Vzlet 09 2012

Film

Info-svet

Komunikรกcia cez internet PC hry

Hudba

Ahoj, vzletovci, možno ste ma už predtým spozorovali v Deň pozorovania vtáctva alebo sme sa niekde stretli v Noci bosoriek. Akokoľvek, tentoraz sa mi dostala úloha uvádzačky nov(embrov)ého Vzletu – listujte v ňom, čítajte a berte ho so sebou na rôzne miesta. Azda vás inšpiruje niečo napísať, nakresliť, všeobecne byť a zostať tvorivými...

Do nasledujúceho čísla...

OBSAH

INTRO

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Vladislava Lovásová, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Jana Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Vesna Valihorová-Filipovićová, Ivana Vereski, Jana Žiaková • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Zuzana Kopčoková, Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

S finančnou podporou

Z archívu dátumov / Kreatornica / FARE . . . . . . . . . . . . . . 4 Úrovne občianskej spoločnosti / Filotínky

.........................

Časopis Tinereţea

..............

5 6

Michaela Čiliaková z Kulpína . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7 Študentský cestopis: Moldavsko (2) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8

DD

Spomienky mladého Íra . . . . . . . 9 Európsky víkend pozorovania vtáctva . . . . . . . . . 10 Exkurzia kovačických gymnazistov / Žiacke správy zo Starej Pazovy

.....

11

Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 Story . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13

Cena Vzletu Borisovi Bílekovi Každoročne v októbri Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu udeľuje ceny autorom najlepších príspevkov uverejnených v uplynulom ročnom období v týždenníku Hlas ľudu a v mesačníku Vzlet.

Podľa rozhodnutia komisie pre udelenie novinárskej Ceny Vzletu 2012 tohtoročným laureátom je Boris Bílek, ktorý si cenu zaslúžil seriálom príspevkov zverejnených v rubrike Úrovne občianskej spoločnosti.

V správe komisie sa okrem iného uvádza: „Boris Bílek je navigátorom v mori predpisov, prekomplikovanej politiky a otvárateľom očí mladému čitateľovi. Boris radí, čiže (ne)priamo napomína mladého čitateľa, že jeho povinnosťou je pokúsiť sa zachrániť si vlastný a jediný život.

Preto píše o občianskych iniciatívach, kreacionizme a evolucionizme, arabskej jari, anarchizme… Jeho druhou orientáciou, ktorú preferuje vo svojich textoch, je Európska únia, ktorú sa čitateľovi svojrázne snaží priblížiť. Všetko spomenuté Boris Bílek robí dobre, so štýlom odmeraným, ale dôkladným, presvedčivým spracúvaním tém, sviežim a aktuálnym jazykom.“ Komisia pre udelenie tohtoročnej Ceny Vzletu pracovala v zložení: Anna Gašparovská, Pavel Matúch, Stevan Lenhart.

Gratulujeme laureátovi!

NAVŠTÍVTE www.vzlet.rs !!

Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie

Súbeh ASN. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2

Rozlety / Rozlety+ . . . . . . . 14-15 Čo dokáže pekné slovo

.....

16

PC hry: Green Games / Knihy / Citáty / Listujeme v Slovníku cudzích slov . . . . . . 17 Komiks: William Henrich . . . . . 18 Info-svet: Komunikácia cez internet

................... ...

20

.............

21

Horoskop / Zaujímavosti Enigma / Humor

19

Film: To Rome with Love . . . . 22 Film: The Awakening / Móda . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23 Live reports . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24 Nové albumy / Omnipotence . . . . . . . . . . . . . . . . . 25 Hudba: Svi na pod / The

Aktuality – Zaujímavosti – Galéria – Hudba – Film – Info-svet – Vaša tvorba – Rozlety – Archív vydaní...

Beatshakers / Branko ČrnacTusta (1955-2012) . . . . . . . . . . . . 26

Na titulnej strane: Slnko sa nedá, fotografia autora Jaroslava Králika z Kovačice

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí november 2012 |

vzlet 3

výstava

z archívu dátumov

Kreatornica = umeleckoremeselnícka Tvorbáreň N

očné lampy z okrasných tekvíc Daniela Válovca, vajcovité drevené minisochy Pavla Vereského, náramky, náhrdelníky a šperky z polodrahokamov Maríny Bírešovej,

11. novembra 1712 (pred 300 rokmi) narodil sa Hugolín Gavlovič (vlastným menom Martin Gavlovič), slovenský kňaz a spisovateľ.

Svojou tvorbou sa zaraďuje do obdobia barokovej literatúry.

Jeho najznámejším dielom je zbierka didakticko-reflexívnej poézie Valaská škola mravúv stodola (knižne vyšla až v roku 1831), obsahujúca 12-veršové básne písané bohemizovanou slovenčinou. Zomrel v roku 1787.

18. novembra 1962 (pred 50 rokmi) narodil sa Kirk Hammett, gitarista americkej metalovej skupiny Metallica.

Hammett bol žiakom gitarového virtuóza Joe Satrianiho a jeho prvou vážnejšou kapelou bola Exodus. Do skupiny Metallica prišiel v roku 1983 (na miesto Davea Mustaina) a odvtedy je jej stálym členom.

Ivana Vereski: ilustrácia umelecké fotografie Jaroslava Králika a ilustrácie Ivany Vereski – vystavené boli počas októbra 2012 v priestore Obecnej knižnice v Kovačici.

Spomenutí autori sú členmi združenia Kreatornica (vo voľnom preklade: Tvorbáreň), ktoré bolo založené s cieľom spoločne vystupovať a vysta-

19. novembra 1962 (pred 50 rokmi) narodila sa Jodie Fosterová, americká herečka, režisérka a producentka, držiteľka dvoch Oscarov za hlavnú úlohu – vo filmoch Obvinenie (The Accused, 1988) a Mlčanie jahniat (The Silence of the Lambs, 1991).

Pripravuje: sl

OPRAVA V októbrovom čísle Vzletu v rubrike Z archívu dátumov boli chybne uvedené dátumy narodenia Augusta Lumièra (správny dátum je 19. októbra 1862) a Martina Šulíka (správny dátum je 20. októbra 1962).

Prepáčte.

Daniel Válovec: nočné lampy z tekvíc vovať svoje práce vo verejnosti, ako aj animovať iných tvorivých ľudí a navzájom si vymieňať skúsenosti medzi umelcami a remeselníkmi.

Vznik a aktivity kovačického združenia Kreatornica predstavujú v každom prípade pozitívnu vec ohľadom afirmácie autorov, ktorí sa zaoberajú rôznymi formami úžitkového (ale aj iných druhov) umenia. Medzi

Pavel Vereský: vajcovité minisochy

Marína Bírešová: súprava z chryzokolu a azuritu

Jaroslav Králik: Nový bicykel (fotografia)

plány tohto združenia patrí organizácia medzinárodného stretnutia, na ktoré povolajú iných umelcov – remeselníkov, ako aj vypracovanie webovej stránky. sl

akcie: FARE (Football Against Racism in Europe)

Antirasistický futbal R

asistické odkazy, diskriminácia a nepriateľstvo medzi obecenstvom na športových (najmä futbalových) štadiónoch nie sú žiadnymi novinkami, ale ich expanzia v poslednom období nadobudla trápne rozmery. Podľa mienky sociológov prejavy rasistickej nenávisti na futbalových štadiónoch sú odzrkadlením situácie v spoločnosti a často prerastajú aj vo väčšie verejné nepokoje a zrážky.

Jedným zo spôsobov prevencie rasizmu a diskriminácie v spoločnosti je organizovanie siete edukačných športových aktivít s pozitívnym odkazom, akou je napr. medzinárodná kampaň pod názvom Futbalom proti rasizmu v Európe (čiže: Football

4 vzlet | november 2012

Plagát tohtoročnej kampane Futbalom proti rasizmu v Európe

Against Racism in Europe; skrátene FARE).

Do kampane sa v tomto roku zapojila aj Kovačica – organizovaním obecného turnaju v malom futbale, ktorý prebiehal 20. októbra 2012 na nádvorí Základnej školy Mladých pokolení. Zúčastnili sa skupiny zložené zo žiakov vyšších ročníkov základných škôl z Obce Kovačica a organizáciu mali spoločne na starosti AERD Padina, Klub študujúcej mládeže Kovačica, Kancelária pre mladých Obce Kovačica, ZŠ Mladých pokolení a FK Slávia.

O aktivitách medzinárodnej siete FARE sa možno viac dozvedieť na webovej stránke www. farenet.org. sl

úrovne občianskej spoločnosti

FILOTÍNKY: životno-neživotné filozofie o všeličom

Práva sexuálnych menšín H

omosexuálna orientácia je prítomná v ľudskej spoločnosti odvtedy, ako ľudia začali dokumentovať históriu človeka.

Homosexualita nie je fenoménom modernej spoločnosti, avšak mnohé spôsoby diskriminácie občanov na základe sexuálnej preferencie sú. Keď dnes (napríklad v Srbsku) niektorý politik alebo cirkevník povie, že sa moderná spoločnosť homosexualizuje, že je homosexualizmus produktom „západu“ a pod., ide o neznalosť, ignoranciu a homofóbiu. Vo starovekom Egypte, antickom Grécku, starom Ríme a mnohých iných vyspelých kultúrach v dejinách ľudstva bol citový a sexuálny vzťah medzi osobami rovnakého pohlavia univerzálny, každodenný, prirodzený jav. Prienikom učenia ranej kresťanskej cirkvi (4. storočie p. n. l.) bola homosexualita zakázaná a kriminalizovaná a príchodom osvietenstva dekriminalizovaná najprv vo Francúzsku (1792), Belgicku (1795), Holandsku, Bavorsku a Portugalsku.

V súčasnosti sa táto otázka kladie do úrovne základných ľudských práv, ako sú sloboda prejavu a združovania, rovnosti a zákazu diskriminácie.

V Srbsku sa postoj voči tejto otázke zdá byť oveľa komplexnejším.

Konzervatívne politické prúdy, cirkev a rôzni kvázi intelektuáli moralizujú a produkujú predsudky voči občanom, ktorí cítia inak ako „by mali cítiť“.

Ani predstavitelia LGBT (čiže: lesbických, gay, bisexuálnych a transrodových) skupín neponúkajú najšťastnejšie riešenia.

Zdá sa, že ich väčšina LGBT populácie v Srbsku ani nepodporuje vo svojom parádnom politicko-umeleckom gýčovom prejave. Namiesto toho, aby hľadali spôsoby edukovania konzervatívnej srbskej spoločnosti, tí, čo seba v médiách prezentujú ako predstaviteľov sexuálnych menšín, sa často zaoberajú vlastným marketingom a kŕmia vlastný egoizmus.

Z druhej strany tohto divadla máme príležitosť pozorovať aj

„činnosť a dielo“ srbských klérofašistických organizácií, ktoré okrem toho, že ohrozujú sexuálne menšiny, utvárajú nepokoje propagovaním extrémneho nacionalizmu a fašizmu a v tom akoby mali podporu časti cirkevnej a štátnej moci.

Nebudeme uvádzať ich názvy, ale si dovolíme chronologicky napočítať niektoré z ich

umeleckej výstavy v galérii v Belehrade (február 2008), násilné prerušenie umeleckej performancie v Belehrade, nepokoje v Belehrade, demolovaný majetok, zapálené vlajky, útoky na veľvyslanectvá (júl 2008), násilný útok na aktivistov festivalu v Belehrade (september 2008) atď.

V septembri a októbri 2012 tieto klérofašistické organizácie boli opätovne hovorcami násilia a dokonca sa im aj podarilo zastaviť skupinu občanov, aby sa mierne zhromaždili a demonštrovali svoje práva.

Mnohí predstavitelia srbskej vlády, „manifestov”: fyzický útok na politici a cirkevníci verejne účastníkov prvého Dúhového podporovali tieto organizácie pochodu v Belehrade (jún namiesto toho, aby zastávali 2001), hrubé prerušenie fóra ochranu ľudských práv. Štát na Filozofickej fakulte v Novom znovu ukázal, že je neschopný zachovať právo jednej menšiny slobodne sa zhromaždiť a slobodne sa prejaviť…

Keď sa opýtali známeho spisovateľa, dramatika, posledného československého a prvého českého prezidenta Václava Havela, čo si myslí o Dúhovom pochode, odpovedal: No keď chcú demonštrovať svoju identitu takým veselým spôsobom, tak prečo nie? To sa mi zdá ako tolerantný, normálny postoj. Snáď by som dodal, že v demonštratívnosti je aj prímes vzdoru, keďže sa cítia byť potláčanou Sade (november 2005), vypalebo zosmiešňovanou či nutie projektora a zastavenie znevažovanou menšinou. Na premietania filmu v Dome druhej strane viem, že aj niektorí kultúry v Novom Belehrade homosexuáli a transsexuáli sa (máj 2007), násilné prerušenie hnevajú na tých ľudí, ktorí robia promócie knihy vo Futogu (feb- také exhibičné, trochu teatrálne, ruár 2008), násilné prerušenie fašiangové podujatia; vidia v tom znevažovanie problematiky a zbytočné provokovanie, či poburovanie časti spoločnosti a robenie si zlého mena. Asi tam chodia takí, čo zrejme majú potrebu vyjadrovať svoju orientáciu takto demonštratívne a slobodne.

Použité fotografie z internetových zdrojov Starogrécky výkres mužského páru z roku 480 p. n. l.

Ako život žiť...

V

šeličo môže byť in.

Predovšetkým deň, v ktorom sme. Síce, aj retro vie byť in, ale hlavne keď ide o štýl. Deň – ten je in pre fakt, že sa nezopakuje. Keď to tak povieme – plány sa zdajú byť celkom vítaným koníčkom... Aby deň nebol out. Keby tak malo byť, nuž radšej retro. Lebo každý je dňom nášho života. Včerajší, dnešný, zajtrajší. A život treba žiť. Treba však vedieť aj ako.

Niekomu sa to darí lepšie, inému menej, v každom prípade, tu sme – kde sme, a každý sa snaží prežiť ako len najlepšie vie. Uznáte, život vie byť aj krásny. Keď sa podarí. Občas celkom úžasný, inokedy trápny. Život je vraj umenie. A keď v tom umení máme ďalšie umenie, asi je najumením – prežiť.

Za umením ideme na rôzne kultúrne podujatia. Za ním chodíme na rôzne miesta, na rôzne adresy. Umenie milujeme, nenávidíme, tvoríme, prežívame. Ak je život umenie, umením iste bude žiť umenie v živote.

Trochu sme to poplietli, celkom naschvál, trochu tak, akože umelecky – a na rozmýšľanie. S umením v umení a o umení. Práve to je každý jeden deň. Zo dňa na deň je preto najlepšie, celkom tvorivo a vítane trpieť na nákazlivé šťastie, úsmev, radosť. Každý z nás si časom vyrysuje aké-také životné vzorce. Niekto nedá na svoj komfort, iní zase nevedia bez kampaní, bez adrenalínu.

Nech je už akokoľvek, dobre je, kým funguje a kým môžeme zvládnuť úlohy.

Tie vlastné, vo veľkej miere však tie, ktoré nám nastolí život... Preto tou prvoradou úlohou je nakaziť seba a iných šťastím a úsmevom  Usmievate sa?

Asp-asp

Boris BÍLEK november 2012 |

vzlet 5

40 rokov mládežníckeho časopisu vojvodinských Rumunov

Mladšia sestra Tinereţea M

ládežnícky časopis vojvodinských Rumunov Tinereţea je o dva roky mladší od časopisu Vzlet.

Koncom septembra 2012 ich redakcia oslávila 40. narodeniny v miestnostiach Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Libertatea v Pančeve.

Dnešnou redaktorkou časopisu Tinereţea je Teodora Smolean, diplomovaná žurnalistka z Banátskeho Nového Sela, ktorú sme poprosili o rozhovor na tému jubilujúceho časopisu...

Ako by v skratke zneli 40-ročné dejiny časopisu Tinereţea? Kedy a kde vyšlo prvé číslo? Kedy a prečo bolo pozmenené pôvodné meno Tribuna Tineretului?

– Prvé číslo časopisu vyšlo 27. septembra 1972 v Novom Sade z potreby mladých vojvodinských Rumunov, aby mali časopis vo svojom jazyku a ako výsledok snahy o ich aktívnejšiu účasť v sociálno-politickom, ekonomickom a kultúrnom živote prostredia, v ktorom žili. Pôvodný názov časopisu bol Tribuna tineretului. Roku 1995 na miesto hlavnej redaktorky prišla

Eufrozina Greoneanţ – ona považovala, že pôvodné meno je už prekonané, a preto ho pozmenila v Tinereţea.

Koncepcia časopisu v priebehu doterajších rokov prechádzala významnejšími zmenami? Aká je dnešná koncepcia a ktoré tematické oblasti sú najviac zastúpené? Má časopis aj nejaký podnázov?

– Každý doterajší redaktor vlastne zanechal nejakú vlastnú pečať. V určitom období časopis vychádzal aj vo formáte A3. V priebehu doterajších 40 rokov jestvovali všelijaké rubriky a tematika bola rôznorodá. Dnešná koncepcia je v súlade so žiadosťami našich čitateľov. Snažíme sa na 28 stranách ponúknuť čím pestrejší obsah – v rubrikách Foto-story (prehľad neja-

6 vzlet | november 2012

Teodora Smolean, redaktorka časopisu Tinereţea kej udalosti v podobe fotografií), Flash (krátke správy), Kreácie (začiatočnícke básne, ktoré nám zasielajú čitatelia), Záznamy jednej študentky, Z tvojej agendy, Realita vo vlastnom dome, Portrét / Poster, Reportáž, Interview, Hudba, Cinema, Divertis, Cyber World, Šport. Ide hlavne o

predtým ste spolupracovali s týmto mesačníkom?

– Po ukončení štúdia na Fakulte žurnalistiky v Temešvári v Rumunsku roku 2006 zamestnala som sa v NVU Libertatea ako novinárka, keďže som bola štipendistkou tejto ustanovizne.

Začala som písať do týždenníka Libertatea (v ktorom od júla 2012 ináč tiež konám funkciu hlavnej a zodpovednej redaktorky), ale paralelne som prispievala aj do časopisu Tinereţea. Všetko sa vlastne začalo spoluprácou s časopisom Tinereţea ešte keď som bola žiačkou 7. ročníka základnej školy z iniciatívy profesora rumunského jazyka Olimpiu Baloşa. Odvtedy som pravidelne písala rôzne články na tému mládežníckych aktivít zo svojho prostredia. A práve tá pravidelná spolupráca s ustanovizňou Libertatea rezultovala tým, že mi ponúkli pracovné miesto, ktoré som, samozrejme, s potešením prijala. Keď vtedajšia redaktorka časopisu Tinereţea podala demisiu, v krátkom období časopis najprv pripravoval Valentin Mic a ja som prišla na miesto redaktorky v januári 2008.

Koľko členov má redakcia vášho časopisu?

Prispievajú iba novinári, alebo sú medzi spolupra-

Titulné strany rumunského mládežníckeho časopisu z rôznych období pravidelné rubriky, takže naši verní čitatelia už vedia, čo môžu nájsť na tej-ktorej strane... Snažíme sa každý mesiac sledovať všetky významnejšie podujatia, do ktorých sú zapojení mladí ľudia a, samozrejme, byť stále v trende nakoľko je to možné, keďže ide o mesačník spracúvajúci mnoho tém z oblastí mládežníckych záujmov. V podnázve časopisu sa jednoducho uvádza len to, že ide o časopis venovaný rumunskej mládeži vo Vojvodine. Ináč náš časopis v spolupráci s týždenníkom Libertatea a základnými školami z Vojvodiny každoročne organizuje Školský pohár, čiže súťaž v rôznych športových disciplínach, v ktorom účinkuje viac stovák mladých ľudí.

Odkedy ste na mieste redaktorky časopisu Tinereţea? Aj

covníkmi aj študenti, stredoškoláci a žiaci základných škôl?

– V redakcii máme piatich mladých ľudí. Sme veľmi radi, že jestvuje naozaj veľký záujem o spoluprácu s naším časopisom.

Do časopisu píšu mladí ľudia, teda žiaci základných škôl, stredoškoláci, študenti, ako aj novinári.

Kto sú čitatelia časopisu Tinereţea a koľko ich je (čiže: aký je náklad)? Akým spôsobom uskutočňujete kontakt s nimi? Získavate aj nejaké spätné reakcie čitateľov?

– Našimi čitateľmi sú predovšetkým žiaci základných a stredných škôl, na ktorých sa vyučuje po rumunsky, ale tiež máme dosť odberateľov, ktorým časopis

prichádza na domácu adresu. V súčasnosti je náklad 650 výtlačkov a máme nádej, že sa nám v budúcnosti podarí dosiahnuť náklad 1 000 výtlačkov. Máme dobré vzťahy s čitateľmi a dostávame rôzne návrhy, ako aj články na e-mailovú adresu: revistatineretea@yahoo. com. Reakcie čitateľov sú však zriedkavé.

V jednej z rubrík časopisu zverejňujete tzv. mladú poéziu, čiže verše mladých začínajúcich autorov (podobne vzletovskej rubrike Rozlety)... Mohlo by sa povedať, že táto rubrika má významnú úlohu vo formovaní budúcich rumunských vojvodinských básnikov?

– Áno, v každom čísle na strane 7 vychádza rubrika Creaţii, v ktorej zverejňujeme poéziu, verše mladých autorov – začiatočníkov. Chcem zdôrazniť, že máme výbornú spoluprácu s Literárnou sekciou Mladé perá z Gymnázia Borislava Petrova-Bracu (pod vedením profesora Iona Berlovana) z Vršca a Literárnou sekciou Strednej ekonomickej školy Dositeja Obradovića (pod vedením profesora Lazara Cârdua) z Alibunára, ktoré nám pravidelne zasielajú svoje práce, ako aj so žiakmi základných škôl. Táto rubrika veru hrá veľmi významnú úlohu vo formovaní budúcich básnikov a treba poznamenať, že mnohí naši renomovaní rumunskí básnici začínali práve v časopise Tinereţea, čiže Tribuna tineretului. Občas zverejňujeme aj literárne súbehy s odmenami.

Je Tinereţea prítomná na internete? Plánujete internetovú verziu časopisu v podobe online magazínu?

– Náš časopis je už dlhší čas prítomný na internete. Máme svoju skupinu na Facebooku, ako aj webovú stránku s online verziou časopisu, ktorá je momentálne vo fáze rekonštrukcie – na adrese www.libertatea-publicatii.rs. Okrem nášho časopisu tam je predstavený aj detský časopis Bucuria copiilor, literárny časopis Lumina a vydavateľstvo Libertatea.

Nakoľko ste spokojní s kontaktmi a vzájomnou spoluprácou medzi mládežníckymi časopismi národnostných menšín vo Vojvodine?

– Žiaľ, nemožno sa pochváliť takou spoluprácou, lebo takmer vôbec nejestvuje. Máme však nádej, že zlepšíme túto situáciu a v budúcnosti zverejníme (prečo nie?) aj jedno spoločné číslo časopisu.

S. L.

Michaela Čiliaková z Kulpína

Život žiješ iba raz, tak si ho uži!

D

ievčinu z Kulpína charakterizuje dokonalý talent, presnejšie talenty...

Sedemnásťročná Michaela Čiliaková je úspešnou tanečnicou, huslistkou a speváčkou v našom prostredí, a zároveň je aj žiačkou tretieho ročníka Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Šikovná určite je, lebo paralelne skončila Základnú hudobnú školu Isidora Bajića v Novom Sade.

Si mladá a úspešná – čo ťa podnietilo, aby si zdokonaľovala svoj talent?

Niekto ti v tom pomáhal?

– Hudbou som sa začala zaoberať ako šesťročná, najprv som spievala.

Pomáhal mi pri tom môj otec, ktorý je vedúcim nášho súboru a, samozrejme, že by to bez matkinej podpory nešlo. Aj staršia sestra Kristína je mojou oporou vo všetkom. Postupne som začínala aj s tancom. Od malička som tancovala v KUS Zvolen v Kulpíne, ako aj v SUS Krajan Vojvodina.

Hrala som aj v divadelnom predstavení (Šípková Ruženka), spievala som na rôznych súťažiach...

Na ktorých prehliadkach a festivaloch si sa zúčastnila?

– Ako speváčka som účinkovala na festivale Letí pieseň, letí v Kovačici, kde som roku 2008 získala 1. cenu, ako aj na festivale Cez Nadlak je... 2010 v Rumunsku, kde som získala 3. cenu. V predstavení Šípková Ruženka som získala 3. cenu za interpretáciu na divadelnej prehliadke

DIDA v Pivnici, a taktiež som získala cenu za najsympatickejší kostým a najlepšiu ženskú postavu.

Bola som aj na rôznych školských súťažiach. Ako tanečnica som dosiahla veľa úspechov, ale asi by som to nezvládla sama, bez ostatných členov spolku...

Prečo práve tanec? Ktoré sú jeho výhody?

– Tancujem preto, lebo ma to baví, venúvam sa tomu od malých nôh a vytvorila som si pevný vzťah k tejto mojej záľube.

Výhody sú tie, že namiesto školských povinností sa môžem aj trochu pohybovať a potlačiť všetky zlé

myšlienky.

Keď tancujem, tak je to iné, tie pocity vo mne prebudia radosť, únavu necítim.

Každý rok máme aj nejaké zájazdy – vďaka tancu som navštívila Slovensko, Rumunsko, Čiernu Horu...

Koľkokrát týždenne máte skúšky?

– Skúšky mávame každý pondelok Michaela Čiliaková: folklór a hudba a štvrtok. ako životný štýl Samozrejme, Na čo si najviac niekedy sa nám tie skúšky spomínaš, ktorá záležitosť nepodaria, ale aj tak sa ti zostala najmilšou? stretneme.

– Najviac si spomínam Pretože na zájazdy a ako sme skúšky bývajú si tam užili čas. Keďže pravidelne, sa vo folklóre spieva vždy máme a tancuje, dobrý zájazd pripravený bez poriadnej veselice by tanec. nebol najlepší. Takže tie zájazdy sú na tom najlepšie.

Venuješ sa A, samozrejme, na každom len ľudovému zájazde sa zoznamujeme tancu alebo aj s folkloristami z iných iným druhom? súborov, a potom si ich – Venujem sa zavoláme aj k nám. iba ľudovému tancu, ale chcela by som skúsiť aj tie iné typy.

Pri speve je to trochu inak, spievam ľudové, ako aj iné žánre.

Na ktorom hudobnom nástroji hráš?

– Hrám na husliach, ale už sa nemôžem tomu toľko venovať, pre iné povinnosti, ktoré ma „prenasledujú“.

Myslíš si, že sa folklór a všeobecne hudba stali tvojím životným štýlom?

– Áno. Som si stopercentne istá, že je to môj životný štýl.

Nedokážem si predstaviť svoj život bez spevu, tanca a hudby. Čo by si odporučila čitateľom?

– Čitateľom odporúčam, aby svoj život nestrávili za počítačom, ale aby sa aktivovali a spoznávali celý svet.

Marína VALENTÍKOVÁ november 2012 |

vzlet 7

študentský cestopis: Moldavsko (2)

Orheiul Vechi a Gustar festival

Naša skupina s domácou v dedinke Butučeni

B

ola som presvedčená, že ma už nič neprekvapí... Keď sme však dorazili do dedinky, v ktorej sme mali bývať nasledujúce dva týždne, uvedomila som si, ako strašne som sa mýlila. Neexistujú slová, ktorými by som vám mohla opísať to, čo som videla, ako aj miesto, na ktorom som sa ocitla.

Bola to malá dedinka pod názvom Butučeni, neviem presne, koľko obyvateľov má, lebo som ich poriadne ani nevidela, ani nestretla. Obchody síce tam boli, myslím si, že iba tri, ale málo čo sa tam

tohto strediska patria ešte dve dediny, rôzne múzeá a jaskyne.

Trvalo nám dva dni, kým sme všetko nevideli. Príroda bola fakt krásna, výhľad z brehu, na ktorom sme bývali, bol výnimočný, ale keď sa na to pozeráte každý deň, to všetko stratí svoje čaro. Avšak „zaujímavosťou“ bolo to, že som sa každý deň stretávala s novými zvieratami. Raz keď som išla na záchod, išla so mnou aj jašterica.

Stála tam, pozerala sa na mňa a nemienila odísť. Tak som ju nechala nech dokončí, a potom som mohla nastúpiť ja.

Sranda, nie?

Mali sme aj „domáce úlohy“, čiže mali sme sa čím aj zaoberať. Museli sme nakresliť mapu našej dediny, alebo ju nejako vypracovať – mohli sme použiť hocičo. Nemusela to byť tradičná mapa nakreslená na papieri, takže sme sa rozhodli, že budeme kreatívni Naša mapa a tú mapu urobíme inak.

Použili sme lístie, hrozno a kamene, ktoré sme mali dalo kúpiť. Mali iba také základné v našom malom dvore. Bolo to potraviny a veci, ako sú toaletný papier, mydlo, a ak bol dobrý deň, tak aj mlieko, aj vajcia. Keďže nás ešte pred odchodom do dedín rozdelili do skupín, a každá skupina mala ísť do inej dediny, v tej našej sme boli siedmi. Ubytovali nás do dvoch chalúp, v ktorých sme mali elektrinu a postele. Vécko bolo, samozrejme, vonku a sprcha, čiže kúpeľňa s vaňou (teplú vodu, prirodzene, nemali) bola v dome, v ktorom bývala majiteľka. Takže sme museli ísť okolo, preskakovať zvieratá, aby sme sa ta dostali.

V noci sa to vôbec nedalo, lebo dedina nemá osvetlenie, okolo 20. super. Zbierali sme materiál, hodiny už bola tma, takže sme na pritom sme spievali, smiali sa, sprchu mohli zabudnúť. a jednoducho sa zabávali. Naša V blízkosti našej dediny bol mapa bola (samozrejme, podľa hotel, ktorý chvalabohu mal wi-fi, mojej mienky) najlepšia. Druhou takže sme aký-taký internet mali. úlohou bolo opísať typickú molMuseli sme síce kráčať asi 10 davskú rodinu. Keďže sme bývali minút, aby sme sa tam dostali, ale iba so starou ženou, ktorá po čo už, boli sme vďační za to, čo anglicky nevedela, poňali sme máme. Aspoň niečo. Nemali sme túto úlohu trochu inak. Urobili tam čo robiť, iba sa prechádzať sme rozhovor so starým pánom, a skúmať okolie. Postupne sme ktorý už mal trochu vína v sebe zistili, že naša dedinka patrí do (tuším aj páleného) a podľa jeho historicko-archeologického streslov napísali článok. Neviem, či diska pod názvom Orheiul Vechi. sme úlohu splnili tak ako bolo Ako sme sa potom dozvedeli, do treba, ale aspoň sme z toho mali Orheiul Vechi

8 vzlet | november 2012

pôžitok, lebo ten pán bol fakt ochotný. Bol to celkom interesantný, ale aj nezvyčajný rozhovor. Treťou úlohou bolo napísať projekt. Vlastne pomenovať všetky problémy tejto dediny, a potom sa pokúsiť ich vyriešiť. Nevedeli sme, čo si máme vybrať. Problémov bolo dosť: nedostatok teplej vody, smetiska, osvetlenia, kanalizácie...

Trvalo nám to trochu dlhšie, ale nakoniec sme aj to zvládli.

Keď čítate aj medzi riadkami, viete, že to celé nebolo také zlé.

Naša malá skupinka bola celkom veselá. Zabávali sme sa tak, ako sme vedeli. Vymýšľali sme si rôzne hry, rozprávali sme sa, pozerali sme filmy a stali sme sa kamarátmi. Kávičkovali sme a čajíkovali a na nudu a reálny svet, ktorý aj ďalej fungoval niekde bez nás, sme zabudli. Mali Pohľad na breh a kostolík

sme náš vlastný a bolo nám celkom dobré v ňom.

Dva týždne ubehli a mali sme z tejto dedinky odísť.

Našou nasledujúcou zastávkou bol Gustar festival. Je to hudobný festival, ktorý sa konal neďaleko našej dediny.

Uskutočňuje sa raz do roka a trvá dva dni. Tie dva dni sme strávili v kempe. Bol to prvý raz, že som mala noc stráviť v kempe a bála som sa. Ale dopadlo to celkom super.

Cez deň sme boli na festivale, počúvali hudbu, tancovali

a večer sme sedeli pri ohni, rozprávali sa a užívali. Bola to nezabudnuteľná skúsenosť pre mňa. Mala som okolo seba asi 40 ľudí z rôznych krajín, pomaly som sa zoznamovala s ich kultúrami a obyčajami, ako aj tajnými miestami ich duše. Predstavte si tiež, že ste v neznámej krajine, na nejakom festivale moldavskej hudby, a zrazu speváčka začne spievať Severinu. Hudobníci potom pokračujú s najznámejšími skladbami Gorana Bregovića Kalašnjikov, Mesečina... Nevedela som, čo mám robiť od radosti.

Keby som tie pesničky počula doma, nereagovala by som, ale v Moldavsku to bola iná vec.

Skákala som, tancovala ako nikdy predtým, všetci sa čudne na mňa pozerali, ale mne to bolo jedno. Bol to fantastický zážitok. Postupne všetci okolo mňa začali tancovať a tešiť sa spolu so mnou. Nakoniec som zostala bez slova, ako aj bez dychu. Určite nikdy na to nezabudnem.

Po festivale sme sa vrátili do Kišiňova. Bývali sme vo veľkom dome a naďalej sa zabávali, skúmali mesto, ako aj bary. O pár dní ľudia už začali odchádzať domov. Mala som pocit prázdnoty, keď niekto odišiel. Zvykla som si na nich, s nimi som prežila aj zažila to, čo nie som nikdy predtým. Neľutujem, že som si vybrala Moldavsko. Mala som možnosť zoznámiť sa s mnohými ľuďmi, s ich kultúrami a po návrate domov som sa cítila o niečo bohatšia – vďaka nim a všetkému, čo som tam prežila.

Myslím si, že je to jedinečná životná skúsenosť a určite odporúčam každému, kto má záujem a možnosť cestovať, aby si to využil, lebo sa vráti skúsenejší a duchovne bohatší. Veď ani pohľadnice nebudú chýbať...  Teodora ILIĆOVÁ Fotografie: Trine Uusen

spomienky mladého Íra na pobyt v Srbsku

Keep those fiddles goin’, yee-ha!

N

áhoda, hra osudu alebo niečo tretie? Na túto otázku nedostanem odpoveď, a vlastne čo ma po tom… Na tohtoročnom Kulpin feste sme sa stretli s jedným zaujímavým chalanom, Írom. Ide o mladého človeka, ktorý bol ochotný porozprávať svoj príbeh o pobyte v Srbsku, ba možno aj viac od toho. Z nasledujúcich riadkov lepšie spoznáte Síomóna Grahama.

Ahoj, Síomón. Odkiaľ si, koľko máš rokov, kde študuješ?

– Dia guit (írske ahoj)!

Pochádzam z krásnej dediny Bushmills na severnom pobreží Írska. Je naďaleko známa pre našu legendárnu whisky. Som 23-ročný chalan študujúci hudobnú technológiu / produkciu v Londýne, ale rád by som sa stal učiteľom anglického jazyka a literatúry vo východnej Európe a zároveň produkoval svoje vlastné hudobné výrobky.

Vždy budem tvoriť hudbu a udržiavam kontakty so svetovými majiteľmi štúdií. Bol som producentom pre najväčšie svetové hardcore tance – ja tomu hovorím anime hudba.

Na základe tvojho pobytu v Srbsku možno predpokladať, že si turistickým typom osoby… Ktoré krajiny si ešte navštívil?

– Hm, vôbec nie som!

Podstata je v tom, že som venoval roky skúmaniu mojej vlastnej krajiny, jej histórii, kultúre a galskému životnému štýlu. Vždy som sa cítil euforicky, keď som sa vracal do mojej krajiny, lebo v posledných štyroch rokoch trávim 9 mesiacov vo Veľkej Británii, veľmi odlišnom ostrove.

Poznanie o tom, kto som a skadiaľ vlastne pochádzam, mi dalo dosť premýšľať a rozhodol som sa ísť do zahraničia a skúmať vlastný názor na budúci domov.

Emigrácia je veľmi silná v írskej histórii a modernom myslení...

Ako to, že si časť svojho leta strávil práve v Srbsku?

– Stalo sa to tak, že som vďaka Facebooku náhodou spoznal dievča zo Sriemskych Karloviec.

Získal som tu mnoho poznatkov, trochu som sa naučil aj jazyk.

Zoznámil som sa s tunajšou kultúrou, oduševnila ma kuchyňa a nadovšetko pálenka. Vaša krajina a veľa krásnych, milých ľudí, ktorých som stretol, zanechali zvláštnu stopu v mojom živote.

Nemohol by som si predstaviť, ako by môj život vyzeral, keby som nenavštívil Srbsko. Práve tento pobyt mi dal odpovede na

Väčšina ľudí, ktorých som spoznal, boli inteligentní, spokojní ľudia. Mám nádej, že ľudia žijúci v Srbsku sú si vedomí toho, že majú mnoho vecí neskazených, nedotknutých.

Hovorím to z osobného hľadiska, lebo množstvo vecí, čo mne v mojej krajine chýba, máte práve Síomón Graham: tu. Hm, keď si však „Zistil som, že o tom premyslím, ľudia v Srbsku možno je to práve majú radi Írsko.“ pljeskavica, obložené chlebíky Index alebo Caribic pizza.. všetky moje vedomé a podveNavštívil si aj Kulpin fest… domé otázky.

Ako si sa dozvedel, že existuje tento festival a ako sa ti Koľko času si strávil v pozdával?

Srbsku a ktoré naše mestá si – O samom podujatí som navštívil? sa dozvedel iba niekoľko dní – Cítil som, že som tam strávil pred festivalom, od Íra zamoviac ako mesiac, lebo som v prietaného v tele Srba, Miodraga behu dňa urobil a videl mnohé Burdeljského. On bol ten chlaveci, ale 24 hodín mi predsa pík, ktorý mal moju írsku vlajku, nestačilo na všetky aktivity. farmérsku čiapku s írskym Mimochodom, strávil som deň v športovým úborom a trojlístkoSarajeve, Istanbule a asi hodinku vým odznakom. Pri ňom som v Budapešti kvôli letisku. Väčšinu sa cítil ako podradený v mojom času som strávil vo Vojvodine, takže som tiež cítil potrebu preskúmať juh Srbska. Navštívil som Guču, ktorá bola neuveriteľná!

Pobudol som tam iba dva dni, hneď potom som sa vrátil do Karloviec, a môžem pokojne povedať, že majú sakramentsky dobré víno – bermet. Navštívil som aj Suboticu, Palić, Fruškú horu, Kulpín, Petrovaradínsku pevnosť, mnohokrát Nový Sad, dva razy Belehrad, a ešte mnoho toho som videl na ceste autom a autobusom. Viem, že som nevidel všetky krásy Srbska a budem musieť ešte spoznať mnohé neodhalené časti.

musel prísť do Kulpína, spoznal som sa s niektorými členmi skupiny, ktorí mi dali autogram.

Na festivale bola skvelá, úžasná energia, veľmi pozitívna a fantastická ľudová punkrock party.

Keep those fiddles goin’, yee-ha!

Ako sa ti pozdávajú ľudia u nás?

– Cítil som veľmi pozitívny a otvorený postoj ľudí z Vojvodiny. Niektorí ľudia mali lepšie jazykové znalosti EÚ než som to očakával, oveľa lepšie než ja. Všetci boli milí, priateľskí, ukecaní a zvedaví. Vôbec som sa necítil ako cudzinec, alebo ako nezasvetenec. Myslím si, že Srbi vedia, akým spôsobom treba jesť a piť, ale jednoducho som nemohol veriť, ako málo konzumujete alkohol… Všetci, s ktorými som sa rozprával, boli dobre informovaní o vlastnej kultúre a politickej situácii v krajine. Na základe toho som ľahko spoznal postoje a náhľady ľudí.

kto sa otvorí. Buď svoj a niečo pekné príde na tvoje dvere alebo naopak.

jednoduchom zelenom tričku.

Na tomto festivale som zistil, na moje prekvapenie, že mnoho ľudí miluje Írsko. Všeobecne tu existuje viac tematických írskych krčiem než v samom Írsku! Nemohol som tomu uveriť: tu v Srbsku, čiže vo svete, ktorý by mal byť vzdialený odo mňa takmer ako Mars, všade som našiel kúsky svojho domova. Zvláštny pocit. Stretával som farby mojej krajiny, miestne nápoje a domorodé športové vymoženosti. Ináč Miodrag je kamoš kapely Orthodox Celts.

Takmer som vypľul pálenku, keď som počul, že Srbsko má tiež írsky band, ktorý je zároveň fenomenálny! Kvôli tomu som

Čo si budeš pamätať z tejto cesty?

– Vďaka Srbsku mám nové životné skúsenosti a zážitky, ktoré si budem navždy pamätať a vracať sa k nim v myšlienkach.

Naučil som sa veľa toho, takže je o čom premýšľať. Srbsko mi poukázalo na dôvody, ako byť inšpirovaný a mať vieru a nádej do budúcnosti. Cesta do vašej krajiny bola najlepšia vec, ktorú som urobil v živote. Z celej tej náhody, prekvapenia a divu vyplýva čistá mágia.

Máš nejaký odkaz pre čitateľov?

– Chcel by som poznamenať, že sny môžu byť splnené a každý z nás má na to potenciál. Život vyplnený láskou, bohatstvom a zdravím je možnosťou pre každého a čaká na toho,

Neuveriteľné zážitky v Guči

Čo možno uzavrieť na základe tohto interview? Život je príliš krátky na to, aby sme boli naštvaní celý čas. Neskoršie budeme trúchliť za svojou mladosťou, ak si ju teraz nevyužijeme a nevenujeme ju skvelým, relaxovaným osobám a pekným veciam. Práve cesta prinesie človeku znalosti o iných ľuďoch, kútikoch ich srdca a povahe.

Rozvážne, vytrvalo a odmerane každý človek môže dosiahnuť svoj životný cieľ.

Marína VALENTÍKOVÁ november 2012 |

vzlet 9

Európsky víkend pozorovania vtáctva (aj) u nás

Pôžitok z krásy vtáčích druhov a prírody V

dňoch 6. a 7. októbra 2012 v 34 štátoch Európy a ústrednej Ázie bol organizovaný Európsky víkend pozorovania vtáctva (Eurobirdwatch 2012).

Cieľom podujatia je popularizácia pozorovania obyčajných a nezvyčajných druhov vtákov, sťahovania vtákov, mať pôžitok z pobytu v prírode, ale aj poukázať ľuďom na potrebu ochrániť ohrozené vtáčie druhy a ich biotopy. V Európe a ústrednej Ázii bolo v prvý októbrový víkend realizovaných 2 601 výletov, na ktorých sa zúčastnilo 66 118 pozorovateľov vtákov. V priebehu dvoch dní milovníci príMalá rody a vtákov sovička zaznamenali a sčítali 6 269 345 jedincov, z čoho bol veľký počet vtáčích druhov sídliacich na našom kontinente.

Spolok pre ochranu a výskum vtákov Srbska (založený r. 1989 so sídlom v Novom Sade) realizoval doteraz najúspešnejší Európsky víkend pozorovania vtáctva v našej krajine. Podujatie koordinovalo globálne part-

Skupinu pozorovateľov vtáctva pri jazere Rusanda viedol Milan Ružić

nerstvo pre ochranu vtákov BirdLife International.

Výlety v Srbsku naplánované na 27 lokalít boli realizované až na 45 miestach, zúčastnilo sa 738 pozorovateľov vtákov, ktorí spoločne zaznamenali rekordný počet až 146 482 jedincov v rámci 165 druhov.

Srbsko podľa počtu výletov a pozorovaných vtákov obsadilo 9. miesto medzi štátmi, ktoré mali účasť na tomto podujatí. Podľa počtu účastníkov naša krajina sa dostala na 12. miesto. Najväčší

Noví kovačickí skauti

počet účastníkov (62) bolo na výlete v Báčskom Brestovci, kde bola vedúca skupiny Magdalena Grahovac. Najviac vtáčích druhov (72) videli na Labudovom okne, v čele s Ivanom Đorđevićom, kým na výlete na rybníku Jazovo s vedúcim skupiny Jozsefom Gergelyom pozorovali až 84 475 jedincov.

Dipl. veterinár Milan Ružić, podpredseda Spolku pre ochranu a výskum vtákov Srbska (a jeden zo zakladateľov Strediska pre ochranu sov v Novom Sade), bol vedúcim skupiny na výlete pri jazere Rusanda dňa 6. októbra. Milanovi vďačíme za všetky poskytnuté údaje o podu-

výstava v Starej Pazove

Materské mlieko – najlepšia výživa

D

P

o pätnástich rokoch v Kovačici bola znovu obnovená činnosť táborníkov. Iniciátormi prvých zoskupení v júli 2012 boli už skúsení táborníci Tatiana Brtková, Pavel Tomáš-Ľopa a Miroslav Koreň. Vtedy sa začala výučba Vĺčat a mladších skautov. Učili sa pesničky (Baranba a Hymna ohňa), uzlológiu (ktorá

10 vzlet | november 2012

skautom dala poriadne zabrať), učili sa ako postaviť stan, ako postaviť táborový oheň a taktiež jednu noc strávili v prírode. Kovačickí skauti 5. októbra v lesíku vedľa budovy niekdajšieho sirotinca položili sľub, a tým sa oficiálne stali členmi Skautského združenia.

Hana Čížiková

jatí pozorovania vtáctva. V šiesty októbrový deň aj v Báčskom Petrovci skupina pozorovateľov vtákov pod vedením profesora biológie Andreja Medveďa pri kanáli DTD realizovala výlet v rámci októbrového podujatia.

Omnoho väčší význam než sú zaznamenané číslice, mala ústredná téma o pozorovaní vtáctva, ktorej milovníci vtákov a početní občania v Srbsku venovali pozornosť. Účastníci šli na terén pešo, autami, bicyklami a pôžitok z výletu pozorovania rozličných druhov operencov im priblížili Swarovského teleskopy alebo ruské ďalekohľady. Pekné počasie a vtáctvo splnili očakávania pozorovateľov. Zriedkavé a atraktívne druhy vtákov si účastníci podujatia – žiaci, učitelia, vedci, ochranári, ornitológovia, novinári, verejné osobnosti a všetci milovníci prírody – zvečnili na krásnych fotografiách.

(Dokončenie v nasledujúcom čísle) Jaruška FERKOVÁ

ňa 5. októbra 2012 sa konala výchovná výstava literárnych a výtvarných prác na tému súbehu Materské mlieko – najlepšia výživa v sále Kultúrneho strediska v Starej Pazove. Žiaci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka nastúpili o 17.30 Žiaci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, ktorí pred školou, a sa zúčastnili na súbehu potom spolu šli do Kultúrneho strediska. Výstavu pripravil Dom žiakov na tradičnom literárnom zdravia Dr. Jovana Jovanovića a výtvarnom súbehu, v ktorom Zmaja v Starej Pazove. Na začiatúčinkovali aj žiaci našej školy. ku programu nás konferenciérka Odmenení žiaci z našej školy na oboznámila s programom. Výstavu literárnom a výtvarnom súbehu o otvoril úradujúci riaditeľ DZ v Starej zdravej výžive sú Leona Lešťanová Pazove Dr. Rada Inđić, ktorý vyhlásil a Ivan Agarský. a knihami odmenil najúspešnejších Jarmilka Dolinajová

exkurzia kovačických gymnazistov

Na ceste po Európe

Spolu pri Katedrále Duomo di Milano

K

oncom septembra 2012 žiaci rické mesto Castello Sforzesco a 3. a 4. ročníka kovačického štadión Giusepe Meazza, na ktorom Gymnázia Mihajla Pupina vyceshrá Futbalový klub Inter. Benátky tovali na zájazd spolu s triednymi sú naozaj nádherné, pozreli sme profesormi. Pre štvrtákov to nebol sa na Canal de Grande a námestie hocijaký zájazd – bol to ich matuSan Marco. Vo Verone sme navštíritný výlet. Takéto gymnaziálne vili znamu Casa di Julieta. Monte exkurzie po Európe Carlo – tam sme sa usporadúvajú mali nočnú preTamara Šipická už niekoľko rokov chádzku mestom v Barcelone dozadu. O tom, po a pozreli sme sa ktorých krajinách na kasíno, ibaže cestovali, ktoré mestá sme nemohli vojsť navštívili a čo tam dnu. V Cannes sme všetko videli a zažili, sa boli pozrieť na prezrádza nám trePalase di Festival, tiačka Tamara Šipická: tu sme aj nakupo– Cestovali sme po vali a v Nice sme Taliansku, Francúzsku boli v Provencea Španielsku. V Alpes-Côte d‘Azur.

Taliansku sme V Barcelone sme navštívili Miláno, navštívili futbalový prekrásne Benátky a mesto Verona. štadión Camp Nou, Olympijský Vo Francúzsku sme boli v meskomplex, Park Güel, katedrátách Monte Carlo, Cannes a Nice, lu Sagrada Familia a Múzeum pokým v Španielsku sme navštívili Salvadora Dalího, tiež sme boli na Barcelonu a Lloret de Mar... nákupoch. V Lloret de Mar sme mali Ktoré zaujímavosti a historicnaplánovanú návštevu pláže, ale ké pamätihodnosti ste navštívili? počasie nám nedoprialo kúpať sa, – V Miláne sme sa boli pozrieť takže sme si to vynahradili bazéna katedrálu Duomo di Milano, nom v Grand Hotel Don Juan.

Galériu Vittorio Emanuele, histoČo sa tebe najviac páčilo?

žiacke správy zo Starej Pazovy

V dopisovateľstve Návšteva v Požiarnickom dome Hlasu ľudu

V

utorok 2. októbra 2012 sme spolu s našou triednou pani učiteľkou navštívili požiarnikov v Starej Pazove. Privítal nás požiarnik Vladimir Dašič, ktorý nám porozprával, čo a ako požiarnici robia. My sme mu kládli otázky a on nám ochotne odpovedal. Dozvedeli sme sa, že požiarnické vozidlo má nádrž na 3 000 litrov vody, 2 000 litrov peny a 1 tonu prachu. Jeho kolega nám ukázal, ako sa používa dýchací prístroj a pove- Žiaci triedy 5. 2 dal nám, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka že vzduch a novinárka Katarína v ňom Verešová vydrží 15 až 20 minút.

Neskoršie prišli požiarnici Alexander a Slobodan, ktorí boli v teréne. Vozili nás v ich hasičskom vozidle a ukázali nám, ako používajú svoje vybavenie, ako rozmotávajú hadice a aj nám dovolili, aby sme držali v rukách hasičské zásahové hadice a iné prístroje. Na konci našej návštevy si obliekli požiarnický odev pre spoločnú fotografiu.

Vďaka tejto návšteve som zistil, že práca požiarnikov je veľmi dôležitá a zodpovedná.

D

Ani zábava určite nechýbala...

Prezraď nám, ako ste sa zabávali, boli ste niekde na žúre?

– V Lloret de Mar sme okrem bazénu tiež navštívili podnik Disco Hollywood, kde sme sa stretli s ďalšími turistami z Chorvátska, Slovinska a Macedónska, tu sme boli dvakrát a zaujímavé bolo, že tam bola srbská hudba... Jeden večer sme sa boli pozrieť na flamenco – španielsky hudobno-tanečný štýl. A, samozrejme, zabávali sme sa aj v hoteli, bez toho by to nešlo...

– Páčilo sa mi takmer všetko...

Tak najviac Múzeum Salvadora Dalího, sú tam rôzne sochy a obrazy so zaujímavou tematikou.

Oslovili ma katedrály v Miláne a Barcelone, bolo super aj na nákupoch... V Cannes som stála na červenom koberci, po ktorom sa prechádzali rôzne filmové hviezdy – je to ozaj super pocit. V Monte Carle sa mi páčilo kasíno, tiež spôsob života a musím uznať aj luxusné autá. V Španielsku sa nielen mne, ale asi všetkým páčilo jedlo . Zážitok bol aj navštíviť štadión Camp Nou v Barcelone. Najviac mi k srdcu prirástlo Taliansko, Benátky, gondoly a tie špeciality – pasta na rôzne spôsoby.

ňa 9. októbra 2012 sme navštívili dopisovateľstvo Hlasu ľudu. Dlho som sa tešila na odchod do dopisovateľstva v Starej Pazove. Bola som zvedavá. Vošli sme dnu. Tam nás privítala novinárka Katarína Verešová. Veľa toho nám povedala.

Dozvedeli sme sa, že Hlas ľudu pod tým názvom začal vychádzať v roku 1944. Predtým vychádzali noviny pod menom Národná jednota.

Odhalila nám aj ako vznikajú noviny. Robia sa všelijaké plány a plány tvoria noviny.

Povedala nám, že nejestvujú noviny bez hlavy a chvostu.

V Hlase ľudu jedna strana je vždy venovaná Detskému kútiku.

Odhalila nám aj prečo sú tie nudné reklamy vždy v novinách. Dlho sme si lámali hlavy, kým sme boli mladší, nad otázkou, čo novinár musí mať, aby napísal text. Aj na túto otázku nám Katarína dala odpoveď. Novinár, keď chce napísať dokonalý článok, musí mať všetky informácie o tom, čo chce písať. Ale musí mať aj smelosť položiť rôzne otázky.

Každý článok musí odpovedať na otázky: kto?, čo?, kedy?, kde?, ako? a prečo? Bez tých otázok článok nie je úplne dokončený. Katarína nám veľa toho prezradila, a preto sme jej veľmi povďační. Teraz viem, ako noviny vznikajú.

Andrej Pecník, 5. 2 Martina Šipická, 5. 2 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Anna-Andrea Holíková Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici

exkurzie

Padinskí maturanti na Tare

M

alí maturanti ZŠ maršala Tita v Padine spolu Na Moste so svojimi triednymi učiteľpriateľstva mi Želimírom Babincom, Zuzanou Kotvášovou a Elenou Tomášovou pobudli na trojdňovom výlete na Tare. Štartovali sme 1. októbra o 6. hodine ráno. Prvá zastávka nám bola Valjevo.

Vo Valjeve sme navštívili národné, historické múzeum a známu Brankovinu, kde sme videli hrobku Desanky Maksimovićovej a prekrásnu prírodu. Vo večerných hodinách stihli sme na Taru, na Mitrovac. Nasledovala večera a disko zábava. Na nasledujúci deň sme boli na Tepih livade, Drvengrade, na Mokrej gore, a potom sme sa previezli Šarganskou osmicou. Voziť sa Šarganskou osmicou je zvláštny zážitok. V posledný tretí deň navštívili sme Zlatibor, Sirogojno a dedinku Kremna, ktorá je známa podľa prorokov Tarabićovcov. Zastavili sme sa aj pri Bajinej Bašte.

Na tomto poslednom výlete so spolužiakmi sme mnoho toho videli, mnoho sme sa naučili a mnoho zažili. Na tie pekné zážitky nikdy nezabudneme.

Odporučili by sme i ostatným maturantom, aby navštívili Zlatibor a Taru s okolím.

Kristína Bešková, 8. 3 ZŠ m. Tita v Padine november 2012 |

vzlet 11

vaša tvorba

Práce pre rubriku Vaša tvorba môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Moja škola v minulosti a dnes

K

máme aj počítače. Výučba je teraz omnoho kvalitnejšia, ale žiaci sú horší. Dnes už neexistuje prút, ale sa zlí žiaci zapisujú do triednej knihy a znižujú sa im známky zo správania. Predsa to nepomáha tak ako prút...

Myslím si, že škola by bola najlepšia, keby učivo zaujímalo všetkých žiakov. Lenže ľudia sú všelijakí. Každého zaujíma niečo iné. Naozaj neviem, kedy bola škola lepšia – v minulosti alebo dnes.

edysi dávno, keď naši starí rodičia chodili do školy, vtedy ešte boli dve školy v Padine. Jedna tu, kde je aj dnes, a druhá tam na rohu, kde sú dnes predajňa a zubár.

V jednej sa učilo od prvého po štvrtý ročník, a v druhej od piateho po ôsmy. Vtedy žiaci tiež chodili inak oblečení – dievčence v geceliach a chlapci v tričkách, košeliach a nohaviciach. Učebne boli menšie a v kažRebeka Majdlíková, 7. 3 dej bola po jedna piecka. Tabuľa bola čierna ZŠ maršala Tita v Padine a na malých stĺpikoch, žiaci mali malé tabuľky s kriedou a špongiou, nemali písanky.

Učitelia boli vtedy omnoho prísnejší ako teraz. Keď žiak bol neposlušný, dostal od učiteľa palicou zaucho, po ruke, kľačal alebo musel sedieť v somárskej lavici. Vtedy sa učiteľ volal súdruh učiteľ a učiteľka sa volala súdružka učiteľka. Žiaci v škole nemali desiatu, museli sa predtým alebo po výučbe najesť doma. Vtedy žiaci mali aj iné predmety, ktoré dnes nemáme, napr. domácnosť, zoológiu, botaniku alebo krasopis. Krasopis mali žiaci spolu so slovenským jazykom a učitelia im tam známkovali ako píšu.

Aj my dnes máme nové predmety, napr. náboženstvo alebo informaDaniela Pavlovičová, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči tiku. V minulosti žiaci mali len letné a zimné prázdniny, nemali jarné a jesenné minulosti sa do školy chodilo v slovenako dnes a do školy sa chodilo aj keď boli skom ľudovom kroji. Keď moja stará sviatky. Nešlo sa do školy len 1. mája a 14. mama chodila do školy, vtedy žiaci ešte novembra. Všeličo sa zmenilo od minulosti neboli záväzní nosiť školské šaty. Keď však podnes, premenilo sa aj učenie. Dnes sa moja mama chodila do školy, všetci žiaci žiaci učia všeličo nového a oveľa viac než museli záväzne mať školské šaty, ktoré v minulosti. Aj škola je v súčasnosti trochu sa menovali rovnošaty. Rovnošatu nosila inakšia ako vtedy, je olíčená a premenil sa aj tak v základnej škole, ako aj v kovačickom školský dvor. gymnáziu. Dnes sa žiaci obliekajú ako chcú.

Myslím si, že v minulosti bolo trochu ťažKeď moja stará mama začala chodiť do šie ako dnes. Keby sa znovu stalo, že škola prvej triedy, jej rodičia nemali peniaze na bude taká ako v minulosti a my sa budeme tašku, takže jej tabuľku s grifľou uviazali do musieť učiť a chodiť do nej ako naši starí vreckovky. V druhej triede písali do škripty rodičia, neviem, ako by som sa vynašla. Ale a museli mať dve – jednu s hrubými a druhú verím, že aj tým žiakom v minulosti bolo s úzkymi linajkami. V dobe mojich starých v škole dobre a pekne, ako je aj nám. rodičov do školy sa chodilo dva razy na deň.

A to predpoludním a popoludní. Keďže Saňa Kotvášová, 7. 3 žiaci, ktorých dom sa nachádzal veľmi ďaleZŠ maršala Tita v Padine ko od školy, nemohli prísť do školy bez meškania, pani učiteľka rozkázala tým žiakom, ko sa striedajú generácie, tak sa dejú aj ktorí bývali bližšie ku škole, aby uhostili žiazmeny v škole. V detstve našich starých kov zo vzdialenejších častí dediny. Aj spôrodičov moju školu navštevoval väčší počet sob vyučovania sa zmenil. V minulosti žiaci žiakov oblečených v ľudovom kroji. Žiaci písali po čiernej a zelenej tabuli a dnes sa písali kriedou po niečom podobnom malým píše po bielych tabuliach na dotyk. V našej tabuliam. Zošity neboli. Ak neposlúchali učiškole v Padine však ešte stále v učebniach teľov, žiaci boli trestaní prútom. Potrestaní máme väčšinou klasické tabule. Okrem toho uznávajú, že to bolelo a dobre sa na to predmet informatika niekoľko rokov dozadu pamätajú. Kedysi sa viac pracovalo v poli nejestvoval v škole a my ho dnes máme. a zakáľalo – akáže škola, na tú sa vtedy vraj vôbec nemyslelo. Zase v školskom období Miško Imro, 7. 3 mojich rodičov bolo inak. Do školy chodili ZŠ maršala Tita v Padine v rovnošatách. Mali knihy a zošity, hoci nie také ako my. Vtedy jestvoval aj predmet, ktorý sa menoval domácnosť. Učili sa tam Keby som mala krídla variť, šiť... Bolo to užitočné. A v súčasnosti je škola ešte inakšia. Každý rok sa upravuje. aždý si aspoň raz zaželal, aby mal krídla Chodby a triedy sú pestrofarebné. Máme a aby mohol letieť. Aj keď je to neskuknihy, ktoré obsahujú množstvo obrázkov točné, ľudia môžu o tom aspoň snívať, ako a umožňujú nám lepšie zdolať látku. V škole hovorí jedna pieseň: Svet je lep kada sanja-

V

A

K

12 vzlet | november 2012

mo. Každý má právo na fantastický alebo neskutočný sen, hoci bol dospelým človekom alebo dieťaťom.

Keby som nejakým zázrakom dostala krídla, chránila by som si ich ako oči v hlave.

Po celé dni by som iba lietala, pomáhala by som iným ľuďom a obletela by som celý svet. Bola by som vždy veselá, mohla by som navštíviť rodinu a priateľov v zahraničí hocikedy by sa mi zachcelo, ani cestovanie k moru by som nemusela platiť. S tými krídlami by som sa cítila ako vták – slobodná a bez problémov. Mohla by som stále spievať – nikto by mi nehovoril, či to smiem alebo nie. Ešte keby som s tými krídlami mohla letieť do budúcnosti a minulosti, zmenila by som niektoré veci a strávila viac času so svojimi blízkymi, ktorých už nemám, a tiež s niektorými z nich, ktorých som ani nepoznala. Dozvedela by som sa všetko o minulosti a o mojich predkoch a keby bolo možné, pomohla by som môjmu otcovi, aby sa vyhol nešťastiu, ktoré dožil.

Nemožno napočítať všetky veci, ktoré by som urobila, keby som mala krídla.

Možno o niekoľko tisíc rokov človek bude môcť letieť, nikdy sa nevie. Zostáva nám iba veriť do svojich snov, možno sa jedného dňa splnia.

Paulína Valentová, 8. 3 ZŠ maršala Tita v Padine

Nedeľné popoludnie v Kovačici

V

oľakedy nedeľa bola nepracovným a zároveň sviatočným dňom. Ľudia si mohli dovoliť ráno trochu dlhšie poležať, lebo to bol deň oddychu.

Obedovalo sa po dvanástej hodine, keď sa domáci vrátili z kostola. Gazdiná prichystala chutnú slepačiu polievku, varené mäso a omáčku. Keď sa naobedovali, ženy umyli a upratali riad. Chlapi v maštali a na dvore nakŕmili statok a hydinu.

Potom si mohli oddýchnuť. Niektorí si po bohatom nedeľnom obede odpočinuli na pohovkách alebo v zimnom období si ľahli vedľa sedliackej pece na lavicu. Driemali a vyhrievali si prácou unavené údy. Ženy si tiež mohli oddýchnuť. V tom čase sa starší často v lete stretávali na ulici a rozprávali sa. Chlapi najčastejšie hrali karty, kým ženy pretriasali všetky dedinské správy.

Mládež v nedeľu chodievala na tanec.

Tanečné zábavy bývali popoludní a večer.

Mládenci a dievky sa hrdo vyobliekali a v tanečnej sieni sa veselo bavili. Dievčatá na takúto zábavu priviedli mamy. Keď zvonilo na deviatu večer, mládež sa zvyčajne rozchádzala. Vtedy sa zavčasu líhalo, lebo ráno na svitaní začínal nový pracovný deň.

Vyháňali sa kravy na pašu. Počulo sa hrkotanie vozov, ktorými sa sedliaci poberali do poľa.

Nedeľné popoludnia dnes sú také, že ľudia zostávajú pred televíznou obrazovkou.

Málokedy sú na ulici a rodinné návštevy sú čoraz zriedkavejšie.

Dušana Babincová, 6. 2 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

story

uro, stoj, – kričí mu do ucha Mišo.

Tento vôbec nereaguje, vžil sa do jazdy na motorke.

Ledva sa dočkal chvíle, aby sa exponoval. A ešte keby ho videli aj dievčatá.

– Stoj, – štuchol ho päsťou do boku Mišo, – si hluchý?! Čóóooó??? – derie sa Ďuro.

– Ty si hluchýýý, tak sa mi vidí. Či si nevidel, že v parku sedela Jana?

– Čo chceš, – zastavil motorku, – teraz vrav. Čo ma štucháš, vari si sa zbláznil, chceš nás vidieť na asfalte, idiot.

– Ty si idiot, v parku bola Jana. Ty letíš ako blázon, vyzerá, že nevidíš nikoho teraz keď máš motorku.

– Ktorá Jana?! – v očiach otázniky.

– Vieš čo, ak ti strelím jednu, tak sa nebudeš prekvapovať.

Tá, ktorú si včera celý večer objímal.

– Ja tebe strelím za toto! Ty sprosták! Čo sa s tebou deje!

– No, no, no... len sa nevyhováraj, veď ťa všetci videli, ako sa vášnivo bozkávaš s Janou. Tak si ju objímal – ako bez rozumu. My sme všetci žasli.

– Mlč, ty hovädo. Mlč už raz! Ja tebe strelím za toto!!!

– a ruka sa v okamžiku ocitla blízo Mišovho líca. Ale tento v momente zareagoval a schytil mu ruku.

– Ááá, ty mi za toto zaplatíš!

Nie, nie, neskončí sa toto len na tomto. Počkaj, počkaj, kde je Lydino číslo, – Mišo chcel rýchlo vyťukať Lydkino číslo, aby jej zvestoval, ak náhodou ešte nepočula, čo jej vrele milovaný vyčíňa, kým je ona na pokoji na víkende u kamarátky.

– To mi neurobíš, naozaj ťa zbijem! – vyrútil sa ako zúrivý lev, – nie, nie, nezavoláš ty nikomu. No a čo, ak som sa pobozkal s Janou, veď je taká pôvabná. Ktovie, čo Lyda tam robí, vraj šla kamarátke na návštevu, voľáko často strieda tie návštevy u Jasminy...

– Ty si extra debil, nie si ani vedomý, nakoľko ťa Lyly miluje, tak jej oči svietia, keď ťa vidí... Ach, – úplne sa

rozcítil Mišo, – keby mňa tak Ines chcela, aspoň polovičku z toho. Prečo ja nemám také šťastie v láske, som ja ale smola.

– Héééj, Mira, stoj, stoj... prišlo moje zlatko domov? – rozkričal sa Ďuro.

– Óóó, ani som vás nezbadala, a čo tu takto...

– prekvapene pozrela na nich, – či neviete, kam máte namierené?

– Mira, ty si potvora. Opica jedna, vraj nevieme, kam máme namierené, – vraví Ďuro, – no tak prišla Lyduška, či nie?!

– Ty si nie celkom čistý, veď všetci videli, ako si tú pritískal o seba...

– Mlč, ty ropucha.

– Aj ja mu vravím, ale on si myslí, že to nikto nevidel, to si len on v jeho pobláznenej hlave môže dohútať.

No pozri sa len, Mira, ako Jana, aha, zíza... Oči jej idú vypadnúť, ba ide si ich nechať na Ďurovi.

Neviem, čo na ňom dievčatá vidia, pozri sa, ako vyzeráš, mne sa vôbec nepáčiš. Neviem, prečo sa s tebou aj kamarátim.

Namojveru, nebudem sa viac s takým podlým ani zhovárať.

Mira, – zavelil Mišo, – poďme, ideme k Lyly na kávu. Trochu si pokecať, ale aj všetko vyžalovať.

– Stojte, vy dvaja udavači!

No a čo ak som pobozkal voľáku druhú, veď ona chcela, ja som vôbec nechcel.

Nedovolím vám ísť k mojej Lyde!!! – pleští Ďuro.

– Uhni, ty chrapúň! – odsotil ho Mišo.

– Počujete, stojte! – márne sa ich pokúšal zastaviť, vôbec si ho nevšímali.

– Ja mám preveľkú chuť na kávičku u Lydky, aj ty, Mirka, všakže. No ty frajer, čo sa toľko vzrušuješ, Jana

skočila im Lyda do reči, – ty si myslíš, že idem nariekať nad rozliatym mliekom. Ten Ďuro truľo mi viac nič neznamená.

Toto bolo druhý raz, ako ma oklamal. Pred dvoma týždňami tiež, preto nech ti nie je nepríjemne. Prvýkrát som si myslela, že mu to odpustím, nadral sa, nevedel, čo robí... Ale teraz, ani náhodou, znova taká blamáž, nebude ma taký sviniar za nos ťahať.

– Počujete, voľáky krik dolieha... – vraví Mira.

Keď tu, vo dverách sa objavil Ďuro.

– Milá moja, jediná Lyduška, konečne si mi prišla, – chcel objať Lydu, ale táto sa mu vyšmykla, tak zaletel Mišovi

videla Miša sedieť. – Mišo? Čo ty? Nechápem?

– Čo sa toľko prekvapuješ, akoby si videla duchov, blázon jeden, tak ja nesmiem prísť na relax medzi riadkami, baba jedna.

– No smieš, veď ja len tak...

– Hádam mi Mišo prišiel zvestovať... – cynicky sa ho spýtala Lyly. –Miško, prišiel si mi odovzdať pozdrav od Ďura, však?!

– Nie, nie, ja som... – Mišo očervenel ako rak, celý sa poplietol. Má povedať, či nie, – ... tak som len Mirke spoločnosť robil...

– No, hej, Miško, klameš za odmenu, tak čo sa ti jazyk vyschol, povedz už raz...

– Mišo, povedz mi, ako sa tvoj kamarát pekne bozkával s tou beštiou, viem všetko, –

do náručia. Lyda pristúpila ku nemu a vylepila mu najprv jedno, a potom druhé zaucho.

– To ti je za veľkú vernosť!

Prac sa von, otvorila dvere a ukázala prstom smer. – Čo, azda ti niečo nie je jasné, čo hľadíš na mňa ako teľa na nové vráta?! Či som voľačo zle urobila?

– Lydka, ... neviem, čo ti títo neotesaní tu narozprávali, ale ja nemôžem žiť bez teba, chápeš?! Neviem, čo som zlého urobil, pobozkal som Janu, a veď si aj ty možno niekoho bozkala. Ja ťa veľmi ľúbim.

– Ale ja teba nie. Koniec!

Prac sa mi z očí!!! Ako som len mohla dôverovať takému imbecilovi. Odkliknem ťa navždy!!!

Anna Horvátová

Ilustrácia: Sandra Živkovićová

– Ď

čaká v parku na teba.

Počkaj, počkaj, nemali ste vy dohodnutý zraz, je to možné.

Lydka práve pila kávičku. Čakala aj Peťu, ale tá nie a nie prísť, vždy a všade meškala.

Potešila sa Mirke. Mišova návšteva ju prekvapila. Nikdy sa nemali radi. Vždy mal niečo proti nej.

– Lyly, ahóóój, konečne si prišla, toľko toho ti mám rozpovedať ešte, – objala Peťa Lydku, – ledva som vydržala bez teba. Ó, Mirka, teba som tak dlho nevidela, – pobozkala aj Mirku, ktorá prišla cez víkend starkej na návštevu. – Dávno si nebola u nás, nedáš sa vidieť, ááá, koho to ešte ja vidím??? – zívla od prekvapenia, keď

november 2012 |

vzlet 13

Rozlety

Priadze tvoria nás

Chyba

Zmarená prítomnosťou dôkazu Neviditeľného a ďalekého Pátrala po ňom Preskúmala súhvezdia

Každý po tebe bol zlý výber, každý po tebe bol chyba. Ťažko pozerať sa do iných očí, v iných očiach niečo chýba.

Žiarenie slnka Boj oblakov o jedinečnosť Tiež šla na sneh – kamennú guľu Zvanú mesiac Potrebovala pocítiť súvis Ktorý nájsť v danom kozme nevedela

Iba do tvojich očí som sa pozrieť mohla, iba v tvojich očiach som svoja bola.

Keď ma on pobozkal, cítila som teba, a keď ma chytil za ruku, tvoja ruka ma viedla do neba.

Červené priadze sa vznášali Bezprostrednými vlnami mora Ihly zrazu zmenili penu Jeden, dva, tri Dvadsaťšesť Očko za očkom Riadok za riadkom A je to tu Hypnos, ďakujem Ti

Keď sa ma dotkol, tvoj dotyk som snívala, a úprimné slzy každý večer vo vankúši skrývala.

Tatiana Krížová Selenča

– Babka, nauč ma štrikovať Očko za očkom riadok za riadkom Trpezlivosť Viera Vytrvalosť Láska Boj so sebou Srdce Ty a ja Dve umiernené ihly Láska Priadza, ktorá nás prepletá Saňa Strakúšeková Kovačica

Daruj mi Daruj mi... iba chvíľku z tvojej noci, jeden pohľad...

Prezraď to tajomstvo tvojej moci.

Prebuď polia rodné, zacieľ vetrom pery spálené, rozvlň tie vody živé, prosím ťa...

Daruj mi tie chvíle.

Dragana Privratská ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

14 vzlet | november 2012

Nenechám ťa odísť Rubriku Rozlety v tomto čísle ilustrovala Magdaléna Tomanová z Kovačice.

Keď poviem: Ľúbim ťa, to nie sú iba slová, sú to moje pocity a poviem to znova.

Keď láska raz vychladne, a ver mi, to sa stane, zostanú tu spomienky na chvíle s tebou krásne.

Keď poviem: Ľúbim ťa, myslím tým navždy, preto, že ma ty robíš veľmi šťastným.

Zvolám: Hej, počkaj, nenechám ťa odísť.

Zvolám: Hej, láska, nezabúdaj na mňa.

Raz, keď budeš milovaná, spomeň si aj na mňa.

Igor Torday GJK

Práce pre rubriku Rozlety môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Rozlety

Jej úsmev stačí Kráčam sám, som sám, ale v podvedomí sa mi schovávaš ty.

Chcem sa pozrieť do tých očí, vycítiť lásku z nich, potom sadnúť si spolu s tebou pod korunu hustej lipy a dať si hlavu k tvojej hrudi, počuť ako srdce hravo spieva ľúbostné melódie...

Stačí mi iba tvoj úsmev, jemný, tichý pohyb ružovej krásy.

Z tých pier vyletujú vtáčatá, stromy pučia, obloha jasá paletou farieb...

Vtedy každý svrček odloží svoj sláčik a nastane chvíľka ticha!

To ticho prezrádza omnoho viac než možno pochopiť...

Okolo mňa je hustá, čierna hmla, nevidieť nič, Okrem tvojho úsmevu, nežného, láskyplného úsmevu, ktorý zobúdza nové ráno, nový život.

Miroslav Poničan GJK

rozlety + AGDA B. PAIN

Rytier bez básne a Hany (výber)

veľká čierna noc nabi bongo | bratu | odpálime túto noc | jak raketa. po stopách zeme || čarovní mladí bohovia | do ktorej čiernej diery zas | dnes zapadneme ||| ancikristi rytieri | čo skrývajú v erbe draka | v očiach hviezdy a v srdci | noc aká všetkých čiernych spája | sylvia saint | stoj pri nás | nadržaných peších nadžraných dnešných | čo zúfalo hľadajú | východ z raja

handjob prišli na návštevu | zelení | dobro utrum. nalačno naráno | ukážu pozvanie na prehliadku | čeknú kajutu schmatnú porty ošacujú prehľadávačmi | vytrasú svet hore nohami | ešte aj spitého elvisa vytiahli spod postele | požehnaj im | s klepetami na rukách || chlieb do nich a soľ do očí | podajte ďalej: medveďobijka chlieb a hry mlynárov | bon abonent || moja únia je pevná || vôľa k noci. sila slnka || hore hlaveň | dujú šibeničníci | ako k nim dvíhaš jamky | spievajú hojdajú sa | do taktu a | umýva im nohy policajt noci || rytier v službe | vlastnými kyselinami domácej výroby

tebe vybozkával by som ťa | ako pekný plagát || na ústa || pokľačiačky

Agda B. Pain, slovenský spisovateľ a umelec pochádzajúci z Košíc. Podľa jeho románu Koniec sveta, ktorý získal medzinárodné ocenenie Veľká cena za východoeurópsku literatúru 2008, sa v súčasnosti nakrúca film Babie leto s plánovanou premiérou na jar 2013. Uvedené ukážky pochádzajú z knihy sci-fi básní a spevov Rytier bez básne a Hany (Ars Poetica & Ateliér Pluto, 2010).

Výber: Anna Kovárová

november 2012 |

vzlet 15

čo dokáže pekné slovo

Tam, kde Dominik odišiel zomrieť

Obraz

B

Odvediem ťa tam, kde vlaky chodia zomrieť.

Vezmem ťa za ruku a vyberieme sa na cestu.

Začneme chodiť po kameňoch, ktoré obkolesujú trate a o chvíľu stanica bude za nami.

Každý nový krok položí rovnakú otázku.

Ideme vidieť smrť jedného vlaku.

Viem, že ich miluješ, tak prečo by som ťa vystavila takému trápeniu?

Práve preto, že ich máš rád.

Každý zasluhuje vedieť, že má niekoho, kto ho ľúbi pred koncom.

Krajšie je odísť milovaný z tohto sveta.

Pomaly prichádzame do tichosti, prázdnoty.

Miesto, kde vlaky chodia umierať.

Pevnejšie mi stisneš ruku.

Pred nami stojí Dominik.

ola tam zvláštna vôňa, dovtedy nepocítená, priam šteklila nos, až ju rozosmiala. Vôňa lúky, dažďa, trávy, marcipánu, korenia a citrónu. Ale v tmavej a mystickej miestnosti, kde je tma udomácnená, už roky nebolo vidieť nič okrem neho; v nekonečnom tichu počula šuchot vlastných nôh.

Obdivujúcim pohľadom sa dívala naň a oči jej poskakovali.

Krása jej vyrážala dych a unášala ju. Obraz bol zároveň jedinečný a zvláštny – nebol dokreslený. Cítila, že je na ňom niečo viac, niečo kúzelné. Pocítila ľahký dotyk na ruke – uvidela pestrofarebného a jemného motýľa, bola s ním spriahnutá.

Obraz ju vábil svojou krásou, boli na ňom široké priestranstvá, ruže (áno, aj tie žlté), rána okúpané slnkom, ale aj tie pochmúrne – sivé, trblietavé jarné dažde, na tráve perly, jasná nočná obloha ozdobená rojom diamantov a mesiac, vylievajúci džbán strieborného prachu na celý svet. Na tom plátne boli všetky farby a každý ich odtieň – jemná ružová, hanblivá broskyňová, ale aj vášnivá červená, vznešená modrá (áno, tá, ku ktorej vždy smerovala), svieža oranžová, hebká vanilková, čistá, nedotknuteľná biela, ale aj tá temná čierna, bez ktorej by biela nemala zmysel.

Vychutnávala si krásu toho diela, keď pomaly začalo miznúť – ona vedela, že ho znovu uvidí, ale vtedy naň pribudnú nové farby, vtedy bude dokreslené. Motýľ s ľahkými krídlami odletel, ale cítila, že ju aj naďalej bude sprevádzať.

Áno, dala som meno vlaku.

Jana Domoniová Kysáč

Roky prevážal ľudí a teraz niekto povedal, že mu zostalo len niekoľko kilometrov života.

Technické problémy, dlhý vek – je vôbec dôležitá príčina jeho konca?

POZNÁMKA: Literárne práce, ktoré zverejňujeme na tejto strane, boli odmenené 2. a 3. cenou na vlaňajšom súbehu Čo dokáže pekné slovo v kategórii stredoškolákov.

Ofarbíme sa do čierna, predsa smútime.

Dominik bude ofarbený do čierna.

Obloha sa oblečie do tmavých zlovestných odtieňov.

Všetko bude ako pred búrkou, ako na obraze maliara, ktorý zabudol popiť svoje antidepresíva.

Nastupujeme do vlaku, jemne, predsa spĺňame poslednú žiadosť.

Keď sa Dominik začne pohybovať po tratiach, ten hluk, ktorý si doteraz už toľkokrát počul, tentoraz ti pripomenie tlkot srdca.

Dominik sa ponáhľa, vediac, že mu je toto posledná šanca ešte raz si užiť pocit rýchlosti.

Ty ma pobozkáš, mysliac si, že ti je toto posledná šanca.

Robíš to zúfalo, akoby si tušil koniec.

Tlkot vlakového, môjho a tvojho srdca sa spomaľuje.

Dominik zastal. Treba vystúpiť.

Máme byť s ním na mieste, kde ide zomrieť.

Vychádzame von, kráčame späť k železničnej stanici.

Obloha sa rozjasňuje.

Možno sa maliarovi páči, že Dominik zomrel.

Možno je rád, že sa ten vlak zbavil svojich trápení.

Alebo sa mu páči, že sme sa pobozkali...

A možno si pripomenul, že má popiť svoje lieky.

Stanislava Baková Stará Pazova

16 vzlet

| november 2012

na zamyslenie sa...

Cunami J

eden čínsky pestovateľ ryže práve pracoval na svojom poli neďaleko od morského pobrežia, keď pocítil silné zemetrasenie. Z vyvýšeniny, na ktorej stál, videl, ako hladina mora zrazu prudko klesla, a vedel, že to je najistejší príznak silnej vodnej vlny, ktorá o chvíľu preleje polia v údolí, ale aj poľnohospodárov, ktorí nevidiac blížiace sa nebezpečenstvo pracovali spokojne na poliach. Ako ich upozorniť na nebezpečenstvo? Zrazu sa spamätal: zapálil svoje sýpky na kopci a dal znak, ktorým upozornil na požiar.

Ostatní pestovatelia zbadali oheň a počuli poplašný signál, takže sa rýchlo pobrali pomôcť svojmu susedovi.

V okamihu, keď prišli na vrch kopca, vodná vlna z mora prudko preliala polia, na ktorých pred chvíľou pracovali.

Vtedy pochopili nesebecký čin svojho suseda, ktorým ich zachránil od celkom istej smrti. Neskôr svojmu dobrodincovi postavili pomník, na ktorom písalo: „Dal všetko, čo mal. Dal dobrovoľne.“ Nepripomína nám tento príbeh Golgotu, na ktorej Pán Ježiš dal všetko, čo mal, teda svoj život, aby zachránil všetkých ľudí od večného odsúdenia? Boh pozýva každého človeka, aby v Spasiteľovi Ježišovi vyhľadal svoje útočisko.

On spravodlivý sa obetoval a trpel, aby nás nespravodlivých priviedol k Bohu.

Z knihy Dobro sjeme, Živa riječ, Krasica, Udruga kršćana Rijeka (2012) preložila Vladislava Lovásová

PC hry

Green Games – videohry a ekológia

žiaci pousilovali, vypracovali videohru a zaslali ju na súťaž. Pri téme hry mi pomohla profesorka Poliaková, ja som potom vypracoval hru a dal jej meno.

Denis Dudáš, Robil som hru mladý game6 dní, iba po -master z nociach, použíKovačice val som programy Game Maker, Windows Media prostredia medzi mladými Player a Paint. generáciami.

Denis Dudáš nám ešte Kovačica sa tiež dostala povedal, že sa plánuje aj na mapu prostredí, ktoré naďalej zaoberať tvorením sa zúčastnili v súťaži Green videohier, momentálne však Games. Žiak 8. ročníka kovanemá ideu na ďalší projekt. čickej ZŠ Mladých pokolení Možno to bude nejaká šporDenis Dudáš vypracoval tová hra, keďže sám najradšej videohru pod názvom Super hráva tento druh videohier Collector – jednoduchú ploa čitateľom odporúča zahrať šinkovú skákačku, ktorej hlavsi Pro Evolution Soccer 2012. ným hrdinom je Super Deniss.

