Vzlet 02 2013 by NVU Hlas ľudu

Film

Info-svet

Lokálne počítačové siete (LAN) PC hry

Hudba

pohľadnica

Banská Štiavnica – mesto mnohých krás Z

áver minulého roka sme sa rozhodli stráviť v malom, zasneženom mestečku, v srdci Slovenska. Je to Banská Štiavnica, stredoveké banské mesto patriace pre svoje starobylé architektonické počiny pod ochranu UNESCO. História mesta sa začala písať od roku 1238, keď boli Banskej Štiavnici udelené privilégiá kráľovského mesta. V priebehu dejín, najmä v 17. storočí, zažívala táto obec svoj rozkvet vďaka ťažbe striebra, zlata a iných kovov. Zavítal sem i sám František I. Lotrinský, manžel Márie Terézie. My sme sa na miesto jeho nocľahu prišli pokochať obrazmi. Dnes je v tejto budove Galéria Jozefa Kollára. Obec Svätý Anton, ktorého dominantou je barokovoklasicistický kaštieľ, leží v bezprostrednej blízkosti

Banskej Štiavnice. Jeho zaujímavé expozície sme obdivovali za hradbami. Zvonku, z nádherného, kopcovitého parku, maľuje sa výhľad na úchvatnú, pestrofarebnú krajinku. Okrem obhliadky Starého zámku možno najsilnejší zážitok na nás zanechala návšteva stredovekej bane. Do nej sa vstupuje priamo z Námestia sv. Trojice, ktoré sa nachádza v samom strede mesta. Milovníkov lyžovania a iných zimných radovánok iste potešia Štiavnické vrchy, na ktorých leží mesto. Tieto ohromujúce hory a doly, ako i nespočetné jazerá, lemujú celé okolie. Tvoria tak zaujímavú lokalitu na zimnú, ale i letnú turistiku.

Baňa v strede mesta

Mgr. art. Iveta JELINEK

Výjavy zo Starého zámku

Starý zámok

Výhľad na Štiavnicu

Námestie sv. Trojice

V Ulici Andreja Kmeťa

2 vzlet | február 2013

Ahoj, vzletovci,

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Vladislava Lovásová, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Jana Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Vesna Valihorová-Filipovićová, Ivana Vereski, Jana Žiaková • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie S finančnou podporou

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

ú, tento úvodník je vari najťažšie písať... Píše sa spravidla až vtedy, keď je ostatná časť obsahu pripravená a dizajnovaná a technický redaktor (čau, Miro) čaká len na tento krátky textík, aby sa ko-neč-ne uzavrelo ešte jedno číslo... Úvodník sa dokonca nemusí stále písať – môže sa aj nakresliť. A nemusí ho stále písať zodpovedný redaktor. Môže ho napísať hocikto zo spolupracovníkov alebo aj ty, čitateľ. Napíš, nakresli, pozliepaj, vyfotografuj, namaľuj...

OBSAH

INTRO Pohľadnica: Banská Štiavnica

...............

Z archívu dátumov / Výtvory vojvodinskej postmoderny . . . 4 Úrovne občianskej spoločnosti / Filotínky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5 Interview: Davor Bašić Palković (časopis Kužiš?!)

................

Medzinárodná študentská konferencia v Nitre . . . . . . . . . . . . . 7

Michaela Vidová z Kulpína . . . . 8 Školské divadlo v Padine / Výtvarná kultúra v Padine

....

Vábivé šperky a drahokamy / Aforizmy / Listujeme v Slovníku cudzích slov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 Čo dokáže pekné slovo – odmenené práce . . . . . . . 11-12 Story

...........................

Rozlety / Rozlety+

.....

14-15

Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16 VÝSTAVA POSTMODERNA VO VOJVODINE (1976 – 1990) trvala od 11. januára do 11. februára 2013 v novosadskom Múzeu súčasného umenia Vojvodiny a návštevníkom poskytla výber z tvorby pätnástich autorov. Predstaviteľom vojvodinských Slovákov na tejto výstave bol akademický maliar (a niekdajší vzletovec) Jozef Klátik. Obšírnejšie na strane 4. Na fotografii: vystavená práca Slobodana Kojića Terra (100x375x90cm).

PC hry: Vessel / Knihy

.......

Komiks: William Henrich

Info-svet: Lokálne počítačové sl

siete (LAN) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19 ...

.............

Horoskop / Zaujímavosti

NAVŠTÍVTE www.vzlet.rs !!

....

Enigma / Humor

Film: Argo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22 Film: Berberian Sound Studio / Správy zo sveta filmu / Móda . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23 Trochu inak: Samčo, brat dážďoviek / Nové albumy

Aktuality – Zaujímavosti – Galéria – Hudba – Film – Info-svet – Mladá tvorba – Rozlety – Archív vydaní...

...........

24-25

Husky Rescue / Soundgarden / Zbogom Brus Li

..............

Na titulnej strane: Quasimechanical Evaporating Metafrog (ilustráciu vypracoval Samuel Szabó) február 2013 |

vzlet 3

výstava

z archívu dátumov 8. februára 1813 (pred 200 rokmi) narodil sa Samuel Tomášik, slovenský romantický básnik, prozaik a evanjelický farár. Jeho tvorba sa zaraďuje do medziobdobia medzi kollárovskou a štúrovskou generáciou, diela sa vyznačujú spevnosťou a ľudovým jazykom. Je autorom hymnickej piesne Hej, Slováci, ktorá sa v slovanských jazykoch stala obľúbenou pod názvom Hej, Slovania. Táto pieseň bola na Slovensku hymnou prvej Slovenskej republiky, tiež bola hymnou Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie (neskoršie Srbska a Čiernej Hory). Samuel Tomášik zomrel roku 1887.

Výtvory vojvodinskej postmoderny Z

hľadiska dnešnej digitálnej doby a stále nových technologických vymožeností, postmoderné umenie sa zdá byť anachronizmom. Tento umelecký smer z druhej polovice 20. storočia však aj naďalej vzbudzuje záujem nekonvenčnými kombináciami techník a žánrov, multimediálnymi postupmi a snahou o neustále prehodnocovanie pojmu umenia. Postmoderné tendencie vyvolali silné ohlasy aj vo Vojvodine, v čo sa mohli presvedčiť návštevníci výstavy, usporiadanej v novosadskom Múzeu súčasného umenia od 11. januára do 11. februára 2013. Výstava pod názvom Postmoderna vo Vojvodine (1976 – 1990) predstavila niektoré ume-

lecké smery a osobnosti, ktoré zanechali stopy v dejinách súčasného umenia tohto priestoru – autori, ktorých práce boli vystavené, sú László Kerekes, Bálint Szombathy, Dušan Todorović, Predrag Šiđanin, Jozef Klátik, Geza Lennert, Branislav Petrić, Jovan Milinov, Jožef Ač, Mladen Marinkov, Miroslava Kojićová, Slobodan Kojić, Milenko Prvački, Dobrivoje Rajić a Dragomir Ugren. Výstavu pripravila Svetlana Mladenovová. Vystavené boli olejomaľby, umelecké fotografie, inštalácie, vizuálne básne, kresby a sochy.

Geza Lennert: Portrét

Stevan LENHART

Branislav Petrić: časť z inštalácie Rituály

19. februára 1963 (pred 50 rokmi) narodil sa Seal, vlastným menom Seal Henry Olusegun Olumide Adelo Samuel, britský soulový a R&B spevák nigérijsko-brazílskeho pôvodu. Nahral šesť oficiálnych dlhohrajúcich albumov a je autorom svetoznámych hitov (tým najznámejším je pieseň Kiss from a Rose). Je nositeľom viacerých prestížnych uznaní a cien za hudobnú tvorbu, akými sú Grammy, Brit Award a MTV Video Music Award.

László Kerekes: Podstatná rovnováha

Dušan Todorović: Deň a noc

Milenko Prvački: Trofejová krajina

27. februára 1913 (pred 100 rokmi) narodil sa Irwin Shaw, známy americký spisovateľ a filmový scenárista. Jeho romány a poviedky zo života americkej spoločnosti sa dožili svetovej popularity. Podľa jeho románov Mladé levy (The Young Lions) a Boháč, chudák (Rich Man, Poor Man) boli nakrútené úspešné filmové diela. Irwin Shaw zomrel roku 1984. sl

4 vzlet

| február 2013

Miroslava Kojićová: Oltár Mladen Marinkov: Tvar v plaste

Jozef Klátik: Bez názvu

úrovne občianskej spoločnosti

FILOTÍNKY: životno-neživotné filozofie o všeličom

Odliv mozgov O

dliv mozgov (ang. brain drain) je termín, ktorým sa označuje emigrácia, t. j. vysťahovanie veľkej skupiny osôb s technickými zručnosťami a znalosťami, vzdelaných profesionálov z jednej krajiny do druhej kvôli lepším ekonomickým a životným podnetom. O odlive mozgov sa často hovorí aj ako o úniku ľudského kapitálu. Politická a ekonomická nestabilita, nedostatok príležitostí pre osobnú a profesionálnu prosperitu, nedostatok základných slobôd a právnej istoty sú iba niektoré z charakteristík spoločenského prostredia, z ktorého „mozgy“ unikajú do krajín s lepšími životnými podmienkami. Pre rozvíjajúce sa krajiny emigrácia mladých vzdelaných ľudí predstavuje vážny spoločenský problém so závažnými ekonomickými dopadmi. Srbsko je jednou z tých krajín, z ktorých mladí vzdelaní ľudia vo veľkom počte odchádzajú. Odchádzajú tí najschopnejší – vedci, výskumní pracovníci, programátori, inžinieri, ekonómovia a manažéri, kultúrni pracovníci a iní vysoko vzdelaní občania, ako aj nadaní športovci a umelci. Presné štatistiky o tom, koľko sa mladých ľudí ročne vysťahuje, neexistujú, ale sa odhaduje, že za posledných 20 rokov až 2 milióny „najlepších“ emigrovalo, čo z ekonomického hľadiska Srbsko stálo asi 12 miliárd eur. Podľa odhadu Svetového ekonomického fóra o odlive mozgov Srbská republika v roku 2011 obsadila neslávne 136. mesto z 139 krajín. Od Srbska boli v tom rebríčku slabšie zaradené iba Svazijsko, Lesotho a Kirgizsko (!). Spoločnosť, ktorá nie je schopná rozpoznať zásluhy a schopnosti a v ktorej meradlo zručností a znalostí jednotlivca nie je životopis, ale politická príslušnosť, nemá svetlú budúcnosť. Každodenné príklady politickej arogancie, kde sa na vysoké pozície

zamestnávajú rôzni „manažéri“ a s vysokoškolskými diplomami sa obchoduje ako s cibuľou, asi predstavujú hlavný spúšť pre mladého človeka, aby „utiekol“ do zahraničia. O požiadavkách mladých ľudí v Srbsku, ktorí sa vysťahovali,

slobody, kultúrna ponuka a iné. Vláda Srbska prijala vo februári 2010 Stratégiu vedeckého a technologického vývoja, v ktorej ponúka riešenie pre zastavenie odlivu mozgov. Výstavba vedeckej a technologickej infraštruktúry,

alebo by sa chceli presťahovať do inej krajiny, sa vo verejnosti často nenáležite hovorí z hľadiska peňazí (a s použitím známej frazémy žiť na cudzom chlebe). Lepšie ekonomické podnety však nie sú jediným – a ani

vytváranie pracovných miest, pobyt mladých vedcov a vedecká spolupráca so zahraničnými inštitúciami sú niektoré z aktivít, ktoré štát plánuje realizovať s cieľom zastaviť únik vysoko kvalifikovanej pracovnej sily. O odlive mozgov sa v Srbsku často aj verejne diskutuje a médiá o tomto probléme píšu každodenne. V rozhovoroch o motívoch a dôvodoch s nadanými vzdelanými mladými ľuďmi sa dá vidieť, že si oni v podstate nevyžadujú nič zvláštne a neopúšťajú svoju rodinu a priateľov, s cieľom, aby zbohatli, ale aby si normálne mohli založiť rodinu, profesionálne sa zdokonaľovali alebo proste žili v spravodlivom prostredí demokratických hodnôt, ktoré sa im doma, žiaľ, ešte stále neponúkajú.

rozhodujúcim – dôvodom prečo sa vzdelaní mladí ľudia presťahúvajú do rozvinutejších krajín. Odchod vysoko vzdelaných profesionálov má hlavne „profesionálne“ dôvody, resp. možnosti osobnej odbornej realizácie. Dôležitými dôvodmi sú tiež bezpečnostná situácia, právna istota, občianske

Tvorivé úsmevy P

redošlá správa o pive a kreativite asi viac lahodila očiam a duchu než táto, dalo by sa povedať poučka. Ide však o ďalšiu vedeckú štúdiu, tentoraz nórsku. Štúdiu uskutočnili výskumníci nórskej Univerzity vedy a techniky. Hľadali spojitosť medzi kultúrou a spokojnosťou, šťastím a radosťou zo života. Ľudia, ktorí navštevujú múzeá a koncerty, hrajú na hudobných nástrojoch či tvoria umenie, sú spokojnejší so svojím životom bez ohľadu na stupeň vzdelania alebo peniaze. Ako zistili, mužov tešia skôr pasívne aktivity. Má to vplyv nielen na ich náladu, ale aj na zdravie. Ženy sú zase menej deprimované a nervózne, ak sa kultúre venujú aktívne, teda ak vytvárajú umenie či hrajú na hudobných nástrojoch. Podľa slov samotných výskumníkov spomínané výsledky neočakávali. Nepredpokladali, že zistia tak silné prepojenie medzi pocitmi šťastia a kultúrou a rozdiel medzi pasívnymi mužmi a aktívnymi ženami. Ešte prekvapujúcejšie bolo pre nich zistenie, že úroveň vzdelania a výška konta na spomínaný predmet výskumu nemajú žiadny vplyv. Otázkou však ostáva, či ľudia vyhľadávajú kultúru, aby boli šťastní, alebo práve preto, že už šťastní sú. Odpoveď na toto ešte žiadna štúdia nedala, no ak sa Nóri rozhodnú zistiť, určite o výsledkoch písať budeme. V každom prípade, Vzlet sa aj tu ukázal ako veľmi dôležitý činiteľ, takže, dodržíme sa smerníc výskumu – čítajme.

Boris BÍLEK Ilustrácie: Dušan Durman

Asp-asp február 2013 |

vzlet 5

interview: Davor Bašić Palković, redaktor mládežníckeho časopisu vojvodinských Chorvátov

– mladý mládežnícky časopis J

edným z mladších mládežníckych časopisov národnostných menšín vo Vojvodine je chorvátsky mesačník Kužiš?!, ktorý vychádza ako osobitná príloha týždenníka Hrvatska riječ zo Subotice. Redaktorom časopisu Kužiš?! je novinár Davor Bašić Palković, s ktorým sme si pohovorili na témy koncepcie a redakcie ich mesačníka, tvorivosti mladých vojvodinských Chorvátov a o možnostiach budúcej spolupráce. Kedy a s akým cieľom vznikol časopis Kužiš?!, akým spôsobom a v akom náklade sa distribuuje? – Kužiš?! vznikol v júli 2007 s cieľom, aby aj chorvátska spoločnosť, podobne ako iné národnostné menšiny vo Vojvodine, mala svoj mládežnícky časopis v materinskom jazyku. Časopis vychádza v podobe bezplatnej prílohy týždenníka Hrvatska riječ (je to svojrázny ekvivalent slovenského Hlasu ľudu). Ináč NVU Hrvatska riječ už dva roky realizuje akciu bezplatného rozdeľovania časopisu všetkým žiakom, ktorí navštevujú pravidelné vyučovacie hodiny v chorvátskom jazyku alebo majú predmet Chorvátsky jazyk s prvkami národnej kultúry. Náklad je 1 500 exemplárov. Aká je koncepcia časopisu a kto sú jeho čitatelia? Ktorému vzrastu čitateľov je venovaný Kužiš?! – je to jednoducho „časopis pre mládež“, ktorý sa prihovára hlavne stredoškolákom, alebo sa tiež snažíte zaujať pozornosť mladších tínedžerov (žiakov vyšších ročníkov základných škôl), možno aj študentov? – Našou cieľovou skupinou sú žiaci záverečných ročníkov základných škôl, stredoškoláci, ale aj študenti. V časopise sa píše o témach, ktoré majú význam pre mládežnícku populáciu (mládežnícka politika, práca kancelárií pre mladých, dobrovoľnícke aktivity, súbehy), o akciách mladých ľudí a ich združení v rámci chorvátskej spoločnosti s dôrazom na predstavovanie jednotlivcov, ktorí dosahujú mimoriadne úspechy v oblas-

vzlet | február 2013

tiach vzdelávania, športu a umenia alebo sa zaoberajú nejakým zaujímavým hobby. Okrem informatívnej funkcie časopis obsahuje aj články hovoriace o oblastiach populárnej kultúry (hudba, film, TV, internet) a trendoch v oblastiach technológie

