9 16 23 30

3 10 17 24

4 11 18 25

P

U

S

Š

P

S

N

3 10 17 24 31

4 11 18 25

5 12 19 26

6 13 20 27

7 14 21 28

1 8 15 22 29

2 9 16 23 30

OBSAH

INTRO

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Vlasta Bolehradská, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Vladislava Havranová, Marína Horvátová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Martina Valentová, Ivana Vereski, Sandra Živkovićová • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie S finančnou podporou

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

CESTA PO SEVERE EURÓPY je pre väčšinu z nás skutočne nekaždodenným zážitkom.

Na takéto dobrodružstvo sa však vydala naša spolupracovníčka Marína Valentíková, ktorá v najnovšom cestopise zaznamenala vlastné dojmy zo Švédska, Fínska a z Ruska. Strany 6 a 7.

Kalendár 2018 . . . . . . . . . . . . 2 Z archívu dátumov . . . . . . . . 4 Zlatibor . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5 Stopom a autobusom po severe Európy . . . . . . . 6-7 Plávanie – skvelá aktivita . . 8 Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . 9-12 Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . 13-16 Komiks: Stopy slizu 3 . . . . . 17 PC hry na rok 2018 . . . . . . . 18 Info-svet: Kryptomeny a bitcoin . . . . 19

DREAMS je názov graficky vyspelej videohry typu sandbox, ktorú vytvorilo štúdio Media Molecule. V tejto hre možno znázorňovať a dotvárať vlastné sny, pričom si hráč zdokonaľuje kreativitu a obrazotvornosť. Ide o jednu z nových počítačových hier, o ktorých sa píše v rubrike PC hry na strane 18.

ANGLICKÁ SPEVÁČKA ANNE-MARIE sa v detstve zaoberala herectvom, postupne sa z divadelných dosiek dostala do hudobného štúdia a začala nahrávať vlastné piesne.

Spolupracovala so skupinami Rudimental a Clean Bandit a vydala minialbum Karate, ktorého názov vlastne súvisí s jej športovou aktivitou, lebo AnneMarie je tiež úspešnou karatistkou. Práve pripravuje prvý dlhohrajúci album, ktorého vydanie sa očakáva v tomto roku. Portrét na strane 26. Foto: Atlantic Records

Zaujímavosti / Horoskop . . . . . . . . . . . . . . . . 20 Enigma / Humor . . . . . . . . . 21 Film: Detroit . . . . . . . . . . . . . 22 Film: Loving Vincent. . . . . . 23 O režisérovi zvláštnych filmov / Móda . . . . . . . . . . . . 24 Nové albumy / Koncerty. . . . . . . . . . . . . . . . . 25 Hudba: Anne-Marie . . . . . . 26

Na titulnej strane: Mačka (ilustrácia: Vladan Nikolić) január 2018 |

vzlet 3

akcie

z archívu dátumov 22. januára 1788 (pred 230 rokmi) v Londýne sa narodil George Gordon Byron, významný anglický básnik, predstaviteľ romantizmu. Jeho poézia sa vyznačuje revolučným duchom, odráža silné citové zážitky, sústreďuje sa na vnútorný svet hrdinu trpiaceho hlbokou melanchóliou. Byronov hrdina pohŕda konvenčnou morálkou, obhajuje spravodlivosť a je pomstiteľom bezprávia. Tento básnik nachádzal bohatý prameň podnetov v ľudovej slovesnosti. Je tvorcom básnickej poviedky, ktorej vplyv sa prejavil aj v slovenskej literatúre (napr. Janko Kráľ, Ján Botto).

Zomrel roku 1824.

25. januára 1688 (pred 330 rokmi) v Terchovej sa narodil Juraj Jánošík, slovenský zbojník, legendárny národný hrdina.

Po krátkej službe v cisárskom vojsku Jánošík sa pridal k zbojníckej družine, s ktorou v období 1711 – 1713 ozbíjal viacerých bohatých zemanov.

Stal sa kapitánom zbojníckej družiny a jeho život neskoršie inšpiroval mnohé literárne, filmové a výtvarné umelecké diela. Popravený bol roku 1713 v Liptovskom Mikuláši.

30. januára 1918 (pred 100 rokmi) v Prešove sa narodil Leopold Lahola (vl. menom Arje Friedman), slovenský dramatik, prozaik a filmový scenárista. V roku 1949 emigroval do Izraela, neskoršie žil a pôsobil v Nemecku a Juhoslávii. Predstaviteľ modernej slovenskej povojnovej prózy a drámy, v ktorých analyzoval dehumanizujúce vplyvy vojnovej apokalypsy na človeka i na spoločnosť.

Zomrel roku 1968.

4 vzlet | január 2018

Nový Sad – Európske mesto mládeže 2019 a hlavné mesto kultúry 2021 O

d roku 2009 každoročne jedno európske mesto nesie titul mesta mládeže. V priebehu roka to mesto má jedinečnú príležitosť prezentovať vlastné mládežnícke programy v oblastiach kultúrneho, sociálneho a hospodárskeho života a rozvoja. Ide o iniciatívu Európskeho fóra mládeže, ktorej hlavným cieľom je zlepšenie každodenného života mladých ľudí v danom prostredí a ich aktívne zapájanie sa do spoločnosti. V roku 2019 Európskym mestom mládeže bude Nový Sad, kde sa už začala realizácia viacerých projektov a podujatí, ktorými sa prezentuje energia a tvorivý potenciál tunajších mladých ľudí, pracuje sa na vytváraní podmienok na lepšie fungovanie mládež-

níckych organizácií a zároveň sa rozširujú poznatky o európskych hodnotách.

Viac informácií možno získať na webovej stránke opens2019.rs.

Okrem toho Nový Sad

je (spolu s rumunským Temešvárom a gréckou Elefsinou) vyhlásený za Európske hlavné mesto kultúry na rok 2021. Týmto titulom sa zvýrazňuje bohatstvo a rozmanitosť európskych kultúr a upevňujú sa kultúrne kontakty

medzi európskymi mestami.

Zároveň je to príležitosť, aby jednotlivé mestá významne zlepšili situáciu v oblasti kultúry a pozdvihli vlastnú medzinárodnú reputáciu na vyššiu úroveň. Bohaté kultúrne dejiny Nového Sadu, jeho univerzita, množstvo kultúrnych priestorov a festivalov (Exit, Zmajove detské hry, Sterijino pozorje, Cinema City, INFANT, NOMUS, Prosefest, Novosadský džezový festival, Festival pouličných hudobníkov, Fashion Week a iné) – je to potenciál, ktorým si toto mesto získalo prestížny titul a potvrdzuje sa ako kultúrne centrum tejto časti Európy.

S. L. Fotografie: novisad2021.rs / opens2019.rs

PRIPOMÍNAME SI… 1. 1. – 31. 1.

1. január 4. január 6. január 7. január

– Medzinárodný mesiac kreativity – Svetový deň mieru – Svetový Braillov deň – Svetový deň vojnových sirôt – Medzinárodný deň programátorov

24. január – Deň komplimentov 27. január – Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu 28. január – Deň ochrany osobných údajov 29. január – Medzinárodný deň bez internetu

sviatočný riport

Novoročná noc má svoju moc, najmä tá biela zlatiborská S

vieti stromček, zvonia zvony a z kostolnej veže počuť zvuk trúby... Teplý čajík pri teplej piecke... Sú to všetko náznaky zimných večerí, keď oslavujeme aj vianočné a novoročné sviatky, ktoré všetkým ľuďom dobrej vôle v ich domoch naplnia srdcia radosťou, láskou a šťastím.

Vianočné sviatky prinášajú pokoj, mier... Deti sa tešia na dedka Mráza, darčeky... Nech sa počas týchto sviatkov všetci tešia a nech v domoch vládne láska,

radosť, mier a pokoj. Štedrý večer by mal byť v pokoji, niektorí si nájdu čas, aby šli do kostola, čo je naozaj krásnym zvykom.

Vianoce sú sviatky lásky, pokoja, napomínajú nás, aby sme sa navzájom mali radi, aby sme sa nehádali, aby sme si pripomenuli to všetko dobré, čo sa nám stalo počas roka a šli za svojím cieľom v ďalšom roku. O rok starší, a vraj aj múdrejší.

Novoročné sviatky na Silvestra každý oslavuje svojím spôsobom. Niekto sa rozhodne pre kaviareň, iný pre reštauráciu alebo diskotéku, iní zase vycestujú na dlhú cestu za hranice alebo na zasnežené pohorie. Mnohí ľudia, ktorí nie sú celkom pripravení niekde vycestovať, alebo si chcú peniažky usporiť na niečo iné a dôležité, rozhodnú sa pre námestie, kde ich zabávajú známe hudobné skupiny. V Novom

Sade sa tak tisíce návštevníkov unášalo nestarnúcimi tónmi skupiny Plavi orkestar.

Ale pohorie v Obci Čajetina bolo vari najpopulárnejšou destináciou. Áno, je to Zlatibor.

Počas novoročných sviatkov bol plný turistov. Veľmi veľa nás bolo z Vojvodiny, a zvlášť z Báčskopetrovskej obce. Zlatibor ako mestské osídlenie mal štyri názvy. Prvý názov Zlatibora bol Kulaševac do roku 1893. Druhý názov bol Kráľovská voda od roku 1893 do 1946, potom tretí názov v rokoch 1946 − 1991 bol Partizánska voda a konečne Zlatibor. Medzi turistami často dochádza k chybnej mienke o názve mesta a pohoria. Podľa histórie Zlatibor sa rozširoval, a tak sa spojil s Palisadom, ktorý bol oddeleným mestečkom, ale i tam sa vyvíjala turistika. Tu sa nachádza napríklad Základná škola Dimitrija Tucovića, železničná stanica Zlatibor,

estrádnych umelcov, ktorí každoročne naplnia srdcia svojim fanúšikom. Tentoraz 29. decembra, v piatok, obecenstvo sa pobavilo pri vystúpení hudobnej skupiny staršej vekovej kategórie − bola to jedinečná Riblja čorba. V sobotu 30. decembra publikum zabával chorvátsky pop spevák Toni Cetinski, na Silvestra s nami bola pop speváčka Jelena Tomašević a na začiatku nového roka publikum zabávala spevácka skupina mladšej kategórie – Lexington.

Každý rok počas novoročných sviatkov na Zlatibor prichádza mnoho turistov. Aj na

lyžovačku na lyžiarskom stredisku Zlatibora, na priestrannú plošinu plnú borovíc, ktorá je vybavená lanovkou. Lanovka sa môže používať aj v letnom aj v zimnom období a poskytne príjemné potešenie a vzrušenie všetkým, ktorí sú rozhodnutí vyskúšať ju.

Zážitok na Zlatibore je vynikajúci, samá príroda je očarujúca, čistý vzduch, bohatý nočný život, ladený pre mladých, ale aj tých starších, ale večne mladých.

Marína Horvátová Foto: z archívu Andrey Lačokovej

SVETOVÉ MÚDROSTI (Tadžické múdrosti a príslovia)

Chrám svätého premenenia Pánovho.

Vítanie nového roka na Zlatibore je extra. Je to priam neopísateľný zážitok. Program je bohato režírovaný s veľmi starostlivo urobeným výberom

• Ak si spotreboval soľ, nerozbíjaj soľničku.

• Ak ti vystúpi voda nad hlavu, je už jedno, o koľko.

• Človek bez vlasti – slávik bez sadu.

• K čomu oči, keď je rozum slepý?

• Na ceste k milej hory neexistujú.

• Nájdi si spoločníka skôr, než sa vydáš na cestu, a suseda skôr, než začneš stavať dom.

• Priateľ je ten, kto o vás všetko vie, a napriek tomu vás má rád.

• Trpezlivosť je kľúčom k radosti.

• Jazyku je každá práca ľahká.

• Požičať je láskavosť a dostať späť je čaro.

Tadžikistan, čiže Tadžická republika je štát v strednej Ázii. Je to bývalá zväzová republika Sovietskeho zväzu, v súčasnosti člen SNŠ.

Hraničí s Afganistanom, Čínou, Kirgizskom a Uzbekistanom.

Hlavným mestom tohto štátu je Dušanbe a úradným jazykom je tadžičtina.

Podľa knihy Múdrosti národov (Jozef Sabol) V. Havranová január 2018 |

vzlet 5

cestopis

Stopom a autobusom po severe Európy Záznamy z relácie Štokholm – Turku – Helsinki – Petrohrad

Odchod zo Švédska

O

platí sa cestovanie autobusom či stopom v súčasnej dobe, keď máme vôkol seba k dispozícii aj leteckú prepravu? Závisí od toho, akú dráhu sme si určili, ako aj od našej pripravenosti. V jednej chvíli som sa rozhodla ísť cez Škandináviu do Ruska a Pobaltia.

Najprv som smerovala z Osla do Štokholmu 10 hodín. Tam ma ubytovala známosť. Pochodili sme nočný Štokholm, dokonca sme boli aj na koncerte skupiny Art Nation. Ceny sú celkovo v rozpore s tými srbskými či slovenskými.

Nie však potraviny. V júli je tu

Turku

6 vzlet | január 2018

klíma okolo 20 stupňov. Je to supermoderné európske mesto, kde sa dá v podstate všetko platiť debetnou kartou. Kým som sa dostala ku kamarátovi, trvalo mi to v priemere 30 minút metrom z hlavnej autobusovej stanice.

Multikultúrnosť je tu na

najvýraznejších pamiatok mesta je hrad situovaný neďaleko prístavu. Hrad bol založený v roku 1280 a patrí medzi najväčšie turistické lákadlá v meste.

Medzi zaujímavé múzeá v Turku zaraďujeme Múzeum biológie, hudobné múzeum Sibelius, Múzeum súčasného umenia Ars Nova, Múzeum archeológie Aboa Vetus alebo Múzeum prírody.

Je to krásne mesto, plné zelene a mala som česť vidieť celé mesto s krásnym výhľadom.

Na tretí deň som sa autobusom

veľmi vysokej úrovni, možno počuť srbský jazyk, všetky vetvy arabských jazykov, nórsky, fínsky a, samozrejme, švédsky jazyk.

Stihla som pochodiť Staré mesto, kde som sa prešla po mestskej radnici Stockholm City Hall. Výstup hore sa absolvuje so sprievodcom.

Gamla Stan je srdce Štokholmu. Tu by si návštevníci mohli pozrieť úzke uličky, zladené farebné domy.

V blízkosti sa nachádza aj katedrála Storkykan.

Na druhý deň som šla do mesta So známym v Švédsku Turku vo Fínsku, presunula do Helsínk, kde kam som cestovala loďou 11 som taktiež pobudla jeden hodín. Nazývame ho aj vstupná deň. Helsinki sú významné brána do Fínska. Turku dnes architektúrou, ktorá je ovplyvnená oplýva historickou atmosférou, klasicizmom a funkcionalizmom. ktorá je dokladom jeho bohatej V tomto meste môžeme nájsť minulosti. Jednou z najväčších a

pevnosť Suomenlinna, ktorá je stará 26 rokov a je zapísaná na zozname UNESCO. Milovníci prírody si obyčajne obľúbia národný park Nuuksio, kde môžeme nájsť jazernú plošinu, skalnaté útvary a močaristé rašeliniská. Tak ako v každej metropole, aj tu sú rôzne tržnice.

Medzi významné v Helsinkách patria Hakaniemi. Vo Fínsku som sa nezdržala až tak dlho, lebo som chcela čo najviac času stráviť vo vysnívanom Petrohrade. Avšak nadobudla som nové kamarátstva ešte na lodi, kde som na druhý deň bola pozvaná na typický arabský obed.

