Vzlet 6 2016

pohľadnica

Laganas – Zakynthos v Grécku D

estinácia Laganas – Zakynthos je pre milovníkov ruchu a nočného života. Toto turistické stredisko v Grécku má totiž viac barov a podnikov než celý Belehrad.

Laganas je vzdialený 8 km od mesta Zakynthos a 7 km od letiska. Obsahuje jednu z najlepších pláž s teplým priesvitným morom, dlhú 5 km. V zálive ležia dva malé ostrovy – Marathonisi a Peluzotu, tam je možné dostať sa len člnmi s malým motorom.

Príznačné pre túto časť sú korytnačky plávajúce v mori, ktoré si ľudia s radosťou idú pozrieť.

Korytnačky sa predávajú aj ako suveníry, ale v textilnej podobe, na obrazoch… Väčšie lode majú zakázaný prístup práve kvôli korytnačkám, ktoré tu i tam plá-

2 vzlet | jún 2016

vajú vedľa loďky. Vodné športy sú obmedzené, lebo sa tu pohybujú korytnačky Carreta carreta.

Toto nie je miesto, ktoré by ste chceli navštíviť, ak si chcete jednoducho len oddýchnuť.

Najviac zodpovedá mladým a tým, ktorí sa tak cítia. Netreba však zabudnúť na gyros, ktorý nájdete v každej reštaurácii a je tu ešte mnoho gréckych špecialít. Mládež zo Srbska sa počas leta sem dostáva vo veľkom počte prostredníctvom cestovných kancelárií – mladí ľudia sem chodia či už pracovať, alebo dovolenkovať.

Navrhujem, aby ste túto destináciu navštívili počas leta, neobanujete.

Vlasta Bolehradská

45. Stretnutie pod lipami bude v Boľovciach

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Vladislava Havranová, Marína Horvátová, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Saňa Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Ivana Vereski, Sandra Živkovićová • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí: Tlačiareň Forum, Ul. Vojvodu Mišića 1, Nový Sad • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie S finančnou podporou

Stretnutie pod lipami, tradičné literárno-výtvarné podujatie mladých autorov, ktorí svoje práce uverejňujú v rubrike – prílohe Rozlety v časopise Vzlet, sa v tomto roku uskutoční v sobotu 18. júna v stredisku Biser v Boľovciach. Program bude obsahovať výstavu výtvarných prác, prednes mladej poézie, rozhovor s hosťom a hudobno-umelecké body, ako aj vyhlásenie tohtoročných laureátov Ceny Rozletov.

Autorkou tohtoročného plagátu Stretnutia pod lipami je Andrea Merníková z Pivnice. Organizátormi podujatia sú NVU Hlas ľudu a časopis Vzlet.

OBSAH

INTRO

Vitajte na SPL 2016!

Pohľadnica: Laganas – Zakynthos . . . . . . . . . 2 Z archívu dátumov / 150 rokov divadla v Petrovci / Tanec maturantov . . . . . . . . . . . . 4 Noc múzeí v Padine / Zatúlané sny v Kysáči . . . . . . . . . 5 Branislav Šimon z Báčskeho Petrovca . . . . . . . . 6-7 Nedeljko Abadžić z Paragu . . . 7 Anketa: maturanti kovačického gymnázia . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8-9 Anketa: ôsmaci zo Selenče . . . . 9 Anketa: maturanti ZŠ v Petrovci . . . . . . . . . . . . . . . 10 Anketa: ôsmaci z Jánošíka / ôsmaci z Kulpína . . . . . . . . . . . 11 Anketa: ôsmaci zo Silbaša / Vedci / Listujeme v Slovníku cudzích slov . . . . . . . . . . . . . . . . 12 Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13-16 Rozlety plus: Pavol Suržin . . . 15 Knihy: Jozef Banáš . . . . . . . . . . 16 Komiks: Perfektný cudzinec 3 . . . . . . . 17

UBUNTU 16.04 je nová verzia distribúcie počítačového operačného systému Linux a má viac zlepšení vzhľadom na predchádzajúcu verziu. Rubrika Info-svet na strane 19.

PC hry: Soulless / Gang Beasts . . . . . . . . . . . . . . . . 18 Info-svet: Ubuntu 16.04 . . . . . 19 Horoskop / Zaujímavosti . . . . 20 Enigma / Humor . . . . . . . . . . . . 21 Film: Our Brand is Crisis . . . . . 22 Film: High-Rise . . . . . . . . . . . . . 23

UKRAJINSKÁ SPEVÁČKA JAMALA zvíťazila na tohtoročnej súťaži Eurosong. Vlastným menom Susana Džamaladinovová, táto interpretka sa ešte v detstve začala zaoberať hudbou a dodnes získala mnohé prestížne ocenenia. V marci 2016 vydala druhý album All or Nothing. Článok na strane 26.

Foto: jamalamusic.com

Móda. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24 Nové albumy: Sputñik / Live reports. . . . . . . . . . . . . . . . . 25 Stars: Jamala . . . . . . . . . . . . . . . 26

Na titulnej strane: Tata brada (ilustrácia: Vladan Nikolić)

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí jún 2016 |

vzlet 3

akcie

z archívu dátumov

150 rokov petrovského divadla

1. júna 1926

V

(pred 90 rokmi) v meste Los Angeles sa narodila Marilyn Monroe, vlastným menom Norma Jeane Mortensonová, známa americká filmová herečka a modelka. Ako filmová hviezda stelesňovala veľké množstvo oslňujúcich žien vo filmoch ako Páni majú radšej blondínky (1953) a Niekto to rád horúce (1959). Zomrela roku 1962.

3. júna 1826 (pred 190 rokmi) v Senici sa narodil Viliam Paulíny-Tóth, slovenský politik, básnik a publicista, významná osobnosť slovenského politického života v 19. storočí. V rokoch 1871 – 1874 bol zodpovedným redaktorom Národných novín, v ktorých tiež publikoval svoje práce. Po zatvorení Matice slovenskej sa spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom snažil intervenovať vo Viedni. Bol prvým predsedom Slovenskej národnej strany založenej v roku 1871. Svojou tvorbou sa radí do tzv. memorandovo-matičného obdobia. Písal revolučné básne a v oblasti prózy sa venoval písaniu noviel, poviedok a ďalších krátkych útvarov. Zomrel roku 1877.

29. júna 1916 (pred 100 rokmi) v obci Radošovce (okres Skalica) sa narodila Ľudmila Pajdušáková, slovenská astronómka a fyzička.

Astronómiu študovala na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Najvýraznejšie pozorovateľské úspechy dosiahla pri objavoch komét a pričinila sa o zavedenie pozorovania a určovania polôh asteroidov. Bola členkou Medzinárodnej astronomickej únie. Zomrela roku 1979. Na jej počesť je pomenovaná planétka (3636) Pajdušáková.

4 vzlet | jún 2016

Báčskom Petrovci sa po prvýkrát hralo divadlo pred 150 rokmi, presnejšie 27. augusta 1866, a bola to inscenácia Starý vozka Petra III. Okrúhle výročie divadla v Petrovci sa v tomto roku oslavuje radom podujatí, ktoré prebiehajú od mája do decembra.

Začiatkom júla bude filmový víkend – premietané budú filmy o divadle a s divadelníkmi.

V auguste nasleduje niekoľko tematických výstav a usporiadané budú ústredné oslavy 150. výročia divadla, zahŕňajúce o. i. umeleckú akadémiu, panelovú diskusiu, divadelný happening a workshop pre žiakov, ako aj premiéru nového predstavenia Slovenského vojvodinského

divadla, hru Pod baldachýnom (B. Kreft – B. A. Lavrenev) v réžii Ľuboslava Majeru. V septembri budú prebiehať 21. Petrovské dni

divadelné a v októbri sa v Petrovci uskutoční aj prehliadka Divadelný vavrín. Na december je zaplánovaná premiéra predstavenia domáceho Divadla VHV, ide o hru Malomeštiakova svadba (B. Brecht) v réžii Ivana Hansmana Jesenského.

Sprievodné podujatia: dokumentačná výstava Kostýmový svet Márie Havranovej a prezentácia publikácie Dušana Bajina a Vladimíra Valentíka Dejiny slovenského divadla v Báčskom Petrovci.

S. L.

Maturanti v spoločnom tanci

B

líži sa koniec školského roka a mnohí žiaci sa pripravujú vykročiť do nového života. Maturanti z Obce Kovačica sa to rozhodli urobiť tancom. V piatok 20. mája pred budovou Obce Kovačica sa zhromaždilo viac ako 350 žiakov – tak ôsmakov, ako i maturantov z gymnázia – a zatancovali si už vopred nacvičené tance. V niektorých iných mestách sa takáto akcia už tradične usku-

točňuje každý rok, pokým v Kovačici sa uskutočnila po prvýkrát.

Maturanti Gymnázia Mihajla Pupina z Kovačice

spolu s ôsmakmi rozhodovali o piesňach, na ktoré budú tancovať, a vo voľnom čase ich spoločne nacvičili.

Po tanci do neba vypustili stovky balónov a zaželali si, či už aby sa dostali do tej školy, ktorú si vopred zvolili, alebo aby sa tento tanec odteraz stal tradičným i v Obci Kovačica. V kamarátení pokračovali na gymnáziu, kde starší maturanti ukazovali svojim mladším priateľom, aké výhody im na ďalšie školenie ponúka práve táto škola.

Martina Valentová

akcie

Noc múzeí v Padine T

ak ako v celom svete, aj v Padine v sobotu 21. mája prebiehalo podujatie Noc múzeí. Padinčania mali možnosť kochať sa v rôznych umeleckých zážitkoch do neskorých večerných hodín.

Najprv bolo možné pozrieť si inštaláciu Camera Obscura v miestnostiach budovy starej škôlky. Ide o optický prístroj, ktorý sa skladá z krabice, alebo (ako Z výstavy Úsmev: Nina Garafiátová to bolo v tomto prípade) Neskoršie, v tej istej temnej miestnosti s otvorom miestnosti, bola usporiana jednej strane. Inak používadaná výstava umeleckých jú ho často i maliari a je predfotografií na tému Úsmev. chodcom fotoaparátu.

Vo výstave sa zúčastnili

Z výstavy Úsmev: Vlastimír Povolný

títo mladí Padinčania: Mirko Bílek, Denis Galas, Ján Zloch, Martin Labát, Vlastimír Povolný, Nina Garafiátová, Dušan Slivka a Marko Markov, pokým audiovizuálne efekty mal na starosti Daniel Cicka.

Vo výstavnej sieni Domu kultúry bola usporiadaná literárna performancia venovaná

400. výročiu úmrtia svetoznámeho anglického dramatika Williama Shakespearea. Čítané boli úryvky s motívom jeho najznámejšie Camera Obscura komédie Sen Do podujatia Noc múzeí noci svätojánskej, ktorú sa tiež zapojil etnodom so pripravili knihovníčky a stálou expozíciou tradičného slovenského domu z konca 19. a začiatku 20. storočia a dodatočným programom Staré koláče, insitní maliari mali výstavu svojich prác v Dome kultúry Michala Babinku a Etnomúzeum Petráš malo expozíciu tradičného kuchynského náradia a iných predmetov, Literárna performancia ktoré boli používané Sen noci svätojánskej v kuchyni. Túto expozíciu svojím vystúpením spestrili mladí padinskí spolupracovníci Obecnej folkloristi. knižnice Kovačica – oddeleMartina Valentová nie v Padine.

divadlo

Zatúlané sny z Kysáča P

remiéra bábkového divadla tieňohry pod názvom Zatúlané sny režisérky Miliny Chrťanovej bola v nedeľu 8. mája 2016 vo veľkej sieni Kultúrneho centra Kysáč.

sny práve preto, že tieňohrou sa dajú vyjadriť snové veci.

O čom vlastne sú Zatúlané sny?

– Celé predstavenie je jeden sen dievčaťa, ktoré nám to naznačí pred projekčným plátHerci s režisérkou na záver premiéry

O tieňohre Zatúlané sny režisérka Milina Chrťanová povedala: – Tieňohra práve preto, že ma fascinuje fantastično, ktoré tieňohra dokáže vytvoriť, a Zatúlané

nom, teda pred tým filmovým plátnom, na ktorom sa deje celý náš rozprávkovo-fantastický príbeh.

Vyštudovali ste bábkoherectvo

v Bratislave, teda sú tu aj bábky?

– Áno, sú tu aj bábky a sú tu aj živáčikovia, teda živí herci. Máme hru tieňov a svetla, takže je tam všeličo.

Kto ešte spolupracoval na predstavení?

– Veľkú časť odrobil Dobroslav Filko, ktorý je autorom kompletnej hudby a svetla, tiež nám pomáhal aj pri hereckom výkone a musím spomenúť aj jeho manželku Annu, ktorá nám tiež bola veľkou oporou, najmä pri hereckom výkone a pri budovaní hereckého výrazu.

Komu je určené toto predstavenie?

– Povedala by som všetkým, ale najmä školákom.

Hrali členovia Ochotníckeho divadla Kultúrneho centra Kysáč: sestry Daniela a Ľudmila Zorjanové, Kristína Madacká, Monika Chrťanová, Jana Ďurovková, Daniel Miháľ a Milina Chrťanová.

Michal Ďurovka jún 2016 |

vzlet 5

pasie

Celá príroda je zaujímavá B

ranislav Šimon z Báčskeho Petrovca má blízko k prírode. Bicyklovanie je jeho záľubou a vyštudoval odbor biológie a ekológie. Tieto dve veci sú navzájom späté, sú asociáciou na prírodu… V rozhovore nám prezrádza viac o sebe a svojich aktivitách.

Čo ťa najviac baví v prírode robiť?

– Príroda je vždy inakšia, a preto podľa toho, ktoré

Čo ti je vlastne zaujímavé v prírode?

– V úplnosti celá príroda je zaujímavá, jej flóra a fauna, ako aj ich spolupôsobenie a vzájomné vzťahy medzi nimi. Aj sama existencia človekom nenarušenej Branislav Šimon prírody, či životného prostredia – je to najlepšie, ročné obdobie práve prebienajkrajšie čaro a veľké bohatha, je aj vždy niečo iné, čo stvo pre nás a všetky živé ma baví v prírode. Niekedy organizmy. je miestom, kde sa stretávam s priateľmi na hromadných Odkedy si začal mať siltúrach, inokedy miestom, nejší vzťah s prírodou? kde načerpávam ticho a – Už od malička som mal energiu, niekedy zase do prírody idem minúť energiu a slúži mi ako veľké športové ihrisko pre bicyklovanie.

Pripomenul by som, že pre mňa to najzaujímavejšie je práve pátranie v prírode po ohrozených druhoch voľne žijúcich rastlín, ktoré sa práve nachádzajú v zozname ohrozetaký silnejší vzťah s prírodou. ných druhov rastlín, čiže v Vždy som chodil do prírody červenej knihe (Red List). pravidelne s kamarátmi alebo Pritom vždy po odhalení sám, či už to bolo bicyklovavzácnej rastliny vytvorím nie po horách, kempovanie, rybolov v prírode, prechádzky, alebo rôzne výskumy flóry a fauny z odborného hľadiska.

Silnejší vzťah som nadobudol, keď som sa rozhodol študovať biológiu a ekológiu na vysokej škole a práve vtedy som postupne získal širší pohľad na prírodu.

V každom prípade vždy, keď som bol v prírode, tak som si to neskutočne užíval.

6 vzlet | jún 2016

fotozáznam, spolu s jej novo odhalenou polohou, tiež uvedenie súradníc GPS a vytvorenie fytocenologického zápisu, pomocou ktorého sčítame počet nájdeného ohrozeného druhu na danej ploche v štvorcových metroch. Tak sa vždy dopomôže Svetovej únii ochrany prírody a prírodných zdrojov (IUCN), ktorá vedie špeciálnu evidenciu vyhynutých, vymierajúcich a ohrozených druhov.

Na ktorej fakulte si študoval?

– Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, na Slovensku, kde som vyštudoval denné bakalárske a magisterské štúdium v odbo-

re učiteľstvo akademických predmetov biológia – ekológia.

Aké skúsenosti si mal na fakulte na Slovensku a aké praktické veci ste tam robili?

– Na fakulte som získal mnoho teoretických vedomostí a praktických skúseností, ktoré mi pomohli v ďalšom zdokonaľovaní vo svojom odbore a v živote.

Nadobudol som

prax vo vyučovaní v rôznych školách na Slovensku (ZŠ Benkova, Gymnázium sv.

Cyrila a Metoda, Gymnázium Golianova, ako aj Piaristické gymnázium sv. Jozefa Kalazanského), v Srbsku (ZŠ Jána Čajaka, Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom) a v Chorvátsku (ZŠ Frana Krstu Frankopana).

Zúčastnil som sa v rôznych výskumoch a projektoch v rámci CHKO Ponitrie: spoznávanie a ochrana všetkých vtákov na území Slovenska, ochrana biodiverzity na Zobore, skúmanie inváznych rastlín. Mám za sebou tiež účasť na študentskej vedeckej konferencii, kde som zverejnil článok v zbierke

recenzovaných textov na tému Vplyv človeka na zmeny vegetácie vo vybraných častiach Zoborských vrchov. Čomu ťa fakulta naučila?

– Najviac, čo si cením, je, že fakulta zo mňa vytvorila správneho, moderného, kvalifikovaného a vzdelaného pedagogického pracovníka.

Získal som základné vlastnosti didaktika, pomocou ktorých viem, ako treba pristupovať k žiakom, ako ich ovplyvniť, motivovať, aktivovať k učeniu a vytvoriť pozitívny vzťah ku škole. Využívať

talenty

rôzne metódy a formy učenia pre správnu, kvalitnú výchovu detí v školstve a mimo školstva. Čo je tvoje hobby?

– Ako som už spomenul, bicyklovanie v prírode je moja najväčšia záľuba a vedľa toho vytváranie svojho vlastného herbára, v ktorom sa zväčša nachádzajú rastliny, ktoré mi pripomínajú miesta, ktoré som kedysi navštívil.

Prečo práve bicyklovanie, koľko kilometrov si najviac prešiel v jednom ťahu, čiže koľko kilometrov je tvojím rekordom?

– Možno práve preto, že niekedy jednoducho potrebujem minúť všetku nahromadenú energiu v tele a keďže nerád utekám, tak si radšej zabicyklujem.

Rekreačne prejdem vždy aspoň 25 km do 50 km za jeden deň. Rekord, ktorý som dosiahol v jednom ťahu, je 50 km za 1.40 h, čiže v priemere 30 km/h v jednom ťahu.

Chcel by si sa zamestnať ako profesor, alebo by si sa

skôr zamestnal niekde, kde budeš mať priamy a častejší kontakt s prírodou?

– Určite by som sa chcel zamestnať ako profesor. Aj keď školstvo na tom nie je až tak najlepšie v súčasnej dobe, také niečo ma neodrádza pracovať a vzdelávať sa vo svojom odbore ako profesor.

Pričom ako profesor biológie a ekológie vlastne mám a budem vždy mať priamy kontakt s prírodou.

Vlasta Bolehradská

Nedeljka prilákalo Slovensko N

ikdy mu nedala nevedno, pokoja... Dovtedy čo nás ovplyvní neovládal a kam nás slovenčinu, ale životné cesty potom sa ju zavedú… začal učiť. Ako Nedeljko stredoškolák Abadžić z štvrtého ročníka Paragu je začal navštevovať maturantom hodiny slovenčiny Strednej vo svojej škole. technickej Svojou chtivosťou Nedeljko Abadžić školy 9. mája veľa toho zvládol v Báčskej aj sám. A nik ho nemohol Palanke, odbor správca zastaviť v jeho úmysloch. počítačových sietí. Počas Rozhodol sa pre Slovenskú stredoškolského školenia technickú univerzitu a Fakultu bol účastníkom Výskumnej elektrotechniky a informatiky stanice Petnica na seminároch v Bratislave. Prihlášku na z antropológie. Mal účasť štúdium zaslal a teraz čaká na projekte Multiplikácia, žiť odpoveď. tolerantne, v rámci ktorého – Chcem odísť a skúsiť, navštívil Detskú dedinku ako je to žiť samostatne, bez Pestalozzi vo Švajčiarsku pomoci a zároveň si vymieňal rodičov, teda vyjsť z multikultúrne hodnoty komfortnej zóny. Ak rodičia s deťmi zo Švajčiarska. nie sú pri nás, musíme si Je zapojený do aktivít a sami kliesniť cestu, – hovorí projektov v rámci Iniciatívy Nedeljko. mládeže pre ľudské práva, – Mám rád nové výzvy zaoberajúcej sa prekonávaním a učenie cudzích jazykov. medzinárodných problémov V ZŠ som sa učil ruštinu balkánskych štátov (Srbsko, a angličtinu, v strednej aj Chorvátsko, Bosna a nemčinu, a potom, ako sme Hercegovina, Kosovo). Na už spomenuli, ako maturant začiatku školského roka som si zvolil voliteľný predmet

Na Slovensku

2015/16 zo strany Ministerstva školstva Republiky Srbsko bol zvolený za člena oficiálnej návštevy vysokoškolských a stredoškolských študentov zo Srbska v Albánsku.

V auguste minulého roku prečítal správu jednej študentky zo Slovenska, z ktorej si vytvoril veľmi pekný obraz o vysokoškolskom vzdelaní na Slovensku. Na Slovensku sú vraj omnoho lepšie podmienky, študenti majú inakšie práva, tiež viac voľného času a po skončení štúdia i lepšie podmienky na zamestnanie. Táto idea

slovenčinu. Veľa cvičím, dosť toho sa dozviem aj cestou internetu. Prečítal som aj zopár slovenských kníh.

Nedeljko sa vyskúšal aj ako samouk v učení ešte dvoch cudzích jazykov, španielčiny a holandčiny.

Vráťme sa ešte k Slovensku.

V marci tohto roku navštívil aj túto krajinu, má krásne dojmy najmä z Bratislavy a už sa veľmi teší, že sa stane slovenským študentom.

Prajeme mu veľa úspechov a zároveň vďačíme za rozhovor, ktorý prebiehal – akoby inak – po slovensky.

Jaruška Ferková jún 2016 |

vzlet 7

anketa: maturanti kovačického gymnázia

Gymnázium bolo príjemné a zábavné M

aturanti Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici hovoria o tom, ako sa pozerajú na štyri roky strávené v tejto škole, aké majú plány ohľadom zápisu na fakultu a čím sa zaoberajú vo voľnom čase…

ALENA PUŠKÁROVÁ: – Školenie na gymku bolo veľmi zábavné.

Bola to krásna skúsenosť.

Mnoho toho som zažila, spoznala som nových ľudí a celkovo prežila som tu krásne štyri roky. Hoci som na gymnáziu chodila do srbskej triedy, budúce školenie plánujem na Slovensku. Rada by som sa zapísala na Ekonomickú univerzitu – Obchodnú fakultu.

Seba v budúcnosti vidím ako úspešnú ženu, mám nadej, že budem šťastná, a rada by som si založila i rodinu. Môj voľný čas trávim všelijako. Mám rada naše slovenské tance a obyčaje a túto záľubu si pestujem aj ako členka Folklórneho súboru Rozmarín. Mojou záľubou sú i takmer všetky druhy živočíchov a psy mám možno najradšej, tiež si rada prečítam dobrú knihu. Celkovo rada robím rôzne zaujímavé veci, umožňujú mi akoby útek z reality a nazbieram si tak pozitívnu energiu...

VLADIMÍR BEŠKA: – Školenie na gymnáziu nebolo vždy také, ako som očakával, ale táto škola mi dala príležitosť všeličo sa naučiť, spoznať skvelých ľudí, a čo je najdôležitejšie, spoznať seba. Preto teraz istotne viem, že pôjdem na Filozofickú fakultu v Nitre, kde sa pokúsim zdokonaliť svoje znalosti anglického a nemeckého jazyka. Táto škola sformovala moje záujmy, ale určitým spôsobom aj moju osobnosť, a preto sa

8 vzlet | jún 2016

v budúcnosti vidím ako človek, ktorý si váži a spoznáva skutočné hodnoty života. Ďalším mojím snom je stať sa futbalovým trénerom, keďže mám veľmi rád futbal. Zaujíma ma ekológia, presnejšie alternatívne palivá budúcnosti, takže vo voľnom čase rád získavam nové informácie z tejto oblasti.

NATAŠA VALENTOVÁ: – Školenie na kovačickom gymnáziu bolo veľmi pekné a prinieslo mi mnoho toho nového v živote.

Najprv nových priateľov, teda spolužiakov z Kovačice, tiež mi umožnilo upevniť si známosti s vrstovníkmi, dokonca i spolužiakmi z padinskej základnej školy.

Povedala by som, že sme sa najviac spoznali a skamarátili na našich oslavách osemnástych narodenín. Samotné školenie bolo super i z toho dôvodu, že bola na hodinách príjemná nálada. Keď sme spracúvali učivo, vtedy sa robilo naplno, ale niekedy sme si s profesormi príjemne pohovorili, a tak sme si s nimi vytvorili pekný vzťah, čo urobilo tieto štyri roky ešte krajšími. Gymnázium vplývalo aj na môj výber ďalšieho školenia. Keď som končila základnú školu, mala som celkom iné predstavy o svojom budúcom povolaní, než mám dnes. Práve preto som veľmi rada, že som sa zapísala na gymnázium a mala som čas premýšľať. Zistila som, že ma baví ekonómia. Už som zapísaná na Ekonomickú univerzitu v Novom Sade, odbor účtovníctvo a revízia. Keď ide o moju budúcnosť, tak asi prvé, čo mám v pláne, je čím úspešnejšie ukončiť fakultu, a potom by som sa chcela zamestnať. Celkovo dúfam, že moja budúcnosť bude pestrá a zaujímavá, plná krásnych zážitkov a príjemných ľudí.

Keď ide o môj voľný čas, rada športujem, zabehnem do otcovej kancelárie (stadiaľ môj záujem o ekonómiu), tiež mám rada fotografovanie,

takže mám foťak v rukách kedykoľvek je to možné, a dúfam, že to tak i zostane.

MICHAL IMRO:

– Keď o tom teraz premýšľam, roky na gymnáziu vlastne boli super. Školenie bolo omnoho jednoduchšie než mi hovorili, že bude. Niekedy sa nám zdalo, že je toho veľa, ale ako sa hovorí: Všetko sa zdolá, keď sa chce. Nám sa to zrejme chcelo, potom i darilo, a tak sme gymnázium úspešne zdolali. Teraz môžeme byť na seba hrdí. Tie zložitejšie chvíle, aj keď ich nebolo mnoho, sme sa vždy snažili skrášliť kamarátením, a tak čas ubehol rýchlejšie. Gymnázium mi dalo vedomosti, kamarátov (niektorých som poznal už skôr, ale mnohých som stretol tu) a krásne spomienky.

Nie som si celkom istý, ktorú fakultu si zvolím, ale určité plány mám. Mojím prvotným plánom bolo stať sa policajtom, ibaže tohto roku nevypísali konkurz, tak som musel vyhľadať niečo iné. To iné je ochrana životného prostredia na Technickej univerzite v Novom Sade. Seba v budúcnosti vidím ako úspešného človeka, dúfam, že so stálym zamestnaním. Voľný čas trávim na rôzne aktivity, ale najradšej sa bavím s kamarátmi, tiež športujem.

ANNA-ANDREA HOLÍKOVÁ:

– Školenie na gymku bolo veľmi príjemné a zábavné.

Príjemné, lebo sú profesori ústretoví a stačilo málo, aby sme si vytvorili pekný vzťah, čo nás viedlo ku krásnej spolupráci vyplnenej porozumením. Som rada, že mali porozumenie pre rôzne naše

idey, ktoré sme si vymysleli aj v rámci vyučovacích hodín, aj v rámci mimoškolských aktivít, čo nás motivovalo byť kreatívnymi a aktívnymi žiakmi. Keď ide o zábavu, nesmela chýbať.

V triede sme boli parádna a početná partia. Keďže nás bolo 31 žiakov (navzájom úplne odlišných), triedna profesorka mala s nami namáhavú, ale, myslím si, zábavnú prácu. My sme sa medzi sebou priatelili, kedykoľvek to bolo možné, samozrejme, trochu sme aj vystrájali, ale iba z dôvodu spríjemniť náladu na hodinách… Celkovo sme získali mnoho vedomostí, a to bol i hlavný dôvod, prečo sme chodili do tejto školy, takže misia je splnená. Čo sa týka ďalšieho školenia, bola by som rada, ak by bolo späté s chémiou. Keďže prijímacie skúšky nie sú jednoduché, mám niekoľko ideí, čiže plánov a uvidím, ako to nakoniec dopadne. Moja budúcnosť?

Momentálne si prajem to, čo asi každý môj vrstovník, chcela by som sa zapísať na fakultu a skončiť ju, potom sa zamestnať vo svojom odbore. Dúfam, že sa mi tento sen splní. Mám rada fotoaparátom a perom zaznamenať rôzne udalosti a pravdepodobne aj preto je jedným z mojich koníčkov amatérsky žurnalizmus. Svet je dnes urýchlený, preto rada relaxujem pri rozhovore s kamarátmi, niekedy sama pri hudbe, knihe alebo kvalitnom filme.

DENIS MARKUŠ:

– Školenie na gymku sa mi celkovo zdá ako jedna dobrá skúsenosť, ktorú si budem pamätať navždy.

