Vzlet 04 2011

Film THE NEXT THREE DAYS

PC hry

Komiks

Hudba

DEŽA BU

ony sú DEŽA BU

Dnes Deža Bu, vlani na Zlatom kľúči v Selenči bez názvu: Michaela Balážová (sprava), Marta Gažová, Aleksandra Boronjcová (Foto: archív DB)

Každé ráno umyje ma rosa, Pohladí mi tvár, chcem byť bosá... ako dieťa.

Pesničku Prebúdzanie určite poznáte. Autorom hudby a textu je Samuel Kováč. Spieva Marta Gažová – Marta. Ona s Michaelou Balážovou – Mimou a Aleksandrou Boronjcovou – Saškou utvorila – v každom ohľade krásnu – hudobnú skupinu. Všetky tri hrajú na akustických gitarách. V speve im pomáhajú Marína Zahorcová a Tatjana Makanová. Všetky sú z Hložian. Saška na základnej trénovala karate a Marta hrávala futbal s pioniermi a kadetmi FK Budúcnosť v Hložanoch, ale aj v ženskom družstve ČSK v Čelareve.

radosti. Pieseň Prebúdzanie v predvedení hudobno-speváckej skupiny z Hložian, vtedy ešte bez názvu, nadchla plnú sieň Domu kultúry v Selenči počas vlaňajšieho festivalu Zlatý kľúč. Jej interpretky si vyslúžili cenu obecenstva hlasujúceho esemeskami.

Ozaj, kto sú vlastne mladé a už sebavedomé, prirodzeným šarmom žiariace dievčatá?

Skupinu pomenovali DEŽA BU. Nie Déja vu. Prečo Deža Bu? Preto. Návrh krstnej mamy Mimy vraj zarezonoval najlepšie. V kombíku, ktorým Tréning DB s maestrom Samuelom Kováčom (Foto: archív DB)

Martu krášli jedinečný hlas.

Zvonivý ako zvuk ranného zvona. Čistý, priezračný ako bystrý potok. Keď spieva Prebúdzanie, koža poslucháčov sa posype drobnými pupencami. Príjemné chladenie tela zaručene pôsobí občerstvujúco, práve ako náhle záchvevy hrejivých emócií. Vo vedomí poslucháčov sa prihlási dačo krásne a čisté. Zvláštne fluidum občerství poslucháčov, naplní ich ľahkosťou, vznešenosťou i pocitom

2 | vzlet | apríl

2011

sa viezli do Nového Sadu, priamo do vysielania Dotyky, redakcie v slovenskej reči Televízie Vojvodina. Prv než začali hrať spolu, brnkali na gitarové struny každá osobitne.

Verejnú premiéru mali ako členky cirkevnej mládeže evanjelického cirkevného zboru v Hložanoch na Slovensku, v Dudinciach. Potom vystupovali v rámci programov ZŠ JMD v Hložanoch, teraz sú na „rokovacom programe”

kultúrnych podujatí Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Naposledy excelovali na Veľtrhu vzdelávania, v rámci I. ligy školských bandov, v novosadskom SPENS v januári.

Ako jediná dievčenská kapela.

Všimol si ich aj denník Blic.

Druhé kolo ligy bude v apríli, záverečné v júni. Najlepšia skupina vystúpi v rámci Exitu...

Trio prišlo na svet biologicky v roku 1994. Saška sa narodila v znamení Blíženiec (1. júna), Marta je Lev (27. júla) a Mima – Strelec (20. decembra).

Všetky tri sú žiačky 2. triedy Gymnázia Jána Kollára v Petrovci. Čo majú spoločné a čím sa odlišujú? Poďme radom.

Michaela – Mima alias MB, Aleksandra – Saška, čiže AB, a Marta, respektíve MG, sa vám zdôverujú...

Obľúbený predmet: MB: biológia, nemčina. AB: hudobná, matematika. MG: telocvik, biológia, hudobná.

Povolanie: MB: novinárka (?).

AB: právnička. MG: policajt(ka).

Voľný čas: MB: čítanie kníh, kamarátenie, internet, mládežnícka organizácia Ideál. AB: počúvanie hudby, kamarátenie, internet. MG: futbal, počúvanie hudby.

Záľuby: MB: fotografovanie, hudba. AB: gitara. MG: futbal.

Druh hudby: MB: punk-rock, ale aj: reggae, elektronická. AB: punk-rock, drum and bass...

MG: punk-rock.

Skupina: MB: Nirvana, EKV, Partibrejkers, Metallica, Dubioza Kolektiv, Billy Idol, The Prodigy, S.A.R.S., Seether, Placebo. AB: The Prodigy, Pendulum, Nirvana, Dubioza Kolektiv, Nickelback, S.A.R.S., Metallica, Green Day. MG: Desmond, Dubioza Kolektiv, HIM. Spevá(č)k(a): MB: Kurt Cobain. AB: Avril Lavigne,

Tina Turner. MG: Zuzana Smatanová, Jana Kirschner.

DB o Samuelovi Kováčovi (SK) zistila: „Je veľmi trpezlivý pedagóg, a dobrý talentovaný hudobník. Vždy plný pochopenia pre nás.” Totiž on ich hudobne podkúva temer štyri roky. Dobre ich pozná, nuž nie div, že oslnili prvou pesničkou, ktorú na nich ušil. Tá, mimochodom a bez nadsádzky, vyznieva ako hymna súčasnej mladej generácie. Ako znie mienka SK o DB? „Spomínam si na začiatky...

Hneď mi dali najavo, že nechcú spievať ošúchané piesne, akože ja ťa ľúbim – ty ma ľúbiš. Radšej by, povedali mi, imaginárnejšie texty. Ku ktorým má bližšie ich generácia. Pesničku Prebúdzanie, podľa mňa, proste precítili. Skupina Deža Bu je jedna z najlepších, s ktorými som pracoval. Dievčatá sú dobré žiačky a je jasné, že majú hudobnú žilku. Chápu rýchlo a majú v sebe niečo, s čím sa človek narodí, alebo sa nenarodí. Majú to, čo sa nemožno naučiť. To, čím už na štarte strhli obecenstvo na svoju stranu. Pokrok na zdokonalení hudobnej a speváckej stránky ich prejavu bude závisieť od toho, koľko budú ochotné cvičiť, pracovať na sebazdokonaľovaní.”

A čo ony? Aké plány kujú?

Na krídlach úspechu nevzlietli k hviezdam, teda nepadnú.

Stoja pevne na zemi a nechcú veľa. Rady by usporiadať malý samostatný koncert. Osloviť ľudí, predovšetkým vlastnú generáciu, vlastnými piesňami.

Len vpred, mladé dámy! Prebúdzanie si pýta pokračovanie. Šťastnú cestu...

Deža Bu. Juraj BARTOŠ

Ahoj, vzletovci,

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Juraj Bartoš, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Vladimíra Dorčová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Marína Hríbová, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Mária Kotvášová, Marína Krišková, Ivana Kuľová, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Vladislava Lovásová, Jasmina Marček, Stanislava Sládečeková, Hana Slavková, Andrea Speváková, Slađan Daniel Srdič, Janko Takáč, Vlastislav Valentík, Vesna Valihorová-Filipovićová, Ivana Vereski • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Zuzana Kopčoková, Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí: RAĐENOVIĆ Nový Sad • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

OBSAH

INTRO

čoraz dlhšie dni a vône prebudenej prírody zlepšujú náladu, pokým povinnosti pred blížiacim sa koncom školského roka a skúškovým obdobím občas brzdia vôľu vybehnúť von a pustiť sa do nespútaného svätenia jari... Tak to už býva odjakživa, a najlepším spôsobom ako sa neznervózňovať z prívalu povinností by bolo dočkať ich pripravený, zorganizovaný, vyspatý a s bystrou mysľou, čiže tak, aby sa plnili (tie povinnosti) s chuťou a poľahky. Výborná formula, čo? Avšak ako vieme, v skutočnosti sa to predsa častejšie zvádza na improvizáciu a vynaliezavosť, s ktorou sa nakoniec predsa môžu dosiahnuť aj dobré výsledky... Tento Úvodník možno nie je tým najlepším, akým mohol byť, ale my sme si, hľa, jeho napísaním splnili ešte jeden záväzok. A čo je oveľa dôležitejšie – pred vami je nové číslo Vzletu. Nezabudnite nám ohlásiť, ako sa vám pozdáva.

S pozdravom Stevan Lenhart

Navštívte Vzlet online:

www.vzlet.rs

Deža Bu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 FEST 2011 / Slobodná zóna . 4 Po nábreží / Filotínky . . . . . . . 5 Štipendiá pre študentov / Správy z kysáčskej ZŠ . . . . . . . 6 Medzi študentmi slovenčiny v Belehrade . . . . . . . . . . . . . . . . 7 Žiaci z Báčskej Palanky . . . . . . 8 Padinskí ôsmaci / Časopis Mladosť . . . . . . . . . . . . 9 Interview: Pavel Medveď / Webový žurnál . . . . . . . . . . . 10 Program vo Vojlovici / Tradičné jedlá v Boľovciach . . . . . . . . . . . . . 11 Úrovne občianskej spoločnosti / Facebook a SMS . . . . . . . . . . 12 Rekordy zo sveta rastlín / Vedeli ste, že... / Citáty / Listujeme v Slovníku cudzích slov . . . 13 Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . . . 14 Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15 Próza: Ján Litvák . . . . . . . . . . 16 Knihy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17 Horoskop . . . . . . . . . . . . . . . . 18

Na hore uvedenej internetovej adrese sa nachádza nová webová stránka nášho časopisu. Je dizajnovaná a upravená podľa vzoru súčasných internetových magazínov a na nej bude odteraz možné nielen čítať niektoré príspevky, ktoré boli uverejnené v tlačenom vydaní Vzletu, ale taktiež komentovať ich obsah, dozvedať sa o rôznych aktualitách, pozerať galérie s fotoa videomateriálom, ako aj „listovať“ v kompletných starších číslach časopisu v osobitnej sekcii Flash archív. V jednej z rubrík budú predstavované tvorivé prejavy čitateľov Vzletu (poézia a prózne texty, ilustrácie, fotografie a pod.) a pri tejto príležitosti vás vyzývame, aby ste spolupracovali s elektronickým vydaním nášho a vášho časopisu. Vítané sú všetky vaše návrhy, postrehy a komentáre o tom, čo by sa malo zverejňovať na novej webovej stránke Vzletu, ako aj vaše kreatívne, vtipné, dokumentárne a zábavné práce.

Zasielať ich môžete prostredníctvom e-mailu: vzlet@hl.rs.

Dovidenia na Vzlet online!

Enigma / Humor . . . . . . . . . . 19 Komiks: William Henrich . . 20 Info-svet / PC hry . . . . . . . . . 21 Film: The Next Three Days

22

Film: Burke & Hare / Móda . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23 Live reports: Let 3 / The Swan Bride . . . . . . . . . . . 24 Nové albumy / Punk lyrika . . . . . . . . . . . . . . . 25 Shakira / Slayer . . . . . . . . . . . 26

Na titulnej strane: Skupina Deža Bu z Hložian koncertuje v tomto čísle Vzletu... (foto: Juraj Bartoš) apríl 2011 |

vzlet | 3

39. FEST v Belehrade

APRÍL Apríl je štvrtý mesiac v roku podľa gregoriánskeho kalendára. Má 30 dní. Tento mesiac dostal pomenovanovanie pravdepodobne podľa latinského slova aprilis, čo znamená „otvoriť”. Často je považovaný za mesiac smiechu a žartov, a to práve skrze 1. apríl, ktorý je vo svete všeobecne známy ako Deň bláznov.

V ktorom ste boli filme?

Podľa internetových zdrojov: Vladislava Lovásová

z archívu dátumov 8. apríla 1911 (pred 100 rokmi) narodil sa Melvin Calvin, americký chemik a biochemik, známy pre objavenie Kalvinovho cyklu (spolu s Andrewom Bensonom), za čo bol roku 1961 ocenený Nobelovou cenou. Zomrel roku 1997.

12. apríla 1961 (pred 50 rokmi) ruský letec a kozmonaut Jurij Gagarin sa stal prvým človekom, ktorý vyletel do vesmíru. O 6. hodine a 7. minúte svetového času odštartoval v kozmickej lodi Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur. Uskutočnil jeden oblet Zeme a po 108 minútach pristál na padáku pri Semelove v Saratovskej oblasti.

26. apríla 1986 (pred 25 rokmi) stala sa veľká havária v atómovej elektrárni v Černobyle na severe Ukrajiny.

Vtedy došlo k prehriatiu a následne explózii reaktora a do vzduchu sa uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť vtedajšieho Sovietskeho zväzu, východnú Európu a Škandináviu. Boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, čo si vyžiadalo evakuáciu a presídlenie asi 200 000 ľudí.

Pripravil: sl

4 | vzlet | apríl 2011

Tohtoročný

belehradský Medzinárodný filmový festival FEST prebiehal od 25. februára do 6. marca pod heslom V ktorom si filme? a po jeho ukončení sa konštatuje, že tunajší diváci sa prinavracajú do kina.

Filmové projekcie na tomto festivale totiž pozeralo súhrnne 115 000 divákov, čo je o 10 percent väčšia návštevnosť než v minulom roku.

Festival otvoril známy anglický herec a režisér Ralph Fiennes, ktorého film Coriolanus (podľa tragédie W. Shakespearea) bol vlani nakrúcaný práve v Srbsku. Premietaných bolo 70 filmov v rámci niekoľkých programových celkov: Európa mimo Európy, Európa v Európe, Hlavný program, Hollywood, Panoráma svetového filmu a Vybrané dokumentárne filmy. Domáci milovníci siedmeho umenia mali ako obvykle príležitosť pozrieť si výber najlepších

Scéna z filmu Matky aktuálnych filmov z veľkých filmových festivalov, a medzi ďalšími hosťmi FEST-u boli Susan Ray (manželka

zosnulého hollywoodskeho režiséra Nicholasa Raya), francúzsky filmový kritik Michel Ciment, režiséri Agustí Vila, Marcel Grant, Frédéric Sojcher a iní.

V záverečný deň festivalu bola udelená cena víťazovi súťažného programu Európa mimo Európy – cenu dostal macedónsky režisér Milčo Mančevski, ktorého film Matky znázorňuje tri rozličné fiktívne a skutočné príbehy odohrávajúce sa v troch mestách – Skopje, Mariove a v Ljubici. Na záver bol premietaný domáci film Nepriateľ v réžii Dejana Zečevića, ktorý sa pokúsil metaforicky zobraziť občiansku vojnu na ex-YU území a jej vplyv na osudy obyčajných ľudí.

Všeobecné resumé tohtoročného filmového festivalu v Belehrade vyznieva príliš optimisticky, čo je organizátorovi iste významnou vzpruhou do príprav na okrúhly 40. ročník v nasledujúcom roku... sl

Festival Slobodná zóna aj v Novom Sade V rámci projektu Slobodná zóna sa realizujú programy súčasnej angažovanej filmovej tvorby, ktorá sa zaoberá aktuálnymi spoločenskými a politickými témami. Ide o filmy, ktoré ponúkajú pohľad na svet celkom odlišný od hollywoodskej produkcie a väčšiny masových médií.

Projekt Slobodná zóna zahŕňa rovnomenný filmový festival, ktorý býva každoročne v novembri v Belehrade a neskoršie sa vybrané filmy premietajú aj v iných mestách v krajine.

V tomto roku festival Slobodná zóna bude prvýkrát hosťovať v Novom Sade – od 9. do 13. mája v Mládežníckom stredisku CK 13 (v Ulici

vojvodu Bojovića č. 13) budú premietané najlepšie filmy z posledného ročníka tohto festivalu a po filmových projekciách budú tematické rozhovory.

Novosadské obecenstvo si bude môcť pozrieť tieto filmy: Svet podľa Iona B. (film o samoukom rumunskom umelcovi-bezdomovcovi; réžia: Alexander Nanau), Do večnosti (dokumentárny film o probléme uskladňovania nukleárneho odpadu; réžia: Michael Madsen), Symfónia Kinshasa (film o symfonickom orchestri v Kongu; réžia: Martin Baer a Claus Wischmann), Neviditeľné (domáci film mladého režiséra Nikolu Polića o „ženách, ktoré nepoznáme a neradi ich stretávame“), a Ja tiež (film

o nekaždodennom ľúbostnom vzťahu medzi chlapom s Downovým syndrómom a zdravou ženou, ktorá sa necíti byť súčasťou „normálnej“ spoločnosti; réžia: Álvaro Pastor a Antonio Naharro). Časopis Vzlet podporuje túto filmovú akciu a vďaka spolupráci s Mládežníckym strediskom CK 13 na plagátoch bude tlačené aj logo nášho časopisu. sl

PO NÁBREŽÍ

Boľi zme na izľeťe

Ilustrácia: Dušan Durman

E, baš voľím, nástavňice, že sťe sa seťiľi zadať nám túto tému za písmeňí. Ľebo zme, ako vám je sigúrňe poznatvo, misľím náš rázred, boľi na dvojdňovom izľeťe tačno pretroma týžňami. Aľebo zme boľi predvoma týžňami na trojdňovom, ňisom baš sigúrňi, aľe buďem modzgať a poceťím sa. Vážno je, že šecko bolo super, že zme prevazišľi trveňja, kervo nastálo, ke sa nás rázredňí spítau, ďe kceme iť. Mi voľakeukí, hlavňí, zme, normálňe, navaľuvaľi za inostránstvo. Konkrétňe ja som predlágau Grčku, zato, že obožávam starých Grkov, jich istóriju, najvjac ma interesuje starogrčká Kartagína, aj junák Antónijo. Ma ňi Antónijo Bandéras, tem glúmac, aľe tem Márkov Antónijo, čo veľa ratuvau, aj nasľéďiu Jovánku, či Penelopu, aľebo Kľéropatru, ňi som baš sigúrňi a ňije aňi bitnuo; bitnuo je, že je sitnuo: ešťe peťšesť ňeďeľov a fajront škola, život volá! No aľe da sa vráťim téme. Ňekerí predlágaľi Itáliju, druhje Špániju, voľakto lupiu aj Slovensko. Isto šeci maľi super argumenti, aľe džabe. Večina ľem krčila pľecámi tak trjedňi odlúčiu, že póme ľem tu voľaďe u nás. Ľebo vraj ňekerí žjaci, to jest jich roďičia, na jedvitje jádi vifinancujú aj dvoj-trojdňovú ekskruziju doma, to jest u nás.

Zbog toho rázlogu zme išľi ľem

vjeme, ďe je najľepšie, aj čo sa tam dá robiť. Čim zme sa skrásiľi, už aj bolo: vozi, Miško!

Ešťe zme ňevišľi z ďediňe, stajme zme naváľiľi na klópu, premda poňekerí prvo sŕkľi voľačo, čo je ňi baš za písmeňí zadátak. Ja som si sadou do kúta ľavo, ľebo slnko svjeťilo sprava. Čo značí, že zme išľi na výchot. Aľebo na sever. Ke zme sa nakŕkaľi, začalo sa Pesma nas je održala. Prvo voľáke naše bezvezňje starje, čo sa naťahujú ako žuvačke, aľe ke Rále rosťjahou prví národňák, šeci zme živnuľi, aj zme ho hneť začaľi praťiť, čo vraví mój starí ako Udba. Normálňe, Rále je avtoritét. Dva ráz druhá a teraz je uš druhíras aj v treťéj. Ňínto čo vom ňevje o živoťe. A mišice má... ako betóm. Ubi bože ho gu vinervírať. Ke Rále zavolau gu škoľe, začalo sa veseľja. Díšo si vraj iščašiu nohu, nám do šaragľí Júcu – díšovu tak ňepó s nami! Jupí! Mesto ňeho dóter – nastáv urnebes. Em Juca super spjeva (má fenomenálňi išla jeho žena, aľe aj jich ďjouka. bas), em vizerá ki avióm f miníťi, Jou, aká mačketina! Autobus, to jest má super stás. Díšova ak tak móš volať konzervu, kerá skuó negoduvala, sprvu džabe, sa vláčila ako sľimák, pozďiu skoro čitavú hoďinu, ľebo mu vraj aľe ke Júci zapréťila, že doma nagrajsá, spadla závesa. To som naidúci otpadou ľavý žmigavec.

Potom vjac ako pou hoďiňe prešlo, čakau: ľem čo nastálo záťišja prišou som aja do izražaja. kím pandúri skontróluvaľi bus aj Rosprávau som štósi. E, čo som vozáčov, aj kím zme sa utovariľi. sa nacépau! Ľem tí druhí aľebo Moja ekípa sa smésťila direktňe do šaragľí. Normálňe, mi sme starí uš boľi smoreňí, ľebo Miško dávau gás aj v krivinách, aľebo kudovci, tancujeme vo folklóre,

na edom ďem. Nebóu som súviše zadovoľňí, čak čo vjac vopšte sa mi ňesvíďalo naveďenuo rješeňja, aľe teras priznávam, že zme sa prevjedľi baš super. Ľem škoda, že krátko trvalo.

Uš rano ke zme prišľi na zbornvo mesto to jest

jim pretpoluňím ňerobí kefalo ako načim, ňemám pojma, ľem búľiľi na mňa ako komíraňí, aňi čobi ja capou z Marsa. Tak som posľe odustáu, reku vicujťe si samí. Utom šofér náglo zakóčiu, jedva sekundu-dve drjou ako zme do voľačoho opaúčiľi. Prvo zme si hútaľi, že je to običajňí karambóu, aľe sa ukázalo, že je situácija ozbiľná. Naša konzerva – kontáťe, že sa robí o buse, ňi? – švajzla direk do stromu.

Náš vozáč kceu vibehnúť čeoni sudar, zmotau naľavo, skĺzou z bankíňe, drevo sa ňeskloňilo, no tag zme drmľi, aľe zme maľi sreťu: autobus sa ňeskotŕľau do jendeku popri, aňi sa ňikto ozbiľňejšie ňepovréďiu. Bes probľémou zme sa dostáľi z jarugi na drum, aj zme hneť zaspjevaľi Ja sam šofer svi me dobro znaju, kada vozim, ľúdi se skláňajú. Vozi, Miško!

Popoluňí, ke zme prišľi na predvíďenuo odredište, aj mi zme sa skloňiľi – pravo do kafíťu. Voďa púta nás baš vinervírau, stajme bou pri nás: vraj misíme chitro iť trkom do voľákiho manastíru, či čo je... Chváľim ťa bože, že tam tamam maľi pauzu, tag zme sa rozbehľi kudkoji. Ja som mau aparát, tak som fotografisau prírodu, to jest park aj mačóri v parku, aj som si s ňima vimeňiu mobiľi, značí čísla mobílňich; ja som kceu meňiť aj dresi, aľe ma poslaľi... da nepovjem ďe. Ňemám pojma prečo, ve som baš zgodňí. Éjha, pa to zvoňí! Misím pridať temto sástav nedovŕšeňí. Ak sa vám dopadá, buďe aj nástavak. Ľebo izľet bóu superiška. jbš

FILOTÍNKY ciže: životno-neživotné filozofie o všelicom

Stretnutie

Hrmia hromy, ale prehrmieť vie všeličo. Oslavy, stretnutia a najmä čas.

My sme sa tiež stretli, samozrejme, na starom mieste, možnože aj o tom istom čase. Niekto sa však s niekým stretol s radosťou, iný zase – no možno s vyumelkovaným úsmevom.

Veď to poznáme všetci.

Práve si vydýchneme, že je po všetkom a že konečne máme pokoj, keď tu – celkom náhodou, oproti idúca osoba máva na nás, celkom opodstatnene očakávajúc, že si pokecáme, po čase sa konečne budeme trochu spolu baviť...

A nemusí k tomu byť ani

kamarát, či kamarátka.

Hneď nás opúšťa vôľa do života a všetky naše myšlienkové a snivé záležitosti, rozprávky o dobrej víle, či škriatkovi, ktoré sa práve tmolili rozumom, rozpŕchnu sa v častice prachu... Ako keď ráno, pri najsladšom sne začne vrieskať budík...

Keby to bol ešte, nedajbože, akýsi štátny úradník alebo službukonajúci oficiálny predstaviteľ zákona, napríklad hrôzostrašný policajt či ešte hrôzostrašnejšia osoba s kravatou na krku z úradu pre daňové poplatky...

Nuž v takom prípade

nielenže sa naše kognitívnoduševné skryté úkryty stratia, ale získame aj nový účes.

Samozrejme, taký, keď sa nám vlasy, a to všetky do jedného, dajú dupkom hore. A nie iba tie na hlave, ale všetky, či všetko, čo sa na vlas podobá a čo sa dá na ľudskom tele dopestovať.

K tomu sa ešte pridá husacia koža, trpkosť v ústach, semafor na tvári a tupý pohľad práve sa rodiaceho zabijaka... A potom sa pýtame, že čo sa tomuktorému človeku stalo, veď bol taký slušný, tichý a odrazu vyvraždil pol dediny za jeden deň. Ďalšia aktualita pre médiá, o ktorej, akoby sme nemali všetkého plné zuby. Budeme to počúvať každý nasledujúci deň, v každom denníku, správach,

odštartujú čierne kroniky a tomu podobné... Nie div, že sa po veľmi krátkom čase téma zopakuje. Ibaže, s novým zabijakom.

Ak však takto budeme pokračovať, sami si z tejto Filotínky urobíme čiernu kroniku, preto kladieme bodku.

A tie stretnutia, veď nie vždy sú také, nevítané... Vedia urobiť radosť, a aj pookriať dušu. Preto dúfame, že naše stretnutia nezapadajú do čiernych kroník, ale práve naopak... Už ak dušou nehnú, celkom sa uspokojíme s faktom, ak by to faktom fakt aj bolo, že sme vám urobili radosť.

Možno z času na čas podnietili na rozmýšľanie alebo aspoň poskytli zaujímavú, ba dokonca aj použiteľnú a k niečomu dobrú informáciu. Teda, do nasledujúceho čítania...

Asp-asp apríl 2011 |

vzlet | 5

aktuálna téma

Ako na vládne štipendium Slovenskej republiky?

Slovenská vláda každoročne udeľuje študentom zo zahraničia a Slovákom žijúcim v zahraničí finančnú podporu na celé štúdium na vysokých školách na Slovensku. Možnosť získať vládne štipendium má 70 vysokoškolákov takmer z celého sveta. Avšak vláda najviac podporuje študentov so statusom Slovák žijúci v zahraničí zo Srbska. Vláda ponúka až 22 štipendií pre našich študentov. Na základné vzdelanie – bakalárske a magisterské – je určených 20, a na doktorandské štúdiá sú vyhradené dve štipendiá. Kvóty sa podľa záujmu a charakteru môžu meniť, a tak v akademickom roku 2010/2011 štipendium získalo 35 študentov základného vzdelania a 5 doktorandov zo Srbska.

Výhody držiteľov vládneho štipendia nespočívajú len v mesačnom finančnom prispievaní, ale aj v oslobodení od platenia zdravotného poistenia a poplatkov spojených s vybavovaním trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.

O štipendium môžu požiadať študenti vo veku od 18 do 26 rokov s ukončeným plným stredným vzdelaním končiacim maturitnou skúškou. Udeľuje sa na akreditované verejné vysoké školy na Slovensku. Okrem vyplnenej prihlášky, ktorú si každý môže stiahnuť z webovej stránky Ministerstva školstva Slovenskej republiky, potrebné je

Okrem vysvedčení vyžaduje sa podpísaný životopis a odporúčanie dvoch pedagógov pre kandidujúceho študenta.

Z administratívnych dokladov je potrebné doložiť overený preklad výpisu z matriky narodených, doklad o bezúhonnosti, t. j. potvrdenie, že uchádzač nie je v Srbsku trestaný, lekárom vypísaná a overená časť prihlášky týkajúca sa zdravotného stavu študenta, čestné prehlásenie, že žiadateľ nie je občanom Slovenskej republiky a súhlas o spracovaní údajov.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky ako priamy predstaviteľ slovenskej vlády komunikuje s Maticou slovenskou v Srbsku a Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny v problematike vládnych štipendií. Tieto dve inštitúcie sú jediné oficiálne určené na zhŕňanie prihlášok a dokladov zo Srbska a ich následné posúdenie a posielanie na Slovensko. Termín doručenia prihlášok na ich dvere je 30. apríl 2011. Všetky potrebné informácie o uchádzaní sa o štipendium môžete získať na webovej stránke NRSNM: www.rada.org.rs.

Konečné správy o rozhodnutí Ministerstva školstva sú písomne zaslané uchádzačom v auguste. Zoznam štipendistov sa zverejňuje v druhej polovičke júla na stránke www. minedu.sk.

Maturanti petrovského gymnázia – budúci študenti pridať aj niekoľko príloh. Keďže je dôležitý prospech a úspešnosť budúceho štipendistu, podstatné prílohy sú dokumenty svedčiace o vzdelaní kandidáta v slovenskom jazyku alebo v inom medzinárodnom jazyku a zároveň nostrifikované Strediskom pre ekvivalenciu dokladov o vzdelaní: vysvedčenie o maturitnej skúške a ročné vysvedčenia. Študijný priemer kandidáta by nemal byť pod 4,00. Nostrifikácia vysvedčenia o maturitnej skúške, resp. maturitný diplom tohtoročných maturantov sa môže pridať v júni, keďže je známe, že naši maturanti končia školu neskôr ako tí na Slovensku.

Jana ŽIAKOVÁ

správy z kysácskej školy

Rôzne súťaže LEA FILKOVÁ, ôsmačka, má rada jazyky. Tak nedávno mala možnosť zúčastniť sa na obecnej súťaži z nemeckého jazyka.

Z 59 žiakov obsadila prvé miesto. Z možných 40 bodov mala 39.

Spolu s ňou sa na prvé miesto dostala Isidora Semnicová z Nového Sadu, ktorá Lea Filková mala 38,5 bodu.

Filkovú na súťaž pripravovala profesorka nemčiny Alexandra Anna Folkmanová.

MARKO RISTIĆ, piatak, zvíťazil na školskej súťaži v prednese poézie po srbsky. Treba zdôrazniť, že Marko je usilovným žiakom, rád píše básne, za ktoré bol viackrát odmeňovaný a navštevuje aj hodiny herectva v Novom Sade, takže budúci herec s trémou

6 | vzlet | apríl 2011

Úspešn é Tatjana v súťaži z chém , Gabrie la a Bilja ie: (zľava) na problémy nemal.

Okrem neho v prednese poézie v srbčine ako materinskom, ale aj nematerinskom jazyku súťažili aj títo žiaci (v kategórii 5. – 8. ročník): Danijela Ristićová (obsadila 2. miesto), Denisa Miháľová (3. miesto), Nikola Katić, Nataša Juškovićová, Anastázia Makulová a Anna Madacká. Ich prednesy posudzovali profesorka srbského jazyka Ivana Radosavljevićová (ktorá žiakov aj prichystala na súťaž) a profesorka triednej výučby Anna Legíňová.

SÚŤAŽ Z CHÉMIE. V Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči prebiehajú rôzne súťaže. Dňa

23. februára 2011 bola súťaž z chémie, ktorú mala na starosti magisterka Marína Savićová. Prvé miesto obsadila siedmačka Gabriela Kolárová, druhé Tatjana Đurićová a tretie Biljana Dragašová.

A. Legíňová

ć

Marko Risti

OPRAVA V marcovom čísle Vzletu v príspevku pod názvom Veselá Besiedka na strane 12 bolo nesprávne uvedené meno žiačky na fotografii. Jej meno znie Tanja Đinová (nie Diňová, ako bolo uvedené).

Prepáčte.

medzi študentmi slovenského jazyka a literatúry v Belehrade

Perspektívni filológovia

Stretnutie so študentmi slovenského jazyka a literatúry na Filologickej fakulte Univerzity v Belehrade sme si zaplánovali za pomoci magisterky Zuzany Čížikovej, ktorá tu v súčasnosti pôsobí ako asistentka. Dňa 22. marca 2011 sme sa teda stretli so zhruba 40 tunajších študentov a predstavili sme im časopis Vzlet s cieľom získať medzi nimi nových spolupracovníkov a čitateľov. Zoznámili sme ich s dejinami, koncepciou a jednotlivými rubrikami nášho mládežníckeho časopisu a zaujímalo nás, ako sa belehradským študentom slovenčiny pozdáva Vzlet.

Odpovedali, že ich pozornosť upútajú najmä rubriky o hudbe a filme, ako aj

komiks, žarty a Rozlety. Títo mladí ľudia sa, prirodzene, aj sami zaoberajú rôznymi tvorivými aktivitami, akými sú písanie veršov, hudba a šport, navštevujú koncerty, niektorí z nich majú aj svoje hudobné skupiny, pokým niektoré študentky hrajú ženský futbal... Rozhovor prebiehal v príjemnej, priateľskej nálade a veríme, že mená niektorých z týchto inteligentných mládežníkov budú v budúcnosti aspoň občas prítomné na stranách Vzletu.

Rozprávali sme sa aj s vedúcou tunajšej Katedry slavistiky Vericou Koprivicou, lektorkou Julianou Beňovou zo Slovenska a študentkou tretieho ročníka Jelenou Kuzmićovou, ktorá už aj uverejnila svoje verše v našom časopise. Z belehradskej Filologickej fakulty sme odchádzali s dobrým pocitom a presvedčením, že sme tu získali nové vzácne kontakty...

S. L.

JULIANA BEŇOVÁ, lektorka: – Na Katedre slavistiky Filologickej fakulty v Belehrade pôsobím ako lektor slovenského jazyka a kultúry od roku 2006/2007. Predtým som pôsobila na Katedre slovenského jazyka FF UK v Bratislave, taktiež ako lektor slovenského jazyka v meste Katowice v Poľsku.

Predovšetkým učím praktické predmety, akým je súčasný slovenský jazyk, tiež odborné predmety (morfológia, syntax, štylistika), ako aj súčasnú slovenskú drámu. Študenti sú takí, ktorí študujú zo záujmu a štúdium ich vyslovene baví, a sú aj takí, ktorí jednoducho len chcú niečo vyštudovať. Ide predovšetkým o srbských študentov, ktorí buď majú záujem o slovenčinu preto, že sa im tento jazyk páči, alebo majú priateľov či rodákov na Slovensku. A niekedy sú medzi študentmi aj vojvodinskí Slováci. Po ukončení štúdia uplatnenie môžu nájsť ako tlmočníci, učitelia alebo novinári a možno povedať, že si zvyčajne nájdu prácu v odbore. Pre srbských študentov Slovensko ponúka niekoľko možných štipendií – najviac je využívaný Národný štipendijný program Slovenskej republiky SAIA, taktiež je možné štipendium Erasmus, štipendium v rámci Vyšehradského fondu, ako aj štipendium v rámci Letnej školy slovenského jazyka Studia academica Slovaca.

Akže prejavia záujem, študenti zväčša dostanú štipendium a je to pre nich významné, keďže im to umožňuje priamy kontakt s jazykom.

VERICA KOPRIVICA, vedúca Katedry slavistiky na Filologickej fakulte Univerzity v Belehrade: – Na Katedre slavistiky pestujeme duch slovanskej jednoty, ale nie v zmysle panslavizmu, ktorý je dnes už predsa prekonaný. Sú totiž mnohé spoločné študijné predmety a profesori sa snažia rozvíjať u študentov povedomie o historickej spätosti slovanských národov, ktorá, samozrejme, zanechala hlboké stopy v kultúre, jazyku a literatúre. Samy jazyky sa na našej katedre študujú samostatne – ruština sa tu začala vyučovať pred viac ako 130 rokmi, poľský a český jazyk po prvej a slovenčina po druhej svetovej vojne, pokým ukrajinský jazyk sa začal vyučovať ako samostatný pred asi dvadsiatimi rokmi. V súčasnosti sa plánuje výučba bieloruštiny. Jednotlivé slovanské jazyky sa u nás študujú buď ako hlavný odbor v priebehu štyroch rokov alebo ako druhý jazyk, ktorý si študenti volia na 3. a 4. ročníku. Niektoré spoločné predmety pre všetkých študentov sú úvod do slavistiky, porovnávacia gramatika slovanských jazykov a starosloviensky jazyk. Keď ide o slovenský jazyk a literatúru, výučbu konajú asistenti a lektori a významne nám pomáhajú profesori z Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Možno povedať, že študijná skupina pre slovenský jazyk a literatúru v Belehrade je perspektívna – formujú sa tu filológovia, ktorí sa po získaní diplomu môžu uplatniť čiže zamestnať v školách, médiách a iných inštitúciách či ustanovizniach. Počas štúdií majú v ponuke aj možnosť cestovania na rôzne semináre, výmeny študentov a exkurzie. Najmä v súčasnosti chceme afirmovať jeden bohatší študentský život, ktorý bol v určitom období príliš zanedbaný.

JELENA KUZMIĆOVÁ, študentka: – Pochádzam z dediny Sepci neďaleko Smederevskej Palanky. Najprv som plánovala zapísať sa na štúdium ruského jazyka a literatúry, to sa mi však nepodarilo a rozhodla som sa študovať slovenčinu. Na prvých dvoch ročníkoch som ako druhý jazyk študovala bulharčinu a teraz študujem slovenčinu a ruštinu. Máme tu veľmi dobrých profesorov a všeobecne som spokojná s doterajším priebehom štúdií. Mám rada poéziu a na návrh profesorky Zuzany Čížikovej som zaslala niekoľko svojich prác aj do časopisu Vzlet. Sú to vlastne moje práce preložené zo srbčiny.

Moje práce boli predtým uverejnené v zbierke veršov rôznych autorov zo Srbska, zúčastňovala som sa v recitačných súťažiach a dostala som cenu na svätosavskom literárnom súbehu. Nedávno som sa zúčastnila aj v súťaži v prednese poézie v miestnostiach kovačického Ženského spolku, kde som predniesla báseň Ivana Krasku a samo hosťovanie v Kovačici bolo pre mňa významným zážitkom.

apríl 2011 |

vzlet | 7

medzi šiestakmi v Bácskej Palanke

Majú radi slovenskú literatúru k materinskému jazyku, rada recituje, dvakrát mala účasť Na Základnej škole lásku zapája ich do kultúrnych činna obecnej súťaži, ako piatačka svätého Savu v Báčskej Palanke ností, niektorí sa už vyskúšali na na regionálnej v Despotove s predmet slovenský jazyk s poli divadelnom, folklórnom, básňou Lev, a v tom istom roku prvkami recitačnom... Porozprávala bola i na Rozhlasovej súťaži v Nonárodnej som sa so šiestakmi, je vom Sade. Získané knihy a diplokultúry má ich spolu šesť, nezoznámy za účasť jej priniesli radosť a na starosti mila som sa iba s Ninou nové podnety. Rada tancuprofesorka Tankosićovou – nebola je, bola členkou KUS slovenčiprítomná zo zdravotAbraševićovcov a ny Mária ných dôvodov… teraz tancuje v Šulcová.

Nina Ramićová skupine SkyVýučba je si rada zalistuje v -steps. v nižších našom mládežMariana Nina a vyšších níckom časopise Tomšíková Ramićová ročníkoch Vzlet, ale i v Hlaje svedoa hodiny se ľudu, najmä mitou a slovenského keď ide na návštevu maximálne jazyka navštevuje spolu 17 žiaMariana k starým rodičom do usilovnou kov. Túto báčskopalanskú školu Tomšíková Pivnice, s ktorými sa žiačkou, som navštívila v prvú marcovú rozpráva iba po slovensky. pritom veľmi stredu, keď vonku Ako štvrtáčku ju prilákaskromná. Rada číta výdatne snežilo, lo recitovanie, takže slovenské knihy a má rada sloale v príjemnom sa zúčastnila na obec- venčinu – ani raz nevystala z teplom a priateľnej súťaži recitátorov hodiny. Po slovensky sa rozpráskom ovzduší v rokoch 2009, 2010 a va so starými rodičmi. Pekne a čas v rozhovore 2011. V roku 2010 na rada kreslí. so šiestakmi a Rozhlasovej súťaži reciLea Menčíková tiež má ich profesorkou tátorov v Novom Sade rada slovenčinu, teší sa norýchle ubehol. svojím pekným hlasom vým vedomostiam, výučba jej Dozvedela zarecitovala báseň Už nepredstavuje ťažkosti. Rada som sa trochu Tijana Nosálová ho vezú. Veľmi ju potešila číta knihy a našu tlač. Učí sa i viac o týchto kniha, ktorú dostala za po maďarsky. Ako druháčku ju usilovných účasť, keďže rada číta slozačalo lákať divadlo, okrem toho žiakoch, niekorým nie venské knihy. i pekne spieva. sú obaja rodičia Slováci a na Alexander Čief sa po slovenTijana Nosálová sa po slovenhodiny slovenčiny radi chodia. sky rozpráva doma a tiež so svosky rozpráva doma s ockom. Tiež Profesorka Šulcová im vštepuje

jou babkou v Hložanoch.

Lea Rád číta Menčíková slovenské knihy. Je recitátorom, vlani a toho roku mal účasť na obecnej súťaži. Rád má divadlo, ako herec účinkoval už i mimo rodnej osady – v Pivnici (na festivale DIDA), v Starej Pazove (3 x Ď) a v Laliti.

Alexander Čief Nina, Tijana, Mariana, Lea a Saša radi získavajú nové vedomosti zo slovenčiny a na výbornú si rozumejú so svojou profesorkou.

Jaruška FERKOVÁ

Michal Belicka z Bácskej Palanky

,

Povinnosti = záluby Keď niečo máš rád, žiadne záväzky nepadnú ťažko. Perfektne sa dokáže voľný čas zladiť so školskými povinnosťami, aktivitami a záľubami a každá chvíľočka je vyplnená a pravidelne využitá. Michal Belička, ôsmak Základnej školy svätého Savu v Báčskej Palanke túto konštatáciu môže potvrdiť. Je svedomitý a usilovný žiak a výsledky s najlepšími známkami v denníku nevystanú, ako i mnohé pozoruhodné ceny, ktoré si doteraz svojimi vedomosťami získal na súťažiach.

Je všestranný. Ešte ako tretiak začal navštevovať hudobnú školu, hrá na tamburici. Má rád kreslenie, aktívny je v divadelnej odbočke. Niekoľko rokov sa zúčastňuje na súťažiach z matematiky (ako šiestak postúpil do republikovej súťaže, v 7. a 8. ročníku bol na regionálnej) a z fyziky (vlani bol na obecnej a tohto roku i na regionálnej).

8 | vzlet | apríl 2011

K svojmu materinskému jazyku tiež prejavuje veľkú lásku, už niekoľko rokov je z neho osvedčený recitátor.

Veľkú zásluhu má i jeho profesorka slovenčiny Mária Šulcová, ktorá jeho recitačné nadanie postrehla ešte keď bol druhákom. Úspechy nevystali. Od roku 2007 pravidelne postupoval i do pokrajinskej súťaže.

Michal Belička Jedna zaujímavosť sa s profesorkou Máriou Šulcov viaže k roku 2009, práve ou keď prebiehala pokrajinská súťaž v Sečnji, vtedy zažil nekaždodennú Pri našej návšteve radosť – na lotérii dostal auto. báčskopalanskej Základnej školy sv. Savu Na Rozlasovej súťaži recitátorov v Novom Michal sa chystal na obecnú recitačnú súťaž Sade dva roky zaradom (2008 a 2009) (na ktorej obsadil druhé miesto), mal pritom obsadil tretie miesto. Krásne dojmy si spolu množstvo iných školských povinností a so svojou profesorkou slovenčiny odniesol pomaly premýšľal o zápise do strednej školy. z 37. Rozhlasovej súťaži recitátorov dňa Uvažuje iba o jednej možnosti – chce sa stať 6. novembra 2010 – keď za svoj prednes stredoškolákom na Gymnáziu Jána Kollára v básne Pán Pravopis či Pán Strašiak získal Báčskom Petrovci. druhé miesto. Priznal sa, že trošku cenu i Jaruška FERKOVÁ očakával, a nesmierne sa jej potešil.

anketa

školské casopisy

Ako rozmýšľajú padinskí Padinská , ôsmaci o ďalšom školení Mladost Ôsmaci na všetkých základných školách už spočitujú dni, ktoré zostali do konca školského roka. Otázka Čo a kam ďalej? trápi všetkých.

Opýtali sme sa niekoľkých žiakov v Základnej škole m. Tita v Padine, aké sú ich plány po ukončení ôsmeho ročníka…

KATARÍNA KADANCOVÁ: – Mám nádej, že malú matúru zdolám na výbornú – je to dokonca potrebné, aby sme sa dostali do zvolenej školy. Keďže sa mi veľmi páči chémia, chcela by som sa zapísať do Strednej chemickej školy v Pančeve. Po zakončení strednej školy rada by som sa zapísala na fakultu v Novom Sade a študovala chémiu. Chcela by som sa stať profesorkou chémie na škole.

TINA BOKOROVÁ: – Som výbornou žiačkou a mám veľmi rada jazyky, najmä slovenčinu. Zúčastnila som sa na súťaženiach zo slovenčiny a dosiahla pekné úspechy. Chcem sa zapísať na kovačické Gymnázium M. Pupina. Po zakončení plánujem študovať na Slovensku – možno jazyky alebo niečo iné.

TERÉZIA HEDIOVÁ: – Ešte ako malú ma veľmi zaujímalo zdravotníctvo, a preto by som sa chcela zapísať do Strednej zdravotníckej školy v Belehrade. Po strednej škole plánujem sa zapísať na Lekársku fakultu a v budúcnosti sa dokázať ako dobrá lekárka.

IVANA PETRÁŠOVÁ: – Vždy som mala rada jazyky – zvlášť anglický. Po základnej škole sa plánujem zapísať na kovačické gymnázium, lebo sa po jeho ukončení môžem zapísať na ktorúkoľvek fakultu. Chcela by som študovať v Novom Sade, pravdepodobne jazyky, a neskoršie pracovať ako prekladateľka v nejakom podniku.

JÁN KRASKO: – Spomedzi školských predmetov ma vždy zaujímali dejepis a angličtina, ale rozhodol som sa pre Strednú ekonomickú školu v Pančeve. Plánujem neskoršie aj študovať niečo v tom odbore, akže sa mi to podarí. Taktiež mám záujem o kuchárstvo, a chcel by som sa stať aj dobrým kuchárom. Možno v tom smere bude i moje školenie.

SVETLANA TOMÁŠIKOVÁ: – Som výbornou žiačkou. Mám talent pre prírodné vedy, a preto ma lákajú chémia a biológia. Chcela by som sa zapísať na strednú farmaceutickú školu, neskoršie študovať farmáciu v Belehrade a pracovať v laboratóriu. To je môj dávny sen a bola by som rada, keby sa mi splnil.

Sú to priania niektorých padinských ôsmakov.

Zaželajme im, ako i všetkým ostatným, uskutočnenie plánov a úspešné pokračovanie v ďalšom školení.

Vlasta CHRŤANOVÁ Foto: sl

V priebehu februára 2011 vyšlo nové číslo časopisu žiakov ZŠ maršala Tita v Padine pod názvom Mladosť. Má 24 strán a farebnú obálku, obsahuje množstvo príspevkov o školských aktivitách, žiacke práce a zábavné rubriky.

Na niekoľkých prvých stranách tohto časopisu sa možno napríklad dozvedieť, že padinská škola je bohatšia o nový klavír a harmoniku, taktiež možno čítať o tunajších aktivitách počas Detského týždňa, o Žiackom parlamente a Detskom zväze, výletoch, seminároch atď.

Na športovej dvojstrane sú výsledky rôznych súťažení (miestnych, obecných a pokrajinských), v ktorých sa padinskí žiaci zúčastnili a dosiahli pekné úspechy – v pouličnom behu, cyklistických pretekoch, roleriáde, súťaži z plávania a na stolnotenisových turnajoch. Predposledná strana patrí dvom populárnym osobnostiam zo sveta súčasnej pop hudby – sú to Lady Gaga a Justin Bieber.

Obsah spestrujú enigmatické príspevky, žarty a karikatúry.

Príspevky sú ilustrované originálnymi a preberanými fotografiami a kresbami. Ako sa uvádza, v redakcii padinskej Mladosti sú profesorky Eva Kotvášová, Jaroslava Staňová a Anna Halajová, ako aj žiačky Tina Bokorová a Katarína Kadancová.

V očakávaní nového čísla Mladosti radi by sme si zalistovali aj v školských časopisoch z iných prostredí.

Zašlite nám svoj časopis – vopred sa naň tešíme... sl apríl 2011 |

vzlet | 9

, interview: Pavel Medved

www

Webový žurnál Študent a futbalový tréner Webjournal.sk

je internetový magazín, ktorý bol vytvorený hlavne pre študentov žurnalistiky na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Pod vedením Mgr. Evy Bachletovej, PhD., vznikol počas zimného semestra 2006/2007 a rubriky v tomto časopise korigujú súčasní študenti žurnalistiky.

Tento internetový magazín je priestor, kde študenti nezískavajú iba kredity absolvovaných kurzov, ale získavajú ešte niečo viac.

Je to zvyk písania. Písanie, ktoré nás má naplniť, potešiť, doviesť do sebauskutočnenia vo svete. Tu môžete nájsť aj spravodajstvo aj publicistiku.

Sem študenti radi píšu, lebo získavajú taký jemný pocit toho, ako sa cíti ten, keď jeho články sú publikované, vystavené kritike redaktorov, a keď sú pochválené.

V každom prípade každý začínajúci má podporu v redakcii, do ktorej svoju tvorbu zasiela. Tu neexistujú témy, ktoré sa považujú za tabu, každý článok si nájde miesto v zodpovedajúcej rubrike a dočká sa s potrebnou trpezlivosťou na svoje uzretie bieleho dňa. Nechýba fotogaléria či poézia. A vyberá sa aj najlepšia fotka z katalógu.

Kreativite a fantázii sa medze nekladú a Webjournal ponúka priestor na realizovanie tvorivosti študenta. Pri vyberaní témy na písanie do tohto časopisu žiadne pravidlá nejestvujú, iba pri zasielaní už zhotovených článkov si pozorne vyberte rubriku, do ktorej sa to hodí a tam to zašlete. Vzájomná spolupráca medzi študentmi dala každému presne to, čo potrebovali a vedeli, ako po to prísť. Vítané sú aj články ne-študentov a hocikoho, kto má záujem písať – tu mu láskavo zvážia a zverejnia tvorbu. Internetová adresa na tento magazín je www. webjournal.sk a odporúčam jeho sledovanie. Je zdarma a je originálne.

Iveta Maďarová 1. Bc

10 vzlet |

Mužstvo ČFK z Nitry s trénerom Pavlom Medveďom (prvý sprava)

„Splnilo sa mi to, po

Trénovať som začal v petrovskom klube Mladosť, hovorí túžil,” vždy som čom a zostal som tam do 14 rokov.

Pavel Medveď, mladý študent Pokračoval som v novosada zároveň tréner futbalového skom klube Vojvodina, kde klubu. Pavel je z Báčskeho som trénoval iba pol roka. býva rokov päť už Petrovca, Potom som dostal pozvanie a študuje na Slovensku. Od do Čelareva a v tamojšom malička trénuje futbal, už štyri klube ČSK som aktívne hral roky je trénerom futbalového štyri roky.

Keďže sa mi nepože a hovorí, v Nitre, ČFK klubu darilo dostať sa k seniorom, táto práca je to, čo ho najviac opustil som aj tento klub. napĺňa.

Mohol by si nám povedať, Ahoj, Pavel, mohol by prečo sa ti to tam nepodaniečo povedať nám si rilo? o sebe?

– Bolo tam veľa vonkaj– Dobrý deň prajem. ších faktorov. V tom čase Ako už viete, som sa menila štruktúra klubu, kde Petrovca, z Báčskeho tréneri, veľa hráčov som ukončil Základnú poodchádzalo... školu Jána Čajaka.

Každý si vybral Zmaturoval som svoju cestu Strednej na a mňa cesta poľnohospoviedla na vo škole dárskej Slovensko.

Futogu, veteriPo príNa smer. nársky chode na Pavel Medveď Slovensku študuSlovensko jem už päť rokov, si hneď začal som absolventom aj trénovať na Pedagogickej alebo si vtedy ešte stále fakulte, katedra telesnej aktívne hral futbal? výchovy a ekológie. Pritom – Aktívne som hral futbal chodím aj na Trénerskú školu ešte pol roka, a to v jednom zvyšujem si kde v Trenčíne, dedinskom klube. To už bolo svoje trénerské kvalifikácie. iba tak, rekreačne. Už vtedy Prečo si sa rozhodol štusom začal prejavovať záudovať na Slovensku a ako sa jem o trénerstvo. Zoznámil páči? tu ti som sa s niektorými ľuďmi, – Po skončení strednej školy ktorí ma usmernili, povedali informácie nejaké som získal mi, kde môžem získať tréod ľudí, ktorí tu už študonerskú licenciu.

Podal som prihlášku, som Poslal vali. prihlášku pre licenciu Euro a našťastie bol som aj prijatý.

C do Futbalového zväzu Som veľmi spokojný s odboNitrianskeho kraja a bol som rom a systémom školstva na prijatý.

Po získaní licencie dobrý že si, Myslím Slovensku. začal som trénovať deti v žiacsystém potrebujú všetci, či je kom veku do 15 rokov, bolo to už firma, futbalový klub, to v meste Ivanka pri Nitre. škola alebo aj nejaká továreň.

Potom ma pozvali trénovať Povedz nám, ako dlho vo vyššej lige, tu v Nitre, v hráš futbal a prečo si svoj klube ČFK, kde som aj dnes. tréna práve usmernil talent Trénoval som 12-ročných nerstvo a nezostal aktívnym chlapcov, ktorí dnes už majú futbalistom?

15 rokov. Hrali sme vtedy v – Od mojich ôsmich rokov druhej lige, potom sme postúsa zaoberám futbalom.

| apríl 2011

pili do prvej. Dnes hráme druhú ligu a myslím si, že je možný návrat do prvej. Bol by som veľmi rád, keby sa nám to podarilo.

Ako sa ti páči trénovať deti? Si spokojný s touto prácou?

– Práca s deťmi, resp. hráčmi v tomto veku je to, po čom som vždy túžil. Po svojej štvorročnej trénerskej kariére môžem povedať, že ma toto viac napĺňa ako aktívne hrávanie futbalu. Mal som všelijakých trénerov, niektorí ma naučili viac, iní menej, a myslím si, že som od každého zobral iba to najlepšie.

Učil som sa na chybách iných a usilujem sa svojim hráčom dať svoje maximum.

Aké sú tvoje plány do budúcna?

– Po prvé by som chcel získať licenciu Euro B. Tréner s platnou B-licenciou môže trénovať seniorov v rámci Európskej únie, maximálne po tretiu ligu. Taktiež by som chcel získať licenciu A, s ktorou by som mohol trénovať seniorov v prvej lige. Potom nasleduje licencia Euro Pro – je to vlastne tá najlepšia, ktorú tréner môže dostať, lebo s tou licenciou môže trénovať tých najlepších futbalistov, vrchol futbalu. Pevne verím, že sa mi to podarí.

Tiež ti to prajem… Keďže študuješ, a zároveň si aj trénerom, chcela by som vedieť, či vôbec máš voľného času, aj ako ho tráviš?

– Myslím si, že voľný čas majú všetci. Svoj voľný čas trávim tromi spôsobmi: na internete, bavím sa s kamarátmi alebo chodím na prechádzku, pozrieť si nejaké futbalové zápasy… Čo by si odporučil chlapcom, ktorí by mali záujem trénovať futbal?

– Moje vlastné motto znie: Cez tŕne ku hviezdam.

Znamená to, že ak niečo naozaj chceme, môžeme to aj dosiahnuť. Treba mať pevnú vôľu, usilovať sa, nevzdávať sa, keď je najťažšie. Tiež si myslím, že by si deti nemali voliť medzi futbalom a školou, ale tieto dve oblasti zlúčiť.

Niektorí z najlepších hráčov sú aj doktori medicíny. Predsa všetci vieme, že cesta k úspechu nie je jednoduchá, treba sa všemožne snažiť a byť vytrvalý.

Teodora ILIĆOVÁ

vo vojlovickom Detvane

Ako sa pobaviť a urobiť si radosť počas februárových večerných hodín? Táto otázka nás vždy trápi. Členovia SKOS Detvan vo Vojlovici našli odpoveď – aspoň na jeden večer.

V polovici februára Terézia Weberová-Oravcová s mládež-

vosti. Tí najmladší sa maskovali do včielok a čmeliakov a zatancovali na choreografiu pod názvom Zaklial sa čmeliak. Sólové body mali aj Ivana Ivaničová, ktorá zahrala na husliach, tiež Alisa Oravcová, ktorá zatancovala na hudbu Čajkovského, pokým Jana Mareková predviedla moderný Detektívi z Pink balet. Úsmev na tváPantera rach všetkých, plná sieň, hudba a radosť vrcholili... Na známu Kristíninu pieseň Horehronie deti mali špeciálnu choreografiu. Na javisku sa mohli vidieť aj bosorky s choreografiou Piatok 13.

– Noc bosoriek, ako aj detektívi z Pink Pantera. Bikeri a gitaristi tiež mali níkmi a deťmi zorganizovala svoj výstup. Tancovalo sa a spiepestrý program v rámci maškarvalo z celého srdca... Na peseň ného plesu. Mladí členovia spolVôľu nemám (vo verzii Želka ku boli aktívni a pre všetky masKolárika-Žexa) zatancovala baletkované deti prichystali zaujíma-

, v ZŠ v Bolovciach

Žiaci a slovenská tradičná kuchyňa Na hodinách slo-

svoje voľno. Aby sme to neľahké predsa ľahšie zniesli a k tomu sa venského jazyka s prvkami naučili osožné veci, urobili sme národnej kultúry v Základnej si dvojhodinové ochutnávanie škole B. Radičevića v a výmenu staroBoľovciach sa netra- Škvarkové bagáňe dávnych receptov. dičným vyučovacím starkej Anky Dopracovali sme spôsobom dostávaHalajovej sa k poznatkom me k rôznym výchoo tom, ako sa niediskám. Tentoraz kedy dávno sme sa zoznámili s tradičnými jedlami slovenskej – a k tomu boľovskej – kuchyne. Žiaci staršej vyučovacej skupiny si vybrali túto zaujímavú tému a pristúpili k nej veľmi zodpovedne. Zaplánované bolo, kto nám na hodine predstaví slovenské tradičné jedlo a taktiež aj kto ho bude degustovať.

Plánovite a načas boli oslovené staré mamy, na ktoré môžeme stále počítať, že nám pomôžu, a tak sa v stredu 16. marca 2011 vo večerných hodinách začalo rozkrúcať klbko zašlých čias.

Isteže nie je ľahké mať hodiny vtedy, keď nikoho niet v škole, keď sú všetci kamaráti už dávno doma a ľubovoľne trávia

žilo, aký jedálny Pirohy Anky lístok Tomanovej mali naši predkovia v priebehu týždňa a ktoré jedlá bývali na stole.

Dozvedeli sme sa aj to, ako sa pripravoval chlieb, ako sa stolovalo a komu patrilo ktoré miesto za stolom. K celkovému dojmu nám pomohli ilustrácie z monografie Zuzany Chalupovej, do ktorej sme nazreli, keď bolo treba niektorý nejasný detail zrekonštruovať.

Veď sú olejomaľby kovačických

Alisa Oravcová predniesla tanec na pieseň Vôľu nemám Najmladší členovia SKOS Detvan ako včielky

Masky – mačky

ka Alisa. Posledným bodom programu bolo predstavovanie masiek – tie najkrajšie boli odmenené sladkosťami.

Bol to skutočne zábavný večierok v miestnostiach vojlovického spolku. Úsmev na tvárach je najdôležitejší a ten nechýbal ani v jednom okamihu.

Marína H.

Martina Gajanová ako gitaristka

insitných maliarov celá obrázková rozprávka o živote našich predkov...

Konštatovali sme, že sú Varená makové pirohy starkej Anky kukurica, Tomanovej veľmi chutné, že ktorú pripravil sú škvarkové Michal Klinko bagáňe starkej Anky Halajovej úlohu nám zostalo výborné, a že prakticky si vyskúšať tá varená ten-ktorý recept a na kukurica posyMak na nasledujúcej hodine paná makom, posýpanie opísať všetky dojmy. ktorú nám varenej Tento recept pre pripravil Michal kukurice hodinu slovenského Klinko (otec jazyka s prvkami nášho žiaka Darka), môže v úplnosti národnej kultúry zostavili žiaci vystriedať všetky maškrty, staršej skupiny slovenského jazyka s ich učiteľkou v Boľovciach. po ktorých ináč siahame v obchode. Vďaka Anke Viera TOMANOVÁ Klinkovej (Darkovej matke) ľahšie sa nám zapisovali tie recepty a postup prípravy nám bol pekne vysvetlený.

Zaspomínali sme si ešte na haruľu, jedlo pripravované so strúhanými zemiakami, gerhéňa, strúhanú tekvicu zapekanú s kukuričnou krupicou, geleďiňe, varené zemiakové buchty, v ktorých je slivka, ako Posedenie pri tradičných pochúťkach: aj na šúšťovňíky a mako- (zľava) Ivan Košút, Martin Toman, Anka Klinková (matka žiaka Darka Klinka) a vý rejteš. Na domácu Danuša Tomanová apríl 2011 |

vzlet | 11

úrovne obcianskej spolocnosti

Bojkot autobusov Montgomery (Montgomery bus boycott)

trvajúcich protirasistických V päťdesiatych protestov a vzniku hnutia za rokoch 20. storočia v južných občianske práva štátoch USA (Civil Rights segregácia a rasoMovement) v vá diskriminácia USA. Známy bola súčasťou prípad sa vraj každodenného udial takto. Dňa života. Černosi 1. decembra nesmeli ísť do tých 1955 čierna istých reštaurácií, krajčírka Rosa kín a škôl, kde aj Parksová belosi a segregácia nastúpila zadsa prejavovala aj nými dverami v používaní prosa sadla si do triedkov hromadnej Rosa Parksová prednej časti dopravy (autobuautobusa. sov). Najmä v meste Nad Rosou Montgomery (štát sa onedlho pristavil beloch, Alabama) platil segregačný očakávajúc, že Rosa vstane zákon, podľa ktorého černosi a uvoľní mu miesto. Keď smeli využívať autobusy iba za špecifických podmienok. Mohli Parksová odmietla belochovi uvoľniť miesto, vodič zastavil totiž nastupovať iba zadnými dverami a pokiaľ bol autobus v autobus a najprv sa pokúšal Rosu dostať preč zo sedadla. prednej časti plný, ktorýkoľvek Parksová aj ďalej odmietala černoch musel nastupujúcim poskytnúť svoje miesto v belochom uvoľniť miesto. autobuse belochovi, a tak ju Jedna maličkosť pohla na mieste zatkli a odviedli zmenou v dejinách a stala policajti. Uväznili ju a odsúdili sa symbolom veľkých a dlho

– Parksová musela platiť pokutu vo výške 14 dolárov, čo v tom čase nebola malá suma...

Reakcia bola na vtedajšie pomery prekvapujúca. Došlo k bojkotu mestskej autobusovej dopravy (tzv. Montgomery Bus

Boycott), ktorý trval viac ako rok. Väčšina čierneho obyvateľstva mesta Montgomery (asi 50

000 obyvateľov) sa zúčastnila v bojkote, zatiaľ čo väčšina autobusov stála kvôli nedostatku cestujúcich. Bojkot viedol vtedy menej známy Martin Luther King, ktorý neskôr dostal Nobelovu cenu za mier za svoje úsilie zrušiť rasovú segregáciu a diskrimináciu v USA prostredníctvom občianskej neposlušnosti a iných nenásilných metód.

Po vyše roku Najvyšší súd v USA rozhodol, že segregácia v autobusoch je protiústavná, a tak sa postupne začala rušiť rasová segregácia. Napriek všetkému rasové predsudky – najmä v južných štátoch USA – pretrvávajú dodnes.

Boris BÍLEK Použité fotografie z internetových zdrojov

,

Facebook alebo esemesky – rýchlejšie na ceste k partnerovi Takmer štyri z piatich žien a traja z piatich mužov veria, že esemeskovanie, písanie na Facebooku alebo iné komunikačné možnosti sociálnych sietí urýchlia medzi dvojicou, ktorá spolu flirtuje, sexuálnu aktivitu.

Vyplýva to z výskumu cudzozemských magazínov, v ktorom sa zúčastnilo 1 200 žien a mužov.

Z prieskumu vyplynulo, že laptopy a mobily s prístupom na internet sú nové hračky, ktoré vedú naše cesty priamo do spálne. Až 80 percent žien a 58 percent mužov si myslí, že nástroje sociálnych sietí urýchlia sex medzi dvojicou, ktorá do komunikácie vstupuje s úmyslom randenia alebo flirtovania.

Číslom 1 pre milencov zostáva esemeskovanie. Podľa prieskumu, práve pravidelné písanie správ svojmu partnerovi pomáha milencom

lá. U žien je to však až o 150 percent viac. Ženy skrátka baví vypisovanie zamilovaných či flirtujúcich esemesiek.

Respondenti prieskumu priznali, že už pred samotným začatím partnerského vzťahu využívali v rámci zoznamovania sa či dohadovania rande prostriedky internetu a sociálnych sietí. Až 65 percent opýtaných dostalo pozvanie na rande prostredníctvom e-mailovej správy, 49 percent prostredníctvom správy na Facebooku. zostať v „intímnom kontakte”.

Aj v prípade, že dvojica Zaujímavosťou je, že o 39 per- začne spolu randiť, internet sa cent mužov radšej esemesku- stáva súčasťou vzťahu. Vďaka je svojej partnerke, ako zavo- sociálnym sieťam si (predovšet-

12 | vzlet | apríl 2011

kým) ženy zvykli pozerať profil ex-partneriek svojho súčasného priateľa.

Z opýtaných to potvrdilo až 72 percent žien, ktoré profily vyhľadávali na Facebooku.

Sociálne siete sú zároveň prostriedkom na živenie nádeje v zlomených srdciach po rozchode. Až 81 percent opýtaných priznalo, že ani po rozchode si svojho bývalého nevymaže zo zoznamu priateľov na Facebooku a až 75 percent opustených pravidelne sleduje profil svojej bývalej lásky.

Podľa internetu: *MaRíNa

Rekordy

BAMBUS (Bambusa)

– najrýchlejšie rastúca rastlina a najvyššia bylina na svete

ZO SVETA RASTLÍN (5) Pripravuje: V-v VALENTÍK

BAOBAB DLAŇOVITÝ

(Adansonia digitata) – najmohutnejší listnatý strom Kmeň baobabu môže dosiahnuť v priemere až 12 metrov. Pritom aj tí najunikátnejší jednotlivci dosahujú pomerne malú výšku – 30 metrov.

Mohutné konáre vytvárajú obrovskú korunu, ktorá môže mať v priemere až 50 metrov. Samotný kmeň vyzerá ako zrastené menšie kmene.

Areál baobabu dlaňovitého je rozľahlé územie tropickej Afriky. Obľubuje skôr suchšie oblasti. Možno ho vidieť v opadavých a poloopadavých lesoch, ako aj na otvorených savanách.

Pre oblasti, v ktorých sú baobaby zastúpené, je príznačné striedanie suchého a daždivého obdobia. Ich korene sú mohutné a veľmi dlhé, keďže musia rastline zabezpečiť dostatok vlahy v sypkých až piesčitých pôdach, v ktorých sa dažďová voda rýchlo stráca.

Pozoruhodnosť a jedinečnosť týchto stromov vyplýva, samozrejme, z ich mohutného kmeňa. Tento kryje väčšinou veľmi hladká a jemná borka.

Tesne pod povrchom obsahuje zelenkavú fotosynteticky aktívnu vrstvu, s ktorou dokáže využívať energiu slnečného žiarenia aj v čase, keď nemá listy. Hlbšie pod kôrou sú uložené hrubé a pevné vlákna, ktoré chránia drevo pred ohňom a čiastočne zmierňujú straty vody v období sucha. Pod nimi sa nachádza vlastné drevo, ktoré ma tiež vláknitú a pórovitú štruktúru a slúži ako zásobáreň vody.

Citáty

Mesiac – náš spolucestujúci

Pripravila: V. VALIHOROVÁ-FILIPOVIĆOVÁ

na orbitálnej dráhe okolo Slnka

Dobrý priateľ prinesie piecku, keď svet zasype sneh. Čínske príslovie

VEDELI STE, ŽE...

Priateľ – niekto, pred kým môžeme myslieť nahlas.

Ralph Waldo Emerson

... priemerná vzdialenosť Mesiaca od Zeme je 384 400 km. ... priemerná rýchlosť krúženia Mesiaca je 3 680 km/h. ... priemer Mesiaca je 3 476,6 km. ... Mesiac sa od Zeme vzďaľuje asi 4 cm v priebehu jedného roka.

Iba tých pokladám za svojich priateľov, ktorí sú takí smelí, že ma upozornia na moje chyby.

René Descartes Chváľ priateľa verejne a karhaj ho medzi štyrmi očami.

Leonardo Da Vinci

Pripravuje: V. LOVÁSOVÁ

Pôžičky z priateľa robia nepriateľa.

Slovenské príslovie

Falošní priatelia sú ako tieň. Vidíš ich len za svetla.

Ibrahim Maiga Priateľ, ktorý sa dostal k moci, je stratený priateľ.

H. B. Adams Málo priateľstiev by zostalo, keby každý vedel, čo o ňom za chrbtom hovorí jeho priateľ.

Blaise Pascal

Pripravuje: VVF

Nevieš, kto ti je priateľ, kým sa pod tebou nepreborí ľad.

Eskimácke príslovie Malá láska sa časom zmení v priateľstvo, veľká v nenávisť.

Edmondo De Amicis

Malajským slovom bambus je súhrnne označovaných asi 45 rodov jednoklíčnolistých rastlín čeľade lipnicovitých (Poaceae). Spolu ich je asi 600 druhov. Bambus sa botanicky nepovažuje za strom, ale trávu. Jeho príbuznými sú pšenica, kukurica alebo raž.

Niektoré druhy bambusov sú schopné za 24 hodín vyrásť od 70 do 100 cm a viac. Botanici zaznamenali rekordný údaj – bambus madake za 24 hodín vyrástol až o 132 cm. Bambusové steblo spočiatku rastie skoro 1 mm za minútu. Rastie takou rýchlosťou, že je možné dokonca počuť jeho rast. Sprievodným javom klíčenia výhonkov je zvláštne tlmené šušťanie, niekedy aj praskanie.

Je to aj najvyššia bylina na svete. Steblá niektorých druhov bambusov za krátke rastové obdobie dosahujú výšku 30 a niekedy 36 m s priemerom stebla 25 až 30 cm.

Listujeme v Slovníku cudzích slov – kanón – zbraň veľkého kalibra; delo – kánon – súhrn pravidiel, zásad, predpisov, smerníc – kantína – menšia predajňa potravín a nápojov na pracovisku, v kasárňach a pod.

– kapela – súbor hudobníkov, obyč. s dychovými nástrojmi – kapitulácia – vzdanie sa, poddanie sa porazeného vojska – kapsicín – pálivá látka alkaloi-

dovej povahy, ktorú obsahuje napr. paprika – karafa – fľaša so širokým dnom a tenkým hrdlom – karakum – stredoázijská púšť alebo polopúšť – karát – klenotnícka váhová jednotka na drahé kovy a drahokamy; miera čistoty zlata – karbofer – indikátor (merač) na zisťovanie banského plynu v baniach

apríl 2011 |

vzlet | 13

vaša tvorba

Práce pre rubriku Vaša tvorba môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Prečo mám rada Slovensko?

Prečo mám rada Slovensko? Dosť ťažká otázka pre piatačku, čo poviete? No ale, čo už, začnem pekne podľa poriadku a od začiatku...

O Slovensku som predtým vedela len z maminho rozprávania; rozprávala mi o tom, aká je to pekná krajina, že sú tam Vysoké a Nízke Tatry, rieka Váh, rozprávkové zámky a kaštiele a prekrásne staré mesto Bratislava.

Nevedela som si to ani predstaviť a túžila som navštíviť Slovensko.

Bolo leto a pretože k letu patria aj horúce dni, bolo horúco, bol august a ešte stále trvali prázdniny. Moja rodina, môj brat Igor, moja mama a ja sme sa vybrali na Slovensko. Otca sme nechali doma, lebo mal pracovné povinnosti. Predsa sme sa tam nevybrali sami, šli sme tam s takým pekným podujatím, ktoré sa volá Detská svadba. Je to vlastne detská hra na svadbu – tak ako sa voľakedy deti v našej dedine hrávali v dlhé letné dni. Stálo to za to. Pozreli sme si krásy mesta Trenčín a dedinku Hrušov.

V Trenčíne sme videli katov dom zriadený ako múzeum, Trenčiansky hrad, o ktorom sme počuli rôzne historky, uvideli sme aj sokoliarov a ich sokolov a prekrásny bol aj výhľad z hradu na hory, doly, rieky, mesto a katolícky kostol.

V Hrušove na Hontianskej paráde Ivana Ďurovková z Kysáča bolo veľmi rušno.

Spali sme v škole na podlahe, ale nám to neprekážalo. Bol to obrovský zážitok. Pozreli sme si vystúpenia rôznych folklórnych súborov a tiež sme vystúpili na javisku v podobe hradu s dvoma vežami. Ako sladký bonus po dlhej a namáhavej ceste po Slovensku bol sedemdňový pobyt v Bratislave, kde sme išli len my traja.

Tam sme si pozreli Bratislavský hrad. Budem úprimná, ten Trenčiansky je krajší. Pozreli sme si aj Devín a bol tam festival historického šermu, stredovekých tancov a kostýmov a môjmu bratovi sa najviac páčili stredovekí rytieri; s nimi sa aj fotografoval a obliekol sa ako rytier – na hlave mal helmu, v jednej ruke meč a v druhej štít. Z hradu Devín zostali len zrúcaniny, mama mi hovorila, že niektoré časti sú ešte z čias Veľkej Moravy a z hradu je prekrásny pohľad na sútok rieky Moravy a Dunaja. Videli sme aj pekné bratislavské námestia, sochy a živých ľudí, ktorí sa na sochy podobali, napríklad sochu Čumila a jeho živého dvojníka, potom skutočné a živé sochy paparacca a napoleónskeho vojaka, ako aj peknú sochu známeho spisovateľa Hansa Christiana Andersena a na hrade sochu Svätopluka. Ochutnali sme všelijaké slovenské špeciality, ako napr. bryndzové halušky. No museli sme sa už pobrať domov do Kovačice, lebo sme minuli všetky peniaze a už sa mala začať aj škola. Tu sa naše putovanie skončilo, ale nie navždy. V zime sme sa zase vybrali na Slovensko, presnejšie do Krpáčova v Nízkych

14 | vzlet | apríl 2011

Tatrách, na lyžovačku. Bolo to fantastické!

Naučila som sa lyžovať, pričom som pozbierala aj niekoľko modrín. Uvidela som Slovensko pod snehovou pokrývkou – lesy sú vtedy nádherné, žblnkot horských potôčikov je nezabudnuteľný, navštívili sme aj Brezno a videla som aj medveďa.

Nie, medveďa som nevidela, iba žartujem, ale v Nízkych Tatrách sa vraj dá vidieť aj medveď, a verím, že sa tam niekde skrýval.

Vráťme sa k otázke: Prečo mám rada Slovensko? Je to pre jeho krásu a nezabudnuteľné zážitky, ktoré som si zo Slovenska priniesla.

Neviem to presne pomenovať, ale stále ma niečo láka znovu navštíviť to naše Slovensko.

Hana Čížiková, ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Dievča v mojich predstavách Ako každý chlapec, tak aj ja mám predstavu o dievčati, ktoré by som chcel mať. Chcel by som, aby bola blondínka s dlhými vlasmi, ktoré by jej žiarili ako slniečko. Aby mala oči hnedé ako ten najzrelší gaštan, aby bola vždy veselá a nasmiata. A keby som bol chorý, aby ma svojím krásnym úsmevom obšťastnila. Nechcel by som, aby fajčila a pila. Dievča v mojich predstavách musí vedieť navariť a upratať dom, nesmie byť lenivá ako Ťapákovci.

Mala by sa s láskou starať o naše deti, ak ich budeme mať. Chcel by som, aby bola múdra a vzdelaná, aby mala nejaké zamestnanie. Najviac by som si však prial, aby ma mala rada.

Dominik Zloch, ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Mal som raz lásku Láska je výnimočná. Každý človek a každé dieťa sa musí v jednej chvíli zaľúbiť. Ja som raz mal lásku, ktorá sa neskončila práve najlepšie. Bol som žiakom šiestej triedy, lásku som dovtedy nepocítil, ani som na ňu nemyslel. V jeden školský deň som uzrel dievča, ktoré sa mi zapáčilo. Jej meno neprezradím, ale väčšina mojich kamarátov vie jej meno. Na začiatku sme boli len kamaráti. Obyčajne sme si písali cez počítač a stretávali sme sa v škole.

V tom období sme spolu mávali telesnú výchovu.

Vtedy sme žartovali a dlho rozprávali. Časom som ju zachcel a naša láska rástla. Bola dievčaťom mojich predstáv. Bola! Od dvanástich narodenín sa to zmenilo. Moja láska zmizla. Ale ešte dodnes iskra lásky žiari v mojom srdci. „Láska, láska, kde ťa ľudia berú...“ Keď to spoznám, možno vtedy nájdem lásku, ktorá sa neskončí smútkom.

Martin Chrťan, ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

V ruke kniha a za oknom tak krásne sneží Prečo sa už nezačnú prázdniny?! Viem! Len teraz sa začal druhý polrok, ale...

Vonku je tak pekne, všetko je biele, deti sa hrajú. A my žiaci? My doma sedíme s knihou v ruke. Či sa to niekto pohráva s nami? Chcem byť aj ja dieťaťom, chcem sa aj ja hrať teraz, kým

je na to ideálny čas. Skôr, kým som bola mladšia, vôbec som nemala rada sneh. Mala som rada leto. Ale teraz som zistila niečo nové: sneh je zábava! V lete ideme k moru, kúpeme sa, ale v zime máme guľovačku. Veď nemôžeme z vody urobiť gule. Nie? Tak pekne sneží... Ach, tá nudná škola. Prečo sa už nekončí? Veľa učenia a málo času na hru.

Je večer. Vonku je tak pekne. Všetko je ľadové, mrazí. Iba biela snehová pokrývka naširoko-naďaleko a stopy – zvieracie a ľudské. Sneh je na každom kroku. Jedle akoby pozerali na mňa a spolu sa tešíme zo snehu. A tak sa ďalej prechádzam a pozerám sa na sneh, ktorý mi dáva inšpiráciu na písanie. Dáva mi ideu.

Mám rada sneh. Prináša novú krásu našej dedine. Je čistá a biela. A tiež prináša aj to, čomu sa žiaci najviac tešia: zimné prázdniny, ktorými sa končí prvý polrok...

Alena Petríková, ZŠ Mladých pokolení v Kovačici Vonku padá sneh, krásne sneží. Drobnučké ozdobné kryštáliky padajú a utvárajú bielu pokrývku v okolí. Je to rozprávkovo-čarokrásny obraz nádhery. Akoby nás biele rúcho pošepky hnalo von nadýchať sa čerstvého vzduchu a všetky záväzky ponechať na neskoršie. Ako sa vyhnúť takému lákadlu? Z izby sa na ulicu dívajú zamrazené okná, je hustá hmla. Neprekáža mi ani mráz, ani všetok chlad, ale kniha, tá akoby okovaná na rukách, mi veľmi prekáža. Kým sa učím, v myšlienkach sa mi vynára sneh, ktorý zmizne za okamih a ja nevyužijem jeho prepych.

Pôžitok zo snehu si môžeme príliš málo vychutnať počas školy, ale môžeme aspoň občas vykúkať von na zimné kúzla, pokým prevraciame ďalšiu stranu nášho neúprosného osudu pri knihe.

Tatiana Bírešová, ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Stará mama Moja stará mama sa volá Katarína. Má hnedé oči a šedé vlasy. Vždy má pre mňa nadostač času.

Keď som bol mladší, čítavala mi rozprávky od Pavla Dobšinského. Vždy som ju pozorne počúval. Najradšej som mal rozprávku O dvanástich mesiačikoch, ktorú som zakaždým oduševnene počúval. Ona zasa rada počúva slovenské piesne z rozhlasu, ktoré si rada i zaspieva. Vo voľnom čase sa venuje pestovaniu kvetov, a má rada aj prácu v záhrade. Varí veľmi chutné jedlá a pre svoje vnúčatá chystá lahôdky, vie, že nám rovnako dobre chutia vtáčie mlieko, pudingy a rôzne ovocné koláče.

Má nádhernú zbierku výšiviek, vyšitých jej usilovnými rukami. Často sa rozprávame na rôzne témy a chodievame spolu do kostola. Teší sa, keď sa spolu modlíme, ako i z mojich výstupov na javisku a mojím výborným známkam. Počas víkendu, keď mám viac voľného času, pomáham jej v prácach na dvore a v záhrade, ako napríklad hrabličkujem lístie a zalievam zeleniny. Rád sa starám o mačky a psa, nachovám ich, často pohladím.

Moja stará mama je dobrá, schopná, usilovná, vytrvalá, pre každého má porozumenie. S veľkou láskou sa venúva nám vnúčatám, a preto ju máme veľmi radi.

Michal Belička, ZŠ svätého Savu v Báčskej Palanke

Necítim tvoj bôľ Necítim tvoj bôľ, pretože ho nechápem.

Ináč by som všetko mohla, všetko by som smela.

Nechajte ma a nechajte moje oči!

Nechajte moje srdce!

Moje meno, môj život, nechajte!

Prejdite...

Nepotrebujem vôbec nič, pretože necítim tvoj bôľ.

Nemám záujem o teba, pretože nie som ty.

Kráčala som ulicou, plná nádeje, tíško som vyslovovala tvoje meno, keď práve si nadišiel ty.

Vtedy som zistila, že môžem byť sama.

Už nemilujem ťa, môžem bez teba...

Tatiana Krížová Selenča

Možno

Jelena Kuzmićová Belehrad

Nezvládam Na svete je toľko slov, žiadne však nestačia opísať mieru lásky voči tebe...

Veľmi ťa milujem, vieš to i sám, a vieš i to, že na každé tvoje slovo ja pristávam.

Na svete je mnoho zlých ľudí, ale ani jeden človek, ktorý moju lásku voči tebe zruší.

Mám ťa veľmi rada, pravda, vieš to i sám, ale predsa to už s tebou nezvládam.

Možno sa pozeráš na toto modré nebo, čo nás jediné spája.

Možno ti v oku slza zaiskrí a mňa akoby zaviala.

Keď sa pozrieš na hviezdy, možno ti ukážu moje oči, ktoré sa jagali v tvojej blízkosti.

Možno sa pozeráš na toto žlté slnko, ako narcis v záhradke.

On sa mu usmieval práve tak, ako ja tebe.

Možno ti vôňa jarného rána pripomenie mňa.

Vtedy, keď začneš nový život, keď zabudnutie bude svieže…

Anna Sabová Báčsky Petrovec

*

Za ruku drž ma, keď ma život zrádza.

Buď mojou láskou keď ma láska zvádza.

Buď mi riekou, do ktorej zahodím všetky ukryté tajomstvá.

Buď mi ránom, nech sa zobudím pri tebe.

Buď mojím mačiatkom, nech sa v nás prebudí neha.

Buď mojím kvetom, nemaj strach – nikdy neuvädneš.

Buď mojím, čo nám ešte pre šťastie chýba!?

Si moje nebo a ja tvoja zem.

Anna Sabová Báčsky Petrovec

Ivana Faďošová Selenča

Môžem bez teba Už ťa nepotrebujem, celkom som si zvykla bez teba.

Už mi nechýbaš, od teba mi už nič netreba.

Rubriku Rozlety v tomto čísle ilustrovala Marína Strakúšeková z Kovačice.

apríl 2011 |

Práce pre rubriku Rozlety môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

vzlet | 15

Ján Litvák

, Zlost

...to je to: vo vás ani stopy po vznešenej hrdosti ohrdnutej mučeníckej neviny.

Richard Weiner Možno ju dokonca naozaj poznám, dôverne, akoby sme spolu čosi mali, také veci sa mi zdajú nevysloviteľné, keď ich pocítim. Aj keď je nahá, jej výraz začína uchom, obrovskou tepanou náušnicou, väčšia nebola.

A jej nahota potom pokračuje až k zemi.

A jej nahota je premyslená, prešpekulovaná.

Káže prešacovať, oprobovať a vyskúšať.

Ako by som sa len prisal a cudzopasil, ale okrem toho je veľa viacerých dráždivých márností.

Ja som iba zodvihol jej nohavičky.

Dovysoka, akoby som si šiel slávnostne priťuknúť, trebárs na jej zdravie. A možno si ju dokonca nasilu vybavujem touto udalosťou, ktorá sa viaže k nej. A akokoľvek sa mi to deje, iba doplendám nohy a doprepletám ich k pustoprázdnej podrobnosti, ako je táto, ako ich je veľa. Prebehnú a raz sa im vráti dobré meno.

A ja by som teda rád prepašoval zopár sporných okamihov, aby mohli naplniť svoje poslanie v iných pustošinách, nie ako utečenci z pustošín terajších, skôr ako zvedi. Sú dôstojnejší a hľadaní. Sliedi sa po nich , verí sa, že sú statoční.

Ona teda utajila čriedu chlpov do nohavičiek, ale niektoré hneď vykukli, zhoršovalo mi to reč, ktorú som teda nepredniesol, a to je škoda, lebo niektoré závažné písmená som už mal nachystané.

Možno si ju však zamieňam celkom diskrétne s inou dievčinou, ale zlomyseľnosť v tom nevidím. No čo by ma k tomu dohnalo?

Stál som nad ňou v električke, a ona nahliadala v Kafkových poviedkach nejakú somarinu. Domnievať sa mohla dokonale opovržlivo, a možno jej bolo spočiatku smiešne a malicherné, ako jej čítajúc zákerne ponad rameno spopod záchytnej žrde civiem na prsia, ale nemohla to byť jej prvá takáto skúsenosť.

Ako som tak stál nad jej rozpoložením nezdržanlivo nahnutý, akoby som seba utrúsil, akoby som seba predklonil utrúsiť jej do náručia lichôtky, alebo pripodotknúť čosi grobiánske a sprosté, vyrútil sa z nej pohľad, akože tvárou tvári naprotiveň odzbrojiť akýkoľvek môj zámysel, povedzme aj žiadny zámysel.

Uhranúť vedia, bosorky.

A potom medzi sebou sácať krásnych princov pohľadmi, domýšľavými spôsobmi rozohrievať svoje žiadze, ježibaby a čarodejnice, beštie, čo budeme robiť?

Električka.

Dva rady sedadiel plné upotených svedkov, zlomyseľne sledujúcich môj záujem.

Dva škodorady, nič viac.

Dievčina, čulá a príčetná, trasie pi*ou.

Vyprostiť okamih z prepadliska času, to by som chcel, a hľadať prostoreké slová, ktoré by o ňom vytárali všetko, ako malé deti, narýchlo, až by sa trochu zajakávali.

Keď o tom nemám s kým hovoriť, génius hriechu vychrchláva z mojich upísaných útrob jedy do nepripravených uší alebo jedy na papier, krágľuje, reže a morduje tam štýly, pokúša ľudí na ulici spôsobmi, ktoré by znepokojili aj kaktus.

Nechcem popierať tento deň, stačí obšírne

16 | vzlet | apríl 2011

vstúpiť, ale musí to byť, že sa odohráva takto hanebne?

Ja s tým nesúhlasím.

A dievča by zašepkalo Dosť dosť, s tým nič nemám.

Nikdy som nekričala.

Preboha vás prosím, prestaňte.

A ja zase Nie, nemôžeme potichu vyhovovať týmto surovostiam, som jemný človek, čítate poéziu. Nikto odomňa ani od vás nemôže žiadať, a tak ďalej.

Akým teda neprávom?

Darebáctvo. Zločin. Kratochvíľa Vševediaceho.

Zbabelo tam hore v dobre utajenom kúte, aj keď sa tu budú štvrtiť deti?

Ale cestujúci by iste dievčaťu naznačili, že zrejme šialený, vyplašili by spred osídel, porobili by mne, čo sa robí bláznom, odviedli dakde v okovách.

Alebo vybehnúť dlaňou po stehne, zašantročiť prsty pod rozkrokom a hrdlo obete tresne pazvuk o záchranu.

Skokom prídu lžimoralisti a povedú labyrintami do pivnice, kde navedú tehly, aby sa mi zošplhali múrmi ku skrvaveným nohám.

Do žalára.

Tam by ma chceli vylákať po poskytnutí krpatej a malichernej zámienky, ale nepochodia. Pracujem odborne, postupmi opatrnej, akoby váhajúcej, skrytej, temer vôbec nepostrehnuteľnej ukrutnosti. Podáte ruku a prstom mimochodom poukážem na kaluž, v ktorej leží dolu tvárou.

Nositeľka obrovskej tepanej náušnice. Jedy mi ponúkla medzi maškrtami, ako potkanovi, už putujú, možno čoskoro omráčia hlavu a na mňa skočí tma.

Za takých okolností by som možno radšej spisoval túto historku.

V temnotách zabudnutej miestnosti, naslepo, nič predo mnou, ani za mnou, nič ponajviac ak jedna lakomá sviečka, u ktorej tma ponižujúco dranká kúsky svetla, aby mohla pohľadu naskytnúť, čo utajuje.

Spústy hávede, šarkanie hovná a posledného krehkého štylistu.

Rozpísanú má košatú scénu s bičovaním. Čo veta to verš.

Jeho nadanie sa potuluje a plichtí po písacom stole, štverá sa ním, aby drzo vtrhlo medzi tieto zháčené písmená.

On som ja.

Jeho riadky zoširoka a pozvoľna vtekajú do mojich, pária sa s nimi, obtierajú, chmatkajú a láskajú svoje dotyky uprostred obchvatov pera, ktoré hocikedy bez pobádania a handrkovania vycvála na papier, lebo tam rado úchylne a beštiálne súloží s intelektuálnymi a šarmantnými bodkočiarkami, okrôchanými prízvukmi a hŕstkou telnatých nadávok.

Taká teda miestnosť.

Pracovňa.

Posteľ (nepožalujeme rovno, že truhla, okupovaná, drancovaná bielizňou, v ktorej nikto nikdy nemal rád.)

Scody, zaliezajúce zvonka pod dvere, pozývajú jeho kroky sem. Nimi On príde pyšne odsotiť rastliny a sekerou rozfakliť vyzlečenú zem, uvrhne poslednému vyvanutiu do chrápov, ale nikto nesmie vypotácať smútok lepšie. po ní že ný u ra ze ný o kla ma ný Tieto verše zavŕšim dvoma výkričníkmi a havarovaným otázkovníkom, ale prečo som kde prestal, už je predsa vyjasnené, už pred lubom.

Foto: LIC

próza JÁN LITVÁK (1965 Bratislava), prozaik, básnik, prekladateľ.

Absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave.

Pracoval v Kultúrnom týždenníku, Literárnom týždenníku, Dotykoch a v denníku SME. Zaoberá sa pestovaním biozeleniny a semien starých odrôd. Knihy próz: Samoreč (1992), Gandžasan (1999), Pijem vodu z Dunaja (2006), Bratislavské upanišády (2007).

Škodorady, tam to.

Provokujúci prorok provok. Aha. Škodorady. Električka. Deň blúznivejší ako noc Krúdí, keď mladučkí chlapci vyzliekajú z kože najstaršiu ženu kmeňa a v maloletých orgiách pária svoje pospolné navzájomnosti.

To všetko sa iba mení, jedna podoba znehybňovaná do ustrnutých premien. Všetko je rovnaké. Rozmaznáva ma to, a mám podozrenie, že práve tomuto som dlžný. A prečo len podozrenie a nový záujem, hlbší. Bez pochybností a samopašného zvažovania, keď je tu už temer kliatba, skoro rukolapné prekliatie.

Nie, všetko sa iba mení sebe navzájom, tomu som dlžný.

Ale ja som skôr na ženy. Kvapkajúca voda vydrapila spáča snu. Ona je skôr na ženy.

A vypestované upodozrievanie neupodozrievalo. Čo povedať, ja tiež? Duchaplné? Silní mlčia?

Ak by tu bola ešte jedna, každý by mal svoju.

Ešte svoju jednu by mal každý, keby tu bola. Svoju akosi navyše? Alebo porcovačka?

Tak dlho som nemala.

Dlho, ty. Ani? Ani ani. A ako, ktoré kedy teraz na mysli? Alebo na mysli ako?

Predstava, ako skáče do taktov řízné dechofky ma vysoko vzrušila.

Nerozumiem. A chápať, ak chcete? Ak nechcete, nechcete až kam? Ak chcete, odkadiaľ? Až odkiaľ kam nechcete chápať nepochopiteľné, keď všetko sa iba podobá sebe navzájom? Alebo nepodobá? Nelíši?

Všetko je naraz? A ľudia sú potom načo predpojatí?

Len aby mohli hocikedy ukájať svoje škaredé chúťky po potrestaní? A akože vôbec predpojatí, čo je to? Stanovisko? Pohľad?

Hajzli.

Len, teraz sa vyvarovať seba. Ale v mene čoho?

Občas sa treba niečoho vyvarovať, ale najčastejšie, najčastejšie v mene čoho?

Bol záhyb priezračného.

Teraz, to je najčerstejšie.

Neepické navršovanie veľa podrobností za záhybom hriech Teraz v mene vzájomnej podoby čohokoľvek On príde už sa neznepokojuje lebo nemá žiadne odpovede ktorými by odpovedal na tie žiadne znepokojujúce otázky ktoré nemá

knihy

Dejan Stojiljković: Konstantinovo raskršće

cenu dostala iná kniha. Bez ohľadu na všetko, Stojiljković svojím prvým románom dokázal, že v Srbsku je možné byť autorom bestselleru i keď ide o fantastickú alebo hororovú prózu s námetom z nášho históriou presýteného lokálneho priestoru.

Kniha má 261 strán, vydavateľom je Laguna.

Janko TAKÁČ

Či sa nakoniec splnia sny Giambelliovcov, či si rodina aj naďalej udrží renomé na svetovom trhu – odhalí to spisovateľka v tomto napínavom a pútavom románe.

Oscar Wilde: Portrét Doriana Graya

Marína KRIŠKOVÁ

William P. Young: Chatrč

Nora Robertsová: Vila

Sú v živote rôzne veci a situácie, ktoré nás napĺňajú v istom okamihu smútkom i nádejou, prinášajú ohromné množstvo sĺz, ale po nich i úvahy o tom, že nádej v niečo lepšie a krajšie musí existovať. Zvláštnym spôsobom i mňa oslovila táto kniha, plná smútku, hnevu, no najmä nádeje a odpustenia. Je to príbeh o tom, ako sa veľká tragédia stretla s večnosťou. Šesťročnú Missy, najmladšiu dcéru Allena Philipsa MacKenzieho, uniesli počas rodinného výletu. Dôkazy poukazujú na to, že bola pravdepodobne aj brutálne zavraždená v opustenej chatrči v lesoch Oregonu. Polícia pátra po vrahovi, ktorý seba nazýva Little Ladykiller, a ktorý zavraždil už niekoľko dievčat. Štyri roky neskoršie, aj naďalej plný bôľu, otec rodiny Mack Mackenzie dostáva zvláštny odkaz, v ktorom ho niekto, podľa všetkého Boh, pozýva na stretnutie v nasledujúci víkend, a to práve na to strašné miesto, do chatrče v Oregone.

Vzpierajúc sa zdravému rozumu, Mack aj napriek tomu v to chladné zimné tmavé popoludnie prichádza do chatrče a vchádza do svojej najhoršej nočnej mory. To, čo tam uvidí a zažije, zmení ho navždy. Mack bol plný smútku a hnevu a pre Boha mal otázku: Prečo si to dovolil, kde si vtedy bol? Odpovede, ktoré tam dostal, iste udivia tak jeho, ako aj mňa a milióny iných čitateľov.

Zaiste, napísať knihu o rozhovore s Bohom, ktorá zaujme čitateľov v takej miere, že bola preložená do 35 jazykov sveta, je takmer neuveriteľné.

Kanadský autor William P. Young sa tu predstavuje ako výnimočný rozprávač, porovnávajú ho s Davidom Albaharim. Čitateľ tiež cíti uľahčenie spolu s hlavným hrdinom, Boh tu nehovorí len Mackovi, ale všetkým čitateľom. Kniha vás iste veľmi silne osloví. Dielo je preložené do srbčiny pod názvom Koliba, vydavateľom je Laguna.

Načo človeku celý svet, ak stratí svoju dušu?

Je to hlavná téma románu Portrét Doriana Graya. Mladý a veľmi pekný Dorian prichádza do Londýna a očaruje všetkých svojou krásou, čistou dušou a dobrým srdcom. Vďaka svojej kráse sa skamaráti s Basilom Hallwardom, mestským maliarom, ktorý si všíma Doriana zmyslom svojej tvorby a celého svojho umenia. Maliar sa rozhodne namaľovať jeho portrét a nikto si nevie predstaviť, ako ten portrét zmení život mladého Doriana a samého maliara. Okrem Basila Hallwarda pán Gray sa skamaráti s lordom Henrym, ktorý si myslí, že najdôležitejšie veci na svete sú mladosť a krása.

Dorianovi vštepil ideu, že môže pozmeniť svet za pomoci svojej krásy a mladosti, môže robiť všetko, čo chce, a nemusí sa báť toho, čo sa stane. Po prvom takom rozhovore Dorian bol veľmi stratený a nepáčilo sa mu to, čo mu radil lord Henry, lebo keby on robil všetko, čo chce, to by mu skazilo dušu... Po dokončení portrétu, maliar povolal Graya a Henryho pozrieť a oceniť jeho prácu. Bola to vynikajúca, ba najlepšia Hallwardova práca. Všetkým sa maľba veľmi páčila. Iba vtedy mladý pán Gray porozumel tomu, čo mu hovoril pán Henry, že to najdrahšie, čo má na svete, je vlastne jeho krása a mladosť.

Veľmi sa bál utratiť to bohatstvo. Myslel si, že lepšie je predať svoju dušu ako zostarnúť a stratiť svoju krásu navždy.

Avšak Dorian nevedel, že jeho žiadosť sa splnila. Odteraz nikdy nezostarne a nezmení sa – namiesto neho sa zmení jeho obraz, bude na ňom starý a hnusný, všetky Dorianove hriechy budú viditeľné len na tom obraze, pokým jeho tvár zostane mladá a krásna. Nikto iný nevidel ten hnusný a jedovatý obraz, len Dorian každý deň pozeral, ako sa mení a kazí jeho vlastná duša.

Hlavná myšlienka tohto románu je v odkaze, aby ľudia neboli ako Dorian a aby zachránili svoju dušu. Vieme, aká je teraz doba, každý si robí, čo chce, a každá žiadosť sa dá ľahko splniť, ale človek sa nezamýšľa nad tým, čo tá žiadosť spôsobí jeho duši. Dorian sa odlišuje od nás tým, že vedel, čo sa deje s jeho dušou, ale nedbal. Preto by sme my mali dbať na to, ako žijeme a čo robíme. Veď načo nám celý svet, keď stratíme svoju dušu?

Vladislava LOVÁSOVÁ

Tatiana Čekuškina JEVGENEVNA

Podľa legendy, kliny, ktorými

bol Ježiš Kristus pribitý na kríž, zmizli po jeho zmŕtvychvstaní. Jeden z nich bol vložený do koruny, druhý bol umiestnený na vrch kopije, pokým tretí bol pretavený na ostrie meča.

Ten, kto znovu zozbiera a dá dokopy všetky tri kliny, ovládne svetom… Na jar roku 1939 Heinrich Himmler daroval Adolfovi Hitlerovi mapu šiestich miest, na ktorých by mali byť schované tajomstvá prastarej árijskej minulosti.

Jedno z tých miest bolo v Srbsku, v meste Niš. O päť rokov neskoršie dôstojník nemeckého oddielu SS Heinrich Kahn sa konečne dostal k významnému miestu. Meč, ktorý hľadal Hitler, sa nachádza pod základmi antického Naisa, v zbierke zbraní veľkého rímskeho cisára Konštantína. Problém je len v tom, že Kahnovi na ceste stoja četnícky major Nemanja Lukić, veliteľ Wehrmachtu Otto von Fehn, taktiež spojenecké lietadlá-bombardéry, ktoré každú noc hrmia a osvetľujú nebo nad Nišom. Ako aj začarovaná krajina plná krvismädných upírov a vlkolakov...

Autorovi Dejanovi Stojiljkovićovi (nar. 1976) sa podarilo napísať opravdivý srbský bestseller, čiže knihu, ktorá sa za jeden rok dožila až 10 vydaní, preložená je do angličtiny a očakáva sa aj preklad do slovenčiny. Okrem toho, že roku 2009 Stojiljković za ňu dostal Cenu Miloša Crnjanského, kniha vyvolala mnohé literárne, ideologické a politické kontroverzie. Pripisuje sa jej historický revizionizmus (reevaluácia druhej svetovej vojny, nové videnie úlohy četníkov a ostrá kritika partizánov čiže komunistického hnutia v Srbsku), Stojiljkovićovi sa tiež vytýkalo, že jeho román o vlkolakoch a upíroch nepoukázal na niektoré iné veci, ktoré sa diali v Niši roku 1944 (ako napr. koncentračný tábor Crveni krst) a niektorí tejto knihe dokonca zazlievajú aj triviálnosť a populizmus (pravdepodobne preto, lebo je kniha lákavá a dobre sa predáva). Takáto hystericko-bláznivá „politická korektnosť“ domácich literárnokritických kruhov dosiahla svoj vrchol pri udeľovaní Ceny Národnej knižnice Srbska za najčítanejšiu knihu roku 2010 – napriek tomu, že Konstantinovo raskršće bolo reálne najčítanejšou knihou, spomenutú

Nora Robertsová je svetoznáma autorka romantických trilerov a historicko-ľúbostných príbehov, ktoré sa neustále držia na čele rebríčkov bestsellerov New York Times a jej knihy milujú čitateľky po celom svete. Niektoré z jej známych kníh sú: Smrtiaca nahota, Už môžeš snívať, Maják a iné.

Aj kniha Vila (v origináli The Villa) patrí medzi trilery. V tomto románe sa hovorí o tradičnej výrobe vína, ktorá sa prenáša z pokolenia na pokolenie. Členovia rodiny Giambelliovcov patria medzi usilovných ľudí, ktorí si už tri generácie zachovávajú tradíciu výroby vína a podľa kvality sú známi v celom svete.

Terézia je najstaršia žena, ktorá drží všetky opraty v rukách aj keď ide o rodinu, aj keď ide o prácu a víno.

Jej vnučka Sofia je veľmi šikovná v udržiavaní vzťahov s verejnosťou, ale udejú sa zmeny. Ona sa musí naučiť pracovať aj vo vinohrade, pritom jej pomáha Ty a ona jeho zaúča do svojej práce. Zároveň spolupracujú a pomáhajú si, postupne okrem tých pracovných medzi nimi vzniknú aj iné vzťahy.

Rodina sa stretáva s mnohými prekážkami a intrigami, keďže nevďační zaťovia chcú podrývať rodine pôdu pod nohami a podávajú informácie o jej podnikaní aj na takých miestach, kde by nemali. V takom prípade prichádza k zvratu udalostí, u niekoho aj k nešťastnému koncu, pokým na niekoho zmena situácie pôsobí opačne. Sofia je tá, ktorá sa stretáva s nenávisťou, snaží sa všetko priviesť na pravú cestu, a pritom jej hrozí nebezpečenstvo. Ale ženy v Robertsovej románoch sú silné a prekážky sú pre nich iba výzvou. Nielen Sofiu, ale aj jej matku postihnú zmeny aj v osobnom aj v profesionálnom živote.

apríl 2011 |

vzlet | 17

horoskop

Vedie: Jasminka ČINČURÁKOVÁ-GALAMBOŠOVÁ

21. 3. – 20. 4.

Aprílové žarty vám zrejme náladu nezlepšia. Ale všetko zlé je na niečo dobré, tak sa na tom tentoraz pousmejte. Veľmi sa do ničoho prvé dni v mesiaci nežeňte, urobte si krátku prestávku pri prvých znakoch únavy a nevšímajte si niečie uštipačné poznámky. Musíte stáť oboma nohami na zemi, nemôžete sa unášať fantáziou, ak chcete dosiahnuť uznanie a úspech a presadiť tak svoje plány. Nikoho si nepripúšťajte veľmi k sebe, aj keď vám to budú mať vaši spoločníci za zlé. Máte možnosť v týchto dňoch získať sympatie osoby, ktorú už dlho obdivujete.

21. 4. – 20. 5.

Nesťažujte sa priveľmi na osud, oveľa väčšie problémy majú iní ľudia. Viac sebadôvery vám prinesú vaše záľuby. Váš problém sa vám bude s odstupom času javiť ako maličkosť.

Nepodceňujte sa a nenahovárajte si, že ste neschopní hneď pri prvých neúspechoch. Nikto sa predsa nevyhne omylom. Vzchopte sa a začnite znova! Ďalšie dni si môžete upevniť vzťahy s príbuznými svojím príjemným a bezprostredným správaním. Nebojte sa byť viac výstrední a odvážnejší pri výbere a kombinácii svojho oblečenia a imidžu.

21. 5. – 21. 6.

V apríli sa nesnažte zbytočne o neuskutočniteľné veci. Každá minca má dve strany, nezabúdajte pri prípadnom spore. Nedajte sa uniesť emóciami a nerobte si falošné ilúzie. Ak sa budete riadiť vnútorným hlasom, vaša intuícia vás určite nesklame. K nerozvážnosti sa nedajte zlákať ani tými najsladšími rečami. Predposledný týždeň je naklonený zmierovaniu a zlepšovaniu medziľudských vzťahov. Naskytne sa vám príležitosť dať veci do poriadku, zvlášť ak máte s niekým nevyriešený spor.

22. 6. – 22. 7.

Aj keď nemáte na prvoaprílové žartíky pochopenie, nemusíte hneď vyvolávať konflikty. Máte sklon trochu preceňovať svoju príťažlivosť pre opačné pohlavie – kroťte svoje ľúbostné vášne. Neuspejete priveľmi, tak sa nepokúšajte o nezáväzné flirtovanie. Dni tretieho týždňa prinášajú veľa príjemných zážitkov s dlhodobejším trvaním. Toto priaznivé obdobie využite na dosiahnutie prímeria, zvlášť ak prežívate partnerskú krízu. Ak sa aspoň trochu posnažíte a urobíte prvý krok, v ostatnom vám napomôžu hviezdy.

23. 7. – 23. 8.

Na začiatku nového mesiaca je k vám stále naklonená šťastena. Keďže je vrtkavá a nebude trvať večne, mali by ste využiť jej priazeň. Dariť sa vám bude hlavne v medziľudských vzťahoch.

Prijmite podávanú ruku, využite pomoc okolia, ale nezneužívajte jeho ochotu a láskavosť. V polovici mesiaca už budete musieť konať diplomatickejšie. Nepreháňajte kritiku svojich spolužiakov, ani rodinných príslušníkov doma. Chúlostivej situácii sa vyhnete, ak sa nedáte v týchto dňoch zlákať na žiadny flirt.

24. 8. – 23. 9.

Nudný by nemusel byť ani jeden týždeň v mesiaci.

Na prežitie krásneho času máte dostatok dobrých i originálnych nápadov. Zabudnite na všetko, čo vás trápi.

Víkendy využite na vyrazenie do prírody a môžete prejsť aj sto jarných kilometrov. Príčinou vašej nervozity môže byť nával pracovných, ale i súkromných povinností. Ak sa chcete vyhnúť poruchám spánku, začnite ich hneď riešiť. Finančné záležitosti tiež neberte na ľahkú váhu. Búrlivé víkendy, plné nástrah i nových známostí, majú pred sebou nezadané Panny.

18 | vzlet | apríl 2011

24. 9. – 23. 10.

Prvé aprílové dni prajú športu a vôbec akejkoľvek telesnej aktivite. Pravidelný pohyb vám rozhodne zabezpečí dobrú fyzickú kondíciu a tiež aj nejakýten sladký prehrešok voči vašej postave. V kruhu dobrých priateľov si oddýchnite cez víkend, na zvýšenie dobrej nálady vám neuškodí nejaký chutný nápoj...

Búrke sa vyhnete, ak vezmete na party so sebou aj partnera. Pre nezadaných ďalšie dni v mesiaci sa budú niesť v znamení lásky.

Majte oči na stopkách ak hľadáte partnera. Určite je vo vašom okolí osoba, ktorá vám padne do oka.

24. 10. – 22. 11.

Na začiatku mesiaca vám bude šťastie naklonené, nečakajte však, že si vás nájde samo. Musíte si kúpiť žreb alebo podať loto, ak očakávate nejakú výhru. Tiež si nemyslite, že nájdete partnera medzi štyrmi stenami vašej izby, musíte ísť do spoločnosti. Ďalší týždeň nedvíhajte telefón a skúste zabudnúť na všetky problémy. Ďalekosiahle následky by mohla zanechať v týchto dňoch akákoľvek fyzická či duševná námaha. Tiež je možné ochladenie vo vzťahoch. Ak sa potrebujete vyrozprávať, obráťte sa na dobrého priateľa.

23. 11. – 21. 12.

Už by ste mali poriadne zabrať a pustiť sa s vervou do práce, ktorej výsledok vám prinesie úžitok.

Tiež nepohrdnete možným vedľajším príjmom. Na uplatnenie svojich schopností máte dobré vyhliadky.

Nehrajte sa na hrdinu, škodu či úraz vám môže spôsobiť vaša nedbalosť a neopatrnosť. Na konci mesiaca rozhodne neváhajte s dákou ponukou, aby vás niekto nepredbehol. Aj keď sa môžu vyskytnúť nejasnosti, nebojte sa trochu zariskovať. Ak si ujasníte, čo naozaj chcete, dokážete úplne všetko!

22. 12. – 20. 1.

Aj keď sa vám nedarí všetko podľa vašich predstáv, mali by ste byť trpezliví a viac si veriť.

Nestrácajte prehľad v situáciách, ktoré vyzerajú na prvý pohľad beznádejne, nevzdávajte sa, nejaké riešenie sa vždy nájde. Sklamaniu sa vyhnete, ak budete pevne stáť nohami na zemi a nebudete si robiť falošné ilúzie. Nečakajú vás žiadne veľké udalosti. Finančnú pomoc môžu očakávať narodení v druhej polovici znamenia. Na konci mesiaca by sa vám malo dariť vo všetkom, do čoho sa pustíte. Máte množstvo nových plánov do budúcnosti a veľa energie, tak to využite!

21. 1. – 20. 2.

Bez ťažkostí neprebehne žiadna cesta, na ktorú sa mienite vydať. Môže vás vyviesť z miery stretnutie s istou osobou. Opatrní by ste mali byť aj vo flirtovaní, ktoré by mohlo mať nepríjemné dôsledky. Je pravdepodobné stretnutie s osobou, ktorá stojí v ceste vášmu šťastiu. V strede mesiaca sa zamerajte na užitočné veci. V spoločnosti tentoraz nebudete vynikať, pretože máte talent prejavovať svoje názory v nevhodnú chvíľu. Vôbec nebude originálny váš prínos k riešeniu spoločenských udalostí. Rozvážne si počínajte pri voľbe objektov svojej ľúbostnej túžby.

21. 2. – 20. 3.

Náladu prvých aprílových dní vám môžu pokaziť ťažkosti v škole. Zlepšite si ju trávením voľného času v spoločnosti vám blízkej a milej osoby – či už to bude partner alebo váš priateľ, záleží len na vás. Spríjemnite si chvíle obľúbenou hudbou či upokojujúcou vôňou byliniek, ak dávate prednosť radšej samote.

V priebehu mesiaca sa tiež môžu prejaviť problémy so zdravím.

Zhoršený fyzický či psychický stav môže byť aj následkom vašej prepracovanosti. Navštívte radšej lekára a oddýchnite si. Nemyslite na problémy.

enigma / humor

KRÍŽOVKA

e. . . m r t e a u j Ž

V tajničke je meno a priezvisko populárnej americkej speváčky (na fotografii).

Sedia dve blchy na plešine a jedna sa pýta tej druhej: – Pamätáš sa? Kedysi sme sa tu hrávali na schovávačku. *** – Oci, je atrament veľmi drahý?

– Nie. Prečo sa pýtaš?

– Ale, mama strašne zúri, že som trošku vylial na gauč. *** Peťko zdesene kričí na mamu: – Mamííí?

– Prosím.

– Opuchol mi prst!

– A ako si na to prišiel?

– Nechcel sa mi zmestiť do nosa! *** Učiteľka sa pýta detí: – Detičky, kam pôjdete tento rok na dovolenku?

Prihlási sa Janko a hovorí: – No, my doma všetci vieme po nemecky, tak asi pôjdeme do Nemecka.

Prihlási sa Anička a vraví: – My doma rozprávame po anglicky, tak asi pôjdeme do Anglicka.

– A ty, Móricko, kam vy pôjdete? – pýta sa učiteľka.

– No tak asi pôjdeme do prdele, lebo doma škaredo rozprávame. *** – Mami, daj mi ešte jeden cukrík!

– Nedám, do obeda nedostaneš už žiadne sladkosti!