Porovnávajúc prírodné vlastnosti týchto krajín, z vlastnej skúsenosti môžem konštatovať, že Nórsko je krajina fjordov a turbulentného počasia. V rámci niekoľkých hodín sa počasie mení z daždivého na slnečné a opačne v letných mesiacoch. V zime je to

oveľa dramatickejšie, vzhľadom na smer vetra, nadmorskej hladiny a prichádzajúceho nového ročného obdobia. Švédsko má podobnú klímu ako Nórsko, lenže tu nie sú výrazné fjordy, ale krásne lesy, obohatené pestrým lístím a meniacej sa farby. Fínsko je takisto dosť zelená krajina, kde je veľa riek. Trasa, ktorou som cestovala, bola obklopená vodou.

Cesta do Petrohradu nebola vyčerpávajúca. Najmä tešila som sa na kontroly, chcela som sa presvedčiť, či je to až tak prísne, ako to demonštrujú médiá.

Všetko prešlo v poriadku, lebo ako občianka Srbska nepotrebujem vízum do Ruska (občania mnohých štátov však áno, aj tých v EÚ). Prišli sme ráno o 6. hodine.

Pomyslela som si: Konečne som

tu! Čo teraz? Potrebujem GPS na to, aby som sa nestratila... Ale vlastne ako by som sa mohla stratiť, keď neviem ani presne, kde som, nemám žiaden plán, čo asi chcem robiť, na čo sa chcem pozrieť, resp. čo zaujímavé si chcem kúpiť. Nemárnila som čas

rozmýšľaním, lebo plány sa aj tak menia, tak som sa nakoniec rozhodla túlať. Svoj čas som strávila nielen v centre, v tom prípade by to nebolo vzrušujúce a sebe by som nedala žiadnu výzvu.

Prechádzala som sa uličkami, chcela som vidieť, v akom stave je Petrohrad. Samozrejme, všetko bolo písané v ruštine. Nikto nevedel po anglicky, tak som sa musela dorozumievať mojou dolámanou ruštinou. Ľudia boli priami, bez žiadneho prosím, keď niečo chceli, opýtali sa na rovinu a tvrdo. Niečo najkrajšie, čo upútalo moju pozornosť, bol

odporúčam každému navštíviť toto mesto. Čo sa týka počasia, v lete prší, a ľudia mi hovorili, že je tak počas celého roka.

Dostať sa z teplejších Helsiniek do studeného Petrohradu bolo šokom pre moje telo. Dosť toho som prešla pešo, ale odporúčam obliecť sa teplejšie. Mala som jesennú bundu, a to nestačilo.

Ruský slovník alebo prekladač či vedomosti tohto jazyka v hlave je povinné mať.

Následne som pokračovala v mojej ceste do Estónska. O tom nabudúce...

Marína Valentíková

Chrám Kristovho vzkriesenia, ktorý pripomínal na Chrám Vasilija Blaženého v Moskve.

Bol nádherný, obrovský a pútal pozornosť veľa turistov. Neva Embankments je vodná plocha, ktorá spája dve časti tohto mesta. Výhľad sa nedá popísať slovami. Ďalšími atrakciami sú aj Letný Sad, Grand Palace...

Jednoducho povedané, centrum mesta je nádherné a vrelo

január 2018 |

vzlet 7

z padinskej školy

Plávanie – skvelá aktivita P

adinčanka Dinka Grnčová je výbornou žiačkou základnej školy a zároveň i výbornou plavkyňou. O tom svedčia jej mnohé úspechy, diplomy, medaily, ktorých je z roka na rok čoraz viac. V rozhovore nám prezradila, ako sa dostala na túto cestu.

Aké boli tvoje plavecké začiatky?

– Trénujem plávanie už sedem rokov. Najprv som sa chcela naučiť len plávať. To sa mi zapáčilo.

Inštruktori plávania si všimli, že mám talent. No talentom sa môžete dostať po istú hranicu, ale potom treba húževnate pracovať na zdokonaľovaní, čo si, samozrejme, vyžaduje aj zriekanie sa všeličoho.

Dnes už trénujem všetky štýly plávania, no mojím

obľúbeným štýlom je kraul.

V tej technike i súťažím.

Aké je to pre teba náročné?

– V Padine bazén nemáme, preto musím cestovať do Kovačice.

Trénujem v Rekreačnom centre Relax počas celého roka, 3- – 4-krát týždenne.

Pred každou súťažou dva mesiace každý deň, lebo šport je práca naplno a žiada si veľa času. A sú tu i iné povinnosti. Predsa som žiačkou – siedmačkou.

Občas si v bazéne zopakujem i učivo, lebo ma rôzne previerky čakajú v škole. Obetujú sa i moji rodičia, ktorí ma vozia na tréningy, keď je to potrebné. Rodičia ma maximálne podporujú.

Ktorých súťaží si sa zúčastnila?

Dinka Grnčová s kamarátkou Natašou Petrovičovou – Každý rok sa to opakuje. Prvá je okresná súťaž. Tu nemám dilemu, vždy som sebavedomá,

že obsadím prvú priečku. Čoskoro bude zónová súťaž v Pančeve. Keďže poznám svoje schopnosti, viem, že sa mi aj tu bude dariť. A je tak. Zase skončím na prvom mieste.

A republiková súťaž? Pred republikovou súťažou som vždy nervózna a tej nervozity sa nemôžem zbaviť. Viem, že keď súťažím, nemala by som na nič myslieť. Mala by som byť úplne sústredená, ale k tomu sa nemôžem nejako dopracovať.

Každoročne s tým zápasím.

Myslím si, že som mohla odplávať aj lepšie, ale aj s týmto výsledkom som nesmierne spokojná, totiž na republikovej súťaži som bola deviata.

Máš ešte nejaké hobby?

– U mňa je šport na prvom mieste. Venujem sa mu celým srdcom. Na škole pracujú rôzne krúžky a ja sa s radosťou do nich zapájam. Mám rada volejbal, hádzanú, atletiku.

Odkaz mladým na záver?

– Nebuďte leniví, trénujte! Pri plávaní zapájate skoro všetky svaly tela, podporujete imunitný systém, posilňujete celé telo. No nemusí to byť plávanie. Výber je predsa na vás...

Rozhovor viedla: Tijana Bešková, 7. 3 ZŠ m. Tita v Padine

Záber z republikovej súťaže v Kragujevci

Jazykove poucky Ešte mi chybuje „mesačná karta“

V

kročili sme do nového roku šťastní a veselí, avšak s ním nastali i nové trovy a trampoty. Aj nový školský polrok sa začal. Treba zabezpečiť učebné pomôcky, novú garderóbu a k tomu i kúpiť „mesačnú kartu“.

Vybavili ste si formality.

Veď to vybavovanie nie je jednoduchá procedúra, všakže?! Najsamprv je

8 vzlet | január 2018

potrebné zo školy potvrdenie, my použijeme vždy to srbské slovo potvrda, o tom, že ste riadnym žiakom, srb. redovnim učenikom strednej školy. V srbčine vanredni učenik v slovenčine je mimoriadny žiak. Tak je to aj s tým spojením, určite si spomínate – vanredna situacija. V slovenčine je to mimoriadny stav.

Poďme ale k tým kartám, hoci tu nemienime miešať karty. Treba nám na cestovanie. „Mesačná karta“ je srbochorvátske spojenie, poslovenčené mesečna karta.

V slovenčine je to mesačný lístok. To vám urobia na počkanie na autobusovej stanici, nie na autobuskej stanici. V srbčine autobuska stanica je v slovenčine

autobusová stanica.

Akže máte právo aj na popust, o to lepšie. Ale zase tu narážame na ten negatívny jav pre náš spisovný jazyk – popust je v slovenčine zľava.

Ak teda dostanete zľavu, bude to fajn.

Mesačný lístok na Slovensku volajú i mesačník.

Anna Horvátová

vaša tvorba Zimná idyla v našom kraji

J

Vaše práce môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs snehuliakov a dospelí z krásnej zimnej prírody. Krištáľové cencúliky ozdobujú každú strechu a konáre na stromoch. Deti sa guľujú, sánkujú, lyžujú a stavajú snehuliakov s oranžovými nosmi a farebnými šálmi. V zime sú aj najkrajšie sviatky − vianočné. Z týchto sviatkov majú radosť všetci ľudia na tomto svete. Polia, lúky a hory sa zmenili na nádhernú, ligotavú, snehovú prikrývku, vytvorenú z čistého, bieleho snehu. Stromy sú smutné, lebo na sebe nemajú ani jeden lístok, ale keď začne snežiť a na stromy napadá kopa snehových vločiek, okamžite sú šťastné.

Zima je najkrajším ročným obdobím, obdobím čistoty a krásy.

e zima, krásne ročné obdobie, keď je všetko zafarbené do biela.

Keď padá sneh, vyzerá to, ako keby niekto rozsýpal z obrovského batoha veľké a biele snehové vločky. A tie vločky keď padnú na zem, vytvoria biely, chladný koberec.

Stromy sú smutné, lebo na sebe nemajú ani jeden lístok, s ktorým by sa mohli porozprávať. A keď napadá sneh, zase sú šťastné, lebo dostali nového kamaráta na rozhovor. Keď spadne prvý sneh, detské očká sa rozžiaria jak ligotavé hviezdičky a hneď bežia von robiť snehuliaka, sánkovať sa... Mráz maľuje na okná čarovné obrazy. Aj vetrík sa pridal Anastázia Farkašová, 8. ročník ku kráse a vyhráva tými najlahodZŠ Nestora Žučného v Laliti nejšími tónmi. Zo strechy visia strieborné cencúle.

Visia vedľa seba ako vojaci, ale každý je iný, jeden kratší, druhý dlhší, jeden chudší, druhý tlstý. Pri zimnej prechádzke líca nám omrznú a najradšej by sme chceli byť doma, v teplej izbe pri okne so šálkou teplého čaju...

Zima oznamuje, že sa nám blížia Vianoce. Je to najkrajší sviatok, z ktorého sa teší celý svet.

Ale aj táto krása musí oddychovať nejakým zázračným snom, z ktorého sa na jar zrodí nová Mateja Marčoková, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči, 5. 2 krása.

Adrijana Lamošová, 8. ročník ZŠ Nestora Žučného v Laliti

Z

ima je krásne ročné obdobie, asi najkrajšie zo všetkých. Všetko je biele a lesknúce. Nežné biele vločky tancujú vo vzduchu. Padajú na strechy domov a prikrývajú chodníky.

Zmrznuté stromy zima obliekla do bielych šiat a strechy dostali nové klobúky. Celá príroda pokojne spí pod bielou perinou. Táto krása trvá tak krátko, že si musíme rýchlo užiť sánkovačky a guľovačky. Zima by nebola zimou bez snehuliaka. Teším sa na zimu, lebo sú vtedy aj zimné prázdniny a vianočné sviatky. Vtedy ozdobujeme stromček, mama pečie vianočné koláče a iné pochúťky.

Mám rád zimu, aj keď je chladno, aj keď ma ostrý mráz štípe po tvári.

Igor Párnický, 8. ročník ZŠ Nestora Žučného v Laliti

Z

ima je prekrásne obdobie, keď je všetko prikryté bielou perinou.

Všetko sa trblieta a najmä hviezdy za jasného večera, keď všetko dýcha čistotou, tešia sa tak malí, ako aj veľkí. Deti majú radosť zo stavania

Zázračný december

Z

ima prichádza v decembri.

December je pre mňa najlepší mesiac.

S príchodom zimy napadá sneh, všetky deti vyjdú von, zazriem všetko biele a pekné, kuknem na snehovú oblohu, sneh veje a prekrýva cesty a trávu. Idem ulicou, pozerám na stromy, všetky konáre sa belejú.

V zime najradšej trávim čas vonku.

Spúšťam sa po snehovom briežku, hrám sa so snehom, robím snehuliaka a iné. V decembri je aj advent a sviatky − Lucia, Mikuláš, Vianoce a Nový rok. Som šťastná, keď ozdobujeme dom, izby a dvor. Teším sa, keď na Štedrý večer spolu všetci sedíme za jedným stolom, žartujeme a čakáme vinšovníkov. Vtedy sa spamätám, ako to bolo, keď som bola malá.

Zázračný je december. Želám všetkým pekné, pokojné a veselé Vianoce a Nový rok, aby všetci boli zdraví a aby mali lásku a pokoj.

Renáta Farkašová, 6. ročník ZŠ Nestora Žučného v Laliti

Zima Zima – zase tu je a sniežik poletuje.

Vločky biele, trblietavé, robia koberce biele na tráve.

Inovať sadá na stromy, cencúle visia zo strechy.

Vietor vyhúda najkrajšie tóny a mráz maľuje na okná obrazy.

Deti sú plné radosti, lebo padá sneh bielučký.

Urobia si snehuliaka na najbližšom brehu, urobia si ho z bieleho snehu.

Na hlavu mu dajú uhlíčky a na brucho gombíčky. Ľudia povedia si tak: „Je to pekný snehuliak!“ Adrijana Lamošová, 8. ročník ZŠ Nestora Žučného v Laliti

Ako som pomáhal starému otcovi

M

ám rád môjho deda a ešte radšej chodievam k nemu.

U starých rodičov je vždy zaujímavo a príbehy s nimi sú krásne.

Jedného jarného dňa som prišiel k nim. Babka varila obed a dedo sa chystal do poľa chytať chrčky.

Ja som tie zvieratá nikdy nevidel, a preto som chcel ísť s ním. Dedko súhlasil a zážitok sa začal. Šli sme na motorke. Babka nám nachystala olovrant do jednej tašky. Bola to klobása, slanina, chlieb a cibuľa.

Keď sme prišli na pole, dedo mi ukázal, aké klepce zobral a ako sa s nimi narába. Mne to bolo veľmi zaujímavé. Klepce sme podali na každú dieru a čakali sme, kým sa chrčky chytia. Pobudli sme tam asi päť hodín. Bol krásny slnečný deň.

Slniečko ohrievalo mladé žitko a tichosť sa šírila poľom. Museli sme mlčať a tíško kráčať, aby sme nezľakli chrčky. Po čase sa jeden klepec ozval a zviera už bolo v ňom. Prvýkrát som videl zviera s takými veľkými zubami. Bolo mi ho ľúto, že je zatvorené. Pretože sme celé popoludnie chytili len jedného chrčka, dedko sa zľutoval a pred dedinou ho vypustil do poľa.

Domov sme sa vrátili unavení, bez koristi. Spomienky, ktoré som zažil v poli, budem dlho pamätať a rozprávať o nich. A najkrajšia udalosť bola tá so slaninkou a klobásou.

Tento príbeh si budem pamätať do konca života. Som rád, keď pomáham starším a, samozrejme, keď pomáham zvieratám. A teším sa na nasledujúci zážitok so starým otcom.

