Vzlet 02 2018 by NVU Hlas ľudu

Nový Sad | ročník 49 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

FEBRUÁR 2018

svetové zaujímavosti

Socha

iektoré diela na tému lásky vo svete umenia patria medzi tie najvyspelejšie výtvory, ktoré pretrvávajú stáročia, ovplyvňujú ľudí a inšpirujú iných umelcov na vytváranie ďalších skvelých diel. V európskej literatúre také unikátne umelecké dielo je román Rómeo a Júlia, pokým v ázijskom svete je to kniha Ali a Nino. Ľúbostný román Ali a Nino napísal azerbajdžanský autor Lev Nussimbaum, pod pseudonymom Kurban Said, v roku 1937. Považuje sa za jeden z najromantickejších románov všetkých čias a dodnes je preložený do vyše 30 jazykov. V ňom je opísaná vášnivá láska medzi kresťanskou gruzínskou princeznou Nino a moslimským chlapcom z Azerbajdžanu menom Ali. Dej sa odohráva v období prvej svetovej vojny a hlavným hrdinom, napriek ich veľkej vzájomnej láske, prekážajú neprekonateľné rozdiely medzi kultúrou a náboženstvom dvoch národov, takže sa ich krátky spoločný život končí nešťastne. Súčasná gruzínska sochárka Tamara Kvesitadze zvečnila tento dodnes aktuálny ľúbostný príbeh vo forme dvoch 8-metrových oceľových sôch. Autorka svoju kreáciu pomenovala Muž a žena – socha lásky, ale v národe je dielo známe ako Ali a Nino. Umiestnené je v prímorskom meste Batumi v Gruzínsku, na samom nábreží Čierneho mora. Štruktúra sochy je úžasným príkladom nielenže vyspelého dizajnu, ale aj mechaniky. Tieto sochy lásky sa totiž každý večer o 19. hodine začínajú hýbať a (práve tak, ako je aj v knihe) sú si čoraz bližšie, v jednom krátkom okamihu sa stretnú, pobozkajú sa a objímu, ale ihneď pokračujú každá svojou cestou, za vlastným osudom, opúšťajúc jedna druhú. Táto krátka, ale magická činohra sôch prebieha od roku 2010, každodenne trvá asi 10 minút a počas zimných mesiacov sa dokonca rozsvieti pestrými svetlami, ktoré zintenzívňujú náladu a prilákajú najviac návštevníkov. Ak nebudete mať možnosť navštíviť sochy lásky, môžete si aspoň pozrieť film slávneho britského režiséra Asifa Kapadiu, ktorý v roku 2016 nakrútil práve film Ali a Nino. jm Foto: tamarastudio.com

február 2018

Milí vzletovci, prišiel mesiac február a s ním aj nové číslo časopisu Vzlet. Aj keď vianočno-novoročné sviatky máme už ďaleko za nami, v tomto mesiaci nás predsa očakáva jeden sviatok – sviatok lásky! Deň zamilovaných, Deň svätého Valentína, alebo jednoducho Valentín – je to jedno. Ide o sviatok, keď osobu, do ktorej sme zamilovaný, potešíme darčekom, alebo jej iným spôsobom dáme najavo, že ju máme radi. Avšak nemusíme čakať, či nám niekto niečo kúpi a darček si môžeme kúpiť aj sami. Prečo nie? Už to nie je tabu ako kedysi. Deň zamilovaných nás inšpiroval, aby sme aj titulnú stranu venovali práve všetkým tým, ktorí majú niekoho, kto im vždy vyčarí úsmev na tvári, ale aj tým, ktorí ešte stále

majú otvorené srdiečko pre niekoho špeciálneho. So spomínanou témou súvisí aj článok našej spolupracovníčky Maríny Valentíkovej, ktorá preniesla na papier dojmy zo svojho šťastného vzťahu. Okrem tohto článku pripravili sme aj článok o možnostiach, ktoré ponúka združenie YMCA Srbsko, ocenení, ktoré získal žiak kysáčskej základnej školy, a veríme, že vašu pozornosť zaujmú aj ďalšie príspevky. Prajeme vám príjemné čítanie a zároveň vás pozývame, aby ste vaše návrhy, kritiky, pochvaly poslali na našu adresu vzlet@hl.rs. Vzletovský tím je tu pre vás! Jasmina Pániková

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedná redaktorka: Jasmina Pániková • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Vlasta Bolehradská, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Vladislava Havranová, Marína Horvátová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Jasmina Marček, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Martina Valentová, Ivana Vereski, Sandra Živkovićová • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie S finančnou podporou

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Vzťah na diaľku – je to možné? str. 4

Pracujme na sebe, a pritom sa zabávajme! str. 6 – 7

TOP 5

NBA špeciál

str. 11

Titulná strana: V znamení zaľúbených február 2018

str. 25

(foto: Vlasta Bolehradská)

Vzťah na diaľku

Osobne ku Dňu zamilovaných

– je to možné?

Prvý deň

aždý človek má svoju vlastnú definíciu lásky. Každý z nás sa líši niečím špecifickým, a to nás robí jedinečnými. Z toho dôvodu je náročné sadnúť si s niekým tak, aby si si s ním rozumel. Snažím sa nič nezverejňovať o svojom súkromnom živote, avšak je mesiac lásky, tak budem zdieľať svoju story. Predtým než začnem písať, chcem naznačiť, že neviem, čo bude, čas všetko ukáže a nikdy netreba za niečo ručiť, nad čím nemáme kontrolu. Vo vzťahu sú dvaja, a na to, aby fungovali, musia nájsť zlatý stred a svoj vlastný kompromis. Niektoré dievčatá túžia už od malička mať svadbu, krásne biele šaty, veľa hostí, luxusný interiér. Popravde, mňa to nikdy nelákalo. Snažím sa sama sebe vystačiť, nezávisieť od nikoho a ak má prísť k takému, tak o tom budem rozmýšľať až potom, keď na to príde čas. Osobne si myslím, že treba mať nejaký-ten pokrok vo vzťahu – zoznámenie, spoznávanie, oficiálne chodenie, stretávanie, spoločné bývanie, zásnuby, svadba, rodina atď. Každý má svoj protokol a každý sa riadi svojím vlastným nápadom. S Alim som sa zoznámila na lodi v Botnickom zálive (medzi Švédskom a Fínskom). Vtedy som cestovala iba s batohom na 2-týždňový trip. Niekoľko hodín v kuse som spala na najvyššom poschodí, neskôr som sa rozhodla trochu ísť na prechádzku. Chcela som pozerať televíziu, sadla som si a v tom prešiel on. Len čo som ho uvidela, vedela som, že mu niečo musím povedať. Sadol si naproti mne a tváril sa, akoby sa nič nedialo. Všimla som si, že sa pozeral v mojom smere a v tom som sa mu prihovorila. Nebavili sme sa ani 5 minút, šli sme na večeru a hneď ma vyprevadil v meste Turku. Vymenili sme si čísla a ďalší deň som

Spoločné chvíle

sa stretla s ním v Helsinkách, kde ma zoznámil s kamarátmi. V hlave mal už ďalší výlet po Fínsku, ale som odmietla, lebo

Takto fungujeme

som mala svoje plány. Tie dva týždne sme si volali, písali. Vrátila som sa do Nórska, nakoniec som odišla za ním do Švédska, kde ma zoznámil február 2018

s ďalšími známymi. Bolo nám dobre. Ťažšie bolo, keď som z Nórska šla do Srbska a on zostal vo Švédsku. Medzitým sme sa stretli a boli spolu niekoľko týždňov. Už sme sedem mesiacov spolu, rozumieme si a podporujeme sa. Tento vzťah je špecifický tým, že ja som pôvodom zo Srbska, momentálne žijúca na Slovensku, a on je pôvodom z Iraku, momentálne žijúci vo Švédsku. V tomto vzťahu som sa ponaučila aj to, že je možné dôverovaťsi navzájom, bez ohľadu na diaľku. Nenudíme sa, vždy si máme čo povedať. Náš vzťah sa deň čo deň upevňuje, lebo rozhovor je všetko, čo máme, keďže fungujeme na diaľku, a tak aj riešime dôležité záležitosti, plánujeme svoju budúcnosť, otvorene sa rozprávame o určitých nedostatkoch, na ktorých treba pracovať. Niektorí známi riešili vierovyznanie. To je každého osobná vec a nám to nespôsobuje problém. Naše rodiny prijali náš vzťah a keď najbližší nerobia prekážky, tak nič iné netreba riešiť a ani robiť problém z ničoho. Mali sme jazykovú bariéru, lebo dobre nehovoril po anglicky, iba po švédsky a arabsky. Ja zase neovládam ani jeden z tých dvoch jazykov. Teraz som už trochu začala ovládať arabčinu a on angličtinu, čo je iba veľkým plusom. Neexistujú pravidlá. Každý pár vie, čo mu vyhovuje. Čítala som články, že si treba písať, resp. volať každý deň. To nie je pravidlo. Netreba volať z povinnosti, ale z pocitu žiadosti, z pocitu, že ti tá druhá osoba chýba a chcete sa o niečom reálnom porozprávať, alebo vyriešiť niečo. Mnoho ľudí robí chybu, a to takú, že zostávajú s priateľom z nejakej povinnosti, núdze, strachu zostať sám. Prístup treba mať taký, že každý človek je sám pre seba, a to druhé „ja“ by malo byť len doplnkom, bonusom. V ničom sa netreba na stopercentne spoľahnúť na toho druhého. V prípade, ak sa nevydarí, je dobré mať pekné spomienky na toho druhého. Marína Valentíková

rozhovor

zaručujú úspech

onatella Versace raz povedala: Kreativita pochádza z konfliktu nápadov. S kreativitou dokážeme rôzne veci. Dokáže to aj Alexandra Hašková. Venuje sa líčeniu a je v tom vynikajúca. Táto Kulpínčanka nám poradila, čo by každá žena mala mať vo svojej dámskej kabelke, keď ide o líčenie. Pohovorili sme si aj o ďalších zaujímavých veciach, ktoré vás istotne nadchnú. Kedy si sa začala zaoberať líčením? – Nemám presnú odpoveď na túto otázku, ale spomínam si, že som ešte ako malá vždy „kradla“ mame mejkap, aby som sa líčila,

alebo kamarátky. Ovplyvnená som ním odmalička. Čo môžeme považovať za základné mejkap vybavenie, ktoré by mala mať každá žena? – Hm, závisí... Pre niekoho

základný mejkap tvorí tzv. go to makeup – korektor a špirála, niekto zase na každý deň používa tiene, roziasňovač, kontúrovanie... Keď ide o mňa, každodenne používam iba dobrý hydratačný BB krém, korektor, očnú linku a labello. Myslím si, že je pre ženu dôležité, aby venovala čas sebe, svojej pleti a vlasom, lebo najprv sa musíme naučiť mať radi seba, a potom aj svet vôkol nás. Ktoré značky preferuješ? – Keď ide o mejkap, je potrebné v prvom rade prihliadať na značku. Predsa je to niečo, čo si dávame na tvár. Nemusia to vždy byť svetovo známe značky. Sú i také, rovnako príjemné pre pokožku a tiež sú dermatologicky testované. Je známe, že najkvalitnejšie značky sú

TooFaced, Benefit, Mac atď., ale keď chceme mať rovnako dobré a o niečo lacnejšie líčidlá, pokojne si môžeme vybrať Maybelline alebo NYX. Ako dlho sa intenzívnejšie venuješ líčeniu? február 2018

– Intenzívne sa tomu venujem už dlhšiu dobu. Zúčastňuješ sa aj na súťažiach. Aké úspechy si tam dosiahla? – Žiaľ, v Srbsku ešte stále neexistujú veľké udalosti v mejkap priemysle, ale dobrá správa je, že sa predsa v poslednom čase aj v tom vyvíjame. Môžem sa pochváliť prvou cenou na NYX kreatívnej súťaži. Bola to súťaž o najkreatívnejší mejkap, na ktorej sme hlavne mali používať trblietky, aby to pôsobilo dynamickejšie. Čo ťa inšpiruje pri práci? – S tým aspoň nemám problém! Dnes vo svete existuje mnoho kvalitných mejkap artistov, ktorí svoju prácu zdieľajú s nami na sociálnych sieťach, takže sa každý môže ľahko inšpirovať. Samozrejme, vždy je dobre byť kreatívny a uznávaný. Považuješ, že líčenie má súvis s talentom? – Je to nejakým spôsobom ako kreslenie – musíte mať to niečo, čo vám pomôže, aby ste sa rozlišovali od iných umelcov,

ale dobrým mejkap artistom sa môžete stať aj cvičením. Talent nič nepomôže, ak svojmu hobby nevenujete čas. Mohla by si nám prezradiť plány na nadchádzajúce obdobie? – Mám veľké plány, ale málo času. Mojou túžbou na tento rok je zintenzívniť počet svojich videí na YouTube, a tak inšpirovať ľudí. Chcela by som aspoň raz do týždňa zdieľať video súvisiace s mejkapom alebo beauty svetom. Dúfam, že to zvládnem s ohľadom na to, že mám povinnosti v škole, ako aj v každodennom živote, na ktorých mi tiež záleží.

Alexandra, ďakujeme za rozhovor. Je niečo, čo by si na záver odkázala našim čitateľom? – Potešenie je na mojej strane! Minulosť je história, budúcnosť je tajomstvo a dnešok je dar, preto každý deň pracujte na sebe a nečakajte, aby vám šťastie spadlo z neba. Kľúč je vo vašich rukách.  Vlasta Bolehradská Foto: z archívu A. H.

Cestujeme so združením YMCA

Pracujme na se

sa zabá

j rok 2017 mnohým mladým srdciam priniesol úspechy, splnenie snov, avšak mnohí ešte túžia po tých nesplnených. Mnohí si budujú svoje vlastné útočisko, kde budú šťastní, alebo si ešte stavajú cesty do budúcna. Je aj v Petrovci miesto, kde si mladí realizujú plány, a práve vlaňajší rok bol pre nich veľmi úspešný. Mládežnícke združenie sa nevzdáva, ba naopak, čoraz častejšie dáva o sebe vedieť. Vlastnými silami sa aktivisti snažia pomôcť aj ostatným mladým ľuďom. O tomto mládežníckom združení sa v Báčskom Petrovci, ako aj širšie hovorí v pozitívnom zmysle. Akoby aj nie, keď jeho cieľom je mladým poskytnúť aktívne pracovať, vycestovať do rôznych krajín sveta, zúčastňovať sa v rôznych projektoch, na rôznych podujatiach a pod. Áno, je to práve − YMCA Serbia. Na Facebook stránke YMCA Serbia sme sa presvedčili, že je tých aktivít ozaj veľa, pozreli sme si mnoho fotiek, mnoho príspevkov o tom, ako mladí vlani pracovali

február 2018

a v ktorých oblastiach. Všimli sme si fotky dievčaťa, ktoré najprv v marci odcestovalo do Česka, potom v júni do Moldavska a treťou destináciou bolo Belgicko, kam cestovala v novembri. Touto cestovateľkou je Martina Benková z Petrovca, ktorá už viac rokov pôsobí v tomto mládežníckom združení a ktorú sme pre toto číslo časopisu vyspovedali. O čom – dozviete sa ak si prečítate príspevok. Na začiatok sme poprosili Martinu, aby nám ozrejmila projekt Leadership Academy a to preto, lebo tento projekt určite zaujme aj ďalších mladých a podnieti ich, aby sa zapojili do združenia, kde sú pre mládežníkov vždy otvorené dvere. „Leadership Academy, prvá generácia, je veľký, jednoročný projekt, ktorý členov YMCA z rôznych krajín sveta zaviedol do 3 štátov − Česka, Moldavska a Belgicka. Naša generálna tajomníčka Ivana Ilićová ponúkla možnosť Martinovi Krajčíkovi a mne stať sa lídrami. Keď sme si prečítali o projekte, ktoré všetko témy sú zahrnuté, obaja sme povedali – ideme do toho! Prvá časť zahŕňala Česko − Lytomysl. Nevediac ešte, kto všetko bude na tom tréningu, netrpezlivo sme čakali príchod všetkých účastníkov. Samozrejme, najprv dorazili domáce dievčatá, a potom

be, a pritom

ávajme! z Ukrajiny, Bieloruska, Ruska, Moldavska, kamaráti z Bulharska, Macedónska, Kosova, Albánska, a poslední Gréci a Angličania. Niektorých sme už poznali a s niektorými sme nadviazali dobré kontakty na ďalšiu spoluprácu. Tréning v Česku bol zameraný na štruktúru YMCA, ľudské práva a tímovú prácu.“ Martina nám nadšene sprítomňuje a vykresľuje krajiny a udalosti: „Druhá časť seminára bola v Moldavsku, v Kyšineve, kde sme sa mohli niečo viac naučiť o vypracúvaní projektov, a za domácu úlohu sme aj dostali každý vo svojom združení vypracovať a zrealizovať projekt. Dokončili sme tému o ľudských právach a zoznámili sme sa s moldavskou YMCA. To, čo nám YMCA dáva a čoho možno nie sme si vedomí, je práve možnosť spoznať rôzne krajiny sveta, kým budujeme seba ako jednotlivca. V Česku sme mali príležitosť celý týždeň pobudnúť v malom mestečku Lytomysl a zoznámiť sa s jeho obyvateľmi. V Moldavsku sme neďaleko Kyšineva mohli vidieť dedinku, jej kultúru a ochutnať si pitu spolu s ich domácimi a ktorú nám milé ženičky prichystali v ten deň. Spoznávame taktiež rôzne typy jedál, ktoré sú špecifické pre každú krajinu. No a nakoniec Belgicko, Brussel. Stredisko Európy. Prekrásny Grand Place, architektom by sa určite páčil, najmä jeho špecifická konštrukcia a vôbec kombinácia zlata s kameňom na ohromných budovách. Mne

naozaj učaril! Aj chutné waffle a mnoho čokoládovní. Nuž to sme si mohli pozrieť iba vo voľnom čase, také dve hodinky po obede plus jedno voľné popoludnie s večerou v meste. Známu Mini-Európu a Atómium sme si taktiež nedali ujsť, a preto sme ich tesne pred naším letom šli pozrieť. Na poslednej časti seminára sme rozoberali už serióznejšie témy − parlament, ako urobiť dobrú kampaň, zoznámili sme sa so svetovým generálnym sekretárom a bývalým prezidentom jedných z YMCA, taktiež dokončili tému o

Dúfam, že som vám aspoň trochu preniesla moje dojmy a zážitky z tohto dobrodružstva. našich miniprojektoch,“ akoby v jednom dychu vyrozprávala všetko, ale to všetko nebolo, ešte doložila: „Dúfam, že som vám aspoň trochu preniesla moje dojmy a zážitky z tohto dobrodružstva. Chcela by som vystihnúť na záver, že máme veľa možností pred sebou, ktoré možno niekedy nevidíme, preto využime internet a to, čo nám ponúkajú organizácie. Pracujme na sebe a pritom sa zabávajme!“ Toto nie je ani približne všetko, čo ponúka mládežnícke združenie. Neváhajte preto, nepremeškajte možnosť aktívne sa zapojiť do práce v združení YMCA Srbsko. A tým sa vám roztvoria obzory, ako budovať svoje sny, ako si splniť niekedy priam neskutočné zážitky a hlavne niečo viac sa naučiť o veciach, ktoré budete môcť využiť v budúcnosti, a tak pomôcť aj mladým, aj spoločnosti. Marína Horvátová Foto: z archívu M. B. február 2018

Jeho slovenský príbeh

otografie hneď na prvý pohľad veľmi páčivé. Možno preto, že slovenskú menšinu vo Vojvodine fotografoval niekto, kto so Slovákmi nemá nič spoločné a predstavil ju zo svojho zorného uhla. Preto výstava prilákala mnohých

roky. Zbierka je doplnená ešte deviatimi dodatočnými fotografiami, po tri z Báčky, Banátu a Sriemu. Na fotografiách sú aj deti, mladí, ako aj starší. Dešić hovorí, že sa na to všetko pozeral ako na život, ako na jeden celok a mladší a starší predstavovali neoddeliteľné prepojenie. Dievka z Kulpína

O Petrovi Dešićovi Narodil sa v roku 1981 v Báčskej Palanke a detstvo strávil v Bosne a Dalmácii. Počas vojnovej operácie Búrka sa s rodinou vrátil do Čelareva. Gymnázium ukončil v Báčskej Palanke a Technologickohutnícku fakultu v Belehrade. Fotografiou sa začal zaoberať zo záľuby, ktorá nakoniec prerástla do vážnej práce, najmä keď ide o jeho fotodokumentáciu slovenskej etnickej komunity v Srbsku. Vo svojom fotografickom opuse pestuje rôzne témy, od naturálnych do portrétov ľudí na uliciach Viedne a témy holokaustu. Od roku 2014 sa Dešić zameriava na etnické spoločenstvá, ich folklór a obyčaje, ale zo všetkých doterajších tém slovenská menšina vo Vojvodine predstavuje najkompletnejšiu a najpreskúmanejšiu oblasť.

Dievča z Hajdušice

Na fotografiách sú zachytené city, obyčaje, hry, kroje, portréty a každodenný život. Výstavu otvorila veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková. Neskrývala svoje prekvapenie záujmom množstva ľudí, ktorí si prišli pozrieť výstavu. Zaželala mu, aby aj ďalej fotil a fotil viac a aby zvečnil život tunajších Slovákov. Prítomným sa prihovorila aj zástupkyňa riaditeľa Kultúrneho centra Sunčica Markovićová. Otvorenie výstavy moderovala Andrea Lačoková, ktorá aj zaspievala jednu slovenskú pieseň za sprievodu orchestra SKC Pavla Jozefa Šafárika.

Mladá nevesta zo Selenče návštevníkov nielen z Nového Sadu, ale aj z mnohých slovenských dedín, ktoré Petar Dešić navštívil počas svojho fotografovania. Výstava Môj slovenský príbeh autora Petra Dešića bola otvorená 17. januára v klubovni Tribúna mladých Kultúrneho centra Nového Sadu. Výstavu tvorí 34 fotografií ľudí v rozličných životných situáciách z 24 slovenských dedín vo Vojvodine. V predstavenej zbierke sa nachádza po jedna fotografia z každej dediny, ktorú Dešić navštívil, skúmal a fotografoval takmer 4

Danuška Berediová Zimná idyla v Erdevíku

február 2018

Z výtvarného a literárneho súbehu

Pre lepší a krajší život

v Novom Sade

v Kysáči. Medzi vystavenými lávnostné vyhodprácami sú zaradené i práce notenie súbehu a dvoch žiačok kysáčskej školy – otvorenie výstavy v rámci projektu Novi Tamary Babiakovej (7. 1) a Maje Pavlovovej (5, 1). Prihlásiť sa na Sad – Zdrav Grad na súťaž ich motivoval učiteľ výtvartému Moje návrhy na lepší aj krajší život nej kultúry Michal Ďurovka. Súťaž organizoval Inštitút pre v Novom Sade sa verejné zdravie Vojvodiny pod uskutočnilo vo štvrtok patronátom Mestskej správy pre 25. januára v sieni Inštitútu zdravotníctvo Mesta Nový Sad. pre verejné zdravie Vojvodiny v Novom Sade. Michal Ďurovka Téma sa Ivan Chrťan vedľa svojej odmenenej práce vzťahovala na detskú víziu mesta, ktoré je prispôsobené ich potrebám. Ideou je, aby rozhodovacie orgány mesta vnímali detské videnie mesta a ich potrieb. Súbeh sa nevzťahoval na futuristický aspekt, ale na reálne zmeny, ktoré by mohli skvalitniť život detí v Novom Sade. Žiakom základných škôl a deťom Výstava prilákala početných návštevníkov predškolského Mnoho žiakov vyjadrilo svoju kreativitu veku z územia Juhobáčskeho obvodu, autorom najkrajších výtvarných a literárnych prác, udelené boli ceny a primerané darčeky. Výtvarné Taliansko, dlhý • Človek, čo vie sto remesiel, • Tvoj život je malý potôčik a práce žiakov vyšších ročníkov tvar Talianska nevie dobre ani jedno. predsa jeho vody prinášajú hodnotila porota v zložení: • Hlavu možno stratiť len raz. republika (tal. Repubblica ľuďom útechu. Ljubica Tankosić a Jelena Tišma, • Lepšie je byť sám, než v zlej • Nemožno hrať šach, keď horí Italiana), je štát v obe výtvarné pedagogičky, a doc. spoločnosti. dom. južnej Európe. Má rozlohu Dr. Olja Nićiforović-Šurković. Prvé • Luk stále napätý stráca silu. • Kto nechce, aby sa po ňom 301 338 km² a žije tu viac miesto obsadila Iva Ubiparip, • Najnižším stupňom šliapalo, nech sa nehrbí. ako 60 miliónov obyvateľov. 14-ročná, členka Výtvarnej nevedomosti sú vedomosti Taliansko leží na území južnej dielne mАRTa z Nového Sadu. falošné. Podľa knihy Európy na Apeninskom Druhé miesto získala Nađa • Nerob nikdy dlhší krok, než Múdrosti národov polostrove. Hlavným mestom Drakulić, 11-ročná, ZŠ Svetozara na aký stačíš. (Jozef Sabol) tohto štátu je Rím a úradným Markovića-Tozu z Nového Sadu. • S múdrym človekom je vždy pripravila jazykom je taliančina. Tretie miesto obsadil Ivan Chrťan, o čom mlčať. Vladislava Havranová žiak 5. 1 triedy ZŠ Ľudovíta Štúra

TALIANSKE MÚDROSTI

február 2018

divadlo

Prenikavé dialógy anarchistov

(Besy, Národné divadlo, Belehrad 13. 1. 2018)

iodor Michailovič Dostojevskij (1821–1881) bol ruský spisovateľ, mysliteľ a filozof – predchodca existencializmu. Dostojevskij je jedným zo zakladateľov moderného psychologického románu, jeho umelecká tvorba podstatne ovplyvnila vývin svetovej prózy. Jeho najznámejšími dielmi sú Zápisky z mŕtveho domu (1862), Zločin a trest (1867), Idiot (1868), Besy (alebo Diablom posadnutí 1872) a Bratia Karamazovovci (1880). Takmer všetky sa už dávno stáli povinnou literatúrou v školách, ako aj predmetom početných filmových, televíznych a najmä divadelných adaptácií šírom sveta. V polovici januára sme mali príležitosť pozrieť si veľkolepú divadelnú adaptáciu románu Besy (Zli dusi) v belehradskom Národnom divadle. Ide o román o rus-

kých anarchistoch, nihilistoch a teroristoch, ktorí sú posadnutí rozličnými ideami slobody, spravodlivosti, revolúcie. Belehradskú inscenáciu tentoraz na starosti mala Tanja Mandić-Rigonat. V tomto ťažkom a pôsobivom predstavení, ktoré trvalo viac ako dve a pol hodiny, hlavné postavy skvelo odohrali Igor Đorđević (tragický Nikolaj

Vsevolodovič Stavrogin) a Goran Jevtić (diabolský Petr Stepanovič Verchovenskij). Na nás najviac zapôsobili ich prenikavé dialógy, cez ktoré sa nám dvaja protagonisti – mladí a noblesní anarchisti Nikolaj a Petr – predstavili ako hlásatelia zásadných, podstatných zmien vo vtedajšej ruskej spoločnosti – včasní zvestovatelia revolúcie. Vynikali

aj smutné scény s Vjerou Mujović (bezútešná Marja Timofejevna Lebjadkinová), manicko-depresívne epizódy s Nenadom Stojmenovićom (Ivan Pavlovič Šatov) a užili sme si najmä všetky scény v ktorých sa zjavili veľký Boris Komnenić (Stepan Trofimovič Verchovenskij), Danijela Štajnfeld (prekrásna Lizaveta Nikolajevna Tušinová), Milutin Milošević (impozantný Alexej Nilyč Kirillov) a Dušanka Stojanović Glid (prísna a krutá Varvara Petrovna Stavrogina). Predsa v celom predstavení najsilnejšia epizóda bola tá, v ktorej sme sledovali filozofický dialóg medzi Nikolajom a Biskupom Tichonom (Slobodan Beštić). V predstavení Zli dusi hrali aj Aleksandra Nikolić, Marija Bergam, Aleksandar Srećković, Branko Vidaković a ďalší. Janko Takáč

Jazykove poucky

„Ne pada mi na pamet nervírať sa za takú sprostosť!“

ie každý deň je na nešťastie pre nás dokonalý, a to občas nie ani našou vinou. Stalo sa neraz, že sme zažili prudký verbálny útok, a na nás sa odrazu zosypala kopa neprimeraných a možno i urážajúcich slov! Dokázali sme sa v tej chvíli povzniesť nad takú hlúposť?! Veruže je to niekedy nemožné, aj keď máme na mysli ľudové príslovia: Aký človek, taká reč.; Vtáka poznať po perí, človeka

po reči.; Za čo sa múdry hanbí, na tom sa hlúpy smeje... Niekedy sa tomu nemožno vyhnúť, proste sa nemožno obrániť a veruže ani povzniesť sa nad to. Keď sa ako-tak upokojíme, a keď to rozanalyzujme, uvedomíme si, že sme si zbytočne kazili náladu, a povieme si: „Ne pada mi na pamet nervírať sa za takú sprostosť!“ Výstižne to znie, ale s príchuťou srbizmov. Najbližšie slovenské syntaktické jednotky majú

takéto znenie: „Ani mi nenapadne / neprichádza mi na myseľ / ani na um mi nepríde, žeby som sa rozčuľovala / bola nervózna za takú sprostosť.“ Netreba mať však v takýchto prípadoch ťažkú hlavu. Po určitom čase, keď to dôkladnejšie rozanalyzujeme, uvedomíme si vlastne, že sme si zbytočne kazili náladu, a povieme si: „Prečo sa za všetko znervózňovať / rozčuľovať?“ My zvykneme povedať,

február 2018

že „sa nervírame“, čo nezapadá do úzu spisovnej slovenčiny, ale vo väčšine prípadov je to jediné, čo nám vtedy príde na um a nevieme sa proste tomu vyhnúť. Nevieme sa nijako zbaviť kalkov, ani vôbec srbských syntagiem... Akoby sme sa proste snažili zachovať ich pred zabudnutím a nie vyhnúť sa im. Je to smutné, že si náš materinský jazyk takto znehodnocujeme. Anna Horvátová

TOP

ýber Top 5 kníh na voľné čítane podľa výberu žiakov 1. ročníka Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci: 1. Patrick Ness, Siobhan Dowd: Sedem minút po polnoci Každú noc Conora trápia strašné sny odkedy mamu v nemocnici trápia liečebnými procedúrami, ktoré aj tak nezaberajú. Ale tento sen je iný. Keď sa jedného dňa v noci Conor prebudí, v okne ho niekto čaká. Niekto starodávny. Niekto, koho neočakával. Netvor starší ako ľudstvo samo, ktorý Conorovi porozpráva tri príbehy o láske, strate a nádeji. Ale na oplátku chce od Conora počuť to, z čoho má najväčší strach: chce počuť pravdu.

knihy detektív Hercule Poirot, vyráža na trojdňovú púť po Európe. Uprostred noci vlak náhle zastane, lebo železničnú trať zablokovali snehové záveje. Poirot sa ráno dozvie, že jeden z cestujúcich – americký milionár Ratchett – je mŕtvy. Ktosi ho v spánku dobodal. Poirot sa ujíma vyšetrovania zložitého prípadu, ako stvoreného pre neho. 3. Cora Carmacková: Zbohom klamstvá Rodičia Max Millerovej práve pricestovali do mesta a chcú sa s ňou okamžite stretnúť, no ona sa obáva, že ju vydedia, keď budú vidieť jej prefarbené vlasy, tetovania a pírsingy. Navyše Max má priateľa, s ktorým sa rodičia majú zoznámiť, no netušia, že má potetovaný krk a hrá v hudobnej skupine. Keď sa zdá, že sa jej život zrúti ako domček z karát, Max poprosí iného chalana, ktorý chce študo-

vať herectvo, aby pred jej rodičmi vyhrával jej milého. Čím dlhšie sa Max s ním bude hrať na šťastný párik, tým menej sa budú musieť predstierať. 4. Sir Arthur Conan Doyle: Pes Baskervillský Sherlock Holmes a doktor Watson riešia tajomné úmrtia v temnej oblasti močiarov v juhozápadnom Anglicku. Zavraždený bol totiž dobrosrdečný sir Charlese. Kladie sa otázka, či je, ako sa povráva, vraždiacim monštrom desivý pes.

šťastná. Jedno ráno sa Veronika rozhodne zomrieť. Po neúspešnom pokuse o samovraždu sa ocitá v luxusnom sanatóriu pre duševne chorých a za niekoľko dní, ktoré jej lekári dávajú do konca života, s prekvapením v sebe objavuje city: nenávisť, strach, zvedavosť, lásku.

5. Paulo Coelho: Veronika sa rozhodla zomrieť Veronika má všetko, čo si môže mladé dievča želať. Chodí na večierky, stretáva sa s peknými mladými mužmi. Predsa nie je

2. Agatha Christie: Vražda v Orient exprese Vlak Orient expres plný cestujúcich, medzi ktorými je aj slávny

Knihy a Deň zamilovaných Ku Dňu zamilovaných ponúkame niekoľko kníh s tematikou lásky a ktoré majú zároveň aj slovo LÁSKA v samotnom názve. Ilja Erenburg: Láska Jeanny Neuillovej (Vydavateľstvo Smena, Bratislava 1966) Láska Jeanny Neuillovej patrí medzi menej známe a prvé romány I. Erenburga. Strhujúci dej tohto románu zaujme čitateľa už pri prvých stránkach. Ústrednou dejovou niťou je tu láska boľševika Andreja a Francúzky Jeanne. Tá láska sa končí tragicky. Pozoruhodné a vynikajúcim spôsobom podané sú tu najmä scény z parížskeho pobytu Jeanne, biedne miestnosti „súkromnej detektívnej kancelárie“ Jeaninho strýka, kde hrdinka románu prežije kus svojho života.

Mária Hamzová: Láska s nami zatočí (Vydavateľstvo Motýľ, Bratislava 2007) Matka štyroch detí, opustená manželom, má každý deň naplnený prácou a starostlivosťou o deti. Už neverí v lásku a šťastnejší život, všetku svoju silu sústreďuje na to, aby spolu s deťmi v neľahkej dobe prežila. Nekompromisný, tvrdý a veľmi márnomyseľný šéf jej celú situáciu vôbec neuľahčuje. Všetko sa však zvrtne keď je práve on riadením osudu nútený proti svojej vôli stráviť niekoľko dní u nej doma. Vtedy znovu objavuje čaro rodiny a ani netuší, ako ho začína opantávať láska. Životom skúšaná a práve preto aj opatrná žena sa tejto láske bráni a odmieta podľahnúť jej klamlivej pozlátke. A nikto neverí, že by úspešný majiteľ stavebnej firmy mal záujem o vážny vzťah.

Jožo Nižnánsky: Lásky Žofie Bosniakovej (Vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1971) Ide o historický román zo začiatku 17. storočia. Jeho pútavý dej je plný ľúbostných zápletiek, politických intríg a podáva zaujímavý úsek minulosti Slovenska. Hlavnou postavou je Žofia Bosniaková – skutočná postava v našich dejinách, manželka Františka Vešeléniho.

február 2018

Peter Jaroš: Lásky hmat (Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, Bratislava 1988) Lásky hmat je román zo súčasnosti. Prostredníctvom hlavného hrdinu – scenáristu a dramaturga Kitamoru – sa zoznámime s filmárskou i spisovateľskou obcou na Slovensku, ale aj s drobnými intelektuálmi, radovými občanmi dnešného mesta i dediny, ktorí si kriticky uvedomujú sivosť životného štýlu, pracovné aj rodinné problémy, no usilujú sa aj o ich prekonanie a o ľudské porozumenie.

Vladislava Havranová

vaša tvorba Moje povinnosti Voľný čas je dnes luxusom, zvlášť to hovoria a pociťujú starší. Choď tam, utekaj, vystač všetko urobiť, venuj sa deťom... Sú to povinnosti, ktoré odoberajú voľný čas

by si pomyslel, že som sa zbláznila, ale ja zbožňujem vysádzať v záhrade, siať, oberať ovocie a zberať zeleninu. Je to akoby môj oddych a nie záväzok. Hoci mám teraz viac tých ozajstných povinností, ako keď som bola malá, predsa

vykonať. Radšej by som pozeral kreslený film, ale rodičia ma opomenú. Ja ich počúvam. Počúvam ich preto, lebo takýmto spôsobom viem, že sa stanem usilovným človekom a naučím sa všeličo. Mateja Povolný, 5. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Zima, kde si? Sedím vo svojej izbe a cez okno sa pozerám na náš dvor. Je január, ale v záhradke už dávno kvitnú snežienky. Zvestujú jar? Prižmúrila som oči. Nevidím viac snežienky, ale biely snehový koberec. Prikryl celý dvor, i ulicu,

Denis Jambrich, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči ľuďom a ktorý je niekedy prepotrebný, aby si človek kvalitne oddýchol. Ale i my decká máme svoje povinnosti, niežeby sme iba vyskakovali a hrali počítačové hry. To nie. Ja mám kopu školských povinností, som výbornou žiačkou a takou chcem i zostať. Myslím si, že je najdôležitejšie v tom všetkom dobre sa zorganizovať. Potom mám času i na oddych, pomáham rodičom upratovať po dome, často ma pošlú i na nákupy. Ja to všetko s veľkou vôľou urobím. Zaujíma ma i chystanie jedál, tak to nepovažujem ani za povinnosť, keď matke alebo starej mame pomáham uvariť chutný obed alebo výbornú večeru. V dome mám i svoju izbu, môj obľúbený kútik, zvyčajne si ju upratujem v piatok, bez toho, aby ma matka napomínala. Teší ma, keď si deň vyplním povinnosťami, ale i voľným časom. Niekto

sa teším každému novému dňu, záväzkom, ale i priateleniu sa a voľnému času. Natália Sojáková, 5. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Moje povinnosti Všetci ľudia majú svoje povinnosti, tak mladí, ako aj staršia generácia. Deti si musia vykonávať školské povinnosti. To je na prvom mieste. Je pekne, keď pomáhajú rodičom a starým rodičom. V súčasnom svete človek má mnoho povinností. Moje záväzky ma nezaťažujú veľmi. Snažím si porobiť domáce úlohy, aby som potom mal voľno pomáhať rodičom. Ráno, keď nemám výučbu, pomáham matke urobiť raňajky, poupratovať dom a povysávať. Niekedy, pravdaže, lení sa mi niečo

nemajú nijakú, sú tu len tak, ako dekorácia. Mráz farbí naše líca do červena a tiež i nos. Neprekáža mi to. Mojej mame áno. Volá ma dnu: „Dieťa moje! Si taká červená. Ochorieš...“ Tieto slová počúvam každú zimu. Poslúchnem. V dome je teplučko až radosť. „Marína,“ počujem mamin hlas. Ach, to som ja trošku len snívala. Snehu nieto. Je tu len otázka. Zima, kde si? Prosíme si len trochu snehu. Marína Tordajová, 6. 2 ZŠ m. Tita v Padine

Zima v mojej dedine

Zima je veľmi pekné ročné obdobie, a preto ju všetci netrpezlivo čakáme. Aj do mojej dediny zavítala pani zima. So sebou priviedla i svojich verných priateľov: vietor, mráz a snehové oblaky. Celú našu dedinu zaodiala do bielučkých šiat. Prekrásne snehové vločky so svojím tanečníkom vetrom nám predvádzajú najkrajší tanec. Nelenivie ani mráz. Na našich oknách uplietol Ivan Chrťan, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči ľadovú bielu čipku. Mráz štípe i naše i celú dedinu. Zababušená líčka, ale vôbec mi to nepresa s kamarátmi naháňam káža, lebo vtedy, keď sa prepo ulici. V snehu nechávachádzam mojou dedinou, me svoje stopy a tešíme sa. cítim nejaký príjemný pokoj, Staviame snehuliaka. Všetci radosť a nehu. viete, že snehuliak potrebuje Zima, mám ťa rada. mrkvový nos, oči z gombíkov a gombíky nesmú chýNaďa Šimáková, 6 .2 bať ani na kabáte. Funkciu ZŠ m. Tita v Padine

február 2018

Rozlety Prečo človek stratí svoj svet? Človek, nie menej, nie viac, ako dokáže byť sebou, iba samým sebou, ide za tým, čo ho ťahá, čo ho trápi, čo ho láka, a nechápe. Nepozerá, nepočúva. Zrazu obráti sa. Nevidí sa. Stratil svoj kútik, svoj pokoj. Neraz sa opýta, či je hodno toho. Neraz sa opýta, či už vie cestu späť. Prečo človek stratí svoj svet?

LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET Číslo 2 (42) / február 2018

Môj si Môj si sen. Hriech. Moja minulosť. Sladké ovocie zakázané. Môj si, keď plačem. Keď sa cítim na dne... Môj si, vieš? A budeš navždy. Hoci inej hreješ ruky... Ty – stále ty. Moja budúcnosť bez výsledkov. Môj. Všade. I v tomto slove, i v tejto slze.

Andrea, Padina

Prečo má sny? Prečo nezostane tam, kde bol, užívajúc v abnormálnom svete, vo svojej mladosti, v miernej ceste? Má všetko, chce však viac. Má lásku, chce však vziať aj to posledné, čo po nej zostáva. A človek, časť po časť mení sa na úchyláka. Tratí seba, čo ho láka? Zopár hviezd či pohár vína? Malá izba v centre Ríma? Kde sú slzy, kde je šťastie? Komplex lásky tratí význam. Kde je jeho chyba? Stratil svoj kútik, svoj pokoj. Neraz sa opýta, či je hodno toho. Neraz sa opýta, či už vie cestu späť. Prečo človek stratí svoj svet? Tatiana Krížová, Selenča

Fotografie: Maja Končeková, Padina

Anna Stačí jeden pohľad a v celom univerze je len ona − ten krásny palindróm Daniel Strakúšek Kovačica

Listy pre Eleanór 9. 1939 Drahá Eleanór, píše sa rok 1939. Konečne mám narodeniny a na samom začiatku tohto dňa som mimoriadne nadšená. A prestav si, tento deň mi nemohol lepšie začať. Vidíš, ráno, keď som sa zobudila, moja zlatá milá, milučičká rybička bola obrátená dolu nohami. Mama a otec mi vraveli, že vraj odišla „do Švajčiarska“. Keď som sa slobodne, bez starosti prechádzala po pustých uliciach, čo som, len nech pripomeniem, už dlho nerobila, lebo rodičia mi zakázali vôbec vyjsť na ulicu, dvaja celkom prívetiví páni išli ku mne a pripli mi veľkú žiarivú hviezdu na šaty. Bola to tá najtrblietavejšia a najkrajšia hviezda, ktorú som vôbec videla a nevýslovne ma potešila, pretože som sa v poslednom čase cítila celkom sama. Zaskočená som bola tým, že ma rodičia prišli od tých vraj „strašných a nebezpečných pánov“ zachrániť. Ako aj obyčajne, deň som strávila na našej povale spolu s prachom a prázdnotou. 30. 9. 1939 Drahá Eleanór, už všetko, čo počujem, je iba osamelý šuchot lístia, hlasný krik, prázdne sľuby a samozrejmá nenávisť. Vôkol vládne nepríjemné ovzdušie, všade sú husté tmavé oblaky a ani slnko už viac nesvieti a neprináša teplé povzbudivé žiare do našich životov. Už po ulici nikto neprechádza okrem modrookých blondínok, ktoré sa s radosťou pozerajú na rozpad sveta, aký všetci poznáme. Keď sa pohybujem po povale, dávam zdĺhavé malátne krôčiky, ktoré sú už dávno v mojej hlave teoreticky vypočítané. Cítim sa nevládna, osamelá a sama sebe nepríjemná. Už

každá strana, ktorú napíšem, je tmavo-čierna. Dúha a farby sa v mojom živote už nezjavujú. Pomaly padám do svojej vlastnej osobnej tmy, do ktorej ma diabol silnými rukami drsne tlačí. Noa, Avia a všetci moji kamaráti, s ktorými som prežila neuveriteľne mnoho zážitkov, už zostali iba v spomienkach a v mojej mysli. 25. 12. 1939 Drahá Eleanór, dnes sú tie dlho očakávané Vianoce. Cez malý oblôčik vidím ľudí ako nosia darčeky, stromčeky, jagavé hviezdice a nespočítateľne veľa ozdôb. Všetko je rozsvietené a ulicou znie smiech a radosť. Voňajú vianočné koláčiky, torty a punče. Niečo, čo v mojom svete už dávno zmizlo. Moje ambície sa skryli na miestach, kde ich už nemožno nájsť. Aj keď sa pokúšam dať všetky zlomené kúsky mojich snov dohromady, jemne spadnú na zem a zase sa lámu. Čo robím? Prečo sa toto stáva? Prečo teraz? Prečo nám? A prečo som sa tu ocitla? Prečo? Mám toľko otázok, na ktoré neviem nájsť odpoveď. Zaspávam na tom istom mieste, kde som spala aj včera. Priestor je pre mňa limitovaný a pohyb je zbytočný. 22. 1. 1940 Drahá Eleanór, verím. Verím, že sa v každej čiernej duši, vo vnútri nachádza iskra dobroty. Moja babka vždy hovorievala: „A aj keď sa cítiš ako keby sa blížil koniec, nezabudni, že aj jedna malá modrá húsenica si niekedy myslela, že je koniec... Potom sa stala motýľom.“ Vidím, ako sa svet rozpadáva, vôkol smrť, plač. Každý hrom, ktorý príde nenahlásene, udrie väčšmi ako minulýkrát. Ale potom sa zahľadím do nekonečného, modrého a magicky čarokrásneho neba a verím, že všetko prestane. Všetko sa vráti na

také, ako bolo predtým. Moji priatelia, moja rodina, môj domov, môj život. 16. 2. 1940 Drahá Eleanór, veľa nehovorím, iba veľa myslím. Hviezdy sú našimi etiketami. Ľudia ich na druhých nalepia, akoby boli vo výklade, v predajni, a tak sa o tom dozvedia aj druhí. Veď ty sám si musíš rozmyslieť, či tej etikete budeš veriť, alebo na ňu nalepíš novú. V mojom živote sa zjavil rozpor. Čo je vôbec rozpor? Rovnako ako mnoho slov, môže byť interpretovaný dvoma spôsobmi: rozpor uložený zvonku, a ten, ktorý sa skrýva zvnútra. Veľa času som strávila snažiac sa zbaviť sa ho. Ty vieš, že mám dve strany. Tú, na ktorej som vždy veselá, plná života, entuziastická, hyperaktívna a nesmierne vďačná. Druhá strana je temná, silná a hlbšia. Strana natoľko silná, že vie zatemniť aj tú prvú a skryť mňa samu. Vďaka nej som známa podľa toho, že neakceptujem myšlienky druhých, neprebúdzam emócie a vždy viem najlepšie. Zem pod nohami, nebo, slnko, modré hviezdy a fantázia sa rozdelili a rozpadli. Aj napriek tomu čakám na moment, keď sa moja druhá polovica zjaví. Vždy, keď som ju nechala, prisahala mi, že sa vráti a zase budeme jedno, teraz, keď tu tak sama sedím, a aj napriek tomu, že už neviem, ako vyzerá, držím ju pevne v hrsti a držím za slovo. 22. 6. 1940 Drahá Eleanór, zbohom.

V tomto čísle Rozletov uverejňujeme ocenené práce na súťaži Čo dokáže pekné slovo. Prácu pod názvom Špirálky, ktorá získala prvú cenu, sme uverejnili v minulom čísle.

Rozlety 2

február 2018

Patrícia Kmeťková, 1. b Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci (2. cena)

Deň, keď zomrieš

eň, keď zomrieš, začne sa ako i každý iný. Zobudíš sa, vstaneš z postele, možno na ľavú, možno na pravú nohu. Možno poslednýkrát budeš raňajkovať doma pri stole a popiješ si pohár jogurtu. Presne tak, ako to robievaš každý deň. Nevidíš, že deň prichádza. Mama ťa vyprevadí po dvere brány, ktorá začala trošičku hrdzavieť. Pobozká ťa, aby ti zaželala šťastie v škole, aby ti ukázala, ako veľmi ťa vskutku miluje a ty si pomyslíš, ako otravuje, že to ešte stále robí, lebo ty už nie si malé dievčatko. Pozdravíš sa susedovi a on sa ťa opýta, či si sa vyspala, odpovieš: „No,“ usmeješ sa a pomyslíš si: „Či sa to isté vždy musí opýtať?“ Na rohu pred obchodom Valentíno celkom náhodou stretneš svoju sympatiu, ktorú miluješ, no takých... je tomu... už si prestala aj počítať. Zľakneš sa. Možno je to poslednýkrát, že uvidíš cit menom strach. O štyri sekundy prídeš do školy, alebo sa tak aspoň bude zdať. Na rozlúčke sa budeš trochu usmievať, len nech ti poviem, budeš priesvitná ako keby ti otec bol sklár a nie je. Opýta sa ťa niečo, vlastne iba začne, jazyk sa ti skrúti do chybného smeru, zmýli sa a iba pozdraví. Trochu rozčarovane odídeš do triedy. Sadneš si na miesto a pozdravíš najväčšej klebetnici na škole, Filipovi, ktorý sa na teba bude pozerať ako blázon a ledva povie „ahoj“, Ivane, i keď ti bude veľmi čudné to, že je ona teraz v škole, veď vždy mešká. Samozrejme, Matilde sa ani neoplatí pozdravovať, lebo je iba za tým mobilom. Ale preto tvoje tri najlepšie kamarátky ťa privítajú s teplým objatím a ty im, samozrejme, vyrozprávaš všetko, čo sa ti prihodilo ráno a ony zvriesknu, ako keby prichádzal do mesta Justin Bieber, a to len preto, aby sa s vami zoznámil, alebo tvoj krásny

Pasqualino, ktorému píšeš listy a ani on sám to nevie. V tej chvíli, keď ti srdce zažiari, do triedy vletí fyzik. Sadne si, najprv sa na vás všetkých popozerá spod okuliarov a pohľad zanechá na okne. Začne sa usmievať a povie jeho veľmi dobre známu vetu: „Aha, deti, pozrite sa, ako slniečko krásne svieti, je taký krásny deň, že by niekto mohol aj odpovedať.“ Celá trieda prevráti očami. Ale nebudete odpovedať, lebo ho budete takmer na kolenách prosiť. Dážď ťa vyprevadí domov. Neobyčajné bude iba to, že budeš šťastná, že prší. Kto vie, možno toto budú posledné šťastné slzy, ktorých sa dožiješ vo svojom malilinkom živote a smutné si ani nestihla zanechať v pamäti, kedy poslednýkrát padali, kedy ťa poslednýkrát rozhnevali a pohádali sa. Keď prídeš domov, naučíš sa ako Bonaparte bojoval proti Rusku a báseň Live z angličtiny. V rytme piesne Happyland odídeš na svoje obľúbené miesto, kde chodievaš každý deň. Lenže je to relatívne čudné miesto pre nejaké 16-ročné dievča, dobre, trochu viac čudné. Ale predsa to miesto je tvoje, iba tvoje, veľmi dobré na rozmýšľanie, žalovanie, smútenie aj smiech samozrejme. Je to miesto, ktoré pozná všetky tvoje tajomstvá, i keď ani jedno slovo nie je vypovedané. Miesto, ktoré poznáš ešte od svojho detstva, ktoré ti pripomína spomienky jedného hravého dieťaťa − teba. Je to tvoja hojdačka, zavesená o jednu vetvu starého orecha, ktorý sa ti stal najlepším kamarátom. S ním si precestovala, možno povedať, všetky kopce i doliny tvojho sveta, všetky tajomstvá mu prezradila, vysnívala všetky sny, nevylučujúc stretnutie s Lukom a tvoje rande s Leom. Teraz je možno posledná chvíľa, že si sadáš na hojdačku, ktorá ťa zavedie na ešte jednu cestu. Počúvajúc hudbu pomaly budeš sa budeš dostávať do vrelých hĺbok svojho nového sna, ešte

