5 minute read

ZO SPOLOČNOSTI

Ako vznikol tento mýtus?

Možno sa len domnievať, že sa stretla ponuka s dopytom, ktorý vyplýval z neznalosti postupov a procesov riadenia v maloobchode a z nekvalifikovanosti vedúcich obchodných prevádzok. A keď do toho zapadol tvrdý konkurenčný boj, každá pomoc v tomto boji je vítaná. Kvalitný výber zamestnancov a ich školenie spolu so supervíziou vedúceho je dostatočnou podmienkou pre kvalitný predaj a poskytovanie služby. Vzorom nám môžu byť Baťa a Ray Kroc (mimochodom tiež českého pôvodu), ktorí vypracovali jednoduchý a účinný postup obsluhy zákazníkov. Marketingové štúdie jednoznačne dokazujú, že dobre zadefinovaný spôsob predaja realizovaný kvalifikovanými a ochotnými poskytovateľmi služby je najlepšou cestou k profitu.

Advertisement

Dôsledky tohto mýtu

Ak opomenieme zbytočné (utopené) náklady, nekritické počúvanie mystery shopperov môže viesť do slepej uličky alebo do bludného kruhu objednávania prieskumov, následnej implementácie zmien s pramalým výsledkom, čo vedie k novým objednávkam. V jednej finančnej inštitúcii napr. mystery shopping navrhoval zvýšiť asertivitu poskytovateľov služieb. Problémom tejto banky však bol nezáujem o klienta, pretože banka nemala vo svojej kultúre definovanú proklientsku orientáciu. Predstavovala sa ako najväčšia a najlepšia banka s vynikajúcimi skúsenosťami... Je jasné, že tu asertivita, ktorá okrem iného nie je technikou obchodnej komunikácie, vôbec nepomôže... Paradoxným dôsledkom môže byť zanedbávanie prieskumov spokojnosti zákazníkov. Mystery shopping tak nechtiac vedie k nesprávnym interpretáciám.

Ako z toho von?

Problémom mystery shoppingu nie je mystery shopping, ale jeho príliš široké používanie. Určite je mystery shopping vhodný pre zisťovanie správnosti riešenia problému v službách, kedy namodelujeme problém, s ktorým chodíme od dverí k dverám – napr. simulovaná jednoduchá porucha na aute v konfrontácii s riešením v servisoch, či riešenie problému občana na úrade. Tu ide o klasické využitie mystery shoppingu pre kontrolu. Všetky ostatné požiadavky na informácie môžeme získať alternatívnymi spôsobmi.

PhDr. Mojmír Kališ, PhD. EMKAconsult s. r. o.

Výber evidenčných a ohlasovacích povinností zo zákona o odpadoch za 3. štvrťrok 2016

§ 14 – povinnosti držiteľa (pôvodcu) odpadu

Spoločnosť si vedie evidenciu za všetky kategórie vzniknutých odpadov na Evidenčnom liste odpadu bez obmedzenia množstva. Evidencia sa vedie priebežne, tak ako odpady vznikajú, ak ide o jednorazový vznik odpadu. V prípade kontinuálne vznikajúceho odpadu sa eviduje odpad súhrnne, minimálne raz za mesiac.

Interná evidencia o množstve obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh

Spoločnosť, ktorá sa podľa zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch považuje za výrobcu obalov a za výrobcu neobalových výrobkov, si musí viesť svoju internú evidenciu o množstve obalov a neobalových výrobkov, ktoré uviedla na trh Slovenskej republiky. Túto evidenciu by si mala spoločnosť robiť priebežne, aby z nej následne mohla vypracovať štvrťročný výkaz pre Organizáciu zodpovednosti výrobcov – OZV - (pri kolektívnom plnení), či ročný výkaz pri individuálnom plnení povinností (možné len pri obaloch, pri ktorých vie spoločnosť preukázať, že neskončia v komunálnom odpade a musí byť udelená autorizácia MŽP SR).

Október 2016 - Štvrťročný výkaz za obaly a neobalové výrobky za 3. štvrťrok 2016

V prípade kolektívneho plnenia zasiela výrobca obalov a neobalových výrobkov svojej zazmluvnenej OZV štvrťročný výkaz o množstve obalov a neobalových výrobkov, ktoré uviedol na trh SR, na základe jeho internej evidencie.

