Vzlet 05 2011

Film

Info-svet

Cloud technol贸gie Knihy

H. P. Lovecraft Hudba

v Ochotníckom divadle KIS Kysác

HUCH

– nová hra

Mladí kysáčski herci – ochotníci nacvičili divadelné predstavenie pre dospievajúce deti a stále dorastajúcich rodičov pod názvom Huch, autora a režiséra Jána Privizera. Premiéra bola 26. marca 2011 vo veľkej sieni Kultúrno-informačného strediska Kysáč.

Svojráznu súčasnú paródiu na klasickú Červenú Čiapočku v podobe veršovanej hry hravo a vtipne ožili ôsmaci a stredoškoláci: Vladimír Surový (Otec), Svetlana Chrťanová (Fiala), Denisa Miháľová (Červená Čiapočka), Tatiana Klinková (Perlička), Svetlana Gašková (Suseda a rušňovodič), Ivan Privizer (Vlk) a Branislav Čeman (Vĺčik).

K predstaveniu prispeli i zvukári Filip Žabka a Daniel Kulík a svetlár Vladimír Chrťan.

Scénografom bol Nenad Leskovac a kostýmy si zvolili spoločne. Techniku mali na starosti: Miroslav Chrťan, Janko Chrťan, Pavel Surový, Ján Kohút, Dušan Francisty, Ondrej Gaško a Ondrej Srnka. Pod produkciu sa podpísala Anna ChrťanováLeskovac.

Autor a režisér Ján Privizer prezradil, že samotná predloha vznikla asi pred dvomi – tromi rokmi, pôvodne ako konferansa pre festival Zlatá brána. Keďže sa veľa energie vložilo do prípravy, autor sa rozhodol z toho textu urobiť predlohu pre divadelné predstavenie. Usiloval sa pobaviť divákov, ale v každom prípade zanechať aj určitý odkaz. Oslovila ho skutočnosť, že narastajúcim generáciám hranica dozrievania

2 | vzlet | máj

2011

– tak duchovná, ako i fyzická – sa znižuje, čo je pokrok v individuálnom sebapoznaní, avšak často je to aj osudným kamienkom v ďalšom prežití života. Ako to potom dopadá v rámci jednej rodiny, keď vzťahy medzi deťmi a rodičmi nefungujú najlepšie, keď v problematických situáciách dozrievania nekomunikujú, nerozprávajú sa o každodenných problémoch ich dorastania – zrazu sme svedkami, aký vie byť život nemilosrdný...

Na 17. festivale DIDA v Pivnici predstavenie Huch získalo Cenu Janka Čemana, tiež cenu za najlepšiu divadelnú predlohu, najlepším hercom sa stal Ivan Privizer a jednu z dvoch tretích cien dostala Svetlana Gašková.

Michal ĎUROVKA

OBSAH

INTRO

Ahoj, výletníci,

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Juraj Bartoš, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Vladimíra Dorčová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Marína Hríbová, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Mária Kotvášová, Marína Krišková, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Vladislava Lovásová, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Slađan Daniel Srdič, Jana Strakúšeková, Janko Takáč, Vlastislav Valentík, Vesna Valihorová-Filipovićová, Ivana Vereski • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Zuzana Kopčoková, Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí: RAĐENOVIĆ Nový Sad • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.hlasludu.com/vzlet E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

výlety sú skvelým výmyslom, ako aj prázdniny. Len čo prešli jarné, už sa tešíme na skorý príchod letných.

Aby sme však neboli otrávení neustálym dovolenkovaním, fériami a výletmi, je tu ďalší výmysel: pracovné povinnosti. Tými nie sme až natoľko nadšení, ale predsa dávajú plný zmysel obľúbenému voľnu. Jedno bez druhého to nejako nejde…

Dobre zoznámení s ľudovou múdrosťou Najprv práca, potom pláca, snažili sme sa včas pripraviť a vydať aj toto číslo Vzletu, v ktorom znovu nájdete kopu zaujímavostí, exkluzívne fotografie a články na rôzne témy.

Veríme, že sa aj pri tomto čísle pobavíte a možno niečo aj naučíte; akže niečo chybuje alebo je niečoho navyše – ohláste…

Medzičasom štartovala aj webová stránka na adrese www.vzlet.rs. Je prehľadná a upravená podľa vzoru súčasných internetových magazínov, čo prispieva k renomé Vzletu ako moderného mládežníckeho časopisu, ktorý chce držať krok s dobou…

Do nasledujúceho Vzletu – výletu…

S pozdravom Stevan Lenhart

NAVŠTÍVTE

www.vzlet.rs !!

Divadelná hra Huch . . . . . . . . . 2 Apríl – mesiac džezu / Tvorivá Kovačická mozaika . 4 Po nábreží / Filotínky . . . . . . . 5 Nádejné slovakistky . . . . . . . . 6 Marína Kondačová / Monika Garafiátová . . . . . . . . . 7 Anketa v ZŠ v Selenči . . . . . . . 8 Drogová a iná závislosť . . . . . 9 Himaláje . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 Rekordy zo sveta rastlín / Louvre / Listujeme v Slovníku cudzích slov / Vedeli ste, že . . . . . . . . . . . . . . 11 Úrovne občianskej spoločnosti / Voľný čas . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 Story . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13 Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . . . . 14 Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15 Próza: Martin Bútora . . . . . . 16 Knihy: H. P. Lovecraft . . . . . 17 Horoskop . . . . . . . . . . . . . . . . 18 Enigma / Humor . . . . . . . . . . 19 Komiks: William Henrich . . 20 Info-svet / PC hry . . . . . . . . . 21 Film: Stone . . . . . . . . . . . . . . . 22 Film: Zduhač / Despicable Me . . . . . . . . . . . 23 Live reports: Guano Apes . 24

Aktuality - Zaujímavosti - Galérie - Hudba - Film - Šport - Info-svet - Vaša tvorba - Rozlety - Listovanie v ročníkoch Vzletu - atď.

Live reports / Nové albumy 25 Exit 2011 / The Cult / Sensation . . . . . . . . . . . . . . . . 26

Na titulnej strane: Sandra Nasićová, speváčka nemeckej skupiny Guano Apes na koncerte v Belehrade (foto: Jana Strakúšeková) máj 2011 |

vzlet | 3

akcie

MÁJ

Podľa gregoriánskeho kalendára je to piaty mesiac v roku. Má 31 dní. V starom rímskom kalendári bol tento mesiac zasvätený bohyni Maji (lat. Flos – kvet). Práve preto sa v máji oslavoval aj jeden z veľkých rímskych sviatkov – tzv. „floralie”.

Podľa internetových zdrojov: V. LOVÁSOVÁ

z archívu dátumov

Apríl ako mesiac džezu Novosadské vzdelávacie stredisko American Corner vyhlásilo apríl mesiacom, v ktorom sa bude uctievať džezová hudba a celý svoj mesačný program venovali tejto par excellence americkej tradícii. Okrem v Novom Sade Mesiac uctievania džezu si pripomenuli aj v Belehrade

17. mája 1961

(pred 50 rokmi) narodila sa Enya, írska speváčka a skladateľka.

Svetovú popularitu získala albumom Watermark (1988) a najmä piesňou Orinoco Flow.

Považuje sa za poprednú svetovú interpretku v oblasti hudobného štýlu New Age a keltskej hudby.

24. mája 1941

(pred 70 rokmi) narodil sa Bob Dylan, americký spevák, gitarista, skladateľ a jedna z hlavných postáv v dejinách populárnej hudby. Jeho umelecká kariéra sa začala v 60. rokoch minulého storočia a vo vtedajších skladbách vyjadroval vlastné reakcie a protest proti spoločensko-politickej situácii v Amerike. Niektoré jeho piesne (napr. Blowin’ in the Wind alebo The Times They Are a-Changin’) sa stali symbolom vtedajšieho hnutia Afroameričanov za občianske práva a odporu proti vojne vo Vietname.

Dodnes nahral vyše 30 štúdiových albumov a získal početné ceny za svoju umeleckú tvorbu.

31. mája 1961

(pred 50 rokmi) vznikol štát Juhoafrická republika nachádzajúci sa na južnom cípe Afriky medzi Atlantickým a Indickým oceánom.

Predtým bola táto oblasť členom Commonwealthu ako domínium Juhoafrickej únie (JAU) založenej v roku 1910. Hlavou JAU bola formálne britská kráľovná, ktorú zastupoval generálny guvernér menovaný na základe návrhu vlády Juhoafrickej únie z radov občanov JAU. Britskí a holandskí kolonizátori na tomto území dlho uplatňovali politiku apartheidu čiže rasovej diskriminácie voči černochom.

Juhoafrická republika je dnes demokratickou krajinou, hlavným mestom je Pretória a najväčším mestom je Johannesburg.

Pripravil: sl

4 vzlet |

| máj 2011

a v Subotici a okrem výstav, premietania dokumentárnych filmov a koncertov do Srbska privítal aj odborník v tejto oblasti, džezový hudobník, diplomovaný filozof a novinár Vid Jeraj (1976) z Chorvátska.

Jeho prednáška pod názvom Džezológia – Džez vo svetovej literatúre prilákala mnohých návštevníkov vo všetkých troch mestách, keďže Jeraj zaujímavým spôsobom syntetizuje tento hudobný žáner s americkou literatúrou, ktorá ho sledovala.

Od svojho začiatku v 20. rokoch minulého storočia džez bol serióznym spoločenským fenoménom, a v ňom sa odzrkadľovali mnohé politicko-spoločenské zmeny. Tiež bol prvým černošským kultúrnym hnutím, o ktoré sa vážne začala zaujímať aj väčšina populácie, žijúca v Amerike, ale aj v Európe. O tom svedčí aj kniha Francisa Scotta Fitzgeralda Veľký Gatsby,

Vid Jeraj prednášal na tému džezológie z ktorej Jeraj čítal úryvok, a v tomto kontexte sa tiež spomínali aj Ishmael Scott Reed (kniha Mumbo Jumbo), Henry Miller (kniha Obratník raka) a Milan Kundera (kniha Žart). Jeraj sa tiež zameral aj na takých hudobníkov, ktorí džez kombinovali s/alebo boli inšpirovaní poéziou, ako sú Kenneth Patchen, Lawrence Ferlinghetti, Steve Lacy, The Last Poets, Gil-Scott Heron alebo John Coltrane (jeho skladba Alabama bola podnietená hovorom Martin Luther Kinga). Nakoniec šesť návštevníkov dostalo úryvky z knihy Beneath the Underdog Charlesa Mingusa a kolektívnym čítaním týchto autobiografických príbehov Jeraj uzavrel prednášku.

Vladimír LENHART

Tvorivá Kovačická mozaika Obecná knižnica v Kovačici už tri roky zaradom organizuje literárnoinformatický súbeh, v rámci ktorého literáti a počítačoví zanietenci rôznych vekových kategórií prezentujú svoju kreativitu. Súbeh má názov Kovačická mozaika a jeho tohtoročné výsledky boli slávnostne zverejnené v Svetový deň knihy 23. apríla v priestore Podnikateľskorekreačného strediska Relax.

Literárne práce na súbeh v tomto roku zaslalo súhrnne

95 autorov a podľa mienky posudzovacej komisie (predsedníčkou bola profesorka slovenčiny Katarína Stanová) prvé miesta obsadili nasledujúci literáti: Anna Mosnáková z Kovačice a Anđela Stojiljkovićová z Crepaje (nižšie ročníky ZŠ), Jana Ďurišová a Alena Puškárová z Kovačice (vyššie ročníky ZŠ), Lazar Laušev z Idvora a Ján Sládeček z Padiny (dospelí). Prvá cena v kategórii stredoškolákov nebola udelená.

Informatickú časť súbehu

Michael Farkaš vypracoval odmenenú počítačovú prezentáciu na tému astronómie predstavujú tematické práce realizované v počítačovom programe PowerPoint. Tieto práce tiež posudzovala osobitná komisia (predsedom bol profesor informatiky Mišo Žiak), a navrhla, aby sa prvá cena udelila Vierke Svetlíkovej z Kovačice, pokým špeciálnu (knižnú a peňažnú) cenu súbehu získal stredoškolák Michael Farkaš z Kovačice, ktorý vypracoval najvyspelejšiu prezentáciu na tému astronómie.

Text a foto: sl

PO NÁBREŽÍ

Ú, čo bou piknik, strava! aňi od kórova!“ „Pa, evo, tu som; čo si – ťoraví?“ „Ma ňi baš skróz, aľe skoro pa si pogoďiu.“ „No a čo je; šo je bilo...?

Vizeráš aňi čo bi ťa prešla zeľezňica!“ „Ma, horšje... Kebi ma zgaziu voz, už bi som sa povráťiu, aľe takto ňiako príť k sebe.“ „Od čoho?“ „E – ot čoho... Od prvomajskiho pikniku, logičňe!“ „O-pa báto, čo ňepovješ!?

A ďe si piknikuvau?“ „Pa f príroďe, logičňe, ďe inďe sa piknikuje. Na Dunaji, vo Švŕľovéj vikendici.“ „Jel´te!? Aj, čo bolo...? Ako bolo? S kim bolo? Ajde, gúkňi, golube moj gaťastí!“ „Ma daj, pusť ma, ňezakéraj... Ňišt obaška. Šecko samí soleri. Ribi zme mali ľem baš na ťapši. Aj to voľáke vósťavje, ešťe nám aj vyhoreľi.“ „A cugu sťe, viďím, ňemaľi aňi za ľjek?“ „Aj´ ćut´, bre! Muka mi je ľem čo pomysľím na vopi. My šiesťi, ot soboťe časrana do u ránu zoru v sredu zme rokľi ďesať gajbou, plus voľáku tvrdoťu.

Matori, crkou som od žéďi.“ „Zezáš. Baš vizeráš super.

Praví mačo-men. A čo klópa, čo sa kŕkalo okrem ribaciňe?“ „Druhí večer zme udreľi po ribacom paprikáši, aj zme si urobiľi nágradnú igru: kto zagrabí dva kusi ribe do eňiho taňjera, dostaňe ľeva príde.

Ilustrácia: Dušan Durman

„Ej, ďe si, bre, ňínto ťa

Ňevihrau ňikto.“ „Ľebo sťe daľi veľa voďe...“ „Ma jok; málo ribe. Posľe zme udreľi brigu na veséľe, zapévaľi, váľaľi fazóňi...

Džóňaľi zme kto vo vikendici, kto f šjatri, snabdévaľi zme sa ňiako, ľebo aľebo nemau kto voziť, aľebo ňebolo čo voziť. Jézivo, ňemam pojma, ako som prežíveu. A ďe si ti prevjedou praznik rada?“

„Normálňe – s ťálem na uránku. Kéva ostála sréďiť chižu, brat putuvau g ribe a ja s matorim na Suchvo jazero.“ „Na sucho...“ „Baš tak. Mau som super plám, ľem mi izjaloviu dva dňi drjou. Bolo, že póm na kanál z Akikou; seťjaš sa tú plavušu s čjerňima vlasma, ňi?“ „Logičňe. Čo bolo s ňou?“ „S ňou ňišt, ľem si jej

kéva zlomila nohu baš ke zme maľi zbrisať s civiľizáciji, tak ju misela praťiť do bólňici aj potom – jávila sa mi mobílňim, – skakútať okolo ňéj tokom prvomájskich prázňikov.“ „Je? Sirotá Akika... Ty, a tá jej kéva... Má eno dvacaťpeťdvacaťseďem rokov?“ „Ej, pa ti si sa stvárňe prepiknikuvau. Prelúpau si skrós-naskrós. Čo bulázniš, bre!

Pa ve Akika má uš osemnác či seďemnác...“ „Okéj-okéj... Mír, tebra, mír!

A má tá Akikina matorá dva metre do víški aj preko sto kilou mišíťou, plus minďušu na jazyku?“ „E, ajde, máňi sa ma, bre, stvárňe mi iďeš na gangľije. Čo si zapeu za ňu, pa ju po svaku cénu kceš karikírať?!“ „Ňekarikíram ja, brášo ňikoho.

Ja ťi ľem dávam detáľňi ľiční opis kéve, s keróu bola Akika isto na Dunaji aj to vo vikendici do našej. Ešťe ak sa jej stará volá Bŕle a nosí brčiňi po uši, tak to stoposto bola ona, hlavou aj bradou! Da si viďeu ako tip, sori: ako kéva pečje roštíľ a ako posľe dadiľá Akiku...“ „É, svaka ti část, brále, baš si uviďávňi do já... Ja misím uš iť.

Aj´ ťao.“ „Vozdra, Muki, pozdrau Akiku aj jej kévu.“ „Váži sa, Krki. Pámti-pa vráti.

Príďeš ti mňe na mušicu...“ „Kerí ťi je, bre Muki, čo si sa uzjogúňiu. Pa baž bóu strava piknik!“ jbš

FILOTÍNKY ciže: životno-neživotné filozofie o všelicom

Chémia Na konci bývajú rozlúčky. Vtedy sa treba veru aj rozlúčiť.

No v stave mierne depresívnom, polospánku a s nemotornou motorikou často práve okolo poludnia či v popoludňajších hodinách veru ani tieto rozlúčky nie sú na tom

najlepšie. Predstavte si – taký stav a treba čosi povedať, či o niečom hovoriť celkom súvisle a zmyselne.

Nuž v takom stave to vôbec, uznáte, nie je malá vec.

A potom, v tej snahe o nejakú podstatu sa vrhnete na abecedu.

Začína sa to obvykle

s tým „céčkom“, lebo treba pomôcť organizmu zachovať si slušnú imunitu. Keď sa však ani po tomto, takmer celkom zachodenom pokuse v hlave nerozjasní, príde na rad „béčko“ – od jednotky po B 12, až sa začnú tie slová z abecedy spájať a dostaneme sa k Fe, Mg, Cu, prípadne sa vyberieme niekam von, nadýchať sa O2, aby nám mozog dostal čistý kyslík a začal konečne fungovať. Vtedy, ako vidno, začíname už

do abecedy pridávať aj čísla a podnecujeme opravdivú kombinatoriku. Lebo keď už všetko vyskúšame, a ono aj ďalej stojí – čiže nejde – prvý nápad akiste je celkom prirodzená očista s H2O. Éj, ale keď ani ďalej nejde, nuž nezostáva nič iné, iba dať to všetko spolu do kotla, dobre rozmiešať, zlepiť do viet – a povedať si: stačilo!

Veď aj zajtra je deň. A o mesiac znovu bude mesiac. A nové číslo...

Asp-asp máj 2011 |

vzlet | 5

študentky slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte v Novom Sade

nej pokladnice našej slovenčiny.

Martina má tiež blízko k hudbe.

Ešte ako dieťa chodila na súkromné hodiny klavíra a spevu, žiaľ, nepodarilo sa jej skončiť žiadne vyššie hudobné vzdelanie. Od šiestej až Na tejto strane sa nám predstavujú mladé študentky slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej po ôsmu triedu základnej školy fakulte Univerzity v Novom Sade. Prezrádzajú nám, čo ich prilákalo práve k tomuto štúdiu, ako trávia voľný sprevádzala na klavíri školskú skučas, aké sú ich ambície a nádeje… pinu spevákov, a spolu nahrali Ivana Vozárová pochá- generácie zoznámiť s čarom svojej aj cédečko.

Aneta Lomenová dza z Kysáča. Býva s matkou. Jej materčiny a zachovávať špecifickosť Martina si príleje Kysáčanka a miluje svoju sestra je profesionálnou herečkou našich zvykov. Annin voľný čas ani rodnú dedinu. Skončila Základnú žitostne spievala na Slovensku v Bratislave. Na nie je natoľko voľný, lebo ho vypĺňa v na domácom školu Ľudovíta Štúra v Kysáči a svojom rebríčku šťastia má niespoločnosti nie náhodou ju púť odviedla do javisku, ale koľko zaujímavostí vzbudzujúcich kamarátok, s aj v Báčskom učební petrovského gymnázia. pozornosť. Medzi jej záľuby patria ktorými má Petrovci, v Chcela sa totiž stať profesorkou hudba, písanie básní, kamarátenie podobné Srbskom národslovenčiny a pokračovať tak a zhotovovazáujmy. Od nom divadle v v stopách svojej starej mamy. nie výkresov, roku 2009 Novom Sade a Hudobné umenie sa ani Anete no neskrýva je členkou nevymklo z rúk. V roku 2001, keď inde. Má verného kamaráta – psíka, ani to, že už folklórneho s ktorým trávi veľa voľného času na mala len 10 rokov, stala sa žiačnejaký čas súboru SKC prechádzkach v jarnom počasí. Keď kou Základnej hudobnej školy napĺňa zmysly P. J. Šafárika, prší, spoznáva sa s knihami a často i vo Vrbase, kde hrala na klavíri divákov svoktorý zanemaľuje. Povahovo je tichá, úprimná, a odhaľovala tajomstvá spevu. jím spevom, chal na ňu ale ambiciózna na poli vzdelávaPo šiestich rokoch úspešne to o ktorý sa silný dojem. nia. Rada sa smeje a svoje zážitky zdolala a často rozdelí s Tu spoznala nenecháva len pre seba. Neopustila pokračovaDobroslavom tie pravé hodnoty slovenského ľudu, totiž ani hudobné pásmo a spev. la v pátraní Filkom. Ich a nadobudla odvahy na zdokonaľova- po hudobA možno nájde spôsob, ako to prehudobné nie a upevňovanie slovenskosti. zentovať verejnosti… nej dokodueto zaznelo nalosti. na mnohých príležitostných zhroMarína Krajčiová je Andrea Lomenová Omámená maždeniach, pričom Dobroslav z Báčskeho Petrovca a po skonje ďalšia Kysáčanka. Ešte v detstve vplyvom Ivanu sprevádza na gitare. V ich čení Základnej školy Jána Čajaka ju zlákala hudba, a preto po skonslovenrepertoári sú rokové a iné popua Gymnázia Jána Kollára pre ňu čení základnej školy pokračovala ských lárne piesne. Miluje prírodu, takže nebol žiadny problém pustiť sa do v Strednej hudobnej škole Isidora tradícií sa v vždy si nájde čas na prechádzky a ríše slovenského jazyka a literatúry.

Bajića v Novom Sade. Ako desaťroku 2007 občas aj medituje. Cesta ju privied- Slovenčinu ako jej materinský jazyk ročná začala hrať na klavíri a svoje začlenila la na Filozofickú fakultu v Novom mala rada ešte na základnej škole, vedomosti do folklórneho súboru SKC P. J. Sade na štúdiá slovenčiny s cieľom pokračovalo to aj na gymnáziu. uplatňuŠafárika, kde má veľké možnosti zdokonaliť si vlastné vedomosti Profesorom vďačí za to, že je v súčas- zoznámiť sa so slovenskými je ako o svojich predkoch a zachovávať nosti študentkou slovenčiny. Čistota pokladmi a vhĺbiť sa do pestrosti kantorka si tým rodný jazyk. Prezrádza aj slovenského jazyka sa Maríne vryla Evanjelickej našich piesní a tancov. Aneta sa to, že rada chodí na prednášky aj do zmyslov a nadchýna nádherou slovenských metodiskvôli kamaráteniu sa s kolegyňami. rozhodla sa tickej cirkvi krojov. Rada spieva, je členkou Avšak chcela by sa stať úspešnou bojovať o jej v Kysáči dievčenskej speváckej skupiny speváčkou. Ivana je víťazkou 44. existenciu a a pomáha a chcela by sa vyskúšať aj v Stretnutia v pivnickom poli v roku zachovanie, už pri nácviku sólovom speve, no stále zápasí s 2009, na festivale Cez Nadlak je... v aj preto, že sme zborového nedostatkom sebaistoty. Vo voľRumunsku porota jej udelila prvú na našom území spevokonom čase rada číta knihy. Pekné cenu za prednes, a v októbri 2010 iba menšina. lu. No po počasie, ktoré využíva v spoločs punkovou skupinou Lude Krawe Samozrejme, strednej nosti mnohopočetných kamarána Zlatom kľúči v Selenči obsadili jej snaha o sloškole jej šťastie otočilo chrbát. Jej tov, tiež má rada. Je sebakritická, 2. miesto. Všetky tieto ocenenia pre venskú tradíciu cieľom bolo tieto umelecké schopsnaží sa byť úprimná a chce Ivanu priniesli aj kúsok nádeje, že sa nevykresľuje získať pozitívne ľudské vlastnosti. nosti budovať na Akadémii múzicich bude ešte viac, avšak jej nejde iba takto. Marína sa aktívne podieľa kých umení, no osud ju usmernil Má určené hranice tolerancie a iba o ceny. Je tu hudba, ktorá nemá ako tanečnica v Kultúrno-umeleckom na Oddelenie slovakistiky. Miluje na poli perspektívy jej cieľom je cenu, a preto odporúča čitateľom, spolku Petrovská družina, kde je slovenčinu a samým tým slovenský premôcť zbabelosť a dostať sa ktorí majú podobný záujem o členkou vďaka Tatiane Krivákovejľud a jeho spôsob života, snaží sa na hladinu úspechu. Vyskúšala sa hudbu ako ona, aby všetko, čo Amidžićovej, ktorá bola jej profesorpestovať zvyklosti našincov. V roku aj ako moderátorka na menších urobia v živote, malo korene lásky a kou telesnej výchovy na gymnáziu.

2009 sa pripojila k členstvu novokultúrnych podujatiach, čo je tiež tou cestou svet otočili k pozitívnym Folklór je jej srdcová záležitosť, nielen sadských šafárikovcov a pozorne prejavom snahy v zdokonaľovaní zmyslom a pritom budovali úprimpreto, že tam získala mnohé nové vníma hodnoty dolnozemských slovenčiny. Rada vystupuje vo nosť v medziľudských vzťahoch. priateľstvá, ale upevnila si aj vzťahy tancov. Seba vidí ako budúcu profeverejnosti, predovšetkým so so starými. Skúšky svedomite navšte- šafárikovským kolektívom. Volí sorku, pričom neopustí vedomosti Anna Drieňovská z vuje dvakrát týždenne. Teší sa i z hudby a hranie na klavíri. si vlastné cesty sebavedome, Kysáča úspešne skončila strednú výstupov tak doma, ako i v zahraničí. lebo vie, čo jej najviac vyhovuje školu v Novom Sade. Keďže seba Folkloristi totiž tancom prezentujú Prvý rok štúdia už pomaly budea nerada sa podriaďuje cudzím v budúcnosti nevidí ako chemicumelecké skvosty našej Slovače, me mať za sebou. Nadobudli sme vplyvom. kú laborantku, zo záujmových podávajú ľuďom naše piesne, tance, mnoho skúseností a tešíme sa na dôvodov sa rozhodla venovať sa kroje a nesebecky ponúkajú bohatďalšie úspechy na novosadskom Martina Bartošová výskumu ľubozvučnej slovenčiny. stvo našich obyčají. Vo voľnom čase, je Hložančanka. Svoj materinský Oddelení slovakistiky. Plánov do Žije v slovenskej dedine, v ktorej je keď to štúdium dovolí, chodieva so budúcna máme neúrekom. jazyk sa v prvom rade rozhodla zaužívanejšie nárečie ako spisovná svojím miláčikom psom Lordym na študovať preto, aby ho vedela slovenčina, proti čomu sa aj Anna prechádzky. Je naň nesmierne hrdá, A. LOMENOVÁ preniesť mladším pokoleniam vzbúrila. Myslí si, že treba nové či on na ňu?! a pokračovať v pestovaní vzác-

Nádejné slovakistky

6 | vzlet | máj 2011

Na semester-dva do inej krajiny Akademické mobility,

výmena študentov, štipendijné pobyty. Bolonská deklarácia zjednocuje vysokoškolské systémy v Európe a umožňuje študentom získavať skúsenosti na iných univerzitách, v iných štátoch.

Marína Kondačová je jedna zo štyroch študentiek slovenského jazyka a literatúry na Univerzite v Belehrade, ktorá využila možnosť slovenského Národného štipendijného programu a na jeden – letný semester prišla študovať do Bratislavy.

– Rozhodovanie netrvalo dlho.

Lektorka prišla s ponukou zo slovenskej SAIA a za dva týždne sme dali do kopy administratívne záležitosti a prihlásili sme sa, – hovorí Marína, ktorá získala štipendium, ubytovanie a možnosť štúdia slovenského jazyka a literatúry na Univerzite Komenského v Bratislave.

– Na bratislavskej fakulte chodím na prednášky spolu s ostatnými študentmi z výmeny.

Sú to ľudia, ktorí študujú slovenčinu z celého sveta. Dokonca i z Talianska, Číny a Estónska.

Máme výborné prednášky a vynikajúcich pedagógov. Usilujú sa naplniť nás cennými vedomosťami. Každý týždeň nám organizujú zájazdy na rôzne kultúrne miesta, do múzeí a pod. Som nadšená organizáciou a kvalitou štúdia. Domov si odnášam veľa

mladí Padincania

Marína na Mlynskej doline v Bratislave

príjemných zážitkov a hodne nových pohľadov. Študijný pobyt otvára ruky a srdce iným kultúram, iným zvykom a pohľadom na svet.

– Toto prostredie je príznačné iným módnym trendom a životným štýlom, – poznamenáva Marína. – Vnímam tie kultúrne rozdiely. Identifikujem zlé stránky jednej aj druhej spoločnosti, ale zároveň si viacej cením to, čo doma máme. Ťažko som si tu zvykala, ale aj rozlúčka nepadne ľahko.

Bratislava je taká pokojná. Tichá.

Marína si nezvolila len tak náhodou práve Slovensko na študijný pobyt: – Som študentkou slovenčiny, ktorú sa nikde inde nenaučíte lepšie ako v materskej krajine.

Verejné tajomstvo výmenných pobytov je, že sú nákazlivé. Marína má už ďalšiu muchu v hlave: – Možno by som šla, kým mám ešte možnosť a kým som študentkou, vyskúšať sa na jednom z mojich výberových jazykov – poľštine, – do krásneho Poľska. *** Spomínaná SAIA je agentúra, ktorá pomáha študentom dostať sa ku informáciám o možnostiach štúdia v zahraničí. Zároveň slúži mimoslovenským študentom, aby sa dostali k možnosti študovať na Slovensku. SAIA je skratka pre Slovenskú akademickú informačnú agentúru. Je mimovládna nezis-

Monika Garafiátová

Budúca kriminalistická inšpektorka trénuje taekwondo Taekwondo je bojové umenie, ktoré vzniklo koncom 19. storočia. Je to predovšetkým sebaobranná technika boja bez zbraní, ktorá zahŕňa iba údery nohami a rukami, blokády a eskiváže. Tento druh športu vznikol kombinovaním rozličných bojových štýlov.

Prečo vlastne takýto úvod?

Preto, že Padinčanka Monika Garafiátová trénuje tento dynamický šport a prezradí nám

niečo viacej o samotnom športe, a o tom, prečo sa práve ním zaoberá.

Monika trénuje viac ako rok, má vyšší žltý pás a očakáva ju skúška pre zelený pás. Je členkou klubu Tiger v Pančeve a jej trénerom je Saša Šajkić.

– Trénujem tri razy do týždňa, v pondelok, stredu a piatok, znamená toľkokrát aj cestujem do Pančeva, – na úvod hovorí Monika, ktorá je maturantkou

ková organizácia podporovaná Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a existuje od roku 1990. Na starosti má mnohé programy výmeny študentov a udeľovania štipendií. Jeden z najdôležitejších je Národný štipendijný program.

Podporujú sa domáci študenti, ale aj študenti zo zahraničia. Medzi inými aj zo Srbska.

Určený je pre štuPred dentov, prezidentským doktoranpalácom dov, vysokoškolských pedagógov a výskumných pracovníkov, ktorí si vzdelanie chcú rozšíriť na slovenských vysokých školách a výskumných pracoviskách. Študenti sa o štipendium môžu uchádzať po ukončení šiesteho semestra alebo základných štúdií, a to na jeden alebo dva semestre. Každý študent si môže sám zvoliť univerzitu a fakultu, ale je potrebné so školou komunikovať a požiadať kovačického Gymnázia Mihajla Pupina. Za štyri roky v jej žiackej knižke nebolo zatiaľ inších známok od päťky.

– Taekwondo som si zvolila hádam aj preto, lebo plánujem študovať na kriminalistickej policajnej akadémii. Mala som už aj prijímačky v polovici apríla a čakám na výsledky. Na akadémiu sa prihlásilo – predstavte si – vyše 2 000 kandidátov a výsledky budú iba v júli, lebo sa prijímačky skladajú po skupinách, – ďalej vysvetľuje Monika.

Monika uznáva, že si obľúbila tento šport, bez ohľadu na to, či bude študovať za

o akceptačný list, ktorým sa zároveň zaväzujú prijať štipendistu na študijný pobyt.

Uzávierka na pobyty na zimný semester nasledujúceho akademického roka 2011/2012 je už v tomto mesiaci – 15. mája 2011 do 16.00 hod. Štipendium na pobyt počas letného semestra 2011/2012 je až o pol roka – do 31. októbra 2011.

Prihláška sa podáva elektronicky na stránke www.stipendia. sk. Pripájajú sa aj prílohy, ako napr. štruktúrovaný životopis, motivačný list, podrobný študijný program materskej školy s termínom nástupu na pobyt a dĺžku pobytu, dve odporúčania

od vysokoškolských učiteľov, potvrdenie o štúdiu a akceptačný list slovenskej vysokej školy.

Papierová forma s vybranými originálmi by sa mala dostať do kancelárie SAIA najneskôr do termínu uzávierky.

Všetky podrobné informácie možno získať na stránkach: www. saia.sk; www.stipendia.sk.

Jana ŽIAKOVÁ policajtku, a k tomu sa ešte vraj bude baviť aj džudom. Má veľa záväzkov, či už na škole alebo na tréningu. Zaujalo nás aj to, ako Monika trávi chvíle voľna.

– Záväzkov je neúrekom, avšak nájdem si chvíle pre najmilších, pre dobrú knihu, rada som na rolleroch s kamarátkami, rodinou a priateľom. Veď vo všetkom je tá dobrá organizácia na prvom mieste a potom sa to už všetko zvládne, – s rozpoznateľným úsmevom na tvári rozpráva Monika Garafiátová, budúca nositeľka Vukovho diplomu na kovačickom gymnáziu.

Dúfame, že sa jej splní sen, a od jesene bude študentkou kriminalistickej Policajnej akadémie. A potom... zlodeji, klamári a ošmekári, pozor! Čitateľom Vzletu odkaz; všetko je dosiahnuteľné... majte sa dobre... Pusinka na záver!

Božena ŠIRKOVÁ máj 2011 |

vzlet | 7

anketa v ZŠ v Selenci

KAM ĎALEJ? Otázkou z titulku sa v posledných mesiacoch zaoberajú všetci žiaci ôsmeho ročníka. Takto na ňu odpovedali selenčskí žiaci – ôsmaci Základnej školy Jána Kollára...

IVANA PROKOPCOVÁ: Každý deň si kladiem tú istú otázku: Kam ďalej? Ani sama presne neviem, kam sa vybrať po skončení základnej školy. Som výbornou žiačkou. Mám nádej, že záverečnú skúšku napíšem na výbornú. Láka ma medicína a slovenčina. Neviem presne, ktorú školu si zvolím. Pravdepodobne to bude Stredná zdravotnícka škola v Novom Sade alebo petrovské Gymnázium J. Kollára. Neskoršie by som chcela študovať v Novom Sade alebo na Slovensku.

ĽUDMILA RAGOVÁ: Som žiačkou ôsmeho ročníka selenčskej školy, s ktorou sa čoskoro rozlúčim. Čakajú nás záverečné skúšky. Mám nádej, že dosiahnem výsledky, s ktorými budem spokojná. Chcela by som sa zapísať do Gymnázia J. Kollára v Báčskom Petrovci, keďže ma vždy lákala slovenčina, a chcela by som ešte aspoň štyri roky sledovať vyučovanie v materčine.

Verím, že sa mi táto žiadosť splní.

ANNA BERÉDIOVÁ: Neviem kam, ešte sa váham... Pravda, knihy mám rada, som žiadostivá po nových vedomostiach, tak sa istotne zapíšem do gymnázia, či už v Báčskom Petrovci alebo v Novom Sade, uvidím, kam sa mi podarí dostať sa. Mám rada jazyky, kultúru, ale aj prírodné vedy a informatiku. Hádam si to za 4 roky vykryštalizujem, a potom nech mi je sám Pán Boh na pomoci na fakulte...

MALVÍNA ZOLŇANOVÁ: Som žiačkou ôsmeho ročníka a ešte stále neviem, čím by som sa mohla a chcela zaoberať v živote.

Preto som sa rozhodla pre Gymnázium J. Kollára v Báčskom Petrovci. Študovať by som chcela biochémiu, pravdaže, ak si to dovtedy ešte nerozmyslím.

JAROSLAV BERÉDI: Ja som sa rozhodol v ďalšom školení pokračovať na SOŠ Stará Turá na Slovensku. Je to stredná odborná škola. Odbor, na ktorý by som sa chcel zapísať, je grafik digitálnych médií. Je to hlavne práca na počítači, napr. upravovanie fotografií, vypracovanie webových stránok a podobné. Pre tento odbor som sa rozhodol preto, lebo je informatika jedným z mojich najobľúbenejších predmetov a láka ma práca s webovými stránkami, prezentáciami, fotografiami...

FEDOR BURČIAR: Mnohí mi radili rôzne školy. Gymnázium v Petrovci predsa najviac. Aj ja som rozmýšľal v tom smere, ale vo februári som sa rozhodol pre Strednú odbornú školu v Starej Turej na Slovensku.

Mnohí boli z toho prekvapení, avšak je to moje rozhodnutie, a tam chcem pokračovať v ďalšom školení.

JÁN KOLEK: Končím základnú školu. Som výborným žiakom. Keď som bol mladším, tak som z tvrdého papiera robil všelijaké prístroje. Vtedy som myslel, že budem v budúcnosti dizajnovať rôzne prístroje.

Teraz ma zaujíma počítač.

Rozhodol som sa pre strednú elektrotechnickú školu v Novom Sade alebo v Báčskej Palanke.

Anketovala: Vladislava LOVÁSOVÁ

8 | vzlet | máj 2011

spolocenské problémy

Drogová a iná závislosť Problém drogovej závislosti v dnešnom svete patrí medzi všeobecne najdiskutovanejšie témy, keďže ohrozuje stabilitu ľudskej spoločnosti. Najhoršia pritom je skutočnosť, že závislosť od drog prepadá najmä mládež. Tabak a alkohol sú stále najčastejšie užívanými drogami.

Príčiny vzniku závislosti sú zložité a nemôžu sa vysvetliť len jednou príčinou.

Faktory, ktoré sa podieľajú na vzniku závislosti, sú: psychické, osobnostné, telesné danosti jedinca, samotná droga, prostredie (ulica, škola, rodina, kamaráti, díleri), ako aj ponuky kamarátov, identifikácia sa s členmi partie alebo únik pred depresiou.

Najohrozenejšou skupinou spoločnosti sú deti a tínedžeri.

Málokto vie pochopiť všetky príčiny vedúce k užívaniu drog, ako sú depresia, hnev, duševné a neurologické choroby,

úzkosť. V závislosti sú najväčšou oporou rodičia, ale ak dieťa vidí beznádej svojich rodičov, znovu nájde cestu k drogám...

Tínedžeri, ktorí experimentujú s cigaretami, sa stanú závislí od nikotínu, keď vyfajčia len päť až desať cigariet. Z týchto detí viac ako 80 percent vyskúša marihuanu, kým z nefajčiarov ju skúsi len 21 percent.

Fajčenie marihuany sa stáva odrazovým mostíkom na užívanie pevnejších drog. Čím je nižší vek fajčiara, tým je väčšia šanca, že nastane vážne zdravotné poškodenie. Nikotín spôsobuje rakovinu pľúc, hrtana a mechúra.

Tínedžer, ktorý pije alkohol, sa stane alkoholikom s dva- až trikrát väčšou pravdepobnosťou než dospelý človek, ktorý pije. Alkohol je smrtiaca droga.

Má škodlivé účinky a napáda nervový systém. Je nebez-

pečnou legálnou (!) drogou.

Väčšina alkoholikov si ani neuvedomuje, že majú nejaký problém. Tínedžeri používajú alkohol, keď vidia, že väčšina dospelých pije a keď chcú byť „hlavní“ a „skúsení“ v partii.

Alkohol sa vystavuje vo všetkých obchodoch, v televízii, jednoducho všade. Nie je bezpečnejší než akákoľvek iná droga.

Môže skrátiť život človeka, lebo ničí telo.

V roku 2004 bola založená sociálna sieť Facebook, ktorá slúži hlavne na komuni-

káciu, nadväzovanie priateľstiev a zdieľanie fotografií a videí. Mladí robia chybu, že svoje osobné údaje zdieľajú s neznámymi osobami a ani nevedia, že to niekto môže zneužiť. Nikto by sa nemal verejne predstavovať takýmto

spôsobom: Ahoj, volám sa Milo. Narodil som sa 4. marca 1990. Moja matka sa menuje Mária, otec Jaroslav, práve som skončil vysokú školu v Novom Sade, mám niekoľko koníčkov, počúvam Horkýže Slíže, Partibrejkers a moje telefónne číslo je... A práve takto sa predstavuje väčšina mladých v rámci sociálnych sietí!

Rešpekt voči starším tiež zaniká. Málokto pomôže staršej osobe, ak nemá z toho nijaký osoh, niektorí mladí sa zhovárajú so staršími ako s rovesníkmi...

Problém treba riešiť, nie unikať pred jedným do druhého.

Existuje ešte mnoho závislostí, ale myslíme si, že sú práve tieto dnes najproblematickejšie.

Fotografie z internetových zdrojov Marína VALENTÍKOVÁ Ján ROŠKA

mladí a droga

Je mnoho ľudí, ktorí nevedia, čo majú robiť z nudy, nemajú sa čím zamestnať. Niekto hovorí: Tak mi je nudno, že neviem, čo mám so sebou robiť!

Niekomu ani nie je nudno, ale ho láka niečo ešte lepšie, atraktívnejšie, čo provokuje zmysly, city… Chce novinky vo svojom živote, zaujímavosti, byť ako iní, obliekať sa ako iní, jesť ako iní, piť ako iní, brať drogy – AKO INÍ.

V snahe, aby boli prijatí do spoločnosti, aby boli ako INÍ, niektorí ľudia skončia v priepasti – AKO INÍ. Ale čo by bolo, keby NEBOLI AKO INÍ... Keby boli oni –sami?!

JEDINEČNÍ?! Na túto otázku sami sebe odpovedali aj bývalí drogovo závislí mladí ľudia 27. marca 2011, keď v Evanjelickej metodistickej cirkvi hovorili o svojom návrate z dna života.

Luka Ljubičić bol 10 rokov závislý od drog. Predtým sa zaoberal športom a precestoval väčšiu časť Európy. Ako hovorí, potom sa zasýtil dobrého!

Prvýkrát skúsil marihuanu v piatom ročníku základnej školy.

Vtedy bola droga veľmi drahá.

Tiež hovorí, že do svojich dvadsiatych rokov „vyskúšal všetko živé“! Peniaze na to mal, takže mu nebol problém dostať aj to, čo ho neskoršie odvedie na dno priepasti.

A postupne z vlastného domu kradol veci...

Teraz sa z toho dostal.

On ďakuje Bohu, lebo verí v Neho...

Pomohli mu ľudia z Rehabilitačného strediska Dúha z Nového Sadu, ktoré poskytuje pomoc bezplatne a pomáha nielen narkomanom vymaniť sa z osídla drog, ale aj alkoholikom a ľuďom, ktorí sú v inej forme závislí. Luka vyzdvihuje, že narkoman sťahuje do toho začarovaného kruhu nielen seba, ale aj vlastných rodičov,

od 200 do 400 din a z toho si 24 hodín ako blázon. Pred desiatimi rokmi gram heroínu vraj stál 100 mariek a dnes iba 1 600 din, súrodencov... Niektorí rodičia od pokým balík marihuany si možno tých silných trápení a nedobitých zaobstarať za 300 – 400 dinárov. bojov dostali infarkt Ohromujú údaje o tom, koľko alebo vykonali narkomani v Srbsku denne trovia samovraždu, lebo peňazí na drogy. Lukova cesta to dožívali ako odvykávania nebola ľahká... Skôr vlastnú prietŕnistá. Trikrát sa liečil v nemocpasť, stratenú nici, dvakrát ambulantne. Občas bitku, poráž- mu myšlienky vynárali otázku: ku. Bojovali „Mám sa vôbec vyliečiť, a potom o svoje pozerať, ako ma celý svet nenádieťa, ale vidí?!” Dovtedy bola Biblia pre dostať ho neho najnudnejšia kniha, teraz z osídiel už nie. Veril Bohu a sebe, iní ho krutého podporovali a verili, že sa vylieči osudu a DOKÁZAL TO! Vrátil sa z dna nemohli, života! Jeho príklad je dôkazom a preto vytýkali toho, že sa narkomani môžu sebe a kládli si vyliečiť. Niet beznádeje! otázky: „Kde som Títo mladí ľudia hovoria, že sú chybil vo výchove? nie bývalí závislí, ale Kristovi učePrečo práve moje níci! Preto vysielajú apel všetkým dieťa?” Je to meč, ktorý má nielen vám: Nedovoľte, aby droga stiahla dve ostria. Pichá z rôznych strán. do svojich pazúrov vás a vašich Peniaze na drogu dnes už ani priateľov! Ak si všimnete, že nienie sú taký problém. Droga je kto berie drogy – reagujte hneď lacnejšia než skôr a mladí ľudia a nemlčte! Mlčanie zabíja! siahajú po nej napriek tomu, že predaj týchto látok je ilegálny.

Anna LEGÍŇOVÁ Údajne tableta ecstasy dnes stojí máj 2011 |

vzlet | 9

na vrchoch Himalájí

Pohl'ad do seba „Nemusíte

byť čudák, ani horolezec, ani atlét, aby ste si mohli užiť treking na Himalájach. Každý, kto má pár silných nôh a túži po nezabudnuteľnom zážitku v exotických oblastiach, určite sa bude výborne baviť počas trekingu v horských priestranstvách Nepálu,” píšu na oficiálnej webovej stránke krajiny Nepál, kde sa prezentuje treking, čiže prechádzka po vrcholoch Himalájí. Možno sa to tak ani nezdá, ale práve tento citát láka turistov do tejto časti sveta. Nepál patrí medzi najchudobnejšie krajiny, no vďaka tým „čudákom, horolezcom, atlétom a ostatným”, ktorí sa tam prechádzajú, môže sa pochváliť celkom uspokojujúcim zárobkom aspoň z turistiky.

Ak sa sem teda vyberiete, vôbec nemusíte byť v najlepšej kondícii, v akej ste v živote ešte neboli, nemusíte byť vycvičení na profesionála, nemusíte mať žiadne špeciálne schopnosti.

Môžete byť študentom priemernej fyzickej aktivity, muzikantom, ktorý je už ustatý z nočných koncertov, biznismenom, ktorý je vždy zaneprázdnený a zaťažený každodenným stresom, obvyklým človekom žijúcim tým najobyčajnejším životom, môžete byť chudí alebo tuční… je to jedno!

A takí, akí ste, keď sa ponoríte do tohto zážitku, budete jedným z 25- až 30-tisíc účastníkov, ktorí každoročne prídu na prechádzku po Himalájach zo všetkých krajov sveta, aby boli aspoň nakrátko prítomní v mytologicky nazvanom meste – v „dome bohov”, v ktorom dožijú tú mystickú individuálnu zmenu, o ktorej mnohí hovoria.

Pohľad z Himalájov je vlastne pohľad do seba. A nikto sa nemôže vrátiť späť nezmenený. Presne o to ide – každý, kto sa vracia z týchto vrchov, má v sebe iný obsah a nový náhľad na svoj život prifarbený silnými pocitmi.

Treking na Himalájach v posledných rokoch vzbudil aj záujem občanov našej krajiny. Sú to predovšetkým príslušníci strednej triedy, ktorí už vedia, že na odchod na Himaláje, okrem zdravia a dobrej vôle, potrebujú okolo 2 500 eur. Do

ceny započítali aj niekoľko prechádzok po Fruškej hore ako malý úvod do niečoho oveľa väčšieho.

Organizácia Extreme Summit Team a vodca vám zabezpečujú úplnú istotu počas cesty lietadlom na relácii Belehrad – Katmandu – Belehrad, a k tomu aj let na letisko Lukle, kde sa už začína dvojtýždňové dobrodružstvo šplhania.

Tam na vás čakajú zásoby stravy a nápojov, ako i pomocných potrieb na šplhanie. Mnoho vecí a ochranných

váhanie, lež rozhodnosť!

Záujemcovia, ktorí sem prídu, najprv zavítajú do hlavného mesta Nepálu, kde nakupujú všetko, čo potrebujú, prechádzajú sa a navštevujú sväté mesto Katmandu. Stretnutie s týmto kontradiktórnym mestom je vzrušujúce. Je plné kontrastov, ako aj celá krajina, prepletajú sa v ňom chudoba, silný vplyv relígie, ale aj mystiky, nejakej zvláštnej duchovnosti a umenia, ale aj agresívnej politiky. Po návšteve Katmandu trekeri letia na letisko Lukle, ktoré je jedným z najnebezpečnejších na svete, pretože sa nachádza na samej priepasti na výške 2 800 metrov. Ak si predstavíte scénu z kresleného filmu, v ktorej lietadlo zastáva presne na hranici priepasti – tak to je tam tak skutočne. A tam sa začína treking, prechádzka za pomoci trekerskej palice po nestabilných cestičkách, pomaly a opatrne. Vždy pod dozorným okom skúseného vodcu, prispôsobená zmenám výšok, ktoré môžu dramaticky pôsobiť na organizmus človeka. Okrem spolupráce s

vodcom a dobrej vôle, na začiatku trekingu sa stretnete so šerpprostriedkov by mi – sú to pripravení jednotlivci vám tam bolo zbytočné nosiť, lokálnej etnickej skupiny, ktorí sa pretože na nadmorskej výške 4- až šplhajú spolu s vami a vedú vás 5-tisíc metrov nejestvuje žiadna na bezpečné miesta, lebo cesty vegetácia, žiadne zvieratá a žiadpoznajú najlepšie. Uhostia vás v ne baktérie. Iba sila vôle a úsilie! chate vystavanej z kameňa, kde S niektorými, ktorí to už poznajú, sa budete zdržiavať počas aklimasom sa pri jednej príležitosti roztizácie na rôznych nadmorských právala a ich zážitky som prežila výškach počas prispôsobovania ako vlastné. sa. Jedno z najkrajších skúseností Pavle Ferarinov z Nového Sadu je kamarátenie so šerpmi, neuveje napríklad 70-ročný muž (áno, riteľne múdrymi a vždy priateľsky muž, lebo na starca sa vôbec naladenými ľuďmi.“ nepodobá), ktorý Himaláje navštíNepál má 36 rozličných etnicvil už sedemkrát. Svoje sedemkých skupín a podľa štatistiky desiate narodeniny oslávil na šerpovia tvoria necelé jedno Akonagve, dedinke na úpätí prepercento. To, čo je zaujímavé, je krásnych vrcholov. Hovorí takto: ich „remeslo“, sú totiž dobrými „Na treking chodievame dvavodcami a kvôli početným alpiniskrát ročne, navštevujeme oblasť tickým expedíciám a trekingovým Solo Khumbu, ktorá doslovne žije prechádzkam sú známi v celom z finančných príjmov zabezpečesvete. Šerpovia sú ľudia, s ktorými ných z turistiky. Skupiny spravidla tu počas expedície spolunažívate pozostávajú z 10 alebo 15 ľudí. a ktorí vás fascinujú svojou múdZúčastňujú sa aj chlapci a dievrosťou. Sú predsa kuriozitou tohto čence vo veku 19 rokov, no sú tam podnebia. aj takýto starší ľudia, ako som ja.

Gitarista rockovej skupiny Zaradili ma do skupiny najskúGoran Antović bol už dvakrát na senejších vodcov po Himalájach himalájskych vrchoch na výške z našej krajiny. Som psychicky 5 500 metrov. O tamojších skústabilný a sugestívny. Je to prepo- senostiach hovorí: „Prvýkrát, keď trebná podmienka pre začiatoční- som bol tam, ťažko som si zvykol kov a veľmi dôležitá je aj rýchlosť na to, že mi mobil nezvoní, pričom reagovania, lebo hora nemá rada som to neustále očakával. Potom

10 | vzlet | máj 2011

som si pomaly začal uvedomovať, že nejestvuje nikto, kvôli komu musím byť ustarostený a že nejestvuje žiadny záväzok a stresujúca zodpovednosť. Uhol perspektívy sa mení priam nepozorovateľne a konečne si uvedomuješ svoje city a svoju bytosť. Prejavuje sa tvoja vnútorná sila, začínaš analyzovať svoje postoje a svoju osobnosť a čo je najdôležitejšie – hovoríš o tom aj s inými!”

Marko Nikolić sa roku 2003 vyšplhal na Mont Blanc a spustil sa snowboardom bezpečne dolu.

Dosiahol tak nacionálny rekord, a hovorí, že treking mal veľký vplyv na jeho život. Verí, že sa stal iným človekom, ktorý vie donášať správne rozhodnutia v živote a ktorý sa vhĺbavejšie správa k dôležitým veciam. Poukázal ešte aj na to, ako Himaláje zmenili jeho život: „Zdá sa mi, že keby som odrazu všetko stratil, poľahky by som mohol začať život znovu, od nuly.“ Všetci účastníci himalájskeho trekingu sa zhodujú v tom, že najdôležitejšie je úplne dôverovať vodcovi a byť poslušný.

Konštantné šplhanie totiž vytvára vážne zmeny v organizme, a ak sa upozornenia vodcu ignorujú, možné sú vážne poruchy zdravia, akými sú dezorientácia, bolesť hlavy, nestabilná chôdza, dehydratácia, nervóza, agresivita...

Odporúča sa piť až 4 litre vody denne, lebo tempo šplhania musí byť pomalé a – ako hovoria tamojší skúsení vodci – pot je luxus a drahocenná tekutina sa nesmie tratiť! Šerpovia sa starajú o stravu, nie je bohatá, ale prepotrebná.

Podávajú ju s ryžou a so zeleninou alebo s ovsenou kašou poliatou medom, ako nápoj pripravia čaj, ktorý je veľmi silný a pije sa pomaly.

Zostup z vrchola je ľahší a rýchlejší a telo je obnovené novou a neznámou energiou. Riziko, na ktoré musíte byť pripravení na tejto ceste, je nevynechateľné.

Môže prísť k rôznym nepríjemným situáciám, ako je nedostatok kyslíka, ale je to obvyklé. A vodcovia sú vždy pripravení pohotovo reagovať, takže každému vyjdú v ústrety. Všetci najprv prejdú niekoľkými ťažkými lekciami, ku ktorým teda patrí aj stretnutie s vlastnou podstatou.

A čo sa stáva, keď sa ocitneš na nadmorskej výške 5 000 metrov?

Keď sa tam vyšplháš a stojíš na vrchu, keď okolo teba niet ničoho, iba hlava v oblakoch – doslova, okolo teba sú iba kamene, piesok a sneh, ktorý sa netopí... O čom človek vtedy rozmýšľa? Vtedy nemyslí na nič. Iba sa pozerá a počúva. To, kde bol, si uvedomí až potom, keď sa vráti späť do údolia.

Iveta MAĎAROVÁ

Rekordy

DROBUĽKA BEZKOREŇOVÁ

ZO SVETA RASTLÍN (6) Pripravuje: V-v VALENTÍK

(Wolffia arrhiza) – najmenšia semenná rastlina

RAFLÉZIA ARNOLDOVA

(Rafflesia arnoldii) – najväčší kvet V roku 1818 Angličania Thomas Stamford Raffles a Dr. Joseph Arnold skúmajúci tropické lesy na ostrove Sumatra objavili obrovský kvet rozprestretý na zemi. Kvet mal v priemere jeden meter a hmotnosť 15 kg.