– Ak mi nedáš cukrík, prezradím psovi, kde si schovala klobásky! ***

OSEMSMEROVKA Pojmy zo súpisu, všetky so začiatočným písmenom J, vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke.

Zostane vám päť neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria mužské meno (24. apríla).

A

V

A

L

S

O

R

A

J

J

J

J

K

C

N

J

O

L

D

E

J

E

E

A

Č

E

I

J

A

O

D

A

D

S

M

R

I

V

R

V

H

N

S

Á

E

I

N

A

L

Z

A

A

O

P

K

T

U

E

O

B

D

A

J

T

I

L

E

O

R

N

C

I

E

J

A

S

T

R

A

B

A

K

I

C

J

E

D

E

N

M

E

J

J

A

T

A

JAHODA JALOVICA JANKO JARABICA JARINA JAROSLAVA JASPIS JASTRAB JAZVEC JEDÁK JEDEN

JEDLIČKA JEDLO JEDNOTA JEMNE JEMNOCIT JESETER JESIENKA

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme z časopisu Vzlet z roku 2004.

Príde stonôžka s mamou do obchodu a prosí: – Mami, mami, nekupuj zase šnurovacie topánky! *** Príde budík domov a nachytá svoju ženu budíčku s druhým budíkom a povie: – Tak-ti-tak-ti-tak! *** Zlodej vykráda byt. Zrazu sa ozve hlas: – Ježiš ťa vidí!

– Kto si!?

– Som Mojžiš a som papagáj.

– Kto ti dal také hlúpe meno!?

– Ten, čo dal nášmu pitbulovi meno Ježiš. apríl 2011 |

vzlet | 19

komiks

DUŠAN DURMAN

William Henrich-Veža Bolo to veľmi dávno. Bertík Sophronox prišiel a zabil starého kráľa. Prisvojil si jeho pevnosť a uniesol jeho ženu, Kráľovnú noci…

Potom sa títo pustili do dobývania sveta, a pritom stvorili všetkých démonov a príšery, ktoré existujú.

Hm… Sophronoxova pevnosť. Miesto, kde sa stretávajú ohyzdné tiene tohto sveta.

Ideme dnu, dievčatá.

Bude veselo.

To je William Henrich! Prišiel nás všetkých zničiť! Zastavte ho, hlupáci! Chráňte pevnosť! Ukážte, že ste na niečo dobrí!

Ja ti dám moc!

Ja ti dám progres!!!

20 | vzlet | apríl 2011

Mám v sebe duch Veľkého agenta! Zničil som už stovky svetov. Nič nezostalo!

Len si nemysli, že mi táto pevnosť a tvoji ľudia predstavujú problém, Sophronox! Radšej sa odplaz niekam do diery, je to tvoja jediná šanca prežiť dnešný deň!

Zastav to šialenstvo.

Ach, načo to všetko?

Nesmieš! Poctivo som si túto pevnosť ukradol. Ide o základ mojej moci a progresu!!!

Zastav toto šialenstvo!

Tak, to by sme mali. Zbohom, Sophronox.

PC hry

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Použitie internetu po zemetrasení a cunami v Japonsku

Nahnevané vtáky V tomto čísle predstavujeme 2D puzzlovú hru s jednoduchým konceptom pod názvom Angry Birds, čiže: Nahnevané vtáky. Vypracovalo ju fínske štúdio Rovio Mobile koncom roku 2009 ako aplikáciu pre mobilné telefóny. Hra sa nečakane stala až natoľko populárnou, že sa fínsky tím rozhodol začiatkom tohto roku vydať hru aj v PC verzii.

Zo samého názvu hry je jasné, že v hlavnej úlohe tu budú vtáky. Sú to malé a neobyčajné vtáky, ktoré sú skutočne naštvané na svojich nepriateľov – zelené ošípané, a za vašej pomoci chystajú pomstu. Pahltné prasce sa totiž udomácnili na ich teritórii, vykradli vtákom vajíčka a schovávajú sa v provizórnych pevnostiach zo skla a dreva. Cieľom hry je zničiť nepriateľov za pomoci samých vtákov a jedného veľkého praku tým spôsobom, že vložíte vtáka do praku a „vystrelíte“ ho priamo na úkryt zelených prasiec. K dispozícii máte viac druhov rozzúrených vtákov s rozličnými deštruktívnymi vlastnosťami a intenzitami úderu. Tak napríklad niektoré vtáky sa správajú ako bombardéri a na ošípané vrhajú explodujúce vajíčka, iné zase pri dopade vybuchujú a v danom momente môžu zmeniť smer letu...

Počítačová verzia tejto hry má až 195 úrovní. Spočiatku je hra jednoduchá, ale postupne sú rôzne tvarované úkryty ošípaných čoraz zložitejšie a treba viac premýšľať o taktike s cieľom zničiť nepriateľa čím efektívnejšie a s čím menším počtom vtákov. Hru obohacujú zábavné zvuky a animácie, ktoré dokážu pobaviť hráča hodinami. Akže sa rozhodnete zahrať si túto hru – pozor, sú veľmi chytľavé... jm

Dňa 11. marca 2011 v Japonsku bolo silné zemetrasenie a hneď po ňom zasiahol i cunami. Tieto dve prírodné katastrofy zapríčinili smrť viac ako 10 000 ľudí a ťažké poškodenie jadrovej elektrárne Fukušima 1. Ale vzhľadom na doterajšie katastrofy jestvuje podstatný rozdiel z aspektu ich technologického sledovania.

Tento rozdiel spočíva vo využití internetu počas katastrofy a po nej. Už niekoľko hodín po tejto

Webová stránka YouTube ukazuje videá z Japonska

rasení ešte stále nevie presný počet mŕtvych a zranených).

Zemetrasenie a cunami v Japonsku je príkladom toho, ako možno v tom pravom čase a na pravom mieste využívať internet.

Táto katastrofa ukázala, že internet má to, čo iné médiá nemajú, a to je schopnosť, aby všetci vedeli všetko veľmi rýchlo po tom, ako sa niečo stane, a pritom mohli sledovať, čo sa Webová stránka BBC s fotografiami z Japonska tam stáva v reálnom čase. Internet tiež umožňuje, aby sme videli pohrome v Japonsku mnohé webové stránnielen to, čo nám rôzne televízie „naservíruky doslovne „zaplavili“ fotografie a videá, jú“, ale aj to, ako sa s katastrofou vyrovnávanielen nakrútené rôznymi televíznymi stajú obyčajní ľudia, ktorí to peklo prežívajú. nicami (japonskými a zahraničnými), ale aj obyčajnými ľuďmi. Stačilo odísť na YouTube Drobnicky a prakticky všetky najpopulárnejšie videá niekoľko dní po zemetrasení a cunami boli • Najväčší veľtrh počítačových technológií CeBIT z Japonska. Hneď po katastrofe spoločnosti sa konal v dňoch 1. – 5. marca 2011 v Hannoveri ako Skype umožnili ľuďom v ohrozených (Nemecko). oblastiach, aby sa hlásili svojim rodinám a • Spoločnosť Microsoft predstavila webový známym, aby im dali na vedomie, že sú v prehliadač Internet Explorer 9, ktorý používatelia poriadku. Zaujímavé je to, že v Japonsku počas niekoľkých hodín stiahli 2,5-miliónkrát. teraz majú reštrikcie elektriny, ale internet • Spoločnosť Mozilla predstavila novú verziu svojho aj ďalej funguje viac-menej bez problémov. webového prehliadača Firefox 4.

Je to najviac vďaka tomu, že mnohí majú • Windows 7 Service Pack 1 má pre niektorých nabíjačky pre mobilné telefóny na slnečnú používateľov problémy so stálym reštartom energiu, čo umožňuje, aby technické zariapočítača. denia fungovali aj keď je nedostatok elek• Začala predaj tablet počítača iPad 2 spoločnosti trickej energie. Veľký počet ľudí má zabezApple. pečené vlastné generátory a akumulátory.

• Asus plánuje vyrobiť netbook za 200 dolárov.

Na rozdiel od predošlých zemetrasení a • Spoločnosť AMD na veľtrhu CeBIT ukázala svoj APU iných prírodných katastrof, táto je vďaka (accelerated processing unit), čo má byť procesor internetu výborne zdokumentovaná a prak(CPU) a grafický procesor (GPU) v „jednom balení“. ticky celý svet vie o tom, čo, kde a kedy sa Toto má byť konkurent Intelovej technológii Sandy tam stávalo. Práve v tomto spočíva „šťastie Bridge založenej na takom istom princípe, ale obsahujúcej slabšiu grafickú komponentu. v nešťastí“, lebo keby sa takéto niečo stalo • Spoločnosť Microsoft prestala s výrobou svojho inde, nielenže by bolo oveľa viac mŕtvych, neúspešného MP3 prehrávača Zune. ale by sa aj o katastrofe oveľa menej vede• Spoločnosť Microsoft chce zaplatiť spoločnosti Nokia lo, lebo by bolo viac špekulácií a menej 1 miliardu dolárov, aby Nokia vo svojich telefónoch údajov z miesta katastrofy (napríklad ako používala mobilné verzie operačného systému v Haiti 2010, kde sa viac ako rok po zemetWindows (aktuálna verzia Windows Phone 7). apríl 2011 |

vzlet | 21

film

THE NEXT THREE DAYS Široká

verejnosť aj u nás málokedy venuje veľkú pozornosť filmom, ktoré boli natočené niekde v Európe, a to hlavne preto, že o nich nikdy nepočula, málokedy narazí na ich reklamu v televízii, v novinách či na internete. Tieto filmy však často majú zaujímavé témy, zaujímavé aj pre Hollywood. Práve dobré (niekedy aj lepšie) americké remakes zarobia na téme a často spopularizujú aj pôvodný film. V tomto prípade ide o nákladnejší a známymi menami podložený americký film, ktorého natáčanie je založené na francúzskom filme z roku 2008 – Pour elle.

John Brennan (Russell Crowe), bystrý, systematický, ale inak nijako výnimočný chlap žije s manželkou Larou (Elizabeth Banks) a trojročným synom Lukom (Ty Simpkins) celkom normálny život. Všetko to sa však rýchlo zmení, keď jedno ráno Laru zatknú, obvinia a usvedčia z vraždy. John, ktorý svoju manželku miluje, nikdy sa ju ani neopýta, či tú vraždu spáchala, a stále sa snaží dostať ju z väzenia. Po troch rokoch súdov a odvolaní je jasné, že Lara sa z väzby nedostane. Také správy ju celkom zničia a zjavujú sa u nej samovražedné sklony.

Toto je priveľa pre jej milujúceho manžela, pred ktorým stojí ťažké rozhodnutie.

Všemožne sa snažil dostať ju von rešpektujúc pravidlá, ale tie zlyhali a jediná možnosť ako znovu dať rodinu dokopy je zločin, ktorý nemá veľké šance na úspech – útek z väzenia. Ako profesor literatúry s tým, pravdaže, nemá veľa skúseností, preto vyhľadáva pomoc muža, ktorému sa už viackrát podarilo z rôznych väzení utiecť (Liam Neeson). Na základe jeho skúseností John začína na stene v spálni robiť obrázkovú mozaiku okolia väzenia, mapy a plánu na útek. Spôsob, akým pripravuje útek, hovorí o jeho charaktere – nie je to žiadny kriminálny génius, ale akademik, ktorý sa učí z kníh a internetu. Je to slušný chlap, ktorý s kriminálom a násilím nemal nikdy nič spoločné, ale keďže potrebuje falošné

22 | vzlet | apríl 2011

Réžia: Paul Haggis Hrajú: Russell Crowe, Elizabeth Banks, Liam Neeson, Ty Simpkins, Olivia Wilde doklady a veľa peňazí, je prinútený prísť s ním do veľmi blízkeho kontaktu. Všetko sa stáva ešte dramatickejšie, keď zistí, že jeho manželka má byť za niekoľko dní preložená do iného väzenia a čas na útek sa kráti.

Asi po piatich minútach má tento film strašný zvrat, ktorý diváka pripúta k obrazovke a už ho nepustí. Najlepšie je spracovaná práve hlavná postava Johna Brennana, obyčajného človeka, ktorého premenu sledujeme postupne počas filmu. Z obyčajného učiteľa sa zrazu nestáva superhrdina, ale pomaly krok za krokom viac a viac prepadá svojmu odhodlaniu. Ani on nie je celkom presvedčený, že to zvládne, je nervózny a celkom ľudsky robí strašné chyby. Práve tieto chyby spôsobujú to, že divák každú chvíľu očakáva, ako sa celý plán zrúti a ako sa všetko pokazí. Stvárnenie tejto postavy vyžadovalo veľa úsilia od pána Crowea, na ktorého si hneď pri písaní scenára spomenul pán Haggins. Ako hovorí, táto postava musela toho veľa povedať bez slov, pohybmi tela a očí vyjadriť, ako sa John Brennan rozhodol, čo Russell Crowe dokáže. Ženská postava, ktorú stvárnila pani Banksová, sa vo filme nezjavuje tak často, ale zato v scénach podáva dobrý výkon. Jej postava je zaujímavá pre dynamiku, lebo sa tiež mení. Najprv má ešte nádej, potom je strašne sklamaná, zúfalá, zmierená, má trochu, nazvime to zdravého rozumu a hneď nato robí niečo strašne iracionálne.

Veľmi zaujímavé je to, že vo filme, dramatickom trileri, nie je žiadna negatívna postava, ktorú hlavný hrdina môže poraziť a nevyhráva to klasické dobro, ako väčšina ľudí očakáva od hollywoodskeho filmu.

Tento prístup k téme používala skôr len hŕstka filmárov a aj teraz ho (i keď to dnes možno vidieť trochu častejšie) pre svoje

ťažké, ale úctyhodné spracovanie používajú len odvážni. Paul Haggis sa už neraz osvedčil ako dobrý scenárista (In the Valley of Elah, Letters from Iwo Jima, Million Dollar Baby), ale aj ako schopný režisér, keď jeho film Crash dostal Oskara za najlepší film.

Podobne ako vo filme Crash, aj tu skúma ľudskú morálku, pričom nezachádza do melodrámy a vytvára napínavý film. I keď sa o ňom píše, že akčné scény mu nie sú cudzie, predsa medzi jeho najvydarenejšie scény patria tie citovo silne nabité. Ako príklad možno uviesť, že v tomto filme jednou z najpôsobivejších scén je tá, v ktorej John ide oznámiť Lare, že súd nevyhrali, a pritom nikto nepovie ani slovo.

K atmosfére tejto scény a vôbec celého filmu veľmi dobre pomáha krásna hudba pána Dannyho Elfmana (komponoval hudbu aj pre diela, akými sú napr. Chicago, Mission: Impossible alebo Big Fish). Pravda, film má svoje slabšie miesta. I keď sa vo filme objavoval pár policajtov, ktorých význam sa strácal, asi v poslednej tretine vstupuje na scénu nový policajt. Tak ako sa darilo z postavy Johna robiť celkom normálneho človeka, tak sa to nedarí pri tejto novej postave, z ktorej sa stáva nejaký super-policajt, ktorý všetko vie a všetko hneď dáva do súvislostí. Áno, toto je vo filme urobené preto, aby napätie pri úteku bolo väčšie, ale ak sa nad tým aspoň trochu zamyslíte, nedáva to až taký veľký zmysel. Ak však prijmete takéto podanie, film sa pre vás stane len o to dramatickejší.

Je tu ešte zopár drobností, bez ktorých by sa film mohol zaobísť, ale zas niektorí diváci, ktorí majú radi akčné scény, by sa menej pobavili. Ako už bolo spomínané, tento film mal väčší úspech a v kinách viac zarobil ako francúzsky originál.

Nemal však nateraz tak veľký úspech, ako by sa očakávalo. Jeden z hlavných dôvodov je to, že sa zjavil v kinách, keď aj najnovšie pokračovanie Harryho Pottera a v čase mediálnej masáže s filmami, ktoré boli nominované na Oscara. Kritici mali na neho zmiešané názory. Možno však povedať, že sa všetci uzhodli v tom, že Russell Crowe a Elizabeth Banks svoje roly výborne stvárnili a hlavnou pripomienkou je to, že scenár úteku a vývoj deja sú nepravdepodobné. Na druhej strane v každom filme o úteku z väzenia a rozčarovania zo systému je plán utečenca chabí a nepravdepodobný, či nie?

Ak by sme chceli sumovať tento film do jednej vety: je to triler o obyčajnom mužovi, ktorého ženie láska a on sa dostáva do neobyčajných a nepríjemných okolností.

Ako hovorí pán Haggins, najviac ho pri tejto téme priťahuje nejaká otázka, na ktorú ani sám nevie odpoveď. V tomto prípade by to bolo: zachránil by si ženu, ktorú miluješ, aj keď vieš, že jediný spôsob na to je spáchať zločin, ktorý má mizivé šance na úspech, a čo potom?

Stanislava SLÁDEČEKOVÁ

film

John Landis sa konečne prinavrátil!

Kultový režisér megapopulárnych filmov, akými boli The Blues Brothers, An American Werewolf in London a Trading Places sa vrátil do sveta kinematografie veselou hororovou komédiou Burke and Hare, v ktorej Simon Pegg (Spaced, Shaun of the Dead, Hot Fuzz) a Andy Serkis (Lord of the Rings, The Prestige, Sex & Drugs & Rock & Roll) hrajú dvoch nešťastných írskych prisťahovalcov v Edinburghu.

Po neúspešných pokusoch o biznis s predajom rôznych liečivých mastí a byliniek (tie pokusy boli neúspešné preto, lebo predávali falošné preparáty) dvaja vagabundi sa púšťajú do iného druhu podnikania. Zostávajúc v oblasti medicíny, dozvedeli sa, že vtedajšie lekárske stredisko v Edinburghu

Rady, tipy, triky Rýchle tempo života nás oberá o čas, ktorý by sme si mali vyhradiť pre seba. Najdôležitejšie je učenie a popri tom aj vychádzky s kamarátmi. Keďže som presvedčená, že všetko robíme na poslednú chvíľu, chcela som vám pomôcť niekoľkými praktickými radami.

Nemám čas umyť si vlasy: Najjednoduchším riešením je nasprejovať si vlasy minerálnou vodou a hneď na to použiť prípravok na zvlnené vlasy, ktorý im dá potrebnú elastickosť. Vlasy osušte fénom „na strapato”, a hrebeň viacej nepoužívajte, ale účes si napravte iba prstami.

Olúpal sa mi lak: Upravte časť nechta, z ktorej sa vám olúpal lak, a to tak, že vatu namočíte do odlakovača, zotriete iba tú nepeknú časť z nechta a ostatnú časť nalakujte – keď sa vám to uschne, pretrite podľa potreby celý necht.

Mám nádej, že vám tieto malé rady pomôžu. V najbližšom čase ich vyskúšajte a preverte. Mne pomáhajú…

Podľa Evy Marína K.