Dudášovu hru Super Collector O tom, ako vytvoril túto hru, (ako aj iné súťažné hry Green Denis Dudáš hovorí: Games) si možno stiahnuť z – Profesorka informatiky webovej stránky www.greenDarina Poliaková mi povedala, games.rs. že sa začína súťaž o najlepšiu jm videohru s cieľom, aby sa

P

Záber z hry Super Collector

knihy

Jelena Ranković: Prohujalo s košavom (Vydavateľstvo Laguna, 2012)

K

nižný debut, zbierka poviedok mladej novinárky, hlavnej a zodpovednej redaktorky magazínu Stil Jeleny Rankovićovej pod názvom Prohujalo s košavom (čiže: Odviate košavou) a s podnázvom Magične priče od kojih ćete postati sasvim ludi od ljubavi zachytáva úvahy na témy lásky, života, šťastia a celkom náhodné stretnutia po kaviarňach, prechádzky vedľa Dunaja a spomienky na dávne, už odviate časy poézie a pokoja. Autorka hovorí, že boli to časy ozajstných hrdinov, nehy, veľkých lások a drobných radostí.

Názory mnohých kritikov sa zhodujú v tom, že ide o knihu radosti, detskej bezstarostnosti, nostalgie za nejakými už uplynulými, ale omnoho krajšími časmi, keď sme mali menej peňazí, ale viac ume-

nia, ako vedieť byť šťastní.

Boli to časy, v ktorých sme sa nehanbili vlastných citov, seba samých, všetci sme boli rovnakí a predsa tak jednoducho SVOJI. Autorka vysielania Književni magazin Mila Milosavljevićová sa o autorke zbierky Odviate košavou vyjadrila ako o „belehradskej Šeherezáde“. Podľa nej z týchto poviedok – „obrázkov nášho každodenného života” – vyviera zdravý humor, a to všetko vďaka šikovnému, vyostrenému novinárskemu peru autorky.

Jelena Rankovićová je okrem svojej žurnalistickej a spisovateľskej činnosti hrdá najmä na svoju cestovateľskú biografiu – patrí sem „dvadsaťšesť štátov a niekoľko kruhov okolo planéty“. Viac o autorke sa možno dozvedieť na stránke www.jelenarankovic.com.

Citáty

Pripravuje: Vesna Valihorová-Filipovićová

1. Neplač, že zapadlo slnko, lebo slzy ti zabránia uvidieť hviezdy.

2. Sklopený zrak a smútok na perách, keď šťastie stojí vo dverách. Odchádza kdesi v diaľ, zostáva smútok a žiaľ.

3. Ak nejaké šťastie existuje, tak ho hľadaj pred sebou, nie za sebou...

4. Niet šťastia bez nabúrania.

A. Maurois 5. Koľko ešte cesty musím prejsť, koľko kvapiek potu musím zniesť, kým sa dotknúť hviezdy smiem.

6. Najväčším šťastím človeka je, keď môže žiť pre to, za čo je ochotný zomrieť.

Pripravuje: VVF

od názvom GREEN GAMES v tomto roku prebiehala súťaž o najlepšiu videohru s ekologickým odkazom v organizácii belehradského združenia Oktopus, ktoré sa už viac rokov zaoberá rôznymi formami edukačnej a výskumno-informačnej činnosti. Súťaž Green Games mala pekný ohlas – zúčastnili sa žiaci základných a stredných škôl z vyše 60 prostredí z územia Srbska. Táto akcia je príkladom toho, ako možno tvorivým spôsobom spojiť informatické vedomosti so zábavou a zároveň propagovať ekologický význam ochrany životného

7. Prístup je malá vec, ktorá robí veľké rozdiely.

8. Tajomstvo šťastia spočíva v tom, že dokážeme obdivovať všetky krásy sveta, a pritom nezabudneme na dve kvapky oleja, ktoré máme na lyžičke.

9. Život nie je zábava žiť, ak ho nežijeme pre niekoho.

10. Iba nešťastný človek pozná šťastie.

11. Keď sa jedny dvere šťastia otvoria, iné sa zatvoria. Často však pozeráme tak dlho na zavreté dvere, že nevidíme tie, ktoré sa otvorili pre nás.

Listujeme v Slovníku cudzích slov – makrocefalita – chorobné zväčšenie hlavy – makula – chorobná škvrna – malaga – druh dezertného vína, druh hrozna – malária – horúčkovitá choroba vyskytujúca sa najmä v teplejších močaristých krajoch, prenášaná komárom – malér – nehoda, nepríjemnosť

– malígny – zhubný, nebezpečný – malverzácia – sprenevera, podvod – malvica – dužinatý plod, napr. jablko – mamaliga – kukuričná kaša pripravená podľa rumunského spôsobu – mambo – spoločenský tanec pochádzajúci z Latinskej Ameriky

V. LOVÁSOVÁ november 2012 |

vzlet 17

DUŠAN DURMAN

komiks Utekajúc od tlupy odpornosti, ktorá by pred svetom mala navždy zostať skrytá, spadol som do slizkého tunela.

Išiel som k nemu. Rastlinný a živočíšny svet na druhom konci chodby bol veľmi dobre osvetlený. Nevedel som prísť na to, odkiaľ to svetlo prichádza. Až potom mi došlo, že vychádza práve z tých rastlín a zvierat.

Zdá sa, že istá skupina Nin’gu dorazila sem ešte dávno pred zánikom jej rodnej planéty. A dávno predtým ako prišli na Zem. Ale neboli jediní. Objavila sa ešte jedna rasa. Tá vytvorila netvorov, pomocou ktorých zahnali potomkov Tel Tanu z planéty.

Bol som však ešte natoľko sústredený, aby som si všimol zvláštne svetlo.

Všetky steny boli pokryté vtesanými symbolmi a reliéfmi. Bol to jazyk Nin’gu, a ja som pred sebou mal celú históriu planéty Ta Lam. Ako sa to sem dostalo? Deti Tel Tanu predsa objavili tento svet len nedávno! Alebo nie?

Presne takých, akí boli v tom temnom močiari. Tu príbeh končí.

Nin’gu zrejme nepokladali svojich protivníkov hodných ani toho, aby do nich vpálili nukleárku, ako to bolo prípadom na Zemi v Sodome a Gomore alebo v Mohenjo Daro.

Nikoho iného ako môjho učiteľa Jána Wormana, ničiteľa sveta!

Z čias keď bol známy ako Xi’u, veľkňaz Ki’in.

Alebo návrat Ki’in, čarodejnice stratenej zeme...

Toto je smrť človeka!

Privolávam čistotu!!!

18 vzlet | november 2012

A vtedy som videl niečo, čo som nečakal, že zbadám. Sochu.

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Komunikácia cez internet K

omunikovanie je jednou zo základných potrieb súčasného človeka. Práve schopnosť rozprávať a písať je to, čo nás oddeľuje od živočíchov. Dvadsiate (a teraz už aj 21.) storočie prinieslo najväčšie zmeny v komunikovaní, a to práve vďaka výdobytkom súčasnej doby, akými sú telefón, telegraf a v posledných niekoľkých desaťročiach aj internet.

Spôsob, akým komunikujeme na diaľku, sa začal drasticky meniť vynálezom telefónu, čím sme mohli počuť niekoho, kto je desiatkami, stovkami, dokonca tisíckami kilometrov vzdialený, bez toho, aby sme čakali na listy od tej osoby. Práve telefónna

Fórum sieť umožnila vznik internetu ako takého (ako vieme, klasické dial-up modemy sa na internet spájajú prostredníctvom telefónnej siete). Internet, známy aj ako „sieť všetkých sietí“, spočiatku slúžil hlavne vojsku a iba v 70. rokoch minulého storočia začal byť dostupný najprv vedcom, a potom aj ostatným používateľom.

Jednou z prvých služieb internetu je E-MAIL, alebo elektronická pošta (poznámka: internet pozostáva z mnohých služieb, z ktorých najznámejšia je WWW – world wide web, čiže sieť webových stránok, ale toto nie je jediná služba, je ich niekoľko desiatok).

E-mail je služba, ktorá umožňuje používateľom posielať a prijímať správy – niečo podobné ako štandardná pošta, ibaže keď mi voľakto pošle správu, hneď ju aj dostanem, lebo je správa digitálna, vyslaná počítačom. Prvý e-mail bol vyslaný cez ARPANET Chat

(predchodca dnešného internetu) roku 1971 a od 80. rokov, keď bol internet štandardizovaný, bolo vyslaných a prijatých na miliardy e-mailových správ. Najväčším problémom tejto služby je tzv. spam (neželaná pošta), ktorý tvorí až 80 % všetkých e-mailov, E-mail ktoré dnes cirkulujú.

Ide o rôzne falošné správy, podvody alebo reklamy, ktoré drasticky pohlcujú vysielanie a prijímanie normálnych e-mailov.

Niekedy v čase vzniku world wide web (WWW) a celého konceptu webových stránok vznikli aj prvé internetové fóra. FÓRUM je špecializovaná webová stránka, na ktorú sa používateľ zaregistruje, a potom môže komunikovať s ostatnými prihlásenými používateľmi.

Tento typ komunikácie sa dnes používa hlavne na dávanie a prijímanie rád a návodov, ako aj na zdieľanie ideologických postojov.

Hlavná nevýhoda fóra je to, že na odpoveď často čakáme určitý čas, väčšinou nemožno vidieť, kto je prihlásený a kto nie (na niektorých fórach áno) a stane sa, že niektoré otázky zostanú nepovšimnuté.

Okrem toho obsah väčšiny fór možno vidieť aj zvonku, zo strany neprihlásených používateľov, títo ale nemôžu tam prispievať.

Niektoré fóra propagujúce určité ideologické názory sú dokonca považované za kontroverzné, v dôsledku nevhodnosti týchto názorov. Ďalší krok vo vývoji komunikovania cez internet je CHAT. Chat je

priama písaná komunikácia medzi dvomi alebo viacerými ľuďmi, ktorá sa od fór odlišuje tým, že vidíme, kto je práve prihlásený, odpoveď najčastejšie dostaneme hneď a nikto zvonku nevidí obsah konverzácie. Na toto sa najčastejšie používajú špecializované programy (napr. AIM, Google Talk, Windows Live Messenger) a týmto sa môžeme vyhnúť nevýhodám špecifickým pre klasické webové stránky. Dnes, vďaka vývoju programovacieho jazyka HTML, ktorý tieto používajú, sa mnohé chat služby nachádzajú priamo na webových stránkach.

Vďaka tomuto takmer každá sociálna sieť má dnes vlastnú Facebook zabudovanú chat službu (najznámejšia je Facebook Chat).

Najnovší a dnes najpoužívanejší spôsob komunikácie cez internet sú SOCIÁLNE SIETE. Tieto vlastne zjednocujú všetky doteraz jestvujúce spôsoby komunikácie

– často obsahujú hore spomenutú chat službu, možno na nich zdieľať obrázky, videá a iný multimediálny obsah s ostatnými používateľmi podobne ako na fórach, ale hlavným prvkom väčšiny sociálnych sietí sú krátke správy viditeľné všetkými používateľmi (a v závislosti od nastavení často aj neprihlásenými osobami), známe ako statusy. Tieto možno napr. označiť ako správy, ktoré sa nám páčia (like), komentovať ich a dokonca práve cez ne možno zdieľať multimediálny obsah (videá, hudobné skladby a pod.). Najznámejšie sociálne siete v súčasnosti sú Facebook a Twitter, ktoré si však nekonkurujú kvôli tomu, že nemajú rovnakú skupinu cieľových používateľov (Facebook slúži na komunikáciu s ľuďmi, ktorých poznáme a Twitter je skôr zameraný na komunikáciu s verejnosťou).

Zaujímavé je, že sa za 5 rokov až takto zmenilo komunikovanie cez internet. Keď si predstavíme,

že sa Facebook stal populárny v rokoch 2007 – 2008, iba vtedy si uvedomíme, že tá zmena vlastne nastala veľmi rýchlo a kto vie, čo nás čaká v nasledujúcich piatich rokoch...

Drobnicky • Vyšiel Android 4.1 pre Samsung Galaxy S3.

• Predaj osobných počítačov je menší o 1,2 % v porovnaní s minulým rokom.

• Dňa 25. októbra 2012 sa začal predaj Windows 8 – tí, čo kúpili počítač obsahujúci Windows 7 z júna 2012 budú si môcť kúpiť Upgrade verziu (nadstavbu nad Windows 7) za 15 eur.

• Google Play (bývalý Android Market) možno bude mať zabudovaný skener na vírusy.

• Začal sa predaj mobilu Apple iPhone 5, ktorý prináša nový operačný systém iOS 6 a s ním aj nové mapy Apple Maps, ktoré boli kritizované ako nepresné a nekvalitné v porovnaní s doteraz používanými Google Maps.

november 2012 |

vzlet 19

zaujímavosti

horoskop

Ľudské telo

VEDELI STE, ŽE..

... človek môže rozlišovať 10 000 rôznych druhov vôní. Deti rozoznávajú viac druhov vôní než dospelí, lebo sa počet receptorov pre vôňu zmenšuje hneď po narodení. ... nos obsahuje asi 50 miliónov receptorových buniek pre vôňu. ... ľudský organizmus pozostáva z približne 100 000 miliárd buniek. ... človek má asi 30 000 génov. Oni však predstavujú len 3 % našej DNK. Pripravuje: V. Lovásová

SVETOVÉ MESTÁ

MNÍCHOV (Nemecko): Toto mesto nedávno zmenilo svoje staré heslo Svetové mesto so srdcom. Nové heslo znie: Mníchov vás má rád.

LIPSKO (Nemecko): Železnica prešla cez toto mesto v roku 1839 a odvtedy sa stalo dôležitým strediskom s najväčšou železničnou stanicou v celej Európe.

HAMBURG (Nemecko): Roku 1960 slávni The Beatles, na začiatku svojej svetovej kariéry, hrali v Hamburgu v klube Indra presne 48 nocí.

MAGDEBURG (Nemecko): Roku 1631 v rámci Tridsaťročnej vojny Magdeburg vyhorel do základov.

TRIER (Nemecko): V tomto meste sa roku 1818 narodil známy nemecký filozof, ekonóm a historik Karl Marx.

REGENSBURG (Nemecko): Pápež Benedikt XVI. pôsobil ako profesor teológie na Univerzite v Regensburgu v rokoch 1969 – 1977.

LUXEMBURG (Luxembursko): Komunistická revolúcia roku 1918 v Luxemburgu trvala iba niekoľko hodín.

ARNHEM (Holandsko): Arnhem je jediné mesto v Holandsku, ktoré má trolejbusovú dopravu.

AMSTERDAM (Holandsko): Hlavné mesto Holandska je mimoriadne bohaté na rôzne kultúrne a historické pamätihodnosti.

BERN (Švajčiarsko): Centrum hlavného mesta Švajčiarska vo veľkej miere zostalo nepozmenené ešte od 12. storočia.

Pripravila: V. Lovásová

20 vzlet | november 2012

Vedie: Jasminka ČINČURÁKOVÁ-GALAMBOŠOVÁ

BARAN 21. 3. – 20. 4.

Aj keď sa vám toto obdobie bude zdať premenlivé, môže pre vás priniesť podnetné zážitky. Preto reagujte pohotovo a zodpovedne.

Majte na zreteli, že rovnako dôležité sú aj dobré medziľudské vzťahy, a preto ich nezanedbávajte. Myslite aj na svoje zdravie.

BÝK 21. 4. – 20. 5.

Voľný čas venujte ľuďom, na ktorých vám úplne najviac záleží; oni si zaslúžia vašu pozornosť. Nesnažte sa nikoho presviedčať, že váš názor je vždy správny. Radšej vždy pristúpte na kompromis.

BLÍŽENCI

21. 5. – 21. 6.

Mali by ste si na pracovnej pôde vyriešiť všetko potrebné, a to bez akýchkoľvek okolkov. V rodinnom kruhu zavládne príjemná harmónia.

Ak ste sa už dávno neozvali priateľom, napravte to.

RAK

22. 6. – 22. 7.

Bláznivé zážitky vás určite neznechutia, ale skôr povzbudia. Dobrodružstvo môžete stretnúť na každom jednom kroku. Ak by meškalo, dajaké si samo vyrobíte. Viete strhnúť aj okolie a život s vami bude úžasný, ale nič pre slabšie povahy. Vystríhajte sa unáhlenosti.

LEV

23. 7. – 23. 8.

Nečakajte na ďalšie zadanie úloh – namiesto toho využite svoj čas efektívnejšie a dokončite prácu, ktorú ste už dlhšie odkladali. Pokiaľ budete mať všetko vybavené, využite čas na odpočinok, a až potom sa s nadobudnutou energiou pustite do novej povinnosti.

PANNA

24. 8. – 23. 9.

Neponáhľajte sa za ilúziami.

Radšej trochu postojte a pouvažujte nad tým, čo máte a čo vám chýba. Pokiaľ si rozoberiete svoje problémy a budete hľadať riešenia, zistíte, že to, z čoho máte strach, musíte prekonať, a potom posuniete svoju pracovnú kariéru ďalej.

VÁHY

24. 9. – 23. 10.