Pozorovali tento kvet niekoľko dní a pracovali na jeho popise.

Nezdravé podnebie tropického vlhkého pralesa podlomilo Arnoldovo zdravie, ochorel na maláriu a krátko na to zomrel.

Táto rastlina bola neskoršie pomenovaná podľa týchto

Pripravuje: VVF

dvoch prírodovedcov.

Raflézia je cudzopasná rastlina. Nemá vlastné korene a listy a živí sa miazgou iných rastlín, prisatá na ich korene. Cudzopasí výhradne na popínavej rastline Cissus. Ak sa semená raflézie dostanú na korene tejto tropickej rastliny, ktoré sa zvyčajne ťahajú po povrchu pôdy, v období tropických dažďov vyklíčia.

Drobulinký korienok raflézie sa zavŕta do koreňa hostiteľskej rastliny. Od tohto okamžiku sa raflézia stáva absolútnym príživníkom rastliny rodu Cissus.

Klíčenie semena stimulujú látky, ktoré vylučujú korene tejto popínavej rastliny.

V prípade, že sa semená raflézie dostanú na korene iných rastlín, nevyklíčia.

Okrem na Sumatre sa raflézia vyskytuje na ostrovoch Jáva a Borneo.

Listujeme v Slovníku cudzích slov – karburátor – zariadenie, v ktorom sa kvapalné palivo v prúde vzduchu jemne rozprašuje a sčasti sa mení na pary a spolu so vzduchom vytvára zápalnú zmes – kardigan – druh pletenej vesty, vpredu zapínanej, bez goliera, priliehajúcej ku krku – kardinálny – hlavný, základný, podstatný – kardiovaskulárny – týkajúci sa srdca a ciev; cievnosrdcový – karí – druh jemne mletého žltkavého orientálneho korenia – karierista – kto dychtí po kariére, po vysokom postavení a snaží sa

ho dosiahnuť všetkými prostriedkami – karma – hlavný článok v brahmanskom a budhistickom náboženstve, podľa ktorého osud človeka je určený jeho činmi; osud – káro – látka vzorkovaná viacfarebnými štvorcami, štvorčekmi; farba v kartách označená kosoštvorcom – karotén, karotín – žltočervené rastlinné farbivo (napr. v mrkve); provitamín A – karteziánstvo – učenie René Descarta, ktorý sa pokúšal spojiť, zlúčiť idealizmus a materializmus

Kométy – skalnaté a ľadové úlomky ces tujúce Slnečnou sústavou

VEDELI STE, ŽE...

... vedci dosiaľ odhalili viac než 1 200 komét. ... asi 25 komét možno vidieť každoročne pomocou teleskopu. ... chvost kométy môže byť dlhý až 300 miliónov km. ... kométy cestujú Slnečnou sústavou rýchlosťou 20 km/h.

Táto najmenšia krytosemenná rastlina je zaradená do čeľade žaburinkovitých (Lemnaceae). Je to veľmi drobná ponorená i plávajúca bylina. Priemer jej listov je iba jeden milimeter. Koreň jej chýba a drobné kvety sa vyvíjajú mimoriadne zriedkavo.

Tento druh sa rozmnožuje vegetatívne.

Za pomoci špecifickej stavby ponorených častí rastlina je schopná prijímať živiny, kyslík a kysličník uhličitý priamo z vody.

Zvyčajne sa vyskytuje masovo na hladine stojatých vôd, kde tvorí súvislé zelené povlaky spolu s inými predstaviteľmi čeľade. Pre ňu je príznačná veľká citlivosť na zmenu stanovištných podmienok, preto niekedy aj po viacročnom výskyte na lokalite mizne. Pochádza z južnej Európy, a rozšírená je aj v južnej Ázii, Afrike a Austrálii.

jedno z najznámejších múzeí na svete

LOUVRE

Bývalé sídlo francúzskych kráľov, palácový komplex Louvre leží v samom strede Paríža, medzi ulicami Rue de Rivoli a Place de la Concorde, na pravom brehu Seiny. Otvorené bolo 10. augusta 1793. Od roku 1993 má názov Le Grand Louvre a dnes je jedným z najznámejších a najväčších múzeí sveta. Nachádza sa v ňom veľké množstvo zbierkových predmetov a viac než 5 000 diel maliarskeho umenia. V komplexe múzea sa nachádza aj sklenená pyramída, ktorá je zároveň aj hlavným vchodom do zámku.

Najznámejšími dielami, skvostami múzea Louvre sú: da Vinciho Mona Lisa, sarkofág zo 6. storočia pred Kristom, asýrske okrídlené zveri z 8. storočia pred Kristom, fragmenty sôch z aténskej Akropoly, diela Raffaela, Rembrandta, Goyu...

Podľa internetu: Vladislava LOVÁSOVÁ

Pripravuje: Vladislava LOVÁSOVÁ máj 2011 |

vzlet | 11

úrovne obcianskej spolocnosti

Sprievod tankom do školy – udalosť z dejín Svetoznámy

Erwin Schaba ako 12-ročný chlapec býval počas prvých rokoch výstavby Berlínskeho múra v Eiskelleri, časti Západného Berlína. Aby sa dostal do svojej školskej lavice, Erwin musel každé ráno ísť úzkou poľnou cestou, ktorá jednou svojou časťou prechádzala cez územie Východného Berlína. Raz ráno

týmito dvomi stranami trvalo viac ako 30 rokov a hoci nikdy nedošlo k vážnemu ozbrojenému konfliktu, sú

Berlínsky múr, ktorý rozdeľoval hlavné mesto Nemecka v rokoch 1961 až 1982 na Západný Berlín a Východný Berlín, bol najznámejším symbolom takzvanej „studenej vojny“.

Berlínsky múr tvoril hranicu Erwin Schaba na medzi západnou ceste do školy a východnou roku 1961 časťou Berlína, resp. dvomi znepriatelenými stranami: západoeurópskym (demokratickým) blokom mnohé udalosti z dejín a východoeurópskym (socialis- Berlínskeho múru, ktoré tickým) blokom. Ten 155-kiloodzrkadľujú jedinečné spometrový betónový múr vybuločenské a politické podnedoval socialistický blok s ciebie tohto obdobia. ľom, aby znemožnil útek občaJedna z udalostí je aj nov z chudobnejšej východnej príhoda mladého obyvateľa časti do bohatších západných Západného Berlína Erwina častí Berlína. Napätie medzi Schabu.

Pád Berlínskeho múru 9. novembra 1989

,

ÚSMEV skrášľuje svet Tak ako sa len človek vie červenať, tak sa len človek vie smiať. Smiech je výsadne ľudské privilégium.

Humor a smiech sú prejavom vyššej inteligencie a dobrého zdravia. Skutočne tupí, alebo vážne chorí ľudia sa nesmejú. Nielenže sa len človek vie smiať, ale človek je aj najsmiešnejší tvor na svete.

Ak by sme boli najbohatší ľudia na svete a srdce by nám neplesalo radosťou, nevedeli by sme sa zasmiať, načo by nám bolo bohatstvo?

Ak by sme boli najvplyvnejší ľudia na svete a nevedeli by sme sa sami na sebe zasmiať, bol by to falošný vplyv.

Ak by sme boli najsvätejší ľudia na svete a nevideli by sme na tomto svete nijaký

humor, aká by to bola svätosť? Úsmev pomáha tomuto svetu.

Smiech je korenie ľudského života. Smiech zlepšuje zdravie. Uvoľňuje nervovú sústavu. Predlžuje život.

Smiech otvára dvere do

12 | vzlet | máj 2011

neprišiel na hodinu, lebo ho vo východnej časti zastavil policajt a zakázal mu prejsť smerom do školy. Už v nasledujúci deň britská armáda pridelila Erwinovi obrnený sprievod do školy.

Nevieme presne o tom, ako dlho Erwina do školy odprevádzali ozbrojení vojaci a ako to dopadlo na jeho kamarátov v škole, no môžeme si byť istí, že Erwin do školy vtedy nemeškal a určite sa nepokúsil utiecť z hodiny...

Boris BÍLEK Použité fotografie z internetových zdrojov

zakliatych komnát. Začína zázračné priateľstvá a veľké lásky. Smiech vychováva.

Smiech zlepšuje.

Smiech je príťažlivý. Smiech je prejav dobrého srdca.

Smiech je sexy. Smiech vytvára príjemné črty tváre. Smiech rieši mnohé problémy. Úsmev zlepšuje svet.

ÚSMEV JE UMELECKÝ SMER, KTORÝ SA VŽDY KAŽDÉMU PÁČI

SVET JE PLNÝ SMIEŠNYCH ĽUDÍ

Berlínsky múr

Človek nemusí vyzerať ako najlepší hollywoodsky herec; v prvom rade ľudské teplo, príjemná povaha a úsmev na tvári robia každého príťažlivým.

A tak, kým budeme schopní úsmevu, nikdy nebudeme chudobní a sami. Smiech je veľký dar človeku. Bol by to hriech premrhať taký krásny dar. Naše okolie, pracovisko, domov budú miesta, kde nielen ja, ale všetci ľudia budú cítiť radosť zo života. Nejde o smiatie sa za každú cenu – ide o dobrú náladu, radostnú atmosféru pri práci a pri styku s ľuďmi. Keď uvidím iného človeka šťastného, poteším sa s ním, a keď ho uvidím smutného, poteším ho. Úsmev je chytľavé umenie.

ÚSMEV CIVILIZUJE SVET

Postav sa medzi rozvadených s nahnevanou tvárou, prileješ olej na oheň. Postav sa medzi rozvadených s úsmevom, naleješ vodu na oheň.

Zloduchovia, zločinci, diktátori a tyrani sa preto nikdy neusmievajú, lebo ich záujmom nie je zlepšiť svet.

Výsledok dobrej práce je úspech, výsledok úspechu je radosť a výsledok radosti je smiech. Lenivosť produkuje nekvalitný život a náreky, ale usilovnosť produkuje dobrého ducha, úsmevy a spev.

Nový Testament nás učí, že OVOCÍM DOBRÉHO DUCHA JE LÁSKA, RADOSŤ A POKOJ. A kedy sa moje srdce najkrajšie usmieva? Iste vtedy, keď je môj duch uspokojený kvalitným životom. Vtedy sme plní radosti, lásky a smiechu.

Takto, ako hovorí Shakespeare, nielenže som sám vtipný, ale som príčinou veselosti iných.

Podľa internetu: *MaRíNa

story

Baby, vy ste ale falosnice

Konečne, dlho očakávané jarné prázdniny klopú na dvere. Hádam sa už zrealizuje aj ten dôkladne plánovaný výlet.

Dohovor medzi kamarátkami spadol ešte pri vítaní Nového roku, ide sa na kanál kempovať, a to nielen na jeden deň. A keď sa Jarka a Anka niečo dohovoria, je to viac ako na betón isté. Ale ako presvedčiť rodičov?! S ockami to ešte nejako aj pôjde, ale mamy, čo s nimi! Tie sú tvrdším orieškom. Už sa blíži aj posledný deň v škole pred jarnými prázdninami, všetko by vari bolo v poriadku, keby tie mamy nebrzdili celý rozvojový plán.

Akými výchovnými metódami máme zapôsobiť na ne?!

Nikdy nám nič neveria, len čoby sme doma s nimi sedeli! Neboli také prísne ani keď sme boli malé decká. Pokúsime sa trochu oklamať, to tak aj pre dobro našich ustarostených mamičiek, aj pre naše dobro.

Neprezradíme predsa, že idú aj chalani, hoci ich pozveme, nech nás prídu navštíviť. To bude asi najpresvedčivejšie.

Jarka a Anka takto intenzívne rozmýšľali, ako dať veci do poriadku. Hádam ste si nemysleli, že im plány stroskotali. Podarilo sa im aj tentoraz, ale museli byť veľmi ostražité, aby nezlyhali už pred samou realizáciou. To by malo následky aj do budúcna.

Napokon svitlo ráno, keď mali vyraziť na kanál. Všetko šlo ani po masle. Matky netrucovali veľmi, iba Ankina ako vždy trochu zadierala, ale dievčatá si už zvykli na to. Na kanáli bolo rušno už zrána. Dievčatá začali rozkladať stan, zbierali haluziny, vôbec upravovali okolie. Nevšímali si ešte okoloidúcich, ani nereagovali na zvuk motoriek. Jano a Paľo boli totiž na kanáli už pár dní, takže vystriehli aj príchod princezničiek. Nezaháľali ani chvíľu, sadli na motocykel a obliehali vôkol miesta, aby najprv preskúmali terén. Keď sa im zdalo, že nehrozí nebezpečie, ani ockovia, ani mamy nie sú v blízkosti, pristavili motorky a pristúpili ku dievčatám.

– Toto je krása, ale čoby, prekvapenie, či sa nám to len zdá, tak ahoj, slečny, čo vy tu robíte?! Veď ste sa ešte včera večer prisahali, že vás kanál a tobôž nie kempovanie nebavia vôbec, a čo to teraz, aha, aj stan si rozložili, – takto zadierali do svojich sympatií Jano a Paľo. Boli tak trochu aj šťastní, ale povedalo by sa, že viac rozhnevaní na svoje sympatie. Tvárili

sa milo, avšak v očiach sa im odzrkadľoval hnev. Myšlienky sa im zmiatli, po prvé boli nasrdení na baby, že im svätosväte sľúbili, že na kanál nepôjdu a odrazu majú čo vidieť; po druhé, že si určili stretávku s inými o niečo staršími a skúsenejšími dámami. Zmietali sa aj v pochybnostiach, aj v starostiach. A k tomu si aj trochu vypili, avšak v tejto chvíli to bolo najmenším problémom,

ćová

dra Živkovi

Ilustrácia: San

neveľmi na to dbali.

Dievčatá sa tvárili, že si ich nevšímajú, hoci pozorne sledovali, ako sa im zmršťovala tvár, a neunikla im ani jedna grimasa na tvárach.

– Tak čo ste sa rozpajedili, my sme vás chceli len prekvapiť, mysleli sme si, že sa aj vám bude páčiť, – prihovára sa Anka chalanom. Nasleduje mĺkvota, až tlkot srdca počuť.

– Takýchto vás nepoznáme, azda sme mali sedieť doma, nie?! – privráva sa aj Jarka. – Vidno, že sme vám prekazili plány, či nás už neľúbite tak ako ste sa ešte včera svätosväte prisahali?! Toto mi je veľmi podozrivé, čo ty na to, Anka?

Aj Anke sa zdalo, že niečo nie je v poriadku, ale len pokrčila plecami a pridala sa k iným dievčatám, ktoré sa tvárili akoby nič, avšak všetkým bolo jasné, že tu niečo neklape. Ale Jarke až krv búšila v hlave, nenechala ich na pokoji: – Zlatko, von s tým, čo tu stojíte ako skamenení, vari máte iné plány? Nech sa páči prezradiť, ak môžeme, pomôžeme...

– Vieš, ty si..., ty si..., ty si jedna, vy ste také falošnice, čo svet nevidel!!! – vyhŕklo

Paľovi, lebo sa mu už všetka krv v žilách búrila, začal zúriť, že si ich doberajú... – ... také ste dobiedzavé, my sme predsa starší, nie, nedovolíme si, aby nás fifleny takto skúšali, sme tu ako v súdnej sieni. Taká nehoráznosť, ste vy ale falošnice. Bolo nám to treba, ach, aj Ďuro nás vystríhal, aby sme sa vás stránili, aj Mišo nás chcel vyvarovať. A my sme si mysleli, že to s vami pôjde ako po masle, a, hľa, čo sme my zažili!!! – besnel ako rozdráždený pes.

V tom Janovi zacengal mobil. Zbledol ako stena, keď pozrel na číslo. Aj Paľo si všimol, že hrozí nejaké nebezpečie. Stretli sa im oči a v nich sa odzrkadľovali tajné odkazy.

– Poďme, Paľo, volajú nás kamaráti, ryba je upečená.

Chalani sa pobrali preč so zmiešanými pocitmi.

Zúrili. Takto sa s nimi, s takými frajermi, bude niekto akože zahrávať, to už nie. Keď zazvonil mobil, to bola len výhovorka, že ich volajú kamaráti, takto len zacifrovali pred tými, o ktorých si mysleli, že sa budú krútiť okolo nich. Volali ich však dobré ženské kúsky. Kto by ale odolal zvodnej Zuze a pôvabnej Kate, s ktorými si naplánovali pobaviť sa pri kempovaní. Tie malé fifleny im len poriadne tlak zodvihli.

Anka a Jarka mali taký úmysel, že najprv vyskúšajú, či chalani zahoreli k nim opravdivou láskou, alebo ich chcú len využiť na dobrú zábavu.

– Jarka, s nami nie sú žarty, všakže!?

Nech vedia, s kým majú do činenia, veď my im ešte ukážeme, na čo všetko sme schopné! Nebudú nás znehodnocovať, veru nie!

Tých pár dní si hoveli s kamarátkami Markou, Taňou, Lydkou a Natašou, vychutnávali čaro prírody v blízkosti vody. Nebolo im ľúto za takými frajermi.

Ach, načo sú im takí nevážni, len by im nepríjemnosti robili. Teraz túžili, aby ich prišli vidieť aj rodičia, esemesky len tak posielali. A aj na tých domácich rožkoch by si pochutnali.

– Ideme poprosiť moju zlatú maminku, možnože nám vyhovie? – Anka rýchlo brala telefón a ťukala esemesku. A mama vyhovela žiadosti. Keďže boli všetky kávičkárky, rozprávali mamám pri kávičke príhodu s chalanmi. ah

máj 2011 |

vzlet | 13

vaša tvorba

Práce pre rubriku Vaša tvorba môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Prečo mám rada slovenčinu, prečo mám rada Slovensko Som Slovenka. Dievča, ktoré rozpráva po slovensky a žije v najslovenskejšej dedine v Padine.

Chodím do slovenskej školy, v ktorej sa vyučuje po slovensky. Týmto jazykom sa v škole rozpráva ešte šesťsto žiakov. Takmer všetci sú Slováci a teší skutočnosť, že i deti zo zmiešaných manželstiev chodia do našej školy.

Slovenskú reč na Dolnej zemi pestujeme a rozširujeme spevom, tancom, tvorivosťou prózy a poézie, a to tak usilovne a s úprimnosťou, ako nám vštepili do sŕdc naši predkovia, ktorí prišli na túto Dolnú zem ešte pred dvesto rokmi. Tu na severozápadných svahoch Deliblatskej piesočiny si Slovák a Slovenka začali nový život v cudzom kraji, kde sa piesok tiskal do očí a hrdlo bolo vždy suché. Smäd bol súčasťou života tunajších Slovákov. Na tom piesku nebolo ani vody ani stromka. Na tomto piesku len Slovák mohol rásť. Slovák, ktorý prichádza zo Slovenska. So sebou priniesol krásnu slovenskú reč, obyčaje, tradíciu a v srdci aj kúsok Slovenska.

Krásna je tá moja slovenčina. Krásne je Slovensko. Videli to moje oči. Nemohla som sa nadívať na biele zasnežené pohoria Nízkych Tatier. Nemohla som sa ani zbaviť toho krásneho pocitu, že odtiaľto pochádzajú moje korene, že odtiaľto nesiem nitku slovenskosti.

A som hrdá, že som Slovenka žijúca v Srbsku, a že neobmedzene a slobodne môžem používať svoju materinskú reč. Padinčania si pevne zachovávajú slovenské zvyky a s vysoko zdvihnutou hlavou si veselo vždy radi zaspievajú Slovák som a Slovák budem...

Práve preto nesmierne rada mám tú našu slovenčinu a Slovensko.

Kristína Bešková ZŠ m. Tita v Padine Som Slovenka, ale žijem v Srbsku, v dedine menom Ivan Đukić, Kysáč Padina. V Srbsku žijú Maďari, Rómovia, Chorváti, Čiernohorci, Slováci... Naša dedina je tu najslovenskejšia, preto sa všetky deti učia slovenský jazyk. V našej dedine hovoríme stredoslovenským nárečím.

Ja mám veľmi rada slovenčinu. Rada čítam slovenské rozprávky. Najviac sa mi páčia slovenské ľudové rozprávky, lebo v nich iba láska a spravodlivosť víťazia a sebeckosť a lakomosť padajú. Mnohé z týchto rozprávok sú sfilmované. Hrajú v nich slovenskí herci zo Slovenska.

Pozeraním sfilmovaných rozprávok som sa dozvedela, aké jesto veľké, krásne vrchy a lesy na Slovensku, aký je slovenský ľudový kroj a taktiež som sa dozvedela o mnohých historických dejoch. Ešte som nikdy nebola na Slovensku, ale na Slovensku žijú moji priatelia. Slovenské piesne nám taktiež hovoria o krásach Slovenska.

Piesne a rozprávky nám pripomínajú, že nikdy nesmieme zabudnúť na slovenčinu.

Skadiaľ som, stadiaľ som? Slovenského rodu som. Ja na slovenčinu nezabudnem. Veď ako by som mohla? Slovenčina je ako nežný lúč, ktorý ma hreje a dáva mi nádej. Je matka všetkých

14 | vzlet | máj 2011

Slovákov. Každý si ju má vážiť.

Verím, že Slováci nikdy nezabudnú na svoju peknú slovenčinu, na svoje obyčaje, hoci žijú vo všetkých krajinách sveta. Slovenčina je zlatá niť, ktorá nás viaže s pôvabnou krajinou našich predkov a práve preto mám rada slovenčinu, mám rada Slovensko.

Rebeka Majdlíková ZŠ m. Tita v Padine Padina je Ján Kohút, Kysáč dedinka v Banáte, v ktorej si pokojne žije vyše šesťtisíc obyvateľov. Dedinka, ktorá sa na prvý pohľad nelíši od druhých dedín... Ale predsa je to najslovenskejšia dedina v Srbsku a Slováci si tu chránia svoju slovenčinu najlepšie čo môžu a vedia.

Veď prvé slová, ktoré vychádzajú z našich úst, z úst malých detí, sú práve slovenské slová.

My máme radi slovenčinu a krásne je počuť na vyučovacích hodinách v škole, ako sa žiaci usilujú používať spisovnú slovenčinu, na hodinách hudobnej kultúry sa učíme spievať slovenské ľudové piesne. Na každom kroku vidieť, ako si Slováci tu, i keď ďaleko od pôvodnej krajiny Slovenska, pestujú svoju rodnú reč. Práve preto mám rada Slovensko, lebo odtiaľ pochádzajú moji predkovia.

Veľká vďaka patrí velikánom štúrovcom, ktorí nenechali svoj národ, aby zanikol, a tak napriek nástrahám Uhorska Ľudovít Štúr uzákonil celonárodný slovenský jazyk.

Preto nesmieme teraz zanedbať ich snahu, ich boj, snažme sa všetci chrániť našu milú slovenčinu od vplyvov iných jazykov.

Byť Slovák – to znamená uctievať si slovenské obyčaje a dejiny Slovákov.

Marína Koláriková ZŠ m. Tita v Padine Prečo mám rada slovenčinu a prečo mám rada Slovensko? To sa ma ľudia často opytujú, keď ma stretnú. Som polosrbka, o čom, samozrejme, hovorí moje priezvisko, čiže priezvisko môjho otca, uctievam si úradný jazyk srbčinu, ale naozaj – celým srdcom som Slovenka! Som veľmi hrdá, že som obyvateľkou krásnej Padiny a žiačkou slovenskej školy. S radosťou chodievam štyrikrát týždenne na hodiny slovenčiny, lebo vždy sa dozviem niečo nové o ľubozvučnej slovenčine a divnej slovenskej krajine.

Vlani som prvýkrát navštívila krajinu našich predkov, to básnikmi ospievané Slovensko.

S folklórnym súborom základnej školy z Padiny navštívili sme Tekov, dedinku, z ktorej som si do

rovinatej Vojvodiny priniesla tie najkrajšie zážitky.

Slovenčina a náš ľudový tanec mi umožnili, aby som v Tekove získala jedno nové priateľstvo, ktoré si budem chrániť v budúcnosti. Na Slovensku všetko bolo nádherné!

Presvedčili sme sa, že i keď nás delia mnohé rieky, polia, pohoria a 10 hodín cesty, predsa sme my jeden národ, hovoríme jedným jazykom, ktorý si my tu v Banáte chránime všetkými silami.

Práve preto mám rada slovenčinu, lebo ma spája s krajinou, kde som sa – i keď som tam bola prvýkrát – cítila ako doma. Mám nádej, že ešte mnohokrát Slovensko mne a mojím priateľom srdečne otvorí svoju bránu a pekne nás privíta, práve tak, ako aj my Padinčania vždy s radosťou vítame občanov Slovenskej republiky.

Aleksandra Cvetkovićová ZŠ m. Tita v Padine

Mám rada slovenčinu, lebo...

Slovensko je mojou pravlasťou Lebo aj moji predkovia hovorili po slovensky Odjakživa sa v našom dome hovorí po slovensky Volím si slovenčinu v škole od prvého ročníka Ešte sa aj iní žiaci školy v Boľovciach učia po slovensky Najkrajší je mi slovenský kroj So svojimi deťmi sa budem rozprávať po slovensky Kto sa hanbí materskej reči, hanbí sa sám seba Od malička s kamarátmi hrávam slovenské hry Monika Zlochová a Leona Kovárová ZŠ Branka Radičevića v Boľovciach

Mojih pet razloga zašto učim slovački jezik – Neko je rekao: „Čovek toliko vredi, koliko jezika govori.“ – Želim da naučim više o slovačkoj kulturi.

– Slovačkim jezikom govore moji najbolji drugari.

– Volim da jedem nadlacke buhti.

– Volim zvuke fujare.

Marija Đurđevićová ZŠ Branka Radičevića v Boľovciach

POZNÁMKA: Dve práce žiačok základnej školy v Boľovciach, ktoré uverejňujeme na tejto strane, sú súčasťou tematickej prezentácie vypracovanej v počítačovom programe PowerPoint. Táto prezentácia bola verejne predstavená dňa 19. apríla 2011 v Základnej škole Branka Radičevića v Boľovciach pri príležitosti sviatočného označenia začiatku prác na rekonštrukcii a vybavení kabinetu slovenského jazyka.

Zrkadlo lásky

Vzal si mi všetko, čo bolo moje, vzal si a potom odišiel, len sny si ešte v tichosti skrývam, len tam si cestu nenašiel.

Krásy sveta vnímam vždy prítomnosťou tvojou.

Ruku smilstva zavieram v objatí jarných tvorov.

Moja duša uzerá sa v hlbine lásky tvojej.

Tvoje oči lákajú reflex dobroty mojej.

Márnosti všelijaké umierajú, keď duša hrá krásou v zrkadle milosti a život nový začiatok otvára.

To láska vládne životom, večnosť žije životom.

Tvoje nežnosti zvestujú moju existenciu.

Podobá sa...

Podobá sa na niečo, o čom som nemohla rozmýšľať...

Podobá sa na meno.

Možno na slovo... Na lásku.

Mohla som to náhle pochopiť!

Chcela som všetko vedieť o tom, no zabudla som.

Nemala som odvahu.

Prechádzala som sa cestou, chcela som byť sama...

Ale nepodarilo sa mi.

Tu si sa ukázal ty.

Jelena Kuzmićová Belehrad

Sny v tichosti skrývam Vzal si mi srdce, čo prudko bilo, túžilo žiť len pre teba.

Teraz už stíchlo, nevládze viacej, na tvojich dlaniach umiera.

Vzal si mi úsmev, daroval slzy, a chcela som sa ešte smiať.

Z oblakov čiernych lejaky tečú, skrývajú moju usmiatu tvár.

Ilustrácia: Sandra Živkovićová

Marína Strakúšeková Kovačica

Tatiana Krížová Selenča

Túžba

My dvaja

Túžim po tebe.

Snívam o tebe.

Všetkým rozprávam iba o tebe.

A teba niet.

Mesiačik veľký a zlatistý bozkáva nás na rázcestí.

Cítim tvoj dych, a tvoje srdce chce mi niečo povedať.

Mesiačik zlatistý volá nás do nekonečného sna, kde budeme šťastní ty a ja.

Volá nás tam, kde nikto nebude môcť rušiť našu lásku.

Lásku, ktorú nik nezakáže.

Hviezdy nám ukážu cestu šťastia, nebo nám bude podporou.

Vkročíme do krásnych snov, ktoré nik nezastaví, nik nezruší.

Poď, budeme šťastní spolu, len ty a ja...

Len my dvaja.

Si môj princ.

Si môj kvet.

Si môj celý svet.

Ale teba niet.

Túžim po tebe, si môj sen.

Preto tebe píšem, venúvam túto báseň.

Monika Bažaľová Hložany

Práce pre rubriku Rozlety môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Anna Sabová Báčsky Petrovec máj 2011 |

vzlet | 15

próza

Martin Butora

Posolené v Azii Nehovorím

(úryvok)

, že je to zlé. Iba to nie je slané. „Mne je to dosť slané.“ „O tom nepochybujem. Ale varila si pre dvoch.“ „Môžeš si to prisoliť.“ Teraz je viacero možností, čo bude ďalej. Škála reagovania je dosť roztiahnutá, na jednom kraji je vyliatie jedla do záchoda, na druhom prisolenie. My s Oľgou rozohrávame skôr tie stredné partie. Zväčša to závisí od momentálnej nálady, od počasia, biorytmov alebo proste chuti pohádať sa či zmieriť sa. Ale na túto polievku som sa tešil, vonku je príšerná zima, nič ma tak cestou domov nemohlo vzpružiť ako pomyslenie na výbornú horúcu domácu hovädziu polievku s kusiskom mäsa, mrkvou a domácimi či presnejšie nie domácimi, ale Oľginými haluškami, polievku, ktorú (ako jedno z mála jedál) robí skvele (a rada počuje, ak sa o nej vyslovujem práve takto: že je skvelá), polievku, z ktorej prýšti sila a ktorá sľubuje zotavenie po úmornom pracovnom dni. Všetko by bolo v poriadku – keby polievka bola nadostač slaná, čo nie je, pretože Oľga neuznáva presné váženie a dávkovanie a nedodržiava nijaké recepty ani foršrifty, ktoré by sputnávali jej kreativitu a obmedzovali jej spontánnosť. „Viem.“ „No tak potom...“ Lenže tak ľahko jej to zas neprejde, pretože medzi nami sa všetko ešte neutriaslo: ak sa nebudem búriť, aj v budúcnosti sa moje nároky odparentujú šmahom ruky. „Aké no tak potom? To je germanizmus.“ „Ty si celý germanizmus. Prplem sa s tým od rána, ty si len prídeš a sekíruješ.“ „Nesekírujem, iba dávam najavo svoj názor.

Hádam len nechceš, aby som sa pretvaroval.“ Oľga neznáša pokrytectvo. „Nejde o pretvarovanie, ale môžeš to prejaviť nejako ľudsky, nie?“ „Prosím ťa, čo prejaviť, aké prejaviť, o čom hovoríš, preboha? Ja ti predsa celkom normálne oznamujem, ja ti vysvetľujem, ako sa má taká polievka robiť, vysvetľujem ti to už najmenej stýkrát, opakujem to ako taký idiot, že to nie je ono, prisoliť si potom, dodatočne, že to všetko, rozumieš, to všetko má v polievke inú chuť, keď sa to varí v slanej vode, a inú, keď to len tak pláva v neslanom vývare, rozumieš, ja -„ Zhaslo svetlo.

Objektívny, nezávislý pozorovateľ by teraz mohol uviesť slová, ktoré im uviazli, zamrzli na perách. Napríklad jej: „Nie som sprostá, aby si mi to vždy musel opakovať ako takému teľaťu. Nemusíš ma zato ešte aj zhadzovať.

Nerev, prosím ťa, nie som hluchá. Nakoniec, ja tu ani nemusím byť, neviem, prečo tu päť hodín na teba čakám.“ A jemu: „Ja nechcem z teba mať domácu hus, ale človek má niekedy pocit, akoby si to robila naschvál. Ja neviem, či to je taký zázrak, aby si si toto nevedela zapamätať. Keby to bolo po prvý raz, nepoviem. Neviem, prečo ťa vždy musím prosiť o takú samozrejmosť. Keby si len o trošičku viac myslela na to, čo robíš, tak sa jednoducho nemôžeš pomýliť.“ Bolo by zaujímavé zistiť, ktoré z týchto slov si predsa len v duchu povedali. Presne na začiatku tej tmy, kým si človek uvedomí, že ide o novú situáciu: vtedy si ešte domrmle to, čím sa zaoberal.

16 | vzlet | máj 2011

Tie slová vlastne ani nezamrzli na perách, rozhodne nie všetky. Podaktoré aj vyliezli na jazyk, až na špičku, zavesili sa na polootvorené ústa, zaváhali, či by teraz, v tejto chvíli, bolo prípadné, primerané a vhodné, aby vyšli na známosť, vyliezli von, dali sa počuť – ale napokon si to rozmysleli, skotúľali sa, skrbáľali sa dolu na zem a ostali tam ležať.

Tma trvala ďalej, no ešte chvíľu bolo ticho: bolo treba tie slová odkopnúť, odtisnúť nabok, aby nezavadzali. Vstal a podišiel k obloku. Svetlo zhaslo v celej štvrti, ktorá bola odrazu temná, ako uprostred noci, so zábleskami trblietajúcich sa snehových závejov alebo ľadových ôk. Kde-tu už zapálili sviečky. „Je tma.“ Pokročila k nemu. „Bude zima.“ Byt vykurovali radiátory. Vodu vyhrieval plynový kotol v pivnici. Kotol bol regulovaný automaticky, na elektrický spínač. Keď vypli prúd, spínač prestal fungovať. Do rána budú vydychovať paru. Ľahnú si spolu, zohrejú sa. Beztak ona tuší jednu z príčin, že na seba tak vrčia: už dlho neto. Najprv boli sviatky, obháňali darčeky a nákupy pre rodičov, hoci sa predtým zaprisahávali, že už nikdy. Potom on odcestoval a po ňom zas ona. Po každej ceste bolo treba vykonať obrad, rituál obnovenia dôvery. No tentoraz nebolo kedy: keď sa ona vrátila, on dorábal po nociach dávno sľúbenú štúdiu.

Odišla na dva dni k rodičom, spala vo svojej detskej izbe. Po dvoch dňoch prišla, štúdiu už odovzdal, no večer ona ochorela, nebolo jej dobre. Takto prešli najmenej štyri týždne, a to už je čo povedať.

On tiež akosi v pozadí vie, že už dlho neto.

Navyše sa pristihol pri tom, ako sa mu – celkom znenazdajky, prudko, útočne – zapáčila žena, čo pred ním stála v rade na banány.

Dal sa s ňou do reči. Brala banány pre starú mamu, on pre otca. Vzrušila ho predstava, že keby nemal Oľgu... Tá bola vtedy preč, a tu sa ozval signál od inej ženy.

Tma trvá. Zima sa blíži.

Pozakrývajú sa všetkým, čo nájdu: dvoma perinami, paplónom, jednou dekou a jednou poldekou.

Už sa na seba nehnevajú.

Otvoria si červené víno a popíjajú ho len také chladné, ani si ho neuvaria.

Rozprávajú si o cestách.

Dôvera je obnovená.

Ani zima im už nie je, ona je jeho a on jej, celkom a spolu, vonku a vnútri, všade.

Brlôžtek je vyhriaty.

Voňajú sa, láskajú, dýchajú jeden na druhého i jeden za druhého.

Viečka sa im zatvoria, sladko a slastne zaspia skoro tak presne naraz a zároveň, ako súčasne mávajú spolu tú najväčšiu rozkoš.

Zobudí ich zima.

Vstane a uvarí horúci čaj.

Prinesie ho do postele spolu s tranzistorom.

Tranzistor je veľká kraksňa, VEF Made in USSR, ťažko sa prenáša. Majú ho od starej mamy, ktorá dostala na Vianoce nový. Babka zle vidí, celé dni leží vo vlnách, počúva Pešť, Amérika Hangja, maďarské rodinné seriály Szabócsalád i našich Bielikovcov.

Rádio je síce staré, ale hrá výborne. Najmä krátke vlny. Je to jeho vášeň, už od detstva.

MARTIN BÚTORA (1944 Bratislava), prozaik, prekladateľ.

Vyštudoval sociológiu a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Pracoval ako sociológ v bratislavskej protialkoholickej poradni. V rokoch 1999 – 2003 pôsobil ako veľvyslanec SR v USA. Je spoluzakladateľom slovenského Inštitútu pre verejné otázky. Vydal knihy próz Ľahkým perom (1987); Skok a kuk (spolu s prózou M. Žiaka Bojím sa mať strach, 1990); Posolené v Ázii (1990).

Vydrží donekonečna krútiť gombíkom, putovať od stanice k stanici a znovu sa vracať; prchajúca prelietavá mozaika sveta, liaheň hudieb a tónov, babylon jazykov.

Krátke vlny tu majú šesť pásiem, takže sa má s čím hrať. Prístroj kvíli, šuští, vrčí.

Zachytí News in Special English, čítané pomalou zrozumiteľnou americkou angličtinou, a za nimi nasleduje Willys Conover z Voice of America so svojou Jazz Hour.

Začuduje sa, že ten chlap ešte stále žije a vysiela. A keby len to: navyše má stále rovnaký, zvučný, majestátne hlboký hlas, ako keď ho po prvý raz počul z Newport Jazz Festival, pred štvrť storočím.

Preletia srbské pesničky, zachytia Pavarottiho tenor, pristavia sa pri poľských a nepoľských správach z Poľska. Polština znie nekonečne krásne. Správy sú v priamom protiklade s ľubozvučnosťou jazyka. „Keď som bol malý, vieš, najviac ma bavilo počúvať rôzne hlasy. To vlastne dodnes.

A modlitby, to sa ozval hlas: Ave Maria gracia plena..., a zbor mu odpovedal: Sancta Maria...“ „Ja som počúvala hry. A také... čo ja viem – úvahy či eseje, mala som sotva pätnásť, vysielali ich v noci. Na druhom či na treťom programe. Experimentálne štúdio sa to volalo. Na vysokej som už bola pravidelnou poslucháčkou, znelo to všetko ohromne múdro, najmä v noci.“ Prepletá prstami, strieda jednu stanicu za druhou, kochá sa tým, že rozozná jednotlivé odrody nemčiny, ruštiny, angličtiny, podľa toho, či ich vysielajú z Londýna, Moskvy, Prahy, Berlína, Tirany, Washingtonu.

Potom nájde tichú, rovnomerne kvíliacu arabskú hudbu. „Vždy myslím na tých Arabov, čo sme s nimi havarovali pri Belehrade. Ako tam sedeli, sami, opustení, uzimení, doráňaní, v cudzej krajine, a ako hltali tú hudbu.

Taká podobná melódia ako táto, ony sú všetky podobné.“ Pohladká ho. „Milý, milý, to si mi už hovoril. Ty môj chlapček zlatý, no viete, on počúval rádio, keď bol malý, keď bol ešte taký špuntík, aj Willysa Conovera aj modlitby, to si mi už vravel, keď sme sa zoznámili, taký si bol pripitučký vtedy.“ Túlila sa k sebe. Kým znovu zaspia, ešte jej púšťa reláciu BBC calling Asia, BBC volá Aziu.

Počuješ?! Tak toto je čínština. To vôbec nie je čing-čang-čong, ako by sme si mysleli. Čínština nie, to skôr vietnamčina je taká. Čínština viac mäkčí, akoby trošinku šušlala.

Výber: sl

knihy Peter Gregor

Malé maléry O ČERVÍKOVI, KTORÝ OBJAVIL SVET Ako bolo, ako nie, objavil červík čerešňu. Preliezol ju skrz-naskrz, od pólu k pólu a považoval sa oprávnene za veľmi svetaskúseného.

Keby mal komu, dozaista by hodiny a hodiny vedel pútavo rozprávať o svojich dobrodružstvách i o hĺbke svojho poznania.

No jedného dňa ho ktosi vypľul na zem a červík sa nevedel vynačudovať, že existuje čerešňa, ktorá je neporovnateľne väčšia ako tá jeho, a pripadal si náhle nesmierne malý, úplne bezvýznamný a šokujúco bezradný.

Celkom naverímboha sa pustil na cesty, putoval, putoval, ale vedel: čo bude do konca života putovať, nikdy ju neprelezie celú.

A to je vlastne všetko o tom červíkovi, ba aj o jeho objave.

Poučenie: Človek, to znie hrdo, ale zem – to znie celkom ako čerešňa. *

O POTKANOVI, KTORÝ ZISTIL, ŽE JE ŠKAREDÝ Ako bolo, ako nie, našiel raz potkan kúsok zrkadla a začal sa v ňom horlivo prezerať. Dovtedy nepripisoval svojmu výzoru nijaký význam, lebo vlastne ani nevedel, ako v skutočnosti vyzerá, no teraz zistil, že má priveľké predné zuby, primalé oči, pririedke fúzy, dosť dlhý, ale pritenký chvost, a navyše je oblečený v neatraktívnom, ba chudobne vyzerajúcom kožuchu. Slovom, zistil dosť na to, aby sa doň zahryzli komplexy menejcennosti.

Som boží nepodarok! Zažalostil potkan a zostal žiť v biede na periférii medzi odpadkami a prázdnymi plechovkami od piva. A to je vlastne všetko o tom potkanovi a jeho nešťastí.

Poučenie: Keď je človek v istom veku, začne sám seba náramne pozorovať, a keď neupadne do opačného extrému, raz-dva schytá kadejaké komplexy. To je normálne. Horšie je, keď ani časom nepríde na to, že ostatní ľudia sú rovnako škaredí. Úryvky z knihy Petra Gregora pod názvom Malé maléry (Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, Bratislava 1990).

Výber: Asp-asp

Ars Lovecraftiana

starodávnych relígií, vlastným a špecifickým archaickým štýlom písal tzv. kognitívny horor – prevažne pre pulp časopisy, akými boli Weird Tales a Astounding Stories, a celého života žil v chudobe. Skrze podvýživu ochorel na rakovinu a umrel neuznaný takmer ako mladý človek. Jeho prózu – prevažne poviedky – odhalili až o dve desaťročia po jeho smrti. Lovecraft vplýval na takých spisovateľov, ako sú Robert E. Howard, Robert Bloch, Clive Barker, Stephen King a Neil Gaiman, taktiež na režisérov Johna Carpentera, Stuarta Gordona a Guillerma Del Tora, komiksy Alana Moorea a Gordona Renniea, ako aj na maliara H. R. Gigera.

Lovecraftove poviedky sú špecifické preto, že je on jeden zo zakladateľov kozmického hororu, ktorého hlavné prvky sú antiantropocentrickosť, mizantropia, odcudzenosť od sveta, morálna ambivalentnosť, bezvýznamnosť, beznádejnosť, bezpomocnosť človeka Za hranicou života sú hrôzy, o ktorých v temnote bezbožného univerza, nemáme ani poňatia, a z času na čas ich k viscerálnosť (sústredenosť na telo a nie nám privolá to, že do nich človek ničomne na rozum), pesimizmus voči rozumnosti a vŕta. duševnému zdraviu človeka. Veľmi dôležitý H. P. Lovecraft v Lovecraftovej próze je aj mýtus o Cthulhu – ide o fiktívne univerzum, v ktorom Privatizáciou vydavateľskej produkcie v dominujú pseudomytologické bytosti Srbsku takmer zanikli veľké, tzv. kapitálne a človek je v ňom iba bezvýznamným vydania. V tunajšej beletristike je dnes telesom, ktoré len s pomocou veľmi málo kníh v tajomných vedomostí a luxusnom vydaní. Rôzne záhadných dokumentov brožované a vreckové spoznáva skutočnú povahu knihy sa v ťažkých okolitého sveta. Indiferentnosť deväťdesiatych rokoch a ambivalentnosť sú tiež – ale aj počas minulej dôležité prvky v Lovecraftovej dekády – stali normou tvorbe – dobro, zlo, mravnosť, pre pravidelne chudobné pocity a všetky ostatné pojmy, a zúfalé čitateľské ktoré tvoria základ človekovej publikum, žiadostivé existencie sú vo svete H. P. neporušeného kontaktu Lovecrafta tiež ničomné a v tej so svetom literatúry. ohromnej tme bezbožného Vydavateľ Boban H. P. Lovecraft kozmu nemajú nijaký význam.

Knežević a redaktor Mnohé poviedky v Dejan Ognjanović sa pred Nekronomikone sú pre nové generácie tromi rokmi dali do extrémne riskantného čitateľov už príliš dlho nezohnateľné podujatia – rozhodli sa vydať jednu (knihy a časopisy obsahujúce Lovecraftove autoritatívnu zbierku kultového autora diela sú často tlačené v obskúrne malých SF/hororovej literatúry H. P. Lovecrafta, nákladoch a sú dávno vypredané), kým sa ktorá bude obsahovať jeho najvyspelejšie niektoré tu nachádzajú v novom preklade. literárne diela, taktiež poznámky o Po prvýkrát v srbčine sa tu zjavuje až desať období a kontexte písania každej poviedok tohto autora – medzi nimi sú poviedky, obsiahlu biografiu, kritický Dagon, Herbert Vest – Reanimator, S one prehľad autorovej kariéry, komentovanú strane (From Beyond), Muzika Erika Zana bibliografiu, lexikón pojmov a dôležitých (The Music of Erich Zann), Boja izvan autorov, pohľad na všetky doterajšie srbské ovog svemira (The Colour out of Space) a knižné a periodické vydania autorových Senka nad Insmutom (The Shadow over diel v srbčine (Lovecraft do srbskej Innsmouth). periodiky „zavítal” až koncom 80. rokov Redakciu knihy Nekronomikon mal na minulého storočia), ako aj prehliadku starosti srbský magister hororu Dejan textov o Lovecraftovi domácich literárnych Ognjanović. Vydavateľskou stranou práce kritikov (Ranko Munitić, Dejan Ognjanović). sa zaoberal pionier srbskej SF-fantasyVyše 600 strán tlačených na lesklom papieri hororovej prózy Boban Knežević, pokým vo vydaní s pevným obalom (kniha má vyše bohaté ilustrácie mal na starosti Nikola 1 kg) obohatené nádhernými farebnými Vitković. Ako svojráznou kuriozitou tohto ilustráciami s tematikou mýtu o Cthulhu. naozaj kapitálneho vydania zostáva Howard Phillips Lovecraft (1890 – skutočnosť, že onedlho po vydaní knihy 1937) je najvýznamnejší a najdokonalejší – ktorej úspech bol podnetom plánovať autor hororovej prózy v 20. storočí. súborné vydanie poviedok E. A. Poea – Práve tak, ako Edgar Allan Poe storočie redaktor a vydavateľ sa vážne pohádali a predtým, aj Lovecraft strávil život ako už dosť dlho sa nerozprávajú. Je to kliatba anonymný spisovateľ v Spojených štátoch Nekronomikona? Ktovie…

(Providence, Rhode Island). Ovplyvnený vedeckým pokrokom v oblastiach biológie, Janko TAKÁČ astronómie, fyziky, výskumom dejín a

(LOVECRAFT, H. P.: Nekronomikon.

Vydavateľstvo Everest Media, 2008)

máj 2011 |

vzlet | 17

horoskop

Vedie: Jasminka ČINČURÁKOVÁ-GALAMBOŠOVÁ

21. 3. – 20. 4.

Osud vám je naklonený, nijaké leňošenie. Večierky, šport, výlety, prvé rande, tvorivé nápady – to všetko by malo byť náplňou týchto dní. Snažte sa pozitívne myslieť a nestojte bokom. Príjemné zmeny vo vašom živote sú stále na dosah ruky.

Ak máte pocit, že by ste mali niečo urobiť a vyriešiť, dajte sa do toho! Výsledok sa možno dostaví skôr, ako by ste čakali. Ak máte dlhodobo naplánované nejaké stretnutia, a nestíhate, počúvajte svoj vnútorný hlas a nebojte sa ich zrušiť, ak vám to vraví vaše Ja.

21. 4. – 20. 5.

Nastáva ideálne obdobie na nové aktivity a riešenia starších záležitostí. Budete nabití pozitívne a rozum bude stáť pri vás. Nebojte sa realizovať aj riskantnejšie záležitosti. Drobné výkyvy nálad vás nesmú zaskočiť. Posledný týždeň si užívajte život plnými dúškami. Všetko by malo klapať podľa vašich predstáv.

Nebuďte márniví. Nebojte sa prijať lepšiu ponuku. Konajte to, čo cítite. Nestojte v kúte, nastal čas na všetko, čo treba riešiť. Začnite hneď a neodkladajte.

21. 5. – 21. 6.

Riaďte sa intuíciou. Čaká vás dôležité rokovanie, dopadne dobre vo váš prospech. V prípade hádky bude pravda na vašej strane. V druhej polovici mesiaca pokračujte v realizovaní svojich cieľov. Teraz máte všetky predpoklady na to, aby ste ich dotiahli do úspešného konca alebo aspoň ich sľubne rozvíjali. Ak vám doteraz nič úžasné nenapadlo, skúste sa občas zamyslieť a nápad príde. Ozaj, čo by ste chceli dokázať alebo na sebe zmeniť? Pozitívna energia vás neopustí!

22. 6. – 22. 7.

Ak je potrebné niečo radikálne vyriešiť, máte teraz veľkú šancu. Ste agresívnejší ako zvyčajne, čo nešlo po dobrom, pôjde po zlom. Príliš to ale nepreháňajte, aby ste situáciu viac nezhoršili. Nie je vylúčené ublíženie, buďte v strehu, v každom ohľade. Postaví sa vám do cesty nejaká prekážka. Napriek všetkej nepriazni osudu, tešíte sa príjemným zmenám vo vašom živote a osud vás odmení za trpezlivosť. Niečo nové a lepšie sa rodí, nedajte sa uniesť novými myšlienkami a radšej vydržte vo svojej zdržanlivosti, neriskujte, aby ste nedostali úder od protivníka.

23. 7. – 23. 8.

Ku koncu mesiaca sa nemusíte báť náhlych nečakaných zmien. Pokračujte vo svojej práci, dopadne to dobre, aj keď to bude dlhšie trvať.

Budete mať vynikajúcu intuíciu, dobre počúvajte svoje vnútro, určite vás niečo zaujímavé napadne.

Prípadné rokovanie dopadne dobre. Ste ako továreň na nápady!

Ráno vstanete a už vám bude v hlave iskriť, rovnako aj pred spaním. Nebojte sa zrealizovať to, čo posledný týždeň vymyslíte a premyslíte.

24. 9. – 23. 10.

Vyvarujte sa agresívnych ľudí a nepriateľov.

Dávajte si pozor na zlodejov. Ak vám niekto dlhuje peniaze, teraz je správny čas na ich vrátenie. V poslednom týždni budete mať dosť síl aj odvahy na vyrovnanie všetkých účtov. Dávajte si pozor na úraz či prechladnutie. Ak vám niekto ublížil, v strede mesiaca máte dosť odvahy a energie, aby ste si s ním vybavili účty.

Konštelácia hviezd vás varuje pred možným nebezpečenstvom, neverte každému, koho stretnete.

24. 10. – 22. 11.

Hviezdy prajú láske, ktorá kvitne v každom veku.

Pri romantických prechádzkach si dávajte pozor na prechladnutie. Nezabúdajte ani na svoje školské povinnosti, budete úspešní, len sa trochu snažte.

Nastáva priaznivé obdobie pre Blížencov s umeleckými sklonmi, budete sa môcť presadiť. Rozhliadnite sa po okolí a buďte vnímaví, na slobodných a opustených čakajú nové známosti. Stred mesiaca je taktiež ideálny pre vašu umeleckú tvorbu. Inšpiráciu hľadajte v jarnej prírode.

23. 11. – 21. 12.

V školení oslníte nezvyčajnými nápadmi. Ak prekonáte problémy v ľúbostnom živote, aj nasledujúce dni budú veľmi úspešné. Vaše vysoké nasadenie bude odmenené. V poslednom týždni to nepreháňajte s dôverou. Hviezdy varujú na faloš vo vašom okolí.

Nemusí sa vám vyplatiť ani porušovanie predpisov, či zákonov.

Hrozia pracovné, susedské či príbuzenské nezhody. V poslednom týždni sa môžete ocitnúť v situácií, ktorá vás vyvedie z miery.

Posledný týždeň – nové nápady.

22. 12. – 20. 1.

Aj tá najzvodnejšia krásavica alebo oslňujúci mladík sa môžu zmeniť na neznesiteľných.

Niekto sa bude pokúšať zasiahnuť vám do života, netolerujte to. Nedajte si kaziť domácu pohodu.

V strede mesiaca sa naskytne možnosť citového vzplanutia. Umelecká tvorba vám prinesie veľa radosti. Buďte opatrní pri kontaktoch v práci, aj v súkromí. Hrozia pracovné, susedské či príbuzenské nezhody. V druhej polovici sa naskytne príležitosť získať väčšiu finančnú sumu, neprepaste ju!

21. 1. – 20. 2.

Aj vám hviezdy prajú lásku a ľúbostné dobrodružstvá, zatvorte oči a snívajte. Otvorte ich však včas, vysnívaná osoba môže byť na miestach, kde by ste ju len málo čakali. Buďte pripravení, neprepaste správny okamžik.

Je tu príležitosť na dokončenie zameškaného štúdia – s odvahou do učenia, výsledok sa čoskoro dostaví. Choďte za svojím cieľom. V strede mesiaca usmernite svoje rozpolené Ja a skroťte bláznivý život. Buďte opatrnejší na slová a činy. V druhej polovici mesiaca sa snažte podávať lepší pracovný výkon.

21. 2. – 20. 3.

24. 8. – 23. 9.

Hneď v prvom týždni budete mať dobrý odhad na ľudí a tendenciu obklopovať sa svojimi najbližšími, možno sa pokúsite hľadať spriaznenú dušu. Budete pôsobiť príťažlivejšie ako inokedy, je možné, že sa do vás niekto zamiluje. Nepodceňujte prácu a nesplnené úlohy, nič neodkladajte a snažte sa všetko dokončiť do konca. Od polovice mesiaca pozor na riskovanie. Opatrní buďte pri športe, za volantom, v styku s ľuďmi a v práci. S nikým sa radšej nehádajte, aby sa to neskončilo bitkou.

18 | vzlet | máj 2011

Je tu máj, lásky čas. Na prechádzke so svojou láskou si dajte bozk pod rozkvitnutou čerešňou. Pozor na prechladnutie, jarné večery bývajú studené. Črtá sa zaujímavá ponuka na zmenu, budete váhať. Zvážte všetky za a proti a neváhajte, takáto ponuka sa už nemusí opakovať. V strede mesiaca vaším osobným čarom prekonáte všetky úskalia v škole aj v súkromí. Odmietnite záletné ľúbostné návrhy tak, aby ste nikoho neurazili. Budete vynaliezaví pri získavaní obdivu u osôb, na ktorých vám záleží pri uskutočňovaní svojich zámerov a plánov.

enigma / humor

KRÍŽOVKA

e. . . m r t e a u j Ž

V tajničke je meno populárneho speváka (na fotografii).

OSEMSMEROVKA Pojmy z literatúry zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostanú vám tri neprečiarknuté písmená, ktoré čítané radom tvoria názov jedného druhu literárnych diel.

ALMANACH ANEKDOTA BALADA DRÁMA DUMA ELÉGIA EPIKA EPOPEJA EPOS ESEJ FEJTÓN

HUMORESKA NOVELA POÉZIA PRÓZA ROMÁN RONDO ROZPRÁVKA SATIRA SKEČ TRAGÉDIA VERŠ

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme z časopisu Vzlet z roku 1996.

A K V K N O S V E E CH E R A P O N O M A S U M P H L J D A S Č E K A T R

Á V R G L O O E E F S A

R E Š A D É P J E A D G

P L P N Z O E J T A R É

Z O R A R O O A M I E Á P K N Ó Ó A T R B I A P L A Ó M U D Á M A D I A

Janko kreslí dom v škole. Pán učiteľ prišiel k nemu, a pýta sa: – Janko, prečo je dym zelený?

– Lebo varia špenát. * Vo filmovom archíve si myš pochutnáva na kotúči filmu.

Druhá myš sa jej pýta: – Je dobrý?

– V knižnom vydaní bol lepší. * Býk a krava idú po ulici a vidia na zemi pohodenú rukavicu. Býk hovorí: – Pozri stará! Stratila si podprsenku. * Dve žaby sa opaľujú a začne pršať. Jedna hovorí tej druhej: – Skočme do vody, aby sme nezmokli! * Policajt zdvihne telefón: – Kto volá?

– Prosím vás, prosím vás, pomôžte mi, do bytu mi vošla mačka!

– A to nám kvôli takej blbosti voláte. A kto volá?

– Papagáj! * – Jano, vieš, prečo zrušili výrobu trabantov?

– Nie, prečo?

– Lebo niektorí zahraniční turisti si mysleli, že je to rozzúrený vysávač. * – Miško, kto ti pomáhal s domácou úlohou?

– Nikto.

– Neklam!

– Tak dobre, ocko.

– Tak mu odkáž, že Wolker bol Jiří a nie Johnnie! * – Pani učiteľka, cestou do školy ma prepadli zlodeji.

– A niečo ti ukradli?

– Domácu úlohu! * Lietajúci tanier pristál pri jednom jazere. Dvaja mimozemšťania vystúpili a idú k jazeru, kde sa kúpu dve nahé slečny. Keď ich uvideli, jeden zvolal: – Pozri, aké majú sympatické skafandre! * Kozmonaut z amerického raketoplánu hlási: – Tridsiata sekunda letu… stolica normálna… máj 2011 |

vzlet | 19

komiks

DUŠAN DURMAN

William Henrich

Spoľahni sa.

Cez bránu snov Profesor Landau? Tu je William Henrich.

Potrebujem pomoc.

Toto je zlé.To dievča je zajaté vo svojich snoch. Alebo lepšie povedané – v nočných morách.

Musíš za ňou na druhú stranu.

Pridaj do kroku, doktor Bonler!

Musíme to zvládnuť pred svitaním!

Vedel som to!

Kráľovná noci a Sophronoxovi nepodarení synovia!

Rýchlo, dievča! Za mnou!

O chvíľu...

Tu som.

Ha! Tento bude asi posledný.

Už sa žiadnemu nepodarí prejsť do nášho sveta.

Si v bezpečí.

A čo bude s kráľovnou?

Kde je ona?

Pozri!

Začína úsvit.

Nie!!

Pomôž mi!!!

Ak ju neprivedieš späť, nechám ťa tu, aby si sa upiekla!

Prosím?!

A nechcel by si aj mňa?!

20 | vzlet | máj 2011

Neskoro, William!

Už je v Ríši tieňov.

Tak čo mi na to povieš, agent?

Veľa nechýbalo, musím uznať.

Ešte raz ti ďakujem, že si ma zachránil od Slnka, William...

Za málo.

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Cloud technológie Slovo Cloud znamená

oblak. V tomto prípade však nejde o klasický oblak na nebi, ale o nový pojem, ktorý zrevolucionalizuje internet a všetko viazané zaň v súčasnosti.

Cloud programy alebo programy v „oblaku“ sú také programy, ktorým sa pristupuje prostredníctvom nejakej webovej stránky a takéto programy väčšinou uschovávajú údaje na internete. To znamená,

že ak sa vám ako používateľovi pokazí počítač, údaje ostanú na servere prevádzkovateľa a používateľ si ich bude môcť z toho servera stiahnuť, a tak ich zachrániť. Jeden zo známych cloud systémov je Google Docs, program čiže webová stránka

na manipuláciu s dokumentmi programov Microsoft Word, Excel, PowerPoint... Hoci je tento ešte stále nie dosť rozvitý, aby celkom vystriedal Office, je veľmi užitočný pre také veci ako otvorenie e-mailových príloh priamo vo web-browseri alebo rýchlu zmenu nejakého dokumentu (keďže obsahuje základné funkcie väčšiny dokumentových editorov). Toto začala praktizovať aj firma Microsoft so svojou stránkou Microsoft Office Live, čo je vlastne zjednodušenou verziou balíka Office.

Ešte jeden známy cloud program je Dropbox, ktorý slúži špeciálne na úschovu dôležitých údajov, ktoré sa nachádzajú na ich serveri, a ak sa voľačo stane, možno si ich stiahnuť a tým ich aj zachrániť. Ešte jedna významná výhoda tohto je možnosť prenášania tých istých údajov medzi viacerými počítačmi alebo mobilnými zariadeniami.

Jedna z hlavných nevýhod tohto všetkého je bezpečnosť, lebo sa v prípade takýchto programov takmer všetky údaje nachá-

dzajú na internete.

Hoci sú väčšinou dobre chránené, niektoré škodlivé programy a hackeri sa predsa môžu dostať k nim a zneužiť ich pre svoje účely. Toto je aj hlavný argument protivníkov cloudu, ktorí tvrdia, že je väčšia šanca, aby takáto web-stránka bola napadnutá, než šanca, že sa pokazí počítač.

Podľa mňa cloud je dobre zamyslený, ale bude potrebné

ešte trochu času, aby fungoval tak, ako si ľudia a samé spoločnosti viazané za tieto technológie predstavujú. Dobré idey pre rozvoj cloudu má predovšetkým Google, ktorý chce takéto stránky – programy použiť pre svoj budúci operačný systém Chrome OS.

Drobnicky • Webový prehliadač Mozilla Firefox 4 si v období od 22. marca do 18. apríla stiahlo takmer 100 miliónov ľudí.

• V Ázii už nie sú voľné domény pre webové stránky, toto je spôsobené použitím starej technológie IPv4, ktorá ohraničuje počet stránok na viac miliónov, čo pre tamojších obyvateľov nestačí.

• Dňa 28. apríla má vyjsť nová verzia Ubuntu Linux, 11.04.

• Zjavili sa prvé testovacie (alpha) verzie operačného systému Windows 8 a webového prehliadača Internet Explorer 10.

• Spoločnosť Nokia, ktorá odnedávno spolupracuje s Microsoftom a do inteligentných telefónov inštaluje Windows Phone, prestala podporovať Symbian, čo znamená prakticky koniec tejto platformy.

• Spoločnosti Inter a Micron plánujú vydať nový typ flashovej pamäte, ktorú budú využívať pri výrobe SSD (solid-state drive) pevných diskov.

• Spoločnosť Blackberry, známa podľa svojich mobilných telefónov – komunikátorov, predstavila tablet PlayBook.

• Najpoužívanejšia mobilná platforma na svete je momentálne Android.

• Spoločnosť Apple plánuje predstaviť bielu verziu mobilného telefóna iPhone.

• Podľa počtu používateľov v Európe Windows 7 prakticky prekonal Windows XP.

PC hry

Návrat do budúcnosti Iste poznáte kultovú filmovú trilógiu Back to the Future (čiže: Návrat do budúcnosti), ktorá pred vyše dvadsiatimi rokmi vyšla z pera známeho režiséra a scenáristu Roberta Zemeckisa.

Dvaja hlavní hrdinovia Doktor Brown a Marty McFly v tomto filme objavili spôsob cestovania v čase za pomoci zvláštneho automobilu a spolu sa vydali do rôznych neuveriteľných dobrodružstiev. Posledná časť filmu sa končí v ďalekej minulosti, presnejšie v roku 1885, keď sa Doc Brown rozlúčil s Martym a vydal sa na ďalšiu cestu...

Tím zo štúdia Telltale Games sa rozhodol na základe tohto filmového seriálu ponúknuť klasickú adventúru, rozdelenú na päť častí.

Dej prvej časti hry pod názvom It’s About Time sa začína práve tam, kde sa končí posledná časť filmu.

Hráč sa dostáva do roly Martyho, ktorý spolu so svojím psíkom Einsteinom musí odcestovať späť do minulosti a pomôcť Docovi (Dr. Brown), ktorý záhadne zmizol a celý jeho majetok je na výpredaji.

Od prvej minútky hry je jasné, že ju vytvorili fanúšikovia rovnomenného filmu a pri realizácii projektu dopomohli mnohí scenáristi, pro-

ducenti a herci, ktorí zabezpečili výnimočnú presnosť v každom aspekte hry a preniesli vcelku tú známu napínavú, ale pozitívnu a humorom nasiaknutú atmosféru.

Prvú časť hry si možno stiahnuť celkom zdarma na webovej stránke www.telltalegames.com/ bttf – stačí sa iba zaregistrovať

a ihneď sa vydať na cestovanie.

Predpokladám, že po odohraní úvodnej časti herného seriálu budete netrpezlivo čakať na ďalšie pokračovanie a medzičasom dostanete chuť aj pozrieť si niektorý z filmov tohto dobrodružného vedecko-fantastického klasika. jm

máj 2011 |

vzlet | 21

film Réžia: John Curran Hrajú: Robert De Niro, Edward Norton, Mila Jovović, Frances Conroy

Sú rôzne

typy filmov: komédie, thrilery, horory, drámy, filmy, ktoré nás zabavia, vynútia úsmevy alebo nejednu slzu, filmy, vďaka ktorým sa cítime lepšie, a sú filmy ako Stone, pri pozeraní ktorých sa cítime až zle, depresívne, ťažkopádne, filmy trochu divné, ktoré si inteligentným spôsobom zahrávajú s našimi pocitmi, myšlienkami.

Film začína flashbackom, ktorý sa zdá ako úvod do nejakého psychologického hororu, v ktorom mladý muž psychicky týra svoju ženu, ale vzápätí sa presúva do prítomnosti, kde tento už starý pár aj ďalej žije spolu. Manželia Jack (Robert De Niro) a Madylyn (Frances Conroy) Mabryovci síce žijú spolu, ale vzťahy medzi nimi sú rovnako chladné ako v minulosti. Večery, vlastne väčšinu dňa trávia stále popíjajúc nejaký alkoholický nápoj, prakticky bez slov. Sú veľmi pobožní, čo vidno z toho, ako Madylyn stále nahlas číta úryvky z Biblie preto, aby nesedeli stále v hrobovom tichu, a z rozhlasového vysielania, ktoré Jack počúva aj v aute. Jack pracuje vo väzení ako sociálny kurátor. Už má len niekoľko týždňov do dôchodku, keď sa k nemu dostane zložka väzňa, ktorý seba nazýva Stone

(Edward Norton). Ako človek, ktorý si myslí, že v živote konal stále správne, Jack sa cíti dobre, keď môže zvysoka odsudzovať niekoho ako Stone, ktorý neukazuje veľkú ľútosť nad spáchaným zločinom. Stone vidí, že s Jackom nenadviazal priaznivý kontakt,

22 | vzlet | máj 2011

preto sa so svojou manželkou Lucettou (Mila Jovović) dohodne, aby ho ona zviedla, a tým zaistila jeho prepustenie.

Po určitom čase sa Lucette podarí priblížiť k Jackovi, ale vo väzení sa stáva nepredvídaná situácia. Stone v knižnici číta nejaké náboženské knihy, pričom narazí na niečo, čo ho osloví a začne sa meniť. Nestáva sa z neho nejaký náboženský fanatik, ale výrazne sa mení a z času na čas to vypadá akoby mu trochu preskočilo. Aj keď ani ďalej nedáva najavo ľútosť nad spáchaným činom, jeho tvrdenia vyvádzajú Jacka z jeho zóny pohodlia. Sčasti a skrátka hovorí, že dostaneš to, čo si zaslúžiš, aj keď niekedy hodne neskoršie.

Z opisu filmu jasne vidno, že je to film o postavách, film, v ktorom hlavne dvaja herci sedia oproti sebe a rozprávajú sa. Nie je to ktovie ako napínavé, ale pozornosť diváka udrží hlavne to, že nevie, v ktorom smere sa film bude ďalej uberať. Dialóg je často depresívny a niekedy dosť divný. Dlhé prechody medzi jednotlivými obrazmi, v ktorých je ťažká hudba (ani nie melódia, ale len niekoľko dlhých tónov za sebou), atmosféra, ktorá vládne v dome Jacka a Madylyn, a vôbec to, že ich dom stojí uprostred ničoho, sú horšie ako väzenie, pôsobia veľmi ťažkopádne a diváka ubíjajú. Rozhovor medzi Stoneom a Jackom tvorí základ filmu, ktorý sa hlavne snaží pohrávať sa s pocitmi a myšlienkami divákov. Na momenty sa zdá, že scenárista (Angus MacLachlan) to trochu prehnal s náboženskou tematikou, ale na druhej strane, snaží sa viac dokresliť postavu Jacka, ako aj morálne zosilniť odkaz filmu, ktorý však s náboženstvom striktne nesúvisí. Ako vidno, tento film je náročný, založený na dobrých hereckých výkonoch. Našťastie sú v ňom obsadení naozaj výborní herci, ktorí svoje talenty len potvrdili. Robert De Niro stále vie dobre hrať a výborne si poradil s takým zložitým materiálom a z postavy Jacka vycedil všetko, čo sa dalo. Edward Norton už neraz vo filme sedel vo väzení, ale jeho postavy sú v každom filme navzájom veľmi odlišné. Tak aj teraz

potvrdil, že je to všestranný herec, ktorý dokáže dobre stvárniť aj postavu, ktorá sa vo filme drasticky zmení (áno, dokázal to aj v početných iných filmoch, nielen v Hulkovi). Ale niekto, koho treba osobitne pochváliť za výkon, je Mila Jovović. Jej postava je najviac dynamická, do konca filmu nevieme, aký má presne vzťah so svojím manželom, a čo sa jej v hlave odohráva. Zase ukazuje, že je viac ako len nejaký zabijak zombies (Resident Evil), dokáže ovládnuť scénou, výborne dokresliť každú emóciu a dokonca aj keď sa prakticky v okamihu zmení z nevinnej, oddanej ženičky na zvodnú, sexi ženskú, divák jej verí a nevypadne z deja. Frances Conroy, žiaľ, vo filme nedostala dosť priestoru a nemohla sa dostatočne prejaviť, ale scény, v ktorých sa táto trpiaca žena, asi najtragickejšia postava filmu zjavuje, sú veľmi emočne nabité, aj keď nepreriekne ani slovo.

Oproti mnohým filmom, ktoré sa snažia byť inakšie, divné a často pseudointelektuálne, s veľmi dôležitým odkazom, tento sa pridržiava nejakej hlavnej myšlienky, deja, má určitú formu, dodržuje nejaké filmové štandardy.

Preto možno

práve nezaujal veľa divákov, lebo je inakší, ale až veľmi sa podobá klasickým „komerčným“ filmom. Žiaľ, tento film nebol veľkou výhrou pre jeho producentov. Nenadišiel na veľkú obľubu u divákov a jeho hrubý obrat nie je ani polovica rozpočtu. Kritici mali na neho rozdielne názory, ale hlavne končil niekde v priemere, lebo ho často bolo aj ťažko zaradiť. Film nie je zlý, práve naopak. Vo svojej kategórii, v rámci toho žánru, toho, k čomu film cieli, je dobre spracovaný. Režisér John Curran dobre viedol hercov a urobil vlastne dobrú atmosféru filmu pre to, čo chcel dosiahnuť. Problém je v tom, ako tento film pôsobí na divákov – ak sa vám aj film páčil, pôsobí depresívne, jednoducho človek nemá dobrý pocit z neho.

V každom prípade je dosť ťažko opísať tento film, lebo je jeho kvalita založená hlavne na výkonoch hercov a na veľmi silnej atmosfére. Možno o ňom povedať len toľko, že je náročný, ťažký, divný, zaujímavý, a že na takýto typ filmu, k tomu tak dobre spracovaného, asi tak ľahko nenarazíte.

Stanislava SLÁDEČEKOVÁ

film

Ja zloduch

Nová srbská teenage komédia v kinách

Nový srbský film Zduhač znači avantura je od 5. apríla v kinách!

Túto odľahčujúcu romanticko-hudobnú komédiu napísal a režíroval Milorad Milinković, autor známych filmov Mrtav ladan, Čitulja za Eskobara či Potera za Srećkom. Prvé scény filmu boli natočené ešte minulý rok v Bosne na hudobnom festivale Demofest.

Natáčanie pokračovalo na rôznych lokáciách v Bosne a v Srbsku – v Trebinji a v Belehrade.

Hlavné postavy – Nenad z Trebinja a jeho rodák Uroš z Belehradu – sa vydali na púť do Banje Luky na hudobný festival. Spoznávajú kamarátky z triedy Mariju a Sindi, ktoré natáčajú reklamu. Jedna sa chce stať modelkou, druhá úspešnou producentkou.

Film je spestrený očakávaním zrodenia novej lásky medzi Nenadom a Marijou, ktorá sa mu zapáči hneď na prvý pohľad.

Plánovaný vývoj prázdnin dvoch rodákov zmení čudný Aca, ktorý sa Nenadovi dá napiť z klekového džúsu so sľubom, že mu magický nápoj otvorí nové svety. V Nenadovom videní sveta naozaj nastáva nejaká zmena – začína vnímať divné veci. Aca mu nahovára, že je on Zduhač, ktorý je predurčený na boj proti zlu na netradičnom mieste – v sne.

Všelijaké ohromujúce dobrodružstvá sa končia v Banji Luke, kde sa dvojica chlapcov stretajú s dievčatami. Spolu odchádzajú na festival. Nenad je na kúsok od vzťahu s Marijou. Ibaže... Možno, čo keď je on predsa Zduhač?

Herecké zoskupenie teenage komédie je zložené z hviezd srbskej kinematografie a mladých nádejných hercov Zlatana Vidovića, Vujadina Miloševića, Katariny Ilić a Jelisavety Orašanin. Úspech garantujú kultovia Nikola Kojo, Marko Živić, Nikola Pejaković a Srđan Todorović.

Pojem Zduhač filmoví tvorcovia vysvetľujú tak, že je to človek ako každý iný, ale vo sne jeho duša môže opustiť telo a dostať neuveriteľnú silu. Vtedy sa Zduhač túla po nebi a v oblakoch a bojuje proti iným Zduhačom.

Každá dedina, či každé plemeno majú svojho Zduhača. Niekedy ich je aj viac. Zduhača môžete spoznať tak, že má veľmi tvrdý sen, z ktorého ho je nemožné zobudiť. Cez deň je často rozospatý a bledý. O Zduhačovi sa často hovorí, že nie je sám – v ňom sa zreteľne nazerá existencia vyššej sily. Zduhači sú jasnovidci. Môžu predpovedať budúcnosť, o čom sú mnohé svedectvá. Jedno z tých svedectiev je film Zduhač znači avantura.

Producent Ľadovej doby Chris Meledandri pre nás vymyslel ešte niečo zaujímavé a pekné – je to nový animák pod názvom Ja zloduch.

V malom predmestí, zastavanom bielymi a peknými domčekmi, žije najväčší zloduch na svete – Gru. Pre svoje potešenie urobí všetko a nič ho nemôže zastaviť, využije svoje mnohopočetné zbrane a žltých pomocníkov Mimoňov – samozrejme, že je to zloduch prvej triedy…

A teraz má niečo na pláne, a to nie je niečo hlúpe a malé, je to nevídaný zločin – rozhodne sa ukradnúť Mesiac! Teda po prvé treba ukradnúť zmenšovač, a potom už tá práca pôjde poľahky. Ale svet zloduchov je veľký a nájde sa poriadny protivník ako Vector, ktorý mu ukradne zmenšovač. Pre nášho Gru nejestvujú prekážky, veď on je najlepší zloduch, hádam si nemyslíte, že nejaký Vector môže pokaziť mu plán?

Avšak Gru sa po mnohých neúspešných pokusoch ukradnúť svoj zmenšovač už

móda

takmer vzdáva, keď pri jeho dverách zazvoní súrodenecké trio Margo, Edith a Agnes, ktoré zbiera peniaze pre sirotinec, v ktorom žijú. A práve v tej chvíli sa v Gruovej hlave zrodí ďalší z jeho mnohých diabolských plánov...

Je toto veľmi pekný a dobrý animák, vyvoláva tie najlepšie pocity v duši a úžasne zlepšuje náladu. Zaujímavý príbeh, ktorý sa bude páčiť aj dospelým aj deťom. Je tu veľa vynikajúceho humoru a tie najvyššie body získava banda Mimoňov, ktorí sú neuveriteľne smiešni a milí, takže sa vám okamžite zapáčia. Animák vyznieva v tom zmysle, že zloduch sa zmení na dosť dobrého chlapa, ako by malo byť v skutočnom živote – všetko, čo je zlé, sa má zmeniť na dobré. Je to asi ten najvýznamnejší odkaz, ale tomuto animovanému filmu sa tiež podarilo potešiť a naplno zabaviť divákov.

Vôbec nie je dôležité, koľko máš rokov – 50 alebo 10, je len jasné, že si tento film treba pozrieť a zažiť 95 minút radosti a šťastia.

Tatiana ČEKUŠKINA JEVGENEVNA

Májový trend

Jarná fantázia je spustená naplno. Dni sú slnečné a pestré, nálada kvitne. Pri každej príležitosti sa dá vystrojiť do letného a ľahkého ošatenia, zapôsobiť a byť v trende.

Mgr. art. Iveta JELINEK

Jana ŽIAKOVÁ máj 2011 |

vzlet | 23

Guano Apes Belehrad, Arena, 10. apríl 2011

Nemecká alternatívna rocková skupina Guano Apes po prvýkrát koncertovala v Srbsku.

Ako predskupina vystúpila belehradská skupina RARE, ktorá splnila svoj účel – zahriala publikum a pripravila na headlinera koncertu.

Textárka a speváčka energického hlasu Sandra Nasićová, Henning Rümenapp (gitara), Stefan Ude (basgitara) a Dennis Poschwatta (bubny) koncert otvorili comebackovým singlom Oh, What a Night, a po tejto piesni už nasledovali známe hity You can’t Stop Me, Quietly, Pretty in Scarlet, No Speech a iné. Súdiac podľa najnovšieho videoklipu, kde sa speváčka Sandra objavila v celkom nezvyčajnom stylingu (v porovnaní s videoklipmi z minulých rokov), mnohí fanúšikovia sa obávali, že sa aj ich celkový štýl zmenil, no skupina prítomných predsa presvedčila, že zostali verní svojmu starému štýlu, a že sú plní energie, tak ako kedysi.

Koncert v Belehrade bol druhý v poradí na ich návratovom turné (prvý mali v Bulharsku, deň pred belehradským koncertom) a z toho dôvodu gitarista Henning skomentoval, že v Sofii mali dobrý koncert, ale súdiac podľa rozohriatej atmosféry v Belehrade to bude ešte lepšie, čo prítomní, pravdaže, oduševnene prijali a spolu so speváčkou chórovo spievali.

Zaujímavosťou na koncerte bolo symbolické požiadanie o ruku speváčky Sandry a na tento krok sa opovážil verný fanúšik, ktorý jej daroval prsteň, na čo speváčka žartovne povedala, že ho musí najprv vidieť bez trička, aby rozhodla, či sa vydá alebo nie, čo podnietilo ženícha, ale aj iných mladíkov z prvých radov, aby si vyzliekli svoje tričká. A práve tento ministriptíz bol dobrou

zahláškou piesne Underwear.

Neskoršie nasledovala pieseň, ktorú bubeník Dennis Poschwatta zahlásil ako pieseň pre ľudí v Japonsku. Bolo všetkým jasné, že ide o pieseň Big in Japan, ktorú publikum chórovo spievalo a pokračovalo v tom aj počas skladby Open Your Eyes. Nasledovala krátka prestávka, po ktorej Guano Apes predniesli jeden inštrumentál a známy hit Lords of the Boards, ktorý bol aj poslednou piesňou na koncerte.

Podľa organizátora koncertu Avalon produkcie na koncerte bolo viac ako 3 000 ľudí a, pravdaže, mohlo byť aj viac.

Keď ide o samotné piesne, po skončení koncertu boli len pripomienky, že mnohé prednesené piesne boli z najnovšieho albumu Bel Air, ktoré verejnosť ešte celkom nepozná, avšak aj napriek tomu počas 90-minútového koncertu členovia skupiny Guano Apes aj tunajším fanúšikom ukázali, prečo ich skladby boli umiestnené na vrchných priečkach v hudobných rebríčkoch po celom svete.

24 | vzlet | máj 2011

Text: Jasmina PÁNIKOVÁ Foto: Jana STRAKÚŠEKOVÁ

Jasmina a Jana na tvári miesta

FAITHLESS Belehrad, Arena, 22. marec 2011

V belehradskej Arene nedávno koncertovala známa britská tanečná skupina. Ako už pri tejto hudobnej formácii býva zvykom, aj tentoraz vytvorili na javisku i v hľadisku fantastickú atmosféru.

Maxi Jazz a Sister Bliss spolu s ďalšími tisícmi ľuďmi urobili posledné vystúpenie v Belehrade nezabudnuteľným. Už od prvej skladby bavili fanúšikov nielen hudbou, ale aj vizuálnou šou. Koncert začal piesňou You’re the Sun to Me z ich nového albumu a medzitým energický Maxi zahrieval publikum známymi hitmi, akými sú God is a DJ, Insomnia, Salva mea, ale aj mnohými inými.

Veľkolepý nástup sprevádzala aj impresívna scénografia s rozličnými druhmi svetla, lasermi, s videostenou širokou štrnásť metrov, ako aj s

R. E. M. ::

Collapse into Now

(Vydavateľstvo Warner Bros, 2011)

Ubehlo takmer sedem rokov odvtedy, čo skupina R. E. M. mala opravdivý hit – ak sa pamätáte, bola to tá prekrásna balada Leaving New York z albumu Around

the Sun – a boli by sme už aj zabudli na nich, keby neboli taká veľká skupina, ktorá nám darovala nesmrteľné piesne, akými sú One I Love, Stand, Everybody Hurts, Losing my Religion, Man on the Moon…

Album Collapse into Now je ďaleko od impresívneho vydania, striedajú sa tu pestré piesne v rozpätí od gitarového powerpop mlátenia – v prvom single Mine Smells like Honey – do balád, akou je Walk it Back. Ale ani jedna skladba nejako veľmi nevyniká. Všetko sme to už od R. E. M. počuli aj v lepšom vydaní (toto je totiž ich 15. platňa v 30-ročnej kariére). Album je najvyspelejší vtedy, keď Peter Buck schytí akustickú gitaru, čiže v miernych piesňach, ako sú Uberlin (album je čiastočne nahrávaný v Berlíne), Oh My Heart (politicky ladená pieseň o Spojených štátoch po zmene vedenia: The kids have a new take, a new take on faith.

Pick up the pieces, get carried away…), It Happened Today (v

JUSTICE YELDHAM,

ktorej hosťuje Eddie Vedder) a bezkompromisne pozitívna a povzbudzujúca Every Day is Yours to Win (Every day is new again / Every day is yours to win / And that’s how heroes are made). Ako jediný kus, ktorý naozaj pripomína tie najlepšie momenty z kariéry tejto skupiny, môžeme vybrať záverečnú pieseň Blue, v ktorej ako hostka spieva Patti Smith.

Nakoniec možno povedať, že (i keď medzi kritikmi jestvujú rozporné mienky o tom, či tu ide o záver alebo nový začiatok R. E. M.) najradšej by sme Collapse into Now nazvali priemerným vydaním skupiny, ktorá má problémy s redefinovaním sa pre novú dekádu. Kríza identity (strednej doby?) môže označiť aj koniec, ale aj kreatívne znovuzrodenie… Záleží totiž iba na Michaelovi Stipeovi, Peterovi Buckovi a Mikeovi Millsovi aby sa rozhodli, kam sa to naďalej bude uberať.

Janko TAKÁČ

[C. T. D.]

Pančevo, Klub Domu mládeže, 11. apríl 2011

početnými dymostrojmi. Fanúšikovia z prvých radov vytiahli transparent s otázkou Why Go? odkazujúci na oznámenie skupiny, že čoskoro prestane so svojou činnosťou. Formácia na čele s londýnskym rodákom Maxi Jazzom pokračovala ďalšími skladbami a doviedla do varu celú Arenu.

Skupina Faithless vznikla v roku 1995. Odvtedy vydali šesť štúdiových albumov a štyri remixové albumy, ktoré rozpredali po celom svete vo viac ako dvanástich miliónoch exemplároch. Po pätnástich rokoch a šiestich albumoch je podľa slov 53-ročného Maxi Jazza čas „zavrieť knihu“ a uzavrieť jej jednu kapitolu. Fanúšikom to vysvetlil slovami: „Počas uplynulých rokov a na desiatkach tisíc míľ sme s vami prežili tie najneuveriteľnejšie, najimpozantnejšie a najdojemnejšie zážitky.

Nikdy, ani na chvíľu, sme si nemysleli, že by tento radostný, osviežujúci a posilňujúci vzťah mohol trvať takto dlho.“ Posledný album s názvom The Dance Never Ends vydala skupina pre fanúšikov ako poďakovanie, ale aj ako zbohom. Belehradské vystúpenie bolo súčasťou posledného turné, počas ktorého sa členovia skupiny Faithless snažili navštíviť čo najviac krajín, kde ich chceli ľudia vidieť a takýmto spôsobom sa im poďakovať.

V rámci svojho európskeho turné v Srbsku znovu vystúpil (štvrtýkrát, a prvýkrát v Pančeve) Justice Yeldham – vlastným menom Lucas Abela, jedinečný hudobník z Austrálie. Jedinečné v prejave tohto umelca je to, že hudbu tvorí na kusoch rozbitého skla. Fúkaním po skle, na ktoré je nalepený mikrofón a napojený na kopu gitarových efektov, Yeldham vytvára hlučné ovzdušie, ktoré sa pohybovaním jeho líca a úst po skle mení na melodickú manipuláciu hluku. Zaujímavá je vizuálna zložka tejto audiovizuálnej performancie, keďže je cez sklo viditeľná každá grimasa, ktorú umelec vytvára, podobne ako deti, ktoré rady vystrájajú týmto spôsobom. Lucas Abela už dlho pretrváva na nezávislej alternatívnej svetovej scéne a okrem početných hudobných projektov vedie aj vydavateľstvo dualpLOVER, ktoré sa zaoberá odhaľovaním nezvyčajných hudobných dobrodružstiev, podobných ako je i jeho vlastné.

Tohtoročný koncert sa na rozdiel od predchádzajúcich, ktoré usporiadal v Srbsku, charakterizoval subtílnejším a melodickejším „hraním“ na skle. Koncert, ako obvykle, trval asi 20 minút, ale počas toho krátkeho času Yeldham dosiaľ dokázal rozbiť alebo hrýzť aj niekoľko kusov skla (čo často bolo sledované zranením líca a krvácaním umelca). V Pančeve obecenstvo nevidelo takéto extrémne šou, ale sledovalo hudobnú virtuóznosť, podobnú džezovej, ktorú Yeldham nacvičil počas toľkých rokoch hrania na skle. Okrem v Srbsku Justice Yeldham vystupoval aj vo Švajčiarsku, Francúzsku, Taliansku, Chorvátsku, Maďarsku, Nemecku, na Slovensku a v Česku, a u nás ho podporila mladá noise skupina z Batajnice pod názvom [C. T. D.].

Vladimír LENHART

Kristina KOMARICA máj 2011 |

vzlet | 25

EXIT 2011

Jamiroquai, Kreator a mnohí iní Najväčší hudobný

z ešte stále aktuálneho vydania Rock Dust Light Show...

Fanúšikov kultovej skupiny Nick Cave and the Bad Seeds iste oduševňuje údaj, že na festivale bude hrať Grinderman,

festival v tejto časti Európy – EXIT bude v tomto roku prebiehať od 7. do 10. júla na Petrovaradínskej pevnosti pri Novom Sade. Zoznam kapiel a interpretov, ktorí budú vystupovať na viacerých festivalových javiskách, ešte stále nie je kompletný, avšak na základe doteraz zverejnených informácií vidno, že organizátor sa znovu postaral o to, aby prilákal milovníkov rozličBad Religion ných hudobných štýlov a zabezpečil pohodu pre tisíce svojrázny „bočný projekt“ návštevníkov. členov Bad Seeds prinášajúci Jednou z hlavných hviezd drsný zvuk zložený z prvkov bude svetoznáma poprokenrolu, blues a punku... Po -funk-acid-jazzová skupina niekoľkých rokoch nečinnosti Jamiroquai, v čele ktorej je nedávno znovu zoskupení charizmatický spevák, tanečbritpop veteráni Pulp tiež ník a „večný mladík“ Jay Kay. zavítajú na tunajšiu pevnosť Okrem už dobre známych na potešenie zanietencov alterhitov tiež predstavia skladby natívneho rocku... Osobitnou

zaujímavosťou na programe blížiaceho sa Exitu je kanadská formácia Arcade Fire, zložená zo siedmich multiinštrumentalistov, ktorí okrem na gitarách a husliach hrajú aj na takých nástrojoch, akými sú harmonika a metalofón...

Pre nadšencov omamného pomalého tempa a „začmadených“ tónov trip-hopovej hudby udalosťou tohto roka bude príchod bristolských Portishead...

Mladšie obecenstvo iste pobaví čoraz populárnejšia speváčka M.I.A., ktorej prejav sa opisuje ako čerstvá zmiešanina štýlov dance a hip-hop, elektronického zvuku a world music... Ovzdušie uličného života amerického veľmesta na javisko prinesú hip-hopové legendy House of Pain... Početní fanúšikovia sa budú tešiť aj na hosťovanie priekopníkov melodického punkrocku Bad Religion, pokým zanietenci metalu budú pri javisku Explosive, z ktorého im budú drsné gitarové tóny do uší sypať nemeckí thrasheri Kreator.

Znovu prídu The Cult Britská rocková skupina The Cult navštívi Srbsko po tretíkrát 4. júna 2011.

Po koncertoch na festivale EXIT (2006) a na Tašmajdane (2007) skupina v tomto roku bude koncertovať v belehradskej Arene v zostave Ian Astbury, Billy Duffy, John

Tempesta, Chris Wyse a Mike Dimkich. Keďže nemajú nový album, ktorý by predstavovali na aktuálnom turné (Ian Astbury povedal, že Born into This z roku 2007 je pravdepodobne ich posledným vydaním), predpokladáme, že si obecenstvo bude môcť vypočuť staré hity, ako sú She Sells Sanctuary, Fire Woman, Sweet Soul Sister, Rain a Love Removal Machine spolu s novšími piesňami, ako napr.

Rise a Dirty Little Rockstar.

The Cult pôsobí od roku 1981, keď Ian

26 | vzlet | máj 2011

Astbury založil gothic rockovú skupinu Southern Death Cult, z ktorej onedlho po príchode Billyho Duffyho vznikol Death Cult a nakoniec jednoducho The Cult. O rok neskoršie im vyšiel album Dreamtime a priniesol dva úspešné singly Spiritwalker a Go West. Turné so skupinou The Mission ich umiestnilo medzi najvyspelejšie mená vtedy populárneho gothic rockového zvuku, ale singel She Sells Sanctuary bol to, čo ich v 80. rokoch zaradilo do rockového mainstream. Striedali sa platne Love (1985), Electric (1987), Sonic Temple (1989), Ceremony (1991) a The Cult (1994). S príchodom grunge a britpop zvuku popularita tejto skupiny klesala a v roku 1995 The Cult zanikol. Prinavrátili sa vydaním Beyond Good and Evil roku 2001 a odvtedy sú často na ceste… K nám prichádzajú v rámci turné pod názvom Love Live Tour.

Organizátorom koncertu je spoločnosť Eventim.

Janko TAKÁČ

Jamiroquai

Mnohé domáce rokenrolové skupiny majú každoročne zabezpečené miesto v programe – v tomto roku budú pre exitovcov hrať Partibrejkers, Svi na pod! a Petrol... Neúnavný tanec do ranných hodín bude aj v tomto roku prítomný v populárnej Dance Arene, kde sa majú striedať Underworld, Deadmau5, Groove Armada, Fedde Le Grand, Tiga, James Zabiela, Digitalism live, DJ Sneak, Paul Kalkbrenner, Joris Voorn, Steve Aoki, Carl Craig, Marco Carola a iní. sl

Sensation v Belehrade

Prvá Sensation Party v našom regióne a jedna z dvanástich, ktoré budú v tomto roku organizované v celom svete, bude 21. mája v belehradskej Arene. Na svetoznámej Party v bielom vystúpia poprední svetoví DJ-ovia: Sandern Van Doorn, Sebastian Ingrosso, Fede le Grand, Mr White, DJ Chuckie a iní, ktorí svoju účasť ešte majú potvrdiť.

Sensation Party bola prvýkrát uskutočnená v Amsterdame v roku 2000. Špecifickosťou tejto udalosti je to, že sú všetci účastníci oblečení v bielom, celkový priestor je spestrený najmodernejšími svetelnými efektmi a každoročne sa organizuje v znamení nejakej témy. Tohtoročná téma bude The Ocean of White, ktorú organizátori ocenili ako najdrahšiu, ktorá bola doteraz organizovaná.

Jasmina PÁNIKOVÁ