Vzlet 9 2016

pohľadnica

Francúzske kúzlo Mediteránu T

ohtoročnú mediteránnu, letnú dráhu sme načali vo francúzskom Nice.

Mesto žiari na Azúrovom pobreží. Cez deň slnečným svetlom a v noci svetlami metropoly. Malebné úzke uličky

Stredozemnom mori, smerom na východ, ocitli sme sa v Monaku. Toto malé, prepychové kniežatstvo nám otvorilo brány oceánsko-grafického múzea Musée océanographique po tom, čo sme na nádvorí hradu

Cannes

Hotel Negresco na Promenade des Anglais Cathédrale Notre-DameImmaculée v Monaku starého mesta, park Promenade du Paillon s pulzujúcou fontánou, zámok Colline du Château s vodopádom poskytujú príjemné osvieženie pred spaľujúcim júlovým teplom. Stredozemné more sa hýbe vysokými vlnami, a keď je pokojné, prezlečie sa do nádhernej tyrkysovej modrej. Pláž Opera sa nevyľudní ani podvečer.

Vtedy sa rozohrá a roztancuje.

Anglická Promenada tiež nezaspí, len sa slnečné lúče rozplynú do nekonečného počtu tlejúcich žiaroviek a iskriacich svetiel, dávajúc tak fasádam zvláštne čaro. Nice je hlavné mesto provincie Prímorské Alpy. Okrem svojráznej atmosféry na trhu so starožitnosťami na námestí Cours Saleya a morských radovánok ponúka i spleť múzeí a galérií.

Jedného rána, plavbou po

2 vzlet | november 2016

Palais Princier de Monaco sledovali honosnú zmenu stráže. Múzeum, okrem množstva obrovských akvárií, ponúka i jeden otvorený. V ňom sa dali pohladiť malé žraloky. Ďalšou perličkou

Komnaty múzea v Monaku

francúzskeho pobrežia je Cannes. Súhra paliem, slnka a mora i v uliciach tohto mesta znie harmonicky a občas, pod nohami turistov či miestnych, cinknú i hviezdy, vryté do chodníka na Boulevard de la Croisette.

Kúzlo Mediteránu, namaľované belasými farbami, prudko očarí, volajúc k návratu.

Mgr. art. Iveta Jelinek

OBSAH

INTRO Pohľadnica: Francúzske kúzlo Mediteránu. . . . . . . . . . . . . 2 Z archívu dátumov / Vzlet na žiackom seminári . . . . 4 KREF / Recitačná súťaž / Svetové múdrosti. . . . . . . . . . . . . 5 Divadlo v petrovskom vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Vladislava Havranová, Marína Horvátová, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Saňa Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Ivana Vereski, Sandra Živkovićová • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí: Tlačiareň Forum, Ul. Vojvodu Mišića 1, Nový Sad • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie S finančnou podporou

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

PETROVSKÍ GYMNAZISTI nacvičili divadelné predstavenie Sen noci svätojánskej, Shakespearovu komédiu podľa prekladu Ľubomíra Feldeka a v réžii Jána Čániho. Premiéru tejto hry zahrali v Deň školy a zároveň prispeli k oslavám 150. výročia divadelníctva v Petrovci. Vystúpili aj v rámci prehliadky Divadelný vavrín 2016 (mimo konkurencie).

Príspevok na stranách 6 a 7.

gymnáziu . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6-7 Divadlo v Kysáči . . . . . . . . . . . . . . 7 Exkurzia padinských žiakov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8-9 Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . . 10-11 Komunikácie mladých: Sociálne siete . . . . . . . . . . . . . . 12 Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13-16 Knihy / Oskar Ed . . . . . . . . . . . . 15 Zóna deviateho umenia: Bubliny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16 Komiks: Agenti a nežiadúci hosť . . . . . . . . . . . . 17 PC hry . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18

PADINSKÍ ÔSMACI boli na trojdňovom výlete na Tare. Videli mnohé prírodné krásy a pamätihodnosti Srbska a domov si priniesli nezabudnuteľné spomienky. Nakoniec nám poslali skvelú reportáž, ktorú uverejňujeme na stranách 8 a 9.

Info-svet: Bezpečnosť a poruchy mobilných zariadení . . . . . . . . 19 Horoskop / Zaujímavosti . . . . 20 Enigma / Humor . . . . . . . . . . . . 21 Film: Infiltrator . . . . . . . . . . . . . 22 Film: Učiteľka . . . . . . . . . . . . . . . 23

ŠVÉDSKA SPEVÁČKA ZARA LARSSON obsadila vysoké miesta na rebríčkoch populárnej hudby a jej štýl sa často opisuje ako svojrázny mix Adele a Rihanny. Svetovú popularitu získala najmä vďaka spolupráci s Davidom Guettom v piesni This One’s for You, ktorá bola oficiálnou skladbou tohtoročných Majstrovstiev sveta vo futbale.

Portrét na strane 26.

Talenty: Alexandra Bovdišová / Móda. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24 Hudba: Metallica / Nové albumy: Tycho . . . . . . . . 25 Stars: Zara Larsson . . . . . . . 26-27

Na titulnej strane: Kominár (ilustrácia: Vladan Nikolić) november 2016 |

vzlet 3

akcie

z archívu dátumov 9. novembra 1906 (pred 110 rokmi) v Moštenici sa narodila Lea Mrázová (rod.

Krššáková), slovenská maliarka, publicistka a prekladateľka, zaslúžilá umelkyňa a nositeľka viacerých vyznamenaní. Študovala umenie v Prahe a v Paríži. Sústavnejšie sa maliarstvom zaoberala od roku 1937, orientovala sa najmä na portrétnu tvorbu, vytvorila galériu podobizní osobností umeleckého, najmä divadelného života. Súčasťou jej tvorby boli aj zátišia a krajinomaľby. Pôsobila ako redaktorka časopisu Živena, venovala sa aj prekladaniu z poľskej a francúzskej literatúry.

Zomrela roku 1995.

10. novembra 1926 (pred 90 rokmi) v Šišove sa narodil Pavel Horváth, slovenský historik. Venoval sa slovenským dejinám 16. – 19. storočia. Niektoré diela: Turci na Slovensku (1971), Pôvod rodiny Ľudovíta Štúra (1983); spoluautor Encyklopédie Slovenska a Slovenského biografického slovníka. Zomrel roku 1999.

16. novembra 1806 (pred 210 rokmi) v Brezne sa narodil Karol Kuzmány, významný slovenský spisovateľ, novinár a estetik, priekopník slovenskej prekladovej literatúry; spoluzakladateľ a v rokoch 1863 – 1866 podpredseda Matice slovenskej.

Písal reflexívne a vlastenecké básne, napísal spoločenský román v listoch pod názvom Ladislav, idylický epos Běla a estetickú rozpravu O kráse.

Svojim literárnym časopisom Hronka rozvíjal kultúrny život stredného Slovenska. Zomrel roku 1866.

4 vzlet | november 2016

Vzlet na žiackom seminári V

redaktorka Anna Horvátová, ktorá príspevkov, rozšíriť rubriku Vaša petrovskej Základnej škole Jána Čajaka bol 5. novembra tiež prezentovala novú rubriku tvorba, viac písať o osobnostiach Jazykové poučky.

2016 uskutočnený 8. seminár zo Slovenska, prezentovať školské V rozhovore s profesorkami pre žiakov základných škôl pod časopisy... názvom Čaro ľudových rozprávok. a profesormi zo základných škôl, V každom prípade tento ktorí sú v každodennom kontakte okrúhly stôl venovaný časopisu Zúčastnili sa žiaci s profesormi z desiatich prostredí, ktorí spolu pracovali v literárnej, dramatickej a výtvarnej dielni a nakoniec zahrali bábkové divadelné predstavenie Soľ nad zlato.

V rámci tohto seminára bol aj okrúhly stôl pod názvom Časopis Vzlet – dnes a zajtra, na ktorom sa hovorilo o súčasnej koncepcii nášho mládežníckeho mesačníka a tiež o tom, aký by časopis mal a mohol byť v budúcnosti. Prítomných privítali riaditeľka ZŠ Jána V rozhovore o časopise Vzlet sa zúčastnili profesorky a profesori z viacerých prostredí (foto: A. Francistyová) Čajaka Vlasta Werleová a predsedníčka Asociácie s mladými čitateľmi, dozvedeli Vzlet (ako aj ten, ktorý bol usposlovenských pedagógov Mária sme sa, čo žiakov najviac zaujíma riadaný v roku 2014) pomôže Andrášiková, úvodný príspevok a čo by si priali vidieť v časopise redakcii pri formovaní obsahu prečítal zodpovedný redaktor do budúcna. Bolo napr. počuť budúcich čísel – najmä tej časti Vzletu Stevan Lenhart, o jazykonávrhy uverejňovať ešte viac vom štýle príspevkov v našom obsahu, ktorá je venovaná čitatezábavných a enigmatických ľom zo základných škôl. časopise hovorila jazyková

Cena Vzletu Martine Valentovej N

ovinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu každoročne udeľuje novinárske ceny autorom najlepších príspevkov uverejnených v predchádzajúcom roku v týždenníku Hlas ľudu a v časopise Vzlet.

Tohtoročnú novinársku Cenu Vzletu získala Martina Valentová z Padiny, ináč odborná vychovávateľka, ktorá už niekoľko rokov prispieva do nášho časopisu článkami o mladých ľuďoch a mládežníckych aktivitách a jej literárne práce sme mohli sledovať aj na stranách Rozletov. Členovia komisie konštatovali, že Martina Valentová vo Vzlete uverejnila celý seriál portrétov a rozhovorov s

mladými ľuďmi, tiež písala riporty o mládežníckych kultúrnych a hudobných akciách, ale prispela aj publicistickými článkami na témy zo sveta, akými sú Malala Jusafzaiová, pakistanská aktivistka pre vzdelávanie dievčat a najmladšia víťazka Nobelovej ceny za mier, alebo Američan Brandon Stanton, autor známeho humani- Laureátka tárneho fotoblogu. Martina Valentová

Osobitne vzácne vo Vzlete sú však Valentovej príspevky o nadaných mladých ľuďoch z našich prostredí.

Komisia pre udelenie tohtoročnej Ceny Vzletu pracovala v zložení Svetlana Surová (redaktorka RTV Vojvodina), Karolína Klinková (novinárka zo Slovenska, spolupracovníčka denníka SME) a Stevan Lenhart (zodpovedný redaktor časopisu Vzlet).

Gratulujeme laureátke.

PRIPOMÍNAME SI...

5. november – Medzinárodný deň rómskeho jazyka 6. november – Medzinárodný deň ochrany životného prostredia pred ničením počas vojen a ozbrojených konfliktov

17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu 17. november – Medzinárodný deň predčasne narodených detí 25. november – Medzinárodný deň pre odstránenie násilia na ženách

akcie

Súťaž 43-ročná, ale vždy mladá T

ohtoročná Rozhlasová súťaž recitátorov prebiehala 5. novembra v Štúdiu M Novosadského rozhlasu. Tentoraz si svoje recitátorské zručnosti prišlo overiť 49 mladých recitátorov zo základných a stredných škôl, ako aj jedna študentka vysokej školy.

Ich výkony hodnotila trojčlenná porota: Katarína Melegová-Melichová (predsedníčka poroty), Dr. Zuzana Týrová a Karmena Zorňanová (členky poroty).

V kategórii nižších ročníkov v prednese poézie prvú cenu získal Filip Gál z Aradáča, žiak 4. ročníka. Druhé miesto obsadila Anabela Myjavcová z Petrovca, žiačka 4. ročníka, zatiaľ čo sa na treťom mieste ocitol Milan Hansman z Petrovca, žiak 4. ročníka.

V kategórii vyšších

Odmenení recitátori s členmi poroty a organizátormi súťaže ročníkov v prednese prózy najlepšia bola Elena Straková z Kovačice, žiačka 6. ročníka. Druhú cenu dostala Ivana Zorňanová z Erdevíka, žiačka 7. ročníka a tretiu Hana Katarína Ďurovková z Kysáča, žiačka 8. ročníka.

V prednese poézie

spomedzi žiakov vyšších ročníkov najlepší bol Andrej Simendić zo Starej Pazovy, žiak 5. ročníka. Druhú cenu dostala Marcela Gániová z Petrovca, žiačka 5. ročníka. Tretiu cenu dostali dve žiačky: šiestačka Ema Pudelková

Filmová cena kovačickej škole Z

ákladná škola Mladých pokolení v Kovačici obsadila prvé miesto na tohtoročnom Medzinárodnom festivale KREF (KReatívne Edukačné Filmy). Na tejto súťaži sa zúčastnili základné školy z celého Srbska a Balkánu. Ich úlohou

kategóriách, bolo selektovaných 18.

Najzaujímavejšou kategóriou bol LipDub film (nahrávanie videa so sprievodom hudby a s prihliadaním na synchronizáciu pohybov). Film o kovačickej škole je nahraný z jedného nepretržitého kádra so sprievodom hudby a škola je vo Momentka z nahrávania filmu filme predstavená ako miesto šťastia, spolupráce a poznatkov.

V nahrávaní sa zúčastnila celá škola pod vedením riaditeľky Aničky Bírešovej.

Realizáciu filmu mal na starosti kameraman Vladimír Kuchárik a o choreografiu bolo predstaviť svoju školu zaujímavým sa postarala profesorka Zuzana Pútniková. spôsobom. Kovačickej škole sa podarilo Ideu pre nakrúcanie filmu navrhli dostať sa do finále tohto festivalu, ktorý profesorky Darina Poliaková a Anna sa uskkutočnil od 23. do 25. septembra Hrková, ktoré i slávnostne prijali kreatívnov hoteli Junior v Brzeće na Kopaoniku, edukačného Oscara. kde návštevníci mali príležitosť aj pozrieť si film. Zo súhrnne 52 filmov, Nina Chalupová ktoré sa zúčastnili vo finále v troch

z Pivnice a siedmačka Jana Kalapišová z Bieleho Blata.

Spomedzi najstarších recitátorov najlepšia bola Ema Kočišová zo Starej Pazovy, predstaviteľka SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Druhé miesto obsadila Iveta Galasová z Padiny, žiačka 4. ročníka GJK. Tretiu cenu si vyrecitoval Martin Krajčík, žiak Strednej zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade.

Na javisku sa nevyskúšali iba súťažiaci.

Svoje nové cédečko prezentovali speváci a hudobníci ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci a ZŠ Jána Kollára v Selenči.

Ide o ich spoločné cédečko, ktoré bude doplnkom k učebnici hudobnej výchovy pre tretí ročník základných škôl.

Jasmina Pániková

SVETOVÉ MÚDROSTI • Nevieš, kto je naozaj tvoj priateľ alebo nepriateľ, pokiaľ sa neprelomí ľad.

(Laponské príslovie) • Aj po zlej úrode treba siať.

(Latinské príslovie) • Cez prekážky ku hviezdam.

(Latinské príslovie) • Časy sa menia a ľudia s nimi.

(Latinské príslovie) • Na utíšenom mori je hocikto kormidelníkom.

(Latinské príslovie) • Učme sa pre život a nie pre školu.

(Latinské príslovie) • Vo víne je pravda, vo vode zdravie.

(Latinské príslovie) • Kto rýchle hovorí, odpovedá zle.

(Leydenský papyrus) • Iba rieka si nájde cestu sama.

(Lezginské príslovie) • Hygiena sú dve tretiny zdravia.

(Libanonské príslovie) Podľa knihy Múdrosti národov (Jozef Sabol) pripravila V. Havranová november 2016 |

vzlet 5

divadlo

Shakespeare podľa Feldeka v petrovskom gymnáziu G

ymnázium Jána Kollára so žiackym domovom toho času intenzívne žije divadlom.

Oslavy tohtoročného Dňa školy boli netradičné – v znamení 150. výročia divadelníctva v Petrovci.

Bola divadelná premiéra.

Totižto je rok štvorstého výročia smrti Shakespeara, pred deväťdesiatimi rokmi (roku 1926) si toto výročie predstavením pripomenuli vtedajší gymnazisti – zohrali komédiu Sen noci svätojánskej v réžii profesora Andreja Siráckeho. A tak na počesť divadelných a gymnaziálnych dejín sme odpremiérovali aj my – akýmsi rimejkom Sna noci svätojánskej. Po premiére a po dvoch interných reprízach pre spolužiakov napokon sme v Slávnostnej

– Naše gymnázium vždy dbalo aj na duchovnú nadstavbu. Na tvorivosť vcelku. Tento náš divadelný

sieni gymnázia vystúpili aj v rámci Divadelného vavrínu 2016 – mimo konkurencie.

Riaditeľka GJK Anna Medveďová netajila spokojnosť v deň premiéry:

kolektív je zložený z debutantov a sme radi, že im divadlo učarilo.

Inscenovanie Shakespeara a jeho textov, ktoré sa stali kánonmi básnického a

6 vzlet | november 2016

divadelného umenia takmer každého kontinentu, snáď ani netreba obhajovať, no predsa možno spomenúť, že práve hra, ktorú sme sa rozhodli zaradiť do repertoára – Sen svätojánskej noci patrí k

o človeku, Shakespeare prepájal odkazy antické, kresťanské i dobového Anglicka, zdá sa, že tento spôsob uvažovania je mimoriadne podnetný aj pre divákov dnešného sveta. Nadčasový príbeh o mocnej prírode a láske, ich postaveniu v dnešnom svete je zaiste mimoriadne podnetným pre širokú divácku verejnosť.

Režisér Ján Čáni netajil spokojnosť z úspešnej premiéry a bol nanajvýš hrdý na všetkých sedemnástich hercov, ktorí vystúpili v tejto renesančnej komédii; hrali: Peter Ďurovka (Oberon), Miroslav Kolár (Puk), Iveta Galasová a Andrea Horvat (Titanie), Emília Jana Pálešová (Hypolitta), Branislav Pop (Lev), Želko Omasta (Tizba), Róbert Parkáni (Pyramus). Víly stvárnili: Petra Častvenová, Sanela Todorovićová,

najčastejšie uvádzaným Shakespearovým dielam.

Komédia Sen svätojánskej noci bola vôbec prvou Shakespearovou hrou uvedenou v slovenskom profesionálnom divadle.

V tejto hre podrobil Shakespeare tému lásky detailnej analýze. Autor na ňu nazerá z rôznych uhlov pohľadu a výrazne vyjadruje vzťah medzi svetom pozemským a svetom, ktorý nás presahuje a zásadne ovplyvňuje.

Reflektovaná dualita sveta bola charakteristická pre renesančné uvažovanie

Jana Jovankovičová, Maja Madacká, remeselnícku družinu: Tiana Kolárová, Tanička Klúčiková, Ján Andrášik, Daniela Pavlovičová, Kristína Bešková.

Zvukármi boli Peter Čáni a Marek Legíň. Ľubomír Feldek preložil do slovenčiny 6 tragédií Williama Shakespeara, 6 komédií a dve romance. Od roku 2004 sa venuje tomuto prekladu.

V tomto období vyhľadávajú divadlá a ich diváci najmä jeho preklady. Shakespeare bol totiž nielen dramatik, ale aj básnik, všestranný autor – nájdeme uňho

Aktéri predstavenia Sen noci svätojánskej

divadlo všetko, teda nielen verš, ale aj prózu, nielen dramatický dialóg, ale aj poéziu, nielen rozprávku, ale aj filozofickú úvahu. Jeho text sa hmýri slovnými hračkami, rýmami, aliteráciami, oxymoronmi...

Preto bol Feldekovi taký lákavý.

Pri pasovaní sa so Shakespearom mentorskou a morálnou podporou bola aj zaslúžilá umelkyňa, herečka a redaktorka Milina Florianová. Od samotných čítačiek po premiéru. Aj sama, ako odchovankyňa gymnázia, ako herečka po prvýkrát vystúpila v predstavení v produkcii gymnázia, v réžii Andreja Privratského a odvtedy sa do

povedomia našej verejnosti upísala významnou hereckou kariérou. Gymnaziálny zástoj na divadle je pre ňu významný.

Za pedagogickým vedením stáli profesorky Marta Pavčoková a Annamária BoldockáGrbićová. Po premiére sa aj herci zmienili o samotnej hre.

Kristína Bešková: – Bola toto nová skúsenosť pre nás, bol to veľký záväzok, ale páčilo sa nám to a dobre to dopadlo aj na skúškach, a práve tam sme sa navzájom spriatelili.

Iveta Galasová: – Som prešťastná, že obecenstvo veľmi pekne odreagovalo a páčilo sa im. Skúšky boli veľmi zaujímavé a som rada, že som sa vôbec dala na toto predstavenie.

Janko Andrášik: – Môžem povedať, že som veľmi hrdý, že som účinkoval v tomto predstavení, veľmi sa mi páčilo, veľa sme sa naučili o samotnom Shakespearovi.

A aj skúšky, čo sme ich

mávali, boli veľmi zaujímavé a boli sme dobrí... Želko Omasta: – Spočiatku bolo trošku problémov, Shakespeare nebol ľahká predloha, potom sme to zdolali a všetko bolo v poriadku.

Petra Častvenová: – Spočiatku sme si mysleli, že to obecenstvo nebude chápať, lebo sme ani my to spočiatku nechápali, ale potom nám bolo ľahšie.

A keď sme videli, že to i obecenstvo chápe, tak sme boli spokojní.

Róbert Parkáni: – Režisér Čáni bol prísny, veľa od nás žiadal, ale sa mu to aj oplatilo! Naučil nás, čo je salónne divadlo, ktorého maketu mi bolo treba nosiť

na scénu a ako narábať s klavírom.

Tanička Klúčiková: – Veľmi nás potešilo, že sme s predstavením zapôsobili u Nitranov, ktorí boli prítomní na premiére v Deň skoly a že máme pozvanie hosťovať s predstavením aj u nich v Nitre v apríli 2017, na tamojšom Gymnáziu na Párovskej ulici, keď pôjdeme na družobný výlet, len nám musia zaobstarať klavír...

Po dvadsiatich piatich rokoch divadelnej odmlky skleslosť vystriedal hrejivý pocit, že sme si to celé nenechali len tak… Je potešením, že tento náš divadelný dorast pri prípravách hry zistil, že ide o očistnú funkciu v divadle, ktoré ich berie, začínajú cítiť, sú empatickí, že majú emóciu a že im záleží. A v tomto kontexte toto celé treba brať ako trošku do mlyna!

Annamária Boldocká-Grbićová

Zámka škripí dodnes H

ru Vladimíra Hurbana Vladimírova Zámka škripí premiérovo zahrali mladí herci Ochotníckeho divadla KC Kysáč v piatok 14. októbra 2016 vo veľkej sále KC Kysáč. Pôvodný text z roku 1941, v dramaturgickej úprave režisérky Svetlany Gaškovej a asistenta réžie Jána Privizera, títo mladí, ale už skúsení herci ožili na moderný minimalistický spôsob a zapôsobili na obecenstvo.

Pohrávanie sa so zámkou, ktorá škripí vo viacerých hladinách ľudského osudu, v deji odohrávajúcom sa v presne neurčenej krajine, divákovi Ivan Privizer, Hana znázorňuje väzenie hlavného Katarína Ďurovková a hrdinu, ktoré je svojráznou Kristián Križan paralelou medzi stiesňujúcou a tragickou bezvýchodiskovou technickú skupinu tvorili: Onsituáciou jednotlivca v súčasdrej Srnka, Pavel Surový, Dušan nosti, tu a teraz.

Francisty, Ondrej Gaško, Ján Režisérka Svetlana GaškoKohút, Miloslav Kulík, Miloslav vá, ináč študentka divadelnej Marčok a Miroslav Chrťan. réžie a dramaturgie na Fakulte dramatických umení v Banskej Bystrici, sa podpísala aj pod scénografiu, kostýmy a výber hudby.

Náročné postavy obsadili žiaci základnej a strednej školy a študenti: Ivan Privizer, Tatiana Klinková, Milan Klinko, Hana Kata- Stiesňujúcu atmosféru herci rína Ďurovkostvárnili na výbornú vá, Alexander Kolár, Miroslav Kolár a Kristián Kysáčske predstavenie Križan. Dizajnérom svetla bol Zámka škripí získalo 3. cenu Branislav Agársky, zvukárom na tohtoročnej Prehliadke sloIvan Madacký a inšpicientom venskej ochotníckej divadelnej Miroslav Vrška. Pohybovú zložtvorby v Srbsku Divadelný ku mal na starosti Ján Jambrich, vavrín. šepkala Ema Francistyová a Michal Ďurovka

Herci po úspešnej premiére hry Zámka škripí

november 2016 |

vzlet 7

z padinskej školy

Ôsmaci na nezabudnuteľnom výlete Začiatkom októbra padinskí ôsmaci absolvovali trojdňový výlet na Taru.

Bolo to takto…

Deň prvý: Štart z Padiny a dlhá, ale veselá a príjemná cesta autobusom.

Národné múzeum. Prechádzka minulosťou. Zoznámili sme sa s faktami a spôsobom života ľudí žijúcich v tomto kraji od tých najstarších čias dodnes.

Tretia zastávka – rieka Vre-

Brankovina

Prvá zastávka – Brankovina. Je to historický komplex pamätihodností. Okrem kostola a hrobky, kde je pochovaná srbská poetka Desanka Maksimovićová, sú tu i staré domčeky „sobrašice“, kde sa počas cirkevných sviatkov stretávali rodiny, prekrásny školský dvor so starou školskou budovou a učebňou z roku 1836. Výstava venovaná Desanke Maksimovićovej je v novšej budove.

Druhá zastávka – Valjevo a

Jazero Zaovine

8 vzlet | november 2016

lo. Je to jedna z najkratších riek v Európe. Dlhá je len 365 metrov, a preto ju volajú rieka Godina. Má všetko to,

Desankina hrobka

čo majú aj omnoho väčšie svetové rieky – veľký silný prameň, rybník na pravom nábreží, vodný mlyn na ľavom, dva mosty. Desaťmet-

rovým vodopádom sa vlieva do rieky Driny.

Konečne ubytovanie v pavilónoch v Detskej zotavovni v Mitrovci na Tare. Večera, diskozábava a kamarátenie v izbách do neskorých nočných hodín.

Deň druhý: Vstávanie. Vonku sneží, neskoršie prší. Ale nie dlho. Vietor dal daždivým oblakom povel na odchod a náš sprievodca povel na štart. Znovu sme v autobuse, no cesta bola krátka.

Prvá zastávka – Zaovine.

Umelé jazero, ktoré dostalo meno podľa rovnomennej dedinky. Ohromil nás krásny výhľad na jazero a kaňon Sklopovi. Celá oblasť vynikala neobyčajnou prírodnou krásou. Dozvedáme sa tiež, že roku 1875 Josif Pančić v blízkosti dedinky Zaovine objavil smrek, ktorý je neskoršie pomenovaný Pančićov smrek omorikový.

Prekrásnych výhľadov nikdy dosť. Popoludní sme vystupovali ešte na väčšiu nadmorskú výšku. Pre neprajné počasie autobusom a jednu časť i pešo. Dostali sme sa na Kozju stenu na Tare, odkiaľ sa nám naskytol nezabudnuteľný pohľad na okolitú oblasť, kaňon rieky Driny a jazero Perućac.

A na záver dňa sme sa cez hustý les dostali na Tepih livadu. Je to lúka s rašelinovou pôdou, kde sú ešte nie dostatočne rozložené látky rastlinného pôvodu, a preto je mäkká ako koberec.

Večera, zábava a kamarátenie sa do neskorých nočných hodín.

Deň tretí: Vstávanie. Či už?

Balenie. Raňajky. Autobus.

Prvá zastávka – dedinka Kremna. Obyvatelia tejto

Most priateľstva

Nostalgia

Kaňon Sklopovi

Pozor, zmeškáme vlak!

Pavilóny

Kozja stena Spoločná fotografia v Drvengrade

dedinky sú hrdí na svojich predkov, srbských sedliakov Mitra a Miloša Tarabićovcov.

Z minulosti datuje rozprávka, zaujímavá najmä pre milovníkov legiend a mýtov, že Tarabićovci mali schopnosť predpovedať udalosti, ktoré sa uskutočnili v 19. a 20. storočí.

Keďže boli negramotní, ich proroctvá zapisoval kňaz Zaharije Zaharić.

Druhá zastávka – Drvengrad. Je to etno-kultúrno-turistický komplex a nachádza sa na vrchoV starej učebni le kopca Mećavnik.

Na výstavbu tohto neobyčajného mesta boli použité autentické domčeky, niektoré i storočné. Tvorcom mesta je slávny režisér Emil Kusturica.

Tretia zastávka: Šarganská osmička. Je to úzkorozchod-

ná železnica. Obnovená je časť bývalej trate Užice – Višegrad – Sarajevo, ktorou prevádzkuje múzejný vlak Nostalgia. Vlak prechádza cez 22 tunelov a päť mostov.

Cestujúci sa môžu kochať pohľadom na krásy prírody. Štvrtá zastávka – Zlatibor. Na pohorí Zlatibor sme pobudli veľmi krátko, nao-

bedovali sa a trochu poprechádzali. Čakal nás návrat domov.

A to bolo všetko. Chceme povedať len to, že kamarátenie bolo na prvom mieste.

Veď sme ešte len trochu spolu, a potom každý pôjde svojou cestou.

Text: Vanesa Marková a Anna Sojáková, 8. 2 Fotografie: Michaela Kotvášová, 8. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

Jazykove poucky Vieme, ako ďakujeme?!

Jazero Perućac

V

yjadriť vďaku či poďakovať je také samozrejmé, že azda netreba o tom nič špeciálne hovoriť. Aspoň sa nám tak zdá, že všetko o tom vieme. Keď dostaneme darček, poďakujeme, za slová chvály tiež ďakujeme...

Ale ako? Rozmýšľali ste niekedy o tom, či to správne sformulujete? No, samozrejme, že vieme: Ďakujem na pomoci.; Ďakujem na káve a šťave.; Vďaka na starostlivosti patrí našej učiteľke. A tak donekonečna.

Dávajte však pozor, toto sú nesprávne konštrukcie, pretože je predložka na so slovesom ďakovať, vďaka nesprávna!

V srbčine sa tak povie: Hvala na pomoći.; Hvala na kafi i soku...

V slovenčine ďakujeme a vďačíme ZA niečo.

Tou najpraktickejšou pomôckou je Krátky slovník slovenského jazyka, ktorý je i v elektronickej podobe, preto vám odporúčame vždy tam nakuknúť, a tentoraz pod heslom

ďakovať sa môžete dozvedieť toto: ďakovať je vyjadrovať vďaku: ďakovať priateľom za pomoc a byť vďačný, zaviazaný, vďačiť: ďakovať za svoj objav usilovnej práci; ďakovať Bohu, chvalabohu.

Spojením ďakujem pekne môžeme vyjadriť výraz vďaky, ale aj zdvorilé odmietnutie a ešte silnejšie, ironicky, aj výraz nesúhlasu.

Anna Horvátová

november 2016 |

vzlet 9

vaša tvorba Výdobytky modernej technológie

K

radšej by som spal celý deň. Niekedy aj zaspím do školy. Kto to kedy videl vstávať tak včas! V Európe sa práca začína o deviatej. A my spejeme do Európy. Nie som výborným žiakom, ale som dobrým, aspoň si ja tak myslím.

Chcem kamarátov rozosmiať. Mám veľa kamarátov a kamarátok. Frajerku nemám.

Teraz vidíte, nie som nikto. Som Ivan Krasko.

Ivan Krasko, 8. 1 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

ým sme boli malí, ľudia sa nás pýtali, čím by sme chceli byť, keď narastieme.

Odpovedali sme: princezná, učiteľka, športovec, prezident krajiny... Keď ide o mňa, vždy som chcela byť vedkyňou. Spomínam si, že som videla obraz Alberta Einsteina, ktorý bol veľkým vedcom a jeho práca bola veľmi zaujímavá. Jeho vlasy boli divné a ľudia hovorili o ňom s veľkou úctou.

Každé ráno, keď sa prebudíme, počujeme, že vyšli nové modely počítačov a mobilov.

Prečo sa nechcem učiť? Zennora Brnová, 8. 1, Vyšla nová hra, ktorá nedovoľuje deťom ísť ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči von, a tam sa hrať. Stroj, ktorý bude zároveň udia vravia, že človek sa učí, pokým Zatelefonujem? Dobrý nápad. Ale čo prať a sušiť bielizeň a umývať riad. Verím, že je živý, že sa nikto múdry nenarodil, poviem? sa objaví aj nový stroj, ktorý bude tiež variť preto sa všetci musíme učiť.

– Príďte pre mňa. obed namiesto ľudí. Všetko, čo nás zaujíma, Na otázku, prečo sa mi – Kde si? odpovede na všetky naše nechce učiť, je ťažko odpo– Na ostrove. otázky môžeme nájsť na vedať. Je mnoho odpovedí.

– Na ktorom? internete: ako vyliečiť svojMama napríklad vraví, – Na tomto. ho miláčika, ako si urobiť že je to puberta, keď nás – A ktorý je to tento? vrkôčiky, ako sa čím skôr zaujíma všetko možné, – Neviem. dostať na určité miesto, ako okrem knihy. Chýba nám No nič. Zostanem tu. Nie. Tento ostrov je rýchlo uvariť chutný obed... vôľa. Vôľa? Ako sa dá nájsť pustý. Idem na druhý.

Napíšeme niekoľko slov na tá vôľa? Otec zasa vraví, Čoskoro som našiel ten druhý. A na klávesnici, stlačíme ENTER že treba zohriať stoličku. ňom spolužiaka Jána. Povedal mi, že sa a tisíce odpovedí je zrazu Nerozumiem, o čom hovorí. zachránil, lebo bol na člne. Keď videl moju pred nami. Deti a dospelí Čím ju zohrejem? Moje loď, pomyslel si, že prišli žiaci a učiteľka, majú potrebu hovoriť problémy s učením chápe ale bol prekvapený, keď videl iba mňa, a písať si telefónom – prečo iba moja stará mama. Vraví, malého človeka. Zaujímalo ho, ako loď by strácali čas na obliekanie že keď ona chodila do prežila. No, povedal som mu, že niekde a vychádzanie von, keď školy, nemuseli sa toľko učiť bola menšia dierka, inde väčšia a ja som to o všetkom sa môžu dohoda nenosili ani také ťažké všetko opravil. Potom sme si nabrali banány, núť telefónom. Vymýšľajú tašky. Myslím si, že všetci citróny a iné ovocie a pobrali sme sa domov. spôsoby, ako zrýchliť autooni majú trochu pravdy.

Onedlho sme zakotvili v Kovačici. mobil a urobiť hodinky, Ale tú maminu vôľu na Že Kovačica nemá more? No a čo? Ani ja ktoré v každom okamihu Mila Privizerová, 8. 2, ZŠ učenie nemôžem nijako som nebol na pustom ostrove. ukážu čas v rôznych kraĽudovíta Štúra v Kysáči nájsť. Rozhodla som sa, jinách. že sa idem učiť, hádam to príde… Vojdem Andrej Majdlík, 5. 1 A čo je s tými ľuďmi, ktorí vyšetrujú chodo svojej izby zohriať tú stoličku, sedím, ZŠ Mladých pokolení v Kovačici roby a zaoberajú sa medicínou? Prečo ich pozerám do knihy a nič nevnímam. Čo keby úspechy nie sú rovnako ocenené? Prečo je som počúvala hudbu? Možno mi s hudbou dôležité mať auto, ktoré môže jazdiť 300 až Mikin sen pôjde. Hudba hrá, čítam, čítam a nič nero320 kilometrov za hodinu, keď sú niektoré zumiem, ani si nič nepamätám.

Zatvorím deti hladné a choré? Preto už nechcem byť lbko sivo-čiernej srsti, ktoré sa mi vždy knihu a sľúbim si, že sa budem učiť neskorvedkyňou. Chcem byť lekárkou, ktorá bude pletie pod nohy, keď chodím po dvore, šie, lebo teraz nemám vôľu. vždy ochotná pomáhať chorým ľuďom. to je Mika, moja mačka. Raz sa jej snívalo, Čakám celý deň, čakám dva, nechodí. že šla so mnou do školy. Zavčas rána vstala, Hádam to zajtra príde...

Matilda Hložanová, 8. 1 labkou si umyla tvár a pobrala sa so mnou.

Ivana Bešková, 7. 2 ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši Na rohu nás čakala moja priateľka Martina.

ZŠ Mladých pokolení v Kovačici Keďže je to moderné, v prvý Mikin deň v škole sme sa vyfotili mobilom a fotku dali na Instagram. Tak ako sa to vo svete patrí. V Nie som nikto, Na pustom ostrove mojej triede Mika bola prvotriedna senzásom Ivan Krasko cia. Všetky spolužiačky ju hladkali a jej sa to li sme so školou na výlet. Na veľký výlet. páčilo. Na hodine slovenčiny zistila, že miau no, som Ivan Krasko. Nemyslite si, že Plavili sme sa morom. Bolo nádherné. vraví stredoslovenským nárečím a pŕŕŕŕ je sa s vami zahrávam. Som Ivan Krasko, Zrazu všetci spanikárili. Videli, že ide také isté vo všetkých nárečiach. Na matemažiak základnej školy v Kovačici, nie ten tsunami. Rovno na našu loď. Vyhľadali tike sa trochu nudila, pretože Mika má iba Ivan Krasko, básnik. Aj keď byť tým Ivanom záchranné člny. Bolo ich málo. Tí silnejší sa štyri laby a jeden chvost, a to jej nestačilo Kraskom by bolo celkom fajn. predsa ocitli v člnoch, iní poskákali do vody. spočítať čísla do desať, ktoré pani učiteľka Som Ivan. Pomáham otcovi, mame a Ja som spal. Krik ma nezobudil. Iba keď písala na tabuli. Nasledujúca hodina bola niekedy aj sestre. Mame pomáham málo, ale som sa začal kotúľať po kajute, bum-báchudobná. Pán učiteľ bol spokojný, pretože predsa pomáham. Upracem si izbu, niekedy tresk, zobudil som sa. Dlho som sa kotúľal Mika miaukala v správnom tóne. Mohla by umyjem riad. Otcovi pomáham tak, že mu sem a tam, ale našťastie more sa utíšilo sa aj do chóru zapojiť. Na hodine výtvarnej pripravím raňajky. Chutný sendvič. A sestre a bolo pekne pozerať sa na východ slnka na vynikala. Labku zmáčala do rôznych farieb pomáham pri vypracovaní domácich úloh z mori. Ľahol som si spať celý doráňaný. Keď a vyžívala sa po papieri. Pani učiteľka bola anglického jazyka. Anglický mám v malom som vstal, pozeral som, či je niekto nažive. oduševnená jej obrazmi a prosila Miku, aby prste. Na hodinách počúvam a doma sa Nikoho nebolo. Vyzeral som nejaký ostrov. si vážne porozmýšľala o samostatnej výstaučím. Zväčša len keď musím. Odmenou za Nebolo ho. Zrazu, hurááá, ostrov. Vykročil ve. Keď prišiel čas odchodu, musela som ju učenie sú sladkosti. Len neviem, prečo som som naň celý rozradostený. Ostrov bol zobrať na ruky. Nechcela ísť domov. taký chudý? Ráno do školy nechcem vstať, pustý. Rozmýšľam, čo urobím.

Keď sa prebudila, pomyslela si, že je

Ľ

K

Á

10 vzlet | november 2016

Š

Vaše práce môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs pekne byť hviezdou a nádejnou umelkyňou, ale najkrajšie je spať celý deň na slniečku alebo pri teplej piecke.

Anna Ďurišová, 5. 2 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Prečo sa mačka Lára bojí školy

M

ám mačku maličkú. Volá sa Lára. Je sivobielej farby a rada ma vyprevádza do školy. Ale predsa zo všetkého najradšej spí a sníva o všeličom.

Jedného dňa sa vybrala za mnou do školy. Nabrala do batôžka knihy a písanky.

Taká bola rada. Poskakovala si cez les, aby čím skôr prišla. Cestou stretla veveričku, porozprávala jej, aká je šťastná a že sa nemôže dočkať nových priateľov. Veverička ju pozorne počúvala. Zapáčilo sa jej to, rozhodla, že pôjde aj ona do školy. Ruka v ruke mačička Lára a veverička Sára sa vybrali do školy. Poskakovali po lese, veselo si spievali a ponáhľali sa, aby čím skôr prišli.

S nimi si veselo aj motýlik pospevoval. Prišli na koniec lesa a zrazu sa pred nimi objavila velikánska budova. Bola to budova školy.

Zastali pred ňou a od strachu sa ani hnúť nemohli. Škola bola ohromná, nebolo jej konca-kraja. Veľmi sa vyľakali, zobrali nohy na plecia a utekali, ako len vládali, späť do lesa. Cestou sa ani neotočili.

V ten deň som všetky moje knihy, písanky a ceruzky našla v mačičkinej postieľke, v ktorej spávala. Odvtedy, keď idem do školy, vyprevádza ma iba po uličnú bránu.

Michaela Poliaková, 5. 2 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Načo nám je škola?

Už piaty rok som žiačkou jednej krásnej školy. Mojej školy. V škole som získala vedomosti a dobrých kamarátov.

Na školskej tabuli sme sa naučili písať prvé písmená a čísla. Keď vojdem do školy, pocítim teplo v srdci. V každej lavici a v triede sa uchovávajú žiacke tajomstvá.

Vo dne sa trieda podobá na úľ plný usilovných včiel. V noci na začarovaný a tmavý zámok, ktorý netrpezlivo čaká svojich obyvateľov. Zvedavé včielky tíško a pokojne čakajú svojich učiteľov. Každý deň je vynikajúci deň, lebo sa učíme niečo nové.

Viem, že jedného dňa odídem do druhej školy, ale táto mi navždy zostane v srdci.

Sintija Tomanová, 5. 2 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Moja učiteľka je spisovateľka

U

ž päť rokov čítam knihy. Čítam knihu za knihou a raz som prečítala knihu Višňový lekvár. Veľmi zaujímavá a pekná kniha. Čítala som ju hádam už stokrát. Avšak

natoľko je pekná, že sa ju nemôžem dočítať. Čítala som aj knihy Ocko z čokolády a Mama, poď sa hrať.

Už som piatačka a veľmi som sa prekvapila, keď som videla, že spisovateľka týchto kníh je naša učiteľka zo slovenského jazyka. Na hodinách nám niekedy prečíta jej poviedky a veľmi sa mi páčia. Často čítam jej knihy a sú zaujímavé. Keď som bola štvrtáčka, veľmi som ju chcela spoznať. To sa mi prednedávnom aj splnilo. Nie že som ju len spoznala, ale je mojou učiteľkou. Napísala už veľa kníh. Od malička som chcela byť spisovateľka ako Mária Kotvášová-Jonášová.

Každý mesiac nám dáva písať pekné slohové práce a tie najkrajšie zasiela na súbehy. Aj moje práce už zaslala. Dúfam, že raz budem spisovateľka ako Mária Kotvášová-Jonášová.

Tina Vesteková, 5. 1 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Láska je bohatstvo Mám jedno tajomstvo a je veľmi vzácne.

Neodhalím ho nikomu, lebo mám strach, že bolo by zneužité a bolo by to strašné.

Novembrové krásy v mojej dedine

P

rekrásna zlatá jeseň zavítala aj do mojej Padiny. Do každého jej kútika. Jeseň a jej krásy sú všade v nás a vôkol nás. Je to obdobie plné farieb. Keď sa prechádzam dedinou, je to nádhera! Doliny sa ofarbili do zlatožlta, pred domami kvitnú jesienky, jeseň vstúpila do každého domu. Vidieť to podľa jesenných plodov, ktoré Padinčania usilovne ukladajú do svojich sýpok a komôrok. Ale si tiež ozdobujú dvory – výtvormi z tekvíc, z kukurice… Ja mám doma ešte jednu ozdobu – je to môj ježko. Uverili by ste alebo nie, kotúľa sa po listoch, aby sa mu zavesili na jeho bodliaky. Vidím, že sa zvieratá chystajú na zimu… Brrr. Hovoria, že bude mrazivá.

Preto sa vžívam do krás jesene v mojom kraji. Ráno sú báječné padinské doliny zahalené záhadnou hmlou, ale počas dňa sa menia na zlaté údolia. Niektoré časti dediny vyzerajú ako na fotografiách známych umelcov. Jeseň zaklopala i na brány našej školy. Žiaci spolu s učiteľkami pripravili tradičný jesenný detský jarmok, školská telocvičňa

Lásku nosím v srdci, je to moje najväčšie bohatstvo.

Odo dňa môjho narodenia až po hlbokú smrť.

Keď srdce mi je v núdzi, láska je moje potešenie.

A mojou radosťou vo dne a v noci. Ľudia si myslia, že bohatstvo sú majetok, moc a sláva.

Nemyslite si, ľudia, tak, bohatstvo nie je majetok, ani moc, ani sláva.

Kto lásku nemá, navždy chudobný zostáva!

Mila Martinková, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Darko Kuzmanović, 8. a ZŠ Jána Kollára v Selenči

bola vyzdobená tekvicami a sviečkami z príležitosti tanečnej zábavy pre žiakov.

Milá dedina, kochaj sa ešte trochu v týchto krásach ako kráľovná so zlatou korunou.

Lebo mizne deň za dňom, list za listom a novembrové krásy tiež tichučko zmiznú.

Príde pani zima so svojím osobitným čarom.

Nataša Pavelová, 5. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Listujeme v Slovníku cudzích slov – pác – odvar z korenia a zeleniny na konzervovanie mäsa

– paginácia – stránkovanie; označovanie stránok knihy číslami

– pacifikácia – uvedenie do mierového stavu; obnovenie mieru, pokoja; upokojenie

– pagoda – vežovitý stupňovito sa zužujúci orientálny chrám

– pacifizmus – politický smer liberálnej buržoázie zavrhujúci akékoľvek vojny i obranné a oslobodenecké, hlásajúci zásady zmierlivého riešenia triednych rozporov – paganizmus – pohanstvo; tendencie v umení hlásajúce návrat k pohanstvu

– pajác – šašo, komediant; smiešna bábika, panák – pajtáš – kamarát, druh, priateľ – palatalizácia – mäkčenie, zmäkčovanie hlások – paleoantropológia – náuka zaoberajúca sa predhistorickým človekom

november 2016 |

vzlet 11

ôsmaci zo Silbaša komunikácie mladých

Sociálne siete rvé sociálne siete na internete začali vo forme všeobecných sieťových komunít, ako napr. Tripod.com, no mnohé z nich boli zamerané na prínos medziľudskej interakcie na chatových miestnostiach a snažili sa ľudí motivovať k zdieľaniu ich osobných informácií. Iné siete, ako napr. Classmates. com umožňovali ľuďom spojiť sa, čiže prísť do vzájomného kontaktu pomocou e-mailových adries.

Užívateľské profily umožňovali používateľom vytvárať si sieť priateľov a vyhľadávať nových ľudí prostredníctvom spoločných záujmov, miest bydliska, škôl a podobne. Koncom 90. rokov vznikli nové typy sociálnych sietí. Mnoho služieb začalo vytvárať a využívať pokročilý spôsob spravovania profilov a vyhľadávania nových kamarátov.

Začiatkom 21. storočia boli najnavštevovanejšími stránkami internetu vyhľadávače, najmä Google, Yahoo, či Safari od Apple, a potom začali na ich vedúce pozície útočiť sociálne siete – najmä Facebook a YouTube. Definícií sociálnych sietí internetového charakteru nie je veľa. Môžeme si pomôcť Boydovou a Ellisonovou (2007), ktoré uvádzajú, že sociálne siete sú služby založené na webovej platforme a jednotlivcom umožňujú konštruovať verejný profil v rámci hraníc systému, tiež uvádzajú, že tieto sociálne siete umožňujú komunikovať so zoznamom používateľov, s ktorými zdieľajú pripojenie, vidieť a prehliadať svoje zoznamy priateľov a aj tie, ktoré sú vytvorené inými používateľmi v rámci systému.

Vytvorenie verejného profilu patrí k základným znakom sociálnych sietí. Používateľ vytvára vlastný používateľský profil prostredníctvom odpovedí na všeobecný dotazník, ktorý je automaticky vygenerovaný po prvom prihlásení. Medzi požadované údaje takmer vždy používateľ udáva meno, prezývku, miesto bydliska, okrem toho aj vlastné záujmy, záľuby a pod.

SOCIÁLNE SIETE V SÚČASNOSTI V súčasnosti pod pojmom sociálna sieť zvyčajne rozumieme internetovú

12 vzlet | november 2016

službu. Osoby na internete spolu zdieľajú záľuby, záujmy, spoločnú prácu, informácie o sebe a diskutujú o súčasných témach. Sociálne siete majú cieľ zjednocovať rovnako mysliacich ľudí prostredníctvom internetu.

Môžu to byť kamaráti, kolegovia, známi. Aby človek mohol používať sociálne siete, nemusí ovládať informatiku.

Sociálne siete dnes ponúkajú veľký obsah možností, ako napr. možnosť kamarátenia, zdieľania, alebo pozerania videí a fotografií. Ponúkajú tiež

(ich členovia publikujú rôzne aktuálne novinové články, fotografie, komentáre a pod.).

Sociálne siete v súčasnosti predstavujú fenomén, ktorý zasahuje takmer každého mladšieho používateľa internetu, napr. zoznamovacie portály, najrôznejšie chaty, blogy... Generácia Y vo svojom osobnom živote využíva sociálne siete čoraz viac, a preto je prirodzené, že si začali nachádzať svoje miesto i v pracovnej sfére. Sociálne siete už nie sú iba miesto určené na zábavu a ich potenciál si

Foto: growingsocialmedia

P

Najnavštevovanejšie a najznámejšie sociálne siete v súčasnosti sú Facebook, Twitter, LinkedIn, Pinterest a Google+ možnosť urobiť si svoju vlastnú stránku, kde môže človek prezentovať seba, alebo čo robí a čím sa zaoberá, jedinec má tiež možnosť zdieľať udalosti (eventy), aby sa ostatní ľudia na sociálnej sieti dozvedeli, že sa má konkrétna udalosť konať.

V súčasnosti sú populárne aj sociálne siete Instagram, Pinterest, Google+ a iné. O existencii sociálnych sietí sa ľudia môžu dozvedieť od kamarátov, známych, prostredníctvom e-mailu, tiež reklamy na webe, z reklamy v TV, a inými spôsobmi.

Sociálne siete môžeme členiť na niekoľko typov: informačné (ich používatelia hľadajú odpovede na určité problémy, ktoré chcú riešiť), profesijné (takáto sociálna sieť slúži na komunikáciu medzi zamestnancom a zamestnávateľmi), vzdelávacie (populárne sú vo vzdelávacom systéme, ich používateľmi sú vo veľkej miere študenti), hobby (obľúbené medzi používateľmi, ktorí vyhľadávajú informácie o svojich záľubách), novinky

uvedomujú aj podniky. Začínajú na nich budovať vlastné uzatvorené, ale i otvorené komunity.

Na sociálne siete je možné pripojiť sa pomocou stolného PC, notebooku, mobilným telefónom, tabletom.

Prostredníctvom sociálnych sietí môžeme oboznamovať kamarátov o rôznych aktivitách, kde môžeme spoznať nových ľudí a tiež sa môžeme častejšie počuť s kamarátmi, s ktorými sme nemali možnosť často komunikovať skrze vzdialenosť.

Na webových stránkach môžeme sledovať, čo robia celebrity, prípadne čítať, čo sa deje vo svete, napr. prostredníctvom sociálnych sietí Facebook, Twitter, Instagram.

ZÁVISLOSŤ NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH Sociálne siete sa stali našou rutinou a v mnohých prípadoch až závislosťou. Psychológovia sa v posledných rokoch tomuto fenoménu začali venovať. Ich názory sa zhodujú v jednom

bode, že ľudia závislosťou len riešia svoje životné problémy.

K závislosti na sociálnych sieťach vedie zjavná alebo skrytá forma úniku z reálneho sveta (Zasepa, 2006). Mnoho ľudí na internete totiž nachádza útechu pred skutočnou realitou.

Internet je prístupný každému a v každej chvíli, no tento čas je iba dočasný. Keď používatelia vypnú internet, alebo sa odhlásia z obľúbenej komunity, človek sa opäť stáva súčasťou reality a musí riešiť každodenné problémy. Ľudia závislí na internete musia riešiť ešte jeden veľký problém. Stáva sa, že sa následne nevedia začleniť do spoločnosti. Komunikácia face to face sa pre dotyčného stáva nezvládnuteľná, a to sa prenáša do osobného i pracovného života. Používateľ prežíva určitý psychický stav, v ktorom neustále myslí len na to, kedy sa bude môcť pripojiť na internet a byť online. Byť online znamená pre dotyčného byť súčasťou toho, čo sa deje v niektorej zo sociálnych sietí, ako je napríklad Facebook.

Používateľ sociálnej siete má všetko pod kontrolou a on rozhoduje, koho alebo čoho fanúšikom sa stane, kedy a s kým bude komunikovať, koho si pridá medzi priateľov.

Napíše status, a potom čaká, komu sa bude páčiť, kto si ho pozrie, aká bude reakcia ostatných používateľov. Je to akási droga, po ktorej je telo v úplne inej fáze vnímania a je plné očakávania z toho, čo bude nasledovať. Závislosť sa prejavuje veľmi nenápadne.

Používateľ má potrebu hľadania, resp. zväčšovania počtu priateľov. K závislosti dopomáha hranie hier, ako napr. Farmville. Zasepa (2006) však uvádza, že množstvo času stráveného na internete nie je meradlom závislosti. To znamená, že čas nie je hlavným alebo jediným ukazovateľom závislosti, ako si mnohí môžu myslieť. Zamestnanci či študenti strávia za počítačom a vyhľadávaním informácií celé hodiny. To ale neznamená, že sú závislí.

Mgr. Vlasta Bolehradská Filozofická fakulta UKF v Nitre V nasledujúcom čísle: Facebook

ROZLETY LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET

Básne zo záhrady ruží Prepájam ratio s cítiacim orgánom Tvorím v každej sekunde Tvorím a ničím zároveň Vdych a výdych Neviem rozoznať minulosť od budúcnosti Pre mňa tento zvláštny proces Zanikol niekde v súčasnosti Prítomnosť...

Minulosť – obrázok Budúcnosť – vízia Prítomnosť – preciťovanie plnosti okamihu Potreba zaznamenať ten okamih Rastie, rastie, rastie...

Iba dôležité zostane po zázname NIRVANA Keď neviem už ani slovami vyjadriť úzkosť a „širokosť“ Keď to už len jednoducho som „Vyberiem si sťa najvoňavejšiu ružu zo všetkých!“ Raz som v to verila...

Nie (jemný zápor)...

Vyberám si vždy len a všetky ruže.

Vyberám si záhradu!

V nej damašská bulharská – opojná červená čierna biela purpurová modrá zelená O každej vám porozprávam príbeh.

Vitajte v mojej záhrade!

Adora Rose Kysáč

Číslo 9 (29) / november 2016

Stella

Nie

Nie je prvou, ani poslednou tajnou múzou básnikovej ľúbostnej prírody, ale je témou týchto veršov:

Explózia.

Prečo?

Všetko vôkol mňa exploduje.

Keď rozprávaš, píšeš tie najkrajšie nôty.

Tvoja tvár je žalárom pohľadov s dvomi okienkami, cez ktoré vidieť dva nádherné gaštany.

Pod nimi biely úsvit, ktorý odsúdencovi dáva nádej.

Každý kvet ti závidí, lebo krajšie ako on prinášaš jar.

Včela na tvojich perách, sladšie sú ako hociktorý iný nektár.

Bavlna by chcela byť tvojou pleťou.

Tvojím menom je Hviezda.

Ale keď komponuješ pri mne tvoj tón sa zdá byť falošným.

Si bielou ružou, ale každá ruža má tŕnie ťažko ťa je vytrhnúť; predsa je krajšia ruža v prírode ako ruža v ruke.

Nemýľ sa, drahý čitateľ, táto báseň nie je ľúbostnou.

Mnohé získali pozornosť umelca, ale ona získala jeho pero.

Daniel Strakúšek Kovačica

Fotografie: Lýdia Šostáková, Padina

Nie. Nedovolím, aby si ma zničil.

Nedovolím, aby som sa znovu porezala.

Nepotrebujem ranu.

Nepotrebujem ešte jednu jazvu.

Nestačilo ti?

Nie. Zozbieram roztrúsené kúsky.

Nerobím to prvýkrát.

No tentoraz je to len sklo.

Nie moje srdce.

Nie. Nie som už to malé, naivné dievčatko.

Nebudem utekať za tebou.

Tak odíď.

Choď.

Nepotrebujem ťa.

Monotónnosť sa tu končí.

Nie. Si len zvyk, ktorý ma zháňa do tvojho náručia.

Si droga, ktorú viac nechcem konzumovať.

Si len túžba po minulosti.

Túžba, ktorou som sa stravovala.

Nie. Mením jedálny lístok.

Si len nostalgia, ktorú viac nepotrebujem.

Si spomienka, ktorá zostane navždy len spomienkou.

Nie. Tu sa končí tvoja úloha v mojom filme.

Už ťa nepotrebujem.

Už som silná.

Počuješ?

Silná!

Tak už choď.

Ja zozbieram kúsky skla a tiež pôjdem.

Nikdy viac sa nevrátim.

Nie.

Misty Báčsky Petrovec

ROZLETY

próza

JURAJ BARTOŠ

Ako sme krstili vlčie maky J

a som vám, deti, svojho času bol veľmi malý.

Maličký takmer ako Janko Hraško. Taký malilinký, bol som úžasne citlivý. Stačilo, aby mi mama povedala „Ďuro“ (a to sa stalo, keď som bársčo vyviedol), už som gajdoval ostošesť. Našťastie, vtedy sme bývali na sálaši a k najbližším susedovcom bolo treba kráčať aj pol hodiny. Takže susedovci nikdy nevedeli, kedy mi mama povedala „Ďuro!“ Môj hudobný talent sa, pravda, prejavoval aj inokedy, Napríklad...

Bývali sme teda na sálaši. A každý správny sálaš – ako iste viete – býva v poli. Náš bol tiež.

Všade okolo sálaša šíre pole, ktoré sa až tam ďaleko za všetkým spája s oblohou.

Raz som to miesto chcel vyhľadať, našiel som však iba otcov remeň na zadnej časti mojich nohavičiek.

Otecko ma vyplatil, a to preto, že som sa bol odtúlal a že ma ledva našli, ako hlboko v noci čumím na hviezdy.

No a v tom šírom poli veru bolo nádherne! Kam len oko siaha, rozprestierali sa široké tabule s pšenicou, kukuricou, cukrovou repou... Moji rodičia, a dedko s babkou tiež, chodievali takmer každé ráno zavčasu do roboty a vracali sa obyčajne vtedy, keď slnko zmizlo z oblohy.

Preto som doma – na tom sálaši – často kŕmil hydinu, zajace a kravy. Keď dostali, čo im patrilo, mal som voľno. Hral som sa, koľko sa mi len zachcelo.

Keďže kamarátov nebolo široko-ďaleko, musel som si ich vymýšľať. Áno, vymýšľať. Lebo bez priateľov je nuda.

Neďaleko od sálaša

bol kanál. Kolo neho, z obidvoch strán, veľa stromovia a množstvo poľných kvetov. Mnohé som poznal. Naši mi povedali, ako sa ktoré volajú. Mal som rád predovšetkým kvety

červené ako krv. Mama mi povedala, že to sú bábiky.

A skutočne, keď som sa tak z diaľky díval na ne, vyzerali ako ozajstné bábiky. Mali červené líčka a čierne očká. Hojdali sa na dlhých tenkých stopkách, ktoré sa mi – také útle stebielka – podobali na nohy našej starej mamy. Tá ich mala práve také tenulinké ako moje bábiky. Listy, ktoré trčali nabok, mi pripadali ako ruky. Lístočky-líčka mali akoby vyštípané od mrazu. A boli také krehké, že sa mi zdalo, že odpadnú, ak zaduje čo len najmenší vánok.

Naozaj som mal rád moje bábiky. Nebolo vari rána, ani večera, aby som ich nenavštívil, neporozprával sa s nimi, nežne ich nepohladil.

Ráno som sa ich pýtal, či sa dobre vyspali, a ony mi mlčky prikyvovali, že áno. Bál som sa, či im nie je chladno, a ony mi zase posunkami hlávok svorne odpovedali, že nie je. Tak

to bolo deň čo deň, rok čo rok. Ale aj to sa muselo skončiť.

Otecko mi jedného dňa, keď už bábiky usnuli letným spánkom, jednoducho povedal, že mi už kupujú dosť veľké topánky na to, aby som len leňošil.

Znamenalo to, že pôjdem do školy. Aj som šiel. Predtým sme sa, pravda, presťahovali na dedinu. Toľko detí som nikdy predtým nevidel ako v prvý deň v škole. Aj kamarátov som si našiel, aj som sa dobre učil, no a ani známky neboli zlé.

Už-už sa mi začalo na dedine pozdávať viacej ako na sálaši, až raz...

Bolo to na sklonku môjho prvého školského roka. Pani učiteľka nás zaviedla do prírody. Šli sme za dedinu – do poľa. Nemusím vás presviedčať, že som tam bol ako doma, veď som v poli vyrástol. Prechádzku sme využili na poznávanie rastliniek, vtáctva a zveriny. Pani učiteľka sa nás pýtala, čo o nich vieme, či sú užitočné, no a – samozrejme – aké mená majú jednotlivé živočíchy, vtáky a rastliny.

V istej chvíli pani učiteľka ukázala na červené kvety s čiernymi očkami uprostred. Kvety rástli na dlhých stopkách.

– Bábiky! To sú bábiky! – zvolal som.

Lúkou sa rozľahol smiech.

Smiech mojich spolužiakov.

Smiali sa vari všetci do jedného. Čo sú – šiši?

Prečo sa rehlia? Nechápavo som sa díval raz na nich, potom na kvety. Bábiky boli tam, kde aj predtým, ba zdalo sa mi, že niečo chcú povedať, že šepkajú, akoby pritakávali, že som povedal správne. Spolužiaci sa však

stále schuti smiali. Natrčil som gamby a spýtavo, s nádejou na pomoc pozrel som sa na pani učiteľku. Dívala sa na mňa prekvapene, s otvorenými ústami. Až konečne prehovorila: – Nie, Ďurko, to nie sú bábiky, ale vlčie maky. Ony sa len tak trochu podobajú na bábiky... „Čože? Aké – vlčie maky? Čo mi tu...? Aké vlčie?

Prečo vlčie? Bábiky že sú vlčie...? Nie, nie, nie a nie!“ Nevydržal som. Vybuchlo to zo mňa: – Aké vlčie maky? Ako bábiky môžu byť vlčie?

Nevidíte, aké sú nežné a tenučké? Tie nikomu neublížili! A vlci? Veď to je tá najhoršia zver! Tí robia iba škodu! Toto sú bábiky.

Bá-bi-ky! – volal som, kričal a hŕstka sĺz sa mi skotúľala dolu lícami. Spolužiaci sa zaraz prestali smiať.

Už sa dnes ani nepamätám, ako ma pani učiteľka uchlácholila.

Viem iba to, že nakoniec prisvedčila, že mám pravdu, že sú to naozaj bábiky a nie tam dáke vlčie maky. A ja som v tom presvedčení žil (veľmi rýchlo) a rástol (zdalo sa mi, že veľmi pomaly), až kým som raz, po rokoch, v dákej učebnici prírodopisu pre vyššie triedy základnej školy nenašiel mojich červenolícich priateľov – moje bábiky.

Pod nimi – na moje veľké prekvapenie – bolo napísané, že na obrázku sú – vlčie maky! Po chrbte mi prebehol – ako sa vraví – mráz. Ale iba na chvíľočku.

Vtedy mi už bolo známe, že knihy a teda i učebnice sú zdrojom múdrosti. „Odrástol som“ – napadlo mi. „Zbohom, moje bábiky!“ Výber z knihy Juraja Bartoša Poď, kým ešte smieme (vydavateľstvo Kultúra, Báčsky Petrovec 2004, ilustroval Mišo Smišek).

ROZLETY

knihy

Príručka proti poverám (Voja Antonić: Da li postoje stvari koje ne postoje. www.voja.rs)

E

lektronická kniha (alebo e-kniha, digitálna kniha, e-book) je kniha v elektronickom formáte. Nejde teda o klasickú tlačenú knihu, ale o knihu, ktorá sa nachádza v elektronickej podobe (napríklad vo formáte PDF), a možno ju čítať napríklad na počítači.

Používanie elektronických kníh teda závisí od zariadenia (napr. počítač, mobil) a zobrazovacieho softvéru (napr. niektorý PDF reader). V súčasnosti už mnohé obchody umožňujú zakúpenie knihy v klasickom (papierovom), ale aj v elektronickom vydaní (ktoré možno legálne stiahnuť z internetovej stránky).

Jedna zo zaujímavých domácich elektronických

kníh, ktorú si možno bezplatne stiahnuť a čítať v srbčine, je kniha Da li postoje stvari koje ne postoje – vodič za kritičko razmišljanje autora Voju Antonića. Ide o príručku, ktorá rozbíja povery, najmä tie, ktoré sú veľmi rozšírené medzi ľuďmi, ako sú astrológia (keď sa verí v horoskop), alternatívna medicína (ide o nebezpečné povery o liečení chorôb, ktoré niekomu môžu ohroziť život), pseudoveda (nepravá, falošná veda – tvrdenia, znalosti alebo prax, ktoré sú prezentované ako vedecké, ale nedodržujú overiteľnú vedeckú metódu, nemajú dôkazy a nie je možné ich spoľahlivo testovať), parapsychológia (kontroverzná vedná disciplí-

na, ktorá skúma javy, ako sú telepatia a psychokinéza) a podobne.

Vojislav Voja Antonić (1952) je srbský inžinier, vynálezca, novinár a spisovateľ.

Najznámejší je podľa toho, že roku 1983 (keď vo svete panovali počítače ZX Spectrum a Commodore 64) konštruoval prvý juhoslovanský domáci počítač Galaksija. Počas 90. rokov, keď sa v Srbsku rozširovali rôzne povery, alternatívna medicína a rôzni televízni veštci, Antonić sa venoval edukovaniu ľudí, rozvoju kritického myslenia u mladých, demystifikácii nadprirodzených a tajuplných javov, ako aj každodennému mediálnemu bojovaniu proti pseudovede,

parapsychológii, astrológii...

Knihu, ktorá poukazuje na to, ako rozdvojiť zmysel od nezmyslu, pravdu od povier, a ktorá nás učí rozmýšľať kriticky, si možno stiahnuť z nasledujúcej internetovej adresy: www.voja.rs/paralax/ dpsknp.pdf.

Janko Takáč

zóna deviateho umenia

Oskar Ed v Prahe a Brne Pražský letný knižný veľtrh Kniheks priniesol krst dlho očakávanej grafickej novely Oskar Ed: Můj největší sen (vydavateľstvo Lipnik) slovenského autora žijúceho v Česku Branka Jelineka.

Neskôr časopis Forbes označil toto dielo ako „letný road comics a rodinnú drámu, ktoré sú videné fantas-

nikdy nespí (Džian Baban, Vojtěch Mašek, Jiří Grus (Trutnov – mesto draka)) a Zátopek… když nemůžeš, přidej! (Jan Novák, Jaromír Švejdík (Argo, Paseka, ČOV)) a komiks Oskar Ed: Můj největší sen získal ocenenie Muriel za scenár a najlepšiu knihu.

Počas krstu Oskara Eda (zľava) v Prahe: teoretik komiksu Tomáš Prokůpek, prekladateľka a vydavateľka Karolína Voňková, autor Branko Jelinek, prekladateľ a vydavateľ Vojtěch Mašek a grafická dizajnérka Nikola Klímová

… A NA FESTIVALE V LODŽI Poľský Medzinárodný festival komiksu a hier i tento rok ocenil autorov zúčastnených v kategórii najlepší krátky príbeh do osem strán.

Vyhláseniu predchádzala

výstava prác vybraných účastníkov v lodžskom Dome kultúry.

Vysoká návštevnosť jedného z najvýznamnejších festivalov v strednej a východnej Európe sa preukázala i na samotnom udeľovaní cien v sieni EC1. Jedno z ocenení si odniesol i Oskar Ed v príbehu Arena.

Iveta Jelinek Foto: Nikola Klímová, Ladislav Jelinek, Martin Přibyl, Iveta Jelinek

tickou detskou optikou“, pokým magazín Uni hovorí, že je ťažké nájsť v súčasnom českom komikse pre Jelinekov výkon konkurenciu. Týždenník Respekt ho popisuje ako míľnik, ktorý je prvým autorským albumom po zamatovej revolúcii, čo môže prehovoriť i za hranice Česka.

A jesenný KOMA fest v Brne slová kritikov potvrdil. V nominácii boli tiež diela Drak Autogramiáda

Vyhlásenie ocenených na festivale v poľskej Lodži

ROZLETY

zóna deviateho umenia

Interview: Ladislav Orosz, komiksový magazín Bubliny zo Slovenska

Komiks prežije aj toto storočie P

red určitým časom nám prišiel e-mail od Ladislava Orosza zo Slovenska, ktorý vyjadril potešenie z nášho časopisu a najmä z komiksovej sekcie Vzletu. Ladislav žije v Košiciach a pripravuje komiksový e-magazín Bubliny. Z nasledujúceho interview sa dozvedáme o jeho aktivite a situácii v komikse na Slovensku...

– Myšlienka ako taká sa zrodila veľmi dávno, keď doslova skrachoval magazín Bublinky, moja mama mi povedala, že

Kedy a ako si sa začal zaujímať o komiksové umenie? Aké komiksy máš rád?

– Tuším to bolo niekedy v 90. rokoch, keď som začal ako dieťa Ladislav Orosz vnímať, že vo vtedajšom Československu vychádzajú komiksy. raz si budem vydávať Paradoxne to boli lokálne časopis vlastný, a to ma mutácie zahraničných nejako tak tie roky držalo, komiksov, ako Pif, Ninja až to od samizdatov korytnačky a hlavne komiksy od vydavateľstva SemicSlovart – ako Spiderman, Conan a podobne. Ale asi najvýraznejšie na mňa zabrala reklama v televízii (!) na novučičký komiksový magazín Bublinky. Ale zachytil som aj jedno číslo menej známeho časopisu Jupík, za ktorým stojí Pavol Bratský. Neskôr na prvej rodinnej dovolenke v Chorvátsku som sa dostal aj k talianskym komiksom od Bonelliho (najviac ma oslovil Dylan Dog). Dnes čítam najmä to, čo ma baví aj z domácej, aj zo zahraničnej tvorby. Človek Bubliny č. 1 sa k tomu dnes dostane pomerne ľahšie. No asi (ktoré som aj sám kreslil najvernejší som ostal väčšinou pre pobavenie Marvelu... A vďaka vášmu spolužiakov) prerástlo časopisu som ,objavil‛ aj do Bublín. Základná undergroundovú scénu. koncepcia sa odvíjala od Bubliniek – propagovať Odkedy jestvuje domácich autorov magazín Bubliny, akú (rozumejte slovenských má koncepciu a obsah, a českých), ,starú’ i vychádza aj v tlačenej, mladú generáciu... Prvé alebo len v elektronickej číslo vyšlo v roku 2011. podobe? Časopis odvtedy vychádza

striktne nekomerčne a v elektronickej podobe – jednak ako pdf a jednak vo flashovom prehliadači (issuu).

V Bublinách bol prezentovaný aj novosadský autor komiksov Dušan Durman, ináč pravidelný spolupracovník Vzletu... Ako vlastne došlo k spolupráci s týmto autorom?

– Na Dušana a vlastne aj na časopis Vzlet, kde on mal komiksy, ma upozornil práve Pavol Bratský, ktorý mi od začiatku pomáha s úpravou časopisu i s hľadaním nových autorov.

Najprv ste mi poskytli kontakt na neho, a tak som Dušanovi poslal mail a už to šlo nejako samo.

Medzitým sme stihli urobiť aj jeden spoločný komiks.

Bubliny č. 5 Aká je všeobecná situácia v komiksovom umení na Slovensku?

Sú ešte nejaké časopisy, festivaly? Majú slovenskí autori nadostač priestoru na prezentáciu?

– To by som si celkom netrúfol hodnotiť, lebo rozhodne existuje veľa

Prílohu Rozlety pripravujú: Stevan Lenhart, Andrea Speváková

slovenských projektov, o ktorých ani neviem. Mnohí z autorov, čo publikovali u mňa, dnes majú vlastné (väčšinou študentské) periodiká alebo práce a organizujú aj výstavy a rôzne tvorivé dielne či prednášky. Myslím si, že prezentačného priestoru majú, či aj podmienok a peňazí, to môžem opäť len polemizovať. Ale veď internet je mocné médium, len tam treba vedieť, čo a koho hľadať. Festival je na Slovensku, tuším, len jeden, zameraný najmä na mangu a prezentáciu jedného českého ,krvavého‛ magazínu (Crew). To ma dosť mrzí, pretože všade naokolo v Európe (ako napríklad aj u vás) je toho habadej a festivaly sú na svetovej úrovni. Na Slovensku je to (bohužiaľ) tak... Čo si myslíš o budúcnosti komiksového umenia? Má možnosť obstáť aj napriek tomu, že žijeme v dobe digitálnych a mobilných technológií? Prispôsobí sa komiks novým médiám?

– Myslím si, že odmietať digitálny komiks je dnes spiatočnícke, i keď mnohí tvrdia, že papier je predsa len papier.

Tieto nové technológie dávajú komiksu veľa ďalších možností, kam sa posunúť. Napriek tomu „papierový“ komiks stále žije a verím, že prežije aj toto storočie.

Nejaký odkaz pre čitateľov Vzletu?

– Vašim čitateľom by som odkázal, nech robia v živote to, čo ich baví… a nech rozhodne čítajú a možno aj tvoria (nielen komiksy)… A nech sa im v tom darí!

S. L.

DUŠAN DURMAN

komiks Pane, agenti Matej Meisner a Stanislav Bajza sú tu.

Jej meno je sestra Astrid. Musíte sa o ňu postarať.

Pozrite sa, táto špirála je jediným nástrojom, ktorý môže neutralizovať člena našej rasy. Len namierte lúč zo špirály na jej čelo, rovno na pineálnu

Vitajte, agenti. Som rád, že ste prišli. Vy dvaja ste jedni z mála ľudí, ktorí vedia o existencii našej starodávnej rasy na tomto svete. A boli by sme radi, keby to tak aj zostalo. Po tisícročia sme sa úspešne schovávali pod zemským povrchom – od zničenia našej rodnej planéty.

Nanešťastie, určité indivíduá plánujú oboznámiť verejnosť s našou existenciou. Následky môžu byť katastrofálne, pre všetkých.

Tí z rasy starodávnych nikdy nepoužívali vesmírne lode.

Namiesto nich používali určité runové kamene, ktoré im umožňovali otvárať brány medzi svetmi. Presvedčený, že sa Astrid pokúsi opustiť Zem, Meisner sa rozhodol navštíviť jediné miesto v meste, kde tieto kamene bolo možné zohnať. Konkrétne v byte jedného jeho bývalého spolupracovníka...

Kancelária bola hore nohami. Agenti videli, že ich niekto predbehol.

Agenti namierili svoje špirály na odporného tvora.

Hneď videli, o koho ide. V temnej izbe sa tam s nimi nachádzal ešte jeden nezvaný hosť.

Ale to, čo udrelo o podlahu, nebola príšera, ale Astrid.

Pokúsim sa vysvetliť situáciu. Astrid pochádza zo zmiešanej rodiny.

Jej otec bol zo starej rasy a matka pozemšťanka.

Astrid bola vždy smutná z toho, že nikam nepatrí, ale zdá sa, že sa podobala na otca oveľa viac než si myslela...

Čo to, dopekla, bolo?!

november 2016 |

vzlet 17

PC hry

M

alé záhrebské štúdio Exordium Games sa pred niekoľkými týždňami predstavilo verejnosti epizodickým point-andclickovým dobrodružstvom pomenovaným Bear With Me. Sám titulok poukazuje na to, že ide o hru plnú slovných experimentov a dvojzmyselných dialógov (anglické príslovie bear with me znamená: maj so mnou strpenie, ale doslovný preklad názvu hry by znel: Medveď so mnou). Na prvý pohľad si možno všimnúť mnoho komiksových prvkov, kvôli ktorým by ste povedali, že je hra určená deťom, a vskutku je to celkom inak. Ide vlastne o napínavý dramatický 2D-príbeh s nelineárnym dejom, nasiaknutý iróniou

a poprepletaný s prvkami hororu.

V hre sa dostanete do úlohy desaťročného dievčaťa Amber, ktorá skrze svoju živú fantáziu často žije vo vlastnom vysnívanom svete pomenovanom Paper City, kde sa plyšové hračky stávajú dobrými priateľmi alebo prefíkanými súpermi. V prvej časti sa tak zoznámite s žirafou Milie, so psíkom

FIFA 17 S

eriál futbalových videohier FIFA je už dlho prítomný vo svete virtuálneho športu.

Prvá hra vyšla ešte v roku 1993 a odvtedy dodnes štúdio EA Sport každý rok vytvorí aspoň jednu novú hru, snažiac sa stale zlepšovať niektoré aspekty hry.

Je to najznámejšia športová hra, podporená je zo strany medzinárodnej futbalovej federácie a prináša na hernú scénu príliš zábavný a skutočne kvalitný futbalový simulátor.

Koncom septembra tohto roku vyšlo nové pokračovanie tejto hry – FIFA 17 a milovníkom futbalu prinieslo neobvykle mnoho technických vynovení, zmien a prekvapení. Po prvé, na titulnej strane vydania hry

18 vzlet | november 2016

tentokrát je Marko Reus, vynikajúci nemecký futbalista z klubu Borussia Dortmund, a je

to prvý hráč, ktorý po celých štyroch rokoch na obale tejto hry

strážcom, ktorý si vždy lepí fúzy, tiež s niekoľkými drsnými zajacmi.

Najdôležitejší z nich je však detektív Ted E. Bear, a keď sa Amber zobudí z nočnej mory a zbadá, že jej mladší brat Flynt zmizol, tento mrzutý plyšový medvedík bude jediný, ktorý jej môže pomôcť.

Keď sa spolu vyberú na temnú avantúru, pri vyriešovaní mnohých záhad zbadajú, že sa v ich mieste dejú ďalšie podivné a

vystriedal Lionella Messiho.

Hra FIFA 17 tiež začala používať engine Frostbite, čo prinieslo revolučnú audiovizuálnu zmenu v samej hre. Vzhľad futbalistov viac nie je natoľko umelý, ale príliš reálny. Z nich totiž tečie pot, ich pohyby sú celkovo doladené, brankári lepšie reagujú na pre-

kvapujúce kopy a celková hrateľnosť je omnoho rozmanitejšia.

Najväčším prekvapením je však

strašidelné veci zo strany záhadného červeného muža, čo mnohých obyvateľov prinúti utiecť a postaví pred Amber a Teda dodatočné prekážky.

No odpoveď na mnohé otázky Amber a Ted nenájdu v prvej časti hry – toto sympatické dueto vlastne nastolí mnoho otázok a rôzne záhady, na ktorých vyriešenie budeme musieť čakať druhé pokračovanie videohry, ktorú vývojári plánujú vydať začiatkom roku 2017. jm

novinka v módoch, kde okrem štandardných Fifa Ultimate Team alebo kariérneho módu pribudol mód The Journey Story, v ktorom sa dostanete do úlohy mladého, peršpektívneho hráča menom Alex Hunter a okolo tohto futbalistu sa bude točiť celý príbeh, ktorý budete upravovať svojimi rozhodnutiami.

Najprv si vyvolíte povahu svojho hráča, potom budete musieť bojovať o rešpekt okolia a prekliesniť si cestu pre vyvolené miesto v time – všetko to budete môcť pozorovať z perspektívy tohto hráča…

Okrem týchto zmien, nová FIFA prináša ešte kopu menších vylepšení, čo prispieva k úplne novej atmosfére pri hraní a preto by toto pokračovanie nemal prehliadnuť ani jeden fanúšik najdôležitejšej vedľajšej veci na svete. jm

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Bezpečnosť a poruchy mobilných zariadení V

tomto konkrétnom prípade nemyslíme na bezpečnosť v zmysle odolnosti proti vírusom a iným typom infekcií, ale na fyzickú bezpečnosť. Aj keď sa to väčšinou tak nezdá a

pri ktorých bol problém údajne vyriešený.

Problém však vyriešený nebol – po prvých takýchto masových výmenách Galaxy Note 7 sa začali objavovať prípady, keď sa aj nové, už

mobilné telefóny sú v princípe vec, ktorá nás nemôže zraniť, niekedy tomu tak nie je. Keďže aj tieto zariadenia obsahujú napríklad batérie, ktoré sú citlivé na teplo, vlahu a podobne, občas sa stane, že sa kvôli tomuto mobil prehreje a prestane fungovať, alebo, v horších prípadoch, dokonca aj vybuchne.

Takéto prípady sú, ako sme hovorili, zriedkavé, ale občas sa vyskytnú a ich dôsledok je väčšinou vyradenie celého modelu zariadenia a výmena za nové neobsahujúce túto chybu. Problém sa najprv začal prejavovať na notebookoch, napríklad po roku 2008 sa občas vyskytnú explodujúce batérie dokonca aj na Apple notebookoch (Macbook), najviac sa však problém zviditeľnil tohto roku, po predstavení mobilného telefónu Samsung Galaxy Note 7 začiatkom septembra. Onedlho po predstavení tohto mobilného telefónu najvyššej triedy sa na internete začali objavovať viaceré prípady prehriatia tohto mobilu, ktoré skončili tak ako tieto prípady zvyčajne končia – výrobca (Samsung) zaplatil odškodné poškodeným zákazníkom a následne nahradil ich mobily novými,

„opravené“ zariadenia, začali prehrievať rovnakým spôsobom a rovnako ako tie pôvodné následne explodovať. Explózie mobilu Galaxy Note 7 boli totiž natoľko problémové, že boli prípady, keď sa tento mobil zapálil sám od seba v aute a spôsobil explóziu auta vyzerajúcu ako vo filme.

Z tohto dôvodu sa v Samsungu rozhodli na doteraz nikdy nevykonaný krok, ktorý zachráni používateľov tohto mobilu pred explóziami, na úkor poškodenia dobrého mena značky – Galaxy Note 7 bol stiahnutý z predaja, bez náhrady a bez ponechania možnosti opravy stavu do budúcna.

Onedlho na to bolo zo Samsungu zahlásené, že sa celkom ruší séria Galaxy Note a odteraz sa v spoločnosti zamerajú výlučne na ich druhú sériu mobilov najvyššej triedy – Galaxy S. Inými slovami kauza s explodujúcimi mobilmi spôsobila zánik celej série mobilných telefónov tejto spoločnosti.

Toto celé však neznamená, že sa treba báť používať mobilné telefóny – tieto sú všade vôkol nás a dnes je takmer nemožné vyhnúť sa im. Napriek tomu, problémy s ich prehrievaním a explodovaním sú výnimočne

zriedkavé – celý problém okolo Galaxy Note 7 vznikol z toho dôvodu, že počet explózií bol dvojciferný namiesto jednociferného a predsa, keď na 2.5 milióna vyrobených kusov exploduje

Mobil po explózii

45, je to väčší problém, ako keby ich explodovalo 5, a preto sa to riešilo takýmto drastickým spôsobom.

Keby sa však stalo, že sa mobil prehreje až tak, že hrozí vybuchnutie baterky, najdôležitejšie je pokúsiť sa ho ochladiť, napríklad tak, že na ňom nebudeme nič robiť – pomôže aj vypnutie do chvíle, keď sa stabilizuje situácia. Za viac ako 10 rokov, čo osobne používam mobilné telefóny, som sa nikdy nestretol s vybuchnutým mobilom alebo batériou, neznamená to však, že sa toto ešte stať nemôže, netreba však, aby sme sa kvôli tomu báli, nielen týchto zariadení, ale aj všeobecne technologického pokroku – každému (či už človekovi, firme atď.) sa občas stane, že v niečom chybí, takže si nemyslím, že pre chybu, ktorá sa stala, treba odsudzovať Samsung, aj keď súhlasím s tým, že si do budúcna treba dať pozor, aby sa takýmto situáciám predišlo hneď na začiatku, skôr než niekoho zrania alebo spôsobia veľkú materiálnu škodu.

Drobnicky • Spoločnosť Nintendo predstavila novú konzolu – Nintendo Switch.

• Elon Musk (majiteľ spoločnosti Tesla) v budúcnosti plánuje kolonizovať Mars.

• Americké spoločnosti AT&T a Time Warner sa spojili do jednej megaspoločnosti.

• Súčasní pediatri revidujú svoje odporúčania – už neplatí, že by sa deti do 2 rokov mali vyhýbať obrazovkám a elektronike (tabletom, mobilom a pod.).

• Predaj stolných počítačov naďalej klesá na úkor mobilných zariadení (mobily, tablety, inteligentné hodinky a pod.).

• Aktuálne verzie webových prehliadačov: Google Chrome 54.0.2840, Mozilla Firefox 49.0.2, Internet Explorer 11.0.36, Microsoft Edge 38.14393.

november 2016 |

vzlet 19

zaujímavosti

horoskop

Giethoorn – holandské Benátky

Vedie: Aisa

BARAN

21. 3. – 20. 4.

Vďaka svojmu úsiliu môžete dnes zožať úspech. Dajte si pozor len na to, aby ste sa nenechali viesť pocitovo, takto tesne pred cieľom by to mohla byť vaša skaza. Neplytvajte energiou na hádky, sústreďte sa na všetky dôležité detaily.

Na svete jestvuje nespočetne mnoho báječných miest, ktoré vytvorila sama príroda, avšak niektorým miestam bola potrebná ľudská imaginácia, aby sa stali báječnými. Jedno z takých je malé mestečko Giethoorn v Holandsku.

Vytvorené bolo v 18. storočí a zostalo nepozmenené do dnešného dňa.

Jedinečné je vďaka tomu, že namiesto ciest celou dedinkou tiahnu mnohé vodné kanály a obkolesujú ho jazierka.

Navštevovatelia ho pomenovali Holandskými Benátkami. Jazda autom je tu zakázaná zákonom – po tomto meste totiž môžete jazdiť iba bicyklom, prechádzať sa pešo, alebo – ako i väčšina obyvateľov Giethoornu – pohybovať sa za pomoci

21. 4. – 20. 5.

Ak už máte pocit, že to inak nejde, nebojte sa zvýšiť hlas a dať jasne najavo svoje postavenie. Máte viac skúseností než tí, ktorí vám stoja v ceste, a ak sa veci nepohnú vpred, zlyháte. Pokojne stavte na svoje sebavedomie, z úspechu napokon budú ťažiť všetci.

21. 5. – 21. 6.

Aj keď sa dostanete do rozpačitej situácie, zachovajte si chladnú hlavu a neargumentujte v záchvate osobných pocitov. Niektoré veci sa oplatí zamiesť pod koberec a už nikdy sa k nim nevracať.

RAK

22. 6. – 22. 7.

loďky, kanu alebo gondoly.

Plaviac sa loďkou musíte sa riadiť dopravnými pravidlami, keďže mestečko má svoju 7 kilometrov dlhú hlavnú ulicu s tým najširším kanálom a do nej sa vlievajú početné vedľajšie ulice so svojimi zákrutami, križovatkami a parkoviskami.

Všetky vedľajšie prítoky sú popresekávané idylickými drevenými mostíkmi, pri ktorých si možno zaparkovať loďku, a potom sa prechádzať vedľa krásne upravených záhrad, pozrieť si domčeky z 18. storočia so slamenými strechami, navštíviť múzeum alebo jednoducho sadnúť si do kaviarne a kochať sa v kráse a harmónii jedinečného mesta, kde jedinú „rušnosť“ vytvára štebot vtákov. Žijú tu rôzne druhy vtákov a bežne možno vidieť i niektoré zriedkavejšie druhy, ako sú napríklad rybárik riečny, bukač alebo kormorán.

Negatívne dianie z predchádzajúceho obdobia vás dobehne aj teraz, ale ak sa nenecháte vtiahnuť do paniky a depresie, tak to všetko ustojíte celkom dobre.

Nebojte sa ľudí, ktorí vám nie sú priaznivo naklonení, vlastná závisť ich dobehne a vy budete napokon víťazom.

Vyrazte vpred s novým nadšením a nakazte dobrou náladou aj svoje okolie. Nech už sú to rôzne úlohy, záležitosti, alebo prerábky či organizácia nejakých aktivít, všetko robte naplno, a tak, nech to teší vás, aj vašich najbližších. Svet je totiž taký pekný, aký si ho urobíme.

ŠKORPIÓN 24. 10. – 22. 11.

V tomto období vám hviezdy prajú a môžete naplniť všetky svoje predsavzatia. Nepochybujte o svojich schopnostiach, ak si začnete veriť, všetko bude jednoduchšie a z vás opadne stres i nervozita z výsledku.

STRELEC

23. 11. – 21. 12.

Zmeňte spôsob myslenia a uspejete. Už si skúste premyslieť, čo presne by ste z každého ďalšieho dňa chceli vydolovať. Spíšte si dôkladný plán a nedajte sa ničím, ani nikým odradiť. Pomocnú ruku svojmu okoliu podajte iba v prípade, že vás to nezbrzdí.

KOZOROŽEC 22. 12. – 20. 1.

V aktuálnom mesiaci budete mať čo robiť, aby ste stihli všetky povinnosti načas. Čas je nie vhodný na reorganizáciu, viac sa zamerajte na dokončenie všetkých rozrobených vecí a vyhýbajte sa konfrontácii.

VODNÁR 21. 1. – 20. 2.

LEV

23. 7. – 23. 8.

V aktuálnom mesiaci vám hrozí menšia hádka, ale nemali by ste sa nechať ovládať hnevom, aby ste niekomu nechtiac neublížili. Povinnosti a záležitosti prebehnú ako vždy, práve si nenechajte ujsť príležitosť na dobrý obchod.

PANNA

24. 8. – 23. 9.

Je fajn, že ste si vedomí svojich kvalít, ale na uznanie si s pokorou počkajte a nepodsúvajte svoje úspechy okoliu nasilu a nonstop.

Trpezlivosť ruže prináša a zároveň si zachováte tvár.

V zime sa Giethoorn stáva jednou veľkou korčuliarskou dráhou a ľudia si vtedy loďky vymenia za korčule. jm

20 vzlet

24. 9. – 23. 10.

BÝK

BLÍŽENCI

| november 2016

VÁHY

Aj vy, aj ostatní postupne zistia, že byť na výslní nie je to najpodstatnejšie pre život. Pokora je neskutočne dôležitá a ak na ňu niekto zabúda, tvrdo narazí.

Lepšie je podať pomocnú ruku celkom nezištne.

Neokradnite najmä o peniaze nikoho, ani omylom.

RYBY

21. 2. – 20. 3.

Nebojte sa nových myšlienok, môžu vám v živote priniesť viac optimizmu a krásnych zážitkov, len sa treba nechať unášať srdcom a intuíciou. Ak sa niekto ohradí proti vašim názorom, nijak nereagujte, najlepšie bude heslo: ži a nechaj žiť.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman

enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA zohral

pokladnica

silno Loznica ironický udrel človek

Španielsko

priestor okolo niečoho 1. časť tajničky

ponad osobné zámeno

bodavý hmyz

elektrón

časť ľudového odevu romb 2. časť tajničky autorka: Anna zadná časť Bičiarová pond

t

le Vz

Taliansko

identifikácia (skr.)

Max ...

prehrňal vlasy

vyústenie nízky obličiek stolček do mechúra citoslovce

vysloviť kliatbu

náčinie na zametanie

síra

nepotrebná príťaž

obetný...

západ

12 mesiacov

obidvoje

alt

ženské meno voňavá rastlina

začo

kelvin

m. meno

Bor pomaly horel

hliníková fólia

uver!

neopotrebovaná

medzinárodný štandard

sila schopná vykonávať prácu

vpíšte ETD

pohrebná hostina

Ilustrácia: Dušan Durman

zástup, rad

Rozprávajú sa dve lastovičky: – Počuj, myslím si, že túto jeseň do Afriky nepoletíme!

– A to už prečo?

– No bojím sa, že EÚ prijme opatrenia a nebudeme sa môcť na jar vrátiť späť do Európy… * Viete prečo sa Janko Hraško nemôže kúpať?

Lebo by vyklíčil. *

ARO solmiz. slabika vpíšte GR

N Í R A M Z O R M Á S U K I F E S F P I Ž M A D N I A I Ó A K N E A C K L S A A Ž L R R L U N E I K Z E A A T L E A Z A B N Z O N Á V O G R O A K K O S A T E C A L O I D A L G Názvy okrasných rastlín zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám šesť neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria názov ešte jednej ozdobnej rastliny.

AKANT AZALKA FIALKA FIKUS GERBERA GLADIOLA KOSATEC NARCIS

OLEANDER ORGOVÁN ROZMARÍN RUŽA SLEZ SNEŽIENKA TULIPÁN

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 1999.

ROZLÚŠTENIA

vpíšte RLŤ

Maťko sa pýta Kubka: – Ty vieš plávať?

– Áno.

– A kde si sa naučil?

– Predsa vo vode. * Babička priloží dlaň na vnukovo čelo a hovorí: – Si nejaký horúci, Ivanko. Dnes sa nepôjdeš hrať von.

– Nie, babka, ja som fajn, to nám ty pomaly chladneš... * Keď sa na aute s nápisom Autoškola zapnú stierače, často to znamená, že auto bude odbočovať. * Príde prasiatko k elektrickej zástrčke a hovorí: – A teba sem kto zamuroval? * – Tatko, potreboval by som nový hard disk.

– A vieš aj kúzelné slovíčko?

– Do riti! Tak dnes je už všetko zaheslované! * Zuzka zaparkovala auto, aby šla iba na chvíľku do stánku pre noviny, nechala psíka v aute s pootvoreným okienkom. Pre istotu ešte nakukla do okienka a nahlas zvolala: – Zostaň na mieste, zostaň!

Okoloidúci mládenec jej hovorí: – Slečna, veď stačí zatiahnuť ručnú brzdu. * Martin sa chváli pred kamarátom: – Môj 15-ročný brat hrá na klavíri od piatich rokov.

– Fakt? A nebolia ho ruky? * Učiteľ sa pýta žiakov, či vedia, aké je číslo lásky? Prihlási sa malý Peťko a povie: 21 593.

– A na to si už ako prišiel?

Krížovka: Davor Štefanek Osemsmerovka: mimóza

V tajničke je meno a priezvisko úspešného srbského športovca (na fotografii), ktorý získal zlatú medailu v zápasení gréckorímskym štýlom na olympijských hrách v roku 2016.

– Jednoducho: ak sa dvaja rozhodnú stať jedným, v priebehu 5 týždňov všetci zistia, či o deväť mesiacov budú traja. * Angličan so ženou príde do hotela na Slovensku a chce si objednať dva rumy na izbu číslo 222.

Do telefónu pre recepciu povie: – Tú rums tu rúm tú tú tú.

A z telefónu sa ozve: – Tuti fruti nemáme! * Vinco sa pýta Jána: – Čo sa stále škriabeš?

– Ale, nechaj ma, bol som na blšom trhu. * Prečo má traktor také veľké zadné kolesá?

Aby lepšie lietalo blato. november 2016 |

vzlet 21

film

Boj proti drogovým mafiánom: The Infiltrator Réžia: Brad Furman Hrajú: Bryan Cranston, John Leguizamo, Diane Kruger, Joseph Gilgun, Benjamin Bratt…

F

ilmy a seriály, v ktorých jednu z kľúčových úloh majú drogy, sú obľúbené medzi filmármi a divákmi v celom svete, ale platí to najmä pre USA. Nie div, keďže sa problematika drog dá vkomponovať do veľmi širokej škály príbehov – od tých, ktoré sa sústredia na obchodníkov, cez policajtov (či už sú pozitívne, alebo negatívne postavy príbehu), až po užívateľov. V USA majú tieto filmy veľmi silnú kultúru aj vďaka obrovským snahám vlády zastaviť drogový biznis. Tento boj bol výrazný najmä v 80. rokoch minulého storočia, keď sa na území USA stal veľmi populárny kokaín, ktorého obchod bol z veľkej časti ovládaný takzvaným kokaínovým barónom Pablom Escobarom. Keď ide o štátne oddelenia, ktoré bránili obchodu s drogami, väčšinou sa nám v mysli javí protidrogové oddelenie (známe pod anglickou skratkou DEA, čiže: Drug Enforcement Administration), ale nie je to jediná inštitúcia, ktorá sa

týmto problémom zaoberá.

Robert Mazur (Bryan Cranston) je špeciálnym agentom colného úradu USA. V 80. rokoch minulého storočia sa zúčastňoval ako utajený agent početných

22 vzlet | november 2016

zatknutí súvisiacich s obchodom drog. Jedného dňa sa rozhodol, že nebude sledovať reťazec ľudí, po ktorom idú drogy, ale sa sústredí na to, kam putujú peniaze a kto ich perie, t. j. robí z nich legálne peniaze. Stáva sa tak z neho Bob Musella a snaží sa vystupovať ako obchodník, ktorý drogovým mafiánom pomôže prať peniaze. Spolu so svojím neortodoxným kolegom Emirom (John Leguizamo) a mladou agentkou Kathy (Diane Kruger)

sa stávajú kamarátmi vysokopostavených drogových obchodníkov, ako aj bankárov, ktorí sú ochotní privrieť oko nad tým, z akého podnikania

boli získané peniaze uložené v ich banke. Tým sa, pravdaže, Robert neraz dostáva do nebezpečných situácií, ktoré nielen ohrozia jeho život, ale aj manželstvo a vlastné morálne zásady.

Film The Infiltrator je založený na skutočných udalostiach, ktoré opísal Robert Mazur vo svojej autobiografii. Pán Mazur je veľkým expertom na fungovanie obchodu s drogami a prania peňazí a pracoval ako konzultant pri nakrúcaní dokumentárnych a hraných

podobnými kritikami trápiť. Napriek tomu, že príbeh je relatívne komplikovaný a miestami divákova pozornosť upadá, je striedaný v správnych chvíľach so zvratmi a prekvapivými momentmi, ktoré diváka zase zobudia.

Z vizuálneho hľadiska film je korektný. Zaujímavé sú niektoré kamerové riešenia (Joshua Reis) spojené so strihom a hudbou, ktoré divákovi v krátkom čase priblížia atmosféru a udalosti v dlhom časovom úseku v niekoľkých

filmov – medziiným aj filmu Miami Vice, ktorého režisér Michael Mann mu poradil, aby svoj životný príbeh zapísal, lebo z toho by mohol byť zaujímavý podklad pre film. A pán Mann sa nemýlil. Je to zaujímavý príbeh plný napätia.

Autobiografiu do filmového scenára prepísala režisérova matka Ellen Sue Brown Furman a na rozdiel od veľa diel, kde sa scenáristom vytýka nepridržiavanie sa knihy alebo reálnych udalostí, pani Brownová sa nemusí

minútach.

Najväčším plusom filmu sú herecké výkony, ktoré ho udržujú pri živote aj v slabších chvíľkach.

Bryan Cranston, ktorý sa v posledných piatich – šiestich rokoch stal veľmi vyhľadávaným a oceňovaným hercom, nesie väčšinu filmu a rozhodne nesklamal svojím výkonom ani v tomto filme.

Pochváliť treba aj Johna Leguizama, ktorý hrá dobré aj dramatické momenty, ale hlavne jeho postava prináša aj trochu odľahčenia a komiky do filmu. Väčšina hercov v hlavných rolách v minulosti už spolupracovala s režisérom filmu Bradom Furmanom. The Infiltrator je štvrtým celovečerným hraným filmom tohto režiséra. Pán Furman si ako podklad pre svoje filmy vyberá zaujímavé a napínavé témy. Do svojich

film posledných troch filmov sa mu podarilo obsadiť aj herecké hviezdy, veľmi vyhľadávané v období nakrúcania. S hviezdnym obsadením, dobrým technickým spracovaním, ako aj vďaka zaujímavej téme, Furmanove filmy sú u kritikov a divákov dosť

očakávané. Pred filmom The Infiltrator pán Furman nakrútil dva filmy (The Lincon Lawyer a Runner, Runner), ktoré získali veľmi odlišné hodnotenia aj od divákov, aj od kritiky (prvý dobré, pokým ten druhý veľmi negatívne). Čo ich však navzájom spája, je skutočnosť, že divák bez ohľadu na to, či sa im film páčil, alebo nie, dosť rýchlo na nich zabudne. Toto, aj keď v menšej miere ako pri dvoch spomínaných filmoch, žiaľ, hrozí aj pri filme The Infiltrator.

Napriek tomu, že je veľmi dobre spracovaný a má zaujímavý príbeh, chýba mu niečo nedefinovateľné. Niečo, po čom divák z kina odíde a prinúti ho to o filme viac premýšľať alebo emočne film dožívať a ďalej o ňom niekomu rozprávať.

Skutočnosť, že sa o filme asi veľa nerozpráva, práve vidieť aj na jeho ziskoch. The Infiltrator je film s najnižším rozpočtom medzi poslednými tromi filmami Brada Furmana.

A je to aj jediný film, ktorý je nateraz stratový.

Predošlé dva filmy aj napriek negatívnym hodnoteniam zarobili aspoň dvojnásobok svojho rozpočtu, pokým filmu The Infiltrator v čase písania článku chýbala ešte tretina rozpočtu (gross).

Napriek tomu, že sa pohybuje v negatívnych číslach pri ziskoch, na rôznych stránkach s hodnotením bežných divákov získava pozitívne ohlasy. Podobne tak aj kritika mu dáva vysoké známky, pričom dobre hodnotí hlavne herecké

výkony a pridržiavanie sa historických faktov. Preto doterajšie nižšie zisky sa nemusia hneď spájať s nižšou kvalitou filmu, lebo tá je predsa len na vysokej úrovni. Jedným z dôvodov môže byť aj fakt, že kiná v poslednom čase evidujú všeobecne pokles v návštevnosti. K tomu témou a hereckým obsadením film The Infiltrator zaujme najmä divákov starších ako tridsať rokov, čo nie je cieľová skupina veľkých trhákov a takéto filmy potom lepšie zarobia, keď sa predajú do televízie, alebo internetovým portálom, ktoré poskytujú filmy a seriály.

Napriek tomu, že The Infiltrator má svoje chyby, je to film na vysokej úrovni, ktorý má zaujímavú tému, napínavé momenty a dobré herecké výkony.

Tematicky sa trochu líši od ostatných filmov, ktoré sa zaoberajú protidrogovými operáciami, keďže viac sleduje spôsob, akým v tomto svete prúdia peniaze, než sleduje samotné pašovanie drogy, čo je na tento filmový žáner príjemné osvieženie. Aj keď nateraz veľa nezarobil, tento film si určite aj v budúcnosti nájde svoje publikum.

Stanislava Sládečeková

Život za železnou oponou: Učiteľka Réžia: Jan Hřebejk, 2016

Réžia: Jan Hřebejk, 2016

T

ak ako v Srbsku, aj na Slovensku sa ľudia s nie tak dávnou minulosťou najlepšie zmieria tak, že sa na jej chmúrnosť budú pozerať cez prizmu humoru.

Predsa nový film z česko-slovenskej koprodukcie Učiteľka (v réžii Jana Hřebejka, podľa scenára Petra Jarchovského) nie je úplne humoristický. Ide o skvelú dobovú drámu, v ktorej sledujeme príbeh jednej triedy žiakov základnej školy, ktorí – spolu so svojimi rodičmi – zápasia s egocentrickou a manipulujúcou učiteľkou ruštiny. Mária Drazdechová (hrá ju výborná Zuzana Mauréry) je žena stredného veku, ktorá využíva svoje spoločenské postavenie osvetového pracovníka (ktorí kedysi boli omnoho viac vážení ako sú dnes), členky vtedajšej československej Komunistickej strany (ktorá v totalitnom systéme bola veľmi silná) a vdovy armádneho generála (čím vyvolávala aj súcit, aj rešpekt), aby od svojich žiakov a najmä ich rodičov získala všelijaké materiálne veci, rôzne výhody a pôžitky. Po tom, čo jedna žiačka nemohla vydržať učiteľkino týranie a pokúsila sa spáchať samovraždu, rodičia žiakov sa spolu s niektorými učiteľmi snažia vzoprieť sa Drazdechovej, čo vôbec nie je jednoduché.

Medzi početnými rodičmi panujú strach, neistota a nerozhodnosť – je rok 1983 a totalitnému

komunistickému systému sa ešte nevidí koniec...

Film Učiteľka kritici porovnávajú s dielom 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni (Cristian Mungiu, 2007).

Ide teda o film, ktorý nám príliš verne ukazuje, ako vyzeral život v reálnom socializme a vo vtedajšom komunistickom „Východ-

nom bloku“, kde za oponou krutého a autoritárneho systému panovali korupcia, pretvárka, pokrytectvo, neschopnosť vedúcich a všeobecná paranoja a strach obyčajných občanov.

Bolo to všetko zároveň aj komické, aj tragické, životy zároveň

smiešne aj veľmi smutné...

Vo filme hlavné postavy hrajú Zuzana Mauréry, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a Peter Bebjak. Film Učiteľka mal premiéru 21. júla a za menej ako mesiac dní ho videlo viac ako 50 000

slovenských divákov. Na Medzinárodnom filmovom festivale v meste Karlove Vary Hřebejk získal nomináciu za najlepší film, kým Mauréryová získala cenu za najlepšiu herečku. Neprehliadnite Učiteľku!

Janko Takáč november 2016 |

vzlet 23

EXIT 2016 talenty

Mejkap ako záujem od malička Š

ikovná a odvážna Alexandra Bovdišová z Kulpína má rada líčenie.

Okrem toho, že mejkap vypracúva pre svoje kamarátky, o jej šikovné ruky záujem prejavuje čoraz viac ľudí.

Odkedy sa zaujímaš o líčenie?

– Líčenie ma zaujímalo už od malička. Ešte ako malá Alexandra Bovdišová som rada používala matkin rúž, keď ona nebola doma.

J Prerástlo to do veľkej záľuby, potom som najprv začala líčiť samu seba, sestru, kamarátky…

Pozerala som rôzne návody na internete, počúvala rady, skúšala rôzne techniky líčenia a práve to ma aj podnietilo, aby som sa prihlásila na kurz a dozvedela sa niečo viac o líčení od Alexandrine zákazníčky profesionálov. roku. Mám rada deti, už aj počas letných prázdnin som Čo študuješ? svoje budúce povolanie – Študujem na Vysokej využila v praxi. škole pre vzdelávanie vychovávateľov v Novom Má tvoje štúdium nejaké Sade, som na poslednom súvislosti s líčením?

– Nemá nijaký súvis, líčenie je skôr iba môj koníček, z ktorého som si časom začala aj privyrábať.

Získala si nejaké ocenenia, certifikáty?

– Práve na tom spomenutom kurze som získala certifikát z belehradského štúdia Sophie’s Choice a tam som získala vedomosti a zručnosť, ktoré uplatňujem vo svojej práci. Prvýkrát som

sa predstavila verejnosti s líčením na revue mladých neviest na podujatí Svadba voľakedy a dnes v Kulpíne a odvtedy mám aj svoje prvé zákazníčky.

Pri akých príležitostiach sa najčastejšie líčia tvoje zákazníčky?

– Zákazníčky sa najčastejšie líčia pre rôzne oslavy – narodeniny, svadby a maturitné večierky.

Aký typ mejkapu si častejšie volia, bledší alebo tmavší; od čoho to závisí?

– Najčastejšie je to technika smokey eyes, ktorá sa úplne hodí každému tvaru oka, tiež možno kombinovať farbu tienidla tak, aby sa hodila farbe očí.

Niektoré zákazníčky si žiadajú zvýrazniť pery, iné zasa oči a tiež si volia farby, ktoré sa im hodia so šatami.

Chceš sa aj v budúcnosti venovať líčeniu?

– Áno. Ak sa mi totiž podarí v budúcnosti zamestnať sa v predškolskej ustanovizni, myslím si, že si budem môcť zladiť povolanie s koníčkom a venovať sa aj jednému, aj druhému. A, samozrejme, zároveň sa zdokonaľovať.

Vlasta Bolehradská

móda

November

24 vzlet | november 2016

D

ažde, list či dva, čo odolávajú vetru chvejúc sa v korune, a útulné zimné večery pri teple z peci našepkávajú nám, že už sme v novembri. Ak chceme zachovať teplo i v exteriéri, na vešiaku za dverami už len tak ľahko kabát nezabudneme. Vlnený zahreje najlepšie. Ale ak do ulíc slabé slnko predsa len zavíta, stačí i kratší, bavlnený. Môžeme ho zladiť napríklad i zo sukňou z akrylového úpletu.

Mgr. art. Iveta Jelinek

hudba

Vychádza nová Metallica U

plynulo osem rokov od dokonca zvykli. Medzičasom predchádzajúceho albumu gitarista Kirk Hammett stratil nasvetoznámej americkej skupiny hrávky s ideami na gitarové časti Metallica pod názvom Death piesní (zhruba 250 fileov nahraMagnetic, na ktorom sa vrátili ných v mobile), čo dodatočne k drsnejšiemu zvuku a predstaskomplikovalo situáciu a odzrvili vtedy nového člena, basgikadlilo sa na jeho minimálny autorský prínos k tomuto vydataristu Roberta Trujilla. Napriek tomu, že Metallica dnes už niu. Prvý singel Hardwired bol nepredstavuje taký kult, akým uverejnený ešte bola v 80. a 90. v auguste ako rokoch „digital downlodvadsiaad“ a mohli sme si ho vypočuť aj teho stona rozhlasových ročia, keď vlnách – ide patentovali o trojminútorevolučný štýl thrash vú thrashovú metal a prvýskladbu s typickými mi štyrmi znakmi štýlu platňami tejto skupiny. ovplyvnili Ďalšie dva celé generácie singly, ktoré hudobných Obal vydania predchádzajú skupín, kažHardwired... to Self-Destruct oficiálnemu dé ich nové vydaniu albuvydanie je predsa významnou udalosťou vo svete mu, sú Moth Into Flame (pieseň metalovej hudby. inšpirovaná zosnulou speváčkou V týchto dňoch (18. novemAmy Winehouse) a Atlas, Rise! (uverejnená k príležitosti Halbra) vychádza ich nový, v poradí desiaty dlhohrajúci album loween). Celý album obsahuje Hardwired... to Self-Destruct.

12 piesní a bubeník Lars Ulrich Prípravy a samé nahrávanie hovorí, že ku každej skladbe albumu trvali dlho (4 roky), na nahrajú videoklip. čo sme si pri tejto skupine už S. L.

TYCHO :: Epoch (Vydavateľstvo Ghostly International, 2016)

P

od menom Tycho od roku 2002 tvorí americký skladateľ a producent Scott Hansen, ktorý za sebou má albumy Past Is Prologue (2006), Dive (2011) a Awake (2014). Jeho štvrtý album pod názvom Epoch sa v predajniach objavil 30. septembra tohto roku. Skrátka,

hudba skupiny Tycho sa môže nazvať jemnou a ambientnou s prvkami retro-synthwave, downtempo, electrogaze, chillwave, ako aj indierock a post-rockovej hudby. Od roku 2010 Tycho vystupuje ako kompletná rocková kapela, ktorú okrem Hansena tvoria aj gitarista Zac Brown, bubeník Rory O’Connor a basgitarista Billy Kim. Inšpirovaný aj hudbou skupiny Tangerine Dream (najmä soundtrackom pre film Risky Business) album Epoch sa podobá dlhej nočnej jazde automobilom jasne osvetle-

Metallica dnes: Robert Trujillo, Lars Ulrich, James Hetfield, Kirk Hammett

nými ulicami nejakého veľkomesta. Na albume Epoch ide o veľmi príjemnú hudbu, ktorú Hansen buduje z vrstiev jednoduchých syntetizátorových a gitarových melodických pasáží podobajúcich sa čiastočne pop skladbám z 80. rokov dvadsiateho storočia, trochu aj hudbe z početných akčných a sci-fi filmov.

Ide teda o skladby, v ktorých dominujú syntetizátory a mierne (down) tempo z bicích strojov. Ide tiež o hudbu primeranú pre tanečné zábavy, najmä pre ich

ukončenie a na upokojenie návštevníkov. Na tohtoročnom festivale Burning Man Tycho mali tzv. chill-out termín pre vystúpenie včasráno, počas svitania.

Ide teda o album, ktorý si môžete prehrávať počas tejto nudnej a daždivej jesene, aspoň ako hudbu v pozadí, kým sa učíte, spíte, snívate...

Janko Takáč

november 2016 |

vzlet 25

stars Portrét: ZARA LARSSON

Vplyvná medzi mladými M

ajstrovstvá sveta vo futbale sú už dávno za nami, medzitým pieseň, ktorá poznačila tohtoročné majstrovstvá, je mnohým stále v ušiach.

Samozrejme, máme na mysli pieseň This One’s for You, ktorej autorom

je známy David Guetta.

Tentoraz nebudeme písať o Davidovi, ale o speváčke, ktorá tejto piesni dala osobitné čaro. Jej meno je Zara Larsson. Často ju označujú ako svojrázny mix Adele a Rihanny.

Zara Maria Larsson sa narodila 16. decembra 1997 v Štokholme. Možno povedať, že kariéru začala už v útlom veku.

Presnejšie, keď mala iba 11 rokov, zvíťazila v talentovej show Talang. Zatiaľ vydala roku, presnejšie v júli, spolupracovala s britským spevákom MNEK, s ktorým nahrala pieseň Never Forget

jeden štúdiový album pod názvom 1 (október 2014) a 10 singlov.

Ako prvý vydala singel My Heart Will Go On – pieseň Celine Dion.

Jej popularita stúpla v minulom roku, keď do verejnosti vyšiel singel Lush Life. Samozrejme, vo Švédsku bol number one, a keď ide o Dánsko, Holandsko, Nórsko, Nemecko, Rakúsko, UK, Austráliu... pieseň bola medzi top 5. V tom istom

26 vzlet | november 2016

You, a vo februári t. r. so spevákom Tinie Tempah nahrali pieseň Girls Like.

S blížiacimi sa majstrovstvami sveta vo futbale rozšírila sa aj správa, že jeden z najpopulárnejších DJ-ov a producentov dneška David Guetta nahrá osobitnú pieseň, hymnu

majstrovstiev. Neskoršie sa takisto rozšírila správa, že si na pomoc zavolal mladú speváčku Zaru Larsson.

Táto spolupráca skutočne prispela k jej popularite, avšak, uznajme, úspešná je aj v „sólových“ piesňach.

Prvého septembra vydala pieseň Ain’t My Fault.

O takmer 29 dní na Youtube sa objavil aj videoklip, ktorý v tomto čase má takmer 40 miliónov prehľadov.

V októbri ju magazín Time zaradil medzi 30

najvplyvnejších hviezd medzi mladými.

Jasmina Pániková