Vzlet 03 2017 by NVU Hlas ľudu

pohľadnica

Lyžiarske stredisko Park Snow Donovaly O

bec Donovaly sa rozprestiera na rozhraní Národných parkov Nízke Tatry a Veľká Fatra, od Banskej Bystrice je vzdialená 25 km a od Ružomberka 29 km. Park Snow Donovaly patrí medzi najznámejšie lyžiarske strediská na Slovensku. Zjazdovky sú sústredené do dvoch areálov. Celková dĺžka zjazdoviek v stredisku je 11 km. Záhradište a Nová hoľa sú zjazdovky prepájajúce tri krátke vleky. Záhradište je vhodné pre začiatočníkov a mierne pokročilých lyžiarov. Premáva tu 4-sedačková lanovka (dĺžka 600 m, prevýšenie 117 m) a 12 lyžiarskych vlekov. Táto 4-sedačka je v nepretržitej premávke denne od 8.30 do 21.00. Lyžiari môžu vďaka flexibilným časovým skipasom plynulo prejsť z dennej na večernú lyžovačku.

Návštevníci sa môžu ubytovať v blízkosti lyžiarskeho strediska, kde ponúkajú hotely, chaty, penzióny, priváty, ubytovanie neďaleko zjazdovky... V tomto lyžiarskom stredisku sa vždy niečo deje. Často sa tu organizujú oslavy, festivaly, rodinné eventy, športové súťaže, preteky či kultúrne podujatia. Mala som možnosť vidieť promoakcie rôznych výrobkov a v strede kopca milovníkov hip-hopovej a drum-and-bassovej hudby, ako sa bavia spolu s DJ-om. Mala som tiež možnosť vidieť grilovačku na svahu, ktorá prilákala mnoho ľudí a tomuto lyžovaniu dala čaro. Milovníkom lyžovania sa toto mesto určite bude páčiť a zažijú tu kopec zábavy a radosti.

Krásna príroda

Vlasta Bolehradská

Zjazdovky

DJ na Donovaloch

Kaviareň Grilovačka na svahu

2 vzlet | marec 2017

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Vladislava Havranová, Marína Horvátová, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Saňa Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Ivana Vereski, Sandra Živkovićová • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí: Tlačiareň Forum, Ul. Vojvodu Mišića 1, Nový Sad • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa

LITERÁRNY VEČER V KOVAČICKEJ OBECNEJ KNIŽNICI v piatok 3. marca 2017 bol venovaný hlavne literatúre pre deti. Viedol sa rozhovor s mladými spisovateľkami Anetou Lomenovou a Monikou Necpálovou (obidvom autorkám nedávno vyšli knihy) a riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík hovoril o nových vydaniach. V programe sa zúčastnili aj žiaci kovačickej Základnej školy Mladých pokolení, ktorí predviedli literárnodivadelné scénky. Článok na strane 4.

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Pohľadnica: Park Snow Donovaly . . . . . . . . . 2 Z archívu dátumov / Akcie . . . 4 Santa Maria della Salute / Čar(b)ológ . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5 Talenty: Anna Berédiová . . . . . 6 Cestopis: Na severe najlepšie . . . . . . . . . . 7 Študentské témy / Opustené zvieratá . . . . . . . . . 8-9

CESTA NA SEVER EURÓPY je témou príspevku, ktorý pripravila naša spolupracovníčka Marína Valentíková. Autobusom, vlakom a loďou cestovala do Nemecka, Dánska, Švédska a Nórska, zažila a videla tam rôzne zaujímavosti, o ktorých píše v článku na strane 7.

Medzinárodný deň materinského jazyka / Jazykové poučky . . . . . . . . . . . 10 Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . .11-12 Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . . . .13-15 Knihy / Rozlety + . . . . . . . . . . . 16 Komiks: Spev sirén . . . . . . . . . 17 PC hry: Night in the Woods . . . . . . . . . 18 Info-svet: Možnosti zárobku cez internet . . . . . . . . . . . . . . . . 19 NIGHT IN THE WOODS (čiže: Noc v lese) je názov novej videohry, 2D-adventúrky s elementami skákačky, ktorú vypracovalo štúdio Infinite Fall. Hlavnou hrdinkou je mačka Mae, ktorá sa vracia do rodného mesta Possum Springs a spolu s priateľmi Beou, Greggom a Angusom zažíva rôzne dobrodružstvá… Rubrika PC hry na strane 18.

Horoskop / Zaujímavosti . . . . 20 Enigma / Humor . . . . . . . . . . . . 21 Film: Hacksaw Ridge . . . . . . . . 22 TV: Quarry . . . . . . . . . . . . . . . . . 23 Nové albumy / Móda . . . . . . . 24 Live reports / Metal Box . . . . . 25

ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie S finančnou podporou

OBSAH

INTRO

Hudba . . . . . . . . . . . . . . . . . . .26-27

Na titulnej strane: Tiger a pes (ilustrácia: Vladan Nikolić) marec 2017 |

vzlet 3

akcie

z archívu dátumov 16. marca 1717 (pred 300 rokmi) v Trnave sa narodil František Weiss, slovenský matematik a astronóm. Ako prvý rozvíjal na Slovensku a v Budíne astronómiu na vedeckej úrovni. Konal pravidelné pozorovania a výsledky uverejňoval v zahraničí i v ročenke, ktorú sám vydával. Bol to vlastne prvý odborný prírodovedecký časopis v Uhorsku. Dlhodobo sledoval východy a západy obežníc Jupitera, konjunkcie planét a ich mesiacov, prechod Venuše popred slnečný kotúč a roku 1761 aj zatmenie Slnka. Zomrel roku 1785 v Budapešti.

19. marca 1817 (pred 200 rokmi) v Beckove sa narodil Jozef Miloslav

Večer s mladými spisovateľkami P

osádka Slovenského vydavateľského centra, v ktorej boli kapitán Vladimír Valentík, mladé spisovateľky Monika Necpálová a Aneta Lomenová a vystavovateľ kníh Andrej Meleg, v piatok 3. marca 2017 zavítala do Kovačice a Padiny. V kovačickej Obecnej knižnici boli prezentované Rozhovor o knihách: Aneta Lomenová, Monika nové knižné tituly Necpálová, Vladimír Valentík a Anička Tomášová SVC, ústrednou témou bola literatúra pre deti a v programe sa zúčastnili aj žiaci tunajšej Základnej školy Mladých pokolení. Hostí privítal riaditeľ knižnice Slobodan Stevanovski, o nových vydaniach hovoril riaditeľ SVC Vladimír Valentík a rozhovor so spisovateľkami viedla Anička Tomášová. Témou

rozhovoru boli knihy Motúzy múzy Zuzy autorky Moniky Necpálovej a Náš dedo je huncút Anety Lomenovej. Kovačickí žiaci predviedli niekoľko krátkych literárno-divadelných scénok (nacvičili ich učiteľky Anna Kukučková a Alžbeta

Hurban, slovenský evanjelický kňaz, spisovateľ, novinár, politik a organizátor kultúrneho života. Bol prvý predseda Slovenskej národnej rady a

Tvorivú dielňu pre mladých viedla Monika Necpálová

vedúca osobnosť slovenského povstania 1848 – 1849. V roku 1842 začal vydávať almanach Nitra, od roku 1846 vydával časopis Slovenské pohľady na vedu, umenie a literatúru. Je autorom historickej povesti Olejkár (1846) a básnickej zbierky Piesne nateraz (1861). Zomrel roku 1888 v Hlbokom.

22. marca 1937 (pred 80 rokmi) v New Yorku sa narodil Angelo Badalamenti, americký hudobný skladateľ. Je známy najmä svojou hudbou k filmom režiséra Davida Lyncha. Napísal hudbu k jeho filmom Lost Highway, Modrý zamat, Mulholland Drive, Straight Story, Wild at Heart a k seriálu Twin Peaks.

4 vzlet | marec 2017

Kovačickí žiaci prispeli literárno-divadelnými bodmi

Chrťanová, masky mala na starosti profesorka Marína Bírešová) a zúčastnili sa aj v tvorivej dielni. Táto akcia bola súčasťou putovného podujatia Zima s knihou, ktoré SVC usporadúva už desať rokov. S. L.

PRIPOMÍNAME SI... 1. marec – Medzinárodný deň boja proti atómovým zbraniam 3. marec – Deň boja spisovateľov za mier 8. marec – Medzinárodný deň žien 11. marec – Európsky deň na pamiatku obetí terorizmu 15. marec – Svetový deň spotrebiteľských práv 19. marec – Medzinárodný deň astronómie 20. marec – Medzinárodný deň invalidov 20. marec – Svetový deň divadla pre deti a mládež 21. marec – Medzinárodný deň boja za odstránenie rasovej diskriminácie

21. marec – 21. marec – 21. marec – 21. marec – 22. marec – 23. marec – 24. marec – 24. marec –

Svetový deň poézie (UNESCO) Svetový deň lesov Svetový deň zdravého spánku Svetový deň Downovho syndrómu Svetový deň vody Svetový deň meteorológie Svetový deň tuberkulózy Svetový deň bez počítača (Shutdownday) 27. marec – Svetový deň divadla 28. marec – Deň učiteľov 30. marec – Deň lekárov

film

Symbol večnej lásky: Santa Maria della Salute M

ilostný príbeh Lenky Dunđerskej a Lazu Kostića je navždy nedokončená rozprávka. Vyrozprávaná v nádhernom Kostićovom diele Santa Maria della Salute ako večný symbol lásky až do dnešného dňa. Kostić vo svojom diele napísal všetko to, po čom túžil, to, čo ľúbil a nemohol mať, mladú a krásnu Lenku. Vďaka režisérovi Zdravkovi Šotrovi na základe tohto krásneho diela vznikol film. Film, ktorý by si všetci mali pozrieť, film, ktorý zapôsobí na všetky generácie a nikoho nenechá ľahostajným. Je to príbeh o zakázanej láske Lazu Kostića a Lenky Dunđerskej. Lenka bola veľa mladšia od Lazara, a preto sa ich láska v tom období nemohla skončiť šťastne. Pred zoznámením sa s Lazarom Lenka čítala jeho básne a oduševňovala sa jeho osobnosťou a dielom. Keď sa spoznali, zamilovali sa do seba. Lenka túžila po tomto známom básnikovi, bez

ohľadu na ich vekový rozdiel. Zapisovala si svoje pocity a myšlienky do denníka. Lazar túžil po Lenkiných krásnych a rozžiarených modrých očiach,

Príbeh sa končí smutne. Lenka umiera od veľkého smútku a týfusu. Keď sa Lazar o tomto dozvedel, veľmi smútil. Všetko, čo jej chcel povedať a nemo-

Vojin Ćetković a Tamara Aleksićová ako Laza Kostić a Lenka Dunđerská po jej mladosti a kráse. Po čase sa oženil s inou osobou, ale stále ľúbil Lenku. Obaja boli nešťastne zamilovaní.

hol, všetky emócie a všetky city, ktoré museli tajiť kvôli nemožnej láske, zapísal do diela Santa Maria della Salute,

Čar(b)ológovčina pokračuje! Š

tudenti slovenského jazyka a literatúry z Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade pripravili pre detských čitateľov nové literárne dobrodružstvo. Ide o nové, v poradí siedme číslo slovenského študentského časopisu literárnych prác z detskej literatúry – Čar(b) ológ. Jeho hlavnou a zodpovednou redaktorkou je profesorka Jarmila Hodoličová. Štylistickú a jazykovú úpravu mala na starosti profesorka Marta Součková, zatiaľ čo sa o jeho výzor postarali ilustrátori Martina Bartošová a Vladimír Valihora, študent 5. ročníka. Aj v tomto čísle sa čitatelia môžu pobaviť na textoch rôznorodej tematiky. Mladí čar(b)ológovci najčastejšie preferujú už osvedčené témy – harmonický svet medzi dieťaťom a zvieratami, rodinnú a školskú tematiku. Láska malého hrdinu ku zvieratku je vyjadrená sentimentálne, ich priateľstvo je úprimné a oddané. Do niektorých textov autori vnáša-

jú tiesnivú atmosféru, s ktorou sa malí hrdinovia nedokážu vyrovnať. Východisko z tragického vnímania skutočnosti im pomáhajú nájsť blížni – rodičia, starí rodičia či kamaráti. Tak sa i príbehy s motívmi smútku a sklamania končia upokojujúco, šťastne. Vo veľkej časti literárnych textov autori siahajú po humore a fantázii, ktorej deti nedokážu odolať. Opis prostredia a postáv je prerušovaný dialógmi (v niektorých prózach sú dokonca prítomné krátke veršíky, ktorými sa postavy prihovárajú iným postavám). Týmto sa autori vyhýbajú strnulosti textu a vnášajú do neho sviežosť, dynamiku. Zaujímavé je, že v niektorých prózach opis deja je presne lokalizovaný – ide predovšetkým o dedinské prostredie, v ktorom sami autori vyrastali (napr. Kysáč, Ulica Pavla Ďugu na konci Petrovca a pod.). Týmto spôsobom literárne práce získavajú ešte väčšiu sympatiu zo strany

ktoré dostalo pomenovanie podľa rovnomenného kostola v Benátkach, ktorý Lazar obdivoval. Upomínal ho na nádhernú Lenku. Samotný príbeh sa i začína v Benátkach pred týmto chrámom, nad ktorým sa ako mladý básnik Kostić v básni kedysi pohoršoval kvôli tomu, že benátsky dužd na výstavbu tohto chrámu porúbal naše lesy. Film, ktorý sa sčasti nakrúcal aj v kaštieli Dunđerskovcov v Kulpíne a vystupovali v ňom aj naši herci (napríklad Maja Madacká, žiačka petrovského gymnázia), nás sprevádza životom a vnútorným bojom veľkého človeka, básnika, prekladateľa, doktora práva, novinára… V neskorých rokoch Lazovi sa duch učenej mladučkej krásnej Lenky prepletá s chrámom, vyúsťujúc v jednu z najkrajších básní srbskej poézie. Vďaka režisérovi Šotrovi, ale aj prominentným hereckým menám, ako Vojin Ćetković, Tamara Aleksićová, Sloboda Mićalovićová, a tomuto príbehu, môžeme si pozrieť emotívny film o láske, ktorá nikdy nebola korunovaná manželstvom, ale o nej sa hovorí až dodnes.

Anna Lakatošová

študentské časopisy

čitateľov, ktorí dobre poznajú slovenské vojvodinské prostredie. Niektorí autori si volia spomienkovú prózu, v ktorej sa snažia percipientom prezentovať zážitky z vlastného detstva. Obyčajne ide o smiešne situácie so šťastným koncom. Postavy však okrem veselých chvíľ zažívajú aj napínavé situácie, počas

ktorých sa v duchu modlia, aby sa nejakým zázračným spôsobom vyhli karhaniu a bitke. Motív lásky k zvieratám a ľuďom (najčastejšie k rodičom, súrodencom a starým rodičom) sa v danom čísle prejavuje častejšie než motív školskej lásky, ktorá je pre tínedžerov vždy zaujímavá a lákavá. Kvalita literárnych textov sa zväčšuje aj snahou autorov dej mystifikovať, hovoriť medzi riadkami a podávať otvorený záver. Týmto spôsobom má čitateľ možnosť prevziať si úlohu spisovateľa a „dokončiť“ dielo podľa vlastnej predstavy. Na záver je dôležité zdôrazniť, že nové číslo Čar(b)ológu je chudobnejšie na básne než na prózy. Mladí autori sa pravdepodobne cítia sebavedomejšie ako prozaici. Ktovie, možno strany v ďalších číslach časopisu budú patriť viac básňam. A možno nie. Nechajme sa prekvapiť. Martina Bartošová marec 2017 |

vzlet 5

talenty

Spievať ako hovorí srdce Anna Berédiová, speváčka zo Selenče

tomto čísle sa nám predstavuje Anna Berédiová zo Selenče a prezrádza niečo o svojich záľubách, čiže o niečom, čo ju napĺňa a prináša jej každoročne nejakú cenu alebo pochvalu. Hudbou sa zaoberá od malička – poďme sa však dozvedieť, čo všetko ju s hudbou spája...

– Žiaľ, nehrám v žiadnej, ale kým som bola v základnej škole vo vyšších ročníkoch, bola som členkou žiackeho orchestra pod vedením profesora Juraja Súdiho. Prvé výsledky sa ukázali práve tu, keď sme na súťaži školských orchestrov piesňou Fairytale ovplyvnili

Odkedy sa zaoberáš hudbou? – Prvé kroky v oblasti hudby mi pomohol zvládnuť profesor Juraj Súdi, keď sa vo mne ako v osemročnom dievčati prebudil záujem o hru na klavíri. Predtým som už porotu a získali prvú cenu. síce mala nejakú skúsenosť Už potom po ukončení so spevom, ale chcela základnej školy nástroje som to posunúť na jeden som odložila a viac som vyšší stupeň, takže som sa venovala spevu, či ako chcela spoznať aj noty, sólistka alebo v skupine, a práve to bol dôvod, prečo neprekážalo mi to. Tak som som začala navštevovať spievala aj v dievčenskej hodiny klavíra a solfeggio. skupine ľudové a zábavné Spolu s kamarátmi, piesne, neskoršie aj ktorí tiež navštevovali v zmiešanej, a to sa začalo súkromné hodiny u profesora, mala som príležitosť nahrať Anna Berédiová detské piesne pre potreby hudobného vzdelávania žiakov prvej a druhej triedy základných škôl. Na ktorých nástrojoch vieš hrať? – Okrem spomínaného klavíra neskoršie ma prilákala gitara. Bola som už trochu staršia a naskytla sa mi príležitosť na evanjelickej fare u nás v Selenči s báčim Ratkom naučiť sa hrať aj na tomto nástroji. Aj tu som získala základy, noty a akordy, ale som nepokračovala v hudobnom školení. Niekedy si aj teraz, keď mi čas dovolí, na nej zabrnkám. Keďže máš k hudbe veľmi blízko, hrávala si alebo hrávaš aj v nejakých skupinách?

6 vzlet | marec 2017

v združení YMCA v Báčskom Petrovci. V tom zložení sme sa zúčastnili na domiádach a presadili sa až na republikovú úroveň, získali sme dve prvé ceny v oblasti ľudovej a populárnej hudby. Myslím si, že to bol vrchol, čo sa týka spevu, a veľmi ľutujem, že nám to ďalej nevyšlo, lebo nás situácia priviedla k tomu, že každý

z nás odišiel za svojím snom niekde inam na školenie a na diaľku sa na tom ťažko dá spolupracovať. Na ktorých festivaloch si vystupovala? – Je veľký počet festivalov, ktoré sú za mnou, a mám nádej, že aj predo mnou. Môžem spomenúť napr. Selenčské sláviky, festival Cez Nadlak je... v Rumunsku, na ktorom som sa ako stredoškoláčka zúčastnila dvakrát a získala raz druhú a druhýkrát prvú cenu. Aj v Rumunsku bol festival v Braile, kde sme ako dievčenská skupina pod vedením profesorky hudby Anny Medveďovej mali šancu zúčastniť sa na medzinárodnom festivale hudobných piesní ako reprezentantky Srbska. Na druhej strane sú tieto naše festivaly, na ktoré som hrdá, že trvajú už

taktiež zapôsobili na obecenstvo. Ako sólistka som sa už dvakrát prejavila na tom istom javisku a hneď prvýkrát som za interpretáciu skladby Teodory Šimonovej získala najviac hlasov obecenstva, ale tentoraz aj poroty, čo znamenalo, že sa soška Zlatého kľúča ocitla v mojich rukách a odovzdala som ju Teodore. Toho roku som sa tiež zúčastnila s baladou Jána Zvaru a získala cenu obecenstva. Keď ide o festival Stretnutie v pivnickom poli, dve šance z troch som už využila. Prvýkrát s Ľudmilou ako dueto, keď sme získali tretiu cenu odbornej poroty a cenu za najkrajší kroj, a druhýkrát som ako sólistka získala druhú cenu a opäť cenu za najkrajší kroj, ktorý mal na starosti náš budúci etnológ Patrik Rago. Čo študuješ? – Som študentkou Filozofickej fakulty na Univerzite v Novom Sade, konkrétnejšie na Oddelení žurnalistiky, kde som si ako materinský jazyk mohla zvoliť slovenčinu a zdokonaľovať sa v jazyku. Ako to vidíš v budúcnosti s hudbou a spevom? – Venujem sa hudbe aj naďalej, ale nie profesionálne, iba z lásky. Hudba je mojou záľubou, ale neplánujem z si zarábať na živobytie na hudobnom poli.

toľko rokov a že som bola ich súčasťou. Na festivale Zlatý kľúč v Selenči som sa dvakrát zúčastnila ako trio spolu s Leonórou Súdiovou a Ľudmilou Ragovou – a zakaždým sme získali cenu obecenstva a raz aj cenu za interpretáciu, potom sme s Ľudmilou boli povolané spolupracovať so skupinou Maks a spolu s nimi sme

Máš nejakého idola? – Idola nemám, ale si veľmi vážim a obdivujem niektorých spevákov, speváčky a skupiny pre ich originalitu, klobúk dolu! Nenapodobňujem nikoho, spievam tak, ako mi hovorí vlastné srdce a nie niekto iný. Myslím si, že je vlastne to kľúč k úspechu, byť takým, akým si. Všetkým, ktorí sa zaoberajú hudbou alebo by sa chceli zaoberať hudbou, odporúčam, nech si nepostavujú idolov, ale nech sa oni sami stanú nimi! Vlasta Bolehradská Foto: archív A. Berédiovej a archív Hlasu ľudu

cestovanie

Na severe najlepšie

mala prepravu autobusom a loďou, teraz nasledoval Autobusom, vlakom a loďou do Nemecka, Dánska, Švédska a Nórska vlak. Z Osla som cestovala do Trondheimu. Je to mesto redtým než sa začal nový tak sa stane a ja sa tomu neCesta od bodu nachádzajúce sa akademický rok, rozhodla vyhnem.“ A po bod B trvala v strednom Nórsku. som sa venovať sa sebe a svojim v priemere hodinu. Z Berlína sme pokračovali Trondheim je za záľubám. Je to možno divné, ale Je to tretie najľuddo Kodane v Dánsku. Kodaň Bergenom a Oslom cestovala som vyše 3 500 km natejšie švédske má polmiliónovú populáciu tretie najväčšie autobusom, vlakom, loďou, ale mesto po Götebura poznáme ju aj ako Benátky mesto v Nórsku. lietadlu som sa v tomto prípade gu a Štokholme. Je severu z dôvodu ostrovnej Tam som mala možadministratívnym polohy. Leží na Autorka príspevku nosť pobudnúť iba centrom provindvoch ostrovoch, s priateľkou Fabianou pol dňa, kde som čacie Skåne – vo Sjælland a Amav Kodani kala na nasledujúci východnej časti ger. Mala som spoj. Nakoniec som Dánskeho kráľovmožnosť stretnúť sa dostala do Bodø. Odtiaľ som stva. Zoznámila som sa s novým sa s kamarátkou, kamarátom, ktorý ktorá mi ukázala ma vzal so sebou mimoriadne Nočné Malmö na amatérske významnú bronpredstavenie, zovú sochu malej v ktorom účinkomorskej panny val aj on a bavili z Andersenových sme sa. Postretározprávok. Je to aj Centrum Kodane vala som mnoho symbol Kodane. ľudí rôznych V centre mesta sa vyhla. Z akého dôvodu? Človek, národností, s ktonachádza veľké množstvo parkeď je veľmi unavený, má starými sme zdieľali kov a medzi atrakcie patrí zárosti a hlboké myšlienky, môžu podobné názory. bavný park Tivoli, zoologická prísť na neho dogmy, ktorým sa Zo Švédska som záhrada, zámky Amalienborg, nevie vyhnúť a zabuduje si to smerovala do Charlottenborg, Christianborg, už letela. Trvalo to asi 25 min., v srdci. Mne sa to stalo a z toho hlavného mesta Nórska, Osla. Rosenborg a Frederiksborg. ale taký strach som ešte v živote dôvodu som mala panický atak Tam som pobudla u známeho, V porovnaní s Nórskom je veľa nepocítila. Prekonala som ho, ale práve v lietadle. Budem sa tomu z druhej strany ani nie. Našťastie, bližšie venovať v jednom z naPláž Hauckland nejako som to zvládla a už som sledujúcich čísel Vzletu. na Lofotských ostrovoch bola na známom nórskom archiAj keď som mala zdravotné pelágu, kde na mňa počkali moji problémy, nenechala som svoj blízki. život stáť na mieste a šla som Na ceste späť som už kompomaly a isto ďalej. Rozhodla binovala spoje, v podstate som som sa cestovať do mojej išla tou istou traťou. Celkovo, mala som dobrý zážitok, žiadne nepríjemné situácie. Cestovala som opäť sama. Mala som možnosť stretnúť sa aj so známymi, ktorí sú mimochodom utečenci, kde som si naplánovala oddýchvecí lacnejších, ale mestská a som rada, že dostali novú šannuť, lebo som mala pred sebou preprava je tradične drahá. cu a naučili sa jazyk. dlhú cestu na sever Nórska. Nasledovalo Malmö. PrecháVzdialenosť od Osla po Lofoty dzali sme po známom moste, Marína Valentíková bola 1 500 km. Za sebou som ktoré spája Kodaň a Malmö.

SVETOVÉ MÚDROSTI Morská panna v Kodani – symbol mesta

obľúbenej krajiny, Nórska. Na ceste som chcela navštíviť aj iné mestá a predĺžila som si výlet o trochu dlhšie. V Nemecku som pobudla deň, konkrétne v Berlíne, kde som zostala spať u známej. Práve mi vtedy hovorili, nech nechodím, lebo boli časté teroristické útoky, ale moja životná teória je: „Ak sa má niečo stať,

• Kto nemôže, ako chce, musí chcieť, ako môže. (Portugalské príslovie)

• Počúvaj svojich rodičov, pretože zjedli viac chleba ako ty! (Rómske príslovie)

• Ak si zasial jačmeň, nečakaj pšenicu. (Ruské príslovie)

• Nie tŕň nás poraní, my sami sa poraníme na tŕni. (Portugalské príslovie)

• Zle je tomu, kto je chudobný, ešte horšie tomu, kto je sám. (Rómske príslovie)

• Ak získaš nových priateľov, na starých nezabúdaj. (Ruské príslovie)

• Všetkého veľa škodí. /Omnia nimis nocet./ (Rímske príslovie)

• Chvíľka pomoci je lepšia ako desať dní súcitu. (Rumunské príslovie)

• Bez muky niet náuky. (Ruské príslovie)

• Peniaze ti môžu ukradnúť, ale to, čo si sa naučil, ti nikto nevezme. (Rómske príslovie)

Podľa knihy Múdrosti národov (Jozef Sabol) pripravila V. Havranová marec 2017 |

vzlet 7

študentské témy

Kam vás cesta zavedie... Skúsenosti zo štúdia na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre

líži sa koniec školského roka, ale pre niektorých sa zároveň končí jedna kapitola života. Predovšetkým ide o gymnazistov a žiakov stredných škôl, ktorí sú vo štvrtom ročníku. Mnohí z vás už viete, kam vás vaše študentské cesty zavedú, ale niektorí ešte stále premýšľajú. Treba rozmýšľať nad tým, čo naozaj chcete a čím vo svojom živote chcete byť. Nedovoľte, aby za vás rozhodovali iní, najmä nie tí, ktorí to ani nepocítili... Niektorí z vás sa určite váhajú ohľadom štúdia na Slovensku a pravdepodobne ste sa o tom už informovali cestou internetu, alebo od starších a skúsenejších priateľov. Informujte sa, ale berte to len ako radu, lebo vy to budete študovať, a nie oni. Ako jedna kamarátka povedala: ,,Nikto nevyštuduje za vás.“ Študentov zo Srbska máme na Slovensku hlavne v Bratislave a v Nitre, ale sú i v Banskej Bystrici, Trnave, Košiciach a v iných prostrediach. V Bratislave je Univerzita Komenského a Stavebná technická univerzita, umelecké akadémie a iné, aj súkromné, v Nitre máme Univerzitu Konštantína Filozofa a Slovenskú poľnohospodársku univerzitu. Každá univerzita má svoje fakulty a každá fakulta obsahuje niekoľko študijných odborov... V tomto príspevku nám o Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre bližšie povie doktorandka, ktorá vyštudovala na Fakulte biotechnológie a potravinárstva (odbor aplikovaná biológia), Ivana Bovdišová z Báčskeho Petrovca:

– Obdobie, keď adolescent uzatvára jednu kapitolu v živote stredoškoláka, má nespočetné množstvo otázok. Každý premýšľa o svojich snoch, túžbach a plánoch. Snaží sa nájsť tú správnu cestu, ktorou

8 vzlet | marec 2017

sa uberie po skončení strednej školy. Pre mnohých je tou cestou vysokoškolské štúdium v rôznych vedných odboroch, iní sa uplatnia v remeslách, ďalší v zdravotníckych či socioekonomických sférach. Po skončení petrovského Gymnázia Jána Kollára som mala presne vytýčený cieľ – štúdium na SPU v Nitre v odbore aplikovaná biológia. Vždy som mala blízko k prírodným vedám a najmä ku fyziológii živo-

veriť, že jedného dňa budete stáť tam, kde ste boli vo vašich predstavách. Samozrejme, že podpora rodiny a tých najbližších je jeden z najdôležitejších faktorov, ktorý vám dáva silu, energiu, porozumenie a cenné rady na cestách života, či už osobného, alebo profesijného. Úprimne som vďačná za tú podporu, ktorú som dostávala nielen počas štúdia, ale vždy, keď som to potrebovala, a stále ju mám.

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre (SPU) so svojím 65-ročným

pôsobením na slovenskej akademickej pôde dala a dáva smernice mnohým mladým ľuďom a pevné podklady na sebarealizáciu, budovanie osobného šťastia a profesijného rastu. Poskytuje vzdelávanie a vedomosti nahromadené generáciami predchodcov, ako aj nové prístupy, ktoré vyžaduje 21. storočie. SPU so svojimi edukačnými a vedeckovýskumnými aktivitami je aktívnou súčasťou európskeho a svetového vzdelávacieho priestoru. SPU v Nitre ponúka záujemcom kvalitné vzdelanie, a to na svojich šiestich fakultách: Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov (FAPZ), Fakulta biotechnológie a potravinárstva (FBP), Fakulta ekonomiky a manažmentu (FEM), Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja (FEŠRR), Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva (FZKI) a Technická fakulta (TI). Po akreditácii má univerzita právo udeľovať akademické tituly v 34 študijných programoch bakalárskeho, v 32 programoch inžinierskeho a 24 programoch doktorandského štúdia. Viac informácií: www.uniag.sk/sk/

číchov, genetike, molekulárnej biológii, cytológii, mykológii a mikrobiológii. Sledovaním ľudského tela je možné povedať, že je to dokonalý stroj a práve jeho fungovanie a existencia vzbudili moju pozornosť a nastolili množstvo otázok, na ktoré som šla hľadať odpoveď na vysokú školu. Opustiť pohodlie domova, rodinu, kamarátov, blízkych a prostredie, v ktorom som vyrastala, si žiada kus odvahy, kúsok zvedavosti a pevne stanovený cieľ. Vždy mám na pamäti jeden citát, ktorý sme mali na nástenke v základnej škole: „Kto má cieľ, nájde aj cestu.“ Je to pravda a s každou prekážkou, ktorá sa vám dostane do cesty, si dokážete poradiť. Nevyhnutné je dôverovať si a aj napriek ťažkým chvíľam či obdobiam

Hovorí sa, že najkrajšie roky života sú tie v škole a každá zmena v živote má svoje opodstatnenie a posúva nás o krok alebo krôčik ďalej. Počas štúdia na bakalárskom stupni som spoznala fungovanie vysokoškolského systému, získala nové známosti a kamarátov, obohatila svoj život o nezabudnuteľné zážitky, obdivovala krásy Slovenska a okolitých štátov cestovaním, zúčastňovala sa v spoločenských akciách a, samozrejme, to najdôležitejšie – prioritne som sa venovala škole a vzdelávaniu. Po úspešne obhájenej bakalárskej práci na tému DNA analýzy kukurice siatej na Katedre biochémie a biotechnológie som sa rozhodla pokračovať aj na 2. stupni štúdia, teda inžinierskom. Nastávajúce dva roky sa podstatne

nelíšili od predchádzajúcich okrem kvanta učiva a nových odborných predmetov. Diplomovú prácu na tému Vplyv prídavku probiotík na vybrané parametre krvi sliepok som realizovala na Katedre fyziológie živočíchov, obhájila som titul inžiniera s vyznamenaním a získala Cenu dekana pre vynikajúce študijné výsledky. V tom istom roku 2015 som sa uchádzala o doktorandské štúdium a momentálne som súčasťou kolektívu na Katedre fyziológie živočíchov. Náplňou mojej práce je pedagogická a experimentálna činnosť, kde je výskum zameraný na vplyv rôznych látok vyskytujúcich sa v potravinovom reťazci na humánne karcinómové línie buniek. Som členkou spoločného medzinárodného doktorandského študijného programu Welfare – Biotechnology and Quality of Animal Production, ktorý vytvorila v roku 2007 Fakulta biotechnológie a potravinárstva spolu s Univerzitou Degli Studi Del Molise, Campobaso z Talianska a University of Technology and Life Sciences, Bydgoscz v Poľsku. Zúčastňujem sa domácich i zahraničných konferencií, kde prezentujem vedeckú činnosť, a absolvovala som niekoľko pobytov v zahraničných univerzitách, s ktorými máme vynikajúcu spoluprácu. Veľkou výhodou, ktorú ponúka SPU v Nitre, je absolvovanie pobytov a stáží v zahraničí, a nie iba v európskych krajinách, prostredníctvom štipendijných programov, ako je Erasmus +, Erasmus stáž, CEEPUS, Medzinárodný štipendijný program a ďalšie. Na záver by som uviedla citát rímskeho filozofa, štátnika a dramatika Senecu, ktorý povedal: „Učíme sa pre život, nie pre školu.“ * Oslovili sme taktiež dve študentky, ktoré prišli na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre vzdelávať sa a získať nové znalosti a vedomosti v rámci svojho štúdia. Rozprávali mi o tom, prečo sa rozhodli študovať práve na SPU, na čo sa zameriava ich odbor, aký je vzťah profesorov voči študentom, ako sa im pozdáva študentský život...

študentské témy

Emília Sodivárová z Chotče, východné Slovensko: – Slovenskú poľnohospodársku univerzitu som si zvolila práve preto, lebo kamaráti mi poradili, že je to dobrá škola. Študujem odbor bezpečnosť a kontrola potravín na Fakulte biotechnológie a potravinárstva. Tento odbor som si zvolila preto, lebo v dnešnej dobe je táto problematika dosť rozoberaná v médiách a politike. Získam tu poznatky ohľadom kvality a bezpečnosti potravín. Musím pripomenúť, že nie je to odbor práve pre mňa, ale

je tu veľa chémie, ktorá ma veľmi baví, a preto som tiež premýšľala o študovaní medicíny. K profesorom sa snažím byť milá a slušná, aktívna som na hodine, tak si to profesori i všimnú vo mne, že mám vôľu hlavne pre tú chémiu. Môj študentský život je skôr o učení, keďže mám priateľa a žijem na Východe. Nerozhodným by som určite odporučila, aby sa išli pozrieť na Deň otvorených dverí na SPU. Čo sa týka voľných aktivít – ani ich nemám, najradšej si oddýchnem pri káve a dobrej knihe, alebo som s rodinou, príbuznými a kamarátmi, keď po dlhšom čase prídem domov z Nitry. Dominika Raﬀayová z Tisovca: – Študujem na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva, odbor krajinné inžinierstvo. Výber odboru

bol jednoduchý. Už v strednej škole študovala krajinnú ekológiu a bavilo ma to, lebo milujem prírodu, a ísť na SPU bola pre mňa cesta vyššieho vzdelávania v tom, čo ma

baví... Či je to odbor pre mňa? Niekedy si myslím, že nie, hlavne počas skúškového obdobia, keď sa opúšťam. Vzťah medzi profesormi a študentmi... Hm, úprimne povedané rozdielny, lebo sa

Snažme sa im pomôcť M

nohé zvieratá dnes nemajú svoj domov. Niektoré si našli miesto v útulkoch. Mnohé už nie sú na tomto svete, lebo nikto o nich neprejavil záujem. Niektoré predsa mali šťastie a našli si nové prístrešie, najviac vďaka milovníkom zvierat, ktorí sa snažia pomôcť opus- Opustené zvieratká na uliciach teným štvornohým miláčikom. Títo ľudia mivo, prihovorí sa. Určite vždy radšej uprednostnia sa potešia pohladeniu adopciu pred kúpením teplou ľudskou zvieratka. Kiežby dlaňou, plnou nám práve takýto lásky. ľudia vždy boli Snažme sa príkladom. pomôcť aj Mnohé zviezvieratkám, ratká, ktoré ľudia ale aj iným, vyhodili, sa kažnajmä deťom, dodenne túlajú vštepujúc im po poliach, pritom lásku k opustetrpia hladom, ným psíkom a smädom, zimou… mačičkám, aby Pre nich sa každý necítili pred deň podobá prenimi strach. došlému a je rovMilica nako smutný. So Mandićová, smútkom v očiach žiačka ZŠ Vuka a strachom pred Stefanovića zajtrajškom možno Karadžića v pocítia trochu ra- Milica Mandićová Belehrade so psíkom, ktorého dosti, ak si niekto nedávno pona nich spomenie nedávno zachránila čas prestávky a prinesie im krvo svojej škole smelo

obránila psíka, ktorému jej spolužiaci piataci začali ubližovať. Postavila sa proti nim a chystala sa zavolať ochranára. Na pamiatku na tento pekný skutok vznikla aj fotka. Spomenieme ešte jednu

nájdu tí vyučujúci, s ktorými nie sú problémy, prejaví sa aj skvelá komunikácia, taktiež ochota a pod. A sú i takí, ktorí podľa môjho názoru chcú vás potopiť, ani sami neviete prečo. Študentský život nestrávim nejako, vždy treba niečo do školy robiť, čo som dúfala, že na vysokej škole už budem mať od toho konečne pokoj. Nerozhodným odporúčam, že ak je nejaký študijný odbor v našej škole, ktorý vás zaujal, tak určite odporúčam, aby to šiel študovať. Hlavne nech je to niečo, čo viete, že vás bude baviť. Univerzita je dobre vybavená, vykonáva sa tu aj napríklad prax... Osobná aktivita? Nemám kedy, vždy, keď mám voľno, cestujem domov za rodinou a zvyšok voľného času venujem škole. MH

opustené zvieratá (2)

Vo svojom dome mnohé pritúlila, ale vždy pomôže aj tým, o ktoré takmer nikto nemá záujem a sú opustené na uliciach a poliach. Niektoré ľudia jednoducho vyhodili z áut a nechali ich vedľa cesty. Oni tam zostali čakať na majiteľa, ktorý sa pre nich nikdy nevrátil. Ljiljana veľa ráz pritúlila aj takéto zvieratká. Snažme sa pomôcť im,

Ljiljanina starostlivosť o tých, na ktorých všetci zabudli pani Ljiljanu, ktorá žije v Srbobrane a nesebecky pomáha mnohým opusteným psíkom a mačičkám.

aby takýchto nešťastných zvieratiek bolo čím menej. Jaruška Ferková marec 2017 |

vzlet 9

zo selenčskej školy

zo šídskeho gymnázia

Medzinárodný deň materinského jazyka

Program ku Dňu materinského jazyka

ňa 21. februára si pripomíname Medzinárodný deň materinského jazyka. Tento deň bol slávnostne vyhlásený roku 1999 na 30. konferencii UNESCO. Cieľom tohto dňa je pozdvihovať rozmanitosť a viacjazyčnosť. Žiaci Základnej školy Jána Kollára v Selenči i toho roku

oslávili tento deň – primeranými textami a básňami vyvesenými na tabuli vo vestibule školy, a to v slovenskom, srbskom a rómskom jazyku. Valentína Durandziová a Jasmina Gazáfiová ZŠ Jána Kollára v Selenči

Slovenské verše čítali Saňa Stupavská a Ivana Kovačevićová

ňa 28. februára 2017 na Gymnáziu Savu Šumanovića v Šíde po deviatykrát usporiadali príležitostný program venovaný Medzinárodnému dňu materinského jazyka. Pri tejto príležitosti odzneli piesne a básne v

siedmich jazykoch, ktoré sa vyučujú v tejto škole. Verše v slovenčine odzneli v prednese dvoch gymnazistiek: Sane Stupavskej a Ivany Kovačevićovej. Ruženka Ďuríková

Jazykove poucky „Bolí ma ucho!“

a netaktné, neuhladené, až drsné spôsoby správania niekedy proste nemáme sily zareagovať, všakže?! Alebo sa nám nechce dávať do rozpravy s konfliktnou osobou, keďže nám je vopred jasné, že to nebude mať dobrý koniec. Na uľahčenie a v snahe čím silnejšie vyjadriť opovrhovanie buď osobou, buď skutočnosťou, skomentujeme tak trefne, šťavnato: „Bolí ma ucho za neho!“ alebo len „Bolí ma ucho!“. A ešte

10 vzlet | marec 2017

všeličo pridáme k tomu, aby sme odreagovali na neprimerané narážky, vyjadrujúc zároveň odmietavý postoj či ľahostajnosť voči určitej osobe, udalosti. A je to vôbec v duchu spisovnej slovenčiny?! Samozrejme, že nie, je to ešte jedna výpožička zo srbčiny, resp. doslovný preklad srbskej syntagmy: Boli me uvo! Aj v srbčine, rovnako ako v slovenčine, týmto výrazom vyjadrujeme zamietavý postoj, t. j. opovrhujeme

danou skutočnosťou. Nejde tu v žiadnom prípade o doslovný význam a neznesiteľnú bolesť v uchu, ale o negovanie, zavrhnutie niečoho, pre nás neveľmi dôležitého. Tomuto kalku v slovenčine zodpovedá spojenie čo ma po tom..., alebo expresívne vyhlášky kašlem na všetko..., vykašlem sa na to..., napríklad: ... kašlem na svet! / na disciplínu!; vykašlem sa na radu lekára! Sú to teda výrazy záporu, rezignácie, výrazy opovrhovania niekým alebo niečím. Aj

napriek tomu, že sa tieto výpovede hodnotia ako nie veľmi primerané, nie sú až natoľko vulgárne. Je to jemnejší tvar vyjadrenia, nie však stav prudkého citového nepokoja, rozčúlenia, rozzúrenia, keď sa v nás búri žlč, keď žlč zovrie, vzkypí od zlosti. V tom prípade si na niekom vylievame žlč a siahame po oplzlých nadávkach a vulgarizmoch; a vtedy sa hodia aj výrazy: vyondiať sa / vyondieť sa na všetko. Anna Horvátová

vaša tvorba Staré príbehy z Banátu

ijeme v dobe moderných technológií a počítačov, v dobe, keď ľudia zabúdajú, čo je to priatelenie. Vždy sa niekam náhlime a nestačíme sa tešiť ani z každodenných životných maličkostí... Málokedy si spomenieme na život našich predkov. Keď slová ľudí boli úprimné, tešili sa z každej maličkosti a vážili si všetko to, čo mali. Bol zvláštny marcový deň. Nejaká melanchólia, či už presýtenosť každodennými povinnosťami ma nanútili spamätať sa na rozprávanie môjho 90-ročného pradedka. Ej, bol to človek! Opravdivá encyklopédia života Padiny, ale i celého Banátu. Rozprával mi často o remeslách, dnes zanikajúcich, o ľudových obyčajach, na ktoré si dnes len spomíname a mali by sme si ich viac zachovávať. Najradšej mi rozprával o svojom detstve, o vojnách, o ťažkom voľakedajšom živote. Veľa z toho si navždy budem pamätať. Niekedy proste nemôžem veriť, ako skôr ľudia žili. No on mi rozprával, že to skoro celá dedina bola ako jedna rodina, spolu sa robilo, či doma, či v poli. Padinským chotárom sa ozývali piesne, pokiaľ naši predkovia kropili potom mnohokrát pritvrdú pôdu. Dnes toho niet. Hovoril mi o sedačkách, priadkach, pytačkách. V minulosti sa v každej domácnosti chovali husi, ktoré sa voľne pásli na trávnatých uliciach. Na jar, keď príroda rozšírila svoje krídla, mladé dievky ich vyháňali pásť na pažiť. Keď husi narástli, prišiel čas šklbania husí. Táto udalosť mi bola zvlášť zaujímavá a chcel by som to zažiť. Perie sa odkladalo a keď práce v poli boli zakončené, začali sa páračky. Bola to, rozprával pradedko s nostalgiou, príležitosť pre mládež, aby sa zabávala pri práci, zoznamovala sa, niekedy sa prihodili aj iskry v očiach dievok, keď prišli nejakí mládenci. Deň pred páračkami domáci vyprázdnili jednu izbu, do ktorej naznášali lavice, tiež pripravili pitvor, lebo tam tancovali, keď mali prestávky. Dievka musela pozametať jednu izbu, smeti vyniesla na ulicu, a to preto, aby prišlo toľko mládencov, koľko bolo smetí. Všetky pozvané dievky prišli so sitkami, do ktorých párali perie. Len čo sa dali do práce, na páračky prišli mládenci s meškárom. Spievali sa piesne Husi, biele husi, Dobrý večer, frajerôčka moja... Každá dievka si doma pripravila pero s limbačkami a každá ho dala tomu, ktorý sa jej páčil. Myslím si, že to bolo veľmi pekne. Ak mala frajera, mohla zostať trochu dlhšie na večierku a porozprávať sa s ním. Ešte mnoho pekných príbehov mám vo svojej bohatej zbierke rozprávok môjho pradedka. Mám nádej, že zvyky a obyčaje z nášho Banátu prostredníctvom rozprávania starších nezaniknú. Predsa je to naša identita, je to život našich praotcov, na ktorý my z internetovej generácie máme byť hrdí. Kristián Sjanta, 6. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Vaše práce môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Jeden môj zážitok

