Vzlet 02 2017

pohľadnica

Barcelona – mesto plné zážitkov B

arcelona, mesto plné krásy, nádherných budov, kostolov, ulíc a v neposlednom rade aj ľudí, je hlavným mestom Katalánska. Toto mesto má svoju neopakovateľnú atmosféru.

V Barcelone si nenechajte ujsť Colon, je to stĺp vysoký šesťdesiat metrov, na ktorom stojí slávny objaviteľ Krištof Kolumbus. Socha Krištofa Kolumba sa pozerá na starý prístav Port Vell. Stĺp stojí presne na mieste, kde Kolumbus vstúpil po tom, ako sa vrátil z novoobjaveného sveta. Ulica Las Ramblas je svetoznáma ulica plná života a ľudí. Z námestia Plaça del Braus Monumental sa dá vidieť veľká rímskokatolícka bazilika Sagrada Familia. Pri Sagrade je často veľa ľudí. Táto stavba je nádherná a naozaj pôsobivá.

V Barcelone pôsobil umelec Antoni Gaudí (1852 – 1926), ktorý po sebe zanechal neskutočne pekné stavby, lákajúce ľudí z celého sveta. Gaudího

dom, ktorého meno je Casa Milà, je ďalším príkladom geniality tohto umelca. Dom je celý zvlnený, vo vnútri je múzeum. Stavba Casa Battló je tiež Gaudího dielo. Je o mnoho farebnejšie a celkovo vyzerá zaujímavejšie. Zážitok je vidieť aj štadión domáceho klubu FC Barcelona, ktorého nazývajú aj Camp Nou. Známa fontána je magickým zážitkom nočnej Barcelony, tu možno vidieť hudobno-svetelné show, keď voda vo fontáne je v súlade s hudbou, ktorá hrá pri nej. Čo sa týka kuchyne, v Barcelone možno nájsť rôzne druhy jedál. Majú tu aj Burger King a kávu Starbucks, ktoré lákajú hlavne mladšie generácie.

Nočný život v Barcelone je zaujímavý, tak starším generáciám, ako i mladším. Mladší môžu navštíviť rôzne druhy klubov, pokým starší si môžu posedieť pri dobrom víne.

Casa Battló

Vlasta Bolehradská

Casa Milà

Socha Krištofa Kolumba

2 vzlet | február 2017

Magická fontána

OBSAH

INTRO Pohľadnica: Barcelona . . . . . . . . 2 Z archívu dátumov / Akcie . . . . 4 Stand-up comedy v Padine . . . 5 Talenty: Tamara Šipická . . . . . . . 6 Talenty: Milina Milcová . . . . . . . 7 vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Vladislava Havranová, Marína Horvátová, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Saňa Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Ivana Vereski, Sandra Živkovićová • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí: Tlačiareň Forum, Ul. Vojvodu Mišića 1, Nový Sad • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie S finančnou podporou

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

KOVAČICKÍ GYMNAZISTI absolvovali ďalší edukačný seminár vďaka spolupráci so združením Dea Dia. Niekoľkí žiaci tentoraz pobudli na karibskom ostrove Martinik, kde sa usporiadal seminár na tému podnikateľstva pre mladých ľudí zo sociálne marginalizovaných skupín. Článok na strane 11.

VEĽTRH SPOTREBNEJ ELEKTRONIKY CES (Consumer Electronics Show) každoročne prezentuje nové výdobytky a vylepšenia v oblasti súčasnej elektronickej technológie.

Predstavujú sa tam najnovšie mobilné telefóny, televízory, drony, inteligentné hodinky, elektrické autá… Rubrika Info-svet na strane 19.

Z padinskej školy / Jazykové poučky . . . . . . . . . . . . . 8 Opustené zvieratá / Z jánošíckej školy . . . . . . . . . . . . . 9 Anketa: Slovensko či Srbsko? . . . . . . . . . . . . . . . 10-11 Z kovačického gymnázia. . . . 11 Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . . . . . 12 Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13-15 Knihy / Rozlety + . . . . . . . . . . . 16 Komiks: Duchovia Priepasti 2 . . . . . . . . 17 PC hry: Detention . . . . . . . . . . 18 Info-svet: CES 2017 . . . . . . . . . 19 Horoskop / Zaujímavosti . . . . 20

ARIANA GRANDE je populárna americká speváčka, herečka a modelka.

Herectvom sa začala zaoberať ešte v detstve a svetovú popularitu získala neskoršie vďaka hudbe. Často spolupracuje s inými hviezdami, akými sú napr. Nicki Minaj a Jessie J. Vlani vydala tretí album Dangerous Woman, ktorý sa úspešne pohybuje na hudobných rebríčkoch. Článok a plagát na stranách 26 – 27.

Enigma / Humor . . . . . . . . . . . . 21 Film: La La Land . . . . . . . . . . . . 22 TV: Preacher . . . . . . . . . . . . . . . . 23 Móda . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24 Nové albumy . . . . . . . . . . . . . . . 25 Stars: Ariana Grande . . . . . 26-27

Na titulnej strane: Bazilika Sagrada Familia v Barcelone (foto: Vlasta Bolehradská) február 2017 |

vzlet 3

akcie

z archívu dátumov

Karpatské paralely

1. februára 1957 (pred 60 rokmi) v Kovačici sa narodil Martin Kizúr. Vyštudoval grafiku na Fakulte výtvarných umení v Belehrade, kde absolvoval aj postgraduálne štúdium. Po štúdiách pôsobil ako výtvarný pedagóg na kovačickom Gymnáziu Mihajla Pupina a ako kustód Galérie insitného umenia, pre ktorú vypracoval i ochrannú značku. V novembri 1991 sa s rodinou vysťahoval do Austrálie. Najprv pôsobil v Melbourne, dnes žije a tvorí v Townsville.

16. februára 1907 (pred 110 rokmi) v Hybiach sa narodil Dobroslav Chrobák, slovenský prozaik, esejista, kultúrny publicista a literárny kritik. Významný reprezentant naturizovanej prózy v slovenskej literatúre. Po časopisecky publikovaných krátkych prózach vydal zbierku noviel Kamarát Jašek (1937), obsahujúcu typickú naturizovanú prózu so všetkými znakmi vitalizmu, rustikálnosti, expresionizmu a sociálnych znakov dedinskej a mestskej tematiky.

V románovej novele Drak sa vracia (1943) stvárnil príbeh o hľadaní stratenej cti v kontexte tradičného trojuholníka dvoch mužov a ženy, zasadený do tajomného prostredia horskej dediny. Zomrel roku 1951.

19. februára 1937 (pred 80 rokmi) v Kysáči sa narodil spisovateľ Pavel Grňa, predstaviteľ dedinskej poviedky v slovenskej vojvodinskej próze.

Je autorom zbierok poviedok Zrenie (1968), Prsteň (1997) a románu Prázdniny v poli (1975).

Vyšli mu aj knihy s tvorbou pre deti a mládež: Jarabý vtáčik (1971), Dve Marky a Jurko (1973) a Stred sveta (1988).

4 vzlet | február 2017

Kovačickí gymnazisti spolu so žiakmi z Ruského Kerestúru počas stretnutia vo Vršci

Ú

stav pre kultúru vojvodinských Rusínov tohto školského roku po prvýkrát organizuje multikultúrny projekt pod názvom Karpatské paralely.

Projekt je určený stredoškolákom.

Na prvom ročníku Karpatských paralel sa zúčastnili žiaci z Vršca (predstavitelia rumunskej národnostnej menšiny), Srbobranu (predstavitelia väčšinového srbského národa), Ruského Kerestúru (predstavitelia rusínskej národnostnej menšiny) a

Kovačice (predstavitelia slovenskej národnostnej menšiny). Hlavným cieľom projektu je oboznámiť mladých ľudí s históriou a kultúrou národnostných menšín žijúcich na území Vojvodiny, ako aj podporiť spoluprácu medzi školami.

Samotné stretnutia účastníkov projektu sa realizujú vždy v inom prostredí. Tak prvé stretnutie bolo 3. a 4. decembra 2016 vo Vršci, kde si žiaci vypočuli prednášky o migráciách a osídľovaní tohto územia, čiže vtedajšieho južného

Uhorska predkami uvedených národov. Druhé stretnutie sa uskutočnilo 21. a 22. januára 2017 v Kovačici. Počas týchto dvoch dní sa rozoberali udalosti, ktoré poznačili južné Uhorsko v 19. storočí. Žiaci si tiež pozreli aj galérie insitného umenia v Kovačici a v Uzdine, ako aj evanjelický kostol v Kovačici.

Posledné stretnutie má byť koncom februára v Ruskom Kerestúre.

DIVADELNÝ VÍKEND prebiehal od 20. do 22. januára 2017 v kovačickom Dome kultúry 3. októbra. Obecenstvo malo príležitosť pozrieť si štyri predstavenia: O láske… (KOKRAM Kovačica, réžia: Dragan Karlečík), Trampoty farmára Johna Enderbyho (divadelníci z Padiny v spolupráci so združením KOMAR z Kovačice, réžia: Fedor Popov), Zámka škripí (KIS Kysáč, réžia: Svetlana Gašková) a Dievča, ktoré písalo (SKUS Janka Čemana z Pivnice, réžia: Katarína Mišíková Hitzingerová). Toto kultúrne podujatie malo humanitárny ráz a spoločne ho realizovali členovia združenia KOKRAM a DK v Kovačici.

Na snímke: záber z kysáčskeho predstavenia Zámka škripí (foto: Anička Chalupová)

PRIPOMÍNAME SI...

2. február – Svetový deň mokradí 4. február – Medzinárodný deň boja proti nezamestnanosti 14. február – Deň svätého Valentína 20. február – Svetový deň sprievodcov 21. február – Medzinárodný deň materinského jazyka (UNESCO)

Hana Čížiková

rozhovor

Stand-up comedy po prvýkrát v Padine S

tand-up comedy je forma komédie, ktorá je charakteristická živým a verbálnym vystúpením komika a pozostáva z rozprávania vtipov a vtipných interpretácií rôznych tém a udalostí zo života ľudí.

Komik je zväčša nielen performer, ale i autor svojich vtipov,

Nemanja v klube Underground a cieľom je, samozrejme, nasmiať a zabaviť divákov.

Obvykle vystupujú v kluboch, baroch a divadlách, a tak bolo aj v sobotu 4. februára 2017, keď po prvýkrát v padinskom Underground Rock Music Clube vystúpil stand-up komik Nemanja Cvijetić.

Nemanja Cvijetić (1983) sa zaoberá stand-upovými vystúpeniami necelý rok. Žije v mestečku Novo Selo a inak sa okrem písaniu vtipov venuje i prednášaniu anglického jazyka prostredníctvom sociálnej siete Skype a písaniu novinárskych článkov. V rozhovore s Nemanjom sme sa dozvedeli o tom, ako vníma toto zvláštne povolanie a ako sa k nemu v prvom rade dostal.

Ako sa niekto môže stať stand-up komikom?

– V mojom prípade to teda bolo celkom náhodou. Vždy som bol zhovorčivý a veľmi rád žartujem, takže mi kamaráti neraz povedali, že by

som sa mohol vyskúšať ako stand-up komik. Inak myslím si, že by som na to sám nikdy neprišiel. Po prvýkrát som vystúpil na javisku ako komik v jednom pube v Trsteniku, ktorého majiteľom je môj blízky kamarát. Asi kvôli tomu som ani nemal trému, lebo som vystupoval pred mne známymi ľuďmi.

Vystúpenie ubehlo úspešne a ja som si vtedy uvedomil, že asi by som sa tomuto mal venovať trochu vážnejšie.

Skadiaľ čerpáte námety na žarty a vystúpenia?

– Najmä z vlastných skúseností. Snažím sa písať tak, aby mojim vtipom pochopil aj ten najobyčajnejší človek – teda aby sa každý mohol aspoň v jednej časti mojich žartov identifikovať. Občas sa stane, že ľudia nepochopia nejakému žartu, ale vtedy proste iba pokračujem ďalej, nedám si, aby ma to dotklo alebo odradilo od rozprávania vtipov.

Vnímate to ako pracovné povolanie?

– Ani nie, lebo ma naozaj baví písať a žartovať. Napĺňa ma vidieť nasmiate tváre vôkol mňa a som si istý, že ma to nikdy neunaví. Možno i preto, že som zamestnaný ako učiteľ angličtiny a dopiso-

vateľ, čiže samým tým sa na toto pozerám ako na hobby, ktorým sa zaoberám vo voľnom čase.

Ako ste uskutočnili kontakt s Padinou?

– Prostredníctvom Facebooku. Kontaktoval ma jeden z majiteľov Underground Rock Music Clubu Daniel Cicka a povolal ma, aby som tu vystúpil.

Samozrejme, s radosťou prijmem každé pozvanie na spoluprácu, tak nebola výnimkou ani Padina. A najradšej mám, keď sa tak

Nemanja Cvijetić moje vystúpenie navštívil taký počet ľudí a určite sa k spolupráci odvolám zas.

Po kvalitnom vystúpení Nemanju Cvijetića nasledo-

Večer bol doplnený koncertom High Nation Sensation dostanem do neznámeho mesta, zvyknem sem prísť dve alebo tri hodiny skôr, aby som sa bližšie spoznal s mentalitou ľudí prostredia, v ktorom vystupujem. Skrátka, s Padinou (a Padinčanmi) som veľmi spokojný, teší ma, že

vala i kvalitná hudba – svojou kreativitou sa v padinskom Podzemí predstavila domáca skupina High Nation Sensation, ktorú tvoria Vlastimír Povolný, Karol Štaub, Želko Urban a Saša Ďurica.

Martina Valentová

SVETOVÉ MÚDROSTI • Nevychvaľuj úrodu, kým ju nemáš v sýpke.

(Osetínske príslovie) • Voda odteká, kamene ostávajú.

(Osetínske príslovie) • Ak chceš vidieť mesiac, nepozeraj do mláky, ale na oblohu!

(Perzské príslovie) • Jednou rukou sa nedá tlieskať.

(Perzské príslovie)

• Sila vody je v prameni.

(Perzské príslovie) • Ak možno plot preskočiť, netreba okolo neho dlho obchádzať.

(Poľské príslovie) • Hnev – zlý radca.

(Poľské príslovie) • Keby každý vyzametal pred svojím prahom, bolo by celé mesto čisté.

(Poľské príslovie)

• Odpúšťaj ľahko druhému, nie sebe samému.

(Poľské príslovie) • Zlý v nešťastí nenájde priateľa.

(Poľské príslovie) Podľa knihy Múdrosti národov (Jozef Sabol) pripravila V. Havranová

február 2017 |

vzlet 5

talenty

Vôľa a úsilie splnia sny V

tomto príspevku sa zoznamujeme so študentkou výtvarného umenia Tamarou Šipickou z Kovačice, ktorá nám prezradila, ako ťažko prišla k želanému cieľu a po ukončení gymnázia sa zapísala na umeleckú akadémiu.

sa na akadémiu. A to boli moje nejaké prvé vážnejšie kroky.

Ktoré sú tvoje obľúbené témy pri maľovaní?

Kedy si začala prejavovať záujem o umenie?

– Zaujímala som sa o umenie od 3. triedy základnej školy. Už od druhého ročníka gymnázia som sa Tamara Šipická začala pripravovať na zápis na umeleckú akadémiu, – V tomto období som temalebo je veľmi ťažko dostať sa na ticky obmedzená, lebo na druhom ročníku akadémie robíme len to, čo nám povedia – kreslíme portrét a ľudské telo. Sú to základy všetkých umelcov, ktoré musí každý zdolať, a keď vieš to namaľovať, budeš vedieť aj všetko ostatné. V treťom ročníku už začíname rozvíjať poetiku a vtedy budeme môcť prejaviť aj vlastné idey.

túto vysokú školu. Roku 2015 sa mi konečne podarilo zapísať

Mala si už nejakú výstavu vlastných prác?

– Vlastné práce som vystavovala pred niekoľkými rokmi v kovačickom gymnáziu, avšak nebola to samostatná, ale spoločná výstava.

Teraz mám veľa záväzkov na akadémii a príprava na výstavu

trvá najmenej 3 – 4 roky, závisí to tiež od formátov obrazov.

Myslím si, že usporiadať výstavu, kým som na akadémii, bude príliš ťažko. Čo plánuješ po ukončení štúdia?

– Toto sa ma všetci opytujú… Je dosť ťažko žiť ako samostatný umelec v Srbsku, je to u nás skôr hobby. Ak by som sa mala zaoberať umením ako profesiou, chcela by som pracovať na fakulte s ľuďmi, ktorých táto oblasť skutočne zaujíma. Je iná vec, keď pracuješ v základnej

alebo v strednej škole, lebo tam sa musíš prispôsobiť tým deťom, ktoré po ukončení školy zapisujú napr. matematickú fakultu alebo niečo iné, takže by som chcela pracovať na fakulte alebo pripravovať študentov na akadémiu.

zo selenčskej školy

Zber elektronického odpadu V

Základnej škole Jána Kollára v Selenči počas prvého polroka školského roku 2016 – 2017 prebiehal zber elektronického odpadu.

Nazbieraných je 960 kg takéhoto odpadu, ktorý 18. januára 2017 kúpila novosadská firma Scan

6 vzlet | február 2017

Metals. Celý projekt zberu elektronického odpadu mal na starosti profesor informatiky a výpočtovej techniky Dušan Valent.

Ivona Zolňanová a Damaris Častvanová, 8. a ZŠ Jána Kollára v Selenči

Máš nejaký odkaz pre čitateľov, ktorí by chceli ísť po tvojich stopách?

– Povedala by som im, že je veľmi ťažké dostať sa na túto vysokú školu.

Ak sa vám to aj nepodarí z prvého, poradila by som, aby ste boli vytrvalí.

Viem to z vlastnej skúsenosti, lebo ja som nechodila do dizajnérskej alebo do nejakej umeleckej školy – chodila som na gymnázium. A či má niekto veľký talent alebo nie, podstatná je práca a úsilie. Jednoducho ak niečo skutočne chceš a usiluješ sa to získať, nakoniec úspech nevystane.

Mariena Gáliková

talenty

Záľuby: jazyky a spev A

mbiciózna Milina Milcová z Pivnice má talent na všeličo.

Je to snaživá mladá stredoškoláčka, ktorá sa rada zúčastňuje v súťažiach z jazykov, ale aj na speváckych festivaloch.

A v tom sa jej zrejme darí, lebo pravidelne získava

matematika a hudobná kultúra.

Kedy sa u teba prejavil záujem o slovenčinu a srbčinu?

– Ako žiačka 5. ročníka som sa po prvýkrát zúčastnila na súťaži zo slovenčiny. Získala som prvé miesto na obvodnej

chodiť ako siedmačka a tiež som dosiahla pekné úspechy. Čo pozitívne ti priniesli takéto súťaže?

– Priniesli mi nové zážitky, nové priateľstvá, navštívila som niektoré miesta, kde by som inak možno nikdy nešla. A naučila som sa všeličo nové o jazykoch.

Bola si aj na súťaži z niektorých iných predmetov?

– Áno. Bola som na súťaži z matematiky (Misliša) a z chémie, tam som získala 3. cenu na obecnej súťaži.

Na slávnostnom udeľovaní diplomov nové uznania a diplomy. Z rozhovoru sa dozvedáme viac o jej aktivitách a záľubách.

Ktoré boli tvoje obľúbené predmety v základnej škole?

– Boli to slovenčina,

súťaži. Zapáčilo sa mi, tak som v tom pokračovala aj ďalej. V 6. ročníku som získala prvé miesto, v 7. ročníku tiež prvé miesto a dostala som sa aj na republikovú súťaž, kde mi chýbal jeden bod, aby som obsadila 3. miesto. Na súťaže zo srbčiny som začala

Milina Milcová Aj v strednej škole súťažíš z niektorých za interpretáciu piesne Jaj, predmetov?

Bože moj.

– Nateraz nie, ale plánujem súťažiť zo srbčiny a z prvej Aké máš plány do pomoci. budúcna?

– Nateraz nemám Zaoberáš sa aj spevom… nejaké konkrétne plány.

Na ktorých festivaloch si Ale budem sa usilovať aj v bola? strednej škole byť úspešná.

– Zúčastnila som sa dvakrát Určite budem súťažiť na na festivale Rozspievané speváckych festivaloch a klenoty v Kovačici. Vlani som pestovať tradíciu slovenských bola na festivale Stretnutie ľudových piesní. v pivnickom poli, kde som získala 1. cenu obecenstva Vlasta Bolehradská

z kysáčskej knižnice

Kniha v srdci S

lávnostné udelenie čitateľských odznakov už roky prebieha v čitárni Mestskej knižnice v Novom Sade. Ako hovorí knihovníčka Alena Uhláriková, Knižnica Michala Babinku v Kysáči, ktorá je pobočkou mestskej knižnice, sa každoročne zúčastňuje tohto podujatia, v rámci ktorého okrem dospelých čitateľov vyberajú aj dvoch naj-čitateľov medzi žiakmi vyšších tried základných škôl, a to z každej pobočky mestskej knižnice.

Tentoraz detský čitateľský odznak získali aj dve ôsmačky Základnej

školy Ľudovíta Štúra Debora Brveníková a Ana Cimbaljevićová, obe prečítali viac než 17 kníh. Spomínajú si na ten slávnostný deň 23. decembra 2016, keď prebiehalo podujatie Kniha v srdci, a onz dostali ďakovnú listinu, lebo zachovávajú knihu v srdci, tiež dostali čestný ročný lístok a záznamník pre knihy, ako i knihu hosťa spisovateľa pre deti Uroša Petrovića, ktorý účinkoval v programe.

Nechýbal ani hudobný program a slávnostný koktail.

Debora prezradila, že sa jej doteraz najviac páčili knihy

Debora Brveníková a Ana Cimbaljevićová spisovateľov Ricka Riordana a Roberta Muchamora. Ane v srdci zostanú knihy autorov

Cathy Cassidy, Inina Plaitona a Jasminy Petrovićovej.

M. Ďurovka február 2017 |

vzlet 7

z padinskej školy

Plávanie – od záľuby po úspechy V

padinskej ZŠ maršala Tita sa už viac rokov generácie žiakov zaoberajú plávaním. V posledných rokoch žiaci totiž chodievajú mimo výučby na rekreačné plávanie na bazény v Kovačici. Ale naši žiaci boli usilovní a začínali i súťažiť. Vlani to bola najprv obecná súťaž v Kovačici, a potom aj oblastná v Pančeve. Tam v rôznych štýloch plávania súťažili títo žiaci: Marko Valenta (5. 1), Nataša Petrovičová (6. 1), Svetlana Sládečeková (6. 2), Dina Grnčová (6. 3), Tina Trnovská (7.

1), Saša Valenta (8. 1) a Dejvid Ľauko (8. 3).

Niektorí z nich nám rozpovedali o svojich dojmoch a úspechoch zo súťaže v Pančeve.

Dina Grnčová (obsadila prvé miesto v disciplíne kraul): – Plávaním sa zaoberám od prvého ročníka a odvtedy i súťažím. Šťastná som, že som obsadila prvé miesto. Myslím si, že je plávanie veľmi zdravý šport. Postúpila som do republikovej súťaže, ktorá sa má uskutočniť v Kragujevci.

Nataša Petrovičová (obsadila druhé miesto v disciplíne znak, čiže v plávaní na chrbte):

– Súťažiť som začala ešte v 2. ročníku a doteraz som mala krásne výsledky. Mojou trénerkou je Emilija Stanićová z Debeljače. Výborne s ňou komunikujem, ale počúvam i rady profesorov telesnej výchovy Anny Povolnej a Miroslava Dudáša. Pred dvo-

Svetlana Sládečeková (obsadila tretie miesto v plávaní štýlom motýlik): – Zbožňujem plávanie. Plávam od štyroch rokov. Rodičia sú mojou najväčšou podporou. Páči sa mi štýl plávania motýlik, vlani som bola 16. v Srbsku a hrdá som na to; bola

Mladí Padinčania s diplomami z plaveckej súťaže mi rokmi som sa zúčastnila na republikovej olympiáde v Niši a vlani som sa dostala na republikovú súťaž (má sa uskutočniť v Kragujevci). Veľkú podporu mám u mojich rodičov, ktorí vlastne aj prišli na ideu, aby som sa venovala tomuto športu.

to štátna súťaž v Niši. Som ináč športovým typom, trénujem úspešne i stolný tenis.

Ivan Bokor (na súťaži v Pančeve obsadil druhé miesto v disciplíne prsia): – Týmto úspechom som príjemne prekvapil svojich

rodičov, priateľov a iných. Ale najviac som sa tešil ja. Plávanie som trénoval v nižších ročníkoch a teraz sa zaoberám aj futbalom.

Tina Trnovská (obsadila tretie miesto v plaveckom štýle prsia): – Plávať som sa naučila ako malé dieťa. Súťažím od 5. ročníka základnej školy a na podnet mojich rodičov sa vlastne venujem tomuto športu. Je to nádherný šport, ide vskutku určitým spôsobom i o psychický oddych, pričom si zároveň upevňujeme celé telo a svaly.

Na súťaž som sa pripravovala tak, že som mala tréning v bazéne takmer každý deň.

Profesori telesnej výchovy v padinskej škole Anna Povolná a Miroslav Dudáš radia žiakom, aby na súťaženiach podávali svoj maximum. Poukázali im na nejaké technické veci, ktoré sú dôležité, napr. už pri samom skoku do vody, aby to plávanie malo i vynikajúci výsledok. Žiaci sa sami prihlasujú na súťaž a profesori sú nadmieru spokojní s prejaveným záujmom o tento šport.

Anabela Muminovićová, 7. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

Jazykove poucky Mám „zakázané“ u kaderníčky

S

lovesá zakázať a zakazovať sa bežne používajú v novom, neslovenskom význame. V ambulanciách sa pacientom „zakazujú“ návštevy u lekára, „zakazujú sa“ termíny u kaderníčky, v kozmetických salónoch atď. Ale v spisovnej slovenčine sa slovesami zakázať / zakazovať / zakazovanie vydáva zákaz, resp. zakazuje sa, či nedovoľuje sa napríklad predaj liehovín, výrobkov podozrivej kvality.

Slovenské zakázať a srbské zakazati znejú takmer rovnako, avšak významovo sa líšia. V slovenčine sa teda tieto slovesá používajú v spojeniach typu zakázať, zakazovať niekomu niečo, a pritom ide o význam nedovoliť, zabrániť niekomu niečo: „Zakázali nám spievať.“; „Vy ste ako deti, zakázali vám piť pálenku, ale nedbáte, aj ďalej pijete.“ Lekár pacientovi môže zakázať fajčiť!; Zakázané je vyrušovať!; Nezamestnaným

8 vzlet | február 2017

vstup zakázaný!; Tu je zakázané parkovať! – sú to všetko správne tvary, pri ktorých sa použitie tohto slovesa dovoľuje a vystihuje ten pravý účel, na rozdiel od nenáležitého významu, ktorý je bežne zaužívaný v našom slovensko-srbskom bilingválnom jazykovom spoločenstve.

Srbskými slovesami zakazati / zakazivati sa vlastne určuje, stanovuje termín, kedy sa má niečo uskutočniť, realizovať. Ide tu teda o iný, v podstate opačný význam od toho, čo vystihujeme vytváraním našich nesprávnych novotvarov, ako: zakázať / zakazovať / zakazovanie, ktorými vlastne vyjadrujeme, že nám je vstup zakázaný na tie miesta, že tam nesmieme ísť. Preto správne zoštylizujme vety takto: „Mám objednané u kaderníčky v stredu.“; „Objednala som si na piatu u kozmetičky.“ V prípade, že sa

celulitída, tzv. pomarančová kôra nahromadila, ako i zvyšné kilá, z toho všetkého i vyrážky na pokožke, ktorých vznik napomáha i chladné, vetristé počasie, prispejte teda k svojmu vonkajšiemu výzoru odchodom ku kozmetičke, na liposukciu – chirurgické odsávanie prebytočného podkožného tuku, hoci na zvýšenie nálady stačí i odchod ku kaderníčke, aj to je dobrá psychoterapia. Avšak aby sme zbytočne neplytvali časom, najprv si treba určiť či objednať termín, a tak: „Pôjdem na liposukciu, mám určený termín na zajtra.“ Keďže sme Slováci, uctievajme si náš materinský jazyk a zároveň sa spisovne aj vyjadrujme. V súvislosti s termínom prehliadky u lekára, u kaderníčky, u kozmetičky a v iných salónoch namiesto slovies zakázať / zakazovať treba použiť tieto slovesá: – určiť – určiť

termín, čas prehliadky; – určiť si, alebo ešte skôr – objednať si / dohodnúť si / dohovoriť si termín prehliadky, u kaderníčky; – ako aj dohovoriť sa / dohodnúť sa o prehliadke. Keďže sa objednané termíny viac-menej zapisujú do počítača, možno použiť i jednoduché slová zapísať sa u lekára, resp. prihlásiť sa u kaderníčky.

V súčasnej slovenčine sa v podobných situáciách používa aj termín, síce ako hovorový, objednať sa u lekára, u kaderníčky, u kozmetičky... Na výber máme viac slov, a preto keď si ideme určiť termín povedzme v ambulancii, nežiadajme si na okienku, aby nám zakázali termín prehliadky, ale aby nám určili prehliadku. Namiesto nezmyselnej vety a nenáležitého príkazu „Zakazovanie u lekára je povinné!“ treba použiť: „Určovanie termínu prehliadky u lekára je povinné!“ či „Dohováranie termínu prehliadky u lekára je povinné!“ alebo „Pacient je povinný objednať sa u lekára!“ Anna Horvátová

opustené zvieratá

Možno raz boli domáci miláčikovia...

T

ohtoročný január nás neúrečne obdaroval snehovou pokrývkou a chladnými zimnými týždňami. Najmladších potešili zimné radovánky, avšak nie všetci z ľadových dní mali radosť. Kým v mrazivom zimnom období vy-

Možno raz bol domáci miláčik hľadávame izbové teplo, zamysleli sme sa aspoň niekedy nad osudom opustených zvierat? Snáď je najľahšie pripísať vinu práve opus-

teným zvieratám…

Kto však nesie väčšiu vinu: človek alebo bezdomové zvieratá?

Niektoré psy a mačky možno už nikdy viac nepocítia ochranné domáce prístrešie, z chladnej betónovej podlahy majú postieľku, Opustený psík v Petrovci, o ktorého sa pritom sú často hladné, starali ochranári zvierat z Nového Sadu smädné, choratám všelijako správajú – s poré, vystrašené, odháňané, citmi strachu, nevrlosti, hnevu. ba i týrané... Nevyvolajú Iba málokto prejaví ľútosť voči v nás aspoň štipku ľútosti? opusteným zvieratám, nakŕmi ich Nehumánnymi ľudskými gestami sú bezmocné zviera- a niekedy aj udomácni. Skúsenosti tá neustále vydané nemilosti potvrdzujú, že keď si vyhodené zviera získa nového majiteľa, vie a nebezpečenstvu. Každodenne si to ceniť po celý svoj život, tiež sa zväčšuje počet štvornohých prejavuje i nesmiernu vďaku za zvierat, ktoré musia žiť na ulici. svoj nový domov. Zvieratá nemajú Ľudia sa voči opusteným zvie-

Domčeky pre túlavé psy U

ž niekoľko rokov sa Základná škola T. G. Masaryka v Jánošíku môže pochváliť rozprúdenou dobrovoľníckou prácou žiakov v rámci prejavovania spoločenskej zodpovednosti.

Od zberateľských aktivít – zber starého papiera, odevu, elektronického odpadu – cez aktivity propagácie zdravých životných štýlov, až po staranie sa o starých a chorých občanov, našim žiakom v minulých niekoľkých rokoch vôbec nebolo ťažko usilovať sa a neustále prispievať k zlepšovaniu kvality života v našej dedine.

V tomto školskom roku sa žiaci vyšších ročníkov zaoberali výrobou dočasných domče-

kov pre túlavých psov. Aktivity pod vedením učiteliek Martiny Zríniovej a Anny Valentovej sa začali v polovici januára, keď nastala tuhá zima. Mimoriadne nízke teploty, mráz, studený vietor, sneh a ľad zapríčinili veľmi zlé podmienky pre život túlavých psov v našej dedine. Naši žiaci si to všimli a rozhodli sa pomôcť opusteným psíkom, aby tieto zvieratá aspoň trochu ľahšie prežili zimu.

Ihneď po návrate do školy zo zimných prázdnin do kabinetu pre technické vzdelávanie priniesli početné kartónové krabice, polystyrénové panely, starý odev a nylonové vrecia. Z tohto materiálu vypracovali praktické dočasné domče-

Každodennosť naša veľa žiadostí a vďačné sú za pokrm a teplé pohladenie.

Nikoho nemožno prinútiť niekoho alebo niečo mať rád. Každý človek má iné záujmy, ale ak psíkom alebo mačičkám, ktoré svoj domov nemajú, nemôžeme pomôcť, aspoň im ani neubližujme. Na druhej strane je krásne, ak ich nakŕmime alebo sa pokúsime vyhľadať im nový domov. Ukážme svoju lepšiu stranu, buďme humánni a pomôžme vždy, keď môžeme.

Jaruška Ferková

z jánošíckej školy

ky. Koho zaujíma výroba takýchto dočasných domčekov, môže si nájsť príručku na tejto internetovej stránke: www.gradnja.rs/ kako-napraviti-privremenu-kucicu-za-pse-za-samo-300-dinara/.

Domčeky, ktoré vypracovali naši žiaci, sú postavené na jánošíckych uliciach a čakajú na svojich malých a uzimených obyvateľov.

Janko Takáč Foto: Martina Zríniová

február 2017 |

vzlet 9

anketa

Slovensko či Srbsko? (2) K

aždý z nás sa niekam náhli, či to bolo za existenčnými a rodinnými povinnosťami, alebo za prácou a žiaci a študenti za svojím vzdelaním.

Všetci sa totiž ponáhľame za svojím cieľom, aby sme tým niečo v živote získali a niekým sa stali. Nikto nevie, kde nás cesta života zavedie, či to bude na ľahšiu alebo ťažšiu cestu.

Hlavne ten čas letí, a preto buďte svoji a staňte sa pilotom svojho života. Nedovoľte, aby vaše vedomosti prevzal niekto druhý, nepočúvajte rady ostatných, ale iba vaše hlavy a srdcia. Na prvom meste sú vaše záujmy a voľby, tiež sú tu rodičia – tí môžu byť skutočnými ochrancami a pomocníkmi pri vašom výbere.

Najlepšie obdobie je, keď si študentom. Sú to najlepšie roky. Preto si dobre porozmýšľajte, kde budete študentom a čím chcete byť, aby to potom nebolo neskoro. Medzi tunajšími žiakmi sa veľmi rýchlo ujala voľba študovania na Slovensku. Je to proste trend a čoraz väčší počet žiakov sa rozhoduje pre slovenské univerzity.

Ale tiež robotníci, alebo aj celé rodiny odchádzajú za prácou na Slovensko... Na druhej strane nemožno nespomenúť študentov, ktorí zostávajú študovať v Novom Sade a v Belehrade. Na otázku, kde je lepšie študovať, v našej ankete sa zmienia študenti a poskytnú odpovede na otázky, prečo sa rozhodli pre určitú oblasť štúdia, ako hodnotia doterajšie štúdium a čo odporúčajú nerozhodným študentom.

Nataša Kiniková z Báčskeho Petrovca:

– Študujem na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, konkrétne odbor pedagogika a vychovávateľstvo. Som študentkou 2. ročníka bakalárskeho typu. Pre túto študijnú oblasť som sa rozhodla preto, že som vždy mala záujem o prácu v školskej a mimoškolskej výchove a táto univerzita

10 vzlet | február 2017

mi umožnila štúdium, na ktorom som už teraz získala mnohé vedomosti a zručnosti z pedagogickej praxe. Keďže po ukončení prvého stupňa budem mať učiteľský základ, tento odbor mi ponúka aj veľa možností pre magisterské štúdium. Doterajší priebeh štúdia hodnotím na výbornú. Som spokojná v každom aspekte, či už ide o samotné štúdium, študentský život, kolektív a internát. Na Katedre pedagogiky Univerzity Konštantína Filozofa je vzťah medzi profesormi a študentmi profesionálny, tolerantný a dokonca ma prekvapila priateľskosť a humor profesorov, od ktorých som to spočiatku neočakávala. Študentom, ktorí váhajú medzi Srbskom a Slovenskom, odporúčam: Rozmýšľajte svojou hlavou, nepočúvajte rodičov, ani kamarátov, oni to za vás nevyštudujú. Čo sa týka voľného času, v Nitre je veľká možnosť kultúrneho života pre študentov a rada navštevujem podujatia, akými sú Divadelné dni, Vianočné trhy, Univerzitné dni a taktiež cestovateľské večierky, ktoré organizuje Univerzita Konštantína Filozofa. V Nitre sa organizujú aj zábavné podujatia, napr. Októberfest. V internáte Zobor je už Srbsko v malom, takže sa nikdy necítim osamelo a každodenne sa s krajanmi a kamarátmi spolu stretávame a bavíme.

Kristína Turčanová z Báčskeho Petrovca: – Som študentkou Filozofickej fakulty v Novom Sade na Oddelení slovakistiky. Slovenčinu ako jazyk som vždy mala rada, preto mi vôbec nebolo ťažko zvoliť si odbor, ktorý budem študovať po skončení strednej školy. Jazyk je presne to, čím sa chcem zaoberať. Je moja povinnosť učiť sa ho, ale zároveň je to aj moja záľuba. Keďže veľká väčšina študentov dnes odchádza študovať na Slovensko, nechcela som aj ja byť jednou z nich. Dokonca ak by sme všetci šli študovať na Sloven-

sko, o nejaký čas by tu u nás už nikto nemohol ďalej pestovať spisovný slovenský jazyk. Ako menšina by sme teda v Srbsku pomaly, ale iste zanikli. A práve to nechcem, aby sa stalo. Preto som uprednostnila štúdium v Srbsku. Čo sa týka štúdia, vôbec neľutujem, že som si zvolila Filozofickú fakultu. Je tu príjemné ovzdušie a štúdium je zaujímavé. Profesori sa voči študentom správajú veľmi priateľsky a vždy nám vyjdú v ústrety. Sú ochotní a snažia sa nás naučiť veľa toho, aby sme ďalej mohli pokračovať v ich práci. Na otázku, či študovať v Srbsku alebo na Slovensku, odpoveď neviem dať. Každý jeden z nás má na to svoj názor a vidí vo svojom rozhodnutí nejaký dôvod. Ja som sa rozhodla pre Srbsko, aby som slovenský jazyk zachovávala aj mimo Slovenska, no nie každý si zvolí štúdium vo svojej krajine. Svoj voľný čas v prvom rade trávim so svojím priateľom, no keď práve nie som s ním, svoj čas venujem čítaniu kníh alebo písaniu textov, čiže jazyku sa venujem aj v škole, aj doma.

Denisa Miháľová z Kysáča:

– Takpovediac v poslednej chvíli som sa rozhodla pre štúdium biológie. Lákalo ma patriť do vedeckej verejnosti, nie vnímať živé systémy z tej laickej strany, a biológia sa zdala byť najkomplexnejšou a najvariabilnejšou vedou na uplatnenie. Nie zbytočne sa hovorí: Študuj vedu (a techniku), budúcnosť sa ti poďakuje.

Koncept štúdia je vypracovaný tak, aby sa študent počas celého semestra musel venovať danému kurzu. Napr. cvičenia v laboratóriu si zakaždým vyžadujú najprv určitú prípravu z teórie a po absolvovaní i odovzdávanie protokolov. Nevýhodou to môže byť pre tých, ktorí nemajú zvyk tvrdo praco-

vať a majú problém s organizáciou času, lebo nie je miesta na prokrastináciu. Na začiatku to chcelo zvyk a väčšiu snahu, ale všeobecne mám len pozitívne dojmy. Ťažko sa dá odpovedať na otázku vzťahu profesorov voči študentom, bez nejakého generalizovania, fakt to záleží od indivídua, či to už bol doktorand, docent alebo profesor.

Každý si buduje vlastný vzťah a stav voči študentom a nie vždy je to obojstranne uspokojujúce. Ale z mojej perspektívy zahraničného študenta, ktorý občas potrebuje viac pozornosti ako bežný študent, myslím si, že na našej fakulte sa každému vyjde v ústrety, keď má o niečo záujem, a ľahko sa vytvorí kompromis v obojstranný prospech. Z vlastnej skúsenosti viem že nemôžem poradiť iným, či študovať na Slovensku alebo v Srbsku.

Ja som v tom bola napevno rozhodnutá, že vysokoškolské štúdium absolvujem na Slovensku. Ani v jednej chvíli som neváhala a najmenej oľutovala. Ako v živote, aj pri tomto výbere treba poznať vlastné priority a vedieť si položiť otázku, či to stojí za to, či už zostať v Srbsku, alebo odísť na Slovensko. Vo voľnom čase, keď sa mi podarí, tak bežne sledujem vedecké diskusie v meste alebo ich zábery online.

Okrem toho ma hocijaké kultúrne podujatie dokáže prilákať, či to bolo divadlo, kino, galéria alebo koncert. Keď nie je až toľko času, tak postačí na izbe kvalitný seriál, film alebo kniha a pekne strávená chvíľa s najbližšími.

Andrea Lačoková z Báčskeho Petrovca:

– Zvolila som si odbor pedagogiku v Srbsku, v prvom rade preto, lebo som tu doma, a tiež preto, lebo mám rada deti. Zaujíma ma ich myslenie, vývin od prenatálneho obdobia až po dospievanie. Jednoducho preto, lebo si s nimi viem poradiť a mám trpezlivosť pre túto profesiu, čo je veľmi dôležité.

anketa Pritom, keď raz budem rodič, všetky vedomosti získané v tejto škole uplatním pri výchove svojich detí. Štúdiá hodnotím s najvyšším ocenením.

Páči sa mi študovať v Novom Sade a vedomá som si toho, že je toto adekvátna škola práve pre mňa. Som druháčkou a môžem povedať, že mi doposiaľ táto škola dala veľa toho užitočného. Sú tu niektoré predmety, ktoré si vyžadujú viac učenia, ale okrem teórie je tu aj prax, čo je veľmi dobre.

Skôr, než začnem pracovať, už budem mať dostatočné vedomosti a praktické skúsenosti, teda viem, čo ma vlastne čaká, a budem vedieť v každej chvíli správne konať. Keď ide o vzťah profesorov voči študentom, to závisí od profesora do profesora. Každý profesor sa snaží venovať sa iba nám, vždy vyjsť v ústrety a dáva svoj maximum, aby všetky svoje vedomosti preniesol na študentov. Tým, čo váhajú medzi Slovenskom a Srbskom, by som odporučila: ak máte radi svoj domov, rodisko, svojich najbližších, dokonca svoju materinskú reč,

zostaňte tu v Srbsku, doma, lebo my budeme práve tí, ktorí na týchto priestoroch budú zachovávať všetko, čo nám tu nechali naši predkovia... A tí, čo si myslia, že všetko prekonajú aj bez svojho domova a blízkych, nech idú. Ak sa pevne rozhodli, že odtiaľto odídu, hranice sú otvorené. Voľný čas môžem opísať takto: keď sa neučím, venujem sa novinárstvu, teda píšem príspevky, sledujem, čo sa kde deje... Pracujem už štyri roky v Petrovskej televízii ako hlásateľka a novinárka. Získala som tam veľa skúseností, spoznala mnohých ľudí, prvotriedny, majstrovský kolektív, ktorý ma každodenne iba len podporuje a posúva vpred. Dokonca som sa zdokonalila aj v slovenčine, mám bohatšiu slovnú zásobu, a to práve vďaka tejto práci. Keď nie som v televízii, tak som so svojou druhou polovičkou alebo s kamarátmi.

