Nota bene 157 júl 2014

POHODA

ci

jcu

da

la

jú

JÚl

vi

157 / 2014

Le tn le NO é n u TA krí vd v žo ru áš he ho BE vk jp y ol pr N o e E

miesto pre číslo preukazu predajcu

kupujte iba od predajcu s preukazom

1,40

polovica pre predajcu

nástenka

nota bene 157

pozor!

Nenechávajte si pre seba, ak vám niektorý z predajcov zdvihne náladu, alebo naopak, adrenalín. Pošlite nám SMS na číslo

0915 779 746 01.06.2014 Veľmi rád by som pomohol tej pani, ktorej príbeh bol uverejnený v čísle 155 z roku 2014... chcela by psíka z útulku... ak máte záujem, ozvite sa mi, prosím... pôjdeme do útulku, všetky poplatky uhradím vrátane očkovania a krmiva. Nenašiel som žiadny iný kontakt preto píšem sem. Ďakujem.

01.06.2014 Dobrý deň, chcela by som pozdraviť a poďakovať predajcovi č. 2542 pri Bille na Farského, veľmi milý usmiaty sympatický chlapec, ktorého úsmev, skromnosť a dobrota z očí musia očariť človeka.

Prajem mu, nech sa mu darí. Kristína

HLAVNÍ PODPOROVATELIA PROJEKTU NOTA BENE

02.06.2014 Chcem pozdraviť pána predajcu s číslom 1782, čo predáva v BA v Mlynskej. Rada mu spríjemním deň kúpou časopisu. Nech sa mu darí, držím mu palce, Patrícia 02.06.2014 Dobrý deň. Chcela by som poďakovať predajcovi 36 predávajúcemu v Tesco Malacky. Pán je veľmi slušný, milý a vždy sa prihovorí nielen mne, ale aj mojej trojročnej dcére, ktorej dal cukrík, a malá ho stále spomína a teší sa na neho, keď ideme do Tesca. Katka 03.06.2014 Dobrý deň, práve som si kúpila časopis Nota bene na križovatke Bajkalská v Bratislave. S pani, reg. číslo 275, ktorá časopis predáva som bola veľmi spokojná. Usmievala sa a to sa často nevidí...

TOTO VYDANIE NOTA BENE PODPORILI

03.06.2014 Chcem poďakovať predajcom Ivanovi z Račianskeho mýta a predajcovi 2468 z Nív. Dokážu ma každý deň potešiť. Držím im palce. Silvia

4

ROZHOVOR

POHODA MÁ USTLANÉ NA RUŽIACH

7

TÉMA ZÁHADY MADE IN SLOVAKIA

K ó de x p r e d a j c u

Zakladateľ a riaditeľ najúspešnejšieho slovenského letného festivalu MICHAL KAŠČÁK stále považuje za malý zázrak, že na Pohodu s jej dramaturgiou chodí toľko ľudí. Od začiatku vedel, že nechce festival len o hudbe.

Boli na Slovensku templári a zakopali tu s pochovaným veľmajstrom aj svoj poklad? Podarilo sa alchymistom v Bratislave vyrobiť zlato?

Navštívte s nami miesta najväčších slovenských záhad.

TÉMA TERAPIA TMOU A VNÚTORNÉ SVETLO

FESTIVALY HVIEZDY, VYCHYTÁVKY A EXOTI

Dlhý pobyt v tme dokáže ozdraviť ľudskú myseľ. Ázijské národy aj Indiáni to vedia už stáročia. Pobytom v tme sprevádzajúci opatrovníci na Slovensku a v Česku zisťujú, že lieči i na telesnej úrovni.

Hudobné festivaly dnes patria k letu podobne, ako k nemu patria prázdniny alebo dovolenky pri mori. Dať taký festival dokopy však nie je žiadna sranda a vytvoriť festivalovú pohodu sú nervy.

11

19

1. Predajca nosí preukaz so svojím registračným číslom a fotografiou pri predaji na viditeľnom mieste.

2. Predajca predáva časopisy označené číslom zhodným s registračným číslom uvedeným na preukaze.

3. Predajca predáva časopisy na určenom predajnom mieste uvedenom na jeho preukaze.

4. Predajca predáva časopisy za oficiálnu cenu uvedenú na titulnej strane časopisu.

5. Predajca predáva časopisy spôsobom, ktorý neobťažuje okoloidúcich (je triezvy, čistý, upravený, slušný).

6. Predajca sa zdržuje na predajnom mieste bez detí do 16 rokov.

7. Predajca aktívne pracuje na zlepšení svojej sociálnej situácie a riadi sa pokynmi sociálneho pracovníka.

8. Predajca v Bratislave je povinný nosiť aj oficiálnu vestu s logom Nota bene. Začiatočník vestu nemá, iba špeciálny preukaz platný v daný mesiac.

22 SPRIEVODCA FESTIVALMI

Hudobní fajnšmekri, baľte stany

26

ĽUDIA RADOSTNE TRIEZVY HRDINA

K ó de x KUPUJ Ú CE H O

PARTNERI PROJEKTU

zostavil: Peter Patrónsky

1. Preverte si preukaz predajcu, na ktorom je uvedené registračné číslo, fotka.

2. Kupujte časopisy označené číslom zhodným

Pomáhame slabým aj silným

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

2

s registračným číslom uvedenom na preukaze predajcu.

3. Predajcu si starostlivo vyberte.

4. Neplaťte viac, ako je uvedené na časopise, pokiaľ sa tak sami nerozhodnete.

5. Zoberte si svoj zaplatený časopis.

6. Časopis po prečítaní darujte alebo znehodnoťte tak, aby sa nedal znova predať.

editoriál

POHODU MÁME UKRYTÚ V SEBE

05.06.2014 Pekný deň, chcem sa poďakovať a vyjadriť úctu predajcovi 0187, od ktorého som si časopis kúpila pri Lidli v Ilave. Je to naozaj srdečný a milý človek. Ďakujem, bodaj by bolo takých ľudí na svete viac. Lenka 05.06.2014 Pred chvíľkou som si na Námestí osloboditeľov v Košiciach kúpil Nota bene u príjemného predajcu. Chcel by som poďakovať redakčnému tímu, že dávate naozaj možnosť žiť aj tým, ktorí to nemajú v živote najľahšie. Dalibor

z obsahu

2014 júl

Hudobní fajnšmekri, baľte stany! Na letných festivaloch si každý niečo nájde. Peter Bálik, gitarista skupiny Živé kvety a redaktor časopisu .týždeň upozorňuje, ktorých ďalších interpretov si netreba nechať ujsť.

Braňo Jobus vyčnieva z davu. Nie len kvôli vysokej postave, dlhým vlasom, bláznivým kostýmom a neuveriteľným hudobným nástrojom, na ktorých hrá, ale osobitou charizmou.

Dokumentuje to aj film Vrbovský veter.

Spomínam si na svoju prvú Pohodu v Trenčíne.

Uchvátil ma pestrofarebný dav, množstvo baviacich sa, tancujúcich a spievajúcich ľudí. Nikto sa netlačí, všetci pohodovo postávajú či polihujú na tráve, započúvaní do tej svojej, najlepšej kapely a muziky. Jeden vedľa druhého, spolu, aj každý zvlášť v sebe samom...

Málokedy si človek dopraje takúto pohodu niekoľko dní za sebou. Nechávame život, aby nás znásilnil svojím uponáhľaným tempom, vystresovaní a vyhorení utekáme zo stretnutia na stretnutie, z práce do práce a zabúdame na seba samých, aj na seba navzájom.

Pohoda si totiž v dnešnom svete vyžaduje uvedomelú mentálnu prácu. Nie je vôbec jednoduché preladiť jeden extrém – psychickú záťaž, na druhý – sladké oddychovanie. Akosi si nevieme nájsť čas ani miesto na stíšenie sa, snívanie, meditovanie, upratanie svojich nálad a emócií. Pritom by stačila karimatka alebo deka rozbalená niekde v lese, v Medickej záhrade či aspoň na tráve za domom – tá všade vonia rovnako. Leto je na to ako stvorené a na turistiku do spomienkovej mapy nemusíme chodiť ďaleko. Každý z nás zažije v živote niečo pekné. Je dobré mať to uložené niekde v registri hlavy a vedieť po tom siahnuť.

Moja priateľka sa venuje motivačnému kaučingu a do jej najobľúbenejších tém patrí sebaláska. Rozprávala mi, že najťažšie prijímame a realizujeme lásku k sebe, pretože ju mylne považujeme za egoizmus. Je to aj môj problém a ona mi navrhla jednoduché meradlo rovnováhy: dopraj ostatným to, čo sebe, a sebe to, čo ostatným.

V podstate je to stará známa pravda, dokonca prikázanie – miluj svojho blížneho ako seba samého.

Keď sa nad tým zamyslíte, neexistuje múdrejšia rada na to, ako si vytvoriť pohodu v sebe samom, pre seba aj okolo seba.

Ako dopisujem tento stĺpček, uvedomujem si, že si pospevujem pieseň Milana Lasicu a Jara Filipa: Do batôžka si nalož pretvárku, lož a faloš, a potom ich hoď z mosta do vody. Bez pretvárky a falše hneď by to bolo krajšie, hneď by tu bolo viacej pohody... Pridajte sa ku mne a vezmite si k tomu aj toto najnovšie číslo nášho časopisu. Nech vám pomôže dotvoriť letnú pohodu, a tým aj našim predajcom tak, ako sme to mali v úmysle.

Ada Jung editorka

V ďalšom čísle s témou HRDINOVIA nájdete: Výnimočný hrdina

Hlboká modrá voda

V nebezpečnej Afrike

Charizmatický katolícky farár Maroš Kuffa stelesňuje typ tradičného a zároveň výnimočného hrdinu. Je známy svojou pomocou najchudobnejším Rómom, bývalým väzňom či týraným ľuďom. Láska je sebapoznávací dar, hovorí.

Predstavte si, že ste na úžasnom mieste, len sami so sebou, nič iné neexistuje, len vaše telo uprostred oceánu. Okolo ticho. Nekonečná modrá voda. Katarína Linczényiová je držiteľka slovenského rekordu v hĺbkovom potápaní.

MUDr. Milan Očenáš je hrdinom Južného Sudánu a Burundi. Pôvodne primár z oddelenia úrazovej chirurgie v Banskej Bystrici odišiel do dediny Mapuordit, „rezervácie“ najnebezpečnejších exotických chorôb.

3

Rozhovor

text: jana čavojská | foto: natália zajačiková

nota bene 157

2014 júl

sme hrali svadbu, bol to fantastický zážitok a som zaň vďačný. Bolo to aj skvelou zostavou hostí – ženil sa Lyrik z Modrých hôr. S Bez ladu a skladu ešte sem-tam zahráme, možno niečo vymyslíme aj s Neuropou. Ostatné sú maličké projekty slúžiace hlavne na psychohygienu.

Organizujete festival, kde koncerty počúvajú tisícky ľudí. Nie je pre vás dôležité veľké publikum?

Vôbec nie. S Bez ladu a skladu sme hrali aj pre veľmi veľké, aj pre veľmi malé publikum.

Raz sme zahrali pre troch divákov. Malé koncerty môžu byť veľmi fajn. So všetkými sa môžete osobne zoznámiť. Marek Minárik hrával s Lucie na veľkých koncertoch a hral aj so mnou v Neurope. Po jednom koncerte v klube, kde nás bolo fakt máličko, som sa mu ospravedlňoval, ako ma to mrzí. Povedal mi: „Nemá ťa čo mrzieť, všetci, čo tu chceli byť, tu predsa boli, a o to ide.“ Považujem za malý zázrak, že na Pohodu s jej dramaturgiou chodí tak veľa ľudí.

KEĎ SÚ NA PÓDIU NAJVÄČŠIE HVIEZDY, ON STRÁŽI OFIS

ré musím. Hlavne v rušnom období pred festivalom by sa to hodilo.

POHODA MÁ USTLANÉ NA RUŽIACH

Nechceli by ste v ten deň napríklad skladať alebo hrať hudbu? Áno, hrať hudbu. Zaujímavé, že mi to nenapadlo.

Zakladateľ a riaditeľ najúspešnejšieho slovenského letného festivalu MICHAL KAŠČÁK stále považuje za malý zázrak, že na Pohodu s jej dramaturgiou chodí toľko ľudí. Od začiatku vedel, že nechce festival len o hudbe.

Názov festivalu ladí s témou tohto čísla Nota bene. Ale prečo práve Pohoda a nie niečo drsnejšie?

Názov vznikol v aute cestou na koncert do Prahy. V móde boli drsné názvy ako Šlahouny alebo Rockový kotel a podobne. Chcel som, aby sme boli iní. Aj sme sa pre to trochu hádali s kamarátom spoluzakladateľom Máriom Michnom. On chcel, aby sa festival volal Rock na hrade. Neskôr si založil Hradhouse, stále ho

4

to na ten hrad ťahalo, len sa posunul od rocku k tanečnej hudbe.

ťom prekladám opisne: Pocit, kedy ste v harmónii so zvyškom sveta.

Je to slovo vôbec preložiteľné do angličtiny?

Nevieme to dobre preložiť. Presný preklad asi ani neexistuje. Niekto použije Easy, Relax, Comfort, existuje idióm Bed of roses (posteľ ruží, na ružiach ustlané – pozn. red.). Ale ani jedno z tých slov pre mňa nevystihuje to, čo znamená Pohoda pre nás. Preto to zahraničným hos-

Kedy cítite najväčšiu pohodu vy?

Doma s rodinou alebo s kamarátmi niekde na chate.

Ako by vyzeral váš ideálny deň?

Nič nerobiť. Dať si pohár vína. Prechádzať sa v záhrade. Robiť len veci, ktoré chcem, nie kto-

Máte popri festivale čas na vlastnú tvorbu?

Skupiny, ktoré som mal, zanikli. Teraz mám rôzne tajné a polotajné kapely. Hrávame väčšinou pre kamarátov. Dokonca sme s našou folklórnou skupinou odohrali prvú svadbu v živote. Vytvoril sa mi taký zaujímavý oblúk, od alternatívnych klubov po svadbu.

Pomysleli by ste si to kedysi, keď ste koncertovali v nejakom klube?

Veľa kapiel začína na zábavách. Preberajú pesničky a učia sa na nich. Až potom hrajú vlastné veci. U mňa to bolo opačne. Najprv sme hrali striktne svoje veci a cez prsty sme sa pozerali na skupiny, ktoré hrali zábavy. Ale teraz, keď

Spájať na festivale toľko aktivít a ťahať naň vážne témy bol váš zámer od začiatku alebo to prišlo postupne?

Postupne. Prvý rok vystúpilo osem skupín na jednom pódiu. O rok sme pridali tanečnú scénu a začali sme sa venovať aj celospoločenským témam. Festival sa volal Dobre zvolená Pohoda. Vrcholil mečiarizmus a my sme boli súčasťou kampane Rok volieb, ktorá mala presvedčiť prvovoličov, aby išli voliť. Pamätám si na výborný príhovor Jara Filipa, už na druhom ročníku sme mali prvú neziskovku. Potom sa nám začali ozývať ľudia, ktorí chceli na festival niečo priniesť. Som za to vďačný. Vďaka nim som objavil nové svety. Rozšírili sme sa o viacero mimovládnych organizácií, pribúdali scény, iné druhy umenia, rôzne pohľady na svet. Vážna hudba, literatúra, sektor neziskoviek, diskusie, tanečné workshopy, výtvarné umenie, divadlo.

Organizačne zvládnuť taký veľký festival ste sa naučili sami alebo ste to chodili odkukať?

Učili sme sa na svojich chybách a nechybách, samozrejme sledujeme aj ostatných. S kapelou som sa dostal na veľa festivalov a videl som, ako to robia iní. Potom som začal cestovať po svete, navštevovať festivaly ako Glastonbury a odkukávať dobré nápady. Teraz som rád, keď iní odkukávajú od nás.

Myslíte, že hudba a festivalové podujatie má silu pohnúť niečím v spoločnosti, naštartovať zmenu?

Na festivale sa ľudia majú stretnúť a cítiť dobre. Je na rozhodnutí každého návštevníka, či si Pohodu užije len ako zábavu, alebo sa bude venovať aj vážnym témam, ktoré sú súčasťou programu. Ja považujem za obrovské šťastie, že takýto festival vôbec môže na Slovensku

byť. Slobodu nepovažujem za samozrejmú a myslím si, že o tom treba hovoriť. Aj na festivale, lebo tam sa atribúty slobody stretávajú. Pre mňa je malý zázrak už to, že môžeme pozvať kapely, aké chceme. V niektorých krajinách to tak nie je a ani u nás to tak nebolo a nemusí byť navždy. Silu hudby nechcem preceňovať. Môže urobiť veľa pozitívneho, ako napríklad Plastici v komunistickom Československu, ale aj veľa negatívneho. Stačí si spomenúť na pesničku Rež a rúbaj do krve. Má pomerne peknú melódiu, nie? Ale určite nepriniesla nič pozitívne.

Nakoľko je pre vás dôležitá sloboda?

Je pre mňa úplne kľúčová. Sloboda sa občas zjednodušuje na slobodu cestovania, slobodu toho, že si môžeme kúpiť, čo chceme. Pre mňa je to hlavne o vnútornom pocite. Že sa nemusíme pretvarovať a môžeme slobodne tvoriť, nielen v umení, ale tvoriť si svoj život. To je predsa základ šťastia.

Radšej by ste Pohodu zrušili ako predali značku festivalu?

To platí. Len to nie je jednoduché. Ekonomika je veľmi rafinovaná bytosť...

Nedokázali by ste akceptovať, že nemáte dosah na to, ako Pohoda vyzerá?

Presne tak. Som s festivalom od začiatku a pre mňa to nie je len prehliadka hudobných skupín. Pre mňa je v tom oveľa viac. Stretnutia ľudí, atmosféra. Neviem, či by sa dala vytvoriť, keby do festivalu vstúpili iní organizátori. Ja som šťastný, že môžem festival robiť, a preto mám k nemu srdcový vzťah. Čo robíte, keď vystupujú najväčšie hviezdy?

Väčšinou sa idem na chvíľku pozrieť, aby som zistil, či prebehla iskra medzi publikom a kapelou. Ale nevydržím dlho. Cítim v sebe silný tlak. Tak sa vrátim do kancelárie a „držím ofis“.

Asi najdlhšie som zostal vlani na Nickovi Caveovi, zo štyri pesničky.

Muzikanti väčšinou iba odohrajú svoj koncert alebo chcú aj vidieť kúsok Slovenska?

To je individuálne. Napríklad Patti Smith bola zvedavá, kam ide. Niektorí majú však taký nabitý program, že popoludní priletia do Viedne, odohrajú, o druhej v noci sa dostanú na hotel a o piatej už odchádzajú na letisko. Mnohí by chceli vidieť viac, ale nemajú čas. Rekord drží jeden bludný Nór – zmeškal lietadlo, na Slovensku sa mu zapáčilo a ostal týždeň... Niektorí prídu na dve či tri noci. Našťastie sa nám už väčšinu účinkujúcich podarilo presvedčiť, aby spali v Trenčíne, že sú tu dobré hotely a je to príjemné mesto. Predtým mali nedôveru voči malému mestu na Slovensku. Doteraz sa sem-tam stretneme s požiadavkou ubytovania vo Viedni.

5

nota bene 157

Koľko ľudí sa podieľa na Pohode?

Cez rok osem, na mieste takmer tritisíc.

Majú záujem aj dobrovoľníci? Síce zadarmo, ale zažijú Pohodu na vlastnej koži...

Vlani sme mali okolo štyristo dobrovoľníkov. Potrebovali by sme ich oveľa viac. Na Slovensku ešte celkom nefunguje dobrovoľnícky princíp. Pritom sa o dobrovoľníkov staráme dobre, zabezpečujeme im jedlo, ubytovanie a prácu im organizujeme tak, aby tretinu času pracovali a dve tretiny si užívali program.

Ktorý z festivalových hostí bol pre vás najvzácnejším zážitkom?

Václav Havel. Vnímam ho v prvom rade ako umelca, vynikajúceho divadelníka a nepísanú hlavu skupiny The Plastic People of the Universe. Dôležitá je pre mňa aj jeho úloha v osemdesiatom deviatom. Z kapiel Prodigy, Portishead, Patti Smith, Emiliana Torrini. Som hrdý na to, že sme mali Nicka Cavea. S ním sa mi ale nepodarilo stretnúť.

Vážne?

Rešpektujem, keď chce mať umelec súkromie.

Chápem, aký obrovský tlak nonstop pociťuje.

Koho by ste nikdy nezavolali?

Nezavolal by som kapely, ktoré hrajú naziskinheadsku hudbu. Niektoré žánre máme zastúpené menej. Napríklad country, pritom Johny Cash je môj obľúbenec... Nemáme veľa mainstreamových vecí. A nechcel by som kapely, ktoré podporujú neslobodu. Napríklad diktátorské režimy. Keď Manic Street Preachers povedia, aký je Fidel Castro úžasný chlapík, tak pomáhajú legitimizovať režim, ktorý nedovoľuje organizovať festivaly, slobodne tvoriť hudbu, ktorý ubližuje miestnym hudobníkom. Prečo by sme im mali dať priestor na našom festivale?

Najčernejší deň Pohody bol určite pád jedného z festivalových stanov. Ako ste sa s tým vyrovnávali?

Bol to najsmutnejší deň našej histórie. Priniesol smútok mnohým ľuďom a aj nám. Na bezpečnosť sme vždy kládli veľký dôraz a aj vtedy sme boli presvedčení, že pre ňu robíme všetko. Po tej udalosti som nebol niekoľko mesiacov schopný napísať ani jeden mail týkajúci sa ďalšieho ročníka Pohody. Zdalo sa mi nepodstatné baviť sa o kapelách. Chodili sme do práce, ale boli sme zaujatí iba tým nešťastím. Dostali sme však veľa podporných mailov. Zastali sa nás mnohí kolegovia, odborníci na bezpečnosť na festivaloch, ale aj Václav Havel, ktorý nás verejne vyzval, aby sme pokračovali. Najviac nám pomohli fanúšikovia, ktorí nás podporili, dokonca aj tí, ktorí boli v čase nešťastia priamo v stane. Absolvovali sme aj skupinovú terapiu s psychológmi. Odporúčam ju každému po podobnom nešťastí.

6

Rôzne rebríčky vás zaraďujú do top desiatky európskych festivalov. Pomáha vám to lákať na festival kapely?

Voči rebríčkom som trochu opatrný. Ale som šťastný, že sme v nich tak vysoko. Robia nám dobré meno v zahraničí a pomáhajú nám v komunikácii s umelcami, ale aj v získavaní návštevníkov zo zahraničia. Napodiv aj s presviedčaním Slovákov, aby prišli na festival. Sme hyperkritický národ. Všetci vieme trénovať hokej aj všetko ostatné. Taký typ divákov rebríčky presvedčia, že festival má nejakú váhu.

Veľké hviezdy asi prídu len na festival s dobrým menom.

V 90. rokoch mali postkomunistické krajiny zlú povesť, neviem či si na to niekto pamätá, ale boli tu dokonca aj falošní promotéri, ktorí avizovali koncert, vzali vstupné, pričom kapela nemala o ničom ani poňatia. Prvé roky sme museli na zabezpečovanie zahraničných umelcov používať medziagentov, ktorí nám postupne otvárali dvere. Na začiatku sa so

„Keď budujete raj na zemi, ľudia by v ňom mali chcieť žiť dobrovoľne.“ mnou niektorí agenti odmietali baviť. Neboli si istí, že sa festival naozaj uskutoční a kapela dostane zaplatené. Dôveru sme nezískavali jednoducho. Čo všetko by ste museli urobiť pred rokom 1989, keby ste chceli organizovať festival alebo verejne hrať s kapelou?

Minule mi to mladá dievčina, ktorá so mnou robila rozhovor, ani neverila... Keď chcela kapela vystupovať, musela mať zriaďovateľa, čo bola fabrika, mestské kultúrne stredisko alebo škola. Ak ste chceli začať verejne hrať, museli ste ísť pred prehrávkovú komisiu, zahrali ste súdruhom v tesilkách, tí potom skontrolovali vaše texty a nasledoval ústny pohovor. Ak vám povolili hrať, zaradili vás do cenovej kategórie. Pred každým vystúpením musel zriaďovateľ posielať texty na schválenie príslušnému Obvodnému výboru Komunistickej strany Slovenska. Ten rozhodol, ktoré pesničky môžete zahrať a poslal ich zoznam organizátorovi koncertu. Naše koncerty bežne nepovolili alebo povolili s obmedzeniami. Česi boli odvážnejší ako Slováci. Často dovolili hrať aj zakázané pesničky a zodpovednosť vzali na seba. Slobodný festival v pravom slova zmysle neexistoval. Obchádzalo sa to rôzne, napríklad legendárny festival Písní za mír v Lipnici – ťažko sa zakazuje festival s takýmto názvom... V roku 1988 tam vystúpil aj Václav Havel a po ňom my

2014 júl

text a foto: jana čavojská

TÉMA

s Bez ladu a skladu. Nasledoval zákaz hrať pre všetkých účinkujúcich.

Skomplikovali vám takéto pravidlá život?

Muzikantský áno, bežný nie, boli sme vtedy ešte na školách. Občasné „bububu“ sme nebrali príliš vážne, tak ako každý, keď má šestnásť rokov.

Nerozmýšľali ste nad tým, ako to môže ovplyvniť vašu budúcnosť?

Nie. Rozmýšľali nad tým naši rodičia. Báli sa o nás. Pre nás to bolo dobrodružstvo. Zrušili nám koncert? Nevadí, poďme na pivo.

Hudba je predsa len silný fenomén, keď sa jej komunisti tak báli.

Minimálne to svedčí o tom, že vedeli, že režim stojí na úplne chybnom základe. Keď budujete raj na zemi, ľudia by v ňom mali chcieť žiť dobrovoľne. Nebolo by ho treba oplotiť ostnatým drôtom, aby odtiaľ neutekali.

Považujete sa za osobnosť, ktorá má hovoriť ľuďom o dôležitosti slobody, keďže vás poznajú a rešpektujú?

Necítim sa byť zvlášť povolaný hovoriť o slobode, ale som si istý, že o nej hovoriť treba a jej najväčším ohrozením je, keď ju začneme považovať za samozrejmú. Mám s neslobodou osobnú skúsenosť. Čudujem sa niektorým hudobníkom a ich spomienkovému optimizmu, keď hovoria, že za socializmu to nebolo až také hrozné, dokonca sa vžil termín „zlatá éra popmusic“. Skutočne zlatá éra, keď niektorí kolegovia sedeli v base len preto, že tvorili inak, ako si to predstavoval režim. Samozrejme, ani my sme vtedy necítili neustálu ťažobu. Hrali sme hudbu a tešili sme sa zo života. Akurát sme nechceli robiť kompromisy.

Agentúra Pohoda, Nadácia Pontis (správca DobraKrajina.sk) a Rádio_FM spolu s občianskymi združeniami Proti prúdu (vydavateľ Nota bene), Divadlo bez domova a Vagus a neziskovou organizáciou Depaul Slovensko organizujú v rámci zimnej Pohody sériu podujatí, ktoré majú upozorniť na problematiku ľudí bez domova. Prečo ste sa tak rozhodli?

Pretože ostatní sa na nich často dívajú cez prsty. Ako na niekoho, kto si za svoj stav môže sám a má so sebou začať niečo robiť. Ale existuje veľa príbehov, keď sa človek ocitol v tejto pozícii bez zavinenia. A ak aj nie – mnohí z nás si za všeličo môžu sami... Preto organizujeme koncert priamo v Nocľahárni sv. Vincenta de Paul v Bratislave. Ľudia budú mať možnosť vidieť, čo znamená nocľaháreň, aké skromné miesto to je a ako pomoc bezdomovcom stojí na snahe a nadšení iných konkrétnych ľudí. Je kľúčové nevidieť za človekom bez domova niekoho, kto je neumytý, prípadne pripitý a máme z neho strach či obavy, ale vidieť konkrétny osud.

Miloš Jesenský hľadá vysvetlenia záhad a tajomstiev.

MILOŠ JESENSKÝ LÚŠTI RÉBUSY MINULOSTI

ZÁHADY MADE IN SLOVAKIA Boli na Slovensku templári a zakopali tu s pochovaným veľmajstrom aj svoj poklad? Podarilo sa alchymistom v Bratislave vyrobiť zlato?

Navštívte s nami miesta najväčších slovenských záhad.

Vojaci, ktorí boli zároveň mníchmi. Rytieri čer- Zábava v múzeu veného kríža, ktorých volali aj Rytiermi Krista „Archeologický prieskum v kostole nám však a Šalamúnovho chrámu, z čoho sa neskôr sta- nepovolili,“ hovorí riaditeľ Kysuckého múzea lo známe: templári. Je naozaj pravda, že ča- v Čadci a záhadológ Miloš Jesenský, ktorý už rovný kostolík v liptovskej dedine Martinček roky hľadá rozlúštenia najväčších rébusov je dielom ich rúk? A že pár kilometrov odtiaľ, z minulosti. Na konte má takmer štyridsať v krypte kostola v Ludrovej, odpočíva ich maj- kníh a prirovnávajú ho k Dännikenovi. Miloš ster Johannes Gottfried von Herberstein, kto- Jesenský je presvedčený, že templári na území rého počas návštevy Uhorska v roku 1230 zabi- Slovenska naozaj boli. Vyčítal to hlavne z píli (lúpežníci či jeho vlastní – zradcovia)? Spolu somných prameňov a rôznych historických sús ním mali do hrobu pod oltár vložiť aj poklad vislostí. Z mnohých stredovekých pevností zoobrovskej hodnoty... stali len ruiny a ťažko povedať, či ešte niekedy

vydajú nejaké tajomstvo. „Ale – prečo by sme sa mali mýliť, čo sa týka templárov?“ pýta sa Miloš Jesenský a oči mu žiaria ako vždy, keď hovorí o nejakej záhade.

Nadšený propagátor histórie vyštudoval, čuduj sa svete, veterinárnu medicínu. Veterinárom však nikdy nebol. Odmalička ho priťahovali záhady, nezodpovedané otázky z minulosti, paranormálne javy, polemiky o mimozemšťanoch a ich návštevách na zemi. Témou jeho dizertačnej práce už boli dejiny alchýmie. História podľa jeho názoru nemá zapadať prachom. Múzeá

7

nota bene 157

Templárski rytieri nasledovali prísne pravidlá svojej rehole. Nesmeli v boji ustúpiť, kým viala ich zástava, a za zajatých nebolo dovolené platiť výkupné.

2014 júl

Kostol v Martinčeku na vrchu Mních je možno dielom templárov. Kedysi tu údajne stál templársky kláštor.

Busta alchymistu Stefana de Liszty na Laurinskej 11 v Bratislave. Liszty v skutočnosti pracoval inde, na Uršulínskej.

Červení rytieri alebo Rytieri Krista a Šalamúnovho chrámu – templári.

nesmú byť o nudných, naftalínom páchnucich exponátoch. Naopak, mali by byť živými miestami stretnutí, kde sa minulosť prezentuje nápaditou a hravou formou. Za pravdu mu dáva aj fakt, že Da Vinciho vynálezy poznajú deti z nákupných centier, a nie z múzeí.

148 otčenášov a banky Vojenský rád templárov založilo na prelome rokov 1118 a 1119 osem francúzskych rytierov, členov prvej križiackej výpravy. Rád mal ochraňovať sväté miesta a pútnikov na ceste do Jeruzalema. Už o desať rokov neskôr mali pôvodne chudobní rytieri svoje sídlo v blízkosti Šalamúnovho chrámu v Jeruzaleme, tristo členov a viac ako tritisíc pešiakov. Museli dodržiavať prísne pravidlá: nosiť biele rúcho, 148 krát za deň sa pomodliť otčenáš, mlčať pri spoločnom jedle, dobre sa starať o svoju výzbroj a výstroj, bývať v skrom-

8

O prítomnosti templárov na našom území hovoria skôr povesti než listinné dôkazy.

ne vybavených príbytkoch, dodržiavať prísny celibát. Nikto z nich nič nevlastnil, všetko bolo spoločné. Aj tajomstvá – osobné listy každého z nich sa predčítavali nahlas. Ešte prísnejšie boli pravidlá počas boja. Nesmeli ustúpiť,

„Alchymisti sa snažili vytvoriť aj homunkula, živú bytosť laboratórnou cestou.“ kým bola zdvihnutá ich vlajka. Za zajatých rytierov nesmel rád platiť výkupné.

Chudobní bratia postupne bohatli. Boli oslobodení od platenia cirkevných aj svetských daní. Na svojich územiach ich mohli dokonca vyberať. Zaviedli na tú dobu revolučné finančné transakcie, podobné dnešnému bankovníc-

tvu. Mať pri sebe na cestách hotovosť bolo kvôli lúpežníkom príliš veľké riziko. Cestujúci si mohol peniaze uložiť v jednej templárskej pevnosti a vybrať v inej, v cieli svojej cesty alebo tam, kde mu to vyhovovalo. Niektorí si však mysleli, že alchymisti z radov templárov našli spôsob, ako meniť olovo na zlato, preto sú takí bohatí.

Červení mnísi a záhadná smrť Na kopci v dedinke Martinček, len pár kilometrov od Ružomberka, stojí stredoveký kostol vyzdobený nádhernými freskami. Kopec sa v písomných prameňoch uvádza pod názvom Mních. A viacerí historici 19. storočia sa zhodli na tom, že práve tu stál templársky kláštor.

Historik Damián Fuxhoffer vo svojom diele Monasteriologia Regni Hungariae, vydanom v Ostrihome v roku 1803, píše: „Dokumenty potvrdzujúce túto skutočnosť sa dostali do našich rúk

Templársky rád používal výzbroj z najkvalitnejších materiálov a medzi najvážnejšie povinnosti rytiera patrilo dobre sa o ňu starať.

z archívu slávneho rodu Herbersteinovcov z rozkvitajúceho Štajerska a doslova v nich stojí: Johannes Gottfried Herberstein, veľký vizitátor a predstavený rádu templárov, zomrel pri návšteve roku 1230 v Uhorsku na periférii Liptova na vrchu Mních pri Svätom Martine.“ Smrť vizitátora je stále opradená tajomstvom.

Nevie sa, či zahynul v bitke, keď pribehol na pomoc kupcom, ktorých prepadli lúpežníci, alebo zomrel rukou zradcu. Každopádne skonal na vrchu Mních v kláštore, a keďže kostol tu ešte nestál (podľa dostupných prameňov ho postavili až o tridsať rokov neskôr), pochovali ho v najbližšom chráme. Mal to byť Kostol všetkých svätých, v ktorom podľa Jána Kalinčiaka: „... z výpravy oproti Turkom vracajúci sa Ján III. Sobiesky, kráľ poľský, služby Božie konal.“ Poklad, respektíve voz naložený truhlicami s pokladmi, spomínajú iba povesti. Aj tajnú

podzemnú chodbu medzi templárskym kláštorom na vrchu Mních a Likavským hradom.

Historici sa dodnes nevedia zhodnúť, či červení rytieri na našom území naozaj boli alebo nie.

O ich prítomnosti hovoria skôr povesti než listinné dôkazy. Ale čo ak predsa...

Alchymista Kempelen Hľadali Kameň mudrcov, tinktúru potrebnú k premene obyčajných kovov na zlato, snažili sa vyrobiť elixír života, rekonštruovať živé organizmy z ich vlastného popola či vytvoriť homunkula, živú bytosť laboratórnou cestou. Alchymisti pôsobili aj v Bratislave. Stefan de Liszty má síce sochu aj pamätnú tabuľu na Laurinskej ulici na budove jednej z reštaurácií, no v skutočnosti sa začiatkom 17. storočia údajne pokúšal vyrobiť zlato kúsok ďalej, na Uršulínskej 11.

Najznámejší z bratislavských alchymistov

a vynálezcov bol barón Ján Wolfgang Kempelen (1734 – 1804). Tento tajomník a radca Dvornej komory sa zaoberal aj fyzikou a mechanikou. Vyštudoval právo a filozofiu v Bratislave, Győri, Viedni a Ríme, ovládal šesť jazykov. Jeho rodný dom, v ktorom mal aj dielňu, stále stojí na rohu Dunajskej a Klemensovej ulice v Bratislave. Hoci fasáda prízemia je zrekonštruovaná, prvé poschodie chátra a pôvodnú architektúru na ňom vidno doteraz.

Vynálezca skonštruoval čerpadlo, ktoré na Bratislavský hrad ťahalo vodu z Dunaja, vodomet pre viedenský Schönbrunn a zavlažovacie zariadenie na Žitnom ostrove. Skonštruoval aj viacero výnimočných strojov, ktoré neprestávali udivovať jeho súčasníkov. Napríklad hovoriaci stroj, ktorý mal nosovú trubicu aj ústa, mechy namiesto pľúc a imitáciu hlasiviek. Alebo špeciálny písací stroj pre nevidiacich.

9

nota bene 157

2014 júl

text: galina lišháková | ilustrácia: klaus lempelman

TÉMA

Prvé poschodie domu na Dunajskej ulici v Bratislave, kde mal svoju vynálezcovskú dielňu Kempelen.

Turek, ktorý vyhrával v šachu

Kempelen sa vo Viedni zoznámil so slávnym taPo celom svete však Kempelena preslávil iný vy- lianskym anatómom Giovannim Spalanzanim nález: legendárny zázračný šachový stroj zva- a spriatelili sa. Spalanzani často svojho nového ný Turek. Figurína so skríženými nohami mala kamaráta navštevoval v Bratislave a nakoniec naozaj podobu Turka. Sedela pred debnou z ja- si postavil palác na predmestí Zuckermandel. vorového dreva so šachovnicou. Turek porazil Tam sa mohol nerušene venovať svojim pokuv šachových partiách najväčších šachistov svo- som. Snažil sa syntézou vyrobiť umelú krv z rastjej doby vrátane Benjamina Franklina, Fridricha lín. Pestoval si ich vo veľkej záhrade v skleníkoch II. a Napoleona Bonaparta. Kempelen predvá- a získané zložky aplikoval do žíl pokusným zviedzal Turka na viedenskom kráľovskom dvore ratám. Miestni ľudia začali jeho palác prezývať a potom s ním vyrazil na turné po Európe. Ne- Blutfabrik, Továreň na krv. Kolovali o ňom hrôzoskôr podivný stroj predal dvornému mechani- strašné historky. kovi Johannovi Nepomukovi Maelzelovi za 30 000 frankov. Ten s ním vystupoval v Paríži, Lon- Inšpirovali sme Julesa Verna? dýne a v Spojených štátoch amerických. Turek Navštívil známy autor fantasy Jules Verne Slomu priniesol slávu aj peniaze. Napriek tomu le- vensko a čerpal tu námety pre svoje knihy? gendárny automat skončil zabudnutý kdesi Miloš Jesenský je presvedčený, že áno. Tvrdí, v múzeu kuriozít a napokon bol zničený pri požiari. že práve návšteva Slovenska ho inšpirovala Aké bolo tajomstvo tohto stroja? Vo vnútri údaj- k napísaniu knihy Tajomný hrad v Karpatoch ne sedel šachista, svietil si sviečkou a pohyby – a týmto príbehom sa zas možno inšpiroval na vrchnej šachovnici sledoval vďaka magne- Bram Stoker, keď písal Draculu. Podľa Jesentom vo figúrkach. Aspoň takto záhadu vysvet- ského prišiel Jules Verne na Slovensko v roku lil americký časopis The Chess Monthly v roku 1892. Strávil tu pár dní a sprevádzal ho študent 1857. Nikto to však už nemohol overiť. Stroj zho- Janko, celým menom Ján Maliarik, neskorší rel tri roky predtým. evanjelický kňaz, spisovateľ, filozof a publicista.

10

O návšteve našich končín Verne údajne porozprával v interview istému dánskemu novinárovi. „Keď som navštívil obe sídla monarchie, odišiel som do značne menšieho, ale veľmi starého mesta Prešporka. Tam som sa mal stretnúť s istým maďarským spisovateľom, ktorý ma mal sprevádzať do karpatských vrchov. Pre rodinnú udalosť nemohol do Prešporka prísť, a tak som sa ocitol v hoteli celkom sám. Všetci okolo mňa hovorili po nemecky, maďarsky a slovensky a ja som nerozumel ani slova. Márne som prosil vrátnika, aby mi zaopatril nejakého sprievodcu. Také niečo tam nemali. Ale v jednej kaviarni som si všimol istého mladíka, ktorý čítal francúzske noviny. Oslovil som ho a prosil, aby ma za primeraný honorár sprevádzal na cestách. Prijal môj návrh. Bol to Slovák, študent teológie. Volal sa Ján, ale jeho priatelia ho volali Janko. Rozprával mi, že je to zdrobnené meno, a ja som si pomyslel, že keby som bol Slovákom, moji priatelia by ma volali Julko.“ So študentom Jankom vraj Jules Verne navštívil hrad Devín, putoval horami a dolinami, pozrel si slovenský vidiek. Knihu Tajomný hrad v Karpatoch dokončil až po návrate.

PRASTARÁ METÓDA LIEČI AJ V SÚČASNOSTI

TERAPIA TMOU A VNÚTORNÉ SVETLO Dlhý pobyt v tme dokáže ozdraviť ľudskú myseľ. Ázijské národy aj Indiáni to vedia už stáročia. A pobytom v tme sprevádzajúci opatrovníci na Slovensku a v Česku zisťujú, že lieči i na telesnej úrovni.

Keď súčasný japonský spisovateľ Haruki Murakami v niektorej zo svojich kníh preklínal vynález žiarovky, pretože zničil na Zemi ozajstnú tmu, v ktorej ešte mohli ľudia komunikovať s duchmi, brala som to len ako literárnu imagináciu. Predsa len, na svetle je bezpečnejšie.

Hoci už v druhej vete biblickej knihy Genezis sa môžeme dočítať, že tma bola nad prahlbinou a Duch Boží sa vznášal nad vodami, aj prí-

beh stvorenia sveta si skôr rozprávame od momentu, keď Boh stvoril svetlo.

Súčasní kvantoví fyzici sa postupne približujú k budhistickému názoru, že všetka pozemská a vesmírna mnohosť pochádza z prázdnoty – dharmakáje. Pôvodná 49-dňová meditačná technika pobytu v tme sa k nám dostala od budhistických mníchov. Hovoria jej yangtik. Pobyt v tme oddávna využívali nielen k tomu, aby pochopi-

li podstatu stvorenia, ale aj k tomu, aby sa vyprchaním emócií pripravili na smrť a prestali lipnúť na živote.

Tma a chuť do života Slávny americký psychoterapeut Irvin D. Yalom sa asi nemýli, keď tvrdí, že množstvo neuróz západného človeka pramení zo strachu zo smrti. Tma však posilňuje aj chuť do života. Pôsobí

11

nota bene 157

V jednoduchej miestnosti z prírodných materiálov sa vám tma stane priateľkou. Foto: archív o. z. Živica

ako terapeut, ktorý človeka nenásilne privedie vízia vnútorného svetla však Holger Kalweit zdô- hormónu.“ Závery, že by pobyt v tme mohol vyk neprikrášlenému pohľadu na seba samého. razňuje, že terapia tmou nie je psychoterapiou volávať zvýšenú sexuálnu aktivitu a výkonnosť, A vraj dokáže zájsť ešte hlbšie. Poznatky z po- ani terapiou Ja. Je skúsenosťou bytia. Ani te- by boli podľa doktora Urbiša zrejme predčasné, bytu v temnote je však ťažké opísať slovami. Pri rapeut, ktorý ňou sprevádza, nerieši duševné ale u 90 % klientov nastáva po absolvovaní asplnom vedomí môžete vraj v tme uvidieť rôzne problémy. V tme síce môžu vystúpiť, postup- poň týždňa v tme výrazné nabudenie energesvetelné obrazce, svetlo, ktoré vychádza spoza ne však ustúpia do pozadia ako druhoradé. tického systému, čo sa prejavuje pocitom príhlavy alebo zo stredu čela a prežívať situácie „Terapia tmou vedie späť k poznaniu starých kul- livu sily a chuti do akejkoľvek činnosti. ako v priebehu klinickej smrti – oddelenie ve- túr, že duša je jemná látka, energia, a že touto „Aktivitu organizmu sme sledovali podomia od tela, let čiernym tunelom, stretnutia jemnou látkou sú spojené všetky živé bytosti mocou prístroja Aktigraf, ktorý presne s nebohými príbuznými aj s láskyplným svetlom. a materiálne formy. Neexistuje žiadny duch tam zaznamenáva fázy aktivity a spánku.

Pobytom v tme našťastie sprevádza opatrov- vonku, tam hore alebo za týmto svetom. Tento Z grafického vyhodnotenia je zrejmé, že ník, ktorý toto všetko sám zažil a ktorý pomá- svet je duchovný svet!“ hovorí Kalweit. spočiatku sa predlžoval spánok a klesaha ľuďom pri tejto zvláštnej terapii porozumieť la aktivita. Potom nastal obrat a činnosť tomu, čo prežívajú. Pre pobyt v tme sa môžete Čo na to lekári a vedci? organizmu sa začala vracať k pôvodným rozhodnúť na pár dní alebo týždňov. A aj keby Český psychológ Andrew Urbiš sprevádza pri po- hodnotám s miernou prevahou spánku všetky mysticky pôsobiace zážitky boli len ilú- byte tmou v Beskydskom rehabilitačnom centre a poklesom aktivity. Zároveň dochádzalo ziou mozgu deprimovaného nedostatkom svet- v Čeladnej od roku 2010. Pred tromi rokmi som k predĺženiu cyklu. Fáza hlavnej bdelosla a vonkajších vnemov, na väčšinu ľudí účin- ho navštívila v strede jeho vlastnej, 50-dňovej te- ti sa posúvala do neskorších hodín a pokujú zázračne. Aj tí najväčší frajeri z nej po rapie tmou. Hľadal vtedy vhodných „tmových te- stupne nastala fragmentácia architektúniekoľkých dňoch vychádzajú ako vymene- rapeutov“ a testoval ich sám na sebe. Ale tiež si ry vnútorného časového rytmu – stieral sa ní – pokornejší, vďačnejší, empatickejší, otvo- nechával zdravotníkmi odoberať krv a pomocou rozdiel medzi dňom a nocou, a tým aj aktirenejší a menej zameraní na seba. digitálneho náramku, ktorý mal na ruke, pozoro- vitou a pokojom.“ Do západného sveta priniesol yangtik nemec- vať niektoré telesné ukazovatele. Čo sa dozvedel? Po piatich rokoch pozorovania klientov pri ký psychológ Holger Kalweit a nazval ju tera- „Rozbor krvi ukázal niektoré veľmi zaujímavé terapii tmou dr. Andrew Urbiš vidí, že je to piou tmou. Koncom 70. rokov absolvoval v Ti- výsledky. Napríklad sa mi o 50% znížil podiel úžasný fenomén, významný liečebný faktor bete, za asistencie potulného jogína 49-dňový triglyceridov, tukových častíc, ktoré sú hlavným a veľmi účinná metóda regenerácie organizpobyt v temnote. Myšlienku ponúkať ho západ- zdrojom energie pre činnosť svalov. Ich zvý- mu. „Pobyt v tme vyvoláva útlmovo-relaxačnú niarom striedavo zavrhoval a znovu pripúšťal, šená hladina v krvi je jedným z najvážnejších fázu celého organizmu, pri ktorej sa znižuje či napokon zvíťazil fakt, že zakaždým, keď o ňom rizikových faktorov vzniku srdcovo-cievnych mizne funkčnosť niektorých receptorov, klesá prednášal, vyvolal veľké nadšenie a záujem. ochorení. Za zmienku stojí i postupný nárast telesná teplota, dýchanie sa spomaľuje a krvVo svojej knihe Dunkelterapia – liečba tmou a hladiny testosterónu, mužského pohlavného ný tlak sa znižuje. Komplexným pôsobením

12

2014 júl

hormonálno-fyziologických zmien dochádza Pri svojich pobytoch v Tibete a Nepále získ regenerácii poškodených orgánov, úprave kal Dr. Andrew Urbiš hodnoverné informácie ich funkcií, a tým tiež k liečbe rôznych prob- o mníchoch, ktorí v súčasnosti pobývajú v nelémov a ťažkostí. Väčšine klientov poklesne hostinných horských jaskyniach aj niekoľko rohmotnosť. Jej bežný úbytok predstavuje okolo kov v tme. „Disponujú niektorými špeciálnymi 2-3 kg počas týždenného pobytu, zaznamenal schopnosťami. Napríklad telepatiou, jasnovidecsom však aj väčší, až 7 kg. U niektorých klien- tvom, telekinézou, levitáciou a podobne. Krátkotiek som k svojmu veľkému prekvapeniu zis- dobý výskyt niektorých špeciálnych schopností til prírastok hmotnosti, ktorý pokračoval aj po som zaznamenal aj u niektorých klientov a tiež ukončení pobytu. Potom som sa však dozve- u seba. Naše poznatky v tejto oblasti nie sú zadel, že trpeli mentálnou anorexiou.“ tiaľ príliš rozsiahle a tak skôr tušíme, než skuDlhší pobyt v tme ovplyvňuje tiež kvalitu kože točne vieme, aký obrovský je liečebný potenciál a rôzne kožné defekty. „Niektorým klientom terapie tmou. Sme iba na začiatku dlhej cesty.“ sa výrazne zmenšil alebo úplne zmizol výskyt psoriázy, a celkom spoľahlivo tma potláča sl- Ego je ilúziou nečnú alergiu. Zlepšuje sa v nej tiež zraková Začiatkom tohto roku organizácia Živica spríostrosť a sluch, čo mám overené a potvrdené stupnila na lazoch Zaježová domček, v ktodôkladnou diagnostikou.“ Zatiaľ neprebáda- rom môžete podstúpiť ústranie v tme tmúcej ný je účinok tmy na regeneráciu postihnutých v sprievode Romana Mieslera (40). Roman sa tkanív, napríklad po úraze. Niekoľko rehabi- dvadsaťpäť rokov venuje budhistickej meditálitačných lekárov a športovcov po úraze uvá- cii a joge a ústranie sám opakovane podstúpil. dza rýchlejšie hojenie pohybového aparátu. „Prvýkrát som vstúpil do tmy na týždeň asi pred štyrmi rokmi v Česku. Hneď, ako som Špeciálne schopnosti sa v nej usadil, cítil som sa ako doma, akoby Zaujímavé sú aj predbežné výsledky vý- som tento pocit už dávno poznal. Prišli saskumného projektu Mgr. Marka Maluša a Mgr. Martina Kupku Ph.D., z katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci. Už po týždennom pobyte v tme sa znižuje miera neurotickosti a zvyšuje prívetivosť, mierne vzrastá sebaúcta, prejavuje sa zmysel pre súdržnosť, integritu a zvládanie záťaže. Absolventi pobytov viac rozumejú mozrejme aj pochybnosti, čo tu budem robiť tomu, čo sa okolo nich a s nimi v živote deje. celých sedem dní. Ale nasledovalo mnoho „V niekoľkých prípadoch som prijal depresív- skúseností a zážitkov, súvisiacich prevažne nych pacientov – po podrobnej anamnéze, s meditáciou, ktorej som sa vo veľkej miere konzultácii s odbornými lekármi a dohode venoval. Pochopenia týkajúce sa bežného žio zvýšenom dohľade behom pobytu,“ hovo- vota však neprichádzali. Až posledný deň, len rí ďalej doktor Urbiš. „Na moje veľké prekva- som tak ležal na posteli, sa mi začali odvíjať penie depresie ustali a niektorí postupne spomienky z môjho života.“ natrvalo lieky vysadili. Nemáme však zatiaľ Dialo sa to chronologicky, v jasných farbách, dostatok informácií, aby sme mohli tento po- v celej škále zmyslových vnemov a pocitov. „Viznatok generalizovať a potvrdiť, že terapia del som ľudí a udalosti, na ktoré som si roky tmou je vhodná pre depresívne osoby. Preto nespomenul. Dovtedy som si myslel, že môj zvlášť zdôrazňujem, že tieto prípady môže život bol jednotvárny a nudný, ale zrazu som riešiť iba odborník – psychológ, psychiater – pocítil hlbokú vďaku a radosť z toho, že bol a len v zdravotníckom zariadení.“ práve taký, aký bol. Hoci som videl aj momen-

„Tma privedie človeka k neprikrášlenému pohľadu na seba samého.“

ty, ktoré som nezvládol, súčasne s nimi prichádzalo pochopenie, prečo som nedokázal jednať inak, súcit a zmierenie so sebou. Keby som v tom momente zomrel, tak úplne vyrovnaný.“ Po druhýkrát strávil Roman v tme osemnásť dní. Naštartovaný proces pokračoval tam, kde skončil pri prvom pobyte. „Prekvapilo ma to, ale podobnú skúsenosť mi potom potvrdili viacerí ľudia.“ Keď pominie stav spomínania, myseľ sa ponorí do jungovského kolektívneho nevedomia, s ktorým sa bežne stretávame v snoch. Symboly v nich, napríklad meč, oheň, voda, čarodejnica znamenajú to isté, nech sa prisnijú komukoľvek. „Symboly som mal dosť rýchlo za sebou. Oveľa výraznejšie som prežíval celé spektrum emócií – od najvznešenejších až po najnižšie stavy. Potom sa dostavil hlboký pocit pokoja, dýchanie sa tak prehĺbilo, že som ho skoro nevnímal. No telo na seba upozorňuje rôznymi potrebami, a tým pádom sa myseľ prirodzene začne znovu zaoberať svojím ja. Postupne však akoby ste sa celí rozprestreli do tmy. Pretože nevidíte jej koniec ani začiatok, pripadá vám nekonečný nielen priestor, ale aj vaša myseľ. Občas tam prepláva nejaká myšlienka, zvuk, alebo telesný pocit, ale všetko má rovnakú príchuť a hodnotu. Na chvíľu sa to objaví a zase pominie. No a vtedy to začína byť veľmi zaujímavé. Ale to už nebudem opisovať, lebo sa to nedá vyjadriť slovami. Treba to prežiť a žiť.“ Autorka je redaktorkou časopisu Šarm

Tma v Zaježovej Deň v tomto ústraní stojí 25 eur. Je v ňom zahrnuté ubytovanie, strava aj starostlivosť Romana Mieslera. Príde každý deň s jedlom a zostane pri klientovi hodinu či viac, ak to bude potrebovať. Ústranie v tme môže klient kedykoľvek ukončiť tým, že rozsvieti svetlo alebo otvorí dvere. Odporúča sa však vydržať, rozvinúť tak trpezlivosť a pochopenie celého procesu. Je tu tiež možnosť postupného prechodu z tmy do svetla pobytom v domčeku meditačného ústrania na samote v lese.

INZERCIA

Proti prúdu

text: sandra tordová

Foto: Sandra Tordová

Foto: Juraj Roščák/plus 7 dní

Foto: Sandra Tordová

Foto: Peter Pohánka

PREDAJCOV ČERVENÝ KOBEREC NEZASTRAŠIL

GESTO, KTORÉ ZASÝTILO Je nedeľa, dve hodiny poobede. Nahladko oholení predajcovia Nota bene stepujú pred prezidentským palácom. Čerstvo vymenovaný prezident Andrej Kiska pozval na svoj prvý obed seniorov, odchovancov z detských domovov a partiu pätnástich predajcov Nota bene. Dušan a Fredy sa statočne paria v obleku. Helenka sa prvýkrát po rokoch namaľuje. A Anton vo svojich šortkách a tričku dáva najavo, že sa z tohto celého cirkusu okolo nemieni zblázniť. Janku vyprevádza priateľ aj mama. Smeje sa, ale nevie, čo má čakať, a vraj cíti tlak v hrudi. „Všetci sme svojím spôsobom vyplašení,“ priznáva Michal.

Sme ľudia Námestie zapĺňajú zvedavci. Kráčame k bráne. Na nádvorí pochodujú vojaci hradnej stráže, pred nami sa tiahne červený koberec. V záchvate náhlej skromnosti zneistiem, či sme predsa len nemali ísť nejakým vedľajším vchodom. Predajcov žiadny koberec nezastraší. Krá-

14

čajú sebaisto, príjemne prekvapení dôverou Kiska a podáva každému ruku. Prvej dáme Vlaochranky, ktorá nás necháva prejsť bez kontroly. do v zápale fotografovania zabudne podať ruku.

V bielom stane si sadáme za okrúhle stoly. Čaka- Pani Kisková sa smeje a hneď si získava sympanie na prezidenta nám kráti Ivan, ktorý si naštu- tie svojou prirodzenosťou. doval protokol. Vysvetľuje, že prezidentovi ani za nič nesmieme podať ruku ako prví. Vonku strieh- Dobré bolo, málo bolo nu fotografi a do stanu sa dobíjajú ľudia bez do- Prichádza obsluha, ktorá fascinuje nacvičenou mova, ktorí prišli v predstave, že Andrej Kiska choreografiou do hudby. Anton s Janou sa pokúpohostí úplne všetkých dôchodcov a ľudí bez do- šajú rozosmiať čašníkov cateringovej firmy Sharmova. Aj tých, ktorí nedostali pozvanie... kam, ktorá mimochodom hostila predajcov na Milan hovorí, že mu nepríjemne padli titulky v no- jednom ročníku Homeless plesu. „To nie je ako vinách: Bezdomovci u prezidenta. Označenie bez- na Patrónke v bufete, že za desať minút je hotodomovec považuje za dehonestujúce. „Sme ľudia vo,“ smeje sa Milan. Na stole sa ocitnú kačacie prbez domova. Snažíme sa, staráme sa o seba,“ ho- sia s pomarančovým filetom, steak na domácich vorí za súhlasného prikyvovania ostatných. šúľancoch so zelenou špargľou, dezert – hotové Prinášajú šampanské. Prebleskne mi hlavou, že umelecké dielo. Ivan si pýta recept na polievku. máme medzi sebou pár abstinujúcich predajcov. „Dobré bolo, ale trochu málo,“ konštatuje Paľo.

Dostať priamo pod nos takéto pokušenie nemu- Anton vyhlási, že on takéto detské porcie očakásí dopadnúť dobre. Ale to už prichádza Andrej val a preto sa preventívne najedol u Vietnamca.

Foto: Juraj Roščák/plus 7 dní

Foto: Juraj Roščák/plus 7 dní

Priamo pri prezidentskom stole sedeli Pavol ďalšími oficialitami. Hostí vyzýva, nech sa ďaa Betka. Betka sa trochu triasla trémou, ale lej bavia a užijú si pohostenie. rýchlo ju to prešlo a vrhla sa do vášnivej dis- „Zážitok na celý život,“ zhodujú sa predajcovia, kusie okolo predražených ubytovní a falošných keď si vymieňame dojmy po odchode z palápredajcov Nota bene. Pani prezidentová po- ca v blízkom podniku U Prezidenta. „Nevedel vedala, že majú svojho predajcu. Andrej Kiska som, čo čakať, ale prezident bol taký normálny, priznal, že už aj on naletel falošnému predaj- ľudský. Nech mu to vydrží,“ hovoria jeden cez covi, ktorému dal 5 eur. „Vysvetlili sme mu, že druhého. „Už tu bolo veľa prezidentov a ani jenajnovšie máme v Bratislave vesty a vraj už tú chybu neurobí,“ hovorí Betka.

Zážitok na celý život

„Prezident bol normálny, ľudský. Nech mu to vydrží!“

S prezidentmi už majú osobné skúsenosti minimálne dvaja členovia našej kulinárskej výpravy. den prezident nespravil to, čo spravil pán KisLaco ešte ako malý chlapec stretol prezidenta ka,“ dopĺňa Anton. „Ukázal, že vníma ľudí zhora Ludvíka Svobodu s Gustávom Husákom vo Fran- až dolu,“ dopĺňa ho Fredy. Vlado Andrejovi Kistiškových Lázňach. Svoboda ho tam hostil zmrz- kovi fandil už od začiatku a volil ho aj za prezilinou. Fero náhodou narazil na Kuchajde na bý- denta. Svoj hlas mu dala aj Jana. Oceňuje, že sa valého prezidenta Gašparoviča, ktorý sa pokúšal dnes ku predajcom správal ako k rovnocenným. nenápadne vytratiť po oficiálnej akcii a dal mu „Je to česť a som vďačný,“ hovorí Paľo, ktorému autogram. Fero si aj z tohto obeda, ako jediný jeho známi neverili, že ide na obed s prezidenz nás, odniesol v mobile spoločnú fotku s prezi- tom. Vzal si na pamiatku jedálny lístok a podentom. „Však mi aj povedal, že mám odvahu.“ zvánku. „Keď budem chorá a budem umierať, Ťažký je život prezidenta. Andrej Kiska s man- tak si spomeniem na tento deň,“ vraví Helenželkou sa lúči ešte pred dezertom a uteká za ka a stíska časopis s Kiskovým autogramom.

Foto: Zuzana Pohánková

Kvások Nota bene Čo by mal podľa nich nový prezident zmeniť?

Mnohých trápi cenovo dostupné ubytovanie pre ľudí bez domova. Betku trápi zákon, ktorý jej komplikuje možnosť hlásiť sa na úrade práce mimo trvalého bydliska. Vďaka tomu nemá zdravotné poistenie. Jana by ocenila finančný príspevok pre ľudí bez domova, ktorí sa idú zamestnať, aby preklenuli obdobie do prvej výplaty.

Vieme, že prezident má malé právomoci, aby tieto veci zmenil. Môže nastavovať hodnoty a upozorňovať na dôležité témy. Tak, ako keď sa stretne s napadnutými ženami, ktoré sa nedomôžu spravodlivosti, alebo hostí Biele vrany, občiansky statočných ľudí, ktorí sa nebáli ozvať, keď bolo treba.

Z tohto pohľadu je obed s ľuďmi bez domova možno len symbolické, možno aj trošku populistické, ale veľmi dôležité gesto.

Prezidentovi sme k inaugurácii odovzdali darček: kvások Nota bene. Zaželali sme mu, aby ostal normálnym a dobrým človekom. Aby pestoval na Slovensku kultúru, v ktorej sú dôležité hodnoty ako pravda, spravodlivosť a pomoc zraniteľným ľuďom.

15

Téma

nota bene 157

text: galina lišháková

2014 júl

zhruba rok po tom, ako som začal podnikať.

Urobili sme tam oddychovú zónu z asi tridsiatich vakov. Manželka mi s tým trošku pomáhala, asi tak, že mi nosila vodu, keď si odbehla z koncertu,“ smeje sa. „Ľudí uchvacovalo, ako dobre sa na vakoch sedí, a mňa, že to funguje. Dostal som objednávky na asi dvadsať vakov, z toho jeden sme predali do Rakúska. Kým šlo len o také hrajkanie sa s víziou podnikania po večeroch, nikto môj úmysel nebral až tak vážne. Horšie bolo, keď som sa rozhodol pre výpoveď v práci. Rodičia tým neboli nadšení...“ Predajňu ešte nemal, iba webstránku v lacnejšej verzii. Všetko bolo „na kolene“, lebo vyskakovať mohol len do výšky, akú mu umožnili úspory, zhruba tritisíc eur. „Zadlžovať sa úverom som nechcel. Lebo to, že vaky fungovali v Thajsku a že som ich predal pár na Slovensku, ešte stále nepotvrdzovalo, že sa ujmú aj v našom prostredí.“

Turné s hip-hopermi

Foto: Alan Hyža

LEPŠIE VRECE S RELAXAČNÝMI ÚČINKAMI NENÁJDETE

EUFÓRIA PODOBNÁ ZAĽÚBENOSTI Ide o niečo medzi vankúšom a kreslom, v čom keď sa rozvalíte, rozčapíte ruky aj nohy a zatlačíte hlavu, zažijete vrchol pohodičky. No kým Martin Guttman predal prvé tulivaky, musel prekonať aj poriadnu dávku nepohody.

Hovorí sa, že každá minca má dve strany, ale v podnikateľskom príbehu Martina Guttmana pohoda a nepohoda spolu tak súvisia, že niekedy je ťažké rozoznať, čo je čo. Ten príbeh sa začal pred ôsmimi rokmi na dovolenke v Thajsku. Celkom nenápadne, keď asi tri večery po sebe sedel s manželkou v plážovom bare na podobných vakoch. „V živote sa mi nesedelo tak pohodlne. Vyvolalo to vo mne priam návyk, zatúžil som mať také vaky čo najskôr vo vlastnom byte. Ale keď sme sa vrátili domov, zistil som, že v slovenských obchodoch ich nedostať.“

16

Oddychová zóna V tom čase ešte pracoval ako produktový manažér v banke a hoci už párkrát námety na podnikanie mal, zakaždým ich zavrhol ako príliš riskantné. Až pri sedacích vakoch začal mať „ciťák“, že by sa mohli na trhu ujať.

Postupoval však nanajvýš opatrne. „Prvý vak som si nakreslil sám. Nielen jeho tvar, ale aj rozmery. Šiť neviem, preto som si v zozname našiel krajčíra. No pri šití vaku sa mu trhali nite, vznikali škaredé švy, napokon sa začali párať. Bol zvyknutý šiť oblečenia z tenších lá-

tok, a nie robustnej pevnej textílie, akú som mu doniesol, vhodnej skôr pre stroj na zošívanie brašní. Nejako to napokon spichol, bolo to funkčné, ale nie pekné.“ To ho však neodradilo. Našiel si krajčíra s vhodnejším strojom, nakúpil polystyrénové guľôčky a v garáži ich spolu s manželkou sypali do prvých vakov. Tie potom rozdali kamarátom, aby ich otestovali. „Odozvy boli dobré – sedí sa im na nich pohodlne a chcú si ich nechať.“ Zamyslí sa, keď sa pýtam, kde získal prvých zákazníkov. „Na festivale Pohoda v roku 2007,

Aké boli začiatky bez zadných dvierok v podobe zamestnávateľa? „Skvelé. Cítil som nadšenie, eufóriu, podobnú zaľúbenosti. Aj vďaka tomu som zvládal viac. Hľadanie tvaru, strihu, materiálu, ale to bolo najmenej. Náročnejšie bolo vytvoriť koncept okolo predaja – na akú cieľovú skupinu produkt orientovať, ako ho zabaliť, skladovať, transportovať, ako postaviť obchodnú sieť, ľudské zdroje... Musel som dobre zvážiť a naplánovať celý balík vecí.“ Predstavujem si, že ako produktový manažér s tým už predsa mal skúsenosti. „Ale len do určitej miery. V banke som prispieval svojou čiastkou k celkovému dielu, kým ako podnikateľ som si musel celú mozaiku úkonov, od A po Z vyskladať sám.“ Dnes sa smeje nad tým, ako jeho plány neustále krotil nedostatok finančných prostriedkov. „Predstavoval som si, že si kúpim reklamu vo Fun rádiu na polroka, dohodnem sa s nejakými hip-hopovými hviezdami a spravíme spoločné turné po Slovensku – oni s muzikou, ja s vakmi.

Takýmto spôsobom by som dostal firmu veľmi rýchlo do povedomia, ale túto predstavu zďaleka nebolo reálne zaplatiť.“ Stále však prevažoval pocit slobody. „Slobody, akú v zamestnaní, kde vám skôr diktujú, čo máte a čo nemáte robiť, nepocítite. S odstupom času však cítim, že mať vlastný podnik je aj dosť zaväzujúce. Najmä keď si nájdete zamestnancov a máte dvojročnú zmluvu na obchodné priestory, musíte zaplatiť nájom, lízing a zvládnuť to všetko, aj keď sa nedarí. To nepridáva na pohode.“ Vďaka čomu sa nenechá odradiť toľkými prekážkami, obmedzeniami, neistotou? „Som presvedčený, že je to dobrá vec. A kde je viera, tam je aj cesta.“ Paradoxne, v roku 2008, v ktorom vypukla globálna ekonomická kríza, bola jeho stále len začínajúca firma v štádiu rastu. „Nerástli sme

Martinove vaky na Bažant Pohoda Deň_FM. Foto: archív firmy Tuli

z veľa na viac, ale z nuly na málo. Hoci zúrila kríza, našlo sa pár ľudí, ktorí u nás kupovali. Navyše, kríza začala vo finančnom sektore, ale ľudia ešte dokončovali rozostavané domy, brali si hypotéky, zariaďovali byty. Až ako postupne pribúdali nezamestnaní, začal trh s realitami viaznuť. Pre nás bol najnáročnejší minulý rok, keď kríza doľahla na nábytkársky priemysel. No zdá sa, že stavebníctvo sa už znova rozbieha. Odhadujem, že ešte rok – dva a zase sa bude stavať kvantum bytov a ľudia budú vo väčšom investovať aj do ich zariadenia.“ Krízy sa vraj netreba zľaknúť, ustrnúť, ale hľadať nové riešenia. Tým sa riadil aj Martin Guttman. „Tvoril som nové pro-

du, do ktorého sa dá aj vliezť. „A teraz vyvrcholil podobný projekt s VŠVU, kde študenti v ateliéri Ferdinanda Chrenku urobili zhruba tridsať návrhov a z tých najpotenciálnejších zrealizovali päť prototypov, ktoré majú nádej dostať sa do nášho portfólia.“ Okrem toho pracuje aj s profesionálnymi dizajnérmi. V textilnom dizajne s Michaelou Bednárovou, v produktovom s Michalom Staškom. „S vakmi podľa jeho návrhov sme získali ako prvá firma na Slovensku Red Dot Award za produktový dizajn, čo je jedno z najvýznamnejších ocenení za dizajn vo svete.“ Viaceré vaky aj doplnky sú zamerané na deti, preto sa pýtam, či sú pre ne vyhovujúce aj zo zdravotného hľadiska. „Dal som ich otestovať v špecializovanej ortopedickej nemocnici a dostal som vyjadrenie, že majú veľmi dobré relaxačné účinky, nespôsobujú deformity chrbtice a sú veľmi dobré proti preležaninám.“ Som zvedavá, čo si Martin Guttman preddukty, ktoré by mohli byť atraktívnejšie ako staví pod pojmom pohoda v súkromí. „Keď tie staré. Pravdaže, snažil som sa aj znížiť sú naše dve detičky – dva a pol a štyri a pol náklady na materiál, na výrobu propagač- ročné – spokojné, napapané, čítame si sponých brožúr, či zjednodušiť výrobný proces.“ lu na gauči nejakú knižku a túlime sa k sebe.

To sú neopísateľne šťastné chvíle. Ale aj keď Je mi super sa po pätnástich kilometroch na horských biHovorí sa, že keď niečomu veľmi veríte, celý cykloch s rodinou alebo s kamarátmi usadívesmír sa spojí, aby vám pomohol. Keď po- me na nejakej peknej lúke, vychutnávame si čúvam, ako sa Martinovi Guttmanovi sami slnko, niečo jeme, debatujeme, usmievame od seba ozývajú pedagógovia z umeleckých sa... Úžasnú pohodu tiež zažívam na festivaškôl s tým, že chcú so svojimi študentmi pre- le Pohoda. Ten je pre mňa magický, nikdy sa ňho navrhnúť ďalšie tipy vakov, vravím si, mi z neho nechce odísť. A niekedy pohoda že to asi naozaj funguje. „Najprv ma takto prichádza, keď sa vraciam z roboty domov, oslovila pani profesorka zo Školy úžitkové- analyzujem deň a mám pocit dobre vykonaho výtvarníctva v Bratislave. Zo spolupráce nej práce, alebo sa teším, že sa mi podaris jej študentmi vzišli celkom dobré veci, na- lo spraviť niečo navyše. Vtedy cítim chuť vypríklad ten zelený model, volá sa Obludöö,“ mýšľať niečo nové a je mi super.“ ukazuje na sedačka pre deti s otvorom vpre- Autorka je redaktorkou časopisu Šarm

„Bol som presvedčený, že je to dobrá vec. A kde je viera, tam je aj cesta.“

17

NAPÍSALI STE

nota bene 157

2014 júl

text: juraj kušnierik | foto: festival bažant pohoda

Festivaly

ĎAKUJEME VÁM ZA VAŠU PODPORU Vážení a milí čitatelia Nota Bene, chodí nám stále viac pochvalných sms správ či ohlasov na facebook a e-mailov. Preto sme sa rozhodli venovať im, a teda Vám, viac priestoru. Za všetku podporu nášho časopisu a predajcov i upozorňovanie na falošných predajcov Vám ďakujeme. Pomáhate ľuďom v núdzi a dobrej veci.

Keďže študujem na VŠ sv. Alžbety a píšem bakalársku prácu, rozhodol som sa, že si budem kupovať časopis Nota bene. V Martine na pešej zóne predáva časopis Róm. Keď som si ho chcel kúpiť, prosil ma, aby som mu dal peniaze a časopis mu nechal. Mal iba jeden a číslo predajcu bolo zošúchané. Predáva už dlho. Nerobí Vám dobré meno, je veľmi otravný.

Dobrý deň, chcela by som srdečne pozdraviť a poďakovať pánovi, ktorý stáva v Novom Meste nad Váhom pred Kauflandom, pretože mi vždy zdvihne náladu už len tým, ako pozdraví, a preto si od neho pravidelne kupujem Nota bene... Bola by som veľmi rada, keby ste túto smsku zverejnili, pretože tento pán si skutočne zaslúži poďakovanie... S pozdravom Kristína Chcem pozdraviť predajcu spred železničnej stanice BA-Vinohrady, príjemný, milý pán Ďakujem. Katka Dobrý deň, chcela by som pozdraviť pána predajcu, ktorý pracuje v Žiline na Mariánskom námestí (č. 165) a poďakovať mu za zlepšenie nálady tesne po tom, ako som sa stretla s drzým, falošným „predajcom“. Pán predajca je dôkazom, že sú stále ľudia, ktorí aj napriek svojej ťažkej situácii svoju prácu robia slušne a čestne, za čo mu patrí uznanie. Držím mu palce, prajem veľa zdravia a veľa spokojných zákazníkov.

Ja si od neho rada kúpim aj ďalšie číslo Miška Ďakujem predajcovi Nota bene č. 240. Skromný, usmiaty. Želám mu veľa zdravia, síl a vytrvalosti na jeho ceste. Sisi Dobrý deň, v Kauflande v Senci predáva Nota bene mamička s malým dieťaťom s kočíkom. Ja som si časopis kúpila, ale potom som si všimla, že na prednej strane je vystrihnutý ten malý obdĺžnik, ktorý má slúžiť na overenie predajcu. Neviem, odkiaľ časopisy berie, ale predajca to nie je a navyše je tam s malou dcérkou!

To naozaj nie je vhodné. Ďakujem, Samčíková Zbožňujem pána predajcu 2475. Zvyčajne stojí pred malým Tescom v Karlovke a s obrovským úsmevom s Nech sa páči otvára zákazníkom dvere. Čo sa mi často s rukami plnými

18

KEĎ VŠETKO DO SEBA ZAPADNE, FESTIVAL JE HOTOVÝ tašiek hodí Napriek poruche reči či sluchu komunikuje ostošesť. Rozdáva nielen príjemný časák, ale aj príjemnú náladu a za to mu patrí veľká vďaka, lebo takej bezprostrednosti nie je nikdy dosť. Vlaďka Dobrý deň, chcela by som týmto spôsobom pozdraviť jedného výnimočného predajcu. Ide o staršieho pána, ktorý zvykne stáť pri obchodnom centre Mlyny v Nitre. Vyžaruje z neho neskutočne dobrá energia. Ďakujem. Zuzana Vážená redakce časopisu Nový Prostor a časopisu Nota bene, časopis Nový Prostor kupujeme v Brně, máme své oblíbené prodejce, ale kupujeme vždy od toho, koho zrovna potkáme. Doposud jsme se vždy setkali s velmi příjemnými, zdvořilými a vděčnými prodejci. O to víc nás mrzí případy, které jsme zažili v uplynulých čtyřech dnech.

V pondělí v centru slovenské Nitry jsem se svými kolegy večeřela na zahrádce restaurace. Do jídla a hovoru nám nevybíravě vpadl pravděpodobně podvodný prodejce Nota bene, který neměl visačku, nestál na místě a měl jen jeden výtisk časopisu. Když jsme řekli, že nemáme zájem, neodcházel a stále se dožadoval peněz. U kolegy (také zákazníka NP) nakonec, bohužel, zvítězila zvědavost nad slovenským časopisem a také už se chtěl neodbytného muže zbavit, tak řekl, že si časopis koupí a nechal muži 1,50 E. Ten ho začal přemlouvat, ať mu ne-

chá výtisk i peníze, aby si víc vydělal. Kolega řekl, že chce buď časopis, nebo zpátky peníze. Prodejce po dalším dlouhém přemlouvání vrátil peníze, stále se však neměl k odchodu a žebral dál. Po důrazném požádání teprve odešel...

Včera ve čtvrtek kolem půl druhé odpoledne jsem šla po Masarykově ulici v Brně. Byli na ní tři mladší muži, zřejmě opilí, pokřikovali, někteří mluvili slovensky. Jeden měl Nový prostor a jeden Nota bene. Žádný neměl průkazku a nestál na místě. Když jsem procházela kolem nich, začali na mě vulgárně pokřikovat... Když jsem je odbyla a zrychlila krok, šli kus ulice za mnou, dál pokřikovali a obtěžovali i ostatní kolemjdoucí. (…)

Chápu, že bez podrobných informací nemůžete proti podvodným prodejcům nic dělat, chtěla bych tedy tímto e-mailem především vyjádřit to, že chování takovýchto lidí mi není lhostejné, už jen proto, že kazí pověst a náhled nepoučené veřejnosti na jinak výborné pouliční časopisy.

Především bych ale chtěla vyjádřit podporu všem poctivým a slušným prodejcům a poděkovat celým teamům kolem časopisů za jejich ohromný přínos sociální práci a pomoc lidem v tíživé životní situaci.

Přeji mnoho síly, úspěchů a ať vám falešní prodejci nekazí reputaci!

Pěkné léto, čtenářka z Brna (krátené)

HVIEZDY, VYCHYTÁVKY A EXOTI Hudobné festivaly dnes patria k letu podobne, ako k nemu patria prázdniny alebo dovolenky pri mori. Dať taký festival dokopy však nie je žiadna zábava a vytvoriť festivalovú pohodu sú nervy.

••••••••••••••••••••

Prvý hudobný festival • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • •

V júni 1967 na výstavisku pri kalifornskom meste Monterey zorganizovali hudobný promotér Lou Adler, člen skupiny The Mamas & the Papas John Phillips, producent Alan Pariser a novinár Derek Taylor trojdňový hudobný festival.

The Monterey International Pop Music Festival mal vskutku závideniahodný line-up: vystúpili na ňom Janis Joplin, The Byrds, Jimi Hendrix, Grateful Dead, Jefferson Airplane, The Who, The Animals či Ravi Shankar. Okrem hviezdnych muzikantov pozvali organizátori do Monterey aj menej známych, no nie menej zaujímavých hudobníkov – veľkým

prekvapením boli napríklad Canned Heat, Dylanov spoluhráč Al Kooper tu vystúpil sólovo krátko po tom, ako opustil kapelu The Blues Project (v Monterey zahrali bez neho) a tesne predtým, ako založil Blood, Sweat & Tears.

Ale „vychytávok“ bolo určite viac. No a okrem hviezd a vychytávok sa na pódium dostalo aj niekoľko fascinujúcich „exotov“, teda hudobníkov, ktorých nebolo možné zaradiť do žiadnej žánrovej škatule, z ktorých sa síce nikdy nestali hviezdy, mená mnohých z nich nám dnes nič nehovoria, no pritom práve oni dali festivalu zvláštnu chuť

a farbu. Napríklad kanadská psychedelická kapela The Paupers alebo americkí rockeri Quicksilver Messenger Service sú dobrými príkladmi z tejto kategórie.

Organizátori festivalu v Monterey zabezpečili vynikajúci zvuk, stanový tábor a pestré občerstvenie pre účastníkov, nechýbalo dostatok hygienických zariadení, organizátori veľmi dobre vyriešili dopravu a zdravotnú starostlivosť návštevníkov. The Monterey International Pop Music Festival bol teda prvý letný hudobný festival, ako ho dnes poznáme.

Ako vzniká line-up

k dispozícii, dostupné, pričom to, či sú, alebo nie sú dostupné, sa dozviete až v priebehu plánovania.

Povedzme, že máte na festival 3 dni v júli alebo v auguste. To je jeden z 8-9 víkendov, počas ktorých sa konajú všetky európske festivaly. Na svojom festivale chcete samozrejme mať to najlepšie, čo sa len dá. Oslovíte preto agentov, ktorí

vaše obľúbené kapely zastupujú a zistíte, že Sigur Rós tento rok na festivaloch nehrajú, Arcade Fire v čase vášho festivalu headlinujú niekde inde a Rolling Stones si nemôžete dovoliť. Ale Kanyu West by sa možno dal, lenže by vás to stálo tak veľa peňazí, že už by ste nemohli mať žiadne väčšie, ba ani stredne veľké meno.

Výraz line-up znamená zoradenie. Kto bude kde, kedy, pred kým a za kým. Veľký hudobný festival si možno predstaviť ako zhustený dovolenkový kalendár. Viete, kde všade by ste chceli vycestovať, máte na to však obmedzený čas aj rozpočet, a nie všetky destinácie sú v čase, ktorý máte

19

nota bene 157

2014 júl

Hviezdy

Foto: Boris Németh

Ale vy potrebujete aj nejakú známu a dobrú gitarovku, aj niečo zaujímavé (a teda drahé) z world music, či z elektronickej klubovej scény. A okrem toho si pamätáte starosti kolegov, ktorým pár dní pred festivalom vypadol práve ten jeden slávny headliner. Hľadáte preto ďalej. Komunikujete s agentmi (ak festivaly robíte dlhšie, mnohí z nich sú vaši osobní priatelia), s kolegami z iných festivalov, radíte sa s kamarátmi. A postupne staviate program festivalu.

Viete, že na tri večery potrebujete tri veľké mená a toľko isto účinkujúcich, ktorí pre headlinera dobre pripravia pôdu (v skutočnosti ide o ďalších headlinerov). Okrem toho viete, že máte tri veľké a niekoľko menších pódií, ktorých line-up musí mať tiež svoju logiku. Prvé mená máte dohodnuté okolo Vianoc, v januári idete na Eurosonic do Groningenu, potom na ďalšie showcase festivaly, ktorých cieľom je práve upozorniť bookerov, promotérov a novinárov na štýlovo či regionálne špecifické zaujímavosti.

Program sa zapĺňa, už máte jedného veľkého headlinera a o dva ďalšie headlinové sloty žonglujete s tromi-štyrmi ďalšími kapelami.

Jedna od vás žiada priveľa, druhá chce čas na rozmyslenie, tretia potrebuje okamžite vedieť, či ju beriete, a štvrtá na vašom festivale vystúpi, len ak na ňom nebude hrať kapela, ktorú však už máte potvrdenú. A do toho prichádza účtovník, ktorý vám vraví, že ak svoju účasť potvrdí čo len 70% z kapiel, ktoré máte rozjednané, tak buď musíte zohnať ďalšiu pôžičku alebo ďalšieho sponzora. A okrem toho vám vypisujú fanúšikovia, že chcú Princa a Radiohead.

Nakoniec to všetko do seba zázračne zapadne a máme hotový line-up festivalu. Ak je postavený správne, sú v ňom hviezdy, vychytávky aj exoti.

20

Festival ako happening Ale prv, než sa pozrieme na hviezdy, vychytávky a exotov veľkých festivalov, treba sa aspoň na chvíľočku zastaviť pri dvoch menších hudobných akciách, na ktoré chodíme veľmi radi nie pre hudbu (hoci aj tá býva výborná), ale kvôli kamarátom a rodinnej atmosfére.

Týždeň pred Pohodou (5. júla) sa v strede sveta a vesmíru (ten je, ako vieme, vo Vrbovom) konajú Vrbovské vetry. Pod patronátom a osobným dohľadom Pána Precedu Multiorganizácie KRIAK, Húpacieho kona tu vystúpia Buty, Bratři Orffové či Slobodná Európa, ale hrať sa bude aj živý robotnícko-roľnícky šach, budú preteky Formula 0, či preteky na húpacích konoch známe ako Velká Vrbovská. Bláznivý, radostný svet bratov Jobusovcov v esenciálnej podobe.

Dva týždne po Pohode (25. a 26. júla) je v Trenčianskych Bohuslaviciach Žákovic

„Veľký hudobný festival je ako zhustený dovolenkový kalendár.“ Open. Festival na lúke pri penzióne Maroša Žákovica vznikol ako priateľský malý koncert skupiny Hex a jej priateľov. V súčasnosti ide už o festival „strednej veľkosti“, ale tú atmosféru kamarátskej grilovačky tam cítiť stále. V Bohuslaviciach možno tradične počuť a vidieť zaujímavý a reprezentatívny výber zo slovenskej scény, obohatený pár hosťami z Čiech. Line-up sa ešte stále tvorí, už dnes sú potvrdení Para, Korben Dallas, Billy Barman, Xindl X či domáci Hex.

Naše a susedské festivaly Hudobné festivaly na Slovensku, v Čechách a v Maďarsku majú plus-mínus 20-ročnú históriu: prvý Sziget (ešte ako Diáksziget) sa konal v roku 1993, Rock for People v Hradci Králové má 20. narodeniny (prvýkrát sa konal v roku 1995), v roku 1997 sa na trenčianskom futbalovom štadióne konala prvá Pohoda (vtedy ešte oficiálne ako Kráľovská Pohoda).

Ani jednému z týchto skvelých a dnes oprávnene široko-ďaleko rešpektovaných festivalov však nepatrí stredoeurópske prvenstvo. V rokoch 1976 a 1977 sa totiž konali dva ročníky Koncertov mladosti na amfiteátri v Pezinku. „Ja si z celého koncertu pamätám akurát Dominika Tatarku,“ hovorí Marián Varga o viac než 30 rokov neskôr. „Mal som vtedy dosť vypité a tak len viem, že sme sa celý čas rozprávali, ale už neviem o čom.“ „Na mňa najviac zo všetkého zapôsobil práve Marián Varga,“ spomína Dagmar Andrtová-Voňková. „Bolo to ako ‚nebeský zjevení´ a vôbec som to nechápala. Spomínam si aj na krásny spev Mariky Gombitovej, no a na Etc. ešte s Padrůňkom a Jelínkom. Keď som počula Zuzku Homolovú, zdalo sa mi, že by pokojne mohla hneď vystupovať s Joni Mitchell, taká bola dobrá. No a samozrejme si spomínam na dobré víno. Ten koncert bol úžasný. Nič podobné som predtým nezažila.“ Festival v Pezinku po druhom ročníku komunisti zakázali. Nastali suché roky. Až koncom 80. rokov sa konali menšie letné festivaly na Morave, či napríklad dva ročníky Čertovho kola v Bratislave.

Pre potreby tohto článku si zadefinujme hviezdu ako kapelu, speváka či speváčku dlhodobo (viacgeneračne) a medzinárodne (celosvetovo) známu aj mimo svoj žáner. Na základe takéhoto prísneho kritéria konštatujeme, že hviezdy v našom regióne tento rok uvidíme dve: najprv Kraftwerk na Pohode a o týždeň neskôr Roberta Planta na Colours of Ostrava.

Kraftwerk je kapela vskutku legendárna. Založil ju Florian Schneider a Ralf Hütter v roku 1970 v Düsseldorfe, prvé roky hrávala hlavne na vernisážach a na avantgardno-umeleckých podujatiach. V roku 1974 vydali – už v štvorčlen-

Vychytávky

Vychytávky sú presne tým, čo na festivaloch chceme počuť a vidieť. Áno, hviezdy si nenecháme ujsť, ale na vychytávky sa skutočne tešíme. Sú to výborné kapely, o ktorých vie zatiaľ len pomerne málo ľudí.

A tí vám povedia, že ak napríklad pôjdete na

Exoti

nej zostave album Autobahn, ktorý sa svojím asketicky prostým, no nesmierne invenčným zvukom, až k Schubertovi odkazujúcimi melódiami a smutno-romantickým vzťahom k modernej technológii nepodobal na nič, čo bolo dovtedy nahrané. Nasledovalo ďalších šesť albumov, každý z nich je kapitolou sám o sebe.

Kraftwerk svojím radikalizmom oslovili a formálnou dokonalosťou zaujali ľudí, ako bol Iggy Pop či David Bowie, fanúšikov mali a majú medzi sofistikovanými znalcami súčasnej hudby, rockermi, milovníkmi elektroniky, minimalistami aj konzumentmi popu. Ich piesne Model, The Robots, Hall of Mirrors či Neon Lights, ich skladby Autobahn, Ohm Sweet Ohm či Vitamin sa stali notoricky známymi. Mnohí ich poznajú bez toho, aby čokoľvek vedeli o Elektrárni z Düsseldorfu.

Rozvoj technológie umožnil Kraftwerku v posledných rokoch brať svoje štúdio na cesty a na koncertoch dosahovať audiokvalitu podobnú platniam. K tomu sa pridáva 3D vizualizácia. Vo štvrtok večer na Pohode si teda založíme 3D okuliare a nastražíme uši. Bude sa na čo dívať aj čo počúvať.

Robert Plant je spevákom Led Zeppelin. Tým je aj nie je povedané všetko. Je, pretože Plant s touto kapelou už navždy zostane spojený,

a tiež aj preto, lebo už na starých zeppelinovských platniach je v podstate prítomné všetko, čo tento pán s ešte stále pomerne hustými a dlhými vlasmi rozvinul v sólovej kariére (cit pre blues, keltskú hudbu, country, presahy do world music). Nie je, pretože Robert Plant robí stále nové veci, stále sa posúva ďalej.

V 90. rokoch koncertoval s kolegom Jimmym Pageom, založil folkovú kapelu Priory of Brion, nahral výborný album s americkou bluegrassovou hviezdou Allison Kraussovou, nahral album s kapelou Band of Joy a teraz vystupuje s veľkým ansámblom Sensational Space Shifters (jeho súčasťou je aj Justin Adams a Juldeh Camara, ktorí sa nám ako JuJu pred dvomi rokmi veľmi páčili na Pohode). Práve so Sensational Space Shifters vystúpi Robert Plant na Colours of Ostrava.

Možno by sme medzi hviezdy mohli zaradiť aj The National, Emilianu Torrini či MGMT (Colour of Ostrava), Manu Chao či Madness (Rock for People), Editors či La Roux (Grape), Suede, Goldfrapp, Travis, Afghan Whigs, Tame Impala či Trickyho (Bažant Pohoda), alebo Queens of the Stone Age, Lilly Allen, Manic Street Preachers, Placebo, The Prodigy či Skrillexa (Sziget).

Všetci sú známi a výborní, ale predsa len – Robert Plant a Kraftwerk hrajú inú ligu.

Sziget, určite sa choďte kuknúť na Brody Dalle (frontwoman austrálskej punkovej kapely The Distillers, ktorá tento rok vydala celkom pôvabný sólový debut Diploid Love), alebo mladé, melancholický trip-hop produkujúce trio London Grammar z Nottinghamu.

Na Grape si nenechajte ujsť šikovné dánske duo Rangleklods.

Najlepšími festivalmi na vychytávky (a aj na exotov) sú Bažant Pohoda a Colours of Ostrava. Na Pohode urobte všetko pre to, aby ste videli koncerty týchto štyroch úžasných žien: Kanaďanku Michelle Gurevitch, známu ako Chinawoman (rodičia pochádzajú z Ruska, matka bola balerína, Michelle tento rok vydala krásny, smutný album Let’s Partin In Style), Argentínčanku Juanu Molinu (najprv bola herečka, no od roku 1996 sa venuje len hudbe a robí to výborne – aktuálny album Wed 21 patril medzi

to naj-naj z minulého roku), Američanku Merril Garbus, ktorá vystupuje pod menom tUnE-yArDs (tým, s akou ľahkosťou a radosťou hrá pomerne sofistikovanú hudbu, pripomína Zappu, vo všetkom ostatnom je totálne nenapodobiteľná) a mladú newyorskú rapperku Azealiu Banks (hoci jej debutový album by mal vyjsť až tento rok, už teraz je jedným z najzaujímavejších zjavov amerického hip-hopu).

Medzi vychytávky Colours of Ostrava určite patrí Austrálčan Chet Faker (jeho debutový album Built on Grass patrí medzi skvelé tohtoročné prekvapenia), veľká hviezda africkej hudby, Beninčakna Angélique Kidjo (spolupracovala so všetkými, od Santanu po Branforda Marsalisa, získala Grammy a nádherne spieva) a na Islande žijúci Američan John Grant (minulý rok nahral spolu so Sinéad O’Connor a islandskými muzikantmi geniálny album Pale Green Ghosts).

No a nakoniec kapely či hudobníci, ktorých na festivaloch uvidíte „náhodou“. To sú najlepšie zážitky, a práve pre ne sa na festivaly chodí.

Ak napríklad na Rock for People alebo na Pohode odniekiaľ začujete rezký hardcore s extatickým spevom v jazyku, ktorému vôbec nerozumiete, tak je to takmer určite japonské dievčenské trio Tricot. Iné trio, pozostávajúce z dvoch nesmierne milých dievčat a jedného sympatického mládenca sa volá Repetitor, pochádza z Belehradu a hrá tvrdú muziku s obrovským nasadením a jasným názorom. Začuť a uvidieť ich môžete na Pohode. Práve na trenčianskom letisku je exotov najviac. DJ Gadjo.cz

a akordeonista Mário Bihári hrajú swing, rómsku muziku, soul, techno, čo len chcete. Alebo energetické Fúzy múzy, či krehká Tante Elze.

Alebo pražský Agon Orchestra, hrajúci grafické partitúry Milana Adamčiaka. Alebo Katarzia, ktorú uvidíte na Vrbovských vetroch, Pohode aj na Grape. Alebo ten DJ v tanečnom stane, kde sa zastavíte cestou do spacáku a ostanete ho počúvať až do konca. Alebo tá beseda, čítačka, to divadlo, tí Romáci, hrajúci v malom stane. Alebo, alebo, alebo... Exotmi sa jednoducho treba nechať prekvapiť.

Autor je redaktor časopisu .týždeň

21

SPRIEVODCA FESTIVALMI

text: galina lišháková, redaktorka šarmu. peter bálik, redaktor .týždňa

2014 júl

Na letných festivaloch si každý niečo nájde

Hudobní fajnšmekri, baľte stany Na tohtoročných letných festivaloch si môžete vychutnať jedného zo zakladateľov reggae Jimmyho Cliffa, hitparádového lámača ženských sŕdc Shaggyho, britských klasikov Manic Street Preachers či herca Stevena Seagala, ako hrá na gitare blues. Peter Bálik, gitarista skupiny Živé kvety a redaktor časopisu .týždeň upozorňuje, ktorých ďalších interpretov si netreba nechať ujsť.

JÚL ROCKSTAGE FEST KEDY: 4. – 5. júla KDE: Mestský štadión BYTČA ZA KOĽKO: dvojdňová vstupenka: 13 €, na mieste: 16 € KTO TAM BUDE: Freedom Call, Alkehol, Bijou Terrier, Dymytry, Doga...

LETNÁ PAUZA KEDY: 5. júla KDE: nádvorie knižnice v Bojniciach ZA KOĽKO: zatiaľ nezverejnené KTO TAM BUDE: Funny Felows, Elsy Vallé, Gábor Winand, Nothing But Swing, Peter Lipa Band.

a páči sa mi aj ich najnovší album Bloodsports.

Do pozornosti dávam aj slovenskú premiéru starej nemeckej kapely Kraftwerk, priekopníka elektronickej hudby. Možno si pamätáte televízny program zo 70. rokov s názvom Detektív Karol a vybavíte si jeho úvodnú znelku – tak tá patrila Kraftwerku. Táto nemecká skupina má veľmi veľa známych melódií, ale ľudia často nevedia, že sú od nej. Na Pohode to zistia.

Odporúčam tiež Tame Impala, výbornú austrálsku psychedelickú skupinu a ešte Afghan Whigs – tvrdú gitarovú hudbu, ktorá bola súčasťou grunge scény v 90. rokoch.

SHEILA E SUEDE

BAŽANT POHODA 2014 KEDY: 10. – 12. júla KDE: Letisko Trenčín ZA KOĽKO: limitovaná edícia 999 ks: 49 €, ďalších 3000 ks: 59 €, ďalších 3000 ks: 69 €, po vypredaní 6999 ks až do 6. 7.: 89 €, na mieste: 119 € KTO TAM BUDE: Afghan Whigs, Jana Kirschner, Mount Kimbie, Kraftwerk, Tame Impala...

PB: Určite by som si nenechal ujsť anglickú kapelu Suede a jej skvelého charizmatického frontmana Bretta Andersona. Táto kapela pre mňa v 90. rokoch veľmi veľa znamenala

22

OPEN JAZZ FEST KEDY: 18. – 19. júla KDE: v areáli Zelená voda pri Novom Meste nad Váhom ZA KOĽKO: dvojdňová permanentka v predpredaji: 25 €, na mieste: 30 €, jednodňový lístok v predpredaji aj na mieste: 15 € KTO TAM BUDE: Jowee Omicil, Dirty Loops, Swingless Jazz Ensemble, Sisa Michalidesová, Joana Kucharczyk Quartet.

CIBULA FEST KEDY: 24. – 26. júla KDE: letisko Holíč ZA KOĽKO: permanentka 30 €, na mieste: 40 €,

jednodňová iba na mieste: 20 – 25 € KTO TAM BUDE: No Name, Polemic, Tři sestry, Deda Mládek Ilegal Band, Chinaski.

ARZÉN

KTO TAM BUDE: Editors, Bombay Bicycle Club, Billy Barman, Palma Violets, Rangleklods...

PB: Grape festival je takou menšou verziou Pohody. Odlišuje sa tým, že na Grape chodia najmä fanúšikovia, ktorí majú radi playlisty Rádia_FM, čiže alternatívny pop a rock. Vidno to aj na aktuálnych hosťoch Grapeu. Všetci sú súčasťou anglickej nezávislej hudobnej scény. Anglickú kapelu Editors, hrá temnejší rock, som zažil v Bratislave.

Odporučil by som aj Katarziu, mladú a veľmi šikovnú slovenskú folkerku, ktorá skladá zaujímavé melódie a píše k nim veľmi bystré neobyčajné texty. Vystupovanie na pódiu jej veľmi svedčí. Vidno, že je tam sama sebou.

Určite poteší aj skupina Le Payaco či Diego, čo sú vlastne spriaznené kapely, ktoré majú spoločných členov.

TERCHOVSKÝ BUDZOGÁŇ KEDY: 1. – 2. augusta KDE: amfiteáter Nad Bôrami, Terchová ZA KOĽKO: 20 € KTO TAM BUDE: Biohazard, Undivided, Arzén, David Koller a Band, Tublatanka.

PB: Terchovský Budzogáň je pre fanúšikov rocku, hard rocku, metalu, skrátka tvrdej hudby. Nie však pre metalových fajnšmekrov, ktorí sú na špeciálne zveriny, skôr pre generácie tridsiatnikov a starších. A je zvláštny tým, že organizátorom sa zakaždým podarí doprostred hôr, tam, kde je ľudová hudba číslom jedna, pritiahnuť najväčšie hviezdy svetového rocku. Som šokovaný, že tam vôbec trafia. Tentoraz pozvali Biohazard, starú hardcoreovú kapelu z 90. rokov. Ani som nevedel, že ešte existujú. ŽÁKOVIC OPEN KEDY: 25. – 26. júla KDE: penzión ŽÁKOVIC, Trenčianske Bohuslavice ZA KOĽKO: permanentka 20 €, na mieste: 25 €, sobotný lístok: 15 €, na mieste: 18 € KTO TAM BUDE: Hex, Billy Barman, Medial Banana, Korben Dallas, Para.

PB: Žákovic open je festival s takou jedinečnou rodinnou atmosférou, že nemusí mať žiadne veľké hviezdy, aby pritiahol kopec ľudí. Hrávajú tam klasické slovenské kapely – Hexáci, Korben Dallas, Para a zakaždým jedna česká formácia. Niekedy aj to stačí, aby si festival našiel svoje publikum. Žákovic Open je totiž hlavne o kamarátstve medzi kapelami a publikom.

AUGUST ROCK BESKYD FEST KEDY: 1. augusta KDE: prírodný amfiteáter – Turzovka ZA KOĽKO: do 31. 7. – 11 €, od 1. 8. – 13 € KTO TAM BUDE: OFF, The Paranoid, Iné Kafe, LUCIE.

SIMA MARTAUSOVÁ

SHAGGY

KATARZIA

GRAPE FESTIVAL KEDY: 15. – 16. augusta KDE: letisko Piešťany ZA KOĽKO: permanentka pia/so: 40 €, na mieste: 50 €, lístok iba na sobotu: 35 €, na mieste: 45 €

dový lámač ženských sŕdc a moderný diskotékový jamajský macho, ktorý v každej pesničke spieva o tom, že je najväčší milovník na svete, takže nám to teraz bude musieť potvrdiť.

UPRISING REGGAE FESTIVAL KEDY: 22. – 23. augusta KDE: Zlaté piesky – Bratislava ZA KOĽKO: dvojdňová permanentka 30 €, na mieste: 35 €, VIP dvojdňová permanentka: 90 € KTO TAM BUDE: Shaggy, Jimmy Cliff, The Skatalites, DUB-FX, KRS-ONE...

PB: V súvislosti s týmto festivalom sa vytvorila pekná tradícia pre milovníkov reggae, ska, hip-hopu a príbuzných žánrov. Tento rok si budú môcť užiť legendárneho Jimmyho Cliffa, jedného zo zakladateľov reggae a predchodcu Boba Marleyho. Preslávilo ho účinkovanie vo filme The Harder They Come, pre ktorý naspieval všetky pesničky. Dnes je už starým pánom (66), ale určite bude stáť za to.

Nenechal by som si ujsť ani starú jamajskú kapelu The Skatalites, ktorá bola známa ešte skôr ako Jimmy Cliff. Zažil som ju na Pohode a bol to radostný koncert. Hrajú niečo medzi ska a reggae, ľahkú zábavnú hudbu, ktorú je radosť počúvať a zatancovať si na ňu.

Neviem, aký bude Shaggy. Je to predstaviteľ modernejšej jamajskej hudby, taký hitpará-

FESTIVAL LODENICA KEDY: 28. – 30. augusta KDE: autocamping Lodenica – Piešťany ZA KOĽKO: jednodňová vstupenka: 12 €, na mieste 15 €, permanentka: 19 €, na mieste 22 €, VIP permanentka v limitovanej edícii 150 ks: 40 € KTO TAM BUDE: Čechomor, Tomáš Klus, Franta Nedvěd a Tiebreak, Simona Martausová, Allan Mikušek...

PB: Keď si chcete vybrať jeden z country festivalov a neviete sa rozhodnúť ktorý, Lodenica je najlepší tip, lebo tam sa vždy zídu najznámejšie mená, odohráva sa na peknom mieste a ponúka aj celkom dobrý servis. Tento rok na Lodenici zaspieva František Nedvěd, ale aj nádejná Simona Martausová, ktorá začína na mieste, ktoré uvoľnila Jana Kirschner. No a lákavé je aj to, že tento rok sa bude festival niesť v spomienke na Waldemara Matušku.

FESTIVALY BLÍZKO ZA HRANICAMI

MANU CHAO

ROCK FOR PEOPLE KEDY: 3. – 5. júl KDE: Festivalpark Hradec Králové, Česko ZA KOĽKO: 1650 – 1790 Kč, na mieste 1990 Kč, jednodňová 290 Kč

23

nota bene 157

KTO TAM BUDE: Manu Chao La Ventura, Biffy Clyro, Madness, Tom Odell, Asian Dub Foundation, The Afghan Whigs, Lucie, Chinaski, Prago Union, Zrní...

PB: Na okraji Hradca Králové je letisko, ktoré je medzi hudobnými fanúšikmi z Česka a Slovenska známe tým, že sa na ňom koná najväčší český festival Rock For People. Táto akcia je ekvivalentom našej Pohody, aj keď treba dodať, že z hľadiska programu a servisu je náš festival na tom stále lepšie.

STEVEN SEGAL

Rock For People má tento rok výhodu, pretože sa mu podarilo získať u nás veľmi populárneho francúzsko-španielskeho speváka menom Manu Chao. Program vylepšujú aj londýnski klasici z legendárnych Madness, ktorí boli skvelí aj na nedávnej Pohode. Keby som sa vybral na tento festival, určite by som si pozrel The Strypes. Sú to štyria mladí Briti, ktorí sú silne ovplyvnení gitarovou hudbou 60. rokov na spôsob The Yardbirds či The Animals.

Najväčšou bizarnosťou Rock For People je vystúpenie amerického béčkového herca Stevena Seagala, ktorý zahrá so svojou bluesovou skupinou. Kedysi som o ňom napísal článok a asi mi neuveríte, ale Seagal je veľmi dobrý spevák a k tomu solídny bluesový gitarista.

LOVELY DAYS KEDY: 12. júl KDE: Wiesen, Rakúsko ZA KOĽKO: 55 €, VIP vstupenka: 139 € KTO TAM BUDE: John Fogerty, Chicago, Johnny Winter, Grandmothers of Invention…

PB: V rakúskom Wiesene na okraji Viedne sa koná pozoruhodný hudobný festival Lovely Days pre staršie generácie. Každý rok pritiahne nejaké zaujímavé meno z rockovej histórie, tentoraz voľba padla na Johna Fogertyho. Americký spevák bol kedysi lídrom fantastickej rockovej kapely z konca 60. rokov Creedence Clearwater Revival (obľúbenej kapely Biga Lebow-

24

COLOURS OF OSTRAVA KEDY: 17. – 20. júl KDE: Dolní Vítkovice, Česko ZA KOĽKO: 2 190 – 2 210 Kč, na mieste: 2 300 Kč, jednodňová vstupenka: 1 120 Kč KTO TAM BUDE: Robert Plant and the Sensational Space Shifters, The National, Zaz, MGMT, Bastille, John Newman, Seasick Steve, John Grant, John Butler Trio, Charles Bradley and His Extraordinaires...

PB: Tento ročník Colours Of Ostrava má možno zaujímavejší line-up ako Pohoda. Ostravský festival rastie každým rokom a s ním sa vylepšuje aj jeho program. Festival je osobitný aj v tom, že sa koná v starom priemyselnom areáli bývalých hút, čo dáva Colours of Ostrava rozmer výnimočnosti.

Najväčšou hviezdou bude bývalý spevák Led Zeppelin Robert Plant, ktorý v pokročilom veku prežíva ďalší vrchol svojej dlhej kariéry. Do Ostravy príde s novým projektom Sensational Space Shifters, ale jeho fanúšikovia sa nemusia báť. Na svojich koncertoch hrá aj niektoré zeppelinovské hity. Ďalším ťahákom budú dve nezávislé gitarovky The National a MGMT. Vypichol by som aj amerického pesničkára Johna Granta, ktorý nahral dva nádherné sólové albumy. A keďže mám rád aj blues, potešil by ma John Butler Trio a Seasick Steve. Nie sú to síce čierni hudobníci, ale biele blues hrajú s obrovskou vášňou.

text: elena akácsová | foto: archív aj

kultúra

Kúpalisko, čokoláda a Bridget Jonesová

ského), pre ktorú napísal kopu skvelých hitov.

Kapela sa rozpadla, ale Fogerty stále ukazuje, že jeho pesničky napísané pre Creedence sú večné. Keby ste dostali chuť na Fortunate Son, Bad Moon Rising alebo Proud Mary, príďte na tento festival.

Okrem Fogertyho sa na akcii predstavia aj ďalšie legendy – poprockoví Chicago a legendárny americký bluesman Johnny Winter.

JOHN GRANT

2014 júl

Dobré je byť bohatý, ale nie príliš Snívať o rozprávkovom bohatstve a sladkom celoživotnom ničnerobení je síce pekný plán, ale dobre si to rozmyslite, či vám to stojí za to. Môže vám totiž prestať chutiť čokoláda.

FESTIVAL SZIGET KEDY: 11. – 18. august KDE: Budapešť – Sziget, Maďarsko ZA KOĽKO: od 50 € KTO TAM BUDE: Queens of the Stone Age, Lily Allen, Manic Street Preachers, The Prodigy, Placebo, OutKast, Skrillex, Macklemore & Ryan Lewis, Jake Bugg, Miles Kane, Bonobo, Fink, Michael Kiwanuka...

PB: Budapeštiansky festival Sziget bol kedysi oázou pokoja a dobrej hudby. V posledných rokoch sa program na festivale niekoľkokrát posilnil, ale už sa tam bohužiaľ nedá príliš hýbať – je to akcia, ktorú vyhľadáva stále viac fanúšikov, nielen z Maďarska a okolitých krajín, ale aj z celej Európy.

Vyše roka som sa tešila na tretiu knihu o Bridget Jonesovej a bolo mi celkom jedno, že britské recenzie knihu viac-menej strhali. Keď konečne vyšla v slovenčine, zhltla som ju cez víkend. To isté urobila moja kamarátka Eva. V podstate sme si obe urobili takú minidovolenku s knihou, ona s dobrým koňakom k tomu, ja s vínom. Vychutnali sme si to neskutočne. A trochu sme tej hlavnej hrdinke zazávideli. Bridget, päťdesiatročná vdova s dvomi malými deťmi, totiž nemusí pracovať, aj keď celý deň prefláka v zúfalstve, ako veľa toho musí stihnúť. Pritom má stále peniaze na upratovačku, babysitterku, auto, kvalitný alkohol a strúhaný syr, aj na luxusnú a sexy čiernu hodvábnu košieľku. Aj filmový scenár píše len tak, aby mohla povedať, že je scenáristka, a nie preto, že jesť treba a hypotéka nepustí.

Spoločne sme o rentierskom živote snívali v kruhu kamarátok, keď nás jedna upozornila, že by nás to predsa nebavilo. Ďalšia jej oponovala, že ak by sme sa už fakt nudili, mohli by sme predsa robiť dobrovoľnícku prácu, zadarmo, niečo, čo nás LEN baví. A ešte dodala, že toto nastavenie, keď furt musíme niečo nezáživné a otravné robiť, aby sme nemali výčitky svedomia, máme len my, socializmom poznačené ženy. „Ničnerobenie je ako tetovanie, úplne normálne, len pre nás je to niečo pre námorníkov a basistov,“ zaklincovala.

Páči sa mi jej salámizmus, ale aj tak by som sa potetovať nikdy nedala. Navyše si nemyslím, že ničnerobenie je pre človeka prirodzené. Možno to vychádza z našej mylnej predstavy o tom, čo robili naši prapredkovia – lovci a zberači. Máme tendenciu predstavovať si ich, ako sa len tak lenivo potulujú po buši, poľujú na zvieratá a zbierajú, čo matka príroda zarodí, a po večeroch sa venujú šamanizmu a voľnej láske. Lenže v skutočnosti, ako som sa dočítala v knihe evolučného biológa Matta Ridleyho Racionálny optimista, to vlastne bola neskutočná drina bez víkendov a dovoleniek. Celý deň nemohli robiť nič iné, len sústavne hľadať obživu, aby neumreli hladom. Až deľba práce, výmenný obchod a špecializácia ľuďom umožnili, aby si mohli robiť zásoby a mať aj nejaký voľný čas na ničnerobenie, či dokonca nahonobiť si toľko prostriedkov, aby si zabezpečili ničnerobenie kontinuálne.

Prirodzené ničnerobenie teda nie je, ale je aspoň závideniahodné? Keď vidíme niekoho veľmi bohatého, často si hovoríme, ako v tej rozprávke o kyslom hrozne, že určite nie je šťastnejší. Napokon aj tá Bridget je síce dobre finančne zabezpečená vdova a aj tak je furt zúfalá. Naozaj si človek šťastie za peniaze nekúpi? Zaujímavá odpoveď na túto otázku vyplynula z analýzy dotazníkov Gallup-Healthways Well-Being Indexu. Keď je človek veľmi chudobný, tak je naozaj aj dosť nešťastný. Keď je naopak veľmi bohatý, môže sa mu zvýšiť spokojnosť so životom, ale prežívané šťastie sa mu už nezvýši. Vo svojej knihe Myšlení rychlé a pomalé to popisuje nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Daniel Kahneman. Ťažká chudoba zosilňuje účinky iných nepriaznivých životných udalostí, ako sú choroby, rozvody či osamelosť, aj bolesť hlavy chudobný prežíva horšie. Priaznivý účinok víkendov a voľných dní na prežívané šťastie je u veľmi chudobných významne menší, než u väčšiny ostatných. Takže je dobré byť bohatý, ale zase nie príliš.

Z analýzy vyplynulo, že úroveň prežívaného šťastia sa už nezvyšuje, ak ročný príjem domácnosti dosiahne 75 000 dolárov ročne (to je cca 4 600 eur mesačne).

Vyšší príjem je dokonca spojený s nižšou schopnosťou užívať si malé radosti života.

Dokazuje to aj vtipný experiment. Keď študenti dostali za úlohu myslieť na bohatstvo a zároveň jedli čokoládu, vyžarovalo im z tváre menej radosti ako obvykle.

Takže nezáviďme bohatým a snažme sa o primerané zabezpečenie svojho života, aby sme mali tak akurát na dobrú čokoládu, a nie zas príliš, aby sme si ju vedeli poriadne vychutnať. A vôbec nás nemusí trápiť, že nemáme každý rok na cestu okolo sveta, ani na týždňovú dovolenku pri mori. Nórsky antropológ Thomas Hylland Eriksen, autor knihy Syndrom velkého vlka s podtitulom Hledáni štěstí ve společnosti nadbytku, totiž tvrdí, že bez ohľadu na to, na ktorom mieste na svete sme, najspokojnejších ľudí vždy nájdeme na miestnom kúpalisku.

„Najspokojnejších ľudí vždy nájdeme na miestnom kúpalisku.“

MICHAEL KIWANUKA

No keby som si mal vybrať, rád by som si pozrel amerických Queens Of The Stone Age. Americkí hardrockeri sú na platni skvelí, ale ešte lepšie znejú naživo. Výborné budú aj britské pesničkárske talenty Jake Bugg a Michael Kiwanuka.

Okrem nich by som si konečne rád pozrel britských klasikov Manic Street Preachers. Nikdy som na nich nebol a človek by si mal plniť svoje sny, pokiaľ táto trojica stále hrá a spieva.

25

ĽUDIA

text: zuzana líšková

nota bene 157

2014 júl

oslavnú cestu spojenú s kultúrnym programom – absurdita, recesia a zábava sa týmto iba začína.

Predstavte si „rýľ zozvaruvaný s motykou“ ako gitaru, metlu ako píšťalku, nafukovací balónik ako gajdy, záchodové potrubie ako dychový nástroj... Konštruktérom unikátnych, doma vyrobených a plne funkčných nástrojov je Andrej Jobus, Pán Brat. Priemyselný folklór bratov Jobusovcov je vo filme poriadne vidieť aj počuť, vychutnáte si bláznivé i vážne texty, spievané nezameniteľným Braňovým hlasom.

Táto najviditeľnejšia poloha hlavnej postavy filmu však nie je najdôležitejšia. Aspoň rovnako dôležitá je tá organizačná. Film totiž rámcuje festival, ktorý Braňo Jobus vo Vrbovom založil – Vrbovské vetry. Je výsledkom pozitívneho Braňovho snaženia, jeho dieťaťom. Sám priznáva, že keď Vrbovské vetry organizuje, je to ako keby bol s rodinou. Hudobnými hosťami festivalu si plní aj svoje vlastné sny.

Počty alkoholika

Foto: Peter Reefe Kováč

VRBOVSKÝ VETER UŽ NENAFÚKA

RADOSTNE TRIEZVY HRDINA Braňo Jobus vyčnieva z davu. Nie len pre vysokú postavu, dlhé vlasy, bláznivé kostýmy a neuveriteľné hudobné nástroje, na ktorých hrá, ale osobitou charizmou. Dokumentuje to aj film Vrbovský veter.

Alternatívnym hudobným fanúšikom ani náv- dosť, splnený sen, niečo nové, ďalší krok v živoštevníkom festivalov Pohoda či Vrbovské vet- te. Samotná hudba, ktorú robíme, je zaujímary nemôže byť neznámy. Už na prvý pohľad vá, ale s obrazom má väčšiu silu.“ upúta svojím prejavom, radostným postojom Dokument začne svoju cestu k divákom prek životu a energiou. Svojskou, neopakovateľ- miérou 4. júla počas festivalu Vrbovské vetry. nou charizmou. A teraz sa Braňo Jobus stal aj „Bude sa premietať na veľkom plátne na náhlavným hrdinom nového slovenského doku- mestí vo Vrbovom. Ale ešte pred premiérou mentárneho filmu Vrbovský Veter režiséra Mira sa stretneme a spolu s DVD pokrstíme aj PrieRema. Tak ho budú mať šancu spoznať aj ľudia myselný folklór, nový album Vrbovských víťazov. mimo okruhu obdivovateľov jeho hudby či či- Z Košíc príde divadlo Haliganda, ktoré zahrá tateľov jeho početných kníh. „Som rád, že film bábkovú hru Hroch Karol. Bábky sú vyrobené vznikol,“ hovorí Braňo. „Pre mňa je to veľká ra- z odpadových rúr a iného materiálu, na kto-

26

rom hráme ako Vrbovskí víťazi. Bude to živý videoklip k piesňam Vrbovských víťazov a Karpatských chrbátov. Po premietaní pokrstím svoju novú knihu Ja nič, ja muzikant.“

Stred sveta a vesmíru Život svojrázneho hudobníka je pevne zviazaný s mestom Vrbové, a ak ste to doteraz nevedeli, vo Vrbovom je aj stred sveta a vesmíru. V úvode filmu sa mestečko objavuje, keď vrbovská Multiorganizácia Kriak, na čele ktorej stoja bratia Jobusovci, podnikne po skončení festivalu tradičnú

Do autentickej línie vo filme zasahujú štylizované portréty a vstupy. Hoci na malom priestore, zarezonuje najmä to, že sa Braňo úprimne vyznáva z prekonaného alkoholizmu. Ako tvorcovia filmu v reklamnom slogane tvrdia, je to príbeh človeka, ktorý prestal piť, aby začal znova naplno žiť. Braňova radosť, energia a „lietanie“ sú mnohým až podozrivé. „Koľkí za mnou po koncerte chodia, že či naozaj nepijem, nedrogujem a aj tak skáčem na pódiu,“ hovorí. „Tá show na pódiu je dosť veľká a robím ju úplne čistý. Od štrnástich rokov sme mali hudobné skupiny, už vtedy som do toho „štuchal“ – nejaké to pivko, dve, potom som skúšal aj tvrdšie... Ani som si neuvedomoval, že to, v čom žijem, nie je dobré. Nepoznal som iné. Až keď som sa úplne oslobodil, až vtedy to začalo mať grády.“ Napriek ťaživej minulosti protagonistu neskĺzava Vrbovský veter do uplakanej drámy. Hravo balansuje na hrane, rovnako ako humor bratov Jobusovcov – smiech bok po boku s vážnosťou.

Niekto možno pocíti absenciu hlbších, osobnejších rovín, ale film pristupuje aj k ťažkým témam s nadhľadom. „Som úprimný, nepretvarujem sa,“ hovorí Braňo. „Tak to robím v knihách a v hudbe, a tak som sa choval aj vo filme.“ Vrbovský veter je v prvom rade dokumentom o veľkej vnútornej sile človeka. Človeka Braňa, ktorý prekonal ťažkú závislosť od alkoholu. „Prvý polrok čistého života som si myslel: Kedy už skončí tá eufória šťastia a spadnem na zem? Ale ani po deviatich rokoch som nepadol. Lebo to nie je eufória, to nie je divočenie, to je normálny život.“ Alkoholikom nie je podľa Braňa len ten, kto sa váľa po zemi. „Alkoholik má totiž alkohol v hlave stále, aj keď nepije. Stále mu v nej prebiehajú počty ako: Som v robote, teším sa na poobedie, už aby boli dve hodiny, dám si pivo. Alebo: Zajtra mám dovolenku, nemusím si počítať pivá, ne-

Braňo Jobus

Foto: Alan Hyža budem fúkať. Alebo: Zajtra robím, nemôžem si dať šieste... ale dám si... A potom dilema, či nafúkam... A takto stále dokola v tom humuse. Predtým som robil jeden album za tri roky, teraz tri za rok, koncertov môžem mať

„Tento film je pre mňa veľká radosť, splnený sen, niečo nové.“ aj päť za deň. Keď s tým človek sekne, je to neuveriteľná sloboda a tú si vychutnávam. Je to prenádherné.“

Oslobodiť sa je možné Sloboda je ďalšou témou, ktorá vo filme zaznieva mimoriadne silno. Braňovým oslobodením sa od alkoholu sa zároveň začal úplne nový život. „Pretekáme s autíčkami, robíme bláznovstvá a čistí! Je to krásne, keď sa človek nemusí pretvarovať a na nič hrať.“ Filmom Braňo odkazuje tým, ktorí upadli do závislosti, že je možné oslobodiť sa. „Aj keď je to pre mnohých nepredstaviteľné, dá sa to. Keď to niekto skúsi, zapáči sa mu to a už nikdy sa nevráti späť.“

Organizátor festivalu Vrbovské vetry, hudobník, člen niekoľkých kapiel a projektov: Karpatské chrbáty, Vrbovskí víťazi, Abusus, Vrbovské vŕby, 13ty batalión. Autor viacerých kníh pre deti: Láskavé rozprávky, Zázračné rozprávky, Muflón Ancijáš a jeho spanilá jazda, Ako muflón Ancijáš cestoval na západ, Ako muflón Ancijáš sľub dodržal, Ja nič, ja muzikant, leporela Na výlete do vesmíru, detektívky Komisár Mrodge a horolezeckej epopeje Až na vrchol.

Braňo sa po rokoch vzdal aj pracovného miesta v atómovej elektrárni. „Všetky tie aktivity, čo mám rád – hudobné skupiny, knihy, čo píšem, to mi zaberalo veľmi veľa času. Mal som sto koncertov či akcií ročne. Niekoľko rokov som nemal dovolenku, keďže som cestoval na koncerty alebo na besedy s deťmi. Tak som si povedal, že už mám štyridsaťpäť rokov a dokedy chcem vlastne čakať? Je to najväčšia revolučná zmena. Aj fyzicky aj psychicky som sa oslobodil. Aj o tom je ten film.“ Vrbovský veter je aj o Braňovi, ktorý píše.

Vo filme sú vidieť zapálení fanúšikovia jeho kníh. „Abstinujem deväť rokov a vydal som deväť kníh. Posledná, Ja nič, ja muzikant, je o červotočovi Chrumovi, ktorý sa zavŕtava do rôznych hudobných nástrojov, a tak sa deti aj dospelí oboznámia s rôznymi nástrojmi a žánrami. Som rád, že sa moje knihy ľuďom páčia. Prvú, Láskavé rozprávky, som nerobil s očakávaním, že urobím dieru do sveta. Robil som to úprimne, zo srdca. Chcel som, aby sa to aspoň jednému človeku na svete páčilo.“ Keďže sa náklady jeho kníh pravidelne vypredávajú, Braňovi sa podarilo oveľa viac.

27

ĽUDIA

text: ada jung, zuzana líšková | foto: alan hyža

nota bene 157

2014 júl

šením, ale nakoniec tam nejaké zostali a ešte k tomu dačo i pridal. Myslím, že takto je to lepšie. Som s tým riešením nadmieru spokojný, ale viac neprezradím. Braňo je komunikatívny, invenčný umelec, nehádže flintu do žita v prípade, že si myslí niečo opačné. Rešpektoval môj pohľad na vec. Za to mu patrí vďaka.

Ktorý moment, ktorú scénu máš vo filme najradšej ty?

Záverečné titulky sú veľmi vydarené. Pod nimi je obraz rána nesúci špecifickú atmosféru „Upratéky“. V človeku ešte doznieva celý festival a ľudia za párečky, kofolu, prípadne pivečko, zbierajú všetok bordel do mechov. Upratujú dobrovoľne, lebo chcú. To ráno na Vetroch v sebe nesie silné emócie, čo každému filmárovi robí dobre. Braňo to má dobre vymyslené, ale i tak ma to prekvapilo. Boli ste niekedy na festivale, na ktorom by návštevníci sami po sebe všetko pekne poupratovali? Ja nie.

Foto: Alan Hyža

KEĎ JE DOSPELÝ DIEŤAŤOM, TO MA BAVÍ

ŽIVOT JE O TOM DOBROM Nakrútiť dokumentárny film o takom živelnom a dynamickom človeku, akým je Braňo Jobus, určite nie je jednoduché. Miestami sa režisér MIRO REMO vraj sám cítil ako štatista. Čo ťa viedlo k tomu, aby si nakrútil film o Braňovi?

Po filme Arsy-versy som hľadal nejakých podobných „magorov“, ktorí sa dívajú na svet inak.

Bežný život je uzavretý v klietke každodennosti a mňa fascinujú ľudia, ktorí si slobodne žijú a sú šťastní. Detská radosť, to je moje. Keď je dospelý dieťaťom, to ma baví. Braňo videl Arsyversy, stretli sme sa, zistil som, čo všetko robí...

Fascinujú ma ľudia, ktorí sa pustia strmhlav do vecí. Trčí z toho amatérčina, človečina, láska k tomu, čo robia. To je ďaleko progresívnejšie a obohacujúcejšie ako naše „centrálne“ umenie.

Priblížiš pre čitateľov, ktorí Arsy-versy nevideli, o čom bol?

Film je životným príbehom matky a jej syna Ľuboša, ktorý unikol zo sveta ľudí, aby žil v čo najväčšej symbióze s prírodou. Odletel na planétu, kde žijú len motýle – inteligentné bytosti. Svoju životnú energiu koncentrovanú s neuveriteľnou dávkou empatie vtesnáva do svojej amatérskej fotogra-

28

fickej a filmovej tvorby. Vrcholom jeho prírodnej fascinácie je jedinečný výskum netopierov. V komunikácii s fascinujúcim tvorom otočeným dolu hlavou sa pokúša o maximálne porozumenie medzi človekom a zvieraťom. Ľudia, ktorí Ľuboša poznali predtým, si mysleli, že je blázon. Ale len kým nevideli film hore nohami. Teraz sú z toho blázni oni!

ky, svoju životnú filozofiu. Napriek tomu sa strihalo podstatne ťažšie, dalo to poriadne zabrať.

Vyhľadal Braňo teba alebo ty jeho?

Braňo ma zaujal. Svojím životom, výzorom, prejavom, je to super filmový hrdina. Stálo zato niečo s ním urobiť a verím, že toto je len začiatok našej spolupráce. Ale aj keby nič iné už nevzniklo, nevadí. Šlo to prirodzene, samo a napokon vznikol film na pomedzí medzi portrétom Braňa Jobusa a štúdiou prostredia festivalu, ktorý sám organizuje.

Vystrihali ste z konečnej podoby filmu aj niečo, čo sa vám nezdalo pre diváka vhodné?

Alebo aký bol kľúč? Iste ste nakrútili veľmi veľa materiálu...

Nakrútili sme cca 60 hodín materiálu. Strihali sme päť mesiacov a skladali prirodzený, s ľahkosťou sa odvíjajúci príbeh, bez známok pátosu a prázdnych fráz. Istotne sme vystrihli aj dobré scény, ale aby film fungoval ako príbeh, musí to byť. Pritom sa človek nevyhne ani situácii, keď musí vystrihnúť najlepšiu scénu. Tu sa to našťastie nestalo. Zvolený princíp bol pomerne jednoduchý a dal by sa charakterizovať ako film o človeku, ktorý prestal piť, aby začal znova naplno žiť.

Ako sa s ním nakrúcalo?

Veľmi ľahko. Miestami som dokonca bol režisérom-štatistom. Braňo má v hlave jasno, netreba z neho dolovať veci, presne formuluje myšlien-

Vieš si spomenúť na nejaký moment, kedy ste sa s Braňom pri nakrúcaní nezhodli? Kto vyhral?

Pamätám si ako Braňo chcel, aby vo filme neboli nadávky, a prišiel s originálnym rie-

V Arsy-versy hrá dôležitú úlohu hudba – Straussova skladba Tak vravel Zarathustra alebo valčík Na krásnom modrom Dunaji.

Ako funguje hudba v tomto filme?

Na hudobnom festivale je hudba nosnou časťou filmu. Keďže sa film dotýka alkoholizmu, podriadila sa tomu i hudobná dramaturgia.

Tiež podporuje líniu „slobody“. Vybrali sme songy, ktoré v sebe nesú túto informáciu a konfrontujú tak diváka s jeho vlastným vedomím.

Ako dlho film vznikal?

Vznikal prevažne na dvoch ročníkoch Vrbovských vetrov. Vo filme sa to však môže divákovi javiť celé ako jeden jediný ročník. Prvý rok pršalo a my sme mali pocit, že by malo aj zasvietiť slniečko. Braňo si tiež prešiel tŕnistým aj tým svetlejším obdobím. Nakrúcali sme týždeň.

Prečo ste sa rozhodli pre rámcovanie festivalom?

Festival je Braňove dieťa, prestal piť a urobil ho. Recidivisti majú najväčší problém s návratom do života, s reintegráciou. Jediné, čo môžeš urobiť, je snažiť sa zabudnúť na to, že si bol na niečom závislý. Závislým ostávaš naďalej, hľadáš len nové závislosti, ktoré tvoj život nasmerujú inam. Festival je výsledkom jeho pozitívneho snaženia sa.

Nemáš pocit, že si mal ísť vo filme hlbšie v osobnej rovine?

Najskôr som chcel, ale povedal som si, že nechcem urobiť ďalšiu sociálnu drámu a oslobodil som sa od našich zakorenených konvencií dramatických stvárnení osobného života. Každý život je zložitý a nekompromisný, zo všetkého sa dá urobiť tragédia, aj z nabudeného Braňa, aj zo mňa. Myslím, že je lepšie na niektoré veci zabudnúť, aby život nebol len spytovaním svedomia. Je treba robiť aj iné filmy, filmy s dávkou pozitívnej energie. Tento film má jas-

né posolstvo: šír dobro, konaj slobodne a bude ti lepšie. Neutop sa v zle, lebo život je aj o tom dobrom. Slobodný budeš len vtedy, keď sa staneš sám sebou. Aj keď to znie trápne, je to to, čo sme chceli, aby sa tam dostalo.

prvok, ktorý milujem. Keď už si myslíte, že viete, o čom je ten či onen záber, alebo scéna, nastúpi Pán Brat. Vynaliezavosťou obdarený a legendárnymi hláškami prekypujúci klincuje o sto šesť. Paráda!

Niektorí príliš energickí ľudia bývajú až únavní. Je Braňo iný? Vie ľuďom naopak energiu dodať?

Vysávačom energie v mojom prípade nebol, aj keď tento názor som už počul. Môžem hovoriť za seba. Mne ju dodal svojím osobitým prístupom. Už len to, že sa oslobodil od rutinnej každodennosti v jeho milovanej atómovej elektrárni, kde roky pracoval na údržbe, je super. Povedal si, že dosť a hurá na veci, čo ho bavia, tešia a žije z toho spokojne. Pre mňa je to signál hovoriaci: Nepodliehaj komerčnému tlaku, rob to, čo cítiš, a bude dobre! To je parádna energia. Koľko je takých?

Aké máš s filmom distribučné plány?

Uvidíme, azda naša verejnoprávna nakoniec usúdi, že Vrbovský veter je naozaj verejnoprávny. Ja neprestávam veriť, že hej. Podobne ako Braňo i film by si len ťažko hľadal cestu k divákovi bez internetu a pravdepodobne sa neskôr v plnom rozsahu objaví zadarmo aj tam. Keď oň neprejavia záujem žiadne TV, tak ho prosto pustíme medzi ľudí. Nech si žije svojím virtuálnym životom. Je tu i možnosť spojiť Vrbovský veter s filmom Pohoda a premietať v kinách, uvidíme. Všetkých vás pozývam 4. 7.

2014 po zotmení na námestie do Vrbového na celosvetovú premiéru.

Imponuje ti Braňov zmysel pre humor?

Keby mi Braňov zmysel pre humor neimponoval, nerobím o ňom film. Bolo by to vidno. S Pánom Bratom sú pre mňa obaja slovenskou kultúrnou svätou dvojicou. Keby bolo takých umelcov na Slovensku viac, ľahšie by sa tu dýchalo. Sú to presvedčení ľudia. Nevypredávajú koncerty, ale chodia so svojím programom po školách – tam vidno tú úprimnú snahu. Väčšina médií sa od takýchto vecí dištancuje, majú radšej trápne, do nekonečna sa rozvíjajúce seriály, opakujúce sa kauzičky, nagélovaných pajácov, celebrity, sexuálne škandály atď. My Slováci

„Tento film má jasné posolstvo: šír dobro, konaj slobodne a bude ti lepšie.“ to vo svojej každodennosti žerieme, nemáme čas rozmýšľať. Večer si pozrieme televízne noviny plné príspevkov ustráchaných novinárov, ktorí sa pýtajú politikov vopred dohodnuté otázky a všetci sa tvárime, že vieme, čo je demokracia a sloboda jednotlivca.

Treba vypnúť vymývače, pozrieť z okna na krajinu, zísť dole po schodoch, vyjsť kamsi na kopec a rozhliadnuť sa, kým nám všetkým život medzi prstami nepretečie.

Pán Brat je tiež špeciálny človek. S jeho pretekmi Formula 0, dostihmi na húpacích konoch alebo neuveriteľnými hudobnými nástrojmi. Koľko priestoru sa vo filme ušlo jemu?

Pôvodne som myslel, že pôjde o dvojportrét, ale v strižni sme potom rozhodli s Robom Karovičom inak. Pán Brat výborne dotvára atmosféru festivalu i filmu. Je to ten

Tvoje ďalšie filmárske plány?

Po piatich rokoch práce by mal ísť do kín Comeback, ktorý premierujeme 6. júla v Karlových varoch na festivale, robíme film o Richardovi Müllerovi. Robíme aj na filme Cooltúra, čo by mala byť obrazová prechádzka kultúrnymi fenoménmi na Slovensku.

Nie je náročné robiť na viacerých filmoch súčasne?

Je to ťažšie, ako robiť len na jednom projekte, ale keď chcete existovať ako filmár, a popri tom využívať výhody kapitalistického zriadenia, nič iné vám nezostáva. Buď sa zavriete doma a „šolíchate“ roky jeden projekt, hlavu máte plnú existenčných problémov, alebo sa vyberiete cestou viacerých projektov, a tým pádom ste na tom finančne násobne lepšie.

Vybral som si variant B. Čas v dokumente hrá podstatnú úlohu, áno, čím dlhšie točíte, tým lepšie pochopíte to, čo robíte. Ešte som nevidel film, ktorému by čas nepomohol, keď hovoríme o jeho nakrúcaní. Ľudia časom pochopiteľne tiež viac spoznávajú nás za kamerou. Vzťahy sa do filmu prenášajú v plnom rozsahu a podobne ovplyvňujú i výsledok celého snaženia. Réžia je z veľkej časti o komunikácii, neradno ju podceňovať.

Miro Remo Režisér viacerých dokumentárnych filmov: Jano, Studený spoj, Ecce Homo, Arsy-Versy, Vrbovský veter. Pripravuje celovečerný film Comeback, ktorý bude mať premiéru na tohtoročnom filmovom festivale v Karlových Varoch. Ďalšie rozpracované projekty sú Cooltúra a dokument o Richardovi Müllerovi. Takisto je autorom niekoľkých televíznych dokumentárnych filmov, ktoré vznikli v rámci rôznych sérií Osmičkári (cyklus Konzervy času), Tibor Huszár – návrat späť, Beverly Hills 01836 (cyklus Sídliská), Slovenské kino – strach a napätie, Ježkovy voči (Colnica).

29

EKO

text: štefan szabó | foto: silvia szabóová, daniel szabó

nota bene 157

2014 júl

je zhruba 100 x 200 cm, výška 150 cm. Priestory sa musia nachádzať pod záchodom, aby bol zabezpečený voľný pád fekálií do zásobníka. Obrázok č. 1.

Teplota v miestnosti Hlavnou súčasťou záchoda je zásobník, ktorý je navrhnutý tak, aby vytvoril optimálne pomôcky pre priebeh kompostovacieho procesu. Proces kompostovania je ovplyvnený najmä prívodom vzduchu, zložením, vlhkosťou a teplotou kompostovaného materiálu. Pokiaľ je v miestnosti teplota aspoň 18 °C, kompostovací proces prebieha ideálne. Pokiaľ je priemerná teplota v rozmedzí 10 – 18 °C, je potrebné kompostovací zásobník tepelne zaizolovať.

Obrázok č. 1

Obrázok č. 2

Obrázok č. 4

Obrázok č. 5

PREČO JE LEPŠIA TOALETA S DVOMI OTVORMI?

KOMPOSTOVACIE TOALETY

Splachovacie záchody spotrebujú na spláchnutie v priemere 60 litrov vody pre štvorčlennú rodinu za deň, čo je viac než 20 000 litrov PITNEJ vody za rok!

A to v situácii, kedy sa stále viac upozorňuje na ubúdanie zásob pitnej vody. No nie je to hriech?

Otázka znie: ako sa dá problém vyriešiť tak, aby bol zabezpečený štandardný komfort a hygiena, a aby sme zároveň chránili životné prostredie a ešte aj ušetrili peniaze? Vo Švédsku, v krajine s tradične vysokým dôrazom na hygienu, boli už pred zhruba 90 rokmi vyvinuté tzv. domové

30

kompostovacie záchody, ktoré sa odvtedy postupne rozširujú po celom svete. Prvé skolaudované verejné kompostovacie toalety na Slovensku sa nachádzajú v Ekocentre SOSNA.

Ako to funguje?

Princíp tzv. separačných ekotoaliet je založený na jednoduchom fakte: človek má dva otvory

a preto by ich aj toaleta mala mať dva. Oddelenie tuhej a tekutej časti odpadu je základnou myšlienkou tohto elegantného riešenia.

Suché výkaly nezapáchajú, zapácha iba moč zmiešaný s výkalmi a tento problém je v prípade ekotoaliet zabezpečený oddelením tuhej a tekutej časti. Pevný odpad a papier padajú do kompostovacieho zásobníka, kde sa rozkla-

Obrázok č. 3

Obrázok č. 6 dajú. Podmienkou je, že sa na toalete musí sedieť aj pri „malej“, kedy sa moč odvádza inou priehradkou cez rúru do malej biologickej čističky odpadových vôd (biofiltra).

Odpad dokonale rozložený na humus sa zhruba raz za dva roky vynesie na záhradu, kde sa použije ako hnojivo pre stromy. Tekutá časť je prečistená v biofiltri, o ktorom si povieme v budúcom čísle. Vetranie zásobníka je zabezpečené buď vlastným ťahom, alebo ventilátorom.

Jestvuje niekoľko systémov separačných a kompostovacích záchodov, ktoré sa líšia spôsobom kompostovania odpadu. V ďalšom texte je podrobne popísaný klasický švédsky typ „Clivus multrum“, ktorý sa dá svojpomocne postaviť v rodinnom dome.

Kam umiestniť stavbu Tento systém vyžaduje pivničné alebo iné voľné priestory pod záchodom pre umiestnenie kompostovacieho zásobníka, ktorého plocha

Výstavba

Schéma zásobníkov je znázornená na obrázkoch č. 2 a 3.

Najprv je potrebné postaviť stabilnú kostru zásobníka. Nosnosť konštrukcie musí byť dimenzovaná na niekoľko 100 kg, zošikmené dno zásobníka (sklon 30°) a bočné steny musia vydržať tento tlak. Konštrukcia môže byť pozváraná alebo drevená. Drevená konštrukcia musí byť z hranolov minimálne 10 x 10 cm, spojená kovovými skrutkami. Drevenú konštrukciu je potrebné impregnovať proti plesni a vplyvu vlhkosti. Na drevenú konštrukciu pripevníme drevené dosky alebo v prípade chladnejšej miestnosti tepelnoizolačné kombidosky s polystyrénovou vrstvou, alebo iný izolačný materiál.

Bočné vnútorné steny a zošikmené dno zásobníka musia byť chránené vrstvou ferrocementu. Tieto plochy sa musia najprv zakryť vodotesnou fóliou, na ňu sa natiahne jemné drôtené pletivo, na ktorú sa nanesie malta, namiešaná z ferrocementu a jemného kremenného piesku v pomere 1:2. Táto časť práce je náročná na organizáciu práce. Ferrocement rýchlo tvrdne a po stvrdnutí už nie je možné naniesť ďalšiu vrstvu, preto treba celú vrstvu naniesť naraz. Treba dávať pozor na teplo, ktoré vzniká pri reakcii malty! Do nanesenej vrstvy treba vtlačiť rabicové pletivo a na to sa nanesie ďalšia vrstva cementu. Celková hrúbka vrstvy ferrocementu by mala mať aspoň 2 cm a 2 až 3 vrstvy. Po nanesení všetkých vrstiev je potrebné jeden deň udržiavať omietku v mokrom stave (pravidelne ju polievať vodou). Na záver je vhodné natrieť vnútorné steny farbou na natieranie bazénov alebo studeným bitumenovým náterom.

Vyzretý kompost sa vyberá cez vyprázdňovací otvor, umiestnený na dobre prístupnom mieste, na vrchu alebo boku zásobníka tak, aby bolo možné vyprázdniť zásobník lopatkou. Otvor je zakrytý tesnými dvierkami z pevného materiálu.

Pre zamedzenie náporu kompostu na vy-

prázdňovací otvor sa tento chráni deliacou stienkou z plastu. Zásobníkom prechádzajú rozpolené plastové trubky (priemer 10 cm), ktoré končia pri deliacej stienke.

Obidve horné steny musia byť dokonale utesnené, aby neunikali plyny, a impregnované vodovzdorným náterom. Na stropnej doske musí byť otvor pre vyústenie záchodovej rúry (plast, priemer 40 cm) a vetracej rúry (priemer 10 cm). Záchodová rúra by mala presahovať asi 30 cm pod stropnú dosku, aby nedošlo k úniku plynov. Na zošikmenej stene stropnej dosky je vhodné umiestniť presklený „inšpekčný“ otvor na sledovanie množstva obsahu v zásobníku. Obrázky č. 4 a 5.

Odvetranie zásobníka Hlavnou podmienkou je, aby v zásobníku prebiehal proces rozkladu za prítomnosti kyslíka. Tento proces je rýchlejší, dokonalejší a bez zápachu. Kvôli zlepšeniu kompostovania je vhodné raz za čas nasypať zvrchu do zásobníka drevené piliny. Prívod vzduchu do zásobníka sa zabezpečí vetracou štrbinou s regulovateľným otvorom. V prípade, že je zásobník umiestnený v chladnej miestnosti, je potrebné do neho priviesť teplý vzduch plastovou rúrou (priemer 10 cm) z vykurovanej miestnosti. Vývod vzduchu je plastovou trubkou (priemer 10 cm) vyvedenou min.

1 m nad strechu domu. Ak trubka prechádza nevykurovaným priestorom, je potrebné ju tepelne izolovať. Pre zlepšenie komínového efektu je vhodné upraviť vetraciu rúru tak, aby sa vo vyústení čo najviac zohrial vzduch, preto je potrebné rúru, ktorá je nad strechou, natrieť na čierno. Koniec vetracej rúry má byť chránený krytom proti dažďu a mriežkou proti hmyzu.

Záchodové sedadlo Je podobné bežným sedadlám, poklop však musí byť dostatočne tesný, aby neprenikali zápachy a aby bol zabezpečený ťah odvetrávania. Odvádzanie moču je možné dvoma spôsobmi: buď sa záchodový otvor pod sedadlom predelí priečkou, vpredu na odvod moču sa namontuje zberná nádobka (lievik), z ktorého sa moč odvádza tenkou trúbkou (priemer 5 cm). Druhá možnosť je zakúpenie separačnej toaletnej misy z plastu v internetovom obchode. Obrázok č. 6.

Legislatíva Zo stavebného hľadiska sa kompostovacia toaleta klasifikuje ako drobná stavba. Druh stavby: hygienické zariadenie. Na výstavbu nie je potrebné stavebné povolenie, je však potrebné upovedomiť príslušný obecný úrad a priložiť nákres situácie a projektovú dokumentáciu.

Viac na www.sosna.sk alebo www.facebook. com/ekocentrum.sosna

31

pútnik

text a foto: jana čavojská

nota bene 157

2014 júl

Objaviteľ Amundsen pozerá na more už len ako socha.

Kapitán Per si ešte pamätá lode, ktoré sa vracali z lovu a ťahali za sebou veľryby.

TOPENIE ĽADOVCOV TU CÍTIŤ NA VLASTNEJ KOŽI

OBJAVITELIA Z TROMSA Sem vyplavilo more pred 86 rokmi palivovú nádrž zo zmiznutého lietadla objaviteľa Roalda Amundsena. Práve odtiaľto vyrážali polárne expedície na Svalbard – Špicbergy a ďalej do zmrznutého arktického sveta.

32

Možno preto sú obyvatelia mesta Tromso objaviteľmi. Pátrajú po nových účinných liekoch z látok obsiahnutých v živočíchoch z ľadových morí, skúmajú vplyvy klimatických zmien na život v divočine, snažia sa prísť na najúčinnejšie spôsoby ochrany prírody pri ťažbe nerastných surovín.

Potomkovia lovcov veľrýb Tromso je najväčšie mesto na severe Nórska. Hoci – veľa ľudí tu nikdy nežilo. Prírod-

né podmienky sú príliš drsné. V zime teploty klesajú k mínus tridsiatim stupňom Celzia a slnko zapadne na viac ako dva mesiace. Takéto prostredie vyhovovalo snáď iba pôvodným obyvateľom, Sámom, ktorí tadiaľto hnali svoje stáda sobov. Ostatní obyvatelia Škandinávie sa sem veľmi nehrnuli. Na začiatku bolo Tromso iba malá osada rybárov a lodiarov, kde si polárne expedície dopĺňali zásoby a výstroj alebo tu trávili najkrutejšie zimné mesiace.

Počet obyvateľov Tromsa vzrástol v 70. rokoch 20. storočia o 200 percent. Dnes tu žije okolo šesťdesiattisíc ľudí. Najprv prichádzali Nóri z iných regiónov. Vláda sa ich snažila na drsný sever prilákať daňovými úľavami. Pracovnú silu tu totiž bolo treba, je tu prístav aj rozšírený komerčný rybolov. Starí rybári si ešte pamätajú, ako fjordom plávali veľké rybárske lode a ťahali za sebou ulovené veľryby... Ich lov je už dlho zakázaný.

No a neskôr prichádzali do Tromsa cudzinci.

Funguje tu veľká univerzita aj významné vedecké inštitúcie. Centrum mesta je síce malé, ale plné moderných reštaurácií, barov a kaviarní.

V škole varenia vás naučia, ako správne vykostiť a naporciovať lososa, inovatívna gastronómia spája tradičnú s novou kuchyňou.

Žiadna okázalosť Ľudia zo severu jedia nekomplikovane: na raňajky hutný celozrnný chlieb s maslom, syrom a poctivým džemom, potom veľa rýb a plodov mora, zemiaky, zelenina na pare. Ich postoj k alkoholu je dobre známy. Ako ostatné severské národy, aj oni následkom dlhej tmy polárnych nocí možno majú tendenciu piť viac ako treba. Preto je predaj alkoholu obmedzený. V bežných obchodoch sa dá kúpiť iba pivo. Ostatný alkohol predávajú špecializované obchody s obmedzenými otváracími hodinami. V baroch stojí „čapák“ v prepočte aj desať eur. A Nóri nie sú národom zvyknutým rozšafne sa baviť a zbytočne utrácať. Jasné, aj oni poznajú piatkové a sobotné párty, keď promile rýchlo stúpajú do hlavy, ale všeobecne sa nikto nevystatuje, že na to má. V reštauráciách a baroch netečie alkohol prúdom. Oslavy sú skôr decentné. Treba pomaly vychutnávať. Aj víno, ktoré sa tu, samozrejme, nepestuje, no Nóri mu prišli na chuť aj na ďalekom severe. Nie je to lacná záležitosť. Preto si svoj pohár, plný slnka a práce vinohradníkov kdesi na juhu Európy, treba užiť.

Nóri si nepotrpia na veľkoleposť. Budovy aj ich zariadenie sú síce pohodlné, no jednoduché a funkčné. V Tromso stoja väčšinou drevené domčeky sýtych farieb: červené, žlté, modré, zelené. Zmeny klímy sem priviali teplo. Zimy zostávajú ľadové, ale

33

nota bene 157

2014 júl

v lete sa teploty šplhajú k tridsiatke. Tričká, krátke nohavice a sukne sú súčasťou šatníkov severanov.

Legendárny Fram a moderní vedci Toto sú historky staré už vyše sto rokov: Fram bola slávna loď nórskych polárnikov Nansena a Amundsena. Jej názov znamená v preklade: Vpred. Preplávala severné moria a Amundsen sa s ňou vybral na juh, dobyť Južný pól. Trvalo pol roka, kým sa preplavil z Osla do Antarktídy. 14. januára 1911 pristál na Veľkej ľadovej bariére. Dnes sa tomu miestu hovorí Záliv veľrýb.

Zo základného tábora sa Amundsen so svojimi druhmi vydali k pólu dvakrát. Prvá expedícia bola kvôli počasiu a extrémne nízkym teplotám neúspešná. Tím sa navyše rozhádal, tak Amundsen poslal ostatných preskúmať Zem kráľa Eduarda VII. Druhýkrát sa k pólu vybral s inými štyrmi mužmi a päťdesiatimi dvomi psami. Zo základného tábora vyrazili 19. októbra 1911 a Južný pól dosiahli 14. decembra. Podarilo sa, boli úplne prví ľudia, ktorí na póle stáli.

Súperiacu expedíciu Angličana Roberta F. Scotta predbehli o 33 alebo 34 dní. K lodi Fram sa vrátili 25. januára 1912, všetci piati živí, zo psov zostalo jedenásť.

Fram je dnes aj skrátený názov vedeckej inštitúcie v Tromso, ktorá sa zaoberá klímou a životným prostredím. Skúma hlavne vplyv ľudských aktivít na polárne oblasti a hľadá spôsoby, ako zachovať prírodu čisĽadové medvede je už dávno loviť zakázané. Tie vypchaté v Tromso sú ešte staré trofeje lovcov. tú. Vedci z Framu vedia, že ťažba nerastných surovín je nevyhnutná, no sú si istí, že to ide aj bez škôd na životnom prostredí. Vidia, ako v polárnych oblastiach ubúda ľad a aký vplyv to má na zvieratá a rastliny, a snažia sa presvedčiť svetových politikov o potrebe investícií do čistej ťažby a trvalo udržateľného rozvoja.

Verejnosti tieto témy predstavuje Polaria.

Sídli v nezvyčajnej budove hneď vedľa Framu. Stavba symbolizuje obrovské ľadové kryhy, ktoré morský prúd nahrnul na breh.

Návštevníci sa tu na chvíľu ocitnú akoby v oblastiach večného snehu, ľadu a tmy. Na vlastnej koži zažijú severský vietor, snehovú búrku, ale aj polárnu žiaru. Expozície predstavujú zvieracích obyvateľov ďalekého severu, prírodu, moria aj environmentálne problémy – topenie ľadovcov a znečistenie. V panoramatickom kine premietajú na piatich obrazovkách naraz film o prírode Svalbardu. No návštevníci sa najviac tešia na živých obyvateľov Polarie. Na ryby a ostatné morské živočíchy studených morí, pre ktoré tu udržiavajú teplotu slanej vody okolo jedného stupňa Celzia, presne ako ho severu sa doslova pozerajú na topiace sa než boli v roku 1990. Zaviedli zvláštnu daň je v ich prirodzenom prostredí. A na tulene, ľadovce. Klimatické zmeny cítia na vlastnej z produkcie oxidu uhličitého pre ropný s ktorými tu ich ošetrovatelia predvádzajú koži. Niekto by sa možno tešil z teplejšie- a plynový priemysel. ho letného počasia, keby každú zimu strávil A pritom majú za východného suseda Rusko. malé divadlo. v úplnej tme a krutých mrazoch. Nóri zo se- Hranica prechádza divočinou a stredom riek veru v tom vidia hlavne hrozbu. V znižova- Pasvik a Jakobselv. Počas studenej vojny taNa severe je čoraz teplejšie Nóri si na ochranu prírody potrpia. Možno ní emisií si sami stanovili ambiciózny cieľ: diaľto viedla hranica medzi Východom a Zák tomu prispieva aj to, že obyvatelia ďaleké- v roku 2020 musia byť o 30 percent nižšie padom. Ostnatý drôt natiahli Rusi od Barent-

34

Návštevníci Polarie sledujú severské ryby v akváriu.

Podvečer v prístave v Tromso.

sovho až po Čierne more. Na prihraničné oblasti prísne dozerali. Boli takmer vyľudnené, urobili z nich vojenskú zónu. Nové mesto Nikel vzniklo len kvôli závodom na výrobu niklu. Robotníci a ich rodiny sa tam sťahovali viac-menej z donútenia. V chladnej pustatine pracovali v rizikovej prevádzke, ktorú by nikto nechcel mať za domom. Ťažba

Škola varenia: ako správne naporciovať lososa?

a priemysel zdevastovali životné prostredie.

Našťastie, dnes sú už aj Rusi otvorenejší myšlienke ochrany životného prostredia a oblasť sa snažia revitalizovať.

Nórsko je úplne iný prípad. Náročnú ťažbu ropy z dna Barentsovho mora podrobujú prísnym ekologickým kritériám. V rafinérii v Mongstadte vybudovali najmodernejšie

úložisko oxidu uhličitého na svete. Bolo to poriadne drahé. A práve vysoká cena je prekážkou, aby podobné zariadenia inštalovali aj iné krajiny. Pozerajú viac na peniaze než na akúsi vzdialenú a abstraktnú hrozbu poškodenia životného prostredia, ktorú si Nóri uvedomujú, napríklad keď vidia topiace sa ľadovce v okolí Špicbergov.

35

Svet

spracovala: sandra tordová | foto: archív illegal

nota bene 157

Dánsky pouličný časopis pomáha závislým

ILLEGAL!: LEGÁLNE NA DROGY Dánsky časopis Illegal! predávajú ľudia závislí od drog. Zakladateľ časopisu Michael Lodberg Olsen im chce vrátiť dôstojnosť a ponúka im alternatívny zdroj príjmu. Kupujúci vedia, že predajca získané peniaze použije na nákup drog.

Pre mnohých narkomanov je jediným prostriedkom, ako sa dostať „Rovnako dôležité je, že projekt viedol k zmene legislatívy, ktorá umožnik svojej dávke, kriminalita alebo prostitúcia. Končia na ulici, vo väzení la prevádzku troch miestností na užívanie drog v troch najväčších dána podstupujú riziko predávkovania či nákazy život ohrozujúcimi cho- skych mestách,“ dodal. Nový zákon, ktorý vstúpil do platnosti v roku robami ako AIDS. Stigma, ktorá obklopuje narkomanov, im často brá- 2012, umožnil vo veľmi krátkej dobe vznik prvej miestnosti pre užívateni, aby vyhľadali pomoc. ľov, ktorá je platená z daní, druhú miestnosť otvorili počas minulého leta. Časopis Illegal! si kladie za cieľ vrátiť dôstojnosť do života drogovo Úspech oboch projektov ukazuje, ako sa v Dánsku postoj verejnosti závislých ľudí a zmeniť postoj verejnosti voči nim. Časopis sa predáva k užívaniu a užívateľom drog mení. Michaelov kolega Thomas Paza 40 dánskych korún, z ktorých 25 ide priamo predajcovi. Tento kon- alsson sa domnieva, že kriminalizácia drog a ich užívateľov neviedla cept kopíruje populárny model pouličných novín, ktoré pomáhajú ľu- k tomu, že ľudia drogy užívajú menej. „Naopak, drogy sú stále lacnejďom bez domova po celom svete. Hlavný rozdiel je v tom, že kupujú- šie a je ich stále viac,“ povedal pre vice.com. Cieľom nového projektu ci vopred rátajú s tým, že ich peniaje otvoriť diskusiu a hľadať riešeze predajca použije na nákup drog. nia, ktoré aj reálne fungujú.

Kontroverzný časopis s explicitným Časopis Illegal! počas minulej zimy zdvojnásobil predaj na zámerom umožniť drogovo závislým 10 000 výtlačkov a predáva ho už legálny spôsob, ako získať prostriedky na financovanie drog, sprvu ne100 predajcov. Bezplatne do neho ostal bez kritiky. Aj liberálne zmýšľaprispievajú profesionálni novinájúcich obyvateľov Kodane znepokojil ri, fotografi a ilustrátori. Prvé vydafakt, že ich peniaze skončia vo vrecnie obsahovalo okrem iného rebkách drogových dílerov. Avšak arguríček 20 najnebezpečnejších drog, ment, že je predsa len lepšie, keď si v ktorom alkohol obsadil prvé miesto. závislý človek zarobí predajom časoThomas Paalson zdôrazňuje, že pri pisu, akoby mal kradnúť a prepadápredaji časopisu nejde o vyšší level vať ľudí, presvedčil mnohých. žobrania: „Chceme robiť časopis, Vesterbro v Kodani je domovom najo ktorý bude záujem, s kvalitnýväčšej drogovej scény v Škandinávii mi článkami a zaujímavou grafis počtom 8000 závislých v okruhu kou. Ak ponúkajú užívatelia drog 2,5 km. „Illegal! je prvý časopis na časopis, o ktorý má verejnosť zásvete, ktorý sa venuje len drogám ujem, vtedy môžu predávať s pocitom hrdosti.“ a užívateľom drog. Chceme oboznáAkjaergaard hovorí: „Už pri vydamiť dánsku spoločnosť so životom, výzvami a dilemami života drogoní druhého čísla časopisu sme zavo závislých ľudí. Želáme si, aby sa znamenali posun v postojoch. Kuzmenilo ich vnímanie a, v konečnom pujúci koncept časopisu pochopili dôsledku, aby sme prijali humánneja prijali, predajcovia sú hrdí. Úžitok je zjavný – nemôžeme drogošiu drogovú politiku,“ hovorí Simon vú kultúru ignorovať, musíme jej Kratholm Ankjaergaard, zástupca čeliť. Tým, že predajcom umožníriaditeľa a redaktor časopisu Illegal!.

Zakladateľ časopisu Illegal!, Michame si zarobiť, čiastočne obmedzíel Lodberg Olsen, sociálny podnikateľ, ktorý financuje časopis, nie je me kriminalitu a prostitúciu spojenú s drogami.“ v tejto brandži žiadny nováčik. Už pred niekoľkými rokmi tento bradatý Časopis rozšíril záber aj na ďalšiu marginalizovanú skupinu v Dánbenevolentný ochranca závislých jazdil so svojou dodávkou po rodnom sku. Prisťahovalci z východnej Európy sú majoritnou spoločnosťou meste a ponúkal ľuďom závislým od heroínu sterilné a bezpečné miesto, vnímaní ako nechcené bremeno a ich pomocou sa zaoberá len zokde mohli užiť drogu. Keď už nevedia prestať s drogami, nech to nero- pár organizácií. bia za smetiakom, v parku či v špinavej uličke, ale s čistou ihlou a za prí- Illegal! dnes poskytuje pomocnú ruku aj 30 nezamestnaným ľuďom tomnosti školeného personálu, ktorý je poruke v prípade predávkovania. bez domova z východnej Európy. Všetky časopisy, ktoré predávajú, sú Olsenov projekt pojazdných jednotiek na užívanie drog najskôr čelil označené jasnooranžovou nálepkou s nápisom: „Predávané LEGÁLveľkej vlne kritiky, ale svojich oponentov nakoniec presvedčil. „Pred- NYMI prisťahovalcami.“ tým, ako začala pôsobiť mobilná jednotka, sa na uliciach povaľovalo 12 000 použitých ihiel. Teraz to je len pár tisíc,“ tvrdí Ankjaergaard. Spracované podľa článku od Calluma McSorleya, www.street-papers.

Mobilné jednotky sa pre mnohých stali alternatívou k užívaniu drog org/INSP, vice.com, theguardian.com, realchangenews.org.

Za preklad ďakujeme Fedorovi Kubenkovi. na ulici a zachránili mnohé životy.

36

2014 júl

text: zuzana mojžišová

kultúra

Veľký zošit Agoty Kristofovej

PRÍBEH SILNEJŠÍ AKO MY Knižka, o ktorej tu bude reč, nie je nijaká novinka. Originál uzrel svetlo sveta v roku 1986, český preklad prvý raz o deväť rokov neskôr, ešte v minulom tisícročí. Celkom čerstvé je však jeho druhé vydanie.

Je to naozaj skvelá, úžasná kniha, oplatí sa o nej hovoriť – o Velkém sešite od Agoty Kristofovej. Neveselom, ale dokonale uchopenom príbehu.

Postavy Kristofovej románovej prvotiny nemajú mená, iba „funkcie“: matka, babička, farár, sluha, slúžka, starec, muž, dôstojník, otec, sesternica, civilista. Len málokto má aspoň prezývku, napríklad susedka od vedľa, Zajačí pysk, dievčinka, ktorej matka je slepá a hluchá a s ktorou sa skamaráti jedinečný dvojjediný hrdina a rozprávač knihy, chlapčenské dvojčatá. Príbeh v podobe pomerne krátkych, akoby denníkových zápiskov, je vyrozprávaný v prvej osobe množného čísla: „Druhý den jdeme teple oblečení do města, koupit si gumáky za peníze, co nám poslala matka. Její dopis nosíme pod košilí... Na zahradě se cvičíme v nehybnosti. Je horko. Ležíme na zádech ve stínu pod ořechem. Skrz listy vidíme nebe a oblaka.“ Taký zvláštny pluralis majestatis.