ovoria, že človek sa učí na svojich chybách. A skúsila som to i ja... Bola to jedna z tých chladných zimných sobôt, bola som u priateľky s ešte ôsmimi priateľkami. Bol to posledný víkend zimných prázdnin, posledné prázdniny základnej školy. Preto som chcela byť u priateľky zaveľa. No predtým som sa doma pohádala s matkou, čo nebolo správne, otočila som sa a odišla k priateľke. Uplynuli štyri hodiny, ani sme nezbadali. No žart sem, žart tam, pekne sme sa bavili a uf... Keď som pozrela na hodinky, zdali sa mi veľké ako zemeguľa. Prešiel termín, dokedy

ticho. Onedlho môj pôžitok zastavilo šteklenie. Pozrel som dolu a uvidel malé sivé šteňa. Pomyslel som si: Kto by ho mohol len tak nechať? Vzal som ho do náručia a šiel som sa popozerať, či je niekto v okolí parku. Uzrel som pekné dievča, ktoré bolo veľmi smutné. Prišiel som k nej a opýtal som sa ju: Čo ti je? Pozrela sa na mňa, usmiala sa a povedala, že som jej našiel šteňa a že sa mi veľmi poďakúva. Spoznali sme sa a vymenili si telefónne čísla, užili sme si prechádzku so psom. Zamiloval som sa. Toto je jeden zážitok, ktorý mi zostane v pamäti. Saško Valenta ZŠ m. Tita v Padine

Práca je základom života

mi matka dovolila byť u priateľky, rýchlo som sa obliekla a šla domov. Srdce mi búšilo ako nikdy, lebo som neurobila dobre a neprišla domov, keď mi rodičia kázali. Otvárajúc bránu domu, zdalo sa mi, že vari sa celý svet trasie... A v izbe matka, čakala ma. Sadla som si k nej a videla som, že sa nehnevá. Bolo mi hneď ľahšie, pekne sme sa porozprávali a sľúbila som jej, že budem uctievať všetky ich príkazy. Bolo mi nepríjemne, ale predsa moja matka ma rozumela a ja som sa ospravedlnila. A naozaj bol to príbeh so sladkým koncom a ponaučením. Popili sme si sladučký čaj s medom a ten večer mi navždy zostane v pamäti. Martina Holúbeková, 8. 1 ZŠ m. Tita v Padine

šetci z nás majú krásne a škaredé chvíle v živote. Na niektoré by sme chceli zabudnúť, ale nemôžeme. Nechali silnú značku na nás a vrezali sa nám do pamäti. Po raňajkách som šiel na prechádzku parkom. Myslel som si, že bude obyčajný deň, ale nebol. Po krátkej prechádzke parkom sadol som si na lavičku, zohol hlavu, zatvoril oči, dýchal som čerstvý ranný vzduch a užíval si ranný vánok. Všetko bolo pokojné, bolo

omu sa nelení, tomu sa zelení – mnohokrát počuť to porekadlo medzi ľuďmi. Človek musí pracovať, aby si zaobstaral potrebné pre jeho život. Ľudia musia chodiť do práce, aby si zarobili peniaze a mali pre svoju rodinu. Ako malé dievča mnohokrát som sa u starých rodičov zúčastňovala v práci pri zbere kukurice. Moja matka ma každé ráno zobudila, posadila na bicykel a hybaj k starým rodičom. Keď sme tam prišli, vlečka s kukuricou už bola vo dvore. Zapojila aj mňa do práce. Po dlhšom čase mi povedala: „Choď na vlečku a zhŕňaj kukuricu.“ V tejto práci sa zúčastnili moji starí rodičia, moja rodina a moja teta s jej rodinou. Už ako som staršia, mnohokrát si myslím, že práca starého otca v poli je nie ľahká. Ale oni z toho žijú, odvážajú úrodu a jej výrobky, a tak majú peniaze pre svoju rodinu. Som hrdá, že som sa mohla zúčastňovať každú jeseň u starých rodičov pri zbere kukurice. Teraz rozmýšľam o tom, ako by som mohla odmeniť starého otca, keď si on už nebude môcť sadnúť do traktora... Stojím pred dverami budúcnosti a rozmýšľam o tom, čím by som sa chcela ďalej zaoberať. Chcela by som pokračovať v ďalšom školení. Mám nádej, že aj u nás bude práca a zamestnanie. Som výbornou žiačkou, ale môj úspech by mohol byť vždy lepší. Som povďačná mojim učiteľom za všetko, čomu ma naučili. Pomohla by som i môjmu bratovi, ak mu je nejaká pomoc potrebná. Mladším generáciám by som odporučila, aby sa usilovne učili, poslúchali a vážili si starších od seba a aby vyrástli v múdrych, usilovných a pracovitých ľudí. Iveta Hudecová, 8. 1 ZŠ m. Tita v Padine

>>>

marec 2017 |

vzlet 11

vaša tvorba >>>

ákladom a hlavnou vecou v živote je práca. Človek sa školí, aby v budúcnosti robil prácu, ktorá sa jemu páči a ktorú bude s láskou vykonávať. Keď je človek zamestnaný, pracuje a zarába s láskou pre seba a svoju rodinu, on je vlastne šťastný v živote. Pretože sa niektorí ľudia nemajú kde zamestnať a zarábajú pre svoju rodinu tak ako môžu, len aby ich najbližší lepšie žili. S cieľom,

aby nám v živote nebolo ťažko, aby sme mali podmienky pre lepší život, musíme už odteraz o tom rozmýšľať. Kým sme v základnej škole, musíme si dobre rozmyslieť, do akej strednej školy pôjdeme, lebo od toho nám závisí budúcnosť, kde budeme pracovať a či si vôbec nájdeme zamestnanie. Tak nás učia aj rodičia, aby sme im pomáhali a učili sa vždy niečo nové, čo nám v budúcnosti bude potrebné a tým nás pripravujú na život. Učia nás, že život je nie taký ľahký, ako sa nám to teraz zdá, ale že je plný ťažkostí, rozčarujúcich a šťastných vecí, na ktoré musíme byť pripravení. A čím viac vecí vieme, to nám bude ľahšie prejsť cez problémy. Tak ja rada doma vykonávam svoje povinnosti, učím sa novým veciam, lebo som presvedčená, že mi to v živote bude potrebné. V škole sa tiež naučíme veľa vecí a musíme si tie svoje vedomosti vážiť a obohacovať ich. Rada som, že viem už mnohé vecí a tieto vedomosti si budem chrániť, lebo viem, že mi budú potrebné v budúcnosti a v mojom zamestnaní. Dajana Šimáková, 8. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Vždy a všade si treba chrániť prírodu

ríroda – sú to stromy, kvety, rieky, vzduch, ktorý dýchame a všetko vôkol nás. Príroda pre nás znamená život. Tak

12 vzlet | marec 2017

Vaše práce môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs často to ľudia zabúdajú a správajú sa nezodpovedne. Znečisťujú rieky, lebo si nevážia vodu a nerozmýšľajú o tom, že v niektorých častiach sveta ľudia umierajú smädom, lebo tam niet vody. Znečisťujú vzduch a ohrozujú tak zdravie, lebo si neuvedomujú, že ten vzduch potom všetci dýchame. Ľudia bezcitne klčujú lesy, akoby zabudli, že práve stromy nám dávajú kyslík a na konároch tých stromov vtáky majú hniezda. Ľudia špinia ulice odpadkami a neuvažujú o tom, že zdravšie a krajšie je žiť v čistom okolí. Ak chceme, aby naša príroda bola čistá, nebudeme ju špiniť, ale milovať a chrániť. Nebudeme ubližovať zvieratám, ale budeme sa o ne starať. Nesmieme trhať rastliny a šliapať po nich, ale máme ich zalievať a pestovať. Po klčovaní stromov mali by sme zasadiť mladé stromy. Odpadky budeme hádzať do odpadového koša a nie do vody alebo na zem. Mali by sme menej jazdiť na automobiloch a viac používať bicykel alebo chodiť pešo. Tak si zachováme čistú vodu a čistý vzduch. Keď v jeseň opadúvajú listy zo stromov, my ich vyhrabeme a pozbierame, aby naše okolie bolo krajšie. Staráme sa o prírodu, pretože je to dobre pre nás a pre naše zdravie. Aby sme žili v čistej a chránenej prírode.

Cesta na Mesiac Bolo raz jedno miesto, ktoré sa volalo Zem a tam žilo jedno pekné a múdre dievča. To dievča menom Lara si myslelo, že odcestuje na Mesiac. Hovorila o tom všetkým, ale mnohí sa jej smiali. Lara si však doma prichystala veci potrebné na cestu a šla spať. Zajtra o jedenástej hodine vyštartovala k nebu. Keď bola v blízkosti mesiaca, objavila sa veľká hviezda Polarka, ktorá ju sprevádzala na ceste po nebi. Keď prišla k cieľu, Lara vyšla von z rakety a spolu s Polarkou začala behať po Mesiaci. Boli tam už rôzne zástavy a pridala aj ona svoju. Spávala v rakete a hrávala sa na Mesiaci s Polarkou. Prišla však chvíľa, keď Lara povedala, že musí odísť. Objali sa na rozlúčku, Polarka plakala a odišla. Lara oznámila rodičom, že cestuje domov. Keď sa vrátila, rozprávala o svojich zážitkoch na Mesiaci. Renáta Farkašová, piatačka ZŠ Nestora Žučného v Laliti

Miroslav Dišpiter, 7. 3 ZŠ m. Tita v Padine

Keby som mal čarodejný prútik

ecember je mesiac, v ktorom sa odohráva nejaká čarodejná sila. Pre mňa je to jedno z najkrajších období. Predvečerom, keď som sa prechádzal po uliciach mojej dediny, zahľadel som sa na stromy, ktoré boli ozdobené bielymi vločkami. Bol to krásny obraz. Myšlienky mi vyrušil psík so zranenou nohou. Vtedy som si pomyslel, ako by bolo dobre, keby som mal jeden čarodejný konárik. Psíka by som pohladil a prútikom by som mu uzdravil labku. Môjmu šťastiu by nebolo konca. Na svete žijú ľudia, ktorých postihlo nejaké nešťastie a čarodejným prútikom by som im vrátil úsmev na tvár. Ak by som nadišiel na kamarátov, ktorí sa hádajú, povedal by som: „Prútik, udobri ich!“ A o chvíľu oni by sa naladene usmievali. Uzdravil by som nohy starej mame, ktorá kráča za pomoci paličky. Zjemnil by som slová otecka, ktorý kričí na svojho syna a prútikom by som vyliečil lakeť dievčatka, ktoré spadlo a zranilo sa. Keby som mal čarodejný prútik, mnohí ľudia by boli vďační, zdraví a šťastní. Simon Macko, šiestak ZŠ Nestora Žučného v Laliti

Vybrané slová so Z a P Naučme sa, deti, vybrané slová všetci! Vybrané slová? Áno, so z a p. So z a p? Začať začneme, keď váš jazyk utíchne. Jazyk sa pýta, čo majú so z a p zvieratá? Kopyto, pysk tiež. Čo ešte vieš? Ozývať, pozývať, vyzývať... Áno? A pýcha, pýšiť sa a pyšná. Ak toto všetko vieš, viac sa pýriť nebudeš! Zdenka Krasková a Tamara Tomášová, 5. 2 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici Autorka fotografií: Sarah-Malvína Čelovská, ZŠ Jovana Popovića v Suseku

ROZLETY LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET

Číslo 3 (33) / marec 2017

Pochybujem Pochybujem o existencii takej osoby, ktorá sa stotožní s tvojou mysľou a úplne sa prepletie tvojimi pohybmi. Pochybujem o pochopení veľkosti života. Dĺžky života. Hĺbky života. Nesmiernym množstvom jeho nekonečností. Pochybujem o zrne radosti, ktorá ti chýba, keď z nej čerpáš úsmev. A neobnovuje sa. Málo je to.

Ilustrácie: Marína Jonášová Kovačica

Pochybujem o potrebe toho zrna. Čo je zrno vedľa sveta? Čo je oblak vedľa neba? Tatiana Krížová

Spomienka Izba zíva prázdnotou. Moje sklamanie počujú len steny. V spomienkach sa vynorí chlapec. Bol mi všetkým. Dnes je v spomienkach. Srdce zaplavuje bolesť. Bolia jeho čierne oči, ktoré ako hviezdičky trblietali len pre mňa. Každá moja slza je spomienka na nás, na naše dni. Zabudnem. Zabudnem na teba. Ale spomienky vždy zostanú zamknuté v mojom srdci, rozbitom na tisíce sĺz. Tamara Petráková ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

ROZLETY Rozprávam rozprávku

prostred ničového ničoho žilo jedno celkom obyčajné dievča. Žilo vo svojom svete, vo svojej imaginácii, v súlade so svojimi vymyslenými pravidlami, vo svojej vlastnej rozprávke. Ako aj v reálnom svete, niekedy bolo hrdinkou, inokedy zase nenávidenou ježibabou. Niekedy krásnou princeznou, inokedy zlomyseľnou macochou. Píše sa rok 2022. Sedím na najvyššom vrchu obrovskej skaly a všímam si ohromujúci pohľad predo mnou. Cukríkové stromy, bavlnené kríky a lákavé fontány, z ktorých pomaly vyteká teplá čokoláda a vábi ma svojou okúzľujúcou vôňou. Padám z hory na mäkučký oblak z cukrovej vaty. Líham si a rozmýšľam o svojej novej destinácii. Zostupujem do karamely a nežne padám do nového sveta. Zaskočená som nepríjemným podnebím, osamelým šuchotom lístia a pustými ulicami. Dávam zdĺhavé, malátne krôčiky, ktoré sú už dávno v mojej hlave matematicky prepočítané. Cítim sa bezvládna, osamelá a sama sebe nepríjemná. Keď neviete, kam sa zberáte, tak na tom ani nezáleží. Určite vás tam každá cesta môže zaviesť. – Čo tu robíš? – ozval sa desivý, hrôzostrašný hlas. Najprv som sa zľakla, kým som na kameni nezazrela malé okaté stvorenie, svojím výhľadom podobajúce sa zmenšenej verzii koaly... Modrozelenej a bláznivej. – Neviem. Len chcem ísť čím ďalej od takých šašov... ako si ty! Chi chi chi... – No to určite neutečieš. Musela by si proste zmiznúť. Ja som šašo... Chi chi chi... a ty si tiež! Chi chi chi... – Ako vieš... že som... šašo?! Koala sa zasmiala svojím divným úsmevom: – Viem. Inak by si tu nebola. – Celkom typická veta na šialenca, akým si ty, – odpovedala som celkom zmätená, lebo som už nepoznala samu seba. – Nie som šašo... Moja realita je len iná než tvoja. Ja a šašo?! No, to určite! Rýchlo som sa vzdialila od toho čudného malého stvorenia, aj keď som to ani veľmi nechcela. Prečo? Po prvé, bola to jediná živá bytosť, ktorú som stretla. Po druhé, už sa necítim doma ani vo svojej vlastnej koži. Každým krokom strácam jednu po jednu charakteristiku a strácam svoju identitu. Neviem, kto som, čo som, a určite ani kde som. Z ničoho, akoby bol zo vzduchu stvorený, objavil sa nízky, drobný človiečik s klobúkom dvakrát väčším než je on sám. Už celkom popletená, opytujem sa: – Koľko je hodín? – Prepáč, nemôžem sa rozprávať, meškám... – Meškáš? Koľko? A kde?

– Meškám presne dva dni. Tak ukazujú hodinky. – Čooooo? Hoooodinky? Ako hodinky môžu ukazovať, že meškáš dva dni?! – No vidíš... čoraz rýchlejšie idem, to viac zaostávam. O sto klobúkov, meškám... Musím bežať! Prečo som sa ocitla práve tu? Čo sa to vôbec so mnou deje? A aké sú toto bytosti? Chcem sa už dostať z tejto strašnej ilúzie. Chcem sa zobudiť. Časti mojej mysle, všetky moje myšlienky a presvedčenia, všetko, za čo som v živote bojovala, sa vôkol mňa stráca a rozpadúva na triesky. Vytvára abstraktný obraz plný tmavých farieb a nerozlúštiteľných hlavolamov. Sadám si na suchú zem a hrám sa s čarokrásnym modrým motýľom. Vypadá tak bezstarostne, bez obáv. Je slobodný a môže lietať. Predstavujem si, že som ako on. – Kto si? – odrazu prehovoril. – Neviem. Neviem, lebo aj keď som sama sebou, nie som. Keď som sa ráno zobudila, vedela som. Ale za tento krátky čas som sa už niekoľkokrát zmenila. – Nerozmýšľala si nad tým, prečo si tu? Možno preto, že niekedy je imaginácia jedinou zbraňou proti realite... – Nie, nie... Toto určite nie je sen. Ani ilúzia. Môj svet je plný nezmyslov. Nič nie je tým, čo je, lebo všetko je tým, čím nie je. Chi chi... Rozumieš? – Si šialená. Vieš to? – No a čo? Chceš počuť tajomstvo? Tí najlepší ľudia sú šialení. Je to jednoduché. Som tu, nie som tu. Nie som tu a som tu, – odpovedala som s radosťou, aj keď som vo vnútri duše bola smutná. Cítila som... Môj obraz sa pomaličky rozpadúval a farby na ňom stmavli. Bol už neúplný... a prázdny. Cítila som sa, akoby som prepadávala do veľkej čiernej diery... – Buď tým, čím sa cítiš byť, – vyhlásil motýľ. – Aj vtedy, keď sa cítiš tak zle, že nevidíš žiadne východisko, a zdá sa ti, že všetko ti láme srdce, nezabudni, že aj jedna malá modrá húsenica si raz myslela, že už prišiel koniec... A potom sa stala motýľom. Uprostred ničového ničoho žilo jedno celkom obyčajné dievča. To dievča však malo jednu vzácnu vec. Imagináciu. Miesto, kde všetky otázky mali svoje odpovede. Malo svoje vlastné plátno a naň maľovalo svoje zážitky. Malo svoje vlastné krídla, ktoré ho zaviedli na záhadné, len jemu známe miesta. Malo moc nad všetkým, vládlo celým svetom. Muselo však zatvoriť oči, inak by nevidelo nič. Patrícia Kmeťková ZŠ 15. októbra v Pivnici

Ilustrácie: Marína Jonášová Kovačica

ROZLETY ?

iadal si niekedy jednoducho odísť niekde sám a nikdy sa nevrátiť? Len tak odísť bez akejkoľvek správy o tom, kde ideš a kedy sa vrátiš? Veľakrát som sa seba pýtal: „Budem niekomu vôbec chýbať, keď odídem? A čo moji rodičia, ako to zvládnu, keď sú ich obe deti vzdialené tisíce kilometrov?“ Umrú v smútku, lebo nemohli dať svojim deťom to, čo väčšina rodičov môže dať a je to pekné detstvo bez starostí a hádok, alebo umrú v šťastí, lebo ich deti predsa dosiahli svoje ďaleké ciele a môžu svojim deťom umožniť to krásne detstvo, ktoré oni nemali? Pred spaním som vždy počul pískanie vlakov, ktoré práve vyrazili do inej krajiny a sám seba som sa pýtal: „Kedy budem ja čakať na to pískanie? Kedy pôjdem niekam, kde ma nikto nepozná? Kedy sa budem môcť po prvýkrát

prechádzať po pobreží mora, kým zapadá slnko, alebo len tak sedieť a pozerať sa ten obraz? Kedy sa budem plaviť loďou a možno zažiť morskú chorobu? Možno ani nejde o Kedy?, ale Či vôbec?“ Pozeral si niekedy na oblohu a na čudné tvary oblakov, rozmýšľajúc o tom, čo ti pripomínajú? Žijem pre také chvíle. Áno, urobím nejaké krásne fotografie, ale iná vec je keď sa pozeráš na fotografiu a zase je iné, keď pocítiš mierny, teplý vietor a vlastným okom zachytávaš rôzne farby oblohy. Často, kým som zamilovane pozeral na oblohu, pýtal som sa: „Ozaj, ako je tam hore, tisíce metrov nad zemou? Ako je to byť v lietadle a letieť? Budem mať strach, alebo budem vzrušený a šťastný?“ Často si kladiem tieto otázky, ale či už pred spánkom, alebo kým pozerám na horizont,

vždy sa mi vracia jedna otázka: „Dovolím svojim deťom, aby sa pýtali na to isté, na čo sa dnes ja pýtam, alebo im dám odpovede na tie otázky? Budú sa potom pýtať, ako je to žiť v dedine? Ako je to vidieť ovečku alebo koňa v reálnom svete? Ako je to hrať sa na lávu, na pirátov? Alebo ako je to nemať nič a zase si vážiť to, čo máš?“ Myslím si, že ľudia ako ja nepátrajú po sláve a peniazoch, ale vážia si zážitky a chvíle, ktoré budú pamätať do konca života, od hrania kariet s priateľmi celú noc, cez pozeranie sa na západ slnka cez okno spolu so svojou láskou, až po smutné chvíle, ako chvíľach. Cítiš sa vďačný, že ich máš vedľa seba a že ťa neopúšťajú. Vladimír Rakić GJK

Literatúra dáva impulz a potravu ľudskej duši Rozumu je potrebná kniha tak, ako je meču potrebná osla, aby zachoval svoje hranice ostré. G. Martin

eď je vonku sychravo a dážď neprestáva, keď nálada klesá a keď strácame nádej v hocičo, túžime iba po samote a ďalekých krajoch. Jestvuje však niečo, čo nás môže zaviesť do všetkých priestorov sveta a splniť nám všetky túžby. Je to kniha. Na svete jestvuje nespočetne mnoho kníh a mnoho zázračných príbehov, rozprávok a dobrodružstiev. Kniha nie je iba nástrojom na učenie a získanie vedomostí. Kniha nie je len pojem, predstavujúci zväzok papierov. Každá

kniha obsahuje dušu a netrpezlivo čaká svojmu čitateľovi vyrozprávať zázračný príbeh. Ale jestvujú aj knihy tajomné, nezrozumiteľné a na prvý pohľad nepriateľské. Práve také knihy však schovávajú tie najkrajšie zázraky a city, prinútia nás celkom sa odpútať od zeme, vojsť do celkom nového sveta a je to vlastne tá ich najkrajšia a „najsladšia“ časť. Knihy majú zázračnú moc, ktorá nám umožňuje prechádzať sa Alpami, odcestovať na horúci juh, Atlantickým oceánom vrátiť sa na tichý a zázračne sfarbený sever. V jednom okamihu stojíme vedľa Napoleóna, už v druhom vedľa cisára Alexandra. Potom jazdíme na koni cez nízke stepi alebo sa prechádzame

bostonským lesom. Veď kde inde si môžeme pozrieť a preskúmať diaľky nekonečného vesmíru?! Kde môžeme navštíviť rôzne, dosiaľ neznáme a tajomné svety?! Sú to len niektoré z nekonečných možností týchto zázračných vecí – kníh. Môžem povedať, že pre mňa nejestvuje smutnejší pocit, akým je ten, keď dočítam nejakú knihu a vrátim sa do tohto sveta plného rozčarovaní. Ale takisto nejestvuje krajší pocit od toho, ktorý mám z priestranstiev, ktoré som navštívil a odhalil v knihe. Miroslav Šuster Zdravotnícka škola 7. apríla v Novom Sade

ROZLETY

knihy

Detektív a Netopierí muž (Jo Nesbø: Slepi miš. Vydavateľstvo Laguna, 2015)

eden z najznámejších súčasných spisovateľov kriminálnych románov je nórsky autor Jo Nesbø (1960 Oslo). Ide o autora strednej generácie, ktorý písať začal pomerne neskoro. Nesbø študoval ekonómiu a zaoberal sa aj hudbou (má rockovú kapelu Di Derre) predtým než sa roku 1996 rozhodol vziať si 6-mesačné voľno a venovať sa písaniu. Odcestoval do Austrálie a tam zostavil svoje prvé dielo – kriminálny román o detektívovi Harrymu Holeovi, ktorý sa stane ústrednou postavou väčšiny Nesbøvých romá-

nov. V srbskom preklade tento román vyšiel pod názvom Slepi miš. Policajný inšpektor Harry Hole teda prichádza do Austrálie, do mesta Sydney, kde má za úlohu sledovať vyšetrovanie vraždy mladej Inger Holter, ktorá sa presťahovala na najmenší kontinent po tom, čo v Nórsku bola známou televíznou moderátorkou. Hole sa pripája k inšpektorovi Andrewovi Kensingtonovi a dvojica spoločne začína pátranie v austrálskej metropole a Novom Južnom Walese, sledujúc stopy hrozného sériového vraha, ktorý

najprv znásilní, a potom aj brutálne zabíja mladé dievčiny. Napriek tomu, že ide o knihu, ktorá má vyše 380 strán, tento román plný nečakaných zápletiek sa číta za jednu − dve noci. Po dočítaní budete zvedaví a žiadostiví čítať ďalšie Nesbøve diela a sledovať ďalšie príbehy Harryho Holea. A to nám ujasňuje viacročnú mimoriadnu popularitu tohto autora, tak v Srbsku, ako aj na Slovensku. V slovenskom preklade vyšlo totiž viacero románov tohto autora: Netopierí muž (1997), Šváby (1998), Zrada (2000),

Bohyňa pomsty (2002), Diablova hviezda (2003), Spasiteľ (2005), Snehuliak (2007), Lovci mozgov (2008), Pancierové srdce (2009), Prízraky (2011), Polícia (2013), Syn (2014) a Krv na snehu (2015). Janko Takáč

rozlety + výber zo súčasnej slovenskej poézie

JOZEF KLÁTIK

Prach zrkadla variácie

podobajú na seba a predsa k odlišnosti v prachu tu som potrebujem osud hviezd v zrkadle i tajomstvo mŕtvej vody po takom poznaní čo do prachu zapíše báseň veštcov po hrdlo ponorených kde spia tisícročné slová do zákonov tie čo nikdy nikde nie sú o posunoch noci zapísané pre mňa nezmyselné je usmievanie sa do slov bezpečných kostí vtákov čo v mori sú ale i na detských perách tuším dačo o nedokonalosti mŕtveho kameňa čo do mora potonul ako slnko ako zrkadlo do nekonečných priestranstiev suchej pavučiny výkriky hviezd nie sú hlasmi zveriny čo ustavične sa

v zelených lístkoch tráv každý vo svojom čase básne budú písať všetci bezmenní ktorí povstali z vyslovených slov i šumu vtákov čo hádžu semená do plôch mora rozoznávam povievajúcu pavučinu od pominuteľnosti bytia čo oko ho vníma aj to čo neznamená nič pri písaní poézie

nad stavom poézie mohlo to byť aj tak že je tu rad kaktusov v mojej ruke a krvavé stopy chrobáka k prachu ohňa položené nasníval som o tom aj viac než je iba smútok o kvete a začiatok hry nemých zrkadiel keď prekvapil ma sen krehkej zveri vo dverách zatiaľ čo koniec o poradí bol tu už niekde uložený a potom do hodvábnej bielizne ohne som si uschoval ako krehké obálky triedeného svetla v trasľavom písaní za múrom môjho hlasu

s rozpätím ticha dúh a dráh o všetkom čo horí za prachom môjho hlasu nepočujem a nečítam pre bláznivosť bieleho papiera a banálnej básne v tomto chaose hviezd akési neznáme začiatky básne a smiešne hry v hrdlách vtákov keď čosi bzučí v prázdnom hmyze hore i dolu aj tak ľahké tiene dňa budú mať len to čo utvorí pavúk zo smrti múch

ktovie odkedy sú lovecké príhody hĺbkových vtákov

Prílohu Rozlety pripravujú: Stevan Lenhart, Andrea Speváková

Jozef Klátik (1949), slovenský vojvodinský básnik, akademický maliar a univerzitný pedagóg. Vydal zbierky básní Impulsi mesa (1976, napísaná po srbsky), Text soli žĺtka (1976, bibliofília), Semeno: po tom všetkom (1976, bibliofília), Anatómia labute (1980) a Prach zrkadla (2009), tiež dve knihy vizuálnej poézie: Nemé oko (2003) a Koniec jazyka (2009). Výber: S. L.