Pozriem si z času na čas dobrý film a pokúšam sa uvoľniť pri hudbe a relaxujem. Zapájam sa aj do rôznych mládežníckych akcií, ktoré sa organizujú v našom prostredí. Predovšet-

kým sú to akcie humanitárneho rázu, kde prispievam buďto spevom alebo modelingom či moderovaním večierka... No a ešte pomáham rodičom v ich práci, ide o reštauráciu, ktorú vlastní môj otec. Aj to ma baví.

Jednoducho, môj voľný čas je vyplnený rôznymi aktivitami.

Monika Melegová z Báčskeho Petrovca:

– Mojou voľbou bola Slovenská poľnohospodárska univerzita, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, odbor hipológia, lebo ma od malička zaujímali kone. Som teda študentkou na Slovensku a

Zážitky z karibského ostrova Martinik V

novembri 2016 žiak Michael Hromčík a bývalí žiaci kovačického gymnázia Debora Pavelová, Nemanja Nedeljković a Michael Farkaš s profesorkou Annou Brtkovou sa znovu zúčastnili na edukačnom seminári, ale tentoraz odcestovali trochu ďalej – na karibský ostrov Martinik. Na tomto seminári sa zúčastnila aj Milana Stojadinov z Tomaševca, ktorá žije a pracuje v Novom Sade. Seminár trval dva týždne a naši žiaci spolu s profesorkou mali príležitosť spoznať sa s celkom novým prostredím a kultúrou.

O cieľoch a téme tohto seminára nám rozpovedala profesorka Anna Brtková zo združenia Dea Dia (vďaka ktorému sa uskutočnila táto cesta na Martinik): – Témou seminára bolo sociálne podnikateľstvo pre mladých zo sociálne marginalizovaných skupín (napr. bývalých kriminálnikov), aby sa rýchlejšie

z kovačického gymnázia

a o ktorých si my myslíme, že sú samozrejmé. Často sme si museli vysvetľovať, kto čo myslel a od koho sa čo očakáva, aby urobil, aby sa nikto neurazil. Vďaka dobrej komuni- Naši účastníci kácii a kultúrnej citovosti sme sa dozvedeli mnohé veci jedni o Pri Atlantickom oceáne druhých a myslim si, že to významne vplývalo na naše vedomosti o kultúrnej rozličnosti a rešpekte, ktorý je nevyhnutné preukázať, s cieľom, aby ste mohli s niekým úspešne komunikovať.

Ktoré známe mestá a lokality ste navštívili?

– Navštivili sme najod našej a nepodobá sa ani väčšie a predovšetkým hlavné kultúre európskych národov, mesto Fort-de-France, tiež hoci je Martinik časťou Franmalé mesto Saint Pierre, ktoré sa nachádza pri vulkáne. A cúzska. Tamojší ľudia celkom navštívili sme aj vulkán Mountinak chápu veci, ktoré sú bežné

integrovali do spoločnosti tak, že budú ekonomicky nezávislí, čiže budú zamestnaní a budú sa zaoberať prácou, ktorá je užitočná pre rozvoj celej komunity a krajiny.

Akým spôsobom tento seminár vplýval na vás a na žiakov?

– Žiaci sa dozvedeli, ako žijú ľudia na Martiniku a spoznali kultúru, ktorá je celkom odlišná

rozhodla som tu študovať, lebo chcem pokračovať v štúdiu v materinskom jazyku a pretože je tu zdarma štúdium. Tento odbor je veľmi zaujímavý a netypický, avšak pri tomto odbore sa vyžaduje veľmi veľa skúseností a poznatkov o koňoch.

S doterajším priebehom štúdia som veľmi spokojná kvôli tomu, že som sa naučila veľa toho z rôznych oblastí. Vzťah profesorov voči študentom hodnotím rôznorodo. Sú profesori, ktorí sa s vami aj porozprávajú, zavtipkujú, ale sú takí, ktorí ťa ani neodzdravia. Ak si dostatočne úporný, vždy si môžeš nájsť spoločnú reč s každým vyučujúcim. Tým, ktorí váhajú medzi Srbskom a Slovenskom, odporúčam Slovensko, pretože je to cesta k dospelosti. Tu sa zároveň učíš žiť samostatne, bez pomoci rodičov. Vo voľnom čase sa kamarátim so študentmi na intráku, pozerám filmy, alebo sa prechádzam po nákupných centrách.

MH

-Pelée, ktorý patrí medzi desať najaktívnejších vulkánov na svete. A zúčastnili sme sa aj v rôznych sociálnych podujatiach.

Aký je tam spôsob života a čím sa ľudia zaoberajú?

– Na severe ostrova je veľmi zastúpené poľnohospodárstvo – najviac sa pestujú banány, mandaríny a pomaranče. Vyvinutejšie a bohatšie mestá sa zaoberajú rybolovom. Spôsob života je taký, že si ľudia návzájom pomáhajú a tiež pomáhajú tým, ktorí sú sociálne ohrození.

Eliana Ďuríčeková február 2017 |

vzlet 11

vaša tvorba Vždy a všade si treba chrániť prírodu

D

nes je naša príroda veľmi znečistená, či to bola voda, či vzduch alebo pôda.

Málo sa dbá o odpadových látkach, o odkladaní, uskladňovaní a recyklovaní. Vo svete sa už oddávna dbá o zachovávaní životného prostredia a v našom štáte iba niekoľko rokov.

Príroda je naše najväčšie bohatstvo.

Zelené hory, lúky, pasienky, ovocné sady, ako i rieky. Všetko to nám dáva čistý vzduch, vodu a jedlo. A čo im my dáme? Rieky a hory sú plné smetí a fliaš. Do riek ľudia vypúšťajú rôzne odpadové látky a zabúdajú na zvieratká vo vode. Takto si ničíme prírodu a možno o desať rokov, akže nezačneme dbať o prírodu, nebudeme mať kde odcestovať na oddych. Vtedy už možno bude neskoro, preto chcem všetkým ľuďom odporučiť, aby prestali so znečisťovaním a ničením prírody. Každý z nás sa musí naučiť, ako chrániť prírodu. Chrániť ju budeme tak, že nebudeme rúbať stromy, ale budeme sadiť nové. Keď budeme čistiť parky, smeti hádzať iba na miesta, ktoré sú na to určené…

Len tak môžeme žiť v čistom prostredí.

Akže sa my naučíme chrániť prírodu, ona nám to vynahradí čistým vzduchom, čistou a úrodnou pôdou a vodou. Nesmieme skloniť hlavu a tváriť sa, že máme niečo dôležitejšie pred sebou. Musíme vždy a všade chrániť prírodu. Ak seba vidíme ako múdru a zodpovednú osobu, budeme schvaľovať rozhodnutia svojou hlavou, stanoviskom a skúsenosťou. Ak si vážime seba, ako i okolie, nebudeme pozerať na ľudí, ktorí to robia nesprávne. Ale budeme prírodu chrániť tak, že sklenené fľaše budeme odkladať na miesta, kde sa znovu recyklujú, viac budeme používať bicykel, aby automobil neznečisťoval vzduch. Budeme dbať, aby sme odpadové látky z tovární nevypúšťali do riek a smeti budeme hádzať do odpadových košov. Takéto naše malé skutky môžu vlastne byť veľmi veľké a veľmi dôležité pre nás, ale i pre ostatných ľudí.

Vaše práce môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

K

aždodenne sa stretávame so skutočnosťou, že okolie, v ktorom žijeme, je čoraz viac znečistené.

Deti hádžu smeti po ulici, dojedia a dopijú niečo a odpadky namiesto aby zakončili v koši, zakončia na zemi. Ale to nie je najväčšie znečistenie. Jestvujú omnoho horšie znečistenia. Tam, kde je priemysel vyvinutejší, tam je najviac znečisteného vzduchu. Vo vzduchu sa vyskytujú rôzne škodlivé látky, a keď nadobudnú ešte aj nové, to zle vplýva na naše zdravie. Robíme zle nielen sebe, ale aj iným. Ľudia si nemôžu uvedomiť, že to škodí rastlinám a živočíchom. Ak si dovolíme, aby sa nám rastliny vysušili, na planéte Zem nebude kyslík. Bez kyslíka nebudeme môcť dýchať ani my a ani zvieratá. No to je len jedno riziko, na ktoré musíme dať pozor. Jestvujú mnohé riziká, ktoré nie sú prítomné iba vo vzduchu. Dajme pozor len na vodu! Máme mnoho riek, jazier, močiarov, z ktorých sa skôr využívala voda na pitie. Dnes sa v tej vode nemôžeme ani kúpať a nie je dobrá ani pre vodný svet. Ryby každodenne umierajú skrze naše chyby.

Preto si včas pripomeňme: „Chráňme si naše najväčšie bohatstvo!“

Sára Kukučková, 7. ročník, ZŠ Jovana Popovića v Suseku

Marína Božićová, 5. ročník, ZŠ Jovana Popovića v Suseku

Keby som mal čarodejný prútik

A

12 vzlet | február 2017

Jonatán Škulec, žiak 5. ročníka ZŠ Jovana Popovića v Suseku

Jana Nemogová, 7. 3 ZŠ m. Tita v Padine

Renáta Šimeková, 7. 3 ZŠ m. Tita v Padine

Jonatán Škulec, 5. ročník, ZŠ Jovana Popovića v Suseku

posledné bolo celkom biele a ja som si ho veľmi obľúbil. Každý deň som ich chodil pozerať trikrát, ba aj štyrikrát. Keď prešli tri týždne, už neboli slepé, ale sa pekne dívali svojimi malými očkami. Raz biele šteniatko vyšlo von a nevedelo sa vrátiť. Predtým sa to už párkrát stalo, ale ja som ho vždy našiel a vrátil do brlohu k jeho mame, aby ho zohriala. Tentoraz to bolo inak. Keď som sa vrátil zo školy domov, odišiel som hneď k nim, ale som biele šteniatko nevidel. Môj brat prišiel ku mne a povedal, že biele šteniatko zamrzlo. Nevedel som, ako mám reagovať, opýtal som sa aj mamy, či ho skúšala zohriať, ale ona odpovedala, že keď ona prišla, už bolo tvrdé ako kameň a studené ako ľad. Celý deň som bol smutný.

Viem, že mám ešte šesť šteniatok, ale to biele mi bolo obľúbené. Neprajem si byť bohatým, ani populárnym, ani spoznať Messiho – nič z toho si neprajem, prajem si iba to, aby moje biele šteniatko žilo.

ko aj všetci iní, aj ja mám nejaké žiadosti, o ktorých môžem povedať, že sa môžu uskutočniť len za pomoci čarodejného prútika.

Nedávno sa mi stala smutná udalosť.

Ale začnime od začiatku. Mám doma psíka z plemena husky, vlastne sučku, ktorá sa volá Lili. Jedného dňa sa okotila a na svet priniesla sedem šteniatok.

Všetky sa podobali na mamu, len jedno,

Všetci hovoria – nechaj to tak Rany zahojí iba sám čas verila som slovám tým A dúfala iba v nich Myslela som, že mi bude lepšie Ale cítim sa iba horšie Mám pocit, ako keby po mne prešiel vlak Už dlhší čas sa cítim iba tak Nedbám, nepočujem, nevidím Kdekoľvek pozriem, iba sa zarmútim A tak sedím sama v izbe za uzavretými oknami A cítim sa ako za tmavými, čiernymi oblakmi...

Emanuella-Ema Gierová, 8. a ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

ROZLETY LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET

Číslo 2 (32) / február 2017

Vrásky dúha Na každý svet

Po rokoch sa vrátila získať dušu ktorú v ten okamih stratila

Na každý svet mesiac svieti rovnako.

Svieti neúnavne.

Pôsobí ako halucinogén na obete svojho perlového odtieňu.

S kufrom sklamaných snov Vláčila ho Mala kolená rozbité cestou

Na každý svet prichádzajú rovné kontrasty.

Tvoria si risku vhodnú harmóniu.

Plávajú v skúsenosti.

Na mieste rozlúčky sa už nedočkala svojej, plnej vrások babičky

Naschvál to nezradiť.

Iba ohniví pretrvajú.

Potrebovala počuť múdrosť ešte raz vidieť nekonečnú v jej pohľade štedrosť

Tatiana Krížová GJK

Sĺz plné vedrá Túžila hlavu skloniť na materine ňadrá Medzi handrami našla list Babička tušila že jedného dňa bude musieť ísť Fotografie: Boris Bílek

Snívaj nádherne A vysnívaj pre mňa dúhu Lietaj vysoko no každú jazvu miluj a veľmi hlboko Jazvy sa menia na vrásky no časom bývajú krásne ako lúka a na nej sedmokrásky Neopúšťam ťa darujem ti naspäť dušu viem, že o jej dobrote ešte len napíšu…

Vysnívala dúhu?

To veru nik nevie Možno ju práve sníva A možno...

Ktovie, čo tá vráska pod okom skrýva Aranea

ROZLETY Horizont

Nemárni čas márnym čakaním na zázrak Nebude ťa v novembri, ani v decembri.

Nebude ťa vo dne, ani v noci, vo svetle, ani v tme. Budem iba sedieť. Dni, roky, hodiny, márne ťa budem spomínať vo svojich písomných prácach, budem ťa hľadať v ihličkách zubnej kefky a snívať o tej melodickosti ticha, ktorú si vniesol do mojej hlavy. Márne a beznádejne budem závislá od žiadosti, aby sa do mojej hlavy znova vrátila tá stará, príjemná melanchólia, ktorá nemala nado mnou moc.

Nebude ťa v novembri, ani v decembri.

Nebude ťa medzi starými vlnenými svetrami, ani v tichosti tmy, ba ani v hluku vlakov, ktoré naspamäť poznajú všetky svoje zastávky. Kým ja, márne, svoju nepoznám už ani jednu.

Nebude ťa v novembri, ani v decembri.

Nebude ťa v žltých listoch okrasných javorov, a keď sa už len tak objavíš na ulici, prisahám, nebude to mať nijaký súvis s hviezdami, ktoré minulú noc padali, lebo – neželám si vskutku to, čo ani v snoch už viac nemám, a necúvam v mraku a súmraku v pokušení naučiť sa, ako prestať čakať.

Nebude ťa v novembri, ani v decembri.

Nebude ťa v darčekoch, cúvajúcich pod

stromčekom, ani v mračnách neba, pár sekúnd pred výstrelom ohňostrojov, nebude ťa viac v mojich literárnych prácach, ani v poézii Bukowského a Dostojevského. Cudzie tichosti už raz nájdem v básňach Andrića a Selimovića, nebudem počuť tvoju rytmiku v melódiách Točka a Hetfielda, v hlase Mustainea a v piesňach Kerbera.

Nebudem ťa hľadať pri sebe na koncertoch Van Gogha a nikdy, už viac nikdy nebudem cítiť vôňu tvojej kože, keď zavoniam jazmíny.

Nebude ťa v novembri, ani v decembri.

V januári ani vo februári. Nebude ťa na jar, ani v lete, ale bude ťa vždy vo mne.

Nebude ťa v novembri, ani v decembri.

A márne čakám na zázrak, zázrak, že raz zmizneš. Bude ťa vždy vo všetkom a tvojho mena bude navždy v skrytých riadkoch mojej poézie a v otázkach: Kto ťa to tak bolí, že o ňom takto píšeš? Ešte stále márnim čas. A premárnila som aj teraz 90 minút píšuc toto. Neodpusť mi nikdy. Už to viac nie som ja.

Petra Častvenová, 2. b Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci

V jednom hostinci, v istom čínskom prístavnom meste, hrala skupina mužov karty. Sedeli za okrúhlym stolom, na ktorom okrem strieborných mincí a bezcenných karát nechýbala fľaša piva. Muži patrili k posádke európskej obchodníckej lode, a to trochu voľného času, čo mali, naplno využívali na zábavu. Od stola bolo počuť hlasný rehot zakaždým, čo niektorý z nich porozprával všetkým známu historku, trochu okorenenú vlastnou fantáziou. Ich kapitán sedel v odľahlom kúte miestnosti, sám. V hlave si premietal všetky veci, čo mal vykonať, či nebodaj na niečo nezabudol. Po dôkladnom rozbore prišiel k záveru, že je všetko prichystané na zajtrajšiu cestu. Keď hodiny odbili jedenástu, podišiel k stolu, za ktorým sedela jeho posádka: „Nuž, chlapci, zábava sa skončila. Zaplaťte, čo ste vypili, a bežte si ľahnúť. Nechcem, aby ste mi zajtra na lodi vyzivovali. Potrebujem vás sviežich.“ Chlapi trochu protestovali, že musia odísť uprostred hry, ale neopovážili sa neposlúchnuť kapitána. Pobrali sa hore schodmi do svojich izieb. Na prízemí pokračovala veselica neskoro do noci. Jedlo sa, pilo a tancovalo pri živej hudbe, ktorá hrala melódie zo všetkých kútov dovtedy známeho sveta.

Deň prvý Len čo svitlo, celá posádka stála s batohmi v rukách v lodnom prístave. Osobné veci uložili do kajút a pobrali sa pripraviť loď na odchod. Čoskoro bude štyri mesiace, ako opustili domov a ako sa rozlúčili s rodinami. Dnes začínajú spiatočnú cestu na lodi naplnenej drahým čínskym porcelánom, niekoľkými stovkami vriec korenín a kotúčov tkanín. O tri mesiace by mali zakotviť v rodnom Londýne. Potom iba predať kúpený tovar a rozdeliť zisk. Mnohí námorníci sa vydali na plavbu iba kvôli peniazom. Málo je takých, ktorí sa vydali za dobrodružstvom, za novými ľuďmi a nezvyčajnými kultúrami. Tak či onak, aj peniaze, aj spoznanie majú svoju cenu.

Mesiace na mori s tými istými ľuďmi a na obed riedke polievky z uvädnutej zeleniny...

Kapitán stál vpredu za kormidlom. Na roztvorenej dlani držal kompas a iba tak pre seba si šomral popod nos: „Zo Šanghaju do Hongkongu je to asi dva dni plavby, takže v stredu ráno by sme mali byť na mieste. Hneď po tom, čo stŕžim niekoľko kusov nábytku do spální (škoda, že ten Číňan nechcel znížiť cenu toho ružovo-modrého kompletu, teraz by som nemusel konať ešte jednu zastávku), mohli by sme vyplávať priamo do Singapuru. Vlastne, asi bude lepšie, ak sa pred cestou niekde naobedujeme. Ale nesmieme sa príliš zdržovať.

Do Londýna sme mali vyštartovať pred tromi

ROZLETY dňami a my iba teraz pripravujeme loď na odchod. Čo tí chlapi do čerta robia? Aj slepý by už bol hotový...“ A potom sa pobral dolu na palubu skontrolovať a posúriť prípravy.

More bolo pokojné, nebo svieže. Plachty rozšírené, kotva zdvihnutá. Bolo už vidieť celé obrysy slnca, keď loď s bielym nadpisom Horizont na svojom boku opustila prístav.

Deň druhý Pokojnú dennú plavbu prvého dňa vystriedala búrková noc. Uprostred noci začal náhle duť silný juhozápadný vietor a ním nosené dažďové kvapky šibali lodnú palubu.

Podráždené morské vlny nanášali loď horedolu, akoby nebola ničím hmotným, akoby nepredstavovala žiadnu ťarchu. Kým noční strážcovia zobudili posádku lode, vietor už natoľko vysilil švy na lodných plachtách, že tieto začali povoľovať. Vedrá, motúzy, siete sa len tak šmýkali po klzkom dreve po celej lodnej plošine. Ospalí námorníci sa snažili všetky tie veci odpratať do spodných častí lode, pričom sa často ocitli na zemi, pošmykli sa alebo zrazili s druhom, ktorého pre hustý dážď, ktorý im prudko šľahal do tváre, nevideli ani na pol metra. Nečas nie a nie ustať. Až nad ránom sa vietor upokojil, ale kropaje dažďa prestali vlhčiť palubu lode až po súmraku.

Toho dňa námorníci v celkove pochmúrnej nálade dávali do poriadku kajuty a skladiská, kde nočné knísanie lode spôsobilo značný neporiadok. Sudy, kotúče, balíčky, škatule. Nič nebolo na svojom mieste. Ako deň ubiehal a dážď neprestával, nálada posádky klesala.

V hlave im vírili ťaživé myšlienky o uplynulej búrke, o tom, že ich zastihla už prvú noc na mori, a tieseň vyvolávali i myšlienky na to, čo ich ešte čaká na tejto ceste, to, čo je pevne skryté vo vlnách mora.

Kapitán stál celý deň za kormidlom. Do týchto krajov cestoval už niekoľkokrát, avšak nikdy ho v nich nezastihla búrka. Vždy si pred cestou dôkladne preštudoval podnebie oblastí, cez ktoré sa mal plaviť, a vždy si cestu plánoval tak, aby sa vyhol väčším kalamitám.

Hoci to urobil aj tentoraz, predsa ho počasie oklamalo. Z toho si ale ťažkú hlavu nerobil.

Skôr ho trápila sila, ktorou búrka zasiahla.

Bolo veľmi pravdepodobné, že morské vlny trochu odklonili loď z pôvodnej trasy a nasmerovali ju na juhovýchod. Hneď ráno preštudoval mapy morských prúdov a na základe nich otočil loď trochu na západ.

Dúfal, že ju týmto obrátil na pôvodný južný smer. Hnevalo ho, že takto pravdepodobne nestihnú do Hongkongu v stredu ráno, ale až niekde poobede, že vtedy už trhy budú pozatvárané a že preto bude musieť v tomto meste prenocovať a znovu vyplávať až na

druhý deň po obede, keď bude mať všetko nakúpené. A času nazvyš nemal. S cestou sa už aj tak o niekoľko dní oneskoril.

Deň tretí Nasledujúce ráno ešte vždy vrstva hustých sivých oblakov prekrývala klenbu. Posádka bola ale celkove dobre naladená. Čakalo na nich veľkomesto plné krčiem a dobrej zábavy.

Vzrušenie im nedovoľovalo sústrediť sa na akúkoľvek prácu. Celé predpoludnie sa iba ponevierali po lodi pozerajúc na juhozápad, hľadajúc v diaľke znaky pobrežia a svetlá lampášov na lodiach v prístave. Prešiel čas obedu a ešte vždy sa na obzore nečrtala pevnina. Iba pokojná číra voda ťahajúca sa do nekonečna objímala loď. Kapitán upokojoval nervóznych námorníkov, že iste už o niekoľko hodín spustia kotvu do hongkonského štrku, hoci bol sám zmätený tým, že to ešte neurobili. Kompas mu však ukazoval, že idú správnym smerom, a tak mu neostávalo nič iné, iba čakať. Včera si netrúfol predpokladať, že ich morské prúdy až natoľko odklonili z pôvodnej ruty.

Pomaly sa zmrákalo. Hlavný poručík kormidloval loď, kým kapitán stál pri zábradlí zahľadený do šíravy. Nikde nevidieť letieť vtáča či výskoky rýb nad hladinou vody.

Mračná sa ešte vždy neunúvali odhaliť zapadajúce slnce a dopriať námorníkom trochu svetelných lúčov. Na lodi nepočuť žiadny spev, žiadne hvízdanie, ako to bolo počuť v niektoré iné dni. Všetci mlčky sedeli okolo dotrhaných plachiet a plátali ich. „Pán kapitán, čo si myslíte, stihneme ešte dnes do toho Hongkongu?“ spýtal sa poručík.

Kapitán sa po chvíli obráti a uprene pozrie na poručíka: „Asi nie, chlapče.“ „Tak teda zajtra ráno sme tam určite.

Posádka je síce trochu rozčarovaná, že sme ešte nepricestovali, tešili sa, že sa dnes večer zabavia, ale to nech vás netrápi. Všetci rozumieme, že vy za to nemôžete. Príroda je nevyspytateľná, tú si nikto nikdy neskrotí.“ „Nedorazíme tam ani zajtra ráno,” podišiel ku kormidlu a poručíkovi ukázal na roztvorenej dlani kompas. „Všimni si, kde ručička ukazuje sever.“ Kompas potom prevrátil dolu tvárou a znovu si ho položil na dlaň. Ručička ukazovala na sever iným smerom. Urobil to ešte niekoľkokrát a vždy s iným výsledkom. „Spozoroval som to iba dnes poobede. Kto by ho vedel, odkedy je pokazený.“ Poručík sa zľakol. „Tá búrka nás iste nasmerovala na juhovýchod a tým, že som sa to snažil urovnať, dostal som nás do ešte väčšieho nešťastia. Veď vôbec neviem, na ktorú svetovú stranu som v to ráno po búrke loď

usmernil. Celý čas som sa viedol pokazeným kompasom. Veď keby som bol vtedy odbočil na západ, už by sme dávno narazili na dáku pevninu,“ beznádejne povedal. „Kapitán, ale, ale, veď je nemožné, aby sa kompas pokazil,“ vzal zariadenie do ruky a aj on sám ho kadejako prevracal a obracal, no ručička nijako, aby zastala na rovnakom mieste dva razy za sebou. „A nemáte na lodi aspoň ešte jeden kompas?“ opýtal sa poručník.

Kapitán iba pokrútil hlavou. „Ja som si jeden kúpil v Šanghaji, ale toho istého dňa som ho aj prehral v kartách. Ale veď to, že ešte nie sme v Hongkongu, predsa neznamená, že sme na zlej ceste. Možno nás predsa morské prúdy odniesli ďalej, ako si myslíte, a my v podstate ideme správnym smerom.“ „Vidíš tu niekde morské vlny?“ a hlavou kývol smerom k vode. „Ani nie. More je nezvyčajne pokojné.“ „Veď práve. Taký pokojný je iba Pacifik.

Nieto žiadneho pobrežia široko-ďaleko.“ „A čo chcete robiť?“ „Ak nám bude dopriate, aby tieto mračná ukázali dnes v noci nebeskú oblohu, pokúsim sa zorientovať podľa hviezd.“ „A čo ak nám to dopriate nebude?“ „Budeme dúfať, že nám dopraje v niektorej inej noci.“ Prišla noc. Celá posádka sa uložila spať s nádejou, že azda zajtra ráno, keď vyjdú hore na palubu, uvidia pred sebou niekde v diaľke obrysy mesta. Kapitán ale bdel. Ležal na hlavnej palube a pozeral do neba. Hviezd nikde. Ani len mesačný svit neprenikal cez tmavé oblaky. Márne napínal svoje zmysly.

Napokon, niekde pred svitaním, sa mračná rozostúpili, ale to sa už hviezdy dávno stratili v jase zjavujúcich sa svetelných lúčov.

Deň štvrtý Na lodnú plošinu vystúpil jeden námorník, ešte kým všetci ostatní spali. Zastal si k zábradliu a pozoroval východ slnca. Včera, keď šiel oznámiť kapitánovi, že večera je hotová, nechtiac si vypočul jeho rozhovor s poručíkom. Celú noc sa preto prevracal v posteli a prebúdzal zo sna. Jeho druhovia o ničom netušili. Ešte pred spaním sa rozprávali o tom, ako si na druhý deň dajú v krčme pečené prasa s pivom. Nič im nepovedal. Aj on dúfal, že sa kapitán mýli a že ich naozaj iba morské prúdy odniesli priďaleko od pobrežia.

Toho rána, ako tak pozeral do diaľky, pochopil, že posledné, čo bude vidieť, keď bude umierať, bude ostrá čiara rozdeľujúca nebo od oceánu.

Hana Čížiková Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici

ROZLETY

knihy

Búrlivé časy v blízkej budúcnosti (Mišel Uelbek: Pokoravanje. Booka, 2015)

F

rancúzsky spisovateľ Michel Houellebecq (1956) sa narodil na ostrove Réunion, ináč vzdialenom francúzskom území v Indickom oceáne. Nemal šťastné detstvo, lebo rodičia rýchlo stratili záujem o neho – matka ho opustila a otec ho zaslal žiť k starým rodičom do Paríža. Napriek tomu Houellebecq študoval na lýceu a Vysokej poľnohospodárskej škole, avšak nepracoval v agronomickom odbore, ale ako počítačový programátor. Po neúspešnom manželstve a rozvode ochorel na depresiu, až bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike. Počas 80. rokov minulého storočia písal a publikoval poéziu a literárne eseje (v roku 1991 vydal biografiu H. P. Lovecrafta).

Jeho prvý román Rozšírenie bojového poľa vyšiel roku 1994 a už jeho druhý román Elementárne častice (1998) získal ocenenie IMPAC Dublin. Väčší čitateľský ohlas

vyvolal román Platforma (2001) a po ňom nasledovali romány Možnosť ostrova (2007) a Mapa a územie (2011, Goncourtova cena).

Houellebecq je autor nihilistickej a pesimistickej povahy, známy aj podľa toho, že sa vo svojich románoch rád baví spornými spoločenskými témami (islam, politika, klonovanie, voľný trh, terorizmus, prostitúcia), čoho výsledkom sú ostré polemiky, rozpory a kritiky, ktoré nasledujú po vydaní každého jeho diela. Dokonca jeho najnovší román Pokoravanje (fr.

Soumission) sa v kníhkupectvách objavil len niekoľko dní pred teroristickým útokom na redakciu časopisu Charlie Hebdo, takže spisovateľ bol prinútený zastaviť prezentáciu románu a určitý čas byť pod policajnou ochranou.

V románe Pokoravanje, ktorého dej je umiestnený do blízkej budúcnosti (do roku 2022), sledujeme príbeh univerzitného profesora menom

François, ktorý žije v Paríži.

François je ovplyvnený krízou stredného veku v tom zmysle, že napriek profesionálnym úspechom a výdobytkom súčasného materialistického a konzumného kapitalizmu, v ktorom mu je všetko na dosah ruky, cíti duchovnú prázdnotu a nevynachádza sa dobre v turbulenciách, ktoré nastávajú v súčasnej francúzskej spoločnosti.

Najmä vtedy, keď sa v druhom kruhu prezidentských volieb zjavia dvaja kandidáti – Marine Le Penová z krajne pravicovej strany Front National a Muhammed Ben Abbes z Moslimského bratstva. Ako intelektuál François nemôže a nechce podporiť Le Penovú. Je mu ale jasné, že sa Francúzsko nevyhnutne zmení, ak sa k moci dostane Abbes. Moslimské bratstvo víťazí a sledujeme život v novej a islamizovanej francúzskej spoločnosti.

Spočiatku François odmieta prispôsobiť sa, berie si

pekné odškodné, dôchodok a odchádza z univerzity. Ale časom začína uvažovať nad vlastným životom a svojou budúcnosťou v tejto novej, navždy pozmenenej francúzskej spoločnosti. Pre neho sú možnosti ešte stále veľmi veľké, ale potrebné je stať sa moslimom. Jedna rektorova pozvánka z univerzity mu pomôže rozhodnúť sa...

Houellebecq je jeden z najvýznamnejších súčasných spisovateľov a zdá sa nám, že keď jedného dňa budúce generácie budú skúmať tieto časy, Pokoravanje bude jedna z kníh, ktorá im najviac pomôže porozumieť svet a pomery v druhom desaťročí 21. storočia.

Janko Takáč

rozlety + výber zo súčasnej slovenskej poézie

HANA KOŠKOVÁ

Tri básne Pred odletom

Nechávam za sebou Figovníky fontány legendy ustálené v mobile zvyky vrčia prskajú robím všetko čo všetci ultrafialoví elektrizujúci vo farbách v letiskovej triaške vibrujem a bzučím vytrénovaná nezmyselnosťami som čoraz bližšie k svojim poľným chodníkom a myšiam…

Letecká mapa Paríža

V dedičstve po otcovi mi zostala letecká mapa Paríža s usušenou konvalinkou a znovuobjavením že je lesk túžbou nadhľadu besnenie prašina splašky a zápach preplávajú bez mihnutia oka rieky a vône zostanú len spomienkami záhonov cez ktoré prelietavam s popolom na krídlach…

Na Zelený štvrtok som počula kukučku

V pasci domu medzi cibuľkami tulipánov a narcisov spojenie so mnou a telefónom lesa nadviazala kukučka mesto náhlivo roztĺkalo tiene otvárali sa stromy zatvárali srdcia zohriate hlasivky kukučky zlodejskými skokmi zakrádali sa cez pach peria prebúdzať zvedavosť

Hana Košková (1942), slovenská poetka, spisovateľka pre deti a mládež a prekladateľka.

Knižne debutovala básnickou zbierkou Pod teplom krvi (1976), v ktorej sa sústredila na intímnu lyriku a materstvo. Problematiku životných peripetií súčasnej ženy priblížila v introvertnejšie zafarbenej zbierke lyrických miniatúr Vnútrozemie (1989). Vydala knihy pre deti a mládež: Mara medvedia (2007), Príbehy z Ľudožrútskej ulice (2007), Vitajte v Krkaháji (2009), Poludnica z Čerepeša (2010), Uľa-Fuľa krotí farby (2012). Jej básne uverejnené na tejto strane sme vybrali z časopisu Slovenské pohľady (č.

7-8/2016).

Prílohu Rozlety pripravujú: Stevan Lenhart, Andrea Speváková

DUŠAN DURMAN

komiks

Dve kňažky Nin’gu sa zúčastnili ťaženia Jarreta Sladea na sever: Saari’Watha a Hel Swartwelt. Bolo to praktické vzhľadom na vzťah rasy Nin’gu k vodnému elementu. Avšak čierne vody Priepasti sú zradné a navyše tieto dve kňažky nemali príliš dobrú povesť. Ich znepokojujúca fascinovanosť sférami mimo Univerzálneho poriadku dosiahla vrchol v blízkosti nezemských monolitov. Dostali sa pod vplyv brány k Tým z druhej strany a postarali sa o Jarreta a jeho tím. William ich videl – ich pohyby boli neprirodzené a groteskné – pripomínali pohyby na zrýchlenom videozábere.

Navyše, ich koža sa začala podobať neprirodzenej textúre monolitov. Agent Henrich nestrácal čas, vyšplhal sa na platformu vybudovanú s jediným cieľom a odistil obrovský blok, ktorý sa zrútil do mora, produkujúc pritom silnú, zahlušujúcu vlnu. Blok rapídne klesal ku dnu. Zanechal po sebe vír, ktorý pohltil dve kňažky a stiahol ich do vodnej pasce, kde sa stali pokrmom pre húfy prastarých a hladných obyvateľov nekonečných, ľadových hlbín.

február 2017 |

vzlet 17

PC hry

Detention: hororová umelecká hra z Východu V

tomto pochmúrnom mesiaci februári predstavujeme hru Detention, ktorá je jedinečným spojením atmosférického hororového žánru s taiwanskou, čiže ázijskou kultúrou a tamojšou mytológiou. Hru ako svoju prvotinu vydalo nezávislé štúdio Red Candle Games z mesta Tchaj-pej. Ide o 2D hru na prežitie, kde pomocou jednoduchých point-andclickových mechanizmov prejdete opravdivý vír intenzívnych a vzrušujúcich pocitov.

Dej hry je umiestnený do Taiwanu v 60. rokoch minulého storočia, keď v tej časti sveta panovalo ovzdušie politickej paranoje, vládol tzv. biely teror, vojnové sily zatýkali a vyháňali ľudí a konali rôzne nehumánne skutky charakteristické pre drsnú studenú vojnu počas obdobia komunizmu.

V tom bláznivom historickom ovzduší pozorujeme životy niekoľkých žiakov a zamestnancov malej strednej školy, osamelej a umiestnenej hlboko v prastarej hore. Školu nečakane zachytí zúrivý tajfún, uväzní žiakov do školskej budovy a nás uvedie do mysteriózneho

18 vzlet | február 2017

deja, v ktorom sa budeme stretávať s nadprirodzenými javmi, vplývajúcimi na to, aby sa okolité prostredie deformovalo alebo rozpadúvalo bez hocijakého upozornenia.

Vtedy sa ocitneme v pekelne alternatívnej verzii sveta a jediným východiskom bude riešenie príliš komplexných hlavolamov.

Okrem rôznych bytostí a prízrakov z ázijskej

ODPORÚČANÉ TITULY VO FEBRUÁRI 2017 Uncanny Valley (Cowardly Creations) – 8. 2.

Semispheres (Vivid Helix) – 14. 2.

For Honor (Ubisoft) – 14. 2.

Night in the Woods (Infinite Fall) – 21. 2.

Ys Origins (Nihon Falcom) – 21. 2.

Lego Worlds (Traveller‘s Tales) – 24. 2.

Torment: Tides of Numenera (InXile Entertainment) – 28. 2.

mytológie, postavy v hre tiež mátajú následky ich nedávnych akcií vykonaných pod vplyvom vojenskej represie, z čoho možno vycítiť odkaz, nakoľko nešťastný môže byť život jedného tínedžera odrastajúceho v chaose, ktorý vytvorili dospelí ľudia.

Zvláštnosť tejto videohry spočíva v jej audiovizuálnej stránke, keďže práve Ázijčania sú majstrami na vytváranie vynikajúcich hororových príbehov.

Ručne kreslená grafika vytvára dojem, akoby bola realizovaná tupými drevenými ceruzami a každá scéna je dizajnovaná do najdrobnejších detailov, aby čím vernejšie dotvorila určitú príhodu alebo symboliku priestoru.

Zvláštny dojem zanecháva i originalita písaného skriptu (hoci sa v angličtine objaví i podaktorá chyba) a minimálna melancholická hudba, cez ktorú sa preťahujú zvuky vetra, kvapkanie vody a tlmené stony. Všetko to dodatočne zvýrazňuje základnú ideu hry, ktorú možno odporučiť tým hráčom, ktorí sa neboja zaspať bez nočného svetla. jm

Pripravuje: Filip FILIP

info-svet

Veľtrh spotrebnej elektroniky CES 2017 C

ES (Consumer Electronics Show) je jeden z najväčších svetových veľtrhov spotrebnej elektroniky, ktorý sa, tak ako každý rok, koná v meste Las Vegas v USA. Jeho cieľom je predstaviť zákazníkom elektroniku, ktorá bude rozšírená počas tohto roku – môžu to byť úplne nové veci, môžu to však byť aj vylepšenia už existujúcej elektroniky. Tento rok sa, tak ako

bol „nalepený“ na stenu. Budú lity („rozšíresa predávať dva modely tohto ná realita“), TV: 65- a 77-palcový a na danom čiže umožňuzariadení bude bežať operačný je zariadeniu Mobil Galaxy A5 systém vyvíjaný samotnou spoodhaliť ločnosťou LG, WebOS 3.5, ktorý sekundy, uskutočňuje dojazd na polohu relatívnu voči svetu bez je považovaný za najlepší na trhu jedno nabitie cez 600 kilometrov použitia GPS (satelitov), a toto operačných systémov pre intelia má možnosť rýchlostného nabíumožňuje vývojárom použiť danú gentné televízory. Okrem LG nové jania. Čo sa týka elektroniky, o platformu napríklad na navigáciu televízory predstavil aj Samsung. ktorej hlavne CES je, elektromobil Ide o ich sériu používajúcu tzv.

Samsung QLED technológiu zobrazovania, ktorá by mala byť kvalitnejšia ako doterajšie LCD, LED a OLED. Tieto televízory budú dostupné v uhlopriečkach 55 až 85 palcov a všetky majú Najtenší televízor v súčasnosti: LG Signature OLED W7 zaoblený Elektromobil Faraday Future FF91 obraz pre vyššiu realistickosť. aj niekoľko predošlých, niesol v vo vnútri, 3D mapovanie, ale znamení mobilných zariadení, Čo sa týka spoločnosti ASUS, Future FF91 bude obsahovať napríklad aj ako okno do virtuálhlavne rôznych dodatkov pre táto na tohtoročnom CES predmožnosť spoznania tváre, systém neho sveta. Na toto sa používajú mobilné telefóny a nových stavila mobilný telefón ZenFone pre autonómnu jazdu (čiže bude dve špecializované kamery na modelov samotných telemôcť fungovať bez vodiča), radar, zadnej strane mobilu. fónov. kamery a mobilné pripojenie, Zenfone AR je jedným Spoločnosť Samsung predvďaka čomu bude napr. možné z prvých mobilov, ktoré stavila novú sériu mobilných parkovanie na diaľku priamo z danú technológiu poutelefónov Galaxy A (modely mobilného telefónu. žívajú.

A3 a A5 sú určené pre európTak ako aj minulé roky, vidieť, Okrem mobilov a sky trh). Tieto, v porovnaní s že aj tohtoročný CES bol zaujítelevízorov na tohtopredošlou generáciou, obsamavý – aj keď tentoraz to nebolo ročnom CES bolo vidieť hujú viaceré novinky (napr. toľko o dronoch a inteligentných aj elektromobily, napríčítačku odtlačkov prstov) a hodinkách, ako v predchádzaklad Faraday Future tentoraz sú vodovzdorné. júcich ročníkoch, zaujímavé FF91 – elektrické SUV Zároveň obsahujú HD (A3) a novinky sa vždy dajú nájsť a je s 1 050 konských síl, FullHD (A5) obrazovku veľko- Mobil Asus ZenFone AR možné, že niečo z tohto budeme ktoré dosahuje vďaka sti 4.7 palcov (A3) a 5.2 (A5) v nasledujúcich rokoch už aj my tomu, že namiesto AR, ktorý používa technológiu a lepšie fotoaparáty a kamery každodenne používať (aj keď jedného obsahuje dva elektroako predchodcovia. Musíme však Google Tango – daná technológia pochybujem, že to bude to elekmotory a tiež vďaka tomuto faktu upozorniť, že séria A nie je konsprístupňuje tzv. augmented reatrické auto). vie zrýchliť z 0 na 100 km/h za 2,5 kurenciou sérii S – smartfónom najvyššej triedy, kam patrí Galaxy S7, a tým nemožno očakávať ani výkon, aký má daný model. Na Drobnicky rozdiel od očakávaní na tohto• Spoločnosť Huawei na CES predstavila svoje nové mobilné zariadenia, medzi nimi aj Honor 6X, ktorý má ročnom CES spoločnosť nepredkonkurovať ostatným mobilom v strednej triede a zároveň má dve zadné kamery. stavila Galaxy S8 ako nasledujúci • Kingston predstavil USB-flashové pamäte s kapacitou 2 terabajty. mobil najvyššej triedy.

Jedno z najpozoruhodnejších • Spoločnosť Microsoft predstavila platformu lacných počítačov Intune for Education, ktorá má slúžiť ako zariadení na tohtoročnom CES konkurencia Chromebookom – lacným notebookom, na ktorých beží Google Chrome OS (jednoduchý bol televízor LG Signature OLED operačný systém založený na prehliadači Chrome).

W7 – toto je podľa výrobcu naj• Microsoft do operačného systému Windows 10 v priebehu tohto roku pridá ešte jeden spôsob na konkrajší a najtenší televízor v súčastrolu a nastavenia bezpečnostných možností. nosti, ktorý je hrubý iba 2.5 mm, • Aktuálne verzie webových prehliadačov: Google Chrome 55.0.2883, Mozilla Firefox 51.0, Internet Explorer a tým sa pri používaní zdá, akoby 11.0.38, Microsoft Edge 38.14393. február 2017 |

vzlet 19

zaujímavosti

horoskop

SVETOVÉ ZAUJÍMAVOSTI

Záhadné kamenné gule: Moeraki boulders

Vedie: Aisa

BARAN

VÁHY

Spoľahnite sa viac na svoju intuíciu a pripravte sa na nečakané príležitosti. Všetko môže byť celkom inak, ako sa vám zdá. Nebojte sa dodať si viac odvahy. Všetko, čo sa dá zlepšiť, aj zlepšite, a všetko, čo vás rozčuľuje, jednoducho hoďte za hlavu.

Množstvo príležitostí vám v tomto období padne k nohám. Takých už dávno nebolo. Každú jednu by ste mali využiť, nech vám úspech nezničí rozhodnosť. S priateľmi skúste viac komunikovať, no dôkladne rozoznávajte tých skutočných od falošných.

21. 3. – 20. 4.

N

euveriteľné sily prírody tisícami rokov tvorili zázračné veci, na ktoré sa človek môže iba pozerať s údivom. Tak sa i na Novom Zélande dlho pred zjavom prvého človeka v hĺbkach Tichého oceánu začali formovať báječné kamenné okruhliaky a vďaka postupnému ustupovaniu hladiny

BÝK

21. 4. – 20. 5.

Dajte si pozor, aby ste neprehliadli dôležité varovné signály, že niečo vo vašom okolí nie je podľa kostolného poriadku. Prekvapí vás, a možno aj sklame zistenie, kto za tým stojí. Ak potrebujete zmenu, neváhajte, no pokiaľ ste len málo nespokojní, tak si iba dajte pohov, kým si vyčistíte hlavu.

BLÍŽENCI

21. 5. – 21. 6.

mora objavili sa na piesočnatej pláži Koekohe, neďaleko rybárskeho mestečka Oamaru.

Fascinujúce sférické kamene Moeraki boulders sú opravdivým prírodným fenoménom. Svojím vzhľadom očarili prvých obyvateľov Nového Zélandu a inšpirovali mnohé legendy a povery. Podľa maorskej legendy Moeraki boulders sú vlastne koše s jedlom pre bohov, ktoré predkovia tunajších obyvateľov priniesli na obrovskom mýtickom kanoe Araiteuru pri prvom prisťahovaní sa na tieto priestory. Kanoe však stroskotalo a zmenilo sa v neďaleký útes, pokým sa koše zmenili v sférické kamene. Ľudia tiež veria, že vlastne ide o skamenené vajcia dinosaurov; jestvujú i povery, že tieto objekty vytvorili mimozemšťania, iní hovoria, že sú to bowlingové gule pre obrov atď. Avšak vedecké fakty týkajúce sa týchto neobvyklých kameňov sú oveľa podivnejšie.

Tieto skalné útvary takmer dokonalého sférického tvaru sú pradávnym geologickým zázrakom a datujú do obdobia Paleocénu, čo znamená, že sú staré približne 60 miliónov rokov. Vytvorili sa podobným spôsobom, ako mušľa vytvára perly, ibaže proces vytvárania Moeraki boulders trval okolo 4 milióny rokov.

Na pláži Koekohe ich je okolo 50, najväčšie z nich majú výšku ponad dva metre a vážia i do troch ton. V posledných niekoľko desiatok rokov sa stali opravdivou turistickou atrakciou a dnes sú chránené zákonom ako prírodné objekty s osobitným vedeckým významom. jm

Pri prekonávaní prekážok sa spoľahnite na svoju trpezlivosť a odhodlanosť, v tomto období vám budú nápomocné. Osoba, ktorá je vám blízka a ktorej dôverujete, vás ovplyvní a privedie k dôležitému rozhodnutiu.

Ale pozor – nie je isté, že len preto, že si ju vážite, má určite pravdu.

RAK

22. 6. – 22. 7.

Ak máte pocit, že sú tieto dni až príliš chaotické, tak sa snažte urobiť si vo všetkom poriadok. Zapracujte na lepšej organizácii a nepúšťajte sa do viacerých vecí naraz. Overený systém tu nie je len tak pre nič, má predsa svoj význam. Ak si myslíte, že ste sa zmýlili, tak si všetko ešte raz premyslite.

LEV

23. 7. – 23. 8.

Snažte sa viac komunikovať so svojím okolím – len preto, že si veci nevysvetlíte jasne, dochádzate k nepríjemným nedorozumeniam. Platí to rovnako doma, aj v spoločnosti. Je škoda, že máte okolo seba dobrých ľudí, ale neviete to zužitkovať. Svoje výkony neustále zlepšujte.

PANNA

24. 8. – 23. 9.

K všetkým svojim povinnostiam sa v tomto období postavte rozhodne a zodpovedne, výsledky budú mať vplyv na vašu všeobecnú situáciu. Máte dosť energie, nesnažte sa nikomu nahovoriť nič iné. Držte sa pravidiel! Nohami však stojte pevne na zemi.

24. 9. – 23. 10.

ŠKORPIÓN 24. 10. – 22. 11.

Budete plní nadšenia pre povinnosti, pre pekné chvíle, ale ak nezapracujete na svojich možnostiach, tak z toho budú len plané sny. Ak chcete skutočne zožať úspech v škole, tak predveďte vaše vedomosti, ak sa chcete zabaviť, tak choďte, nenechajte si nič ujsť, ale sa o to aj pričiňte.

STRELEC

23. 11. – 21. 12.

Nebuďte kritickí priveľa a celkom zbytočne. Načo si vyrábať ďalších nepriateľov, keď vlastne ani o nič nejde. Ak sa naučíte prehliadať malé chybičky a skôr si zametiete pred vlastným prahom, nájdete vnútornú pohodu a pokoj.

KOZOROŽEC 22. 12. – 20. 1.

Neodkladajte dôležité Aj keď na poslednú chvíľu, predsa len stihnete všetko, čo ste si zaumienili. Radosť z úspechu prinesie aj úľavu, a tak si môžete užiť zaslúžené voľné chvíle.

Nabudúce si vypracujte lepší plán plnenia úloh, aby ste neboli v takom strese. Viac si verte, bude sa vám dariť.

VODNÁR 21. 1. – 20. 2.

Ak sa dostanete do problémov s niekým, kto vás zvykne vytočiť, zachovajte pokoj a snažte sa vyjednávať. Máte právo na to, aby aj váš názor zavážil. No predsa si dajte pozor, aby ste sa nestarali príliš veľa do problémov druhých.

S optimizmom zvládnete všetky nadchádzajúce úlohy celkom ľahko.

RYBY

21. 2. – 20. 3.

Snažte sa ale nerobiť unáhlené rozhodnutia, ktoré by ste neskôr oľutovali. Nenechajte so sebou manipulovať, nezískali by ste tým vôbec nič, naopak, iba čo by vás to zdržalo. Tak ako ste sa naučili rozhodnosti v osobnom živote, tak ju využite aj v tom pracovnom, iba tak sa všetko konečne dostane do vytúženej harmónie.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman

20 vzlet | február 2017

enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA

V tajničke je meno a priezvisko známej americkej tenistky (na fotografii).

životné

skladačka nadšenie

malá rana

Eddie Murphy ponad

spojka

1. časť tajničky

nehovoril pravdu vpíšte DE

veľká plocha poľa

odbor matematiky Bor

Anna (dom.)

spoločenstvo ľudí rieka v Taliansku

Nemecko 2. časť tajničky

uskutočňoval predložka lobizmus

číslovka

úž. rastlina

alt

pokolenie prvé písmená

ironický človek

vpíšte IÁ

vpíšte LK

bôžik lásky

pond

sústružník

mzda za prácu Miroslav (dom.)

ALPY DINARA DURMITOR KARPATY KLEK KOPAONIK KORITNIK

Eduard (skr.) vpíšte LR

Taliansko

domov

ono

dusík

vpíšte OLT

ARO

kríženec kobyly a osla

Nada Topčagić

kelvin

vpíšte OLO

Ilustrácia: Dušan Durman

vrážal, drgal

Deň pred svätým Valentínom Janko sa opytuje Aničky: – Milá, čo by si chcela odo mňa v Deň zaľúbených?

– Miláčik, chcela by som, aby si ma pobozkal tam, kde ma ešte nikto nepobozkal...

– A to je kde?

– Na Kanárskych ostrovoch. * Mladý chlap nastúpi do nočného busu a flegmaticky vraví šoférovi:

– Kedy sa pohne tento smetný kôš?

– Keď sa naplní smeťami. * Traja synovia opustili domov a každý si šiel svojou cestou. Keď sa spoločne vrátili domov, chválili sa darmi, ktoré dali svojej starnúcej mame.

Prvý vraví: – Postavil som pre svoju mamu veľký prepychový dom.

Druhý vraví: – Poslal som mame najnovší Mercedes aj s vodičom.

Tretí sa usmial: – Tromfol som vás, mládenci. Pamätáte si, ako mama rada čítala Bibliu? A viete tiež, že teraz už nemá dobrý zrak. Poslal som jej vynikajúceho papagája, ktorý recituje Starý a Nový zákon.

Mníchom v zbore to zabralo 12 rokov, kým ho to naučili. Je jediný svojho druhu. Stačí, keď mu mama povie číslo kapitoly a verša a papagáj ho odrecituje.

TATRY URAL VELEBIT VELEŽ

ROZLÚŠTENIA

bedro (srb.)

zbytočná, márna

KRKONOŠE MAJEVICA ORJEN PAPUK PROSARA PYRENEJE RILA

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 1999.

kriminálny film (skr.)

ž. meno

Naše a európske pohoria zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám sedem neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria názov jedného pohoria v Srbsku.

Krížovka: Serena Williams Osemsmerovka: Suvobor

autorka: Anna prastarý otec Bičiarová

tantal

vpíšte WAT päťsto (rím.)

K I N T I R O K R O T I M R U D K Y P L A P R I O T R A A S A N N A O P O U L A O P S Y K N R R Š R A R R E I A E A R E Ž T L K V K A N E O A K T I B E L E V T B O R J E N O R M A J E V I C A

LE

VZ

T

Čoskoro na to mama poslala svojim synom ďakovné listy: – Milan, – písala prvému synovi, – dom, ktorý si mi postavil, je príliš veľký. Žijem iba v jednej izbe a musím upratovať celý dom.

– Janko, – písala druhému synovi, – som príliš stará na to, aby som niekde cestovala. Väčšinu času trávim doma, a tak zriedkakedy používam Mercedes, navyše, vodič je taký hrubý!

– Najdrahší Jozef, – písala tretiemu synovi, – ty presne vieš, čo tvojej matke urobí najväčšiu radosť. To kura bolo vynikajúce! * – Takže ty si nemanželské dieťa?

– Len spolovice.

– Ako je to možné?

– Mama nebola zosobášená, iba otec bol… *

Aký je rozdiel medzi svokrou a baterkou?

Baterka má aj pozitívnu stranu. * Čerstvo prijatý zamestnanec nastúpi prvý deň do roboty. Šéf ho uvíta a hovorí mu: – No, vaša prvá úloha bude pozametať túto kanceláriu.

Zamestnanec rozhorčene namieta: – Ale, pane, ja som dlhé roky chodil na univerzitu!

– Samozrejme, chápem, tak vám teda ukážem, ako sa to robí... * Príde vnúčik k babke a pýta sa: – Babka, máš wifinu?

Babka odpovedá: – Nevymýšľaj a jedz, čo je navarené! * Niektorí ľudia nosia pyžamu so Supermanom. A Superman nosí pyžamu s Chuckom Norrisom. február 2017 |

vzlet 21

film

Úspešný muzikál: La La Land Réžia: Damien Chazelle Hrajú: Ryan Gosling, Emma Stone, John Legend, Rosemarie DeWitt…

H

udba bola vždy vo filmoch dôležitý komponent, dokonca aj za čias nemých filmov premietania boli sprevádzané hudobným vystúpením. Keď sa do filmov dostal aj zvuk, prvým celovečerným filmom bol práve muzikál. Tento žáner svoj rozmach zažil hlavne v päťdesiatych rokoch minulého storočia a bol prevažne obľúbený v USA. Dnes sa muzikály netočia tak často, ale napriek tomu (alebo možno práve kvôli tomu) sú spravidla obľúbené u divákov, chválené kritikou, zbierajú filmové ceny a film La La Land nie je výnimkou.

Sebastian (Ryan Gosling) je pianista, ktorý žije džezom a jeho snom je vlastniť bar, v ktorom by zase oživil tento hudobný štýl a vrátil mu jeho starú slávu. Mia (Emma Stone) je mladá herečka, ktorá chodí na nespočetne veľa hereckých konkurzov a kým čaká na svoju veľkú šancu, pracuje v kaviarni. Jedného večera počuje hrať na piane Sebastiana, ktorý jej hneď učarí, i keď je voči nej veľmi drzý.

Zhodou okolností však Sebastian a Mia na seba viackrát narazia a vyvinie sa medzi

ak chcú dosiahnuť svoje sny, musia do toho vložiť celého seba, obetovať nielen svoje zásady, ale aj iných, čo vážne ohrozí ich vzťah.

Film La La Land nie je len muzikál sám za seba, ale je zároveň aj poctou, spomienkou na úspešné muzikály v ich zlatej ére. Pravdaže, má svoj originálny nápad a príbeh, ale väčšina „muzikálovej“ časti filmu nápadne pripomína známe scény z muzikálov, ako Singin In The Rain či An American in Paris. Scenár Damiena Chazellea v prvej časti filmu tiež veľmi pripomína tieto muzikály, je romantický, veľmi „sladký“ a idealizovaný, ale v druhej časti je striedaný s chladnejším pohľadom na situáciu, je reálnejší a v podstate zaujímavejší a napínavejší. Okrem toho, že pre film napísal dobrý scenár, pán Chazelle film aj výborne režíruje. Scény sú veľmi dobre spracované, niektoré sú nadlho rozohrávané, ale majú na diváka o to väčší dopad. Film La La Land je tretím celovečerným filmom, ku ktorému pán Chazelle napísal scenár a ktorý režíroval. Zaujímavé je, že všetky tri filmy sa z väčšej časti zaoberajú

Ryan Gosling a Emma Stone nimi priateľstvo, ktoré prerastá v lásku. Jeden druhého inšpirujú, aby išli za svojimi cieľmi – Sebastian začne hrať hudbu, ktorú nemá rád, aby zarobil peniaze na vysnený bar, Mia zase napíše divadelné predstavenie pre seba, aby si sama sebe dala šancu zažiariť. Časom sa stáva jasné, že

22 vzlet | február 2017

džezom a hudobníkmi, čo asi súvisí s režisérovou (nateraz) nesplnenou životnou túžbou hrať na bicích v úspešnej džezovej kapele.

Okrem toho, že film je dobre vyrozprávaný, upútal pozornosť verejnosti aj kvôli dobrým hereckým výkonom.

Možno tu hovoriť hlavne o

hereckých výkonoch hlavných hercov Emmy Stone a Ryana Goslinga, keďže ostatní herci sa na plátne objavujú asi na dve minúty. Ryan Gosling si za svoj výkon už odniesol Zlatý glóbus a niekoľko nominácií. Jeho výkon je vo filme dobrý, ale je zatie-

nený výkonom Emmy Stone, ktorá tiež má Zlatý glóbus a ďalšie nominácie. Keďže hrá herečku, ktorá chodí na konkurzy, má veľmi široký repertoár postáv, v ktorých sa mala možnosť prejaviť, ale

Cross museli byť dosť kreatívni, aby nestratili pozornosť diváka. To sa im viac-menej aj darilo, i keď niekto, kto nie je práve fanúšik muzikálov, sa pritom musel veľmi namáhať, aby sa nenudil. Hudba Justina Hurwitza sa k filmu dobre hodí, i keď nie je tak dobre zapamätateľná ako to často býva u populárnych muzikálov. Pán Hurwitz doteraz komponoval hudbu iba k trom filmom, a to práve ku všetkým, ktoré režíroval pán Chazelle. Ako vidieť, ich spolupráca prináša plody, keďže každý nový film získaval viac a viac náklonnosť divákov, ako aj pozornosti od kritiky.