február 2018

3 Rozlety

jedného príbehu, tajomstva, ktoré zanecháš orechu na stráženie. Kto bude vedieť, že to bude posledné tajomstvo, že to možno bude tvoj posledný sen. Možno tvoja smrť bude tvoj posledný sen, ktorý bude trvať najdlhšie doteraz, ktorý bude mať najlepšie zážitky a predovšetkým o ktorom nik nebude vedieť, len ty. O jednej hodine a 57 minútach tma ťa odoženie. Okúpeš sa a prečítaš 4 kapitoly knihy, keď ľahne do postele tvoje telo, ktoré rozvoniava vôňou levandule. Zaspíš pokojným snom. Deň sa ešte neskončí. Zobudíš sa. Bolesť v hlave ťa zobudí. Nebude to obyčajná bolesť, ktorá prestane, keď prehltneš tabletku. Zobudíš rodičov, lebo zvrieskneš od bolesti. Zavolajú sanitku. Sanitka príde a zavezie ťa do nemocnice. V pokračovaní odhalia, že máš nádor na mozgu. Deň, keď zomrieš, začne sa ako i každý iný. Možno to bude v jeseň, na jar, v lete, v zime, možno zomrieš celkom inak. Možno, všetko je možno. Možno sa ti nestane rovnaký scenár ako mne. Zvíťazila som. Uplynuli dva roky, narástli mi vlasy, niektorý sen sa mi uskutočnil, odišla som na rande s Leom, ešte stále pracujem na mojom stretnutí s Lukom. Neprestala som navštevovať môjho najlepšieho kamaráta, ešte stále cestujeme spolu, snívame a strážime si naše nikdy nevypovedané tajomstvá. Všetko je rovnako ako minulý raz, iba jedno nie je: už viac nerozmýšľam, nehovorím a nepozerám sa na svet rovnakým spôsobom. Cieľ nášho života je nájsť iné farby než je náš čierno-biely svet. Ja som našla modrú. No, môj život sa neskončil ešte. Teraz musím nájsť zelenú. Emília-Jana Pálešová, 3. b Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v B. Petrovci (2. cena)

knihy

S nádychom 80. rokov

Supernova

aspievaj mi symfóniu. Tú, pre stratených, tam vonku, v nekonečnosti medzi svetom padnutých snov a svetom stavaným anjelmi. Zahvízdaj mi tú melódiu piesne srdca, ktorá existuje iba vo sne, pieseň hlasu, ktorý je pre mňa už navždy nemý. Dievča, ktorému sa hviezda neba jagala v očiach, neustále naháňalo svet, ktorý bol taký rýchly, že ho nemohlo nikdy dobehnúť, utekalo za ním celé dni, ktoré sa menili na mesiace, ktoré sa menili na roky. Taký krutý a neférový svet mu jedného dňa podložil nohu, po ktorej sa už žiadna živá bytosť nemohla znovu postaviť na nohy vystavené ohňom a mrazom. Vrátili ju späť k matke tak, ako jej ju aj vzali spod srdca, poležiaci, hľadiac do hviezdneho neba, na ktorom sa jedna hviezda navždy vpálila do je očí. Tá, ktorú zanechala po sebe ako jej posledný dar svetu, ktorý jej unikol, žiarila viac než ostatné hviezdy na nebi. Zanechala chlapca. Chlapca, ktorý mal svet pod nohami, jasnejšieho než najjasnejšia hviezda, chlapca supernova, ktorý oplýval múdrosťou. Mladíka, ktorý sa, vďaka zázemiu, ktoré mu matka vybudovala, a lásky, ktorú mu darovala pri dospievaní, vyšplhal na samý vrcholec piedestálu spoločnosti. Vyšplhal sa tam po schodoch, ktoré boli stvorené z ľudí, nikdy sa neobzerajúc ponad plece. Šplhal sa tam neúnavne a bez váhania. Musel sa dostať až na vrcholec, aby bol čím bližšie nebu, ktoré sa tak často odzrkadľovalo a jagalo hviezdami vždy, keď sa zahľadel hlboko do matkiných očí. Musel byť lepší, rýchlejší, silnejší než

(Goran Skrobonja – Kada kažeš da sa tvoj, Laguna 2017) ktokoľvek, aby jeho žiara nevyhasla a aby jeho matka na neho nezabudla. Všetky vrcholce sú chladné, no tie najvyššie sú najchladnejšie. Dosiahol úctu, bohatstvo, rešpekt a pokoru, ale nič z toho ho neochránilo pred chladom samoty, ktorý dovtedy nikdy nepocítil, alebo nemal času ho pocítiť. Skúsil všetko, od najdrahšieho jedla a alkoholu, najkrajších žien a najdivokejších nočných podnikov, až po diela, s akými sa v slušnej spoločnosti nesmie chváliť. Nech robil, čo chcel, toho prekliateho chladu, ktorý sa zahryzol doň ako dieťa do čokolády, sa nemohol zbaviť. Úľava prišla až po vpichnutí žily, počet nepríťažlivých červených stôp stúpal zo dňa na deň, lebo ten chlad, ktorý mrazil hlboko, až do kostí, bol stále chladnejší, silnejší a nemilosrdný. Tak prišla aj noc, v ktorej mladík supernova zažil dlhý, dlhý, dlhý pád z piedestálu slávy, bohatstva a vznešenosti. V tej noci aj jemu krutý svet, ktorému čelil úplne sám, podložil tú osudovú nohu, presne tak, ako ju vtedy tak dávno podložil aj jeho chudobnej a chorej matke. Teraz leží, tam dolu na samom dne černoty a pozerá sa na to isté nebo, na ktoré sa pozeralo aj dievča s hviezdnym nebom v očiach. Pozerá sa a kričí. Kričí hlasom zlomených, samých a stratených. Stratených, no nie zabudnutých, preto, že matka vždycky rozpozná plač svojej malej supernovy, ktorá sa skrýva v reve dospelého muža. Vladimíra Sabová, 4. a Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v B. Petrovci (3. cena)

oran Skrobonja (1962 Belehrad) je jeden z najznámejších srbských literátov. Zaoberá sa prekladateľstvom (preložil početné diela Stephena Kinga, Dana Simmonsa, Jamesa Herberta, Clivea Barkera, Iana McDonalda...), bol zostavovateľom a vydavateľom knižných vydaní (napr. dnes kultová edícia Košmar) a prejavil sa aj ako spisovateľ prózy – horor a sci-fi žánru. Za sebou má romány Nakot, Vojnici Korota, Čovek koji je ubio Teslu a Sva Teslina deca, ako aj zbierky poviedok Od šapata do vriska, Šilom u čelo, Poklade a Tihi gradovi. Nový román Kada kažeš da sam tvoj je jeho prvý nežánrový román. Ide o zaujímavú (auto) biografickú knihu, v ktorej sa Skrobonja pokúsil písať tak, že sa čitateľom predstavil ako redaktor textu, ktorý mu poštou zaslal jeho starodávny kamoš Lazar Petronijević – spevák a gitarista známej belehradskej kapely Kalkuta. Teda román začína o tom, ako Skrobonja a Petronijević boli spolužiakmi v strednej škole a dobrými kamarátmi v druhej polovici 80. rokov, keď ich belehradská mládež ešte vedela ako Goksiho a Lakiho. V tom čase Lazar Petronijević-Laki mal úspešnú rockovú skupinu, s ktorou vydal dva albumy a mal jednu hit pieseň. Avšak krásne 80. roky sa ukončili a Laki sa už na začiatku nešťastných 90. presťahoval do Holandska, kde sa prestál zaoberať hudbou. O dvadsať rokov neskoršie Laki si spomenul na Goksiho a zaslal mu svoju autobiografiu so žiadosťou, aby mu kamoš povedal, či by možno niekoho zaujímali príbehy z ich spoločných čias – z ich búrlivej mladosti v socialistickej Juhoslávii počas 80. rokov.

Prílohu Rozlety pripravujú: Jasmina Pániková, Andrea Speváková

Rozlety 4

február 2018

Ďalej rozprávanie preberá Lazar... Okrem nostalgických príbehov, ktoré sa týkajú šťastného a horko-sladkého života vo veľkej Juhoslávii a vtedajšej rock and roll hudobnej scéne, najväčšia časť románu je venovaná láske – lebo takmer celý čas sledujeme, ako sa v Lakiho živote striedajú ženy, s ktorými má úspešné alebo menej úspešné vzťahy. Dokonca, po čase sa Lazar stretá aj s Valentínou-Vanjou, ktorú pomenúva Láskou Jeho Života (LJMŽ – Ljubav Mog Života). Avšak, ako to v ľúbostných románoch zvyčajne býva, ona nie je tá, s ktorou sa Lazar nakoniec ožení. Kritici tento román porovnávajú s filmom Amarcord (1973, Frederico Fellini) a so seriálom Grlom u jagode (1975, Srđan Karanović a Rajko Grlić). Kada kažeš da sam tvoj je pomerne veľký odklon od toho, na čo nás tento spisovateľ zvykol. Ide o pomerne ľahkú, nenáročnú literatúru, ale aj o veľmi zaujímavý dokumentaristický román, ktorý hovorí o dobe, ktorá je dávno za nami a na ktorú si mnohí aj dodnes pamätajú ako najlepšiu v ich životoch. Teda, ponorte sa do osemdesiatych! Janko Takáč

komiks

DUŠAN DURMAN

Pomohol som riaditeľke Fulle Ansgarovej postaviť sa na nohy a spoločne sme sa pustili do chodieb temného labyrintu dbajúc na to, aby sme sa vyhli potenciálnym patrolám Synov Nergalových. Nasledovali sme ozveny desivého recitovania, ktoré sa odohrávalo kdesi nad nami, až sme sa dostali do veľkej cely ponorenej do červenkastých výparov. Kňažka uväznená v zariadení, ktoré som už predtým videl, sa nachádzala v centre miestnosti, obklopená podobnými dvanástimi strojmi. Každý z nich v sebe držal uväzneného jedného z pacientov ustanovizne. A videl som Morwennu ako na ich tváre a skalpy ukladá čudné modré bytosti, pripomínajúce veľké slimáky... Až teraz som ju skutočne spoznal. Bola známa ako „Pharaonne“, čarodejnica z dávnych čias, privedená späť do sveta živých nečistou mágiou Synov Nergalových. Bola cudzincom v našom svete; bola rozdelenou schizofrenickou šialenkou a jej degenerovaná myseľ sa stala bránou na druhú stranu – čo sa rozšírilo na ostatných pacientov. Orientálny muž v kapucni s nabrúsenými prednými zubmi stál pri nej a obsluhoval zariadenia.

február 2018

pc hry

Pripravuje: Rastislav Filip

anga a anime seriál Dragon Ball sa stal obľúbeným v celom svete. Výnimkou nie je ani naša krajina. Seriál začal vo forme manga publikácie v Japonsku počas 80. rokov 20. storočia. Avantúry Gokua, Vegetu, Krilina, ako aj ostatných početných postáv, ktoré bojovali o „drakove lopty“ a moc ktorých mohla zmeniť svet, boli dostupné nielen mladším generáciám, ale aj starším, ktoré sa chceli vrátiť do zašlých čias. Tento seriál je predstavený aj vo forme videohry. Najnovšia, ktorá vyšla 28. januára t. r., prichádza vo forme bojovej hry, ktorá je ako téma aj charakteristická pre samotný seriál. Vydavateľ Bandai Namco

a developér Arc System Works prišli na ideu bojovej hry, ktorá je bližšia seriálu Dragon Ball, než to bolo jej predchádzajúce vydanie. Výsledkom ich práce je hra Fighter Z, pre personálne počítače, Playstation 4 a Xbox One. Dragon Ball Fighter Z je arkádová bojová hra, v ktorej hráči majú príležitosť znovu zažiť všetky známe a dôležité momenty zo seriálu. Dej sa začína dochádzkou mimozemšťanov z planéty

Vegeta a pokračuje sa cez všetky Ságy, ktoré sú zastúpené v originálnych adaptáciách. Prvé, čo sa môže zistiť o hre, je fakt, že je vizuálny štýl veľmi podobný ostatným adaptáciám seriálu. Skutočnosť, že súčasné počítače a konzoly dokážu sprostredkovať nám rovnakú vizuálnu kvalitu ako animované filmy, je veľmi zaujímavá pre hráčov. Kombinácia 2D a 3D grafiky dovolila developérom slobodu, aby fókus celej hry bol na pocite, že je hráč odvedený do Dragon Ball sveta, bez žiadneho pocitu, že ide vlastne o hru a nie o animovaný seriál. Dizajn zvuku a jeho prezentácia umožňujú fanúšikom, aby znovu pocítili detstvo, s populárnymi špeciálnymi útokmi a zručnosťami charakteristickými pre tento seriál. Každý útok, zručnosť a lokalita sú verne prenesené do hry, umožňujúc hráčom, aby znovu pocítili adrenalín a vzrušenie, kým kontrolujú jedného z 24 postáv, koľko ich je v hre. Počet postáv môže na prvý pohľad znieť malý, avšak ten nie je náhodný. Hráči si volia tri postavy, ktoré predstavujú ich tím, s možnosťou zmeny výberu počas boju. Všetky boje v Fighter Z sú optimalizované tak, aby v každom čase dve postavy bojovali o víťazstvo, zatiaľ čo ostatní dvaja, pokým čakajú, aby prišli na rad, môžu špeciálnymi spôsobmi pomôcť svojmu kamarátovi. Zisťujeme, že je počet možných kombinácií príliš veľký, lebo každá postava

môže fungovať s hociktorou inou postavou. Samotný spôsob boja je taktiež ladený tak, aby bol príliš ľahký naučiť sa, ale zároveň ťažký ovládať ho v úplnosti. Nie je dôležité, či hráč má skúsenosť vo videohrách alebo si ich zahrá iba z času na čas. Fighter Z má v sebe celkový tréning a inštrukcie, ktoré sú špecificky zložené, aby novým hráčom umožnili zábavu a nie frustráciu. Hra taktiež prichádza s početnými možnosťami pre online hru, čo môže byť veľmi dobrým spôsobom na zoznamovanie sa s novými kamarátmi a fanúšikmi seriálu z celého sveta. Bez ohľadu na to, nakoľko ste skúsení a aké vedomosti máte o videohrách a seriáli Dragon Ball Fighter Z vám dáva možnosť oboznámiť sa tak s hrami

všeobecne, ako aj so samotným seriálom. Tím štúdia Arc System Works skutočne pochopil pointu idey seriálu, a to vynikajúco vložili do tejto bojovej hry, ktorá je nastavená pre všetky generácie.

február 2018

info-svet

Jazyková Pripravuje: Filip Filip

lokalizácia

niekdajšej dobe, keď celá IT oblasť iba začínala, bolo všetko po anglicky. To z toho dôvodu, že vývoj počítačov, operačných systémov, programovania a v princípe všetkého, čo s týmto súvisí, začal v USA, a preto nikto neriešil podporu iných jazykov okrem angličtiny. Prvé programovacie jazyky boli tiež pre jednoduchosť robené v angličtine – tento jazyk je výhodný na zadávanie príkazov a zároveň je najrozšírenejším jazykom v USA,

1992 − 1995 Microsoft odmietal zabudovať podporu pre srbský jazyk do svojich operačných systémov Windows 3.1 a Windows 95, a tak sa používatelia vo vtedajšej SR Juhoslávii museli vynachádzať – buď pri písaní používali chorvátsku alebo slovinskú klávesnicu, celkom vynechávali diakritiku, alebo používali niektorý z balíkov pridávajúcich túto podporu do operačného systému. Tieto balíky boli väčšinou vytvorené domácimi programátormi a fungovali správne, problém s nimi bol však v tom, že neboli kompatibilné medzi sebou a napr. ak by bol Word dokument prenesený na iný počítač, kde tento balík nebol inštalovaný, alebo bol inštalovaný nejaký iný, formátovanie by sa celkom zmenilo a viditeľné by boli napr. štvorčeky namiesto písmen

98 pribudla podpora srbčiny, vo Windows 2000 pribudla cyrilika a Windows XP bol prvá verzia Windows, ktorá bola úplne preložená do srbčiny. Na celosvetovej úrovni bol v tomto čase presadený štandard Unicode – tento štandard zabezpečuje podporu všetkých znakov a písem takým spôsobom, aby sa zabránilo problémom so zobrazovaním textu, napr. na webových stránkach. Je to robené takým spôsobom, že existuje spoločná databáza znakov v rôznych písmach a pri písaní sa použije to písmeno, v akom jazyku je písané. Tak napríklad oba znaky − ď a ђ v tejto databáze existujú, ale majú iný kód, ktorý je však na každom zariadení rovnaký a každé zariadenie na základe tohto kódu vie, ktorý znak má použiť a nemala by vzniknúť situácia, že by sa niečo zobrazovalo nesprávne. Unicode podpora bola postupne pridaná do operačného systému takže nebolo čo rieWindows okolo roku šiť – všetko bolo po 2000 (Windows anglicky. 2000/XP) a odvtedy Situácia sa začala sa primárne používa meniť v 80. a začiatnamiesto starých kom 90. rokov 20. štandardov, špecificstoročia. V tomto kých pre Microsoft. čase vznikli prvé V súčasnej dobe domáce počítače je už na svetovej a počítač sa z exoticúrovni podporovaná kého nástroja využíveľká väčšina existuvaného iba vo vede júcich nevymretých postupne začal stávať súčasťou s mäkčeňmi. V tomto čase ešte jazykov, weby je možné nájsť bežnej domácnosti. Vzhľadom nikto ani neriešil prekladanie takmer v každom z nich a opena to objavila sa potreba prelocelého operačného systému do račné systémy a lokalizované žiť používateľské rozhrania do srbského jazyka, aj keď sa pri aplikácie tiež. Na mobilných zariajazykov, ktoré budú čitateľné iných jazykoch z okolitých štátov deniach je to podobne, keďže iOS a použiteľné aj tam, kde angličti- (napríklad maďarský, poľský, a Android podporujú Unicode na nebola veľmi rozšírená (napr. český, slovenský) toto práve štandardy od začiatku, zobrazenie vo Francúzsku). Zároveň v tomto v tejto dobe začalo riešiť a objastránok a používateľského rozhračase začal rozmach internetu vili sa prvé lokalizované verzie OS nia vo zvolenom jazyku väčšinou a webových stránok a bolo treba Windows. Práve toto je jeden z vôbec nepredstavuje problém. vyriešiť zobrazovanie a písanie dôvodov, prečo väčšina používaNapriek tomuto fakt, že sa na znakov, ktoré v angličtine neeteľov na webe v Srbsku, dokonca začiatku všetko riešilo v angličxistujú (obsahujúcich dĺžne, aj takí, čo inak píšu cyrilikou, píšu tine, podľa mojej mienky dosť mäkčene, cyrilika a pod.) latinkou a takmer všetky stránky, vplývalo na to, aby anglický jazyk Na našej, lokálnej úrovni, okrem tých štátnych (napríklad získal pozíciu univerzálneho sveboli začiatkom 90. rokov práve vláda, RTS, RTV a pod.), sú v latin- tového jazyka, ktorú má. Keby sa s týmto veľké problémy. Pre ke. Po roku 1995 sa situácia začala lokalizovať začalo skôr, je dosť medzinárodné sankcie v rokoch meniť na lepšie, a tak vo Windows možné, že sa angličtina nikdy február 2018

nestala globálnym, svetovým jazykom – možno by týmto jazykom zostal francúzsky, ako v 50. a 60. rokoch 20. storočia, v čase rozmachu cestnej premávky (medzinárodné vodičské preukazy, niektoré dopravné značky a podobne majú text po francúzsky – napr. značka Carina-Douane na hraničných prechodoch na území celej bývalej Juhoslávie).

drobničky Aktuálne verzie webových prehliadačov: Google Chrome 63.0.3239, Mozilla Firefox 57.0.4, Internet Explorer 11.0.50, Microsoft Edge 41.16299. V architektúre X86, ktorú využívajú všetky súčasné procesory spoločností Intel a AMD, bola nájdená veľká bezpečnostná chyba, umožňujúca obyčajným programom prístup chráneným častiam pamäte – chyba sa prejavuje na všetkých procesoroch vytvorených za posledných 10 rokov a oprava spôsobuje spomalenie výkonu o 10 až 20 %. Microsoft, Canonical, Intel, AMD a rôzne iné spoločnosti vydávajú svoje záplaty riešiac túto chybu, ale niektoré z týchto záplat spôsobujú problémy (napr. záplata od Microsoft spôsobuje problémy pri štartovaní počítačov s AMD procesormi). Stránka výrobcu mobilov OnePlus bola hacknutá takým spôsobom, že škodlivý softvér kradol používateľom informácie o platobných kartách – tento bol aktívny zhruba od polovice novembra 2017 do 11. 1. 2018. Na ostrove Hawaii bola 13. januára vysielaná falošná poplašná správa o jadrovom útoku, ktorú väčšina obyvateľov dostala prostredníctvom mobilných telefónov a na základe nej vznikla panika – neskôr sa ukázalo, že poplach bol falošný a že ide o testovanie starých sirén.

horoskop Baran

21. 3. − 20. 4.

Obvykle nepatríte medzi veľkých zabávačov. Lenže v tomto období sa vám podarí vyrobiť jednu veľmi vtipnú situáciu, ktorá rozosmeje vašu spoločnosť. Vďaka tomu získate na popularite a podarí sa vám nadviazať lepšie kontakty aj s tými, s ktorými ste si donedávna nemali čo povedať. Využite to na vyriešenie malého problému, ktorý vám vznikol počas minulého týždňa.

Vedie: Aisa

Lev

23. 7. − 23. 8.

V tomto období rozhodne nehovorte nikomu, ako má alebo nemá čo robiť, veď nemáte patent na všetko, aby ste náhodou na svoje múdrosti nedoplatili. Dajte si pozor aj na zdravie, v poslednom čase vás môžu trápiť bolesti chrbta a hlavy, čím telo môže niečo naznačiť. Čakáte na to, ako sa veci vyvinú, aby ste si mohli upratať ostatné nezrovnalosti v živote. No najprv pozorne zvážte okolie.

Strelec

23. 11. − 21. 12.

Optimizmus vám pomôže pri plnení aj tých najnáročnejších úloh. Dostanete sa do pár situácií, ktoré vám nedajú spávať. Využite svoj šarm, aby ste získali priazeň a nebojte sa výsledkami pochváliť. Chyťte sa šance zmeniť mnohé k lepšiemu. Buďte ostatným príkladom, máte schopnosti, a tak ich zužitkujte naplno. Radosť z úspechu prinesie aj úľavu.

Býk

Panna

Kozorožec

Konečne sa dočkáte pochvaly a uznania za svoju snahu posledných dní. Dajte si však pozor, aby vás niekto neoklamal, komu ste doteraz plne dôverovali. Je lepšie mať oči otvorené dokorán aj vtedy, keď sa všetko javí v poriadku. Na svoju stranu sa vám podarí zlákať aj jedného večného hundroša, ktorý vám vďaka tomu prezradí jednu dôležitú vec z jeho súkromia.

Pokiaľ si svojimi návrhmi nie ste až takí istí, tak ich dávkujte len pomaly. Robte tak, aby ste vždy mohli ustúpiť a predložiť inú alternatívu. Ak váhate, poraďte sa, ale určite sa pred nikým nesťažujte, aby neprajníci neotočili vašu situáciu proti vám. Pracovné tempo môže byť rýchlejšie, ale vy zachovajte pokoj vo vnútri. Keď ide o peniaze, priateľstvo ide bokom.

Neustále rýpete do ľudí okolo seba a už ste tým mnohých neskutočne vytočili. Zastavte sa, kým je čas. Dôvera je to, čo momentálne pokrivkáva. Napravte to. Pomôže vám trocha viac trpezlivosti. Pracujte na tom, v čom ste najlepší a nebuďte rozlietaní na viacero smerov. V polovici mesiaca sa môžu trošku pokaziť rodinné vzťahy. Najmä so súrodencom.

21. 4. − 21. 5.

24. 8. − 23. 9.

22. 12. − 20. 1.

Blíženci

Váhy

Vodnár

Klebety nie sú nič pre vás, určite im nepridávajte nijak zvlášť veľký význam a snažte sa zamerať len na veci, na ktorých vám naozaj záleží. Trpezlivosť vám v tomto období bude skutočne nápomocnou. Všetko, čo sa dá, zlepšite a všetko, čo vás rozčuľuje, jednoducho hoďte za hlavu. Blízki ľudia vás milujú bez podmienok, inak to nie je láska.

Vďaka dobrej nálade nad niektorými záležitosťami mávnete rukou, no aby ste potom neboli prekvapení, že ste si zarobili na veľké problémy. Radšej sa prekonajte a všetko dotiahnite do konca. V partnerskej oblasti by ste už konečne mali ukázať svoje pravé pocity. Nenechajte sa premôcť únavou, nabite baterky tým, čo máte radi. Ak sa vám zdá obchod výhodný, poslúchnite svoju intuíciu.

Niečo silne otriaslo vaším sebavedomím a obávate sa toho, že by mohol prísť útok. Najvhodnejšie je postaviť sa tvárou v tvár vášmu nepriateľovi. Ak poznáte jeho identitu, ani na chvíľku neváhajte a konfrontujte si vaše názory. Naučte sa viac veriť si a všetko bude v poriadku. Skúste byť viac priebojnejší a veci, ktoré považujete za dôležité, musíte splniť včas a zodpovedne.

Rak

Škorpión

Ryby

Pravdepodobne vás niekto blízky požiada o láskavosť, pomôžte mu iba vtedy, ak do toho nezatiahnete aj iných a nenarobí to celkovo nikomu problémy. Inak prežívate pomerne priaznivé obdobie. Ak budete niečo potrebovať, spoľahnite sa na najbližších. Nenechajte si ujsť nové príležitosti, máte navyše. Ak si to niekto nezaslúži, nepožičiavajte mu peniaze.

Dohodnite si stretnutie s pár priateľmi, ktorých ste už dlhší čas nevideli. Tí pre vás prinesú pár inšpiratívnych nápadov, ktoré vám pomôžu nabrať ten správny smer. Hviezdy prajú tým, ktorí sú pripravení, a nie tým, ktorí ešte stále len premýšľajú. Ak budete o niečo viac rozhodnejší, určite len získate a upevníte svoje pozície. Komunikujte otvorene a nič neskrývajte.

Dostanete sa do skvelého úseku vášho života. Budete k sebe priťahovať udalosti, čo vám pomôže vrátiť stratené sebavedomie. Niekto v minulosti cielene pracoval na tom, aby ste nedokázali ohodnotiť svoje skutočné schopnosti. Mali ste pocit, že sa naozaj máte držať len v úzadí a nemať vysoké ciele. Pre vás je jednoduchšie nájsť si svoju komfortnú pozíciu.

22. 5. − 21. 6.

22. 6. − 22. 7.

24. 9. − 23. 10.

24. 10. − 22. 11.

21. 1. − 19. 2.

20. 2. − 20. 3.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman február 2018

enigma

Ilustrácia: Dušan Durman

Krížovka V tajničke je meno a priezvisko mexického herca, speváka, skladateľa a tanečníka (na fotografii).

et vzl podpora

poníženosť

polovičke: – Všimla som si, že náš sused vždy pobozká svoju manželku. – Ja pani susedku vôbec

všimla babička, ale myslela si, že je to váha... Výsledok – babička váži 700 eur. * Prišiel muž do reštaurácie a hovorí: – Toho čakania mám už plné zuby. A čašník hovorí: – Hneď vám prinesiem špáradlo. * Manžel čaká manželku pred kozmetickým salónom. Keď sa žena zjaví medzi dverami, skonštatuje: „No, čo už. Ale aspoň si to skúsila.“ * – Pán doktor, vyhodili ma z okna na druhom poschodí, doudieral som sa a takmer som si dolámal väzy. Čo mám robiť? – Nájdite si frajerku, čo býva na prízemí, – radí mu lekár. * Stoja dve fľaše pred barom a jedna hovorí druhej:

obvod

1. samohláska prostriedok na lakovanie

spojka

nepoznám.

na podlahe. Druhý deň si ho

rýmskym 500

rád (prísl.)

Ty to prečo nerobíš?

nechal som ho vedľa postele

umelý násyp

v poriadku (angl.)

pred odchodom do roboty

Kúpil som si nový notebook a

profesia, druh výrastok na trvalá papagája organizme činnosť

kopaním obrobil

Manželka hovorí svojej

Olivera Katarina

nealko nápoj

Leskovac autorka: Anna odroda Bičiajabĺk rová

zaobstará

naniesol osobné zámeno

umelo Rumun- vyrobená sko hrudka

100 kg

vpíšte BPS

kyprili pôdu

tajnička list na písanie

bytosť mimoriadnej veľkosti a sily

vpíšte RY

umenie (lat.)

Nový Sad

ženské meno

vpíšte ÉB

sitko zvratné zámeno

hlavné mesto Grécka

Pančevo

zakázaná téma

tálium osobné zámeno

čierne

spojka

skadiaľ (srb.)

augsburské vyznanie

zliatina železa a uhlíka

plošná miera

alt

röntgen

stredomorský strom

prudký dotyk predmetov

Osemsmerovka A Š A N Z A A N V I A M L S S A O J T A E S V N K A

U E I R M A N A U V Á N T

L Ž C L I A R R E N A T A

– Tak čo, rozbijeme sa? február 2018

T U Ú V I M R S Z V N A R

E R L T I M N Í I R M A Í

V I A L D A R I N A N I N

S T A N I S L A V A N N A

Ženské mená zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám šesť neprečiarknutých písmen, ktoré čítajúc radom, tvoria ženské meno (oslavujeme ho 19. februára). ANNA DARINA IRMA IVANA JARMILA JASMINA JASNA KATARÍNA KVETOSLAVA LÚCIA MARÍNA

MILNA MIRA NINA RENATA RUŽENA SILVIA STANISLAVA SVETLUŠA TATIANA VESNA

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 1999.

Rozlúštenie: Zuzana

humor

film

Three Billboards

Outside Ebbing, Missouri

anuár a február sú vo svete filmových dianí plné rôznych udeľovaní cien a vyhlasovania najlepších filmov minulého roku. Ako obyčajne, medzi nimi sa objavujú filmy rôznych žánrov, s rozličnou tematikou, od prakticky nezávislých filmov po vysoko rozpočtové filmy. Jedným z adeptov na všeobecný titul najlepšieho filmu roku 2017 je aj film Three Billboards Outside Ebbing, Missouri. Dej filmu sa odohráva vo fiktívnom mestečku Ebbing, ktoré je umiestnené niekde v strede Missouri. Tu spolu so svojím synom žije Mildred (Frances McDormand), ktorá prišla o dcéru. Tá bola brutálne zavraždená a keď ani po polroku od jej vraždy polícia s prípadom nepohla, Mildred sa rozhodne prenajať si tri bilbordy, na ktoré nechá napísať vyzývavý text pre políciu – Prečo ešte nikoho

nezatkli? Napriek tomu, že sú bilbordy umiestnené na takmer nepoužívanej ceste do mesta, vyvolá to v meste veľký rozruch. Niektorí obyvatelia Mildred podporujú, no väčšina vrátane jej ex-manžela tento čin odsudzuje a stavia sa na stranu policajného šerifa Willoughbyho (Woody Harrelson), na ktorého bilbordy

Réžia: Martin McDonagh Hrajú: Frances McDormand, Sam Rockwell, Woody Harrelson, Peter Dinklage…

priamo útočia. Ten však nereaguje impulzívne ako jeho kolegovia, neprijíma tento útok osobne a snaží sa Mildred situáciu vysvetliť a pomôcť jej. Mestečko, do ktorého je umiestnený dej filmu, pripomína typické malé mesto niekde v Spojených štátoch – zdá sa akoby malo asi 5 ulíc a väčšina obyvateľov žije v domoch, ktoré sú trochu mimo mesta a ďaleko od seba. Takéto mestečká sú práve často vyberané ako dejisko filmov, ktoré sa zaoberajú neriešiteľnou vraždou, kde lokálna polícia má problém sama riešiť prípad. Väčšinou sú to extrémne depresívne filmy jednak už témou, ale potom aj celou atmosférou – odohrávajú sa v zime, všade je sneh a tma, nie je v nich ani štipka humoru či romantiky. Three Billboards je preto príjemným osviežením, keď ide o takýto žáner, lebo napriek závažnosti situácie, v ktorej sa nachádza hlavná postava, film sa nesnaží

brať všetko neuveriteľne vážne a má aj momenty odľahčenia, humoru a všeobecne ľudského elementu. K tomu ešte i to, že sa odohráva v malom meste, ktoré vo väčšine podobných filmov už vyvoláva stiesnenosť, v tomto prípade je jeho atmosféra trochu odľahčená a nešliape po divákovi od začiatku do konca, ako to

často býva v podobných filmoch. Za svoju atmosféru, ako aj stotožniteľný element, pre väčšinu divákov film vďačí v prvom rade výbornému scenáru, ktorý pre film napísal jeho režisér Martin McDonagh, vo filmárskych kruhoch všeobecne uznávaný ako scenárista, známy najmä svojimi divadelnými hrami. Avšak osvedčil sa aj ako režisér, keďže jeho prvý a zatiaľ jediný krátky film získal Oscara a predchádzajúce dva celovečerné filmy In Bruges a Seven Psychopaths boli kritikou, ako aj divákmi, dobre oceňované. Z celého jeho filmového repertoáru vidieť, že si rád vyberá témy, ktoré sú na prvý pohľad vážne a depresívne, ale dokáže do nich vniesť humor. Okrem scenáristického a

či už tematicky, umiestnením alebo už spomínanou nadľahčenou atmosférou. Najväčšou prednosťou filmu Three Billboards sú však herecké výkony. Je zaujímavé, že už pri písaní scenára McDonagh mal hneď na mysli hercov, ktorých do filmu obsadí – Frances McDormand a Sama Rockwella a evidentne ich presne odhadol, keďže im roly sedia ako uliate na mieru. Frances McDormand už predtým stvárnila ženské postavy, ktoré sú hodne vulgárne, drsné a neprístupné a ani tentoraz svojím výkonom nesklamala. Sam Rockwell bol tiež už neraz obsadený do komickej roly trochu prihlúpeho chlapa, ktorý často ak

režijného spracovania, film je na vysokej úrovni aj keď ide o vizuálne spracovanie a vytvorenie celkovej atmosféry. Tu treba vyzdvihnúť hlavne hudbu Cartera Burwella, ktorý patrí medzi známych filmových hudobných skladateľov a už predtým písal hudbu pre oba filmy M. McDonagha a často spolupracuje aj s režisérmi Joelom a Ethanom Coenom. To asi nie je úplná náhoda a je to asi jeden z dôvodov, prečo sa môže stať, že niekomu bude film Three Billboards pripomínať dielo týchto bratov scenáristov − režisérov,

nie je úplne negatívna postava, tak býva aspoň prezentovaná ako negatívna postava, ale s dobrým srdcom. Ani v tomto filme to nie je výnimkou, ako ani jeho výborný výkon. Okrem postáv, ktoré boli šité na mieru, aj ostatní herci svoje roly stvárňujú veľmi dobre, kde treba vyzdvihnúť hlavne výborného Woodyho Harrelsona. Film bol všeobecne dobre prijatý aj kritikou, aj divákmi v kinách. Diváci mu dávajú na rôznych stránkach veľmi vysoké hodnotenia a v čase písania tohto článku, i keď sa film ešte

február 2018

nerozbehol naplno vo všetkých kinách v Európe, celosvetovo zarobil cez 43 milióny dolárov (gross). To sa na prvý pohľad, najmä v porovnaní s letnými trhákmi, nezdá až tak veľa, ale vzhľadom na to, že film mal rozpočet 12 miliónov, je to celkom slušné zhodnotenie. Kritici mu dávajú vysoké hodnotenia a vyzdvihujú hlavne herecké výkony. I keď v čase písania článku ešte väčšina prestížnych filmových cien nebola udelená a ešte neboli zverejnené ani nominácie na niektoré, vrátane Oscarov, je veľmi pravdepodobné, že Three Billboards Outside Ebbing, Missouri sa objaví medzi nominovanými a ocenenými filmami, minimálne práve v hereckých kategóriách. Prakticky jediná negatívna kritika na film je otázka rasizmu. Ako bolo spomínané aj v minulom čísle Vzletu, je to téma, ktorá sa nás Európanov netýka tak veľmi ako Američanov a väčšinou nás až tak ani nezaujíma. Na rozdiel však od filmu rozoberaného v minulom čísle, vo filme Three Billboards je táto kritika ešte menej opodstatnená. Je pravda, že niektoré postavy, ktoré by sme nakoniec mohli označiť aj ako pozitívne, majú vo filme nejaké poznámky k rasovej otázke, ale rozhodne nemožno povedať, že by toto bolo témou filmu alebo niečo, čím by sa film mal zaoberať. Je to skôr na dokreslenie charakteru a nemožno ani jednoznačne tvrdiť, že by tieto postavy neboli vo filme v nejakej podobe potrestané. Zostáva však vidieť, vzhľadom na momentálnu náladu v Hollywoode, či práve takéto výčitky pri udeľovaní cien uškodia, alebo nie. Film Three Billboards Outside Ebbing, Missouri si jednoznačne zaslúži objaviť sa medzi nominovanými filmami na najlepšie filmy v roku 2017, najmä vďaka svojim hereckým výkonom a režijnému a scenáristickému spracovaniu. Pravdaže, má svoje chyby a niektoré slabšie miesta, ale všeobecne je príbeh prehľadný, logický a pre diváka pútavý. Napriek tomu, že v jeho podstate leží brutálny a depresívny príbeh, jeho tvorcom sa podarilo urobiť film, ktorý po divákoch od začiatku nešliape a ktorý si dokážu užiť, ktorý ich osloví a zaujme bez toho, aby z kina vychádzali ubití. Stanislava Sládečeková

komentujeme…

Zlatý glóbus

Catherine Zeta Jones

Halle Berry

Salma Hayek

v humánnom duchu a čiernom rúchu

oznel až 75. ročník televízneho a filmového ocenenia Zlatý glóbus, ktorý sa udeľuje každoročne na začiatku roka. V tomto roku sa niesol v netradičnom duchu. Všetky oči či už médií alebo verejnosti sa totiž kochali v nádherných extravagantných a luxusných róbach od najznámejších návrhárov. V posledných rokoch šaty boli v pestrých farbách, pokiaľ tomuto ročníku dominovala čierna farba a teda aj čierne šaty. Čiernu si zvolila väčšina ľudí, určite sna-

žiac sa zvýšiť povedomie a bojovať proti sexuálnemu obťažovaniu. Týmto gestom chceli vyjadriť solidaritu obetiam sexuálneho násilia. Zameriame sa na šaty celebrít, v ktorých sa ten večer zaskveli. Catherine Zeta Jones, skvelá herečka, nosí róbu Zuhaira Murada. Je jedna z najkrajších šiat na večierku. Avšak pani Jonesovej, u ktorej sa už pociťujú roky, nie veľmi svedčí. Priesvitné čierne dlhé šaty s vyšívanou vzorkou a trblietavými detailmi by sme očakávali na mladších ženách. Negatívne tiež hodnotíme veľký výstrih, ktorý už nie je ako má byť. Jej vizáž je tiež nie na veľmi dobrej ceste. Aby sme neboli len

Angelina Jolie

Sarah Jessica Parker

február 2018

negatívni, pochválime náušnice a prsteň zelenej smaragdovej farby, ktoré sú nádherné a k tomu v tejto sezóne in. Halle Berry − žena mačka – začneme najprv vizážou, ktorá je perfektná a vniesla jej mladosť do tváre. Nemožno sa veľmi pozitívne zmieniť o voľbe šiat, ktoré sú skôr akoby šla na plesový festival, kde sa môže v šatách dobre roztočiť. Horná časť šiat je vynikajúca krásna čipka s priesvitnými časťami. Rukávy od ramena sú pri tele,

>>>

Dakota Johnson

komentujeme…

Kendall Jenner

>>> a potom sa pomaly rozširujú ku koncu rúk, a tak tvoria zvoncový tvar, ktorý sa vrátil zase do sveta módy. Dolná časť je prehnaná, pretože je krátka na takýto galavečer. Salma Hayek − krásna žena, na ktorej roky vôbec nevidieť. Kabelka strieborná úplná topka. Šaty sú nádherné, aj keď sú veľmi jednoduché a príliš veľa lesklej lykry na jedny šaty. Z takého materiálu sa zvyknú šiť tanečné šaty, ktoré sú ešte aj vyzdobené. V strede šiat sú zošívané, čo nepôsobí pekne. Náhrdelník zo striebra tam nemal byť a namiesto toho by lepšie zapôsobil výraznejší opasok, aby skryl prechod a súčasne aj šaty oživil. Angelina Jolie má extrémne jednoduché šaty, v ktorých vyzerala očarujúco nádherne, elegantne; asi by sme tu mohli do nekonečna

Heidi Klum

Margot Robbie

ísť s pozitívnymi komentármi. Jolieová bola jedna z mála, ktorá mala moderne veľké rukávy a na nich prišité perie, ktoré je hitom a trendom. Šaty jej prikryli telo a ramená mala z priesvitného materiálu. V týchto šatách vynikla jej tvár. Sarah Jessica Parker − hviezda seriálu Sex and the City, prehnala s touto róbou na galavečeri. Akoby mala všetko nahádzané, čo nedáva zmysel. Spodnička, korzet, rukávy, brošňa na opasku... Všetko by to bola topka, keby bolo každé osobitne. Takto je len nevkusne nahustené, nezladené a príliš iritujúce. Dakota Johnson má zamatové šaty značky Gucci. Sú bez jednej chyby, dokonca zamat je in. Určite sa o nej bude komentovať. Jednoduché, doplnené opaskom a vzadu štrasové, výrazne zdobené.

A práve tým určite nebola neprehliadnuteľná. Kendall Jenner je určite dokonaný outfit večera. Návrhár tu vedel odhadnúť, kto bude nosiť a kto bude vedieť vynosiť. Takéto šaty sa nehodia každému. Sú veľké s viac podšiat a tvorí ich viac materiálov, ktoré perfektne sedia či navzájom si ladia. Doplnky nemala výrazné, okrem náušníc, ktoré iba doplnili túto kombináciu, a tiež topánky na opätku a spredu špička a ramienok okolo nohy. Jenner patrí na vrchol rebríčka – zasluhuje si známku 10. Heidi Klum nosí šaty akosi príliš čudné. Možno by inak pôsobili, keby sa rozdelili na dve časti. Oveľa krajšie by zapôsobil korzet a dolu šaty jednoduchého kroja, alebo naopak. Sandálky na opätok sú krásne a tie s ramienkami sú v tejto sezóne hitom.

móda

Február

Zima pokračuje vo svojom obvyklom rúchu, ale my sa môžeme so svojím šatníkom pohrať a do exteriéru sa vystrojiť do extravagantného tvídového kabáta s krátkymi rukávmi či káro bavlnenej košele. Oboje vynikajúco ladia s trendy úzkymi, pružnými menčestrovými či keprovými nohavicami. Keďže vonku stále panuje chladno, vlnený, flaušový kabát a šaty z hrubého úpletu budú správnou voľbou. Mgr. art. Iveta Jelinek

február 2018

Caitriona Balfe Margot Robbie má nádherné šaty. Na prednej strane je vyšívaný vzor striebornej farby. Výšivka poznačila toto obdobie v každom segmente nejakej veci oblečenia alebo módneho doplnku. Dlhý výstrih až do pása ju otvoril, ale ramienka zapôsobili príliš špicato. Caitriona Balfe nič pozitívne nepriniesla, veľa všetkého, ramienka na šatách, zvlášť doplnky na rukách sú absolútne out. Na šate má tiež nadšitý doplnok a od toho ide rozšírený kroj šiat, ktoré s ničím nemá nič spoločné. Bez týchto uvedených prvkov zostali by iba šaty priliehavé k telu a ramienka. Tým by sa jej nohy zvýraznili a takisto aj krásne lodičky s ramienkami. Alexandra Horvátová Foto: Express

NBA špeciál

taré novinárske porekadlo či nepísané pravidlo hovorí, že nie je správa, keď pes uhryzne človeka, ale keď človek uhryzne psa. Z tohto výroku uzavierame, že je novinárstvo založené na vždy nových údajoch a informáciách, na ktoré má novinár, alebo ten, kto sa novinárstvom zaoberá, byť stále hladný! Samozrejme, nestačí iba byť hladný, zvedavý a investigatívny. Na úspech a kvalitnú prácu je predovšetkým potrebná aj podpora redakcie alebo kolektívu, teda spoločnosti, v ktorej novinár pôsobí a tvorí. Tento princíp je dôležitý v každom odvetví novinárstva, pretože nestačí iba podať informácie publiku, ale si verejnosť treba vedieť prilákať, zaslúžiť a neskoršie sa za ukázanú dôveru aj odvďačiť. Preto nestačí iba povedať, že sa v polovici februára v Los Angeles bude hrať NBA All Star víkend, ale treba sa pokúsiť a túto správu zaujímavým spôsobom predostrieť. Keď sa vrátime do roku 1891, nájdeme údaj, že kanadský lekár James Naismith práve vtedy predostrel základné pravidlá novej hry, ktorú vymyslel. Bol to basketbal, ktorý sa neskoršie rozšíril po celom svete, ale najpopulárnejší a najatraktívnejší zostal práve v krajine, v ktorej aj vznikol – v Spojených štátoch amerických.

NBA show Podľa údajov stránky www.ranker.com, basketbal je tretím najpopulárnejším a najsledovanejším športom v USA (po americkom futbale a bejzbale), za čo je najzaslúženejšia, samozrejme, NBA liga. Založená bola v New Yorku roku 1946 a je jednou zo štyroch najväčších profesionálnych športových organizácií či líg v USA a Kanade (popri NFL, MLB a NHL). V NBA hrá 30 klubov, z čoho je iba jeden z Kanady (Toronto Raptors) a už sa veľakrát za viac ako 70 rokov existencie stalo, že kluby zaniknú, alebo sa presťahujú z jedného do druhého mesta. Do prvej kategórie patria napr. Anderson Packers, Pittsburgh Ironmen, St. Louis Bombers a iné, zatiaľ čo sa z mesta do mesta presťahovali Vancouver Grizzlies (dnes Memphis), San Diego Clippers (dnes Los Angeles Clippers), Kansas City Kings (dnes Sacramento), ako aj Seattle SuperSonics, ktorí sú dnes Oklahoma City Thunder. NBA liga má svoju regulárnu časť, v ktorej všetky kluby zohrajú 82 zápasov, po ktorých osem najlepších z východnej a západnej konferencie hrajú play-off. Liga vrcholí v júni, keď sa vo veľkom finále stretajú víťaz Východu a Západu a bojujú o NBA prsteň. Najúspešnejšie kluby v dejinách sú Boston Celtics a Los Angeles Lakers, ktorí spolu majú vo svojej kolekcii takmer polovicu všetkých NBA titufebruár 2018

lov a iba potom nasledujú Chicago Bulls a Philadelphia / San Francisco / Golden State Wariors.

NBA zaujímavosti S NBA ligou a športovou kultúrou v USA vôbec sú späté aj názvy klubov – zložené sú z názvu mesta, ku ktorému je pridané niektoré zviera, jav... V tomto kontexte v Amerike bol urobený aj prieskum o najvtipnejších, alebo najdivnejších menách NBA klubov. Medzi také patria Utah Jazz, pretože tento štát na americkom juhozápade žiadny súvis s týmto hudobným žánrom nemá, tiež Los Angeles Lakers, lebo v okolí kalifornskej metropoly nie je žiadne jazero. Február je v NBA mesiacom, keď sa tradične hrá All Star zápas, ktorý tohto roku bude 18. februára prebiehať práve v Los Angeles. Bude to šiestykrát v 67-ročných dejinách All Star zápasov, že sa hrať bude práve v Los Angeles.

All Star weekend 2018 NBA All Star zápas je iba súčasťou NBA All Star víkendu, ktorý zahŕňa aj početné iné eventy – NBA All-Star Celebrity Game, Rising Stars Challenge, Slam Dunk Contest... Na vlaňajšom vydaní All star víkendu Nikola Jokić hral

šport

Rising Star Challenge a na tohtoročnom vydaní All Star Rising Stars Challenge bude hrať Bogdan Bogdanović, ktorý má, ako rookie, za sebou zatiaľ veľmi dobrú NBA sezónu. V NBA momentálne hrajú piati naši basketbalisti – Bogdan Bogdanović, Nikola Jokić, Miloš Teodosić, Boban Marjanović a Nemanja Bjelica. Mnohí bývalí basketbalisti z našej krajiny v NBA zanechali veľké a úspešné stopy – Vlade Divac, ktorý zohral až 16 NBA sezón, Predrag Stojaković, Vladimir Radmanović a ďalší. NBA prsteňom sa ovenčili iba spomenutý Stojaković hrajúc za Dallas Mavericks, tiež Darko Miličić v radoch Detroit Pistons, ako aj Ognjen Kuzmić, ktorý bol v tíme Golden State Wariors, keď vyhrali v NBA lige roku 2015. Na NBA All star zápase zohrali len Peđa Stojaković (2002 − 2004) a Vlade Divac (2001). Na záver spomenieme ešte aj hráčov z našich priestorov, ktorí bola na drafte, ale v NBA nikdy nehrali. Sú to Dejan Bodiroga, ktorého roku 1995 draftovali Sacramento Kings, ale v NBA nehral, Miloš Vujanić (New York Kniks), Milan Mačvan (Cleveland Cavaliers), Rade Zagorac (Boston Celtics), Ognjen Jaramaz (New York Knicks)... NBA All star weekend je veľmi populárnou športovou udalosťou v USA, ale mnoho fanúšikov má aj v Európe a Srbsku. Miroslav Gašpar Foto: FIBA

stars

Black Rebel Motorcycle Club

Wrong Creatures

(Vydavateľstvo Vagrant Records, 2018)

merická rocková kapela zo San Francisca Black Rebel Motorcycle Club (BRMC) tvorí svoju hlučnú verziu psychodelického rocku od roku 1998. Skupinu tvoria gitarista a spevák Peter Hayes, basista a spevák Robert Levon Been a bubeník Leah Shapiro. Teda, presne pred 20 rokmi Hayes a Been založili BRMC s ideou tvoriť hudbu, ktorá bude najviac pod vplyvom kapiel akými sú The Rolling Stones, T. Rex, The Velvet Underground, Love and Rockets, The Jesus and Mary Chain a The Verve. Kapela dodnes vydala sedem albumov: B.R.M.C (2001), Take Them On, On Your Own (2003), Howl (2005), Baby 81 (2007), The Effects of 333 (2008), Beat the Devil‘s Tattoo (2010) a Specter at the Feast (2013). Začiatkom tohto roku im vyšla aj osma platňa – Wrong Creatures. Ide o album prevažne mierného tempa, kde hlučnú gitaru podporuje mocná rytmová zložka (bas a bubny). Na 12 piesňach mohutné rockové riffy dávajú hudbe sčasti príchuť garážového rock zvuku, niekde elementy stoner rocku, niekde zase prímesy post rocku, ale v podstate toto je len skvele zmodernizovaný hard rock, rock and roll, aký sa hrával a hráva od konca 60. rokov. Na Wrong Creatures vynikajú piesne z centrálnej časti platne: Haunt, Echo, Ninth Configuration a najlepšia je záverečná All Rise. Aj po 20-ročnej činnosti, táto trojčlenná banda zbojníkov ešte stále má čo povedať! Janko Takáč

Populárny

boy next door

ohto 27-ročného speváka a skladateľa si verejnosť obľúbila ešte v roku 2009, keď si Charlie založil vlastný kanal na YouTube. Tam zverejňoval akustické covery populárnych piesní a komické videá. O dva roky neskoršie sa zúčastnil súťaže Can you sing?, na ktorej spolu so speváčkou Emily Luther spievali pieseň Someone like you – a vyhrali! Svoj prvý singel Marvin Gaye (v ktorom účinkuje aj speváčka Meghan Trainor) vydal

vo februári 2015. V tom istom roku ako skladateľ, producent a spevák sa prejavil v piesni See You Again, ktorú nahral spolu s Wiz Khalifa. Pieseň bola soundtrackom k filmu Fast and Furious 7 (slov. Rýchlo a zbesilo), ktorú venovali zosnulému hercovi Paulovi Walkerovi. Táto pieseň zožala obrovský úspech v celom svete. V apríli zverejnili emotívne nabitý videoklip k tejto piesni a ten má v tejto chvíli viac ako tri miliardy prehľadov. Tento úspech bol dobrým vetrom do plachiet a v rovnakom roku Charlie vydal

február 2018

druhý singel One Call Away, ktorý bol v Spojenom kráľovstve na 26 mieste, Spojených štátoch amerických na 12 a v Austrálii na 4 mieste. V januári 2016 vydal prvý album Nine Track Mind a umiestnil sa na 6 mieste Billboard 200. Album obsahuje 12 piesní, z ktorých sa ako najpopulárnejšie vyčlenili We don‘t talk anymore (v piesni účinkuje aj Selena Gomez) a už spomínané One Call Away a Marvin Gaye. V apríli minulého roku svojich fanúšikov potešil novou skladbou. Pieseň Attention hudobní kritici ohodnotili ako mix hudobných elementov z 80. rokov s prímesami soft-soulu a funku. Touto piesňou avizoval druhý album, ktorý je naplánovaný na máj. Druhou piesňou na albume bude pieseň How Long. Verejnosti ju predstavil v októbri, ako aj videoklip, ktorý má zatiaľ 250 miliónov prehľadov. Táto pieseň je populárna aj v našej krajine. Napr. na rebríčku Play rádia sa nachádza na druhom a na Rádiu As Fm na piatom mieste. Už v prvý týždeň v tomto roku v éteri sa ocitla nová pieseň If You Leave Me Now. Ide o a capella skladbu, ktorú Charlie spieva so skupinou Boys II Men. Zatiaľ iba zostáva čakať mesiac máj a jeho druhý album. Ak aj ostatné piesne budú ako prvé dve, nepochybíme, ak povieme, že bude to ešte jeden úspešný rok pre Charlsa Putha. Zaslúžene! J. P. Foto: Atlantic records