Získal som tu nové priateľstvá a mnohé vedomosti, ktoré mi poskytli profesori. Samozrejme, bolo potrebné učiť sa, ale viem, že mi to všetko bude užitočné v budúcnosti. Najprv som chcel ísť medzi vojakov, ale som sa napokon rozhodol inak. Teraz plánujem odísť na Slovensko, do Bratislavy, chcel by som sa zapísať na Slovenskú technickú univerzitu (STU), buď na aplikovanú informatiku, alebo na odbor elektroniky. Seba v budúcnosti vidím ako človeka, ktorý robí rôzne aplikácie a programy, ktoré budú pomáhať ľuďom. Mám tiež nádej,

ôsmaci zo Selenče že budem pracovať pre nejakú veľkú firmu vo svojom odbore. Vo voľnom čase sa zaoberám športom, najviac basketbalom, a trávim čas pri počítači.

ANDREA TOMÁŠOVÁ: – Čas na gymnáziu veľmi rýchlo uplynul, bolo tu dobre a naučila som sa mnoho toho nového. Spoznala som tu super ľudí a dúfam, že sa s nimi budem stretať a priateliť i naďalej. Rada spolupracujem s ľuďmi a organizujem rôzne udalosti. Tieto dva záujmy by som chcela spojiť v jedno, a potom si podľa toho vyhľadať povolanie. Keďže sa mi to zatiaľ nepodarilo, rozhodla som sa, že si ešte popremýšľam a zatiaľ sa na fakultu nezapíšem. Všetko, čo robím, robím naplno a chcela by som, aby tak vyzerala aj moja budúcnosť. Aby bola plná rôznych zaujímavých udalostí, ľudí a zájazdov. Rada cestujem – objavujem nové miesta a tiež si rada zdokonaľujem znalosti cudzích jazykov. Okrem cudzích kultúr, mám rada i našu slovenskú, a tak sa vo voľnom čase spolu s ďalšími členmi Folklórneho súboru Rozmarín snažím o zachovanie kovačických tanečných a hudobných obyčají.

ADRIÁN POLIAK:

– Na kovačické gymnázium som sa zapísal s úmyslom, aby som pokračoval vo svojom školení v slovenskom jazyku, lebo som vždy chcel ísť na vysokú školu na Slovensko. Školenie na našom gymnáziu by som v jednom slove opísal ako zaujímavé. Prežili sme mnoho ťažkých a, samozrejme, aj tých jednoduchých, čiže krajších chvíľ. Získal som mnoho nových kamarátov a celá trieda sme boli všetci ako jedna rodina. Gymnázium mi dalo mnoho nových znalostí a podklad pre ďalšie školenie,

ale aj život. Plánujem sa zapísať na Fakultu manažmentu UK v Bratislave. Seba si predstavujem ako úspešného manažéra a neskoršie aj ako podnikateľa. Voľný čas hlavne trávim s kamarátmi, v posilňovni, pri športovaní a mám rád i varenie.

LÝDIA ŠOSTÁKOVÁ: – Mohla by som povedať, že školenie na gymku bolo zaujímavé, a to si uvedomujem až teraz, keď uzavierame štyri roky.

Práve teraz viem, prečo všetci hovoria, že je v strednej škole najlepšie – je to akoby posledné (takmer) bezstarostné obdobie nášho života. Teraz vlastne prichádzajú ozajstné, dospelácke záväzky a postupne začínam rozumieť výroku: Neviem, kde mi hlava stojí. Končíme strednú školu a zároveň musíme stihnúť všetky termíny a povinnosti súvisiace s prijímačkami na fakultu. V strednej škole sme mali čas aj na získavanie vedomostí, aj na priatelenie sa. Zoznámila som sa s novými ľuďmi a ešte viac spriatelila s tými, ktorých som už poznala. Mala som tu tiež príležitosť získať nové zručnosti, skúsenosti, a tak mi po štyroch rokoch bolo ľahšie definitívne sa rozhodnúť, čo robiť ďalej, keďže som si v tom pri končení základnej školy nebola istá. Plánujem študovať prekladateľstvo a tlmočníctvo angličtiny a nemčiny na Slovensku. Ešte sa rozhodnem, či na Univerzite Komenského v Bratislave, alebo na Filozofickej fakulte v Nitre. Ďalekú budúcnosť by som si nevedela celkom predstaviť, ale o tej bližšej budúcnosti viem, ako by som chcela, aby dopadla. Hlavným cieľom v tomto období je mi zápis na fakultu. Rada by som teda zložila prijímačky na výbornú a prajem si úspešne skončiť fakultu. Mám veľmi rada cestovanie a voľný čas najviac trávim s ľuďmi, ktorých mám rada, tiež chodím do posilňovne, počúvam hudbu, hrám na klavíri a spievam, pozerám obľúbené TV seriály, z ktorých aj získavam nové jazykové vedomosti.

GYMKO

Vedia, čo chcú M

aturanti Základnej školy Jána Kollára v Selenči sa musia rozhodnúť, kde budú pokračovať v školení.

Z nasledujúcej ankety sa dozvedáme, aké majú plány a čím sa zaoberajú vo voľnom čase.

obľúbenými predmetmi sú matematika a telesná výchova. Voľného času veľa nemám, ale keď mám, trávim ho s priateľmi. Určite mi škola bude veľmi chýbať, ako aj moji spolužiaci.

STEFAN KONČAR: – Plánujem sa zapísať do Gymnázia 20. októbra.

Pre túto školu som sa rozhodol preto, lebo chcem byť právnikom, a myslím si, že je toto dobrá škola pre mňa a iných. Dúfam, že sa mi to podarí. Keď mám voľný čas, rád hrám futbal. Základná škola mi bude chýbať, ale na priateľov, ktorých som tu spoznal, nikdy nezabudnem.

ALENKA ALEXYOVÁ: – Ja som sa už zapísala do zdravotníckej školy v Trenčíne na Slovensku, odbor zubný asistent. Od začiatku som vedela, že ma zaujíma

ZLATKO KLINOVSKÝ: – Plánujem sa zapísať do hudobnej školy v Novom Sade, teoretický smer. Na prijímacie a záverečné skúšky sa intenzívne pripravujem. Hudba ma veľmi baví, som žiakom záverečného ročníka nižšej hudobnej školy a hrám i v školskom orchestri. Okrem hudby mojou veľkou záľubou sú i počítače, zaujíma ma programovanie.

Rád pozerám filmy a hrám počítačové hry. Zaujíma ma biológia, anglický jazyk, matematika a fyzika. Ešte som si nie celkom istý, čím by som sa chcel zaoberať v budúcnosti.

Mám nádej, že o štyri roky sa mi vyjasní. Učitelia a spolužiaci zo základnej školy mi zostanú v pekných spomienkach.

DEINA MANDÁČOVÁ: – Zapísala som sa do bilingválneho gymnázia v Bratislave, lebo si myslím, že sú jazyky veľmi dôležité.

Mojimi

zdravotníctvo. Chcem pomáhať ľuďom a liečiť ich.

Tento odbor som si zvolila v prvom rade preto, že sa mi páči zamestnanie zubára, a aj preto, že sa aj sama chcem stať zubárkou. Usilovne som sa pripravovala na skúšky.

Spokojná som s výsledkami, ktoré som dosiahla pri veľkej konkurencii. Mám rada biológiu, chémiu, výtvarnú kultúru, telesnú výchovu. Vo voľnom čase rada robievam účesy a rada kreslím. Všetci mi budú veľmi chýbať a najviac moji spolužiaci, s ktorými som v základnej škole zažila nezabudnuteľné chvíle.

DANIEL KOČONDA: – Plánujem sa zapísať do Poľnohospodárskej školy v Sombore, veterinársky odbor. Ešte od malička som sníval, že robím túto prácu.

Usilovne sa pripravujem na záverečné skúšky každý deň. V mojom voľnom čase hrám počítačové hry, píšem krátke rozprávky a bavím sa s kamarátmi.

Verím, že mi táto škola bude veľmi chýbať, ale najmä priatelia a osoby, ktoré som tu spoznal.

Daniela Báďonská

jún 2016 |

vzlet 9

anketa: maturanti ZŠ v Báčskom Petrovci

Ôsmaci na rázcestí A

už je tu, tak sme ju netrpezlivo očakávali a vlastne sme sa jej báli – záverečná! Každý začiatok životnej kapitoly má svoj koniec. A každý koniec má svoj začiatok. Aj ôsmakom sa blíži koniec vyučovania, kamarátenia, prvej lásky, žartu, koniec jednej kapitoly... Ach, tie časy! Veru tak, končia základnú školu. Treba to tak pochopiť, že bola ako druhým domovom pre žiakov. Niektorým je práve teraz, či bude. Hovorím to preto, lebo sme všetci tam zažili rôzne spomienky, či už smutné alebo veselé.

Mnoho je to zážitkov, jeden z najmilších je posledná udalosť – záverečná. Na tomto večierku sú všetci ôsmaci spolu, večierok je chránený v hlboko srdci.

Opýtali sme sa tohtoročných ôsmakov na také pre nich dôležité údaje. Pristali.

I treba, aby si všetci spomenuli na časy strávené v škole.

Odpovedali nám na otázky, podľa čoho si budú pamätať základnú školu, ktoré sú ich obľúbené školské predmety, do ktorej školy by sa chceli zapísať, a prečo, aké majú mimoškolské aktivity.

Každý má o tom inú mienku, poďme radom…

MICHAL ANUŠJAK: – Základná škola mi zostane v pamäti podľa mojich úspechov a kamarátenia s mojimi spolužiakmi. Moje obľúbené predmety sú: dejepis (zbožňujem získavať poznatky o minulosti a používať tie vedomosti, ktoré mi budú osožiť v budúcnosti), výtvarná kultúra (milujem byť kreatívny a poukázať učiteľke a spolužiakom, čo svojou kreativitou dokážem), anglický jazyk (od malička som pozeral anglické kreslené filmy a taktiež filmy, a po dlhom pozeraní som ten jazyk zdolal). Tak mi je na hodine anglického jazyka zaujímavo rozprávať sa po anglicky a učiť sa o anglickej

10 vzlet | jún 2016

kultúre. Chcel by som sa zapísať na Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci, preto, že chcem pokračovať v školení po slovensky a zostať v rodnom kraji.

Vo voľnom čase sa bavím réžiou, takže sa nacvičujem nahrávať, editovať a písať filmy. Preto mi je to aj sen, aby som sa stal slávnym hollywoodskym režisérom. Voľný čas trávim aj na ihriskách, hrám futbal s kamarátmi.

Keď je vonku nepriaznivé počasie, s kamarátmi hrám počítačové hry alebo pozeráme futbalové zápasy.

opcie (alebo ma viac prilákali ako ostatné stredné školy). Mimoškolské aktivity ani nie sú takmer v mojom živote, iba čo ma činí najšťastnejšou a z čoho mám veľkú radosť, je kamarátenie s priateľmi.

– Na základnú školu si budem spomínať podľa všetkých zážitkov, ktoré sme zažili, učiteľov a priateľov. Mojimi obľúbenými predmetmi sú zemepis a biológia. Keď ide o ďalšie školenie, chcela by som sa zapísať do zdravotníckej školy, pretože som ako malá chodila do nemocnice a bolo mi to všetko veľmi zaujímavé. Od malička chcem pomáhať iným ľuďom, ktorým je potrebná pomoc.

Mimoškolské aktivity si nevyužívam už dosť dlhší čas.

MARTIN TURČAN: – Na základnú školu si budem spomínať predovšetkým vďaka kamarátom a všetkým šialenstvám. Určite ani na dobrých učiteľov nezabudnem a na skvelú náladu, ktorá bola prítomná na každej hodine. Mojimi obľúbenými predmetmi sú matematika a chémia.

Zvolil som si strednú školu na Slovensku, je to Stredná odborná škola v Starej Turej, odbor mechanik nastavovač. Nemohol som sa rozhodnúť, čo by som mohol zapísať v Srbsku, tak som chcel skúsiť niečo nové, a preto som si zvolil Slovensko. Vo voľnom čase sa venujem rekreačnému a športovému rybolovu. Zbožňujem tento druh zábavy.

Na mnohopočetných súťažiach som dosiahol nespočetné víťazstvá, takže vlastním aj početné medaily a poháre.

VLADIMÍRA MAJA VARGOVÁ: – Základnú školu si budem pamätať podľa zážitkov so spolužiakmi, s kamarátmi a kamarátkami, ktoré som zažila v škole a mimo školy. Mám tri obľúbené predmety, a sú to: dejepis, výtvarná kultúra a telesná výchova. Chcem sa zapísať do zdravotníckej školy alebo do nášho petrovského Gymnázia Jána Kollára, lebo sú pre mňa to najlepšie

TINA MAKANOVÁ: – Základnú školu si budem pamätať kvôli kamarátom, ale najviac hlavne kvôli učiteľom, ktorí sa toľko usilovali okolo nás, a pritom boli i trpezliví a vyviedli nás na správnu cestu. Mojím obľúbeným predmetom je výtvarná kultúra, keďže veľmi rada kreslím. Chcela by som sa zapísať do Strednej tech-

MARÍNA MARINKOVOVÁ:

nickej školy Milevy Marić-Einstein, lebo, ako som už spomenula, baví ma kreslenie. Mimo školy sa ešte bavím volejbalom – je to šport, ktorý mám veľmi rada.

DANIELA NOSÁĽOVÁ: – Základná škola mi zostane v pamäti podľa získaných kamarátov, ako i podľa učiteľov a taktiež dobrej zábavy, tak na hodinách, ako i v samotnej škole.

Mojimi obľúbenými predmetmi sú telesná výchova a slovenský jazyk. V mojej ďalšej budúcnosti sa chcem stať policajtkou, a preto som si zvolila strednú dopravnú školu.

Páči sa mi byť policajtkou, avšak jestvuje vždy i druhá stredná odborná škola, ktorá ma taktiež láka, a je to zdravotnícka škola.

Medzi mimoškolské aktivity môžem zaradiť volejbal, pre mňa jedinečný šport, v ktorom som veľmi úspešná a rada ho hrám.

DANIEL NOSÁĽ: – Spomienky na základnú školu určite zostanú trvalé.

Spomínať si budem na kamarátstva a nezabudnuteľné zábavy s kamarátmi. Predmety, ktoré sú mi obľúbené, sú dejepis a výtvarná kultúra. Moju budúcu strednú školu som si zvolil na Slovensku, je to Stredná odborná škola obchodu a potravinárstva v Dolnom Kubíne, odbor kuchár, pretože rád niečo prichystám pod zúbok (varím). Moje mimoškolské aktivity sú futbal a hranie na bicích nástrojoch.

MH

ôsmaci z Jánošíka

Remeslo má zlaté dno

rozhodnutie prevážilo u mňa aj preto, lebo vo Vršci mám starkú, u ktorej budem bývať počas môjho trojročného školenia.

Jánošícki maturanti jednotne do odborných stredných škôl

K

oniec školského roka sa blíži a jánošícki maturanti sú prinútení konečne sa rozhodnúť, kam po ukončení základnej školy. Keďže všetci žiaci mali pomerne dobré známky, ako aj s ohľadom na niektoré nové podmienky zápisu do štvorročných škôl, všetkým jánošíckym maturantom sa núkajú početné možnosti na zápis do stredných škôl. Urobili sme malú anketu a štyria Jánošíčania nám prezradili svoje plány do budúcna.

Vidieť, že na rozdiel od toho, ako to bolo roky dozadu, nechystajú sa všetci žiaci do štvorročných škôl. Zdá sa nám, že všetkým žiakom najviac šlo o čím lepšie možnosti zamestnávania, takže sa ani jeden žiak nerozhodol pre gymnázium, napriek tomu, že niektorí už teraz majú plány na ďalšie vyššie alebo vysoké školenie.

NAĎA MEGOVÁ: – Chcem sa zapísať do Ekonomicko-obchodníckej školy

Dositeja Obradovića v Alibunári.

Nie som si ešte istá, ktorý odbor si zvolím, ale pravdepodobne to bude ekonomický technik. Rozhodla som sa pre túto školu preto, lebo ešte neviem, čo by som chcela robiť v živote a ktorou profesiou sa zaoberať, a tu ide o školu, ktorá je nám Jánošíčanom najbližšia. Ináč, túto školu navštevuje už niekoľko mojich priateliek a všetky patria medzi najlepších žiakov tej školy.

Okrem toho, výhodou je to, že je všetkým žiakom tejto školy z okolitých dedín zabezpečená bezplatná preprava do Alibunáru. Po ukončení strednej školy plánujem ďalšie školenie – istotne pôjdem študovať.

Mám nádej, že o štyri roky sa už budem vedieť rozhodnúť a vybrať si životné povolanie.

STEFAN JONÁŠ:

– Plánujem sa zapísať do Školského centra Nikolu Teslu vo Vršci, odbor strojnícky technik motorových vozidiel. Rozhodol som sa pre tento odbor preto, lebo sa mi páči táto práca, ako aj preto, lebo si myslím, že sa na ten odbor iste budem môcť zapísať s úspechom, ktorý som mal v základnej škole. Okrem toho, do tejto školy idú aj moji početní kamaráti. Do Vršca budem cestovať, lebo jestvuje tá výhoda, že žiakom prepravu platí Obec Alibunár.

ANABELA SUPKOVÁ: – Rozhodla som sa pre Poľnohospodársku školu vo Vršci preto, lebo v tejto škole je odbor, ktorý ma najviac zaujíma – kuchársky. A toto

DARKO STAŇO:

– Rozhodol som sa ísť do Belehradu, lebo v hlavnom meste mám blízku rodinu, u ktorej budem bývať počas školenia. Vybral som si odbor laboratórny technik v belehradskej Zdravotníckej škole. Počítam s tým, že v tejto škole bude veľká konkurencia, ale keďže som bol výborným žiakom, tuším, že predsa budem mať nadostač bodov, aby som sa do tej školy dostal. Už teraz viem, že po strednej škole chcem aj študovať, bude to určite len lekárstvo.

Janko Takáč

ôsmaci z Kulpína

Do Nového Sadu a Petrovca Ž

iaci 8. ročníka ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne sú pred významným rozhodnutím: do ktorej strednej školy sa zapísať? V ankete hovoria o svojich plánoch.

GABRIELA ANNA ŠIMOVÁ: – Chcela by som sa zapísať do Strednej zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade. Je to podľa mňa veľmi krásne a humánne povolanie, každodenne pomáhať ľuďom. Po skončení strednej školy plánujem aj študovať, pravdepodobne na Slovensku. Láka ma odbor pediatria.

DANIELA ZAVAROŠOVÁ:

gymnázium. Je blízko, budem môcť cestovať a po absolvovaní dáva široké možnosti na výber povolania a vysokoškolského štúdia. Mám veľmi rada jazyky, najmä slovenčinu a angličtinu.

BRANISLAV HASÍK:

– Veľmi sa mi páči povolanie maskérky. Nedávno nás navštívili stredoškoláci z Dolného Kubína, prezentovali nám toto povolanie, ktoré sa mi zapáčilo a teraz sa mi zdá veľmi pekné. Ja by som sa chcela zapísať do strednej školy v Novom Sade.

DANIELA GAŽOVÁ: – Ešte som sa presne nerozhodla, buď to bude medicína, gymnázium, alebo technická škola.

Chcela by som skončiť aj kurz pre

policajtku – zaujímavé sa mi zdá aj vysokoškolské štúdium na Fakulte pre kriminalistiku.

ALEXANDRA KREKOVÁ:

– Láka ma stredná dopravná škola v Novom Sade, vodič motorových vozidiel alebo niečo podobné.

Po skončení strednej školy by som si hľadal nejakú prácu, neplánujem ďalej, na fakultu.

– Po mnohých uvažovaniach rozhodla som sa pre petrovské

J. Ferková

jún 2016 |

vzlet 11

ôsmaci zo Silbaša

Na rôzne strany Ž

iaci 8. ročníka Základnej školy bratov Novakovcov v Silbaši sa chcú zapísať do stredných škôl v Novom Sade, Futogu, Báčskom Petrovci, Belehrade… Viac o tom v nasledujúcich riadkoch.

ROMAN CINKOTSKÝ: – Mojím plánom je zapísať sa do strednej umeleckej školy – textilný odbor v Novom Sade.

Táto škola sa mi veľmi páči, je kreatívna. Veľmi rád kreslím.

Láka ma umenie, je to môj svet, v ktorom vidím možnosť uplatnenia sa vo svojom budúcom povolaní. Po skončení strednej školy by som chcel pokračovať

v školení v Taliansku, pravdepodobne v Ríme.

MARTINA ČOBRDOVÁ: – Už dávno premýšľam o Vojenskej akadémii v Belehrade; prijímacie skúšky som absolvovala a teraz čakám na výsledky.

Dúfam, že budú také, aké si želám a že na jeseň budem v stredoškolských laviciach v Belehrade.

MARTINA MIKSÁDOVÁ: – Po skončení základnej školy som sa rozhodla pre gymnázium v Báčskom Petrovci. Jednoducho

vedci

Charles Augustin de Coulomb D

ňa 14. júna roku 1736 v zámožnej šľachtickej rodine na západnom Francúzsku sa narodil Charles Augustin de Coulomb (Kulon), dôstojník, vojenský inžinier, generálny dozorca vodných stavieb a v období Veľkej francúzskej revolúcie – vedec a fyzik. Bol aj zakladateľom francúzskej experimentálnej fyziky.

Zaujalo ho najmä krútenie tenkých vlákien. Preskúmal správanie vlákien vyrobených z najrôznejších materiálov a zistil, ako ich krútenie závisí od ich dĺžky a polomeru. Tak mu napadlo, že tým spôsobom by mohol merať veľmi slabé sily, napríklad medzi elektrickými nábojmi.

Preto skonštruoval prístroj – torzné váhy, ktorý sa stal najcitlivejším mechanickým prístrojom vôbec. Pomocou neho Coulomb objavil základný zákon elektrostatiky.

12 vzlet | jún 2016

Experimentoval i s dlhými tyčovými magnetmi a určoval sily pôsobiace medzi ich pólmi. Podľa tohto vedca je pomenovaná jednotka na meranie veľkosti elektrického náboja: coulomb.

Coulomba zaujalo aj elektrické pole pri povrchu nabitých vodičov. Okrem toho sa zaoberal aj skúškami trenia a napätia námorných lán a odvodil pre ne aj príslušné fyzikálne zákony.

Spájal dômysel a presnosť fyzikálnych meraní s riešením inžinierskych problémov.

Charles Augustin de Coulomb umrel 23. augusta roku 1806. Toho roku si pripomíname dvojité výročie – 280. výročie jeho narodenia a v auguste 210 rokov od jeho smrti.

Pripravila: V. Havranová

sa mi páči toto gymnázium, ktoré žiakom dáva široké možnosti na ďalšie školenie. Počas tých štyroch rokov sa ešte presnejšie rozhodnem, kam pôjdem na vysokú školu – dúfam, že na Slovensko.

MARTIN MIKSÁD:

– Mojím stredoškolským plánom je stať sa žiakom petrovského gymnázia.

Po skončení gymnázia pravdepodobne pôjdem na štúdiá na Slovensko.

V tejto chvíli sa ešte neviem presne rozhodnúť, ktorý odbor to bude.

DARKO UŠIAK:

– Ešte sa neviem presne rozhodnúť, či to bude Stredná poľnohospodárska škola vo Futogu alebo strojnícka v Novom Sade. O vysokoškolskom vzdelaní zatiaľ nerozmýšľam.

ANDREJ GÁLICKÝ: – Premýšľam o zápise do strednej školy. Páči sa mi Stredná

poľnohospodárska škola vo Futogu, ale aj strojnícka, bližšie automechanik.

ADRIÁN HLOŽAN:

– Plánujem pokračovať v stredoškolskom vzdelaní, bude to cukrárstvo.

Vždy som mal blízko k tejto „sladkej ríši“ a verím, že sa tu najlepšie uplatním. O inom nerozmýšľam.

EMANUELA NINKOV: – Veľmi ma láka oblasť informatiky, počítačov a pod. Preto som sa rozhodla na zápis do Strednej elektrotechnickej školy v Novom Sade. Po absolvovaní tejto školy plánujem študovať na Slovensku.

Jaruška Ferková

Listujeme v Slovníku cudzích slov – ornitológia – náuka o vtákoch – orografia – náuka o horách; horopis – ortodox – kto je bezvýhradne oddaný dajakej myšlienke (najmä náboženskej); pravoverec

chvenie, kmitanie; kolísanie, striedanie vôbec – osifikácia – tvorba kostí; kostnatenie, skostnatenie – osmanský – vzťahujúci sa na ríšu, ktorú založil Osman I.; turecký

– ortopédia – náuka o telesných znetvoreninách a ich liečení; oddelenie v nemocnici (na klinike) zaoberajúce sa takouto liečbou

– osteoartritída – zápal kosti a kĺbu, zhybu

– oscilácia – striedavé zväčšovanie a zmenšovanie veličiny v závislosti od času;

– ostéria – malý hostinec, krčma v Taliansku

– osteológia – náuka o kostiach, ich tvare, zložení a funkcii

ROZLETY LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET

Číslo 6 (26) / jún 2016

Pamiatky Dnes som života múzeum navštívil.

Okrem mňa nikto tam nebol.

Možno predo mnou tam mnohí ľudia prebývali, ale žiadne poznatky o tom nie sú.

Pamiatky na niektorých ľudí síce vidieť, ale okrem nich bol tam ešte niekto?

Ešte tie krásne chrámy slov – básne si pôjdem pozrieť.

Vynikajúci básnici ich vybudovali, na nich už nikdy nezabudnem.

Na iných si však nespomínam.

Zajtra, keď niekto po mne sem príde, že som tu bol ja – bude o tom vedieť?

Daniel Strakúšek Kovačica

Kože Zatienená izba a mikrosvet koží popíjajúcich, posedávajúcich na okrajoch stoličiek.

Silná hudba, v ktorej prúdia rozhovory vytrvalých rozprávačov, ich hlasy sa nedajú prekričať. Čas zrýchľujú iba príchody, tvoje sú jedinečné ako náhodné stretnutia mokrých farieb v akvareli.

Známe signály, ale nikto z nich sa nehne nikam neodíde, neujde pred zatváraním.

Noty sú celkom iné: počúvaš, ale pieseň znie rovnako a nedá sa konvertovať.

Fotografie: Anna-Andrea Holíková Lýdia Šostáková

Hudba už neznie, myslíš, že je najdôležitejšia, ale ona nestačí na kus neznámeho vzduchu.

Jana Domoniová Kysáč

ROZLETY Nie si sama

Skutok, ktorý som obanovala

korčuliach, smiali sme sa, zabávali, robili rôzne piruety... Boli sme nadšení a očarení z toľkého bieleho, čistého a nedotknutého snehu a ľadu. Ale Pani Zima pracovala celú noc, aby sme radosť a šťastie netrvali dlho. Keď som sa zobudili do bieleho sveta. Nafúkala sa dostala na stred bariny, ľad pod jemné, biele páperie na všetky strany. mojimi nohami praskol a jedna moja Remeselník Mráz ukul krásne, ľadové noha spolu s ťažkou korčuľou prepadla meče v podobe cencúľov a znehybnil do studenej vody. Zľakla som sa. Srdce všetky rieky a bary do lesklého zrkadla. mi bilo tak rýchlo, že som mala pocit, že V to sobotné ráno som sa zobudila ide vyskočiť. Ten čas, pokým mi kamaráti a spozorovala na okne krásnu mrázovú pomáhali dostať nohu von z vody mozaiku. Oči sa mi rozžiarili ako ligotavé a odtiahnuť ma na bezpečné miesto, hviezdičky. Prvé, na čo som si pomyslela, trval pre mňa akoby celú večnosť. bola veľká barina neďaleko môjho Premrznutá, mokrá a vystrašená, so domu: ozaj, aký má teraz výzor? Stačilo slzami v očiach ponáhľala som domov. otočiť zopár čísel a s kamarátmi sme V mysli sa mi zjavil monológ mojej milej sa dohodli, že sa pôjdeme korčuľovať mamy, spojený s výraznou artikuláciou na barinu. Obliekla som sa do teplých a ešte dynamickejšou gestikuláciou. šiat a vzala som si čiapku a rukavice.

Vôbec som sa nemýlila. To ma čakalo Na prízemí ma pozdravil mamin šiesty doma. A nebolo to všetko. Zajtra ráno zmysel: „Nerád by som ti rušila plány, som sa zobudila s vysokou teplotou ale dúfam, že sa nepôjdeš na barinu a takou bolesťou v hrdle, že som korčuľovať? Ľadová kôra je veľmi tenká nemohla vypovedať ani slova. a neudrží teba a tvojich kamarátov.“ „Ale A keby len to! Práve na ten večer som kdeže, mami, ideme robiť snehuliaka,“ mala vybavené vstupenky na koncert oklamala som. Ukradomky som si vzala môjho obľúbeného speváka. Nakoľko korčule a hybaj von. Kamaráti ma už som obanovala, že som oklamala čakali pred domom. Rýchlosťou blesku a neposlúchla mamu, to viem iba ja. ocitli sme sa na barine.

Tam nás uvítalo ľadové kráľovstvo.

Laura Hruškárová Bol to výhľad ako z rozprávky.

ZŠ hrdinu Janka Čmelíka Nádherné snehové vločky a trblietavý v Starej Pazove ľad nám rozbúchali srdcia. Letiac na

Som žiačka ôsmeho ročníka, ale nedostala by som sa sem, keby sa neodohral dej, ktorý mi zachránil život. Vtedy som bola žiačkou tretieho ročníka a môj brat začal chodiť do prvej triedy.

Vysmievanie bolo každodennosťou a nikdy som si to nebrala k srdcu. Zvykla som si, aby mi hovorili „Zúzik“, „Zúzik do polievky“, „Suzuki“ a podobne. Nemala som s tým žiadny problém, pokým sa to vysmievanie neusmernilo aj k môjmu bratovi. Keď zistili, že mám mladšieho brata a že som vždy s ním, začali sa nám vysmievať a môjmu bratovi hovorili, že je slimák Janko. Najprv to boli malé skupiny, ale postupne sa čoraz viac žiakov začalo mne a môjmu bratovi vysmievať. Bola som v depresii, každú noc som plakala a nemohla som spať. Pokúsila som sa ignorovať ich, ale potom to bolo ešte horšie, začali ma ťahať za vlasy, strkať. Nepredstavovalo mi to však problém, trápilo ma, že si nemôžem ochrániť brata a nedalo mi to spať mnohé noci.

Deň za dňom sa minul a vo mne rástla nenávisť voči tým chlapcom. Jeden deň si chlapci, ktorí sa nám vysmievali, zastali tak, aby som ich videla a začali sa vysmievať. Mnohí z nich sú dnes moji spolužiaci a kamaráti. V tej chvíli v mojom srdci niečo puklo a zlomilo sa. Rozbehla som sa oproti tým, ktorí boli bližšie a začala som ich biť. Prehrala som, bojovala som sama a bolo ich viac. Vybehla som zo školského dvora na ulicu so slzami v očiach a s vyčerpanou tvárou. Bola som v beznádeji a zdalo sa, že by som každú chvíľu mohla spadnúť do bezvedomia. V parku na lavičke boli ostatné dievčence z mojej triedy a medzi nimi bola aj moja najlepšia kamarátka.

Rozbehla som sa k nej a v jej náručí skryla tvár vyplnenú slzami. Dlho som tak sedela, lebo od bolesti som nemohla hovoriť. Potom sa mi vrátilo sily a porozprávala som, čo sa stalo.

Kamarátka ma uspokojovala, lebo som vypadala akoby som sa každú chvíľu mala znovu pustiť do plaču. Z druhého konca lavičky zazneli slová: „Neplač, nie si sama!“ Tie slová mi utkveli v srdci.

Potom dievčence z mojej triedy a tiež moje nové kamarátky vstali, vzali ma so sebou a šli sme do školského dvora. Dievčence sa rozbehli a chytali chlapcov, ktorí sa vysmievali mne a môjmu bratovi. Nútili ich, aby sa mi ospravedlnili.

Jeden po jeden potom aj dobrovoľne prišli a ospravedlnili sa mi. Z mojich očí sa vynorili slzy, ale tentoraz to boli slzy šťastia a na mojej tvári sa objavili zároveň s malým úsmevom. Kamarátky mi zachránili život.

Pre každého človeka jestvujú slová, ktoré ho robia šťastným. Pre mňa to boli slová „nie si sama“. Tieto slová ma udržali stabilnou až dodnes a vždy mi zostanú v pamäti.

Zuzana Tomášiková ZŠ m. Tita v Padine

ROZLETY Pekné slovo Pekné slová sa unášajú do diaľky ako voľný sokolí let. Nežný hlas dievčaťa, ktoré prosí o lásku, až v kostiach sa cíti jej čistota a krása, krása slov prosím a ďakujem.

Takých slov nepotrebujete mnoho, stačí nech ti zašepká do ucha to, čo chceš počuť, čo ťa zrazí na kolená. Odpustíš, zabudneš, pomôžeš a zapamätáš si to do konca života. Každé slovo je vzácny diamant, niektoré z nich majú viac karátov, niektoré nie, a tie drahé slová sa používajú menej.

Sú slová, pri ktorých si povieš, že žiť sa oplatí a umrieť sa ti nechce.

Chceš vdychovať nádych slov slovenčiny. Jedno pekné slovo ovplyvní život, ale i obráti. Čistota slova sa nedokáže odmerať ničím, iba tebou, nami, a všetkým, čo vlastníme. Niekto ti povie tie najčistejšie slová: „Ľúbim ťa.“ A tebe čistá slza padá do čistoty duše.

Iba vtedy spoznáš krásu slov, keď prekonáš nepríjemné chvíle a do svojho života vpustíš čistotu, krásu a skromnosť.

Hovorí sa, že pekné slovo aj železnú bránu otvorí. Otvorí tiež veľkú bránu do tvojej duše.

Denisa Hanuľová ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovc

rozlety + výber zo súčasnej slovenskej poézie

PAVOL SURŽIN

Spln duše Pamäti z kameňolomu (fragmenty) *** Slepý mak, plánka, iné prastaré poľné kultúry, nikým nešľachtené, najmenšie podrobnosti v pamäti puku, močiar a žaby, ako s napätím interpretujú tŕstie, lekná a hviezdy pred sebou, včela, ktorá márne prebúdza psa z letargie, to krásne v predsudkoch každej spomienky, ktorá je dostatočne stará zomrieť s nami, havran už sedí obďaleč, už sa zorientoval v svojich kostiach, ako ich na noc do hmly poukladal – havran už abstrahuje. *** Počujem, vo veľkom sklade času si myš uťahuje z bytia, hoci dážď s vervou očkuje nový život. Kam pôjdem, ruky mám ako ťažké kufre, nič som nestihol, nedokázal som ani len vybrať si človeka na kúsok scestia a pár milostných scén. Ešte nikto neskonal v mojich rukách, hoci by som si to želal.

Ani môj dym, ako sa poznám, lebo som podpichoval oheň a dúchal doň, nepôjde rovno do neba.

Dni sa vyzliekajú, sú nahé, skôr scenérie ako živé scény a úplnok je ako márničná plenta.

*** Možno som len bočil od života a hovoril tomu cesta.

Lebo kde by boli skutky.

Ráno vlk na ľudskej prechádzke, cez deň spáč v adventnej tôni, napokon zúfalstvo: z večerného vydania hviezd čítam to isté.

Aj kríže roztrúsené po poli ukazujú to isté: všetky strany sveta, ale samy z miesta sa nepohnú. Kam, kam, človek, nepatrný živý náskok pred prachom. A síl je na jedinú. skúpu slávnosť a to, za čím si sa hrnul, sú kosti v psích marivách od slnka. *** Nijaké vojská a namiesto bubnov plátno stanu, do ktorého naráža vietor.

Mohol by som spomenúť lienky, vŕšky, borovice, repík, ja sa však pýtam: z akej doby je tento pokoj a belasá neba. a vedľa kameňolom: čas tu nikdy nebol, a keď, iba krátko: trocha suchého machu, prach a pleseň, takže ľahnem vodorovne, hmatám si pulz, aby som sa zorientoval: žijem?

Som už mimo dočasnosti?

Pavol Suržin (1939 – 1992). Básnik.

Debutoval v šesťdesiatych rokoch najskôr v časopise Mladá tvorba, neskôr aj knižne. Vydal sedem básnických kníh. Kniha Spln duše (vydavateľ: Modrý Peter, 2008) je reprezentatívnym výberom, ktorý zostavil básnik Peter Milčák predčasne zosnulému Pavlovi Suržinovi.

Suržin bol básnik, ktorý sa vedome držal mimo „centra“ literárneho diania. Táto pozícia mu napokon oveľa viac pristala – jeho tichý a naliehavý hlas dodnes nezanikol a zanechal nám veľmi silné básne.

Výber: Ján Púček

ROZLETY

knihy

Demotivačná správa o stave republiky (Jozef Banáš: Dementi. Vydavateľstvo Ikar, 2015)

Chibami sa človek učí.

Jozef Banáš

M

nohým národom je potrebná demytologizácia. Medzi nimi je aj srbský národ, lebo ide o celé generácie v našej spoločnosti, ktoré sa narodia, odrastajú a žijú s početnými mýtmi.

Najmä takými, ktoré po revolúciách a spoločenskopolitických zmenách (aké sa u nás stávajú každých niekoľko desaťročí) ustúpia miesto iným, novým mýtom, a tak do kruhu. Ale nie je to charakteristikou len našej spoločnosti, platí to pre hádam všetky staré, európske národy, ktoré si aj dnes veľmi radi pripomínajú minulosť a tie časy, keď sa pre nich a skrze nich menili prúdy dejín.

Spoločná pre Srbsko a Slovensko je tá osudová geografická situácia, lebo ide o národy, ktoré si svoje domy vybudovali na rázcestí, na križovatkách veľkých a významných ciest (či už tie cesty vedú zo severu na juh, z východu na západ, alebo v opačných smeroch) a že týmto dvom malým národom a maličkým štátom o hlavu šlo najmä vtedy, keď sa veľké a významné národy a štáty medzi sebou pohádali.

Rozdiel je možno len v tom, že srbský národ seba často vidí ako jedného z hlavných faktorov historických dianí, čím niekedy naozaj aj bol (napríklad roku 1914)…

Správa o stave republiky (ang. State of the Union Address) predstavuje prezidentovo vystúpenie v parlamente so správou o aktuálnom stave republiky.

Tak napríklad v USA ide o každoročné vystúpenie pred Kongresom. Je to pekný zvyk, ktorý prispieva k viditeľnosti viac alebo menej výraznej kontinuity vo fungovaní a rozvoji jednej politickej spoločnosti. Ale keby šlo o nás, radšej nechceme ani premýšľať o tom, ako

by vyzerala jedna taká správa o stave republiky.

Predstavte si len správu o stave republiky roku 1993, počas druhého mandátu

Banáš svoju správu začína aj slovami: „Správa o stave republiky prednesená prezidentom môže byť len dobrá. Prezident musí občanov motivovať, a preto niektoré veci radšej nepovie.“ Keďže vie, že ľudí najjednoduchšie demotivuje pravda, Banáš svoje nové literárne dielo nazval aj Prvá demotivačná kniha. Na koniec úvodu spisovateľ tiež poznamenal, že sa aj Banášovej aj Kiskovej správe pravdepodobne budete smiať – otázne je len to, ktorej sa budete smiať viac.

Hovoriac o súčasnom Slovensku (po Hlinkovom a Husákovom, podľa autora ide o tretí, Mečiarov pokus o štát Slovákov), Banáš má nedobrý pocit, že pri tvorbe Slovenska bol už Pánboh akomak unavený, a tak dal pokyn svojmu

Slobodana Miloševića, keď sme mali zopár vojen, spoločenský a ekonomický kolaps, ako aj historickú infláciu. Alebo správu Slovenský prozaik, o stave republiky diplomat a politik Jozef Banáš roku 1999, v období (1948 Bratislava) píše od roku po zničujúcej agresii 1978, ale sa profesionálne NATO, počas prezidenta venuje literatúre od roku Milana Milutinovića, o 2006. Napísal tieto knihy: ktorom sme hovorili, Lepší ako včera (2001, že najlepšie robil keď poviedky), Politicum tremens nič nerobil a ktorý (2006, spoluautor Bohumil bol vyslobodený v Hanzel), Idioti v politike haagskom súde len (2007), Zóna nadšenia (2008), preto, lebo aj tam Zastavte Dubčeka! (2009), jestvoval dojem, Deň do večnosti (2010, že sa počas svojho poézia), Kód 9 (2010), Sezóna prezidentského potkanov (2011), Kód 1 (2013) mandátu veľmi a Velestúr (2015). „nemiešal do svojej roboty“. Takže jestvujú naozaj dobré dôvody, prečo sa takáto správa u nás nepraktizuje.

Pozrime sa však, ako je to na námestníkovi... ktorý sa Slovensku... príznačne na nás vykašľal.

V jeho najnovšej knihe Hovoriac o Slovákoch, Banáš Dementi Jozef Banáš sa ukazuje na ich poslanie: pokúsil zostaviť vlastnú trpieť, čomu prirodzený správu o stave republiky, sklon sa prejavuje aj v na čo ho podnietili slová poézii: Len tri slová v srdci prezidenta SR Andreja Kisku, maj, miluj, trp a odpúšťaj. ktorý v rámci svojej správy Keď ide o slovenčinu, povedal, že si správy a podľa Banáša, Slováci sú hodnotenia krajiny vytvoria medzi najtalentovanejším aj sami občania a na základe národom, lebo až 85 tých správ sa budú správať percent Slovákov vie cudzí aj na voľbách (ktoré sa jazyk češtinu (podobne ináč už aj uskutočnili pred ako príslušníci početných niekoľkými mesiacmi). tunajších národov po

Prílohu Rozlety pripravujú: Stevan Lenhart, Andrea Speváková

rozpade bývalej Juhoslávie a spoločného jazyka dnes vedia viac cudzích jazykov).

Keď ide o slovenské tradície, Banáš duchaplne píše o tradícii krčiem, zbojníctva, jánošíkovskej tradícii, tradícii pašovania, udávania, prezliekania kabátov, ohýbania Jankov, partizánov a disidentov…

Nakoniec uznáva aj to, že sú okrem zastaraných tradícií (vynášanie Moreny, odrezávanie hadích hláv na Juraja, preskakovanie vatier, práskanie bičom, pletenie veľkonočných korbáčov, nosenie darčekov na Mikuláša) zaujímavé aj tie už dávno zabudnuté tradície: napríklad tradícia slušne pozdraviť, otvoriť dvere dáme, pracovať, vhadzovať ohorky do popolníka, nepľuť na zem, čítať knihy, usmievať sa... Zdá sa nám známe? Ďalšia skvelá kapitola je venovaná obrane, pričom Banáš veľmi vtipne poukazuje na fakt, že slovenské vojsko vždy bojovalo len po boku niekoho (napr. Maďarov, Rakúšanov, Nemcov), pričom uvádza čerstvejšie príklady dvoch cvičení armád. Prvé bolo roku 1982, keď cvičili armády Varšavskej zmluvy, a druhé bolo roku 2015, keď cvičili armády NATO. Na oboch sa zúčastnilo aj vojsko Československa, resp.

Slovenska. A obe cvičenia mali názov Štít (1982 Ščit, 2015 Shield). Na konci Banáš uznáva, že najväčšou výhodou takéhoto bojovania je to, že slovenská armáda nikdy neprehrala – ani jednu bitku, ani jeden boj!

Kniha Dementi je veľmi zábavná, najviac preto, lebo je napísaná v humoristickom duchu a zároveň má vlastnosť ostrej demytologizácie. Dokonca Dementi sú napísané práve v takom duchu, v akom sme Banáša aj spoznali – v jeho knihe Idioti v politike.

Janko Takáč

DUŠAN DURMAN

komiks Netušila som, že by sa to skutočne mohlo stať.

Len som o tom nechcela nikdy hovoriť. William opustil agentov Univerzálneho poriadku. Neviem, kde je teraz.

Ja áno. Runy to dávno predpovedali.

Niekde za bránou Saturnovou...

Dúfal som, že za nami prídeš, William. Bohyňa sa prihovára k tým, ktorí sú ochotní počúvať.

Vieš, mnohí počujú jej volanie. Je to volanie prichádzajúce priamo z hlbín kozmickej Priepasti. Priepasť vždy odhaľuje to, čo je skryté hlboko vnútri. Problém spočíva v tom, že väčšina ľudí v sebe nenosí nič dobré. Ich zasiahnutá myseľ je rozložená tým volaním a potom znovu poskladaná. Ale Hlbiny nikdy neporozumejú ľudskej mysli a ľudskému svetu, takže toto sú výsledky – netvory, škodcovia a požierači utápajúci sa v čiernych vodách... Povedz, Miranda Daleová ti povedala o tvojom pôvode, však? O tých hriešne starodávnych sférach, večne orbitujúcich okolo čiernych vyhasnutých hviezd? Nie si jediný, William. Sme rovnakí.

Nenechaj sa oklamať tým, čo vidíš pred sebou! My nikam nepatríme, nás sa netýkajú boje pokriteckých a hašterivých Náčelníkov, ktorí nepohli ani prstom, aby zachránili tie kňažky z katakomb pod Freshrowportom, alebo aby zastavili boje v krajine Xon’han… Čaká nás veľa práce. Naši nepriatelia sa už zmocnili mnohých brán k Tým z druhej strany, aby sa dostali k ich moci. Musíme byť rýchlejší než oni. Pokiaľ sú Nin’gu deťmi z úsvitu času, tak my sme deťmi noci pred úsvitom. Sme jedovatým hadom, ktorý sa zahrizne do srdca všetkého Zla, predtým než sa vrátime domov.

William, vítam ťa medzi nami.

jún 2016 |

vzlet 17

PC hry

Videohra o nádeji J

eden zo spôsobov, ako získať čo najviac zo života, je pozerať sa naň ako na dobrodružstvo.

Je to citát z webovej stránky mladého indie-štúdia Friskyfatal, ktoré sa vydalo na cestu vytvárania videohier, a ich prvým projektom je videohra Soulless. Zaujímavá vec je, že tím tvoria iba dvaja mladí ľudia, stredoškoláci Luka a Radovan z Nového Sadu.

Videohra zatiaľ nie je ukončená, ale z rôznych trailerov sa dozvedáme, že Soulless je 2D puzzlová plošinovka s príjemnou vizuálnou estetikou a rozprávkovou

D

nešné videohry sú takmer spravidla komplexné diela, pri ktorých hráč musí sústrediť všetku svoju pozornosť, aby zohnal podaktorý bod, prešiel na nový level a pokračoval v deji. Našťastie, tiež jestvujú celkom jednoduché videohry, vytvorené iba na dobrú náladu a možno si ich zahrať ako oddych od kadejakých Rpg, Sandbox, Arts a iných náročnejších avantúr.

18 vzlet | jún 2016

atmosférou, umiestnená do sveta tiení a siluet. Hlavný hrdina je milá bytosť menom Eli, ktorého cieľom je zachrániť si priateľa, ale aby sa to pokúsil, musí skočiť cez králičiu noru do magického svetu, ktorý je neznámy, záhadný a strašidelný.

V tomto svete však nie je sám, vedie ho malinké svetlo, ktoré svieti nádejou, ale kým postupuje ďalej cez hru, uvedomuje si, že svet je čoraz chmúrnejší a temnejší. Okrem rôznych vonkajších prekážok, bude musieť čeliť aj vlastným obavám a strachom.

Jedna taká hra práve dostala svoju online multiplayerovú podobu. Menuje sa Gang Beasts. Je to bláznivá akčná hra pre viacero hráčov, kde sú antihrdinovia štyri jednofarebné, plastelínové postavy celkom naštvané jedna na druhú a stále to preukazujú tak, že sa strkajú, tlačia, ťahajú a robia to, pokým nevyhodia svojich kamarátov von z mapy.

Vlastne po vyberaní jedného z tých ťarbavých zápasníkov bude vám všetko dovolené – a hráči to vždy dobre využijú. Hra vám jednoducho dovoľuje byť tým najdrsnej-

Eli nemá takmer nijaké supermoci, iba si niekedy môže zaletieť. Preto všetky prekážky zdoláva vďaka svojim emóciám, inteligencii a vždy prítomnej nádeji. V tajomnom svete bude bojovať s nepriateľmi a svojimi strachmi Autori hry Luka a Radovan v boss-bojoch, Táto hra so zaujímavým riešiť rôzne puzzle dizajnom, príjemnou huda hádanky kombinujúc bou a milou postavičkou rôzne predmety a mechasa nachádza na Green steaniky. Všetko to s cieľom mlight a pomôcť jej konečdozvedieť sa pravdu o svete, nej realizácii môžete tak, že v ktorom sa nachádza, lebo budete hlasovať za ňu na iba tak si môže zachrániť stránke steamcommunity. priateľa. com.

ším súperom, akým môžete byť voči svojim protivníkom a tiež je vítané združovanie sa troch hráčov proti jednému, ako aj udieranie palicou spoza chrbta, útek a schovávanie sa, a potom útok znenazdajky a iné nečestné taktiky...

A hoci v novej online verzii vaše škaredé ťahy budete môcť preukázať celému hernému svetu, predsa je zvláštne čaro zahrať si túto videohru doma s kamarátmi za jedným počítačom.

Vyvolá to salvy smiechu a dobrej zábavy.

Dej videohry sa odohráva na rôznych absurdne nebezpečných lokalitách vo fiktívnom meste Beef City. Hru vypracovalo anglické štúdio Boneloaf, ktoré založili traja bratia Brownovci – možno predpokladať, že inšpiráciou na túto hru boli práve ich každodenné situácie a hádky z detstva. jm

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Ubuntu 16.04 LTS U

buntu je jedna z najznámejších a pravdepodobne aj najpopulárnejšia Linux distribúcia v súčasnej dobe.

Jeho aktuálna verzia 16.04 je významná hlavne kvôli tomu, že ide o takzvanú LTS (Long Term Support) verziu.

Tieto majú dlhšiu podporu zo strany výrobcu v porovnaní s inými verziami (5 rokov), sú vydávané každé dva roky a určené sú hlavne pre firmy. Táto verzia je určená ako náhrada doterajšej verzie 14.04 LTS (z apríla 2014).

Autori distribúcie do tejto verzie zabudovali Ubuntu 16.04 niekoľko zmien, ktoré sú určené na zlepšenie komfortu používateľa – tak

cez panel grafického rozhrania (či už lokálne, alebo na internete) odosielala na server s cieľom nájsť výsledky na internete, čo bolo ľahko zneužiť. Z toho dôvodu autori poslúchli používateľov a táto možnosť je teraz vypnutá v štandardnej inštalácii distribúcie. Čo sa týka grafických ovládačov, pribudla podpora pre

sických, lebo sú vytvorené takým spôsobom, aby sa používateľ, ktorý daný balík inštaluje, nemusel trápiť s potrebnými knižnicami a AMDGPU inými balíkmi nevyhnutnými na funkčnosť jeho aplikácií.

Aplikácia Snap obsahuje všetky potrebné balíky zabudované, a to takým spôsobom, aby nevznikali konflikty s inými balíkmi a aplikáciami (napr. keď máme 2 aplikácie, ktoré potrebujú rôzne verzie toho istého balíka,

potrebuje, a o tom druhom vôbec nebude vedieť, že je tam). Cieľom tohto je priblížiť jednoduchosť inštalovania a mazania programov operačným systémom Windows a Mac OS X. Okrem týchto väčších noviniek, táto verzia prináša aj také, ktoré nie sú očividné pre používateľa, napr. novú verziu Linux kernelu (jadra), podporu súborového systému ZFS (tento sa používa na serveroch), nové verzie programov a zabudovaných vývojových prostredí (napríklad Python 3.0) a iné. Z týchto dôvodov

AMDGPU a ovládač nVidia je štandardne podporovaný od skôr, kým ovládač fglrx pre AMD grafiku, ktorý doteraz bolo možné používať, už podporovaný nie je, takže používatelia týchto grafických kariet majú na výber buď používať AMDGPU, alebo zostať na Ubuntu 14.04 s ovládačom fglrx.

Hodinky ako súčasť aplikácií Snaps Jedna z najvýznamnejších Online search results Off – výsledky noviniek v tejto používateľom doterajších Snaps inštalujú obe verzie vyhľadávania online sú vypnuté verzii sú Snaps – verzií, či už 14.04 LTS, alebo balíka takým spôsobom, sú to balíčky aplinovších (nie-LTS), možno aby každá z dvoch aplikácií kácií, ktoré sa odlišujú od klanapríklad panel s aplikáciami, odporučiť prechod na 16.04. videla iba ten balík, ktorý ona štandardne sa nachádzajúci na ľavej strane obrazovky, je teraz možné posunúť aj nadol. Aj namiesto doterajšieDrobnicky ho Ubuntu Software Center • Google plánuje v Chrome 52 zrušiť vlastnosť, že tlačidlo „Backspace“ bude vracať na na správu aplikácií možno predošlú stránku – dôvodom je, že príliš málo používateľov naozaj používa túto možnosť. používať GNOME Software, čo je všeobecnejšie riešenie, • Microsoft našiel legálny spôsob, ako vydať hru Minecraft v Číne – cez partnerstvo s ktoré používajú aj iné distričínskou firmou NetEase. búcie, a tak sa používatelia, • Google znovu „aktivoval“ vývoj projektu Ara – modulárneho mobilu, ktorý je možné ktorí prešli na Ubuntu z inej distribúcie, viac nemusia sklopiť zo súčiastok. prispôsobovať. Výhoda tejto • Po 29. 7. 2016 Windows 10 bude spoplatnený a z tohto dôvodu by už nemal nútiť verzie je aj to, že autori vypli používateľov starších verzií na inováciu. „výsledky vyhľadávania online“ – táto možnosť, zavedená • Aktuálne verzie webových prehliadačov: Mozilla Firefox 46.0.1, Internet Explorer 11.0.31, v niektorej z predošlých verzií, Google Chrome 50, Microsoft Edge 25.10586. všetko, čo používateľ hľadal jún 2016 |

vzlet 19

zaujímavosti

horoskop

Divný Potu veľký Mnohé živočíšne vrstvy nám vzbudzujú pocit strachu a obdivu, tiež často vylúdia úsmev, ale o svete vtáctva to stále ani nemožno tak jednoducho povedať, lebo vtáky sú od nášho sveta predsa vzdialené vďaka ich moci letenia. Ak by vám niekto však povedal, že všetky spomenuté pocity u vás vyvolá iba jeden jediný vták – ihneď by ste na to hľadali pevný dôkaz. Preto tentoraz predstavujeme divné krídlaté stvorenie pomenované Nyctibius Grandis, čiže potu veľký. Je to hnedosivý nočný vták, ktorý žije v horách neotropickej oblasti a stravuje sa lietajúcim hmyzom a daktorým netopierom.

Má výnimočné kamuflážne schopnosti, takže počas dňa nehybne napodobňuje zlomený konár a veľmi ho je ťažko spozorovať, i keď ste v jeho priamej blízkosti.

Vedie: Aisa

BARAN

21. 3. – 20. 4.

Mali by ste byť mimoriadne obozretní na to, čo pred kým hovoríte, okolo vás sú ľudia, ktorí by chceli ukradnúť vaše nápady a čo je horšie, aj zdroje inšpirácie.

Ak chcete, aby bol práve váš úspech korunovaný odmenou, tak postupujte vpred nenápadne.

BÝK

21. 4. – 20. 5.

Už viete, čo chcete a teraz si rozmyslite, ako to chcete dosiahnuť. Pretože neustále rozprávanie ešte nikdy nikoho nikam neposunulo, tak už konečne prejdite k skutkom. Nezabudnite na dostatočnú motiváciu.

BLÍŽENCI

21. 5. – 21. 6.

Keď vás niekto sklame, to ešte neznamená, že mu nemôžete dať nikdy druhú šancu.

Neplytvajte slovami na hádky, doprajte si čas na zváženie a nazrite do svojho srdca: je schopné odpustiť?

Ak po niečom túžite, dobre si všetko prepočítajte.

RAK

22. 6. – 22. 7.

Vyhnite sa ľuďom, ktorí sa nevedia jasne vyjadriť, iba čo vás oberajú o čas. Ak potrebujete radu, choďte za niekým, komu naozaj dôverujete a viete, že má za sebou aj dostatok skúseností.

Konečné rozhodnutie je však len na vás.

LEV

Pokým dospelé jedince svojím vzhľadom úspešne napodobňujú suché konáre, mláďatá majú jasnejšie perie, ktoré mimikruje plesňovité huby stromov. Potu vlastní mnoho piesní vo svojom repertoári, jeho žalostne zavýjajúce ozývanie sa patrí medzi príliš znepokojujúce nočné zvuky a dobre by sa hodilo do hociktorého hororového filmu (môžete ho určite vyhľadať na Youtube pod menom Great Potoo Call).

Vzhľadom je však tento vták celkom v kontraste s jeho vokalizáciou. Potu vlastní šarm odhodenej handrovej hračky, jeho hlava je nesúmerne väčšia vzhľadom na telo, široký zobák otvára dokorán, takže si ním zakrýva celú tvár a velikánske žlté, trochu nakrivo nasadené oči mu často prinášajú titul najsmiešnejšieho vtáka na svete. jm

20 vzlet

| jún 2016

23. 7. – 23. 8.

Ak sa na vás všetko zosypalo, nepodliehajte panike. Nič nie je také zlé, ako sa na prvý pohľad zdá a stačí aj malý impulz, aby ste našli rýchle riešenie. Ste šikovní a prezieraví, tak si verte. Odstúpte čo i len o meter bokom a zrazu uvidíte, kadiaľ vedie cesta von.

PANNA

24. 8. – 23. 9.

Máte pred sebou obdobie plné významných udalostí a nových príležitostí. Majte preto oči otvorené a nebojte sa na všetko povedať áno. Hviezdy sú vám naklonené, blízki stoja na vašej strane a nápady, ktorými sršíte, sú na nezaplatenie. Čo viac si môžete priať?

VÁHY

24. 9. – 23. 10.

Počas tohto obdobia čaká vás viac povinností, než by ste si priali, ale snažte sa ich splniť načas a zodpovedne. Nezaťažujte sa komunikáciou s ľuďmi, ktorí vás oberajú o energiu, snažte sa ísť svojou vlastnou cestou, ktorú ste si stanovili v rámci životných priorít.

ŠKORPIÓN

24. 10. – 22. 11.

Klebety sú len klebety, na to nikdy nezabúdajte.

Aj keď sa vám zdá, že máte niekoho prekuknutého, nie je predsa vylúčené, že ste sa pomýlili. Viac počúvajte svoje inštinkty, nesklamali vás ešte nikdy, to len vy ich neviete prijať.