Ak chcete, aby vaše ciele boli úspešne dosiahnuté, určite nikdy nezabúdajte na dôsledné plánovanie. Zvoľte správny systém, aby si vás neprestali vážiť. Domov je miesto, ktoré dáva teplo, pohodlie a pohodu. Vážte si ho. Vo finančnej oblasti vládne stereotyp, neočakávajte zmenu k horšiemu, no ani k lepšiemu.

ŠKORPIÓN

24. 10. – 22. 11.

V tomto období neočakávajte žiadne prevratné zmeny.

Neočakávajte výhru v hazarde. Možno sa cítite osamotení, ale len preto, že sa sami vyhýbate priateľom a známym.

Ak nepodľahnete ľutovaniu vlastnej osoby, čoskoro nájdete niekoho, s kým sa budete veľmi dobre cítiť.

STRELEC

23. 11. – 21. 12.

Hrozí, že doplatíte na prehnanú dobrosrdečnosť a dôverčivosť. Zvýšte obozretnosť najmä v podnikateľskej oblasti a v styku s cudzími ľuďmi.

Vaším hlavným cieľom dnes bude dosiahnutie zisku a ten aj dosiahnete.

KOZOROŽEC 22. 12. – 20. 1.

Nemyslite si, že ste jediní, kto má problémy.

Ak skúsite namiesto vlastného žiaľu počúvať aj iných ľudí, zistíte, že vaše problémy majú vskutku jednoduché riešenie. Všetky povinnosti si budú vyžadovať maximálnu pozornosť.

VODNÁR

21. 1. – 20. 2.

Máte pred sebou obdobie nevídaných možností.

Bude sa vám dariť naozaj vo všetkom. Nič pre vás nebude príliš ťažké. Nesnažte sa nikomu organizovať život. Radšej sa zamyslite nad tým svojím. Vyhýbajte sa akýmkoľvek nepríjemnostiam v zamestnaní.

RYBY

21. 2. – 20. 3.

Stres, ktorý v poslednom čase zažívate, má aj svoje pozitíva. Núti vás pracovať na plné obrátky a posúva vás tak dopredu, aby ste podávali lepšie výkony. Nemali by ste to však preháňať. Ak pocítite známky únavy, radšej zvoľnite tempo. Nič vám neutečie.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman

enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA

V tajničke je meno a priezvisko populárneho amerického herca a speváka (na fotografii).

kto slávi vpíšte jeden zim. 2. časť Ivan mesto v jubileum U H R šport tajničky Stodola Rumunsku

A K J

A L

R K L

A V Í

1. časť tajničky

U O I

A G B Y A R

uvoľni cestu!

M T I

P M N I

vŕštek

vpíšte RLK vpíšte ÓN

metodický postup

prelomil západ

druh čiernej kávy

úsek chem. prvok (Ni) kolená sediaceho

koniec v šachu Kotor

obil kovom

ampér

váha bez obalu (srb.) revanie

organizácia (skr.)

amerícium severjuh

fluór udrieť niekoho po hlave

nebdej!

dlhá samohláska

Taliansko

obkrúcať

Ilustrácia: Dušan Durman

lievať

Viete, ako zdvojnásobíte cenu svojho Yuga?

Dotankujte ho doplna. * Príde chlapček domov, je smutný a hovorí babke: – Babi, nikto nechce ísť so mnou von, každý doma sedí za počítačom, každý je len na

A A N U A I

S T R

Á T T T K L

O O F

N A A A E N Ó N A

stávať sa tmavším

prímeno Vojislava Kostića

T

O A O O T V E O H R E E R L

starogrécky filozof (srb.)

north

O I

S T R R K C K A T

nabil, dobil vpíšte IH

básnik

rovnaké samohlásky

A O I

T M Z A A E R E N

mestečko pri Dunaji

vodováha

alt

R R A

A A H V T M N G Ó dinár

spojka

solmizačná slabika

A B

B V P N R N C T Y

chem. prvok (Br) (srb.)

autorka: Anna Bičia- vládol rová

A L

Facebooku a nik vonku.

Babka na to: – Jj, lol. * Učiteľka matematiky sa pýta Jožka: – Koľko rokov má dnes človek, ktorý sa narodil v roku 1967?

Jožko: – A muž či žena? * Učiteľka hovorí Mišovi: – Prečo si dnes prišiel neskoro?

– Pomáhal som jednej starej babke prejsť cez priechod.

– A to bolo pol hodiny červené svetlo?

– Nie, bolo zelené, lenže ona nechcela ísť. *

Hudobné pojmy zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám sedem neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria ešte jeden výraz z oblasti hudby.

ALT BALALAJKA BARYTÓN BRAHMS CITARA GITARA GONG HARMONIKA HUSLE HARFA KLARINET KLAVÍR KVARTA

NÓNA NOTA SOPRÁN TAMTAM TAKT TENOR TÓN TONIKA TAMBURA TRIO VIVACE ZVONY

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 1996.

Príde chlapík do reštaurácie a objedná si polievku. O chvíľu zavolá na čašníka a hovorí: – Mohli by ste, prosím vás, ochutnať z mojej polievky? Čašník na to: – Prečo? Je studená?

– Nie, len z nej ochutnajte!

– Prečo? Azda je prislaná?

– Nie! Dopekla, však z nej už ochutnajte!

– Dobre, dobre, ale kde je lyžica?

– Éee... * V ZOO upozorňuje babička svojho vnuka: – Janko, nechoď tak blízko k tomu ľadovému medveďovi, aby si neprechladol!

* Janko prišiel zo školy domov s mokrými nohavicami od kolien dolu.

– Čo sa ti stalo? Spadol si do potoka? – pýta sa matka.

– Ale, hrali sme sa cez prestávku na psov.

– No a?

– A ja som bol stĺp. * Sedia dva kohúty na plote a nudia sa. Prvý hovorí: – Nezakikiríkame si?

Druhý na to: – Nie, poďme radšej do mäsiarstva pozrieť na holé sliepky. november 2012 |

vzlet 21

film

Réžia: Woody Allen Hrajú: Jesse Eisenberg, Ellen Page, Alison Pill, Roberto Benigni, Alec Baldwin, Woody Allen...

M

aj s väčšou dávkou pesimizmu.

Jedným z nich je príbeh Leopolda (Roberto Benigni), priemerného obyvateľa tohto mesta, ktorý vždy všetkým solí rozum so svojimi názormi. Jedného dňa sa z neho bez príčiny stane celebrita a odrazu nielenže je stále obkolesený fotografmi a neustále sa ho niekto pýta na celkom banálne veci, (napríklad čo ráno jedol), ale postupuje v práci a stáva sa príťažlivejší pre ženy.

Ellen Page I keď mu toto už začína a Jesse liezť na nervy, keď jeho Eisenberg sláva zhasne tak náhle, ako sa objavila, uvedomuje si, že by radšej bol otrávená celebrita než otrávený obyčajný chlapík. I keď je tento príbeh absurdný, predsa sa pánovi Allenovi podarilo ho ešte tromfnúť príbehom, ktorý začína celkom ale v poslednej dobe sa rozhodol nevinne ako romantická zápletnatáčať filmy v rôznych európka medzi Hayley (Allison Pill) a skych mestách. Vlani to bol Paríž, Michelangelom (Flavio Parenti). tohto roku zase Rím. Napriek To sa rýchlo mení, keď do Ríma zmene prostredia, zostáva však prídu spoznať nového snúbenca verný svojim typickým postavám, a jeho rodinu Hayleyni rodičia surrealistickým prvkom, absurdJerry a Phillys (Woody Allen a nému humoru – všetkému tomu, Judy Davis). Jerry je avantgardný čím sa jeho filmy vyznačujú, a operný režisér na dôchodku, prečo nás lákajú do kín. ktorý zistí, že jeho budúci svat Film sleduje príbehy viacerých má veľký talent na operný spev. ľudí, ktorí sa nikdy nestretnú a jeProblém je ale v tom, že dokáže diné, čo ich spája, je Večné mesto perfektne spievať iba v sprche.

– Rím. Veľkú časť filmu zaberá Jerry, ktorý dôchodok asociuje so romantický príbeh amerického smrťou, ktorej sa príšerne bojí, je študenta architektúry Jacka (Jesodhodlaný urobiť všetko, aby sa se Eisenberg), ktorý žije v Ríme vrátil do práce, a preto do klasicso svojou partnerkou Sally (Greta kej talianskej opere zakomponuje Gerwing). Jedného dňa k nim sprchu a nahovorí svojho svata, príde na návštevu Sallyna kamaaby v nej vystupoval. rátka Monica (Ellen Page). Je to Woody Allen je jedným z režitrochu neurotická, veľmi príťažsérov, pre ktorého je príznačné, livá herečka, do ktorej sa hneď že vo svojich filmoch hrá hlavnú zamiluje každý chlap a vďaka jej alebo aspoň veľmi výraznú popseudo-intelektuálnemu vystústavu. Posledné roky však jeho peniu ani Jack nie je výnimkou. fanúšikovia smútili nad tým, Druhý romantický príbeh filmu že sa hraniu vyhýba, i keď sa sleduje taliansky mladomanželvo filmoch zjavovali postavy, s ský pár, ktorý z rurálneho prostrektorými by Allena väčšina jeho dia prichádza do Ríma s nádejou, pravidelných divákov hneď že si nájdu lepšie zamestnanie, asociovala. Tentoraz si vo filme ale po tom, ako manželka Milly zahral pre neho veľmi typickú (Alessandra Mastronardi) zablúdi postavu neurotika so zvláštv meste, celý deň strávia od seba nym humorom, ale v scenári sa v situáciách, ktoré sú pre nich objavila aj jeho mladšia, trochu veľmi netypické – s prostitútkou optimistickejšia verzia – Jack, Annou (Penelope Cruz) či obľúktorého stvárnil Jesse Eisenberg. beným filmovým hercom.

Hoci Eisenberg na Allena ešte Keďže ide o romantickú koméodkazuje svojím rýchlym štýlom diu, týmto príbehom je venovaná hovoru, predsa do svojej postavy značná časť filmu, ale okrem prináša niečo nové a celkovo s toho sú tu aj dva príbehy menej Ellen Page tvoria veľmi zaujímavé romantické s absurdnejším hudueto a pridávajú na kvalite ich morom, ale (pre Allena typicky) eno Woody Allen určite pozná každý skutočný filmový fanúšik. I keď sa 70. a 80. roky minulého storočia uvádzajú ako zlatá éra tohto režiséra / spisovateľa / herca, ide o filmára, ktorý i za posledných dvadsať rokov pravidelne každý rok režíruje jeden film. Pán Allen je hlavne známy svojimi typickými neurotickými postavami a filmami z New Yorku,

22 vzlet | november 2012

časti príbehu. Celkovo herecky je film veľmi dobre obsadený, sú tu samé známe mená americkej, ale aj talianskej kinematografie. Zaujímavý bol najmä výber Roberta Benigniho, ktorý je vynikajúcim talianskym hercom, ale ktorý sa v posledných 15 rokov takmer vôbec nezjavoval vo filmoch (spájané s udalosťami mimo strieborného plátna).

Napriek tomu, že sa vo filme prepletá niekoľko navzájom celkom nezávislých dejov, ktoré dokonca ani nemajú rovnaké časové rozpätie (niektoré príbehy sa odohrajú v jeden deň, kým iných dej vlastne trvá niekoľko mesiacov), film ako celok funguje. Ako som spomenula, tieto príbehy spája mesto Rím, ale je pre nich príznačný do určitej miery aj fantastický prvok. Podobne

ako vo filme Midnight in Paris (o ktorom sme písali vo Vzlete č.

9/2011), fantastický prvok je len prostriedok, ktorý režisér využíva na rozprávanie deja a nemá pre dej až taký veľký význam. Divák niektoré situácie dokonca môže považovať za prijateľné aj bez toho, aby v nich videl nejaký skrytý spôsob rozprávania. Či je tomu tak vo všetkých príbehoch a o čo vlastne ide, o tom by sa dalo diskutovať najmä v prípade postáv Eisenberga a Baldwina, kde niekto zastáva názor, že Eisenberg je spomienkou Baldwina, iný práve že Baldwin je podvedomím Eisenberga. Ale ako hovorí sám Woody Allen, nič netreba analyzovať do veľkej hĺbky, lebo niekedy je strom len strom bez komplikovaných symbolík.

Celkovo ide o veľmi peknú romantickú komédiu, ktorá mala pomerne dobrý komerčný úspech a u kritikov získala i pozitívne i negatívne body. Jednou z najväčších chýb, ktoré všetci filmu vytýkajú, je v princípe to, že je to nie Midnight in Paris, predchádzajúca Allenova romantická komédia. Áno, film v Ríme je iný než ten v Paríži, i keď sa snaží zachovať si rovnakú atmosféru.

I keď je scenár filmu zaujímavý, herecké výkony sú dobré a ako celok vypadá dobre a funguje, hoci sa aj tu nájdu (ako v každom filme) nejaké chyby. Jednou z nich by mohla byť tá, že niektoré príbehy sú zaujímavejšie ako iné a mohli by byť viac rozpracované, niektoré postavy by sme chceli vidieť viac a herci by sa mohli viac prejaviť, ale na druhej strane nemožno povedať, že by niečo vo filme bolo nedopovedané. Ďalšia vec by mohla byť tá, že veľkú úlohu – jednu z hlavných postáv – vo filme vlastne hrá samotné mesto Rím a niekto by mohol vytýkať, že sú na plátne iba turisticky zaujímavé miesta a nie opravdivý Rím. To by však osobám, ktoré v Ríme nikdy neboli, určite nemalo prekážať. Áno, film je asi menej zapamätateľný než Midnight in Paris (čo dokazuje aj nateraz menší komerčný úspech), ale na druhej strane Midnight in Paris je označovaný ako najlepší Allenov film za posledných možno aj viac ako 10 rokov. Preto je síce pochopiteľné, že sme sa zase tešili na niečo ešte lepšie, ale na druhej strane nie je ľahké predchádzajúci film tromfnúť. A predsa To Rome with Love je aj lepší ako veľa iných Allenových filmov.

Ako zaujímavosť k filmu možno uviesť, že jeho meno bolo menené dvakrát predtým ako sa dostal do kín. Pôvodný názov The Bop Decameron bol zmenený na Nero Fiddled, a potom – napriek tomu, že režisér / scenárista s tým nebol nadšený – bol film premenovaný na To Rome with Love. Dôvodom k tomu bolo, že nie v každom edukačnom systéme sa ľudia učia o Nerónovi či Boccacciovi, tieto názvy im teda nič nehovorili a neboli pre nich lákavé. Názov To Rome with Love dobre zhrňuje dej filmu, a preto naláka divákov, ktorí si chcú pozrieť peknú, menej tradičnú romantickú komédiu s typickými rysmi Allenovských filmov.

Stanislava SLÁDEČEKOVÁ

film

Réžia: Nick Murphy, 2011 Hrajú: Rebecca Hall, Dominic West, Imelda Staunton, Shaun Dooley

N

a hmlistom a sychravom anglickom vidieku umiestnená je internátna škola, v ktorej sa už dvadsať rokov zjavuje duch zavraždeného chlapca. Po

tragickej smrti jedného žiaka učiteľ Robert Mallory (Dominic West) povoláva do

školy vyšetrovateľku Florence Cathcart (Rebecca Hall), ktorá už má určité skúsenosti s nadprirodzenými javmi, keďže spolupracuje s políciou a odstraňuje londýnskych podvodníkov, ktorí za pomoci čiernej mágie „švindľujú“ naivné obete.

Aj keď sa pravda o smrti chlapca – metódami Sherlocka Holmesa – odhalí príliš rýchlo, Florence uvidí, že jej práca ešte nie je ukončená. Duch chlapca totiž predstavuje len jednu časť

Správy zo sveta filmu Eva Mendes a Dennis Lavant vo filme Holy Motors

móda

V

celej rozprávky.

Britský film Prebudenie (The Awakening), robený podľa scenára Stephena Volka (Gothic, Ghostwatch), sa najviac podobá na filmy Šiesty zmysel (The Sixth Sense (1999)) a Sirotinec (The Orphanage (2007)). Ide o napätý dej, umiestnený do minulosti – do roku 1921, keď sa Anglicko horko-ťažko zotavovalo od následkov prvej svetovej vojny a veľkej epidémie španielskej chrípky.

Napriek tomu, že je možno staromόdny, The Awakening má veľmi efektnú scénografiu, ktorá zase prináša krásnu kinematografiu a pekné zábery ponurej budovy žiackeho internátu a melancholického vidieku.

Postavy sú dobre stvárnené a hneď povzbudzujú náš záujem – skeptička Florence je mladá, pekná, múdra a arogantná, ale tiež vzdialená a depresívna, lebo vo vojne stratila svojho snúbenca, učiteľ Mallory je zranený vojnový veterán, druhý učiteľ

McNair (Shaun Dooley) je chorý na TBC, ale aj veľmi prísny voči žiakom...

