6 minute read

Hrozba či príležitosť pre obaly?

V priebehu mája Európska komisia predstavila zásadný plán na zmenu prístupu k jednorazovým plastovým predmetom. Ak bude návrh schválený, budú niektoré predmety zakázané, pokiaľ existuje ekologickejšia alternatíva.

Hlavnými mediálnymi vinníkmi sú plastové príbory, slamky, tyčinky do uší či tyčky na balóniky. Návrh komisie však zavádza pravidlá na 10 typov jednorazových plastových predmetov, a ďalej na rybárske siete a iný výstroj. Tam to však nekončí, členské štáty musia zaviesť recykláciu väčšiny plastových fliaš či znižovať počty spotrebovaných plastových pohárov a nádob na potraviny.

Advertisement

Slovensko súhlasí

Postoj Slovenska bol vlani ešte vlažný, no tento rok Ministerstvo životného prostredia SR návrh podporilo, čo odmieta časť slovenských producentov obalov. Návrh smernice EÚ hovorí o 90-percentnom recyklačnom cieli PET fliaš do roku 2025. Výrobcovia oponujú, že takto náročný cieľ je možné splniť len za cenu zavedenia záloh na tieto obaly. V rámci pripomienkového konania by sa ešte mali vyjasniť postoje oboch strán a následne Slovensko potvrdí alebo zmení svoj postoj.

Ešte v 90. rokoch sme používali vratné plastové fľaše na sýtené nápoje, no aj vďaka ich často ošúchanému vzhľadu a údajnej horšej predajnosti ich veľkí výrobcovia vyradili z portfólia. Teraz nastáva doba, kedy sa možno k tejto alternatíve vrátime.

Hľadanie pozitívneho scenára

Navrhované zmeny určite budú znamenať obrovskú zmenu zabehnutých výrobných a logistických procesov, náročnú edukáciu verejnosti, prestavenie systému zberu odpadov a zvýšené náklady pre podniky, spotrebiteľov aj štát. Skončí tak doba chrlenia miliónov kusov obalov na trh, a začne sa doba špecializácie, zamerania sa na kvalitný dizajn, a výrobu trvanlivejších vratných obalov či spracovávania návratných obalov. Obaly sa nezakážu, ale nastane presun od jednorazových k viacnásobne použiteľným.

Zmeny tak nemusia byť priamym ohrozením, ale aj príležitosťou. Spoločnosť sa bude vo vyspelých krajinách prikláňať k alternatívnym obalovým materiálom, ktoré nebudú nutne z iného materiálu, než je plast. Pre obalové firmy je to príležitosť, ako prísť na trh s novou generáciou obalov, ktoré budú viacnásobne použiteľné a inteligentné: znesú umývanie v priemyselných umývačkách riadu, budú sa dať ľahko stohovať, nebudú mať záhyby, v ktorých by sa usadzovali zvyšky jedál a dizajnovo budú dostatočne príťažlivé. Tieto obaly sa budú vyrábať v nižšej kvantite, avšak predávať za prémiové ceny, čo pomôže vyrovnať prepad.

Optimálnym riešením problémov s odpadom v reštauračnom biznise je aj situácia, kedy si zákazník prinesie vlastný obal. Nemusí ísť o obyčajný tanier, ale napríklad inteligentnú, skladaciu a dizajnovú (rozumej štýlovú) plytkú misku alebo silikónový kornút, do ktorého v McDonalde dajú hranolky.

Ďalšou príležitosťou sú napríklad nepremokavé vrecká, do ktorých si spotrebiteľ môže zabaliť svoj použitý riad (pohár či miska), pokiaľ to je potrebné. A najlepšie sa predáva, keď je štýlový.

FrankGreen je prvá inteligentná šálka, ktorá za svoj obsah vie zaplatiť vďaka platobnému systému CaféPay.

Inteligentný obal

Vzorom môže byť aj austrálsky výrobok FrankGreen. Je to inteligentný pohár, z ktorého sa napijete, a ktorý navyše zaplatí vašu útratu. Má v sebe integrovaný bezkontaktný čip, ktorý spárujete s platobnou aplikáciou CaféPay vo vašom mobile a môžete zaplatiť za kávu či nápoj. Na čip sa dajú nahrávať aj vernostné body či iné informácie. Zákazník však za túto obalovú inováciu zaplatí 20 eur namiesto pár centového jednorazového pohára.

Inteligentná logistika

Veľa sa dá a bude musieť vymyslieť nielen pre spotrebiteľov, ale aj na úrovni B2B, kde jednocestné a jednorazové obaly nahradia tie vratné. U pivných fliaš a sudov či zeleninových prepraviek je systém nastavený, pre ostatné sa bude musieť

vyvinúť. Jednou z prvých lastovičiek v blízkom okolí je český start-up MIWA, ktorý nadizajnoval a teraz testuje systém vratných obalov pre zásobovanie obchodov. Predchádzajú tvorbe nového odpadu vďaka opakovateľne naplniteľným smart kapsliam, ktoré spĺňajú náročné požiadavky na hygienu aj ľahkú obsluhu. Na začiatku je výrobca plniaci potraviny do kapslí pre jednotlivé obchody. Z nich si kupujúci naberá potraviny do vlastných obalov, platí za odobrané množstvo. Navyše svoje vlastné obaly si spotrebiteľ nemusí pred nákupom odvážiť a potom pri platení odrátať hmotnosť vlastného obalu, ale už pri odoberaní tovaru kapsula sama dovolí odobrať len toľko tovaru, koľko si zákazník objednal.

