Vzlet 08 2017

pohľadnica

Berlín

Prírodopisné múzeum (Museum für Naturkunde)

Brandenburská brána

Alte Nationalgalerie

P

osledný júlový víkend sme sa rozhodli stráviť v hlavnom meste Nemecka.

V Berlíne sme sa, po štvorhodinovej ceste vlakom, ocitli na hlavnej železničnej stanici Hauptbahnhof.

Ochutnať sme museli najprv povestné praclíky, a potom sme sa pomaly vydali po Invalidenstrasse do hotela.

Bulváre a ulice tejto západoeurópskej metropoly lemovali impozantné stavby. Občas vyústili do malebných parkov. Rôznorodé kultúry a zaujímavé tváre sa hemžili i na námestí pred Brandenburskou bránou (Brandenburger Tor).

Sobotný večer patril pre-

chádzke pri rieke Spréva (Spree). Početné výletné lode, rôzni uliční muzikanti tvorili zvláštnu, uvoľnenú atmosféru. Hra svetiel, klenieb a zelene na ostrove s múzeami, poskytla úžasné posedenie pri fontáne Schinkel. Ďalšou dominantou mesta je i kostol Marienkirche na námestí Alexanderplatz. Príjemné rozptýlenie na horúce nedeľné júlové poludnie je fontána s vodotryskmi, čo náhodne menia intenzitu, ktorá vás môže znenazdajky i okúpať, ak nestihnete včas utiecť.

Mgr. art. Iveta Jelinek

Invalidenpark

Rieka Spréva (v pozadí vidieť Berliner Dom)

Fontána pri kostole Marienkirche

2 vzlet | október 2017

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Vlasta Bolehradská, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Vladislava Havranová, Marína Horvátová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Martina Valentová, Ivana Vereski, Sandra Živkovićová • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

OBSAH

INTRO DIVADELNÁ HRA NOVÝ PROTHEUS v podaní mladých hercov z kovačického združenia KOKRAM mala premiéru 28. septembra 2017.

Dej predstavenia sa odohráva v blízkej budúcnosti a zaoberá sa témou zmeny identity ľudských osôb. Hra nadišla na pozitívne reakcie obecenstva na premiére. Článok na strane 4.

Pohľadnica: Berlín . . . . . . . . . . . . 2 Z archívu dátumov / Divadlo: Nový Protheus . . . . . . 4 Výročia: Michal Babinka . . . . . 5 Interview: Svetlana Gašková . . . . . . . . . . . . 6 Zo selenčskej školy . . . . . . . . . . . 7 Talenty: Anna Zorňanová . . . . 8 Bella Torres v Kysáči . . . . . . . . . . 9 Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . . .10-12

Apple iPhone 8/8 Plus a iPhone X sú nové mobilné zariadenia vyššej triedy, ktoré v porovnaní s predchodcami majú novú verziu iOS, vyššiu výkonnosť a lepšiu životnosť batérie, tiež podporujú bezdrôtové nabíjanie (wireless charging).

Obšírnejšie v rubrike Infosvet na strane 19.

Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . . . .13-16 Próza: Tomáš Varga. . . . . . .15-16 Komiks: Maznáčik . . . . . . . . . . . 17 PC hry . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18 Info-svet . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19 Horoskop . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20 Enigma / Humor . . . . . . . . . . . . 21 Film: It . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22

Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie S finančnou podporou

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Street Art . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23 BASKETBALISTA BOGDAN BOGDANOVIĆ má azda najväčšiu zásluhu na tom, že Srbsko získalo striebornú medailu na nedávno ukončených majstrovstvách Európy v Turecku. Profesionálnu kariéru Bogdanović začal v Partizane, pokračoval v tureckom ŠK Fenerbahçe a v tomto roku sa stal členom Sacramento Kings. Portrét na strane 26.

Foto: fiba.basketball

Hudba / Móda . . . . . . . . . . . . . . 24 Live reports . . . . . . . . . . . . . . . . . 25 Šport: Bogdan Bogdanović . . 26

Na titulnej strane: Svetlana Gašková z Kysáča, študentka divadelnej réžie a dramaturgie (foto: Daniela Pavlovičová) október 2017 |

vzlet 3

divadlo

z archívu dátumov 5. októbra 1897 (pred 120 rokmi) v Báčskom Petrovci sa narodila Zuzka Medveďová, jedna z prvých slovenských akademických maliarok. Štúdiá na Akadémii výtvarného umenia v Prahe absolvovala roku 1929. Po návrate zo štúdií mala niekoľko samostatných výstav v Juhoslávii a Československu.

Roku 1942 sa odsťahovala z Petrovca do Bratislavy. Maľovala portréty, krajinky a kompozície na historické témy. Zomrela roku 1985. Jej umelecké dielo v Petrovci ochraňuje Galéria Zuzky Medveďovej, otvorená roku 1989.

18. októbra 1927 (pred 90 rokmi) v Aradáči sa narodil Ján Kmeť, literárny historik a kritik, prvý akademik Srbskej akadémie vied z radov vojvodinských Slovákov. Pôsobil ako šéfredaktor časopisu Nový život (1954 – 1966), vedúci Katedry slovenského jazyka a literatúry a profesor na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Niektoré jeho knihy a publikácie: Literatúra školy Štúrovej (1962), Pohľady a portréty (1963), Od predkov k potomkom (1987), Hurbanovci (1992). Zaoberal sa výskumom juhoslovansko-slovenských slavistických vzťahov a bol autorom gramatík, čítaniek a učebníc literatúry. Zomrel roku 2003.

22. októbra 1937 (pred 80 rokmi) v Padine sa narodil Ján Bačúr, insitný maliar, člen Galérie insitného umenia v Kovačici. Na obrazoch znázorňuje niekdajší život, obyčaje, domy a ulice svojho rodiska, a preto sa považuje za umeleckého kronikára Padiny.

4 vzlet | október 2017

Transformácia osoby v (blízkej) budúcnosti: Nový Protheus Premiéra novej divadelnej hry v Kovačici 28. septembra 2017 Napriek tomu, že bol štvrtok a že vstupenky ani neboli také lacné, divadelným nadšencom a ochotníkom z kovačického združenia KOKRAM sa podarilo prilákať slušný počet divákov na premiéru nového predstavenia Nový Protheus.

Avu. Nebolo však ľahko sledovať, čo (a prečo) sa vlastne deje na javisku. Nepomohlo ani to, že niektorí herci mali problémy s dikciou, a preto boli dialógy občas nezrozumiteľné.

Veríme, že sa mohlo ešte trochu pracovať na scenári a na výslovnosti, aby sa dej a zápletka sprístupnili divákom.

Okrem toho mejkap bol dosť nedopracovaný a nie je celkom jasné, čo sa chcelo dosiahnuť pestrou farbou vlasov alebo nekaždodenným líčením (možno ide o predstavu mejkapu z blízkej budúcnosti).

Je pochvalné, že sme v tomto predstavení videli takmer úplne vynovený a celkom mladučký kolektív hercov zo združenia KOKRAM, dokonca aj dvoch debutantov (väčšina hercov je Alexandra Čížiková (Zoi) a Martina z radov stredoškolákov).

Jonášová (doktorka) Okrem toho Nový Protheus na javisko Ide o nový text kovačického v kovačickom Dome kultúry dramatika a režiséra Dragana 3. októbra priniesol ďalšie Karlečíka, podľa ktorého hru zaujímavé novinky. Jednou režírovala kysáčska režisérka z nich je prednes elementov Bc. Svetlana Gašková, študentka Fakulty dramatických umení v Banskej Bystrici.

Dej a zápletka boli na prvé pozeranie príliš ťažko zrozumiteľné.

Podľa gréckej mytológie Proteus je morské božstvo (reprezentované v podobe starca poznajúceho budúcnosť), je to tiež názov populárnej videohry, pokým v Dušana Babincová ako Ava tomto predstavení Nový Protheus je názov agentúry, ktorá umožňuje pohybového divadla. Možno ľudom, aby si vytvorili najlepšia časť predstavenia avatar, novú inkarnáciu, je práve kratšia, ale reprezentáciu používateľa. vydarená pohybová súhra Neistá a neúspešná dievka Alexandry Čížikovej a Dušany Zoi si vytvára svoj avatar, Babincovej, ktorá predstavuje úspešnú, silnú a nadradenú transformáciu Zoi do jej avataru

Avy. Ešte jednou novinkou je dokonalá scénografia založená na dynamickom a efektnom používaní vody – herci často narábajú s vodou, s fľašami, umývajú sa, polievajú jeden druhého, voda symbolizuje transformáciu Zoi do Avy...

Nový Protheus má určité nedostatky, ale aj napriek tomu ide o príliš dobré divadelné predstavenie, ktoré predstavuje ešte jeden krok vpred, tak pre KOKRAM, ako aj pre kovačickú divadelnú scénu.

Hlavné postavy v predstavení hrajú Dušana Babincová (Ava), Alexandra Čížiková (Zoi), Ivan Cicka (Vik), Darina Čechová (Ena), Adam Strakúšek (žalárnik), Pavel Litavský (Ján), Jaroslav Suchánsky (predstaviteľ agentúry Nový Protheus) a Martina Jonášová (doktorka).

Scénografiu mali na starosti Želko Horniaček, Adam Strakúšek, Jaroslav Suchánsky, Ján Puškár, Jaroslav Zaimović, Dragan Vladić a Michal Bíreš. Výber hudby pripravil Miroslav Sabo a svetlo mali na starosti Dragan Karlečík a Ján Puškár.

Janko Takáč Foto: S. L.

výročia 90 ROKOV OD NARODENIA MICHALA BABINKU (1927 – 1974)

Náš básnik, spisovateľ pre deti a novinár V

tomto roku uplynulo 90 rokov od narodenia nášho popredného spisovateľa Michala Babinku. Narodil sa 25. augusta 1927 v Padine, ale žil aj v Novom Sade, kde je dnes podľa neho pomenovaná jedna ulica na Avijatičarskom naselji. Okrem toho, že bol básnikom a spisovateľom pre deti, Babinka bol učiteľom, literárnym kritikom, prekladateľom, novinárom a redaktorom (Dnevnik, Hlas ľudu, Nový život).

Básne začal uverejňovať ešte ako šestnásťročný v časopise Banátsky rozsievač, neskoršie aj v Hlase ľudu.

Jeho verše boli zaradené do knižnej básnickej antológie Do nových dní, ale päťdesiate roky 20. storočia predsa boli obdobím dozrievania a budovania Babinkovej poetiky.

Toto hľadanie a budovanie vlastného básnického výrazu vidieť v jeho zbierke Bezbožné letá (1960), obsahujúcej básne, ktoré vznikali v období 1953 − 1960. Jednu časť tvoria básne inšpirované rodiskom a vzťahom človeka a prírody, pokým druhú časť tvoria básne v próze s ľúbostnými motívmi. Druhá zbierka básní Priestory mu vyšla už o rok (1961), tvoria ju básne symbolistickej proviniencie a sú tu aj prvky nadrealizmu. V zbierke Sinky blikajú (z roku 1961; nebola uverejnená knižne) sa už prejavuje rozpoznateľný básnikov rukopis, jeho poetika sa ustaľuje, básnický subjekt neustále osciluje medzi kontrastnými pocitmi, protikladnými situáciami radosti a žiaľu, bezvýchodiskovosti a nádeje, života a smrti. Nasledovali zbierky Siločiara jari (1962, v rukopise) a Rozkoš nenávratov (1964). Babinka posúva dôraz z deskripcie vonkajšej skutočnosti na sledovanie vnútorného diania – zobrazenie emocionálnych a myšlienkových stavov a procesov. V zbierke Pod krokom prsť (1967) máme básne, v ktorých je sugerovaná životná filozofia – ideál „obyčajného“ života, ktorý je vždy zaťažený ťažkosťami, pocitmi

strachu, bôľu a previnenia (v básni Pripomínanie olovených vtákov spomienky na detstvo poznačené vojnovými udalosťami znemožňujú naplno „milovať / obyčajnosti najprítomnejšieho sveta“). V

Svojou tvorbou dodnes oslovuje všetky generácie čitateľov: Michal Babinka týchto básňach sa objavujú prvky existencializmu, ako aj zápasenie s nemilosrdne prenasledujúcim pocitom viny, melancholická atmosféra, motív odchodu... V jeho poslednej za života vydanej zbierke Kôrnatenie navrelín (1970) sa existencia vníma a prežíva ako časom limitovaný fenomén, čo vyvoláva pocit strachu, neistoty a úzkosti. Prevláda litanická forma a žáner modlitby, básnik má potrebu pokánia a vykúpenia sa (táto zbierka sa ináč pôvodne mala volať Mea culpa). Babinkov najucelenejší básnický text z posledného obdobia tvorby je poéma Príchodzí sa nevracajú, ktorá podľa Michala Harpáňa predstavuje básnickú kvintesenciu Babinkovho tvorivého úsilia a je vrcholom nielen v jeho (Babinkovej) básnickej tvorbe, ale aj v našej poézii vôbec.

O Babinkovi dôkladnejšie písali Michal Harpaň (Poézia a poetika Michala Babinku, Obzor, Nový Sad 1980) a Adam Svetlík (Poézia vojvodinských Slovákov v druhej polovici 20. storočia, Kultúra,

Z BABINKOVEJ BÁSNICKEJ TVORBY PRE DETI

Sladký výpredaj

Báčsky Petrovec 2007 – z tohto vydania sme aj my čerpali údaje pre tento príspevok).

Michal Babinka písal aj pre deti a za sebou zanechal nasledujúce knihy: Na šarkanovom chvoste (1958), Abeceda skáče (1961), Sto úsmevov a jedna slza (1962), V troch tuctoch – rozprávka (1962), Cengáčik na dobré ráno (1968), Ako rástol Igorko (1970), Sladký vypredaj (1976), Už aj letíme (1981).

Zomrel 4. júla 1974 v Sriemskej Kamenici. Posmrtne mu vo vydavateľstve Obzor vyšli zbierky Básne 1 (1979), Básne 2 (1981) a Básne 3 (1989).

V Padine sa každoročne usporadúva literárne posedenie pod názvom Babinkove stretnutia. V tomto roku sa realizovalo v nedeľu 10. septembra v miestnostiach kaviarne Underground a početnému obecenstvu sa okrem iných prihovorili aj spisovatelia Zoroslav Spevák a Mária Kotvášová-Jonášová.

Predám prsteň, predám šperky za karamel, za štolverky.

Predám všetko, čo len zrátam: kúpim bonbón ako vráta!

Predám, predám... len kto kúpi? keď sú ľudia na groš skúpi...

Tvrdí vandrovníci Spustlo pole, spustli cesty, spustol park.

Vybrali sa na vandrovku Džon a Mark.

Vybrali sa s proviantom skúsiť svet, lebo im tu chýbajú hry, tých už niet.

Do videnia, smelí chodci!

Smelo vpred!

Do videnia! A vráťte sa – na obed!

Janko Takáč

SVETOVÉ MÚDROSTI • Aj ten najmohutnejší strom vyrastie z malého semienka, aj najvyššie schodište má prvý schod.

(Stredoázijské príslovie) • Ani kráľ nemá lepšie topánky, než aké mu ušije jeho obuvník.

(Stredoveký odkaz)

• Hada netreba učiť štípať.

(Swahilské príslovie) • Kde je úmysel, nájde sa aj cesta.

(Swahilské príslovie) • Kto chce všetko, stratí všetko.

(Swahilské príslovie)

• Pamätaj, že ponáhľať sa treba pomaly.

(Stredoveký odkaz)

• Nie ja, moje srdce ťa miluje.

(Swahilské príslovie)

• Začni, veď začiatok je už polovica diela.

(Stredoveký odkaz)

• Oheň srdca vypúšťa dym do hlavy.

(Sýrske príslovie)

• Sto mravcov premôže leva.

(Sudánske príslovie)

Podľa knihy Múdrosti národov (Jozef Sabol) V. Havranová október 2017 |

vzlet 5

interview Svetlana Gašková, študentka divadelnej réžie a dramaturgie

Divadlo + poézia + filozofia J

ej meno je už roky prítomné v našich ochotníckych divadelných kruhoch, kde najprv pôsobila ako herečka a v poslednom čase sa osvedčuje ako režisérka. Okrem toho pod pseudonymom Aranea už viac rokov uverejňuje svoje verše v časopise Vzlet (rubrika Rozlety) a zúčastňuje sa na Stretnutiach pod lipami.

Dnes je bakalárkou na Akadémii umení v Banskej Bystrici a práve nastúpila do piateho ročníka štúdií divadelnej réžie a dramaturgie. Zároveň stačí režírovať mládežnícke predstavenia v Kysáči a v Kovačici, zúčastňovať sa na seminároch a tvorivých dielňach... O tom všetkom sme si pohovorili s našou spolubesedníčkou.

A je to Kysáčanka Svetlana Gašková, ktorá nám na úvod rozpovedala o vlastných začiatkoch vo svete divadla: – Prvé detské predstavenie, v ktorom som hrala, bola Severná rozprávka a nacvičovala ho bábkoherečka Milinka Chrťanová. Nasledovali detské a mládežnícke predstavenia s režisérom Jánom Privizerom (Šťúplik a vybrané slová,Požičaná láska, Huch, Cesta pre dúhu, Dokonalá svadba), tiež som spolupracovala s Jánom Makanom a Annou Kovárovou (Filkovou), s ktorými sme nacvičili Komédiu o láske na spôsob commedia dell’arte a hrala som aj v predstaveníHugo Karas v réžii Ivana Hansmana.

Z herectva si sa postupne dostala k réžii. Ako divadelná režisérka si zatiaľ pôsobila hlavne v Kysáči a niektoré predstavenia dosiahli pekný úspech...

– Začala som pracovať najprv s deťmi, pripravovali sme konferans na Zlatú bránu a neskoršie sme roku 2015 nacvičili predstavenie podľa autorského textu Zázračná kniha, ktorý vznikol na seminári Píšeš? Píšem!

Boli to vlastne tri rozprávky dané dokopy (dve rozprávky Pavla Dobšinského a Škaredé káčatko podľa H. Ch. Andersena). Ďalšie predstavenie s deťmi vzniklo tak, že som im odporučila prečítať Malého princa a vybrať si časti toho diela, ktoré sa im najviac pozdávajú. Keď mladí herci prečítali a preskúmali túto knihu,

6 vzlet | október 2017

nacvičili sme predstavenie, ktoré dokonca zožalo úspechy na divadelných prehliadkach.

A s tými hercami sme nakoniec nacvičili aj hru Zámka škripí, s ktorou sme zvíťazili na

Festivale Zuzany Kardelisovej a na festivale DIDA, pokým na Divadelnom vavríne sme získali tretiu cenu a na festivale v Novom Meste nad Váhom boli odmenené naše mužské postavy a réžia. Som rada, že v Kysáči jestvujú nadšenci, ktorí chcú hrať divadlo, majú teda vôľu a sú šikovní, čo je vlastne najdôležitejšie.

Si tiež literátkou, bola si odmenená na súbehoch (Čo dokáže pekné slovo, Nový život), uverejňuješ poéziu vo Vzlete a bola si laureátkou Ceny Rozletov.

O čom píšeš, aké témy ťa inšpirujú?

– Spočiatku som sa hlavne venovala filozofickým a existenčným otázkam, lebo v určitom období som začala študovať filozofiu a veľmi ma to bavilo. Potom som začala veľa čítať Charlesa Bukowského, ktorého diela ma provokovali a inšpirovali písať na témy z okraja spoločnosti a spoločenských rozdielov a problémov. Nakoniec som sa začala zaoberať spoločensko-politickými témami; momentálne ma napríklad zaujíma téma odchádzajúcich mladých ľudí: prečo odchádzajú, prečo sa nevracajú...

Pred niekoľkými rokmi si v Rozletoch uverejnila literárnu prácu pod ná-

zvom Trans Queen, ktorá hovorí na tému „inakšej“ sexuality... Ako sa pozeráš na túto problematiku v skutočnosti?

– Žijeme v krajine, v ktorej sú témy sexuality ešte stále tabu, ľudia odsudzujú ,inakších‘ a postavujú sa voči nim veľmi negatívne a homofóbne, vôbec neuvažujúc nad príčinami sexuálnych odlišností. Snažím sa však pochopiť aj prečo je tomu práve tak, ale často tomu nerozumiem.

Mnohí ľudia z našej krajiny vôbec necestujú do zahraničia, takže nevedia, aká je situácia ohľadom týchto otázok inde vo svete. V mestských prostrediach na Slovensku sa napr. homosexualita už chápe ako niečo celkom normálne.

Začala si študovať filozofiu, ale potom si prešla na divadelnú réžiu. Ako sa to stalo?

– V gymnáziu na mňa veľmi zapôsobila filozofia, chcela som zostať študovať v Srbsku a podarilo sa mi dostať sa na štúdium filozofie v Novom Sade. Ale divadlo mi nedalo pokoja, stále som rozmýšľala o ňom, a tak som sa nakoniec predsa rozhodla odísť na štúdiá na Slovensko.

Aký bol doterajší priebeh štúdií v Banskej Bystrici?

– Prvý rok bol hlavne teoretický, pokým na druhom ročníku sme už začali robiť aj praktické režisérske veci.

V prvom semestri to boli dramatické situácie s hercami a v druhom semestri sme už mali pripraviť jednoaktovku podľa textu niektorého slovenského autora. Vybrala som si režírovať Tmu Jozefa Gregora Tajovského a táto hra bola zaradená aj do repertoára.

V treťom ročníku sme už mali pripraviť celovečerné predstavenie a mala som žiadosť pripraviť hruPlukovník vták podľa textu bulharského autora Christa Bojčeva. Ide o dielo, ktoré sa týka vojen na Balkáne počas 90. rokov a dotýka sa aj aktuálnej témy migrácie, takže ma to príliš zaujalo. Avšak katedra sa rozhodla, aby som pripravilaPodozrivú osobu podľa Branislava Nušića, takže sme na tom pracovali spolu s kolegyňou, ktorá urobila skvelú dramaturgiu a zakomponovali sme do toho aj filmové sekvencie a projekcie.

Vo štvrtom ročníku som mala povinné iba asistencie a bola som najprv asistentkou pána profesorovi Ľuboslavovi Majerovi, ktorý so študentmi nacvičoval hru Radovan III. Potom som tiež robila asistenciu pani prodekanke na našej fakulte, s ktorou sme režírovali predstavenie Dvajapodľa J. Barča-Ivana. Vo voľnom čase som si zvolila ešte jednu kratšiu hru pod názvom Kebab rumunskej autorky Gianiny Carbunariuovej – je to príbeh o migrácii troch Rumunov do Írska. Tá téma migrácie sa ma nejako stále dotýka...

Ktoré študijné predmety ťa najviac zaujali?

– Najviac sa mi pozdával predmet analýza dramatického textu, v rámci ktorého sme sa učili rozoberať každý detail určitého diela, hľadať symboliku, metafory a spôsob, ako to možno režírovať. Zaujal ma tiež predmet intersemiotický preklad textu, kde bolo potrebné napr. vybrať si určitú hru napísanú povedzme v 19. storočí a pokúsiť sa prepísať ju do súčasného jazyka. Zaujímavé pre mňa boli aj dejiny slovenského divadla, ako aj herecké techniky, pri ktorých sme si všímali ako svetoví režiséri pracovali s hercami.

V lete si sa ako prednášateľka zúčastnila na seminári tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem! v Pivnici.

Aké máš stadiaľ skúsenosti?

– Tento seminár sa mi dostal do srdca, lebo som tam ešte predtým bola účastníč-

zo selenčskej školy kou a vlani som po prvýkrát bola lektorkou v dielni mládežníckeho divadla. Tento rok som sa hlavne venovala pohybovému divadlu spolu s kolegom hercom Jánom Marcinekom zo Slovenska.

Bolo to zaujímavé, lebo sme spolupracovali s rozhlasovou dielňou, teda hra najprv dostala rozhlasovú podobu a my sme ju potom mali pohybovo znázorniť. Účasť na tomto seminári odporúčam všetkým, chodia tam vynikajúci lektori, každá dielňa je určitým spôsobom zaujímavá a zúčastňuje sa tam veľa mladých ľudí.

Ako režisérka si začala spolupracovať aj s kovačickým združením KOKRAM. Ako sa to začalo a aké sú výsledky?

– Na Festivale Zuzany Kardelisovej som si pozrela predstavenie Tma v podaní členov združenia KOKRAM a tá hra na mňa veľmi zapôsobila, takže sme sa rozprávali aj o možnej spolupráci. Začiatkom augusta 2017 sme v Kovačici začali pripravovať predstavenie Nový Protheus podľa autorského textu Dragana Karlečíka. Na skúškach bolo pozitívne ovzdušie, mladí herci rýchlo pochopili, čo im chcem povedať a uskutočnili sme priateľský vzťah, čo je podľa mňa veľmi dôležité. Výsledkom spolupráce je úspešná premiéra a veľmi pozitívny ohlas obecenstva.

Zdá sa, že slovenské vojvodinské divadelníctvo (ale aj divadlo v krajine) je v čoraz väčšej kríze. Je totiž stále menej predstavení, ako aj menej ochotníkov a obecenstva, než kedysi...

– Kríza v divadelníctve v našich prostrediach je dnes evidentná. K tomu prispieva sám štát, ktorý dáva čoraz menej prostriedkov na kultúru. Ochotníci nie sú platení za svoju činnosť, ale keď niet peňazí ani na samu produkciu predstavenia (čiže scénografiu, kostýmy alebo zájazd), to ich dodatočne demotivuje.

Treba však zotrvať aj v týchto krízových časoch, lebo ak ochotníci celkom stratia vôľu, skutočne nezostane nič z našej kultúry a divadla. Som zástancom tézy, že niekedy aj z ničoho možno urobiť niečo.

S. L. Foto: Daniela Pavlovičová, sl

Deň ochrany ozónového obalu

V

selenčskej Základnej škole Jána Kollára sme si pripomenuli Deň ochrany ozónového obalu. Ekologický krúžok mal ideu, aby sa všetci žiaci spolu so svojimi

učiteľmi obliekli do bielych tričiek. Tie biele tričká boli symbolom ozónového obalu. Z tej príležitosti sme sa potom všetci fotili v tých tričkách. Bola toto pekná a

zaujímavá príležitosť, aby sme si zopakovali, koľko je pre nás všetkých dôležitý ozónový obal.

Karmena Kováčová, 8. a

Na festivale v Rumunsku

T

radičný XIX. Medzinárodný festival slovenských ľudových piesní Cez Nadlak je... prebiehal v dňoch od 21. do 24. septembra v rumunskom Nadlaku. Účinkovali na ňom aj traja žiaci Základnej školy Jána Kollára zo Selenče: Magdaléna Kaňová, Andrej Pavlov a Melani Medovarská.

Každý účastník sa predstavil dvomi piesňami. Všetkých spevákov sledovala a hodnotila päťčlenná medzinárodná porota. Siedmačka Magdaléna Kaňová dostala špeciálne uznanie odbornej poroty.

Gratulujeme. Žurnalistický krúžok ZŠ Jána Kollára zo Selenče

Jazykove poucky Mmm, pikantné grickalice Také sú chutné, slané, a tak často siahame po nich.

Ale či sú aj zdravé?! No nie veľmi sa obťažujeme, keď si pochutnávame na slaných čipsoch, chrumkáme smoki. Dokonca veď ich konzumovaním cítime sýtosť, takže prečo by boli zdraviu škodlivé?! To teraz nebudeme riešiť, pozrime sa na tú stránku inú, pre náš slovenský jazyk škodlivú. Pri tomto lúštení sa môžeme riadiť logikou, samé slovo nás navádza, že sa grickalice – tento názov sme si prebrali zo srbčiny – v srbčine grickaju. Aj

v slovenčine jestvuje logika, keďže ich pochrumkávame, chrumkáme, hryzkáme.

A teda už samé slovo napovedá, že sú to v slovenskom jazyku chrumky.

Smažené zemiakové lupienky, alebo ako ich nutricionisti a iní zástancovia zdravej výživy volajú, chrumkavý zabijak, a myslí sa na čipsy, či len solené alebo s paprikovou či inými príchuťami, tiež patria do skupiny chrumiek. Aj chrumkavá slaná pochutina, obalená v pražených arašidoch, my ju poznáme len

ako smoki, či v slovenskom jazyku arašidové chrumky sa s obľubou konzumuje na posedeniach, stretnutiach...

Medzi slané obľúbené pochúťky patrí aj kikiriki.

Na rozdiel od uvedených pikantérií, tieto sú veľmi zdravé, pomáhajú vraj aj pri chudnutí, avšak predsa sa vo výnimočných prípadoch prejavujú ako nebezpečné alergény, škodiace jednotlivcom. Tak si pozrime aj ako je to v slovenčine: sú to arašidy alebo búrske oriešky; orechy to nie sú.

Anna Horvátová

október 2017 |

vzlet 7

talenty

Neviem si predstaviť život bez hudby Rozhovor so speváčkou a študentkou etnomuzikológie Annou Zorňanovou z Nového Sadu

H

udobne nadaná Anna Zorňanová má za sebou (určite aj pred sebou) mnohé vystúpenia na javisku a poznáme ju aj ako moderátorku mládežníckeho televízneho vysielania Hore-dolu. V rozhovore s Annou sme sa dozvedeli o jej doterajších skúsenostiach vo svete hudby, na ktorých nástrojoch hráva a tiež ktorých hudobníkov si váži a obdivuje.

hudobnej škole nám záväzný inštrument bol klavír, takže som sa vtedy naučila hrať aj na tomto nástroji. Na Akadémii máme tamburášsky orchester, ktorého som členkou a tam hrám na prim tambure, čiže na tamburici.

Odkedy sa zaoberáš hudbou a čo pre teba hudba vlastne znamená?

Na festivale Zlatý kľúč 2013 – Hudbou sa zaoberám od malička.

Ešte ako malé dievča som Kde študuješ a aké rada spievala a tancovala. predmety?

Tento môj talent si všimli – Po ukončenej strednej moji rodičia a zapísali ma Hudobnej školy Isidora do Hudobnej školy Josipa Bajića v Novom Sade, Slavenského v Novom rozhodla som sa vo vzdelávaní pokračovať na Akadémii umenia v Novom Sade, odbor etnomuzikológia. Keďže mám rada aj klasickú aj ľudovú hudbu, tento odbor bol logickým výberom. Máme aj klasické hudobné predmety, akými sú solfeggio, harmónia a podobné, pokým na odborných predmetoch sa venujeme skúmaniu tradičnej hudby národov Vojvodiny a Balkánu. Je to veľmi zaujímavý odbor.

Skončila som základné a momentálne som na V Pivnici roku 2014 master štúdiach.

Sade, kde som hrala na husliach. Tam som sa lepšie zoznámila s hudbou a uvedomila si, že sa hudbou chcem zaoberať celý život.

A je to aj odpoveď na tú druhú časť otázky. Možno to zneje trochu ako klišé, ale hudba je môj život.

Neviem si predstaviť život bez hudby.

8 vzlet | október 2017

Na ktorých nástrojoch vieš hrať? Prečo si si zvolila tieto nástroje?

– Najprv som ako malá hrala na husliach. Tento nástroj som si zvolila lebo sa mi páčil jeho zvuk a mala som pocit, že je to ten pravý nástroj pre dievčence, čo si aj teraz myslím. Na strednej

Spievala si aj v nejakých kapelách?

– Na strednej škole sme mali kapelu. Volala sa Aspera. Aj keď sme pôsobili veľmi krátko, bola to pre mňa určitási škola. Naučila som sa ako spievať do mikrofónu, ako prekonať trému, ako sa správať na javisku... Mám pekné spomienky na to.

Vystupovala si na viacerých festivaloch.

orchestra za najlepšiu interpretáciu. Neodmietla som ani pozvanie do Selenče, na retrospektívne koncerty Zlatého kľúča.

Jedno z najvýznamnejších výstupení pre mňa bolo na festivale Podunajských krajín v Braile v Rumunsku. Tam som mala česť spievať so známym orchestrom Lautári z Moldavska, čo bolo pre mňa zvláštnou skúsenosťou a do rúk sa mi dostala aj špeciálna cena za prednes.

Máš nejakeho idola?

– Idola nemám, ale je dosť hudobníkov, ktorých si vážim, ako čo sú Whitney Houston, Michael Jackson, Mariah Carey... Ale zo všetkých by som asi do popredia

Pamiatka z festivalu v Braile v Rumunsku Prezraď nám na ktorých…

– Bolo ich dosť...

Dvakrát som vystupovala na festivale Stretnutie v pivnickom poli, kde som získala druhú a tretiu cenu. Trikrát na festivale Zlatý kľúč v súťažnej časti, dostala som cenu za interpretáciu a tiež bola odmenená skladba, ktorú som zaspievala. Na tomto festivale som raz spievala aj v revuálnej časti. Zúčastnila som sa aj na festivale Cez Nadlak je... v Rumunsku, kde som bola odmenená cenou

dala Beyoncé. Jej hudba je plná emócií a energie, pričom má výnimočné hlasové možnosti. Som jej veľkým fanúšikom.

Chceš sa aj v budúcnosti venovať hudbe?

– Keďže som sa celého života venovala hudbe, neviem si ani predstaviť ako by to bolo keby hudba nebola súčasťou mojho života.

Vlasta Bolehradská Foto: Andrej Meleg, archív A. Zorňanovej

akcie KYSÁČ V ZAJATÍ OHŇOV...

Skupina Bella Torres zapálila Kysáč T

itulok je možno strašidelný a vyvoláva v žilách adrenalínové prúdenie krvi, ale zážitok je vynikajúci, zvlášť keď ordinuje Skupina historického šermu Bella Torres z Martina. A zvlášť keď stúpne adrenalín ich a váš, ktorí to všetko po-

svete, bavíme sa… Naša skupina počíta okolo 15 členov. Trikrát v týždni máme skúšky a väčšinou každý víkend niekde vystupujeme.

Tie tréningy boli na začiatku oveľa ťažšie a častejšie, teraz si zdokonaľujeme len technické veci. Stáva sa,

roky. Nie je to až také bezpečné, pijeme lampový olej, ktorý môže byť toxický, ale tréningom sa všetko dá zvládnuť! Bol som pri nich, keď trénovali, chodil som do tej školy...

Ideme strieľať! Pozor, kamaráti!

A že či sa nepridám? No, hej!

Zapchali ste si uši?

Jakub Zombi: – Mám 13 rokov a ale meče nie. Snažíme sa zhotoviť venujem sa tomuto hobby 4 roky. sami, čo sa dá, ale máme šikovnú Vzniklo to tak, že som chodil do krajčírku na dobové kostýmy. Tá základnej školy a videl som, že môj nám niečo ušije alebo si vypožičiaučiteľ robí ohnivú šou a šermuje. vame navzájom s inými skupinami.

Chcel som proste skúsiť a chytilo ma to! Neľutujem, že som skúsil! On Bitky medzi zdatnými bojovníkteraz učí slovenský jazyk, ale keď som ho videl, ako narába šermom a mi, mučenie a popravenie bezbožníka, boj a zábava zo stredoveku, z ohňom, chcel som to vyskúšať! obdobia humanizmu a renesancie Nebojíš sa, že budeš mať popálesú náplňou programu päťročného niny? pôsobenia skupiny, ktorá hrdinsky Jakub: – Nie. Ja teraz nerobím Pripravujeme si materiál na ohnivú šou predviedla šou aj na Štrande v ohnivú šou, mám k ohňu rešpekt. Narábam Novom Sade... Cestujúc po českom, zorujete. Je to fenomenálny pocit! srbskom, poľskom a slovenskom so zbraňami. Bojujem s Ten pocit som aj ja zažila v júli, keď svete, oslovujúc nielen deti s dyskrátkym tesákom, rapívystúpili neďaleko ihriska Tatry, na grafiou, dysortografiou a dysláliou, rom, jedenapolručným tanečnom pódiu, ako my to voláme ale všetkých, ktorí im „zastanú“ do mečom, jednoručným Pod dubami. Tých dubov je však mečom, bijákom, pišto- cesty. V zápale ohňov a citov sme dnes tam už veľmi málo, lebo boli ľou, hákovnicou, veľmi staré a museli byť spílené. sekerou, muškeZostali len smutné pníky ako pozotou a iným. stalosť krásnych minulých čias, keď Je to ťažké? sme sa nehnali toľko za zárobkom, Stalo sa ti, že si sa ale chodievali pod duby vyvetrať si zranil? šaty zo šatníka, ukázať nové a poS úsmevom s ohňom Veronika Danielová (Alexander: – klebetiť, ba nadovšetko zatancovať (vpravo), Kysáčanka, už niekoľko rokov No, priznaj sa... si povznesení melódiou ľubozvučMartinčanka (úsmev)) nej slovenskej ľudovej hudby vulJakub: – No mal som kánovcov, rozmarínovcov a iných že dvakrát za sebou ideme na to skupín, ktorých hudobníci, žiaľ, už isté miesto, tak, samozrejme, nemô- menšie úrazy... Ja som taký šikovný... Ale niektorí áno, nie sú medzi nami. To bol zážitok! že to byť také isté, musíme niečo mali vybité zuby a pod.

A hľa! Naše už možno učičíkané zmeniť, vymyslieť niečo nové...

Učiteľ rytier Alexander Rybársky Alexander: – No povedz, (v červenom) zapaľuje strelný prach myšlienky a telá odrazu, presne ako Jasné, lebo váš tohtoročný výstup že si vedúcemu skoro zlomil žiakovi rytierovi oheň, rozvírilo vystúpenie skupiny sa odlišuje od toho vlaňajšieho (aj nos...

Bella Torres, ktorá sem prišla vďaka predvlaňajšieho) v Kysáči... sa rozlúčili poprajúc si navzájom Jakub: – Bolo to také nedopatspolupráci našich teraz už bývalých Alexander: – ... aby sa tí ľudia mnoho tvorivej, zápalistej vatrovej renie.

Kysáčanov – rodiny Danielovej, kto- mali stále na niečo pozrieť, aby im energie!

Kto zhotovil zbrane? rá za chlebíkom a lepším životom nebolo nudné.

Alexander: – Väčšinou ich kupuodišla do pravlasti.

Martin Štefanides: – V tejto Anna Legíňová jeme, nemáme šikovného kováča, Predstavila som sa a členovia skupine som približne dva − tri boli ochotní, hoci už neskoro v noci, takí unavení, olejoví a horúci (nie popálení a opálení) rozprávať sa a odpovedať na otázky. Učiteľ Alexander Rybársky, vedúci Skupiny historického šermu Bella Torres – pasáž – krytý priechod (medzi ulicami); – parta – pantľami ozdobený veniec rozpovedal: súvislý úryvok textu, reči a pod.; (obyč. mladuchy); pracovná skupina; – Skupina vznikla pri Súkromnej zámerné prenesenie baktérií z jedného skupina osôb s rovnakými záujmami; základnej škole pre žiakov s vývinozvieraťa na iné partia vými poruchami učenia v Martine, – parter – prízemie v divadelnom – pasé – minulý, ďaleký, vzdialený; v ktorej učím. Sú to väčšinou moji hľadisku, v koncertnej sieni, v kine bezpredmetný; to je pasé, dačo je pasé bývalí žiaci, dvaja − traja učitelia. a pod. to je vecou minulosti, prekonané, A tak sa bavíme. Sme jediní na premeškané a pod.; to sa už pominulo, – participácia – účasť, podiel na dačom Slovensku, lebo sa venujeme tým to už minulo – partikulárny – čiastočný, čiastkový; deckám, a tak sa to aj začalo, ale nie – pasia – záľuba, hobby, koníček osobitný; platný len na určitom území; sme jediní, keď sa hovorí o takejto miestny – pascha – u židov a pravoslávnych Veľká skupine. Tí šermiari sú však starí noc; veľkonočné tvarohové jedlo – partizán – vojak alebo dobrovoľník páni v rokoch a my sa odlišujeme bojujúci v zázemí nepriateľa, na – pasívne – nečinne, nezainteresovane, od nich tým, že sme sa rozhodli okupovanom území ľahostajne pomáhať deťom s poruchami. Chodíme s mládežníkmi kade-tade po

Listujeme v Slovníku cudzích slov

október 2017 |

vzlet 9

vaša tvorba Kultúrne dedičstvo a príroda

K

ultúrne dedičstvo predstavuje hodnotu jedného národa, lebo je vytvárané generáciami a je v ňom ukázaný kultúrny rozvoj. Jedno z najznámejších dedičstiev Selenče sú ľudové kroje, ktoré ženy nosili ešte v dávnej minulosti a ešte aj dnes niektoré z nich zachovávajú tú tradíciu. Jedna z tých žien je aj moja stará mama, ktorá aj napriek tomu, že ju moja rodina už dlhé roky nahovára, aby začala nosiť moderné šaty, ešte stále zachováva tú obyčaj. Od malička až dodnes si nielen pre seba, ale aj pre iných šije ľudové kroje, a preto som na ňu veľmi hrdá. Som veľmi

šťastná, keď sa na javisku objavím v kroji, ktorý ona pre mňa ušila. Tieto kroje nie sú zvláštne len vďaka dlhovekosti, ale aj vďaka vyšívaným vzorkám.

Všelijaké rôznofarebné kvety nosia v sebe čaro minulosti.

Iste aj vám mamy alebo staré mamy rozprávali rozprávky pred spaním. Tie rozprávky sú ešte jedna z mnohých hodnôt národa. Kozliatka, Tri prasiatka, Popoluška a ešte mnohé ľudové rozprávky sú dielom človeka a jeho predstavivosti. Každý človek tie rozprávky iným spôsobom vyrozprával, a tak má každý inú verziu toho diela. Kde sa tancuje, tam sa aj spieva. Ľudové pesničky sú ešte jedným dielom človeka, v ktorých je ospievaná láska v mladosti. Keď ich počujeme, akoby cez nás prešiel duch minulosti a vrátil nás do dávnych čias.

Nezabudnime spomenúť ani detské hry, ktoré nám robia radosť, zvlášť keď sa hráme s priateľmi. Moje dve obľúbené hry boli aj ešte vždy sú O slepé baby a Schovávačky. Moji kamaráti zo susedstva starej mamy a ja sa v lete stretávame a hráme našu obľúbenú hru, – Schovávačky – a tak zachovávame tradíciu našich rodičov. Pred dvadsiatimi rokmi naši rodičia, ktorí boli vekovo podobní, trávili spolu svoj voľný čas počas celého roka v tieni ovocných stromov. Keďže niektoré kamarátky žijú v zahraničí, tu doma sa naučili a odnášajú si s radosťou pekné spomienky na naše tradičné detské hry. S prvým septembrom zanikne detský krik a

10 vzlet | október 2017

Vaše práce môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs ulice budú vyplnené zlatožltým lístím, vôňou ovocných stromov a umyté jesenným dažďom.

Som rada, že žijem na dedine, ktorá má mnoho obyčají z minulosti a že sa až dodnes zachovávajú. Aj keď budem dospelá, vždy vo mne zostane duch malého dievčaťa, ktoré rady behalo po uliciach a tešilo sa z tých starých obyčají.

Teodora Šimoniová, 8. ročník ZŠ Jána Kollara v Selenči

D

edičstvo je predovšetkým to, čo sme nevytvorili my sami, ale je niečím, čo sme dostali ako dar od tých, ktorí tu žili pred nami. Kultúrne dedičstvo každého národa je jedinečné a špecifické.

Ním sa líši od iných národov.

Práve preto, aby sme obstáli ako národ, musíme si chrániť naše kultúrne dedičstvo, ale zároveň aj prírodu. Tak ako si chránime naše kroje, tance, piesne, jazyk, tak si musíme chrániť aj prírodu. Kultúrne dedičstvo predstavuje náš národ a príroda nám ľuďom dáva život. Naše kroje a parta na hlave nevesty sa podobajú lúke s najkrajšími pestrými kvetmi.

Odjakživa sa naši ľudia zaoberali poľnohospodárstvom.

Obrábali pôdu, aby svojej rodine zabezpečili podmienky na život. Preto si musíme chrániť obrábanú pôdu, lesy, rieky, vzduch a pitnú vodu. A na druhej strane – aby sme nezanikli ako národ, každý z nás si musí chrániť a pestovať svoju materinskú reč, náboženstvo, zvyky, obyčaje, svoje kultúrne dedičstvo. Musíme si chrániť tak naše kultúrno-historické pamätníky, ako aj prírodné bohatstvá a krásu našich krajov.

