6 minute read

Pantone coseskrývázavzorníkem?

Next Article
Jubilejný Bill 15

Jubilejný Bill 15

Tlačové farby – 2. časť Sekvencia farieb v ofsetovom procese

V procese štvorfarebnej tlače (CMYK) alebo v akejkoľvek farebnej tlači poradie tlačových farieb môže významne zmeniť konečný výsledok. Sekvencia farieb má výrazný vplyv na farebnosť a výslednú kvalitu tlačeného produktu. Tlač vždy zahŕňa úroveň kompromisu a výber sekvencie tlačových farieb nie je výnimkou. Napriek tomu, že existuje niekoľko "pravidiel", tak prekvapujúco sa tejto téme venuje veľmi malá pozornosť.

Advertisement

Ink Sequence (poradie farieb) je poradie, v ktorom sa jednotlivé tlačové farby procesu tlačia v procese štvorfarebnej tlače. Zatiaľ čo CMYK a KCMY sú štandardizované sekvencie pre ofsetovú tlač, pre iné technológie a špeciálne tlačové úlohy nie je stanovená žiadna takáto štandardná sekvencia.

Existuje niekoľko dôležitých faktorov, ktoré je potrebné zvážiť pri určovaní vhodnej sekvencie farieb, ktorá sa má používať na konkrétnu aplikáciu, a to: 1 - Zhoda s priemyselným štandardom. Napríklad norma ISO 12647-2:2013 pre riadenie procesov v ofsetovej hárkovej tlači štandardizuje sekvenciu procesných farieb na CMY – čierna sa môže použiť buď ako prvá alebo posledná 2 - Lepivosť farby (Ink tack) - lepivosť farby, ktorá umožňuje farbu uchytiť už na potlačenú vrstvu farby 3 - Absorpcia papiera - hladkosť a povrchová úprava papiera ovplyvňuje lepivosť a uchytenie farby 4 - Pretlač (trapping) - mokrou farbou na suchú farbu je lepšia alternatíva ako mokrá do mokrej farby. Príkladom môže byť jednofarbový stroj, alebo ak sa ďalšia farba aplikuje neskôr v porovnaní s viac-farbovým strojom, keď sa tlačia farby v rýchlom slede za sebou v jednom prechode 5 - Kovové a krycie farby - v prípade, že sa majú použiť nepriehľadné farby 6 - Transparentnosť - v prípade, že transparentné farby sa kombinujú so základnými farbami 7 - Pokrytie (Ink coverage) - čím je pokrytie farieb vyššie, tým menej farieb je možné efektívne zobraziť 8 - Spôsob prevodu RGB/ CMYK (GCR, UCR), ktorý bol použitý 9 - Použitá technika tlače – ofsetová tlač, flexotlač, hĺbkotlač, kníhtlač, sitotlač atď.

Vyváženie farieb

Ako už bolo spomínané, farebné tóny pri štvorfarebnej tlači sú reprezentované špecifickými pomermi azúrovej, purpurovej, žltej a čiernej. Akonáhle sa tieto proporcie zmenia, objaví sa farebná odchýlka.

Aby sa tomu zabránilo, farebné komponenty sa musia udržiavať v požadovanom vyvážení pre požadovanú farbu. Ak sa zmení iba čierna časť, odtieň sa stane svetlejším alebo tmavším, čo ľudia vnímajú ako málo rušivé. To isté platí, ak svetlé farby zmenia svoje proporcie v rovnakom smere. Naopak, kriticky reagujeme na zmenu farebnosti (odtieň).

Tack - lepivosť farby - je hlavným faktorom, ktorý umožňuje sa zachytiť farbám jednej na druhú. Pri viacfarebnej tlači prvá natlačená farba zachytáva ďalšiu, ktorá nasleduje. V správnom poradí musí mať prvá tlačená farba najvyššiu lepivosť. Nasledujúce farby 2 až 4, majú nižšiu zostupnú lepivosť. Má to logiku: aby sa farby dobre štiepili, teda dobre odtrhovali od gumeného ofsetového poťahu prenosového valca a nanášali sa na papier, musí vždy ísť menej lepivá farba do farby viac lepivejšej, čo dáva poradie CMY definované tiež normou ISO 12647-2. Ak sa poradie zmení, viac lepivá farba nemá príliš dôvod sa odlepiť od gumového poťahu a skončiť na povrchu menej lepivej tlačovej farby nanesenej pred ňou. Problémom sú hlavne sekundárne farby červená, zelená a modrá (RGB), ktoré okamžite zmenia svoj odtieň. Praktické testy jednoznačne potvrdzujú, že každá odchýlka od korektného poradia tlačových farieb CMY je smerom k horšiemu.

Je potrebné rozlišovať medzi tlačou „mokrá na suchú“ a tlačou „mokrá na mokrú"! Pri tlači na viac-farbových strojoch sa stalo obvyklým všeobecne hovoriť o mokrej tlači.

Prvý príklad: V tomto príklade bola vrstva purpurovej vytlačená na jednofarebnom tlačovom stroji. Následne sa prekrývajúca vrstva azúrovej farby natlačila v druhom kroku po zaschnutí purpurovej farby (t. j. mokrá na suchú). Hrúbka farebného filmu oboch farieb bola rovnaká. Výsledkom je veľmi dobré podanie obrazu s modrou farbou, kde sa obe farby prekrývajú a nemajú sklon k azúrovej alebo purpurovej farbe.

Druhý príklad: Tlač bola realizovaná na viacfarbovom stroji. Purpurová sa opäť najprv tlačila na suchý papier (t. j. mokrá na suchú). Potom sa vrstva azúrovej natlačila na ešte vlhkú purpurovú farbu (mokrá na mokrú). Kým vrstva purpurovej farby bola na suchom papieri dobre uchytená, tak uchytenie/prilepenie vrstvy azúrovej farby nebolo také dobré vzhľadom na to, že purpurová farba bola mokrá, a preto výsledná modrá farba v obraze, kde sa prekrývajú tieto farby, má purpurové sfarbenie.

V treťom príklade bola opäť použitá metóda tlače mokrá na mokrú, ale s obráteným poradím farieb (purpurová na azúrovú). Výsledkom je úbytok purpurovej a silnejšia modrá farba v obraze.

Poznámka: Je potrebné upozorniť, že táto konkrétna postupnosť je štandardom pre farby Cyan a Magenta pri farebnej tlači procesom CMYK.

Konštatovanie

Trendom v ofsetovej tlači je využívať moderné 4 a viac farbové tlačové stroje. Všetky viac agregátové stroje tlačia v rýchlom slede, „mokrá na mokrú“. Prvé tlačené farby sa zvyčajne prilepia na papier lepšie ako ďalšie farby. V niektorých prípadoch môžu tlačové farby, ktoré sú neskoršie v poradí z časti odstrániť (odtrhnúť) niektoré z predchádzajúcich tlačových farieb, v závislosti od relatívnej lepivosti každej tlačovej farby v sekvencii. V obidvoch prípadoch je množstvo jednej alebo viacerých tlačových farieb, ktoré zostávajú na papieri zvyčajne menšie, ako by sa dosiahlo pri tlači za sucha, alebo so sušiacim systémom medzi jednotlivými tlačovými jednotkami. Zachytávanie za mokra môže tiež predstavovať nestabilný výkon v tmavších odtieňoch a často sa uvádza ako jeden z hlavných problémov pri porovnávaní viacerých strojov so štandardným súborom charakterizačných údajov, a to aj vtedy, keď každý tlačový stroj používa rovnaký papier a farbu.

Ak pretlačou 100 % farieb M+Y, C+Y, C+M získané parciálne farby červená, zelená, modrá (RGB) a ich definované hodnoty sú v tolerancii s normou ISO 12647-2: 2013, môžeme to považovať za dobré uchytenie tlačových farieb. Na druhej strane, ak nie je možné dosiahnuť požadovaný odtieň parciálnych farieb, tak môže byť problémom nedostatočné prilepenie farby. Nedostatočné zachytenie farby vedie k posunu farebných výtlačkov v červenej (purpurová a

Obr.: Grafika znázorňuje tri rôzne pretlače farieb azúrová a purpurová.

žltá), zelenej (azúrová a žltá) a modrej (azúrová a purpurová), ako aj k strate celkového farebného gamutu.

Pretlač - Trapping

Trapping je definovaný ako schopnosť (alebo neschopnosť) tlačenej farby prilepiť sa k predtým vytlačenej farbe a vyjadruje mieru, do akej už vytlačená farba na substráte akceptuje ďalšiu vrstvu natlačenú na jeho povrchu. Dobrá akceptácia farby na existujúcu farbu závisí od reológie (viskozity a lepivosti) tlačovej farby, ktorá je pretlačená, na hrúbke farebného filmu a na postupnosti tlače farieb. Zmena poradia má za následok zmenu hodnoty farby a ovplyvňuje tak presnosť reprodukcie obrazu. Pri tlači mokrá na mokrú farbu dominuje celkový odtieň poslednej tlačenej farby (hore). Napríklad lepšia zelená sa získa vtedy, keď sa žltá tlačí cez azúrovú tlač na rozdiel od tlačenej modrej farby cez žltú farbu.

Typické hodnoty Pretlače/Trappingu pre tri tlačové techniky, pri ktorých je postupnosť atramentov CMY (čierna prvá alebo posledná): • Hárkový ofset: R = 70, G = 80, B = 75 • K otúčový Heatset ofset: R = 70, G = 87, B = 72 • Kotúčový Coldset ofset: R = 50, G = 89, B = 50

Záver

Pri určovaní poradia farieb pri 4-farebnej tlači je k dispozícii 24 rôznych možných kombinácií. Z týchto možností si môže tlačiareň zvoliť vlastnú. Aj napriek týmto kombináciám je obľúbenou a preferovanou sekvenciou CMYK. Táto sekvencia znižuje množstvo nežiaducej kontaminácie a je štandardom pre 4-farebný proces. Navyše procesné tlačové farby sú miešané a nastavené na tento proces. V štandardom procese preto nie je dôvod meniť túto sekvenciu farieb. Problémom skôr môže byť výber a kvalita procesných farieb, ktoré by mali zodpovedať štandardom a byť prispôsobené vysokým tlačovým rýchlostiam dnešných moderných ofsetových strojov.

This article is from: