Obsah
Úvod.............................................................................................................................5 Skratky.........................................................................................................................9 1 Podstata kresťanskej liturgie..........................................................................13 1.1 Termín „liturgia“....................................................................................13 1.2 Pojem kultu vo Svätom písme..............................................................17 2
Dejiny liturgie...................................................................................................25 2.1 Počiatky...................................................................................................26 2.2 „Liturgické rodiny“................................................................................31 2.3 Západná liturgia v stredoveku..............................................................37 2.4 Od Tridentského koncilu k liturgickému hnutiu...............................43
3 Druhý vatikánsky koncil a liturgia...............................................................51 3.1 Liturgická konštitúcia Sacrosanctum concilium...............................52 3.2 Liturgická reforma Druhého vatikánskeho koncilu..........................58 4
Subjekt slávenia: liturgické zhromaždenie.................................................61 4.1 Cirkev – subjekt liturgického úkonu...................................................62 4.2 Liturgické zhromaždenie zjavuje Cirkev............................................64 4.3 Charakteristiky liturgického zhromaždenia.......................................65 4.4 Aktívna úloha liturgického zhromaždenia.........................................68
5
Miesto slávenia.................................................................................................70 5.1 Kresťanská kultová stavba.....................................................................70 5.2 Usporiadanie priestoru kultovej budovy............................................74 5.3 Zariadenia kultovej budovy..................................................................78
301
6
Úkony celebrácie: rítus (obrad), znak a symbol.........................................80 6.1 Rítus.........................................................................................................80 6.2 Znak a symbol........................................................................................83 6.3 Celebrácia vyjadruje a živí vieru..........................................................88
7
Kresťanské iniciačné sviatosti........................................................................92 7.1 Dejinný vývoj kresťanskej iniciácie.....................................................94 7.2 Slávenie kresťanskej iniciácie po Druhom vatikánskom koncile....99 7.3 Liturgická teológia kresťanskej iniciácie...........................................105
8
Slávenie Eucharistie.......................................................................................109 8.1 Od „Pánovej večere“ po omšu............................................................110 8.2 Slovo a obeta.........................................................................................111 8.3 Historický vývoj liturgie slova............................................................119 8.4 Slávenie liturgie slova po Druhom vatikánskom koncile...............126 8.5 Príprava darov......................................................................................129 8.6 Eucharistická modlitba.......................................................................131 8.7 Prijímanie Eucharistie.........................................................................142 8.8 Záverečné obrady.................................................................................152 8.9 Eucharistický kult mimo svätej omše................................................153
9
Slávenie pokánia a zmierenia......................................................................155 9.1 Zmierenie v Novom zákone...............................................................156 9.2 Dejinný vývoj foriem pokánia...........................................................157 9.3 Slávenie sviatosti pokánia po Druhom vatikánskom koncile........161 9.4 Teologický zmysel slávenia sviatosti pokánia...................................163
10
Svätenia, manželstvo, rehoľné sľuby...........................................................166 10.1 Svätenia.................................................................................................166 10.2 Manželstvo............................................................................................173 10. 3 Skladanie sľubov v inštitútoch zasväteného života..........................179 10.4 Zasvätenie panien................................................................................184
11
Liturgia choroby a smrti...............................................................................186 11.1 Choroba a zdravie v Biblii..................................................................187 11.2 Pomazanie chorých.............................................................................189 11.3 Prijímanie vo forme viatika................................................................194 11.4 „Odporúčanie“ zomierajúcich............................................................196 11.5 Pohrebná liturgia.................................................................................197
302
12
Požehnania......................................................................................................202 12.1 Požehnanie v Biblii..............................................................................203 12.2 Dejinný vývoj požehnaní....................................................................205 12.3 Požehnania po Druhom vatikánskom koncile.................................206 12.4 Liturgická teológia požehnaní............................................................207
13 Liturgia hodín . ..............................................................................................210 13.1 Pôvod a dejinný vývoj.........................................................................210 13.2 Liturgia hodín po Druhom vatikánskom koncile...........................217 14
Liturgický rok.................................................................................................228 14.1 Organická štruktúra liturgického roka.............................................229 14.2 Liturgický rok v teologickej perspektíve...........................................232 14.3 Sviatok...................................................................................................234 14.4 Nedeľa....................................................................................................237 14.5 Dejiny vytvárania liturgického roku.................................................241 14.6 Slávenie Veľkej noci.............................................................................247 14.7 Slávenie Zjavenia Pána........................................................................259 14.8 Cezročné obdobie ...............................................................................265 14.9 Svätí v slávení Kristovho tajomstva...................................................268 14.10 Mária v slávení Kristovho tajomstva.................................................272
15
Liturgická spiritualita...................................................................................278 15.1 Náčrt liturgickej duchovnosti.............................................................278 15.2 Učenie dejín..........................................................................................281 15.3 Charakteristické črty liturgickej spirituality.....................................285
Všeobecná bibliografia..........................................................................................291 Menný zoznam.......................................................................................................295
303
1 Podstata kresťanskej liturgie
Svoju prácu začneme rozborom termínu „liturgia“; čo toto slovo znamená v klasickej gréčtine – odkiaľ pochádza –, v helenizme, v Biblii a v neskorších dokumentoch. Potom stručne preberieme význam kresťanského kultu, ako o ňom hovoria spisy Starého a Nového zákona. 1.1 Termín „liturgia“ Dejiny tohto slova, ktoré sa dnes používa výlučne v oblasti kultu, poukazujú na to, že v rozličných dobách nadobúdalo rozličné významy. Termín „liturgia“ pochádza z klasickej gréčtiny. Grécke slovo leitourgía pochádza z dvoch rôznych slov, zo slova laós (= ľud) a slova ergon (= dielo). Doslovný preklad slova leitourgía znamená teda „služba ľudu“ alebo „služba priamo zameraná na spoločné dobro“.
Romeo, A: Il termine „leitourghía” nella grecità biblica, in Miscellanea liturgica in honorem L. Cuniberti Mohlberg, vol. 2, Roma 1949, s. 467-519; HESS, K.: Servire in Dizionario dei concetti biblici del Nuovo Testamento, ed.: L. Coenen - E. Beyreuther - H. Bietenhard, EDB, Bologna 1976, s. 17411743; MARSILI, S.: Liturgia, in Kol., La liturgia, momento nella storia della salvezza, Marietti, Torino 1974, s. 34-45; Id., Liturgia, in NDL, s. 725-742; López Martín, J.: „In spirito e veritá”. Introduzione alla liturgia, Edizioni Paoline, Cinisello Balsamo 1989, s. 52-55.
13
1.1.1 V helenizme Pôvodný a základný význam slova leitourgía sa v helénskych národoch značne zúžil a znamenal finančne náročnú službu pre dobro spoločenstva určenú zákonom alebo zvykmi, ktorú vykonávali majetní občania, ktorí si takto získavali zásluhy pre vlasť. Existovali rozličné druhy liturgie: zriadenie chóru v gréckom divadle, vyzbrojenie lode, prijatie nejakých ľudí pri príležitosti národného sviatku. Neskôr v Egypte sa týmto slovom označuje akákoľvek verejná služba a od 2. st. pred Kr. aj kultová služba vykonávaná na to určenými osobami. 1.1.2 V Starom zákone V Septuaginte, gréckom preklade Starého zákona z obdobia 250 – 150 pred Kr., sa toto slovo používa na označenie kultovej služby v chráme, ktorú vykonávajú kňazi a leviti. Leitourgía teda zostáva technickým slovom používaným pre verejný oficiálny kult a uskutočňovaný určitou kategóriou osôb. Odlišuje sa tým od osobného kultu, ktorý vykonáva ľud, pre ktorý ten istý preklad Starého zákona používa slová latreia a douléia (poklona, česť). Poznamenávame, že termín leitourgía, ktorý grécky preklad Septuaginty zaviedol do náboženského slovníka helenistického judaizmu, bol zvlášť vhodný na vyjadrenie charakteristiky kultovej služby Izraela. Mal takýto význam: verejná služba spojená s určitou slávnostnosťou, výkon služby s cieľom všeobecného úžitku, vykonávanie tejto služby niekým, kto je na to formálne určený. 1.1.3 V Novom zákone V Novom zákone sa termín vo svojich rozličných formách nachádza 15-krát oproti 150 výskytom v Starom zákone, a to
14
v rozličných významoch: vo svetskom význame čestnej verejnej služby, čo bol význam prebratý zo všeobecného slovníka; potom sa používa v kňazsko-rituálnom význame Starého zákona; vo význame duchovného kultu. Jestvuje jediný text, ktorý chápe liturgiu vo význame kresťanského rituálneho kultu a vo svojom doslovnom preklade znie: „Ako slúžili Pánovi a postili sa, povedal Duch Svätý“ (Sk 13,2). Toto je jediný novozákonný text, v ktorom môžeme objaviť spomenutie toho, čo sa bude neskôr nazývať kresťanská liturgia. Nemožno však s istotou tvrdiť, že v tomto prípade ide o eucharistickú službu. Je jasné, že tu sa kresťanské spoločenstvo Antiochie nachádzalo pospolu, že sa modlilo a že túto modlitbu Pavol a Barnabáš zakončili vkladaním rúk, ako znamením misionárskeho poslania. A teda ak aj text nie je jasný, ostáva faktom, že je to jediný raz, keď v novozákonných spisoch slovo leitourgéin označuje nový kresťanský kult, aj keď sa tu nepopisuje charakter ani spôsob kultu. Aj keď sa v spisoch Nového zákona nevyskytuje termín leitourgía ani jej odvodeniny v spojení s kresťanským kultom, s výnimkou Sk 13,2, je to pravdepodobne preto, lebo tieto slová boli príliš spojené s levitským kňazstvom Starého zákona, so službou, ktorá v novej situácii vytvorenej Kristom stráca svoj zmysel. Na druhej strane sa Nový zákon vyhýba používaniu rituálnych termínov na označenie kultových miest, posvätných časov, rítov, posvätných vecí a osôb. Avšak často sa používa kultový slovník (kult, obeta atď.), aby sa označilo prostredie a veci, ktoré sa vo verejnej mienke považujú za profánne. Nenachádzame sa tu pred lingvistickou ľubovôľou, ale pred jasným úmyslom: v rituálnom zmysle slovo leitourgía označuje iba oficiálny židovský kult (porov. Lk 1,23; Hebr 8,2; Lk 6,9-21.); keď sa však toto slovo aplikuje na kresťanskú skúsenosť, osobitne znamená existenciu duchovného kultu (porov. Rim 15,16; Flp 2,17).
15
2.2 „Liturgické rodiny“ Vznik a upevnenie liturgických rodín nastáva v období, keď sa začínajú prejavovať odstredivé sily Rímskeho impéria, pre ktoré sa už začal úpadok a nezastavila ho ani decentralizácia, ktorou Dioklecián (284 – 305) chcel zefektívniť svoju administratívu, a ešte menej vytvorenie byzantského imperiálneho sídla vytvoreného Konštantínom a následné rozdelenie impéria na štyri prefektúry. Pád západného Rímskeho impéria sa dokonáva zbavením moci Romula Augusta v roku 476. Po tomto dátume na Západe už nejestvuje ani imperátor, ani impérium; jestvuje tu iba rad kráľovstiev kontrolovaných germánskymi vladármi, ktorí teoreticky uznávajú suverénnosť Byzancie, v skutočnosti sú však úplne nezávislí. Politické oddelenie od Ríma si vyžaduje v jednotlivých cirkevných provinciách väčšiu organizáciu celej disciplíny. Každá z nich je pod tlakom rozličných potrieb kultúrných, politických a ekonomických situácií; svedčia o tom akty provinčných koncilov. Netreba zabúdať, že už na začiatku 5. storočia sa presadzuje právny princíp disciplinárnej uniformity – teda aj liturgickej – všetkých cirkví s cirkvou vlastného metropolitu. To umožnilo koordináciu jednotlivých liturgických obradov a postupné vytvorenie lokálneho obradu v regionálnom zmysle. Pred 5. storočím ešte nejestvujú príklady priameho nanútenia liturgických obradov jedným biskupom druhému. 2.2.1 Osobitné východné liturgie Aj keď pri používaní nerozlišujeme medzi slovami „liturgia“ a „obrad“, predsa však v úzkom zmysle slova má obrad širší význam: obsahuje nielen kult, ale aj právne a administratívne normy v danej cirkvi.
Ďalšie informácie porov. Federici, T.: Le liturgie dell´area orientale, in Kol.: La liturgia. Panorama storico generale, c. d., s. 110-128; Gelsi, D.: Orientali. Liturgie, in NDL, s. 983-1007.
31
Na začiatku (3. a 4. storočie) môžeme rozlišovať dve základné liturgické vetvy zodpovedajúce dvom odlišným geografickým oblastiam: sýrsko-antiochijská vetva a alexandrijská vetva. Konštantinopol, hlavné mesto Rímskeho impéria a miesto konania koncilov, nemá vlastnú kresťanskú tradíciu. Veľmi veľa preberá z Antiochie, najmä pokiaľ ide o liturgiu. A tak po schizmách v 5. a 6. storočí, teda vo fáze definitívnej štrukturalizácie, máme tieto najdôležitejšie liturgické skupiny: 2.2.1.1 Skupina sýrsko-východná a sýrsko-mezopotámska – Po Efezskom koncile (431) sa táto skupina pridala k nestorianizmu. Od roku 484 sa rozhodla riadiť učením Teodora z Mopsuestie. Uzatvára sa voči sýrsko-gréckemu Západu a toto uzatvorenie trvá takmer osem storočí. Táto skutočnosť vysvetľuje, prečo si ich liturgia zachováva archaické črty. Živá misionárska aktivita tejto nestoriánskej cirkvi rozšírila kresťanstvo, okrem iného, aj na juhozápadné pobrežie Indie, kde sa udržalo celé stáročia. 2.2.1.2 Antichalcedónska skupina – Neprijala Chalcedonský koncil (451). Je veľmi rozmanitá, pretože obsahuje skupinu sýrsko-západnú (Arménov, Koptov a Etiópčanov). Inštitúcie a náuka poukazujú na určitý vplyv Antiochie, liturgia je zas pod vplyvom Byzancie. 2.2.1.3 Chalcedónska skupina – Zahŕňa Konštantinopolský, Jeruzalemský patriarchát a tie časti patriarchátu Antiochie a Alexandrie, ktoré prijali Chalcedonský koncil. V tejto skupine sa čoraz väčšmi presadzovala byzantská liturgia. V období obrazoborectva spôsobilo palestínske mníšske prostredie definitívne presadenie byzantskej liturgie.
32