STRELEC

23. 11. – 21. 12.

Skúste so svojím okolím viac komunikovať, unikajú vám dôležité fakty. Ak by ste chceli nadviazať nové kontakty, tak opatrne vážte slová, nech neprezradíte niečo, čo by zatiaľ ešte malo zostať utajené. Ľuďom, ktorí vám hádžu polená pod nohy, sa vyhnite úplne.

KOZOROŽEC

22. 12. – 20. 1.

Prijmite výzvu na zmenu, už dlhšie prešľapujete na jednom mieste a je to veľká škoda.

Prehodnoťte svoje doterajšie ciele, máte navyše, len si musíte viac veriť.

Učte sa od skúsenejších, aké je fajn držať svoj život vo vlastných rukách a pomaly si plniť sny.

VODNÁR

21. 1. – 20. 2.

Nikomu netlačte do hlavy svoje radikálne názory, nie všetky majú svoj zmysel. Možno by ste mali prehodnotiť celkový prístup k okoliu. Ak ste priveľmi zaťažení povinnosťami, skúste si ich lepšie rozvrhnúť.

RYBY

21. 2. – 20. 3.

Konečne presvedčíte aj tých najväčších neprajníkov o svojich schopnostiach, doslova im vytriete zrak. Dajte si však pozor, aby ste to neurobili podrazom na niekoho, kto si to vôbec nezaslúžil.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman

enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA čiernohor. hrubší krajce 2. časť oblievala vpíšte RT kolo povraz chleba tajničky

V tajničke je meno a priezvisko známej srbskej reprezentantky v športovej streľbe (na fotografii). kúpele v Srbsku

jed tak liter

krajec chleba vpíšte OLS ad notam

3. a 4. samohláska herečka Ras na inom mieste

cirkusový umelec

vedľajšia 1. časť miestnosť tajničky na potraviny opus

meter pleťová voda

skonal

kelvin časť domu kilo bite

kopaním upravil olejnatá rastlina

lomenie druh bilniny

zámeno (3. osoba množ. č.)

napadnutie

kabát farad

spevák Milan vpíšte ASL

ARO onak

prežúvavec s dlhým hrdlom

solm. slab.

vpíšte TE Bor

Ilustrácia: Dušan Durman

Zveruje sa pán Cicka susedovi, ktorý má výnimočného psíka: – Náš pes naháňa všetkých ľudí na bicykli. Čo mám robiť, aby to viac nerobil?

– Zoberte mu bicykel! * Učiteľka napomína neposedných žiakov: – A nehláste sa, keď nič neviete. Nie sme v poslaneckej snemovni. *

Dve kostry vylezú z hrobu a jedna si všimne, že tá druhá nesie náhrobný kameň, a pýta sa: – Prečo nesieš náhrobný kameň?

– A pôjdeme bez papierov?! * Babka s dedkom sa po 50 rokoch manželstva dohodli, že si dajú rande ako za mlada. Dedko sa oblečie, učeše, vezme deku, víno a sadne si pod obľúbený dub. Čaká na babku pod dubom hodinu, dve, tri… a keď sa stmie, príde domov za babkou a pýta sa jej: – Prečo si neprišla?

– Vieš, naši ma nepustili. * Prechladne žirafa, keď stojí v studenej vode? Áno, ale až po týždni. * Príde ku zajacovi líška a pýta sa ho: – Čo robíš?

KAPOR LERMONTOV LORCA MAILER MANN MŇAČKO RACINE

SCOTT SREMAC TAGORE VOLTAIRE YEATS ZOLA

ROZLÚŠTENIA solm. slab.

oblečenie

ARAGON ARETINO BOTTO GONČAROV GOETHE GOGOĽ HESSE

Osemsmerovku Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 2002.

stav

na iný spôsob solm. slab.

Priezviská spisovateľov zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostanu vám štyri neprečiarknuté písmená, ktoré čítané radom tvoria priezvisko známeho slovenského básnika, predstaviteľa romantizmu (najznámejšie dielo: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko).

opyt. zámeno

– Brúsim si pazúry na medveďa.

Líška odíde. Príde k nemu vlk a pýta sa ho: – Čo robíš?

– Brúsim si pazúry na medveďa.

Vlk odíde. Príde k nemu medveď a hrubým hlasom sa ho pýta: – Čo robíš?

A zajac odpovedá: – Sedím, brúsim si pazúry a táram nezmysly. * Príde snehuliak na policajnú stanicu a policajt mu hovorí: – Nechajte ma hádať, chýba vám nos a idete podať oznámenie na neznámeho páchateľa…

Snehuliak: – Ako neznámeho? Hľadajte zajaca! * Príde Maťko celý bledý do lekárne: – Máte nejaké prášky proti bolesti?

– A čo ťa bolí?

Krížovka: Ivana Maksimović Osemsmerovka: Kráľ

autorka: Anna priložil šupinky z kovu Bičiarová

dve samohlásky

E R I A T L O V S N B O T T O O S O I K K R A T E T K C A R C N H O A Č A P R O Ľ G N G A R O M O O O I O Ň L R G N S E T R M E O Z N T T E E L G R O A A H R I Á C Ľ L M E E A S R E M A C Y M

– Ešte nič, ale otec práve pozerá moje vysvedčenie! * Dvaja horolezci lezú do vrchu. Jeden z nich sa po hodine namáhavého výstupu ozve: – Človeče, ja si už ani nohy necítim..

Druhý mu odpovie: – Tak ovoňaj moje... * Spytuje sa susedka susedky: – Tak ako ste dopadli na tom rozvodovom pojednávaní?

– Ani sa nepýtaj, takého nespravodlivého sudcu si nevieš ani predstaviť!

– Prečo?

– Tak zveril deti manželovi – a deti vôbec nie sú jeho! * Po hádke povie frajerka svojmu frajerovi: – Nebyť teba, boli by sme ideálny pár! jún 2016 |

vzlet 21

film

Politický vplyv na verejnosť: Our Brand is Crisis Réžia: David Gordon Green Hrajú: Sandra Bullock, Billy Bob Thornton, Anthony Mackie, Joaquim de Almeida…

A

j keď by parlamentárne či prezidentské voľby vo väčšine štátov mali prebiehať každé štyri – päť rokov, často sa zdá, že predvolebné kampane trvajú neustále. Pravdaže, zaujímajú nás (alebo aspoň by nás mali zaujímať) hlavne kampane vo vlastnej krajine, ale často sa zaujímame aj o voľby v zahraničí, najmä vo veľkých štátoch, ako je napr. USA, kde predvolebné kampane nielenže sú strašne nákladné, ale predstavujú aj neuveriteľne neľútostný súboj medzi ľuďmi, ktorí ich vedú. Predvolebná

USA, ale z osobných dôvodov sa niekoľko rokov nepodieľala na vypracovávaní kampaní.

Po jej príchode do Bolívie je veľmi zdržanlivá a nie je presvedčená, že by mala Castillovi pomáhať vyhrať voľby. Medzitým, Castillov oponent a favorit vo voľbách si tiež najal americký tím na čele s Patom Candym (Billy Bob Thornton), ktorý bol Janein oponent už v niekoľkých predchádzajúcich volebných kampaniach.

Vtedy Jane stráca rezervácie a ide jej len o to, ako vyhrať, ako predať Castilla verejnosti a pripraviť konkurenciu o

Stare at Goats. Na ich filmoch je zaujímavé, že aj napriek tomu, že sa vždy dotýkajú nejakej politickej témy, sú pojaté z trochu iného uhla a sú netradične spracované.

Podobné platí aj pri filme Our Brand is Crisis. Napriek tomu, že ide o politickú kampaň, film je spracovaný podobne ako filmy o športe, kde máme tím, ktorému nikto nedáva šancu vyhrať, príde nový manažér či tréner a divák sleduje postup tímu v rebríčku výhier, alebo v tomto prípade v počte hlasov, ktoré získavajú v

predchádzajúci spomínaný film, v deji je prepletený humorom, ktorý občas film odľahčí a dobre tak balansuje medzi emočne nabitejšími scénami a napätím. Pravdaže, keďže ide o film, ktorý sa dotýka politiky, nevyhne sa zobrazovaniu sociálnej situácie v štáte ani tomu, že by jeho tvorcovia chceli v ňom podať nejaký morálny odkaz.

Film Our Brand is Crisis sa kvôli humoru a situáciám, ktoré sa niekedy zdajú absurdné (ako sú príčiny, prečo niekto získal alebo stratil hlasy), môže zdať ako dielo, ktoré karikuje alebo vysmieva politické kampane. Z druhej strany, keď sa nad tým divák lepšie zamyslí, známe politické prehry v dejinách sa často zvádzali na presne také detaily ako jediná výpoveď alebo faux-pas politika. Treba tiež mať na zreteli to, že aj keď ide o fikciu, kde kvôli dramatickým dôvodom boli vymyslené niektoré udalosti, veľa toho je založené na reálnych udalostiach (práve skutky kandidátov a ľudí, čo vedú ich kampaň), aj

predbežných prieskumoch.

Je to zaujímavý koncept, ako vytvoriť napätie a dokonca divákov prinútiť, aby fandili jednému z tímov.

Za napätie a originálny koncept film vďačí medziiným aj scenáristovi Petrovi Straugahanovi, ktorý už pre dvojicu Clooney a Heslov písal scenár aj k filmu The Men Who Stare at Goats. Napriek tomu, že Our Brand is Crisis nie je natoľko strelený ako

keď tieto nemuseli nastať pri konkrétnych voľbách v Bolívii.

Film ale z veľkej časti kvalitatívne závisí na hereckých výkonoch, najmä Sandre Bullock a Billy Bob Thorntona, ktorých osobitý šarm sa veľmi dobre hodil na stvárnenie postáv vedúcich politické kampane. Sandra Bullock je vo filme výborná, či už pri stvárňovaní vtipných a zábavných scén, ale má dosť priestoru, kde sa prejaviť aj v

Sandra Bullock a Joaquim de Almeida kampaň sa v princípe veľmi nelíši od reklamy a predaja hocijakého iného tovaru, s tým, že tovar je tu konkrétny človek. Čo presne zafunguje, aká je nálada obyvateľov, ako zabaliť („brandovať”) kandidáta – to všetko riešia tímy, ktoré tieto kampane vedú. Nie vždy sa im podarí situáciu presne odhadnúť a nie je zriedkavé, že kampane vedú, alebo pri nich aspoň radia odborníci zo zahraničia.

V prezidentských voľbách v Bolívii nie veľmi obľúbený politik Pedro Castillo (Joaquim de Almeida) si najme americký tím, aby mu vypracoval volebnú kampaň. Členkou tohto tímu je aj Jane Bodine (Sandra Bullock), ktorá bola veľmi úspešnou a uznávanou osobnosťou v politickom marketingu v

22 vzlet | jún 2016

hlasy.

Film Our Brand is Crisis je síce fikciou, ale založený je na niektorých skutočných udalostiach, reálnych politikoch z Bolívie a námety na scenár boli čerpané z dokumentárneho filmu s rovnakým názvom z roku 2005. Inšpirovaný je politickými voľbami, ktoré sú celkom významné v súčasných dejinách Bolívie, kde o priazeň obyvateľstva súťažili hlavne Gonzalo Sánchez de Lozada (vo filme Pedro Castillo) a Evo Morales (vo filme Rivera).

Hlavnými producentmi filmu boli George Clooney a Grant Heslov, ktorí spolu produkovali už niekoľko filmov s politickou tematikou, spomeňme napríklad len Argo alebo The Men Who

film herecky náročných scénach s emočným podtextom.

Režijné vedenie hercov je všeobecne dobré, ako aj technické spracovanie filmu, ktoré mal na starosti tím ľudí, čo s režisérom Davidom Gordonom Greenom už spolupracoval pri natáčaní niekoľkých filmov. Zaujímavé je, že ako pri nejednom filme, ktorý produkovali Clooney a Heslov, spočiatku o zaujatí režijného kresla uvažoval George Clooney, ale potom nakoniec z tejto pozície odstúpil a venoval sa iným projektom ako herec.

Napriek tomu, že vo

filme hrajú herci obľúbení najmä v USA a že za ním stál skúsený a uznávaný tím producentov, film nezískal príliš priaznivé ohlasy od kritiky a v kinách je tiež veľmi stratový.

Jeho rozpočet bol okolo dvadsaťosem miliónov dolárov, ale napriek tomu, že mal v USA premiéru už takmer pred pol rokom, doteraz zarobil iba asi tretinu svojho rozpočtu. Premietal sa už aj v Južnej Amerike, ako aj v niektorých štátoch v Európe, ale napriek hviezdnemu obsadeniu, vo veľa štátoch sa nedostal do kín, aspoň nie to najviac navštevovaných multiplexov. Dôvody, ktoré kritici alebo diváci uvádzajú ako nevýhody filmu, si však medzi sebou veľmi odporujú. Niektorým sa nepáči, že film vážnu tému o manipulácii obyvateľstva volebnými kampaňami pozoruje priveľmi humorne a berie na ľahkú váhu. Na druhej strane sú zase tí, ktorí kritizujú najmä zakončenie filmu, ktoré je vážnejšie a nesie morálny odkaz.

Dokonca veľa divákov,

neprekvapivo v Latinskej Amerike, vo filme hnevalo zobrazenie Američanov alebo „bielych“ ako záchrancov a odborníkov, ktorí sa miešajú do ich politiky – ide však o fakt, ktorý nebol pre film vymyslený, ale ktorý bral do úvahy reálne udalosti z volieb. Hranému filmu Our Brand is Crisis sa síce nedarí, ale dokumentárny film, z ktorého vychádzal, bol na početných festivaloch celkom úspešný a chválený. Je pravda, že dokumentárny film pristupuje k danej téme celkom inak, ale tiež je fakt,

že dokumentárne filmy majú inú skupinu kritikov a menšiu skupinu divákov ako hraná štruktúra.

Film Our Brand is Crisis síce oplýva radou kvalít či už od technického spracovania, výborných hereckých výkonov a dobrého scenára, neteší sa však veľkej obľube u kritiky ani na pokladniciach kín. Či vás na ňom hnevá morálny odkaz, alebo náznak, že sa cudzinci môžu pliesť do štátnej politiky, alebo však to, že nie je dostatočne vtipný, je to predsa zaujímavý film – nie ani toľko o politike, ako o tom, ako všetko možno ovplyvniť názor verejnosti.

Prinúti aspoň tých, čo už môžu voliť, zamyslieť sa trochu viac nad tým, ako sa vedú reklamné kampane.

Síce ho spracovávali ľudia, ktorých filmy inak slušne zarobili a získali aj nejednu filmovú cenu, presne tak ako sa to môže stať aj pri reklamnej kampani – asi s ním nemali úplne dobré načasovanie a neodhadli momentálnu náladu širokého obecenstva.

