Editoriál

Zita Bukvová,

šéfredaktorka

Milí čitatelia,

aktuálne číslo, ktoré ste si práve zobrali do rúk, vám ponúka témy, ktoré rezonovali v polygrafii na prelome leta a jesene. Obligátne je to aj čas, ktorý patrí našim žiakom, študentom, učiteľom, pedagógom. Po dlhých letných prázdninách znova zasadli do školských lavíc a za katedru a chtiac-nechtiac musia venovať čas vzdelávaniu. Je fajn, keď žiak študuje odbor, ktorý ho baví, určite aj výsledky v škole sú potom motivujúce pre študenta a uspokojujúce pre pedagógov a hlavne rodičov. Avšak za posledné roky sa naša spoločnosť pretransformovala z robotnícko-remeselníckej, ktorá bola privilegovaná v bývalom režime, do ďalšieho extrému, a to preferovaného budovania pracujúcej inteligencie. Nový štát chcel mať múdrych, vzdelaných ľudí, začali v každom okresnom meste vznikať univerzity len s externými garantmi, vznikali gymnáziá, ktoré sa stali prestížnou záležitosťou pre rodičov, dôsledkom toho zanikli učňovky a stredné odborné školy začali bojovať o záujem študentov. Po rokoch nám generácia produktívnych odborníkov so vzdelaním a praxou nadobudnutou ešte pred nežnou revolúciu, postupne odchádza na zaslúžený dôchodok. Nová generácia zamestnancov má však vzdelanie skôr na riadenie a manažovanie ľudí, ktorí evidentne na trhu práce nie sú k dispozícii. Koho chcú všetci potom riadiť? Vytratila sa potreba poctivého remesla? To rozhodne nie. Stačí, ak si predstavíte situáciu, že potrebujete domov zohnať na opravu kvapkajúceho vodovodu inštalatéra, alebo ak staviate, tak elektrikára, murára, obkladača... Hneď máte jasno v otázke potreby odborníka – remeselníka. A nie je to iné ani v priemyselných remeslách, ani našej polygrafii. Ak nám to nie je ľahostajné, mali by sme využiť potenciál a vymoženosti, ktoré nám tento moderný svet ponúka, a investovať ho do osvety. Mali by sme presvedčiť mládež, že každá práca je potrebná a obohacujúca, keď ju človek robí s láskou a má k nej pozitívny vzťah. Finančné ohodnotenie veľa krát nemusí byť priamo úmerné dosiahnutému stupňu vzdelania. Aj táto téma mladého nástupníctva bola predmetom diskusie otvorenej redakčnej porady, ktorú v októbri organizovalo naše vydavateľstvo. Veríme, že pre dobrú vec budeme vedieť spojiť sily a nájdeme spôsob, ako zaujať mladých a v dobrom ovplyvniť ich smerovanie pri výbere budúceho povolania, ako aj spropagovania tlačiarenskej profesie. Príslovie „Remeslo má zlaté dno“ má späť svoju pravdivú, pôvodnú hodnotu. Veď základné ekonomické a cenotvorné pravidlo hovorí, že cenu práce alebo tovaru dvíha buď výnimočná kvalita, alebo v dnešnom svete hlavne akútny nedostatok šikovných remeselných odborníkov. Príjemné čítanie prajem,

POVEDALI...

„Treba hľadať zdravý a rozumný konsenzus, aby sme neohrozovali pracovné miesta. Slovenská republika však nie je v recesii. Naším želaním by malo byť nielen hovoriť o výške minimálnej mzdy, ale aby počet ľudí, ktorí za minimálnu mzdu pracujú, bol každým rokom nižší."

Predseda vlády SR Peter Pellegrini v súvislosti súvislosti s vládou schválenou minimálnou mzdou.

„Vláda si musí uvedomiť, že je najdôležitejším článkom pri určovaní minimálnej mzdy. Na rovinu by mala povedať, že zvýšenie miezd bude mať za následok zvýšenie nákladov firiem v celom národnom hospodárstve. Môže si to krajina dovoliť v časoch spomaľovania rastu hrubého domáceho produktu Slovenska?“

Položil rečnícku otázku podpredseda SPPK Marián Šolty.

„Minimálna mzda je totiž naviazaná na 42 iných právnych predpisov, čo má následne priamy dosah na ekonomiku jednotlivých podnikov v podobe ďalšieho rastu osobných nákladov zamestnávateľov.“

Predseda Únie potravinárov Slovenska Stanislav Voskár.

„Dobré časy sú jediné, kedy sa dokážeme pripraviť na zlé časy. Stále je dôležité, aby sme dlh znižovali k bezpečnej hranici.“

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko na diskusii Centra pre nezávislú a objektívnu žurnalistiku.

Podľa neho, hoci slovenská ekonomika ešte nie je v kríze, výrazne ju však ovplyvňuje spomaľovanie externého vývoja.

„Výhodou je, že jeden takýto vlak naraz obslúži niekoľko krajín v našom regióne a zároveň odbremeňuje cesty od silných nákladných áut... Prepravné kapacity Slovenska dnes nie sú ani zďaleka naplno využité, pričom trasa cez naše územie je rýchla a bezpečná.“

Minister dopravy a výstavby Árpád Érsek pri príležitosti príchodu nákladného vlaku z čínskeho mesta Xian do terminálu spoločnosti METRANS (Danubia), a. s., v Dunajskej Strede. Cesta z Číny mu trvala štrnásť dní. Keď sa prevádzka vlaku osvedčí, na Slovensko by mal smerovať pravidelne každý týždeň.

„Ak sa rozbehne obchodná vojna medzi Washingtonom a Bruselom v sektore dopravných lietadiel, hrozí, že sa prenesie aj ďalej do iných oblastí.“

Analytička Poštovej banky Jana Glasová, na margo možného ďalšieho kola colnej prestrelky medzi Bruselom a Washingtonom.