Film
Midnight in Paris PC hry
Hudba Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
vzlet
Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Marína Hríbová, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Mária Kotvášová, Marína Krišková, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Vladislava Lovásová, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Jana Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Vesna Valihorová-Filipovićová, Ivana Vereski, Jana Žiaková • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Zuzana Kopčoková, Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:
Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
tu je. Nov(embrov)é číslo. V období medzi dvomi Vzletmi sme hodne cestovali, navštevovali prezentácie kníh, pozerali zaujímavé filmy, počúvali nové hudobné albumy, písali, fotografovali, kreslili… Z niektorých prostredí nám od vás prichádzala papierová a elektronická pošta so správami o tom, čo sa dialo v Petrovci, Padine, Hložanoch, Kovačici, Kulpíne, Kysáči (očakávame také správy aj „z inokade”)… A výsledky všetkých týchto aktivít a spolupráce vidno na nasledujúcich stranách… Dovidenia v decembr(rrr)i…
OBSAH
Ahoj, vzletovci,
Súbeh ASN . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 Bunker Fest . . . . . . . . . . . . . . . . 4 O Vzlete aj v Békešskej Čabe / Úrovne občianskej spoločnosti . . . . . . . . . . . . . . . . 5 Prezentácie nových kníh . . . . 6 Radosť Európy / Eko-kemp . . 7
Pozdrav Stevan Lenhart
Exkurzie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8 D ako diskriminácia / Irena Nosáľová . . . . . . . . . . . . . 9 Darček ako zážitok / Športové spomienky . . . . . 10 Branislav Kulík / Zástavka . 11 Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . . . 12 Story . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13
Cena Vzletu Jaruške Ferkovej a Jankovi Takáčovi
Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . 14-15
Každoročne v októbri naša novinovo-vydavateľská ustanovizeň udeľuje ceny autorom najlepších príspevkov uverejnených v uplynulom ročnom období v týždenníku Hlas ľudu a mesačníku Vzlet. Komisia pre udelenie Ceny Vzletu 2011 pracovala v zložení: Martin Prebudila (predseda), Marta Pavčoková a Anna Funtíková. Podľa ich rozhodnutia si cenu tentoraz rovnoprávne zaslúžili dvaja spolupracovníci nášho časopisu – Jaruška Ferková zo Silbaša (za príspevky Svet kamery a svet počítačov, Bohaté dojmy z Rakúska a Na divadelných vlnách) a Janko Takáč z Kovačice (za viacero výborných textov zo sveta hudby a filmu). Gratulujeme!
NAVŠTÍVTE www.vzlet.rs !!
Blažena Pavelová / Medzi dvomi mostami . . . . 16 Knihy / Citáty / Vedeli ste, že… / Listujeme v Slovníku . . . . . . 17 Komiks: William Henrich . . 18 Info-svet / PC hry . . . . . . . . . 19 Horoskop . . . . . . . . . . . . . . . . 20 Enigma / Humor . . . . . . . . . . 21 Film: Midnight in Paris . . . . 22 Film: Lóve / Správy zo sveta filmu . . . . . 23 Film: Attack the Block - Beastly / Móda . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24 Live Reports / Nové albumy . . . . . . . . . . . . 25
Aktuality – Zaujímavosti – Galérie – Hudba – Film – Info-svet – Vaša tvorba – Rozlety – Archív starých čísel Vzletu atď.
Alter SR: Bjesovi / Adele . . 26
Na titulnej strane: fotomanipulácia autorky Jarmily Takáčovej november 2011 |
vzlet | 3
NOV EMBER
Jedenásty mesiac podľa gregoriánskeho kalendára je – november. V pôvodnom starom rímskom desaťmesačnom kalendári to bol deviaty mesiac, podľa čoho aj má názov (lat. novem znamená deväť). V češtine má názov listopád a v slovenských nárečiach aj celkom logický názov – studeň.
Na Bunker Feste… Rozhovor na tému časopisu Vzlet: Stevan Lenhart, Dušan Durman, Jovan Gvero
V. Lovásová
z archívu dátumov 4. novembra 1821 (pred 190 rokmi) narodil sa Martin Hattala, pedagóg, teológ a lingvista, ktorý sa do histórie zapísal ako reformátor štúrovskej slovenčiny. Spolu s Michalom Miloslavom Hodžom zaviedol takzvanú hodžovsko-hattalovskú reformu, ktorou sa do kodifikovanej (spisovnej) slovenčiny zaviedol etymologický princíp. Zomrel roku 1903.
7. novembra 1811 (pred 200 rokmi) narodil sa Karel Jaromír Erben, český spisovateľ, básnik, prekladateľ, literárny historik, zberateľ českých ľudových piesní a rozprávok, jeden z hlavných predstaviteľov romantizmu v Čechách. Zomrel roku 1870.
25. novembra 1921 (pred 90 rokmi) bola premiéra prvého slovenského dlhometrážneho hraného filmu Jánošík v réžii Jaroslava Siakeľa a z produkcie slovensko-americkej spoločnosti Tatra Film Corporation. Premiéra tohto historicko-dobrodružného nemého filmu sa konala v Prahe, Chicagu a v Žiline. Film sa však v neskoršom období považoval za stratený. Po päťdesiatich rokoch sa podarilo zistiť, že leží v chicagskej garáži pôvodného producenta Jána Závodného. Ten americkú kópiu venoval Slovenskému filmovému ústavu – časti filmu boli značne poškodené, niektoré aj zničené. V roku 1975 bol film Jánošík zreštaurovaný. Pripravil: sl
4 vzlet |
Novosadský festival urbánnej literatúry a umenia BUNKER FEST v tomto roku predstavil aktivity niektorých národnostných menšín vo Vojvodine. Medzi účastníkmi sme boli aj my...
Podľa slov organizátora
pise sa zaoberáme aj hudbou, komiksom, filmom a literatúrou, čiže práve takými formami kultúrno-umeleckého prejavu, akými sa zaoberá aj sám tento festival. Po úvodnej burze rôznych knižných vydaní a hudobných platní
Jovana Gvera podujatie Bunker Fest predstavuje umelcov a kultúrnych dejateľov, ktorí svojou činnosťou skúmajú a provokujú verejnosť a jestvujúcu kritickú prax. Potenciálnymi účastníkmi sú vraj všetci tí, ktorí sa nesprávajú podľa nastolených spoločenských modelov, iritujú establishment a zároveň nikoho neurážajú. Tohtoročný, piaty v poradí Bunker Fest sa udial v dňoch 7. a 8. októbra v priestore Fabrika (pri Limanskom parku) v organizácii novosadského Študentského kultúrneho centra. Najväčšia časť programu bola zameraná na predstavovanie niektorých menšinových vojvodinských spoločenstiev a dianí na ich jazykovej, kulZ výstavy grafík túrnej a umeDanijela Babića leckej scéne. Česť zúčastniť sa teda mal aj program prvého dňa sa začal Vzlet – na pozvanie organizátora, otvorením výstavy komiksov ktorý si všimol, že v našom časoDušana Durmana, nášho spolupracovníka a autora seriálu William Henrich. Nasledoval rozhovor o Vzlete a jeho koncepcii, taktiež boli podotknuté kontakty a spolupráca nášho časopisu s redakciami iných časopiNa burze kníh a komiksov sov tunajších si bolo z čoho vyberať národnostných
| november 2011
menšín, ako aj spolupráca s mládežníckymi organizáciami... V prvý deň festivalu sa tiež predstavil mladý autor elektronickej hudby z Kulpína, ktorý pôsobí pod menom Bugzmazi a zaoberá sa súčasnými štýlmi, aké sú dubstep, breakbeat, IDM a štandardné techno... Obidva dni festivalu priniesli ešte dosť zaujímavých bodov, ako napr. predstavovanie súčasnej literatúry vojvodinských Chorvátov a Rusínov, prezentácia časopisov Nova misao a Severni bunker a knihy Môj slam je dlhší
Chorvátsky umelec a spisovateľ Zvonko Šarić zo Subotice pri stretnutí s Durmanovým kresleným hrdinom Williamom Henrichom od tvojho autorky Minje Bogavcovej, výstava grafík Danijela Babića, performans umelca Ivana Pravdića a hudobné pásmo DJ Dirty. Pôvodne plánované predstavovanie rómskej menšiny vystalo, lebo jej predstavitelia práve v tom čase hosťovali v Slovinsku... Sme radi, ak účasť Vzletu na Bunker Feste znamená, že tento náš časopis predstavuje modernú mládežnícku publikáciu, ktorá nie je uzavretá do lokálnej národnostnej tradície, ale ponúka aj urbánne obsahy, ktoré oslovia rôzne kategórie čitateľov, bez ohľadu na národnú a vekovú príslušnosť. Text: S. L. Fotografie: Jana STRAKÚŠEKOVÁ
O Vzlete aj v Békešskej Cabe Od 14. do 16. októbra 2011 v Békešskej Čabe v Maďarsku sa uskutočnila 7. Putovná sútaž na tému slovenských dolnozemských reálií. Na súťaži sa zúčastnilo 32 účastníkov zo šiestich škôl
Mihajla Pupina z Kovačice a z Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom z Báčskeho Petrovca. Žiaci z petrovského GJK so žiackym domovom si prichystali práce na dve témy: spoločenskozábavný časopis pre mládež Vzlet a aradáčske meškárky. O Vzlete písali
pokým žiaci štvrtého ročníka Branislav Ruman, Vladimír Gages a Alexander Žiak predstavili tradíciu aradáčskych meškárok. Ako povedala predsedníčka poroty Mária Katarína Hrkľová, všetci účastníci súťaže boli víťazmi.
Počas výletu sme si pozreli rôzne tamojšie zaujímavosti
V Sarvaši sme navštívili evanjelický kostol z troch krajín – z Maďarska, Rumunska a Srbska. Žiaci prezentovali 21 prác na rozličné témy z oblasti dejín Slovákov na Dolnej zemi. Zo Srbska sa zúčastnili stredoškoláci z Gymnázia
žiačky tretieho ročníka Jarmila Čapeľová, Silvia Ďuríková a Jaroslava Bolo tam mnoho zábavy Slavková, a kamarátenia
sme sa tam Skúsili sme aj nočný život bavili, vidno v Maďarsku... z fotiek… Domov sme V prvý deň sa vrátili plní pekných zážitkov, sme prezentovali nových kamarátstiev, ale aj naše práce a v vedomostí. nasledujúci deň nám domáci Silvia Ďuríková organizovali výlet Jaroslava Slavková do Sarvaša. Ako Jarmila Čapeľová
Mladí a aktívne občianstvo (2) V predchádzajúcom čísle Vzletu v tejto rubrike sme hovorili o mládežníckej politike v Srbsku, účasti mladých na tvorbe občianskej spoločnosti a problémoch, s ktorými sa najčastejšie stretajú mladí ľudia, ktorí chcú byť aktívni. Ako sme sľúbili, v tomto čísle uvádzame niektoré organizácie, programy a ich webové stránky, ktoré informujú o možnostiach aktívneho pôsobenia. Youth.RS
www.youth.rs – Fanzín, ktorý má za cieľ výmenu názorov, energie, miestnych akcií, vývoj koordinácie miestnych kancelárií pre mládež, mládežníckych skupín a aktívnych jednotlivcov, využívanie internetu pre mobilizáciu, koordináciu, vzdelávanie a poskytovanie informácií pre mladých ľudí.
– Jeden z najkomplexnejších programov, resp. projektov na podporu participácie mládeže v Srbsku. Webová
Táto amatérska publikácia, ktorú ažurujú nadšenci z lásky, a nie kvôli zisku, obsahuje množstvo užitočných informácií a aktuálnych konkurzov.
NVO Građanske inicijative, Program za mlade (Občianske iniciatívy, Program pre mládež) www.gradjanske.org
stránka ponúka množstvo správ a informácií z oblasti mládežníckej politiky, aktuálnych projektov a konkurzov, informačné centrum s online knižnicou elektronických publikácií týkajúcich sa mládeže a iné.
Take Action!
www.take-action.in.rs – Táto webová stránka je súčasťou propagačnej kampane OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe) v Srbsku, ktorá má za cieľ informovať občanov
o mechanizmoch určených na podporu ich aktívnej účasti na rozhodovaní v procesoch, ktoré ovplyvňujú ich každodenný život. Stránka okrem správ a publikácií ponúka aj informácie o rozličných aktuálnych konkurzoch pre mladých.
Ďalšie webové stránky, ktoré si možno pozrieť: www.volontiraj.rs www.creemaginet.com www.infuzija.org www.koms.rs www.mingl.rs www.napor.net konkursiregiona.net www.kancelarijazamlade.rs www.respolis.com Pripravil: Boris BÍLEK
november 2011 |
vzlet | 5
Dve vydania Kotvášovej-Jonášovej školského chóru. V staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka bol 27. októbra program prezentácie koncipovaný ako posledná (šiesta) vyučovacia hodina a tiež vystúpili členovia školského chóru za sprievodu gitaristky Anny
Mária Kotvášová-Jonášová a samí dobrí kovačickí šiestaci
Najtvorivejšia sloven-
ská vojvodinská spisovateľka pre deti a mladých Mária KotvášováJonášová z Kovačice má za sebou už viac knižných vydaní. V tomto roku jej vyšla nová zbierka tzv. tínedžerských próz pod názvom Samí dobrí žiaci a druhé vydanie románu pre dospievajúcu mládež Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz (prvé vydanie z roku 2007 je vypredané, čo svedčí o popularite tohto titulu). Obidve knihy vydala Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu a autorské výtlačky boli Kotvášovej-Jonášovej odovzdané na tohtoročnom vzletovskom Stretnutí pod lipami v Báčskom Petrovci. Táto spisovateľka ináč už tridsať rokov vyučuje slovenčinu v základnej škole v Kovačici a teda dobre je zoznámená so svetom súčasných tínedžerov, ktorí sú vlastne hrdinovia jej kníh.
Ich školské, ľúbostné, rodinné, spoločenské príbehy a problémy autorka spracúva do podoby próz, ktoré sú zrozumiteľné a ľahko čitateľné mladým ľuďom – sú im blízke, lebo sú založené na situáciách z každodenného života. Rôznym tínedžerským nezbednostiam a trápeniam, nešťastným láskam, problémom s priateľmi alebo rodičmi autorka pristupuje chápavo a s presvedčením, že ide o „samých dobrých žiakov“. A vedľa dospelých vydavateľov, redaktorov, kritikov a spisovateľov, práve žiaci a mladí čitatelia sa zúčastnili aj v programoch nedávnych prezentácií aktuálnych knižných vydaní Márie KotvášovejJonášovej v Kovačici a Starej Pazove. Najprv 21. októbra v kovačickej ZŠ Mladých pokolení pred početným obecenstvom žiačky symbolicky „pokrstili“ knihu
Bírešova Juliette
Michal Bíreš počas prezentácie vlastnej zbierky básní
Kovačičan Michal Bíreš (1975) sa ešte ako študent tvorivo zaoberal poéziou a v časopise Nový život roku 1997 uverejnil cyklus básní pod názvom Juliette. Avšak ďalšie Bírešove verše z určitých príčin neboli uverejňované v nasledujúcom dvanásťročnom období (až do roku 2009, keď bola v Novom živote uverejnená druhá časť cyklu Juliette). O jeho oficiálny „návrat“ medzi tunajších autorov sa pričinil redaktor a literárny expert Víťazoslav Hronec, ktorý si Bírešove básne po dlhšom čase znovu všimol, keď pripravoval knihu Chrestomatia slovenskej vojvodinskej poézie (2010). A konečne v tomto roku vyšla prvá zbierka básní Michala Bíreša Juliette vo vydaní Slovenského vydavateľského centra. Okolnosti, ktoré viedli k dlhej
6 | vzlet | november 2011
Pazovskí žiaci počas stretnutia so spisovateľkou
Samí dobrí žiaci a v hudobných bodoch sa prejavili huslistka Blaženka Babková, speváčky Dušana Babincová a Andrea Petráková, ako aj členovia
Havranovej a flautistky Maríny Domoniovej. Trom žiakom, ktorí vedeli odpovedať na určité otázky, spisovateľka darovala knihy. Text a foto: S. L.
„metafyzické kvality“ v Bírešových veršoch (napr. Priniesol som ti podprsenku / [...] / Podprsenku pauze medzi / Uvitú z vlastného uverejňovaním srdcového svalu)... Bírešových O knihe básní sa tiež cyklov, tematika zmienila literárna a kvalita básní odborníčka Zuzana v prvej zbierke Čížiková, pokým tohto autora, ako riaditeľ Slovenského aj jeho zaradenie vydavateľského do generácie centra Vladimír mladých básnikov Valentík – boli to témy, Titulná strana knihy poinformoval o ktorých sa Juliette o nových hovorilo na a plánovaných prezentácii knižky Juliette večer knihách tohto vydavateľstva... 16. októbra v Obecnej knižnici V období, keď sa začínal v Kovačici. Víťazoslav Hronec vážnejšie zaoberať poéziou, okrem iného poznamenal, Michal Bíreš sa tiež zaoberal že vynikajúce ľúbostné hudbou. Ak možno povedať, že básne z tejto zbierky by mali hudba a poézia sú jedno, tento byť mladým začínajúcim Kovačičan má zo svojho knižného veršovcom príkladom na to, debutu asi dvojnásobne dobrý ako sa píše ľúbostná poézia; pocit... taktiež poukázal na určité Text a foto: S. L.
Keby stromy chodili...
mi chýbajú pirôžky s mäsom, ale som ich zamenila šiškami s džemom a musím povedať, že sú skvelé,” povedala mladá Ruska. druhýkrát v Belehrade. Deniska Sindi, Džej, Dajna i Anhela z a Kaja povedali, že sa im prvý- Albánska už druhýkrát účinkukrát viac páčila návšteva, preto- jú na podujatí Radosť Európy. že boli v slovenskom prostredí Hovoria, že sa im prvýkrát viac a ľahšie komunikovali so svoj-
Tašmajdan bol v
rozkvitnutá, veselá, radostná…” povedal Marko Živić, moderátor programu. Téma 42. Radosti Európy bola Keby stromy chodili (podľa názvu piesne Grigora Viteza) v súlade s tým, že podľa rezolúcie Spojených národov bol tento rok vyhlásený za
sobotu 1. októbra 2011 plný úsmevov. Hostia podujatia Radosť Európy – deti z celej Európy – boli oblečené do svojich krojov a úborov svojich tanečných skupín, pokým ich domáci, zamaskovaní na lístie a stromy, boli prechádzajúce sa lesy. Sprievod sa pohol a v jeho čele boli mažoretky z Pančeva, ktoré na začiatku Domáce mažoretky programu tancov čele sprievodu vali choreografiu na pieseň Všetko, čo rastie, chcelo by rásť, ktorá je hymnou stretnu- Medzinárodný rok lesov. tia detí Európy. „Práve tak, ako Detský folklórny súbor listy na konároch a stromy v Čečinka zo Slovenska bol už lesoch, taká je aj Radosť Európy,
Členky a členovia DFS Čečinka zo Slovenska
imi domácimi. Avšak Belehrad sa im veľmi páči a taktiež aj pohľad z Avaly. Veselá Nemka je nadšená Kalemegdanom a Kostolom sv. Marka. Lara, zhovorčivé dievča zo Sibíri, je plná dojmov z Belehradu – povedala nám, že toto je jej prvá návševa v Srbsku, a dúfa, že nie aj posledná. „Nálada je úžasná, je tu veľa ľudí. Všetci sú veselí, všetci spievajú, žiadajú, aby sme sa s nimi fotili. Trošku
páčilo, lebo mali domácich, a teraz spia v hoteli. Nemajú sa teda s kým podeliť o radosť, šťastie, lásku a slzy a nemôžu spoznať priateľov, ktorých si budú pamätať celého života… Záver tohtoročnej Radosti Európy sa priblížil a lúčenie bolo ťažké pre všetkých účastníkov. Zostali však krásne spomienky, priateľstvá a všeobecne želanie, aby títo mladí hostia z Európy prišli opäť do Belehradu. Leona KOVÁROVÁ
Kamarátenie cez prácu Smiech, ľudia, voda,
nábrežie, atrakcie a odpadky... Čo nám tieto slová pripomínajú? Pravdaže ekologický dobrovoľnícky kemp, ktorý sa realizoval v Hložanoch. Združenie Idealclub, mládežnícka organizácia z Hložian, spolu so združením Kultúrne centrum Mladosť
Posedenie pri kamarátení
z Čelareva v dňoch 23. – 26. septembra 2011 zorganizovali ekologický dobrovoľnícky kemp pod názvom Prebuďme prírodu –
osviežme Dunaj. Na tento kemp sa prihlásilo vyše päťdesiat mladých ľudí z Bečeja, Titelu, Pančeva, Nového Sadu, Báčskej
Palanky, Magliću, Čelareva a Hložian. Predsedníčka hložianskeho Ideal-clubu Daniela Feketeová bola spokojná s tým, že sa urobilo všetko, čo bolo zaplánované. Program bol zaujímavý a všetky tri dni sa usilovne pracovalo. V prvý deň účastníci mali prísť do 14. hodiny, keď sa vlastne oficiálne otvoril kemp. Nasledovala akcia čistenia ľavého nábrežia Dunaja v Čelareve. Večer sa účastníci kempu kamarátili, oddychovali, zabávali sa... V sobotu a v nedeľu sa tiež čistilo nábrežie, ale účastníci sa i vzdelávali – na témy ekológie a ochrany životného prostredia hovorili odborníci z Eko listu. V pondelok bol odchod účastníkov. Kým si mladý, plný života, inšpirácií, tešíš sa kamaráteniu. Predsa je to aj hlavným dôvodom, prečo sa toľko účastníkov stretlo na tomto kempe. Spolu sme silnejší
a vďaka tomu sa aj táto akcia úspešne realizovala. Marína VALENTÍKOVÁ Fotografie: Katarína Dobríková a autorka textu
november 2011 |
vzlet | 7
Po strednej Európe Maturanti a žiaci tretieho ročníka kovačického Gymnázia Mihajla Pupina už tradične v septembri odchádzajú na exkurziu do krajín Európy. Krajiny, ako sú Grécko, Taliansko, Španielsko, Francúzsko a Monako už navštívili. V tomto školskom roku sa rozhodli pre strednú Európu a exkurzia trvala od 25. septembra do 1. októbra. Prvá zastávka bola Budapešť. V hlavnom meste Maďarska sme mali príležitosť poprechádzať sa námestím hrdinov, videli sme kostol kráľa
Hodiny Orloj v Prahe
Mateja Korvína, budímske pevnosti, budovu parlamentu, kopec Gelert a Citadelu. Večer sme šli na plavbu loďou Dunajom – nočný pohľad na budovu parlamentu Spolu na Bratislavskom hrade Autorka príspevku v Budapešti
bol nádherný. Cestou do Prahy sme sa nakrátko zastavili v Senondreji, kde sme navštívili pamätník Vuka Karadžića. V utorok sme si v zlatej Prahe pozreli hrad na Hradčanoch, Katedrálu svätého Vita, Kaplnku svätého Venceslava a Zlatú ulicu. Pokračovali sme obchádzkou
staromestského námestia, kde sme videli astronomické hodiny Orloj, pamätník Jána Husa, Židovskú štvrť a Staronovú synagógu. Večer sme šli do diskotéky. V nasledujúci deň sme šli na celodenný výlet do Drážďan. To je mesto na východe Nemecka, na rieke Elbe. Navštívili sme operu Semper, palác Zwinger, kostoly a Augustov most. Vo štvrtok sme boli v Karlových Varoch, ktoré patria medzi najvýznamnejšie kúpeľné mestá v celej
Európe skrze svoje termominerálové pramene. Po návrate do Prahy sme šli na prechádzku loďou po Vltave. Cieľ nasledujúceho dňa bol príchod do Bratislavy. Tam sme navštívili staré mesto a Katedrálu svätého Martina. V posledný deň sme šli do Viedne, kde sme sa pozreli na Námestie Márie Terézie a sídlo Habsburgovcov – prekrásny palác. Prechádzali sme sa Ulicou Kärntner a nakoniec sme šli do zabavného parku Prater. Po pekne strávenom týždni prišiel čas ísť domov. Videli sme všeličo, priatelili sme sa a fotografovali, aby nám spomienky na túto exkurziu nikdy nevybledli. Martina Hediová
Nezabudnuteľné krásy prírody
Prišla aj tá dlho čakaná chvíľa, odchod na ten posledný výlet so spolužiakmi, s ktorými navštívili sme múzeum. Potom sme strávili osem rokov nášho sme sa poprechádzali po Valjeve detstva. V posledný septembroa navštívili niektoré pamätihodvý pondelok vyštartovali sme z nosti. Cestou na Taru pristavili našej rovinatej Padiny so svojimi sme sa aj v Bajinej Bašte, kde triednymi učiteľmi a sprievodkyňou. Cieľom nám bolo žiacke turistické stredisko Mitrovac na Tare. Na ceste sme mnoho toho videli a získali i nové vedomosti. Prvá zastávka bola krásne mesto Valjevo a známa Brankovina. Tam sme v tichej a pôvabnej prírode videli hrobku Desanky Maksimovićovej, vypočuli sme si zaujímavosti z jej života a Padinčania v Mitrovci na Tare 8 | vzlet | november 2011
krát sme videli hydroelektráreň. Počasie nám žičilo a pomaly sme sa haditými cestami šplhali na Mitrovac. Krásne obrazy prírody toho kraja nám navždy zostanú v pamäti! Na Tare sme mali možnosť športovať, naučili sme sa, ktoré zvieratá obývasme mali voľný čas poprechájú toto pohorie a boli sme si dzať sa vedľa najkratšej rieky v pozrieť známu Pančićovu omoSrbsku. Cestou sme sa dozveriku. Večer sme sa priatelili v deli, kde je hranica Srbska a diskotéke. Bosny na jazere Perućac a prvýNa druhý deň sme po raňajkách cestovali do Sirogojna, videli sme etnodedinu a pobudli sme i na krásnom Zlatibore. Tretí deň nám bol tiež zaujímavý, boli sme na Mokrej gore a Drvengrade, kde sme v kine pozerali film. Na jazdu vláčikom Šarganskou osmičkou, krásy našho Srbska, vysoké vrchy a na výbornú náladu všetkých nikdy nezabudneme. Bol to jedinečný maturitný výlet, plný nezabudnuteľných spomienok. Alexandra Hediová a Darina Trnovská, 8. 2 ZŠ m. Tita v Padine
D ako diskriminácia
Účastníci projektu spolu
Skupina mladých Padinčanov časť letných prázdnin strávila na Slovensku a zúčastnila sa v projekte pod názvom D ako diskriminácia v rámci programu Európskej únie Mládež v akcii. Na Slovensko cestovali Ladislav Markuš, Zlatko Povolný, Saňa Munťanová, Alenka Povolná, Aňa Povolná, Božena Povolná a Denis Markuš. Tento ich pobyt sa realizoval v spolupráci organizácií T.Y.K.V.A. (Košice) a AERD (Padina). Ubytovaní sme boli v krásnom hoteli v Centre pre rodinu Sigord, ktorý sa nachádza v Padinčania počas prezentácie svojej krajiny
rekreačnej oblasti Sigord pri meste Prešov. Cestovalo sa s cieľom prezentovať svoju krajinu a obyčaje, ale hlavným cieľom
bolo nadviazať nové kontakty, spoznať kultúry iných krajín, oddýchnuť si a zabaviť sa. Do tohto projektu boli tiež zapojení účastníci z Chorvátska,
Čiernej Hory a Slovenska. Každodenne boli organizované prednášky, prezentácie v skupinách, zaujímavé hry, tvorivé dielne... Hlavnou témou, ktorou sme sa zaoberali na projekte, bola diskriminácia – ako ľudia reagujú na rôzne typy diskriminácie, ako sa snažia pochopiť a vyriešiť rôzne situácie, v ktorých je prítomná diskriminácia. Voľný čas sme trávili na kúpalisku, na futbalovom ihrisku, čiže v okolí Sigordu. Počas projektu bola zorganizovaná aj návšteva mesta Prešov, kde sme boli na nákupy vo veľkom obchode Tesco a pozreli sme si
tamojšie pamätihodnosti. Každý večer účastníci prezentovali svoje krajiny a oblasti, z ktorých pochádzajú. Po úspešnej prezentácii bola tanečná zábava, na ktorej sa všetci spolu priatelili a veselili. Prišiel i posledný deň nášho pobytu na Slovensku a neboli sme šťastní, že sa musíme rozlúčiť s novými priateľmi, ale s úsmevom na tvári si budeme spomínať na tamojšie skúsenosti. Tešíme sa na nasledujúci projekt… Text a fotografie: účastníci projektu
Dievca so zvonivým hlasom Irena Nosáľová, siedmačka. Výborná žiačka a pritom dobrá priateľka, aktívna vo viacerých odbočkách, ale najviac očaruje zvonivým hlasom a krásnym spevom. Mali sme príležitosť posedieť si s ňou a pohovoriť o jej veľkej záľube – o speve. Irena spieva od malička, ale vážnejšie sa začala zaoberať sólovým spevom ako žiačka piateho ročníka základnej školy. Jej prejav bol povšimnutý už v žiackom chóre, ako šiestačka si po prvýkrát zastala sama pred mikrofón a oduševnila obecenstvo svojím hlasom a pekným vystúpením na vlaňajšom padinskom festivale Pieseň je naša radosť. Bola prešťastná, keď dosiahla úspech hneď pri svojom prvom vystúpení. Odmenená bola dvojnásobne – získala prvú cenu poroty a cenu obecenstva. Týmto si zaslúžila vystúpiť na
festivale Rozspievané klenoty v Kovačici. Tam si cenu síce nezískala, ale už samou účasťou bola prespokojná. Irena v tomto roku úspech zopakovala. Teraz už smelším hlasom a vystúpením dokázala, že má vynikajúce hlasové schopnosti. Znovu na festivale Pieseň je naša radosť sa do rúk tohto usmievavého, čiernovlasého dievčaťa dostala 1. cena poroty a cena obecenstva. Má teda za sebou pekné úspechy. Hovorí, že dobrý hlas iste zdedila od mamy. Všeobecne má rada hudbu, hrá na husliach,
PIESEŇ JE NAŠA RADOSŤ 2011 V rámci tohtoročného Detského týždňa v padinskom Dome kultúry Michala Babinku sa uskutočnil festival slovenských ľudových piesní pod názvom Pieseň je naša radosť. Na tomto festivale každoročne vystupujú žiaci vyšších ročníkov padinskej ZŠ. Najsilnejší potlesk obecenstva a prvú cenu na festivale si vyspievala Irena Nosáľová (trieda 7. 2), druhé miesto obsadila Saňa Maglocká (5. 2) a tretie Jana Galasová (5. 3). Za sprievodu ľudového orchestra pod vedením Pavla Tomáša ml. tiež spievali Ľudmila Petrášová, Alexandra Ondríková, Darinka Kupcová, Ema Omastová, Kristína Sládečeková, Paulína Valentová, Ásia Elchecková, Želko Garafiát a Barbara Brachnová. Moderátorkou bola Iveta Galasová. Vďaka mladým spevákom v Padine hudobné podujatia majú budúcnosť. Martina Kolárová
zbožňuje ľudové piesne, ale aj inú hudbu – techno, pop, džez... Veríme, že sa jej do budúcna bude v speve ešte väčšmi dariť.
Veď jej zvonivý, prekrásny a čistý hlas o nej a jej plánoch všetko hovorí… Marína Ľauková, 7. 2 ZŠ m. Tita v Padine
november 2011 |
vzlet | 9
Darček ako zážitok
Simona Triašková aj ako modelka
Akcia pod názvom Darček ako zážitok, ktorú večer 17. septembra 2011 v Poľnohospodárskom múzeu v Kulpíne usporiadal Spolok kulpínskych žien, bola humanitárneho charakteru a pekný ohlas návštevníkov prekvapil aj organizátorov. Výťažok zo vstupného sa využil na nákup učebných pomôcok deťom zo sociálne slabších rodín z Obce Báčsky Petrovec. Hostkou programu bola módna navrhárka Simona Triašková z Báčskeho Petrovca a v našom prostredí sa predstavila prvý-
krát. Večierok obohatili speváci a hudobníci Michal, Michaela a Kristína Čiliakovci, Ondrej Maglovský, Martina Gažová, tiež kapela Jána Andrášika z Kulpína, Anna Struhárová a Marína Kaňová z Petrovca, ako aj dueto Iveta Anna Ilićová – Boris Gabríni. Sympatické dievča Renata Beličková z B. Iveta Anna Ilićová a Boris Gabríni Petrovca nám zarecinachystali a napiekli tovalo. Pivničné priestory kaštie- chutné koláče. Moderátorkam i ľa zdobila výstava prác petrovprogramu boli Alexandra ských a kulpínskych umelcov. Horvátová a Iveta Anna Ilićová Členky Spolku kulpínskych žien
Čiliakovci vo svojom svete
z B. Petrovca. Tento večierok navštívili aj významné osobnosti z nášho prostredia. Bolo to vcelku pekné večerné podujatie, pod organizáciu ktorého sa podpísali ochotné členky petrovského ART Clubu, a zároveň príležitosť stretnúť a spoznať mnohých talentovaných ľudí. Bola by som rada, keby takéto kultúrne akcie boli častejšie. Text a fotografie: Marína VALENTÍKOVÁ
Športové spomienky Milí vzletovci, ponúkame vám možnosť kochať sa v krásach našej pravlasti a zároveň sa aj niečo naučiť. Nemusí to byť len spisovná slovenčina, kultúrnohistorické pamiatky, ale to môže byť aj šport. Keď sa to všetko spojí
Aká je toto hra? Uhádnete?
Sanela Chrťanová triafa...
Renáta Ožvátová hádže obruče...
v jedno – zážitok je výnimočný. A nezabúda sa! Trošku si zašportujte spolu s mladými Kysáčanmi, ktorí tvrdo pracovali na tom, aby sa čím lepšie zdokonalili v tenise, ale aj v iných športoch. Miesto pobytu bola krásna Banská Bystrica a najkrajší mesiac v roku: máj. Nuž nech sa páči, ďalej... Tak teda prosíme, ak ste si to nepoplietli, lebo my áno, sami si vyhľadajte športy, ktoré sme vám prezentovali na
10 | vzlet | november 2011
V pauze medzi športovaním...
obrázkoch... Boli to nasledujúce: Ktorý z týchto športov máte ringo, flurbal, bejzbol, vybíjaná, vy najradšej? pozemný ringo, frizby, lesný golf, plávanie, strieľanie vzduchovky, Anna Legíňová triafanie terčov pomocou šípu a Anna Chrťanová strely – pikádo.
Slovák chtivý spásy, k evanjelikom sa hlási! Milé kolegyne, drahí kolego- sa narodili a treba, aby sme aj zomreli na zemi vojvodinskej... via, Vieme, že je viera v živote kniha, ktorá udržala človeka veľmi dôležitá... A dolnozemskú Slovač slovenskou, nakoľko je pravdivé to, že nie je Biblia, hovorí: „Všetko skúmajte dôležité, čo si podľa náboženskej – dobrého sa držte.“ Ako učení príslušnosti a národnosti, ľudia, našou prácou je skúmať. hovorí aj fakt, že Branko pocítil Skúmať všetko, čo sa skúmať má vnútorné povolanie práve podľa jednotlivých odborov. Ako na hodinách náboženstva v študenti a absolventi vysokých Strednej ekonomickej škole škôl, predstavujeme budúcich vodcov a dejateľov tohto odvekého Svetozara Miletića v Novom Sade... Tam ich náboženstvu národa slovenského. Prvý vyučoval pravoslávny katechéta, dolnozemský biskup, dôstojný pán lebo to bol prvý rok, čo sa Adam Vereš povedal: „A Vy, učení, s náboženskou výučbou na nezabúdajte, že bez Boha by ste školách začalo. Bol to človek neboli ani učení a ani Slováci. A veľmi nábožný a snažil sa žiakom bez tejto černozeme, mimo hraníc poukázať aj na to niečo, čo našej Vojvodiny, ste štatistika. Tu nemôžeme pochopiť mysľou, len ste vyrástli, tu ste pokrstení, tu sú vierou... Branka sa to dotklo a hroby vašich otcov, tu ste ľudia.“ Takto sa na stretnutí Slovenskej začal sa o tieto veci serióznejšie zaujímať. Profesor ho pochválil, študujúcej mládeže v Báčskej lebo z tohto predmetu vynikal. Palanke v tomto roku prihováral absolvent teológie Branislav Kulík z Kysáča. Poznala som ho ešte skôr, ale som si ani len nepomyslela, že sa z takého chlapca vykľuje opravdivý narátor. Príjemne ma prekvapil svojím príhovorom. Zatriaslo mnou, ba i slzy mi vyhŕkli... Čo človek, to slovo – tak sa hovorí, Branko Kulík počas vyučovania náboženstva a veru to slovo aj v kysáčskej škole dodržal. Príhovor Neskoršie mu daroval aj sa opieral aj o jeho skúsenosti a rôzne cédečká s nábožnými skutky. Zo štúdií zo Slovenska sa piesňami, vysvetleniami atď. vrátil domov. Navždy. Nuž tak sa pevne rozhodol pre – Tu som doma. Všade je štúdiá teológie na Slovensku, rovnako, možno máš tam viac v Bratislave. V prípravách mu peňazí, väčšiu istotu, ale to pomohli velebný pán farár vlastne neznamená nič. Tu sme
Ondrej Marčok, profesorka Ľudmila Berediová-Stupavská a profesorka Anna Crveniová. Branislav Kulík, sviežo ordinovaný evanjelický kňaz, veľa číta, fascinujú ho Chalupka, Rázus, Kollár, Vajanský, Samuel Štefan Osuský...Vedomosti získané na štúdiách sa snaží uplatniť v kysáčskej základnej škole, kde vyučuje predmet náboženská výučba... Občas odbavuje aj služby Božie v cirkevnom zbore v Bielom Blate. Na moju otázku, čo si myslí o tom, aké sú deti v škole, odpovedal jednoducho: – Nemám sa na čo žalovať... Prezradíme vám aj druhú stranu Brankovej osobnosti. Samozrejme, že je to nie asociácia na niečo zlé. Aj on je ako i všetci ostatní mladí ľudia. S radosťou si občas, ak je na to naladený, na svadbách zatancuje valčík alebo step, veď je to podľa spoločenského bontónu... Samozrejme, všetko kultúrne
a s mierou, bez nejakého preháňania. Do diskotéky si netrúfa, lebo si myslí, že je to pre mladších. Okrem lásky pretrvávajúcej k Bohu a budovaniu si základu života na Ňom, jeho – nech tak poviem – tuzemskou láskou je Lýdia Valentíková z Kulpína. A aby ste si nemysleli, že sú páni farári mimo kultúry, prezradím vám i to, že s radosťou chodieva pozrieť si kvalitné divadelné predstavenie. V Bratislave to robieval často... U nás si obľúbil predstavenie Tip-top biotop. Zbožňuje dokumentárne historické filmy a pozeral aj TV seriály Rím a Spartakus. Znamená jedna všestranná, vzdelaná osoba, ktorá svojimi náhľadmi môže ovplyvniť iných. Keď hovorí, tak je to odmerane a každé slovo kladie na vážku. A na dôvažok všetci vy, ktorí zakotvíte na stranách Vzletu, by ste mali vedieť a cítiť zodpovednosť, ktorú nesie národnosť slovenská. Treba sa hlásiť k nej a spĺňať si povinnosti na roli národa dedičnej. Na záver odznie vašimi perami prečítaný Brankov odkaz priateľom, známym i neznámym: – Všetko skúmajte, dobrého sa držte! Vedomosti zveľaďovať a rozširovať treba. Ale pokiaľ sa kvôli vedomostiam vzdáme role otcov a práv, ktoré nám otcovia krvou vybojovali, tak sa nám naše vedomosti, naše zručnosti a naše schopnosti stanú nie Božím darom, ale Božím trestom. Všetko skúmajte, cirkvi evanjelickej verní buďte a domov sa vracajte... Anna LEGÍŇOVÁ
Zástavka Na východe Spojených štátov prišlo k veľkej zrážke vlakov. Do pokazeného medzimestského vlaku udrel silný rýchly vlak, aj napriek tomu, že sa železničiar pokúšal zastaviť ho mávajúc zástavkou. Rušňovodič si zachránil život tým, že vyskočil z vlaku načas. Neskôr musel prísť na súd, kde sa vyšetrovala tá zrážka vlakov. „Či ste nevideli železničiara ako máva zástavkou?“
„Áno, videl som ho,“odpovedal, „ale zástavka, ktorú mal v ruke, bola žltá. Preto som si myslel, že smer je voľný, takže som v jazde pokračoval.“ Potom pozvali spomínaného železničiara a opýtali sa ho: „Ktorou zástavkou ste mávali?“ „Červenou. Lenže vlak prešiel popri mne sťa blesk.“ „Ste si istý, že bola zástavka červená?“ „Úplne.“
Obaja na súde tvrdili, že to, čo hovoria, je pravda. Potom sudca poprosil železničiara, aby priniesol spomínanú zástavku. Veľmi rýchlo vysvitlo, že obaja mali pravdu: zástavka bola síce červená, ale časom od slnca vyšedivela, takže dostala žltkastú farbu. Stráňme sa zástaviek, ktoré menia svoju farbu! Stráňme sa tých, ktorí stratiac z dohľadu vzácnu Kristovu krv, zbavujúcu nás hriechov a podávajúcu nám
pokoj, viac necítia potrebu, aby Jeho vyliata krv zmývala naše hriechy. Nebojme sa uvádzať tento základný odkaz Biblie: „ ... a krv Ježiša, Jeho Syna, očisťuje nás od každého hriechu“ (1. list Jánov 1,7). Z knihy Dobro sjeme, Živa riječ, Krasica, Udruga kršćana Rijeka (2011) preložila Vladislava Lovásová
november 2011 |
vzlet | 11
Práce pre rubriku Vaša tvorba môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs mätám, predo mnou sa zjaví obraz toho zážitku. Chcela by som sa znovu priateliť s dievčencami, s ktorými som sa zoznámila na Slovensku. S nimi bolo vždy príjemne. Ak by som sa mohla vrátiť do minulosti, želala by som vidieť môjho starého otca, ktorý zomrel. Pamätám sa ho najviac z čias, keď bol chorý a nič nehovoril. Mlčal, ale nejaký nežný úsmev svietil z jeho starej tváre... Mám aj také zážitky, ktoré nechcem, aby sa zopakovali. Z nich som si vzala iba ponaučenia. Priala by som si všeličo znovu prežívať. To sa nemôže, ale
Magdalena Dobrijevićová, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči, 8. 1
Ešte raz to chcem zažiť Každý človek na tomto svete má pekné, ale aj zlé zážitky. Tie pekné by chcel zažiť ešte raz. A zo zlých sa mu dostávajú len ponaučenia. Jeden z mojich najkrajších zážitkov bol, keď som s mamou a otcom cestoval do Egypta. Keď sme si sadli do lietadla, moje srdce začalo prudkejšie biť, akoby chcelo vyskočiť z hrude. Keď sme sa vrhli do výšin, oblaky mi boli na dosah ruky. Rozdeľovalo nás len lietadlové okno. V Egypte som videl sfingu a pyramídy, ktoré patria do sedem zázračných svetových stavieb. Keď sme cestovali späť, bola noc. Jasne bolo vidieť osvetlené priame hranice Egypta. Akoby ich urobili podľa pravítka. Keď sme boli v Egypte, bol som ešte malý a nezaujímala ma zlatá faraónova hrobka a dejiny starého Egypta. A teraz, keď sme sa už v škole učili o faraónoch, chcel by som znovu ísť na africký kontinent a pozrieť sa na všetky tie zaujímavé veci. Možno ma cesta života tam znovu odvedie. Miško Imro, 5. 3 ZŠ m. Tita v Padine Zážitkov je mnoho. Sú také pekné, ale aj zlé. Každý človek si ich nesie v srdci a spomína si na ne. Mnohé by chcel znovu zažiť. Chcela by som, aby sa zopakovali mnohé moje chvíle. Napríklad chcela by som zase byť maličká, lebo keď si malý, ešte nepoznáš svet v úplnosti a nemáš záväzky. Hlava ti je plná hier na zajtrajší deň. Svet sa ti podobá na rozprávku. Mala som všelijaké zážitky, a preto by som rada bola zase malá. Tiež by som si priala, aby som opäť jazdila na koni Ivana Ďurovková, Kysáč na Slovensku. Bolo to nádherné. V ten deň bolo trochu chladnejšie a fúkal vietor. Líca a nos som mala červené. Vôkol mňa boli lúky, lesy a vrchy. Kôň bol teplý, teplučký. A mala som úsmev až po uši. Inak to neviem opísať. Vždy keď sa na to spa-
počas zimných prázdnin. Keď som mala dvanáste narodeniny, bolo naozaj super: s kamarátkami sme pozerali smiešne videá, hrali sme sa vonku a dostala som krásne dary. A najlepšie bolo to, že sme nespali do neskorých hodín a bolo to zábavné. Chcela by som, aby aj moje nasledujúce narodeniny boli také. A tiež by som chcela, aby sme zase šli do Čiernej Hory. Voda tam bola bystrá a čistá, každý deň bolo slnečne a teplo a večer bolo príjemne. Nikdy nezabudnem na tie zážitky. Keby sa čas mohol vrátiť späť, vždy by som ho vracala. Želám si, aby som mala ešte mnoho príjemných zážitkov a nech aj iní zažívajú pekné chvíle. Saňa Kotvášová, 6. 3 ZŠ m. Tita v Padine
Zaklopala nám na dvere jeseň
Paulína Karmanová, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči, 8. 1
môžem odísť na to miesto, kde sa mi niečo pekné stalo, alebo sa znovu priateliť s príjemnými ľuďmi. Tie spomienky nás môžu rozveseliť. Rebeka Majdlíková, 6. 3 ZŠ m. Tita v Padine
Leto je už za nami. Po dlhých teplých dňoch plných slniečka, hľa, jeseň je tu! Je to ročné obdobie, keď sa príroda pripravuje na zimný spánok. Listy na stromoch žltnú, postupne padajú na zem. Na zemi utvárajú prekrásne, zlatožlté koberce. Ľudia na dedine majú mnoho práce. Len čo tie zlatožlté koberce upracú, hneď sa vytvoria nové. Namiesto spevu vtáčikov vonku počuť hukot traktorov, ktoré sa ponáhľajú do poľa. Z poľa sa od včasného rána vracajú s plnými vlečkami žltej kukurice, ktorú s radosťou upratujú do sýpok. Jeseň nám prináša chladnejšie a kratšie dni, prvé ranné hmly a mrazy, ktoré nám štípu tváričky. Už sa pomaly i z komínov valí dym, aby izby boli teplučké. Na uliciach už takmer vôbec nepočuť detský krik a smiech. Aj zvieratká v prírode cítia, že čoskoro príde zima. Chystajú si zásoby jedál, robia teplučké brlohy. Štebotavé lastovičky odchádzajú do teplých krajov a po zime znovu zavítajú k nám. Ľudia hovoria, že jeseň je bohatá. Bohatá je na jesenné plody, ktoré my deti máme radi. Chutné jabĺčka, hrušky, oriešky, lieskovce a šťavnaté bobuľky hrozna nám robia jeseň ešte krajšou.
Každý človek má mnoho zážitkov. Niektoré sú zlé alebo smutné, iné sú však pekné, nezabudnuteľné a možno aj najkrajšie v živote. Ja mám tiež mnoho zážitkov. Chcela by som zase ísť s priateľkami na Divčibare alebo Zlatibor. Bolo tam krásne, všade vôkol nás bol čistý vzduch, stromy, brehy, kvety, príroda. Ešte by som chcela znovu zažiť pyžamový večierok s najlepšími priateľkami. Naši rodiMonika Ďuricová, 5. 2 čia preniesli matrace do spálne, ZŠ m. Tita v Padine tancovali sme, smiali sa, hrali sme divadlo, rozprávali sme sa a nakoniec sme šli spať. Bolo super aj vtedy, keď sme spali u Mane, našej tety. Veľmi pekne sme sa tam pobavili... Minulú zimu, keď napadalo mnoho snehu, bolo nám nudne a nemali sme čo robiť, takže apko zaviazal sánky o auto, povolali sme priateľov a sánkovali sme sa od rána do večera. Bolo nezabudnuteľne a chcela by som, aby sa to zase stalo Ondrej Vozár, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči, 8. 2
12 | vzlet | november 2011
teba, – hovorí Jarka, ktorá nikdy nemala problémy so známkami a ani chalani ju ešte nezaujímajú, takže spolucíti síce s priateľkou, ale na svojej koži to nepocítila. – Hovor, čo sa stalo?! – zvedavá je Petra. – Kam dnes večer… vlastne pôjdeme vôbec? Neviem, či ma mama pustí, poriadne som si to zapražila, len nech nezbadá za tento cirkus u nás. – Ty chceš, nech ti ja zvestujem novinku, aj Marka vraví, že si nemožná. My si robíme účesy. Nedáš mi do reči prísť. Tak počúvaj, naša Anči dnes oslavuje, vieš, že narodeniny mala skôr, ale nechcela sa pohrávať s osudom, nevedela, aké známky bude mať, či dokáže poopravovať tie dve jednotky. – Dobre, a opravila?