Davor Bašić Palković, redaktor a vedy. Náš mesačník taktiež ponúka priestor na zverejňovanie komentárov a esejistických textov. Časopis spĺňa aj edukačnú funkciu, lebo prispieva k zdokonaľovaniu spisovného chorvátskeho jazyka medzi mladými ľuďmi.

edukačný alebo poradenský charakter. Redakcia naplno používa prostriedky NVU Hrvatska riječ, pokým stálu komunikáciu medzi členmi redakcie významne uľahčuje dnes takmer nenahraditeľný internet, najmä s ohľadom na to, že máme dopisovateľov z viacerých prostredí vo Vojvodine a niektorí naši spolupracovníci sú na školení v Chorvátsku. Aká je situácia ohľadom literárnej, výtvarnej a vôbec umeleckej tvorby mladých Chorvátov vo Vojvodine a prezentovania ich prác v časopise? Jestvuje napr. rubrika, v ktorej sa zverejňujú verše a výtvarné práce mladých autorov? Organizujete nejaké podujatia, na ktorých sa stretávajú mladí tvoriví ľudia? – Na tom sme trochu slabšie. Samozrejme, zverejňujeme umelecké fotografie, ktorých autormi sú talentovaní mladí Chorváti, a ich práce sú občas aj na titulnej strane časopisu Kužiš?!, sú tu aj niektoré texty, ktoré majú skôr umelecký (v prvom rade esejistický) než novinársky charakter. Ale mienim, že to nestačí a práve preto plánujeme v budúcnosti viac pracovať na afirmovaní týchto schopností a talentov medzi mla-

Číta sa Kužiš?! aj v Chorvátsku? Uskutočňujete nejakú podobu spolupráce s médiami alebo organizáciami z Chorvátska? – Týždenník Hrvatska riječ má odberateľov aj v Chorvátsku a samým tým sa aj časopis Kužiš?! dostáva do ich rúk. Okrem domnienky, že tých čitateľov tiež zaujíma náš časopis, nemám iné informácie o tom, či sa Kužiš?! tam číta. Keď ide o spoluprácu s médiami z Chorvátska, Zadarski list zverejňuje niektoré články z nášho časopisu, ako aj práce z detského časopisu v chorvátčine Hrcko. Nakoľko je časopis Kužiš?! prítomný na internete (oficiálna webová stránka, sociálne siete)? – Z webovej stránky www. hrvatskarijec.rs možno si stiahnuť jednotlivé čísla nášho časopisu v podobe .pdf. Keď ide o sociálne siete, čoskoro si vytvoríme stránku na Facebooku. Jestvuje potreba po spolupráci medzi tunajšími mládežníckymi časopismi? V akej podobe by sa táto spolupráca mohla realizovať? – Podľa mňa taká

Titulné strany časopisu Kužiš?! Ako funguje redakcia časopisu Kužiš?! – kto sú členovia a spolupracovníci redakcie? – Časopis má zhruba dvadsiatich spolupracovníkov, z ktorých 80 percent vlastne patria do cieľovej skupiny, ktorej je náš časopis venovaný. Týmto spôsobom sa snažíme podnietiť mladých ľudí, aby problematizovali otázky, s ktorými sa priamo stretávajú počas svojho dospievania. Časť redakcie tvoria starší a skúsení novinári, ktorých články majú hlavne

dými ľuďmi v našej spoločnosti. Začneme so súbehmi o najlepšie literárne, výtvarné a fotografické práce. Akže tie súbehy vzbudia ohlas mladých autorov, až potom budeme môcť pracovať aj na formovaní určitej podoby umeleckej „scény“, a to je vlastne ten predpoklad, aby – v spolupráci s inými relevantnými chorvátskymi inštitúciami a združeniami vo Vojvodine – aj časopis Kužiš?! začal s organizovaním mládežníckych podujatí umeleckého typu.

spolupráca je potrebná, najmä z hľadiska pestovania a zlepšovania multikultúrnych a interkultúrnych vzťahov vo Vojvodine. Myslím si, že by sa taká spolupráca musela plánovať a v tom zmysle by sme na začiatok mali zvolať zasadnutie všetkých redaktorov mládežníckych časopisov, ktoré financuje AP Vojvodina, a zakresliť si ďalšie kroky takej eventuálnej spolupráce. Stevan LENHART

medzinárodná študentská konferencia v Nitre

Prečo práve Slovensko? Študenti slovenského jazyka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre zorganizovali medzinárodnú konferenciu Rôzne aspekty života zahraničných študentov, ktorá sa konala pri príležitosti zápočtového týždňa 14. decembra 2012 v konzultačnom kabinete Katedry jazykov Fakulty ekonomiky a manažmentu. Organizačný výbor tvorili: Mgr. Ivana Grežová – gestorka, PhD., Andrej Ďurík – predseda, Milica Cmiljanovićová – členka a Mgr. Viera Prídavková – kontaktná osoba. Účasť na konferencii bola vyhradená pre vybranú úzku skupinu trinástich študentov zo Srbska, Ukrajiny, Peru a Číny, ktorí sa tento rok prihlásili na predmet Slovenský jazyk pre cudzincov – odborný jazyk. Na konferencii mali možnosť vymeniť si skúsenosti, ktoré získali počas prvého semestra svojho štúdia na Slovensku.

aždý rok prichádzajú na nitriansku univerzitu desiatky študentov zo zahraničia, aby sa pripojili k slovenským študentom a prežívali tu všetky strasti a radosti bakalárskeho alebo inžinierskeho štúdia. Lenže títo študenti majú situáciu ťažšiu, pretože slovenčina je pre väčšinu z nich cudzím jazykom. Aby sa s týmto svojím hendikepom ľahšie a rýchlejšie vyrovnali, majú možnosť študovať slovenčinu, jednak ako všeobecný jazyk, pri ktorom sa boria s časovaním, skloňovaním, pravopisom, tvorením otázok atď., skrátka so všetkým, čo slovenskí študenti absolvujú vo vybranom cudzom jazyku, jednak ako odborný jazyk. V rámci predmetu Slovenský jazyk pre cudzincov – odborný jazyk si spočiatku osvojujú zásady formálnej administratívnej komunikácie, ale hlavne sa majú pripraviť na používanie slovenčiny vo svojom štúdiu. Namiesto v minulosti zaužívaného spôsobu, že sa rozdajú študentom témy, aby si na ne pripravili referáty a prezentácie, zvolili si odlišnú formu. Študenti slovenčiny si organizujú za rok dve „minikonferencie” so všetkým, čo ku konferencii patrí – od zostavenia organizačného výboru cez výber témy, termínu, miesta, prípravu pozvánky s formálnymi požiadavkami na príspevok a s prihláškou až po vystúpenie pred publikom. V zimnom semestri to nebýva odborná téma, ale niečo všeobecnejšie, čo sa všetkých bytostne týka a k čomu sa môže každý vyjadriť. Čo už môže byť prirodzenejšou témou pre túto skupinu ako život zahraničných študentov na Slovensku? Tému však treba sformulovať do názvu

konferencie, potom si vybrať oblasť, s ktorou majú osobnú skúsenosť – pozitívnu alebo negatívnu, o ktorú sa chcú podeliť, ku ktorej sa chcú a vedia vyjadriť v predpísanom rozsahu 2 a 4 strán. Potom treba dať svojmu vyjadreniu istú formu, aby to nebola len

súčasťou štúdia je vzdialenosť od rodiny a neznalosť slovenského jazyka. Niektorí študenti z tohto štátu mali problém prispôsobiť sa novému školskému systému, bolonskému. Je to jednotný európsky vzdelávací systém, platný od roku 1999, ktorého Budova Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre

ďalšia slohová práca, aké sa písali v strednej škole. V priebehu samotnej „konferencie“ niektorí študenti zistia, že nie je problém len niečo napísať. Svoje myšlienky musia predniesť pred publikom, hoci je zložené len zo spolužiakov a známeho pedagóga. Veď títo môžu reagovať, pýtať sa, súhlasiť či oponovať, a keďže tu ide o získanie zápočtu, tak to aj robia. Každý prednášajúci musí reagovať, vysvetliť a obhájiť svoje názory, čo je niekedy ťažké aj v materinskom jazyku. Konferencia priniesla zaujímavé témy a výmena informácií sa miestami zmenila na živú diskusiu. Zúčastnení sa dozvedeli, že niektorí študenti zo Srbska si zvolili štúdium na Slovensku kvôli tomu, že tu môžu získať diplom, ktorý je uznávaný v celej Európe, majú možnosť cestovať po Európe, ale na druhej strane zápornou

hlavné rysy sú: prijatie troch zrozumiteľných a porovnateľných stupňov vysokoškolského vzdelávania: bakalárskeho, magisterského a doktorandského, pričom bakalárske štúdium nesmie trvať menej ako 3 roky; jeho súčasťou je vypracovaný systém kreditov ako vhodný prostriedok podpory všestrannej študentskej mobility. Vysokoškolské vzdelávanie v Srbsku je trojstupňové. Bakalárske štúdium trvá 3 až 4 roky a vedie k získaniu titulu bakalár. Magisterské štúdium trvá 1 alebo 2 roky a vedie k získaniu titulu magister. Doktorandské štúdium trvá najmenej rok za predpokladu, že bakalárske a magisterské štúdium trvali najmenej 5 rokov. Študent z Číny poskytol informácie o tom, že absolvovať strednú školu v Číne je veľmi ťažké, od rána

do noci musí byť študent v škole a musí mať vynikajúce výsledky, lebo nebude môcť pokračovať v štúdiu. Vysokoškolské štúdium v Číne však nie je ťažké. Väčšina zahraničných študentov skonštatovala problémy s adaptáciou. Na emocionálny stav človeka má negatívny vplyv, samozrejme, hlavne vzdialenosť od domova, od rodiny a priateľov. Všetci zúčastnení zahraniční študenti sa stretli s problémami, ktoré sú spojené so získaním povolenia na pobyt. Každý rok sa musí obnovovať a na jeho získanie je potrebné množstvo dokumentov a peňazí. Takisto sa všetci stretávajú s jazykovým šokom. Zažívajú stav prekvapenia, hanblivosti alebo aj smiechu počas rozhovoru s človekom, ktorý používa iný jazyk, hlavne preto, že niektoré slová môžu ľudia z rôznych krajín pochopiť odlišným spôsobom. Napríklad niektoré slová v rôznych krajinách síce znejú rovnako, ale majú rozdielny význam, čo môže spôsobiť veľmi zaujímavé, komické až trápne situácie. Napriek všetkým komplikáciám výhodou je samotné Slovensko – členský štát Európskej únie, spoznávanie sa s mnohými ľuďmi, cestovanie a osamostatnenie. V letnom semestri sa bude konať druhá – tentoraz „odborná konferencia“. Študenti by už mali mať nejaké teoretické základy zo svojich odborov a konferencia im poskytne priestor, aby mohli objaviť a precvičiť si, čo je to anotácia, abstrakt, súhrn, originalita, plagiát či citácia. Týmto spôsobom, ktorý možno charakterizovať ako Komenského „schola ludus” v univerzitnom vzdelávaní, získajú zahraniční študenti niektoré základné zručnosti a návyky, ktoré môžu zužitkovať v ďalšom štúdiu v odborných predmetoch a neskôr pri písaní seminárnych, bakalárskych a diplomových prác. Marína Valentíková Mgr. Viera Prídavková február 2013 |

vzlet 7

talenty

Pre mňa neexistuje každodennosť S

ú ľudia, ktorí sa pozerajú na svet inými očami, všímajú si detaily, maličkosti a vlastne tie maličkosti pridávajú tú zvláštnu iskru do každodenného, monotónneho života... Jednou z takých kreatívnych osôb je aj šestnásťročné dievča z Kulpína Michaela Vidová, ktorá sa nám zdôverila o svojom koníčku.

Koľko rokov sa zaoberáš fotografovaním, čo fotíš? – Fotografujem už niekoľko rokov, môžbyť také tri roky, ale len ako amatérka. Najčastejšie fotím seba, svoju najlepšiu kamarátku a každodenné príbehy. Mám rada spontánnosť, tak preto so sebou nosím môj foťák každodenne. Nikdy nevieš, čo môžeš vidieť, každý deň je nový deň, a vždy nesie so sebou rôzne príbehy. Čo ťa inšpiruje? – Inšpiruje ma tá každodennosť, alebo si ako inšpiráciu niekedy stiahnem fotky z internetu, čo podnieti moju kreativitu. Inšpirujú ma aj ľudia vôkol mňa, moja rodina, moja najlepšia kamarátka, ako aj ostatní kamaráti. Z toho dôvodu najradšej fotografujem ľudí, prevažne mladých.

8 vzlet | február 2013

Určite máš nové skúsenosti? – Začala som sa zaoberať fotografiou jednoducho preto, lebo ma to zaujalo. Nakoniec sa to potvrdilo. Žiaľ, odkedy chodím do strednej školy, trochu menej sa venúvam môjmu koníčku. Teraz fotím, aby som si zachovala spomienky na mojich obľúbených ľudí alebo na moje zvláštne momenty. Aký fotoaparát používaš? – Najčastejšie fotím digitálnym foťákom, niekedy mobilom, ale onedlho budem mať svoj vlastný foťák a budem sa svojmu koníčku v úplnosti venovať, lebo sa cítim zvláštne, keď fotím. Predsa fotka hovorí viac než tisíc slov.

Keď človek má nejaké záujmy, to vyplní jeho život a vtedy môže povedať, že aj on niečo urobil vo svojom živote. Fotky na tejto strane hovoria samy osebe, a tak nám ukážu, ako mladá Michaela vidí svet vôkol seba... Marína VALENTÍKOVÁ Fotografie: Michaela Vidová

školské divadlo v Padine

Hra zo záľuby

Rozhovor s Milkou Petrovičovou, vedúcou školskej divadelnej sekcie v Padine

padinskej Základnej škole m. Tita už dlhé roky úspešne pôsobí divadelná sekcia. Vedúcou tejto sekcie je profesorka triednej výučby Milka Petrovičová. S ňou sme urobili krátky rozhovor na tému divadelných aktivít...

Koľko rokov nacvičujete divadelné hry? Ktoré hry máte za sebou? – Nacvičujem hry už 18 rokov, pripravila som so žiakmi divadelné predstavenia Janko a mrakohrad, Pesnička pre princeznú, Vesmírni cestovatelia, Dedko rieši záhady a rôzne novoročné scénky. Ktorí žiaci sa môžu stať členmi divadelnej sekcie? – Žiaci musia mať základy verejného výstupu, štipku humoru, talentu, trpezlivosť a lásku k herectvu. Prečo milujete tento druh umenia? – Baví ma to, aj sama som hrávala v divadelných hrách,

cítim sa dobre i ako režisérka, divadlo je oddávna mojou záľubou. Koľko divadelných hier nacvičíte ročne so žiakmi? Ako prebiehajú tie skúšky? – Ročne nacvičím jednu divadelnú hru, je to práca, ktorá si vyžaduje môj voľný čas, ale i voľný čas žiakov. Pred vystúpením mávame skúšky každodenne, žiaci sú usilovní a radi chodia na skúšky. V práci s deťmi mi pomáhajú učiteľky Erka Labátová a Mária Valentová. Pri výbere kostýmov mi veľkú pomoc poskytuje Eva Taubertová, pomáha mi tiež pri vypracúvaní scény. Dostali ste nejaké ceny ako herečka? – Vystupovala som mnohokrát, doma a na Slovensku, dostala som rôzne ceny a na poslednej prehliadke v osade Jaša Tomić som dostala odmenu za najlepšiu ženskú postavu v hre Zoznámka.

Kde ste vystupovali v poslednom čase? – Vystupovali sme v Padine a vlani v novembri na súťažnej divadelnej prehliadke 3 x Ď

pochválila a ja som dostala odmenu za najlepšiu réžiu divadelnej hry so 14 účastníkmi. Plánujeme vystúpenia v Kovačici, Janošíku a Selenči. Prezraďte nám na záver, aké sú vaše plány do budúcna? – Chcem sa aj v budúcnosti venovať nacvičovaniu žiakov a priala by som si, aby v Srbsku

Mladí padinskí divadelníci so svojou vedúcou Milkou Petrovičovou (vľavo) v Starej Pazove s predstaveniami Dedko rieši záhady (žiaci vzrastu od 3. do 6. ročníka) a Vesmírni cestovatelia (žiaci 5. ročníka). Na prehliadke 3 x Ď sme boli úspešní, odborná porota nás

v školách bol vyučovací predmet dramatická výchova. Kristína Bešková, 8. 3 Eliana Ďuríčeková, 8. 3 ZŠ m. Tita v Padine

výtvarná kultúra

Uznanie padinskej škole Ž

iaci padinskej ZŠ m. Tita s profesorkou výtvarnej kultúry Elenou Tomášovou pekne predstavili svoju školu na jednej súťaži na Slovensku. V rozhovore s profesorkou Tomášovou sa dozvedáme o tejto súťaži a Nová uznaní... skúsenosť: enkaustika Aká to bola súťaž, na ktorej ste sa nedávno zúčastnili? – Súťaž organizoval Žilinský samosprávny kraj, Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne. Bola to medzinárodná výtvarná súťaž, a preto nám toto uznanie tak veľa znamená. Dostali sme cenu, čiže čest-

né uznanie za kolekciu prác v kategórii základných škôl – kresba a maľba. Aké práce ste zaslali? – Zaslali sme 30 prác, používali sme techniku – enkaustika. Na žehličke sme zohriali voskové pastelky, a potom sme žehličkou na papier odtláčali rôzne tvary. Témou tejto 9. výtvarnej súťaže bola Vianočná pohľadnica. Žiakom sa veľmi páčilo robiť takéto práce a bola to pre nich pekná skúsenosť. Akú odmenu ste dostali? – Dostali sme školský materiál pre hodiny výtvarnej kultúry.

Na ktorých výtvarných súťažiach padinská škola účinkovala v posledných rokoch? – Žiaci našej školy sa úspešne zúčastnili na medzinárodnej súťaži knižnej značky Exlibris na Slovensku v Hlohovci, taktiež na výtvarných táboroch Makovička v Báčskom Petrovci.

Keď ste boli žiačkou, zúčastnili ste sa aj vy na nejakých výtvarných súťažiach? – Áno, napríklad roku 1998 som získala 1. cenu na republikovej súťaži v Tršići. Rebeka Majdlíková a Anna Palenkášová, žiačky 7. 3 ZŠ m. Tita v Padine február 2013 |

vzlet 9

voľný čas

Vábivé šperky a drahokamy O

V klenotníctve sa využívajú aj posledný (deviaty) a posledný d prvopočiatkov ľudskej kamene organického pôvodu, (desiaty) schodík. Diamant je na spoločnosti šperky boli ako napr. jantár (skamenelá žividesiatej stupnici, ale jeho tvrdosť symbolom mocenského a ca v sebe často obsahuje zvyšky je až 40 (toľko je skutočná vzdiaspoločenského postavenia, ale rastlín a živočíchov z dávnej lenosť medzi 9 a 10 stupňom), i prejavom estetického cítenia. doby) a perly (produkty mušlí diamant je totiž 3 500 000-krát Človek ich nachádzal v prírode vytvorené v lastúrach), ktoré tvrdší od mastenca, ktorý je na a neskôr cieľavedome zhotovomajú vlastnosti blízke mineráMohsovej stupnici prvý, a až 140val. V ľudskej minulosti zvláštnu lom. Koraly patria tiež k obľúkrát tvrdší od korundu, ktorý je úlohu mali drahocenné a vzácne beným šperkom, v pôvodnom umiestnený tesne pred ním. Aby kamene, objavené ešte v pravestave pripomínajú strom bez minerál bol drahým kameňom, ku, keď i začali slúžiť na zhotovovanie rôznych ozdobných predmetov. K najvzácnejším drahokamom patria diamant, rubín, smaragd a zafír. V šperkárstve sa v minulosti ako ozdobné kamene využívali aj iné kamene, ako napr. achát a lazurit (lapis lazuli). Dnes existuje veľmi veľa druhov kameňov, ktoré sa brúsené alebo nebrúsené využívajú v klenotníctve a stávajú sa čoraz obľúbenejšie. Obdivujeme ich krásu, odrody, kryštály v prírodnom Šperky z drahokamov a polodrahokamov (nevybrúsenom tvare), ako aj spracované prírodné materiály organického pôvodu a lístia, rastú ako morské rastliny musí mať tvrdosť najmenej 7. syntetické minerály. na morskom dne, avšak v skuMäkší by prachové zrniečka, točnosti sú to živočíchy. obsahujúce najčastejšie kreMOHSOVA STUPNICA meň s tvrdosťou 7, poškriabali, TVRDOSTI DRAHOKAMY A MESIACE tak by sa stratil nielen lesk, ale Na základe Mohsovej stupDrahokamom ľudia neraz priaj hodnota kameňa. Minerály nice tvrdosti sa určuje tvrdosť pisujú zvláštne charakteristiky a s vyšším Mohsovým číslom drahého kameňa, charakterizuje vlastnosti. Každý mesiac v roku majú schopnosť rýpať minerál sa tak jeho schopnosť odolávať má svoj drahokam a osoba s nižšou číslicou. Tak napr. kalcit poškriabaniu. Roku 1812 rakúsky v ňom narodená nesie jeho znamôže poškriabať sadrovec, ale na mineralóg Friedrich Mohs zaviemenie. fluorite už škrabance nevytvorí. dol stupnicu tvrdosti od 1 do Január – granát (tmavočerveK najznámejším korundom patria 10 (1 – mastenec, 2 – sadrovec, nej alebo zelenej farby). Veľmi rubín a zafír, k berylom smaragd 3 – kalcit, 4 – fluorit, 5 – apatit, vzácny je pyrop – český granát. a akvamarín, a ku kremeňom 6 – ortoklas, 7 – kremeň (kvarc), Považuje sa za symbol vernosti. ametyst, ruženín, citrín, záhne8 – topás, 9 – korund a 10 – Február – ametyst (fialový). Je da... Na základe kryštálovej štrukdiamant). Vzdialenosť medzi znamením miernosti a dôstojtúry smaragd a ametyst môžu minerálmi na Mohsovej stupnici nosti, zväčšuje intuíciu. Verí sa, patriť aj do skupiny korundov, čo nie je pravidelná, keď ide o predže pomáha pri liečení alkoholizvšak môžu určiť iba odborníci. mu, ten, kto ho má pri sebe, sa neopije, a položený pod vankúšom vraj prináša pekné sny.

Každý minerál a drahokam má svoju krásu, preto nie vždy býva ľahko odolať vábivým šperkom... Jaruška FERKOVÁ

Pripravuje: Vesna Valihorová-Filipovićová

• Prvotriedny učiteľ = učiteľ, ktorý učí svoju prvú triedu. • Ešte šťastie, že do triednej knihy netreba zapisovať aj žiakov, ktorí sú neprítomní duchom… • Ak chcete, aby na vás žiaci viseli, musíte o nich stáť a nesmiete na nich sedieť. • Mnohí absolventi snívajú o práci na úrade, no končia na úrade práce. • Niektoré vysoké školy páchajú vysoké škody.

10 vzlet | február 2013

• Keby Komenský žil dnes, asi by nevznikla Didactica magna, ale Didaktika márna. • Učitelia, nadávať na malé platy je málo platné. • Znalostnú spoločnosť nemožno budovať so žalostným školstvom. • Keď učiteľ vyučuje „iba do výšky svojho platu”, žiaci ho sledujú „iba do výšky svojho vreckového”. • Konečne už aj hlava rezortu chápe, že financovanie škôl „na hlavu” je na hlavu.

Pripravuje: VVF

Aforizmy

Marec – akvamarín (bledomodrý). Znamená usilovnosť, vplýva na mentálnu sviežosť a komunikáciu. Apríl – diamant. Je najlesklejší, najčastejšie bezfarebný, ale môže byť aj modrý, žltý, ružový a pod. Je znamením smelosti a pevného charakteru. Verí sa, že osobe, ktorá ho nosí, prináša šťastie, chráni od zlého a upevňuje lásku. Máj – smaragd (zelený) je znamením inteligencie a symbolom lásky. Patrí k najdrahším drahokamom. Jún – perla, ktorá symbolizuje vernosť a úprimnosť. Júl – rubín (krvavočervenej farby). Symbolizuje silný temperament, citlivosť a vitalitu. August – peridot (priezračnej zelenej, akoby mastnej farby). Je znamením odolnosti a vytrvalosti. September – zafír (modrý). Symbolizuje silu, vernosť, pevnosť. Králi ho voľakedy nosievali s cieľom, aby ich chránil od otrávenia. Vraj chráni od chudoby. Október – opál, mliečnobielej alebo modrej farby. Symbolizuje životné šťastie. November – topás, najčastejšie zlatožltej alebo zlatohnedej farby, ale rovnako vzácny môže byť aj modrý alebo ružový. Vplýva na náladu osoby, ktorá ho vlastní. December – tyrkys. Tento kameň nepriezračnej zeleno-modrej farby je kameňom šťastia; o čo je zelenší, o to je lacnejší. Verí sa, že upevňuje priateľstvo a lásku.

Listujeme v Slovníku cudzích slov – manufaktúra – forma veľkovýroby bez použitia strojov – manuskript – rukopis – manžeta – vypracovaný pás látky na odeve obopínajúci daktorú časť tela pozdĺž hraničného kraja – mapografia – zhotovenie, kreslenie máp – marabu – vták zo skupiny afrických bocianov

– maranta – úžitková americká tropická rastlina – maraska – druh dalmatínskej višne – marcato – výrazne – marcipán – výrobok z lúpaných orechov, mandlí a sacharózy s prídavkom škrobového sirupu – marge – bezpečnostná vôľa medzi dnom lode a dnom vodnej cesty

Nana edím na podlahe v zaprášenom podkroví. Obzerám sa vôkol seba. Všade samá pavučina. Vždy sebe hovorím, že zajtra tu poupratujem, ale to „zajtra“, zdá sa, nedochádza. Bez ohľadu na to, mám veľmi rada toto miesto. V týchto malých či veľkých škatuľkách zachované sú pamiatky z môjho detstva, z môjho života. Biele, zanedbané steny zachovávajú na tisíce mojich osamelých rozhovorov, sĺz, ktoré som nechcela, aby niekto počul. Pozerám sa na svoje fotky spred štyridsať rokov, keď som bola mladá, pekná a plná života. Mala som dlhé čierne vlasy. Vždy som v lete mala oblečené také ľahké šaty. Bola som štíhla, ľudia mi hovorili, že som prekrásna. Ale nedbala som na to, vždy ma zaujímalo iba písanie. Počas tínedžerského života som písala denník. Zhrnula som desať rokov do dvoch veľkých kníh. Prvá obsahuje obdobie včasného dospievania, keď som ešte len spoznávala svet. V tej druhej je svet taký čierny a strašidelný, že by to bol výborný námet na tragédiu. Hľa... Tam je tá škatuľa s denníkmi. Pol storočia zbiera prach. Teraz, na sklonku môjho života, prišiel čas na to, aby som ju otvorila a spomenula som si na časy, keď sa do môjho srdca zapichol kúsok ostrého skla. Beriem škatuľu do rúk, je ťažká. Sfúkla som prach. Pomaly ju otváram. Cítim sa, akoby som otvárala Pandorinu skrinku, ktorá bola dávno zamknutá s dôvodom a ja sa teraz snažím opäť ju otvoriť. Možno by som to predsa nesmela, možno predsa... Otvorím? Nie? Ale áno... Naša spoločná fotka. Ona a ja sedíme na lúke plnej kvetov. Úsmev a šťastie žiarili nám z tvárí. Menovala sa jednoducho – Naomi. Bolo to dievča, na ktoré si pamätám podľa šialeného správania, plavých vlasov, vždy vo vrkôčikoch, širokého úsmevu s jamkami na tvári. Boli sme priateľky. Cítim niečo teplé, jemné. Na mojej tvári je slza, ktorá sa v mojom oku dlho skrývala. Nechcela som, aby mi opäť spôsobovala bolesti, a preto som tie slzy dlho zatláčala. Otváram pomaly a s neistotou starý denník. Najprv si všímam ťažké drevené obálky. Medzi nimi sú stovky žltých strán, niektoré aj obhryzkané myšami. A začínam čítať. Slová písané hrubou a tenkou čiarou, čiernym atramentom. Keď som mala päť, do našej ulice, do môjho susedstva, prisťahovala sa rodinka. Keďže som bola hanblivá, celé štyri mesiace som nemala poňatia, o koho ide, kto sú tí ľudia. Ale jedného dňa počas hry zoznámili sme sa, ona a ja. Odvtedy som ju volala Nana. Žila v peknom, malom modrom domčeku so záhradou plnou kvetín. Cez ich bránu vytŕčal vždy hlavu ich pes. Neustále sme trávili čas spolu. Hrávali sme sa, kamarátili, odrastali. Po čase sme pochopili, že sme jedna bez druhej ako strom bez lístia. Jedna druhej sme boli podporou. Spolu sme klebetili, smiali sa, neraz aj vystrájali detské nezbedy. Ale boli sme tu aj keď na rad prišli slzy. Vedeli sme jedna druhej zaspať v lone, alebo celú noc vôbec nespať, pozerať sa do neba plného hviezd a mlčať. Perfektne sme sa rozumeli bez slov. Neraz stačili iba pohľady. Samozrejme, boli tu aj zvady, bez ktorých by naše priateľstvo nebolo úplné. Ale nemohli sme dlho byť jedna bez druhej, takže sme sa onedlho vrhli jedna druhej do náručia a všetko bolo ako predtým. Boli to časy, keď sme mali jedna druhú, mali sme vlastné nebo a dúhu. Lenže jedného dňa sa všetko zmenilo. Deň sa začal ako celkom obyčajný, slnečný. Dohodli sme sa, že pôjdeme na piknik. Hneď po raňajkách som sa vybrala k Nane. Keď som vyšla na ulicu, zbadala som množstvo ľudí. Utekali navôkol mňa, kričali, niektorí aj plakali. To ma rozrušilo. Prišla som ku zhromaždeným ľuďom... A zazrela som moju malú Nanu ležať na ceste.

Ilustrácia: Dušan Durman

Bola bledá, až príšerne biela. Na perách mala bezživotný úsmev a zdalo sa mi, že jej okolo jamôk krv vykreslila srdiečko. Stála som tam, zdrevenená, nedýchala som. Chcela som kričať z celého hlasu, ale som len mlčala. Videla som, ako sa jej hruď nadvihla, jej bledozelené oči pozreli na mňa, a potom vydýchla. Spolu s tým výdychom zmizlo všetko šťastie a čas, ktorý sme trávili spolu, jednoducho odletel, ďaleko, navždy. Cítila som, ako sa môjho tela zmocňuje nejaký mrazivý pocit, začalo sa mi krútiť v hlave a... omdlela som. Spadla som dolu na zem, vedľa mojej Nany. Prebrala som sa vo svojej posteli. Matka sedela pri mne. Pamätám si slová na jej perách: „Tvoja malá Nana je teraz tam hore.“ Nerozumela som tomu. Od malička ma učili, že Boh robí všetko v prospech ľudí. A prečo teraz zobral Nanu?! Moja viera bola vtedy pokolísaná. Čas prechádzal, vliekol sa. Vídali ma ľudia niekedy v noci, na daždi ako kráčam pomaly, bez cieľa, so slzami na tvári. Tie noci bez nej boli oveľa chladnejšie a dlhšie. Zdalo sa mi, že som ten nasledujúci rok namiesto vody pila slzy. Ľudia mi hovorili, že život beží ďalej a že treba žiť. Pochopila som to až neskoršie. A znovu som ožila. Ale na fotkách viac nebolo vidno úsmev na mojej tvári a moje modré oči nemali starý lesk. Odvtedy ubehlo veľmi veľa rokov. Som už stará. Ale neprešiel odvtedy ani jeden deň, aby som sa nevrátila, hoci jedinou myšlienkou, do obdobia, keď sme Nana a ja boli spolu. V mojom srdci je aj naďalej jedno miesto, ktoré bolí. Ľudia hovoria, že čas lieči všetko. Klamú. Čas nelieči nič. On nás iba učí, aby sme s tou bolesťou žili. Klára Horvátová ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove 1. cena na súbehu Čo dokáže pekné slovo 2012 v kategórii žiakov základných škôl

Nájdi ma M

yslím si, že väčšinu svojho času trávim práve v hľadaní. Ráno hľadám kľúče, rovnaké ponožky, zošit, ktorý si dávam práve na také miesto, na ktorom ho budem môcť nájsť, a predsa ho hľadám. Rozčúlim sa, spanikárim a takmer vždy meškám do školy, lebo neustále hľadám. Práve v týchto dňoch som sa rozhodla nájsť niečo dôležité: SUPER-CHLAPCA. Takmer všetky moje kamarátky majú frajera, a ja? >>>>> február 2013 |

vzlet 11

>>>>> Čo je potrebné, aby sa našiel super-chlapec? A vlastne ako má vyzerať ten super-chlapec? Môže mať čierne vlasy, modré oči, nech rád športuje a nech vie fyziku. A ako mám vyzerať ja, aby som si našla takého chlapca? Predovšetkým potrebujem zrkadlo, šaty, účes a vzhľad. Zrkadlo je tu. Potrebné sú šaty. Práve som zistila, že si nemám čo obliecť aj napriek tomu, že mám plnú skriňu šatstva. Keď som to povedala mame, zaznelo prekvapene: „ČO?“ Voľky-nevoľky, ale predsa sme šli kúpiť nové šaty. Zostáva účes. Už hodinu stojím pred zrkadlom, ale nepáči sa mi ani jeden účes, ktorý som si urobila, nuž keď si ten účes neviem zhotoviť sama, musím ísť ku kaderníčke alebo potrebujem zopár rád od kamarátok. Ani tie mi veľmi nepomohli. Každá mala iný názor na šaty a účes a každá z nich chcela, aby som práve ju počúvala. Nechýbalo veľa, aby sme sa pohádali. Všetko to musí dievča urobiť, aby si našlo chlapca – alebo aj viac od toho? Oplatí sa to vôbec? Na to vám odpoviem, keď si toho čiernovlasého fyzika nájdem. A teraz do hľadania... Marína Čížiková ZŠ Mladých pokolení v Kovačici 2. cena na súbehu Čo dokáže pekné slovo 2012 v kategórii žiakov základných škôl

Klietka N

a narodeniny najstaršieho dievčatka dali mi chutnejšie jedlo. Páčilo sa mi. Páčilo sa mi aj ovzdušie v dome, presnejšie v obývačke, takže sa mi odrazu chcelo vyjsť von z tejto klietky. Zaštebotal som nespokojne, ale oni ma nepochopili dobre, a tak mi dali viac jedla, zdvorilo sa usmievali a veselo sa mi prihovárali. Mňa to však trochu prekvapilo, tá prudká a (možno) chvíľková žiadosť vyjsť von, takže som sa nad tým zamyslel. Myslel som o tom dlho a túžil som s niekým sa porozprávať. Nevedel by som povedať, či táto rodina, s ktorou bývam, je zlá alebo dobrá, lebo som v živote nemal príležitosť spoznať druhú rodinu. Môžem povedať, že voči mne sú dobrí, majú ma radi a pravidelne ma kŕmia. Sú tu štyri deti, ktoré sa často so mnou hrajú, ale najradšej mám to najmladšie, ktoré má len štyri mesiace. Často sa usmieva (je predsa milované) a rozpráva sa so mnou. Keď po prvýkrát odpovedalo na to, čo podľa mňa ono nemohlo chápať inak ako čvirikanie jedného papagája, nemohol som tomu veriť. Po čase som si spomenul na niečo, čo mi povedal môj príbuzný z džungle, z ktorej pochádzam. Povedal, že ľudské mláďatá, keď sú ešte celkom malé a nerozumejú ľudskému jazyku, môžu sa rozprávať so zvieratami. Nechcelo sa mi tomu veriť, znelo mi to ako rozprávka či mýtus starých papagájov, ktorí si všeličo vymýšľali pre zábavu. Teraz sa už pravidelne rozprávam s touto ružovou bytosťou. Tak som bábätku začal rozprávať a vykladať mu svoje myšlienky. Keďže som si taký osamelý medzi ľuďmi, ktorí moju vznešenú elokvenciu považujú za čvirikanie, našiel priateľa, ktorý mi rozumie, uctieval som si ho a náramne som sa z toho nového priateľstva tešil. Tak som nahlas začal rozmýšľať o mojej túžbe vyjsť von. To želanie bolo malou iskrou v mojom srdci a nevedel som, či ju mám udusiť alebo ponechať ju. Obával som sa, že ju vietor neopodstatnenej nádeje zapáli, aby horela ohňom, ktorý rozohní v mojom srdci neuhasiteľnú túžbu. Hovoril som malému bábätku takto: „Bol som len trochu starší od teba, keď ma chytili. Predtým som žil v rodine, ktorá bola veľmi veľká. Miloval som svoju rodinu.“ Ako som začal rozprávať, spomienky sa ako hlboké more rozliali vo mne, prinášajúc mi horko-

12 vzlet | február 2013

-sladký pocit nostalgie. Srdce mi začalo biť inak a akoby vo mne začala prúdiť teplejšia krv. Ale necítil som sa veselo, bolo mi skôr smutno. Nebol som si celkom istý, či mi bábätko celkom rozumie, odpovedalo mi len smiechom, ale ja som pokračoval: „Najradšej som letel zo stromu na strom a tancoval vo vzduchu fekuzyx. Vieš, čo je to? Je to tanec, ktorý si vymyslela moja prababka. Je veľmi populárny v našej džungli, vieš?“ pyšne som sa usmial. „Pochádzam z veľmi talentovanej rodiny.“ Hrdo som zdvihol hlavu, také sme už my papagáje. Musím však poznamenať, že sa nikdy nepýšime cudzím perím – ak chcete vedieť, ľudia nám ukradli to svetoznáme porekadlo. „Je to veľmi zaujímavý tanec a pomáha pri pravidelnom rozvoji tela, zvlášť mladých papagájov. Každý múdry papagáj to vie... Chcel som ti však povedať, ako som sa úžasne zabával s opicami. Opice rozprávajú hlúpe, ale veľmi smiešne žarty. Ich chichotavé rozhovory a smiešne gestá nemajú vlastne nijakú pointu, ale keď som vnikol do sveta ľudí a spoznal ho, videl som jedného klauna ako zabával deti. Jeho správanie mi hrozne pripomenulo opice. Deti viac vystrašil, ako ich rozosmial, zvlášť tie maličké, ale mne pripomenul mojich starých druhov...“ Bábätko sa zasmialo, keď počulo slovo chichot. „Boli aj bezočivé. Ak by chytili papagája do rúk, vytrhli mu trochu peria a robili si z neho ozdoby, náhrdelníky a klobúky. Opice, ak sme sa s nimi začali rozprávať, ohovárali a posmešne rozprávali o iných zvieratách. Bolo tam humoru, ba aj pravdy, ale aj veľa zlomyseľnosti... Spomínam si tiež, ako bol môj ocko ku mne dobrý. Mal ma zo všetkých najradšej. Skryl pre mňa vždy to najlepšie ovocie,“ usmial som sa. „Nikto by tomu neveril, ale sú aj medzi papagájmi umelecké duše. Som jednou z nich. Nevieš si predstaviť, aké sú tam krásne rána, východy slnka. Zobúdzal som sa zavčasu, len aby som videl to najkrajšie... Vieš, kto je najusilovnejší na svete? Slnko, lebo každý deň vstáva prvé... Od neho všetko závisí, milé moje dieťa. V lete vždy prichádza slávnostne, vysype sa na oblohu ako more najkrajších a najnežnejších drahokamov. Sú to farby romantické a nežnejšie od tých, ktoré zdobia moje perie. A ako sa len prenádherne ligocú! Niet väčšej slávy a krásy na svete od tej slnečnej! A potom, keď sa ukáže celé, skrášľuje deň ako hrdý žltý diamant.“ Z oka mi kvapla slza. „To nemôžem vidieť tu. Ale zažijem tu tiež mnoho pekných momentov. Nakŕmia ma skôr než si žiadam jesť. Vy ma máte radi,“ bábätko prisvedčilo jemným úsmevom. „Prinášam vám všetkým radosť a milujem vás.“ Áno, toto miesto sa mi páčilo. Páčili sa mi ľudia v tomto dome a najviac ľudské mláďatko, ktoré rozumelo, čo mu hovorím. V nasledujúce dni som bol v pomykove, rozmýšľal som o svojej ozajstnej rodine a o tejto, ktorá si ma kúpila. Nevedel som, čo mám robiť, po čom smiem túžiť, čo mám milovať a na čo by som mal zabudnúť. Jedného dňa, keď som bol hlboko ponorený do svojich myšlienok, jedno z mladších detí, chlapec, otvoril klietku. Zrazu sa ozval nahnevaný hlas jeho matky. Zľakol sa, zabudol na dvierka a vybehol von. Pohľad mi zablúdil cez otvorené dvierka na okno, cez ktoré svietilo slnko. Bolo tiež otvorené. A pýtal som sa. Pýtal som sa, či budem šíriť krídla a neustále narážať na klietku? Alebo ich rozprestriem na sviežom vzduchu, na slobode, bez prekážok. A zanechám tieto milé deti? Pozdravovať slnko, ktoré sa rodí. Sám hľadať jedlo? Alebo ho už mať zabezpečené. Cítiť, ako slnko ohrieva moje perie? Alebo cítiť teplo rodinného kozuba? Tieto otázky mi preblysli rozumom v jednej sekunde a môj život mi stál pred očami jasnejší ako hocikedy. Ale jedna otázka vynikala: vnútri alebo von? Silvia Hricová ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove 2. cena na súbehu Čo dokáže pekné slovo 2012 v kategórii žiakov základných škôl

story

arína prišla neskoro v noci domov. Potichučky sa stiahla do izby, zamkla dvere za sebou a šup do postele. V tom strachu, celá vyľakaná, ani nepostrehla, že jej sestra ešte nie je doma. OMG, už je päť hodín ráno, keby bolo leto, dávno by sa rozvidnelo. A ešte si trochu viac aj vypila. Uf, aj izba sa jej začala točiť. Ako si mohla len také dovoliť, vyčítala sama sebe. Nemala vypiť tú vodku, ale Vlado naliehal, nuž čo mala robiť. Veď nie je spitá. To len trochu. Od vyčerpanosti. Nespala dve noci ako načim, tak to je určite následok toho. – Prisahám, nikdy viac. Nech si Vlado sebe lieva koľko chce, aj Jare, aj Dani, aj Sani, čo ma po nich. Mňa viac takto... – prisahala v duchu, keď tu vyrušil ju nejaký buchot, treskot, krik. Už ďalej nestačila veľmi uvažovať. Zvonku doliehal taký silný a čudný hluk, narúšal ranné ticho. To sa tak ozývalo, že táto skočila ako bláznivá. –Aj mama sa vyľakala. Hlupáci, aj tú zburcovali. Teraz bude naštvaná celý deň. Len čím ďalej od nej. Čo sa derú vonku, riadny človek nemôže ani spať na pokoji, – vyhundrávala vstupujúc do chodby. – Mami moja, čo to vonku za hlupákov vyvreskujú, – spálila ku nej. V duchu ďakovala, že prišla domov načas, že ten lomoz nenastal pol hodinky skôr. – Do čerta, kto to lomcuje nad ránom! Zase ten susedov Mišo prišiel spitý, a teraz nedá pokoja nikomu, – rozčuľuje sa mama. – Zajtra pôjdem do susedov, kožu mu zderiem! Ale?! Počuješ, Marína... – ???

– Dobre som ja to počula?! Žeby to bol Mirin hlas, počuješ? – zazdalo sa mame. – Aha, no... počujem, – vykoktala Marína, – ale žeby, ... ušiam nemôžem veriť. Veď vravela, že sa musí učiť, nejde nikam... dokonca spomínala, že už skoncovala aj s tým jej Janom, že je nonstop spitý, taká potvora jej vraj netreba. Poďme von, rýchlo! – postrčila mamu, – nech sa pozrieme, veď je to podívaná. – Ideme! xxx – Ty si kretén sprostý, neokrôchaný poločlovek! Viac ťa nechcem vidieť! – syčala napajedená Mira. – Neviem vôbec, čo som aj pristala byť s tebou znovu. Óóó, a tak ťa vychvaľovali tí tvoji naničhodní priatelia. Vraj mravca by neprišliapol. Dajsamisvete, prac sa mi z očí!!! Čo, nerozumieš!!! Ako ti mám povedať, prasa sprosté!!! – Mira si už neovládala s nervami, fľasla mu jednu až sa tento strepal na zem. – Mira, – mykla ju mama. – Nechaj ma, dnes toto hovädo zabijem! – zrúkla Mira, – a to tak ako hovädo, bez citu. – Mira!!! Dosť!!! Susedovci vychádzajú na ulicu. Všetkých si zburcovala! – Mira, prestaň, – upokojuje ju Marína. V duchu je celá šťastná, že prišla domov pred týmto cirkusom, mama by jej kožu zdrala, aj tak smela byť len do jednej, a ona prišla o piatej. – Bŕŕŕ, – striasla sa aj napriek tomu, že jej vôbec zima nebola, – mlč,

Ilustrácia: Sandra Živkovićová

ty hus sprostá, – potiahla ju za vlasy sestra. – Zlatíčko, ja som nič zle neurobil, prisahám, – Jano sa pokúšal postaviť sa na rovné nohy, ale od toho, čo bol spitý, nešlo mu to akosi. Je na vine, no ale čo už teraz, aj tak zatiaľ len raz Miru oklamal. Ktovie čo aj ona robila, pokým on bol na exkurzii. – Zmlátim ťa! Retard! Treba ťa zabiť!!! Zabijem ťa!!! JA ťa bezcitne zahluším!!! – Mira mlátila Jana hlava-nehlava. Keď ho začala kopať, Marína ju trhla za rukáv. – Nechaj ho, veď mu ublížiš! Zmierni sa, – mykala sestru. – Aj tak nevie za nič, vidíš, že je ako v kóme! – A ty sa len nestarej, – odsotila Mira Marínu, ty naničhodnica jedna, vie mama, kedy jej dcérka najmilšia, taká milá, poslušná dopálila domov, hááá? – vrieska ako zmyslov zbavená Mira. – Mirka, prosím ťa, – chlácholí ju Marína. – Včas som prišla, čo je ti?! – No áno, včas ráno, duša moja!!! Nie som slepá, ešte pred chvíľou som ťa videla s Braňom ako ste sa bozkávali... – Mlčte!!! – zvrieskla mama, otočila sa k Maríne – tá jej bola bližšie, – a vylepila jej zaucho. Potom pristúpila ku Mire a tej strelila takú, až sa jej zahmlilo pred očami. Aj sa zapotácala. Zvliekla ich dnu obidve. Takú hanbu jej urobiť... – Dva mesiace nikam nepôjdete! Zo školy odteraz priamo domov, jasnééé!!! Nevychované potvory!!! ah február 2013 |

vzlet 13

Rozlety

Ťažká slza Zase som sa našla na ceste ktorá konca nemá Vydýchla som posledný dych čo prúdil vo mne. Špina. Tkala som si budúcnosť, čo by ma naučila. Vytkala som si ju myšlienkami no slza sa z nich zrodila Dala som ju tebe Vsadila som ti ju do oka Chcel si ju skryť Vyšla... ťažká, no čistá... Alchýmia... „Jednou nohou na nebi, druhou vždy na zemi.“ Povedal si. Odvtedy... nič nie je ako predtým. Je iné, no je mocnejšie Už nesnívam len Už to žijem.

* Tmavá strana mesiaca si ma pozrela, v noci, keď svietilo, zatmela mi zrak, slovo žiadne neprezradila, do duše mi nazrela ako čierny drak. S nezaslúženou nenávisťou ma pozorovala a čierne veci hovorila, moje sny zahrali všetko, čo im dala a moju svetlosť do tmy ponorila. Dni prechádzali bez významu, srdce mi tesne zvierala, rozum vtedy začul ozvenu starých tónov, čo duša hrávala. Svetlosť zase význam dostala, črty tváre mi osvietila, moju lásku k životu upevnila a moje kroky vpred posmelila.

Adora Naiad Kysáč Rubriku Rozlety v tomto čísle ilustroval Vladimír Mikuš z Kovačice.

Kedy ťa zase uvidím… Odídeš a dlho sa nevrátiš, ale sa neminú sľuby, že ma nestratíš. Ako moje všetko odchádzaš, ako neznámy cudzinec sa vraciaš. Vedela som, že mi to padne ťažko, vedela som, a predsa som si to vybrala. Myslela som, že láska postačí, slová plné pravdy ľahostajne vysmiala. Prechádzala by som sa večer tvojou ulicou, a čítala mesiace, týždne, dni, kedy ťa tam zase uvidím. Čakám ťa, hoci to bude dlho, Nezabudnem, aj keď nebude rovnako, ten starý pocit predsa nestratím. Tatiana Krížová Selenča Stredná zdravotnícka škola 7. apríla v Novom Sade

Práce pre rubriku Rozlety môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

14 vzlet | február 2013

Mesiac sa stále krúti, lásku a smútok sprevádza, nech vám vašu svetlosť nikto nezrúti temno je predsa z druhej strany mesiaca. Vlastimír Ithil Povolný Padina

Zatvor oči Zatvor oči, vidíš tmu, pravda? Zatvor ich zase, rozmysli si, je všade rovnaká? Vidíš? Nie je. Tak i do môjho srdca nazrela tma, ani tu nie je všade rovnaká. Tak nehovor, že zlá som ja, iba preto, že si ty v najtmavšom kúte srdca môjho. Opýtaj sa sám seba, prečo si práve tam. Ivana Faďošová GJK

Rozlety

Svet Kde sa ja nachádzam, aký je toto svet? Akí sú ľudia vôkol mňa všetci pozmenení... Môže mi niekto povedať, v akom prostredí žijem a akí sú ľudia? Pýtam sa, kam toto už ide. Ľudia sú nepríjemní, nevážia si to, čo majú, Nevedia, čo robia, neuvedomujú si, kam ich to odvedie. Vo svete vládne taktika – vyvolať veľkú paniku. Pýtam sa, kam toto speje, či sa vlastne ľudia zmenia? Málo je lásky a veľa zlosti, málo je takých, čo si vedia vážiť to, čo majú, a tak veľa tých, čo to nevedia, takže – STOP, ZMEŇME SA! Alen Alexy Selenča Stredná zdravotnícka škola 7. apríla v Novom Sade

rozlety + MICHAL BÍREŠ

Juliette (výber)

* Juliette Priniesol som ti podprsenku O akej sa ti iba snívalo Keď počas brieždenia tma vstupovala do budovy A vzápätí z nej vylietala Podprsenku Po akej si stále dychtila Keď čas plynul tmou A vracal sa Keď do daru sme práve dostali lastovičku Poletujúcu v rozkvitnutej korune stromu Podprsenku Uvitú z vlastného srdcového svalu Juliette

