Vzlet 06 2011

Film

Info-svet

NovĂŠ hrozby z internetu PC hry

Hudba PA R T Y

Sensation Party v Belehrade

Biely tanecný oceán v

Belehradskú Arenu večer 21. mája 2011 skutočne zaplavil biely tanečný oceán! Približne 20 000 priaznivcov klubovej hudby malo príležitosť tešiť sa v spektakulárnej a jedinečnej Sensation Party, ktorá sa po prvýkrát organizovala v našom štáte a vôbec v našom regióne. Zábava sa začala večer o desiatej a trvala do 6. hodiny ráno.

Tohtoročná téma Sensation The Ocean of White bola v Arene aj verne zobrazená: obrovské medúzy a koraly so svetelnými efektmi, perly, ktoré ľudia odrážali do vzduchu a pri každom odraze sa menila ich farba, viac ako 20 fontán vedľa hlavného javiska, ktoré reagovali podľa hudby, a pritom aj menili farby a videoprojekcie podvodného sveta určite zaviedli prítomných do čarovných hlbín oceánu. Celkový zážitok, pravdaže, urobili pestrejším aj samotní DJ-ovia, ktorí patria medzi popredných svetových interpretov v tejto oblasti. Po spektakulárnom otvorení vystúpil Mr White, ktorého vystúpenie bolo hoci trochu monotónne, ale predsa dobrou zahláškou Ericka E, ktorý v poslednej chvíli vystúpil namiesto Fedde le Granda. Tento vynikajúci DJ zo súkromných dôvodov odstúpil od účasti na akcii. Ericka E za mixpultom vystriedal DJ Chuckie a po ňom nasledoval Megamix, zložený z hitov B. Benassiho, Davida Guettu, Diplo & Laidback Luke, Tiesta a iných.

Opravdivými hviezdami Sensationu bezpochyby boli Sebastian Ingrosso a Sander van Doorn. Sebastian Ingrosso hral skladby skupiny Swedish House Mafia (skupinu SHM založili Axwell, Steve Angello a Sebastian Ingrosso), Martina Solveiga, Davida Torta a iných.

Jeho vystúpenie a skladbu One spestrili atraktívne tanečnice, ktoré svoju zručnosť ukázali na tzv. vodnom kanáli, presne pod fontánami. Vystúpenie Sandera van Doorna možno ocharakterizovať ako bombastické. Skladby Riff, Koko a Zero 76... boli len niektoré z hraných kusov, ktorými tento DJ očaril publikum.

Celkovú party možno ocharakterizovať ako perfektnú. Na vynikajúcich DJ-ov, perfektné ozvučenie, svetelné efekty a pyrotechniku a tisíce ľudí oblečených v bielych šatách si určite dlho budú spomínať účastníci tejto house-electro-trance senzácie.

Text: Jasmina PÁNIKOVÁ Fotografie: Jana STRAKÚŠEKOVÁ

2 | vzlet | jún

2011

Ahoj, vzletovci,

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Juraj Bartoš, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Vladimíra Dorčová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Marína Hríbová, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Mária Kotvášová, Marína Krišková, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Vladislava Lovásová, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Slađan Daniel Srdič, Jana Strakúšeková, Janko Takáč, Vlastislav Valentík, Vesna Valihorová-Filipovićová, Ivana Vereski • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Zuzana Kopčoková, Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí: RAĐENOVIĆ Nový Sad • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

a je to! Leto a veľké prázdniny len-len, že sa nezačali. Nastáva obdobie, v ktorom si možno užiť zaslúžený oddych, venovať sa obľúbeným koníčkom a aktivitám vo voľnom čase, podľa možnosti odcestovať k moru alebo do inej krajiny... Hurá...

Ako je známe, nasledujúce číslo Vzletu vyjde v septembri, ale vďaka internetu sa môžeme kamarátiť aj počas leta – navštevujte stránku Vzletu v spoločenskej sieti Facebook a oficiálnu webovú stránku nášho časopisu na adrese www.vzlet.rs.

Pred nami je tiež STRETNUTIE POD LIPAMI 2011 v organizácii NVU Hlas ľudu a časopisu Vzlet. Toto naše tradičné podujatie s prezentáciou tvorby mladých autorov, ktorí svoje práce uverejňujú v rubrike Rozlety, v tomto roku sa usporiada po 40-krát, a to v druhej polovici júna v Báčskom Petrovci. Vitajte pod lipami!

OBSAH

INTRO

S pozdravom Stevan Lenhart

Sensation Party . . . . . . . . . . . . 2 Máškove dni v Kovačici / Petrovská Noc múzeí . . . . . . . 4 Po nábreží / Večer biológie . 5 Vzletovci a novosadský MOMS . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 Štúdium a štipendiá na Slovensku / Krv = život . . . . . 7 Naši maturanti . . . . . . . . . . . . . 8 Žiaci ZŠ v Silbaši . . . . . . . . . . . . 9 Výstava v Kysáči / Nautická osada v Boľovciach / Žiaci z Erdevíka . . . . . . . . . . . 10 Úrovne občianskej spoločnosti / Múzeum Prado / Listujeme v Slovníku cudzích slov / Vedeli ste, že . . . . . . . . . . . . . 11 Fotostory / Voľný čas . . . . . 12 Story . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13 Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . . . 14 Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15

VEČIEROK VZLETU U NOVOSADSKÝCH MATIČIAROV sa udial 11. mája 2011 v priestore SKC P. J. Šafárika. Hovorilo sa na témy dejín, rubrík a webovej stránky nášho časopisu, prihovorili sa členovia redakcie, terajší a niekdajší spolupracovníci, tiež odzneli hudobné a poetické body. Obšírnejšie v tomto čísle na strane 6.

Foto: v. l.

NAVŠTÍVTE www.vzlet.rs !!

Interview: Jaroslav Kiš . . . . 16 Filotínky / Knihy . . . . . . . . . . 17 Horoskop . . . . . . . . . . . . . . . . 18 Enigma / Humor . . . . . . . . . . 19 Komiks: William Henrich . . 20 Info-svet / PC hry . . . . . . . . . 21 Film: The Eagle . . . . . . . . . . . 22 Film: Jeseň v mojej ulici / Narnia 3 / Móda . . . . . . . . . . 23 Live reports: KUD Idijoti / Szilárd Mezei / Slobodná zóna . . . . . . . . . . . 24

Aktuality – Zaujímavosti – Galérie – Hudba – Film – Šport – Info-svet – Vaša tvorba – Rozlety – Listovanie v starších číslach Vzletu – atď.

Nové albumy / Exit 2011 / Tarja v Debeljači! . . . . . . . . . 25 Alter SR: Duboka ilegala . . . 26

Na titulnej strane: Sensation Party – Ocean of White v Belehrade (foto: Jana Strakúšeková) jún 2011 |

vzlet | 3

akcie

JÚN

Jún je šiestym mesiacom podľa gregoriánskeho kalendára.

Rimania ho vraj zasvätili bohyni Junone, no podľa iných interpretácií bol venovaný a zasvätený mladým ľuďom, mladosti vôbec (podľa latinského slova iuniores – mladší, mládež).

Júnová pranostika: Ak v máji neprší, jún to dovrší.

Podľa internetu: V. Lovásová

z archívu dátumov 14. júna 1941

(pred 70 rokmi) narodil sa Pavel Hrúz, významný slovenský prozaik. Debutoval zbierkou poviedok zo študentského prostredia Dokumenty o výhľadoch (1966) a pozornosť upútal špecifickým humorom v knihe Okultizmus (1968). Počas 70. rokov Hrúz bol vylúčený z oficiálneho kultúrneho života a publikovanie jeho próz bolo zastavené, takže ich uverejňoval v podobe samizdatov a mnohé jeho diela vyšli oficiálne až po páde komunizmu. Zomrel roku 2008.

25. júna 1991

(pred 20 rokmi) Slovinsko a Chorvátsko deklarovali nezávislosť od Juhoslávie. O dva dni neskoršie začala slovinská vojna za nezávislosť, známa ako Desaťdňová vojna.

Slovinsko je v súčasnosti najvyspelejšou krajinou bývalej Juhoslávie a od roku 2004 je súčasťou EÚ...

V Chorvátsku v období 1991 – 1995 trvala občianska vojna, ktorá mala ďalekosiahle následky v podobe všeobecnej krízy v regióne.

Chorvátsko sa stalo oficiálnym kandidátom na členstvo v EÚ roku 2004.

27. júna 1941

(pred 70 rokmi) narodil sa Pavel Vilikovský, významný slovenský prozaik, prekladateľ a publicista.

Debutoval zbierkou poviedok Citová výchova v marci (1965), v ktorej reflektoval citové pocity generácie na rozhraní 50. a 60. rokov minulého storočia. V jeho neskorších prózach je prítomný skeptický postoj voči samej literatúre, absurdný humor, parodickosť a sebairónia. Za knihu poviedok Krutý strojvodca (1996) získal niekoľko ocenení. Patrí medzi hlavných predstaviteľov slovenskej postmodernej prózy.

Pripravil: sl

4 vzlet |

| jún 2011

v

Máškove dni v Kovacici Tohtoročné divadelné dni venované spomienke na kovačického režiséra, herca a kultúrneho dejateľa Tomáša Hriešika-Máška (1956 – 1993) prebiehali od 13. do 15. mája. Úvodom do tohto podujatia na javisku Domu kultúry v Kovačici bolo predstavenie Výsluch v predvedení domácich žiakov podľa textu Miroslava Demáka a v réžii Danky Hriešikovej.

Predstavenie Tip top biotop (Divadlo VHV Báčsky Petrovec) podľa Karola Horáka v réžii Ľuboslava Majeru má veľký počet výborných hercov, bohatú scénografiu a kostýmy, ako aj zaujímavý výber hudby.

Avšak táto svojrázna komédia o ľudskej povahe, čiernohumorný pohľad na ľudské túžby, cnosti a nedostatky človeka, akoby neviedli k želanému výsledku.

Predstavenie sledoval skromný počet divákov… V sobotu 14. mája sme si najprv na malej scéne pozreli hru kovačickej Scény VHV – 5 chlapcov.si podľa textu Simony Semeničovej v réžii Danky Hriešikovej. V tomto predstavení najzaujímavejší trik je v tom, že piatich chlapcov

– tínedžerov, ktorých hra na komiksových superhrdinov prerastá do hry na hrdinov lokálnej sociálnej patológie, zahralo päť sympatických dievčeniec…

Tradične zábavní a veselí Padinčania z divadelnej skupiny DK Michala Babinku Mladé kovačické herečky v predstavení pod vedením 5 chlapcov.si (foto: sl) Fedora Popova predstavili sa V nedeľu 15. mája pazovskí komédiou Satiry Hansa Sachsa. divadelníci (SKUS h. Janka Svojrázny archaický kabaret, v Čmelíka) zahrali Krčmu na ktorom ide o dva komické kusy hlavnej hradskej A. P. Čechova – jeden má za tému nevernosť v réžii Miroslava Benku. a cudzoložstvo, kým druhý sa Obecenstvo teda malo zaoberá slabými mužmi. Predsa príležitosť na záver si pozrieť najkrajšou časťou predstavenia predstavenie, ktoré bolo na bola prestávka vo forme tohtoročnej 42. Prehliadke brušného tanca. A mali sme slovenskej ochotníckej pocit, že si padinskí divadelníci divadelnej tvorby ovenčené okrem kostýmov, scénografie a cenou Divadelný vavrín… dobrej vôle do Kovačice priniesli aj svoje obecenstvo…

Janko TAKÁČ

Petrovská Noc múzeí

Z výstavy v Galérii Zuzky Medveďovej

Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci sa 14. mája 2011 zapojilo do kultúrneho podujatia Noc múzeí v termíne od 18. hodiny do 2. hodiny po polnoci.

Na začiatok bola v predsieni

Ivičiaková, výstavu otvoril zástupca predsedu Obce Báčsky Petrovec Ján Hansman. Sám autor Igor Bovdiš odkázal: „Nedovoľme si, aby krása Výtvory prírody na živého sveta bola zničená fotografiách Igora predtým, než si Bovdiša uvedomíme, ako veľa nám znamená.”

V Modrom salóne bola pripravená ďalšia nekaždodenná výstava pod názvom Astrofotografia, autormi ktorej sú Jaroslav Grňa,

SVD otvorená výstava fotografií prírody Panónskej nížiny pod názvom Výtvory prírody mladého autora Igora Bovdiša.

Na vernisáži sa prihovorili úradujúci riaditeľ SVD Pavel Čáni, etnologička Miroslava Blažićová a predsedníčka Združenia petrovských výtvarných umelcov Mária

Janko Mravík a Miroslav Grňa.

V tomto priestore odznela aj nočná prednáška profesora fyziky Jaroslava Grňu na tému astrofotografie.

Pre milovníkov umenia bola tiež otvorená Galéria Zuzky Medveďovej, v ktorej si bolo možné pozrieť stálu expozíciu.

Bolo to vcelku pekné večerné podujatie a zároveň príležitosť na stretnutie a Astrofotografie spoznanie mnohých v Modrom salóne talentovaných ľudí. Bola by som rada, keby takéto kultúrne diania boli častejšie.

Text a fotografie: Marína VALENTÍKOVÁ

PO NÁBREŽÍ

Ej, čo bi si kceu biť? bou česťití graďanin téjto našej države, kerá júri direktňe do Evrópskej úniji. Čo bi si naprímer ti kceu biť, ke si teuko pametňí?“ „Ňisom ja ňišt pametňejší ot ťeba, ľem som, bár sa mi čiňí, obavéšteňejší. Aňi ja ľičňe som baš ňi ešťe stoposto sigúrňi, ešťe som sa skrós ňeopredéľiu, aľe za začjatok mám víziju. Trocha som čeprkau po istóriji aj ekonómiji a prišou som po zákľučak, že s vremena-na vréme f celom sveťe prepadujú fabrike, industrije, ekonomike aj državi, eďinuo čo ňeprepaduje, je, brájko mój, je...? Je zem, burázeru, zem!“ „Zem!?“ „E, baš tak – zem! Zato ja buem ulágať do zemi.“ „Ajde, bre, čo mi ňenapríčaš!?

A čo misľíš ulágať do téj tvojéj zemi? Dinárovo seme, či baš direktňe evríťe?“ „Ma akuo seme, brále. Pameť.

Ilustrácia: Dušan Durman

„E, baš som ostáv zaťečeňí, ke mi Jáca postavila pítáňja, čím buem, ke narasťjem. Pa ve som, reku, narjasou ako topola, čo mám ešťe čo rjasť... Ma jok, vraj, ňemislím ja, vraví Jáca mňe, na víšku, aľe na inteľektuálňi rást... E prišlo mi...“ „Pa vješ čo, vje Jáca, čo vraví. Ňi je zľe modzgať uš teraz o budúcnosťi. Vješ ako sa vraví: kto rano raňí, dve sreťe grabí.

Stvárňe, čím bi si kceu biť, ke sa kurtaľišeš matorcou aľebo oňi ťeba? Čo planíraš robiť?“ „A čo bi som robiu... Hadam buďem nosiť gajbice, kím si ňezarobím teuko, abi som otpočau voľáki privátňi bizmis, naprímer voľačo v graďeviňe aľebo ľepšie v trgoviňe, tam sa meňej rintá a sťahuje sa večja lóva. A ti?“ „Máňi sa, bre, ťoraviho posla, aká trgovina, aká graďevina, akje bakráče. To ťi je trt Milojka, piši kuťi propalo je.“ „No tak, ke zarobím na gajbicách, buďem investuvať do nekrétňinou. Kúpim si pár stánou voľaďe v strogom centri grádu a buďem jich iznájmľuvať.

Aľebo otvorím voľáki kafíť...“ „A pukňeš ako zvečka, ke ťa prídu reketírať voľačije goriľi.

Máňi sa brajko...“ „Opá, báto! Pa ti ma na kraji odbiješ aj od saméj pomisľi abi som voľačo robiu, abi zo mňa

Buem ulágať pameť.“ „Ajdé...! A kerú, čiju?“ „Moju, brále, moju. Aj tvoju, ak sa kceš so mňou udrúžiť. Ak bueš účestvuvať s tvojím kapitálom, pa makar bóu aj od gajbíc.

Kapitál je mio, ma kojek porekla bio!“ „No, to je uš druhí film. Čo ja vjem; ňemárim... Aj´ mi to málce elaboríraj.“ „Viť takto, drugár mój.

Najvážňejší za biznis ťi je dobrí start, ňi?“ „Baš tak. Aj finiš“ „Tačno – aj finiš.

E, takiho ťa voľím, ukľúčiu si kefalo!

Poznatuo ťi je, že na starťe je naveki gúžva.

Na starťe a pogotove posľe, ke sa trka začňe, máš tich, čo sa ťi nakloňeňí, čo ťa, ag namigňeš, prepusťja napredok, a máš aj tich druhich, čo ťi budú potkladať nohe a gúrať nazadok.

Kapíraš.“ „Dabome.“ „E, abi si sa mohóu úspešňe trkať, tvoji pajtosi misja biť

brojňejší a hlavňe mocňejší ako tvojí ňeprjaťelja. Tag je, či ňi?“ „Baš tag.“ „E viďíš: drjou ako sa báciš na bizmis, misíš sa učláňiť do partiji.

Kerej ti pomóžeš na izborách a ona ťebe náknadňe pomóže pri otváraňí bizmisu. Ti jej potom, uš ako formuvaňí bizmismen, pomóžeš z dobrovoľňima prílogami, kerje jej omogúťja rjadnu delatnost a ona ťeba, ag baš buďeš oseťiť ňeodoľivú potrebu za ďaľšie rozvíjaňja bizmisu, pogúra voľákim póvoľňim kreditom aľebo uš tak voľáko aľebo ako... Kontáš?“ „Sigúrňe. Matori, pa ti si génije!

Odkjau ťi takjeto idéje, života ťi?!“ „Ajde, bre, odkjav mi! Pa ňišt samuo ňepadá z ňeba okrem dažďu aj sňahu. Ja necicám veslá, brále, ja studíram, kontinuíraňe praťím nástupi poľitičárou aj bizmismenou, na tévéu aj v štámpe.

Od ňich som pozbjerau idéje...“ „Mhm, od ňich... Okej... Ľemže...

Ti, čakaj: pameť ťi, viďím, ňefaľí, máš čo ulágať do zemi, aľe – skeďe ťebe, doďavola, zem?“ „To ťi je slatka tajna. Od države, aľe ňevrau ňikomu, ľebo ťa ňevezňem za kompaňóna a Jáca si ťa ňezoberie za...“ „E vješ čo, baš ma boľí ucho aj za ťeba aj za tvoju zem, aj za Jácu... Ja kcem užívať život kím som mladí a ti rintaj, ke si lúdi...“ jbš

Večer biológie v Novom Sade Dňa 15. apríla 2011 sme

rastlín a živočíchov, oblasti mikológie, mikrobiológie a mali príležitosť po prvýkrát antropológie a – ako čerešňa sa zúčastniť na Veľtrhu biona tortu – bolo možné pozrieť lógie, ktorý sa uskutočnil na si aj elektrónový mikroskop.

Prírodovedno-matematickej V chodbách budovy bolo fakulte v Novom Sade. Tento mnoho študentov, žiakov a na veľtrh mal prekvapenie otvorené aj okoloidúdvere od 17. rodín, cich až do neskorej ktoré sa roz23. hodiny. hodli ukázať Vstup bol svojim deťom voľný. niektoré zvieraKeď sme tá. Na chodbe sa konečne bolo zo začiatku pretlačili veľmi hlučno. do budovy, Všetci sa pohymohli sme Pavúčie hniezdo bovali sem-tam, si pozrieť volali svojich zaujímavosti kamarátov, aby z nasledujúcich oblastí: sa pozre- li, ako si pavúk botanika, zoológia bezstarobí hniezdo, či ako sa určuje vovcov, zoológia chordát krvná skupina. Aby sme sa (stavovcov), spôsob, ako dostali do miestnosti, v ktorej preparovať zvieratá, zaujímabol elektrónový mikroskop, vosti z biochémie, fyziológia

museli sme čakať asi 20 minút. Keď sme sa posunuli o poschodie vyššie, mali sme príležitosť pozrieť si ako sa správne lisujú listy rastlín, a dozvedeli sme sa, ktoré rastliny nám pomôžu vyliečiť bežné choroby.

Kým sa Zaujímavý a chutný spôsob ako všetci rútili predstavit bunku hore-dolu, zašli sme aj tej triedy gymnázia, a takým do amfiteátra vypočuť si kreatívnejším spôsobom sme prednášky a pozrieť aj nejaký si zopakovali a doplnili vedofilm. Prednášky trvali 30 – 45 mosti z biológie. minút a boli celkom užitočné – boli to najmä témy, ktoré sa Ján ROŠKA spracúvajú od prvej do štvrMarína VALENTÍKOVÁ jún 2011 |

vzlet | 5

naše stretnutia

Vzletovci u novosadských matičiarov

Členovia novosadského MOMS v priestore SKC P. J. Šafárika každý mesiac organizujú večierky, na ktorých odznejú prednášky na rôzne témy, literárno-hudobné posedenia a ďalšie kultúrno-zábavné programy. Keďže mesiac máj venovali mladým, stretnutie 11. mája 2011 bolo v znamení mládežníckeho časopisu Vzlet.

Po privítaní predsedu novo-

a prečo bol tento časopis založený a sú aj rôzne odpovede. Podľa niektorých časopis bol založený s cieľom ideologického usmerňovania mládeže alebo ideologickej manipulácie mládežou. Iní zase hovoria, že Vzlet založila skupina novinárov-intelektuálov s cieľom, aby sa medzi mládežou pestovala slovenčina aj prostredníctvom časopisu. Avšak pravda bude asi niekde medzi tými

začiatku až podnes. Boli aj roky, keď v časopise prevládala politika, ale také články už patria do minulosti.

Prítomným sa prihovorili aj členovia redakcie a spolupracovníci.

Jazyková redaktorka Anna Horvátová napr. zdôraznila, že články občas nevyjdú práve tak, ako si autori V obecenstve bolo viac generácií predstavovali, ale v trochu spolupracovníkov a priateľov inej podobe, a to nie kvôli Vzletu subjektívnym názorom, ale kvôli normám, ktorým jazyk podlieha. Anna Legíňová si sadského MOMS Domáci Jaroslav Feldy zaspomínala na roky, keď začala Jaroslava Feldyho a vzletovka Anna Legíňová spolupracovať s časopisom – ako a mladých členov povedala, všetci pracovali ako Anny Brtkovej jeden tím a mladí novinári vždy a Ninoslava Detku, mali podporu starších kolegov. prítomným sa prihoAndrea Speváková rozpovedala vorili aj riaditeľ NVU na tému rubriky Filotínky a spoHlas ľudu Samuel menula si na Cenu Rozletov, ktorú Žiak a zodpovedný ako poetka získala pred dvomi redaktor Vzletu rokmi.

Stevan Lenhart, ktorý Daniela O komiksostručne predstavil Đukićová vom seridejiny časopisu. áli William Okrem iného poveHenrich sa dal, že časopis dvomi tvrdeniami, povedal zmienil sám vlani oslávil S. Lenhart. autor Dušan 40 rokov od Podľa slov redaktora Durman. založenia, na Vzletu, tento časopis vždy Trochu legendárnej predstavoval určitú formu väčšia titulnej strane mládežníckej „tribúny“ pozorprvého čísla (ako to v prvom úvodníku nosť bola z októbra 1970 pred 40 rokmi povedal venovaná sa nachádzajú aj vtedajší redaktor Ján rubrike dve chmeKopčok), kde si mladí Rozlety, ktorá je pravidelnou ľové krásky mohli prečítať to, čo ich Andrea Speváková rubrikou od prvého čísla Vzletu. z Petrovca zaujímalo a vymieňať si Túto rubriku niektorí naši a k tejto titulke názory. A čo mladých vždy významní literáti definovali ako sa vraciame každých 10 rokov, keď zaujímalo? No, pravdaže, populár„semenisko mladých literátov“ si pripomíname okrúhle výročia. na hudba, film, divadlo, výtvarné (Z. Čížiková) alebo „inštitúciu, Vždy sa nastoľuje otázka, ako umenie, humor... Teda tie oblasti, ktorá sprístupňuje takmer všeto ktorých sa vo Vzlete písalo od jeho ky povšimnutiahodné texty

6 | vzlet | jún 2011

Hovorilo sa aj o knižke 40 rokov časopisu Vzlet: (zľava) Dušan Durman, Anna Horvátová, Samuel Žiak, Stevan Lenhart, Anna Brtková, Ninoslav Detka

Dievčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika našich začiatočníkov“ (V. Hronec)...

Predstavená bola aj nová webová stránka Vzletu a program bol spestrený projekciami vzletovských fotografií (mal ich na starosti Miroslav Dobroňovský), ako aj prednesom mladej poézie (Marína Strakúšeková, Daniela Đukićová) a hudobnými bodmi (Anna Zorňanová, dievčenská Marína Strakúšeková

a chlapčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika).

Môžeme uzavrieť, že večierok bol vydarený a keďže sa na ňom zúčastnilo aj mnoho mladých, istotne na nich zapôsobila výzva redaktora, aby spolupracovali s časopisom, lebo tie ich verše, články, ilustrácie alebo fotky si istotne niekto všimne a bude to určitým odrazovým mostíkom k ďalším tvorivým úspechom...

Jasmina PÁNIKOVÁ Fotografie: Jana STRAKÚŠEKOVÁ

štúdium a štipendiá na Slovensku

Významná podpora študentom Katarína má 19 rokov a pochádza z mesta Užice. Je štipendistkou Ministerstva školstva Slovenskej republiky a od septembra si sadá do lavíc Fakulty architektúry a stavebníctva STU v Bratislave. Pred rokom prvýkrát prišla do styku so slovenským jazykom. Dnes je v Bratislave, končí jazykový kurz a perfektne hovorí po slovensky. „Predtým než som prišla do Bratislavy, nevedela som sa ani pozdraviť po slovensky, ale som sa veľmi ľahko naučila plynule rozprávať. Možno mi pomohlo to, že je slovenčina dosť podobná srbčine“, hovorí Katarína. Na jazykovom kurze píšu slohové práce, čítajú básne a učia sa to najťažšie – odborné termíny. „Na začiatku sme boli všetci zahraniční študenti z univerzity spolu, všelijako pomiešaní. Teraz nás rozdelili podľa odborov. Učíme sa deskriptívnu geometriu či dejiny umenia po slovensky. I keď mi mnoho názvov bolo čudných, je v tom istá logika.“ Katarína zároveň zdokonaľuje aj svoju angličtinu, lebo nie všetci v jej okolí vedia tak dobre po slovensky: „Stýkam sa s ľuďmi z celého sveta. Na internáte mám kamarátov z Thajska, Mexika,

Ukrajiny, Francúzska, Macedónska, Chorvátska... V apríli sme oslavovali thajský Nový rok.“ Najviac sa však kamaráti so študentmi, ktorí prišli z balkánskych štátov. Medzi sebou sa rozprávajú po slovensky. „My Balkánci spolu spoznávame rôzne zákutia Bratislavy a tunajší spôsob života. Veľmi ľahko a jednoducho sa tu žije. Najdôležitejšie je to, že sú ľudia príjemní a ochotní pomôcť.“ Zásluhy, že je Katarína v Bratislave na šesťročných štúdiách, preberá číra náhoda. Najprv si totiž plánovala štúdium v Novom Sade, a o tom, ako sa vlastne dostala na Slovensko, hovorí: „Otec si jedného dňa všimol v novinách inzerát o štipendium na Slovensku.

Idea o štúdiu v Európskej únii ma zaujala. Zavolala som na srbské Ministerstvo školstva, vyzbierala papiere a poslala. Na štipendium som potom aj zabudla. V lete, keď som už bola pri mori, zavolal mi otec, že idem na Slovensko... Bola som mimo. Bola som šťastná.“ Naša súčasnosť má takú výhodu, že sa vzdialenosti skracujú.

Zahraničie nie je tak ďaleko ako kedysi bývalo. Katarína uprednostnila cudziu krajinu s cudzím jazykom nad domácim prostredím: „Myslím si, že mi je jedno, či som v Novom Sade alebo mimo štátu.

Krv = zivot v

Ľudové porekadlo

hovorí, že krv nie je voda, ale v tomto článku nemám úmysel vysvetľovať, čo sa tým myslí...

Chcem využiť slovko KRV na nejaké iné účely.

Pravda, krv nie je voda, ale mnohokrát sa, ako to naši hovoria, „zmení na vodu“, a to vtedy, keď niekto ochorie.

Poznala som jedno dievča, ktoré mi utkvelo v pamäti. Bola som žiačkou nižších ročníkov základnej školy. Vtedy sa oveľa menej vedelo o chorobách krvi a nebolo ani toľko prípadov leukémie ako dnes. Dievčatko bolo o rok mladšie ako ja, malo

krásne plavé vlasy, bolo milé a usmievavé... Lenže ten úsmev bol čoraz menej viditeľný, bol akýsi plastický, neúprimný. A bola to čistá dušička! V duchu však skrývala niečo, o čom nechcela, aby sme sa dozvedeli.

Na naše veľké nešťastie, vyšlo to najavo, keď sme ju jedného rána videli s rozriedenými vlasmi. Na hlave mala jemnú šatku a spod nej sa vynárali pramene plavých vlasov... Otáčala sa okolo stĺpov, ktoré podporujú školskú budovu, ale ona úplnú podporu a oporu nemala. Našli sa aj takí, ktorí sa jej vysmievali, že je škaredá, poloplešivá, ale bola skupinka takých, ktorí ju ľutovali

Každý víkend aj tak nepôjdem domov.

Vybrala som si túto cestu a som odhodlaná zdolať ju až do konca.“ *** Bilaterálne vzťahy medzi dvomi príbuznými štátmi Srbskom a Slovenskom Študentka Katarína Nedićová pod Ufom v Bratislave sa upevňujú aj cez podporu akademických školstva SR v rámci Centra ďalkapacít. V rámci rozvoja balkánšieho vzdelávania Univerzity skych štátov Slovensko vyčleňuKomenského. Organizujú krátje štipendiá zo svojho rozpočtu kodobé, dlhodobé kurzy pre pre našich študentov. V akazahraničných študentov a Letnú demickom roku 2011/2012 je univerzitu slovenského jazyka vyčlenené jedno štipendium na pre krajanov. Pre zahraničných celé štúdium. Štipendium nie je študentov, ktorí slovenčinu vôbec určené pre krajanov zo Srbska, neovládajú, určený je dlhodobý, ale takých zainteresovaných desaťmesačný jazykový kurz. študentov, ktorí nemajú status Letný a zimný semester kurzu je Slováka žijúceho v zahraničí. ukončený ústnou a písomnou Podporované oblasti sú najmä skúškou a absolvent získava uznápedagogické, spoločenské, vaný certifikát. ekonomické, environmentálne, Termín na podanie prihlášky na poľnohospodárske a nelekárske Letnú univerzitu 2011 – Kurz slovenzdravotnícke vedy. Štipendium ského jazyka a kultúry v Modre je zahŕňa mesačné finančné prído 15. júna. Študenti, ktorí plánuspevky, tzv. vreckové, a poplatky jú študovať na Slovensku a radi by na ÚJOP – Ústav jazykovej a sa naučili po slovensky, prihlášky odbornej prípravy zahraničných na desaťmesačný a kratší, päťmeštudentov. sačný jazykový kurz môžu podať Cieľom ÚJOP je prichystať študo konca júna. dentov na štúdium v slovenčine, Viac informácií nájdete na naučiť komunikovať a ovládať stránke www.cdvuk.sk/ujop. odbornú terminológiu. Inštitúcia pôsobí pod záštitou Ministerstva Jana ŽIAKOVÁ

a vciťovali sa do 14. JÚN – SVETOVÝ DEŇ DARCOV jej vnútra. Aj tí, KRVI je celosvetovým podujatím, ktoré sa ktorí sa jej vtedy vysmievali, nerobili spája s narodením lekára Karla Landsteinera (1868 – 1943), nositeľa Nobelovej ceny to zo zlosti, ale za medicínu a fyziológiu za objavenie z nevedomosti, AB0 krvného systému, teda štyroch a verím, že im krvných skupín A, B, 0 a AB; neskôr sa to ona v tej spolupodieľal aj na objavení Rh faktora. svojej čírej duši Svetový deň darcov krvi je predovšetkým aj odpustila. oslavou dobrovoľných, bezpríspevkových Nevídali sme ju darcov krvi a poďakovaním za ich ochotu dlho po tom, ako prispieť k záchrane životov bez toho, aby jej vánok odvieval za to očakávali odmenu. Jeho cieľom je pramienky... Do tiež upozorniť na to, aké je darcovstvo školy chodila krvi dôležité a nenahraditeľné, a akým s prestávkami, obrovským prínosom by bolo, keby sa stalo až kým sa raz tá prirodzenou súčasťou nášho života. prestávka nestala večná.

Buďte bielym anjelom Dnes medicína mysliac na tých, ktorých sme už pokročila a rozširuje sa utratili, a na tých, ktorým je vedomie o tom, že KRV pomoc najpotrebnejšia! Keby ZNAMENÁ ŽIVOT. Zapojte Editka mala vtedy viac bielych sa do akcií Červeného kríža anjelov, možno by dožila tie a účinkujte v dobrovoľnom roky, v ktorých sme teraz my. darcovstve krvi, s vedomím Možno by sa tešila z úspechov na o tom, že KRV MÁ ČAKAŤ NA strednej škole, fakulte...

PACIENTA A NIE PACIENT NA Anna LEGÍŇOVÁ KRV! jún 2011 |

vzlet | 7

naši maturanti

Na rázcestí

Anketovali: Marína VALENTÍKOVÁ Ján ROŠKA

Pred skúškou

Anketovala: Asp-asp

Maturantov Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci sme sa opýtali, aké zážitky si odnášajú zo strednej školy, a kde plánujú pokračovať v školení...

Niekoľkých maturantov Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici a Strednej školy v Novom Sade sme sa opýtali, aké sú témy ich maturitných prác, ako sa pripravujú na ďalšie školenie, čiže pre ktoré profesie sa rozhodli...

SILVIA BOHUŠOVÁ: – Tak v základnej škole, ako i na gymnáziu, dosiahla som výnimočný všeobecný prospech v učení a správaní. Spokojná som so svojím úspechom. Páčilo sa mi na gymnáziu, lebo som tu získala veľa vedomostí, nových kamarátov a kamarátky. Hoci sa mi darili všetky predmety, obľúbila som si biológiu a chémiu. Možno preto som sa rozhodla študovať farmáciu.

Podala som prihlášku na fakultu v Bratislave a čoskoro pôjdem na prijímacie skúšky. Mám nádej, že sa mi tento sen splní. Keď odídem do cudzej krajiny, iste budem udržiavať kontakty s kamarátmi.

ŽELMÍRA SVETLÍKOVÁ z Kovačice (Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici): – V maturitnej práci som písala na tému súčasných dejín Srbska. Keď ide o ďalšie školenie, zvolila som si štúdium dejepisu na Filozofickej fakulte v Belehrade. Zaujíma ma to, a vždy som seba videla ako profesorku. Najradšej mám súčasné dejiny Srbska – od 19. storočia po druhú svetovú vojnu. Začala som sa chystať už od zimy. Okrem školských povinností každodenne som sa pripravovala aj na prijímacie skúšky. Pracujem na tom hodinku-dve. Je tam test z dejín a všeobecnej kultúry.

BLAŽENKA MELICHOVÁ: – Spokojná som s tým, akú strednú školu som si zvolila, lebo som získala nové vedomosti, úspechy taktiež, vždy som mala výborný prospech – 5,00 – a zúčastňovala som sa na rôznych súťažiach, kde som dosiahla výnimočné úspechy. Kontakty s kamarátmi si budem udržiavať, lebo mi prirástli k srdcu, budú mi veľmi chýbať. Rozhodla som sa študovať na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, študijný program: učiteľstvo biológie a pedagogiky. Mám to šťastie, že ma prijali bez prijímacích skúšok. Moja obľúbená profesorka je biologička Vieroslava Struhárová, ináč môj vzor a jeden z najväčších dôvodov, prečo som si zvolila práve biológiu. Nikdy nezabudnem svojich spolužiakov, výlety… J ALEKSANDAR VIDAKOVIĆ: – Na gymnáziu som dosiahol veľmi dobrý a výborný prospech.

Aj napriek tomu, že som mal všetky päťky v základnej škole, spokojný som s mojím výberom strednej školy. Kontakty s mojimi najbližšími kamarátmi budem udržiavať, lebo mi mnohokrát pomohli, a určite mi budú veľmi chýbať. Rozhodol som sa študovať

8 | vzlet | jún 2011

v Bratislave, Stavebnú fakultu STU, smer: pozemné stavby a architektúra, kvôli tomu, že ma to od malička baví – vždy som mal rád skladať budovy a domy z Lego kociek J, taktiež som vždy chcel kresliť plány stavieb. Iste mi mnohé osoby budú chýbať, strávil som tu štyri roky a na profesorov a kamarátov nikdy nezabudnem.

KAROL MAĽACH: – Keby sa ma hocikto opýtal, či som spokojný s výberom strednej školy, odpoveď by bola jednoznačná – áno. Nemohol som sa dočkať prvého dňa školy, keď som mal spoznať svojich nových spolužiakov, a, samozrejme, získať nových kamarátov. Našťastie, splnilo sa mi toto želanie. Rýchlo som si zvykol na nových kamarátov.

Plánujeme udržiavať kontakty aj po skončení školy. Roky rýchlo ubehli a už som maturantom. Spokojný som so svojím prospechom vzhľadom na to, koľko času som strávil doma pred knihami a koľko na školskom ihrisku. Keďže mám strašne rád šport, pravdepodobne plánujem študovať DIF, i keď možností je veľa.

Najviac mi budú chýbať moji kamaráti a všetky naše príhody, ulievanie z hodín, záverečný večierok, a všetky tie výhovorky, na ktoré sme sa spoliehali, aby nám triedna profesorka ospravedlnila hodiny. Keby som si mal vybrať najzaujímavejší predmet, bola by to určite nemčina – tam sme sa vždy dobre bavili...

MICHAL ANDRÁŠIK: – Páčilo sa mi na gymnáziu.

Z tejto školy si do života odnesiem pekné spomienky a budem si spomínať na svojich spolužiakov, s ktorými som všeličo dobrého a zlého zažil. So svojím prospechom som spokojný, aj keď vždy môže byť lepšie. Môj obľúbený predmet bol: veľká prestávka J. S mojimi kamarátmi určite zostanem v kontakte i keď nebudeme všetci pospolu, ale vzdialení jeden od druhého mnoho kilometrov. Odovzdal som prihlášku na Stavebnú fakultu na Technickej univerzite v Bratislave.

MÁRIA KOTVÁŠOVÁ z Kovačice (Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici): – Témou mojej maturitnej práce zo slovenčiny bol autor VHV a jeho dramatická tvorba. V školení chcem pokračovať na Zdravotníckej fakulte v Novom Sade, všeobecný smer. Vždy som chcela byť lekárkou a pomáhať ľuďom. Rada by som pracovala ako psychiatrička. Chcem sa rozprávať s ľuďmi a poradiť im, ak môžem. Prípravy na prijímacie skúšky mávame každú sobotu v Belehrade, zvyčajne od 9. hod. do 14.30. Asi dve a pol hodiny máme cvičenia z chémie, a potom z biológie, niekedy aj opačne. Opakujeme si kompletnú stredoškolskú látku z týchto predmetov.

MARKO GAJAN z Padiny (Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici): – Maturitnú prácu zo slovenčiny som písal na tému Veta a vetné členy. Chcel by som študovať na Zdravotníckej fakulte v Novom Sade, najprv všeobecný smer a potom špecializácia – mikrobiológia alebo rádiológia.

V podstate ide o ochranu ľudských životov. Mikrobiológia skúma krv, častice... Bolo by úžasné odhaliť nový liek na nejakú zatiaľ nevylie-

čiteľnú chorobu. Avšak potrebné je zložiť najprv prijímacie skúšky z chémie a biológie. Spolu s kolegyňou Kotvášovou chodíme na tieto prípravy na Zdravotnícku fakultu v Belehrade.

ALEXANDER RYBÁR z Nového Sadu (Stredná technická škola Milevy MarićovejEinsteinovej v Novom Sade): – Som maturantom strednej školy – smer stavebný technik pre vysoké konštrukcie.

Stavby sa mi páčia od malička. Nie som celkom spokojný s ponukou školy a so vzťahom učiteľov voči žiakom. Mnohí odstúpili. Aj práce v tomto odbore je dnes menej.

Mohol by som však pracovať na stavbárskych projektoch. Kto má záujem, odporúčam mu túto školu, avšak musí vedieť, že je tam hodne matematiky a fyziky. Témou mojej maturitnej práce boli domáce inštalácie… Na ďalšie školenie som si zvolil Všeobecný manažment na Slovensku, táto oblasť sa mi páči. A Slovensko preto, že sa mi nepozdáva situácia v Srbsku, a kam to všetko speje. Po troch rokoch sa robí bakalárka, a potom si môžem zvoliť aj nejakú špecializáciu na magisterské štúdium, dokonca aj manažment v stavebníctve.

DAJANA HROMČÍKOVÁ z Bieleho Blata (Stredná škola v Novom Sade): – V školení som sa rozhodla pre cukrársky odbor v Novom Sade. Vždy sa mi to páčilo. A po skončení školy sa môžete hneď aj zamestnať. Najsladším výrobkom sú – torty. V Bielom Blate ani nemáme cukráreň, tak rozmýšľam aj o takej možnosti. Keď ide o maturitnú prácu, každý žiak si vytiahne kombináciu s tromi rozličnými receptmi.

Na ich realizáciu máme 4 hodiny. Na výrobku si pravdepodobne pochutnajú profesori v zborovni. V každom prípade – sladká maturitná práca.

Po školení sa pokúsim zamestnať.

Chcela by som však absolvovať kurz anglického jazyka. Potrebujem tieto vedomosti pre prácu. Najprv by som sa chcela zamestnať a neskoršie by som sa vyskúšala ako podnikateľka – otvorením vlastnej cukrárne.

medzi žiakmi ZŠ v Silbaši

v

So slovencinou a Vzletom Vo vyšších ročníkoch silbašskej Základnej školy bratov

Novakovcov profesorkou slovenčiny je Mariena Surová z Báčskeho Petrovca. V piatom ročníku vyučuje siedmich žiakov. Na jednej májovej hodine som mala príležitosť navštíviť ich, porozprávať sa s nimi a ich profesorkou, ktorú majú veľmi radi, keďže im vždy pekne vysvetlí spracované učivo. Je vraj prísna, ale spravodlivá v známkovaní, takže sú hodiny zaujímavé a rôznorodé. Zdolávajú nové poznatky z gramatiky, radi čítajú, píšu pekné slohové práce, ilustrujú poviedky, robia si krásne nástenky, ktorými potom okrášlia steny triedy, ba niekedy si na hodinách urobia i malé divadielko. Pani profesorka sa o svojich žiakoch zmienila veľmi pochvalne, a povedala, že sú usilovní, svedomití a aktívni. Piataci sú zároveň i čitateľmi Vzletu – každému novému číslu sa venujú aj na hodine. Majú svoje obľúbené rubriky upútajúce najprv ich pozornosť, ale potom čítajú i všetky ostatné.

Daniel Cinkotský zo všetkých predmetov má najradšej slovenčinu, vďaka dobrej profesorke. Poradí si s gramatikou a pre neho nejestvuje nič ťažké. Má rád kontrolné úlohy, nimi si overuje svoje vedomosti. Dosiahol už i pekné výsledky zo slovenského jazyka – na školskej súťaži získal prvé miesto a na medziobecnej v Pivnici tretie. Rád číta Vzlet, zvlášť sa mu páči rubrika Rozlety. Tiež číta slovenskú literatúru, povinné čítanie je prvoradé.

Darko Kolár má rád slovenčinu, niekedy mu písanie ypsilonov ešte trochu robí problémy. Číta povinnú literatúru a v každom novom čísle Vzletu najprv rozlúšti krížovku, potom mu pozornosť upútajú komiks, vtipy a záujmy žiakov z iných škôl.

Ingrida Makanová

si tiež ako predmet obľúbila slovenský jazyk, profesorka im vždy dôkladne vysvetlí novú látku. Rada číta, najmä poviedky, nedávno prečítala Dážď a voľačo pekné. Na stranách Vzletu si v prvom rade prečíta vtipy, rozlúšti krížovku, všimne si práce žiakov z iných škôl, veľmi sa jej páčia plagáty, čiže populárne postery.

Spolu so svojou profesorkou slovenčiny Marienou Surovou

Leontína Beličková si ľahko poradí so slovenskou gramatikou, rada číta, nemá strach pred odpovedaním, cibrí si pero a pekne píše slohové práce. V našom mládežníckom časopise jej pozornosť upútajú záujmy vrstovníkov z iných škôl, prečíta si vtipy, Rozlety, rozlúšti krížovku a tiež sa pochvalne zmienila o výbere posterov.

Branislav Fat sa priznal, že slovenská gramatika je pre neho ešte stále trochu tvrdším orieškom, ale verí, že ju zdolá, keďže profesorka pre svojich žiakov má veľa trpezlivosti a pochopenia. Ako i jeho spolužiaci, má rád náš slovenský mládežnícky časopis, vtipy sú podľa neho vždy zaujímavé, venuje sa krížovke, rád má komiks, prečíta si žiacke práce.

Patrick Fic je šikov-

ný a samostatný žiak, rád píše slohové práce, ako i divadielka, ktorými niekedy stvárňujú určité príbehy z našej literatúry. Rád číta, teta mu darovala kopu slovenských kníh, z ktorých má teraz doma peknú bibliotéku. Tomuto čitateľovi Vzletu pozornosť upútajú najprv vtipy, komiks, práce žiakov a rubrika Rozlety.

Miroslav Čobrda má rád slovenčinu. Na školskej súťaži, ako i spolužiak Daniel, mal najlepšie výsledky, takže sa zúčastnil i na medziobecnej v Pivnici a obsadil štvrté miesto. Rád píše slohové práce, zvlášť keď mu je téma blízka. Vo Vzlete si najprv prečíta vtipy, komiks, žiacke práce, lúšti krížovku, tiež sa mu veľmi páčia postery.

V pekne vybavenej triede – malom slovenskom kabinete – žiaci sa dobre cítia, profesorka Mariena Surová sa všetkým svojim žiakom venuje s veľkou láskou, prispôsobí ich povinnostiam, v mimoškolských aktivitách si tiež prídu na svoje. Jednoducho, majú pôžitok z práce.

Jaruška FERKOVÁ jún 2011 |

vzlet | 9

Siedmačky a ôsmačky ZŠ Ľudovíta Štúra na výstave

v Galérii SND v Kysáci

Diela maliarov širokého generačného rozpätia, rôznych prúdov maliarskej moderny, realizmu, impresie i expresie, krajinárskeho rozprávačstva, rozjímania a poézie si so záujmom pozreli aj žiaci vyšších ročníkov Základnej školy

Krajinárske inšpirácie zo Slovenska V Galérii Slovenského národného domu v Kysáči v priebehu mája 2011 bola výstava prác renomovaných akademických maliarov zo Slovenska, členov Slovenskej výtvarnej únie a Spoločnosti voľných výtvarných umelcov Viera Kardelisová z Bratislavy.

Na výstave pod názvom Krajinárske inšpirácie svoje obrazy, grafiky,

ilustrácie a Arttexty prezentovalo 24 umelcov a medzi nimi aj kysáčsky rodák Vladimír Kardelis, jeho manželka Viera Kardelisová a ich dcéra Katarína Kardelisová-Gašková.

Kurátor výstavy, umelecký historik Bohumír Bachratý v príhovore povedal: „Rôznorodé a pestré sú krajinárske inšpirácie ich tvorby. Aj v nadväznosti na slovenských krajinárov – klasikov (G. Mallý, M. Benka, M. A. Bazovský, Ľ. Fulla, J. Želibský) sú vystavujúci autori verní slo-

, v Bolovciach

žiaci z Erdevíka

Nautická osada v službe mladých vo dne, v noci

Ochrancovia slovanských jazykov

Pred niekoľkými Na lavičke sedia: (zľava) Martina Kukučková (8.1) a Monika Zlochová (7.1); stoja Marija rokmi nám upravili nábrežie Sávy. Dnes si Ðurđevićová (8.2), ktorá v ten deň oslávila už len málokto spomí- 15. narodeniny, Andrea Halajová (8.1) na na obsiahle práce, a Maja Plachtinská (7.1). Fotografovala ktorým akoby nebolo Marína Tomanová (8.2). konca...

V súčasnosti však Nautická miesto na vychádzky, stretnutia, osada predstavuje príjemné priatelenia, rekreácie, športové akcie atď. A tak si 12. mája niekoľko kamarátok práve v Nautickej osade vynašli krásny kútik osláviť narodeniny jednej z nich. Ďalšia fotka zasa nasvedčuje o vydarenej športovej akcii, ktorá prebiehala 13. mája 2011. Jarný kros RTS odštartoval o 10. hodine a žiaci ZŠ Branka Radičevića so svojimi učiteľmi tento vyučovací deň strávili v prekrásnom Dievčenský beh ovzduší na nábreží Sávy. na 800 metrov Viera TOMANOVÁ

10 | vzlet | jún 2011

venskej krajine a prírode.

Maľujú na Orave, Liptove, na Považí a na Záhorí. Poznajú Štiavnické vrchy i Krupinskú planinu, Gemer a Hont, stredné Slovensko a prirodzene aj Bratislavu, ako aj hrad Devín.

Ich diela zobrazujú podoby krajiny, ale sú to aj voľné krajinárske vízie. Sú to farby Eva B. Linhartová a svetlá krajiny. Jej nálady, ticho i búrka, čas a priestor Ľudovíta Štúra v Kysáči. Výstava krajiny i pokora človeka pred krabola realizovaná v organizácii jinou a v krajine. V rodnej zemi, kysáčskeho MOMS a Galérie SND. v krajine predkov, zemi našej prítomnosti a budúcnosti...”

Michal ĎUROVKA

Tí, čo prišli do cieľa, oddychujú...

Erdevícke žiačky, ktoré postúpili do republikovej súťaže z jazykov, a Vladislav Uhlík, ktorý postúpil do republikovej súťaže zo zemepisu

Jazyk nepredstavuje iba súhrn slov a pravidiel, ale aj spektrum rôznych hier, a tieto hry patria ľuďom, ktorí spolunažívajú v určitom prostredí... Erdevík je – ako aj mnohé iné vojvodinské dediny – bilingválne prostredie. Mnohé tunajšie deti si počas dospievania paralelne osvojujú srbský a slovenský jazyk. V základnej škole sa pokračuje s pestovaním myšlienky o tom, že je dobre vedieť čím viac jazykov, lebo tým zvyšujeme vlastnú hodnotu.

V Základnej škole Savu Šumanovića v Erdevíku žiaci majú možnosť učiť sa tri slovanské jazyky: srbský, slovenský a ruský (ako druhý cudzí jazyk). Ako dobrí ochrancovia jazyka a pestovatelia vlastnej tradície žiaci sa zúčastňujú na jazykových súťaženiach a za svoje úsilie bývajú odmenení úspechmi.

Pracujúc spolu s profesormi a skúmajúc porovnávaciu gramatiku slovanských jazykov, erdevícki žiaci aj v tomto roku predstavujú svoju

školu na republikovej súťaži zo slovenčiny a srbčiny ako nematerinského jazyka. Postup do tejto súťaže žiaci získali pozorujúc jazyk ako dynamický jav, ktorý sa vyvíja v kontakte s inými jazykmi, taktiež si uvedomujúc jazykové paralely a budujúc tak trvalé vedomosti.

Na republikovú súťaž zo slovenčiny postúpili ôsmačka Kristína Sláviková a siedmačka Taňa Zorňanová; na súťaž zo srbčiny ako nematerinského jazyka postúpili ôsmačky Kristína Tomanová a Kristína Sláviková, ako aj siedmačky Taňa Zorňanová a Ruženka Lovásová. Žiaci dokázali, že určitý jazyk nepredstavuje hermetický súhrn pravidiel, ktoré sa musia zdolať.

Uvedomujúc si súvislosti medzi rôznymi jazykmi, chráni sa a pestuje jazyková tradícia.

Zorana Buha

úrovne obcianskej spolocnosti

Hodnotiace systémy politických smerov Jedným z najdôležitejších prvkov a neoddeliteľnou súčasťou slobodnej a demokratickej spoločnosti je jednotlivec, ktorý samostatne, slobodne a bez nátlaku rozhoduje o otázkach spojených s organizovaním spoločnosti, v ktorej žije. Existuje mnoho spôsobov, ako sa jednotlivec môže podieľať na takom rozhodovaní a jedným zo zásadných spôsobov sú aj slobodné a demokratické voľby, keď občan volí svojich zástupcov do vládnych inštitúcií. Osoby, ktoré volíme ako našich reprezentantov do vlády sú najčastejšie zástupcovia politických strán, ktoré predstavujú určité systémy hodnôt.

Provinčné voľby v Iraku 31. januára 2009

socializmus a konzervativizmus.

Hlavnými hodnotami liberalizmu sú individuálna sloboda, prirodzené právo a súťaž, právny štát, vlastníctvo a podnikanie, ľudské práva, tolerancia a iné. Pre liberálov sú sloboda a individuálna zodpovednosť neoddeliteľne späté. Niet slobody bez zodpovednosti a ani zodpovednosti bez slobody. Pre socializmus Všeobecné voľby v Juhoafrickej republike sú hlavnými hodnotami sociálna spravodlivosť, 22. apríla 2009 materiálna rovnosť, prerozdelenie, beztriedna spoločnosť, verejné vlastníctvo, a podľa svojho uváženia. sociálna zodpovednosť atď. Pre Napriek kultúrnym a historickým rozdielom väčšina náro- socialistov sloboda a súkromný majetok musia byť obmedzedov má spoločné chápanie hodnôt základných politických né, pretože podľa ich názoru majú tendenciu viesť k rozdiesmerov. Predložíme si tri hlavlom a nerovnosti. „Kolektívne né politické smery a ich hodvlastníctvo“ a „kolektívne notové systemy: liberalizmus, Dobrá znalosť hodnôt, ktoré reprezentujú určité politické prúdy, je jedným z predpokladov, aby jednotlivec svojich predstaviteľov volil slobodne

VEDELI STE, ŽE...

rozhodovanie“ sú pre socialistov najlepšou ochranou proti nerovnej a nespravodlivej spoločnosti.

Konzervativizmus ako hlavné hodnoty zdôrazňuje poriadok, povinnosť, tradíciu, česť, disciplínu, autoritu a iné. Konzervatívci majú sklon sústrediť sa na otázky, ako sú „národ“, „rodina“ a „morálka“.

Základné politické vzdelávanie ľudí má veľký význam pre budovanie občianskej spoločnosti najmä preto, lebo spoločnosť s vyvinutým politickým vedomím a politickou kultúrou hodnotí a trestá nezodpovedné konanie politických predstaviteľov zvrhnutím a jednotlivec so základným politickým vzdelaním nedovolí, aby mu žiadna politická strana vymyla mozog.

Boris BÍLEK Použité fotografie z internetových zdrojov

MÚZEUM(Museo PRADO del Prado)

... všetky rieky na svete obsahujú len 0,0001 percenta z celkového množstva vody na Zemi. ... celková dĺžka pobreží na svete je 504 000 km. ... najvyšší podvodný vrch je Veľký meteorový vrch v Severnom Atlantiku. Jeho výška je 4 000 m.

Pripravuje: VVF

Pripravuje: V. LOVÁSOVÁ

Listujeme v Slovníku cudzích slov – kartografia – vedný odbor zaoberajúci sa všetkými otázkami týkajúcimi sa konštrukcie, obsahu, aplikácie i vývoja máp – karusel – točovka so zvislou osou a vodorovnou upínacou platňou – kastaneta – druh bicieho nástroja, rozšíreného v Španielsku – kataif – rumunská sladká pochúťka, ktorá sa pripravuje zo zvláštnych rezancov s rozličným čerstvým alebo konzervovaným ovocím – katalpa – strom z východnej Ázie a Severnej Ameriky

z čeľade bignóniovitých, ktorý sa u nás pestuje v parkoch – katechéta – učiteľ náboženstva – kaucia – peňažná záruka alebo záruka v cenných papieroch – kawi – indonézsky jazyk, ktorým sa hovorí na Jáve, majúci dlhú literárnu tradíciu – kefír – alkoholicky skvasené kyslé kravské mlieko – kemandže – historický sláčikový nástroj, ktorého rezonančnú skrinku tvorí polovica kokosového orecha

Navštíviť hlavné mesto Španielska – Madrid – a neodísť do slávneho múzea Prado, ktoré je priam symbolom tohto mesta, je ozajstnou škodou. Najmä pre zbožňovateľov umenia. Prado je pre Španielov to, čo je pre Francúzov slávny Louvre.

Múzeum Prado nachádzajúce sa v juhovýchodnej časti Madridu dostalo názov podľa miesta, na ktorom je vybudované – park Kláštora svätého Hieronyma (Prado de San Jerónimo). S jeho stavbou sa začalo roku 1787, no história jeho zbierok je oveľa staršia. Budova s rotundou so svojou dlhou osovou galériou a dórskymi stĺpmi pripomína rímsky Panteón.

Slávnostné otvorenie Kráľovského múzea Prado bolo 19. novembra 1819, vzniklo 25 rokov po parížskom Louvri. Na

začiatku v ňom vystavovali len diela španielskych majstrov, najmä Goyu, kým najväčší úspech mal Velázquez. Roku 1843 bolo toto madridské múzeum premenované na Kráľovské múzeum maliarstva a sochárstva. V tom období v ňom evidovali 1949 obrazov. Svoj pôvodný názov – Museo del Prado – dostalo znovu roku 1920.

Výnimočnosťou tohto múzea je, že aj napriek zhromažďovaniu maliarskych diel (a to diela takmer všetkých európskych maliarskych škôl) uschováva i sochárske diela, zbierku kresieb, medaily a veľmi vzácny, tzv. Dauphinov poklad (zbierka nádob a predmetov z polodrahokamov, ktoré pochádzajú z obdobia neskorej renesancie).

Podľa internetu: Vladislava Lovásová

jún 2011 |

vzlet | 11

fotostory

Najprv sa ospravedlnil, že meškal, a tak sa začalo...

^akanie 2

3

Ale aj pokračovalo...

1

Čakala som dlho...

Od čakania som vyhladla, a on sa predsa zjavil, hoci aj s útlym kvietkom... Ale niekedy aj maličkosť veľmi mnoho znamená.

4 Text a foto: Marína H. Herci: Mária Samporová a Igor Beracka

,

Muži, ženy a láska – mýty a pravda Naozaj si myslíte, že ženy sa zamilujú oveľa skôr ako muži? Naozaj muži neveria v lásku na prvý pohľad? A jedinou túžbou single ľudí je čo najrýchlejšie sa vydať? Stránka match.com si v ankete posvietila na niektoré stereotypy, ktoré o láske či single ľuďoch prevládajú. Čo sú mýty a čo skutočnosť?

Mýtus: Ženy sa zamilujú rýchlejšie.

– Podľa štatistík až 54 percent mužov priznalo lásku na prvý pohľad. V porovnaní s nežným pohlavím je to lepšie. Ženy sa na prvý pohľad zamilujú len v 41 percentách.

nosti deti rozhodne chce, pokým žien s rovnakým názorom bolo len 18 percent.

Mýtus: Ženy túžia po deťoch viac ako muži.

– V prieskume na match. com sa ľudia, ktorí nemajú žiadne deti, vyjadrili takto: 24 percent mužov v budúc-

12 | vzlet | jún 2011

Mýtus: Muži potrebujú viac priestoru.

– Vo všetkých vekových kategóriách sú to naopak ženy, čo vyžadujú viac priestoru pre seba, svoje záujmy aj priateľky. Muži sú v tomto skromnejší. Takisto sú to podľa výskumov práve ženy, ktoré vyžadujú svoje bankové konto a takisto uprednostňujú častejšie oddelené dovolenky.

Mýtus: Single ľudia zúfalo túžia po svadbe.

– Podľa výskumu až 72 percent singlov chce v budúcnosti

s niekým žiť, ale bez svadby.

Vo vekovej kategórii 21 až 34 rokov, 62 percent žien a mužov sa chce zosobášiť, 9 percent svadbu odmieta a 29 percent nie je rozhodnutých.

Medzi single ľuďmi vo veku od 35 do 44 rokov narastá počet nerozhodnutých až na 42 percent.

Podľa internetu: *MaRíNa

story

Toto je ocarujúci zjav spätné správy, čože len robí?!

Ach, a ja v takých problémoch, ... autobus odišiel. To nič, počkám si na druhý, môžem ešte tri-štyri neospravedlnené nazbierať, nie je koniec sveta... Uf, táto je predsa nemožná, pol hodiny sa snažím skontaktovať túto babu, a bezúspešne...

Odrazu zacengal telefón: Ach, kto ma teraz ide otravovať!

Jara, no čo sa ty neozývaš, taká ľahostajnosť, to sa nepodobá na teba...

– Ty nie si čistá, veď ja som na hodine, a to ešte na fyzike, no nazdravie....

– Čo ma po tom, ja teraz zápasím s veľkými problémami...

– Ty si vyšinutá, vieš ty, že som ja ešte na hodine, aha, už aj tento postrehol, že niečo nie je v poriadku, – nevrlo odpovedá Jarka.

– Halo, haló, halóóó...

– Čo chceš, musela som sa vypýtať do vécka. Ty si sa zbláznila asi, čo sa to deje, že ma toľko vyvolávaš. Ja som bola na hodine, na fy-zi-ke, vieš si ty predstaviť v tvojej prázdnej hlave, čo to znamená! To nie je obyčajná hodina, ale fyzika, fy-zi-ka!!!

A pre teba teraz budem mať nepríjemnosti! Čo sa ti prihodilo, rýchlo von s tým?!

– Jara, videla som takého krásavca, toho frajera si musím podmaniť, nevieš náhodou, kde sa vzal v našej dedinke...

– Prestaň, prosím ťa, len preto si ma vytiahla von z hodiny! Do frasa, práve teraz prešla riaditeľka, musím dnu, už je to podozrivé, a toto si, milá moja, draho zaplatíš!

– Ale, zlatko, nezúr až toľko, vieš ako je to... Cítila som tie povestné motýliky, ešte mi víria v bruchu, a keby som mohla lietať, práve som niekde v nebi.

Tá chvíľa bola taká dokonalá, pri takom čarovne krásnom typovi byť. Upokoj sa, ty hlupáčik, ale, čoby tebe, Jaruška, niekto zazlieval, ty si predsa žiarivý príklad dokonalosti, slúžiš ako príklad... – lichotila Hana Jarke,

lebo už cítila, že je táto poriadne napaprčená.

– Prestaň, dosť, nemôžem už počúvať tie tvoje frázy, povedala som ti, že dnes prichádza na návštevu môj bratranec, a ty sa máš objaviť u nás, ahoj. Nemám vôbec času na tvoje ľúbostné problémy.

Hanka bola ešte vo chvíľkovom omámení a ešte cítila tie motýliky v bruchu od citového vzrušenia, takže ani nevnímala, že ju Jarka vôbec už nepočúva.

– Ach, to nič, myslím si, že už

nanajvýš rozčarovaná Hanka.

Keď vstúpila do Jarkinej izby, dych sa jej zarazil, ba zostala stáť akoby ju do zeme zarazilo.

Mirko sa s milým úsmevom na ňu pozrel a zdvorilo jej podal ruku na pozdrav. Dievčine od citového vzrušenia zimomriavky naskočili.

Ledva vykoktala dve-tri slovká, a keby ju Jarka neusadila do fotelky, stála by tam ako skamenená ktovie dokedy.

Toto je sen či skutočnosť, naozaj sa mi toto stáva. Neuveriteľné, s akým odporom som šla ku Jarke,

teraz ani do školy nepôjdem, poprosím mamu, aby mi aj tentoraz ospravedlnila... dúfam, že sa mi to podarí... hm, hm, a počkám si do večera, pôjdem sa pozrieť na toho Jarkinho bratranca, a to len tak, zo slušnosti, aby som si kamarátku neurazila. Idem si teraz do kaviarničke vypiť kávičku, možno stretnem aj toho typa, – zhundrala si len tak pre seba a šla akoby omámená.

Večer šla nasilu ku kamarátke, čo tam bude robiť, baviť sa s voľákym nudným chlapcom, dákou príšerou.

Fuj, radšej som nemala ísť, – mrmlala si popod nos. Čau, Hanka, ako sa máš, – víta ju usmiata Jarka.

– Ach, tak, nie práve najlepšie.

Unavená som zo života pre dnešný deň. Sympatický muž zmizol skôr, ako som si ho všimla, všetko sa udialo ako zlý sen. Nebol to vari ani vyslovený krásavec, ale mal v sebe akúsi iskru, – sťažuje sa Jarke

a tu, … zázrak, nebola som vstave ani odpovedať slušne.

Hanke sa všetko v hlave pomotalo. Jarka postrehla, že je Hanka v rozpakoch a dojatí.

– Máte chuť na kávičku, – prerušila ticho v izbe Jarka a pobrala sa variť kávu.

Aj Mirko zostal ohúrený perfektným zjavom dievčiny.

Všemožne sa snažil nájsť vhodnú tému na rozhovor, ale nejako mu nešlo. Sedeli mlčky až pokým Jarka nevstúpila s kávou. Mirko žmurkol na Hanku, šibalsky sa usmial, a poprosil ju, či by nešla s ním aspoň na chvíľku do kaviarničky, kde sa má stretnúť s kamarátom. Zatúžilo sa mu byť osamote so zvodnou dievčinou, čo Jarka hneď pochopila. Hanka na znak súhlasu mykla hlavou a ako na povel vystúpila do noci.

Slová tu boli zbytočné. Nič by nenahradilo ich dlhý pohľad do očí. Povedali si ním všetko.

ah

Ilustrácia: Sandra Živkovićová

Ohó, aká krása. Skadiaľ sa tento chalan tu berie, ... nedá sa mi uveriť, že také niečo zavítalo do našej dediny. Taký krásavec. Či sa to sem zatárala nejaká hollywoodska hviezdička, či čo?

Toto je očarujúci zjav.

Hanka mala nastúpiť do autobusa, avšak keď zočila toho frajera, nohy jej skameneli, ba zostala celá akoby bez seba. Práve vtedy z autobusa vystúpil čiernooký, čiernovlasý krásavec. Veľkými čiernymi očami si premeral Hanku od hlavy po päty, čosi si zmrmlal popod nos, a pohol sa svojou cestou. Medzičasom ani autobus nestál, keď prišiel čas výjazdu, opustil aj stanicu, aj Hanu. Darmo Marka mávala rukami Hanke, aby vstúpila do autobusu, volala jej, ale márne. Táto nič ani nevidela, ani nepočula. Zdrevenela od úžasu nad toľkou krásou a nebola vstave ani slovko prehovoriť. Ani nerozmýšľala o tom, že jej autobus ufujazdil spred nosa, nepočula, že jej aj šofér zatrúbil na znak upozornenia. Bola ohúrená krásou markantnými črtami tváre čiernookého chalana.

– Ahoj, Hanka, čo ty tu robíš ešte, si nejaká pomýlená? Halóóó, čo sa ti stalo?! Ty si sa vari z rozumu pohla, preboha, s tebou niečo nie je v poriadku?! – prihovárala sa jej kamarátka, ktorá sa práve vracala domov zo školy, a keď videla stáť túto dievčinu ako pobláznenú, pristúpila ku nej.

– Vieš čo, nechaj ma, neotravuj ma teraz! Kto bol ten typ, čo sa zviezol s tebou autobusom?

– Hana, s tebou nie je niečo v poriadku, ktorý, nikoho zvláštneho som si nevšimla. Ty si zmeškala autobus, čo teraz urobíš, zmeškáš aj na hodiny, – ešte si hundrala čosi popod nos, a keďže videla, že Hane niet pomoci, pobrala sa svojou cestou.

Hana sa pokúšala dovolať Jarku, ale márne, Jarka mala vypojený telefón.

Ale kdeže je tá Jara, prečo sa mi neozve. Hrozné, ale že mi ani esemesku neposiela. Žiadne

jún 2011 |

vzlet | 13

vaša tvorba

Práce pre rubriku Vaša tvorba môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Dva dni z môjho denníka

To sú tance, piesne, básne, výstava ručných prác, ktoré sme pripravovali, aby sme ozdobili triedy a chodby. V ten deň sa usilujeme zdolať všetky školské úlohy, a tak jej dať darček k narodeninám.

My sa tešíme tomuto dňu a snažíme sa pekne predstaviť našu školu a ukázať v najlepšom svetle iným žiakom a hosťom, ktorí sú každý rok povolaní na tieto oslavy.

Preto, moja drahá škola, s úctou a zo srdca ti želám všetko iba to najlepšie.

Drahý denník, mám jeden veľký deň za sebou. Bol maškarný ples…

Všetko sa začalo takto: poobede, keď som prišla zo školy, v mysli mi bol iba ten ples. Ako to dopadne? Či mi bude kostým ležať ako uliaty alebo nie? Koľko ľudí nás bude pozorovať? Na mysli mi bolo mnoho takých otázok, na ktoré som nemala odpoveď. Doma som si zbalila potrebné veci, Kristína Bešková, 6. 3 dodala som si energiu a šup vetrovku, ZŠ m. Tita v Padine šál, čiapku a čižmy na seba a šla som do školy. Tam ma už čakala Martina spolu s Monikou, pani učiteľkami a africkými dievčinami.

Chystali sme sa takmer hodinu. Martina sa obliekla na usilovnú Včeličku, Monika bola Modelka a ja som bola Čerticou. Kostýmy nám ležali ako uliate. Prišla sedemnásta hodina, čas, keď maškarný ples mal začať. Vyšli sme na javisko s upotenými dlaňami a s malou trémou. Čo prvé povedať? Ako uvítať prítomných? Ale predsa sme sa všetkým prihovorili a pozvali sme prvákov, nech sa predstavia. Tak sa nám predstavili aj druháci, tretiaci a štvrtáci. Magdalena Dobrijevićová, Kysáč Ešte stále som mala trému.

Pohľad som upútala na môjho otca, ktorý Posledné bol v obecenstve. On mi žmurkol a ja som zvonenie patrí nám sa v tom okamihu cítila ako najšťastnejšia dcéra s najlepším otcom. Veľa mi znamePred ôsmimi rokmi sme na veľkom školnalo, že ma podporil. Jeho jeden pohľad skom dvore prvýkrát začuli, ako nás víta mi postačil, aby som sa uvoľnila a aby školský zvonček. No teraz nám bude zvoniť som vedela, že je všetko dokonalé. V tom na rozlúčku. V našich myšlienkach nám okamihu mi duša vyletela až do neba. No zostanú len spomienky, ktoré nám navždy maškarný ples aj ďalej trval. Kostýmy boli budú pripomínať najkrajšiu časť nášho prekrásne a rôznofarebné. Každý žiačik bol detstva. svojím spôsobom zvláštny, a preto sme Keď sa posledné zvonenie pre nás ôsmavšetkým ponúkli drobné pochúťky. Potom kov ozve chodbami, ako nejakí hrdinovia, nasledovala zábava. Všetci sa pekne bavili plní vedomostí, hrdo vyjdeme zo školy, a domov odchádzali s úsmevom na tvári. pozdravujúc sa s tými učiteľmi, ktorým Pretože nám toto bolo prvýkrát, že sme ďakujeme za všetko, čo pre nás urobili. boli moderátorky, a vlastne vždy v strede Každé zvonenie na konci hodín ma tešilo, javiska, všetky učiteľky nás pochválili. ale zvonenie, ktoré oznamuje, že uplynula Takže, milý denník, toto bol pre mňa ten posledná školská hodina, a rozlúčka je tu, je najkrajší deň, na ktorý nikdy nezabudnem. smutné. Na základnú školu budem mať iba pekné pamiatky. Získavala som nové vedoIvana Bažíková, 7. b mosti, spoznala mnohých priateľov, budem ZŠ Jána Čajaka v B. Petrovci si pamätať na mnohé nasmiate tváre a krásne dobrodružstvá. Sú to prvky pekného školenia. Moja rozprávka zo základnej školy Mojej škole k narodeninám sa končí šťastne, každý pekný deň je vrastený do môjho srdca.

Moja škola je pekná, nachádza sa v To posledné zvonenie ma naučí, ako je strede dediny. Okolo budovy máme zeleto stať sa staršou a samostatnejšou, sama né stromky. Každý deň školskú budovu rozhodovať… Viem, že keď budem smutná, navštívi šesťsto žiakov, učiteľov, profesorov moje spomienky budú ako jeden veselý a iných zamestnaných. film, ktorý budem môcť pozerať vždy znovu Moja škola je najslovenskejšia škola a znovu, a pamiatky na základnú školu mi v Srbsku. Slovenská reč šíri sa školským vždy zlepšia náladu. Hoci posledné zvonedvorom. Škola má i svoje narodeniny, v nie znamená koniec môjho detstva, znamenajkrajšom mesiaci v roku, keď sa všetko ná tiež začiatok nového života. zelená a kvety rozširujú svoju príjemnú vôňu. To je 25. mája. V tento deň je moja Tatiana Vedejová, 8. 2 škola veselá. Veselí sme i my žiaci. K jej ZŠ m. Tita v Padine narodeninám chystáme rôzne programy.

14 | vzlet | jún 2011

Odporúčaná kniha Túto knihu som si zvolila čítať v škole na domáce čítanie ako ľubovoľný výber.

Učiteľka sa oduševnila práve preto, že je slovenčinárka, ako i sama autorka, nuž predstavujem vám v kratšej podobe obsah prečítanej knihy. Mám nádej, že vám bude zaujímavé…

Mária Kotvášová-Jonášová:

Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz Hlavná hrdinka Dorka sa cíti hrozne, je nešťastná, lebo z dievčat sa jedine ona s chlapcom nepobozkala. Namýšľa si preto, že je najšpatnejšia a najsprostejšia na svete. Má nádej, že „spadne” bozk na táborení. No pred odchodom ju mama ešte upomínala, aby dala na seba pozor a nevyčíňala hlúposti. Zapáčil sa jej tam jeden Igor, ale nič sa nestalo, len sľúbil, že jej zavolá… S bratom Ondrišom sa neustále niečo hádajú. Raz okolo počítača, inokedy je na vine kúpeľňa. No majú sa radi. Aj v škole sa všeličo prihodí. Raz im prepadla celá hodina slovenčiny, lebo sa pokúšali vytiahnuť Annin mobil zo záchodovej misy. Nepodarilo sa im. A aj učiteľom vystrájajú fígle, a žiaci, ktorí to robia, sú vždy potrestaní.

Igor ju konečne zavolal do kina, nemohla sa dočkať, ale nič sa neudialo, len jej povedal, že zavolá. A Dora bola posadnutá ním. Aj na žúr išla kvôli nemu, no nebol tam. Ešte pred vychádzkou sa pohádala s mamou. Mama jej stále čosi bráni, kritizuje ju, poúča. Dora bola sklamaná a opila sa. Zakončila na pohotovosti. Rodičov to veľmi dorazilo, zvlášť mamu. Bol to pre ňu úžasný šok. Dora sa zahanbila a sľúbila, že už bude dobrá, no trest si odpykala.

Prežíva aj veľké sklamanie, keďže jej kamarátka Anna bola s Igorom. Dlho ju to trápilo, no ako hovorila mama: „Čas všetko zahojí.”

Postupne aj Dora chápe, že mama jej chce len dobre, a povie: ,,Mama, ty si jedinečný učiteľský fenomén. Nie iba učiteľský. Mám ťa rada!” ,,Aj ja teba, aj keď si niekedy živé blato.”

Potom sa už všetko polepšilo a aj keď mala zlý deň, Dora sa nedá znechutiť, iba si vždy povie: „Zajtra je nový deň.”

Je rozvážnejšia.

A naozaj sa všetko zmenilo, Dore sa začalo dariť. Aj známky si poopravovala, s rodičmi sa neháda, ba ani s bratom; spolu chodia do diskotéky. Urobila aj prijímačky a zapísala sa do gymnázia. Triedna bola hrdá na žiakov a rozlúčila sa s nimi s peknými slovami. Prázdniny strávila s rodičmi a bratom Tomášom v horách. Prvé dni sa nudila, no potom tam stretla Sama a jeho bratranca Denisa, do ktorého sa zamilovala.

Jana Šramková, 7. a ZŠ Jána Čajaka v B. Petrovci

Ilustrácia: Sandra Živkovićová, Stará Pazova

Vždy sama V oblasti jedného mesta, nejakých dlhých ulíc, žila ona, vždy sama.

Prechádzala sa dlho, bola kráľovnou zanedbaného mesta, vždy sama.

Jediné, čo chcela, čo patrilo jej, boli svetlá a široké ulice, ktorými sa aj vtedy prechádza.

Vždy sama...

Jelena Kuzmićová Belehrad

Nočná obloha Obdivujem hviezdy, mesiac a planéty, obdivujem všetko na nočnej oblohe.

Občas večer vyjdem von, pozerám sa do neba.

To by bolo ozajstné, keby hneď do rúk padla mi malá hviezda.

Pozerám sa na hviezdy s myšlienkou, že sa za nimi azda niečo kryje.

Obdivujem nočnú oblohu a jej veľkú temnotu, na ktorej svietia hviezdy jasné.

Tatiana Krížová Selenča

Všetko je možné Skôr ako som ťa spoznala, pred očami mi bolo všetko sivé, smutné a bez lásky.

Vtedy som si myslela, že nemôžem viac milovať, ale potom si sa zjavil ty.

Akoby ťa Boh poslal, aby som videla lásku inými očami, aby som znovu spoznala samu seba.

Plnú lásky, plnú teba.

Teba, ktorý si to zaslúžil, ktorý si ma urobil šťastnou tak ako nikto doteraz.

Valentína Kočondová Selenča

Tentoraz, prosím, úprimne Bola som dievča, ktoré milovalo život, ktoré by dalo život za niekoho.

Ale… V jednom okamihu to zmizlo, zmizlo všetko.

Zmizlo to vtedy, keď som spoznala teba, keď si mi tak láskavo a milo povedal: „Milujem ťa.”

Ale nebolo to úprimne, preto ma to aj bolelo.

Uverila som tomu ako malé dieťa, myslela som, že hovoríš úprimne, že je to ozaj tak.

A teraz, bohužiaľ, už nemám vôľu za životom.

Nemám…

A ešte stále túžim po tom, že to povieš zase, ale tentoraz úprimne..

***

Jana Horvátová Selenča

Idem cestou skalnatou, nohami bosými, ustatými a srdcom krvavým...

Unavená, od bolesti akoby zošalená, bez cieľa a smeru.

Vypila som plný pohár horkého koktailu, ktorý mi namiešal život...

Veď tak hovoria, že každý žnie, čo poseje...

Siala som semeno dobré, ale do piesočnatej zeme.

Plnými krčahmi rozdávala dobrotu

čerpanú z potoka svojej duše.

Neviem... Nemám ani len kvapku sily o tom myslieť.

Vylievam do svojich ohňom spálených úst poslednú kvapku koktailu.

Padám zranená, zavieram oči.

Zdá sa mi, že umieram...

Vesna Hudecová Padina

Frustrácia z abstrakcie Chcela by schmatnúť raz hviezdy a sypať ich poľami žita.

Z mora sňať vlnky, kresby a ušiť z nich šaty z malachita.

Z modrého neba vybrúsiť večné a pyšné drahokamy, a ešte tisíc krás roztrúsiť z nieb, morí, čo kvitnú s nami.

Do sŕdc a polí radostí, života, kvitá a bolí život môj peknota.

Preto ma, krása, tak pekne bolíš, preto mi pôvabom rany v srdci solíš, z ktorých tryská krv túžob rubínových.

Lebo sa zjavíš ako nekonečnosť a stratíš ako malichernosť, lebo najprv kričíš o veľkosti krásy, a potom rozplynieš všetky hviezdne jasy.

Lebo si z tepu a myšlienok klamných, lebo si nehmotná, lebo si túžby vzdych.

Práce pre rubriku Rozlety môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Jarmila Hricová Stará Pazova jún 2011 |

vzlet | 15

interview: Jaroslav Kiš

Rocková poézia

a zvláštne figúry

Staropazovčan

Jaroslav Kiš (1974) patrí medzi tvorivých ľudí, ktorí svoje začiatočné kroky vo svete umenia urobili práve na stranách Vzletu. Časom sa dopracoval k charakteristickej forme poézie s rockovou senzibilitou a pred dvomi rokmi mu vyšla prvá knižná zbierka pod názvom Izvan svakog zla (čiže: Mimo každého zla) vo vydaní Literárnej mládeže Srbska.

Okrem toho zaoberá sa vypracúvaním zvláštnych skulptúr, ktoré doteraz vystavoval v Belehrade a v Starej Pazove...

Nazdar, Jaro.

Napriek tomu, že v posledných rokoch ťa nebolo vidno vo Vzlete, tvoje meno predsa nie je neznáme tým trochu starším čitateľom nášho časopisu – pred rokmi si práve na jeho stranách uverejňoval svoje verše a novinárske príspevky...

– Pozdravujem redakciu a čitateľov Vzletu. Áno, hodne času ubehlo odvtedy, čo som uverejnil svoje posledné verše v tomto časopise, a to nie skrze nedostatok inšpirácie alebo veršov – toho mám stále nadostač – ale jednoducho preto, že som bol zaujatý inými vecmi. Bol som aktívny v rôznych tvorivých oblastiach a spolupracoval som aj s niektorými inými časopismi. Na to obdobie, keď som uverejňoval vo Vzlete, sa pamätám ako na neľahké časy.

Naša krajina bola pod sankciami a ekonomicky zničená, zúrili vojny a ľudia žili v beznádeji – všetko to, samozrejme, vplývalo aj na moje umelecké cítenie.

Bez ohľadu na také časy a nízku úroveň životnej kvality, bol som tvorivý. Vtedy nejestvovalo mnoho časopisov, v ktorých bolo možné publikovať, ale Vzlet bol vždy otvorený pre každú formu spolupráce, takže som redaktorovi začal zasielať verše a články o rokenrolovej hudbe a tieto práce mi boli uverejňované. V tých rokoch bol časopis tlačený v čiernobielej technike, na papieri nižšej

kvality a menšom počte strán.

Ale bez ohľadu na vtedajšie ťažké obdobie, časopis Vzlet a práce, ktoré som vtedy uverejnil, zostali mi v pamäti ako vzácne spomienky. Som rád, že Vzlet pretrval a stal sa kvalitnejším mládežníckym časopisom.

Básne z tvojej prvej zbierky Izvan svakog zla boli spomenuté v súvislosti s urbánnou rockovou poetikou Zorana Predina a Branimira Štulića... V akej miere ťa vlastne ovplyvnili a inšpirovali títo autori a vôbec rocková hudba a subkultúra?

– Ako každý iný autor poézie, aj ja som mal svojich idolov a učiteľov, ktorých som počúval vo dne v noci, čítal ich básne a vchádzal do podstaty ich poetiky. Neboli to iba Štulić a Predin, ale

aj básnici čiže spisovatelia, ako napr. Miljković, Baudelaire a Bukowski, v určitom zmysle na mňa tiež vplývali Schopenhauer, Nietzsche a mnohí iní. Diela tých veľkých spisovateľov a filozofov ovplyvnili moju tvorbu, postupne moje básne nadobúdali určitú originalitu, a tak nakoniec vznikla zbierka

16 | vzlet | jún 2011

Izvan svakog zla. Rocková poézia nepredstavuje iba verše, ktoré sa čítajú – je to zároveň aj spôsob žitia v drsnej skutočnosti. Básnik musí mnohé veci sám zažiť a prežiť, aby jeho poézia zaznela v tom pravom zmysle a dostala sa do povedomia čitateľa...

Ako textár spolupracuješ aj s pazovskou hudobnou skupinou Kolos – povedz zopár slov o tejto skupine a vašej spolupráci... Hráš aj sám na nejakom inštrumente?

– Skupina Kolos vznikla ešte v 90. rokoch a štýlovo boli označení ako rhythm and blues kapela s prvkami rockovej hudby a urbánnymi textami. Realizovali dve demo nahrávky, občas koncertujú na rôznych festivaloch a v kluboch, ale z určitých príčin ešte stále nevydali CD. Spomenul by som ich pieseň Vetar (Vietor), ktorej som autorom textu a túto skladbu hrajú na každom vystúpení. Ináč aj sám hrám na gitare a pracujem na vlastných skladbách – sú to hlavne rockové balady, ale mám aj niektoré kusy so silnejším gitarovým zvukom.

Poéziu píšeš v srbčine a v slovenčine. Cítiš nejaké výhody či nevýhody autora, ktorý tvorí dvojjazyčne?

– Píšem hlavne v srbskom jazyku, podľa potrieb svoje verše aj prekladám alebo mi niekto v tom pomôže.

Občas – v závislosti od inšpirácie a chvíle – píšem aj v slovenčine. V týchto priestoroch však dominuje srbský jazyk a v súlade s tým sa snažím, aby moja poézia bola zrozumiteľná čím väčšiemu počtu ľudí...

Myslím si, že nejestvuje veľký rozdiel medzi písaním v srbčine a v slovenčine – obidva jazyky sú slovanského pôvodu a pozná ich každý tunajší čitateľ. Ďalším výplodom tvojej kreativity sú zvláštne figúry znázorňujúce hlavy rôznych neskutočných bytostí... Prezradil by si, akou technikou (materiálom) realizuješ tieto diela? Ako sa v tvojom prípade navzájom „dopĺňajú“ poézia a skulptúry?

– Ako je to prípad s každým umelcom, aj moja obrazotvornosť siaha ďaleko mimo hraníc reality, a tak je to aj s figúrami. Ich tváre vznikajú hlavne z fantázie, ale občas sa mi stane, že vypracujem nejakú podobu zo skutočného života. Každá figúra je určitým

OPÄŤ SOM VIDEL TÚ TVÁR Opäť som videl tú tvár, krásu v spektre, medzi hviezdami oči vo vlnách vlasov.

Opäť som zbadal úsmev jarného dňa, a zistil, ako noc môže byť krátka, keď spievaš.

Opäť som počul srdce ako sa chvie a v ňom srdce ako šepká, počul som tiecť rieku, volal ma jej tichý šepot.

To sa úvahy zbierajú v noci, a volajú ťa, volajú celým hlasom.

NOSTALGIA Nestačilo mi slnka a rosy v skoré ráno.

Nestačilo mi ani kvetov zo záhrady pred domom.

Chcem viac neba nad mojím mestom, vtáčieho spevu a prvé jarné dažde.

Nestačia mi úsmevy tvojej tváre ani oči žiariace.

Cítim v hrudi bojuje Pýcha proti Láske, vraciam sa...

Nestačí mi našej Slobody.

spôsobom jedinečná a výrazy ich tvárí, úst a očí zobrazujú rôzne ľudské emócie. Na vypracovanie figúr používam hlinu, gyps a červenú tehlu – miešaním týchto troch materiálov získavam zmiešaninu, ktorá je výborná na modelovanie. Skulptúry a poézia sa navzájom prepletajú – možno to povedať aj tak, že píšem skulptúry a tvarujem verše...

S. L.

FILOTÍNKY ciže: životno-neživotné filozofie o všelicom

Papier…

Už to vieme. Všetko sa končí.

A končí to hlavne tam, kde aj kráľ chodí pešo. V azda najintímnejšom kútiku našej každodennosti.

Bez nepríjemností vtedy, keď tam máme všetko, čo tam máme mať.

Predovšetkým, toaletný papier náš každodenný, teda – populárny a nenahraditeľný hajzelák.

A potom, Konfucia alebo radšej anglickú literatúru?

Ale pozor, to, čo každodenne používame, kým nechýba, sotva o tom uvažujeme. Avšak cesta k rolke mäkkého a voňavého toaletného papiera je plná vtipných, až bizarných faktov.

Hoci v Indii a arabských krajinách ho považujú za nehygienický a uprednostňujú ľavú ruku a vodu, my ostatní minieme za rok vraj 2,5 až 5 km toaletného papiera. A predstavte si – papier určený špeciálne na tento účel začali ako prví používať Číňania. V zachovanom spise z roku 589 n. l. vysokopostavený cisársky úradník a učenec neodporúča používať ako toaletný papier náboženské texty, hlavne nie tie, na ktorých sa vyskytujú mená mudrcov alebo citáty z Deviatich klasických kníh, kánonu čínskeho konfucianizmu.

V historických dokumentoch nájdeme aj to, že v roku 1393 vyrobili 720 000 listov dvoj- až trojvrstvového papiera pre cisársky dvor

Peter Gregor

Malé maléry O MODLIVKE NÁBOŽNEJ Ako bolo, ako nie, sede-

la modlivka na liste, štíhla a pôvabná, zelená ako ten list, predné končatiny zbožne zložené v polohe, podľa ktorej dostala i meno. Zdalo sa, že rozjíma, že celou svojou bytosťou patrí tomu, kto stvoril ju i list, na ktorom sedela, a že všetky jej myšlienky zalietajú k Nemu.

Ale len do chvíle, keď sa nablízku neukázala mucha.

Vtedy sa jej predné končatiny zmenili na bleskurýchle chápadlá, zdrapili korisť, podali ju neľútostným čeľustiam a...

A opäť sa vrátili do pôvodnej zbožnej polohy.

rúčkou. Po použití ste ich vrátili späť do vedra so slanou vodou.

Britskí lordi obľubovali stránky z kníh, nevedno, či iba z tých, ktorými opovrhovali, prípadne a 15 000 hárkov špeciálne mäkvlnu a konope. Francúzski králi kého a parfumovaného papiera sa rozmaznávali jemným dotypre rodinu cisára Chung-wu, kom čipky a s veľkou chuťou zakladateľa dynastie Ming. si na túto tému zafilozofoval Ak ste sa nenarodili na čínaj francúzsky satirik Rabelais. skom cisárskom dvore, museli Opisuje množstvo spôsobov ste sa uspokojiť s tým, čo vám čistenia po toalete a svoje úvahy ponúkla príroda. Eskimáka ukončuje tým, že najideálnejší potešil každý kúsok machu a je „krk mladých húsat s hebkým lišajníka, v núdzi si vystačil aj so perím“. Čo sa týka jemného snehom. Španielski a portugalpáperia, o cisárovi Nerovi sa skí námorníci používali rozstrap- šírili klebety, že používal malé kaný koniec starého kotvového holúbätká. lana, Havajčania škrupiny z Toaletný papier je aj dnes kokosových orechov, Vikingovia in. Nielen na použitie vo WC. a Angličania si pochvaľovali Japonec Kodži Suziki, autor vyradenú ovčiu a jahňaciu vlnu. hororu Kruh, vydal na toaletV Európe sa najväčšej obľube nom papieri svoju poviedku o tešili seno, slama, listy, drevené zlom duchovi prebývajúcom vo piliny, staré handry. Bežné bolo verejných toaletách. i vyprázdňovanie v riekach.

A to je vlastne nie, ale takmer, Prví americkí usadlíci spočiatku všetko o tom papieri aj o spôsopoužívali kukuričné klasy a pie- boch jeho využitia. Iba o jednom sok, neskôr po rozšírení tlače aj to nie je. O tom, čo si ním vytrienoviny a katalógy. Farmárske te... Ak však práve toto nečítate, almanachy mali dokonca v asi si radšej so sebou beriete hornom rohu dierku, aby sa dali Konfucia, či niečo z anglickej zavesiť na klinec alebo špagát a literatúry. Ale ak čítate... vytrhávanie jednotlivých strán Ak máte papiera nadostač, bolo pohodlné. čítať sa dá bez problémov aj Záležalo však aj na tom, z tam. V tom najintímnejšom kútiakých majetkových pomerov ku našej každodennosti. A ak ste pochádzate. Bohatí Rimania si práve tam, aspoň máte pokoj. vyberali medzi vlnou a ružovou Veď vtedy sa aj lepšie číta. vodou, zato na verejných záchoNuž, čo? Darí sa? J doch v starom Ríme sa používali špongiovité huby s drevenou Asp-asp

Aká je krásna a aká dôstojná v čistote bezúhonnosti svojich mravov! – pomyslel si samček, ktorý ju spoza lista pozoroval.

To by tak bola žena pre mňa!

Slovo dalo slovo, mladí sa do seba zahľadeli a čo nevidieť nadišla svadobná noc. Keď sa skončila, našlo trblietavé ráno sedieť modlivku v polohe, podľa ktorej dostala meno. Pri nej sa povaľovali nestráviteľné zvyšky jej manžela.

A to je vlastne všetko o tej modlivke a jej nábožných sklonoch.

Poučenie: Pre človeka z tejto bájky neplynie žiadne poučenie, lebo takéto dačo sa medzi ľuďmi naozaj nikdy nestáva, a medzi modlivkami zasa – nezožrať po svadobnej noci svojho manžela platí za – do neba – volajúcu bezbožnosť.

O ŠKAREDOM HÚSATKU Ako bolo, ako nie, bolo raz jedno škaredé, ale veľmi škaredé húsatko. Nič sa neboj, utešovala ho matka hus, keď videla, ako chodí posledné v rade so zobákom až v prachu. Raz z teba vyrastie krásna, biela, štíhla a pôvabná hus. Ono to tak býva, že škaredé húsatká vyrastajú do krásy, vieš?

Uplynul čas a zo škaredého húsatka vyrástla škaredá, tučná, ťarbavá hus.

Panebože! Akú len tá mala pečienku!

Poučenie: Krása naozaj nie je všetko. Úryvky z knihy Petra Gregora pod názvom Malé maléry (Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, Bratislava 1990).

knihy

Lisa Jewell: Ralphova zábava

Táto kniha je z jednej strany romantická a z druhej komická. Keďže je autorka z Londýna, v románe nám predstavuje život v jednej tamojšej Ulici Almanac 31. Ide tu vlastne o ľudí, ktorí bývajú v jednej budove, medzi sebou sa nepoznajú, ale životy sú im navzájom poprepletané. Kniha má blízko so seriálom Melrose Place.

Jemima je podnájomca dvoch chalanov Ralpha a Smitha. Nie si je istá, ktorý z nich je ten pravý. Kým sa rozhoduje, ktorý je ten, javia sa všelijaké situácie. Môžete si predstaviť, čo v jednom byte s dvomi chlapmi a jednou dievčinou možno zažiť a aké všetko scény sa tu odohrávajú... To si musíte prečítať, inak sa to dočariť nedá.

Nad nimi žijú Karl a Siobhan, ktorí sú nezosobášení, ale šťastne žijú už 15 rokov.

Stane sa, že niekto naruší ich idylu? Na hornom poschodí žije príťažlivá dievčina Cheri, ktorej sa treba vyhýbať, lebo je nebezpečná pre Karla a možno aj pre Smitha. Svoj voľný čas totiž trávi iba na zvádzanie opačného pohlavia... Všetci v tejto budove sú navzájom v nejakej súvislosti, aj keď o tom ani nevedia. Zisťujú to a spoznávajú sa na zábave, ktorú usporiadal Ralph. Na tom žúre sa mnohé veci ujasnia a uvidia svetlo sveta.

V tomto románe jestvujú scény presiaknuté láskou, nehou, dokonca i niektorými intímnymi chvíľami, ale nanajvýš prevláda humor, ktorý je ako taký potrebný každému v živote. Knihu odporúčam všetkým, ktorí sa chcú pri čítaní relaxovať a zlepšiť si náladu.

M. KRIŠKOVÁ

Výber: Asp-asp jún 2011 |

vzlet | 17

horoskop

Vedie: Jasminka ČINČURÁKOVÁ-GALAMBOŠOVÁ

21. 3. – 20. 4.

Nový mesiac začínate nabitý zhonom, náročnými problémami a citovými záležitosťami, čo môže vyčerpať aj toho najodolnejšieho Barana. Ale inak ide o vcelku príjemný mesiac, ktorý prežijete vo vzájomnej partnerskej zhode. Ďalší týždeň hrozia spory v školení. Najlepšie urobíte, ak sa budete tieto dni vyhýbať väčšej spoločnosti. Konštelácia hviezd praje všetkým Baranom v láske, najmä tým, ktorým sa doteraz skutočná láska vyhýbala. Jedine peniazom toto obdobie nepraje, zrejme vám do pokladničky ani nič nepribudne. Skúste si teda podať aspoň loto či kúpiť žreb. Vezmite si voľno a poriadne si oddýchnite – veď sú prázdniny.

21. 4. – 20. 5.

Nie práve najlepšie sa rysuje začiatok nového mesiaca.

Druhý týždeň je ako stvorený na cestovanie. Poteší však aj prechádzka v parku, v lese či pri rybníku. Jedna z najkrajších je príroda v júni. Neváhajte a trávte večere s milovanou osobou a nič vám nebude chýbať k spokojnosti a k úplnému šťastiu.

Vaše sebavedomie by mal posilniť pobyt v spoločnosti, kde budete stredobodom pozornosti u opačného pohlavia. Nesadnite však na lep človeku, ktorý vám bude len lichotiť a skladať poklony. V zhone nemusíte nadväzovať na silu známosti, na to si nechajte voľné obdobie prázdnin.

21. 5. – 21. 6.

Nepúšťajte sa do žiadnych výmen názorov a diskusií, vaše argumenty by vyzneli naprázdno. Tiež sa nikoho nepokúšajte prehovárať, nikto by vás aj tak neposlúchol. Sústreďte sa radšej na svoje povinosti. Ďalší týždeň bude bez väčších radostí, ale i väčších problémov. Možno máte pocit, že ste na všetko sami. Nie sú vylúčené drobné konflikty s okolím, nepôjde však o nič dôležité.

Pri večernej šálke čaju sa ľahko udobríte. Využite dni na plánovanie oddychu, je najvyšší čas vybrať sa do cestovných kancelárií a zaistiť si oddych podľa svojich predstáv. Posledné júnové dni nezostávajte sami, navštívte priateľov alebo zorganizujte malú party.

22. 6. – 22. 7.

V určitej veci by ešte mohlo počkať pár dní konečné stanovisko. Nevyhýbajte sa splneniu sľubov, ktoré ste dali istým ľuďom, inak môžete byť nemilo prekvapení ich reakciami. Veľa energie vás bude stáť vyriešenie školského, resp. pracovného problému. Jeho zvládnutie však poskytne neoceniteľné výhody pre vás. Na konci mesiaca môžete byť vystavení nátlaku vo svojom rozhodnutí. Až keď vám budú vyjasnené všetky jeho dôsledky, uskutočnite svoj plán. Zostaňte sami sebou, nepodliehajte nátlakom a neunáhlite sa. Najideálnejšie bude koniec mesiaca využiť na oddych.

23. 7. – 23. 8.

Začiatok mesiaca praje cestovaniu akéhokoľvek druhu. Neskúšajte však stopárske šťastie na okraji diaľnice, tu vám veru hviezdy neprajú. Ďalšie dni si môžete zlepšiť svoju finančnú situáciu. Žiadne ohromujúce výhry či nálezy väčších súm peňazí ani dary z neba nečakajte. Všetko si musíte zaslúžiť poctivo. Môže sa vám naskytnúť možnosť privyrobenia, len musíte obetovať svoj voľný čas a odviesť kus poctivej práce. Od polovice mesiaca sa držte radšej v ústraní, nezverujte sa každému a neunáhlite sa vo svojich úsudkoch. Nepríjemná debata by mohla mať pre vás nemilý dosah.

24. 8. – 23. 9.

Začína sa čas dovoleniek, máte možnosť konečne si oddýchnuť. Využite voľný čas na svoje koníčky, priateľov alebo leňošenie pri vode. Buďte opatrní na ľudí vo svojom okolí. Pozor na cestách! Čaká vás príjemné stretnutie s milou osobou. Všetko zariadite bez akýchkoľvek ťažkostí. V strede mesiaca sú vhodné dni na rôzne aktivity. Venujte sa športu a fyzickej kondícii. V druhej polovici mesiaca je čas na plánovanie oddychu, navštívte cestovnú kanceláriu. Ak budete mať sklony k agresivite, ovládnite sa a správajte sa opatrne. Posledné júlové dni pozor na ľudí, ktorí vás chcú zneužiť na svoje ciele. Nemali by ste byť takí dôveryhodní ku každému.

18 | vzlet | jún 2011

24. 9. – 23. 10.

Prvé dni vám konštelácia hviezd nezaručuje súlad.

Svoj temperament by ste mali držať na uzde.

Ak dokážete prežiť dni v pokoji a nevyvolávať hádky, zlepšíte si stav a dočkáte sa odmeny. Svoju rozbúrenú myseľ upokojte v prírode a doprajte si chvíle pohody. Od polovice mesiaca práve nastávajú dni, ktoré budú viesť k vašej spokojnosti. Konzumujte viac rastlinnej stravy, aby ste mali zdravý organizmus. Posledný týždeň znie – oddychovať, nie však na úkor povinností i keď začali prázdniny.

Chodievajte veľa na prechádzky, pomôžu vám zbaviť sa napätia.

Nezabudnite na zeleninovú stravu.

24. 10. – 22. 11.

Príčinou nervozity na začiatku mesiaca môžu byť pripravované zmeny v školení či zamestnaní.

Toto obdobie bude pre vás prelomové. Všetko vám bude vychádzať a budete schopní dosiahnuť výraznejšie úspechy. Žiadne svoje nápady nezavrhujte. Dotiahnite do konca každú maličkosť a nenechajte sa intrigami závistlivcov vyviesť z miery. Dávajte dobrý pozor na svoje bezprostredné okolie. Menšie spory môžu hroziť aj v rodine, hlavne pri stretnutí so staršími príbuznými. Prípadné spory v pokoji riešte. Rozhodne neodmietajte víkendový pobyt s priateľmi. V ďalšom období sa nebojte riskovať. Pokojne si podajte loto alebo si kúpte pár žrebov.

23. 11. – 21. 12.

A už zase hrozí nebezpečenstvo hádok s partnerom alebo dobrým priateľom. Ak váš vzťah prechádza dlhodobou krízou, je možné, že sa práve končí.

Rozhodne, do polovice mesiaca o ničom dôležitom nerozhodujte. Oddych s cestovaním radšej odložte o dva týždne, vyvarujete sa možným problémom. Obmedzte komunikáciu s ľuďmi, vyvarujete sa zbytočným hádkam. Venujte sa činnostiam, pri ktorých nevznikajú konflikty a dávajte si pozor na cestách. Máte šancu pustiť sa s niekým, kto si to zaslúži, do vopred premyslenej výmeny názorov a vytmaviť mu to. Samozrejme, len slovne.

22. 12. – 20. 1.

Nebezpečenstvo unáhlených a nepremyslených rozhodnutí stále trvá. Ak vás niekto usilovne presviedča, rozhodne odolávajte. Ak sa toho do konca prvého týždňa vzdá, išlo o neperspektívnu záležitosť. Prvá polovica mesiaca bude v znamení výkyv nálad, hádok s niektorým členom rodiny alebo s osobou z vášho okolia. Snažte sa predísť zbytočným hádkam a sporom alebo ich aspoň nevyvolávať. Posledný týždeň bude všetko opäť v normále, ale budete mať stále pocit, že sa s vami osud priveľmi nemazná. Ak budete mať pocit, že sú všetci proti vám, skúste sa zakukliť sami do seba. Venujte sa chvíľu sami sebe.

21. 1. – 20. 2.

Pri dôležitom rozhodovaní treba byť stále opatrní.

Občas sa môžete oddať fantázii. A možno vymyslíte nejaké úžasné dielo, pokúste sa nájsť v sebe umelecké sklony. V polovici mesiaca bude šťastie opäť na vašej strane. Aj medziľudské vzťahy sú na veľmi dobrej úrovni. Dni sú tiež vhodné na obchodovanie s cennými papiermi.

Teraz je to najideálnejšie obdobie začať finančne obchodovať. Mali by ste začať na sebe viac pracovať, len tak sa skutočne presadíte v spoločnosti. Viditeľné úspechy čakajú všetkých Vodnárov, ktorí ovládajú aspoň jeden cudzí jazyk. Finančnej strate sa vyvarujete, ak si dáte pozor na peňaženku a svoje osobné veci.

21. 2. – 20. 3.

Užívajte si leto plnými dúškami. Teraz je správna chvíľa vybrať sa niekam a načerpať nové sily a psychickú pohodu. Šťastena vám drží palce, tak to využite. V polovici mesiaca môže dôjsť k výmene názorov s partnerom, priateľom či nepriateľom alebo nadriadeným. Každý bude obhajovať svoju pravdu a situácia bude trochu napätá. Budete musieť o svoju pravdu zabojovať ešte viac. V treťom týždni môžete očakávať nejaký spor. Planéta šťastia vám však aspoň do určitej miery pomôže. Ak nemusíte, nerobte žiadne rozhodnutia a nepúšťajte sa do nepremyslených investícií.

Posledný týždeň bude konštelácia hviezd miernejšia.

enigma / humor

KRÍŽOVKA

e. . . m r t e a u j Ž

V tajničke je meno a priezvisko populárnej americkej herečky (na fotografii).

Syn arabského šejka sa rozhodol študovať na Slovensku. Po mesiaci píše domov: „Slovensko je krásne, ľudia sú tu príjemní a veľmi sa mi tu páči.

Len sa občas trochu hanbím, keď prídem do školy svojím pozláteným mercedesom, zaparkujem pri škole a stretnem niektorého zo svojich profesorov, ako vystupuje z električky. To je celkom trápne.”

Za pár dní mu príde šek na milión dolárov a krátka správa od rodičov: „Nerob nám hanbu a kúp si tiež električku!!!” * Jožko príde domov a hovorí otcovi: – Písali sme písomku z matiky.

– Áno, a koľko otázok si vedel?

– Jednu, meno a priezvisko. * Učiteľ sa pýta detí: – Všetky huby, ktoré rastú v lese, sa môžu jesť?

Janko odpovedá: – Áno, ale niektoré iba jediný raz. *

OSEMSMEROVKA Pojmy zo súpisu (všetky majú začiatočné písmeno L) vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke.

Zostanú vám štyri neprečiarknuté písmená, ktoré čítané radom tvoria názov nastávajúceho ročného obdobia.

L

A

V

I

Č

K

A

T

P

O

L

I

O

L

L

E

K

T

O

R

E

A

E

K

V

I

N

L

I

S

T

Y

D

T

O

L

I

B

R

A

I

L

A

I

A

D

T

E

S

R

S

T

T

P

S

D

A

R

Ú

T

K

E

L

K

M

L

L

I

P

T

O

V

O

T

O

A

A

O

L

I

Š

I

A

K

Ď

O

L

V

LADISLAV LAMPA LATINKA LATKA LAVIČKA LEKTOR LEKTÚRA LETISKO LIADOK LIBRA

LIBRETO LIEK LIETADLO LIPTOV LISTY LIŠIAK LOĎKA LOPTA LOVISKO

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme z časopisu Vzlet z roku 2004.

Ruská vláda vyslala na Slnko vesmírnu loď. Keď sa posádka vrátila, prišla americká delegácia na výzvedy. Jeden z jej členov sa opýtal: – Ako sa vám podarilo pristáť na povrchu Slnka?

A ruský kozmonaut odpovedal: – No predsa v noci, keď slnko nesvietilo... * – Drahá, pobozkaj ma!

– Tu, na ulici?

– No a čo, veď je slepá. jún 2011 |

vzlet | 19

komiks

DUŠAN DURMAN

William Henrich Útek z ostrova prekliatych

Zdá sa, že som na rade nakŕmiť rybičky.

Sú tu!

Nie!!! William!!!

Niekde ďaleko...

Títo démoni ma takmer dostali... Dobre je, že si bola nablízko, princezná. Ale teraz sa už musím vrátiť...

Ale prosím ťa. Prečo? Svet, do ktorého sa chceš vrátiť, je zhnitý. Nič dobré v ňom nie je.

Jedného dňa sa budovy zrútia, všetko skončí a nebude to žiadna škoda...

A vôbec, keď už musíme byť zajatí v matérii, nie je lepšie byť v tomto raji... so mnou?

To vieš, že je...

20 | vzlet | jún 2011

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Nové hrozby z internetu Väčšine z nás sú známe staré, štandardné, už dlho existujúce hrozby na internete. Sú to rôzne vírusy, červy, trójske kone, neželaní „hostia“ ako napríklad hackeri atď. S rozvojom nových technológií (akou je Cloud) a silnejším využívaním marketingu vznikajú aj nové hrozby pre nás ako návštevníkov celosvetovej siete.

Jednou z takých hrozieb je spam (neželané správy) na sociálnych sieťach. Je to niečo, čo existuje už dávno, ale doteraz sa zjavovalo iba v e-mailoch.

Teraz sa to rozširuje na sociálne siete. Sú to napríklad odkazy

na Facebooku, ktoré nás lákajú, aby sme si pozreli niečo šokujúce (alebo aby sme videli, „kto sa pozerá na náš profil“). Tento druh spamu žiada, aby ste na tú správu reagovali kliknutím „like“, a potom by sa to „šokujúce“ malo ukázať. Lenže vo väčšine prípadov sa neukáže a namiesto toho sa odkaz pošle na profily všetkých vašich kamarátov.

To sa robí tak, že nejaký počí-

tač rozpozná kliknutie myšou na správu, a potom tú správu automaticky rozošle kamarátom.

Toto je medzi odborníkmi známe ako clickjacking. Nie je to síce nebezpečné, ale je veľmi iritujúce, zvlášť ak vám rovnaká správa „pozri niečo šokujúce“ stihne od desiatich kamarátov naraz.

Druhá nová hrozba, ktorá je tiež viac iritujúca ako nebezpečná, je foistware. V minulosti sa tento výraz používal väčšinou pre vírusy, ktoré sa maskovali ako antivírusové ochrany, ale dnes je to celkom iné. V súčasnosti ide o také programy, ktoré sa inštalujú samy s niektorými inými programami, pričom sa inštalácia toho „hlavného“ programu používateľa môže a nemusí spýtať, či naozaj chce, aby sa to inštalovalo. Väčšinou sa takto inštalujú panely s nástrojmi (toolbars) pre webové prehliadače, ktoré často nerobia nič okrem toho, že zaberajú priestor. V poslednom čase sa takéto programy stali agresívnejšie, takže niektoré si svoje stránky automaticky nastavujú ako domovské stránky a

PC hry

Rytmické hry majú zvyčajne hudobno-akčnú tematiku a ich dôraz je na tanci alebo simulácii hrania na hudobných nástrojoch. Seriál Patapon, ktorý si zahráme v tomto čísle, zahŕňa

tri skvelé a zábavné rytmické videohry s prvkami stratégie, kde hráč spravuje bojovníkmi z plemena Patapon pomocou bubnovania na magických bubnoch.

Pataponi sú podivné, jednooké príšerky, žijúce v očarujúcom animovanom 2D svete a ich kráľovstvo prebrali Zigotoni. Na rozdiel od prvých dvoch častí hry,

pod. Dokonca niektoré z týchto programov ponúkajú aj celé webové prehliadače (väčšinou Google Chrome) a bezpečnostné balíky (Norton alebo McAfee Suite). Cieľ tohto všetkého je to, že za každý inštalovaný foistware program výrobca

dostane určitú peňažnú sumu.

Najznámejšie programy, ktoré obsahujú foistware „zložky“, sú tie od spoločnosti Adobe (Flash Player...), Skype (inštaluje svoje toolbars, Google Toolbar a svoju extenziu do všetkých web prehliadačov bez otázky), Foxit Reader (bez otázky inštaluje svoj toolbar a

nastavuje Foxit ako domovskú stránku), ale aj Nero. Nero je tu zvlášť problematický, lebo ako jediný z týchto programov nie je bezplatný (ostatné spomenuté sú, takže sa im „polovica odpúšťa“, lebo autori musia odniekiaľ zarobiť).

Jestvuje ešte jedna, veľmi nová hrozba na internete, ktorá sa prvýkrát manifestovala v posledných mesiacoch. Sú to výpadky Cloud programov.

Toto je zvlášť nebezpečné, najviac kvôli tomu, že počas výpadku Cloud programu nie je možné pristúpiť vlastným údajom, čo v niektorých prípadoch môže znamenať aj príchod o prácu, čo je celkom vážna vec. Tomuto sa hlavné spoločnosti v „Cloud“ sektore (Google a Microsoft) práve najviac venujú, aby sa v budúcnosti takýmto veciam dalo predísť.

Ako vidno, s vývojom internetu sa rozvíjajú aj hrozby pre používateľov, a keď už niektoré zastarejú, zjavia sa nové, a to sa stále bude opakovať. Používateľ internetu preto musí mať otvorené štyri oči.

Drobnicky • Spoločnosť Microsoft kúpila Skype za 8.5 miliardy dolárov.

• Spoločnosť Google predstavila svoj nový operačný systém pre netbooky Chrome OS; netbooky, ktoré ho obsahujú sa volajú Chromebooks a prvé prídu na trh v polovici júna.

• Vyšiel webový prehliadač Google Chrome 11, ktorý obsahuje možnosť prevádzania hovoreného slova na text.

• Najbezpečnejšia verzia OS Windows je 64-bitový Windows 7 Service Pack 1, a najmenej bezpečná Windows XP Service Pack 2.

v ktorých hráč v podobe neviditeľnej entity vedie početnú armádu pataponov, v treťom pokračovaní si zvolíte svoj avatar a po prebudení sa z kamenného spánku spolu so štyrmi inými bojovníkmi sa vydáte na cestu s cieľom vyslobodenia plemena patapon.

Prefíkaní Pataponi sa riadia iba podľa zvukov a rytmov bubnov, takže ich nekontrolujete priamo, ale im zadávate úlohy bubnovaním a rôznymi kombináciami piesní a zmenami tempa určujete, čo vaša jednotka má urobiť. Spočiatku sú bojovníci slabí a málopočetní, ale ich sila a počet postupne stúpajú. Misie v hre sa delia na tri základné typy: boje (bojujete s rôznymi nepriateľmi, od ktorých beriete zbrane), lovecké misie (zbierate Ka-ching /peniaze/ potrebné pre budovanie bojových jednotiek) a boje s bossmi (proti vám sa

postavia ozruty v podobe obrovských rastlín, dinosaurov, krabov atď.). Vaša armáda je zložená zo šesť vrstiev jednotiek (pešiaci, silnejší vojaci, vrhači, kopijovníci, jazdci a jednotky na vystreľovanie projektilov), ktoré dokonca budete môcť podporovať i silami prírody, napr. zemetrasením, víchricou a pod.

Vzájomným kombinovaním získaných predmetov, zložením armády a zvolenou taktikou na bojisku dosiahnete vždy iný efekt, takže hru Patapon možno hrať na sto spôsobov a jednoducho ju treba zahrať a pocítiť čarovnosť magických bubnov – žiadna recenzia totiž nedokáže adekvátne opísať pocit z jej hrania.

Nateraz hra Patapon 3 vyšla iba ako verzia pre PSP platformu – očakáva sa počítačová flash verzia (prvé dve časti hry sú realizované aj v PC podobe). jm

jún 2011 |

vzlet | 21

film

Réžia: Kevin MacDonald Hrajú: Channing Tatum, Jamie Bell, Donald Sutherland, Mark Strong…

Často si ľudia (a to hlavne tí, ktorí nie sú veľkými filmovými fanúšikmi) hovoria, že dnešné filmy sú si veľmi podobné a že sa témy veľmi často opakujú. Pravda je, že niektoré témy zaujmú obecenstvo a filmárov viac ako iné, ale každý sa snaží spracovať ich svojím jedinečným spôsobom. Niektoré témy sú, povedzme, vďačné na spracovanie.

To však neplatí pre tému o rímskom oddiele zvanom Deviata légia, lebo aj keď sa táto légia v relatívne krátkom čase zjavila ako hlavná téma troch filmov, o ktorých sa verejnosť síce dozvedela, ich tvorcovia sa nateraz nemohli tešiť z veľkého úspechu (ide o filmy The Last Legion z roku 2007 a Centurion z roku 2010). Posledným filmom, ktorý sa týka tejto témy, je The Eagle, ktorý sa začal v kinách premietať nedávno a už svojich predchodcov tromfol aj v tom, že aspoň zarobil (gross) viac peňazí ako bol jeho rozpočet.

Je zaujímavé, ako niektoré historické témy, ktoré nachádzame vo filmoch, sú všeobecne známe, kým o niektorých udalostiach či osobnostiach väčšina ľudí nepočula. Deviata (španielska) légia bola rímskou légiou, ktorá v roku 140 šla bojovať na sever Británie, kde sa náhle stratili všetky jej stopy. Toto je historický fakt a dvadsať rokov po tom začína príbeh filmu. Marcus Aquila (Channing Tatum), mladý centurion, syn veliteľa Deviatej légie na svoje prianie

je ako veliteľ poslaný do rímskeho tábora v Británii.

Tento šikovný a odhodlaný centurion sa snaží vojenskými skutkami zase vrátiť rešpekt svojej rodine, ktorý bol spochybnený záhadným zmiznutím jeho otca. Plány mu však zmarí jeho vlastný hrdinský skutok, pri ktorom je síce vyznamenaný, ale kvôli zraneniu je prepustený zo služby. Dostáva sa do opatery svojho strýka, kde sa dozvedá,

22 | vzlet | jún 2011

že zlatú sochu orlice, symbol rímskej moci, ktorú nosila stratená légia, má jeden z britských severských kmeňov. Toto Marcus vidí ako novú príležitosť na očistenie rodinného mena, a len so svojím otrokom Escom (Jamie Bell) sa vydáva za Hadrianov múr, čiže tam, kde ani jeden Riman nemá šance na prežitie. Ich vzťah pána a sluhu je dosť zvláštny, lebo aj keď je Esca iba otrok, Marcus si ho váži pre jeho odvahu a na druhej strane Esca nenávidí Rimanov, a všetko, čo oni pre neho predstavujú, ale Marcus mu zachránil život. V teritórii, ktorú Rimania nikdy nedobyli, stretajú sa s veľmi brutálnym kmeňom tzv. Tuleních ľudí, ktorí okrem tuleňov uctievajú aj orly, a preto si privlastnili modlu rímskej orlice. Tu sa roly Marcusa a Esci prehodia a ich vzťah, z ktorého vznikalo priateľstvo, je preto na váhach.

Oddanosť, priateľstvo, vernosť, úcta... Sú to všetko témy, ktoré často stretávame vo filmoch, chýba im len nejaká-tá romantika a skriptá na film sú hotové. A romantika je to, čo v tomto filme práve nie je. Žiadna ženská postava, ktorá by hrdinu alebo publikum očarila svojimi krivkami. Úprimne, tá filmu ani tak veľmi nechýba, len by zbytočne komplikovala dej a ešte menej času by bolo na rozpracovanie vzťahov medzi hlavnými postavami. Toto však niektorí diváci a kritici práve vytýkajú filmu.

Neprítomnosť ženy spôsobuje u veľa ľudí to, že si všimnú niektoré scény medzi dvomi chlapmi a prisúdia im trošku viac lásky, ako jej tam naozaj je. I keď sa u nás v kinách prísne nekontroluje, koľko rokov má dieťa čo si film ide pozrieť, v početných iných štátoch je to regulované. Tvorcovia filmu, vedomí si toho, že ide o dobrodružný príbeh, o takú rozprávku, ktorá by sa mohla páčiť aj trochu mladšiemu publiku, sa snažili znížiť počet brutálnych scén a film je preto dostupný deťom od 13 rokov.

Toto zníženie krvavých scén často pôsobí trochu umele, lebo prostredie a obdobie, v ktorom sa film odohráva, je brutálne.

Režisér sa aspoň preto snažil urobiť tieto scény trochu chladnejšie výberom hudby (a ticha), no trochu staršie publikum si to hneď všimne a väčšine to bude chýbať ako neoddeliteľná súčasť filmu tohto žánru.

Akčné scény možno oceniť tým, že sa používalo veľmi málo počítačových efektov, čo malo celkom dobrý efekt a vypadajú veľmi reálne, ale na druhej strane chaotické pohyby kamery spolu so strihom pani Justine Writh (ktorá už predtým spolupracovala s pánom Macdonaldom na štyroch filmoch) zapríčiňujú menší prehľad – nevidno, kto s kým vlastne bojuje a takouto dynamikou sú niektorí diváci nadšení, pokým iných to skôr nahnevá. Z vizuálnej strany však treba pochváliť zábery z cesty hrdinov, ako aj

pútavé spracovanie rituálov. Scenár napísal Jeremy Brock podľa novely Rosmary Stucliff The Eagle of the Ninth. Napísať scenár pre film asi nebolo najľahšie, lebo okrem ústredného deja bolo potrebné ukázať Marcusovu zdatnosť ako vojaka a povedať aj čo sa stávalo s rímskym vojskom pred dvadsiatimi rokmi. Preto sa často niektoré veci zdajú nedostatočne rozpracované a iba akoby vyrozprávané nejakým rozprávačom. Tak Donald Sutherland, ktorý je dobrý herec, síce podáva dobrý výkon, ale jeho postava Marcusovho strýka je vlastne vo filme len preto, aby bola zámienka na rozhovor o minulosti a divák sa dozvedel niečo o stratenej légii. Výkon Jamie Bella je veľmi dobrý a v porovnaní s hlavným hrdinom filmu exceluje. Channing Tatum celý film nezmení výraz svojej tváre. Či je zranený, šťastný, nahnevaný alebo má strach – stále to vypadá rovnako. Dokonca ani vo svojom hlase nedáva poznať žiadnu emóciu a radšej nespomínať jeho šarm.

Možno to bol cieľ – dokresliť vojaka bez emócií, ale na druhej strane z deja filmu akoby vyplývalo, že nejaký zápal, entuziazmus by hlavný hrdina mal mať. Vôbec nepôsobí ľudsky, a preto jemu a jeho príbehu ani diváci neveria. Keďže je režisér Kevin MacDonald hlavne známy podľa svojich dokumentárnych filmov, je

jasné, že historický žáner mu sedí a snažil sa film urobiť hodne autentickým. Aj keď niektorí budú namietať, že sú tu nejaké anachronizmy, to diváka, ktorý nie je odborník na rímske zbrane alebo severné britské kmene, vôbec nevyruší.

Pochváliť v tom ohľade treba spôsob, ako bol vytvorený obraz Tuleních ľudí, o ktorých sa veľmi málo toho vlastne vie. Je zaujímavé, že aj napriek tomu, že film je v angličtine, aby sa Esca odlíšil od Rimanov, má špecifický prízvuk a dialekt a herci, ktorí stvárnili všetkých Nerimanov, hovoria škótskou gaelštinou. Nájsť niekoho, kto by tento jazyk ovládal a vedel pritom aj hrať, bolo veľmi ťažké, keďže len asi 1 percento obyvateľov Škótska tento starý jazyk ako-tak ovláda. Napriek tomu boli tieto postavy dobre obsadené a herci sa snažili podať dobré výkony.

The Eagle ako film má dobrý základ a v podstate to nie je zlý film, ale niektoré (podmienečne povedané) drobnosti sú príčinou, že to nie je veľmi dobrý film. Keď sa však na neho divák pozerá ako na rozprávku, mýtus o stratenej légii, cti, vernosti a ocení jeho realistické podanie, tak mu aj tie chyby ľahko odpustí.

Stanislava SLÁDEČEKOVÁ

film

h e íb r p ý n r ja y k t á r K

Jesen v mojej ulici v

Režisér Miloš Pušić je publiku známy zo Cinema City 2007, keď zvíťazil so svojím krátkym filmom Uspavanka za dečaka. Získané financie mu podali možnosť zrealizovať svoj vytúžený film, ktorý dnes poznáme pod názvom Jesen u mojoj ulici. Premiéra filmu bola na Cinema City 2009, avšak do kina sa dostal až teraz, na jar 2011. Priestor mu ponúkli novosadská Arena Cineplex a belehradský Dom mládeže.

Sviatočná premiéra v Novom Sade zaplnila sálu do posledného miesta. Druhá projekcia ale už nebola taká úspešná. V javisku sedelo cca desať divákov. Po skončení filmu odznel názor staršej spoluobčianky: Hrozné! Prekvapivo, novosadské publikum neprijalo svoj domáci film. Premietal sa jeden mesiac, a to nie veľmi úspešne. Inak si však myslí zahraničná kritika, ktorá vo filme spoznáva sociálne hodnoty a spoločenské zrkadlo. Film putoval mnohými svetovými festivalmi.

Jesen u mojoj ulici je dráma s prvkami humoru.

Príbehom novosadskej časti tzv. Detelinary nás vedú dve hlavné postavy: Promaja (Filip Đurić) a Kuče (Nikola Spasojević). V priebehu 80 minút sledujeme ich zážitky z jedného dňa. Dvaja kamoši sa ráno rozhodli, že konečne uskutočnia svoj sen – naškrabú peniaze a vyrazia k moru. Zháňanie financií privádza čerstvých vysokoškolákov do rôznych situácií a konfliktov s vedľajšími filmovými postavami. Pušić využil takúto mizanscénu na vyrozprávanie svojho názoru na problémy v našej spoločnosti. Paralelne s hlavným príbehom sa rozprávajú akoby bezvýznamné mikropríbehy vedľajších postáv o sociálnych problémoch, neambicióznej a odcudzenej mládeži, drogách, díleroch, neonacistoch, bezdomovcoch, herňách, popíjaní piva pred obchodom a Tito – nostalgii našich nezamestnaných dôchodcov. Scenár sa s nimi krásne vyhrá. Konečné vyvrcholenie filmu je spôsobené práve už známymi vedľajšími postavami, ktoré sa postupne spájajú a vypointujú myšlienku filmu.

Film je nahraný na filmovú surovinu poloprofesionálneho 16 mm formátu. Filmová reč strieda dlhé opisné zábery, ktoré predstavujú postavu v prostredí alebo dramatické situácie a krátke spomalené videoklipy. Kinematografia nás bezprostredne vťahuje do príbehu a viackrát nám nemilosrdne zvýrazňuje upozornenia.

Režisér si vybral náročnú prácu s hereckým obsadením – miešal etablovaných hercov a úplných nehercov. Naturalistické vyfarbenie podali neherci s pôvodnými obyvateľmi mestskej časti. Filmu pridali perličky osvedčení srbskí herci. Silné osobnosti vedľajších postáv zahrali Novak Bilbija, Boris Isaković, Nikola Kitanovski a úžasná Jasna Ďuričić. Film na repertoári domácich kín už neuvidíte. Po necelom mesiaci (v Belehrade 5 dní) premietania ho vypustili z ponuky.

Jana ŽIAKOVÁ

The Chronicles of Narnia:

The Voyage of the Dawn Treader Réžia: Michael Apted

V tretej časti Narnie fanúšikovia Petra a Susan neuvidia svoje obľúbené postavy, lebo v tomto príbehu hlavne ide o Edmunda, Lucy, princa Caspiana a ich nových kamarátov.

Edmund a Lucy, dve najmladšie z detí Pevensieovcov, cez prázdniny bývajú u svojich príbuzných spoločne so svojím neznesiteľným bratrancom Eustacom. Často si spomínajú na Narniu a na to dobré, čo tam zažili spolu s kamarátmi, keď jedného dňa v izbe ožije obraz lode, ktorý Lucy pripomína Narniu. Pomocou toho obrazu sa dostávajú späť do čarovného sveta spolu so svojím bratrancom Eustacom, tam ich zachraňuje kráľ Caspian 10., ktorému deti spolu s Petrom a Susan pomohli dostať sa ku kráľovskému trónu. Mladý kráľ Caspian na lodi zvanej Ranný pútnik vydáva sa splniť svoj príkaz a nájsť sedem stratených lordov z Narnie. Edmund a móda

Lucy sú veľmi šťastní, že sa dostali späť do svojho sveta, ale ich bratrancovi sa to veľmi nepáči dostať sa zrazu do nejakej Narnie, o ktorej si myslel, že vôbec nejestvuje. Všetci však dobre vieme, že Narnia je čarovný svet a tam sa môže stať čokoľvek. Ľudia sa tam môžu zmeniť na drakov, myš môže byť smelým a dobrým bojovníkom, naše najstrašnejšie myšlienky sa môžu zmeniť v jestvujúcu a živú bytosť, prekrásne hviezdy začnú hovoriť, a čo také, že sa môžeš dostať na koniec sveta...

Táto časť Narnie je najlepšia zo všetkých troch (podľa mňa), a je zároveň realizovaná v technike 3D. Každý si v tomto filme nájde niečo pre seba, niekomu sa zapáčia herci, niekoho iného bude baviť sám fantastický príbeh... Ale najdôležitejšie je vlastne to, že treba správne pochopiť zmysel filmu, lebo okrem pekného a zaujímavého príbehu jestvuje tajomný zmysel, ktorý nie je tak ľahko pochopiť.

Možno niekto tam neuvidí nič zvláštne, ale niekto iný môže spoznať niečo nové.

Treba si preto pozrieť Narniu a nájsť ten zaujímavý, tajomný zmysel...

Tatiana ČEKUŠKINA JEVGENEVNA

Pohodlné prázdniny

Prázdniny – toto slovo si vždy radi vypožičiame zo slovníčka školských pojmov a je nám zrejme najobľúbenejšie. Letné chvíle, strávené pri rieke, mori či v horách budú iste príjemnejšie v pohodlnom oblečení.

Mgr. art. Iveta JELINEK

jún 2011 |

vzlet | 23

Nový Sad, Route 66, 20. máj 2011

Pri príležitosti osláv tridsať rokov činnosti legendárna chorvátska punková skupina KUD Idijoti koncertovala aj v Novom Sade, v klube Route 66. Ako hostia na koncerte (a v samom meste vlastne domáci) vystupovali Atheist Rap. Skupina KUD Idijoti vznikla roku 1981 v Pule a jej dnešní členovia sú Tusta (spev), Sale Veruda (gitara), Bucolini (basgitara) a Dejo (bubny).

Smutná správa znie, že spevák Tusta vážne ochorel, takže skupina vystúpila ako trio – úlohu speváka prebral gitarista Sale Veruda. Pred novosadským obecenstvom

zahrali veľa skladieb z ich obsiahleho repertoáru (okrem iných napr. aj hity Za tebe a Pisma o ribaru Marinu, Mari i moru) a Radule z Atheist Rap spolu s nimi zaspieval pieseň Minijatura.

Koncert trval celé štyri hodiny a prítomných bolo zhruba štyristo fanúšikov.

Text a fotografie: Jana STRAKÚŠEKOVÁ

FILMOVÝ FESTIVAL

fotokoncert

Džezeri Mezei & Malina v akcii

Szilárd Mezei je jedným

z našich svetovo najznámejších džezových hudobníkov.

Novosadské obecenstvo 19. mája 2011 prekvapil ďalším koncertom a novými skladbami, ktoré spolu so sedemčlenným orchestrom usporiadal v novootvorenom Kultúrnom stredisku. Okrem neho a renomovaných novosadských hudobníkov, na kontrabase hral Ervín Malina, ktorý so Szilárdom spolu-

Atheist Rap

pracuje na takmer každom jeho projekte. Oni dvaja boli aj vedúcimi tvorivej dielne improvizovanej hudby v organizácii Kultúrneho strediska Nového Sadu v Klube Tribúna mladých od 20. do 22. mája.

V dielni sa zúčastnili ôsmi mladí novosadskí hudobníci, ktorí nakoniec pod vedením Szilárda Mezeia usporiadali spoločný koncert ako výsledok aktivít v dielni improvizovanej hudby. v. l.

24 | vzlet | jún 2011

SLOBODNÁ ZÓNA Nový Sad, CK 13, od 9. do 12. mája 2011

Výber filmov z belehradského festivalu Slobodná zóna bol v tomto roku po prvýkrát predstavený aj v Novom Sade, a to v Mládežníckom stredisku CK 13 od 9. do 12. mája. Turné festivalu Slobodná zóna zahrnulo 25 miest v Srbsku a všade bolo premietaných 5 najlepších, čiže odmenených dokumentárnych filmov, ktoré sa zaoberajú aktuálnymi spoločenskými témami.

Festivalová komisia sa spolu s obecenstvom uzhodla v tom, že najlepšie filmy sú Svet podľa Iona B. (režisér: Alexander Nanau, Rumunsko), Do večnosti (Michael Madsen, Dánsko / Fínsko / Švédsko / Taliansko), Symfónia Kinshasa (Martin Baer a Klaus Wischman, Nemecko / Kongo), Neviditeľné (Nikola Polić, Srbsko) a Ja tiež (Alvaro Pastor a Antonio Naharro, Španielsko).

Okrem samých filmových projekcií v Novom Sade boli aj debaty na spoločenské témy, ktoré iniciovali premietané filmy – napr. zachovanie životného okolia, kríza v Afrike cez prizmu jedného kultúrno-umeleckého spolku, problém prostitúcie,

prispôsobovanie sa normálnemu životu ľudí postihnutých Downovým syndrómom, ako aj otázka, či jestvuje umenie bez recipienta, ktorý ho môže vidieť alebo počuť.

Svet podľa Iona B.

Návšteva festivalu Slobodná zóna v Novom Sade sa vydarila, o čom svedčila zaplnená sieň Mládežníckeho strediska CK 13 v každý deň festivalu, a možno povedať, že záujem tunajšieho obecenstva o dokumentárne filmy na témy, ktoré nás môžu podnietiť na uvažovanie o javoch, akými sa ináč každodenne nezaoberáme, bol naozaj obdivuhodný.

Vladimír LENHART Symfónia Kinshasa

EXIT 2011

BLOOD CEREMONY ::

Living with the Ancients

nastoliť otázku: Ako dlho sa možno inšpirovať výlučne hudbou starých skupín a zostať pritom zaujímavý tak fanúšikom, ako aj samému sebe?

Odpoveď budeme očakávať na treťom albume tejto skupiny...

Stevan LENHART

THE STROKES ::

Angles

(Vydavateľstvo Rise Above, 2011)

Moderný hudobný priemysel

a jeho hyperprodukcia utvárajú more jednotvárnych a digitálne vypracovaných skladieb, v ktorých sa utráca prirodzenosť zvuku a spontánnosť prejavu. Skutočných zanietencov hudby takýto stav vecí nudí a irituje, takže sa v súčasnosti hľadá občerstvenie v novej vlne tzv. retro zvukov, ktoré hlavne čerpajú inšpiráciu zo 70. a 80. rokov dvadsiateho storočia a dnes sa stali trendom v takmer každom hudobnom štýle... Kanaďania Blood Ceremony sú tak jednou z mnohých skupín, ktoré dnes pestujú hardrockový a proto-metal zvuk, aký sa hrával pred vyše tridsiatimi rokmi. V prospech ich tvorby a antitrendovým princípom však možno uviesť údaj, že doterajšie dva albumy im vydala anglická etiketa Rise Above, ktorú vedie Lee Dorrian, spevák skupiny Cathedral, známy odporca mainstreamu a objaviteľ „inakších“ kapiel.

Pomenovaná podľa starého španielskeho hororového filmu Ceremonia Sangrenta skupina Blood Ceremony kráča chodníkmi, ktoré dávno vyšliapali Black Sabbath a Deep Purple, pokým zvuky flauty nevyhnutne upútajú aj na Jethro Tull a v textoch piesní sa zaoberajú čarodejníctvom a podobnými okultnými témami, pohanskými božstvami a rituálmi a tajomnými silami prírody. Centrálnou osobnosťou v Blood Ceremony sa zdá byť speváčka Alia O’Brien, ktorá hraním na flaute a organe významne prispieva k pestrosti celkového prejavu. Tohtoročný album Living with the Ancients obsahuje 9 skladieb odohraných v strednom tempe s množstvom melodických gitarových kusov a chytľavých refrénov (napr. The Great God Pan a Daughter of the Sun) doplnených vhodnými inštrumentálnymi medzihrami (The Hermit a The Witches Dance). Avšak vydanie vcelku znie menej zaujímavo v porovnaní s debutom Blood Ceremony z roku 2008. Ako problém preto možno

(Vydavateľstvo RCA, 2011)

Na svojom štvrtom albume americká indie rock skupina The Strokes sa vracia svojim koreňom a Angles znie najviac ako platňa Is this it z roku 2001. Desať piesní v trvaní zhruba 34 minút tejto skupine prinieslo pochvaly kritikov, ktorí sa zhodujú v tom, že päť rokov čakania (aj Albert Hammond Jr. aj Julian Casablancas však medzičasom vydali úspešné sólové albumy) na nový album The Strokes sa oplatilo.

Vydanie Angles je prvým albumom, na ktorom Julian Casablancas nebol jediným autorom piesní, čo prinieslo zaujímavé zmeny do zvuku skupiny, ktorá začiatkom 21. storočia ožila garage rock. Tak na Machu Picchu počujeme reggae rytmus a na Games elektronické klávesové nástroje. Na albume najviac vyniká prvý singel Under Cover of Darkness čiže pieseň, ktorá nám pripomenie naše prvé skúsenosti s The Strokes a potvrdzuje, že kľúčom ich úspechu je dueto gitary Alberta Hammonda a spevu Juliana Casablancasa. Pokým Hammond je schopný napísať melodické, lákavé a pri sólových častiach prekrásne odohrané gitary, Casablancasov hlas je nesmelý, ostýchavý a pod množstvom efektov, ale aj takou svojou prítomnosťou je proste „v prvom pláne”. Výborné sú aj osviežujúce sladká Two Kinds of Happiness, záverečná Life Is Simple in the Moonlight, Taken for a Fool s nádherným refrénom, už spomínaná Games, ako aj predposledná Metabolism, ktorá príliš pripomína album First Impressions of Earth.

Nakoniec môžeme povedať, že nás The Strokes nerozčarovali, a tak ako čo singel Under Cover of Darkness bol počas celej jari prítomný na vlnách svetových a lokálnych rozhlasových staníc, aj album Angles je vydanie, ktoré sa tohto leta bude často točiť a dôkladne počúvať.

Janko TAKÁČ

Júlové hudobné hody

tanca tiež zahrájú kanadský electrohouse DJ Tiga, Angličanka Maya Jane Coles a domáci Marko Milićević (Gramophonedzie), Tohtoročný festival pokým milovníkov alternatívnejších drum’n’bass zvukov z javiska EXIT sa usporiada od 7. do 10. júla na Petrovaradínskej pevnos- HappyNS poteší Photek. Peknú správu pre punkerov prináša ti pri Novom Sade. V májovom čísle Vzletu sme už písali o tom, javisko Explosive s koncertaže medzi hviezdami tejto veľkej hudobGrinderman nej manifestácie budú Jamiroquai, Grinderman, Pulp, Arcade Fire, Portishead, M.I.A., House of Pain, Bad Religion, Kreator, Underworld, Deadmau5, Carl Craig a Marco mi dvoch anglických legiend Carola, ako aj domáce skupi– Discharge a Anti-Nowhere ny Partibrejkers, Svi na pod!

League; na tom istom mieste a Petrol...

Medzičasom bol zoznam účin- sa zanietencom metalu venujú Arkona z Ruska a Parkway Drive z kujúcich interpretov významAustrálie. Nevystanú ani kultové ne doplnený. Z internetovej mená z ex-YU priestorov Laibach stránky festivalu Exit sa možno a Mizar, v úlohe domácich kapiel dozvedieť, že na hlavnom budú tiež Darkwood Dub, Atheist javisku bude hrať aj anglická Rap, S.A.R.S. a Eva Braun... indie rocková skupina Editors, Viac informácií možno získať americká hip-hopová speváčka na internetovej adrese www.

Santigold a trio dubstepových exitfest.org.

DJ interpretov Magnetic Man... sl V populárnej Dance Arene do

v

v Debeljaci!

Fínska speváčka Tarja Turunen (ex Nightwish) bude 25. júna 2011 vystupovať na koncerte v rámci podujatia Moto Rock Meeting v Debeljači (Obec Kovačica)!

Pod organizáciu koncertu sa podpisujú Turistická organizácia Obce Kovačica a debeljačský Moto-klub De’Wheels, akciu podporujú Eventim a Ticketline z Belehradu.

Po rozchode so skupinou Nightwish, s ktorou nahrala 5 albumov a získala svetovú slávu, Tarja od roku 2006 úspešne vystupuje ako sólistka.

Najprv nahrala kolekciu

spracovaných vianočných piesní, v ktorých bol dôraz na jej klasicky trénovanom speve, nasledovalo úspešné vydanie My Winter Storm so známym zvukom tzv. symfonického metalu a v rámci svetového turné roku 2008 navštívila aj Belehrad.

Nedávno jej vyšiel tretí album What Lies Beneath, z ktorého sú ako prvé dva singly vybrané piesne Until My Last Breath a I Feel Immortal realizované aj v podobe videoklipov nahraných na Islande. V realizácii nového vydania účinkovali niekoľkí hosťujúci hudobníci, medzi ktorými bol aj známy gitarista Joe Satriani…

jún 2011 |

vzlet | 25

alter SR

DUBOKA ILEGALA

Vo vesmírnom traktore Začiatkom

21. storočia v Belehrade fungovalo mládežnícke Rádio SKC, z ktorého okrem kvalitných autorských vysielaní vyšli aj známe domáce undergroundové hiphopové hviezdy, ako sú Ajs Nigrutin, Sky Wikluh, Bičarke na travi, Shazalakazoo, Prti Bee Gee a ďalší.

Duboka ilegala live Jedno z vysielaní v pančevskom Dome pod názvom mládeže Radionica duboke ilegale malo za cieľ odhaľovať nezvyčajných hiphopových umelcov (ktorých autori zvyčajne DUBOKA ILEGALA :: nachádzali rapovať na ulici) a zapájali ich do programu, aby povedali, čo majú na mysli.

Neskoršie ich zmixovali do autorských piesní, a tak vznikla skupina Duboka ilegala, ktorá obvykle pozostávala z troch členov.

Založili originálny žáner trashhop a nahrali vyše 30 skladieb.

Po zániku Rádia SKC v roku 2006 zanikla aj skupina Duboka ilegala, ktorá v najkreatívnejšom období (Vydavateľstvo Ne-ton, 2007) koncertovala iba niekoľko ráz (vystupovali aj na festivale Exit v roku 2004).

Zbierka nahrávok skupiny Duboka ilegala Na potešenie fanúšikov jeden z obdobia 2001 – 2005, keď aktívne pracovali na z členov – spevák, skladateľ, Rádiu SKC, vyšla na etikete Ne-ton o dva roky programátor a gitarista Nebojša neskoršie ako zanikla skupina, ale aj samotné Despotović (tiež známy ako rádio. V skupine hrali Šonegrad (spev, gitara, proŠonegrad) sa rozhodol znovu gramovanie a samply), Andy Pavlov, ktorý dnes hrá aktivovať Ilegalu, a comeback (ako v skupine Ola Horhe (syntetizátory) a Biftek (bas). dueto) mali v Pančeve 21. apríla Táto skupina tiež spopularizovala ďalšiu under2011 v klube Domu mládeže. groundovú hiphop „hviezdu“, známu pod menom Táto kultová skupina dokázala Gospodar Vremena, ktorý sa najprv začal zjavovať na koncerte zoskupiť mnohých vo vysielaní Radionica duboke ilegale a neskoršie starých fanúšikov, ktorí si naživo aj nahrávať so skupinou Duboka ilegala. Vydanie vypočuli staré trash-hop hity, ako sú obsahuje aj tieto skladby, ako aj skladby s inými Svemirski traktor, Aman, Vodiću te, hosťami, ale predovšetkým sú to špičkové piesne Mula Jusuf, ale tiež mali príležitosť základného tria s textami vynikajúceho humoru, počuť aj nové skladby, na ktorých ktoré majú hlavne ironický vzťah k celosvetovej Šonegrad momentálne pracuje populárnej hudbe. Ako dávno povedal jeden a zverejňuje ich prostredníctvom fanúšik, hudba skupiny Duboka ilegala znie „akoby spoločenskej siete Soundcloud ste sedeli niekde v strede Belehradu a súčasne vám (soundcloud.com/duboka-ilegala). do uší prichádzajú štyri rozličné hudby zo štyroch Duboka ilegala bude mať svoj rozličných kaviarní“. ďalší koncert na festivale Novo Tento album si môžete vypočuť a objednať Doba – 10. júna 2011 na lodi 20/44 na internetovej adrese: www.ne-ton.com/ v Belehrade. dubokailegala/deepillgl. vl Vladimír LENHART

deep ILLGL

26 | vzlet | jún 2011

30-ročná V tomto roku si fanúšikovia tvrdšieho zvuku pripomenú tri desaťročia od ako Lars Ulrich a James Hetfield založili jednu z najpopulárnejších metalových skupín – Metallica. Po tom, ako na miesta ďalších dvoch členov Rona McGovneyho a Dave Mustaina prišli basgitarista Cliff Burton a gitarista Kirk Hammett, táto formácia nahrala legendárny album Kill ’em All (1983) a položila základy nového štýlu, známeho pod názvom thrash metal (vtedy sa tomu tiež hovorilo speed metal)... V nasledujúcom období skupina sa dožívala vzrastajúceho úspechu a vydala platne Ride the Lightning a (podľa mnohých vrcholné dielo) Master of Puppets. Po Burtonovej tragickej smrti roku 1986 novým basgitaristom Metallica sa stal Jason Newsted, s ktorým realizujú komplexný majstrovský album ...And Justice for All (1988), o tri roky neskoršie zvukovo mäkšie (možno povedať aj komerčnejšie) vydanie bez názvu (známe pod menom Metallica alebo „čierny album“), vďaka ktorému sa vedľa Iron Maiden stali najznámejšou metalovou kapelou na svete. V druhej polovici 90. rokov sa Metallica dožívala tvorivej krízy, nahrala dve slabšie vydania Load a ReLoad a zlá situácia vrcholí po Newstedovom odchode roku 2001. V takom ovzduší realizujú štýlovo nezvyčajné vydanie s „čudným“ zvukom – St. Anger (2003), ktoré nadišlo na rozdielne mienky fanúšikov a na ktorom sa ako nový basgitarista uvádza Robert Trujillo. Na zatiaľ poslednom albume Death Magnetic (2008) urobili svojrázny návrat v smere thrashového zvuku a získali pozitívne reakcie zo strany obecenstva a kritikov...

Awesome as F...

Kalifornskí punkrockeri Green Day nedávno realizovali CD/DVD vydanie Awesome as Fuck, obsahujúce koncertné nahrávky z Japonska. Pripomeňme, že zatiaľ posledný štúdiový album tejto skupiny 21st Century Breakdown (2009) bol konceptuálne ladený v štýle tematickej rock opery, ktorá hovorí o príbehoch dvoch mladých Američanov Christiana a Glorie. A medzičasom Green Day tiež účinkovali v inscenácii muzikálu American Idiot, pripraveného podľa ich rovnomenného albumu. Členovia skupiny Billie Joe Armstrong (spev a gitara), Mike Dirnt (basgitara) a Tre Cool (bubny) hovoria, že čoskoro možno očakávať aj nové skladby...