Vzlet 08 2011 by NVU Hlas ľudu

10. ŽUR-ŠKOLA Film

PC hry

Hudba

Jubilejný kurz pre mladých novinárov Počas prednášky Ota Filipa

Ako vzniká ilustrácia novinárskeho článku Počas interaktívnej prednášky Martina Kasardu

Edukačný kurz pre mla- Martin Kasarda, obidvaja z Fakulty dých začínajúcich novinárov zo masmédií Paneurópskej vysokej slovenských vojvodinských redakškoly v Bratislave, Oto Filip, redakcií, ale aj tých už osvedčených, tor týždenníka Hlas ľudu, a Bora má peknú tradíciu. Jubilejná 10. Otić, autor televízneho vysielania Žur-škola prebiehala v dňoch 30. 5kazanje RT Vojvodina. septembra – 2. októbra 2011 v Počas troch dní pre účastníkov Business clube v Selenči, čiže na kurzu neboli zorganizované iba mieste, kde voľakedy stál dom známeho dolnozemského slovenského prozaika, novinára a redaktora Jána Čajaka. Mladých účastníkov edukačného kurzu privítali koordinátorka Výboru pre informovanie NRSNM a predsedníčka Asociácie slovenských novinárov Vladimíra Dorčová- Riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak a Valtnerová a pred- koordinátorka Výboru pre informovanie NRSNM Vladimíra Dorčová-Valtnerová odmenili seda Výboru pre informovanie a ria- Jaroslava Zaťka (vľavo) za najlepšiu reportáž diteľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak. prednášky, ale aj výlety. Navštívili Tohtoročnou témou edukácie susedné mestečko Báč a v ňom bola jazyková a štylistická výstavba stredovekú hradbu – Báčsku pevcestopisnej reportáže. V priebehu nosť, ako aj Františkánsky kláštor a troch dní skupina odborníkov sa Didin etnodom. Výlet bol vhodný snažila frekventantom priblížiť na čerpanie inšpirácií na spracovanovinársku problematiku a podrob- nie úlohy, ktorú frekventanti dostali nejšie rozobrať postupy pri spraco- – napísať cestopisnú reportáž o vaní cestopisnej reportáže. Selenči a Báči. Prednášateľmi na tohtoVšetci úspešne spracovali cesročnom kurze boli eminentní topisnú reportáž, za čo im orgaodborníci z tejto oblasti, a to nizátori udelili certifikáty. Komisia prof. PhDr. Andrej Tušer a PhDr. v zložení M. Kasarda, A. Tušer a O. 2 | vzlet | október 2011

Žur-škola v etnodome Didina kuća v Báči Filip ako najlepšie ohodAnna notila reportáže, ktoré Funtíková napísali študent žurnazamkla vežu listiky Jaroslav Zaťko z na Báčskej Báčskeho Petrovca (získal pevnosti po 1. cenu), novinárka návšteve Slovenskej redakúčastníkov cie RTV2 Anna Žur-školy Funtíková z Padiny (2. cena) a Alexandra Horvátová z B. Petrovca, žiačka novosadskej Strednej technickej Národnostnej rady slovenskej školy Milevy Marić-Einstein národnostnej menšiny. Akciu (3. cena). Títo mladí novinári finančne podporil Úrad pre dostali odmeny a ich príspev- slovákov žijúcich v zahraničí. V ky budú zverejnené v týžden- organizácii sa zúčastnili aj NVU níku Hlas ľudu. Hlas ľudu, Asociácia slovenských Organizátorom vzácneho novinárov a Slovenské vydavateľnovinárskeho kurzu bola ské centrum. Komisia pre zveľaďovanie profesionálnych štandardov v oblasti Text: Jana STRAKÚŠEKOVÁ médií Výboru pre informovanie Fotografie: Jana ŽIAKOVÁ Večera v etno ovzduší

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Marína Hríbová, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Mária Kotvášová, Marína Krišková, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Vladislava Lovásová, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Jana Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Vesna Valihorová-Filipovićová, Ivana Vereski, Jana Žiaková • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Zuzana Kopčoková, Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

tieto riadky vznikajú na samom konci slnečného Babieho leta, z ktorého sme mali skutočnú radosť začiatkom októbra. Podľa predpovede počasia sa vám toto číslo Vzletu však dostane do rúk za chladnejších, daždivých dní, čo okrem iného znamená trávenie viac času v izbe pri knihách, hudbe, filmoch a iných vašich záľubách, medzi ktoré – nazdávame sa – patrí aj tento časopis. Pracovali sme na tom, aby aj toto číslo sledovalo vaše aktivity a záujmy, zároveň sa snažíme, aby obsah bol zabalený atraktívnym dizajnom. A aby Vzlet bol ešte viac Vaším časopisom, mali by ste nám ohlásiť vaše návrhy, postrehy a kritiky. Keď stačíte, poštou, mailom, cez Facebook, telefonicky... Pozdrav Stevan Lenhart

OBSAH

Ahoj, vzletovci,

Žur-škola . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 Festival pouličných hudobníkov . . . . . . . . . . . . . . . . 4 Môj prvý raz v Srbsku / Bylinu hryzie býk . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5 Interview: Jaroslav Beník / Bydlisko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 Miriam Rut Eliášová / Návšteva z Ameriky . . . . . . . . . 7 Spomienky z Poľska . . . . . . . . 8 Kovačičania na exkurzii / Delfín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9 Denis Galas / Akcia v Kysáči . . . . . . . . . . . . 10 Otvorené dvere slovenčiny / Spoločenské správanie . . . 11

a Pred samým odovzdaním tohto čísla Vzletu do tlače náš časopis bol predstavený na novosadskom mládežníckom festivale literatúry a umenia Bunker Fest. V prvý deň festivalu okrem rozhovoru o našom časopise na programe bolo aj otvorenie výstavy komiksov Dušana Durmana (autora seriálu William Henrich) a vystúpenie mladého autora elektronickej hudby, ktorý sa predstavuje ako Bugzmazi. Bunker Fest prebiehal v klube Fabrika v organizácii Študentského kultúrneho centra Nový Sad a Tvorivej dielne Bunker. Obšírnejšie o tejto akcii v novembrovom čísle...

NAVŠTÍVTE www.vzlet.rs !!

Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . . . 12 Story . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13 Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . 14-15 Svetové pamätihodnosti / Citáty / Listujeme v Slovníku / Vedeli ste, že... . . . . . . . . . . . . 16 Úrovne občianskej spoločnosti / Knihy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17 Horoskop . . . . . . . . . . . . . . . . 18 Enigma / Humor . . . . . . . . . . 19 Komiks: William Henrich . . 20 Info-svet / PC hry . . . . . . . . . 21 Film: Friends with Benefits a tomu podobné . . . . . . . . . . . 22 Film: Muži v nádeji / Harry Potter / Móda . . . . . . . . . . . . 23 Partizánsky film / Zo slovenskej kinematografie . . . . . . . . . . . 24

Aktuality – Zaujímavosti – Galérie – Hudba – Film – Info-svet – Vaša tvorba – Rozlety – Archív starých čísel Vzletu atď.

Live reports: ZAZ / Mats Gustaffson . . . . . . . . . . . . . . . . 25 Nové albumy / Primus. . . . . 26

Na titulnej strane: Isabelle Geffroy, speváčka francúzskej skupiny ZAZ na koncerte v Novom Sade (foto: Jana Strakúšeková) október 2011 |

vzlet | 3

OKTÓBER

Október bol v pôvodnom

rímskom kalendári ôsmym mesiacom, keďže doň ešte neboli zaradené mesiace január a február. Názov dostal podľa latinského slova octo, čo znamená osem. V tomto mesiaci sa obyčajne končili vojenské výpravy a samým tým jedným z hlavných sviatkov v tomto období bolo tzv. armilustrium – čistenie zbraní a ich ukladanie do chrámu. Na Slovensku sa zachoval aj nárečový názov tohto mesiaca – seveň.

Malabar s pouličným predstavením Helios 2: Sága o 1000 slnkoch očarili pozorovateľov

Podľa internetu pripravila: V. Lovásová

z archívu dátumov 2. októbra 1951

(pred 60 rokmi) narodil sa Sting (vl. menom Gordon Matthew Sumner), známy anglický hudobník a herec. Hudobnú kariéru začal v lokálnych fusion/jazz skupinách, pokračoval ako spevák a basgitarista populárnej rockovej kapely The Police, od polovice 80. rokov min. storočia sa venoval sólovej tvorbe, získal svetovú slávu a je nositeľom početných cien Grammy.

19. októbra 1901

(pred 110 rokmi) narodil sa Ľudo Ondrejov (vl. menom Ľudovít Mistrík), slovenský básnik, prozaik a autor literatúry pre deti a mládež. Vrcholom jeho tvorivosti sú romány a novely, stvárňujúce zbojnícke motívy a osud človeka zrasteného s prírodou, ktoré patria do klasického fondu slovenského literárneho naturizmu. V najúspešnejšom románe Zbojnícka mladosť (1937) podal pútavý obraz detstva a mladosti vrchárskeho chlapca Jerguša Lapina. Zomrel roku 1962.

22. októbra 1811

(pred 200 rokmi) narodil sa Franz Liszt, uhorský klavírny virtuóz a skladateľ. Študoval hudbu vo Viedni a väčšinu svojho života strávil na koncertných cestách po celej Európe. Bol predstaviteľom novoromantizmu. V orchestrálnych dielach sa zameral na programovú hudbu (symfonické básne), rozvinul a zdokonalil techniku klavírnej hry. Podľa teórií niektorých hudobných historikov Franz Liszt mal vlastne slovenský pôvod. Zomrel roku 1886. Pripravil: sl

4 vzlet |

Druhý septembrový štvr-

tok v Novom Sade. Písal sa rok 2011. Všetky vekové kategórie z Nového Sadu, Belehradu, širšieho a užšieho okolia si prišli pozrieť hlavné mesto pokrajiny. Hovorí sa, že nikdy v starom meste Nového Sadu nebolo toľko ľudí ako v ten víkend. Azda ani počas povinných politických mítingov minulých režimov. V druhý septembrový štvrtok roku 2011 sa začal jedenásty ročník obľúbeného Festivalu pouličných hudobníkov. Po meste pobehovali deti v kostýmoch, matky s kamarátkami, otcovia s pivom, dedkovia s babkami, stredoškoláčky so študentmi, pracujúci i nezamestnaní. Spolu tvorili obrovskú hýbajúcu sa masu smiechu. Čakalo sa kedy „to“ konečne vypukne. Vypuklo to o 20.00. Gigantická modlivka či kudlanka si vyšla na prechádzku po meste. Sprevádzalo ju 10 členov trupy. Prišli z Francúzska a ich uličné teátre zanechávajú totálne uspokojenie zmyslov pre hudbu, vizualitu a tanec. Zoskupenie Malabar malo česť sviatočného sprievodu od Varadínskeho mostu po Námestie slobody. Akrobati behali a skákali na vysokých chodúľoch, používali rôznu piratériu a na modlivke tvorili živú elektronickú hudbu počas plných dvoch hodín. Úžasným francúzskym akcentom v srbskom jazyku aj konečne otvorili festival, keď nasledovalo prekvapenie... Ohňostroj. Trval a trval a trval. A bol krásny. Možno aj celý festival s predstavením Helios 2 od Malabar skončil. Žiaden iný performans sa nemohol prirovnávať. Prvé a druhé (zároveň aj posledné) festivalové popoludnie druhého a tretieho dňa patrilo deťom. Detičky zabávali špa-

| október 2011

nieli z Gišot de očo na Námestí slobody, kde boli postavené ekologické preliezky. Neskôr mali aj hrdý sprievod svojich masiek. Staršie detičky sa večer zabávali v Katolíckej porte na hudobných koncertoch. Okrem plno mien domácich a zahraničných, vystúpili aj našej menšine dobre známe a jedinečné Meškárky. Návštevníci s radosťou vnímali predstavenia vystupujúcich. Najmä tí v prvých radoch. Tak francúzsky Big Ben a ich piratérie, tanečníci z Groove, ako aj

akrobati z Nišu nemali zaslúžené publikum. Väčšina návštevníkov sa zhoduje – chceme vyššie pódia! Nech väčšie množstvo ľudí a detí môže vidieť (ak chce), „čo sa to tam deje“. Veď koniec koncov, každý jeden zo 100 vystupujúcich umelcov si to zaslúži v septembrovo rozospievaných uliciach Nového Sadu. V druhom prípade festivalová nálada sa nemusela čerpať iba z predstavení. Ulice húdli samé osebe. Text a foto: Jana ŽIAKOVÁ

ČO DOKÁŽE PEKNÉ SLOVO? Literárna súťaž žiakov základných a stredných škôl Literárna komisia Výboru pre kultúru NRSNM Výbor pre vzdelávanie NRSNM Slovenské vydavateľské centrum vypisujú

SÚBEH na žiacke literárne práce (próza a poézia) téma je – voľná Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané heslom. Rozlúštenie hesla doložiť v dodatočnej obálke spolu s rukopisom. Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny v dvoch kategóriách: žiaci základných škôl od 5. do 8. ročníka 1. cena – digitálny fotoaparát 2. cena – balík kníh SVC 3. cena – ročné predplatné na časopis Zornička / Vzlet žiaci stredných škôl a gymnázií 1. cena – mininotebook 2. cena – balík kníh SVC 3. cena – ročné predplatné na časopis Vzlet Súbeh je otvorený do 1. novembra 2011. Práce treba zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou Na súbeh žiackych prác

Môj prvý raz v Srbsku

ktorými sme šikovne kľučkovali. Intenzívne leto má okrem prepoteného šatstva aj niekoľko výhod. Nikdy som si nemyslel, že sa okúpem v Dunaji, ktorý

nespravodlivosť. Časy sa zmenili, a vaši učitelia, rodičia (dokonca aj starší bratia alebo sestry) nikdy nepoužívali počítač na učenie a zdokonaľovanie určitej školskej látky. Predstavovali ste si niekedy, ako by to vyzeralo, keby ste sa učili alebo svoje vedomosti skúšali na počítači? Nech to bude vaša prednosť. Webová stránka www. bylinuhryziebyk.rs obsahuje testy zo záverečných skúšok zo slovenského jazyka pre ôsmakov vo forme kvízu. Inými slovami môžete vyriešiť kvíz a zdokonaľovať svoju slovenčinu online, a môže to byť vaša pomôcka v nacvičovaní úloh, s ktorými ste sa už stretli v zbierkach pre slovenský jazyk. Vysvetlite rodičom, že počítač už nepoužívate iba na videohry, ale že sa aj učíte, a povolajte

ich, nech si vyskúšajú svoje vedomosti spolu s vami. Dokonca webová stránka nie je určená iba pre ôsmakov, ale aj pre všetkých, ktorí majú smelosť zbadať a sú zvedaví na to, na ktorej úrovni sa nachádza ich poznanie slovenského jazyka: na pokročilej, strednej alebo iba na tej základnej. Zbierky úloh nemusia byť nudné a nemusia byť spracované iba v zošitoch. Môžete si ich nacvičiť aj na internete, aby ste v zošitoch (a na záverečných skúškach) nemali nič iné okrem správnych odpovedí. Webovú stránku Bylinu hryzie býk pre vás vypracovalo združenie

Hneď ďalší deň sme pochopili, že klimatizácia je neoddeliteľnou súčasťou života každého Srba. Všade z balkónov padali na ulicu kvapky, medzi

Ilustrácia: Dušan Durman

Bolo horúco. Klimatizácia vo vlaku nefungovala a asi už desiaty raz sme stáli bez žiadnej zrejmej príčiny v poli. Nikto z nás nemal jasnú predstavu, ako to Srbsko vôbec vyzerá. Aj preto sme nadviazali rozhovor so Srbom, ktorý si k nám prisadol v Subotici. Prekvapivo hovoril celkom dobrou angličtinou. Dozvedeli sme sa, že vlak musí stáť, pretože sa potrebuje chladiť. Bol veľmi priateľský a ukázal nám aj cestu z novosadskej vlakovej stanice. Rýchlym krokom sme sa dostali pred stanicu, kde nám udreli do očí typické socialistické paneláky, avšak iné, ako sa stavali v Československu. Z rozpáleného asfaltu stúpala horúčava a všetko malo neurčitú oranžovo-béžovú farbu. Zavolali sme si taxi, ktoré nás malo zobrať na internát. Nepodarilo sa mu tam dostať, lebo cesta bola úplne rozbitá. Tak vyzeral môj prvý deň v Srbsku. Hovoril som si, že to môže byť už iba lepšie. A bolo.