* Juliette Najhudobnejšie básne Píšem ceruzou z javorového dreva Na konskom chvoste V pohybe Počas boja v lietadle V smere javiska Zvuk je tenší ako vzduch Juliette * Juliette Možnosti obyčajných ľudí Žijú v studenej polievke V deviatom rezanci V izbe rezervovanej Pre neuvarené zrniečko múky V zdedenom rezerváte možností Medzi ľavým a pravým uchom Sa málo toho zhoduje

Michal Bíreš (1975), básnik z Kovačice. Vydal básnickú zbierku Juliette (Slovenské vydavateľské centrum, 2011) a štyri jeho básne sú v Chrestomatii slovenskej vojvodinskej poézie, ktorú zostavil Víťazoslav Hronec (Slovenské vydavateľské centrum – Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2010). Básne tiež uverejňoval v časopise Nový život a v týždenníku Hlas ľudu. Pracuje ako súkromník v Kovačici. Výber: sl

Juliette

február 2013 |

vzlet 15

vaša tvorba

Práce pre rubriku Vaša tvorba môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Zimný večer

Šťastie nie sú peniaze, ani sa to nekupuje. Ale sú to vzácne veci, akými sú zdravie, láska, priateľstvo...

eď sa zubaté slniečko skryje poza oblaky a zmizne, vtedy je všetko magické. Sneh ľahký ako páperie napadal až po kolená. Na uliciach možno vidieť roztancované stopy. A na oblohe sa trblietajú jagavé hviezdy. Cez okno vidno stromy, ktoré spia. Lístie na zemi žlté ako zlato už nevidno, lebo ho snehový plášť už oddávna prikryl. Rozospievaný vietor hladí tváre detí, ktoré sa ešte stále guľujú a hrajú vonku na ligotavom snehu. Celá príroda sa mračí a sníva zelené stromy a kvety. Je to pekný pocit, keď nám príjemná vôňa jedličiek pripomína Vianoce, ktoré už klopú na dvere. Najviac sa mi páči, keď na ulici niet veľa hluku, lebo všetci ľudia zostávajú doma pri teplej piecke a pri teplom čaji. Veľmi sa teším zime a nádhernému zimnému ovzdušiu, lebo nám toto ročné obdobie prináša mnoho snehu a radosti... Ida Šagátová, 6. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

Valéria Valentová, 8. b ZŠ Jána Kollára v Selenči

o je to šťastie? Nikto presne nevie. Každému z nás to slovo znamená niečo

Anna Pálenkášová, ZŠ m. Tita v Padine

Ťapákovci v nás a okolo nás

Blanka Pavelová, ZŠ m. Tita v Padine

ol tuhý zimný večer, sedela som pri okne v teplej izbe a pozerala sa na ulicu. Moje oči sa rozžiarili ako trblietavé hviezdy. Vonku sa snehové vločky pretekali, ktorá skôr padne na zem. Veselý vetrík pofukoval a krútil vločky sťa na kotúči – veselo sa mi usmievali. Cesta, chodníky a tráva sa ligotali ani kryštálovým cukrom posypané. Zo stromov už dávno opadalo suché lístie a zostali iba holé konáre, konáriky, ba aj vetvičky, na ktorých bol sypký sneh. Odrazu sa počul zvuk traktora, ktorý ťahal za sebou veľké sane plné detí, ktoré boli vymrznuté a zasypané drobučkými vločkami. Vreskot, piskot a šťastie bolo ohromné. Chodci, ktorí sa prechádzali ulicou, boli ako snehuliaci. Večer bol však príjemnejší pri teplej peci, tichej hudbe a peknom pohľade na ulicu. Lýdia Vinkovićová, 6. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

16 vzlet | február 2013

oviedka Boženy Slančíkovej-Timravy je prítomná stále medzi ľuďmi. Dej a osoby v poviedke mnohí porovnávajú so súčasným životom. Pamätám sa na prvý rok, keď sme sa presťahovali do nového domu. Bolo to v septembri. Onedlho v novembri prišla tuhá zima a neobývané miestnosti bolo ťažko zohriať. Iba v jednej izbe bolo teplejšie. Všetci sme si privlastnili tú izbu. To nám bola spálňa, obývačka, detská izba... Mama často hovorila, že sme ako Ťapákovci. Moja suseda spomínala, keď sa prvýkrát odsťahovali do Nemecka, že mali iba dva taniere, dve lyžičky, vidličky… Neočakávane im prišli hostia a keď šli obedovať, dali hosťom svoj príbor na jedenie a oni neobedovali. Tak sa aj oni podobali Ťapákovcom. Aj ja sa niekedy správam ako Ťapákovci, zvlášť keď mi mama niečo rozkáže, napríklad ísť do obchodu, umyť riad… V každej dedine, ale i v každom období sa nájdu rodiny, ktoré sa podobajú Ťapákovcom. Veronika Šoškićová, 7. b ZŠ Jána Kollára v Selenči

Každý človek túži po šťastí, ale iba niektorí majú odvahu za ním ísť

o je to vlastne šťastie a čo to človeka robí šťastným? Je to hmatateľné? Vonia ako ruža? Každý človek má právo na šťastie. Niekto si ho neuvedomuje, iný ho zase nemá v živote veľa. Niekto ho má za hrsť, niekto len za nechtom a niekto ho má ako kopce zlata. Zdravie, priateľstvo, rodina – je to najväčšie človekovo šťastie. Veľké šťastie je milovať a byť milovaným. Mnoho ľudí ho nevideli, necítili a ani sa ho nedotýkali. Za svojím šťastím treba ísť, nikdy netreba tratiť nádej a netreba počúvať ľudí, ktorí nám závidia.

iné. Podľa mňa je šťastie veľmi vzácna vec. O šťastí sa nedá veľa písať, lebo šťastie sa nedá presne vyjadriť slovami či vetou. V súčasnosti sa za šťastných ľudí považujú hlavne takí, ktorí majú veľa peňazí. Možno si myslíme, že sú šťastní, ale nie… Hovorí sa, že šťastie za peniaze nekúpiš. Pre niekoho je šťastím, keď si nájde lásku, alebo keď sa môže o niekoho starať, napríklad o dieťa alebo zviera. Niekto je šťastný, keď má čo jesť, iní ľudia sú šťastní aj vtedy, keď sú len zdraví. Šťastie vie u ľudí vyčariť úsmev na tvári, dobrú náladu alebo chuť do života. Mať dobrých priateľov, mať sa s kým porozprávať – i vtedy je človek šťastný. Predtým ako sa odvážite ísť hľadať šťastie, porozmýšľajte, možno ste už šťastný, lebo šťastie predstavujú malé nenápadné veci, ktoré si mnohí ani nevšímajú. Michaela Ralbovská, 8. b ZŠ Jána Kollára v Selenči

Bez priateľov je život smutný Priateľstvo je najväčší poklad na svete. Je to keď nám niekto podá ruku, povie pekné slová a poteší nás. Verných priateľov je málo. Tým, ktorí nemajú priateľov, život je smutný a prázdny. Ja sa s mojou najlepšou priateľkou Emou delím o starosti a problémy, dodržiavame si sľuby, ktoré si sľúbime. Uctievame si naše priateľstvo. Ema je poctivá, vie dodržať sľub, pekne sa bavíme spolu. Naše priateľstvo je veľké. Priateľstvo je cennejšie ako hŕba peňazí, priateľstvo je sila, ktorá mnohokrát pohýna človeka z mŕtveho bodu. Ja si svoju priateľku vypočúvam, keď ju niečo tlačí, ale aj ona si mňa vypočuje. Ja som preto duchovne bohatá, lebo okrem nej mám aj iných priateľov a myslím si, že priateľstvo je vzácna vec. Ivana Hološová, 5. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

Je krásne mať mamu Áno, mama je mama, stále ju máš! Vždy dá ti to, čo čakáš. Ona vždy ruky otvorí ti, a nimi objíme ťa, ako nikto iný. Znamenáš pre ňu celý, celučký svet, vnukne ti také rady, aké v našej hlave niet! Je krásne mať mamu, kým ostatní sklamú. Otvorí ti svoje srdce, a je pri tebe deň či noc. Každý z nás má svoju mamu rád, ale uvedomíme si to príliš neskoro! Jedného dňa, už keď ju nebudeme mať… Sandra Grňová z Pivnice, žiačka 1. ročníka Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci

PC hry

latformová hra s logickými prvkami pod názvom Vessel je prvotinou nezávislého tímu Strange Loop Games, ktorého členovia pracovali na tomto diele až tri roky. Hoci sa to obdobie zdá byť príliš dlhé, keď zapojíte hru, uvidíte, že na takýto projekt s jedinečným vizuálnym čarom dlhá práca bola určite oprávnená. V hre sa dostanete do úlohy mladého vynálezcu M. Arkwrighta, ktorého najnovší vynález by mal pozmeniť svet priemyslu. Produktom jeho výskumu je Fluro – sympatický automatón skladajúci sa výlučne z tekutiny, technologicky vyspelý, ale intelektuálne primitívny výtvor, ktorý je ideálnou pracovnou silou a možno ho reprodukovať za pomoci vody. Keď však Arkwright začne s výrobou prístrojov

knihy Peter Holka: Normálny cvok (Vydavateľstvo Ikar, 2011)

niha Normálny cvok podáva príbeh obyčajného mladého chlapca, ktorému láska k nesprávnej osobe celkom zmení život. Tento chlapec, ktorého meno autor neuvádza, je z Bratislavy, chodí do školy, trénuje basketbal a vyrastá v normálnej rodine (otec je lekár a matka zodpovedná redaktorka jedného ženského časopisu). Prechádzajúc sa po Obchodnej ulici, uvidí dievku, ktorá aranžovala výklad, na prvý pohľad sa zamiluje do nej a vtedy sa všetko začne... Dora, ktorá je staršia od neho, po určitom váhaní predsa dovolí chlapcovi, aby sa bližšie spoznali. Pozve ho k nej do bytu, kde začne tráviť každé poobedie. Časom sa

na týchto vodnatých pracovníkov, vymknú sa spod kontroly, bláznivo sa rozutekajú po továrni plnej nekontrolovanej mechanizácie a v spojení so smrteľnou lávou veselo kazia všetko, čo sa im dostane do cesty. Na hráčovi zostáva, aby situáciu vrátil do pôvodného stavu. Hra je rozdelená na štyri vizuálne rozličné úrovne (továreň,

ich vzťah vyvíja a cvok (podľa slovníka: pomätený človek, blázon) sa dozvedá pravdu o tom, prečo jeho milenka má časté záchvaty zimnice a kŕčov. Jeho milovaná Dora je narkomanka. Vidí, aké utrpenie pôsobí nedostatok drogy a začne sám zháňať peniaze. Najprv okradne spoluhráčov v basketbalovom tíme, odkiaľ ho aj vylúčia, rozpredá svoje veci a mamine šperky, prepadne rodičovskú chatu, odkiaľ zoberie techniku a nakoniec zaútočí aj na iné chaty, čo ho privedie do väzenia. Vo väznici ho psychológ núti písať denník, cez ktorý cvok rozpráva celý príbeh. Táto kniha prvýkrát vyšla roku 1993. Kritici ju označili za prvú odvážnu knihu, ktorá otvorene hovorila o drogách. Zakomponované sú do nej sexuálne scény a obsahuje dosť vulgarizmov. Kniha bola sﬁlmovaná v roku 1997, vo viacerých adaptáciách bola odvysielaná v Slovenskom rozhlase a nakoniec bola zaradená aj do stredoškolských učebných osnov. Na titulnej strane je uvedené: Bestseller pre všetkých -násťročných! S právom možno povedať, že je táto kniha rovnako určená aj -násťročným, ale aj -dsaťročným... Realitu, presne takú, aká je, drsná a surová, autor prezentoval aj cez túto knihu. V poznámke uvádza, že po osemnástich rokoch znova prečítal knihu a zistil, že jej jazyk za ten čas zostarol, ale problém, o kto-

jaskyňa, baňa a ovocný sad), po ktorých budete blúdiť, odkláňať všelijaké železné prekážky, manipulovať kvapalinami a che-

mikáliami v spolupráci s automatónmi, ktoré nesiete so sebou v podobe organických semiačok a ožívate ich vždy inou kombináciou tekutín (v závislosti od toho, aká prekážka je pred vami). Keď k tomu pridáte inteligentné hádanky, fantastickú fyziku tekutého stavu a agregácie a skvelé zvukové spracovanie hry, máte tu všetko, čo je potrebné na nekaždodennú, pútavú avantúru, ktorú si môžete užiť aj viackrát, keďže sa rad úloh dá riešiť viacerými spôsobmi, s celkom novou stratégiou a logikou. Demo-verziu tejto vynikajúcej hry si možno zahrať zdarma na oﬁciálnej stránke www.strangeloopgames.com. jm

rom hovorí, žiaľ, nie, ten je aktuálny dodnes. Práve preto je táto kniha aj dnes populárna. Znázorňuje život mladého chlapca, puberťáka, jeho prvú lásku, prvé milovanie a prvé previnenie sa, ktoré mu pozmení život.

Carla Gustava Junga a vrastený je do psychoanalýzy a psychiatrie. Okrem psychológie Tholtová je tiež fascinovaná svetovou literatúrou – citovaní sú autori F. M. Dostojevskij, Milorad Pavić, Marsha Norman, Douglas Adams a Woody Allen. Nespavosť a jej dôvody sú hlavnou témou tohto románu. Ema, študentka lekárstva, pripája sa malej terapeutickej skupine pod vedením doktora Alberta Hechtera, snaživého profesora psychológie, ktorý sa celého života zaoberal výskumom snov a spánku a ktorý by sa konečne chcel stať známym menom vo svojej branži. Skupinu jeho „nočných motýľov“ tvoria ešte aj Pablo (vlastne Paľko, zhovorčivý mladík, frajerkár a hedonista), Sára (uzavretá a mlčanlivá študentka, príliš narušené dievča) a Tim (vlastne Timotej, ostýchavý chlap stredného veku, otec dvoch dcér). Všetci štyria majú len jeden spoločný symptóm – extrémnu nespavosť, nikto z nich totiž nespal roky. Aj keď veda hovorí, že to nie je možné a že by tak dlho bez spánku už mali byť mŕtvi, všetci členovia tohto polnočného klubu žijú a fungujú celkom normálne – aspoň kým sa nezačne terapia u doktora Hechtera. Nasleduje príbeh, ktorý vás rýchlo privedie k tej poslednej strane a prevratnému rozuzleniu – je toto kniha, ktorú nevypustíte tak ľahko z rúk.

Jasmina PÁNIKOVÁ

Katarína Tholtová: Nočné motýle (Vydavateľstvo Ikar, 2010)

alším novým menom v súčasnej slovenskej literatúre je mladá Katarína Tholtová (1987), ktorá debutovala malým, ale nádejným románom (ináč je víťazkou 1. ročníka literárnej súťaže Mám talent). Vidno, že táto Bratislavčanka študovala psychológiu, lebo príbeh, ktorý nám prináša, spočíva na teόriách Sigmunda Freuda a

Janko TAKÁČ február 2013 |

vzlet 17

DUŠAN DURMAN

komiks

Vydrž to, Zeela! Je po všetkom.

Myslel som si, že bolo po všetkom. Ale nebolo. Bitka bola dlhá a krvavá. Obetí bolo veľa, na oboch stranách. Nin’gu si odniesli víťazstvo, keďže sa armáda ich nepriateľov rozpadla bez vedenia.

Víťazstvo!!!

Princezná bola mŕtva. Neprežila jedovatý vzduch v Úli.

Ľutujem, William. Ale máš našu vďačnosť. Bol si statočný. Bol som debil. A vďaku si nechajte.