Na začiatku matka privedie svojich asi dvanásťročných synov-blížencov k svojej matke, aby sa o nich starká postarala. Je vojna, vo Veľkom Meste, odkiaľ prichádzajú, sú nálety čoraz častejšie, matka sa bojí o deti, predpokladá, že v Malom Meste, kde žije babička, budú aspoň ako-tak v bezpečí. Matka a jej matka sa nemajú radi, a tak je odovzdanie živého „tovaru“ viac než trápne. Ale napokon chlapci ostávajú a matka odchádza.

Odvtedy dve deti jedným dychom oslovujú babičku „babička“ a ona ich „parchanti“ alebo „z čubky syni“. Čo ich nenaučí ona, napríklad rozoznávať jedlé huby od jedovatých, naučia sa sami. A je toho treba veľa sa naučiť, lebo prežiť v krutých časoch druhej svetovej a mať pri tom nízky vek, veru nie je ľahká záležitosť. Čo pred dvojčatá ako výzvu nepostaví život, sám osud, to si pred seba postavia ony.

A zapisujú si to do Veľkého zošita. Cvičia sa v nehybnosti, v znášaní bolesti, v chytaní rýb, v žonglovaní, v prefíkanosti, v krutosti, v nečervenaní sa. Učia sa cudzie jazyky, zemepis, dejepis. Učia sa prežiť, urvať si, čo sa dá.

A nás čitateľov do toho cvičenia, učenia, prežívania, do toho osudu vsávajú ako vysávač špinu z koberca. Nechce sa tej smietke dnu do hučiacej hadice, obáva sa, čo tam hrozné zažije, koho strašného stretne, na čom

krutom sa bude voľky-nevoľky musieť smiať a či tam vôbec niekto dobrý bude. Ale nič iné, ako vkĺznuť dnu, jej neostáva. Čaro, sila toho vsávajúceho rozprávačského prúdu – umenia – je silnejšia ako čitateľ. Našťastie. Lebo byť vo vnútri Kristofovej príbehu je fakt neuveriteľný zážitok.

Agota Kristofová Narodila sa v Maďarsku v roku 1935, vojna jej poznamenala detstvo, následné zmocnenie sa krajiny komunistami zas rannú mladosť. V 56. emigrovala do Švajčiarska, naučila sa francúzštinu a začala ňou písať, čo nie je pre spisovateľmi obývaný priestor bežná vec. Písala divadelné hry, poéziu, ale preslávila sa prozaickým debutom a jeho trilógiovým doplnením o romány Dôkaz a Tretie klamstvo. Boli preložené do vyše troch desiatok jazykov, medziiným aj do slovenčiny. Veľký zošit bol prednedávnom úspešne sfilmovaný v maďarsko-rakúsko-francúzsko-nemeckej koprodukcii režiséra Jánosa Szásza a na festivale v Karlových Varoch dostal minulý rok hlavnú cenu.

„Človek by neveril, koľko emócií prináša holý opis faktov.“ Kristofovej Veľký zošit je pútavý nielen obsahom, ale i formou. Krátke, drsné, ničím nezavádzajúce a realitu neskrášľujúce vety rozprávačské, no najmä dialógové, sa zadierajú rovno do duše. Autorkin tvorivý kánon napokon stručne zhrňujú aj jej slávni blíženeckí hrdinovia: „Cvičení musí být napsáno podle pravdy. Musíme popisovať, co je, co vidíme, slyšíme, co děláme...

Slova vyjadřující cit jsou velice neurčitá, je líp

je nepoužívat a držet se popisu věcí, lidských bytostí a sebe samých, to znamená věrného popisu faktů.“ Človek by niekedy neuveril, koľko hlbokých emócií mu môže priniesť holý, ale rafinovaný verný popis faktov.

V doslove knižky sa spomína rozhovor, ktorý Agota Kristofová poskytla francúzskemu literárnemu časopisu štyri roky pred smrťou: „Všechno je mi teď jedno. I psaní. Dřív mi na tom hodně záleželo, ale teď už ne.“ „Všechny otázky, které jste si dříve kladla ohledně války, dětství, násilí, to všechno je minulost? Je s tím konec?“ „Ano, to všechno je jedno.“ „Proč teda ráno vstávat, když je všechno jedno?“ „Protože není příjemné zůstávat v posteli, to je všechno. Protože má člověk chuť na kávu. Tak to je.“ Veru, tak to je. A dať si k tej káve Veľký zošit Agoty Kristofovej je ešte lepšie. Veľmi dobré.

37

Príbeh

text: lucia laczkó | foto: alan hyža

nota bene 157

2014 júl

MIRKA A JEJ PRINCEZNÁ VERONIKA

ko, svoj poklad. Veroniku. „Nič iné ako práca mi nechýba. Zoberiem hocičo – len keby niekto uveril, že moje absencie sú len pre choroby dcérky. Pre to nemôžem ešte chvíľu chodiť na poobedňajšie či nočné zmeny, nemôžem malú nechať samú. Má len osem rokov. Ešte aspoň dva roky si na to netrúfnem. Myslíte si, že sa na mňa šťastie usmeje a niečo si nájdem? Momentálne som v najkritickejšej situácii, včera som si požičala päťdesiat eur, musím s nimi vydržať na mesiac. Ale byt z toho nezaplatím a nechcem si predstaviť, že sa dostanem do role stabilného neplatiča, to je jasný začiatok konca. Keď sa nad tým začnem zamýšľať, skončím vždy v slzavom údolí. Ale plačem, len keď som sama. Veronika uplakanú mamu nepotrebuje.“

ŽOBRANIE O PRÁCU

Vraj sterilita... Osemročná Veronika je dôkazom, že nie vždy má lekár pravdu...

Každý nový deň je o prežívaní. Už si zvykla, aj bábo nebude v poriadku“. Aj tak bola presvedkeď priznáva, že zmieriť sa s tým nedá. Plakať čená, že si ho nechá. „Ani na sekundu som nenemá cenu, musí veriť, že jedného dňa svitne uvažovala o inej možnosti, keď cítite v bruchu aj pre ňu slnko a doslova zvýskne od radosti. pohyby, už vtedy ste predsa mamou a ani choČo by ju tak potešilo, čo by jej doslova zachrá- ré dieťa sa nedá odhodiť, či?“ nilo kožu? „Práca!!! Potrebujem sa zamestnať,“ bezradne hlesne mama Mirka.

Chudoba v každom kúte Na seba prestala myslieť už dávno, dokonca po- Situácia sa zdramatizovala týždeň pred pôrotichu zaševelí, že nebyť malej Veroniky, život by dom, kedy Mirku pripravovali na najhoršie. Pre vzdala. Osemročná vymodlená dcérka je však veľké problémy s obličkami nedávali doktori v tom jej zachmúrenom svete jediným svetlým drobcovi šancu na dlhý život. Mirka si zapchábodom, pre ktorý sa každé ráno Miriam nad- vala uši pred toľkými čiernymi prognózami, už chne. „Áno, odprevadím ju do školy a zbesilo ob- nevládala prijímať toľko skepsy. „Madam“ prišháňam robotu. Nepotrebujem peniaze na prí- la na svet cisárskym rezom a s ukážkovými miemorské dovolenky, chcem mať len zopár eur rami: päťdesiat centimetrov a takmer štyri kilá. v peňaženke na jedlo, chcem si našetriť na práč- „Valibuk! A pri prvom pohľade na ňu som vedeku, ktorá mi vybuchla, a zo všetkého najviac by la, že zabojujeme a budeme žiť!“ Čierny scenár som malej dopriala vytúžený bicykel. Sú prázdni- sa, chvalabohu, nenaplnil. Obličky sú prísne sleny, nech si aspoň okolo panelákov trochu pošantí.“ dované, ale najväčším problémom je Veronikina rapídne znížená imunita. Doslova každé Love story dva týždne ochorie. A treba s ňou ostať doma.

Pohľad do minulosti, predtým, než sa spoznala Po nutnej predĺženej šesťročnej materskej sa s otcom Veroniky, nebolí. Miriam odkúpila byt mama Mirka aj zamestnala. Za pre ňu krásnych po babke, robila pokladníčku v hypermarkete, štyristo eur robila upratovačku. Dokázala poplaz výplaty priemerne vyžila a jediné, čo ju škrelo, tiť účty a ako tak vyžiť. Od mája je všetko inak. bola samota. Jasné, že túžila po rodine, po dob- Málokto toleruje také časté očeerky. A Mirka si rom mužovi a aspoň jednom dieťati. „S tým som sa však vyrovnala. Že mamou nikdy nebudem.

Lekár mi aj do papierov napísal, že som sterilná.“ Do cesty sa jej priplietol kolega. Zásobovač z obchodu. Mirka zasnene: „Cítila som sa ako v siedmom nebi. Mala som už dobre po tridsiatke a bola som zaľúbená až po uši. Bol síce o pár rokov odo mňa mladší, ale to on ma presviedčal, choroby Veroniky nevymýšľa... Výpoveď ju zraziže na veku nezáleží. Hlavné je, že sa ľúbime. Áno, la na kolená. Momentálne fungujú v stave akútdnes už dokážem povedať, že som bola úplne nej núdze. Pri našom stretnutí bol jej jediným zaslepená. Napriek všetkému však nedokážem príjmom dvadsaťtri eurový štátny rodičovský nadávať. Veď mám z tohto vzťahu svojho anje- príspevok na dieťa. Nič viac. Na výživné od otca la. Veroniku! Ja, podľa papierov sterilná žena...“ dcéry sa spoliehať už dávno prestala. StodvadBudúcemu otcovi vydržala radosť z potom- sať eur posiela, ako sa mu zachce, a väčšinou ka len tri dni. Z ničoho nič po sedemdesiatich sa mu veru nechce. Mirka si vybavuje dávku dvoch hodinách Mirke odporučil potrat. „Ako- v hmotnej núdzi, ale ako jej úradníčky rady zdôby mi vrazil nôž priamo do srdca,“ pustí Mir- razňujú, nič nejde zo dňa na deň, treba vyčkať. ka slzu ešte aj teraz. Mesiac sa nonstop há- Ibaže ona ostala naozaj bez príjmu, v potradali, ona presviedčala jeho, že dieťa je dar, on vinách s plačom ráta, či nakúpi päť alebo sezasa ju, že na život decko netreba. A v piatom dem rožkov. Okolo mäsiarskeho pultu preletí mesiaci tehotenstva jej fľochol do tváre, že rýchlosťou blesku, šunka je v nedohľadne. Na vlastne už nechce ani ju. Zbalil si pár svojich desiatu do školy ide chleba či rožok s maslom. vecí a na Mirkinom byte zabuchol za sebou Teda margarínom. Občas s reďkovkou. Doma dvere. Budúca mama pochopila, že bojovať sa varia cestoviny, buchty, keď je na stole kuo jeho falošnú lásku nemá zmysel. A najmä, racina, majú Vianoce... Chudoba sa v panelámusela sa psychicky nastaviť na svoje dieťa. kovom byte ozýva z každého kúta. Cez staré Gynekológ ju totiž poslal ležať na rizikové od- okná prefukuje tak, že v zime spávajú v čiapdelenie, „a k tomu ma kŕmili informáciami, že ke a k paplónu pridajú ešte aj deku. Navyše pri

Smutná finančná matematika Matematika však veľa optimizmu Mirke nedodáva, rátajme: nájom za byt – dvesto eur, elektrina – tridsaťpäť, družina v škole – dvadsaťjeden, školské obedy do tridsať eur. A to sa ešte nekupovali najzákladnejšie potraviny, najzákladnejšie hygienické potreby. S oblečením sa neráta vôbec, to vždy od niekoho dostanú...

A zopakujme si, že dnes je príjem len dvadsaťtri eur – rodičovský príspevok... Ak sa konečne papierovo vybaví podpora na úrade práce, do peňaženky pribudne smiešnych šesťdesiat eur. Jednoducho, týmto smerom to nijako nevychádza.

Každý výdavok si Miriam trikrát premyslí.

Výnimkou je dve päťdesiat na školský výlet pre Veroniku. „Pôjde, aj keby som mesiac nemala jesť,“ zdôrazní mama, ktorá verí, že raz dopraje dcére aj vytúžený bicykel. „Z výplaty,“ podotkne žena brutálne túžiaca po práci.

„Myslíte si, že sa na mňa šťastie usmeje a niečo si nájdem?“

38

Text k foto: Miriam potrebuje a chce pracovať. Veľmi držíme palce!

daždi sa vytvorí na podlahe riadna mláčka. Domácke tesnenie, ktorým Miriam hasí problém, nezaberá. Jasné, že v dome chýba aj chlapská ruka, ale toto už Mirka vôbec nerieši. Posledný chlap jej zobral akékoľvek ilúzie.

Kára plná papiera Susedia ju už poznajú a vedia, že staré noviny do smetí nepatria, nosia ich Mirke. Na chodbe jej tróni stará kárička, na policiach sú kopy zviazaných starých novín a časopisov a Mirka si to dva-tri krát do týždňa s plným vozíkom mašíruje do zberných surovín. Už to má vyrá-

tané – za sedemdesiat kíl papiera dostane dve eurá! Vždy má pocit, že dostáva majland!

Nie, Veronika s ňou káričku neťahá, Mirka sa ju snaží uchrániť od takýchto zážitkov. „Nechcem, aby si pamätala z detstva, že s mamou vláči balíky papierov, aby bolo na chlieb,“ zahanbene skonštatuje Mirka, ktorej sa oči rozjasnia vždy, keď prejdeme na jej dcérku. Ódy na ňu sype ako z rukáva. Rozumejú si ukážkovo a vedia sa spolu zabaviť a hlavne pomojkať.

Spia spolu a najkrajšie zážitky sú pred spaním, „mojkáme sa, chichúňame, tešíme sa, že sme spolu“. Na jedinú otázku jej však statočná mama ne-

vie odpovedať – aký rozumný argument možno dať na otázku, prečo ju ocko nemá rád...? Prečo sa o ňu nezaujíma, neprinesie jej darček na narodeniny či Vianoce... „Viem, že ju to trápi, jej otec si už založil novú rodinu a Veronika je úplne bokom. Najhoršie je, že aj v škole počúva poznámky na svoju chudobu, deti vedia byť kruté a z malej nie raz vyliezlo, že ju majú za chuderku. Začína sa pre to uzatvárať do seba, nepatrí k priebojným typom, ktoré by všetkých poslali do hája.“ Mama Miriam by však svoj život nemenila. Kedysi jej stačila výplata na vyžitie, dnes jej práve tá výplata chýba, ale má svoje srdiečko, slnieč-

Občianske združenie Medzi nami sa aj vďaka uverejňovaniu príbehov v Nota bene snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii. Možno sa nájde niekto, koho osud Mirky s dcérkou oslovil. Radi by sme jej aj s vašou pomocou pomohli s bicyklom pre Veroniku a uhradiť nájomné, pokiaľ si Mirka nenájde prácu. A ak by ste vedeli o pracovnej ponuke (aj brigáda), budeme vďační. ĎAKUJEME! Číslo účtu, kam môžete posielať príspevok: 4 040 218 205/3100 (Sberbank). IBAN: SK853100 0000 004040218205, SWIFT: LUBA SKBX Pripíšte poznámku – Miriam.

Kontakt na OZ Medzi nami: 0905 910 827 alebo 0905 240 389 (medzinami@zoznam.sk).

Neľahký osud Mirky oslovil aj nás v Nadácii Orange. Veríme, že naša podpora pomôže naštartovať zmenu k lepšiemu.

39

foto: archív autorov

Literárium Petra Gettinga

Verše z priepasti času Asi by som mal vypichovať moderné knihy s blýskavou obálkou, ašpirujúce na bestseller. Ale neviem si pomôcť. Mám rád aj stariny. Čo robiť, keď zavše z hlbokých priepastí času prídu verše s takou nadčasovou platnosťou, že zasiahnu priamo do našej digitálnej reality, bárs boli písané na žltý pergamen.

Stredovek je, žiaľ, obeťou predsudkov a tradovaných mýtov, hoci zďaleka nešlo len o vek popráv, čarodejníc a modlenia sa. Naopak, po Európe vznikali originálne verše a pôvodné dielka, v ktorých potulní trubadúri rozprávali o láske, živote, smrti, ale aj o morálke a špine, akou sa brodíme dodnes.

Stále si braň čest svoji – vždyť bídu světa zdolat jde Kdo čest stratí a neobstojí – vícekráte ji nenajde Ač po ni stále bažit bude – nikdy ji nazpět nedobude Má čest s panenstvím to společné, že pouze jednou jde ji stratit – však zase nabýt pak – už ne.

Kým umenie z územia dnešného Francúzska zničil teror križiackych výprav, v Nemecku zas nechýbali básnici pranierujúci spoločnosť v priamočiarom ľudovom jazyku, ktorí sa nebáli označiť veci pravým menom či vulgarizmom, hoci občas v autentickej tvorbe zakolísali rýmy: Den vychvaluj až navečer, ženu až bude po smrti, meč po bitvě, led až když po něm přejdeš řeku, svět nevychvaluj dřív, než vystřízlivíš. Žiaľ, nepoznáme diela lutnistov, igricov, ktorí pôsobili aj v slovanskom prostredí. Navyše, stredoveké verše musíme čítať v českých prekladoch, slovenské zatiaľ chýbajú.

Keď si pomyslím na to, že po stredoveku má dnes povolenie nosiť zbraň a strieľať z nej nacionalistický exšéf Slota, spevák zväzáckej grupy Elán či manekýnka moderujúca športové správy, pričom všetci sa chvália nápadom strieľať ľudí ako škodnú, vraj temná doba mi bledne pred očami. Vo chvíli, keď v štáte údajne vyznávajúcom hodnotu ľudského života získavajú také indivíduá zástupy sfanatizovaných fanúšikov, volám: Hurá, temný novovek!

Ceny má více, mnichu, podle soudu mého ten, kdo stejně váži si velkého i ubohého, když s radostí utrácí, pak čest roste jeho, to neumí surový boháč, co rychle zpych, a tolik jich v tomhle sále vidím podobných!

Peter Getting autor je publicista a prozaik

40

Mimochodom

takmer bodka

2014 júl

O hodnote človeka nerozhoduje čo [...]. Fichte

... Daniela Pastirčáka

Odpočívať na neviditeľnom Pre mňa je život skôr nepokojom ako pohodou. Čím som starší, tým viac chápem, prečo veľký básnik Válek napísal nie jednu, ale Štyri knihy nepokoja. V pohode som, v podstate, iba keď spím. A aj to len vtedy, keď snívam. A aj to len vtedy, keď v tom sne letím. Ale ako vieme, s lietaním to nie je také jednoduché. Boli tu už takí, čo sa pokúšali prekabátiť svoju ťarbavosť a zanovito skúšali lietať. Napríklad Leonardo. Renesančný tvrdohlavec si to zaumienil tiež, no nedopadlo to najlepšie. Zmontoval si síce dômyselné krídla, naložil si ich na chrbát, v dobrej viere sa vrhol zo skaly, ale povedzme si úprimne – nebola to žiadna pohoda. Skoro sa pri tom zabil. Kde bola chyba?

Netrúfam si sporiť sa s géniom, no predsa sa odvážim povedať svoj skromný „Je chyba učiť názor. Chyba bola vrabcov.“ v tom, že sa učil lietať od vrabcov. Vrabec sa vo vzduchu udržiava vlastným úsilím a trepoce drobnými krídelkami ako najatý.

A Leonardo urobil chybu práve v tom, že lietanie založil na sile človeka. Skočil zo ska-

ly, trepotal sa, trepotal, ako vládal, zatiaľ čo nezastaviteľne padal nosom dolu.

Dnes možno nad krajinou vidieť lietajúcich ľudí. Netrepocú krídlami, pokojne sa vznášajú na prázdnom nebi. Očividne sú v pohode. Učili sa lietať od orlov, nie od vrabcov. Neopierajú sa o vlastné sily, ale celú svoju ťarchu opierajú o neviditeľné vzdušné prúdy.

Takto by sa predsa sa lietať od len na tomto svete dalo byť i počas tých štyroch kníh nepokoja v pohode.

Učiť sa múdrosti od paraglajdistov. Krídlami viery celú ťarchu svojho ťarbavého bytia oprieť o neviditeľné prúdy Božieho milovania a jednoducho byť v pohode.

... zuzy uličianskej

P ako piknik, park, pohoda Podľa stereotypných predstáv sú Nemci tí nudní. Neviem, či takí nikdy ani neboli, alebo sa s nimi niečo stalo, alebo už to nie sú Nemci. Pretože napríklad taký Görlitzer Park v berlínskej štvrti Kreuzberg je všetko iné, len nie nudné miesto. V sobotu popoludní je na trávniku hotová tlačenica, pri každom hlúčiku rozložené bicykle, hipsteri sa miešajú s moslimskými ženami v šatkách sediacimi na prenosných stoličkách rozložených do kruhu, o pár metrov ďalej – aby sme si to zas neidealizovali – žmurká černoch na okoloidúcich až priveľmi priateľsky, čo len potvrdzuje informáciu z bedekra, že tento park má aj problémy s drogami. Akoby to však málokoho vyrušovalo, piknikové osadenstvo pôsobí, že sa tu ešte nejakú chvíľu zdrží, prinajmenšom kým sa dopečie to nekonečné množstvo wurstov na prenosných griloch. Akési dievčatko oslavuje narodeniny, okolo neho lieta množstvo balónikov a spolužiakov a tiet plných tvarov. Mladomanželia prichádzajú na rikši, čakajú na nich luxusne prestreté stoly

v budove pomaľovanej graffiti, ktorá sa ako jediná zachovala po niekdajšej železničnej zastávke.

Pri pohľade na toto more ľudí tých najrozličnejších farieb som precítila celkom inak správu, ktorú prednedávnom priniesli médiá. Obyvatelia v referende zablokovali plány developerov zastavať plochu zrušeného letiska Tempelhof.

Aktivisti zohnali až 185 tisíc podpisov za vypísanie referenda, v ktorom sa nakoniec v prospech zelenej plochy vyslovilo 65 percent hlasujúcich. Tí, čo nikdy nebudú mať vlastné domy so záhradkou a plotom, ani peniaze na predlžené víkendy pri mori, zahlasovali za svoje právo na kúsok oblohy a trávnika. Pohoda, nie?

„Hlasovali za svoje právo na kúsok oblohy a trávnika.“

Vylúštenie krížovky z minulého čísla: Zlodej je podliak, ktorý vám popri majetku vzal aj ilúziu, že máte dokonalý [bezpečnostný zámok]. ľudová múdrosť

troch úspešných lúštiteľov, ktorí do konca mesiaca pošlú tajničku na jaro@notabene.sk, odmeníme spoločenskou hrou „6 bere“.

INZERCIA

SPONZOR KRÍŽOVKY INZERCIA

Strihanie psíkov a poradenstvo

0907 473 718, Ľubica Chlpíková

Internetový obchod – chovateľské potreby:

www.webareal.sk/dream

41

INZERCIA