vrchol môjho pobytu v Novom Sade prišiel až nasledujúci deň. Až vtedy som pochopil, že som nikdy poriadne má pri Bratislave nezdravú nevedel, čo to znamená byť hnedozelenú farbu. Tu to však najedený. Objednali sme si bolo úplne normálne zájsť na „mešano meso”. Všetky tie Štrand a zaplávať si v jednej pljeskavice, údené hovädzie, z najväčších európskych riek. páročky, či kuracie prsia Pekne upravená pláž s pokryté slaninou hrubou ako celou sériou služieb ma palec boli zakončené kuracími veľmi príjemne prekvapili. pečienkami obaľovanými v Ale neprekvapili ma tak chrumkavej slanine. Zapíjali sme príjemne, ako každodenné to čiernohorským červeným Srbky v meste. Opálené, vínom. temperamentné, Nakoniec to však nebola dlhonohé Slovanky s srbská kuchyňa, či ženy, ktoré exotickými balkanskými na mňa zanechali najväčší črtami boli pastva pre oči. dojem. Boli to miestni ľudia, s Niečo podobné človek v ktorými som sa mal možnosť uliciach ktoréhokoľvek porozprávať, a ktorí mi odhalili slovenského mesta len tak trošku viac. Vďaka nim som nestretne. pochopil, čo spôsobilo tú Predsavzal som si, že špecifickú balkánsku atmosféru, musím skúsiť špeciality prečo sa ľudia ukazujú v miestnej kuchyne. Zašli meste až okolo desiatej, aká sme na rybu na čárdu je balkánska temperamentná pri Dunaji. S pokojným a niekedy tvrdohlavá povaha svedomím môžem a odhalili mi aj úlomky z povedať, že som lepšiu juhoslovanskej histórie. rybu nikdy predtým Takisto bola skvelá skúsenosť nejedol. Veľkými lyžicami porozprávať sa s krajanmi, sme jedli bezkonkurenčnú Slovákmi žijúcimi vo Vojvodine. rybaciu polievku, o ktorej Mojou smolou ale bolo, že sme nevedeli, že bude slúžiť som mohol byť v Novom Sade iba ako predjedlo. Hlavné iba sedem dní. Myslím, že na jedlo prišlo v podobe zubáčov, úplné vychutnanie mesta by bol pstruhov, sumcov, kaprov potrebný prinajmenšom mesiac. a jeseterov. Ryby vyzerali Ak nie celý život. tak dobre, až bola škoda ich vôbec zjesť. No kulinársky Peter NAGY

Záverečné skúšky pre ôsmakov sú určite veľmi ťažké. Kritériá sú z roka na rok čoraz prísnejšie a učitelia často od vás očakávajú, aby ste vedeli to, čo oni sami nevedeli keď boli vo vašich rokoch. Spytujete sa, prečo je to tak, a cítite v tom určitú

Komár a projekt podporil Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá. Okrem slovenčiny môžete očakávať interaktívny spôsob učenia v podobe kvízu aj z matematiky. O tom a o ďalších aktualitách vo sfére zábavnej výučby vás aj naďalej bude informovať váš KOMÁR

október 2011 |

vzlet | 5

BYDLISKO Nová divadelná hra z produkcie Slovenského vojvodinského divadla pod názvom Bydlisko mala premiéru na tohtoročných Petrovských dňoch divadelných a my sme si ju pozreli večer 10. septembra. Toto predstavenie je autorským projektom Miroslava Benku, ktorý je zároveň režisérom, scenáristom, hercom a dizajnérom. Všetko bolo bez použitia hlasu – používali pantomímu. Sám začiatok hry bol nekaždodenný, ako aj celé predstavenie. Herci len pozerali na publikum a nič nehovorili. Také boli tri začiatočné scény. Divadlo bolo aj tým spôsobom zaujímavé, že cez pantomímu a iróniu nám herci poukázali na to, akí sú ľudia niekedy naivní, keď ich slepec môže vodiť. On a ona mali rôzne problémy, lebo jej on nedovolil nič robiť, bol patriarchálny a ona bola mladá, pekná a plná energie, takže ho sklamala s cudzincom, ktorý sa jej našiel na ceste. Dievčatko bolo smutné, že sa to stáva práve jej rodičom. Nakoniec slepec umrel a ony zostali tam, kde boli aj na začiatku.

Herci v predstavení sú: medzinárodne známa baletka Ista Stepanovová-Pavlovićová (Ona), baletník Rastislav Varga (On), mladý nádejný baletník Bojan Radnov (Cudzinec), Vlasta Petrovićová (Dievčatko), Ján Sklenár, Ilinka Grnjová, Vladimír Kováč a Miroslav Benka. Na čo sa vlastne vzťahuje názov Bydlisko? Odpoveď autora projektu na túto otázku znie: „Všetci sme pocestní na ceste medzi predchádzajúcou a onou stranou skutočnosti, prišli sme na tento svet nevediac odkiaľ a s akým cieľom a všetci nesieme bremeno vlastných životov na ceste k nevyhnutnému koncu. S nami je naše genetické a kultúrne dedičstvo. Vlastne, čakajúc na lepší zajtrajšok, my akoby sme celú večnosť stáli na jednom mieste, obývajúc BYDLISKO…” Predstavenie trvalo 55 minút a po ukončení herci dostali najdlhší aplauz, ktorý som počula. A zaslúžili si. Marína VALENTÍKOVÁ

6 | vzlet | október 2011

Treba ísť za svojím cieľom „Najdôležitejšie je robiť to, čo vás baví a čo máte radi,” hovorí Jaroslav Beník z Báčskeho Petrovca, študent, ktorý sa svojej rady aj pridržiava. Základnú školu Jána Čajaka a Gymnázium Jana Kollára ukončil v Petrovci. Dnes študuje aplikovanú informatiku na Fakulte prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Ako hovorí, škola ho veľmi motivuje. Získal už veľa poznatkov. Kedy si prejavil záujem o informatiku? – O informatiku som sa začal zaujímať tak asi v druhej triede strednej školy. Spolu s kamarátmi som sa prihlásil na súťaž, ktorú zorganizoval Siemens pod názvom Join Multimedia. Bola to súťaž stredných škôl na území celej Európy. Vtedy sa nám podarilo získať piate mesto v štátnej súťaži, čo je podľa mňa dosť veľký úspech, lebo sa uchádzalo 570 tímov. Avšak už o rok sme sa zlepšili a získali sme druhé miesto, takisto na štátnej súťaži. Podľa mňa Siemens to zorganizoval, aby motivoval mládež pracovať na niečom a tomu sa celkom venovať a tiež aby nachádzal potenciálnych zamestnancov. Piate miesto sme získali s multimediálnou prezentáciou, ktorú sme robili na tému Slovákov a ostatných menšín na území Vojvodiny, prezentovali sme ich obyčaje, recepty národných špecialít, ako aj históriu Vojvodiny, hudbu a ďalšie zaujímavosti... Druhé miesto sme však získali na tému Petrovca, kde sme predstavili zaujímavých ľudí, bary a koho môžete stretnúť, keď navštívite Petrovec. Po ukončení tejto súťaže som vlastne zistil, s čím sa chcem zaoberať a čo ma baví. Prečo si sa rozhodol študovať na Slovensku a nie doma? – V prvom rade bol to jazyk, chcel som sa aj ďalej vzdelávať vo svojom materinskom jazyku. Zdalo sa mi, že je lepšie ukončiť školu niekde v Európskej únii. Spokojný si s tým, že si si zvolil Slovensko a tento odbor? – Áno, veľmi som spokojný s mojím výberom. Vedomý som si toho, že som ďaleko od domu, od rodičov, ale si myslím, že mi tá vzdialenosť vlastne pomohla osamostatniť sa. Naučil som sa robiť veci sám, nespoliehať sa na iných.

Prezraď nám, kde si nateraz uplatnil svoje vedomosti? – Ako študent najviac svoje vedomosti uplatňujem v škole. V súčasnosti sa zaoberám mojou diplomovou prácou, ktorá by mala byť v určitom zmysle „revolučná“ pre moju katedru, lebo vlastne meníme systém výučby. Som zodpovedný za funkčnosť celého systému a za štatistiku, a dúfam, že systém bude mať pozitívne výsledky... Voľný čas tiež využívam na to, aby som svoje vedomosti zlepšil. Zatiaľ som vytvoril pár internetových stránok, zopár programov. Často pracujem ako brigádnik pre rôzne firmy, ako tzv. „freelancer“. S mojím kamarátom sme urobili webovú stránku na predaj obrazov cez internet. Nedávno sme s tým začali, ale už máme veľa kontaktov, plánujeme organizovať výstavy a máme ďalšie idey na vývoj tejto stránky. O rok končíš vysokú školu – aké máš plány, čím by si sa chcel zaoberať? – Chcel by som vlastne pokračovať v tom, čo aj teraz robím. Keď ukončím školu, chcem sa venovať tej našej webovej stránke, zlepšiť ju, rozšíriť... Asi zostanem na Slovensku, lebo mám už aj nejaké pracovné ponuky, otvorilo sa mi už dosť dverí, takže by som každú šancu chcel využiť. Potom možno pôjdem aj niekde inde, uvidím ako sa mi bude dariť... Odporučil by si tvoj odbor tým, ktorí sa zaujímajú o informatiku? – Samozrejme. Môj odbor odporúčam všetkým, ktorých to baví, určite sa dačo naučia. Tí, ktorým sa podarí doštudovať a prekonať všetky prekážky, určite budú mať pocit úspechu a budú sa z neho tešiť. Pravda je, že prejdú dlhou a ťažkou cestou, ale keď dosiahnu svoj cieľ, zistia, že to stálo za to. Máš nejakú radu pre budúcich študentov? – Aby si vybrali a študovali to, čo ich vážne baví. Myslím si, že by si mali dobre rozmyslieť o tom, čo chcú a tomu sa aj venovať. Nič netreba robiť z chybných dôvodov. Treba mať svoj cieľ a ísť za ním. Teodora ILIĆOVÁ

Nezvycajné hobby Zbieranie obrúskov, písanie básní, vyhotovovanie drevených domčekov pre vtáky a rôzne iné koníčky už určite poznáte. Ale sú aj iné, neobyčajné a veľmi kreatívne záľuby, ako napríklad záľuba Miriam Rut Eliášovej, ktorá vyhotovuje nádherné šperky z celkom obyčajných a ľahko prístupných

vecí. Tvorivú Petrovčanku sme poprosili o odpovede na niekoľko otázok v súvislosti s touto nekaždodennou záľubou… Kedy si sa začala zaoberať vyrábaním šperkov?

– Týmto som sa začala zaoberať pred asi piatimi rokmi. Mala som malý zelený kameň, ktorý bol pekný a chcela som ho nosiť na hrdle ako náhrdelník. Našla som teda otcove kliešte a obyčajný drôt a po dlhšom babraní som dokázala vyhotoviť prívesok. Postupne ma to začalo zaujímať. Dostala som inšpiráciu robiť niečo, čo ma baví a ako výsledok toho sú šperky, ktoré potešia väčšinu ľudí. Aký materiál používaš a ako si ho zadovažuješ? – Často používam obyčajný záhradnícky drôt, ktorý sa dá ľahko zadovážiť. Drôtu nemám nikdy dosť, preto, lebo ho najviac používam pri výrobe. Páči sa mi na ňom, že je veľmi ohybný a môžem ho tvarovať ako chcem. Tak

Miriam Rut Eliášová

dávam svojim kreáciám niečo špecifické, čiže unikátne. Čo všetko si sa naučila vyrábať a v čom si sa zdokonalila? – Naučila som sa vyhotovovať nielen prívesky, ale hneď aj náušnice a náramky. Už zo začiatku kamaráti obdivovali moje prvé výrobky, hovorili, že sú nádherné. Zaoberám sa výrobou týchto vecí už viac rokov, takže dnes už môžem povedať, že som sa zdokonalila – najmä

v tom, že lepšie narábam s náradím a samým tým môžem vytvárať ešte zaujímavejšie šperky. Čo sa stáva s tvojimi šperkami po ich dokončení? – Svoje výrobky môžem často ukázať iba na fotkách, pretože ich zväčša robím pre iných – robím to zdarma pre kamarátov a rodinu. Strašne ma to baví. Mala som prípady, že si to niekto objednal na žiadosť a dovolila som si vtedy moje výrobky urobiť za peniaze. Teraz sa to tak často nestáva, skôr to bolo viac aktuálne. A ja sa cítim predsa lepšie, keď ich darujem. Ján ROŠKA

Návšteva z Ameriky Začiatkom júla pricestovali ku svojim starým rodičom do Báčskeho Petrovca na návštevu 16-ročná Taisa a 13-ročná Samien Dzindo z Uniontownu (Ohio, USA). Aby sa nenudili, ich starí rodičia im zariadili stretnutie s Petrou Mackovou, ktorá sa postarala o to, aby sa dobre pobavili počas návštevy v Srbsku. Preto, že tu strávili skoro celé letné prázdniny, mala dosť tažkú úlohu, aby ich pobavila. Prvé dni prebiehali – ako sa dá očakávať

Posedenie pri kamarátení

– dosť ťažko. Videli sa po prvýkrát v živote a spoznávanie nešlo tak ľahko kvôli jazyku. Ale neskoršie, keď sa už trošku lepšie spoznali a zdokonalili spôsob komunikácie, začali sa zabávať. Pozreli si Gymnázium Jána Kollára, navštívili Knižnicu Štefana Homolu a Lovecký dom Lesík. Večer chodievali na zmrzlinu a väčšinu

času trávili v kaviarniach – vedeli tam byť aj po šesť hodín, preto, že rady hrávali Uno karty. Po troch dňoch ich pobytu sa zoznámili s Petrinými kamarátmi a mal som česť osobne ich spoznať aj ja. Začali sme sa stretávať s nimi častejšie a dobre sme sa bavili. Majú rady basketbal a keďže máme dobré ihriská, chodievali tam takmer každý večer. So sebou si priniesli dosť zaujímavé zvyky – Taisa každé ráno pred raňajkami o 6. hodine ráno chodila si zabehať priemerne 15 km, aby

udržala svoju kondíciu. Taktiež sme si porovnávali našu školu s americkou a prišli do uzáveru, že je látka veľmi podobná, ale to majú rozdelené tak, aby im učenie šlo ľahšie – medzitým výsledky sú podobné ako u nás. Jediné, na čom im môžeme závidieť, je to, že majú iba písomné testy a neodpovedajú ústne ako my. Avšak Taisa a Samien neboli po celý čas iba s Petrou – majú rodinu aj v Hložanoch, kde chodili maľovať steny pre deti príbuzných. Taktiež si dopriali aj menší týždenný výlet do Sarajeva, kde si obhliadli časti mesta na kočoch a po prvýkrát navštívili svoju pratetu. Okrem svojej pratety spoznali tam aj iných členov svojej rodiny z otcovej strany. Pomaly sa blížil aj čas odchodu a rozlúčka bola ťažká, no predsa sľúbili nám, že nás prídu navštíviť aj na budúce leto, a myslím si, že sa na to ich noví kamaráti veľmi tešia.

október 2011 |

Ján ROŠKA

vzlet | 7

Pomníky a príroda Minulé leto skupina slovenských vojvodinských evanjelikov pobudla v Poľsku, v cirkevnom zbore Evanjelickej cirkvi a. v. Visla – Javorník. Mesto Visla sa nachádza v južnej časti Poľska, v centre Sliezskych Beskýd, v susedstve s hranicou Českej a Slovenskej republiky a nazývajú ho aj perlou Beskýd. Je z každej strany obkolesené horami a lesmi a odlišuje sa svojím špecifickým umiestnením v niekoľkých dolinách. Sú to časti mesta Visla: Centrum, Czarne, Malinka, Glebce a Javorník. A je tam päť cirkevných zborov, z ktorých každý ma svoj jedinečný kostol. Nechýbajú ani lyžiarske dráhy, zvláštna drevená architektúra, svieža horská klíma, žblnkot potôčikov a vodopádov... Je tu i atraktívny prezidentský palác postavený v rokoch 1929 – 1930, v ktorom kedysi sídlil prezident Ignacy Mošcicki. Vzdialený hodinku a pol jazdy autobusom, nachádza sa Osvienčim, počas druhej svetovej vojny zlopovestný koncentračný tábor, nacistami pomenovaný Auschwitz – Birkenau, teraz svojrázne múzeum pripomínajúce ľuďom, aký môže byť človek voči človeku... Neďaleko v Bielsko – Biale je postavený jediný pomník venovaný Martinovi Lutherovi v Poľsku a v Cieszýne je vybudovaný najväčší evanjelický kostol v Poľsku, Kostol Jezusowy. Okrem toho pôžitkom je poprechádzať sa architektonicky jedinečným starobylým stredom mesta až po Piastovskú vežu, odkiaľ sa vidí úchvatná panoráma tak českého, ako i poľského Cieszýna. Pre milovníkov horolezectva a horských výšin je tu vrch Czantoria, vysoký 995 metrov nadmorskej výšky, na ktorý sa sčasti možno dostať lanovkou a potom pešo. Idúcky či už hore alebo dolu možno si vychutnávať osviežujúce tajomstvá nádhernej prírody Visly, ktorá očaruje rôznorodosťou flóry a fauny. Michal ĎUROVKA Jediný pamätník Martinovi Lutherovi v Poľsku

Prezidentský palác

Drevený kostolík vedľa prezidentského paláca

Námestie s fontánou v Bielsko – Biale

Panoráma koncentračného tábora Osvienčim

Takto vyzerajú „Niagarine vodopády” v Poľsku

V lese možno stretnúť i koňa

Tradičná drevená architektúra v Javorníku

8 | vzlet | október 2011

Đavolja Varoš

Cez víkend po Srbsku Po dlhých letných

prázdninách a mnohých relaxujúcich chvíľach v kruhu rodiny a priateľov znovu prišiel september a vrátil nás do školy. Začal sa nový školský rok a stali sme sa ôsmakmi. Tradíciou na našej kovačickej škole je, že siedmaci a ôsmaci hneď na začiatku nového školského roka cestujú na predĺžený víkendový výlet. V tomto roku sme boli na trojdňovom výlete, od 9. do 11. septembra, čiže od piatka do nedele. V prvý deň sme navštívili prvotnú hrobku Karađorđa, Monastier Pokajnica a Kruševac, kde sme si pozreli Kostol Lazarica a center mesta. Na záver dňa sme sa ubytovali v hoteli Radan v Prolom Banji. Na nasledujúci deň sme navštívili Đavolju Varoš, Kostol

sv. Petky a Kostol Lazarica. V posledný deň na ceste domov sme sa zastavili v Niši a tam sme si pozreli známu Ćelekulu, Medianu, Nišskú pevnosť a archeologické múzeum. Ale nemyslite si, že sme nemali zábavu! Mali sme ju, a to dosť! V piatok bol bazén takmer len pre nás. V sobotu bola disko zábava, na ktorej sme oslavovali meniny a narodeniny, mali sme aj parádnu tortu. Potom sme triednym učiteľom nedali spať, lebo zábava pokračovala aj po zábave... Pri každej destinácii sme si vypočuli históriu mesta alebo aj legendy. Tak sme sa dozvedeli niektoré zaujímavosti: Đavolja Varoš pozostáva zo sopečných skál a o vzniku tejto lokality sú rôzne legendy. Jedna taká je, že

tie „sochy“ vznikli z ľudí, ktorí žiackych lavíc a venovať sa žiacskameneli, lebo chceli zosobákym povinnostiam... šiť príbuzných. Mediana bola palác Rímskej ríše... Ćelekulu Anna-Andrea Holíková, 8. 1 tureckí vojaci vybudovali ako ZŠ Mladých pokolení v pomstu Srbom po vojne na Kovačici Čegri a vybudovali ju z lebiek srbských vojakov. Pozreli sme sa na niektoré príAnna-Andrea rodné a kultúrnoHolíková pri -historické pamäCrvenom vrele tihodnosti našej krajiny z rôznych uhlov a kútov. Aj na tento výlet zostanú mnohé krásne pamiatky, na ktoré si určite budeme dlho spomínať. A teraz sa musíme vrátiť do reality, čiže do

Spolu v strede Niša

Treba snívať

… a sen sa stane skutočnosťou Už dlho rokov som túžila vidieť delfína a zaplávať si s ním. Verila som, že sa mi to raz podarí. A naozaj sa podarilo. Netušila som, že to bude v tomto roku, no stalo sa. Môj sen sa stal skutočnosťou. Treba len snívať, veriť, a každému sa môže sen splniť. Mária KOTVÁŠOVÁ

október 2011 |

vzlet | 9

, Do pivnického pola tentoraz skúsenejší Denis Galas sa znovu stal prvým hlasom Padiny. Druhýkrát zaradom zvíťazil na festivale Padina spieva a postúpil na festival Stretnutie v pivnickom poli. Niežeby nebol spokojný, má to svoje čaro, uznáva už skúsený, 24-ročný spevák a k tomu sa ešte priznáva: „Pravda, starší spoluobčania ma rozpoznávajú na ulici, pochvália ma za krásny prednes, navrhnú nejakú staršiu pesničku, že vraj aby sa mi v tej Pivnici darilo...“ Ale v živote Denisa Galasa sa vlastne nič nezmenilo. Spomeňme, že sa hudbou zaoberá od svojich desať rokov, prvých takmer päť rokov bol hudobníkom, hrával na syntetizátore, od strednej školy rozvinul nové afinity – pridružil sa speváckej skupine padinského Domu kultúry a stal sa spevákom v rockovej skupine Fassung, neskoršie v skupine Blokada. Nespomína si, žeby ešte niekto v jeho rodine bol hudobne nadaný, sestra a matka síce recitujú. Teraz trošku žartovne

PADINA SPIEVA 2011 V nedeľu 11. septembra v preplnej veľkej sieni Domu kultúry Michala Babinku v Padine znovu bolo rušno. Ešte raz sa súťažilo o najkrajší hlas Padiny. Na tohtoročnom festivale v súťažiacej časti vystúpili: Mariana Marčeková, Želislav Kukučka, Ján Havran, Katarína Kadancová, Darko Munťan, Vladimír Halaj, Anna Hološová, Janko Marček a Denis Galas. Odborná porota pochválila snahu všetkých účastníkov a rozhodla sa tretiu cenu udeliť Anne Hološovej (pieseň Hej, duby, duby), druhou cenou sa ovenčila Mariana Marčeková (pieseň Milý, milý, skadiaľ chodíš) a víťazom tohtoročného festivalu Padina spieva sa stal Denis Galas (Ej, čo koho do toho). povie, že mu toto víťazstvo na domácom rebríku popularity asi pomôže, aby bol bok po boku s matkou a sestrou, ktoré sa predstavujú ako vynikajúce recitátorky. Na pivnickom festivale toho roku debutoval, oduševnilo ho všetko, aj orchester, aj ľudia, ktorí to všetko organizujú, aj samé vystúpenie, ale hádam najviac účastnící, s ktorými sa výnimočne dobre kamarátil.

„Za svoj druhý výstup v Pivnici si musím nájsť dobrú pieseň, videl som, a čo je najdôležitejšie aj počul, čo sa žiada a dal som si predsavzatie získať odmenu,“ zdôveril sa nám Denis a dodal: „Verím v seba a do Pivnice pôjdem predovšetkým súťažiť, predsa nie po každú cenu vyhrať, aj keď mi je životné heslo, že na každej súťaži treba niečo očakávať, lebo vlastným mottom

mi je veta: Môžeš, ak veríš, že naozaj môžeš.“ A Denis Galas z Padiny v živote aj naďalej verí, že to, čo robí, naozaj môže robiť úspešne, či už to bol spev, hudba, alebo klampiarstvo ako rodinná tradícia, lebo ešte starý otec sa tým začal zaoberať, otec a strýko pokračujú a aj on je už v tom naplno. Božena ŠIRKOVÁ

Centrum na periférii – periféria v centre! Pod spoločným názvom z

bola organizátorom podujatí, pokým iniciátorom projektu bola Mestská správa pre kultúru. Spoluorganizátormi boli Miestne spoločenstvo Kysáč a KIS Kysáč. Autorský tím tvorili: Anna Vozárová (predsedníčka Miestneho spoločenstva), Anna

titulku v priebehu júna 2011 sa v Kysáči uskutočnili všelijaké spoločenské, kultúrne a športové akcie, do ktorých sa zapojila aj Základná škola Ľudovíta Štúra. V programe a v rôznych podujatiach účinkovali aj

Kúpim si toto cédečko či nie...

Anna LEGÍŇOVÁ

Prosíte si pukance alebo colu? škôlkari, folkloristi, speváci, KUS sv. Savu z Kaća, orchester Aleksandar z Nového Sadu, Novosadski Nonet a herec Milovan Filipović, taktiež kysáčski maliari ochotníci, členky Spolku kysáčskych žien a iní. Cieľom projektu bolo decentralizovať kultúru centra, čiže Nového Sadu a angažovať obyvateľov periférnych častí mesta. To mala za cieľ organizácia Strada Nový Sad, ktorá

Vladimír Medveď, Miloslav Kardelis, Mária Hlaváčová, Ján Ravza, Anna Legíňová, Anna Gašparovićová (riaditeľka školy), Rastislav Surový (predseda MOMS Kysáč) a Michal Madacký (podpredseda Miestneho spoločenstva). Samozrejme, že v dnešnom viac nekultúrnom ako kultúrnom svete kultúry nikdy dosť! Ona nás povzbudzuje, zušľachťuje a pozdvihuje na vyššiu úroveň... Je naším SUPER EGOM! Týmto spôsobom aj dedinčania ukázali a dokázali mešťanom, že sú predsa v centre! Na tejto strane vám ponúkame len niekoľko záberov z množstva akcií, v ktorých sa zúčastnili žiaci kysáčskej základnej školy...

Recitátor Marko Ristić s profesorkou Ivanou

Mohli ste si s nami zahrať aj tenis: Andrej Privizer

10 | vzlet | október 2011

Chrťanová-Leskovcová (riaditeľka KIS Kysáč), Jasmina Gradinac (riaditeľka Strady), Ismet Atić (organizátor v oblasti kultúry a ideový tvorca Strady), ako i odborní spolupracovníci: Elena Đukićová, Jarmila Srnková,

Takúto hru sme ešte nehrali...

Otvorené dvere slovenčiny Pri príležitosti

dedinských osláv v Boľovciach dňa 28. augusta 2011 prebiehala už tradičná školská aktivita. V tomto roku sa už piatykrát v ZŠ Branka Radičevića zorganizovala akcia pod názvom Otvorené dvere výučby slovenského jazyka, ktorú mala na

starosti profesorka slovenčiny Viera Tomanová. Navštívili nás škôlkari, žiaci, mládež a dospelí. Okrem starších žiakov prítomné boli aj mladšie deti, ktoré doteraz nikdy neboli na hodinách slovenského jazyka a po skončení akcie povedali, že budú radi chodiť na výučbu slovenčiny. Rodičom sa páčili

prezentácie, v ktorých si okrem iného mohli pozrieť, čo robili ich deti v minulom školskom roku. V rámci Otvorených dverí v prvej časti prebiehala prednáška určená širokému obecenstvu Formálne a neformálne tvary vzdelávania pre 21. storočie a my v nich.

Prostredníctvom data-projektora a vypracovanej PowerPoint prezentácie boli predstavené formálne tvary výučby slovenského jazyka v škole, ako aj možnosť výučby náboženstva SEAVC. V rámci neformálneho vzdelávania boli predstavené početné kurzy, dielne a prednášky, na ktorých

možno pokračovať vo vlastnom vzdelávaní, čiže mať podiel na svojom celoživotnom zdokonaľovaní. Podkladom na ukážkovú prezentáciu bol Kurz slovenského jazyka a kultúry pre krajanov, uskutočnený v júli 2011 v rámci Letnej univerzity ÚJOP v organizácii Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity

Komenského na Slovensku. Okrem spomenutého kurzu prítomným boli predstavené aj početné iné možnosti vzdelávania v oblasti

manažmentu a cudzích jazykov, ako aj kurzy pre choreografov, divadelníkov a podobné. Po ukončení prednášky prítomným boli rozdelené formuláre, do ktorých si mohli zapísať oblasť svojich záujmov týkajúcich sa ponuky kurzov. Ukážková hodina pod názvom Prečo mám rád slovenčinu zaujala starších žiakov slohovou prácou, kým si mladší prišli na svoje leporelami a ostatnými im vekovo primeranými vyučovacími prostriedkami. Prítomným sa páčil celý program a tešia sa na ďalšiu spoluprácu. Leona KOVÁROVÁ

šiat kupujú rodičia. Ako aj mnohé iné veci. Z lásky alebo zo zdvorlivosti, či z vypočítavosti by si mal, ak žiješ s rodičmi, nosiť to, čo je v ich kruAlebo sú niečo, čo tvoja rodina považuje za pekné a vhodné? To, čo hoch „in“. Z akéhokoľvek dôvodu to urobíš, poteší ich to. Nálada si videl v televízii alebo v rôznych bude priateľská a uvoľnená. časopisoch? Šaty by nám mali chrániť telo pred Človek sa oblieka podľa príležitosti a oblečenie, ktoré sa páči iným, počasím, je to najsamozrejmejšia, ale aj najkomplikovanejšia možnosť. Prečo? Lebo keď nosíš to, čo sa ti páči, máš za určitých okolností všetkých proti sebe. Kamarátov, rodinu... Tak komu ustúpiť, komu sa máš prispôsobiť, prečo máš to robiť? Keď si oblečieš niečo nápadné, ľudia sa za tebou na ulici obzrú. Ver mi, nebudeš ani v najmenšom originálny... Ani vo veciach oblielen strápňovanie. Maznanie sa na verejnosti pôsobí vyzývavo, samoľú- kania sa nie sme celkom slobodní. Chceme, aby nás naša klapa uznábo, bezcitne a netaktne. Treba si rozmyslieť aj o emóciach vala. Tak sa aj podľa toho musíme obliekať. Musíme sa im prispôsobiť. svojho partnera, aby si mu nerobil to, čo sa tebe nepáči, ale nie natoľ- Na druhej strane, bezohľadu, máš získava ich na našu stranu. Najprv rád aj svoju rodinu. Je ona menej ko, aby si zanedbal svoje potreby, si rozmysli, ako vhodné a nevhodhodná ako tvoji spolužiaci? Nie je, záujmy a voľný čas. né oblečenie vplýva na tvoje okotak sa všetkým musíš prispôsobiť *** a za to dostaneš mnoho skúseností, lie a na tvojich rodičov... Použité fotografie z internetových či už pekných alebo smutných, Čo máš na sebe? Páčia sa ti tie zdrojov ale budeš vedieť a cítiť, že niekam šaty, čo nosíš na sebe alebo ich patríš. Predsa ešte vždy ti väčšinu nosíš len preto, lebo sú v móde? Marína VALENTÍKOVÁ

Maznanie na verejnosti a dilemy s oblekom Určite ste videli, či už v parku alebo na autobusovej zastávke, že sa dvaja zamilovaní hladkajú, bozkávajú, dvíhajú si tričká a oblapkávajú zadky. Otázka znie: Môže sa to robiť na verejnosti? Je to správne? Celkom je zrejmé, že sa môže... Ide však o to, či by sa to malo robiť. Starí rodičia, rodičia alebo tí najmilší ti poradia, že keď sa cítiš neisto a nie si v pohode, tak to radšej nechaj tak... A tak, keď sa človek prechádza po parku alebo na inom verejnom mieste, určite si pomyslí: akí sú smiešni tí zaľúbenci, aké vylomeniny robia, a pomyslí si, že by sa pritom ľahko nepredal. Tak si aj ja myslím. Chcem, aby moju súkromnú atmosféru bral len môj partner, a nie aby ma pred očami všetkých doslova obnažoval. Je to len proti tomu, aby sa nahromadenie hormónov nepredvádzalo na verejnosti. Niektorí možno chcú, aby im iní na tom závideli. Moja mienka je, že sa v tomto verejnom sex-divadle skrýva mnoho neúprimnosti typu: „Ja mám niekoho, pozrite sa!“ To nie je nič iné,

október 2011 |

vzlet | 11

Práce pre rubriku Vaša tvorba môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Didžina Paľko: – Ahoj, Janko! Janko: – Ahoj! Paľko: – Pôjdeš dnes na didžinu? Janko: – Nemám šajnu, a ty? Paľko: – Pôjdem. Mal by si ísť aj ty, nech sa trochu „odviažeme“... Janko: – No dobre, ale ktorý DJ dnes vyberá hudbu? Paľko: – Nejaký nový... A vraj máš novú empétrojku, čo? Janko: – Hej, mám, naši mi kúpili... A ty, máš niečo nového? Paľko: – Mám, musím makať, bifľovať sa, aby bolo vysvečko plné pätiek! Janko: – No dobre, potom sa uvidíme na didžine. Paľko: – Áno, uvidíme sa, čau! Janko: – Čau! Saňa Kráľovská ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

The Great White Hunter

Shinigami

Zatmenie Slnka (úryvok)

Crna Svita

Rubriku Vaša tvorba v tomto čísle ilustroval Michal Belička z Báčskej Palanky.

Diskotéka

Exterminator

Dnes je, ako zvyčajne, nudný deň. Je sobota. Marek aj dnes fláka. Mama zavolala Mareka, aby sa šiel naraňajkovať. Opýtala sa ho, či náhodou nevie, kde je kečup. Marek zamrmlal a povedal, že nemá šajnu. Marek je už veľký chalan, tak si trúfal, že kečup je už pri jeho tanieri. Náhodou uhádol. Keď sa naraňajkoval, odišiel ku kamošovi Samovi stiahnuť novú hru. Marek nemal šťastie, lebo Samo

šiel do obchodu kúpiť si empétrojku... Marek si všimol plagát na didžejovú diskotéku – vraj tam bude super atmoška. Potreboval si helfnúť – nemal s kým ísť. Spomenul si na kamošku Evu, ktorá býva hneď vedľa neho. Evu pozvanie veľmi potešilo a spolu šli na didžejovú zábavu. Bolo to cool. A tak si Marek nakoniec našiel babu menom Eva. Martina Čížiková ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Keepers of The Forstdawn

12 | vzlet | október 2011

V rodine Hromkárov majú chlapca, ktorý sa volá Ďuro. Má desať rokov. V jedno ráno vstal, pozeral telku a mal čo vidieť – bude zatmenie Slnka. On ešte nikdy nevidel také niečo. Bude to o 15.30. „Ó, nie, vtedy mám školu!“ povedal Ďuro. Čas bol ísť do školy, Ďuro si zobral tašku a šiel. Bolo už 15.00 h a ešte stále nezvonil zvonec. Keď už konečne zvonec zazvonil, Ďuro vyletel z triedy ako dáka formula. Pozrel na hodiny a bolo už 15.45! Rozčarovaný Ďuro sa vrátil domov, zapojil telku a počul, že také zatmenie bude znovu až o 3 000 rokov. Ako to Ďuro počul, rozplakal sa. Ale tiež počul, že v Afrike sa hľadajú zvláštne hodiny, ktoré môžu spomaliť a zrýchliť čas! Ďurovi slzy prestali tiecť. Zišlo mu na um, že odcestuje do Afriky a nájde tie hodiny. Zavolal si Miška, svojho verného kamaráta, aby mu pomohol v tom pláne. Dohovorili sa, že si urobia lietadlo. Miško doniesol starú kosačku, kolesá a plech. Ďuro klince, staré sedadlo a starý volant. – No ideme začať, – povedal Miško. – Ale ako ho urobíme? – zamyslel sa Ďuro. – Myslím si, že môj otec má plán na lietadlo. – Dobre, dones ho! – Nebude to také ľahké – môj otec to má zamknuté. – Dobre, idem aj ja s tebou. (...) – Ocko, dáš nám ten plán na lietadlo? – Samozrejme, deti, aj tak mi už neposlúži k ničomu. – Toto bolo ľahšie než som si myslel, – povedal Miško. A urobili lietadlo. – Ideme do Afriky! – povedal Ďuro. – Áno, ideme. Jaroslav Poničan Kysáč

berte ku mne, pridajte do kroku, musím vás vidieť! Žiaľ, čo nevidieť vás opustím!!! – pleští-treští rozdivená Petra kamarátkam do telefóna. – Ešte sa mi aj ty pletieš popod nohy, vieš dobre, že to neznášam... Musím už skoncovať s týmto, toto je na nevydržanie! – v zúfalstve odkopla jej plyšového miláčika, obrovskú pandu. – Čo robiť? Azda by bolo najmúdrejšie podrezať si žily, ale nie, nemám na to odvahu... A čo tak z mosta skočiť... Ach, neviem, bŕŕ, vari nie! No kde sú teraz tie dve, vlečú sa ani paralyzované, to som ešte nezažívala! Keď Jana a Marka vstúpili do Petrinej izby, prvé, čo im padlo do oka, bol neporiadok ani čoby izbu zasiahol ničivý uragán. Hneď nato ich zarazil zbesnetý pohľad ich donedávna normálnej kamarátky, ktorú v tomto momente nespoznávali. Vlasy rozstrapatené, účes teda á la striga, riasenka rozmazaná, jedovatým pohľadom ich priam prestrelila, opuchnuté oči jej divo sršali bleskami a vzápätí jedovaté slová prudko vyletúvali z nej ako z katapultu. – Počúvajte vy dve, ja už s týmto musím skoncovať, tá beštia ma porazila, nemám síl dokazovať, koľko mi záleží na tom maniakovi. Viem, že mu budem chýbať, lebo sa pri mne cítil ako v rozprávke. Beštia hnusná, vždy sa zapletie tam kde netreba. Tá ropucha nemá ani srdca, ani duše, je to jedna ľadová kryha. Odchádzam, lúčim sa s vami... – Dosť už, – zvrieskla Jana, – prestaň s tým, videla ťa dnes mama, pozri sa do zrkadla na čo sa podobáš, predstav si, úžas... Pre jedného idiota takto vystrájať. Už aj sa prac do kúpeľne, – zavelila prísne. – To sa ale prac! Bez slova, počuješ!!! – zbesnela sa aj Marka. – Pozri na seba, vidíš načo vyzeráš, čo ti je to potrebné takto si štimovať nervy, už sa ho stráň, toľko

ti naubližoval, keby sa aspoň podobal na človeka, je to taký poločlovek. A Daňa presne vie, že si zatrieskaná do toho neotesanca, veď to ti natruc urobila, koza rohatá. – Včera som ju videla už s Vladom, – skočila do reči Jana, – vieme dobre, že taká bezcitná egoistka nemá štipky citu... Šokujúce... A ešte predstiera, aká je nevinná, milá, dobrá... A nech nehovorím o tom, akú má vysokú mienku o sebe, keď sa začne chvastať, že je fancy kus, má v sebe schopnosť očariť každého frajera, ba každý sa jej vraj sám nahadzuje, neslýchané?! Akoby bola posadnutá diablom, – skomentovala napajedená Janka. – Áááách, mobil... Uf, kto ma teraz ide unúvať, nemám náladu, ani nervy nikoho počúvať... Aha, veriť sa mi nedá, Daňa volá, počujete, Daňa volá, čo mám robiť, ohlásiť sa jej, či nie? – zívla zdesená Peťka, – aká drzosť, no čo mám robiť... – Daj sem ten telefón, – vytrhla jej z ruky Jana, – ja sa ozvem! – Teraz jej ja ukážem, kde jej je miesto, zlostnica. – Nech sa páči, koho potrebujete? – zanôtila Janka na nepoznanie. Daňu to zarazilo, či dobre naťukala číslo, žeby niekoho iného dostala. – Halóóó, prosím si Petru, – neisto vykoktala. – A kto ju hľadá? – ešte stále sa Jana pretvarovala, takže ju táto nijako nemohla rozpoznať podľa hlasu. – Tu Danka, a kto je z tej strany, je to vôbec Petrino číslo?! – Áno, – zvýšila tón Jana, – a presne vieš, kto sa s tebou zhovára, tak, prosím ťa, ty debil, nerob z nás srandu! – Ja som sa chcela ospravedlniť Petre za nedorozumenie v nedeľu... – Ale, no čo budeme počuť, krehká slečna sa ide ospravedlňovať, no teraz si to skutočne prehnala, dokiaľ nás do jedného budeš blafovať, ty hus nafúkaná! – Janka, to si ty, teraz som

ťa spoznala, ale prečo mi tak hovoríš, ja som nič zlé nemala za lubom, to je Jano všetkému na vine... – No čoby nie, veď ty nikdy nie si na vine, dosť s tými sprostými výhovorkami, čau!!! – Nie, nie, nie, neprerušuj, please, please... – Čo mraučíš?

Ilustrácia: Sandra Živkovićová

– Okamžite sa

– Daj mi, prosím ťa, už raz Peťu, chcem sa jej úprimne ospravedlniť, Jano naliehal, ja som nechcela s ním nič, ale on sa napil, veď mi už uver a daj mi ju... No kde je? – Práve si robí posledný zásah riasenkou, upravuje mejkap, malá korekcia s tienidlom na oči a už sa berie do parku, tam ju čaká... – Kto ju tam čaká, a čo Jano, čo ten chudák, – melie rozčarovaná Daňa, ktorej plán nevyšiel. Ja som jej chcela len vysvetliť, že to nebolo nič, Jano ma odtiahol do parku, vôbec sa necítim... – chcela Petru urobiť žiarlivou, spôsobiť

jej bôľ, ale Janka a Marka už vedeli, čo je to za vtáča, a tak sa aj zahrali s ňou. – No moja zlatá, – prerušila ju Marka, – nemusíš sa pred nami tváriť, dobre sa poznáme, len si vychutnávaj svoju úlohu a pokračuj s Janom, pre Petru je to odviate vetrom, má iného, nechce vedieť o takom záletníkovi ako je Jano a s tebou si pohovorí, keď bude mať, samozrejme, času. Maj sa. Už ideme. Našu krásavicu už čaká niekto. – Uch, aká smola, – vrieska teraz Daňa, – chcela som sa pohrať s Petrinými citmi, a nevyšlo mi to. Prečo mi to nevyšlo?! Kde som chybila, nemám vôbec pôžitok z toho, kde som sa aj ja zaplietla s Janom, vôbec je nie príťažlivý, chmuľo jeden, – nemohla sa dostať z neúspechu. A ktovie koľkokrát sa jej podarilo skrútiť a očariť chlapcov. A zlomiť dievčenské srdcia. Pokiaľ sa Daňa bavila so svojím stroskotaným plánom, baby vôbec nezaháľali. Kuli plán, čo ďalej, ako pobláznenej Petre pomôcť, aby prekonala krízové obdobie čím ľahšie a znova bola tá veselá, ktorej úsmev neschádzal z tváre. – No viete, – konečne prehovorila, – neviem ako ma mohli opantať tie čierne myšlienky, ja som ale blázon. – Veruže si, ale vidno, že sa dostávaš z toho. A teraz rýchlo do kúpeľne. My dve sme síce premrhali dnešný deň, v škole sa nám to, dúfam, neotrepe o uši, však Janka, – prihovára sa babám Marka, – aspoň mám dobrý pocit, že som sa niekomu našla na pomoci, a to v pravej chvíli na pravom mieste. A ty, ešte si sa neupravila, dnes večer ťa chcem vidieť v stanovenom termíne pri kaviarni. Saňa nás volá ináč na nejakú zábavu, ideme! Poďme, Janka, z tohto všetkého som unavená, nezabudni o ôsmej... /Dokončenie nabudúce/ ah

október 2011 |

vzlet | 13

Neznášam... Neznášam tvoj dotyk, ten pocit viny na mojom tele. Neznášam obrazy, ktoré sú jasné ako ten najnežnejší pocit: tvoje bozky teplé, tvoje ruky nežné, tvoje srdce ohradené strachom. Neznášam, že nie som tá, s ktorou hviezdy budeš pozerať. Neznášam, že nie som tá, ktorej ruky budeš hladiť, bozkami pery sladiť. Neznášam, že som tá, ktorá všetko o tebe bude vedieť, ktorej tajomstvá prezradíš všetky. Neznášam deň, vtedy cítim ťa v každom kvete, si žiarivé slnce, ktoré ma hreje. Neznášam noc, do mojich snov vždy prichádzaš, si len v mojich mámivých predstavách. Saňa Strakúšeková Kovačica

Popol

Keď zavejú iné vetry (Zbohatlíci) Kým pod slnkom plakali sucho tvrdé cesty a horúce vetry kradli dusivý prach z’ zeme, kým nechtami sme trhali z kolien suché chrasty od otroctva, čo teraz smiešne mi znie, boli sme kvietkami, čo voňavo klamali seba a svet. Bola tá vôňa niečo vtedy, keď je nie teraz, keď ju niet? Daždivý vzduch bol rozbehol sa ulicami. To, čím sme boli, a to, čo bolo nami, to rozfúkali vetry novými vôňami nám sladkými, aj keď dýchali sme sami – nie s inými žobrákmi, otrokmi; a klamy, čo dosiaľ smrdeli sme my a oni sú nami! Žijeme bez minulosti, dusila nás rokmi prachovým slnkom; boli sme otrokmi a teraz sme pánmi, s bielou minulosťou, čo šliapala po očiach, keď bola prítomnosťou. No smiech a prach dusia rozkašlané hrdlo, keď minulosť sa zrumenie, a srdce, ktoré stvrdlo, bodne ihlou z diamantu – prenikavo zvrieskne, do lesklých, tmavých očí staré, suché prachy treskne. Jarmila Hricová Stará Pazova

14 | vzlet | október 2011

Havran kráka a ja kráčam, v’ vlastnej krvi ruky máčam, k hrobu svojmu hrbatému, prečo mám rád túto tému? A o akej inej téme ’krem intímnej písať vieme? Preto sa mi všetko hnusí, vykonám to, čo sa musí: Najprv ich a potom seba. Hľadí na mňa Luna bledá, len lká nad mojím osudom a mi hrozí strašným súdom. A ja sa desím nad ich bludom, vzal bych život všetkým ľuďom. ’kolo mňa sú mŕtve mravy, každý múdry to dnes vraví. My však nič tu nezmôžeme, hlupáci sú vo väčšine. Luna s’ desí nad tou špatou, hrozí hrôzou hrôzostrašnou. Zničil by ich keby mohol, spravil by som z nich len popol. Potom aj na svoju hlavu siahol by som bez rozvahu. Janko Róm Stará Pazova

Tam… Lúč svetla ničí mi lásku, duša mi hrala melódiu ťažkú. Plakala som tíško, k samote sa túlila, odišiel si rýchlo, na tŕnie som sa zranila. Teraz spím, navždy o tebe snívam. Prosím hviezdy, aby ma do neznáma odviedli. Tam, kde sny budú ochrana. Tam, kde dúha nebude len predstava. Tam, kde láska nebude námaha. Tam, kde každá duša bude milovaná. Svetlana Gašková Kysáč

Ruža

Najkrajší deň

Sedí v tŕní a neplače, že prší Je najkrajšia, aj keď sa suší Pred tebou vždy bôľ prečuší Je pekná a videla veľa duší

V ten večer, keď som ťa videla, bola som taká šťastná, ako nikdy dovtedy. „Sny sa spĺňajú!“ to hovoria niektorí. Po prvýkrát v živote zdá sa, že v to verím.

Tŕnistá, červená, žltá i ružová Symbol lásky, smrti i života Nosím ju na krku ako pripomienku že život žiť ako ruža je ušľachtilosť Rara avis a navždy zostane tá najkrajšia Ruža. Ivana Vozárová Kysáč

Obávala som sa teba milovať, ale keď som ťa videla, ten strach som stratila. Tvoj úsmev mi nohy podlomil, ani opísať nemožno ten zvláštny pocit. Prekvapil ma tvoj pohľad nežný, milý a tvoje oči ma nejako presvedčili, že všetko bude dobre, čokoľvek sa stane. Potom som sa dotkla tvojej dlane.

Rubriku Rozlety v tomto čísle ilustroval Juraj Berédi-Ďuky zo Selenče.

Pamätám sa, celý večer si sa usmieval a moje srdce bilo silne a rýchlo. Tak veľmi ťa milujem, keby si len mohol vedieť, keď som v tvojej blízkosti cítim, že môžem letieť. Čo iné povedať? Zamilovala som sa, a ten deň, o ktorom píšem, bol najkrajším dňom môjho života. Deň, o ktorom som dovtedy iba snívala. Tatiana Krížová Selenča

Práce pre rubriku Rozlety môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Mojej starej mamke Najmilšia moja, nech sa tieto moje slová dostanú do srdca tvojho a nech tvojej duši prinesú pocit krásy. Moja stará mamka, ďakujem ti za úsmevy tvoje a dni, ktoré si strávila so mnou. Moje unavené a pusté sny si svojimi očami a slovami vždy hojila a umývala. Vždy kradneš smútok môj a zmeníš ho v nekonečnú, modrú morskú hĺbku, plnú radosti a vzrušenia. Najmilšia moja, ďakujem ti za privítania tvoje, jemnými, starými rukami. Ďakujem ti za objatia tvoje, v ktorých by aj mŕtve vtáky rozšírili krídla a vniesli sa do výšok. Moja stará mamka, chvíle strávené s tebou sú pre mňa vždy krátke. Ty si moja víla, idyla mojich myslí, v nich večne plávaš ako loďka, ktorá nikdy nestroskoce. Najdrahšia, najmilšia, najväčšia, najsilnejšia, najlepšia… Nech žiješ pre mňa, navždy. Jelena Kuzmićová Belehrad október 2011 |

vzlet | 15

Benátsky Canal Grande

Venezia, čiže Benátky je ozajstnou kráľovnou Jadranského mora. Je to zázračné mesto lagún a kanálov. Hlavnou dopravnou tepnou tohto mesta je Canal Grande, ktorý je zároveň aj najhlbším benátskym kanálom a je to vlastne niekdajšie koryto rieky Brenty. Tento kanál má tvar písmena S a dlhý je vyše 4 km. „Popretínaný“ je tromi mostami: Ponte degli Scalzi, Ponte di Rialto, Ponte dell’Accademia.

Kostol Santa Maria della Salute

Plaviac sa týmto kanálom turisti majú príležitosť kochať sa v krásnej architektúre okolitých budov. Jednou z najznámejších je kostol Santa Maria della Salute, ktorý sa nachádza na juhovýchodnom konci veľkého benátskeho kanála. Dostavaný bol roku 1682 ako pamiatka na ústup epidémie moru. Je známym predstaviteľom barokového architektonického slohu. Každoročne 21. novembra je cez

Canal Grande utvorený most z člnov, ktorými pútnici prichádzajú na slávnosť do tohto kostola. Aj srbský básnik Laza Kostić, oduševnený jeho impozantnos-

ťou venoval tomuto kostolu svoju známu báseň – Santa Maria della Salute. Pripravuje: Vladislava LOVÁSOVÁ

Stromy

Citáty

VEDELI STE, ŽE...

Pripravila: Vesna VALIHOROVÁ-FILIPOVIĆOVÁ

1. Peniaze sú lepšie ako chudoba. Ak pre nič iné, tak aspoň z finančných dôvodov. Woody Allen 2. Ak niekto zastáva názor, že peniaze dokážu urobiť všetko, je s najväčšou pravdepodobnosťou ochotný urobiť všetko pre peniaze.

6. Ušetri si len málo peňazí na konci každého mesiaca a na konci roka s prekvapením zistíš, ako málo peňazí máš.

... figovník (Ficus spp.) môže mať veľmi hlboké korene. Jeden druh figovníka, rastúci v Južnej Afrike, má najhlbšie korene zo všetkých stromov. Siahajú do hĺbky 120 metrov.

Ernest Haskins

... za najstaršie živé rastliny sa považujú štetinaté borovice (Pinus longavea), ktoré rastú v Severnej Amerike. Niektoré z nich sú staré najmenej 4600 rokov.

7. Pre nevzdelaného človeka je prospešné čítať knihy s citátmi. Sir Winston Churchill (1874 – 1965)

... Biela albícia (Albizia falcata) na ostrove Borneo patrí medzi stromy, ktoré rastú najrýchlejšie na svete. V priebehu 13 mesiacov tento strom vyrástol 10,7 metra, teda približne 2,5 cm denne.

Benjamin Franklin (1706 – 9. Kniha citátov... nebude 1790) nikdy kompletná. 4. Ak chceš vedieť, čo si boh myslí o peniazoch, pozri sa na ľudí, ktorým ich dal.

Robert M. Hamilton

10. Chybný citát je v skutočnosti pýchou a Dorothy Parker (1893 – 1967) privilégiom vzdelaných. Sčítaný človek nikdy 5. Peniaze sú šľachou lásky, necituje presne, z dosť ale aj vojny. jasného dôvodu – je príliš sčítaný. Dr. Thomas Fuller (1654 – Hesketh Pearson 1734)

16 | vzlet | október 2011

Pripravuje: VVF

Benjamin Franklin (1706 – 1790) 8. Chybné citáty su jediné citáty, ktoré nie sú nikdy 3. Kto je bohatý? Ten, kto chybne citované. je spokojný? A to je kto? Hesketh Pearson Nikto.

... titul najvyššieho stromu všetkých čias zatiaľ má austrálsky horský jaseň (Eucalyptus regnans). Jeho výška (133 m) bola vymeraná roku 1872. Tento jaseň, ako samotný jeho názov hovorí, rástol v austrálskom štáte Viktória. ... koncom 18. storočia bolo vymerané, že európsky gaštan (Castanea sativa) nachádzajúci sa na ostrove Sicília, má najväčší stromový objem na svete. Vynáša 58 metrov. Zatiaľ je tento gaštan rekordom v tejto oblasti. Pripravuje: Vladislava Lovásová

Listujeme v Slovníku cudzích slov – lampada – svietidlo, lampa – lanceta – chirurgický, úzky, končitý nožík s obojstranným ostrím – langusta – morský rak – lankasterka – druh loveckej pušky – lanolín – vosk z ovčej vlny – lantán – striebristý kov

– lapsus – nedopatrenie, omyl, chyba – largo – veľmi pomaly, zdĺhavo, široko – larva – vývojové štúdium hmyzu medzi vajíčkom a kuklou – laryngála – hrtanová spoluhláska

Mladí a aktívne občianstvo Jedným

z najdôležitejších princípov tzv. európskej mládežníckej politiky je orientácia mladých ľudí na aktívne občianstvo. Vnímanie, hodnotenie a kritizovanie okolia, ako aj aktívne pôsobenie v spoločnosti, resp. uplatnenie mimo svojho súkromného života a chuť robiť niečo v prospech iných (či celej spoločnosti) sa chápu ako dôležité prostriedky sebarealizácie mladého človeka. V posledných rokoch boli v Srbsku uskutočnené mnohé štúdie, zaoberajúce sa každodenným životom, spoločenským postavením a aktivizmom mladých ľudí. Boli založené mnohé organizácie pre mládež a dodnes až 107

Keith Richards: Život

(Vydavateľstvo Laguna, 2011) Jeden z najznámejších súčasných hudobníkov Keith Richards (1943) pôsobí od roku 1962 ako spoluzakladateľ a gitarista skupiny The Rolling Stones. Jeho autobiografia je vlastne napísaná ako upravený seriál rozhovorov, ktoré s gitaristom viedol novinár James Fox. Richards je aktívny už takmer 50 rokov a jeho memoáre preto nemôžu byť nič iné ako desaťročia dlhá plavba plná všelijakých dobrodružstiev. Pri takomto materiáli bol nevyhnutný kritický prístup a na vyše 450 stranách si môžeme dôkladnejšie prečítať len o období do konca sedemdesiatych rokov minulého storočia. Osemdesiate a deväťdesiate roky a súčasnosť sú akoby len mimochodom

Kancelárií pre mladých. Prijatý bol Zákon o mladých, prijatá bola aj Národná stratégia mládeže, Akčný

Jeden zo záverov výskumu Mládež Srbska pred podnetmi budúcnosti (Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež)

plán pre realizáciu Národnej stratégie mládeže a tak ďalej, a tak ďalej. Hrniec sa zdá byť plný, avšak všetci hovoria to isté: miera spoločenskej angažovanosti mládeže a úroveň poznania vlastných práv mladých je minimálna.

znie takto: „Mládež aktivizmu hovorí áno, ale nevie kde a ako.“ V spomenutom výskume sa uvádzajú niektoré z príčin slabého záujmu mládeže o aktívnu účasť v spoločenskom živote: – organizácie mladých nemajú priestor pre prácu a

spomínané. Ale je toto aj naďalej kniha s takmer 600 stranami. Vydanie obsahuje aj dve osobitné prílohy, v ktorých si možno pozrieť reprodukcie zaujímavých a ikonických fotografií zo života tohto hudobníka a jeho skupiny. Ináč jeden z prekladateľov knihy je náš známy pop/rock hudobník Dejan Cukić. Predtým ako Richards začne svoje memoáre rozprávkami o detstve, čitateľ sa stretáva s jednou reminiscenciou epizódy z roku 1975, keď Keitha a Ronniho Wooda lokálni policajti v Arkansase nezákonne zatkli skrze vlastnenie drog a bezohľadnú jazdu. Tým nás Richards úspešne „vťahuje“ do svojrázneho rámu rozprávky, v ktorej rokenrolová hudba bola jednako dôležitá, ako aj búrlivý duch času, invázia drog a trvalý boj o slobodu činnosti a výrazu umelcov. Keď ide o hudbu, kniha Život nás vedie od prameňov, ktoré sa menovali Elvis Presley, Chuck Berry a Muddy Waters, cez turbulentné vzťahy so spolupracovníkmi, ako boli Mick Jagger, Brian Jones, Ian Stewart, Bobby Keys a Gram Parsons, spoločné budovanie špecifickej rhythm & blues chémie s Charlie Wattsom a Ronnie Woodom až po nespočítateľné piesne, albumy a koncertné turné. Naratív nás vedie až po súčasnosť, v ktorej je Richards hlavne rodinný

typ človeka – je otec a starý otec, ktorý ešte stále má chuť na rokenrol. Či už ste fanúšikom The Rolling Stones alebo nie, Život je fascinujúca kniha. Hovorí nám nielen o vývine jednej svetoznámej skupiny a búrlivom živote jej zakladateľa, ale aj o jednom prekrásnom období v dejinách sveta – 60. a 70. rokoch, keď sa zdalo, že rokenrolová hudba, rôzne sociálne hnutia, filozofie a umenia naozaj menia svet, v ktorom žijeme. Aj keď za sebou možno nechal mnohé obete – chúďatá, ktoré sa pokúsili byť „nasledujúcim Richardsom“ – Keith Richards bol jednou z tých osobností, ktoré priamo dávali nádej, že je tento a takýto život hodný žitia. Toto je jeho rozprávka. Janko TAKÁČ

Robert D. Hare: Bez svedomia

Opisy chladnokrvných zabijakov bez svedomia, s ktorými sa stretávame hlavne

neexistuje kvalitná spolupráca s lokálnou samosprávou; – neexistujú médiá pre mladých, ktoré motivujú a informujú mladých o možnostiach pre aktívnu účasť v spoločenskom živote; – programy pre mladých nie sú prístupné vo verejnosti; – školy sú nie nadostač motivované aktivovať žiacke parlamenty, ale to robia pro forma atď. V nasledujúcich číslach Vzletu uvedieme odkazy k stránkam niektorých organizácií pre mladých a pokúsime sa informovať o aktuálnych konkurzoch a projektoch, do ktorých sa môžete AKTÍVNE zapojiť. Pripravuje: Boris BÍLEK

cestou filmov a novinárskych článkov, väčšinu ľudí zároveň odpudzujú a priťahujú. Sérioví vrahovia, akými sú Ted Bundy a John Wayne Gacy, patria medzi najdramatickejšie príklady psychopatov a tento titul získali kvôli svojmu arogantnému spôsobu porušovania spoločenských noriem. Ľudia s touto poruchou sú si úplne vedomí svojej činnosti a vidia rozdiel medzi dobrým a zlým. Avšak sú sebeckí, krutí a neschopní brať do ohľadu pocity ostatných ľudí. Najhoršie zo všetkého je zrejme to, že svojím obetiam sa často zdajú byť úplne normálnymi. Kanadský psychológ Dr. Robert D. Hare venoval psychopatii dlhý a významný vedecký výskum a vo svojej knihe Bez svedomia (v origináli Without Conscience, v srbskom preklade Bez savesti) opisuje svet podvodníkov, násilníkov a iných dravcov, ktorí úspešne manipulujú s ľuďmi. Sú psychopati osoby, ktoré sú šialené, alebo sú proste len zlé? Ako ich môžeme rozpoznať? Ako sa môžeme chrániť? Odpovede na tieto otázky možno nájsť v spomenutej knihe a tiež sa dozvedieť o niektorých všeobecných charakteristikách psychopatov – napr. nepoctivosť a povrchnosť, egocentrickosť, nedostatok empatie, tendencia k podvodu a manipulácii, nedostatočná kontrola správania, potreba za vzrušením, nedostatok zodpovednosti, ľútosti a viny…

október 2011 |

Marína VALENTÍKOVÁ

vzlet | 17

Vedie: Jasminka ČINČURÁKOVÁ-GALAMBOŠOVÁ

21. 3. – 20. 4.

V tomto období by vás každý prešľap vyšiel veľmi draho. Nepúšťajte sa preto do ničoho nového a neriskujte. Nechajte každodennosť pokojne plynúť v zabehnutej rutine. Ak sa vám podarí zvládnuť ju, už sa nemusíte báť ničoho nepredvídaného a pokojne si ju užite. Vyhýbajte sa ľuďom, ktorí spochybňujú váš partnerský vzťah a situácia bude krajšia. Nestrácajte svoj drahocenný čas s povinnosťami iných. Dávajte si pozor na úrazy a skúste si menej pripúšťať veci k srdcu. Dávajte si však dobrý pozor na neprajné osoby, ktoré by vám mohli spôsobovať menšie nepríjemnosti.

21. 4. – 20. 5.

Čaká vás veľmi sympatický mesiac strávený najskôr v príjemnej spoločnosti vašich blízkych a známych, s ktorými si budete veľmi dobre rozumieť a neskôr v spoločnosti svojho miláčika. Váš ľúbostný vzťah sa posunie o dôležitý krok správnym smerom vpred. Pracovné udalosti budú prebiehať v pokojnom tempe. Ste to, čo jete. Mali by ste konzumovať omnoho menej kalórií. Nemajte obavy dopriať si to, po čom už dlhší čas túžite. Myslite racionálne a nebojte sa robiť veci tak, ako chcete. Mali by ste si dávať veľmi veľký pozor na prešľapy, ktoré by ste začali ľutovať oveľa rýchlejšie, než si myslíte.

21. 5. – 21. 6.

Vo svojej blízkosti objavíte osobu, ktorá bude na vás pozitívne vplývať. Vďaka jej názorom uvidíte niekedy zložité problémy v jednoduchšom svetle. Problémy vám môže spôsobiť práve človek, ktorému najviac dôverujete. Nechajte svojej polovičke väčší priestor – nevoďte ju na obojku ako psíka. Ku spolužiakom a blízkym sa správajte priateľsky a otvorene, ale nevešajte im na nos osobné problémy. Dehydrovaný organizmus vás môže nepekne prekvapiť, preto dodržiavajte pitný režim. Neponáhľajte sa za ilúziami. Radšej trochu postojte a pouvažujte nad tým, čo máte a čo vám chýba.

22. 6. – 22. 7.

Ak budete počas mesiaca investovať do nerizikových oblastí, stav vašej finančnej situácie sa výrazne zlepší. V rodinnej sfére vás čaká obdobie plné pokoja a harmónie. Vyhýbajte sa hádkam s kýmkoľvek. Aj zdravotný stav vyžaduje občas pozornosť. V akejkoľvek nepríjemnej situácii vás podrží milovaná osoba. Naučte sa správne dýchať. Hlboký nádych a hlboký výdych a uvoľnenie máte kdekoľvek. Ukáže sa vaša skúsenosť v určitej oblasti a prejaví sa vaša flexibilita a orientácia v problematike. Vaše pracovné výsledky budú viac ako dobré.

23. 7. – 23. 8.

Práce budete mať v priebehu mesiaca až-až. Nesmiete strácať čas s nepodstatnými vecami. Koncentrujte sa na všetko, čo je dôležité. Pri komunikácii so svojím okolím sa snažte byť čo najviac otvorení a úprimní. V žiadnom prípade sa nehádajte. Prehodnoťte medziľudské vzťahy pre lepší pocit na duši. Všade na vás čakajú príležitosti, iba sa porozhliadajte. Neriskujte svoje zdravie prepínaním svojich síl pri ťažkej práci. Nemyslite si, že ste jediní, kto má pracovné a súkromné problémy. Ak skúsite namiesto vlastného žiaľu počúvať aj iných ľudí, zistíte, že vaše problémy majú vskutku jednoduché riešenie.

24. 8. – 23. 9.

Väčšia sústredenosť na činnosť, ktorú vykonávate, vám iba prospeje. Ustavičné zľahčovanie prináša voľnosť a úľavu ducha, ale aj ťažkosti v reálnom živote. Pokúste sa nájsť vhodný kompromis medzi dôležitým a nepodstatným a oddeliť ich od seba ako burinu od ruží. Rozmyslite si, čo v skutočnosti chcete získať. Nájdete takú záľubu, čo spĺňa vaše potreby. Už od skorých ranných hodín sa cítite vcelku príjemne a spokojne. Popoludní vás čaká príjemné prekvapenie, ktoré ovplyvní vaš súčasný stav.

18 | vzlet | október 2011

24. 9. – 23. 10.

Máte pred sebou mesiac nevídaných možností. Bude sa vám dariť naozaj vo všetkom. Nič pre vás nebude príliš ťažké. Nesnažte sa nikomu organizovať život. Radšej sa zamyslite nad tým svojím. Vyhýbajte sa akýmkoľvek nepríjemnostiam vo svojom okolí. V určitých chvíľach treba zachraňovať vlastný život a nie životy iných. Zídu sa vám „hormóny šťastia“. Choďte si po ne do posilňovne alebo pravidelne konzumujte čokoládu. Nevedomé negatívne myslenie je vašou tragédiou, nie terajšia situácia.

24. 10. – 22. 11.

Rýchlo sa zbavte povinností, aby ste realizovali stretnutie s pocitom dobre vykonanej práce. Bude sa vám potom lepšie zhovárať aj o problémoch iných. Preukážte svoju dobrosrdečnosť a sociálne cítenie. Všetci to určite patrične ocenia. Mohli by ste si taktiež vyraziť niekam za zábavou. „Priatelia sú ako hviezdy. Nie je ich vždy vidieť, ale vždy sú tu.” Trénujte komunikačné zručnosti najmä vo vypätých situáciách. Momentálne sa cítite fit a ste plní energie, mohli by ste v lese stromy kálať.

23. 11. – 21. 12.

Vyvarujte sa slepej dôvery v niečie názory. Držte sa radšej tých svojich a preverených. Po čase by ste prišli na to, že vaše závery boli správne, ale to už by ste boli v mnohých veciach stratoví. Tí, ktorí sa budú držať vašich rád, tiež veľa získajú, mali by si to uvedomiť. Keď ide o vzťahy, najviac sa dozviete od staršieho človeka ako ste vy. Dokážete robiť lepšie než doteraz, stačí sa sústrediť. Vyhýbajte sa alkoholickým nápojom. Ak máte pocit, že nezvládate zadanú prácu a všetci sa na vás obracajú so svojimi problémami, nestrácajte hlavu.

22. 12. – 20. 1.

Tí, ktorých trápila dlhodobá choroba, pocítia naozaj výrazné zlepšenie. V škole, ale aj inde, vás čakajú príjemné chvíle naplnené pocitom, že sa vám všetko fantasticky darí a všetci vás uznávajú. Nie je dôležité miesto, na ktorom sa nachádzate, ale smer, ktorým sa rozhodnete ísť. Vhodné obdobie na dlhodobé plány. Ako ste na tom s pamäťou? Viete si v krátkom čase zapamätať mená ľudí, ktorí vám boli predstavení? Po zdravotnej stránke ste v poriadku. Ak máte pocit, že na vás lezie choroba či jesenná chrípka, siahnite po vitamínoch.

21. 1. – 20. 2.

Hviezdy počas tohto mesiaca prajú pripraveným. Ak budete reagovať rozhodne, vyplatí sa vám to. Vyhýbajte sa ľuďom, ktorí vá stále provokujú, aby ste im niečo dokazovali. Komunikujte s taktom. V žiadnom prípade sa neuzatvárajte sami do seba. Minulosť skončila, sila je vo vychutnávaní si prítomnosti. Prekonávanie určitých prekážok si vyžaduje dlhší čas. Pozor na nestriedme správanie sa v poslednom období. Nesiahajte na cudzie peniaze, aj vo výbere pôžičky dajte len na fakty a starostlivo ich zvážte.

21. 2. – 20. 3.

Mali by ste sa venovať nielen povinnostiam, ale aj vašej láske. Ona skutočne potrebuje vašu oporu. Posuňte váš vzťah do inej roviny. Buďte úprimní a komunikatívni. Vaši známi vás budú obdivovať za to, ako si dokážete poradiť s vašimi povinnosťami. U vašej polovičky nájdete útočisko. Nebojte sa jej zdôveriť. Trpezlivo pozorujte, akými pravidlami sa riadia ľudia vôkol vás – zistíte zaujímavé veci. V prípade, že niečo chcete, viete aj ako to dosiahnete. Prejdite si všetky úlohy, ktoré sú pred vami a zadeľte si prácu aj na najbližšie dni. S využitím vašich organizačných schopností získate prehľad vo všetkých oblastiach.

KRÍŽOVKA

HA HA HA

V tajničke je meno a priezvisko populárneho amerického herca (na fotografii).

Príde mladík do cukrárne a pýta sa predavačky: – Máte perníkové srdce s nápisom „SI MOJA JEDINÁ”? – Áno, máme. – Tak si vezmem päť kusov. * Zamilované dievča píše esemesku svojmu milému: – Ak spíš, pošli mi tvoje sny. Ak sa smeješ, pošli mi tvoj úsmev. Ak plačeš, pošli mi tvoje slzy. Tvoja milá… A romantický miláčik jej odpísal: – Som na WC... * Babka príde do banky a chce vybrať peniaze. – Musíte sa podpísať na zadnej strane, babka. – A ako sa mám podpísať? – Nuž tak, ako sa podpisujete na list. A babka napíše: – Pozdravujem vás všetkých. Vaša babka. * Čo nám dáva krava po zemetrasení? Milkšejk. *

OSEMSMEROVKA Priezviská skladateľov zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám šesť neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria priezvisko známeho rakúskeho skladateľa. BACH BARTOK BEETHOVEN BERLIOZ BORODIN BRAHMS DELUIS

EGK FALLA HAYDN LASSO PALESTRINA PAGANINI PUCCINI

RAVEL ROSSINI SMETANA STRAUSS TARTINI VERDI

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme z časopisu Vzlet z roku 2007.

A O

N D

Jožko šiel s otcom do ZOO, prvýkrát uvidel páva a vykríkol: – Oci, pozri! Táto sliepka práve prekvitla! * Učiteľka sa pýta Jožka: – Jožko, aké poznáš zviera na P? – Potkan. – Výborne, a na D? – Dva potkany. – Ale Jožko, nie... A nejaké zviera na Ž? – Žeby tri potkany. * Učiteľka sa pýta Jožka: – Ktorý cicavec nemá zuby? – Môj starý otec.

október 2011 |

vzlet | 19

DUŠAN DURMAN Ale nie všetci jej obyvatelia zahynuli. Niektorí sa dostali do nového sveta. Na Zem...

William Henrich Kolízia svetov 2 Ján Worman vo svojej knihe Stratená zem spomína istú planétu, ktorá veľmi dávno zanikla vo večnom boji medzi ohňom a ľadom.

Bolo to obdobie hladu a vojen. Z niektorých potomkov stratenej planéty sa stali ochrancovia poriadku, a z iných zase démoni... Zvolili si ľudskú podobu a začali vládnuť. Ale klíma sa začala meniť. Prišli ľady a záplavy, a civilizácia sa zrútila...

Eresina hlavná kňažka Ilsa dostala za úlohu strážiť duch Veľkého agenta, kým nepríde čas aktivovať ho.

Zobudila sa kráľovná Eres, ktorá strážila prameň. Tichá ako skala. Dali agentovi život.

To je ono! Večný život. Budem...

Hellena! Nechaj ich na pokoji! Zavediem ťa k prameňu.

... znovu mladá.

20 | vzlet | október 2011

Ochrancovia univerzálneho poriadku našli prameň čierneho mlieka, prvotnej matérie, z ktorej sa skladá všetok život. Rozhodli sa, že vytvoria Veľkého agenta, ktorý by im pomohol.

Prameň! Kde je?! Hovorte! Musím to vedieť!

Ehm... Asi som zabudol pripomenúť, že čierne mlieko nielen dáva život, ale tiež absorbuje existujúci. Teraz si skutočne vo večnosti...

Pripravuje: Filip FILIP

Slimáky vo vesmíre Uvažovali ste niekedy o tom, ako by bolo vládnuť celou galaxiou? Práve nad tou otázkou sa zamysleli traja programátori z nezávislého štúdia BitBarons v Mníchove a vytvorili hru Astroslugs (čiže: Astroslimáky). Je to vlastne logická hra o armáde slizkých slimákov – a to nie obyčajných, ale mimozemských a planých, ktorých vodcom a hlavným antihrdinom ste práve vy.

Otázku z titulku si iste

mnohí postavia v čase, keď idú kúpiť nový počítač a najmä dnes, keď je výber taký veľký. V súčasnosti máme rôzne typy: desktop, notebook, netbook, tablet... Niekedy sa výber typu počítača môže zdať ako veľké umenie, ale v skutočnosti každý má svoje výhody a nevýhody, takže by ste sa mali riadiť tým, kde, kedy a na čo budete ten počítač používať. DESKTOP (stolový počítač): Toto je najstarší a u nás najpopulárnejší typ počítača. Ako vieme, je to vlastne „škatuľa“ (srb. kućište), v

Desktop

Jestvuje iba jeden problém – aby ste sa pustili do tej švacnutej avantúry, vaša armáda musí najprv energiou nabiť vesmírnu loď a len potom smerovať do najvzdialenejších kútov galaxie. Energia sa získava vyriešením starých hádaniek a odomkýnaním prastarých energetických guliek (tzv. slugballs). Spôsob vyriešenia týchto farebných hlavolamov sa odlišuje od štandardných logických hier. V tejto hre treba kresliť elementy za pomoci myšky a keď dostanete správnu kombináciu, prázdne slugballs sa poviažu do celku, aktivujú sa a nabijú loď energiou. Hra je rozdelená na 44 úrovní, predstavujúcich rôzne časti planéty, a hádanky postupujú od veľmi jednoduchých po komplikované, nad ktorými treba dobre porozmýšľať, kým sa dostanete k rozlúšteniu. Našťastie vyriešenie hlavolamov nie je časovo obmedzené, takže môžete pokojne kresliť a gumovať elementy, postupne odkrývajúc celú planétu. Hru môžete hrať hodiny, ale takisto môže byť aj päťminútovým rozptýlením, keď potrebujete oddych od školských úloh. Skúšobnú verziu si možno pozrieť na webovej stránke: www.astroslugs.com. jm

Aký pocítac si vybrat? v

základné počítačové súčiastky, čiže to, čo sa v prípade desktopu nachádza v škatuli (procesor, základná doska, RAM pamäť, pevný disk). Toto je práve najväčšia nevýhoda týchto počítačov, lebo keď sa niečo pokazí alebo chceme vymeniť súčiastku, musíme navštíviť servis – nemôžeme to vymeniť sami ako v prípade desktopov. Horná časť notebooku obsahuje obrazovku a v prípade novších modelov aj web kameru a dá sa schlopiť. Toto umožňuje ľahkú prenosnosť, a aby počas prenosu notebook bol užitočný, veľká väčšina obsahuje baterku, ktorá bez pripojenia na elektrickú sieť vydrží jednu až štyri hodiny, čo je výborné napríklad keď cestujeme a chceme si „skrátiť čas“. Najlacnejšie notebooky stoja okolo 300 eur a pre rýchlu a pohodlnú prácu odporúčam tie s cenou od 380 do 500 eur. NETBOOK: Tieto počítače sú niečo ako zmenšené notebooky. Cieľ netbookov je extrémne vysoká prenosnosť za čo najnižšiu cenu. Kvôli tomuto však väčšina má slabý výkon. Keďže sú menšie ako štandardný note-

ky je ťažko vymeniť. Väčšina takýchto počítačov stojí od 200 do 300 eur. Sú aj drahšie, ale tie neodporúčam. Tým, čo si chcú kúpiť netbook, odporúčam, aby kúpili taký, ktorý má dvojjadrový (dual-core) procesor a 2 gigabajty (alebo viac) RAM pamäte. Tablet

TABLET: Tento typ počítačov sa vyznačuje veľkou obrazovkou citlivou na dotyk. Na rozdiel od netbookov, tablety nemajú klávesnicu a v prípade potreby klepať operačný systém obsahuje virtuálnu. Tablety sú špecifické aj v tom, že nepoužívajú „počítačové“ operačné systémy (Windows, Linux), ale tie „dotykové“ (Android, iOS), prispôsobené obrazovkám citlivým na dotyk. Najväčšou nevýhodou tohto typu počítačov je to, že ešte nie sú dobre prispôsobené pre také veci ako kancelárska práca (Office programy pre Android a iné systémy existujú, ale kvalitou zaostávajú za programami pre „nedotykové“ počítače ako Microsoft Office a OpenOffice.org.). Čo sa týka baterky, tá väčšinou trvá približne toľko, koľko aj na netbookoch, a v tomto prípade ani nemožno vymeniť súčiastky. Najlacnejšie tablety stoja od 150 do 300 eur. O niekoľko rokov, keď ceny tohto typu počítačov ešte klesnú, bude ťažko rozhodnúť sa medzi netbookom a tabletom, ale zatiaľ sa netbook oveľa viac vyplatí a tablet je hlavne pre tých, čo chcú niečo nové a netradičné.

ktorej sa nachádzajú komponenty nevyhnutné na to, aby počítač robil. Okrem nej, na činnosť takéhoto počítača potrebujeme ešte aj monitor (obrazovku), klávesnicu a myš, a nie je nevyhnutné, ale výhodou sú aj reproduktory (speakers). Najväčšou výhodou Netbook desktopu je nízka cena a moža notebook nosť ľahkej „nadstavby“, čiže výmeny súčiastok za lepšie bez nejakých väčších problémov. Hlavnou nevýhodou je zase zlá prenosnosť, lebo takýto počítač nemožno prenášať keď je zapnutý, a pritom sa musia preniesť všetky zariadenia (monitor, klávesnica, myš atď.). Najlacnejšie nové desktop počíbook, tače stoja okolo 200 eur, ale pre majú aj menšie obrazovky. rýchlu, pohodlnú prácu a možnosť Vďaka tomuto, ako aj faktu, že hrania hier odporúčam tie s cenou používajú špeciálne procesory od 300 do 450 eur. s nízkou spotrebou (napríklad NOTEBOOK (laptop): najstarIntel Atom), netbooky majú šia a najpoužívanejšia kategória oveľa väčšiu výdrž baterky, ktorá prenosných počítačov. Prvé noteje v niektorých prípadoch viac booky vznikli iba niekoľko rokov ako 12 hodín. Aj pre netbook po prvých desktop počítačoch a počítače platí to, že ich súčiastrýchlosťou a inými parametrami vždy trochu zaostávali za desktopmi. Táto „zaostalosť“ sa však stále Drobnicky zmenšovala a dnes je taká malá, • Spoločnosť Google kúpila oddiel pre mobilnú telefóniu spoločnosti Motorola. že ju takmer ani necítiť. Priemerný notebook pozostáva z dvoch dôle- • Microsoft predstavil prvé ukážkové verzie nového operačného systému Windows 8, ktorý bude mať lepšiu podporu pre tablet počítače. žitých častí – „dolnej“ a „hornej“. • Apple a Samsung sú ešte na súde, odblokovaná predaj Galaxy Tab v Európe… V dolnej sa nachádza klávesnica, Tomuto sa pripojila aj firma HTC, ktorá zažalovala Apple. touchpad (malý priestor citlivý na • Čaká sa piata generácia Apple iPhone. dotyk s dvomi tlačidlami, ktorý • Webové stránky Linux.com a LinuxFoundation.org boli hackované. slúži namiesto myše), ale aj všetky október 2011 |

vzlet | 21

Friends with Benefits a tomu podobné…

Natalie Portman a Ashton Kutcher (scéna z filmu No Strings Attached)

Romantické komédie sa natáčajú prakticky od začiatku kinematografie, stále sú veľmi populárnym žánrom a ich cieľovou skupinou sú najmä ženy vo vekovej kategórii 17 – 25 rokov. Aj keď veľa ľudí namieta, že všetky takéto filmy sú rovnaké a veľmi predvídateľné, predsa majú veľa rozdielov a počas svojej dlhej histórie sa v nich niektoré veci (ako aj samá spoločnosť) zmenili. Podľa mienky mnohých mladých ľudí zložitejšie je mať a udržať si silný emočný vzťah s partnerom ako mať vzťah fyzický, takže sa táto téma začala oveľa častejšie zjavovať aj v romantických filmoch. A takto sa „priatelia s výhodami“ dostali do romantických komédii, čiže film sleduje ako sa vyvíja romantický vzťah medzi priateľmi, ktorí spolu spávajú. Tohto roku sa k tejto téme vyjadrili dvaja režiséri. Film Ivana Reitmana No Strings Attached s Natalie Portman a Ashtonom Kutcherom (ktorý mal premiéru začiatkom tohto roku) a film Willa Glucka Friends with Benefits s Milou Kunis a Justinom Timberlakeom (ktorý sa do kín dostal o pol roka neskoršie). Obidva filmy sledujú mladých, atraktívnych, úspešných ľudí a ich priateľskú dohodu, ale hoci sa oba filmy dostanú z A do B, majú iný priebeh a všeobecne sa predsa líšia aj napriek tomu, že z opisu sa zdajú rovnaké. Jamie (Mila Kunis) je výkonnou náborárkou, ktorej sa úspešne podarilo presvedčiť talentovaného Dylana (Justin Timberlake), aby sa presťahoval do New Yorku a pracoval pre časopis GQ. Jamie a Dylan sa stávajú najlepšími priateľmi, obaja majú za sebou nepríjemné skúsenosti s romantickými vzťahmi a rozhodnú sa, že

keď sú už takí dobrí priatelia, mohli by spolu aj spávať, bez záväzkov, bez emočného podtextu. Pravdaže, veci sa skomplikujú, zjavia sa nejaké emócie, ale pre žáner charakteristické a celkom predvídateľné – končí to happy endom. Cesty prepracovanej doktorky Emy (Natalie Portman) a produkčného asistenta Adama (Ashton Kutcher) sa niekoľkokrát spojili, aby títo mladí priatelia po niekoľkých neúspešných vzťahoch uzavreli dohodu – budú priatelia, budú mať sexuálny vzťah, ale nebudú spolu chodiť ani robiť nič iné, čo zaľúbené páry robia. Aj keď takáto dohoda Eme veľmi vyhovuje a aj Adama priatelia