Simon Macko, 7. ročník ZŠ Nestora Žučného v Laliti

>>> január 2018 |

vzlet 9

vaša tvorba more, ktoré bolo krištáľovo čisté, že mali predsa pravdu. U mňa presne tak, ako sme chceli, lebo sa pocit nechápania zjavuje, keď sme plánovali ponárať sa. Schmatli mám inakší charakter ako niekto Dokázal som sme masky a čľupli do vody hľainý. Ja robím veci inak ako ostatdať zvláštne živé bytosti a mušle. ní. Podľa mňa by rodičia nemali to skutkom Prekvapili sme sa, keď sme nič nenaočakávať, aby deti mali charakter šli, no plávali sme ďalej. Prišli sme po rodičoch, lebo je to obrovská edného dňa, keď som išiel do ku zakázanej zóne. Rozhodli sme sa chyba. Áno, treba dieťa usmerňoškoly, hííí – zazriem mobil na ponoriť sa hlbšie. Ponorili sme sa vať správnou cestou, ale deti treba zemi. a razom sme sa vystrašili, keď sme vedieť pochopiť a svet pozrieť Veľmi prekvapene som ho zdviuvideli veľký chvost. hol. Popozeral som sa po ulici, ale Priblížili sme sa k nikoho nevidím, kto by ten mobil tomu s veľkým stramohol stratiť. Cestou do školy som chom. A keď sme sa začal hľadať nejaké informácie o ešte bližšie k tomu majiteľovi toho mobilu, ale nič som priblížili, odrazu to nemohol nájsť. Ani podľa fotografií otvorilo oči a chcelo v galérii som nemohol odhadnúť, nás zahryznúť. Vtedy kto je to na fotografiách, a tak som s sme zistili, že to bol ním šiel do školy. Po hodine klavíra žralok. Plávali sme, na ceste domov mobil začal vyzváako sme najrýchňať. Volalo neznáme číslo. Nevedel lejšie mohli, kým som, či sa mám ozvať, alebo nie. No sme nedoplávali ku predsa som sa ozval. nejakému malému ,,Haló, koho som dostala?“ ozval ostrovu. Ledva sme sa hlas z mobilu. sa vyšplhali, ale môj ,,Hm... Som Martin a našiel som brat sa pošmykol a tento mobil na zemi. Je to váš spadol do vody. Keď mobil?“ povedal som žene. vyplával hore, otočil Marína Šmitová, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči, 6. 1 ,,No je to asi môj mobil, môžeš mi sa a za ním bol žraho prísť vrátiť?“ opýtala sa žena. lok, ktorý ho chcel ,,Áno, povedzte mi len, kde bývazahryznúť. Vtedy som ho rýchlo jeho očami. Bohužiaľ, niekedy si to te,“ opýtal som sa ženy. vytiahol. rodičia neuvedomujú. Nechápu, že ,,Bývam na Svätoplukovej 4.“ Tak som zachránil môjho sú pre nás naše problémy niekedy povedala žena. brata od smrti a verte mi, také veľké, ktoré pre našich rodičov ,,Dobre, hneď som tam.“ zakončil bol som veľmi šťastný. znamenajú maličkosť. Často nám som rozhovor. hovoria, že sme už dospelí a máme Odišiel som na tú adresu a pridal Alexej Mištec, 6. b byť sebestační a samostatní a z som žene telefón.

ZŠ Jána Čajaka v Báčskom druhej strany nám prekážajú, aby Žena bola veľmi dobrá. Ešte mi Petrovci sme niečo urobili sami. Dospievame dala aj 10 eur. Tak podľa tohto vidív inakšom období ako oni. Teraz me, že dobrým byť sa veľmi oplatí. máme všetku tú techniku, ktorú oni nemali. Nechápu nás, ako celý deň Martin Červený, 6. a Dospelí mi rozumejú, môžeme stráviť pred telkou a mobiZŠ Jána Čajaka v Báčskom lom. Niekedy by som im povedala: alebo nie?

Petrovci ,,Je to časť dospievania, prečo to nechcete pochopiť?“ harakter človeka Predsa zväčša majú pravdu spočíva v jeho a treba ich počúvať, lebo nám jedna skutkoch. Často robíchyba, jedno neposlúchnutie, môže me veci, ktoré si ani zničiť život. neuvedomujeme.

Zvlášť keď sme malí, Alexandra Muchová, 8. b nezrelí a myslíme si, ZŠ Jána Čajaka v Báčskom že to, čo robíme, je Petrovci správne. Keď dozrejeme, vojdeme do obdobia zvaného puberta. Získavame koby to bolo včera. Ja, malé svoje názory a svet dievča, ktoré behá po dvore pozorujeme inakšími za loptou a hrá sa s vymysleným očami. Často inak priateľom. Ešte včera som pozerala pozorujeme niektosvetoznáme dobrodružstvá Toma a ré veci ako dospelí.

Jerryho a smiala som sa ich smiešChápeme veci inak a nym príhodám. Áno, ešte včera som Alexandra Bosáková, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči, 5. 2 často veci obľahčusa spoza ohrady základnej školy jeme. Potom máme dívala. S túžbou som pozerala na pocit, že nás nikto nechápe, nerozuôsmakov, v mojich očiach už dospeeden zo skutkov, ktorý som dokámie a celý svet je proti nám. Dospelí lých ľudí, ktorí sa hemžili po škole. zal, bol ten, keď som zachránil sa nám snažia vysvetliť, prečo je Zdá sa mi, že si bolo treba len dobre svojho brata od smrti. Cestovali sme niečo dobré a prečo zlé. Chcú, aby pretrieť oči a, hľa, už som aj ja tu. k moru na 10 dní a s mojím bratom sme sa naučili na ich chybách a aby Stojím na nádvorí mohutnej sme sa toho nemohli dočkať. Prišli sme ich v budúcnosti nezopakovali budovy spolu s mojou štrnásťročsme na pláž, ktorá bola krásna a aj my. Vtedy sa nám to zdá banálnou skúsenosťou. Kráčam uprostred plná malých kameňov. Všetko pôsone, ale keď ich neposlúchneme a prekrásnej záhrady a vychutnávam bilo mierne a nádherne. Natreli sme spravíme tú rovnakú chybu, zistíme, si plody mojej jari života. Je to sa krémom, kým sme sa pozerali na

>>>

J

C

A

J

10 vzlet | január 2018

záhrada plná labyrintov a ľahko sa v nej možno stratiť. Mať štrnásť je krásne, ale niekedy i ťažké. Máš vôkol seba dobrých kamarátov, ale aj takých, ktorí ti podkladajú nohy a kladú pred teba ťažké skúšky. A čo dospelí? Tvária sa, ako keby nikdy nezažili tínedžerské roky. Zabudli, ako je to byť malým človekom, ktorý začína odhaľovať svoju budúcnosť.

Zabudli, ako je krásne pozerať sa na svet ružovými okuliarmi.

Upozorňujú nás, že tento ružový obraz sa môže v jednom okamihu zmeniť na hrozivý sen, ak si nedáme pozor. Dovrávajú nám, že sme v období, keď sa náš osud môže vydať aj tou nesprávnou cestou.

Aj keď nás často hnevá tá ich pravda, musíme vždy pevne stáť na zemi a myslieť aj na život, ktorý na nás ešte len čaká.

Iveta Kováčová, 8. b ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

Mať rád je o nič nie menej, ako žiť

Miesto, kde dokážeme byť šťastní, nie je zakázané, kde dobrota môže voľne dýchať a kde lásky nikdy nie je dosť. Všetko to môžeme spraviť. Všetko, čo si len zamyslíme, môžeme vykonať. Ale bez lásky a sebavedomia voči sebe ľahko sa potkneme a všetky plány padnú do ohňa. Ľudia sú vždy utrápení pre zlomené srdce.

No nechápu, že je to dobrá vec. To znamená, že si predsa len niečo skúsil.

Buď šťastný a spokojný, Ema Medveďová, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči, 7. 1 kým si a čo tu robíš. Uč sa zo svojich chýb a chýb iba množiť. Potrebujeme niekoho, ostatných. Skúšaj nové veci a choď kto nám uhasne strach, že zima do sveta so zvedavými očami. Maj prichádza. Potrebujeme pocit, ktorý rád seba, ale nezabudni aj na ostatprevládne každú depresiu a vyschne ných. A vieš prečo? Lebo mať rád je každý dážď. Potrebujeme lásku. o nič nie menej, ako žiť.

Keď niekoho máš rada, ani smrti sa nebojíš, lebo vieš, že ak umieraš, Ivana Lekárová, 8. b že u ZŠ Jána Čajaka v Báčskom mieraš v teplých rukách.

Petrovci

A

Irena-Miriam Nôtová, 8. b ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

L

áska je pocit v tele, ktorý sa javí voči druhej osobe, keď sa zjaví, nemožno sa jej zbaviť a každá by sme mohli mať radi niekoho, maličkosť je ohromná vec. Nie iba musíme najprv mať radi seba. v duši, ale aj všade vôkol nás. Je to Bez lásky voči sebe a sebavedomia tak, že človek by sa nedokázal stratiť na tomto svete rýchlo padneme na ani v najhustejších horách, keby zadok. šiel za svojou láskou, ale naopak, stratil by sa v jej očiach, ktoré vedú donekonečna.

Na jej lícach by dokázali rozkvitnúť ruže, lebo ten pocit, ktorý sa objavuje, keď sa vidia, ako keby spájal dve planéty do jednej. Ani najchladnejšia zima by ich neprekazila, lebo ich srdcia sú teplé a teplota vždy ovládne chlad. Jej srdce bolo chladné, ale jeho ruky teplé a dokázal ovládnuť tú ľadovú bránu Lýdia Čemanová, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči, 7. 1 a získať ju. Nik doteraz nevidel nič výnimočné v nej, práve Toľko času venujme svojim partnaopak, lebo nebol trpezlivý ovládnerom, priateľom a osobám, ktoré nuť a stopiť tú ľadovú bránu a získať máme radi, že nestačíme mať radi ju, ako rytier princeznú. Tvárila sa sami seba. Nestačíme sa zamyslieť chladná, ale v jej duši ako keby bol nad tým, kto sme a čo tu robíme. zámok a kvetinová záhrada, kde sú Ľudia zabudnú na svoju hodnotu. najpočetnejšie ruže, kde dúha krúži Každý by mal dávať viac pozoru aj vôkol jej zámku a slnko svieti na na seba. Každý z nás je jedinečný, oblohe. Ale ako hovoria, trpezlivosť a to nás navzájom aj spája. Len ruže rodí a on dostal kyticu, získal sa pozri na nebo. No, čo vidíš? ju. Milovať niekoho nie je ťažké, ale Hviezdy, však. Pozri, koľko ich je! ak by srdce nedávalo znak, tak na Hviezdy sú ako my. Všetky sú rovsilu sa milovať nedá, lebo neničíš iba naké, len svietia inak a sú vzdialené. druhú osobu, ale práve aj seba, lebo Nepripomína ti to ľudí? Je smutné, nevraciaš tú lásku, ktorú dostávaš. že niektorí ľudia nevidia chyby ako Všetci máme svoje tajné vnútorné poučné. Každý človek pozretím do zámky, ale aby si nimi panoval, zrkadla vidí nejakú chybu. To je však potrebuješ kráľa alebo kráľovnú, len v našej hlave. My sme tu na to, no nie? Potrebujeme niekoho, kto zanechať niečo a postupne zmeniť nám tie ruže bude pestovať a ich tento svet na lepšie a krajšie miesto.

Vianočné dobrodružstvo

D

nes už väčšina detí neverí, že dedko Mráz existuje. Väčšina si myslí, že sú to iba rozprávky pre malé decká a že darčeky im vlastne dávajú rodičia.

Pravdaže, aj ja som si tak myslela, ale som onedlho zistila, že dedko Mráz naozaj existuje. Stalo sa to minulého roku, niekoľko dní pred Vianocami. Snehové vločky rozkošne padali na zem a celá príroda sa preobliekla do krásnych bielych šiat.

Bolo nádherne. Dlho som stála vedľa okna a pozerala sa na prekrásne ozdobené domy a prírodu. O chvíľku ma to začalo nudiť. Premýšľala som o tom, čo budem robiť, aby som sa nenudila celý deň. Šla som na internet pozrieť si nejaký film, keď sa zrazu zjavilo divné okienko. Bola som prekvapená, keď som uvidela, že tam píše dedkova Mrázova adresa.

Neverila som, že je to naozaj jeho adresa, ale keďže mi bolo nudno, rozhodla som sa napísať mu list.

Mnoho detí to robí, tak to skúsim aj ja, povedala som si a vzala som ceruzku a papier a začala som písať list. Vsunula som do neho moje túžby, ktoré som si naozaj priala, aby sa mi splnili, pre prípad, že to naozaj dostane dedko Mráz. Keď som zakončila list, šla som na poštu poslať ho. Celou cestou ma trápili myšlienky, či ten list dedko Mráz dostane, alebo je to iba klamlivá

>>> január 2018 |

vzlet 11

vaša tvorba >>>

Mám pocit, že je Kovačica ako obrázok. Viete prečo? Preto, že má mnoho insitných maliarov.

Rozprávajú o nej, či maľujú ju farbami. Ale Kovačicu nemaľujú iba maliari, maľujú ju aj spisovatelia.

Slovami. A preto je moja Kovačica zázračná. Obrazmi a knihami cestuje po celom svete. Navštívila mnohé krajiny, štáty a všade ju obdivujú.

Jej usmievavých pracovitých ľudí, ružolíce deti, vycifrované domy, priedomia, nádvoria, pestrofarebný kroj… A možno práve teraz, v tejto chvíli, niekto v ďalekom Japonsku, Kanade či v Austrálii pozerá na moju

nádej pre decká. A tak som čakala asi päť dní. Každý deň som preškrtla zodpovedajúce políčko v kalendári.

A onedlho prišiel aj Štedrý večer a odpoveď od dedka Mráza som nedostala. Už som si myslela, že som ten list ani nemala posielať. No ale čo bolo, bolo. V ten deň sme šli navštíviť starých rodičov, ako každý rok robíme. Keď sme prišli domov z návštevy, ľahla som si do postele a rýchlo som zaspala. Onedlho som sa zobudila, lebo ma niečo pošteklilo. Vstala som, otvorila oči a uvidela dedka Mráza.

Ozajstného! Bola som nadšená.

Od radosti a prekvapenia som skríkla tak hlasno, že som sa divila, že sa otec a mama nezobudili. Dedko Mráz mi povedal, aby som bola ticho a tiež mi povedal, že dostal môj list a že sa mu veľmi páčil. Rozprávali sme sa asi takú polhodinku, keď zrazu pozrel na svoje hodinky a Mila Martinková, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči, 7. 1 chytil sa za hlavu.

Povedal mi, že už musí ísť roznášať Kovačicu. darčeky, ale že ak chcem, môžem Viem, že si každý človek myslí, že ísť s ním. Pravdaže som tú ponuku je jeho dedina naj-najkrajšia. No aj neodmietla. Bol to fantastický večer. keď je veľa dedín na svete, Kovačica Ráno som sa zobudila a myslela som je len jedna. Takú, akou je ona, nikde si, že to bol iba nádherný sen. Ale nenájdete. keď som pod stromčekom uvidela dar, ktorý, ako mama a otec tvrdili, Ruženka Cicková, 6. 2 nebol od nich, bola som prekvaZŠ Mladých pokolení v Kovačici pená. Rozbalila som ho a uvidela som obraz, na ktorom som bola ja a dedko Mráz.

Priateľstvo si treba Potom som si bola celkom istá, že to nebol sen. A od toho roku vždy chrániť a vážiť píšem list dedkovi Mrázovi a vždy dostanem odpoveď. rodine máme mnoho priateľov, s ktorými sme šťastní. Ako si predMarcela Gániová, 6. a staviť život bez priateľov? Nechcem ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci byť sama a nikomu to ani neželám.

Boli by to dni plné tmy, keby sme na ramene nepocítili priateľskú ruku.

Moji priatelia sú tí, s ktorými sa Moja Kovačica kamarátim v škole, na ulici, na narodeninách a zábavách... Ale ochraiem o jednej dedine, ktorá vás ňovať tajomstvá, tráviť spoločný čas očarí na prvý pohľad. Je nádhera pomôcť v ťažkej situácii, to každý ná, plná nevšedných krás. Je to moja nezvládne. To zvládnu iba ozajstní dedina, moja Kovačica. Prechádzka priatelia. A moja najlepšia a úprimná poľami, ktoré sú naším chlebom, priateľka je Ema. My dve trávime čas našou výživou, prechádzka po tak, že sa rozprávame, zasielame si lúkach, vinohradoch, či širokými s esemesky, hráme sa, vykonávame si láskou upravenými ulicami, to je spolu domáce úlohy. Emu by som moja Kovačica. Aj slnko v mojej nikdy nezradila a ani ona mňa. Naše dedine je iné. Akoby každé ráno priateľstvo je silné a také i zostane. pripomínalo, že aj tento deň môže Chránim si priateľstvo tak, že si byť krásny, že si ho treba vo všetkej nedovolím nikoho ohovárať, zvlášť nádhere užiť. Aj vzduch je tu výninie moju Emku, pomáham spolumočný. Uzdravuje dušu. žiakom, lebo i oni sú moji priatelia.

Kovačica je prekrásne mesto.

V

V

12 vzlet | január 2018

Chcem získať ešte mnoho priateľov, ale ona, Ema, je moja podpora a ja jej, s ňou zostanem navždy spätá putami, ktoré nás nerozdvoja, putami priateľskej lásky.

Jedno porekadlo nám hovorí: Lepšie je mať jedného ozajstného priateľa než sto falošných.

Aňa Ušáková, 5. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Moja hviezdička

K

aždý človek na svete by musel mať priateľa, lebo bez priateľov by mu bolo v živote osamelo a nudne. Ja mám dve také priateľky, moje hviezdičky. Sú to Valentína a Natália. My sa priatelíme od prvého ročníka. Zachovávame si priateľstvo tak, že sa nikdy nehádame, tajomstvá zostávajú iba našimi, ako drahokamy, chránime si naše priateľstvá od zlých skutkov a ľudí.

Hrávame sa v parku, spolu v nedeľu chodievame do cukrárne Fenix, v príjemnej atmosfére sa rozprávame a trávime nedeľňajšie poobedia.

Ony sú veľmi dobré, slušne sa správajú a sú pre mňa i vzorom, i mojím bohatstvom. Tu sme jedna pre druhú i keď máme problém, pomáhame si pri školských úlohách, pri problémoch, ktoré život nosí...

Preto prajem každému človekovi na svete, aby mal svoju osobu, ktorej môže zveriť svoje tajomstvá, svoj smútok, ale i priateľa, ktorý sa vie tešiť z nášho úspechu a nie závidieť.

Presne také sú moje Valentína a Natália.

Hana Havelová, 5. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Pre nich som vzduch

B

olo to jedného letného dňa, keď sme šli do školy. Prvý deň v škole sa začal. A keď sa začala druhá hodina, chlapci sa tvárili, že nie som tu. Keď sa zakončila hodina, šli sme na olovrant. A keď zvonček zazvonil, šli sme na hodinu nemčiny. Na nemčine sme sa učili číslice do tisíc.

Ja som niektoré vedel a chlapci mi po hodine povedali, že sa chválim.

A na štvrtej hodine si ma ani nevšimli, ako keby som nebol na hodine.

Učiteľka mi povedala, nech idem pre triednu knihu. A keď som sa vrátil, chlapci si šepkali, že som dnes bol už dvakrát pre triednu knihu. A na druhý deň si ma ani nevšimli. Ani na jednej školskej hodine si ma nevšimli. Bol som pre nich ako vzduch.

Ale ja nie som vzduch, ja som dieťa ako každé dieťa tohto sveta.

Ivan Milosavljević piatak

ROZLETY LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET

Číslo 1 (41) / január 2018

Ab imo pectore Cítim ťa na okrajoch svojich prstov Cítim pod ukazovákom hebkosť tvojho líca a symetrickosť tvojich mihalníc Moje ruky sú prázdne Ešteže po tebe zostala čiapka plná snehu, ktorý mi dvomi, tromi vločkami padne na dušu pri myšlienke ako veľmi ťa chcem cítiť v sebe a pri sebe Zohrievaj mi toto smrteľné telo a daj mu večnosť Aspoň v úsmeve Alebo v hnedých odtieňoch tvojej dúhovky keď ti zubaté slnko pošteklí tvár a zlaté vlasy Aranea

Fotografie: Maja Končeková Padina

; Rada počúvam tóny tvojho intelektu Nie každý je schopný počúvať tú harmóniu sfér, ktorú často ani ty sám nerozumieš Si pre mňa to, čo Laura bola pre Petrarcu Tieto slová pochádzajú zo šťastia a moja nihilistická mienka, že umenie nemôže byť šťastím tkané, ale iba z kúskov nešťastného, zlomeného bytia sa stráca Ľadová kryha puká, maľby sa tiesnia a reliéf dôvery stvára rieky môjho pohľadu niekde smerom k tvojmu domu Nedokončím túto báseň, snáď nikdy Pochopte prečo; Aranea

ROZLETY Špirálky

O

brovská budova v tvare kvádra.

Na každej zo strán mnoho okien zabezpečených železnými tyčami. Zo severnej strany drevené vchodové dvere. Ťažké a staré, ale práve v dôsledku toho udávajúce pocit bezpečnosti. Vnútro budovy omaľované vápnom, bez parkiet či keramiky. Po chodbách rozvešané petrolejové lampáše. V každom z nich malý ohník, plamienok. Celým prízemím sa šíri tuhý zápach z pivníc. Okolo kamenných schodov vedúcich na poschodia sa obkrúca pleseň ako kvetiny okolo lavíc v kostole, keď mladá so svojím otcom kráča k oltáru. Na prvom a zároveň aj poslednom poschodí je veľa dverí. Usporiadané sú do polkruhu tak, aby z chodby bolo cez južné okná vidieť sad za budovou. Sad plný topoľov, javorov a divých gaštanov. Jedny z tých dverí niekde v strede toho radu nie sú vykrojené z dreva ako všetky ostatné, lež liate zo železa. Obyčajný pozorovateľ by si ani nevšimol túto zvláštnosť, keby sa z ich okrajov nezačala lúpať biela farba a keby sa tým neobjavila ohnivočervená hrdza. Hrdza požierajúca železo a meniaca ho tým na trúchlivú, rozpadávajúcu sa hmotu.

Na prvom a zároveň aj poslednom poschodí sa začulo tiché, ale prenikavé šúchanie papúč. Žena oblečená do bielej rovnošaty šla hore schodmi, pričom bezohľadne stúpala na plesnivé kvietky, ničiac tým ornamentovú výzdobu inak bezživotných schodov, vylízaných nohami.

Keď už bola hore, vybrala sa k dverám, nad ktorými bola uhlíkom napísaná rímska jednotka. Tu zastala a priložila k nim ucho.

O chvíľu sa pobrala k ďalším, označeným rímskou dvojkou. Opäť chvíľu načúvala a pokračovala ďalej. Pri železných dverách strčila ruku do vrecka a vytiahla zväzok kľúčov. Prezerá ich, nájde ten správny a už ho aj prikladá k zámke. V tom ale zastane, odtiahne kľúč od zámky a priloží ucho k dverám. Je pripravená zachytiť aj tú najjemnejšiu vibráciu, no keď ani po dlhšej chvíli nič nezačuje, strčí kľúče naspäť do vrecka a pokračuje v obchôdzke.

Za železnými dverami sa skrýva obyčajná izba, s jednou vojenskou posteľou tesne pripojenou k stredu steny oproti dverám a jedným stolíkom, opretým o stenu oproti oknu. Na posteli vystreté ženské telo, až po samú hruď prekryté plachtou. Ruky ležia na plachte a dlane pevne stískajú nazberané plátno. Hlava odvrátená od steny, po čele sa stekajú chladné kvapky potu.

Na pootvorených lupinových perách sa pri každom výdychu skvapalňuje voda. Viečka chránia zelené dúhovky pred černosťou noci, dúhovky uložené v rýchlo sa krútiacich očných guliach. Nad bezvládnym telom sa vznáša prízrak. Bez tvaru, formy. V hustej tme sa črtajú iba kontúry kapucne, pod ktorou akoby bol nekonečný priestor, pokým sa okraje čierneho plášťa haliaceho mátohu strácajú niekde v čase. A tak ten prízrak levituje nad úbohým ženským telom. A trápi ho. Kŕčovite zaťahuje svaly a vykrúca krk. Po chvíli sa spúšťa k telu, sadajúc si na ženine prsia. Svojou prítomnosťou jej prekrýva tvár a dýcha rovno do líca. Okolo postele akoby sa roztrhla zem a z trhliny vyliezajú červy. Vinú sa nad posteľou, hmýria, dotýkajú slizkými telami zostavených z množstva mäsových obručí. Hlavy skláňajú k telu, z úst im vyteká odporný zápach pokazeného žalúdka. Všetko v izbe je však nemé, neschopné vypustiť čo i najmenší hlások.

Na prvom a zároveň aj poslednom poschodí počuť rezké kroky pána v stredných rokoch. Hneď nato začuť aj príjemné klopkanie topánok mladšej ženy a jemné škrípanie kolies vozíka. Muž pristúpi k prvým dverám, otvára ich, vojde dnu a žena z veľkého hrnca na vozíku naberá do kovovej misky polievku. Vchádza s plnou miskou dnu a o chvíľu sú obaja opäť na chodbe a smerujú k ďalšej zastávke rannej vizity. Žena za železnými dverami už dávno nespí. Sedí na posteli s ohnutými plecami a sklonenou hlavou. Ruky vedľa kolien pridŕžajú koniec matracu, chodidlá zdvihnuté od podlahy.

Pohľad upretý do neurčita. Jej zmysly pošteklí dobre známy štrngot kľúčov za dverami.

Dverami, ktorých nie je ona pánom, aj keď je obyvateľ izby, do ktorej sú vchodom. Ako každé ráno, tak aj toto, železné dvere otvorila osoba z druhej strany, osoba, ktorá prichádza na návštevu. Pán pomaly vojde dnu so svojím všedným: „Dobré ráno.“ Otvára okno a dnu začne prúdiť čerstvý vzduch, obohatený vôňou lipy. Za ten čas je miska s polievkou už na stolíku, vlažná para sa dvíha hore k plafónu. Celým tráviacim systémom jej prejde akési šteklenie, nútiace ju postaviť sa na nohy a odpochodovať k jedlu. Len čo sa ale bosé chodidlá dotknú studeného betónu, do mysle sa vracia chlad. „Len pomaly,“ hovorí pán a pevným, ale predsa ohľaduplným stiskom nadlaktia ľavej ruky ju postavuje na nohy a vedie k stolíku. Žena si sadá na kývajúcu sa stoličku. V miske húština rezancov a v nej skryté okrúhle hrachy. Lyžicou načiera, dvíha ju do výšky úst. Voda cícerkom tečie, oblievajúc pritom tenké rezance visiace z lyžice, ktoré sa pod jej prúdom ohýbajú zo strany na stranu. Ruka sa jej začne triasť, až všetok obsah lyžice skončí naspäť v tanieri. Celé telo zmeravelo, v očiach vidieť obraz mykajúcich sa rezancov, na koncoch ktorých sa otvárajú obrovské ústa.

Necháva lyžicu v miske, vracia sa do postele, kde ju jej návšteva poukrýva a necháva osamote pozerať na šachovnicové štruktúry tieňov na podlahe.

Zámka železných dverí povolí. Do izby vchádza žena v bielej rovnošate. Lampášom si posvieti dnu a chytrým krokom príde k posteli. Telo vystreté, dlane stískajú plátno, líce pozerá na povalu. Ústa pootvorené, oči doširoka roztvorené, bielky pretkané červenými vlásočnicami. V zelených dúhovkách plávajú bledožlté špirálky, malé červíčky. Ohmatáva tep, ucho prikladá k hrudi, pripravená zachytiť aj tú najjemnejšiu vibráciu. Vo vnútri ale nie je nič, čo by vydávalo zvuk.

Hana Čížiková Kovačicaa

ROZLETY Skok Agnesy

S

tála som tam sama, bola som na ceste, ktorá viedla k ničomu, ku smrti, ku priepasti, ku koncu. Vôkol mňa nebolo nikoho, nikto ma nevidel a nikto ma nepočul. Slzy mi padali z tváre, ako som stála pri rieke, iba krok od smrti.

Nehybne som stála, rozmýšľala nad tým, čo ma sem priviedlo, o tom, čo mi život zoberie.

Bola som sama, nemala som komu podať ruku, pre koho žiť. Vo mne bola iba jedna žiadosť – koniec bolesti.

Stála som na okraji mosta, nad riekou menom Dunaj. Pozerala som sa dolu na rieku, a cez hlavu mi preletovali myšlienky: „Skočím, a bude tomu koniec.“ a „Čo sa stane, ak skočím? Čo ak to oľutujem? Čo bude doma? Čo s týmto dokážem?“ Nemôžem sa rozhodnúť. Prišla som sem rozhodnutá s úmyslom zabiť sa, no teraz váham.

Mám strach, pokúšam sa prinútiť skočiť, no nejde to. Pre každé „skoč“ je tu to „ale čo ak...“ Rozhodla som sa. Zatvorila som oči, zdvihla ruky od ohrady a zakročila do ničoho. Čakám, čakám, no nič sa nedeje. Pri páde by som pocítila na tvári duť vietor, a potom chladnú rieku, ale toho nebolo. Čakala som, nechápala som, čo sa deje, nepadám, skočila som, ale nepadám. Cez ruku mi potom prešla ako elektrika bolesť, ktorá mi v momente otvorila oči.

Nebola som sama, hore na moste stál chlapec, on ma držal za ruku a ja som visela nad riekou. Prehovoril ku mne: „Chyť sa o ohradu, prosím, neber si vlastný život!“ Otvorila som ústa, aby som niečo povedala, no zatvorila som ich a poslúchla ho. Po desiatich minútach sme obaja sedeli z druhej strany ohrady. Bola tichosť, nehovoril on, ale nehovorila som ani ja. Zastala som. „Prečo si ma chytil? Prečo si mi nedovolil, nech to už ukončím?“ zamrmlala som si, nepočul ma, a tak som začala kričať. „Prečo si mi nedal nech sa zabijem?! Toto nemalo s tebou nič spoločného! Nevieš, kto som, ani čo sa stalo, nemal si nijaký dôvod zastaviť ma!“ kričala som, a dokonca som aj nariekala. Ten chlapec na mňa iba pozeral, nič nehovoril a keď som sa pustila do plaču, prišiel ku mne a objal ma.

Stíchla som, bolo počuť iba môj plač. Nič nehovoril, držal ma v objatí, v úplnej tichosti.

Dlho sme tam len tak stáli. Keby sa mi niekto opýtal, prečo som ho poslúchla a chytila sa o tú ohradu, nevedela by som mu dať presnú odpoveď. Asi pre pohľad, ktorým na mňa pozeral, alebo pre slová, ktoré iba on povedal, aj keď nevedel, kto som. Bol jediný, kto sa ma pokúsil zastaviť. Prestala som plakať a on ma pustil z jeho objatia. Usmial sa na mňa tým najnežnejším úsmevom, aký som dovtedy videla, ale nevšimla som si veľkú bolesť, čo sa spoza toho úsmevu skrývala. Nechcela som ju vidieť. „Možno neviem, čo sa v tvojom živote stálo a neviem, ako sa cítiš, ale som si istý, že ak by si bola skočila z tohto mosta, oľutovala by si to. Oľutovala by si to, lebo... lebo určite by si si uvedomila, že si mala iné východisko. Váhala si a to je dôkaz, že ešte stále chceš žiť a že túžiš po niečom, čo, ak skočíš, stratíš. Musíš sa viac snažiť, určite sa niečo potom zmení!“ konečne

prehovoril, ale to neboli tie slová, po ktorých som túžila.

Jeho slová akoby prechádzali cez mňa, nepočula som ich. Skoro som spáchala samovraždu, utiekla som z domu a ešte mnohé hrozné veci som urobila. Ovládol ma strach, začalo sa mi zmrkávať pred očami. Moje nohy ma neudržali a ja som na mieste omdlela.

Posledné, na čo si spomínam, je zvuk sirény v diaľke.

Keď som sa zobudila, prvá vec, ktorú som si všimla, bola vôňa, ktorá sa dá pocítiť, keď ste v nemocnici alebo u zubára. Hneď som si uvedomila, že som práve tam: v nemocnici.

Otvorila som oči a neoklamala som sa, bola som na posteli s bielymi plachtami, na sebe som mala oblečenie, aké majú pacienti v nemocnici a izba, v ktorej som bola, bola monotónna, ako to v nemocniciach býva. Videla som aj to, že som mala zaviazanú ruku, asi som si voľačo natiahla, keď som visela nad riekou.

Najprv som si ich nevšimla, no keď pozreli na mňa a začali sa na mňa obracať, uvidela som ich.

Moji rodičia a brat boli tiež prítomní, kým ma mama oplakávala, otec bežal po lekára a môj mladší brat sa iba z diaľky pozeral s znechutenou tvárou. Moja sestra sa ani neobjavila. Nič som nehovorila, nemala som im čo povedať, ich strach o mňa je falošný, rovnako ako aj ich láska.

Otočila som hlavu na druhú stranu. „Agnes, si v pohode, bolí niečo?“ prehovorila mama „...“ neodpovedala som, ani som sa k nej neotočila, pocítila som, že jej je nepríjemne.

Po chvíli chcela znovu prehovoriť, ale ju v tom zastavil lekár, keď vošiel dnu. „Agnes? Ako sa máš? Chcem sa s tebou trochu rozprávať!“ hovoril lekár, približujúc sa ku mne a ja som prisvedčila hlavou, nemala som vôľu odpovedať slovami.

Lekár poslal mojich rodičov a brata von a sadol si na stoličku vedľa mojej postele. Najprv mi preveril pulz a všetko ostatné, ako keď idete k lekárovi na prehliadku, keď ste chorí. Ako s tým ukončil, niečo si zapísal, a potom si odložil svoj príbor. „Agnes, čo si robila na tom moste?“ „Nič, nerobila som nič,“ odpovedala som monotónne. „Nemusíš sa báť, mne môžeš povedať, čo sa stalo. Chcela si odtiaľ skočiť, však?! Mňa nemôžeš oklamať! Chcela si spáchať samovraždu?!

Nemusíš mi povedať, čo sa stalo, a prečo si sa chcela zabiť, ja potrebujem vedieť iba, čo si na tom moste robila. Viem, že si si rezala ruky a tým sebe ubližovala. Na všetko toto existujú lieky a terapie. Ak mi to priznáš, môžeme spolupracovať. Potrebujem len, nech mi povieš, či si sa pokúsila zabiť.“ Vedela som, chcú, aby ma považovali za mentálne nezdravú osobu, chcú, aby som povedala, že niečo nie je so mnou v poriadku, že som blázon. Videla som tie pohľady v mnohých seriáloch, pohľady, ktorými ťa odsúdia na mentálne ochorenie. Ja nie som chorá, ak je niečo zle, je to stav v mojej rodine, ktorý ma sem priviedol. „Nepokúsila som sa zabiť, nepotrebujem ani vaše lieky, ani žiadne terapie!“ drzo som odpovedala.

„Dobre. Zajtra môžeš ísť domov, dám ti nejaké lieky proti depresii a to bude všetko. A dávaj si pozor na tú ruku!“ Keď lekár skončil s rozhovorom, vyšiel von a chvíľu sa tam rozprával s mojimi rodičmi.

Neviem, čo im hovoril a aj pravdu povedať, o to nemám záujem. Po rozhovore s lekárom moji rodičia prišli ku mne, povedali, že zajtra prídu po mňa a odišli.

Tú noc som mala ďalší úder, dusila som sa, moje myšlienky ma drhli. Každú noc, keď sa niečo stalo, nariekala som a aby som môj plač utlmila, aby to doma nikto nepočul, dusím sa.

Chcem vypustiť môj hlas, no to nemôžem, slzy skrývam, srdce viažem reťazami. Od bolesti začnem nechtami škriabať miesto, na ktorom by malo byť srdce a keď je to horšie, tak si ťahám a trhám vlasy. Hlavu udieram o dlážku, aby som utíšila hrozné myšlienky, no bolesť na mňa iba viac útočí.

Po každom údere sa cítim horšie a žiadosť o smrť sa stupňuje. Moja myseľ akoby ma nenávidela, chce ma zabiť. Pripomína mi dôvod, prečo chcem zomrieť, topí ma vo všetkých špatných pamiatkach. Každá ruka, čo by mi bola podaná, na konci by ma pustila a ešte hlbšie ponorila do čierneho mora. Denne sa topím v čiernom mori, tma mi zaviera oči, tichosť napĺňa uši a ľudia zašívajú ústa. Na konci by som vždy od únavy usnula, aby ma zase zobudil zlý sen, a tak sa to opakuje, točí sa to do kruhu a nedáva znamenie, že zastane.

Ráno som sa zobudila, a potom šla s rodičmi domov. Cestou bola tichosť, ako aj vždy, nemáme sa o čom rozprávať. Roky som sa zamkýnala do izby, stala som sa im neznámou a oni mne neznámymi. Toto je dôvod, prečo nevedia pravdu a prečo nevedia, že mi ničia život spolu so sestrou, nevedia, že umieram.

O 3 dni neskoršie Po tom, čo sa stalo, dva dni som nechodila do školy. Samovraždu som sa pokúsila spáchať v piatok, zobudila som sa v sobotu a v nedeľu som už bola doma. Pondelok a utorok som bola doma pre zranenú ruku, a aj preto, že lekár rozkázal, aby som si oddýchla.

Moja škola sa nachádza v Belehrade. Žijem v Kovačici, v dedine, ktorá zapálila peklo v mojom živote. Toto nie je niečo, čo nedávno začalo, všetko bolo zlé od samého začiatku a postupne sa stávalo iba horším. Roky to trvalo, aby ma myseľ prinútila spáchať samovraždu.

Roky som trpela iba preto, aby som to ako šestnásťročná ukončila.

Príležitosť byť v neznámom meste, možnosť, ktorú mi dal čas, roky, ktoré prešli a priviedli ma do strednej školy, kde som znovu bola zničená.

Celý život som sa snažila utiecť, no keď som bola prinútená žiť v byte so sestrou, kde som noc za nocou previedla na dlážky, prekrytá ranami, od toho, čo ma ona zmlátila, môj život ma zrazil ako vlak. Neviem, čo som si myslela, ale dúfala som, že sa všetko skončilo. Ak sa už nemôžem takému životu vyhnúť, tak ho ani nepotrebujem.

Preto som z toho mosta chcela skočiť. Lebo viac nepoznám osobu, na ktorú sa dívam každé ráno, v zrkadle.

>>>

ROZLETY >>> Sedím v autobuse, mám nasadené slúchadlá a hudbu na najhlasnejšie. Na ceste do školy, do toho pekla, ktoré je ešte horúcejšie, ako to peklo doma. Cesta, tmavé more, ktorým sa plavím s hudbou. Som vydesená, všetko ma desí, tichosť, hluk a monotónny zvuk automobilov na uliciach. Každá prázdna chvíľa je iba príležitosť pre moju myseľ, aby na mňa útočila. Neviem, ako si mám pomôcť a s čím ju stíšiť, hudba ju aspoň skryje poza zvukový múr. Nepočujem ju.

Sedela som niekde na prvých sedadlách, boli sme už v Pančeve, v meste pred Belehradom.

Pozerala som von oknom zamyslená, snažila sa myseľ utíšiť, z tmavého mora vynoriť. Autobus zastal na zastávke a ja som sa na chvíľu otočila a uvidela som ho. Bol to on, ten chlapec, čo ma zastavil vtedy na moste, ten, v ktorom som uvidela svetlo, ktoré bolo po chvíli zahasené.

Vošiel do autobusu, tvárila som sa, že ho nevidím, spustila som hlavu a pozerala na fotografie na mobile.

Po chvíli som si všimla, že sedí vedľa mňa a že na mňa pozerá. Vypla som mobil a pozrela naňho. Usmial sa. „Ahoj, ako sa máš? Vidím, že si ešte živá,“ prihovoril sa trochu žartovne.

Mlčala som, nevedela som, čo mu mám odpovedať. Viem, že sa mi snažil len pomôcť, neurobil mi nič zlého, aby som mu zle vrátila.

Už keď som na nič neprichádzala, dala som mu smutný úsmev, lebo nič iného som nemohla, lebo som aj falošný úsmev dávno stratila. „Ach, prepáč, mal som sa najprv predstaviť.

Nie je div, že nevieš, čo mi máš povedať!“ zahanbil sa. „Volám sa Edmund, Edmund Trnovský, som ten chlapec z mosta,“ usmial sa tým najkrajším úsmevom. „Agnes...“ odpovedala som „Agnes...? A aké máš priezvisko?“ opýtal sa „... Staňová...“ povedala som s trpkosťou, lebo práve to priezvisko mi prinieslo veľa utrpenia. „Som rád, že sme sa zoznámili, Agnes.“ „Ja som tiež rada.“ Sedeli sme spolu až po Belehrad, keď prišla na rad jeho zastávka. Celou cestou rozprával o ničom a o všetkom a ja som ho pozorne počúvala. Neviem, ako to urobil, ale ja som z toho rozhovoru mala skutočný pôžitok. Ak by som si na to len pomyslela, prinieslo by mi to radosť a úsmev na tvári, ten pravý úsmev radosti.

Týždne boli pekelné, ale tie pondelky na ceste od Pančeva do Belehradu boli mojou odmenou.

Zažívala som mnoho vecí počas týždňa, ale ak by som sa rozprávala s Edmundom, na to všetko som zabudla. V mojom srdci sa začala rozhorievať sviečka, nie mnoho, ale tá sviečka začala osvecovať to čierne more – už bolo vidieť hviezdy. Vtedy som nevedela, že nad tým morom bolo niečo iné okrem tmy. Ja som nepoznala tú nádhernú oblohu vyzdobenú hviezdami.

Celý môj život som bola sama. A ak som aj niekoho mala, po určitom čase som ho stratila.

Prestala som hľadať toho niekoho, lebo ma strach, že ho raz stratím, vždy desil, a bolesť, čo to sledovala, ma vždy ničila. Je to tak aj teraz, ale túžba v mojom srdci a nádej, že to tentoraz bude inak, nedá, aby toto svetlo zhaslo. Nemôžem sa zrieknuť tohto svetla, lebo ten krátky čas vo svetle sa mi vždy zdá lepší, ako navždy byť v tme a strachu od neznámeho.

Rozmýšľam o tom už dlhší čas, či sa mu zdôveriť, či mu priznať, čo sa stalo, či mu prezradiť všetko. Mám veľkú žiadosť prezradiť mu, lebo ma vtedy zachránil. Má právo vedieť pravdu. Ale strach, ten strach, že ho to vystraší, ma znepokojuje. Zistí to skôr či neskôr a veci budú rovnaké, odpoveď bude rovnaká a nemám dôvod odkladať to. Zajtra o mne zistí pravdu, aspoň to bol môj plán, no bohyňa osudu to mala inak zamyslené.

Zobudila som sa včasráno a chystala sa na cestu, ktorá viedla cez čierne more a hviezdnu oblohu. Sedela som za stolom v jedálni a pozerala televíziu. Práve vtedy boli ranné správy, pozerala som naň s otvorenými ústami, nehybne som sedela a pozerala. Rodičia sa mi prihovárali, lebo som sa začala triasť a slzy sa pomaly začali stekať po mojej tvári. Nehovorila som nič, iba som sa dívala. Bola som zmätená, v tých správach hovorili, že Edmund..., že Edmund Trnovský, ten rovnaký Edmund, ktorý sa so mnou rozprával za posledných niekoľko týždňov, spáchal samovraždu pred mesiacom, a to na tom rovnakom moste, kde som sa o to pokúsila ja, že práve teraz sa im podarilo nájsť jeho telo. Keď moji rodičia vypli televízor, ja som už tak nariekala, že ma moja matka musela upokojovať, jediné, čo si mohli domyslieť, je, že som toho chlapca, o ktorom hovorili v správach, určite poznala, ale nevedeli, čo on pre mňa znamenal.

Po tom, čo som nastúpila na ten autobus, vodič mi podal list. Na obálke nič nepísalo, iba

moje meno. Otvorila som ho a v ňom bolo napísané:

Agnes, Ak už čítaš tento list, tak už vieš, kto som skutočne a aj to, že som mŕtvy. Ja viem, že toto nie je ten najkrajší spôsob rozlúčiť sa a povedať ti pravdu. Nemusíš mi nikdy odpustiť, ale chcem, aby si vedela, že viem, čo sa ti stalo. Neviem, či si vedela, ale keď zomrieš, tak zistíš, kde si chybil.

Máš možnosť vidieť minulosť a budúcnosť iných ľudí, alebo tú tvoju, ak by si nezomrel, ale vtedy je neskoro to ľutovať. Tam som videl tú tvoju budúcnosť, videl som, aká si šťastná. Už je neskoro pre mňa, ale ty, ty máš možnosť všetko zmeniť, a preto by som ťa požiadal, aby si pokračovala v živote, aby si sa nevzdala.

V tú noc, keď som ťa videl na tom moste, hneď som ťa poznal, vedel som, kto si, a aj to, že s tebou zažijem tie najkrajšie spomienky, moje posledné spomienky na tomto svete. Teraz tak ľutujem to, čo som urobil, ale viem, že je neskoro. Zamiloval som sa do teba na prvý pohľad a keď som s tebou prehovoril po prvýkrát, chcel som, aby sa ten čas, čo som sa s tebou rozprával, nikdy neskončil.

Je to sebecké teraz a takto ti to povedať, ale ja už nemám mnoho času, musím odísť tam, kam patrím, a to určite nie je medzi živými. Mám nádej, že sa znovu stretneme v inom živote a tentoraz to bude inak. Chcel by som sa ešte viac s tebou rozprávať a ešte viac s tebou tráviť čas, prosím ťa, odpusť mi to...

Prajem ti veľa šťastia a úspechu v živote!

Edmund Trnovský O 22 rokov neskoršie Jeho list mám aj dnes uložený v skrinke.

Kebyže som mala nejaký problém, prečítala som si ho a ihneď mi bolo lepšie. To, čo mi hovoril, bolo pravdou, zažila som toľko pekných vecí, že ich nedokážem všetky ani napočítať, ale bez jeho by som to nedokázala. Jeho slová ma viedli a pomohli vyplniť každý sen. Dnes žijem v Londýne a som svetovo známou spisovateľkou, som slobodná a už ma nič neviaže. Čakám na vydanie mojej poslednej knihy * Skok Agnesy *, čakám, že už príde po mňa, že tentoraz to bude inak, lebo mi zabudol pripomenúť, nech si dám pozor na zdravie. Sedím v nemocnici, ale nie som smutná, lebo viem, že čoskoro ho znovu uvidím.

Prílohu Rozlety pripravujú: Stevan Lenhart, Andrea Speváková

Zuzana Tomášiková Padina

DUŠAN DURMAN

komiks

Zobudil som sa v temnej chodbe v spoločnosti nejakej slečny. Bola bledá a krásna ako arktické Slnko a predstavila sa ako Fulla Ansgarová, riaditeľka ustanovizne. Povedala mi o istej pacientke, mladej dievke, ktorú som nedávno videl uväznenú v divnom zariadení... Každopádne, mala amnéziu, ale bola veľmi talentovaná a trpezlivá v spoločnosti iných pacientov. Jej schopnosti prezrádzali, že patrí ku kňažkám Univerzálneho poriadku a nech ju sem priviedol ktokoľvek, urobil to preto, aby ju ochránil pred svetom. Ale Synovia Nergalovi ju aj tak našli. Vedeli, že jedine kňažka je schopná otvoriť bránu medzi svetmi; hocikto iný by bol na mieste usmrtený silou toho magického činu. Synovia Nergalovi boli známi tým, že vykonávali operácie, ktoré neboli tak úplne nevyhnutné – a že neverili v anestéziu. Je dosť možné, že sa pripravujú využiť moci mladého dievčaťa práve v tej chvíli. Pokiaľ sa k nej nedostaneme načas, brána medzi svetmi bude otvorená. Nech už je cieľom Synov Nergalových čokoľvek, nemôže to byť dobré.

január 2018 |

vzlet 17

PC hry

Hry na rok 2018 T

rávenie času pri počítačových hrách sa často chápe ako aktivita, ktorá má negatívne účinky na všeobecné zdravie mladých a z týchto hier vraj niet nijakého osohu.

Pravda, videohry sú natoľko lákavé, že sa pri nich často trávi omnoho viac času než to odborníci odporúčajú, ale tí istí odborníci ces- Fe tou mnohých vedeckých výskumov potvrdili, že hranie videohier má mnohé pozitívne účinky na jemnú motoriku, priestorovú orientáciu a strategické plánovanie človeka. Okrem toho hranie videohier znižuje hladinu stresového hormónu a dokonca hry tiež vzbudzujú záujem po vedomostiach. Pritom si však treba zvoliť tie správne, kvalitné hry a my vám tentoraz ponúkame niektoré z nich.

EA Originals predstavujú výnimočnú 3D skákačku pomenovanú jednoducho Fe a vytvorilo ju nezávislé štúdio Zoink.

Ide o akčnú adventúru, v ktorej sa hráč potuluje po lese s malým, líške sa podobajúcim zvieratkom, komunikujúcim s prírodou prostredníctvom zvukov, ktoré vytvárajú iní obyvatelia divočiny.

Hlavným cieľom v hre bude zachrániť túto nedotknutú prírodu pred korupciou. Hra Fe je majstrovské dielo, tak po vizuálnej, ako aj po zvukovej stránke a uverejnená bude počas jari.

Dve japonské štúdiá – Square Enix a Tokio RPG Factory – spojili sily, aby vytvorili kúzelnú role-playing videohru pomenovanú Lost Sphear, ktorá je nepriamym pokračovaním nostalgic-

18 vzlet | január 2018

kej hry I am Setsuma. Dej sleduje mladíka menom Kanata, ktorý sa spolu s dvomi kamarátmi – Luminou a Lockem vydá

na nebezpečnú cestu s cieľom odhaliť tajomné udalosti, ktoré ohrozujú samu podstatu reality a zároveň ochrániť svoj domov Eru od zmiznutia.

Hráč bude využívať silu

Anglicko v druhej svetovej vojne nezvíťazilo nad Nemeckom a celým mestom panuje strach a depresia. Situácia je natoľko zlá, že všetci obyvatelia sú povinní používať tablety menom Joy,

všetku drsnosť života v tomto meste. A vtedy sa vlastne začína príbeh, v ktorom sa ukrývaním, vyhýbaním sa pascám a riešením rôznych hádaniek treba dostať von z divného mesta.

Dreams je názov netradičnej a tvorivej videohry, ktorú nám v prvej polo-

We Happy Few ktoré prinášajú šťastie a celkom menia názor na realitu. Hlavný hrdina je

vici roka ponúkne štúdio Media Molecule. Hráči si v nej budú môcť vytvárať vlastné sny a animovaním ich budú môcť premeniť na skutočný svet. Ako to už býva v tých najvyspelejších snoch, všetky scenérie sú možné a vaša kreativita sa bude voľne prejavovať v tejto fantastickej hre. Ľubovoľne môžete vytvárať rôzne predmety a postavy a keď budete spokojní s vlastným výtvorom, môžete si s ním aj zahrať.

Je to graficky vyspelá hra

novinár menom Arthur Hastings, ktorý pracuje na cenzurovaní všetkých znepokojujúcich správ a keď si raz zabudne dať dávku tabliet Joy, uvidí

typu sandbox – omnoho väčší zážitok je zahrať si ju, než čítať o nej.

Neprehliadnite.

Lost Sphear vlastnej pamäte, aby svet Eru vrátil do pôvodnej podoby, bojujúc pritom so zlými silami umiestnenými do hlbokej bielej hmly.

Táto hra na naše obrazovky zavíta už koncom januára.

Herné štúdio Compulsion Games sa v apríli predstaví s indie survival hororovým Dreams titulom We Happy Few. Hra predstavuje alternatívnu verziu minulosti, odohráva sa v roku 1964 v anglickom mestečku Wellington, ale v tomto retro-svete

jm

Pripravuje: Filip FILIP

info-svet

Kryptomeny a bitcoin K

pôvodu peňazí (nikto nerieši, viacnásobne a či dané bitcoiny náhodou nie nikto nevie prísť sú „obyčajné“ peniaze zarona presný dôvod, bené kriminálnou aktivitou prečo. Niektorí prekonvertované pre to, aby hovoria o „bubsa používateľ vyhol štátnej line“ (čiže, že je kontrole) a sporadické bezdaná hodnota pečnostné problémy (občas umelo zvýšená sa hackerom podarí hacknúť počtom používanejakú virtuálnu peňaženku a teľov a transakcií), ukradnúť peniaze odtiaľ). kým zase podľa Hardvérová bitcoinová peňaženka Z technickej stránky je iných trvalo momentálny tieto stoja v rozpätí od 200 narastá a žiadne fluktuácie problém bitdo 1 000 eur v závislosti od počtu používateľov a transakcoinu to, že výkonnosti a vlastností. Ako cií túto hodnotu neovplyvnia. počet ľudí, sme vyššie písali, pri súčasnej Okrem bitcoinu existujú aj ktorí dolujú hodnote bitcoinu sa toto oplainé kryptomeny. Vo väčšine pre získanie tí aj napriek spotrebe elektriprípadov ide o mierne moditejto meny, tak ny, takže v prípade záujmu o fikácie pôvodného bitcoinu narástol, že už dolovanie odporúčam použiť odstraňujúce zistené nevýniekoľko rokov tento spôsob namiesto úpravy hody (napr. používajú iný typ nie je možné domáceho počítača (ktorá by kontroly pôvodu, majú nižší na tento probola pravdepodobne menej poplatok za transakcie, majú ces použiť normálny domáci počítač – na mining bitcoGrafické znázornenie hodnoty bitcoin v USD inov existujú v období september –december 2017 špeciálne (zdroj: CoinDesk) zariadenia určené iba na to, ktoré dokážu za určitý Najstaršia a zároveň najčas vypočítať, čo treba takým známejšia kryptomena sa spôsobom, aby majiteľ získal volá bitcoin (coin = minca, bitcoin. Otázne je však, či sa bitová minca alebo minca to finančne oplatí, nakoľko z bitov). Autorom bitcoinu zložitejšie výpočty znamenajú je osoba, ktorá v roku 2008 vyššiu spotrebu elektriny, vydala vedecký článok, kde ktorá môže prevýšiť zisk. opísala danú menu pod pseuAntminer – stroj na bitcoin mining Momentálne toto nie je probdonymom Satoshi Nakamoto, lém, nakoľko je hodnota 1 bitskutočná identita tejto osoby účinná a zároveň možno aj mierne upravený samotný coinu taká vysoká, že to vykryje však neznáma a doteraz, drahšia). Kebyže však hodnota proces miningu, napr. výpočje (dňa 23. decembra 2017 mal ani po 10 rokoch, sa nezistila. bitcoinu klesla, môže to znaty sú jednoduchšie a pod.). jeden bitcoin hodnotu cca 12 Hlavné výhody bitcoinu v menať, že mining už nebude Najznámejšie takéto alter500 eur), ale kebyže náhodou porovnaní so štandardnou taký výhodný. Keď nejaké natívne kryptomeny (majú hodnota klesne, z tohto môže menou sú decentralizácia, bitcoiny (alebo inú kryptomespoločný názov altcoin) sú byť nevýhoda, ktorá stačí na deregulácia a nezávisnu) už máte, odporúčam si litecoin, ethereum, dogecoin... to, aby od dolovania odradila. losť vzhľadom na klasický dať pozor na bezpečnosť – je Žiadna z nich však nedosiahla Momentálne je hodnota finančný systém – dolovať, možné vylepšiť ju použitím takú hodnotu, veľkosť trhu a bitcoinu mimoriadne vysoká kupovať a predávať bitcoiny fyzickej hardvérovej bitcoinopočet používateľov, akú má (vyššie spomenutých 12 500 je možné všade, bez ohľadu vej peňaženky (stojí cca 100 pôvodný bitcoin. eur), ale zároveň aj rýchlo kolína lokalitu a žiaden štát do eur) namiesto štandardnej Keby ste chceli kúpiť stroj še. Za posledný rok narástla tohto procesu nezasahuje. nainštalovanej v mobile. na bitcoin mining (tzv. ASIC), Aby sa predišlo nakupovaniu a predávaniu neexistujúcich bitcoinov a podobným podvodom, existujú kontrolné Drobnicky mechanizmy, ktoré toto majú • Spoločnosť Mozilla čelí kritikám za automatickú inštaláciu doplnkov do prehliadača Firefox Quantum bez zabrániť – každá transakcia sa overuje a iba po schválení sa súhlasu používateľa počas inštalácie prehliadača. pripisuje na účet. Na uloženie • Spoločnosť Intel predstavila disk 1TB SSD. bitcoinov sa používajú virtuálne peňaženky (napríklad • V USA bola zrušená tzv. Net Neutrality – zákon, ktorý internetových poskytovateľov vyrovnal so Coinbase, Mycelium a pod.), spoločnosťami na poskytovanie elektriny, vody a podobne; dôsledkom tohto zrušenia je to, že si poskykde používateľ má o svojej tovatelia internetu v budúcnosti budú môcť vybrať rôzne prístupové programy a umožniť prístup iba na mene prehľad a vie ju míňať, niektoré služby v závislosti od zaplateného programu (napr. bude existovať služba e-mail, ktorá zapne kupovať a predávať podľa e-maily, ale vypne prístupy na webové stránky). potreby a želaní. Hlavná nevýhoda bitcoinu je to, že • Aktuálne verzie webových prehliadačov: Google Chrome 63.0.3239, Mozilla Firefox Quantum 57.0.2, neexistuje spoľahlivá kontrola Internet Explorer 11.0.49, Microsoft Edge 41.16299. ryptomena alebo tzv. virtuálna mena je druh meny, ktorý využíva počítače na výpočet rôznych matematických rovníc, tzv. Hashov.

Každý výpočet pritom má predurčenú hodnotu a tým každému, kto dokončí nejaký výpočet, prináleží odmena určitej hodnoty – tento proces sa volá mining (dolovanie).

január 2018 |

vzlet 19

horoskop SVETOVÉ ZAUJÍMAVOSTI

BARAN

Inakšia zoologická záhrada

21. 3. – 20. 4.

Prepadne vás napätie a budete mať pocit, že na vás všetko padá a už naozaj nevládzete.

Skúste ale v sebe nájsť posledné zvyšky pozitívneho myslenia, pretože ide skutočne o chvíľkový stav a bola by škoda, aby ste preto zanedbali povinnosti, ktoré si vyžadujú vašu pozornosť. Nech o vás nik nepochybuje. Všetko sa dá zmeniť, len treba chcieť.

V

súčasnom svete je povedomie o kvalite života zvierat čoraz vyvinutejšie. Klasické zoologické záhrady sa preto snažia rôznymi zmenami vyhovieť zvieratám a poskytnúť im podmienky života približné tým, aké by mali v divočine. Prirodzené podmienky je ľahšie uskutočniť pre menšie, krotké zvieratá.

Avšak niektoré iné druhy zvierat v prírode dennodenne prechádzajú veľkými priestranstvami a klietka – hocijako veľká, jednoducho nie je vhodná na ich ubytovanie.

BÝK

21. 4. – 20. 5.

Ak sa budete správať rozumne, postupne všetko zapadne do vašich plánov. Rozlišujte, čo sú nesplniteľné sny a za čím naozaj môžete kráčať. Neváhajte prijať nápomocnú ruku od najbližších, úspech potom chutí oveľa lepšie.

Na šťastie sa nečaká, treba na ňom pracovať, platí to aj pri peniazoch. Aj láska a šťastie pomáhajú pri zdraví.

BLÍŽENCI 21. 5. – 21. 6.

Snažte sa viac komunikovať so svojím okolím. Len preto, že si veci nevysvetlíte jasne, dochádzate k nepríjemným nedorozumeniam.

Platí to rovnako doma. Je škoda, že máte okolo seba dobrých ľudí, ale neviete to zužitkovať.

Ak to nie je vyslovene nutné, nešetrite na všetkom. Robte všetko v tomto období na stopercentné maximum.

Experti z Číny preto prišli na vynikajúcu ideu. Vytvorili Lehe Ledu Wildlife Zoo, čo celkom zodpovedá podmienkam života veľkých a predovšetkým dravých živočíchov. Aj v tejto zoologickej záhrade totiž jestvujú drsné kovové ohrady, ale toto zoo je jedinečné na svete tým, že sa vlastne ľudia zavierajú do klietok, pokým živočíchy sa voľne prechádzajú po okolí.

Základný úmysel tzv. obráteného zoo bol v tom, aby sa ľudom poskytla možnosť celkom zblízka vidieť rôzne zvieratá v ich prirodzenej nálade. Na tieto účely sú vytvorené špeciálne kamionety s veľkými klietkami, do ktorých nastupujú navštevovatelia zoo a k tomu dostanú nádoby so surovým mäsom, ktorým môžu chovať živočíchy cez špeciálne nainštalované diery. V Lehe Ledu žije mnoho živočíchov, najčastejšie sa však dajú vidieť medvede, levy, tigre a iné zvieratá z druhu mačiek, ktoré prilákané vôňou mäsa majú vo zvyku štverať sa na vozidlá a dokonca aj viezť sa na kamionetoch, v ktorých sa nachádzajú ich nadšení pozorovatelia.

Lehe Ledu Wildlife Zoo je ozajstným príkladom toho, ako by mali vyzerať zoologické záhrady v budúcnosti, v prospech čoho dosvedčuje skutočnosť, že vstupenky tu bývajú vypredané tri mesiace vopred. jm

20 vzlet

| január 2018

RAK

22. 6. – 22. 7.

Zamyslite sa hlbšie nad svojimi myšlienkovými pochodmi, či ste spokojní s tým, čo robíte alebo túžite po niečom celkom novom. Nebojte sa poukázať na svoje schopnosti, ak zožnete úspech, vedzte, že si ho zaslúžite a pokojne ho oslávte, koľko chcete. Nedovoľte hnevu, aby zaslepil vaše konanie. Veci, ktoré sa už stali, nevrátite späť.

LEV

23. 7. – 23. 8.

Aj nenápadná situácia môže spôsobiť veľké problémy.

Naučte sa rozhodovať správne, aby ste vykročili svojou vlastnou cestou. Možno príde k menšiemu nedorozumeniu, no nejde o nič podstatné, a tak sa aj vy pokúste celý konflikt ukončiť čím skôr. V tomto období vás zrejme prekvapí niekto, od koho by ste to nečakali.

PANNA

24. 8. – 23. 9.

Každý vidí, ako vyzeráte, ale záležať by vám malo len na tom, kto vás skutočne pozná. Nebuďte precitlivení na kritiku, nejde o nič osobné, niekto sa vás len snaží podstrčiť správnym smerom. Vypočujte si jeho rady a neváhajte urobiť všetko, čo je potrebné, aby ste sa pohli ďalej. Konečný úspech vás veľmi poteší. Ak sa budete viac snažiť, zožnete úspech.

Vedie: Aisa

VÁHY

24. 9. – 23. 10.

Tešte sa z toho, že hviezdy sú vám naklonené. Všetko vám pôjde od ruky a aj ťažké úlohy zvládnete ľavou zadnou. Preventívne sa vyhýbajte hádkam a sporom, iba čo by vás to obralo o potrebnú energiu. Peniaze vám výraznejšie nechýbajú, ale držte sa pri zemi. Musíte sa začať viac zaoberať zdravším životným štýlom.

ŠKORPIÓN

24. 10. – 22. 11.

Mohli by ste prísť k úrazu a navyše stratíte kopec drahocenného času, ktorý by ste mohli využiť na niečo celkom prospešnejšie.

Z druhej strany uvidíte, že stačí aj maličkosť a celé obdobie bude malým sviatkom. Premyslite si taktiku, s akou predstavíte všetky svoje super nápady a nebojte sa stáť si za svojím aj vo chvíli, keď ostatní o vás pochybujú. Napokon totiž zažiarite ako hviezda.

STRELEC

23. 11. – 21. 12.

V tomto období vám pôjdu aj tie najťažšie záležitosti od ruky a všetko zvládnete hravo. Nemajte starosti len preto, že niekto vo vašom okolí podľahol hádkam a nervozite, naopak, buďte vy tým, kto upokojí celú situáciu. Ak sa chcete predviesť, nebojte sa byť impozantní. Zavládne pozitívna energia, z ktorej sa snažte načerpať čo najviac.

KOZOROŽEC

22. 12. – 20. 1.

Nemeňte názor ani vtedy, keď ste zamilovaní, potlačili by ste svoje vlastné ja. Ak vznikne nejaký problém, držte sa bokom, pretože sa vás priamo netýka.

Ak bude predsa potrebné odpustenie, tak neváhajte a nájdite spoločnú reč aj s niekým, kto vám možno ublížil. Ani len netušíte, kedy a v kom nájdete priateľa na celý život.

VODNÁR 21. 1. – 20. 2.

V tomto období toho budete mať nad hlavu, preto sa nenechajte rozptyľovať osobnými problémami.

Na ich riešenie bude dosť času aj neskoršie.

Snažte sa ale nerobiť unáhlené rozhodnutia, ktoré by ste neskôr oľutovali, ak si nie ste svojimi slovami istí, tak radšej mlčte. Trénujte silu svojej osobnosti a trpezlivosť. Vystríhajte sa však nepozornosti, aby ste neurobili ani tú najmenšiu chybičku.

RYBY

21. 2. – 20. 3.

Pokiaľ už dlhšie odkladáte isté stretnutie, teraz by ste to mali vybaviť. Neponáhľajte sa za ilúziou, viac sa sústreďte na realitu všedného života. Potrebujete dokončiť všetky rozrobené záležitosti, inak by mohla utrpieť vaša dobrá povesť. Preto hlavu hore, žiadne ponosovanie.

Vedzte, že všetko zlé je na niečo dobré. Pri hádkach radšej ustúpte. Nie vždy je pravda na vašej strane.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman

enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA

V tajničke je meno a priezvisko známeho čiernohorského herca (na fotografii). plačom vzal si prejavila žiaľ

R

A

N K

L

I

U E

E

D I

S

O N

L

R

R

A

S

E

T

T

E

H M U E

I

E

O

I

B

O I

M V

C

N M

R

O B

A

E

U

A

N N R

P

G L

I

S

I

A

N O

herec Brajović

T

N

L

E

S

S

E

ručanie

N

I

L

T

T

A

W R

E

P

E

V

O L

O U

T

E

I

R

A

U L

stará zavretá vpíšte jednotka ruka RIK objemu

alt

pradedo (zastar.) vpíšte RP spevák Zdravko

vpíšte ÄIK poskočil

prostriedok na lakovanie

röntgen šitím zhotovil mužské meno autorka: Lady Anna štrkovitá iným Bičia- vozovka smerom Diana rová

lítium

dala silný vietor

najvvyší kráľovský úradník

1. časť tajničky

Kotor

vápnik

staré sumerské mesto

tona

rieka v Srbsku vpíšte ALN

úradné spisy áno (srb.)

Pančevo

súčiastka voza

Neda Arnerić anno domini

riečny ostrov

končatina

epos rovnaké písmená Loznica

písmená A

kyslík

síra

poskytujúci med

Ilustrácia: Dušan Durman

Prišiel Janko na návštevu kamarátovi a hneď pri vchode sa ho opytuje: – Prečo sa ten tvoj pes pri zazvonení vždy tlačí do rohu izby?

– Čo nevidíš, že je to boxer?! * Slon vstúpi do mraveniska

vpíšte ČÝ

T

R B A

N O G I

N G

BOHR LUMIERE BORN NEWTON BRAGG NOBEL BRAILLE PASTEUR CURIE PAULING EDISON

PUPIN EVANS REAUMUR FERMI ROENTGEN FRANKLIN TESLA FULTON VOLT WATT

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 1997. rádius

a mravce po ňom začnú liezť.

Slon sa otrasie, ale jeden mravec mu ostane visieť na krku.

Ostatní po ňom kričia: „Zaškrť ho!!! Zaškrť ho!!!“ * Opytuje sa babka vnúčencom: – Miško, čím chceš byť, keď vyrastieš?

– Policajtom.

– A ty, Jožko?

– Tak asi zlodejom.

– Ale Jožko, prečo?

– Aby sme sa mohli spolu hrať. * Jožko zložil skúšku a celý

U N

Priezviská vedcov zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám 8 neprečiarknutých písmen, ktoré, čítajúc radom, tvoria priezvisko známeho vedca, Alberta.

autoškola druh hmyzu

2. časť tajničky

P

L

N

šťastný vychádza zo školy, ihneď tam sa ho opýta jedna babka: – Syno, nevieš náhodou, kde sa tu nachádza pošta?

Jožko odpovie: – To je ale ľahké, opýtaj sa ma na niečo ťažšie… * Hovorí programátor programátorovi v diskotéke: – Počúvaj, pozri na tie slečny.

Nejdeme náhodou začetovať a preveriť ich software?

– Nie! – Prečo nie, veď sú prekrásne.

– Včera som zisťoval ich properties a všetky sú readonly!

ROZLÚŠTENIA Krížovka: Andrija Milošević Osemsmerovka: Einstein

mäkká spoluhl.

F

* – Synáčik, to v tvojej izbe je nie hádam nejaký digitrón?

– Nie, babka, to je iPad. – Prosím?

– To je akože tablet, veľmi praktická vec.

– Ako? – Počítač, babka! To ti je niečo, s čím môžeš robiť všetko.

– Ó, no tak dobre, zlato moje, lebo ti bol zašpinený, tak som ho dala do práčky... * Rozprávajú sa dva počítače: – Počul si ten nový vtip?

00010001010002.

– Ha ha ha. január 2018 |

vzlet 21

film

Vojna v americkom meste Detroit Réžia: Kathryn Bigelow Hrajú: John Boyega, Will Poulter, Algee Smith, Jason Mitchell, Anthony Mackie…

S

príchodom Vianoc a Nového roku do kín sa okrem Vianočných filmov alebo nových Star Wars dostávajú aj ambiciózne filmy, ktoré často riešia politické a sociálne otázky, filmy smerované väčšinou na obecenstvo staršie ako 25 rokov a ktoré si nárokujú na filmové ceny.

V lete roku 1967 sa americké mesto Detroit prakticky zmenilo na vojenskú zónu, keď v ňom prebehlo niekoľko rasovo podnietených výtržností, z ktorých niektoré trvali celé dni

skupina policajtov. Týmto velí policajt Philip Krauss (Will Poulter), ktorý už predtým bol podozrieva-

a odniesli si aj ľudské životy. Výtržnosti na dvanástej ulici v Detroite trvali 5 dní a tento film sa zameral hlavne na udalosti v Algiers Motele a postavy, ktoré sa týchto udalostí zúčastnili. Medzi nimi boli spevák Larry Reed (Algee Smith) a jeho kamarát Fred Temple (Jacob Latimore), dvaja černosi, ktorí sa uchýlili do motelu, lebo sa nemohli z vystúpenia bezpečne dostať domov.

Tu stretli dve belošky – Julie (Hannah Murray) a Karen (Kaitlyn Dever), ako aj ďalších ôsmich chlapov čiernej pleti. Ich príjemný večer sa však zmení na horor, keď do motelu (pre podozrenie, že sa odtiaľ strieľalo na policajtov a vojakov, ktorí sa snažili udržať poriadok) vtrhne

ný z policajnej brutality a nezákonného použitia zbrane a výstrelov na výtržníkov. Ten si začne s ubytovanými v moteli zahrávať, vyhrážať sa im, biť ich a podobne. Okrem policajtov pozrieť sa na situáciu v moteli prichádza aj Melvin Dismukes (John Boyega), mladý černoch, ktorý pracuje ako ochrankár v jednom z okolitých obchodov a snaží sa situáciu riešiť diplomaticky, ale nestretá sa s veľkým pochopením a je do celej situácie proti svojim ideálom a vôle zavlečený.

Režisérka Kathryn Bigelow je v poslednom čase známa hlavne ako režisérka filmov s vojenskou tematikou (ako The Hurt Locker alebo Zero Dark Thirty) alebo doku-

22 vzlet | január 2018

mentárnych filmov, ktoré sa zaoberajú podobnou tematikou ako jej celovečerné hrané filmy. Tentoraz si síce zvolila príbeh, ktorý sa odohráva na jej domácej pôde, ale od vojenskej tematiky nemá ďaleko. Ako režisérka teda má skúsenosti práve so zobrazovaním vojenských situácií, výtržností a hororu vojny v mestskom prostredí, takže jej zobrazenie Detroitu zo 60. rokov minulého storočia je veľmi dobré. Dokáže aj európskym divákom, ktorí majú menší prehľad o situácii, dobre dokresliť vtedajšiu náladu, rozhorčenia na všetkých stranách a vytvoriť napätie pre divákov. Keďže pani Bigelow zaujímajú aj dokumentárne filmy a jej hrané filmy sú tiež založené na skutočných udalostiach, aj pre film Detroit si zvolila príbeh, ktorý sa reálne odohral, ale ktorého jednotlivé udalosti dodnes

losti pracoval ako novinár, ktorý sa zameriaval práve na články o vojakoch a vojenských zónach, takže pri vypracovaní scenáru pre film Detroit zapojil svoje skúsenosti z investigatívnej žurnalistiky.

Napriek tomu, že ide o hranú štruktúru, v ktorej sú udalosti vždy dramatizované, a napriek tomu, že vždy budú kritiky na presnosť udalostí, Mark Boal sa snažil v scenári podať príbeh čím dôveryhodnejšie. Pravdaže, snaha podať udalosti čo najpresnejšie so sebou nosí skutočnosť, že vo filme sa objavuje mnoho postáv, ktoré teda nemôžu byť divákovi veľmi dobre dokreslené. Vytvorenie charakteru postáv tiež sťažuje fakt, že väčšina filmu vlastne pokrýva udalosti jedného večera od momentu, keď polícia vtrhla do motelu a teda aj väčšinu filmu tvoria zábery násilia a dej veľmi málo postupuje.

Z podania príbehu a vizuálneho hľadiska je veľmi dobre spracovaných najmä prvých 30 minút, v ktorých výtržnosti začínajú a kde sa mesto postupne mení na

zostávajú nie celkom vyjasnené.

Scenár filmu napísal Mark Boal, ktorý sa podpísal aj pod scenáre spomínaných filmov režisérky Bigelow. Pán Boal v minu-

bojovú zónu. Zaujímavé je aj zobrazenie historických udalostí, ktoré predchádzali roku 1967.

Dané je úplne na začiatku filmu v podobe krátkej animovanej sekvencie,

ktorá dáva jasný prehľad o historickom podtexte všetkým divákom – najmä tým mimo USA, ktorí s ich dejinami nie sú až tak detailne oboznámení. Z vizuálneho podania je zaujímavá hlavne práca s kamerou pána Barryho Ackroyda, ktorý kameru asi nemal upevnenú takmer ani v jednej scéne, lebo tá sa neustále hýbala, a do toho strihači William Goldenberg a Harry Yoon neustále striedali strihy širokých záberov a detailov postáv. Aj keď by sa toto väčšinou mohlo uvádzať ako kritická poznámka, v prípade filmu Detroit a celkového jeho tónu toto riešenie väčšinou nepôsobí na diváka rušivo – celkovo do filmu sedí a podporuje jeho atmosféru. Keď ide o herecké výkony, tie sú veľmi dobré u každého z hercov a napriek tomu, že ide o ešte neskúsených mladých ľudí (vekový priemer hercov v hlavných rolách bol okolo 23 roky), veľmi dobre si poradili so svojimi postavami.

Film má u kritiky a divákov zmiešaný ohlas, aj keď všeobecne asi vysoké hodnotenia predsa len prevažujú nad negatívnou kritikou. Vydaný bol v USA ešte v lete a postupne sa v jeseň dostával do distribúcie v Európe. Téma, ktorú film rozoberá, je predsa európskemu obecenstvu trochu vzdialená, a preto tu nezarobil až tak veľa.

Ale (možno prekvapivo) film je veľmi stratový aj v USA – oproti svojmu 35-miliónovému rozpočtu zarobil iba 21 miliónov celosvetovo. Jednou z charakteristík filmu, ktoré možno považovať za jeho prednosť (ale možno je to práve dôvod, prečo film nie je až taký ziskový v Amerike) je skutočnosť, že sa snaží byť veľmi vyrovnaný a ani jednu stranu nedémonizuje. Momentálna nálada všeobecne vo svete a najmä v USA sa zdá byť taká, že spoločnosť je dosť polarizovaná a teda aj filmoví tvorcovia sú do určitej miery obme-

dzení tým, že len čo sa v ich filme vyskytnú rasové, gendrové otázky či otázky sexuálnej alebo politickej orientácie, musia svoje postavy privádzať do úplných extrémov, aby bolo hneď jasné, čo odsudzujú.

V prípade filmu Detroit svet nie je zobrazený ani čierny, ani biely, ale sivý.

Je síce jasné, že postava policajta Kraussa je hlavným záporákom, ale nie je zobrazený až natoľko zlý, aby ho každý divák hneď začal nenávidieť. Preto medzi hlavné výčitky k filmu patrí fakt, že iba popisuje udalosti a nestavia sa výrazne na niečiu stranu. Film u diváka nevyvolá silné pobúrenie aj napriek tomu, že keď sa neskôr zamyslí nad niektorými udalosťami vo filme, zistí, že sú celkom povážlivé a zasluhujú si pobúrenie.

Na základe tohto je veľmi ťažko usúdiť, či sa film objaví medzi nominovanými na prestížne filmové ceny, aj keď sa o to jeho tvorcovia jednoznačne usilovali.

Pojednáva o zaujímavej téme s dobrými hereckými výkonmi a vizuálnym spracovaním, ako aj režijným podaním, najmä pri vytvorení prakticky vojenskej zóny v americkom meste. Na druhej strane má aj svoje nevýhody v podobe početných postáv, ktoré nemajú času byť nejako veľmi rozohrané, alebo čas, aby bol dokreslený ich charakter (napriek tomu, že film trvá takmer dve a pol hodiny).

Podobne tak nie každému sa bude páčiť, že väčšinu filmu tvorí iba policajná brutalita a niektoré tiež zaujímavé témy (ako je rozčarovanie jednotlivých postáv alebo súdny proces po výtržnostiach) sú zobrazené v skratke. Film je však zaujímavý ešte svojou snahou udržať si neutrálny postoj a viac dokumentaristický tón, prečo jednoznačne patrí medzi filmy, ktoré sú tejto zimnej sezóny hodné povšimnutia.

Stanislava Sládečeková

Život a dielo svetoznámeho maliara: Loving Vincent Réžia: Dorota Kobiela, Hugh Welchman, 2017

F

ilm Loving Vincent predstavuje jedinečný životopis svetoznámeho maliara Vincenta van Gogha, lebo ide o celovečerný animovaný film, v ktorom je každá scéna (frame) ručne namaľovaná!

Film bol teda realizovaný tak, že najprv bol nakrútený obyčajný film, a potom bola každá snímka vypracovaná znovu, ale tentoraz ako olejomaľba v technike pointilizmu (ktorú používal aj sám van Gogh). V jednej sekunde tohto filmu použité je dvanásť olejomalieb – bola potrebná účasť až 125 maliarov zo všetkých strán sveta a sedem rokov produkcie a činnosti, aby sa skončilo dielo Loving Vincent.

V tomto filme postavy boli nakrútené pomocou celej skupiny hercov, akými sú Robert Gulaczyk, Douglas Booth, Jerome Flynn, Saoirse Ronan, Helen McCrory, Chris O’Dowd, John Sessions, Eleanor Tomlinson a Aidan Turner.

Film režírovala Dorota Kobiela (Little Postman, Chopin Drawings) a producentom bol Hugh Welchman (La Vie en Rose, Peter & the Wolf).

Loving Vincent sme si pozreli 23. decembra 2017 v belehradskom Dome mládeže. V realizácii sa zúčastnili aj traja maliari zo Srbska a počas belehradskej premiéry v kine boli z nich prítomní dvaja. Po filmovej projekcii sme sa mohli rozprávať s maliarmi Biserkou Petrovićovou (Akadémia umenia v Belehrade a Accademia di Belle Arti vo Florencii) a Vladimirom Vinkićom (Fakulta výtvarného umenia v Belehrade a Accademia di Belle Arti vo Flo-

rencii). Petrovićová a Vinkić nám rozprávali o tom, ako sa dva roky venovali práci na maľovaní filmových scén a o tom, ako niekedy bolo príliš náročné vytvárať olejomaľbu za olejomaľbou v scénach, kde sa postavy mnoho pohybujú, alebo kde postavy nie sú dokonca namaľované. Petrovićová maľovala pomerne dlhú scénu inšpirovanú maľbou Sorrowing Old Man (At Eternity’s Gate), v ktorej nevidieť tvár postavy a maliarka ju musela sama vytvoriť.

Okrem iného dozvedeli sme sa, že rozpočet filmu Loving Vincent bol pomerne malý – 5 miliónov dolárov.

Vincent Willem van Gogh (1853 –1890) bol holandský maliar a jedna z najväčších osobností svetového výtvarného umenia. V relatívne krátkom časovom rozpätí desiatich rokov vytvoril približne 900 malieb a 1 100 kresieb, z ktorých však počas života predal iba jeden jediný obraz, a to necelý rok pred samovraždou. V súčasnosti niektoré z van Goghových malieb patria medzi najdrahšie maľby na svete.

Janko Takáč január 2018 |

vzlet 23

knihy / film

O režisérovi zvláštnych filmov (Đorđe Kadijević – Dejan Ognjanović: Više od istine: Kadijević o Kadijeviću. Orfelin, 2017)

Đ

orđe Kadijević (1933 Šibenik) sa na juhoslovanskej filmovej scéne zjavil ešte v druhej polovici 60. rokov, ako režisér patriaci k tzv. Čiernej vlne. Kinematografia juhoslovanskej Čiernej vlny predstavovala filmárske hnutie, ktoré pôsobilo v Juhoslávii v 60. a začiatkom 70. rokov minulého storočia. Medzi najvýznamnejších režisérov tejto vlny patrili Dušan Makavejev, Žika Pavlović, Saša Petrović, Želimir Žilnik, Mika Antić, Lordan Zafranović, Mića Popović a Marko Babac.

Ich filmy charakterizuje netradičný prístup k filmovaniu, čiernemu humoru a kritickému skúmaniu vtedajšej spoločnosti. Kadijevićove prvé dva filmy – Praznik (1967) a Pohod (1968) – patria do tohto hnutia. Napriek tomu, že Kadijević nie je najznámejší autor juhoslovanskej Čiernej vlny, poprední režiséri – Želimir Žilnik a Lordan Zafranović, povedali, že Kadijević urobil najčernejšie a najsubverzívnejšie filmové diela v rámci tohto hnutia. Ide o náročné, ťažké a pochmúrne diela, ktoré tematiku druhej svetovej vojny spracujú z aspektu existenčnej filozofie. A preto ide o filmy, ktoré v tom

móda

Január S

ilvestrovský večer už odznel, ale na začiatku nového roka sa môžeme hneď tešiť na ďalšie januárové oslavy. Vystrojiť sa tak na rôzne slávnostné príležitosti v tomto roku môžeme do elegantných šiat rôznorodých vzorov.

Mgr. art. Iveta Jelinek

24 vzlet | január 2018

čase boli celkom neúspešné v kinách.

Práve preto dnes najviac fanúšikov juhoslovanskej kinematografie Kadijevića pozná len vďaka filmom, ako Leptirica (1973) a Sveto

mesto (1990), lebo boli to na tunajšie pomery pionierske filmy v rámci dovtedy u nás celkom neznámeho hororového žánru. Kadijević teda s televíznym filmom Leptirica (ktorý je nakrútený podľa poviedky Milovana Glišića Za devedeset godina) priniesol príbeh o mladíkovi, ktorý sa stretáva s upírom. Ide o film, ktorý bol natoľko strašidelný, že počas televíznej premiéry

jedna osoba v Macedónsku zomrela na srdcovú porážku.

Vďaka tomu, že sa z roka na rok objavujú noví fanúšikovia jeho diela, Kadijevićom sa v priebehu minulej dekády vážnejšie začali zaoberať filmoví kritici, najmä nišský spisovateľ, prekladateľ a esejista Dejan Ognjanović.

Venoval sa skúmaniu Kadijevićovho diela v knihách U brdima horori: srpski film strave (2007), Novi kadrovi: skrajnute vrednosti srpskog filma (2008) a tohtoročným monumentálnym dielom Više od istine: Kadijević o Kadijeviću.

Ide o svojráznu (auto)biografiu v podobe seriálu rozhovorov, ktoré boli usporiadané v priebehu niekoľkých rokov. Ináč niečo podobné sme už videli v knihách, ako Linč o Linču a Kješlovski o Kješlovskom, ktoré vydalo vydavateľstvo Hinaki. Okrem rozhovorov o filmoch kniha obsahuje veľký počet exkluzívnych fotografií z režisérovho osobného archívu.

Po obsiahlej prvej časti, v ktorej sa hovorí o filmoch Praznik a Pohod, nasledujú kapitoly, v ktorých Kadijević rozpráva o dielach Žarki (1970), Pukovnikovica

(1973), Darovi moje rođake Marije (1969), Čudo (1971), Zakletva (1974), Beogradska deca (1976), Aranđelov udes (1976), Marija (1976), Čovek koji je pojeo vuka (1981), Napadač (1993), Nikola Pašić: poslednja audijencija (TV seriál, 2008) a Tito i umetnost (dokumentárny film, 2014).

Predsa najväčšia časť tejto 500-stranovej knihy hovorí o filmoch, vďaka ktorým je tento autor dodnes známy: Leptirica (1973), Štićenik (1973), Devičanska svirka (1973), Karađorđeva smrt (1983), Sveto mesto (1990), ako aj o TV seriáli Vuk Karadžić (1987).

Osobitne zaujímavá je kapitola venovaná nerealizovaným scenárom. V tejto časti Kadijević hovorí o filmoch, ktoré sa mu v priebehu rokov nepodarilo nahrať, ako aj o dôvodoch, pre ktoré ich realizácia nebola možná.

Početní sú režiséri, ktorí si zaslúžili jednu takúto impozantnú, masívnu a veľkolepú biografiu a Dejanovi Ognjanovićovi a novosadskému vydavateľstvu Orfelin sa podarilo nastaviť príliš vysoký štandard na zostavovanie takýchto kníh v priestore ex-YU. Janko Takáč

hudba platňa Iteration.

Ide o album inštrumentálnej hudby, v ktorom dominuje zvuk syntetizátorov, za pomoci ktorých Haley vytvára ambientnú, neprirodzenú a akoby kozmickú hudbu. Hudbu, ktorú by sme najskôr mohli dať do súvislosti so sci-fi filmami ale-

bo literatúrou.

Iteration je teda album, ktorý by sa najlepšie počúval vo vesmírnej lodi, počas nejakého intergalaktického

COM TRUISE ::

Iteration (Vydavateľstvo Ghostly International, 2017)

A

merický synthwave a chillwave projekt Com Truise tvorí hudobník a DJ Seth Haley. Com Truise najprv nahral albumy Galactic Melt (2011) a In Decay (2012). Po päťročnej prestávke a presťahovania sa z New Yorku do Los Angeles v minulom roku mu vyšla tretia

Janko Takáč

Metal v Novom Sade 2018 P

red milovníkmi metalovej hudby je rok plný zaujímavých koncertov, ktoré v novosadskom priestore Fabrika spoločne organizujú Serbian Hellbangers a ŠKC Nový Sad. Prezentujeme tri podujatia, ktoré sa uskutočnia v blízkej budúcnosti…

ARKONA – 3. FEBRUÁRA Nedlho po úspešnom vystúpení na vlaňajšom festivale Exit ruská pagan / folk-metalová atrakcia Arkona sa vracia k nám a na

Pestilence (foto: Stefan Schipper) z najlepších vydaní tejto skupiny a v skladbách okrem štandardných nástrojov a charakteristického ženského spevu (Maria Arkhipova, známejšia ako Masha) počuť aj gajdy, píšťale a balalajku.

Program koncertu spestrí maďarská sympho / gothic metalová kapela Leecher, v ktorej zložení vedľa speváčky Anett Horváthovej sú ešte traja čelisti a bubeník.

Leecher vydali jeden dlhohrajúci album pod názvom Sightless.

Arkona novosadskom koncerte bude prezentovať najnovší album Khram.

Podľa slov vydavateľa ide o jedno

cestovania. Nám sa najviac páčila skladba When Will You Find the Limit... Okrem ambientných piesní je tu dosť dynamických elektronických rytmov, ktoré vás poľahky vylákajú na tanečný parket (napr. všimnite si pieseň Memory).

Okrem toho, že tvorí ako Com Truise, Seth Haley vydával EP a LP vydania aj ako časť projektov Sarin Sunday, SYSTM a Airliner. Dodnes Haley cez projekt Com Truise spolupracoval s početnými kapelami, medzi ostatnými aj s Daft Punk, The Twilight Sad, Tycho, Deftones a Deadmau5.

PESTILENCE – 12. FEBRUÁRA Holandská formácia Pestilence pôsobí pod vedením gitaristu Patricka Mameliho od roku 1986 (s dlhšou prestávkou v období 1994 – 2008) a jej prvé štyri albumy sa považujú za kultové diela

v oblasti deathmetalového (a deathrashového) štýlu. A práve piesne z týchto vydaní Pestilence zahrajú na aktuálnom turné, takže blížiaci sa koncert bude jedinečnou príležitosťou naživo si vypočuť najlepšie kusy z albumov Consuming Impulse, Malleus Maleficarum, Testimony of the Ancients a Spheres. Ako hostia na koncerte tiež zahrajú

koncerty Rebaelliun (Brazília) a Violentor (Taliansko).

DARK TRANQUILLITY – 18. APRÍLA Švédska skupina Dark Tranquillity je jedným z najznámejších predstaviteľov gothenburgskej školy melodického death metalu (spolu s In Flames a At the Gates).

Skupinu roku 1989 pod menom Septic Broiler založili gitaristi Mikael Stanne a Niklas Sundin, prvý album Skydancer (vtedy už ako Dark Tranquillity) vydali roku 1993 a dodnes nahrali ešte 10 dlhohrajúcich vydaní. Novosadský koncert bude vlastne prvým hosťovaním týchto Švédov v našej krajine.

S. L.

Dark Tranquillity január 2018 |

vzlet 25

stars

Portrét: ANNE-MARIE

Speváčka, skladateľka, športovkyňa S

peváčka špecifického hlasu Anne-Marie je pomerne novým menom vo svete hudby, rozpoznateľnou a populárnou sa stala predovšetkým vďaka

svojmu talentu (speváckemu a skladateľskému) a nie škandálom, ako podaktoré jej kolegyne.

Anne-Marie Rose Nicholson sa narodila 7. apríla 1991 v Essexe, Anglicko.

Pred publikum si zastala už ako 6-ročná, keď hrala v muzikáli Bedári (franc. Les Misérables). O šesť rokov neskoršie mala aj ďalšiu, väčšiu úlohu a zahrala v muzikáli Whistle Down the Wind, v ktorom hrala aj speváčka Jessie J. Postupne sa z divadelných dosiek dostávala do štúdia, kde nahrávala svoje

26 vzlet | január 2018

prvé piesne. Prvú pieseň Summer Girl nahrala v roku 2013, avšak väčší úspech nezaznamenala. Ďalšie dva roky možno boli aj osudové pre jej hudobnú kariéru – strávila ich na turné so skupinou Rudimental, s ktorou nahrala štyri piesne. Po skončení turné vydala EP pod názvom Karate, na ktorej boli tri piesne – Karate, Gemini a Stole, avšak tie sa neprebojovali k top-rebríčkom. Už nasledujúci rok bol pre ňu úspešnejší.

Vydala singly Do It Right a Alarm, ktorý bol na UK Charts na 16. mieste.

V rovnakom roku so skupinou Clean Bandit nahrala pieseň Rockabye, ktorá zožala úspechy v celom svete.

V Anglicku bola 6 týždňov na prvom mieste, a tak sa dostala na Christmas number One, čiže vyhlásená bola za najpopulárnejšiu pieseň predvianočného obdobia

v Spojenom kráľovstve.

V októbri 2016 skupina Clean Bandit zverejnila na svojom YouTube kanáli videoklip k tejto piesni, ktorý v tomto čase má viac ako miliardu prehľadov a komentáre zverejnené pod klipom svedčia o tom,

že je pieseň ešte stále populárna.

Začiatkom februára minulého roka vydala pieseň Ciao Adios, ktorá získala pozitívne kritiky. O niekoľko mesiacov neskoršie vyšiel jej zatiaľ posledný singel Heavy a takisto bude na jej debutovom štúdiovom albume. Album bol síce avizovaný na koniec minulého roka, ale vidieť, že speváčka ešte na ňom pracuje.

A vráťme sa takmer na začiatok. Prečo sa jej prvé EP volá práve Karate? Zrejme preto, lebo je Anne-Marie známa aj vo svete športu. Je niekoľkonásobnou držiteľkou zlatých medailí svetových majstrovstiev v karate, presnejšie v štýle shotokan. Neraz povedala, že ju práve tento šport naučil disciplíne a zamerať sa na to, čo robí, čo uplatňuje aj vo svojej kariére. Nemáme čo doložiť, iba odkázať – pokračuj v tom aj naďalej a prekvap nás novými piesňami!

Jasmina Pániková Foto: Asylum / Warner / Atlantic Records