Simon Pegg a Isla Fisher

potrebuje veľké zásoby mŕtvol na pitvanie a títo kamaráti sa rozhodli zaobstarávať telá. Ale po niekoľkých úspešných akciách, keď sa im podarilo poctivým spôsobom priniesť profesorom na univerzite skvelé exempláre, zjavil sa problém: ako pravidelne nachádzať väčšie a čerstvé zásoby mŕtvol? Keďže je film inšpirovaný skutočnými udalosťami, je známe, že William Burke a William Hare sa dali do sériového vraždenia ľudí. A v tom boli príliš úspešní…

Vo filme tiež hrajú vynikajúca Isla Fisher (v role bývalej prostitútky, ktorá dovádza Shakespearea do Škótska), svetoznámy komik Bill Bailey (ako narátor a veselý kat) a Ronnie Corbett (ako korumpovaný policajný kapitán), pokým menšiu, ale dôležitú úlohu má aj legendárny herec Tim Curry (ktorý vznešene hrá neobľúbeného pioniera chirurgie Alexandra Monroa) a iní.

Film Burke and Hare je úžasne zábavná komédia, v ktorej sa prepletajú dejiny chirurgie a novoveký duch vzdelávania, ktoré po každú cenu vyťahuje svet z bahna stredovekého ignorantstva a primitívnosti.

Vitajte doma, pán Landis!

Janko TAKÁČ

móda

ˇ Renesancia triciek Nie je žart, ale fakt, jar sa nám napokon ukázala v celej svojej kráse.

Všetko, po čom sme po dlhej zime túžili, konečne sa splní – dlhšie, krajšie a hlavne teplejšie dni.

Tričká napokon zažijú opravdivú renesanciu, keďže sa už nemusia ukrývať pod svetrami či hrubými vrstvami páperových búnd.

Krátky rukáv, chytľavá trendy potlač, pestro kombinované farby – je to atraktívna visáž i do tohtoročnej jari.

Mgr. art. Iveta JELINEK apríl 2011 |

vzlet | 23

pozostávala z premietania prázdneho plátna na námestí v Rijeke), potom CD a DVD Živi kur*c a Živa pi*ka, až po posledný album Bombardiranje Srbije i Čačka, ich vydania obsahujú prvky punkovej, juhoslovanskej ľudovej, čiže estrádnej, klasickej rockovej, nu metal, drum’n’bass až džezovej hudby. Takýmto ironickým zvukovým mixom „spestreným“ odevom národov a národností z celej bývalej Juhoslávie, ktorý si členovia skupiny často obliekajú na koncertoch, vytvorili imidž jedinečnej rockovej skupiny, ktorej nič nie je sväté. Ich popularita však svedčí o tom, že rokenrol, irónia a tzv. trash umenie dobre fungujú spolu, a ich časté excesy a kontroverzie (pozri: Youtube, Let 3) iba prispievajú tejto popularite. K tomu prispela aj spolupráca so známou chorvátskou speváčkou Severinou, ako aj koncert vo

Nový Sad, Klub Trema, 10. marec 2011

Už viac ako 20 rokov chorvátska skupina Let 3 z Rijeky dokáže šokovať verejnosť tak svojím hudobným, ako aj vizuálnym prejavom. Ešte na začiatku svojho fungovania táto alternatívna kapela pochopila, že najľahší spôsob získať pozornosť ľudí je provokovať verejnú morálku.

Začnúc od prvého ich albumu Two Dogs Fucking (z roku 1989), cez ďalšie Peace a Nečuveno (ktorý obsahoval nič iné okrem ticha a jeho premiéra

Nový Sad, CK 13, 18. marec 2011

Čoraz známejšia žilinská

kapela The Swan Bride na svojom balkánskom turné zapôsobila energickým výstupom aj v novosadskom mládežníckom stredisku CK 13. Ako „predskupina“ hral novosadský band Fipa and the Band, ktorý prítomným svojím prejavom viac zunoval nudou, než ich rozhýbal, no už s prvými taktmi piesne The Swan Bride Alternate Ego všetci priam ožili, ovplyvnení samotným rytmom a už spomenutou dózou energie, ktorou žiari spevák Matej Rafa.

Nasledovali Lonely Honeymoon

in the Wasteland Wasteland, Moon Chase Polka, Monsters in Your Drawers...

Po skončenom koncerte sme členom tejto slovenskej kapely položili niekoľko otázok...

Prvýkrát ste v Novom

24 | vzlet | apríl 2011

Varaždine, po ktorom dostali žalobu, lebo na javisku ukazovali holé zadky. Stále pripravení na žart, členovia Let 3 sa bránili tým, že zadky im neboli holé, keďže v nich mali čapy...

Po pravidelných vystúpeniach na všetkých regionálnych festivaloch (a tak aj na Exite) Let 3 nedávno znovu navštívili

Sade. Aký dojem nechalo na vás novosadské publikum?

TSB: Spokojní sme aj s naším vystúpením, a aj s publikom, ktoré nás s oduševnením prijalo. Každé vystúpenie je svojím spôsobom zvláštne a teda aj publikum v každom meste je iné. Páči sa nám, že tu bolo veľa ľudí, ktorí spoločne s nami tento koncert nabili pozitívnou energiou. Zvláštny je pocit, keď vidíte, že ste svoju energiu preniesli aj na iných ľudí, a práve to sme pocítili dnes večer.

Preferujete viac veľké pódiá alebo

Nový Sad, ktorý (ako hovoria) majú veľmi radi, a takisto ich zbožňuje tunajšie obecenstvo, ktoré je dobre zoznámené s repertoárom a humorom tejto skupiny. V „diskrétnych“ kostýmoch (holé zadky boli viditeľné iba keď sa hudobníci zohýnali) profesionálne odohrali viac než dvojhodinový koncert a obecenstvo si dvakrát vyžiadalo bis. Zdá sa, že Let 3 nemajú ani jednu pieseň z hociktorého obdobia, ktorá nie je hitom a početné novosadské obecenstvo ich všetky poznalo spamäti.

Text a foto: Vladimír LENHART

kluby, akým je CK 13?

Maťo Rafa: Osobne viac preferujem kluby alebo menšie sály, keďže ma baví interakcia s ľuďmi. Keď vystupujete na väčšom pódiu, energia, ktorú si vymieňate, jednoducho mizne, a práve tá energia a interakcia vytvára zvláštnu rokenrolovú atmosféru.

V ktorom meste končíte vaše balkánske turné?

Maťo Rafa: Z Nového Sadu cestujeme do Temešváru a v tom meste aj končíme toto turné. Vraciame sa na Slovensko, kde nás čaká práca a iné záväzky a teda aj ďalšie výstupy. Ktovie, možno sa čoskoro zase uvidíme v Novom Sade alebo v niektorom inom meste, čo by, nás, samozrejme, veľmi tešilo.

Text: Jasmina PÁNIKOVÁ Foto: Jana STRAKÚŠEKOVÁ

PUNK LYRIK

AGNOSTIC FRONT ::

My Life My Way

(Vydavateľstvo Nuclear Blast, 2011)

Drsná skutočnosť

veľkomestského uličného života, sociálne otázky a protest proti korumpovanému spoločenskému systému – sú to niektoré z najčastejších tém, ktorými sa zaoberajú skupiny z newyorskej HC/ punkovej scény, všeobecne známej ako NYHC (čiže: New York Hard Core).

Ideovo vychádzajúci z predchádzajúcej vlny punku a gitarovým zvukom blízky metalovej hudbe tento štýl od svojho vzniku (v 80. rokoch minulého storočia) až dodnes ovplyvňuje mnohé mladšie skupiny.

Medzi hlavných protagonistov subkultúry NYHC oprávnene patrí skupina Agnostic Front, ktorú roku 1982 založil gitarista Vinnie Stigma. Ich tri albumy z obdobia 80. rokov (Victim in Pain, Cause for Alarm a Liberty and Justice for...) predstavujú klasiky amerického hardcore, ktorého krížením s undergroundovým metalom vznikol nový smer, známy ako crossover.

Nový, v poradí desiaty dlhohrajúci album My Life My Way neprináša nič nové v prejave Agnostic Front, ale poctivo odohrané skladby, inštinktívne striedanie rýchleho a stredného tempa, charakteristický spev Rogera Mireta a dokonalá

zvuková produkcia potešia milovníkov takejto podoby newyorského HC/punku.

Avšak tí, ktorí sú odskôr zoznámení s tvorbou Agnostic Front, budú sa pravdepodobne trochu nudiť pri textoch piesní, v ktorých sa striedajú ošúchané frázy o uličnom živote a pocitoch vernosti a spolupatričnosti členov hardcore scény... V každom prípade Agnostic Front potvrdzujú, že im ani po toľkých rokoch aktivity nechýba energickosť a podľa všetkého ešte stále neplánujú odísť do dôchodku...

Stevan LENHART

THE PAINS OF BEING PURE AT HEART ::

Belong

(Vydavateľstvo Slumberland Records, 2011)

Už dosť dlho

panuje téza, že gitary sú mŕtve. Súčasná pop a rock hudba prevzala mnohé elementy digitálnej doby, každý zvuk je syntetický, stlačený, zhustený a presne programovaný. Pravdaže, má to svoje výhody, súhlasíme mnohí, ale hádam to nie je naozaj pravda, že ten nádherný inštrument už viac nemá svoju úlohu v súčasnej hudbe? Hádam len nie je pravda, že ten popkultúrny symbol slobody a rokenrolovej revolúcie konečne odchádza na výskum ku historikom a archeológom?

Po asi desaťsekundovom akustickom defetizme The Pains of Being Pure at Heart

nám na to odpovedajú: HOVADINA! A už sa na nás spúšťa obrovský hluk distorzovanej gitary a hudba v nálade najvyspelejších prejavov alternatívneho rockového zvuku. Hrmot bubnov z úzadia sprevádza nádherné melódie, ktoré – zdá sa – akoby nahrávali desiatky hudobníkov. A keď sa nám už zdá, že to nemôže byť hlučnejšie, že sa ďalšia gitarová pasáž tam už neprace, presvedčia nás, že práve je to možné. Je toto hudba, ktorú počúvame pozerajúc sa na svet spoza čiernych okuliarov, jazdiac na bicykli alebo prechádzajúc sa po ulici. A rozmýšľajúc o všetkých tých ľudoch, ktorí práve teraz počúvajú to isté, čo aj my…

Kto sú oni? Preboha, čo je to len za ľudí?

Je toto platňa, ktorá vás počas celej jari bude chrániť od okolitého sveta. Možno sa zamilujete počas Anne With an E, možno v teplý jarný večer zadriemete počas Even in Dreams alebo sa s niekým pohádate pri My Terrible Friend… Tak alebo onak, album Belong vás iste nenechá chladným a deprimovaným…

Desať piesní zo 40-minútového albumu nám pripomenú bolesti dospievania, emotívnu búrlivosť mladých ľudí a svet, v ktorom panujú MTV’s 120 Minutes, Jesus and Mary Chain a Dinosaur Jr. Sú toto nádherné melódie, psychedelickosť zatvorená medzi betónové steny, prekrásne zvoniace harmónie skryté pod vrstvami gitarových efektov.

Je toto vydanie, ktorým nás Peggy Wang, Kip Berman, Kurt Feldman a Alex Naidus z New Yorku nútia žiadať si ešte, pýtať si viac.

The Pains of Being Pure at Heart na svojom – pre každú inú rockovú kapelu problematickom – druhom albume Belong prinášajú nové idey a vieru v prejav, ktorý sme kedysi dávno poznali ako alternatívny rock.

ZÁVISLÍ Kolegyňa pije stále kávu, Andreja šlukuje zase trávu, Mário si šľahá do žily, Laca prášky celkom zmenili.

Všetci sú na niečom závislí, konzumujú rôzne nezmysly, každý si chce mozog oblbnúť, na svoj hlúpy život zabudnúť.

Igor prepíja celú výplatu, Jožo ju hádže do automatu, Žanetu očaril internet, zabudla, kde je reálny svet.

Edo usilovne podniká, zákusky šrotuje Monika, Zora sa s činkami lopotí, do roboty idú roboti.

Všetci sme na niečom závislí, tak si rýchlo niečo vymysli, nájdi si svoj dôvod prečo žiť, keď sa nechceš v sračkách utopiť.

ZÓNA A je bratislavská punková skupina, ktorú roku 1984 založili dovtedajší členovia skupín Paradox a Ex Tip. Počas 80. rokov komunistický režim na Slovensku nedovolil skupine vydať oficiálny album skrze texty piesní, ktoré otvorene a kriticky narážali na rôzne politické a sociálne témy.

Jediným stálym členom skupiny od začiatku až dodnes je spevák Koňýk.

Vydania: Potopa (1990), Nie je to tak zlé (1993), Útok na špicu hitparády (1994), V životnej forme (1996), Nech žijeme (kompilácia obsahujúca staršie piesne, 1999), Nikto nevie jak to dopadne (2000), Na predaj (2004), Klenoty a odpadky (kompilácia obsahujúca predtým neuverejnené nahrávky, 2007), Všetko najlepšie! (kompilácia, 2010).

Janko TAKÁČ apríl 2011 |

Výber: sl

vzlet | 25

superstar z plagátu

Vychádza Slnko – prichádza Shakira

Svetoznáma speváčka kolumbijského pôvodu Shakira bude koncertovať 9. mája 2011 v hale Arena v Belehrade. Bude to vlastne prvé hosťovanie tejto latinopop hviezdy v našej krajine a koncert zapadá do rámca jej veľkého európskeho turné.

Jej nový album sa menuje Sale el Sol (čiže: Vychádza Slnko) a podľa Shakiriných slov celkový zvuk piesní na tomto vydaní sa pohybuje v troch smeroch – sú tu romantické piesne, ale festivaly

aj živšie pop-rock skladby a charakteristické latinopop kusy. Na albume sa nachádza aj pieseň Waka Waka (This Time for Africa), ktorá bola oficiálnou skladbou Majstrovstiev sveta vo futbale 2010 v Juhoafrickej republike a stala sa celosvetovým hitom. Prvým singlom z nového vydania je pieseň Loca, nahraná v dvoch verziách – po anglicky (spolu s rapperom Dizzeem Rascalom) a po španielsky (spolu s dominikánskym spevákom El Catom). Videoklip pre túto pieseň zahŕňa obvyklé prvky zábavy na spôsob Shakiry: tanec na pláži, jazda motocyklom cez mesto a tanec vo fontáne, do ktorého sa dokonca zapoja aj okoloidúci občania… V súlade s názvom albumu Sale el Sol populárna speváčka hovorí, že na aktuálnom koncertnom turné všade cíti slnečnú, pozitívnu energiu.

Srbskí fanúšikovia tejto latinopop hviezdy majú teda skutočný dôvod na dobrú náladu v očakávaní belehradského koncertu…

fotokoncert

TRENCHTOWN 2011 Bassekou Kouyate Od 29.

apríla do 1. mája 2011 na Palići pri Subotici sa uskutoční jedenásty Trenchtown festival, čiže hudobné podujatie, ktoré okrem poprednej rockovej a reggae hudby ponúka aj skvelý kemp v krásnom prírodnom ovzduší palićského lesíka.

Na dvoch javiskách sa budú striedať známe mená alternatívnej hudby z ex-YU, akými sú Partibrejkers, Zemlja gruva, Dubioza Kolektiv (z Bosny a Hercegoviny), Svi na pod!, Goribor alebo The Beat Fleet (z Chorvátska), ale aj menej známe skupiny, ktoré svojím prejavom dokázali urobiť inováciu na domácej a regionálnej scéne, ako napr.

Temple of the Smoke, Ljudske potrebe, Bdat Džutim, Neuroleptic Trio, Bei the Fish (z Macedónska), Smoke’n’Soul, Nafta, Piece of Shh...

Pripomeňme, že sme vo vlaňajšom júnovom čísle Vzletu písali o 10.

Trenchtown festivale a o vedľajších festivalových aktivitách. Ak máte radi takýto druh táborovania, vitajte na Palići v hudobnej oslave jarného počasia.

O tomto festivale sa možno viac dozvedieť na internetovej adrese: www. trenchtown.org. vl

26 | vzlet | apríl 2011

& Ngoni Ba

Z africkej krajiny

Mali v polovici marca 2011 do Nového Sadu a Belehradu zavítala skupina Bassekou Kouyate & Ngoni Ba, ktorá predstavila ľudovú hudbu svojho prostredia. V ich prejave sú charakteristické zvuky hudobných nástrojov, ktoré si sami vyrábajú, tzv. ngoni – strunový nástroj, ktorý sa podobá gitare.

Originálna hudba, ktorú podala táto sedemčlenná skupina, je dynamická

a melodická, a obsahuje pôvodné prvky západnej blues a funk hudby, ktorú kedysi zahrali americkí černosi so spomienkami na svoj ďaleký domov v Afrike.

Skupinu pod vedením Bassekou Kouyate v roku 2007 anglický rozhlas BBC vyhlásil za najlepšiu skupinu a ich album Segu Blue za najlepšiu platňu v kategórii world music.

Na fotografii: Bassekou Kouyate & Ngoni Ba v novosadskom Štúdiu M. vl

Metal bez kompromisov Kalifornskí thrasheri Slayer v súčasnosti patria medzi najváženejšie, najvplyvnejšie a koncertne najkvalitnejšie metalové skupiny. Túto reputáciu si získali takmer tridsaťročnou nepretržitou aktivitou, vnášaním štýlových inovácií a neodbočovaním od pôvodne „patentovaného” zvuku, vďaka čomu si v priebehu rokov zachovali verných fanúšikov v celom svete.

Keď roku 1983 vyšiel ich prvý album Show No Mercy naznačená bola nová podoba inštrumentálnej agresivity, ktorú Slayer zdokonaľovali v nasledujúcich rokoch. Ďalšie albumy priniesli vystupňovanú zúrivosť prejavu a na ten čas neuveriteľne rýchle skladby (vtedy sa tomu hovorilo speed metal) s furióznymi gitarovými dialógmi medzi Kingom a Hannemanom, ktoré sa stali rozpoznávacím znakom skupiny.

V textoch piesní a na obaloch albumov sa Slayer často zaoberajú znepokojujúcimi témami, čím však iba konštatujú rôzne podoby zla a jeho príčiny v ľudskej spoločnosti. Členovia skupiny sa nevzrušujú skrze cenzúru a občasné útoky zo strany rôznych organizácií a médií – pozorujú ich iba ako sprievodné javy spoločenského systému, ktorý je tak ďaleko od dokonalého... V koncertnú vyspelosť tejto skupiny sme sa mohli presvedčiť aj v Srbsku – presnejšie v Novom Sade, keďže Slayer boli jednou z hlavných atrakcií festivalu Exit roku 2005.

Rok 2011 sa začal príliš trápne pre Slayer, keďže gitarista Jeff Hanneman bol postihnutý zriedkavou kožnou infekciou, a tak bol znemožnený vystupovať na plánovanom koncertnom turné. Skupina sa však rozhodla pokračovať s koncertovaním – na Hannemanovo miesto dočasne prišli Gary Holt (Exodus) resp. Pat O’Brien (Cannibal Corpse).

Diskografia: Show No Mercy (1983), Hell Awaits (1985), Reign in Blood (1986), South of Heaven (1988), Seasons in the Abyss (1990), Decade of Aggression (live, 1992), Divine Intervention (1994), Undisputed Attitude (1996), Diabolus in Musica (1998), God Hates Us All (2001), Christ Illusion (2006), World Painted Blood (2009). sl