25. 8., 25. 9. a 25. 10. 2016 - § 58 Ohlásenie o materiálovom toku odpadov z obalov

Pôvodca odpadov z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálneho odpadu (tzv. priemyselné odpady z obalov) a pre ktoré sa nepovažuje tento pôvodca za výrobcu obalov (t.j. obaly pochádzajú z tovarov, ktoré nakúpil od slovenských dodávateľov), ohlasuje údaje o materiálovom toku týchto odpadov z obalov MŽP SR, po zriadení Koordinačného centra pre prúd odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov tomuto koordinačnému centru. Ohlásenie sa zasiela do 25. dňa nasledujúceho mesiaca, čiže za september do 25. 10. 2016. Usmernenie k vypĺňaniu tohto ohlásenia sa nachádza na stránke ministerstva http://www.minzp.sk/ files/sekcia-enviromentalneho-hodnotenia-riadenia/odpadya-obaly/registre-a-zoznamy/usmernenie-58.pdf. Ohlásenie

sa podáva za odovzdané odpady z obalov, nie za tie, ktoré u seba spoločnosť iba zhromažďuje. Podáva sa samostatne za každý druh odpadu z obalov a aj za každú zberovú spoločnosť. Ak odpady z obalov boli odovzdané zberovej spoločnosti, ale pôvodca odpadu ešte nevie a finálnom kóde nakladania, podáva toto ohlásenie aj tak, a keď bude vedieť o finálnom kóde zhodnotenia, podá dodatočné ohlásenie. V prípade, ak spoločnosť podala ohlásenie za predchádzajúce obdobia bez finálneho kódu zhodnotenia a už vie o tomto finálnom zhodnotení, mala by podať dodatočné ohlásenie za toto predchádzajúce obdobie. Viac informácií v usmernení ministerstva. Vzor tlačiva Ohlásenie o materiálovom toku odpadov z obalov nájdete v prílohe č. 5 vyhlášky MŽP SR č. 366/2015 Z.z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti.

30. 10. 2016 – Ohlásenie o objeme výroby

Zákon o odpadoch ruší Recyklačný fond k 31.12.2016, platobnú a ohlasovaciu povinnosť voči Recyklačnému fondu zrušil k 30.06.2016. Na Recyklačný fond bolo teda Ohlásenie o objeme výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do SR, dovozu, cezhraničnej prepravy do iného členského štátu zo SR a vývozu zaslané posledný krát za 2. štvrťrok 2016. Zákon, žiaľ, nezrušil štvrťročnú

ohlasovaciu povinnosť voči príslušnému orgánu

štátnej správy, tá je stále v platnosti. Toto ohlásenie sa teda stále zasiela na ministerstvo životného prostredia, ktoré je od začiatku roku 2016 príslušným orgánom. Ohlásenie o objeme výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do SR, dovozu, cezhraničnej prepravy do iného členského štátu zo SR a vývozu je potrebné zaslať na MŽP aj za 3. štvrťrok 2016!

Toto ohlásenie sa vypracováva za komodity Recyklačného fondu, nie za vyhradené výrobky! Podáva sa teda sumárne napríklad za komoditu „papier a lepenka“, nerozdeľuje sa na papierové obaly a papierové neobalové výrobky. Taktiež sa stále zasiela aj za komodity Recyklačného fondu, na ktoré nebola vztiahnutá rozšírená zodpovednosť výrobcu, ako napríklad dovoz / výroba prázdnych obalov.

Vzor tlačiva Ohlásenie o objeme výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do SR, dovozu, cezhraničnej prepravy do iného členského štátu zo SR a vývozu pre obaly a neobalové výrobky nájdete v prílohe č. 13 vyhlášky MŽP SR č. 366/2015 Z.z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti.

Vzor tlačiva Ohlásenie o materiálovom toku odpadov z obalov nájdete v prílohe č. 5 vyhlášky MŽP SR č. 366/2015 Z.z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti.

Vzor tlačiva Ohlásenie o objeme výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do SR, dovozu, cezhraničnej prepravy do iného členského štátu zo SR a vývozu

This article is from: