Vzlet 02 2011 by NVU Hlas ľudu

Film

Info-svet

PC hry

Hudba

Z hliny vznikali rôzne zaujímavé plody V sochárskej dielni vládla tvorivá nálada

Makovicka ˇ pre mladých výtvarníkov V zasnežený a mrazivý deň v sobotu 18. decembra 2010 v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci prebiehal 11. Výtvarnícky tábor Makovička pre žiakov základných škôl a škôlkarov. Zvolené boli dve témy, ktoré sa aj realizovali v dvoch dielňach. Grafickú dielňu na tému Oheň viedol akademický grafik Pavel Čáni a vedúcim sochárskej dielne na tému Tvary plodov s násadkou bol akademický sochár Ján Stupavský. V tvorivých dielňach húževnate vytvárali sochy a grafiky nádejní výtvarní umelci z Báčskeho Petrovca, Kulpína, Maglića, Kysáča a Starej Pazovy. Všetci oni boli na konci tábora vyhlásení víťazmi, i keď sa tentoraz na Makovičke nesúťažilo. Artefakty, ktoré sa tu zrodili, si záujemcovia budú môcť pozrieť na výstave venovanej Dňu petrovskej základnej školy, ktorá by mala byť v máji.

Tu sú, hľa, nové vytvorené plody...

V grafickej dielni sa najprv kreslilo na tému ohňa

Michal ĎUROVKA Na pripravený podklad čiže námet sa valcom naniesla tlačiarenská farba...

Výtvarný kritik Vladimír Valentík vysvetlil, ako sa podpisuje grafický odtlačok...

Potom sa tlačilo za pomoci opravdivého grafického lysu

2 | vzlet | február 2011

Ahoj, vzletovci,

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Juraj Bartoš, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Vladimíra Dorčová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Marína Hríbová, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Mária Kotvášová, Marína Krišková, Ivana Kuľová, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Vladislava Lovásová, Jasmina Marček, Stanislava Sládečeková, Hana Slavková, Andrea Speváková, Slađan Daniel Srdič, Janko Takáč, Vlastislav Valentík, Vesna Valihorová-Filipovićová, Ivana Vereski • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Zuzana Kopčoková, Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí: RAĐENOVIĆ Nový Sad • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.hlasludu.com/vzlet E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

OBSAH

INTRO

neubehol celý mesiac odvtedy, čo vyšlo januárové číslo nášho časopisu, a zase sme spolu. Teploty v mínuse počas uplynulých týždňov akoby nás prinútili tráviť viac času v miestnostiach redakcie, výsledkom čoho je nové číslo znovu plné aktualít a zaujímavostí. Na tejto strane a v tomto Úvodníku vám stále znovu (a teda aj teraz) pripomíname, aby ste nám ohlásili, ako sa vám pozdáva obsah Vzletu, čo významne pomôže pri formovaní budúcich čísel. Okrem toho netrpezlivo očakávame zaujímavé správy z vašich prostredí a najmä prejavy vašej tvorivosti. Píšete verše, kreslíte alebo maľujete? Zašlite nám svoje práce na zverejnenie! Zaoberáte sa hudbou alebo športom? Dajte nám o tom vedieť! Máte nejaké iné hobby? Rozdeľte sa s nami o svoje zážitky! Strany Vzletu sú stále otvorené pre vaše aktivity a záujmy. V tomto čísle určitý priestor venúvame 14. februára Dňu zamilovaných – nezabudnite v tento deň vyjadriť lásku milej osobe (či osobám). Akým spôsobom? Možno vás na to inšpiruje práve toto číslo Vzletu…

Výtvarnícky tábor Makovička . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 Ďen zamilovaných . . . . . . . . . . 4 Po nábreží / Filotínky . . . . . . . 5 Študentský život v Nitre na Slovensku . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 Európa pre mňa – Európa pre vás . . . . . . . . . . . . 7 Kvapôčky a ich nové CD . . . . . 8 Z lyžiarskeho denníka mladého Kysáčana . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9 Bieloblatský Zvonček / Academia Istropolitana / Bontón . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10

S pozdravom Stevan Lenhart

Rekordy zo sveta rastlín / Vedeli ste, že... / Citáty / Listujeme v Slovníku cudzích slov . . . 11

Čitateľky z Kysáča nad krížovkou Vzletu

Úrovne občianskej spoločnosti / Evanjelické okienko . . . . . . 12 Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . . . 13 Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . 14-15 Próza: Ivan Hudec . . . . . . . . 16 Komiks: William Henrich . . 17 Horoskop . . . . . . . . . . . . . . . . 18 Enigma / Humor . . . . . . . . . . 19

ZBORNÍK PRÁC 40 ROKOV ČASOPISU VZLET bude vytlačený v priebehu februára 2011 a určitým spôsobom korunuje vlaňajšiu oslavu okrúhleho výročia nášho časopisu. Táto 112-stranová knižka obsahuje 21 textov viacerých autorov, dnešných a bývalých redaktorov a spolupracovníkov Vzletu, ktorí sa zaoberali dejinami, koncepciou a obsahom tohto mládežníckeho mesačníka. Väčšina príspevkov bola prvýkrát predstavená na okrúhlom stole 40 rokov časopisu Vzlet dňa 16. októbra 2010 v Báčskom Petrovci, pokým niektoré texty boli do zborníka zaradené dodatočne. Knižka osvetľuje rôzne obdobia časopisu Vzlet z viacerých uhlov a predstavuje významný dokument o uplynulých štyroch desaťročiach, ale zároveň aj určitý podklad pre budúce výskumy (ešte stále nie celkom zmapovaných) dejín nášho mesačníka. Príspevky sú ilustrované dokumentárnymi fotografiami; ilustráciu na obálke vypracovala Ivana Vereski. Vydavateľom knihy 40 rokov časopisu Vzlet je Novinovovydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu.

Info-svet / Knihy . . . . . . . . . . 20 PC hry: The Whispered World. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21 Film: The Fighter . . . . . . . . . 22 TV serial: Winter’s Bone / Móda / Šport . . . . . . . . . . . . 23 Live reports: The Bambi Molesters / Nile & Melechesh / Punk lyrika . . . . . . . . . . . . . . . 24 Nové albumy . . . . . . . . . . . . . 25 Alter SK: The Swan Bride . . 26

Na titulnej strane: Friendship Angels (ilustrácia Márie Slovákovej)

február 2011 |

vzlet | 3

FEBRUÁR

(pred 50 rokmi) objavený bol chemický prvok lawrencium (Lr). Ide o silno rádioaktívny kovový chemický prvok pripravovaný umelo ožarovaním jadier kalifornia. Vyžaruje alfa a gama žiarenie a je silným zdrojom neutrónov, preto je potrebné s ním manipulovať pri dodržaní bezpečnostných opatrení na prácu s rádioaktívnymi materiálmi.

20. februára 1986

(pred 25 rokmi) štartovala prvá ruská permanentne obývaná vesmírna stanica Mir (Мир). Mir vo vesmíre predstavoval veľké a živé kozmické vedecké laboratórium, ktoré obsluhovali pilotované transportné kozmické lode Sojuz a automatické nákladné lode Progress. Celkový počet experimentov a pozorovaní vykonaných v tejto stanici bol vyše 23 000. Cesta 15 rokov starej ruskej vesmírnej stanice skončila 23. marca 2001, keď Mir bol cielene navedený do zemskej atmosféry, z väčšej časti v nej zhorel a jeho zvyšky dopadli blízko Nadi (Fidži) do Pacifiku. Pripravil: sl

4 vzlet |

| február 2011

Uponáhľaná doba, v akej žijeme, nás naučila udržovať si od ľudí odstup. Objatie ho búra. Ruší intímne zóny človeka a každý, kto sa mu podvolí, je už po pár sekundách šťastnejší a spokojnejší. Nie je to len sugescia, ale veda. Výskumy totiž ukazujú, že už po 20 sekundách strávených v objatí narastá v tele hladina oxytocínu. Táto látka je známa aj ako „hormón zaľúbených“. Vyvoláva príjemné pocity a potláča zlú náladu. Zaujímavé je, že zdravotné účinky objatia sú o niečo výraznejšie u žien ako u mužov. Viaceré vedecké pozorovania potvrdili, že ženám v priebehu objatia klesá hladina stresového hormónu kortizolu, podobne ako krvný tlak. O dôvod viac, aby ste objali svoju polovičku. Poriadne ju vystískajte pre zdravie! Objatie je medzinárodné. Hoci má v rozličných kultúrach rozličné postavenie a používa sa pri špecifických príležitostiach, jeho základné poslanie je pre každý národ, vlastne aj pre každého človeka rovnaké. Navodzuje prepotrebný pocit blízkosti pri lúčení i vítaní, pri ďakovaní i odpúšťaní, pri láske, priateľstve aj úteche. Objatie je liečivým dotykom, ktorý potrebujú deti, ale o nič menej dospelí. Dokáže neporovnateľne viac ako tie najkrajšie slová, viac ako ten najsladší úsmev. Je to jednoducho gesto, ktorým je večná škoda šetriť. so

14. februára 1961

Objatie lieciˇ telo i dušu

rca

(pred 80 rokmi) narodil sa James Byron Dean, americký filmový herec, ktorý sa stal symbolom mládežníckeho rebelantstva. Svetskú slávu získal vďaka rolám vo filmoch East of Eden (Na východ od raja), Rebel Without a Cause (Rebel bez príčiny) a Giant (Obor). Zahynul ako 24-ročný v automobilovej nehode pri Salinas v Kalifornii. Je prvým hercom, ktorý bol posmrtne nominovaný na cenu Oskar.

Pomaly vytrhávali stopku z jablka, a pritom hovorili mená svojich ctiteľov. Pri ktorom mene stopka povolila, to bolo meno budúceho manžela. V niektorých krajinách bolo zase zvykom venovať milovanej žene oblečenie. Pokiaľ dar prijala, dávala súhlas s tým, že sa darca stane jej manželom.

ipe

8. februára 1931

by nemal byť jediným dňom v roku, keď svojim milovaným dávate najavo, že ich máte radi. Bohužiaľ, realita býva často dosť odlišná. Väčšina pánov sa totiž vyznamená milou pozornosťou práve len na Valentína a až do najbližších narodenín, sviatkov alebo Vianoc si na vás nespomenie. Lenže aby sme pánom nekrivdili, pre niektoré dámy to zase bude na dlhú dobu posledný večer, keď boli milé, upravené a sexi. Faktom je, že pre väčšinu mužov je sviatok svätého Valentína tragédiou. Niečo zháňať, kupovať a vôbec čokoľvek originálne vymýšľať sa v tej chvíli zdá ako nadľudský výkon. Lenže sviatok zamilovaných predsa nemusí byť len o rozdávaní darčekov, môžete si ho so svojím milovaným vychutnať spôsobom, aký uznáte vy sami za najlepší. A pretože od žien sa v tento deň žiadne bombastické prekvapenia neočakávajú a Valentín prebieha naopak prevažne v mužskej réžii, máme tu pre vás pár drobných rád, čo si počať s večerom 14. februára. Zaobstarajte si jeden z romantických filmov o ničom a dohodnite si s partnerkou alebo partnerom romantický večierok. Pripravte nejaké chutné občerstvenie, dobré víno. Potom už je to len na vás a vidina príjemne stráveného večera sa môže stať realitou. Možno vás bude ešte zaujímať, akým spôsobom sa oslavoval Deň zamilovaných v minulosti. V rímskej dobe bol vraj 14. február sviatkom bohy-

ne Juno. Vtedy sa robil zvláštny rituál losovania. Dievčatá napísali svoje mená na papierik, ktorý vhodili do zvláštneho bubna. Chlapci potom vyťahovali jednotlivé papieriky, a tak si vyberali svoje milé na celý rok. Neskôr tento pohanský rituál prekážal cirkvi, a preto sa ho snažila akosi upraviť. Do bubna

iqu

z archívu dátumov

Deň svätého Valentína

ssa vo d

Podľa internetových zdrojov: Vladislava Lovásová

Na prahu svätého Valentína

Február je podľa gregoriánskeho kalendára druhý mesiac v roku. Má 28 dní, v priestupnom roku má 29 dní. Trikrát v dejinách mal február 30 dní. Avšak v rímskom kalendári bol február posledným mesiacom v roku. Variant pôvodne rímskeho (respektíve latinského) názvu Februarius obsahuje väčšina európskych jazykov. Február sa začína vždy rovnakým dňom v týždni ako marec a november, s výnimkou priestupného roku, keď sa začína v rovnaký deň ako august.

namiesto dievčenských mien vkladala mená svätých, a výherca potom musel po celý rok žiť ako ten svätý, ktorého meno si z bubna vytiahol. Asi je všetkým jasné, že tento zvyk sa nadlho neujal… A aké zvyky sa v súvislosti so sviatkom svätého Valentína držali inde? V Spojených štátoch sa dievčatá rozhodovali o výbere životného partnera.

Medzi slovenské tradície sa Valentín síce nepočíta, ale je pravda, že v posledných rokoch sa začína silne presadzovať. Napriek tomu je ale nepravdepodobné, že by sa mu raz podarilo v blízkej budúcnosti vytlačiť našu tradíciu – 1. máj. Ale nech už sviatku zamilovaných hovoríme akokoľvek, nikdy nebude na škodu predĺžiť si ho na 365 dní v roku.

Pripravila: Marína Hríbová Použité fotografie z internetových zdrojov

PO NÁBREŽÍ

Zaľúbľeňí že ak ma ešte ras viďja s ťebou f parku, nehiňje mi samica. F prevoďe: ňedostaňem izlazak mesjac dní. Priznaj, že mi je ňi do zezaňja.“ „Ja ňišt ňekontám... Kím sa fejsujeme, si super, ke vínďeš, ponášaš sa – ubi bože! Cepidlačíš, sitňičáriš, príčaš mi príče: té ňesmješ to, té ťa ňepusťja tam, té strúhaš strogoťu, té ovo, té ono; tamam mi, evo, da ťi povjem čo na umu, to na drumu, iďeš na živce. Pa f čom je štós? Opusť sa, malá, ňehisteriši, ľebo skróz pobľesavím a zdvihňem sidro.“ „Pa čo si hneť takí... Da ťi pravo povjem, aj ti mňe na fejse deluješ voľáko zreľejšie, ňemisľím ľem na tvoju sľiku... Enostavňe ma tvoje poruke smírujú, tvoje komentári ma čak uzbuďujú, aľe ke sa nájďeme... bľak. Ľem bi si sa vaťáriv a vješ, že som ja stídľivá, mada ti tvrďíš, že som ustvári ňespretná.“ „Ajde, bre ňefilozofíraj! To som ťi ňigda ňepovjedau. Evo ju, naša klupica, ajde, saňi si... Poť sem blišie, nahňi sa... Ľaľa, voľačo ťi dám. Izvóľiš... Čestítam ťi Svetí Vaľentím!“ „Jój, pa ti si ňi normálňi! Ja sa oňesvesťím... Daj nak ťa... Tu máš poľubac! Evo ťi pusa; evo ťi ešťe ena... Jóu, pa ako si pogoďiu, že som prižeľkívala baš takúto

nárukvicu? Da vješ, že ťa začínam obožávať... Viť ti jeho, akí je naras pažľiví a ja misľela, že si običajňí tupaví dosádeňí namťor. Baš si ma odušéviu!“ „Ma ňije to ňišt... To som ťi je ľem tak, reku,

Ajde, nak ťa tento poklončiť podseťá na ňeskajší ďem....“ „Ama, človeče, vješ ti aj čušať? Čo si sa rospekmeziu... Poť sem... Sem, bľišie! Viď jich... Evo, tam hor, viďíš tem pár hrľíčkou...?“ „Ej, pomaľi... Uspor! Máňi, nadínďe ťi zas voľakto s tvojich, a...“ „Čo ma briga! Viť jich, viť, ako sa kcú, tje hrľíčke, viďíš...? Tam na téj halúzi! Čo keby zme aj my dvaja probuvaľi tag isto?“ „Si ti normálna? Pa ve bi pukla halús a mi bi zme rokľi pravo na stazu...“ „No ve, čo vravíš... a chitná pomoc bi nás odvjezla do bólňici...“ „Ňije vikľúčenuo... Aľebo marica pravo do ťúzi. A táto nárukvica bi zavŕšila voľaďe v jendeku...“ „Áu, či si romantičňí! Tak čo si mi ju vopšte aj pokláňau, ke mi teras...? Éj, čo si naváľiu ako hluchí na teľefóm...!“ „Ťut, bre! Ke som s ťebou, tak som aj hluchí aj ťoraví aj lúdi, aj šašaví, aj... „Míšoňík!“ „Mišuľka...“ Ilustrácia: Dušan Durman

„Ťao, Míšoňa! Ďe iďeme?“ „Zdravo, Mišuľa! Ňemárim, ďe got kceš. Čo buďeme...?“ „Pa čo bi zme... Móžme sa prešétať, naprímer kéjom, po bezdám a curik. Váži?“ „Čo sa mňa tíče, okej.“ „Aľe si ti voľáki ťutológ; ajde ma zabávaj.“ „E, pa ňi si kľínka, abi som ťa zabávau.“ „Ajde, Míšoňa, ňebuc smor; ňevravím ťi abi si ma hájšovkau. Rosprávaj mi, naprímer, čo jesto u ťeba.“ „Ma ajde, nemoj mi reťi; čo ťi mám čo diváňiť, ňisom ťi ja pripovedáč aňi guslár... Ajde, iďeme ipak do parku.“ „Tamam posla! Misľíš, ako tedi, ke nadišla moja kéva, baš ke si začau biť bezobrazňí... Jok, ňejďem aňi čo ako buďeš navaľuvať.“ „Aľe tedi, ke som ťa zagŕľiv, si ňevravela, že som bezobrazňí. Ve ti si zanovétala: ajde, pa ajde na našu klupicu. Tedi si kcela a teras ma iďeš zavitlávať... Iďeme, či ňi? Ag ňejďeme, vozdra. Nedopusťím abi si ma voďila za nos. Ag ma kceš otkvačiť, povec mi direktňe...“ „Uf, či si náporňí! Pomaľi, dáso, čo sa hneť páľiš ako upaľáč? Trenútňe cvikám, abi nás zas ňespaziľi, ľebo narobja čitavú ujdurmu. Matorí mi zapréťiv,

ňevjem, či vješ, ňeska je Ďem zaľúbľenich. Pa... reku... čo ja vjem... ňemárim; možno bi zme baš odňeska mohľi mi dvaja stvárňe fúrať... Misľím ozbiľňe... ňi ľem bezveze meditírať a gluváriť... kapíraš?!

jbš

FILOTÍNKY ciže: životno-neživotné filozofie o všelicom

A je po nom... ˇ

Poučení skúsenosťami s praktizovaním predošlej filotínovskej rady, do tejto sme sa dali s veselosťou, i keď mierne depresívni, a aj napriek tomu, že sociálnoekonomická nezvestná realita stále pretrváva. Veď nehovorí sa nadarmo, že január je najdlhším mesiacom v roku, či nie? Chceli sme sa ale zdržať pri tých výskumoch o šťastí a čím lepšie uplatniť nové vedeckoalternatívne poznatky. Preto sme pátrali po dobrom recepte. A niečo sme aj našli, síce také, trochu latentné, ale výsledky má. A nie je v otázke ani chýrečný Šťastko, ani zázračná predstavivosť. Tento prístup je celkom iný. Už aj preto, že sa začal. Ak ste si to nevšimli, nuž

to je pre tú latentnosť. Hovorí sa, že keď nás niečo bolí, o tom treba rozprávať a bude nám ľahšie. A tak sme pátrali po príhodnej rozprávke na témy boľavé. V tom sme sa stretli – ak už nie zoči-voči, ono potom, uchom na ucho, či už tak nejako – s naším nešťastným panónskym námorníkom, ktorý stratil more. A to už nie je malá vec. Ide o to, že vo svojom nešťastí ospieval aj nešťastie iných a robil ešte kadejaké iné veci, hlavne vznikli pri tom celkom na naše trápenia primerané a celkom sociálne založené pesničky, samozrejme, s latentným úsmevom. Ako, hľa, táto: ... Da ti je BMW i ostalo sve ... Nuž, latentnosť je potvrdená

a za BMW-om sa aj my budeme takto ešte dlho, dlho iba pozerať, keď prefrndží po bulvári. No panónski námorníci aj na to majú liek: ... mrš iz našeg šora kad neumeš da sanjaš ... Možno sme to trochu prehnali. Ale ak ste doteraz nepocítili latentnú silu šťastia a ani raz sa neusmiali, máme ešte jedného zajačika v klobúku. Malého, bieleho, útulného a snivého. A to s vesmírnymi snami. Ako chudera Lajka, ktorá sa však dožila toho, aby ju odpálili na Mesiac. Éj, keby tak Lajka vedela rozprávať... Keďže sme začali s panónskym námorníkom a popotácali sa vesmírom, tak mu treba dať aj

záverečné slovo. O vesmíre, samozrejme. Nie však o Mesiaci. Zašli sme trochu ďalej, a tentoraz to bude o Marse: – A to je ten náš zajačik... ... da imam ovce, prod’o bi ja ovce... Niekedy aj pátranie robí radosť a preto ho nechávame vám. Veríme, že sa usmejete, keď nájdete tieto veršíky najznámejšieho panónskeho námorníka – kapitána Đorđa Balaševića (pomáhame: Da ti je BMW, Verovanje, Koliki su Marsovci). Čas je však pristáť, a preto spúšťame kotvu po nasledujúcu Filotínku.

február 2011 |

Asp-asp

vzlet | 5

k ilustrácii na titulnej strane

VIVA LA VIDA alebo:

foto: Artur Nizicky

Autorkou ilustrácie Friendship

Angels (čiže: Anjeli priateľstva) na titulnej strane tohto čísla Vzletu je Mária Slováková, umelkyňa slovenského pôvodu, ktorá žije a pracuje v Anglicku. Ináč s menom tejto autorky sa čitatelia nášho časopisu mali príležitosť stretnúť aj pred niekoľkými rokmi (presnejšie v júni 2006), keď boli predstavené jej práce a uverejnené bolo interview so Slovákovou. Postavy na väčšine jej obrazov a ilustrácií sú kresliarsky výrazne jednoduché, žiaria úprimnosťou a priamosťou a nachádzajú tak cestu k srdciam mnohých milovníkov tohto druhu tvorby. Mária Slováková sa narodila v Bojniciach na Slovensku, ako 17-ročná začala cestovať po rôznych krajinách, spoznávať svet a predstavovať ľuďom svoje umelecké vízie, vypracované v podobe akrylových kresieb na papieri a plátne, ako aj na rozličných plochách exteriéru, pričom často spolupracuje s inými umelcami v realizácii muralov veľkých dimenzií. Svoje posledné také výtvarné dielo na stene vypracovala počas vlaňajšieho festivalu Pohoda, kde bola tiež predstavená kniha poézie Na výlete do vesmíru autora Branislava Jobusa, ktorú ilustrovala práve Slováková. Táto autorka sa tiež zaoberá poéziou a prezentuje ju osobne na rôznych umeleckých stretnutiach typu spoken-word. Viac informácií o tejto všestrannej autorke a jej tvorbe možno nájsť na internetovej adrese www.maria-slovakova.net. J. M.

6 vzlet |

| február 2011

Po skúškach Študentský život začína vtedy,

keď skúškové obdobie končí. Keď už všetci máme po skúškach, ukončené sú zbytočne dlhé práce a odovzdané sú prezentácie – zábava sa môže začať! Popíjanie kávy v izbe s najlepšími kamarátkami s veľkým úsmevom na tvári, žiadne myšlienky o poznámkach, materiáloch a o známkach. Je to prvé, čo vždy urobím, keď sa skončí to nešťastné skúškové. Prechádzka po Nitre a obchodných domoch, nákupy ako odmena za všetky urobené skúšky. Akže je piatok, nové tričko musí byť v mojej skrini – veď si musím obliecť niečo nové na oslavu… Každý študent vám určite povie, že koniec skúškového treba poriadne osláviť. Ja nie som výnimkou. Nasleduje príprava na party, maľovanie, nový účes a, samozrejme,

aj „vypínanie rozumu”.  A ide sa von, na pivko, červený alebo biely strik, to už podľa vášho výberu. Netreba sa opiť, iba nazdraviť pre neprespaté noci, hodiny sedenia pri knihe, ktoré sa nám oplatili, ale aj dať si už do žalúdka niečo, čo nie je káva. Treba sa zobudiť okolo obeda, nie ráno, veď už stačilo, treba sa aj vyspať, a to poriadne. Potom môžeme pokračovať ďalej. To znamená nekonečné pozeranie filmov pri pukancoch, samozrejme, a potom nasleduje... a ďalej nič. Je to vlastne najlepšie obdobie. Vôbec nemusíte rozmýšľať o vážnych veciach, len relaxovať sa v príjemnej spoločnosti, a robiť všetko to, na čo ste nemali čas v priebehu skúškového obdobia. Ako tretiačka, ktorá už dosť takýchto období prežila, mám pre vás ešte niekoľko návrhov na dosiahnutie pokoja v duši po skúškach: 1. Objednať si veľkú pizzu s kamošmi, a zjesť ju pri pozeraní romantických filmov. 2. Zapnúť si telefón, a zavolať všetkým, na ktorých ste nemali času, lebo ste sa museli kamarátiť s knihou. 3. Navštíviť bary, ktoré vám určite chýbali. 4. Aspoň na týždeň zabudnúť na slovko „poznámky” a vetu „Musím sa učiť!” a robiť všetko iba pre seba a pre vlastný pokoj. Ďalšie veci pre vašu relaxáciu si určite vymyslíte sami, lebo každému zodpovedá niečo iné. Dôležité je, aby ste po tej relaxácii mohli pokračovať ďalej, lebo na vás vždy čakajú ešte ťažšie záväzky, na ktoré musíte byť pripravení, úspešne prekonať ďalšiu prekážku a dosiahnuť svoj cieľ. Teodora ILIĆOVÁ

edukacné zážitky zo Slovenska

ˇ – Európa pre vás Európa pre mna Pod názvom Europe Me – Europe You sa realizoval medzinárodný projekt, cieľom ktorého je zhromaždiť mladých ľudí z rôznych európskych štátov, aby viedli rozhovory a diskusie na tému euroobčianstva, a tak pochopili význam aktívneho občianstva a úlohu mladých v dnešnej Európe.

Vďaka projektu Europe Me – Europe You začiatkom januára 2011 sme sa dostali do Michaloviec na Slovensku. V projekte sa okrem nás zúčastnili aj mladí ľudia z Rumunska a Česka. Zo Srbska šli Ivan Kŕč, Denis Hučka, Zlatko Povolný, Igor Markuš, Mihaela Kočišová, Tina Bokorová a Božena Povolná. Boli sme ubytovaní v hoteli Chemes, kde boli usporiadané semináre. Na Slovensku sme zostali 8 dní. Hotel Chemes sa nachádza pri Zemplínskej šírave. V tomto projekte sa hovorilo o Európe a Európskej únii, občianstve a kultúre národov. Mali sme tímové úlohy a semináre, spolu s tým aj zábavu a hry. Semináre sme mali trikrát denne, ale tiež bolo nadostač voľného času, takže sme mohli ísť do sauny a bazénu, zahrať si stolný tenis, biliard a karty. Mali sme príležitosť zahrať si aj hokej, typickú hru na Slovensku. S mladými ľuďmi z iných krajín sme sa zoznamovali prostredníctvom hier a tímových prác. Jedného večera sme sa vybrali na prechádzku popri jazere. Boli sme aj na obchôdzke mesta

táciou, a priniesli sme aj naše tradičné jedlá. Našu krajinu v tomto projekte zastupovali predstavitelia Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj (AERD) Daniela Ďurašová a Martin Markuš, koordinátorom celého projektu bol Vojtech Toth z organizácie Carpe Diem.

Boli to skutočné zažitky a zároveň podnet, aby sa aj naďalej organizovali takéto projekty, vďaka ktorým sa dozvedáme o mladých

ľuďoch žijúcich v zahraničí, priatelíme sa a nadobúdame viac poznatkov o Európskej únii. Z tohto výletu sme si priniesli domov krásne zážitky, obohatili sme si naše vedomosti a získali nových priateľov. Tina Bokorová a Božena Povolná z Padiny

Michalovce. Navštívili sme múzeum a námestie, kde sme sa fotili pri veľkej jedli, ktorá nám medzičasom vyludzovala vianočné pesničky. Večer účastníci prezentovali svoje krajiny, kultúru a iné zaujímavosti. My sme sa predstavili pesničkami a recifebruár 2011 |

vzlet | 7

mládežnícky spevácky súbor z Hložian

ČLENOVIA súboru Kvapôčky sú mladí po konfirmácii. Sú to: Amanda, Ivana, Anna Ch., Anna M., Daniela Z., Daniela K., Martina, Monika, Marína B., Michaela M., Anna Č., Miroslav, Marta, Michaela K., Annamária, Maja, Jasmina, Daniela S., Elena, Tatiana D., Marína Z., Janko, Tatiana M., Anka, Tatiana K., Daniela M., Ján a Darko. Nacvičovanie tohto súboru majú na starosti farár Jaroslav Kopčok a kantor Rastislav Dudáš.

Kvapôcˇky a ich nové CD Kvapôčky v hložianskom kostole

súboru Kvapôčky vystriedalo sa v ňom asi 50 mladých. Z pôvodevanjelickej cirkvi ných Kvapôčok dnes už zostali v Hložanoch pôsobí aj mláiba päť dievčat a jeden chlapec. dežnícky spevácky súbor Počas svojho existovania nacvičili viac ako 60 piesní, z ktorých 40 je nahratých na cédečkách. Najviac pesničiek sa naučili spievať – ako to povedal farár Jaroslav Kopčok – z iných CD osvedčených a kvalitných skupín zo Slovenska a Čiech. Na novom CD Kvapôčok sú len dve pesničky z istého zdroja a majú na ňom aj vlastnú tvorbu, čiže niekoľko svojich textov. Na tom, aby Kvapôčky vloNahrávanie CD bolo vyčerpávajúce, dobre sa spievalo, ale aj spalo: v štúdiu žili svoje slávičie hlasy na Head Room sú počas spánku zvečnené toto cédečko, podieľali sa viacerí ľudia, ktorým patrí už osvedčené speváčky Tatiana Makanová, Marína Záhorcová a Marta vďaka. Kvapôčky vystupovali Gažová v mnohých mestách na Kvapôčky, v rámci ktorého Slovensku. A tam sa vlastne celštyria členovia vlani vytvorili kom náhodne zrodila idea súbor akoby podskupinu pod Podarilo sa im to: Kvapôčky a farár názvom Šiesty zmysel. Jaroslav Kopčok Koncom roka 2010 sa verejnosti predstavili svojou najnovšou speváckou tvorbou. Vrcholom aktivity bolo nové, v poradí tretie CD vydanie pod názvom Kto si, kto som?, obsahujúce dvanásť páčivých piesní so slávičími hlasmi a náboženskou náplňou. Počas viac ako trojročnej existencie Speváckeho

Pri Slovenskej

8 | vzlet | február 2011

takto pomenovať – počas ich vystúpenia v mestečku Dudince roku 2007 spev bol sprevádzaný kvapôčkami dažďa, ktorý bol celkom

trediach – v Kulpíne, Čelareve, Starej Pazove, Kovačici, Lugu, Bielom Blate, Ľube, Aradáči, Báčskom Petrovci, Báčskej Palanke, Pivnici, a prirodzene v Hložanoch (aj mimo chrámu, na rôznych podujatiach). Dôraz v spoločenstve týchto

Časť výrobného tímu: Samuel Kováč ml., Ondrej Pavčok-Piky, Jaroslav Kopčok, Alan Momirović (z druhej strany objektívu boli Rastislav Dudáš a David Stojanović)

v súlade s textom piesne. Svojou prácou a repertoárom sa tiež predstavili a dojemne zapôsobili na obecenstvo v Česku. Samozrejme, súbor sa predstavil aj v našich pros-

mladých ľudí je aj na vzájomnom upevňovaní vzťahov. Okrem pravidelných týždenných stretnutí chodia aj na rekreačné zájazdy a venujú sa rôznym aktivitám, ako napr. plávanie… Z tohto súboru vyrástla nejedna mladá a nádejná speváčka. Hložianska mládež týmto krokom hodila kamienok do večnosti v zachovávaní identity v Slovenskej evanjelickej cirkvi, na čo Hložančania môžu s plným právom byť hrdí. Jasminka ČINČURÁKOVÁGALAMBOŠOVÁ Autorka textu v značnej miere ďakuje hložianskemu farárovi Jaroslavovi Kopčokovi, ktorý poskytol aj fotografie

Oddych pre oči

z lyžiarskeho denníka mladého Kysácana ˇ

Bohaté dojmy z Rakúska Flachau

Kto si raz obľúbi lyže a zažije čaro lyžovania, už sa ho ľahko nevzdá. Pre 14-ročného Andreja Stupavského z Kysáča leto je relaxáciou a zima adrenalínom. Ešte ako 6-ročný prvýkrát zastal na lyže a bol veľmi šťastný. Lyžiarskym tajomstvám ho učil otec na Jahorine. Odvtedy pravidelne počas zimných prázdnin s rodičmi chodieva na lyžovanie. Už navštívil Tale, Opalisko, Jasnu,

Ubytovanie mali v mestečku Kaprun. V prvý deň, bez oddychu po nočnej jazde, začali lyžovačku v lyžiarskom stredisku Schladming s 32 km dráhou. Tu prebiehajú prípravy na Svetové majstrovstvo v zjazdovom lyžovaní na rok 2013. V nasledujúci deň lyžovali v Kaprune na malebných dráhach (dĺžka 20 km). Pri každom strome boli postavené i umelé zvieratká, ktoré tie kraje obývajú. Andrej si už obľúbil dráhy pre tzv. free stylerov, so smelosťou skúseného lyžiaria si dovolí odbočiť a lyžovať na vlastnú zodpovednosť. Najradšej má červenú dráhu, ale aj najťažšiu čiernu ľahko zdolá. Vo Flachau (dĺžka dráh 111

Saalbach

Martinské hole, Jasenskú dolinu, Staru Planinu, Donovaly, Králiky, Zvieratká pri stromoch Šachtičky. Teraz v januári Stupavskovci pobudli v Rakúsku, ktoré človeka nenecháva ľahostajným. Každý deň s lyžovačkou na inom mieste, s bohatým obsahom a s lístkom Salzburg Super Ski Card mali prístup na všetky terény. Andrej spolu s otcom chceli zmapovať čím viac dráh, čo sa im aj podarilo (vedľa názvu mesta uvedieme aj dĺžku jestvujúcej lyžiarskej dráhy). Rakúsko ponúka veľký výber nádherných a moderne zariadených dráh. Pred lavínami mali obavy, a preto sa takým miestam vyhýbali. Andrej už štartoval

km) sa spúšťali z brehu i na druhú stranu do Wagrainu (dĺžka dráh 34,7 km). Tu sa zdržali do polnoci pri sledovaní FIS Ski World Cup Flachau Snow Space Ladies Skinight (víťazky súťaže ženských nočných slalomových pretekov o svetový pohár vo Flachau). Čaro atmosféry za prítomnosti

dráhy, kde neprší, ale sneží. Na ľadovci na vrchu Kitzsteinhorn (dĺžka dráhy 41 km) s nadmorskou výškou 3 203 m hojne snežilo. Ďalší deň patril Saalbachu, ktorý sa okrem iného môže pochváliť extra rýchlymi a modernými lanovkami s vyhrievaním. Na ceste domov sa ešte zastavili v Bischofshofen

Andrej s otcom

15 000 ľudí bolo veľkolepé, ako i udelenie pohára. Prvé miesto obsadili Maria Riesch (Nemka) a Tanja Poutiainen (Fínka). Fanúšikovali za Slovenku Veroniku Zuzulovú, Skokanské ktorá mostíky so znáobsadila Bischofshofen mymi 5. miesto. skokanskými Andrej mal mostíkmi. možnosť dotknúť Bohaté dojmy na sa lyží účastníčok, zasnežené končiare pocítiť ich ostrosť, od Álp, mestečká s kostoŠvédky dostal autogram. líkmi, športové obchody Po súťaži bol i veľkolepý a vôbec pobyt v Rakúsku so ohňostroj. všetkou originálnou krásou Nasledoval deň na prekrásna Andreja dojímavo zapônom Zell am See (dĺžka dráhy sobili. Pobyt v Rakúsku by si 77 km) s pohľadom zhora na rád predĺžil, avšak prázdniny jazero hlboké 68 m. Keďže v sa končili, čakali ho už školské piaty deň pršalo, šli na vyššie povinnosti a ďalšie záľuby, ktorých má až niekoľko. Jednou z najnovších je i strelectvo, je členom Streleckého klubu Tatra Kysáč. Je dobrým strelcom a verí, že trénovaním dospeje ešte k lepším výsledkom. Ku všetkému pristupuje s vážnosťou a veľkou láskou. Jaruška FERKOVÁ február 2011 |

vzlet | 9

školské casopisy

prvá univerzita na území Slovenska

Bieloblatský Zvonček Pomenovaný podľa všeobecne obľúbenej veci väčšiny žiakov v Základnej škole Bratstva-jednoty v Bielom Blate vychádza časopis Zvonček. Zatiaľ posledné tretie číslo vyšlo v druhej polovici minulého roka a vytlačené je na 18 stranách na hladkom papieri v čiernobielej technike. Texty v časopise sú písané vo viacerých jazykoch, v ktorých prebieha výučba na bieloblatskej škole: v srbčine, slovenčine, maďarčine a bulharčine. Keď ide o príspevky v slovenskom jazyku, možno čítať o evanjelických besiedkach a vlaňajšom Letnom tábore evanjelickej mládeže, o výučbe po slovensky v Predškolskej ustanovizni

Academia Istropolitana Academia

Lienka, a je tu aj pekný počet žiackych básničiek. Na stranách Zvončeka sa píše aj o žiackych úspechoch v rôznych súťaženiach, pobyte žiakov v Maďarsku, o školskej knižnici a lokálnom futbalovom klube. Časopis je ilustrovaný početnými fotografiami školských aktivít, ako aj žiackymi kresbami. Vydávanie školského časopisu je v každom prípade chvályhodná činnosť a treba ju jednoznačne podporiť. Zároveň však treba poukázať na to, že doriešením niektorých základných vecí možno významne skvalitniť vzhľad a obsah takýchto publikácií. Pozorujúc tretie číslo časopisu Zvonček možno napr. všeobecne uzavrieť, že z technickej strany bolo treba dbať na plánovanie strán, ktorých počet by z praktických dôvodov mal byť deliteľný číslom 4 (teda namiesto 18 by viac zodpovedal počet strán 16 alebo 20), pokým pri jazykovej úprave textov by bolo treba angažovať odborníka, ktorý bude mať na starosti lektorskú časť práce. Veríme, že redakcia Zvončeka už v nasledujúcom čísle bude mať na zreteli tieto veci a vopred sa tešíme na ich ďalšie číslo. Časopis Vzlet bude aj do budúcna informovať o školských časopisoch v našich prostrediach. Očakávame aj váš časopis – zašlite nám ho… sl

Istropolitana bola prvou univerzitou na území Slovenska. Samotný názov Istropolitana odvodený je zo slov Ister (Dunaj) a polis (mesto), takže v doslovnom preklade názov tejto univerzity znamená Vysoká škola v dunajskom meste. Dňa 29. mája 1465 pápež Pavol II. na žiadosť kráľa Mateja Korvína poveril ostrihomského arcibiskupa a vzdelaného humanistu J. Vitéza, aby v Bratislave zriadil univerzitu. Začala pôsobiť až 20. júla 1467, a to podľa vzoru univerzity v Bologni. Jej kancelárom sa stal J. Vitéz, pokým

vicekancelárom bol bratislavský prepošt J. Schomberg. Podrobnosti o činnosti tejto I. univerzity sú neznáme, keďže sa archívne zdroje nezachovali. Predpokladá sa, že pôsobila na nej artistická (filozofická) a teologická fakulta, kým je pôsobenie právnickej a lekárskej fakulty na nej otázne. Táto univerzita bola pôsobiskom mnohých známych učencov tej doby, z ktorých niektorí pôsobili aj na viedenskej univerzite. Arcibiskup Vitéz sa zapojil do sprisahania proti kráľovi Matejovi, čo priviedlo k jeho uväzneniu. Samým tým aj viacerí učitelia odišli z univerzity. Niektorí z nich prešli na kráľovský dvor v Budíne.

Priamych správ o zániku Academie Istropolitany niet. Roku 1485 kráľ Matej presunul svoje sídlo do Viedne a pravdepodobne vtedy stratil aj záujem o jej podporu. Údajne bolo roku 1492 v jej budove skladište zbraní, kým sa o Academii píše, že dávno zanikla. Dnes sa v budove niekdajšej Istropolitany na Ventúrskej ulici číslo 3, ktorá v 15. storočí mala názov Študentská ulica, nachádza Univerzita hudobného umenia. Podľa Lexikónu slovenských dejín: Vladislava Lovásová

bontón SPOLOČENSKÉ SPRÁVANIE:

Správame sa ohl'aduplne? V nasledujúcich

riadkoch vám ponúkame niekoľko pravidiel zo slušného správania. Naučiť sa pravidlá spoločenského ohľaduplného správania sa – je to nielen veľmi dôležité a užitočné, ale často aj zábavné. Úctivým a zdvorilým správaním upútame pozitívny obdiv a pozornosť, potešíme svojich rodičov, kamarátov, učiteľov. A zároveň obohatíme seba či vlastný charakter.

10 | vzlet | február 2011

– Nezabúdaj na slušné slová doma, v škole i vonku. Používaj „Čau“, „Vitajte“, „Dobrý deň“, „Maj sa“ a pod. – Mladší najprv pozdravia starších, chlapci najprv dievčatá. – Prvý zdraví ten, kto vchádza do miestnosti. – Ak sa s niekým zdravíš, vyber si ruky z vreciek. – Na ulici a na dvore sa nepatrí nahlas vykrikovať. – Nezabúdaj používať slová ako „prosím“, „prepáčte“, „ďakujem“. – Ak ku niekomu prídeš neskoro, nezabudni sa ospravedlniť.

– Nepoužívaj škaredé slová. – Ak o niekomu alebo o niečom hovoríš, neukazuj prstom. Nepatrí sa to. – Nezízaj cez kľúčovú dierku. – Neprehŕňaj sa v cudzích zásuvkách, skriniach, perečníkoch, batohoch... – Ak si od niekoho niečo požičiaš, nezabudni to vrátiť. – Ak zistíš, že do autobusu nastúpil starší človek, tehotná žena, žena s dieťaťom alebo človek s nohou v sadre, uvoľni miesto. Pripravila: JČG

Rekordy

MAGNÓLIA

(Magnolia) – najstarší rod kvitnúcich stromov

ZO SVETA RASTLÍN (3) Pripravuje: V-v VALENTÍK

OLIVOVNÍK EURÓPSKY

(Olea europaea) – najdlhšie pestovaný „posvätný“ strom Olivovník patrí k najstarším kultúrnym rastlinám. Človek ho začal pestovať už v neolite – mladšej dobe kamennej, t. j. niekoľko tisícročí pred naším letopočtom. Divo rastúci predok kultúrneho olivovníka nebol nikde objavený. Dokázané je, že sa v Grécku olivovník pestoval už pred 3 500 rokmi. Už v staroveku osud olivovníka bol spojený s národmi Stredomoria, ktoré ho považovali za posvätný strom. Olivovník a neskoršie jeho zelená ratolesť a veniec sa považovali za symbol mieru, zhody, šťastia a dlhého života. Olivová ratolesť je dodnes symbolom mieru. Zobrazovaná je na rôznych erboch a razená na minciach. Olivovník sa zvlášť vysoko cení pre svoje plody, veľkosti 1 až 3 cm. V nezrelom stave sú sivozelenej farby, ktorá sa v dobe zrelosti mení až na fialovo-čiernu. Obsahujú 40 až 60 % oleja používaného v potravinárstve, medicíne, kozmetike a na technické účely.

Magnólia ľaliokvetá (Magnolia liliflora) Veľmi ťažko by sa dalo zistiť, na ktorej rastline vyrástol prvý kvet. Skamenelé zvyšky peľových zrniek, ktoré boli objavené, dokazujú, že kvitnúce rastliny existovali už v jure, čiže pred vyše 160 miliónmi rokov. Vývoj krytosemenných, čiže kvitnúcich rastlín je do veľkej miery nevyjasnený. Predpokladá sa, že ich pôvod treba odvodzovať z papraďosemenných rastlín (Pteridospermae) a že sa pravdepodobne vyvinuli v horských oblastiach vtedajších tropických území už v období perm-trias. Všeobecne platí, že najpôvodnejším radom všetkých kvitnúcich rastlín sú magnóliotvaré (Magnoliales), pričom sú magnóliovité (Magnoliaceae) nesporne jednou z najstarších čeľadí krytosemenných drevín. Aj tie najstaršie druhy už mali kvety podobajúce sa dnešným magnóliám. Názov dostali podľa francúzskeho botanika Pierra Magnola (1638 – 1715). Čeľaď magnóliovité (Magnoliaceae) obsahuje 12 rodov a približne 200 druhov. Väčšina druhov sa vyskytuje vo východnej Ázii, od Himalájí cez Čínu po Japonsko a v juhovýchodnej Ázii po Novú Guineu.

Citáty

Slnko – hviezda v strede Slnečnej sústavy

Pripravila: V. VALIHOROVÁ-FILIPOVIĆOVÁ

2. Ak má človek prežiť, musí sa naučiť mať radosť zo zásadných rozdielov medzi ľuďmi a medzi kultúrami. Naučí sa, že rozdiely v myšlienkach a správaní sú očarujúce, sú časťou zaujímavej rozmanitosti života, nie niečím, čoho sa treba báť. Gene Roddenberry 3. Ak miluje človek naozaj, len málo z toho dokáže vyjadriť. Robert Desnos 4. Ak milujem iného človeka, cítim sa jedno s ním, či s ňou, ale s ním takým, aký je, nie takým, akého ho chcem mať ako objekt pre svoju potrebu. Je jasné, že taká úcta je možná len vtedy, ak som ja dosiahol nezávislosť; ak viem stáť a chodiť bez bariel, nemusím ovládať či vykorisťovať kohokoľvek iného. Erich Fromm

VEDELI STE, ŽE...

5. Ak môžete človeka naučiť niečomu dobrému a nespravíte to, strácate svojho brata. Čínske príslovie

... priemer Slnka je 1 392 000 km. ... teplota jadra Slnka je 15 miliónov stupňov Celzia. ... teplota povrchu Slnka je 5 500 stupňov Celzia. ... potrebný čas, aby slnečné svetlo prišlo po planétu Zem, je 8,3 minúty. ... Slnko pozostáva zo 71 % vodíka, 27 % hélia a 2 % ťažších plynov. Pripravuje: V. LOVÁSOVÁ

6. Ak pomôžeš jednému človeku, pomôžeš tým celému svetu. Talmud 7. Ak sa človek zaoberá sledovaním svojho organizmu alebo morálneho rozpoloženia, bude sa určite cítiť chorým. Johann Wolfgang Goethe 8. Ak poznáš tvár človeka, neznamená to, že poznáš jeho srdce. Čínske príslovie 9. Ak skutočne milujeme, vnímame a rešpektujeme milovaného človeka vždy ako niekoho, kto má úplne samostatnú, odlišnú identitu, a podporujeme ho v tom, aby takouto nezávislou a jedinečnou osobnosťou zostal. M. Scott Peck 10. Ak si ľahostajný k utrpeniu druhých, nezaslúžiš si nazývať sa človekom. Saadi

Pripravuje: VVF

1. Ak je človek zamilovaný sám do seba, má to tú výhodu, že keď sa znenávidí, nemusí sa rozvádzať. Tibor Dery

Listujeme v Slovníku cudzích slov – kajman – americký vodný jašter podobný krokodílovi – kajuta – menšia obytná jednotka na lodi – kakadu – druh papagája – kalamár – nádobka na atrament – kalamita – nešťastie, nehoda – kalcifikácia – vápenatenie

– kaleidoskop – optická hračka, pri ktorej farebné papieriky, skielka alebo kamienky tvoria rôzne súmerné farebné vzory – kalif – mohamedánsky vládca – kaligrafický – krasopisný – kaliko – druh bavlnenej tkaniny

február 2011 |

vzlet | 11

úrovne obcianskej spolocnosti

Občianska spoločnosť a štátna moc – inde a u nás

Občiansku spoločnosť vytvárajú slobodné aktivity občanov, ktoré sú nezávislé od politickej, resp. štátnej moci. Dôležitou zložkou občianskej spoločnosti sú združenia občanov (napr. mimovládne organizácie), ktoré pôsobia v rozmanitých oblastiach, ako napr. vzdelávanie, spoločenský výskum, ľudské práva, sociálne a charitatívne aktivity, životné prostredie, práca s deťmi a mládežou, kultúra a iné. Občianska spoločnosť sa prejavuje aj ako významná prekážka nedemokratickým tendenciám štátu. V totalitných režimoch (aké sú v súčasnosti Severná Kórea, Čína, Kuba, Irán a iné) sú občianske aktivity pod kontrolou politickej moci, takže môžeme povedať, že

slobodné aktivity občanov, resp. občianska spoločnosť v týchto štátoch je potlačená a prakticky neexistuje. Občianska spoločnosť sa v takých kraji-

Známa fotografia človeka pred tankom počas krvavého potlačenia študentských protestov na pekingskom námestí Tchien-an-men 4. júna 1989 (doteraz nie je známe, koľko ľudí zahynulo počas intervencie čínskej armády)

niu ľudských práv. O utváraní a obnove občianskej spoločnosti v Srbsku v tomto význame možno teda hovoriť až po páde režimu roku 2000. Väčšina dnes existujúcich občianskych združení a organizácií v Srbsku vtedy vznikla alebo získala slobodu pre svoje pôsobenie. Vo vyspelej časti sveta sa mimovládny sektor významnou mierou podieľa na zamestnávaní

evanjelické okienko

Ako počala Mária? (2) Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán (Lk 1, 45)

Toto Slovo života je časťou jednoduchého, ale zároveň veľmi vznešeného príbehu: ide o stretnutie dvoch tehotných žien, dvoch matiek, ktorých duchovné i telesné spolužitie s očakávanými synmi je úplné. Keď prehovorí Mária, chlapček v Alžbete od radosti poskočí. A keď hovorí Alžbeta, akoby na jej pery kládol slová sám Ježišov predchodca. No kým prvými slovami hymnickej chvály venovanej Márii sa Alžbeta obracia osobne na Pánovu matku, posledné slová sú vyslovené v tretej osobe: Blahoslavená je tá, ktorá uverila (Lk 1, 45). Týmto Alžbetino „vyhlásenie nadobúda charakter všeobecne platnej pravdy: vyslovené blahoslavenstvo platí o všetkých veriacich, patrí tým, ktorí prijímajú Božie slová, uskutočňujú ich a v Márii nachádzajú

nách najčastejšie aj formuje ako prejav odporu proti totalitnej moci a nerešpektova-

pre to ideálny vzor“. V Márii existuje veľmi úzke puto medzi vierou a materstvom, keďže je plodom počúvania Božieho slova. Lukáš nám tu však naznačuje čosi, čo sa týka i nás. Neskôr totiž Ježiš v jeho evanjeliu povie: Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho (Lk 8, 21). Máriina príbuzná Alžbeta vedená Duchom Svätým akoby predbehla tieto slová a oznamuje nám, že každý učeník sa môže stať Pánovou „matkou“. Podmienkou je, aby uveril Božím slovám a aby ich žil. Po Ježišovi je Mária tou, ktorá najlepšie a najdokonalejšie vedela Bohu povedať svoje „áno“. Predovšetkým v tom spočíva jej veľkosť. Máriino poslanie Božej Matky je čosi vznešené a ohromujúce. Lenže Boh nepozýva len Pannu Máriu, aby zrodila v sebe Krista. Hoci iným spôsobom, každý kresťan

12 | vzlet | február 2011

má podobné poslanie: vteliť do seba Krista, aby mohol ako apoštol Pavol povedať: Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus (Gal 2, 20). Lenže ako to uskutočniť? Stavať sa k Božím slovám ako Mária s úplnou podriadenosťou, teda veriť, že sa uskutočnia všetky sľuby obsiahnuté v Ježišových slovách; a keď treba, čeliť ako Mária aj nezmyselnosti rizika, ktoré niekedy jeho slová prinášajú. Veľké i nepatrné, no zakaždým podivuhodné veci sa dejú s človekom, ktorý verí Božím slovám. Skutkami, ktoré to dokazujú, by sa dali zaplniť celé knihy. Vari sa dá zabudnúť na to, keď okolo nás zúrila vojna a my sme s vierou v Ježišove slová – Proste a dostanete! (Mt 7, 7) – prosili o všetko, čo potrebovalo množstvo chudákov v našom meste, a potom sme videli, ako prichádzali vrecia múky, škatule s mliekom a džemom, drevo na kúrenie, šatstvo? Lenže také isté veci sa dejú i dnes! Dávajte a bude vám dané. (Lk 6, 38) a sklady lásky sú stále plné, hoci sa pravidelne vyprázdňujú.

občanov a ekonomike krajín. Srbsko v tomto smere ešte stále zaostáva a nepriaznivé podmienky pre pôsobenie mimovládnych organizácií sú predovšetkým dôsledkom neuvedomovania si ich významu a potenciálu, ako aj nezáujmu zo strany vládnej moci o túto sféru. Boris BÍLEK Použité fotografie z internetových zdrojov

Lenže človeka ešte viac ohromuje to, že Ježišove slová ostávajú pravdivé stále a všade. Božia pomoc prichádza presne aj za nemožných okolností a v najodľahlejších kútoch sveta, ako sa to stalo nedávno jednej matke žijúcej vo veľkej chudobe. Jedného dňa cítila, že má svoje posledné peniaze dať osobe, ktorá bola na tom ešte horšie ako ona. Verila totiž slovám evanjelia: Dávajte a bude vám dané. Na to sa jej v duši rozhostil veľký pokoj. Onedlho sa vrátila domov jej najmladšia dcérka a ukázala jej dar, čo dostala pred chvíľou od starého príbuzného, ktorý tadiaľ náhodou prechádzal. V rúčke držala oveľa vyššiu sumu. Už „malá“ skúsenosť, ako je táto, nás vedie k tomu, aby sme evanjeliu naozaj verili. Každý z nás má tak možnosť zakúšať tú istú radosť a blažený pocit, keď vidí, že sa Ježišove sľuby uskutočnili. Keď sa v každodennom živote pri čítaní Svätého písma stretneme s Božím slovom, otvorme si srdce a načúvajme s vierou, že to, čo od nás Ježiš žiada a čo nám sľubuje, sa naozaj stane. S. D. S.

vaša tvorba

Na križovatke života Snažíme sa cez hustú hmlu pozrieť do diaľky a zbadať, čo nás tam čaká. Avšak budúcnosť nemožno spoznať dopredu. Každý z nás chce ísť tou pravou cestou, a preto treba načas rozmýšľať o tom, čo ďalej. Sedím v koži ôsmačky, pozerám sa na svojich spolužiakov, a vidím, ako sme sa všetci spolu zmenili. Teraz už rozmýšľame inak ako skôr a inak si predstavujeme budúcnosť. Kým sme boli prváci, budúcnosť pre nás bola fantastická, ale v priebehu rokov sme pochopili, čo nám vlastne prináša budúcnosť. Teraz sme ôsmaci, blíži sa nám záverečná skúška, maturitný večierok, zápis do stredných škôl... Väčšina mojich spolužiakov – aspoň tí, ktorí plánujú ísť na ďalšie školenie – sa chystá do kovačického gymnázia. Asi aj ja budem medzi nimi. Alebo nie? Neviem si ešte rozmyslieť, do akej školy sa chcem zapísať. Chcela by som sa stať profesorkou slovenčiny alebo srbčiny. Tak by som aj po skončení základnej školy mohla znovu prichádzať do tejto školy. Strávila som tu roky detstva a dospievania a mám nádej, že tu budem tráviť aj budúce roky. Koniec školského roka je už blízko a my žiaci sa snažíme čím viac času tráviť spolu, lebo každá spoločná chvíľa, buď pekná alebo aj menej príjemná, zostane navždy vrezaná do nášho srdca a spomienok. Anička Garafiátová Klop-klop... Zaklopala budúcnosť na dvere detstva. Čo to teraz znamená? Stávame sa teraz tými „staršími“, akými sme ako decká chceli byť. Lúčime sa teraz s tým najkrajším čarom života a teraz nám budú z očí tiecť strieborné kvapky plné smutných citov skrze spomienky na detstvo? Áno, je to teraz. Nachádzame sa na križovatke života. Keby sme len tak mohli zastaviť čas alebo ho aj vrátiť! Ale je to, žiaľ, nemožné. Vieme, čo nás čaká: prísnejší život a osamostatňovanie. Len jeden chybný krok nás môže priviesť do priepasti. Som ôsmačka – nie som ešte dospelá, ale už nie som ani decko, som tínedžerkou. Ešte presne neviem, čím chcem byť v budúcnosti. Ale od malička som hovorila, že by som sa chcela stať učiteľkou. Svoje detstvo som prežívala šťastne a s veľkou láskou rodičov a priateľov. Neviem, ako to bude v budúcnosti, ale viem, že pri každom kroku – správnom alebo aj chybnom – budem mať podporu

V tomto čísle v rubrike Vaša tvorba uverejňujeme literárne práce žiakov 8. ročníka ZŠ maršala Tita v Padine. Vyzývame vás, aby ste nám aj naďalej zasielali vaše práce pre túto rubriku.

a pochopenie rodičov, rodiny a priateľov. V budúcnosti očakávam zdravie, šťastie a prítomnosť osôb, s ktorými môj život bude lepší. Mám nádej, že sa mi v budúcnosti bude dariť. Viem, že tieto chvíle prejdú, ale spomienky v našich srdciach zostanú navždy. Aňa Povolná Fúú-ššš! Vonku fúka vietor, opadúvajú listy, list za listom sa minie ako aj každá minúta a každý deň v našom živote. Sme ôsmaci a sme v úlohe najstarších žiakov. Ako pomaly ubiehajú dni, tak sa aj my blížime ku koncu roka a k záverečným skúškam. Verím, že mi bude ťažko opustiť základnú školu, opustiť lavice, chodby, učiteľov a najmä rozlúčiť sa so spolužiakmi – priateľmi. Krok za krokom kráčame do neznámej budúcnosti, sledujeme cestičku, ktorá čaká na nás, aby sme ju pomaly preskúmali. Tá cesta nás vedie ku križovatke života, na ktorej budeme musieť zastáť a porozmýšľať o tom, na ktorú stranú ísť. Ľudová múdrosť hovorí: „Od kolísky až do hroba, najkrajšia je školská doba.“ Je to pravda, lebo v škole sme strávili osem dlhých rokov, počas ktorých sme mali mnoho pekných zážitkov, bolo veľa smiechu, ale aj plaču a viem, že mi to všetko zostane navždy vrezané v srdci. Tak ako sa lastovičky sťahujú na juh, na ich krídlach pomaly odchádza naše detstvo do minulosti. Život je ako hra s kartami – niekedy tratíme, inokedy vyhráme, ale keď raz vrhneme kocku – niet späť. Na križovatke života nie je ľahko rozhodnúť sa pre tú správnu cestu, lebo nikdy nevieme, ako nás budúcnosť prekvapí. Katarína Kadancová Ako keď slnko zájde za krásne oblaky, tak aj nám ubehli tieto roky. Ubehli rýchlo naše hry z detstva a pozri sa, veď je tu nová cesta. Cesta dlhá, plná záväzkov, na ktorú sme sa ako malí pozerali s radosťou. Žili sme v nádeji, že budeme mať nové záľuby, vkročíme do sveta zaujímavostí a staneme sa dospelšími. Teraz vieme, že najšťastnejšími sme boli práve vtedy, keď sme si po prvýkrát do rúk vzali kriedy. Sme ôsmaci. Blíži sa nám dôležitý krok v živote, ktorý môžeme pomenovať aj križovatka života. Sú tam mnohé cesty, mnohé zákruty a každý z nás si iba jednu zaslúži. Treba si vybrať tú správnu cestu, ktorá

nás bude viesť do lepšej budúcnosti, ale ako vedieť, ktorá je správna? Predo mnou sú ešte mnohé cesty a ešte neviem, na ktorú vykročiť. Obávam sa, že vstúpim do chybnej zákruty a všetko sa mi otočí naopak. Dúfam, že v živote budem kráčať dobrou cestou, ktorá bude prinášať dobré výsledky. Ešte stále neviem, ako si mám predstavovať seba v budúcnosti, hoci mám zopár ideí. Dúfam, že všetka moja namáhavá práca sa oplatí a budem spokojná s mojím životom v budúcnosti. Ešte stále stojíme na križovatke života a zamýšľame sa nad tým, na ktorú cestu sa pohnúť. Sme zvedaví na to, čo nás čaká v budúcnosti a myslím si, že to bude namáhavá práca. Práca, ktorú si my sami zvolíme. Tina Bokorová Míňajú sa roky, týždne, dni, a čoskoro príde koniec školského roka. Čo a ako ďalej? Otázka za otázkou sa vlečie, ale žiadna odpoveď. Všetci premýšľajú o tom budúcom živote, ktorý je pred nami. Prichádza strach! Skadiaľ sa vzal? Natrápení sme rôznymi myšlienkami, zmätení v nejakom čudnom strachu. Čo sa to s nami deje? Zrazu si uvedomujeme, že tú školu, do ktorej sme neradi chodili a tie lavice, ktoré sme tak často nenávideli, teraz je nám ťažko opustiť. Avšak príde aj ten deň rozlúčky a všetci sa chtiac-nechtiac poberieme svojou cestou. Rozlúčka! Aké hrozné slovo... Život pokračuje, ale keby mal aspoň nejaké smerovky do budúcnosti. Čo je to vlastne budúcnosť? Všetci sa raz budeme musieť rozlúčiť s touto školou a vybrať si cestu do ďalšej časti života. Ale ako? Kto zastaví čas? Je to nemožné. Predsa v tom všetkom strachu, v mori rozbúraných myšlienok sa zjavuje nejaký pocit. Nádej. Nádej na krásnu budúcnosť, v ktorej sa raz znovu stretneme všetci spolu a budeme si jeden druhému rozprávať o nových skúsenostiach. Mojou túžbou je dosiahnuť cieľ, z ktorého budem šťastná v živote. Ale ako si vybrať tú správnu cestu? Pravdaže, nie je to ľahko, ale všetko možno dosiahnuť úsilím a s pomocou iných. Verím, že vkročím na tú správnu cestu a že sa raz, keď sa všetci spolu znovu stretneme, budeme tomuto všetkému smiať. Život je záhadný, ale krásny. Sára Samporová

február 2011 |

vzlet | 13

Chcem

Something special

Chcem vedľa teba stáť, chcem s tebou hviezdy počítať. Chcem tvoje srdce mať, s tebou plakať a aj sa smiať, Tak skús mi lásku dať, tak skús ma milovať!

Na konci všetkých chýb, po mnohých pádoch, zostala som a povedala sama sebe: Hlavu hore! Nie pozerať dozadu, ale vopred... Šmykľavý chodník života... Kráčam, kráčam... Mnoho sĺz, mnoho lúčení s osobami, ktoré viac nie sú tu... Myslela som, že ma sily opustili, že nemám kam. Hľa, svetlosť, niečia ruka, ktorá nežným dotykom hladká mi vlasy. Teplý bozk. Znovu sú v mojom živote ruže, úsmev na tvári každý deň. Videla som, že mám niekoho, kto ma miluje, kto je pri mne. V jeho náručí som vedela, že bude všetko O. K. Všetko krásne, prekrásne. A zrazu jedna chyba, znovu tma... Tichosť. Slza. Kto mi podá ruku, teraz, keď nie si tu. Ako ujsť preč? Prepáč, ťažké slovo. Keď sa vysloví zo srdca, keď je to vlastne láska, všetko je inak. Ďakujem, že si tu a že si v mojom živote something special. Nechcem to stratiť.

Dragana Pindrićová GJK

Toto je moja chvíľa Pery sú už suché. Tu som. Stojím. Možno nie odvážne, ako by som to chcela. Ale predsa stojím a hovorím! Počuje ma niekto?! Alebo sa môj hlas znovu, znovu a znovu... ku mne vracia?! Alebo málo hovorím?! A hovorím vôbec niečo? Ak by ste ma aj vysmiali, nemohla by som prestať. Ľutujem, nemôžem. Mne je samota udelená. Samota sa mi páči. Ona sa mi... ona sa mi páči. Ale inokedy je boľavá... a... boľavá je. Ak mi vezmete všetko... Ak mi všetko vezmete... Nevezmete mi oduševnenie! Oduševnenie – nie! Myslíte si, že vtedy nie som slávna?! Myslíte si, že nie som silná?! Myslíte si, že mi svet nie je pod nohami?! Že nebo nie je moje?! Myslíte si, že hviezdy na nebi nesvietia len pre mňa?! Mýlite sa. Toto je moja chvíľa.

Jelena Kuzmićová Belehrad

14 | vzlet | február 2011

... Jeden život, mnoho snov. Jedna láska, mnoho pádov. Nádejí mnoho, sľubov málo a bol si len ty v mojich snoch. Tvoj prvý pohľad bol pre mňa ako rozkvitnutá ruža. Náš prvý bozk bol ako čerstvá jahoda. Bol si zvláštnym chalanom, čo mi kvety daroval. Silné puto roztrhlo ráno. láska bola len ilúzia, sen, ktorý nemožno splniť. Kým trval, bola som šťastná. Bol to ten najkrajší moment. Ty si len jeden pekný sen, ktorý vždy snívať chcem. Ty si môj nádherný, zvláštny sen, ktorý pamätať chcem. Silvia Ďuríková Selenča GJK

Božena Širková Padina

Všade len milión otázok, a odpovedí nikde... Prečo bolo tak a nie inak? Prečo to, a nie to? Hovoria, že pravá odpoveď leží v srdci, ale čo robiť, keď aj srdce mlčí? Kde potom? Pýtam sa, ale neviem... Riskovať alebo nie? Moja odpoveď je: áno! Jedného dňa sa možno opýtam, prečo som vtedy mala strach, a neurobila tak. Dnes by to už bolo inak, ale čas sa vrátiť nedá... Vesna Hudecová Padina

Slza Pozeral som do neba, myslel som si na svoju lásku, a... prišlo mi do plaču. Mal som pocit, že na moje šaty padla malá kvapka vody. Bola to smutná slza, ktorá pramenila z môjho srdca.

Možno je lepšie Možno je lepšie nech nikto nevie, ani ty sám, že ťa rada mám, o tebe každý deň premýšľam, o tebe neprestajne snívam.

Zrazu sfúkol jemný vetrík, ktorý moju slzu zaniesol do modrej dúhy.

Tajomstvo čarovné v srdci skrývam, tvoje slová zo srdca nevypustím. Nežijem v minulosti, kráčam prítomnosťou, žijem uvoľnene.

Nemohol som to zvládnuť, že tá moja slza bude rosou, ktorá sa jedného dňa stane smutným dažďom.

Prajem ti šťastie ďaleko odo mňa, ďakujem, že si mi ukázal význam života. Takého priateľa som ešte nemala.

Alen Alexy Selenča

Anonymous relieved Selenča

Bez teba Reťaze mocné tvojho milovania sny mi vlečú. Slzy beznádeje pre vzdorné tiene, vždy len tečú. Tu, kde vlny tvojich bozkov ukrutne k víru vedú, tu živá mŕtvola hľadá odpočinok. Tu duša už nevládze milovať a oči nevidia žiadnej tváre. Tu slnko viac nesvieti a radosť je neznáma. Tu môj krok ťa nestíha a mladosť je námaha. Bez teba už aj zmysel stráca sa mi. Marína Strakúšeková Kovačica

Rubriku Rozlety v tomto čísle ilustrovala Marína Strakúšeková z Kovačice. február 2011 |

vzlet | 15

próza

Ivan Hudec

Sasky genitiv, vokán a ja (úryvok) Moja pekná učiteľka angličtiny to so mnou potiahla až po saský genitív. Naše hodiny boli vzrušujúce – aspoň pre mňa. A to nie som starý mládenec, ani obstarožný paroháč, čo sa sám vylúčil z rodinného stáda – učiteľka angličtiny bola úžasná. Bol som už toľkokrát zamilovaný, že musím veriť bratovi Jonášovi. Tvrdí, že pri takomto počte je termín zamilovaný zásadne spochybniteľný. Prosím, namietate, až taká krásna nie je. Pravda, má špicatejšie uši aj užšie pery, menej rovné zuby a užšiu panvu. Má aj smutnejšie oči a na môj vkus robí dlhé kroky. Smeje sa tiež nápadnejšie. Ale to ma nepresvedčuje. Pozrite jej na prsty – ako nimi ladne preberá stránky kníh a cigarety. A ten úsmev – vládzete z neho odtrhnúť zrak? Vy nemáte ani estetické minimum – vy ste proste ignorant! Obrátim sa radšej chrbtom. Kto chce počúvať, počuje aj rádio – nebudem sa dívať na čiesi grimasky! Keď kráča, akoby po perí, keď sa obzrie, akoby za vánkom. A jej reč, nemyslím anglická, tá ma ohuruje sama osebe – hovorí očami, čelom, lícami. Uverili by ste jej najhlúpejšiu lož. Napríklad túto: Angličan sa nevzrušuje. Oznámia mu, že vyhorel, upresní informáciu otázkou, s koľkými členmi rodiny. Na váš zvedavý a zhrozený pohľad iba smutne odvetí – sme rozsiahla rodina, štyria starí rodičia a ja. Skúmate učiteľku so mnou? Ani nech vás nepokúša upodozrievať ju z vtipkovania! Ju pri Angličanoch nikdy! A čo teda? Každý vtip sa dá odvtipniť a zostane z neho prinajlepšom lož. Alebo nezmysel, cudzie nešťastie, alebo čiasi hlúposť. Tak teda prinajlepšom – učiteľkina lož. Keď zopakovala schému anglického pokoja na vyhorenom Angličanovi, pokúsil som sa oponovať – je to taký príklad, hm! – Aký hm?! – Učebnicový. Ale zrozumiteľný, – rýchlo som dodal, že si ju udobrím. – To nie je príklad! To som zažila! – Štyroch starých rodičov a pritom sirota? – zdesil som sa úprimne, no neskoro som stíšil hlas. – Angličan! Čo si ma pletiete s Angličanom?! – zavýjala. – A pritom, – skúšal som odľahčiť hrôzu trapasu špekuláciou, – nie je na tom nič čudné. Teoreticky by mohol mať váš známy aj sedem-osem starých rodičov. – Vám sa to zdá bežné? – zdesila sa učiteľka a zhltol som aspoň pol litra vzduchu. – A odkiaľ beriete také informácie o Angličanoch? To by sa musel každý rodič rozviesť a opäť oženiť, aby ich bolo osem! Mám pokračovať? A pritom to bola veľmi zábavná mladá žena. Raz som ju pozoroval na dvorci vinárne, chichúňala sa, chichúňala a chichúňala. Dodnes ani netuším, čo jej ten strapatý muž mohol hovoriť! Vari sa len nesmiala na 16 | vzlet | február 2011

ňom? Prestanem spomínať – saský genitív! Dvanásta kapitola a taká anglická cafranga: s’s. Číta sa síz. Nebudem vás unavovať teoretickými podrobnosťami ani vysvetľovaním princípu, ktorý sám slabo ovládam a zbytočne by som vás zaviedol. Ostaňme pri holom fakte, že sa táto udalosť stala pri saskom genitíve. Priamo. Prišiel Jano Líška zo Šuňavy. Po krátkom mučení, psychológovia ho označujú ošetrovateľský rozhovor, vyrozprával svoj geniálny objav. Kritiku Ľudka Štúra vynechám, ale isté je, že v niektorých termínoch akceptoval malé „u“ a uzákonil ho vo forme vokáňa. Pozorne si vyslovte slová kôň, stôl, hôľka, rôzny a vôkol. Počujete to stiahnuté „u“ pred „o“? Ja áno. Ibaže v kraji, odkiaľ Ľudko vybral hniezda slovíčkam s „ô“, jestvuje rovnako stiahnuté „u“ aj v iných slovách. Na Šuňave, a nielen tam, sa nepovie hlava, ale namiesto „l“ sa vysloví stiahnuté, alebo ak chcete, malé „u“. Takto vyslovené slovo by bolo treba zapísať takto: hâva. Podobné patálie sú s výslovnosťou a exulantnosťou slov lyžica, lysina, ktorých analogický zápis musí byť: îžica, îsina. Toto malé „u“ je však i v iných nárečiach. Napríklad v Nitre sa kedysi nepovedalo kopol, ale kopov, alebo kopou, ibaže „u“ bolo malé, stiahnuté, taký príškvarok, prilepenec. Janko Líška priviedol kamaráta, ktorého inkognito zachová prezývka. Nech sa volá Vokáň. – Povedz, ako ti mať vravia koňovi, – vyzval ho Janko. – Pejko, – prizná živý dôkazový materiál Vokáň. – Je to ale trúba! – predstavuje kamaráta mojej učiteľke angličtiny a mne, vôbec sa nebojí, že mu Vokáň odmietne poslušnosť. – Pejko, – zopakuje neuraziteľný Vokáň a oči z učiteľky angličtiny nespúšťa. – Ale ako vyslovujú slovo kôň! – Kloň, – odvetí Vokáň. – Aha! – zajasá Janko, a keby sa nebol hanbil, určite by bol strčil do úst Vokáňovi kocku cukru. – Alebo klon, – upresní Vokáň, stále zahľadený na pýriacu sa učiteľku. – Ale iba vtedy, keby si chcel povedať kôň, je tak? – mámi Janko dôkaz z Vokáňa. – Mamka, ja hovorím kloň, – nedovolí pravde zhynúť Vokáň, ktorý už vyzlieka učiteľku z nohavičiek. – Výborne! – teší sa Janko a ja by som vystrčil Vokáňa za dvere, lebo učiteľka sa už jeho pohľadu prestala brániť. – A ako sa hovorí takejto reči na Šuňave, – popchne Vokáňa Janko, za touto otázkou sa musí namiesto otáznika napísať dvojbodka. – Panská reč. A už si Janko reč vziať nenechal, kým ja učiteľku áno. Vysvetlil, že pri šírení prvej

IVAN HUDEC (1947 Nitra), prozaik, dramatik. Vyštudoval medicínu na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Pracoval ako lekár v Žiline a v Bratislave na Kramároch, neskoršie ako odborný asistent na Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov, pracovník Výskumného ústavu humánnej bioklimatológie a námestník riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť v Štátnom ústave národného zdravia v Bratislave. V období 1994 – 1998 bol minister kultúry Slovenskej republiky. Knihy próz: Hriešne lásky osamotených mužov (1979), Bozk uličníka (1981), Ako chutí zakázané ovocie (1981), Pangharty (1985), Čierne diery (1985), Záhadný úsmev štrbavého anjela (1987), Experiment „láska“ (1989), Praotec Samo (1990), Biela pani, mŕtvy pán (1992, spoluautor Peter Jaroš). Je autorom knihy Báje a mýty starých Slovanov (1994), ktorá vyšla aj v srbskom preklade (pod názvom Predanja i mitovi starih Slovena – preložil Michal Harpáň).

uzákonenej spisovnej reči doviezol jej prvý variant ktosi i na Šuňavsko. A čo sa nestalo. Pretože rovnaké „u“ Ľudko Štúr zo slovenčiny vyhostil až na vokániu výnimku, ucho a jazyk sa poplietli a nahradili „u“ písmenom „l“ i v slove kôň. To len dokazuje, že vokáň by mohol patriť i nad iné samohlásky. Janko je rozpálený, jeho nadšenie zakrýva kritickosť a na záver vyhlási, že pozná slová, v ktorých by dal vokáň aj nad „u“. Učiteľka angličtiny, ktorej som dal v tejto chvíli i zásluhou Jankovho svedka pracovnú prezývku Saský genitív, prísne poznamenala, že je presvedčená iba o dvoch samohláskach, o „i“ a „e“. Ako ostrieľaný filatelista som vyhlásil, že slovenčina nie je rumunčina, aby mala vokáne nad „i“. Po mojom vyhlásení sa rozlúčila najprv učiteľka Saský genitív a vzápätí som osirel. *** POZNÁMKA: Úryvok preberáme zo zbierky poviedok I. Hudeca Záhadný úsmev štrbavého anjela (Bratislava 1987). Výber: sl

komiks

DUŠAN DURMAN Pozdravujem vás, bratia a sestry. Ako iste viete, náš pokus získať meč moci nedopadol práve tak, ako sme očakávali. Zobudili sme princeznú Atlantídy, ktorá ho strážila, čím nebola veľmi nadšená. Asi som zabudol spomenúť, že sa podľa starej predpovede mala zobudiť zo svojho sna až na konci času, keď jej príchod spôsobí nepredstaviteľné katastrofy... Nie? To sme asi trošku nedomysleli...

William Henrich Princezná z Atlantídy 2

Spýtala by som sa ťa, na čo ste vtedy mysleli, ale to by znamenalo, že máte čím! Čo mi na to povieš?!

Hm... Prepáč?

Tak poď!

Po tom, ako Phil rozbil jej meč, princezná stratila svoju moc. Mala však ešte dosť síl na to, aby nad mojimi priateľmi vyriekla kliatbu. Zatkla ich do ľadového väzenia, a potom sa niekam stratila. Mojou úlohou teraz bude nájsť niekoho, kto mi pomôže vyslobodiť Tanyu a ostatných. Vydám sa na dlhú cestu...

Ešte neviem, kam presne pôjdem. Zo sveta síce veľa nezostalo. Ale nič to, aj tak nestál za nič.

február 2011 |

vzlet | 17

horoskop

Vedie: Jasminka ČINČURÁKOVÁ-GALAMBOŠOVÁ

21. 3. – 20. 4.

Sentimentálne nálady sú na príťaž nielen vám, ale aj vášmu okoliu. Nemali by ste sa stále ľutovať, radšej konečne urobte konkrétne kroky na nápravu súčasného stavu. Heslom tohto mesiaca by mala byť nezištnosť. Preto sa nepokúšajte presadzovať len vlastný prospech. Čím menej budete myslieť na seba, tým skôr dosiahnete, čo chcete. Chystá sa nejaké prekvapenie. Asi sa vám nesplní želanie, ale nestrácajte nádej! Pôjde len o skúšku vašej trpezlivosti a vytrvalosti. Pozor na nedorozumenia v citovej oblasti.

21. 4. – 20. 5.

Dobre urobíte, ak ukončíte nezmyselné práce a sústredíte sa na to, čo je dôležité. Inak budete prešľapovať na jednom mieste. Aj v problematických otázkach viete presne, čo chcete. Situácia je momentálne dosť neprehľadná, nerobte žiadne mimoriadne rozhodnutia. Možné sklony k precitlivenosti. Nesnažte sa problémy rozoberať z každej strany, pretože budete mať pocit, že vám všetci ubližujú. Oporu nájdete u partnera. Vaša láska vám umožní načerpať nové sily. Výborná šanca presadiť sa.

21. 5. – 21. 6.

Niekedy sa môže stať, že sa vzťah medzi dvoma vecami (alebo dvoma ľuďmi) nejako obráti a ukáže sa, že nie je až taký fixný a pevný, ako ste si mysleli. Môže to byť najprv destabilizujúce, ale je to celkom iste dobrá vec: otvorí vám to všetky druhy možností, o ktorých ste ani nevedeli, že existujú. Tento mesiac by mohol veľmi dobre byť plný redefinovania, premeny a dynamiky. Tak zostaňte s otvorenou mysľou – a užite si to! V polovici mesiaca pozorne venujte vašim osobným záležitostiam. Neskoršie sa náhle rozšíria vaše obzory – a bude to dobrý pocit.

22. 6. – 22. 7.

Najprv odložíte nejaké dôležité rozhodnutie, neskoršie sa vám vec rozleží v hlave a nakoniec budete všetko vidieť trochu inak. Pozerajte sa na veci v širších súvislostiach. To, čo máte na mysli, je síce nateraz vhodné, ale natrvalo to neobstojí. Vráťte sa z ríše fantázie na zem a sústreďte sa na jeden reálny cieľ. Úspechy vás čakajú predovšetkým v tých oblastiach, kde sa cítite doma, a ktoré vám zároveň spôsobujú potešenie. Príjemné chvíle vás čakajú s vašou láskou. Avšak nie je vylúčené, že vás niekto aj sklame.

23. 7. – 23. 8.

Dopustili ste sa nejakých chýb? V tomto období ich začnete urýchlene naprávať. Dobré nápady by bola škoda nerealizovať. Viete sa teraz dobre vžiť do každej situácie, čo vám uľahčuje orientáciu. Uvedomujete si, že svojím šarmom dokážete prekonať mnohé prekážky. Nezabudnite dávať pozor na to, čo a komu poviete. Niekto z rodiny zaviní straty. Nemiešajte sa do sporov cudzích ľudí – aj tak im nemôžete pomôcť. Ak si nezoberiete túto radu k srdcu, môže sa vám poľahky stať, že tým najhorším ostanete nakoniec vy.

24. 8. – 23. 9.

Nevyhýbajte sa povinnostiam, môžu vám časom doslova prerásť cez hlavu. Počítajte so zvýšenými výdavkami. Nervozitu okolia sa pokúste prijať s pochopením. Cítite sa výborne a plní optimizmu. Ak sa vrhnete do ťažších úloh, hravo ich zvládnete. To, o čom ste v minulosti len snívali, vám v tomto období samo padne do náručia. Niečo vám dodá sebavedomie a vďaka tomu získate nečakané možnosti. Možno budete musieť niekoho presviedčať, ale aj to zvládnete na výbornú.

18 | vzlet | február 2011

24. 9. – 23. 10.

Všetkých budete vytrvalo znepokojovať nepríjemnou náladou. Asi ani dobre neviete, čo by ste chceli, ale nedáte pokoj, kým to niečo nedosiahnete. Možno vás niekto dostane do úzkych. Komu však nie je rady, tomu nie je pomoci. Ak budete veľmi tvrdohlaví, nedopadne to práve najlepšie. Neváľajte vinu na druhých. Vaše sebahodnotenie bude na takej nízkej úrovni, že budete čakať od svojich predstavených okamžité reakcie na svoje výkony. Čaká vás stretnutie, ktoré vás môže ovplyvniť. V takom prípade dlho nerozmýšľajte.

24. 10. – 22. 11.

Čaká vás veľa povinností. Najlepšie urobíte, ak nejaké odložíte na neskôr. Prekvapí vás náklonnosť zo strany známej osoby. Vypátrajte, čo sa za tým skrýva. Poznanie môže byť prvým krokom k zlepšeniu. Porozmýšľajte, kde ste urobili najväčšiu chybu a prispeli ku konfliktu. Potom už nebude také ťažké pri dobrej vôli všetko urovnať. Prekvapí vás niečie rozhodnutie, ale nezúfajte. Ak porozmýšľate, uvedomíte si, že malo prísť už skôr. Neisté obdobie len predlžovalo vaše trápenie.

23. 11. – 21. 12.

Bez vetra sa listy nehýbu – hovorí sa o historkách, ktoré sú plné rozporov, ale vám servírujú ako pravdivé a skutočné udalosti. To, že čosi pravdy na veciach môže byť, nemožno vylúčiť. Nezaťažujte si myseľ vecami, ktoré nepotrebujete! Môžu sa objaviť náročné úlohy, a tým sa nebudete môcť vyhnúť. Ak si neušetríte sily, veľmi rýchle vás zmôže únava. V bežnom období sa dostanete do jednej zložitejšej situácie, v akej ste sa už aspoň raz ocitli aj v minulosti. Mali by ste mať preto skúsenosti, ako sa z toho dostať. Riaďte sa svojím rozumom, ale aj citom.

22. 12. – 20. 1.

Iste otázky zostávajú naďalej nevyriešené. Dobre urobíte, ak navrhnete v tomto období stretnutie, na ktorom by ste veci podrobnejšie dohodli. Telefonicky sa všetko vybaviť nedá. Čokoľvek to už bude, čím sa budete zaoberať, nájdite si moment a spočítajte svoje požehnania a dary – nie každý je v takej súhre a taký zladený so svojimi priateľmi ako vy! Najskvelejšou vecou na dvoch hlavách (a v skutočnosti na tom, že viac hláv je lepšie než len jedna) je to, že každý vidí problém z trochu iného uhla.

21. 1. – 20. 2.

Tento mesiac je práve pred pekným začiatkom. Budete sa môcť usmievať! Svet bude na vašej strane a vy budete celkom nastavený na to, aby ste získali, čo chcete – a nesmierne si celý tento proces užili. Túto zimu sa teda nebudete musieť obávať, že vám bude veľmi chladno! Bude romanca niečo, čo vás bude veľmi, veľmi zaujímať. A ten pocit bude totálne vzájomný! Tá romanca sa môže vyvinúť v naplno rozbehnutý vzťah, a to ešte navyše celkom ohnivý. Koncom mesiaca si skontrolujte svoj rozpočet. Neoplatí sa prehnane míňať.

21. 2. – 20. 3.

Cítite sa nepokojne? Ako keby ste chceli vyraziť von a založiť novú spoločnosť alebo maľovať nástenné maľby či spievať pod oknom vašej láske? Choďte za tým! Potlačte ten pocit nepokoja. Zábava? Romanca? Kreativita? To si píšte! To všetko bude vaše. R-E-Š-PE-K-T – nájdite spôsob, ako ho ukázať známym – inak asi skončíte ako súčasť nešťastného tímu. Ak sa budete cítiť analyticky, zájdite hlboko s vašimi skúmavými myšlienkami. Koncom februára budete pripravení pokročiť ďalej. Doprajte si fantastický, úspešný posledný víkend v mesiaci.

enigma / humor

KRÍŽOVKA

e. . . m r t e a u j Ž

V tajničke je meno a priezvisko populárneho mladého speváka z Kanady (na fotografii).

Učiteľka hudobnej kultúry sa pýta Janka: – Janko, aké poznáš bicie nástroje? – Mamkinu varechu... *** Rozhodol sa slimák, že vylezie na strom. Lezie prvý deň, druhý deň. Na tretí deň je už skoro tam, keď zrazu spadne dole a vraví si: – Načo som sa, ja somár, tak ponáhľal? *** Janko s Ferkom sa hrajú v pieskovisku na vojnu. V najťažších bojoch už Ferko leží na zemi. Janko mu po 10 minútach búchania železnou palicou vraví: – Už si mal byť dávno mŕtvy. – Nemôžem, ja som tank. *** – Mami, koľko pasty je v zubnej paste? – A čo ja viem. – Ja to viem. Od gauču po televízor. ***

OSEMSMEROVKA Geometrické pojmy zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám osem neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria názov jednej geometrickej krivky.

BOD ELIPSA GUĽA KOCKA KRUH KRUŽNICA KUŽEĽ KVÁDER OBDĹŽNIK OBLÚK OBVOD

POLOMER PRIAMKA ŠTVOREC ŠTVORUHOLNÍK TETIVA VALEC VRCHOL

Malý chlapec sa postaví pri vodičovi autobusu: – Ujo, a nie ste vy náhodou Číňan?! Vodič busu odpovedá: – Chlapče, prosím ťa, choď si sadnúť, náhodou silnejšie zabrzdím – niečo sa ti stane! Ale chlapec sa nedá: – Ujo, a nie ste vy náhodou Číňan?! – Chlapče, ale vypadni odtiaľto rýchlo preč! – Ujo, a nie ste vy náhodou Číňan?! Vodič to už nevydrží a odpovedá: – No tak som, a čo! – A prečo nemáte šikmé oči?! ***

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme z časopisu Vzlet z roku 2003.

Malý Dežko príde za ockom s kávovou lyžičkou a pýta sa ho: – Tato, a čo je toto? A starý vykríkne: – Zahoď to, to je semiačko lopaty!

február 2011 |

vzlet | 19

info-svet

knihy

Pripravuje: Filip FILIP

ˇ systém Operacný Android Android je operačný

systém (OS) spoločnosti Google pre inteligentné mobilné telefóny (smartphone), vďaka ktorému sa svet týchto telefónov v posledných niekoľkých rokoch zmenil. Je to najväčší konkurent operačnému systému iOS (iOS používajú telefóny iPhone) a tiež je otvoreného kódu, čiže každý môže meniť jeho zdrojový kód, a tým spôsobom vylepšiť sám systém.

Prvá verzia tohto systému vyšla v septembri 2008 a odvtedy dodnes sa prišlo po verziu 2.3. Android je prispôsobený tzv. touchscreen telefónom (čiže tým, čo majú dotykovú obrazovku) a možno ho používať aj na PC počítačoch, hoci tento OS im nie je celkom prispôsobený, takže nebude fungovať práve najlepšie. Počet smartphone telefónov s Androidom sa stále zväčšuje a v súčasnosti je tento OS druhý podľa počtu používateľov, hneď za Symbianom (ktorý je prvý vďaka telefónom bez dotykovej obrazovky). Najväčší výrobcovia Android telefónov sú Samsung (telefóny i9000 Galaxy S, i5800, i5700) a HTC (telefóny Desire, Hero, Legend). V súčasnosti sa na trhu inteligentných telefónov vedie boj o to, ktorý operačný systém „ovládne“ tento trh – Android je prakticky na vedúcej pozícii. Hlavnú konkurenciu predstavuje iOS (Apple iPhone),

ktorý je však ohraničený iba na telefóny spoločnosti Apple a chýbajú mu niektoré funkcie, ktoré by OS pre telefón mal mať, ako aj Windows Mobile (a Windows Phone), ktorý je funkčný a má veľký počet programov, ale je pomalší a menej prispôsobiteľný rôznym telefónom než Android. Výhoda Android vzhľadom na tieto iné systémy je v tom, že sa neustále zlepšuje a možné je aj inštalovať novú verziu na viaceré telefóny (veľa telefónov, čo pôvodne mali verziu 1.5, bez problémov možno „nadstavať“ na verziu 2.1 alebo 2.2). Je tu ešte jedna zaujímavosť, totiž tento systém možno používať aj pre menšie Tablety (netbooky s dotykovou obrazovkou) vďaka prispôsobivosti samého systému. Takéto niečo nie je možné napríklad v prípade Windows Mobile. Symbian a Android sú tiež vzájomná konkurencia, ale Symbian nemá práve najlepšie

Max Brooks: Zombies: Príručka na prežitie zabudovanú podporu pre dotykové obrazovky (táto mu bola dodatočne „vhodená“ – pôvodne ju ani nemal), takže ťažko môže konkurovať systému Android. Povedal by som, že sa tieto dva OS pre mobilné telefóny navzájom skôr dopĺňajú než predstavujú konkurenciu jeden druhému. Aj jeden aj druhý majú totiž veľkú bázu programov, ktoré sú často bezplatné a vďaka ktorým sú ešte stále populárnejšie aj od iOS (má veľa programov, ale Apple všetky preveruje) alebo Windows Mobile (menej programov). O niekoľko rokov pravdepodobne Android prevládne na trhu inteligentných mobilných telefónov a jediným konkurentom zostane iOS (iPhone). Dovtedy však uvidíme, ako bude prebiehať boj na trhu smartphones.

Drobnicky • Spoločnosť HTC v priebehu marca a júna predstaví svoje prvé Tablet počítače. • Spoločnosť AMD predstavila procesor, ktorý má konkurovať Intelovmu procesoru Atom pre netbooky a iné slabšie počítače. • Spoločnosť Microsoft predstavila Windows Phone 7, operačný systém pre inteligentné telefóny. • Microsoft tiež mal problémy s webmailovou službou Hotmail, kde niektorým používateľom jednoducho zmizli určité e-maily. • Spoločnosť Nokia začala predaj mobilného telefónu N8. • Spoločnosť HP vo februári predstaví svoje tablet počítače. • Firmy Intel a nVidia sa dohodli na vzájomnej spolupráci.

20 | vzlet | február 2011

Kniha Zombies: Príručka na prežitie (názov diela je preložený do srbčiny ako Priručnik za odbranu i zaštitu od zombija, vydavateľ Paladin, 2009) autora Maxa Brooksa obsahuje všetko, čo potrebujete vedieť o vzniku zombies, ich psychológii a správaní sa, o najúčinnejších obranných metódach a zbraniach, vybavení vášho domu počas dlhého obliehania, ako aj o spôsoboch prežitia a prispôsobovania sa akémukoľvek prostrediu alebo terénu. Sú tu dopodrobna vysvetlené plány na to, ako sa obrániť, ako zaútočiť a ako utiecť od zombies. A je tu aj súpis zdokumentovaných kalamít zombies v období 60 000 pred n. l. – 2002. Táto príručka môže totiž byť kľúčom k vášmu prežitiu medzi hordami „nespokojných”. Písaná je s ohľadom na skutočnosť, že najdôležitejšie je zorganizovať sa predtým ako sa zombies zdvihnú! Pomôže nám, aby sme nemali strach, poukáže nám ako treba správne rozmýšľať, neustále sa pohybovať a eventuálne viesť boj proti zombies, ako mať dobrý tím, ako sa úspešne schovávať a zostať veľmi, veľmi tichým. Naučíme sa, že žiadne miesto nie je bezpečné, niektoré sú len bezpečnejšie ako iné. Taktiež sa dozvedáme, že zombies môžu byť preč, ale nebezpečenstvo je vždy prítomné. Brooksov celkom seriózny prístup k tejto tematike necháva človeka zmäteným a neistým, či je hrozba zo strany zombies naozaj len vymyslená. Samozrejme, že je vymyslená – ale iba nateraz! Ide o príručku, ktorá je zostavená navážne, a preto je dôveryhodná – v prípade, že živé mŕtvoly jedného dňa obkolesia naše mestá a naše domy, s touto príručkou budete pripravení! Akže do toho všetkého, pravdaže, veríte... Príručku ilustroval Max Werner, prekladateľom do srbčiny je Matija Vasiljević. Kniha má 340 strán. Janko TAKÁČ

PC hry

Kráľovná Núr: Prst sudbine

Kráľovná Núr bola žena známeho kráľa Jordánska Husseina. Vo svojej knihe Leap of Faith (názov diela je preložený do srbčiny ako Prst sudbine; po česky Skok víry) autorka píše o tom, ako žila a s čím sa všetko stretala počas života s kráľom Husseinom. V mladosti sa menovala Lisa Halaby a pochádza zo známej arabsko-americkej rodiny. Bola medzi prvými ženami, ktoré študovali na Univerzite Princeton, kde aj získala diplom. Počas štúdií sa venovala všelijakým aktivitám, ktoré neboli obvyklé pre ženu. Po štúdiách sa venovala svojmu odboru – architektúre a urbanizmu. Osud ju priviedol na miesto, kde sa zoznámila s kráľom Husseinom – ten sa zamiloval práve do nej a onedlho sa z Lisy stala Núr al Hussein, kráľovná Jordánska. Autorka v knihe pravdivo opisuje život v paláci, na aký nebola zvyknutá, lebo predtým žila v celkom inakšom svete. Stretávala sa s mnohými intrigami a prekážkami, sama sa učila ako najlepšie vládnuť, aby bola primeranou manželkou svojho zvoleného. Kráľ Hussein bol človek, ktorý by pre svoj národ urobil všetko a v takom duchu sa aj kráľovná učila žiť. Zapájala sa do rôznych humanitárnych akcií, podporovala práva žien v Jordánsku, zakladala sa za vzdelávanie, kultúru, zdravotníctvo. Kráľovná Núr bola všestranne činná a často jej bolo ťažko zladiť materinské, politické a kráľovské povinnosti. Ale ona to zvládla napriek tomu, že často bola s kráľom Husseinom mimo štátu. Kniha je o žene, ktorú jordánsky národ prijal ako svoju. Je to rozprávanie ženy a matky, ktorá si všetky svoje úlohy spĺňala statočne, a najviac je to intímne rozprávanie, lebo svoje srdce venovala nielen kráľovi Husseinovi, ale aj jordánskemu národu. Túto knihu tiež možno odporučiť čitateľom, ktorých zaujíma vzťah medzi arabskými krajinami a Amerikou v minulosti a súčasnosti. Marína KRIŠKOVÁ

Pamätáte sa, kedy vám poslednýkrát jeden hrdina prirástol k srdcu hneď po zahraní nejakej videohry? Mnohí z nás sa nebudú môcť na to spamätať, keďže v dnešných hrách sa do popredia kladú iné (predovšetkým technické) aspekty. A tvorcom videohry pod názvom The Whispered World (ďalej: TWW) sa podarilo vdýchnuť životnosť a charakternosť hlavnému hrdinovi, na ktorého si budete spomínať dlho po zdolaní hry. Nielen tento hrdina, ale i všetky iné postavy sú detailne vypracované, takže pôsobia úprimne a prirodzene. V hre TWW (slovenský preklad názvu hry znie: Šepkal svet) ide o rozprávkový príbeh o chlapcovi Sadwickovi, ktorý sa zdá byť najsmutnejším klaunom na svete. Hlavnou príčinou jeho melanchólie je práca v rodinnom cirkuse, kde si ho skrze nedostatok talentu nevážia jeho najbližší. Klaun Sadwick spolu so svojou kočovnou rodinou cestuje krajinou Silentiou a jeho jediným potešením je

húsenica Spot, verný miláčik veselej povahy. Sadwick často sníva pochmúrne sny o trápnych veciach, a v týchto snoch sa mu zjavuje obraz, v ktorom zažíva koniec sveta.

V jednom zo snov sa stretne s kráľovským poslom Bobbym a toto stretnutie mu celkom pozmení život, keďže osud sveta dopadne práve na jeho plecia. Vydá sa na cestu, ktorá ho zanesie do najďalších častí rôznych krajín, kde sa pokúsi rozriešiť rozličné starodávne proroctvá vo forme tradičných hádaniek zložených z množstva úloh spočívajúcich v používaní všelijakých predmetov, ich zbieraní a vzájomného kombinovania, skladačiek a šachových problémov. Predsa v tom všetkom nie je sám. Sadwickovi stále robí spoločnosť miláčik Spot, ktorý postupne nadobúda schopnosť meniť svoj tvar (môže sa napr. nafúkať, zmeniť sa

v ohnivú húsenicu alebo rozložiť sa na viac častí), a tak pomôže Sadwickovi pri rôznych záhadných situáciách. Hra TWW je tiež plná ironických a humorných dialógov medzi Sadwickom a všelijakými inými postavami, z ktorých niektoré majú významnú úlohu v ďalšom postupe hry. Jednou z najväčších hodnôt hry TWW je vlastne jej vizuálna stránka s ručne kresleným úzadím a animovanými videočasťami, ktoré dočarujú zázračný, snivý svet plný detailov – niekedy jasný, veselý a pestrý, inokedy temný, chmúrny a melancholický – a každý nový obraz očarí svojím fantastickým ovzduším. Keď by sa hry hodnotili iba podľa vizuálnej stránky, TWW by bola jedným z najúspešnejších diel, pokým minimalistické a jemné hudobné skladby celkove dotvárajú zážitok „šeptavého sveta“. Sama hra má však zopár technických nedostatkov (vypracoval ju mladý autorský tím z nemeckého štúdia Deadelic), ale napriek tomu pôsobí jedinečne a v každom prípade treba vyskúšať aspoň jej demo verziu, ktorá je prístupná na internete.

február 2011 |

J. M.

vzlet | 21

film Réžia: David O. Russell Hrajú: Mark Wahlberg, Christian Bale, Amy Adams, Melissa Leo, Jack McGee

Najnovší

film zo sveta športu prichádza v podobe diela založeného na pravdivom príbehu amerického boxera, svojho času šampióna vo valterovej váhe Mickyho Warda, ktorý svoj úspech získal hlavne vďaka zaujímavej technike, fintám a ohromnému srdcu.

Mick Ward (Mark Wahlberg) žije so svojou rodinou v americkom mestečku Lowell, ktoré bolo voľakedy strediskom textilnej výroby, ale v čase odohrávania filmu toto prostredie stráca silu a stáva sa skôr strediskom nezamestnanosti, chudoby a drogovo závislých. Micky pracuje ako údržbár ciest, ale jeho hlavným zdrojom príjmov – ako aj zdroj príjmov celej rodiny – je box. Trénuje so svojím polobratom Dickiem Eklundom (Christian Bale), od ktorého sa, ako hovorí, naučil všetkému, čo o boxe vie. Dickie je nezodpovedný drogovo závislý tréner, ktorý raz zvíťazil nad legendou v boxe Sugar Rayom. Stále sa snaží žiť zo starej slávy. Aj vtedy, keď spoločnosť HBO začne natáčať dokument o drogách, on stále verí, že natáčajú príbeh o jeho boxerskom úspechu. Mickyho manažérom je jeho matka Alice (Melissa Leo), ktorá velí celému rodinnému klanu (dvaja bratia a sedem sestier), ale možno vidieť, že jej miláčikom je Dickie a aj keď je Micky jej syn, stále mu pripomína, že nemôže byť lepší ako jeho brat. Vlastne celá rodina Mickymu pomáha, aby zarobil pre nich peniaze, ale zároveň mu kvôli svojej sebeckosti podkopáva cestu k úspechu. To sa však zmení, keď na scénu vystúpi Mickyho priateľka Charlene (Amy Adams), ktorá mu pomôže pochopiť, že aj napriek tomu, že má rád svoju rodinu, musí sa vymaniť spod jej vplyvu a myslieť o tom, čo je najlepšie pre neho a jeho boxerskú kariéru, lebo mladší už nebude. Povedať, že je to film o športe a boxe, nie je celkom presné, lebo box je tu len ako pomocný prostriedok na rozprávanie príbehu rodinnej drámy. I keď scény boja v ringu sú pôsobivé a dramatické, väčší boj a dráma prebieha mimo neho. Všetci sa snažia presadiť si svoje veci, „vyhrať svoj boj“ o vlastný záujem a najpasívnejší medzi nimi je práve Micky, v ktorom však prebieha vnútorný boj medzi láskou k rodine a medzi tým, čo je naozaj dobré pre neho. Skrze svoju dobrú povahu on nedáva nič najavo, nevybuchne v ňom hnev ako u ostatných, a len stojí a pozerá, ako bitka vôkol neho

22 | vzlet | február 2011

prebieha a do konca filmu nemôže vyjadriť to, na čom mu záleží. Tieto emócie je veľmi ťažko vyjadriť tak, aby vo filme, dobre vypadali, potrebný je na to dobrý herec a Mark Wahlberg dokázal, že ním je. Na druhej strane herečka Amy Adams, ktorá je ináč sympatická a pôsobí dojmom dobrého dievčatka (takto ju hlavne z filmov poznáme), tu ukazuje zuby a je agresívnou súperkou hlave matriarchálnej Mickyho rodine pod vedením Melisse Leo, ktorá dominuje ako ženská postava vo filme, a ktorej herecký výkon si zasluhuje pochvalu. Všetci herci sú vo svojich rolách výborní, avšak Christian Bale svojím vynikajúcim výkonom vyčnieva medzi ostatnými, prakticky preberá príbeh filmu do svojich rúk a môže sa zdať, že tento film ani nie je o boxerovi Mickymu Wardovi, ale Dickiemu. Christian Bale asi bratovi o jeho nejaký ten čas pred natáčaním filmu žil len

na vode a chlebe, lebo i keď sa kde-tu objaví nejaký sval, predsa vypadá ako kosť a koža a hneď vidno, že niečo s ním nie je v poriadku. Dickie je závislý od drog a pokazí sa dotkne, takmer všetko, čoho tomu napriek aj ale stále sa usmieva a dostane podporu nielen od matky, ale aj od celej komunity, ktorá ho len podporuje v jeho živote založenom na starej sláve, a povie, že je najlepším, aj keď mu vypadajú všetky zuby a dostane sa do väzenia. Jeho postava prináša do filmu aj trochu komiky, ale keď si človek lepšie rozmyslí, tak to, čo práve na prvý pohľad vypadá komicky, je vlastne smutné. Dickie má rád svojho brata a želá mu úspech, ale predsa celkom ľudsky má radšej svoj úspech. Preto aj v ňom nakoniec prebieha boj, aby dal najavo bratovi, že ho má rád, aby mu pomohol, aj keď to znamená, že brat dosiahne viac ako on, čo asi najlepšie

znázorňuje výraz jeho tváre, keď brat vyhráva zápas na konci. Keďže je Christian Bale ešte mladým hercom, môžeme od neho očakávať ešte veľa dobrých hereckých výkonov, ale bude to pre neho veľká výzva, aby prekonal to, čo podal v tomto filme. Film nie je len o boxe, takže zaujme aj tých divákov, čo nikdy o Mickymu Wardovi nepočuli, a nie sú nadšenci tohto športu. Predtým už bolo natočených viac dobrých filmov o boxe (spomeňme len Raging Bull, Rocky, Million Dollar Baby), takže tento neprináša žiadnu veľkú inováciu do štýlu rozprávania, len oživuje tento žáner a od ostatných sa odlišuje hlavne tým, že v hlavnom deji nejde toľko o jednotlivca, jeho problémy a odhodlanie, ale ide viac o ľudí, ktorých má rád, jeho rodinu a vzťahy medzi nimi. Práca režiséra Davida O. Russella je tiež veľmi dobrá, lebo nielenže dobre pracoval s hercami a technickými aspektmi filmu, ale vytvoril veľmi názornú atmosféru mesta, zápasu, tréningu... Vidno, že sa mu dobre spolupracuje s Markom Wahlbergom, ktorého už skôr zaradil do svojich filmov (alebo v tomto prípade, že sa pánovi Wahlbergovi dobre spolupracuje s týmto režisérom, keďže on bol jedným z producentov filmu). Keď ide o príbeh, zaujímavé je, že nielen pri tvorbe scenára (autormi ktorého sú Scott Silver, Paul Tamasy, Eric Johnson a Keith Dorington) spolupracovali členovia rodiny Mickeyho Warda (často osoba, o ktorej hovorí film, málo spolupracuje a skresľuje udalosti tak, aby vypadala dobre, čo v tomto prípade nie je pravda), ale boli stále prítomní aj pri natáčaní, ukazovali, ako trénovali, a pomáhali hercom. Dokonca Mickey O’Keefe, ktorý bol Mickyho trénerom, vo filme hrá sám seba, ako aj kameraman, ktorý natáčal dokument o Dickiemu v polovici 90. rokov. Pochváliť by sa mala aj technická strana filmu, a to hlavne kamera, ktorá je veľmi zaujímavá. I keď jestvujú rôzne programy na upravenie obrazu tak, aby materiál vypadal staršie, na natáčanie scén v ringu a dokumentu o drogovej závislosti boli použité kamery z 90. rokov minulého storočia, ale všeobecne všetky zábery vypadajú dobre a celkom zaujímavo. Netreba hádam ani spomínať, že tento film patrí medzi najlepšie filmy natočené v minulom roku a predpokladá sa, že ovládne kiná v prvej polovici tohto roku, ako i to, že získal už nejednu prestížnu filmovú cenu, hlavne v hereckých kategóriách. Je veľmi ťažko opísať atmosféru filmu. Či ste prečítali dobrú alebo zlú kritiku tohto filmu, tá stále nedokresľuje dostatočne jeho povahu, a preto je asi najlepšie povedať len toľko, že ak si chce niekto pozrieť dobrý film, dobrú drámu, tak by sa určite mal pozrieť na tento film.

Stanislava SLÁDEČEKOVÁ

Winter’s Bone

Jedným z najlepších filmov z minulého roku (podľa mienky kritikov) je Winter’s Bone, naturalistická dráma o ťažkom živote v brutálnom ovzduší chudobnej americkej provincie (Ozark Mountains, Missouri). Okrem toho, že sa musí starať o chorú matku a o svoju sestru a brata, 17-ročná Ree Dolly (hrá ju nadaná mladá herečka Jennifer Lawrence) musí nájsť svojho otca – živého alebo mŕtveho – aby zastavila konfiškáciu rodinného domu, keďže otec – darebák a zločinec – týmto domom zložil kauciu pre svoju slobodu. Ree vie, že sa jej otec zaoberal výrobou drog a že mal do činenia s veľmi nebezpečnými ľudmi, ale aj napriek tomu sa dáva do pátrania... Film Winter’s Bone nám zároveň realistickým spôsobom ukazuje autentickú kultúru a bohatú tradíciu rurálneho amerického Stredozápadu (Midwest).

móda

Februárové tric ˇká Zima stále nekončí, naopak, zdá sa, že je čoraz ostrejšia a ľadovejšia a tvári sa, že tu zostane panovať ešte dlho. Avšak ľahkých a štýlových tričiek nikdy nie je dosť, keďže sa dajú nosiť po celý rok. Pestré vzory v kombinácii zo zaujímavou farebnosťou oživia každý šatník. Mgr. art. Iveta JELINEK

šport

Režisérka Debra Granik (nar. 1963) predtým nakrútila ešte jeden film – Down to the Bone z roku 2005, ktorý bol tiež veľmi úspešný. Jej prístup k deju a charakterom je chladný a neosobný. Tón a celková nálada sú konzistenčne tiché a mrazivé. Napriek tomu, že hrdinku ľutujeme, my sa na dej pozeráme ako na jeden determinatívny sled udalostí. Všetko je tak, ako aj musí byť a sama postava napriek trestom a utrpeniam, ktoré znáša, nemení na veci takmer nič. A vlastne preto je Winter’s Bone natoľko nekaždodenný film, lebo hrdinstvo v ňom naozaj má svoju cenu – boj a utrpenie predstavujú možnosť zachovať si vlastný život a trvať. Vo filme tiež hrajú John Hawkes (Deadwood, Wristcutters), Garret Dillahunt (The Assassination of Jesse James, No Country for Old Men), Dale Dickey (Domino, The Pledge), Sheryl Lee (Twin Peaks, Mother Night)... Film je realizovaný podľa rovnomennej knihy majstra country noir žánra Daniela Woodrella. Okrem toho, že ho mnohí kritici považujú za film roka, toto dielo získalo aj cenu poroty festivalu Sundance. A je tu aj krásny country folk soundtrack (urobil ho Dickon Hinchliffe, bývalý člen skupiny Tindersticks). Janko TAKÁČ

Veľ ký triumf Novaka Đokovića

Najlepší srbský tenista Novak Đoković si priniesol domov pohár z tohtoročných majstrovstiev grandslam Australian Open v Melbourne (od 17. do 30. januára 2011), ktorý si vybojoval výnimočnou hrou počas celého turnaja, na ktorom prehral iba jeden jediný set (v zápase s Ivanom Dodigom). V pokračovaní podal najstabilnejšiu a najkvalitnejšiu hru spomedzi všetkých prítomných tenistov. Vynikajúcu hru poskytol najmä v polofinále, kde zvíťazil nad svojím najväčším súperom Švajčiarom Rogerom Federerom, vo finále bol tiež superiórny nad Angličanom Andym Murrayom, a tak sa mu „odplatil“ za prehru vo finále turnaja Miami Masters roku 2009. Pre Novaka je toto druhý v poradí grandslamový titul v kariére – ten prvý si tiež vybojoval v Melbourne roku 2008. Po tomto triumfe sa vďaka získaným bodom celkom priblížil k druhému miestu na oficiálnom rebríčku Asociácie profesionálnych tenistov (ATP) a s ohľadom na jeho súčasnú fyzickú a psychickú kondíciu reálne možno očakávať, že v bližšej budúcnosti vážne ohrozí pozíciu momentálne najlepšieho majstra bieleho športu Rafaela Nadala... jm

Foto: Ben Solomon

film

REBRÍČEK ATP: 1. Nadal, Rafael (12 390) 2. Federer, Roger (7 965) 3. Đoković, Novak (7 880) 4. Soderling, Robin (5 955) 5. Murray, Andy (5 760) 6. Ferrer, David (4 570) 7. Berdych, Tomas (4 270) 8. Roddick, Andy (3 385) 9. Verdasco, Fernando (3 240) 10. Melzer, Jürgen (2 955) február 2011 |

vzlet | 23

Nový Sad, CK 13, 28. január 2011

Rockový

žáner známy pod názvom surf rock vznikol v južnej Kalifornii v šesťdesiatych rokoch minulého storočia pod vplyvom mexickej hudby. Ide o hlavne inštrumentálnu hudbu, ktorú charakterizuje rýchle hranie „mólových“ melódií na jednotlivých gitarových strunách v rokenrolovom rytme. Priekopníci tohto žánru boli Dick Dale and his Del-Tones, Link Wrey alebo The Ventures a okrem toho, že boli veľmi populárne na tanečných zábavách, niektoré piesne sa stali hymnami mladých surferov (napr. skladba Surfin’ USA skupiny The Beach Boys), odkiaľ pochádza aj sám názov žánru. V priebehu 70. a 80. rokov surf rock prežíval rôzne variácie na tému, až kým ho v 90. rokoch známy film Pulp Fiction (s ešte známejším soundtrackom) svojou globálnou popularitou znovu nevrátil do pôvodnej formy. Zjavilo sa ešte viac takýchto skupín než v 60. rokoch,

a to nie iba v Amerike (kvalitné surf skupiny dnes pochádzajú aj z Japonska alebo Austrálie), takže surf rock znovu „ožil“. V tunajšom „širšom regióne“ – presnejšie v Chorvátsku – funguje svetoznáma skupina The Bambi Molesters, ktorá hrá surf rock, a ktorú mnohí hudobní kritici zaraďujú medzi desať najlepších surfových skupín na svete. To je podporené skutočnosťou, že s nimi chceli nahrávať mnohé etablované rockové hviezdy, ako sú Chris Eckman, Phil Dirt, Lux Interior

alebo Peter Buck zo skupiny R. E. M., ktorá zároveň povolala The Bambi Molesters na svoje európske turné. Táto chorvátska skupina nedávno po prvýkrát koncertovala aj v Novom Sade v mládežníckom stredisku Crna Kuća 13 – masovou návštevnosťou a dobrým pobavením sa na koncerte domáce obecenstvo ukázalo, že v tomto meste vôbec nejde o neznámu skupinu a neznámy žáner. Asi dve hodiny kvalitnej a rýchlej rockovej hudby odohranej výlučne na starých gitarách značky Fender (ináč ide o „ochrannú značku“

NILE, MELECHESH Belehrad 26. január 2011

Pred týmto koncertom bolo

oznámené, že bude vlastne minifestival death/black metalovej hudby, keďže malo vystúpiť päť skupín, z ktorých dve (Nile, Melechesh) predstavujú vrcholné mená na undergroundovej scéne extrémneho metalu. Avšak sama organizácia podujatia zlyhala pri viacerých veciach, čo vrhlo tieň na túto ináč dlho očakávanú akciu. Po prvé, začiatok koncertu z určitých príčin meškal viac ako tri hodiny (namiesto zaplánovaného termínu o 19.30 začalo sa hrať o 23. hodine), takže prvé tri „predkapely“ – DewScented, Zonaria a Darkrise – boli jednoducho vyradené z programu. Prvá na javisku hrala skupina izraelského pôvodu Melechesh, ktorej prejav sa opisuje ako „oriental black metal“ alebo „Mesopotamian metal“. Pod vedením gitaristu a speváka Ashmediho pred-

viedli výborné šou a predstavili nový album The Epigenesis, ale ich vystúpenie Ashmedi trvalo neča- (Melechesh) kane krátko – asi 40 minút. Hviezdy večera boli Nile, americká death metalová kapela, ktorá na tomto turné predstavuje (ešte stále aktuálne) vydanie Those Whom the Gods Detest a kvalitným živým prednesom v Belehrade dokázala, že sa oprávnene zaraďuje medzi najlepšie súčasné mená v rámci tohto štýlu. Posledná správa o tomto podujatí hovorí, že organizátor jednoducho nezaplatil honoráre (!) hosťujúcim hudobníkom. Fanúšikovia môžu byť po všetkom relatívne spokojní, že sa koncert vôbec usporiadal, avšak pre spomenuté problémy sa kladie otázka: kto a ako bude u nás organizovať takéto koncerty v budúcnosti?

24 | vzlet | február 2011

Text a foto: Kovačica crew

surfu), bubnoch a syntetizátore, s minimálnym použitím vokálu, chorvátski surferi nenechali obecenstvo ľahostajné. Ináč skupina prezentovala piesne z ich aktuálneho albumu As the Dark Wave Swells, ktorého chorvátsky denník Jutarnji list označil ako najlepšiu nahrávku v roku 2010, a ktorá tiež súťaží o prestížnu cenu Európsky nezávislý album roka. Akže ste milovníkom pôvodného rockového prejavu, neprehliadnite túto svetovú surf pop-rock atrakciu z chorvátskeho mesta Sisak – vypočujte si ju aspoň na Youtube. Vladimír LENHART

PUNK LYRIK

EDITOR NIE SME AKO VY Neberte to, čo vám núkajú, pesničku starú, ohranú – neverte tomu, že všetko je fajn. Ten, kto má oči, ten to vidí; ten, kto má srdce, pochopí – pravda je taká, že je to klam. Každý má s nami svoje plány, každý nás chce formovať – systém, škola, cirkev, štát. Generácia tejto doby, generácia týchto dní – nikto z nás k vám nepatrí. Nie sme ako vy, pes, ktorý hryzie, nešteká. Nie sme ako vy, doba si nectí človeka. Nie sme ako vy, kašleme na vaše zákony. Nie sme ako vy, nechceme váš chlieb a vaše hry. Divnú hru s nami stále hrajú, odsúdení sme na prehru – nechceme ju s vami hrať. V mene Boha, v mene vlády, najmä v mene peňazí – každý nás chce ovládať. Do hlavy nám tlačia kaleráby, volajú to zdravým rozumom – robme si veci po svojom. Generácia tejto doby, generácia týchto dní – nikto z nás k vám nepatrí.

EDITOR je slovenská metalcore / punk skupina z Martina, založená roku 1988. Spočiatku pestovali thrash metal zvuk, neskoršie ich prejav začal smerovať k štýlom metalcore a punk. O textoch svojich piesní sami členovia skupiny hovoria, že sa „ostro a kriticky vyjadrujú k politickej situácii, k náboženstvu, k sociálnym problémom, ale nevyhýbajú sa ani humoru a irónii”. Vydania: Shut Up! (1994), Zero Option (1996), Game Over (2002), Realita? (2004), Svet je proti nám (2006), Pod Parou (2008), Dovidenia v pekle (2011). Výber: sl

mudrovať – na záver možno len s potešením konštatovať, že Lemmy, Phil a Mikkey znejú aj dnes energickejšie od väčšiny mladých skupín a nový album sa teda celkom dobre počúva… Stevan LENHART

MOTÖRHEAD ::

The Wörld is Yours

Kompilácia ::

EASTERN DAZE

OU EST LE SWIMMING POOL ::

The Golden Year

(Vydavateľstvo Audiotong, 2011)

(Vydavateľstvo Future PLC / Motörhead Music, 2010)

Jestvuje veľa vecí, ktoré hovoria

o legendárnosti skupiny Motörhead. Okrem samej dlhovečnosti a známej reputácie najhlučnejšej kapely na svete títo Angličania si zasluhujú úctu predovšetkým preto, že sú tvorcami večných piesní, akými sú Ace of Spades, Iron Fist, Killed by Death alebo Orgasmatron, ktoré sú jednoducho hymnami drsného rokenrolu, bez ohľadu na to, či ide o fanúšikov rockovej, metalovej alebo punk hudby. Ale tiež príjemne prekvapuje, že aj dnes po troch a pol desaťročiach neustálej aktivity Motörhead dokážu nahrať vydanie, ktoré zaujme pozornosť energickosťou, úprimnosťou a dobrými piesňami.

Motörhead Nový album The Wörld is Yours otvára chytľavý kus Born to Lose, v ktorého frázovitom názve sa vlastne odzrkadľuje zvláštna ironicko-rebelantská filozofia tejto skupiny a najmä jej frontmana Lemmyho. Vydanie pokračuje v rýchlom tempe skladby I Know How to Die, naďalej sa striedajú zároveň dynamické a chrapľavo-melodické piesne, na aké nás Motörhead už dobre zvykli. Ako najlepšie momenty možno okrem už spomenutej úvodnej skladby vybrať ešte aj temnejšie znejúcu Brotherhood of Man a taktiež Outlaw; a pripomeňme, že pieseň Get Back in Line je nahraná aj v podobe zábavného videoklipu. Pri hudbe Motörhead netreba mnoho

(Vydavateľstvo Fire & Manouvre, 2010)

Pod názvom Ou Est Le Swimming

Pool funguje londýnska kapela, ktorá sa zjavila ako časť novej vlny synthpop v Anglicku, spolu so skupinami, ako sú dnes už svetoznáme Hurts a La Roux. Pre tieto skupiny je charakteristické pestovanie tzv. synthpop zvuku zo začiatku 80. rokov, čiže úsilie o vernosť originálnemu zvuku a úcta k tradícii starších (vintage) syntetizátorov a bicích strojov, ale so súčasnou digitálnou senzibilitou pop hudby. Skupina Ou est le Swimming Pool po zverejnení štyroch singlových vydaní prvý dlhohrajúci album vydala v októbri minulého roku. Na platni je 11 piesní ovplyvnených melodickosťou Pet Shop Boys a temnou emotívnosťou včasných Depeche Mode. Možno povedať, že už dávno sme nepočuli album, ktorý je tak dokonale naplnený dobrými piesňami! Striedajú sa samé hity a je toto zároveň aj úžasná tanečná hudba, perfektná pre ovzdušie nočných klubov. Energický pulz basových nôt a umelý „strojový” rytmus v strednom tempe sú úvodom do krásnych vznešených a hymnických refrénov. Texty piesní najčastejšie predstavujú sentimentálny pohľad na medziľudské vzťahy (Our Lives, The Key, Get Along) a lásku (The Curtain Falls, Answer, Next to Nothing). A napriek tomu, že občas ide o melancholické tóny, piesne These New Knights, Dance the Way I Feel, Better a Jackson’s Last Resort sú predsa optimistické a hovoria o žiadosti prekonať všetky problémy a prekážky. Bohužiaľ, spevák tejto skupiny Charles Haddon spáchal samovraždu 20. augusta 2010 po vystúpení na festivale Pukkelpop v Belgicku. Tento smutný prípad však nateraz neoznačil koniec skupiny, ktorú ešte tvoria Joe Hutchinson a Caan Capan, ale ich budúca činnosť je príliš neistá... Napriek tomu The Golden Year zostáva fascinujúcim vydaním a jedným z nádherných príspevkov svetovej pop hudby z minulého roku.

Z výskumu východoeurópskej undergroundovej hudobnej scény, ktorý urobili Peter Gonda a Lucia Udvardyová (predstavili sme ich vo vlaňajšom novembrovom Vzlete v rubrike Alter SK) vznikla audiokompilácia Eastern Daze. Výskum trval od mája do októbra 2010 a v tomto období spomenutá dvojica navštívila Poľsko, Česko, Maďarsko, Srbsko a Rumunsko. Výsledky ich odhaľovania hudobníkov, ktorých obdobie na globálnej hudobnej mape podľa mienky Gondu a Udvardyovej až má prísť, možno počuť práve na tomto vydaní. Obsahuje 13 skladieb rôznych autorov zo spomenutých krajín a predstavuje priesek hudobných dianí a tendencií vo východnej Európe. Rozličnosť žánrov a pestrosť prejavu svedčí o tom, že menej globálne kraje bez vplyvu západu ešte stále vedia prekvapiť novými ideami a originálne a individuálne účinkovať v svetových dianiach. Kompiláciu otvára maďarská dark wave skupina Piresian Beach a podobné ezoterické ovzdušie je tiež prítomné v prejave skupín Zomblaze (tiež z Maďarska) a Angakkut feat. Stroon and PQ zo Slovenska. Z tejto krajiny sa tiež predstavuje skupina Polyjoy, ktorá sa viac opiera o žáner retro-house. Rumunské skupiny Somnoroase Pasarele a Mastino Surfers viac spejú k elektro-experimentálnej hudbe urobenej na počítači, ale aj na gitare (skupina Selfmademusic), pokým dvaja autori zo Srbska – K.O.F.Y. a Beli4 poukazujú na to, že sa u nás originálna hudba často orientuje na prelínanie žánrov a predstavuje svojrázny mix západu a východu. Zaujímavá situácia je tiež v Poľsku, odkiaľ nám tri skupiny predstavené na tomto vydaní hovoria, že tam jestvuje aj nová hiphopová scéna (skupina KOT), kolážové lo-fi dance tendencie (skupina Fight!Suzan), ako aj vplyv určitých afrických roots prvkov (skupina Grobbing Thristle). Z Česka môžeme počuť skupinu Dné, ktorá je zameraná na low-fi pop hudbu (a je asi najbližšie k západnej produkcii) s prvkami folkových melódií. Táto kompilácia môže byť zaujímavá nielen hudobným kritikom, ale všetkým tým, ktorí sledujú alebo chcú vedieť o najnovších výkrikoch v alternatívnej hudbe v tejto časti Európy. Obal vypracovala Jarmila Mitríková a vydanie si možno zdarma stiahnuť z internetovej adresy audiotong.net/catalogue/ easterndaze/. Vladimír LENHART

Janko TAKÁČ február 2011 |

vzlet | 25

alter SK

Počastovaní spojením „najväčšia nádej slovenskej alternatívy“, charakterizovaní ako „kríženci punkového drive a rokenrolovej surovosti“ zjavili sa The Swan Bride pred troma rokmi z ničoho nič na výslní klubovej slovenskej scény a očarili publikum, aj rockových kritikov. Štvorica štýlových sympaťákov zo Žiliny má však dnes za sebou veľké koncerty na významných slovenských festivaloch (Pohoda, Hodokvas, Žákovic Open), vystupovanie s Marilynom Mansonom, či britskými Foals vo Viedni, niekoľko turné po Slovensku a susedných Čechách a tiež vystúpenie v Londýne. K EP Monsters In Your Drawers pridali minulý rok CD s názvom 2 a do partie pribudol ďalší gitarista. V marci sa muzikanti vyberú predviesť svoju šou do Rumunska a koncert odohrajú 18. marca i v Novom Sade. Pozrime sa na nich teda bližšie. Kapelu dnes tvorí pevná

Slovenská špička alternatívneho rokenrolu vystúpi v Novom Sade že v každej muzike cítiť nejaký vplyv. Nás ovplyvnilo veľa a dosť sa to strieda, takže je to taký odkaz všetkého možného, čo nás baví a čo nám niečo dáva. Konkrétne napríklad Cure, alebo Tom Waits, možno pár vecí z tej novej scény, ako sú White Stripes, či Horrors, ale to nie je úplne dôležité. Hudba je pre nás sebavyjadrenie a vtedy človek nepremýšľa nad tvorbou v štýle: Chcem, aby to znelo ako toto. Proste to znie tak ako to v danej chvíli cítime.“ Jednou z najospevovanejších vecí v súvislosti so Swan Bride je šou. Kto bol na ich koncerte, vie, že sa môže tešiť na bláznivé punkové teátro a že sa v publiku pekne zapotí. Neraz sa totiž

päťka v zložení: Maťo (spev), Kačo (gitara a kláves), Fuxo (basgitara), Maťo Gálik (gitara) a Mišo (bicie). „Poznáme sa od mala a niektorí z nás spolu hrali ešte pred The Swan Bride, ale keď sme sa zišli v tejto zostave, vedeli sme, že to bude fungovať,“ vysvetľujú chalani. „Na našom turné spred roka a pol sme spoznali aj nášho najnovšieho člena, druhého Maťa, ktorý hrá na gitare a berieme to, že takto sme kompletní.“ O. K., to by bolo niečo o hudobníkoch, ale čo hudba? Aká je? „To je ťažká otázka, zhodnotiť to nejako jednou vetou. Chceli by sme znieť ako The Swan Bride a nikto iný, i keď je, samozrejme, jasné,

recenzia

(Wagon Records, 2010)

The Swan Bride pred štyrmi rokmi vypustili do éteru svoj debut Monsters In Your Drawers. Zvuk prvého albumu určil pozíciu mladého zoskupenia na slovenskej hudobnej scéne a dnes, po vydaní druhého albumu The Swan Bride to už nemajú také ľahké – prekonať úspechy z minulosti. Druhý album pod názvom 2 uzrel svetlo sveta minulý rok, nielen virtuálne, ale aj fyzicky na CD a dokonca aj na vinyloch. Vypočutie skladieb vás prenáša do iných krajín, napr. do Anglicka. Nielenže emotívne silné texty sú napísané a odspievané po anglicky, ale aj celkový štýl TSB pripomína anglický rock. Avšak na rozdiel od toho anglického, TSB majú zvuk rokenrolu, ktorý je predsa len trošku jemnejší a menej „pichľavý“. Mnohí ich porovnávajú s Franzom Ferdinandom alebo Arctic Monkeys. S albumom 2 sa TSB vybrali cestou energie a emócíí. Na albume sa 26 | vzlet | február 2011

striedajú skladby viac agresívne a viac dramatické. Silný sluchový zážitok nás vedie rôznymi atmosférami, obdobiami a miestami. Prvá skladba Styx travel inc dokonca vás ako počúvateľa víta a ponúka sprievod na ceste zážitkov. Zaujímavé riešenie kláves, bicích a tajuplného spevu naznačuje zaujímavú cestu. Skladba Pirate Song uchu lahodí spojením kabaretovského znenia hry na inštrumentoch a agresívnejším spevom. Popularitou sa vyčlenili jemnejšia skladba Lionella a atmosferická Lonely Honeymoon in the Wasteland. Energia, emócie, atmosféra. Kvalitné spracovanie hudobných citácií a vlastných autorských hudobných vkladov tvorí zaujímavý hudobný pohľad so zrelým prevedením hry na nástrojoch. Albumom 2 The Swan Bride na slovenskej scéne nastavili isté štandardy. Jana ŽIAKOVÁ

frontman neštíti hodiť do davu, občas v ňom skončia aj ostatní členovia spolu s nástrojmi. „Je to o energii,“ zhodujú sa. „Keď si na pódiu, cítiš to z tých ľudí a ľudia to cítia z nás, nie je to žiadne sterilné vystúpenie, ale výmena energie. Tá energia napĺňa rovnako nás ako našich divákov.“ To je aj jeden z dôvodov, prečo sa vybrali na takúto nezvyčajnú šnúru. „Chceme si otestovať silu našej muziky. Je iné, keď ju počuje niekto po prvýkrát a chytí ho, ako keď koncertuješ doma a vieš kto do klubu vôbec príde. Zaujíma nás, čo si o nás pomyslia ľudia, ktorí nás nikdy nepočuli a ako to celé budú vnímať.“ Katarína ŠAMAJOVÁ

skupina z plagátu

CRUCIFIED BARBARA Švédske kvarteto Crucified Barbara pokračuje v tradícii populárnych all-girl skupín, akými boli v minulosti napr. Runaways, Girlschool, Rock Goddess alebo Vixen. Hudobný prejav týchto Švédok sa štýlovo pohybuje medzi tvrdším rokenrolom a štandardným metalom, čo možno počuť z dvoch doterajších albumov In Distortion We Trust (2005) a ‘Til Death Do Us Party (2009). Medzi ich najväčšie koncertné úspechy patrí hosťovanie na turné skupiny Motörhead, ako aj účasť na festivaloch Sweden Rock a Wacken Open Air. V súčasnosti pracujú na realizácii svojho tretieho albumu. V zostave Crucified Barbara sú Mia Coldheart (spev, gitara), Klara Force (gitara), Ida Evileye (basgitara) a Nicki Wicked (bubny). sl