Creativity & workspace by Tatiana Vozárová

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH FAKULTA UMENÍ

Veda a architektonické vízie NANOREVOLÚCIA V ARCHITEKTÚRE Diplomová práca

2016

Tatiana Vozárová, Bc.

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH FAKULTA UMENÍ

Veda a architektonické vízie NANOREVOLÚCIA V ARCHITEKTÚRE Diplomová práca

Študijný program

Architektúra a urbanizmus

Študijný odbor

5.1.1 Architektúra a urbanizmus

Školiace pracovisko

Katedra architektúry (KA)

Školiteľ

Akad. arch. Ing. Karol Gregor

Konzultant

Mgr. Ivana Komanická, MA, PhD.

2016 Košice

Tatiana Vozárová, Bc.

Abstrakt v SJ Našu budúcnosť vo veľkej miere ovplyvňuje vývoj vedy a techniky, a tým aj svet architektúry. To, že veda poskytuje stále nové možnosti vo veľkej miere otvára dvere ku inovatívnejšej tvorbe. Nanoveda sa vyvinula z najmenších častí zeme, sú to časti neviditeľné voľným okom, hra atómov a molekúl, hra s podstatou štruktúry našej zeme. Táto oblasť ešte nie je úplne preskúmaná a aj tak už vo veľkej miere ovplyvňuje náš svet. Preto sme túto tému poňali od podstaty, od ľudí, od myslenia v rámci jednoduchého priestoru, aký fungoval kedysi, po priestor nanotechnologický, ktorý ma vysoké technické požiadavky a je ovplyvnený výdobytkom vedy. Poskytneme Vám pohľad videný od človeka samotného a pohľad od novodobých technológií. Podľa filozofa Kanta, každý človek je súčasťou dvoch priestorov, viditeľného a toho iba jeho, neviditeľného. Architektúra do značnej miery ovplyvňuje psychiku človeka, existujú priestory vyvolávajúce úzkosť, strach, pokoj, šťastie, nadšenie, túžbu. Cieľom tejto diplomovej práce je podotknúť ako sa dá vytvoriť súčasný pracovný priestor v kooperácii s nanovedou a nanotechnikou, aby sme splnili hlavné potreby, spokojnosť a lepšiu efektivitu ľudí. Prepojenie techniky a architektúry nám otvára možnosti, či už v nových funkciách, nových typov priestorov, novými technológiami a materiálmi, ktoré sa následne spájajú do nových foriem. Vytvorili sme dotazník, ktorým sme zistili názory pracujúcich v inovatívnych priestoroch. Od základného myslenia priestoru sme sa dopracovali až do štádia návrhu nanovedeckého priestoru, pretože všade fungujú rovnaké ľudské princípy, akurát v novodobých funkciách aj veda a technika obsadili nezameniteľné miesto. Všetky zásady o novodobých trendoch v oblasti navrhovania pracovného priestoru sme premenili do ich inej formy a myslenia. Popri písaní sme navštívili Úsek Nanomateriálov a nanotechnológii na Technickej univerzite v Košiciach, ktorý nás veľmi jasne oboznámil s problematikou a Ústav pre nanomateriály, pokročilé technológie a inovácie na Technickej univerzite v Liberci, ktorý sa venuje základnému aj aplikovanému výskumu a ktorý nám ponúkol exkurziu danými laboratórnymi priestormi, na ktorej základe sme mohli pochopiť nevyhnutné prepojenia medzi ľuďmi, ich nevyhnutnú spoluprácu a fungovanie prevádzky. V pracovnom priestore je nevyhnutné komunikovať, spolupracovať a tým sa vytvára kolektív, a práve preto je v tomto architektúra podstatnou záležitosťou. Tak aký je pracovný priestor budúcnosti? Čo takto aplikovať tieto myšlienky na formu nanotechnologického a nanovedeckého centra v Izraeli?

Kľúčové slova v SJ priestor, pracovné prostredie, otvorené veľkopriestorové kancelárie, nanotechnológie, nanotextília

Abstrakt v AJ Our future is influenced largely by the development of technology and science and those together have been influenced the world of architecture. The science provides new possibilities to more innovative production. Nanoscience arised from the smallest parts of the Earth, it is invisible for the people. It is a game of atoms and molecules, a game of the structure of our planet. This field of study has not been fully explored yet but still has an enormous influence to our world. Therefore, our approach to this topic start from nature, from people, from thinking about a simple common space which well worked in the past and we continued by a nanotechnology area which has a high technical demands and it is influenced by advances in science. We will provide you two views. The first is seen by the people and the second view is seen from the side of modern technology. Philosopher Kant said: Everyone is part of the two spaces, the first is visible and the second is invisible. Architecture largerly influences the human psyche. Spaces can create a feeling like anxiety, fear, peace, happiness, enthusiasm, desire. The aim of this thesis is to point out how to design the current workspace in cooperation with nanoscience and nanotechnology in order to meet the main needs, satisfaction and greater efficiency humans. Connecting technology and architecture opens some possibilities like new functions and facilities, new types of typology, new technologies and materials which are linked to new forms. We created a questionnaire which found the views of workers in innovative work areas. We went from basic space thinking through understanding science centre to designing nanoscience and nanotechnology centre. All these spaces work with the same human principles, just science space is also influenced by modern science and technology which occupy unmistakable place. We took and used all principles and modern trends of workspace design for the other forms of thought. We visited the Department of Nanomaterials and Nanotechnology at the Technical University in Košice, which offers a very clear basic nanotechnological knowledge and the Institute for Nanomaterials, Advanced Technology and Innovation at the Technical University in Liberec which works on basic and applied research of nanomaterials. For the workspace is essential to communicate, collaborate and thereby create a team. In this way architecture is important part of workspace and work culture. What is the future of the workspace? How can we apply these ideas to the form of the nanoscience and nanotechnology center in Israel?

Kľúčové slova v AJ space, working environment, open office, nanotechnology, nanotextile

Čestné vyhlásenie Vyhlasujem, že som celú diplomovú prácu vypracovala samostatne s použitím uvedenej odbornej literatúry.

Košice, 06. februára 2016

.......................................... vlastnoručný podpis

Poďakovanie Rada by som poďakovala školiteľovi diplomovej práce Akad. arch. Ing. Karolovi Gregorovi za usmerňovanie, odbornú pomoc, cenné informácie, rady a taktiež za jeho nekonečnú ochotu, ktorú ponúka s úsmevom na tvári a ktorú mi prejavoval počas celej doby. Taktiež by som rada poďakovala Katedre náuky o materiáloch na Technickej univerzite v Košiciach, Úseku Nanomateriálov a nanotechnológií, konkrétne pánovi doc. Ing. Štefanovi Nižníkovi, CSc. a prof. RNDr. Jane Kadukovej, PhD. za ich maximálnu snahu o priblíženie riešenej témy. Rada by som poďakovala aj pedagógom a profesistom z Technickej univerzity v Liberci, konkrétne Ústavu pre nanomateriály, pokročilé technológie a inovácie, za chcenie pomôcť, za ochotu hľadať nové spôsoby a možnosti, za poskytnutie praktických skúseností počas celej doby vypracovávania tejto diplomovej práce a za poskytnutie možnosti exkurzie v Nanotechnologickom výskumnom centre v Liberci a za veľmi nápomocnú prezentáciu centra. Ďakujem tým hlavne pánovi Prof. Ing. Josefovi Šedlbauerovi, PhD. a pánovi Bc. Viktorovi Kloučekovi. Rada by som poďakovala aj firmám Cisco systems, IBM a Shell, ktoré nám pomohli a vo veľkom počte vyplnili dotazník o pracovnom prostredí. V neposlednom rade by som rada poďakovala aj mojim blízkym priateľom, hlavne Ing. Ivane Kravčákovej Vozárovej a Ing. Petrovi Malicovi za technickú pomoc, podporu a nečakané rady z profesionálneho života, celej mojej rodine za psychickú podporu a nápomocné rady len tak zo života a malej neterke za inšpirácie z kúsok iného sveta.

Obsah Zoznam obrázkov ............................................................................................................................. 10 ÚVOD ................................................................................................................................................ 12 1.

PRIESTOR A FILOZOFIA ............................................................................................................. 14 1.1.

Nie my sme v priestore, ale priestor je v nás, v našich predstavách ............................... 14

1.2.

Prečo je v súčasnosti vizuál ten prvoradý?....................................................................... 15

1.3.

Metóda filozofa Festingera .............................................................................................. 17

„SOCIÁLNE BUDOVY“ PRE TÍMOVÚ SPOLUPRÁCU ................................................................... 19 2.1.

2.1.1.

Kultúra spoločnosti Google ...................................................................................... 20

2.1.2.

Filozof Festinger a jeho filozofia priestoru Google .................................................. 22

2.2. 3.

Príklad pracovného prístupu spoločnosti Google ............................................................ 20

Progresívny prístup .......................................................................................................... 24

DOTAZNÍK A JEHO VYHODNOTENIE ......................................................................................... 25 3.1.

Otázka č. 1 ........................................................................................................................ 25

3.2.

Otázka č. 2 ........................................................................................................................ 26

3.3.

Otázka č. 3 ........................................................................................................................ 27

3.4.

Otázka č. 4 ........................................................................................................................ 27

3.5.

Otázka č. 5 ........................................................................................................................ 28

3.6.

Otázka č. 6 ........................................................................................................................ 29

3.7.

Otázka č. 7 ........................................................................................................................ 29

3.8.

Otázka č. 8 ........................................................................................................................ 30

3.9.

Otázka č. 9 ........................................................................................................................ 31

3.10.

Otázka č. 10 .................................................................................................................. 32

3.11.

Otázka č. 11 .................................................................................................................. 32

3.12.

Otázka č. 12 .................................................................................................................. 33

3.13.

Otázka č. 13 .................................................................................................................. 33

3.14.

Otázka č. 14 .................................................................................................................. 34

3.15.

Otázka č. 15 .................................................................................................................. 35

3.16.

Závislosti ....................................................................................................................... 35

3.16.1.

Závislosť 1 ................................................................................................................. 35

3.16.2.

Závislosť 2 ................................................................................................................. 36

3.17. 4.

PREPOJENIE VEDY, TECHNIKY A ARCHITEKTÚRY DO VÝSKUMNÉHO A VEDECKÉHO CENTRA . 38 4.1.

Vplyv vedy a techniky na priestor .................................................................................... 38

4.2.

Flexibilita a variabilita....................................................................................................... 39

4.2.1.

Je možné navrhnúť flexibilné laboratória?............................................................... 39

4.2.2.

Mokré a suché laboratória ....................................................................................... 40

4.3. 5.

Záver ku dotazníku ....................................................................................................... 37

Navrhovanie pre technológie ........................................................................................... 41

NANOTECHNOLOGICKÉ VÝSKUMNÉ CENTRUM ....................................................................... 42 5.1.

Nanotechnológie .............................................................................................................. 42

5.2.

Odkedy sa svet stretáva s nanotechnológiami? ............................................................... 43

5.3.

Nanotechnológia ako tretia revolúcia .............................................................................. 43

5.4.

Nanotechnológia v architektúre....................................................................................... 44

5.4.1.

Typológia .................................................................................................................. 44

5.4.2.

Materiály .................................................................................................................. 45

5.4.3.

Dizajn ........................................................................................................................ 49

APLIKÁCIA PRIESKUMU NA NANOTECHNOLOGICKÉ A NANOVEDECKÉ CENTRUM V IZRAELI . 50 6.1.

Miesto výskumu v Izraeli .................................................................................................. 50

6.2.

Popretkávaná architektúra............................................................................................... 52

6.3.

Sebestačnosť centra ......................................................................................................... 55

6.4.

Formovanie tvaru nanotechnologického centra .............................................................. 55

ZÁVER ............................................................................................................................................... 61 Zoznam použitej literatúry ............................................................................................................... 63 Prílohy .............................................................................................................................................. 66

Zoznam obrázkov Obr. 1 Priestor je v nás, v našich predstavách ................................................................................... 14 Obr. 2 Prechádzka nekončiacim myslením ........................................................................................ 16 Obr. 3 Medziľudské vzťahy ................................................................................................................ 17 Obr. 4 Úspech kolektívov .................................................................................................................. 18 Obr. 5 Tvorba priestoru ..................................................................................................................... 19 Obr. 6 a Obr. 7 Priestory spoločnosti Google .................................................................................... 21 Obr. 8 a Obr. 9 Priestory spoločnosti Google ................................................................................... 22 Obr. 10 a Obr. 11 Priestory spoločnosti Google ............................................................................... 23 Obr. 12 Nové tendencie návrhu komunikácií .................................................................................... 23 Obr. 13 Pohlavie ............................................................................................................................... 26 Obr. 14 Národnosť ............................................................................................................................ 26 Obr. 15 Vek ....................................................................................................................................... 27 Obr. 16 Preferovaný výber druhu pracovného priestoru ................................................................... 28 Obr. 17 Vyjadrenie spokojnosti s pracovným prostredím .................................................................. 28 Obr. 18 Hlučnosť pracovného prostredia .......................................................................................... 29 Obr. 19 Možnosť uľahčenia práce pracovným prostredím ................................................................ 30 Obr. 20 Oddychové zóny ................................................................................................................... 31 Obr. 21 Stimulovanie pracovného výkonu......................................................................................... 31 Obr. 22 Ohodnotenie vplyvu oddychových zón na pracovný výkon ................................................... 32 Obr. 23 Najviac využívané oddychové zóny ...................................................................................... 33 Obr. 24 Čas strávený v práci ............................................................................................................. 33 Obr. 25 Pocity z terajšieho pracovného prostredia ........................................................................... 34 Obr. 26 Kde vznikajú nové tvorivé myšlienky? ................................................................................... 35 Obr. 27 Závislosť 1 Ženy a muži ........................................................................................................ 36 Obr. 28 Závislosť 2 Ženy a muži........................................................................................................ 36 Obr. 29 Možnosť práce s priestorom laboratórií ............................................................................... 40 Obr. 30 Výskumné nanocentrum v Liberci ........................................................................................ 42 Obr. 31 Rastrovací elektrónový mikroskop ....................................................................................... 45 Obr. 32 Nanovlákno elektrónovým mikroskopom ............................................................................. 46 Obr. 33 a Obr. 34 Proces výroby nanovlákna .................................................................................... 46 Obr. 35 a Obr. 36 Nanotextília s podpornou textíliou ....................................................................... 47 Obr. 37 Mikrolattice.......................................................................................................................... 48 Obr. 38 Black and white plan ............................................................................................................ 50