– Ty si zvedavá ako stará baba! Veď ma nechaj nech ti už raz dopoviem, no dnes oslavuje sedemnásť a aj svoj úspech, nemá jednotky. – Tak dobre, vy máte dnes o zábavu postarané, ja si budem hovieť asi doma... – Ale čoby, – vytrhla Marka Jarke telefón z ruky, – to bez teba neprejde, len zmýšľaj, akú rozprávku naservíruješ mame, videla som ako jej na veľkej prestávke ten retard z chémie voľačo hundral, tak o deviatej vyrazíme a na rohu sa stretneme. xxx – Ahoj, dievčatá, to som mala dnes šťastie, moja mama prišla taká unavená, vraj nejaký Mirov otec z 3. d sa prišiel na nich vadiť, toľko toho im nakričal. A príde aj Jano, – dosť už, ani sme sa poriadne nezvítali a ona už o Janovi. No a čo ak príde, – odvrkla
Marka. – Už sme sa dohovorili, ani slovka viac o ňom, jasné!!! – prísne spustila Jarka. O chvíľu sa dostavili ku kaviarni, kde už nálada vrcholila. – No veď je tu takmer celá trieda, – komentuje Marka, – ahoj, Anči, tak tu sme, aj túto tu sme ti priviedli, a ešte ak niečo také vykoná, tak ju zbijeme. – Peťa, ty si tuším vyšinutá, – pristúpila k nej Saňa, – ja som mohla aj zaucho dostať, keď mi v polovici odpovedania začal drnčať telefón. Len dobre, že prišiel ten blázon, Mirov otec, a všetkým vynadal do idiotov, tak sme mali šťastie, profesori sa nám veľmi nevenovali. – Ja sa dnes opijem, tak sa spijem, na mŕtvo!
Ilustrácia: Sandra Živkovićová
Toto je ale idiotizmus. Ja sprostaňa, ako som si mohla také niečo pripustiť. Krása nevídaná. Zase som bola slaboška. Takto som sa dala hlúpej koze vyšachovať! Tragédia! Som ja ale nenormálna osoba. Dobre len, že sa moja mama dlhšie zdržala v práci, och, keby len neprišla do večera, nech aspoň izbu dám ako-tak do poriadku. Dokedy si tá odporná, hnusná Daňa bude ulievať zo mňa. No nech si len robí, čo chce, mňa viac nedostane do siete, určite nie. Ešte idem brnknúť Sani, možno nie je na hodine, veď sme mali z chémie odpovedať, spomínala niečo, že sa nepripravila, tak zuteká z hodiny, nebude vraj u toho ozembucha odpovedať. No a kde mi je mobil, voľáko sa nemôžem zorientovať v tomto brlohu. Aha, tu je. A už aj vytáča priateľkino číslo. Ešte raz sa pokúsila, lebo prvý pokus bol neúspešný. – Si sa zbláznila, tebe načisto šibe, či čo! Vieš, že som pre tvoje hlúpe počínanie, pre tie tvoje sprostosti mohla mať velikánsku neopraviteľnú jednotku! Nespomohol by mi nik, rozumieš, ani tvoja mama by nemohla nič, ak by vôbec chcela reagovať, vieš ako zúril, ledva som vytiahla dvojku. – Ja som len... – Mlč, blázon, nerob hlúposti, radšej si tu mala sedieť, aj ty máš jednotku! – Saňa rázne skončila rozhovor a vypla telefón. – No mám, akoby som to nevedela, nie som predsa malomyseľná, čo ma po tom... Nie som ani jediná, ktorá má jednotku... Ale už teraz bleskove musím konať, nabok žarty, mama je čo nevidieť doma. Čo jej poviem, prečo som nebola v škole, mala som horúčku... Nie, tú som mala pred týždňom... Hm, hm, pokazila som si žalúdok, vari to bude najlepšia výhovorka... Pekne jej to predvediem, len čo vkročí do chodby, iste jej už v škole žalovali. Takú somarinu som vyviedla teraz a nikdy už... nikdy, nikdy, nikdy viac!!! Prisahám, prisahám, prisahám, viacej nikdy nevyvediem žiadnu somarinu. Táto Saňa ma vypálila, idem skúsiť zatelefonovať Jarke a Marke. Musím vedieť predsa, aké plány máme na dnes večer, naozaj som prepustila, vôbec neviem čo sa stáva, a je piatok. – Jarka, tak čo, aké sú na dnes plány? – prihovára sa Peťa priateľke. – Zlatko, si sa zotavila, poriadne to tebou otriaslo, také niečo si pripustiť, to sa mi nepodobá na
– No toto som vôbec nečakala od takého kultúrneho dievčaťa. Nespiješ sa, ja to nedovolím, odo dnes ma budeš počúvať, jasné!!! – odvrkla Marka. – Je tu skvelá nálada, a tebe sa v hlave roja čierne myšlienky ako také zhubné bunky, – Jarke už začínajú tiecť nervy. – Anči, toto je super party, – prihovára sa, – táto koza mi brnká poriadne na nervy. Pozrite sa na hentých frajerov, zlatko, kto sú ti to, – Marka zočila, že vstupujú dáki záletníci. – Jééé, kto ma to neohrdil, tak predsa ste sa dostavili, som rada, že vás vidím, – Anči priam poskočila od radosti. – Vážení, toto sú moji kamaráti, Milko, Vladko, Staňo a Janko, s ktorými som sa zoznámila na táborovaní, – predstavila Anka spoločnosti naozaj krásne zjavy. Nebadane sa na žúre objavil aj Jano. Marka drgla Peťu, všetky tri upriamili pohľady na neho.
Najprv sa tváril, že ich nevidel. Aj ony takisto. Bavili sa s novými priateľmi, aj zabudli, že je aj ten tam. Jano predsa neodolal, keď videl, ako sa Vlado zalieča Petre. – Srdiečko, ako sa máš, už som veľmi túžil po tebe, veď sme sa nevideli pár dní, – zalichotil Peťke Jano. – Ááá, aj ty si tuná, no a sám, – posmešne odsekla Peťa, – a kde ti je tá tvoja... Vieš... – Pozrime že sa, len nespomínaj čerta, hneď je za pätami, ľaľa, ide aj tá koza, – zočila ju Jarka. – Daňa, ty tuším nie si pozvaná, ako to, a s Janom nie si spolu, pozri sa, kde ho máš, nám tu len kazí náladu, – v okamihu šuchla Peťu do chrbta, – a nespúšťa oči z Petry, len tak sa jej zalieča. Daňa sa tvárila akoby nič, len tak si mysliac, že to všetko hladko prejde. – Jano, prosím ťa, daj mi pokoj, či nevidíš, že ti prišla tvoja láska!? Či nie je už? Ako to, azda sa vám prihodilo niečo nemilé, veď ste sa pekne bavili. – Ja som nie na vine, to Jano dobiedzal, – urazene vyhlásila Daňa, ale najviac bola naštvaná na Jaru, nemohla sa povzniesť nad to, čo jej navravela, a ešte horšie bolo, že im s Janom plán nevyšiel. – So mnou ste sa našli pohrávať, mňa ste chceli vyšachovať, practe sa mi z očí, – nedala sa Peťa. – Veď vám ja ukážem. Anči, poď rýchlo sem, kto týchto dvoch šialencov sem zavolal?! Jano, ani nevieš, aký si vypadol sprostý, to len táto tu čaptaňa ťa mohla tak nasomáriť! Zato si teraz hovej s týmto ohrablom, prosím ťa, uhni, vidíš, že nepatríš sem. – Kto ti je tento trkvas, hááá?! Tak pre tohto si ma opustila, takto sa zahrávaš so mnou! – Jano už strácal kontrolu nad sebou. – A ty, keď chceš byť pred ženskou frajer, poď von, nech sa ja s tebou porátam... No hajde, čo si cúvol, – napadol nasršený Jano Vlada, ktorý si ho neveľmi všímal, dal sa unášať Petrinou krásou. – Anči, Anči, okamžite reaguj! – zamiešala sa Petra, a to ešte väčšmi oduševnilo Vlada, zaľúbil sa do nej na prvý pohľad. – Tento blázon nie dosť, že prišiel ako nepozvaný s touto handrou, ale si myslí, že má právo robiť tu poriadky. Von s nimi. Jano, počúvaj, pre mňa si dead. Aj ty, drahá moja, von! Von! Vypadnite, practe sa mi z očí, – keď to vyrapotala, vôbec nevie ako sa ocitla vo Vladkovom objatí...
november 2011 |
ah
vzlet | 13
Nie si mojou fantáziou Otváram oči a vidím ťa... Zatvorím ich znovu, a vo svojom náručí máš ma. Nežne mi na krk svoje pery dávaš a pomaly bozkávaš... Otváram oči... znovu vidím ťa, zatvorím ich zase, už za ruku držíš ma...
Nadrealizmus
Vulkán
Nadrealizmus mám rád, on vždy bol môj kamarát. Neuctievam Rudolfa ani jeho Uťaté ruky, ani Vodné hodiny ani Fénea či Bratislavu po vojne. Hodiny piesočné, áno, celkom sú slušné.
Tik – tak, tikatak, hodiny bijú, pieseň strieda pieseň, a nebo, nebo je plné hviezd.
Ale prečo práve to? Kde je hranica života? A smrti? – píšem toto. Píšem toto na hranici literatúry a spracúvam existencializmus – ale sa znovu vraciam na nadrealizmus – alebo surrealizmus – čitateľu ako chceš. Toto nie je automatika ako v rukách ver mi – píšem toto v mukách, počúvam o esencii života, to je hlúpa robota. Hovorím o existencii, nuda, tratím vedomie, hádam už aj zomrie a nebude ma nudiť, nesmiem mu to povedať (že mám rád nadrealizmus), lebo pôjdem na autobus expresne a predčasne. Znovu sa vraciam k nadrealistickým prácam, uvažujem o živote, o smrti a robote. Čo je vlastne podstata? Či viem? Kto mi odpovie? Janko Róm Stará Pazova
14 | vzlet | november 2011
Tie tvoje hnedé očká sladko sa na mňa pozerajú a zo mňa už blázna majú... Moja ruka už v tvojich vlasoch zase sa hrá a vidím pokoj ti nedá... Skúšam to znova, otváram oči a vidím ťa...
Predsa, zdá sa mi, že niečo chýba. Ty... Chýbaš mi ty. Otáčam sa ako dáka vrtielka.
Nie si mojou fantáziou, ani mojím snom, si mojím skutočným životom. Ivana Faďošová GJK
Tvoj úsmev, tvoj hlas, tvoj dotyk. Je to naozaj pri mne? Snívam, alebo žijem? Vo mne vybuchol ohromný vulkán. Telo sa tratí a motýliky ma švolia, švitoria... Uštipla som sa. Je to sen alebo skutočnosť? Sen októbrovej noci, alebo si ty naozaj tu, pri mne, a ja v tvojom objatí. Hlboko do snov som načrela, lebo tam si stále ty. A ten vulkán, ten raz do teba skutočne zašplechne... Božena Širková Padina
Práce pre rubriku Rozlety môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs
Smäd Keď na konci dňa zostanem sama v izbe, kde sú skryté mnohé myšlienky, odchádzam cestami tajomstiev – som rada, zabúdam na všetko, snám sa vzdávam vtedy. Keď po ukončenom dni zostanem sama
Rubriku Rozlety v tomto čísle ilustrovala Marína Strakúšeková z Kovačice.
cestujem za tebou smelými nádejami. Cítim vtedy dotyku tvojho prítomnosť a svet sa mi zrazu stáva skutočnejší. Uvedomujem si, prišiel čas pre smelosť. Cestujem za tebou smelými nádejami, v tom čase samôt mi neprekáža čakať na moment v tvojom naručí, na oči, ktoré napokon nebudú len tu v snách. Moje srdce znovu o tom svedčí: v tom čase samôt mi neprekáža čakať. Ľúbim ťa tak, ako len teba ľúbiť viem, keď si so mnou a vo chvíľach, keď si preč. Nad ránom, keď pozerám sa na jaganie hviezd, cítim: srdce tvoje trápi ten istý smäd. Ľúbim ťa tak, ako len teba ľúbiť viem. Saňa Strakúšeková Kovačica
Usmiata Nebo tíško plače, iba pozerám a zbieram kvapky. Tak, ako dážď zlieva sa v jedno, tak aj moje srdce hľadá v tebe nedostatky. Zober všetko, čo mám, rozbi ma ako pohár plný vody. Skús zrútiť ma na dno – vstanem, a zase budem plná tvojej lásky. Tvoje objatia považujem za nadzemské javy, sú to najnebezpečnejšie sily. Lebo raz, keď sa dostanem do tvojich rúk, cesty von niet, ale aj tak, je mi to fuk. Oči sú ti ako diamanty, stále neznáme, pohľady vždy niekde stratené. Viem, dnes je deň, keď si môj, si tu, dnes môžeš ma vidieť usmiatu. V tento deň konečne slnko vyjde na oblohu, budeš ma vidieť takú, aká som nebola dlhú dobu. Úsmev mi bude stále väčší a ty budeš tým, čo ma tak veľmi teší. S tebou sa nebojím, som šťastná, až kým sa nestane potopa. Slzy mi očká zaplavia, to iba sen som snívala. Asi zostanem zbytočne usmiata, lebo len tam som bola iba tvoja. Maja Verešová GJK
Odvaha Čakala som na tento moment roky, každý deň bolo najťažšie pozrieť sa ti do očí. A teraz si už tu, ale ťa nemôžem pustiť dnu – môžem, ale nepustím ťa. Nechcem ťa pustiť do môjho srdca! S inými sa pohrávať možno môžeš, ale mňa sa nikdy viac nedotkneš! Už mám dosť ľudí, ktorí sa so mnou pohrávajú, nevedia, že to najviac bolí. Získala som odvahu povedať to hlasne, mám nádej, že ti je všetko jasné! Ani si nepomysli povedať mi, že ti na mne záleží!!
Život Život je ako slnko, ktoré sa každé ráno znovu zrodí. Život je ako dieťa, prichádza na svet a dostane sa do rúk svojej matky, v jej objatí… Život ti dá lásku, môžeš si ju vziať, ale aj nemusíš. Život môže byť krásny, ak si ho dobre nakreslíš.
Tatiana Krížová Selenča
Silvia Ďuríková GJK
VÝZVA Pozývame všetkých zaujatých umelcov – kresliarov, aby sa zapojili do novej súťaže. Témou sú autorské komiksové heroíny. Môžete zasielať originálne, autorské ilustrácie alebo komiksy na tému heroín v maximálnom rozsahu do osem strán. Traja autori, ktorých práce budú ohodnotené ako najlepšie, budú zaradení do špeciálneho publikovaného vydania Phoenix Public. Autori sa tiež budú môcť zúčastniť na plánovaných seminároch o deviatom umení, ktoré sa budú konať v Novom Sade. E-mailová adresa na zasielanie prác a získanie dodatočných informácií: dusandurman@yahoo.com
november 2011 |
vzlet | 15
Usilovnosťou a talentom k odmene Ôsmačka Blažena Pavelová je žiačkou Základnej školy m. Tita v Padine. Svojou usilovnosťou a talentom pre výtvarníctvo nedávno získala peknú odmenu a mala príležitosť odcestovať na Slovensko. V nasledujúcom rozhovore sa dozvedáme viac o úspechu tejto mladej Padinčanky. V akej súťaži si dostala odmenu? – Je to medzinárodná súťaž Exlibris. O akú cenu ide a v ktorej kategórii? – Získala som prvú cenu za návrh na knižnú značku Exlibris v kategórii žiakov základných škôl vzrastu od dvanásť do pätnásť Blažena Pavelová so rokov. svojou profesorkou Elenou Kto ťa pripravoval a aké práce ste Tomášovou zaslali? – Pripravovala ma moja učiteľka, práce z každej triedy. V našej škole profesorka výtvarnej kultúry Elena tieto práce kreslili iba siedmaci. Tomášová. Zaslali sme rôzne návrPo odmenu si cestovala na hy, profesorka vybrala najlepšie Slovensko – koľko dní ste tam
pobudli, kde všetko ste boli? – Pobudli sme tam tri dni, umiestnení sme boli v meste Hlohovec. Boli tam všelijaké aktivity, vyrezávali sme na tabuľkách názov Exlibris, tiež sme boli v Bratislave na výstave ilustrácií pre detské knihy. V kultúrnom stredisku bol program, v rámci ktorého nám odovzdávali odmeny. Taktiež sme mali krásnu slávnostnú večeru. Bola to pre mňa veľká skúsenosť a pekná pamiatka. Ako si sa tam cítila? – Cítila som sa veľmi pekne a bola som šťastná, že som práve ja bola na Slovensku a že som získala prvú cenu. Moja profesorka bola veľmi hrdá. Pekne sme tam predstavili Padinu a našu školu. Z ktorých krajín boli iní účastníci? – Okrem mňa a mojej profesorky boli aj iní účastníci zo
Medzi dvomi mostami
Novosadská Škola pre základné a stredné vzdelanie Milana Petrovića v spolupráci s Ministerstvom osvety
Jesenný slnečný deň bol dodatočnou inšpiráciou
Republiky Srbska zorganizovala 14. výtvarný tábor pod názvom Medzi dvomi mostami. V tú slnečnú stredu 5. októbra 2011 v objekte spomenutej školy na
Čeneji sa stretli žiaci z okolitých základných škôl. Cieľom tábora je zoznamovanie, odrastanie, učenie, radovanie a spolužitie detí s osobitnými potrebami zo ŠZSV Milana Petrovića a detí z novosadských škôl. V ich práci boli zastúpené mnohé techniky a materiály, avšak témy, ktorými sa inšpirovali a stvárňovali, boli tri: Pouliční hudobníci, Ilustrácia kalendárneho mesiaca a Zachovajme čisté pramene. Medzi mladými talentovanými umelcami boli i žiaci vyšších ročníkov petrovskej ZŠ Jána Čajaka (Dária-Anna Čiefová a Vladimír Ededy) a kysáčskej ZŠ Ľudovíta Štúra (Eva Kulíková, Jaroslav Poničan a Nikola Stojčić). Práce z tohto tábora budú predstavené na školskej internetovej prezentácii na webovej adrese www.smp.edu. rs a využité pre výrobu pohľadníc a kalendára.
16 | vzlet | november 2011
Michal ĎUROVKA
Petrovčania a Kysáčania spolu
Srbska a tiež z Česka, Maďarska, Ruska, Číny, Bieloruska, Bulharska, Estónska, Poľska a zo Slovinska. Plánuješ sa zaoberať výtvarníctvom aj naďalej? Ktoré výtvarné techniky sa ti páčia? – Áno, mojím cieľom je zaoberať sa výtvarníctvom. Je to pre mňa niečo najkrajšie. Najradšej mám kreslenie s uhlíkom. Čo odporúčaš iným mladým ľuďom? – Nech sa usilujú vo všetkom, ich talent sa môže prejaviť práve vtedy, keď to najmenej očakávajú. Ale usilovnosť je predsa základom každého úspechu. Andrea Farkašová, 8. 1 ZŠ m. Tita v Padine
Organizátori ozdobili dvor zvláštnou scénografiou
Bojan Pandža: Abraksasov vodič niz dokumentarni film
(Vydavateľstvo CLS, 2011) Mark Twain raz povedal: „Truth is stranger than fiction“ (čiže: Skutočnosť je divnejšia od výmyslu). V kinematografii sú pravdivosť a skutočnosť prítomné v dokumentárnom filme. Napriek tomu, že býva často zneužitý pre politickú, ekonomickú alebo nejakú inú propagandu, dokumentárny film, ako žáner je svojráznou obrázkovou literatúrou faktu; je to žáner, ktorý sa snaží veci ukázať takými, aké vlastne sú – on chce byť direktný, autentický, nezabalený a viac-menej neromantický. Aj taký často ukáže svet, ktorý je úplne neuveriteľný a fantastický. Mladý belehradský blogger Bojan Pandža sa dokumentár-
nym filmom zaoberá už viac rokov. Počas deväťdesiatych bol basgitaristom a členom straight edge HC skupín Unison a Austerity, potom sa po niekoľkých rokoch anonymity prejavil ako jeden z vplyvnejších bloggerov v Srbsku. To, že jeho témou je dokumentárny film, neznamená, že Pandža sa zaoberá súčasným dokumentárnym mainstreamom. Tento autor je nadšený fanúšik Wernera Herzoga, takže tu nenájdete texty o filmoch Michaela Moorea alebo Morgana Spurlocka. Záujem o všetko záhadné a nezvyčajné, okultné a zahalené, rýchly internet a možnosť – cez download – prísť aj po tie najneznámejšie a najskrytejšie filmy z hlbokého podzemia svetovej kinematografie Pandžu priviedli k úpornému a manickému pátraniu a sledovaniu dokumentárnych filmov. Excentrickí umelci, delikvencia, samovražda, Charles Manson a jeho Rodina, okultizmus, narkománia, terorizmus, religiózne kulty a sérioví vrahovia – sú to len niektoré témy v strede pozornosti Bojana Pandžu. Autor sa týmito témami zaoberá ako filmový fanúšik a neformálny výskumník, a pretože je predovšetkým blogger, jeho texty sú písané príliš voľným štýlom, sú veľmi individualistické, plné osobných príbehov a anekdôt zo života. Aj keď ide o knihu, ktorá sa prečíta za jedno
Citáty
Ines Mrdović: Zubima za vjetar
(Vydavateľstvo Dobar Naslov, 2011) Čiernohorská autorka Ines Mrdović bola dlhé roky politickou novinárkou a dnes pôsobí v rámci neziskovej organizácie Mreža zameranej na boj proti korupcii a organizovanému kriminálu. Debutový román z pera tejto spisovateľky aj preto
... najväčšou mušľou na Zemi je Tridacna gigas. Možno ju nájsť na koralových útesoch v Indickom a Tichom oceáne. Jej škrupina má priemer 1,4 m.
... jedným z najmenších mäkkýšov je morský slimák Bitium, ktorý bol odhalený neďaleko od pobrežia Číny. Dlhý je len 1 mm..
Jasmina MARČEK
... Severoatlantický homár (Homarus americanus) je najťažším kôrovcom na Zemi. Jeden exemplár, ulovený roku 1977, mal váhu väčšiu než 20 kg. ... obrovská pacifická chobotnica (Octopus dofleini) je najväčšou chobotnicou na svete. Rozpätie jej chápadiel je 2,5 m. Pripravuje: Vladislava Lovásová
Pripravuje: VVF
4. Ľúbiť a byť ľúbený je ako 9. Priateľstvo je určite cítiť slnko z oboch strán. najlepším balzamom na David Viscott, How to Live ranu z nešťastnej lásky. with Another Person, 1974 Jane Austen (1775 – 1817), 5. Láska, ktorá sa nezakladá Northanger Abbey na priateľstve, je ako dom 10. Veľká láska sa rodí z postavený na piesku. malého poznania. Ella Wheeler Wilcox, Chesterton O Magazine, February 2004
Janko TAKÁČ
realisticky a výstižne opisuje spoločenskú situáciu a jej dopad na život všetkých postáv, ktoré sa našli v tejto knihe. Román je časovo umiestnený v dvoch povojnových obdobiach a dejová niť sa okrem na časových úrovniach prepletá i v rôznych priestorových rámcoch – od Čiernej Hory a juhu Srbska po Vojvodinu. Zmeny lokalít a časových úsekov sú spojené motívom jedného rodinného nešťastia a dotýkajú sa života dvoch hlavných hrdiniek – babky Jany a vnučky Ory, ktoré každá svojím spôsobom zápasia s krutými princípmi nepísaných pravidiel pevne vsadených do ľudí čiernohorského pôvodu. I keď sú si podobné charakterom, jedna z heroín sa zmohne zbaviť sa reťazí falošnej morálky a nájde svoje šťastie, pokým druhá sa nechá viesť nastolenými patriarchálnymi zákonmi, držiac sa „zubami o vietor“ celého života. Kniha tiež podáva osudy mnohých vedľajších postáv, ktoré nejako vplývali na životnú púť dvoch hlavných hrdiniek. Zvlášť kriticky sa pozorujú postavy, ktoré v období od druhej svetovej vojny až dodnes v mene politických ideálov zneužívajú svoje pozície, konajú na úkor a nešťastie iných a utkávajú tú najtemnejšiu niť do deja románu. V každom prípade dynamickosť rozprávania a pútavé podanie zvláštnej témy nedovolia čitateľovi nechať knihu neprečítanou...
VEDELI STE, ŽE...
Pripravila: Vesna VALIHOROVÁ-FILIPOVIĆOVÁ
1. Hlboko ľúbiť jedným 6. Láska je triumf smerom znamená viac predstavivosti nad ľúbiť všetkými ostatnými inteligenciou. smermi. H. L. Mencken Anne-Sophie Swetchine (1880 – 1956) 2. Nenávidím citáty. Povedzte 7. Existuje liek na lásku – ešte mi, čo viete. väčšia láska. Ralph Waldo Emerson Henry David Thoreau (1803 – 1882) (1817 – 1862), Journal, 3. Nič neuberie na chuti July 25, 1839 arašidového masla viac 8. Láska je životom ženy a ako neopätovaná láska. epizódou v živote muža. Charles M. Schulz (1922 – 2000) Paul
odpoludnie, je toto príručka, ktorá Pandžu predstavuje ako zaujímavého súčasného literárneho autora, ona načína tému populárneho sledovania dokumentárneho filmu ako menej známeho a príliš významného žánru svetovej kinematografie. Kniha má 233 strán, ale v predaji je už druhé, doplnené vydanie, ktoré obsahuje 25 nových textov.
Listujeme v Slovníku cudzích slov – laryngitída – zápal hrtana – laser – kvantový generátor – laso – dlhý povraz – lastex – tkanina vystužená gumovými niťami opradenými priadzou – latencia – čas, pokiaľ dačo prebieha v utajenej forme, bez zreteľných príznakov
– laterna – pouličná lampa – laureát – vynikajúci pracovník, umelec poctený za mimoriadny výkon alebo za zásluhy – laváž – umývanie, vymývanie – laxný – ľahostajný, nevšímavý – lazár – ťažko ranený, chorý človek
november 2011 |
vzlet | 17
DUŠAN DURMAN
Viem, že v tejto miestnosti niet ohňa. Ani malieb na stene. Neexistujú. Všetko to je len ilúzia. Podľa všetkého v tomto byte kedysi dávno žil americký domorodec... Pravdepodobne čarodejník. Toto je jeho esencia, pečať, ktorú tu za sebou zanechal perfektne zakonzervovanú medzi týmito štyrmi stenami. Len ona existuje a vytvára túto živú ilúziu...
Pred niekoľkými dňami som si všimla, že sa malej skupinke duchov podarilo utiecť z Podzemného sveta. Toto miesto má veľkú moc a zrejme ide o portál do podsvetia. Musíš to vyšetriť. Navyše, včera večer sa niekam stratila Ilsa. Možno to všetko nejak súvisí.
Pozrime sa, Veľký agent má krízu identity. Pridaj sa k nám, William. A vyriešime všetky tvoje starosti.
Prečo sme tu, Eres?
Cesta Veľkého agenta je cestou osamelou. Som štvanec, čím dlhšie existujem na tomto svete, tým menej mu rozumiem. Táto väznica z ľudského tela ma ničí! Chcem ísť preč, všetko zanechať, je to jediný cieľ môjho bytia...
Takže, vy ste tí pekelníci, čo nám robia problémy?!
Máte nejaké pivo? Došlo mi. Ak nie, zistíme, čo dokáže zbraň! Pokračovanie nabudúce...
18 vzlet |
| november 2011
Pripravuje: Filip FILIP
Steve Jobs (1955 – 2011)
Roku 1985 po vnútornom boji Steve Jobs bol jedným z ľudí, ktorí mali veľký vplyv na vývin infor- o moc správa spoločnosti vyhodila Jobsa z firmy. Tento mačných techpotom kúpil sponológií koncom ločnosť The Graphic 20. a začiatkom Group (dnešný Pixar), 21. storočia. zameranú na animoDokázal posúvané filmy, a založil diť, čo ľudia ešte aj počítačovú chcú, a potom spoločnosť NeXT. to aj dával na Apple po Jobsovom trh, čo spôodchode viac ako 10 sobilo, že sú rokov upádal, a keď výrobky jeho spoločnosť roku 1996 spoločnosti bola na okraji banApple vysoko Steve Jobs s telefónom iPhone krotu, kúpila NeXT, hodnotené a potom sa Jobs v celom svete. vrátil na miesto generálneho riaditeľa Narodil sa roku 1955 v San tejto firmy. Zase ju zdvihol na nohy Franciscu (USA), kde aj vyrástol. a už roku 1998 sa spoločnosti Apple Zaujímavé je, že na vysokú školu (v darilo. Najprv predstavili počítače Portlande, Oregon, USA) chodil iba iMac, potom iBook notebooky, roku jeden semester, a potom ju nechal. 2001 úspešný hudobný prehrávač V roku 1976 spolu so Steveom iPod, potom telefón iPhone (2007), Wozniakom založil spoločnosť tablet iPad (2009)... Všetky tieto Apple (čiže: jablko), ktorá vyrábala a predávala počítače, z ktorých prvý výrobky vplývali na vývoj IT priemyslu posledných 10 – 15 rokov. taký úspešnejší bol Apple II. Táto Roku 2004 Steve Jobs operoval spoločnosť je zaslúžilá aj za vytvoretumor na prostate, a odvtedy sa roky nie prvého počítača využívajúceho povrávalo, že je tumor nie celkom grafické užívateľské rozhranie (GUI), odstránený a že je on ešte chorý. Toto Apple Lisa (1984). Tento však nebol taký úspešný ako jeho nástupca, tiež bola pravda, lebo sa tumor v plnej svojej sile vrátil tohto roku (2011), využívajúci GUI, Apple Macintosh.
aj dobrú stránku, že je obľahčené písanie ovládačov a počet hardvérových problémov je malý. Jobs bol až Jobs bol nútený zanechať post zaživa kritizovaný aj za agresívne generálneho riaditeľa Apple 28. a manipulatívne správanie. augusta 2011 (na jeho miesto prišiel V každom prípade, nech si Tim Cook) a 5. októbra 2011 zomrel myslíte čokoľvek o ňom, pravda na následky je, že bez Stevea Jobsa choroby. by dnes svet počítaTento človek čov nebol taký, aký je, má na celom napríklad nemali by sme svete mnoho (úspešné a kvalitné) fanúšikov, ale tablety, touchscreen aj kritikov. Aj mobilné telefóny... jedni, aj druhí Tri dni po Jobsovej majú svoje smrti (8. októbra 2011) argumenty za zomrel ešte jeden človek a proti, ktoré sú významný pre počítačoväčšinou pravvý priemysel – Dennis divé. Napríklad Dennis Ritchie (1941– 2011) Ritchie (1941– 2011), zaživa Jobsa kritvorca programovatizovali, že sú počítače firmy Apple cieho jazyka C, vďaka ktorému sú založené na zatvorených platfordnešné počítačové programy také, mách (operačný systém, ktorý pou- aké sú. Ritchie tiež vplýval na vývin žívajú, Mac OS X, možno inštalovať iných programovacích jazykov iba na Apple počítač). Toto však má a operačného systému Unix.
Drobnicky • Vyšla Mozilla Firefox 7.0, a hneď (iba deň) po nej aj 7.0.1. • Spoločnosť AMD predstavila novú generáciu procesorov, tzv. Bulldozer. • Vyšiel Apple iPhone 4S, zlepšená verzia štvorky (hoci mnohí čakali päťku) a onedlho potom vyšiel aj operačný systém iOS 5. • Linux jadro (kernel) navýšilo číslo verzie na 3.0. • Vyšiel Ubuntu Linux 11.10. • Európska únia povolila Microsoftu kúpiť Skype.
Hrdina v antiutopickom svete V pátraní po nových PC hrách príjemne sme sa prekvapili, keď sme nadišli na zaujímavý výtvor tímu Ingenious Byte, ktorý pôsobí v našej krajine – presnejšie v meste Paraćin. Hra FutureLost je zatiaľ ich prvým projektom, dej je časovo umiestnený v (stratenej) budúcnosti a všeobecne inšpirovaný cyberpunkom. Hra je zatiaľ v skúšobnej (beta) verzii a možno si ju zahrať zdarma na adrese futurelost.com. Členom tímu Ingenious Byte sme postavili zopár otázok s cieľom lepšie sa zoznámiť s touto ich kreáciou… Sám názov vašej hry FutureLost pripomína sci-fi tematiku. Mohli by ste skrátka opísať dej, ktorý očakáva hráčov pri stretnutí sa s touto hrou? – V antiutopickom svete, v ktorom vládnu megakorporácie, hráč
z internetových prehliadačov, napr. Firefox, Chrome alebo Safari. Predstavte nám váš tím Ingenious Byte. Kto sú jeho členovia a ako ste sa dali dokopy? sa stretne s početnými výzvami – Tím v súčasnosti tvoria štyria a bude prinútený bojovať o vlastčlenovia: programáné miesto pod neónovým svetlom, používajúc rozličné zbrane, tori Saša Rašković a Slaviša Milojković, implanty a nástroje. Výberom pokým CGI (čiže: comurčitých charakteristík, schopputer-generated imaností a skúsenostných bodov gery) má na starosti (tzv. perks) hráč má možnosť zo svojej postavy vytvoriť bojovníka, Miloš Miladinović, a hackera, špióna, doktora, inžinie- Andrija Drenovaković pracuje na ilustrácira atď. ách. Po viacročnom Povedzte nám niečo o techkamarátení a spoločnických vlastnostiach hry. nom entuziazme pre Akého typu je hra, aké má technické požiadavky, čiže aké videohry rozhodli sme sa začať s prácou vybavenie musíme mať, aby na projekte s vlastnými ideami. sme si ju zahrali? – S ohľadom na to, že ide o tzv. Najprv sme pracovali na 3D vesmírnej simulácii, ale skrze pribrowser-based hru, nevyžaduje veľkú obsiahlosť projektu rozhodli si nejaké osobitné vybavenie – stačí mať počítač s prístupom na sme sa pre browser-based hru. Plány tímu Ingenious Byte do internet (žiaduce by bolo širokobudúcna? pásmové pripojenie) a niektorý
– Naše plány súvisia s ďalším rozvojom hry FutureLost v súlade s návrhmi a poznámkami hráčov. Tiež plánujeme experimentovať s 3D nástrojmi pre rozvoj videohier, ktoré by sme chceli použiť v našom nasledujúcom projekte. Čo by ste odporučili mladým zanietencom, ktorí uvažujú o tom, aby vypracovali vlastnú videohru? – Najdôležitejšia je vytrvalosť. Treba samému sebe určiť reálne ciele, pritom si byť vedomý vlastných schopností, ako aj byť pripravený na rôzne odchýlky od vášho pôvodného
konceptu. Očakávajte, že sa veci nikdy nebudú vyvíjať práve tak, ako ste na začiatku plánovali. Nedovoľte, aby vás prekážky a ťažkosti odradili od vašej idey.
november 2011 |
jm
vzlet | 19
Vedie: Jasminka ČINČURÁKOVÁ-GALAMBOŠOVÁ
21. 3. – 20. 4.
Od začiatku to máte v pracovnej oblasti veľmi dobré. Koncom mesiaca to však bude doslova neuveriteľné. Budete excelovať vo všetkom, o čo vás vaši požiadajú. Využite toto obdobie maximálne, zaručuje vám na dlhú dobu významné chvíle a ďalší postup v školení. Bohužiaľ, takto dobré to nebude vo vašom súkromí, hlavne v partnerských záležitostiach.
21. 4. – 20. 5.
V záležitostiach a povinnostiach by ste sa mali tento mesiac snažiť hlavne v prvej polovici. Tieto dni sú pre vás dôležité. Hviezdy hovoria, že aj v druhej polovici to bude takisto dobré. Môžete sa tešiť z celkového úspechu vo všetkom, čím ste boli poverení. Aj v súkromí vám všetko klape podľa vašich predstáv. Je pred vami tridsať dní naplnených láskou a porozumením.
21. 5. – 21. 6.
Ak ste si naplánovali nové zámery, pustite sa do nich hlavne začiatkom obdobia. V tieto dni vám hviezdy natoľko prajú, že dokážete urobiť všetko, čo ste si zadelili na celý mesiac. Tak budete nápomocní všetkým, ktorí vás určite budú žiadať o radu a pomoc. A vy im radi vyhoviete. Ste plní ochoty a dobrej nálady, ktorú si prinášate zo svojho súkromia. Prežívate obdobie naplnené citmi a láskou.
22. 6. – 22. 7.
Vášmu znameniu počas tohto mesiaca hviezdy natoľko prajú, že si môžete, v dobrom zmysle slova, dovoliť zariskovať. Môžete vašim domácim predostrieť návrhy, ale ich aj požiadať o zvýšenie vreckového. Vyhovejú vám. Aj v oblasti lásky nad vami šťastena drží ochrannú ruku. Nemusíte sa obávať žiadnych nepríjemností alebo sklamaní.
23. 7. – 23. 8.
V povinnostiach to pre vás objektívne bude úspešný mesiac. Vo všetkom, do čoho sa pustíte. Subjektívne sa však nebudete cítiť dobre. Akoby ste neboli vo svojej koži. Nič si z toho nerobte. Je to iba dočasná záležitosť, ktorá neovplyvní vaše výkony a výborné výsledky. V osobnom, rodinnom a partnerskom živote sa nebude diať nič významné. Radšej relaxujte v pohodlí vášho domova.
24. 8. – 23. 9.
Tento mesiac budete svojim domácim dokazovať neuveriteľnú pracovitosť. Budú mať skutočne čo robiť, aby s vami dokázali držať krok. Aj tak nebudete spokojní. Niektorý z nich bude mať uštipačné poznámky a vás sa to dotkne. Nedajte sa tým znechutiť, nestojí vám zato. Radšej sa tešte z toho, že ste všetkými najbližšími milovaní, ale aj vy milujete.
20 | vzlet | november 2011
24. 9. – 23. 10.
Pracovne je pred vami zaujímavý a dobrý mesiac. No vo vašom vnútri sa zahniezdila nespokojnosť. Cítite, že by vás mali odmeniť za vašu doterajšiu prácu, ale nemali by ste sa tým až tak zaťažovať. Berte to s nadhľadom. Ak sa tak ešte nestalo, je to iba preto, že na to nenastal ten správny čas. Zamerajte sa na vašu myseľ, lásku a city. Hlavne nezadaní by nemali sedieť doma.
24. 10. – 22. 11.
Aj toto obdobie pre vás skončí úspešným zavŕšením. Čo je však pre vás podstatné, tieto pracovné dni budú bez stresov a napätia. Teší vás to, pretože za posledné obdobie ste ich zažili naozaj dosť. Zaslúžite si to. V láske a citoch budete úspešní, hlavne v prvej polovici mesiaca, s partnermi prežívať nirvánu. Aj tá druhá však bude plná príjemných spoločných zážitkov.
23. 11. – 21. 12.
Vo svojom úzkom okolí máte dosť neprajníkov. Aj cez ich snahu robiť vám problémy sa vám naďalej darí vynikajúco plniť všetko, čo ste si naplánovali. Budete mať snahu túto nepriaznivú klímu riešiť, ale bolo by to zbytočné. Berte to tak, že ľudia sú už takí. Radšej presmerujte energiu na váš partnerský vzťah. Snažte sa vystihnúť ten správny moment a porozprávajte sa spolu.
22. 12. – 20. 1.
Dni tohto mesiaca vám budú robiť iba radosť. Povinnosti vám pôjdu od ruky. Bude vládnuť príjemná atmosféra. Aj vaši profesori sa k vašim výkonom vyjadrujú pochvalne a s uznaním. V súkromí a v partnerskom spolužití je všetko v poriadku. Stále však máte sklony byť neverní. Dávajte pozor, aby ste takto nezranili osobu, ktorá vás úprimne miluje.
21. 1. – 20. 2.
Po psychickej stránke ste na konci. Začína sa to na vás prejavovať aj fyzicky. Je to vážne dlhé obdobie, v ktorom musíte čeliť neúspechom. Všetko, do čoho sa chcete pustiť, sa vo vašich rukách rozpadáva. Jedinou zbraňou, ktorou tomuto všetkému môžete čeliť, je trpezlivosť. Po boku však máte dobrú osobu, ktorá vás v tomto náročnom a neprajnom období vie vo všetkom podržať.
21. 2. – 20. 3.
Ste na najvyššej vlne úspechov. Každý deň tohto mesiaca sa vám to bude potvrdzovať. Neexistuje žiadna prekážka, ktorá by vám zabránila dosahovať iba tie najlepšie výsledky v tom, čo vám zadali ako úlohu na nadchádzajúce dni. Aj v súkromí prežívate šťastie a pohodu. Milujete a ste milovaní. Čo viac si môžete priať? Podľa konštalácie hviezd očakáva vás milé prekvapenie.
KRÍŽOVKA Ilustrácia: Dušan Durman
V tajničke je meno a priezvisko známeho francúzskeho house DJ interpreta (na fotografii).
Pýta sa učiteľka Jožka: – Čo si myslíš, ktorý vták je najmúdrejší? – Lastovička. – Prečo práve lastovička? – Pretože na začiatku každého školského roka odletí. * Ferko hovorí pani učiteľke: – Pani učiteľka, mám pre vás hádanku: je to veľké, chlpaté, má to osem nôh a škaredé oči. Čo je to? – Neviem, Ferko, povedz nám ty, čo to je. – Tak neviem ani ja, ale sedí vám to na hlave. * Vieš, čo vznikne skrížením žirafy a krtka? Dvojmetrová zubná kefka. *
OSEMSMEROVKA ODMENA OHLAS OHNIVO OKUPANT OLIVA OLOVO OLOVRANT OMEGA OPATERA OPERA
OPERADLO OPLAN OSEMNÁSŤ OSNOVA OSOBNOSŤ OSTROSŤ OSTROVAN OŠTEP OTRAS
Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme z časopisu Vzlet z roku 2005.
Pojmy zo súpisu, všetky majú začiatočné písmeno O, vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám šesť neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria mužské meno (29. novembra).
Redaktor motoristického časopisu robí na ulici anketu a pýta sa náhodného okoloidúceho: – Dobrý deň, prosím vás, ako často meníte olej? – Ako často? Nóó, tak raz za rok? – Raz za rok??? A neškodí to vášmu motorovému vozidlu? – Akému vozidlu? Ja mám stánok s hranolkami. *
O
P
L
A
N
A
V
O
R
T
S
O
S
P
A
V
O
N
S
O
T
O
L
L
O O
A
V
O
E
D
N
O
O
N
D
Internetová diskusia: – NAZDAR, NAZDAR, SOM TU NOVÝ, AKO SA MÁŠ? – Stlač Caps Lock! – JÉÉÉ, DÍKY, TERAZ UŽ NEMUSÍM DRŽAŤ SHIFT.
B
H
O
T
M
M
A
P
V
D
A
A
*
N
L
R
N
E
P
E
R
E
V
R
R
O
A
Á
N
U
R
A
G
I
T
E
E
S
S
A
K
A
N
A
L
A
J
Š
P
Ť
S
O
R
T
S
O
H
N
I
V
O
Otec poprosil Zdenku, aby mu pomohla pri kontrole auta. – Tak, čo, Zdenka, svieti ľavá smerovka? – Svieti… Nesvieti… Svieti… Nesvieti…
november 2011 |
vzlet | 21
Réžia: Woody Allen Hrajú: Owen Wilson, Rachel McAdams, Marion Cotillard, Michael Sheen...
Do kín sa v priebehu leta dostal aj nový film režiséra, ktorý je aktívny už veľa rokov a hoci nejeden kritik tvrdil, že po režírovaní 40 filmov už má za sebou to najlepšie, čo mohol svetovej kinematografii poskytnúť, predsa Woody Allen dokazuje, že ešte stále dokáže urobiť veľmi kvalitný film. Protagonistom nového filmu (a to asi žiadneho fanúšika Allenových filmov neprekvapí) je spisovateľ Gil (Owen Wilson), ktorý prechádza tvorivou krízou v písaní. Hoci je žiadaným hollywoodskym scenáristom, je nespokojný, že jeho scenáre síce majú úspech, ale rýchlo na ne ľudia zabudnú, a že to, čo tvorí, nie je pravá literatúra, a preto sa rozhodne napísať román. Spolu so svojou snúbenicou Inez (Rachel McAdams) a jej rodičmi je v Paríži, ktorým je nadšený a najradšej by sa tam presťahoval, avšak takýto názor partnerka nezdieľa. Viac ako Parížom je vlastne nadšený svojou predstavou Paríža, aký bol v dvadsiatych rokoch minulého storočia, keď podľa neho bolo zlaté obdobie tohto mesta, keď sa tu schádzali umelci, ktorých obdivuje,
a celé mesto oplývalo romantikou. Jeden večer po tom, čo už mal plné zuby pseudointelektuála Paula (Michael Sheen), ktorého Inez zbožňuje, radšej ako ísť s nimi tancovať, trochu podnapitý sa vydá na prechádzku nočnými ulicami jeho obľúbeného mesta. Ocitne sa na schodišti jedného kostola a keď hodiny odbijú polnoc, ako kočiar z rozprávok zastaví sa pred ním auto z dvadsiatych rokov a jeho pasažieri nalákajú Gila, aby sa im pridal na zábave. Odrazu sa Gil dostáva do sveta, o ktorom
sníva, stretá svojich hrdinov Scotta Fitzgeralda, Ernesta Hemingwaya, ale vo chvíli, keď sa s nimi rozlúči, dostáva sa späť do svojej doby. Každý večer sa o tomto magickom čase znovu dostáva do tohto sveta, spoznáva stále ďalších ľudí, ktorých obdivuje, dokonca sa zamiluje do múze početných umelcov Adriane (Marion Cotillard). Zároveň však zisťuje, že tak ako si on myslí, že sa narodil v nesprávnej dobe, aj títo umelci považujú predchádzajúce časy za tie najkrajšie. Ak by niekto chcel jedným slovom povedať, aká je téma tohto romantickofantastického filmu, určite by to bola nostalgickosť. Od jeho oblečenia, cez hudbu až po tému románu, ktorý píše, hlavný hrdina filmu sa tak intenzívne snaží žiť v predstave starého Paríža, že veľa ráz nevidí, čo sa vlastne okolo neho deje, nevidí krásu toho, čo tam v tej chvíli je. A pritom sa kameraman snaží ukázať,
že Paríž na svojej romantickosti nestratil. Zábery Dariusa Khondjiho vo všetkých znázornených obdobiach sú veľmi pekné, dočarujú krásu, romantiku mesta, ale snažia sa vyhnúť klišé. Woody Allen, ktorý je väčšine tiež známy aj ako herec svojich filmov o ľuďoch z New Yorku, sa pred niekoľkými rokmi rozhodol natočiť filmy o európskych mestách, ktoré obdivuje. Po Londýne (Match Point), Barselone (Vicky Christina Barcelona) a Paríži natáča film v Taliansku a ďalší už chystá umiestniť do Nemecka. Medzitým ani v Midnight in Paris sa nevzdáva písať o tom, čo najviac pozná, a tak film nehovorí o ľuďoch z daného mesta, ale zase o Američanoch a o ich zážitkoch v inom prostredí. K jeho niekoľkým predchádzajúcim filmom sa dostalo kritiky, že témy, spracovanie a postavy – všetko je to už videné v jeho starších filmoch a Midnight in Paris nie je žiadnou výnimkou. Charakteristika hlavnej postavy, vzťahy, cynizmus by sme našli v nejednom jeho filme, ale predsa sa mu podarilo vytvoriť jedinečný spôsob rozprávania, dočariť atmosféru príbehu tak, aby sa divákom, aj tým, ktorí sú oboznámení s jeho filmami, javila ako iný, zaujímav ý a príjemný film. Hoci sa skôr vo svojich filmoch Woody Allen zapojil aj herecky, v poslednom čase
22 | vzlet | november 2011
sa tomu vyhýba pravdepodobne preto, lebo sa do scenárov už nehodí jeho typická postava, ktorá by mala 75 rokov. Medzitým Gil je postava, ktorá vypadá ako šitá pre neho a určite mu nebolo ľahké niekoho tam obsadiť. Owen Wilson to ale zvládol výborne. Nielenže sa výkonom priblížil Allenovi v jeho zlatých hereckých časoch, ale pridal postave ešte niečo viac – zápal, nadšenie, trochu naivity a viac romantickosti, na čo nie sme zvyknutí pri typicky Allenovských postavách, čo je pre tohto herca veľké plus. Okrem výborného Wilsona vo filme sú aj iní vynikajúci herci, ktorí svoje talenty dokážu predviesť v jedinej scéne. Je ich naozaj hodne, ale určite treba spomenúť aspoň Kathy Bates, Corey Stolla a Michaela Sheena, ako aj Adriena Brodyho, ktorý sa vo filme zjaví na dve minúty, ale najviac rozosmeje a aj najviac zapôsobí. Film začína zábermi mesta a romantickou hudbou, akoby sa režisér snažil hneď od začiatku ukázať, že má toto mesto rád a do konca filmu aj diváci budú presvedčení o jeho čare. Každý hádam počul o Paríži ako o najromantickejšom meste, ale v tomto filme k tomu je ešte príjemné osvieženie práve to čaro, tá fantastická časť filmu, ktorá nikdy nie je vysvetlená a ani vysvetlenie nepotrebuje. Väčšina ľudí keď si prečíta čo i len názov filmu, pomyslí si, že pôjde o romantickú komédiu. Ale nie takú, na aké sme si v poslednom čase zvykli. Skôr pripomína staré, klasické romantické filmy, ktoré nielen naši rodičia, ale aj mladí môžu pozerať stále a nikdy nás nesklamú. Je celkom príjemné prekvapenie, že tohto leta bol natočený aj takýto film oproti všetkým tým superhrdinom, mimozemšťanom a tomu podobným, čo sa dostali do kín. O skutočnosti, že ľudia ešte stále majú radi aj klasické filmy a nielen špeciálne efekty, nesvedčí len názor kritiky, ale aj publikum. Film bol premietaný na niekoľkých špičkových filmových festivaloch, ale aj v kine sa mu výborne darí – kinové sály boli plné, čo sa nestáva často pri filmoch tohto typu a nateraz zarobil najviac z filmov Woody Allena. Ten práve na premiér y svojich filmov zásadne nechodí, lebo je presvedčený, že by sa mu film nepáčil a tvrdí, že jeho dielo ho neprežije, hoci tento film by sa mohol pridať tým, ktoré tomu protirečia. Film Midnight in Paris je jedným z lepších diel Woody Allena vôbec a určite lepší od tých, čo natočil v posledných pár rokov. Má presne tie prvky, ktoré diváci majú u tohto režiséra najradšej – je to duchaplná romantická rozprávka podporená výborným scenárom, réžiou, kamerou a hereck ými výkonmi, ktorá určite svojich divákov rozosmeje a prinesie dobrú náladu. Stanislava SLÁDEČEKOVÁ
Pravdivá súčasná love story z periférie veľkomesta
poslednej akcii. Tá sa však končí vraždou... Lóve je ľahký film inšpirovaný reálnym životom. Striedajú sa v ňom kriminálne Réžia: Jakub Króner a ľúbostné, vážne a humoristické scény. Film hovorí o láske a nenávisti, kamarátstve a rivalite, oddanosti a udávaní, náhodách Má dvadsaťštyri rokov a v októbri a osudoch, úprimnosti a klamstve. Herecké veľkomesta. Film je nakrúcaný v Bratislave. pustil do kín svoj druhý celovečerný výkony sú občas nepresvedčivé a motívy Obrazové pozadie a mestské panorámy film. Študent magisterského stupňa nedotiahnuté či dostatočne nezvýraznené. jasne prezrádzajú, o aké mesto ide, ale na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU Z druhej strany obrazová a zvuková režisérsk ym zámerom nebolo lokalizovať v odbore animovaná tvorba Jakub stránka sú na vysokých úrovniach. príbeh. Dramaturgickým základom filmu je Króner pred dvomi rokmi dokončil svoj typický milostný príbeh – Hlavný kameraman Mário debutov ý hraný film Bratislavafilm. Na dvaja sa náhodne stretnú, Ondriš točil profesionálnou ňom pracoval tri roky bez rozpočtu zamilujú a neskôr narazia digitálnou technológiou a bez vysokých cieľov s víziou ponúknuť na konflikty. Hlavný hrdina s koncepciou ručnej kamery. niečo aj pre nenáročného mladého Maťo (Michal Nemtuda) Obraz dôveryhodne vykreslil diváka. Do Bratislavafilmu mladý Króner je mladý rebel z ulice príbeh a strihom sa emócie obsadil veľké herecké mená. Kritika mu geta, ktorý si zarába len podporili. Lukáš Kasprzyk, však vyčítala najmä slabú technickú vykrádaním a kradnutím ktorý sa zaslúžil za zvuk, sa a dramaturgickú stránku filmu. Napriek áut pre autoservis. Žije vykoľajil z východoeurópskej všetkému, Bratislavafilm sa dostal do kín si nezávislý život podľa tradície nezrozumiteľne a dokonca sa zapísal do histórie slovenskej vlastných pravidiel. Jeho nasnímaných dialógov. kinematografie ako novodobý film život sa mení, keď stretne Filmovú hudbu z väčšej časti s vysokou návštevnosťou – vyše 70 000 študentku Veroniku vytvoril uznávaný hudobník divákov. (Kristína Svarinská). Marián Čekovsk ý. Dnes si máme možnosť pozrieť Veronika vyrastala Lóve rozhodne nemá profesionálnejší Krónerov film, ktorý v detskom domove, tendenciu tváriť sa na napísal, zrealizoval a postrihal do dvoch býva v internáte. Je umeleck ý východoeurópsk y rokov. Film Lóve je komerčná romantická naivná, nepoškvrnená film. Ide o žánrový film pre dráma. I keď má za cieľ osloviť aj staršiu a cieľavedomá. Vo mladého diváka. O jeho Láska k peniazom, láska cieľovú skupinu, obsah a formu ocenia veľkomeste si hľadá svoju k životnému štýlu, priateľská úspešnosti v komerčnej sfére skôr mladší diváci. Na rozdiel od prvého biologickú matku. Veľká svedčia fakty o sledovanosti. láska, partnerská láska – filmu do Lóve režisér obsadil známych láska Maťovi zmení názor režisér tak skrátka definuje Kým si najúspešnejšiu hercov (Ľuboš Kostelný, Roman Luknár, na život a na budúcnosť. snímku roku 2010 Legenda film Lóve Ady Hajdu, Dušan Cinkota, Tina...) v Veronike nikdy neprizná o lietajúcom Cypriánovi za epizódnych postavách do scén, ktoré prvý víkend pozrelo okolo 8 000 divákov, svoje kriminálne a drogové pozadie. dokresľujú nosný dej, pokým priestor Lóve po prvom premietacom víkende Rozhodne sa, že svojmu parťákovi vo hlavných rolí dal mladým hercom. Lóve počíta už 17 000 predaných lístkov. vykrádačkách a kamarátovi z detstva je film, ktorý inšpiráciu na motiváciu Tomášovi (Jakub Gogál) oznámi, že a konanie postáv čerpá zo súčasného s autičkárením končí. Dohodnú sa na Jana ŽIAKOVÁ
Správy zo sveta filmu Steve Jobs the movie
vraha). S. Jobsa by mal podľa CNET stvárniť Noah Wyle, ktorého poznáme zo seriálu ER. Wyle stvárnil Jobsa aj v televíznom filme Piráti zo Silicon Valley.
Zóna mŕtvych v 3D
Steve Jobs čoskoro aj na filmovom plátne (fotografia zo stránky theaustralian.com.au) Smrť vedúcej postavy počítačového priemyslu Stevea Jobsa produkcia Sony Pictures Entertainment plánuje komerčne využiť. Sony podľa serveru Deadline rokuje s Walterom Isaacson o právach na sfilmovanie jeho nedávno pokrstenej knihy, ktorá bude základným scenárom. Isaacson plánoval pustiť do sveta Jobsovu biografiu v novembri, ale neočakávaná smrť publikovanie iba urýchlila. Film by mal zahrnúť aj detailný príbeh o budovaní firmy Apple. Produkovať ho bude Mark Gordon (Zachráňte vojaka Ryana, r. Steven Spielberg; Grey’s Anatomy či Myšlienky
Kristina Klebe ako agentka vo filme Zóna mŕtvych Podobne ako masa protagonistov zombíkov v Zone of the Dead (2009), tak aj samotný film vstáva z mŕtvych. Hororov ý film Zóna mŕtvych sa opäť pustí do kín po spracovaní do 3D technológie, a tak sa stane prvým srbským 3D filmom. Pracujú na tom firmy PFI Studios, 3DLENZ a HIVE Studio z Moskvy. Film
vznikol v koprodukcii Talking Wolf, PFI Studios a Viktorija film zo Srbska, Trees Pictures z Talianska a ABS Production zo Španielska v réžii Milana Konjevića a Milana Todorovića. Vo filme sa hovorí po anglicky a po srbsky. S rozpočtom 1 700 000 $ bola Zóna mŕtvych natočená za jeden mesiac v Belehrade a Pančeve. Hlavné úlohy hrajú Ken Foree, Kristina Klebe a Emilio Roso. Za tri roky sa film úspešne zúčastňoval na okolo tridsiatich festivaloch a získal množstvo ocenení. Medzi inými aj za najlepší hororov ý film roka 2010 na Fantasy horror award v Taliansku.
Plodovi zime (2011) je päťminútový film režiséra Boška Savkovića, ktorý si v polovici októbra prebral cenu Zlatý delfín ako najlepší ekologický film na festivale dokumentárneho filmu v Cannes. Je to jediný film srbskej kinematografie, ktorý okrem hraných filmov Emira Kusturicu zvíťazil v Cannes. Príbeh hovorí o plastových taškách, ktoré sa po roztopení snehu rozvejú vetrom a svoj tanec väčšinou ukončia na holých konároch stromov, kde zostávajú koľko aj strom sám. Pod film sa podpísali Nekompromitovaní intelektuáli belehradskí a na nakrúcaní sa podieľali študenti kameramanskej tvorby belehradskej Akadémie umenia. Film si možno pozrieť online na stránke Vimeo. JŽ november 2011 |
vzlet | 23
Réžia: Joe Cornish, 2011
Debutový film Joea Cornisha Attack the Block hovorí o londýnskom gangu tínedžerov, ktorí sa v jednu noc stretajú s inváziou mimozemšťanov. Ide o dobrodružný SF film – piati chlapci trávia svoje turbulentné detstvo vo fantasticky urbanizovanom, ale príliš kriminalizovanom južnom Londýne. Chalani odrastajú vo svete, ktorým panuje hierarchia dilerov drog a každý z nich sa môže stať nasledujúcim vládcom ich štvrte. Doháňame ich v momente, keď sa pokúsia vylúpiť zdravotnú sestru, ktorá sa pozde večer vracia z pracovnej smeny. Uprostred príliš komickej akcie zrazu na automobil vedľa nich z neba padá meteor, ktorý v sebe nesie malého, ale agresívneho cudzinca z vesmíru. Na neďalekom detskom ihrisku sa začína bitka! Z bitky mladíci vychádzajú ako víťazi a mŕtvu potvoru nesú k lokálnemu dilerovi drog Ronovi (hrá
ho známy komik Nick Frost), onedlho však uvidia, že z neba padajú nové desiatky strašidelných cudzincov... Pred chalanmi je noc, v ktorej budú musieť bojovať proti mimozemšťanom a obrániť svoju štvrť. Aj keď film nebol úspešný po finančnej stránke, podarilo sa mu dostať mnohé chvály zo strany kritiky a na filmových festivaloch. Ide tu o rýchlu akciu, duchaplný humor a svet obsadený perfektne vybudovanými charaktermi – drobní kriminálnici a malí delikventi, úplne technologizovaná, digitalizovaná a softverizovaná urbánna mládež, dokonca aj jeden opravdivý hipster. Vypočujete si tu aj skvelý súčasný londýnsk y slang – Jafaican – multikultúrny mix angličtiny s ohromným počtom prevažne afroamerických dialektov, jazykov a
Kde je tá pravá láska? Réžia: Daniel Barnz, 2011
Pekný, šikovný, inteligentný a veľmi bohatý chlap Kyle Kingston (hrá ho Alex Pettyfer) je hlavnou postavou tohto filmu. Má všetko, čo chce – kamarátov, frajerku, úctu iných študentov... Kyle si najviac v živote uctieva svoju krásu a myslí si, že ak niekto nie je pekný, tak nemôže nič dosiahnuť v živote. Avšak nevie, že jedného dňa utratí tú svoju krásu – stane sa škaredým a natoľko sa zmení, že ho nikto nebude môcť poznať. Zmení sa tak, že sa zoznámi s Kendrou (Mary-Kate Olsen), ktorá ho prekliala, keď počula jeho slová o škaredých ľuďoch a celú jeho mienku o živote. Jediné, čo by mohlo Kylea teraz zachrániť, je pravá láska. Kendra to považuje za nemožné a povie mu: „Taký, aký si vo vnútri, budeš
i navonok. Máš dva roky na to, aby ťa niekto začal milovať, inak takýto zostaneš navždy.“ Niekto si hľadá svoju lásku celý život a dva roky sú príliš krátky čas na to, aby sa našla pravá láska, tá pravá osoba, ktorá bude milovať jeho dušu a nie jeho vzhľad, peniaze a pozíciu v spoločnosti. Len taká osoba môže zrušiť jeho prekliatie. Našťastie, Kyle sa spamätá, že nie tak dávno sa zoznámil s Lindy (Vanessa Hudgens), ktorá sa mu nepodobala na väčšinu iných ľudí. Lindy totiž nehľadela na to, ako človek vyzerá, ale na to, čo myslí a cíti. Tak možno Lindy bude tá, ktorá zachrá-
November V novembri sa už len tí najodvážnejší otužilci vydajú do ulíc v krátkom tričku alebo bez bundy. Ak k ním nepatríte, v jeseň sa radšej zásobte teplou, flísovou mykinou a páperovou bundou, ktorá sa s prvým snehom môže hodiť i na svahy.
Mgr. art. Iveta JELINEK
24 | vzlet | november 2011
subkultúrnych žargónov. Vedľa slangu možno sa tešiť aj na skvelý hip-hop a reggae soundtrack. Hlavné úlohy vo filme hrajú John Boyega, Jodie Whittaker, Jumayn Hunter, Alex Esmail, Franz Drameh, Leeon Jones, Simon Howard a Luke Treadaway. Záväzne si pozrite Attack the Block – takýto dobrodružný film sme nevideli až od osemdesiatych... Janko TAKÁČ
ni Kylea od strašného prekliatia. Možno ona je tá pravá? Odpoveď na túto otázku dostaneme, ak si pozrieme film Beastly. Keď som pozerala tento film, zamyslela som sa nad otázkou: „Stretnem ja svoju právu lásku?“ Priznajte si, že je to jedným z hlavných cieľov – nájsť si niekoho, s kým budeš šťastný do konca svojho života. Nájsť osobu, ktorá bude s tebou navždy, čokoľvek sa stane. Osobu, ktorá nebude teba meniť podľa seba, ale ťa jednoducho bude milovať. Nikdy ťa neoklame a urobí pre teba všetko. Niekedy sa opýtam: A je to možné nájsť takého človeka? Lebo teraz v našom „prekrásnom“ modernom svete je to veľmi, veľmi ťažké… Ale v mojom srdci predsa žije tá malá nádej, že moja pravá láska si ma jedného dňa nájde. To úprimne želám aj vám. Čekuškina Tatiana JEVGENEVNA
DAMIR AVDIĆ
+ GRRR!Program (prezentácia komiksu, fotoprojekcia) Pančevo, Elektrika, 21. októbra 2011
Známy aj ako Diplomatz
alebo Bosniansky psycho, gitarista a spevák Damir Avdić z Tuzly upúta pozornosť alternatívnej kultúrnej verejnosti v ex-YU priestore odvtedy, čo pred siedmimi rokmi vydal debutový album … od trnja i žaoka. Vychádzajúc z HC/punk koreňov (v minulosti bol členom skupiny Rupa u zidu), Avdić vo svojich piesňach otvorene a explicitne hovorí proti akýmkoľvek podobám politických a kultúrnych autorít, celkom úprimne sa vyjadruje na tému dianí vo svojej krajine
a regióne, nezabúda sa zmieniť ani o spoločenských a internetových trendoch, i keď sám hovorí, že jeho piesne sú vlastne ľúbostné. Nahráva a vystupuje sám (spieva a hrá na elektrickej gitare) a napriek tomu, že nemá za sebou bubny a basgitaru, Avdić pôsobí energickejšie než mnohé kapely a v porovnaní
s ním mnohí „punkeri“ vlastne znejú ako nudní rockeri... Na nedávnom koncerte v Pančeve Avdić vystúpil v tričku s nadpisom „Mein Kapital“ a predstavil svoj tretí v poradí album Život je raj. Problémy s ozvučením ho nepomýlili – občas spieval bez mikrofóna a pri refrénoch mu pomáhali niekoľkí fanúšikovia. Na repertoári nechýbal ani kontroverzný hit Bratstvo i jedinstvo, v ktorom „vyspovedal“ nostalgické symboly, akými sú Tito, Bijelo
albumu hovoria viac než slová a možno uzavrieť, že Goran Čampara a No Rules v tom veľkom a stálom boji proti veterným mlynom tentoraz vyhrávajú. Čas ukáže, či vyhrajú aj vojnu...
dugme, Lepa Brena, Džoni Štulić a Paket aranžman... Večerný program v galérii Elektrika pokračoval prezentáciou nového komiksového vydania – ide o zbierku prác kresliarov z Banátskeho Nového Sela pod názvom S kamenom u ustima – Strip priče iz zemlje ravničarskih halucinacija. Záverečným bodom bola projekcia snímok z archívu Vladimira Perića-Talenta, ktorý na blších trhoch zbiera fotografie najrozličnejších vecí, dejov a ľudí. Tento zberateľ komentoval každú fotografiu (bolo ich hodne), pričom sa pokúsil vystihnúť v čom spočíva ten popud, ktorý človeka vedie k tomu, aby určitú chvíľu zvečnil na fotke.
ponuré, ale lakavé až povznášajúce melódie, texty písane v podivnom štýle prúdu vedomia. Platňu možno rozdeliť na dve časti – čulé, drsné a agresívne numery na jednej a zopár melodických piesní v strednom a pomalom tempe Milan B. POPOVIĆ na druhej strane. Už v úvodnej piesni Ovirt počuť zlovestné verše (Look inside that dirty NO RULES :: SKINNY PUPPY :: hole, what is there left of our throne...), dolámané, prerušované rytmy a k nim pridaté nepozemské sample častice. Syntetickosť zvuku doplnená živými inštrumentmi (gitara) a elektronické syntetizátorové melódie sú centrom piesne Gambatte, pokým Icktums nám prináša príchuť techno zvuku a v piesňach Point, Brownstone a Noisex sa v hluku a drsnosti melódie sotva rozpoznávajú. Na druhej, miernejšej strane platne je Collorblind, najlepšia pieseň na albume, prinášajúca mierny rytmus a jemnejšie (Vydavateľstvo SPV, 2011) melódie. Ale to, že je pomalá a jemnej(Vydavateľstvo Front Rock / Subkulturni šia, neznamená, že ide o ľahkú hudbu Kultná kanadská electro-industrial azil, 2011) – máme tu ťažké gitary a aj naďalej skupina Skinny Puppy v októbri vydala Nový album skupiny No Rules triafa nepozemský hlas, ktorý nám deklamuje svoj jedenásty album. Predtým ako na osvedčene dobrú nôtu bluesového svoj chorý vnútorný monológ. Pieseň Nine Inch Nails v polovici deväťdesiaprízvuku. Súhrnne jedenásť piesní Wavy má v prvom pláne zaujímavý, tych rokov voviedli industrial hudbu do na vydaní Homesick Blues – spolu s basový syntetizátorový rif, kombinomainstreamu, americkým electro podkusom San, v ktorom spieva Biljana vaný s akustickou gitarou a klavírom. zemím panovali práve Skinny Puppy. Pejić – predstavujú No Rules v trochu V podobnej naláde je aj Ashes, v ktorej Ich hudbu charakterizuje vyplnený a uvoľnenejšom a sofistikovanejšom prepri konci zaniká všetko okrem hlasu jave v porovnaní s ich staršou kolekciou mohutný zvuk stovák sample častíc speváka (Heart can’t contain the missing a nezvyčajné, akoby zlámané rytmy, nahrávok Pasje vrijeme. Áno, je to akurát fragments of memories). ale aj rozjímavo lahodné a ambientné badateľné a možno to počuť v každej Môžeme povedať, že je toto výbormelódie. Zamračený a znetvorený hlas z týchto zvukových staníc, najmä v ná kolekcia piesní. Spoluzakladatelia skladbách Ne okreći leđa sreći a Pjevajući speváka – ktorý často znie ako šepot v skupiny Skinny Puppy – cEvin Key a zlom sne – predstavuje prednes textov Blues. Zaujímavé je, že pieseň Preko Nivek Ogre – sa týmto albumom blížia neba je napísaná ako pamiatka na gita- s hrôzostrašnou tematikou. Témou sú k oslave tridsať rokov aktivity (skupina im medicínske experimenty, desivé ristu Rory Gallaghera. začala s prácou roku 1982) a HanDover choroby, psychológia, psychopatológia, Frontmanom, autorom hudby a je celkom dôstojné vydanie pre blížiace chemická vojna, testovanie na zvieratextov piesní tejto bosnianskej skupiny sa jubileum. tách... je Goran Čampara a v zostave sú ešte Skvelá platňa pre chladivý a chmúrny V tej najkrajšej tradícii temného aj Dražen Mulaosmanović (gitara, lap november. EBM zvuku HanDover prináša jedenásť slide gitara, mandolína), Danijel Stuhli piesní úžasne komplexného zloženia – (basgitara) a Bojan Divković (bubny). Janko TAKÁČ hluk, zmes umelých a „živých“ rytmov, Ilustrácia a symbolika motívu na obale
Homesick Blues
HanDover
Text a fotografie: Stevan LENHART
Jesenná Pohoda v Trenčíne Prvý ročník festivalu Pohoda Indoor Camping sa uskutoční 25. a 26. novembra 2011 v priestoroch Výstaviska Expo Center v Trenčíne na Slovensku. Podľa slov organizátorov ide o pokus preniesť čaro letnej Bažant Pohody do jesennej verzie a špecialitou podujatia bude možnosť kempingu priamo vo výstavných halách. Program festivalu tiež vychádza z letnej verzie – bude mixom hudby, divadla, filmu, literatúry a debát. Návštevníci sa môžu tešiť na energických Hadouken!, jašivých New Young Pony Club, príjemne temných Esben and the Witch, jazzovo-experimentálnych Polar Bear či na bývalú vokalistku Zero 7 Sophie Barker. Zahrá aj šialené americko-francúzske kvarteto Paris Suit Yourself, úderná austrálsko-americká kapela The Death Set, fínske divošky Pintandwefall, poľské stálice world music Kroke či ukrajinské duo Zapaska. Peter Nagy
november 2011 |
vzlet | 25
Interview: Zoran Marinković, spevák v skupine Bjesovi, maliar, autor filmov
Smerom k Pravde
ADELE
Vytrvalosť, obetavosť, energickosť, emocionálnosť a skutočne umelecké chápanie rokenrolu ako prostriedku na vyjadrenie psychického nepokoja – sú to niektoré všeobecné označenia, ktorými by sa dala vystihnúť doterajšia tvorba skupiny Bjesovi z mesta Gornji Milanovac. Nasleduje rozhovor s jej zakladateľom a všestranne tvorivou osobnosťou Zoranom Marinkovićom-Marinkom. Tento exkluzívny príspevok nám poskytol náš spolupracovník Milan B. Popović.
Ste autorom hudby a textov piesní známej skupiny Bjesovi a zároveň ste akademickým maliarom. Na ktorých miestach sa tieto oblasti umenia prepletajú a aké sú rozdiely medzi nimi? – Každé umenie má tri základné „pravidlá”: kontrast, komplementárnosť a symetria. S týmto poznaním som sa – tak ako aj mnohí iní tvoriví ľudia – pustil do vytvárania kreácie, a to frontálne, v každom jej prejave... To, v čom sa film odlišuje od hudby alebo v čom sa písané slovo odlišuje od kresby, je len otázkou formy. Takéto uvažovanie by u talentovaného umelca malo rezultovať jedným ucelenejším „obrazom” stavu vo vlastnom vnútri a v okolí. Pre úspešné (nie v materiálnom zmysle) zaoberanie sa umením treba sa ním zaoberať takým spôsobom alebo spôsobmi, na ktoré je človek predurčený, na ktoré ho Boh stvoril. Treba to pochopiť. Ako sa pozeráte na vašu doterajšiu aktivitu so skupinou Bjesovi? Dosiahli ste maximum, ktoré možno dosiahnuť na Balkáne? Aké budú vaše ďalšie kroky s touto skupinou? – Nemyslím si, že som so skupinou Bjesovi dosiahol maximum na Balkáne. Nikdy sme nekoncertovali v niektorých bývalých juhoslovanských republikách. Hrali sme niekoľkokrát v Čiernej Hore a v Bosne. A bolo by dobre odísť aj do Chorvátska, Slovinska, Macedónska. Je veľká škoda, že sa rozbil priestor našej bývalej spoločnej krajiny a tým zanikli aj kontakty medzi umelcami. Je to veľmi zlé, lebo bez zdravej mysle vlastne nič v jednej spoločnosti nemôže byť skutočne zdravé. Zanikaním kontaktov medzi republikami SFRJ skutoční umelci a intelektuáli boli odohnaní do myších dier v ich malých, temných štátikoch. Malých nielen teritoriálne, ale aj v každom inom zmysle, lebo po občianskej vojne nejakí cudzí ľudia začali diktovať politiku, kultúru a všetko iné... Je mi ľúto skrze takej situácie, ale čo sa dá robiť. Nie som si istý, že to nakoniec vyjde na dobre... Ešte stále aktuálnym vydaním skupiny Bjesovi je audio-video album pod názvom Bolje ti. Na ktorý segment tohto vydania ste najviac hrdý? – Po hudobnej stránke vydanie Bolje ti je pokračovaním, ale tiež aj krokom vpred vzhľadom na to, čo som doteraz urobil s touto skupinou. Piesne sú komunikatívnejšie. Tentoraz som do popredia – ponad metafyzickú – vysunul ich humánnu nôtu, lebo sa postoj voči večnosti môže najreálnejšie vyjadriť cez postoj voči chvíli, ktorá je viditeľná a hmatateľná. Druhá časť vydania Bolje ti vo video DVD forme podáva celý príbeh v tom istom smere, ale konkrétnejším, drsnejším spôsobom, čo je príznačné nielen pre videoklipy, ale aj pre koncerty skupiny Bjesovi. Na otázku, ktorý segment tohto vydania mám radšej – nemôžem odpovedať, lebo nemám iba jednu odpoveď. Keď chcem jednoznačne povedať to
26 | vzlet | november 2011
alebo to, v tej istej chvíli sám sebe kladiem mnoho dodatočných otázok a... som blokovaný. Svoje obrazy ste viackrát vystavovali, samostatne a na spoločných výstavách. Mohli by ste niektorú výstavu spomenúť ako najzaujímavejšiu? – Nevystavoval som nejako často, a každá výstava bola pre mňa určitým spôsobom zaujímavá. Napríklad na výstave na Fakulte výtvarných umení roku 1991 získal som Cenu za inovačnosť, na 18. Memoriáli Nadeždy Petrovićovej v Čačku roku 1994 som si rozdelil prvú cenu s maliarom a hercom Urošom Đurićom a o rok neskoršie som s ním spolu vystavoval. Roku 2005 som účinkoval na výstave pod názvom O normálnosti: Umenie v Srbsku 1989 – 2001 v belehradskom Múzeu súčasného umenia, kde boli práce päťdesiatich najvýznamnejších srbských maliarov z 90. rokov. V júli 2009 som sa predstavil v meste Mosjøen v Nórsku, kde som pobudol s manželkou a jedným priateľom počas obdobia „bielych nocí“. A v tom istom roku v Galérii Fakulty výtvarných umení na multimediálnej spoločnej výstave maliarov-hudobníkov pod názvom Tempo, tempo! predstavil som svoje konceptuálne práce pomenované Van mog. V posledných rokoch sa intenzívnejšie zaoberáte dokumentárnym a umeleckým filmom. Vaše filmy získali aj nejaké odmeny... – Ani s filmami som nebol nejako aktívny v tom marketingovom zmysle. Dostal som Cenu poroty novosadského Filmového frontu roku 2005 za film Felna. Ten film – ako aj moje iné krátke filmy – iba využíva dokumentárny materiál, ale nie je predovšetkým dokumentárny film. A nie je to ani umelecký film, ak by to malo byť predpokladom, že ho pochopia iba privilegovaní jednotlivci. Vo všetkom, čo robím, hľadám príčinu a pointu. Snažím sa vyletieť ponad „bojisko“, a tak dohliadnuť podstatu chvíle a tú istú chvíľu vmestiť do nemenného kontextu Pravdy. Zamestnaný ste ako profesor výtvarnej kultúry v základnej škole. V akej miere sa všeobecne venúva pozornosť výtvarnému potenciálu mladých generácií? Prejavujú deti záujem o takúto formu tvorivého vyjadrovania? – Deti, s ktorými pracujem, sú dosť infikované našou „realitou” a už teraz rozmýšľajú a konajú tak, ako ich svetový a náš systém programoval na nasledujúce časy. Osobne sa mi takáto situácia vôbec nepozdáva. „Chaos Reigns! (čiže: Chaos vládne!),“ ako by to povedala Lars Von Trierova mŕtva líška vo filme Antichrist. Úplne súhlasím s ňou. Milan B. POPOVIĆ Preklad zo srbčiny: S. L.
Adele Laurie Blue Adkins známejšia ako Adele patrí medzi najpopulárnejšie speváčky v súčasnosti. Táto speváčka a skladateľka sa narodila 5. mája 1988 v londýnskom Tottenhame. Prvých fanúšikov získala prostredníctvom svojej stránky na My Space, kde prezentovala svoje skladby. Vďaka tomu mala na BBC 2 pozoruhodné vystúpenie s Paulom McCartneym a Björk a v roku 2007 sa jej do rúk dostala cena BRIT awards, v kategórii Cena kritikov, ktorá je udeľovaná spevákom, ktorí ešte nevydali album. Debutový album pod názvom 19 podarilo sa jej vydať už v nasledujúcom roku. Pozoruhodnejšie skladby z tohto albumu boli Hometown Glory, Chasing Pavements a Make You Feel My Love. Podľa mnohých hudobných kritikov talent, ktorý naznačila na začiatku kariéry, sa zvýraznil na druhom štúdiovom albume v roku 2011 pod názvom 21. Je to jej zatiaľ posledný album, z ktorého sa hneď vyčlenili piesne Rolling in the Deep, Someone Like You, Set Fire to the Rain a iné. Podľa kritikov ide o oveľa zrelší album než prvý a kombinácia jej hlbokého a zároveň aj teplého hlasu ju vyčlenila z masy hudobníkov. Neraz ju porovnávali s Duffy a nebohou Amy Winehouse, no Adele v druhom albume jasne definovala svoj štýl, v mnohom odlišný a špecifickejší od iných. Album 21 sa nachádza na Billboardovom rebríčku posledné dva týždne na druhom mieste a celkovo je na rebríčku 33 týždňov. Vďaka videoklipu k piesni Someone Like You sa vrátila na vrchol amerického singlového rebríčka Billboard Hot 100. Hoci pre problémy s hlasivkami musela zrušiť seriál koncertov v Severnej Amerike, predsa sa môže tešiť na početné nominácie na American Music Awards, ktorých udelenie bude prebiehať 20. novembra v Los Angeles. Nominovaná je v kategóriách Najlepšia rocková / popová speváčka, Najlepší album (album 21), Interpret roka a Najlepší interpret v žánri adult contemporary. Jasmina PÁNIKOVÁ