NA NEVŠEDNÉ JUBILEUM Ľubomír Liskaj

Polstoročnica alebo päťdesiatka?

Z pohľadu ľudského života významná, no pomerne bežne dosiahnuteľná méta. To sa však nedá povedať o päťdesiatke ročníkov masového turistického podujatia, navyše organizovaného v skromných podmienkach obce, či mestečka. Treba pritom zdôrazniť, že výstup na Veľký Fatranský Kriváň sa od začiatku koná každoročne bez akéhokoľvek prerušenia, aj napriek významným zmenám politického zriadenia, či v súčasnom období aktuálnym protipandemickým opatreniam.

Len málo turistických podujatí na Slovensku sa môže pýšiť takou bohatou históriou ako náš výstup na najvyšší vrchol turčianskej záhradky - Veľký Fatranský Kriváň. Za to, že dnes môžeme spoločne zalistovať v úvodných stránkach bohatej výstupovej kroniky, patrí vďaka mnohým, ktorí priložili ruku k spoločnému dielu. Paradoxne však často medzi nimi chýbajú práve tí najpovolanejší - turisti KST Fatran Turany. A tak po turianskych mládežníkoch, ktorí dlhé roky udržiavali vysokú úroveň značky „VFK“, sa kurately nad podujatím ujala turianska, medzičasom už mestská samospráva. V tejto súvislosti treba poznamenať, že tak ako dozrievalo samotné podujatie, dozrievali sme aj my - jeho skalní organizátori.

Hoci viacerí významní podporovatelia a organizátori výstupov už nie sú medzi nami, stále nás je dosť, odhodlaných pokračovať v napĺňaní myšlienky, ktorá uzrela svetlo sveta pred polstoročím. A ja, spolu s týmito skalnými, verím, že aj v nasledujúcej polstoročnici nebude v našom mestečku núdza o dobrú vôľu a ochotu priložiť ruku k spoločnému dielu.

Tak, ako všetko má svoj začiatok, má ho aj história výstupov. Ten náš má dátum 16. september 1973. Ešte v predvečer výstupu si naša dvanásťčlenná skupinka tu- rianskych mládežníkov rozložila tábor na chate Romanna, lepšie povedané v jej ruinách. Je priam nepochopiteľné, že chata alebo to, čo z nej zostalo, sa za uplynulé polstoročie veľmi nezmenila. Snáď až na oplotenie, ktoré jej terajší vlastníci nainštalovali okolo zrúcaniska. Vraj z dôvodu bezpečnosti prípadných návštevníkov.

Čas bol neúprosný aj k dvom z nás, keď z dvanástich účastníkov zapísaných do listiny zakopanej na vrchole Kriváňa, sa Milan Vrabec a Jano Ferianček dnešných časov nedožili. Nezachovala sa ani prezenčná listina, ktorú sme na Kriváni hneď nasledujúci rok márne hľadali. Zrejme neodolala drsnému počasiu, ktoré tam nezriedka panuje. Lepší osud stihol prezenčnú listinu účastníkov 2. ročníka, ktorá je uložená v turianskom Miestnom múzeu. Ten sa uskutočnil 17. augusta 1974. Hoci ho ešte nemôžeme označiť prívlastkom „masový“, medzi 42 účastníkmi výstupu sa po prvý raz objavili aj naši priatelia z moravskej Studénky. Aj keď ich zastúpenie na ďalších výstupoch bolo niekedy viac - menej symbolické, nezriedka prišiel do Turian plný autobus. Verím, že tomu nebude inak ani pri tom jubilejnom. Osobitnú zmienku si zaslúži 3. ročník výstupu. Ten sa ako jediný v histórii uskutočňoval na dvakrát. Mal byť prelomový, keďže sme chceli účastníkom namiesto tradičnej trasy ponúknuť nové pohľady na našu malebnú Malú Fatru. A tak sme sa aj s výdatnou pomocou vtedajšieho VD Turiec Turany vydali dolinou oravskej Bystričky, na v tom čase ešte riadne fungujúcu Chatu pod Rozsutcom. Batožinu nám viezlo nákladné auto VD a tak naľahko sa nám kráčalo celkom dobre. To sme ešte netušili, že provizórna horská zvážnica ešte nie je dokončená. Za jednou z mnohých zákrut cesta končila a nám neostávalo nič iné, len vziať batohy na plecia. Horšie to však bolo s nákladiakom, ktorý sa pri spiatočnej ceste skĺzol z neupravenej cesty o niekoľko metrov do zrázu. Našťastie sa nič vážnejšie nestalo. S pomocou privolanej pomoci sa auto šťastlivo vrátilo na domovské parko- visko a naša početná výprava mohla úspešne zdolať zvyšok túry prvého dňa.

Menšia časť osadenstva sa ubytovala v turistickej chate. Keďže však jej kapacita nebola dostačujúca, ostatní sme si na neďalekej lúke rozložili stanový tábor. Počasie nám nebolo ani trochu naklonené a tak sme museli udržiavať telesnú teplotu nemalými dávkami „ohnivej vody“. Tá sa osvedčila aj pri zakladaní ohňa, ktorý sa však výdatnou mierou zaslúžil o likvidáciu našich zásob.

Netrpezlivo sme čakali na ranné brieždenie. To však neprinieslo očakávané ukončenie útrap. Hory akoby nám nechceli dovoliť naplniť vytýčený cieľ. Len s vypätím vôle sme dorazili na lyžiarsku chatu pod Chlebom. Keďže počasie bolo stále horšie a horšie, nastal čas na prijatie zásadného rozhodnutia. Napokon zvíťazil zdravý rozum a v poslednej chvíli sme zatrúbili na ústup. Bolo však vopred jasné, že sme cúvli len dočasne.

Reparát sme síce úspešne zložili už po tradičnej trase o niečo neskôr, no 18. augusta 1975 sa nás do výstupovej kroniky zapísalo len 18.

Ešte jeden ročník sa nemohol hrdiť prívlastkom „masový“. Bolo to jediný raz, čo som sa nemohol nášho podujatia zúčastniť. Bránil som totiž vlasť v ďalekom Bešeňove. V tomto roku sa však po prvý raz objavili „krivánske suveníry“ v podobe výstupových tričiek. Aj keď som si ho vlastne svojou neúčasťou nezaslúžil, zvyknem si ho na vrchole Kriváňa teatrálne obliecť. Neviem, či tričko s emblémom rastie spolu so mnou, ale aj po tých rokoch mi padne ako uliate.

Prelomovým ročníkom bol jubilejný, piaty, ktorý sa konal v dňoch 24. - 26. júna 1977. Ten sa po prvý raz konal v trojdňovom formáte, čo nám dávalo priestor na obohatenie pôvodného výlučne turistického podujatia aj o kultúrne, či športové podujatia. Svoju pohostinnú náruč nám ponúkol aj vtedajší pioniersky tábor na Trusalovej, kde bola ubytovaná aj väčšina účastníkov výstupu. Tu sa konali aj kultúrne vystúpenia, v rámci ktorých popri importovanej kultúre dostávali priestor aj domáce súbory.

Doterajším vrcholom a zrejme aj neprekonateľnou métou však zostáva hneď nasledujúci - 6. ročník. Aj keď 644 zapísaných účastníkov výstupu na vrchole Kriváňa nie je v krivánskej histórii absolútnym rekordom, ten sme dosiahli vďaka koncertu čerstvého víťaza Bratislavskej lýry - skupiny Modus s Marikou Gombitovou a Miroslavom Žbirkom. Na tento účel sme postavili veľké pódium na Trusalovej. Počasie však tak, ako mnohokrát neskôr, skrížilo naše plány. Vytrvalý dážď síce prinútil stovky turistov vydať sa na cestu do niekoľko kilometrov vzdialenej sály v Turanoch, no zážitok z koncertu stál za to. Podľa triezvych odhadov sa vo vtedajšej jedálni turianskej Dreviny tiesnila tisícka divákov. Navyše, štúdio Koliba nakrúcalo z celého podujatia vrátane ukážok z vystúpenia Modusu krát- kometrážny film, ktorý sa ako žurnál premietal v kinách po celom Slovensku. Trojdňový program okrem samotného výstupu a vystúpenia Modusu obohatili vystúpenia domácich súborov, ale aj martinskí herci na čele s nezabudnuteľným Tiborom Bogdanom. Nechýbali ani súťaže zručnosti na bicykloch, či turnaj v nohejbale.

Priestor ponúknutý týmto periodikom umožnil priblížiť len počiatky bohatej histórie našich výstupov. Tú by mala detailnejšie zdokumentovať publikácia, ktorá má uzrieť svetlo sveta v predvečer konania krivánskeho jubilea. Chcem preto aj touto cestou pozvať milovníkov prekrásnej slovenskej prírody do Turian na 50. ročník výstupu na Veľký Fatranský Kriváň, ktorého termín bol vytýčený na 18. júna 2022. Záujemcom o účasť na tomto podujatí odporúčame sledovať internetovú stránku mesta Turany, na ktorej sa dozviete aktuálne informácie o chystanom podujatí. Takže dovidenia na Veľkom Fatranskom Kriváni, priatelia.