Obr. 39 Axonometria ........................................................................................................................ 51 Obr. 40 Schéma vzniku okolitého urbanizmu .................................................................................... 51 Obr. 41 Koncept ................................................................................................................................ 52 Obr. 42 Nanotextília.......................................................................................................................... 52 Obr. 43 Prvé tri možnosti práce s nanotextíliou ................................................................................ 53 Obr. 44 Štvrtá až šiesta možnosť práce s nanotextíliou .................................................................... 53 Obr. 45 Pokračovanie možností práce s nanotextíliou ...................................................................... 54 Obr. 46 Popretkávaná architektúra .................................................................................................. 54 Obr. 47 Koncept získavania energie .................................................................................................. 55 Obr. 48 Schéma nájdenia tvaru ........................................................................................................ 55 Obr. 49 Schéma zapustenia budovy pod zem ................................................................................... 56 Obr. 50 Schéma pôdorysného vrstvenia a ukladania funkcií ............................................................. 56 Obr. 51 Centrum vyrastá od podstaty ............................................................................................... 57 Obr. 52 Možnosť komunikácie a poukázanie na ústrednú oddychovú zónu ..................................... 58 Obr. 53 Proces vzniku cez vrstvenie, vznik svetlíkov a komunikácií až po nanotextíliu ...................... 58 Obr. 54 Ukážka riešenia priestoru ..................................................................................................... 59 Obr. 55 Nanotechnologické a nanovedecké centrum v Izraeli .......................................................... 60

ÚVOD Tému diplomovej práce s nadpisom Veda a architektonické vízie a s podnadpisom Nanorevolúcia v architektúre sme si vybrali z dôvodu väčšieho a bližšieho skúmania špecifického vedeckého odboru nanotechnológií a nanomateriálov, ktorý v posledných rokoch vo veľkej miere ovplyvňuje náš svet. Nanotechnológie menia pohľady na terajší svet a ponúkajú priestor na zdokonaľovanie, zvyšovanie efektivity a produktivity práce. Sú súčasťou technologického pokroku, ktorý sa v konečnom dôsledku celkovo odráža na zlepšení kvality života všetkých ľudí na zemi. Vo veľkej miere podporujem vývoj vedy a techniky, pretože naša zem ukrýva ešte mnoho tajomstiev, ktoré vieme využiť dokonca aj na zachraňovanie životov. Čo je prípad aj nanotechnológií a ich zaslúženému miestu napríklad v medicíne pri liečení rakovinovej bunky. Medzi ľudí sa dostávajú nové výrobky, ktoré považujeme za zdravé, ale predsa ich ešte potrebujeme skúmať a nahliadnuť do nich. A práve preto považujeme túto tému za veľmi aktuálnu. Nahliadnutie do sveta chémie, fyziky a biológie taktiež zväčšilo náš všeobecný prehľad, pretože bolo nutné nahliadnuť do podstaty danej témy. Pri získavaní informácií sme sa vo veľkej miere obracali na už existujúce nanovedecké a nanotechnologické centrá z dôvodu praktického pohľadu na danú tému. Nami navštívené centrá nám ponúkli pohľad do ich interiéru s komentárom o funkčnosti daných priestorov. Ako prvú sme navštívili Katedru náuky o materiáloch na Technickej univerzite v Košiciach, Úsek Nanomateriálov a nanotechnológií, ktorá nám poskytla všeobecné informácie a na príslušných laboratóriách vysvetlila požiadavky, systém práce a ukážku mechanizmov, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou laboratórií. Ako druhé centrum sme navštívili Technickú univerzitu v Liberci, konkrétne Ústav pre nanomateriály, pokročilé technológie a inovácie, kde prebieha najväčší materiálový výskum v oblasti nanočastíc v strednej Európe. Exkurziou v tomto centre nám boli ukázané priestory a poskytnuté informácie o prevádzke, o výrobe, o podstate a zmysle existencie daných centier. Obe tieto centrá nám poskytli materiály z praxe, ktoré sme taktiež využili v teoretickej práci. Avšak obe mali množstvo výčitiek ku priestorom, ktoré im boli navrhnuté, pretože pri takto komplexnej stavbe si každé laboratórium vyžaduje unikátne priestory. Rozhodli sme sa riešiť pracovný priestor v nanotechnologickom centre v Izraeli na základe novodobých trendov navrhovania. Ako veľkú osobnosť v preskúmaní nových typologických trendov pracovného priestoru vnímame vedca a typológa Daniela Watcha, ktorý sa zaoberal otvorenými pracovnými priestormi a taktiež otvorenými pracovnými laboratóriami a predostrel množstvo návrhov a analýz. Napríklad prístup, že päťdesiat percent priestorov v budove by mali byť komunikácie kvôli nečakaným stretnutiam, ktoré vedú k následným diskusiám a pokrokom, a tým pádom k väčšej efektivite a produktivite ľudí, väčšej spokojnosti ľudí a rýchlejšej kooperácii.

Táto práca začína riešiť problematiku nanovedeckého pracovného prostredia od podstaty, od definície priestoru. Priestor je pre ľudí a mal by fungovať podobne vo všetkých formách. Priestor ovplyvňuje psychiku človeka a práve preto sme sa zo začiatku zaoberali tým, ako najrýchlejšie vznikajú priateľstvá a akým psychologickým spôsobom vieme navrhnúť priestor, ktorý je naplno funkčný a nápomocný pri práci. Ako druhý bod sme analyzovali novodobé riešenie pracovného sociálneho prostredia podľa súčasných trendov a analyzovali sme firmu Google, ktorá je na svete tou najúspešnejšou korporáciou. Konkrétne sme analyzovali jej filozofiu a prístup ku zamestnancom, pretože táto firma do veľkej miery dbá na blaho zamestnancov a poskytuje im rôzne pridané oddychové, športové priestory popri práci. Ako tretí bod sme považovali za nevyhnutné opýtať sa aj na názor daných zamestnancov, keďže je to priestor pre ľudí, kde trávia minimálne jednu tretinu dňa. Dotazníkom sme vyskúmali ich spokojnosť poprípade nespokojnosť, nápady na vylepšenie, dobré a zlé stránky pracovného prostredia. Dotazník sme odoslali viacerým firmám aj mimo Slovenska. Ako štvrtý bod sme sa začali hlbšie venovať nanomateriálom, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou stavby, pretože sa samé vedia odprezentovať na danej stavbe, kde sa zároveň skúmajú a vyrábajú. Mnoho z nich sú aj stavebnými materiálmi a samozrejme veľkou inšpiráciou, pretože otvárajú dvere k inovatívnosti. A posledným

bodom

našej

práce

zosumarizovanie

týchto

poznatkov,

vylepšenie

výhod, minimalizovanie negatív a navrhnutie jedinečného nanotechnologického priestoru aj na základe názoru zamestnancov a dlhodobého prieskumu.

1. PRIESTOR A FILOZOFIA 1.1. Nie my sme v priestore, ale priestor je v nás, v našich predstavách Človek je od počiatku veľmi spoločenská bytosť s rozumom, s vedomím a rôznorodou rečou. Človek je schopný sa učiť, vnímať, tvoriť, vyrábať pracovné nástroje a tým až doteraz ovplyvňuje prostredie, v ktorom žije. Je schopný dávať životu zmysel, mať pocit, smiať sa a či plakať, vytvárať kultúru a reflektovať svoj život. Najväčším maximom bytia je žiť spoločensky a kultúrne. Veď nie sme na svete sami, tak prečo by sme sa mali od seba izolovať, veď nie sme stvorení na to, aby sme si každý žili iba to svoje. Podľa môjho názoru existujú dva svety ten viditeľný a ten neviditeľný. Ten viditeľný vieme ukázať, je to priestor, kde fungujeme a tento priestor môže vidieť každý, je hmotný, vieme sa v ňom prezentovať ako jednotlivci, v ňom žiť. Ale aký je ten druhý priestor, ten neviditeľný? Všetci ho máme, je to priestor iba pre nás, kde nikto nemá právo nazrieť, kde nik ani nazrieť nemôže. Sme to my, naše pocity, myšlienky, úvahy. Ale tieto priestory nevedia existovať jeden bez druhého. Ak zomrie prvý, zomrie aj ten druhý. Súhlasím s myšlienkou filozofa Kanta: „Nie my sme v priestore, ale priestor je v nás, v našich predstavách.“ [1]

Obr. 1 Priestor je v nás, v našich predstavách

Priestor tvoríme pre ľudí a ak chceme tvoriť priestor pre ľudí musíme vedieť na čom im záleží, musíme tú skupinu ľudí dokonale poznať, aby sme vedeli vytvoriť svet len pre nich. Ľudský talent je jedným z našich najcennejších majetkov. Ľudia by mali byť stále motivovaní do života, do práce, stále sa učiť, nedostať sa do stavu znudenia ani stresu. Na začiatku tvorenia priestoru si musíme určiť aké pocity chceme v daných ľuďoch vytvoriť, či motiváciu, radosť z práce, strach, stres, nudu, túžbu učiť sa, pocit, že ma baví práca ešte viac, pretože mi ponúka aj iné pridané hodnoty do môjho života. Musíme sa naučiť navrhovať priestor tak, aby sme minimalizovali negatívny vplyv na neviditeľný svet každého z nás. [2]

Podľa vedca Kena Robinsona sa dosť často stáva, že nastaveným systémom vzdelávania, vieme z veľkej časti negatívne ovplyvniť kreativitu danej osoby. Každé jedno dieťa sa rodí ako veľmi kreatívny jedinec, až pokiaľ ho spoločnosť nezačne formovať v zmysle cesty, ktorú považuje za správnu. Ale čo ak pre nás správnym krokom, vytvárame pre nového jedinca kroky nesprávne, čo ak našim pričinením mu ničíme jeho najkreatívnejšiu oblasť a vytvárame z neho človeka bez zmyslu, pretože v tom v čom on videl zmysel sme mu ho vzali. A práve takto by sa mal navrhovať priestor, ide o rozvoj daného jedinca a to do akej miery sa vie rozvinúť a akými poznatkami vie ohromiť a obohatiť svet. Tak prečo mu v tom brániť? Dajme architektúre nejaký cit, nech nie je mŕtva, nech v nás vytvára nejaký pocit, motivačný, aby sme mali chuť rozvíjať naše talenty. Pocit tepla, chladu, svetla, tmy. Nejaký aj keď nepríjemný. Niekedy si ani neuvedomujeme ako vie priestor ovplyvniť našu náladu. Napríklad hmla. Hmlisté upršané počasie v nás prebudí pocit únavy, ale prebudí pocit. [2]

1.2. Prečo je v súčasnosti vizuál ten prvoradý? V dnešnej dobe vo svete architektúry vyhráva vizuálny zjav, stačí ak budova je pekná zvonku, čo považujem za najväčšiu chybu terajšej architektúry. Dajme stavbe viac ako len to, že je krásna. Kam to smeruje? Myšlienka Platóna tiež hlboko ovplyvňuje moje myslenie: „Človek, ktorý miluje pekné veci iba sníva, zatiaľ čo človek, ktorý pozná absolútnu krásu, je bdelý.“ [3] Architekti môžu architektúrou rozvíjať všetky zmysly človeka, môžeme ho buď pozitívne alebo negatívne ovplyvňovať počas celej životnosti stavby. Vplývame na jeho psychiku. Trénujeme ho. V posledných rokoch sa ľudia čoraz viac sústreďujú v interiéri, pracujú tam, bývajú tam, nakupujú tam, športujú tam a pod. A práve preto architektúru treba vytvárať všetkými piatimi zmyslami, aby sme jedincovi poskytli zážitok, nie len prežívanie. Po prvé je to zrak. Stavba by samozrejme mala byť krásna, zaujímavá, potechou pre oči, ale dosť často sa stáva, že sa zabudne na ostatné zmysly. Tým ochudobňujeme umelecký zážitok zo stavby, v neposlednom rade je nutné si uvedomiť, že my navrhujeme priestor aj pre imobilných, nevidiacich, hluchých, chorých ľudí, ktorí zas majú na úkor poškodeného zmyslu oveľa lepšie vyvinuté tie ostatné a stavba im ich neponúka? Po druhé je to sluch. Ticho alebo hluk, či hudba. Pri navrhovaní budovy treba analyzovať, či daný priestor musí spĺňať funkciu úplného ticha alebo si v ňom môžeme dovoliť rôzne novodobé aj keď hlučné technológie. Pred navrhnutím sa vyžaduje myslieť na požadovaný hluk alebo ticho v danom priestore. V posledných rokoch sa zistil nárast hlukových hladín v našom okolitom prostredí. Negatívny účinok hluku pôsobí na celý organizmus, zasahuje fyzickú aj psychickú oblasť človeka. Duševne zdravý človek veľmi dobre a s prehľadom zvláda požiadavky života. A práve preto je

potreba negatívne vplyvy nevytvárať. Napríklad, pri návrhu nemocnice je nutné myslieť na to, aby prístroje neboli natoľko hlučné, aby rušili spánok pacientov a spomaľovali uzdravenie. Ticho lieči. V prípade technických miestností si vieme samozrejme dovoliť viac. Ak navrhujeme priestor s nevyhnutnými technológiami je nevyhnutnosťou premyslieť si dopady vedy a techniky na daný priestor. Po tretie je to čuch. Priestor vieme navrhovať aj vôňou. Aj vôňa nám vie napovedať načo je daný priestor určený. Aj vôňa vytvára atmosféru, je to len pridaná hodnota stavby. Vôňa alebo zápach? Po štvrté je to chuť. Záleží na funkcii danej stavby, navrhovať priestory na pochutnanie si. Veľmi často za zabúda na hmat, ktorý je nevyhnutnou súčasťou, hrou materiálov. Ak sa dotkneme stavby zistíme, či pôsobí chladne, teplo, či je materiál jemný alebo drsný. Zistíme to, čo nám tým autor chcel povedať. Práve preto by sme mali navrhovať všetkými zmyslami, aby vznikol objekt, ktorý naplno vnímame, ktorý v nás zanechá zážitok. Nie vždy to, čo je pekné je aj postačujúce. Človek je malý v porovnaní so stavbou, preto nikdy nevníma architektúru naraz, on ju objavuje postupne, prechádzkou, dotknutím sa, nadýchnutím sa, nie je to iba ochrana, ktorá nedovoľuje dažďu vniknúť dovnútra. Práve opačne má to dokonca vplyv aj na medziľudské vzťahy. [4] V období antiky sa zaoberali vnímaním architektonického priestoru veľmi jasne. Stavby, ktoré vznikali mali jasnú dispozíciu a konštrukcie dokonale výtvarne zdobené, s nádherných materiálov dovedených do dokonalého detailu, aj keď sa stavby stavali roky. Stavby mali neoddeliteľnú časť, ktorá sa nazývala kolonáda, umiestnená okolo chrámov (napríklad Parthenón v Aténach). Kolonáda bola vytvorená pre ľudí, na prechádzky a vnímanie celého okolitého prostredia. Tento priestor slúžil na myslenie, filozofovanie a prechádzanie sa. Už v minulosti sa bájni filozofi prechádzali po kolonádach a premýšľali. Bol to priestor, ktorý sa nikdy neskončil, mohli krúžiť do nekonečna. Pri prechádzke bola vždy nejaká strana slnečná, ktorá ich osvetľovala, a druhá zas tienila, čo hovorilo o hre svetla a tieňa. Architektúra bola veľkolepá, monumentálna, ale aj tak pre ľudí a fungovala na základe všetkých piatich zmyslov.

