Vzlet 03 2011

Film

PC hry

EkokĂştik

Hudba

Habakuky

, svet podla Dobšinského rozprávok Habakuky na návštevníkov pôsobia ozaj čarodejne

Kinooperatér za pomoci starodávneho projektora premieta starodávne kreslené filmy

V domčeku v tvare veľryby pán majster drevorezbár vyrába a predáva suveníry z dreva

Vysnívané Habakuky Neďaleko Banskej Bystrice v turistických Donovaloch na Slovensku sa nachádza malebná minidedinka utvorená podľa rozprávok Pavla Dobšinského a pomenovaná Habakuky.

Ak sa niekedy ocitnete v týchto končinách, dajte si učariť Dobšinského rozprávkam zhmotneným v priam čarovnej dedinke, v ktorej dominujú domčeky v tvaroch obrovského vajca či draka alebo rozprávkového hradu. Známe Dobšinského príbehy, ako napríklad Zlatá priadka, Veterný kráľ, Prorok Rak či Nebojsa dennodenne oživujú herci, animátori a hudobníci v pätnástich originálnych domčekoch netradičnej architektúry.

Priamo pred očami divákov svoje umenie prezentujú i ľudoví remeselníci. Fantazijná, ale pritom skutočná dedina je venovaná svetu rozprávok práve tak, ako ich poznáme z detstva.

Zabavte sa aj vy, vážení čitatelia Vzletu, v tomto rozprávkovom svete, kde sa nemôžu nudiť ani dospelí...

Rozprávka bez draka akoby ani nebola rozprávkou...

Domček v podobe čižmičky s obrovským vajcom vzbudzuje obrovský obdiv

Michal ĎUROVKA Pohľad na Habakuky z vtáčej perspektívy Jedinečná architektúra necháva návštevníka bez textu...

Zámok na vode Okrem čerstvého horehronského vzduchu nechýba ani minijazierko

Je tu aj hodovňa pre hladných a smädných

2 | vzlet | marec 2011

OBSAH

INTRO

Ahoj, vzletovci,

YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

S pozdravom Stevan Lenhart Foto: O. Filip

Ilustrácia: Dušan Durman

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Juraj Bartoš, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Vladimíra Dorčová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Marína Hríbová, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Mária Kotvášová, Marína Krišková, Ivana Kuľová, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Vladislava Lovásová, Jasmina Marček, Stanislava Sládečeková, Hana Slavková, Andrea Speváková, Slađan Daniel Srdič, Janko Takáč, Vlastislav Valentík, Vesna Valihorová-Filipovićová, Ivana Vereski • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Zuzana Kopčoková, Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí: RAĐENOVIĆ Nový Sad • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.hlasludu.com/vzlet E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa

zima zrejme nechce opustiť tieto priestory až pokým celkom neprejde obdobie, ktoré jej podľa kalendára odjakživa patrí. Pre nízke teploty teda aj v marci trávime viac času v izbách než vonku, čo nám, pravda, už aj zunovalo, ale to nás zároveň navádza viac sa venovať literatúre, hudbe, výtvarníctvu, filmom alebo komiksom, dočítať vybranú knihu, dopracovať vlastné verše alebo kresby, či zdolať povinnú učebnú látku, a tak sa čoskoro pokojne oddať čaru jarnej pohody, ktorá je vôkol nás čo nevidieť. Hm, nevieme, nakoľko sa nám týmito slovami podarilo odohnať mrzutosť z chladivého začiatku marca, ale pred vami je predsa nové číslo Vzletu, znovu pestré, aktuálne a hádam aj zaujímavé…

Keď ide o posledné správy, práve sa pracuje na dokončení modernejšej podoby internetovej stránky nášho a vášho časopisu, ktorá bude obsahovať nielen príspevky z tlačeného Vzletu, ale tiež aj stále nové zaujímavosti, galérie s foto- a videomateriálom, rubriky s vašimi prácami a iné.

Do budúcna teda budeme očakávať vaše návrhy a príspevky nielen pre tlačený, ale aj online Vzlet…

Vysnívané Habakuky . . . . . . . 2 Zborník prác 40 rokov časopisu Vzlet . . . . . . . . . . . . . 4 Po nábreží / Filotínky . . . . . . . 5 Ako na vysokú školu na Slovensku? . . . . . . . . . . . . . . 6 Časopis Oáza / Z nášho uhla / Rozhovor o ateizme . . . . . . . . 7 Anna Zorňanová / Anna Madacká . . . . . . . . . . . . . 8 Hanka Bolehradská / Blanka Pavelová . . . . . . . . . . . . 9 Úrovne občianskej spoločnosti / Ekokútik / Listujeme v Slovníku cudzích slov . . . . . . . . . . . . . . 10 Rekordy zo sveta rastlín / Eiffelova veža / Vedeli ste, že... . . . . . . . . . . . . 11 Deň Sv. Valentína v Starej Pazove a Kysáči . . . 12 Story . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13 Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . . . 14 Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15 Próza . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16 Komiks: William Henrich …17 Horoskop . . . . . . . . . . . . . . . . 18 Enigma / Humor . . . . . . . . . . 19 Info-svet / Knihy . . . . . . . . . . 20 PC hry: Plants vs. Zombies. 21

ČLENOVIA REDAKCIE VZLETU mali ďalšie pracovné posedenie v miestnostiach NVU Hlas ľudu dňa 17. februára 2011. Listovali v nedávno vytlačenom Zborníku prác 40 rokov časopisu Vzlet (o ktorom obšírnejšie píšeme v tomto čísle na strane 4) a pozreli si pracovnú verziu novej webovej stránky časopisu. Analyzovali februárové číslo a podávali návrhy tém budúcich príspevkov, taktiež sa rozprávali o možných bodoch programu blížiaceho sa Stretnutia pod lipami, ktoré sa v tomto roku uskutoční po 40-krát…

Ináč, redakčné schôdze Vzletu nie sú zatvoreného typu – môžete nás navštíviť už na nasledujúcom zasadnutí, pocítiť redakčné ovzdušie a povedať nám, ako sa vám pozdáva časopis. Predtým nás kontaktujte a my vás povoláme.

Budeme sa tešiť z vašej návštevy.

Film: The King’s Speech . . . 22 Film: Šišanje / Berlinale 2011 . . . . . . . . . . . . 23 Live reports: Virvel / Móda . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24 Nové albumy / Punk lyrika . . . . . . . . . . . . . . . . 25 Avril Lavigne / Sonata Arctica / Február . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26

Na titulnej strane: Habakuky (foto: Michal Ďurovka) marec 2011 |

vzlet | 3

ˇ zborník prác 40 rokov casopisu Vzlet

MAREC Pôvodne bol marec v rímskom kalendári prvý mesiac v roku. Podľa gregoriánskeho kalendára je však tretí mesiac v roku. Má 31 dní. V období okolo 21. marca nastáva jarná rovnodennosť, čo znamená, že Slnko pri svojom zdanlivom ročnom pohybe pretína svetový rovník – prechádza z južnej pologule na severnú.

Marec je mesiacom knihy, ale aj mesiacom internetu.

Podľa internetových zdrojov: Vladislava Lovásová

z archívu dátumov 8. marca 1911

(pred 100 rokmi) prvýkrát sa v Európe oslavoval Medzinárodný deň žien, pôvodne socialistický sviatok oslavy žien a boja za ich rovnoprávnosť. Ako dátum tohto sviatku bol stanovený 8. marec na počesť veľkého štrajku newyorských krajčírok z textilných tovární, ktorý sa konal v tento deň roku 1908. Tieto ženy bojovali za zrušenie desaťhodinového pracovného času, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam. Deň žien bol stanovený na Prvej medzinárodnej ženskej konferencii v meste Kodaň (Dánsko) v roku 1910 na návrh nemeckej bojovníčky za práva žien Kláry Zetkinovej. V roku 1975 bol Medzinárodný deň žien oficiálne uznaný Organizáciou spojených národov.

25. marca 1811

(pred 200 rokmi) narodil sa Karol Štúr, slovenský básnik, kňaz a učiteľ. Svoje diela písal po česky, publikoval v almanachu Plody a vo viacerých časopisoch. Tiež sa venoval prekladom diel Platóna a Aristofana z gréčtiny. Zomrel roku 1851.

26. marca 1911

(pred 100 rokmi) narodil sa Tennessee Williams, významný americký dramatik, predstaviteľ psychologickej drámy. Je autorom väčšieho počtu hier, z ktorých niektoré predstavujú vrchol americkej dramatickej tvorby – napr. Zápas anjelov, Sklený zverinec, Električka zvaná Túžba, Mačka na horúcej plechovej streche.

Zomrel roku 1983.

Pripravil: sl

Prvá knižka o našom časopise Ako sme avizovali v

na margo jubilea, v ktorých pozoruje štyridsať rokov politického zázemia Vzletu, pokým Vladimíra Dorčová sa zaoberá úvodníkmi v našom časopise zo 70. a 80. rokov minulého storočia. Jazyková redaktorka Vzletu Anna Horvátová hovorí o jazykovej úrovni textov v našom časopise s prihliadaním na aspekt dynamickej podoby modernej slovenčiny.

Bývalá redaktorka Vzletu Anna Francistyová si pripomína niekdajšie rubriky a spolupracovní-

predchádzajúcom čísle, v priebehu februára vyšiel zborník prác pod názvom 40 rokov časopisu Vzlet. Knižka obsahuje 21 textov na témy dejín, koncepcie a rubrík Vzletu, v niektorých prácach sú vyjadrené spomienky bývalých redaktorov a spolupracovníkov a hovorí sa aj o dizajne časopisu a jeho možných perspektívach do budúcna. Väčšina uverejneRubrika Rozlety a najvýraznejší ných príspevkov bola prvýkrát autori básní vo Vzlete sú téma, predstavená na okrúhlom stole ktorou sa zaoberá Zuzana z príležitosti Čížiková. Reminiscencie osláv štyridsiana roky spolupráce s časotych narodepisom Vzlet a zaujímavé nín časopisu postrehy o jeho minulosti Vzlet (dňa 16. vo svojich textoch podáoktóbra 2010 vajú Jaroslav Litavský, v Báčskom Martin Prebudila, Martin Petrovci), Širka, Pavel Matúch, niektoré texty Annamária Boldockáboli do zborGrbićová, Ján Špringeľ a níka zaradené Ružena Kraticová, pokým dodatočne. V vlastné vzletovské prínasledujúcich spevky interpretujú riadkoch podádnešné členky redakcie vame prehľad tohto časopisu Andrea uverejnených Speváková a Stanislava príspevkov.

Sládečeková. Vývin jedAktuálny Komentujú celkový vzhľad zborníka: Miroslav nej z najstarších rubrík v zodpovedný Dobroňovský (grafický redaktor) a Stevan Lenhart tomto časopise – Móda redaktor tohto (redaktor vydania) – stručne spracovala Foto: O. Filip Mgr. art. Iveta Jelinek, nad budúcnosťou tlačených médií a teda aj Vzletu sa zamýšľa Janko Takáč. Dizajn a zalomenie časopisu Vzlet je téma, ktorou sa v bohato ilustrovanom príspevku zaoberá Jana Strakúšeková.

V zborníku je tiež uverejnený zoznam hlavných a zodpovedných redaktorov Vzletu v období 1970 – 2010, ako aj fotografia účastníkov okrúhleho stola a vydanie je zaopatrené menným registrom.

Knižka 40 rokov časopisu Vzlet má 112 strán, niektoré príspevky sú ilustrované archívnymi Vnútorná strana obálky Foto: iv fotografiami, ilustráciu na obálke vypracovala Ivana Vereski, vydavateľom je Novinovokov, ako aj podmienky, za akých časopisu Stevan Lenhart píše o vydavateľská ustanovizeň Hlas sa kedysi pracovalo na časopise, rôznych obmenách spoločenľudu. v podobnom tóne je ladený aj sko-zábavnej koncepcie Vzletu príspevok bývalého technicv priebehu štyroch desaťročí, S. L. kého redaktora Jána Hlaváča. v druhom príspevku uvádza prehľad doterajších ročníkov Stretnutia pod lipami a v ďalZborník prác 40 rokov časopisu Vzlet si možno zaobstarať v šom texte sa venúva autorom miestnostiach NVU Hlas ľudu v Novom Sade. Dodatočné infora hrdinom vzletovských komiksov. Vladimír Valentík prispel mácie možno získať na tel. číslo: (021) 472-08-40. postrehmi a poznámkami

4 | vzlet | marec 2011

PO NÁBREŽÍ

Umorňí som ako mazga odhovárať, aľe voľačo skróz druhuo. Pa stvárňe mi príďe, že polúďim. Ľem čo si potom počnú mojí matorci?! Kerí ma f posľedňej dobe finansíraju Ilustrácia: Dušan Durman

Ňemám pojma pojmovitiho, čo sa dešáva, čo mi je. Bruka-ňi bruka, aľe stvárňe: ňišt sa mi ňedá, vopšte ňišt ma f posľednom čase ňeinteresuje, ňišt ma ňevinervíra aňi ňeuzbúďi, aňi ma ňerastúži, aňi ňeobraduje.

Oseťím sa prázňi ako izlog v napusťeňej rádňi f sľepej uľici nadómak supermarkétu. Ňéjďe sa mi aňi do škoľe aňi do diskáťu, čak aňi na utakmicu omíľeňiho tímu. Šecko mi je rávno dokosova. Pošízďiť iďem, že ňevjem rázloge. Aj že som ceľí malaksaľí. Aňi ľem ňeslúťim, čo by ma mohlo pokrénuť. Bojím sa, že mi ňínto ľjeka.

Pajtos ma sávetuje, abi som to próbau rješiť na náučňej báze. Misím vraj prvo identificírať úzroke mójho aktuélňiho stáňa a potom sa opreďeľiť za voľakerú s poznatich metódou, kerje voďja g otstráňeňju problému, kerí ma konstantňe zezá uš pár dňí. Uglávnom, ak sa ňevarám, otkedi sa ohreja...

Ohrejalo! É, viďíš, májstore, to ťi buďe to! V tom grme ľeží zajac!

Ohrejalo sa...

Zato ja kúňam, zato ma chitá jéza čim pomisľím na obavezi, kerje vrébajú sa svih strána.

Momentálňe sa prestravím, ke sa seťím, čo ma šecko čaká v nárednom perijóďe. Uš mi je muka od mora puškicou, čo jich priprémam každí boží ďem.

Aj to bes pósebňiho rezultátu. Ľebo ma naveki ispitujú ňi to, čo som ja sprémiv, že buďem

v sklaďe s posťihnutima rezultátami. A tje sa... ubibože! Ešťe tvŕďja, že som si sám kriví, že mi škola ňéjďe.

A pekňe som jim vraveu, že je táto škola ňi za mňa, že kcem iť do tej... Za kerú oňi ňekceľi aňi počuť.

Povúci-potégni, aj miselo biť po jich. A teras, ke kola tájdu nizbrdo, vinuvatí som jim ja. Ňekapíram, čo da robím. Šeci ma napádajú, zošaďe ma ľem zavitlávaju, ňikto ňeprúži ruku pomoci. Doďavola s takím životom!

Aľe som sa zaináťiu a rješiu, že ja to rješim sám. Oteras sa držím

tej: Uzdaj se u se i u svoje kľúse!

Druhá ňínto. V tom je spás.

Odňeska začínam... Dobre, ňeska uš skoro prešlo, ľem čo je ňi pounoc, aľe od zajtrajšiho dňa sigúrňe. Dvestoposto!

Prvo a prvo dvíhať sa oteras buďem ke préjďe osem.

Aľebo ďeveť. Eventuálňe ďesať, najvjac edonác.

Edonác aj petnácdvacať. F každom slučaji ňebuďem vjac džóňať do dvanác, ako doteras. E, a ke sa staňem, otušujem sa.

Aj to chladnou vodou. Dobre, ňi baš ledenou.

Takou, abi ma rozbuďila, aľe abi som sa nezmrzou. A drjou ako popijem kaficu, sprémim si doručak.

Sám-samcatí. Ňi baš voľačo mocnuo, aňi veľa. Ňerátam sa ja nakŕkať ako na svadbe, ľem tak trocha si šalabrcnúť. Teuko, aby mi bolo potamam knap. Abi mi dalo snágu, aľe abi ma ňesmorilo, aby som ostáu čiľí.

Ja obožávam naprímer pražeňicu s čjerňim lukom a us to komád-dva klbási, ťenkéj; zateras doma jeme ťenkje, aľe ňi veľa aňi málo, tak asi po lakeť.

Aľebo za promenu bekendeks, to jest vajcja zo slaňinou. Aj frišký luk príde. To náročito obožávam. Plus voľáky slatkí dodátak, enu čokicu, Milku,

aby mi skočiu cukor. Da móžem normálňe funguvať. Posľe klópe si pusťím omiľenú mjúzu a bácim sa na nauku. Rok, folk, čo got, ľem nak sa koncentríram. Abi som sa mohou namíru búbať. Aby som hát posťihou ľepšie rezultáti.

Verím, že sa to potom pozitívňe odrazí aj na príľiv do mójho ľičňiho budžetu. Kerí sa istáňiv ako zaťjahnutí pecároškí najlóm, aj to tem za huďicu mušicu. Na časách buďem obavezňe prisutňí a doma cez vikent posprémam celí stám... Pa, ak baš ňi celí, tag bár moju gajbu. Ke mi príďe cura, nak sa odušévi. Aj nag ma kéva pochváľi. Eto: oteras strúham dobrotu aj fínoťu na šeckich frontách. Misľím, ak buďe šecko u rédu. Ak sa nedesí voľačo ňepredvídľivo. Ak mi naprímer necrkňe batérija v budílňiku, aľebo ak ňezabudňem nastaviť mobil za zobúdzaňja. Ak ňepóm z objektívňich duovodou drichmať u ránu zoru. Aľebo ak ňebuďe prázňi frižidér, čo je uš dávňejšie skoro normálna vasiónska pójava, aj to ňi ľem u nás. Čo sa cépaš, brále!? Ej, mŕtvi som vážňi! Ňije toto obeťáňe – lúdom radováňe. Ja som principijálňi tip. Ke si ja voľačo povjem, tak sa toho aj držím. A ke sa držím toho, čo si povjem, tak aj uspjem reaľizuvať námeru, aká god da je ťašká. Ma nema šanse, že omáňem! Ako sa u nás vraví: Živi bili, pa videli. Ľem kebi ma toto marcovo slnko ňeubíjalo do pojmu... Evo, aj muche zunzare uš zúja... Uf, či som umorňí aj malaksaľí. Ako mazga. A ti? jbš

FILOTÍNKY ciže: životno-neživotné filozofie o všelicom

Zauzlenie Keď otvárame knihu a

k tomu prečítame aj celkom pútavý úvodník, je azda logické, že by kniha mala byť do konca pútavá a držať nás do rána v zápale čítania.

Pýtame sa však, čo je tam v strede, čo nám ponúka... Či už tá kniha alebo ďalšia Filotínka...

Je ono o živote, sú smerovky, rôzne obmeny rozvoja situácií, tých príjemných alebo

nepríjemných, v každom prípade životných. A ako sa blížime ku koncu, vynorí sa otázka, nevedno odkiaľ – veriť alebo neveriť na happy endy (čítaj po slovensky: šťastné konce)?

Nuž nevedeli by sme odpovedať. Ani radu dať.

Veď sami sa zapletieme ako v knižnom deji, tom nepriamočiarom a len horkoťažko sa z toho dá vymotať.

Rozmotať klbko, poviete, nie až taká ťažká robota. Veru,

nie je, ale skúste to urobiť bez uzlov, ktoré tam dali už tí, čo to klbko naklbčili.

A tak s rozpletaním tej jednej jedinej, ale zauzlenej linky, ak chcete vlny alebo špagáta, dostávame sa k novým a iným spôsobom rozuzlenia. A každé prináša nové a nové časti, so svojím vlastným potenciálom na rozprávku, zvláštnu, celkom inú a jedinečnú. A tak ako uzavierame časť po časť knihy, románu, či filotínok,

tak uzavierame aj túto tému.

Samozrejme, v očakávaní novej, s novým zauzlením, spôsobom, rozuzlením, smerom...

Kým sa však tak nestane, nezostáva nám nič iné, iba popremýšľať nad touto, hádam aj opotrebovanou, ale vždy aktuálnou filozofiou. Kým si nevymyslíme novú a znova nadšene vyplávame do nových filozofických vôd.

marec 2011 |

Asp-asp

vzlet | 5

aktuálna téma

Ako na vysokú školu na Slovensku?

Termín podania prihlášok na verejné vysoké školy na Slovensku poväčšine skončil s posledným dňom februára.

Deadline pre súkromné vysoké školy a jednu štátnu ešte však neminulo. Akadémia policajného zboru v Bratislave ako jedna z troch štátnych vysokých škôl prihlášky prijíma do konca marca. Otvorené dvere prihláškam majú Paneurópska vysoká škola v Bratislave, Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave a iné. Umelecké vysoké školy, ako sú napr. Vysoká škola výtvarných umení a Vysoká škola múzických umení realizujú prihlášky a prijímačky oveľa skôr. Na tieto školy sa uchádzači musia prihlásiť začiatkom decembra a prijímačky sa realizujú už v januári.

Uchádzať o štúdium na pregraduálnom (prvom) stupni štúdia sa môže žiak, ktorý strednú školu ukončil maturitnou skúškou. V pomeroch stredných škôl v Srbsku to znamená, že akceptované budú diplomy zo štvorročných stredných škôl. Najlepší kontakt s vysokou školou je počas Dňa otvorených dverí. Fakulta vtedy otvára brány verejnosti a budúcim uchádzačom poskytuje bližšie informácie o štúdiu a o prijímacom konaní. Máte tak možnosť konkrétne sa dozvedieť o vašom prípade a probléme. Na základe získaných informácií a pocitov sa oveľa ľahšie rozhodnete za „áno, či radšej nie“. Dátum Dňa otvorených dverí si môžete nájsť na stránke školy v oznamoch či v časovom harmonograme.

Ku prihláškam sa pripájajú prílohy, ako napr. overená kópia maturitnej diplomy a nostrifikovaný maturitný diplom. Ak ste študent, ktorý ešte neukončil štúdium na strednej škole, maturitný diplom môžete pridať aj neskôr. Nostrifikáciu diplomu vykonáva Stredisko pre ekvivalenciu dokladov o vzdelaní v rámci Ministerstva školstva Slovenskej republiky.

Väčšina vysokých škôl už v lete alebo od septembra ponúka uchádzačom možnosť zúčastniť sa platených prípravných kurzov. Budúci uchádzači o prijatie sa môžu bližšie zoznámiť s pedagogickým kádrom

Foto: B. Gotthardt

Dôlezité odkazy na webové stránky: Ústav informácií a prognóz školstva: www.uips.sk Stredisko pre ekvivalenciu dokladov o vzdelaní: web.uips.sk/ekviv/ Akademická ratingová a rankingová agentúra (ARRA): www.arra.sk Akreditačná komisia: www.akredkom.sk Univerzita Komenského v Bratislave: www.uniba.sk Slovenská technická univerzita v Bratislave: www.stuba.sk Ekonomická univerzita v Bratislave: www.euba.sk Vysoká škola múzických umení v Bratislave: www.vsmu.sk Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave: www.vsvu.sk Paneurópska vysoká škola: www.uninova.sk Akadémia umení v Banskej Bystrici: www.aku.sk Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici: www.umb.sk Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre: www.uniag.sk Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre: www.ukf.sk Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave: www.ucm.sk Trnavská univerzita v Trnave: www.truni.sk

na zvolenej škole a zároveň nadobudnúť užitočné vedomosti, ktoré by im mohli pomôcť pri pozitívnom zvládnutí prijímacieho konania. Pozitívny výsledok na začiatok štúdia sú osobné kontakty, ktoré na takýchto seminároch vznikajú.

Dôležitým krokom pri výbere vysokej školy je jej „meno“. Nie všetky vysoké školy majú stabilné

zázemie. Treba si dávať pozor na to, či je vami zvolená fakulta akreditovaná – či môže vykonávať štátne skúšky v danom odbore. Absolvovaním štátnej skúšky končíte vzdelanie (bakalárske a neskôr magisterské) a získavate diplom. Ústav informácií a prognóz školstva uvádza, že najviac prihlášok v roku 2010 na dennú

formu štúdia putovalo na dvere Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Z celkového počtu 5 544 prihlásených uchádzačov, na fakultu „sa dostalo“ 23,9 %.

Filozofická fakulta v Nitre má väčšie percento – z počtu 4 098 uchádzačov prijali 37,4 %.

Celkové počty tohto výskumu uvádzajú, že na vysokých školách na Slovensku v školskom roku 2010/2011 bolo evidovaných okolo 110 000 prihlášok, z toho prijatých bolo 45,5 %.

Najviac želané odbory sa podľa výskumov nachádzajú pod strechou Univerzity Komenského a Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave.

Podľa Akademickej ratingovej a rankingovej agentúry a Akreditačnej komisie najkvalitnejšie univerzity a vysoké školy na Slovensku sú: Univerzita Komenského Univerzita Veterinárneho lekárstva Vysoká škola múzických umení Vysoká škola výtvarných umení Trnavská univerzita Avšak už je na čase pre budúcoročných študentov prvého ročníka, aby nad výberom vysokej školy pouvažovali. Do úvahy zoberte zoznam predmetov a kvalitu vysokej školy, na ktorú sa hlásite.

Všetky informácie si overte na portáli vysokej školy, fakulty alebo katedry alebo zavolaním na študijné oddelenie.

Nezabudnite, ak nie ste prijatí, vždy môžete v určitej lehote podať odvolanie na preskúmanie rozhodnutia o neprijatí.

Jana ŽIAKOVÁ

PREDSTAVITELIA PANEURÓPSKEJ VYSOKEJ ŠKOLY Z BRATISLAVY boli na dvojdňovej návšteve v Srbsku a predstavili svoj vysokoškolský program budúcim študentom, čiže terajším žiakom petrovského a kovačického gymnázia, taktiež navštívili NVU Hlas ľudu v Novom Sade. Paneurópsku vysokú školu prezentovali prodekan Fakulty práva doc. JUDr. Július Kováč, CSc., doktorand na Fakulte masmédií Mgr. Michal Brat a študentka Vladimíra Filková. V rámci tejto súkromnej vysokej školy v súčasnosti sú Fakulta práva, Fakulta ekonómie a podnikania, Fakulta masmédií a Fakulta informatiky, ktoré ponúkajú bakalárske, magisterské a doktorandské štúdium.

Na fotografii: Stretnutie predstaviteľov Paneurópskej vysokej školy a zamestnancov NVU Hlas ľudu dňa 1. marca 2011 v Novom Sade.

6 | vzlet | marec 2011

sl

školské casopisy

Oáza znovu na staropazovskej škole

Dlho sme očakávali tú chvíľu, keď nám papier zašuchoce medzi prstami, keď pocítime vôňu čerstvej tlače, keď zoberieme do rúk čerstvú tlač a vhĺbime sa do čítania. Ale predtým nás čakali dlhé prípravy na dosiahnutie tohto cieľa.

Na ideu obnovenia Oázy – školského časopisu Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka – prišli žiaci po návrate zo žiackeho seminára Komparáciou k lepšiemu úspechu v Báčskom Petrovci. Tam si prvýkrát vyskúšali novinársku prácu. Žurnalistika ich veľmi zaujala, a preto sa rozhodli, že by to mohli robiť aj v pazovskej škole. Profesorky slovenčiny a riaditeľ sa nadchli ich iniciatívou a chtivosťou, a preto sa automaticky pustili do práce. Založili si redakciu spolu s profesorkami a dali sa do toho. Žiaci prinášali svoje práce, ktoré by sa mohli stať obsa-

Členovia redakcie časopisu Oáza

hom časopisu, členovia redakcie vyhodnotili tie práce a vybrali najvhodnejšie a najzaujímavejšie. Redakcia pracovala v zložení: Andrea Potranová, Iva Mojovićová, Daniela Čániová, Dária Poliovková, Nina Baková, Viktor Zdychan, Ivan Kožík, Martina Tótová, Klára Horvátová,

Z nášho uhla

vysielanie kovacického rozhlasu

Od 9. októbra minulého roku na vlnách Kovačického rozhlasu beží školské vysielanie Z nášho uhla, a to každú sobotu o 17. hodine. Trvá jednu hodinu a je v štyroch jazykoch (srbský, slovenský, maďarský a rumunský). Vo vysielaní sa predstavuje viacero škôl, pričom každá škola má svoje 15-minútové pásmo. Našu kovačickú školu predstavujú členky novinárskej odbočky AnnaMária Babincová (8. 2), Nina Chalupová (8. 3) a Anna-Andrea Holíková (7. 1) pod vedením pani učiteľky Anny Zlochovej. Toto vysielanie podporilo Ministerstvo kultúry RS. Zodpovedná redaktorka je Anička Barbu a zvukár Vladimír Kuchárik. Každé vysielanie obsahuje najaktuálnejšie správy z našej školy, hudbu a tematickú časť, ktorú volíme na základe nejakého diania alebo ľubovoľne. Zatiaľ to boli napr. hudba, mimozemšťania, móda, drogy...

Myslíme si, že nám je toto vysielanie osožné, a to preto, lebo sa tu zaúčame do novinárskych prác a zdokonaľujeme jazyk.

Anna-Andrea Holíková

Silvia Hricová, Kristína Hricová, Nina Kováčová.

Po zoskupení materiálu, ktorý zlektorovali naše profesorky Lýdia Gedeľovská, Katarína Topoľská, Anna Šilerová a Jarmilka Dolinajová, pustili sa do technickej úpravy, ktorú mali na starosti: Marko

Podlavický, Kristián Čmelík, Ivan Agarský a riaditeľ školy Janko Havran, ktorý je zároveň šéfredaktorom časopisu. Svoj voľný čas každodenne trávili v priestoroch informatického kabinetu, aby čím viac prispeli ku grafickej a technickej úprave. Naučili sa pracovať aj s novým programom QuarkXPress.

Keď zakončili prípravu pre tlač, netrpezlivo čakali vidieť výsledok práce a dúfali, že si každý zo spolužiakov v časopise nájde niečo zaujímavé pre seba. A tak začiatkom druhého polroku svetlo sveta uzrelo piate číslo Oázy, časopisu žiakov Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove.

Iva Mojovićová a Andrea Potranová

stretnutie a rozhovor v Kovacici

Právo na ateizmus

Na poschodí budovy známej ako „bývalý sirotinec“ alebo „bývalý komitét“ na rohu Ulice maršala Tita a Štúrovej dňa 12. februára 2011 v organizácii Klubu študujúcej mládeže Kovačice sa udialo stretnutie s predstaviteľmi Združenia občanov Ateisti Srbska. Podujatie malo podobu tzv. tribúny, akú členovia KŠMK občas usporadúvajú vo svojom prostredí (v minulom období to boli napr. rozhovory s členmi Spolku zalesňovateľov alebo Volontérskeho centra Vojvodiny).

Kovačickým mládežníkom sa na začiatku prihovoril Andrija Šrek, predseda Ateistov Srbska, ktorý vysvetlil, že idea o založení združenia vznikla z jednoduchého dôvodu, že predtým nejestvovala organizácia takéhoto typu, ktorej cieľom by bolo nadväzovanie kontaktov medzi ľuďmi so spoločným ateistickým svetonáhľadom.

Podľa Šrekových slov vyjadriť sa ako ateista dnes v Srbsku nie je populárne, a práve túto skutočnosť treba zme-

niť čiže posmeliť občanov, aby voľne vyjadrovali vlastný svetonázor s cieľom utvárania slobodne mysliacej spoločnosti. Publicista a vedec Voja Antonić hovoril o tom, že ateizmus je založený na výsledkoch vedeckých výskumov o vzniku sveta a živých bytostí, pokým

náboženstvo predstavuje dogmatický svetonázor, ktorý v ľudskej spoločnosti nastoľujú početné cirkevné organizácie.

Predstavitelia tejto organizácie viackrát podčiarkli, že ich aktivity a ciele nie sú v nijakom prípade zamerané proti veriacim ľuďom, ale proti organizovanému vnucovaniu dogmatického svetonáhľadu (najmä neplnoletým) ľuďom.

Po prezentácii ideí a cieľov svojho združenia hostia odpovedali na otázky prítomných.

S. L. marec 2011 |

vzlet | 7

šafárikovka Anna Zornanová nych umeleckých spolkov našich vojvodinských prostredí, skadiaľ si priniesli aj kúsok z toho svojho tradičného.

V prvý festivalový večer Anna sa predstavila piesňou pod názvom Jaj, Bože prebože, ale preprebože svedčivejšie interpretovala druhú pieseň Čo bolo, bolo, pre ktorú to bolo odborná porota udelila Anne tretiu cenu za prednes, čím jej zároveň vytrasovala cestičku k úspechu. Anna od vzrušenia takmer nestíhala lapať po dychu, no treba uznať, že ako začiatočníčka sólového spevu získala obdiv. K festivalovej vynikajúcej nálade prispeli kvalitní speváci a speváčky a ako sama Anna priznáva, medzi sebou neboli ani konkurentmi, ba ani hrozivými neprajníkmi, ale sa naplno kamarátili a vymieňali si aj doterajšie skúsenosti. „Chcela by som sa vrátiť na toto pódium

a n z ó i c i b m A a úspešná Na tohtoročný

festival Stretnutie v pivnickom poli koncom januára si novosadskí šafárikovci ako reprezentantku zaslali Annu Zorňanovú, 18-ročnú debutantku, ktorá využila naskytnutú príležitosť a dôsledne pokračovala v kvalitnej klenotnici svojho spolku. Anna bola len jednou z 22 účastníkov na spomenutom festivale – svojou prítomnosťou Pivnicu poctili aj traja zahraniční speváci z maďarskej Bekéšskej Čaby a chorvátskeho Osijeku, no veľká väčšina učinkujúcich prichádzali z rôznych kultúr-

Anna Madacká z Kysáca

Nádejná strelkyna ˇ

aj o rok, a tešiť sa z ďalších nevyčerpateľných zážitkov, kochať sa v kráse úspešnosti a znovu počuť podporný potlesk obecenstva!“ povedala Anna.

Je to neopakovateľný zážitok.

Trému Anna šikovne prekonala a spolok a seba ovenčila novým úspechom. Po koreňoch týchto a podobných uznaní treba pátrať v dejinách minulých storočí, ktoré si my Slováci chvályhodne zachovávame.

Anna totiž nebola celkom bez skúseností. Už niekoľko rokov s kamarátmi fungujú ako rocková skupina, je členkou dievčenskej speváckej skupiny SKC P. J. Šafárika, no keďže je aj žiačkou strednej hudobnej školy Isidora Bajića v Novom Sade, bezpochyby má hudobný talent a

sebavedome ho využíva. Od malička sme mali možnosť stretnúť sa s Annou aj ako herečkou v divadelných predstaveniach, kde sleduje stopy svojho otca Rastislava Zorňana, zároveň usmiateho a duchaplného moderátora programu na Stretnutí v pivnickom poli.

Skadiaľ táto s právom ambiciózna šafárikovka čerpá entuziazmus, treba zistiť priamo z jej svedectva. Týmito titulmi dokázala, že sa pokladnica hodnôt v SKC P. J. Šafárika neprestáva hromadiť.

Aneta LOMENOVÁ

– Musí byť sústredený a mať vôlu zaoberať sa týmto športom...

Kto ti je športovým vzorom?

– Jasna Šekarićová. Preto, že dosiahla najväčšie úspechy.

Dúfam, že jedného dňa budem ako ona...

Si výbornou žiačkou a zúčastnila si sa v rôznych školských súťažiach...

– Som členkou matematického krúžku, zúčastnila som sa na viacerých súťažiach a účinkovala som aj na Misliši. Navštevujem

likovú súťaž a obsadila som piate miesto. Taktiež zbožňujem slovenčinu – na medziobecnej súťaži som bola tretia a na republikovej piata. Bola som i na rôznych súťažiach z chémie, angličtiny, technického vzdelávania – rada sa vyskúšam v rôznych oblastiach, bez ohľadu na výsledky... Okrem toho som tanečníčkou DFS Vienok, ktorý pôsobí v rámci KIS. Vystupovali sme na rôznych programoch v Srbsku a na Slovensku...

Kam po základnej škole?

– Asi do Strednej zdravotníckej školy.

Tvoje koníčky?

– Rada čítam knihy, a to prevažne slovenské...

Ako by si ocharakterizovala seba?

– Úporná, mám presne vytýčený cieľ... Čo si raz zakreslím, toho sa nevzdávam.

Annu Madackú, ôsmačku z Kysáča, možno niektorí už poznáte. Pre tých, ktorí ju nepoznajú, a nemali možnosť rozprávať sa s ňou, urobili sme interview. Dobrým dôvodom na rozhovor bol jej skvelý úspech na športovom poli. Za pomerne krátky čas ako sa zaoberá streľbou, dosiahla dva výniNa strelnici SK Tatra Kysáč močné úspechy. Vlani na majstrovstvách mesta – Približne dva roky choNový Sad obsadila 3. miesto dím na cvičenia v streľbe... vo svojej kategórii a v súťažení Začalo to vlastne tak, že na na strelnici Ušće v Belehrade cvičenia chodievala moja dňa 22. januára 2011 v prvom kmotrička Marína Ďurovková, kole Ligy Srbska bola tiež Anna Madacká je veľmi potom dievčatá Ivana tretia. Pekné úspechy na tejto usilovné dievča, ktorému Kreková, Ivana Tordaiová súťaži tiež dosiahli jej kamaráti Skúsenosť a mladosť SK Tatra Kysáč: (zľava) povinností akoby nikdy a Martina Grňová. Pozvali Ivana Kreková a Alexander tréner Michal Daniel, Pavel Surový st. a nebolo dosť. Držíme jej ma, nech vidím, čo sa to v Daniel – všetci spolu dôstojne predseda Marián Martiš; dievčatá: Anna palce, aby „nastrieľala veľa Streleckom klube Tatra Kysáč predstavili svoj Strelecký klub Madacká, Ivana Kreková a Martina Grňová kruhov“ a potešila nás ešte „varí“, a tak sa to začalo.

Tatra Kysáč. mnohými vynikajúcimi Čo je potrebné, aby bol Odkedy sa zaoberáš šporaj krúžok zo srbčiny, vlani som výsledkami! niekto výborným strelcom? Je tovou streľbou? v súťažení prišla až po repubAnna LEGÍŇOVÁ na to recept?

8 | vzlet | marec 2011

mladá herecka ˇ z Pivnice

talenty

Na divadelných vlnách Pivničanka Hanka

cenu za herecký výkon v kategórii Bolehradská má blízko k umeniu pre deti a cenu detskej poroty za najsympatickejšiu herečku. Režisér od malička. Jej otec dlhý rad Ján Kmeťko dostal cenu za tvorivé rokov pracoval v SKUS Pivnica, scénické prvky. V marci 2007 sa staršia sestra sa vyskúšala ako s týmto predstavením zúčastnili na tanečníčka a divadelníčka, teta obecnej prehliadke, potom postúsa v divadle osvedčila ako režipili na oblastnú v Crvenke. Ďalej sérka a herečka. Je ôsmačkou, sa predstavili na Dunajskom bále a už si vypestovala trvalú lásku v Báčskej Palanke, v Laliti, a nasledoval aj zájazd na Slovensko, do Dubového. Vtedy navštívili aj Bojnice a nádherný Bojnický zámok.

Nasledujúce predstavenie Drevená krava autora M. Lacka v réžii Jána Kmeťka Hanke prinieslo ešte jednu hlavnú úlohu, Kuba. Po premiére na domácom javisku v novembri 2007 o týždeň už cestovali na 3 x Ď Hanka (vľavo) so sestrou Vlastou do Starej Pazovy. V decembri hosťovali v Báčskej Palanke.

V divadelnej sezóne 2007 – k divadlu, za sebou má niekoľko 2008 nacvičovali predstavenie VHV stvárnených úloh v divadelných Homo Sapiens v réžii Jána Kmeťka. predstaveniach, početné vystúpenia doma a v zahraničí. Poďme Premiérne vystúpili na divadelnej prehliadke DIDA v marci 2008. však radom...

S divadelníkmi sa prvýkrát Z predstavenia Dom stretla na tetkinej svadbe.

Bernardy Alby Čoskoro nasledovalo pozvanie, aby sa v divadle vyskúšala ako herečka – neodmietla a nikdy neoľutovala. Začínala sa divadelná niť s predstavením F. G. Lorcu Dom Bernardy Alby, a bol to jej prvý herecký debut. Hrala spolu s dospelými, ktorí mali pre ňu porozumenie, keďže skúšky bývali vo večerných hodinách, Hra na ocina a maminu vždy najprv Postúpili na nacvičovali Vojvodinskú scény, v ktorých prehliadku vystupovala VOFEMS Hanka. Premiéru v Krušići, mali pred domávystúpili na cim obecenDňoch Michala stvom 18. februBenku-Uču ára 2006 a o dva v Laliti. mesiace vystúNasledovala pili v Padine na návšteva PSDS. S týmto Slovenska, predstavením ktorú im boli v Laliti, zabezpečilo Silbaši a na víťazstvo na Festivale Zuzany festivale DIDA, Kardelisovej a účasť mali i v Pivnici. na celoštátnej slovenskej dramaturPotom ako tretiačka dostala gickej tvorbe Palárikova – Raková, hlavnú úlohu v predstavení v Čadci a Rakovej v apríli 2009.

Pozvanie (Pippi Dlhá Pančucha) Hankino ďalšie predstavenie v réžii Jána Kmeťka. Premiéru Hra na ocina a maminu jej záromali v septembri 2006 v Pivnici. veň dalo možnosť poukázať na Je to Hankina obľúbená úloha to, v čom mladá osoba nesúhlasí vďaka vystúpeniam v početných s dospelými. Po vlaňajšej premiére slovenských osadách, ako napr. na festivale DIDA zúčastnili sa na v Kulpíne, Petrovci, Kysáči... oblastnej súťaži v Crvenke, a potom V tom istom roku v novembri na na pokrajinskej v Inđiji (máj 2010), festivale 3 x Ď v Starej Pazove ktorá im priniesla cenu poroty za dostala svoje prvé ocenenie – kolektívnu hru. V tom roku hrali

pred obecenstvom v B. Palanke, a na Divadelnom vavríne v B. Petrovci získali cenu za kolektív.

Na festivale 3 x Ď získali niekoľko ocenení – za najlepšiu réžiu, najlepší neherecký funkčný prvok – svetlo, diplom za herecký výkon a podľa detskej poroty cenu za naj herca.

Vedľa svojich školských povinností sa Hanka neustále venuje svojej veľkej láske – divadlu. Vlani získala nové herecké vedomosti a skúsenosti s úlohou tínedžerky v hre Chodíte sem často? autorky Kataríny Mišíkovej a v réžii Ľuboslava Majeru. Po premiére nasledoval výstup na Divadelnom vavríne v B. Petrovci, neskôr na Dňoch Michala Benku-Uču v Laliti.

Predstavenie malo niekoľko repríz v Pivnici, jedno malo humanitárny ráz, čo pre Hanku bolo zvláštne pekným pocitom. V septembri 2009 cestovali do Brezna, vystúpili aj v Tisovci. Hanka si práve na tento výstup bude dlho pamätať, lebo sa na predstavenie prišli

pozrieť i rodičia a sestra, ktorá sa čoskoro mala stať vysokoškolskou študentkou v Nitre. Po krátkom čase s týmto predstavením cestovali do Sarvaša v Maďarsku, vystúpili tu okrem nich i Kovačičania a súbory z Maďarska, Rumunska a Slovenska. Ešte potom vystúpili na Festivale Zuzany Kardelisovej v Kysáči.

Hankina láska k divadlu sa prejavuje nielen v divadelných rolách.

Zúčastnila sa na seminári herectva Píšem? Píšeš! v Kovačici v auguste 2010, potom na seminári v rodisku v septembri 2010 a na seminári hereckej tvorby v období január – február 2011 tiež doma v Pivnici. Školské povinnosti si vždy vie zladiť s tými na javisku. Z predmetov v škole si najviac obľúbila výtvarnú kultúru, angličtinu a informatiku. Čoskoro sa bude rozhodovať pre strednú školu, výber už padol na petrovské Gymnázium J. Kollára. Veríme, že sa i naďalej dá unášať umeleckými vlnami.

Jaruška FERKOVÁ

Piatačka Blanka Pavelová z Padiny je milé a usmievavé dievča, a má rada balet. Je výbornou žiačkou a popri tom má času i pre svoju záľubu.

Ako si to začala s baletom?

– Najprv som sa zapísala na kurz, ktorý bol na našej škole.

Zapáčil sa mi veľmi, ale v tom všetkom je najdôležitejšie to, že spolu s balerínami, ktoré nás nacvičovali, som zistila, že na balet mám naozaj talent.

Ako si sa rozhodla pokračovať s touto aktivitou?

– Začala som tancovať, keď som mala osem rokov. Potom to už šlo! Po mnohých vystúpeniach na školských programoch a súťaženiach – moje rozhodnutie bolo pokračovať v balete, a s tým súhlasili i moji rodičia. A zapísala som sa do baletnej školy v Pančeve.

Kedy navštevuješ túto školu?

– Každodenne v čase, keď nemáme výučbu na našej základnej škole, čo je trochu namáhavé, ale s vôľou a predovšetkým láskou k baletu sa všetko zdolá.

Aké máš plány do budúcna?

– Mám veľké plány, no čas všetko ukáže. Treba byť len vytrvalá v tom, čo máš rada. A potom sa to ľahšie zdolá.

Budúcej baleríne želáme, aby sa jej plány a sny uskutočnili a budeme sa tešiť na jej vystúpenia.

Božena OMASTOVÁ

marec 2011 |

vzlet | 9

úrovne obcianskej spolocnosti

Sloboda prejavu Sloboda prejavu, alebo možnosť beztrestne prezentovať svoj názor, vysloviť alebo zamlčať svoje city a myšlienky, patrí medzi najdôležitejšie elementy demokratickej spoločnosti a je jednou zo základných podmienok rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Sloboda prejavu

patrí medzi občianske práva ako sloboda myslenia, ale aj medzi politické práva, aké sú napr. aj sloboda združovania sa, právo na informácie a iné. Možnosť kritizovať vládu, resp.

politické vedenie štátu bez strachu z potrestania je základom rozdielu medzi životom v slobodnej krajine a v diktatúre.

Francúzsky mysliteľ a politik Alexis de Tocqueville pripomína, že jednotlivec sa pevnejšie pripúta k určitému názoru ak k nemu slobodne prišiel, než keď mu bol nariadený „zhora”. V klasickom diele O demokracii v Amerike píše: „Národy, kde sloboda tlače existuje, lipnú na svojich názoroch jednak z hrdosti, jednak z presvedčenia. Majú ich radi, pretože sa im zdajú spravodlivé, ale aj preto, že si ich sami zvolili; a tak na nich trvajú nielen ako na spravodlivej veci, ale aj

veci, ktorá im je vlastná.“ V tzv. kontinentálnom európskom práve sloboda prejavu je limitovaná z dôvodu ochrany iných, keďže prejav môže spôsobiť aj urážku a emocionálne ujmy niektorej skupine občanov, pokým v anglosaskom práve spoločnosť nesmie postihovať vyjadrovanie

ekokútik

Medzinárodný rok lesov 2011

zviditeľňuje dôležitú úlohu človeka pri ochrane a udržateľnom rozvoji lesov. Cieľom je teda zvýšiť povedomie a posilniť trvalo udržateľné obhospo-

EKODÁTUMY: 21. marec – Svetový deň lesov a lesníctva 22. marec – Medzinárodný deň vody 23. marec – Svetový meteorologický deň darovanie lesov, ochranu prírody a rozvoj všetkých typov lesov tak, aby mohli byť využívané aj budúcimi generáciami. Aktivity Medzinárodného roka lesov 2011 sú určené tak odbornej, ako i širokej verejnosti. Predstavuje jedinečnú výzvu prezentovať lesníctvo, poskytnúť odborné informácie v celosvetovom meradle.

Oficiálne otvorenie Medzinárodného roka lesov 2011 sa konalo v sídle OSN v New Yorku v dňoch 2. a 3. februára 2011 počas 9. zasadnutia Fóra OSN o lesoch.

OSN pripravilo oficiálne logo a webovú stránku a vyzvalo jednotlivé štáty organizovať podujatia na oslavu Medzinárodného roka lesov

10 | vzlet | marec 2011

Boris BÍLEK Použité fotografie z internetových zdrojov

2011 nadväzuje na predchádzajúci rok, ktorý bol vyhlásený UNESCO ako Medzinárodný rok biodiverzity a jeho hlavným cieľom bolo rozšírenie všeobecného povedomia o problematike biodiverzity na rôznych úrovniach spoločnosti. V priebehu roku 2011 budú lesníci na celom svete pripravovať mnoho akcií a materiálov pre verejnosť o lesoch a lesníctve a propagovať ich význam pre ľudský život.

2011, a tak posilniť ich dôležitosť v každodennom živote.

Medzinárodný rok lesov

Pripravuje: VVF

Medzinárodný rok lesov 2011 bol vyhlásený OSN rezolúciou z dňa 20. novembra 2006. Hlavný slogan Forest for People (Les pre ľudí) zdôrazňuje prepojenie človeka s lesom,

názorov, sloboda prejavu sa chápe ako „trh ideí“, kde musí byť každý názor vypočutý a podrobený kritickému skúmaniu.

O slobode prejavu sa teda hovorí ako o dôležitom prvku sebarealizácie jednotlivca, plurality myslenia spoločnosti, kritickom skúmaní reality a slobode diskusie, a preto beztrestne prezentovať svoj názor patrí medzi práva, ktoré si musíme chrániť a nemôžeme nechať nikomu za žiadnu cenu vziať.

Podľa internetových zdrojov: JČG

Listujeme v Slovníku cudzích slov – kalk – slovo utvorené doslovným prekladom slova, kompozita z cudzieho jazyka – kalorickosť – množstvo tepla, ktoré možno získať spálením 1 kg danej látky – kalorifer – zariadenie na prípravu teplého vzduchu – kaluder – mních gréckej cirkvi – kalypso – druh spoločenského moderného tanca – kamélia – druh ozdobného kra s bielymi alebo červenými kvetmi

– kanabín – živičnatá, veľmi zapáchajúca látka, ktorá sa vylučuje zo žliazok listov a semiačok kvetov konopí – kandeláber – stojan pouličnej lampy; pouličný stĺp na vyvesovanie zástavy – kandizovať – konzervovať ovocie presýteným roztokom cukru – kanoe – dlhá úzka indiánska loďka; športový čln poháňaný veslami

Rekordy

ORCHIDEY

(Orchidaceae) – najbohatšia čeľaď rastlinnej ríše

ZO SVETA RASTLÍN (4) Pripravuje: V-v VALENTÍK

GINKO DVOJLALOČNÉ

(Ginkgo biloba) – najdlhšie prežívajúci druh stromu V súčasnosti je ginko jediným žijúcim zástupcom monotypického rodu, čeľade a triedy patriacej do veľkej skupiny nahosemenných, ktorých začiatky siahajú až do prvohôr (pred 300 miliónmi rokov).

Ich výskyt vrcholí v druhohorách (pred 160 miliónmi rokov), kým v treťohorách začínajú ubúdať. Skameneliny tohto rodu boli objavené na mnohých miestach Európy, Ázie, Severnej Ameriky, a dokonca aj v Grónsku.

Ochladenie prehlbujúce sa zvlášť v treťohorách viedlo k zániku čeľade ginkovitých. Iba jediný predstaviteľ – ginko dvojlaločné – si prirodzený azyl našiel na území juhovýchodnej Číny v pohorí Tianmu Shan. Ginko je dnes označené za relikt treťohôr a anglický prírodovedec ho označil za „živú skamenelinu“. Zatrieďované je medzi ihličnany a je v skutočnosti jediným pozostatkom skupiny rastlín primitívnejších než ozajstné ihličnany.

Do Európy ginko bolo dovezené v roku 1727 a rýchlo sa stalo módou a ozdobou každej botanickej záhrady. V roku 1784 ho previezli aj do Severnej Ameriky, kde sa často pestuje v parkoch a záhradách.

Phragmipedium caudatum

Názov orchidey predstavuje súhrnné označenie pre rastliny z čeľade vstavačovitých (Orchidaceae).

Táto čeľaď jednoklíčnolistých rastlín má nápadné súmerné kvety. Je ich asi 30 000 druhov a zahŕňajú celé dve pätiny kvitnúcich rastlín.

Za celé obdobie, čo sú orchidey človekovým sprievodcom, sa veľa zmenilo. Túto tajuplnú čeľaď preskúmali mnohí vedci, pestovatelia našli optimálne podmienky na pestovanie týchto rastlín, šľachtitelia utvorili úctyhodné počty krížencov. V skleníkoch a v zbierkach postupne boli vypestované početné druhy orchideí a vyšľachtené mnohé hybridy. Pestovatelia pritom využili relatívnu ochotu čeľade ku kríženiu.

V súčasnosti sa eviduje asi 45 000 hybridov, a čo je najzaujímavejšie, nielen medzidruhových, ale aj medzirodových.

Juhoamerická orchidea Phragmipedium caudatum má najväčší kvet zo všetkých orchideí.

Okvetné lístky jej môžu dorásť až do dĺžky 90 cm.

Najmenšie kvety zo všetkých orchideí (priemer len 1 mm) má orchidea Platystele jungermannoides.

Planéty

Eiffelova veža vo Francúzsku

v Zelezná krásavica Eiffelova veža – kovová

konštrukcia postavená na známej parížskej Champes de Mars v blízkosti rieky Seiny, najvyššia stavba v Paríži a zároveň aj najznámejší svetový symbol, pomenovaná je po jej staviteľovi Gustavovi Eiffelovi. Zaiste je najväčším európskym turistickým lákadlom. Navštívilo ju viac než 243 miliónov turistov.

Veža je vysoká 324 metrov a váži 10 100 ton. Postavená bola v rokoch 1887 až 1889 pri príležitosti 100. jubilea Francúzskej revolúcie v rámci Svetovej výstavy. Do prevádzky bola uvedená v roku 1889 ako symbol tzv. Svetovej čestnosti. Na výstavbe tejto architektonickej krásavice sa podieľalo 3 000 kovorobotníkov, ktorí v priebehu 26 mesiacov zložili 18 038 pripravených jednotlivých železných častí. Pozoruhodným faktom je, že počas výstavby

nedošlo k žiadnym smrteľným úrazom.

Mnohé umelecké diela pri svojom vzniku narážali na rôzne odpory. Nevyhla sa tomu ani parížska veža. Mnohí obyvatelia mesta ju považovali za poškvrnu.

Pobúrení umelci ju nazvali „tragickou pouličnou lampou“, vnímajúc tento „pochmúrny továrenský komín“ ako zneuctenie Paríža.

Dokonca boli v umeleckých a laterálnych kruhoch organizované kampane proti nej. Jej výška sa neskôr ukázala byť cenná pre komunikáciu, keďže umožnila prvé medziatlantické rádiové spojenie, čo vlastne znamenalo jej „záchranu“ pred zbúraním.

Dnes je Eiffelova veža jeden z najkrajších architektonických svetových príkladov. Parížania ju láskyplne volajú Železná dáma.

Podľa údajov z internetu: Vladislava Lovásová

VEDELI STE, ŽE... ... planéta Merkúr má najväčšiu priemernú orbitálnu rýchlosť (172 248 km/h). ... Saturnove prstene sú v priemere široké 270 000 km. ... najväčšia sopka Olimp sa nachádza na planéte Mars.

Jej šírka je 600 km a výška 25 km. ... Venuša je najteplejšou planétou skrze svoju blízkosť Slncu, ale aj vďaka atmosfére bohatej na uhlík, ktorá zachováva teplotu. ... najnižšia teplota povrchu v Slnečnej sústave – 235 stupňov Celzia – bola zaznamenaná na Neptúnovom mesiaci Tritone.

Pripravuje: V. LOVÁSOVÁ marec 2011 |

vzlet | 11

Den svätého Valentína Autori odmenených prác s učiteľkami Annou Balážovou a Katarínou Topoľskou

Odmenené práce

Stará Pazova

Základná škola hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove dňa 14. februára si opäť pripomenula Deň sv. Valentína, čiže Deň zamilovaných a lásky, a to zaujímavým spôsobom. Žiaci mohli písať ľúbostný list alebo odkaz hocikomu v tejto škole, a boli to iba také malé blahoželania. Tie listy potom poštári rozdelili žiakom. Okrem toho bola zorganizovaná aj súťaž o najkrajší

ľúbostný list. Hodnotené boli aj textuálna aj grafická stránka listov ako jeden celok. Uchádzalo sa mnoho žiakov, na súťaž prišlo vyše 40 listov, ktoré hodnotili naše profesorky. V organizácii tohto podujatia a zároveň v komisii, ktorá hodnotila práce, boli Katarína Topoľská (učiteľka slovenčiny), Anna Balážová (učiteľka srbčiny), Katarína Vareniová (učiteľka hudobnej

kultúry) a Libuša Simendićová (učiteľka zemepisu). Veľa prác bolo pekných. Z nich žiaci potom vyhotovili nástenné noviny.

Odmeny získali Klára Horvátová (6. 1), Daniela Čániová (8. 1) a Mário Kočiš (5. 1).

Bol to krásny deň, plný lásky.

Dúfame, že taký rovnaký, a ešte aj krajší, bude o rok.

Klára Horvátová

Prvá cena Kláre Horvátovej

Kysáč

Veselá besiedka Taňa Diňová a Sanja Radovanovićová Eleonóra Klinková a Renáta Ožvátová

Ôsmaci Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči usporiadali veselú besiedku z príležitosti sviatku lásky a zaľúbenia. Povolali si aj priateľov, čiže žiakov od 5. do 7. ročníka. Besiedka síce bola dňa 11. februára 2011, ale niesla sa v znamení svätého Valentína.

Nevystali ani zaujímavé súťaže: výber miss a mister, jedenie

Jedenie citróna

Marína Albertová a Alexandra Francistyová citróna, feferónok, šľahačky...

Program moderovali Vanja Kovačevićová a Adriana Abelovská.

Najprv sa na červenej látke prestretej na schodoch predvádzali krásky a krásavci z jednotlivých tried, a potom zvolili dvoch NAJ: siedmak Boris Funtík a piatač-

12 | vzlet | marec 2011

ka Danijela Ristićová boli mister a miss školy.

Neviem, či po zjedení kyslého citróna a horkej feferónky bolo super, ale čo sa len všetko nepotrpí, keď je Deň zamilovaných! Veď treba ukázať smelosť!

Niekto mi pošepol, že

Jedenie šľahačky

sa vyberal aj najzamilovanejší pár.

Keďže sa nikto neprihlásil, tak zo žartu vybrali Milorada Janićijevića a Danielu-Gabrielu Ožvátovú.

Dôvodov na zamilovanie bolo...

Valentínska besiedka sa skončila, ale valentínky a valentínkovia si ešte stále premietajú dojmy zo spomínaného večierka.

Anna Legíňová a Marína Albertová

story

Natruc všetkým

budem mat ' frajera!

zmyslieť, ako sa vypomstím za nespočetné urážky, ktorými ma nedávno častovala táto až prehnane bezočivá Anča.

Neprejde to len tak. Nie, nie, ... Ach, tie nadávky sa len tak sypali, no počkaj, veď jej ja ukážem. Musím sa zato ale spravovať rozumom.

– Je niekto doma?!

Samozrejme, hudba treští, môžu uniesť celý dom.

– Ach, mami, ty si už prišla domov, žeby to už bolo toľko hodín?! Ahoj! Ale vlastne prečo si ty už doma z práce?

Neočakávala som ťa ešte, – nešlo Marke podľa plánov.

– A kde sú ostatní, kde je Anka a ocko?

– Neviem, – odvrkla, – čo sa mi také niečo aj opytuješ, Anču som dnes ani nevidela, a ocko,... nemám šajnu.

– No, no, ale aké sú to zase odpovede. Stokrát som ti povedala, že neznášam ten pohrdlivý tón, tobôž nie keď som unavená, – prísne odvrkla mama, ktorá akoby nepoznala svoje dcéry.

Ako tínedžerky sa neraz prudko zvadili, a keď sa dostali do zvady, v posledom čase takmer pravidelne aj ona musela zasiahnuť, aby sa nestrhla bitka.

– Dúfam, že už raz dostanete rozum. Ach, keď si len spomeniem, aké ste boli milé, pokým ste boli malé, čo sa to deje s vami teraz?! – zúfalo skonštatovala mama.

– No, pozri len, tvoje milé dievča, myslela som si, že ti neprezradím, ale toto sa teda nedá vydržať. Tak počúvaj, keď som včera prečitovala esemesky v Ančinom mobile, zistila som,... no zistila som,...

– A čo to také dôležité?

– ... že Anča má frajera!

Dobre si počula, tvoja A-ni-čka má fra-je-ra! A ty si myslíš, že sa s Hankou učí! Kdežeby aj nie, a ešte musím vypátrať, aké má známky... či aj z toho neutrpíš šok! – vrieskalaplieskala Mara, ktorej sa napokon podarilo zrealizovať plán, a oboznámiť mamu, že jej milovaná dcérka má frajera.

– Ahoj! Čo je tu taký vresk? – akoby sa nič nestalo vstupuje do obývačky Anča, celá zarazená takým krikom, ale ešte väčšmi maminou prítomnosťou. Neočakávala ju predsa ešte domov z roboty.

– Tak von s tým, čo nového, asi mi máš niečo povedať, nie?!

– prihovára sa dcére rozzúrená mama.

– Nič, maminka moja, vôbec nič nemám nového, veď vieš, že školský rok teraz len začal, každý deň sa venujem učeniu, poslúcham ťa...

– Len netáraj! Tak ti jednu vysolím! Tak ty máš frajera!!!

Anči sa v očiach zračilo zdesenie, neveriaco krútila hlavou od prekvapenia, že mama už aj toto vie. Ale v okamihu sa vyrútila na Maru, nič dobré jej z očí nehľadelo. Dovtípila sa, že sestra šikovne využila jej včerajšiu neprítomnosť a nepríčetnosť.

– Tak tu sme, využila si moju neprítomnosť, a len čo som vyšla von, nazizla moju poštu.

Vieš, keď ti... – zahnala sa za sestrou.

– Dosť, dosť, povedala som!!!

No ty sa nehanbíš, frajera mať?!

Ozaj čo na to hovoria tvoje spolužiačky a kamarátky? Ja sa nemôžem dostať z tohto šoku, čo mi nasledujúce pripravíte, nehanbíte sa, veď ste ešte malé...

– Malé?! Nie, malé nie sme.

No čo by mi povedali, veď už polovica dievčat z triedy má frajera! To nie je nič zvláštne, a ani strašné, vieš, mami, veď predsa nie som malé decko.

– No tak malé decko nie si, ale rozumu ešte nemáš veľa, dávaj si pozor, aby si nebanovala za svoje nerozmyslené počiny, nevieš, s kým máš do činenia, – mama zúrila ako tiger.

– Trvám na svojom, – nedala sa Anča, – a aby si vedela, frajera budem mať natruc všetkým, a najviac natruc tebe! – tresla dverami a urazená vyšla do izby, vôbec si neuvedomujúc, že si ani len tenisky nevyzula. Šupla sa do postele, a dumala, že by bolo najlepšie odísť z domu, žiť

samostatne, prečo nie, veď je súca do roboty, a školu si už nejako ukončí.

Mama sa vybrala za ňou, aby jej dopovedala, čo nestihla. Anča sa jej zdala akoby dopovaná, preboha, hádam len nepoužíva nedovolené povzbudzujúce prostriedky. Všeličo sa jej motalo po hlave, kým nevyšla po schodoch hore do Ančinej izby. Mara sa nemohla dostať zo všetkého, nechcela predsa zapríčiniť až takú tragédiu, chcela sa len trochu vypomstiť svojej sestre, lebo ju nonstop kritizuje, nadáva jej do bláznov, a naposledy ju vyblamovala pred Mišom.

Avšak predsa v kútiku srdca pociťovala radosť, že jej čert posvietil.

– Vstávaj hore, – plešťala mama, – ty naničhodnica, veď ja tebe ukážem, – chytila ju za vlasy tak silno, že sa Anči až v očiach zaiskrilo.

Zlosť ňou do tej miery lomcovala, že vyriekla obom dcéram trest.

Nekarhala ich síce často, ale toto bolo za jej železné nervy trochu priveľa.

Rozjímala osamote, či si toľkú nevďačnosť zaslúžila, kde chybila pri výchove, čo mala inak urobiť. Všetky tri mali z toho ťažkú hlavu. Hnev sa

im nepodarilo skrotiť. Pár dní prechádzali mlčky jedna vedľa druhej, nekomunikovali, len škaredo na seba zazerali. Čas lieči rany, čo nemôže vyliečiť rozum. Najprv sa začali kyslo usmievať na seba, ale po čase sa udobrili. Raz večer sa mame uľútilo, spomenula si na svoje tínedžerské roky.

Rozhodla sa, že tentoraz ona urobí prvý krôčik a svojim dcéram viac nebude vyčítať chyby. Marka a Anka od údivu onemeli, keď mama vošla do izby s milým úsmevom.

Prekvapenie bolo väčšie, keď si ľahla ku Anke, zavolala ku sebe aj Marku, a ospravedlnila sa im za neprimeraný spôsob správania. Všetky tri obanovali svoje počiny. Marka sa zaprisahala, že nebude viac žalovať a ani esemesky čítať.

Najšťastnejšie však boli, keď im Anka zvestovala, že nemá viac frajera, a ani sa neplánuje do budúcna zapodievať s nikým, lebo načo jej je to. Len ako záväzok to pociťovala a aby ešte horšie bolo, nesmela sa ani s kamarátmi zabávať, lebo jej frajer vraj hneď všetko vyčítal. A, samozrejme, nechcela seba ani o maminu lásku ukrátiť, kdeže ešte sa osamostatniť, nie, takto je predsa najlepšie. ah

Ilustrácia: Sandra Živkovicová

Musím si rýchlo

marec 2011 |

vzlet | 13

vaša tvorba

Čo znamená priateľstvo?

Priateľstvo? Čo je to? Môže vám to každý povedať. Je to vtedy, keď sa priateľovi môžeme zdôveriť s nejakým tajomstvom, alebo keď sa s ním pohádame a nakoniec sa to predsa dobre ukončí.

Priateľ je osoba, ktorá je svetlom nášho života, vždy je tu pre nás, pomáha nám, a vtedy, keď jej chceme niečo povedať, vždy nás vypočuje. Predstavte si, že na lúke pozeráte prekrásne kvety, ktoré sú na tráve, a slniečko ich ohrieva. Tie kvety rôznych farieb sú ako rôzni priatelia v našom živote. Mala som a aj mám všelijakých kamarátov. Mám priateľa od malička, iných som spoznala neskoršie. Mohla by som rozprávať o tom, čo som všetko dožila s priateľmi a všetko to vlastne predstavuje priateľstvo. Taktiež môžem povedať, že mojou najlepšou priateľkou je osoba, ktorá ma nezradila, a dúfam, že ma nezradí. Máme sa rady a vždy sme tu jedna pre druhú. Ochotne si pomáhame a naše priateľstvo je pevné. Keď mám nejaký problém, ona sa o tom dozvie a poradí mi. Iste aj vy viete, čo je to priateľstvo a vždy je dobre spoznávať rôznych ľudí, ktorí môžu byť našimi priateľmi. V živote je potrebné mať priateľa, je to bohatstvo.

si a sme tolerantní jeden voči druhému.

Také priateľstvo je vždy najkrajšie. Preto sa hovorí, že priateľ je najväčším bohatstvom na svete. A je to pravda, lebo priateľa nemôže vynahradiť ani jedna iná vec na svete.

Lýdia Šostáková, 7. 1 Čo pre mňa znamená priateľstvo?

Vlastne ani neviem. Nikdy som ozajstného priateľa nemala, ale viem, čo priateľstvo znamená iným. Priateľ je osoba, na ktorej mi veľmi záleží a ktorému sa môžem zdôveriť. Mala by to byť osoba, ktorá mi rada pomôže, vo všetkom ma podporí, nebude ma klamať a nebude mať predo mnou tajomstvá.

Priateľ má byť pri tebe vtedy, keď sa chceš s niekým spolu tešiť a je to niekto, kto vylúdi úsmev na tvojej tvári, ale je to tiež osoba, ktorá ťa podporí v zlých časoch a zotrie ti slzu z líca. Priateľ by sa nemal na teba vykašľať – ak to urobí, znamená, že nie je skutočným priateľom, a Watercolor Bird to priateľstvo nemá dobrý základ. Priateľa si zvyčajne vyberáme, ale sú prípady, keď sa do nášho života a priateľstva zapletie osud.

Priateľ je tvoje svetlo a podpora v živote, preto si ho váž a chráň a správaj sa k nemu tak, ako by si chcel, aby sa on správal k tebe. Len také priateľstvo zdolá všetky skúšky v živote.

My Little Africa

Andrea Farkašová, 7. 1

Čo je to vlastne priateľstvo? Je to vtedy, keď nám niekto nadáva? Nie. Alebo možno keď niekto prezradí iným naše tajomstvá?

Nie, nič z toho nie je pravdivé. Ale kto je ozajstným priateľom? Priateľ nie je iba tá osoba, ktorá sa pekne správa voči nám, ale aj o niečo viac. Opravdivý priateľ je ten, ktorý nám pomôže v každej situácii.

Keď nám je nudne, on je tu pre nás a je ten, s ktorým sa môžeme rozdeliť o všetky naše tajomstvá. Priateľstvo si osobne veľmi vážim. Myslím si, že to je niečo najlepšie na svete. Mám mnoho priateľov, ale iba niektorí z nich sú tými ozajstnými priateľmi. Sú to osoby, s ktorými sa môžem rozprávať o všetkom a s ktorými prežívam aj slzy aj smiech. Sú to tiež osoby, ktoré mi pomáhajú a ja im pomôžem. Na také priateľstvo sa nikdy nezabúda. Ono trvá večne. Ale v priateľstve je tiež mnoho lásky a uctievania.

Myslím si, že je pekne, keď máme priateľa, s ktorým si rozumieme, nenadávame

14 | vzlet | marec 2011

Aj v tomto čísle v rubrike Vaša tvorba uverejňujeme literárne práce agilných žiakov ZŠ maršala Tita v Padine. Zároveň očakávame práce z iných prostredí. Môžete nám ich zaslať aj na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Moja matka V Deň žien, 8. marca sa všetci usilujeme byť čo najlepší ku svojim matkám. Mám prekrásne detstvo, aké by každý chcel mať.

A mám i najlepšiu maminku na celom svete, ktorá sa postará o to, aby moje detstvo bolo krásne a veselé. Má mnoho trpezlivosti so mnou a s inými deťmi, lebo je učiteľkou. Je veľmi usilovná, dokáže urobiť všetko. Moja matka vždy myslí na mňa a na môjho brata, ako i na ocka.

Vždy mi pomáha urobiť domácu úlohu, snaží sa, aby som bol v škole lepší.

Ráno ma zobúdza nežným dotykom a chutným jedlom. Dočká ma tiež tak. Tie momenty s ňou sú mi najkrajšie. Najmä večer, keď spoločne pozeráme filmy a keď zaspím v jej náručí... Viem, že ma veľmi miluje, že by pre mňa dala všetko, a preto, keď ma pokarhá – nehnevám sa. Mám ju nesmierne rád, i keď jej to vždy neukážem. Budem sa usilovať do budúcna vynahradiť jej všetko láskou. Veď si to ona zasluhuje.

Igor Funtík, 5. 2

Matkine ruky

Ráno, keď budíček zazvoní a svieži vzduch vojde do mojej izby, už viem, že musím vstať a schystať sa pre školu. Okno je vykreslené umeleckými čiarami mrazu.

Keď vyjdem von, vidím krásnu dolinu oblečenú do bieleho rúcha, ktoré sa leskne pod slnečnými lúčmi. Moja cesta do školy je príliš dlhá a mám dosť času dívať sa na čaro zimy. Všetky chodníky sú biele od snehu a veľké, hrdé jedličky priklonili svoje konáre k zemi. Ovocné stromy, z ktorých v lete jedávame veľké červené jablká, teraz sa obliekli do hrubého bieleho snehu. Ľudia roztvárajú okná na domoch a čakajú na malé sýkorky, aby prileteli na kúštik chlebíka.

Je to najkrajšia časť zimného dňa, keď ideme ulicou a mráz nám štipká červené líčka. A preto treba využiť každý deň pod snehom, lebo vtedy je najviac detskej radosti pri sánkovačke a guľovačke...

Dňa 8. marca sa oslavuje jeden osobitný sviatok. Je to Deň žien. Krásny sviatok, ktorý majú radi mnohí ľudia a ktorý sa oslavuje aj inde vo svete. V ten deň ženy dostanú nejaký darček, zvyčajne je to len kvet, ale je to celkom dosť, aby sa deti svojim matkám a muži svojim ženám poďakovali za lásku a všetko. Mnohí ľudia si myslia, že matkine ruky sú len obyčajné ruky, ale to nie je tak. Matkine ruky sú akoby zázračné. Robia všelijakú prácu.

Všetko, čo sa musí. Varia, upratujú a postarajú sa o všelijaké iné práce. Matkine ruky sú malé, ale vždy, keď nám je ťažko, ony nás objímajú, dávajú nám nádej a zrazu je všetko pekné. Matky nemajú mnoho času pre nás, ale keď si ho nájdu, ony nám pomáhajú, rozprávajú sa s nami o našich problémoch a dávajú nám rady. Ja sa s mojou matkou môžem rozprávať o všetkom. Vždy mi pomôže. Ale sú aj také deti, čo matku nemajú. Myslím si, že im je veľmi ťažko, a keby som mohla, pomohla by som im, ale nemôžem. Matky vždy budú tu pre nás. A ich usilovné ruky. Takmer každé dieťa prichystá nejaký darček pre svoju matku. Všetkým dievčatám a všetkým ženám prajem krásny Deň žien.

Alexandra Cvetkovićová, 7. 1

Marijana Petrášová, 7. 1

Marína Koláriková, 7. 1

Zimná nálada v mojej dedine

*

Bola som ti jediná, tak si mi rozprával.

A teraz si kde, kde sa skrývaš?

Spoznal som ťa na chodbe, zamiloval som sa.

V tej krásnej chvíli vošla si mi do srdca...

Zostali spomienky na tie časy, slzy som už odstránila.

Radosť a úsmev na tvári teba mi pripomína.

Niekedy, nie tak často...

Niekedy v samotnej a boľavej noci spamätám sa na teba a tvoje oči...

Niekedy, a nemysli si, že často, pomyslím si, že sme niekde v neskutočnom čase, sami, zamilovaní a nasmiati...

Niekedy, a nie tak často, pomyslím si: či je to ešte stále láska k tebe, alebo len zvyk myslieť na teba...

Tatiana Krížová Selenča

Mnoho sĺz som vypustil, pre teba...

Veď miloval som ťa, bola si prvou láskou môjho srdca.

Veľa lásky som pre teba mal, no, ako by si to len vedela???

Tá láska je teraz už minulosťou, na ktorú som musel zabudnúť...

Jej miesto v mojom srdci, zaujme raz láska, ktorá bude opätovaná.

Anonymous Selenča

Wicked Witch

Castle Spookie

Miloval som ťa, nevieš ani ako!

Miloval som ťa vzácne a vrúcne, no, ako by si to len vedela???

Vesna Hudecová Padina

Iba ty

Nič v živote nie je náhoda

Ivana Faďošová GJK

Swing Me On My Heart

Niekto povedal, že nič v živote nie je náhoda a teraz som si istá, že ten, kto to povedal, pravdu mal.

Keď sa nad tým zamyslím...

Ako je možné, že práve ryba má rada more? Že práve rieka tečie nadole? Že práve matku má rád syn? Že práve včela má rada kvet? Že práve čarodejník používa čary? Že práve mačka má rada svoje mačiatka... Áno, nič v živote nie je náhoda...

Ako je to možné, že práve teba mám rada ja? Že práve na teba myslím každé ráno, že len o tebe ja snívam, áno, nič v živote nie je náhoda...

Ako je to možné, že práve mačka nemá rada psa? Že práve slon sa bojí malú myš? Že práve ty nemáš rád mňa? Áno, nič v živote nie je náhoda, a to, že ja teba milujem a ty mňa nie – to náhoda je.

Si ako slza, čo mi tečie lícom, ako suchý lístok, čo letí ulicou.

Si radosť, čo moje srdce zohrieva, ako pieseň, ktorú v mojej duši niekto spieva.

Si ako kvety, čo lúku zdobia, ako hviezdy, čo oblohou brodia.

Úsmev mi teba pripomína

Si ako pieseň, čo oblohou letí, ako krásne priateľstvo detí.

Štrnásty február – Deň zamilovaných pripomína mi práve teba.

Prišiel si ku mne, pobozkal si ma, bola som taká prekvapená.

Iba ty si taký, ako nikto iný, v mojom srdci si preto jediný.

Už som ťa raz stratila a nevedela som, že sa mi vrátiš.

Iba si sa usmial a povedal: ,,Mňa tým spôsobom nestratíš...“ Zo srdca mi kameň spadol, keď si to povedal. Že ma vždy budeš milovať, to si mi sľuboval.

Monika Bažaľová Hložany Rubriky Rozlety a Vaša tvorba v tomto čísle ilustrovala Sandra Živkovićová zo Starej Pazovy.

Práce pre rubriku Rozlety môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

marec 2011 |

vzlet | 15

Peter Pistanek

Sudruh Bozonca, ideálna pracovná sila Pred

odchodom do práce, pri rozlúčke so svojimi najbližšími, má súdruh Bozonča najlepšiu príležitosť vždy znova si uvedomiť a predsavziať, že pri robote bude opatrný a obozretný, aby sa mohol zdravý a spokojný vrátiť.

Do zamestnania odchádza odpočinutý a príjemne naladený. Na široko usmiatych perách mu vždy pohráva rezká pesnička. Jasné oči v prostej, dobráckej tvári mu žiaria. Je teplo oblečený a dosýta najedený. Berie si so sebou len to, čo potrebuje počas výkonu svojho povolania. Súdruh Bozonča je povolaním roztáčač vo veľkom chemickom kombináte.

Do práce prichádza medzi prvými, ak nie vôbec prvý. Preto si vždy stihne v poštovom novinovom stánku pri fabrickej bráne kúpiť noviny. Najradšej číta Prácu a Šport.

Futbal sa súdruhovi Bozončovi páči, zabáva ho, ale nikdy to s ním nepreháňa. Je fanúšikom mužstva Inter Slovnaft ZŤS Bratislava. Občas v nedeľu sa vyoblieka, oblečie si pulóver a sako, namastí vlasy a vyberie sa na Pasienky na futbal.

Do práce i z práce súdruh Bozonča vždy využíva najkratšiu, no pritom najbezpečnejšiu cestu.

Kým používal verejný dopravný prostriedok (vlak, autobus, električku), prišiel na stanicu včas. Často si privstal i o hodinu-dve a potom odhodlane sedel v studenej čakárni. Nikdy nenaskakoval na idúce vozidlo. Počas prepravy sa správal tak, ako sa na uvedomelého občana patrí. Po pätnástich rokoch trpezlivého čakania súdruh Bozonča konečne dostal podnikový byt v blízkosti chemického kombinátu a začal používať vlastný dopravný prostriedok, bicykel. Súdruh bozonča jazdí na svojom bicykli opatrne, najmä na zákrutách a križovatkách.

Je ohľaduplný k ostatným účastníkom cestnej premávky. Pred každou jazdou si na pravú nohavicu založí štipec, aby sa mu nedostala do naolejovanej reťaze a aby tak nezavinil dopravnú nehodu.

Svoj bicykel súdruh Bozonča udržiava v poriadku. Pravidelne ho čistí a olejuje. Pneumatiky dofúkava dennodenne. Pri návrate z poobedňajšej smeny zapne dynamo a svieti si na cestu.

Pochopiteľne, prispôsobí tomu aj rýchlosť jazdy, i keď treba dodať, že nikdy nejazdieva veľmi rýchlo.

Súdruh Bozonča vie, že osobná čistota je znakom uvedomelého a teda i kultúrneho človeka.

Preto udržiava svoj pracovný odev i obuv stále v poriadku a čistote. Pravidelne ich ošetruje. Čistenie a opravy osobných pracovných ochranných prostriedkov mal zabezpečovať podnik, chemický kombinát, ale zodpovední pracovníci sa na to vysrali. Súdruh Bozonča si napľul do dlaní a pustil sa do toho sám.

Pred jedlom a po použití záchoda si umyje ruky i tvár. Po práci neraz celé telo. Keďže z práce odchádza bicyklom, nepokladá sprchovanie po robote na rozdiel od svojich spolupracovníkov za zbytočné.

V každom prípade sa nezačierni od padajúceho popolčeka natoľko ako ostatní, ktorí vzdialenosť medzi dielňou a vrátnicou merajú pešo.

Chrup si súdruh Bozonča udržuje v čistote a poriadku. Zuby si čistí pravidelne a aj preto ho nikdy neboleli. Zubov má dvadsaťosem: zuby múdrosti mu nikdy nenarástli. Keďže sa mu to zdá nenormálne, zatajuje túto skutočnosť pred všetkými. Nikdy sa nečistí benzínom či syntetickým rozpúšťadlom. Pokladá to za veľmi nebezpečné. Vždy sa bál rakoviny. Preto vždy, keď sa v práci nadýchne výparov kyseliny sírovej, neodkladne vypije 1 dcl mlieka. Denne takto skonzumuje aj dva-tri litre chutného a zdravého mlieka priamo z igelitového vrecka. Má dobrý pocit, že na rozdiel od svojich apatických kolegov robí niečo pre utužovanie svojho zdravia.

16 | vzlet | marec 2011

Z toho istého dôvodu súdruh Bozonča ani nefajčí.

Takisto sa vyhýba zafajčenému prostrediu. Často mal možnosť overiť si, že čuchové bunky zničené nikotínom a dechtom z cigariet nie sú schopné včas zareagovať napríklad na únik kysličníka arzenitého, kyanovodíka či ortuťových pár, ku ktorému dochádza niekoľkokrát za deň, a nevarujú teda svojho majiteľa, že si treba nasadiť dýchací prístroj či plynovú masku. Neraz sa stalo, že súdruh Bozonča už dávno pokojne sedel s plynovou maskou na tvári v predpísanej polohe (t. j. chrbtom k predpokladanému epicentru možného výbuchu), kým jeho spolupracovníci sa váľali po dlážke a dokrútení ani hady lapali po dychu.

V hygienických zariadeniach (umyvárňach, sprchárňach, záchodoch a podobne) udržiava súdruh Bozonča poriadok a čistotu. Nepoškodzuje tieto dôležité zariadenia závodu. Sú predsa určené na ochranu jeho zdravia a zdravia jeho spolupracovníkov. Takisto mu nie je neznáme, že čistota a poriadok na pracovisku sú dôležitým predpokladom bezpečnej, bezrizikovej práce. Dbá o to, aby dielňa, v ktorej pracuje, dokumentovala jeho kultúrnu úroveň. Uvedomelo skrášľuje svoje pracovisko, aby bolo prostredím, v ktorom by sa ešte lepšie, príjemnejšie, ale aj bezpečnejšie pracovalo. Prv než súdruh Bozonča pracovisko opustí, dá ho do dokonalého poriadku. Osobné ochranné pracovné prostriedky súdruh Bozonča používa vždy a všade, kde je to predpísané a kde ho majú chrániť pred úrazom a chorobou z povolania. Starostlivo s ními zaobchádza. Uvedomuje si, že už mnohým ochránili zdravie, ba dokonca i život. No a ten je, ako sa vraví, tým najcennejším, čo máme.

Pri práci najprv rozmýšľa a potom koná.

Celú svoju pozornosť sústreďuje na vykonávanú prácu. Nikdy sa nedá nikým a ničím vyrušiť.

Spolupracovníci ho dobrácky prezývajú „Robot Emil“.

Súdruh Bozonča vždy zachováva rozvahu. Je znášanlivý a vyhýba sa sporom a hádkam. Pri práci nevhodne nežartuje a nevtipkuje. Sčasti preto, lebo je disciplinovaný, sčasti preto, lebo nie je vtipný. Je vážny. Vtipom, ktoré rozprávajú spolupracovníci, sa spočiatku nesmial, lebo im nerozumel. Neskôr ich vôbec prestal počúvať a robí si svoje. Občas cez prestávku prispeje i on vtipom, ktorý počul v televízii v súťažno-zábavnom seriáli „Vtipnejší vyhráva“, a hneď ho aj jasne a všetkým zrozumiteľne vysvetlí. Činnosť, ktorá nesúvisí s prácou v podniku (fušky a podobne), súdruh Bozonča nevykonáva.

Ak súdruh Bozonča zistí požiar, uhasí ho. Ak by to nedokázal urobiť sám, ihneď privolá pomoc.

Pred prácou ani pri nej súdruh Bozonča nepožíva alkoholické nápoje. Neprináša ich na pracovisko. Ak mu pridelia spolupracovníka, na ktorom sú zjavné známky požitia alkoholu, odmietne s ním pracovať a na jeho stav upozorní svojho nadriadeného. Je to ťažké a náročné, keďže nikoho z prítomných v dielni by nebolo možné s čistým svedomím označiť za úplne triezveho.

Pracovisko nie je miestom na oslavy spojené s požívaním alkoholu. Preto ich súdruh Bozonča sám nikdy neorganizuje a ani sa na nich nezúčastňuje. Bolo by to predsa v rozpore s bezpečnostnými predpismi.

Medzi spolupracovníkmi je vážený a obľúbený.

Súdruh Bozonča má strednú postavu a vážnu, súmernú tvár, ktorú po oboch stranách lemujú módne bokombrady. Vlasy má tmavšie, oči sivé, no nie veľmi. V mladosti športoval, nikdy to však nepreháňal. Ako žiak i ako učeň dosahoval priemerné, skôr lepšie ako horšie výsledky.

Jediným zvláštnym znamením (okrem módnych bokombriadok) súdruha Bozonču sú trochu priveľ-

Foto: Pravda

próza

PETER PIŠŤANEK (1960 Devínska Nová Ves), prozaik. Študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ale štúdium nedokončil. Pracoval ako šéfredaktor týždenníka Tele-video-relax, kreatívny riaditeľ reklamnej agentúry DDB Needham a redaktor internetového časopisu inZine. Knižne debutoval románom Rivers of Babylon (1991), v ktorom naturalisticko-parodickým spôsobom vykreslil život a hodnoty ľudí z periférie spoločnosti. Na základe tohto románu napísal aj scenár pre rovnomenný film. Je autorom niekoľkých ďalších kníh. Bol členom punk-jazzovej hudobnej skupiny Devínska Nová Vec.

ké ruky a primalá hlava v porovnaní s ostatným telom. Súdruh Bozonča vyzerá presne ako ideálna pracovná sila, zobrazovaná na prvomájových plagátoch, ešte aj s ostro a hranato vymodelovanou bradou a jasnými očami, plnými energie a pracovného elánu. Aj jeho žena, súdružka Bozončová, vyzerá ako ideálna ženská pracovná sila z takého istého plagátu. Zobrali sa, lebo sa ľúbili. Ľúbia sa dodnes. So svojou láskou to však nikdy nepreháňajú, držia sa pri zemi, skromne. Po prvý raz sa pobozkali, keď ich najstaršie dieťa bolo už dávno na svete. Potom sa im narodili ešte dve. Bývajú v trojizbovom byte s priechodovou kúpelňou, v panelovom dome. Byt je malý, ale sú v ňom šťastní. Pochopiteľne, nie sú zvyknutí dávať toto svoje šťastie najavo priveľmi okázalo.

Obľúbeným jedlom súdruha Bozonču sú rezne so zemiakmi a uhorkou. Po dobrom, chutnom a výživnom obede si súdruh Bozonča rád vypije pol litra piva alebo dve deci bieleho vína.

Samozrejme, iba ak obeduje doma; vo fabrike navštevuje závodnú jedáleň. Trpezlivo stojí v nekonečnom rade pri výdajnom okienku, nepredbieha nikoho a neháda sa. Pridelený pokrm skonzumuje bezo zvyšku, nič nenechá na tanieri. Každý kúsok šľachy či tuku sa v jeho tele rozpustí a podieľa sa tak na regenerácii jeho pracovnej sily. Súdruh Bozonča sa neprejedá. Namiesto zákusku si radšej vezme jablko či iné ovocie.

Vo voľnom čase si rád prečíta noviny alebo časopisy, napríklad Život, Svet socializmu, Svet práce, Slovenku a občas i Mladé rozlety. Nikdy neprestane ľutovať, že už nevychádza Beseda, v minulosti jeho obľúbené čítanie. Knihy súdruh Bozonča nečíta, nemá na ne čas. V živej pamäti mu však ostalo niekoľko kníh z edície Stopy a publikácia Naše dieťa, ktoré kedysi prečítal. V súčasnosti však čítanie kníh pokladá za detskú zábavku a za márnenie času.

Súdruh Bozonča je pravidelným darcom krvi.

Raz daroval i kostnú dreň. Obsah jeho žalúdočných štiav je v rozmedzí normy. Váži sedemdesiatpäť kilogramov, meria meter sedemdesiatpäť.

Sliznice má ružové, chrup bezchybný, stolicu pravidelnú.

Po práci si súdruh Bozonča dožičí riadny odpočinok. Voľný čas využíva na utužovanie svojho zdravia, rozširovanie vedomostí a na prácu prospešnú spoločnosti. Správna životospráva, aktívny odpočinok, občas šport či turistika vo svojich najumiernenejších podobách pomáhajú súdruhovi Bozončovi upevňovať zdravie a jeho pracovnú silu.

Pevné zdravie mu umožňuje spokojnú prácu, lepšie pracovné výsledky, lepšie uspokojovanie jeho potrieb a záujmov.

Súdruh Bozonča dáva spoločnosti svoju pracovnú silu a ona ho za to odmeňuje – stará sa o regeneráciu a reprodukciu jeho pracovnej sily. Život súdruha Bozonču je šťastným, spokojným a radostným životom aj pre jeho ženu, aj pre jeho deti – pracovné sily budúcnosti.

Výber: sl

komiks

DUŠAN DURMAN

William Henrich

Tu je?

Princezná z Atlantídy 3 (Metamorfóza)

Je. Ale neprežije noc.

Ona vyriekla kliatbu nad tvojimi priateľmi, a jedine ona ju môže zrušiť. Bohužiaľ, stala sa obeťou nejakých démonov.

Začala sa meniť…

Neskoro!

Infekcia pokročila!

Už je jednou z démonov!

Zachráň sa kto môžeš!

Viem, že tam niekde vnútri ešte si, princezná!

Neboj sa, zbavím ťa tejto prekliatej existencie!

Dokázal si to. Je živá. Toto je nový začiatok!

William, kliatba je zrušená.

Tvoji priatelia sú voľní.

Určite si unavený z bojov.

Zostaň so mnou, ja to chcem.

marec 2011 |

Rád by som.

Ale je ešte veľa bojov, ktoré musím viesť. Som potrebný inde. Ale určite sa k tebe vrátim.

Sľubujem.

vzlet | 17

horoskop

Vedie: Jasminka ČINČURÁKOVÁ-GALAMBOŠOVÁ

21. 3. – 20. 4.

Na začiatku mesiaca budete prekypovať nevyčerpateľnou fyzickou zdatnosťou. Zdravotné ťažkosti zaženiete studenou sprchou a otužovaním. Nemusíte sa vyhýbať ani náročným športom, v ktorých budete veľmi úspešní. Už od polovice mesiaca mali by ste si dopriať dlhšie voľno. Leňošte, oddychujte a venujte sa svojim koníčkom. Tiež sú tieto dni vhodné na malú rekapituláciu.

Prehodnoťte svoje nenaplnené a doteraz nesplnené plány a predsavzatia. Posledný marcový týždeň príde do vášho života svieži závan.

21. 4. – 20. 5.

Nový mesiac začínate s výbornou náladou, priam sa vznášate.

Vyvarujte sa neprajníkov a nepozerajte na svet len cez ružové okuliare. Váš nezáujem o školopovinné úlohy či zľahčovanie pracovných problémov by sa vám mohol vypomstiť.

Trochu ľahkomyseľné sklony pokračujú. Nesľubujte, čo nemôžete splniť a nerobte neuvážené rozhodnutia. Prehodnoťte situáciu, určte si priority a dôkladne o všetkom porozmýšľajte predtým, než sa do niečoho pustíte. Lichotníkov, ktorí to nemyslia s vami dobre, nepočúvajte.

21. 5. – 21. 6.

V marci zrejme zmeníte názor na vaše okolie vďaka pracovnej morálke v škole. Zvládnete na výbornú každú nepredvídateľnú situáciu, ak sa vám podarí spojiť ohľaduplnosť a takt so svojou ráznosťou. Menej diplomatické konanie by prinieslo len ťažkosti. Na konci mesiaca nedospejete k žiadnemu východisku, ak sa nepostavíte k pracovnému konfliktu dostatočne rozhodne. Nátlakom nedosiahnete nič, konajte rázne, ale diplomaticky a taktne. Môžete tiež stretnúť niekoho, kto vo vás vyvolá nostalgické spomienky.

22. 6. – 22. 7.

S prehľadom zvládnete všetky pracovné úlohy a dokonca vám ostane čas aj na väčšie upratovanie a vaše koníčky.

Ani prípadné zranenie, spôsobené v zápale pracovitosti, vám nepokazí vašu dobrú náladu. V strede mesiaca sa môžu nakopiť problémy, hlavne ak ste ich predtým ignorovali, teraz sa rozrastajú do obludných rozmerov. Naraz ich aj tak nevyriešite. Budete mať sklon podliehať mylným predstavám – neverte všetkému, čo počujete, pôjde len o chabé výmysly. Svoje bezohľadné, podráždené a netaktné reakcie sa pokúste obmedziť.

23. 7. – 23. 8.

Prvé marcové dni by ste mali vystupovať oveľa sebavedomejšie a viac si veriť. Presadzujte si svoje názory, iba tak upozorníte na seba osoby, na ktorých názoroch vám záleží. Využite pozvania do spoločnosti.

Je dôležité udržovať nasadené pracovné tempo pri plnení pracovných povinností, pretože cieľ máte už na dosah ruky. Žiadostivo sa rozhliadate po osobách opačného pohlavia, vyhľadávate istú veľmi peknú osôbku a zmocňuje sa vás ľahkomyseľnosť.

Ostávajúce dni v mesiaci nie sú vhodné na riskovanie.

24. 8. – 23. 9.

V tomto mesiaci si uvedomíte, že vyslovené slová už nevezmete späť. Radšej mlčte, ak si nie ste stopercentne istí, že svojimi rečami niekoho skutočne pobavíte. Nebude veľký problém odhadnúť možnosti svojho okolia, ak využijete vašu bystrosť. V druhej polovici mesiaca nebudete veľmi vynikať v duševných činnostiach. Trapasu, na ktorý by ste len tak ľahko nezabudli, sa vyhnete, ak sa nebudete snažiť nadviazať v týchto dňoch ľúbostný vzťah. Svoju zlosť si rozhodne nevybíjajte na priateľoch.

18 | vzlet | marec 2011

24. 9. – 23. 10.

V marci sa pustite s chuťou do každej práce. Dariť sa vám bude doma i v školení. Pri ručných a jemných manuálnych činnostiach budete najúspešnejší.

Nechajte sa rozmaznávať chválou, akí ste šikovní a netajte sa svojimi úspechmi. Ďalšie dni v polovici mesiaca vás šikovnosť už bude opúšťať. Nie je vylúčená v škole ani kritika, mali by ste ju prijať bez väčšieho odporu. Obhajobou tentoraz neuspejete. Nič dobré neprinášajú zhon a nervozita. V láske však máte šťastné obdobie, tak si ju užívajte naplno.

24. 10. – 22. 11.

Začiatok marca by ste mali venovať svojmu zdraviu.

Ak sa necítite vo svojej koži, navštívte lekára, ktorého vyšetrenie vás určite upokojí. Nevyhnete sa zrejme drobným nedorozumeniam vo svojom okolí, ale nepôjde o nič vážne. Neváhajte prijať prípadné pozvanie do spoločnosti. Nasledujúce týždne buďte spokojní, nečakajú vás žiadne ťažkosti. Všetko zvládnete v pohode, tak sa pripravte v pokoji na krásne víkendy. Vyjdite aspoň na malú prechádzku so svojou rodinkou, pretože príroda sa pomaly prebúdza zo zimného spánku.

23. 11. – 21. 12.

Nový mesiac začnete asi nie s najlepšou náladou.

Budete mať sklon vidieť veci v horšom svetle, ako sú v skutočnosti. Všetky dni nemôžu byť ružové, ale napriek tomu by ste nemali dávať toľko najavo svojmu okoliu vašu zlú náladu. S milou a usmievavou tvárou vybavíte toho oveľa viac, platí to hlavne v ľúbostných záležitostiach. Však ostávajúce tri marcové dni podľa konštelácie hviezd by ste sa mali úplne vypnúť a vysadiť. Ak ste unavení a vyčerpaní, vezmite si voľno, boli by ste aj tak zbytoční.

22. 12. – 20. 1.

Od prvého marcového dňa vás bude sprevádzať vynikajúca nálada. Navyše vymýšľanie kanadských žartíkov je vašou obľúbenou zábavou. Vaši známi majú našťastie zmysel pre humor a pretože dokážete oživiť atmosféru, prijmú radi aj vaše prekárania. Druhý týždeň zrejme dôjde k dôležitému životnému rozhodnutiu. Vzácne sa v týchto dňoch budú zhodovať u vás logika, cit, rozumové uvažovanie i intuícia. Toto obdobie je vhodné na všeobecné zmeny i na začatie nového podnikania. V ľúbostných záležitostiach však už takí úspešní nebudete.

21. 1. – 20. 2.

Dariť sa vám bude, ak nebudete hádzať hneď flintu do žita. Nepremárnite veľkú príležitosť a nerobte z maličkostí drámu. Nemali by ste zbytočne veľa míňať, ale ísť vytrvalo za svojím cieľom sa vám oplatí. Tiež by vám v týchto dňoch prospel pohyb na čerstvom vzduchu.

Ak už neholdujete športovému behu, choďte sa aspoň prejsť. Ak vás niečo znepokojuje vo vašom okolí, nerozčuľujte sa a nedávajte to hneď všetkým najavo. Ako sa hovorí, žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí.

21. 2. – 20. 3.

Marec bude bohatý na úspechy. Aby vás osud netrestal, nebuďte priveľmi pyšní. Nečakanú peňažnú sumu veľmi rýchlo miniete. Nemali by ste zbytočne veľa míňať, ale ísť vytrvalo za svojím cieľom sa vám oplatí. Skvelá správa posilní v týchto dňoch váš ego. Vaša rodina, ale i priatelia sa cítia právom zanedbávaní – mali by ste im venovať viacej času. To, čo v tieto dni potrebujete, je hlavne bezpečie rodinného zázemia, starostlivosť a láska vašich najbližších.

enigma / humor

KRÍŽOVKA

e. . . m r t e a u j Ž

V tajničke je meno populárnej R&B speváčky barbadoského pôvodu (na fotografii).

Babka napomína vnuka: – Vnúčik môj, keď kýchaš, zakry si ústa dlaňou!

– Ale babka, veď mne zuby nevyletia! *** Hovorí matka synovi: – Vieš, čo som ti hovorila! Tie sánky budeš požičiavať aj bratovi!

– Veď mu ich požičiavam. Ja ich mám z kopca, on do kopca. *** – Jožko, už viac nechcem počuť, že sa s bratom bijete!

– Dobre, mami, tak prosím ťa, zatvor dvere... *** Prvák Jarko prišiel zo školy domov a sťažoval sa: – Predstav si, mama, naša pani učiteľka nám povedala, že jej nesmieme tykať a hodiny jej môžu? *** Stretnú sa dve korytnačky a jedna je bez panciera.

– Čo sa ti stalo?

– Ale utiekla som z domova. *** Učiteľka sa pýta žiaka: – Jožko, vyskloňuj mi slovo chlieb.

– No tak... Kto čo chlieb, s kým s čím so salámou, komu čomu mne.

OSEMSMEROVKA

***

Názvy rastlín zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám päť neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria názov jednej okrasnej rastliny.

T

U

L

I

P

Á

N

A

F

L

A

Á

N

E

L

K

C

C

I

I

N

C

I

H

A

H

E

I

F

A

I

E

I

F

L

R

R

R

I

N

L

K

T

V

A

O

O

U

A

A

A

Á

U

A

O

R

H

K

L

Š

M

B

S

N

T

R

A

U

K

Č

A

K

A

N

K

A

O

K

A

M

É

L

I

A

Z

E

R

B

AMARANT BANÁN BOROVICA BREZA ČAKANKA FIALKA HLOH HOREC HRAB HRUŠKA KAMÉLIA

KARAFIÁT KLEN KUKURICA LIANA MALINA NETATA TULIPÁN

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme z časopisu Vzlet z roku 2004.

Nemecký turista na salaši. Bača naňho kričí: – Pozor! Ten pes hryzie!

– Was? Was? Bača na to: – Čože mňa, ale vás. *** Po lese chodí zlostný medveď.

Všade navôkol sneh, mrzne až praští a medveď tu kopne do stromu, tam tresne zajaca, vlkovi tiež pridá a popri tom si mrmle: – Prečo som v októbri pil tú kávu...

marec 2011 |

vzlet | 19

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Systémové vylepšenia ˇ a webové prehliadace Windows 7 Service Pack 1 je najnovší balík opráv a vylepšení pre operačný systém Windows 7. Možno ho stiahnuť z internetu od 22. februára 2011 a používatelia Windows 7 budú mať o určitý čas neskôr možnosť automaticky ho inštalovať.

Neprináša nejaké väčšie zmeny vo fungovaní Windows 7, ale obsahuje mnohé opravy pre tento operačný systém, ktoré by mali zlepšiť aj tak dobrú stabilitu a rýchlosť. Windows 7 je momentálne najpredávanejší operačný systém vôbec a počet počítačov na internete, ktoré ho majú inštalovaný (28 %), sa pomaly približuje počtu počítačov s Windows XP (48 %) na celosvetovej úrovni. Po predstavení Service Pack 1 sa očakáva, že sa počet počítačov s týmto OS bude ešte zväčšovať, lebo Windows 7 budú používať aj väčšie firmy, ktoré čakali nejaký čas, aby zistili dojmy iných používateľov.

Mozilla Firefox 4 je dlho očakávaná verzia webového prehliadača Mozilla Firefox, ktorý je najpopulárnejší web prehliadač v Európe a druhý najpopulárnejší na svete. Rozvoj tejto, štvrtej verzie začal niekedy v polovici roku 2009 a konečná verzia mala pôvodne byť dokončená v novembri 2010. To sa však nestalo pre dva dôvody. Prvý bol väčší počet chýb zistených pri testovaní než bolo plánované, čo zapríčinilo väčší počet testovacích (beta) verzií prehliadača a samým tým aj nedodržanie časového limitu. Druhý dôvod je zvýšený nátlak konkurenčných prehliadačov (Google Chrome, Opera, Safari...), ktoré sa v poslednom čase rozvíjajú rýchlejšie ako

Firefox, a preto Mozilla začala idey „požičané“ od iných prehliadačov vbudovať do Firefoxu (napríklad výzor okna prehliadača podobný ako Opera a Google Chrome). Teraz aktuálna je testovacia verzia Beta 11 a očakáva sa, že pred konečnou budú ešte jedna alebo dve Beta verzie (12 a 13). Konečná verzia Mozilla Firefox 4 by sa mala zjaviť niekedy v marci alebo apríli.

Najnovšiu verziu si môžete stiahnuť na adrese www. mozilla.com/ en-US/firefox/ beta/.

Microsoft (Windows) Internet Explorer 9 je tiež webový prehliadač vo fáze rozvoja. Je to najnovšia verzia Internet Exploreru od spoločnosti Microsoft, ktorý je známy podľa toho, že je prakticky vbudovaný

do operačného systému Windows. V určitom období (2001 – 2004) mal veľmi slabú konkurenciu a bol veľmi zraniteľný, čo hackeri a neželané softvéry (malware) zneužívali.

Zručnejší používatelia sa mu práve preto ešte stále vyhýbajú, napriek tomu, že jeho bezpečnosť je na oveľa vyššej úrovni ako pred niekoľkými rokmi. Verzia 9 by mala tento prehliadač zlepšiť až natoľko, že by Internet Explorer mohol úspešne konkurovať prehliadačom Firefox a Google Chrome, ktoré mu už roky „kradnú“ používateľov, a za ktorými doteraz vybavenosťou a funkciami zaostával.

Teraz aktuálna testovacia verzia je RC (release candidate – kandidát na konečnú verziu), čiže konečná verzia by sa mala zjaviť v marci alebo apríli – práve v čase, keď aj Firefox 4. Najväčšia nevýhoda „deviatky“ je to, že nebude podporovať Windows XP, iba Vistu a Windows 7, čo, podľa mňa, bude negatívne vplývať na počet používateľov. IE9 si môžete stiahnuť na adrese: ie.microsoft.com/testdrive/.

Drobnicky • Vedci vo februári 2011 vynašli „antilaser“, ktorý môže neutralizovať lúče, ktoré vydávajú lasery.

• Nasledujúca verzia iPhone bude podľa spoločnosti Apple lacnejšia ako doterajšie modely.

• Barack Obama (prezident USA) mal zasadnutie s tromi ľuďmi významnými pre oblasť počítačových technológií – sú to Eric Schmidt (Google), Steve Jobs (Apple) a Mark Zuckenberg (Facebook).

• Spoločnosti Nokia a Microsoft sa stali business partnermi, čím chcú zlepšiť svoju polohu na trhu mobilných telefónov.

• Spoločnosť Google obvinila Microsoft z kopírovania možností z vyhľadávača Google do svojho vyhliadača Bing.

• Po troch mesiacoch bolo predaných 2 milióny inteligentných mobilných telefónov s operačným systémom Microsoft Windows Phone 7.

20 | vzlet | marec 2011

knihy

Janet Fitch: Paint it black

(Fitch, J.: Paint it Black, preklad: Ksenija Vlatković, Belehrad : Laguna, 2009)

Americká spisovateľka, novinárka a literárna recenzentka Janet Fitch (1955) sa ako stredoškoláčka chcela zaoberať skúmaním ruských dejín. Z tohto dôvodu sa v rámci študentskej výmeny dostala na britskú univerzitu Keele, kde sa v noci, v „deň“ svojich dvadsiatych prvých narodenín, zrazu zobudila a pochopila, že chce byť spisovateľkou. Nateraz napísala tri romány – Kicks (1996), White Oleander (1999, sfilmovaný v roku 2002) a Paint it Black (2006, v roku 2012 by mal byť sfilmovaný).

Ak sa vám dobre pozerala filmová dráma Biely oleander s Alison Lohman, Michelle Pfeiffer a Renée Zellweger o silnom vzťahu matky a dcéry čudným spôsobom, ak sa vám dobre počúvajú rockeri Rolingstonsi a punková hudba, odporúčame nateraz posledný bestseller Fitchovej pod názvom Paint it Black. Áno, román dostal meno práve podľa piesne Paint it black, ktorú Rolingstonsi Mick Jagger a Keith Richards napísali v roku 1966. Je to silný príbeh o prvej láske, vášni a pátraní mladej ženy po pravde, ktorá nastáva ako reakcia na stratu milovaného muža.

Josie Tyrell, modelka, ktorá pózuje maliarom a rôznym umelcom, tínedžerka, ktorá odbehla z domu, príslušníčka losangelskej punkrockovej scény, nachádza pravú lásku v študentovi umenia Michaelovi Faradayovi, synovi renomovanej pianistky Meredith, ktorý spoznáva Josie so sofistifikovaným svetom, o ktorom sa jej ani nesnívalo.

Keď Michael spácha samovraždu, Josie zostáva zdevastovaná, a to nielen zo straty svojho milenca, ale aj zo straty vlastného života s ním. Hlavná hrdinka smútok utápa vo vodke, zatiaľ čo Meredith, skľúčená nad stratou vrele milovaného syna obviňuje Josie za jeho smrť. Dve ženy, ktorých osud spojil v čudný vzťah obojstrannej nedôvery a slepej potreby, musia zdieľať lásku k Michaelovi a znovu vybudovať svoje životy – bez neho.

Na internete nájdete odporúčania tejto knihy v rôznych zneniach, ale podľa mňa Mark Roco (Los Angeles Times Book Review) v jednej vete všetko povedal: „Nebojácny, divoký a nekompromisný román... Intímne a epické

PC hry rozprávanie.“ Odporúčam toto čítanie pri zelenom čaji s medom – zelený čaj upokojí rozvírenú myseľ, lebo román určite pohne vašimi citmi – neznamená, že iba „ľúbostnými“ – a med dodá sladkosť horkému životu Josie Tyrellovej.

Vladimíra DORČOVÁ

John Grisham: Hra o pizzu

John Grisham je americký spisovateľ románov z právnického prostredia.

Najväčší úspech mu priniesla kniha Firma, ktorá bola aj sfilmovaná s Tomom Cruisom v hlavnej úlohe. Niektoré ďalšie jeho knihy sú napr. Prípad pelikán, Kedy zabiť, Kráľ odškodného, Maklér... I keď tento spisovateľ je známy podľa „právnických“ trilerov, kniha Hra o pizzu je v určitom zmysle „odbočkou“, ale aj tak nesklamala čitateľov.

V tomto románe hlavný hrdina Rick Dockery, profesionálny hráč amerického futbalu (ragby), privedie svoj tím k prehre. Po nešťastnom fiasku mu nemôže pomôcť ani jeho agent, lebo ho ani jeden tím nechce angažovať. Je to koniec jeho kariéry? Agent mu radí, aby odišiel do Talianska, kde sa síce hrá americký futbal, ale iba pre zábavu. Rick nemôže pochopiť, že niekde jestvujú takí ľudia, čo hrajú futbal iba pre pizzu a pre pivo, lebo v Amerike sa okolo futbalu točia veľké peniaze. Aj keď ťažko, predsa Rick odíde do Talianska, aby sa ukryl pred rozzúrenými fanúšikmi, a od tlače, ktorá si ho nájde aj v Taliansku. Hráči z Parmy vkladajú do neho veľké nádeje.

Iba od neho závisí, či oni po prvýkrát vyhrajú Super Bowl. Nášho profesionálneho hráča očarí nielen talianske jedlo, víno a krásne ženy, ale aj ochota nových spoluhráčov prijať ho medzi seba. Počas pobytu v Taliansku sa Rick stretá s mnohými ťažkosťami. Sú to situácie, na ktorých sa možno aj zasmiať, ale aj prekvapiť sa, čo všetko Američania nevedia o Európe, a tým aj Rick o Taliansku. Okrem futbalu v knihe sa prepletá aj romantická láska, ktorú Rick prežíva.

John Grisham sa ukázal ako skvelý rozprávač. Nielenže do detailov opíše futbalovú hru, ale aj talianske pamätihodnosti. Podarí sa nášmu hlavnému hrdinovi prekonať seba, vyrovnať sa s minulosťou? Zistíte, milí čitatelia, ak prečítate knihu.

Marína KRIŠKOVÁ

Rastliny Strategické videohry sú podľa všeobecných kritérií náročné a zložité hry, ktoré vyžadujú celkovú sústredenosť hráča.

Mnohé z nich sa už považujú za klasiky a majú milióny fanúšikov, pokým iné sa snažia pridať do tohto žánra niečo inovatívne, a tak prilákať obecenstvo, ako aj posunúť hranice samého žánra.

V tomto čísle predstavujeme práve jednu z takých hier, ktorá patrí do skupiny tzv. tower defense, čiže podžánru strategických hier, kde na rozdiel od iných agresívnych stratégií hráč najčastejšie bráni svoju teritóriu od útokov súpera. Hra je pomenovaná Plants vs. Zombies (čiže: Rastliny proti zombíkom), realizovalo ju vydavateľstvo PopCap

a tematika je práve taká, ako sám názov hovorí: počas celej hry pre boj proti zombíkom v okolí vášho domu nasadíte svoju zbraň – a to doslova. Vaším ochrancom bude armáda rastlín a húb.

V hre sa zjavujú desiatky rozličných zombíkov, proti ktorým treba použiť tie správne rastliny, huby alebo záhradné náradie.

Spočiatku to ide celkom ľahko, ale s postupom hry sa vyžaduje premyslený výber a dobrá taktika čiže stratégia na konfrontáciu so „strašidelnými” súpermi. V hre jestvuje päť rozličných svetov, z ktorých každý je zložený z 10 úrovní a hráč musí vynakladať čoraz väčšie úsilie, aby obránil svoj dom. Boj sa začína zrána na vašom priedomí, postupuje do dvora počas noci alebo hustej hmly a niekedy sa dostane i na strechu. Rastlinné jednotky sa delia do niekoľkých skupín. Sú to slnečné rastliny (slnečnica, huby, sedmokrásky), ktoré sú výrobcovia surovín, taktiež obranný tím (orechy, zemiaky, hrušky) a bojové rastliny (hrášok, hviezda, kata-

i protzombíkom

pult z kukurice atď). Čím viac slnečných rastlín nasadíte, tým rýchlejšie nasporíte na útočné a obranné rastliny, ktoré zastavujú zombíkov. Samozrejme, pri sadení všetkých troch druhov rastlín budete potrebovať dobrú taktiku s cieľom úspešne zdolať každú úroveň.

V samej hre sa otvárajú bonusové minihry (je ich spolu 20), v ktorých si napr. možno užiť zombie bowling, whack-a-zombie, kartičkové minihry, alebo survival a puzzle módy,

ktoré sú logicky orientované.

Zaujímavá je najmä Zen ružová záhrada, ktorá nie je v pravom zmysle minihrou, ale viac simuláciou opravdivej záhrady, v ktorej hráč pestuje kvetiny, zalieva ich, hnojí

a nepriateľmi.

Akže ste niekedy hrali nejakú strategickú hru, celý tento opis sa vám možno zdá byť príliš komický, ale práve takým prístupom hra Plants vs. Zombies zrušila krutú definíciu strategických hier a za krátky čas získala veľký počet fanúšikov. Aby hra zostala aktuálna, kompánia

PopCap koncom roku 2010 ponúkla edíciu Plants vs. Zombies Game of the Year.

Ide o tú istú hru, ale tentoraz doplnenú niekoľkými opciami, spomedzi ktorých je najzaujímavejšia opcia Zombatar, pri ktorej si môžete zostaviť zombíkov podľa svojho názoru a zapojiť ich do hry. Táto opcia ponúka široký výber výmeny vzhľadu zombíka – od účesu

Opcia Zombatar

a chráni pred škodcami. Kvety ho odmeňujú mincami, za ktoré si hráč môže kúpiť ďalšie rastliny pre boj. Taktiež k hre je pripojený i almanach – určitý druh encyklopédie prítomných rastlín a zombíkov, takže sa hráč môže na pokoji (mimo bojiska) zoznámiť so svojimi obrancami

a farby kože po rozličné módne doplnky, čo tejto hre podáva osobitný švih. Hra vcelku nie je veľmi náročná, a preto sa môže odporučiť najmä hráčom, ktorí sa ešte nevyskúšali v tomto žánri. jm

marec 2011 |

vzlet | 21

film

Réžia: Tom Hooper Hrajú: Colin Firth, Geoffrey Rush, Helena Bonham Carter, Guy Pearce…

Verejné

vystúpenia sú pre mnohých ľudí nepríjemnou záležitosťou a snažia sa svoju trému skrotiť rôznymi spôsobmi. Mať hocijaký prejav je o to ťažšie ľuďom, ktorí majú nejakú rečovú poruchu, zajachtávajú sa. Keď patríte medzi nich a vaše povolanie vyžaduje neustále verejne vystupovať, najlepšie by bolo pouvažovať o zmene zamestnania, ale situácia je trochu komplikovanejšia, keď ste kráľom, a ešte komplikovanejšia, keď ste ním vo veľmi kritickom období.

Albert Frederick Arthur George (Colin Firth), historicky známy ako kráľ George VI., a neoficiálne ako Bertie, bol druhým synom kráľa Georga V., takže sa od malička na trón nechystal, ale keďže bol členom kráľovskej rodiny, často musel na verejnosti zastupovať svojho oca. To vyžadovalo veľa odvahy, lebo pre niek-

toré traumy z detstva bol veľmi plachý, hanblivý, od malička stále jachtal a jeho hovor sa len zhoršil, keď stál pred publikom alebo rádiovým mikrofónom. Jeho verejné prejavy sú utrpením pre neho a pre všetkých poslucháčov, preto sa snaží vyhľadať pomoc u rôznych logopédov, ale bezvýsledne, až kým nenarazí na austrálskeho hovorového terapeuta Lionela Loguea (Geoffrey Rush), ktorý mu ukáže, že má správny hlas. Logue však trvá na svojich princípoch. Napriek tomu, že ide o kráľovskú rodinu, ktorá má presné pravidlá aj keď ide o oslovovanie, Georga VI. oslovuje familiárne Bertie, trvá na tom,

22 | vzlet | marec 2011

aby sa stretali každý deň v jeho ošúchanej pracovni, okrem jazykolamov, cvičení na dýchanie a relaxáciu svalov sa snaží zistiť, prečo vlastne začal jachtať. Na začiatku ich cvičení George VI. protestuje, ale neskôr pristupuje na Logueho podmienky, lebo sa mu hovor začína zlepšovať a medzi nimi dvomi vzniká priateľstvo. V roku 1936 umiera kráľ George V. a novým kráľom sa stáva jeho najstarší syn Edward. Ten je však prinútený zvoliť si medzi panovaním a láskou k žene, ktorá nevyhovuje ako kráľovná a v ťažkých časoch by ich manželstvo spôsobilo len viac problémov. Do roka abdikuje a neľahká úloha padá na jeho mladšieho brata, ktorý sa na tento post podľa väčšiny nehodí.

Keďže je kráľom, čiže politickou figúrou, od ktorej sa hlavne očakáva, aby hovorila k národu a v mene národa, ešte k tomu v kritickom čase druhej svetovej vojny, v ktorej sa rečnícke schopnosti iných politikov ukázali ako veľmi efektívne, jachtavosť kráľa Georga VI. je o to väčší problém.

I keď je George VI. politickou osobnosťou, film sa zameriava na jeho boj s jachtaním a nie na politické a historicky významné udalosti v období jeho vlády, takže sa politika spomína len tam, kde sa tomu nedá vyhnúť.

Okrem toho film ani nekritizuje, ale ani nevyzdvihuje spoločenské triedy v Anglicku, ako to možno niekto očakáva – uvádza to jednoducho ako fakt, i keď vo filme má určitú úlohu aj vzťah medzi obyčajným človekom a členom kráľovskej rodiny. Navonok by sa možno zdalo, že tento film má vlastne veľmi málo obsahu, ale je dynamický a stále udrží pozornosť diváka, čo môžeme hlavne pripísať dobrému scenáru. A na to, že ide o vážny film podľa mnohých s nezábavnou tematikou, predsa je tu aj britský humor, ktorý človeka prinúti dobre sa zasmiať. Ako zaujímavosť možno uviesť, že scenárista filmu David Seidler ako dieťa tiež trpel rečovou poruchou a bol inšpirovaný kráľovým zápasom s jeho jachtavosťou, preto hneď na začiatku svojej kariéry chcel napísať o tom scenár.

Keďže ide o kráľovskú rodinu a Angličania k nej majú veľký rešpekt, pán Seidler si najprv žiadal povolenie od kráľovnej Elizabethy čiže kráľovnej matky, aby mohol

napísať scenár. Táto povolila jeho písanie a natáčanie filmu, ale žiadala, aby sa to neuskutočnilo počas jej života. Keďže žila vyše 100 rokov, projekt pána Seidlera bol na 30 rokov pozastavený.

Pravdaže, keď hovoríme o tomto filme, nemožno nespomenúť herecké výkony.

Anglického kráľa, ktorý najprv vyzerá len ako namyslený boháč a sympatie publika hneď nezíska, len postupne ukazuje aj inú tvár ako postava hanblivá, bojujúca s emočnými ranami a zodpovedná, úžasne stvárnil britský herec Colin Firth. Geoffrey Rushova prirodzená charizma mu zas dopomohla, aby stvárnil sebavedomého, presvedčivého a pritom veľmi priateľského terapeuta.

Film už získal veľa ocenení, medziiným aj cenu BAFTA za najlepší film. V čase, keď bude pred vami tento článok, budú udelené aj Oscary. Práve tento film má 12 nominácií, z ktorých najpravdepodobnejšie práve z nominácie Colina Firtha bude aj soška. Režijne a vizuálne je film veľmi dobre spracovaný. Scény hovorov sú plné emócií a aj pri dlhšom tichu sú vlastne dynamické, divák sa podobne ako kráľ a jeho vtedajší poslucháči cíti až trápne a v duchu si myslí – tak vezmite mu ten papier, už mu niekto pomôžte s tým hovorom. Práca s kamerou je chvályhodná. Každý si určite všimne, že pri mnohých záberoch je natáčaná postava iba v kútiku obrazu a miestnosť alebo len stena je na väčšine záberu. To spĺňa svoj prvoradý cieľ – dokresľovať tón filmu, ale pretože je dosť výrazné, ešte pomôže divákovi, aby si všimol aj prácu scénografov. Niekomu sa možno dnes nezdá, že hovor kráľa je a bol dôležitou udalosťou.

Ale na ukážku toho, ako to vtedy vypadalo, sú dobre využité práve obrazy, v ktorých skupinky ľudí pred začiatkom vojny sedia

pri svojich rádiách a s napätím a veľkou dôverou počúvajú každé slovo, čo zase ospravedlňuje kráľov veľký strach z mikrofónu.

Na záver možno len povedať, že vo filme s výbornými hlavnými hercami, regulovanom medzi veselšími a dramatickými scénami pánom Hooperom a s dynamickým scenárom pána Seidlera, každá slabika je dôležitá a dobre premyslená.

Stanislava SLÁDEČEKOVÁ

film

SišSAnje Na rozdiel od dnes už kultových filmov Romper Stomper (1992), American History X (1998), The Football Factory (2004), Green street (2004), This Is England (2006) a Russia 88 (2009), v ktorých sa fenomén subkultúry skinheadov, futbalového chuligánstva a uličného násilia chce estetizovať a dokumentovať, domáci film Šišanje chce mať výchovnú hodnotu, ako aj hodnotu ideologickopolitickej rehabilitácie srbskej spoločnosti.

Novica (Nikola Rakočević) je mladý matematický génius, ktorý pod vplyvom spolužiaka Relju (Viktor Savić) a fascinovaný ideológiou nacizmu schádza do násilného gangu skinheadov a do brutálneho sveta futbalových chuligánov.

Zamilovaný do svojej susedy Miny (hrá ju svetoznáma Bojana Novaković, ktorú si možno pozrieť aj v hit-filmoch Drag Me to Hell, 2012, Edge of Darkness a Devil), Novica sa čoraz viac zapletá do pekla fašistického

divošstva a rasistického znepokojovania.

Pred ním je len cesta nadol…

Režisér Stevan Filipović bol po filme Šejtanov ratnik (2006) jedným z protagonistov nového srbského mládežníckeho filmu.

Pokým Šejtanov ratnik naznačil, že pred sebou máme autentického autora, ktorý mal ambíciu klasickými SFhoror filmami pobaviť tínedžerské obecenstvo, Šišanje predstavuje ťažkú a nestráviteľnú zmes politického pamfletu a serióznej drámy o odrastaní v povojnovom a kriminalizovanom Srbsku. Ako taký film Šišanje má ten defekt, že sa vybranými témami zaoberá diskurzívne – on nám totiž prednáša, upozorňuje nás, ukazuje nám, čo sa deje, ale robí to vlastne celkom kontraproduktívne, jedným zásadne chybným spôsobom. Aj keď Romper Stomper a American History X inšpirovali nové skupiny mladých, ktorí sa stali súčasťou skinheadovej subkultúry, tieto dva filmy aspoň boli z každého hľadiska perfektné – od scenára plného zaujímavých a dobre motivovaných hrdinov po dynamickú a efektnú réžiu. Vo filme Šišanje máme

len infantilný mišmaš na danú tému, pričom nevieme, prečo sú mladí ľudia fascinovaní Hitlerom, prečo sú násilní na štadióne, prečo nenávidia Rómov…

A pritom nám Filipović predkladá celú konšpiračnú teóriu o fungovaní systému v Srbsku, čo znamená, že nám na jednu ideológiu Filipović pridáva jednu druhú (sic!) ideológiu. Ak nás však ako filmových fanúšikov ani jedna z týchto ideológií nezaujíma (v takto didakticky a manicheisticky znázornenom čiernobielom svete) – ani sám film nás nebude osobitne zaujímať…

Keďže nefunguje po umeleckej a estetickej stránke, Šišanje môžeme umiestniť len do žánra tzv. after school special filmov. Je to film, ktorý spracúva kontroverzné alebo sociálne dôležité otázky, ale nie ako objektívna štúdia o fenoméne, ani ako úspešná exploatácia (exploitation film), ale ako kázeň, ako mravná výchova. Podstata, ktorá Filipovićovi unikla, je skutočnosť, že film musí byť umelecky vyspelý a dokumentaristicky pravdivý, ak chce mať akú-takú výchovno-vzdelávaciu funkciu.

Nakoniec možno povedať, že aj keď Šišanje predstavuje príliš veľké rozčarovanie, tento film sa predsa stal kinematografickým fenoménom a bol jedným z diel, o ktorých sa v minulom roku najviac diskutovalo v Srbsku a v okolí…

Janko TAKÁČ

Zlatý medved' pre iranskú drámu Po desiatich dňoch filmového maratónu 61. ročník Internacionálneho festivalu v Berlíne – Berlinale bol uzatvorený 20. februára 2011. Berlinale patrí do rebríčka celosvetových prestížnych filmových festivalov. Pre slovenskú kinematografiu je určite

Foto: Beta

medveďom Asghar Farhadi so Zlatým dôležitý fakt, že do oficiálneho programu a do European Film Market bol po pauze v trvaní dvoch desaťročí zaradený slovenský film Dom scenáristky Zuzany Liovej.

Medzi 16 zahraničných filmov najdôležitejšie ocenenia získala iránska rodinná dráma Nader a Simin: A

Separation v réžii Asghara Farhadiho.

Okrem Zlatého medveďa, hlavnej ceny za film na festivale Berlinale, tento film získal ďalšie dve strieborné sošky. Medzinárodná porota udelila Strieborného Simona medveďa predstaviteľom H kamará rušovská so sv hlavných postáv tohto tom ojím be rlinalsk filmu v kategóriách pre ým najlepšieho herca a herečku.

Hrušovská, Ocenenie Grand Prix poroty študentka na Katedre festivalu dostal maďarský režisér produkcie na bratislavskej filmovej škole: Béla Tarr pre film A torinói ló „Akreditácie sme nemali, kúpili sme (Turínsky kôň). Strieborného si na mieste lístky, ktoré neboli veľmi medveďa za réžiu získal Nemec drahé. Lístok na jedno premietanie Ulrich Köhler s filmom Sleeping stál 4 eurá a ani tam neboli také rady, Sickness. Čestné ocenenie festivalu ako predtým niektorí strašili.” Okrem Zlatý medveď za celoživotné zážitkov s fanúšikmi čakajúcimi na svoje dielo prijal herec Armin Muellerhviezdy, číhajúcimi paparazzi fotografmi Stahl ku svojim 80. narodeninám. a luxusnými autami pred luxusnými Organizátori venovali poctu hotelmi a, samozrejme, filmových legendárnemu švédskemu zážitkov si skupina pobrala užitočné filmárovi Ingmarovi Bergmanovi v poznámky zo seminárov a diskusií. Ako podobe retrospektívnej prehliadky jeho najsilnejší zážitok Simona vysvetlila filmov. premietnutie práve slovenského filmu O filmových festivaloch nemusíme Dom: „Na plátne pred premietaním bola iba čítať – môžeme ich aj zažiť. Skupina dokonca červená opona. Vyzeralo to študentov z Vysokej školy múzických veľmi pekne – ako v divadle.“ umení sa za filmami do Berlína vyberala zo dňa na deň. Ako nám popísala Simona Jana ŽIAKOVÁ marec 2011 |

vzlet | 23

VIRVEL Nový Sad, CK 13, 11. február 2011

Srbská postrocková scéna sa formovala začiatkom 21. storočia so skupinami, ako sú Fonograf, Autopark, Ana Never, Trenje alebo Zemlja br. 9, a dôležitú úlohu v presadzovaní tohto žánra do nášho prostredia v tom istom období mala tiež skupina Virvel z Belehradu. Ide o hudbu, ktorá vznikla vo Veľkej Británii a pôvodne sa charakterizovala použitím veľkého množstva gitarových efektov pre utváranie psychedelického, ambientného alebo apokalyptického ovzdušia, náhlym striedaním extrémne tichých a hlučných

pasážov v repetatívnych aranžmánoch a „šeptavým“ alebo „lenivým“ spevom. Takéto vlastnosti je dnes už ťažko nájsť v hudbe hociktorej (či už domácej alebo svetovej) skupiny, ktorá sa opiera o postrock, lebo tento štýl sa časom transformoval do iných smerov

a vznikli z neho rôzne hybridy, ktoré prefix „post-“ často chápu ako návrat k pôvodnému pestovaniu harmónií v rockovej hudbe a hľadaniu dokonalej melódie.

móda

Blíži sa jar Jar je už nebezpečne blízko, preto sa jej sneh a chlad z ulíc radšej sklonili z cesty. Už sa i v ovzduší cíti jemný vánok tohto voňavého a farebného ročného obdobia. Preto sú tu nové tričká vo viacerých pestrých farebných variantoch.

Bundy a svetre sa pomaly, ale iste vytrácajú zo šatníka.

Môžeme si tak naplno vychutnať konformitu, pohodlie a jedinečnú krásu, ktorou sa nesie tento jednoduchý a zároveň tak obľúbený odevný predmet.

Mgr. art. Iveta JELINEK

24 | vzlet | marec 2011

Samozrejme, že byť na koncerte niektorých z týchto skupín môže byť dobrým zážitkom pre milovníkov rokenrolu, keďže

ide o skutočnú oslavu hudobného nástroja pomenovaného gitara.

A taký bol aj koncert spomenutej skupiny Virvel v mládežníckom stredisku Crna Kuća 13 v Novom Sade.

Asi dve hodiny Virvel zabávali početné obecenstvo, ktorému určite neboli neznáme piesne z doterajších štyroch albumov tejto skupiny. Bola to zároveň aj koncertná promócia nového CD vydania pod názvom Sibir, ktoré vyšlo vlani...

Text a fotografie: Vladimír LENHART

VIRVEL ::

Sibir

(Vydavateľstvo Rapanelli, 2010)

Pri väčšine vydaní domácich alternatívnych skupín, ktoré sú vypracované podľa princípu DIY (do-it-yourself, čiže urob si sám), bez žiadnej reklamy alebo mediálnej podpory, verejnosť sa ťažko dozvie, čo je tu nového a aktuálneho. Tak aj CD vydanie skupiny Virvel pod názvom Sibir vyšlo v máji 2010, ale do našich rúk sa dostalo až teraz, na koncertnej promócii v Novom Sade. Toto CD obsahuje štyri piesne svedčiace o zrelosti hudobného výrazu Virvel. Prvá pieseň A sve neki fini svet pravdepodobne predstavuje vrchol ich kariéry, keďže obsahuje perfektnú melódiu, pre ktorú by sa nezahanbili ani The Beach Boys. Aktuálny singel Nemački štim (v podobe videoklipu si ho možno pozrieť aj na YouTube) je taktiež pieseň, ktorá má dôraz na harmónii a prvýkrát predstavuje speváčku Tijanu Drobac ako opravdivú frontwoman, keďže dosiaľ mala úlohu „šepkárky“ a bola hlavne sústredená na basgitaru. Virvel dnes funguje ako kvinteto (celkový zvuk obohatili syntetizátorom), album Sibir je v poradí štvrtý, ktorý vydali vo vlastnom vydavateľstve Rapanelli (www.rapanellirec.com). Vydanie si možno zaobstarať online alebo odnedávna aj v predajniach B92. Avšak v prípade skupiny Virvel podstatné je vypočuť si ich naživo, keďže pestujú druh gitarového zvuku zriedkavého na domácej scéne. vl

PJ HARVEY ::

Let England Shake

(Vydavateľstvo Vagrant / Island Def Jam, 2011)

Keď sa pred asi dvadsiatimi

rokmi zjavila na alt-rock scéne, so smelosťou spievajúc o veciach, o ktorých sa väčšina žien (ale aj mužov) dovtedy obávala pomyslieť si, že ich niekde možno počuť alebo vysloviť, Polly Jean Harvey hneď získala pozoruhodné miesto vo verejnosti, hýbajúc sa po tenkej niti feminizmu.

Vzrušujúce piesne so slobodnými veršami (ako napr. Don’t leave my dry; I’m just working for the man; I’ll tie your legs, keep you against my chest, oh you’re not rid of me; You snake, you crawled between my legs, said want it all, it’s yours you bet alebo Oh my lover don’t you know it’s alright, you can love her you can love me at the same time) a elektrickou blues gitarou, na ktorej hrala tá istá Polly Jean, mali ťarchu bomby, ktorá nenechala ľahostajných ani tých najpasívnejších poslucháčov. Jej fotografie sa dostávali na titulné strany (nie iba) hudobných časopisov a o nej sa hovorilo v rôznych spoločenských kruhoch, tak vedeckých, ako aj tínedžerských.

Dnes, po desiatich realizovaných albumoch, PJ Harvey sa prvýkrát venovala politickým témam. Sú teórie, podľa ktorých jednotlivec dospieva iba vtedy, keď dosiahne vlastné politické povedomie, čiže svoj zoon politicon. V tejto dospelosti sa ocitla aj britská autorka, ktorá hovorí, že ju z morálneho hľadiska stále trápili veci, ktoré sa dejú vo svete, ibaže nikdy nenašla spôsob, ako sa o nich umelecky vyjadriť. Zaoberať

sa veľkými témami, ako sú vojny v Afganistane a v Iraku alebo svetové vojny, permanentné konflikty medzi ľuďmi a vzťah ľudstva voči prírode, a zmieniť sa o nich objektívne alebo kriticky, znamená byť veľkým spisovateľom, básnikom alebo filozofom. Album Let England Shake sa začína rovnomennou piesňou a veršami The West’s asleep / Let England Shake, a takmer v každej piesni autorka spomína Anglicko alebo Ameriku, kde v súčasnosti žije. Hoci je pôvodne Angličankou, Harvey vyhlásila, že ako umelkyňa nechce, aby ju ľudia v prvom rade pozorovali ako príslušníčku určitej národnosti: „Spievam univerzálne piesne, ktoré všetci na svete môžu pochopiť, keďže všetci rovnakým spôsobom cítime lásku, utrpenie, nenávisť.

Tiež som chcela poukázať na slová niektorých politikov, ktoré skutočne nemajú zmysel, keď sa do nich iba trochu pozornejšie započúvate.”

PUNK LYRIK

WHITE LIES ::

Ritual

CHIKI LIKI TU-A

(Vydavateľstvo Fiction, 2011)

DO NAŠEHO MESTA

Album Let England Shake obsahuje dvanásť politicky angažovaných piesní a na rozdiel od mužsko-ženských vzťahov a intímnych spovedí, čo bolo ústrednými témami jej predchádzajúcich platní, tentoraz možno počuť hovorcu, ktorý poetickým spôsobom syntetizuje veľké prevraty vo svete, na ktoré treba poukázať práve umením, aby sa dostala široká ozvena.

Zaujímavé je, že tento album vychádza práve v Medzinárodný deň žien, na ktorých ťažké položenie (najmä v menej rozvinutých štátoch) PJ Harvey tiež upúta pozornosť. Často totiž spieva aj v mužskom rode.

Okrem samej autorky (ktorá po prvýkrát do svojej hudby zapojila neobvyklé hudobné nástroje, ako sú autoharp alebo citara) na novom albume, ktorý je nahratý v stredovekovom kostole, tiež pracovali Flood, John Parish a Mick Harvey (z chýrečnej skupiny Nick Cave and the Bad Seeds).

Neváhajte, zaobstarajte si tento energický album speváčky, ktorá sa nikdy neopakuje.

Angličania White Lies sú jedným z nových post-punk revival mien (ide o hudobný podžáner, do ktorého tiež patria skupiny Interpol, Bloc Party, The Killers a iné, ovplyvnené zvukom a estetikou kapiel, ako sú Joy Division, The Cure a pod.). Na svetovej pop scéne sa White Lies zjavili príliš neskoro (roku 2007), ale fantastickým albumom To Lose My Life poukázali na to, že na Západe tento štýl ešte stále má čo ponúknuť. Ináč predtým ako vydala svoj druhý album, táto skupina koncertovala aj v Srbsku – bolo to 2. decembra 2010 v belehradskom klube ŠKC. Album Ritual obsahuje 10 piesní a trvá zhruba 50 minút.

Vedie ho vynikajúci singel Bigger than Us, pri ktorom nás úžasný syntetizátorový pulz zavedie na nočnú automobilovú naháňačku, po ktorej nás na križovatke čaká nádherný refrén so spevom o žiadosti návratu do domova, ale ten domov nie je tam, kde sme sa dnes ráno prebudili.

Možno spozorovať, že White Lies na svojom druhom albume majú takú istú žiadosť vyjsť von z kruhov kultových skupín a navštíviť svet mainstream fenoménov. Na albume tiež vynikajú piesne Bad Love, Power and the Glory a Holy Ghost.

Album Ritual je perfektný pre sobotňajší večer, keď je asfaltová a neónová noc pred nami a nádeje na dobrodružstvá ešte stále nie sú zničené dojmami a zážitkami triviálnej každodennosti. Možno práve preto je prvý videoklip ovplyvnený filmom E.T. – Mimozemšťan, lebo White Lies nám chcú dočariť jeden mimozemský eskapizmus… Je toto vynikajúci album – aj keď sa nám nakoniec v hlave ozýva verš You’re tired, nothing has changed, možno povedať, že eskapizmus dávno nemal takúto sladkú chuť.

Vladimír LENHART

Janko TAKÁČ

Do našeho mesta zavíta skupina slovenského formátu.

Je to pre nás veľká udalosť, po dvoch rokoch opäť zahrá tu.

Príde na veľkom tiraku a prinesie si vlastné repráky.

Pred PKO čakám celý týždeň, že zadarmo mi dajú plagáty i odznaky.

Do našeho mesta zavíta skupina veľkých osobností.

Budú mať vymakaný program a veľa zaujímavých hostí.

Chodia stále do televízora a rozprávajú, čo nového. Že popularita je strašne únavná, že pracujú celé noci až do rána bieleho.

Do našeho mesta zavíta skupina obrovských rozmerov.

Zahrajú hiťas a sľaďáky, a ja si ich zachytím kamerou.

Zapijú úspech drahým sektom, naivné dievčatá pochytajú za boky.

Vrátia sa k svojim projektom, a ukážu sa v našom meste opäť o dva roky.

CHIKI LIKI TU-A je alternatívna hudobná skupina z Prešova, založená roku 1995. Vo svojich skladbách sa necháva inšpirovať veľkým množstvom hudobných štýlov a svoj žáner pomenovali Akrobatický rock’n’roll. Jej texty zase vynikajú svojskou „nonsensovou“ poetikou, silne inšpirovanou multikultúrnym prostredím mesta Prešov a jeho okolia. Kapela je známa množstvom vedľajších koncertných projektov, v ktorých paroduje rozličné hudobné štýly a osobnosti česko-slovenskej popkultúry (členovia napr. používajú pseudonymá Maťo Ďurinda, Sagvan Tofi, Marie Rottrová a pod.).

Vydania: Nezatváraj Milan dvere (1997), Budeš musel vlasy na blond prefarbil (2000), Choďte sa hrať pred vlastný vchod (2003), Dvojkilometrový jeleň (2005).

marec 2011 |

Výber: vl

vzlet | 25

nové bandy

skupina z plagátu

Jednoducho: FEBRUÁR

SONATA ARCTICA Koncertujú a chystajú nové piesne

Hudba je stále vôkol nás. Či už z gramoplatní, kaziet, počítača... Hudba je aj banátska košava... A v hudobnom živote Padiny niečo nové: chalani hovoria, že jednoducho – Február. Zaujalo ma to.

Na úvod hovoria, že žiaden „band“. Vo Februári sú osvedčení hudobníci, padinskí, a jeden kovačický: Daniel Cicka, Martin Labát, Dejan Beška a Ján Litavský-Litko.

Dejan Beška: „Z nudy, z dlhej chvíle sme sa stretli a povedali sme si, že budeme hrať. Tak, to je to.“ Martin Labát: „V budúcnosti plánujeme vystupovať na štadióne Highbury v Londýne, a čo sa týka Srbska, myslím si, že dopadne Marakana. No ale poviem vážne: neplánujeme nič, a to jednoducho preto, že je v týchto časoch o hudbe blbo myslieť takým spôsobom. Pracujeme, hľadáme svoj bod v sústave súradníc, obecenstvo je všelijaké, a preto sú i reakcie také. Prevažne sú to slová podpory.

No a spievajú s nami tie najznámejšie skladby, ako sa to aj očakáva...

Odkaz pre hudobníkov: oblak ide kam ho vietor zašle. Vy si nedovoľte byť oblakom.

Snažte sa dosiahnuť silu vetra a spravujte svetom podľa vlastných náhľadov.

Február, aký ho teraz poznáme, jestvuje od 24. februára 1582 – voláme sa vraj takto, lebo FEBRUÁR dostal meno z gréckeho termínu febrouarios a latinského februarius. Pôvodný význam mesiaca bol venovaný očisteniu, a tak v starom Ríme bol posledný mesiac v roku, v ktorom sa prinášali obete pre očistenie od hriechov.“ Krátko (!), jasne (verím) a predovšetkým zaujímavo...

Akže budete mať možnosť vypočuť si ich – neváhajte. Je to stále dobrá a skvelá zábava.

Muzikanti sú No 1.

Božena ŠIRKOVÁ

26 | vzlet | marec 2011

Populárna fínska powermetalová skupina Sonata Arctica sa práve nachádza na európskom koncertnom turné, v rámci ktorého medziiným hosťovala aj na Slovensku, v Maďarsku a v Slovinsku.

V auguste budú hrať na festivaloch ARTmania v Rumunsku a Sziget v Maďarsku. V tomto roku nemajú namierené do našej krajiny, takže sa tunajší fanúšikovia nebudú môcť tešiť na reprízu belehradského koncertu z novembra 2009... Členovia skupiny Sonata Arctica zároveň chystajú piesne pre nový album – ako hovoria, majú pripravené gitarové časti s príliš temným zvukom a všeobecne sú inšpirovaní aj tvorbou ich obľúbenej skupiny Queen. Na zatiaľ poslednom vydaní The Days of Grays hosťovali Perttu Kivilaakso (zo skupiny Apocalyptica) a mladá fínska speváčka Johanna Kurkela, a bolo vydané aj tzv. bonus CD s orchestrálnymi verziami skladieb.

Albumy SA: Ecliptica (1999), Silence (2001), Winterheart’s Guild (2003), Reckoning Night (2004), Unia (2007), The Days of Grays (2009).

AVRIL LAVIGNE Na personálne témy Práve v týchto dňoch (presnejšie v Deň žien) vychádza nový, v poradí štvrtý album svetoznámej kanadskej speváčky Avril Lavigne pod názvom Goodbye Lullaby. Od predchádzajúceho jej vydania The Best Damn Thing ubehli štyri roky, počas ktorých sa Avril rozviedla s jej životným partnerom Deryckom Whibleyom (spevákom a gitaristom punkrock skupiny Sum 41) a tento súkromný moment v určitej miere vplýval aj na tematiku a celkový zvuk nového materiálu. Je zaujímavé, že sám Whibley pomohol v realizácii albumu Goodbye Lullaby, na ktorom tiež pracovali skladateľ Max Martin a zvukový producent Butch Walker (zaslúžilý pre zvuk hitov takých hviezd, aké sú Pink a Katy Perry).

Podľa mienky hudobných kritikov skladby z nového albumu Avril Lavigne však nemajú autentickosť, ktorá bola príznačná najmä pre začiatok jej kariéry a chýrečný debut Let Go (2002), vďaka ktorému získala status tzv. bubblegum poprock heroíny, stala sa vzorom tínedže-

riek a predmetom sympatie tínedžerov v celom svete. Na albume Goodbye Lullaby Avril Lavigne sa zrejme pokúsila vniesť do piesní emotívnosť dospelejšej osoby, čoho výsledkom sú balady Smile, Push a záverečná Goodbye (priamo inšpirovaná už spomenutým rozvodom), ale sú tu aj energickejšie kusy What the Hell a Stop Standing There.

Okrem toho, že sa zaoberá hudbou, Avril Lavigne je občas aj herečkou (debutovala vo filme Fast Food Nation), dizajnuje odev a má vlastný brand parfumov (značky Black Star a Forbidden Rose). V kruhoch populárnej mainstreamovej kultúry sa jej teda dobre vedie...

GUANO APES v belehradskej Arene Desiateho aprí-

la 2011 skupina Guano Apes bude koncertovať v hale Arena v Belehrade.

Organizátorom podujatia je produkcia Avalon.

Toto nemecké kvarteto, v čele ktorého je speváčka chorvátskeho pôvodu Sandra Nasićová, sa vzrastajúcej popularity dožívalo hneď po vydaní prvého albumu Proud Like a God (1997) a vďaka hitom Open Your Eyes a Lords of the Boards sa zaradilo medzi sľub-

nejšie mená na vtedajšej scéne energického rockového zvuku. V nasledujúcom období nahrali ďalšie dve vydania Don’t Give Me Names a Walking on a Thin Line, ale roku 2005 členovia skupiny sa rozhodli urobiť pauzu a venovať sa iným hudobným projektom. Pred dvomi rokmi sa Guano Apes znovu dali dokopy a začali pracovať na štvrtom dlhohrajúcom albume Bel Air. Koncert v Belehrade zapadá do rámca ich veľkého európskeho turné.