Vzlet 10 2012 by NVU Hlas ľudu

NÁSTENNÝ KALENDÁR 2013

Film

Info-svet

Microsoft Surface PC hry

Hudba

Topoľčiansky hrad na Slovensku

Návšteva kamenného obra T

opoľčiansky hrad je zrúcanina stredovekého hradu z 13. storočia, ktorá sa hrdo vypína nad malebnou obcou Podhradie. Prvá zmienka o hrade pochádza z roku 1245 a predpokladá sa, že ho dal postaviť Matúš Čák. V neskoršom období hrad vystriedal množstvo majiteľov. Začiatkom 18. storočia ho za povstania veľmi poškodili cisárske vojská. Neskôr ho opravili, no v 19. storočí začal Topoľčiansky hrad pustnúť. Po vyšliapaní strmého kopca prekročil som bránu strážiacu vstup do tohto kedysi významného opevnenia. Z rozľahlého preddvoria som sa po drevenom moste dostal do vnútornej časti hradu, v ktorej po rekonštrukcii urobili amfiteáter, kde sa každoročne uskutočňujú slávnosti na otvorenie letnej turistickej sezóny. Hlavnou dominantou tejto zrúcaniny je hradná veža, ktorá ako zázrakom odoláva zubu času a dodnes sa vypína do výšky. Je obohnaná už len zvyškami hradného paláca a mohutnými vonkajšími hradbami, ktoré ju chránili pred nepriateľmi. Z jednej časti hradieb je urobená rozhľadňa, ktorá ponúka prekrásny pohľad na priľahlú obec a okolité pohorie Považský Inovec. Tu človek môže vychutnávať krásy prírody a vôňu okolitých hôr. Keď som odchádzal a naposledy som sa otočil, aby som videl hradné múry, cítil som sa malý v porovnaní s kamenným obrom, ktorý tu ešte aj dnes stojí a ukazuje svoju krásu všetkým, ktorí majú o ňu záujem. Andrej Pecník ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

2 vzlet | december 2012

Ahoj, vzletovci,

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Vladislava Lovásová, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Jana Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Vesna Valihorová-Filipovićová, Ivana Vereski, Jana Žiaková • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

za nami je ďalší rok, v ktorom sme sa snažili uskutočniť niektoré zmeny v dizajne a koncepcii s cieľom, aby Vzlet bol a zostal moderným časopisom pre mladých tvorivých ľudí. Pred nami je ešte jeden rok plný výziev, počas ktorého budeme pokračovať v pátraní po možných inováciách a pokúsime sa realizovať niektoré zaujímavé projekty. Teraz je však pred nami toto decembrové číslo – zalistujme si… sl

S finančnou podporou

Staropazovčan na Topoľčianskom hrade . . . . . . . . . . 2 Z archívu dátumov / Výstava v kovačickom gymnáziu . . . . . . . 4 Úrovne občianskej spoločnosti / Bodypainting v petrovskom gymnáziu / Filotínky

..........

40 rokov časopisu MAK

.......

5 6

Interview: Pavel Rohárik, riaditeľ kovačického gymnázia . . . . . . . . 7

Všetkým čitateľom a spolupracovníkom prajeme šťastný, úspešný a tvorivý NOVÝ ROK 2013! Redakcia Vzletu

Putovná súťaž v Rumunsku / Svet na dlani. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8 Svet vtákov

.....................

Klub študujúcej mládeže Padiny / Anketa: petrovskí ôsmaci

.........................

Tanečná škola Ritmo Latino / Na zamyslenie sa . . . . . . . . . . . . . 11 Vaša tvorba

..............

12-13

Rozlety / Rozlety+ . . . . . . . 14-15 Komiksy, ktoré sme mali radi / Citáty / Listujeme v Slovníku cudzích slov OSLAVA 50 ROKOV STREDNEJ ŠKOLY A 45 ROKOV GYMNÁZIA MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI. Program osláv sa uskutočnil 9. novembra 2012; najprv bola otvorená výstava prác mladých výtvarníčok (o tom píšeme na strane 4), pokračovalo sa slávnostnou akadémiou v priestore Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax. Rozhovor s riaditeľom kovačického gymnázia Pavlom Rohárikom zverejňujeme na strane 7. Gratulujeme k jubileu! Na fotografii: momentka zo slávnostnej akadémie (foto: sl)

..................

NAVŠTÍVTE www.vzlet.rs !!

PC hry: Forget me not Annie / Knihy

...........................

Komiks: William Henrich . . . . . 18 Info-svet: Microsoft Surface

Horoskop / Zaujímavosti

...

.............

.................

Enigma / Humor

Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie

OBSAH

INTRO

Film: Savages

Film: Punk Syndrome / Správy zo sveta filmu / Móda . . . . . . . . . . . 23 Live reports

...................

Nové albumy / Tape is not dead

Aktuality – Zaujímavosti – Galéria – Hudba – Film – Info-svet – Vaša tvorba – Rozlety – Archív vydaní...

.............

Hudba: Cat Power / My Dying Bride / Lykke Li

...............

Na titulnej strane: Winter Suite (Ivana Vereski)

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí december 2012 |

vzlet 3

akcie

z archívu dátumov

Portréty, akty, zátišia, krajinky... P

äť mladých výtvarníčok spoločne predstavilo svoje práce na výstave pri príležitosti osláv 50 rokov Strednej školy a 45 rokov Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. Ide o jednu terajšiu a štyri bývalé žiačky kovačického gymnázia. Pozorujúc vystavené práce, mohlo by sa frázovite hovoriť o postupnom formovaní autorského štýlu alebo mladistvom hľadaní výrazu... Bola to však príležitostná výstava ponúkajúca čiastočný prehľad mladého výtvarníctva v Kovačici, čo v každom prípade zasluhuje pochvalu. Výstava trvala od 9. do 16. novembra 2012 v sieni tzv. pomocnej budovy kovačického gymnázia.

11. decembra 1962 (pred 50 rokmi)

narodil sa Nele Karajlić (vlastným menom Nenad Janković), rockový hudobník, televízny režisér a herec. Známy je ako frontman a spevák v skupine Zabranjeno pušenje (neskoršie: No Smoking Orchestra) a herec v televíznych seriáloch Top lista nadrealista a Složna braća.

22. decembra 1962

(pred 50 rokmi)

narodil sa Ralph Fiennes, anglický divadelný a filmový herec. Hral vo viacerých známych filmoch (napr. Schindler’s List, The English Patient, Quiz Show, The Constant Gardener), najpopulárnejšou bola úloha Lorda Voldemorta vo filmovom seriáli Harry Potter. Jeho režijný debut je adaptácia Shakespearovej tragédie Coriolanus z roku 2011.

ELENA TOMÁŠOVÁ sa zaoberá tvorením portrétov, kresieb, sôch a masiek, taktiež sa venúva úžitkovému umeniu a výrobe lámp a šperkov. Skončila štúdium na Vysokej škole výtvarných a úžitkových umení v Belehrade. Pracuje ako profesorka výtvarnej kultúry v ZŠ m. Tita v Padine. ZUZANA HUSÁRIKOVÁ používa kombinovanú techniku pri tvorení portrétov a krajiniek, taktiež sa zaoberá výrobou šperkov. Skončila štúdium na Právnickej fakulte v Pančeve. MAGDALÉNA TOMANOVÁ vystavuje obrazy a kresby. Na jej prácach sú časté motívy štíhlych dievčenských postáv „gotického“ vzhľadu. Svoje kresby tiež zverejňuje v časopise Vzlet (v rubrike Rozlety). SAŇA STVORCOVÁ sa v minulosti zaoberala určitou podobou insitného maliarstva, v súčasnosti sa venúva aktom, portrétom a zátišiam. Študuje maliarstvo na Akadémii umení v Novom Sade. TAMARA ŠIPICKÁ je najmladšou spomedzi piatich autoriek a jej tvorbu charakterizuje tematická rôznorodosť. Je žiačkou 3. ročníka kovačického Gymnázia Mihajla Pupina.

Zuzana Husáriková

26. decembra 1892 (pred 120 rokmi)

narodil sa Štefan Krčméry, slovenský básnik, literárny historik a kritik, publicista, prekladateľ, tajomník Matice slovenskej. V básnickej tvorbe bol ovplyvnený slovenskou modernou a poéziou Hviezdoslava, ale aj európskych romantikov a symbolistov. Jeho najvýznamnejším teoretickým dielom sú dvojzväzkové dejiny slovenskej literatúry 150 rokov slovenskej literatúry (1943). Okrem toho publikoval množstvo štúdií a príspevkov o literatúre, umení a kultúre v slovenských periodikách, mimoriadne zásluhy získal ako redaktor Slovenských pohľadov (1922 – 1932). Ako tajomník Matice slovenskej sa pričinil o organizovanie jej vedeckých a umeleckých odborov, tiež aktivizoval divadelnú a osvetovú činnosť na Slovensku. Štefan Krčméry zomrel roku 1955.

Elena Tomášová

Pripravuje: sl

4 vzlet

| december 2012

Magdaléna Tomanová

Saňa Stvorcová

Tamara Šipická

úrovne občianskej spoločnosti

FILOTÍNKY: životno-neživotné filozofie o všeličom

Fotografia, ktorá šokovala svet V

marci 1993 New York Times zverejnil fotografiu malého sudánskeho dievčatka, ktoré sa vyhladnuté plazí k potravinovému táboru Organizácie Spojených národov (OSN) vzdialenému asi kilometer, zatiaľ čo sup čaká na svoje brutálne obživenie. Tisíce čitateľov zasypali redakciu amerického denníka listami, v ktorých sa chceli dozvedieť o osude dieťaťa a okolnostiach vzniku fotografie. Veľký hladomor a bieda, ktorú trpí „čierny“ kontinent, najmä v dôsledku katastrofálneho sucha, nesie každoročne so sebou na milióny obetí. Afrika je kontinent s najväčším počtom najmenej rozvinutých krajín (32), kde dlhodobá absencia vodných zrážok priamo ohrozuje životy viac ako 30 miliónov obyvateľov. Podľa údajov OSN iba v Somálsku, Etiópii, Sudáne a Čade denne umiera viac ako 700 ľudí.

Posledné roky východ Afriky trpí veľké sucho a podľa OSN dva regióny na juhu Somálska trpia najhorším hladomorom za posledných 20 rokov. Situácia v Somálsku je o to horšia, že dlhodobý konflikt bráni humanitárnym organizáciám

v činnosti a islamskí militanti napojení na Al Kaidu zakázali poskytovanie potravinovej pomoci v mnohých oblastiach, ktoré kontrolujú. Fotografiu Sudánske dievča, ktorá uprela pozornosť sveta na uvedené problémy, podpísal juhoafrický fotograf a žurnalista Kevin Carter. Carter

za túto fotografiu v roku 1994 získal Pulitzerovu cenu. Sláva a uznanie Cartera však neutešili a zo silnej depresie dva mesiace po získaní ceny vo veku 33 rokov spáchal samovraždu. Bol členom známej skupiny vojnových fotožurnalistov, ktorí sa neoficiálne nazývali Bang Bang Club a dokumentovali násilie v Juhoafrickej republike a boj za demokraciu. O zaujímavom osude vojnových fotografov tejto skupiny si môžete pozrieť vo filme z roku 2010 s rovnakým názvom The Bang Bang Club. Údajne po zábere fotografie bol sup odohnaný a dieťa prežilo. Na ako dlho, nie je známe. Foto: Kevin Carter Boris BÍLEK

Bodypainting v petrovskom gymnáziu

iekedy dávno ľudia verili, že ak budú vyzerať ako zvieratá, nadobudnú aj ich silu. A tak na svoje telá maľovali podobu zvierat. Iní sa zase maľovali, aby získali priazeň bohov, či aby v boji naľakali nepriateľov alebo splývali s okolitým prostredím, keď bolo potrebné sa skrývať. V Indii si ženy pre šťastie pred svadbou ešte stále maľujú na telo rôzne ornamenty. V iných častiach sveta je zase ľudské telo plátnom pre umelca, ktorý mnohokrát z neho dokáže vyčarovať ozajstné umelecké diela, ktoré vyrážajú dych. Bodypainting sa ako osobitný druh výtvarného umenia začal rozvíjať až v polovici 20. storočia. Dnes ho poznajú takmer všetci a každoročne sa organizujú rôzne festivaly a karnevaly bodypaintingu. Dokonca už existujú aj galérie, kde umelec maľuje na telo v „priamom prenose“ pred návštevníkmi. Okrem toho dnes bodypa-

inting môžeme vidieť na bola organizovaná súťaž v bodyrôznych športových zápasoch, paintingu. Síce záujem o toto vo filmoch, vojaci ho použípodujatie bol malý a prihlásila vajú ako kamufláž a niektorí sa iba jedna skupina, nič nepredokonca považujú aj ženský kážalo tomu, aby žiačky štvrtémejkap za druh ho ročníka spolu bodypaintingu. so svojimi hostkaNiekedy staré mi z nitrianskeho národy na gymnázia (ktoré skrášľovanie tu boli na výmensvojho tela nom pobyte) svoju používali farby, modelku Annu ktoré našli v Andrášikovú omaprírode. Dnes ľovali do podoby existujú špeciálpríslušníčky rasy ne farby na telo Na’vi z filmu a mnohokrát sa Avatar. Ich výsledo bodypaindok bol – rovnako tingu zatúlajú ako aj ostatné aj rôzne kamenaktivity Dňa školy čeky, šatky a – prezentovaný na Anna Andrášiková ako iné okrasné ihrisku gymnázia. príslušníčka rasy Na’vi materiály. O organizáciu Do tajomstva (Avatar) tohto podujatia sa tohto umenia postarala profemali možnosť nazrieť aj žiaci sorka výtvarnej kultúry Daniela Gymnázia Jána Kollára so Triašková. žiackym domovom v Báčskom Jaroslava Slavková Petrovci. V rámci Dňa školy Foto: Jaroslav Grňa

Bod stretnutia R

ád by človek chodil po svete, len keby na všetko stačil. Predovšetkým mal nadostač času a peňazí. Bez tých len ak tak – čo by sa povedalo – cipelcugom... Prípadne sa dať na vandrovku ako nezávislý stopár. Lenže, toto sa nezdá byť celkom bezpečným štýlom... Kto si trúfne, nech má šťastnú cestu, my zostaneme na rovnakom mieste, na celkom osvedčenej a bezpečnej ceste – v tomto prípade, na vzletovskom papieri. Cesty môžu byť rôzne, rovnako ako stretnutia. Cesty života, či ako sa to hovorí, cesty Pánove sú nevyspytateľné. Faktom je, že človek nikdy nevie, kam ho zavedú. Domov je vraj tam, kde je srdce, no aj srdce vie klepkať na rôznych a viacerých miestach. Pod stromom, doma, v inej dedine, meste, ba dokonca aj v inom štáte... Zmeny zväčša nemáme radi, to však neznamená, že každá je zlá. Niekedy sú celkom vítané, ibaže si vyžadujú prispôsobovanie. A človeku je zavše dobre tam, kde je, či v tom, v čom je... Zostáva pri tom známom a nič meniť nemusí. Ani my meniť nechceme a nebudeme. Aj tak sa všetci stretneme buď tu – alebo aj tam. Celý svet sa vraj stretne na jednom mieste. Nie, nevymýšľame – niekde blízko či celkom v susedstve svetoznámeho červeného deda. Všetky súčasné kontinenty sa vraj spoja v jeden superkontinent, ktorý vznikne v oblasti Severného pólu. Takú budúcnosť vedci predpovedajú našej planéte. Stať by sa to malo o 50 až 200 miliónov rokov. Budúci superkontinent má už aj meno, volať sa bude Amázia. Teda, nie amnézia, ani povíkendová, ani náhodná – ale Amázia! Keďže času ešte máme, možno sa nám podarí zmeniť jeho meno. Napríklad na Vzletázia. Veď my sme aj tak vždy na rovnakom mieste, nemusí sa nič spájať, už to máme – do Vzletu sa pozeráme... Asp-asp

december 2012 |

vzlet 5

40 rokov mládežníckeho časopisu vojvodinských Rusínov

MAK ako kultúrna misia V

niekdajšej spoločnej krajine viacerých národov a národností známej pod menom Socialistická federatívna republika Juhoslávia bola expanzia mládežníckej tlače, ktorej základnou úlohou bolo formovať mladých ľudí v duchu socialistickej spoločnosti.

Boris Varga, zodpovedný redaktor Maku Vtedajší ideál rovnoprávnosti v Juhoslávii sa odzrkadľoval medziiným aj v skutočnosti, že sa podporoval vznik mládežníckych časopisov v jazykoch národnostných menšín. Prvým takým časopisom vo Vojvodine bol maďarský Képes Ifjúság (založený pred vyše 60 rokmi), neskoršie začali vychádzať slovenský Vzlet (od roku 1970), rumunská Tribuna Tineretului (dnes Tinereţea) a rusínsky Mak (od roku 1972). Časopis Mak má osobitný význam pre rusínsku národnostnú menšinu vo Vojvodine a dnes vychádza ako multimediálny kultúrnopolitický časopis pre mladých. Ide o dvojmesačník (vychádza 6 dvojčísel ročne) s moderným, artisticky upraveným dizajnom a pravidelnými osobitnými prílohami; čitatelia sú prevažne študenti a starší stredoškoláci (raz ročne tiež vychádza špeciálne číslo pre mladších tínedžerov Teenage Mak), vydavateľom je NVU Ruske slovo z Nového Sadu. Od roku 2006 zodpovedným redaktorom tohto časopisu je novinár a politológ Boris Varga, vďaka ktorému Mak v súčasnosti predstavuje jedinečné tlačivo mladých,

6 vzlet | december 2012

moderne mysliacich hudba a výtvarníctvo študentská vedecká a tvorivých Rusínov, zároveň mladých Rusínov, čomu konferencia na tému Úloha prostriedok na realizáciu, t. sa venúva pozornosť aj na mladých v rozvoji rusínskej j. vydávanie ich literárnych, stranách časopisu, ale najmä spoločnosti vo Vojvodine. výtvarných, hudobných v (už spomenutých) edíciách Odmenené boli tematické a iných umeleckých výtvorov. a osobitných prílohách. práce Súčasný rusínsky jazyk S tým cieľom si Mak totiž Vďaka vydavateľskému úsiliu na Facebooku, Vplyv masovej formoval osobitné edície, Maku, tunajšia kultúrna kultúry na súčasnú rusínsku v rámci ktorých vydáva verejnosť je oboznámená literatúru a novinársky tematické tlačené vydania s umeleckou tvorbou výskum Koľko je pracovných (edície MAKoff a ARToff ) mladých autorov, ktorých miest v rusínskej spoločnosti vo a audio- / videodisky práce sa predstavujú Vojvodine. (edície MakCD a MakDVD) v kvalitne tlačených Na otázku, či jestvuje v podobe osobitných a dizajnovaných špeciálnych potreba bližšej spolupráce príloh časopisu. vydaniach. Osobitný význam medzi tunajšími „Rusínska spoločnosť vo formovaní generácie mládežníckymi časopismi sa rozhodla pre mladých rusínskych a ako by sa taká spolupráca autochtónnosť a my spisovateľov má literárna mohla realizovať v nejakej v časopise Mak sme také antológia Дзеци з урбаного tvorivej podobe, redaktor stanovisko prijali ako гумна (zostavil akademik Maku Boris Varga odpovedá: realitu. Mladí Slováci, Julijan Tamaš); niektorí „Práve prebiehajú Maďari, Chorváti a Rumuni autori, ktorým boli vydané rozhovory o tom, aby z Vojvodiny môžu navštíviť aj samostatné publikácie, časopisy Vzlet a Mak v roku svoje matice v Bratislave, sú: Sašo Palenkaš a Miron 2013 uskutočnili spoluprácu Budapešti, Záhrebe Džunja (poézia), Ivan v podobe spoločnej a Bukurešti, a tam si užiť Medeši (próza), Vanesa multimediálnej prílohy. modernej kultúry v ich Wallet Hardi (vizuálne Malo by to byť CD vydanie, materskom jazyku. Moderná kultúra v rusínskom jazyku však jestvuje len vo Vojvodine a v časopise Mak, toto periodikum nám preto predstavuje niečo viac než mládežnícky časopis. My sme modernú kultúru v rusínčine pochopili ako svoju misiu. Niečo podobné dnes vo Vojvodine predstavuje novosadské Študentské kultúrne centrum, ktoré si nárokuje byť vážnym vydavateľom a kultúrnou inštitúciou v srbčine a úspešne odoláva výzvam brakovej kultúry Titulné strany rusínskeho kultúrno-politického a agresívnej trhovej mládežníckeho časopisu politiky voči umeniu,“ hovorí redaktor Boris Varga. umenie), Jaroslav Kolbas čiže kompilácia obsahujúca Dnešný Mak sa celkovou (komiks) a Ivona Torma súčasnú hudbu slovenských koncepciou a obsahom (umelecké fotografie), tiež a rusínskych autorov a skupín zameriava prevažne na oblasti sú realizované CD vydania z Vojvodiny. Toto vydanie by alternatívnej a urbánnej hudobných skupín Paradox, bolo zverejnené aj v Maku mládežníckej kultúry, čiže Crazy Cousins, Brainlow aj vo Vzlete. Slovenská a také tvorivé prejavy, ktoré a Decayin’. V období 2006 rusínska spoločnosť sú si v podstate predstavujú – 2012 s časopisom Mak kultúrne a jazykovo navzájom kritiku spoločenských vyšlo súhrnne 14 knižných veľmi blízke a takáto konvencií a rôznymi spôsobmi (literárnych) vydaní, 8 spolupráca sa zdá byť celkom prehodnocujú samé pojmy vizuálnych publikácií, 12 CD prirodzenou.“ spoločnosti, politiky, kultúry a 3 DVD. Webová stránka časopisu a umenia. Medzi hlavné Pri príležitosti 40. výročia Mak: www.makmagazine.rs. predmety záujmu tohto časopisu Mak v tomto roku dvojmesačníka teda patria Stevan LENHART bola na Filozofickej fakulte súčasná poézia a próza, v Novom Sade usporiadaná

50 rokov Strednej školy / 45 rokov Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici

Vízia modernej školy P

olstoročie od založenia prvej Strednej (ekonomickej) školy a 45 rokov Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici – tieto dve výročia boli témou programu slávnostnej akadémie uskutočnenej 9. novembra 2012. Stretli sa terajší a bývalí žiaci a profesori s hosťami; niektorí si pripomenuli, ako v tejto škole bolo kedysi a tí mladší ukázali, ako to beží dnes. Spoločne vzdali hold ustanovizni, vďaka ktorej Kovačica patrí medzi významné stredoškolské vzdelávacie strediská. Riaditeľom Gymnázia Mihajla Pupina v súčasnosti je Pavel Rohárik, ináč profesor dejín, ktorý bol v tejto škole najprv žiakom, neskoršie profesorom a v čele jej vedenia stojí od roku 2002. Jeho vzťah k tejto ustanovizni je teda blízky, až emotívny, čo sa v určitom zmysle odzrkadlilo aj vo všeobecnom vývine kovačického gymnázia v poslednom desaťročí. V rozhovore s riaditeľom Pavlom Rohárikom sme si pohovorili o aktuálnom stave gymnázia, sprievodných aktivitách, renovácii budovy a budúcich plánoch… Ako by v skratke znel osobný preukaz kovačického gymnázia? – Gymnázium má v súčasnosti o niečo viac ako 300 žiakov rozdelených do 12 tried, z čoho sa vo ôsmich triedach výučba koná po srbsky a v štyroch po slovensky. V tejto škole je 40 zamestnancov, z ktorých je 30 pedagogických pracovníkov a veľká väčšina pochádza z tunajšieho prostredia, čiže z Obce Kovačica. Priemerný vek pracovného pomeru dnešných zamestnancov je 15 rokov, teda ide o príliš mladý kolektív, ktorý zároveň už má za sebou solídnu skúsenosť. Dnes sú v gymnáziu optimálne podmienky na modernú kabinetovú výučbu. Všeobecne možno povedať, že táto stredná škola mala, má a bude mať významnú úlohu vo vzdelávaní a vychovávaní mladých kádrov. Mimo pravidelnej vyučovacej činnosti

gymnázium má tiež rozvinuté sprievodné aktivity Pavel Rohárik, v niektorých riaditeľ spoločenských kovačického a kultúrnogymnázia umeleckých oblastiach… – Samozrejme, máme žiakov a pedagógov, ktorí sú ochotní vyjadrovať sa aj v sprievodných školských aktivitách. Po prvé treba spomenúť pravidelné Na budove a nádvorí edukačné aktivity na tému gymnázia sa v poslednom chorôb závislostí – na tomto desaťročí často diali rôzne pláne spolupracujeme s renovácie, vďaka čomu organizáciou Červeného kríža, škola dnes pôsobí dojmom odnedávna tiež s Klubom príjemného, upraveného študujúcej mládeže Kovačice. a dobre vybaveného Okrem toho v spolupráci s priestoru… Televíziou Obce Kovačica – Pri tejto otázke ide o každoročne organizujeme neustále úsilie, aby sa dosiahli vedomostnú súťaž pre žiakov

vyšších ročníkov základných škôl (šiestakov, siedmakov a ôsmakov) pod názvom Gymko kvíz. Profesori a žiaci nášho gymnázia sú v úlohe autorov a moderátorov. Tento kvíz už dosiahol určitú popularitu a úroveň kvalitného programu, ktorý sledujú nielen tínedžeri, ale aj dospelí. Podarilo sa nám aj obnoviť gymnaziálnu divadelnú činnosť v rámci sekcie Gymko teáter – za posledných osem rokov sa tu realizovali tri mládežnícke divadelné predstavenia (ide o hry Výcuc Dublin, Popoluška a Sila vlasov), z ktorých niektoré dosiahli pozoruhodný úspech na pokrajinských prehliadkach. V príprave je gymnaziálne divadelné predstavenie na sezónu 2013.

čím lepšie podmienky a ovzdušie pre žiakov a zamestnancov. Pre mňa sa prvé významnejšie podnikanie v tomto smere začalo v jeseň 2002, keď pred nami bolo organizovanie Republikovej súťaže zo stolného tenisu. Bolo totiž potrebné urobiť veľké zmeny na celej budove a vtedy bol vypracovaný orientačný plán rekonštrukcie objektov. Na hlavnej budove boli najprv vynovené strecha, okná a podlaha. Neskoršie nasledovala rekonštrukcia nádvoria a športového areálu – upravené boli športové terény pre tenis, malý futbal a basketbal, ako aj atletická dráha (ktorá je v súčasnosti vlastne jedinou atletickou

dráhou medzi Pančevom a Zreňaninom). Okrem finančnej podpory z pokrajinského fondu a zo strany lokálnej samosprávy potrebné je spomenúť donácie rodičov, vďaka ktorým bola vykonaná klimatizácia učební a zaobstarali sa skrine pre žiakov. Vykonala sa tiež celková renovácia tzv. pomocnej budovy – najprv bol upravený žiacky klub Ponorka a Slávnostná sieň, nedávno sme vynovili aj fasádu a strechu. Idey na úpravu tohto priestoru prichádzali nielen zo strany vedenia gymnázia, ale tiež zo strany žiakov a rodičov – tieto idey sme potom sprevádzali vo všeobecný prospech školy. Aká je vaša vízia budúcnosti gymnázia? – Jedným z plánov do budúcna je v rámci gymnázia vybudovať penzión, ktorý by umožnil organizáciu rôznych vedomostných, športových a kultúrnych podujatí, nielen počas školského roka, ale aj cez prázdniny. Naše gymnázium bolo totiž medzi prvými v krajine registrované ako škola s potenciálom organizovania rôznych kempov, takže je táto idea už dlhšie prítomná. Ďalšou záležitosťou bude doriešiť otázku vykurovania školskej budovy, čiže umožniť lacnejšie a funkčnejšie vyhrievanie. A hádam najdôležitejšou úlohou v budúcnosti bude udržať dostatočný počet žiakov. Dnes máme prakticky dve triedy menej a do budúcna sa budeme musieť angažovať na zlepšení tohto stavu. Musíme si byť vedomí skutočnosti, že ak nebude dosť žiakov, nebude jestvovať ani škola. Občania by mali pochopiť, že táto škola umožňuje tunajším mladým ľuďom vzdelávať sa v ich prostredí, na druhej strane sám kolektív gymnázia musí stále mať na zreteli, že obstáť možno predovšetkým kvalitnou prácou. Webová stránka kovačického gymnázia: www. gymko.edu.rs. S. L. december 2012 |

vzlet 7

putovná súťaž

Jeseň v Rumunsku J

esenné počasie a mesiac október. Žiačky Gymnázia Mihajla Pupina už vopred vedeli, na čo sa mali tešiť. Tak ako bolo v minulom roku v Békešskej Čabe (Maďarsko), v tomto roku sme mali možnosť

Putovnej súťaži na tému slovenských dolnozemských reálií pre stredoškolákov. Okrem žiačok kovačického gymnázia zúčastnili sa aj žiaci z Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom z Báčskeho Petrovca a žiaci zo slovenských prostredí z Rumunska a Maďarska. Počas tých štyroch dní, ktoré sme strávili v Nadlaku, stačili sme vidieť a počuť mnoho zaujímavých vecí – aj napriek tomu, že čas uplynul rýchlosťou svetla. Okrem prezentácie našich prác (ktorými sme predstavovali to, čo nášmu okoliu dáva zvláštny vzhľad), Pri rybníku v temešvárskom etnoparku účasti na otvorení programu Dňa školy a celodennej exkurzie do od 18. do 21. októbra pobudnúť mesta Temešvár, najväčší dôraz v mestečku Nadlak (Rumunsko) sme vlastne dávali na spoznávaa zúčastniť sa na tohtoročnej 8.

nie a kamarátenie sa. Exkurzia do Temešváru bola skutočne zaujímavá! Pozreli sme si temešvársky etnopark (v ktorom sme videli staré, tradičné etnodomy rôznych národností), zoologickú záhradu (tam sme si asi všetci Počas prezentovania prác zapamätali ko v Nadlaku. Maru – maznavého živočícha Vzhľadom na to, že víťazmi pochádzajúceho až z Argentíny) tejto súťaže boli vlastne všetci a centrum mesta (v ktorom je účastníci, najlepšie strávený čas mnoho prekrásnych budov a bol ten voľný, keď sme šli do ľudí, ktorí oplývajú pozitívnou kaviarne, a tam sme sa kamarátili energiou), mali sme tiež času aj a smiali na rôznych príbehoch, na nákupy. Pekne bol vyplnený ktoré sme počuli jedni od aj ten čas, keď sme pozerali druhých. divadelné predstavenie a Saňa STRAKÚŠEKOVÁ navštívili prekrásny park a ihris-

programy pre mladých

Svet na dlani A

ké sú možnosti a ponuky programov Erasmus a Európskej dobrovoľníckej služby? Na túto otázku sčasti odpovedá

hostiteľskej vysokej škole a výška grantu závisí od dĺžky pobytu a krajiny. Erasmus predpokladá uznanie študijného programu po návrate. Partnerské univerzity sú v rámci celej Európy.

EURÓPSKA DOBROVOĽNÍCKA SLUŽBA Dobrovoľník sa prostredníctvom dobrovoľníckej služby v zahraničí môže zapojiť do projektov rôzneho charakteru, napríAutorka príspevku spolu s Luismim a Lenkou klad v oblasti kultúry, športu, naša spolupracovníčka, ktorá sociálnej starostlivosti, umenia v súčasnosti študuje v Nitre... či ekológie. Hlavným cieľom programu Európskej dobrovoľERASMUS níckej služby (skr. EDS; anglická Erasmus je program celoživotskratka EVS podľa European ného vzdelávania v EÚ. Študijný Voluntary Service) je podporiť pobyt v rámci programu Erasmus solidaritu a toleranciu medzi predstavuje mobilitu študentov mladými ľuďmi z rôznych krajín s cieľom študovať na zahraničnej a sprostredkovať im skúsenosť univerzite. Program je určený z neformálneho vzdelávania. pre študentov druhých a vyšších Európska dobrovoľnícka služročníkov, trvá od 3 až 12 mesiaba je určená všetkým mladým cov. Niet poplatkov za školné na ľuďom od 18 do 30 rokov (mla-

8 vzlet | december 2012

dým ľuďom s nedostatkom príležitostí alebo s postihnutím už od 16 rokov) s trvalým pobytom v jednej z krajín zapojených do programu. Krátkodobá EDS môže trvať od 2 týždňov do 2 mesiacov, dlhodobá od 2 do 12 mesia-

žiť a pracovať v Nitre. Terajší dobrovoľníci cestujú, spoznávajú sa s kultúrou a nemajú žiadne námietky na Nitru. Medzi sebou sa dorozumievame po anglicky. Človeku vôbec ani nenapadne, že spontánnou dobrovoľníckou činnosťou získaš kamarátov

Darko, Silvija, Mario, Luismi, Nacho, Annalisa, Agnieszka, Assemgul a Aizhan cov. Väčšina dobrovoľníkov sa rozhodne na tú dlhodobú dobrovoľnícku službu, kde získa viac informácií, poznania o krajine, v ktorej sa nachádza. Niektorí z dobrovoľníkov zostali

z rôznych krajín sveta. Netreba sa báť, treba žiť a spoznávať seba a svet. Pripravila: Marína Valentíková

svet vtákov

Každý z nás má v blízkosti nejakú sovu... V

Srbsku je asi 300 pozorovateľov vtákov. Jednu skupinu tvoria ornitológovia a pre ostatných je to koníček. Podľa slov Milana Ružića, počet milovníkov vtákov u nás je však omnoho väčší. Ľudskému uchu lahodí vtáčí spev, oku pohľad na vtáčie druhy, ich správanie, voľný let... Takže pozorovateľmi vtáctva sme takmer všetci. Vtáky možno pozorovať 365 dní v roku. Podľa údajov zo Spolku pre ochranu a výskum vtákov v Srbsku, na území nášho štátu je asi 350 vtáčích druhov, z čoho je 10 druhov sov. V Srbsku je 42 oblastí IBA (important bird area), ktoré sa pozorovateľom vtákov odporúčajú navštíviť. Na známeho novinára a spolupracovníka BBC Davida Linda počas jeho vlaňajšej návštevy u nás zapôsobilo mesto Kikinda. V strede mesta počas zimného obdobia tu sídlia sovy – 750 myšiarok ušatých. Vďaka tomu Kikinda prekonala svetový rekord. Sovy sa formujú do skupín a na jednom strome niekedy sídli veľký počet. Tieto vtáky predstavujú chránený vtáčí druh a prísne je zakázané ubližovať im. Podľa Zákona o ochrane prírody, chránené sú i sovie biotopy, ktoré môžu byť na vysokohorských ihličnatých stromoch, parkoch, povalách... Pokuta za zabitie sovy je stanovená vo výške 200 000 dinárov. Tieto vtáky majú svoj život prispôsobený nočnému obdobiu – vtedy výborne vidia, počujú, ale i nečujne letia. Niekto povedal, že každý z nás má v blízkosti nejakú sovu... Na rozdiel od iných vtákov, sovy si nerobia hniezda, ale využívajú napr. hniezda vrán a strák (počas poľovníckych akcií, keď ľudia strieľajú na vranie a stračie hniezda, neraz sa stalo, že ublížili aj sovám). Hniezdia sa aj na povalách, ako i v búdkach, ktoré urobili milovníci vtákov, a takto na stromoch postavené búdky

sovy využívajú ako svoje hniezda. Na tento nočný druh operencov číhajú všelijaké nebezpečenstvá, ako napr. pesticídy, smrť na cestách,

Milan Ružić, ornitológ

V Novom Sade v roku 2010 založili Stredisko pre ochranu sov a jedným zo zakladateľov je Milan Ružić. Členovia tohto strediska uskutočňujú početné akcie, akými sú prednášky, postavovanie informačných tabúľ, kladenie prsteňov, sčítanie sov, postavovanie hniezd... K najdôležitejším činnostiam patria komunikácia a edukácia o ochrane sov, ktoré členovia prezentujú žiakom v školách a občanom vôbec. V každej chvíli pomôžu potrebnou radou, vzácnou informáciou. Záverom jeden skutočný jarný príbeh z roku 2012. Na domácej jedli sova si zvolila stračie hniezdo ako dom pre svoje mláďatá. Asi koncom apríla sa vyliahli sovičky. Čoskoro malé

ilegálne zabíjanie... Okrem toho nepekným ľudským dedičstvom z minulosti sú i povery. Mnohí ľudia totiž dodnes veria, že niektoré vtáčie druhy ohlasovaním sa privolávajú smrť, čo však v žiadnom prípade nemôže byť pravdou. Každá živá bytosť chce žiť, a tak aj vtáky. Človek ako vedomá bytosť berie do rúk pušku a použije ju na stvorenie, o ktorom niekedy nevie takmer nič. Najmä o tom, koľko sú sovy užitočné, keďže sa kŕmia myšami. Dospelá sova potrebuje pre svoju nočnú Myšiarka ušatá na domácej jedli výživu 3 až 5 týchto hlodavcov. Myši sa rozmnožujú veľkou operence začali zvedavo rýchlosťou. Jedna myš ročne pozorovať a skúmať svet zje asi 4 kg dobytčieho okolo seba. Začali aj lietať. krmiva, a spôsobujú Jedno sovíča spadlo, škodu obilninám. Podľa a potom sa neudržalo výpočtov, jedna sova ročne na jedľovej haluzi. Bolo môže usporiť až 16 ton mu treba pomôcť. dobytčieho krmiva. Niekedy v nedostatku

vedomostí môžeme urobiť chybný krok, preto vždy dajme prednosť radám odborníkov (aj keď ide o kŕmenie). Piskotom sovíčatá upozorňujú rodičov na svoju prítomnosť. Dospelé sovy si mláďatá chodia kŕmiť. Avšak keď sovíča z niektorých dôvodov máte v zatvorenom priestore – čo sa však neodporúča – vtedy to nemôžu urobiť. Treba dbať, aby mláďaťu domáci miláčikovia (pes, mačka) neublížili, ale ani aby sa spolu nezblížili. Sovie mláďa vie byť veľmi milé, rady má pohladenie a pozornosť, môže sa zblížiť s človekom. Ani s ľuďmi sa viazanosť neodporúča – nie každý človek je rovnaký a vtáky nemôžu odlíšiť dobré od zlých úmyslov. Odborníci radia, aby sa mláďa čím skôr pripojilo k svojmu druhu. Netreba ani experimentovať, iba ak skutočne pomôcť... Spomínaná sovička počas dňa bývala na domácej jedli a v noci odchádzala.

Až koncom júna sa pripojila svojmu vtáčiemu druhu. Zostali skúsenosti, množstvo fotografií a krásne spomienky na malú myšiarku ušatú. Jaruška FERKOVÁ december 2012 |

vzlet 9

Klub študujúcej mládeže Padiny

Akcia a zábava K

lub študujúcej mládeže Aktivity? Padiny (KŠMP) bol založe– Zapojili sme sa do akcie ný pred dvomi rokmi s cieľom Očisťme Srbsko a upratovali zlepšiť kvalitu spoločenského a sme našu tzv. Višničkovú kultúrneho života mladých ľudí v hôrku pri Padine, potom tomto prostredí. Členovia klubu sme po krátkom čase zorsa zúčastňujú v ganizovali party v pracovných a humaLoveckom dome s nitárnych akciách, cieľom, aby sa naši organizujú hudobné mladí spoluobčania a športové podupobavili. Bola to skvejatia, kamarátia sa lá zábava. Onedlho a zabávajú. O tom, potom sme uspoako vlastne funguje riadali humanitárnu táto ich organizácia, akciu zberu odevu, aktuálny predseda obuvi a hračiek pre KŠMP Vlasto Širka deti, ktoré potrebujú Predseda KŠMP hovorí: pomoc. Akcia trvala Vlasto Širka – V klube je jeden celý týždeň zhruba 30 členov. Sú to mladí a a mnohí naši občania nám usilovní Padinčania. Stretávame každodenne prinášali rôzne veci. sa každý piatok (keď hlavne všetV priebehu leta sme dvakrát ci členovia prichádzajú domov úspešne zorganizovali Rock zo škôl), rozprávame sa o tom, electro party, ako aj volejbalový čo a ako budeme robiť naďalej. turnaj, ktorý vzbudil veľký záuVšetci spolu si navzájom dobre jem. Naposledy sme organizovali rozumieme a vždy sa nakoniec Halloween party – pre túto zábadohodneme. vu sme sa dlho pripravovali, lebo

Halloween Party po padinsky

sme chceli urobiť niečo, čo v Padine ešte nebolo, a myslím si, že sa to aj podarilo. Na večierku strašidelných príšer a bosoriek bolo mnoho hostí, ktorí prišli do Padiny aj spoza chotára. Súťažilo sa o najkrajšiu a najoriginálnejšiu masku a dobrá nálada potrvala až do rána. Tešíme sa z

našej činnosti a úspechov, dáva nám to dobrý pocit a podnet, aby sme do budúcna pracovali ešte lepšie. Plány? – Plánov je mnoho, ale o nich si pohovoríme vtedy, keď budeme vedieť povedať niečo konkrétne. Mám nádej, že v klube si aj naďalej budeme takto dobre rozumieť a úspešne pracovať v prospech padinskej mládeže a vôbec celého prostredia. Chceme byť osožní v dedine a k tomu sa chceme aj naďalej všetci priateliť a zabávať. Božena ŠIRKOVÁ

exkurzia

Destinácia: Sokobanja V

dňoch 16. a 17. októbra 2012 sa uskutočnil výlet ôsmakov zo Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Destinácia bola Sokobanja. Počasie žičilo a nálada bola na úrovni. Niektorí žiaci sa podieľajú so Vzletom o svoje dojmy… MAREK MEDOVARSKÝ, 8. a: – Tak ako každý žiak, ani ja som sa týchto výletov nemohol dočkať. Vedel som, že budú nezabudnuteľné. Cesta bola namáhavá a dlhá, takže som ju prespal. Výlet sa mi páčil a budem si dlho naň spomínať, lebo toto boli posledné spoločné výlety s mojimi spolužiakmi zo základnej školy. JARMILA BENKOVÁ, 8. b: – Je vzrušujúce, keď zistíš, že máš odísť na posledný výlet so svojou generáciou.

10 vzlet | december 2012

Najprv sme navštívili Bovanské jazero, ktoré sa mi veľmi páčilo. Najlepšie chvíle boli azda v hoteli, pri večernej zábave. Na druhý deň nás veľa toho čakalo. Najprv sme šli do Knjaževca, a potom na Sokograd – pozostatky starého mesta. Bola to zaujímavá avantúra, hoci sme sa veľmi unavili. Jediné, čo sa mi nepáčilo, bola strava v hoteli.

Sokobanji, na Bovanskom a Borskom jazere. Najviac sa mi páčila dlhá prechádzka lesom smerom do Sokogradu. No dojmami nezaostalo ani Borské jazero.

ANDREJ DURGALA, 8. a: – Zo všetkých miest, ktoré sme navštívili, najviac sa mi páčilo na Sokograde. Dlhá a namáhavá cesta nás vyčerpala, ale bolo to užitočné, lebo pohľad zo Sokogradu bol očarujúci a krásny. Cestou dolu bola kaviareň – keďže sme dobehli prví, objednali sme si šťavu a oddýchli si. A potom sme všetci spoločne šli do autobusu.

MIROSLAV ŠUSTER, 8. b: – Je veľa zážitkov z tohto nášho posledného spoločného výletu a ťažko je vyčleniť niektorý z nich ako najkrajší. To, čo najviac zostáva v pamäti mnohým spolužiakom, je pobyt v hoteli a kamarátenie takmer celú noc. No mne sa najviac páčila dlhá a namáhavá cesta na Sokograd. Okrem krásneho pohľadu zo samotného vŕšku, Sokograd zostáva v pamäti aj preto, lebo je to historická pamiatka a je naozaj zaujímavá.

NATAŠA FEJDIOVÁ, 8. b: – Tento výlet mi bol doteraz zo všetkých najkrajší. Boli sme v

JÁN ANDRÁŠIK, 8. a: – Cestovali sme cez Nový Sad, ďalej Belehrad a mnohé iné dediny a mestá, až kým sme po sedemhodinovej ceste prišli pred hotel Zdravljak v Sokobanji. Nasledovala obchádzka mesta so sprievodkyňou Draganou. Potom sa niektorí z nás kúpali v hotelovom bazéne. Po dlho čakanej večeri (ktorá síce veľmi nechutila) mali sme voľný čas a veru sme sa dobre pobavili – niektorí si šli ľahnúť až nad ránom... Nazajtra sme cestovali do Knjaževca, kde sme navštívili kultúrno-historické múzeum, a potom sme pokračovali do Sokogradu. Prechádzali sme lesnými cestami, šplhali sa po strmých skalách, až kým sme sa dostali na zrúcaniny Sokogradského zámku. Na ceste domov sme sa zastavili aj pri peknom jazere. Výlet dobre dopadol a budem si na neho spomínať ako na posledný výlet s mojou generáciou. Anketovala: Vesna VALIHOROVÁ-FILIPOVIĆOVÁ

tanečná škola Ritmo Latino

V zajatí pohybu, estetiky a citov T

anec je umenie. Má nielen priame, ale aj vedľajšie blahodarné účinky. Pozorujúc zo sociologického aspektu, je to spoločenský jav, ktorý pretrváva oddávna. Ľudia odjakživa radi tancovali, či už pri rôznych obradoch, alebo len tak z rozptýlenia. Spoločenský súťažný tanec bol roku 1997 zaradený do rodiny uznaných olympijských športov a v súčasnosti sa snaží o zaradenie na program Olympijských hier. Tanec mal veľký význam aj pre Jovanu Klajićovú, študentku 4. ročníka Fakulty technických vied v Novom Sade. Vlastní peknú hŕstku medailí zo športového tanca, tiež je majiteľkou licencie sudkyne športového tanca. Dnes sa plne venúva prenášaniu tanečných vedomostí a rozvoju zručností žiakov novosadskej Tanečnej školy Ritmo Latino. Deti o nej hovoria, že je prísna a seriózna keď ide o zdolávanie tanečných krokov, ale i vždy prichystaná na hru a žart v čase oddychu. „Každý tanec má svoju rozprávku a my sa usilujeme našich tanečníkov naučiť, aby pohybom vyjadrili svoje emócie a preniesli ich partnerovi a publiku. Tanec je svojrázna filozofia vypovedaná telom,“ hovorí Jovana. „Doteraz

sme sa zúčastnili na súťažiach v Novom Sade, Čelareve, Báčskej Topole, Kanjiži, Kikinde a v Báčskom Petrovci. Dosiahli sme pozoruhodné výsledky. K tomu prispeli aj prípravy, do ktorých sme okrem tanečných prvkov a aeróbnych cvičieb zahrnuli aj prvky baletu a gymnastiky.

Ukázalo sa to ako veľmi účinné!“ Tanečná škola Ritmo Latino existuje 8 rokov a má sídlo v Novom Sade; členov má i v Kysáči a v Báčskom Petrovci. V Kysáči sú členovia zväčša žiaci ZŠ Ľudovíta Štúra, ale i bývalí žiaci (teraz už stredoškoláci) a tiež sa organizujú kurzy pre dospelých. Škola počíta asi 30

vaša tvorba Zlato spoza komína

edného krásneho dňa slnko sa usmievalo na dedinku menom Selenča. Bol rok 1914. V jednej chudobnej rodine žili otec, syn, matka a nevesta Katka. Bolo to obdobie nepokojov, otec a syn museli odísť do prvej svetovej vojny. Dve ženy, ktoré zostali doma samy, poriadne sa starali o byt. A ako je tradičným zvykom, každú sobotu sa upratoval dom. Tak aj v túto sobotu sa dali do práce, snáď to bolo nudné, ale nie až tak veľmi namáhavé. Rozhodli sa upratať povalu, na ktorú prvýkrát alebo po druhýkrát vošli, lebo otec tam mal svoje veci a nechcel, aby tam niekto chodil, zvlášť nie ženy, ktoré odložia všetko, čo im je pod rukou. Ukázala sa im šanca, tak sa dali do toho. Pri upratovaní za komínom našli odhodené hodváby, ktoré hľadali už niekoľko mesiacov. Pod tým nylonovým vreckom plnom hodvábu bola ukrytá nádoba s nejakým zlatom. Zvedavé ženy sa obávali, či sa na to majú vôbec pozrieť alebo to nechajú tak. Matka ako aj vždy chcela pozrieť, čo tam je. Keď to vybrali, bolo tam zlato Františka