Zachovávať kultúrne dedičstvo a ochraňovať prírodu je povinnosťou každého z nás. Tak sa zachová kultúra nášho národa, ale aj prírodné bohatstvá pre generácie, ktoré prichádzajú.

Nech naším mottom bude: Iba v peknom prostredí žije kultúrny národ.

jeden hrozný deň, keď umrel môj starý otec. Bolo mi ťažko, a preto tieto prázdniny majú pre mňa aj smutnú nôtu. Ale všetko je to časť života.

Aby sme si predsa trochu oddýchli, jedného dňa sme sa vybrali na výlet do Pančeva. Hmmm, mnohokrát som tam bola, ale teraz to bolo zaujímavé nadovšetko, lebo sme sa prechádzali po uliciach, kde sme nikdy neboli, v parku naše bavenie nemalo konca-kraja. A keď slniečko nad našou rovinou potíšku zapadalo, tak dobre nám chutila v cukrárni zmrzlina. Ešte jeden zážitok mi navždy zostane v pamäti. Sú to moje narodeniny. Bolo krásne, môj dom plný mojich priateľov a ešte jeden krásny letný večierok.

A všetko má svoj koniec. Život, hra, deň, prázdniny... Školské lavice, vynovené novými pestrými farbami nás čakali na tom istom mieste. A my, o rok starší, siedmaci, netrpezlivo sme začali hriať stoličky a svedomite sa učiť. Na letné večierky bohaté zážitkami si stále spomíname, trochu nostalgicky, ale s nádejou, že sa i na rok budeme tak priateliť a stretávať. Bolo to jedno z liet, na ktoré nezabudnem.

Tatiana Staňová, 7. 3 ZŠ m. Tita v Padine

Monika Trusinová, 6. ročník ZŠ Jána Kollára v Selenči

Letný večierok

D

eň po deň míňali sa prázdninové dni. Najviac som strávila voľné dni doma a s priateľmi. Necestovali sme tohto roku na letovanie, no predsa každý deň mi bol maximálne vyplnený rôznymi zážitkami. Naša dedina má mnoho pekne upravených parkov, takže sme sa s mojou skupinou priateľov schádzali v parkoch. Iste sa pýtate, či nám každý deň tam nebolo nudne?

Veru nie. Hrávali sme sa rôzne hry: ako skupina hľadá inú skupinu, Uno karty, počúvali sme rôzne piesne... Moji priatelia mi pomohli i vtedy, keď sa mi stal

Jeden prázdninový deň

B

ol to ešte jeden z horúcich letných dní v mojej dedine. Strávil som ho vnútri, čakajúc predvečer, keď odídem do parku. Stretol som spolužiaka Mariána, spolu sme sa bicyklovali, žartovali, no rozhodli sme sa, že sa ideme bicyklovať na inú dráhu. Ešte v povetrí bolo cítiť horúčosť toho dňa, ale nám to neprekážalo. Všetko by bolo v poriadku, keby môj priateľ nebol spadol z mostíka do garádu. Razom som ani nevidel, ako si veľmi zranil

vaša tvorba nohu, no po chvíli som zbadal, že mu je moja pomoc nanajvýš potrebná. V takých situáciách je dôležité vynájsť sa.

Na nohe mal hlbokú ranu a bolo tam dosť krvi. Zľakli sme sa, no zostali sme mierni. Videl som, že musím niečo urobiť. Našťastie, mal som mobil a pozval som jeho mamu. Boli sme si vedomí, že potrebuje prepravu do nemocnice.

Vtom som mu pomohol, aby premohol strach, že sú tam dobrí lekári a pomôžu mu. Jemu tá podpora mnoho znamenala a celú noc som premýšľal o tom, že treba pomôcť každému v kritických chvíľach. Keď odišli do nemocnice, jeho bicykel som odniesol nášmu priateľovi, ktorý býva blízko.

Marián musel vydržať zašívanie rany a ja som v duchu celú tú noc bol s ním, lebo som vedel, že sa bál a rozmýšľal som o tom, že si musíme dávať veľký pozor v doprave... A tak nad ránom, keď sa prebúdzal ešte jeden horúci deň, zaspal som spokojný, že môj priateľ bol silný a prežil to všetko a že som mu koľko-toľko pomohol.

prišla i choroba. Nemohol sa tomu vyhnúť. Jedného dňa pri návšteve som ho zastihol ako leží, bezmocný, tvár mal neobyčajne unavenú. Spýtal som sa, či mu načim nejako pomôcť. Iba mi ukázal, aby som si sadol vedľa neho.

Chytil som ho za ruku. Na unavenej tvári sa mu zjavil úsmev, vedel som, že si uctieva to, že som prišiel k nemu.

Ale i slzy sa mu kotúľali po vráskach.

Cítil som, že je vďačný, že v tej chvíli nie je sám, že mu moje pekné slová dokázali, aby sa necítil Ivan Bokor, 7. 1 V tomto čísle v rubrike sám, cítil som vďaku za ZŠ m. Tita v Padine Vaša tvorba uverejňuvšetok venovaný čas jeme fotografie, ktomôjmu pradedkovi, i keď rých autorkou je Maja Deň, keď on to odo mňa nežiadal.

Končeková, žiačka 8. 2 Po tej najťažšej chvíli, moja pomoc ZŠ m. Tita v Padine. po jeho smrti, uplynulo Maja má rada dejiny bola vzácna už desať mesiacov. Dlho a dosahuje pekné úspesom rozmýšľal, ako niechy na súťažiach z tohto yklus života je taký, čie trochu niekomu znaškolského predmetu. Jej že ho nemôžeme mená veľa a ani sme si druhou záľubou je fotomeniť. Po narodení často toho nie vedomí. V grafia a poslala nám viac každý človek by mal mojom srdci je zvláštne záberov, z ktorých výber prežiť svoj život v úplmiesto, kde sú ukryté iba uverejňujeme na týchto nom šťastí a za sebou rady a zážitky s pradedstranách. zanechať stopy, aby sa kom. Rady o tom, ako si ľudia na neho pamänačim navzájom pomáTešíme sa na ďalšiu tali. Ja chápem zmysel hať, byť tolerantný voči spoluprácu! života tak, chcem, aby iným. A, samozrejme, iba ľudia vôkol mňa boli peknými slovami dokaspokojní, pomáham zovať, že sme ochotní ľuďom v každej situácii pomáhať. a nežiadam za to nič, nijakú odmenu.

Sám pocit, že pomôžem niekomu, ma Kristián Sjanta, 7. 1 duševne vypĺňa.

ZŠ m. Tita v Padine Príležitosti pomôcť mal som mnohokrát. Od malička som rád svoj čas trávil s pradedkom. Pomáhal som mu pri prácach v zeleninovej záhrade, v ovocnom sade a pri upratovaní dvoru. Ani som nevedel, že mu to veľmi znamenalo.

Teraz, keď už zrelšie rozmýšľam, mám pocit, že sme si vzájomne pomáhali.

Peknými slovami dokázal tento dobaždý z nás sa vo svojom živote rák naučiť ma všeličo. Keď sme práce stretávame s dobrými, peknými dokončili, odmenil ma vždy cukríkom, chvíľami. No sú i tie, ktoré naše duše ktorý mal zvyčajne prichystaný vo vrea srdcia zahalia do sivého smútku. cúšku, iba pre mňa. Deň za dňom, rok Môžu byť i nepríjemné, ťažké, keď nás za rokom, ja som dospieval, ale môj zrazu prekvapia... Som osobou, ktorá vzor, môj dedko starel. So starobou chce pomáhať, nečakajúc naspäť nič.

C

K

A prihodilo sa to.

Moja najlepšia priateľka Tijana, ktorú mám veľmi rada, zrazu mi vlani zvestovala, že musí ísť do nemocnice. Stalo sa to v okamihu, diagnóza lekára... a už ležala na nemocničnom lôžku.

Ja som ju podporovala, ako i naša triedna profesorka a spolužiaci. Ani sme si neboli vedomí toho, koľko jej to znamenalo a dávalo sily premôcť ťažkú chorobu. Mne bolo veľmi clivo, no nepreukazovala som jej to. Zasielali sme si esemesky, rozprávali sa telefonicky a niekedy som ju i v Belehrade navštívila. Vtedy ona v očiach mala slzy radosti a aj ja, lebo som vedela, že jej moja pomoc, ktorá bola malá, ale pre ňu veľká, veľa znamenala. Nasmiata bola, keď ma videla.

Sme siedmačky. I naďalej sa podporujeme, pomáhame si a zachovávame si naše priateľstvo. Lebo ona je moje bohatstvo, osoba, ktorej moja pomoc bola vzácna a ja som na to hrdá.

Tijana Kucháriková, 7. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Moje málo voľakomu znamená mnoho

V

našich životoch máme veľa problémov, zlých chvíľ, nešťastí, keď nám je potrebné možno iba objatie a cítime sa lepšie... Ja som od malička chcela pomáhať, proste cítim sa dobre, keď niekomu pomôžem.

No najnovšie strašné v Padine, čo sa prihodilo, priam ma pichlo do srdca.

Deň bol slnečný, pekný, pokojný... a zrazu čo počuť? Sirény sa začali ozývať.

Bože, čo sa deje? Keď sme zbadali, bolo to hrozné. A to hneď na začiatku školského roka, keď všetky deti majú mať radosť. Ale tri detičky a ich rodiny zažili ohňovú pohromu. Vyhorelo im všetko, čo doma mali. Z iniciatívy našej triednej profesorky raz-dva sme sa schytili a za jeden deň pozbierali odev, trochu cukríkov, hračky, texasky, poháre... Zbalili sme im to a odniesli. I ľudia z dediny im pomohli, ako i obecná správa, ale nám srdce bolo plné radosti, keď sme im všetky tie veci odniesli, lebo sa nám veľmi poďakovali, pretože im všetko vyhorelo a všetko to potrebujú. V mene triedy 7. 1 budeme pokračovať s touto humanitárnou akciou, aby tie detičky a ich rodičia privítali Vianoce v dome s oknami, nábytkom a v teplom odeve.

My sme to zorganizovali za jeden deň a tí ľudia sa nám úprimne poďakovali. Možno si niekedy ani neuvedomujeme, koľko naše málo od každého niekomu v danej situácii znamená tak veľa. A dobré sa dobrým vracia. Nikdy

>>> október 2017 |

vzlet 11

vaša tvorba >>> nevieme, čo sa nám môže v živote stať.

A preto nešetrime štedrosťou –pomáhajme.

Valentína Valentová, 7. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem

K

aždý z nás má nejaký zážitok, ktorý si uschováva v srdci ako poklad, pamiatku na niečo zvláštne. Aj ja mám jednu príhodu, ktorú chránim pred zabudnutím. Stalo sa to v Crepaji, blízkej dedine. Každoročne sa tam odohráva výstava koní, čiže taká prehliadka.

Pretože sú mne obľúbené zvieratá práve koníky, poprosila som mojich starých rodičov, aby sme tam odišli.

Bolo tam mnoho koní, zapriahnutých do skupín. Všetky boli krásne, najviac sa mi páčil jeden, ktorý sa menoval Dečko a keď som na ňom jazdila, cítila som, akoby sme sa dlho poznali. Boli tam aj iné kone, ktoré som mohla hladkať. Podávala som im i kocku cukru; cítili moju náklonnosť a lásku.

Bol to veľmi pekný deň. Nechcelo sa mi ísť domov, no podujatie sa blížilo ku koncu a museli sme sa poberať. Pri odchode som im tíško pošepla, že sa iste pri nejakej príležitosti znovu stretneme.

babkou voči svojim vnúčatám. Sama si šije šaty. Je veľmi pracovitá, stará sa o zvieratá, ktoré chová. A ja ako najmladší vnuk vždy jej pomôžem pri práci.

Môžem sa s ňou porozprávať na každú tému. Žartujeme sa a hráme všelijaké hry. Má rada prírodu, zvieratka, ľudí, ale najmä svoju rodinu. Je dobrej povahy, ku všetkým je milá a priateľská. Keď sa moja starká usmeje, svieti veselým a tajuplným svetlom. Keď niečo potrebuje od niekoho, tak jej slová sú svieže, farbisté a láskavé. Oči jej žiaria láskou a porozumením. Stará matka je najlepšia na svete a takú starkú by si prial mať každý, avšak je len jedna, a to je len moja.

Patrik Kukučka, 7. ročník ZŠ Jovana Popovića v Suseku

Ema Šuľová, 5. 1 ZŠ m. Tita v Padine

M

ôj život je plný zážitkov, ale na jeden z nich nikdy nezabudnem. Bolo to, keď som mal päť rokov.

Zorganizovali sme si zázračné cestovanie do Turecka lietadlom, ja a moja rodina sme netrpezlivo čakali lietadlo v Belehrade, všímajúc si veľké letisko.

Keď sme nasadli do lietadla, cítil som sa šťastne, no trošku som sa i bál. Cez okná sme videli oblaky, krásy prírody a domčeky sa zdali ako malinké hračky. Všetko sa videlo ako keby bolo fotografované zo satelitu. Cestovali sme dve hodiny a bolo mi ľúto, že sa prekrásny zážitok blížil ku koncu. Keď lietadlo zletelo, odišli sme do mesta, kde sme letovali. Zostali sme tam desať dní, ktoré nám priniesli veľa nových skúseností, lebo predtým sme letovali v Čiernej Hore. Každý deň v Turecku mi bol zvláštny a nezabudnuteľný.

Vladimír Kotváš, 5. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Stará matka a ja

M

oja stará mamka býva v tej istej obci ako ja a má 62 rokov. Stará mamka je nízkej a trošku tlstej postavy.

Svojím zmyslom pre humor rozosmeje každého. Snaží sa byť spravodlivá. Je výbornou kuchárkou a starostlivou

12 vzlet | október 2017

deti, tak ako aj nás vychovávali naši rodičia.

No kým príde ten čas, keď budeme mať 18, užívajme si naplno toto naše bezstarostné detstvo, z ktorého nám zostal ešte iba kúsok.

Valentína Chalupová, 8. 2 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Keby nám láska chcela zbohom povedať, čím by bol život náš?

L

áska... Keď si tak vyslovujem slovo Láska, v sebe cítim niečo nežné, niečo teplé, ako slnko na oblohe, ktoré nás teplými lúčmi vždy ohrieva počas krásnych slnečných dní. Láska... Ako opísať lásku, keď láska je všetko?! Ako opísať život bez lásky? Život bez lásky by nebol životom. Láska sa začína už u malého dieťaťa, keď uvidí svojimi malými očkami svoju mamičku, svojho ocina, súrodencov... Neskoršie sa láska prejavuje k prvým sympatiám, prvej veľkej láske, potom sa to korunuje manželstvom. Láska je všade vôkol nás. Štebotavé vtáčiky spievajú s láskou, mačička sa na mňa pozerá a jej očká sú plné lásky. Nemožno si život zamyslieť bez lásky. Prečo? Preto, že život by bol surový, krutý, plný zloby, nenávisti, plný všetkého najhoršieho. Zmizol by svet, zmizol by úsmev. Láska je tá, ktorá nám vyláka úsmev na tvári, ona nás vedie ku všetkému dobrému, všetkému milému, nežnému. Vedie nás k dobrým a krásnym slovám, ktoré vyslovujeme, a preto som si istý, že keby láska nám chcela zbohom povedať, nikdy v živote by sme sa nevedeli smiať.

Darko Svetlík, 8. 2 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Plechový hrnček Príde aj ten čas, keď budeme mať 18 Sme deti a žiaci základnej školy. Sme ešte stále deti a naplno si vychutnávame to najkrajšie a najbezstarostnejšie obdobie, ktoré sa volá detstvo. No príde aj ten čas, keď vstúpime do ríše dospelých, keď budeme musieť byť omnoho zodpovednejší, ako teraz, keď máme rodičovskú ochranu. Príde aj ten čas, keď za svoje skutky budeme zodpovedať sami. No je to tam skutočne hromada zodpovedností, ale aj ten svet dospelých má svoje čary a výhody. Keď budeme mať 18, budú si nás vážiť ako múdrych, odvážnych a zodpovedných mladých ľudí, prichystaných vziať svoj osud do svojich rúk. Budeme sa vtedy snažiť múdre a zodpovedne spĺňať záväzky, s láskou a usilovnosťou si vykonávať svoju prácu, ktorú si vyberieme, s úctou si vážiť starších ľudí a dobrotou a láskou vychovávať svoje

Č

asto sedávam so svojím starým otcom a on veľmi rád rozpráva o svojom detstve. Mne je najzaujímavejší príbeh o jeho hrnčeku. Dedko keď chodil do školy, tak každý žiak mal svoj plechový hrnček. Ten hrnček nosil na desiatu. Dostali doň mlieko. Dedo sa už nepamätá, či k mlieku dostali aj nejaké pečivo. Ale veľmi dobre sa pamätá, ako vystrájal s tým hrnčekom. Domov zo školy chodil širokým chodníkom, ktorý v tom čase bol urobený z tehál.

Mal plot a on bol pripevnený o stĺpiky.

Dedo o každý stĺpik buchol hrnčekom a počúval, aké zvuky vychádzajú.

Po dom hrnček otĺkol a jeho mama, moja prastará mama, kričala, lebo v tom čase plechový hrnček bol veľmi drahý. Museli ísť až do susednej dediny Debeljače na jarmok kúpiť nový.

Ten hrnček ešte vždy máme a zakaždým, keď ho vidím, objaví sa úsmev na mojej tvári.

Branislav Atanackov, 7. 2 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

ROZLETY LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET

Číslo 8 (38) / október 2017

Tma na raňajky Trochu ticha Mi pomôže Aby som nespala Nezabúdam na Alúzie Radšej budem Akoby ležať a Ničiť Anatómiu Jeho Kartónu chorôb YX Jana Domoniová Kysáč

Ilustrácie: Ema Dišpiterová Padina

Kapitalizmus Otrok žije za piatok večer, lebo pondelok ráno sa začína jeho služba.

Prečo si dovolil byť šťastný len jeden deň? Žeby chyba v Matrixe, alebo sleposť jedincov? Či ho príde zachrániť sľúbený Mesiáš, alebo už zmeškal svoju bárku?

Ako pán, sluha chce žiť v potope peňazí − sníva o love a nie o láske − niet mu pomoci!

Daniel Strakúšek Kovačica

ROZLETY Krásne oko Vôbec som si nie vedomý Ako veľmi som zamilovaný Slepo zamilovaný Lebo tak veľmi ťa ľúbim, že sa zbláznim Oko moje krásne.

A neviem, ako povedať, že sa mi páčiš, že ťa ľúbim po nebo a nechápem, že pre lásku a šťastie iba trochu vytrvalosti treba.

Anton Musowski Chcela by som ti iba povedať, že som poznala raz Antona Musowského a že ti mám toľko toho povedať o ňom.

Niet dôvodu, aby si sa ma pýtal, či Anton mal vlasy čokoládovej farby alebo oči farby všetkých hraníc sveta, ženu hodnú tristotisíc mariek a dcéru so zlatými vlasmi, lebo Antona to nikdy vôbec nebavilo.

Chcela by som ti iba povedať, aby si si ochraňoval to, čo máš, a čo ťa ochraňuje od toho, čo nemáš.

Chcem ti to povedať, pretože to Anton nikdy nemohol.

Chcem ťa upozorniť, aby si prestal dbať na materiálne veci a hrdosť, aby si nikdy nebol vagabund, niektoré veci v živote ozaj nemajú cenu.

Chcela by som ti Iba povedať, že nás peniaze nerobia ľuďmi, že je zdravšie a príjemnejšie bozkávať ženu, ktorú miluješ v malej chatke bez vírivky, než plakať sám v jachte, ktorej cena je vyššia aj od jej dĺžky.

Chcela som ti iba povedať, že Anton Musowski zomrel oveľa skôr,

než začal žiť a že nechcem nikdy, aby sa to stalo aj tebe.

Prosím ťa, nečakaj na to, aby si si kúpil značkový odev a prestaň si kupovať tenisky na trhu.

Prestaň odchádzať ku drahým kaderníkom, aby ti spravili účesy.

Ak sa pokúsiš porozprávať s dievčaťom, kým nenosíš svoje moderné veci, a ona ťa nemá rada, si si istý, že máš rád ty ju?

Chcel by si sa odovzdať alkoholu jedného dňa a plakať a nariekať, lebo si sa oženil s niekým, kto nikdy nevoňal tvoje vlasy, kým si spal, alebo s niekým, kto sa nikdy šťastne a spokojne nepozeral na teba, kým si dýchal?

Neži z peňazí, ale zo snov, a nechovaj sa peňaženkou, ale iskrou v očiach.

Anton to nikdy nerobil.

Anton umrel vo vile smútku, namiesto v chatke snov, ale Anton žil roky mŕtvy.

Močaristomodrá GJK

Lebo nemám smelosť, aby som k tebe podišiel a povedal ti, ako bláznivo ťa ľúbim, lebo neviem, ako by som toto obdobie mohol prebolieť.

Lebo naozaj neviem, čo je mi.

Ach, keby som mal trochu smelosti a šťastia, ale nemám.

Túžim po tebe a iba teba chcem, teba iba. Že pre lásku sú potrební dvaja, dvaja ľudia, dve srdcia, to vieme obaja.

Nie je láska hra, to ti môžem povedať iba dnes, lebo musím ísť ďaleko odtiaľto.

Je koniec pre nás.

Zostaň mi krásna, zostaň mi šťastná, navždy budeš moja láska večná.

Trochu sa vynájdi, jedného dňa ma vyhľadaj, pobozkaj ma.

Len ma vyhľadaj a keď ma nájdeš, povedz, či ma ľúbiš ako predtým, či ti na mne záleží, oko moje krásne...

Miloš Rybársky GJK

ROZLETY

próza TOMÁŠ VARGA

Grázel (úryvok)

V

ystúpil som v Leviciach. Na stanici nikde nikoho, tak som sa poponáhľal do hotela Lev. V tom čase to bol otcov hlavný stan a ak tam aj nevysedával, barman Vinco vždy vedel, kde ho nájdem.

Otec sedel pri stole vedľa baru a voľačo písal do notesa.

Pred sebou prázdny poldecák a plný popolník. „Sem si sadni, Džimi. Čo si dáš?” „Čaj.” „A ešte?” „Potom si dám ešte jeden čaj.” „Nerob ty na mňa, lebo schytáš! Daj si so mnou vodku.” „Nechcem vodku, tata. Príde aj Lacko?” „Lacko šiel vybaviť.

Lacko dovezie, neboj sa nič. Pójdeme ku mne.”

Otec mal prenajatú garsónku. Skoro celý priestor v nej zaberala veľká manželská posteľ.

Zrkadlá boli na strope nad hlavou a aj z uhla nad kuchynskou linkou.

Otec tvrdil: „Takto mám pri je*ačke iný pohľad na vec. Viem sa lepšie odosobniť.” V miestnosti stál televízor, na ktorom bol na háčkovanej dečke položený granát.

Ostrý a zaistený. Na stene visela lovecká kuša a šípy. Medzi linkou a posteľou bol improvizovaný barový pult: žehliaca doska podložená kompletným vydaním Leninových spisov. Aby nepérovala.

Otec tam rád vysedával a tváril sa, že má v byte svoj vlastný, naozajstný bar. V chladničke nikdy nebolo nič. V mrazničke bola väčšinou vodka.

Sadli sme si na posteľ a otec sa zohol k nočnému stolíku. Povytiahol šuflík a ukázal na balíček hygienických

vreckoviek. „Toto tu je pre teba.

Nieže mi zaje*eš poťahy.” „A prezervatív?” „Nemáme. Ale neboj sa, bola u doktora, takže je v pohode. A tu máš ešte tristo korún. To jej dáš, keď skončíte. Už síce dostala dosť, ale patrí sa.” „Počuj, tata…” začal som, obhrýzajúc si nervózne peru. „Čo keď sa… no, veď vieš. Keď sa rýchlo spravím?” „To nevadí! Dáte si druhé kolo. Potom vydržíš viac. A keď sa nechceš urobiť, predstavuj si, že to dávaš do obyčajného kusa mäsa.” „Do mäsa?! To je divné.” „Ale pomáha to,” urobil pauzu a lačne potiahol z cigarety.

svojho vtáka a budeš geroj. Chápeš?”

Pozrel na hodinky, zohol sa pod posteľ a vytiahol odtiaľ ešte neotvorené Karpatské Brandy Špeciál. Pristavil dva poháriky a nalial. „Na, dajme si. Šecko bude v porádku, neboj nič! Na túto chvíľu som sa tešil ešte keď si bol malý panghart,” buchol

TOMÁŠ VARGA (1980) sa narodil v Zlatých Moravciach.

Počas strednej školy pôsobil v školskom rádiu a hral na fujare v rockovej kapele.

Neskôr vyštudoval sociálnu prácu a v súčasnosti sa venuje obetiam násilia. Kým sa zamestnal vo svojom odbore, pracoval ako robotník, esbéeskár, terénny sociálny pracovník, hotelový animátor, outdoorový inštruktor, družinár na základnej škole, asistent fakíra na Rodose či opatrovateľ v anglickom starobinci. Stále je veľa toho, čo nerobil. Venuje sa próze. Získal ocenenie v 14. ročníku literárnej súťaže Poviedka 2010 Asseco solutions. Novela Grázel je jeho knižným debutom a dostala sa do finále prestížnej ceny Anasoft litera 2014.

Na fotografii: Tomáš Varga na literárnom posedení v Padine 11. augusta 2017 (sl)

„Počúvaj, Džimi. Robíš si to doma rukou, nie?” „No… hej.” „Tak potom vieš, že aké to je. Keď to na teba pójde, rýchlo zabudni na je*ačku a predstavuj si… čojaviem… bravčové karé. Alebo pozeraj televízor, to je jedno.

Nesmieš mysleť na

ma do chrbta a zdvihol pohár. „Tata, dúfam, že je pekná.” „Uvidíš,” záhadne sa usmial a obaja sme do seba obrátili poldecák.

Od schodiska som začul klapot opätkov, Lackov hlas a ženský smiech. Klopkanie na

dvere. Otec vstal a otvoril. Sedel som na posteli a snažil sa dýchať normálne. „Servus, Pišta. Mladý je už tu?” zaznelo z chodby.

Za závesom sa ukázala Lackova plešatá hlava. „Nazdar mladý. Voľačo som ti priniesol. Darček na narodeniny od tatka.” „Ahoj. Ja som Martina.”

Do izby vstúpila devätnástka v priliehavom kabátiku a vysokých čižmách.

Po pleciach sa jej v prstencoch rozsýpali blond vlasy. Vošla si do nich rukou, nakrútila si jeden prameň na ukazováčik a naoko hanblivo si doň hryzla.

Sklopila zrak a usmiala sa na mňa. Mala čosi do seba. Možno bola na môj vkus až príliš vyzývavá, ale teraz sa mi to zdalo vzrušujúce.

Pod kabátikom som tušil pekné a skúsené mladé telo. „Zásah do čierneho, tata.”

Všetci štyria sme si dali panáka a potom sa otec s Lackom zodvihli na odchod. Obaja ma povzbudzujúco tľapli po ramene: „Tak, my ideme, Džimi.

Máš čas, vychutnaj si ju,” povedal otec, ťažko potláčajúc radosť. „A nie že mi ju zničíš!” zachechtal sa Lacko.

Zabuchli za sebou dvere. V izbe zostalo ticho. „Si zlatý. To si fakt ešte nemal ženskú?” pritisla sa bližšie. Nie však priveľmi. „Ešte nie.” „Tak to sa riadne čudujem. Čakala som nejaké nemotorné ucho.

Ale ty vyzeráš, že sa do toho pekne pustíš.” „Rád by som. Ale… nebuď prekvapená, keď to nebude hneď super.” >>>

ROZLETY >>> Jemne mi prešla nechtami po zátylku. „Neboj sa, ja nič nečakám.” „Už si to niekedy robila? Teda… že či si už spala s chalanom, pre ktorého to bolo po prvýkrát?” „Ešte nie.” „Takže to vlastne bude pre nás oboch prvýkrát.”

Schuti sa zasmiala. „Páčiš sa mi!”

Keď som sa vrátil zo sprchy, zostal som stáť na prahu izby, oblečený len v uteráku. Vonku sa stmievalo. Na televízore vedľa granátu horela v svietniku hrubá sviečka. Martina ležala na posteli a na sebe mala čierne čipkované body. Nasucho som preglgol. Bola štíhla.

Pekné nohy. Široké boky. Malé poddajné prsia. A tvárila sa ako spokojná šelma. Rukou si pohladila stehno a bok, prechádzala pomaly dlaňou po krásnej ženskej krivke k drieku a brušku. Mäkko potľapkala po prikrývke a zavrnela: „Poď...!” Ľahol som si na posteľ a nenapadlo mi nič lepšie, ako prikryť sa dekou a na chvíľu zavrieť oči. Zacítil som, ako sa studená ruka plazí po mojom stehne a uvoľňuje mi z bedier uterák. Dýchal som pomaly a sťažka… *** Za oknami sa dávno zotmelo. Izbu osvetľoval plameň sviečky a my sme už iba ležali vedľa seba. „Si veľmi pekná...” „Óóó... díky!” prehodila akoby žartovne a poškrabkala ma po slabinách. „Nehovoríš to len tak?”

„Nie. Veď si pekná.” „Aj ty si pekný. Páči sa mi, že máš na bruchu z chlpov takú... cestičku.” „No, ešte ju tam nemám dlho.” „Ty si fakt číslo!” zasmiala sa a zašmátrala vedľa postele. „Počuj, kde má Pišta popolník?”

Načiahol som sa k stolíku, zažal nočnú lampu a podal jej ho.

Znova som si ľahol vedľa nej na chrbát. V zrkadle nad nami som videl nahé telá. Udivovalo ma, že jedno z nich je moje. Hlavy nám nebolo vidieť kvôli umelému brečtanu, ktorý zrkadlo lemoval. Martina si dala na brucho popolník a fajčila. Ruka s cigaretou sa vnorila medzi zelené lístie. O malú chvíľu sa objavil oblak dymu, ktorý v zrkadle akoby klesal. „Tak čo, páčilo sa ti to?” spýtala sa. „Áno.” „A čo sa ti páčilo?” „Úplne všetko.” „Ale čo sa ti páčilo najviac?” „Najviac? Hm… Asi to, keď si vzdychala.” „Ako v porne?” „Čojaviem… V porne je to iné. Teraz to bolo naozaj. A to je super.”

Otočil som k nej tvár. „A tebe sa to páčilo?” „Jasné! Bol si veľmi milý. A opatrný. Bavilo ma to. Väčšina chlapov si chce proste poriadne zat**kať.”

Chvíľu som ticho premýšľal. Martina zahasila cigaretu, odložila popolník a pohladila sa po brušku. „Všimol si si túto jazvu?” „Hej, je hnusná...”

Vybehlo mi to. Tá jazva vlastne ani nebola hnusná, ale už som to nemohol odvolať. „Fíha, ty si fakt úprimný!” „Prepáč, nie je to až také zlé... Ale jazvy nie

próza sú pekné. Odkiaľ ju máš?” „Od pôrodu. Cisársky.” „Ty máš dieťa?!” „Syna. Bude mať dva roky. Pôrod mi pokazil postavu. Už nemám také pevné prsia.” „Podľa mňa máš v pohode prsia.” „Boli lepšie…”

Hanblivosť panica a alkohol zo mňa vyprchali. Martina už nehrala žiadne divadlo.

Bola to proste nahá baba vedľa mňa a nevadilo jej rozprávať sa. Ozvala sa vo mne zvedavosť. „A máš aj muža?” „Mhm. Je vyhadzovač.” „Vie, čo robíš?” „Jasné, že to vie. Ale nevadí mu to.” „To je čudné...” „Prečo? Jeho milujem a ostatní chlapi sú len práca. On to tak berie, ja to tak beriem, tak kde je problém?” „To vôbec nežiarli?” „Ále, niekedy áno.

Nemá veľmi rád, keď idem s jedným viackrát.

Predtým, keď sa o tom náhodou dozvedel, vypytoval sa ma na hlúposti. Lenže teraz to nemá veľmi ako zistiť.

Lacko nič nepovie. A nosím domov lóve. Stáli zákazníci platia lepšie, tak čo?” „Mávaš aj orgazmus?” „Pri robote sa nikdy neurobím.” „A tvoj muž? Aký je v posteli?” „Počuj, ty sa nejako veľa vypytuješ! Čo si novinár?!”

S údivom sa na mňa pozrela. Nezdalo sa však, že by bola nahnevaná. „Prepáč, len ma to zaujíma. Veď nemusíš odpovedať. Ale novinár by som chcel byť. Budem si dávať prihlášku. Na budúci rok. Teraz píšem len do školských novín.” „Veď napíš o tomto.

Môžeš aj preháňať, mne

Prílohu Rozlety pripravujú: Stevan Lenhart, Andrea Speváková

to nevadí.” „Jasné, do školských novín! A riaditeľka sa smiechu nezdrží...” „No a? Na titulke bude: Darček od otca.” „Ozaj, aj s ním si spala?” „Jasnačka. Si zvedavý?” „Vieš čo? Nechajme to tak. Veď on mi povie. A bude machrovať.” „No, to určite bude.

Pištu poznáme… Je to grázel!” „Ale čo ten tvoj muž?

Aký je v posteli?” „Má obrovského vtáka. Úplný kanón. Labutí krk.

A vie sa ním oháňať.” „To ja sa až tak oháňať nemôžem, čo?”

Začala sa srdečne smiať. Siahla mi hravo do rozkroku. „Neboj sa nič! Máš ho celkom v poriadku.

Len teraz je strašne smiešny…” „Ha ha ha… vtipné!” „Je mi zima, poďme trochu spať.”

Odtiahla ruku a prešla si po nahých ramenách.

Zívla. Pritúlila sa ku mne a zakryla nás. Náhla neha ma vzrušila.

Pohladil som ju po krížoch. „Čo keby sme ešte…?” „Čo, čo keby sme ešte?!” zahriakla ma. „Už máš smolu, miláčik.

O dvadsať minút je tu Lacko, tak ma radšej zohrej, kým sa oblečieme.” „Ozaj, prečo si sa uhla, keď som ťa chcel pobozkať?” opýtal som sa po dlhšej chvíli. „Ty nevieš, že prostitútky sa na ústa nebozkávajú?” „Aha…” Odmlčala sa. „A okrem toho, keby som ťa nechala, možno by som sa do teba aj zaľúbila.”

(Vydavateľstvo KK Bagala, 2014)

DUŠAN DURMAN

komiks

Agenti William Henrich a Dennis Flynn – strážcovia nebeských síl, synovia Priepasti – v najväčšej tichosti kráčajú nepríjemne vlhkým pralesom Oceánie s úmyslom zastaviť členov istého kmeňa ľudožrútov a ich Bohyne.

Ako si môžeš byť taký istý, že sme na správnej stope?

Videl som to na internete.

Dve mladé dievčatá boli zajaté v opustenej chatrči, uprostred lepkavého močiara siahajúceho do trhlín neznáma.

A starodávne božstvo povstalo!

Agent Flynn vystrelil zo svojej pušky na kultistov a v tej chvíli sa zatriasla zem.

Váš hlúpy rituál zobudil môjho maznáčika!

Vy idioti!!!

To sa nám hodí.

Nech sa o nich postará namiesto nás. Poďme, baby. Utečme!

Agenti odviedli dve zajatkyne preč z džungle, zatiaľ čo si starodávne božstvo pochutnávalo na ich nepriateľoch.

Nezdá sa, že je priveľmi šťastná zo svojich nasledovníkov teraz.

október 2017 |

vzlet 17

PC hry

SteamWorld: Dig 2 V

posledných rokoch je čoraz väčší záujem o hry, ktorých dej sa neodohráva podľa vopred určeného scenára, ale sa vyvíja postupným skúmaním a náhodným výberom smeru a úloh samého hráča. Známe hry tohto druhu sú napr. Terraria alebo Minecraft a švédske štúdio Image & Form už roky rozvíja seriál pod menom Steam World v akčno-dobrodružnom štýle herného podžánru Metroidvania.

Seriál Steam World znázorňuje dobrodružstvá robotíkov v steampunkovom, postapokalyptickom svete.

Nateraz počíta tri podtitulky: Tower Defense, Heist a Dig. Polovicou septembra 2017 tretí menovaný titul dostal pokračovanie: SteamWorld: Dig 2. V každej z týchto hier hráč väčšinu času trávi pod povrchom zeme pri kopaní, hľadaní rôznych surovín a predovšetkým odhaľovaní

báječných (ale i strašidelných) tajomstiev. Hra SW Dig 2 logicky a obsahovo nadväzuje na svojho predchodcu, je to ultrasympatická hra s jednoduchým gameplay, graficky je spracovaná v štýle westernového kresleného filmu, veľmi je chytľavá a môžete si ju napr. s nadšením zahrať 15 minút pred odchodom do školy, alebo ju však s pôžitkom skúmať celý víkend.

V prvej časti SW Dig sa nachádzate v úlohe sympatického robotíka menom

Rusty, ktorý prichádza do mestečka Tumbleton na okraji púšte, kde zdedil baňu po strýkovi a ihneď sa dáva

do práce.

Onedlho si uvedomí, že ten podzemný svet skrýva jaskyne, podzemné jazierka a mnohé iné tajomné miesta, ktoré skrývajú rôzne vynikajúce, ale i celkom strašidelné veci. V hĺbkach a tieňoch

18 vzlet | október 2017

sa skrývajú príšerky, medzi ktorými i Volbot – jeho hlavný nepriateľ, ktorého Rusty bude musieť poraziť s cieľom aby úspešne zdolal svoju úlohu. Po tom súboji Rusty opúšťa Tumbleton a po ňom miznú všetky stopy, o čom sa dozvedáte na začiatku druhej časti SW Dig. Tentokrát sa však ocitnete v úlohe malého ženského steambota menom Dorothy. Ona má v Tumbletone predajňu, do ktorej si Rusty chodieval vymieňať nájdené minerály a drahokamy. Dorothy začína hľadať Rustyho a cesta ju zavedie do mestečka El Machino.

V tomto dobrodruž-

stve však nebude sama, spoločnosť jej bude robiť Fen, jeden z bývalých príslušníkov Volbotovej armády. S krompáčikmi a lampášikmi v ruke znovu sa vydajú na vzrušujúcu a duchaplnú cestu po podzemí s cieľom nájsť strateného robotíka Rustyho. jm

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Apple iPhone 8/8 Plus a iPhone X N

a rozdiel od predošlých rokov spoločnosť Apple tentoraz naraz predstavila až tri mobilné zariadenia vyššej triedy – iPhone 8, iPhone 8 Plus a iPhone X. Zariadenia iPhone 8 a 8 Plus sú štandardní nástupcovia iPhone 7 a 7 Plus, pokým iPhone X je špeciálny model vytvorený ku 10. výročiu Apple iPhone. Tieto mobily sú si podobné až na to, že iPhone X obsahuje obrazovku OLED na rozdiel od klasickej IPS LCD u iPhone 8 a starších typov. Obrazovky OLED sa vyznačujú tým, že lepšie zobrazujú farby v porovnaní s konkurenčnými typmi a nejaký čas ich už používajú LG a Samsung vo svojich mobilných zariadeniach.

Nové mobily tiež podporujú bezdrôtové nabíjanie (wireless charging) a budú mať takúto nabíjačku ako súčasť štandardnej výbavy.

Nové zariadenia sú poháňané procesorom A11

iPhone 8 Plus Bionic, ktorý v porovnaní s predchodcami umožní vyššiu výkonnosť a lepšiu životnosť batérie a podľa testov výrobcu mal by byť o 25 % výkonnejší v porovnaní s procesorom použitým v iPhone 7.

Obrazovka je to, v čom sa tieto modely najviac líšia.

Ako sme už spomenuli, iPhone X obsahuje obrazovku typu OLED s rozlíšením 2436 x 1125, čo by malo značne vplývať aj na zobrazenie farieb (hlavne čiernej), aj na ostrosť, keď tento model porovnáme s lacnejšími novými mobilmi iPhone (8 a 8 Plus).

Keď porovnáme tieto modely s ich predchodcami, jedna z hlavných noviniek je nová verzia iOS – iOS 11. Táto obsahuje vynoveného asistenta Siri, nový Control Center a redizaj-

iPhone 8 novaný obchod App Store. iPhone X okrem tohto obsahuje aj tzv. Virtual Home Button (virtuálne domovské tlačidlo). Hlavná výhoda tohto operačného systému je však vylepšené škálovanie pre tablet (iPad), v dôsledku čoho tento tablet už môže byť menej považovaný za „hračku“ a viac plnohodnotnú náhradu notebooku.

Napríklad značne je uľahčené prehadzovanie medzi aplikáciami, implementovaná je funkcia drag-and-

-drop (prehadzovanie textu medzi dvomi otvorenými aplikáciami) a podobne. Žiaľ, tieto zmeny nemali až taký vplyv na mobily, a tak je používateľská iPhone X skúsenosť s iOS 11 na mobiloch (iPhone) podobná predchádzajúcim verziám. Keďže je aj na staršie modely iPhone možné nainštalovať iOS 11, znamená to, že sa používateľom iPhone 7 a iPhone 7 Plus z tohto dôvodu neoplatí prechádzať na nové modely. Čo sa týka kamery, všetky 3 modely obsahujú

zore, pokým iPhone X na oboch.

Nové iPhone mobily majú stáť 700 až 1 000 $ na americkom trhu, pričom ho na slovenskom a srbskom v závislosti od modelu momentálne možno kúpiť za cenu 800 až 1 100 eur, v závislosti od modelu.

Domnievame sa, že sú tieto ceny príliš vysoké na takýto

iOS 11 12-megapixelovú, s tým že iPhone 8 obsahuje jeden senzor, pokým iPhone 8 Plus a iPhone X obsahujú dva – jeden slúži na optické zaostrovanie. Oba tieto modely obsahujú aj optickú stabilizáciu – iPhone 8 Plus iba na jednom sen-

model, bez ohľadu na jeho technologickú vyspelosť; časom však budú nižšie, aj keď sa naďalej asi bude viac oplatiť kúpiť buď zánovný starší typ iPhone alebo konkurenciu s operačným systémom Android, v závislosti od preferencií používateľa.

Drobnicky • V populárnom programe na čistenie počítačov CCleaner bol nájdený škodlivý softvér, ktorý bol omylom distribuovaný s inštalačnými súbormi, situácia je podľa autorov aplikácie už opravená.

• V meste Newton v Massachusets (USA) sudca zamietol zákon zakazujúci drony v meste.

• Jesenná aktualizácia Windows 10, Windows 10 Fall Creators Update má byť dostupná pre verejnosť 17. októbra 2017.

• Samsung koncom septembra predstavil phablet (mobil-tablet) Galaxy Note 8, ktorý má nahradiť neslávne známeho predchodcu (ktorý bol známy hlavne v dôsledku explózií baterky).

• Aktuálne verzie webových prehliadačov: Internet Explorer 11.0.46, Mozilla Firefox 55.0.3, Google Chrome 61.0.3163, Microsoft Edge 40.15063.

október 2017 |

vzlet 19

Vedie: Aisa

SVETOVÉ ZAUJÍMAVOSTI

BARAN

Nevšedná streetartová umelkyňa

21. 3. – 20. 4.

S

kutočnosť, že vek osoby je len číslo, s ktorým sa netreba trápiť, dokázala jedna babka z malého českého mestečka Louka.

Pokým jej vrstovníci trávia väčšinu času pri

Ak vás dostal stereotyp, nebojte sa pristúpiť na radikálne zmeny, ktoré si ale vopred poriadne premyslite. Možno by ste mali najskôr len zvoliť iný prístup a pohľad na nápad, respektíve plán. V spoločnosti predveďte svoj šarm, je to OK. Mali by ste vyriešiť všetky nezhody a užiť si pokojné obdobie.

BÝK

21. 4. – 20. 5.

Nebuďte neustále v takom strese a zároveň v strehu pred obavami. Problémy, ktoré prichádzajú, riešte postupne a s chladnou hlavou, ak to bude potrebné, nebojte sa presadiť svoj názor o niečo tvrdším spôsobom. Nedajte sa vtiahnuť do klebiet, ktorými by ste iným ublížili.

24. 9. – 23. 10.

Naplňte ciele, ktoré ste si stanovali už dávnejšie.

Hviezdy vám hlavne prajú a bude sa vám dariť. Úspech bude korunovaný a to vás bude tešiť úplne najviac. Sami totiž viete, koľko času a energie vás to stálo. Konflikty vás obídu aj v osobnom živote, užite si naplno takúto pohodu.

ŠKORPIÓN 24. 10. – 22. 11.

Naučte sa viac si veriť. Nebojte sa ukázať svoje kvality a pokojne svoje nápady aj prezentujte, tak v práci, ako i v osobnom živote. Je šanca, že zožnete väčší úspech, než v aký ste dúfali. Nebojte sa opustiť niekoho, kto vám ubližuje. Dobrou náladou nakazíte aj neprajníkov, ktorí prehodnotia doterajší prístup k vám.

BLÍŽENCI

STRELEC

V tomto období sa určite venujte nedoriešeným záležitostiam, inak vás dobehnú v tú najnevhodnejšiu chvíľu. Nie je vylúčené logické myslenie, keď budete musieť požiadať o pomoc aj niekoho skúsenejšieho. Ak budete musieť podpísať dačo, tak čítajte aj drobné písmená.

Mnohé veci sa obrátia k lepšiemu a zas zavládne harmónia. Hoďte za hlavu všetky problémy, potrebujete sa uvoľniť a príjemne zabaviť. Robte všetko, čo vás baví a čo vás robí šťastnými, pretože v tom je tá sila energie, ktorú potrebujete načerpať.

Máte pred sebou nečakanú príležitosť, len či ju vidíte?

21. 5. – 21. 6.

telkách, s vnukmi alebo v jednoduchej dennej rutine s paličkou v ruke, 90-ročná Anežka Kašpárková už roky dozadu každú jar a leto trávi čas v teniskách na rebríku a so štetcom v ruke, maľujúc kvetinové vzory na domy svojich spoluobčanov. Na tieto účely používa iba jeden malý štetec a rôzne nuansy modrej farby, vytvárajúc diela inšpirované tradičnými moravskými motívmi a tým svoje rodisko postupne skrášľuje do podoby rozprávkovej dedinky, v ktorej sa čoraz viac ľudí pristavuje oddýchnuť si a kochať sa v čarovnej atmosfére.

Počas pracovného veku sa táto babka, iba keď jej čas dovolil, venovala svojmu koníčku – výtvarnému umeniu, ale po odchode do dôchodku sa začala ním zaoberať vážnejšie.

Keď sa zoznámila s unikátnym moravským štýlom umenia, celkom sa mu venovala. Jej idea získala podporu obyvateľov tohto malého

VÁHY

RAK

22. 6. – 22. 7.

Ak máte svoje ciele a považujete ich naozaj za dôležité, hovorte o nich otvorene a s plnou vážnosťou. Stanovte si len tie, ktoré reálne viete uskutočniť.

Konkrétne kroky si nechajte pre seba, povedzte ale nahlas všetko, čo by vám mohlo pomôcť. Včas odhaľte neprajníkov, stáli by vám v ceste.

23. 11. – 21. 12.

KOZOROŽEC 22. 12. – 20. 1.

V prípade, že ste v niečom zaváhali, tak sa snažte čo najskôr nabrať odvahu na opätovný pokus.

Nie ste sami, kto má problémy. Zasype vás množstvo pracovných povinností, urobte si preto vo všetkom prehľad a poriadok.

Nebude to ľahké, ale napokon všetko stihnete načas a bez najmenších zaváhaní.

VODNÁR

LEV

23. 7. – 23. 8.

mestečka, a tak okrem súkromných domov už omaľovala i malú barokovú kaplnku z 18. storočia.

Hoci sympatická starenka vo svete už má pekný počet fanúšikov, na otázky všetkých médií má iba jednoduchú odpoveď, ktorá znie, že ona nie je umelkyňou, ale všetko to robí pre šťastie a radosť – tak svoju, ako aj iných ľudí.

Z každého jej diela vidieť, že si vyžadovalo veľa úsilia a trpezlivosti. A preto, keď sa vám nejaká vaša činnosť zdá byť veľmi namáhavou, dajte sa nadchnúť nevšednou energiou a úsilím tejto výnimočnej babky. jm

20 vzlet | október 2017

Nemali by ste za každú cenu uplatňovať pravidlo, že máte vždy pravdu. Priznať omyl je múdrejšie, ako zatĺkať, hoci sami tušíte, kde je pravda. Prehodnotiť by ste mali aj svoj prístup či spôsob. To, ako rozprávate, vám momentálne škodí. Skúste viac načúvať a menej hovoriť.

PANNA

24. 8. – 23. 9.

Prečo stále čakáte, že vám šťastie padne samo z neba?

Takto to v živote nefunguje a za novými príležitosťami by ste sa mali pravidelne obzerať. Využite všetky svoje doterajšie skúsenosti na dosiahnutie cieľov, po akých ste vždy túžili. Skúste viac načúvať svojmu vnútornému hlasu: čo hovorí?

21. 1. – 20. 2.

Ešte ste len na začiatku, ale aj drobné úspechy vás naštartujú a dodajú elán na ďalšie kroky.

Konečný výsledok má svoj význam, aj čas, ktorý tomu všetkému venujete. Nechcite všetko dosiahnuť priskoro, viac by ste stratili, než získali. Tešte sa zo sily a energie, ktorou sršíte.

RYBY

21. 2. – 20. 3.

Je čas odsunúť nostalgiu stranou a čo najintenzívnejšie začať plniť všetky úlohy. Nik to za vás neurobí. Nepoužívajte druhých na dosiahnutie svojich cieľov. A naučte sa robiť aj ústupky. Možno to príliš dobre nešlo, ale teraz to bude potrebné. No predsa, nikým sa nenechajte rozčúliť až tak, že by vám stúpol krvný tlak.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman

enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA

V tajničke je meno a priezvisko známej srbskej atlétky (na fotografii).

2. časť improvi- druh Báčan štát tajničky zovaný lepidla obdobie v USA (slang.) domček ubližoval pohodlie alumíniová fólia

dovtípenie

nikel

Anna (príd. meno) nula augsburské vyznanie

obaja Ilija autorka: Anna north Bičiarová

učeník neroz- 1. časť Pána hodne tajničky Ježiša v šachu oblasť na

kelvin Kotor

Slovensku

ž. meno

FK z Neapola

t

e zl

v

ž. meno mesto v juž.

Srbsku káva

osob. zámeno kypri pôdu

graf. značka tónu vpíšte EŠ

streľba z kanónov

oblok

obvod

vpíšte VSO

útok

N M S N E Ž I E N K A

Í Á F I A L K A Á K L

R S P A C R Z Z V O O

A U I I K R E A O S I

M K Ž Ó L L A B G A D

Z I M A S U A N R T A

O F A K A N T Z O E L

Názvy okrasných rastlín zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám šesť neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria názov ešte jednej ozdobnej rastliny.

AKANT

OLEANDER

AZALKA

ORGOVÁN

FIALKA

ROZMARÍN

FIKUS

RUŽA

GERBERA

SLEZ

predložka

clona

GLADIOLA

SNEŽIENKA

vpíšte RSE

a iné (skr.)

KOSATEC

TULIPÁN

oná

pestrý

lítium

NARCIS

nikto

súlad

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 1999.

karát

tona

ROZLÚŠTENIA Krížovka: Ivana Španović Osemsmerovka: mimóza

pokos!

R E D N A E L O A C G

starogrécka krajina

Ilustrácia: Dušan Durman

Fiat

– Ocko, ty sa bojíš zajacov?

– Ale nie. A prečo?

– No vždy, keď ideš na poľovačku, berieš si pušku a psa. * Poznámka v Mórickovej žiackej knižke: – Vážený rodič, Váš syn v škole takmer rozbil okno.

Odpoveď: – Vážená učiteľka, môj syn bol za to doma takmer potrestaný. * Rozprávajú sa dve dievčatá: – Ako dlho už chodíš s Jožkom?

– My nechodíme, Jožko má auto. * Prečo babky a dedkovia sedia v autobuse zvyčajne vpredu?

Aby skôr prišli domov. * Dvaja kamaráti vidia opilca ako robí nezmysly…

– Výskumy hovoria, že na svete je 30 % idiotov.

– Našťastie, patríme medzi ostatných 80 %.

* Prechádza sa prasa po izbe a vidí zástrčku. Hovorí jej: – A teba sem kto zamuroval? * Pani učiteľka vysvetľuje žiakom: – Dekagram má desať gramov, kilogram má tisíc gramov…

Vtom sa prihlási malý Jožko a hovorí: – Pani učiteľka, zabudli ste povedať, koľko gramov má telegram! * Jožko prišiel k babke na návštevu a pýta sa: – Babka, máš satelit?

Babička: – A prečo by som sa mala teliť,

ty nezbedník, veď nie som krava. * – Predstav si, včera som spadol z rebríka.

– A si v poriadku? Nestalo sa ti nič?

– Predstav si, včera som spadol z rebríka. * Blicka z biológie: Napočítať najmenej tri druhy vtákov a pridať príslušníka.

Jožkova odpoveď: 1. sťahovavé – bocian; 2. dravé – orol; 3. sravé – holub. október 2017 |

vzlet 21

film

Strašidelný klaun: It Réžia: Andy Muschietti Hrajú: Bill Skarsgård, Jaeden Lieberher, Finn Wolfhard, Sophia Lillis, Jeremy Ray Taylor…

H

oror ako filmový žáner bol populárny hlavne medzi mladými už od samých začiatkov natáčania filmov. Veľa starých, ešte nemých a čierno-bielych hororov, dokonca aj B-čkových hororov majú medzi fanúšikmi kultový ráz, bez ohľadu na ich preferencie k tomuto žánru. Historicky sa zdá, že popularita hororu veľmi osciluje – jeden film zase oživí žáner, pár rokov v kinách je hororov nadbytok, a potom zase na pár rokov žáner upadne. Momentálne sa nachádzame na vrchole tejto sínusoidy, keďže v jeseni by sa malo objaviť v kinách okolo dvadsať nových filmov z tohto žánru a medzi nimi najočakávanejší a nateraz najziskovejší je práve film It. V ospalom mestečku Derry sa zrazu zvýši počet nezvestných detí. Kým sa zdá, že dospelí obyvatelia si nad tým príliš dlho hlavu nelámu, tínedžer Bill spolu s kamarátmi aj po roku pátra po svojom nezvestnom mladšom bratovi Georgiemu. Na začiatku leta táto skupinka štyroch kamarátov priberá nových troch členov do tzv. Klubu stroskotancov (Losers club), s ktorými ich spojujú podobné problémy – sú šikanovaní, doma im rodičia neuľahčujú život a všetci videli alebo zažili niečo strašidelné, čo nedokážu vysvetliť. Toto niečo má pre každého trochu inú podobu, ale styčným bodom je postava klauna, ktorý sa predstavuje ako Pennywise a ktorého deti nazývajú To (It). Deti rýchlo pochopia, že práve tento stojí za zmiznutím ich vrstovníkov a rozhodnú sa proti nemu bojovať.

Spisovateľa Stephena Kinga asi netreba osobitne predstavovať, aspoň nie všetkým fanúšikom trileru

22 vzlet | október 2017

či hororu. Ak aj niekto viac preferuje čas strávený pri filme než pri knihe, je veľmi veľká pravdepodobnosť, že už videl nejaký film natočený podľa knihy tohto autora, ktorých je niekoľko desiatok

a medzi najznámejšie patria Carrie, Misery, The Shawshank Redemption, The Shining atď. Síce knihy pána Kinga nikdy nevyšli pre filmárov z módy, momentálne sa zdá, že je ešte populárnejší a do konca tohto roku je plánovaná premiéra piatich filmov natočených podľa jeho kníh.

Kniha It už bola sfilmovaná v roku 1990 a táto verzia mala celkom veľký úspech, najmä

keď ide o jej historický význam pre žáner. K novej filmovej adaptácii scenár sa začal pripravovať už v roku 2009 a na jeho tvorbe sa vystriedali Chase Palmer, Cary Fukunaga a Gary Dauberman.

I keď hororové filmy nie sú práve známe podľa svojich dobrých alebo logických scenárov, možno povedať, že film It toto pravidlo porušuje. Má veľmi dobrý scenár

a zábavné dialógy, čo je, pravdaže, zásluha autora knižnej predlohy, ale potom aj všetkých scenáristov.

Striedanie strašidelných scén práve s humorom je v úspešnom modernom horore nevyhnutné a režisér Muschietti ich strieda výborne, či už keď ide o samotné charakterizácie postáv, dialógy alebo o drobnosti, ktoré sa dejú v pozadí, mimo prvého plánu záberu. Film síce oplýva celou radou odľahčujúcich scénok, ale v prvom rade ide o horor, a prevládajú, samozrejme, strašidelné scény. Tieto zahŕňajú scény plné krvi, naháňačky, tzv. jump-scare scény, ale film It si prevažne zakladá na tom, že vytvorí atmosféru, napätie a aj keď divák vie, že sa zrazu odniekiaľ It vynorí, predsa pociťuje napätie a strach.

Keďže sa dej filmu odohráva v roku 1989, atmosféra a hudba osemdesiatych rokov na veľa divákov pôsobia príjemne nostalgicky a pre tých, čo si tieto roky ešte nepamätajú, tak možno prirovnať atmosféru ku tej, ktorá bola napríklad vo filmoch Stevena Spielberga. K čomu sa vizuálne, vlastne tak trochu aj žánrovo a tematicky tento film často prirovnáva, je seriál Stranger Things. Tento seriál, ktorý bol inšpirovaný klasickými filmami osemdesiatych rokov, ako aj práve knihami pána Kinga, mal minulý rok neočakávane veľký úspech a jeho popularita určite dopomohla aj tomu, že veľa divákov išlo do kina aj na film It. Vo filme It, ako aj v seriáli Stranger Things, sú hlavné postavy detí, ktoré bojujú proti zlej sily, ktorá ohrozuje

Z veľkej časti je to práve vďaka hudbe a zvuku, ktoré v tomto filme výborne spolu so zvukármi navrhol Benjamin Wallfisch.

Pravdaže, hororovosť je dotváraná aj kostýmami a maskou, ktoré sú vynikajúce, ako aj vizuálnymi efektmi, ktoré niekedy vyzerajú trochu animovane, ale do celku sa výborne hodia. Celkovo atmosféra, ktorú sa tvorcom podarilo vytvoriť, je výborná a je možno aj najväčšou prednosťou filmu. Či už ide o scény naháňajúce strach alebo o scény, ktoré zobrazujú pokojnú a priateľskú náladu medzi deťmi, všetky sú veľmi pekne natočené.

ich mesto a v oboch dielach kritika vyzdvihovala herecké výkony detí. Všetci mladí herci sú vo filme výborní, najviac však treba vyzdvihnúť Finna Wolfharda, ktorý hrá aj vo filme, aj v spomínanom seriáli dve charakterovo rozličné postavy a veľmi dobre ich obe zvládol. Okrem toho treba spomenúť aj výborné výkony Jacka Dylana Grazera a Sophie Lillis, ale aj dospelého Billa Skarsgårda, ktorý stvárnil postavu klauna Pennywisea. Jeho tvár síce kryje veľká vrstva mejkapu, ktorý naháňa strach, ale aj napriek tomu jeho herecký výkon je to, čo robí negatívnu postavu hrôzostrašnou. Zaujímavé

street art je, že podľa tvorcov mal pán Skarsgård zákaz tráviť s mladšími hercami čas mimo natáčania, čo viedlo k tomu, že jeho takmer dvojmetrová výška, kostým a celkovo vystupovanie naháňalo u hercov autentický strach.

Film It bol veľmi očakávaným filmom a rozhodne divákov a kritikov nesklamal. Diváci mu dávajú prevažne pozitívne hodnotenia a oproti svojmu rozpočtu 35 miliónov dolárov zarobil celosvetovo už takmer 500 miliónov (gross) a lámal rôzne rekordy v návštevnosti, nielen ako horor, ale aj ako mládeži neprístupný film. Pravdaže, ako to najčastejšie býva pri knižnej adaptácii, veľa divákov cíti potrebu porovnávať ho s knihou, a tak najčastejšie kritiky sú práve zamerané na rozdiely medzi filmom a knihou. Zaujímavé je, že It nebol najočakávanejším filmom podľa predlohy Stephena Kinga, ale bol ním film The Dark Tower, ktorý mal dvojnásobný rozpočet a hviezdne obsadenie, ale ktorý aj u kritiky, aj u divákov nemal veľký úspech. Vo filme It kritika predovšetkým vyzdvihovala herecké výkony, ako aj fakt, že film je síce hororom, ale zostáva verný aj hlbším príbehom, ktoré sú zachytené v románoch Stephena Kinga. Film zažil možno až neočakávaný úspech, a tak roku 2019 sa dočkáme aj jeho pokračovania – zostáva vidieť, či sa tvorcom podarí udržať kvalitu a či horory budú o dva roky tak v kurze, ako je tomu dnes.

Film It určite nie je pre osoby so slabším srdcom – má veľa jump-scare scén, dobre vytvára napätie a dokáže nahnať strach. Je však aj vtipný, pobaví a hlavne má výborné herecké výkony, masku, ako aj celkovú atmosféru. Iste patrí medzi lepšie filmové adaptácie kníh Stephena Kinga a veľmi pravdepodobne bude najúspešnejším hororom a možno aj vôbec jedným z najúspešnejších filmov na začiatku jesennej sezóny.

Stanislava Sládečeková

Oživenie verejných priestorov F

rancúzska streetartová umelkyňa Kashink v priebehu augusta 2017 hosťovala v Srbsku a usporiadala umelecké akcie omaľúvania múrov a budov v mestách Novi Pazar, Bela Crkva, Pančevo a Belehrad.

Takto boli spestrené a oživené z estetického a umeleckého hľadiska u nás často zanedbávané verejné priestory, akými sú železničné parky alebo školské dvory.

Umelkyňa Kashink žije v Paríži, často cestuje

Kashink v akcii (Foto: Džejlan Ibrahimović)

Múr v Novom Pazare

po svete, spoznáva rôzne kultúry a v spolupráci s umelcami z iných krajín usporadúva akcie uličného umenia. Najčastejšie maľuje veľké, divné postavy so štyrmi očami, používajúc hrubé čiary a pestré farby. Excentrickosť jej osobného prejavu vidieť z toho, že sama sebe kreslí fúzy a medzi jej umelecké inšpirácie patria Gilbert &

George, Keith Haring, Frida Kahlo a Charles Burns. Jej práce si možno pozrieť na webovej stránke www. kashink.com.

Hosťovanie tejto francúzskej umelkyne v Srbsku realizovalo pančevské združenie Elektrika v spolupráci s verejnými ustanovizňami. sl

V železničnom parku v Belej Crkve

Omaľovaná vonkajšia časť steny na telocvični v ZŠ Jovana Jovanovića-Zmaja v Pančeve október 2017 |

vzlet 23

hudba

Prichádzajú The Residents A

GOGOL BORDELLO ::

(veľmi nás dojal verš Not all horse are gonna need blinders / Not all seekers will be finders), Familia Bonfireball, nádherná akustická If I Ever Get Home Before Dark a záverečná Still That Way. Na súhrnne 38 minút kapela na tomto vydaní priniesla (Vydavateľstvo Cooking Vinyl, 2017) nových 11 piesní, ktoré poriadne pobavia každého fanúšika – veríme, že aložená roku 1999 najmä sa budú potiť na multietnicko-rómska koncertoch... punková skupina Gogol Ako sme povedali, GoBordello pochádza z New gol Bordello je multietYorku, ale jej vodca Eugenická kapela, ktorú tvoria ne Hutz (1972) bol narohudobníci zo všetkých dený v Ukrajine. Ide o kastrán sveta – z Ukrajiny, pelu, ktorá patrí medzi USA, Ruska, Etiópie, Biekoncertne najaktívnejšie loruska... Okrem speváka skupiny na svete a ich a gitaristu Hutza kapelu živé vystúpenia sú vždy tvoria aj huslista Sergey Ryveľmi zaujímavou atrakciou – na abtsev, speváčka Pamela festivale Exit v Srbsku Racine, basista Thomas koncertovali roku 2008.

Diskografia „Tommy T“ Gobena, speNa novom (v poradí Gogol Bordello: vák Pedro Erazo, bubeník siedmom) albume, ktorý Voi-La Intruder (1999), Multi Alfredo Ortiz, harmoje trochu jemnejší ako Kontra Culti vs. Irony (2002), nikár Pasha Newmer a minulé platne, vynikajú Gypsy Punks: Underdog gitarista Boris Pelekh. nasledujúce piesne: draWorld Strike (2005), Super Dúfame, že po takmer matická Walking on the Taranta! (2007), Trans-Condesaťročnej prestávke Burning Coal, vynikajúca tinental Hustle (2010), Pura kapela znovu zavíta aj k balada Seekers and FinVida Conspiracy (2013), Seenám... ders, ktorú Hutz hrá spokers and Finders (2017). lu so známou speváčkou Janko Takáč Reginou Spektorovou

Seekers and Finders

Z

móda

Október O

któber farbí prírodu do žlta a mokrým štetcom na okná maľuje dážď. Obloha je často sivá a sychravá. Budia nás čoraz sviežejšie a chladnejšie rána.

Nepremokavou pláštenkou sa účinne obránime pred výdatným dažďom.

Tenšie mančestrové sako dodatočne zateplíme vestou s kožušinovým golierom.

Mgr. art. Iveta Jelinek

24 vzlet | október 2017

merické art-rockové legendy The Residents budú koncertovať v belehradskom Dome mládeže večer 20. novembra 2017.

Koncert zapadá do ich svetového turné pod názvom Medzi snami (In Between Dreams).

The Residents zo San Francisca sú jedným z najtajomnejších javov v dejinách súčasnej hudby a sprevádza ich svojrázny „kult obskúrnosti“. Existujú vyše 40 rokov, vystupujú vždy zamaskovaní a verejnosť dodnes nevie kto sú členovia skupiny. Ich koncerty majú podobu extravagantných teatrálno-hudobných programov, ktorých aktéri majú obvykle na sebe bizarné kostými s obrovskými očnými guľami a cylindrami.

Vo svojej obsiahlej diskografii The Residents prešli rôznymi hudobnými žánrami – od včasných avantgardných zvukových nahrávok cez art-rockové skladby po elektronickú hudbu – a celý čas sa vlastne zaoberajú aj multimediálnym umením, tematicky narážajúc na život v americkej spoločnosti a v súčasnom svete.

Tohtoročný belehradský koncert The Residents bude ich tretím vystúpením v hlavnom meste Srbska (predtým tu hrali v rokoch 2003 a 2008). sl

Lira Vega

Kovačica, Klub Víkend, 9. septembra 2017

V

sobotu 9. septembra do kovačického klubu Víkend zavítalo kultové belehradské dueto Lira Vega. Ide o skupinu, ktorá začala s prácou ešte roku 1998 ako projekt speváčky Zoje Borovčanin pod názvom The Hat Theatre. Kapela za sebou má platne Lira Vega (PGP RTS, 2004), Sreća i ljubav (Beopolis, 2009) a Duhovi (Lampshade Media, 2015). Cez skupinu doteraz prešli viacerí členovia – Boris Mladenović, Dejan Utvar, Dragan Novković, Ivana Bugarinović a Nemanja Aćimović – ale dnes kapela funguje ako dueto a tvoria ho speváčka a zakladateľka Zoja Borovčanin a gitarista Vladimir Ðordević.

Na asi hodinovom koncerte v Kovačici zhruba dvadsať fanúšikov si mohlo vypočuť tieto piesne: Uvek ću te voleti, Ničiji mesec, Bluz, Nešto nedostaje, Himalaja, Ko me voli, Duhovi, Ljubav je, Ja te znam, Nema nade, Kristal, To mi

se sviđa, Sanigra (Jednostavne stvari), Druga nova, Sreća i ljubav, Ja sam svuda, Kineski reggae, Vudu, Pamuk a Novo Meksiko. Ináč to, čo dnes tvorí kapela Lira Vega, sa najviac podobá na to, čo robila newyorská kapela Suicide, alebo

na to, čo tvorí kultová belehradská skupina Supernaut. Na malom javisku v klube Víkend speváčka Zoja bola veľmi živá a neustále upútala pozornosť na vlastný umelecký prejav.

Aj keď vedľa Zoje bol sám, gitarista Ðordević tvoril hluk, akoby hrali traja − štyria hudobníci, vedľa gitary používal hŕbu rôznych efektov, ale jeho zvuk bol celkom čistý a jasný.

Bol toto vynikajúci koncert – v rozhovore po vystúpení členovia kapely povedali, že sú veľmi spokojní atmosférou medzi fanúšikmi v Kovačici a že by sa jedného dňa mohli vrátiť a nahrať tu svoj live album.

Janko Takáč Foto: Elena Tomášová (FB SensArture)

Arch Enemy + Jinjer Belehrad, Dom mládeže, 18. septembra 2017

K

onečne aj do Srbska zavítali dlho čakané legendy melodického death metalu Arch Enemy v rámci turné, na ktorom prezentujú nový album Will to Power. Ako hostí si na turné pozvali ukrajinskú skupinu Jinjer, ktorá tiež predstavuje nové (ich druhé v poradí) vydanie King of Everything. Jinjer dobre rozohrali publikum počas svojho vystúpenia.

Po kratšej prestávke, počas ktorej z ozvučenia hrmel Thunderstruck AC/DC, začala sa úvodná skladba Set Flame to the Night a na javisko vychádzajú Arch Enemy: Michael Amott, Daniel Erlandsson, Sharlee D’Angelo, Jeff Loomis (ex Nevermore) a Alissa White-Gluz. Striedali piesne The World is Yours, Stolen Life, Ravenous, ako aj staršie War Eternal, No Gods No Masters, Nemesis, We Will Rise a iné. Veľká sieň Domu mládeže bola vyplnená a fanúšikovia v obecenstve sa spolu so skupinou na javisku dobre pobavili počas celého koncertu.

Speváčka Alissa povedala, že čoskoro sa vrátia do Belehradu – zostáva nám teda čakať, aby sa splnil jej sľub.

M. Bíreš október 2017 |

vzlet 25

šport

Medzi najlepšími: Bogdan Bogdanović N

a nedávno ukončených majstrovstvách Európy FIBA v basketbale v tureckom meste Istanbul Srbsko obsadilo vynikajúce druhé miesto a domov prinieslo pohár vicešampióna a strieborné medaily.

Od nášho štátneho tímu bolo lepšie iba Slovinsko a tento úspech je ešte pozoruhodnejší, s ohľadom na to, že srbské mužstvo bolo oslabené neprítomnosťou niekoľkých špičkových hráčov, vrátane Raduljicu, Bjelicu, Kalinića, tiež rozohrávača, čiže playmakera Teodosića.

Pod vedením trénera Aleksandra Đorđevića však na tomto zápase vynikli ďalší hráči, a to Marjanović a Jović a najväčšiu zásluhu na tom, že sa Srbsko dostalo na vysokú priečku, mal vynikajúci Bogdan Bogdanović, ktorý v mnohých kľúčových

chvíľach svojimi trojkami priniesol Srbsku kladné výsledky. Tento hráč priemerne po zápase strelil viac než 20 bodov, mal 5 asistencií a 4 skoky, skrze

čo bol zvolený do ideálnej päťky ako najlepšie krídlo na turnaji Eurobasket 2017.

Profesionálnu kariéru Bogdanović začal v Partizane v roku 2010, od roku 2014 pokračoval v tureckom Športovom klube Fenerbahçe a v júli 2017 sa stal členom amerického NBA tímu Sacramento Kings.

Počas svojej kariéry okrem striebornej medaily na Eurobaskete 2017 s reprezentáciou Srbska tiež obsadil druhé miesto na Olympijských hrách v Riu de Janeiro, ako i druhé miesto na svetovej súťaži v Španielsku.

Bol volený aj za nádejnú euroligovú

hviezdu v rokoch 2014 a 2015 a v roku 2017 bol zvolený do Euroleague MVP ako najužitočnejší hráč Euroligy na mesiac apríl.

Okrem vlastnej profesionálnej kariéry pre neho je dôležitá i práca s mladými nádejnými hráčmi, a preto v tomto roku začal s dvojdňovým bezplatným kempom pre 50 mladých basketbalistov vo veku od 12 do 14 rokov.

O tomto vynikajúcom hráčovi je nahraný aj dokumentárny film pod názvom Bogdan Bogdanović – MVP generácie 1992, hovoriaci o samých začiatkoch jeho kariéry a úsilí, ktoré sú potrebné, aby ste sa dostali medzi najlepších basketbalistov sveta, kam Bogdanović bezpochyby patrí. jm Foto: fiba.basketball

Zlaté volejbalistky V 26 vzlet | október 2017

olejbalistky Srbska získali titul majsteriek Európy víťazstvom nad Holanďankami (3 : 1) vo finálovom zápase majstrovstiev 2017 v azerbajdžanskom Baku. Reprezentantky Srbska pod vedením Zorana Terzića odohrali na šampionáte šesť stretnutí a jediné neprehrali ani jeden zápas.

Najlepšou hráčkou turnaja (MVP) sa stala Tijana Boškovićová a okrem nej sa do zloženia dream team dostali aj smečiarka Brankica Mihajlovićová a blokárka Stefana Veljkovićová.

Foto: Fonet/CEV