DUŠAN DURMAN

komiks

Mohol by som prisahať, že som už videl tieto oblasti predtým, či už v minulom živote, alebo v starých, polozabudnutých snoch. Obyvateľ hrobu Lin Carter

Nie je tajomstvom, že som strávil určitý čas vo väzení. Aj keď je väzenie v krajine Xon’han „relatívne na úrovni“, predsa len ide o väzenie. Keď ma konečne pustili, zistil som, že už nemám vôľu zapájať sa do každodenných záležitostí. Všade bola samá politika. Spomenul som si na starú mapu u mňa doma a spoločne s niekoľkými vernými druhmi sa vydal k nepreskúmaným pobrežiam, dávno zabudnutým... Cesta bola dlhá, únavná, ľudia nervózni, ale časom sa nám nepreskúmané sféry začali zdať znepokojujúco povedomé. Boli z nás biologické, časovopriestorové prijímače pre nezemských obyvateľov kolosálnych, prastarých útesov. Spev sirén nás vábil do našej skazy. Jednej hmlistej noci sme narazili do skál a loď bola zničená. Ocitol som sa v dlhej kyklopskej chodbe. Voda sa miešala so slizom, ktorý kvapkal zo stien, a ja som znovu počul jej vábiaci hlas...

marec 2017 |

vzlet 17

PC hry

Night in the Woods P

red necelými dvomi rokmi sa nezávislé štúdio Infinite Fall predstavilo miniatúrnou videohrou Lost Constellation. Hoci takmer nikto o tomto vývojárskom štúdiu dovtedy nepočul, projekt dokázal upútať príliš veľkú pozornosť vytvorením originálnej grafiky a skvelých postavičiek, ako aj nekaždodenným dejom. Hra sa mohla zdolať za jeden večer, ale v tom bola vlastne jej pointa, keďže to bol iba prequel výnimočnej adventúry Night in the Woods. Miniatúrka Lost Constellation nás vlastne zoznámila s podivným svetom, v ktorom odrastala hlavná hrdinka mačička Mae, ktorá ako každé iné moderné decko rozmýšľala iba o tom, aké nezbedné dielo vykoná. Vždy ju zmiernil starý otec, ktorý jej zvečera rozprával záhadné príbehy, najmä príbehy jeho podivných predkov.

18 vzlet | marec 2017

Čarovná atmosféra hry dosiahla cieľ, lebo určite prinútila každého jej hráča, aby netrpezlivo očakával pokračovanie príbehu, ktorý pod menom Night in the Woods (ďalej: NITW) vyšiel v februári 2017.

V hre NITW hlavná hrdinka Mae je už dospievajúca dievka, ktorá sa rozhodla vypísať sa z fakulty a s balíkom nesplnených snov vrátiť sa do rodného mesta Possum Springs počas jednej sychravej a melancholickej jesene. Také počasie celkom zodpovedá situácii, v ktorej sa toto mestečko nachádza. Po zatvorení uhoľnej bane mestečko totiž spustlo, ošarpalo sa a natiahlo nad obyvateľov clonu nevoľnosti. Tak ako každá mačka má vo zvyku, aj Mae sa púšťa do nekonečných potuliek po meste a stretáva sa s príbuznými a starými priateľmi, s ktorými sa dáva do príliš hlbokých a zaujímavých rozhovorov. Priatelia, s ktorými si rozumie, sú: Bea – inteligentný aligátor s cigaretou, ktorý pracuje

v otcovej predajni, potom prchká líška menom Gregg, ktorej jediným cieľom je odcestovať z nešťastného mestečka, ako aj nie veľmi osobitý medvedík menom Angus. Tieto postavy sa vám počas hry budú zdať blízke – iste si spomeniete na niektorého z kamarátov, ktorý má podobné vlastnosti ako oni, a preto sa vám rozhovory s nimi budú čoraz viac pozdávať. Dotknete sa vážnych tém, ako napr. existencia a povaha Boha, neznesiteľné bremeno byť človekom v dnešnom čase a mnohé iné existenciálne otázky, ktoré si bezpochyby kladú mladí ľudia narodení na prelome dvoch storočí. A zanechá to stopy vo vás, ale príbeh je predsa tým, čo vás v tejto hre bude posúvať vpred. Hra NITW je vlastne 2D-adventúrka s elementmi skákačky, na začiatku každého rána má pre vás niekoľko úrovní a vy sami rozhodujete o tom, s kým sa stretnete a kam sa vyberiete. Pri tom vám ponúkne priehrštie minihier, v rámci ktorých sú najvýraznejšie predstavené ako nočné mory – v nich vám táto hra prezradí svoju tajomnú stranu a odhalí, prečo sa menuje práve Night in the Woods, čiže: Noc v lese. Aj v prípade, že nie ste milovníkom mačiek, túto hru by ste nemali prehliadnuť. jm

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Možnosti zárobku cez internet V

súčasnosti existuje oveľa viac možností zárobku v porovnaní s tými, ktoré mali naši rodičia. Napríklad často sa dokážeme stretnúť s ľuďmi, ktorí peniaze zarobili cez internet – aj keď za toto treba dobrý nápad a dosť šťastia, nie je to až také nemožné ako sa zdá. Pri takomto type zarábania je hlavne dôležité rozhodnúť sa, či chceme, aby nám takýto typ zárobku bol hlavným finančným príjmom, alebo vedľajším a na základe toho si vieme vybrať z veľkého počtu možností. Pre tých, ktorí chcú zarábaním cez internet nahradiť klasickú prácu, preferujú pracovať z domu a sú však prichystaní na to, že príjem financií nebude stály, spôsob zarábania

freelance prácu, sú na to špecializované webové stránky, napr. Upwork, Freelancer, Peopleperhour, GetaCoder a iné. Okrem takýchto spôsobov existujú aj iné spôsoby, ako si cez internet privyrobiť, často iba s malým úsilím. Na rozdiel od freelancingu (robenia projektov pre iných) a tvorby stránok ide väčšinou o menšie úlohy, ktoré neprinášajú až taký veľký zárobok, ale môžu postačiť v prípade, že si vedľa existujúcej, skutočnej práce chcete ešte trochu privyrobiť. Ide napríklad o klikanie na reklamy, vypĺňanie dotazníkov, testovanie webových stránok – tieto úlohy sú väčšinou nenáročné, nevyžadujú veľa učenia a často nevyžadujú ani veľa času. Väčšinou sú však aj platené úmerne tomu, koľko sú náročné, čo znamená, že klikaním na reklamy bude ťažko zarobiť tisíce eur – väčšinou ide o niekoľko centov po

klikať na reklamy a aj tak by zarobil iba niekoľko eur – preto sú takéto spôsoby dobré iba na privyrábanie menších súm peňazí, nie ako náhrada za reálnu prácu alebo za freelancing.

niekoľko stovák dolárov/ eur) a žiadajú, aby ste vo voľnom čase hľadali nových členov. Ak sú splnené podmienky, pravdepodobne ide o tzv. pyramídovú schému, ktorá funguje tak, že z investícií nových klientov financuje existujúcich (čiže starší člen ako „odmenu“ nepriamo dostane členské, ktoré zaplatil ten, ktorého tento zavolal). Takéto „organizácie“ sa často vyskytujú aj v skutočnom svete, často ako „konkurencia“

Stránka Upwork

Takýto typ zarábania možno riešiť napríklad cez stránky, ako UserTesting, MySurvey, Swagbucks, Points2shop... Pri tomto type zarábania hlavne odporúčam vyvarovať sa rôznym stránkam núkajúcim nereálne vysoký zárobok vzhľadom na množstvo vykonanej práce. Sú to napríklad stránky ponúkajúce zárobok iba za to, že inštalujete softvér, ktorý umožní tunelovať sieťovú premávku cez váš počítač. Takýchto možností zarábania sa treba vyvarovať najmä v prípade, ak žiadajú vysoké členské (niekoľko desiatok, až

klasickým bankám, ale naposledy ich bolo možné stretnúť aj online, javilo sa to ako dobrá možnosť ako zarobiť cez internet, neodporúčam to však skúšať práve z toho dôvodu, že ide o nepriame okrádanie zo strany danej firmy. Odporúčam radšej namiesto toho držať sa prvých dvoch možností zarábania cez internet. Keď niekto má chuť učiť sa a má dosť voľného času, pre neho by bola ideálna prvá možnosť, čiže buď freelancing, alebo rovno tvorba webov. Keď je však niekto už zamestnaný, má prácu a má iba menej voľného času, druhá možnosť je rýchlejšia, aj keď dokáže zarobiť menej, ako tá prvá.

cez internet je ideálny, buď ide o tvorbu stránok alebo tzv. freelancing – vykonávanie projektov a úloh (väčšinou programovacích) pre rôznych klientov. Od takéhoto typu práce niekoho môže odradiť skutočnosť, že ide o časovo náročnejšiu prácu, pre ktorú je často nutné mať znalosti a zručnosti – napr. pri freelancingu je často nutné dobre Stránka MySurvey poznať programovacie reklame, takže ak niekto chce jazyky, akými sú Java, Python zarobiť viac peňazí takýmto a podobne, a pri tvorbe stránok spôsobom, musel by celý deň je zase nutné poznať spôsoby, ako danú stránku vytvoriť čo najrýchlejšie a čo najjednoduchšie, ale zároveň dobre, Drobnicky tak aby bol zákazník spokojný. Keďže však takýmto spôso• Spoločnosť Google zistila bezpečnostnú chybu v operačnom systéme Windows, Microsoft ju zatiaľ nezapbom práce možno zarobiť veľa látal. peňazí – často nadostač na to, • Na Slovensku krachovala spoločnosť shark.sk (Shark Computers). aby vôbec nebolo nutné mať • Spoločnosť Apple v apríli otvára nové, futuristické kancelárie v budove pomenovanej Apple Park. aj stálu, klasickú prácu – osob• Spoločnosť AMD predstavila nové procesory najvyššej triedy, tzv. Ryzen, ktoré podľa testov majú podobne si myslím, že sa oplatí učiť nú výkonnosť ako konkurencia (procesory spoločnosti Intel). a zdokonaľovať, keď chcete robiť tento typ práce. Čo sa • Aktuálne verzie webových prehliadačov: Mozilla Firefox 51.0.1, Google Chrome 56.0.2924, Internet týka miest, kde možno hľadať Explorer 11.0.38, Microsoft Edge 38.14393. marec 2017 |

vzlet 19

horoskop SVETOVÉ ZAUJÍMAVOSTI

Vedie: Aisa

BARAN

Príbeh Nicholasa Wintona

21. 3. – 20. 4.

a svete sú obyčajní ľudia, ktorí v mimoriadnych okolnostiach dokážu urobiť viac než výnimočné skutky a sú vlastne príkladom, aký a nakoľko statočný by každý človek mal byť voči iným v nešťastí. Jeden z takých ľudí bol britský maklér menom Nicholas Winton, ktorý pred začiatkom druhej svetovej vojny zachránil až 669 detí z Holokaustu vo vtedajšom Československu a mlčal o tom viac ako 40 rokov.

Nesnažte sa vyvíjať nátlak, to by nedopadlo dobre. Svoje plány si nateraz nechajte len pre seba. Asi vás začína premáhať únava, skúste si poliečiť dušu, obklopte sa len pozitívnymi ľuďmi. Porozmýšľajte aj o radikálnej životnej zmene, sami cítite, že takto to už ďalej nejde.

BÝK

21. 4. – 20. 5.

Neuzatvárajte sa do seba a konečne povedzte nahlas svoje názory. Konajte tak ako to považujete vy za správne a nebojte sa povedať „nie“ na to, čomu neveríte. Veď úspech je pre vás dôležitý, takže by ste mali prehodnotiť aj svoje priority. Využite tiež všetky získané vedomosti.

BLÍŽENCI 21. 5. – 21. 6.

Vyhnite sa ľuďom, ktorí sa nevedia jasne vyjadriť, iba čo vás oberajú o čas. Ak potrebujete radu, choďte za niekým, komu naozaj dôverujete a viete, že má za sebou aj dostatok skúseností. Konečné rozhodnutie je však len na vás. Robte iba to, čo chcete a čo vám prospieva.

V roku 1938 sa Winton z Londýnu vydal na zimovanie do Československa, ktoré už vtedy bolo pod úplnou kontrolou Nemecka. Cesta ho okrem do Tatier zaviedla i do utečeneckého tábora so židovskými rodinami a politickými zajatcami. Vydesený tým, čo tam videl a zvlášť podmienkami, v ktorých žili malé deti, rozhodol sa pomôcť im. V tajnosti zozbieral prihlášky od rodín v zajatí, hneď po príchode domov vyhľadal adoptívne rodiny a v období 5 mesiacov rôznymi cestami previedol deti z tábora do Anglicka. Žiaľ, nepodarilo sa mu zachrániť všetky deti, keďže začiatok druhej svetovej vojny prerušil Wintonove záchranárstvo zavieraním všetkých hraníc. Winton sa vtedy venoval iným humanitným prácam a svoje akcie záchranárstva držal v úplnom tajomstve. Až v roku 1988 jeho žena našla na povale denník s údajmi o zachránených deťoch a presvedčila ho, aby ten zvláštny dokument daroval historikom skúmajúcim Holokaust. Odvtedy sa Winton stretol s mnohými ľudmi, ktorých zachránil. Historici ich pomenovali Wintonove deti. Slovenský režisér Matej Mináč o tomto príbehu nakrútil filmy Sila ľudskosti (2001) a Nickyho rodina (2011). V roku 2003 Winton dostal titul šľachtica za zásluhy pre humanitárnu prácu. Sir Winton zosnul roku 2015 ako 106-ročný. jm

20 vzlet | marec 2017

RAK

22. 6. – 22. 7.

Už máte čo-to za sebou, ale nenechajte sa zmiasť a nepreceňujte sa. Ešte stále existujú veci, ktoré vás vedia prekvapiť, a preto sa nedajte zaslepiť. Nehanbite sa požiadať o radu, ak si s niečím neviete dať rady. No predsa v tomto období dobrý skutok vás posunie vpred.

LEV

23. 7. – 23. 8.

Nemali by ste bojovať a vopred čakať prehru – potom sa nečudujte, že to nevyšlo. Snažte sa viac si veriť, nevyčerpávajte sa neustálym váhaním – jednoducho buďte rázni. Máte za sebou už dostatok skúseností a cesta, ktorou kráčate, je tá, za ktorú sa oplatí postaviť.

PANNA

24. 8. – 23. 9. Máte pred sebou obdobie plné významných udalostí a nových príležitostí. Majte preto oči otvorené a nebojte sa na všetko povedať „áno“. Hviezdy sú vám naklonené, blízki stoja na vašej strane a nápady, ktorými sršíte, sú na nezaplatenie. Čo viac si môžete priať?

VÁHY

24. 9. – 23. 10.

Všetky udalosti z posledných dní v tomto období do seba zapadnú a dajú vám význam. Správajte sa rozumne a s poznaním naložte vo svoj prospech. Konečne pochopíte, čo je len nesplneným snom a čo všetko ešte môžete naozaj dosiahnuť, preto sa nebojte urobiť, ak treba, aj vážny krok.

ŠKORPIÓN 24. 10. – 22. 11.

Vyhnite sa riešeniu cudzích problémov. Tak sa zaručene vyhnete konfliktom a hádkam. Nasledujúce obdobie by malo byť pokojné, keď ide o medziľudské vzťahy. Možné sú pozitívne zmeny či úspechy, ktoré závisia aj od vašej snahy. Niektoré veci sa konečne dajú do pohybu.