Obr. 2 Prechádzka nekončiacim myslením

1.3. Metóda filozofa Festingera V neskorých štyridsiatych rokoch 20. storočia, psychológovia Leon Festinger, Stanley Schachter a sociológ Kurt Back začali premýšľať, ako sa formuje priateľstvo. Prečo sa niektorí doposiaľ neznámi ľudia snažia o nastolenie trvalého priateľstva, zatiaľ čo iní si snažia udržať priateľov na základe základných otrepaných fráz? Niektorí odborníci, vrátane Sigmunda Freuda, vysvetlili, že formovanie priateľstva závisí od detstva, kde si deti získali hodnoty, presvedčenia a postoje, ktoré sa na nich viažu a oddelia sa neskôr v živote. Ale Festinger, Schachter a Back preferujú inú teóriu, ktorá začala formovať myslenie súčasných prorokov od Steva Jobsa do spoločnosti Google Sergey Brin a Larry Page. [5] [6] [7]

Obr. 3 Medziľudské vzťahy

Vedci verili, že fyzický priestor, bol kľúč k tvorbe priateľstva, že priateľstvo sa pravdepodobne vyvíjalo na základe stručných a pasívnych kontaktov na ceste domov z práce alebo do práce alebo počas prechádzky susedstvom. Podľa ich názoru, je výnimočné ak ľudia s podobnými postojmi sa stanú priateľmi, pretože ľudia sa najprv stretnú a až neskôr sa spoznajú do detailov. Nevieme hneď na začiatku povedať, kto má rovnaké postoje ako my. Preto prvá fáza priateľstva je medzi ľuďmi, ktorí jedného dňa prešli navzájom okolo seba a stali sa priateľmi a neskôr si vytvorili podobné postoje. [5] [6] [7] Festinger a jeho kolegovia sa jedným experimentom priblížili študentom niekoľko mesiacov po tom, čo sa presťahovali do novej budovy Westgate Západ a požiadali ich o zoznam ich troch najbližších priateľov. Výsledky boli fascinujúce a nemali veľmi nič spoločné s tým, že si vyberáme priateľov s rovnakými hodnotami, vierou a postojmi. Štyridsaťdva percent z odpovedí nám podalo informáciu, že ich najlepší priatelia sú ich priamymi susedmi. Práve takéto psychologické výskumy ma čoraz viac presvedčujú o tom, že kolegovia majú veľkú tendenciu sa stať priateľmi a práve my architekti im daným navrhnutým pracovným priestorom v tom vieme veľmi pomôcť. Napríklad

navrhnutím architektúry, ktorá je voľného otvoreného pôdorysu alebo navrhnutím zón na stretávanie alebo navrhnutím množstva komunikácii, kde je veľká pravdepodobnosť stretnutia a nadviazania vzťahu priateľstva, navrhnutím pridaných funkcii do objektu a pod. Ak chceme spolupracovať, tak vždy sa lepšie spolupracuje skupinke s podobnými postojmi a názormi. Medziľudské vzťahy v práci sú veľmi podstatné, treba ich rozvíjať a vytvárať príjemné prostredie, aby ľudia boli motivovaní pracovať. A to si už vyspelejšie novodobé firmy všimli. Tak aká je druhá fáza priateľstva v kolektívoch? Čo je na ozajstnom hodnotnom priateľstve v kolektíve to podstatné? Posúvajú sa rýchlejšie vpred? Vysvetlenie pánom psychológom Festingerom v kapitole o firme Google. [5]

Obr. 4 Úspech kolektívov

2. „SOCIÁLNE BUDOVY“ PRE TÍMOVÚ SPOLUPRÁCU Ak začneme navrhovať budovu pre tímovú spoluprácu vytvárame sociálnu budovu. Myslím tým budovu spoločenskú, ktorá podporuje interakciu, pracovanie vo výskumných tímoch, dosahuje rovnováhu medzi otvorenými a uzatvorenými priestormi, veľkoplošnosť, flexibilitu, technológiu a udržateľnosť. Vytvoriť priestor, kde ľudia môžu slobodne pracovať, kde na základe tímovej spolupráce, interakcie, uľahčenej komunikácie, uľahčeným prístupom ku zdrojom a zariadeniam sú pracovníci motivovaní k lepším výsledkom. Podľa vedca a typológa Daniela D. Watcha by až päťdesiat percent priestorov malo byť venovaných komunikáciám, v zmysle stretávania sa a následného nečakaného diskutovania. Tento spôsob je oveľa efektívnejší na prácu ako pracovať v umelo vytvorenom uzavretom priestore, kde sme nútení vymyslieť niečo inovatívne, ale funguje to úplne opačne. Všetky fakty už od typologických požiadaviek až po detaily ako napríklad ergonómia pracovného sedenia, flexibilné pracovné stanice, príjemná kancelárska atmosféra, akustické prostredie, príslušná úroveň súkromia, technológie na najvyššej úrovni vedia ovplyvniť psychiku daného človeka vo svojom pracovnom prostredí. [8] [9] V práci sme jednu tretinu dňa, je to dlhá doba na to, aby sme tento priestor vnímali len ako pracovný. Práca nemusí byť poňatá nudne, pretože aj ona sama o sebe je našou ľudskou kreatívnou činnosťou, tak dajme jej k tomu inšpiratívne a odľahčujúce prostredie. V každom kolektíve sú rôzne druhy ľudí, na jednej strane extroverti a na druhej introverti. To znamená, že máme ľudí, ktorí pravdepodobne preferujú určitú skupinu priestorov. Napríklad veľkoplošné priestory verzus individuálne pracovné bunky.

Obr. 5 Tvorba priestoru

Kľúčové vlastnosti, ktoré vytvárajú kolaboratívne kancelárske priestory sú: a. Otvorený plán a ďalšie konštrukčné prvky, ktoré podporujú náhodné interakcie.

KA b. Viac spoločných priestorov ako je nevyhnutne potrebných - jedálne, miesta pre čítanie

prácu, ktoré podporujú pracovníkov v tom, aby sa vzdialili od svojich uzavretých kancelárií. c. Dôraz skôr na návrh oblasti, kde pracujú dvaja alebo viac ľudí, ako priestor pre prácu len jedného zamestnanca. d. Dôraz na "myslenie" v zmysle veľkopriestorových kancelárií, ktoré podporujú pracovníkov myslieť v prítomnosti iných ľudí, skôr než sami, aby mohli diskutovať a napredovať. [8] [9] Ako navrhnúť pracovisko? Ako by sa mali navrhovať kancelárske funkcie orientované viac na spoluprácu v pracovnom priestore? Bez spolupráce každý môže pracovať aj z domu. Chcem opäť zdôrazniť to, že človek je tvor spoločenský a vytvára kultúru.

2.1. Príklad pracovného prístupu spoločnosti Google Google: „Ľudský talent je jedným z našich najcennejších majetkov.“ Ako motivovať svojich zamestnancov? Keď sa jedná o otázku motivácie svojich zamestnancov, google môžeme považovať za firmu, ktorá vyčnieva z bežných radov. Google ako firma bola vyhlásená magazínom Fortune v roku 2014 za najlepšie miesto pre prácu, taktiež vyhrala aj v ankete best place to work. V uplynulom roku to táto firma dokázala už piaty krát. Je pravdou, že spoločnosť Google vo svojej nie dlhej histórii zamestnal vyše 50 000 zamestnancov rozmiestnených okolo celého sveta, ktorý slúžia miliónom používateľov po celej planéte. Je však veľmi zaujímavým faktom, že aj napriek tomu ako sa Google stará o svojich zamestnancov a rozmaznáva ich, stále je na čele firiem so svojimi skvelými futuristickými myšlienkami a nápadmi. [8] [10]

2.1.1. Kultúra spoločnosti Google Spoločnosť Google má vytvorenú vlastnú pracovnú kultúru. Jedným z jej základných princípov je celkovo iný pohľad na konvenčný svet, kde sa dôraz dáva na výsledky zamestnancov a nie na zamestnancov samotných. Viceprezident spoločnosti Google sa vyjadril, že by chcel vytvoriť najšťastnejšie a najviac produktívne pracovné miesto na svete. Tieto slová od viceprezidenta pre rozvoj ľudí iba zdôrazňujú fakt, že je pre nich dôležitejšie, aby zamestnanci boli šťastní v práci a mali ju radi. A práve táto skutočnosť je dôvodom prečo je spoločnosť Google posledné roky prvá v rebríčkoch úspešnosti firiem. [8] [10]

Keď bola spoločnosť na počiatku, jej zakladatelia sa zaujímali o vtedajšie existujúce inovatívne spoločnosti a ich myšlienky sa im podarilo nadstavať, čím dosiahli obrovský úspech. Hlavnou pôvodnou myšlienkou bolo udržanie obrovských talentov vo firme. Po spolupráci zakladateľov firmy Google s inými spoločnosťami zistili, že zamestnanci boli najviac šťastní a produktívni, keď boli vo firme patrične cenení. Výsledkom ich snaženia je Google ako ho poznáme dnes, s obrovským množstvom čudných pracovných priestorov, zaujímavostí, neskutočným množstvom voľnosti pre zamestnancov. [8] [10]

Obr. 6 a Obr. 7 Priestory spoločnosti Google

Ako aj iné spoločnosti na trhu, Google svojim zamestnancom ponúka rôzne poistenia, zdravotnú starostlivosť, benefity, šetriace účty a iné. Okrem toho však Google siaha ďaleko hlbšie a ponúka iné nezameniteľné výhody a benefity ušité každému zamestnancovi na mieru. Každý zamestnanec má možnosť vyjadriť svoj názor cez rôzne komunikačné kanály, ktoré Google podporuje, každý piatok sa robia stretnutia, kde je zodpovedaných 20 najčastejšie sa pýtaných otázok zamestnancov, stovky dotazníkov a iných foriem vyjadrenia sa. [8] [10] Jednou z vecí, ktorým Google silno verí je, že od zamestnancov dostanú plný výkon ak im dajú voľnosť. To bolo potvrdené aj štúdiou doktora Sira Michaela Marmota, profesora epidemiológie a verejného zdravia na Univerzite College v Londýne. Google zachádza až do možností, keď poskytuje zamestnancom možnosť, aby 20% pracovného času strávili s ľubovoľnou legálnou aktivitou od spánku až po rôzne iné vyberavé aktivity. Zamestnanci sú oprávnení prichádzať do práce a odchádzať z práce v akomkoľvek čase, nosiť pyžamo či už si priniesť psa. [8] [10]

Jednou z príčin prečo sa ľudia cítia demotivovaní v práci sú opakované úlohy, ktoré dostávajú. Sú to väčšinou problémy, ktoré musia riešiť, a práve tieto monotónne pracovné úlohy vedú k stavom demotivácie. Google preto dáva dôraz na úlohy, ktoré zamestnancom kladie. Snaží sa, aby úlohy boli inšpirujúce. 20% účasť na projektoch podľa vlastného výberu je týmto príkladom. Jedným z príkladov zamestnancov, ktorí využili naplno takýto pracovný štýl je Chade-Ment Tan, ktorý mal sen vybudovať svetový mier, google ho od toho neodradil a v spolupráci so Stanford University, konkrétne s profesorom Danielom Golemanom (author of Emotional Intelligence) napísal do New York Times bestseller Inside Yourself. [8] [10]

Obr. 8 a Obr. 9 Priestory spoločnosti Google

V stratégii Google práca musí byť zábavou, preto podporuje rôzne aktivity pre interakciu zamestnancov ako napríklad možnosti športových aktivít ako lezenie, plážový volejbal, bowling, alebo na druhej strane viac osobné kreatívne činnosti venované iba jednému zamestnancovi. Firma Google je zložená z vynikajúcich odborníkov a aj preto nechce týchto ľudí stratiť, preto zamestnáva človeka len na to, aby zistil vlastnosti, záľuby každého zamestnanca. Na základe týchto zistení mu vieme vytvoriť pracovný priestor, v ktorom bude spokojný. Filozofia firmy je, ak je zamestnanec spokojný, tak je aj produktívnejší. [8] [10]

2.1.2. Filozof Festinger a jeho filozofia priestoru Google Campusy Google sú bohaté rôznorodosťou priestorov: bufety, jedáleň, barbecue zóna, kaviarne, pestovateľské políčka na vlastné bio jedlo, posilňovne, masážne centrum, relax zóna (spánok,

hudba, oddych), športové zóny, herne, zábavné centrum, ambulancia všeobecného lekára, práčovňa, požičovňa áut, akvárium, vedecký park, knižnica, šmýkalky a podobne. Ak pracovníci potrebujú byť sami, môžu si vybrať zo stoviek izolovaných malých miestností, ktoré sú navrhnuté v netradičnom tvare. [8] [10]

Obr. 10 a Obr. 11 Priestory spoločnosti Google

Výťahy sú navrhnuté notoricky pomalé, takže namiesto rýchlej stresujúcej práce, núti pracovníkov čakať. Cieľom toho je, aby sa pracovníci nenútene zrazili na chodbe s kolegami aj z iných oddelení a tým sa vytvára ich "povzbudenie" neplánovanej spolupráce. Žiadna časť budovy nie je veľmi vzdialená od zóny s jedlom. [8] [10]

Obr. 12 Nové tendencie návrhu komunikácií

Vrátim sa ku psychológovi Festingerovi a jeho teórii. Festinger a jeho kolegovia sa priamo zamerali na fyzický priestor Googlu, keď skúmali ako sa formuje priateľstvo. Veľmi pôsobivé bolo zistenie, že

v spoločnosti Google, priateľmi sú ľudia s podobnými postojmi, generujú nové myšlienky. Od čo je výsledkom dosiahnutia vzájomného spoznania sa zamestnancov. Následne nastalo rozdelenie zamestnancov do skupín, kde sa nachádzajú ľudia s rovnakými postojmi a tým dosiahli vyšší stupeň priateľstva. To je tá hnacia sila. Ale pri inej typologickej forme priestorov by sa títo ľudia náhodne len tak nestretli a nezistili by, že majú podobné postoje, názory a myšlienky a nevytvorili by skupiny, ktoré sú veľmi produktívne. Takže od podnikov, kde vznikli priatelia len na základe susedstva a snahy kooperovať aj keď majú inak životom stanovené hodnoty, nikdy nemôžeme čakať najväčší svetový úspech. Žiadna z týchto interakcií by neexistovala bez primárnej zložky toho príležitostného stretnutia a nečakaných rozhovorov. [5] [6] [7] A takto nastavený program firmy, ktorý je ovplyvnený aj novodobými technológiami, ale aj ľudským myslením, má veľký vplyv na zmenu typológie architektúry.

2.2. Progresívny prístup Firmy v Slovenskej republike robia často jednu veľkú chybu a tá sa potom prejavuje i v priestorovej organizácií. Zamestnávatelia sa snažia vybudovať v pracujúcich strach, pretože sa snažia vyvolať vo svojich zamestnancoch pocit úzkosti a zároveň zaviazanosti voči firme a tým sa minimalizuje kontakt medzi zamestnancami. Avšak firmy, ktoré nechávajú priestor pre realizáciu zamestnancov, umožňujú vzdelávanie, oceňujú ich a hlavne im dôverujú, si môžu dovoliť rozšíriť pracovný priestor i o ten oddychový. Mnohé korporácie nechávajú takmer všetko na svojich zamestnancoch, pretože vedia, že k čomu človek prispieva vlastnou rukou k tomu si vytvára vzťah. Je to takto aj v realite? Práve táto otázka nás viedla k pripraveniu dotazníka pre rôzne korporácie vo svete, aby sme zistili, či to takto vnímajú aj zamestnanci. V nasledujúcej kapitole sa dozviete viac.

