Vzlet 08 2012

Film

Info-svet

Grafické rozhranie (GUI) PC hry

Hudba

pohľadnice

Farba starého zlata na Zlatibore V

titulku je vyjadrená jedna z legiend o tom, ako nastalo meno týchto vrchov. No iná legenda hovorí, že vrchy dostali meno podľa zlatožltých listov, ktoré sa tak sfarbia z jesene. Čo je vlastne pravda, nevieme, no piesne borovíc odhalia možno celkom inú pravdu…

Naše cestičky viedli cez hory a doly zvlášť za prírodnými pamiatkami. Tak nám nikdy nebolo nudno. Tešili sme sa, že sme ušli vrave a zhonu ľudí a dostali sa do srdca a ticha prírody. Nemožno povedať nedotknuteľnej, lebo je turizmus tu veľmi bohatý.

Našou prvou zastávkou bola Stopića jaskyňa, nachádzajúca sa v blízkosti mesta Rožanstvo.

Dlhá je 2 000 metrov, kým výška oblúka je až 50 metrov. Jaskynné ozdoby tvoria stalaktity a stalagmity, kým sa na vchode do jaskyne nachádza vodopád riečky Ponor. Táto krašská jaskyňa je zo všetkých na Zlatibore jediná preskúmaná a prístupná.

Bolo príjemné júlové pondelkové odpoludnie a z jaskyne už nebolo tak ďaleko do Gostiljského vodopádu.

Zaparkovali sme na veľkej lúke a odtiaľ sme sa pešo dostali k skrytej kráse. Také niečo čisté môže stvoriť iba príroda. Asi 20 metrov vysoký vodopád padá dolu na kamene a tvorí krištáľovo čistý, bystrý potôčik, ktorý sa zasa spája do rieky Katušnice. V minulosti sa verilo, že sa vo víre rieky kúpajú víly, a to toto miesto tvorí zvláštnym a mystickým.

Veľmi známym miestom je Sirogojno, múzeum národného stavebníctva na otvorenom. Tu je vlastne autenticky predstavená dedinská architektúra, ale aj bytové zariadenia, náčinie, rodinný život z konca 18. storočia. Stavba múzea začala ešte roku 1979 a trvalo to niekoľko rokov, kým sa to všetko podarilo zoskupiť a vytvoriť jedinečný odraz minulosti v prítomnosti.

Hoci aj po druhýkrát zažitá, aj teraz bola zaujímavá Šarganska osmica – časť tratí medzi Užicami a Višegradom.

Príznačné pre túto trať je, že má veľký počet mostov a 20 tunelov.

Je to niečo jedinečné v celej Európe. Začiatky stavania tejto trate datujú ešte z prvej svetovej vojny, keď sa spájalo Kráľovstvo Srbsko a Rakúsko-Uhorsko. Dnes je toto veľká atrakcia v západnom Srbsku a ročne ju navštívi

2 vzlet | október 2012

veľký počet turistov. Vlaky sú dovezené z múzea v Požege a na turistické účely začali slúžiť v roku 2003. Prvá stanica je pri Drvengrade – Kusturicinom meste a ako zastávka slúži aj stanica Golubići, kde bol nahrávaný film Emira Kusturicu Život je čudo.

Nespomenuli sme rušné miesta pre dynamické osoby, ako je trh, nákupné centrum, kaviarne či diskotéky. Nás viac lákala tichosť borovicovej hory, vtáčí spev, zbieranie horských malín a hra s deťmi na trim dráhe či obchádzka ranču a jazdenie na koni.

Na záver: Zlatibor volá. Nie je to viac miesto, kde odchádzajú oddychovať králi alebo boháči.

Je to miesto pre všetkých – na polovici cesty k moru. Je isté, že každý si na Zlatibore nájde kútik a niečo pre seba. Ešte ak má pri sebe dobrú spoločnosť…

Stopića jaskyňa

Gostiljský vodopád

Vesna VALIHOROVÁ -FILIPOVIĆOVÁ

Sirogojno

Je tu aj ranč, kde možno jazdiť na koni

Ahoj, vzletovci,

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Vladislava Lovásová, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Jana Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Vesna Valihorová-Filipovićová, Ivana Vereski, Jana Žiaková • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Zuzana Kopčoková, Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie S finančnou podporou

prihovárame sa na úvod pri príležitosti Svetového dňa zvierat. Sme hrdinami rôznych rozprávok, kreslených filmov a komiksov, nájdete nás usmiatych na obaloch všelijakých sladkostí a iných potravinárskych výrobkov.

Každodenná realita väčšiny zvierat je však celkom iná. Ľudia nás zvyčajne nepovažujú za rovnoprávnych obyvateľov tejto planéty, hoci nás je (ešte stále) omnoho viac a nepotrebujeme nič iné okrem práva na dôstojnú existenciu...

Nezabúdajte na práva zvierat a čítajte Vzlet!

OBSAH

INTRO Zlatibor . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 Z archívu dátumov / Babinkove stretnutia 2012 / Štyria škriatkovia a víla

...............

4

Svetový deň zvierat / Filotínky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5 Studia Academica Slovaca (SAS)

...................

6

Letná škola žurnalistiky v Modre – Harmónii . . . . . . . . . . . . 7 Študentský cestopis: Moldavsko (1)

..................

8

Prázdninovanie v Európe . . . . . . 9 Cantat festival / Iveta Petrovičová

...................

10

Fotoriport z Nemecka / Citáty / Listujeme v Slovníku cudzích .....

11

...................

12

slov / Na zamyslenie sa 40 ROKOV ČASOPISU TINEREŢEA. Mládežnícky časopis vojvodinských Rumunov Tinereţea vychádza od roku 1972 (založený bol pod menom Tribuna Tineretului) a koncom septembra 2012 oslávil 40. narodeniny v miestnostiach Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Libertatea v Pančeve.

Obšírnejšie o tomto časopise v našom nasledujúcom čísle.

Na fotografii: záber z programu osláv 40. narodenín časopisu Tinereţea – vystúpenie dievčenskej skupiny (Anita Gašpar, Adelina Gataianc, Ivana Milošević) sl

NAVŠTÍVTE www.vzlet.rs !!

Vaša tvorba

Story . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13 Rozlety / Rozlety+

......

14-15

Čo dokáže pekné slovo

.....

16

Knihy: Svetislav Basara / PC hry: A Grain of Truth

.............. ....

18

.......................

19

Komiks: William Henrich Info-svet

17

Horoskop / Zaujímavosti . . . . 20 Enigma / Humor

.............

21

Film: Lawless . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22 Mladí v súčasnom srbskom filme: Tilva Roš a Klip . . . . 23-24 Móda . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24 Z hudobnej scény v Padine: DJ

Aktuality – Zaujímavosti – Galéria – Hudba – Film – Info-svet – Vaša tvorba – Rozlety – Archív vydaní... + Exkluzívny komiks William Henrich: Spiaca šelma (.jpg / .pdf)

QMYaan / Oluja

..............

25

Hudba: Da N.V.U. / Soulfly / NOFX / Tuxedomoon

........

26

Na titulnej strane: Na dlani, ilustrácia Vladimíra Valihoru z Rumenky

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí október 2012 |

vzlet 3

Babinkove stretnutia 2012 v Padine

z archívu dátumov 3. októbra 1762 (pred 250 rokmi) narodil sa Anton Bernolák, slovenský jazykovedec, rímskokatolícky kňaz, šľachtic. Prvý kodifikoval spisovnú slovenčinu – bernolákovčinu. Ustanovil ju roku 1787 na základe kultúrnej západoslovenčiny, s niektorými prvkami stredoslovenského nárečia a s fonologickým pravopisom. Gramatiku kodifikovanej slovenčiny Bernolák opísal v knihe Grammatica Slavica (1790) a pripravoval aj slovník, ktorý vyšiel až po jeho smrti pod názvom Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-ŇemeckoUherskí (1825 − 1827). Anton Bernolák zomrel roku 1813.

3. októbra 1762 (pred 150 rokmi) narodil sa Auguste Lumièr, francúzsky vynálezca a priekopník filmového priemyslu. Spolu s bratom Louisom patrili medzi prvých filmových tvorcov – svoje prvé verejné filmové predstavenie uskutočnili koncom decembra 1895 v parížskom Grand Café (bol to 45 sekúnd dlhý film pod názvom Robotníci odchádzajúci z Lumièrovej továrne). Auguste Lumièr zomrel roku 1954.

3. októbra 1762 (pred 50 rokmi) narodil sa Martin Šulík, známy slovenský režisér, herec a scenárista.

Režisérsky debutoval filmom Neha (1991). Jeho film Záhrada (1995) získal päť Českých levov, Cenu slovenskej filmovej kritiky, niekoľko ocenení na MFF Karlove Vary, Cenu českých filmových kritikov a slovenského Igrica. Jeho zatiaľ posledným filmom je Cigán (2011). V súčasnosti pracuje ako vedúci Katedry filmovej a televíznej réžie na VŠMU. Pripravil: sl

4 vzlet | október 2012

Hold veľkému básnikovi P

oprednému Megová, Anička Strehovská, predstaviteMiroslav Halabrín, Iveta ľovi slovenskej Petrovičová, Irena Nosálová, vojvodinskej Kristínka Radovićová, poézie Michalovi Tamara Husáriková, Ivanka Babinkovi Halabrínová, Debora a (1927 – 1974) Blanka Pavelové). Hudobné Padinčania kažkusy zahrali Janko Tomek doročne venúva(kontrabas) a Alen Petráš jú literárno-ume(gitara). Na záver bola lecký program predajná výstava kníh pod názvom Slovenského vydavateľskéBabinkove ho centra. stretnutia. V Organizáciu podujatia tomto roku sa mali na starosti Obecná Mladí sú pravidelnými účastníkmi tunajší spisoknižnica v Kovačici (pobočBabinkových stretnutí vatelia a literáti ka v Padine), Eva Taubertová stretli s hosťami a Zdenka Obšustová v spopísaného slova viacerých genedňa 2. septembra v padinskej lupráci s padinskou školou. rácií (Michal Kukučka, Katarína Základnej škole maršala Tita a sl Petrášová, Mária Bančová, Zuzana zároveň si pripomenuli 85. výročie narodenia Michala Babinku.

MICHAL BABINKA sa narodil 25. augusPo uvítaní riaditeľa padinskej ta 1927 v Padine. Navštevoval gymnáziá v školy Ladislava Petroviča na Báčskom Petrovci a Pančeve, študoval na tému Babinkovej poézie a živoPedagogickej škole vo Vršci a na Vysokej pedata hovorili spisovateľ Víťazoslav gogickej škole v Novom Sade. Pôsobil ako učiHronec, riaditeľ Slovenského teľ (Ostojićevo, Padina, Ilovec, Kysáč), novinár vydavateľského centra Vladimír a redaktor (Dnevnik, Hlas ľudu, Nový život).

Valentík, akademický maliar Zomrel 4. júla 1974 v Sriemskej Kamenici.

Pavel Čáni, Dr. Zuzana Čížiková, Zbierky básní: Bezbožné letá (1960), Priestory padinská profesorka Zuzana (1961), Rozkoš nenávratov (1964), Pod krokom Papová a poetka Ružena Kraticová, prsť (1967), Kôrnatenie navrelín (1970), Príchodzí sa nevracajú (1972), pokým zodpovedný redaktor Sviatok jazier (výber, 1999).

Vzletu Stevan Lenhart vyzval Literatúra pre deti: Na šarkanovom chvoste (1958), Abeceda skáče mladých literátov na spoluprácu (1961), Sto úsmevov a jedna slza (1962), Cengáčik na dobré ráno s týmto časopisom. Babinkove (1968), Ako rástol Igorko (1970), Sladký výpredaj (1976), Už aj letíme verše a úryvky z jeho tvorby (1981). odzneli v podaní milovníkov

divadlo

Štyria škriatkovia a víla Š

kriatok Fredo: „Aj vám sa už niekedy zazdalo, že v zurkote jarného potoka, v bzukote letnej lúky, v jesennom šumení listov alebo dokonca aj vtedy, keď zdanlivo nečujne padajú snehové vločky, počujete zvláštnu hudbu?

Zaiste áno! Každé ročné obdobie má svoju melódiu. Viem, že meteorológia si o striedaní ročných období myslí niečo iné, ale mne môžete veriť. Ročné obdobia sa striedajú podľa toho, ktorý z nás štyroch škriatkov má hraciu skrinku pri sebe a akú melódiu tá skrinka práve hrá. Jarnú, letnú, jesennú alebo zimnú.“ Žaba Futura: „Po zime hneď príde jeseň a po lete jar. Rok sa začne v žiari sĺnk, zmením kalendár. Chvíľu bude veľmi teplo, zrazu máme mráz. Žaba sedí na prameni, čakaj na rozkaz! Keď je skrinka v mojich rukách, bude zábava! Počasie za zlatý dukát budem predávať. Obrátila sa mi karta, pôjdem do neba. Treba mať len trochu v hlave, myslieť na seba!

Nebudem viac bývať v bahne, ale v paláci. Budem robiť iba to, čo sa mi zapáči. Nech sa páči, vyberte si to, čo chcete mať, skrinka vie hrať na želanie ako automat.“ Sú to výňatky z divadelnej hry pre deti Štyria škriatkovia a víla v réžii Jána Čániho. Hrajú: Mira Lainovićová (víla Viva), Jaňa Urbančeková-Fejzulahiová (žaba Futura), Miroslav Babiak (škriatok Vento), Pavel Matúch (škriatok

Fredo), Ján Žolnaj (škriatok Solário) a Ján Sklenár (škriatok Pikolo).

Toto nové predstavenie z produkcie Slovenského vojvodinského divadla malo premiéru v prvý deň 17.

Petrovských dní divadelných (trvali od 29. augusta do 2. septembra). Hra Štyria škriatkovia a víla je typickým predstavením pre deti, je plné zaujímavých udalostí, spevu, dynamiky a farieb. Upúta však pozornosť divákov rôznych generácií, čo sa dalo vidieť na základe reakcií oduševnených návštevníkov.

Marína VALENTÍKOVÁ

ku Svetovému dňu zvierat

Ako sa správame voči opusteným zvieratám?

N

iektoré dátumy sú v kalendári vyznačené ako svetové a jedným z nich je i 4. október – Svetový deň zvierat, ktorý si každoročne pripomíname aj v našej krajine.

Sú však ľudia, ktorí sa ľahostajne, ba nehumánne správajú voči zvieratám, ubližujú im, týrajú ich, bezcitne vyhodia na ulicu.

Ako vedomé bytosti, ľudia môžu zabezpečiť adekvátne životné podmienky domácim zvieratám, vážiť si práva voľne žijúcich zvierat v prírode a dbať na to, aby najmä z človekovej strany zvieracie druhy neboli ohrozené. Nikoho nemožno donútiť, aby mal niekoho alebo niečo rád, ale aspoň neubližujme nevinným bytostiam. Človek ublíži vedome, zviera iba keď sa bráni.

Najkrajším skutkom je poskytnúť Pega si pred štyrmi rokmi našla nové prístrešie opustenému zvieraťu. nový dom Nejedna skutočnosť ukázala, že práve tieto psíky a mačičky vedia byť verní nenahraditeľné miesto a ochrana, ale aj domáci miláčikovia. Za novú šancu potrebný rešpekt. vo forme tepla domova sa svojmu Členovia združenia Vojvodina majiteľovi odvďačia nekonečnou zaopatrujú opustených psov láskou. I keď sú kríženci, netreba ich a mačky, pravidelne im odnášajú podceňovať – každá živá bytosť krmivo na určených miestach chce žiť. v meste, ako i na perifériách.

V Novom Sade pred Snažia sa zaopatriť ich čo desiatimi rokmi založili najlepšie. V priebehu minulého Združenie pre ochranu roka sterilizovali asi 200 zvierat a ochranu životného zvierat, udomácnili 70 prostredia Vojvodina, ktorého a pravidelne sa starajú predsedníčkou je Dr. Slavica o 90, ktorým je domov Keco. Hlavným cieľom združenia ulica. Na starosti majú je ochrana zvierat od každého aj 15 starých, slepých tvaru násilia, zasadzovanie a sociálnych zvierat, sa proti zneužívaniu zvierat zo ktoré sú natrvalo pod strany človeka – nevyužívať ich pre ich ochranou. stravu, odev, zábavu a výskumy.

Každodenne sa Dôležitou úlohou je aj ochrana stretáme s problémom voľne pohybujúcich sa zvierat, opustených zvierat. opustených psov a mačiek, Mnohé z nich sú pre ktoré sa toto združenie snaží vyhodené, z domácich Murko sa tiež zabezpečiť ľudskú starostlivosť, miláčikov sa stávajú teplo domova a vôbec propagovať udomácnil bezdomovci. Jedným zo ochranu zvierat. Dvadsiatim spôsobov doriešenia tejto členom, ktorí tu pôsobia, nikdy otázky sú aj útulky. V našom nepadne ťažko postarať sa o opustené štáte sa nimi môže pochváliť iba zvieratá, pomôcť im, keď sú choré niekoľko miest. Útulky zvieratám a vždy nesebecky poskytnúť aj pomoc zabezpečujú potrebné životné vo svojich domácnostiach. Milovníci podmienky, pravidelnú stravu, zvierat si financie zabezpečujú veterinársky dozor, ako aj očkovanie prevažne z vlastných zdrojov. Občas a sterilizáciu. pomoc dostanú v krmive a potrebnom Venujme zvieratám okrem 4. vybavení, niekedy vo forme skromných októbra aj všetky ostatné dni v roku peňažných príjmov a donácií.

– zachránime nielen ich, ale i naše Združenie sa zasadzuje o etický prostredie. princíp, ktorým sa zvieratám zabezpečí Jaruška FERKOVÁ

FILOTÍNKY: životno-neživotné filozofie o všeličom

Opäť o tom istom...

D

okrútili sme sa späť do Vzletu, na začiatočný bod, znova a zase na začiatok konca. Štartujeme na zdanlivo rovnakej obežnej dráhe – ale nie, rovnaká nikdy nie je a hoci v maličkostiach. Preto nikdy nestráca na pôvabe, vždy je záhadná. Začíname konce, no všeličo sa končí. Veru sa menia aj dráhy a smery... Čo sa začne, musí sa však aj zakončiť. Tak to už raz po svete chodí, vždy a znovu, do kruhu, šťastie, že nikdy nie úplne rovnako – aby sme sa nenudili.

A vy? Viete, kam idete? My občas áno, občas ani nie. Niekedy tie cesty nie sú až natoľko dôležité, no keď ide o životnú voľbu, situácia je trochu iná. Je v tom všetkom aj šťastie alebo nešťastie, no rozhodnúť by sme mali sami. Možno sme nemalý počet rôznych lehôt premrhali. Niektoré cestičky sa znova otvoria, iné nie. Niektorým z vás sa všetko podarilo presne tak, ako ste si zaplánovali, iní možno mali menej šťastia. Dôležité je však, aby tá voľba bola správna. Nie preto, že si tak myslí stará mama, ale preto, že si tak myslíte práve vy. Odpoveď na otázku Čím chceš byť, keď narastieš, poznáme.

Je jednoduchá: Chcem byť šťastný. A šťastie vraj chodí po horách. Človek – za šťastím. Čo je však šťastie? Úspech, moc, peniaze, možno láska, zdravie? Či správne životné voľby a práca, vlastné zadosťučinenie. Odpovede môžu byť všelijaké, to už je na nás, čo vám urobí radosť. Niekto síce môže byť narodený pod šťastnou hviezdou, inému Šťastena žičiť, to ešte ale neznamená, že o svojom šťastí vie. Sú také výroky, že kto neskúsil nešťastie, šťastie nepozná. O šťastí je ich neúrekom. To znamená, že ho nemôžeme jednoznačne definovať a že na šťastie žiadny vzorec neexistuje. Šťastní sme toľko, koľko šťastnými vieme byť. Veď aj úspech sa meria šťastím. Ak z neho nemáme radosť, tak neznamená vonkoncom nič. Ťažko šťastie však merať, ak je to vôbec možné. Štatistika pomôcť k šťastiu hádam aj môže, ale ono je predsa niečo, čo do vzorca sotva vieme zaradiť. Ale, ktovie. Všeličo je možné. Takže, Šťastenu za ruku a poďme...

Asp-asp

október 2012 |

vzlet 5

48. ročník Letnej školy slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca (SAS) v Bratislave

Ozveny rodnej zeme

Účastníci SAS spolu Slováci, píšte po slovensky!

Tu máte slovo moje o reči vašej!

S

ú to slová prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka, vytesané na jeho pomníku v Trnave. Toto historické posolstvo koluje medzi slovenským národom už vyše dvoch storočí. A realizovať ho prišli do Bratislavy už po 48-krát na Letnú školu slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca (SAS) frekventanti z celého sveta od 5. do 25. augusta 2012.

Letná škola slovenského jazyka a kultúry SAS sa koná na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a určená je zahraničným slovakistom a slavistom, študentom na zahraničných univerzitách, kultúrnym pracovníkom, manažérom, lektorom, prekladateľom a všetkým záujemcom o štúdium slovenského jazyka a kultúry. Cieľom kurzu je získanie, resp. prehĺbenie komunikatívnej kompetencie v slovenskom jazyku na rôznych stupňoch a rozšírenie poznatkov zo slovenskej lingvistiky, literatúry, histórie a kultúry.

Letná škola SAS je najstaršou letnou univerzitou na Slovensku, existuje od roku 1965 a od roku 1966 pod názvom Studia Academica Slovaca.

SAS si od svojho vzniku kontinuálne Počas jazykových cvičení

zachováva profil slovakistických akademických štúdií. Letnú školu tohto roku absolvovalo 156 frekventantov z 38 krajín sveta. Na príprave a realizácii vzdelávacieho programu sa podieľajú vysokoškolskí pedagógovia a lektori odborne vyškolení v oblasti slovenčiny ako cudzieho jazyka. Frekventanti boli

6 vzlet | október 2012

rozdelení na skupiny podľa stupňa jazykovej úrovne. Škola ponúkala jazykové cvičenia pre začiatočníkov, mierne a stredne pokročilých a jazykové kurzy a špecializované semináre pre pokročilých. Medzi účastníkmi sa veľmi rýchlo uviedol jazykový dialóg a nekaždodenné zážitky, skúsenosti a láska k slovenskému národu. Týmto sa

venských reáliách, SAS obsahuje aj sprievodné podujatia, ako sú premietanie filmov, vystúpenia slovenských umeleckých súborov, návšteva slovenských národných galérií, koncertov a pod. To, čo účastníkov najviac láka, je exkurzia po vybraných regiónoch Slovenska, návšteva kultúrnych a historických pamiatok, prírodné dominanty a iné zaujímavosti Slovenska.

Tohto roku vedenie Letnej školy pre frekventantov pripravilo štyri trasy. My študentky z Nového Sadu sme si zvolili trasu, ktorá obsahovala takmer všetky historické pamiatky Aneta, Anna v UNESCO. Navštívili a Adela pred sme Bojnický zámok, internátom ktorý patrí k najkrajDružba ším a najznámejším slovenským pamiatkam. V minulosti ho striedavo spravovali uhorskí králi splnilo želanie riaditeľke SAS doc. a rôzne šľachtické rody, napr.

PhDr. Jane Pekarovičovej, keď Thurzovci a Pálfiovci. Posledný verila, že „tri letné týždne strámajiteľ, gróf Ján František Pálfi vené v Bratislave budú príjemné ho v druhej polovici 19. storočia i užitočné a prehĺbia vaše znaprestaval do súčasnej podoby, losti i osobný vzťah k slovenčine, ktorá sa vymyká slovenským pomerom. Keďže gróf zomrel bez potomkov, tento rozprávkový zámok pripadol štátu, ktorý ho sprístupnil ako múzeum.

Potom sme sa vyšplhali na kopec v blízkosti Ružomberka, kde sídli historické mestečko Vlkolínec. Je to pamiatková rezervácia ľudovej architektúry zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Obec obsahuje 45 domov a trvalo je obývaná 19 ľuďmi. Na druhý deň sme sa Slovensku a jeho kultúre“. vybrali do Belianskej jaskyne, Oddelenie slovakistiky na ktorá je jedinou sprístupnenou Filozofickej fakulte v Novom Sade jaskyňou vo Vysokých Tatrách. každoročne posiela svojich študenDĺžka jaskyne je 3 641 metrov tov na Letnú školu a tohto roku sa a sprístupnených je vyše 1 000 na kurze zúčastnili tri študentky: metrov, ktoré sa využívajú na Anna Lekárová, Adela Obšustová turistické pobyty. Ďalším zaua Aneta Lomenová. Okrem predjímavým mestom, ktoré sme nášok o jazyku, kultúre a o slo-

navštívili, bol Bardejov, mesto známe po humanitnom gymnáziu, tlačiarni, v ktorej bol v roku 1581 vytlačený katechizmus Martina Luthera. Mesto sa hrdí mimoriadne zachovanou architektúrou.

Najvýznamnejšími objektmi sú mestské domy, radnica a Kostol sv.

Egídia na námestí. V Hervartove sme sa nadchýnali dreveným rímskokatolíckym Kostolom sv.

Františka z Assisi, ktorý je ukážkou gotickej architektúry a pri jeho výstavbe nie sú použité žiadne kovové súčasti. Na tretí deň sme už museli opustiť krásny popradský hotel Tatra, kde sme boli všetci ubytovaní, no na ceste domov sme sa zastavili v Banskej Štiavnici.

Tu nám sprievodca priblížil historické udalosti kalvárie a jej rekonštrukcie. Letná škola by totiž nebola úplná, keby neobsahovala prehliadku Bratislavského hradu, vyčerpaného požiarom a renováciou. Doc. Mgr. Juraj Hamar, ktorý je súčasne aj riaditeľom SĽUK, sasistom prezentoval slovenské ľudové piesne a ľudové hudobné nástroje, po ktorých nasledoval večer slovenskej kuchyne a ľudovej kultúry. Zvedaví frekventanti mohli takto ochutnať slovenské špeciality a zatancovať si pri ľudovej hudbe Maroša Mikuša.

Celodenný výlet do Modry bol oddychom od namáhavých prednášok a strediskom individuálneho programu. Tu sme sa poklonili podobizni Ľudovíta Štúra a jeho prívržencom, ktorí nehybne stoja na námestí, odkiaľ pramení ich vedecká a kultúrno-osvetová činnosť.

Studia Academica Slovaca každý rok pripravuje tvorivé dielne s cieľom osvojovať si slovenskú kultúru interaktívnou formou (spev, ľudový tanec, tvorivé písanie, divadlo, fotografia, výtvarné umenie, film). Výstupy z tvorivých dielní boli prezentované počas multikultúrneho večera Sami sebe.

Slávnostné ukončenie 48. ročníka Letnej školy SAS sa konalo v Aule Univerzity Komenského, kde sa záverečného slova ujala riaditeľka Letnej školy spolu s prodekanom Univerzity a inými významnými osobnosťami. Frekventantom, ktorí absolvovali Letnú školu, odovzdali vysvedčenia a všetci sa presunuli na slávnostný koktail, ktorý bol sprevádzaný ľudovou veselicou a zároveň aj smutnou rozlúčkou medzi účastníkmi.

Takto strávené letné prázdniny si môžu zaslúžiť všetci milovníci slovenského jazyka a slovenského etnika, ktorí si vážia jeho historické hodnoty, vedia vnímať jeho prevratovú minulosť a dokážu postaviť sa do boja o jeho zachovanie.

Aneta LOMENOVÁ

Letná škola žurnalistiky v Modre – Harmónii

Vítanie a odchod s bielym vínom D

obré vínko v krásnej keramike a poznatky o slovenskom národnom buditeľovi, kodifikátorovi spisovnej slovenčiny a spisovateľovi Ľudovítovi Štúrovi krášlia krásne mestečko Modru – Harmóniu na našom blízkorodom Slovensku.

V rámci Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského (CĎV UK) v miestnostiach študijného a kongresového strediska v Modre – Harmónii od 3. do 7. septembra 2012 prebiehala prvá Letná škola žurnalistiky pre Slovákov žijúcich v zahraničí, pôsobiacich v krajanských tlačených a elektronických médiách.

Na slávnostnom otvorení Letnej školy žurnalistiky boli prítomní významní predstavitelia bratislavskej Univerzity Komenského a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Týždeň prebiehal edukačne pod vedením pedagógov katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, kde účastníci pochádzajúci zo Srbska, Rumunska a Ukrajiny mohli získať poznatky na tieto témy: ako sa robí časopis, elektronický rukopis, interview s novinárskou osobnosťou, digitálny uhol pohľadu, tajomstvá dizajnu, ako sa rodia noviny (exkurzia v redakcii denníka), čo je to novinárska etika, desktop publishing, časopis na webe, redakčný epilóg a prológ, metodiky žurnalistiky, masmediálne právo, teória redigovania a agentúrna žurnalistika, taktiež boli štylistické cvičenia.

Okrem edukácie účastníci mali možnosť navštíviť múzeum Ľudovíta Štúra a Slovenskú majoliku v Modre a hrad Červený kameň.

V posledný deň, ktorý bol vyplnený pozitívnymi dojmami, predstavitelia svojich krajín dostali vysvedčenie o úspešnom absolvovaní školy žurnalistiky.

Marína VALENTÍKOVÁ

Čo je CĎV UK a čo je jeho poslaním?

Niektorí z účastníkov na hrade Červený kameň

Na jednej z prednášok

Centrum ďalšieho vzdelávania je vzdelávacím a poradenským pracoviskom Univerzity Komenského a jeho poslaním je zabezpečovať komplexnosť a systémovosť v ďalšom vzdelávaní, prispievať k rozvoju ľudského potenciálu. Svoju činnosť zakladá na báze študijných a vedných odborov Univerzity Komenského a ich aplikácie pri optimalizovaní podmienok kariérovej dráhy a úspešného pôsobenia občanov.

Poslaním Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave je poskytovať vzdelávacie a poradenské služby v celej šírke oblastí určených štruktúrou jeho súčastí a menovite pri príprave zahraničných študentov a doktorandov pre štúdium na všetkých typoch vysokých škôl, organizovaní jazykových kurzov na špecifické profesionálne účely, pre vybrané skupiny účastníkov spomedzi akademickej obce, vrátane študentov a odbornej verejnosti, realizácie rôznych foriem ďalšieho vzdelávania a poradensko-konzultačnej činnosti, ako aj pomoci pri sprostredkúvaní odborných stáží a zamestnávania absolventov UK, zvyšovaní vedomostí a prispievaniu k aktualizácii a rozvoju kvality života seniorov.

Takto sa robí modranská keramika

október 2012 |

vzlet 7

študentský cestopis: Moldavsko (1)

Krajina botanických záhrad Mladí stážisti spolu

V

júnovom čísle Vzletu sme písali o študentskej organizácii AIESEC a možnosti absolvovania stáže prostredníctvom tejto organizácie. Keďže som aj sama chcela odísť niekde na stáž cez leto, využila som to, čo AIESEC ponúka.

Po vyplnení všetkých formulárov, absolvovaní jazykovej skúšky, začala som hľadať tú najlepšiu stáž pre mňa. Po prečítaní rôznych ponúk rozhodla som sa, že pôjdem do Moldavska. Predpokladám, že vás zaujíma, prečo som si zvolila túto neznámu krajinu. Odpoveď je jednoduchá: ponúkali najzaujímavejší program, taktiež som sa chcela zoznámiť s kultúrou krajiny, ktorá, ako aj Srbsko, nie je v Európskej únii, a zdalo sa mi, že to pre mňa bude jedinečná a fantastická skúsenosť.

Mala som pravdu. Cestovala som do Moldavska asi 24 hodín.

Z Belehradu do Temešváru minibusom, odtiaľ vlakom do mesta Jasy (severovýchodné Rumunsko), a potom autobusom do Kišiňova, hlavného mesta Moldavska.

Nebola to najlepšia cesta v mojom živote, ale každopádne o skúsenosť viac. Na stanici ma privítali

členovia organizácie AIESEC, aby ma zobrali na internát, v ktorom sme mali bývať týždeň. A potom sa to stalo. Šok! Internát nebol ten najlepší, toalety boli ako zo stredoveku a sprchu zamkli (!) cez leto. Jediný spôsob „sprchovania sa“ bola fľaška, do ktorej sme natočili vodu, a potom sme sa polievali alebo oblievali. Vôbec som to nečakala, ale už na druhý deň mi to bola celkom normálna vec. Po „sprche“ nasledovala obchádzka mesta.

Zoznámila som sa s malou skupinou ostatných stážistov, ktorí prišli skôr ako ja. Hneď som vedela, že mi títo ľudia spríjemnia celú stáž a že na konci určite budem mať nových kamarátov z celého sveta.

Kišiňov je pekné mesto.

Pripadalo mi však ako aj iné hlavné mestá v Európe. Veľa barov, McDonald’s, reštaurácie... Už som si myslela, že ma nič neprekvapí.

Mýlila som sa. Obrovský krásny

park s fontánou v strede ma očaril. V parku sa nachádzal vymedzený priestor pre sochy známych rumunských a moldavských spisovateľov. Pre mňa to bola časť ako z rozprávky. Páčilo to mi aj to, že ste si mohli prenaj-

Kišiňov – časť stredu mesta

Pomník Puškinovi v parku Stefan cel Mare ať bicykel na hodinku a voziť sa po parku. Samozrejme, to sme aj urobili. Vymysleli sme aj rôzne hry, pretekali sa a zabávali v nádhere parku a krásnom návrate do detských čias... A to v Moldavsku.  Na druhý deň nasledovala obchádzka botanických záhrad.

Park ma nechal bez slova, ale záhrady ma nechali aj bez dychu.

8 vzlet | október 2012

Najmä jedna z nich, ktorá vyzerala ako fantastický priestor na nakrúcanie romantického filmu.

Predstavte si rôzne druhy kvetov vo všetkých farbách a tvaroch všade vôkol vás. Dokonale zelená tráva (ako nakreslená), stromy, vtáky, slnko – všetko ako z rozprávky, filmu alebo z ešte nenapísanej básne. Nechcela som si ani sadnúť, aby som to všetko nepokazila a nezobudila sa zo sna. Táto záhrada býva aj miestom prvých svadobných fotografií. Koľko kvetov – toľko manželských párov.

Alica v krajine zázrakov určite nebola až natoľko prekvapená ako ja a videla som tam hádam aj viac čarokrásnych vecí než ona. Deň sme strávili ležiac na tráve, hrajúc frisbee, zároveň sme sa rozprávali a zoznamovali sa.

Salsa party. Nerada chodím na disko, nerada tancujem a vždy mám strach, že ak sa opovážim tancovať, budem vyzerať ako debil. Avšak moji noví kamaráti nechceli ani počuť slovko „nie“, takže som musela ísť. Naučili sme sa základné kroky a dohodli, že ich vyskúšame na tanečnom parkete. Avšak keď sme prišli do baru a zazreli ostatných návštevníkov

tancovať, utiahli sme sa a posadali sme si ako teľce.

Ale keď sa parket uvoľnil, využili sme príležitosť a rozhodli sa, že sa ideme zabaviť alebo hanbiť. Na hanbu sme zabudli a tancovali ako prvýkrát v živote. Opakovali sme kroky, ktoré sme vedeli, zabávali sme sa, smiali, jednoducho hoveli sme si. Salsa party rules!  A ďalšia. Karaoke party.

To už bola iná vec. Nemuseli sme tancovať, ale spievať. Ja som radšej spievala v sebe – až natoľko odvážnou nie som. Počúvala som iných ako spievajú, tancovala som a bola som rada, že som tam s novými ľuďmi, ktorí už mali svoje miesto v mojom srdci.

Po týždni v Kišiňove sme mali ísť do dedín a zoznámiť sa so životom obyčajných ľudí. O tom sa však dozviete v nasledujúcom čísle...

Teodora ILIĆOVÁ Fotografie: Ing. Lenka Kopecká

prázdninovanie v Európe

Jedinečný zážitok v Taizé K

eď zvonec oznámil koniec školského roka, nejeden z nás začal hneď rozmýšľať, kde a ako stráviť dlhé letné prázdniny. S ohľadom na to, že „kríza zhrýza zblízka”, málokto si mohol dovoliť stráviť leto pri mori, kde sa ceny pohybovali ponad 300 eur za maximálnych 10 dní. Niektorí sa zasa rozhodli takéto luxusné letovanie vymeniť za cestovanie do neznámych krajín. Rovnako tak sa rozhodla aj Kovačičanka Nataša Havranová, ktorá s priateľkami vycestovala do jej doteraz menej známych krajín, spoznať mnohé významné mestá, ľudí, ich kultúru, jazyk, obyčaje.

– Pred dvomi rokmi som už bola na podobnom výlete a páčilo sa mi. Tentoraz som spolu s mojimi priateľkami z Padiny – Emíliou Gačićovou, Teréziou Hediovou, Jasminou Kirićovou a Máriou Magdalénou Nikšićovou – vycestovala autobusom z Belehradu 31. júla 2012. Bolo nás mnoho mladých, ktorí sa rozhodli navštíviť svetoznámy kemp Taizé vo Francúzsku.

Počasie bolo prekrásne, krajšie než pred dvomi rokmi.

Tento rok sa k nám vojvodinským Slovákom pridali aj mladí z Belehradu, Smedereva, Kovinu, Apatínu a z Čiernej Hory. V prvý deň našej jazdy Európou po úmornej a dlhej ceste sme sa dostali najprv do prekrásnej Prahy v Česku. Tam sme pobudli celý deň a už na nasledujúci deň sme boli v Bruseli. Navštívili sme tam rôzne kultúrne pamiatky, ktoré na nás veľmi krásne zapôsobili. Neskoršie sme dva celé dni strávili v Paríži, až sme sa po ňom dostali k cieľu, ktorým bol kemp Taizé. V ňom sa nachádzal komplex veľkých hál, kde sa po celý čas konali workshopy, spoločné modlitby. Tam bolo zabezpečené aj stravovanie pre všetkých účastníkov, ktorých mimochodom tentoraz bolo okolo sedemtisíc

– zo Španielska, Švédska, Portugálska, Nemecka... Teda stretnutia Taizé sú ekumenické a práve aj toto bola jedna z možností vzájomného kontaktu, zdieľania a výmeny skúseností. Je to naozaj krásne, ako sa na takýchto akciách darí nemyslieť na rozdiely a vyzdvihnúť to, čo nás všetkých spája, a to je

Nataša (celkom vzadu) v spoločnosti priateliek z Padiny, Petrovca a Kysáča

Kovačičanka pri Eiffelovej veži v Paríži

ako obyčajní mladí ľudia bez rozdielu. Nikoho nezaujímalo, akého vierovyznania je ten druhý, a tak sme si vedeli vzájomne poklebetiť a tešiť sa zo vzájomnej prítomnosti. Štruktúra programu bola dosť otvorená, ponechaná na slobodný výber každého účastníka, aby si tam mohol nájsť to, čo ho zaujíma. Mne to veľmi vyhovovalo, lebo som si program mohla riadiť podľa toho, ako som sa cítila. Bolo tam možností spoločenského, kultúrno-poznávacieho i duchovného vyžitia, ale aj možnosti stíšiť sa, rozjímať. Spoločné modlitby vyvolávali jedinečnú atmosféru. Stretnutia Taizé

doma. Poskytujú jedinečnú možnosť nájsť niečo nové, zoznámiť sa s novými ľuďmi rôznych kultúr i priblížiť si kultúru krajiny, v ktorej sa stretnutie realizuje, možnosť nájsť nové priateľky a priateľov a možno aj samých seba v tichu modlitby. Mne boli najzaujímavejšie dielne na biblické témy a večer po 22. hodine sa každý večer usporadúval tzv. Ojak, večerná zábava pod stánkom, kde sa spievali piesne na jazykoch národov a podobne.

Po sedemdňovom kempe v Taizé cestou späť domov sme sa zastavili a pobudli celý deň v Ženeve vo Švajčiarsku, v Miláne, v zábavnom parku Gardelend pri Verone a v Terste v Taliansku, naposledy celodenný výlet sme si usporiadali v Ľubľane v Slovinsku. Už na budúci rok s mojimi priateľkami plánujem znovu ísť do Taizé na brigádu ako dobrovoľníčka. Kto tam ešte nebol, nevie, čo ešte zaujímavého a krásneho nezažil, a preto by som touto cestou odporučila každému, aby navštívil Taizé a mimochodom prekrásne krajiny, o ktorých ste doteraz len pozerali na televíznej obrazovke alebo čítali v knihe. Treba to zažiť!

sú veľmi dobrou možnosťou pre tých, ktorí už majú dosť bujarých dovoleniek pri mori, v kúpeľoch, alebo sedenia

Annamária CHALUPOVÁ, Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici

Spoločná modlitebnica v Taizé

viera v Boha. Aj keď som sa už v takejto ekumenickej akcii zúčastnila, znova ma potešilo, že sme sa tam všetci vnímali

október 2012 |

vzlet 9

na Cantat festivale v Novom Sade

Dueto Rybak – Stamenovová K

eď sa povie nejaké známe meno, väčšina ľudí si pomyslí: „Keby som bol v jeho koži, kúpil by som si to aj to, precestoval by som celý svet,“ a očakávané „jemu je ľahko“. Je to možno pravda, ale do akej miery? Čoho všetkého sa tá osoba totiž musela zriecť, aby dosiahla svoj úspech? To len tá osoba vie a prežíva...

Istý chalan pochádzajúci z Bieloruska sa ešte ako malý chlapček s rodičmi odsťahoval do ďalekého Nórska. Tým chlapcom bol Alexander Rybak Alexander Rybak, ktorý svoj hudobný príbeh začal písať od svojich piatich rokov. pozíciou Foolin mladý Alexander Okrem hudobného talentu bol aj získal srdcia Nórov. Zúčastnil sa vynikajúcim športovcom, ale nieaj v predstavení Huslista na strečoho sa musel zriecť, aby dosiahol che a bola mu udelená prestížna úspech. Prišiel čas, aby si určil svoj cena Hedda... Ale nebolo všetko životný cieľ, a tento chalan si zvolil také ružové. Skúsil aj trubadúrsky husle. Ako desaťročný sa zapísal spôsob života. Hral na husliach na hudobnú akadémiu BarratDue. po celom Nórsku, aby mal peniaVystupoval v Amerike, Rusku a v ze pre ubytovanie a stravu. Touto Číne. Účasťou v súťaži talentov cestou napísal aj pieseň Fairytale, Kjempesjansen s vlastnou komktorá sa stala hitom. Stal sa CANTAT FESTIVAL je festival mladých spevákov a v Novom Sade sa po prvýkrát usporiadal roku 2011 pod záštitou Európskej zborovej asociácie Europa Cantat. Podľa meradiel Europa Cantat festivaly tohto typu obsahujú niekoľko segmentov. Sú tu najprv zborové dielne, koncerty a jeden z najzaujímavejších: Open singing. Základnou myšlienkou je spájať ľudí rôzneho pôvodu cestou spoločného kamarátenia a spevu a práve Nový Sad je predstavený ako mesto multikultúrnych hodnôt. Tohtoročný festival prebiehal pod názvom Cantat talenty 2012 v spolupráci s Cantat Nový Sad a Vojvodinským zborovým združením.

víťazom Eurovision Song 2009 v Moskve.

Alexander Rybak bol hosťujúcou hviezdou tohtoročného Cantat festivalu v Novom Sade, ktorý sa udial od 21. do 25. augusta. V deň otvorenia festivalu Rybak na tlačovke

regióne vďaka účasti v známej súťaži Ja imam talenat... Rybak a Stamenovová vystúpili spolu v programe otváracieho ceremoniálu Cantat festivalu dňa 21. augusta 2012 na Námestí slobody a oduševnili publikum svojím duetom a nadovšetko energiou.

V otvárací večer obecenstvo spevom privítal chór Bajićevi slavuji a hral Big Band džezovej mládeže Vojvodiny.

V súťažnej časti festivalu sa zúčastnilo 9 spevákov a víťazom sa stal Ognjen Vuletić.

Staré srbské príslovie hovorí: Ko peva, zlo ne misli.

Dalo sa to vidieť podľa expresií návštevníkov, ktorí boli oduševnení tohtoročným programom a vystúpeniami Bojana Stamenovová účastníkov. Ak bude mať aj do budúcna taký kvalitný program ako v posledných povedal, že vždy chcel navštíviť dvoch rokoch (pripomeňme, že Srbsko, má rád vojvodinskú vlani v rámci festivalu hosťovala kultúru a tunajších ľudí. Bol populárna francúzska speváčka nadšený, keď dostal pozvanie ZAZ), Cantat festival sa môže na účasť na tomto festivale, stať veľmi úspešným a poteší lebo mu toto bola príležitosť mnohých ľudí svojou enormnou bližšie predstaviť Novému pozitívnou energiou.

Sadu svoju kultúru. Na tlačovke sa tiež prihovorila speváčka Text a fotografie: Bojana Stamenovová, ktorá sa Marína VALENTÍKOVÁ stala populárnou v Srbsku a

talenty

Za snom treba ísť smelo I

veta Petrovičová z Padiny je výbornou žiačkou piatačIveta kou, je veselým dieťaťom a už Petrovičová vyrastá v ozajstnú speváčku.

Spieva od malička, hudba je jej láskou a tú lásku jej najviac vštepil otec Ladislav, lebo aj on veľmi rád spieva a vždy si prial, aby jeho dcéra šla tou cestou. Iveta spieva v školskom chóre a vystupovala na rôznych školských programoch.

Festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí v Kovačici jej stavila piesňou Byť vtákom. Bola trochu rozčarovaná, že sa zúčastňoveľmi veľa znamená. Ešte ako druháčka tam zaspievala pieseň Májový vala dva roky zaradom a odmenu nezískala, hoci je rada aj z toho, deň a v nasledujúcom roku sa pred-

10 vzlet | október 2012

že účinkuje, lebo je to krásny zážitok a veľká skúsenosť... Ale jej rodina ju podporila (a najmä otec) v tom, aby sa zúčastnila na zatiaľ poslednom festivale Letí pieseň, letí koncom roka 2011. Otec Ladislav jej napísal text, pieseň pomenoval Malá rockerka, jeho priateľ Ján Petrovič vypracoval skladbu a vyznelo to fantasticky. Mladá rockerka Iveta si vyspievala 1. cenu za interpretáciu, dostala 1. cenu obecenstva, 1. cenu za skladbu a 1. cenu za text! Z tohto úspechu bola nesmierne šťastná a hrdá na seba a svojich blízkych,

ktorí jej pomohli, aby zvíťazila.

Počas leta 2012 vystupovala v rámci programu SNS v Báčskom Petrovci a svojím spevom tiež spestrila tohtoročné literárne Babinkove stretnutia v Padine. V októbri účinkuje na domácom školskom festivale Pieseň je naša radosť. Okrem spevu hrá na husliach, gitare a syntetizátore, tiež má rada divadlo a kreslenie.

Toto usmiate a usilovné dievča hovorí, že za svojím snom treba smelo ísť. A jej snom je stať sa profesionálnou speváčkou.

Blažena Pavelová

fotoriport z Nemecka

Oktoberfest a Martin Luther M

ám rada Nemecko.

Každý rok tam cestujem k starým rodičom. Vlani som bola na Oktoberfeste v Mníchove. Zúčastniť sa na Oktoberfeste je zázračným a neuveriteľným zážitkom.

Neviem, či sú krajšie kone, kolotoč alebo chutné klobásy a vynikajúce pivo.

Program je usporiadaný tak, že jedna princezná má svadbu a na jej svadbe sa pije veľa piva. Najprv je defilé, a potom všetci idú do stanov, v ktorých sa pije pivo. Každý stan má meno podľa piva, ktoré sa tam predáva.

V tomto roku som navštívila mesto Wittenberg, v ktorom žil a pracoval Martin Luther (1483 – 1546), nemecký kazateľ, teológ, reformátor a zakladateľ protestantizmu. Na univerzite vo Wittenbergu prednášal filozofiu a teológiu a uverejnil svoje tézy, v ktorých kritizoval niekdajšiu cirkevnú prax udeľovania odpustkov.

Pivo Luther-Urtyp Autorka príspevku vo Wittenbergu

Pri medovníkoch, ktoré si návštevníci dávajú okolo hrdla

Pomník Martinovi Lutherovi pred obecným domom vo Wittenbergu Socha princeznej, kvôli ktorej sa organizuje Oktoberfest

Defilé koní v Mníchove na Oktoberfeste

Darina Čechová, 6. 2 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Citáty

Pripravuje: Vesna Valihorová-Filipovićová

Pripravuje: VVF

1. Láska je krásna, keď sú v jednom srdci dvaja.

2. Vznikne úplne sama od seba a nemožno si ju vynútiť, nemôže vyprchať a ak sa to stane – vôbec nebola? Láska.

3. Láska začína láskou.

4. Život je ako hodina matematiky.

Pracuješ na danom príklade, pomýliš sa, chceš to opraviť, ale nedá sa... Zvoní...

5. Človek dostane len toľko lásky, koľko jej dá.

6. Na dôležité veci nie je nikdy neskoro, v mojom prípade príliš skoro. Byť tým, kým chcete byť.

Neexistuje žiadne časové obmedzenie, môžeš začať žiť kedy chceš.

Môžeš sa zmeniť alebo ostať rovnaký, neexistujú na to žiadne pravidlá. Môžeš z toho vyťažiť to najlepšie alebo najhoršie.

7. Anglický sudca: Pros o milosť a dostane sa ti rýchle smrti, len povedz „milosť“.

8. Nespoliehaj sa ani na tých, o ktorých si myslíš, že im môžeš veriť.

9. Nikdy nečakaj viac ako môžeš dostať.

10. Aj bez niektorých vecí, aj so slzami v očiach, aj s prehrami v živote

mám stále úsmev na tvári.

Listujeme v Slovníku cudzích slov – majer – veľkostatok alebo hospodárske budovy na veľkostatku – majolika – ozdobná keramika s nepriehľadnou olovnato-ciničitou glazúrou – majorán – aromatická koreninová rastlina – majorita – väčšina – majuskula – písmeno veľkej abecedy – makadam – štrk veľkosti zrna

– makao – druh hazardnej hry v karty – makarónsky – obsahujúci miešané prvky dvoch alebo niekoľkých rôznych jazykov – maklér – sprostredkovateľ obchodových a burzových transakcií – makrela – druh malej morskej ryby s chutným mäsom

na zamyslenie sa...

Dôkazy Jeden motocyklista vyrozprával: „Mnohí nemôžu rozumieť môj pôžitok z jazdy na motocykli.

Počas slnečných dní vozíš sa po prírode a vychutnávaš si svieži vzduch. Cítiš sa byť mladým a plným elánu. Zabudneš na svoje problémy a ťažkosti, ako aj na monotónnosť každodenného života.

No niekedy sa pýtam sám seba, či som naozaj taký slobodný, akým sa cítim. Nie je to len krátkodobý pocit? Už som musel priznať, že svoje problémy som len posúval, namiesto toho, aby som ich vyriešil.

Práve preto som povďačný, že som spoznal iný druh slobody: ozajstnú slobodu. Nie je to len nejaký dočasný pocit, ale realita.

Spoznal som Ježiša Krista, Božieho Syna a videl som, že On ma môže ozajstne vyslobodiť. On odstránil môj strach zo smrti a moju ľahostajnosť.

Avšak najpodstatnejšie je, že On odstránil moju vinu. Dlho mi to trvalo, kým som si uvedomil, že nemusím po celý život niesť bremeno viny. Jedného dňa som ho viac nemohol nosiť. Niekto mi povedal, ako sa môžem oslobodiť mojich vín. Priznal som všetko, čo tlačilo moje svedomie: svoju neveru, krádeže, nenávisť a klamstvá – všetko, čo bolo medzi mnou a Bohom. A bolo to tak, akoby mi zo srdca spadli ťažké okovy.

Ako aj mnohí iní ľudia, ja som veril, že Boh existuje. Ale nemyslel som si, že také jednoduché je dosiahnuť osobný vzťah s Ním a vo svojom srdci spoznať ozajstný, hlboký pokoj – až do toho šťastného dňa.“ Z knihy Dobro sjeme, Živa riječ, Krasica, Udruga kršćana Rijeka (2012) preložila Vladislava Lovásová október 2012 |

vzlet 11

vaša tvorba

Práce pre rubriku Vaša tvorba môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Krásy leta

B

lížil sa koniec školského roka a ja som netrpezlivo očakávala letné prázdniny.

Cez tieto letné prázdniny som mnoho cestovala. Školský rok sa zakončil 20. júna a v ten istý deň sa začala moja cesta s priateľkami z baletnej školy do Talianska, Španielska a Francúzska.

Keď sme docestovali do Talianska, najprv sme šli do prístavu Punta Sabbioni, a potom sme sa loďou previezli do Benátok, kde sme videli Dožov palác, Námestie svätého Marka, Chrám svätej Márie, vežu s veľkými hodinami. Na nasledujúci deň sme obchádzali Veronu, najromantickejšie mesto na svete a navštívili sme aj Júliin dom, Námestie Erbe a Námestie dei Signori. Na tretí deň sme odcestovali do Španielska. Ubytovaní sme boli v meste Lloret de Mar. V Španielsku sme strávili päť dní. K moru sme chodili každý deň, priatelili sme sa, kúpali, slnili a hrali sme volejbal. Navštívili sme aj Barcelonu, kde bolo veľmi pekne a zaujímavo, potom Gaudího diela a budovy, chrám, ktorý je venovaný Svätej rodine Sagrada Família, park Güell, hlavnú ulicu v Barcelone, katedrálu, štadión Futbalového klubu Barcelona. V Španielsku sme mali aj súťaženie z baletu a obsadili sme dve 3. miesta. Videli sme mnoho pekných tancov. Po Španielsku sme odcestovali do Francúzska, do mesta Cannes. Tu sme videli filmové paláce a Zlaté schody. Potom sme šli do mesta Nica. Pokračovali sme v cestovaní do Kniežatstva Monako, kde sme videli Katedrálu, slávne Casino a prekrásne parky. Prišiel aj ten deň, keď sme mali pred sebou dlhú cestu domov. Toto cestovanie mi bolo veľmi pekné a zaujímavé. Mnoho toho som videla, zabávala som sa a spoznala som aj nových priateľov. Ale prázdniny ešte neboli zakončené. Keď som prišla domov, odcestovala som s rodičmi k moru do Grécka, do mesta Stavros. Bolo mi aj tam pekne a zaujímavo. Po návrate domov trávila som čas s priateľkami. Chodievali sme jedna k druhej, do parku, hrávali sme volejbal a tenis. A potom som zasa odcestovala s priateľkami z baletnej školy na Divčibare. Mali sme tam prípravy na nasledujúci rok. Tam sme mnoho trénovali, ale mali sme aj voľný čas na kamarátenie.

A už je koniec prázdnin, znovu som v školskej lavici.

Kristína Bešková, 7. 3 ZŠ m. Tita v Padine

L

eto je pre mnohé deti obľúbeným ročným obdobím a všetci ho milujú.

Prinesie nám teplé a horúce dni plné hier a smiechu, taktiež aj letné prázdniny.

Všetci sa tešia na letné prázdniny. Škola je vtedy pustá a prázdna a čaká, aby sa deti zase prišli učiť. Leto prináša mnohé prekvapenia. Prináša teplé a usmievavé slniečko, ktoré nás každý deň pozoruje a hreje z krásnej modrej oblohy. Leto prináša aj mnoho kvetov, ktoré zafarbia a rozvoniavajú záhradku, taktiež v našej záhrade môžeme vidieť červenajúce sa

12 vzlet | október 2012

jahôdky a višne a zo stromov sa nám usmievajú marhule, jabĺčka a mnohé iné druhy ovocia, ktoré nás lákajú nech ich ochutnáme. Leto nám umožňuje aj odísť na oddych. Počas tohto leta som bola s rodičmi a sestrou pri mori v Grécku. Boli sme v meste Polychrono, na polostrove Chalkidiki. Voda tam bola krásna, veľmi čistá, bystrá a modrá ako nebo. Pobudli sme tam krásnych desať dní a každý deň sme sa kúpali. Pláž bola čistá, bez odpadu, plná drobného, horúceho piesku a farebných slnečníkov. Počas leta som tiež bola so sestrou a priateľkami v letnom kempe Olympics. Chodievali sme tam od pondelka do piatka, od osem hodín ráno do päť hodín popoludní. V kempe bolo super – čítali nám príbehy z Biblie, hrali sme kvíz, kamarátili sme sa a učili angličtinu. V piatok sme chodievali na bazén do Kovačice.

Leto je ako nejaký čarodejník – zamáva prútikom a prinesie prekvapenie. Toto leto bolo krásne, ale už sa skončilo. Znovu sedíme v školských laviciach a učíme sa.

Chcela by som znovu zažiť také krásy leta a prajem to aj iným.

to byť tak. Deti by mali byť vždy stredobodom pozornosti. Pozerajúc sa tak na deti na školskom dvore, dumám o tom, čo každé dieťa v sebe skrýva, akým životom vlastne žijú moji spolužiaci a vôbec deti na svete. Viem, že jesto naozaj nešťastné deti.

Chcem pre deti svet plný mieru, chcem, aby ma všetci počuli a pre nás urobili svet bezpečným miestom pre život a hru. Chcem svet, v ktorom by všetky deti poznali len radosť a smiech, mali bezplatné školenie, bol by to svet plný porozumenia, v ktorom by každý rodič mal nadostač času byť so svojím dieťaťom. Chcem taký svet, kde by všetky deti mali rovnaké práva, ktoré by nezostali len na papieri, ale by sa skutočne aj uplatňovali. Keby som mala moc, zakázala by som, aby deti chodili na zárobky (viem, že sa stávajú aj také veci) a navždy by som urobila taký svet, v ktorom by všetky deti mali teplú rodičovskú náruč, dom, jedlo...

Chcem taký svet pre deti, v ktorom by ani jedna detská slza nekropila zem.

Ema Chrťanová, 6. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Saňa Kotvášová, 7. 3 ZŠ m. Tita v Padine

K

aždý rok sa najviac teším na leto. Je to ročné obdobie, ktoré je mnohým ľuďom obľúbené. To preto, lebo je teplo a nechodí sa do školy, takže ľudia majú mnoho voľného času pre obľúbené aktivity a športy.

Leto v mojej dedine je veľmi teplé a všetci ľudia ho majú radi. Ja mám rád leto skrze melóny a zmrzlinu, ale aj preto, že sa každý večer s priateľmi chodievam voziť po Padine. Toto leto som hlavne trávil pri počítači a na futbalovom ihrisku. Každý deň som hrával futbal a niekoľkokrát som bol bežať na ihrisku. Počas tohto leta som bol aj pri mori s priateľmi. Bol som v meste Budva v Čiernej Hore. Cestoval som autobusom a cesta trvala 12 hodín. V Budve mi bolo pekne, bolo tam veľmi teplo, pláž bola pieskovitá, voda bola čistá a príjemne chladná. Každý deň som chodieval na pláž. Bol som tiež hrať paintball s priateľmi. Bolo to super, všetkým nám stúpol adrenalín a všetci sme sa unavili. Bol som aj v akvaparku, kde sa mi veľmi páčilo. Keď som sa vrátil domov z Budvy, znovu som hrával futbal ako predtým a chodieval som sa voziť.

Také boli moje letné prázdniny, ktoré sa už skončili a teraz som znovu s priateľmi a spolužiakmi v škole.

Adrián Širka, 7. 3 ZŠ m. Tita v Padine

Pre deti chcem takýto svet...

S

vet plný vojen, biedy a nešťastia, ktoré zapríčiňujú dospelí – to nie je správny svet pre deti.

O právach dieťaťa sa hovorí hlavne počas Detského týždňa. Ale nemalo by

Dobro vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné

S

poznať človeka nie je ľahko. Často ho spoznávame mnohé roky, až sa nám ukáže vo svojom pravom svete. Navonok, keď pozorujeme niekoho, pozdáva sa nám pekný, srdečný, dobrý... No prvý dojem môže byť nereálny.

Mal som mnohých kamarátov v škole, v susedstve a v rodine. Nie všetci sa zachovali voči mne úprimne. Často sa stávalo, že v mojej neprítomnosti rozprávali o mne zlé veci, vymýšľali si o mne všeličo, čo som si v skutočnosti nikdy ani nepomyslel. Keď prišli k nám, lichotili mi všelijakými peknými slovami, ale ich skutky a slová v mojej neprítomnosti boli uštipačné, sebecké a závistlivé. O takých kamarátoch hovorí aj ľudové porekadlo: Na ústach med, a v srdci jed. To, čo je ukryté v srdci človeka, nedá sa vidieť očami. Preto musíme kamarátov a vôbec ľudí pozorovať srdcom. Srdce nikdy nesklame. Iba tak zhodnotíme človeka správne.

Nie všetci ľudia a moji kamaráti sú neúprimní. Mám jedného kamaráta, ktorý je so mnou od prvej triedy. Vždy bol ochotný pomôcť mi, poradiť, vysvetliť niečo a rozdeliť si aj smútok, ak to bolo potrebné. V ňom som sa nikdy nesklamal.

Moje srdce hovorí, že je to priateľ na celý život. Preto musíme vedieť, že opravdivé hodnoty človeka sú v jeho skutkoch a v šľachetnom srdci. Nedajme sa oklamať očiam, ktoré vidia iba zovňajšok, ktorý môže byť veľmi lákavý, ale klamlivý.

Dobro vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné.

Martin Marko z Kovačice, žiak Strednej ekonomickej školy v Belehrade

story

– M

argarétka... Postoj trošku, zlatko. No čo, vari ma nepočuješ? Taká pôvabná krásavica a hluchá?

Toto sa mi nepozdáva, vieš, nepodobá sa to na teba. Či sa hneváš na mňa? Héééj!!!

Dievčina si ho vôbec nevšíma. Nechce ho dokonca ani počuť, ani vidieť. Svojou nadutosťou a takým nevkusným dôvtipom ten idiot lezie na nervy kamkoľvek sa dovlečie.

– Margarétka, Margarétka, čo sa ti stalo? Vari naozaj nepočuješ dobre?

– dobiedza aj ďalej. – A kde ti je Jazmínka, veď ste nerozlučiteľné?!

Znovu nijaká odpoveď.

– Dnes si voľáka zvláštna, že Vlado, – aj naďalej zadiera.

– No tak milá moja, konečne si sa objavila. Tento prisprostý Peter mi vyšiel navrch hlavy, už nemám sily a ver mi, ani nervy, s ním sa vysvetľovať.

– Óóó, objavila sa aj Jazmínka, no poďte s nami, spolu nám bude veselšie.

Bude dobrá zábava.

Dievčiny sa snažili zachovať slušnosť, nepatrí sa predsa hosťovi vynadať.

A to ešte hosť ich kamaráta.

Nie. Lomcovalo to nimi, ale nechceli sa pliesť s takým únavným chalanom, veď ešte pár dní pobudne u Vlada, aj jemu je určite všetkého vyše hlavy.

Skutočne, ani Vladovi nebolo všetko jedno, už by sa ho bol zbavil. Najradšej by ho zbalil a transportoval domov, aj keď neboli spolu ani týždeň. Naozaj sa ovládali, koľko mohli, ale teraz im už prekypelo. Bolo to na nevydržanie.

– A teraz dobre počúvaj, ty somár jeden, prihorený frajer, si moc dotieravý, – zbesnená sipí cez zuby.

– Ak si dobre nepočul, ako sa volám, zopakujem ti to ešte raz. Ja sa volám Margarita, jasné ti je!!! Ja som Margarita, nie som

žiadna Margarétka. A táto tu pri mne je Jasmina. Jasmina, si rozumel!!! A či ti to máme písomne doručiť, hááá?! Ak treba, aj to urobíme, dúfam, že ti to potom utkvie v tej tvojej sprostej kotrbe!!! – Magy, ako ju priateľky volali, sa natoľko

adrenalín zvyšuješ! Zhovej, vysvetlím ti...

– Mara, čau, – volá Peťo, – poď s nami na biliard, bude nám veselšie.

– No toto stvora je ale sprosté? – žasne Marienka.

– Aj ty Jana, nechaj tie dve kvetinky tam, a vy poďte s nami.

á ov vić o k

iv

aŽ dr

– Peťo, mlč, už si prehnal, – už sa musel Vlado zastarieť, lebo videl, koľká bije, že sa z tohto strhne vojna. – Och, kedy sa ťa strasiem, ty ohreblo, takého neotesaného, dotieravého ťa nespoznávam. Opil si sa?! – Vlado len oči vytriešťa, – preboha, čo sa to s tebou robí? – darmo stúpa Peťovi do svedomia. Tento akoby diablom posadnutý aj naďalej melie. Vlada si vôbec nevšíma.

– No Peťo, počuješ, tebe vravím, halóóó!!! –potriasol ním, až mu mobil vyfrkol z ruky. – Taká drzosť, zbláznil si sa. Celkom som sa vynerváčil, veď sa trochu kontroluj!

– Nech ti toto utkvie v tej tvojej kotrbe navždy!

– osopila sa Marienka. – Ja nie som nijaká Mara.

To sa možno tvoja milá volá Mara, ak vôbec máš ia:

ác str

Ilu

rozčúlila, že by ho bola roztrhala.

Zúrila.

– Aha, Jasmina, tieto dve nás už nemôžu dočkať. My tu nemilobohu mrháme čas s nadutou, neznesiteľnou kopou nešťastia, a tie dve nech nás vyčkávajú. Ešte sa omeškáme aj na zápas. Uf, vari toho mamľasa z hory vydurili. OMG! – Dúfam, že ti je teraz jasné, ako sa voláme. Treba ti to ešte raz povedať? Pre istotu ti zopakujem. Ale dobre počúvaj, ja som Jasmina, áááno, jasnééé, a táto tu je Mar-ga-ri-ta, viéééš!? – dúfam, že ti to utkvie v tej tvojej prázdnej kotrbe.

– Krásne, vy dve, zase meškáte, a znovu my ideme oproti vám, ale toto vám je posledný raz, – vytýka Marienka priateľkám.

– Tak čo nám aj ty

n Sa

nejakú. Ale kto by takého medveďa aj chcel, všakže?!

– otočila sa ku priateľkám spýtavým pohľadom, – ja som Marienka, viéééš, drahýýý môj! Za-pa-mä-taj si od-te-raz a navždy, – skríkla z celého hrdla, čo sa na ňu veru nepodobalo. Toľkú drzosť už nemohla zniesť.

Potom sa otočila ku Vladovi, ktorý by bol pošliapal po tomto nafúkancovi, – nerob si starosti, nedá sa s ním, veď vidíme, čo je za debila.

– Vylepím ti zaucho, – dral sa Vlado, ani on tú arogantnosť nemohol zožuvať.

Darmo, tento sa nevzdával: – Jana, a prečo aj ty nemáš voľáke meno, ako napríklad... hej, mohla by si sa volať napríklad Snežienka, potom by ste boli celá záhradka. Óóó, toto Janku poriadne vyhodilo z koľaje. Kým sa Peťo zanášal v smiechu, Jana pristúpila ku nemu a tak poriadne, z celej sily mu vylepila zaucho. Peťo čítal hviezdičky. Zleteli mu aj okuliare. Aj sa zapotácal.

– Čo... Čo si to urobila?! Ty hlupaňa strapatá, pozri sa, aká si rozčuchraná, máš ty hrebeň vôbec doma, špina jedna!!! – z celého hrdla sypal slová plné nadávok. – A moje okuliare, no počkaj, krásne, – do plaču mu bolo, keď mu Vladko podal rozpadnuté, v troch kusoch.

– Čo bľačíš, ani nezaslúžil si si iné, – dovráva Jasmina.

– Vladko, ľutujem ťa, treba to vydržať, poď s nami, nechaj ho samého, veď ti aj Saňa hrá, – vraví Magy.

– No toto, aké je zase to meno, vraj Saňa? Všeličo, – mrmle si Peťo.

– Miláčik, si moc únavný!

– výsmešne mu šuchla Janka a pobrali sa preč. Aj s Vladom. ah október 2012 |

vzlet 13

Rozlety

* Celú noc ležím v objatí minulosti, prekrytá prikrývkou tkanou spomienkami.

Stratená vo svojej vlastnej hlave, v labyrinte s miliónmi chodníkov.

Kročila som sem celkom vedomá, že tu budem sama a v tichosti.

Dvere som predsa nechala otvorené, ak ešte niekto potrebuje ticho.

Ak ešte niekto chce nájsť správnu cestu von z labyrintu...

Vesna Hudecová Padina

Dúfam…

Rubriku Rozlety v tomto čísle ilustrujeme fotografiami, ktorých autorkou je Annamária Chalupová z Kovačice.

Verím, že sa raz zobudím vo vysnívanej krajine, v ktorej bude všetko tak, ako si prajem.

Dúfam, že v dlhom zástupe neznámych ľudí stretnem osoby, ktoré som utratila, a nevysloviteľne mnoho mi znamenali.

Prajem si žiť slobodne, bez toho, aby som sa musela za sebou obzerať, báť sa podať ruku, usmiať sa a povedať pekné slová…

Snívam o tom, aby moji súrodenci, priatelia a známi žili bezstarostne, nepoznali trápenie, bolesť a žiaľ.

Raz príde deň, keď sa mi splní sen, keď sa budeme prebúdzať s úsmevom na perách, s radosťou v očiach a láskou v srdci, keď sa sen premení v skutočnosť, keď… dúfam.

Annamária Chalupová Kovačica

Práce pre rubriku Rozlety môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

14 vzlet | október 2012

Rozlety

Posledný pozdrav

*

Nenávidím pozerať slzy na tých nežných, krásnych tvárach, počuť smutné piesne, a slza za slzou tak len padá.

Prechádzame sa, meníme masky podľa potrieb.

Sme veselí... časom smutní...

A vieme, koľko smutných je vôkol nás?

Usmiate tváre – sú to možno iba masky.

Sama a vôkol mňa steny.

Kopa ľudí, ale nikoho niet...

Celá priepasť tichosti, tmavá, nemá...

V kŕdli je ľahšie, teplejšie, svoju silu však spoznáme po tom, ako dlho vydržíme sami.

Mať ľudí vôkol seba, ale byť sám.

Možno vlastne chceme byť sami, bojíme sa, že budeme sklamaní.

A možno je to len nejaký hlúpy pocit, treba to skúsiť.

Byť sám vedľa toľkých ľudí alebo sa popáliť a rozčarovať? Ťažká otázka, keď sú ľudia takí, akí sú.

Sme súci prijať len toľko, koľko dáme, alebo aj viac?

Dáme komu niečo, či zostaneme sami? Ľudia, kamaráti, chcú nám pomôcť, alebo je to iba maska?

Podajú ti ruku, pozerajú sa ti do očí, a za chrbtom, čo povedia?

Dvojtvárni ľudia, nezaslúžia si od nás nič.

Hodinami som sa pozerala na tú bledú vráskavú tvár, srdce mi stislo, zabolela ma duša.

Podávajúc ruku tomu, kto ju najviac potreboval, padla aj mne jedna slza, možno ich bolo zopár.

Nepadlo mi to ľahko, možno pre nedopovedané slová, možno pre spomienky, ktoré mi pripomínali najkrajšie časy – detstvo.

Nerobím si z toho starosti, uvidíme sa zase, a zatiaľ pozdravte mi toho, s ktorým som sa rozlúčila pred tromi rokmi.

Tatiana Krížová Selenča

Božena Širková Padina

rozlety +

Fotografie (výber)

Krajina – mapa.

Domy rozmetané po okolí alebo celkom spláchnuté, zvyšky námestí, križovatky s dokonalým povrchom, dôkladne vykreslené pruhy, čierna–biela, ani stopy po krvi, opustená stavebnica, len cesta sa vpíja do blata, alebo blato oblizuje cestu.

Chlapčiatko stratilo záujem, loptou už dribluje na inom ihrisku.

+++ Sliznice, klky, tkanivá, bunky, cytoplazma, vlákenká, zriasené zhluky – šmahom ruky rozvrátený svet.

Podstata zostáva nemenná: jeden organizmus pohlcuje iný, vystaví paláce na jeho základoch.

Hemoragický šok, štúdium obsahu nočníka, vonkajšie príznaky, vpadnuté oči, sucho v ústach, malátnosť. Mdlý úsmev. Bez úsmevu.

Alebo celkom bez príznakov: náhly pád zo schodov priamo do kómy.

Potrhaná, porezaná, rozškrabaná pokožka aspoň dovoľuje sledovať proces hojenia.

Nepočujem, či sa mi vnútri trhajú vlhké nitky.

V panike pozorujem kožu.

Musí predsa odrážať, čo sa deje dnu!

No mikrosvetu odpovie makrosvet. Ďalšie mestá sa kdesi v diaľke s dunením a bez odporu zrútili.

Foto: Katarína Tomková

MÁRIA FERENČUHOVÁ

Mária Ferenčuhová, poetka a prekladateľka zo Slovenska. Je autorkou dvoch zbierok poézie: Skryté titulky (Drewo a srd, Bratislava 2003) a Princíp neistoty (Ars Poetica, Bratislava 2008). Tiež vydala vedeckú monografiu Odložený čas – Filmové pramene, historiografia, dokumentárny film (VŠMU a SFÚ, Bratislava 2009).

Prekladá z francúzštiny (Paul Virilio, Philippe Brenot, Jean Echenoz, Amélie Nothomb, Philippe Sollers, Samuel Beckett). Od roku 2003 vyučuje na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave.

Výber: Anna Kovárová

október 2012 |

vzlet 15

čo dokáže pekné slovo

Nič nie je navždy V

ždy som bol trochu feminizovaný a starostlivosť mi bola druhým menom. Nikdy som to neskrýval. Mal som rád umenie. Najradšej som kreslil ženy. Ich ksicht, telo. Nahé telo.

Dlhé vlasy, kožené bundy, čierne, kostravé tričká, metalová hudba... Ale nič nemohlo zastaviť iných chlapov, aby ma nazývali homosexuálom. Naučil som sa, že nemám počúvať iných ľudí a ich mienku o tomto svete. Lebo nevedeli nič o ňom. Vedeli iba odsudzovať, zabíjať, kradnúť a klamať.

A ja som bol ten, ktorý vždy vypadol zlý. Iba preto, že som bol iný, že som bol umelcom.

V ten deň ma čakala pred domom. Keď som vyšiel von, videl som niečo najkrajšie na svete. Červené, dlhé vlasy, zelené oči, cigareta v ruke.

Bola mojou múzou. Kúpili sme si fľašu vodky. Šli sme do parku. Bolo to jediné miesto, kde sme mohli byť sami a milovať sa. Áno, bol som väčším mužom od tých, ktorí ma nazývali inak.

Neviem prečo, ale v ten deň som si vzal so sebou aj nožík. Bozkávala ma, keď som začul hlasy. Nepočul som, čo hovorili. Zrazu ich tam bolo aspoň desať. Všetci hovorili, ako treba zabiť takých, ako som ja: – Zabiť, je to buzerant! Zabiť ho!

Ona kričala, plakala.

Nepočul som to, ale som cítil.

Začali nás otĺkať. Pľuť.

A vtedy som vybral nožík.

Nechcel som to.

Bolo ticho.

A ja som si krvou zašpinil tvár.

Oheň zhasol.

Č

akala som, aby vyšiel z väzenia takých pätnásť rokov. Vôbec mi nebolo ľahko.

Bola som sama a mohla som ho ísť vidieť iba trikrát do týždňa. Za tie roky sa ani jeden z nás veľmi nezmenil, on aj ďalej mal dlhé vlasy, rovnakú dušu, iba mu na tvári pribudlo niekoľko vrások.

V ten deň som ho čakala pred vchodom do väzenia.

V ruke som mala cigaretu.

Farba očí mi trochu vybledla,

16 vzlet | október 2012

zosmutnela.

Kričal a plakal. Nepočula som to, ale som cítila.

Kým si vychutnával slobodu, kým dýchal vzduch, pil vodu, hral sa s ohňom a natieral zemou, ja som v izbe zapálila sviečku. Hudba, ktorá nám znamenala najviac v mladosti, neznamenala nám o nič menej ani teraz. Candle in the Wind a Elton John. Naša obľúbená.

Boli Vianoce, a po deviatich mesiacoch som narodila syna. Narodil sa, keď v našej záhrade začali klíčiť ruže. Vždy chcel mať brata. Tak za svoje šieste Vianoce dostal ten dar, ktorý vždy chcel dostať.

Začala som pracovať v knižnici a tam som spoznala svojho druhého manžela.

Vzduch som predala.

A

ko hovorila moja matka, narodil som sa, keď v našej záhrade začali klíčiť ruže. Nikdy som tomu nerozumel, lebo sme záhradu nemali. Žili sme v meste a vždy som sníval o tom, aby som mal aspoň jedného súrodenca. Žiadosť sa mi splnila a matka mi k Vianociam darovala ten najkrajší dar na svete, brata.

Mal som šesť rokov a vtedy som sa pozrel v jeho čierne oči. Vedel som, že navždy zostaneme spolu.

Mal som dvanásť rokov, môj brat šesť. Rodičia sa nám rozišli.

Vianoce sme strávili u otca, lebo matka chcela zostať sama so svojím novým manželom.

Otec mi kúpil knihu. Dejiny umenia. Bol som umelcom, ako aj on. A vtedy som to pochopil. Ruže predstavovali šťastie. A my sme boli nimi.

Otec po určitom čase umrel.

Bolo mi ťažko a vtedy som spoznal ten pocit. Kričal som a plakal, ale nik ma nepočul.

Nik to necítil.

Nič nie je navždy.

S bratom som bol natoľko blízky, že tá láska začala vyrastať v niečo viac, v niečo iné.

Rád som ho kreslil. Jeho tvár, telo. Bol mojou múzou.

Jedného dňa mi matka povedala, že na svete jestvujú dve cesty. Jedna dobrá a druhá... O druhej

nepovedala nič. Ja...

Ja som si svoju zvolil.

Tá cesta sa volala „brat“.

Nerozmýšľal som o tom, či je dobrá alebo nie.

Minulý rok aj ona umrela.

Jej druhý manžel opustil dom a zostali sme iba brat a ja.

Je mojou ružou.

Zem mi zvlhčuje.

P

amätám sa, že prvé, čo som zazrel, keď som sa narodil, boli bratove oči.

Neviem, ako sa na to môžem pamätať, veď bábätká si nepamätajú nič.

Teraz žijeme iba my dvaja v byte. Rodičia nám umreli.

Náš vzťah je trochu iný.

Nepochopiteľný.

Môj brat je umelcom. Ja zasa nie. Mám rád plávanie.

Celého života som chcel byť plavcom, na ktorého by celý svet bol hrdý.

Ale...

Stalo sa niečo, čo mi zmenilo všetky sny.

V ten deň ma spozoroval jeden tréner. Opýtal sa ma, či by som chcel byť v jeho tíme na Majstrovstvách sveta v plávaní. Musel by som odísť do Japonska, lebo tam by boli tréningy.

Kričal som a plakal, ale nik to nepočul. Nik to necítil.

Nemohol som ho opustiť.

Bol mi všetkým na tomto svete. Je mi všetkým na tomto svete.

Nič nie je navždy.

A krv nie je voda.

Aranea, Kysáč POZNÁMKA: Literárna práca, ktorú zverejňujeme na tejto strane, bola odmenená na vlaňajšom súbehu Čo dokáže pekné slovo v kategórii stredoškolákov.

Literárna súťaž žiakov základných a stredných škôl Komisia pre literárnu činnosť Výboru pre kultúru NRSNM, Nový Sad Výbor pre vzdelávanie NRSNM, Nový Sad Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec vypisujú

SÚBEH

na žiacke literárne práce (próza a poézia) téma je – voľná Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané menom a priezviskom a uvedeným kontaktom. Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny v dvoch kategóriách: žiaci základných škôl od 5. do 8. ročníka 1. cena – tablet 2. cena – balík kníh SVC 3. ročné predplatné na časopis Zornička žiaci stredných škôl a gymnázií 1. cena – mininotebook 2. cena – balík kníh SVC 3. ročné predplatné na časopis Vzlet Súbeh je otvorený do 1. novembra 2012.

Práce treba zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou Na súbeh žiackych prác

knihy

25 rokov od vydania knihy Fama o biciklistima K

niha Fama o biciklistima autora Svetislava Basaru sa dožila až desiatich vydaní a počas tejto jesene oslávi 25 rokov jestvovania.

Zverejnený roku 1987, tento postmodernistický román sa stal vrcholným dielom srbskej literatúry 80. rokov minulého storočia (spolu s dielami, ako sú Besnilo Borislava Pekića, Opsada crkve Svetog Spasa Dragoslava Mihajlovića a Peščanik Danila Kiša).

Aj keď dej románu možno veľmi ťažko vyrozprávať, v podstate ide o dokumentaristický, filozofický, humoristický až kriminalistický rozvoj príbehu o záhadnom družstve Evanjelikálnych cyklistov ružového kríža. Ezoteria, sprisahania, skryté posolstvá, tajné vedomosti, ideologické diskusie, scholastické vyvádzanie a filozofické traktáty sú len povrchovou časťou tohto románu. Basara sa hrá s fragmentárnym, rozptýleným dejom postmodernistickým spôsobom, ktorý bol vtedy novinkou v srbskej beletristike. Vnútorný zmysel románu hľadáme v kapitolách, ktoré majú často neúplný alebo apokryfný obsah. Niektoré kapitoly sú dané samy osebe, ale nám aj tak umožňujú nájsť ich miesto

v širšej rozprávke o Cyklistoch.

Aj čo sa týka formy Basara je záhadný – jedna kapitola je poetická, druhá kapitola je epištolárna, tretia je písaná ako detektívny príbeh, štvrtá ako biografia. Tak v prvej časti románu máme kvázihistorickú a scholastickú rozprávku – z úst stredovekého kráľa Karola Špatného – pod názvom Povesť o diabolských vozidlách.

Nasleduje akoby cestopisný rukopis z 19. storočia, autorom ktorého je britský námorník a kapitán Queensdale, ktorý sa po stroskotaní svojej lode našiel na ostrove, na ktorom vládne náboženské spoločenstvo Malí bratia, žijúce mimo dimenzií času a priestoru. Basara tretiu časť románu Posledný prípad Sherlocka Holmesa pripisuje známemu Arthurovi Conanovi Doylovi a hovorí o tom, ako neznámy bicyklista ničí pouličné hodiny v Londýne. Ohľadom legendárneho detektíva Holmesa je zaujímavé, že tento prípad nemá vyriešenie. Štvrtú časť Prípad Ernesta M. Basara pripisuje zakladateľovi psychoanalýzy Sigmundovi Freudovi...

Napriek tomu, že sa Basara neostýcha oddať sa úplnej absurdite, dej knihy Fama o biciklistima postupne dostáva svoju nezvy-

PC hry

Rozprávky z veľkého starého snívajúceho stromu V

dnešnom hernom svete sa malým nezávislým štúdiám často podarí prekvapiť nás výnimočnými výtvormi, ktoré si môžete zahrať zdarma, a to priamo vo vašom browseri. Jednu z takých hier pod menom A Grain of Truth (čiže: Zrnko pravdy) nám ponúkajú dvaja umelci z Poľska, bratia Rudowskovci.

Hra Zrnko pravdy je obrázkovým dobrodružstvom umiestneným do fantastického rozprávkového sveta pomenovaného The Big Old Tree, that Dreams (Veľký starý snívajúci strom). V tom svete sa všetky diania točia

okolo obrovského dubu, ktorého možno vidieť aj z najvzdialenejšieho kúta tejto magickej krajiny a jeho konáre sú vpletené do všetkých jestvujúcich príbehov, legiend a mýtov.

Dostanete sa do roly krásnej dievky menom Myosotis, ktorá je zberateľkou príbehov – pamätá príbehy rozprávané zo strany rôznych ľudí, aby ich mohla sama rozprávať iným záujemcom, s cieľom nájsť príbeh o sebe, a tak zistiť svoju vlastnú minulosť.

Keď sa Myosotis dozvie, že v tejto krajine žije mudrc, ktorý vie všetky rozprávky, ktoré dakedy jestvovali, vydá sa na dlhú cestu

čajnú a záhadnú formu. Takmer každá strana prináša nové prekvapenie a s ním aj ďalšie čitateľské nadšenie. A keď sa vám niekedy už všetko možno zdá byť iba bujným bľabotaním šialenca, Basara v jednom momente načrtne aj rozpad Juhoslávie. Okrem toho, že teda bola čiastočne aj prorockou – absurdita tejto knihy nachádzala aj ďalšie odrazy v realite.

Napríklad už koncom 80. rokov (onedlho po vydaní tejto knihy) sa v Srbsku v tzv. protisrbských konspiračných teόriách okrem Vatikánu a Kominterny údajne začali spomínať aj „nejakí bicyklisti“. Spisovateľ David Albahari v súvislosti s tým povedal, že „pred dvadsiatimi rokmi sa nám Fama o biciklistima zdala byť postmo-

dernou hrou, dnes je to historický zápis, ktorý každým dňom býva čoraz pravdivejší“.

Stojí za zmienku aj to, že Basara inšpiráciu na písanie tohto diela našiel v nekonečnom pátraní po jeho lokálnej obecnej knižnici (spisovateľ vtedy žil v meste Bajina Bašta). Pestrosť štýlov, ktorá prispela k záhadnosti formy a obsahu tohto románu, bola totiž výsledkom obmedzenej kapacity jednej malej, provinčnej národnej knižnice na juhovýchode Srbska.

Dvadsaťpäť rokov po jeho vydaní dielo Fama o biciklistima ešte stále predstavuje jedinečný román, ktorému sa radi vraciame a ktorého radi odporúčame priateľom.

Janko TAKÁČ

SVETISLAV BASARA (1953) je jedným z najvýznamnejších súčasných srbských spisovateľov. Píše prózu, ale prispieva aj ako esejista a kolumnista. Autorom je 17 románov. Debutoval knihou Priče u nestajanju (1982), nasledovali vydania Peking

by Night (1985), Kinesko pismo (1985), Fama o biciklistima (1987), Na gralovom tragu (1990), Mongolski bedeker (1992), Looney Tunes (1997), Bumerang (2001, v tom roku bol nakrútený aj rovnomenný film), Uspon i pad Parkinsonove bolesti (2006), Dnevnik Marte Koen (2008), Početak bune protiv dahija (2010) a Mein Kampf (2011). Za svoje diela získal viacero cien: Cenu časopisu NIN, Cenu NBS, Cenu Lazu Kostića a Cenu Nolit. Jeho knihy sú preložené do mnohých jazykov – okrem iných aj do angličtiny, francúzštiny a nemčiny.

a stretne podivné konci. V ňom sa konečne stretlietajúce kamene, nete s mudrcom a budete sa ho žatcov oblakov a môcť opýtať, čokoľvek si prajete mnohé iné zázračvedieť. Iste budete prekvapení né veci a bytosti, odpoveďami... ktoré sú ručne Hra A Grain of Truth je logickreslené a spolu s kým pokračovaním hry Bell’s fantastickou predHeart. Obidve hry vábia zázračlohou tvoria jeden ným ovzduším a počas hrania budete mať pocit, že ste sa ocitli Myosotis zaujímavý a snivý celok. v niektorej zo starých legiend, Zrnko pravdy je vlastne browserovou point’n’click hrou, v Oblakožravec ktorej zbierate rôzne predmety a využívate ich v klasických skladačkách, ale je tu tiež niekoľko vrstiev abstraktných logických puzzle s nekaždodennými výzvami. Jednou z úloh je napr. zbierať kľúčové slová, kým sa budete rozprávať s obyvateľmi tohto snivého sveta. Tie slová využijete na postavovanie správnych otázok, čo vám umožní lepší ktoré vám rozprávala vaša vlastná prehľad tajomstiev ľudí, ktoré babka, kým ste jej ako malé dieťa stretnete ďalej na ceste. Taktiež udivene sedeli v lone. budete musieť zozbierať osemTeda neváhajte a zahrajte si násť myšlienok a správne ich hneď túto hru zdarma na interrozvrhnúť, aby sa hra ukončila. A netovej adrese: www.zamolski. najoriginálnejší prvok celej hry com/agot. sa vlastne ponúka na samom jej jm október 2012 |

vzlet 17

DUŠAN DURMAN

komiks

Ocitol som sa v temnom močiari plnom príšer.

Stredobodom pozornosti bola istá človeku podobná ženská bytosť.

Zdalo sa, že to ona vydáva rozkazy a že armáda kôrovcov patrí jej.

Prihovárala sa svojím poddaným v jazyku, ktorému som nerozumel.

Nešlo o žiadny mne známy jazyk.

Nešlo ani o jazyk Nin’gu, ktorý sa stal podkladom pre mnohé jazyky na Zemi ešte v dávnych časoch, keď púšť Gobi bola stále plodnou krajinou.

Videl som Zeelu.

Tie potvory ju zajali a zviazali.

Princezná!

Ale, bohužiaľ, ešte stále som človekom, a ľudia majú hlúposť v krvi.

Upozornil som na seba. To bola hlúposť.

Môžem sa snažiť ako chcem, ale stále budem človekom.

Porazí ma!!!

Jediná nádej je zdochnúť a dúfať, že sa znovu narodím ako niečo lepšie. Nenávidím ten systém, ale zatiaľ mi nikto neponúkol nič lepšie...

18 vzlet | október 2012

Strácam pôdu pod nohami!

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Grafické rozhranie (GUI) G

rafické rozhranie (graphical user interface – GUI) je jednou zo základných častí každého súčasného operačného systému, je to vlastne to, čo používateľ „vidí“, keď zapne počítač a začne robiť za počítačom – pracovná plocha (desktop), ikony, okná...

Gnome Shell

počítačom.

V súčasnosti, najmä posledné 2 roky (od polovice roku 2010), grafické rozhrania počítačových operačných systémov prechádzajú drastickými zmenami pod vplyvom rozhraní určených na dotykové mobilné telefóny a tablety, ktoré nie sú založené na WIMP systéme, ale na systéme tzv. „prirodzeného“ dotykového ovládania. Všetko sa začalo popularizáciou Apple iPad a Google Android tabletov, ktoré majú za cieľ oslabiť predaj netbookov, čo sa im aj podarilo. Vďaka tomuto viacerí výrobcovia počítačov prišli na ideu, že by tablet a netbook spojili do jedného a na trh prišli prvé tablety s klávesnicou (Asus eeePad Transformer a iné). Problém

Grafické rozhranie ako ho dnes poznáme, používajúce tzv. WIMP systém (window, icon, mouse, pointer – okno, ikona, myš, kurzor), vzniklo v 70. rokoch 20. storočia a jeho autorom bola firma Xerox. Takéto GUI prevzala spoločnosť Apple, ktorá ho použila pre Mac OS (ktorý bol zabudovaný do počítačov Lisa a Macintosh), a potom aj Microsoft (operačný systém Windows). Koncom 80. a začiatkom 90. rokov sa už GUI stalo štandardným prvkom Windows 95 GUI každého operačného systému. je však v tom, že operačný Aj napriek rôznym kozmesystém použitý v takýchto tickým a funkčným zmenám tabletoch je príliš jednodupočas rokov a miernym chý (ale výborný na dotykové odlišnostiam v rôznych opeovládanie), kým skutočné račných systémoch, základmi každého súčasného grafického rozhrania zostali (ako sme už spomenuli) okná, Ubuntu Unity ikony, myš a kurzor. Tieto štyri pojmy v počítačové operačné systémy súčasnosti pozná prakticky sú príliš zložité pre takýto typ každý, kto niekedy sedel za počítačov (a často zle ovlá-

dateľné dotykom).

Riešenie bolo vytvoriť grafické rozhranie dobré pre Windows 8 modern oba typy počítačov. Prvé takéto rozhrania sú Unity a Gnome Shell (použité vo viacerých Linux distribúciách). Tieto používajú WIMP systém rovnako ako

nie Windows 8, známe ako Modern alebo Metro (samozrejme, možno ho používať aj bez dotykovej obrazovky), je vlastne obmenou Start

Windows 8 desktop ich predchodcovia, ale sú zároveň tiež prispôsobené na ovládanie dotykom.

V súčasnosti niečo podobné robí aj Microsoft s operačným systémom Windows 8. Avšak robia to iným spôsobom, prakticky zabudúvajúc aj WIMP, aj dotykové rozhranie do jedného operačného systému, pričom sa medzi nimi možno prehadzovať jedným klikom. Dotykové rozhra-

menu a je kritizované zo strany používateľov obyčajných počítačov, hoci má svoje výhody (o čom sme písali aj v minulom čísle).

Uvidíme, čo sa v prípade grafických rozhraní bude diať v ďalších rokoch, čo sa zmení a čo zostane rovnaké ako doteraz – v každom prípade, bude to zaujímavé pozorovať, hoci takto časté zmeny nie sú dobré pre menej skúsených používateľov, ktorí sa nebudú stíhať naučiť používať tieto GUI po každej zmene...

Drobnicky • Apple vs Samsung na súde: Apple vyhral a Samsung musel zaplatiť odškodné. Na toto odpovedá Google / Motorola, žalujú Apple.

• Predaných je viac ako 20 miliónov mobilov Samsung Galaxy S3.

• Dňa 12. septembra Apple predstavil mobilný telefón iPhone 5. generácie.

• Robotické kozmické vozidlo Curiosity je na Marse a posiela fotografie na Zem. • Slabý predaj počítačov oslabuje očakávaný profit spoločnosti Intel.

• Internet Explorer 10 bude obsahovať zabudovanú Adobe Flash podporu (rovnako ako Google Chrome).

• Vyšla Mozilla Firefox 15. október 2012 |

vzlet 19

Zaujímavosti

horoskop

Ľudské telo

VEDELI STE, ŽE..

... človek má priemerne asi 2,5 milióna potných žliaz. ... najväčšia koncentrácia potných žliaz je na dlaniach, do 500 na 1 cm². ... naše telo vytvára viac než 1 liter potu každý deň – aj vtedy, keď je takmer celkom neaktívne. ... človek má na hlave aj do milión vlasov. Každý narastie asi 0,3 mm denne. ... farba vlasov pochádza z pigmentov melanín a karotín. Šediny sú následkom postupného strácania týchto farbív a hromadenia vzduchu v tele vlasu. ... nechty narastú 2,5 cm za jeden rok. Rýchlejšie rastú v lete než v zime.

Pripravuje: Vladislava Lovásová

SVETOVÉ MESTÁ

BRUSEL (Belgicko): Zelenina kel pochádza práve z Bruselu.

BRUGES (Belgicko): Toto mesto je známe po čokoládach, čipke a pive.

ANTVERPY (Belgicko): Väčšia časť obyvateľstva tohto mesta hovorí zvláštnym antverpským nárečím.

GALWAY (Írsko): Známe je aj ako „Mesto plemien“, a to podľa normandských a írskych rodín, čiže plemien, ktoré vládli mestom v 13. storočí.

ROUEN (Francúzsko): Povestná Jana z Arku alebo Johanka z Arku mala len 19 rokov, keď ju roku 1431 Angličania upálili na hranici práve v meste Rouen.

AVIGNON (Francúzsko): Toto mesto je známe ako mesto pápežov.

REIMS (Francúzsko): Nemecké vojsko sa 7. mája roku 1945 v tomto meste vzdalo americkému generálovi D. Eisenhowerovi.

PARÍŽ (Francúzsko): Gustave Eiffel svoju známu vežu najprv ponúkol Barcelone, avšak toto španielske mesto jeho ponuku odmietlo.

LYON (Francúzsko): V tomto meste sa nachádza veliteľstvo Interpolu, medzinárodnej agentúry, ktorá koordinuje policajnú činnosť 186 členských štátov.

BIARRITZ (Francúzsko): Do 18. storočia, keď ho doktori začali odporúčať ako ideálne mesto pre oddych, Biarritz bol známy ako dedinka lovcov na veľryby.

Pripravila: V. Lovásová

20 vzlet

| október 2012

Vedie: Jasminka ČINČURÁKOVÁ-GALAMBOŠOVÁ

BARAN

21. 3. – 20. 4. Čakajú na vás ďalšie povinnosti. V každom prípade dokončite povinnosti, ktoré ste za posledné dni nestihli a odložili. Neprekladajte ich už. Nemuselo by sa vám to totiž vôbec vyplatiť. Buďte viac aktívni a menej kritickí k blízkemu okoliu.

BÝK 21. 4. – 20. 5.

Je veľmi dôležité jasne konať a vyhnúť sa neprehľadnosti. Vážne situácie nezľahčujte, a naopak, ľahké berte vážne. Pre riešenie je nevyhnutný nadhľad. Budujte vzťah k tradíciám v rodine, krajine a rozvíjajte umelecké cítenie.

BLÍŽENCI 21. 5. – 21. 6.

Pracovné povinnosti akoby ani nemali konca.

Zdá sa vám, akoby sa čas úplne zastavil a vy ste uviazli uprostred všetkých povinností.

Snažte sa zachovať si chladnú hlavu a ku všetkému pristupujte rozumne a zodpovedne. V rodinnom kruhu vyriešite problém.

RAK

22. 6. – 22. 7.

Pri troche snahy sa vám podarí urovnať všetky vaše problémy a zbaviť sa povinností, ktoré vám zväzovali ruky.

Ako odmenu si doprajte napríklad návštevu kina alebo posedenie s priateľmi, ktoré ste už dlhšie odkladali.

Budete sa potom tešiť z príjemného stretnutia.

LEV

23. 7. – 23. 8.

Povinností budete mať naozaj veľa, ale ak sa posnažíte, všetko stihnete.

Je veľmi dôležité, aby ste boli pri komunikácii s ľuďmi otvorení a úprimní. Momentálna situácia vo sfére financií je vyhovujúca. Vaše predstavy sa do bodky naplnia. Bude to priam až neuveriteľné.

PANNA

24. 8. – 23. 9.

Je obzvlášť vhodné obdobie na to, aby ste začali s nejakým športom.

Určite by to prospelo vašej kondícii a rovnako aj psychike. Potrebujete predsa načerpať energiu a byť o niečo väčšími optimistami. Veď svet nie je iba čierny alebo biely. Zamyslite sa nad tým.

VÁHY 24. 9. – 23. 10.

Dnes by ste nemali pripisovať istej udalosti viac dôležitosti, ako si naozaj zaslúži. Niektoré veci skutočne potrebujú len čas, tak im ho dožičte.

V zamestnaní pretrváva príjemná jednotvárnosť, ktorú nenaruší žiadna nepredvídaná správa alebo situácia.

ŠKORPIÓN 24. 10. – 22. 11.

Nemali by ste vybavovať dôležité a významné záležitosti. Budete roztržití a viac sa vám bude dariť v komunikácii s priateľmi, ako s nadradenými.

Vyrazte si do spoločnosti a zabavte sa.

Zlepší vám to náladu a odpúta vás to od starostí.

STRELEC

23. 11. – 21. 12.

V tomto období by ste mali pomôcť aspoň dobrou radou priateľovi, ktorý sa rozhodol urobiť radikálnu zmenu vo svojom živote. Svojmu partnerovi v ničom neodporujte, nemuselo by sa vám to vyplatiť. Bude to náročný krok, ale vy ho určite úspešne zavŕšite a pôjdete spokojne spať.

KOZOROŽEC 22. 12. – 20. 1.

Stanovte si presné hranice, ktoré nebudete vôbec prekračovať. Začnite si veriť a choďte tvrdšie za svojimi cieľmi. Pri tom si vyčleňte plány, ktoré zostali nezrealizované na polceste pre iné naliehavé úlohy. Zamyslite sa nad tým, ako by sa vám podarilo vylepšiť vzťahy, a to nielen v láske.

VODNÁR

21. 1. – 20. 2.

Dôverujte svojim pocitom doma i v spoločnosti.

Vaše predtuchy sa ukážu byť správne. Vzrastie vám pocit sebavedomia, lebo sa vám v poslednom období veľmi dobre darí všetko, do čoho sa pustíte. Vyhýbajte sa nepríjemným stresom, ktoré budú okolo vás krúžiť ako supy.

RYBY

21. 2. – 20. 3.

Vaša šikovnosť a pocit zodpovednosti sú zárukou, že sa vám bude dobre dariť.

Dočkáte sa pomoci aj od priateľov.

Môžete si dovoliť aj trochu riskovať, situácia pre vás je priaznivá. Využite všetky svoje možnosti a schopnosti vo svoj prospech.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman

enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA

V tajničke je meno a priezvisko populárneho amerického herca (na fotografii). kto píše lakeť (srb.) eseje

mestečko muž. pri B. Palanke meno

rím. bôžik lásky

brzdiť

C E R U Z A Ž E R

1. časť tajničky

I

E I

značka Rumunska násilie, hrozovláda

vpíšte IT

tona

priemyselný podnik

ostane rieka v Čiernej Hore

vpíšte TS

zbytočná

vpíšte KÁ meno herečky Ras

záškodnícka činnosť E ZL

T

V

na toto miesto

volt rieka vo východ.

Srbsku

správne, slušne

romb vpíšte ID

tantal elektrón

písmeno s mäkčeňom

americký herec Costner tempo

north

koniec modlitby

Ilustrácia: Dušan Durman

ono

Dvaja zamilovaní si píšu esemesky: On: Ahoj  Ona: Ahojkííí pUsinqaa <3 On: Zájdeme si niekde večer?

Ona: JaSnéé Srdiečkôôô On: Ach, tebe meno Ľudovít Štúr asi nič nehovorí...

* Americký informatik detailne predstavuje stredoškolákom najnovšiu počítačovú techniku, až všetkým lezie na nervy. Pri jednom počítači hrdo začne vysvetľovať: – Toto je jeden z najskvelejších, najmodernejších a najbezpečnejších počítačov vôbec. Dokáže až porozumieť hovorovej ľudskej reči a splní akékoľvek želanie!

– A môžeme to vyskúšať? – pýta sa Jožo.

– Samozrejme!

– Formát cé, dvojbodka, enter.

E R

N Á I

A Ľ

A N I

D O H M G I

K Z B I

drevnatá rastlina vpíšte ZK

I

Š M P H G O K E Ľ

riečna ryba (srb.) sito

jed

E K S

R N N T A O

U K O Š A Í

vanádium

uvoľniť vstup angl. plošná miera

taká

U A E T A F

K N E I

Č A Í

tibetské úžitkové zviera

internetová stránka

R T O

B Ž E Č Č P S Š E

odborník v ekonómii (srb.)

národné vyjadrov. spoločenstvo súhlasu

V A D E I

N D I

druh údeniny v hrubom čreve

autorka: Anna 2. časť Bičia- tajničky rová

A K V Á T S E R P

riečny ostrov

U B A T

E R K A A

Pojmy zo školského života vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám sedem neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria názov jednej školskej rekvizity.

CERUZA CVIČENIE DENNÍK HODINA GUMA KNIHA PEREČNÍK PERO PRESTÁVKA PROFESOR TABUĽA TAŠKA

TEST TRIEDA UČEBNICA UČITEĽ ZBIERKA ZNÁMKA ŽIAČKA ŽIAK

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 1997.

* Pani, ako rozlišujete vašich synov, keď majú rovnaké mená?

– Podľa priezviska... * Sused, je to strašné, vieš! Už tri noci zaradom nemôžem spať!

– Ale sused, nesťažuj sa mi! Veď ja nie som lekár, ale bubeník. * Babka sa sťažuje lekárovi: – Pán doktor, často zabúdam.

– A odkedy?

– Odkedy čo?!

* Učiteľka sa pýta: – Kto mi povie, akého pohlavia je mačka?

Prihlási sa Miško a hovorí: – Mužského.

– Ako to? – pýta sa učiteľka.

– Iba poriadni muži majú fúzy. * Pýta sa ježko zajaca: – Prečo máš také krátke uši?

– Lebo som romantický, – odpovedá zajac.

– A to s tým ako súvisí?

– Ale vieš, tak som sa započúval do spevu slávika, že som nepočul kosačku. október 2012 |

vzlet 21

film

Hrajú: Shia LaBeouf, Tom Hardy, Guy Pearce, Jason Clarke, Jessica Chastain, Gary Oldman…

O

bdobie americkej prohibície z 20. a 30. rokov minulého storočia bolo hlavne pre klasické hollywoodske gangsterky v minulosti veľmi obľúbenou témou.

Naháňačky na autách, streľby na ulici veľmesta a obleky mafiánov v týchto filmoch jednoducho nemôžu chýbať. Nechýba to ani v novom filme Johna Hillcoata Lawless, i keď sa dej filmu odo-

hráva v rurálnej oblasti okresu Franklin vo Virgínii.

Film sleduje príbeh bratov Bondurantovcov, Jacka (Shia LaBeouf), Forresta (Tom Hardy) a Howarda (Jason Clarke), ktorí spolu s kamarátom Criketom (Dane DeHaan) destilovali alkohol, tzv. moonshine (95 % alkohol) a predávali ho vo veľkých množstvách v okolí, ale aj gangstrom, ktorí ho ďalej posielali do Chicaga. Okresná polícia si od nich brala trochu alkoholu a nerobila žiadne problémy, až kým sa v oblasti neobjavil neľútostný špeciálny detektív Charlie Rakes (Guy Pearce), ktorý od nich žiadal nielen veľký podiel vyrobeného alkoholu, ale aj časť zo ziskov, ktoré jeho predávaním zarábajú.

Ostatní obyvatelia, „podnikatelia“ okresu boli z detektíva vystrašení a pristúpili na jeho podmienky, ale Forrest, hlava rodiny Bondurant, sa vzoprel Rakesovi, čím sa pre rodinu, a najviac pre Forresta, situácia skomplikovala. Keď sa po jednom incidente Forrest ocitol v nemocnici, Jack, dovtedy žijúci v tieni svojich bratov, snažil sa rozšíriť rodinný „podnik“ a zaplietol sa s mafiánom Floydom Bannerom (Gary Oldman). Jack zarábal odvtedy viac, ale všetko prevažne trovil na to, aby ohromil dcéru veľmi konzervatívneho farára Berthu (Mia Wasikowská). Úspech rodiny však potom ešte viac iritoval detektíva Rakesa.

Scenár filmu napísal Nick Cave, ktorý je známy prevažne ako kompozítor a ktorý preto napísal

22 vzlet | október 2012

aj hudbu k filmu. V poslednom čase sa začal zviditeľňovať aj ako celkom dobrý spisovateľ, scenármi filmov Ghost of the Civil Dead a The Proposition, ktoré boli tiež sfilmované Johnom Hillcoatom a v ktorých tiež hral Guy Pearce. Dej filmu je založený na skutočnom príbehu troch bratov Bondurantovcov, ktorý je opísaný v novele ich potomka, Matta Bonduranta a z ktorej scenárista čerpal nápady. I keď film láka témou a menom v USA momentálne dosť populárneho režiséra, predsa najväčší záujem u divákov vzbudia mená hercov, ktorí sa skutočne najviac pričinili na zvýšení kvality filmu. Problém je však v tom, že väčšina hercov nemali dostatok priestoru, aby sa prejavili. Tak vo filme sa objavuje postava Floyda Bannera, ktorú stvárnil Gary Oldman, ale ktorá je na plátne asi takých 5 – 10 minút. O význame tejto postavy by sa dalo diskutovať, ale v každom prípade by sa 5 – 10 minút dalo lepšie využiť na detailnejšie dokreslenie hociktorej inej vedľajšej postavy.

Film má niekoľko zaujímavých

momentov, v ktorých divák očakáva, že sa dej začne uberať iným smerom, ale všetky tieto momenty ho sklamú. Ďalším problémom, ktorý uberá priestor na dobré dokreslenie postáv, je viacero dejových liniek, ktoré nie sú dotiahnuté do konca. Ako príklad môžu byť dve ľúbostné linky, hlavná s Jackom a Berthou a vedľajšia s Forrestom a Meggie (Jessica Chastain), s tým, že tá vedľajšia je v princípe ešte zaujímavejšia ako hlavná.

Hlavným hercom je Shia LaBeouf, od ktorého sa pri ostatných menách pravdepodobne čakalo najmenej. Skutočnosť je ale taká, že celkom príjemne prekvapil, lebo dokázal, že vie niečo aj zahrať, vie si poradiť aj v akčnejších aj v emotívne nabitých scénach a nie je len komickou postavou, akú poznáme z Transformersov.

Jeho výkon sa niekomu môže zdať aj najlepším z veľmi jednoduchého dôvodu – dostal najviac času na to, aby sa prejavil a hrá

celkom normálnu postavu. Na druhej strane už Jason Clarke, ktorý hrá celkom dobre opitého a znechuteného najstaršieho brata, má tak málo priestoru, že ak si nevšimnete, ako má stále v ruke fľašku, ani nepochopíte, že je prepitý, i keď to hrá dobre.

Väčšina kritikov ale vyzdvihuje výkony Guya Pearca a Toma Hardyho. Postava, ktorú stvárnil Tom Hardy, by mohla byť veľmi zaujímavou, ak by sa film podával z jeho perspektívy, ale v tomto prípade (i keď má niektoré veľmi zaujímavé scény, s ktorými si dobre poradil a mal možnosť

ukázať svoj herecký talent) má celý film v princípe rovnaký alebo veľmi podobný výraz tváre, má veľmi málo dialógov, čo by malo zodpovedať jeho charakteru tvrdého chlapa, ktorý necháva, aby hovorili skutky a nie reči. Áno, toto robí postavu zaujímavejšou, ale do určitej miery obmedzuje herca. Guy Pearce je drsný detektív, ktorý nemá problém niekoho zmlátiť či zabiť, ale ktorý veľmi dbá na to, aby vždy vypadal uhla-

dene. Podobne ako Tom Hardy, keď sa jeho postava vo filme zjaví, vypadá veľmi zaujímavo a divák sa teší na boj hlavne medzi týmito dvomi postavami, ale zase na plátne sa objavuje pomerne málo na postavu s takým významom, i keď herecky svoju úlohu spĺňa výborne. Ženské postavy majú dosť času na prejav, pričom Jessica Chastain podáva zaujímavejší výkon. Jednou z postáv, ktorú kritici tak často nespomínajú a ktorá je podľa mňa dobre spracovaná, je postava Cricketa, ktorú veľmi dobre stvárnil Dane DeHaan.

Vizuálne film vypadá veľmi dobre. Kamera je korektná, scénografia zaujímavá a dobové účesy na dnešné pomery pôsobia veľmi zvláštne. Film je zaujímavo podaný vzhľadom na dobu, v ktorej sa odohráva, lebo ako som spomínala, zvyknutí sme, že sa takýto typ gangsteriek odohráva v meste, má neustále nejaké prestrelky a pravidlá o obliekaní, jednoducho na filmy v duchu Bonnie and Clyde.

Vo filme je len jedna klasická prestrelka so známym tommy gun-om, pokým násilie, ktorého je vo filme dosť, je hlavne zobrazené v scénach súbojov päsťami.

Režijne je film tiež celkom dobre spracovaný a aj od kritiky má prevažne dobré ohlasy.

I keď film súťažil aj v Cannes a bol premietaný aj v Karlových Varoch, v USA mal premiéru až koncom augusta a nateraz dosť zarobil, aj keď menej ako by sa dalo očakávať. V Cannes si Zlatú palmu neodniesol, ale predpokladá sa, že v období udeľovania filmových cien sa aspoň jeho herci nájdu medzi nominovanými.

Celkovo film nie je zlý, dá sa celkom dobre pozerať, je zaujímavý a občas diváka aj prekvapí.

Medzitým, niečo filmu chýba na to, aby si divák na konci povedal, že to bol super film a že by si to ešte v budúcnosti zase pozrel.

Je veľmi ťažko povedať čím to je, lebo jednotlivé aspekty filmu sú dobre spracované. Možno je to práve tým nedostatočným dokreslením niektorých postáv, možno niečím úplne iným. Film má niečo cez 100 minút, a určite by mu diváci odpustili aj keby trval ďalších 20 – 30 minút a vzhľadom na takúto kvalitu filmu, jeho tvorcovia tie minúty ešte veľmi dobre využili.

Stanislava SLÁDEČEKOVÁ

film

Mládež a naša (chmúrna) budúcnosť Mladí v súčasnom srbskom filme: Tilva Roš a Klip Baba ako plače, daj joj keks!

(Oktoberfest, Dragan Kresoja, 1987)

S

poločenské vedy definujú mladých ako biosociálnu skupinu, ktorá je v prechodnom stave – smerujúca k plnej participácii v sociálnom živote dospelých. Mladí sú budúcnosťou každej spoločnosti a stadiaľ aj viera v mladých a zároveň strach z mladých. Viera v mladých bola charakteristická pre obdobie socializmu, keď jestvovala nádej, že jedného dňa mladí ľudia konečne skoncujú so všetkým nahromadeným zlom, ktoré trápilo vtedajšiu dobu. Neskoršie, po príchode tzv. baby boom generácie, čoraz častejší bol strach z mladých, čiže strach spoločnosti z budúcnosti, v ktorej „tí” a „takí” mladí (beatnik, hippie, punk) budú panovať.

Dvadsiate storočie tejto sociálnej skupine prinieslo veľké zmeny – lepšie podmienky na život a personálny rozvoj, oslobodenie spod dozoru patriarchálnej rodiny, rýchlejšie pohlavné dozrievanie, nižšiu vekovú hranicu prvého pohlavného styku, kontracepciu a možnosť prerušenia tehotnosti, sexuálne slobody, dlhšie obdobie vzdelávania, voľný čas na hľadanie vlastnej identity a odboru, tvorbu špecifickej mládežníckej subkultúry a identity, ako aj nedorozumenia s rodičmi a tzv. zrážku generácií. Neskoršie mládež mala pred sebou aj lacnejšiu a prístupnú digitálnu technológiu, zúčastnila sa v rozvoji internetu a sociálnych sietí… Zjavili sa aj niektoré nové rozvojové špecifickosti tejto sociálnej skupiny – väčší vplyv kamarátov a médií (a slabší vplyv rodiny), rebelantstvo, bezočivosť, problém nezamestnanosti, depresia a iné psychické poruchy a poruchy správania, delikvencia, narkománia, náklonnosť k radikálnym politickým hnutiam atď.

Tak ako bola predmetom výskumu spoločenských vied, mládež sa tiež stala predmetom fascinácie rôznych druhov umenia – literatúry, hudby, divadla, filmu a komiksu. V tomto príspevku sa budeme

zaoberať súčasnou srbskou kinematografiou a jej spracovaním života mladých ľudí v Srbsku. Pripomeňme, že vlani sme sa tejto téme venovali v článku o filme Šišanje (Vzlet, č. 3/2011) režiséra Stevana Filipovića, ktorý hovorí o odrastaní v povojnovom a kriminalizovanom Srbsku, mládežníckom výtržníctve a fascinácii fašizmom. Konštatovali sme, že Šišanje je film, ktorý spracúva kontroverzné a sociálne dôležité otázky, ale nie ako objektívna štúdia o fenoméne, ani ako úspešná exploatácia (exploitation film), ale skôr ako kázeň alebo mravná výchova, pričom režisérovi unikla skutočnosť, že film musí byť umelecky vyspelý a dokumentaristicky pravdivý, ak chce mať akú-takú výchovno-vzdelávaciu funkciu…

Tentoraz nám stredobodom pozornosti budú iné dva aktuálne srbské filmy – Tilva Roš (2010) a Klip (2012).

Hovoriac o dejinách mládežníckeho filmu v Srbsku, novinár a esejista Zoran Janković povedal, že srbskí autori tento žáner všeobecne považovali za menejcenný, a preto sa ním zriedkavo zaoberali. Avšak napriek tomu, že v minulosti bola pod kontrolou socialistického režimu, srbská kinematografia bola realistická a zaoberala sa problémami odrastajúcej mládeže príliš úprimným a priamym (neromantickým) spôsobom – od filmu Bubašinter (1971), ktorý bol jedným z prvých juhoslovanských filmov smelšie sa zaoberajúcich mládežou odrastajúcou v Srbsku (t.j. v Juhoslávii), cez mnohé ďalšie filmy, ako sú napr. Leptirov oblak (1977), Specijalno vaspitanje (1977), Šećerna vodica (1983), Varljivo leto ’68 (1984), Pejzaži u magli (1984), Dogodilo se na današnji dan (1987)… Vidno, že 70. a 80. roky neboli zaťažené všeobecnou sociálnou, ekonomickou a dokonca aj morálnou krízou, ktorá definovala život v Srbsku od začiatku 90. rokov. Problémy tunajších mladých ľudí boli predsa problémy na okraji spoločnosti – od tých benígnych, akými sú nedorozumenia s

rodičmi, problémy na škole, láska a sexuálne vzťahy, fyzický vzhľad, imidž a podobne, až po niektoré vážnejšie témy: nezamestnanosť, chudoba, narkománia, delikvencia a násilie.

Zničujúca spoločenská skúsenosť 90. rokov, drsný a brutálny realizmus v súčasnej kinematografii a jeden kvalitatívne nový umelecký vzťah k mladým ľuďom ako súčasti tranzitívnej srbskej spoločnosti, priniesli mnohé zmeny do srbského filmu 21. storočia.

Súčasné srbské filmy sa takmer vôbec nesnažia vzdialiť sa od strašidelnej reality života v povojnovom a tranzitívnom Srbsku a namiesto toho, aby mladých videli ako izolované osoby na okraji spoločnosti, súčasní autori ich pozorujú ako výsledok a produkt niektorých základných a kľúčových spoločenských problémov, ako celé jedno významné spoločenské strátum, ktoré je pred výbuchom. Aj keď je ich vzťah k mladým taký radikálny, autori si však od obecenstva predsa žiadajú odstup a citovú zdržanlivosť voči mladým.

Hovoriac v súvislosti s tým o „traume odrastania vo filme Tilva Roš”, znalec siedmeho umenia Saša Radojević povedal, že tento film sa zaoberá tínedžermi, ale to vraj neznamená, že infantilizuje mladých. On im neodoberá zodpovednosť za ich správanie a rozhodnutia, nepozoruje ich ako „nedospelých”.

TILVA ROŠ (réžia: Nikola Ležaić, 2010) Dej mládežníckeho filmu Tilva Roš sa odohráva v Bore, meste na východe Srbska, jednom z tých prostredí, ktoré najťažšie zvládli ekonomický kolaps Srbska počas 90. rokov.

Mesto bolo takmer výlučne založené na baníckom priemysle a keď zásoby rudy začali klesať a pre ťažbu bola potrebná novšia a účinnejšia mechanika, ktorej v chudobnom Srbsku nebolo – aj samé mesto akoby utratilo prameň a zmysel existencie. V takejto beznádejnej situácii odrastá skupina skejtbordistov, ktorí trávia svoju

mladosť akoby vzdialení od okolitej reality – žijú vo svete kamarátskych dobrodružstiev, rap hudby, internetu a nahrávania jackass* videoklipov.

Vo filme Tilva Roš (pomenovanie podľa oblasti pri Bore bohatej na meď, ktorej meno v preklade z valašského znamená Červený kopec, hlavné postavy Toda (Marko Todorović) a Stefan (Stefan Đorđević) sú

najlepší kamaráti z robotníckych rodín, ktorí po ukončení strednej školy trávia posledné spoločné leto. Stefan na jeseň odchádza na fakultu a presťahuje sa do Belehradu, pokým pred Todom je len neúčinné navštevovanie úradu pre nezamestnaných a písanie stupídnych CV. Keď do ich mesta cez prázdniny príde Dunja (Dunja Kovačević) z Francúzska, začína sa tichý boj dvoch chalanov o jej pozornosť a ich priateľstvo býva postupne čoraz viac ohrozené.

Nikola Ležaić (nar. 1981) je mladý srbský režisér a Tilva Roš je jeho prvý film. Ukončil Fakultu dramatických umení v Belehrade a za tento svoj debut získal početné ceny a nominácie – precestoval takmer celý svet a zúčastnil sa na festivaloch v Sarajeve, Locarne, Rotterdame, Varšave, Solune, Miami, Buenos Aires, San Franciscu... Srbskú premiéru film mal v januári 2011 a získal veľmi dobré ozveny obecenstva a kritiky. V oktόbri 2011 Európska filmová akadémia nominovala Tilva Roš za Európsku filmovú cenu v kategórii Európsky objav – Prix

* Jackass (ang. blbec, somár, hlupák) bol americký televízny seriál, vysielaný na MTV v období 2000 – 2002. V seriáli ide o skupinu ľudí, ktorí nahrali mnoho riskantných a vtipných, ale aj veľmi nebezpečných situácií. Po ukončení vysielania seriálu tiež boli nahrané tri filmy s protagonistami Jackass. október 2012 |

vzlet 23

Fipresci za najlepší debut v roku 2011. Film je relatívne lacný, nahraný RED kamerou za 200 000 eur. Okrem niekoľkých starších hercov (Dragana Mrkić, Radoje Čupić a Ljubomir Todorović, ktorí hrajú rodičov), všetci hlavní herci sú po prvýkrát vo filme (v ktorom, ako sami povedali, najviac „hrajú samých seba”).

Aj keď Tilva Roš je emotívny, melancholický, duchaplný, detinsky naivný a úprimný film, Ležaić veľmi dobre vedel, čo chce urobiť a čo chce dosiahnuť a povedať. Po premiére film porovnávali s filmami Mlad i zdrav kao ruža (1971, Jovan Jovanović) a Big Wednesday (1978, John Milius).

Niektorí povedali, že Tilva Roš je vlastne najlepší súčasný srbský mládežnícky film.

delikvencie a generálne divošského správania sa mládeže.

Všetky tieto scény sú nahrané hyperrealisticky, modernou digitálnou technológiou, podobajúcou sa amatérskym videoklipom z mobilov, ktoré ináč možno pozerať na rôznych

ako žili. A pokračujú s jediným životom, ktorý poznajú.

Režisérka Maja Miloš je narodená roku 1983 v Belehrade a Klip je prvý film, ktorý režírovala. Predtým pracovala ako asistentka réžie na filmoch Život i smrt porno bande (2009) a Šišanje (2010). Za svoj režijný debut získala mnohé domáce a medzinárodné ceny. Na medzinárodnom festivale Cinema City Klip získal hlavnú cenu, na festivale Peace and Love vo Švédsku cenu za debut, Cenu Tiger Award za najlepší film na 41. Internacionálnom filmovom festivale v Rotterdame a Cenu za najlepšiu réžiu na 41.

Sofeste v meste Sopot.

Klip predstavuje skutočne horúcu facku srbskej spoločnosti a o ňom sa pravdepodobne bude ešte dlho rozprávať – tak doma, ako aj vo svete.

KLIP (réžia: Maja Miloš, 2012)

sociálnych sieťach a na stránke YouTube. Prispieva to k priamosti a dynamickosti filmu a odstraňuje každú bránu pred neodpustiteľnou pravdou, ktorú vidíme na obrazovke – ale nie aj v reálnom živote, lebo sú to možno práve „naše deti”…

V Klipe – ktorý je ľúbostným príbehom – lásky niet. Niet ani vykúpenia, niet poučenia ani objatia. Film sa ukončí tak, ako sa aj začal. Mladí zostávajú tam, kde aj boli, žijú aj naďalej tak,

xxx

Stredoškoláčka Jasna (Isidora Simijanović) je zamilovaná do jej spolužiaka Đorđa Đoleho Tošića (Vukašin Jasnić) a urobila by všetko, čo môže, aby bola s ním. Ale tu sa rozprávka o láske (v tom ideálnom zmysle) aj končí. Klip je ťažká sociálna dráma – podobajúca sa niektorým filmom z tzv. novej vlny rumunskej kinematografie, v ktorej vidieť všetky následky dvadsaťročného úpadku srbskej spoločnosti. Je toto svojrázny pandán filmu Larryho Clarka Kids (1995) zaoberajúci sa súčasnou srbskou digitálnou, mobilovou, Facebook a turbo-folk generáciou. Mladí sú tu predstavení ako diví, nehanební, drzí, násilní, emotívne mŕtvi a sexuálne bezuzdní. Akoby hľadali zabudnutie a útek zo svojich chudobných predmestí a biednych rodičovských bytov, žijú si svoj život od jednej do druhej zábavy nasýtenej alkoholom, drogou a turbo-folkom.

Po dlhých nociach dni sú im vyplnené túlaním medzi dvomi neúspešnými spoločenskými inštitúciami – rodinou a školou.

Pre srbské publikum Klip sa stal veľmi kontroverzným filmom, lebo ho charakterizujú explicitné sexuálne obrazy (pri nahrávaní boli namiesto mladých tínedžerov používaní herci-dubleri) a voľné rozhovory mladých o sexuálnej tematike, skrze čo bol v distribúcii označený ako nevhodný pre mladšie vekové kategórie. Okrem toho film je bohatý na súčasný vulgárny slang, obrazy násilia, narkománie, alkoholizmu,

24 vzlet | október 2012

móda

D

Na záver možno povedať, že súčasná srbská kinematografia má inakší náhľad na mladých než tá v minulosti. Pokým v období socializmu filmy poukazovali na mládež ako na vrstvu, ktorá zdieľa mnohé problémy spoločnosti, v ktorej odrastá (tie vážne problémy mladých predsa zostávali na okraji spoločnosti, a tak sa nám na filme aj ukazovali), v súčasnosti sú

Október

mladí vo filme predstavení ako jeden z hlavných problémov srbskej spoločnosti – lebo v nich vidíme jej úplne chmúrnu súčasnosť a istú takú (ak nie aj horšiu) budúcnosť. Presnejšie, ide tu o spoločnosť, ktorá budúcnosť takmer ani nemá. Vo filme Šišanje jej mládež je beznádejne zatknutá do minulosti a nacionalizmu, je násilná a náchylná k extrémnym ideológiám. Vo filme Tilva Roš je zatvorená do svojho provinčného prostredia, v ktorom nevie ako žiť a z ktorého sa snaží čím skôr ujsť do mesta (Belehradu) a v perspektíve aj von zo Srbska. A nakoniec v Klipe ju vidíme ako kriminalizovanú, udusenú v dyme a násilí turbo-folk kaviarní, utopenú v alkohole, droge a sexe, emocionálne mŕtvu, intelektuálne úplne zakrpatenú.

Ani v jednom filme nevidno, že spoločnosť a jej inštitúcie sú schopné nejakým úspešným spôsobom zápasiť so spomenutými problémami.

Na konci filmu Mlad i zdrav kao ruža hlavný hrdina, bezočivý zločinec, lúpež a mladík, ktorého hrá Dragan Nikolić, „zrúti stenu” a obecenstvu priamo hovorí: Ja som vaša budúcnosť! Budúcnosť je tu a zavítala k nám horšia než sme si ju mohli predstaviť...

Janko TAKÁČ

ažde pokropili prírodu sfarbenú dozlatista. Aktuálna farebná škála, pretavená do látok, dezénov a motívov, dá sa predstaviť i na tričkách.

Mgr. art. Iveta JELINEK

z hudobnej scény v Padine

DJ QMYaan na krídlach hudby Z

aoberať sa hudobnou kompozíciou, produkciou a DJingom asi nie je jednoducho, ale je určite pekne. A práve týmito aktivitami sa pod menom QMYaan zaoberá Padinčan Ján Kadanec, pre ktorého je hudba zábavou, ale aj vážnou záležitosťou. O začiatkoch týchto svojich aktivít Ján Kadanec hovorí: – Hudobnou kompozíciou, produkciou a DJingom sa aktívne zaoberám už 4 roky. Ešte na svojom prvom počítači som mal nejaký hudobný softvér, na ktorom som začal „kovať“ rôznu hudbu a vtedy som prvýkrát niečo nahrával. DJing bol vlastne mojím hobby ešte na začiatku strednej školy. Trochu neskoršie som začal hrať na gitare a postupne to u mňa prechádzalo v kombináciu elektronického a akustického zvuku. Nahrávky som však nezverejňoval, vypracúval som si ich pre seba. Neskoršie som sa ako študent začal trochu vážnejšie zaoberať touto kombináciou a koníček sa stal prácou, pri ktorej som uplatňoval skúsenosti a vedomosti – tak hudobné, ako

aj odborné z fakulty. Dnes som masterom elektrotechniky, ale ešte stále ma hudba veľmi baví, komponujem, robím produkciu, prednášam, keď ma zavolajú a večer si nabíjam baterky za DJ pultom.

DJ QMYaan v akcii

Spolupráca s inými autormi?

– Spolupracoval som s ľuďmi zo Srbska a zo zahraničia (Švajčiarsko, Česko, Slovensko atď.) v rôznych hudobných žánroch.

Spomenul by som tri zverejnené skladby, ktoré som vypracoval pre ľudí zo Švajčiarska, ako aj pieseň, ktorú som robil pre českého

módneho návrhára (pre súťaž v Estónsku), v ktorej bola zaznamenaná kombinácia hudby a dizajnovaných oblekov.

Ján má za sebou tiež skúsenosti z niekoľkých tvorivých dielní v oblasti hudby: – Usporiadal som dve dielne.

Prvá bola v spolupráci s organizáciou EdOn a trvala tri mesiace – menovala sa EdOn_Music a venovaná bola predovšetkým začiatočníkom, ale aj skúsenejším hudobníkom, ktorí sa už zaoberajú produkciou. V dielňach sa ľudia uschopňovali na to, ako majú svoje hudobné idey realizovať za pomoci hudobného hardvéru a softvéru.

Počas jednej z dielní sme nahrali pieseň pre jednu súťaž,

kde sme získali 3. miesto. Okrem toho povolali ma, aby som bol inštruktorom dramatickej hudby na festivale divadelného umenia Trema Fest v Rume. Samozrejme, že som súhlasil, a mali sme trojdňovú dielňu, v rámci ktorej sme vypracovali 30-sekundovú skladbu, čiže zvučku Trema Festu.

Plány do budúcna?

– Bez ohľadu na to, že mám zakončenú elektrotechnickú fakultu, žijem pre hudbu a mám nádej, že bude mojím povolaním, čiže mojou budúcnosťou.

Plánujem mnoho vystúpení a skladieb. V súčasnosti sa veľmi zaujímam o experimentálnu hudbu a nejaké projekty sú už aj začaté, ale o tom sa dozviete neskoršie. Taktiež plánujem cestovať a skúsenosti z tých ciest uplatňovať vo svojej hudbe.

Nejaký záverečný odkaz čitateľom?

– Mladým ľuďom chcem odkázať, aby neodstúpili od svojich snov (klasika).

Božena ŠIRKOVÁ

Pozor, prichádza Oluja!

S

kupina OLUJA bola formovaná pred tromi rokmi v Padine. Členmi skupiný sú: frontman Vlastimír Povolný (gitara, spev), Pavel Hlavatý (gitara, spev), Želislav Kukučka (basgitara, spev) a Vladimír Petrovič (bubny). Na repertoári majú spracované piesne známych domácich a zahraničných skupín (napr. Riblja čorba, Goblini, Azra, RHCP, White Stripes). Nateraz hrali len v Padine – na dvoch žúroch Klubu študujúcej mládeže, na oslavách a v kaviarni Two Wheels. Čoskoro možno aj vo vašom prostredí…

Ste teraz novinkou v Padine.

Aké sú reakcie ľudí, ktorí mali možnosť vypočuť si vás?

– Áno, práve sme veľké občerstvenie na padinskej hudobnej scéne a tí ľudia, ktorí si nás mali možnosť vypočuť, reagovali ozaj dobre. Myslíme si, že je to skrze náš jedinečný repertoár, ktorý sa ukázal ako vhodný nielen pre náš vkus, ale aj pre vkus tých, ktorí radi navštevujú koncerty takéhoto typu.

Zvolili ste si názov Oluja.

Prezraďte nám, prečo práve

toto meno…

– Pravda je taká, že sme sa najprv chceli menovať Nevreme. To preto, lebo keď sme si zmýšľali meno v miestnosti, v ktorej cvičíme, zmizla elektri-

na a vonku bol nečas. Ale už existuje iná skupina Nevreme, a tak sme si zvolili alternatívne pomenovanie – Oluja.

Nateraz ste iba cover band.

Ako si volíte, ktoré piesne budete hrať?

– No výber piesní nám nie je až taká veľká vec. Každý z nás navrhne nejakú pieseň, ktorá sa mu páči, prediskutujeme o tom a nakoniec zvolíme tie najvhodnejšie.

Keď budete hrávať svoje piesne, budú to typické pesničky o láske, alebo máte i nejaké ideály, ktoré by ste cestou hudby chceli dať najavo?

– Pravdaže, treba mať svoj štýl, ale myslím si, že bez

ohľadu na tematiku, budú to texty a tóny plné emócií, ktoré sa práve cez hudbu dostanú do sŕdc tých, ktorí si ich vypočujú.

S ohľadom na to, že ste už trochu populárni, máte aj dievčatá, ktoré vás obdivujú? Čo by ste chceli, aby vám raz hodili na javisko?

– Myslíme si, že každá skupina má svojich obdivovateľov – v menšom alebo väčšom počte. Čo by sme chceli aby nám hodili na javisko? Necháme sa prekvapiť ich predstavivosťou, ale v každom prípade aplauz je pre nás veľkou odmenou.

Máte nejaké konkrétne plány pre budúcnosť skupiny, alebo hráte len pre zábavu? Ktorý je váš sen?

– Konkrétne plány nemáme.

Hráme predovšetkým z lásky voči hudbe, ktorá spája všetkých nás. Naším snom je mať možnosť ešte dlho rokov hrať spolu, možno nahrať nejaký album, ale o tom potom.

Saňa STRAKÚŠEKOVÁ október 2012 |

vzlet 25

hudba

skupina z plagátu

Viktor Ušiak aka Da N.V.U., Silbaš

Rap ako životný štýl H

ovoria, že keď má človek talent a nechýba mu ani vôľa, vytrvalosť, vtedy je to ozajstný umelec. Potvrdzuje to aj životná cesta môjho spolubesedníka Viktora Ušiaka, mladého rap hudobníka zo Silbaša, ktorý tvorí pod menom Da N.V.U. Kedy si sa začal zaoberať hudbou?

– Hudba ma veľmi zaujala pred deviatimi rokmi a práve vtedy som sa začal zaoberať kompozíciou a produkciou.

Svoje piesne som začal nahrávať pred ôsmimi rokmi. Mal som už veľa svojich inštrumentálov, z ktorých som dostal inšpiráciu napísať niečo svoje, a potom som to nahral. Píšem po anglicky, pretože som ten jazyk mal vždy rád a rap hudba sa mi vždy páčila v angličtine.

V Srbsku je rap po anglicky ťažšie preniesť na širšie obecenstvo, ale taký menší počet ľudí, ktorí to chápu, si to veľmi cenia. Doma mám svoje štúdio a všetko si robím sám.

Prečo práve rap hudba?

– Rytmus rapu a tá jeho „hlboká poézia” ma začali veľmi baviť. V 80. a 90. rokoch rap bol na vrchole svojej slávy a ten rap ma dnes najviac aj baví. S rokmi som menil svoj štýl a za posledné 2 roky sa mi veľmi páči ten, možno povedať old school, golden era rap.

Inšpiráciu pre svoju hudbu hľadám z toho obdobia rap hudby, ale aj z ostatnej kvalitnej hudby z 50. až 80. rokov (rock’n’roll, blues, jazz, soul, funk).

Ako na to všetko vplýval tvoj pobyt v Amerike?

– V roku 2009 som ako študent odišiel pracovať do Ameriky, práve do New Yorku (mesta, kde sa rap zrodil). Bol som tam takmer šesť mesiacov. Kúpil som si tam laptop a keď som mal voľného času, začal som komponovať hudbu.

Náhodou to počul môj sused.

Prišiel ku mne a povedal, že sa mu to veľmi páči a že by to

26 vzlet | október 2012

mohol odniesť kamarátovi do štúdia, aby si to aj on vypočul.

Tak aj bolo, dal som mu asi 10 inštrumentálov a odniesol to tam do štúdia. Už zajtra deň mi zo štúdia zavolali, aby som prišiel a že sa im to veľmi páči.

Tak som tam odišiel a dohodli sme sa, že na tie inštrumentály budú nahrávať niektorí newyorskí rapperi. Priali si, aby som aj ja nahral niečo spolu

SOULFLY

O

nedlho po tom, čo koncom roka 1996 opustil skupinu Sepultura, spevák a gitarista Max Cavalera si založil vlastnú formáciu Soulfly, v ktorej metalový zvuk zmiešal s prvkami brazílskej kmeňovej hudby a world music, pokým sa v textoch piesní zaoberal duchovnou tematikou. Prvý album Soulfly bol venovaný spomienke na Maxovho tragicky zosnulého (nevlastného) syna a jeho zvukový prejav bol označený ako groove metal, čiže štýl, ktorý všeobecne platí pre všetky doterajšie vydania tejto skupiny.

Aktuálny, ôsmy v poradí album Soulfly sa menuje Enslaved (čiže: Zotročený) a tematicky sa hlavne zaoberá otroctvom, svetovými vojnami

a bojom medzi dobrom a zlom.

Vedľa Maxa na albume hrajú gitarista Marc Rizzo a dvaja noví členovia – basgitarista Tony Campos (ex Static-X, Ministry Prong) a bubeník David Kinkade (ex Borknagar). Prvým singlom je pieseň World Scum a v skladbe Revengeance tiež hrajú Maxovi synovia Zyon, Igor a Richie.

NOFX s nimi. Tak sa aj stalo. Nahral som pieseň s rapperom Caviar Dreams a rapperom Agallahom. Neskoršie som sa dozvedel, že je ten Agallah veľká legenda rap hudby v New Yorku, rapper a producent, ktorý tvorí už 20 rokov a spolupracoval s viacerými známymi rappermi a producentmi (DJ Premier, Guru, Wu Tang, Busta Rhymes, The Diplomats, Mobb Deep, Big Pun, Sean Price atď.).

To je azda najväčší úspech v mojej kariére. Stále som s nimi v kontakte prostredníctvom internetu a moje inštrumentály ešte stále „cestujú” k nim. Čím sa teraz zaoberáš tu, doma v Srbsku a aké sú tvoje plány do budúcna?

– Veľký počet rapperov z demo scény v Srbsku tiež nahráva na moje inštrumentály.

Dnes sa ešte stále zaoberám hudbou, viac produkciou a kompozíciou, taktiež aj nahrám niečo svoje, keď mi to inšpirácia a čas dovolia. Som inžinierom elektroniky a už 18 mesiacov pracujem vo svojom odbore, takže mi hudba zostala len ako hobby. Som aj členom Ochotníckeho divadla Silbaš, kde sa zaoberám hudbou, ale keď treba, som aj hercom. Plánujem sa hudbou zaoberať aj naďalej, nakoľko mi to čas dovolí, pretože je to moja veľká láska.

Vladislava LOVÁSOVÁ

Melodickí kalifornskí punkrockeri NOFX sú prítomní na scéne už takmer tri desaťročia, počas ktorých vydali dvanásť albumov, ovplyvnili nespočetné množstvo skupín a ich meno bolo vypísané sprejom na aspoň jednej budove v každom väčšom meste. Ich popularita začala stúpať po podpísaní zmluvy s nezávislým vydavateľstvom Epitaph Records v 90. rokoch minulého storočia, v súčasnosti vydávajú albumy pod etiketou Fat Wreck Chords (toto vydavateľstvo založil Fat Mike, spevák a basgitarista NOFX).

Novému albumu Self Entitled predchádzala pieseň My Stepdad’s a Cop and My Stepmom’s a Domme (exkluzívne zverejnená iba na webovej stránke Fat Wreck). Vydanie

trvá 30 minút a obsahuje dvanásť skladieb v štandardnom štýle NOFX, ktorých lyrika je aj tentoraz ironicko-kriticky a priamo alebo nepriamo zameraná na politikov (Ronnie & Mags), náboženstvo (I Believe in Goddess a Xmas Has Been X’ed) alebo postavy zo sveta populárnej kultúry (I, Fatty)...

Prichádza TUXEDOMOON Kultová new-wave / post-punková skupina Tuxedomoon v rámci svojho jesenného európskeho turné 3. novembra 2012 zavíta aj do Belehradu a usporiada koncert v tunajšom Dome mládeže (v sieni Americana). Organizátorom koncertu je agentúra Odličan hrčak.

Skupinu Tuxedomoon roku 1977 založili Steven Brown and Blaine L. Reininger; už na prvých vydaniach No Tears (EP, 1978) a Half-Mute (1980) prejavili výrazne artistický prístup k alternatívnej hudbe, čo zostalo základnou pečaťou ich tvorby až dodnes. Sami uvádzajú hudobné vplyvy, medzi ktoré patria napr. Brian Eno, John Cage, Velvet Underground a Miles Davis. Jednotliví členovia v súčasnosti žijú v Mexiku, Grécku a v USA, vďaka čomu sa im vraj darí zostať spolu ako skupina...

Viac informácií: www.tuxedomoon.co. sl

sl