STRELEC

23. 11. – 21. 12.

Ak ste si niečo predsavzali, nesplní sa to bez vášho pričinenia. Skúste prehodnotiť priority a reálne sa pozrieť na svoje možnosti. Nečakajte už ani sekundu, nezabúdajte, že čas vie dať, aj veľa vziať. Ak sa usmejete aj vtedy, keď sa hneváte, vzťahu to len prospeje.

KOZOROŽEC 22. 12. – 20. 1.

Snažte sa zvládnuť všetky povinnosti načas. Uľahčíte si na ten spôsob, ak si ich rozdelíte podľa dôležitosti. Niektoré prekážky si vyžadujú viac času. V kritickej chvíli sa nebojte povedať „nie“. Dlhodobé plány v tomto období vynechajte, najskôr dokončite začaté veci.

VODNÁR

21. 1. – 20. 2.

Niekto blízky vás požiada o láskavosť, no skôr, ako niečo sľúbite, dobre sa zamyslite. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že o nič nejde, mohli by ste si poriadne skomplikovať život. Hviezdy vám viac prajú v zmenách, okolo plnenia si vašich povinností.

RYBY

21. 2. – 20. 3.

Na väčšinu situácií sa budete pozerať pozitívnym pohľadom a vďaka tomu sa vám podarí urobiť aj viacero šťastných rozhodnutí. Musíte byť však pripravení na niekoľko zmien, nemôžete všetko dostať bez akejkoľvek obete. Verte svojim inštinktom a spoľahnite sa na ich našepkávanie.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman

enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA

V tajničke je meno a priezvisko známej nemeckej tenistky (na fotografii).

úradný obriadiť, vnútro súhlas upraviť človeka

továrenská značka

1. časť lítium tajničky

predložila, ponúkla mesto v Gorskom Kotare vaša (1. os. mn. č.)

gaus číslovka

vpíšte OBAVTE solm. slab.

vpíšte ARL orgán zraku

Pančevo autorka: Anna Bičiarová

Peter

vpíšte dráhy hl. mesto (hypokr.) A U T O K A R koľajnicami Turecka koniec v šachu

vojenský oddiel

popolnica

spisovateľ Andrić

rytmus

2. a 4. samohl. otcova sestra

vpíšte OTA

míňal na toto miesto ž. meno vpíšte ARE staré sumerské mesto

tona

Ján (hypokr.)

vpíšte BNN

hl. mesto Talianska (srb.)

ARO

tri rovnaké samohl.

dievča (expr.)

2. časť tajničky

R S P A C R Z Z V O O

A U I I K R E A O S I

M K Ž Ó L L A B G A D

Z I M A S U A N R T A

O F A K A N T Z O E L

R E D N A E L O A C G

AKANT AZALKA FIALKA FIKUS GERBERA GLADIOLA KOSATEC NARCIS

OLEANDER ORGOVÁN ROZMARÍN RUŽA SLEZ SNEŽIENKA TULIPÁN

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 1999.

Peru odpor

ROZLÚŠTENIA Krížovka: Angelique Kerber Osemsmerovka: mimóza

obvod

odmerala

Ilustrácia: Dušan Durman

Rumunsko

metrický cent

kilometer

Í Á F I A L K A Á K L

Názvy okrasných rastlín zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám šesť neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria názov ešte jednej ozdobnej rastliny.

meter

kozácky náčelník

alt

rovnaké samohl.

N M S N E Ž I E N K A

Učiteľ sa pýta žiaka: – Jožko, ktorý mesiac je najkratší? – Máj. – A ako si na to prišiel? – No má len tri písmená. * Pýta sa malý somárik svojho strýka: – Prečo ty máš ženu, a ja nie? – No len veľkí somári sa ženia... * Janko dostal trojku z matematiky. Učiteľka sa ho pýta:

– Janko, čo to tam zotieraš? – Nepovedali ste, že si tú trojku mám opraviť? * – Prečo majú gorily veľké nosné dierky? – Lebo majú veľké prsty. * Vnuk píše starým rodičom list: „Ahojte, dedko a babka, v škole nám povedali, že sa nemá klamať, a aby sme spali pokojne, mali by sme sa ku všetkým svojim klamstvám priznať, tak vám píšem, že som cez prázdniny potajomky otvoril jeden z tých veľkých pohárov so slivkovým lekvárom a takmer všetko som zjedol. Aby ste nato neprišli, tak som doň zamiešal piesok a vrátil ho do police.“ Na to dedko babke: „A ty stále iba: scukornatel, scukornatel!“

* Psychologička dostane pracovné miesto v škole. Hneď prvý deň si všimne, že jeden chlapec sa na ihrisku nehrá s ostatnými, ale len tak sám stojí. Príde teda k nemu a pýta sa: – Si v poriadku? – Áno. – Tak prečo nebežíš s ostatnými? – Lebo ja som brankár. * Jožko zišiel do obchodu so zvieratkami a hovorí: – Včera som si u vás kúpil morské prasiatko. Doma som ho pustil do akvária so slanou vodou. Ono sa tam chvíľu radostne čľupkalo, potom si ľahlo na dno a zaspalo. A zabudol som sa vás včera opýtať, čím ho mám nakŕmiť, keď sa zobudí?

* Muž príde nad ránom domov. Žena sa ho pýta: – Kde si bol celú noc? – Predstav si, zlatko, môj nový šéf mi doniesol na fajront hŕbu práce a keď som to dobre zdolal, zaviedol ma do diskotéky, kde sme sa celú noc bavili. – Klameš. Stavím sa, že si zase celú noc hral League of Legends! * Miško, vyskloňuj sloveso ísť! – Ja idem... aaa... ty ideš… hmm... on ide... – Trochu rýchlejšie! – Ja bežím, ty bežíš, on, ona, ono beží... * V správach hovorili, aby každý, kto vyrazí na cestu v tomto počasí, mal so sebou: rozmrazovač, snehové reťaze, lopatu, ťažné lano, baterku, deku a hever... No vyzeral som ráno v autobuse ako debil... marec 2017 |

vzlet 21

film

Príbeh z vojny: Zrodenie hrdinu Hacksaw Ridge

Réžia: Mel Gibson Hrajú: Andrew Garfield, Sam Worthington, Luke Bracey, Teresa Palmer, Hugo Weaving…

ruhá svetová vojna je považovaná za jednu z najvýznamnejších udalostí v našej histórii. Skončila sa pred sedemdesiatimi rokmi a stále ovplyvňuje naše názory, chápanie a kultúru. Každoročne sa preto nakrúti aj nejaký film, ktorého dej by sa odohrával za druhej svetovej vojny, preto medzi nimi nájdeme filmy každého žánru a napriek tomu, že ich bolo natočených stovky, filmári tu stále nájdu nejaký zaujímavý príbeh alebo nový spôsob, ako dej podať. Po útoku na Pearl Harbour sa do druhej svetovej vojny aktívne zapojilo USA a tisíce mladých chlapcov dobrovoľne narukovalo do armády. Medzi nimi aj mladý Desmond Doss (Andrew Garfield), ktorý sa prihlásil k armáde napriek protestom svojho otca a na prvý pohľad v rozpore s vlastným presvedčením. Desmond totiž bol silne veriaci, patril k cirkvi adventistov siedmeho dňa a zaprisahal sa, že sa nedotkne zbrane a nikdy nikoho nezabije. K armáde narukoval

nie ani u svojich najbližších, trval na dokončení výcviku a zúčastnení sa vojny, proti ktorej mal svoje morálne zásady. Film Hacksaw Ridge je založený na skutočnom príbehu Desmonda Dossa,

prvého vojaka, ktorý získal Medailu cti (Medal of Honor), najvyššie vojenské vyznamenanie v USA, a ktorý pritom nikdy nevypálil jedinú guľku. Napriek tomu, že udalosti, ktoré film opisuje, sa odohrali dávno, ide o veľmi zaujímavý a k tomu pre Hollywood

Andrew Garfield ako medik a počas výcviku sa kvôli svojmu presvedčeniu stal nielen predmetom výsmechu, ale dostával sa aj do problémov s vedením. Avšak napriek tomu, aj keď často nenachádzal pochope-

22 vzlet | marec 2017

atraktívny príbeh (vojak pacifista), nedočkal sa knižnej ani filmovej podoby veľmi dlho. Pán Doss dlho nechcel dať k tomuto povolenie, lebo sa obával, že by jeho názory boli zosmiešnené, alebo nao-

pak zásluhy zveličené. Ako to býva pri hranej štruktúre, scenáristi Andrew Knight a Robert Schenkkan síce kvôli dramatickému efektu museli niektoré detaily pozmeniť, ale snažili sa čo najvernejšie podať príbeh podľa spomienok pána Dossa a jeho potomkov. Scenár a jeho režijné spracovanie sú jednou z veľkých predností tohto filmu. Podstatná časť filmu sa síce zaoberá konkrétnou bitkou, ale veľká časť je venovaná vykresleniu postáv. Diváci majú nadostač informácií o tom, kto je Desmond Doss, zobrazené sú udalosti, ktoré formujú jeho názory a charakterové črty, dostatočne dobre sú vysvetlené jeho presvedčenia, a preto nás jeho skutky alebo tvrdohlavosť neskoršie vo filme neprekvapujú a pripadajú nám logické. Nielen hlavná postava je dobre dokreslená, ale napríklad aj postavy vojakov v regimente sú jasne od seba rozdelené – kapitán, poručík, rival, a potom kamarát, všetci sú od seba jasne oddelení, divák si ich nepletie a zapamätá, aj keď sa objavia iba na niekoľko málo minút. Napriek tomu, že ide o drámu, film obsahuje aj pekné romantické scény, ako aj vtipné dialógy a historky. Film nesie meno Hacksaw Ridge a na základe toho, že viac ako hodinu z 139-minútového filmu zaberajú scény z konkrétnej bitky, možno tento film považovať za čisto vojnový film o jednej bitke. Áno, film je plný násilia, výbuchov, krvi a všetkého toho, čo by divákov malo šokovať a vyvolávať zhnusenie (to sa mu podľa reakcií publika dobre darí). Napriek tomu film nie je iba chmúrny, ale má aj nádych romantiky

a nádeje, a to hlavne vďaka zobrazeniu hlavnej postavy, sympatického dobráka, s ktorým sa do určitej miery môžu diváci stotožniť a mať ho radi. Hlavnú postavu stvárnil Andrew Garfield, ktorý za ňu celkom zaslúžene získal nejednu nomináciu na prestížne ceny. Jeho podanie Desmonda Dossa je vierohodné, zábavné a prispieva k vysokej kvalite filmu. Okrem nominácií pre pána Garfielda film získal nominácie na rôzne ceny v početných kategóriách, medziiným aj na šesť Oscarov. Jednou z nich je nominácia pre spracovanie zvuku (mix) pre pána Kevina O’Connella, ktorý patrí medzi Oscarových rekordmanov, keďže ide o jeho dvadsiatu prvú nomináciu. Hudba a všeobecne zvuk sú vo filme na veľmi vysokej úrovni a ako veľa odborníkov a fanúšikov vojnových filmov potvrdí, nie je maličkosť dobré zvuky vojny preniesť na plátno a dosiahnuť pritom želané reakcie publika. Z vizuálnej strany je film tiež korektne spracovaný, i keď občas vizu-

álne efekty doplácali kvôli „nízkemu” rozpočtu (nízkemu vzhľadom na ambiciózny projekt a kvalitu, na akú sme si zvykli pri filmoch s trojnásobným rozpočtom). Film si získal veľmi dobré hodnotenia v kinách a u kritikov. V kinách doteraz zarobil viac ako štvornásobok svojho 40-miliónového rozpočtu a získava dobré hodnotenia od divákov nielen v USA, ale aj inde vo svete. Kritici vyzdvihujú hlavne dobré grafické zobrazenie vojny, ale aj fungovanie celého filmu ako celku a spôsob rozprávania vo svojej podstate pekného príbehu. K filmu je dosť ťažko nájsť nejaké negatívne kritiky, ktoré by sa týkali filmu a nie jeho režiséra. Mel Gibson bol koncom minulého storočia

TV veľmi populárny ako herec a bol to veľmi nádejný režisér, ale vďaka niektorým svojim vyhláškam a skutkom upadol do veľkej nemilosti v Hollywoode a u divákov. Desať rokov preto sme nemali možnosť vidieť ho v režisérskom kresle. Film Hacksaw Ridge síce získal veľmi veľa pozitívnych ohlasov a celý rad nominácií na ceny, avšak menej toho sa mu podarilo vyhrať (hlavne na americkej pôde). Toto asi nie je odrazom horšej kvality filmu voči ostatným nominovaným, ale pravdepodobne toho, že veľa divákov, filmárov a kritikov nedokáže oddeliť dielo od jeho tvorcov a hodnotí film veľmi zaujato. Ak odhliadneme od nejakých osobných rozdielov v názoroch, ktoré by sme mohli mať s režisérom, jednoznačne nemôžeme zaprieť, že Mel Gibson je dobrým režisérom, ktorý vie výborne vyrozprávať príbeh, dokresliť atmosféru a vytvoriť aj dobrý vojnový film. Napriek tomu, že je vojnový film, Hacksaw Ridge má základ vytvorený na príbehu jednotlivca, ktorý dokázal pomôcť ľuďom a byť verný dvom názorom, ktoré sa môžu zdať rozporuplné – pomáhať vyhrať vojnu, ale nikomu neublížiť. Film oplýva násilnými scénami, a pritom vlastne podporuje aj mierumilovnosť a udržanie si integrity, udržanie si vlastných morálnych zásad. Veľkú úlohu v ňom zohráva viera, ale pritom nezachádza do extrémov a neuráža alebo neirituje veriacich ani neveriacich. Zdá sa, že Hacksaw Ridge je film plný protikladov, a pritom je to film, ktorý funguje. Rozpráva jasný príbeh, ktorý upúta diváka, prinúti ho sledovať hlavného hrdinu a fandiť mu. Vďaka dobrému príbehu, výbornej réžii a hereckým výkonom, ako aj technickému spracovaniu, film Hacksaw Ridge si svoje miesto v kinematografii určite vybojuje – ak nie tento rok, tak určite v budúcnosti, keď bude ešte viac divákov schopné oceniť film pre film, pre jeho kvalitu a príbeh. Stanislava Sládečeková