Stanislava Sládečeková

Zmätok vo futuristickom svete: High-Rise Réžia: Ben Wheatley, 2015

B

ritský spisovateľ J. D. Ballard (1930 – 2009) je známy najmä vďaka kultovým a vplyvným románom žánru science-fiction zo 60. a 70. rokov dvadsiateho storočia, v ktorých bol jeden z pionierov literárneho skúmania účinkov modernej technológie na človeka, jeho psychický život a spoločenské vzťahy. Jeho romány a zbierky poviedok The Drowned World (1962), The Atrocity Exhibition (1970), Crash (1973) a High Rise (1975) zapôsobili aj na hudobných umelcov, ako sú David Bowie, Joy Division, The Human League, Gary Numan, John Foxx, Cabaret Voltaire a hudobnú tvorbu v rámci štýlov od polovice 70. do polovice 80. rokov (krautrock, post-punk, synthpop, darkwave a gothicrock).

Filmová adaptácia knihy High Rise J. G. Ballarda bola plánovaná ešte odkedy sa sama kniha objavila v kníhkupectvách roku 1975.

Na produkcii tohto diela o modernistickej antiutópii sa v priebehu minulých desaťročí podieľali autori, ako Nicolas Roeg (Don’t Look Now, The Man Who Fell to Earth) a Vincenzo Natali (Cube, Splice), ale podarilo sa to realizovať až teraz režisérovi Benovi Wheatleyovi (Kill List, A Field in England).

Mladý lekár Robert Laing (pravdepodobne modelovaný podľa známeho psychológa R. D. Lainga, ktorý bol na čele antipsychiatrického hnutia, ktoré v 60. rokoch dvadsiateho storočia odmietalo internovanie schizofrenikov) sa po rozvode sťahuje do nového londýnskeho mrakodrapu. Ide o futuristický vežiak, v ktorom obyvatelia majú zabezpečené všetko (školy, predajne, reštaurácie) a vychádzajú z neho len kvôli odchodu do

práce. Vo výškovej budove jestvuje aj spoločenská stratifikácia, takže dolu žijú chudobní a hore bohatší. Ale len jeden incident s poruchou napájania stačí na to, aby prišlo k rýchlemu zrúteniu sa tejto spoločnosti do všeobecného zmätku a extrémneho násilia.

V supermodernej budove sa začína „vojna všetkých proti všetkým“, ktorá je podľa známeho filozofa Thomasa

Hobbesa vlastne prirodzený stav ľudskej spoločnosti pred vznikom štátu. Pri filme HighRise je pre diváka najlepšie, aby sa veľmi nesústreďoval na fabulu a zápletku. Ide o dielo, ktoré si treba pozrieť skrze jeho kinematografickú dokonalosť a skvelé vizuálne obrazy modernistickej estetiky druhej polovice dvadsiateho storočia.

Hlavné postavy vo filme hrajú Tom Hiddleston, Jeremy Irons, Sienna Miller, Luke Evans, Elisabeth Moss a James Purefoy. Vo filme sú použité piesne skupín, ako sú Portishead, Can, The Fall, Amon Düül II a Deutsch Amerikanische Freundschaft.

Janko Takáč jún 2016 |

vzlet 23

hudba

Vychádza nový album Red Hot Chili Peppers N

ový album svetoznámej americkej rockovej skupiny Red Hot Chili Peppers vychádza 17. júna a má názov The Getaway.

Vydanie obsahuje 13 piesní a predchádza mu nový singel Dark Necessities, ku ktorému bol tiež nahraný videoklip. Zvukovú produkciu mal na starosti newyorský hudobník

Danger Mouse.

Album The Getaway vychádza päť rokov po predchádzajúcom vydaní I’m with You. S nahrávaním sa meškalo, lebo basgitarista Flea mal zlomenú ruku. Okrem neho skladby odohrali spevák Anthony Kiedis, gitarista Josh Klinghoffer a bubeník Chad Smith.

Hosťujúci hudobníci sú Elton John (klavír v piesni Sick Love) a Anna Waronker (spieva v The Getaway). V tomto roku RHCP budú prezentovať nový album na rôznych festivaloch.

Kamen Joshi – zamaskované Japonky

J

ednou z najväčších hudobných atrakcií v Japonsku je skupina Kamen Joshi, zložená z členiek troch osobitných skupín Alice Juban, Steam Girls a Armor Girls. V rámci japonskej popkultúry táto formácia predstavuje ženskú idolovú skupinu,

čiže mediálne heroíny, ktoré majú veľký počet fanúšikov. Členky skupiny Kamen Joshi vystupujú zamaskované a v špeciálnych kostýmoch. Ich hudba je svojráznou zmiešaninou štýlov J-pop, electro-pop, metal a rock.

móda

Jún

24 vzlet | jún 2016

P

rázdniny sa už blížia a budúci študenti sa môžu tešiť i na mesiac voľna navyše. Leto je čoskoro tu, tričká preto už nemusíme ukrývať pod žiadnym kabátom či bundou. Vynikajúce na nich zažiaria komiksové potlače.

Mgr. art. Iveta Jelinek

hudba

SPUTÑIK:

In Between Worlds (Vydavateľstvo Take It Or Leave It Records, 2016)

S

ynthpop / darkwave skupina Sputñik bola založená ešte roku 1999 v meste Sremski Karlovci, ale v plnom prúde funguje od presťahovania sa do Nového Sadu roku 2012. Kapelu vedie

autorský a spevácky pár Žikica Milošević – Anamarija Tumbasová a v nahrávaní tohto vydania sa zúčastnili aj Vladimir Moritz (syntetizátor), Slavoljub Blagojević (gitara), Valerijan Buila (gitara) a Jovana Simona Bošnjak (sprievodný spev).

Skupina tieto piesne nahrala za pomoci bicieho stroja.

Sputñik svoju hudbu tvorí pod vplyvom synthpopu a skupín alternatívneho rocku z 80. rokov, ako sú The Smiths, Suede, Morrissey, Depeche Mode, New Order, Joy Division, Spandau Ballet alebo Duran Duran, kým medzi novšie vplyvy patria Placebo, Franz

Ferdinand a The Killers. Vydanie In Between Worlds je v podstate minialbum (EP), lebo obsahuje len 5 piesní.

Vydanie otvára skladba It Is All The Same And Yet It Is Not (ktorá sa trochu podobá na tvorbu darkwave / gothic-rockovej skupiny Clan of Xymox).

Nasledujú A Perfect Mistake (v duchu hudby skupiny New Order a predstavuje opravdivý hit tohto vydania), The Drinkable World a A Parallel (tieto dve piesne znejú ako hold albumu Speak & Spell skupiny Depeche Mode). Toto vydanie uzaviera pieseň You Know You Live In Between Worlds, ešte jedna, ktorá žánrovo najviac patrí

do smeru darkwave (trochu pripomína romantický synthpop, aký niekedy tvorila nemecká kapela Wolfsheim).

Aj keď nie je veľmi dlhé, ide o dokonalé vydanie, ktoré je v každom ohľade na svetovej úrovni.

Keby ste počuli tieto piesne v rozhlase, mysleli by ste si, že ide o americkú alebo anglickú skupinu.

Seriózny prístup k tvorbe vidieť aj z toho, že pre tri piesne z tohto EP boli nakrútené aj výborné videoklipy a niektoré sa premietali v programoch televíznych staníc (napr. MTV Adria).

Na jeseň kapelu Sputñik očakávajú koncertné vystúpenia, pre ktoré Milošević a Tumbasová formovali novú skupinu hudobníkov.

Všetky piesne možno nájsť na YouTube a celé EP si možno vypočuť na streamingu webovej stránky Deezer.

Janko Takáč

Návrat Tuxedomoon Belehrad, Dom mládeže, 18. mája 2016

T

uxedomoon koncertovali v Belehrade niekoľkokrát.

Nie náhodou. Táto medzinárodná avant-rocková skupina má v Srbsku verných fanúšikov a na jej koncertoch sieň býva vždy zaplnená.

Na aktuálnom turné Tuxedomoon hrajú celý debutový album Half-Mute z roku 1980. Ide o vydanie, ktoré v danom období inovačným, artisticko-poetickým prístupom k post-punkovej a alternatív- Steven Brown nej hudbe významne ovplyvnilo celý rad hudobníkov a skupín.

A ovplyvňuje dodnes.

Luc Van Lieshout a Peter Principle

Traja členovia Tuxedomoon, ktorí vytvorili album Half-Mute, po toľkých rokoch ešte stále vystupujú spolu a sú v dobrej kondícii: saxofonista Steven Brown, basgitarista Peter Principle a huslista a gitarista Blaine David Haneke L. Reininger. Na a elegantnej vzdorovitosti, ktorú Tuxedonedávnom belehradskom moon neustále vyžarujú. V druhej časti koncerte v Dome mládekoncertu zahrali výber skladieb z neže (sieň Americana) v zložení Tuxedomoon boli ešte aj Luc Van Lieshout (dychové nástroje) a nový člen David Haneke, ktorý prišiel na miesto nedávno zosnulého Brucea Geduldiga a má na starosti umelecké videoprojekcie. Vypočuť si naživo majstrovské avant-rock-post-punkové dielo Half-Mute dnes je jedinečným zážitkom a tiež svojrázne privilégium (tento belehradský koncert bol vlastne jediný v oblasti ex YU). Od úvodných Na- Blaine L. Reininger zca a 59 to 1 cez Tritone skoršieho obdobia tvorby: Beast, Muchos (Musica Diablo) a James Whale Colores, Baron Brown... až po 7 Years a Seeding the CloA nasýtili májovú noc magickým nokuds ovzdušie bolo napáchnuté turnom. čarovnou zmiešaninou nostalS. L. gickosti, príjemnej melanchólie jún 2016 |

vzlet 25

stars

Jamala – operná speváčka v džezovom svete M

eno Susany Džamaladinovovej, známejšej ako Jamala, sa v týchto dňoch spomína viac než inokedy. Táto ukrajinská speváčka, textárka a herečka zvíťazila na 61. súťaži Eurosong.

Jej pieseň 1944 vyvolala mnohé polemiky. Hovorí o vyhnanstve viac ako 240-tisíc Tatárov z územia Krymu, medzi ktorými bola aj jej prababka. Vyjadrujúc sa o piesni Jamala povedala, že hudobníci majú vyjadrovať svoje emócie, a to, čo cítia, a nie spievať bezvýznamné piesne, ktoré stále počúvame. Táto pieseň pobúrila ruských politikov, ktorí v tom videli aj narážku na ruskú anexiu Krymu v roku 2014, ale o politike tu predsa nebudeme písať... Poďme radšej na úspechy tejto speváčky.

Iba na úvod poznamenáme, že od roku 1992 získala 17 prestížnych ocenení.

Susana Džamaladinovová sa narodila 27. augusta 1983 v meste Oš (Kirgizská sovietska socialistická republika). Vyrastala v rodine hudobníkov (jej otec je chórovým dirigentom, matka klaviristka), takže nie div, že už v útlom veku prejavila záujem o hudbu.

Už ako 9-ročná sa ocitla v štúdiu, keď nahrala 12 krymsko-tatárskych detských piesní. Po hudobnej škole študovala na vysokej škole v Simferopoli a neskoršie na kyjevskej Národnej hudobnej akadémii P. I. Čajkovského, kde vyštudovala operu. Aj keď sa plánovala uplatniť vo vážnej hudbe, láska k džezu, soulu, bluesu a východnej hudbe pozmenila jej plány.

Na veľkej scéne sa prvýkrát ocitla ako 15-ročná a ako 23-ročná na džezovom festivale pre mladých získala špeciálnu cenu.

O tri roky neskoršie na Medzinárodnej súťaži mladých umelcov Nová vlna obsadila prvé miesto (spolu s umelcom

26 vzlet | jún 2016

z Indonézie).

Rok 2009 bol pre ňu skutočne úspešný.

Zúčastňovala sa vo všetkých významných televíznych šou, časopis Cosmopolitan ju označil za

Objav roka, zatiaľ čo podľa časopisu Elle bola speváčkou a osobnosťou roka 2009. V tom istom roku vystúpila aj v hlavnej role opery Španielska hodinka.

Jej debutový album For Every Heart vyšiel v roku 2011 a tohto roku v marci vydala druhý album All or Nothing.

Tohtoročná účasť na Eurosongu nebola jej prvou skúsenosťou s touto súťažou. V roku 2011 bola medzi finalistami, ktorí mali prezentovať Ukrajinu na Eurosongu, avšak verejnosť podozrievala, že výber finalistov nebol podľa pravidiel a z toho dôvodu Jamala

odmietla ďalej účinkovať.

Medzitým, rozhodnutie účinkovať na 61. súťaži Eurosong sa ukázalo viac než trefné. Od samotného začiatku sa jej pieseň

odlišovala od iných a spolu s jej vystúpením umožnila, aby Ukrajina po druhýkrát bola organizátorkou Eurosongu.

Jasmina Pániková Foto: jamalamusic.com

EXIT 2016

Exit countdown...

O

d začiatku festivalu EXIT nás delí necelých päť týždňov. Organizátori festivalu oznámili, že je zatiaľ zaplnené 70 % kapacity festivalu. Vypredaných je 30-tisíc vstupeniek. V porovnaní s minulým rokom v rovnakom čase bolo predaných oveľa menej vstupeniek, čo nám naznačuje, že už máme jeden rekord, na ktoré sme si zvykli, keď ide o EXIT. Od piatka 20. mája sú dostupné aj jednodňové vstupenky, o ktoré už v prvý deň predaja vládol veľký záujem.

Zatiaľ jednodňové stoja 2 490 din. (štvrtok, piatok, sobota) a 2 990 din. (nedeľa).

Samozrejme, tento počet je obmedzený.

Keď ide o nové mená, medzi najväčšie hviezdy Main stageu sa bezpochyby pridalo aj meno Davida

Po tretíkrát na Exite: David Guetta Guettu, ktorý tu vystúpi v piatok 8. júla. Na Petrovaradínskej pevnosti Guetta vystúpi už po tretíkrát, ibaže prvé dva razy vystúpil na Dance aréne.

V rovnaký deň a na rovnakom mieste vystúpi

aj George Clinton & Parliament Funkadelic – ikona funk hudby. Tento hudobník, ktorého niektorí pomenúvajú aj ako otec funku, ovplyvnil mnohých hudobníkov: 50 Cent, Kendrick Lamar, Jay Z, 2Pac, Prince, Red Hot Chili Peppers, Snoop Dogg...

Iste väčšina z vás pozná pieseň Goodbye house mága Federa. Táto house hviezda vystúpi v sobotu 9. júla, samozrejme, na Dance aréne.

Väčšina hudobníkov je už známa. Uvidíme, či bude ešte podaktoré prekvapenie.

Zostáva iba spočítať dni do otvorenia exitovských brán, nabrať si mnoho pozitívnej energie a vybrať sa smerom k Petrovaradínskej pevnosti.

Jasmina Pániková