22 | vzlet | október 2011

presviedčajú, že je to niečo najlepšie, čo si chlap môže priať, predsa dohoda po čase už nefunguje, pár sa musí rozísť, ale zase celkom predvídateľne končí happy endom. Sú to vlastne tie podobné znaky v týchto dvoch filmoch a inak sa už začínajú líšiť. Scenár Keith Merryman a Davida A. Newmana pre film Friends with Benefits bol niekoľkokrát prepracovaný aj hercami – tak, aby im čím najlepšie padol, čo vidno aj na ich podaní. Dialóg je vtipný, duchaplný a Timberlake a Kunis ho veľmi dobre podávajú. Film a jeho komickosť si najviac zakladajú práve na dialógoch nielen hlavných, ale aj vedľajších postáv. Romantických emócií medzi dvomi hlavnými postavami je tam naozaj veľmi málo, ich láska nikdy nevypadá pateticky, dokonca aj vyjadrenie lásky skôr u divákov (chlapov aj žien) vymámi úškrnok ako časté „ach”. Kvôli tomu sa ani publikum emočne nevhlbuje do filmu – skôr sa pri ňom baví, čím možno film preširuje tú teóriu o mladej generácii. Na druhej strane scenár Elizabeth Meriweather podľa knihy Michaela Samoneka (ktorá sa v origináli volá Friends with Benefits) pre film No Strings Attached má viac emočne nabitých scén. Od začiatku tohto filmu vlastne vidno, že medzi Emou a Adamom je nejaká chémia, niečo viac ako priateľstvo a že pre nich (na rozdiel od Dylana a Jamie) nie je možnosť skončiť s dohodou a zostať len priateľmi, ale len ako partnerská dvojica. Preto tento film má oveľa viac scén so zamilovanými pohľadmi, nejakými slzami a vyjadrovaním lásky, a preto má častejšie ten „ach” efekt alebo prevracanie očami, čo záleží od nálady diváka. Takéto podanie komédie celkom dobre leží aj hercom. I keď Ashtona Kutchera možno často vidieť v romantických komédiách, táto bola aj pre neho trochu inou, lebo aj čo sú jej cieľovou skupinou mladé ženy, nie je typickou teenage komédiou, v akých predtým Kutcher hrával. Je náročnejšia, vyžaduje trochu viac hereckej zručnosti, hlavne preto, lebo vo filme sú aj vážne scény, v ktorých je potrebné, aby publikum uverilo trochu hlbším citom. Natalie Portman síce nemá veľa skúseností s romantickými komédiami, ale je výbornou herečkou, ktorá nemala problém poradiť si s postavou Emy. Ináč, v tomto roku bola oceňovaná pre stvárnenie celkom inakšej postavy vo filme Black Swan, takže veľa jej fanúšikov bolo prekvapených týmto výberom, ale tým len potvrdila, že dokáže zahrať širokú škálu postáv. Jej kolegyňa z filmu Black Swan Mila Kunis celkom dobre stvárnila postavu Jamie vo filme Friends with Benefits, ktorá sa pre ňu zdá byť veľmi prirodzenou. Podobne Justin Timberlake sa stále viac zjavuje vo filmoch,

preukazuje svoj herecký talent a skutočnosť, že tiež dokáže dobre zahrať aj v žánrovo odlišných filmoch. Ako to často býva v romantických komédiách, ku komickosti viac prispievajú vedľajšie postavy. Hoci ich v obidvoch filmoch hrajú dobrí herci, nemajú rovnako veľký vplyv. Vo filme No Strings Attached ich je viac, ale nedostávajú dostatočne priestoru, aby sa ukázali. Sú to hlavne malé epizódky, ktoré až na Adamovho otca (Kevin Kline) málo zasahujú do deja, prispievajú len niekoľkými vtipmi a ich vzťah ku hlavným hrdinom je málo rozpracovaný. Vo filme Friends with Benefits sú vzťahy divákom zrozumiteľnejšie, ľahšie sa s nimi stotožňujú. Hrajú tu Richard Jenkins, Patricia Clarkso a Woody Harrelson, ktorí prinášajú ešte viac komiky, nepreberú film hlavným postavám, ale sú výraznejší ako tí v No Strings Attached. Keď ide o réžiu, herci boli vedení v úplne iných smeroch. Will Gluck je mladý režisér, ktorý predtým režíroval iba dva filmy, obidva boli komédie zo života stredoškolákov (Fired Up! a Easy A). Vidno, že mu režírovanie komédií sedí, ale zároveň aj to, že k niektor ým témam chce pristupovať netradične a natáčať filmy, ktoré nepoúčajú mladú generáciu o tom, ako by malo byť, ale jednoducho „nové“ náhľady berú ako samozrejmosť. Dokonca aj z reklamy tohto filmu vidno, že sa na jeho výrobe podieľali hlavne mladší filmári a propagoval sa najviac na sociálnych sieťach. Na druhej strane, Ivan Reitman je starší, vážený a veľmi známy režisér a producent. Natočil a produkoval veľa známych filmov (Ghostbusters, Twins, Chloe), hlavne komédií. Jeho podanie tejto priateľskej dohody je viac vážne, viac emočnejšie a (i keď to tiež berie ako za normálne v dnešnej dobe) predsa viac trvá na romantike a spolieha sa viac na výkony hercov ako na vtipne napísaný scenár. I keď je veľa vecí, skrze ktoré sú tieto dva filmy s rovnakou témou veľmi rozličné, ide prevažne o to, že ich hlavné postavy sú charakterovo celkom iné. Je pravdepodobné, že ak by sme partnerov vymenili, mali by sme oveľa kratšie filmy a bez happy endu. Čo na to kritici a diváci? Tí mali trochu rozdielne názory na filmy. Keďže Friends With Benefits mal premiéru v Európe až v septembri, je ťažko povedať, ktorý film zarobil viac v kinách. Nateraz No Strings Attached zarobil (gross) šesťnásobok svojho rozpočtu a od cieľovej skupiny si vyslúžil aj dobré známky. Film Friends With Benefits mal o 10 miliónov dolárov väčší rozpočet a i keď ešte nezarobil dosť, aby jeho tvorcovia boli spokojní, v USA sa mu v kinách celkom dobre darilo. Keď ide o kritiku, No Strings Attached získal trochu horšie známky od Friends With Benefits, ale to zas môže byť aj tým, že keď režisér a herci sú veľmi známi, kritici od filmu očakávajú viac, pokým sa na film menej skúsených pozerali aj s menšími očakávaniami a boli nakoniec príjemne prekvapení. Nemožno povedať, ktorý film je lepší – obidva filmy sú dobré romantické komédie a záleží len na tom, čo divák uprednostňuje. Film No Strings Attached si viac zakladá na tom slove „romantická”, pokým Friends with Benefits vsadil na „komédia”. Stanislava SLÁDEČEKOVÁ

Muži v nádeji

Harry Potter – finále

Môže byť nevera základom šťastného manželstva?

(Harry Potter and the Deathly Hallows, réžia: David Yates)

Od septembra sa v česko-slovenských kinách úspešne premieta humoristická snímka v českej produkcii Muži v nádeji. Režijnú paličku v rukách držal Jiři Vějdelek, ktorý pred rokom hviezdil komédiou Ženy v pokušení. V minulom filme boli proti sebe postavené odlišné postavy dvoch žien, tentoraz hlavní hrdinovia sú muži. Prvá polovička filmu, aspoň zo ženského pohľadu, je zdĺhavá a ofarbená s príliš veľa testosterónu. Ženskému divákovi je až priamo pred oči vystavená realita mužského sveta a ten tvorí kontrast tomu ženskému snu o manželstve. Pánske publikum určite spozná svoj sen alebo aspoň tiché skryté túžby... Ondřej a Rudolf si vymieňajú názory o manželstve. Starší a skúsenejší Rudolf sa snaží vysvetliť mladšiemu a konzervatívnejšiemu Ondřejovi, že jeho manželskú a osobnostnú krízu vyrieši manželská nevera. Radí mu, aby otvoril oči a skúsil styk s inou ženskou. Celé by to ani nebolo zvláštne, keby sa režisér nezahral s absurditou. Ide ale o to, že je Ondřej ženatý s Rudolfovou dcérou. Navyše tieto dve rodiny sú si susedia v bytovke. V jeden pekný večer si svokor a zať zájdu na biliard. Do krčmy vchádza pôvabná ryšavá dvadsiatka, ktorá vo filme zamieša karty. Po rozvinutejšej partii biliardu táto mladá zvodnica odchádza so svokrom. Po čase sa však veci otočia, a Šarlota si vyhľadá Ondřeja. Ako naivný emotívny chlap, Ondřej sa do nej zamiluje a nezáväzná známosť sa premení na vrúcnu lásku. Na

Konečne je tu koniec! Netrpezlivo sme čakali záver tej dlhej rozprávky, ale v tomto filme dostaneme odpovede na všetky otázky. Dozvieme sa, či zomrie Lord Voldemort (Ralph Fiennes) a či prežije Harry (Daniel Radcliffe). Či Ron (Rupert Grint) a Hermiona (Emma Watson) zostanú spolu? A možno Harry nájde svoju lásku? To všetko uvidíme. V

Ondřeja má tento vzťah veľmi pozitívny vplyv – rozbehne sa vo vedení rodinnej reštaurácie a manželstvo dostane nový nádych. Samozrejme, ale tak, že manželka o ničom netuší. Druhá časť filmu je dynamickejšia. Pánska časť publika zisťuje, že ani manželky nemusia byť práve najúprimnejšie. Do dramaturgickej línie sa dostáva nespočetné množstvo absurdných situácií, ktoré kino privádzajú do hlasných výpraskov smiechu. Niektoré záchvaty však trvajú až po titulky. Toto je práve azda hlavný cieľ filmu – pobaviť. A podarilo sa mu. Nielen scenáristicky. Hlavné roly sú obsadené takmer polopatisticky – vybraní boli tí, ktorí majú zaručený divácky úspech. Ondřeja si zahral Jiři Macháček, najhľadanejší český herec mladšieho veku, pokým Rudolfa stvárnil Bolek Polívka, československý kultový herec. Do vedľajších rolí manželiek sú obsadené príťažlivá Slovenka maďarského pôvodu Éva Kerekes (ktorá si Macháčkovu milenku už predtým zahrala vo filme Nestyda) a Simona Stašová ako jej matka. Film Muži v nádeji nie je práve dielo, ktoré bude zaradené do Zlatého fondu kinematografie, ale napriek tomu je perlou v kinách. Premyslený nenápadný humor, sila hereckých výkonov, čistota obrazu a udržiavanie diváckeho napätia cez princípy dramaturgie americkej trojaktovej štruktúry netypickej pre toto podnebie Mužov v nádeji stavia na vysoké políčko nenáročných filmov. Je to film, ktorý polichotí, prehodnotí, ale predovšetkým zabaví. J. ŽIAKOVÁ

tomto finále sa odohrá bitka medzi dobrom a zlom. Už nikto nie je v bezpečí, ako to bolo niekedy. Harry, Ron a Hermiona sa musia schovávať a meniť si vzhľad len preto, aby ich nenašiel Voldemort. Lebo on sníva len o tom, ako sa dostať po Harryho, zničiť ho a prečo nie zničiť aj jeho kamarátov. Všetko sa premenilo, nie sú všetci kamaráti takí, akí boli – niektorí prešli na stranu veď-viete-koho a iní zostali s Harrym. Najočakávanejšia siedma a posledná časť filmového seriálu Harry Potter prichádza v dvoch pokračovaniach. Druhé Dary Smrti pokračujú hneď po prvých. V prvých

Daroch sa odohralo to, že Lord Voldemort otvoril hrobku Dumbledore, zobral si prvý dar – bazový prútik (ak nájde ešte tri, bude ho oveľa ťažšie zabiť) a nakoniec zomiera Doby, Harryho malý kamarát, ktorý zomrel od rúk Bellatrix. V druhej časti filmu Harry, Ron a Hermiona pokračujú v hľadaní viteálov a musia zabiť Voldemorta. Už bolo totiž dosť nešťastia pre neho… Finále

bude naozaj zaujímavé a prekvapujúce. Spoznáme niečo nové o profesorovi Snapeovi, Dumbledore až po svojej smrti zanechá zopár darčekov, a nakoniec Harry... Harry ma najväčšie prekvapenie, najväčšie tajomstvo. Ale ak chcete spoznať to tajomstvo, musíte si pozrieť film. Úprimne vám odporúčam, aby ste si ho pozreli. Prichystajte si nejaké jedlo a občerstvenie, povolajte si kamarátov a stlačte „play“. Je to finále Harry Pottera, a to znamená, že sa nebudete nudiť. Tatiana ČEKUŠKINA JEVGENEVNA

Október

I keď horúce leto už za sebou dávno zavrelo dvere, s ním sa nám ťažko lúčilo. Ale jeseň môže jasať tiež v plnej svojej kráse, keď dažďom okúpané dni vyschnú na babie leto. Vtedy sa trochu tenšie stačí vystrojiť a ukázať pestrosť rozmanitých farieb na tričku alebo krátkych bavlnených šatách. Mgr. art. Iveta JELINEK október 2011 |

vzlet | 23

Partizánsky film (Réžia: Marko Stoimenov, 2011)

Prvého septembra na káblovej televízii Viasat History bola premiéra dokumentárneho filmu Partisan film. Ide o populárny pohľad na jeden dnes už trochu zabudnutý, ale predsa aj ďalej príliš originálny a autentický juhoslovanský fenomén – partizánsky film. Viasat History je jednou z najznámejších a najkvalitnejších televíznych staníc, a toto je prvýkrát, že jedna takáto veľká svetová televízia prejavila záujem o partizánsky film. Až do konca 80. rokov u nás nebolo ulice a školského dvora, na ktorom sa nehrali detské hry „na partizánov a Nemcov” a po rozpad SFRJ nebolo kinosály, v ktorej sa steny a sedadlá netriasli od hluku krvavého a zúrivého boja z partizánskeho filmu premietaného na plátne. Partizánsky film bol teda film o partizánoch, komunistickom antifašistickom hnutí v druhej svetovej vojne a okupovanej Juhoslávii. So svojou chmúrnou – ale idealisticky optiPlagát pre film Boj na mistickou – epikou a Neretve s ilustráciou špecifickou hrdinskou Pabla Picassa mytológiou bol možno najúspešnejším produktom populárnej masovej kultúry socialistickej Juhoslávie. Partizánsky film bol politicky vhodný

film, jeho produkciu podporovalo aj štátne vedenie – čiže Komunistická strana v čele s J. B. Titom, ako aj vojsko ako fundamentálny element bývaleho štátu a dokonca aj všetky hospodárske inštitúcie vtedajšieho socializmu Plagát pre film Valter a samosprávy bráni Sarajevo pracujúcich. Rozpočty boli ohromné a jedine pre partizánsky film si domáci režiséri mohli pred kameru povolať Orsona Wellesa, Franca Nera, Richarda Burtona a Irenu Papas, jedine pre partizánsky film hudbu písal Mikis Teodorakis, scenáre písal Sergei Bondarchuk a plagát namaľoval Pablo Picasso… Partizánsky film a jeho autori stále mali podporu, pretože nový štát – multinacionálny, ideologicko-špecifický a geopoliticky nezúčastnený, ale predsa socialistický – a jeho vojnou devastovaná spoločnosť potrebovali rozvoj jednej úplne novej mytológie, novej etiky, nových dejín a novej kultúry. Zlaté obdobie partizánskeho filmu trvalo od začiatku 60. rokov – keď vynikajú filmy, ako sú napr. Kozara, Boj na Neretve a Sutjeska – až po začiatok 80. rokov a záverečné filmy tohto žánra, ako boli napr. Veľký transport a Igmanský marš. Kvalitatívna zmena a prechod od idealizovanej epiky ku žánrovému filmu sa stala

Zo slovenskej kinematografie

Zuzana Liová s Judit Bárdos a Miroslavom Krobotom počas natáčania filmu Dom

DOM (2011) je autorský film mladej režisérky a scenáristky Zuzany Liovej, na ktorom dlho pracovala. Tvorcovia ho opisujú ako film o nedokonalom mužovi snívajúcom o dokonalej rodine. Otec stavia dom na vlastnej záhrade pre každú dcéru. Príbeh zahŕňa stratené sny a ambície, jazvy 24 | vzlet | október 2011

tvrdého socialistického režimu, generačné konflikty... Zuzana opisuje symboliku domu ako symbol rodiny, nového života a intimity. Už v písanej podobe získal scenáristickú cenu na festivale v Cannes roku 1997 ako najlepší stredoeurópsky scenár. Na Berlinale Dom skoncoval tradíciu nepremietania slovenského filmu a porota ho zaradila do súťažnej sekcie Fórum. Významný slovensk ý festival ArtFilm fest v Trenčianskych Tepliciach si ho vybral ako otvárací film. Opäť po prvýkrát v histórii festivalu sa stalo, že slovensk ý film slávnostne odštartoval filmový maratón. Dôležité je však to, že tento dlho očakávaný film konečne uvidel tmu kinosály aj na komerčné účely. Koncom septembra 2011 bol uvedený do pravidelného premietania. Vo filme si zahrali Miroslav Krobot, Tatjana Medvecká a slovenská študentka herectva Judit Bárdos.

MŔTVOLA MUSÍ ZOMRIEŤ

(2010) je dieťaťom slovenského Trigon production a Slovenskej televízie v réžii významného Jozefa Paštéku. Do kín sa

v 70. rokoch s príchodom autorov, ako bol Harudin Krvavac. Vznikli diela, ktoré sa menej zaoberali ideológiou a glorifikáciou partizánskeho hnutia, a zjavujú sa kultové filmy s dôrazom na charakter postáv a príliš westernizovanou (podľa filmového žánru western) zápletkou v štýle men-on-a-mission – svojráznymi pop-fenoménmi sa stali Valter bráni Sarajevo, Diverzanti, Most, Partizánska letka… Partizánsky film sa postupne dostáva aj do krajín bývalého Východného bloku, ako aj do Číny. Pred stroskotaním SFRJ partizánsky film sa stáva najznámejšou „ochrannou značkou” krajiny. Dnes – dvadsať rokov po rozpade SFRJ – prichádza do svojráznej reevaluácii partizánskeho filmu. Tak kritici a autori, ktorí nenávideli ideologickosť a socialistickú konzervatívnosť partizánskeho filmu, teraz chvália tento typ kinematografie, herecké výkony a pozoruhodné úspechy na svetovej úrovni. V tomto dokumentárnom filme hovoria aj účastníci filmovej produkcie, ale aj kritici a historici. Máme tu autorov Veljka Bulajića, Srđana Karanovića a Emira Kusturicu, ako aj známych hercov Velimira Batu Živojinovića, Milenu Dravić, Ljubišu Samardžića a Nedu Arnerić. Ako kritici sú Dinko Tucaković a Slobodan Šijan, tiež hudobníci Nenad Janković (Dr. Nele Karajlić), Davor Sučić (Sejo Sexon), Zoran Simjanović a Saša Lošić, a sú tu aj historici, – napr. Predrag Marković. Znamená, téma je všestranne spracovaná. Ako taký Partizánsky film predstavuje – najmä pre mladých – výborný úvod do tematiky jedného dnes už trochu zabudnutého fenoménu. Napriek tomu, že nepodal mnoho majstrovských diel a z dnešnej perspektívy je ideologicky zastaraný, partizánsky film zostáva fascinujúcim fenoménom masovej kultúry jednej dávno zosnulej spoločnosti a jej v krvi stroskotanej krajiny… Janko TAKÁČ

konečne pustil v polovičke minulého mesiaca. Podľa tvorcov film charakterizujú tri slová: humor, erotika a mŕtvola. Príbeh je o živote rektora a dvakrát rozvedenom oportunistovi Alexandrovi Pažickom (Peter Marcin) a jeho

„Mierne čierna komédia o tom, čo všetko sme schopní urobiť pre lásku,“ Miroslav Noga ako profesor Krištof vo filme Mŕtvola musí zomrieť švagrovi a profesorovi Krištofovi Mitrovskom (Miro Noga). Spolu s ďalšími rôzne „postihnutými“ postavami rozohrávajú ľudskú tragikomédiu o peripetiách partnerských vzťahov, do ktorých sa pletú nepredvídané okolnosti, ako napr. keď do života ženatého profesora vstúpi mladá študentka... J. ŽIAKOVÁ

ZAZ Nový Sad, Petrovaradínska pevnosť, 24. augusta 2011

V rámci festivalu Cantate Novi Sad, ktorý prebiehal od 22. do 28. augusta, čiže počas Medzinárodného týždňa zborového spevu, francúzska skupina ZAZ mala samostatný koncert 24. augusta na Petrovaradínskej pevnosti.

Skupina ZAZ vystúpila na priestore hlavného Exitovho javiska pred asi 15 000 fanúšikov, od detí do najstarších. ZAZ pozdravila publikum v srbskom jazyku a za sprievodu rovnomennej kapely koncert otvorili pesničkou Les Passants. V pokračovaní si početné publikum mohlo vypočuť populárne skladby z jej albumu a nevyhnutný hit Je veux. Francúzska hudobná hviezda Isabelle Geffroy, známa ako

ZAZ, veľkou rýchlosťou získala ohromnú popularitu a na tomto koncerte sa vlastne po prvýkrát predstavila srbskému obecenstvu. Fascinovala publikum silným hlasom, ktorý kombinuje vo svojom umeleckom výraze s jazzom a bluesom, od francúzskych do afrických šansón. Vystupovala na rôznych miestach po celom svete a svoj prvý album vydala v minulom roku. Jej hlas pripomína

Ako predskupiny vystúpili Tha Young Swing Sextet zo Subotice, sHpiritus mOvens z Belehradu a Šesto čulo zo Sriemskej Mitrovice.

hlas Edith Piaf, speváčku mestskej francúzskej hudby. Svoju kariéru začala roku 2001 ako bluesová speváčka v skupine Fifty Fingers. Ďalej pokračuje s kariérou v latino-rockovej skupine Don Diego. Zmluvu s nimi podpísala písmenom Z, skadiaľ pochádza prezývka ZAZ... V určitom období vystupovala v kabarete Aux 3 Mailletz, kde každý večer spievala bez mikrofóna, čo ju podnietilo, aby sa stala pouličnou umelkyňou. Tiež sa prejavila v rap skupine 4P, ktorá vydala úspešné singly L’Aveyron a Rugby Amateur. V minulom roku nahrala svoj prvý album ZAZ. Jej singel Je veux, ktorého text je výrazom pohŕdavosti voči konzumnej spoločnosti, bol vybraný za letný hit na televíznej stanici TF1, album sa dostáva na prvé miesta francúzskych top rebríčkov a dosahuje zlatú tiráž onedlho po jeho vydaní. Text a fotografie: Jana STRAKÚŠEKOVÁ

Mats Gustafsson & Swedish Azz Nový Sad, CK 13, 6. septembra 2011

Nie sú

časté príležitosti v Srbsku naživo počuť posledné výkriky džezovej hudby, ktorá odznieva na mnohých festivaloch v Európe alebo v Amerike. Jednou z takýchto príležitostí bol novosadský koncert pána Matsa Gustafssona (nar. 1964). Tento renomovaný džezový hudobník nie je celkom neznámy nášmu obecenstvu – predtým už vystupoval u nás (festival Ring Ring). Ten, kto sleduje jeho nahrávky, môže vedieť, že Gustafsson nikdy nerecykluje svoju starú hudbu, ale stále smeruje ku niečomu novému a ešte neobjavenému, nielen prísne v rámcoch džezovej hudby. Odvtedy, čo sa tento švédsky saxofonista zjavil na hudobnej scéne koncom 80. rokov minulého storočia, neustále prekvapuje svojím prejavom a do džezu zapojuje prvky alternatívnej alebo avantgardnej elektronickej hudby. Do svojho posledného projektu Swedish Azz okrem bicích a basu napr. zaradil aj hudobníkov, ktorí ľahko odohrajú klasickú džezovú hudbu (Per-Åke

Holmlander – tuba, cimbasso; Kjell Nordeson – vibrafón), ale aj hudobníka, ktorý sa zaoberá súčasnou elektronickou, až noise hudbou – je to Dieb13 z Rakúska. Dokonca aj Gustafsson okrem alt a barytón saxofónov tiež hral na

jedinečných elektronických nástrojoch, a bol to ešte jeden zo spôsobov, ako prekvapil novosadské obecenstvo v Mládežníckom stredisku CK 13. Energický koncert asi nenechal ľahostajným žiadneho

SWEDISH AZZ ::

džezom“. Ide o tzv. zlatý vek švédskej džezovej éry, ktorý bol v polovici 50. rokov a ktorý mal určitý vplyv až na vývin amerického džezu. Tak nám pán Gustafsson odhaľuje neznáme mená zo svojej tradície, ako sú Lars Gullin, Jan Johansson alebo Per Henrik Wallin, a ich hudbu prezentuje príliš jedinečným spôsobom. Niekto, kto nepočul pôvodnú hudbu týchto autorov, si môže pomyslieť, že ide o zaujímavú a súčasnú hudbu. Medzitým autor sa na tejto platni nezaoberá iba zvláštnymi a charakteristickými melódiami svojich spoluobčanov, ale dáva im novú dimenziu. Svojráznou dekonštrukciou skupina Swedish Azz podáva nestarnúcim melódiám nový život, aký zatiaľ nezažili v žiadnej interpre-

Azz Apeal

(Vydavateľstvo Not Two Records, 2011) Mats Gustafsson sa na svojej novej platni a s novým orchestrom zaoberá niečím, čo sám nazýva „štandardným švédskym

poslucháča Gustafssonovej špičkovej tvorby. Text a fotografie: Vladimír LENHART tácii. Súčasná štruktúra a zvuky prekvapujú tým, aká krása sa skrýva v podstate starodávneho kontextu a táto platňa môže byť inšpiráciou každému, kto hľadá iný spôsob „počúvania“ niečoho, čo sa mu páči, ale nemá rád diškurz, v ktorom sa určitá hudba nachádza. Preto si čoraz častejšie starý a tradičný odev oblieka niekto, kto mu nájde rozličný účel... Mats Gustafsson so skupinou Swedish Azz vydali album, o ktorom sa bude ešte veľa hovoriť v umelecko-hudobných kruhoch. Vypočujete si, čo to prečká dobu, v ktorej nastalo, a vmiestni sa do dejín postmoderného umenia skrze svoju odlišnosť, energiu a rekonštrukciu.

október 2011 |

V. LENHART

vzlet | 25

M83 ::

Hurry Up, We’re Dreaming

Becoming a Sea, New Map a Echoes of Mine. Album Hurry Up, We’re Dreaming je impozantný, ale kvôli duševnému zdraviu vašich starých rodičov či nervovo labilných susedov odporúčame počúvať ho len cez slúchadlá... Janko TAKÁČ

SCORN ::

Yozza (EP)

Stevan LENHART

THE MOTHERSHIP ORCHESTRA ::

(Vydavateľstvo Mute, 2011)

Song for You

Uplynuli tri roky od

ich fantastického vydania Saturdays = Youth a práve v týchto dňoch vychádza šiesty album skupiny M83 pod názvom Hurry Up, We’re Dreaming. Ide o tzv. dvojitú platňu, obsahujúcu až 22 piesní. V lete sme mohli počúvať prvý singel Midnight City, ktorý získal cenu Best New Music vplyvného webového časopisu Pitchfork. Francúzsku dream pop skupinu M83 (podľa galaxie Messier 83) roku 2001 v meste Antibes založili Anthony Gonzalez a Nicolas Fromageaua. Za desať rokov pôsobenia táto skupina už spolupracovala so svojráznou „who is who“ listinou svetovej pop rock scény – remixovali pre Goldfrapp, Placebo, Bloc Party, Depeche Mode, White Lies a Daft Punk, vystupovali spolu s Kings of Leon a The Killers... Zvuk M83 – aj keď spočíva na jemných detailoch – je v pravom zmysle monumentálny, mohutný, niekedy neuveriteľne silný. Ich pieseň sa často začína ako ambientálna syntetizátorová téma, ktorá sa postupne dodatočne povzbudzuje, buduje a z nej sa stáva opravdivý Behemot majestátneho hluku a vznešenej melódie, od ktorej sa vám – ak ste si vaše stereo naladili prehlasne – môže zdať, že len-len čo vám neexploduje hlava. Osobitne vynikajú piesne Wait, My Tears are

albume Refuse; Start Fires (2010) a Yozza svedčí, že sa to naozaj hýbe. Netreba však očakávať zvuk štandardných nástrojov alebo podobné hudobné každodennosti... Už pri úvodnom kuse Piper sa poberáme na vandrovku čudnými, futuristickými priestormi, v ktorých známe logické a fyzické zákony neplatia práve naplno a čas akoby prechádzal v inú dimenziu. Kto to má rád trochu inak, nech sa páči...

PRIMUS znovu jazdia Počas 90. rokov oduševňovali dovtedy neslýchanou, šibnutou zmiešaninou funku, metalu, džezu a často nezmyselným rozprávkovým humorom, svetovú popularitu získali hitom Wynona’s Big Brown Beaver a hlavnou hudobnou témou v kreslenom seriáli South Park. Z vydania Antipop (1999) však už bolo počuť, že sa dostali do slepej uličky, a preto sa rozhodli, že si urobia pauzu až pokým nebudú znovu mať chuť na hru menom Primus. Medzičasom títo Američania zo San Francisca občas koncertovali a realizovali aj minialbum / DVD pod názvom Animals Should Not Try to Act Like People, ale na ich ďalšie dlhohrajúce vydanie sa čakalo skutočne dlho.

(Vydavateľstvo Ohm Resistance, 2011)

Keď pred dvadsiatimi

rokmi odišiel spoza bubnov Napalm Death a začal narábať s bicím strojom, Angličan Mick Harris sa venoval pomalšej, hypnoticko-rytmickej industrial ambient hudbe, utvárajúcej príšerné ovzdušie temných priemyselných priestranstiev. V polovici 90. rokov sa dostal k minimalistickému zvuku vytvorenému z výrazne nízkych sub-basových tónov a sústredených repetických rytmov, na základe čoho sa jeho projekt Scorn v kruhoch zasvätencov dnes považuje za predchodcu populárneho klubového štýlu dubstep. Tohtoročný minialbum Yozza potvrdzuje návrat Scorn k trochu pestrejšiemu zvukovému prejavu, k čomu iste prispel aj druhý (alebo len hosťujúci) člen tohto projektu, bubeník Yan Treasey. Hudobný výraz Scorn bol totiž počas dlhšieho obdobia (najmä od vydania Zander z roku 1997) natoľko zredukovaný na chladné rytmy, že si jeho počúvanie vyžadovalo čoraz väčšiu námahu z vydania na vydanie. Náznaky toho, že Scorn vychádza z fázy úplnej odcudzenosti, bolo počuť už na predchádzajúcom

26 | vzlet | október 2011

(Vydavateľstvo Odličan hrčak / Silos, 2011)

Všetkých deväť piesní na albume Song for You skupiny The Mothership Orchestra z mesta Požega pôsobia príliš pompézne. A nielen to – ich tvorivosť možno označiť ako osobitú, unikátnu a „svetovú”. Záznam All Things are Going to an Happy End len do určitej miery naznačuje, kam nás táto jazda vlastne zavedie. Na nasledujúcich zvukových staniciach You are Amazing a najmä Come Home a The Mothership Orchestra sa intenzita veľkolepého pôsobenia tejto skupiny iba zosilňuje, takže situácia nadobúda majstrovské prvky. Skladba Come Home predstavuje mimoriadne dielo, ktoré, jednoducho povedané, oslavuje hudbu a hudba oslavuje jeho. Skupina The Mothership Orchestra bola založená pred piatimi rokmi a na albume Song for You ponúka výnimočnú kolekciu piesní.

Milan B. POPOVIĆ

Po dvanástich rokoch konečne vydali nový album Green Naugahyde, na ktorom si vedľa ustálenej dvojice Les Claypool – Larry LaLonde ku bubnom sadol Jay Lane, ináč Claypoolov kolega ešte z čias skupiny Sausage. Prítomné skladby iste nerozčarujú verných fanúšikov Primus, lebo všetky prvky dynamickej a nezvyčajnej hry tejto skupiny sú tu: dominuje virtuózna funky basgitara za sprievodu minimalisticko-melodickej gitary a pevných, občas zložitých rytmov. Bez ohľadu na to, či ide o stredné tempo (Moron TV, Tragedy’s A Comin’) alebo trochu rýchlejšie kusy (Hennepin Crawler, Extinction Burst), s potešením možno uzavrieť, že niet priestoru na nudu. Momentálne sú Primus na koncertnom turné v USA a Kanade, v nasledujúcom roku prídu hrať do Anglicka. Bolo by pekne, keby už konečne zavítali aj k nám... S. L.