členov, ktorí súťažia v rozličných vekových skupinách. Ide o športový tanec, ktorý v sebe zahŕňa 5 latinských tancov (samba, cha-cha-cha, rumba, paso-doble a jive) a 5 štandardných (anglický valčík, viedenský valčík, tango, slowfox a quickstep). Spolupráca medzi tanečnou školou a kysáčskou základnou školou bola nadviazaná pred siedmimi rokmi a funguje to nateraz dobre vďaka porozumeniu riaditeľky Anny Gašparovićovej, ktorá zabezpečila priestor pre tréning. Aj vďaka rodičom, ktorí majú pochopenie a čas sprevádzať svoje deti na súťažiach, financovať cestu, parádne oblečenie, účes... Najväčšia vďaka však patrí samotným deťom, ktoré sú chtivé a usilovné a majú vytýčený jasný cieľ. Niektoré členky tanečnej školy nám skrátka rozpovedali o ich zážitkoch, náhľadoch a vzťahu k tancu. „Určené je, aké účesy sú dovolené. Na pravidelný účes treba použiť mnoho laku a gélu a učesať sa tak, aby vlasy nepadali na oči. Tak by prekážali v tanci. Dovolený je i rúž, ale diskrétny,“ prezrádza Nataša Kolárová. „Do tanečnej školy chodí väčšina dievčat a len málo chlapcov. Tancujem s Alexandrou Petríkovou

a mám nádej, že sa onedlho do tanečnej školy zapoja i niektorí moji spolužiaci, bola by som veľmi rada,“ odkazuje Hana-Katarína Ďurovková. Ak by ste si chceli zatancovať, neváhajte! Takto si rozcvičíte svalstvo, uvoľníte sa, rozveselíte, možno spoznáte aj niekoho nového! Tanec má aj terapeutický účinok, podporuje fyzickú výkonnosť, vytrvalosť a disciplínu, umelecky vychováva k estetickému cíteniu, spoločensky ku kolektívnemu cíteniu a rozvíja vzťah k hudbe. Je náročný už vo svojej podstate tým, že ide o symbiózu umenia so športom. Ak ste sa teda presvedčili, tanečné pódium na Vás čaká! Anna LEGÍŇOVÁ

na zamyslenie sa... Jozefa. Katka bola z toho znepokojená a poprosila matku, aby to nechali tak, lebo budú mať nedorozumenia s otcom. Tak to zostalo tam za komínom. Ubehli dva dni, prišiel prvý pracovný deň v týždni, pondelok. Matku ešte stále trápilo to Františkovo Jozefovo zlato, ale nedávala to najavo, aby neznepokojovala Katku. O 14. hodine po uliciach Selenče chodil človek menom Kišbir s bubnom a oznamoval: „Dáva sa najavo, že kto má doma zlato, nech to odnesie do obecného domu a dajú mu za to dináre.” Matka to počula a rýchlo zavolala Katku. Porozprávala jej o tom, čo sa deje a dohovorili sa, že odnesú zlato, lebo potrebovali dináre. Na nasledujúci deň, v utorok, dve Selenčanky sa pobrali do obecného domu zameniť zlato za dináre. Aj sa im to podarilo, nuž nebol to nejaký veľký dinár, ale ony mali z toho radosť. Po niekoľkých mesiacoch, keď sa otec a syn vrátili z vojny, mali čo vidieť – nebolo ani zlata ani dinárov. No ale všetci vieme, aké sú ženy, keď sa dajú do upratovania, už je potom všeličo… Veronika Kováčová Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

Občianstvo H

neď po vypuknutí 2. svetovej vojny taliansky diktátor Mussolini vydal rozhodnutie, ktorým sa Talianom zakazuje vysťahovať sa do Ameriky. Práve v tom čase na návšteve v Taliansku boli dvaja ľudia z Ameriky, avšak pôvodom Taliani. Jeden z nich bol známy bankár, ktorý plynne hovoril po anglicky a mohol sa pochváliť svojimi vplyvnými obchodnými a osobnými známosťami. Druhý z nich bol poľnohospodár, ktorý slabo zvládol angličtinu a americký spôsob správania bol preň cudzí. Po Mussoliniho rozhodnutí obaja títo muži sa pokúšali čo najskôr sa vrátiť domov, teda do Spojených štátov, avšak len jeden z nich dostal to povolenie: nečakane a smiešne, bol to onen poľnohospodár. On mal americké občianstvo, takže

sa Mussoliniho rozhodnutie nevzťahovalo naň. Bankár si totiž ponechal svoje talianske občianstvo, takže musel zostať v Taliansku. Nedosiahol nič aj napriek všetkým svojim sťažnostiam, svojmu bohatstvu, ovládnutiu angličtiny, ba aj napriek svojim vplyvným známostiam. Rovnako tak je aj ohľadom príslušnosti „večnému kráľovstvu nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista“ (2Pt 1,11), t. j. Nebu. Môžeme žiť poctivým kresťanským životom a mať dobré vzťahy s veriacimi, môžeme používať biblické výrazy, no nič z toho nám nedáva právo na Nebo. Občanmi Neba sa môžeme stať len prostredníctvom nového narodenia sa, a to tak, že svoju vieru vložíme do Ježiša Krista a do Jeho diela vykúpenia. Z knihy Dobro sjeme, Živa riječ, Krasica, Udruga kršćana Rijeka (2012) preložila Vladislava Lovásová

december 2012 |

vzlet 11

vaša tvorba

Práce pre rubriku Vaša tvorba môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Keby som mal(a) krídla

eby som mal krídla, čím by som bol? Malým slávikom, čo v korune stromu spieva? Nie. Som silný, plný života a túžim po výšinách. Rád by som bol orol. Okolo mňa sa otáčajú sychravé obláčky. Svojimi veľkými krídlami ich páram a letím nad širokým trblietavým oceánom. Všade je tíš, iba sily prudkých vĺn mi ukazujú cestu ku pobrežiu. Stojí tam veľké mesto. Jeho hluk je čoraz silnejší. Letím a vidím tisíce ľudí. Na tvári im možno vidieť smútok, tlačí ich bieda a sú nešťastní. Ako je smutno tam dolu. Ľudia ťažko pracujú a nemajú čas na svojich priateľov, ba dokonca ani na vlastné deti. Som nad nimi. Silné vetry každodennosti sa pokúšajú prekaziť môj let a donútiť ma žiť ako obyčajní malí ľudia. Ale vo mne je nádej, taká silná, že ma udrží hore, vysoko. Tu nie je veľa takých orlov, čo chcú zostať tým, čím sú. Len treba vytrvať a letieť vpred bez strachu. Každý let je jedinečný. Krídla? Tie máme všetci, také veľké, aké sa ich snažíme rozprestrieť. Filip Herček, 6. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

eby som mala krídla, bola by som anjelom. Prečo? Preto, lebo anjelské krídla majú zázračnú moc. Tak ako v minulosti anjeli prilietali na Zem, keď niekomu bola potrebná pomoc, tak by aj moje krídla pomáhali tým, ktorým je pomoc potrebná. Anjelské krídla prinášajú večnú radosť tam, kde je smútok, prinášajú lásku tam, kde je ľudská úzkosť, na krídlach nosia uzdravenie a šťastie nemocným a biednym ľuďom. Anjelské krídla sú nežné, ale dokážu urobiť silné veci. Keby som mala také krídla, chudobným by som priniesla rajské bohatstvo a smutným srdciam láskavé objatie. Svojimi anjelskými krídlami by som odohnala každý tmavý súmrak, vojny, objala by som všetky zranené deti sveta. Moje krídla by im boli perinou a útočiskom, záchranou pred dažďom a vetrom, bôľom a nešťastím. Svojimi anjelskými krídlami by som objala všetky nešťastné a choré deti, až by sme sa spolu vznášali v slnečných lúčoch a bielych oblakoch. Keby som mala anjelské krídla, na Zem by som priniesla nebeskú lásku, dobrotu a radosť. Priala by som si, aby boli všetci šťastní pod mojimi krídlami. Andrea Grňová, 6. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

eby som mala biele krídla, zaletela by som vysoko. A mohla by som obísť celý svet? Áno, presne tak. Vyletela som do výšin. Za bielymi oblakmi videla som najprv slnko, ktoré ma pohladilo svojimi teplými lúčmi po tvári. Spoza slnka je veľká modrá obloha, ktorá akoby držala slnko vo svojom náručí. Zrazu som pozrela dolu a videla, ako usilovné včeličky

12 vzlet | december 2012

zbierajú peľ a v úli robia sladký med. Keď som pozrela doprava, videla som ešte krajšiu prírodu, polia a zem, ktorú ľudia, malí ako mravce, usilovne obrábajú. Aj stromy, nad ktorými som letela, boli zaujímavé. Spozorovala som aj orla, ktorý ostrým zrakom hľadá potravu. Videla som aj malé domčeky, niektoré bez striech. Tam žili chudobní ľudia. Hneď som chcela zletieť dolu a pomôcť im v ich trápení. Smutné myšlienky mi odniesla vôňa mora. Ako som tak letela nad hodvábnymi oblakmi, rozmýšľala som o tom, aký by bol svet, keby všetci ľudia mali krídla. Svet by bol omnoho lepším miestom pre život. Ida Šagátová, 6. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

eď si ľahnem do postele, rozmýšľam o ďalekých miestach. Bolo by vynikajúce mať krídla a zaletieť si hocikam. Keby som mala krídla, vyletela by som po oblaky, a letela, letela... Obletela by som celý svet. Vidieť našu planétu naživo, a nie iba v telke. To by bol zážitok. Kde sa pristaviť? Možno na nejakom exotickom ostrove, na ktorom rastú palmy a voda v oceáne sa spája s modrou oblohou. Zaletieť si na také miesta, ktoré píšu našu históriu, do Egypta, Ríma, Grécka. Zastaviť sa na mieste, o ktorom som ani nepočula. A tak by som letela, letela... V myšlienkach a snoch dokážeme lietať, no v skutočnosti máme istotu pod nohami. Anna Milcová, 6. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

našej rodine sa často spomína rozprávka o tom, že môj dedko kým bol malý, spravil si krídla z haluzí, spadol zo stohu a zlámal sa… Teraz mám aj ja príležitosť lietať. Trochu závidím tým vtákom, nemusia si lievať palivo, nemusia mať ani peniaze na cestu, dokonca ani pas. Stačia iba dve – tri zrnká a už letia. Zo začiatku som mala trošku strach, keď sme boli nad oblakmi, ale strach rýchlo zmizol. Oblaky boli mäkké ako páperie. Pripomínalo mi to perinu mojej babky. Videla som vyfarbený mostík. Trochu ma to prekvapilo, ako môže byť na nebi. Lastovičky sa mi smiali a povedali mi, že to nie je mostík, ale dúha. Vykračovali sme si po nej. Videli sme moria a oceány ako sa trblietajú. Lúky a lesy sa zelenali. Žltli sa polia dozrievajúcej pšenice a bolo mi jasné, to nás naša Zem chráni. Žiaľ, že to často zabúdame. Chcela by som dedkovi odhaliť toto svoje tajomstvo, ako sa aj takýmto ľahším spôsobom dá lietať. Iste by bol hrdý na mňa. Martina Pintírová, 6. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

Novoročné želania

eď prichádza zima, všetky deti sa tešia, lebo so zimou prichádza aj môj

obľúbený sviatok – Nový rok. Vtedy hodnotíme naše úspechy v uplynulom roku a netrpezlivo očakávame, či sa splnia naše želania. Rada sa lyžujem. Počas každých zimných prázdnin sa organizuje odchod z Padiny na zimovanie na Slovensku. Aj tejto zimy si moja rodina zalyžuje na bielučkom snehu. Mojím želaním je, aby sme sa na lyžovačke pekne pobavili a nazbierali novú energiu pre druhý školský polrok. Mám psíka Ajrona, je to husky a má rád zimu. Býva smutný, že nemám času na hranie s ním, a preto medzi moje novoročné sľuby patrí aj ten, že počas zimných prázdnin sa mu budem stále venúvať. Mojím želaním je, aby počas sviatkov tiež bolo veľa snehu, lebo všetci sa tešia bielemu kobercu na našich dolinách. Všetkým deťom sveta želám, aby boli zdravé a šťastné, aby každé dieťa dostalo taký dar, aký si zaželá. Prajem všetkým, aby si svoje domy obliekli do krásneho novoročného rúcha a všetkým ľuďom želám dlhý a šťastný život. Iveta Petrovičová, 5. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Sedmokráska a Sedmokrás

ol raz jeden kráľ, ktorý mal jednu dcéru. Volala sa Sedmokráska. Sedmokráska mala veľmi rada sedmokrásky, dokonca aj rozprávky písala o nich. No nikto nemohol prečítať jej rozprávky, pretože nemala pekný rukopis. Princezná už mala osemnásť rokov, a preto ju pán kráľ chcel vydať. Rozhodol sa prichystať ples, na ktorý povolá všetkých mládencov a princov z okolia. No Sedmokráska mala rada len jedného mládenca. Bol to kráľovský záhradník, do ktorého bola zamilovaná, a chcela sa vydať iba za neho. Keď v noci kráľ zaspal, šla k záhradníkovi, ktorý sa volal Sedmokrás a spolu premýšľali, čo by mohli urobiť, aby sa vydala zaň. Iba nad ránom sa Sedmokráska rozhodla, čo by mohla urobiť. Rozhodla sa, že na jeden papierik napíše niečo a nikto to nebude môcť uhádnuť, pretože nikto nevie jej rukopis prečítať. Sedmokrásovi povedala, že na papier napíše jeho a jej meno. Potom sa chytro pobrala domov. Nestačila si ani trochu zdriemnuť, lebo ju už volali. Čakali ju pytači. Sedmokráska povedala kráľovi, že sa vydá za toho, kto jej prečíta to, čo napísala na papieri. Darmo sa mládenci a princovia snažili prečítať, nikto to neuhádol. Potom prišiel aj Sedmokrás a jemu sa to podarilo. Kráľ potom vydal svoju dcéru Sedmokrásku za Sedmokrása toho istého dňa a žili šťastne až do smrti. Anna Lenhartová, 7. 2 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

vaša tvorba Moje rodisko

oja rodná dedina je tu, na Dolnej zemi, usídlená v krásnej rovine v južnom Banáte. Moje rodisko je čisté, doliny sú symbolom Padiny, v nich a v pekne upravených parkoch sa radi pristavujú rôzni cestujúci. Ľudia dbajú na vzhľad svojich priedomí a každý hosť si z Padiny odnáša iba krásne spomienky. Krásy mojej dediny sú i v rôznych podujatiach, ktoré ona ponúka. Máme pekne upravenú a bohatú školskú knižnicu. Dom kultúry, športové stredisko, nové reštaurácie sú tiež pekné. Štvrtok je v Padine „malá nedeľa”. Je to trhový deň na pekne upravenom trhovisku, vtedy je Padina plná ľudí, ktorí chodia aj z okolitých dedín, a je to deň, keď si Padinčania pri nákupoch trochu aj pohovoria, kávičkujú… Každá časť dňa dáva mojej dedine zvláštnu ozdobu. Včasráno hmlisté doliny a ihličnaté stromy proste volajú, nech ich milujeme, počas obedu je v dedine rušno ako v meste, pokým večer, keď sa dedina oblečie do hviezdneho rúcha, vtedy viem, že si moje rodisko budem stále v srdci nosiť. Marína Petrášová, 6. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Svet je plný krás

aždý kvietok sveta má svoju krásu. Každé ročné obdobie má svoju radosť. Jar je ako dlhá cesta do slnečného zámku, kde slniečko vždy hreje. Keď nám slniečko poriadne ohreje tvár, vieme, že vchádzame do leta. V jeseň spieva tichý vietor, deti sa hrajú v zlatých listoch, v škole sa smejú a priatelia. Keď spozorujeme inovať na stromoch, vtedy vieme, že sa blíži koniec roka a najkrajšie sviatky – Vianoce. Všetci potom netrpezlivo očakávame vidieť prvého snehuliaka, prvú vločku. Prajem všetkým detským dušiam veľké zimné radosti, lebo svet je plný krás, iba ich musíme chcieť vidieť. Ján Chrťan, 6. 3 ZŠ m. Tita v Padine

Čím by som chcela byť, keď dospejem

ím budem, keď dospejem? Je to otázka, na ktorú ešte nemám odpoveď. Na rozmýšľanie mám ešte dva roky, ale aj ten čas rýchlo ubehne... Ešte keď som bola malá, hrávala som sa na učiteľku. Možno by som naozaj mohla byť učiteľkou, prečo nie? O tom si ešte dobre rozmyslím. Keby som bola učiteľkou, s radosťou by som vykonávala svoju prácu a chodila do školy. Tam by som s deťmi iste zažila rôzne zážitky. Najradšej by som učila jazyky. Verím, že by som túto prácu

zdolala. Mám ešte jednu záľubu. Chcela by som robiť v cukrárni. Zbožňujem ozdobovať torty a koláče. Vždy, keď mama upečie nejakú tortu, so sestrou ju ozdobujeme šľahačkou. A niekedy, keď sa mama vyprace z kuchyne, my vezmeme kuchárku a dáme sa do práce. Najčastejšie pripravujeme keksy a koláče, ktoré nemajú komplikovaný pracovný postup. Myslím si, že by som aj túto prácu mohla úspešne vykonávať v budúcnosti. Rachela Majdlíková, 6. 1 ZŠ m. Tita v Padine

sa tešia mäsku – potom si pol dňa viac nežiadajú nič. Keď prídem domov zo školy, niet konca hry. Čakajú ma pri dverách, pripravení pre hladkanie. Niekedy si u mňa v izbe aj pospia. Okrem nich mám aj iné mačky, zajačiky, psíka a papagája (ktorý vie rozprávať), ale tieto mačiatka sú mi obľúbené. Daroslava Sojáková, 5. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Lietadlo

aždý rok odchádzame na dovolenku k moru. Je tam veľmi pekne. Rád plávam, kúpam sa a naučil som sa i ponárať. Tohto roku sme tiež cestovali ám veľmi rada zvieratká. A predsa k moru, ale bolo to celkom inak než nadovšetko milujem svoje domáce predtým. zviera. Zvieratká môžu byť veľmi dobrí – Mama, kde my...? priatelia deťom. Doma sa najradšej – Už som ti stokrát povedala, aby si hrávam so psom, ale sympatické sú mi aj nevyrušoval. Nechaj ma tak! Sedím mlčky a nerozumiem. Mám plnú hlavu otázok a hlasno nesmiem vysloviť ani jednu. Prvýkrát cestujeme lietadlom. Už sme aj na letisku. – Rýchlejšie, čo sa toľko obzeráš? Ako by som sa neobzeral! Všetko mi je nové a zaujímavé a mama len rýchlejšie a rýchlejšie... A lietadlo! Aká je to ozruta! Je veľmi veľké a koľko má len schodov! Sme v lietadle. Letuška Ilustrácia: Julijana Pavlovičová, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči niečo reční, vysvetľuje, ale ja ju nepočujem. Začínam cítiť nejaký strach. mačky. Mojím verným priateľom je psík, – Mama, ja sa vari... ktorý sa menuje Rej. Má už tri roky. Spolu – No len buď tíško, nech počujeme, čo sme zažili mnoho pekných skúseností. rozprávajú. Keď odchádzam do školy, je mu ľúto a Tíško, tíško. Aj ona sa bojí, len vtedy clivo šteká, lebo by chcel ísť so neprezradí... Lietadlo vyletuje, dvíha sa, mnou a zostáva doma smutný. Ale veselo trasie sa. Držím sa mocne za sedadlo. ma víta pri mojom návrate zo školy. Mám Nesmiem kuknúť cez okno von. i milé mačiatka, s ktorými sa tiež rada – Dýchaj hlboko! bavím. Ľahko povedať, lenže srdce búcha Magdaléna Štaubová, 5. 1 ako kladivo. A zrazu akoby sme stáli ZŠ m. Tita v Padine na jednom mieste. Vari ani neletíme! Pozrel som cez okno. Ľudia! Aký krásny pohľad! Pod nami sa striedali farby, jedna Moji malí priatelia za druhou. Zelené, hnedé. Mama mi vysvetľuje, že to hnedé sú pohoria. A to rečítala som mnoho kníh o modré? To bolo more. zvieratkách. Od malička rada pozerám Zleteli sme na letisko. Znovu sa lietadlo kreslené filmy, v ktorých vystupujú triaslo, ale srdce bolo na svojom mieste a zvieratká. Sú to nádherné stvorenia. nie v hrdle. Vedel som, že to tak musí byť. Moje kocúriky Mrvko a Murko rady pijú Vrátili sme sa z dovolenky. Odišiel som mlieko a jedávajú mäsko. Pekne nám k dedovi na nocľah. Pred spaním dedko je, keď spolu trávime čas. Moji malí začal svoju rozprávku: priatelia majú rozličné vlastnosti. Jeden – Vieš, keď som sa ja raz vracal z poľa rád vchádza do mojej izby a pradie. na traktore a spoza stromu líška... Druhý kocúrik ma vyprevádza do školy. – Ej, dedko, dedko! Zážitok je tá tvoja Majú rady, keď vnútri domu niečo čítam, líška... Keby si ty vedel ako je letieť potom sa túlia ku mne – moja mama lietadlom... je vtedy nahnevaná, lebo kocúriky sa Mário Matuľa, 7. 2 prechádzajú po celom dome! Sú rady, ZŠ m. Tita v Padine keď im dám niečo pod zub. Najviac

Ja a moje zvieratko

december 2012 |

vzlet 13

Rozlety

Neviem prečo Neviem prečo chodím touto cestou. Neviem prečo sa rozprávam s týmito ľuďmi. Neviem prečo robím, čo nechcem. Neviem prečo chcem byť stále niekto iný. Chcem spoznať To, pre čo žije každý, ale nejako mi to uniká, aj keď ho mám v dlani. Neviem prečo stále niečo hľadám – asi preto, lebo mi niečo chýba. Neviem prečo vždy píšem tri bodky – asi preto, že mám nádej pre tieto časy, že je mnoho toho, čo sa tu nevmestí. Neviem prečo márnim vzácny čas na hlúposti, – asi preto, že to núka tento svet, iba to ľudí baví. Neviem prečo toľko snívam, že už neviem, čo je realita, čo ilúzia. Neviem prečo sa vždy skrývam, keď mám žiariť ako hviezda. Neviem prečo všetky dvere zatváram, nevedomky, iba keď druhej šance niet, otvorím oči.

Rubriku Rozlety v tomto čísle ilustrovala Sandra Živkovićová zo Starej Pazovy.

Ťažké chvíle

Jarmila Čapeľová GJK

Keď ti prídu ťažké chvíle, spomeň si na mňa. Nech ti povie srdce tvoje, či pamätá na meno moje. Na tie bozky, ktoré horký dážď už dávno zmyl, prepáč mi, že milovať ťa bol to iba môj omyl.

Mladá staroba Hlboké brázdy na rukách oči už nie bystré hlava sa neotočí pri jemných zvukoch menia sa časy, nie je všetko isté Každý krok ťažko sa dáva vlasy šedivé od starých snov posmech mladších k srdcu sa bráva a keď sa spamätám, mladší som aj ja bol Smiechom som každý deň skrášlil s gitarou v ruke veselo spieval sny boli veľké, oheň sa nehasil švárnym dievkam som sa usmieval Roky pribudli, čierny jazdec čaká po vráskavej tvári slzy mi tečú zmizli moji priatelia, sudba mi je taká posledný som zostal, nohy ma len vlečú Na nejakom mieste s pomalým časom stretneme sa znovu, priatelia drahí zaspievam vám pieseň mocným dávnym hlasom nasmejeme sa spolu, budeme zase mladí. Vlastimír Povolný Padina

14 vzlet | december 2012

Dragana Privratská ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Hviezdy Zjavila sa v mojom živote…

Mnohí do môjho srdca vošli, svietili tam ako najjasnejšie hviezdy, ale ako hviezdy neboli tu dlho, praskli a zanechali ťažký bôľ.

Ako tieň zjavila si sa vo mne. Začala si byť nezbednou. Myslíš si, že môžeš zvíťaziť? Si len náhodným chodcom v mojom živote. Nesnaž sa nadarmo.

Praskli, stratili sa, keď najviac potrebovala som ich pomoc, zmizli akoby mali čarodejnú moc.

Myslíš si, že ti niekto bude veriť? Ty si nič, nikto. Nikdy nebudeš ako ja. Nemôžeš nič, čo môžem ja. Si len tieň, ktorý sa objavil v mojom živote.

Jedni prišli, druhí zmizli, ale nebo krásne je, i keď jedna hviezda chýba, a viac ani nemyslím na to, čia to bola chyba.

Jelena Kuzmićová Belehrad

Ivana Faďošová GJK

Rozlety

Tebe patrí môj život

Moje srdce zostalo ďaleko

Dostal si sa mi hlboko pod kožu, každé červenanie tváre je len pre teba. Aj keď nás milión vecí spájalo, vždy nás niečo rozdeľovalo. Ale teraz sme iba my, naše šťastie, naša láska, naše úsmevy, tlkot sŕdc. Dlho si bol v mojich myšlienkach, ale teraz si tu vedľa mňa a vždy. Dávaš mi zmysel života, spolu prekonáme všetko. Sme jedno, si môj a ja tvoja. Podaj mi ruku a drž ma za ruku navždy. S úsmevom na tvári spolu môžeme všetko. Si mojím slnkom v živote, odstránil si hmlu a dážď. Mám rada každú minútku s tebou a tento pocit nechcem, aby zmizol. Božena Širková Padina

Hovoria mi, že som mladá na to, aby som úprimne milovala. Neveria mi, nevedia, že som s ním celý svet v rukách mala. Neprekáža, stačí mi ten vypĺňajúci pocit dokonalosti a hneď viem, že ma jeho ruka vedie ku kroku radosti. Dala som mu srdce, vzal si ho so sebou. Aj keď nie je tu, predsa sme pod istým nebom. Robila som chyby, skúsila ho zameniť za iných, nosila som masku. A potom som zistila, že moje srdce zostalo v Taliansku! Práce pre rubriku Rozlety môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Tatiana Krížová Selenča

rozlety + PETER ŠULEJ

Koniec modrého obdobia (výber) pozorne & nahlas (…) môžete mi vylízať (…) kokot kokot (…) the beatles: yellow submarine lennon / mccartney hej hou! počúvajte všetci! tu je náš vklad do histórie kultúry / popu (pamätáš ako sa pohoršovali nad pseudoruskou verziou žltej ponorky tak veru: žoltyj parachod) stačilo si pozorne & nahlas vypočuť originál ako by potom znela kam by kráčala kolej yesterday ehm… tak sa vlastne všetko mení a večné pravdy: ani ryby v potoku nie sú tie isté čo včera ostávajú po ulici kráča žena červená oproti ide muž čierny je jar / jeseň všetko kvitne / padajú listy vety ktorými sa nainštaluje atmosféra

stačí teda zmeniť prostredia obsahy už pôjdu s nimi kopce (namiesto) úrodných plání rieky ( ) morí bejzbalky ( ) turbanov v ušiach však stále znie motto v kurzíve zadrhnutá v hrdlách spevavých vtákov prvý medzi rovnými duchovia zrkadiel uložia do pamätí všetky podoby detstva / mladosti na budúcnosť vlastne nikto nie je zvedavý kto teda upadá do letargie ospalého pohybu rokov nevyliečiteľný romantik tichý gnostik

Peter Šulej, spisovateľ a redaktor zo Slovenska. Píše poéziu a prózu. Zakladateľ, editor a majiteľ vydavateľstva Drewo a srd, šéfredaktor časopisu o súčasnej kultúre a umení VLNA, od roku 2002 výkonný riaditeľ festivalu Ars Poetika. Narodil sa v Banskej Bystrici, žije v Bratislave. Uvedené ukážky sú zo zbierky básní Koniec modrého obdobia (Drewo a srd, 2008). Výber: Anna Kovárová

primi inter pares

december 2012 |

vzlet 15

vydania komiksov

Komiksy, ktoré sme mali radi (TAMBURIĆ, Živojin – ZUPAN, Zdravko – STEFANOVIĆ, Zoran: Stripovi koje smo voleli. Belehrad, Omnibus strip 2011)

ohatstvo a rozmanitosť komiksového umenia, aké vznikalo v priestore bývalej Juhoslávie v 20. storočí možno si uvedomiť až vtedy, keď sa nám do rúk dostane publikácia, akou je vydanie pod názvom Stripovi koje smo voleli (čiže: Komiksy, ktoré sme mali radi). Ide o zbierku ukážok z tvorby zhruba 400 autorov (z čoho je asi 200 kresliarov, 150 scenáristov a 50 spisovateľov), obsahujúcu výňatky z komiksov, základné biograﬁcké údaje a úryvky z kritík. Tiež je daný prehľad najvýznamnejších autorov a

Rastko Ćirić: Short Comics časopisov. Podľa slov zostavovateľov, kritériami pri výbere zaradených komiksov boli „estetická a technická vyspelosť prác, popularita, originalita výrazu, vplyv a sociologická relevantnosť”… Vydanie má 310 strán a pevný obal, tlačené je na kvalitnom papieri. Na tejto strane predkladáme zopár výňatkov. sl

Aleksandar Zograf: Dopisnica iz Pančeva

Citáty Magda Dulčić: Vrućina u gradu

Igor Kordej: Stranac

Đorđe Lobačev: Baron Minhauzen

16 vzlet | december 2012

1. To je pravé milovanie, keď veríme, že len my vieme milovať, že nikto pred nami nemohol tak milovať a že nikto po nás už nebude milovať tak ako my. 2. Krása nie je vpísaná do tváre, krása je svetlo v srdci. 3. Milovať znamená pochopiť aj to, že druhý milovať nemusí. 4. Na koho chceme zabudnúť, na toho stále myslíme. 5. Najväčšiu chybu, ktorú môžeme v živote urobiť, je mať stále strach, že nejakú urobíme. 6. Najhoršie je, keď vieš, čo nechceš a nevieš, čo chceš. 7. Príčinou skoro každej samovraždy býva nešťastná láska. 8. Neviem pohnúť horami,

Pripravuje: VVF

Pavel Koza: Tarzan

Pripravuje: Vesna Valihorová-Filipovićová neviem zastaviť čas, neviem maľovať dúhu na nebo. Viem ti ale povedať, že pre mňa veľa znamenáš a vážim si ťa. 9. Ak ti jedného dňa bude do plaču, zavolaj mi! Nesľubujem, že ťa rozosmejem, ale budem môcť plakať s tebou... Ak jedného dňa budeš mať strašnú chuť utiecť, neboj sa mi zavolať! Nebudem ťa prehovárať, aby si ostala, ale môžeme bežať spolu... Ak jedného dňa nebudeš chcieť nikoho počúvať, zavolaj mi a... sľubujem, že budem úplne ticho... Ale... keď jedného dňa zavoláš a nikto ti neodpovie, príď rýchlo ku mne... Možno ja potrebujem pomoc! 10. Keď nádeje miznú a človek je tak sám, je nadovšetko krásne vracať sa k spomienkam.

Listujeme v Slovníku cudzích slov – mamológia – náuka o cicavcoch – mamona – pejor. bohatstvo – mamut – druh vyhynutého slona – mandarín – čínsky vysoký úradník alebo druh dyne – mandibula – dolná čeľusť, sánka

– mandolína – druh strunového brnkacieho nástroja – manéž – jazdiareň – mangalica – plemeno prasiat chovaných na masť – mangeľ – zariadenie na hladenie tkanív – mango – sladký dužinatý plod tropického stromu

PC hry

entoraz predstavujeme hru vytvorenú výlučne pre milovníkov strašidelných príbehov. Ak totiž patríte medzi osoby, ktoré nedokážu pozerať hororové ﬁlmy v temnej miestnosti a bez zatvárania očí, táto hra predsa nebude pre vás.

Hra Forget Me Not Annie je logickou adventurou, ktorá má do obvyklých hádaniek zakomponované psychologické hororové prvky. Ide o príbeh 15-ročného dievčaťa Annie, ktoré cestuje do hlbín svojich nočných môr spolu so svojím

jediným priateľom, veľkým medvedíkom Howardom. Videohru vytvorila skupina kanadských študentov (pod vedením autora projektu Brandona Dolinskiho), ktorí sa pokúsili vyčariť ovzdušie dávnych čias, presnejšie obdobie 20. rokov minulého storočia, v ktorom sa stretávajú realita a sny jedného vyľakaného dievčaťa. Veľmi zaujímavé možnosti pri hraní puzzle predstavujú psychokinetické schopnosti, ktorými manipulujete s objektmi, čo vám umožní pohybovať rôznymi vecami iba silou svojej mysle. A hlavný trik vo Forget Me Not Annie je používanie medvedíka Howarda, ktorého môžete privolať na povel a presunúť ho na miesta, ktoré sú pre vás bežne neprístupné. V tých chvíľach si vy a Howard navzájom vymeníte miesta a hádanky vyriešite veľmi zaujímavým, originálnym spôsobom. Pochmúrne a napäté gotické ovzdušie hry dotvárajú zlovestné tóny a temné dizajnové

riešenia. Úrovne sú umiestnené v štandardných priestoroch – v nemocnici a väzení, ktoré sú však tradične vhodné na odohrávanie hororových dianí. Taktiež si možno všimnúť, že autorský tím vynaložil dosť úsilia na vytváranie hudobných prvkov (ambient noise), čo významne prispelo k celkovému strašidelnému okoliu Annieho sveta. Niektoré veci však môžu rozčarovať hráča – jednou z nich je krátke trvanie hry, ako aj sám koniec, ktorý prichádza bez nejakého jasného dôvodu. Možno to práve znamená, že čoskoro vyjde očakávané pokračovanie... Hru si možno stiahnuť zdarma: forget-me-not-annie.en.softonic.com jm

knihy

Jana Juráňová: Dobroš sa nemusí zastreliť (Vydavateľstvo Aspekt, 2010)

omán Dobroš sa nemusí zastreliť predstavuje komickú analýzu života súčasnej mladej slovenskej generácie, ktorá sa prispôsobuje moderným európskym prúdom, preberajúc stadiaľ možno práve to najhoršie. V knihe sledujeme život a existenciálnu krízu kreatívneho jednotlivca Dobroslava Dobríka, ktorý koncom prvého desaťročia 21. storočia pracuje ako autor reklamných textov a sloganov. Dobroša opúšťa mladosť a život mu je zaneprázdnený viac-menej úspešnou kariérou v odbore, ktorý všetci považujú za komerčný humbug a haluz, ktorou sa môže zaoberať len blbec bez mozgu. Aj keď dejom románu tiahne Dobrošov vzťah s jeho frajerkou Zlaticou (pred ním je rozhodnutie o tom, či by sa mal konečne oženiť s ňou alebo by mal prerušiť ten vzťah a pokračovať so slobodným životom), omnoho zaujímavejšie sú niektoré jedinečne smiešne (a nám príliš známe) epizódy. Napríklad vtipné príbehy o politickej korektnosti voči slepým – nevidiacim – zrakovo

postihnutým, o Rόmoch a „Nerόmoch“ alebo o nacizme (odmenený záchranár, ktorý má vytetovanú „svastiku“ na vyholenom temene, hovorí: – Ja ani neviem, čo tam mám vytetované. Mám to tam od štrnástich rokov, vytetoval mi to kamarát, ja sa s tým nestotožňujem. – A prečo teda máte vyholenú hlavu, keď sa s tým nestotožňujete, mohli ste to prekryť vlasmi. – Keď mne sa vždy strašne potí krk...). Autorkou románu je slovenská spisovateľka Jana Juráňová (1957), ktorá napísala niekoľko divadelných hier, kníh pre deti a kníh pre dospelých. Romány Orodovnice (2006) a Žila som s Hviezdoslavom (2008) sa dostali do ﬁnále Ceny Anasoft Litera. J. TAKÁČ

Erich Segal: Love Story (Vydavateľstvo Alnari, 2011)

äčšina ľúbostných rozprávok sú pekné a vyvolávajú tie najkrajšie pocity v človeku, avšak nekončia sa všetky šťastne. Vieme to z príkladu azda najznámejšej literárnej dvojice zamilovaných mladých

ľudí – Shakespearových hrdinov Rómea a Júlie. Jednou z ďalších známych svetových ľúbostných rozprávok je aj takmer kultná Love Story (Ľúbostná rozprávka), román amerického spisovateľa Ericha Segala. Svetovú slávu získal práve týmto bestsellerom, ktorý bol svojho času až 41 týždňov umiestnený na 1. mieste rebríčka bestsellerov podľa The New York Times. Ekranizácia tohto románu bola tiež odmenená Oscarom (hlavné úlohy vo ﬁlme Love Story hrali Ryan O’Neal a Ali MacGraw). Je to jednoduchá rozprávka, nežná a dojímavá, nezabudnuteľný príbeh o dvojici mladých, ktorým sa podarí svojou láskou preklenúť aj sociálne predsudky a rozdiely, avšak nie aj nevyliečiteľnú chorobu... Erich Segal nedal bodku za touto nešťastnou láskou, ale napísal aj jej pokračovanie, román Oliver’s Story (Oliverova rozprávka), ktorý v srbskom preklade tiež vydalo vydavateľstvo Alnari roku 2011. Prichádza zima a s ňou aj chvíle, ktoré strávime pri teplej peci s knihou v ruke. Tentoraz odporúčame tieto jednoduché, avšak dojímavé príbehy. V. LOVÁSOVÁ december 2012 |

vzlet 17

DUŠAN DURMAN

komiks

Tajomná socha ma zaujala natoľko, že som si ani nevšimol jedného zo svojich mimozemských prenasledovateľov, ktorý sa ku mne priplazil.

Nebyť bleskovej reakcie toho dievčaťa, ktoré sa tam našlo, už by som pravdepodobne bol v Podsvetí.

Nesmieš tu byť, cudzinec. Je to tu plné Všežravcov. Poď za mnou!

Toto dievča patrilo k rase Nin’gu. Hovorilo ich jazykom a okolo krku nosilo jeden z ich symbolov – čierne Slnko Tel Tanu. Predstavilo sa ako Anahit a povedalo, že často obchádza toto miesto, ktoré je vraj sväté. Jeho úlohou je chrániť ho od netvorov.

Ukázalo mi katakomby. Spoznal som niektorých idolov. Asekh’ur, lunárne božstvo, ktoré zaniklo spolu s krajinou Mu. Anahit a jej ľud si zachovali veľa legiend. To vysvetľuje, prečo Xi’u nepoužil jadrové zbrane. Nechcel predsa zničiť svojich ľudí.

Patrilo ku kolónii, ktorú pred mnohými eónmi založil veľkňaz Xi’u. Zavediem ťa k svojej matke. Tej, ktorej meno sa nevyslovuje. Je to najvyššia čarodejnica na tejto planéte. Ak ti niekto dokáže pomôcť, jedine ona!

18 vzlet | december 2012

Počúvaj, tí Všežravci mi zajali ženskú. Musím po ňu.

Ty žartuješ! Aj keby som ti pomohla, len my dvaja to nezvládneme.

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Microsoft Surface V

roku 2010 spoločnosť Apple na trh priniesla nový typ počítača – tablet. Je to počítač s veľkou a ľahko ovládateľnou dotykovou obrazovkou, obsahujúci funkcie na prehrávanie a vytváranie multimediálneho obsahu, ako aj spojenie na internet kvôli komunikácii. Predchodca dnešného tabletu je tzv. Tablet PC. Na rozdiel od súčasných tabletov, ktoré pripomínajú veľké mobilné telefóny, Tablet PC je štandardný počítač s dotykovou obrazovkou a ceruzou, ktorou po tejto obrazovke možno písať. Takýto typ počítača prvý predstavil Microsoft v roku 2002, ale sa až tak neujal. Keďže je už rok 2012 a všetci (vrátane Microsoftu) vedia, že klasický Tablet PC už nemá budúcnosť, v tejto spoločnosti sa rozhodli predstaviť svoj prvý tablet súčasného typu pomenovaný Surface. Tento je špecifický tým, že obsahuje operačný systém Windows a nie niektorý zo systémov špecializova-

ných pre tablety (napríklad Android). Samozrejme, ide o Windows 8, ktorý je tabletom aj prispôsobený, vďaka čomu je dotyková obrazovka Surface naplno využiteľná. Ešte jedna špecifickosť tohto tabletu je to, že podobne ako niektoré iné tablety prichádza so skutočnou klávesnicou, na ktorú ho možno pripojiť a vtedy sa z neho stáva niečo podobné ako štandardný laptop alebo netbook. Toto majú aj tablety, ako sú Asus Transformer Prime, tie však

Surface – súčasný tablet spoločnosti Microsoft

neprichádzajú s OS Windows, čo znamená, že v prípade použitia takým spôsobom predsa vidno, že nepoužívate skutočný počítač, ale iba tablet. Tento efekt Windows dokáže dosť zmierniť. V predaji sú dve verzie Surface – RT a Pro, medzi ktorými je hlavný rozdiel v tom, aký majú procesor a aký druh OS Windows používajú. Ide o to, že Windows 8 Windows 8 obsahuje je zaujímavý preto, že môže dve verzie – Windows byť náhradou aj pre tablet, aj pre netbook alebo notebook, ale zatiaľ je na trhu dostupný iba Surface RT. Microsoft Surface bol už viackrát otestovaný, recenzie možno nájsť na webových stránkach a známky tohto tabletu sa pohybujú od absolútne negatívnych po absolútne pozitívne. Tie pozitívne recenzie hovoria väčšinou o tom, ako ich očarilo to, že sa tento tablet v prípade potreby môže „premeniť“ na normálny počítač, a v tých negatívnych sa mu najviac vytýka fakt, že

RT je pre tablety a môže pracovať iba so zjednodušenými aplikáciami prispôsobenými tabletom (podobne ako Apple iPad a iné Android tablety), a Windows 8 Pro je štandardný plnohodnotný Windows pre PC. Na základe tohto sú určené aj verzie Surface – Surface RT používa Windows RT a obsahuje ARM procesor (ktorý sa bežne používa v tabletoch) a Surface Pro používa Windows 8 Pro a obsahuje Intel procesor, aký používajú bežné osobné počítače. Práve Surface Pro

podľa nich nenahrádza celkom plnohodnotne ani tablet ani normálny notebook. Toto je však problém nielen Surface, ale aj operačného systému, lebo pre Windows 8 zatiaľ nie je ani zďaleka dostatok aplikácií prispôsobených tabletom. Treba podotknúť, že sa tieto recenzie zaoberajú väčšinou verziou RT a keď sa na trhu objaví Pro, ten bude pravdepodobne lepšie ohodnotený vďaka možnosti využitia aplikácií pre normálne PC počítače.

Mnohí sa zhodujú v tom, že Surface predstavuje začiatok novej éry mobilných počítačov. Po Microsofte by mali nasledovať aj ďalší výrobcovia s takýmito hybridmi notebooku a tabletu, čo je teraz aj softvérovo možné vďaka využitiu operačného systému Windows 8. Možno predpokladať, že po niekoľkých rokoch toto bude mať taký efekt, že sa tablet a notebook zjednotia a touchscreen notebooky s plnohodnotnou funkcionalitou počítača nahradia dnešné notebooky a tablety.

Drobnicky • Dňa 25. októbra 2012 bola predstavená konečná verzia operačného systému Windows 8. • Microsoft uvažuje o vrátení Start menu do Windows 8 pre negatívne reakcie používateľov. • Aktuálne verzie webových prehliadačov: Google Chrome 23, Mozilla Firefox 16.0.2, Internet Explorer 10. • Na internete je rozšírená virtuálna mena, tzv. bitcoin, ktorá nepodlieha žiadnej centrálnej banke a využíva sa pri online platbách (napríklad platené hry môžu byť zaplatené touto menou). • Na svetovej úrovni je v roku 2012 predaných 47 % viac smartphone mobilov ako v roku 2011. • Kingston uviedol do predaja novú generáciu SSD diskov. december 2012 |

vzlet 19

zaujímavosti

horoskop

Ľudské telo

VEDELI STE, ŽE.. … neporušený zub si môže zachovať pevnú DNK na tisíce rokov.

… bunky sliznice ústnej dutiny obyčajne žijú menej ako tri dni, takže sa takým tempom aj menia. … priemerná osoba v priebehu života zje asi 40 ton stravy. … keby sme rozvinuli, rozkrútili molekulu DNK len z jednej bunky, jej dĺžka by bola 2 m. Pripravuje: Vladislava Lovásová

SVETOVÉ MESTÁ OXFORD (Anglicko): Turistická obchôdzka mesta je časovo obmedzená a inkasuje sa, teda nie je bezplatná. MANCHESTER (Anglicko): Jeden z najbohatších a najznámejších svetových futbalových klubov – Manchester United takmer bankrotoval roku 1902, keď bol známy pod názvom Newton Heath. EXETER (Anglicko): Ulica Parlament v meste Exeter je údajne najužšia mestská ulica na svete. V jej najužších častiach je široká len 0,64 m. LIVERPOOL (Anglicko): Roku 2007 mesto Liverpool oslávilo svoje 800. narodeniny. Založil ho kráľ Ján Bezzemok, ktorý bol známy aj podľa toho, že roku 1215 vydal Veľkú listinu práv a slobôd (Magna charta libertatum). WINCHESTER (Anglicko): V tomto meste roku 1817 zomrela známa anglická spisovateľka Jane Austenová. Pochovaná je vo Winchesterskej katedrále, jednej z najväčších katedrál v Anglicku. GLASGOW (Škótsko): Daniel Defoe, autor románu Robinson Crusoe, opísal Glasgow ako „po Londýne najčistejšie, najkrajšie a najlepšie vystavané mesto v Británii“. SALAMANCA (Španielsko): Vládca Kartága, povestný Hannibal sa zmocnil tohto mesta v 3. storočí p. n. l., čo najlepšie svedčí o tom, aké je ono staré. SEGOVIA (Španielsko): Mincovňa v Segovii pochádza ešte zo 16. st. a je najstaršou priemyselnou mincovňou na svete. MADRID (Španielsko): Hlavné mesto Španielska sa nachádza na nadmorskej výške 640 metrov a samým tým sa považuje za najvyššie mesto v Európe. SEVILLA (Španielsko): Dej známych opier Carmen (G. Bizet), Fidelio (L. v. Beethoven), Don Giovanni a Figarova svadba (W. A. Mozart) a, samozrejme, Barbier zo Sevilly (G. Rossini) prebieha v meste Sevilla. Pripravuje: V. Lovásová

20 vzlet | december 2012

Vedie: Jasminka ČINČURÁKOVÁ-GALAMBOŠOVÁ

BARAN 21. 3. – 20. 4. V poslednom čase ste akoby hlavou v oblakoch a záležitosti bežného praktického života vám akosi unikajú. Mali by ste sa viac nasmerovať na to, čo je tu a teraz a nie stavať vzdušné zámky. Urobte si poriadok vo svojich veciach a vzťahoch a až potom snívajte. BÝK

21. 4. – 20. 5. Priveľa v dobrom i zlom vo vašom živote môže spôsobiť viac chaosu ako osohu, preto prestaňte lipnúť na starých spomienkach a pokúste sa nájsť nové kontakty. V citovej alebo pracovnej oblasti prežijete určitú nespokojnosť. Pozrite na svoj problém s odstupom.

BLÍŽENCI 21. 5. – 21. 6. Nesmúťte. Je rozdiel medzi: Urobiť niečo zle a Byť zlými. Nevyhýbajte sa povinnostiam, zvládnete úplne všetko, na čo siahnete. Nezabudnite, že čerstvá zelenina je energetická a vitamínová bomba, doprajte si to pre svoj organizmus. Neverte všetkému, čo cítite. Nemusí to byť intuícia, iba plač nenaplnených želaní. RAK

22. 6. – 22. 7. V osobnom živote sa vyhýbajte dlhým debatám s vašimi najbližšími. Čakajte na dôležitý telefonát. Budete naozaj prekvapení. Držte si nepriateľov od seba. Ak si o vás myslia, že ste zlatá rybka, ktorá všetkým splní želania, tak je na čase zmeniť sa na piraňu.

LEV

VÁHY 24. 9. – 23. 10. Stále ste mierne „pod bodom mrazu“ a hľadáte stav harmónie, ktorý by vás mohol odštartovať do nových zaujímavých aktivít. No predsa bez stratégie s nimi radšej nezačínajte, počkajte na vhodný čas. Vy dobre viete, kedy začať. Vyplňte čas aj stretnutím s milovanou či drahou osobou. ŠKORPIÓN 24. 10. – 22. 11. Starajte sa o svoje zdravie a až potom sa ponorte do pracovných povinností. Unavený a vyčerpaný človek podáva iba polovičný výkon a hlavne si ničí radosť zo života. Keď sa cítite dobre, pracujte. Keď zle, tak ľahnite do postele. No predsa nemusíte sa obávať žiadnych komplikácií, práve naopak, všetko sa zlepší.

STRELEC 23. 11. – 21. 12. Súkromie je pre vás na prvom mieste. Pravdepodobne vyvoláte menšiu škriepku s osobou, ktorá pre vás veľa znamená. Určite vás to bude mrzieť, ale čas sa nebude dať vrátiť späť. Omnoho viac komunikujte s najlepšími priateľmi. Zorganizujte spoločnú akciu. KOZOROŽEC 22. 12. – 20. 1. Nenechajte si nikým zobrať vaše sny. Ak chcete dosiahnuť úspech, musíte sa viac upriamiť na všetky svoje povinnosti. Buďte ctižiadostivejší a hlavne musíte ísť tvrdo za svojím cieľom. V súkromí bude všetko v poriadku, dokonca sa zlepšia vzájomné vzťahy.

23. 7. – 23. 8. Pridŕžajte sa predpísaných pravidiel, inak by ste mohli veľa stratiť. Ťažšie rozhodnutie bude viesť k dôležitým zmenám. Mali by ste sa naplno venovať svojím povinnostiam a v žiadnom prípade sa nehádajte s nikým. Mohlo by to priniesť niečo negatívne.

VODNÁR 21. 1. – 20. 2. Áno, cítite to aj vy. Najradšej by ste mali voľno. No nezabúdajte, že celý mesiac máte hviezdy na svojej strane a zahŕňajú vás energiou, preto ju využite a urobte významný krok, ktorý ovplyvní váš ďalší život. Všetko zlé sa vám vyhýba. Neuzatvárajte sa pred svetom.

PANNA 24. 8. – 23. 9. Toto obdobie praje najmä tvorivým dušiam, a to nielen z umeleckej oblasti, v podstate všetkým, ktorí sa rozhodli nejakým spôsobom vytvoriť niečo krásne, podporiť to, čo je atraktívne alebo zorganizovať netradičné posedenia. Snažte sa na sto percent využívať všetku svoju kreatívnu energiu.

RYBY 21. 2. – 20. 3. V tomto období na vás bude každý v niečom tlačiť. Budú vám dobre radiť. V žiadnom prípade však nikoho nepočúvajte a riaďte sa vlastným srdcom. Zabudnite na morálku celej spoločnosti a vydajte sa vlastnou cestou. Následky budete niesť iba vy, a tak dobrý pozor na to, čo naozaj chcete. Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman

enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA

V tajničke je meno a priezvisko populárnej americkej herečky (na fotografii).

spoločenstvo, upozornil pospolitosť

doktor (skr.)

starý jednoduchý pluh

bodavý jednotka výkonu hmyz (W)

2. časť tajničky

A C I

B A R A J

P A I

D A V E K C

E P E R P A

V S N R S R P I

O O R A E O Š E R ozdoba

T S B T K T Z S E I

datív (skr.)

vlastní

C R S O O L

oľutovala

uzlík

Olivera Vučo speváčka Nikolić

moc duet

poverenie, príkaz (srb.)

tak

srbský zápor

zinok volalo (srb.) jedna planéta

vpíšte EÍ vpíšte O CH O

dochucovač jedál a pokrmov

kúpalisko v Belgicku

číslovka

pešie vojsko

alt

Lesoto rovnaké písmená auto škola

Stredoškolák príde neskoro domov a potichu sa vkráda do postele. „Janko, koľko je hodín?” pýta sa zrazu rozospatá babka. „Jedna,” odpovedá Janko. V tom kukučkové hodiny odkukajú štyri a Janko nahnevane hovorí:

vpíšte EK

výzva ampér

1. časť tajničky

Ilustrácia: Dušan Durman

solmizač. slab.

vpíšte AV

ž. meno

opyt. zámeno

„Vieme, vieme, že je jedna! Nemusíš to štyrikrát opakovať!” * Mladý abstraktný maliar sa oženil so slečnou z lepšej rodiny. Po čase sa ich priatelia pýtajú, ako sa im darí. „Veľmi dobre. Ja maľujem, žena varí. Potom ona háda, čo som namaľoval, a ja hádam, čo ona uvarila.” * Jedna myš hovorí druhej: „Mám nového frajera.“ „Máš fotku?“ – Mám. Ukáže fotku a druhá hovorí: „Ježiši, veď to je netopier!“ „Ten huncút, a mňa presviedčal, že je pilot.“

Č Y V U S A A T N V A P O L

T N A

Pojmy zo zoológie zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostanú vám štyri neprečiarknuté písmená, ktoré čítané radom tvoria meno ešte jedného živočícha.

román E. Zolu

netvor, potvora

O M R Y A A G R

E E D U M B N I omietalo múry

vysádza

Holandsko

vykonávala

šikmo, bokom

B R E

A E S R A Ž R E V

tona

autorka: vyhradené súbor právo Anna všetkých Bičia- rozhodovať v ekonom. písmen rová oblasti

E E Ý R Ž E D V

* Čo je najväčším snom majiteľa Yuga? Dostať pokutu za maximálnu nedovolenú rýchlosť. * Starenka nastúpi na autobus a hovorí: „Jeden lístok, prosím.“ Vodič sa jej pýta: „Kam chcete lístok, teta?“ „Sem, do ruky.“ „Ale kam cestujete?“ „Ja idem na svadbu.“ Naštvaný vodič sa jej nervózne pýta: „Ale babka, kde bude tá svadba?“ „Keď bude pekne, tak vonku, keď bude chladno, tak vnútri.“

ANTILOPA DROZD JARABICA JESETER LEV MROŽ PES PLOTICA PREPELICA PUMA PŠTROS RYBA SOVA

SRNA SUMEC SÝKORKA TIGER VČELA VEVERICA VRABEC VRANA VRETENICA VYDRA ZEBRA ŽABA

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 1997. Rozlúštenie osemsmerovky z novembrového čísla: OPERETA

* „Mami, mami, lampa horí!“ „Ale, Jožko, lampa nehorí, ale svieti.“ „Mami, mami, už aj záclony svietia!“ * „Babička, ako som sa narodil?“ „Dobre vnúčik, jedného dňa si sa to musel dozvedieť: Ocino stretol maminu v jednom Chatroome. Tam sa zoznámili a neskôr sa ocino stretol s maminou v jednom Cyber Café. Otecko však nemal nainštalovaný Firewall, nestlačili Cancel a už si bol tu.“ december 2012 |

vzlet 21

film

Réžia: Oliver Stone Hrajú: Blake Lively, Aaron Johnson, Taylor Kitsch, Benicio del Toro, Salma Hayek, John Travolta...

liver Stone je výborný režisér, ktorý sa stal kultovým hlavne vďaka filmom, ktoré nahral koncom 80. a v 90. rokoch minulého storočia. V priebehu posledných 13 rokov sa jeho meno viazalo hlavne s filmom Alexander, čo jeho fanúšikov veľmi netešilo. Okrem toho nakrútil ešte niekoľko filmov, ktoré boli akoby viac na objednávku od americkej vlády, než na potešenie svetového obecenstva, a venoval sa aj dokumentárnym filmom. Film Savages bol preto veľmi očakávaný od fanúšikov tohto režiséra, lebo sľuboval návrat Olivera Stoneho v takom vydaní, na aké sme zvyknutí – energetickom, štýlovom a niekedy až brutálne reálnom. Narátorkou filmu je Ofélia (Blake Lively), prezývaná O, ktorá žije v netradičnom ľúbostnom vzťahu s dvomi chlapmi, bývalým vojakom Chonom (Taylor Kitsch) a pacifistom Benom (Aaron Johnson). Napriek tomu, že títo dvaja chlapi sú navzájom úplne odlišní,

a spolu s O zdrhnúť. Toto však nie je podľa dohody, ktorú mali s hlavou kartelu Elenou (Salma Hayek), a preto Elenina pravá ruka Lado (Benicio del Toro) unesie O. Situácia je teda už osobná a Chon a Ben sa dostávajú do celkom nových a inakších situácií než boli tie, na aké boli zvyknutí. Pravdu povediac, film je chaotický. Poskytnutý opis deja je síce najchaotickejšou časťou, ale je to len úvod do početných iných situácií a prevratov, ktoré už udržujú divákovu pozornosť po tom, ako sa dostane cez prvú časť filmu, t. j. keď pristúpi k určitým veciam, na ktorých je film založený. Veľa toho, k čomu divák pristupuje, rozpráva narátorka iba v jednej vete preto, aby sa ušetrilo na čase, a film sa zaoberal príbehom po únose – teda nie tým, čo viedlo k nemu a prečo sa jednotlivé postavy správajú tak, ako je to predložené. Jedným z faktov, na ktoré divák musí pristúpiť, sú sociálne vzťahy medzi

Taylor Kitsch, Blake Lively, Aaron Johnson a jediné, čo majú spoločné, je O, sú najlepšími kamarátmi a spoločne majú rozbehnutý obrovský biznis – pestujú a predávajú marihuanu. Ich prístup sa však líši od bežných drogových mafiánov – snažia sa vyhýbať násiliu, investujú do charity a podobne. Keďže sa ich podniku veľmi dobre darí, vzbudia záujem u mafiánov s trochu inými praktikami, ktorí by chceli, aby Chon a Ben pracovali pre nich, hlavne kvôli ich botanickému nadaniu pri pestovaní marihuany výnimočnej kvality. Napriek tomu, že im ich spojka v polícii Dennis (John Travolta) radí, aby sa s tými ľuďmi radšej nezahrávali, Chon a Ben sa snažia spolupráci vyhnúť. Keď im mafiáni už nedajú na výber, rozhodnú sa všetko prenechať drogovej mafii

22 vzlet | december 2012

postavami. Nie len vzťah troch hlavných postáv, ale aj čo presne tí mafiáni od nich chcú a aký je medzi mafiánmi vzťah. Toto sa mi niekedy zdalo až nepochopiteľné, proti niektorým mojim základným ideám o sociálnych vzťahoch a proti tomu, čo obyčajne môžeme vidieť vo filmoch. Ale zase na druhej strane, niekto hneď k tomu pristupuje, berie ako prednosť a ako jeden z plusov režiséra to, že zobrazuje príbeh z menej tradičnej strany. Hoci sa všetky postavy od seba navzájom odlišujú, filmom sa tiahne jedna dejová linka, ktorá je možno na prvý pohľad zanedbateľná, ale ja ju považujem za niečo, čo najviac všetky postavy spája – rodina. Rodina sa stále opakuje nielen v naratívnej časti, ale aj v deji a

nakoniec sa mi zdá, že všetky boje vo filme vlastne vedú k boju o zachovanie rodiny a toho, čo postavy považujú za podstatné pre ich rodinu. Film nesie názov Divosi (t. j. Savages) a neraz vo filme jedna strana nazýva tú druhú divochmi pre spôsob života, ktorý si zvolili, či už ide o romantické vzťahy alebo brutalitu v zabíjaní. Brutalite sa režisér filmu rozhodne nebráni.

Film je plný krvi, prestreliek, výbuchov a podobne, presne tak ako sa to patrí na akčný triler tohto typu. I keď niekto môže namietať, že jediným účelom násilia bolo šokovať, násilie a brutalita sú také časté vo filmoch, že si nemyslím, že práve toto je to najviac kontroverzné vo filme. Akčné scény sú veľmi dobre nakrútené a rozhodne patria medzi to najlepšie, čo tento film poskytuje. I keď musím mať malú pripomienku k tomu, že Oliver Stone nahrával veľkofilmy a asi pod ich vplyvom bol aj pri výbere hudby, ktorá je niekedy až príliš dramatická. Kamera vo filme je výborná, čo nie je prekvapením, keďže kameramanom bol Dan Mindel, ktorý pracoval na filmoch ako Mission Impossible 3, Enemy of State či Spy Game. Oliver Stone je známy aj tým, že má rád zábery vyhodené z osi, striedanie prifarbených obrazov a čiernobielych záberov alebo záberov nakrútených mobilom, takže aj toho sa vo filme možno dočkať. Keď ide o herecké výkony, v prvom rade treba pochváliť staršiu generáciu hercov. Salma Hayek je výborná ako šéfka drogového kartelu a dobre zvláda zahrať drsňáčku, ale aj citlivú matku. Benicio del Toro stvárnil určite najnegatívnejšiu postavu filmu, ktorú nikto nemá rád, ale zahral ju výborne. Jednou z herecky najlepších scén je práve tá medzi Del Torom a Travoltom, ktorý si tiež so všetkými svojimi scénami dobre poradil. Obsadenie mladého hereckého tria bolo podmienené sčasti tým, aby sa diváci mohli

pozerať na mladých, pekných hercov, čo sa vo všetkých prípadoch podarilo. Na druhej strane, herecké výkony nie sú na rovnakej úrovni. Niektorí kritici chvália Taylora Kitscha, ako vraj dokázal, že je schopným hercom napriek skepticizmu, ktorý panoval na základe jeho výkonov v Battleship a John Carter. I keď tento herec má šarm, podľa mňa bol veľmi nevýrazný. Jeho postavou síce mal byť drsný bývalý vojak, ktorý svoje emócie voľne neukazuje, ale toto zvládol až tak „dobre”, že žiadnu emóciu – či dobrú alebo zlú – z neho nebolo cítiť a neubehlo ani 24 hodín po tom, čo som pozerala film, a už som si na pána Kitscha nemohla spomenúť... Aj herečku Blake Lively veľa kritikov chváli a vyzdvihuje, ako dobre stvárnila „prázdnu” O. Osobne, okrem jej tónu hlasu, na veľa toho o nej si nespomeniem a „prázdnotu” O by som veľmi ľahko mohla prehliadnuť. Na druhej strane, málokto sa zmieňuje o Aaronovi Johnsonovi, ktorý podľa mňa najviac vynikol. Jeho postava prechádza najdramatickejšou zmenou a je asi jediná, na ktorej vidno, že to, čo sa odohráva vo filme, má na ňu nejaký vplyv. Od dobrého chlapíka, ktorý sa drží pravidla „nerob zle a nič zlé sa ti nestane“, postupne sa mení v chlapa, ktorý urobí všetko, aby ochránil to, čo má rád, pošliape všetky svoje princípy, ale tiež ukáže, že kvôli tomu trpí. Film bol vydaný v lete a nesľuboval si, že bude veľkým letným trhákom, ale napriek tomu v kinách celkom slušne zarobil. Od kritikov sa dočkal zmiešaného ohlasu, čo ma vôbec neprekvapuje, lebo po tom, čo som si film pozrela, aj sama som chvíľu uvažovala nad tým, či je to dobrý film s niektorými bodmi, ktoré mi na ňom trochu prekážajú, alebo je to zlý film s určitými dobrými vlastnosťami. Po určitom odstupe sa viac prikláňam k prvému uzáveru, čiže je to dobrý film – má slušné herecké výkony, zaujímavú zápletku a dobré akčné scény, ale na druhej strane je zo začiatku chaotický, niekedy zbytočne dramatický a vyžaduje, aby divák pristúpil k niektorým veciam, ktoré nie sú filmom dokreslené – na druhej strane, keď sa k tomu pristúpi, tak funguje. V každom prípade je tento film dobrou správou pre fanúšikov Olivera Stoneho, lebo i keď sa podľa mňa nedá porovnať s filmami, akými sú Natural Born Killers, U Turn či Platoon, je to predsa návrat režiséra k takým filmom, aké sme od neho mali najradšej. Stanislava SLÁDEČEKOVÁ

film

The Punk Syndrome Réžia: Jukka Kärkkäinen a J-P Passi, 2012

ínsky dokumentárny ﬁlm The Punk Syndrome ma presvedčil o tom, že inklúzia ľudí s mentálnym postihnutím do širšej spoločnosti je vlastne celkom možná. Nielenže som videl ako hendikepovaní dokážu vytvoriť niečo naozaj nádherné v oblasti hudby, ale bol som ohromený tým, s akou úprimnosťou a realizmom spoločnosť reaguje na ich tvorbu. Film sleduje štyroch členov punkrockovej skupiny Pertti Kurikan Nimipäivät (sú to Pertti Kurikka, Kari Aalto, Sami Helle a Toni Välitalo – dvaja z nich sú postihnutí Downovým syndrómom a ďalší dvaja majú iné druhy ľahšej mentálnej retardácie) na ich ceste od vydarenej lokálnej (fínskej) atrakcie k úplne vierohodnému a

autentickému svetovému punk fenoménu. Títo chalani trávia veľa času cvičiac a vytvárajúc geniálne jednoduché, ale tiež celkom dobre premyslené piesne a znie to ako hudba skupín Ramones a GBH.

Správy zo sveta filmu Betty Compsonová vo filme Biely tieň (foto: ﬁlmpreservation. org)

móda

Každému z týchto štyroch hudobníkov je venovaný po jeden ﬁlmový segment, v ktorých možno vidieť, akým spôsobom sú ich životy zapojené do fínskej spoločnosti a aké sú to vskutku „normálne“ životy. Napríklad, títo chalani prežívajú skutočne malé tragédie v hľadaní si frajeriek (skvelá epizóda, keď sa Toni dozvie, že je jeho milá zamilovaná do úplne iného chlapca; niekto možno povie, že sa smejeme jeho nešťastiu, ale epizóda je natoľko úprimná a účinná, že to jednoducho dopadá veľmi smiešne), zaoberajú sa politikou (jeden z nich sa zapojí do predvolebnej kampane, až na konci volieb zbadá, že jeho kandidát dosiahol najnižšie skóre), fajčia, pijú, sú verbálne agresívni a paranoickí, hádajú sa... Občas sa mi zdalo, že

niektoré ﬁlmové časti sú skutočne šokujúce, ale nakoniec som si uvedomil, že vlastne len znázorňujú situácie v živote, ktoré sa stávajú každému, a nemali by sa považovať za niečo šokujúce len preto, že sa to stáva niekomu, kto je postihnutý... Neviem, či je to takto možné u nás (všetci vieme, nakoľko sú nordické krajiny pokročilé), ale tento ﬁlm by mohol predstavovať vynikajúci vzor a inšpiráciu na poctivú integráciu ľudí s mentálnym postihnutím do spoločnosti. Janko TAKÁČ

December

esiac plný nových nápadov, túžob a očakávaní, čo prinesie nový rok. Skúsme sa, na jeho privítanie, vystrojiť do optimistických farieb. Našu náladu, tak i šatník prezlečme do oranžovej, červenej, ﬁalovej... Mgr. art. Iveta JELINEK

HITCHCOCKOV BIELY TIEŇ. Významnou tohtoročnou udalosťou vo svete siedmeho umenia bolo objavenie strateného filmu zo začiatkov kariéry legendárneho režiséra Alfreda Hitchcocka (1899 – 1980). Ide o nemú drámu pod názvom The White Shadow (čiže: Biely tieň) z roku 1923, na ktorej Hitchcock pracoval ako scenárista, asistent réžie, vedúci výpravy a strihač. Dvojakú hlavnú úlohu v tomto filme zahrala veľká hviezda z 20. rokov minulého storočia Betty Compsonová (1897 – 1974); je to úloha sestier – dvojičiek, z ktorých jedna je anjelská a druhá „bez duše“. Toto vzácne dielo objavili vo filmovom archíve na Novom Zélande – zachovali sa len prvé tri zo šiestich kotúčov filmu a predpokladá sa, že iná kópia filmu neexistuje. Kotúče boli chybne označené, takže zostali dlho nepovšimnuté v archíve. Obnovená premiéra bola v septembri 2012 v Samuel Goldwyn Theater v kalifornskom Beverly Hills. Dielo The White Shadow si odnedávna možno pozrieť aj na internete – na webovej stránke amerického Ústavu pre uchovávanie filmov: filmpreservation.org. jm december 2012 |

vzlet 23

Belehrad, Dom mládeže, 3. novembra 2012

období, keď Tuxedomoon koncom 70. rokov minulého storočia v San Franciscu vynašli vlastný výraz artisticko-kabaretového

znamenala, že ide o koncert, ktorý významom úplne prevyšuje všedné záležitosti a nezmyselné záväzky a v žiadnom prípade by sa nemal prehliadnuť. V ten večer v belehradskom Dome mládeže (v sieni Americana) pätica

Steven Brown postpunku, autor týchto riadkov ešte „ťahal melónové kôry po prachu”. S ich hudbou sa stretol ako študent a dodnes zostal nakazený skladbami, ktoré sú zároveň túžobné a vzdorné, samotárske a dobrodružné, temné a hrejivé. Správa o ich tohtoročnom jesennom turné, v rámci ktorého nevynechali ani našu krajinu,

ATHEIST RAP Kovačica, Jarmočisko Vojvodina Pub, 26. októbra 2012 Na tomto turné skupina sa lúči so svojimi vernými fanúšikmi, ktorí boli s nimi všetky tieto roky (ide o to, že sa predpovedá „koniec sveta“ na 21. decembra). Pub bol plný a nedávnom „rozlúčkovom“ fanúšikov, ktorí netrpezlivo turné novosadská skupina čakali, aby AR začali hrať. Celé Atheist Rap navštívila aj Kovačicu. dve hodiny hrali pesničky – aj Uplynul iba rok odvtedy, čo nové, aj staré. Blu trabant, Ne posledný raz hosťovali v tomto bi bilo fer, Dr. Pop, Pritilend, Gril prostredí, a to z príležitosti 13 – sú to piesne, bez ktorých 55 rokov od založenia Klubu neprejde ani jeden koncert, a tak študujúcej mládeže Kovačice ani tento. (koncert sa udial na nádvorí ZŠ V prípade, že sa koniec sveta Mladých pokolení). Predtým neudeje, Atheist Rap budú skupina vystupovala v pokračovať s tvorbou. Kovačici v roku 1997 v tunajšej mládežníckej sieni. J. STRAKÚŠEKOVÁ

24 vzlet | december 2012

Peter Principle a Blaine L. Reininger hudobníkov v smokingoch odohrala 90-minútový koncert, na ktorom každému

z prítomných v obecenstve umožnila osobný zážitok audiovizuálneho nokturna. Po saxofónovom úvode Stevena Browna sa prepletali skladby z rôznych období Tuxedomoon – od tých, ktoré poskytujú vzrušujúci pocit zo začiatku 80. rokov (Fifth Column, Tritone, Desire), až po tie neskoršie, obsahujúce štandardnejšie klavírne a dychové prvky (Muchos Colores, Baron Brown, Still Small Voice). Osobitné chvíle Luc Van Lieshout

Bruce Geduldig predvádza dramatický kus Boxman

predstavoval dramatický kus Boxman, zložený z troch častí, ktoré predviedol Bruce Geduldig (má na starosti aj videoprojekcie). Po ukončení hlavnej časti koncertu obecenstvo ešte dvakrát vytiahlo skupinu späť na pódium, odznelo ešte zopár skladieb a skupina si úplne na záver nechala pieseň Atlantis („Yeah, hard liquor and noise”)… Stevan LENHART

hudba

Tape is not dead! A

udiokazety. Najväčšiu popularitu dosiahli počas 80. rokov minulého storočia ako nosiče zvuku, ktoré boli pre vreckový formát praktickejšie než gramofónové platne a vďaka možnosti analógového nahrávania bežne sa používali aj na amatérske zaznamenávanie rôzneho materiálu (hudby, rozhovoru atď.). Napriek tomu, že od polovice 90. rokov ich postupne vystriedali cédečká, audiokazety sa používajú dodnes a pre niektorých hudobných autorov a fanúšikov dokonca predstavujú prejav vzdoru voči modernému hudobnému priemyslu. V tomto príspevku počúvame tri celkom nové audiokazety… UZRUJAN ::

Twice Wrong, U Turn / Dvaput Krivo, Povratak (Vydavateľstvo Guranje s litice / Earwing Records, 2012) Pod názvom Uzrujan fungovala chorvátska experimentálno-postrocková formácia, zložená z troch členov niektorých známejších skupín tamojšieho hudobného undergroundu (Peach Pit, Rujan). Na ich jedinom dlhohrajúcom albume …Thirteen Days Forth and Thirteen Back… (z roku 2000) stvárnili svojráznu podobu inštrumentálneho avantgardno-ambientného rockového zvuku, aký bol v tom období jedinečný v tomto priestore. Žiaľ, basgitarista Ivica Baričević zosnul roku 2002, a tak zanikla aj činnosť projektu Uzrujan. Tohtoročná audiokazeta pod názvom Twice Wrong, U Turn / Dvaput Krivo, Povratak vyšla pri príležitosti výročia 10 rokov od Baričevićovho odchodu a obsahuje staršie, ale predtým nezverejnené nahrávky, realizované v rozhlasovom štúdiu a v skúšobni samej skupiny. Z vydania počuť psychedelickú, hypnoticko-snivú súhru basgitary, gitary, bubnov a analógového syntetizátora, vyvolávajúcu striedanie sa obrazov a nekaždodenný filmový pocit z hudby. Kazeta má papierový obal s umeleckými fotografiami a ukladá sa do sivého plátenného vrecka zapínajúceho sa na gombík. PROPOVED ::

Onaj koji niko jeste (Vydavateľstvo Odmetnik, 2012) Chmúrny zvuk belehradskej skupiny Propoved vychádza z tradície mystického doom / heavy metalu, príznačného pre skupiny, aké sú Candlemass a Mercyful Fate. Okrem uvedených mien Propoved ako vplyvy tiež uvádzajú niektoré obskúrnejšie formácie z 80. rokov minulého storočia, ako napr. Pergament zo Srbska, Nigro

Z kaziet počúval: Stevan Lenhart

Mantia z Dánska alebo Black Hole z Talianska. Obskúrnosť a tajomnosť sú všeobecne príznačné pre „demo EP” kazetu Onaj koji niko jeste, obsahujúcu 4 nahrávky (tri piesne a jedna inštrumentálna skladba). Texty piesní hovoria o svedectve jednotlivca, ktorý v samote blúdi týmto nepokojným (balkánskym) priestorom, zahaleným do zlovestného ovzdušia, vyčerpaným neustálymi vojnami a zneužitým zlými panovníkmi a falošnými náboženstvami. Okrem toho, že sú jednou zo zriedkavých srbských formácií, ktoré pestujú takýto druh hudby, potenciál skupiny Propoved je azda práve v ich nekaždodennej lyrike. Na obale vydania sú vytlačené texty piesní (v cyrilike) a odkaz: Heavy metal – počúvaj hlasno! Ináč vydavateľstvo Odmetnik už realizovalo ďalšie dve audiokazety – sú to vydania skupín Dažd (Demo trake, anarcho metal / satanic punk) a Exorcised (Reflections of Horror, old-school deathrash). LENHART TAPES ::

Tape Music #2 (Vydavateľstvo No Basement Is Deep Enough, 2011) Tieto nahrávky projektu Lenhart Tapes nielenže sú zverejnené na audiokazete, ale sú zároveň aj vytvorené za pomoci zvukov a hudby z rôznych kaziet, na čo upúta aj sám titulok vydania Tape Music #2. Vladimír Lenhart sa totiž zaoberá kolážovitým reprodukovaním nahrávok z viac audiokaziet naraz (prostredníctvom štyroch walkmanov), pričom vlastne vznikajú nové „skladby“ a celá hra má podobu kakofonicko-rytmickej zvukovej performancie. Výber spracovaných zvukových prameňov je skutočne pestrý, takže poslucháč napr. zažije následky zrážania sa balkánsko-slovanskej kultúry s arabickou (Sinan Sakić vs. Satan Panonski), pokým hromadenie všelijakých výstrižkov / úryvkov (fragmenty slovenských ľudových piesní, zvuky nástrojov, akými sú zurna, gusle a gitarové E-bow, vojenská streľba a bľakot oviec) spôsobí závratný efekt multikultúrno-globalistickej chaotickosti. K nevšednosti zážitku prináša obal vydania, čiže kazetová schránka s dreveným rámikom a prilepenou „trash-art“ inštaláciou, ktorej súčasťou sú jeden dinár, plastové perly, kartónová páska a silikónový tmel. S. L.

BOB DYLAN ::

Tempest

(Vydavateľstvo Columbia, 2012) Bob Dylan a jeho hudba trvajú už tak dlho, že ich počúval aj váš otec, váš starký a možno aj váš pradedo. Prvá pieseň na aktuálnom albume – džezová Duquesne Whistle – začína ako niečo z gramofónu Thomasa Edisona, ale sú to len prvé takty, pieseň zrazu stúpa a z nej sa stáva mohutný hit pre súčasné rozhlasové vlny. K tejto piesni je nahratý aj výborný videoklip, v ktorom sa Dylan ako urbánny surovec so svojou bandou prechádza ulicami New Yorku, kde sa komické ľúbostné príbehy striedajú s obrazmi násilia. Hlas sedemdesiatročného Dylana nikdy nebol chrapľavejší, ale mu výber hudobných štýlov na platni – blues, folk rock, džez – úplne vyhovuje. Najkrajšou piesňou na albume je Soon After Midnight. V nej Dylan vyjadruje svoju fascináciu ženou, ktorú miluje a ktorú by chcel pre seba: I’m in no great hurry / I‘m not afraid of your fury / I’ve faced stronger walls than yours – sú to verše, ktoré by v kontexte milovania a túžby mohol odspievať ešte len jeden Leonard Cohen. Melancholickú náladu nakrátko prerušuje Narrow Way, tvrdý Chicago-bluesový kus v štýle Muddyho Watersa. Ďalšia pieseň Long and Wasted Years hovorí o beznádejnosti zatúlaných a vysídlených, nálada sa mení v neznesiteľne horkej Pay in Blood, nasleduje Scarlet Town a 9-minútová balada vraždy Tin Angel. Hudba Muddyho Watersa vplývala aj na skladbu Early Roman Kings (toto je takmer spracovaná verzia Watersovej piesne Mannish Boy). Album zatvárajú 14-minútový hudobný epos Tempest o katastrofe lode Titanic, ako aj záverečná balada o Johnovi Lennonovi Roll on John. Boba Dylana nikdy nie je neskoro začať počúvať – prečo by ste nezačali práve s Tempest... Ak nič iné, je toto perfektný album pre blížiace sa sviatky. Užite si to! Janko TAKÁČ december 2012 |

vzlet 25

hudba

ej umenie odzrkadľuje mnohé extrémy zo súkromného života a podáva vnútorné city a chápanie skutočnosti priamočiaro, bez zbytočného ﬁlozofovania. Bola múzou známych módnych dizajnérov – Karla Lagerfelda a Marca Jacobsa, ako aj režiséra Wong Kar Waia (v ktorého ﬁlme My Blueberry Nights zahrala epizódnu úlohu), na druhej strane bola niekoľkokrát v úplnom bankrote a prežívala veľmi ťažké obdobia alkoholickej závislosti. Všetky tieto (a mnohé iné) životné skúsenosti sú prítomné v jej piesňach a zabalené do zamatovo-hebkého hlasu tvoria jeden zvláštny melancholicko-rozprávkový hudobný svet. Americká speváčka, herečka a modelka Chan Marshall – milovníkom hudby známa pod

umeleckým menom Cat Power – už rad rokov svojou tvorbou obohacuje nezávislú (čiže: indie) rockovú scénu. Práve jej hlas, vyplnený emocionálnym nábojom a v istý čas nostalgický a utešujúci, je niečím, čo láka, vchádza pod kožu a zaraďuje Chan Marshall medzi najzaujímavejšie autorky súčasného nezávislého zvuku. Začiatky tvorby Cat Power sú v polovici 90. rokov, keď vyšli albumy Dear Sir a Myra Lee,

stars

Foto: lykkeli.com

ykke Li – celým menom Li Lykke Timotej Svensson Zachrisson – je švédska speváčka, skladateľka a modelka.

Narodila sa v roku 1986 a talent pre hudbu istotne zdedila po rodičoch. Jej otec je členom švédskej pop, reggae a punk skupiny Dag Vag a matka je fotografkou, no kedysi bola členkou skupiny Tant Strul. Rodina často menila bydlisko, a tak sa na ich zozname vystriedali Portugalsko, Maroko, Indická republika, New York... Jej piesne sú ocharakterizované ako zmes početných hudobných žánrov: indie, pop, rock, electronic, wonky pop... Minialbum pod názvom Little Bit vyšiel v roku 2007 a debu-

bluesovej hudby. V takom istom manieri nahrala i niekoľko ďalších albumov – The Cover Record (2000), You Are Free (2003), The Greatest (2006), Jukebox (2008) – a po niekoľkoročnej pauze začiatkom septembra 2012 vydala deviaty album Sun, ktorý napísala, nahrala a produkovala sama. Hneď po zapnutí nového albumu fanúšikov Cat Power čaká prekvapenie v podobe elektronických prvkov a bohatších rytmov, utvárajúcich vcelku optimistickejšiu náladu vzhľadom na predchádzajúce nahrávky, hoci sú texty piesní aj naďalej nasiaknuté sivými nuansami. Album Sun aj naďalej ponúka unikátny štýl Cat Power, ibaže svoje minimalistické skladby tentoraz zahalila tučným elektronickým rúchom, pridala k tomu i štipku optimizmu a pokračuje vlastnou hudobnou cestou podľa motta Always On My Own. jm

skupina z plagátu

MY DYING BRIDE

Lykke Li L

na ktorých autorka svoj hlas používa ako rozladený nástroj vydávajúci chmúrne tóny – obidve vydania boli nahrané počas jedného dňa v spolupráci s gitaristom Timom Foljahnom (Two Dollar Guitar) a bubeníkom Steveom Shelleym (Sonic Youth). Nasledovalo podpísanie zmluvy s vydavateľstvom Matador Records a platňa What Would the Community Think, väčšiu popularitu priniesol štvrtý album Moon Pix z roku 1998 (nahraný v Austrálii s členmi skupiny Dirty Three), na ktorom Marshallovej zádumčivý hlas dopĺňajú klavír a akustická gitara v ťažko deﬁnovateľnom štýle, najčastejšie opisovanom ako mix punku, folku a

tový dlhohrajúci album Youth Novels vyšiel o rok neskoršie. Jej piesne boli často používané vo ﬁlmoch a seriáloch. Napríklad pieseň Possibility zložila pre ﬁlm The Twilight Saga: New Moon, pokým Get Some bola použitá v seriáloch Pretty Little Liars, Vampire Diaries a Teen Wolf. Druhý štúdiový album Wounded Rhymes vyšiel v roku 2011. O albume sa pozitívne zmienili časopisy Rolling Stone, Q, Mojo a iné. Album obsahuje desať piesní, z ktorých sa ako popredné vyčlenili Get Some, I Follow Rivers, Sadness Is a Blessing... Piesne hovoria o samote, bolesti a neopätovanej láske. Začiatkom tohto roku vstúpila do sveta modelingu, a to podpísaním zmluvy s agentúrou Viva Model Management.

26 vzlet | december 2012

Jasmina PÁNIKOVÁ

taktom prvého albumu večne rechádzka pustým vplyvných Black Sabbath). cintorínom za sychravého Album pokračuje temnými jesenného súmraku so tónmi gitary, ktoré nás privedú skľučujúcimi myšlienkami k sugestívnemu spevu Aarona nám azda najjednoduchšie Stainthorpa, naďalej sa to točí približuje pocit z hudby anglických doomerov My Dying v olovenom zvuku, do ktorého Bride. Výrazne melancholický prejav tejto skupiny môžeme vycítiť už z jej tragicky znejúceho názvu, avšak hlbším načieraním do textov piesní MDB objavíme zložitejšiu „morbídnoromantickú“ lyriku, ktorej predmetom sú antagonické eroticko-religiózne otázky a neúprosný úpadok jednotlivca. Cesta Obal vydania A Map of All Our Failures ku katarzii je v tomto prípade občas preniknú boľavé husle. neľahká a tŕnistá... Dnešný výraz MDB už síce nie Na samom začiatku je revolučný ako na začiatku aktuálneho, v poradí jedenásteho, vydania My Dying ich kariéry, avšak aj naďalej sa im darí udržať pozíciu kvalitnej Bride pod názvom A Map of a váženej doom-metalovej All Our Failures (vydavateľstvo formácie. Peaceville) zvoní na súdny deň (čo môžeme chápať ako S. L. voľnú paralelu k úvodým