Trik na konci filmu sa vám možno bude zdať príliš známy, ale mu to neuberá na kvalite, lebo tu bola od samého deja dôležitejšia chladivá atmosféra, krásna scénografia, perfektná kinematografia a zaujímavé postavy.

Janko TAKÁČ

November

esty, svetre a mikiny sú novembrové denné menu. Vonku číha chlad a najlepšie nás zahreje hrubá, bavlnená pletenina. Vyniknú pestré, komiksové motívy, ktoré týmto odevným predmetom vdýchnu trendový výzor.

Mgr. art. Iveta JELINEK

18. FESTIVAL AUTORSKÉHO FILMU (FAF) V BELEHRADE bude prebiehať od 28. novembra do 4. decembra 2012. Do programu sú zaradené filmy, ktoré zvíťazili na svetových festivaloch, ako aj aktuálne tituly známych autorov.

Jedným z diel, ktoré si bude možné pozrieť na FAF, je talianska dráma Cezár musí zomrieť (Cesare deve morire) bratov Tavianiovcov, ktorá získala Zlatého medveďa na tohtoročnom Berlinale. Na programe tiež bude dráma s prvkami fantastiky Holy Motors francúzskeho režiséra Leosa Caraxa (vo filme hrajú Denis Lavant, Édith Scob, Eva Mendes a Kylie Minogue), osobitné prekvapenie predstavuje dielo 7 dní v Havane, zložené zo siedmich príbehov odohrávajúcich sa v hlavnom meste Kuby (na filme pracovali siedmi režiséri, medzi ktorými je aj Benicio del Toro; vo filme tiež hrá Emir Kusturica).

Program bude prebiehať v Dome mládeže, Sieni kultúrneho centra, kinách Fontana a Delta Cineplexx a v Múzeu juhoslovanskej kinotéky.

Viac informácií o festivale na webovej stránke www.faf.rs. sl november 2012 |

vzlet 23

Kovačica, Jarmočisko Vojvodina Pub, 28. septembra 2012

M

etal + HC + reggae = formula, ktorú si Nemanja Kojić-Kojot všimol vo zvuku amerických Bad Brains a Fishbone a úspešne ju uplatnil v hudbe vlastnej belehradskej skupiny Eyesburn. Inšpirovaný hnutím roots reggae, neskoršie sa v

sólovej tvorbe venoval hre na trombóne, pod menom HORNSMAN COYOTE spolupracoval s viacerými zahraničnými dub reggae producentmi a hudobníkmi (Ras Muffet, Jah Works, Jerry Lions) a nahral s nimi aj niekoľko gramofónových

platní. Z jeho doterajších dvoch dlhohrajúcich albumov What Next (2008) a Self Defend You (2010) počuť modernú a príliš originálnu podobu crossover / dub / reggae s melodickým spevom, hlbokým basom a uvoľňujúcim trombónom...

známe hity, akými sú napr. Hold Me Tight alebo Glow Jah Light, ale aj niektoré nové piesne – Belly of the Beast (medzičasom bola zverejnená v podobe vieoklipu) a Benefit, tiež pripomenuli momenty Eyesburn (Foundation). Čas rýchlo ubehol pri

dynamickej, ale relaxujúcej hudbe a Kojotových veršoch, v ktorých upozorňuje na duchovnú a materiálnu korumpovanosť súčasnej babylonskej doby a ospevuje lásku, jednotu a toleranciu. Zdá sa, že príliš slabá návštevnosť tohto klubového koncertu hovorí skôr o hudobnom vkuse kovačického obecenstva než o vysokej cene vstupeniek...

Na koncerte v kovačickom priestore Jarmočisko Vojvodina Pub spolu s Kojotom vystupoval DJ Selecta (v poslednom období pravidelný spoluhráč), ako aj sympatická dievka, ktorá mala na starosti pomocný spev. Predviedli už

S. L.

BLOCK OUT

Zreňanin, Divadelný klub Zeleno zvono, 6. októbra 2012

V

prvú sobotu v oktόbri Divadelný klub Zeleno zvono v Zreňanine uvítal kultovú belehradskú alternatívnu rock skupinu Block Out. Celonočný koncert v preplnenom klube otvorila skupina SHARKS, SNAKES & PLANES. Svoj modernizovaný heavymetalový zvuk kapela predstavila cez desať autorských piesní v angličtine a srbčine (pričom tie v srbčine zneli vyspelejšie)

24 vzlet | november 2012

a tiež zahrali jednu spracovanú pieseň (Moby – Natural Blues).

BLOCK OUT vyšli na javisko presne o polnoci a svoj trojhodinový koncert začali skladbami Veži me, Fotelja, Majdan, Čarobni akord a Deponija, čo znamená, že sa skupina rozhodla hrať energické, ale veľmi pomalé piesne. Kon-

cert pokračoval v letargickom ovzduší skladieb Zadrži svoj dah, Sve što mogu reći, Nikad (dve hiljade i kusur godina), Težak slučaj pakla a Raskorak.

Všetky albumy skupiny boli dobre zastúpené – piesne zo starých vydaní (napr. Deponija) sa perfektne hodia spolu s novými a ešte nezverejnenými (napr. Sve što mogu reći). Koncert vyvrcholil v kusoch Trenje, Protiv sebe, Vertikalno gledano, Tata brada, Najduži je poslednji sat, Sudopera a Prokletije (ako to už býva pravidlom, niekoľko

piesní sám odspieval gitarista a hlavný autor skladieb Nikola Vranjković).

Koncert sa ukončil presne o 3. hodine ráno, emotívnym návalom v piesňach Nedostupna polja, SDSS a Tri korne penal.

Janko TAKÁČ

hudba

nové sily SWAN BRIDE ::

Swan Bride

Omnipotence Acoustic/Black/Melodic Death Metal z Kovačice

THE KILLERS ::

Battle Born

(samizdat, 2012)

(Vydavateľstvo Mercury, 2012) Lesknúce sa neónové svetlá v srdci nevadskej púšte inšpirovali lasvegaských The Killers, aby vytvorili ešte jednu fantastickú platňu. Skupina, ktorá sa preslávila albumom Hot Fuss (2004) a stala sa svetovým fenoménom platňou Sam’s Town (2006), dnes pokračuje v znovu definovaní toho, čomu hovoríme súčasný mainstream rockový zvuk. The Killers ho vidia ako precítenú a sofistikovanú zmes filmového mýtu o Las Vegas, alternatívneho rockového zvuku a súčasnej dance-pop hudby, ako aj synth-elektroniky a nového romantizmu z 80. rokov.

Album otvára elektronická a povzbudzujúca Flesh and Bone, ktorá dáva najavo, že nás očakáva práve to, po čom sme túžili štyri roky (predchádzajúce vydanie Day & Age vyšlo roku 2008). Prvým singlom bola manická pieseň Runaways. Sladká a úprimná, ona patrí medzi najlepšie výkony skupiny. Striedajú sa rockové hymny (A Matter Of Time, From Here on Out, Battle Born, Carry Me Home), nadšené refrény (Deadlines and Commitments, Miss Atomic Bomb, The Rising Tide, Prize Fighter) a dojemné balady (The Way It Is, Here With Me, Heart of a Girl, Be Still ).

Battle Born je impozantný návrat sebaistej skupiny štyroch mladíkov, pred ktorými je svet takpovediac „na tanieri“. Nahrali tucet nových piesní, vypĺňajúcich túto jeseň príjemnými emóciami a nadšením.

Janko TAKÁČ

Slovenská indie rock skupina (The) Swan Bride pochádza zo Žiliny a vo Vzlete bolo vlani o nej písané dvakrát – najprv vyšiel článok s recenziou albumu 2 (č. 2/2011), potom aj riport z ich novosadského koncertu (č.

4/2011).

Ako si to sami členovia skupiny uznávajú, najviac sa im páči hudba, ktorú tvoria The Horrors, David Bowie, Joy Division a Velvet Underground, čo možno počuť aj z ich nového vydania. No pridali by sme k tomu aj značný vplyv psychobilly hudby a skupín, ako sú napr.

The Cramps, ako aj svojráznej retro senzibility čierno-bielych sci-fi a hororových filmov. No napriek všetkým vplyvom, jasné je, že Swan Bride veľmi dobre vedia, čo chcú dosiahnuť. Ako čo je to primerane znázornené na obale ich nového albumu, tenká niť jednofarebnej chmúrnosti prúdi cez každú pieseň a konceptuálne toto funguje (z hľadiska svetovej alternatívnej rockovej hudby) ako relevantný umelecký celok.

Už v prvej piesni Hibernation možno počuť, že by na novom albume Swan Bride najradšej zneli práve ako britská skupina The Horrors.

Efektná kombinácia klávesov a basgitary – na Unheard Warnmings – utvára textúry, na ktoré sa ukladajú hlučné gitary a zdržanlivý hlas. Queen of The Barb-wired Hearts uvádza filmové psychobilly elementy, pokým sa nádherná Nowhere Child (najkrajšia na albume, pre ňu jestvuje aj videoklip) podobá na niektoré neskoršie chvíle Joy Division. Dynamický kontrabas vychádza na scénu v piesni Cadillac, ktorá sa dosť podobá na repertoár kultnej skupiny Suicide. Psychobilly nálada pokračuje v príliš uvoľnenom rytme, v šesťapolminútovej The Ghost of Love, ako aj v piesni The Mute.

Album zatvárajú pálivo hnacia Vortex a pochmúrne mierna Pin Tweaks and Voodoo Dolls, ktorá konečne uvádza aj ambientné elementy do tohto umelecky vyspelého albumu.

Janko TAKÁČ

J

e univerzálny 22-ročný umelec. Skončil Strednú školu pre dizajn obuvi v Belehrade, kreslí, píše poéziu a nahráva hudbu. O kom by sme inom hovorili, ak nie o Vladimírovi Mikušovi z Kovačice.

Vladimír pokračuje po otcových hudobných stopách. Prezradil mi, že sa tomu venoval až po skončení základnej školy. Vtedy sa schopil hrať na gitare, basgitare a syntetizátore.

Najprv to všetko malo zábavný ráz, a tak hrával s kamarátmi. Ale uvedomil si, že to nie je to, čo vlastne chce, takže pokračoval v tej ceste sám. Najprv hral cudzie piesne, ale onedlho sa pokúsil nájsť svoj vlastný štýl.

A podarilo sa mu to. Dnes má hudobný projekt pod menom OMNIPOTENCE. Omnipotence je, ako Vladimír povedal, slovo Vladimír Mikuš z Biblie, ktoré symbolizuje Boha, t. j. nekonečnú moc. Tento názov si zvolil preto, lebo si myslí, že je lepšie, keď mu nikto nezasahuje do hudobnej tvorby, a to preto, lebo chce, aby tá hudba vyjadrila len jeho vnútorné city. Vo väčšine skladieb ide o inštrumentálnu hudbu, ale sú aj také, v ktorých spieva jeho internetový kamarát zo Švédska – Joakim Svedberg. Texty píše sám Vladimír a hlavnou inšpiráciou mu je sklamanie v ľuďoch, pominuteľnosť života a on sám – čiže stvorenie, ktoré Boh vložil do detského ihriska, v ktorom ho málokto rozumie. Vladimír nikdy nemá pokoja, a tak teraz spolu s Jánom Raspírom hľadajú bubeníka, aby spolu hrali piesne, ktoré plánujú nahrať v štúdiu s Vladimírovým spevom.

Okrem hudobného talentu Vladimír tiež má veľký talent na kreslenie. Už v základnej škole ho podporovala učiteľka výtvarnej kultúry a profesori v strednej škole tiež neboli ľahostajní, keď uvideli jeho talent. Vlastný kresliarsky štýl si vynašiel na začiatku strednej školy.

Saňa STRAKÚŠEKOVÁ november 2012 |

vzlet 25

hudba

Svetový hit aj zo Srbska P

osledné tri roky vo svete house hudby bezpochyby vládnu DJ-ovia a producenti z Rumunska, Francúzska a zo Švédska. Je chvályhodné, že sa konečne aj Srbsko dostalo na zoznam krajín, ktoré tiež majú svetové house hity, a to vďaka DJ dvojici Ivanovi

Gojkovićovi a Nenadovi Kosovcovi, známejším ako THE BEATSHAKERS. Táto dvojica pôsobiaca v belehradskom rádiu Top FM, v roku 2009 spolu so spevákom skupiny So Sabi – Raulom Albertom Diasom – vydala pieseň Ma Cherie, ktorá sa aj napriek srbsko-francúzskemu textu ihneď stala obrovským hitom. Avšak svetovú popularitu dosiahla koncom mi-

26 vzlet | november 2012

v regióne, na festivaloch (Exit, Belgrade Beerfest, Skopje gori, Belgrade Calling), ocenenia za najlepšiu skupinu medzi domácimi hudobníkmi, viactýždňové umiestnenia na prvom mieste rebríčkov Jelen Top 10 a MTV Dance Floor a vystúpenia so svetovými menami, akými sú Julliete Lewis, Massive Attack, Air alebo Junior Boys...

Ich zatiaľ jediný album pod názvom Prvi! vydali takmer pred rokom. Zaradili doň dvanásť piesní, ktoré v priebehu posledných dvoch rokov boli umiestnené na rozličných hudobných rebríčkoch. Album je sprístupnený aj na ich Facebookovej stránke.

Jasmina PÁNIKOVÁ

in memoriam

Branko Črnac-Tusta

nulého roku vďaka spolupráci so švajčiarskym DJ Antoine, ktorý text piesne preložil do angličtiny.

Koncom septembra 2012 The Beatshakersovcom sa do rúk dostali významné ocenenia. Na Europeen Music & Media Night v Hamburgu za Ma Cherie dostali zlaté a platinové ocenenie a trojité zlaté ocenenie za dosiahnutý predaj v Nemecku a Rakúsku.

Získali aj Impala Platin Award za viac ako pol milióna predaných kópií v Európe.

Pripomíname, že iba niekoľkí hudobníci zo Srbska mali takéto svetové hity: Goran Bregović – In A Death Car, Szilveszter Lévay – Fly Robin Fly, Marko Milićević alias Gramophonedzie – Why Don’t You a teraz sa k nim pridali aj The Beatshakers.

Jasmina PÁNIKOVÁ

(1955 – 2012) Foto: Tomas Cropix

ch piesne, v ktorých sú zastúpené žánre reggae, rock, punk, funk a trip hop, mnohí vnímajú ako príjemné osvieženie srbskej hudobnej scény. Podľa internetového časopisu Popboks skupina patrí do tzv. Novej srbskej scény, do ktorej ešte napr. patria aj Piknik, S.A.R.S., Žene Kese, Petrol...

Skupina Svi na pod! bola založená v roku 2007, no ku konečnému formovaniu hlavnej zostavy prišlo až o dva roky neskoršie. Jej producent a iniciátor založenia skupiny Petar Rudić bol gitaristom skupiny Mravi. Po rozpadnutí tejto skupiny Rudić zozbieral okolo seba

Foto: Sagor Mešković

I

hudobníkov, s ktorými vystupoval a boli to hudobníci z rozličných skupín: Zoe Kidah a Constructa (Zemlja gruva), Zoja Borovčanin (Lira Vega)...

Súčasná zostava má šiestich členov: Bojana Vunturišević (spev), Goran Savić (bubny), Ivan Mihajlović (basgitara), Ivan Mirković (gitara), Jamal Al Kiswani (saxofón a flauta) a Petar Rudić (zakladateľ a producent skupiny). A prečo práve názov Svi na pod!? Ten dostali podľa fanzínu, ktorý vychádzal začiatkom 90. rokov a v ktorom bola otvorene kritizovaná vtedajšia spoločnosť.

O úspešnosti tejto skupiny svedčia mnohé vystúpenia

S

mutná správa zasiahla fanúšikov legendárnej chorvátskej punkrockovej skupiny KUD Idijoti. Po ťažkej chorobe dňa 14. októbra 2012 umrel jej spevák Branko ČrnacTusta.

KUD Idijoti fungujú pod vedením gitaristu Saleho Verudu od roku 1981 a po niekoľkých EP a koncertných vydaniach roku 1990 vydali prvý dlhohrajúci album Mi smo ovdje samo zbog para.

Nasledovali dnes už dobre známe albumy Glupost je neuništiva, Tako je govorio Zaratusta, Istra ti materina (spolu so skupinou Gori uši Winnetou), Megapunk, Cijena ponosa a Remek-djelo. Popri

tom, že hrala skvelú punkovú hudbu, skupina vždy mala verných fanúšikov šírom Srbska – aj preto, lebo KUD Idijoti boli jednou z malej hŕstky rockových skupín, ktoré roky svojou lyrikou a činnosťou dôsledne bojovali proti nacionalizmu a vojnovému a politickému šialenstvu na juhoslovanských priestranstvách v 90. rokoch.

KUD Idijoti boli aj jednou z prvých chorvátskych skupín, ktoré po rozpade SFRJ navštívili Srbsko.

Vedenie mesta Pula sa rozhodlo, že jednu z ulíc pomenuje podľa Branka ČrncaTustu.

Odpočívaj v pokoji, Tusta.

Janko TAKÁČ