3. DOTAZNÍK A JEHO VYHODNOTENIE V tejto časti diplomovej práce sme sa venovali prieskumu mienky pracovníkov v otázke súčasných trendov navrhovania pracovného prostredia. Dotazník bol smerovaný hlavne na firmy, ktoré poskytujú novodobé trendy v oblasti navrhovania inovatívneho pracovného prostredia, ktoré ponúka zamestnancom aj iné nepriamo pracovné pridané priestory. Boli to napríklad firma Cisco systems v Krakove (zameraná hlavne na telekomunikácie), firma Shell v Krakove (oddelenie zamerané na pohonné látky) a firma IBM v Bratislave (konkrétne ekonomický úsek). Každá z týchto firiem sa uberá smerom ku zamestnancom v zmysle, že sa snaží práve im vytvoriť príjemné inšpiratívne a inovatívne podmienky na prácu, pretože už dlhoročné prieskumy ukázali, že ak je pracovník v práci šťastný je aj viac efektívny. Myslíme si, že úspech firmy spočíva aj v tom, že človek v nej dokáže cítiť „rodinnú atmosféru“. Tento jav sa deje vtedy, ak nastane pocit, že sa zamestnanci venujú niečomu spoločnému, nášmu, vlastnému. A práve kvôli overeniu si daných typologických súčasných trendov v rámci navrhovania pracovného prostredia sme začali pracovať na tomto dotazníku a na základe výsledkov sme sa dopracovali k výstižnému záveru. Dotazník pozostáva z 15 otázok. Cieľom tejto štúdie bolo zistiť ako sa dá vytvoriť lepší pracovný priestor vzhľadom na potreby, spokojnosť a vyšší pracovný výkon. Ako vie pracovný priestor ovplyvniť psychiku človeka? Dotazník bol anonymný a výsledky z neho sú použité len pre potreby tejto diplomovej práce. V otázkach bolo možné vybrať len jednu odpoveď. Prvé tri otázky slúžia na popis výskumnej vzorky, aby sme mali vedomosť s akou spoločnosťou sa v ňom stretávame. Ďalšie otázky sú zamerané na skúmanie a dôraz efektivity a schopnosti daného pracovného prostredia inšpirovať v rôznych druhoch firiem.

3.1. Otázka č. 1 Otázka 1 bola zameraná na percentuálne rozdelenie respondentov na základe pohlavia. Túto otázku sme považovali za dôležitú hlavne preto, pretože na jej základe sme sa neskôr mohli dopracovať k pridaným závislostiam medzi pohlaviami a ich aktivitami. Z celkového počtu respondentov sa dotazníka zúčastnilo 43 % žien a 57 % mužov.

Muž 43%

Žena

57%

Obr. 13 Pohlavie

3.2. Otázka č. 2 Otázka 2 bola zameraná na národnosť danej výskumnej vzorky. Vo všetkých medzinárodných firmách pracuje široký výber zamestnancov z celého sveta. Pri nahliadnutí na priložený diagram je pod zložkou INÁ (20%) schovaných 11 rôznych národností ako portugalská, bulharská, švédska, španielska, belgická, ukrajinská, nemecká, rumunská, holandská, rakúska a česká. Túto otázku sme si položili hlavne na základe zvedavosti, či má kultúra, v ktorej človek vyrastal a ktorá ho ovplyvňovala počas celého detstva, nejaký vplyv na názor daného zamestnanca na určitý priestor. Či na základe jeho introvertnosti preferuje súkromné individuálne priestory alebo opačne na základe jeho extrovertnosti chce pôsobiť v kolektívoch a vo veľkopriestorových zónach. Bohužiaľ, vzhľadom na výsledky sa nakoniec ukázalo, že veľká časť výskumnej vzorky sú slovanské krajiny, ktoré sú od podstaty dosť podobné. Takže sme to ďalej nepovažovali za relevantné skúmať a detailnejšie analyzovať. V týchto firmách má najväčšie zastúpenie práve slovenská republika, na ďalšom mieste poľská.

20% slovenská 39%

41%

Obr. 14 Národnosť

poľská iná

3.3. Otázka č. 3 Otázka 3 bola zameraná na vekovú kategorizáciu výskumnej vzorky. Až 68 % pracujúcich vo vybraných firmách má medzi 20-timi až 30-timi rokmi života. Vo všeobecnosti je to skupina začínajúcich mladých ľudí, ktorí si našli prácu v medzinárodných firmách, nakoľko im nerobí problém komunikovať aj v iných jazykoch. Vo forme 30 % sú to pracujúci medzi 30-timi až 40-timi rokmi, ktorí už sú skúsenejší, ktorí sa už dlhšie nachádzajú vo firmách daného charakteru. A vo forme 2 % sú to pracujúci medzi 40-timi a 50-timi rokmi života. Tieto firmy sú postavené na vysokom technickom štandarde a tým pádom je to aj veľká nevýhoda v rámci zamestnania sa pre staršie generácie.

20-30 rokov

30%

30-40 rokov

68%

40-50 rokov

Obr. 15 Vek

3.4. Otázka č. 4 Otázka 4: Aká forma pracovného prostredia Vám viac vyhovuje? Väčšine, 68% respondentov, viac vyhovuje práca vo veľkoplošných otvorených kanceláriách. Keď sme sa bližšie pýtali na názor ľudí, ktorým veľkoplošné kancelárie nevyhovujú, hlavným dôvodom bol hluk a vyrušovanie sa navzájom, čo je trochu

v rozpore s filozofiou veľkopriestorových

otvorených kancelárii. Ale na začiatku mojej práce sme rozoberali, že ľudí vieme rozdeliť do dvoch typov, introverti a extroverti. A práve aj navrhnutím veľkopriestoru vieme pomôcť introvertom komunikovať a navrhnutím individuálnych buniek vieme dopomôcť extrovertom, aby dali priestor aj iným. Preto je podľa nášho názoru najlepšia kombinácia priestorov v zmysle veľkopriestorových kancelárií a malých individuálnych miestností, malokapacitných zasadačiek, veľkokapacitných zasadačiek a izolačiek. Ak niekto potrebuje venovať čas špeciálnej činnosti, vie si nájsť na to určený priestor v podobe menších pracovných buniek, aby doviedol výskum do úspešného konca.

Veľkoplošné otvorené kancelárie

32% 68%

Individuálne pracovné bunky

Obr. 16 Preferovaný výber druhu pracovného priestoru

3.5. Otázka č. 5 Otázka 5: Ako ste spokojný s vytvorením pracovného prostredia v zmysle veľkoplošných otvorených kancelárií? Z možnosti odpovedí najviac hlasov získala možnosť spokojne so 45 %. Myslíme si, že ľudia k tejto novej filozofii otvoreného pracovného priestoru pristupujú veľmi kladne. Priestor je plný ľudí, ktorí majú radi svoju prácu, pretože im poskytuje aj iné možnosti rozvíjania sa. Vždy je to aj o tom v akom kolektíve človek robí, a ak samotná filozofia firmy potrebuje určité priestory, ktoré my ako architekti vieme navrhnúť a vytvoriť ich funkčné prepojenia tak, prispejeme k pozitívnemu prístupu myslenia a spolupatričnosti. Avšak možnosť veľmi spokojne skončila len so 16 %, čo znamená, že niečo tomuto priestoru v týchto firmách ešte chýba. Vo všeobecnosti bolo pre nás najväčším prekvapením to, že možnosť veľmi nespokojný sa ukázala vo forme 1 %. Podľa následných diskusií vieme, že hlavným dôvodom je nedostatok súkromia a pocit hluku.

Veľmi spokojný

1% 13%

Spokojný

16%

Ani spokojný, ani nespokojný

25% 45%

Nespokojný Veľmi nespokojný

Obr. 17 Vyjadrenie spokojnosti s pracovným prostredím

3.6. Otázka č. 6 Otázka 6: Považujete veľkoplošný otvorený pracovný priestor za príliš hlučný na prácu? Po spracovaní výsledkov sme ostali veľmi prekvapení. Je veľmi malá pravdepodobnosť, že zo 100% opýtaných bude presná polovica za a druhá proti. Ak ale porovnáme výsledky z piatej otázky zistíme, že dohromady 61% opýtaných sú veľmi spokojní alebo spokojní s veľkopriestorovými kanceláriami a 50% opýtaných sa vyjadrilo, že tento priestor je hlučný. To znamená, že 11% opýtaných tvrdí, že priestor je hlučný, ale nevadí im to natoľko, aby v ňom boli nespokojní. Všetky priestory by sa mali navrhovať na základe všetkých piatich zmyslov človeka. A ak je v danom pracovisku príliš veľa hluku, je to veľmi negatívny vplyv na pracovníka, pretože mu uberá možnosť sústredenia a maximálneho vnímania pracovnej úlohy. V prípade budov, ktoré sú technologicky zamerané, treba už vopred myslieť na to, aké technologické postupy budú navrhnuté, a to aj z hľadiska toho, aby nenarušovali pracovnú pohodu človeka.

Áno 50% 50%

Nie

Obr. 18 Hlučnosť pracovného prostredia

3.7. Otázka č. 7 Otázka 7: Uľahčuje Vám Vaše terajšie pracovné prostredie komunikáciu, rýchlejšiu kooperáciu a riešenie problémov? 85% opýtaných odpovedalo áno. Tento fakt považujem za veľmi podstatný, priam až najpodstatnejší, hlavne kvôli tomu, že podľa môjho názoru je to, že nám prostredie uľahčuje komunikáciu, rýchlejšiu kooperáciu a rýchlejšie riešenie problémov hlavným dôvodom vytvárania veľkopriestorov na prácu a tento dôvod sa na základe tohto skúmania potvrdil. Je funkčný. Tento cieľ veľkopriestorových kancelárii je najefektívnejšou filozofiou pracovného priestoru, pretože človek je tvor spoločenský a ak smie na tomto princípe stavať a rozvíjať sa, je to preňho od prírody

prirodzené. Je len len pozitívnou pridanou hodnotou priestoru ak človek má prácu urobenú rýchlejšie, tak má aj čas na iné aktivity a práve to nám dáva možnosti vytvárania nepracovných oddychových zón pre pracujúcich, ktoré môžu využívať 24 hodín denne.

15% 85% Áno Nie

Obr. 19 Možnosť uľahčenia práce pracovným prostredím

3.8. Otázka č. 8 Otázka 8: Ako často využívate oddychové zóny (napr. kaviareň, športové aktivity, masáže, atď.) vo Vašej firme? Nakoľko je práca efektívnejšia vďaka rýchlejšej komunikácii a kooperácií, natoľko je aj skôr dokončená a preto korporácie ponúkajú trávenie určitého percenta pracovného času v nepracovných zónach, ako sú napríklad kaviarne, športové aktivity, masáže, herne a podobne. Avšak v rámci oddychu sa človek priblíži iným myšlienkam, takže sa málokedy stane, že sa do nej zapozerá. Práve naopak, aj táto možnosť využívania priestorov je premyslená z oboch strán, človeku poskytne odstup od problematiky, ktorú rieši a vie sa k nej s čistou mysľou opäť vrátiť. Ďalšou pointou týchto oddychových zón je aj to, že ľudia majú možnosť sa stretnúť v inom prostredí, čo ich privádza k iným myšlienkam a diskusiám, a aj tým sa medzi nimi vytvára priateľstvo. Až 34% opýtaných odpovedalo, že dané zóny využívajú každý deň a ďalších 33% odpovedalo, že ich využíva aspoň raz do týždňa. Avšak tiež veľmi zaujímavým zistením je 10% ľudí, ktorí tieto priestory nevyužívajú vôbec.

10%

Každý deň Aspoň raz do týždňa

16%

34%

33%

Aspoň raz za mesiac Aspoň raz za rok Nevyužívam to

Obr. 20 Oddychové zóny

3.9. Otázka č. 9 Otázka 9: Súhlasíte s tvrdením, že využívanie oddychových zón počas pracovnej doby stimuluje Váš pracovný výkon? Ľudia tieto zóny využívajú a vďaka ním sa vedia odbremeniť, uľahčuje im to komunikáciu a riešenie problémov, čo sú spolu vynikajúce pozitíva daného priestoru. Až 77% ľudí si myslí, že využívanie oddychových zón stimuluje ich pracovný výkon. Ľudia využívajú tieto zóny a vedia, že ich to stimuluje v práci. Možno niektorí si neuvedomujú tú skrytú pracovnú filozofiu daného priestoru a jej pozitívny vplyv na nich ako rozvíjajúce sa osobnosti, na kolektív a na život daného pracujúceho. Avšak využívanie nepracovných zón nie je nutnosťou a povinnosťou, funguje to len ako pridaná hodnota, aby dali ľuďom viac ako iba povinnosti.

23% Áno

77%

Nie

Obr. 21 Stimulovanie pracovného výkonu

3.10.

Otázka č. 10

Otázka 10: Ohodnoťte ako veľmi vplýva možnosť využívania oddychových zón na zlepšenie Vášho pracovného výkonu (5 – najviac; 1 - najmenej)? Aj keď 34 % zamestnancov využíva oddychové zóny každý deň, tak 33 % zamestnancov si myslí, že má to vplyv na ich efektivitu. Podľa výsledkov by som povedala, že pracovníci túto pridanú hodnotu využívajú a vnímajú to, že sa vzdialia od svojej práce, čo im tiež pomáha si od nej udržiavať odstup a tým ju riešiť s chladnou hlavou.

7% 13%

1 2

33% 20%

27%

3 4 5

Obr. 22 Ohodnotenie vplyvu oddychových zón na pracovný výkon

3.11.

Otázka č. 11

Otázka 11: Ktorú z nasledujúcich možností v rámci firemných oddychových zón najviac využívate? Zamestnanci najviac využívajú kaviarne, dôvodom je aj to, že si môžu nerušene dať kávu a diskutovať. Druhá najviac využívaná zóna je relaxačná, ktorá ponúka rôzne spacie boxy s relaxačnou hudbou, dokonca aj rôzne masážne kreslá. Nápad s masážnymi kreslami považujeme za výborný, nakoľko sa tu ukazuje vzťah zamestnávateľa a zamestnanca, ktorý rieši aj to, že pracovníci majú sedavú prácu a týmto majú možnosť precvičenia tela. Podľa výsledkov na ďalšom mieste je herňa, priestor s hrami. Všetky najviac označené odpovede sú tie, ktoré nie sú fyzicky náročné a nevyžadujú dlhý proces prípravy. Avšak nájde sa 6% opýtaných, ktorí sa venujú aj športovým aktivitám a nevadí im, že musia „strácať“ čas napríklad dodatočným sprchovaním. Pod pojmom iné sa schovali najmä odpovede typu prechádzka vonku a ďalšie vonkajšie aktivity spojené s čerstvým vzduchom. Každý človek, ktorý pracuje s počítačom by podľa odborníkov mal mať každú hodinu prestávku od počítača, zdvihnúť zrak, aby si oko nezvyklo len na určitú vzdialenosť pozerania. To všetko aj my architekti musíme zhmotniť do budovy, aby sa malo načo dívať, aby sa

malo kde prechádzať, aby sa mal kde dýchať čerstvý vzduch a nasávať slnečnú energiu. To všetko povzbudzuje energiu ľudí a dáva základné špecifiká daným architektonickým priestorom.

