Parazol, 2. číslo 2018/2019

AKADEMICKÝ OBČASNÍK

...tvoje miesto pod dáždnikom

2. číslo 2018/2019

“Keď prechádzaš peklom, nezastavuj sa.“ - Winston Churchill

EDITORIÁL

Obsah Editoriál.....................................................3

Čo je nové na UCM..................................4

Objektívom študenta UCM.....................6 Univerzitné divadlo THE.ART.RE je späť a ponúka unikátny divadelný zážitok............................................................10

Kaštieľ v Dolnej Krupej..........................13 Tipy na výlet na Morave........................15 Azerbajdžan (Baku, Qobustan, Sheki).............................................................17 Tradičná svadba na Slovensku...............20 Starý spôsob včelárenia-Brtníctvo........22 LITERÁRNA PRÍLOHA.......................24 Vyznanie lásky dievčaťa chlapcovi.......25 Nám dvom...............................................25 Pieseň o nude..........................................26 Vznik Stellarianu....................................26 Nie je Slovák ako Slovák........................28

EDITORIÁL Semester ušiel tak rýchlo, že sme dokonca nestihli vydať ani nové číslo Parazolu. Môžem povedať, že obdobie letného semestra a.k.a odovzdávanie semináriek, bakaláriek , skúšok a podobných, študentom milých činností možno označiť za krušné časy. Avšak ako raz povedal jeden múdry človek (Winston Churchill): Keď prechádzaš peklom, nezastavuj sa.

Tak sme sa nezastavili, ale práve naopak rozbehli a dotiahli ďalšie číslo do úspešného konca. Tento krát vám ponúkame ochutnávku úplne nových tém týkajúcich sa našej fakulty, ako úspešný comeback univerzitného divadla THE.ART.RE, keď už je to leto, tak nesmú chýbať ani tipy na výlety a taktiež nahliadneme do slovenských tradícií a kultúr. Čo by to bolo za číslo bez umeleckého vyžitia, ktorého bude neúrekom, ako napríklad galéria fotografií šikovných študentov UCM, či poézia v literárnej prílohe. Je toho dosť, preto vás už nebudem zdržovať motivačnými rečami.

Užívajte leto a nezabudnite si so sebou brať aj Parazol, keby náhodou pršalo.

PARAZOL Študentský časopis Filozofická fakulta UCM v Trnave VII. ročník, 2. číslo Akademický rok 2018/19 Občasník ISSN 1338-9785 VYDÁVA Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave KONTAKT parazol.ucm@gmail.com https://www.facebook.com/ParazolUcm http:// ff.ucm.sk/sk/studentske-casopisy www.issuu.com/parazolucm

ŠÉFREDAKTORKY Bianka Verešová & Soňa Vlková GRAFICKÝ DIZAJN Soňa Vlková REDAKČNÁ RADA Soňa Vlková, Veronika Fitošová, Bianka Verešová, Daniel Bíro, Katarína Sashalmiová, Marika Štulajterová, Lucia Gajdošová, Andrea Štiavnická, Dali Figely

3

Titulná fotografia The.ArtRe

ČO JE NOVÉ NA UCM

Čo je nové na UCM SPOLUPRÁCA S TASR Dekanka Fakulty masmediálnej komunikácie UCM doc. PhDr. Ľudmila Čábyová, PhD., mim. prof. a generálny riaditeľ TASR PhDr. Vladimír Puchala dňa 26. marca 2019 podpísali spoločné memorandum, v rámci ktorého budú mať študenti možnosť absolvovať platené stáže v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky (TASR) príp. získať motivačné štipendium. Súčasťou dohody je spolupráca pri tvorbe bakalárskych, diplomových prác, ale i možnosť výučby odborníkov z TASR na fakulte.

Vložil: Kamil Adamec Zodpovedná osoba: Ing. Jana Štefánková, Ph. D. Zdroj: Oddelenie práce s verejnosťou Dátum vloženia: 8.4.2019

Prezident Kiska vymenoval nových profesorov Prezident SR Andrej Kiska vymenoval 37 nových vysokoškolských profesorov. V utorok 11. júna 2019 im odovzdal menovacie dekréty v Prezidentskom paláci. Medzi vymenovanými profesorkami a profesormi je i naša kolegyňa z Fakulty prírodných vied - p. prof. Mgr. Alžbeta Marček Chorvátová, DrSc. v odbore: biofyzika.

Vložil: Kamil Adamec Zodpovedná osoba: Ing. Jana Štefánková, Ph. D. Zdroj: Oddelenie práce s verejnosťou Dátum vloženia: 12.6.2019 Dátum aktualizácie: 25.6.2019

Univerzita Sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Zdroj: ucm.sk

Workshop pre žiakov

Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave dňa 29. mája 2019 uspo cií školských časopisov z rôznych miest Slovenska, ktorého cieľom bolo zd oblasti tvorby školských časopisov. Na siedmich stanovištiach sa žiaci postu isu, aký by mal mať školský časopis rozsah, ale aj to, prečo sú dobrá štylistik Venovali sa tiež grafike a farebnosti časopisov, ale aj tomu, ako by mala vyze aj vysvetlenie tvorby žánrov do časopisu či rady o tom, ako si správne zosta jej členov. Okrem uvedených praktických rád si žiaci prezreli aj priestory fak vo fakultnom rádiu Aetter, kde mohli nahrať krátky spot a v HD štúdiu si pri zelenom plátne. V závere tohto dňa čakalo deti vyhodnotenie a odovz Organizátori kurzu veria, že tento deň bol pre zúčastnené školy prínosný a vydania ich školských časopisov.

Vložil: Kamil Adamec Zodpovedná osoba: Ing. Jana Štefánková, Ph. D. Zdroj: Oddelenie práce s verejnosťou Dátum vloženia: 5.6.2019 Dátum aktualizácie: 22.6.2019 4

ČO JE NOVÉ NA UCM

UKONČENIE 1. ROČNÍKA AKADÉMIE STRIEBORNÉHO VEKU

v ZŠ

oriadala denný prezenčný kurz pre šesť redakdokonaľovanie schopností a zručností žiakov v upne naučili ako si zvoliť správny názov časopka a gramatika pre školský časopis nevyhnutné. erať dobrá novinárska fotografia. Prínosné bolo aviť redakčnú radu a čo je úlohou jednotlivých kultných médií. Vyskúšali si ako funguje práca i zas vyskúšali čítačku a natočili krátke zábery zdávanie diplomov za najlepší školský časopis. a záživný a tešia sa na inovované a “vylepšené”

Dňa 27. 5. 2019 sa uskutočnilo slávnostné ukončenie 1. ročníka Akadémie strieborného veku na Fakulte sociálnych vied UCM v Trnave. K poslucháčom sa prihovoril pán Ing. Igor Fabian, predseda Rady seniorov a predseda Mestskej organizácie Jednoty dôchodcov v Trnave, ktorý pozitívne hodnotil zapájanie seniorov do verejného života. Pán dekan doc. PhDr. Jaroslav Mihálik, PhD. ocenil entuziazmus se iorov, s akým sa počas celého akademického roka zúčastňovali prednášok.

Po príhovoroch nasledovalo samotné odovzdávanie diplomov o absolvovaní prednášok. Po prebratí diplomov sa poslucháči poďakovali pani docentke a pánovi dekanovi za možnosť aktívne prežívať seniorský vek. Na záver slávnostného ukončenia 1. ročníka Akadémie strieborného veku na Fakulte sociálnych vied UCM v Trnave zaznela študentská hymna.

Vložil: Kamil Adamec Zodpovedná osoba: Ing. Jana Štefánková, Ph. D. Zdroj: Oddelenie práce s verejnosťou Dátum vloženia: 3.6.2019

Konferencia Autizmus – samota, ktorá nebolí.

Na pôde Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (UCM) sa 29.4.2019 pod záštitou rektora UCM v Trnave prof. Ing. Romana Boču, DrSc. a Mgr. Jozefa Viskupiča, predsedu Trnavského samosprávneho kraja (TTSK), uskutočnila konferencia s názvom Autizmus – samota, ktorá nebolí.

Usporiadanie konferencie iniciovali 2 občianske združenia OZ Spoločnosť pre zmysluplný život v Trnave a Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom v Trnave. Organizačne sa na príprave konferencie podieľali členovia Katedry sociálnych služieb a poradenstva Fakulty sociálnych vied UCM a rektorátne oddelenie práce s verejnosťou UCM v Trnave, odbor sociálnych vecí TTSK a zástupcovia oboch spomínaných občianskych združení. Cieľom konferencie bolo posilniť odbornú diskusiu o potrebe systémového riešenia starostlivosti o ľudí s autizmom.

Celý článok nájdete na: https://www.ucm.sk/sk/aktuality/detail/2066/ Vložil: Kamil Adamec Zodpovedná osoba: Ing. Jana Štefánková, Ph. D. Zdroj: Oddelenie práce s verejnosťou 5

OBJEKTÍVOM ŠTUDENTA UCM

Objektívom študenta UCM O tom, že študenti našej univerzity sú talentovaní, nie je najmenších pochýb. Dnes vám predstavíme fotografie dvoch takýchto nadaných ľudí - Daniela Bíra a Andrei Štiavnickej. Veríme, že vás fotografie rovnako ohúria, ako aj nás.

Končiaci doktorand Peter Lančarič

DANIEL

Odraz na vode, pokus

CM Tragač z Brušperka na Medzinárodnom folklórnom festivale Strážnice, 24.6.2018

6

OBJEKTÍVOM ŠTUDENTA UCM

Keď sa využije zaujímavo nasvietený konár počas prechádzky

DominantaTrnavy, Mestská veža

L BÍRO

s o zachytenie daného momentu

Elektrické vedenie, podhľad

7

ANDREA ŠTIAVNICKÁ

8

Perex: Soňa Vlková Autor fotografií: Daniel Bíro, Andrea Štiavnická 9

REPORTÁŽ

Univerzitné divadlo THE.ART.RE je späť a ponúka unikátny divadelný zážitok Ticho. Tma. Prach.

Pozeráte do priestoru nekonečnej temnoty, z ktorej sa postupne vynára svetielko. Neskôr ďalšie a ďalšie, až ich je plná miestnosť. Takto začína divadelné predstavenie, ktoré prinášajú študenti UCM. Divadelný súbor THE.ART.RE po roku opäť obnovil svoje fungovanie pod vedením Jakuba Kňažka a prináša umelecký zážitok na námet experimentu Johna B. Calhouna.

Celoživotný experiment Johna B. Calhouna John B. Calhoun zasvätil svoj život skúmaniu naoko banálnemu spolunažívaniu spoločenských tvorov, akými sú myši, aby pre ne vytvoril tzv. myší raj. Jeho experiment bol založený na pozorovaní, kde ich umiestnil do výbehu s jedlom, vodou a veterinárnou starostlivosťou. Tento výbeh bol upravený tak, aby sa doň vmestilo 3000 myší a stále mali dostatok priestoru pre dostanie sa k potrave, či k vode. Jeho experiment bol rozdelený do štyroch fáz, ktoré nazval: 1. Fáza usilovnosti 2. Populačná explózia 3. Fáza rovnováhy 4. Fáza smrti Zistil jednu dôležitú vec, každý experiment skončil tak isto a to smrťou jedincov.

Na motívy tohto experimentu sa rozhodli aj herci z univerzitného divadla THE.ART.RE vytvoriť neopakovateľný zážitok, v ktorom boli slová takmer zbytočné. Skrytí v priestoroch podzemnej garáže, ktorá donedávna slúžila ako sklad pre všetky nepotrebné veci vytvorili vlastný experiment.

Premena skladu na divadelné priestory Kto hľadá, ten nájde. Len málokto by si vedel vizualizovať priestor plný odpadu, prachu, starých a nepoužiteľných vecí na miesto, kde by sa mohli vytvárať nové priateľstvá, zážitky a v neposlednom rade kultúra.

Väčšina študentov a možno dokonca ani univerzity nevedela o garáži, ktorá je umiestnená pod budovou našej školy. Jakub Kňažko, režisér divadla THE.ART.RE však v ňom videl skrytý potenciál, ktorý sa rozhodol pretvoriť v skutočnosť. Členovia divadla v spolupráci s technickým úsekom univerzity naplnili 4 veľké kontajnery odpadu a spolu s ďalšími členmi skultivovali miestnosti garáže.

Dlhá a náročná práca sa však nakoniec vyplatila. Priestor, ktorý má dokonalú atmosféru pre divadelné predstavenia, má potenciál aj širšieho využitia. Režisér divadla vidí využitie priestoru takto: „V budúcnosti by tu mohlo byť študentské kultúrne centrum. Priestor momentálne disponuje základnou technikou, sedením, ktoré je dimenzované na 50 ľudí, ale je možné ho rozšíriť až do kapacity cca 100 ľudí. Po menších technických úpravách by sa tam mohlo konať premietanie filmov, prezentácii, či koncerty. Už teraz máme o daný priestor záujemcov až z Brna, ktorý by tu chceli hrať predstavenie.“ 10

REPORTÁŽ

Divadlo, ktoré spája „Vrátil som sa z Erazmu. Chcel som a našiel som super ľudí.“ (Jakub Kňažko, režisér divadla THE.ART.RE) Hovorí sa, že najlepšie priateľstvá vznikajú na vysokej škole. To sa však nestane, pokiaľ budú študenti sedieť na byte, či intráku a pozerať seriály. Študenti UCM preto dostali možnosť byť súčasťou divadla prostredníctvom konkurzu a vyplniť svoj voľný čas zmysluplnou činnosťou.

„Cieľom je robiť s ľuďmi, ktorí chcú. Tam to začína a končí.“ Tak ako si Jakub predsavzal, zobral do svojho tímu ľudí, ktorí sa rozhodli, že chcú spolu tvoriť umenie. Vybratí boli desiati, avšak nie všetci sú hercami. „Divadlo potrebuje aj ľudí, ktorí nie sú iba hereckého charakteru, lebo bez nich to nejde. Potrebujeme technikov, maskérov, dramaturgov a mnohých ďalších ľudí,“ hovorí Adriána Lizoňová.

Alžbeta Labudová, fotografka divadla THE.ART.RE: „Ja som rada, že som sa našla aj v inej roli ako hereckej.

Práve to ma baví, to, že môžem pomôcť aj iným spôsobom a tak tvoriť divadlo.“ Čo ich však všetkých spája je radosť z práce na divadle.

Adriána Lizoňová, herečka divadla THE.ART.RE: „To čo tu vzniká je tak krásne, že je radosť na tom pracovať. To, čo sme vybudovali ako napríklad - dostali dopovedomia naše divadlo, písali projekty, aby sme mali nejaké financie a iné, to všetko je neustála práca, ale veľmi pekná.“ Veľkou výzvou pri tvorbe predstavenia bola aj hudba, ktorá kreovala jeho atmosféru, vytvárala napätie doplnené o nahovorené úryvky, ktoré si profesor Calhoun zaznamenával o experimente.

Christián Ďuriš, technik a zvukár divadla THE.ART.RE: „Snažil som sa o to, aby tam neboli nejaké konkrétne hudobné nástroje, ale skôr aby to bol podmaz, pripomínajúci filmový soundtrack. Cieľom bolo zladiť hudbu a náladu v jednotlivých fázach.“ Jakub sa rozhodol členov divadla pripraviť teda nielen herecky, ale po každej stránke, ktorú divadlo vyžaduje. „Snažím sa ľudí vychovávať a viesť k tomu, aby boli samostatní a starali sa o divadlo aj iným spôsobom. Nie len po hereckej stránke, ale aj po technickej, manažérskej a ďalších.“ To o čo sa režisér snaží sme mohli vidieť aj na predstavení, ktoré nebolo založené iba na presvedčivých hereckých výkonoch, ale aj na dokonalej súhre zvuku, gradácii napätia, svetelných efektoch a zvukoch.

Nie celkom tradičné predstavenie s minimom hovoreného slova sa pekne pohralo aj s predstavivosťou, kde sme pomedzi riadky dokázali vyčítať jednotlivé fázy experimentu. Každý sa ujal svojej role v spoločnosti.

11

Videá nájdete cez tento QR kód.

REPORTÁŽ

sme pomedzi riadky dokázali vyčítať jednotlivé fázy experimentu. Každý sa ujal svojej role v spoločnosti. Niektorí jedinci boli agresívni, ďalší samoľúbi, vyplašení, no nakoniec každé správanie smerovalo k jednému - smrti.

Vytvorím pre nich raj Nezvyčajný námet, ťažký na spracovanie herci poňali originálnym spôsobom.

Predstaveniu predchádzalo niekoľko experimentov na chodbách, ktoré natáčali skrytou kamerou, aby zaujali pozornosť ľudí a dostať sa tak opäť do povedomia univerzity.

Tvorba predstavenia si prešla mnohými fázami, od prinesenia námetu režisérom, tvorbami zápiskov, spoločným brainstormingom a dlhými rozhovormi, ktoré dali pôvodnej myšlienke kontúry predstavenia a postupne ju vystavali do podoby, akú si ju môžete pozrieť v inscenácii Experiment RAJ.

Experiment s divákom Experiment, ktorý priniesli študenti UCM, však bol do istej miery aj experiment s divákom. Hral sa s jeho emóciami, ktoré sa stávali silnejšími zároveň s každou ďalšou scénou. „Jeden z divákov nám po predstavení povedal, že mal chuť na konci vybehnúť medzi nás a pomôcť nám,“ hovorí Petra Tvarožeková, herečka divadla THE.ART. RE. Každý si však odniesol iné dojmy a posolstvá. „Po tomto divadle som pokojnejšia a viac sa zamýšľam. Zamýšľam sa nad ľudskými hodnotami a nad tým, čo je skutočne dôležité,“ hovorí Nikola Capeková, študentka FMK UCM. Profesor v predstavení sa pri poslednej scéne zamýšľa, ako zmeniť vývoj experimentu. „Ukončujem experiment číslo 365. Ako zvrátiť priebeh? Sú vôbec ľudia schopní revolúcie súcitu? A čo keď ich prinútim spolupracovať?“ Po tejto scéne pred sebou vidíme iba tmu, hercov predstavujúcich výskumné vzorky, ktoré sa navzájom pozabíjali a čakáme na impulz, čo sa stane ďalej. Nič neprichádza. Asi po 5 minútach začne niekto nesmelo tlieskať, pridávajú sa ďalší a až potom sa za predstavením dáva bodka. Tak aj diváka donútil experiment spolupracovať a stáva sa jeho súčasťou.

Plány do budúcnosti Divadlo má za sebou ťažký rok - konkurzy, prestavbu priestorov, nájdenie členov, tvorbu predstavenia. To čo však doposiaľ vystavali je veľmi sľubné a chcú sa posúvať ďalej. Okrem inscenácií predvádzaných na pôde univerzity by v budúcnosti radi svoje predstavenia ukázali aj na súťažiach, či rôznych festivaloch.

Autorka: Bianka Verešová Fotografie: The.Art.Re 12

CESTOVANIE

Objavuješ krásy Trnavy a okolia? Nezabudni na Kaštieľ v Dolnej Krupej.

Za pamiatkami naozaj nemusíme chodiť ďaleko. Takouto, nie celkom známou pamiatkou, je aj Kaštieľ v Dolnej Krupej, ktorý je zaujímavým miestom, ktoré ulahodí fotografickému oku a zároveň poskytne relax. Čo všetko môžete v jeho okolí vidieť a akú históriu ukrýva? Dozviete sa v článku.

Sídlo šľachtickej rodiny Brunsvikovcov, kde podľa ústnej tradície rodiny skomponoval Ludwing van Beethoven Sonátu mesačného svitu, pričom bol častým návštevníkom. Kaštieľ stojí na kraji anglického parku. Vďaka Jozefovi, jeho synovi, bol kaštieľ prestavaný v neoklasickom štýle a pribudli napríklad divadlo, domček záhradníka a kúpeľný domček.

História kaštieľa Postavený bol na mieste starého kaštieľa, ktorý dal prebudovať Anton I. Brunsvik. Ten bol vďaka Márii Terézii povýšený na grófa, pričom mu bolo udelené právo využívať predikát de Korompa (z Krupej).

O prestavbe, ktorú dal spravil Jozef, sa dozvedáme aj roky, v ktorých prebiehali stavebné práce: „V rokoch 1792 - 1796 sa podujal na prestavbu kaštieľa podľa plánov Johanna Josefa Talherra, hlavného staviteľa Uhorskej kráľovskej stavebnej komory.“ Ďalšia prestavba prebehla v roku 1813, znova na podnet Jozefa Brunsvika. Druhá prestavba bola robená v modernom klasicistickom štýle. Na zodpovednosť bola zverená mladému architektovi z Ríma, Antonovi Piovi Rigelovi. Práce na menších objektoch prebiehali v rokoch 1813 až 1819, zatiaľ čo sa zakladal viac ako 100 hektárový anglický park. Ten bol robený na základe projektov záhradného architekta Christiana Henricha Nebbiena. Prestavba bola ukončená v roku 1822.

Park Nielen o kaštieľ, ale aj o historický park s rozlohou 17 ha sa stará Slovenské Národné múzeum (SNM) - Hudobné oddelenie. Zo stránky sdetmi.com sa dozvedáme: „Z pôvodného anglického parku (architekt Ch. H. Nebbien, 1822) s dômyselným vodným systémom troch jazier (Korytnačie, Pstruhové a Veľké) sa zachovalo iba torzo. V súčasnosti bolo obnovené Veľké jazero s Lujziným ostrovom (pomenované na pamiatku predčasne zosnulej dcéry grófa Jozefa Brunsvika).“ Návštevníci sa môžu dostať aj do umelej jaskyne, tzv. Grotta. Z prvej polovice 19. storočia sa zachoval aj obelisk. Nechala ho postaviť na manželovu pamiatku vdova Mária Anna Brunsviková, rod. Majtényi. Ďalšou zachovanou architektonickou pamiatkou je socha Matky s dieťaťom od Štefana Ferenczyho. O rekonštrukciách sa zo stránky s detmi.com dozvedáme: „V priebehu necitlivej rekonštrukcie parku v osemdesiatych rokoch 20. storočia bola poškodená socha od Rudolfa Cauera st.“ Z obdobia 19. storočia pochádza aj vzácny strom sekvojovec mamutí podliehajúci ochrane. Obvod kmeňa má viac ako 5 metrov a výšku 45 metrov. V súťaži „strom roka“ vyhlásenej v roku 2008 sa umiestnil na druhom mieste.

13

CESTOVANIE

Významné osobnosti K významným osobnostiam, ktorí žili alebo boli aspoň nejakú dobu ubytovaní v kaštieli, patrili Ludwig van Beethoven a grófka Mária Henrieta Choteková. Ludwig van Beethoven (16.12.1770 - 26.3.1827) bol autor viedenskej klasiky flámskeho pôvodu. Patril medzi najvýznamnejších skladateľov v dejinách hudby. Medzi jeho diela patrí 9 symfónií, 5 klavírnych koncertov, Husľový koncert D-dur op. 61, balety, operety, diela pre klavír a mnoho ďalších.

Podľa ústnej tradície bola Sonáta mesačného svitu (Klavírna sonáta č. 14 cis-mol "Quasi una fantasia" Op. 27 č. 2) napísala v kaštieli v Dolnej Krupej. Mária Henrieta Choteková patrila začiatkom 20. storočia k najvýznamnejším pestovateľom a šľachtiteľom ruží v Európe. Narodila sa 24.11.1863 v Dolnej Krupej. V Kaštieli mala rozsiahle a významné rozárium. Zo stránky skolskyservis.teraz.sk sa dozvedáme aj: „Bola uznávanou odborníčkou na ruže v celoeurópskom meradle. V 20. rokoch minulého storočia vydávala vlastné katalógy ruží, bola členkou mnohých ružiarskych spolkov. Udeľovala vlastné vyznamenanie, rad vysoko cenený medzi ostatnými ružiarmi.“ Okrem toho aj prednášala na výstavách a kongresoch o ružiach, mala publikované odborné články a bola požiadaná aj o názor pri ružiach s nejasným a neistým pôvodom. Zomrela vo veku 82 rokov v kláštore v Dolnej Krupej 13.2.1946.

Autor: Daniel Bíro Fotografie: Daniel Bíro Zdroj: regiontirnavia.sk, snm.sk, sdetmi.com, Wikipedia, skolskyservis.teraz.sk

14

CESTOVANIE

TOP 10 miest na Morave, ktoré musíte rozhodne vidieť Vedeli ste o tom, že napríklad s hradom Hukvaldy sa spája známy český skladateľ Leoš Janáček? Na Morave je veľa miest, ktoré môžete navštíviť či už sami alebo s niekým z rodiny, kamarátov. Prinášame vám niekoľko zaujímavých miest, ktoré môžete navštíviť.

1. Ostrava Ako každé mesto, aj Ostrava má svoju dominantu - vysoké pece. Nachádza sa v časti Dolní Vítkovice.

V súčasnosti je k dispozícii kaviareň, priestor a pripomenutie histórie, klub, ako aj vyhliadková terasa.

Podľa portálu kudyznudy.cz je možnosť prehliadok v trvaní dve hodiny za vstupné (plná cena je 190 kč, znížená 130 kč a rodinné vstupné je 540 kč).

2. Hrad Hukvaldy Ide o jeden z najrozsiahlejších hradných komplexov v Českej republike. Od 19. storočia je hrad obľúbená turistická atrakcia. Zo stránky hradhukvaldy.eu sa dozvedáme: „Název hradu je odvozen od jména porýnského hraběcího rodu Hückeswagenů, jehož příslušník Arnold obdržel někdy v letech 1228 - 1235 v léno hrad Jičín / dnešní Starý Jičín/ s rozsáhlým územím.“ O zakladateľovi je známe, že ním bol pravdepodobne Arnoldov vnuk Jindřich. Jednou z najvýraznejších osobností spojených s hradom je český skladateľ Leoš Janáček.

3. ZOO Zlín a zámok Lešná

Hukvaldská líška Bystrouška. Zdroj: https://pixabay.com

Zoologická záhrada patrí k najnavštevovanejším na Morave. Ročnú návštevnosť majú vyše 600 000 návštevníkov, pričom v roku 2016 padol rekord 668 303 osôb. Areál bol založený v rokoch 1804 - 1805, pričom ZOO bola otvorená v roku 1948. Celková rozloha je 74 ha. Expozície majú rozlohu 50 ha. Podľa dostupných informácií majú 226 druhov zvierat, jedincov 1467. Majú aj časopis ZOO Zoom. V areáli sa nachádza aj zámok Lešná. Pôvodný zámok bol dokončený do roku 1807, pričom v roku 1885 sa daný zámok rozhodol zbúrať František Seilern. Predtým sa snažil o jeho rekonštrukciu. Nový zámok bol dokončený v roku 1893.

4. Strážnice Mesto v okrese Hodonín v Juhomoravskom kraji. Historické jadro je určené ako mestská pamiatková zóna.

Medzi pamiatky sú zaradené napríklad strážnický zámok (nachádza sa na severnom okraji mesta), Múzeum dediny Juhovýchodnej Moravy (skanzen), Baťov kanál a Strážnické brány (Skalická a Veselská), Synagóga a židovský cintorín.

15

CESTOVANIE

5. Zámok Lednice Zámok nachádzajúci sa v obci Lednice.

Lednické panstvo patrilo približne 700 rokov Lichtenštejnovým, pričom ho získali v roku 1249. Súčasná podoba imitujúca anglickú tudorovskú gotiku je z rekonštrukcie v 19. storočí.

6. Moravský kras Jedno z najvýznamnejších krasových oblastí v Strednej Európe, na ktorom sa nachádza a je známych viac ako 1100 jaskýň. Prístupných je len 5 z nich (Punkevní jeskyně, Kateřinská jeskyně,

Zámok Lednice. Zdroj: https://pixabay.com

Jaskyně Balcarka, Sloupsko-šošůvské jeskyně a Jeskyně Výpustek). Medzi ďalšie zaujímavosti patria napríklad krasové kaňony Pustý a Suchý žleb, verejnosti neprístupná Amatérská jeskyně a priepasť Macocha.

7. Olomouc Mesto typické známymi Olomouckými syrečkami s typickou vôňou. Historické srdce mesta je Horné a Dolné námestie, na ktorom sa nachádzajú napríklad Stĺp Najsvätejšej Trojice. Je najväčšie v Českej republike, pričom pochádza z obdobia baroko. Meria 32 metrov, pričom je na ňom 18 sôch svätcov, 12 svetlonosičov, ako aj 12 reliéfov s postavami apoštolov.

Vo vnútri sa nachádza kaplnka. Medzi ďalšie zaujímavosti v Olomouci je možné navštíviť hrad, pevnosti, Svatý Kopeček a Javoříčské jaskyne nachádzajúce sa západne od mesta.

8. Hrad Karlštejn Založený bol v roku 1348, pričom vybudovať ho dal český kráľ a rímsky cisár Karol IV. Dôvodom bolo uloženie kráľovských pokladov. Išlo hlavne o zbierky svätých relikvií a ríšskych korunovačných klenotov. Medzi zaujímavosti patrí ojedinelá pôvodná nástenná výzdoba zo 14. storočia. K zaujímavostiam patria aj súbor 129 doskových obrazov Majstra Theodorika v kaplnke sv. Kříže a najväčšia portrétna galéria českých panovníkov v Česku.

Hrad Karlštejn. Zdroj: https://pixabay.com/

Nachádzajú sa tam aj repliky Svätováclavskej koruny českých kráľov a unikátna studňa. Na hrade bola nahrávaná aj Vrchlického veselohra Noc na Karlštejne.

16

CESTOVANIE

9. Brno Ide o druhé najväčšie mesto v Českej republike a o metropolu Moravy. V meste môžeme nájsť ako zaujímavosti Ohnutú vežičku Starej radnice (podľa legendy sa tak sochár pomstil za to, že mu za prácu nezaplatili) a Katedrálu sv. Petra a Pavla. Na obed je možné ísť do Starobrna, ísť si užiť prehliadku do Vily Tugenhat, ísť si pozrieť Falické hodiny a moderné sochy, prejsť sa po Zelenom trhu a ísť na Športové hody.

10. Hodonín Rodisko T. G. Masaryka, filozofa, politika a prvého prezidenta Československej republiky. Na Masarykovom námestí je možné si všimnúť barokový kostol sv. Vavrinca a impozantnú radnicu postavenú začiatkom 20. storočia v štýle norimberskej secesie. Medzi radnicou a kostolom sa nachádza Spievajúca fontána. V meste je možné navštíviť múzeum T. G. Masaryka. K zaujímavostiam patria aj zoologická záhrada v mestskej časti Bažantnice, Galerie výtvarního umění a Muzeum naftového dobývaní a geologie.

Autor: Daniel Bíro Zdroje: kudyznudy.cz, hradhukvaldy.eu, zoozlin.eu, Wikipedia, moravskykras.net, cestovanie.sme.sk, hrad-karlstejn.cz, miluemecestovanie.sk

Azerbajdžan (Baku, Qobustan, Sheki) (POKRAČOVANIE ČLÁNKU Z PREDCHÁDZAJÚCEHO ČÍSLA) Oblaky ustúpili. Chlapci si obzerajú hory, ktoré sa okolo nás vytýčili. Aspoň si to tak predstavujem, už ich ani nevidím. Sú ďaleko vpredu a ja ešte ďaleko pozadu, prekonávam svoje negatívne pocity. Tie oblé kopce sa smejú mojej zlej kondícii a hovoria mi, že ich nezdolám. Ako rada by som na ne vyšla, sadla si na vrchol a užívala si ten pocit, ale vedela Ťažká túra. Zdroj: Martina Vadovičová

som, že dnes to nezvládnem. Predstavujem si to a zmocňuje sa ma frustrácia. Na tieto hory si nesadnem, nepokorím ich a domov prídem ako porazená. Nohy mi striedavo dopadajú na ostré hrany kameňov. Aj tie sa mi smejú. Rada by som kráčala po lesnej ceste až hore a vymazala kopcom ich úškrn z tváre. V duchu si zaprisahávam že sa na ne čoskoro pozriem zhora.

Gelersen Gorersen musela byť kedysi veľkolepá pevnosť. Týčila sa na vysokom kopci, nad hlbokou dolinou s mohutnou riekou. V tej nebolo teraz vody a bol z nej len malý, hlasno zurčiaci potok. Dnes tam stojí len 17

CESTOVANIE

zopár stien. Po prvom pohľade si hovorím: dokelu. To pre toto som ťahala jazyk po zemi? Prebudilo sa vo mne myslenie historika. V hlave som videla ako vychádzam na hradbu obrovskej pevnosti v šatách až po zem.

Prechádzam okolo vojakov, ktorí tam stoja na stráži. Toto miesto na mňa dýchlo svojou históriou a ja vďačne hltám každý detail. Vylezieme na stenu. Ja len na malú, ale chlapci sa šplhajú aj na tú vyššiu a nebezpečnejšiu.

Mám o nich trochu strach. Nie taký ten iracionálny a prehnaný, ale prirodzený a skrývam ho aby som im nepokazila zábavu. Odchádzam na nich počkať do opusteného rekreačného centra asi pol kilometra od zrúcaniny.

Oni pokračujú v lezení po starých hradbách. Cestou dole premýšľam nad údelom jedinej ženy. Už som si na to zvykla, ale aj tak občas udivujem samu seba. Držať s nimi krok nie je jednoduché a niekedy sami zdá že zabúdajú na moju jemnejšiu povahu. Hlavne keď schádzame z nebezpečnejších miest a oni ma nechávajú ďaleko za sebou. Keď si dosadám na zem uvedomujem si, že odkedy týchto chalanov poznám, prekonala som samú seba už nespočetne veľa krát. Rozhodneme sa, že stan postavíme pod jedným z altánkov. Najskôr sme nesvoji, pretože predsa len je to pozemok niekoho iného ale napokon nám to nevadí. Aj tak nikoho nikde.

Trochu poniže stojí jedna veľká budova, pred ktorou dve bábušky, umývajú ovčiu vlnu. Kým my staviame stan, náš hlavný hovorca ide vypýtať trochu horúcej vody. Vracia sa bez nej avšak s prísľubom čohosi viac.

Balíme stan. Rozhodnutie bolo jednohlasné.

Bábušky nás ubytovali v dvoj izbe s vlastnou kúpeľňou. Usadili nás do obrovskej jedálne a doniesli nám horúcu vodu.

Do nášho večerného pokrmu šlo všetko, čo sme mali. Kuskus, brokolicova, paradajková aj cesnaková polievka. Chuť nebola Prieskum. Zdroj: Martina Vadovičová

prvoradá.Naše žalúdky potešila horúca zmes chutí. Postarané o nás bolo kráľovsky. Nekonečná zásoba výborného azerbajdžanského čaju s nekončiacim zdrojom domáceho cukru prišla v spoločnosti koláču a placiek z masa. Prekvapení sme zistili, že placky sú zrejme z ovčieho čerstvého mäska. Na stole sme mali hostinu z tých najlepších pochutín. Vyvalili sme sa na postele a počúvali, ako čaj v našich bruchách vo vlnách naráža na steny a vytvára hlasný zvuk. Postupne sme sa všetci vystriedali v teplej, miestami až horúcej sprche. Ani neviem, či sme tento nečakaný luxus ocenili dostatočne. Bábušky si cenu neurčili. Vraj ak máme, môžme dať, ak nemáme, nemusíme. Nechali sme im 25manat a neľutovali sme ani jednej. Komusi, možno všetkých, napadlo dať si za jeden. Fľaša domácej svadbovičky, ktorú sme so sebou celý ten čas vláčili, putovala z ruky do ruky. Pustili sme si hudbu z mobilu a rozprávali sa. Zaspievali sme si čierne oči choďte spať. A veru sme aj zaspali. Ako do vody hodení.

Besh Barmaq- Bash Bermaq?

Ráno sme sa zobudili do pekného dňa. Ale bola pred nami opäť tá dlhočizná cesta po suťovisku. Ani trochu ma to netešilo. Ale v Azerbajdžane sa vždy nájde niekto, kto vám chce pomôcť. Takže sme si stopli auto, ktoré nás odviezlo až k autobusu. A potom zase do Baku na ďalší spoj.

18

CESTOVANIE

Podvečer prichádzame na odpočívadlo, ktoré sa nachádza pod naším ďalším cieľom. Besh Barmaq je posvätná hora, ktorá kedysi slúžila ako prírodná pevnosť na ochranu cesty. Nachádza sa hneď pri mori a je vysoká takmer štyristo metrov. Už bolo šero a vedeli sme, že nemáme šancu vyjsť na vrchol. Stan sme si rozložili pod kamennou časťou hory. Zase raz sa vybrala svadbovička. Dneska sme jedli iba chlieb a salámu. Ráno sme si nechali batohy tam, kde sme spali, a vybrali sme sa pokoriť vrchol. Dlho sme blúdili, kým sme našli správnu cestu. Obiehali sme okolo hory, až kým sme nenašli na jednej stene schody vedúce až na vrch. A po ich zdolaní? Už nás čakali len nádherné výhľady, pre ktoré vlastne cestujem. Na samotnom vrchole je malá stavba, v ktorej údajne žije muž. My sme ho nestretli, ale zariadené to tam mal naozaj veľmi vkusne. Šikovnosť moja neopúšťaj ma!

Tento deň bolo neskutočne teplo. Pamätám si, že zo mňa pot tiekol v potôčikom. Nestíhal sa vpíjať do oblečenia. Jednohlasne sme sa rozhodli ísť schladiť do mora.

Museli sme preskočiť jarok, ktorý bol plný čierneho hnusu. Pravdepodobne obsahoval ropu a iné sajrajty.

Mne sa to nepodarilo. V sandáloch som šliapla priamo do najhlbšej časti. Nemusela som sa na nich ani pozrieť, vedela som, že sa mi smejú.

A tak sme kráčali dlhou pustatinou až k pobrežiu. Ja nechutne dostupujúc na tú masu, ktorá mi zostala na nohe. Rozdelili sme sa. Oni si išli robiť fotky s vrtmi, ja umyť nohu.

Pohľad na prírodu. Zdroj: Martina Vadovičová

Keď sme sa znova spojili, chceli sme si navzájom povedať niečo super. Oni mne, že našli korytnačku. Ja som im chcela povedať to isté. Potom nás čakalo už len morovanie sa. Napriek všadeprítomným vrtom, bola voda krištálovo čistá.

Do našej ďalšej destinácie sme skúsili stopovať. Odpočívadlo bolo na hlavnej ceste, tak sme si mysleli, že to bude pomerne jednoduché. Začala som kresliť tabuľku s názvom mesta. Rada by som povedala, že moje maliarske schopnosti sú jednoducho úžasné, ale nemôžem. Bol to obyčajný kus kartónu, obyčajné modré pero a jednoduché písmená. No i tak sa okolo mňa zhŕkli domáci a pozerali na mňa s najvyšším stupňom zaujatia.

Keď bola ceduľa hotová, postavili sme sa k ceste. Ako prvý išiel kamión. Samo mi povedal, že ten isto nezastaví. Ale ja som odvážne chytila svoje umelecké dielo a vystrčila ho. A viete čo? Stopli sme kamión. Vodič sa mi dokonca smial, pretože namiesto toho aby som bola ostražitá, veď som v aute cudzieho človeka, som tam jednoducho zadriemala. Odviezol nás hodný kus cesty, za čo mu môžeme do dnes ďakovať. Na oplátku nič nechcel. Mali sme mierne komunikačné obtiaže. Samo, hlavný hovorca, nám povedal, že máme vystúpiť a nechať tam batohy. Nezmysel, ale okej teda. Mysleli sme, že máme prejsť cez most pešo, a on nás na druhe strane zase naloží. A tak si ideme a ideme. A za nami kričí udivený šofér. Muselo to vyzerať zvláštne. On sa nám snažil vysvetliť, že už nejde ďalej tade, kadiaľ my. A tak sme sa zobrali, nechali si u neho všetky veci a išli sme. Našťastie sme ich dostali späť a vodič, určite si mysliac, že sme blázni, pokračoval svojou cestou. Až kým neuvidel v spätnom zrkadielku svojho stopára, ktorý o dušu uteká za ním. Lebo sme si zabudli aj obal na foťák. Ale nakoniec všetko dobre dopadlo, a my sme mohli pokračovať na cesta za ďalšími dobrodružstvami.

Autorka: Martina Vadovičová 19

Z KLENOTNICE SLOVENSKÝCH TRADÍCIÍ

Tradičná svadba na Slovensku Dnes je už len ťažko predstaviť si ako žili naši predkovia. Namiesto chodenia po baroch, cestovania, či iných srdcu nám blízkych aktivít, žili životy vo svojich dedinách a dodržiavali zaužívané tradície.

Je však veľmi dôležité uchovávať tieto zvyky aj naďalej, aby sme si pamätali, kto sme, aké sú naše korene a čo nás robí tým, kým skutočne sme.

Jednou z veľmi významných tradícií bola svadba, ktorá však prebiehala úplne inak, ako dnes. Ako to voľakedy vyzeralo? Prečítajte si v článku.

Svadobné obrúčky. Zdroj: https://www.pexels.com/

Svadba bola najvýznamnejšou udalosťou a sviatkom v živote rodiny. Na začiatku storočia trvala tradičná svadba 3-5 dní. K čomu treba priradiť aj predsvadobné obdobie, zahŕňajúce pytačky, zásnuby, ohlášky, pozývanie hostí a vlastnú prípravu svadby. Na svadbu sa chystalo všetko tak, aby sa svadobčanom dostalo to najlepšie, čo bola rodina schopná zabezpečiť – od pokrmov a nápojov až po zážitky. Lebo práve tie v spojení so spevom, s hudbou, tancom a atypickými rituálmi robili svadbu svadbou.

Pre nevestu boli na Slovensku zaužívané názvy mladucha, brauta. Jej charakteristickým znakom bol odev a osobitné znaky na ňom – parta, veniec i zeleň, ktoré boli symbolom panenstva. Závoj sa začal používať v Európe až v 19. storočí - najprv u mešťanov a šľachty. Na Slovensko prenikol v 20. storočí. Ženích sa nazýval mladý zať, brautiger, mladý pán. Špecifickým znakom ženíchovho odevu bolo pierko, ktoré označovalo jeho slobodný stav. V časoch keď o výbere manželského partnera rozhodovali väčšinou rodičia a nie ľúbostný vzťah mladých, boli potrebné také obyčaje, ktoré umožňovali zistiť súhlas rodičov a potvrdiť dohodu o manželstve. Zo strany ženícha sa vysielali poverené osoby – ženy – do rodiny vybranej dievky, zistiť predbežný súhlas. Tieto priezvedy, priepačky boli z dôvodov možného odmietnutia tajné – išlo sa potme – pričom rodičia dievky mali možnosť rôznymi znakmi prejaviť svoj súhlas napr. ponúknutie praženice, prípitku alebo nesúhlas napríklad ponúknutie bryndze. Výsledok priezved ešte nebol záväzný. Ďalším aktom boli pytačky, ktorých sa zúčastnil už aj budúci ženích so svojím krstným otcom. Ten vystupoval ako pytač, zatiaľ čo ženích bol pasívny. Pytač jednal s rodičmi dievky a ju samu zavolali až neskôr. Súhlas sa potvrdzoval podaním predmetov napr. šatka, pierko, peniaze. Avšak aj po pytačkách mohli ešte obe rodiny slovo zrušiť.

Po pytačkách sa dohoda o svadbe verejne potvrdila opäť v dome dievčaťa a za účasti rodiny, príbuzenstva z oboch strán. Nazývalo sa to rukoviny, zdávky, prstienkovanie, vera, svatanky. Neskôr takmer všade prevládol termín zásnuby. Súčasťou zásnub bývalo aj vyhlásenie alebo spísanie, ktorá strana koľko zaplatí, ak od manželstva odstúpi.

20

Z KLENOTNICE SLOVENSKÝCH TRADÍCIÍ

Svadobný deň. Zdroj: https://www.pexels.com/

Obdobie snúbenectva trvalo v tradičnom roľníckom prostredí len krátko – tri týždne – v iných sociálnych vrstvách to mohlo byť niekoľko mesiacov dokonca aj niekoľko rokov. Bolo to zároveň obdobie cirkevných ohlášok, kedy sa počas bohoslužieb v kostole zverejnila pripravovaná svadba. Snúbenci boli vyhlasovaní ako poctivý mladík a poctivá panna a označený na odove: dievka – parta, zelený veniec, stužka a mládenec – pierko, stužka na klobúku.

Vo vzájomných vzťahoch snúbencov etická norma vyžadovala časté návštevy ženícha v dome nevesty. Budúcej neveste sa však až do sobášu nepatrilo ísť do domu budúceho muža a ani verejne sa s ním vodiť po dedine.

Porušenie tejto etickej normy vyvolalo negatívne hodnotenie dobrej povesti dievčaťa. Snúbenci si navzájom pomáhali pri práci a to aj ich rodiny, ktorí sa už považovalo za príbuzných.

Dôležité v príprave svadby bolo pozývanie svadobných hostí. Tradíciou bolo a viac menej dodnes je, pozývanie širokého okruhu príbuzných. Záväzné bolo aj pozvanie susedov, nielen podľa bydliska ale aj susedov po roli. Účasť veľkého počtu hostí bola pre rodinu prejavom spoločenského uznania rodiny. Pozvanie na svadbu bolo prejavom uznania a úcty. Pozvanie sa nepatrilo odmietnuť. Manželia zvyčajne nešli spolu, ale každý v inú dobu. Etika vyžadovala, aby pozvanie bolo vyslovené na pôde domu pozývaného.

Prípravy boli skutočne dlhé avšak ako prebiehala samotná svadba?

Dozviete sa v nasledujúcom čísle.

Autorka: Katarína Sashalmiová

21

Z KLENOTNICE SLOVENSKÝCH TRADÍCIÍ

STARÝ SPÔSOB VČELÁRENIA – BRTNÍCTVO

Usilovné včielky. Zdroj: https://pixabay.com/

(ODBORNÝ ČLÁNOK) Skutočnosť, nad ktorou sa mnoho ľudí nezamyslí je, že včela medonosná je lesný živočích. Je dôležitou súčasťou ekosystému lesa a ten je jej prirodzeným prostredím. Mnohé stromy, kroviny a lúčne kvety včelám poskytujú bohaté zdroje nektáru či medovice a okrem toho dutiny starých stromov predstavujú prirodzené miesto vhodné na usídlenie včelieho roja. Značné množstvo lesov a hájov so silnými stromami v našich oblastiach v minulosti poskytovalo včelám vhodné prostredie pre život, a preto sa tu včelárenie mohlo plne rozvíjať.

Sladký včelí med mal pre ľudí od nepamäti nenapodobiteľný význam. Používal sa ako sladidlo, korenina, liek, konzervačný prostriedok, a v neposlednej miere sa z neho vyrábal alkoholický nápoj medovina. Dôležitý bol i vosk, využívaný najmä na výrobu sviečok. Spôsob získavania medu ušiel od prvopočiatkov do dnešnej doby dlhú cestu. Racionálne uvažujúci človek v priebehu dejín hľadal nové a nové spôsoby získavania medu a preto je vývoj tohto remesla nesmierne zaujímavý. Prešlo mnohými vývojovými stupňami: najskôr šlo o vykrádanie medu divým včelám, potom zažilo svoj rozmach a racionalizáciu brtníctvo, a to nakoniec ustúpilo chovu včiel v úľoch zvanému včelárstvo. Pozrieme sa teraz podrobnejšie na dejiny brtníctva.

Našou záujmovou oblasťou je stredoeurópsky priestor a tu brtníctvo zažilo svoj rozmach v stredoveku. Avšak musíme spomenúť, že brtníctvo má svoje počiatky ešte pred našim letopočtom. Potvrdzuje to napríklad archeologický nález paleolitických nástenných kresieb, zobrazujúcich vyberanie medu divých včiel. Maľby v Arañskej jaskyni vo Valencii objavil profesor Jaime Poch y Garí v roku 1919. Ide nepochybne o osobu vyberajúcu med z dutiny, obklopenú pätnástimi neúmerne veľkými lietajúcimi včelami. Podstata prvotného získavania medu spočívala v koristníckom privlastňovaní si a využívaní produktov divo žijúcich včiel. Človek vyhľadával v lese včelami osídlené dutiny a po vzore medveďa vykrádal sladké včelie dielo. Toto počínanie sprvu prebiehalo náhodne, ale pri častejšom vyberaní medu poznal, že jeho množstvo sa v rôznych ročných obdobiach líši. Zapamätal si strom v ktorom objavil včely a vrátil sa na jeseň, keď medu bolo najviac. Taktiež si človek všimol, že ak z dutiny odoberie všetok med, včely neprežijú zimu, osoh z nich je iba raz a po vyhubení včiel musí podstupovať nemalú námahu pri hľadaní ďalšieho roja. Takto nejak vyzerali počiatky lesného 22

Z KLENOTNICE SLOVENSKÝCH TRADÍCIÍ

včelárenia - brtnícva, pričom z koristníka sa stáva ochranca a strážca.

Od tohto bodu sa dejiny včelárstva delia na dva odlišné prúdy smerovania. Prvým z nich je spomínané brtníctvo, ktoré už nebolo koristníckym lovom, ale obhospodarovaním včiel sídliacich v lesoch. Brtníci v lesoch vydlabávali nové brte, do ktorých rôznymi spôsobmi lákali včely a starali sa o ne, pričom prácu si uľahčovali tým, že zo zadnej strany brť uzavreli doskou, ktorú mohli kedykoľvek odstrániť a nazrieť dovnútra na včelie dielo.Takéto stromy si označovali vlastníckymi znakmi a nerešpektovanie vlastníckeho znaku sa veľmi prísne trestalo.

Iným smerom sa poberali tí, ktorí odrezali celý kmeň stromu i s dutinou plnou včiel, a tento si preniesli k svojmu obydliu. Obe odvetvia mali svoje výhody i nevýhody. Zatiaľ čo v lesoch mali včely viac medu a menej škodcov, opatrovanie včiel v klátoch a špalkoch (prvotné úle z vydlabaného pňa) bolo oveľa jednoduchšie a bezpečnejšie. Tak počas celého stredoveku v zalesnených oblastiach prekvitalo brtníctvo, v poľnohospodárskych zasa domáce včelárstvo. Ale brtníci neraz chovali včely i pri dome, a naopak, mnohí včelári sa zároveň starali i o lesné včely, prinajmenšom z dôvodu odlišnej mednej znášky.

Poznáme mnohé vlastnosti znalosti a zručnosti ktoré má mať dobrý brtník. Musí mať vedomosti o včelách, ich potrebách, chove, správaní, chorobách a pod. Musí rozumieť lesu a vedieť, ktorý je pre včely najvhodnejší.

Musí poznať vlastnosti stromov, ich tvrdosť, olejnatosť či zápach, ktoré by mohli byť pri brtníčení prekážkou.

Musí vedieť správne vybrať miesto pre brť, ktorá má byť na slnečnej strane svahu, chránená pred chladom a vetrom, a v správnej výške. Musí vedieť správne vydlabať a pripraviť brť, aby sa v nej včely naozaj rady usídlili. Musí vedieť včely do novej brte prilákať: používali sa napríklad rôzne masti a vonné byliny, ktorými sa vymazalo vnútro brte, pričom každý brtník mal svoj tajný recept. Brtník musí vedieť zhotoviť rôzne pasce na ochranu pred predátormi, najmä medveďmi a kunami. Musí vedieť správne brať od včiel med. Musí byť čestný a nevykrádať brte iných brtníkov. Musí byť v dobrej fyzickej kondícii aby mohol navštevovať svoje brte aj hlboko v lesoch. A samozrejme musí mať dobrú pamäť a orientačný zmysel, aby svoje brte nemusel hľadať.

Brtníctvo v priebehu dlhých storočí postupne ustupovalo modernejšiemu a vyvíjajúcemu sa domácemu včeláreniu. Na postupnom úpadku brtníctva sa podpísalo viacero faktorov. Spomeňme napríklad rozširovanie poľnohospodárskej pôdy na úkor lesov, zvyšovanie spotreby dreva, znižovanie dopytu po vosku (cirkevné reformácie, používanie loja), neskôr dovoz cukru zo zámoria, pokles obyvateľstva z dôvodu epidémií či vojen, konkurencia piva a vína na úkor medoviny, rozšírenie pestovania cukrovej repy počas napoleonskej blokády, a nemalú úlohu zohralo súkromné vlastníctvo lesov. Na niektorých miestach bol dokonca vydávaný zákaz brtníctva z dôvodu poškodzovania najväčších stromov. V Prusku bolo v r. 1739 zakázané dlabať nové brte a v Hornej Lužici prišiel úplný zákaz brtníctva v r. 1805. Brtníctvo sa postupne pretváralo na odchyt včelých rojov v lesoch len za účelom doplňovania množstva domácich včelstiev. V súčasnosti ale brtníctvo zažíva obnovu v rámci návratu k prírodnému spôsobu života, staré tradície a brtnícke vedomosti sú vyťahované spod nánosov prachu a prastaré remeslo znovu ožíva.

Autorka: Mgr. Veronika Fitošová Zdroje: BEDNÁRIK, Rudolf. Slovenské úle. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1957, 146 s. ČAVOJSKÝ, Valent et al. Včelárstvo. Bratislava: Príroda, 1981, 639 s.

GAŠPERÍK, Ján (ed.). Pamätnosti včelárstva Slovenského II. Pramene histórie včelárstva, medovnikárstva a voskárstva na Slovensku. Prievidza: Ústredie slovenských včelárov, 1947,494 s.

MIČIETA, Rudolf. Z dejín včelárstva na Slovensku. Bratislava: Slovenský zväz včelárov v prírode, 1969, 424 s.

NIEDERLE, Lubor. Slovanské starožitnosti. Život starých Slovanů. Díl III., svazek I. Praha: Nákladem Bursíka & Kohouta, 1921, 345 s.

POWELL, Jonathan. Learning from Wild Bees and Tree Beekeeping. [článok] Dostupné online: <https:// www.naturalbeekeepingtrust.org/learning-from-wild-bees-trees> 29. 04. 2019 23

LITERÁRNA PRÍLOHA

24

LITERÁRNA PRÍLOHA

VYZNANIE LÁSKY DIEVČAŤA CHLAPCOVI

V prvých riadkoch spomenúť treba že toto je len pre Teba že netreba sa skláňať k takejto možnosti len teraz, keď ma prinútili okolnosti aby som Ti dokázala, že je to vážne aj keď tvrdím, že to tak nie je Naozaj Ťa ľúbim Život môj bez Teba by bol pustým súostrovím môj nádych bez Teba je len reflex tela život by som žiť nechcela, len smela Len po boku Teba Lúče prvého slnka, prenikajú mi viečkami a už Ťa vidím, vidím Ťa s nami spolu, len čo otvorím oči, cítim Tvoj pohľad, ako sa dívaš s ním na mňa, na moju úbohú, rozospatú bytosť no aj tak mi zachováš navždy čnosť pretože sa mi dívaš len do očí svet len okolo nás sa točí samozrejme, veď sme zaľúbení my mu patríme, on nám patrí A čo Tvoj dotyk, Tvoje dlane Vedela by som zabíjať pre ne len nech patria mne nie navždy, len na pár chvíľ kým nie sme spolu, verný ostaň mi tak ako ja Tebe, som len Tvoja sloboda už nie je priateľka moja som uzamknutá v srdci Tvojom

Dva vlaky. Pexels.com

NÁM DVOM Vlak Ťa doviezol, ten kolos starodávnoslávny, cítila som vôňu toho stroja a Tvoj strach plachý.

možno....

Tvoje oči nežné, mužské, kĺzali mi po tele, bála som sa, že nie sme pre seba, vyvrátili mi to Tvoje dva bozky nesmelé.

Jeden padol na rudé líce, máš úzke no mocné pery, a druhý vtlačil si mi na ústa, ešte stále v to neverím.

Oddialil si sa, položil ma opäť na zem, nie, nebol to len nežne krásny sen.

Po zvyšok dní, prepletené máme prsty nahé, ale boli to len dotyky, veľmi slabé, krehké.

No oči naše prezrádzali nám samé nič iné a ostatné už neoklame.

Zdroj: Pexels.com Autorka básní: Marika Štulajterová 25

LITERÁRNA PRÍLOHA

PIESEŇ O NUDE Poď sem a pomôž mi novú melódiu napísať.

Vylieč ma z nudy nesmelo inak by sa nesmelo hrať na strunách osudu kde nechápeme význam slov no predsa chceme.

Byť spolu sami sebou byť dlho do noci hore a bez pomoci skladať tú pieseň nevinnú.

Na jej konci však keď napíše ju s tebou V atonálnej harmónii tvojich slov nechávaš ju tam.

Načo ti je človek čo vylieči ťa z nudy možno sa už aj s tebou nudí.

Platne. Zdroj: pixabay.com

A otáča platňu na druhú stranu pieseň už skladá novú.

Autorka: Bianka Verešová

VZNIK STELLARIANU Všetko začalo jedným párom zaľúbencov – Aberash a Zubinom, manželom Wondellai’Dovcom. Povrávalo sa, že ich stvoril sám vesmír a oni spolu vyčarovali svet, ktorý nazvali Stellarianom. Aberash Zubinovi porodila 7 dcér a 7 synov.

Kúzla. Zdroj: https://pixabay.com/sk/photos/svie%C4%8Dka-knihastar%C3%BD-svetlo-1646765/

Spolu so svojim manželom si priali, aby ich deti tento svet ochraňovali ... ... No ako to už býva zvykom, všetko bolo inak. Mágovia sa bili už odjakživa kvôli moci nad jednotlivými kontinentami a v ich dospelosti už každý spriadal plány na ovládnutie celého Stellarianu okrem Quilla. Dôsledkom kúziel a hádok Zubin rozdelil Romineé (dávny svetadiel) a tak rozpolil doslova srdce Stellarianu. Podobne to bolo s najmenším svetadielom Corranom (Corrint a Zulvan), z ktorého spravil dva ostrovy. Takto každý mág „dostal“ svoje územie, na ktorom mal nastoliť poriadok. Aberash so Zubinom svoje deti milovali, učili ich pokore a láske ... a netušili, že práve ich deti budú pohromou pre Stellarian.

26

LITERÁRNA PRÍLOHA

Čerešne (najrozšírenejšie stromy na Stellariane). Zdroj: https://pixabay.com/

Aberash zomrela spolu so Zubinom pri pokuse o vytvorenie najhoršej zbrani, o akej kto kedy mohol počuť.

Volali ju Inkaron. Šlo o dvojmetrový meč, v ktorého rukoväti bol usadený diamant s ničivou mocou.

Jediná rana do zeme či nepriateľa a všetko navôkol by explodovalo.

Po ich smrti sa ich duše a telá spojili a vznikli tak tri božské duše – Mallumo, ktorý z mágov absorboval všetok hnev a zlosť, Luz – dievča, ktoré si z nich odnieslo ich dobré vlastnosti a Entré – hermafrodit s neutrálnymi vlastnosťami Aberash a Zubina. Usadili sa na povrchu, pod povrchom a nad povrchom Stellarianu, kde začali vládnuť nad všetkým živým. Odvtedy je Stellarian v celom vesmíre známy ako Trojvrstvá zem, ktorú však ich deti postupne začali ničiť bitkami a vojnami.

Nikto s určitosťou nevie povedať, čo sa s väčšinou mágov stalo. Niektorí tvrdia, že postupne zomreli a niektorí, že sa iba (nevedno kam) skryli a čakajú na vhodnú chvíľu na návrat. Poslednou žijúcou mágyňou zostala Romana Wondellai’Dová, dcéra Csantaniela Wondellai’Da, ktorá sa stala novou imperátorkou.

Autorka: Soňa Vlková

27

NIE JE SLOVÁK AKO SLOVÁK (FEJTÓN) Všetci poznáme tých, ktorí sa hrdo bijú do pŕs a pyšne hovoria o sebe, že sú Slováci. Často to len takto naoko vyzerá. Príde však prvá kritika na náš národ, a vtedy by sa každý jeden najradšej pod zem prepadol. Áno, toto sú tí hrdí Slováci. Čo stojí tiež za zmienku je pýcha na naše Tatry. Aká je ale realita? Väčšina z nás sa ide radšej lyžovať do rakúskych Álp, vždy uprednostní dovolenku pri mori a slovenské Tatry videli niektorí tak maximálne na obrázku.

Je pravda aj to, že máme vlastnosti, v ktorých vynikáme. Našich slovenských šuhajov možno považovať za čarodejníkov. Dennodenne chodia na ,,minerálku“ a vracajú sa vždy otupený alkoholom.

Nie, určite to nebude tým, že premenili vodu na víno ako Ježiš. Jednak klamú a ich druhým domovom sa stáva krčma, kde neustále nasávajú pivo, poprípade to istí aj nejaká borovička. Toľko k nášmu priemernému pitiu. Ďalšou vlastnosťou, ktorou oplýva Slovák, je chronické sťažovanie sa na všetko, aj keď nie je dôvod. Veď videli ste tu už pokope aspoň piatich spokojných ľudí?

Ja osobne nie a čo je natom to najlepšie, že aj keď sa sťažujú, nikdy nič nedoriešia, aby bolo lepšie.

Pohľad na Tatry - časť Roháče. Z

Možno čakajú, pokiaľ to urobí niekto za nich. Neviem však či sa dočkajú, lebo takého Slováka nájsť, je umením. Časom si na to každý zvykol a dokonca aj nato, že stačí vytiahnuť päty z domu a už je na Vás niekto nalepený. Potrebuje vedieť kam idete, čo robíte, jednoducho vie o vás viac ako vy sami. Áno, aj zvedavosť je typická črta Slovákov. A keby len to... Pozvete kamaráta k vám domov na čaj a dohodnete sa s ním na presnej hodine. Lenže Slovák sa nikam neponáhľa, je vegeťák, všetko v pohode stíha, príde samozrejme k vám, no ale až o dve hodiny neskôr!

28

Zdroj: https://pixabay.com/sk/photos/slovensko-tatry-hory-roh%C3%A1%C4%8De-960516/

Priznám sa, že s dochvíľnosťou mám aj ja problém.

A ako to bude po prečítaní tohto textu?

Každý sa spokojne vráti k svojej rutine a nezlepší na sebe absolútne nič. Možno to Slovákom, tak ako to je, skutočne vyhovuje. Veď koniec koncov, na Slovensku to je tak!

Autorka: Lucia Gajdošová 29