Nota bene 131 máj 2012 by Proti prudu

kupujte

131 / 2012

iba od predajcu s preukazom

miesto pre číslo preukazu predajcu

máj

1,40

zelená

By DA lin RČ ka EK lá sk y

polovica pre predajcu

nástenka pozor!

Nenechávajte si pre seba, ak vám niektorý z predajcov zdvihne náladu, alebo naopak, adrenalín. Pošlite nám SMS na číslo

0915 779 746 03.04. 2012 12:31 Dobrý deň. Ja kupujem Nota bene u nás v Prievidzi pri pošte. Mám dobré skúsenosti, všetci sú milí. Dnes bol predajca č. 761 veľmi zlatý. Ďakujem. Katka PD 05.04. 2012 07:49 Včera som si časopis kúpila prvýkrát. Bolo to v Bardejove pri Hypernove. Ten pán bol neskutočne milý a zachoval vo mne taký ten pocit šťastia. Pozdravujem. 05.04. 2012 12:54 Dobrý deň. Dnes pred obedom pred Dómom sv. Alžbety v Košiciach otravoval a bol drzý predajca 307. Keď mu povedali, aby ustúpil (išiel sprievod), pýtal aj peniaze. Viera 05.04. 2012 21:23 Dnes som si prvýkrát kúpila Nota bene a som príjemne prekvapená. Pána, ktorý predáva v Bratislave na Hlavnej stanici, som vídala už dlhšie a zdal sa mi veľmi sympatický. Dnes som mala čas sa k nemu pristaviť, prispieť a zaželať pekný deň. Bol veľmi slušný a milý. Naozaj vidno, že sa snaží zarobiť a za to ho veľmi obdivujem. Určite sa pri ňom ešte pristavím. Nech sa mu darí. Prajem veľa zdravia a šťastia. Aprílové číslo, kód predajcu 1064. 10.04. 2012 09:12 Vždy si kupujem NB od pána pri Hlavnej stanici v BA č. 214 a hoci som študentka, nikdy som kúpu neľutovala. Je vždy milý a usmiaty. Spríjemní mi deň. Maťa

inzeráty predajcov Kto ponúkne na prenájom záhradnú chatku? Voda + elektrina. Cena cca 100 €. Možnosť dohody. Kontakt mob. 0949 701 953. Predajca č. 118. Hľadám chatku na prenájom. Aspoň dočasne. Mám 46 rokov a som sama. Chatku postrážim a môžem zaplatiť 50 eur / mesiac. Alžbeta, tel. kontakt: 0902 101 572. Ďakujem.

nota bene 131

11.04. 2012 17:57 Dobrý deň! Rada si kupujem Nota bene od predajcu z Púchova pred Kauflandom. Jeho číslo je 0041. Je to veľmi milý, nevtieravý pán s príjemným vystupovaním a vždy mám potom celý deň krásny! Ďakujem! Júlia 11.04. 2012 18:23 Dobrý deň. Včera som si kúpila Nota bene od veľmi milej predajkyne č. 77 na Kapitulskej ulici v TT. Ďakujem jej za spríjemnenie dňa. Jana z Trnavy

Nota bene... zaujímavé čítanie, ktoré pozdvihne dušu i myseľ. Lepší časopis nepoznám. Ďakujem zaň! Mária

16.04. 2012 17:55 Ďakujem milému a slušnému predajcovi č. 53, predávajúcemu Nota bene pred Tescom Čadca. Terka

Dobrý deň, chcela by som aj ja pridať niečo málo k dobrému slovu na predajcov časopisu Nota Bene. Hoci už niekoľkokrát boli spomínané negatívne skúsenosti, ja osobne nemôžem povedať ani jedno zlé slovo. Tým, že sa často pohybujem cez Staré Mesto, mám už „odpozorovaných" predajcov a tak to každomesačne striedam. Napríklad dnes som spoznala nového, a to konkrétne na Šafárikovom námestí – skutočne veľmi milá pani, ktorej držím palce v živote a želám veľa síl. Takisto chcem to isté popriať aj predajcom pod Liga pasážou pri Grösslingovej alebo na rohu pri Slovenskej sporiteľni atď, atď. Je obdivuhodné, s akým úsmevom a energiou dokážu aj v tom najhoršom počasí pridať k predaju časopisu aj kus seba. Na záver chcem poďakovať i Vám do redakcie a pracovníkom okolo Nota Bene za tak úžasný a pútavý časopis, energiu i čas, ktorý tomu dávate. Ste inšpiráciou a vzpruhou pre mnohých ľudí! Barbora

K ó de x p r e d a j c u

K ó de x KUPUJ Ú CE H O

1. Predajca nosí preukaz so svojím registračným číslom a fotografiou pri predaji na viditeľnom mieste. 2. Predajca predáva časopisy označené číslom zhodným s registračným číslom uvedeným na preukaze. 3. Predajca predáva časopis na určených predajných miestach, najmä na mieste pridelenom predajcovi a uvedenom na jeho preukaze. 4. Predajca predáva časopisy za oficiálnu cenu uvedenú na titulnej strane časopisu. 5. Predajca predáva časopisy spôsobom, ktorý neobťažuje okoloidúcich (je triezvy, čistý, upravený, slušný). 6. Predajca sa zdržuje na predajnom mieste bez detí do 16 rokov.

1. Preverte si preukaz predajcu, na ktorom je uvedené registračné číslo, fotka. 2. Kupujte časopisy označené čislom zhodným s registračným číslom uvedenom na preukaze predajcu. 3. Predajcu si starostlivo vyberte. 4. Neplaťte viac, ako je uvedené na časopise, pokiaľ sa tak sami nerozhodnete. 5. Zoberte si svoj zaplatený časopis. 6. Časopis po prečítaní darujte alebo znehodnoťte tak, aby sa nedal znova predať.

12.04. 2012 14:47 Zdravím! Kúpila som si Nota bene od predajcu 0168 pred Laugom v TN. Bol milý, usmiaty a zlepšil mi náladu. Pozdravujem ho a želám veľa zdravia – nech sa mu darí! Renáta 14.04. 2012 17:29 Pozdravujem ochotného predajcu Nota bene s evidenčným číslom 2293 z bratislavskej autobusovej stanice, ktorý mi ráno v piatok 13. nielenže podržal kávu, kým som zbierala všetko, čo mi padalo z rúk, ale pravdepodobne aj svedomite držal palce. Pretože skúška dopadla výborne. A časopis bol zase výborným relaxom počas päťhodinovej cesty domov. Beáta

PARTNERI PROJEKTU

Kúpim plávajúcu podlahu cca. 35 kusov za rozumnú cenu. Tel. číslo 0944569852

HLAVNÍ PODPOROVATELIA PROJEKTU NOTA BENE

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

vaše listy

zostavil Peter Michalko

TOTO VYDANIE NOTA BENE PODPORILI AJ

z obsahu

2012 máj

4 ROZHOVOR

LÁSKA VŠETKO PRIKRÝVA

REPORTÁŽ rebel v zelenine

editoriál

Škaredé slová

Patria k sebe viac ako 40 rokov. Prešli spolu dlhú cestu, na ktorej neprestali opatrovať jeden druhého. Manželia Bankovci.

SONDA S MARIHUANOU V HLAVE

TÉMA ČO NEMÁŠ, TO SI POŽIČAJ

Ján Šlinský pestuje zdravú zeleninu. Pritom dáva do poriadku pôdu a na konci dňa ho ešte stále baví život. Umožňuje to jeho vynález agrokruh.

Ak potrebujeme niečo, čo použijeme len raz za čas, nemusíme bežať do obchodu. Požičajme si a požičiavajme na OdKomunity.sk.

PRÍLOHA BYLINKY LÁSKY

Na rastlinné afrodiziaká sa zachovalo veľa tradičných receptov, ktoré si môžeme pripraviť aj dnes a vyskúšať tak ich účinky.

Má krásne listy a v plnej výške štyri metre. S naším mozgom komunikuje bez problémov. Opačne to už tak nefunguje. Volá sa cannabis.

TÉMA S ELEKTRÁRŇOU V BATOHU

Možno sa blíži čas, keď si k mobilu kúpime bicykel ako nabíjačku. Počas jazdy sa jednoducho nabije energiou, ktorá vzniká šliapaním.

Niektoré slová sú škodlivé – a história ukazuje, že ich výdatné používanie vedie k strašným činom. Príkladom toho je výraz „asociál“, ktorý v súvislosti s bezdomovcami zaznieva až príliš často. Vždy v ňom cítim príchuť agresie. Nečudo, historicky tento termín preslávilo počas druhej svetovej vojny nacistické Nemecko. Flexibilný výraz „asociál“ štedro zahŕňal ľudí trpiacich postihnutím, Rómov či ľudí bez domova – tzv. bremená spoločnosti (Balastexistenzen). Život týchto „spoločensky nevýkonných nepriateľov komunity“ bol v protiklade s hodnotami tretej ríše a jej princípom efektivity. Jeremy Noakes v knihe Život v tretej ríši uvádza, že v tejto dobe začali byť ľudia bez prístrešia považovaní skôr za objekt policajných akcií než sociálnej starostlivosti. Policajné komandá narátali 300 až 500 tisíc tulákov a ľudí bez domova a režim nedokázal všetkých zapriahnuť do práce. Cieľom bolo nad nimi kompletne prevziať kontrolu. Mnohých sterilizovali a približne desaťtisíc bolo uväznených v koncentračných táboroch. Dokonca ešte pred rokom 1936 tvorili v koncentračných táboroch najpočetnejšiu kategóriu práve „asociáli“ – väzni označení čiernym trojuholníkom. Prežilo z nich len málo. Podľa Noakesa bola táto politika populárna medzi mnohými miestnymi úradmi, ktoré sa takto zbavili svojich „nebezpečných zákazníkov“. Asociál je škaredé slovo z čias, ktoré sa už nikdy nesmú vrátiť. V máji si pripomíname koniec druhej svetovej vojny a hrôz holokaustu, ktoré sú už za nami. No nebezpečné zjednodušovania nám hrozia aj dnes. A preto si budem viac dávať pozor na slová. Tými sa to všetko začína. Prajem príjemné májové dni s našimi bylinkami lásky. Z nich zaručene vyrastie len to dobré. Sandra Tordová šéfredaktorka Darček pre vás Ku každému časopisu májového Nota bene dostanete od predajcu darček – liečivú bylinku. Keďže je máj, tak bylinku lásky. Vysaďte ju tam, kde je to podľa vás najviac treba. Ďakujeme Mikulášovi Kresánkovi a spoločnosti Seva Seed za poskytnutie semiačok byliniek. Lenke Janotkovej ďakujeme za preklad. Minulý mesiac nás nominovali na Novinársku cenu 2011 a na Cenu Nadácie Orange za dlhodobý prínos. Tešíme sa a ďakujeme za dôveru.

V ďalšom čísle s témou ZLATÉ ČASY nájdete: V zajatí sociálnych sietí

Páni či partneri?

Prázdniny bez prázdnoty

Na sociálne siete sme sa najskôr hrnuli. Chceli sme si dať vedieť, čo robíme, ako žijeme, na čo myslíme. Mnohí už toho majú dosť. O svoj život sa deliť nechcú. No vymaniť sa nie je ľahké.

Kedysi rodičia prikazovali a deti poslúchali. Veľkou revolúciou bolo, keď do výchovy prenikli city. Rodičia deťom láskavo dohovárali. Dnes sme pokročili ešte ďalej. S deťmi sa snažíme dohodnúť.

Ležať na pláži, stavať hrady z piesku, čľapkať sa v mori – príjemná rodinná dovolenka. Čo však skúsiť to aj inak? Zažite dobrodružstvá v exotickej krajine a pomáhajte druhým ako rodina dobrovoľníkov.

rozhovor

text: ada jung | foto: alan hyža

nota bene 131

NA TROSKÁCH SA RODIA VZÁCNE VECI

LÁSKA VŠETKO PRIKRÝVA Patria k sebe viac ako 40 rokov. Prešli spolu dlhú, namáhavú cestu, na ktorej neprestali opatrovať jeden druhého. Manželia BLAŽENA (80) a VLADIMÍR (78) BANKOVCI. Kde ste sa prvýkrát stretli? Blažena: Pracovala som vo Výskumnom ústave zváračskom a o niekoľko rokov tam nastúpil aj manžel. Takže sme sa poznali najprv pracovne. Ja som už myslím bola rozvedená, on nie. Vladimír: Pre nás oboch je toto druhé manželstvo. Blažena: V jeho rozvode náš vzťah nehral nijakú rolu. Veľmi som si ho vážila, obdivovala som, že v riešení pracovných problémov bol ďaleko lepší ako ostatní kolegovia, niektorí si navyše privlastňovali jeho prácu. Vážila som si aj to, že nikdy nevstúpil do strany, hoci by mu hneď bolo ľahšie. Ani jeden z nás do komunistickej strany nikdy nevstúpil. Ani do žiadnej inej strany. Vystačili sme si so svojou identitou. Vladimír: Ale teraz nepovedala to, čo vždy

hovorieva: Stále ťa vidím ako prvý raz, v tom tmavom obleku, biela košeľa a ten tvoj dáždniček... No, taký som, som Anglosas. Som v prvom rade človek a potom Anglosas, to je vo mne a to zrejme aj dosť provokovalo ľudí, čo po mne po celý život šli. Prepožičiavajú anglické korene správanie džentlmena? Blažena: Neviem, či džentlmenské, ale napríklad flirtovanie alebo niečo podobné som v živote uňho nevidela. Nikdy som na neho nežiarlila, lebo viem, že po tejto stránke je úplne spoľahlivý. Vladimír: Som disciplinovaný, nepodľahnem len tak niečomu. Ani necítim potrebu klamať, to neprichádza do úvahy. Nemal by som síce

strach urobiť niečo zlé, niečo, čo sa nepatrí. Ani toho, že by sa mi to vrátilo, sa nebojím. Ale je to zbytočné a iracionálnosť zbytočnosti ma drží späť. Krajšia je plnosť morálky, spôsobnosť. Väčšine ľudí ale nestačí vedomie toho, že konajú hlúpo, na to, aby tak nekonali. Vladimír: Mám aj plné vedomie toho, že nado mnou stojí niečo, čo ma presahuje a s týmto niečím nado mnou mám kontakt. Svojich kvalít sa nevzdám len pre tento kontakt. Som človek a každý človek robí blbosti, aj ja. Ale je to mimo závažných oblastí. Je úžasné mať manžela, ktorý je takou oporou. No keď nikdy ani len neflirtoval, ako ste sa dali dokopy? Jedného dňa prišiel a bol tu? Už neodišiel?

2012 máj

Blažena: Presne tak. Potom, keď jeho manželka podala žiadosť o rozvod, už som vedela, že má problémy v manželstve a vyslovene som zacítila, že ma potrebuje. Neviem ako, ale vyslovene som cítila, že mu môžem pomôcť. Vladimír: Moja prvá manželka mala vo veľmi mladom veku zlý zážitok, keď po vojne prišli ruskí vojaci. Nikomu nič nepovedala, ani mne – a žila pod touto ťarchou. To bola chyba. Keď som konečne pochopil, že niečo nie je v poriadku, pátral som u lekárov, ale veľa som sa nedozvedel. Bolo to zlé, lebo ona vo svojom vnútri žila veľmi schizofrenický život... Ustavične ma napríklad podozrievala z nevery s mnohými ženami, ich okruh stále rozširovala a ja som pritom s nikým nič nemal. Nakoniec podala žiadosť o rozvod, ale dozvedel som sa to, až keď mi prišiel do roboty list zo súdu. Večer ma už nepustila domov. Nevedel som, čo mám robiť, tak som išiel a zazvonil som u Blaženky. Otvorila a povedala: Čo ty tu chceš? Stále to vidím a počujem: Čo ty tu chceš? Ale pozvala ma ďalej. A zostali ste? Vladimír: Áno. Nevedel som síce, či to bude na jednu noc, dve, tri... Blažena: Na štyridsať rokov... V mojom prvom manželstve to zasa bolo tak, že som nemohla mať deti a manžel si potom našiel druhú partnerku. Takže vy spolu nemáte deti? Blažena: Nie. On má deti z prvého manželstva, dvoch synov, no jeden už zomrel. Teraz máme prvého pravnúčika a keďže žijú v Kanade, uvidíme ho onedlho po prvý raz, práve pricestovali. Ale už vnúčatá ma prijali ako svoju, hoci u detí to nebolo zo začiatku ľahké. Vladimír: Na troskách sa rodia mnohé vzácne veci. Poznanie, cit, láska. Spolu sme postupne pochopili, že potrebujeme lásku. No nielen my. Celý svet. Vy ste si nelásky počas prenasledovania od štátu určite užili dosť. Vladimír: Vďaka tomuto prenasledovaniu celý život nepočujem, len trochu na jedno ucho. V štyridsiatom ôsmom ma policajti pri výsluchu tak zbili, že mi roztrhali bubienky a poškodili vnútorný systém ucha. Mal som len štrnásť rokov, bol som ešte pod zákonom, no aj tak ma odvliekli. Cezo mňa chceli vydierať rodičov. Nešlo len o samotnú bitku, len o fyzické týranie, ale najmä o psychické. Neviete si predstaviť, aké slová tam padali, ako ma ponižovali, pritom som bol len chlapec. Zákon z júla 1948 stanovil, ako ničiť nepriateľov štátu. Ja som odvtedy nepriateľ štátu, určený na ničenie. Ničili ma, ale stále som tu a stále na zozname, lebo rozumiem politike moci a nie som ticho.

Mali ste možnosť študovať? Vladimír: Nechali ma študovať na priemyslovke, ale presne v deň maturity prišli dvaja z okresného výboru strany s pokynmi zastaviť moju maturitu. Opatrenie riaditeľa školy a jeho statočnosť a odvaha tomu predišli. Ja som zmaturoval, ale strana pokračovala s prenasledovaním – mňa, aj tých, ktorí mi pomáhali. Blažena: Vedenie školy predpokladalo, že mu nedovolia maturovať, tak ho zavolali skôr. Fakt je, že aj keď mu bránili študovať, on je mimoriadne nadaný, má výbornú pamäť, výborné logické myslenie, takže sa všade veľmi rýchlo zapracoval a dosiahol aj vedúce postavenie. Vladimír: Vo výskumnom ústave som sa dostal k práci na elektrónovom lúči, zvárajú sa ním materiály. Vypracoval som sa na špecialistu, som autorom moderného elektrónového dela, ktoré sa stále používa, hoci je do istej miery nahrádzané laserom. Laser robila Blaženka, ale má z toho dieru v ľavom oku. Blažena: Bol to odrazený lúč. Na obrábanie materiálov sa používajú výkonné lasery, nie ako v lekárstve, a takéto odrazené žiarenie mi urobilo dieru na sietnici. Vladimír: Obidvaja máme operované oči, už nemáme svoje šošovky, máme umelé. Na mojom zdraví sa podpísali tri veci: bitka – nervový šok, gama žiarenie z elektrónového žiarenia, plus rádioaktívne žiarenie z céru po Černobyle. Ležal som vtedy na záhrade v Devínskom jazere a zrazu na mňa padol

„Potrebujeme lásku. Nielen my, celý svet.“ akýsi popol. Dívam sa na seba, že čo to je za popol? Niekto fajčí, alebo čo to je? Na chate sme mali dve prázdne Petriho misky, tak som ten popol nazbieral do nich a sprostredkovateľ mi zabezpečil analýzu v špeciálnom laboratóriu. Tam mi povedali, že je to rádioaktívny cér. Asi o štyri mesiace sa mi začali robiť na tvári biele fľaky, zostali navždy. Na celom tele. Ako ste znášali prenasledovanie štátnou službou? Blažena: To sa vyvíjalo. Jemu veľmi pomohlo, keď vyštudoval tri roky psychológie. Na prenasledovanie a dokonca aj na náš vzťah, získal iný pohľad. Vladimír: Treba povedať, že eštebáci ma nielen prenasledovali, niektorí ma aj chránili. Bol som mladý, zrejme ma ľutovali, nechceli, aby veci zašli priďaleko. V šesťdesiatom zomrel môj otec. Nedôstojne. A ja som po Banskej Bystrici, kde sme vtedy žili, povylepoval plagáty, že ho zabili komunisti. Čakal som, kedy si po mňa prídu, ale nič sa nestalo. Potom som zistil, že oni tie plagáty strhli a zatajili to, inak by som

šiel do basy. Veľakrát som doslova stál pred jej bránou, ale nejakí dobrí ľudia mi zrazu pomohli. Blažena: Provokoval a potom niesol dôsledky. Vo výskumnom ústave napríklad vykonával inžinierske práce za najnižší plat a nesmel mať žiaden pracovný postup. To ho však nikdy nezastavilo. Vlastne dodnes píše listy k rôznym politickým udalostiam a posiela ich na patričné miesta, rôznym ľuďom. Ale vždy, aj v minulosti, mi dal všetko prečítať a ja som to odsúhlasila. Aj keď som mala strach, súhlasila som. Napriek všetkým ťažkostiam ste úspešný, nezlomný a aktívny človek. Veľa ste videli, cestovali. A stále cestujete. Beriete so sebou aj manželku? Vladimír: Cestujem jedine spolu s manželkou. My všetko robíme spolu, patríme k sebe. Boli sme v Afrike, Kanade, USA, Turecku, na Sahare, vo viac ako dvadsiatich zemiach. Blažena: Okrem niekoľkých služobných ciest nikdy v živote nebol nikde bezo mňa. Vladimír: Ona mi povie, dostal si pozvanie, choď do tej Kanady. Ja poviem, bez teba nejdem. Koniec, hotovo. Aj teraz som odmietol ísť na liečenie bez nej, ale nakoniec sa to nejako zariadilo. Keď ona nemôže, ani ja nemôžem. Sme jedno telo, jedna duša. Také spojenie nevzniká ľahko, ale keď už vznikne, nevzdáte sa ho. Sú však veci, ktorých keď sa dopustíte, vzťah nemôže dosiahnuť takú hĺbku a zrelosť. Napríklad nesmiete podvádzať. Prečo podľa vás trvajú dnešným mladým ľuďom manželstvá tak krátko a často končia práve neverou? Vladimír: V manželstve býva to, čo chcem ja, v kontradikcii s tým, čo chce ten druhý. Ideálne je vzdať sa niečoho ešte skôr, ako toho druhého donútim prispôsobiť sa, aj keď z lásky. Mladí zrejme nevedia prijať úlohu žiť spolu, byť k sebe tolerantní, obetovať sa. Aj vybočenie môže prísť, lebo sme ľudia, ale musíme ho vedieť opraviť. Keď sa vám v púšti pokazí auto, necháte ho tam? Nie, snažíte sa ho opraviť. A my všetci sme tu v púšti. Blažena: Podľa mňa je to aj tým, že mladým sa dostáva málo lásky od rodičov. Venujú sa viac práci ako deťom. A čo nedostávajú, nemôžu dávať ďalej. Ani sebe navzájom. Nie je taký harmonický vzťah ako váš skôr darom? Vladimír: Je to dar, ale o dar sa treba starať. Aj my sme mali problémy. Niektoré sme vyriešili hneď, niektoré neskôr, pomaly, trpezlivosťou. Trpezlivosť je tiež niečo, čo dnes ľuďom chýba. Všetko je uponáhľané, všetko beží nie v cykloch, ale v megacykloch, takže nemáme trpezlivosť. Ale mali by sme mať. Jeden na druhého aj na lásku. Blažena: Láska všetko prikrýva. Skutočná láska posvätí každú hodinu, o ktorú ňou bojujeme. Kým žijeme, ten boj nekončí.

REPORTÁŽ

text: dagmar gurová | foto: ada jung

nota bene 131

Agrokruh Jána Šlinského si na uznanie počkal 20 rokov.

ŽIVÁ MANDALA NA KRUHOVOM POLI

REBEL V ZELENINE

Ján Šlinský pestuje zdravú zeleninu. Pritom dáva do poriadku pôdu a na konci dňa ho ešte stále baví život. Umožňuje to jeho vynález agrokruh. Po rokoch nepochopenia a výsmechu mu priniesol verných zákazníkov.

Ján Šlinský je večne v pohybe. Biele vlasy mu ale staré babky vo fóliovníku stále dreli motykami povievajú vo vetre. Často sa smeje a veľmi rýchlo za 6,40 korún na hodinu. Ak sa použil traktor, ešte rozpráva. Práve mu svieti slnko do tváre, no vidím týždeň to tam smrdelo.“ Keď začínal, nebolo ani v nej aj iné, vnútorné svetlo. Tento človek sa teší „jemnejších“ chemických látok. Proti Mlynárikovi zo života, pomyslím si. Mnohí by si na jeho mieste kapustnému sa kapusta striekala zriedenými už dávno zúfali. bojovými chemickými látkami. Ľudia ju potom Pripomína mi geniálneho hudobníka Deža Ur- jedli, aby boli zdraví. sínyho. Vzhľadom, aj tým, že ide svojou cestou Ako protiváhu týchto praktík pán Šlinský vynapriek nepriazni a nepochopeniu okolia. Tak myslel agrokuh – železné rameno poháňané ako sa Dežo búril v hudbe, on rebeluje v zelenine. elektromotorom, na ktoré sa dajú pripevniť rôzne poľnohospodárske nástroje. Akoby v poPostreky bojovými látkami kojnej meditácii sa rameno otáča okolo pevného „Už od šiesteho ročníka na základnej škole bodu a špirálovito obrába pôdu. Bez chémie a som chcel byť zeleninárom. A išiel som za ohľaduplne. „Zostrojiť agrokruh nebol problém. tým.“ Od vysokej školy až po úplne nový štýl Len vychytať muchy, aby veľa nestál a zároveň bol poľnohospodárstva. K jeho pestovateľskej funkčný.“ Dvadsať rokov trvalo, kým sa vynálezu kariére nečakane prispela vojenčina. „Väčšina dostalo uznania. lampasákov na letisku bola vo voľnom čase záhradkármi. Mojím hobby boli zas rádiom ov- Kolotoče na poli ládané modely lietadiel. Cez ne som sa naučil Pred troma rokmi pán Šlinský konečne získal narábať s elektrinou a konštruovať. Preniesol pôdu pre svoju farmu. Je kúsok od Senca, na som to do svojho odboru, lebo tam neexistovali okraji lesa, za malou dedinkou. Orientačným funkčné stroje šetrné k pôde a rastlinám.“ bodom je plot s nápisom Spomaľ jazdu, nepráš. Ešte viac si to uvedomoval, keď na družstve Poľné cestičky, po ktorých sme išli, nie sú na šéfoval oddeleniu zeleniny. „Gagarin obletel Zem, žiadnej mape. Doviedli nás až k bielemu domu

medzi rozkvitnutými stromami. O kúsok ďalej boli okrúhle polia, kde agrokruh s jemným trkotom kypril pôdu. Na satelitnej mape vyzerajú políčka ako pristávacia plocha mimozemšťanov. Pán Šlinský veru viacerým pripadal ako z iného sveta. „Nebyť človeka, ktorý mi daroval túto pôdu a Japoncov, ktorí prispeli peniazmi, skončil by som ako blázon, čo na Východe robí kolotoče na poli,“ hovorí. Vesmír tak pracuje, že keď chcete dobre, on vám pomôže. Len má svoj čas. Môjmu anjelovi strážnemu ostalo už len jedno pierko, ktorým pichol Japonca do oka a ten si nás všimol.“ Istá japonská firma totiž poverila odborníkov, aby vybrali environmentálne projekty, ktoré finančne podporí. Z Európy sa medzi ne dostali iba dva. „A u nás, počnúc predsedom družstva, končiac na ministerstve, ma mali za exota. Každý tvrdí, že je problém s ropou. A pritom všetko, čo považujeme za moderné poľnohospodárstvo, je energetický nezmysel.“ Dodáva, že jedna kalória v potravinách sa vyprodukuje spálením desaťnásobku energie z fosílnych palív. Agrokruh s 1,5 kW motorom (1,36 koní) urobí prácu za traktor s motorom, čo má 120 koní. „Záujemcovia hovorili, že robí pomaly.

2012 máj

žijú. „Výrazne to zvyšuje biodiverzitu na farme. V niektorých trojuholníkoch pestujeme bylinky, liečivé rastliny a drobné ovocie. Spýtajte sa včiel a motýľov, či sú tie miesta nevyužité.“ V jednom kruhu je už vysadený cesnak. Pripravuje sa výsadba mrkvy a reďkvičiek. O niečo ďalej bude hrášok, paprika, na ďalšom konci levanduľa, šalvia, estragón. Zatiaľ vidno len výhonky, ale v lete to bude na nepoznanie.

Far(m)ár s motykou

A ja im na to – keď chcete zajtra zomrieť, tak to fakt robí pomaly. Lenže je rozdiel, či agrokruh poorie bez hluku, smradu a vibrácií za štyri hodiny alebo traktor so všetkým tým cirkusom za desať minút.“

Nevedomí vrahovia Zvykli sme si mať potraviny okamžite k dispozícii, chceme jesť lacno aj veľa. To nejde bez agrochémie, ktorá má ďalekosiahly vplyv na životné prostredie. Napríklad škrupinu jarabičích vajec narúša tak, že prasknú, keď si na ne jarabica sadne. Pán Šlinský spomína proroctvo 82-ročného folkloristu, ktorý ho kedysi tiež počul od starého deda. „Koniec sveta bude vtedy, keď všetci ľudia budú vrahovia a nikto o tom nebude vedieť. Ten stav je už tu. Nikto by nezakrútil krkom mladej jarabičke. Teraz ich nevedome vraždíme bez toho, aby sme sa ich dotkli.“ Dosť ľudí chce zmenu. Vrátiť sa k jednoduchosti, splynúť s prírodou. Netušia však, aká ťažká je sedliacka robota. „Hovorím im ezotericko-romanticko-teoreticko-platonickí milovníci prírody. Musíte si to sami odmakať, aby ste vedeli, o čom je reč. Čo keby ste mali v 32 stupňovej horúčave okopať šesťsto metrov dlhý riadok cukrovej repy? Garantujem vám, že v polovici by ste zlomili motyku – nech sa to strieka aj napalmom, lebo toto viac robiť nebudete.“ Ako teda obrobiť pole, pestovať bio zeleninu a neškodiť pôde? S agrokruhom farmár urobí, čo treba a na konci dňa ho ešte stále baví život. Náš hostiteľ sem-tam skontroluje, či je na poli všetko v poriadku. Pri tom sme na čerstvom vzduchu, uprostred zelene, vyhrievame sa na slnku. Lahoda.

„Príde sem človek z betónového sídliska a uvidí – cesnak modrozelený, šalátiky svetlozelené, pomedzi to letničky. Vôňa, farba, tvar. Živá mandala,“ rozohňuje sa pán Šlinský. „Do srdca dostane iné impulzy ako v supermarkete, kde plastikové predavačky predávajú plastikovú zeleninu pre plastikových ľudí. A potom vyzeráme ako zombíci. Máme pred sebou peniaze zavesené na palici a ideme za nimi ako somáre, bez ohľadu na okolnosti. A ešte sa divíme, že svet je hnusný?“ Agrokruh sa zatiaľ neujal vo veľkom aj preto, že je vytvorený pre rodinnú farmu. A tých u nás akosi niet. „Máme len kolchozníkov a záhradkárov. Pre prvých je to príliš malý systém, pre druhých priveľký,“ hovorí pán Šlinský. „Ak sa na Spýtajte sa včiel a motýľov to chcete dať, musíte mať päť pé – presvedčenie, Pri takých výhodách by sa zdalo, že vidiek sa poznanie, pôdu, prácu a peniaze.“ Nič z toho vraj musí hemžiť kruhovými políčkami a šťastnými nesmie chýbať, inak sa to nepodarí. poľnohospodármi s vernými zákazníkmi. No „Ľudia hľadajú svoju spásu v činoch druhých, agrokruh je stále iba excentrickou raritou. z toho pramenia problémy. Každý si na seba „To je taká filozofia – Pane Bože, zostúp z neba, musíme zobrať podiel viny za stav sveta. Pekvezmi nás do náručia a odnes do raja. Možno né myšlienky nestačia, treba činy. Raz mi potom v teba uveríme. Lietam po dedinách a jeden povedal, že hovorím ako farár. Ale ja rozprávam o agrokruhu, ale je strašná skleslosť.“ som farmár. To je farár s motykou, ktorý svoje Ľudia neveria, že by to išlo bez chémie. Nezdajú ideály uskutočňuje v praxi a zlepšuje život sa im kruhové polia. „Jedného záhradkára tu sebe aj ostatným.“ priam amok chytil. Okrúhle polia, vraj kto to kedy videl. Stále sa oháňal našimi predkami. A ja mu Poľná škola na skúšku na to, že si ich romantizuje. V skutočnosti boli Prvý agrokruh vznikol po revolúcii. „Z družstva utrápení, zlostní a ťažko pracujúci. Rovné, dlhé ma vyhodili. Zeleninu totiž prikazovali boľševici, pole spôsobuje kopu technických a agronomic- tak sa jej po revolúcii hneď zbavili. Dohodli sme kých problémov.“ sa ale, že budeme spolupracovať.“ Družstvo malo dať materiál a on mal postaviť mašinu. Peniaze na ňu si nakoniec musel požičať a na družstve ju po chvíli zničili. „Tri a pol roka som sa súdil. Vyhral som, ale z družstva sa stala eseročka a tak mám nedobytnú pohľadávku. Žena mi povedala, že mám pravdu a predseda peniaze. Ale ja som si Mnohým sa však nepozdáva, že medzi kruhový- tak hovoril – uvidíme, čo z toho je väčšia hodnota.“ mi políčkami ostáva nevyužitý priestor. To na Veril, že ide správnym smerom. „Priekopník rovnom poli nehrozí. „Strata je to iba pre tých, permakultúry Karol Končko hovoril, máš soktorí chcú dnes čo najviac zarobiť a zajtra nech ciálnu povinnosť informovať o všetkom, čo je všetko vezme čert. Človek je najrozšírenejší druh dobré, každého, kto je ochotný počúvať. Čo na Zemi. Viac-menej je parazit. Skôr škodí, než s tým urobí, je už jeho starosť.“ prospieva. Zemeguľa nás nepotrebuje, aby exis- Na agrokruh nemá patent, bolo by to príliš tovala. To my potrebujeme ju. Je preto nutné drahé. Vôbec sa však nebojí, že mu vynález pekne sa podeliť.“ ukradnú. „Ak by to niekto chcel urobiť, nech Kruhové parcely sú ekoprodukčnou zónou. Troju- príde za mnou. Vysvetlím všetko, čo by mu ešte holníkové miesta medzi nimi sú ekostabilizačné nebolo jasné. Prínos tohto stroja nie je v tom, zóny, do ktorých sa nesiaha. Je to priestor pre aby som bol miliardárom. Každý, kto ho bude rastliny a živočíchy, ktoré v tej lokalite prirodzene používať, dá do poriadku pôdu.“

„Život má svoje metódy, len mu do toho nesmieme babrať.“

nota bene 131

Priesady z fóliovníku sa čoskoro presunú na kruhové políčko, ktoré sa v lete zmení na živú mandalu.

Pre tých, ktorí to chcú skúsiť, sa na farme Investovať do živého chytí pleseň, ale darí sa karfiolom. Verí, že dokončuje budova poľnej školy. Aby si na „V roku 2007 toto všetko stálo 1,5 milióna korún,“ bio zelenina sa nedá pestovať a doručovať vo vlastných zážitkoch overili, či sa takto chcú rozmachom ruky zahrnie celú farmu. „Dnes by veľkom. Zákazník musí poznať svojho farmára, dlhodobo živiť. Ak nie, bude ich to stáť školné, to bolo 60-tisíc eur za farmu, ktorá celoročne vidieť, ako pracuje a dôverovať mu. ubytovanie a stravu. Nerozbehnú však biz- zásobuje zeleninou 60 rodín. Keby každá z nich „Pestujem pre svojich priateľov,“ hovorí, keď na nis, na ktorý by nestačili. Keď sa v tom nájdu, požičala farmárovi tisíc eur, v priebehu šiestich terase budúcej poľnej školy popíjame čaj. Je naučia sa obsluhovať agrokruh. A o zelenine sa rokov by ich vrátil. V úrode by ich dostali už tu úžasný pokoj. Jazierko pod nami sa hmýri dozvedia aj to, čo v knihách nenájdu. na druhý rok. Dvakrát som to skúsil, ale je rybkami, ktorých ikry sem na perí priniesli s tým problém.“ divé kačky. „Život má svoje metódy, len mu Cudzia pôda škodí zdraviu Neprekáža nám vraj platiť si každý mesiac do toho nesmieme babrať.“ Ekofarma vraj Stroj je vymyslený tak, aby mohol farmár životnú poistku pre prípad úrazu alebo smrti, nie je len produkčná plocha. Mali by sme sa pracovať sám. „Na poli musí byť všetko jedno- ani neváhame investovať do drahého auta, tam cítiť ako u babky, kde vidíme hviezdne duché. Sedliak má zvládať obsluhu aj opravu. aby sme jazdili pohodlne a bezpečne. „Akcep- nebo – či ako rastie melón. „Také obytné polia. Keď treba sadiť, nie je času vyvolávať do servisu.“ tujem to, ale obchodník vám peniaze nikdy Keď sa rozkekeším, hovorím ľuďom – viete si Pán Šlinský odmieta mať zamestnancov. nevráti späť a po pár rokoch je z auta kopa predstaviť, že by sme zmenili Slovensko na „Na farme, ktorá sa zaoberá ekologickým nebezpečného odpadu,“ hovorí zeleninár. záhradu?“ pestovaním zeleniny nemôže robiť žoldnier, „Naša civilizácia je civilizáciou smrti. Investovať ktorému ide len o zárobok. Je veľmi ťažké citlivo do živého sa nám zdá absurdné, ale platiť za narábať s pôdou, keď vám nepatrí. U nás sa mŕtve veci nemáme problém. Dokonca to v 96 percentách hospodári na prenajatej pôde.“ považujeme za spoločenský kredit.“ Rameno dlhé 18 metrov poháňa elektromoVtedy sa zdá lákavejšie vyťažiť z nej čo sa dá tor. Otáča ho okolo pevného bodu. Priemer bez ohľadu na budúcnosť. „Profesor na vysokej Spokojní v zelenine obrábanej parcely je 36 metrov. Agrokruh škole nám hovoril, že už patricijovia v Starom Ak nie sú investori medzi zákazníkmi, farmárov sám zvládne všetko okrem pletia: rýľuje, kyprí, Ríme kupovali zeleninu od slobodných občanov. by mohol podobne podporiť štát. Ale ani to seje, sadí, zavlažuje. Spotreba závisí od druhu Dávali im pôdu, lebo zeleninu vypestovanú na sa v súčasnosti nezdá pravdepodobné. Pán nástroja, ktorý sa používa. Rameno poháňa 0,5 cudzej pôde rukami otroka považovali za zdra- Šlinský objavil ešte iný spôsob: zákazníci si kW motor. V režime najnáročnejšom na enerviu škodlivú. Dnes presne takú jeme – z cudzej dopredu objednajú, koľko zeleniny na rok chcú. giu (pri rýľovaní) je spotreba 2,5 kW. Najväčší pôdy dakde v pekle, ani nevieme kde. A vypes- Z toho 30 percentami dopredu prispejú na zázrak je práve rýľovací stroj. Bežný pluh tovanú doslova otrokmi. Ľuďmi, ktorí za pár osivo. Systém vyplynul zo skúsenosti, že prvot- narúša štruktúru pôdy, mikrobiálne organizmy, dolárov pracujú v hrozných podmienkach.“ ný záujem je veľký, skutočných objednávok je ktoré umožňujú výživu rastlín, prevracia hore U nás ťažko zohnať ucelený kus pôdy. Aj trochu menej, ale ani tak nemožno uspokojiť nohami. Tie, čo vyžadujú kyslík, prehodí s tými, o malú parcelu sa často delí mnoho vlastníkov. všetky. Takto má jasných odberateľov aj to, ktoré žijú bez neho. Rýľovák z agrokruhu pôdu Problémom môže byť aj štartovací kapitál na koľko sadiť – pre 55 zákazníkov vypestuje 52 nestláča a neobracia. Bez chémie pomôže nákup strojov. Pán Šlinský má 15 polí a päť druhov zeleniny. vyplieť pole zamorené pýrom. Farmár ho síce agrokruhov, ktoré medzi políčkami bez väčšej „Sadíme skoro všetko, ale zberáme len to, čo vyťahuje vlastnými rukami, ale oveľa ľahšie ako námahy presunie aj sám. vyrastie.“ Keď je daždivý rok, možno rajčiny pri klasickom pletí.

Agrokruh v skratke

INZERCIA

TÉMA

text: dagmar gurová | foto: shutterstock

nota bene 131

6 3

MIESTO, KDE SI ĽUDIA POMÁHAJÚ

ČO NEMÁŠ, TO SI POŽIČAJ Doma nám leží množstvo vecí, ktoré skoro nepoužívame. Čo ak potrebujeme ďalšiu, ktorú využijeme iba raz za čas? Nemusíme hneď bežať do obchodu. Požičajme si a požičiavajme na OdKomunity.sk. Doma zakopávam o kopu obrazov, ktoré Nahliadnime k susedom mali dávno visieť na stene. Nemám totiž Zachrániť nás môže internetový portál vŕtačku. Nezohnala som ju v rodine ani OdKomunity.sk – miesto, kde si ľudia pomáhajú. medzi priateľmi. Od susedov, ktorých tak- „Uvedomil som si, že sám vlastním množstvo mer nepoznám, sa neodvážim pýtať trochu vecí, ktoré by niekto iný mohol dočasne soli. Nieto ešte drahú vec. Už len predstava, využívať. Mne pri tom ležia na poličkách,“ hože neúspešne klopem na jedny dvere za vorí zakladateľ projektu Marián Repáň. „A sú druhými, je na mňa príliš. Samozrejme, že veci, ktoré občas potrebujem ja, ale vlastniť ich vŕtačku si môžem kúpiť. Pre päť dier by nechcem pre všetky ekonomické, ekologické a som však vyhodila peniaze, ktoré viem sociálne dôsledky, ktoré to má. Takže nebežím investovať lepšie. A navyše by mi v byte hneď do obchodu. Požičiavam si.“ zavadzala rároha, ktorú viac nepoužijem. A práve OdKomunity rieši ten najväčší problém – od koho. Spája ľudí, ktorí sa predtým nepoznali, Ste na tom podobne?

ale bývajú blízko seba a chcú sa podeliť o knihy, náradie či športovú výbavu. Jednoducho o všetko možné, čo potrebujú iba raz za čas. Je to ako by susedia pootvorili dvere a navzájom si ukázali, čo a za akých podmienok sú ochotní požičať.

Spolu ušetríme Podobné stránky začali pred pár rokmi vznikať v Anglicku a USA. Dnes sa objavujú aj v ďalších krajinách. „Skôr, ako sme sa pustili do OdKomunity, zisťovali sme, ako fungujú,“ hovorí Repáň. Väčšina z nich je akousi inzertnou tabuľou užívateľov, ktorí svoje veci prenajímajú za poplatok.

2012 máj

„Náš projekt má ambíciu vytvoriť komunitu a tomu všetko prispôsobujeme. Aj preto je na rozdiel od iných nekomerčný.“ Peniaze registrovaných členov šetrí v každom kroku. Za sprostredkovanie sa neplatí. A často nič nestojí ani samotná výpožička. „Veľmi nás teší, že väčšina užívateľov ponúka nezištné zapožičanie. Napriek tomu, že majú možnosť žiadať poplatok. Ak ho aj chcú, tak len v nepatrnej výške, ktorá sa nedá porovnať napríklad s ponukou komerčných požičovní.“

Pôvodne sa tu viaceré z nich registrovali ako súkromné osoby. A až dodatočne vysvitlo, že za požičiavanie čakajú peniaze. „Vyriešili sme to tým, že sme požičovne sami oslovili,“ hovorí Repáň. Môžu tu ponúkať svoje služby, ale musia byť označené ako komerčné. „S viacerými sme sa dohodli, že poskytnú našim užívateľom zľavu zo svojich cenníkových cien od 10 do 50 percent.“

Je to bezpečné? Zdá sa mi, že požičiavať si cez túto stránku je ohromne výhodné. Dokonca ma nenútia, aby som na oplátku sama čosi ponúkla. O to viac cítim, že férové je urobiť to. Ibaže je to aj bezpečné? Akú mám záruku, že rebrík, fotoaparát či obľúbená kniha sa mi vráti a bude v rovnakom stave ako predtým? Prevádzkovatelia portálu ponúkajú rôzne spôsoby ochrany. Môžu overiť totožnosť užívateľa. Z hodnotení sa zase dozviete, aké skúsenosti s ním mali iní členovia OdKomunity. Výmenou za svoju vec si môžete pýtať finančnú zábezpeku, depozit. Ak všetko prebehne v poriadku, peniaze vrátite. Pre najopatrnejších je tu aj právny dokument, zmluva o výpožičke.

viac užívateľov ako ponúkaných vecí. Repáň to „Na jednom zo zahraničných portálov, kde je vysvetľuje tým, že novinku si potrebujú najskôr zaregistrovaných vyše desaťtisíc užívateľov a oťuknúť. „Medzi nami sú však aj takí, ktorých podobný počet vecí, sa požičiava takmer denne. ponuka sa pohybuje okolo desiatky vecí.“ Preto je dôležité, aby sa v krátkom čase čo najviac ľudí dozvedelo, že taká možnosť je aj u nás. Inak by sa mohlo stať, že skôr registroKnihy, pílka, elektronika Od Matúša si môžete požičať drobnú čiernu elek- vaní užívatelia stratia záujem.“ troniku a nejaké astro vybavenie. „Neovereným A to by bola škoda. Zvlášť, keď na zahraničných momentálne požičiavam za depozit. Tým, ktorých stránkach vidno, čo všetko by nám to mohlo priniesť. si overím, zadarmo.“ Dušan je dosť dôverčivý. „V mojom prípade overený užívateľ asi nebude celkom povinným Od sliepky po francúzštinu kritériom. O tomto a ani o cene som ešte veľmi Losangeleský web NeighborGoods.net neuvažoval. Primárne mi napadlo, že budem (susedský majetok) sa rozrástol na cepožičiavať zadarmo, ale určite si zvážim aj hod- lonárodný. Väčšina užívateľov ponúka svoje notu požičiavaných vecí. Nie všetky stáli pár veci zadarmo. Na Google Maps vidia, kto drobných.“ v ich lokalite požičiava stan, šijací stroj či živú O OdKomunity mu povedal kamarát. „Nepo- sliepku – nosnicu. Pri registrácii novej veci chádzam z Bratislavy, ale teraz tu už bývam a majiteľ napíše, koľko ho stála. S každou výmepostupne si musím budovať domácnosť. Niekto- nou sa potom dozvie, koľko ušetril on a koľko ré veci naozaj potrebujete len občas, tak prečo si jeho sused. Od toho prevádzkovatelia žiadajú ich nepožičiavať? To bol asi hlavný dôvod, prečo päť percent zo sumy, ktorú mu výpožička ussom sa zapojil. Ekologické myslenie mi však tiež porila. Angličania zaregistrovaní na portáli nie je cudzie. Doma poctivo separujem. V práci som na to ukecal kolegov. Snažím sa používať ekodrogériu, šetriť vodou a energiami celkovo.“ V jeho ponuke momentálne nájdete vodováhu, pílku na drevo, sadu náradia aj nadstavcov do skrutkovačov, rašpľu a podobne. „Čoskoro si asi budem chcieť aj požičať. Možno nejaký nástroj na záhradku.“ Streetbank.com (pouličná banka) neponúkajú len veci, ale aj zručnosti a akcie. Ktosi ochotne ukáže, ako založiť bezpečný účet na Facebooku, ďalší pozýva na bezplatný záhradkársky kurz. Dá sa tu nájsť, čo si len zmyslíte – od počítačových hier po lekcie francúzštiny. Ponúknuť niečo „svoje“ je jedinou podmienkou Martin ponúka knihy a športovú výbavu. Do Od- Streetbanku. Ideou je, aby sa susedia o seba Komunity sa pridal, pretože sa zamýšľal nad tým, zaujímali a pomáhali si. Aby tvorili komunitu, čo ho obklopuje. „Čo s tým všetkým, čo mám a kde bez strachu zaklopú na susedné dvere. teraz nepotrebujem. Som ochotný požičiavať Pretože tam už nie sú cudzí, ale vítaní. zadarmo, aj prijať finančné odvďačenie. Samo- Požičiavanie šetrí životné prostredie, peniaze a zrejme, pri takejto príležitosti sa rozhodujem vyvoláva pocit spolupatričnosti. Toto nám môže dať OdKomunity. Idem sa prihlásiť. A vy? subjektívne, nemám na to šablónu.“

„Vlastníme množstvo vecí, ktoré by niekto iný mohol dočasne používať.“

Viac a bližšie k sebe

Užívatelia OdKomunity pribúdajú pomaly, ale „My priamo vyzývame k využívaniu všetkých pravidelne. Projekt sa naplno rozbehne až vtebezpečnostných prvkov, kým sa nazbiera do- dy, keď ich bude viac v jednotlivých lokalitách. statok relevantných referencií na jednotlivých Aby požičiavanie šetrilo energie, spotrebu, peužívateľov. Väčšina požičiava iba tým, ktorých niaze, majiteľ a záujemca musia bývať neďaleko. my overíme. O depozit je záujem hlavne pri Cestovať k sebe cez pol krajiny by nemalo zmysel. cennejších veciach, ale až tak často žiadaný nie je. „Teraz je ešte veľmi ťažké nájsť vo svojom okolí niekoho, kto má to, čo potrebujete. Z toho praA podpísanie zmluvy ešte nechcel nikto. Doteraz sme sa nestretli so žiadnou negatívnou reakciou menia aj nepočetné interakcie medzi užívateľmi.“ ani problémom.“ Repáň verí, že pribudnú aj tí, ktorí v komunitProjekt funguje od polovice januára tohto roka. nom duchu podporia prevádzkovanie a rozvoj Spustili ho u nás a zároveň v Čechách. V oboch stránky. „V súčasnosti na to prispelo asi päť perkrajinách naň zatiaľ boli podobné reakcie. Hneď cent užívateľov, čo ani zďaleka nepokrýva náklady prvý deň sa u nás prihlásil prvý človek. „Dnes na prevádzku,“ hovorí. V tejto chvíli web za svoje peniaze spravuje on s pomocou príležitostných ich je vyše štyristo. Sú to najmä ľudia, ktorí sa dobrovoľníkov. angažujú v ekológii a sociálnej oblasti.“ Zatiaľ je

Ako na to Do vyhľadávacieho formulára napíšte názov veci, ktorú potrebujete. Zvoľte okres, v ktorom hľadáte. Informácia o tom, čo zháňate, príde všetkým registrovaným užívateľom v danom okrese. A môžu vám to hneď ponúknuť. Vtedy už len doplníte potrebné údaje a kliknutím na „Požičať“ odošlete svoju požiadavku majiteľovi. Ten sa vyjadrí, či vám vec požičia. Ak áno, telefonicky sa dohodnete na jej odovzdaní. Ako rýchlo to bude, záleží na dohode s majiteľom. Môže to byť pár hodín, ale aj pár dní. Po tom, čo vec vrátite, si navzájom napíšete hodnotenia, ktoré sa stanú súčasťou profilu užívateľa.

Téma

text a foto: jana čavojská, +7dní

nota bene 131

Ochutnáte víno z Majera Zemianske sady?

Deň, kedy sa z anonymných spolubývajúcich stali susedia

Mňamky a umenie Svietilo slniečko a predajcovia v stánkoch priamo na chodníku neponúkali len tak hocičo. V prvú jarnú sobotu bolo na Panenskej ulici v Bratislave jednoducho dobre. Bioprodukty, umelecké vecičky, lokálne dobroty, knihy, starožitnosti alebo zážitky v podobe výroby elektriny šliapaním do bicyklových pedálov či prekážkovej dráhy pre kolieskové korčule. Okrem toho jogu, koncerty a detskú záhradu. Na Dobrom trhu sa stretávali starí priatelia a spolužiaci trebárs zo základnej, ktorí viedli za ruku svoje malé ratolesti. Ale aj úplne cudzí ľudia spolu bez zábran komunikovali ako najlepší kamaráti. Ktorého okoloidúceho by nezaujal príbeh rodinného vinohradu, ktorý nedávno obnovila partia mladých ľudí a na trhu ponúkala svoje prvé vína? Alebo nové letné kino, v ktorom bude premietacie zariadenie bežať na ľudský pohon – diváci budú bicyklovými pedálmi vyrábať elektrickú energiu? Predávajúci ochotne vysvetľovali, okoloidúci kládli zvedavé otázky, a nebolo ani tak dôležité, či sa uskutoční obchodná transakcia. Hlavne, že všetci mali pohodu.

Obľúbené Taký bol druhý Dobrý trh. Tento rok prebehnú ešte tri: 12. mája, 23. júna a 15. septembra. Toto príjemné pouličné trávenie slnečnej soboty v našom hlavnom meste sme si nevymysleli my, Slováci, a ani Bratislavčania, ba ani obyvatelia Panenskej ulice a majitelia tamojších obchodíkov a kaviarničiek. Musela nám ho ukázať Holanďanka Illah van Oijen. Organizuje ho s ďalšími nadšencami z občianskeho združenia Punkt. V Holandsku, Dánsku, Belgicku, Amerike alebo Veľkej Británii sú susedské či pouličné trhy bežná a obľúbená záležitosť. Obyvatelia nejakej štvrte chcú spolu stráviť príjemný čas, popritom predať formou burzy nepotrebné veci z domácnosti, dať si vonku pohár vínka a domáce koláče, ktoré za pár drobných predáva suseda spoza rohu... Všetci sú

na čerstvom vzduchu, priateľské vzťahy sa utužujú, deti sa vybláznia, pretože obvykle na dané miesto zablúdia aj pouličné divadlá, umelci a predavači rôznych dobrôt. Z pouličného trhu na Portobello Road v Londýne alebo Queensday v Holandsku, kedy sa celý Amsterdam premení na obrovský bazárový výpredaj nepotrebných vecí z domácností, sa stali známe turistické atrakcie. Pomedzi lokálnych obyvateľov sa motajú turisti s fotoaparátmi. A prichádzajú noví umelci a predajcovia s inšpiratívnymi produktmi. Spoločným rysom týchto podujatí a Dobrého trhu na Panenskej v Bratislave je, že sa tu nevyskytujú mainstreamové značky ani ich ázijské napodobeniny. Podmienkou je originalita, dielka na predaj by mali byť trošku šmrncnuté umením a najlepšie je, ak sú vytvorené ručne. Prezentujú sa tu hlavne

2012 máj

Koláčiky z Giraffe bakery boli aj bezlepkové.

drobní nezávislí umelci, dizajnéri, návrhári, ľudia, ktorí ponúkajú netradičné výrobky alebo veci z recyklovaných surovín. Ďalšou obľúbenou komoditou sú starožitnosti a burza vecí pre detičky.

V rade na dobroty Panenská ulica bola preplnená. Pretláčali sme sa pomedzi ostatných ľudí a rovnako ako oni sme neváhali stáť v dlhom rade na lákavo vyzerajúce koláčiky – veď mali aj bezlepkové – a obdivovať najrôznejšie produkty. Bolo skvelé stretnúť výrobcov, ktorým záleží na biokvalite a lokálnych surovinách a neuvažujú v intenciách masovej produkcie. Bude fér, ak vymenujem len niektorých? Napríklad rozvoniavajúci stánok, kde v skutočnej peci piekli tradičné slovenské posúchy so slanou alebo sladkou posýpkou? Volajú sa aj podplamenníky, kedysi ich robili v každej domácnosti a dnes je to už takmer zabudnuté jedlo. Hneď vedľa ponúkali teplú medovinu a pravý slovenský med. Ďalej syry a klobásky. No a vedľa, rovno oproti čajíkom,

Ben Pascoe ponúka pred svojou kaviarňou knižky.

bol stánok Giraffebakery. Božské cheesecaky a lákavé cupcaky, tie dokonca aj bezlepkové (verte, že bezlepkáči nemajú často príležitosť dať si čerstvý voňavý koláčik normálne medzi ľuďmi, na ulici alebo v kaviarni). Kúsok ďalej tróni pekáreň Biolka s celozrnnou ponukou chlebíka a pečiva, pravé holandské Wafličky s karamelovým sirupom a stánok Bioaktiv, kde dávajú ochutnať miniporcie bio a bezlepkových jedál zo svojej ponuky. Vedľa nalieva Katarína Kuropková, mladá dáma s výraznou ozdobou vo vlasoch, vínka z produkcie Majera Zemianske sady. Rozpráva pritom o farme, ktorú kedysi zhabali komunisti a jej rodičia ju znovu obnovili. Partia mladých ľudí sa v roku 2010 rozhodla obnoviť aj vinársku tradíciu toho čarovného miesta. Nazvali to Slobodné vinárstvo. Pretože sloboda je ich životným postojom, tvrdia. Svoje vinohrady obhospodarujú v súlade so zásadami integrovanej produkcie, teda s minimom chémie a syntetických pesticídov a so zámerom obnoviť ekologickú rovnováhu vo vinohrade. No na ich majeri nejde len o víno.

Vítané deti aj psy Nasleduje záhrada evanjelického kostola s detskou burzou, kde sa hrajú detičky a ich rodičia môžu veselo diskutovať. Pred svojou kaviarňou Next Apache, tradične plnou na prasknutie, ponúka Ben Pascoe knižky a pripravuje afterparty Dobrého trhu. No a vedľa sa chodí na zdravé varené pochúťky Moshi Moshi. Take away ázijská kuchyňa sa rýchlo stala hitom. Kuchárka, ktorá každé ráno predtým, ako ide do práce, navarí tri polievky na celý deň, je vo svojom „druhom živote“ Martina, výkonná riaditeľka Nadácie Milana Šimečku. Samozrejme tam bol aj kopec ďalších stánkov. Ponúkali bižutériu, zápisníčky, originálne tričká, starožitnosti, látky, ale aj bezplatnú opravu bicykla, fair-trade kávu, čerstvé ovocie a zeleninu... Atmosféru dopĺňali koncerty priamo na ulici. Vítané boli hlučné a rozlietané deti všetkých vekových kategórií a takisto aj psy. Bolo to, skrátka, veľmi príjemné. Poniektorí hovoria, že by to mohlo byť aj každú sobotu. Hm, len či by sme sa potom na túto akciu tak veľmi tešili. Ale jedno je isté: určite si ju zaslúži každá ulica.

SONDA

text: ada jung | ilustrácia: klaus lempelman | foto: shutterstock

MARIHUANU NEPONÚKAM JIŘÍ X. DOLEŽAL Novinár, spisovateľ, amatérsky paleontológ, známy fajčiar a zástanca marihuany. Odkedy si kúpil vaporizér (výparník), definitívne prestal baliť jointy a tvrdí, že v takomto prípade je konope najmenej riziková droga na svete.

JE DOBRÁ, JE ZLÁ, JE DOBRÁ

S marihuan

Má krásne listy, v plnej výške štyri metre vyzerá úctyh V opačnom smere to už tak bezproblémovo nefungu

Oslávili ste 30 rokov s marihuanou. S marihuanou v hlave sa už rodíme! Neveríte? Neuvažujete, že by ste s jej užívaním prestali, Najpodstatnejšou chemickou zložkou mariako ste prestali s pitím alkoholu? huany sú totiž receptory (prijímače signálu), S pitím som prestal, lebo mi nerobilo dobre. Mari- bez ktorých by na nás nemala účinok. Volajú huana mi robí dobre, tak nemám prečo prestať. sa kanabinoidy a v ľudskom mozgu ich je celá Žiadne vedľajšie účinky? skupina. Vtip je v tom, že konope takisto produOdkedy používam vaporizér, žiadne. Prestal kuje kanabinoidy – ako jediná rastlina na svete. aj kašeľ. Vedci ich v nej izolovali desiatky, ale hlavnou Marihuanou vraj zaháňate depresie, ale psychoaktívnou látkou medzi nimi je THC – tetrahydrocannabinol alebo delta-9-tetrapritom je spúšťačom psychických chorôb. hydrocannabinol. 70 až 100 percent účinku Psychiatri upozorňujú, že marihuana môže fungovať ako spúšťač psychických chorôb marihuany pochádza práve z THC. S rovnakým u mladistvých konzumentov. Takže je problém, účinkom ako THC si telo produkuje dve látky: ak marihuanu fajčia alebo užívajú príliš mladí anandamid a 2-arachidonyl glycerol. Našli sa ľudia. Ale škodlivosť marihuany pre dospelého v mozgu, ktorý si vlastnú „marihuanu“ vytvára na je porovnateľná zhruba s kofeínom v káve. sebaobranu pred stresom zo strachu či bolesti. Lenže psychiatri tiež tvrdia, že je spúšťačom aj u dospelých, ak je u nich psychické ochore- Marihuana ako liek nie latentné. Prvé písomné zmienky o medicínskom Nevidel som dospelého, ktorému by sa to stalo. používaní konope siatej či marihuany sú Videl som, že to spôsobili iné, tvrdé drogy, ale staré asi 4700 rokov a nachádzajú sa v čínskej u marihuany som to nevidel. učebnici lekárstva. V Európe sa konope dostaAkú máte skúsenosť s jej liečivými účinkami? la do kníh o bylinkách v 16. storočí, používala sa Konope je liečivá rastlina. Má pozitívny vplyv v ľudovej a kláštornej medicíne. V 19. storočí na ochorenia nervového systému, ako sú Par- sa ňou liečila migréna, neuralgia, poruchy kinsonova a Alzheimerova choroba, roztrúsená spánku a dokonca epilepsia. Od roku 1898 skleróza a celá skupina týchto chorôb, ale aj začal marihuane konkurovať acylpyrín, ale na rakovinu. Videl som desiatky ľudí, ktorí si v Amerike zostávala naďalej najčastejšie v spomínaných prípadoch užívaním marihuany používaným prostriedkom proti bolesti. výraze pomohli. V Európe, najmä vo Švajčiarsku, bolo v rokoch Mala by byť marihuana na zdravotné účely 1850 až 1950 k dispozícii vyše sto rôznych voľne predajná? marihuanových liečiv. Takéto užívanie konope sa chystá na prejed- Pre ťažkosti s dávkovaním, paradoxnými návanie v českom parlamente a bolo by účinkami a s rozvojom syntetických liečiv kosprístupnené ľuďom, ktorým ho predpíše lekár, nope v priebehu 20. storočia postupne zakázali čiže normálne v lekárni na recept. V Európe je takmer vo všetkých krajinách spomínaných už používanie marihuany na liečebné účely svetadielov. V súčasnosti sa stále viac krajín úplná samozrejmosť a to, že u nás to ešte prikláňa k legalizácii jej užívania. nefunguje, je hanba. Používa sa opäť podobne ako v minulosti – pri Môžeme to uzavrieť tak, že užívanie mari- nechutenstve, bolestiach, epilepsii a astme, huany odporúčate? artritíde, ale aj pri glaukóme, neurodermitíde, Nie, takto to nemôžeme uzavrieť. Ja marihuanu migréne, reaktívnej ale i endogénnej depresii, nikomu ani neponúknem. Spomedzi ostat- degeneratívnych ochoreniach pohybového aparátu, fantómových bolestiach, zelenom ných drôg však jej rozumné užívanie prináša najmenšie riziká, napríklad čo sa týka psychické- zákale (ako kvapky), Crohnovej, Alzheimerovej ho stavu, ktorý si navodzujete – riskujete, že vám a Parkinsonovej chorobe, rakovine, hepatitíde práve nesadne alebo vám nebude chutiť. No keď C, AIDS. Dávkovanie pri liečbe sa pohybuje od 5 chce niekto užívať čokoľvek iné, vrátane alkoholu, do 20 mg THC. Najlepšie výsledky sa dosahujú tak je marihuana rozhodne najmenej riziková. pri používaní šľachtených odrôd.

nota bene 131

Vedľajšie účinky Ešte nikdy sa nedokázalo, že by marihuana spôsobila smrť človeka. Pri dodržiavaní lekárom schváleného dávkovania takisto nedošlo k poškodeniam žiadnych orgánov alebo fyziologických funkcií ľudského organizmu. Medzi neželané účinky patrí zrýchlenie srdečnej frekvencie, pokles tlaku, sucho v ústach, podráždenie očných spojiviek. Lekári, či už marihuanu na liečebné účely používajú alebo nie, nesúhlasia s ilegálnym užívaním marihuany a väčšinou sú za jej lega-

2012 máj

Á, JE ZLÁ, JE DOBRÁ, JE ZLÁ... SOM ZA DEKRIMINALIZÁCIU

nou v hlave

hodne a s našim mozgom komunikuje bez problémov. uje. Volá sa cannabis, po slovensky konopa. nej marihuanovej cigarete zodpovedá množstvo dechtu dvom až trom tabakovým cigaretám a navyše sa až 97 percent účinných látok spáli. Medicína preto takéto užívanie marihuany vylučuje. Riešením sa stal vaporizér. V podstate bol vymyslený na liečbu astmy marihuanou. Vaporizácia je zmena pevnej látky na plynnú, v bežnom živote známa napríklad z aromaterapie. Pri vaporizácii marihuany na rozdiel od spaľovania nevznikajú toxické látky. Vaporizátor, ktorý už dospel až k vreckovej forme, zahrieva rastlinu na presne danú teplotu, pri ktorej nedochádza k páleniu, ale účinné látky sa uvoľňujú spolu s vodnou parou. V krajinách, kde lekári používajú konope na liečenie, sa vaporizéry používajú bežne, pretože účinné látky sa uvoľňujú v čistej forme, pôsobia rýchlejšie ako pri inom druhu aplikácie a sú koncentrovanejšie. Vaporizér sa dá používať všade, aj tam, kde je zakázané fajčiť. Para obsahuje až 95% THC. Pritom pri fajčení jointa tvoria THC a ďalšie kanabinoidy len 12 % dymu. To je však zároveň dôvod, prečo má liečivú dávku určiť lekár. Tam, kde nie je marihuana na liečenie povolená, si chorí určujú dávkovanie sami. Ich život síce nie je v priamom ohrození, ale vystavujú sa nebezpečenstvu, že priveľká dávka spustí psychické ochorenie, napríklad schizofréniu.

Marihuana ako škodca

lizáciu. Majú viacero dôvodov, najdôležitejšie sú však tri. Prvý – užívatelia obvykle nedokážu určiť potrebnú dávku drogy na liečebné účely, čo môže viesť k psychickému poškodeniu. Druhý – ilegálny trh môže ponúkať čokoľvek, od nečistej drogy po nezistiteľnú koncentráciu THC, čo môže takisto viesť k psychickému poškodeniu. A tretí – chorí sa cítia stigmatizovaní tým, že ich liečba je kriminalizovaná.

Zhlboka dýchať Najnegatívnejší fyzický vedľajší účinok pri fajčení konope je poškodenie dýchacích ciest. Pri jed-

Schizofrénia je obávaná psychiatrická diagnóza, jej najhorším prejavom môžu byť hlasy, ktoré chorému našepkávajú, aby ublížil sebe alebo blízkym. Súvislosť medzi užívaním marihuany a psychickým ochorením objavilo viacero vedeckých tímov, známy je napríklad výskum Psychiatrického inštitútu v Londýne. Snímaním magnetickou rezonanciou tu profesor Philip McGuire pred piatimi rokmi dokázal, že po aplikácii THC sa síce niektoré časti mozgu prudko aktivujú, ale predná časť mozgu, ktorá zodpovedá za kontrolu nevhodného správania a emocionálnych reakcií aktivitu naopak prudko zníži. To je zrejme dôvod, prečo sa u niektorých ľudí užívajúcich marihuanu prejavia depresie, psychotické symptómy, psychózy (halucinácie, bludy) a schizofrénia. Až u dvoch tretín prípadov predchádzalo ochoreniu pravidelné

JAROSLAV KRESÁNEK Profesor, dorastový lekár, klinický farmakológ a toxikológ, autor odborných článkov a knižných publikácií skúma možné toxikologické pôsobenie liečivých rastlín. Je proti voľnému užívaniu marihuany. Aký je váš názor na marihuanu ako liek? Marihuana sa používala ako liečivo už pred našim letopočtom, známe boli jej účinky na miernenie bolesti. Je dokázaný vplyv pri Parkinsonovej chorobe, najmä zmiernenie trasu rúk. V pokuse (in vitro) sa dokázalo ničenie nádorových buniek (najmä gliómov – nádorov mozgu), pozitívne ovplyvňuje sklerózu multiplex, dávenie pri niektorých chorobách alebo pri liečbe rakoviny. V niektorých štátoch je marihuana súčasťou oficinálnych liekopisov a vyrábajú sa aj syntetické deriváty účinných látok. V Olomouci sa už v roku 1954 konala medzinárodná konferencia o terapeutickom využití marihuany... Naozaj môže byť marihuana spúšťačom psychických ochorení? Áno, užívanie marihuany môže potenciovať latentné psychické choroby. Je to potvrdené a sú o tom vedecké publikácie. Práve pre nežiaduce vedľajšie účinky je využívanie marihuany v súčasnej medicíne stále diskutované. Výskum ani zďaleka nie je ukončený. Je pri používaní vaporizéru marihuana úplne neškodná? Ako každá psychotropná látka, prináša so sebou riziká pre užívateľa – vznik závislosti a všetky problémy s tým súvisiace. Počet mladých ľudí liečiacich sa zo závislosti na marihuane každoročne stúpa. Ako sa závislosť na marihuane prejavuje? Rovnako, ako od každej inej psychotropnej látky: nutkavou potrebou užívať ju (crawing), obmedzenou schopnosťou kontrolovať to, abstinenčnými príznakmi, dominanciou konzumu drogy nad inými záujmami, pretrvávaním užívania napriek negatívnym dôsledkom. Za akú verziu zákona o užívaní marihuany ste vy? Ste za jej voľný predaj alebo predaj na predpis v lekárni? Nie som za legalizáciu, ale za dekriminalizáciu, tak ako je to v 12 štátoch EÚ, vrátane Česka. V žiadnom prípade nevidím dôvod na legalizáciu užívania marihuany zdravými ľuďmi. V Kanade, Holandsku, Švajčiarsku je povolené pri niektorých diagnózach používať konope zakúpené v lekárni. U nás nie je registrovaný žiadny liek s prírodnými alebo syntetickými látkami z konope, keďže užívanie, pestovanie a prechovávanie je trestný čin.

užívanie marihuany v dĺžke asi jedného roka. Počet takýchto prípadov stúpa aj preto, že človek sa opäť raz škodlivo zamiešal prírode do kuchyne – pestujú sa moderné odrody konope tak, aby mali čo najviac THC. Momentálne je to aj vyše stopercentný nárast: zo 6 na 12 až 18 percent THC. THC stúpa v rastline na úkor zložky CBD, ktorá má upokojujúce účinky. Prečo sa však psychická porucha prejaví len u niektorých užívateľov marihuany? Medicínsky je odpoveď zložitá, ale jednoducho uzavreté: pretože majú genetickú predispozíciu – zhustené kanabionidné receptory. Ak je to pravda, psychóze sa vystavuje asi 8 % užívateľov marihuany. Toto číslo sa však hrozivo zvyšuje v prípade mladistvých užívateľov – predstavuje až 20 %.

sahuje každú oblasť nášho života, či už gurmánstvo v kuchyni alebo výstrelky v posteli, ale v prípade drogy nám privodí rýchlejšiu, tragickejšiu a spoločensky problematickejšiu skazu.

U nás a vo svete Vo svete sa predpokladá asi 300 miliónov užívateľov marihuany, ale s jej legálnym či nelegálnym užívaním je to rôzne. V Nemecku sa dlho viedol boj o medicínske používanie konope a pred tromi rokmi sa jej listy po prvýkrát dostali do lekární. Nestala sa však „všeobecným liekom“, dostávajú ju len pacienti, ktorým iné prostriedky s ich problémami nepomohli. V Belgicku je povolené legálne pestovať jednu rastlinu, v Španielsku je osobné užívanie legálne, zatiaľčo predávanie nie. V Európe jedine Holanďania povolili legálny predaj tejto mäkkej drogy (zato majú zakázaný predaj alkoholu a hracie automaty). V USA je marihuana zakázaná, hoci aj tu je v 16 z 50 štátov povolené používanie na medicínske účely. Na Slovensku je prechovávanie a pestovanie marihuany trestné, rovnako ako pestovanie pre vlastnú potrebu alebo na predaj. Náš zákon je jeden z najprísnejších v Európskej únii. Česi marihuanu dekriminalizovali, trestná je iba držba viac ako 15 gramov sušiny a pestovanie viac ako 5 rastlín. V menšom než uvedenom množstve ide o priestupok s pokutou, napomenutím alebo zhabaním.

Čím skôr, tým horšie Prvého jointa si ubalia medzi 15 a 17 rokom života. Počet mladistvých fajčiarov marihuany sa podľa svetových štatistík stále zvyšuje a pritom práve oni predstavujú najrizikovejšiu skupinu. Prostredníctvom magnetickej rezonancie sa preukázalo, že aktivita zodpovedných častí mozgu bola u mladistvých niekoľkonásobne vyššia ako u dospelých, zasahovala ho teda oveľa hlbšie. Ešte viac vedcov znepokojili poznatky získané prístrojom, ktorý zostrojila iránska rádiologička Manzar Ashtari len minulý rok. Prístroj predstavuje variant magneticko-rezonančného tomografu a je schopný rozlíšiť aj tie najmenšie štruktúry mozgu. Ashtari a jej tím sledovali zmeny bielej štruktúry mozgu v skupine 14-ročných pravidelných užívateľov marihuany a zistili, že nedochádza k ochrannej izolácii nervových ciest, ktoré elektricky prenášajú nervové signály. V mozgu týchto mladých ľudí sa dialo čosi podobné ako to, čo sa deje so zle izolovaným káblom. Keďže niektoré nervové spoje bielej a sivej mozgovej hmoty sa v puberte ešte len vytvárajú, je pravdepodobné, že tie, ktoré vzniknú, už zostanú súčasťou mozgu po celý život. U zvierat sa to potvrdilo. Testy s dávkami THC na mladých potkanoch preukázali nezvratné zmeny v hippocampuse mozgu – nervové dráhy zostali zakrpatené a nespojili sa s ostatnými nervovými dráhami. Mladiství užívatelia marihuany majú takisto zakrpatený hippocampus a ani po roku sa nič nezmenilo. Vedci zatiaľ len predpokladajú, že poškodenie je takisto nezvratné. Poškodené je vnímanie, učenie sa, sústredenie, pamäť, inteligencia a tiež schopnosť používať jazyk na vyjadrenie myšlienok.

Vstupná brána Jedným z často opakovaných argumentov proti marihuane je, že jej užívatelia prechádzajú postupne k užívaniu tvrdších drog. Známa sa v tomto smere stala štúdia zameraná na stredoškolákov v štáte New York. Poukázala na postupnosť: alkohol – marihuana – tvrdé drogy. Vôbec to ale neznamená, že kto si dá

(Ne)konšpiračná teória

Španielsko: marihuana na barcelonskom balkóne.

alkohol, siahne aj po marihuane a kto si dá marihuanu, siahne aj po tvrdých drogách. Štvrtina sledovaných školákov siahla po pití alkoholu aj po marihuane – a štvrtina fajčiarov marihuany okúsila tvrdé drogy. Štúdia však uvádza, že čím častejšie je fajčenie marihuany, tým väčšia je pravdepodobnosť užitia tvrdých drog – spomedzi denných fajčiarov marihuany v priebehu troch rokov skúsilo 73 % kokaín a 35 % heroín. Naopak iba 1 % tých, čo nefajčili marihuanu, siahlo rovno po tvrdých drogách. Pri počítaní percent je už odpoveď na otázku prečo skôr psychologická – závisí od vyspelosti každého z nás (alebo nevyspelosti mladistvého) a od zázemia, prostredia, v ktorom žijeme a formujeme sa. Pritom pascou je nám aj náš vlastný mozog a jeho nucleus accumbens – centrum odmeny a slasti. Keď sa sami nenaučíme do určitej miery „držať slasť na uzde“, sama si nás osedlá. Budeme stále túžiť po intenzívnejších a intenzívnejších zážitkoch. Táto túžba síce za-

Spočíva v tom, že svetové farmaceutické firmy pôsobia na vlády krajín tak, aby bolo užívanie marihuany postavené mimo zákon, pretože marihuana je vlastne vysoko účinný liek, ktorý si môže každý dopestovať doma a navyše – zadarmo. Keď španielski vedci univerzity v Complutense v roku 2000 oznámili, že vstreknutím THC zničili u krýs nevyliečiteľné mozgové nádory, nestalo sa to, čo by sme právom očakávali. Správa neobletela svet, nestala sa z nej senzácia, nechytili sa jej veľké spravodajské agentúry, ani farmaceutické spoločnosti. Ešte nelogickejšie je, že k podobným výsledkom ako Španieli prišla už v roku 1974 aj Medical College of Virginia, ale nikto sa to nedozvedel. Medical College založili preto, aby priniesla dôkazy, že marihuana poškodzuje imunitný systém, ale nakoniec zistili, že priamou aplikáciou likviduje rakovinové nádory v pľúcach. Prezident Gerald Ford dal dva roky po objave príkaz ukončiť každý verejný výskum liečebných účinkov marihuany. Výnimku udelil len veľkým farmaceutickým firmám... Použité zdroje: www.drugcom.de, MUDr. Jaroslav Kresánek: Marihuana „droga“ či liečivá rastlina?, www.sciencedaily.com, Nadácia otvorenej spoločnosti: Iná chudoba, www.cpementalhealth.com, Caspi A. a kol.: Biological Psychiatry, 2005, www.substitucna-liecba.sk

ROZMARÍN LEKÁRSKY

BYLINKY LÁSKY

Rozmarín je v ľudových tradíciách rastlinou života a smrti, rastlinou milencov i symbolom vernosti nevesty. Je tiež prastarou rastlinou antických Grékov, ktorí rozmarín používali na očistné okiadzanie. V južanských kuchyniach je dodnes obľúbeným konzervačným prostriedkom a antioxidantom mäsa a tukov.

Zber a účinky

Zbiera sa list, alebo nezdrevnatené výhonky. Po usušení má korenistý gáfrovitý pach a horkú aromatickú chuť. Pomáha pri poruchách trávenia, nadúvaní a pocite plnosti. Zvyšuje tvorbu žalúdočných štiav.

Elixír lásky

Rozmarínový zápar nanesený na tvár osviežuje pokožku a „rozpúšťa“ vrásky. Najlepšou ľúbostnou predohrou je rozmarínový kúpeľ, pretože rozmarínové silice prudko zvyšujú citlivosť senzitívnych receptorov. Na kúpeľ externe zaparíme 50 g rozmarínu a zápar vlejeme do kúpeľa. Na zvýšenie sexuálneho apetítu počas celého roka je príjemné používať rozmarín aj v kuchyni. Napríklad rozmarínový med zvyšuje u mužov produkciu spermií a zlepšuje kvalitu orgazmu.

ZELER VOŇAVÝ Pestovanú podobu zeleru poznali už v staroveku. Ako prísada do jedál sa pridával pre liečebné účinky, Achilles ním dokonca liečil svoje choré kone. V staroveku slúžil zeler na všelijaké účely, len nie ako obyčajná lahôdková zelenina – bol dokonca aj obradnou rastlinou. Dnes najmä európske kuchyne spotrebujú veľké množstvo zelerových hľúz a vňatí.

Zber a účinky

Predmetom zberu sú hľuzy a vňať. Zeler patrí medzi kaloricky a biologicky najhodnotnejšiu zeleninu. Používa sa pri poruchách metabolizmu, podporuje obličky a močové cesty, prospieva tráveniu a pôsobí antibakteriálne – likviduje hlien a mikroorganizmy.

Elixír lásky

Pre pánov sa odporúča výdatná trojdňová zelerová kúra, ktorá prudko zvyšuje nielen imunitu, ale hlavne potenciu. Počas kúry sa konzumuje zeler v akejkoľvek forme a v akomkoľvek množstve. Zelerový šalát ako predjedlo, nasekaná vňať ako korenina alebo šťava pridaná do Krvavej Mary, to sú len základné inšpirácie, ktoré môžete obmieňať aj počas celého roka.

História byliniek lásky siaha do staroveku a dodnes sa mnohým pripisuje zázračná sila zvyšujúca túžbu a zmyselnosť. Pripravili sme pre vás špeciálny výber tradičných receptov pre dámy a pre pánov.

ZLOŽTE SI BYLINKOVÉ LEPORELO

Náš malý herbár vznikol výberom z textov dvoch významných propagátorov liečivých rastlín:

doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek CSc.

(1921-2012) Farmaceut, pedagóg, celoživotný propagátor liečivých rastlín, autor Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov a 30 ďalších knižných publikácií. Celý život zasvätil liečivým rastlinám a s bylinkami sa dožil krásneho veku 90 rokov. Je nositeľom Weberovej ceny za celoživotný prínos farmácii. Jeho súborné dielo presiahlo 500 000 exemplárov a bolo preložené do viac ako 10 jazykov.

prof. MUDr. Jaroslav Kresánek PhD.

(1950) Pediater, dorastový lekár, klinický farmakológ, prorektor Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Multidisciplinárny odborník s atestáciami z piatich oblastí medicíny je autorom a spoluautorom 15 knižných publikácií a 250 článkov v domácich a zahraničných časopisoch. Je takisto nositeľom Weberovej ceny za celoživotný prínos farmácii. S otcom publikoval od roku 1974. Venuje sa najmä toxikologickým aspektom liečivých rastlín.

Texty vybral a upravil PhDr. Mikuláš Kresánek.

Viac nájdete v Atlase liečivých rastlín a na www.dr-kresanek.sk

PAMAJORÁN OBYČAJNÝ Pamajorán má pôvod z gréckeho slova „oros ganos“ – radosť z hôr. Sladkú a korenistú vôňu pamajoránu označila Afrodita za symbol radosti, preto sa ním zdobili svadobné dvojice. Sadil sa aj na hroby, aby zosnulí odpočívali v pokoji. Jeho liečivé vlastnosti poznal už starý Egypt a používali ho aj na dezinfekciu a konzervovanie. V stredovekej Európe ho ženy dávali do vankúšov a používali do leštidiel na nábytok. Gazdovia ho pri búrke dávali do vedra s mliekom, aby sa nezrazilo.

Zber a účinky

Na liečebné účely sa používa pamajoránová vňať. Upravuje trávenie, uľahčuje vykašliavanie, zlepšuje náladu a prehlbuje spánok.

Elixír lásky

Za starých čias si mládenci z pamajoránu vyrábali voňavkové elixíry, keď chceli zvábiť mladé devy pod duchnu. V prípade pamajoránu ide láska cez žalúdok dvojnásobne. Odporúčame pravidelnosť aj pri používaní v kuchyni. Vaňový kúpeľ: Čerstvý pamajorán zalejeme olivovým olejom a rozmliaždime v mažiari. Takto pripravený aromatický roztok vlejeme do horúceho kúpeľa.

MATERINA DÚŠKA Materinu dúšku poznali už v staroveku. Bola považovaná za kultovú rastlinu a opradená mnohými legendami, inšpirovala básnikov od čias Vergília až po Kiplinga. V starom Egypte sa používala na balzamovanie. V stredoveku jej patrilo prvé miesto medzi čarodejníckymi bylinami. Škótski horali pili čaj z materinej dúšky aby zmocneli, nestratili mužnosť a potlačili nočný strach.

Zber a účinky

Predmetom zberu je kvitnúca vňať. Pomáha pri reumatizme, prechladnutí i kašli. V ľudovom liečiteľstve sa odporúča pri bolestiach hlavy, bolestivej menštruácii, žalúdočných ťažkostiach, potení či hystérii.

Elixír lásky

Kvapka esenciálneho oleja materinej dúšky zmiešame s citrónom a kôprom, a potom nalejeme na lyžicu trstinového cukru. Pomaly vychutnávame túto delikatesu a vnímame rýchlo nastupujúci účinok. Silu dodá a mentálnu pohodu prinesie aj pravidelní pitie záparov z tejto voňavej krásavice. Lístky materinej dúšky už po stáročia dochucujú a aromatizujú mäso a šaláty. Prihoďte štipku tu i tam a uvidíte sami.

ŽIHĽAVA DVOJDOMÁ

MÄTA PIEPORNÁ

Krásavicu s pŕhlivými chĺpkami poznala ako šalát aj ako liečivo už antická kuchyňa. Indikácie boli veľmi široké. Podporovala menštruáciu, zmäkčovala, pôsobila močopudne i vetropudne, liečila pohryznutie psom, rakovinu, zapálené rany, vredy, opuchy žliaz, krvácania – aj z nosa, slezinu, zápal pľúc, astmu, chorobu slizníc v ústach. Pre jej ochlpenie pribudla aj indikácia na rast vlasov.

Mäta pieporná je rastlina s celosvetovým výskytom. Okrem extrémnych podmienok rastie takmer všade. Mnoho kultivarov sa dostalo do Európy v 9. storočí n. l., v zápiskoch istého mnícha čítame, že by skôr spočítal iskry, čo vyletujú zo sopky, ako druhy mäty. Z vyše 600 druhov sa dá skôr vybrať podľa vône ako podľa názvu alebo vzhľadu. Jej sexuálny život je veľmi chabý – množí sa prevažne vegetatívne, delením podzemkov.

Zber a účinky

Na liečebné účely sa najčastejšie používa žihľavová vňať. Osoží vlasom, močovým cestám i prieduškám. V ľudovom liečiteľstve slúži žihľava ako prostriedok na udržanie zdravia a krásy.

Elixír lásky

Žihľava stimuluje, dodáva energiu a priaznivo pôsobí na dámy aj na pánov. Konzumácia listov a semienok pomáha pri boji s impotenciou, frigiditou aj predčasnou ejakuláciou. Len pre veľmi odvážnych! V minulosti sa žihľavou dokonca potierali genitálie milencov. Pŕhlivý efekt listov totiž okamžite rozširuje cievy a prináša omnoho šťavnatejšie sexuálne zážitky.

Zber a účinky

Predmetom zberu je list. Usušený list i vňať majú mentolovú vôňu, chutia aromaticky, najskôr pálčivo korenisto, potom chladivo. Osoží pri črevných a žalúdočných ťažkostiach, pri nadúvaní i chronických ochoreniach žlčníka.

Elixír lásky

Masáž spánkov kvapkou esenciálneho oleja z mäty utišuje bolesť hlavy. V dávnej minulosti slúžila mäta ako osviežovač, ktorý bleskurýchle vyvolával vzplanutie lásky. V Indii počas tradičných svadobných obradov potierajú listami čerstvej mäty mladomanželom na zvýšenie náruživosti krk, paže, pupok a ženíchovi aj podbruško.

SATUREJKA ZÁHRADNÁ

KORIANDER SIATY

Saturejka patrí pre svoju výraznú korenistú chuť medzi najstaršie kuchynské koreniny. Používala sa oddávna aj ako antiseptikum priaznivo ovplyvňujúce zažívací trakt. Vzhľadom na celkové povzbudzujúce účinky ju odporúčali ako afrodiziakum, čo ovplyvnilo aj jej pomenovanie (satreia = satyr). Vergilius ju opisuje ako veľmi aromatickú rastlinu, vhodnú na pestovanie pri včelích úľoch. Rimania ju dávali do omáčok, bylinkových octov a dochucovali ňou pokrmy.

Ako kultúrna bylina sa koriander spomína už v egyptských papyrusoch, arabských rozprávkach a tiež v Biblii, kde sa porovnáva s mannou. Jeho zrelé dvojnažky boli skôr známe ako liečivo než ako korenina. Do severnej Európy ho priviezli Rimania, ktorý ho s rascou a octom používali na korenenie mäsa. V stredoveku sa používal do nápojov lásky ako afrodiziakum.

Zber a účinky

Zbiera sa kvitnúca nadzemná časť. Má silnú aromatickú vôňu pripomínajúcu korenie a chutí podobne. Saturejka priaznivo ovplyvňuje žalúdočnú a črevnú oblasť – podporuje zažívanie, zvyšuje chuť do jedla, zabraňuje nadúvaniu a osoží pri hnačkách.

Elixír lásky

Saturejka udržuje vo forme hlavne naše močové cesty a pohlavné orgány. Na celkové osvieženie odporúčame pravidelné užívanie čajového záparu. Tomu, komu špecifická aróma saturejky nie je po chuti, odporúčame pridať do nápoja zopár kvapiek citrónu. Pravidelné pitie záparu predĺži milostný život.

Zber a účinky:

Predmetom zberu sú plody. Osoží pri črevných problémoch. V ľudovom liečiteľstve sa používa aj proti črevným parazitom, na povzbudenie chuti do jedla, ako mierne sedatívum. Predovšetkým je to však korenina.

Elixír lásky

Na rozpálenie túžby najviac zaberajú koriandrové semienka. Rozmliaždené semienka zmiešame s horúcim vínom a pridáme ďalšie liečivé koreninové dobroty – škoricu a zázvor. Tento nápoj rozohreje telo do poslednej bunky. Na udržanie formy sa odporúča koriander používať aj v kuchyni. Rozomleté semienka sa používajú ako korenina, v severnej Európe ich pridávajú do ginu. Čerstvé lístky dochutia šaláty a polievky.

RUKOLA SIATA Rukola pochádza z apeninského poloostrova. Táto rastlina je už od pradávna považovaná za účinné afrodiziakum. Veľký antický lekár a botanik Dioskorides pripisoval rukole silné afrodiziakálne vlastnosti. Rastlinka bola zasvätená Priapovi, antickému bohu plodnosti, ktorého symbolom bol mužský falus. Aby mníchom neprichádzali na um hriešne myšlienky, bola v stredoveku konzumácia rukoly v kláštoroch zakazovaná.

Zber a účinky

Predmetom zberu sú listy a semená. Rukola má výraznú horkasto-pikantnú chuť. Obsahuje flavonoidy, beta-karotén, vitamín K, vitamín C a esenciálne oleje. Má pozitívny vplyv na čistenie krvi.

Elixír lásky

Sexuálny apetít dodáva najmä v surovej forme, preto ju konzumujte v miešaných šalátoch či ako samostatnú prílohu k jedlu. Rovnaké vlastnosti majú aj rukolové semienka. Vášeň rozpáli esenciálny olej vylisovaný z rukolových semienok v kombinácii s panenským olivovým olejom. Senzuálna masáž intímnych partií týmto elixírom partnerom vraj prináša prekvapujúce erotické zážitky.

FENIKEL OBYČAJNÝ Pôvodný planý fenikel rastie iba v západnej Európe, u nás je odpradávna pestovaný. Ako väčšina mrkvovitých rastlín je medonosný a máva najvoňavejší med, ktorý je tmavý a ostáva tekutý, preto sa hodí na zazimovanie. Fenikel nesadíme vedľa kôpru, pretože dochádza ku kríženiu pri opeľovaní.

Zber a účinky

Zbierajú sa plody. Majú silne aromatickú vôňu, chutia korenisto a sladkasto. Užíva sa pri ľahších tráviacich ťažkostiach, najmä u detí. Obsahuje éterické oleje, vitamíny C, E a draslík.

Elixír lásky

Páni sa určite potešia, že semienka feniklu zaberajú, keď si ich prihodia do obľúbeného likéru, prípadne inej fajnovej pálenky. Už v starom Ríme si takto páni zvyšovali žiadostivosť a na zvýšenie libida využívali fenikel aj Egypťania. Požadované účinky má celá rastlina, takže fantázii v používaní feniklu sa medze nekladú. Povzbudzujúci je napríklad šalát z jemne nakrájaného fenikla a pomaranča, zľahka okorenený a pokvapkaný olivovým olejom a bielym vínom.

RECEPTY LÁSKY Vášnivá Sangria Prísady

1 liter kvalitného červeného vína 100 g cukru 1 kávová lyžička mletej škorice 1 kávová lyžička mletého zázvoru 2 klinčeky pol. vanilkového struku 1 pomaranč

Príprava

Vo veľkej nádobe zmiešame cukor, škoricu, zázvor, klinčeky a pol vanilkového struku prekrojeného na polovicu. Zahrejeme víno po bod varu a nalejeme do nádoby so zamiešanými prísadami. Roztok necháme macerovať pokiaľ trochu nevychladne a vzápätí ešte za tepla si mok lásky aj vychutnáme. Môžeme si pripraviť aj studenú verziu. Víno nezohrievame, zalejeme ním koreninovú zmes a pridáme olúpaný pomaranč pokrájaný na malé kúsky. Necháme macerovať približne 2 hodiny. Na vášnivé zdravie!

RECEPTY LÁSKY Feniklový koláč Prísady

200 g mäkkých feniklových lístkov 1 kávová lyžička pomliaždených feniklových semienok 3 vajcia 150 g cukru 100 g masla 100 g múky

Príprava

Feniklové lístky nakrájame na drobné kúsky, necháme prejsť parou a rozmixujeme v mixéri. Vaječné žĺtka zmiešame s cukrom, múkou a zmäknutým maslom. Pridáme fenikel a polovicu feniklových semienok. Z vaječného bielka vyšľaháme sneh a pridáme ho do cesta. Cesto dáme do maslom vymastenej nádoby a posypeme zvyškom feniklových semienok. Rúru predhrejeme na 210 stupňov a necháme piecť 35 minút. Koláč konzumujeme za studena, rozpáli nás tak či tak.

2012 máj

text: elena akácsová | ilustrácia: klaus lempelman

Proti srsti

Dokážeme ochladiť a zachrániť našu planétu?

Sliepka, vajce a Zem V snahe byť šetrnejší k prírode často robíme drahé opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku prinesú zhoršenie situácie. Deje sa to v kurníku aj vo Vesmíre. Krátko pred Veľkou nocou vrcholila vajíčková panika. Nedostatok vajec však nespôsobili krasličiarky, ale jedno rozhodnutie v Bruseli. To malo len a len bohumilé pohnútky – zlepšiť úbohým nosniciam životné podmienky. Žiaľ, farmári v polovici krajín EÚ ich nestihli uviesť do praxe, takže vznikol nedostatok vajec, ktorý vyhnal ceny do absurdných výšok. Oproti pôvodným koncentrákom musia mať predpísané obohatené klietky aj znáškové hniezdo, hrady a materiál pre hrabanie, zobanie a popolenie, obrusovanie pazúrikov. To prinieslo aké-také uspokojenie útlocitným konzumentom a ochranárom, sliepky však stále nemajú ani toľko miesta, aby si mohli našuchoriť krídla. Navyše tieto klietky podporujú ich útočnosť vedúcu až ku kanibalizmu. Čo sa zase musí riešiť bolestivým odštipávaním špičiek zobákov. Vajíčková kauza je typický príklad toho, ako v snahe byť humánnejší a šetrnejší k prírode, živej či neživej, robíme opatrenia, ktoré nás stoja extrémne veľa peňazí a v konečnom dôsledku neprinesú zlepšenie.

Plyny, stromy, panely Mnohí ľudia, podporovaní masívnou agitkou nobelistu Al Gora a jeho alarmistickej družiny, napríklad veria, že na tvorbe skleníkových plynov sa podieľajú najviac autá a lietadlá. V dobrej viere prispieť vlastnou rukou k riešeniu tohto problému nakupujú lokálne potraviny a hybridné autá. Viac úžitku by ale prinieslo presedlať v konzumácii mäsa z tradičných prežúvavcov na kengury, pretože len tie pri dýchaní, grganí či vypúšťaní plynov a exkrementov nevypúšťajú do ovzdušia žiaden metán. Metán je asi 25-krát efektívnejší skleníkový plyn ako CO2. Aj keď najhlavnejší skleníkový plyn je vodná para. Ani stromy v tom nie sú nevinne! Ich vysádzanie v určitých oblastiach otepľovanie nielenže nezoslabuje, ale naopak, zosilňuje, pretože tmavé lístie absorbuje viac dopadajúceho slnečného svetla ako trávnaté plochy, púšť či snehová pláň. Podobný efekt majú aj – populárne a dotované – čierne solárne panely. Na elektrinu premieňajú len 12 % svetla, zvyšok vyžiaria naspäť ako teplo.

Geoinžinierski záchranári Bez ohľadu na to, do akej miery človek spôsobuje otepľovanie, kardinálna otázka znie: dokáže človek účinne ochladiť a zachrániť svoju Zem?

Ak by sa aj hneď všetky krajiny zázračne spamätali, zlikvidovali tepelné elektrárne a nákladné autá, veľký účinok to na oxid uhličitý, ktorý už je v atmosfére, mať nebude. Polčas jeho života je asi sto rokov a niečo tam z neho zotrvá celé tisícročie. Na niekoľko netradičných riešení prišli vedci v spoločnosti Intellectual Ventures (viac o nich v knihe SuperFreakonomics). Aj to najnákladnejšie z nimi ponúkaných riešení za 250 miliónov dolárov je stále lacnejšie ako ročný rozpočet Al Gora na zelenú mobilizačnú kampaň. Sú však geoinžinierske – teda neprirodzene zasahujú do prostre-

„Vedci chcú sopečné chrlenie napodobniť hadicou do neba.“ dia na Zemi. Aj keď vedecky sa dá predpokladať, že by fungovali bez negatívnych dopadov, overiť sa dajú len v reálnej prevádzke. Na prvé riešenie naviedlo vedcov zistenie, že veľké sopky vystreľujú až do stratosféry oxid siričitý. Ten v nej vydrží rok a dokáže významne ovplyvniť globálnu klímu. Vstrebáva totiž vodné pary a vytvára aerosolové oblaky, ktoré cirkulujú okolo Zeme a zatieňujú ju. Vedci chcú sopečné chrlenie napodobniť akousi hadicou do neba, vznešenejšie ju volajú stratosferický štít na stabilizáciu klímy alebo tiež Budykova prikrývka.

Klin klinom a mokré zrkadlá Vypúšťať chemické látky do atmosféry, aby sa napravila škoda spôsobená inými vypustenými chemickými látkami? Klin klinom vybíjať? Pre toto by sa asi žiaden pravoverný environmentalista nenadchol. Al Gore rozhodne nie. Nehovoriac o úradníkoch, keďže táto metóda je zúfalo lacná a nedá sa na nej tak dobre priživiť ako na dotáciách a reguláciách. Na trochu prijateľnejšie geoinžinierske riešenie navádzajú zase zistenia, že nielen prirodzené oblaky majú ochladzujúci účinok, ale aj umelé. Po 11. septembri, keď tri dni v USA nelietali lietadlá, spôsobilo náhle zmiznutie kondenzačných pár zvýšenie teploty pri zemskom povrchu o 1,1 stupňa Celzia. Najmenej oblakov je nad oceánmi a práve tam sa dajú využiť spŕšky slanej vody na ich náhradnú tvorbu. Hovoria tomu Lanthamove mokré zrkadlá a je to jedno z najlacnejších, najelegantnejších, najjednoduchších a v podstate aj najzelenších riešení ťaživých globálnych problémov Zeme. Ak by sa nadšeným geoinžinierom podarilo presadiť niektorý zo svojich nápadov, vyvstáva otázka, či by jednoduché vyriešenie skleníkového efektu nepripravilo zapálených zelených bojovníkov o prácu a životné poslanie. Ale hádam nie, ešte treba doriešiť tie sliepky.

MÁJOVÉ MÚZY

text: memfer | foto: reuters/ian waldie

nota bene 131

Prelomová teória mala nielen otca, ale aj matku

Relatívna sláva Nevšedná, húževnatá, nadaná, no zaznávaná a napokon úplne osamotená. Taká bola Mileva Marićová, prvá manželka Alberta Einsteina, ktorej svet nepriznal spoluautorstvo na teórii relativity. píše: „Som taký šťastný, že som v Tebe našiel časopise Annalen der Physik, ktorého kurárovnocennú bytosť, ktorá je rovnako silná a torom bol slávny Röntgen. Zaujímavé je však samostatná ako ja!“ tvrdenie jeho asistenta Abrahama P. Joffea, Medzi osobné riadky sa v ich spoločnej ktorý videl tri state Špeciálnej teórie relativikorešpondencii vždy primiešala veda, ktorá ich ty v origináli ešte pred publikovaním. Podľa zviedla dohromady: „Na preskúmanie Thom- neho boli podpísané menami oboch manželov: sonovho efektu som sa uchýlil k inej metóde, Einstein – Marićová. Rukopisy však po úspektorá vykazuje istú podobnosť s Tvojou metó- chu článku zničili a Mileva o publicitu záujem dou... Keby sme tak mohli začať už zajtra!“ údajne nemala. Svoj talent a prácu obetovala V marci 1901 dokonca písal o tom, že bude hrdý rodine a na otázku, prečo sa pod jeden zo a šťastný, keď ich spoločnú prácu o relatívnom svojich patentov nepodpísala, vraj odpovedala: pohybe dovedú do úspešného konca. „Wir sind nur Ein Stein.“ Keď Mileva otehotnela, musela čeliť mnohým skúškam, aj nespokojnosti zo strany Alber- Fyzika na prvom mieste tových i vlastných rodičov. Einstein skončil V roku 1909 dostal Einstein miesto mimoriadštúdium v riadnom termíne, no čerstvej matke neho profesora teoretickej fyziky v Zürichu. Aj Marićovej to nevyšlo ani na druhý pokus. O ich tu sa byt Einsteinovcov stal miestom stretnutí prvej dcérke Líze nie je nič známe. mysliteľov a nadaných hudobníkov a Albert si užíval pozornosť, ktorej sa mu všade dostávalo. „Sme len jeden kameň“ V júli 1910 Mileva porodila druhého syna EduEinstein si zohnal doživotné miesto technické- arda. Odkedy sa stala dvojnásobnou matkou, ho znalca v Patentovom úrade v Berne. Tak sa, jej muž sa s matematickými problémami začal konečne zaistení, Mileva a Albert v roku 1903 obracať na iných. Hádali sa o maličkostiach, Láska medzi rovnicami vzali. O rok sa im narodil syn Hans Albert. V ich ktoré predtým prehliadali. Vzájomnú náklonnosť Milevy a Alberta ťažko byte na ulici Kramgasse sa stretávala učená Keď Einsteina menovali profesorom na niesla Einsteinova matka. Argumentovala sl- spoločnosť Academia Olympia. zürišskej Polytechnike, obaja dúfali, že známe zami a výrokmi typu: „Je knihomoľka ako ty, V roku 1905 Einsteina preslávilo päť prevrat- prostredie plné príjemných spomienok ich potrebuješ ozajstnú ženu.“ Albert však Mileve ných vedeckých prác. Vyšli v renomovanom opäť zblíži. Ľudia prichádzali do Zürichu, len

Mileva Marićová, matka troch detí Alberta Einsteina a jeho prvá žena, sa narodila pred 136 rokmi v mestečku Titel, v srbskej Vojvodine. V dôsledku zdedenej deformácie členku po celý život krívala. Od detstva hrávala na klavír a v radosti z učenia nachádzala náhradu za výsmech spolužiakov pre svoj fyzický nedostatok. Keď Mileva na jar 1896 zmaturovala na lekárskej škole v Berne, pokračovala v štúdiu na univerzite v Zürichu, ktorá ako prvá v Európe umožňovala ženám zúčastniť sa skúšok. Mileva sa zapísala na lekársku fakultu, no po prijímačkách z matematiky a geometrie prešla na Polytechniku. V histórii školy sa stala piatou ženou študujúcou matematiku a fyziku a bola jedinou ženou v ročníku. Mileviným spolužiakom bol aj o tri roky mladší Albert Einstein, ktorý sa na ňu obrátil, keď sa nevedel dobrať správneho výsledku na cvičeniach. Šetril na jedle, aby ju mohol pozvať na koncert či do opery a hrával jej na husliach árie, ktoré zložil.

2012 máj

aby Einsteina videli, no on chcel už rok po návrate do Švajčiarska získať miesto v Berlíne. Mileva, ktorá sa medzitým spriatelila s Máriou Curie, si stále jasnejšie uvedomovala, že pre manžela je na prvom mieste fyzika. V apríli 1914 prijal Einstein v Berlíne miesto riaditeľa fyzikálneho inštitútu.

Rozvod na Valentína V Berlíne sa Mileve nepáčilo. Albertova rodina k nej bola nepriateľská. Cez prázdniny sa preto s deťmi vrátila do Zürichu, kde po vypuknutí prvej svetovej vojny ostali. Zaprisahávala muža, aby sa tiež vrátil, no on namietal, že vojna nijako jeho vedeckú činnosť nenarušila. Mladší syn Eduard, volaný Tete, sa síce rozvíjal veľmi rýchlo – sám sa napríklad naučil čítať, no bol často chorý. Mileva, odkázaná na peniaze, ktoré jej Einstein posielal len nepravidelne, sa z neľahkej situácie musela dostať sama, a tak začala dávať hodiny matematiky, hry na klavír a brala aj podnájomníkov. K tomu všetkému dostala zlé správy z rodného Srbska – brat sa stratil na ruskom fronte a matka ochorela. Najhoršia správa však prišla od vlastného muža – v liste ju požiadal o rozvod. Mileva sa zrútila a ostala dva týždne pripútaná na lôžko. Pomôcť jej prišla sestra Zorka, ktorá u nej ostala takmer tri roky. Einsteinovcov rozviedli na Valentína roku

1919. Albert práve vtedy v Zürichu prednášal o relativite a chodieval k Mileve na obedy. Po skončení prednáškového cyklu uzavrel manželstvo so sesternicou Elzou.

Synova choroba So svojimi synmi mal Einstein napätý vzťah. Zo staršieho Hansa Alberta chcel mať teoretického fyzika, no ten túžil – otcovi naprotiveň – stať sa inžinierom. Druhý syn Tete otca zbožňoval a nenávidel zároveň a po každej otcovej návšteve upadal do depresie. Keď Einstein v roku 1921 dostal Nobelovu cenu za vysvetlenie fotoelektrického javu a za cel-

„Svoj talent a prácu úplne obetovala rodine.“ kový prínos v teoretickej fyzike, peniaze – milión dolárov – daroval Mileve na zabezpečenie synov a pravdepodobne aj ako výraz uznania. Hans Albert vďaka týmto peniazom odišiel do USA a Mileva kúpila v Zürichu tri domy, z ktorých dva predala, aby mohla zaplatiť dlhy spojené s Teteho liečebnými pobytmi. Začali sa u neho prejavovať známky schizofrénie a jednej noci ho Mileva ledva zadržala pred skokom z okna. Synovi venovala maximálnu pozornosť,

býval s nimi aj ošetrovateľ. Ona sama učila fyziku na lýceu a začala krížiť kaktusy. Mala jednu z najväčších zbierok vo Švajčiarsku.

Prechádzka po moste Keď sa v Nemecku pred druhou svetovou vojnou začalo prenasledovanie židov, Einsteinovi zabavili majetok a na jeho hlavu vypísali odmenu. Okrem synových psychiatrických recidív musela Mileva zniesť aj ďalšie rany osudu – na Nový rok 1935 jej zomrela matka a o tri roky neskôr aj sestra. Pri rozlúčke so sestrou Zorkou sa Mileva na svojej poslednej návšteve Juhoslávie prešla po moste, ktorý projektoval jej syn Hans Albert. Po tom, čo odišiel do USA, ho už nikdy nevidela. Eduardove pobyty v ústavoch stáli Milevu veľa peňazí, preto stále učila. Po predaji tretieho domu v roku 1948 dostala výpoveď z bytu. Keď mal Eduard druhý samovražedný záchvat, Mileva sa zrútila a ochrnula na ľavú stranu tela. Po troch mesiacoch na súkromnej klinike umrela vo veku 72 rokov. Eduard dožil v zürišskom ústave Bürgholzli. Neuveriteľne sa podobal na otca, ktorého prežil o desaťročie, navštevovať ho však chodil iba miestny pastor. Hlavná zásluha na popularizácii života Milevy Einstein-Marićovej patrí Srbke Desanke Trbuhovićovej-Gjurićovej. INZERCIA

Téma

text: peter getting | foto: archív tp

nota bene 131

Tomáš Paľuch zo Spišskej Novej Vsi bránil vlastným telom topoľ na miestnom sídlisku.

Ako sa stať ekoteroristom

Boj o stromy Amazonský prales zabezpečuje polovicu kyslíka na našej planéte. O zvyšok sa starajú stromy inde, vrátane tých na Slovensku. Naše stromy sú však výrubom ohrozené rovnako ako amazonské. Kšefty s drevom si u nás vyslúžili aj vlastný názov: drevomafia. Jediný hektár lesa dokáže zásobovať kyslíkom 25 ľudí, ročne zachytí zo vzduchu až 25 ton prachu a vytvára úrodnú pôdu. Stromom vďačíme aj za pitnú vodu – slovenské lesy zadržiavajú a vydávajú vyše 4 miliardy kubických metrov vody, asi 4-násobne viac ako všetky vodné nádrže. Napriek tomu sme dopustili, aby sa so zelenými pľúcami našej krajiny zaobchádzalo trestuhodne. Cez hranice prúdia vlečky naložené spílenými kmeňmi – niektorými nelegálne a mnohými síce legálne, ale vďaka korupcii. Drevo následne obíde zemeguľu a vráti sa k nám v podobe štandardizovaných značkových výrobkov v hypermarketoch. Holé stráne, na ktorých stáli lesy, sú obrazom situácie: bezzubých zákonov, na ktoré sa vyhovárajú kompetentní, ale aj politiky štátu, ktorý sa síce v turistických bedekroch pýši prírodnými krásami, v praxi však prírodu chápe ako zdroj pre biznis, golf,

poľovačky, lyžiarske strediská a – kšefty s drevom.

„Zďaleka to nie sú len medializované Vysoké Tatry so ‚zlými‘ drevorubačmi, problém sa týka spoločnosti a toho, či nemá nastavenú chybnú Nedotknuteľné alebo sterilné lesy optiku.“Máme však aj takých, čo chápu človeka Asi každý videl v priamom prenose boj ako neoddeliteľnú súčasť prírody – vďaka o nedotknuteľnosť Tichej a Kôprovej doliny, nim podpisujeme petície, máme združenia, rovnako ako opačné snahy moci – od mýtov ochranárov, celé zástupy erudovaných vedcov o lykožrútovi až po zákaz chodenia mimo turi- i milovníkov prírody. Podobnosť medzi bojom stických chodníkov, zrejme preto, lebo čo oči dnešných Indiánov o dažďové pralesy a bojom nevidia, srdce nezabolí. Na rad prišli prepúšťania ekológov v slovenských lesoch nie je pritiahnutá nepohodlných ekológov, vyhrážky aj fyzické za vlasy. útoky, do Tatier pricestoval vtedajší (aj súčasný) V hodnotovom rebríčku civilizácie, na ktorého premiér Fico a za pár minút sa v sprievode les- vrchole je zisk, sa boj o stromy ľahko vníma níkov vyjadril, že „ochranári to prehnali.“ ako abnormalita. Od nej je len krôčik ku krimiSpoločnosť bola konfrontovaná s otázkou, či nalizácii, namierenej napríklad na „fanatických chceme v našich parkoch skutočnú, nefalšovanú ekoteroristov“. prírodu alebo na pohľad síce pekné, no sterilné lesy alpského typu bez lykožrúta, ale aj rysa, Tomášove právo na odpor medveďov, vlkov a ďalších pôvodných druhov. Za Novodobé slovíčko nie je ani v slovníku cudzích zastavenie ťažby bojovalo okrem stovky vedcov slov, napriek tomu ho počuť často. Ekoterorisa pracovníkov štátnej ochrany prírody takmer tom je vraj ochranár, ktorý celý život zasvätil 25-tisíc ľudí zjednotených pod výzvou za ochra- prežitiu vzácnych vtáčích druhov, rovnako ako nu Tichej doliny, aj účastníci blokády a akcie pod profesor, ktorý príde podporiť úsilie o záchranu názvom Územie chránené občanmi. Hrozba kúska lesa. Ekoteroristom sa však môžete stať však nepominula. Odborníci pritom podotýkajú: aj bez toho, aby ste vytiahli päty zo sídliska.

2012 máj

Za ekoteroristu v médiách nedávno označili aj 33-ročného Tomáša Paľucha zo Spišskej Novej Vsi, ktorý bránil vlastným telom topoľ na miestnom sídlisku. Prišli ho zoťať pre rozširovanie parkovacích miest. Pri proteste, kedy odmietal zliezť z dvadsaťročného stromu, mu muži zákona vyrúbili viacero priestupkov, privolali plošinu a podľa ich vlastných slov „nakoľko neuposlúchol výzvu, aby upustil od protiprávneho konania, policajti voči nemu použili donucovacie prostriedky pomocou hmatov a chvatov.“ Miestny ochranár Milan Barlog hovorí, že Tomáš rozhodne nie je fanatik: „Nevníma svet nerealisticky – ponúkol mestu alternatívu, navrhol systém parkovacích miest bez nutnosti výrubu, ktorý sa páčil aj mestu, ale napokon ho zavrhlo a po dohode s dopravnou políciou pristúpilo k najjednoduchšiemu riešeniu: vyrúbať, zrovnať, zaasfaltovať...“ Sám Tomáš hovorí, že mu došli legálne prostriedky protestu: „Ak sa tak stane, občanom neostáva nič iné ako právo na odpor. Tá neskutočná vlna podpory pri proteste ma nakopla k ďalším aktivitám, dokonca nakopla aj iných. Každá aktivita smerom k zeleni, stromom a prírode má zmysel – spoločnosť, ktorá nedbá na život svojich detí, skončí zle.“

Nové stromy nie sú les

Posledný strom, posledná ryba?

V boji o stromy sa nevzdávajú viacerí. Napríklad združenie Vlk odštartovalo akciu s názvom „kúp si svoj strom“ a ktokoľvek mohol za príspevok získať „svoj“ strom v chránenom lese. Akcia sa stretla s takým úspechom, že napokon mohli prikúpiť ďalší les, takže dnes majú súkromné prírodné rezervácie v pohorí Čergov aj v Strážovských vrchoch. Tu sa nes- Rozlohou 6 miliónov štvorcových kilometrov tretnete s hlukom motorových píl ani streľbou predstavuje viac ako polovicu tropických poľovníkov, rovnako ako s monokultúrami dažďových lesov na svete. Z pôvodného pralesa však od roku 1970 do roku 2000 zmizlo až smreka, sadeného lesníkmi pre jeho rýchly rast a rýchle zárobky. Okrem toho si prenajali na 40 17 percent jeho rozlohy. Drevárske spoločnosti, rokov 160-hektárový les v Západných Tatrách. chránené ozbrojenými jednotkami, zlou legislatívou a miliardovými úplatkami, ničia „Sú veci, ktoré je nemožné vrátiť späť. Napríklad smrť človeka, ale i zničený prirodzený les. Na s pralesom aj pôvodných obyvateľov. mieste vyrúbaného prirodzeného lesa nikdy Amazónski Indiáni sú vraždení už od príchodu benevyrastie les, aký tam býval. Stromy vyrastú lochov a napríklad bývalý guvernér brazílskeho rýchlo, ale stromy nie sú les, stovky až tisíce teritória Roraima Fernando Ramos to povedal rokov sa tam bude vracať pôda, humus, bak- otvorene: "Brzdia rozvoj zeme." Spolu s nimi hynú térie, hmyz, vtáky či zvieratá,“ hovorí predseda aj tajomstvá pralesa, napríklad zelená medicína. združenia Juraj Lukáč. „Naším cieľom je, aby Pôvodní Indiáni sa bránili ochoreniam dávno 20 % územia lesov Slovenska tvorili evolučné pred Pasteurom, acylpyrín z kôry rakyty poznali lesy, kde je vylúčená akákoľvek ľudská činnosť pred storočiami a šamani vraj dokázali nezná– ťažba dreva, poľovanie, ale aj sadenie stromov mymi rastlinami vyliečiť aj rakovinu. a vývoj územia je plne ponechaný na prírodu.“ Ako to kedysi povedal pralesný Indián Ralito Vojnové tance za Amazóniu z kmeňa Kalápalo, ktorého vzali do Rio de „Až keď ľudia zotnú posledný strom, chytia poJaneira, ale v roku 1972 sa vrátil domov do slednú rybu a otrávia poslednú rieku, spoznajú, lesa? „Karaíbovia, belosi, to je len lomoz, hu- že z peňazí sa nenajedia.“ Tieto prorocké indiánske slová zazneli už pred vyše storočím. riavk a smrad, a strach z chudoby. Život určujú hodinové ručičky. Karaíba, beloch, má smutné V Amazónii pritom pokračuje ilegálna ťažba dreva, srdce, a preto je zlý.“ s nárastom cien dreva sa stína čoraz viac stromov, Naučia stromy raz múdrosti aj nás? farmári rozširujú vypaľovaním lesa svoje ranče.

Amazonský prales, pľúca našej planéty, sú devastované ako pľúca ťažkého fajčiara. Jedy, splodiny a odpad eliminujú čoraz ťažšie. Stromy dažďových pralesov sú obeťami nenásytnosti a zaslepenosti. Najviac doplácajú na ničenie Amazónie obyvatelia pralesa. Nečudo, že sa v posledných desaťročiach viackrát vzbúrili a v telách mŕtvych belochov zostali jedovaté šípy. Dnes sa pralesní Indiáni opäť pomaľovali vojnovými farbami a tancujú vojnové tance.

Megaprojekt Belo Monte Novou hrozbou pre Amazóniu, ktorú odklepli brazílske úrady, je výstavba komplexu elektrárne Belo Monte v hodnote 12 miliárd eur. Tá má stáť na rieke Xingu, ktorá je prítokom Amazonky. Kolos uprostred pralesa má byť jednou z najväčších priehrad na svete, zničí životné prostredie, vyžiada si vysťahovanie 30-tisíc ľudí, vysušenie 100 km pôvodného toku a zaplavenie obrovských území džungle. Projekt mega-elektrárne hrozil tejto oblasti už niekoľkokrát. Zatiaľ ho vždy zastavil až spojený tlak svetovej verejnosti. Petícia, ktorá dnes oblieta svet, žiada cez internetovú stránku www.amazonwatch.org brazílsku vládu na čele s prezidentkou Dilmou Rousseffovou o zastavenie projektu. K boju Indiánom sa pridalo už takmer pol milióna ľudí. (pi-gi)

Príbeh

text: lucia laczkó | foto: alan hyža

nota bene 131

Dve nespravodlivo malé polosiroty

Srdiečko pre Anku Saška a Janík. Deti, ktoré túžia po najkrajšom hrobe pre svoju mamičku. Hneď ako vstúpiš do bytu, visí napravo na stene Janíkov výtvor. Z papierových obálok poskladal človeka. Dokreslil oči, ústa, tvár, vlasy, vymyslel oblečenie a do stredu napísal drobným písmom to najdôležitejšie – mama. Je jej plný byt. Fotky visia v každej izbe a v obývačke má maminka svoj stolík. S anjelikmi, sviečkami. Život mali naštartovaný nádherne. Anka s manželom Jankom sa tešili zo zdravých, krásnych detí. Saška má dnes osem, chodí do druhej triedy a o rok mladší Janík je prváčik. Klasická rodina, nijaký luxus ani úplná bieda. Ona robila sestričku na kožnom oddelení, on sanitára na popáleninách. Dovolenku si plánovali, až keď deti trochu odrastú. Predsa len, s dvomi úplne maličkými deťmi sa niekam tralákať je niekedy väčšia oštara než relax. No teraz, keď sú drobci samostatní, sa už rodinný výlet neuskutoční. Anka v júni minulého roku zomrela. Nie nečakane. Bolo to pomalé, postupné znetvorovanie tela kedysi krásnej, sympatickej mladej ženy. Anka mala len tridsať tri a doma dve malé deti... Osud býva niekedy nespravodlivo krutý.

Nohavice od mamy Anke sa v máji 2010 začal nevysvetliteľne zhoršovať zdravotný stav. Najprv jej opuchlo ľavé oko. Pracovala v nemocnici, nemala problém s vyšetrením, lenže na príčinu sa neprišlo. Neskôr sa jej náhle zvýšil krvný tlak. Nasledoval opuch druhého oka, pridali sa nohy. Manžel vozil Anku po lekároch, no nikto nedokázal určiť presnú diagnózu. Z jeho ženy sa stala permanentná pacientka, raz sa cítila lepšie, inokedy pod psa. „Ale nikdy sa nepoddávala. Bola veľká bojovníčka, optimistka, deťom stále hovorila, že sa vylieči a bude dobre. Moja nevesta bola najlepšou ženou na svete. Skromná, dobrosrdečná, pracovitá. Aj keď sme boli znepokojení z jej stavu, lebo nijaké lieky nezaberali, bola to ona, ktorá nás vedela nabudiť a podporiť, nech neprepadáme zúfalstvu. Strašne nám všetkým chýba,“ plače pani Vierka, Aničkina svokra, ktorá s nimi žila v jednom byte. „Môj syn nebol na technické veci, zato Anka, tá sa nebála ničoho. Pustila sa aj do opravy sifónu, vymaľovala izby, vedela poskladať nábytok. S deťmi do aleluja vystrihovala, lepila a skladala obrázky. Tak veľmi ich ľúbila a tak veľmi sme ľúbili my ju,“ nevidí cez slzy na jej fotky Vierka.

Osemročná Saška pobehuje po byte v ružových nohaviciach, ktoré jej siahajú len po kolená. Keď bola menšia, kúpila jej ich mamička. „Najprv som ich mala ako dlhé nohavice, potom trojštvrťové a o chvíľu z nich budú kraťasy. Sú na gumičku, tak sú mi stále dobré,“ šibalsky sa usmeje dievčatko a babka za ňu smutne dodá: „Nechce sa vzdať ničoho, čo je od maminky.“ Janík si zasa kreslí do školy veľkonočný obrázok. Je na ňom korbáč, zlatý dážď, vajíčka – a sú tam aj tri kríže. Čo je to? „Ježiško,“ povie čerstvý prváčik cirkevnej školy a uteká do školskej tašky pre pracovný zošit. Anjelským hlasom ukazuje krížovú cestu, ktorou si prešla aj jeho maminka a potom povie: „Mali sme nakresliť, ako zomrel Ježiško, ja som ale nakreslil mamičku...“ Veta, z ktorej musí zamraziť každého.

Iskierka nádeje Aničke postupne diagnostikovali autoimunitné ochorenie. Aj pre špičkových odborníkov je to jeden z najväčších rébusov. Veľmi laicky vysvetlené – telo zvnútra samo seba napáda. Bunky sa jednoducho zbláznia a človeku urobia zo života peklo. Anka ho prežívala na vlastnej koži. Všetci, manžel aj svokra sú vďační lekárom, vedia, že robili možné aj nemožné, len aby skvelú mamu dvoch detí udržali pri živote. Nariadili liečbu kortikoidmi. Aby ju mohla začať brať, nesmela mať v sebe žiadne zápalové

„Radšej budem žiť kratšie, ale chcem vidieť.“ ložisko. V decembri 2010 si musela nechať vytrhať viaceré zuby, v januári jej preventívne vybrali mandle, potom zistili polyp na maternici – aj ten musel ísť chirurgicky von. Anka mala veľmi zlú hojivosť, po tele sa jej vytvárali z ničoho nič nové a nové otvorené rany, bola úplne zúbožená, dlho sa nemohla poriadne najesť. Vlani v marci jej nastavili nanovo liečbu, zvýšili dávky liekov. Mala veľké bolesti, boli dni, keď o sebe nevedela. Ale boli aj dni, keď sa z nemocničnej postele nádherne usmievala na svoju rodinu. Janko s deťmi za ňou chodili stále. Saška s Janíkom videli, že maminka vyzerá trochu inak ako kedysi, ale stále to

bola ich najlepšia mamička na svete. Hladkali ju, pusinkovali, maznali sa a Anka im stále vštepovala, že bude dobre, že sa vylieči a príde konečne za nimi domov. Aj sa chvíľu zdalo, že na lepšie časy predsa len svitá. Dávky kortikoidov sa začali znižovať a po 56 dňoch prišla Anka vlani, začiatkom mája, na pár dní domov. Radosť preveliká. „Aj keď veľa ležala zoslabnutá na gauči, bolo ju cítiť všade. S Ankou sa nám vrátila

2012 máj

lo, akoby bola opálená. Bože! Až následne mi došlo, že to bol začiatok konca,“ neprestáva plakať za svojou nevestou Vierka. Keď sa stretla s Ankou poslednýkrát, povedala jej, že sa úpenlivo modlí, aby všetko dobre dopadlo. Má predsa muža a dve deti... „Na druhý deň ju pre zlyhanie orgánov previezli na ÁRO a uviedli do umelého spánku. Pár dní na to zomrela. Bolí to, tak veľmi to bolí,“ zúfalo a bezradne plače bielovlasá Vierka, ktorá akoby z oka vypadla Babičke od Boženy Němcovej. Aj Saške sa zalesknú oči, ale snaží sa odolať. Pre maminku už predsa vyplakala more sĺz a malá slečna vie, že mamička by bola smutná, keby videla svoje dva poklady iba plakať. Na cintorín chodia stále. Kedysi to boli návštevy v nemocnici, dnes je to prechádzka k hrobu. Zapália sviečky, pomodlia sa, porozprávajú, čo nové zažili, prinesú kvetinku, obrázok. Odišla navždy a malej dušičke ani dospelý rozum nedokáže vysvetliť, čo to navždy znamená. Prvý rok je vždy najťažší, všetko je prvýkrát. Bez mamky. Prvý Mikuláš, prvé Vianoce, prvé oslavy menín, narodenín, prvá Veľká noc... Sviatky majú odrazu akúsi trpkejšiu príchuť. Ťažoba sa zakvačí silnejšie. Janík so Saškou snívajú o krásnom hrobe pre svoju mamičku. Doma sa hromadia výkresy s ich návrhmi. Otec Janko to všetko nechal na nich. Či bude celý hrob prekrytý mramorovou platňou alebo bude len v strede a po bokoch nasypú drobné biele kamienky. „Oni sú architektmi, chcem, aby s hrobom boli spokojní. Nič iné už svojej mamičke dať nemôžu,“ povie ocko Ján. „Ale musí tam byť aj zemina, aby som tam mohol zapichovať kvety,“ šteboce Janko a urobí rýchle náčrt svojej predstavy. Saška zasa rieši epitafy. Čo-to odkukala zo susedných hrobov, rozhoduje sa, aký veršík napokon mamičke dajú vyryť. Na pomníku ale nesmie chýbať Ankina fotka a „srdiečko“, s radosťou dodá Janko a jeho o rok staršia sestrička súhlasne prikyvuje. Áno, srdiečko tam predsa musí byť.

Na posteli majú Saška aj Janík vankúšik s mamičkinou fotkou. Je a musí byť stále s nimi...

domov radosť,“ spomína babka Vierka a deti že sama ostrihať nechty, že v rukách udrží rýchlo nabíjajú starý mobil. Patril ich mam- pohár, ktorý predtým pre krvavé, nehojace ke a sú na ňom jej fotky, ktoré mi chcú uká- sa rany na kĺboch nevedela uchopiť. Do sprzať. „Toto sme ju fotili v Piešťanoch, aj tam chy, ktorú mala vedľa postele, však sama nesme za ňou chodili,“ vysvetľuje Janík. vládala zájsť, s hygienou jej pomáhala obeV Piešťanoch Anke reumatológ donasta- tavá svokra. voval liečbu. Po štyroch týždňoch ju, s výrazne lepším stavom, poslali do bratislav- Prvý rok bez mamky skej nemocnice. Anka sa cítila naozaj lep- „Práve pri jednom sprchovaní som si všimla, šie. Bola pyšná, že si „po sto rokoch“ doká- že jej akosi žltne brucho, neskôr to vyzera-

Občianske združenie Medzi nami sa aj vďaka uverejňovaniu príbehov v Nota bene snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii. Možno sa nájde niekto, koho osud Sašky a Janíka oslovil. Radi by sme im, aj s vašou pomocou, pomohli zafinancovať hrob pre ich mamičku. Číslo účtu, kam môžete posielať príspevok: 4 040 218 205/3100 (Ľudová banka). Pripíšte poznámku – Anka. Kontakt na OZ Medzi nami: 0905 910 827 alebo 0905 240 389 (medzinami@zoznam.sk)

MÁJOVÉ MÚZY

text: dagmar gurová | text: marko horban

nota bene 131

PRÍBEHY O ŠPERKOCH, LÁSKE A NOVÝCH OBZOROCH

HANYX _ ŽIVOČÍŠNA PRÍŤAŽLIVOSŤ Študovala textilný dizajn a je z nej umelecká šperkárka. Zlatnícke remeslo sa jej zdalo nedostupné, teraz do neho zaúča ďalších. Kedysi nemala vzťah k prírode, dnes by ju už pavúk nezahnal k susedom. Hany H. Kašičková. Som na návšteve vo farebnom byte šperkárky Hany Horbanovej Kašičkovej. Čakám, že do našej debaty o práci, živote a vesmíre sa čochvíľa fundovane zapojí aj Hugo, veľký čierny kocúr. Sedí vedľa mňa pri stole a elegantne popíja vodu z pohárika. Mám pocit, ako by si k nám odskočil zo slávneho Bulgakovovho románu Majster a Margaréta. Podobne kúzelnú atmosféru majú aj Hanine šperky. Zachytávajú čarovné záblesky, ktoré narúšajú otupnú každodennú šeď. Je v nich čosi rozprávkové a zároveň veľmi skutočné. Sú vtipné a hravé, ale pri tom funkčné, praktické a jednoduché. Túto kombináciu Hany použila už vo svojej diplomovej práci hanyx _ živočíšna príťažlivosť. Výsledkom bol prvý veľký úspech. „Nevedela som nájsť tému, ktorú by som fakt chcela robiť. Vtedy som sa zoznámila s Markom, mojím budúcim mužom. Zaľúbila som sa a v eufórii som si kade-tade začala kresliť postavičky macíka a zajka – nás dvoch.“

Ľúbostný komix Z roztrúsených náčrtkov vznikol poetický ľúbostný komiks na 25 brošniach. Každý obrázok sprevádza verš básničky. „Mojej prvej a zatiaľ poslednej,“ usmieva sa Hany. „Robilo sa mi úžasne. Zamilovaný človek má plno energie. Navyše som sa v práci naplno zaoberala tým, čo som práve prežívala. Bolo to úprimné a krásne. Všetku tú radosť a nadšenie si musel niekto všimnúť.“ A tak sa aj stalo. Celú kolekciu ešte v tom roku kúpila prestížna holandská Gallery Marzee, ktorá vystavuje a zbiera umelecké šperky. „Malo to pre mňa obrovský význam. Tesne po škole som si mohla otvoriť vlastnú dielňu. Úspech diplomovky ma povzbudzoval aj v nasledujúcich rokoch, ktoré neboli ľahké.“ Zákazky sa nehrnuli tak, ako si Hany predstavovala. Dva roky bola bez práce, živili ju brigády. „Bol to poriadny stret s realitou. Umeleckým šperkárom neponúkajú prácu na Profesii. Môj titul bol skôr na príťaž. Ak som aj našla akotak tvorivú robotu, bola pre stredoškolákov. Mňa nechceli, ani nemohli zaplatiť. Aj vďaka Marzéé som však verila, že zo mňa niečo bude. Že moja práca má zmysel a mám vytrvať.“ Zákazníci postupne pribúdali a po materskej sa Hany rozhodla ostať na voľnej nohe. „Chcela som robiť to, čo ma baví. Marko to chápal. Asi aj preto, že je tiež výtvarník. Mnohí v mojom okolí na mňa naopak pozerali s ľútosťou – ako by som mala smrteľnú chorobu. Rok som ich musela presviedčať, že prácu mám a inú už nehľadám.“

2012 máj

Šperk s pointou Dnes robí hlavne šperky na objednávku. V útulnej dielničke schovanej vo výklenku kuchyne. Márne by ste tam hľadali ozdoby vyrobené do zásoby. Pracuje vždy len na konkrétnej zákazke pre konkrétneho človeka. Každý šperk má vlastný príbeh, odkaz, pointu. Vypovedá o tom, kto ho daroval, aj o tom, kto ho nosí. A tým je unikátny. „Ľudia si niekedy žiadajú šperk, aký som už robila. No ja sa nechcem opakovať. Zakaždým sa pýtam, akú tému budeme riešiť.“ Najhoršia je pre ňu objednávka typu: hocijaký pekný prsteň. „Nedokážem robiť čisto estetické šperky. Nevyrábam preto ani veci, ktoré by sa predávali v obchode anonymným zákazníkom. Potrebujem vedieť, pre koho to bude a hneď mám plno nápadov.“ Výroba šperku sa začína v hlave. Prvotné predstavy potrebujú dozrieť. „To je časť tvorivej práce, ktorú navonok nevidno. Návrhy sa postupne vyvíjajú. Premýšľam o nich, aj keď umývam riady či stojím na zastávke. V tejto fáze neexistuje pracovný čas od do.“ V ďalšom štádiu ich rozkreslí, preberie so zákazníkom, upraví. Fyzická práca v dielni zaberie 10 až 25 hodín. „Ale zaplatiť treba aj kreatívny proces, ktorý prebieha v hlave. Tým sa umelecké šperky líšia od bižutérie a sériovej zlatníckej výroby.“ Hany je asi najznámejšia originálnymi snubnými prsteňmi, no robí všetko možné. Od firemných darčekových predmetov po vyznamenania pre najlepších predajcov Nota bene.

Popri tom pracuje aj na vlastných autorských kolekciách. „Sú to veci, ktoré robím, pretože to tak cítim. Nie sú na predaj, ale do galérií.“ Dodáva, že tomuto smeru sa v poslednej dobe vzďaľuje. „Viac ako robiť šperky do vitríny ma teší, že ich niekto nosí.“

Byť šperkárom je úžasné! Túto radosť bez rozpakov dopraje aj ľuďom, ktorých zaúča do zlatníckeho remesla. Individuálne, vo svojej dielni. A ôsmy rok aj na týždenných kurzoch Letnej akadémie šperku. Už na vysokej škole začala rozmýšľať o tom, že k šperkárčine by sa mali dostať aj bežní ľudia. Ona pôvodne začínala na textilnom dizajne. V druhom ročníku na vysokej škole sa však prehupla do ateliéru Kov a šperk, ktorý bol vo dverách oproti. „Najskôr som nerozoznala meď od mosadze. Zdalo sa mi, že zlatníctvo je príliš náročné. Nedostupné pre toho, kto to neštudoval.“ A potom vyrobila svoj prvý strieborný prsteň.“ Bolo až neuveriteľné, aké jednoduché podmienky na to stačili. Napadlo mi, že to si musia skúsiť všetci. Ako nadšenec z VŠVU som verila, že každý musí umenie chápať, prijať a vedieť ho aj robiť. Je predsa

úžasné byť umeleckým šperkárom!“ Dnes sa nad tým pousmeje. Už to vidí triezvejšie. O jej kurzy a tvorivé hobby všeobecne je však v poslednej dobe veľký záujem. „Mnohí zrazu potrebujú robiť niečo vlastnými rukami a stretávať sa. Súvisí to asi s našou pretechnizovanou dobou. Máme telefóny a internet. No nezblížili nás tak, ako tvrdila reklama. Prestali sme spolu hovoriť naživo a už nám to začína chýbať.“

každého, kto prejde okolo. Ak ho odtrhne, bude mať radosť len on a iba na chvíľu. Vidím, ako Zem humpľujeme. Je mi jasné, že jeden človek to nezachráni. Ale môžem sa snažiť o zlepšenie aspoň malými vecami, ktoré zvládnem sama.“ Nebolo to tak vždy. Panelákové detstvo ju s prírodou zvlášť nezblížilo. „Zmenilo sa to, keď sme s Markom tri a pol roka bývali v domčeku. Príroda bola zrazu veľmi blízko a nezadržateľne prenikala do nášho priestoru.“ Mali tam toľko pavúkov, až sa ich prestala báť. V dielni jej potom dlho robil spoločnosť kamoš Krištof, obrovský čierny pavúk, ktorý býval za nástenkou. „Keby som predtým takého videla v paneláku, utekala by som k susedom,“ smeje sa. V domčeku pristávali aj mračná lietajúcich mravcov. Stačilo ich nechať tak a sami odleteli. „Teraz máme mravce v byte každé leto a nič si z toho nerobíme. Vieme spolunažívať. Keď trochu porozumiete prírode, nemáte z nej taký strach a šok. Ani pocit, že sa musíte silou-mocou brániť.“

Pop, jukebox a jutové vrece? Na Letnú akadémiu šperku chodia hlavne ženy. Niektoré tu hľadajú protiklad ich manažérskej práce, ktorá sa odohráva medzi notebookom a rokovaniami. Iné už háčkujú, robia keramiku či maľujú na hodváb a chcú sa zdokonaliť v niečom ďalšom. Priestor je tu pre začiatočníkov aj pokročilých. „Neberiem to tak, že si vychovávam konkurenciu. Chcem, aby bolo viac kvalitných šperkárov. Učím remeslo. Tvorivosť, to osobné, čo do svojej práce dávam, mi nikto neukradne.“

„Potrebujem vedieť pre koho to bude a hneď mám plno nápadov.“ Na kurze každý objavuje vlastnú kreativitu. Vyrobí si originálne ozdoby podľa svojich návrhov. Popri tom možno nenápadne začne meniť aj pohľad na veci okolo. Každý odrezok medi či mosadze sa tu totiž cení, šetrí a odkladá na neskoršie použitie. Zbiera sa dokonca aj strieborný prach, ktorý vzniká pri pílení. „Dá sa vymeniť za nový materiál, ale nie je to len o peniazoch. Kedysi som ho vyhadzovala, no potom mi to prišlo ako márnivé plytvanie,“ hovorí Hany. „Nie som ezoterický človek. Necítim v kovoch zvláštnu energiu. Pracujem aj s plastikom a autolakmi.“ Má rada pop, bary s jukeboxami, koženku. Prírodné materiály jej nie sú blízke. „Nemusím si navliecť jutové vrece a vzdať sa všetkého, čo mám rada. A predsa sa môžem šetrne správať k životnému prostrediu.“

Priateľ pavúk U Hany doma sa poctivo triedi odpad. Syna Cyrila učí, aby nedupal po mravcoch a chrobákoch, netrhal kvety. „Hovorím mu, že kvet na lúke poteší

Hany hovorí, že vekom „rozumnie“. „Ešte na vysokej škole som si pripadala, ako by sa svet točil len okolo mňa. Postupne mi dochádzalo, že to tak nie je. Súvisí to asi aj s tým, že mám rodinu. Faktom je, že som si začala vážiť všetko okolo seba.“ INZERCIA

Letná akadémia šperku 2012 spolu s ateliérom kov a šperk na VŠVU aj tento rok podporia projekt Nota bene.

téma

text: jitka vaňová | foto: klaus lempelman

nota bene 131

Šliapni do pedálov a posvieť si

S elektrárňou v batohu Možno sa blíži čas, keď si k mobilu budeme kupovať aj bicykel ako nabíjačku. Zasunieme mobil do stojanu na riadidlách a prístroj sa počas jazdy nabije energiou, ktorá vzniká šliapaním. Nekonečný kolotoč zhromažďovania zásob a ich ubúdanie je hnacou silou pokroku, ktorý nás od mamutích jám doviedol k plným chladničkám a čerpacím staniciam na každom kroku. A práve o tie kroky ide! Prichádza čas, keď sa samotná chôdza stáva motorom na nabitie hodiniek či mobilu. Energia z vetra či slnka? Prekonaná záležitosť. Človek je sám chodiacou elektrárňou. Pohybom rúk, nôh a trupu vyrábame energiu, ktorú nevyužívame. Pri tom prirodzene šírime do prostredia teplo, s ktorým rátajú stavitelia napríklad pri výpočtoch vykurovania v pasívnych domoch. A keďže máme pocit, že sa naháňame stále viacej, stávame sa spoľahlivými sebestačnými výrobcami energie. Niečo ako nevyčerpateľný hrniec rozprávkovej kaše.

Ľudia, hýbte sa! Existujú materiály, v ktorých, keď sa deformujú – ohýbajú, prelamujú, skrátka, keď sa do nich naráža – vzniká elektrická energia. Stačí tieto materiály vložiť do opätku v topánke... a zvyšok úvah sa môže niesť v rovine sci-fi blízkej budúcnosti. V Japonsku sa tento princíp stal dokonca sci-fi prítomnosťou. Železničná spoločnosť East Japan Railway Company si dala nainštalovať na prístupových cestách k staniciam takéto piezoelektrické dlaždice. Každý, kto po nich prejde, vyrába elektrický prúd napájajúci automaty na nápoje alebo informačné tabule. Podobne by sa dalo napájať verejné osvetlenie z chôdze alebo jazdy po komunikáciách. Žiadnou novinkou už nie sú samonabíjateľné hodinky. Ich strojček sa naťahuje vďaka kývavému pohybu ruky. Podobne fungujú prototypy hudobných prehrávačov či bezdrôtových zdravotníckych prístrojov. Poháňanie mobilov, MP3 alebo vreckovej navigácie pohybom by mohlo dokonca byť tým správnym riešením problému s nadváhou. Jednoducho stačí pripnúť zariadenie na koleno či rameno a za jednu minútu chôdze si vygenerovať energiu na pätnásťminútový hovor z mobilu. Len či by sme nemuseli ešte aj posilňovať, aby sme uniesli zariadenie, čo by vážilo niekoľko kilogramov.

Hurá do telocvične Vo Filadelfii vyvinuli prototyp elektrárne, ktorá váži od 20 do 40 kilogramov a zmestí sa do stredne veľkého batohu. Vyrobí dosť energie na fungovanie navigácie a čelovky. Zaujímavé je, že váha zariadenia nie je v tomto

prípade problémom. V batohu je konštrukcia so závažím na pružinách (počas chôdze sa závažie pohybuje hore-dole, rozhýbe ozubené kolieska a tie zasa generátor), a to sa správa ako náklad, ktorý nosia na hlave ženy afrických Kikujov. Vďaka zvláštnemu spôsobu chôdze sa ich bremeno pohybuje podobne ako kyvadlo v batohu na chrbte a dá sa tak využívať zotrvačnosť bremena. Náklad vlastne chodiaceho postrkuje. Udáva sa, že pri hodine spinningu vyrobí

„Každý, kto prejde po dlažbe, vyrába elektrický prúd.“ jeden cvičenec približne 75 wattov energie. Viem si predstaviť, že kým sa po cvičení osprchujem teplou vodou, sama si ju šliapaním najprv zohrejem – podobne to urobili v americkom Portlande. Už iba zabezpečiť, aby boli telocvične stále plné.

Užitočné potenie Takéto zriedkavé riešenia sú sľubnou vidinou, že sa ľudstvo môže vyhnúť katastrofickým scenárom z vyčerpania energetických zdrojov, o ktorých vlastne ani nevieme, koľko ich v skutočnosti je. Vo Švédsku existuje prvá budova vykurovaná ľudským teplom – 13-poschodová realitka Jernhusen stojacia 100 metrov od hlavnej stanice v Štokholme. Vodné výmenníky zachytávajú teplo, vďaka ktorému sa ohrieva voda do radiátorov vo vedľajších kanceláriách. Ďalšími miestami, kde podobný systém vykurovania funguje, je napríklad nákupné centrum v americkom Minneapolise alebo stanica parížskeho metra Rambuteau, ktorá je prepojená starým schodiskom so sociálnymi bytmi. A keď už vieme vyrobiť energiu z vetra, slnka, našich krokov a tepla, prečo nie z kvapiek dažďa bubnujúcich na strechu? Zdroj: Objective Source E-Learning

text: kristin palitz | preklad: lenka janotková

2012 máj

SVET

ŠÁLKA ROOIBOSU PÔJDE DO PEŇAZÍ

ČAJ, KTORÝ UMIERA Juhoafrický čaj rooibos je populárny na celom svete. Pestovať sa však dá len na jedinom malom území. A to je vážne zasiahnuté klimatickými zmenami. Pieter Koopman sa skláňa a obzerá si mladú rastlinku rooibosu. Vlastní 850 hektárovú čajovú farmu a obáva sa nadchádzajúceho zberu. Za posledných desať rokov kruté dažde a suchá zničili viac ako polovicu úrody. „Tých desať rokov bolo veľmi ťažkých. Museli sme sa naučiť fungovať v nových klimatických podmienkach. A stále sa učíme,“ hovorí. Prepotrebný dážď, ktorý zvykol krajinu zavlažovať od mája do augusta, chýba. „Všetky mladé rastlinky zomreli a my sme každú sezónu skončili v strate. Bola to tvrdá lekcia.“

Jediné miesto na svete Celosvetové zásoby rooibosu pochádzajú z jedinej lokality v Suid Bokkeveld na západe Juhoafrickej republiky. Tu sa rooibos pestuje na celkovej rozlohe 20 000 km2. Pokusy vypestovať ho inde neuspeli. Čajový krík potrebuje pre život drsné, no jedinečné poveternostné podmienky – teploty okolo nuly v zime a horúčavy až do 48 stupňov v lete. Koopman a ďalší farmári museli zmeniť pestovateľské postupy a techniky. Z miestnych rastlín vytvorili vetrolamy, ktoré zastavujú eróziu pôdy. Vybudovali zachytávače vody a namiesto mladých rastliniek začali sadiť priamo semienka. „Tie síce rastú dlhšie, ale nie sú také citlivé na nedostatok vody,“ vysvetľuje Koopman. Odborníci predpovedajú, že poľnohospodárstvo v celej subsaharskej Afrike vážne ovplyvnia klimatické zmeny. Podľa medzinárodného výskumného inštitútu vo Washingtone sa zníži napríklad úroda ryže o 14, pšenice o 22 a kukurice o 5 percent. „Rooibosové farmy budú závisieť od schopnosti majiteľov prispôsobiť pestovacie metódy novým podmienkam,“ myslí si Noel Oettle z organizácie Environmental Monitoring Group.

Táto organizácia podporuje pestovateľov rooibosu monitorovaním počasia, pôdy, konzervácie vody a presadzovaním poľnohospodárskej biodiverzity. Pestovatelia sú však k novým postupom často skeptickí. Navyše, pestovanie rooibosu nevynáša toľko, aby zaplatili hlbší výskum.

Chutí aj lieči Čaj rooibos je obľúbený pre sladkastú chuť a blahodarný vplyv na zdravie. Neobsahuje kofeín. Je bohatý na antioxidanty a minerály ako zinok, meď, vápnik, horčík. Známy je aj protikarcinogénnymi, protizápalovými a protivírusovými účinkami. Navyše pomáha tráveniu.

K odberateľom patrí hlavne Nemecko, Holandsko, Veľká Británia, Japonsko, Spojené štáty, ale i Čile, Poľsko a Rusko. Pestovanie rooibosu nie je veľký priemysel. Venuje sa mu približne 300 farmárov, ktorí na plný úväzok zamestnávajú zopár pracovníkov. V období zberu im vypomáhajú sezónni robotníci. Kým rooibos nezískal obľubu v zahraničí, oblasť Suid-Bokkeveld bola chudobná.

Nezabíjajte rooibos

Jednou z možností, ako zachrániť jedinečnú juhoafrickú rastlinku, je zakonzervovať divo rastúcu verziu. Divý rooibos je otužilejší a odolnejší proti horúčavám ako jeho šľachtená príbuzná. Jeho zložitejší koreňový systém si poradí aj s menším počtom zrážok. „Bolo by rozumné zriadiť banky semienok. Ak zakonzervujeme divý rooibos, zakonzervujeme aj genetický materiál, z ktorého pochádza šľachtená verzia,“ hovorí Malgas. Niektorí farmári už na to prišli. Laurenz Dworkin obrába 100-hektárové čajové pole. Uvažuje o tom, že popri šľachtenom rooibose bude zbierať aj divo rastúcu rastlinu. „Voľne rastúci rooibos ešte nie je životaschopný komerčný produkt, ale má potenciál,“ Na druhej strane sa obáva, že komercializácia nakoniec spôsobí viac škôd ako úžitku. Divá rastlinka rastie pomalšie, takže sa dá zbierať „Existuje len jeden druh rooibosu. Ak vyhynie, iba každý druhý rok. Niektorí farmári však môžu bude to znamenať koniec,“ varuje doktorka v mene vyššieho zisku robiť zber každoročne, čím Rhoda Malgas, výskumníčka z juhoafrickej uni- postupne celú odrodu zničia. verzity Stellenbosch. Na porovnanie – iný druh „Zúfalo potrebujeme pestovateľov, ktorí sú juhoafrického čaju z radu fynbos – Honeybush schopní dlhodobého plánovania a nezabijú má až 25 rôznych druhov. rooibos len pre vidinu rýchleho zisku,“ hovorí Podľa údajov juhoafrického ministerstva Dworkin. „Mali by sme rátať s tým, že klimatické poľnohospodárstva sa z krajiny každoročne zmeny a s nimi spojená menšia úroda budú vyvezie približne 8 ton čaju rooibos. ceny rooibosu naďalej zvyšovať.“ INZERCIA

Strihanie psíkov a poradenstvo

0907 473 718, Ľubica Chlpíková Internetový obchod – chovateľské potreby: www.webareal.sk/dream

foto: archív autorov

Literárium Petra Gettinga

Na ťažkú hodinu Niekto má bibliu, iný zasa Dänikena. Myslím tým knihu na ťažké chvíle. Niekedy najťažšie. Tiež mám pár takých kníh, jedna je od Jožka Čapka. Väčšina ľudí ho pozná len ako autora príbehov o psíkovi a mačičke, ako brata „toho Karla“. Josef bol však aj skvelým maliarom, umeleckou špičkou svojej doby, a ultramoderné diela nielen maľoval, ale aj písal. Jeho avantgarda riadne dráždila malomeštiakov, skrátka lahôdka. No nikdy nenapísal klasickú báseň. Teda nikdy počas života – lebo to, čo prežil posledných päť rokov, nebol život. Ako humanistu ho zatkli hneď v prvý deň vojny a postupne povláčili hádam cez všetky veľké nacistické lágre, aby na samom konci vojny za ostnatým plotom aj zahynul. Ale ani v pekle, aké dokáže pripraviť len človek človeku, Josef neprestal tvoriť. Nebola to bežná situácia a neboli to bežné diela. Za plotom, vedľa popravísk a dymiacich kremčných komínov, písal jednoduché, mimoriadne básne. Väzni ich začali medzi sebou šíriť a nútili ho písať ďalšie. Napríklad báseň, kde hovorí, že mu „prožít věci zlé a strašné bylo dáno“ a pokračuje: „tisícové tentýž úděl mají, / a horší ještě, vím a uznávám ° však, tím děsivěji, / tím truchlivěji, že / tím huř to nejsem sám!“ Básňam zbaveným experimentovania aj pátosu väzni rozumeli a rovnakou silou sa dotýkajú aj nás dnes. Dojemné, mrazivo krásne verše sú o slobode a mali sa naplniť až na samom konci hrôz: „Než Smrti ne, lež muk se každý bál, / muk poroby, muk otroctví a ponížení / což konce jim, což pomoci nám není? / Svobodo, spas nás! Ó vysvoboď již! / Od Smrti ne, však rabství sejmi z nás kříž!“ Týrali ho, nútili maľovať gýčové alpské scenérie pre esesákov a hlobiť truhly pre mŕtvych priateľov, no on i v ťažkej hodine písal verše, ktoré pohladia: „Podivná bytost člověk je / váhá se přiznati, co miluje / a nepoznán pak odchází; / odpusťte, moji předrazí.“ Autor je prozaik a publicista

Mimochodom

... Daniela Pastirčáka

Zelené ticho Kedysi bol náš svet zelený, dnes je sivý. Kedysi bol svet tichý, dnes je plný strojového hluku. Zelená je pre mňa farbou strateného ticha. „Blahoslavení tichí, lebo oni zdedia zem“. Táto Kristova veta je pre mňa úplne zelená. Zelené ticho však neúnavne potláčame sivým hlukom. Svet predsa dedia práve tí najhlasnejší, nie? Oni vyhrávajú kampane a osídľujú miesta moci – tí, ktorých počuť, muži, čo svojím vnútorným hlukom dokážu ozvučiť svet – konštruktéri budúcich rajov, inžinieri civilizačného pokroku. Tichý život nie je v kurze. Moderný človek dá prednosť ruchu burzy, obchodného domu či futbalového štadiónu pred tichom kaplnky. Tichí predsa nikdy nevyhrajú a tí, ktorí nebojujú, nedobijú svet? Svet však v skutočnosti nepatrí tým, čo si ho podmanili, ale tým, ktorí mu s láskou rozumejú. No ten, kto nepočúva, nerozumie a nepočuje ten, kto nestíchol. Svet nie je náš rival, nie je nepriateľ, ktorého si treba podmaniť, ani bonanza, z ktorej treba vyťažiť

čo najviac. Svet je dar, dedičstvo od Boha, môžeme ho v láske prijať – alebo v pýche odmietnuť, nemôžme ho však dobiť násilím. Keď podmaniteľ v nás vybojuje svoj posledný boj, korisťou mu bude samota uprostred všeobecnej smrti. A podmaniteľ žije v každom z nás, odcudzený Bohu, stratený sebe aj svetu v zemi vyhnancov na východ od raja. Ježiš nás výzvou k Tichu volá späť do raja, z ktorého sme sa vyhnali: Späť do stavu bytia pred odcudzením, k prvotnému súzvuku, v ktorom sa znova učíme rozumieť reči všetkých vecí. Vo vnútri, ktoré stíchlo, sa postupne rozozvučia umlčané hlasy: hlasy vody, lístia, hlasy oblakov aj hviezd. Brat František nás v tichu znova naučí porozumieť zabudnutej reči zvierat.

„Ten, kto nepočúva, nerozumie a nepočuje ten, kto nestíchol.“

... zuzy uličianskejw

Tatralandia na predaj Ťažko pochopiť, prečo ľudia túžia vlastniť niečo tak nevypočítateľné, ako je príroda. Henry Ford sa svojho času nadchol pre Amazonku. Zaujal ho konkrétne jeden z tisícov rastlinných druhov, ktoré tam v podivnej symbióze žijú na každom štvorcovom kilometri. Pneumatiky jeho pamätných Ford T potrebovali veľa kaučuku, preto sa rozhodol postaviť si naň prírodnú výrobnú linku. Bol najbohatším človekom sveta a podľa toho sa aj správal. V roku 1927 kúpil v Brazílii pozemok zhruba o veľkosti štátu Delaware. Vyslal tam inžinierov a manažérov, nechal im postaviť biele domčeky s golfovými ihriskami a zmrzlinovými stánkami. Domorodí robotníci začali rúbať prales a vysádzať do radu malé kaučukovníky. Keby nezabudol do tímu prizvať botanikov, boli by mu povedali niečo o parazitoch, ktoré zničia celú populáciu kaučukovníkov, ak stromy nerastú – ako v prírode – ďaleko od seba. Porážku si Ford pripustil až po dvadsiatich rokoch. Za 250-tisíc libier predal brazílskej vláde plantáž, do ktorej vložil 20 miliónov bez akéhokoľvek úžitku. Dnes

si zhrdzavené kovové konštrukcie jeho ambicióznej Fordlandie berie naspäť príroda, kým autíčka sveta sa veselo posúvanú na pneumatikách z umelého kaučuku. Fordlandiu pri Amazonke som videla len na fotkách Scotta Chandlera, ale omylom som navštívia konkurenčnú Tatralandiu mimo sezóny. Parkoviská prázdne, stánky pozatvárané, reštaurácie bez ľudí. Do niekdajších stanovísk rozhodcov by sa určite nasťahovali bezdomovci, keby netrčali tak vysoko nad svahom. S reklamami na luxusné apartmány sa pohrával iba vietor a poslední dvaja bieli medvedi ležali v županoch na lôžkach wellnes centra luxusného hotela. Ak si priplatili, z izieb nemali výhľad na zničený les. Nechcete vlastniť kúsok tohto raja? Už čoskoro ho môžete mať skutočne len pre seba.

„Kúsok raja skutočne len pre seba?“

takmer bodka

2012 máj

[...] premárnime tým, že sa usilujeme získať čas. (John Steinbeck)

Vylúštenie krížovky z minulého čísla: Keď nevieš, kam kráčaš, možno prídeš [niekam inde]. Laurence J. Peter Troch úspešných lúštiteľov, ktorí do konca mesiaca pošlú tajničku na: jaro@notabene.sk odmeníme spoločenskou hrou „Slovensko – cestovná verzia“.

Distribučné miesta

• BRATISLAVA O. z. Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, Tomáš Kubiš, Ivan Lorenc, Barbora Žiaranová 02/52 62 59 62, poradcovia@notabene.sk • BANSKÁ BYSTRICA Slovenský červený kríž, Pod Urpínom 6, 974 01 Banská Bystrica, Hana Kliniarová, 048/413 13 35, sus. bbystrica@redcross.sk • ČADCA DCH – Dom charity sv. Gianny, Kukučínova 6, 022 01 Čadca, Katarína Melicháčová, 041/432 40 88, 0918 874 839, charita.cadca@centrum.sk • HLOHOVEC O. z. Pokoj a dobro, Pribinova 51, 900 28 Hlohovec, Pavol Šoka, 033/742 38 27, viera.vavrova@d2u.sk • HOLÍČ N. o. Križovatky – Azylový dom Emauzy, J. Čabelku 3, 908 51 Holíč, Michal Sedláček, 0905 579 087, 034 / 6683110, emauzy@stonline.sk • KEŽMAROK O. z. Hviezda (v spolupráci s MsÚ Kežmarok), Lanškrounská 16, 060 01 Kežmarok, Mária Galdunová, 052/466 02 12, 0905 886 546, komunita@kezmarok.sk • KOŠICE ADCH – Charitný dom sv. Alžbety, Bosákova ul., 040 01 Košice, www.charitakosice.sk, Šiba Jozef, kontakt: 0903 982 652, jozef.siba@gmail.com • LEVICE O. z. Miesto v dome, Sama Chalupku 7, 934 01 Levice, Ľubica Prištiaková, 036/622 15 86, mvd@miestovdome.sk • LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ Informačné centrum mesta Liptovský Mikuláš, Námestie mieru 1, 031 01 Liptovský Mikuláš, Bc. Jana Piatková, j.piatkova@mikulas.sk, +421/44/551 45 41 • MALACKY N. o. Križovatky – Azylové centrum Betánia,

Ľudovíta Fullu 16, 901 01 Malacky, Lenka Hornáčková, 034/7722457, 0908 461 988 acbetania@orangemail. sk • NITRA DCH – Dom charity sv. Rafaela, Samova 4, 950 50 Nitra, www.charitanitra.sk, Andrea Rončková, 037/772 17 92, 0907 451 771, rafael.charita@gmail.com • NOVÉ ZÁMKY Betlehem, M. R. Štefánika 10, 940 01 Nové Zámky, Kornélia Magyarová, 0905 427 209, Béla Magyar, 0918 497 688, belamagyar@zoznam.sk • PIEŠŤANY ÚZ Domum, Bodona 55, 921 01 Piešťany, Eva Papšová, 033/ 772 76 87, 0915 400 577, domum@kios.sk • POPRAD ZSS – O. z. Korene (v spolupráci s MsÚ Poprad), Levočská 51, 058 01 Poprad, Marcela Michalková, 052/772 42 09, 0910 890 488, socialne@msupoprad.sk • SENICA N. o. ZSS Senica, Štefánikova 11/B, 905 01 Senica, Martina Snopková, 034/622 84 56, 0903 764 072, snopkova@zsssenica.sk • TRNAVA ADCH, Hlavná 43, 917 01 Trnava, www.charitatt.sk, Zuzana Ryšková, 033/533 31 59, 0910 788 031, battarci.charita@stonline.sk • VRANOV NAD TOPĽOU ADCH – Charitný dom pre mládež, Lúčna 812, 093 01 Vranov nad Topľou, Beáta Bronišová, 057/44 3 15 78, 0904 981 536, chdmvranov@zoznam.sk • ŽILINA DCH – Dom charity sv.Vincenta, Predmestská 12, 010 01 Žilina, Gabriela Huliaková, 041/724 47 95, 0918 314 197, dchvincent.za@gmail.com

SPONZOR KRÍŽOVKY INZERCIA

Proti prúdu

text a foto: dagmar gurová

nota bene 131

JANKO SA ROZHODOL PRE ZMENU

NA POKRAJI ŠŤASTIA Janko predával Nota bene iba pár mesiacov, keď si našiel prácu aj nový vzťah. Pochopil, že staré zvyky nikam nepovedú a začal odznova. Hovorí však, že bez pomoci by to asi nedokázal. Janko je milý človek. Tak ho opísal kolega, ktorý mi ho odporučil. A tak na mňa pôsobil od prvej chvíle, čo sme sa stretli. Štíhly, opálený, s plachým úsmevom. Našla som ho v malej dedine kúsok za Bratislavou. Stavebná firma, pre ktorú pracuje, tu má ubytovňu. Ráno odtiaľ robotníkov vyvezú na stavbu, večer ich dopravia späť. Medzitým Jankovi neostáva veľa času pre seba, ale je spokojný. Hlavne, že má prácu. Inak toho veľa nepotrebuje. „Na izbe máme televízor, dokonca aj so satelitom. A večer som aj tak unavený. Takúto prácu som dávno nerobil. Musím si zvyknúť.“ Je vyučený murár, ale takmer 20 rokov bol vodičom kamiónu. Má 58 rokov a ešte nedávno ho živilo Nota bene.

Ako moja rodina

ciálni pracovníci. „Musím sa im poďakovať. Nemal Kedysi s kamiónom prešiel takmer celú Európu. Vlani v decembri stratil bývanie. „Rozviedli sme som sa na koho obrátiť, oni boli ako moja rodina.“ Najviac sa mu páčilo vo Švédsku. „Ľudia tam mali sa so ženou. Dva roky sme ešte spolu bývali, úplne inú mentalitu ako u nás. Boli jednoduchí, ale dom bol napísaný na ňu. Vyhodila ma, ale Hľadal a našiel skromní, nepotrebovali veľké domy. A boli ponehnevám sa. Stále sa spolu bavíme.“ Prvýkrát Rozhodol sa na sebe zapracovať. „Predaj Nota hostinní. Nikdy nezabudnem, ako ma nechali tri v živote bol na ulici. „Spával som v garáži pri bene som považoval za svoju robotu. Veríte, že dni zadarmo bývať v hoteli, keď sa mi pokazil Hlavnej stanici. Bol tam strašný bodrel, ale nemal ma to bavilo? A bol som v tom celkom dobrý. Za kamión.“ Janko hovorí, že takisto aj človek bez osem dní, potom ako som sa vrátil z nemocnice, domova potrebuje pomoc, aby mohol začať znova. som inú možnosť.“ Dlho tam však neostal. Všimol si ľudí, ktorí na ulici som predal vyše sto časopisov.“ On sám je teraz na pokraji šťastia. Po chvíli, čo predávali časopis, akési Nota bene. Neskôr sa Ako šofér kamiónu si zvykol na dlhé hodiny sede- predával Nota bene, si našiel prácu aj nový vzťah. dopočul, ako funguje. Spýtal sa jednej predajkyne, nia. Stáť s Nota bene mu preto nerobilo problém. „Tých pár mesiacov si veľmi cením. Keby nebolo ako sa k nám môže pridať. A v polovici januára „Myslím, že väčšina ľudí chápe, že predajca nemá Nota bene a mojej kamarátky, neviem, ako by už mal preukaz aj vlastné predajné miesto. „Ne- inú možnosť ako toto.“ Občas ho predsa ktosi som dopadol. Stále neviem, ako bude ďalej. Len hanbil som sa. Keby ma stretli známi, nebolo by posielal „do práce“. „Nepripúšťal som si to. Akurát dúfam, že horšie to už nebude.“ mi to príjemné. No pochopil som, že toto je moja INZERCIA jediná šanca.“ S časopisom si zarobil na jedlo aj na nocľah. Prespával v nízkoprahovej nocľahárni Depaul, kde si našiel pár nových známych. „Boli tam rôzni ľudia. Aj múdri, ale ani tí sa nemohli pohnúť. Čím je Pomáhame slabým aj silným. človek dlhšie na ulici, tým ťažšie sa odtiaľ dokáže som povedal – dajte mi ju a pôjdem. Predával • Korporátne a právne služby dostať. Nechcel som tak skončiť,“ spomína. „Keď som pred Baumaxom, kde nakupujú remesel• Správa pohľadávok som prišiel do Nota bene, ešte som pil. Ivan (náš níci. Pýtal som sa na robotu, ale murára nikto • Príprava zmluvných dokumentov sociálny pracovník, pozn. red.) sa so mnou poroz- nepotreboval.“ Janko sa nedal odradiť. „Dal som prával. Povedal mi, že takto to nikam nepovedie.“ si inzerát do teletextu a našiel som túto prácu. • Poradenstvo a riešenia v obchodných spoločnostiach Kým o tom Janko rozmýšľal, absolvoval operáciu. Zatiaľ ju mám brigádne. Dohodli sme sa, že ak Po nej sa vrátil ako nový človek. „Odvtedy nepi- budem dobre robiť, zamestnajú ma. Nechcem SENGER & Partners s.r.o. jem. Je to zvláštne, ale môžem vidieť, ako okolo si to ničím pokaziť.“ Cez teletext toho získal ešte Štúrova 6/13 (budova Lúčnice) mňa pijú a nič to so mnou nerobí. Až sa sám viac. „Na zoznamke som si našiel kamarátku. Tel: 0220707111 čudujem. Pochopil som, že môžem žiť aj bez alko- Je taká chápavá,“ jemne sa usmieva Janko. „Asi Web: www.sengerpartners.sk holu.“ Janko hovorí, že mu pomohli práve naši so- k nej pôjdem bývať.“

„Keby nebolo Nota bene a mojej priateľky, neviem, čo by so mnou bolo.“

Časopis Nota bene začal vychádzať v septembri 2001. Vydáva ho občianske združenie Proti prúdu ako svoj hlavný projekt na pomoc ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova alebo im hrozí strata ubytovania z finančných dôvodov. Cieľom je aktivizovať bezdomovcov, pomôcť im získať sebaúctu, dôstojný príjem, pracovné návyky a sociálne kontakty. Úlohou Nota bene je tiež kampaň na pomoc ľuďom bez domova. Predajca časopisu musí byť registrovaný v niektorej z distribučných pobočiek Nota bene. Pri registrácii dostane 3 kusy časopisov zdarma. Všetky ostatné si kupuje za 0,70 eura a predáva za plnú sumu 1,40 eura. Je povinný nosiť preukaz predajcu a dodržiavať pravidlá predaja (Kódex predajcu na str. 2). Ak zistíte, že niektorý predajca porušuje kódex, prosím informujte nás na doleuvedených číslach. O. z. Proti prúdu poskytuje svojim klientom ďalšie služby: sociálne a právne poradenstvo, zdarma využitie telefónu a počítač s internetom na hľadanie práce, príspevky na zdravotné potreby a voľnočasové aktivity. Viac na www.notabene.sk. Časopis Nota bene je registrovaný na Ministerstve kultúry SR pod číslom EV 3665/09 ISSN 1335-9169. o. z. Proti prúdu je členom siete pouličných časopisov INSP a organizácie FEANTSA. Vydavateľ: O. z. Proti prúdu IČO: 360 68 781, č. účtu: 266 34 750 14/ 1100 Tatrabanka, www.notabene.sk. Manažment projektu: riaditeľ Bc. Martin Opeta, 0907 197 908, martin@notabene.sk, zástupkyňa riaditeľa Mgr. Sandra Tordová, 0905 143 651, tordova@yahoo.com. Redakcia: šéfredaktorka Mgr. Sandra Tordová, redaktorka Dagmar Gurová, 0915 779 746, dagmar.gurova@notabene.sk, editorka Mgr. Milada Čechová. Grafické spracovanie: Mgr. art. Pavol Čejka. Jazyková korektúra: Workaholic culture. Lito a tlač: typocon, bind print s.r.o. Inzercia: Jaroslav Šipoš, 0911 214 411, jaro@notabene.sk. Administratíva: Fabiola Mokrá. Fundraising, PR: Zuzana Pohánková, 0917 275 812, zuzana@notabene.sk. Denný street work: Peter Kadlečík, 0907 733 388 peterkadlecik@notabene.sk

2012 máj

text: peter kubínyi | foto: alan hyža

Fotoportrét

Zelená torta na strope

„Prisnil sa mi sen a ja som ho musel ten luster pyšný, kým býval v Kežmarku, zhmotniť! V noci som vzal vedro, rozrobil v starom dome blízo hradu! Na veľa vecí si v ňom štukatérsku hmotu s modelárskou už nedokázal spomenúť, ale recepty, ako sadrou, pridal vápno, glej, vodu... Príchute urobiť dobrú tortu, mu v pamäti zostali. Kosom tentoraz nepotreboval, stačil nákres, niec koncov, čosi sa ich napiekol. „Osemdeako to má vyzerať. Za tri hodiny bola torta siat svadieb som pripravoval! A jednému na strope," rozpráva Ján Dolhý. Cigánovi som piekol naraz deväťdesiat tort!" Bývalý cukrár stvoril svietiacu tortu. Prilepil poteší sa a rozhovorí sa o svojom recepte: ju o strop a vložil do nej žiarovky. Vrcholné „Zrobím všetko, len pomaly. Práca chvatná, dielo majstra! Obrovské! Do zelena ladená málo platná." Sú to však len spomienky. farebná diagnóza na strope. Aký bol na Päťdesiatročné cukrárske stroje hrdzavejú

na dvore jeho nového domu v Ihľanoch. Ten v Kežmarku predal priekupníkovi. Lacno. Príliš lacno... A ten v Ihľanoch kúpil draho. Príliš draho... Keby vraj nepredal dom v Kežmarku, mohol sa zelený luster aj otáčať. Taký bol plán. Deväť tort na strope a každá z nich sa mala krútiť iným smerom. „Dlho mi nešlo do mozgu, ako to urobiť a teraz to už nemám urobiť kde," povie smutne. Svet prišiel o umelecké dielo, aké tu ešte nebolo.

INZERCIA