3% 7%

Kaviareň

14%

Športová zóna

Relaxačná zóna

70%

Herňa Iné

Obr. 23 Najviac využívané oddychové zóny

3.12.

Otázka č. 12

Otázka 12: Súhlasíte s tvrdením, že kvôli týmto aktivitám trávite v pracovnom prostredí oveľa viac času ako v prípade, ak by ste nemali možnosť ich využívania? 64% ľudí odpovedalo nie a 36% odpovedalo áno. Ak práca ide rýchlejšie na základe komunikácie zamestnancov, tak majú čas aj na využívanie nepracovných zón, to však nemusí znamenať, že človek musí ostať dlho v práci. Samozrejme kto chce, má tu možnosť využívať tieto zóny aj po práci vo svojom voľnom čase.

36% 64%

Obr. 24 Čas strávený v práci

3.13.

Otázka č. 13

Otázka 13: Aké pocity vo Vás vzbudzuje terajšie pracovné prostredie?

Áno Nie

U 63% zamestnancov veľkopriestorové kancelárie s pridanými funkciami pôsobia pozitívne, vyvolávajú motiváciu a radosť. Väčšina týchto firiem celý čas vzdeláva zamestnancov, majú možnosť sa učiť, robiť rôzne pridané certifikáty a tým pádom vyvolávajú pocity túžby po učení a po múdrosti. Len 5% odpovedalo negatívne, myslím, že je to práve tá skupina ľudí, ktorá ten priestor považuje za hlučný. Malo by to byť samozrejmosťou, aby ľudia chodili do práce radi, aby ju brali ako súčasť ich životov a nie ako príťaž, až potom sa vedia naplno osobnostne vyvíjať a my im v tom vieme dopomôcť. Všetky tieto vplyvy máme možnosť ovplyvniť, pretože my sme tvorcovia ich pracovísk, my im tvoríme priestor, kde pracovníci trávia minimálne jednu tretinu dňa.

Pozitívne ako motivácia, radosť z práce, túžba učiť sa

Neutrálne, neviem sa vyjadriť

32% 63%

Negatívne ako strach a stres, nedostatok súkromia pri práci

Obr. 25 Pocity z terajšieho pracovného prostredia

3.14.

Otázka č. 14

Otázka 14: Kde prevažne vznikajú nové tvorivé myšlienky? Na prvom mieste sa umiestnili komunikácie a chodby, priestory, kde diskutujeme a nezávisle stretávame ľudí. Tieto priestory fungujú na základe náhodných stretnutí. Na druhom mieste sa umiestnili pracoviská, kde človek sedí a nerušene pracuje, poprípade komunikuje s kolegami a diskutuje. Oddychové zóny sú na treťom mieste, myslím si, že hlavne preto, lebo ich ľudia využívajú hlavne na odreagovanie sa. A pod možnosťou iné sa objavili odpovede ako doma. Vo väčšine firiem je možnosť aj práce z domu, ale práca je o kolektíve. Predstavte si, že niekoho stretnete na chodbe a ten Vám len vetou, čo robil cez víkend podaruje myšlienku.

Pracovné miesto

15% Chodby a komunikácie 41%

39%

Oddychové zóny Iné

Obr. 26 Kde vznikajú nové tvorivé myšlienky?

3.15.

Otázka č. 15

Otázka 15: Čo nové by ste privítali v pracovných či relaxačných priestoroch? Čo všetko by mohli obsahovať? Táto otázka bola otvorene položená a ľudia sa mohli naplno vyjadriť a napísať neobmedzené množstvo ich požiadaviek a nápadov. Niektorí z nich poskytli veľmi kreatívne, ale aj vtipné typy, čo všetko by ešte chceli mať, aby to mohli naplno využívať. Odpovede boli napríklad posilňovňa, zeleň a kvety všade okolo, väčšiu kaviareň, vonkajšiu terasu s čerstvým vzduchom, krytú plaváreň, tretí monitor, kombináciu relaxačnej zóny a pracovného stola, masážne kreslá, priestory úplného ticha či boxovací mech. Pocit chýbajúcej zelene a kvetov je veľmi podstatný, na to by sa nikdy nemalo zabudnúť pri navrhovaní, pretože natoľko prírodné prvky vedia podstatu daného priestoru veľmi ovplyvniť, podľa nášho názoru vylepšiť. Zeleň bola všade, bola na mieste, kde teraz stoja tieto firmy a dotazníkom sa dopracujem až k odpovedi, že zrazu sa na zeleň zabudlo, zrazu jej niet. Čo s tým?

3.16.

Závislosti

Všetky otázky medzi sebou veľmi jasne súvisia, všetky veľmi jasne odpovedali na definované otázky, veľmi jasne definovali záver a dopomohli ku praktickej diplomovej práci. Vytvorili sme preto ešte pridané závislosti na rôzne z nich, ktoré nás dodatočne zaujímali.

3.16.1. Závislosť 1 Na základe jednotlivých výsledkov sme sa rozhodli poukázať na závislosti medzi rôznymi z nich. Zaujímalo nás či je nejaká závislosť medzi ženami a mužmi v zmysle, kto preferuje prácu vo

veľkoplošných kanceláriách a kto v individuálnych pracovných bunkách. Ale v oboch prípadoch obe pohlavia preferujú pracovanie vo veľkopriestorových kanceláriách. Dokonca väčšie percento žien ako mužov hlasovalo za veľkopriestorové kancelárie. Tým pádom vidíme aj to, že niektorým ľuďom na prácu stále vyhovujú individuálne pracovné bunky, ktoré môžu byť len tak rozmiestnené do veľkopriestoru, ale požadujú tichú a ničím nerušenú atmosféru.

ŽENY

MUŽI Veľkoplošné otvorené kancelárie

21% 79%

Veľkoplošné otvorené kancelárie

40% 60%

Individuálne pracovné bunky

Obr. 27 Závislosť 1 Ženy a muži

3.16.2. Závislosť 2 Ďalšia zisťovaná závislosť je fakt, ktoré oddychové priestory najviac využívajú ženy a ktoré muži. 76 % žien a 65 % mužov využívajú najmä kaviareň. So 14 % u oboch skupín skončila relaxačná zóna. O 2 % viac mužov ako žien využívajú športovú zónu. A s rovnakými 5 % u oboch skupín skončili herne. Avšak u mužov sa vo výške 5 % zobrazila možnosť iné, pod ktorou definovali prechádzky, vonkajšie aktivity, kontakt s čerstvým vzduchom a pod.

ŽENY

MUŽI Kaviareň

14% 5%

5% 0%

Kaviareň

Športová zóna

14% 76%

Relaxačná zóna

65%

Relaxačná zóna

Herňa

Iné

Obr. 28 Závislosť 2 Ženy a muži

3.17.

Záver ku dotazníku

Daným dotazníkom sme získali názory ľudí na ich pracovné prostredie. Vo všetkých troch firmách, Cisco systems, Shell a IBM, sa pracuje vo veľkopriestorových kanceláriách, čo je presne priestor, ktorý je novodobým trendom v oblasti navrhovania pracovného prostredia. Dotazník nám v značnej miere pomohol a ukázal názory ľudí, ktorý v tomto pracovnom prostredí trávia tretinu pracovného dňa. Pracujúci nám poskytli taktiež zaujímavé nápady a dodatky, ktoré prehodnotím na použitie. Ďalej vyjadrili jasnú spokojnosť s priestorom aj keď hlavným negatívom bol hlavne hluk v danom priestore. Dotazník splnil svoj účel a poskytol nám vedomosť o názoroch ľudí, o ich pocitoch a myšlienkach. Pozitívne pocity z práce je to, čo architektúra môže v značnej miere ovplyvniť. Dotazník sa stal aj naším spolunávodom ku hlavnej časti tejto diplomovej práce. Poskytol nám kreatívne a inovatívne nápady v návrhu. Priestor úplného ticha je tým dôkazom. Oddychové a športové zóny sú vo firmách len nápomocné. Zamestnanec si môže vybrať , či ich využívať alebo nie. Určite pomáhajú v odreagovaní sa a v zamyslení. Veľkým pozitívom je, že sa potvrdila teória, že miestom tvorby nových kreatívnym myšlienok sú práve komunikácie a môžu za to hlavne náhodné stretnutie. A preto v niektorých druhoch pracovného prostredia nejde o to, aby komunikačné línie boli čo najkratšie, práve opačne, aby boli dlhé, ale nie monotónne, poskytovali zaujímavý priestor, možnosť sedenia, poprípade nejakú výstavu, umelecký zážitok, výsledok danej činnosti, ktorá sa vo firme odohráva, avšak aj prepojenosť s inými odbormi, napríklad ak sa daný výrobok vyrobený vo firme premení na kus umeleckého diela, ak spisovateľ o tom napíše báseň a podobne. To všetko ponúka iný pohľad na odbor, v ktorom pracujeme, pretože každé oko jednotlivca to vidí inak a aj to nám prináša inšpirácie, inovatívnosť a bohatosť.

4. PREPOJENIE VEDY, TECHNIKY A ARCHITEKTÚRY DO VÝSKUMNÉHO A VEDECKÉHO CENTRA Charakter vedy ako aj charakter umenia je kreatívny a nápaditý. Umelci aj vedci využívajú hlavne kreativitu a predstavivosť. Učitelia či študenti využívajú taktiež tieto vlastnosti v oblasti vedy a umenia počas celého štúdia. Na druhej strane je umenie individuálna interná záležitosť, zatiaľ čo veda sa robí v skupinách na základe určených pravidiel. Ale pri ich skrížení vznikajú spoločné otázky týkajúce sa ich spolupráce. V oblastiach ľudskej činnosti sme dokázali samostatne identifikovať vedu a umenie v zmysle, že každá disciplína je rôznorodá so širokými záujmami. Prepojenie týchto dvoch disciplín má za úlohu posilniť ľudské porozumenie a rozšíriť naše skúsenosti zo sveta. Motivačným faktorom je túžba po potešení z pochopenia niečoho nového. [11] Moderná veda je intenzívna spoločenská aktivita. Vedci sa musia vždy prispôsobovať novým progresívnym technologickým prístupom a nástrojom vo veľmi krátkom čase a tým vykazujú neuveriteľné schopnosti. Preto je najlepšie ak veda je vo všetkých smeroch podporovaná architektúrou. Pojem „sociálna budova“ podporuje vzájomnú spoluprácu a interakciu medzi zamestnancami, ktorá je veľmi často uľahčovaná výdobytkom vedy a techniky. A práve kvôli tomu by sme my, architekti, mali venovať zvýšenú pozornosť sociálnym aspektom. [11]

4.1. Vplyv vedy a techniky na priestor Príchodom vedy a techniky do architektúry prichádzajú aj nové možnosti navrhovania. Veda a technika má vplyv na architektúru v zmysle tvorby nových typologických priestorov, zakomponovania nových technológii a materiálov do stavby, vylepšenie vlastností danej stavby a podobne. To znamená, že navzájom spolupracujú. [9] [12] Fakt, že cesta vedy je našou cestou budúcnosti, veľkou mierou ovplyvnil typy požadovaných priestorov. Začali sa navrhovať typologicky nové druhy budov ako výskumné centrá, vedecké parky, medicínske centrá, technické miestnosti, dátové centrá, výskumné chemické, biologické či fyzikálne laboratóriá, neoddeliteľné pomocné sklady a podobne. Niektoré tieto požadované funkcie sú mnohokrát aj životu nebezpečné a preto sa daná architektúra musí postarať o ľudskú bezpečnosť. Tieto nové priestory musia byť zodpovedne navrhnuté, avšak ak sa na to pozrieme z opačnej strany, ponúkajú nám veľké možností inšpirácie a vytváranie nových a stále viac kreatívnych stavieb.

V dnešnej dobe sú požiadavky na bezpečnosť v daných stavbách veľmi citlivé, ale my k nim vďaka novým výdobytkom vedy a techniky vieme pristupovať inovatívne. Dovoľujú nám to nové technológie. V minulom storočí už samozrejme vznikali takéto stavby, ale prišiel čas kedy ich treba inovovať, kedy sa nad tým treba inak zamyslieť. Čo je dnešným základom myslenia a návrhu takéhoto pracovného priestoru?

4.2. Flexibilita a variabilita Maximalizácia flexibility a variability bola vždy kľúčovou otázkou pri navrhovaní alebo rekonštrukcii výskumnej budovy, pretože konkurenčné tlaky a meniace sa výskumné koncepty žiadajú, aby budova bola flexibilná, ako je to len možné. Flexibilita je myslená ako možnosť ľahko rozšíriť a ľahko sa prispôsobiť rekonfiguráciám, ďalším zmenám a vyhovieť rozmanitému využitiu. [9] [12] [17]

4.2.1. Je možné navrhnúť flexibilné laboratória? Stále väčší počet výskumných inštitúcií vytvára "otvorené" laboratória na podporu tímovej spolupráce. Koncept otvoreného laboratória je významne odlišný od "uzavretého" laboratória, ktorý bol veľmi často využívaný v minulosti a bol založený na prácu jedného hlavného výskumného pracovníka. V otvorených laboratóriách, výskumníci zdieľajú nielen priestor, ale aj vybavenie, priestor na stole a podporné zariadenia. Formát otvoreného laboratória uľahčuje komunikáciu medzi vedcami a robí priestor ľahšie prispôsobiteľný pre budúce potreby. Väčšina laboratórnych zariadení vybudovaných po roku 1990 sú aspoň čiastočne navrhnuté ako druh otvoreného laboratória. Národné ústavy zdravia, v časti Bethesda vo Washingtone alebo Centrum pre kontrolu chorôb v Atlante v štáte Georgia, zdôrazňujú otvorené laboratória, určené na biologický výskum s dôrazom na ich maximálnu bezpečnosť. Je to skvelý príklad, že aj otvorené laboratóriá na výskum liekov môžu byť maximálne bezpečné. Zo súkromného sektora napríklad firma Biogen v Cambridge, Massachusetts poskytuje otvorené laboratória určené pre proces vývoja liekov. Akademické laboratórne zariadenia sú kombináciou menších laboratórií pre vytvorenie väčších priestorov, ktoré pojmú interdisciplinárne tímy, prednášky a výskum v rovnakej miestnosti. Tam môžeme navrhnúť dve alebo viac otvorených laboratórií na jednom podlaží. Slúžia na povzbudzovanie viacerých tímov, ktoré sú zamerané na samostatné výskumné projekty. [9] [12] [17] Samozrejme, napriek tomu, že otvorené laboratória sú novodobým trendom, stále sú potrebné aj uzavreté laboratóriá kvôli špecifickým druhom výskumu alebo pre niektoré zariadenia, ktoré potrebujú byť odhlučnené v zatienenej miestnosti ako špeciálne druhy mikroskopov ako napríklad

rastrovací a transmisný elektrónový mikroskop, nukleárna magnetická rezonancia (NMR) a zariadenie tkanivových kultúr laboratóriá, tmavé komory, umývanie pohárov. Navyše, pre niektorých výskumných pracovníkov je ťažké a neprijateľné pracovať v laboratóriu otvorenom všetkým. Môžu potrebovať vyhradený priestor pre špecifický výskum v individuálnom uzavretom laboratóriu. V niektorých prípadoch jednotlivé uzatvorené laboratória môžu byť prístupné priamo z otvorených laboratórií. [9] [12] [17]

Obr. 29 Možnosť práce s priestorom laboratórií

Tento koncept používania napomáha vytvoriť laboratórny modul, ktorý umožňuje prepojenie otvoreného a uzatvoreného laboratória cez presklené steny, ktoré môžu byť umiestnené takmer kdekoľvek. Sklenené steny umožňujú, aby ľudia videli každého kvôli rýchlejšej kooperácii a komunikácii a zároveň mali svoj individuálny pracovný priestor.