Spotrebiteľské inšpirácie zo zahraničia

Na zmenu správania spotrebiteľov zatiaľ najlepšie vplývajú finančné motivácie, kedy napríklad dostanú zľavu na kávu do vlastného pohára alebo lacnejší hamburger, ktorý zje z keramického taniera vo fastfoode namiesto nepohodlného jedenia za pochodu na ulici. Dlhodobo takéto motivovanie nie je udržateľné, pretože cena za obal je tak nízka, že ju ponúkať zákazníkom ako zľavu nie je dostatočne lákavé. Teda dočasne musia obchodníci dotovať zľavu, ktorá je dostatočne motivačná. A práve preto z pohľadu biznisu je ekonomicky a marketingovo prijateľný systém, kedy tieto zľavy prideľuje obchodník nie v hotovosti, ale do vlastnej vernostnej schémy. Podobná krátkodobá motivácia slúži na vytvorenie návyku spotrebiteľov nosiť si vlastný obal, a aj po zrušení zľavy to obchodníkom bude dlhodobo generovať úspory z obalového materiálu, pretože zákazník už bude zvyknutý na vlastný obal. Pri súčasnom intenzívnom legislatívnom zvažovaní zavedenia obmedzení na spotrebu plastov možno bude legislatíva rýchlejšia a zasiahne direktívne, takže odmeny a zľavy prestanú dávať zmysel.

Opačnou stratégiou prevádzkovateľov reštaurácií je hľadanie finančných úspor pri výdaji jednorazových plastových obalov. Teda nedávať zľavu za vlastný obal či pohár, ale ako štandard nastaviť výdaj jedla a nápojov do prinesených nádob. Reštauračné riady, napríklad keramické taniere a poháre či kovový príbor, tak môže prevádzkovateľ požičiavať zákazníkom za zálohu. Teraz to znie ako sci-fi, ale v prípade schválenia spomínanej európskej legislatívy sa toto veľmi rýchlo môže stať normou. Šetriť sa dá napríklad aj pri plastových slamkách na pitie - existuje možnosť vôbec ich nevydávať, alebo ich poskytnúť iba na vyžiadanie, či ponúknuť ekologickejší papierový alebo škrobový variant.

Dostupné alternatívy

Bioplasty prvej generácie či tégliky z kukuričného škrobu nie sú definitívnym riešením, pretože ich likvidácia vyžaduje napríklad priemyselný kompostér s vyššou teplotou. Do neho sa však ani nedostanú, pretože pre tieto špecifické odpady zatiaľ nie je vytvorený systém zberu, takže končia v kontajneroch s bežným plastom a zhoršujú tak vďaka svojim špecifickým vlastnostiam jeho recykláciu.

Jediným udržateľným variantom zatiaľ je jednoducho nevytvárať odpad. To však neznamená, že čoskoro zavrieme všetky fabriky živiace obalový priemysel. Aj pri tejto vízii menej „obalového“ sveta existujú možnosti pre rozvoj biznisu. Nech je nám inšpiráciou značka KeepCup, o ktorej sa dočítate na inom mieste, ktorá povýšila jednoduchý plastový výlisok na ikonický produkt. Recept na podobný úspech trvanlivého obalu nie je jednoduchý, ale je nevyhnutný: nový obal musí byť príťažlivý, inteligentný, ľahký, prenositeľný a skladovateľný a ako všetko ekologické hlavne environmentálne udržateľný.

Nová generácia jedlých obalov

Už od roku 2016 po svete koluje správa o indickom vynáleze lyžice z múky, z prosa, ryžovej a obilnej múky v troch prevedeniach: bez príchute, sladká a slaná. Chutí ako krekry, a po použití sa môže zjesť alebo nechať rozložiť. Aktuálne má výrobca, ktorý roky zápasil s technológiou a výrobou, objednávky zo 120 krajín, ktoré nie je schopný dodať. Každý deň vyrobí jeho 11 spolupracovníkov 10 000 lyžíc, ale dopyt je obrovský. Cieľom firmy je začať vyrábať stroje na výrobu týchto lyžíc, predávať know-how a ďalej sa venovať vývoju jedlého riadu. Možno sa jedného dňa s nimi stretneme aj v Európe.

Jedlé lyžice sa stávajú hitom.

Ekologický trend tu jednoducho je, a racionálna úvaha nás musí presvedčiť, že kvôli obmedzenosti surovinových zdrojov a stále sa zhoršujúcemu dopadu na planétu sa situácia bude len sprísňovať. Čím skôr sa výrobcovia obalov, potravinársky, kozmetický a reštauračný biznis na ne pripravia, tým dlhšie sa môžu viezť na ekologickej marketingovej vlne, a menej sa obávať odlivu zákazníkov, ktorí budú dávať prednosť ekologicky zodpovednému nakupovaniu.

This article is from: