Vzlet 10 2016

17. Makovička v Báčskom Petrovci

V znamení divadla, zvierat a ornamentov

V grafickej dielni témou bolo divadlo

V

Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci v slnečnú sobotu 26. novembra 2016 prebiehal 17.

Výtvarný tábor Makovička.

Okrem domácich Petrovčanov na tohtoročné stretnutie mladučkých umelcov pricestovali so svojimi výtvarnými pedagógmi aj žiaci vyšších ročníkov základných škôl zo Selenče, Pivnice, Hložian, Maglića, Kulpína, Kysáča a Starej Pazovy. Makovičkári boli aj tentoraz rozdelení do troch dielní – grafickej, maliarskej a sochárskej.

V maliarskej dielni, ktorú viedla profesorka výtvarnej kultúry Verica Tanackovićová, 1. cenu získala Laura Hruškárová zo Starej Pazovy, 2. cenu získala Estera Zajacová z Pivnice a 3. cenu Sara Gajinov z Báčskeho Petrovca.

V sochárskej dielni, ktorú

V sochárskej dielni z medeného drôtu vznikali sochy zvierat V maliarskej dielni sa inšpirovali ornamentom a arabeskou

viedol profesor výtvarnej kultúry Ján Agarský, 1. cenu získali Anita Grňová z Pivnice a Sára Obuchová z Kulpína, 2. cenu Nina Marčoková z Kysáča a 3. cenu Michaela Danko z Maglića.

V grafickej dielni, ktorú viedla študentka Akadémie umení v Novom Sade Emília Valentíková, 1. miesto obsadila Iveta Kaňová z B. Petrovca, 2. miesto si rozdelili Emília Gániová a Matea Širková z Petrovca a 3. miesto obsadili Anna Čobrdová z Pivnice a Dajana Jana Brnová z Petrovca.

Na Makovičke boli aj žiaci nižších ročníkov základnej školy v B. Petrovci, z ktorých 1. miesto získala Ema Speváková, 2. miesto Ebigejl Eliášová a 3. miesto Peter Šuľan.

Drôtené zvieratká

M. Ďurovka

Nevystala ani návšteva Galérie Zuzky Medveďovej Svieže odtlačky linorezu

Vyvrcholením bolo vyhlásenie najúspešnejších

2 vzlet | december 2016

Nádherné arabesky

OBSAH

INTRO Makovička . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 Z archívu dátumov / Štúdiá inak, ako sme zvyknutí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4 Talenty: Filip Fejdi . . . . . . . . . . . . 5 Anketa: Slovensko či Srbsko? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Vladislava Havranová, Marína Horvátová, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Saňa Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Ivana Vereski, Sandra Živkovićová • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí: Tlačiareň Forum, Ul. Vojvodu Mišića 1, Nový Sad • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie S finančnou podporou

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

ŽIACKY SEMINÁR POD NÁZVOM ČARO ĽUDOVÝCH ROZPRÁVOK sa uskutočnil v novembri v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Žiaci z rôznych prostredí pracovali v rámci troch dielní – literárnej, dramatickej a výtvarnej – a nakoniec predviedli bábkové divadelné predstavenie Soľ nad zlato. Viac na strane 7.

Žiacky seminár . . . . . . . . . . . . . . . 7 Anketa v Padine / Jazykové poučky . . . . . . . . . . . . . 8 Z petrovskej školy . . . . . . . . . . . . 9 Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . . 10-11 Komunikácie mladých: Facebook . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12

NÁSTENNÝ KALENDÁR NA ROK 2017 vychádza ako príloha v tomto čísle Vzletu a ilustroval ho náš spolupracovník Vladan Nikolić, čitateľom známy najmä vďaka komiksovému seriálu Kocúr Igor.

Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13-16 Knihy / Rozlety + . . . . . . . . . . . 15 Próza . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16 Komiks: Sféry neznáma 3 . . . 17 PC hry . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18 Info-svet: Internetové výpadky. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19 Horoskop / Zaujímavosti . . . . 20

DUA LIPA je mladá anglická speváčka a modelka s kosovskými koreňmi.

Niekoľkými singlami získala priazeň milovníkov hudby takmer v celom svete. Jej zatiaľ posledný projekt predstavuje spoluprácu s jamajským spevákom Seanom Paulom a v súčasnosti pripravuje prvý dlhohrajúci album, ktorý vychádza vo februári 2017.

Portrét na strane 26.

Enigma / Humor . . . . . . . . . . . . 21 Film: Snowden . . . . . . . . . . . . . 22 Film: Jesen samuraja . . . . . . . . 23 Výstava kostýmov / Móda . . 24 Divadlo / Nové albumy . . . . . 25 Stars: Dua Lipa . . . . . . . . . . 26-27

Na titulnej strane: Dedo Mráz z Facebooku (ilustrácia: Vladan Nikolić) december 2016 |

vzlet 3

akcie

z archívu dátumov 9. decembra 1916 (pred 100 rokmi) v meste Amsterdam v štáte New York narodil sa Kirk Douglas, americký herec a filmový producent. Medzi jeho najznámejšie filmové úlohy patrí Spartakus v rovnomennom filme alebo Vincent van Gogh vo filme Lust for Life (Smäd po živote), za ktorý bol nominovaný

Štúdiá inak, ako sme zvyknutí

na Oscara. Roku 1996 získal Oscara za celoživotné dielo.

Jeho syn Michael Douglas je tiež známy herec.

9. decembra 1946 (pred 70 rokmi) narodil sa Dušan Mitana, slovenský spisovateľ, scenárista a dramatik, popredná osobnosť modernej slovenskej prózy s osobitným pohľadom na individuálny a spoločenský život. Debutoval zbierkou poviedok Psie dni (1970), pokračoval novelou Patagónia (1972), v ktorej sa mladý hrdina búri proti ortodoxnosti spoločenských konvencií a vytvára si vlastný životný priestor a pravidlá. Je autorom básnických zbierok Krutohory (1991) a Maranatha (1996), ako i niekoľkých scenárov k televíznym filmom.

10. decembra 1866 (pred 150 rokmi) v Ružomberku sa narodil Dušan Makovický, slovenský lekár, spisovateľ a prekladateľ. Počas vysokoškolských štúdií sa

K

aždý deň je niečím iný a zvláštny. A 24. november 2016 bol pre študentov Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade výnimočný, pretože Oddelenie slovakistiky pre nich zorganizovalo malý výlet. Slovakisti, ale aj študenti z iných oddelení, ktorí si slovenčinu vo svojom štúdiu zvolili ako cudzí jazyk, si mohli vypočuť mnoho nových informácií o histórii Slovákov a vidieť veľa zaujímavých exponátov. Vyučujúce z Oddelenia slovakistiky FF UNS Anna Makišová, Daniela Marčoková a Zuzana Týrová, spolu s jeho vedúcou, profesorkou Jarmilou Hodoličovou, sa aj tohto roku pokúsili študentom spríjemniť štúdium aj niečím iným.

Keďže som sa na tomto výlete zúčastnila i ja, poviem vám o ňom niečo viac. Počasie nám žičilo, štvrtkový deň bol naozaj krásny. Našu exkurziu podporila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku.

My študenti sme nemali na starosti nič, mohli sme tak iba počúvať a učiť sa.

Výlet sa začal prehliadkou výstavy Za horami, za dolami – Tri storočia Slovákov vo Vojvodine v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade.

Z vystavených exponátov a textov sme sa dozvedeli veľa faktov o našich predkoch, o formovaní ich identity, zvykoch, kultúre a rozličných iných aktivitách. V múzeu

sme mohli obdivovať napríklad kroje z rôznych slovenských dedín, predmety, ktoré boli kedysi súčasťou každej domácnosti, ale i také, ktorými sa hrdili iba bohaté rodiny.

Steny múzea krášlia aj obrazy, na ktorých je znázornená ťažká práca sedliakov, no tiež ich radostné chvíle. Vystavené veci nadobudli pre nás zvláštne čaro najmä potom, keď sme si vypočuli informácie o ich funkciách a význame.

Po prehliadke múzea sme sa presunuli do Báčskeho Petrovca, kde náš výlet pokračoval v príjemnej atmosfére. Prvou zastávkou v Báčskom Petrovci bolo Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom, ktorým nás sprevádzala jeho riaditeľka Anna Medveďová. Potom sme navštívili Galériu Zuzky Medveďovej, kde nás privítal riaditeľ tunajšieho Múzea vojvodinských Slovákov Pavel Čáni. V galérii práve vystavovala svoje dielo Mária Havranová, vynikajúca scénická a kostýmová výtvarníčka žijúca na Slovensku, ktorá má však korene na Dolnej zemi. Okrem jej tvorby sme si mohli pozrieť aj stálu expozíciu obrazov Zuzky Medveďovej, prvej slovenskej akademickej výtvarníčky. Na našej exkurzii sme nemohli vynechať ani Najstarší dom v Petrovci, ktorý svedčí o tom, že v minulosti sa nežilo ľahko. Steny boli postavené iba z blata a slamy a tvorili domov pre niekoľko gene-

rácií súčasne. Práve najstarší dom v Báčskom Petrovci je priamym dôkazom toho, čo všetko človek dokáže.

Na našej ceste nasledovala Matica slovenská v Srbsku, v ktorej nám jej predsedníčka Katarína Melegová-Melichová priblížila vznik a činnosť tejto inštitúcie.

Poslednú zastávku v Báčskom Petrovci predstavoval Spolok petrovských žien, ktorý sa neustále usiluje zachovať a priblížiť nám minulosť, obyčaje a zvyky našich predkov. Aj tu sme si mohli vypočuť múdre slová jeho predsedníčky Márie Gašparovskej, napríklad o spôsobe života a tradíciách Slovákov.

Na konci nášho výletu sme sa presunuli do Kulpína, kde sme mohli obdivovať kaštieľ rodiny Dunđerskovcov a vypočuť si o ňom aj niečo viac ako iba mená jeho zakladateľov. A aby toho nebolo málo, v kulpínskej reštaurácii Lipa kuchárky pre nás prichystali chutný obed. Študentom sa slovakistická exkurzia veľmi páčila, okrem poznatkov o histórii Slovákov im priniesla aj nové priateľstvá.

Oceňujem, že sme aj v súčasnosti mohli na vlastnej koži pocítiť aspoň kúsok z minulosti.

Kristína Turčanová, študentka 1. ročníka Oddelenia slovakistiky FF UNS

zoznámil s filozofickými názormi ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého, ktoré potom horlivo propagoval v slovenských časopisoch.

V rokoch 1904 – 1910 bol osobným lekárom L. N. Tolstého v Jasnej Poľane.

4 vzlet | december 2016

PRIPOMÍNAME SI...

1. december – Svetový deň boja proti aidsu 2. december – Medzinárodný deň za odstránenie otroctva 3. december – Medzinárodný deň osôb s postihnutím

5. december – Medzinárodný deň dobrovoľníkov 10. december – Deň ľudských práv 10. december – Udeľovanie Nobelovej ceny 18. december – Medzinárodný deň migrantov

talenty

Rap a fotografia: každodenné pasie N

ie je ľahko riskovať v nových a moderných žánroch kultúry. Mladý umelec, ktorý dokazuje svoje kvality, je Filip Fejdi z Báčskeho Petrovca, ktorý má talent na fotografovanie a je jedným z tunajších priekopníkov v rapovej hudbe.

Vyštudoval športový manažment na Univerzite Komenského a momentálne pracuje v Bratislave ako obchodný zástupca v istej IT firme. V rozhovore sa dozvedáme viac o jeho pasiách...

Odkedy sa zaoberáš hudbou a fotografiou a čo ťa z týchto dvoch oblastí viac napĺňa?

– Fotografiou som sa začal zaoberať pred štyrmi rokmi. V tom čase už takmer každý lepší

Backyard mobil mal kvalitnú kameru, tak vtedy som začal fotiť náhodné veci, ktoré mi boli niečím zaujímavé. Zistil som, že s použitím správneho filtra môže fotka vyzerať celkom dobre. O dva roky som dostal od rodičov k narodeninám taký začiatočnícky, ale celkom šikovný foťák, ktorý mi umožnil fotiť na úplnej inej úrovni.

Odvtedy sa fotografii venujem intenzívnejšie.

S hudbou Meeting Point som začal experimentovať, keď som mal 15 rokov. Vtedy mi jeden kamarát ukázal softvér na hudobnú produkciu. Tomu sa s väčšími a menšími prestávkami venujem desať rokov. Čo sa týka písania textov, s tým som začal 3 roky dozadu. Prvé dva roky som to robil nepravidelne, iba keď prišla inšpirácia (a často nechodila), ale posledný rok píšem takmer každý deň. Prvú oficiálnu pieseň, ku ktorej sme natočili aj video, vydal som začiatkom októbra a dostal som na ňu veľmi pozitívne ohlasy.

Ťažko povedať, čo ma viac napĺňa. Strieda sa to. Niekedy viac fotografia, inokedy hudba.

Ale celkovo za posledný rok ma viac napĺňa hudba, konkrétne písanie textov a rapovanie.

Venujem sa tomu každý deň.

Prečo práve RAP? – Odmalička ma formovala americká kultúra a rôzne subkultúry a hudobné žánre, ktoré odtiaľ pochádzajú, a tak aj hip-hop. Vždy ma omnoho viac fascinovali kultúry a ľudia, ktorí sú iní ako ja, ktorí vedú úplne odlišné životy. Keď som si uvedomil, že tú hip-hopovú hudbu fakt mám rád, jedného dňa som si povedal, že vyskúšam napísať nejaké svoje texty. Uvedomil som si, že ma to písanie značne obohacovalo.

Nútilo ma rozmýšľať tak o svojom vnútornom, ako aj o vonkajšom svete, hľadať vzťahy medzi rôznymi udalosťami, ideami, osobnosťami...

Zistil som, že je to vynikajúci nástroj na psychohygienu a sebaspoznanie.

A vnímal som to aj ako výzvu začať robiť na niečom, čo je ešte stále – tak v srbskej, ako aj slovenskej mainstreamovej kultúre – vnímané ako pomerne gýčový

geniálna, a veľmi ich rešpektujem aj ako biznismenov a ľudí.

Prečo meno Medym?

– Lebo sa snažím z každého dňa spraviť také malé majstrovské dielo. Niekedy to vyjde vo väčšej, inokedy v menšej miere, ale snaha je, myslím si, vždy tam, a to je to najpodstatnejšie. Meno Medym je vlastne akronym jedného z mojich najobľúbenejších prísloví, ktoré sa pripisuje jednému slávnemu americkému basketbalovému trénerovi, a znie: MakeEachDayYourMasterpiece. Medym.

Filip Fejdi toho mám veľa cestovateľských a abstraktných fotografií.

Nedávno som začal robiť aj erotické fotky. Dá sa povedať, že stále hľadám seba ako fotograf.

Chceš sa aj v budúcnosti venovať fotografii a hudbe?

– Uvidíme. Mám rád fotografiu a hudbu, ale ešte viac chcem skúšať nové veci a deň má, bohužiaľ, iba 24 hodín.

Možno o pár rokov nájdem niečo, čo ma bude viac baviť, tak budem musieť dať fotografiu a hudbu bokom.

Cemetery Máš nejakého idola?

– Vo fotografii nie. V rapovej hudbe ma viacerí ovplyvnili, ale iba Nas, Rakim, MF DOOM a KendrickLamar sú takí, ktorých vnímam ako vzorov. Pre mňa je ich tvorba, tak z technického, ako aj z kreatívneho hľadiska

Okrem toho, že som mal pocit, že toto meno dobre znie, vybral som si ho preto, aby mi vždy, keď ho počujem alebo uvidím, pripomenulo, ako chcem, aby môj deň a vlastne celý môj život vyzeral.

Vlasta Bolehradská

SVETOVÉ MÚDROSTI

žáner, kde väčšina interpretov hovorí o materiálnych veciach, drogách, sexe... Ale je veľmi veľa takých, ktorých obsah je iný a hlbší, len tých na rádiu tak často nepočuť. Čo najradšej fotografuješ?

– Momentálne najradšej fotografujem skutočný život, skutočných ľudí. Snažím sa zachytiť zaujímavé a prirodzené momenty v meste, na verejných priestranstvách. Okrem

• Nezasyp starú studňu, kým si nevykopal novú.

(Lotyšské príslovie) • Kto má zdravie, pokoj, chleba, ten má všetko, čo mu treba. (Ľudové príslovie) • Kto nikdy nezačne, nikdy neskončí.

(Maďarské príslovie) • Štyri veci sa nedajú zatajiť – oheň, kašeľ, chudoba a láska.

(Maďarské príslovie) • Bohatý je ten, kto nemá dlžobu. Šťastný ten, kto je zdravý.

(Mongolské príslovie)

• Trpezlivosť je zbraňou múdrosti.

(Mongolské príslovie) • Koreňom života je práca.

(Nemecké príslovie) • Ťažkou hádankou je život, ale láska ju ľahko vyrieši.

(Nemecké príslovie) • Nie je ryba bez kostí, ani človek bez chýb.

(Nemecké príslovie) • Všetko sa mení okrem pravdy.

(Nemecké príslovie) Podľa knihy Múdrosti národov (Jozef Sabol) pripravila V. Havranová

december 2016 |

vzlet 5

anketa

Slovensko či Srbsko?

V

posledných rokoch Slováci z Vojvodiny začali intenzívnejšie odchádzať na Hornú zem – na Slovensko, za lepšími pracovnými a životnými podmienkami. Aj niektorí študenti si uvedomili, že štúdiá v Srbsku je ťažšie skončiť než na Slovensku, že sa opustia a tam ich systém núti pracovať. Niektorí si zase myslia inak a predsa sa rozhodli zostať v Srbsku, lebo u nás profesori študentom dajú oveľa väčšie vedomosti, ako na Slovensku. Oslovili sme niekoľkých študentov a požiadali ich o mienku na tieto a niektoré iné témy...

Jaroslava Slavková z Báčskeho Petrovca: – Študujem meteorológiu a klimatológiu na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

V mojom prípade nebolo ľahké zvoliť si jeden jediný smer, ktorým sa budem zaoberať, keďže ma zaujímala každá prírodná veda a okrem toho aj pár spoločenských. No človek predsa nemôže byť odborníkom na všetky oblasti... Ešte v základnej škole som pozerala rôzne cestopisné a dokumentárne filmy o našej Zemi. Už vtedy ma začalo fascinovať, ako vlastne naša Zem funguje a ako je všetko jedno s druhým poprepájané, no zároveň aj krehké.

A keďže mi v základnej

6 vzlet | december 2016

a strednej škole dosť dobre šla matematika, chcela som študovať niečo, v čom aj toto využijem. Moja fakulta má podľa mňa profesorov, ktorých baví to, čím sa zaoberajú a sú v tom naozaj odborníci, ale zase nevedia to všetci preniesť aj na študentov. Z vlastnej skúsenosti viem, že nie je ľahké, keď sa ocitneš sám v cudzom štáte, no zase to ťa prinúti, aby si sa naučil starať sám o seba, vážiť si aj ľudí, s ktorými si možno až tak nerozumieš a ktorí sa ti niekedy zdajú úplne iní. Myslím si, že aj u nás doma sa dá kvalitne študovať; ak by niekto chcel po skončení štúdia zostať pracovať doma, bolo by pre neho možno výhodnejšie, aby študoval doma, lebo štúdiom (aspoň v mojom odbore) si človek buduje prvé kontakty s prostredím a ľuďmi, s ktorými bude po skončení môcť pracovať.

A zase naopak, ak by niekto chcel pracovať po skončení na Slovensku, je pre neho výhodnejšie, aby tu aj študoval.

Nataša Hašková z Kulpína: – Zvolila som si študovať špeciálnu pedagogiku na Univerzite Komenského v Bratislave.

Mám rada prácu s deťmi a v tomto odbore sa nielenže budem venovať deťom, ale im zároveň budem podporou. Veľmi som spokojná so štúdiom, i keď som dosť ďaleko od domu, viem, že idem za svojím cieľom a snažím sa ho aj splniť. Náš vzťah

s profesormi je korektný, hoci musím uznať, že je to dosť odlišné ako v strednej škole. Sama som tiež zaváhala, či ísť na Slovensko, alebo zostať v Srbsku, ale rozhodne si myslím, že som urobila dobrý výber.

Podmienky na štúdium sú dosť výhodnejšie tu, ale každý sa musí sám rozhodnúť, čo je pre neho to najlepšie.

štát viesť?! Najľahšie je odísť a zanechať svoje rodisko. Myslím si, že niekto musí zostať tu a zveľaďovať podmienky pre budúcich žiakov a študentov a zlepšovať tunajšie školstvo, ako i ostatné segmenty života. Motto, ktorým sa vediem, je: „Nevzdávaj sa, keď je ťažko, ale zostaň a urob niečo na zlepšení podmienok!“

Martina Benková z Báčskeho Petrovca: – Keď som počula za Poľnohospodársku fakultu v Novom Sade, najprv som sa sladko zasmiala, nevediac, o čo vlastne ide, ale hneď potom som pochopila, o aký veľký diapazón odborov ide. A pre túto oblasť štúdia som sa rozhodla kvôli budúcnosti, lebo v prostredí, kde žijem, poľnohospodárstvo má budúcnosť. Sám odbor, ktorý študujem, nie je ťažký, ani veľmi obsiahly, pre tých, ktorí sa chcú stať inžiniermi. Sama organizácia fakulty je pozoruhodná, profesori sú korektní, niektorí majú aj blízky, ba kolegiálny vzťah voči študentom.

To je niečo, čo sa mi páči a čo by som vyzdvihla.

Profesori si rovnako vážia každého z nás. Hovoria, že na každej fakulte je nejaký profesor, ktorý je zvláštny (v negatívnom kontexte). No ja som takého ešte nestretla...

Ak všetci odídeme zo Srbska, kto bude tento

Melánia Brňová z Pivnice: – Študujem na Univerzite Komenského – Fakulta telesnej výchovy a športu, odbor učiteľstvo telesnej výchovy a biológie. Rozhodla som sa pre tento odbor, lebo som športovkyňa od malička a svoju budúcnosť vidím práve v tej sfére a tiež mám veľmi silný vzťah k prírode. Zatiaľ som spokojná s doterajším priebehom štúdia. Vzťah medzi profesormi a študentmi je iný ako to bolo v strednej škole.

Viac od nás žiadajú, ale som rada, že nám, čo sme zo zahraničia, vyjdú v ústrety a pomáhajú nám porozumieť látku, ktorú spracúvame. Odporúčam záujemcom, aby si dobre rozmysleli, čo chcú a kde chcú študovať. Áno, je tu lepšie, ľahšie a lacnejšie, ale domov je len jeden.

Vedľa štúdia našla som si aj prácu, takže pracujem ako učiteľka tanca v Základnej umeleckej škole v Slovenskom Grobe.

MH

8. seminár pre žiakov základných škôl v Báčskom Petrovci

Vyčarené Čaro ľudových rozprávok V

Základnej škole dramatickej, ktorú mala predstavenia účastníci seminára Jána Čajaka v na starosti profesorka navštívili Gymnázium Jána Báčskom Petrovci v Jarmila Pantelićová, Kollára so žiackym domovom sobotu 5. novembra mladučkí herci sa zaúčali a Dom Matice slovenskej v 2016 prebiehal do hereckého remesla.

Srbsku. jednodňový seminár Vo výtvarnej dielni, ktorú M. Ďurovka pod názvom Čaro viedli profesori Daniela ľudových rozprávok. Bol Triašková, Elena to v poradí 8. seminár Lončarová pre žiakov základných a Michal škôl s vyučovacou rečou Ďurovka, sa slovenskou, na ktorom tvorili bábiky, sa okrem domácich postavičky Petrovčanov zúčastnili z rozprávky Účastníci seminára V literárnej dielni tvorili aj žiaci vyšších ročníkov budúci spisovatelia dramatici Soľ nad zlato, základných škôl zo ktoré potom Selenče, Silbaša, Pivnice, animovali pedagógov, za úlohu seminára Padiny, Kovačice, Kulpína, samotní žiaci, čiže si zvolila prostredníctvom ich tvorcovia a hlasy dielní pripraviť bábikám vypožičali bábkové divadielko žiaci z dramatickej na motívy ľudovej Výsledkom seminára bola premiéra dielne. Po úspešnej rozprávky Soľ nad premiére bábkového bábkového divadla zlato. Cieľom projektu bolo upevňovanie a zlepšenie jazykovej zručnosti našich žiakov v materinskom jazyku a získanie pozitívneho vzťahu k ľudovej slovesnosti. Účastníci boli rozdelení do troch dielní, v ktorých V hereckej dielni prebiehali čítačky oživovali rozprávkové Kysáča, Erdevíka a Starej Pazovy. bytosti. V literárnej dielni, Autorka tohto seminára – ktorú viedla profesorka Vesna Mária Andrášiková, profesorka Valihorová-Filipovićová, písali slovenčiny a predsedníčka a dramatizovali jednoduché Vo výtvarnej dielni ožili postavičky z rozprávky Soľ nad zlato Asociácie slovenských moderné rozprávky a v

Dojmy zo žiackeho seminára D

ňa 5. novembra 2016 boli sme na žiackom seminári pod názvom Čaro ľudových rozprávok, ktorý sa

S bábkami z predstavenia uskutočnil v ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Petrovská škola je veľmi pekná a krásne vyzdobená.

Domáci nás pekne privítali a rozdelili do skupín: literárnej,

výtvarnej a dramatickej. V cítili, že to mohlo byť aj lepšie literárnej skupine žiaci písali nacvičené, lebo sme mali veľmi rozprávočku Soľ nad zlato, málo času na cvičenie. Po ale moderným spôsobom. predstavení sme si šli pozrieť V dramatickej skupine Gymnázium Jána Kollára a sa mladí herci učili Maticu slovenskú. Zoznámili čítať text, ktorí napísali sme sa i s ostatnými účastníkmi mladí spisovatelia. Vo zo slovenských škôl a najviac výtvarnej skupine deti sme sa kamarátili s deťmi zo vyrábali bábiky postáv, Starej Pazovy. ktoré vystupujú v rozprávke. My Erdevíčanky sme boli vo výtvarnej skupine a veľmi sa nám páčilo vytvárať bábiky pre divadelné predstavenie.

Počas prestávky sme mali chutný obed a po obede sme zahrali naše bábkové divadlo pre divákov.

Obecenstvo bolo Účastníci seminára spokojné, ale my sme

Všetci účastníci boli prešťastní, že sa zúčastnili tohto semináru.

Veľmi pekne a užitočne sme strávili svoj voľný čas, spoznali nových kamarátov a dúfame, že sa aj o rok stretneme a takto pekne sa zahráme. Žiačky z Erdevíka: Matea Sláviková, Daniela Šerfézyová a Jana Petrusová

december 2016 |

vzlet 7

anketa

Vyberaj si slová ako drahokamy H

ovorí sa, že vtáka poznáš po perí, človeka po reči alebo koľko jazykov ovládaš, toľkokrát si človekom. Na svete je okolo 5 600 jazykov. Niektoré sú známe celému svetu, niektoré jazyky málokto pozná. No, samozrejme, najviac si musíme vážiť svoj materinský jazyk, našu ľubozvučnú slovenčinu.

V padinskej ZŠ maršala Tita výučba sa koná v slovenčine.

Okrem toho žiaci sa učia srbčinu ako nematerinský jazyk a cudzie jazyky – angličtinu od prvého ročníka a od piateho nemčinu a taliančinu. O svojich skúsenostiach na týchto hodinách nám rozpovedali padinskí žiaci, ktorých sme sa opýtali, akú majú mienku o vyučovaní cudzích jazykov.

Tatiana Babuchnová, 5. 1: – Učím sa anglický jazyk od 1. septembra, ako i nemčinu, ktorá sa mi zapáčila.

Dobre je vedieť cudzie jazyky, lebo sa tak ľahšie dorozumieme s inými ľuďmi, zvlášť ak sa ocitneme niekde v zahraničí.

Tatiana Staňová, 6. 3: – V súčasnosti je veľmi užitočné poznať čím viac cudzích jazykov. Myslím si, že si človek tak i ľahšie nájde prácu, zvlášť v za-

hraničí. Ja sa v škole učím anglický a nemecký jazyk. V budúcnosti by som chcela žiť v Nemecku a tam pracovať.

Iveta Hediová, 6. 3: – Som šiestačkou a usilovne sa učím angličtinu a nemčinu. Mojím cieľom je naučiť sa i taliančinu, lebo som komunikatívna osoba a mienim, že je veľmi užitočné, aby sme sa učili cudzie jazyky. Po zakončení základnej školy sa chcem zapísať do školy v Pančeve. Mojím snom je cestovať po svetových metropolách, a preto sa rada učím cudzie jazyky.

Vesna Maceková, 6. 1: – Znalosť cudzích jazykov je dnes veľmi dôležitá.

Učím sa angličtinu, Lýdia Funtíková je našou profesorkou, a nemčinu

nás učí Daniela Kukučková.

Mojím cieľom je žiť na Slovensku, takže čím viac jazykov zvládnem, to bude lepšie pre mňa.

Alen Grnča, 6. 1: – Rád sa učím, som výborným žiakom a chcem sa učiť cudzie jazyky. Na hodinách sa snažím naučiť sa čím viac nových slov a mám nádej, že sa mi čoskoro podarí prečítať nejakú anglickú knihu.

Saša Rohárik, 7. 2: – V padinskej škole sa moja generácia ako cudzie jazyky učí anglický a taliansky jazyk. Výborne chápem profesorky, ktoré nás učia a snažím sa čítať aj knihy v angličtine.

Všetkým by som odporučil, aby sa vážne učili cudzie jazyky, lebo je to teraz prepotrebné, v hociktorom odbore sa v živote zamestnáme.

Damián Vlček, 7. 1: – Učím sa štyri jazyky, medzi

nimi dva cudzie, a to anglický a taliansky jazyk.

Taliančinu nás učí profesorka Natalija Kecićová.

Myslím si, že nám vedomosti z cudzích jazykov veľa v živote pomôžu, zvlášť pri zamestnaní.

Dajana Šimáková, 8. 1: – Som ôsmačkou, výbornou žiačkou.

Okrem našej slovenčiny a srbčiny učím sa anglický a taliansky jazyk.

Cudzie jazyky mám veľmi rada a možno nejaký jazyk budem aj študovať. * Treba si chrániť a pestovať svoj materinský jazyk, ale i obohacovať svoj život novými jazykmi a skúsenosťami.

Anketovali: Valentína Valentová Zuzanka Hlavčová, 6. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Jazykove poucky „Stŕhaj tie čižmy!“

T

ak čo, čo myslíte, vieme sa ubrániť pred rozličnými kalkami, nesprávnymi slovami či srbskými spojeniami?! Alebo máme nadostač dobrej vôle povedať „nie!“ nenáležitým jazykovým javom. Čo je napríklad v tom zle, povedali by sme, keď povieme takto: „Stŕhaj tie čižmy!“; „Strhni sa do pása.“ alebo „Strhni si kabát, veď je tu teplo.“ Dokonca slovesá typu strhnúť, tak toto uvedené dokonavé, ako i nedokonavé slovesá stŕhať, strhávať, strhúvať, ale aj zvratné slovesá stŕhať sa, strhávať sa, strhúvať sa

8 vzlet | december 2016

sú spisovné. Avšak či aj vystihujú tu uvedenú činnosť, to si pozrieme do slovníkov slovenského jazyka, a zároveň poukážeme na správny význam slovies. Slovesom strhnúť vystihujeme teda tieto činnosti: – prudko zhodiť, trhnutím odstrániť, postŕhať, strhať: strhnúť niekomu šaty z tela, strhnúť obálku z knihy alebo strhnúť putá, teda oslobodiť sa; pri náhlom dávaní dolu odevu sa hodí sloveso strhnúť: v hneve strhol aj košeľu, aj tričko; – trhnutím dostať niekam, stiahnuť: do priepasti, do náručia, strhnúť volant doľava; – násilím vziať

so sebou, odniesť: rieka strhla most; – dať podnet, podnietiť: koncert strhol poslucháčov na ovácie; dať sa strhnúť – dať sa vyprovokovať; – stiahnuť, uchvátiť: strhnúť na seba pozornosť, strhnúť na seba moc; – stiahnuť, resp. zraziť: strhnúť 10 % z platu; strhnúť niekomu masku z tváre – odhaliť pretvárku.

Slovesá stŕhať, strhávať, strhúvať a strhnúť sa sú synonymá významov: – myknúť sa či trhnúť sa od prekvapenia, od ľaku, resp. prudko sa pohnúť; – náhle sa zobudiť zo spánku, prebrať sa zo zamyslenia; – náhle sa začať: náhle sa strhla zvada, odrazu sa strhla silná búrka. Po slovensky sa teda strhneme od ľaku alebo od prekvapenia.

Keď máme na mysli odevné predmety, napr. kabát, košeľu, vetrovku, sukňu, nohavice, to si vyzliekame a obuv – čižmy, topánky si vyzúvame. Klobúk alebo čiapku a šál, ale i okuliare si zložíme. Ani rukavice si nestŕhame, ale si stiahneme, ako i prstene, ktoré si môžeme aj zložiť. V slovenčine na všetky veci, ktoré nosíme ako časti odevu, obuvi alebo ako módne doplnky na ozdobenie možno použiť aj spojenie dať dolu. Srbským spojeniam skinuti pantalone, kaput, čizme... teda nezodpovedajú strhnúť sa, strhnúť si – „strhnúť nohavice, kabát“, „strhnúť čižmy“.

Anna Horvátová

z petrovskej školy

Daj si čas V

dňoch 27. a 28. septembra 2016 sa žiaci šiesteho a siedmeho ročníka Základnej školy Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca spolu s profesormi Jarmilou Pantelićovou a Jaroslavom Lekárom zúčastnili v zábavno-súťažnej relácii Daj si čas. Nahrávanie prebiehalo v štúdiu slovenskej televízie STV 1 v Bratislave. Relácia bola odvysielaná v sobotu 29. októbra. Po prvýkrát sa tu zúčastnila škola, ktorá nie je zo Slovenska, ale zo zahraničia. V televízii nás milo privítali a zoznámili sme sa s moderátormi.

Súťaž mala 5 kôl a témou bolo Sťahovanie národov. Žiaci našej školy súperili s rovesníkmi z bratislavskej školy. Mali sme obavy, či sa nezahanbíme. Štyria žiaci boli členmi súťažného tímu a os-

tatní boli v publiku a fandili. Štúdiom odznievali výkriky Petrovec, Petrovec, Petrovec...

S nadšením sme povzbudzovali našich súťažiacich, ktorí boli šikovní, zruční, dobre

deň sme strávili v obchôdzke Bratislavy, presnejšie Bratislavského hradu a samého stredu Bratislavy. Poobede sme vyrazili domov.

Plní dojmov, jedinečných zážitkov, nových skúseností

navzájom spolupracovali a ukázali dobré vedomosti a zručnosti. Boli sme veľmi šťastní, keď sme vyhrali. Dostali sme peňažnú odmenu v hodnote 200 eur, ktoré využijeme na výrobu lavičiek do chodby pred učebňami v našej základnej škole. Druhý

Ticho – učíme sa o filme!

M

ali sme úplne normálnu hodinu slovenského jazyka. Učili sme sa z gramatiky o slovnej zásobe, až kým nám nevravela triedna učiteľka niečo zaujímavé.

Koho zaujíma dielňa o filme? V utorok 8. novembra 2016 nás navštívia z filmového klubu.

Bolo to takto. Začala sa šiesta hodina, no my namiesto toho, aby sme boli na tej hodine, šli sme sa niektorí učiť o filme.

Hodina bola supeeer. Tu sme

sa dozvedeli, že v minulosti výroba filmovod obrazovky čiernobielej po farebnú sa mnoho zdokonalila a teraz, keď to máme porovnať, je to neskutočné. Fantastické. Keď premietali prvý film, video bolo bez zvuku a nebolo zaujímavé.

Mnoho toho sme sa naučili a zistili.

Napríklad ako sa vytvoril film a ako sa nahráva.

Rozprávali sme sa o všeličom a určite o rok budeme nahrávať film, ak sa nám podarí zapojiť sa do praktickej časti. Preto sa veľmi teším a budem čakať rok 2017.

Renáta Beličková, 7. b ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

a s krásnym pocitom, že sme na Slovensko necestovali nadarmo, vrátili sme sa domov.

Ivana Lekárová, 7. b ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

Aktivity Žiackeho parlamentu V

o všetkých školách, a aj v našej, existuje Žiacky parlament. V našej škole bol založený ešte 6. decembra 2005. Členovia Žiackeho parlamentu toho času sú po dvaja žiaci z každej triedy siedmeho a ôsmeho ročníka. Tohto roku sú to: predsedníčka parlamentu Marína Krnáčová, podpredseda Martin Čiep, ďalší členovia Peter Opavský, Iveta Kaňová, Manuela Klátiková, Martin Ľavo, Sandra Todorovićová, Stanislav Paulíni, Jelena Miklucová, Sandra Gajinovová, Lana Žilićová a Iveta Kováčová.

Vedenie parlamentu má na starosti profesorka anglického jazyka Daniela Lešťanová. Náš Žiacky parlament sa stretáva v stredu, najčastejšie v školskej zborovni; má svoje pravidlá, ktoré platia v základnej škole. Na začiatku každého školského roka sa členovia Žiackeho parlamentu oboznámia s tými pravidlami a musia ich dodržiavať. Na parlamente každý z členov dáva nejaké návrhy a mienky (napr. o desiatej, resp. olovrante, o voľných a mimoškolských aktivitách, o doplnkoch v školskej budove...). Tieto návrhy sa potom prenášajú riaditeľke, Rade rodičov, Školskému

výboru... Na schôdzke máme rôzne aktivity, ako : spracovanie prezentácií o správnom učení, taktiež organizovanie besiedok, na ktoré sa povolávajú žiaci z kulpínskej, hložianskej a maglićskej základnej školy. Každá besiedka má aj nejakú tému (napr. Dance Party, Valentínová party...). V

decembri sa plánuje doteraz vždy úspešná akcia Dar zo srdca. Náš Žiacky parlament spolupracuje s mládežníckou organizáciou E.Y.B.L, kde sa naši žiaci zabavia pri rôznych aktivitách. Náš ŽP je veľmi zaujímavý a úspešný. Som hrdá, že som jeho členkou, že môžem účinkovať v jeho práci a zároveň sa pekne baviť s ostatnými členmi parlamentu.

Iveta Kováčová, 7. b ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

VÝZVA

Redakcia časopisu Vzlet vyzýva žiakov a profesorov základných a stredných škôl, aby zasielali správy a články o školských aktivitách.

Vaše príspevky radi uverejníme v časopise. december 2016 |

vzlet 9

vaša tvorba Dokázala som to skutkom

V

jeden krásny a príjemný večer šla som s kamarátkami na zmrzlinu a džús. Bavili sme sa krásne, ako vždy, hovorili o pekných chalanoch, ktorých videli, alebo ktorí sa im páčia. Tvárila som sa, že ich počúvam, ale predsa som myslela na iné. Zrazu som len vykríkla a začala som sa smiať. Prerušila som ich v rozhovore a nechápavo pozerali na mňa, že čo sa to deje so mnou. Bola som veľmi vzrušená a nemohla som sa dočkať koncertu. Opýtali sa ma: „Čo je, čo sa deje, azda sa aj tebe ktosi zapáčil?“ len som sa zasmiala a povedala: „Ale čosi..., pamätáte sa na ten koncert, o ktorom som vám hovorila?“ bláznivo a nechápavo na mňa pozreli a povedali: „No a, pamätáme?!“ Potešila som sa a začala som im rozprávať, ako budem hrať na klavíri nohami. Smiali sa a neverili mi.

Mysleli si, že niečo so mnou nie je v poriadku a že mi poriadne hrabe. „Prečo by som hrala nohami, keď sa predsa hrá rukami?“ premýšľala som i ja sama.

Vypili sme džús a pobrali sme sa domov.

Nemohla som sa dočkať zajtrajšieho dňa.

Keď svitol nový deň, prišla som na pódium, kde som mala vystúpiť. Nebolo tam ani živej duše, ale sa dalo počuť spievanie drobného hmyzu. Sadla som si za klavír a zahrala som si. „Paráda, znie to skvele!“ povedala som si. O niekoľko hodín, keď sa zoskupilo tisíce ľudí a fanúšikov, vykročila som na pódium.

Hlasy a potlesky ľudí, ktorí ma privítali, posmelili ma, aby som hrdo a šťastne vyložila svoje nohy na klavír a začala som hrať.

Kamery, novinári, moje kamošky a ostatní neverili, že to vidia na vlastné oči.

Končila som s hraním a bola tichosť. „Dokázala som to!“ vykríkla som. Všetci vôkol mňa tlieskali a bola som hrdá na samu seba.

Iveta Kováčová, 7. b ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

Karikatúra

J

e šesť hodín ráno, budík zvoní z celej sily, ja ho sústavne vypájam. Spím ešte hodinu a ani nezbadám, že je už sedem a desať. Rýchlo vstávam z postele a chystám sa do školy.

Uf, je sedem a tridsať, prišla som načas, čakáme učiteľa, všetci sú naladení, iba ja nie. Odrazu sa zjavuje učiteľ s ohromnou hlavou a malým telom, vchádza do učebne a do triednej knihy zapisuje ľavou nohou.

Všetci sa mu smejú, on si to nevšíma a kladie si nohy na stôl. Zahľadí sa do diaľky a úpenlivo mlčí. Toto už nie je smiešne, máme mať prípravu na písomnú prácu a jemu je to jedno. Konečne pochopíme, že on vôbec nereaguje a vtom zazvoní zvonec na prestávku, aby odrazu prehovoril, vlastne zakričal, že zajtra je písomná práca, nech sa pripravíme. Toto nie je fér, ideme sa sťažovať triednej, požalovať sa, čo nám učiteľ vyviedol. Triedna sa chápavo usmieva a hovorí, že je to v poriadku a odrazu sa jej

10 vzlet | december 2016

začne zväčšovať telo a zmenšovať hlava. Čo sa deje so všetkými? Obzerám sa dookola a všetci učitelia, dokonca aj žiaci, akoby boli skarikovaní. Už sa obávam, či som sa neocitla ako Alica v krajine zázrakov?

Rozhodla som sa zutekať domov, možno je tam všetko v poriadku. Doma všetok nábytok bol naopak postavený a moja rodina sa zbláznila, naháňajú po dome sliepky na obed. No toto, pre pána, ani tu nie je všetko ako treba? Toto nie je možné a, hľa, moja hlava sa začala zväčšovať, moje vlasy a obočie začali vypadávať.

Vtom som sa prebudila a odľahlo mi, keď som zistila, že to bol iba trápny sen.

Irena-Miriam Nôtová, 7. b ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

Moderná rozprávka

N

iekedy dávno, vlastne ani nie tak dávno, žila jedna krásna dievčina. Volala sa Ruženka a žila v New Yorku. Mala veľmi veľkú a krásne upravenú vilu. Ruženke to meno svedčilo, bola krásna ako ruža. No

vyviedla? Ruženka a Kevin sa zamilovali a po čase vystrojili veľkú svadbu, na ktorú povolali mnoho známych hviezd. Na svadobnú cestu sa vybrali na helikoptére na Havaje.

Marcela Gániová, 5. a ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

Moderná rozprávka

S

nehulienkina matka a otec sa pohádali, a tak Snehulienka zostala bývať s otcom, ktorý sa neskoršie oženil. Macocha sa stále fintila pred zrkadlom a závidela Snehulienke na jej kráse. Snehulienku trieskala puberta, preto sa ony dve veľmi pohádali. A tak Snehulienka ušla do hory, kde sa zoznámila s trpaslíkmi. Trpaslíci v bani ťažili zlato a drahé kamene. Do práce chodili na moderných motocykloch. Počúvali rockovú hudbu. Mali dlhé vlasy a kožené vetrovky. Jedného dňa sa Snehulienka slnila na slnku, lebo bola veľmi bledá. Keď odrazu prifujazdil princ na novom Lamborgini, ktorý dosiahol silu 750 koňov. Zahľadeli sa jeden do druhého a zamilovali sa. Snehulienka videohovorom oznámila trpaslíkom, že odchádza s novým frajerom na Exit a život sa jej odvtedy náramne zmenil.

Vladimír Valentík, 5. a ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

Doma mám klokanov

V

Ivan Mucha, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči ale dosiaľ sa ešte nezamilovala, lebo sa jej nik nepáčil, ani zovňajškom, ani povahou.

Jedného dňa oslavovala osemnáste narodeniny a rodičia jej poskrývali darčeky.

Ruženka hľadala všade a našla mnoho darčekov. Dostala sa do starkinej izby. Starká ju ponúkla, či by si s ňou nevypila teplú čokoládu. Lenže starká jej do nápoja namiesto čokolády nasypala prášok na spanie. Potom ju odviedla do izby a uložila ju na jej posteľ. Rodičia neskoršie prišli a pokúsili sa Ruženku zobudiť, ale sa nemohla prebrať.

Rozhodli sa, že vyhľadajú pomoc u lekára.

Keď našli najlepšieho lekára na svete, upokojení sa vrátili domov, ale nemohli vojsť dnu, lebo stratili kľúče od domu. Nadišiel svetoznámy pilot Kevin na helikoptére a rozhodol sa pomôcť im. Spustil sa padákom na balkón Ruženkinej izby a šťastie, že boli dvere otvorené. Vošiel dnu a nemohol odtrhnúť od nej oči, aká bola krásna. Najprv jej dal liek, a potom ju prebudil. Ruženka sa prekvapene naňho dívala. Odomkli rodičom a vpustili ich do vily. Ruženka a Kevin si dohodli rande. Potom pochopili, že starká úmyselne dala Ruženke prášok na spanie, lebo jej vysvetlila, že chcela, aby Ruženka stretla niekoho, s kým si bude rozumieť.

Ako sa mohli hnevať na starenku, že takéto

čera ráno som po prvýkrát vošla do lietadla. Vyvolená destinácia bola Austrália. Chcela som tam ísť, lebo som počula od starej matky, že majú múzeum krokodílov. Cestovali sme presne devätnásť hodín, keď sa zrazu začulo: bum – trás. Lietadlo sa triaslo asi päť minút, keď začalo padať. Pristavilo sa na stromoch nejakého lesa, a všetci sme sa obzerali, či nikto nie je zranený. Našťastie, všetci boli v poriadku. Pilot a letuška otvorili dvere a my sme pozerali cez okná, kde to vlastne sme. Ako po tobogane sme sa spustili na zem. Vôkol nás boli iba stromy a nejaké mne neznáme rastliny. Otcovia rýchlo šli hľadať pomoc a matky zostali s nami deťmi. Ja som bola veľmi zvedavá, šla som lesom. Zrazu som spozorovala klokana ako pije vodu a vo svojom vačku nosí svoje mláďa. Dovolil mi, aby som sa s nimi trochu pohrala. Najviac sa mi páčilo to mláďa a ako ho maminka vo svojom vačku nosila. Kým sa otcovia vrátili so záchrancami, ja som sa zatiaľ s klokanmi veľmi spriatelila. Nechcela som ísť späť domov bez nich. Keď ma rodičia videli, ako veľmi plačem, súhlasili s tým, aby som si klokanov vzala so sebou domov. Celou cestou späť klokany sedeli vedľa mňa. Učila som ich čítať a písať. Žiaľ, krokodíla som nevidela ani jedného, ale nič to. Doma mám klokanov.

Milinka Glóziková, 5. 1 ZŠ Mladých pokolení Kovačica

Vaše práce môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Gorila v Kovačici Doma máme gorilu Kongu. Ráno som vstal a šiel som jej dať banány. Nebolo jej.

Nechal som banány a šiel som vidieť, či nie je na ulici. Bola. Zastal som v úžase. Na stromoch ani jedného listu. Konga si dnes zachutnala. Šiel som domov a zrazu na mňa sused kričí: – Už celá ulica nemá žiaden list! A čoskoro ani celá Kovačica nebude mať listy!

– A videli ste ju?

– Škodu? Stále vidíš.

– Akú škodu urobila? Len sa trošku najedla.

– Na strechách sú len diery! Videl som, ako Konga skáče na strechách a len diery za ňou.

– Čo robiť?

– Vráť ju do džungle, ona je divé zviera.

– Ale u mňa je ona domáce zviera.

– Kto má ešte doma gorilu?

– Doma má gorilu... Georg Lanher a Emis Kleftan, – vymyslel som mená, len aby som ja nebol jediný.

– A čo nemáš psa?!

– Veď ten by vám všetky sliepky zjedol.

– Pes sa drží doma. Idem zasadiť banán a gorilu už nechcem vidieť!

– Nesaďte banán, bude ešte horšie...

Konga diery zatvorila, ale to s kôrami z banánu bolo horšie ako s pieskom! Ak takto Konga bude jesť banány, Kovačica bude džungľa zahrabaná banánovými kôrami.

Andrej Majdlík, 5. 1 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Hovoria o mne

V

o svete viac niet tolerancie a uctievania, ohovára sa pre najmenšiu chybu a pre najmenšie líšenie. Nerozumiem tomu: „Keď sa niekto líši od nás, s ním sa netreba kamarátiť?“ Veď svet by bol nudný, keby sme všetci boli rovnakí.

Som žiačkou siedmeho ročníka a svojich spolužiakov by som nechcela meniť. Mám tu priateľov a priateľky a nikdy nám nie je nudno, lebo máme tých vtipných spolužiakov. Ale nie je to smiešne, keď sú tie vtipy na tvoj účet. Od prvej triedy hovorili o mne všeličo. Najviac tu bolo prímen, ako sú: štréberka, slaboch, čupavá, Bosánac a podobné. Nevedela som, ako mám tomu čeliť, a odpovedala som im najhoršími prímenami, ktoré by im zodpovedali, a neraz som sa aj zbila. Ale ako roky plynú, rozprávky o mne sa menia, a aj spôsob, ako to znášam. Mala som tiež problém so svojím obľúbeným športom, a to je futbal.

Najprv chlapci rozprávali, že to nie je šport pre mňa, ale ja som bola vytrvalá. Teraz ma už prichytili, ale vznikol nový problém.

Keď ma dievčatá videli hrať futbal, nepríjemne pozerali na mňa a šuškali si niečo.

Požiadala som o pomoc starších a najviac mi pomohla matka. Naučila ma, že osoby, ktoré nás urážajú, sú najčastejšie žiarlivé, alebo sa len chcú s nami hádať. Teraz ich v takých situáciách ignorujem a tvárim sa, že sa ma to nedotýka. Keď ide o mne blízke osoby, pokúšam sa to riešiť rozhovorom. V

najhoršom prípade nie je hanba požiadať o pomoc psychológa, on by nám mal najlepšie poradiť. Urážky sú najčastejšie vyslovené v žarte, ale natoľko urazia niekoho, že sme si toho ani nie vedomí.

Anabela Muminovićová, 7. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Moja obľúbená kniha

V

mojom živote som prečítal zopár románov a encyklopédií. To sú: román Robinson Crusoe, Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa, 20 000 míľ pod morom, ako aj encyklopédie Človek, Veda, Faktopédia...

Moja obľúbená kniha je Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa. To je kniha o detektívovi, ktorý vyriešil čudné prípady, na prvý pohľad sa zdalo, že sa vôbec nedajú vyriešiť. Hlavné postavy sú Sherlock Holmes a jeho priateľ Dr. Watson, s ktorým vyriešil tieto prípady. Dej sa koná zväčša v Spojenom Kráľovstve, ale pri konci sa odohráva aj vo Francúzsku, Švajčiarsku a Nemecku, v rokoch 1888 až 1897. Dej sa začína tak, že Dr. Watson po dlhom čase znovu ide po Baker Street, čiže ulicou, v ktorej žije Sherlock Holmes, jeho bývalý kamarát. Kým ide ulicou, spomína si na ich zážitky a opisuje Holmesa. Keď prišiel po byt Sherlocka Holmesa, rozhodol sa, že odíde k nemu, nech sa porozprávajú.

Keď vošiel, Holmes sa čudoval, ale rýchlo pozdravil svojho hosťa a uvítal ho.

Rozprávali sa a Watson v rozhovore zbadal, že Holmes skúmal policajné prípady a často našiel iné uzávery, čiže to, čo sa naozaj stalo. Watson sa ho potom opýtal, či by mohol pomáhať pri vyriešení jeho prípadov, lebo medzičasom prišiel chlap so zaujímavým prípadom. A tak sa začali ich spoločné avantúry.

Mňa viac zaujímajú encyklopédie, ale často prečítam aj nejaký román, len skrze dej.

Ivan Bokor, 6. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

Spomienka na babku

K

eď máme niektoré osoby pri sebe, často veľmi nedbáme na nich a nevší-

mame si ich. Len potom, keď ich utratíme, pocítime, koľko nám znamenali.

Zazvonil telefón. Ozvala som sa a z druhej strany slúchadla som počula trasľavý ockov hlas. Nevedela som, čo sa deje, vzrušeným hlasom mi povedal, že nás babka navždy opustila. Zaplakala som. Môj ocko utratil i oca i matku, no naša láska voči nim nikdy nezhasne.

Moja babka sa volala Anna. Ona ma naučila prvé kroky, prvé slová a miesiť prvé koláče. Na babkinom pohrebe jej sesternica mi rozprávala o detstve, ktoré spolu s babkou prežívala. Babkino detstvo bolo ťažké, každé ráno vstávala o štvrtej, aby vyprevadila svojich rodičov do poľa.

Potom čakali na ňu ďalšie záväzky: opatriť ôsmich mladších súrodencov, nakŕmiť zvieratá, poupratovať dom, potom rýchlo do záhrady, znovu do kuchyne navariť obed, v rukách oprať šaty... Tak každodenne robila a ak niečo zabudla, alebo sa jej nepodarilo, ešte aj bitku za to dostala. Pri tom všetkom šla ukradomky aj na zárobky, aby jej rodičia nevedeli. No otec našiel tie peniaze, a potom jej ich prepil.

Všetci vravia, že moja babka bola i veľmi pekná dievka. Tá jej krása učarila i môjmu dedkovi Paľovi, aby si ju vzal za manželku.

Som hrdá, že sa podobám na ňu. Môj dedko nebol zlý človek, no alkohol mu nedovolil, aby sa lepšie uplatnil v živote.

Pamätám sa, ako chodieval k nám, hral sa so mnou a rád pil kávu s mojou mamou.

Babka Anna mala ťažký život, teraz to rozumiem a keď prišiel čas, aby mala pôžitok z nás vnúčat, veľmi sa rozchorela. V tej chorobe som sa často na ňu nahnevala, lebo vyslovovala slová, ktoré ma urážali.

Nevedela som pochopiť, že to nehovorí ona, ale jej choré nervy. Babka bola unavená zo života a teraz chce oddychovať.

Utratila som starých rodičov a je mi ľúto, že teraz nemám ku komu chodievať, s kým robiť koláče, počúvať zaujímavé príhody z ich detstva, ozdobovať vianočný stromček. Ale mám nádej, že im je teraz dobre, nie sú viac unavení zo života, ale pokojne oddychujú. Ja ich obchádzam na cintoríne, nosím kvety, v myšlienkach sa im prihováram, hladkám ich staré fotografie a chránim si ich v pekných spomienkach.

Ivana Zorňanová, 7. 2 ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku

Listujeme v Slovníku cudzích slov – palindróm – slovo (veta), ktoré ochranca stáda zobrazovaný znie rovnako, či ho čítame spredu s rohami a kozími nohami alebo zozadu (napr. krk; kobyla má – pančucha – odevný doplnok na malý bok; Aj most som ja) odiatie dolných končatín až nad – palisáda – kôl ohrady; drevená kolená ohrada; ohrada z kolov – pandémia – mimoriadne rozšírená – Pallas Aténa – starogrécka bohyňa epidémia; epidémia svetového vedy, umenia a múdrosti rozsahu – pamflet – kratší literárny útvar s hanlivým, výsmešným obsahom; hanopis

– pandžábčina – jeden z novoindických jazykov indoeurópskej jazykovej rodiny

– pampa – juhoamerická bezlesá, trávnatá step

– panem et circenses – |lat.| chlieb a hry (rímske heslo v čase úpadku Rímskej ríše)

– Pan – starogrécky boh lesov,

december 2016 |

vzlet 11

ôsmaci zo Silbaša komunikácie mladých

Facebook F

acebook, ktorého zakladateľom je Mark Zuckerberg, je sociálna sieť spustená vo februári 2004 a je spravovaná a vlastnená spoločnosťou Facebook.

Vymysleli ju študenti, ktorí skúšali svoje projekty spolu so svojimi kolegami. Facebook vznikol ako projekt na Harvarde a spočiatku ho mohli používať iba na univerzite.

V roku 2006 sa sprístupnil pre verejnosť od 13 rokov.

Podmienkou vytvorenia účtu je platná e-mailová adresa, pričom registrácia je bezplatná.

Používateľ má okrem svojho profilu prístup na hlavnú nástenku, na ktorej vidí príspevky svojich priateľov. Pridávanie statusov je podstatnou funkciou Facebooku, kde používatelia píšu to, čo majú na mysli, a každý takýto status môžu jeho priatelia komentovať alebo „likenúť”. Objavujú sa tu rôzne typy statusov: od všeobecných odkazov a správ, až po zverejňovanie osobných pocitov a momentálneho prežívania jednotlivcov.

Podľa nášho názoru mladí ľudia, kde patrí generácia Y, už niekedy nerozlišujú medzi myšlienkami a pocitmi, s ktorými by sa mali podeliť verejne, a myšlienkami, ktoré sú intímne, a mali by si ich nechať pre seba. Používatelia udávajú väčšinou svoje pravé mená a neskrývajú sa pod rôznymi prezývkami, nickmi.

Je to preto, že používateľ si sám vyberá, kto si bude jeho profil prezerať a komu sprístupní informácie o sebe. Táto sociálna sieť je práve preto bohatšia na informácie o používateľoch, ako sú fotografie, informácie o vzdelaní, bydlisku a pod., než na iných sociálnych sieťach.

Obrazová forma sebaprezentácie na sociálnych sieťach prevláda nad verbálnou formou.

Obrázkami či fotkami môžu byť vyjadrované metafory alebo vtipy, sú používané na vyjadrenie emócií či pripomenutie určitých situácií. Okrem toho, že niečo vyjadrujú, tiež poskytujú podporu pre textovú časť zdieľanú používateľom.

Fotografie sú najčastejším spôsobom sebaprezentácie na sociálnych sieťach.

12 vzlet | december 2016

VÝHODY FACEBOOKU Medzi výhody Facebooku môžeme zaradiť možnosť komunikácie medzi priateľmi, zdieľanie informácií, fotografií a iných materiálov, tiež rôzne aplikácie.

1. Možnosť komunikácie s priateľmi na Facebooku Facebook poskytuje vlastný chat, ktorý umožňuje pohodlnú komunikáciu so svojimi priateľmi. Ponúka tiež možnosť interných správ v systéme. Správy fungujú na princípe e-mailov, ale rozdiel je v tom, že ich môžete zasielať len v rámci systému.

2. Zdieľanie informácií, fotografií a iných materiálov na sociálnej sieti Facebook Na tejto sociálnej sieti môže používateľ zdieľať tzv. statusy. Sú to krátke správy, ktoré sa zobrazia priateľom na Facebooku.

Tým spôsobom sa informácie rozširujú, používateľ sa môže niečo verejne spýtať, alebo čokoľvek verejne okomentovať. Sociálna sieť Facebook podporuje nahrávanie fotografií. Vo svojom profile si používateľ môže vytvoriť fotoalbumy a do nich vkladať fotografie.

Podľa nastavení súkromia môžu fotky vidieť buď jeho priatelia, alebo všetci, ktorí si na ne kliknú. Sociálna sieť Facebook ponúka možnosť zdieľať aj videá, či už vlastné, alebo z Youtube.

3. Rôzne aplikácie, ktoré môžu spríjemniť dlhú chvíľu Na Facebooku je veľké množstvo aplikácií, ktoré dokážu zabaviť ľudí. Medzi najznámejšie patria hry FarmVille, Happy Island a iné.

Táto sociálna sieť ponúka rôzne testy, ktoré môže používateľ na Facebooku

vyplniť.

Medzi výhody môžeme uviesť i ďalšie prednosti, napr. zviditeľnenie nejakej značky alebo niečoho, čím sa používateľ zaoberá a chce to ukázať verejnosti.

NEVÝHODY FACEBOOKU Nevýhody Facebooku sú možnosť straty súkromia, nebezpečenstvo zneužitia osobných údajov a negatívom je aj to, že je to ,,zabijak času“.

1. Možnosť straty súkromia Nevýhodou Facebooku a sociálnych sietí všeobecne je veľké riziko straty súkromia. Vo

chvíli, keď na Facebooku používateľ niečo zverejní, vidí to prakticky každý. Pri zlom nastavení a neopatrnom používaní Facebooku sa o používateľovi tejto sociálnej siete môže dozvedieť ktokoľvek a čokoľvek.

2. Nebezpečenstvo zneužitia osobných údajov na Facebooku Pri základnom nastavení súkromia si môžu všetci z používateľovho profilu prečítať aj súkromné informácie (pokiaľ ich zverejní), napríklad jeho adresu. Práve to sa stáva lákadlom pre zlodejov.

Môžu si napr. prečítať o užívateľových plánoch ísť na dovolenku a majú istotu prázdneho bytu či domu.

3. Facebook ako zabijak času Ľudia trávia na tejto sociálnej sieti veľa času, čo si niekedy neuvedomujú, a môže to prerásť do závislosti.

Facebook je dobrá služba, pokiaľ sa s ňou opatrne a rozvážne zaobchádza. Bez opatrnosti môže byť Facebook nebezpečná zbraň. Viac ako 100 miliónov používateľov sa prihlási na Facebook

minimálne raz denne a psychológovia zaviedli do praxe novú závislosť, nazývanú FAD (Facebook Addiction Disorder).

Používanie sociálnych sietí má svoje formálne a neformálne pravidlá. Keď sa používateľ registruje na ktorúkoľvek sociálnu sieť, môže, ale nemusí súhlasiť s registračnými podmienkami, ktoré je možné nazvať aj ako formálne pravidlá.

Formálne pravidlá sú presne stanovené prevádzkovateľmi sociálnych sietí. Už spomenuté podmienky sú väčšinou ukryté pod odkazom niekde na stránke. Takéto podmienky sú dlhé a prebrať ich detailne nie je vôbec jednoduché. Práve preto, že sa používateľom nechce čítať o podmienkach na sociálnych sieťach, najčastejšie ich porušujú, pričom o tom nemusia vedieť.

Formálnou podmienkou je napr. i to, že pri nahraní fotografií, videí a ďalšieho materiálu dáva používateľ právo šíriť tento obsah ďalej až do chvíle, než ho znovu zmaže. Po zmazaní obsahu však nedôjde k úplnému zmazaniu informácií, lebo sa bude určitý čas uchovávať v záložných kópiách servera; čiže zmazanie obsahu teda neznamená, že sa k týmto údajom už nikto nikdy nedostane.

Na Facebooku si používatelia môžu vytvoriť vlastnú stránku, do ktorej sa snažia pozvať na sledovanie čo najviac ľudí. Takýto typ stránok sa používa na zviditeľnenie či už seba, alebo vlastného podnikania, koníčkov.

Hudobníci prezentujú svoju tvorbu a podujatia, vlastné koncerty, novinky. Firmy zase venujú pozornosť vlastným produktom a službám, snažia sa prezentovať svoje prednosti a rozšíriť povedomie verejnosti o ich podnikaní.

Mgr. Vlasta Bolehradská Filozofická fakulta UKF v Nitre Použitá literatúra: Eldon (2008), Dobinic (2012), Sasko (2009), Salimkhan a kol. (2010).

V nasledujúcom čísle: Twitter a LinkedIn

ROZLETY LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET

Číslo 10 (30) / december 2016

Si šťastný?

Keď polnoc odbije, kde si?

Kam si sa skryl?

Nie sme viac spolu, ako sme boli skôr.

Nie sme viac na mojej poduške, ľúbiš inú dievčinu, ktorá ti verí a nevie, že si niekedy mňa miloval.

Potom sklamal.

Si šťastný?

Nechceš vidieť moje slzy tejto noci, preto skrývaš hlavu predo mnou.

Viac už moje slová nepočuješ, ani do očí mi nenazrieš.

Si šťastný v náručí inej dievčiny.

Sklamali ma čierne oči.

Neverné.

Preto never, dievča, čiernym očiam.

Zaľúbilo sa chudobné dievča do bohatého chlapca.

A dnes je už po všetkom.

Minul sa mesiac, dva, tri, celá večnosť.

Snívam?

Nie, nie je to sen.

Zanechal ma. Odišiel...

Blúdim nocou a hľadám ťa, márne.

Je po polnoci a si na poduške inej dievčiny.

Sľubuješ jej lásku, ako si sľuboval mne.

Ani netuší, že časom ju zanecháš.

Nevie, že tvoje čierne oči sú...

Oči neverné.

Tvoj dotyk nebezpečný si pre mňa zomriem každý tvoj dotyk prenáša elektrinu lásky srdce bije až sa rozpukne rozmliaždi skape bije rýchlo ako strela ty si strela prebodnutá vrytá upevnená v škatuľke lásky tvoj dotyk upokojí s teplou prikrývkou bozkov prikrýva mi dušu ty si moja duša vo mne hlboko na dne zakopaný strach

Ivana Hološová Padina

tvoj dotyk miluje prenáša keď dotknú sa bunky koža pery obrazy na dne očí... sny žiari nesmiernou vernosťou nežnosťou láskou špiní bozkami nechaných slov na perách – milujem ťa –

Ilustrácie: Marína Jonášová Kovačica

Poupée GJK

ROZLETY Ľudia smutní sú, keď šťastie prepasú

Kríž

Bola hmla. Ulica pustá, nebyť nás. Kráčali sme jeden vedľa druhého. Štipľavý mráz ma hladil po nose, on po ruke. Držal ju pevne, pevnejšie snáď nedokázal. Jemný vánok zvliekal zo stromov posledné listy. Ich konáre sa v ňom bezmocne hýbali, žiadajúc aspoň trochu pochopenia, čo len štipku milosti. Zostali nahé. Také nahé, ako naše city, keď sa nám, chtiac-nechtiac, stretnú pohľady. Veľavravná tichosť. Prezrádza takmer všetko. Zrazu pustil moju ruku, objal ma a jemne pobozkal moje červené pery. Úprimne som sa mu s úsmevom pozrela do očí. Zachveli sa mi kolená. Srdce mi začalo biť v rytme nejakej rýchlejšej melódie. Rýchlejšej, no hlavne krajšej. Zdalo sa mi, že ani on nie je celkom ľahostajný.

Jeho smaragdové oči sa jasali, zrkadlili tými najkrajšími hviezdami noci. Tá naša noc bola na zemi akási iná. Akoby niekto rozžeraveným atramentom pokropil kus indigového papiera. Jedna žiara bola však značne väčšia. Bola to naša svätožiara. A tá nám spríjemňovala, osvecovala chôdzu.

A jeho prsty poprepletané v mojich vlasoch.

Kríž je jedným z najstarších a najtajuplnejších symbolov. Archeologické vykopávky potvrdili jeho výskyt dve tisícročia p. n. l. v starom Egypte, v Číne, v Knosose a na Kréte. Dejiny poznajú rôzne tvary a typy krížov: keltský, grécky, mystický, maltézsky, s priečkami alebo bez nich, vrezaný do kruhu, štvorca, oválu... No väčšina ľudí nášho letopočtu pokladala kríž za najznámejší symbol kresťanstva a ešte stále ho tak vníma. Aj dnes, keď sa už veľmi nedbá o náboženstvo, stretávame sa s ním – a to nielen na chrámových stavbách a na cintorínoch, ale aj na iných významných miestach a budovách, pri cestách, v poliach, v domácnostiach, na parkoviskách, na šperkoch, ale aj na lekárňach a záchranných vozidlách... Čo vlastne kríž znamená?

Aká je jeho symbolika?

Kríž predstavuje stretnutie dvoch smerov – vertikály a horizontály, odjakživa spájaných s dimenziou ducha a tela. Jeho stred je bodom, z ktorého sa budovalo pochopenie priestoru – všetko sa opisovalo ako nad, pod, vľavo alebo vpravo. Podstatným bolo práve to spojenie.

Dokonca bežne hovoríme, že na križovatkách ciest sa stretávajú ľudské osudy a tiež stojíme pred rozhodnutím, ktorým smerom ísť ďalej. Nie náhodou bolo práve písmeno x vybrané na označenie neznámej v matematických rovniciach. Rovnako tak prirodzene krížikom označíme zaujímavé miesto v knihe. Všimli ste si, ako viažeme balík, tiež v tvare kríža. Len tak sa nerozsype. A každý lekár vie, že rez sa musí urobiť len v tvare kríža...

Aj sám tvar kríža má veľkú symboliku. Je to tvar vyvážený, nie však symetrický z každej strany.

Pozemská horizontála, presne vymedzená a zreteľne kratšia, akoby bola duchovnou silou vynášaná do výšky po neobmedzenej vertikále, zakorenenej v zemi a týčiacej sa k nebu. Pre vznik kríža je však potrebná, lebo čistá vertikála je len kolom. Toto veľké, všetko ovládajúce tajomstvo kríža sa javí, až keď sa kríž použije ako miera človeka. Preto sa význam kríža spája s utrpením, s nepochopiteľnou veľkopiatkovou udalosťou Kristovej smrti. Mnohí preto symboliku kríža spájajú so smrťou a v ňom vidia symboliku utrpenia.

Je však mnohoraká symbolika tohto v mnohom zvláštneho znaku. Pre mňa osobne jednoduchý kríž v cintorínoch symbolizuje nádej, vzkriesenie; na vežiach kostolov, ktoré akoby boli ukazovákom do neba – záchranu, ktorá prichádza zhora, prázdny kríž z obrazu z Golgoty mi však symbolizuje nekonečnú dimenziu lásky, ktorá sa rozdala ľudstvu. Znamená – život a víťazstvo.

Zvláštne miesto a vplyv majú v našich životoch symboly. Rozhliadnime sa občas vôkol seba a dovoľme, aby k nám prehovorili.

Ilustrácia: Marína Jonášová

Zbožňuje hrať sa s nimi. Pritom mi potichu, hrubým mužným hlasom, hlboko zamyslený, rozprával svoje názory na svet a vôbec na všetko vôkol seba. Nerob to, vieš, že je to asi jediné, čo mi na tebe prekáža. A ešte aj to, že všetko berieš príliš vážne. Inak by sme boli bývali šťastní. A mali sa radi.

Aj dnes je vonku hmla. Taká, že nevidím takmer nič pred sebou. Ovzdušie mi bráni zhlboka sa nadýchnuť. Alebo je to niečo iné?

Moju ruku hladí iba jemný vánok prinášajúci spomienky na časy, keď sme boli dvaja.

Aj iskry v očiach zmizli. Namiesto nich sa z času na čas objaví slza. Srdce už nebije tak vzrušene, bije skôr v rytme nejakej pochmúrnej elégie. Obloha je pre mňa takmer prázdna a mesiac sotva svieti. Prestali sme si rozumieť. Či milovať sa? Bol si príliš dobrý. Alebo som to bola ja. V hlave mi víri na tisíce otázok bez odpovedí. No dnes sa už prechádzame každý sám. Sám on. A sama ja.

A túžba. A volanie po náprave.

Jaroslava Majerová Báčsky Petrovec

Vladimír Vaňa Valent GJK

ROZLETY

knihy

Nová próza zo Slovenska (Poviedka 2015. Vydavateľstvo KK Bagala, 2015)

L

iterárnu súťaž Poviedka vyhlasuje od roku 1996 slovenský vydavateľ Koloman Kertész Bagala.

Zborník najlepších prác 19. ročníka tejto literárnej súťaže vyšiel v edícii Nová slovenská próza (tiež vo vydavateľstve KK Bagala).

Do tohto zborníka sú zaradené práce Maxima Ivanova (Nezabiješ), Radky Komžíkovej (Pomaranče), Dominiky Madrovej (Spolubývajúci), Petra Pečonka (Sapér), Radovana Potočára (Mužská geometria), Dušana Šustera (Bráchové visuté záhrady a iné divy leta) a Martina Vlada (Susedka).

Víťazom súťaže sa stala poviedka Mužská geometria Radovana Potočára (1993).

Ide o poviedku, ktorá hovorí

o Tomášovi, mladíkovi zo Žiliny, ktorý odchádza do Maroka zaoberať sa prácou v komunite (community work – verejné prospešné práce) v rámci dobrovoľníckeho projektu akejsi neziskovej organizácie. Tu sa kamaráti s mladými ľuďmi z Litvy, Nemecka, Holandska a Číny a spolu s nimi spoznáva nové a neznáme prostredie (krajina tmavých ľudí a púštnych farieb), iných ľudí (... budú tu vedľa seba žiť... ale ich dve Maroká sa nedotknú jedno druhého, nepriblížia sa) a najviac samého seba („Ak mlčí s cigaretou, mlčí hĺbavejšie, mysliteľsky, ak by bol ticho bez nej, zdalo by sa, že nemá čo priniesť do debaty.“).

Okrem Potočárovej, nám sa páčia aj poviedky, ako sú Pomaranče Radky

Komžíkovej (1994), v ktorej dievča Dora zápasí s odrastaním a telesnými zmenami, ktoré prináša puberta, ako aj poviedka Spolubývajúci Dominiky Madrovej (1990), v ktorej osemročný chlapec osobitným spôsobom sleduje diania v jeho dome počas choroby a úmrtia jeho matky. Zaujímavá je tiež zápletka v poviedke Sapér Petra Pečonka (pseudonym), v ktorej hlavný hrdina vlastnú údajnú smrť v pracovnej nehode vidí ako príležitosť na nové zrodenie sa a druhú šancu pre vlastný tupý, bezvýznamný a včas premárnený život.

Sedem poviedok zaradených do knižnej zbierky (127 strán) predstavujú teda najlepšie poviedky tohto ročníka súťaže. Na literárnu

súťaž ináč bolo prihlásených 123 textov, z ktorých 22 prác postúpilo do druhého kola.

V porote boli Marek Vadas (predseda), Agda Bavi Pain a Matúš Mikšík.

Janko Takáč

rozlety + výber zo súčasnej slovenskej poézie

V. A. HRONEC

Suchou ihlou Mlynček na kávu

Báseň

Nehodný smrti

Celé dopoludnie Som sa túlala po meste.

Nestretla som ho – Zrejme sa nenaplnil Náš čas.

V tomto okamihu Z písacieho stroja na mojom stole Vyletel biely motýľ A tak prudko zmizol spredo mňa, Že ma takmer oslepil blesk, Ktorý po ňom zdĺhavo zanikal Nad týmto hárkom papiera, Kde sa bezúspešne pokúšam To isté zachytiť slovami.

Nad dedinkou Puharići, Pod vrchom Biokovo, Stretol som na chodníku Tenkého strakatého hada.

Ako im vysvetliť

Je jasné, Že 18. jún 1990 Nebol deň mojej smrti.

Stojím na terase A pozerám do hĺbky: Plť sa kolíše na vlnách, Kľučka na dverách kajuty hrdzavie, Voda je slaná.

Viem, čo mu poviem.

Vzduch sa chveje, Akoby prehovoril zvonček V predizbe.

Len čo som vstúpil, Ozvala sa z kuchyne.

Na terase nebolo nikoho, Nik sa nepozeral do hĺbky Na mňa Ako si pripaľujem cigaretu, Ako ju zhášam A znova pripaľujem Na autobusovej zastávke.

Všetky hviezdne svety Nado mnou, Všetky viditeľné I nevyditeľné bytosti Okolo mňa, Všetky prvky a horniny Podo mnou Veľmi tvrdo pracujú na tom, Aby naďalej existovali V mojom vedomí.

Ako im vysvetliť. Že byť či nebyť skrze niečo iné, Nič nepridá k ich bytiu A nič im neuberie z bytia?

Vymrštil sa na mňa Ako šíp, Ale mi neublížil: Preletiac vedľa, Zabočil k štrkovisku.

A on to vedel.

Víťazoslav Hronec (1944), slovenský vojvodinský básnik, prozaik, literárny kritik, redaktor knižných vydaní. Žije v Novom Sade.

Básne na tejto strane sme vybrali z jeho dvojjazyčnej srbsko-slovenskej zbierky Suvom iglom / Suchou ihlou (Meridijani, Smederevo 2016).

Výber: S. L.

ROZLETY

próza

MAREK VADAS

Ako vznikla púšť A

mwati a Akwasi boli susedia, ktorí vlastnili obrovské farmy. Boli dobrí hospodári a ľudia zo širokého okolia k nim chodievali nakupovať. Šťastie im prialo a boli z roka na rok bohatší, až raz prišla neúroda. V období dažďov sa ťažké mračná len prevaľovali nad krajinou a nepadla z nich ani kvapka životodarnej vody. Obrovské sucho zničilo celú úrodu, vyschol maniok, orechy aj obilie.

Zúfalí farmári sotva uživili svoje rodiny a nemohli ani pomyslieť na obchody.

Amwati sa teda celý zronený vybral za Stvoriteľom, aby ho požiadal o dážď. Došiel do jeho paláca a povedal mu, ako sa veci majú, a prosil ho, aby vo svojej láskavosti zoslal dážď na jeho krajinu. Stvoriteľ si len tažko vzdychol a odpovedal: „Ani netušíš, koľko všelijakých prosieb musím každý deň vyplniť. Večne sem ktosi prichádza a žiada raz to, raz ono.

Som z tej roboty taký uťahaný, že si ani nevieš predstaviť.

Preto som niektoré svoje záležitosti pridelil ľuďom. O vetry sa odteraz stará liečiteľ od jazera Volta a o dážď čarodejník Nsiah, taký hrbáč, čo býva neďaleko vás. Choď za ním a v mojom mene ho požiadaj o vodu.“ Amwati poďakoval Stvoriteľovi a celý natešený bežal za hrbáčom Nsiahom. Našiel ho, ako naberá sily v tieni stromu. Byť Stvoriteľovou pravou rukou bola ťažká práca a vyžadovala si veľa odpočinku. Opatrne ho poklepal po pleci, aby ho prebudil. Nsiah si pretrel oči, a keď si vypočul jeho prosbu, privolil: „Keď ťa za mnou posiela sám Stvoriteľ, splním

ti, čo si želáš. Choď len pekne domov, dážď ti pošlem ešte dnes večer.“ Amwati sa poďakoval a utekal na svoje políčka, čo mu sily stačili. Len čo otvoril vráta, spustil sa dážď a on len s úžasom sledoval, ako sa celá krajina naokolo prebúdza k životu a ako voda dáva silu

jeho rastlinám.

Ráno ho búchaním na bránu prebudil jeho sused Akwasi.

Bol celý rozzúrený, pretože jeho polia zostali suché, mračná sa zastavili presne na hranici jeho pozemku a Amwatiho upodozrieval, že zlými čarami pripútal dážď len nad svoju úrodu. Ten mu však vysvetlil, že odteraz treba chodiť s prosbami za hrbáčom Nsiahom, ktorého Stvoriteľ určil za hlavného privolávača dažďa.

Keď to Akwasi počul, nazlostene sa ihneď vybral za hrbáčom. Dlho blúdil pralesom, až ho konečne našiel spať pod stromom. „Takže ty si sa spriahol s Amwatim?! Ty obluda stará!

Pokojne si tu chrápeš a mne rodina skapína od hladu!” skríkol na neho, schytil palicu a tresol mu ňou z celej sily po hrbe. „Jednému dáš vodu a druhému nie? Ak ti nedonesiem dary, nehneš pre mňa ani prstom?! Už aj sa ber do roboty, lebo keď na moju

zem nezaprší, pokiaľ prídem domov, beda ti!” kričal na hrbáča bezvládne ležiaceho na zemi a búšil mu do chrbta palicou. Keď sa unavil, zistil, že ho domlátil na smrť.

Akwasi sa preľakol, lebo s takou vecou nerátal. Zdesil sa, keď si predstavil, aký trest ho môže čakať za vraždu u samotného Stvoriteľa. Musel rýchlo niečo urobiť, pretože jeho sused vedel, že práve on sa vybral žiadať o dážď a bude teda hlavný podozrivý.

Vtedy mu napadla spásonosná myšlienka. Vzal hrbáčovo telo a vyniesol ho do koruny neďalekého mangovníka. Potom sa ponáhľal na susedovu farmu a už z diaľky kričal: „Amwati, rýchlo bež so mnou. Našiel som ti také nádherné mangá, aké si v živote neochutnal.

Vezmi vrece a hybaj so mnou!”

Amwatimu sa to celé veľmi nevidelo: susedovy zoschla celá úroda a jemu teraz behá po rozume pár mizerných

plodov manga! Mango však miloval, a tak sa pobrali. „Tak a sme tu. Zatras kmeňom, ja budem plody hádzať do vreca,” povedal Akwasi, keď sa ocitli pod stromom. Amwati poslúchol, a len čo sa trocha zaprel do kmeňa, z koruny sa na zem zošuchlo mŕtve hrbáčovo telo. „Čo to robíš? Dávaj pozor!

Pozri, zabil si vyvolávača dažďa, čo spal na strome!” počul Amwati vykrikovať svojho suseda a nevedel pochopiť, čo sa stalo. Po chvíli však postrehol škodoradosť v Akwasiho očiach a pochopil,

Prílohu Rozlety pripravujú: Stevan Lenhart, Andrea Speváková

že sa dal lapiť do pasce. „No, nedá sa nič robiť.

Budem musieť ísť za Stvoriteľom a priznať sa, že som mu zabil pomocníka,” vzdychol, a pobral sa domov.

V hlave sa mu už však zrodil plán. Na druhý deň sa dohodol s priateľmi a spoločne s nimi zavítal k zákernému Akwasimu. Rozpovedal mu, ako Stvoriteľa potešil, keď mu oznámil, že jeho vyvolávač dažďa je mŕtvy. „Tešil sa ako malý chlapec, pretože si s ním už dávno nevedel rady. Nsiah bol vraj lenivý a kašlal na robotu. Aj z palmového vína mu bol lakomý odliať na oltár. Keď sa dozvedel, že je po ňom, ihneď mi navrhol bohatú odmenu.

Len mu musím doniesť hrbáčovo telo ako dôkaz,” povedal natešene a začal aj s priateľmi hulákať a tancovať. Akwasi však nahnevane skočil medzi nich a snažil sa ich prekričať: „To nie je pravda! To ja si zaslúžim odmenu. Sám som ho ubil palicou, ale bál som sa trestu, a tak som na teba vymyslel lesť s tým mangom.

Idem to tam hore hneď aj vysvetliť!”

Potom sa vybral k hrbáčovmu príbytku, prehodil si jeho mŕtve telo cez plece a priniesol ho sám až do Stvoriteľovho paláca. „Takže tu ma máš! Ja som ten, čo zabil tvojho nepodareného pomocníka!” vyhlásil pred Stvoriteľom hrdo.

Nedostal však takú odmenu, akú čakal. Od toho dňa nad jeho pozemkami nikdy nezapršalo a všetka úrodná pôda sa postupne premenila na piesok.

Akanovia (Ghana) Z knihy Rozprávky z čiernej Afriky (Vydavateľstvo KK Bagala) Výber: jm

DUŠAN DURMAN

komiks

Zatiaľ čo Ján Worman blúdil tunelmi v čase v snahe nájsť Bielu kňažku Stratenej zeme, profesor Carter sa nachádzal v pŕhlivom zovretí bytosti N’Xrai, známej tiež ako Trón Bohyne, bytosti privolanej z ďalekých a nekonečných más čiernych vôd, chaotických, prvotných a obsahujúcich v sebe zárodky všetkých životných foriem. Carter si všimol malý otvor, nachádzajúci sa pod „klobúkom“ divného mechúrnika – otvor, do ktorého by jeho Kľúč Abyssu perfektne vošiel.

V neskorších rozhovoroch by Carter svojím spolupracovníkom tvrdil, že vedel presne, čo robí, ale pravda je taká, že proste mal šťastie, lebo ho Trón Bohyne vtedy pustil a z neho v celej svojej božskej sile a kráse vyšla Biela kňažka. Synovia Nergalovi boli potom spolu s ich čarodejnicou a služobníkmi hodení do temnej Prázdnoty rôsolovitým vesmírnym cestovateľom, ktorých sami privolali.

december 2016 |

vzlet 17

PC hry

Inside – cestovanie do vnútra V

nespočetnom množstve dnešných vývojárskych tímov máloktoré štúdio hneď prvou hrou získa pozornosť širšej hernej verejnosti, ale podaktorej hre s originálnym rukopisom sa to predsa podarí. Tak malé dánske štúdio Playdead pred šiestimi rokmi ponúklo skvelú temnú skákačku Limbo (o tejto hre sme písali vo Vzlete č.

1/2012) a dostalo pozitívne ocenenia tak od hráčov, ako aj od kritiky. Fanúšikovia hier príliš dlho čakali, čo títo šikovní vývojári vytvoria ďalšie. Koncom jesene sme mali možnosť nazrieť do Inside – ich nového diela, vypracovaného v známom atmosférickom rúchu, ale s určitými technickými vylepšeniami.

Ako i v hre Limbo, aj v Inside je hrdinom malý, vystrašený chlapec v čiernobielom 2D svete, v ktorom príbeh má celkom otvorenú interpretáciu. Sama hra nemá vôbec nijaký úvod.

Už v prvom okamihu sa hrdina ocitne v tajuplnom lese, zošmykujúc sa smerom nadol po skale a vaša jediná možnosť bude ho sledovať v dobrodružstve smerujúcom čoraz hlbšie do vnútra pochmúrnej reality dystopického sveta.

Na dnešné pomery sa takýto začiatok hry možno zdá byť trochu ošúchaný, ale živá obrazotvornosť autorov a ich schopnosť vytvoriť príbeh bez jediného hovoreného alebo napísaného slovka je presne to, čo odlišuje Inside od iných hier a spolu s jej predchodcom ju kladie do celkom novej, unikátnej kategórie.

Na ceste hrou budete musieť odhaľovať

čriepky príbehu, zdolávať prekážky a prešmyky a riešiť rôzne hádanky, ktoré

však nebudú veľmi ťažké a zväčša budú pôsobiť ako logické pokračovanie deja a potrebný krok na pokračovanie v hre. Počas hry navštívite niekoľko lokalít, ale je prechod medzi nimi vypracovaný tak, aby ste sa s údivom po chvíli spamätali, že ste napr. už vyšli z lesa a zavítali na opustenú farmu.

Okrem rôznych prostredí, striedať sa budú i herné mechanizmy.

Sama hra však má aj príliš mnoho znepokojujúcich momentov – najmä ak

PC HRY NA ROK 2017 Abzû (Giant Squid Studios) Hello Neighbor (Tiny Build Games / Dynamic Pixels) Gwent: The Witcher Card Game (CD Projekt RED) South Park: The Fractured But Whole (Ubisoft) Vampyr (Dontnod Entertainment) Tacoma (Fullbright) Yooka-Laylee (Playtonic Games) Cuphead (Studio MDHR) Mass Effect: Andromeda (BioWare) Prey (Arkane Studios)

18 vzlet | december 2016

nebudete môcť ujsť spod čeľustí hrozných čiernych psov alebo pokuty strážcov.

Uchytiť a vyľakať vás dokonca môže aj malá morská víla, keďže ste v tomto svete celkom sami, bez hocijakej zbrane a výnimočných schopností –jediné, čo vám zostáva je ísť vpred po vybavenie.

Hra Inside očaruje

kvalitnou audiovizuálnou prezentáciou, ktorá kladie dôraz na pohrávanie sa tieňmi, rôznymi odrazmi vo vode, skrytými vecami a bytosťami. Hra sa tak určitým spôsobom pohráva s vašimi emóciami a myšlienkami a ponúka otázky bez jasných odpovedí – ak sa však rozhodnete zahrať si ju, ponúkne vám zaujímavé cestovanie, o ktorom budete dlho uvažovať. Je to ešte jedno čaro hry. jm

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Internetové výpadky K

eď počujeme slovo „výpadok“, u väčšiny ľudí to vyvoláva strach, bez ohľadu na to, o aký typ výpadku ide (či už elektrina, voda, televízia, telefón). Ako aj všetky iné služby, aj tie internetové sú na výpadky náchylné – nikdy nemožno zaručiť 100 % stabilitu všetkých serverov, či už tých, na ktorých je stránka uložená (hosting), alebo serverov internetového providera, cez ktoré sa posielajú požiadavky na prístupy na webové stránky.

Výpadok Google Samotné slovné spojenie „internetový výpadok“ predstavuje široký pojem: ako výpadok možno označiť aj nefunkčnosť celého internetového pripojenia (čo zase môže mať rôzne dôvody), ale aj nefunkčnosť iba konkrétnych webových stránok (čo tiež môže byť spôsobené rôznymi vecami). Hlavne slovo výpadok znamená „nedostupnosť služby“, prípadne aj jej zníženú dostupnosť, takže ako výpadok možno označiť aj stav, keď nejaká stránka nejde niekoľko sekúnd. Na druhej strane situácie, keď sa na nejakej webovej stránke nezobrazujú obrázky, alebo je zle naformátovaný text, alebo je na stránke nesprávne rozmiestnenie prvkov, nemožno označiť ako výpadok, keďže napriek dizajnovým zmenám a nenačítavaniu prvkov stránku samu osebe možno načítať a na ňu sa v takýchto prípadoch možno dostať.

Najčastejšie typy výpadkov sú výpadky internetového pripojenia. S týmto sme sa určite stretli všetci – je to ten stav, keď sa na prvý pohľad javí, že všetko funguje, ale v skutočnosti sa žiadne stránky nenačítavajú.

Tieto výpadky väčšinou vznikajú u samotného internetového providera a rozlišujeme dva typy – výpadok siete a výpadok DNS serverov.

Výpadok siete znamená, že sa u providera niečo stalo – útok na router, router sa pokazil, prípadne vznikol problém priamo na ich serveroch, čo spôsobuje, že všetky požiadavky na prístupy na stránky, na odosielanie mailov atď. prídu po providera, ale už nevedia, ako sa majú dostať ďalej (čiže zostanú „zaseknuté“ na strane providera), a preto sa používateľovi javí, že pripojenie na internet nefunguje.

Druhý typ výpadku na strane internetových providerov je výpadok DNS serverov. Tento je o niečo zriedkavejší ako iné a prejavuje sa tak, že všetky iné služby fungujú (napríklad e-maily), ale nefungujú samotné webové stránky. Pri takomto výpadku je samotná infraštruktúra u providera v poriadku, nefunguje im však DNS server – tento má zabezpečiť prekonvertovanie tvaru www.nieco.xyz na správny tvar – IP adresu (ktorá má tvar napríklad 88.171.22.12 – štyri

Nefunkčný internet dvoj/trojčíslia). Preveriť, či ide o tento typ nedostupnosti, je možné dvomi spôsobmi – ak viete IP adresu nejakého webu, stačí skúsiť daný web načítať používajúc danú adresu namiesto

slovnej – ak to funguje, ide o DNS výpadok. Druhou možnosťou je v Výpadok pre vysokú návštevnosť nastaveniach opeskych krajín (Česko, Slovensko, račného systému ručne nastaviť Maďarsko, Poľsko a čiastočne iné DNS servery, napríklad 8.8.8.8 Chorvátsko). Keď u nich zistili, že – ak sa stránky po tomto úkone sa niečo deje, začali všetky požiarozbehnú, znovu ide o problém davky presmerovať na iné servery s DNS serverom u interneto(západoeurópske), ktoré neboli vého providera. Každopádne, postihnuté útokom a vtedy jeden z najrýchlejších spôsobov, im všetky stránky začali znovu ako preveriť, či ide o tento typ fungovať korektne. Krajiny juhovýchodnej Európy (Srbsko, Čierna Hora, Macedónsko, Albánsko, Bosna, Rumunsko, Bulharsko...) naopak týmto ich výpadkom postihnuté neboli.

Problém s hostingovým serverom však nie je jediným dôvodom, prečo nejaká stránka môže prestať fungovať (a vznikne výpadok) – toto môže byť spôsobené aj aplikáciou, na ktorej je web založený (WordPress, Joomla, Magento...) – pri automatických výpadku, je preveriť, či funguje aktualizáciách sa občas stane, že Skype – ak áno (a zároveň stránky prestane fungovať časť aplikácie nefungujú), je to výpadok DNS a namiesto stránky návštevníkov serverov na strane internetového pri pokuse o prístup dočká chyprovidera. bová vyhláška. V takomto prípade Okrem takýchto situácií probuž problém musí vyriešiť samotný lémy so servermi môžu vzniknúť webový programátor, prípadne aj na strane hostingov (serverov, jeho autor. kde sú stránky uložené) Výpadky sú, žiaľ, naďalej kaž– takéto problémy sa dodenným problémom a nie je zvyčajne prejavujú nedomožné celkom sa ich zbaviť – aj stupnosťou buď niewebové servery sú iba počítače a ktorých, alebo všetkých aj keď sú robené, aby boli stabilstránok uložených na nejšie a robustnejšie ako klasický danom serveri. Najľahší počítač, naďalej ide o počítač spôsob, ako toto dosiaha tieto sú občas náchylné na nuť, je útok DOS (denial problémy. Preto nikdy nemožno of service) – zaťaženie dosiahnuť stav 100 % dostupnosserveru požiadavkami ti všetkých webových služieb. Je zvonku až natoľko, však možné infraštruktúru, či už z že ich server nestíha hľadiska internetového providera, spracovať a padne. Toto sa stalo alebo z hľadiska hostingového 23. novembra 2016 s Google providera modifikovať tak, aby sa servermi – výsledok bol taký, že počet výpadkov minimalizoval – niekoľko hodín neboli dostupvšetci sa o to snažia, niektorým sa né Google, Gmail, Youtube ani však darí viac, iným menej. iné ich služby zo stredoeuróp-

Drobnicky • Objavil sa nový škodlivý softvér, ktorý môže bez vedomia používateľa používať slúchadlá s mikrofónom na odpočúvanie.

• Na https://www.youtube.com/watch?v=B15nBZ7pjLs možno vidieť video, ktoré vie krachnúť každý iPhone.

• Spoločnosť System76 predáva výlučne notebooky, na ktorých beží operačný systém Linux, čím ju možno odlíšiť od iných, ktorí predávajú aj notebooky používajúce Windows.

• Aktuálne verzie webových prehliadačov: Google Chrome 54.0.2840, Mozilla Firefox 50.0, Microsoft Edge 38.14393, Internet Explorer 11.0.37.

• Spoločnosť Intel predstavila PCIe SSD kapacity 512 GB (Intel 600p), je to prvé ich PCI express SSD tejto kapacity. december 2016 |

vzlet 19

zaujímavosti

horoskop

Automechanik a kráľ

Vedie: Aisa

BARAN

21. 3. – 20. 4.

Rešpektujte druhých, či už ide o blízkych, alebo o známych, každý má právo na vlastné rozhodnutie. Snažte sa teda menej sa zaoberať vecami okolo a viac sa sústreďte na svoje vlastné záležitosti, úlohy a povinnosti.

Bokom nič rozhodne neodkladajte. Ak môžete nadviazať nové známosti, tak neváhajte.

BÝK

21. 4. – 20. 5.

Céphas ako kráľ Mať dve zamestnania v dnešnom čase vôbec nie je niečo neobvyklé, ale byť automechanikom cez týždeň a vládcom jedného národa cez víkend je asi jedinečná kombinácia prác, ktorú vykonáva len jeden človek na svete. Keď je mechanikom, menuje sa Céphas Bansah, ale v jeho rodisku má titul Ngoryifia, čiže výsosť Togbui Ngoryifia Céphas Kosi Bansah.

Céphas je príslušníkom etnického kmeňa Ewe z africkej krajiny Ghana a ešte ako mladík sa rozhodol vyškoliť sa za automechanika.

Presťahoval sa do Nemecka a žil celkom jednoduchým životom do roku 1987, keď mu usnul starý otec – dovtedajší vládca. Keďže sú jeho otec a starší brat ľaváci (národ Ewe to považuje za niečo „nečisté“), nemohli sa stať vládcami a na jeho veľké prekvapenie Céphas

Snažte sa, ale nechcite dosiahnuť hneď najvyššiu métu. Postupne sa dostávajte cez prekážky a budujte si imidž úspešného a dôveryhodného človeka. Ak sa posnažíte, tak uspejete.

Uvedomte si opäť všetky tie veci, ktoré sú viac ako peniaze. Ak vás niekto požiada o radu, tak ju podajte bez sarkazmu.

BLÍŽENCI 21. 5. – 21. 6.

Možné zlepšenie finančnej situácie, vďaka čomu by ste sa mali opäť upokojiť. Dlhodobo vynaložené úsilie sa vám oplatí a môžete sa konečne zamerať na svoj život. Pomôže vám to byť jemnejší k sebe samým a zamerať sa na pozitívne vlastnosti, ktoré ste doteraz prehliadali.

RAK

22. 6. – 22. 7.

Ak vám niekto predostrie jasné riešenie, nebojte sa ho vyskúšať, nemáte čo stratiť. Situácia sa zrazu nenápadne vyvinie vo váš prospech a vy z toho môžete začať ťažiť. Žiadny strach, máte na to právo. Pripravte sa na príval energie a nových nápadov, všetky si starostlivo zapisujte a nebojte sa viac si veriť.

LEV

Céphas ako automechanik

23. 7. – 23. 8.

sa stal novým kráľom. Rozhodol sa však aj naďalej zostať so svojou rodinou v Nemecku a o svojom národe, ktorý počíta viac ako 200 000 príslušníkov, rozhoduje cestou Skype.

Vtedy šiltovku vymení za kráľovskú korunu, montérky za pestré ceremoniálne rúcho a francúzsky kľúč za vládcovské žezlo. Obidve svoje zamestnania má rád v rovnakej miere.

Na návštevu svojim podriadeným chodieva niekoľkokrát do roka a ako humanista pracuje na rôznych projektoch s cieľom pomôcť svojmu národu. V Nemecku založil neziskovú organizáciu, v rámci ktorej zozbieral peniaze pre školy v Ghane, zaobstaral čerpadlá na vodu, našiel prostriedky na obnovenie nemocnice a nakoniec sa mu podarilo vystavať most cez nebezpečnú ghanskú rieku Dayi.

Fandí nemeckému futbalovému klubu. jm

V tomto období sa nikomu nevyhýbajte, aj keď sa vám nechce, musíte sa zúčastniť všetkých dohodnutých stretnutí. Nakoniec sa dobre zabavíte a potešia vás aj nové známosti a priateľstvá. Spoznáte ľudí, vďaka ktorým zistíte, že život je naozaj pestrý. U nezadaných sa to črtá na možný pekný vzťah.

PANNA

Nekomplikujte si život večnými výčitkami.

Zapracujte na tom, aby vaša duša trochu pookriala. Robte len toľko, koľko vládzete, nedovoľte, aby vás niekto zaťažil ešte aj svojimi úlohami. Ak príde zaujímavá ponuka, nebojte sa ju prijať.

V pokoji diskutujte, určite prídete na vyhovujúci kompromis.

VÁHY

24. 9. – 23. 10.

Občas sa vám môže stať, že vaša nálada zakolíše v rámci celkovej atmosféry.

Je to jasným dôkazom toho, že si až priveľmi pripúšťate k srdcu problémy iných.

Snažte sa zamerať len na svoj osobný život a vlastný okruh blízkych. Ak máte niečo na srdci, povedzte, len voľte správne slová.

ŠKORPIÓN 24. 10. – 22. 11.

Nachádzate sa v období, keď neustále premýšľate o svojej budúcnosti a máte z nej obavy. Nerobte nič nasilu a už vôbec nie unáhlene, niektoré veci ešte potrebujú dozrieť. Najskôr si nechajte všetko prejsť hlavou, aby ste získali čas a dostatočný odstup. Ľútosť si nechajte až na chvíle osamote, nech vaše rozpoloženia nik nezneužije.

STRELEC

23. 11. – 21. 12.

Urobte si určitý pracovný harmonogram a presne ho dodržiavajte. Venujte sa svojim blízkym a priateľom. Hoďte za hlavu všetky problémy, potrebujete sa uvoľniť a príjemne zabaviť.

Robte všetko, čo vás baví a čo vás robí šťastnými, pretože v tom je tá sila energie, ktorú potrebujete načerpať.

KOZOROŽEC 22. 12. – 20. 1.

Dajte si viac záležať na všetkých faktoch.

Nerozoberajte minulosť, nemá to význam.

Trpezlivo pozorujte svoje okolie, inšpiráciu nájdete totiž všade. Máte možnosť využiť všetky svoje vedomosti, tak sa nebojte prejaviť naplno. Ak si starostlivo zvážite celú situáciu, inštinkt vám napovie, čo a kedy je potrebné urobiť pre konečný úspech.

VODNÁR 21. 1. – 20. 2.

Vyvarujte sa akýchkoľvek rozhodnutí, lepšie bude držať sa bokom. Ak by si s vami niekto chcel vybaviť staré účty, stopnite ho v pravú chvíľu, nech ani jeden z vás nepovie nič, čo by vám ublížilo. Ak netušíte, ako si vylepšiť finančnú situáciu, stanovte si nové ciele. Buďte len s tými, ktorým na vás záleží.

RYBY

21. 2. – 20. 3.

Čerpajte zo svojej sebaistoty, dobrá nálada vám dodá inšpiráciu a zrazu vás prepadnú neskutočne kreatívne nápady. Doprajte si veci, po ktorých už dlhšie túžite. Svojím bystrým myslením môžete vyriešiť množstvo problémov, zaujímajte sa trochu viac aj o život svojich blízkych, inak sa pri vás budú cítiť nedocenení.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman

20 vzlet

| december 2016

enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA 2. časť slovenský riečny tajničky časopis ostrov Tisovec

iným látka na spôsobom obkladanie dlážky

strácal kratší časový úsek vpíšte ÁM

herečka Ras

neskoro orgán zraku

Rijeka

ž. meno

autorka: Anna 1. časť orgán Bičia- tajničky zraku rová

ten

dusík

vzácny kov

north

vyjadruje

sprostredkoval

Taliansko

prášok na pranie ž. meno

franc. spis. Emil vpíšte PN

má rohy to vpíšte NV

zisťovanie mienky citoslovce povzdychu

na inom mieste

kilo bite zásada, norma

rozpletal pletenie opyt. zámeno

bočná loď v bazilike

ARO

Tesla

tona

Ilustrácia: Dušan Durman

štvrtú partičku...

Príde Ďurko do pizzerie a žiada si pizzu margheritu s príchuťami.

Predavačka sa ho pýta: – Na koľko to chcete rozkrojiť, na šesť alebo na dvanásť kúskov?

– Na šesť, dvanásť by som fakt nezjedol. * Turista prechádza dedinou a vidí, ako na terase pred domom dedinčan hrá šach so svojím psom.

– No toto, snáď mi nechcete povedať, že váš pes vie hrať šach?

– Čerta starého vie... Dnes už prehral

* Prídu dvaja kamaráti pred záverečnou do reštaurácie, že chcú večeru. Čašník im odpovie, že už majú len trocha ryže a dva rezne, ale jeden je taký malý. Oni povedia: – To neprekáža, my sa podelíme.

Ryžu si rozdelia na polovičku a jeden si zoberie ten väčší rezeň a druhý hovorí: – Ty si pekný kamarát, zobral si si ten väčší.

– No a keby si si ty bral, tak ktorý si zoberieš?

– No ja by som si zobral ten menší.

– No veď ho tam aj máš… * Učiteľ: Musím vám povedať, vážená pani, že váš syn je veľmi slabý v zemepise!

Matka: To neprekáža, pán učiteľ. My aj tak nikde necestujeme. * Babička sa pýta doktora: – Pán doktor, akože sa volá ten Nemec,

VESNA VEVERICA VIERA VIETOR VÍNO VLADIMÍR VLAK VLASTIVEDA

VLČIAK VOJLOVICA VOJVODINA VOLOVINA VRETENO VÝŠKA

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 1999.

dinár opatrne, zľahka

Pojmy zo súpisu (všetky majú začiatočné písmeno V) vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke.

Zostane vám sedem písmen, ktoré čítané radom tvoria názov sviatku v decembri.

VALEC VATRA VAVRÍN VEČERA VEKTOR VENCE VERANDA VERŠ

to

niečo zvinuté

elektrón

zem rozmočená vodou

alt

akým spôsobom

liter

tona

Ana Sasso

išlo, kráčalo

V O J V O D I N A L O N V V K R N R A A J E A O I O V S K R L T V T O E T Š V K O E R N R I Ý E L I V R Í A V V O V L E I V N E V E Č E R A C D D V I S I I A E A A A V E N C E L N K V A T R A O A C R Í M I D A L V E

čo mi furt doma schováva veci?

– Alzheimer, babička, Alzheimer. * Viete, ako skúšajú informatici mikrofón?

Jeden, jeden, nula, jeden, nula... * O Vianociach hovorí mamička Jožkovi: – Jožko, zapáľ vianočný stromček.

Za chvíľu príde Jožko a hovorí: – Stromček zapálený, a sviečky zapojím? * Zákazníčka: – Chcela by som kúpiť mužovi peknú kravatu, ktorá by zvýraznila jeho oči.

Predavačka: – Každá kravata zvýrazní chlapovi oči, len ju treba dobre zatiahnuť. * Žena prinesie domov kocúra. Muž sa s ňou poháda, že to zviera pôjde z domu, že nepatrí do bytu, a tak ho vezme pod pazuchu, zanesie o tri bloky ďalej a vypustí do parku. Vráti sa domov a kocúr už sedí pred dverami.

ROZLÚŠTENIA Krížovka: Charlize Theronová Osemsmerovka: Vianoce

V tajničke je meno a priezvisko známej americkej herečky (na fotografii), ktorá hrá vo filme Mad Max: Zbesilá cesta.

Nahnevaný ho naloží do auta, zavezie za mesto, vypustí v lese. Vráti sa domov a kocúrisko už zas sedí pred dverami.

Opäť ho naloží do auta, odvezie nejakých tridsať kilometrov do druhého okresu a vypustí ho v nejakých bažinách.

Asi za pol hodiny volá žene: – Kocúr už je doma?

– Hej, pred chvíľou prišiel.

– Daj mi ho k telefónu, ja som zablúdil! * V obchode: – Dobrý deň! Prosím si kilo pomarančov.

– Budete si ich želať aj zabaliť?

– Nie! Budem si ich kotúľať až domov! * Manželia práve veselo zapíjajú príchod Nového roka, keď náhle manželka zosmutnie. „Čo je?“ pýta sa manžel. „Ale,“ hovorí manželka, „práve som si uvedomila, že mám všetky šaty z minulého roku.“ december 2016 |

vzlet 21

film

Snowden Réžia: Oliver Stone Hrajú: Joseph Gordon-Levitt, Shailene Woodley, Melissa Leo, Zachary Quinto, Rhys Ifans…

K

aždodenne používame moderné technológie, bez ktorých by sme si už pomaly ani nevedeli predstaviť život. Mobily, počítače, sociálne siete, prístup k internetu už chápeme ako naše ľudské právo a nie ako nejaký luxus alebo technologický zázrak. Naša existencia priam závisí od týchto technológií a preto si väčšinou vôbec ani neuvedomujeme, koľko toho vlastne o sebe na nich prezrádzame. Síce sa tieto údaje zdajú na prvý pohľad veľmi neškodné, ale teoreticky by sa dali proti každému z nás použiť, najmä ak by boli masovo zhromažďované.

A ako to Edward Snowden pred tromi rokmi svetu ukázal, veľa týchto údajov je naozaj ukladaných do databáz.

Edward Snowden (Joseph Gordon-Levitt) po zranení nohy musel opustiť svoj vojenský výcvik, ale keďže chcel aj naďalej slúžiť svojej vlasti, uchádzal sa o pozíciu v amerických tajných službách a po školení sa stal zamestnancom

CIA. Keďže nesúhlasil s niektorými metódami, ktoré jej agenti používali, túto agentúru opustil, ale naďalej pracoval pre ďalšie americké štátne agentúry, akými sú NSA a FBI. Napriek tomu, že životný štýl, ktorý mu práca zabezpečovala, sa mu pozdával, stále ho viac a viac znepokojovala otázka: Či špehovanie, a

22 vzlet | december 2016

to konkrétne špehovanie vlastných občanov USA, je morálne a vôbec legálne? Preto sa napriek vyhrážkam rozhodne vystaviť vlastný život a život svojich najbližších nebezpečenstvu a odhalí svetu, že niekto zhromažďuje obrovské množstvá dát o nich.

Film Snowden je nakrútený podľa skutočných udalostí, ktoré sa odohrali iba pred niekoľkými rokmi. Nakrúcať film o historických udalostiach býva problematické a často sú tieto filmy kritizované ako nie veľmi presné, alebo že nezobrazujú následky udalostí, ktoré sú v nich opísané. O to riskantnejšie asi bolo nakrútiť tento film, keďže prípad Edwarda Snowdena je ešte stále veľmi aktuálny, nedoriešený a nie je ešte úplne jasné, aký je celkový dopad informácií, ktoré odhalil. Medzitým, ak si niekto z režisérov vie poradiť s danou témou, tak je to určite práve Oliver Stone, ktorý je známy ako kritik americkej spoločnosti a politiky, či

už vďaka svojim hraným alebo dokumentárnym filmom.

Napriek tomu, že Snowden bol vlastne špión, pán Stone spolu so scenáristom Kieranom Fitzgeraldom sa rozhodli pojať film trošku inak a nenakrúcali typický špionážny triler. Žánrovo sa film viac blíži dráme alebo dokonca

romantickému filmu, keďže podstatnú časť filmu tvorí vzťah Snowdena a jeho priateľky Lindsay Mills (vo filme ju stvárnila Shailene Woodley), ktorý z veľkej časti prinútil pána Snowdena, aby

herecké výkony. Tie sú dobré u všetkých hercov, dokonca aj v menších rolách, a od hercov, u ktorých by nejeden divák mal skeptické očakávania. Najviac však treba vyzdvihnúť Josepha Gordona-Levitta. Jeho výkon v emotívnejších scénach je na vysokej úrovni a v prípade, že ste zoznámení s vystupovaním reálneho pána Snowdena, vidieť, že je aj verný postave, ktorú stvárňuje. K tomu sa mu podarilo aj veľmi dobre napodobniť hlas a dosť jedinečný štýl rozprávania pána Snowdena, tak aby diváka nerušilo niečo, za čo bol Gordon-Levitt veľmi kritizovaný pri jeho predošlom stvárnení

nezostal potichu. Napriek tomu, že je film pojatý trošku netradičným, nie úplne prvoplánovým štýlom, obsahuje aj niekoľko napínavých scén, ktoré sú režírované tak, aby u divákov vyvolali znepokojenie.

Pri týchto scénach vyniká dobre pripravená hudba skladateľa Craiga Armstronga, ako aj kamera Anthonyho Dod Mantlea, ktorá je síce občas experimentálnejšia, ale neruší celkový priebeh filmu.

I keď film má veľa pozitívnych stránok a je celkovo dobre spracovaný, podstatnou časťou, ktorá udržuje jeho kvalitu, sú

historickej postavy vo filme The Walk.

Scenár filmu je založený hlavne na dvoch knihách – The Snowden Files od Luka Hardinga a Time of the Octopus od Anatolya Kucherena, ale režisér filmu sa osobne niekoľkokrát stretol s Edwardom Snowdenom. Napriek tomu, že ide o hranú štruktúru, pán Stone sa dokonca rozhodol do filmu nakrútiť aj scény s reálnym pánom Snowdenom, aby posilnil dopad filmu na diváka. Okrem toho film často odkazuje aj na dokumentárny film Citizenfour, ktorý bol uverejnený v roku 2014 a hneď dostal aj Oscara.

film Na základe informácií o tom, koľko bolo o Snowdenovi už napísané alebo nakrútené, niekto sa môže pýtať, prečo sa vlastne ponáhľalo s výrobou ďalšieho filmu.

Informácie, ktoré pán Snowden priniesol, boli síce znepokojujúce, ale medzi širokými masami nevyvolali také rozhorčenie, ako to bolo napríklad pri WikiLeaks a v prípade Juliana Assangea – možno preto, lebo sme to všetko nejako podvedome tušili, alebo preto, že tieto informácie neboli veľmi konkrétne. Boli to teda obrovské množstvá dát, ktorých význam nám unikal, a väčšina ľudí nechápe podstatu za nimi alebo prečo vlastne nie je v poriadku, aby ich niekto zhromažďoval. Tu na scénu vystupuje práve hraná štruktúra, ktorá doplňuje obraz o týchto udalostiach. Bez ohľadu na to, že hraný film býva nepresný v porovnaní s dokumentárnym a je ešte viac subjektívny a ovplyvnený názormi jeho tvorcov, dokáže u divákov vyvolať väčšie emócie a stotožňovanie sa s postavami, ich pochopenie. Čo bolo zobrazené vo filme Citizenfour a ukázané ako napínavé alebo nebezpečné, dostáva vo filme Snowden väčší zmysel, lebo je tomu predtým rozohraný kontext, dlho vytvárané napätie, ktoré je v dokumentárnom filme dané iba jednoduchým vysvetlením. Rovnako tak množstvo dát je v hranej štruktúre osekané a zobrazené len v niekoľkých situáciách, ktoré sú často pre efekt vytiahnuté do extrémov.

Ako bolo predtým povedané, režisér Oliver Stone je známym kritikom americkej spoločnosti. Hovorí, že jeho cieľom nie je niečo odsudzovať, ale zastáva názor, že by diváci mali byť o niektorých skutočnostiach informovaní a chce ich prinútiť, aby sa nad niektorými témami lepšie zamysleli a spochybňovali, či

práve všetko, čo im je prezentované, je úplná pravda. Cieľom filmu Snowden bolo vyvolať u diváka znepokojenie a ďalší dialóg. Vzhľadom na ohlasy, ktoré film mal, a na to, že po jeho odvysielaní sa začali ľudia viac dožadovať, aby Edward Snowden nebol súdený ako zradca USA, aby mu bolo odpustené a mohol sa vrátiť domov z Ruska, kde sa momentálne zdržuje, pán Stone svoj cieľ aspoň do určitej miery dosiahol. Pravdaže, film má aj veľa kritikov a je zo strany americkej vlády odsudzovaný. Filmoví kritici mu ale všeobecne dávajú pozitívne známky a vyzdvihujú hlavne výkon Josepha GordonaLevitta. Bežní diváci mu síce tiež dávajú pozitívne hodnotenia, ale v čase písania článku je film napriek tomu po dvoch mesiacoch v kinách vo väčšine štátov nateraz v mínuse. I keď film má hviezdne obsadenie, režíroval ho jeden z najuznávanejších režisérov a má veľmi zaujímavú tému, zdá sa, že predsa veľa divákov je stále opatrných keď ide o filmy o postavách zo súčasnosti a ktoré rozoberajú kontroverznejšie témy, čo tento film rozhodne rozoberá, najmä keď prihliadneme na fakt, že proces s Edwardom Snowdenom ešte stále trvá.

Film Snowden má svoje prednosti hlavne vďaka hereckým výkonom, dobrej réžii, aktuálnej tematike a najmä preto, lebo dáva širokému obecenstvu veľmi dobrý prehľad, prečo sú významné a o čo vlastne ide v informáciách, ktoré nám poskytol Edward Snowden. Pravdaže, má aj svoje nedostatky, ako sú občas nudnejšie pasáže. Napriek tomu je však celkom zaujímavý a napínavý a spĺňa cieľ, ktorý si jeho tvorcovia dali – informovať divákov a vyvolať u nich nejaké znepokojenie a pobúrenie.

Stanislava Sládečeková

Srbský mix žánrov: Jesen samuraja P

rvým spoločným dielom autorskej dvojice Danilo Bećković (réžia) – Dimitrije Vojnov (scenár) bola úspešná komédia Mali Budo z roku 2014. Ich novým dielom je film Jesen samuraja, v ktorom mladá srbská herecká hviezda Petar Strugar (Montevideo, Bog te video!; Mali Budo) hrá mladého karatistu Vladicu, ktorý skrze škandál s drogami musí náhle ukončiť svoju amatérsku športovú kariéru. Keďže sa celého života zaoberal len týmto bojovým umením a nič iné nevie robiť, Vladica má ťažkosti nájsť si novú robotu. Jeho problémy sa stupňujú, aj keď sa z Belehradu Vladica vracia k otcovi (hrá ho Nikola Kojo) do rodného Bečeja. V tomto malom vojvodinskom meste sa nášmu hrdinovi podarí zamestnať sa len ako vyhadzovač v nočnom klube, ktorého vlastní Stanoje (Sergej Trifunović), ktorý je v tomto meste zároveň aj policajným inšpektorom, aj hlavným mafiánom. Kontakty, ktoré Stanoje má v kriminálnom podzemí, pomôžu Vladicovi, aby si začal budovať novú kariéru – kariéru karatistu v bojoch na ilegálnych turnajoch šírom Srbska. Vladica sa tak konečne vracia do sveta japonského bojového umenia a keďže kvôli stávkovaniu tieto turnaje sle-

dujú aj bohatí mafiáni, náš hrdina začína aj veľmi dobre zarábať. Ale onedlho Vladica stretne Snežanu (hrá ju Hristina Popović), slobodnú matku malého karatistu Vojkana (Uroš Božović). Vladica sa zamiluje a jasné je, že si bude musieť vybrať medzi zarábaním z bojov a nového života s jeho novou rodinou.

Okrem spomínaných hercov postavy vo filme úspešne zahrali aj Andrija Milošević a Katarina Žutić. A možno počuť aj skvelý soundtrack Marka Kona inšpirovaný synth-popovou hudbou 80. rokov.

Nejde o slabé filmové dielo, ale hlavný problém pri filme Jesen samuraja je v tom, že dokonca nevieme, či ide o komédiu (v zmysle, v akom to v čistej forme bol film Mali Budo), alebo akčný film

(ešte sme dosiaľ nemali ani srbský, ani juhoslovanský film venovaný výlučne karate), alebo film pre deti a tínedžerov (mohol by takým byť, keby v scenári nebolo až toľko nadávok a vulgarizmov, čo je, žiaľ, príznačné pre veľký počet domácich filmov), alebo ide o ľúbostný príbeh (ale lásky tu nie je nadostač, lebo Jesen samuraja nie je celkom zameraný na ľúbostný vzťah medzi Vladicom a Snežanou). Máme tu teda jednu zmiešaninu žánrov, pričom ani jeden žáner sa celkom neprejavuje. Je to škoda, lebo máme pocit, že s cieľom nahrať film, ktorý by mal byť zaujímavý čím väčšiemu počtu fanúšikov, autori nahrali film, ktorý neoduševní nikoho osobitne – ani milovníkov komédie, ani tých, čo sledujú akčný film, pokým deťom a milovníkom ľúbostných príbehov sa asi nebudú páčiť dialógy, v ktorých je takmer každé druhé slovo nadávka.

Predsa treba dať šancu tomuto filmu. Domáca filmová produkcia klesá a Jesen samuraja je jedným z hŕstky domácich filmov, ktoré v tomto roku vôbec bude možné pozrieť si v normálnej filmovej distribúcii, teda aj vo vašom dedinskom či mestskom kine. Filmy sa totiž pozerajú aj v kine – nielen doma pri počítači, takže vyjdite aspoň niekedy aj do kina – Jesen samuraja je vhodná príležitosť!

Janko Takáč december 2016 |

vzlet 23

EXIT 2016 výstava

Kostýmový svet Marije Havran O

d konca augusta až do decembra 2016 našej kultúrnej verejnosti bola prezentovaná dokumentačná výstava pod názvom Kostýmový svet Marije Havran, znázorňujúca umeleckú dráhu oceňovanej slovenskej kostýmovej výtvarníčky pôvodom z Vojvodiny. Vernisáž bola v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade, nasledovala reinštalácia výstavy v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci (v rámci prehliadky Divadelný vavrín) a nakoniec sa výstava presťahovala do kovačickej Galérie insitného umenia. Výstava kostýmov bola doplnená kreslenými návrhmi a fotografiami z divadelných predstavení, ako aj 3D realizáciami a videozostrihom vybraných

inscenácií.

Marija Havran (1966) študovala scénografiu a kostýmové výtvarníctvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave; doktorát

obhájila v roku 2002 dizertačnou prácou na tému Dandy – Dandizmus ako umenie sebaštylizácie.

Spolupracuje s mnohými významnými režisérmi takmer

vo všetkých profesionálnych divadlách na Slovensku i v mnohých divadlách v zahraničí. Za svoju prácu získala viaceré významné ocenenia. Žije v Bratislave.

móda

December

24 vzlet | december 2016

V

yprevadiť starý rok je najlepšie, keď zasneží. Aby sme sa pri pobyte vonku, na mínusových teplotách, nemuseli báť zostať dlhšie, obliecť si môžeme hrubé a vypchané kabáty. Hrubo tkané, masívnejšie bavlnené látky, či tie nepremokavé, šuštiakové, plnené perím, výborne zohrejú.

Mgr. art. Iveta Jelinek

divadlo

Príbehy mladých ľudí z polepšovne: Pozdrav niekoho N

a Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici sa vždy organizujú všelijaké aktivity a jestvujú rôzne sekcie.

Tentoraz bolo naplánované divadelné predstavenie, v ktorom účinkovali žiaci prvého, druhého a tretieho ročníka.

Premiéra divadelného predstavenia Pozdrav niekoho v réžii Fedora Popova

sa uskutočnila v nedeľu 20. novembra 2016 v Dome kultúry v Kovačici. Táto divadelná inscenácia je výsledkom spolupráce medzi žiackou sekciou Gymko teáter a Združením občanov Komar. Hra sa zaoberá problematikou a osudom detí bez rodičovskej opatery.

Sú to vlastne autentické svedectvá detí z polepšovne v Zemune. Sám názov hry pochádza z názvu knihy, ktorá je svedectvom o príbehoch zverencov polepšovne. Divadlo je smutného charakteru a malo za cieľ ponaučiť a

Š

NICK CAVE AND THE BAD SEEDS ::

Skeleton Tree (Vydavateľstvo Bad Seed Ltd, 2016) Let us go now, my only companion / Set out for the distant skies Soon the children will be rising, will be rising This is not for our eyes

Tma v úplnej tme

upozorniť ľudí, že jestvujú aj také deti a treba sa snažiť porozumieť ich problémom. Každá postava rozpráva nejaký svoj životný príbeh, ktorý ju priviedol do polepšovne. Úlohy hercov boli príliš náročné, lebo museli rozumieť deti z polepšovne a predstaviť ich tak, ako si mysleli, že sa ony cítia.

Herci v tomto predstavení sú debutanti: Anastázia Ondríková, Adrián Čížik, Alexandra Čížiková, Dušana Babincová, Gabriel Garaj, Ivan Cicka, Jana Galasová, Magdaléna Štaubová, Martina Svetlíková, Martina Tomášiková, Miluša Svetlíková, Natanael Sampor, Pavel Litavský, Sabína Tomášová a Tijana Nemogová. Autorskú hudbu skomponovali Vlastimír Povolný a Želko Urban a techniku mali na starosti Andrej Tomáš a Viktor Hriešik. Kostýmy si vybrali sami žiaci. Zásluha v organizácii predstavenia patrí aj profesorke Jarmile Jonášovej. V pláne je pokračovať s vystúpeniami v iných prostrediach, aby sa čím viac ľudí oboznámilo s problematikou, o ktorej hovorí predstavenie Pozdrav niekoho.

A je to tiež príležitosť, aby mladí herci zdokonalili svoje herecké schopnosti.

Martina Tomášiková

estnásty album skupiny Nick Cave and the Bad Seeds sa v predajniach objavil začiatkom septembra, obsahuje 8 piesní a prináša štyridsať minút skľučujúcej hudby, ktorá môže perfektne slúžiť ako soundtrack pre skutočne ťažký rok za nami.

Platňu otvára Jesus Alone, pomalá a naratívna pieseň založená na hučiacich syntetizátoroch, na ktorých hral Warren Ellis, a na klavíri, na ktorom hral sám Cave. Druhá pieseň Rings of Saturn sa dosť podobá piesňam z minulej platne Push the Sky Away a po chmúrnom úvode prináša trochu živšiu náladu. Ale chmúrna nálada predsa pokračuje v Girl in Amber, v ktorej Ellis hrá aj na husliach a tiež v piesňach Magneto a Anthrocene, ktoré sa podobajú atmosférickým a nála-

Č

lenovia kovačického združenia KOKRAM (Kolektív kreatívnych amatérov) už pár rokov nacvičujú divadelné predstavenia, ale tiež organizujú výstavy a literárne posedenia v miestnosti na poschodí (tzv. „stará galéria“) Domu kultúry 3. októbra.

Najnovšia divadelná hra z dielne spomenutého kolektívu je Tma v réžii Dragana Karlečíka, ktorý je zároveň autorom predlohy. Ide o príbeh na tému večného ľudského boja medzi dobrom a zlom, ktorého aktérmi sú mladí herci Andrea Karasová (Speváčka), Darina Dudková (Podriadená), Ján Chrťan (Dozorca) a Miroslav Sabo (Mladík). Zvláštnosťou tohto predstavenia je, že sa hrá v úplnej tme, osvetlené sú len samé tváre hercov. Súčasťou hry sú piesne, ktoré interpretuje Andrea Karasová za sprievodu gitaristu Mareka Chalupu. Techniku majú na starosti Daniel Hriešik, Adam Strakúšek, Ján Chrťan a Ján Puškár.

S ohľadom na všeobecnú kultúrnu krízu a skutočnosť, že kovačická „oficiálna“ Scéna VHV už dva roky nemá nijakú produkciu, práve KOKRAM a iné združenia predstavujú alternatívnu budúcnosť tunajšieho divadla a mládežníckej kultúry. Zasluhujú pozornosť a podporu.

S. L.

dovým zvukovým stopám (soundtrackom), ktoré Cave robil s Ellisom pre filmy, ako sú The Proposition, The Road a Lawless. Skvelé syntetizátory počuť v I Need You, pokým v Distant Sky dominuje speváčka Else Torp. Album zatvára pieseň Skeleton Tree, melodická a nejakým spôsobom plná pokoja, až nádeje (And it’s alright now).

Ide teda o príliš chmúrnu platňu, aj keď piesne už boli napísané, sám album je nahrávaný v období, v priebehu ktorého Nickov pätnásťročný syn Arthur nešťastne prišiel o život (spadol z útesu) a celkový zvuk na platni odzrkadľuje Caveovu krehkosť, jeho smútok a skľúčenosť. Ide o smútiaci album a produkčne jednoduché, ale ťažkomyseľné piesne pohltené úmrtím

a stratou. Napriek tomu nejde tu o neprístupnú platňu. Aj keď si ju možno nebudete prehrávať počas vianočných a novoročných sviatkov, v roku, ktorý začal odchodom Davida Bowieho, a ktorý sa končí lúčením sa s veľkým Leonardom Cohenom, Skeleton Tree, predstavuje opravdivý album roka.

Na Skeleton Tree hrajú aj basgitarista Martyn Casey, bubeník Thomas Wydler, perkusionista Jim Sclavunos a gitarista George Vjestica (najnovší člen Bad Seeds, hrá od albumu Push the Sky Away). Ináč Skeleton Tree vizuálne doplňuje dokumentárny film One More Time with Feeling Andrewa Dominika (známeho podľa filmov The Assassination of Jesse James by the Coward Robert Ford a Killing them Softly), v ktorom sledujeme proces vznikania a nahrávania tohto albumu.

Janko Takáč december 2016 |

vzlet 25

stars Portrét: DUA LIPA

I can blow your mind! Mwah!

M

ktorej chodili aj početné britské známe hudobníčky, medzi ktorými sú aj Amy

Winehouse, Emma Bunton, Melanie Blatt, Rita Ora...

V Spojenom kráľovstve

pobudli do roku 2008, keď sa všetci znovu vrátili na Kosovo. Medzitým mladučká Dua sa chcela venovať hudbe a možnosť splniť ten cieľ videla iba v Londýne.

Z toho dôvodu sa presťahovala do Londýna a začala pracovať na splnení svojho cieľa. Nahrávala coververzie svojich obľúbených speváčok – Nelly Furtado a Christiny Aguilera a zverejňovala ich na Youtube.

Krátky čas pracovala aj ako čašníčka, keďže si jej postavu a tvár všimlo niekoľko manažérov

modelingu, ktorí jej umožnili stať sa modelkou.

Prvé demá začala publikovať na Soundcloude v roku 2012, ktoré zapôsobili na manažéra speváčky Lany Del Rey. Možno povedať, že sa pre ňu vtedy otvorili dvere na hudobnom poli.

Prvý singel New Love vydala v auguste 2015.

Už o dva mesiace vyšiel aj druhý Be the One a vo februári 2016 tretí – Last Dance. Hotter than Hell vyšiel v máji a zatiaľ posledný Blow your Mind (Mwah) v auguste.

V septembri zverejnili aj videoklip k tejto piesni.

O popularite tejto mladej speváčky svedčí jej profil na Instagrame – zatiaľ má 440-tisíc followerov.

Jasmina Pániková

Foto: Universal Music

ožno povedať, že speváčky, ktoré majú balkánske korene, pomaly, ale iste si podrobujú hudobné pole. Je medzi nimi Rita Ora, Era Istrefi a najnovšia medzi nimi aj 21-ročná Dua Lipa, speváčka, textárka, modelka.

Dua zatiaľ nemá debutový album (pravdepodobne ho vydá vo februári 2017), ale vďaka niekoľkým singlom získala priazeň milovníkov hudby takmer v celom svete.

Aj keď sú jej rodičia z Kosova, Dua sa narodila v Londýne, kde neskoršie navštevovala divadelnú školu Sylvie Joung, do

26 vzlet | december 2016