4.2.2. Mokré a suché laboratória Výskumné zariadenia typicky zahŕňajú aj mokré aj suché laboratória. Mokré laboratória majú umývadlo, privádzanie plynov a digestor. Vyžadujú chemicky odolné dosky a 100 percent

vonkajšieho vzduchu a sú vybavené pevným zariadením. Suché laboratóriá sú zvyčajne počítačové s významnými požiadavkami na elektrické a dátové rozvody. [13] [14] [15] Pracovisko má byť mobilné - nastaviteľné regály a plastový laminát. Recirkulácia vzduchu musí byť dostačujúca. Suché laboratórium je v skutočnosti veľmi podobné kancelárskému princípu. Kľúčový rozdiel je podstatná potreba chladenia v suchých laboratóriách, pretože môže dôjsť ku prehrievaniu vzhľadom na teplo generované zariadením. Budova môže byť navrhnutá pásmovo pre mokré laboratória a suché priestory (suché laboratória, kancelárie, zasadacie miestnosti, toalety) a tým sa dajú ušetriť peniaze v počiatočnej výstavbe, rovnako ako dlhodobé prevádzkové náklady. [13] [14] [15]

4.3. Navrhovanie pre technológie Technológia hrá čoraz väčšiu úlohu vo výskume a vo výmene vedeckých informácií. Umiestnenie audiovizuálnych, komunikačných a počítačových technológii musia mať v rukách skúsení laboratórni návrhári. Vytvorenie state-of-the-art konferenčné, vzdelávacie a prezentačné centrum na vysokej úrovni s multi-použitím pokročilých interaktívnych počítačových systémov. Zaviesť flexibilnú, spoľahlivú a dostupnú sieťovú infraštruktúru hlasových dát, ktorá môže ľahko reagovať v objekte. Implementácia telekomunikačných distribučných konštrukčných metód, ktoré umožňujú, aby siete boli flexibilné, zvládnuteľné, a rozšíriteľné. Poskytuje schopnosť prispôsobiť sa meniacim užívateľom a technologickým požiadavkám. Telekonferencie umožňujú spoločnostiam komunikovať navzájom tak často, ako je to potrebné. Pre väčšinu firiem, typicky konferenčná miestnosť budúcnosti bude mať schopnosť odovzdať miestnym účastníkom pocit, že sú v rovnakej miestnosti ako ich partner. Tento spôsob šetrí obrovské množstvo času a nákladov použitých na cestovanie. [9] [15] [16]

5. NANOTECHNOLOGICKÉ VÝSKUMNÉ CENTRUM V nasledujúcej kapitole sa budeme zaoberať nanotechnológiami, ako nás ovplyvnili, čo to je a aké výskumné priestory sú potrebné na vývoj týchto technológií súčasnosti.

Obr. 30 Výskumné nanocentrum v Liberci

5.1. Nanotechnológie Budúcnosť v stavebníctve? Nanotechnológia je odbor, ktorý svojím potenciálom predstavuje v takmer všetkých oblastiach ľudského bádania a tvorenia obrovské možnosti pre ľudstvo. Nanotechnológie menia pohľad na súčasný svet a ponúkajú priestor na zdokonaľovanie či už výrobných procesov, zvyšovania efektivity a produktivity práce, sú súčasťou technologického pokroku, ktorý sa v konečnom dôsledku celkovo odráža na zlepšení kvality života všetkých ľudí na zemi. Ako môžu nejaké nanočastice ovplyvniť náš vývin, keď ich nedokážeme ani vidieť voľným okom? [18] [19] Národná nanotechnologická iniciatíva Spojených štátov amerických definovala v marci 2004 nanotechnológie takto: „Nanotechnológia je výskum a technologický vývoj na atómovej, molekulárnej alebo makromolekulárnej úrovni, v rozmerovej škále približne 1 - 100 nm. Je to tiež vytváranie a používanie štruktúr, zariadení a systémov, ktoré majú vo svojich malých alebo intermediárnych rozmeroch nové vlastnosti a funkcie.“ [19] Pre širšie pochopenie nanotechnológie je nutné povedať, že sa nejedná len o nový odbor alebo odvetvie, ale o novú technológiu, ktorá postupne nachádza uplatnenie naprieč odbormi a odvetviami a ovplyvňuje vývoj takmer všetkých oblastí ľudského bádania a tvorenia, výskumom na univerzitách

začínajúc

a filtráciou

kontaminovanej

vody

nechemickou

cestou

končiac.

Nanotechnológia je a bude kľúčovou technológiou pre ďalší vývoj ľudstva a bude súčasťou bežného života každého človeka. [19]

5.2. Odkedy sa svet stretáva s nanotechnológiami? Nanotechnológia nie je technológia, ktorú by sme využívali až v poslednej dobe. Prvý príklad nanotechnológie možno nájsť už zo štvrtého storočia v tzv. Lykurgových pohároch, kde je použité koloidné striebro a zlato, vďaka čomu sklo pri nasvietení zvonku bolo nepriehľadné a zelenej farby a po nasvietení zvnútra zmenilo farbu na červenú a stalo sa priesvitným. V európskych katedrálach zo 6. až 15. storočia môžeme nájsť okenné a stropné farebné sklené výplne, o ktorých síce nemali ich zhotovitelia ani tušenie, ale fungovali ako "čističe vzduchu vďaka fotokatalytickej povrchovej vrstve. Tieto dva príklady a omnoho viac sú príklady, ktoré vznikli náhodou a preto ich podľa definície nezaradzujeme do nanotechnológií ako takých. [19] Ako prvý sa k problematike nanotechnológii zmieňuje držiteľ Nobelovej ceny za fyziku Richard Feynman so svojou prednáškou v roku 1959 There 's Plenty of Room at the Bottom. Predstavil spôsob, akým podľa neho bude v budúcnosti možné manipulovať a ovládať nielen molekuly, ale aj atómy. Predpovedal, že budú vyvíjané čím ďalej tým menšie zariadenia, ktoré budú vytvárať ešte menšie zariadenia, kým sa vývoj nedopracujete až k úrovni atómov. Vo svojom príspevku tiež položil slávnu otázku: „Prečo by nebolo možné zapísať všetkých 24 dielov Encyklopédie Brittanica na špendlíkovú hlavičku?“ A už v roku 1981 vedci Gerdem Binnigem a Heinrichem Rohrerem vynašli skenovací tunelový mikroskop, ktorý vie skúmať prvky v ich nanorozmeroch pomocou skúmania ich atómov. [19]

5.3. Nanotechnológia ako tretia revolúcia "Odbor nanotechnológia je považovaný za základ ďalšej technologickej revolúcie... .“ Po prvých dvoch priemyselných revolúciách prichádza - nanorevolúcia. Nanotechnológia prináša úplne nový spôsob práce s materiálmi, pretože pracuje v mierke jednotlivých atómov. To však prináša dve veľké problematiky: manipulácia s hmotou na atómovej úrovni znamená, že je potrebné brať do úvahy kvalitatívne odlišné správanie sa hmoty, a aby boli objekty vytvorené v nanoškále užitočné a použiteľné pre ľudstvo, je potreba tieto objekty replikovať, čo znamená pracovať s ohromným počtom týchto objektov. [19] Podľa doktora vied Wellanda existujú minimálne tri unikátne faktory ukazujúce reálny potenciál a obavy týkajúce sa nanovedy a nanotechnológie:

Prvým faktorom je končiaca éra miniaturizácie. Fakt, že inžinierstvo na nanoúrovni je dnes už všadeprítomné, vychádza z prirodzeného vývoja miniaturizácie, ktorý sledujeme už niekoľko storočí. Používame stále menšie a zároveň komplexnejšie systémy a zariadenia, napríklad hodinky či mobilné telefóny. Teraz sa však dostávame na koniec reťazca, pretože atómy a molekuly sú najmenšie časti sveta, ktoré zatiaľ vieme skúmať a využívať. S príchodom nanotechnológie sme dosiahli limit, ktorý zatiaľ nevieme prekročiť. Dôležitosť momentu vystihuje citácie laureáta Nobelovej ceny Horsta Stormer: "Nanotechnológia nám dala nástroj ... aby sme sa mohli hrať s tými najmenšími hračkami prírody - s atómami a molekulami. Všetko je z nich postavené ... možnosť vytvárania nových vecí sa zdá byť nekonečná." [19] Druhým faktorom je to, že v nanoškále sa veci správajú inak. Objekty s rozmermi iba niekoľko nanometrov majú iné vlastnosti, farby, a tieto vlastnosti sa razantne menia so zmenou tvaru a veľkosti. Gravitácia prestáva byť hlavnou silou ovplyvňujúcou správanie častíc a dominantnými sa stávajú iné, napríklad magnetické vlastnosti častíc. [19] Tretím faktorom je všadeprítomnosť nanotechnológie. Nie je žiadny objav, že sa všetko skladá z atómov a molekúl. Oveľa dôležitejšie je to, že s nimi už vieme manipulovať a riadene s nimi tvoriť. Nanotechnológia postupne prestúpi do všetkých odborov, pretože otvára nekonečné možnosti. Aj do architektúry. [19]

5.4. Nanotechnológia v architektúre 5.4.1. Typológia Konkrétne nanotechnológie vedia do veľkej miery ovplyvniť typológiu danej stavby. Potrebujeme priestor na ich výrobu. Čo to znamená? Potrebujeme výskum a to znamená, že potrebujeme nanotechnologické a nanovedecké výskumné centrum. Typológia takéhoto centra nie je vôbec jednoduchá a nadväznosti medzi jednotlivými miestnosťami musia byť priame a veľmi prísne dodržané. Srdcom nanotechnologického centra sú laboratóriá. Ale aké typy máme na mysli? Všetky vysoko výskumné priestory staviame na mieru. Ako prvé si musíme určiť konkrétny výskumný program daného výskumného centra, jeho konkrétne zameranie. Výskumný program Materiálový výskum sa sústredí na výskum, vývoj, procesy a aplikácie pokročilých nanomateriálov. Základné výskumné aktivity tohto programu sú elektrostatické zvlákňovanie, príprava rôznych typov nano povrchových úprav a nanomateriálových kompozitov. Aplikovaný výskum programu materiálový výskum je skúmanie vlastností nanomateriálov a ich využitie v špecifických aplikáciách, napríklad vývoj filtrov, povrchových úprav v medicíne a strojárstve, biotechnologická a nanomateriálová úprava vody a mnoho ďalšieho. Pre tento program sa vyžaduje navrhnúť dané oddelenia: oddelenie 44

prípravy a analýz nanoštruktúr, oddelenie fyzikálnych meraní, oddelenie nanomateriálov v prírodných vedách, oddelenie nanotechnológie a informatiky. Oddelenie prípravy a analýz nanoštruktúr nevyhnutne potrebuje tieto laboratória: laboratórium hodnotenia nanovrstiev, laboratórium kompozitných materiálov, laboratórium analytických metód. Oddelenie fyzikálnych meraní nevyhnutne potrebuje tieto laboratória: laboratórium mechaniky tekutín, laboratórium pre výrobu vzoriek a prototypov výrobkov. Oddelenie nanomateriálov v prírodných vedách nevyhnutne potrebuje: laboratórium chemických sanačných procesov, fyzikálne-chemické laboratórium nanomateriálov, laboratórium biotechnológii, laboratórium prípravy nanovlákien a nanopovrchov. Oddelenie nanotechnológie a informatiky nevyhnutne potrebuje tieto laboratória: laboratórium aplikácie nanomateriálov. Všetky spomenuté laboratória delíme na biologické, fyzikálne a chemické na základe čoho im prisudzujeme nevyhnutné sekundárne miestnosti ako prípravovňa, autokláv, predsieň, sklady chemikálii, horľavín, náradia, pomôcok, špeciálneho odpadu, zdroj dusíka, zdroj vákua, technické miestnosti, serverovne, laboratórne administratívne oddelenia, špecifické prezliekarne pre mokrý aj suchý proces, chladničky, mrazničky až po špecializované stroje ako glaubox, flowbox, spektrometer, chromatograf, kalorimeter, nanomlyn, plazmová komora, sterilizátor a rastrovací elektrónový mikroskop. [18]

Obr. 31 Rastrovací elektrónový mikroskop

5.4.2. Materiály Nanotechnologické materiály sú rôznorodé a v rôznych formách a skupenstvách. Vznikajú na základe pohybu alebo presunu nanočastíc ľudským chcením a tým, že sa zmení štruktúra daného materiálu, tak sa zmení aj vlastnosť. Dokonca sa vo veľkej miere môže stať, že tá vlastnosť bude úplne opačná a to všetko len hrou atómov a molekúl.

KA A) Nanotextília je odborný termín pre textilné vlákna o priemere rádovo desiatok nanometrov. Je to termín pre plošné útvary, v ktorých sú tieto vlákna obsiahnuté. Niektoré nanovlákna majú hrúbku len niekoľko desiatok atómov, preto ich nie je možné pozorovať pomocou

klasických

optických

mikroskopov,

potrebujeme

špeciálne

elekrónové

mikroskopy. Nanovlákna majú vynikajúce mechanické vlastnosti v pomere k hmotnosti, majú veľký merný povrch a sú transparentné. [18] [20]

Obr. 32 Nanovlákno elektrónovým mikroskopom

Vlastnosti nanotextílie je možné prispôsobovať a meniť z hľadiska použitia materiálov na výrobu daných vlákien, podľa typu podkladového materiálu, pretože samotná nanotextília nie je dostatočne pevná, ako aj podľa modifikácie výrobného zariadenia. Všetky tieto aspekty sú rozhodujúcim faktorom vzniknutých vlastnosti, ktoré bude vzniknutý materiál vykazovať. Práve tieto vlastnosti a charakter materiálu určujú potenciál aplikácie danej nanotextílie. Najviac vyvinutá technológia na výrobu nanotextílie je nanospider, ktorý sme mali možnosť vidieť na exkurzii v Nanotechnologickom výskumnom centre v Liberci. [18] [20]

Obr. 33 a Obr. 34 Proces výroby nanovlákna

KA V súčasnosti už existuje celý rad potencionálnych aplikácií nanotextílií. Využitie tohto unikátneho materiálu môže mnohonásobne zlepšiť funkčné vlastnosti. Napríklad u filtrácie kontaminovanej vody využitím malých rozmerov nanovlákien sa dá niekoľkonásobne zvýšiť filtračná efektivita pri zachovaní jeho priedušnosti, ďalej pri využití nanovlákien v elektrochemických fotovoltaických článkoch môže lepšie udávať smer a rýchlosť prechádzajúcich fotónov. [18] [20] [26]

Obr. 35 a Obr. 36 Nanotextília s podpornou textíliou

Nanotextília má zmysel v priedušných systémoch, v odevnej membráne, vo filtroch, na obväzy, tam sa uplatní výhoda veľkého povrchu v malom objeme hmoty. Nanovlákno bez nosnej textílie nie je príliš odolné proti mechanickému alebo poveternostnému poškodeniu. Na fasády sa napr. používajú nanočastice oxidu titaničitého so schopnosťou katalyticky rozkladať škodliviny vo vzduchu a zvyšovať odolnosť proti vode a zašpineniu. [18] [20] Dokážeme povlakovať priadze nanovlákna a potom následne vytvárať textíliu. Najviac sa používajú pre membrány ako napr. Gore tex, ale tieto vlastnosti sú lepšie u nanovlákien. Môžeme teda získať rôzne vlastnosti nanotextílie na základe výboru polymérov na jej výrobu. Napríklad, ak chceme hydrofóbnu nanotextíliu, tak sa pripravuje nanovlákenná vrstva priamo z potrebného polyméru. [18] [20] Vedeli by sme ju využiť ako fasádnu textíliu. Pokúšala sa o to už firma KNAUF. Nanovlákna by mohli fungovať proti trhlinám a prasklinám napríklad v omietke. Pri vhodne zvolených

KA parametroch nanovlákennej vrstvy by vedela zabezpečiť stabilnejšie klimatické podmienky v budove. Nanotextília má minimálne, možno aj žiadne akumulačné schopnosti. V súčasnej dobe sa v strednej európe používajú výrobné linky na výrobu nanovlákien o celkovej šírke 1,6 m. Nanotextília môže byť vodevzdorná, priedušná, reagujúca na vonkajšie vplyvy. [18] [20]

Poznáme aj iné nanomateriály, napríklad ako: samočistiaci povrch fasády s vodeodpudivým efektom listu lekna,

ochranné adaptovateľné vrstvy (B), fázovo premenlivé materiály (C),

nanomateriály s optickými funkciami ako aerogely (D), ďalej materiály ako nanobetón alebo nanooceľ ako kovový mikrolattice (E) a v neposlednom rade nanoomietka (F). [18] [22] [23] B) Ochranné adaptovateľné vrstvy sú transparentné, ale pri vysokej teplote sa stávajú nepriehľadnými – opaková nepriehľadnosť. [21] C) Fázovo premenlivé materiály pri teplote ktorá stúpa na 22°C premieňajú z pevného skupenstva na tekuté pri kontrolovanej teplote. Naplno funguje aj opačný proces. Absorbovaná energia je uvoľnená a ohrieva priestor. Miestnosť sa zohrieva a ochladzuje bez externého vstupu energie. Tento systém využili napríklad Schwarz Architekten vo svojom projekte pre bývanie dôchodcov Domat. [21] [24] D) Nanomateriály s optickými funkciami ukazujú antizahmlievaci efekt. Určuje to povlak Titan dioxproti zahmlievaniu. Je možné meniť odrazivosť iba náterom. Ďalším príkladom je Aerogel, ktorý sa najčastejšie využíva na sklo na autách, pretože v prípade nejakých poveternostných úkazov, sa sklo nezašpiní a pomôže vode odtiecť čo najrýchlejšie, v prípade áut nepotrebujeme stierače, v prípade architektúry potrebujeme menej financií na údržbu. [21] E) Kovový mikrolattice je syntetický porézny kovový materiál zložený z ultraľahkej kovovej peny. [21]

Obr. 37 Mikrolattice 48

KA F) Tepelnoakumulačná schopnosť 2cm spomínanej „nano“ omietky je porovnateľná s 18 cm betónovej steny alebo 23 cm tehlovej steny. Funguje ako latentný akumulátor tepla. [23] G) Zelené nanotechnológie (green nanotechnology) zvyšujú udržateľnosť životného prostredia, minimalizujú potenciál risku na environmentálne prostredie a ľudské zdravie. Napríklad pri SOLAR CELLS. Nanotechnologické povlaky vedia zlepšiť vlastnosti photovoltaických solárnych panelov. Hydrofóbne a samočistiace vlastnosti ho vytvoria účinnejším napríklad pri nepriaznivom počasí ostanú dlhšie čisté. [18] [25] [26]

Nanotechnológie využívame aj na liečbu nami znečistených povrchových vôd (podzemných, odpadových

vôd

a ochrany

životného

prostredia).

Kvôli

tomuto

procesu,

ktorý

v nanotechnologicky koná, pretože sa snažíme nájsť liek na kontamonivanú vodu, potrebujeme laboratórium mechaniky tekutín, aby sme priamo videli ako dané zložené polyméry vyčisťujú našu vodu. Veľkou nevýhodou tohto procesu je to, že zatiaľ vieme zničiť nie len nakontaminované zložky vody, ale spolu s nimi ničíme aj minerály a potom sa voda musí spätne domineralizovávať. A preto je nutné to naďalej skúmať. [18] [21]

5.4.3. Dizajn Čoraz väčšou lákavosťou je pre umenie využitie techniky aj v oblasti dizajnu. Technológia je vždy pre dizajnérov jeden veľký experiment. Ako sa dá využiť nanovlákno? Vieme z toho vytvoriť nejaké skulptúry? Je len potreba naplno preskúmať vlastnosti daného materiálu a aj tento prvok môže robiť efektnú sochu v strede vstupného halového priestoru. Pri odbornej prehliadke nanotechnologického výskumného a vedeckého centra v Liberci sme zistili, že na tejto univerzite funguje maximálne prepojenie odborov. Dizajnéri sa zaujímali o nanovlákno, dokonca si pár z nich aj vzali a vytvorili zaujímavé výtvory. Na druhej strane vedci sú veľmi potešení, ak sa o ich prácu zaujíma aj niekto, kto by vedel priviesť ich dlhoročné skúmanie na inú úroveň chápania. Ruka v ruke a vznikne inovatívnosť. Takto funguje cesta k inovatívnosti. [18]

6. APLIKÁCIA PRIESKUMU NA NANOTECHNOLOGICKÉ A NANOVEDECKÉ CENTRUM V IZRAELI Zrazu nastal priestor a čas, kedy sa príroda stretáva zoči voči s technológiami, kde minulosť stretáva budúcnosť, ale ducha priestoru nemôžeme nikdy vynechať. To duchovno ostáva či v nás a či v našom okolí. Je množstvo pravidiel a norm, ale naše myslenie a náš vnútorný priestor nám nikto nevezme a preto ho naplno využime a vytvorme z neho priestor viditeľný, pretože bez vnútorného neviditeľného sveta ten viditeľný nemá zmysel. Vytvárame nanotechnologický pracovný priestor, ktorý je prínosný hlavne pre pracovníkov, zároveň je aj niečím iným, inšpiratívnym. Po štúdiu základov nanotechnologických materiálov, po inšpiráciách z ich nanosveta sme vytvorili jeden jednotný celok – Nanotechnologické a nanovedecké centrum v Izraeli. Ako sa v roku 1959 vyjadril držiteľ Nobelovej ceny za fyziku Richard Feynman: “There 's Plenty of Room at the Bottom” v zmysle, že ešte veľa nepoznaných miest je niekde schovaných naspodku našej Zeme a čakajú na naše objavenie. To isté platí pre nami navrhnuté centrum v Izraeli.

6.1. Miesto výskumu v Izraeli Tel - Aviv je mesto nové, mesto mladé, iba 100 ročné. Univerzita Tel-Aviv bola postavená v 19. storočí v štýle Bauhausu. Očarujúce prostredie si časom vyžiadalo niečo nové, novodobé, inovatívne, niečo čo symbolizuje pokrok 21. storočia, niečo čo vytvára novodobý a pútajúci vstup do kampusu univerzity.

Obr. 38 Black and white plan

Mesto Tel-Aviv je známe ako múzeum Bauhausu, keďže vzniklo začiatkom 19. storočia. Vzniklo kvôli konfliktu s Turkami, ktorí napadli židovské obyvateľstvo a vyhnali ich z Jafi. Židia si začali vytvárať nové mesto v predmestí Jafi s názvom Tel–Aviv, v ktorom vznikla aj najznámejšia univerzita v Izraeli. V kampuse Univerzity Tel-Aviv sa nachádza výnimočná bauhausová architektúra v kombinácií s námestiami, z ktorých každé bolo navrhnuté s jednou reprezentatívnou sochou. Tel-Aviv je mesto s názvom „White city“, čo v preklade znamená aj „Biele miesto“. V roku 1950 sa mesto Tel-Aviv spojilo s Jafou a existuje jedno mesto Tel Aviv-Jafo. Umiestnenie centra je pri vstupe do kampusu, vedľa obvodovej komunikácie, ktorá vedie okolo celého kampusu. Kampusom prechádzajú dve línie. Prvá línia je línia vedy, ktorá preteká zo severu na juh. Druhá línia je línia zelene, ktorá preteká z východu na západ. Tieto dve línie sa stretávajú v blízkosti navrhovanej parcely. Tam, kde sa zoči voči stretáva príroda s technológiami.

Obr. 39 Axonometria

Obr. 40 Schéma vzniku okolitého urbanizmu 51

6.2. Popretkávaná architektúra

Obr. 41 Koncept

Hlavným konceptom je použiť jeden z najdôležitejších nanomateriálov a vytvoriť z neho konceptuálny základ stavby. Nanotextília nás vo veľkej miere zaujala jej vlastnosťami a možnosťami, ktorými vie obohatiť daný projekt. Je to materiál, ktorý nie je samonosný a preto potrebuje elegantnú subtílnu konštrukciu, ktorá bude decentne dopĺňať tvar kupoly a pomôže nanotextílií ukázať svoju veľkosť. Nanotextília sa nenachádza len v exteriéri, práve naopak, využívam ju aj v interiéri na oddelenie priestoru vo veľkopriestorových zónach, pretože čiastočne pohlcuje zvuk a hluk. Vytváram nanotextíliou popretkávanú architektúru.

Obr. 42 Nanotextília

Vlastnosti nanotextílie si môžeme určiť aj sami ešte pri procese jej výroby ako som už spomínala v predchádzajúcej kapitole. Jej vlastnosti ovplyvňujeme tým aké polyméry zapojíme do jej výroby. Nanotextíliu sme navrhli ako pružnú, aby mohla meniť svoj tvar a reagovať na danú funkciu a udalosť, ktorá sa nachádza pod kupolou alebo v interiéri. Vieme ju naťahovať rôznymi spôsobmi a vytvárať buď otvorené alebo uzavreté priestory, ktoré sa prispôsobujú našim potrebám. Keďže

pre laboratórne priestory je veľmi škodlivé využívať priame slnečné žiarenie, nanotextília pomáha vytvárať difúzne svetlo a tým pomáha vytvoriť ideálne miesto na prácu, kde je svetlo rozptýlené, ale stále dostatočne silné. Nanotextília je navrhnutá ako vodeodolná. Po rozhovore s pánom Ing. Jiří Chvojkom PhD., ktorý je špecialista na Katedre netkaných textílií a nanovlákenných materiálov, som sa dozvedela aj to, že nanotextília zabezpečuje stabilné klimatické podmienky v budove a je vysokoúčinným filtrom vzduchu a tekutín, bráni prehrievaniu. Zaujímavá je informácia, že nanovlákno je od podstaty ako pavučina, nie je pevné, práve naopak je to veľmi jemný materiál, ktorý potrebuje ešte nosnú textíliu, ale stále je táto téma v procese skúmania.

Možnosti práce s nanotextíliou:

Obr. 43 Prvé tri možnosti práce s nanotextíliou A) Uzavretie gule B) Rôznorodé tvary C) Rôznorodé tvary

Obr. 44 Štvrtá až šiesta možnosť práce s nanotextíliou D) Získavanie energie nasmerovaním textílie kolmo na smer dopadajúceho slnečného lúča počas zimnej rovnodennosti E) Získavanie energie nasmerovaním textílie kolmo na smer dopadajúceho slnečného lúča počas letného slnovratu 53

KA F) Popreplietanie medzi dvoma vrstvami nanooceľovej konštrukcie.

Obr. 45 Pokračovanie možností práce s nanotextíliou G) Zmenšenie priestoru H) Možnosť zavesenia dizajnérskych výtvorov I)

Maximálne popreplietanie medzi exteriérom a interiérom nanotextília sa nachádza v oboch častiach a tým zjednocuje budovu

Obr. 46 Popretkávaná architektúra

6.3. Sebestačnosť centra

Obr. 47 Koncept získavania energie

V budove sme mysleli aj na to, že prevádzka nanotechnologického centra je veľmi náročná na spotrebu energie. Potrebujeme ju, či už na špeciálne osvetľovacie telesá, digestory, rôzne iné dusíkové a vákuové zariadenia a práve preto ju v centre získavame dvoma spôsobmi. Po prvé je to energia získavaná zo slnka v podobe popretkávaných photovoltaických vlákien v nanotextílií, ktoré vedia vyprodukovať elektrinu pre celú stavbu. Izrael ponúka ideálne možnosti na získavanie energie zo slnka kvôli väčšinovému slnečnému počasiu. Najteplejší mesiac je august s priemernou teplotou okolo 26°C a najchladnejší je január s priemernou teplotou 12°C. Priemerné ročné zrážky 530 mm. [27] Po druhé je to energia získavaná zo zeme, ktorú využívame na teplo na regulovanie klimatických požiadaviek laboratórií a ďalších miestností s náročnejšími klimatickými normami.

6.4. Formovanie tvaru nanotechnologického centra

Obr. 48 Schéma nájdenia tvaru

Naším cieľom bolo použiť iný druh architektonického jazyka, ktorý je viac podobný tvaru vytvorenému prírodou, podstatou sveta. Guľa ako fulerén, ktorý decentne vyčnieva.

Obr. 49 Schéma zapustenia budovy pod zem

Zapustenie budovy pod zem sme zvolili na základe analýz o ochrane interiéru pred hlukom a pred vibráciami (laboratória sú náchylné na hluk a otrasy), o ochrane pred priamym slnečným žiarením (niektoré druhy laboratórií nemôžu byť osvetľované priamym slnečným žiarením). Celý nanotechnologický svet je o skúmaní podstaty zeme, tak skúmajme ho v nej. V neposlednom rade z dôvodu, že “nanosvet predsa nie je viditeľný voľným okom”.