Po návrate z Vietnamu: Quarry (Cinemax, 2016)

eden z najzaujímavejších amerických televíznych seriálov, ktoré sme si mohli pozrieť v minulom roku, bol kriminálny seriál Quarry. Ide o adaptáciu rovnomenného románu Maxa Allana Collinsa z roku 1976. Osem epizód seriálu hovorí o bývalom vojakovi Macovi Conwayovi (hrá ho Logan Marshall-Green), ktorý sa po dvoch zmenách vo Vietname vracia domov do Memphisu. Príbeh je umiestnený do roku 1972 a v USA už prebiehajú radikálne protesty proti vietnamskej vojne. Preto sú Mac a jeho spolubojovník Arthur (Jamie Hector) doma považovaní za vojnových zločincov a po návrate im je veľmi ťažko nájsť si pracovné miesto, aj keď sú obaja len obyčajní robotníci. Mac žije spolu so svojou manželkou Joni Conway (Jodi Balfour)

vpletie do siete korupcie, kriminálu a vrážd – stáva sa členom organizácie, ktorá je hlboko v podzemí, ale je aj viazaná na štátne a vojen-

sú nahrané v očarujúcom realistickom štýle, aký nevídame často v kriminálnych seriáloch. Okrem toho, seriál nám realisticky zná-

ské inštitúcie. Vo Vietname, uprostred vojny, niektorí oficieri, s ktorými Mac spolu bojoval, uvideli možnosti veľkého zárobku z pestovania a pašovania heroínu a teraz im je potrebné previať trh heroínom v Memphise. V tom im – nevediac, o čo presne ide – má pomôcť aj Mac, a to tak, že bude

a neúspešne si hľadá prácu, kým jedného dňa aj Mac, aj Arthur nedostanú ponuku stať sa nájomnými vrahmi pre neznámu ilegálnu organizáciu. Napriek tomu, že najprv odmieta ponuku, Mac sa veľmi rýchlo

vraždiť hlavných drogových dílerov. Spolu so skúsenejším partnerom Buddym (Damon Herriman) Mac sa snaží vykonávať svoju úlohu nájomného vraha, ale sa mu to sotvaže darí... A v tom je pôvab seriálu Quarry – všetky strelecké súboje a bitky

zorňuje sedemdesiate roky 20. storočia – spoločenský život, kultúra a vtedajšie udalosti sú prenesené verne a bez mnoho skrášľovania. Hlavný hrdina Mac je znázornený ako obeť vojny, v ktorej účinkoval (trpí na ťažké psychické následky – posttraumatickú stresovú poruchu), ale aj ako opravdivý zločinec (zbadáme, že účinkoval v masakri vietnamských civilov podobajúcom sa známom masakru v Mỹ Lai), pokým jeho partner Buddy je skúsený nájomný vrah a zároveň aj homosexuál, ktorý je v živote veľmi nešťastný a – napriek svojim schopnostiam – stáva sa obeťou násilia. Ako taký seriál Quarry predstavuje zaujímavú novinku v súčasnej televíznej produkcii. Nemali by ste ho prehliadnuť, najmä ak máte radi kriminálne príbehy. Janko Takáč

marec 2017 |

vzlet 23

EXIT 2016 hudba

BONOBO ::

Migration (Vydavateľstvo Ninja Tune, 2017) Britský hudobník, producent a DJ Simon Green (1976) tvorí pod menom Bonobo od roku 1999 a za sebou má nasledujúce albumy: Animal Magic (2000), Dial ‚M‘ for Monkey (2003), Days to Come (2006), Black (2010) a The North Borders (2013). Jeho šiesty album s názvom Migration predstavuje jedno z prvých tohtoročných vydaní, ktoré získali našu pozornosť.

Bonobo je hudobný projekt, ktorý možno umiestniť do žánrov, ako sú electronica, house, trip hop, acid jazz, chillwave, downtempo a soul, s tým, že od albumu The North Borders Green vystupuje nie ako sólový DJ, ale s kompletnou kapelou, čiže s klávesistom, basgitaristom, gitaristom, bubeníkom... Album Migration prináša 12 miernych a uvoľnených piesní inšpirovaných migráciami – tak aktuálnym sťahovaním sa ohromného počtu utečencov z Afriky a Stredného východu do západnej Európy, ako aj Greenovým vlastným presťahovaním sa z Anglicka do USA, do mesta Los Angeles. Okrem štandardného elektronického zvuku na albume počuť aj vplyvy africkej (afrobeat) a hudby zo Stredného východu. Napriek tomu, že nahrávaním albumu Migration Simon Green oslávil svoje štyridsiate narodeniny (teda viac nepatrí do mladej generácie hudobníkov), ide o platňu, ktorá prináša

veľmi zaujímavú, pestrú a celkom čerstvú hudbu. Album otvára titulná pieseň Migration, v ktorej sa jednoduchá a meditatívna klavírová téma podobá tvorbe Davida

Sylviana (na klavíri hrá Jon Hopkins), ale sa onedlho javia aj syntetizátory a živé bubny, ktoré všetkému dávajú celkom inú, temperamentnejšiu príchuť. V miernej a upokojujúcej skladbe Break Apart hosťuje Michael Milosh zo skupiny Rhye (ide o jedno z troch úspešných singlových vydaní z Migration). Nasledujú klasický downtempo house v Outlier a psychedelická Grains. Miernejšiu časť albumu ukončuje pokojná Second Sun.

Druhá časť albumu začína so Surface, na ktorej spieva Nicole Miglis (Hundred Waters) a po nej pieseň s príchuťou world music Bambro Koyo Ganda, na ktorej je hosťom marocká kapela Innov Gnawa. Nasleduje pieseň Kerala, ktorá bola prvým singlovým vydaním a k nej bol nahraný aj zaujímavý videoklip. Miernejšia pieseň Ontario prináša príliš melancholickú náladu. V piesni No Reason hosťuje Nick Murphy (Chet Faker). Album Migration zatvárajú klasické downtempové piesne 7th Sevens a Figures. Okrem Greena hlavní hudobníci na albume boli aj April Dawn Guthrie, Rocio Marron, Bianca McClure (trojica huslistov), Mike Lesirge, Alan Hardiman a Ryan Jacob (dychové nástroje). So svojou šiestou platňou Simon Green pokračuje vo vlastnom umeleckom vývine, najmä v smere obohacovania vlastného hudobného výrazu, ale zároveň zostáva súčasťou prvej ligy svetovej house scény. Janko Takáč

móda

Marec

24 vzlet | marec 2017

ima už pomaly odznieva, slnečné paprsky sa vkrádajú do našich domov a ulíc. Obliecť si môžeme už i tenšie kabáty, alebo sa vystrojiť do hrubšieho vlneného svetra. Ako doplnok na zahriatie, aby nám prípadný studený vietor pokazil iba účes, ale nie i náladu, vystrojíme sa veľkým, teplým, tkaným šálom a pletenými rukavicami. Mgr. art. Iveta Jelinek

Dropkick Murphys / Festival srbského Slapshot podzemia 3

hudba

Infest

Belehrad, Dom mládeže, 8. februára 2017

Belehrad, Dom mládeže, 25. februára 2017

oncert amerických skupín Dropkick Murphys a Slapshot sa uskutočnil vo vyplnenej veľkej (filmovej) sieni belehradského Domu mládeže. Celtic-punková skupina z Bostonu Dropkick Murphys pôsobí od roku 1996. V Srbsku hosťovali po prvýkrát a prezentovali svoj 9. album 11 Short Stories of Pain and Glory, ale odohrali aj väčšinu starších hitov. Na tomto európskom turné im hosťovala hardcore formácia Slapshot (tiež z Bostonu), ktorá pôsobí od roku Dropkick Murphys 1985 a má za sebou vyše 10

a treťom Festivale srbského podzemia vystúpilo 15 metal, punk a hardcore skupín. Vo veľkej sieni Domu mládeže na Under Stage hrali Void

vydaní. Veľká sieň bola vyplnená do posledného miesta, čo je dôkazom popularity Dropkick Murphys v Srbsku. Slapshot Mnohým fanúšikom sa dokonca nepodarilo kúpiť vstupenku, takže zostáva nádej, že táto skupina zavíta znovu a bude koncertovať vo väčšom priestore. Koncert sa uskutočnil v organizácii AAA Production. M. Bíreš

vystupovali Deathonation (thrash metal, Nový Sad), Mud Factory (stoner metal, Vranje), Quasarborn (technical thrash metal, Bombarder Belehrad), Sequence (modern metalcore, Senta), First Flame (hardcore, Nový Sad), Motorcharge (dirty rock’n’roll, Kragujevac), Kolac (black metal, Belehrad) a Merciful Angel (thrash metal, Belehrad). Festival sa začal o 18. hodine výstavou prác undergrounInn (heavy-dark-rocková Replicunts dových umelcov, ktorú skupina z Belehradu, otvorili organizátori festiktorá otvorila festival), valu Milan Rakić a Milorad Thrash Union (HC/metal, Vučković a prihovoril sa Zreňanin), Armagedon aj rockový novinár David (symphonic heavy metal, Nový Sad), Remedy Vartabedijan. Bol tiež usporiadaný predaj komiksov a hudobných vyda(metal/HC/rock, Belehrad), Bombar- ní. Početné obecenstvo bolo vcelku spokojné a organizátori už teraz začali der (speed/thrash prípravy na nasledujúci ročník festivametal, Belehrad), lu. Zostáva nám teda čakať na ďalšie Infest (deathrash festivalové kamarátenie. metal, Belehrad/ Podujatie sa usporiadalo v organizáJagodina) a Replicunts (punk, Beleh- cii Serbian Hellbangers a MH Concerts. rad). V malej sieni Void Inn M. Bíreš na Ground Stage

Zásielka z Grom Records Nedávno sa nám do rúk dostala zásielka s vydaniami domáceho hudobného vydavateľstva Grom Records, ktoré sa zaoberá metalovou hudbou a podporuje hlavne undergroundové skupiny. V pokračovaní niekoľko slov o každom vydaní…

BEYOND MORTALITY – Infected Life. Švédska skupina Beyond Mortality hrá vlastnú verziu melodického deathrashového metalu ešte od roku 1999. Album Infected Life je však ich prvým oficiálnym vydaním. Milovníkov takéhoto zvuku určite zaujme

informácia, že záverečnú úpravu nahrávok mal na starosti známy metalový hudobník Dan Swanö (Nightingale, ex Edge of Sanity).

BRÜNNDL – Brünndl. Toto talianske blackmetalové trio sa inšpiruje pohanskými mýtmi a tajomnými silami prírody. Texty niektorých piesní sú písané v starodávnom germánskom nárečí, ktorým sa dodnes hovorí v niektorých častiach severovýchodného Talianska. Štýl tejto skupiny sa porovnáva s hudbou skupiny Windir.

FJORSVARTNIR – Mzoraxc’ Forbandelse. Za týmto one-man projektom z Dánska stojí multiinštrumentalista Fjorgynn. Pestuje „starú školu“ black metalu, aký sa hrával počas 90. rokov minulého storočia, pokým v textoch piesní sa zaoberá severskou mytológiou, érou Vikingov a bojovou tematikou.

KOLAC – Zauvek crni. Druhý album tejto belehrad-

METAL BOX skej blackmetalovej skupiny pôvodne vyšiel na audiokazete a vydavateľstvo Grom Records ho neskoršie realizovalo aj v podobe CD. Vraj ak očakávate niečo nové, jedinečné a osviežujúce – zabudnite na to. Tu nájdete len drsný a špinavý black metal...

SERCATI – The Rise of the Nightstalker. Tento album belgickej blackmetalovej formácie Sercati predstavuje pokračovanie tematickej koncepcie, ktorá sa začala na jej predchádzajúcom vydaní Tales of the Fallen. Zvukom a prejavom Sercati predstavujú jemnejší prúd black metalu. S. L. marec 2017 |

vzlet 25

stars

Americký alt-pop: Imagine Dragons

kupina Imagine Dragons bola založená roku 2008 v meste Las Vegas a pomerne rýchlo dosiahla svetový úspech. Už prvý dlhohrajúci album Night Visions (2012)

obsahoval hity It’s Time, Radioactive a Demons, ktoré skupinu umiestnili na vysoké miesta hudobných top-rebríčkov a umožnili im hrať veľký počet koncertov. Práve koncertné turné

ich inšpirovalo vytvoriť piesne pre druhý album Smoke + Mirrors, ktorý vyšiel vo februári 2015 a z neho boli vybrané singly I Bet My Life, Gold a Shots. Štýl Imagine Dragons nie je ľahko definovať, lebo je zložený z viacerých prvkov pop a altrockovej hudby v modernom zvukovom balení. Niektoré z mien, ktoré vplývali na prejav tejto americkej skupiny, sú Arcade Fire, U2, The Beatles a Nirvana. V zložení Imagine Dragons sú dnes spevák a gitarista Dan Reynolds,

Obal vydania Smoke + Mirrors gitarista Wayne Sermon, basgitarista Ben McKee a bubeník Daniel Platzman – každý z nich však hráva na rôznych hudobných nástrojoch. Zaujímavé je, že členovia skupiny sa nesprávajú ako typické rockové hviezdy a neradi chodia na luxusné zábavy s celebritami – namiesto toho si vraj radšej zahrajú League of Legends, pracujú na nových skladbách a osobne odpovedajú na otázky fanúšikov cez sociálne siete. V roku 2017 sa očakáva ich tretí album. Foto: Interscope Records

EXIT 2017

Niektoré známe mená T

ohtoročný festival Exit sa usporiada od 5. do 9. júla na Petrovaradínskej pevnosti pri Novom Sade pod heslom Summer of Love. Známe sú niektoré HC/punkové legendy Discharge, mená, ktoré budú vystupovať na metaloví veteráni zo Švajčiarska viacerých javiskách. Samael, anglickí oi!/punkrockeri Jednou z najväčších hviezd Angelic Upstarts, melodic detohtoročného festivalu bude athmetalová formácia The Black americká rocková skupina The Killers, ktorú roku 2001 v meste Las Vegas založili Brandon Flowers a Dave Keuning. Ďalšou hviezdou bude Liam Gallagher, známy ako frontman britpopovej skupiny Oasis. V programe Exit 2017 sú tiež Paul Kalkbrenner, Alan Walker, Hardwell, Recondite, Jake The Killers (foto: Universal Music) Bugg, Solomun B2B Dixon, Rag’n’Bone Man… Dahlia Murder z USA, protagonisti Na javisku Explosive budú atmosferického folk/black metalu koncerty metalových a punkoDordeduh z Rumunska a iní. vých skupín, akými sú nemeckí Viac informácií: www.exitfest. thrasheri Destruction, anglické org.

26 vzlet | marec 2017

Sky Wikluh vydáva sólové albumy B

elehradský hudobník Đorđe Miljenović, známejší ako Sky Wikluh zo skupiny Bad Copy, v apríli 2017 uverejní dva sólové albumy – pomenované Amovi a Sam pao, sam se ubio – vo vydavateľstve Mascom Records. Týmto vydaniam predchádzajú dva singly, Prelepa katastrofa a Nisam dobro, z ktorých možno počuť, že Miljenovićova sólová tvorba sa značne odlišuje od hiphopového štýlu, aký pestuje skupina Bad Copy. Ide totiž o rokenrol s prvkami bluesovej a hardrockovej hudby a v skupine, ktorá sprevádza Miljenovića, sú skúsení domáci

hudobníci: bubeník Lav Bratuša (Darkwood dub), basgitarista Milorad Matić (Sunshine, Nekontrola), gitaristi Đorđe Todorović a Janko Mostarlić (Kanda Kodža i Nebojša), pokým na syntetizátore hrá Milan Mika Aćimović (Sopot, Vasil Hadžimanov Band) a samples má na starosti Marko Milošević (Mkdsl). Foto: Anastasija Đokić