18 vzlet | február 2013

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Lokálne počítačové siete (LAN) E

šte v období, keď sa začali objavovať prvé osobné počítače, ľudia prišli na nápad spojiť viaceré počítače a vytvoriť nejakú sieť, ktorá by mala spoločné priestory na ukladanie údajov, a používatelia by sa navzájom mohli vidieť a medzi sebou

Sieť klient-server komunikovať. Existuje viacero druhov počítačových sietí, z ktorých najznámejšie sú lokálne siete (Local Area Network) a internet („sieť všetkých sietí“). V tomto článku sa zameriame na tie lokálne. Aby mohli fungovať, každý počítač musí mať sieťovú

Sieťová karta

kariet. Tento problém sa vyrieši zariadením nazvaným prepínač (switch), ktoré obsahuje viaceré konektory pre sieťové káble a umožňuje komunikáciu medzi všetkými pripojenými počítačmi. Okrem switchu poznáme aj zariadenia ako napríklad smerovač (router), ktorý slúži na umožnenie komunikácie medzi viacerými sieťami. Aby sieť mohla fungovať, každý počítač v nej musí mať nejakú identitu. Na toto sa používa IP adresa, čo je vlastne adresa každého počítača pripojeného do siete, zapísaná vo formáte aaa. bbb.ccc.ddd. Keď počítače v sieti komunikujú, na identifikáciu sa používa práve táto adresa. Okrem nej každá sieťová karta v každom počítači má svoju fyzickú, MAC adresu, ktorá je pevne zadaná (na rozdiel od IP adresy). Ako sme už uviedli, prvé siete vznikli ešte v 70. a 80. rokoch, ale rozšírili sa iba v 90. rokoch, najviac vďaka rastúcej potrebe spoločností usporiadať svoje počítače, spojiť ich do celkov a zľahčiť pracovníkom prístup k údajom. Poznáme dva druhy lokálnych sietí – P2P (peer to peer) a klientserver. Klient-server siete sa zvyčajne používajú vo veľkých firmách, kde sú väčšinou na serveri uložené všetky údaje a ešte aj ich kópie, a používatelia (klienti) iba čerpajú to, čo potrebujú. Toto sú najčastejšie siete obsahujúce 20 a viac používateľov, ale toto číslo v niektorých prípadoch môže byť až niekoľko tisíc.

kartu. Počítače pospájame káblami, ktoré sa pripájajú na špeciálny konektor (nachádzajúci sa na sieťovej karte). Tu však nastáva problém, že ak chceme pripojiť viac ako dva počítače, potrebovali by sme viacero sieťových Prepínač (switch)

Server P2P siete zase neobsahujú žiadny centrálny, hlavný počítač, všetky počítače v nich sú rovnoprávne. Toto má tú nevýhodu, že sa na sieti nenachádzajú žiadne záložné kópie, a výhodou je zase nižšia cena, lebo nie je potreba kupovať drahé servery. P2P siete sú najčastejšie domáce alebo firemné siete obsahujúce iba niekoľko počítačov (zriedkavo viac ako 10). Všetky súčasné operačné systémy podporujú lokálne Router siete, hoci sa niekedy môžu objaviť problémy – v prípade, že sa v rovnakej sieti nachádzajú počítače s rôznymi operačnými systémami (napríklad Windows a Linux). Za nami sú však časy, keď boli problémy napríklad s rôznymi verziami OS Windows na rovnakej sieti.

Toto bolo spôsobené iba tým, že staršie verzie Windows (95, 98, ME) neumožňovali prihlásenie používateľov rovnakým spôsobom ako tie novšie, založené na inom jadre (Windows 2000, XP, Vista, 7). V dnešnej dobe popularita lokálnych počítačových sietí rastie. Pred dvadsiatimi rokmi si takúto sieť mohli dovoliť iba veľké firmy, pričom sieť bola často taká, že viac nefungovala ako fungovala, kým dnes už takmer každý, kto má viac ako dva počítače, môže založiť svoju sieť, stačí

iba kúpiť switch alebo router za relatívne nízku cenu, pripojiť počítače a už to funguje. Práve vznik lokálnych sietí umožnil internetu, aby sa stal tým, čo dnes predstavuje a aby bol „sieťou všetkých sietí“.

Drobnicky • Aktuálne verzie webových prehliadačov: Google Chrome 24, Mozilla Firefox 18.0.1, Internet Explorer 10. • Spoločnosť Canonical, ktorá sponzoruje Ubuntu Linux, má v pláne ukončiť šesťmesačný cyklus nových verzií tohto operačného systému a prejsť na variabilné vydávanie nových verzií. • Spoločnosť AMD skončila rok v strate 1,18 miliardy dolárov. • Microsoft Surface Pro sa má začať predávať vo februári, ale zatiaľ len v USA a v Kanade. • Android bol aj vo 4. štvrťroku 2012 dominantnou mobilnou platformou na svetovej úrovni. • Mobilný telefón Samsung Galaxy S4 bude predstavený niekedy v marci, apríli alebo v máji 2013 (podľa rôznych zdrojov informácií). • Mozilla predstaví mobil s Firefox operačným systémom pre vývojárov. február 2013 |

vzlet 19

zaujímavosti

horoskop BARAN

21. 3. – 20. 4. Ľudia neustále stavajú a opravujú mosty, ale kto ich postaví medzi ľuďmi, ak nie my sami? Voľný čas venujte ľuďom, na ktorých vám úplne najviac záleží; oni si zaslúžia vašu pozornosť. Nesnažte sa nikoho presviedčať, že váš názor je vždy správny. Radšej vždy pristúpte na kompromis.

SVETOVÉ ZAUJÍMAVOSTI Sokotra je fantastický ostrov v Indickom

oceáne patriaci štátu Jemen. Bohatý je na históriu a mytológiu, keďže nezvyčajne tvarované stromy a rastliny skrývajú mnoho bytostí, ktoré žijú iba na tomto mieste. Sokotra je totiž jedným z najizolovanejších reliéfov na zemi a život na tomto ostrove sa vyvíjal odlišne od zvyšku sveta. Zhruba 40 % živočíšneho a rastlinného sveta je endemické. Jedna z najzaujímavejších rastlín je Dracaena cinnabari (Strom, ktorý krváca, alebo: Dračia krv), pomenovaná podľa červenohnedej živice, ktorá vyteká z poraneného kmeňa.

BÝK 21. 4. – 20. 5.

SVETOVÉ MESTÁ

Pokúste sa vynaložiť veľa úsilia na to, aby ste udržali neudržateľné. Premyslite si, či danú osobu alebo vec nevyhnutne potrebujete k svojmu životu. Ak je tomu tak, počkajte, až situácia dozrie a vy budete mať výraznejšie šance dosiahnuť uspokojivý výsledok. Povinností budete mať viac než dosť, ale nerobte si z toho ťažkú hlavu.

BLÍŽENCI 21. 5. – 21. 6. Postavenie hviezd vám prinesie zvýšenú citlivosť na vonkajšie impulzy. Všetky podnety starostlivo zvážte. Odmietnite vlastnú agresivitu a ubránite sa úspešne aj tej vonkajšej. Pokiaľ sa budete držať svojich plánov a neodkloníte sa od cieľa, čaká vás ohromujúci výsledok.

KORFU (Grécko): Mesto Korfu je najväčším mestom rovnomenného gréckeho ostrova. Tu existuje kriketové pole, ktoré sa aj dnes používa – pozostatky z čias, keď ostrov bol pod britskou nadvládou. RODOS (Grécko): Mohutné stredoveké steny Starého mesta v priemere majú 4 kilometre a na niektorých miestach do 12 metrov. IZMIR (Turecko): Zrúcaniny antického Efeza nachádzajú sa 50 kilometrov južne od mesta Izmir. TRABZON (Turecko): Toto je veľmi konzervatívna časť Turecka. Ľudia tu uctievajú tradičné hodnoty a autoritu, úloha muža a ženy v každodennom živote sa jasne rozlišuje. ZÁHREB (Chorvátsko): Ne mieste dnešného Záhrebu boli kedysi dve oddelené mestá. DUBROVNÍK (Chorvátsko): Toto mesto je známe po krásnych pieskovitých plážach. SKOPJE (Macedónsko): Aj napriek tomu, že mesto bolo takmer zrovnané so zemou v strašnom zemetrasení roku 1963, väčšina starých chrámov bola zachránená. PODGORICA (Čierna Hora): V rokoch 1946 − 1992 toto mesto sa volalo Titograd.

RAK 22. 6. – 22. 7. Odpútajte sa od všedností. Je práve vhodné obdobie na uskutočnenie dôležitých zmien vo vašom živote. Nebojte sa podniknúť niečo nové, čo vás naplní pocitom radosti. Urobte radosť aj niekomu zo svojich blízkych. Stačí nejaká drobná maličkosť.

LEV

23. 7. – 23. 8. Môžete naraziť na konflikt medzi povinnosťou a osobnou slobodou alebo životnými záujmami. Zhodnoťte si najskôr priority, kým sa pustíte do niečoho rozhodného, aby ste neskôr unáhlené rozhodnutie neoľutovali. Poraďte sa s blízkou osobou.

PANNA 24. 8. – 23. 9.

BELEHRAD (Srbsko): Rektorát Univerzity v Belehrade nachádza sa v tzv. Kapetan Mišinom zdanju z roku 1863, v sídle, ktoré mestu Belehrad daroval tento kapitán riečnej lode na Dunaji, svojho času najbohatší človek v Srbsku. vl

20 vzlet | február 2013

Vedie: Jasminka ČINČURÁKOVÁ-GALAMBOŠOVÁ

V tomto období by ste mali radšej krotiť svoj temperament, nerobte žiadne unáhlené rozhodnutia. Všetko, čo chcete spraviť, si dopredu veľmi dobre premyslite a až potom začnite vo veci konať. Pamätajte, správny a rovný životný postoj dáva množstvo energie.

VÁHY 24. 9. – 23. 10. Nenechajte sa donekonečna manipulovať, nie je to dobré a ubližuje vám to. Mali by ste si dávať pozor na prílišnú dôverčivosť k ľuďom, ktorých poznáte len z rozprávania svojej rodiny alebo priateľov. Budete sa cítiť preťažený povinnosťami, ale nakoniec všetko úplne hravo zvládnete.

ŠKORPIÓN 24. 10. – 22. 11. Povinnosti vystriedajú príjemné stretnutia, možno aj prekvapenia od ľudí, ktorých by ste si za normálnych okolností ani nevšimli. Všetko sa vám vyvinie pomaly, ale isto do podoby, akú ste si sami vypracovali. Nedajte na zavádzajúce rady, vraj skúsenejších…

STRELEC

23. 11. – 21. 12. Buďte umiernení, v dôležitej veci sa neunáhlite, nechajte si čas na rozmyslenie. Zaujímajte sa hlbšie o nové veci. Ku sklonku mesiaca budete mať rozhovor s osobou a dobre zvážte jej ponuku. Nemusela by sa opakovať.

KOZOROŽEC 22. 12. – 20. 1. V priebehu mesiaca by sa vám malo dobre dariť. Asi podľahnete určitej pohodlnosti. Nepúšťajte sa do žiadnych vážnych rozhodnutí ani debát. Vyhnite sa rozčuľovaniu a radšej príjemne upokojte svoje zmysly. Uspokojte sa s tým, čo máte, aby ste sami sebe nepohoršili.

VODNÁR 21. 1. – 20. 2. Pracovné povinnosti sa budú sypať ako z roztrhnutého vreca. I keď práce budete mať primerane, všetko pokojne zvládnete. Predsa na dlhé váhanie nebudete mať čas, sotva sa stačíte s niekým poradiť. Peňazí vraj nikdy nie je dosť, ale vám tie vaše budú úplne stačiť.

RYBY

21. 2. – 20. 3. Stále ste mierne „pod bodom mrazu“ a hľadáte stav harmónie, ktorý by vás mohol odštartovať do nových zaujímavých aktivít. V prvej polovici mesiaca s nimi radšej nezačínajte, počkajte na vhodný čas. Vy dobre budete vedieť, kedy začať. Vyplňte čas posedením či stretnutím s priateľmi alebo príbuznými. Rýchlo zabudnete na starosti. Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman

enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA

V tajničke je meno populárnej anglickej speváčky (na fotografii).

N K

U E

D I

O N

H M U E

O I

M V

N M

O B

N N R

G L

N O

rybárska sieť

obvod

W R

O L

O U

U L

dejiny, ž. meno účastník vo história Elena (skr.) finále

mravouka

ako (srb.)

tona

telesný nedostatok druh tropického plodu

najlepší jednotlivci bývalí tamburáš Baláž

elektrón

autorka: Anna mesto v oslavná verejne Bičia- Slovinsku pieseň činný človek rová

polovica

nula

auto škola

udrel sa

lítium hliník

Univerzita Komenského

upražil

erbium

žena v susedstve staré meno Ľubľany

štýl obliekania

amerícium jeden rodič diel hľadiska

Eden druh zmrzliny srb. častica

Rumunsko študentský pozdrav a iné (skr.)

pracuje žehličkou

hmota na betónovanie

vpíšte OSL

U N

R B A

N O G I

N G

BOHR LUMIERE BORN NEWTON BRAGG NOBEL BRAILLE PASTEUR CURIE PAULING EDISON

PUPIN EVANS REAUMUR FERMI ROENTGEN FRANKLIN TESLA FULTON VOLT WATT

Ilustrácia: Dušan Durman

a mravce po ňom začnú liezť. Slon sa otrasie, ale jeden mravec mu ostane visieť na krku. Ostatní po ňom kričia: „Zaškrť ho!!! Zaškrť ho!!!“ * Opytuje sa babka vnúčencom: – Miško, čím chceš byť, keď vyrastieš? – Policajtom. – A ty, Jožko? – Tak asi zlodejom. – Ale Jožko, prečo? – Aby sme sa mohli spolu hrať. * Jožko zložil skúšku a celý

srb. muž. meno

LE T

spojka

obrábaný pozemok

Prišiel Janko na návštevu kamarátovi a hneď pri vchode sa ho opytuje: – Prečo sa ten tvoj pes pri zazvonení vždy tlačí do rohu izby? – Čo nevidíš, že je to boxer?! * Slon vstúpi do mraveniska

ARO Španielsko

mazľavá zemina

vpíšte LI

sťažili (srb.)

Priezviská vedcov zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám 8 neprečiarknutých písmen, ktoré, čítajúc radom, tvoria priezvisko známeho vedca, Alberta.

prostred

tajnička

Taliansko

spojka

šťastný vychádza zo školy, ihneď tam sa ho opýta jedna babka: – Syno, nevieš náhodou, kde sa tu nachádza pošta? Jožko odpovie: – To je ale ľahké, opýtaj sa ma na niečo ťažšie… * Hovorí programátor programátorovi v diskotéke: – Počúvaj, pozri na tie slečny. Nejdeme náhodou začetovať a preveriť ich software? – Nie! – Prečo nie, veď sú prekrásne. – Včera som zisťoval ich properties a všetky sú readonly!

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 1997.

* – Synáčik, to v tvojej izbe je nie hádam nejaký digitrón? – Nie, babka, to je iPad. – Prosím? – To je akože tablet, veľmi praktická vec. – Ako? – Počítač, babka! To ti je niečo, s čím môžeš robiť všetko. – Ó, no tak dobre, zlato moje, lebo ti bol zašpinený, tak som ho dala do práčky... * Rozprávajú sa dva počítače: – Počul si ten nový vtip? 00010001010002. – Ha ha ha. február 2013 |

vzlet 21

film

Réžia: Ben Aﬄeck Hrajú: Ben Aﬄeck, John Goodman, Alan Arkin, Victor Garber, Bryan Cranston, Tate Donovan...

rakticky koncom každého roka sa do kín dostáva aspoň jeden film, ktorý ašpiruje na najprestížnejšie filmové ocenenia a ktorý rozoberá nejakú historickú či politickú tému z Ameriky. Aj v tomto roku sa medzi nominovanými (napríklad na Oscara) nachádzajú hneď tri takéto filmy, z ktorých téma filmu Argo sa zdá byť najabsurdnejšou, ale možno práve preto jednou z najpríťažlivejších pre divákov – a to nielen v USA. Argo je totiž film o nakrúcaní filmu, ktorý vlastne nikdy neexistoval. V novembri 1979 v Teheráne v Iráne udalosti po politickom prevrate a zvrhnutí šacha viedli k útoku na ambasádu USA a k zadr-

bersa (John Goodman) z filmov Planet of the Apes a producenta Kena Taylora (Alan Arkin) presvedčili svet o natáčaní filmu Argo a filmovom štábe v Iráne. Treba mať na pamäti, že ide o film, ktorý je založený na historických udalostiach, a teda aj keď sa nápad sfalšovať produkciu filmu a pomocou toho dostať ľudí zo smrteľného nebezpečenstva zdá byť absurdným, ide o naozajstnú operáciu americkej vlády. Filmy, ktoré sú natáčané podľa historických udalostí, sa vždy stretajú s veľkým problémom, čiže otázkou: ako udalosť, ktorá trvala dlhšie, podať za dve hodiny divákovi zrozumiteľne, pútavo a presne. Pravdaže, pri každom hranom

John Goodman, Alan Arkin a Ben Affleck

žaniu vyše 50 pracovníkov, ktorí boli v zajatí držaní viac ako rok. Medzitým tesne pred útokom sa šiestim zamestnancom podarilo z ambasády uniknúť a skryť sa na kanadskej ambasáde, čím vlastne vystavili riziku aj kanadského veľvyslanca a tamojších zamestnancov. Situácia na záchranu sa zdala beznádejnou, ale v tom Tony Mendez (Ben Affleck), expert CIA na záchranu rukojemníkov z podobných situácií, prišiel s neuveriteľným nápadom. Jeho návrh bol odcestovať do Iránu s potrebnou dokumentáciou a dostať týchto šiestich zamestnancov von, a to tak, že sa budú predstavovať ako kanadský filmový štáb, ktorý v Iráne chce natáčať svoj sci-fi film. Všetci to označili za absurdný či zlý nápad, ale predsa jediný, ktorý mal aspoň mizivé šance na úspech, a tak Tony s pomocou známeho maskéra Johna Cham-

22 vzlet | február 2013

filme sa musia robiť určité kompromisy, a preto je pravda trochu skreslená alebo udalosti skrátené. Ani Argo nie je výnimkou, a preto niektorí diváci, hlavne z Kanady, Anglicka či Nového Zélandu, môžu trochu namietať, že ich vlády pri záchrane pomáhali viac než je to ukázané vo filme. Medzitým ak aj sú niektoré historické nedostatky (koho viac zaujíma kríza v Teheráne, nech si pozrie dokument alebo niečo o tom prečíta – hraný film totiž nikdy netreba brať ako na 100 % presný), je to všetko s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu dynamiku a pritiahnuť diváka, čo Argo určite spĺňa výborne. Jeho tvorcovia totiž využívajú túto historickú situáciu ako podklad na vytvorenie veľmi napínavej drámy, čiastočne trileru, či dokonca na zobrazenie ľudskej vynaliezavosti, ale nie na rozoberanie politických a ťažkých

morálnych problémov. To je práve jedna zo zaujímavých vecí na tomto filme – napriek tomu, že ide o film, v ktorom sa pojednáva o zahraničnej politike USA, darí sa mu celkom dobre byť vlastne apolitickým, čo sa nedá povedať o niektorých iných filmoch s relatívne podobnou témou nakrútených v poslednom čase. Za to, že film danú tému tak dobre využíva na vytvorenie pútavej drámy, treba určite pochváliť výborný scenár, pod ktorý sa podpísal Chris Terrio, ktorý čerpal z knihy Antonia Mendeza a novinového článku Joshuaha Bermana. Keď vyšli správy, že sa bude nakrúcať film Argo, prvé informácie boli, že film bude režírovať George Clooney, ktorý toto však nakoniec kvôli iným projektom prenechal Benovi Affleckovi a spolu s ním a Grantom Heslovom film iba produkoval. Tak sa po čiernom trileri Gone Baby Gone a akčnom The Town (o obidvoch bolo písané vo Vzlete), Argo stal tretím filmom (a to tretím dobrým filmom), ktorý režíroval Ben Affleck. Ak sme pred

šiestimi rokmi mohli trochu skepticky očakávať jeho režijný debut, dnes už asi nikoho nemôže diviť, že pán Affleck vie natočiť výborný film. Dokonca zdá sa, že každý jeho film je lepší ako ten predchádzajúci. Argo diváka „chytí“ už na začiatku a jeho pozornosť udrží prakticky do poslednej minúty. Jedným z dôvodov toho je skutočnosť, že je veľmi dobre vyladený – má výrazne dramatické

scény a scény, v ktorých sa divák bojí, ako aj veľmi dobre spracované scény s napätím a dokonca aj viacero komických scén, pri ktorých sa divák celkom dobre zasmeje. Pravdaže, k tomu, aby celý film dobre fungoval, prispeli aj dobré herecké výkony. Do hlavnej roly režisér obsadil seba, čo býva riskantné, lebo sa v takých situáciách často objaví chyba, že postava, ktorú stvárnil režisér, neladí s ostatnými postavami a prichádza k prehrávaniu. Ben Affleck si s týmto však ako skúsený herec úspešne poradil. John Goodman a Alan Arkin sú ako obvykle výborní a prinášajú do filmu aj komiku. Pochváliť treba aj hercov, ktorí hrali šiestich pracovníkov americkej ambasády či zamestnancov v CIA. Okrem toho film je dobre spracovaný aj z technickej strany – kamera, strih, zvuková montáž či výprava sa snažia, aby film čo najviac priblížil realitu, a netreba zabudnúť ani na krásnu hudbu Alexandra Desplata, ktorá výborne dopĺňa celkové ovzdušie. Pravdaže, ako každý film, má aj Argo svoje nedostatky, ale celkovo je veľmi dobrý film, ktorému sa celkom dobre darí v kinách a ktorý aj od kritiky dostal veľmi dobré hodnotenia. Neprekvapí teda, že minulý mesiac už získal Zlatý glóbus za najlepšiu drámu a réžiu, ako aj cenu kritiky v rovnakých kategóriách. Nominovaný je vo viacerých kategóriách asi na všetky prestížne filmové ceny

a medziiným na sedem Oscarov (najlepší film, strih, hudba, strih zvuku, zvuková montáž, scenár a Alan Arkin za vedľajšiu rolu), čo podľa niektorých kritikov a členov akadémie je dokonca málo pre film tohto typu a hlavne je to veľká škoda pre Bena Afflecka, ktorý si aspoň tú nomináciu určite zaslúži. Stanislava SLÁDEČEKOVÁ

Berberian Sound Studio Réžia: Peter Strickland, 2012

ruhý film britského režiséra Petra Stricklanda Berberian Sound Studio sa začiatkom roka našiel v mnohých Top 10 rebríčkoch za rok 2012. Ide o ešte jedno zo súčasných eurόpskych neo-giallo diel a perfektne nadväzuje na filmy, ako sú Amer (Hélène Cattet a Bruno Forzani, Francúzsko 2009), Livide (Julien Maury a Alexandre Bustillo, Francúzsko 2011) a Masks (Andreas Marschall, Nemecko 2011). Sú sedemdesiate roky 20. storočia a anglický zvukár Gilderoy (Toby Jones) dostal angažmán v Taliansku, v Ríme, kde má pracovať na zvukovej postprodukcii filmu The Equestrian Vortex. Vítajú ho podráždený producent Francesco (Cosimo Fusco) a nepriaznivý režisér Santini (Antonio Mancino). Aj keď mu ho predstavujú ako umelecké a autorské dielo, The Equestrian Vortex je násilný giallo film a zvukové štúdio Berberian, v ktorom Gilderoy má pracovať, je malé mizer-

né miesto, ktoré poskytuje elektronickú hudbu, zvukové efekty a dabing dialógov pre podobne morbídne diela. Po celé dni zatvorený v štúdiu a ponorený do práce s nahrávaním výkrikov, démonických hlukov, zvukov sekania, krájania a odierania, nešikovný Gilderoy – okrem toho, že je osamelý (všetci vôkol neho ho ignorujú a hovoria po taliansky) a túži po domove (jeho Dorking je bohatý na prírodu a úplne odlišný od temného štúdia, v ktorom akoby bol zajatý) – je čoraz viac psychotický a

Správy zo sveta filmu 41. FEST V BELEHRADE. Tohtoročný medzinárodný filmový festival FEST bude prebiehať od 22. februára do 3. marca v niekoľkých belehradských kinách. Hosťom na slávnostnom otvorení bude známy americký herec Michael Madsen a premietaný bude film Láska rakúskeho režiséra Michaela Hanekeho, ktorý vyhral na vlaňajšom filmovom festivale v Cannes. V záverečný večer bude premiéra nového diela Gorana Markovića pod názvom Falsifikator. Na belehradskom festivale bude premietaných 75 filmov, rozdelených do osem programových celkov: Hlavný program (filmy, ktoré získali rôzne ceny na svetových festivaloch), Európa mimo Európy (súťažné filmy európskych autorov mimo EÚ), Hollywood (americké filmy), Európa v Európe (filmová produkcia z EÚ), Panoráma svetového filmu (filmové diela zo vzdialenejších krajín), Vybrané dokumentárne filmy, Vo fókuse (juhoamerické filmy) a FEST predstavuje (nový srbský film). V programe bude aj premiéra domáceho dokumentárneho filmu Albertov put o Albertovi Mayerovi, vynálezcovi kamier značky Panaflex, ktorý je pôvodom z banátskej dediny Perlez. jm

móda

film Giallo (po taliansky: žlté) predstavuje špecifický žáner v talianskej produkcii trilerových filmov, ktorý bol inšpirovaný dielami, ako sú Psycho, Vertigo alebo Peeping Tom a od polovice 60. až po začiatok 90. rokov bol zameraný na vysoko štylizované a estetizované detektívky. Napínavé zápletky, výborne psychologicky spracované postavy, dlhé a efektné scény násilia, kreatívne zvukové stopy a vynikajúca hudba (talianska skupina Goblin mala veľké úspechy s jej soundtrackovými albumami pre giallo filmy). Najznámejší režiséri v oblasti žánru giallo časom získali svetovú popularitu: Mario Bava (A Bay of Blood), Dario Argento (Deep Red), Pupi Avati (The House with Laughing Windows), Lucio Fulci (Don’t Torture a Duckling), Michele Soavi (Stage Fright), Lamberto Bava (A Blade in the Dark)... Pod vplyvom giallo filmov sa v Hollywoode v 80. rokoch začala hyperprodukcia tzv. slasher filmov.

paranoický a na konci dožije aj úplné duševné zrútenie. Berberian Sound Studio je tzv. meta-film. Strickland nám neukáže nič konkrétne, vo filme nevidíme viac ako malú hŕstku hercov a len dve-tri prostredia. Všetko, čo pohýna dej, sú zvuky a hmatateľne hrozivé ovzdušie štúdia. Temný a často nepriezračný, tento film nás niekedy aj úmyselne necháva zmätenými (dokonca vlastne nevidíme ani jednu scénu z filmu The Equestrian Vortex).

Ide tu o film o filme, o filmovej postprodukcii (fanúšikovia kinematografie budú mať skutočný pôžitok, pozerajúc, ako sa kedysi, v dobe analógovej techniky, nahrávali zvukové efekty) a o zložitom postupe vytvárania jedného filmového diela. Všetko to prispieva k úspechu tohto jedinečného diela a faktu, že vskutku ide o jeden z najvyspelejších filmov minulého roku. Janko TAKÁČ

Február

ima sa vo februári zvyčajne rozmôže a ľadové dni bývajú pokryté snehom. Udržať si v exteriéri telesné teplo dáva nášmu organizmu riadne zabrať. Pomôžu tomu hrubé, vystužené bundy a thermo ﬂeecové mikiny. Mgr. art. Iveta JELINEK

február 2013 |

vzlet 23

hudba Trochu inak: SAMČO, BRAT DÁŽĎOVIEK

Vybrnkávačky zo „slovenských P

arodickosť a absurdita, detinský a bizarný a vizualizoval som si ich na merači úrovne humor, akustické vybrnkávačky, rôznorohlasitosti, ktorý som si vyrobil z lega. Magdé zvuky z terénu, nahrávky podľa princípu netofón sme dostali pod stromček, keď som „urob-si-sám“ a všeobecne hra bez akýchkoľmal deväť rokov, spolu s bratom, ktorý sa volá vek pravidiel – sú to charakteristické znaky Babo Gabo, ale nevolá sa Gabriel, a začali tvorby východoslovenského sme nahrávať improvizované hudobníka známeho pod mepesničky na mená z telefónneho nom Samčo, brat dážďoviek. zoznamu. Nahrávali sme spolu Na úvodnú ilustráciu uveďme alebo osve – vo chvíli, keď sme len niekoľko názvov jeho pieszaplnili magnetofónovú kazetu, ní: Ty bzdocha, Modly mäsa, namiesto toho, aby sme si kúpili Fšfššfrš, Opica pred matúrou, novú, premazali sme staré naOgloj Chrcheľ... Tento entuziasta hrávky novými – z toho dôvodu nahral už pozoruhodný počet mám zachované nahrávky iba sólových albumov, ale taktiež z čias, keď už som začal mutobol (alebo ešte stále je) členom vať. Počúval som vtedy kadečo, zvláštnych skupín, akými sú najčastejšie asi Beatles, Franka Pentagramček alebo Vyschlí Zappu, Karla Plíhala, v ešte menSysli. Podľa všetkého uvedenéšom veku Mike Oldfielda, Jana ho ide o toho pravého spoluBuriana či platňu od maďarskej besedníka na otvorenie novej skupiny Sebő Együttes, ktorá vzletovskej rubriky Trochu inak... bola worldmusic „before worldSamčo vo Vysokých music was too mainstream“. Ale Ako miesto svojho pôvodu Tatrách (foto: Daniel Szabó) pri nahrávkach som bol skôr uvádzaš Varovec, čiže „slovenské Benátky“... Povedz niečo viac o tomto prostredí... Samčo: Varovec je názov ulice nachádzajúcej sa v obci rázovitého názvu Družstevná pri Hornáde. Táto ulica sa začína v údolí a vždy, keď prší, všetka voda, ktorá sa v údolí nazbiera, tečie dole ulicou. Ulica je v podstate navrhnutá ako veľký potok či stoka, a v prípade silného dažďa tam hladina vody dosahuje pár desiatok centimetrov (to sa stáva tak raz za dva roky). Len namiesto gondol tam plávajú odpadky z rómskej osady nachádzajúcej sa v onom údolí – hlavne bábiky, starý riad, automobilové súčiastky, šatstvo. Ostanú tam tak deň-dva potom, čo voda opadne, potom ich upracú. Tento dlhoročný slovenský unikát sa pokúsili eliminovať pred pár mesiacmi, keď postavili skrz Varovec kanalizáciu, ale myslím, že vzhľadom na jej kapacitu Benátky nám tu v prípade silných lejakov ostanú aj naďalej. Dúfam. J

Tvoríš pod menom Samčo, brat dážďoviek... Jestvuje nejaký osobitný dôvod, prečo si si zvolil toto meno? Samčo: Jestvuje viac neosobitných dôvodov, prvým z nich je pesnička Nehádaj sa s dážďovkami od košickej undergroundovej kapely Ručne Hlučne. Z tvojej kompilácie The Odpad možno počuť aj niektoré záznamy, ktoré si nahral ešte ako 13-ročný. Čo ťa inšpirovalo k tomu, aby si začal nahrávať taký voľný materiál vo včasnom tínedžerskom vzraste? Boli niektoré skupiny alebo hudobníci, ktorí silne vplývali na teba v tom období? Samčo: Ja som bol desný nahrávací maniak ešte v časoch, keď som nemal žiaden nahrávací prístroj. Ako maličký, keď som chodil po ulici, predstavoval som si, že nahrávam „field recordings“, aj keď som ešte nemal šajnu, že sa to tak volá. Tvoril som si aj pesničky v hlave

24 vzlet | február 2013

inšpirovaný hudbou, s ktorou som mal živý kontakt – niekoľkohodinové hipisácke bubnovačky, kresťanské či ľudovkové viachlasy, ale aj domáce nahrávky, ktoré môj ocko stváral v časoch, keď bol mladý a nahrávaniachtivý, či trampské pesničky, ktoré mi brnkala mamička.

ne a nezriedka bizarné rozhovory mladých a búrlivých kolektívov, z ktorých som potom poskladal nahrávku. Pesnička „ňima na gulaš“ sa mi spontánne objavila v podvedomí, šlo zrejme o podvedomú deformáciu pesničky Markytánka, tradičná to folková brnkačka, v nej sa spieva „víno na kuráž a pomilovat markytánku“ a mne to v podobe „ňima na gulaš“ v hlave vyspevovali tklivé ženské zbory, také aké vyspevujú v niektorých filmoch od Kusturicu. Ináč, teraz pracujem na podobnej nahrávke, ale sčasti už ide o plánovanú záležitosť, nechávam improvizovať ľudí na vopred dané témy. Aktuálne vydanie Hommage à Justin Bieber venoval si svetoznámej teen-popovej hviezde... Čím to vlastne Bieber upútal tvoju pozornosť a inšpiroval ťa k vytvoreniu tohto tematického vydania? Samčo: Ide o obvyklú konvenciu v pomenovávaní hudobných skladieb – napríklad Collegium Musicum majú Hommage à J.S. Bach, to isté máte napríklad s Mozartom od nespočetného množstva hudobníkov, ale podobné pocty sa dostali aj novodobejším muzikantom. Keď som skúšal vygúgliť frázu „Hommage à Justin Bieber“, s hrôzou som zistil, že minimálne internety nevedia o žiadnom takomto diele, tak som cítil morálnu povinnosť vyplniť túto závažnú medzeru, a vzhľadom na to, že v prípade Justina ide o fenomén mohutných rozmerov, poňal som to rovno ako operu.

Počúvajúc tvoje albumy, zdá sa, že najčastejšie témy, na ktoré narážaš v piesňach, sú tradičné spoNajčastejšie naločenské zvyky, mahrávaš materiál v sová (gýčová) kultúra štúdiu Hufňučňo. a celebrity... Dalo by Predpokladám, sa povedať, že (často že ide o tvoje doabsurdným) parodimáce štúdio... Čo zovaním týchto tém to vlastne znamevlastne vyjadruješ ná „Hufňučňo“? svojrázny angažovaný Samčo: Ide o postoj voči uvedeným moje domáce javom? štúdio so vskutku Samčo: V časoch minimalistickou pubertálnych som to výbavou, ktorá sa Obal vydania Samčo, brat dážďoviek: možno bral angažovapriebežne obmieňa. ne, teraz sa na tieto javy Unknown Album Jeho hlavnou predpozerám skôr vyjavene, na nosťou je, že dokáže mňa pôsobia bizarne aj samy osebe. Existujú zaznamenať zvuk, jeho ďalšou prednosťou vskutku unikátne prejavy gýča, na ktoré sa je momentálne osobité a nenapodobniteľné človek pozerá s otvorenou pusou a vraví si, škvrčanie. Čo sa týka Hufňučňa, hrám v sku„tak toto by mi v živote nenapadlo“. A keďže pine zvanej Vyschlí Sysli, a Hufňučňo (ktorý sa sa rád inšpirujem vecami, ktoré by mi v živote vlastne volá Hufňufčo, len to ktosi skomolil) je nenapadli, povedal by som, že gýč a bizarné jednou z postáv mytológie oného zoskupenia. prejavy masovej kultúry sú pre mňa zásadnou Medzi ďalšie postavy patrí mýtická bytosť s inšpiráciou. dvomi vypúlenými očami a jedným velikánskym chlpom uprostred hlavy menom Babo Tvoj album ňima na gulaš // linear diGabo, alebo satanistická veverička premaskogital je nahrávaný v rôznych lokalitách vaná za plyšového medvedíka menom Meda obsahuje dosť field recordings, čiže vedík Wewo. Ináč ten už existuje aj v plyšovej nahrávok z terénu… Ako vznikajú také forme, v ktorej je okrem iného frontmanom nahrávky – podľa plánu alebo spontánne? zoskupení Pentagramček a Vyschlí Sysli. A čo znamená „ňima na gulaš“? Samčo: V tomto prípade šlo o úplne Povedz niečo viac o skupine Penspontánnu záležitosť. Nahrával som spontántagramček, v ktorej si hral a ktorá sa vďa-

Benátok“ ka jedinečným humoristicko-parodickým textom piesní dožila určitej internetovej popularity... Samčo: Zoskupenie Pentagramček hrávalo „satanistický pop pre malé deti“, občas dokonca aj s edukatívnym podtextom. Začiatkom roka 2012 malo prvý koncert na minifesťaku „Pí na lambdtú“, ktorý som zorganizoval v Prešove, ja som tie pesničky počul prvý raz keď som do nich bubnoval na pódiu a veľmi som sa bavil. Detto publikum, ktoré sa nahrnulo dopredu a zlikvidovalo výstavku „Úrazy a požiare pri elektrickom zváraní“ ktorú som nainštaloval pod pódiom vo viere, že na takomto minifesťaku žiaden kotol pod pódiom nevznikne. V lete sme na kolene nahrali pár pesničiek, zavesili sme to na internet, a proti našej vôli sa z toho na jeseň stal virál, vzhľadom na to v určitých kruhoch relatívne slávni – napríklad sme hrali až vo Svidníku, a to už je niečo. Vtipné to začalo byť, keď to objavili ultrakonzervatívne katolícke servre, ktorým nedošlo, že ide o paródiu, a urobili nám krásnu reklamu, po ktorej sa nahrnuli ďalšie pozvánky na koncerty. Problém bol, že pre časť členstva konzekvencie z toho vyplývajúce boli už menej vtipné, a z toho dôvodu Pentagramček musel začiatkom tohto roka skončiť. V poznámkach o skladbách na niektorých tvojich albumoch spomínajú sa aj skupiny tiSKA, Mačacie Pazúry, Moderný Štýl a Death-Jazz trio... Sú (boli) to aktívne skupiny, alebo fungovali pod tými menami len počas nahrávania tých-ktorých skladieb... Samčo: Všetko to sú alebo boli aktívne skupiny, ktorých som za život vystriedal až-až. V niektorých prípadoch šlo o projekty členstva Vyschlých Sysľov či mňa samotného, niekedy to boli úplne iní ľudia. Napríklad tiSKA fungovala na košickom intráku na Jedlíkovej a hrali sme štýl zvaný „opekačkový etno-trash“, čiže nirvanovské riffy na španielke, didžeridu, perkusie a texty, v ktorých sa veľa chľastalo, súložilo a vykonávali sa iné bujaro nemravné veci. Z iných skupín, v ktorých som účinkoval či účinkujem, by som menoval napríklad Hexakisoktaéder, s ktorým som nacvičoval na podkroví katolíckeho gymnázia, ďalej Kovtech-13, nekompromisná nojzová vypaľovačka, ktorú v Prešove na koncerte prišiel vypnúť Miroslav Tásler senior osobne, alebo Inteligentné Bábätká, ktoré príležitostne fungujú už okolo 20 rokov, spievajú šušľavé pesničky o živote detí v dojčenskom veku a ich vznik bol podmienený filozofickou otázkou „čo robí tvoje bábätko v brušku?“. Okrem hudby zaoberáš sa aj tvorením kresieb... Akú techniku máš najradšej a aké motívy zvyčajne znázorňuješ? Samčo: Aspoň ako-tak som sa naučil kresliť zhruba päť rokov dozadu, takéto tie detinské ilustrácie k ničomu, a odvtedy nosím so sebou všade zošity, do ktorých čarbem perokresby (teda, fixkokresby) a nechávam tam občas kolektívne čarbať aj ľudí naokolo. Najradšej kreslím stromy, unimobunky, paneláky a štátne

hranice. Ale mojou najobľúbenejšou situáciou pre túto činnosť sú večery na chalupe, ktorú máme na dolnom Zemplíne. Doma nemáme televízor už vyše 15 rokov, a tam na chalupe mám zriedkavú príležitosť uzrieť tento zázrak techniky; dajú sa na ňom chytiť dve ukrajinské a tri maďarské kanály, ja si tam sedím, popíjam víno, ktoré tam vyrába môj dedko, a popri tom čmáram všetky bizarnosti, ktoré vidím na obrazovke. Raz tam bežal maďarský pašiový muzikál, šlo o príbeh umučenia Ježiša, kde Pilát spieva voľáky ten muzikálový glamrock a kríže sú efektne osvetlené reflektormi. Alebo ukrajinské predpovede počasia, tie tety majú flow ako samopal. Vystupuješ ako Samčo, brat dážďoviek aj verejne na koncertoch, či niektorých festivaloch? Aké sú tvoje podmienky / požiadavky v prípade účasti na nejakej akcii / podujatí? Samčo: Vystupujem posledné roky celkom často, nejak zorganizovanejšie už od stredoškolských čias, iba k tomu dážďovkovému menu som došiel zhruba pred piatimi rokmi. Ono, tie vystúpenia vyzerajú vždy ináč. Keď brnkám sám s gitarou, zahrám hocikde a hocikedy, netreba k tomu ani elektrinu, unplugged je to lepšie ohľadom prepojenosti s publikom. Hral som napríklad koncert v sedemmiestnej indiánskej saune pred šesťčlenným publikom, to bolo krásne. Alebo v Prešove som hral na narodeninovej oslave pred -násťročnou mládežou, ktorá si ma tam zavolala, a ako honorár som dostal igelitku plnú keksov. Ináč takto pravidelne robím napríklad utajený guerilla koncert v piatkový deň festivalu Vrbovské vetry. Minule to bolo rovno na tribúne, kde sa pridali aj miestni gajdoši (myslím, že ide o Spojené Huky). Občas robím ale aj ohlušujúce performancie, napríklad v lete minulého roka v bratislavskej Fuge – postavil som si mesto z rozličných odpadkov a podnikol som na neho vojenský útok za pomoci plyšákov a amplifikovanej termosky, na konci to všetko ostalo v dokonalých troskách. Jasné, a podmienky sú zaplatený cesťák, pivo, keksy a voľáke to obecenstvo.

CRYSTAL CASTLES :: III

(Vydavateľstvo Fiction, 2012)

Čo možno očakávať od Samča, brata dážďoviek v roku 2013? Samčo: On od seba očakáva, že bude žiť, tvoriť, cestovať a zvládať aspoň nejakdajak aj školu. Momentálne mám nejak intenzívnejšie rozrobené tri veci – paralelne cyklickú dvojdielnu audionovelu, ďalej mešap zo zvukov vidieckej zábavy a štylizovaného folklóru, a nakoniec digitálnu simuláciu košického sídliska Ťahanovce, kde sídlisko bude blikať, preskupovať sa a komunikovať v rytme hudby. To, samozrejme, neznamená, že toto všetko niekedy dokončím, ani že to uzrie svetlo sveta, keďže som v tomto všeobecne dosť chaotický, ajajaj. Albumy Samča, brata dážďoviek si možno vypočuť na webovej stránke: samcobratdazdoviek.bandcamp.com.

to by povedal, že kanadské dueto Crystal Castles je už osem rokov s nami. Speváčka Alice Glass a hudobník Ethan Kath vytvárajú svoju horľavú kombináciu stúpajúcich syntetických melódií a drsnej lo-fi techno-agresie od roku 2004 a málokto im na začiatku predpovedal dlhú kariéru. Boli totiž skôr miláčikmi armády internetových blogerov a kritikov než obecenstva, ale predsa vytrvali, neustále prerábali svoj zvuk a pred nami je už ich tretia platňa. Pokrok v kreatívnom rozvoji skupiny je evidentný – napriek tomu, že Kath sa rozhodol pre návrat na analógovú výzbroj a prácu bez počítačov v štúdiu (piesne sú nahrávané na pásku), album sa hrdí lesklou produkciou a nemá nejaký retro alebo nostalgický pocit. Album bol nahraný vo Varšave a oznámili ho dve singlové vydania: pieseň Plague o deťoch, ktoré sú prinútené zúčastňovať sa vo vojnách (vo videoklipe je použitá scéna z filmu Andrzeja Żuławskeho Possession) a euforická Wrath of God. Ďalšou promo-piesňou bola láskavá Affection. Na albume tiež vynikajú poháňacie tanečné Sad Eyes a Violent Youth. Texty piesní na albume majú za tému utláčanie a bezprávnosť (na obale albumu je fotografia Samuela Aranda z demonštrácií v Jemene roku 2011), ale hlas Glassovej je aj tentoraz natoľko spracovaný a pozmenený, že je ťažko zrozumiteľné to, o čom spieva. Avšak na tomto albume je predsa dôležitejšie celkové ovzdušie hnevu, frustrácie a únavy, ktorú cítime z hudby, ako aj zo samých textov piesní. Geniálnosť tejto skupiny je v tom, že toto je platňa s piesňami, ktoré môžete počúvať aj hlasno, v tanečných kluboch (skupina mala ináč roku 2010 pozoruhodný hit Not in Love, v ktorej spieval Robert Smith zo skupiny The Cure), ale aj tichučko, vo svojom dome, pred spaním...

Stevan LENHART

Janko TAKÁČ február 2013 |

vzlet 25

hudba

edna z najznámejších fínskych indie-popových elektronických skupín vznikla ako projekt Marka Nyberga, ktorý zoskupil vyše dvadsať muzikantov pre nahrávanie prvého albumu Husky Rescue Country Falls (Catskills Records, 2004). Jemné, melodické piesne ovplyvnené folkovou hudbou, zafarbené organickými tónmi rôznych nástrojov a sladkým, lahodným hlasom speváčky ReetyLeeny Vestmanovej ihneď upútali pozornosť verejnosti – najmä pieseň Summertime Cowboy, ktorá sa dostala na mnohé hudobné top-rebríčky. Ďalší album Ghost Is Not Real (2007) v porovnaní s debutom zaznel dosť jednoduchšie a priniesol dych ľadovej helsinskej melanchólie. Lyrika je však omno-

stars

la na početných festivaloch a tiež uskutočnila úspešné európske turné. Po ukončení turné však speváčka Reeta-Leena opúšťa skupinu skrze štúdií v zahraničí a v určitom období nebolo počuť správy o Husky Rescue. Foto: husky-rescue.com

ho bohatšia, zvlášť vo vynikajúcej balade Diamonds in the Sky, ktorej hypnotické ovzdušie poslucháča núti často stláčať „replay”. Na treťom (a nateraz poslednom) dlhohrajúcom albume Ship of Light (2010) v každej piesni cítiť čoraz intenzívnejšie ovzdušie, napodobňujúce prebúdzanie sa prírody. Vlastne koncept celého albumu je svetlosť a radosť z prichádzajúcej jari, pričom teplá elektronika, rytmické bicie a gitary, tiež hravý hlas speváčky lahodia najmä v zimných mesiacoch. Vďaka tomuto vydaniu Husky Rescue boli povšimnutí zo strany hudobných kritikov, album získal mnoho pozitívnych recenzií v médiách, počet fanúšikov stúpol, skupina vystúpi-

Vedúci skupiny Mark Nyberg rozpustil dovtedajších členov skupiny a do štúdia povolal švédsku speváčku Johannu Kalén a anglického gitaristu Antony Bentleyho – novozrodené trio najprv nahralo singel Deep Forest Green a koncom roka 2012 vyda-

miliónov kópií. Pieseň Black Hole Sun získala cenu Grammy za najlepšiu hardrockovú pieseň, Spoonman za najlepšiu metalovú pieseň a album bol nominovaný na cenu Grammy za najlepší rockový album. Ďalší album Down on the Upside vyšiel v roku 1996, ani zďaleka nedosiahol taký úspech ako predchádzajúci album, kupina bola založená v roku 1984 avšak pieseň Preety Noose bola v Seattle. Spolu so skupinami nominovaná na cenu Grammy za Nirvana, Pearl Jam a Alice in Chains najlepšiu hardrockovú pieseň. V apríli patria do skupiny tzv. veľkej štvorky, 1997 členovia oznámili, že skupina ktorá začala presadzovať hudobný sa rozchádza a každý sa ubral svojou žáner grunge. Pôvodnými cestou. členmi boli Chris Cornell Chris spolu s členmi (vokál a gitara), Kim Rage Against the Thayil (gitara), Hiro Machine založil Yamamoto (basgitara) „superskupinu“ a neskoršie sa pridal Audioslave a tiež bubeník Matt Cameron. sa venoval sólovej Meno si zvolili podľa kariére. Vydal tri oceľovej veže v Seattle, albumy, pre film ktorá počas vetra James Bond: Casino vydávala kvílivé zvuky. Royal nahral Prvý album Ultramega pieseň You Know OK vydali v roku 1988, My Name, tiež a bol nominovaný na spolupracoval cenu Grammy za najlepší Obal vydania King Animal s hip-hop/r’n’b metalový počin. O rok producentom neskoršie vyšiel druhý album Louder Timbalandom... than Love. Album Badmotorfinger V roku 2010 sa Chris Cornell, Matt (1991) bol pozitívne prijatý, avšak Cameron, Ben Shephard a Kim Thayil pieseň Jesus Christ Pose bola na znovu dali dokopy a v roku 2012 – teda známej MTV zakázaná. Mnohí ju po celých 16 rokoch prestávky – vydali označili za satanistickú pieseň, ale nový album King Animal. Podľa kritikov Chris vysvetlil, že vlastne hovorí počas 16 rokov ich zvuk dozrel, všetci o ľuďoch, ktorí sa vo verejnosti členovia skupiny fungujú ako hodinky opierajú o učenie Ježiša Krista, a z albumu vidno, že tvorivý plameň avšak nežijú takým životom. Štvrtý Soundgarden ešte nevyhasol. Súčasne album Superunknown (1994) im sa album nachádza na 128. mieste priniesol obrovskú popularitu. rebríčka Billboard 200. Podľa mnohých je to ich najlepší album. Vypredané bolo viac ako 9 Jasmina PÁNIKOVÁ

lo aj rovnomenný minialbum. Starší fanúšikovia možno sprvu nebudú oduševnení týmto vydaním, keďže Husky Rescue už jednoducho nie sú tým, čo boli. Aj keď nová speváčka má vynikajúci hlas, o ktorom by sa mohlo povedať, že znie ako hlas lesných víl, akoby predsa nenanášala tie pravé nuansy farieb do celkového zvuku skupiny. Johanna asi najlepšie znie vo vlastnej skladbe Min Lilla Eld, kde spieva vo švédčine a hrá na ukulele, sprevádzaná jemnou akustickou gitarou. Minialbum obsahuje šesť skladieb, v ktorých sa na jednom mieste spájajú jednoduché organické a často búrlivé digitálne melódie. Vypočujeme si teda Husky Rescue v novom rúchu s určitou dávkou zdržanlivosti a počkáme na ďalší album, prajúc si štipku severoeurópskej melancholickosti, prepletanej s hravými melódiami a pútavou lyrickosťou. jm

skupina z plagátu

20 rokov Zbogom Brus Li

26 vzlet | február 2013

ovosadská skupina Zbogom Brus Li (ZBL) vznikla pred dvadsiatimi rokmi. Ide o skupinu, ktorá punkrockový zvuk prepletá s tradičnou, vojvodinskou etnickou hudbou, vytvárajúc tak jedinečný štýl, ktorý história populárnej hudby zaznamenáva ako „punk-tamburášsku“ hudbu. Takýto jedinečný zvuk pestujú hraním na klasických rockových inštrumentoch, ako sú gitara a bubny, ale aj tradičný vojvodinský kontrabas (begeš) a tamburica. Okrem silného vplyvu etno-ska-punku táto skupina je tiež rozpoznateľná podľa melodických refrénov a polyfónnych spevov. V textoch kritizujú mnohé segmenty našej spoločnosti. Vydali 5 dlhohrajúcich albumov, známi sú aj podľa pestrofarebného oblečenia. Skupina Zbogom Brus Li oslávila svoje 20. narodeniny koncertom v klube Fabrika v piatok 23. novembra 2012 v Novom Sade (organizátorom koncertu bolo Študentské kultúrne centrum Nový Sad). Pri tejto príležitosti ZBL predstavili svoj nový minialbum Kokainka. j. s.