V USA má muzikál veľmi silnú tradíciu. Muzikály v kinách bývajú tam spravidla úspešné a lepšie zarábajú ako v Európe, ale pre nich je veľmi podstatná aj divadelná scéna a hlavne Broadway.

Neprekvapí preto, že nejeden sfilmovaný muzikál je jeho adaptácia z divadla a naopak, že nejeden film má svoje úspešné divadelné predvedenie. Preto je celkom možné, že aj tento film sa dožije

mala aj neľahkú úlohu, keďže musela rýchlo striedať odlišné emócie, čo veľmi dobre zvládla. Napriek tomu, že herci podali výborné výkony, nemusia niesť celý film, lebo ten je dobre vyrozprávaný a remeselne spracovaný. Okrem spomínaných režijných predností, film je aj technicky na vysokej úrovni. Keďže je veľká časť filmu spracovaná tak, aby v krátkom čase ukázala veľký časový úsek deja, kameraman Linus Sandgren a strihač Tom

svojej divadelnej podoby. Aj keď film začínal s nie veľmi presvedčivým zárobkom v deň celosvetovej premiéry, po mesiaci premietania je komerčne veľmi úspešný. S rozpočtom asi 30 miliónov zarobil nateraz takmer 180 miliónov dolárov, čo ho robí jedným z najmenej nákladných a najziskovejších muzikálov za posledné roky. Viac ako polovicu svojho zárobku vďačí americkému publiku, ale svoje sympatie získal aj u

TV európskeho publika. Diváci predovšetkým vyzdvihujú herecké výkony a uvítali hlavne fakt, že je to osviežujúca zmena a pekné podanie príbehu. Kritika je voči filmu veľmi dobre naladená. Je prakticky nemožné nájsť opodstatnenú negatívnu kritiku.

Okrem toho, aj ostatní filmoví tvorcovia sa nechali filmom uniesť, a tak La La Land začal lámať rekordy v počtoch cien a nominácií.

Získal rekordných sedem Zlatých glóbusov, t. j. v každej kategórii, v ktorej bol aj nominovaný, je nominovaný na 11 cien BAFTA a na 14 Oscarov, medziiným za najlepší film, scenár, réžiu a herecké výkony. Vo všetkých kategóriách má pritom veľmi dobré šance aj ceny získať, nielen preto, že je to dobrý film, ale aj preto, že je to niečo trošku iné, než sme v poslednom čase mohli vidieť, ale hlavne kvôli téme – lebo kto z filmových tvorcov nebol v takej situácii ako hlavné postavy, kto z nich nemusel obetovať veľa toho, len aby splnil svoj sen v Hollywoode?

Je pravda, že film má veľmi veľa predností, ktoré určite zatieňujú jeho nedostatky, ale jedným jeho veľkým nedostatkom pre veľa divákov je asi fakt, že je to muzikál, čiže žáner, ktorý divák musí mať vyložene rád. Ak nie ste teda fanúšikom muzikálov a ešte k tomu ak nemáte radi džez, je dosť veľká pravdepodobnosť, že prvých 75 minút zo 128-minútového filmu sa budete premáhať. Začiatok filmu je samá pesnička a tancovanie z ničoho nič, film je dokonca miestami nudný, ale potom naberá otáčky a má scény, pre ktoré stojí za to vydržať.

Pravdaže, pekné vyrozprávanie príbehu a trochu osvieženie v téme a ľahkosti tónu filmu je medzi oceňovanými filmami príjemné uvítanie. Každopádne film La La Land si svoje miesto medzi najlepšími filmami minulého roku zaslúži a určite poteší hlavne fanúšikov muzikálu.

Stanislava Sládečeková

Sily dobra a zla v texaskej dedine: Preacher (AMC, 2016)

J

eden zo seriálov, ktoré vynikali v minulom roku, bol aj americký dramatický televízny seriál Preacher. Ako aj v početných iných filmových a televíznych dielach, aj tu ide o adaptáciu komiksovej predlohy. Ide totiž o rovnomenný komiks autorov Gartha Ennisa a Steva Dillona Preacher – Kazateľ (Vertigo / DC Comics, 1995).

Pozoruhodný úspech tohto seriálu sa predovšetkým zakladá na zaujímavej a – pre komerčný televízny program – nekaždodennej zmesi hororu, čiernej komédie a drámy. Hlavná postava Jesse Custer je neschopný a nesúci kazateľ v malom texaskom mestečku Annville. Jesse je vlastne kazateľom len preto, lebo jeho nebohý otec

ľudia bezpodmienečne počúvali a poslúchali každý jeho príkaz a každé jeho nariadenie. Zrazu sa jeho kostol začína plniť veriacimi a aj samé mestečko akoby ožilo.

Ale sila, ktorá je v kazateľovi, je rovnako tak sila dobra, ako aj sila zla. Napriek tomu, že sa Jesse snaží činiť dobré skutky, v dedine sa stáva aj mnoho toho zlého, a preto mu na pomoc prichádzajú írsky upír Cassidy a Jesseho

pomocníčka Emily Woodrow, W. Earl Brown ako podlý a rasistický šerif Hugo Root, Tom Brooke (ako Fiore) a Anatol Yusef (DeBlanc) ako dvaja anjeli, ktorí z nebies schádzajú medzi ľudí a snažia sa ulapiť démona Genesis, Jackie Earle Haley ako zlý majiteľ mestského bitúnku a elektrárne Odin Quincannon, Ian Colletti ako znetvorený šerifov syn Eugene Root a Ricky Mabe ako neschopný

bol farárom a mal svoju vlastnú cirkev. Jemu sa však robota predsa nedarí a jeho nesúvislé a popletené kázne si do kostola chodí vypočuť len menší počet občanov Annville. Všetko sa mení jedného dňa, keď do Jesseho vstúpi neznáma sila, démon Genesis, ktorý kazateľovi podá schopnosť rečniť tak, aby ho

kamoška, bitkárka Tulip.

Okrem síl zla do Annville prichádzajú aj poslanci z nebies, čiže dvaja anjeli, ktorí chcú Jesseho pozbaviť démona Genesis.

Hlavné postavy v seriáli hrajú: Dominic Cooper ako kazateľ Jesse Custer, Joseph Gilgun ako bujarý upír Cassidy, Ruth Negga ako zdatná a energická Tulip O’Hare, Lucy Griffiths ako kazateľova

starosta mesta Annville Miles Person.

Druhá sezóna seriálu Preacher, v ktorej očakávame zrážku Kazateľa s mlčanlivým, ale hrozivým lovcom odmien, známym pod menom The Saint of Killers (hrá ho Graham McTavish) bude na televíznych obrazovkách počas roku 2017.

Janko Takáč február 2017 |

vzlet 23

EXIT 2016 výtvarníctvo

Galérie mesta Nice F

arby a tvary Mediteránu prenesené sú do mnohých svetových umeleckých diel.

Obdivuhodná konkurencia morskej, Azúrovej belasej, rozhodne sa nachádza v múzeu Mamac (Múzeum súčasného umenia, Nice). Svojrázne modré objekty francúzskeho umelca Yvesa Kleina, narodeného v Nice, vyžarujú zvláštnym odtieňom, presláveným pod názvom Yves Klein Blue.

Okrem ďalších významných mien múzeum ponúka i diela sochárky a maliarky Niki de Saint Phalle.

Cez malebnú záhradku, na Boulevard de Cimiez, vstupuje sa do Musée Chagall. Tu sú vystavené obrazy a vitráže tohto maliara, inšpirované náboženskou tematikou.

Milovníci Henryho Matissa môžu obdivovať jeho opus v Múzeu Matisse, pred ktorým sa nachádzajú zrúcaniny z obdobia Rímskej ríše.

Mamac (Múzeum súčasného umenia, Nice)

Chagallova mozaika

Château blanc et noir, dielo autorky Niki de Saint Phalle

Mgr. art. Iveta Jelinek

Modré objekty Yvesa Kleina

móda

Február Č

asté rozdiely medzi pocitovou teplotou a tou, čo ukazuje žrď, nás presvedčia nevynechať zo zimného šatníka doplnky.

Pletené či nepremokavé na sneh, alebo i fleeceové, ako ochrana proti vetru, rukavice, čiapky a šály patria k tomuto výrazne chladnému ročnému obdobiu. S nimi spojené sú hrubé, podšité kabáty, vetrovky a bundy. Lemované umelou kožušinou a naimpregnované po povrchu líca, dokonale zahrejú.

Mgr. art. Iveta Jelinek

24 vzlet | február 2017

Zrúcaniny z obdobia Rímskej ríše pred Múzeom Matisse

hudba

KRALJ ČAČKA ::

Zemlja snova

(Vydavateľstvo Pop depresija / Odličan hrčak, 2016)

N

a sklonku minulého roka konečne vyšiel debutový album jedného z najzaujímavejších hudobníkov súčasnej srbskej pop-rockovej a bluesovej scény – Kralja Čačku. Tento pesničkár (vlastným menom Nenad Marić (1979)) je akademickým maliarom – tvorí pod vplyvom Boba Dylana, Cap-

taina Beefhearta, Toma Waitsa, Leonarda Cohena, Nicka Cavea, Johnyho Casha, Muddyho Watersa, Howlina Wolfa, Jacquesa Brella a Vojislava Vijatova (Onomatopeja ideja). Jeho prvý album Zemlja snova je v podstate bluesový album, ktorý sa zakladá na kabaretovom prístupe k umeleckému a hudobnému výrazu. Každá pieseň na albume prináša zaujímavý príbeh, ktorý hovorí o niečom, čo sa autorovi pravdepodobne stalo.

S každou piesňou teda vchádzame do sveta, v ktorom je Kralj Čačka hlavným hrdinom.

Platňu otvárajú piesne Zemlja snova a Pomoć prijatelja, horko-sladké príbehy o tom, ako nám je v tých najťažších a neprekonateľných chvíľach najkrajšie s niekým snívať nejaký lepší svet a nejaké lepšie časy. Podobnosti s Tomom

Bicikl v Kovačici V

šelijaké hudobné nástroje, nezvyčajné zvukové nahrávky, improvizovaná hra a zamaskovaní interpreti. Sú to len niektoré zložky prejavu belehradskej hudobnej skupiny Bicikl, ktorá koncertovala večer 27. januára 2017 v novom priestore Komar klub v Kovačici. Táto skupina sa zaoberá zvláštnou exoticko-psychedelickou inštrumentálnou hudbou a jej vystúpenie v Kovačici predstavovalo nekaždodenný zážitok.

Nahrávky skupiny Bicikl si možno vypočuť na internetovej adrese soundcloud.com/ BICIKL. sl

Waitsom sú viditeľné v piesňach Konac nam je pretanak a U tvom malom svetu, ktoré akoby vypadli z albumu Rain Dogs (najmä skrze gitaru Marka Marića, ktorá niekedy znie akoby ju hral Marc Ribot). Ale sú tu aj domáce štýlové vplyvy – piesne Predveče a Želeo sam kao mali znejú akoby spieval Šaban Bajramović. Po hudobnej stránke Zemlja snova teda obsahuje 15 piesní, v ktorých sú zjavné početné štýlové vplyvy, čo vonkoncom neznamená, že u Marića niet žiadnej autentickosti. Všimnite si totiž piesne Još jedan kišni dan, Nikakav, Žur smrti alebo Kako izgleda jutro.

Na albume Zemlja snova dominujú akustické nástroje

– akustická gitara, klavír (Marko Marić), kontrabas (Miladin Stojković), pokým v niektorých skladbách počuť aj bubny (Igor Božić). V piesni Konac nam je pretanak na klarinete hrá Nikola Ulemek a v piesni Želeo sam kao mali hrá tamburášsky orchester Vojvođanski san.

Vcelku Zemlja snova je jedným z najvýznamnejších domácich vydaní minulého roka a nevyhnutný album pre každého fanúšika súčasnej srbskej hudobnej scény. Neprehliadnite!

Janko Takáč

Koncerty v belehradskom Dome mládeže Festival srbského podzemia 3 Prehliadka domácich metalových, punkových a altrockových skupín.

25. februára 2017 SWANS Avantgardná rocková skupina z USA. 25. marca 2017 PAIN Projekt metalového hudobníka Petera Tagtgrena (Hypocrisy).

24. apríla 2017

február 2017 |

vzlet 25

stars

Krásavica z Floridy A

riana Grande-Butera, známejšia ako Ariana Grande, pomaly, ale iste získala priazeň miliónov fanúšikov.

Najprv sa prejavila ako herečka, neskoršie ju verejnosť

spoznala ako speváčku a známe je aj to, že sa tiež venuje modelingu.

Narodila sa na Floride v USA 26. júna 1993. Už ako malá vystupovala v detských

26 vzlet | február 2017

predstaveniach a ako 15-ročná zahrala v broadwayskom muzikáli 13. Neskoršie zahrala v seriáli V ako Victoria na kanáli Nickelodeon a vyskúšala sa aj v početných televíznych, divadelných a filmových rolách.

Dnes ju poznáme podľa jej hudby. Tej sa začala venovať v roku 2010, keď začala s prípravami prvého albumu.

Jej prvá pesnička Give It Up vyšla v roku 2011 na soundtrackovom albume Music from Victorious.

Avšak debutový album Yours Truly vyšiel v auguste roku 2013. Už v septembri sa ocitol na prvom mieste Billboard 200. Takmer o rok vydala aj druhý štúdiový album My Everything, ktorý takisto zakotvil na prvom mieste v rebríčku Billboard 200. Na tomto albume nahrala

pieseň Problem (s austrálskou speváčkou Iggy Azaleou), ktorá sa umiestnila na prvom mieste vo Veľkej Británii. Rovnaký úspech mala aj pieseň Bang, Bang, ktorú nahrala s Jessie J a Nicky Minaj.

Tretí album, ktorý pomenovala Dangerous Woman, vyšiel v máji 2016.

Vyčlenili sa z neho najmä piesne Focus, Side to Side a Into You, ktorá bola až 13 týždňov vo vrchných priečkach Billboard hot 100 (a celkovo 24 týždňov).

Vo svojej nie pomerne dlhej kariére získala početné

ocenenia: najviac prehrávaná pieseň Problem (2013), nový umelec roka (2013), najlepšia pop-speváčka (2015), umelec roka (2016) atď.

O súčasných celebritách dnes môžeme všeličo prečítať. Také komentáre neobišli ani Arianu.

Dočítali sme sa, že je Ariana posadnutá hororovými filmami a halloweenovými kostýmami, zbožňuje hru monopol, už ako 8-ročná spievala hymnickú pieseň na hokejovej súťaži a ak sa vám páčia jej dlhé vlasy, nebuďte žiarliví – vraj má umelý dodatok, lebo jej vlasy pre nadmierne používanie chemických prostriedkov začali opadúvať...

Jasmina Pániková Foto: Universal Music