Obr. 50 Schéma pôdorysného vrstvenia a ukladania funkcií

Pri vytváraní interiéru sme zvolili vrstviaci sa systém. V typologických normách o navrhovaní laboratórií je vysvetlená bezpečnosť a na základe týchto tvrdení najviac nebezpečné miesto by malo byť umiestnené čo najviac do stredu. To znamená, najviac nebezpečné miesto by malo byť

centralizované v miestnosti. Nebezpečné miesto je v maximálnom možnom strede. V týchto vrstvách sú navrhované komunikácie, druhotné nevyhnutné priestory a pod. Symbolizuje to aj naznačenie vývojového procesu pri bunkách, molekulách a atómoch, ktoré majú počas života tendenciu sa vrstviť, v zmysle nabaľovať na seba vrstvy a tým sa zväčšovať.

Obr. 51 Centrum vyrastá od podstaty

K riešeniu podlažnosti sme pristupovali od podstaty. V najhlbších častiach stavby je laboratórium pre oddelenie prípravy a analýz nanoštruktúr. Ide o základný výskum, ten najpodstatnejší, ktorý skúma nanočastice v rôznych materiáloch alebo rôznych častiach prírody. V medicínskom výskume sa veľmi často využívajú na výskum riasy, ktorých nanočastice sa používajú na výskum liečiv pre rôzne choroby, dokonca aj rakovinu. Dané laboratórium je náchylné na priame slnečné žiarenie, ide o modifikáciu povrchov kovových a nekovových pomocou tenkej vrstvy vytváraných plazmatickými metódami, ide o proces vedení za mokra aj za sucha. V tomto laboratóriu je hlavným priestorom priestor pre skenovací tunelový mikroskop, ktorý potrebuje tmavšie prostredie, je špecifický tým, že vie nájsť tvar atómov prvkov, ktoré sú zatiaľ najmenšie časti sveta aké vieme vidieť. Čím vyššie centrom kráčame, tým sa dostávame ku častiam, ktoré sú menej náchylné na slnečné žiarenie. Pokračujeme oddelením nanomateriálov v prírodných vedách. Je to oddelenie biologickochemické, kde je vyžadovaná maximálna sterilita, kvôli priamej práci s nanočasticami. Oddelenie, ktoré musí zabezpečovať maximálnu ochranu zamestnancov pri práci s dusíkovými prístrojmi, ktoré zabezpečia optimálnu teplotu na pohyb nanočastíc, ktorá je vo väčšine prípadov nízka až okolo 100°C. Prístroje ako glaubox či flowbox sú jej neoddeliteľnou úplne sterilnou súčasťou. Vyššie je oddelenie fyzikálnych meraní, ktoré slúži už na testovanie daných výrobkov a pokusov. Každé z týchto oddelení musí spĺňať mimoriadne klimatické normy. Postupne vyššie sa dostávame do laboratórií, ktoré vyrábajú rôzne nanotechnologické produkty. Vyššie podlažia sú definované ako priestory pre všetkých zamestnancov, sú to zasadačky, auditórium, kancelárie a veľkopriestorové

kancelárie pre dizajnérov. Všetky priestory sú navrhnuté ako otvorené pracovné priestory, či kancelárska časť ako aj laboratórna. Podľa vedca Daniela Watcha sa pri otvorených priestranstvách ľudia viac poznajú, viac komunikujú a tým sa rýchlejšie a efektívnejšie rozvíjajú a posúvajú vpred v rámci pracovných možností. Je to efektívnejšie pre ich osobnosť ako aj pre prácu. 50 percent budovy tvoria komunikácie, aby ľudia mali väčšiu šancu sa len tak stretnúť a diskutovať. [18]

Obr. 52 Možnosť komunikácie a poukázanie na ústrednú oddychovú zónu

V dizajnérskych dielňach sa experimentuje s nanotechnologickými výrobkami ako napríklad s nanotextíliou. Na základe experimentu sa vytvárajú zaujímavé umelecké diela, sochy, úžitkové predmety, ktoré nám skrášľujú okolitý priestor, komunikácie a môžu byť odprezentované po celej stavbe. Týmto činom vytvárame nanotechnologické centrum, ktoré nevidíme voľným okom a vyrastie od drobných nanočastíc až po viditeľnú kupolu, ktorá je ich dizajnérskym odprezentovaním. Viditeľná exteriérová kupola funguje ako veľký reprezentačný priestor, tzv. výstavný priestor, priestor na rôzne workshopy a prezentácie, kde sa môžu vystavovať a prezentovať aj dizajnérske nápady a diela.

Obr. 53 Proces vzniku cez vrstvenie, vznik svetlíkov a komunikácií až po nanotextíliu

V interiéri budovy sú navrhnuté 3 skúmavky, ale v inej mierke ako sme zvyknutí. Sú to svetlíky, ktoré prepúšťajú svetlo tam, kde je potrebné, nakoľko vieme, že niektoré priestory

v nanotechnologickom centre potrebujú úplnú tmu. Tieto svetlíky majú aj inú pridanú funkciu a tou je, že poskytujú priestor na výskum, konkrétne na hydroponické pestovanie rias. Interiérový priestor vzniknutý medzi skúmavkami je priestor oddychovej zóny. Má ústredné umiestnenie z dôvodu jeho dôležitosti. Je to priestor pre ľudí na oddych s možnosťou neformálneho diskutovania a zároveň efektívnejšieho a produktívnejšieho pracovania v danom laboratóriu. Veľkopriestorové laboratóriá sú doplnené individuálnymi pracovnými bunkami a taktiež aj priestormi úplného ticha (priestory v skúmavkách), ktorý bol žiadaný na základe dotazníka.

Obr. 54 Ukážka riešenia priestoru

Navrhli sme budovu pokroku, ktorá si vie sama získať energiu zo slnečného žiarenia cez photovoltaické vlákna implementované do nanotextílie, ktorá tvorí základ celej stavby, pretože je ukazované a prezentované na stavbe to, čo sa tam aj vyrába. Nanotextíliou je vytváraný prestrešený reprezentatívny exteriérový priestor ako vstup do centra.

Obr. 55 NanotechnologickĂŠ a nanovedeckĂŠ centrum v Izraeli

ZÁVER Našou budúcnosťou odzneje vplyv vývoja vedy a techniky, a postupne aj svetom architektúry, a tento fakt aj našu tvorbu postupne presúva na cestu ku inovatívnosti. Nanoveda, veda najmenších častí zeme, časti neviditeľné voľným okom, hra atómov a molekúl, hra s podstatou štruktúry našej zeme. Táto vedná disciplína ešte nie je úplne preskúmaná a práve preto vznikla snaha nastolenia jej ideálnych podmienok a snaha maximálneho skúmania jej podstaty a materiálov z nej vyrobených. Vytvorenie jednotného nanotechnologického priestoru bolo pre nás veľkou výzvou a pevne veríme, že Vám táto práca dala viac ako len prečítanie si ďalšieho teoretického diela. Pretože nám pri jej písaní ponúkala iný pohľad na svet, na budúcnosť, v zmysle nanosveta, ktorý je tu, ale my ho nevnímame. Práca nám taktiež ponúkala iné nazeranie na priestor ako taký. Táto aktuálna téma bola nami poňatá od podstaty, od ľudí, od myslenia v rámci jednoduchého priestoru, aký fungoval kedysi, po priestor nanotechnologický, ktorý ma vysoké požiadavky techniky a je ovplyvnený výdobytkom vedy, ale v každom z nich musí byť zachovaný aj ľudský princíp. Mali sme snahu o vytvorenie viditeľného priestoru, ktorý napĺňa neviditeľný priestor každého človeka. My, architekti vieme navrhnúť a vytvoriť funkčné prepojenie priestorov a tak prispejeme k pozitívnemu prístupu myslenia a spolupatričnosti. Nanotechnológie sú len v začiatkoch ich skúmania a už do tohto času sa ukázali ako nápomocné pre život. Vieme, že táto téma ostane nedopovedaná ešte dlho, ale pevne veríme, že sme ju posunuli na inú úroveň chápania. Sami sme zvedaví ako dané výskumy budú v budúcnosti pokračovať a nakoľko vedia nanotechnológie, či veda a technika, ešte ovplyvniť architektúru budúcnosti. Odporúčame Vám sa viac zahĺbiť do novodobého diania v oblasti vedy a techniky, pretože otvárajú brány k inovatívnosti a otvárajú oči. Samozrejme musím podotknúť, že ako všetky technológie aj nanotechnológie majú svoje výhody aj nevýhody a práve preto sú tieto centra už nevyhnutnosťou, ktoré nám výskumom ukážu ich správnu cestu. Popretkávanou architektúrou sme Vám priblížili aj novodobé materiály v stavebníctve. Tak ako sa my vieme obliecť a tým chrániť naše telo, oblečme aj budovu a chráňme ju, veď je predsa pre nás a robí niečo pre našu budúcnosť.

Každým dňom ma rozosmeje smiech, pre mňa je na všetko liek, ten smiech ... smiech budúcnosti. Budúcnosť sa smeje, potešenie hreje najchladnejšie dni, sivočierna tma pestrosťou hýri, a roztopeným mrazom nežne hladí tvár. Smejúca tvár budúcnosti, ktorá nám ukáže smer k podstate sveta ...

Zoznam použitej literatúry [1]. DÉMUTH, Andrej: Kde je priestor? In Ostium. *online+. 2014, roč. 10 , č.1, *cit. 2014-11-27]. Dostupné

internete:

http://www.ostium.sk/index.php?mod=magazine&act=show&aid=106. ISSN 1336-6556. [2]. ROBINSON, Ken: Keď Robinson vraví, že škola zabíja tvorivosť. In TED2006. [online]. 2006. Dostupné

internete:

https://www.ted.com/talks/ken_robinson_says_schools_kill_creativity?language=sk [3]. ŠPAŇAR, Július: Platón: Dialógy. Bratislava: Tatran. 1990. 307 s. [4]. KEPPL, Julián: Ekologicky viazaná tvorba: kontexty architektúry a ekológie. 1. vyd. Bratislava: Slovenská technická univerzita, 2001, 184 s. ISBN 80-227-1532-8. [5]. FESTINGER, Leon – SCHACHTER, Stanley – BACK, Kurt: Social Pressures in Informal Groups. Stanford: Stanford University Press. 1963. HM251 .F4 1963. [6]. BACK, Mitja – SCHMUKLE, Stefan – EGLOFF, Boris: Becoming Friends by Chance. Leipzig: University of Leipzig. 2008. 439 s. [7]. BINSWANGER, Ludwig: Sigmund Freud: Reminiscences of a Friendship. New York: Grune & Stratton. 1957. [8]. ALTER, Adam: Office Dynamics: How to build a collaborative office space like Pixar and Google.

[online].

99U.

2015.

Dostupné

internete:

http://99u.com/articles/16408/how-to-build-a-collaborative-office-space-like-pixar-andgoogle. [9]. WATCH, Daniel – PERKINS & WILL: Building type basics for research laboratories. United States: John Wiley & Sons. 2001. ISBN 0-471-39236-37. [10].

ROTSCHILD, David: A Review of Google’s 10 Corporate Philosophy Principles.

*online+. In Insight forge. 2010. Dostupné na internete: http://insightforge.com/2010/08/areview-of-googles-10-corporate-philosophy-principles/. [11].

EDE, Sian: Art and Science. London, NY: I. B. Tauris. 2005. ISBN 1-85043-584-7.

[12].

National Academy of Sciences: Laboratory Design, Construction, and Renovation:

Participants, Process, and Product. Washington, D.C.: National Academy Press. 2000. ISBN 0-309-51443-6. [13].

MATHEW, Paul – CLEAR, Robert – KIRCHER, Kevin – WEBSTER, Tom –LEE, Kwang

Ho – HOYT, Tyler: ACEEE Summer Study on Energy Efficiency in Buildings. Advanced Benchmarking for Complex Building Types: Laboratories as an Exemplar. Berkeley: University of California. 2010.

KA [14].

University of Nevada - Reno Campus Design & Construction Standards: Appendix h

Laboratory safety design guidelines. Nevada: University of Nevada. 2013. [15].

CLEAPSS: G14 Designing and Planning Laboratories. London: Brunel Science Park.

2009. [16].

University of South Carolina, Department of Environmental Health & Safety:

Laboratory Design & Construction Guidelines. South Carolina. 2010. [17].

MUTH, Greg – AIA – LEED AP BD&C – Tsoi/Kobus & Asociates: Flexibility—it takes

a plan.

Laboratory

design.

[online].

2016.

Dostupné

internete:

http://www.labdesignnews.com/news/2016/01/flexibility%E2%80%94it-takes-plan. [18].

Technická univerzita v Liberci: Materiálový výskum. [online]. Liberec: Technická

univerzita

v Liberci.

2011.

Dostupné

internete:

http://cxi.tul.cz/materialovy-

vyzkum/laboratore.html. [19].

KONEČNÝ, Lukáš: Analýza odvětví nanotechnologií v České republice v letech 1993 -

2013

a jeho

příspěvku

hospodářskému

rustu.

Nanoasociace:

Asociace

nanotechnologického prumyslu v ČR. 2015. 55 s. [20].

Nanowerk: Nanotechnology textiles. In Nanowerk. [online]. 2010. Dostupné na

internete: http://www.nanowerk.com/spotlight/spotid=19451.php. [21].

FLEMING, Michelle Ann: In partial fulfillment of the requirements for the degree

doctor of philosophy: Dissertation thesis. Minnesota: The University of Minnesota. 2007. 161 s. [22].

SIČÁKOVÁ, Alena: Nanotechnológie vo vývoji betónu. In TZB portál. [online]. 2011.

Košice: Stavebná fakulta Technickej univerzity v Košiciach. Dostupné na internete: http://www.tzbportal.sk/beton-betonarky/nanotechnologie-vo-vyvoji-betonu.html. [23].

SELCOVÁ, Ľubica: Použití nanotechnologií ve fasádách budov. In EARCH. [online].

2013. Bratislava: Fakulta architektúry STU Bratislava. Dostupné na internete: http://www.earch.cz/cs/stavitelstvi/pouziti-nanotechnologii-ve-fasadach-budov. [24].

KAPLAN, Jaromír: Nanotechnologie Liberec – dnes už světový pojem. In Ekontech.

[online].

2013. Praha: Asociace Studentů a Absolventů. Dostupné na internete:

http://www.ekontech.cz/clanek/nanotechnologie-liberec-dnes-uz-svetovy-pojem. [25].

YU, Nicole: Research: 'Photovoltaic-piezoelectric' Fibre. [online]. 2014. Dostupné na

internete:

http://yuhiunamtextileinnovation.blogspot.sk/2014/11/research-photovoltaic-

piezoelectric.html. [26].

JOBSON, Christopher: Space Glass: Extraordinary Solar Systems and Flowers

Encased in Glass by Satoshi Tomizu. [online].

2015. Dostupné na internete:

http://www.thisiscolossal.com/2015/11/space-glass-satoshi-tomizu/. 64

KA [27].

Weatherbase: Tel-Aviv: Monthly-weather averages summary. [online].

DostupnĂŠ

2016.

internete:

http://www.weatherbase.com/weather/weather.php3?s=8104&cityname=Tel-Aviv-Israel.

Prílohy Príloha A

CD médium – diplomová práca v elektronickej podobe

Príloha B

Dotazník – Pracovné prostredie

Príloha A CD médium – diplomová práca v elektronickej podobe

Príloha B