Vízie Rybného námestia - Šimkovič, Vozárová by Tatiana Vozárová

Jarmila Bencová Michal Bogár Roman Hajtmanek Richard Kilo Tibor Schlosser Vladimír Šimkovič (ed.) Ivo Štassel Tatiana Vozárová (ed.)

Vízie Rybného námestia SPEKTRUM

Vízie Rybného námestia

Vladimír Šimkovič, Tatiana Vozárová, eds. Vydavateľstvo Spektrum STU Bratislava 2018

Vízie Rybného námestia

EDITORI Prof. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD. Ing. arch. Tatiana Vozárová Ústav architektúry občianskych budov, FA STU ZADANIE ATELIÉRU Prof. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD. Ateliér A7, Ústav architektúry občianskych budov, FA STU AUTORI PRÍSPEVKOV © Doc. PhDr. Jarmila Bencová, PhD. Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FA STU © Ing. arch. Michal Bogár autorizovaný architekt SKA © Ing. arch. Roman Hajtmanek Ústav architektúry občianskych budov, FA STU © Mgr. art. Richard Kilo Ústav architektúry občianskych budov, FA STU © Ing. Tibor Schlosser, CSc. Katedra dopravných stavieb, SvF STU © Prof. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD. Ústav architektúry občianskych budov, FA STU © PhDr. Ivo Štassel Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave © Ing. arch. Tatiana Vozárová Ústav architektúry občianskych budov, FA STU GRAFICKÁ ÚPRAVA Ing. arch. Tatiana Vozárová Ing. arch. Roman Hajtmanek

RECENZENTI Prof. Ing. arch. Matúš Dulla, DrSc. FA ČVUT Praha, FA STU Bratislava Mgr. Peter Kresánek kunsthistorik JAZYKOVÁ KOREKTÚRA PhDr. Jitka Madarásová Martin Clifford Styan VYDAVATEĽ Vydavateľstvo SPEKTRUM STU © Fakulta architektúry Slovenská technická univerzita v Bratislave Námestie slobody 19, 812 45 Bratislava, SR 1. vydanie, Bratislava 2018, rozsah 3,56 AH. NÁKLAD 70 výtlačkov. Nepredajné. TLAČ ForPress NITRIANSKE TLAČIARNE, s. r. o. Potravinárska ulica č. 6, 949 01 Nitra Publikácia vychádza s finančnou podporou Hlavného mesta SR Bratislavy, grantového programu ARS BRATISLAVENSIS, Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, spoločnosti Vydrica, a. s. a spoločnosti Lucron Group, a. s. ISBN 978-80-227-4783-7

Obsah ÚVOD. Prečo znovu Rybné námestie? .................................................................................... Vladimír Šimkovič

O RYBNOM NÁMESTÍ ................................................................................................................. 6 Rybné ná/mestie ako miesto v meste .................................................................................................................. 7 Jarmila Bencová Rybné námestie (úvaha pamiatkara o jednej z rán na mape mesta) ........................................................... 17 Ivo Štassel Topografické a mentálne vrstvy predmostia na území Vydrice ..................................................................... 23 Michal Bogár Doprava a nové Rybné námestie ........................................................................................................................ 37 Tibor Schlosser „Tretia cesta” Rybného námestia v Bratislave ...................................................................................................... 53 Vladimír Šimkovič, Richard Kilo Rybné námestie Bratislava - ideový návrh .......................................................................................................... 65 Vladimír Šimkovič, Tatiana Vozárová, Roman Hajtmanek, Richard Kilo KATALÓG ATELIÉROVÝCH PRÁC Obnova Rybného námestia v prácach študentov 5. ročníka v ak. roku 2016/17................. 76 ZÁVER ........................................................................................................................................... 91 Vladimír Šimkovič

Úvod

Prečo znovu Rybné námestie?

Vladimír Šimkovič

ABSTRAKT

Podhradie, Vydrica, Rybné námestie, Most SNP – priestory, ktoré sa už stali legendou. Sú nepriamo Aj skoro 50 rokov po asanácii podhradia a vybu- spomínané skoro v každom turistickom sprievoddovania Mosta SNP nie je tento problém dodnes covi o Bratislave vzhľadom na svoju výnimočnú podstatnejšie riešený napriek rôznym snahám polohu medzi historickým mestom a Hradom, odborníkov i občanov mesta. Pociťuje sa už ako ktorá je úchvatne viditeľná hlavne z kaviarne UFO uzavretý alebo ide o stále otvorený problém? Je na vrchole pylóna Mosta SNP. Tento pohľad je to už len priestorovo nedoriešená lokalita, alebo snáď pre mesto najcharakteristickejší. Pre každého poukazuje na hlbší problém vyrovnania sa návštevníka mesta predstavuje ťažko zodpoves vlastnou minulosťou ako poučenie pre budúc- dateľnú otázku, čo to vlastne je? – hlavne keď sa nosť? pokúša dostať z útulného tradičného mesta na Hrad rôznymi prechodmi a podchodmi pod v podstate diaľničným mostom. Jedným z najpresvedčivejších vysvetlení je vztiahnutie na búrlivý politický vývoj mesta v 20. storočí. Z menšieho provinčného a konzerAlmost 50 years after the redevelopment of vatívneho župného mesta s prevahou po maďarsky Podhradie (the area below the castle) and the a po nemecky hovoriaceho obyvateľstva sa stala construction of the Most SNP, this problem is still menšia metropola samostatného štátu s prevahou not solved much further despite the various slovenskej národnosti. Malé historické centrum je efforts of experts and citizens of the city. Does it pre svoju stiesnenosť v dotyku Dunaja a Karpát feel closed or is it still an open problem? Is it just atakované všemožnými tlakmi na jej prestavbu, a spatially unresolved location, or does it point to ktorému sa nevedelo vždy ubrániť. Pesimistické a deeper problem of coping with our own past as úvahy nad rozsahom asanácií a ich neúplnou a lesson for the future? náhradou priemernými novostavbami vedú až k pocitu rozpadu určitých historických častí mesta (stratené mesto) a jej premenou na sústavu ABSTRACT

izolovaných ostrovov, oddelených od seba nadrozmernými novostavbami alebo dopravnými stavbami. Je tento trend už konečný a nezvratný, alebo je dočasný a je možná jeho korekcia? Pociťuje sa tento problém aj v súčasnosti ako stále nedoriešený alebo sa považuje za definitívny a uspokojivý či už za prakticky neriešiteľný? Nie je to len priestorový problém, je to aj vzťah k vlastnej minulosti, ktorej stopy sa nevedome stále pociťujú ako disharmonické so súčasným stavom a pocit nedokončenosti tohto v podstate dopravného priestoru je stále prítomný. Je to stále nezahojená rana?

Prof. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD. Fakulta architektúry Slovenská Technická Univerzita v Bratislave Ústav architektúry občianskych budov Námestie slobody 19, 812 45 Bratislava e-mail: vlado.simkovic@gmail.com 4

Preto je to hlavne otázka subjektu – ako sa k tomuto problému stavajú ľudia ako obyvatelia, profesionáli, architekti, pamiatkari, mladá generácia – čo v mnohom pripomína politický problém v priestore. Rozdeľuje ich na skupiny ostro stojace proti sebe, s málo styčnými spoločnými bodmi do takej miery, že je medzi nimi ťažká vzájomná komunikácia a zhoda prakticky nemožná. Hlavným cieľom predkladanej publikácie je stále považovať túto debatu za stále otvorenú pre rôzne pohľady a nenechať ju úplne rozplynúť. Snáď aj na akademickej pôde môžu vzniknúť podnety na preskúmanie iných možných aspek-

tov problému i vzhľadom na nové súvislosti pripravovaných investícií v tomto priestore. Nekladie si za cieľ ponúknuť jedno najlepšie a definitívne riešenie, ale využiť akademické prostredie na slobodné skúmanie rôznych aj nereálnych prístupov ako podkladu na možnú diskusiu. To je možno to hlavné, čo môže táto publikácia priniesť.

Fotografia z dronu - Crot Production, s.r.o., Bratislava 2017

O RYBNOM NÁMESTÍ

Rybné „ná/mestie“ ako miesto v meste

Jarmila Bencová

ABSTRAKT Príspevok je úvahou o zmysle a význame Rybného námestia v rôznych súvislostiach – ako historických, spoločenských, tak aj priestorových. V troch častiach - Miesto námestia, Šesťdesiate a most, Mýty a významy príspevok popisuje Rybné námestie z rôznych ťažiskových uhlov pohľadu a apeluje na nadviazanie na jeho historickú pestrosť a viacvýznamovosť v kontraste s dnešnou realitou dopravnej stavby. ABSTRACT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ Rybné námestie Bratislava, Most SNP, polemika, mýty a významy KEYWORDS Fish square Bratislava, Slovak National Uprising Bridge, polemic, myths and meanings

The contribution is a reflection on the meaning and significance of Fish Square in various contexts - including historical, social and spatial. In three parts of the contribution - Place of the Square, the Sixties and the Bridge, Myths and Meanings, it describes Fish square from different points of view and appeals to its historical diversity and multiplicity in contrast to its current reality as transport infrastructure. MIESTO NÁMESTIA Rybné námestie v Bratislave od stredoveku nieslo príznaky krízovosti. V prvom rade sa nenazývalo Rybné (pôvodné trhovisko s rybami bolo v pries-

tore Františkánskeho námestia), ale Fletzerstadtl, teda (voľne) „plochá, rovná mestská promenáda“(?). Môžeme hľadať dôvody v jeho funkčnej náplni vzhľadom na mesto a ďalšie trhové priestory, v jeho zvláštnej pôdorysnej skladbe, v štruktúrach jeho multikultúrneho, prevažne židovského obyvateľstva, alebo jednoducho v situovaní na južnej strane pod hradom – v Podhradí, vždy konotujúcom chudobu a podriadenosť tým, čo sú hore, na hrade. Krízový aparát tohto kúska zeme pri Dunaji, na okraji bývalých mestských hradieb z jednej a hradného opevnenia z druhej strany, musí však nutne spočívať aj vo vzťahu námestia k rieke s jej temným, prírodným a pre život často katastrofálnym dosahom (záplavy, požiare, epidémie a mor, úhyny rýb). Riečny brod, priechodný iba v niektorých obdobiach roka, či zamrznutá hladina Dunaja a vtedy možnosť nekontrolovateľného prechodu cez rieku, nikdy neudával dobre uchopiteľný a bezpečný rytmus života na vode, ani na jeho brehoch. Rybné námestie tvorilo akúsi pomyselnú deltu – trapézový tvar pôdorysu s orientáciou sever – juh, otočenú k vode, ku krízovým miestam brehu. Námestie bolo historicky motivované stavbou hradobnej, tzv. Vydrickej brány, ale dlho po jej zániku sa stalo akousi ďalšou „stanicou“ príchodov a odchodov – rybárov, obchodníkov, lodníkov a dunajských 7

Obr. 2: Pozsony - Fischplatz, Rybné námestie, asi 1900, pohľadnica

Zdroj: http://lacohephotos.tumblr. com/page/2

Obr. 1: Bratislava. Stredoeurópsky autor zo 17. storočia SNG, Bratislava Zdroj: https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:GMB.C_15975

Obr. 3: Pozsony - Fischplatz, Rybné námestie, asi 1900, pohľadnica

Zdroj: http://www.pammap.sk/narybnom-namesti-2?miesta=1447

Poznámky:

1 ORTVAY, Tivadar: Ulice a námestia Bratislavy. Podhradie. Tere-

sienstadt. Terézváros. Bratislava: Marenčin PT, 2003, s. 75 – 84

pltníkov, pocestných, trhovcov, vojakov a pútnikov, a to aj zo smeru Viedne, aj hlavne z početných podunajských dedín z obidvoch strán rieky. Brod pri Vodnej veži, provizórne krátkodobé mosty ( jeden z prvých bol vystavaný z Korvínovej iniciatívy), neskôr prevoznícka kompa či lanové lodné premostenie viedli vždy z pobrežného prístaviska priamo k otvorenému koridoru námestia. Toto významné námestie ako lievik smerom do Židovskej a Panskej ulice a do dnešného Hviezdoslavovho námestia vsakovalo ľudí, povozy a tovar, a s nimi aj jazyk, kultúru a nový kyslík do útrob mesta. Je prirodzené, že podhradská osada, urbánne formulovaná ako štvrť podhradského mesta – Vydrice, s námestím pri lodnom prievoze či sporadickom prechode cez Dunaj, musela vytvárať komunikačnú, no zároveň životnú chrbticu Prešporka. Tivadar Ortvay vo vtedy ešte jestvujúcom Podhradí (1905) opisuje historické úlohy, ktoré toto premenované Rybné námestie - Fischplatz, alebo Hal-tér zohrávalo voči okolitej mestskej štruktúre. So zaujatím komentuje vnútro a centrum jeho živej a stále vitálnej komunity. 1 Popri vyrátaných výnosoch z trhovísk, obchodov a charakteru zamestnania miestnych obyvateľov zmieňuje, aj keď len okrajovo, ich duchovný život. Bol pritom veľmi bohatý a rozmanitý a aj vďaka nemu Zuckermandel i Vydrica prosperovali ako svojbytný

nábrežný mestský okrsok, prosperujúci z obchodov, ciel i z finančných domov – bánk, ktoré vlastnila a prevádzkovala predovšetkým miestna židovská obec. Rybné námestie s okolím teda nebolo chudobnou časťou historického Prešporka. Napokon monumentálna dvojvežová stavba Synagógy neológov, židovská modlitebňa a kúpele, cintorín a mnohé výstavné domy v radových zástavbách Rybného námestia v bezprostrednej blízkosti Dómu sv. Martina a Mikulášskeho kostola prezentujú nielen ekonomickú, ale aj náboženskú silu a vážené postavenie miestnych obyvateľov v meste. Tento farebný a takmer romantický obraz Rybného námestia však odniesla, povedané metaforicky i fakticky, voda. Jeho osud bol stáročia skúšaný, lebo Dunaj neustále odnášal vízie trvalých sprostredkovaní obidvoch brehov, a s tým zrejme aj možného fyzického previazania krajín Horného Uhorska a Rakúska, ktoré paradoxne rozdeľovala i spájala rieka. ŠESŤDESIATE A MOST Ale kríza námestia napokon vyvrcholila v dvoch fázach – tragickými dôsledkami druhej svetovej vojny pre židovskú komunitu a potom v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, paradoxne, v časoch dynamického rozvoja mesta a veľkorysých po9

Rybné „ná/mestie“ ako miesto v meste

2 Porov. KUŠNÍR, Ladislav: Nový most bez emócií a mediálnych

mýtov. In Projekt 2006, č. 5, s. 65-72

vojnových plánov na štrukturálne premeny výstavby Bratislavy, ktorým nechýbali futuristické ani utopické idey. Akútna potreba nového premostenia, program územných plánov vystavať nový most v najschodnejšej pozícii obidvoch brehov Dunaja a už dávno zanedbaný stav opustených objektov Podhradia – vrátane Zuckermandlu, veľkej časti Zámockej a Židovskej ulice a celej východnej časti Vydrice tak malo za následok najrozsiahlejšiu a zrejme jednu z najdiskutovanejších asanácií historického mesta vo vtedajšom Československu. Diskusie i výčitky na najrôznejších odborných rovinách trvajú dodnes. A to napriek vyhláseniu jedného z hlavných architektov mosta Ladislavovi Kušnírovi, že ako architekti nikdy „...nepovedali, že tu bude most, polohu stanovil smerný územný plán a ...my sme mali na starosti len samotné mostné teleso ... zhodnotili sme všetky funkčné a kompozičné náležitosti Starého mesta... preto stojí nosný pilier na petržalskom brehu...“2 Taktiež hlavný architekt mosta Jozef Lacko kreslí brilantné perspektívne krivky prehnutého mosta z pohľadu od Petržalky a na jeho horizonte nestojí pod mostnými nájazdovými rampami iba „potopený“ Dóm sv. Martina, ale v jeho blízkosti aj dvojvežová Synagóga neológov. S jej zachovaním teda architekti v určitom štádiu projektovania mostu rozhodne rátali. Podobné argumenty, či už otáznej nutnosti

asanácie tejto časti mesta a námestia, alebo na druhej strane nespochybniteľnej potreby nového mosta zo strategických a rozvojových dôvodov je dnes už zbytočné lici- tovať a je nevyhnutné namiesto toho posunúť problém „vypitvaného“ a vyprázdneného priestoru kedysi Rybného námestia do perspektívnej a reálnej roviny. Dajú sa ale ešte dnes povzbudiť aktivity politikov, mestskej správy, pamiatkarov, urbanistov a architektov, ktorým významami opustené Rybné námestie nie je ľahostajné? Je totiž nateraz nielen v záujme Rybného námestia, ale aj mosta samotného, vytvoriť vzájomné architektonicky a urbanisticky hodnotné a zmysluplné väzby, nech ich už pretrhali akékoľvek dôvody. Most nemôže ústiť „nikam“ a ani priestor námestia, resp. dnes iba jeho vyprázdnené miesto nemôže predsa spĺňať funkciu iba nejakej mostnej nájazdovej rampy! Tak ako úlohou mosta by malo byť spájanie miest a statické vlastnosti týchto miest premieňať na dynamiku a pohyb z jedného miesta na druhé, ani asanovaný priestor námestia by nemal byť len podhradským a mostu podriadeným parkoviskom, ale mal by byť znova, obrazne i fakticky, prinavrátený mestskej štruktúre s adekvátnym posilnením jeho významov a zmyslu.

MÝTY A VÝZNAMY

3 Prisúdila mu ako novému „homo religiosus“ úlohu osnovateľa

Kozmu. In ELIADE, Mircea: Posvátné a profánní. Praha: Česká křesťanská akademie, 1994, s. 17 n.

4 Takéto archetypálne myslenie privilegovaného Stredu spred-

metňujúceho námestie medzi inými bezprizornými, nehodnotnými, a teda bezvýznamnými miestami dáva vznik prvým ešte málo uvedomelým duchovným, náboženským predstavám. Ide o celý reťazec koncepcií kozmologických obrazov, navzájom súvisiacich a vytvárajúcich akýsi systém, ktorý by sa dal nazvať „systémom Sveta“ tradičných spoločností.

Ak je totiž jednou z úloh každého námestia tvoriť esenciu celého mesta, disponoval aj tento mimoriadny priestor podobnou formou významovej centrality, ktorá zohrávala dôležitosť v rámci celej mestskej štruktúry. Súvisí s miestom in situ a topografickým kontextom krajiny, určujúcim aj vlastný charakter sídla. Prekrývajúce sa významy pojmu miesta a mesta generujú významy námestia. Hovoria o námestí všeobecne myslenom ako centrum, ako miesto najdôležitejšie v meste, prozaicky povedané – „ak ide o mesto, jeho centrum by si mal vždy nájsť na námestí“. Tieto obraty majú korene v prehistorickom ponímaní vecí a javov nachádzajúcich sa nielen v nejakom centre – pôdorysnom strede, ale zároveň vylučujúcich to, čo v centre nie je. Priestor bol predovšetkým ontologicky stotožňovaný s pradávnou skúsenosťou človeka zakladať svoj „svet“ uprostred homogénnej a nekonečnej rozlohy krajiny. Celé veky je možné sledovať úsilie nájsť a identifikovať takýto pevný bod – stred, označiť ho vertikálou kolu, totemu, stĺpa či veže a zároveň horizontálou vodnej hladiny – fontánou, studňou, vodnou nádržou, a tak mu vedome prisúdiť orientačné, adresné a symbolické a „životodarné“ danosti spojené s týmto miestom. Našlo sa privilegované pevné miesto v chaotickej neusporiadanej spleti miest, ale aj ontologicky podmienené,

konkrétne miesto v bezmiestnej abstraktnej a nebezpečnej krajine. Takto premýšľaný stred znamenal i symbolizoval oporu, pevnosť, usadenie, zobytnenie, domov a v širšom význame vlasť. Medzi ostatnými neprivilegovanými miestami mimo sídla, ktoré stredmi nedisponovali, bol preto stred mesta nanajvýš atraktívny. Mircea Eliade hovorí o zvyčajnom konkrétnom (zobraziteľnom, pomenovanom) označovaní stredov, ktorých úlohu a zmysel určovala reálna funkcia a náplň, ale v konečnom dôsledku aj ochrana, poriadok – rád, právo a mnohé ďalšie vzťahovania k atribútom mestskosti. V Eliadeho koncepte úloh námestí zväčša „vzpriamený“ architektonický či výtvarný prvok konotoval tretiu duchovnú dimenziu, ktorá už oddávna sem posúvala vedomie človeka od nomádskej dvojdimenziálnej, putovnej, nestabilnej a časovo – priestorovo menlivej existencie.3 V tomto zmysle označený, orientačný a zároveň mystický Stred usadenia sa stal akýmsi pevným stredom Univerza, osou sveta – „Axis mundi“, v ľudskej imaginácii vždy fatálnym Stredom „všehomíra“, poukazujúcim na spojenie Zeme s Nebom, pozemskosti s duchovnosťou.4 Celý mestský urbanizmus priťahuje významy jednak ako čistý signifikant (porov. „urbs“ vs. „orbis“), ale určite ako forma a rozvrh miest do mestských štruktúr – zmysluplných i podivných, nezmysel11

Obr. 4: Bratislava včera - Emanuel Hruška

Zdroj: Hruška, E.: K tvorbe urbanistického prostredia, Bratislava: Zväz slovenských architektov a Šport, 1985, s. 36

Obr. 5: Bratislava dnes - Emanuel Hruška

Zdroj: Hruška, E.: K tvorbe urbanistického prostredia, Bratislava: Zväz slovenských architektov a Šport, 1985, s. 36

5 Modifikácie zloženín tvarov základov slova „urb“ je pritom

poučné sledovať z viacerých významových aspektov: „urbicus“ – mestský;. „urb-urbis“ – „orbis“ – mesto, veľké mesto, hlavné mesto, svetové mesto, svet; „urbanitás“ – život v meste, veľkomestský život, ale aj zdvorilosť, uhladenosť, jemnosť, elegancia, vkus, mestská reč, duchaplnosť, vtipnosť; „urbánus – mestský, vnútorný a ďal., napr. porov. In REJZEK, Jiří: Český etymologický slovník. Voznice: Leda, 2001

6 HRUŠKA, Emanuel: Příroda a osídlení. Biologické základy kra-

jinného plánování. Praha : Grégr a syn, 1945. Aktuálne porov. Matoušek, Roman – Osman, Robert (edit.): Prostor(y) geografie. Praha: Karolinum, 2014

7 V lokalite sa dodnes nachádzajú dva kostoly: pôv. rímsko-ka-

tolícky, sporadicky grécko-katolícky Kostol sv. Michala a Dóm sv. Martina, zatiaľ čo Synagóga neológov a židovská modlitebňa boli, spolu s okolitou obytnou zástavbou, rozsiahlym mestským pivovarom, remeselníckymi objektmi, hostincami a predajňami, zbúrané. Charakter zástavby týchto mimoriadnych priestorov pozri o. i. In HORVÁTH, Vladimír: Bratislavský topografický lexikon. Bratislava: Tatran, 1990, s. 253 – 254

8 HRUŠKA, Emanuel: Tvorí sa nová sídelná štruktúra na Sloven-

sku. In Projekt 1958, č. 5 – 6, s. 11

ných priestorov či prázdna. Poučné etymologické lexiká hovoria o starobylom určení centra – stredu mesta totožného s mestom celým, s jeho urbánnym rozvrhom v krajine.5 O „geografii žitého sveta“ 6 už v štyridsiatych rokoch 20. storočia pritom horlil a nabádal k vytvoreniu biologických základov krajinného plánovania Emanuel Hruška v mnohých textoch, a zvlášť potom v publikácii Príroda a osídlenie. Už len jazykový zvrat „idem do mesta“ naznačuje na jednej strane situáciu, keď jestvuje okolie, príroda, krajina – „nie-mesto“ (čes. ne-město) odkiaľ sa do mesta prichádza, pričom sa myslí: do stredu mesta, na určité miesto mesta, na námestie. Expresiu „námestia“ však nie je možné ľahko obísť len cez predponu. Obrazne povedané, je potrebné vstúpiť do neho, vojsť a prejsť „na mesto“ – na námestie, absorbovať ho vlastným pohybom, alebo zotrvaním na mieste mesta, na jeho námestí. Je potrebné v ňom pobudnúť, zastaviť sa či sadnúť si, a potom zasa ísť. Pretože kto „býva“ (adresne) na námestí, tak tam vlastne nebýva, žije v domoch na jeho obvode. Byť na námestí je metaforou pobytu, nie bytia, je len príležitosťou na námestí pobudnúť. V tomto zmysle má námestie, s ohľadom na vzťah tohto priestoru k človeku pohybovú, dynamickú dimenziu. V našom prípade Rybného námestia je človek vylúčený z participácie pohybu na námestí, a je mu tvrdo vnútená strojová dynami-

ka dopravnej komunikácie mosta. Je to dnes „ná/ mestie“, žiadne námestie vo významovom slova zmysle. V roku 1965 sa štruktúra zabývaného námestia so štyrmi sakrálnymi objektmi a dvomi stĺpmi nielen zmenila, ale jednoducho zmizla spolu s podstatným okolím zväčša židovských objektov. Zmizol jeden zo „stredov“ mesta so svojimi atribútmi, o ktorých bola vyššie reč. Stavebne, ľudskou obývanosťou i významovosťou vyprázdnený, bol zároveň tento priestor s mimoriadnou mnohosťou cirkevných konfesií „sprofánnený“.7 Ustúpil demoláciám a presunom z dôvodov príprav výstavby Mosta SNP a jeho nájazdových estakád. Toto bola už v šesťdesiatych rokoch dilema, krízový stav, ktorý malo riešiť politické a ekonomické rozhodnutie. (O ňom, ale aj o reakciách odborníkov i laikov by mohla iste vzniknúť samostatná a nepochybne pozoruhodná publikácia!). Architekt a urbanista Emanuel Hruška ešte pred realizáciou asanácií hovoril, že mestá, ktoré chcú prežiť, „musia rušiť svoju uzavretosť a získať perspektívu splynutia s krajinným priestorom a založiť tak komplexnejší rozvoj oblastí...“ s inými než tradičnými historickými, podľa neho tzv. aktívnymi industrializačnými jadrami a s pasívnymi, doplnkovými priestormi.8 Hruška v mnohých publikovaných textoch však nikdy nekomentuje 13

Rybné „ná/mestie“ ako miesto v meste

Obr. 6: Projekt - Hruška-Alexy-Gál

Zdroj: Hruška. E.: Stavba miest, jej história, prítomnosť a budúcnosť, Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1970, nečíslované, projekt Dopravné riešenie historického jadra, Hruška-Alexy-Gál

9 Pozri napr. BENCOVÁ, Jarmila: K ideogramatike urbanizmu

Emanuela Hrušku. Kresba a teória. (Katalóg výstavy: Emanuel Hruška a slovenská urbanistická škola. Výber z celoživotného diela optikou troch profesorov architektov urbanistov ). Bratislava: Spektrum, 2017, s. 13 – 27

10 E. Hruška perfektne dokumentuje najrozličnejšie pohľadové

uhly námestí a ulíc Bratislavy a ich „gradácie priestorového zážitku“. Pozri napr. HRUŠKA, Emanuel: Od pamiatkovej starostlivosti k ochrane a tvorbe životného prostredia. In Architektúra a urbanizmus 1977, č. 2, s. 77 – 78, 83 – 84

11 HRUŠKA, ref. 10, s. 77 – 79 a 80 12 HRUŠKA, Emanuel: K tvorbe urbanistického prostredia. In-

špirujúca dokumentácia z histórie urbanistických koncepcií európskeho kultúrneho okruhu. Bratislava: ZSA, 1985, s. 36

výstavbu mosta, ani zmeny spojené s asanáciou dôležitej súčasti historického jadra. Premýšľal koncepty „prestavieb“ mnohých miest na Slovensku ako zákonitý proces, ktorý sa nemohol vyhnúť ani Bratislave. S príslovečným perspektivizmom a víziami predznamenával ich budúci štrukturálny prerod a poukazoval na riadený postup decentralizácie satelitnými „new towns“, pričom zároveň koncipoval štúdie na ich realizáciu vo viacerých lokalitách krajiny. Centrálne mestá „...sa stávajú článkom vyššieho priestorového poriadku, kde pre mnohoznačnosť ich funkcií nieto už vôbec hraníc, tak ako kedysi v ranom stredoveku...“ Na druhej strane v našom prostredí zohráva významnú úlohu aj „ ...charakteristický reliéf úrodných údolí a tieto oddeľujúce horské predely, predurčujú dosť zreteľne formu a hranice objektívne sa vytvárajúcich výrobných a sídelných oblastí, ovládaných regionálnymi mestskými centrami. V údoliach, pri vodných tokoch, železniciach a cestách, v nadviazaní na historické osídlenie, vznikajú sídelné a výrobné pásy...“ Niet preto divu, že tento skvelý urbanista a kresliar,9 tvorca idey urbanistickej progresie „priečnej zelenej osi“ Bratislavy a rovnako aj komentátor stavebného diania na Slovensku, výstavbu nového mosta s kontextom demolácií v Bratislave akceptoval.10 Jeho kresby s rozvinutým pohľadom prezentujú v priestoroch Rybného

námestia a časti Vydrice nástupné rampy mostu SNP, pričom nad nimi dominuje holá silueta Bratislavského hradu taktiež (už len) na prázdnom svahu kopca. Obrazovú prílohu kapitoly Priestor historického námestia v spomínanej štúdii iba lakonicky komentuje textom, ktorým tlmočí svoj názor: „Bratislava – symbióza „staré – nové“.11 Taktiež neskôr vo svojej knihe K tvorbe urbanistického prostredia komentoval dve autorské kresby diaľkových pohľadov na priestor Rybného námestia v minulosti a aktuálne: „Vývoj siluety v klasickej vedute na mesto – Bratislava včera: klasická veduta stredovekej koncepcie (hrad na kopci, dóm v meste – dualita spoločenských a politických dominánt v stabilizovanom útvare mesta); Bratislava dnes: otvorením druhého brehu Dunaja novým mostom cez historické jadro sa rozrušila klasická silueta stredovekých dimenzií, ale silueta dostáva nové dimenzie a určité straty historických hodnôt sú nahradené novými hodnotami v nových priestoroch.“ 12 Rovnako sa vyjadroval aj urbanista Tibor Alexy pri bližšej charakterizácii bratislavského historického mesta k jeho budúcim rozvojovým premenám. Vytvoril ideu presadzujúcu štyri štádiá „postupného rozširovania centra Bratislavy“, ktoré navrhoval najmä v smeroch kľúčových severovýchodných komunikácií a v ich zásadnej nadväznosti na dva mosty (starý železničný a nový

13 ALEXY, Tibor: Zo starého mesta sa rodí CENTRUM. O funkčnej

reštrukturalizácii historickej mestskej podstaty. In Projekt 1973, č. 10, s. 18 – 21

14 Kap. V sieti mesta. In MARCELLI, Miroslav: Príklad Barthes.

Bratislava, 2001, s. 293 – 300

15 Cit. z publikácie BARTHES, Roland: Ríša znakov. (L´empire des

signes. Geneve: edition d´Art Albert Skira, 1993, s. 44 - 46.) In Marcelli, ref. 14, s. 294

16 Marcelli, ref. 14, s. 295

Text s podporou projektu VEGA: 2/0074/17. Doc. PhDr. Jarmila Bencová, PhD. Fakulta architektúry Slovenská Technická Univerzita v Bratislave Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Námestie slobody 19, 812 45 Bratislava e-mail: bencova@fa.stuba.sk

Most SNP) cez Dunaj.13 Argumentuje vzájomným vzťahom a hlavne nutným radikálnym pôsobením dynamických tendencií, ako píše, na„nehybné“ historické jadro. Filozof a esejista Roland Barthes interpretuje charakter európskych miest, ktorých typickým znakom je prítomnosť stredu: sú plné a dynamické, sú stelesnením metafyzickej tendencie k jedinému, plnému a absolútnemu východisku všetkých myšlienok a činov. Stredy európskych miest, na rozdiel napr. od amerických či japonských majú zmysel, lebo len okolo nich vzniká mestská štruktúra.14 Barthes si všimol ďalšie príznaky západných mestských formácií a „usporiadaností miest.“ Za citáciu stojí jeho konštatovanie, že „…štvoruholníkové, sieťovito usporiadané mestá vraj vyvolávajú hlbokú nevoľnosť. Zraňujú náš celkový kinestetický cit pre mesto, ktorý vyžaduje, aby mestský priestor mal centrum, kam sa dá ísť, odkiaľ sa dá vracať, úplné miesto, o ktorom sa dá snívať, ku ktorému alebo od ktorého sa dá smerovať, jedným slovom, miesto umožňujúce nám vytvárať sa. Početné historické, ekonomické, náboženské, vojenské a ďalšie príčiny viedli k tomu, že Západ príliš dobre pochopil tento zákon: všetky jeho mestá sú sústredené. V súlade s pohybom západnej metafyziky, podľa ktorej je každý stred miestom pravdy, je však stred našich miest zároveň vždy plný: je to

jednoznačné miesto, kde sa zhromažďujú a kondenzujú hodnoty spoločnosti: duchovnosť (s kostolmi), moc (s úradmi), peniaze (s bankami) slovo (s agorami: kaviarňami a promenádami). Ísť do centra znamená stretnúť spoločenskú pravdu“, znamená to participovať na vyššej a úplnej „skutočnosti“.15 Do sféry tzv. západných civilizácií a ich miest spadá rovnako staroveký koncept centrálnej agory, fóra, ako aj systému urbanizmu rímskych miest vôbec, avšak rovnako sem spadá urbanita stredovekých trhových a sakrálne determinovaných centier, ktoré sú neustále v dejinách oživované, ale niekedy, ako v nešťastnom krízovom prípade Rybného námestia sa vytrácajú zmenou zmyslu mestskej aglomerácie. Znaky centrickosti mesta Barthesovi osobitne sprostredkúvajú hodnotové systémy, a to nielen historických epoch, ale aj súčasnosti. Uvádza ich ako „základy pravdy, prvé rozhodnutia, nespochybniteľné hodnoty“. Pohyb je cesta ku stredu, 16 píše, a treba dodať ku stredu určujúcemu námestie, je pohybom ulicami, ale aj pohybom mostnou komunikáciou ako chrbticou životných trás mesta na obidvoch brehoch rieky. Vo všeobecnosti, povedané s Barthesom, je hlavne „pohybom k priblíženiu sa k spoločensky uznávanej a metafyzicky potvrdenej pravde a realite“, akú kedysi sprostredkúvalo aj Rybné námestie. 15

Zdroj: Letecký pohľad na Staré Mesto Bratislavy, okolo 1935, Ortvay, T.: Ulice a námestia Bratislavy. s. 14 – 15

Rybné námestie

(úvaha pamiatkara o jednej z rán na mape mesta)

Ivo Štassel

ABSTRAKT Úvaha pojednáva o význame zbúranej štvrte Vydrica pre mesto, o jej historických kontextoch a väzbách. Načrtáva smer, ktorým by sa mala uberať rehabilitácia územia, poškodeného výstavbou Mosta SNP.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ Vydrica, Vodná veža, dunajský brod, historický urbanizmus, rehabilitácia územia KEYWORDS Vydrica, Water tower, Danube ford, historical urbanism, territory rehabilitation

ÚVAHA PAMIATKARA O JEDNEJ Z RÁN NA MAPE MESTA

Predstavme si situáciu, že by sa v 11. storočí podarilo na mieste dnešného mosta SNP preklenúť Dunaj a vytvoriť tak pevnú komunikáciu medzi pravým a ľavým brehom rieky, spojnicu medzi Horným Uhorskom a južnými krajinami. Keďže v 11. storočí ešte neexistovalo kráľovské mesto Prešporok a neboli ani vyvinuté urbanistické štruktúry podhradia, bol by takýto komunikačný zásah zárodkom nového urbanizmu, na ktorý by sa časom nabaľoval organizmus podhradskej osady ABSTRACT a neskôr kráľovského mesta. Za takejto situácie by bolo možné povedať, že premostenie je nenásilThe reflection discusses the meaning of the ruined ným zásahom do kultúrnej krajiny a že jednotVydrica district for the city, its historical contexts livé prvky sídla sa vyvinuli v harmonickom súlade, and relations. It outlines the direction that should keďže vznikli postupne a súvzťažne. be taken when rehabilitating the area damaged by the bridge construction. Pôvodný brod cez Dunaj sa nachádzal inde, niekoľko sto metrov proti prúdu rieky. Jeho pozíciu dodnes fixujú ruiny Vodnej veže, jednej z najstarších stavieb mesta, ktorá mala obrannú aj mýtnu funkciu. Bola to práve pozícia starého brodu, na ktorý sa viazala najneskôr od staroveku zástavba južného podhradia a ktorá bola v stredoveku vyprofilovaná ako vydrická osada. Najneskôr od 11. storočia sa stala osou vydrického podhradia 17

Rybné námestie (úvaha pamiatkara o jednej z rán na mape mesta)

ulica Vydrica, ktorá viedla do centra podhradskej osady a od 13. storočia do centra novovzniknutého kráľovského mesta. Trasovanie tejto ulice je dodnes zafixované jej dvomi koncovými bodmi – objektom Vodnej veže a pozíciou bývalej Vydrickej brány pri Bibiane. Nové premostenie Dunaja v tretej štvrtine 20. storočia sprevádzala intenzívna asanácia podhradských štvrtí. Tým došlo nielen k zničeniu samotných historických objektov, ale hlavne pôvodnej urbanistickej štruktúry južného podhradia. Z celej zničenej južnej zástavby bola najcennejšia práve oblasť vydrického podhradia, pretože obsahovala stopu po pôvodnej komunikácii vedúcej k dunajskému brodu. K tomu brodu, ktorý stál pri zrode slobodného kráľovského mesta, neskoršej Bratislavy. Z tohto hľadiska bola tým najcennejším dedičstvom asanovanej časti podhradia práve tá časť, ktorá fixovala trasu spojnice medzi starovekým dunajským brodom a centrom podhradskej aglomerácie, neskorším mestom.

hradieb a zasypaní vodnej priekopy. Cez námestie prechádzali trasy smerujúce na južné podhradie, či už cez Vydrickú bránu, alebo cez Promenádu. Tieto trasy síce už nemali taký význam ako v stredoveku, keď sa nimi chodilo k dunajskému brodu, ale oproti stredoveku sa zase niekoľkonásobne zväčšila rozloha podhradských štvrtí (Vydrica a Zuckermandel), čím táto aglomerácia nadobudla väčší sociálny a hospodársky význam. Námestie sa postupne stalo dôležitým trhovým miestom, na ktorom obyvatelia podhradia predávali mešťanom hlavne svoje produkty dunajského rybolovu. Rybné námestie malo aj urbanistický význam – tvorilo predel, kde sa stretávala honosná zástavba Promenády s menej honosnou zástavbou podhradia a dávalo tomuto predelovému priestoru rámec.

Deštrukčný zásah zo šesťdesiatych rokov 20. storočia zničil nielen väčšinu zástavby podhradia, ale presmeroval aj hlavné komunikačné trasy na Rybnom námestí. Asanáciou južného a západného frontu námestia sa dovtedy uzavretý priestor Rybné námestie sa v pôvodnej podobe roz- otvoril, a tým stratil svoj komorný charakter. Medzi prestieralo medzi Promenádou, Vydrickou bránou Dunajom, Promenádou a hradným kopcom vznika zástavbou Vydrice, na rozhraní vnútorného mes- la akási nedefinovaná, rozbitá voľná plocha, ktorej ta a jeho predmestia. Svoju definitívnu historickú chýbali akékoľvek stopy po historickom urbanizpodobu získalo koncom 18. storočia, po zbúraní me. Teleso Mosta SNP preťalo túto voľnú plochu 18

a jeho estakády sa voľne „rozliali“ po okolí, ignorujúc tak akýkoľvek odkaz na pôvodné štruktúry. To, čo po roku 1972 zostalo z bývalého Rybného námestia, si už ťažko zaslúži označenie námestie. Dynamika dopravy na moste a jeho zjazdoch vniesla do priestoru úplne iné charakteristiky, ktoré sú v rozpore s pôvodnými historickými charakteristikami a väzbami. Toto nie je úvaha o Moste SNP ako o architektonickom diele. Ako artefakt vytrhnutý z kontextu je tento most kvalitným dielom, ktorý obohatil siluetu mesta a vniesol do dunajského priestoru prvok veľkomestskej elegancie. Debata je o urbanistickom zásahu do centra mesta, ktorý bol natoľko necitlivý, že zničil jednu z najstarších štvrtí mesta a zmrzačil tvár podhradia (o dopravných negatívach ani nehovoriac). Odborník si dokáže vážiť taký zásah, ktorý je vnímaný ako koncepčný, čiže má svoju logiku a opodstatnenie, má ideu a cieľ. Nedokáže však uznať hodnotu jednorozmerného zásahu, ktorý vznikol iba ako záplata na riešenie jedného (dopravného) problému a vyvolal tým reťazovo ďalšie komplikácie. Ak teraz stojíme pred otázkou čo ďalej s Rybným námestím, treba si najprv priznať, že priestor Rybného námestia aj s Vydricou je veľkou ranou

na mape Starého Mesta. Úplna rehabilitácia tohto priestoru nie je možná bez odstránenia príčiny chaosu a bez návratu k pôvodným komunikačným väzbám. Je však viac ako jasné, že most už dnes nikto nezbúra a pôvodnú zástavbu nik neobnoví. Preto spočíva riešenie iba v kompromisoch. Stavať je treba na hodnotách pôvodného priestoru a pôvodnej zástavby. Ako už bolo povedané, Rybné námestie bolo prevodovou štruktúrou medzi organizmom vnútorného (stredovekého) mesta a vydrickým predmestím. Význam vydrického predmestia spočíval hlavne v tom, že vzniklo na trase spájajúcej jadro stredovekého mesta s dunajským brodom pri Vodnej veži. A brod bol pre vznik mesta ťažiskový, lebo ním prechádzala severo-južná obchodná cesta, taká potrebná pre vznik trhovej podhradskej osady a neskôr slobodného kráľovského mesta. Ak si uvedomíme, že most pretrhol väzby vnútorného mesta k jeho predmestiam a zvlášť k Vydrici, vychádza nám z toho, že na rehabilitáciu riešeného územia bude nutné snažiť sa aspoň o čiastočné obnovenie pretrhnutých väzieb. V praxi to znamená, že by mali byť obnovené a zvýraznené aspoň dve hlavné komunikačné prepojenia s Vydricou - jeden v pokračovaní Panskej ulice a druhý v pokračovaní Hviezdoslavovho námestia (od morového stĺpa západným smerom). Aby to bolo možné, bude 19

Rybné námestie (úvaha pamiatkara o jednej z rán na mape mesta)

nutné urobiť dve veci: – Eliminovať a oslabiť severojužný val nájazdu na most, ktorý oddeľuje stredoveké jadro mesta od podhradia a posilniť východozápadný peší ťah medzi centrom mesta a Vodnou vežou. – Redukovať alebo čiastočne odstrániť mostné nájazdy a estakády, ktoré zaberajú veľké územie, znemožňujú jeho rehabilitáciu, a tým ho znehodnocujú.

PhDr. Ivo Štassel Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave Uršulínska ul. č. 9, 811 01 Bratislava e-mail: ivo.stassel@gmail.com 20

Aby bolo možné seriózne rehabilitovať plochu Rybného námestia vo vzťahu k Vydrici, nebudú stačiť iba kozmetické zásahy. Bude potrebné vylúčiť tie kritické body, kde automobilová doprava koliduje s pešími ťahmi. V praxi to znamená elimináciu všetkých nájazdov a zjazdov z mosta, ktoré iba oberajú ľudí o miesto pre život. Až keď zmiznú betónové konštrukcie estakád a zemné násypy nájazdov, uvoľní sa priestor na bežný mestský život a vytvorí sa miesto na zástavbu slúžiacu pre ľudí a nie pre autá. Názory na dopravné riešenia sa od sedemdesiatych rokov 20. storočia hodne zmenili – v centre miest sa už nepreferuje automobilová doprava, ale chodci. V tomto duchu by malo postupne dôjsť k utlmeniu automobilovej dopravy nielen na Staromestskej ulici (odstránením mostných nájazdov a zjazdov), ale aj na dunajskom nábreží. V takto upravenom území

by bolo vhodné dobudovať zástavbu na bývalom vydrickom predmestí takým spôsobom, ktorý by bol prechodom medzi historickou zástavbou vnútorného mesta a novodobou zástavbou Zuckermandla. Hlavnou osou novej vydrickej zástavby by sa mala stať komunikácia trasovaná v mieste pôvodnej ulice Vydrica, ktorá pôvodne viedla od Vydrickej brány (pred dnešnou Bibianou) až po Vodnú vežu. Vedľajší komunikačný ťah by mal vychádzať z Hviezdoslavovho námestia tiež smerom k Vodnej veži, v trase paralelnej s ulicou Vydrica. Tým by boli určené hlavné siločiary prechádzajúce cez Rybné námestie, ktoré by mali formovať logiku usporiadania priestoru aj v súčasnosti. Táto úvaha samozrejme predpokladá, že cieľ týchto trás – Vodná veža – bude rekonštruovaný a revitalizovaný do podoby, v akej sa stane prínosom pre kultúrnohistorickú topografiu mesta a lákadlom pre návštevníkov. Ak je súčasná Vydrica ranou na mape mesta, treba ju liečiť. Rana sa dá liečiť rôznymi spôsobmi a takisto poškodený mestský organizmus sa dá rehabilitovať rôznymi spôsobmi. Ide iba o to, aký prístup si zvolíme – či chceme, aby nová zástavba bývalej Vydrice vychádzala z historického kontextu a nadväzovala na historickú zástavbu, alebo tam chceme mať ďalšiu zo série bezpohlavných ničnehovoriacich štruktúr typu Zuckermandl.

Pohľad z hradného kopca na lokalitu Rybného námestia a priľahlých ulíc

Neznámy autor, začiatok 60. rokov 20. storočia. Zdroj: GOLD, Hugo a kol.: Židia v Bratislave v minulosti a súčasnosti, 2010

Sprístupnenie Mosta SNP v Bratislave

Zdroj: archív TASR, autor J. Lofaj, 27. augusta 1972

Topografické a mentálne vrstvy predmostia na území Vydrice

Michal Bogár

ABSTRAKT

POHĽAD Z MOSTA

Naša reflexia sa zameriava na urbánnu situáciu v Bratislave, ktorá sa dotýka Vydrickej štvrte zbúranej v dôsledku výstavby mosta SNP a jeho napojenia na mestský dopravný systém na začiatku sedemdesiatych rokov. Tieto zmeny v mestskej krajine spôsobili modifikáciu terénnej morfológie a vyvolávajú úvahy o možnej terapii územia. Náš analytický pohľad sa zameriava na vývoj premýšľania a vytvárania urbanistických konceptov tejto oblasti pred realizáciou mosta aj po jeho postavení.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ most, sedemdesiate roky, historická topografia, urbanistický koncept, paradigma KEYWORDS bridge, seventies, historical topography, urban concept, paradigm

Koncom augusta 1972 sprístupnili v Bratislave nový most cez Dunaj. Táto situácia je zachytená na sérii čiernobielych fotografií uložených v archíve TASR, pri ktorých nachádzame krátky sprievodný text: „Ešte tri dni po slávnostnom odovzdaní nepôjdu po vozovke bratislavského Mosta SNP autá. To preto, aby si Bratislavčania a návštevníci hlavného mesta Slovenska mohli most pozrieť a pokochať sa novými výhľadmi na mesto.“ Aký pohľad z mosta sa im naskytol? Je zrejmé, že to boli obrazy Starého Mesta a dunajskej krajiny vnímané z dovtedy nedostupných trás a horizonABSTRACT tov. Zároveň to bol aj pohľad na miesta, ktoré sa počas výstavby zásadne zmenili zbúraním pôvodOur current reflection is focused on the urban nej Vydrice a ďalších území v centre Bratislavy. situation in Bratislava touching the Vydrica quarter Vznikol nový obraz tejto mestskej štvrte s úplne demolished during the SNP bridge’s construction novou topografiou. and its connection to the city traffic system in early Na historických vedutách vidíme v priebehu dlhéseventies. These changes of urban landscape have ho obdobia spojité mesto. Na prelome šesťcaused the modification of terrain morphology desiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia and provoked reflections on the possible improve- vstúpil do kontinuálnej zástavby nábrežia most ment of this territory. Our analytical view focuses a tradičná veduta mesta sa zásadne zmenila. Náš on the genesis of thinking and creating the urban dnešný pohľad sa koncentruje na túto zmenenú concepts of this area before and after construction urbánnu situáciu obsahujúcu rozsiahle predmosof the bridge. tie, ktoré okrem nových dopravných trás prinieslo do územia Vydrice aj zmenu morfológie terénu 23

Topografické a mentálne vrstvy predmostia na území Vydrice

Poznámky:

1 Viac pozri v kapitole TANCER, Jozef. Obraz nie je odraz. In

DUDEKOVÁ, Gabriela a kol.: Medzi provinciou a metropolou. Obraz Bratislavy v 19. a 20. storočí. Bratislava: Historický ústav SAV, 2012, s. 40 – 41. Pozri aj KUROCZYŇSKY, Piotr. Die Medialisierung der Stadt. Bielefeld: transcript, 2011, s. 31

a nové urbanizačné osi. Vyústenie mosta a jeho napojenie na dopravný systém si vyžiadalo demolácie na dunajskom nábreží, v lokalite medzi Starým Mestom a hradným kopcom a v centrálnej oblasti mesta ležiacej severne od historického jadra. Aj napriek zbúraniu veľkého rozsahu zástavby nachádzame v území množstvo prvkov, ktoré tvoria jeho historickú topografiu. V súvislosti so zaniknutou štvrťou hovorí Jozef Tancer o urbánnych reprezentáciách vo funkcii pamäti mesta, ktoré môžu mať materiálnu aj mentálnu podobu. Zachované objekty na území zbúranej židovskej štvrte a susedného podhradia „nie sú miestom, na ktorom sa pamäť uchováva vo svojej celistvosti. Sú to len stopy, fragmenty, pozostatky z rôznych období viažuce sa na konkrétne miesto a odkazujúce na minulosť.“ 1 Sú prvkami príbehov, referenčnými bodmi v pamäťových vrstvách. Územie podhradia a Rybného námestia, v ktorom sa dnes nachádza vyústenie Mosta SNP, bolo predmetom niekoľkých urbanistických a architektonických súťaží usporiadaných pred výstavbou mosta aj po jeho realizácii. V priebehu 20. storočia zaznamenávame niekoľko iniciatív na prestavbe bratislavského podhradia. Významnú rolu v týchto zámeroch vždy hrala spoločenská a politická atmosféra, v ktorej sa vytvárali konkrétne súťažné a projektové zadania zo strany štátu, mesta, alebo

súkromných vlastníkov. Pri spätnom pohľade na celý rad súťaží, štúdií a projektov pre dané územie, môžeme sa dnes pokúsiť o analýzu urbánnych a dopravných osí, ktoré vkladali jednotliví autori do územia podhradia. V týchto rozdielnych koncepciách zohráva podstatnú rolu jeden kľúčový priestor, ktorý vnímame ako ideovú aj priestorovú sponu celého územia. Je to priestor Rybného námestia, ktorý je súčasťou dnešného predmostia. Systém verejných priestorov a urbánne rozvojové osi reprezentujú v tomto území smery budúcich aktivít, ktoré môžu znamenať intenzívnu urbanizáciu, alebo naopak, môžu byť regulačnými prvkami pre zachovanie prázdnych priestorov ako vzácnych elementov v obraze mesta. Vo viacerých koncepciách dotýkajúcich sa bratislavského podhradia je čitateľná urbánna mriežka chápaná ako sústava osí, ktorá vytvára virtuálnu geometriu navrhnutej mestskej štvrte. Takéto autorské premietanie budúcich obrazov do existujúcej situácie mesta je opakovane napĺňané množstvom konkrétnych riešení a praktických argumentov smerujúcich k harmonizácii mestského prostredia. Tieto činnosti sa v priebehu času vrstvia a prekrývajú a niektoré prvky predchádzajúcich názorov opätovne presakujú do aktuálnych ideí. Prakticky žiadna z koncepcií, ktoré sa doteraz koncentrovali na obnovenie mestského prostredia na nábreží,

Obr. 1: Tri alternatívy bratislavského ringu, ktoré vznikli medzi rokmi 1905 - 1917. Autormi jednotlivých regulačných plánov mesta, v ktorých boli navrhnuté rozdielne trasy mestského ringu, sú: Bernárdt, Laubner a Palóczi. Trasy sú zakreslené do mapy mesta z roku 1894. Zdroj USTARCH SAV. Autor: Laura Pastoreková

2 Výsledky

výskumu dotýkajúce sa regulačných plánov Bratislavy z rokov 1905 – 1917 sú prezentované v časopise A&U, podrobnejšie pozri: MORAVČÍKOVÁ, Henrieta – LOVRA, Éva – PASTOREKOVÁ, Laura. Červený, alebo modrý? Začiatok moderného plánovania Bratislavy. In A&U, ročník LI, 2017, 1 – 2. Bratislava: ÚSTARCH SAV, s. 30 – 43

v predmostí a v území medzi hradným kopcom do prostredia vtedajšieho Prešporka úplne novú a Starým mestom, nemá pokračovanie v realizácii. mierku a atmosféru. Príprava plánu a prerokoTéma zostáva teda otvorená. vanie jeho ideí sprevádzalo množstvo diskusií a odpor časti odbornej verejnosti. 2 POHĽAD DO VZDIALENEJŠÍCH VRSTIEV Idea vybudovať most s ľavobrežným vyústením v priestore podhradia a Rybného námestia bola Bratislavského podhradia a nábrežia sa dotkli už teda vyslovená už v prvých rokoch dvadsiateho prvé koncepcie zamerané na budúci rozvoj mes- storočia a táto myšlienka sa v nasledujúcich deta, ktoré boli vytvorené na začiatku 20. storočia saťročiach niekoľkokrát preverovala v ďalších Medzi rokmi 1905 – 1917 vznikli tri regulačné plány, štúdiách a súťažiach. ktoré obsahovali diferencované pohľady Po vzniku prvej Československej republiky získala na usmernenie výstavby mesta a na jeho budúcu Bratislava novú polohu v kontexte strednej Európy reguláciu. Autori týchto plánov priniesli aj alter- a vo vzťahu k Slovensku preberala postupne natívne návrhy na vytvorenie bratislavského ringu. viaceré funkcie súvisiace s úlohou hlavného mesJeden z týchto plánov, ktorý prezentoval Antal ta krajiny. Rýchlo sa rozbehla povojnová výstavba Palóczi v roku 1917, navrhoval trasovanie časti nových objektov pre centrálne úrady a rástla bymestského okruhu v území medzi hradným tová výstavba pre obyvateľstvo, ktoré sa sťahovakopcom a Starým Mestom, odkiaľ ring pokračoval lo do Bratislavy. Viaceré nové inštitúcie hľadali na druhú stranu rieky. Pre túto dopravnú trasu pozemky pre výstavbu svojich areálov. Pri výbol v danom území navrhnutý nový most, ktorý si bere vhodných území sa hovorilo o okrajových vyžadoval zásadné prebudovanie dopravnej siete polohách mesta a historického jadra. Bratislavské na nábreží a v centre mesta, a s tým súvisiace zá- podhradie sa ocitlo takisto medzi diskutovanými sahy do urbánnej štruktúry podhradia. Palócziho lokalitami. Väčšina obytných domov na Vydrici, mestský okruh bol ďalej trasovaný na petržalskej Zuckermandli a aj v periférnych štvrtiach mala strane Dunaja a na ľavý breh sa vrátil po ďalšom v tom čase slabé hygienické vybavenie, čo bol moste vo východnej časti mesta. Tento návrh jeden z významných dobových argumentov pre ideovo nadväzoval na dobové pokrokové tenden- úvahy o zásadnej prestavbe niektorých mestských cie budovania európskych miest a prinášal oblastí. 25

Topografické a mentálne vrstvy predmostia na území Vydrice

Obr. 2: Súťažný návrh výstavby slovenských vysokých škôl v Bratislave. Heslo „Strieborný medzištvorec“ v medzinárodnej súťaži na univerzitné mesto v Bratislave (tretia cena). Autor: Emil Belluš, 1942 Zdroj: POJTEK, Vladimír. Budúce univerzitné mesto v Bratislave. Časopis Elán, 1943

Prvé úvahy a návrhy dotýkajúce sa prestavby podhradia objavujú sa už v dvadsiatych rokoch 20. storočia, keď malo toto územie spolu s centrom Bratislavy ešte podobu celistvého mesta. V období existencie vojnového slovenského štátu vyvrcholili tieto tendencie vo vypísaní medzinárodnej architektonickej súťaže zameranej na návrh univerzitnej štvrte (1942). Po prvýkrát v dejinách Bratislavy sa reálne uvažovalo o veľkoplošnej asanácii časti mesta a zároveň o zbúraní hradu, ktorý bol v tom čase v ruinóznom stave a očakávalo sa jeho nahradenie novou zástavbou..3 Za týmto striktným rozhodnutím je citeľný politický zámer sústredený na vytvorenie obrazu rozvinutého hlavného mesta nového samostatného štátu. Zároveň s tým mesto riešilo praktickú otázku lokalizácie nového univerzitného areálu, ktorý mal nahradiť mestskú štvrť považovanú v tom čase za problémovú z hľadiska fyzického, etnického aj hygienického. Pri analýze výsledkov súťaže môžeme dnes konštatovať, že aj napriek ideologicky podfarbenému a nadnesenému zadaniu priniesla táto súťaž niekoľko kvalitných urbanistických konceptov novej mestskej štvrte, ktoré svojím duchom nadväzovali na tradíciu československej medzivojnovej avantgardy a reflektovali diela súdobého talianskeho racionalizmu. Pri skúmaní systému urbánnych osí, ktoré tvoria koncepciu súťažných

návrhov, vidíme príbuzné geometrické a priestorové princípy v dvoch ocenených návrhoch, ktoré vytvorili Ernesto a Attilio Lapadula (druhá cena zvýšená) a Emil Belluš (tretia cena). V oboch týchto štúdiách, ktoré navrhujú zásadnú prestavbu územia, je evidentné, že v priestore historického Rybného námestia predpokladajú vytvorenie ústredného mestského priestoru – veľkého námestia, ktoré je buď otvorené smerom na Dunaj, alebo je privreté zo strany promenády nábrežným prospektom domov. Je evidentné, že autori obidvoch návrhov pracujú s témou námestia ako s priestorovou sponou. Vytvárajú kĺb, v ktorom sa spájajú jednotlivé urbánne osi - šikmá trasa Hviezdoslavovho námestia, ktoré prichádza k nábrežiu v pôdorysnom ostrom uhle a ďalšia os mestskej triedy prichádzajúcej z priestoru nového univerzitného mesta situovaného pod hradným kopcom. Pojem Strieborný medzištvorec, ktorý použil Belluš ako heslo svojho návrhu, vnímame ako kódovanie vnútorného princípu prázdneho mestského priestoru spájajúceho rôzne dopravné a urbanizačné osi. V povojnovom období boli víťazné návrhy zo súťaže na univerzitné mesto odložené ad acta, ale mesto pokračovalo ďalej v hľadaní koncepcií na prestavbu daného územia. Južné podhradie a s ním súvisiace nábrežie bolo v päťdesiatych

3 Podrobnejšia analýza medzinárodnej súťaže na univerzit-

né mesto z roku 1942 je uvedená aj v texte: ANDRÁŠIOVÁ, Katarína – DULLA, Matúš – HABERLANDOVÁ, Katarína – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta – PASTOREKOVÁ, Laura – SZALAY, Peter. Plánované neplánované mesto: moderné urbanistické koncepcie v tradičnej mestskej štruktúre. In Architektúra a urbanizmus, ročník XLIX, 2015, číslo 3 – 4. Bratislava: Veda – vydavateľstvo SAV, 2015, s. 217 – 239

4 Podrobné informácie o verejnej anonymnej súťaži na pre-

mostenie Dunaja cestným mostom v priestore Rybného námestia (1964) a o konštrukčnom riešení Mostu SNP pozri v publikácii KOZÁK, Juraj. Premostenie Dunaja v Bratislave v širších súvislostiach. Nový most – symbol 20. storočia. Diel B – 2. časť. Bratislava: SAS a SFVU, 2002, s. 1 – 11

rokoch predmetom ďalšej súťaže a alternatívnych štúdií. Vznikli návrhy na sídlisko Podhradie a z tohto obdobia pochádza aj koncept vertikálneho akcentu nábrežia v podobe troch vežových domov, ktoré boli neskôr postavené v blízkosti vyústenia tunela. Mesto zároveň riešilo otázku rekonštrukcie bratislavského mosta. Prípravu tejto operácie sprevádzali na začiatku šesťdesiatych rokov debaty a štúdie sústredené na definovanie polohy druhého bratislavského mosta, ktorý mal byť urýchlene postavený a prevziať úlohu existujúceho premostenia čakajúceho na rekonštrukciu. Aj napriek neukončenej odbornej diskusii deklarovali zástupcovia mesta svoje rozhodnutie realizovať nový most s vyústením do priestoru Rybného námestia. V tomto zmysle bola vypísaná aj súťaž na samotný mostný objekt, ktorá priniesla viaceré kvalitné koncepcie. Do realizácie bol nakoniec vybratý jeden z ocenených návrhov, ktorý do súťaže predložil autorský kolektív vedený prof. Lackom a prof. Tesárom. Tento návrh predstavoval ucelené architektonické dielo s ojedinelým inžinierskym riešením oceľového trámového mosta zaveseného lanami na naklonenom pylóne s vyhliadkovou reštauráciou.4 Most SNP vo svojej reali- zovanej podobe potvrdil koncepčnú výnimočnosť a do obrazu dunajskej krajiny priniesol nový vertikálny prvok.

Most ako dopravné dielo si vyžadoval jasné a kapacitné napojenie na cestnú sieť v centre mesta. Na tieto súvislosti, ktoré mala riešiť urbanistická súťaž, upozorňovala ešte pred architektonickou súťažou veľká časť odbornej verejnosti. Prof. Emanuel Hruška napísal k tejto téme v polovici šesťdesiatych rokov viaceré kritiky. V podrobnej rekapitulácii širších vzťahov, ktorá vyšla vo februári 1966, hovorí: „Súťaž na mostný objekt z Rybného námestia ukázala, že predmostie nerozriešili a že nie je jasné ďalšie dopravné prepojenie cez historické jadro mesta na sever k hlavnej stanici, prípadne k severnému okruhu, takže bude treba vypísať druhú súťaž urbanistickú (ktorá však logicky mala „predchádzať“ súťaži na mostný objekt) na doriešenie komunikačného zapojenia mosta do mestskej dopravnej siete... Most z Rybného námestia pretína historický celok „Hradu, podhradia a Starého Mesta a dopravná trasa tesne tanguje Dóm... Ďalej treba uvážiť, že most nasaje do seba všetku diaľkovú dopravu z Balkánu a Maďarska, prúdiacu po práve rozbudovanej diaľnici E5 na sever, do Čiech, východného Nemecka a Poľska. Takto vybudujeme diaľkový prieťah historickým areálom mesta hoci diaľková doprava patrí skôr na obvod, t. j. v konečnom riešení do trasy ústiacej do Mlynskej doliny...“. Aktuálna situácia potvrdzuje Hruškovo kritické videnie nepriaznivých následkov 27

Topografické a mentálne vrstvy predmostia na území Vydrice

autoritatívneho rozhodnutia predstaviteľov mesta o lokalizácii mosta v kontakte s historickým jadrom. Stupeň automobilizácie je dnes omnoho vyšší než v šesťdesiatych rokoch a dopravná situácia vo vyústení mosta a v jeho pokračovaní do centra je dlhodobo veľmi napätá. DISKUSIA EX POST

Obr. 3: Súťažný návrh na Vydricu. Autori: Andrej Alexy, Roman Hájek, Peter Eisenreich, 1996. Medzinárodná súťaž Europan 4. Zdroj: Archív Ateliéru BKU

5 Medzinárodnú ideovú súťaž EUROPAN 4 vypísalo Hlavné

mesto Bratislava v spolupráci s Mestskou časťou Staré Mesto, Spolkom architektov Slovenska – sekretariátom Europan Slovensko a sekretariátom Europan France v roku 1995. Viac pozri v publikácii: PÉLISSIER, Alain et al. Construire la ville sur la ville – Europan 4. Transformation de sites urbains contemporains. Paris: Les éditions de l´imprimeur, 1997, 144 p.

Výstavba nového mosta vrátane vybudovania kompletného predmostia so všetkými rampami a technickými objektmi priniesla na začiatku sedemdesiatych rokov zásadnú zmenu situácie. Od tejto chvíle sa diskurz o budúcej koncepcii predmostia, Rybného námestia (a v širšom zmysle aj bratislavského podhradia) odohrával v novom, dovtedy nepoznanom kontexte transformovanej tradičnej veduty mesta. Vzniknutá situácia rozdelila odbornú obec aj občiansku verejnosť na rôzne názorové skupiny vo vzťahu k ďalšiemu využitiu územia. Nasledujúce štúdie a súťaže sa už nedotýkali zastavanej mestskej štvrte, ako to bolo v predchádzajúcom období, ale zaoberali sa vyprázdneným územím s obnaženým terénnym reliéfom a s novou veľkomestskou mierkou. Zmena východiskovej situácie v tejto časti mesta sa jasne prejavila vo výsledkoch niekoľkých urbanistických a architektonických súťaží, ktoré sa usku-

točnili po roku 1989. Príspevky architektov a teoretikov z tohto obdobia prinášajú veľké názorové rozpätie. Je však zrejmé, že od deväťdesiatych rokov sa transformovaná podoba podhradia stala generátorom na hľadanie nových súvislostí a doteraz nespracovaných vrstiev daného priestoru vrátane súčasných dopravných a technických elementov vyústenia Mosta SNP, ktorých prítomnosť sa dlhodobo vnímala ako neriešiteľný negatívny jav. V súvislosti s medzinárodnou ideovou súťažou Europan 4, ktorá sa uskutočnila v danom území v rokoch 1995 – 1996, napísal francúzsky teoretik Norbert Laurent: „V Bratislave sa dopravná infraštruktúra stala novou topografickou danosťou s rovnakým významom, aký majú prírodné prvky (hradný kopec a rieka) a najdôležitejšie architektonické objekty v území (hrad a katedrála). Dialektický vzťah infraštruktúry a ostatných krajinných prvkov nás vedie dnes k riešeniam, ktoré v danom území postupne nadobúdajú jasnú a veľmi presnú podobu.“ 5 Súťaž Europan 4 priniesla veľké názorové rozpätie súťažných koncepcií. Objavili sa tu návrhy, ktorých autori siahali po architektonických replikách zaniknutých objektov, pričom takto navrhnutá zástavba z veľkej časti neležala na historických stopách pôvodných objektov z dôvodu zmene-

Obr. 4: Súťažný návrh na Vydricu. Autori: Imro Vaško, Karol Stassel, 1996. Medzinárodná súťaž Europan 4. Zdroj: Archív Ateliéru BKU

zástavba z veľkej časti neležala na historických stopách pôvodných objektov z dôvodu zmenenej priestorovej situácie v predmostí. Táto zjavná neautentickosť výsledného riešenia spochybňuje metódu aj výsledný tvar návrhov vychádzajúcich z takéhoto postupu práce. Veľká skupina súťažiacich kolektívov prinášala do územia nové rozvojové osi, ktorými reagovali vo svojich koncepciách na aktuálnu situáciu a formovali mestské prostredie. Najvyššie ocenený návrh talianskych architektov Guendaliny Salimei, Roberta Gria a kol. predstavuje čitateľný zámer prekonávajúci dve silné bariéry v území, ktorými sú most a silná dopravná trasa na nábreží. Laureáti súťaže reagujú na daný kontext vytvorením sústavy severojužných osí – urbánnych mostov – ktorými prepájajú mesto a hradný kopec s nábrežím. Zároveň riešia aj východo-západný kontakt mesta s budúcim podhradím, pričom odstraňujú z podmostného priestoru funkciu autobusového nádražia a vkladajú doňho nový mestský priestor akcentovaný vertikálnym objektom. Subtílne premostenia uložené kolmo na hradný kopec otvárajú sériu priehľadov na zelený masív s korunou hradu. Most SNP sa v tomto zoskupení stáva súčasťou konceptu „ponte vecchio“, čo evokuje možnosť utlmenia silnej automobilovej dopravy a posilnenia jeho pešej a promenádnej funkcie. Rovnako tak priestor s mestskou vyba-

venosťou nachádzajúci sa pod mostným telesom nadobúda novú mierku a priestorové vzťahy, ktoré podporujú pešie prepojenia Rybného námestia a podhradia. Ďalší z ocenených návrhov, ktorý vytvoril Philip Kraig Kiner, odkryl vo svojej sústave diagonálnych trás prirodzené možnosti priameho napojenia novej mestskej textúry na existujúce urbánne osi vychádzajúce z ulíc Starého Mesta. Jednotlivé pešie trasy prechádzajú cez maximálne otvorený podmostný priestor, pričom autor koriguje rozsah existujúcich nájazdných rámp a využíva morfológiu sklonitého terénu na pohyb po diferencovaných vrstevniciach. Medzinárodná urbanistická súťaž, ktorá sa uskutočnila v roku 2002, sa dotýkala bratislavského podhradia v novom kontexte, pretože v tomto období boli už pozemky bratislavského podhradia v rukách súkromných vlastníkov. Tým sa otvorila ďalšia etapa v hľadaní konceptov pre zástavbu tejto lokality a pre jej spojenie s historickým jadrom. Najvyššie ocenenie v súťaži získal návrh Ivana Matušíka, ktorý do územia vstupuje so systémom urbánnych mriežok reagujúcich na diferencované smery existujúcej zástavby. V území predmostia je čitateľný návrh priestorového prepojenia Rybného námestia s novou štruktúrou podhradia. Druhá cena bola udelená štúdii Jozefa Koštiala a kol., 29

Obr. 5: Víťazný návrh z medzinárodnej ideovej súťaže Europan 4. Autori: Obr. 6: Odmenený návrh z medzinárodnej ideovej súťaže Europan 4. Autor: Guendalina Salimei, Roberto Grio a kol. (Taliansko), 1996 Philip Craig Kiner (Spojené kráľovstvo), 1996 Zdroj: Archív Michala Bogára

Zdroj: Archív Michala Bogára

Obr. 7: Ocenené návrhy z medzinárodnej súťaže na Bratislavské podhradie, 2002: 2. cena zvýšená: Ivan Matušík a kol. 2. cena: Jozef Koštial a kol. 3. cena: Ateliér BKU (BOGÁR KRÁLIK URBAN), odmena: Ľubomír Závodný, Peter Vodrážka a kol., odmena: Boris Hrbáň a kol. Zdroj: Archív Michala Bogára

Topografické a mentálne vrstvy predmostia na území Vydrice

Obr. 8: Trasovanie Vydrickej ulice s priehľadom na Dóm sv. Martina – regulácia z Územného plánu zóny podhradia (spracovateľ: AUREX v spolupráci s Ateliérom BKU, 2006). Vpravo návrh objektov na Vydrickej ulici. Autor návrhu: Vladimír Šimkovič a kol., 2013

6 Územný plán zóny podhradia bol spracovaný v rokoch 2005

– 2006. Schválený bol Mestským zastupiteľstvom Hl. mesta Bratislavy v júli 2006. Spracovateľom ÚPNZ Podhradie je AUREX, s. r. o., v spolupráci s Ateliérom BKU. V priebehu spracovania a prerokovania tohto územného plánu zóny bola upravená a schválená nová metodika pamiatkovej ochrany pre územie podhradia, v ktorej okrem iných úprav bola zrušená požiadavka na dodržanie stredovekej parcelácie pri návrhu zástavby. Metodiku schválil Slovenský pamiatkový úrad.

ktorý popri návrhu kompaktnej zástavby na úpätí kopca venuje svoju pozornosť aj redukovaniu mostných rámp a časti predmostia. Reálne oživenie prepojenia Starého Mesta s podhradím bolo ústrednou témou súťažného návrhu ateliéru BKU, ktorý získal 3. cenu. Lineárny park spája a priestorovo organizuje celé územie. Rozprestiera sa od Rybného námestia cez celý podmostný priestor až po objekt Vodnej veže. Park je nosným prvkom návrhu a jeho krajinárska os paralelná s dunajským nábrežím zachytáva v sebe ďalšie výrazné mestské trasy, ako sú Hviezdoslavovo námestie, Židovská ulica a nová os vychádzajúca z budúceho Vydrického podhradia. Redukcia nájazdných rámp a maximálne uvoľnenie podmostného priestoru sú zásadnými podpornými prostriedkami tejto koncepcie. Po uskutočnení predaja pozemkov do súkromných rúk malo Hlavné mesto Bratislava ťažšiu pozíciu pri usmerňovaní budúcej zástavby. Verejné debaty, ktoré nasledovali po vyhodnotení urbanistickej súťaže, smerovali ku koncipovaniu regulačného plánu územia. Na jeseň 2002 skutočne odznel prísľub vedenia mesta, že zabezpečí pre oblasť podhradia prípravu územného plánu, ktorý bude predchádzať všetkým územným rozhodnutiam v tejto lokalite. Niekoľkoročná príprava vyústila v lete 2006 do schválenia Územného plánu zóny

podhradia. 6 Následná medzinárodná súťaž na Vydrické podhradie, ktorú v roku 2007 vypísal súkromný investor, mala v súťažných podmienkach zakotvené platné regulatívy územného plánu zóny. Zo súťaže vzišlo viacero ocenených návrhov, ktoré sa sústreďovali na lokalitu Vydrice a Vodnej veže. V zadaní tejto súťaže sa neobjavila téma predmostia a jeho napojenia na okolitú cestnú sieť. Podľa vyjadrenia zástupcov mesta má byť regulácia toh- to územia predmetom druhej etapy územného plánu zóny podhradia, ktorý by malo obstarať hlavné mesto po vytvorení podrobnej dopravnej a urbanistickej štúdie Rybného námestia a celého predmostia. Súťaž z roku 2007 bola impulzom na vznik viacerých diferencovaných autorských prístupov, ktoré reagovali na súťažné rozdelenie územia do piatich lokalít. Najvyššie ocenené návrhy talianskych, poľských a domácich architektov priniesli do priestoru Vydrice novú mierku a spojitú zástavbu nábrežného prospektu. V súťažných konceptoch sa detailne rozvinula téma ústredného námestia pri Vodnej veži. V návrhoch je citeľný rešpekt k morfológii sklonitého terénu, kde objekty prirodzene sledujú jednotlivé vrstevnice. Počas niekoľkoročného obdobia nasledujúceho po súťaži pracuje s istými prestávkami medzinárodný tím vytvorený z ocenených súťažných

Obr. 9: Urbanistická štúdia predmostia, Rybného námestia a Staromestskej ulice. Autori: ateliéry BKU a BEEF, 2008. Workshop organizovaný hlavným mestom Bratislava. Zdroj: Archív Ateliéru BKU

kolektívov. Paralelne s projektovou prácou vzniká v tomto období aj obsiahly elaborát venovaný historickej topografii územia, ktorý koordinuje Vladimír Šimkovič. Dokumentačný a analytický pohľad na jednotlivé historické vrstvy je podstatnou dimenziou tohto obdobia. Výsledný návrh pre Vydricu je nakoniec schválený v lete 2013 v podobe dokumentácie pre územné rozhodnutie. Jedna pracovná etapa sa uzavrela, ale diskusia pokračuje ďalej. Dotýka sa nielen Vydrice, ale aj urbanistického zapojenia Mosta SNP do celej dopravnej situácie Bratislavy. Nejde pritom len o pokračovanie trasy mosta v priestore mestského centra, ale debata sa dotýka aj predmostia zaberajúceho rozsiahle územie fungujúce v čisto dopravnom a technickom režime bez verejných funkcií a bez možnosti prechodu do územia podhradia. Táto téma sa takisto nevyriešila počas prípravy mosta a ani po jeho realizácii, čo je hlavným dôvodom, pre ktorý sa táto diskusia znovu a znovu otvára počas niekoľkých desaťročí. Pri detailnejšom pohľade na niektoré súťažné návrhy, alebo ideové štúdie, ktoré sa dotkli tohto priestoru, vidíme, že autori návrhov považujú za podstatné maximálne otvoriť podmostný priestor, redukovať alebo zrušiť niektoré mostné rampy, odstrániť spod mosta autobusové nástupištia a zároveň vložiť do podmostného územia verejné priestory,

ako park a pešie trasy spájajúce Staré Mesto s podhradím a hradným kopcom. Opakovane sa tu objavujú návrhy, ktoré rôznymi formami a hmotami prekračujú mostné teleso a celé predmostie vo východno-západnom smere, pričom v ich konceptoch dominuje spojitá mestská veduta. Ideu znovuspojenia nábrežného prospektu nachádzame v esenciálnej podobe vo viacerých štúdiách vytvorených v rámci workshopu, ktorý zorganizovalo Hlavné mesto Bratislava koncom roka 2008. V rôznych variáciách ju vidíme aj v študentských prácach vytvorených na Fakulte architektúry STU a na libereckej Fakulte umění a architektury. Tieto koncepty majú široké rozpätie – od terapeutických prístupov pracujúcich s historickou topografiou a hľadajúcich rehabilitáciu pôvodných väzieb v súčasnej architektúre až po radikálne prekročenie mosta a zabudovanie časti predmostia dovnútra viacvrstevnatého objektu. V takýchto riešeniach vstupuje mostné teleso dovnútra mestskej štruktúry a jeho trasa pokračuje do priestoru Staromestskej ulice pod vyššou niveletou, na ktorej sa odohráva nový urbanizmus. Téma pracujúca s diferencovanými vrstvami topografie, je stále široko otvorená.

Topografické a mentálne vrstvy predmostia na území Vydrice

ZÁVER

Obr. 10: Sprístupnenie Mosta SNP v Bratislave - fotografia z horizontu chodca Zdroj: archív TASR, 1972

7 Viac pozri v publikácii: NORA, Pierre (ed.). Les lieux de

mémoire. 3 zv. Paris: Gallimard, 1984 – 1992.

Pohľad na ľudí prechádzajúcich sa po Moste SNP namiesto áut je dnes jednou z našich skrytých mentálnych vrstiev. Tieto miesta pamäti (les lieux de mémoire)7 sú však omnoho viac živé, než viaceré realisticky argumentujúce teórie dopravných špecialistov, ktorí neustále tvrdia, že TENTO most je stále veľmi potrebný s TOUTO dopravnou funkciou a kapacitou a so všetkými smermi jeho napojenia. Uvedené tvrdenia sa nezakladajú a nikdy sa ani nezakladali na uspokojivom výsledku interdisciplinárnej debaty, pretože zásadné rozhodnutia dotýkajúce sa mosta a jeho trasy sa prijímali autoritatívnym spôsobom. Z nášho pohľadu nebolo v tejto veci rozhodujúce prostredie socialistického Československa. Viaceré archívne dokumenty a dobové články v odborných časopisoch a denníkoch svedčia o tom, že išlo skôr o konkrétne ľudské postoje v rozhodujúcich situáciách. Samotný Most SNP, ako výnimočné dielo 20. storočia, môže vstúpiť do svojej ďalšej existenčnej etapy ako dielo konečne pochopené v celej vyše storočnej genéze názorov na dané územie, pričom môže naplniť dávno vyslovenú predstavu Antala Palócziho o úlohe mosta v tomto území. Mosta, ktorý je súčasťou mestského ringu

tvoriaceho tajničku a čitateľný obrazec v pôdoryse mesta. Ide tu predovšetkým o ideu mestskej triedy s promenádou a verejnou dopravou. V tomto zmysle môže naša súčasná reinterpretácia Mosta SNP viesť k téme promenádneho mosta vybaveného linkou verejnej dopravy – električkovej trasy, ktorá sa práve po tomto moste môže v budúcnosti vrátiť z petržalskej strany naspäť na ľavý breh Dunaja a uzavrieť tak skutočný bratislavský ring. Možno dnes hovoriť o zmene paradigmy vo vzťahu k funkcii mosta a k novej úlohe vyprázdneného územia Vydrice? Neexistuje tu zrejme žiaden jednoznačný zlomový bod vo formovaní názorov. Ide skôr o postupný proces, ktorý má svoje vrstvenie a gradáciu. V ďalšom výskume bude nevyhnutné sústrediť sa na podrobnejšie štúdium tohto procesu a následne na hľadanie nových konceptov, ktoré reálne spoja Staré mesto a budúce podhradie.

BIBLIOGRAFIA ANDRÁŠIOVÁ, Katarína – DULLA, Matúš – HABERLANDOVÁ, Katarína – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta – PASTOREKOVÁ, Laura – SZALAY, Peter. Plánované neplánované mesto: moderné urbanistické koncepcie v tradičnej mestskej štruktúre. In Architektúra a urbanizmus, ročník XLIX, 2015, číslo 3 – 4. Bratislava: Veda – Vydavateľstvo SAV, 2015, s. 217 – 239. ISSN 0044 8680

Ing. arch. Michal Bogár Autorizovaný architekt SKA Kozia ul. č. 13, 811 03 Bratislava e-mail: bogar.michal01@gmail.com

MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Pár slov k výstave Europan 4. In Architektúra & Urbanizmus. Volume XXXI, 1997, Number 2 – 3. Bratislava: ÚSTARCH SAV, 1997, pages 97 – 99. ISSN 0044 8680 MORAVČÍKOVÁ, Henrieta – LOVRA, Éva – PASTOREKOVÁ, Laura. Červený, alebo modrý? Začiatok moderného plánovania Bratislavy. In A&U, ročník LI, 2017, 1-2. Bratislava: ÚSTARCH SAV, s. 30 – 43

DUDEKOVÁ, Gabriela a kol. Medzi provinciou a metropolou. Obraz Bratislavy v 19. a 20. storočí. Bratislava: Historický ústav SAV, 2012, 264 s. ISBN 978-80-89396-21-4

PÉLISSIER, Alain et al.: Construire la ville sur la ville – Europan 4. Transformation de sites urbains contemporains. Paris: Les éditions de l´imprimeur, 1997, 144 pages. ISBN 2-910735-12-5

DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava: Slovart, 2002, 512 s. ISBN 80-7145-684-5

PERRAULT, Dominique – BOGÁR, Michal – KRÁLIK, Ľubomír – URBAN Ľudovít (eds.) a kolektív. Bratislava Metropolis. 1. vyd. Bratislava: Spolok architektov Slovenska, 2013, 268 s. ISBN 978-8088757-77-1

KOZÁK, Juraj. Premostenie Dunaja v Bratislave v širších súvislostiach. Nový most – symbol 20. storočia. Diel B – 2. časť. Bratislava: SAS a SFVU, 2002, s. 1 – 11

SZALAY, Peter – HABERLANDOVÁ, Katarína – ANDRÁŠIOVÁ, Katarína – BARTOŠOVÁ, Nina – BOGÁR, Michal – KRÁLIK, Ľubomír – URBAN, Ľudovít. Moderná Bratislava 1918 – 1939. 1. vyd. Bratislava: Marenčin PT, 2013, 320 s. ISBN 9788081143274 35

Fotografia z dronu - Crot Production, s.r.o., Bratislava 2017

Doprava

a nové Rybné námestie

Tibor Schlosser

ABSTRAKT

ÚVOD

Príspevok opisuje zásady dopravného riešenia Rybného námestia, ktoré vytvárajú nový pohľad na obsluhu tohto územia. Technické riešenie spĺňa základné podmienky pre pešiu dopravu, ktorými sú komfortný pohyb z historického jadra mesta – z Hviezdoslavovho námestia a Panskej ul. smerom na Dunajskú promenádu a na Hrad. Súčasťou je nový návrh obsluhy územia dynamickou dopravou a novým prestupovým uzlom MHD.

Cieľom príspevku dopravného inžiniera v tejto publikácii je poskytnúť trocha iný názor, ako sa doteraz pristupuje k dopravnej obsluhe územia okolo Mosta SNP. Bratislava si prešla svojím utrpením na tomto území okolo Rybného námestia od šesťdesiatych rokov minulého storočia do prítomnosti až tak ďaleko, že sme si kompletne zlikvidovali vlastné korene desiatok generácií, ktoré v priebehu niekoľkých storočí vytvárali na tomto priestore hodnoty mesta. Na tomto území sme sa mali poučiť z toho, ako rýchlo a bezhlavo, za relatívne pár malých jednotiek času z hľadiska vývoja našej ľudskej spoločnosti Bratislavčanov (Prešporčanov), vieme zlikvidovať život a tradície. Pritom sa vytvárali, pretvárali a zdokonaľovali viac ako 1 000 rokov. Na druhej strane, v súčasnosti, v priebehu posledných 60 rokov poukazujeme (v tomto význame exaktne – odborníci), ako aj v niektorých prípadoch aj „zodpovední“ tohto mesta, na absurdnosť ponechaného „prázdna“ takého lukratívneho priestoru. A pritom my súčasníci chodíme okolo neho, taktiež bezducho a vlastne sme si pri tom „prázdne“ odžili svoj život. Realizácia Mosta SNP od roku 1972 definitívne vložila novú tepnu do mesta, ktorá symbolicky potvrdila rozdelenie života samotného „Mesta“

ABSTRACT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ verejný priestor, doprava, organizácia a riadenie dopravy, mestská hromadná doprava, dynamická doprava KEYWORDS public spaces, traffic, transport organization and regulation, public transport, dynamic traffic

The article describes the principles of transport solutions that create a new perspective for traffic organization on Fish Square. The technical solution is in compliance with the conditions for movement of pedestrians, which allow comfortable movement from the historical core of the city – from Hviezdoslav Square and Panska Street towards the Danube Promenade and the Castle. A new proposal for handling the area of dynamic transport and new hub for city public transport is described.

Doprava a nové Rybné námestie

od života pánov symbolicky reprezentujúcich „Hrad“. Navyše táto tepna vrazila „trubicu – tepnu“ priamo do srdca Bratislavy a zlikvidovala všetko okolo (aj to pôvodné srdce), čo predstavovalo dlhovekú históriu a hodnotu mesta. Tepna, ktorá inak predstavuje nevyhnutný životodarný nástroj organizmu, spojená s dopravným významom, robí na tomto území určitým ľuďom veľký problém. Taktiež rozvoj mesta západným smerom si vyžiadal ďalšiu nemenej významnú „dopravnú“ tepnu, ktorá križuje tú prvú, práve na pôvodnom Rybnom námestí. Poznáme názory na radikálne obmedzenie oboch dopravných trás, ale nikto nepovie kam premiestniť tie veľké objemy dopravných prúdov, ktoré pre význam mesta znamenajú, ako pre živý organizmus, prúdenie krvi. Bez nej nie je život. Skúsme si len na chvíľu predstaviť, ak by sa čo len jedna z týchto hlavných dopravných tepien „zrútila“. Čo by na to povedalo celé telo (mesto) reprezentované ďalšími inde umiestnenými dôležitými orgánmi, potrebnými pre bežný život mesta ako celku. Však má vytvárať homogénny útvar vhodný pre život občanov Bratislavy. Našťastie vďaka aj našim mladým kolegom vznikajú ďalšie a ďalšie urbanistické, architektonické návrhy, ktoré sme sa snažili doplniť komplexne aj dopravným riešením, taktiež z hlavy mladého inžiniera, nezaťaženého súčasníkmi. 38

ZÁKLADNÉ PRINCÍPY DOPRAVNO-URBANISTICKEJ KONCEPCIE USPORIADANIA RYBNÉHO NÁMESTIA Základným princípom rozvoja mestskej štruktúry je historicky založený a rozvíjajúci sa „nosný“ radiálno - okružný systém mesta Bratislavy. A práve v tomto bode Rybného námestia sa nám prekrýva vnútorný okruh a radiály zo západu a z juhu mesta. Vymedzuje sa vnútorné kompaktné mesto – jadro (bývalou Vydrickou bránou a jej priestorom roztiahnutým a zapojeným Hviezdoslavovým námestím), z neho vybiehajúce radiály formované prírodnými danosťami územia a rozvojom urbanizácie v smere ťažiskových urbanizačných osí. Týmito sú: - južná radiála, tvorená zástavbou mestských častí Petržalka, Jarovce, Rusovce, Čunovo; - západná radiála, ktorú reprezentuje Mlynská dolina, Karlova Ves a Dúbravka; - vymedzenie vnútorného mestského okruhu zo severu, reprezentovaný Staromestskou ul.; - východný smer v pokračovaní funkcie vnútorného mestského okruhu po nábreží priľahlými dopravnými uzlami.

Tie sú veľmi významné, pretože zabezpečujú život vlastného Starého Mesta s prerozdeľovaním cieľovej a zdrojovej dopravy spolu s ťažiskovými priestormi novobudovaného centra a s rozpletaním sa do východných a severných radiál mesta. Nové centrum tak rozšíri historické jadro Starého Mesta o nové priestory a funkcie v jej dotyku na východnej historickej hranici. Toto všetko „dopravné“ si však taktiež vyžiada z hľadiska Rybného námestia najmä zvýšenie tranzitnej dopravy zo západnej časti mesta do tohto nového centra a naopak. Samozrejme nesmieme zabúdať na dopravné vzťahy, ktoré presahujú tieto dve centrá – nové aj staré, pretože Bratislava žije aj na ďalších územiach na západe, aj východe. Určité názory, ktoré si dovolia tvrdiť, že však všetko „prehodíme“ (mysliac tranzitnú dopravu) na druhý breh Dunaja a tak „vyprázdnime“ nábrežie, nemožno objektívne vziať do úvahy. Prečo? Pretože aj keď Bratislava je skutočne malým mestom (v európskom význame), ale hybnosť jej obyvateľstva je daná štruktúrou mesta, ktorá sa zakladala po druhej svetovej vojne do súčasnosti a už má definované základné pohyby obyvateľov. Tie presahujú vzťahy vyplývajúce z funkcií, ktoré sa dotýkajú centra mesta. Pomaly sa napĺňajú a vytvárajú saturované dopravné prúdy práve na druhej strane Dunaja a nemajú nič spoločné

s naším riešeným územím, ako aj jeho zázemím. V procese analýzy dopravných vzťahov si treba uvedomiť, že mesto ako také, je charakterizované vysokou dochádzkou do zamestnania, do škôl, za služobným a obchodným účelom, za turistikou a rekreáciou, športom a je hlavným organizačným, politickým, hospodárskym centrom nášho štátu. Deľba prepravnej práce v roku 2014 v Bratislave, podľa základných druhov dopravy, dosahovala hodnoty podľa (obr. 1). Navyše denná prítomnosť dochádzajúceho obyvateľstva trvalo nebývajúceho v meste spôsobuje, že na území mesta sa nachádza podstatne viac ľudí, ktorí zaťažujú všetky funkčné systémy. A časť týchto objemov má svoj cieľ priamo v centre mesta. Druhá časť týmto územím len prechádza, pretože niet iných možností pre ľudí na dosiahnutie cieľov svojich dennodenných aktivít. Deľbu dopravnej práce, ktorá degraduje vo význame mestskej hromadnej dopravy (MHD) možno vo vývoji rokov vyjadriť podľa (tab. 1). Ako vytvoriť lukratívne a atraktívne miesto, aby sme zachovali axiomaticky definované dopravné vzťahy na riešenom území Rybného námestia a pritom vyriešiť takú krehkú pridanú hodnotu prepojenia historického centra mesta s promenádou Dunaja a súčasne zatiahnuť do toho aj Hrad? 39

Obr. 1: Percentuálny podiel jednotlivých účelov ciest pri použití pešej dopravy (vľavo), IAD (v strede) a MHD (vpravo) Zdroj: Nemec 2017, s. 11

Tab. 1: Deľba prepravnej práce v Bratislave Zdroj: Nemec 2017, s. 12

AKO VNÍMAŤ NOVÉ RYBNÉ Z HĽADISKA PREPRAVY ĽUDÍ?

NÁMESTIE

Platný územný plán mesta Bratislavy definuje parametre priestorového usporiadania, ako aj funkčného využitia územia od Lanfranconi až po Euroveu. Významne tento plán zmenil celkovo objemy, ktoré vytvárajú to nevyhnutné priestorové usporiadanie aj s novými rôznorodými funkciami. Samozrejme musíme zabudnúť, že sme z histórie tohto územia zachovali len artefakty. Zo západu ide o komplexnú zmenu funkcií už neexistujúceho PKO, objemovo prekonaný Zuckermandel, či pripravovaná a stále sa meniaca Vydrica. Z druhej strany sa chystá komplexné nové centrum mesta od už spomínanej Eurovey po novú autobusovú stanicu Mlynské nivy s postupným rozširovaním sa nových objemov smerom na východ od Košickej ul. Toto všetko však do priestoru okrem súčasných dopravných – prepravných vzťahov, prinesie nové „veľké“ objemy zdrojovej a cieľovej dopravy, ktoré sa budú odohrávať okolo Rybného námestia. Nemožno predpokladať, že sa to zmení na akési, „udržateľné“ nové priestorové usporiadanie aj s jeho novými funkciami, tak ako si to predstavuje minoritná časť subjektov zahrnutých v neziskových organizáciách. Spoločnou požiadavkou architektov a dopravných

inžinierov v rámci Rybného námestia bolo vytvoriť z tohto priestoru: 1. uzol pre pešiu dopravu v nových úrovniach parteru s významom „Hrad a Dunaj“, 2. obnoviť pôvodné, historické pešie ťahy z Rybného nám. a Hviezdoslavovho nám. v smeroch na: - Židovskú ul. a Hrad, - zapojenie Panskej ul. s predĺžením hlavnej osi na Žižkovu ul., - vytvoriť dostatočne komfortné prepojenie mestskej promenády na Hviezdoslavovom nám. na Dunajskú promenádu a naopak, - zachovať hlavný význam priebežnej Dunajskej promenády a - v ďalších nadzemných úrovniach parteru vytvoriť nadštandardné prepojenie do Petržalky; 3. zachovať hlavné prepravné vzťahy pre dynamickú dopravu, pričom 4. počítať s vytvorením elegantného prestupového uzla mestskej hromadnej dopravy v základnom vzťahu: - západ – východ, reprezentovanú nosným systémom električkovej dopravy s doplnkovou autobusovou dopravou a - juh – sever, ktorú tvorí veľmi silná zložka autobusovej MHD z Petržalky. 41

Doprava a nové Rybné námestie

Návrh „dopravákov“ nakoniec vychádza z radikálnych zmien v dopravnej obsluhe súčasného priestoru pod Mostom SNP. Zrušili sme objekty koncovej autobusovej stanice a východnej spojovacej vetvy z nábrežia na Staromestskú, v jej súčasnej polohe, ktorá začína pri pôvodnom hoteli Park Inn. Týmto spôsobom sme uvoľnili priestor pre nový „technický“ návrh orientovaný pre pešiu dopravu so zachovaním hlavných dopravných smerov. Nový návrh má snahu zamerať sa na trvalú dopravnú udržateľnosť. To znamená, že akceptujeme definované priority v postupnosti pešia doprava, verejná doprava a dynamická automobilová. Pri určitých podmienkach možno zachovať tento princíp, nebude však ideálny. Základnou zásadou je, že nemožno pre všetky druhy dopráv vytvoriť v ich význame „svoje diaľnice“. Tak ako sa to „natvrdo“ presadilo pre cyklistickú dopravu na Promenáde na úkor pešej dopravy. Základným atribútom je pretvorenie súčasného nábrežia, reprezentované: - roztrúsenými zastávkami jednotlivých druhov MHD, ako aj nástupísk pod Mostom SNP a - štyroch častí (vetiev Mosta SNP), ktorých návrh je závislý od výškového a smerového vedenia ostatných vetiev s napojením sa nemennú Staromestskú ul. 42

Dôležité je uvedomiť si, že „niektoré“ dopravné pohyby, ktoré reprezentujú z hľadiska tohto malého územia silné tranzitné vzťahy pre celomestské potreby prepravy, treba dodržať. Tento axióm nemožno vynechať. Nezabúdajme, že pretvárame historický brod na tomto mieste. Jeho funkcia bola dlhodobo dopravnou funkciou. Jednoducho hlavné dopravné smery nemožno „zlikvidovať“. Týka sa to aj verejnej, aj individuálnej dopravy. DOPRAVNÁ CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA Vplyv spoločensko-ekonomických zmien po roku 1989 sa výrazným spôsobom prejavil aj na vývoji dopravnej situácie v Bratislave. Hlavné faktory, ktoré zásadne ovplyvnili a zmenili dopravnú situáciu v Bratislave za uplynulých 30 rokov, sú: - prudké zvýšenie automobilizácie a neúmerne využívanie osobných automobilov v súkromnej i podnikateľskej sfére (od roku 1990 je tempo rastu automobilizácie v Bratislave trojnásobné, 1 osobné vozidlo pripadá na 1,7 obyvateľa, - z hľadiska zaťaženia komunikačnej siete došlo k nárastu intenzity automobilovej dopravy o vyše 88 %, pričom na jednotlivých úsekoch siete bol zaznamenaný troj- až štvornásobný nárast dopravy). Aj toto sa odohráva na malom priestore okolo Rybného námestia;

- významná degradácia systému hromadnej dopravy v deväťdesiatych rokoch a stagnácia jej rozvoja, ktorá prispela k znižovaniu počtu prepravených osôb MHD súbežne s trendom zvyšovania objemov automobilovej dopravy. V roku 1993 prvýkrát došlo k zníženiu počtu prepravených osôb MHD, čo zároveň viedlo k postupnému znižovaniu podielu MHD na deľbe prepravnej práce (tab.1); - dlhodobé zaostávanie realizácie dopravných stavieb spôsobené problémami ich finančného zabezpečenia (rozvoj koľajovej verejnej dopravy, základná komunikačná sieť), ktoré sú definované už z osemdesiatych rokov minulého storočia a doteraz sa ani len nepripravujú. Pritom sa pôvodne navrhli na objemy dopravy, ktoré oproti súčasnosti boli 2 – 4-krát nižšie. Dosiahnutie udržateľnej dopravnej obsluhy v okolí Rybného námestia je založené na základe týchto požiadaviek: - optimalizovať dopravné vzťahy a väzby a skrátiť časové dostupnosti cieľov dopravy vo vzťahu na toto územie, - humanizovať dopravu v priečnych vzťahoch pohybu ľudí, ktorí budú využívať toto miesto na prestup a minimalizovať negatívne vplyvy vertikálnej a horizontálnej pešej dopravy tranzitujúce cez tento uzol,

- navrhnúť optimálne dopravné vzťahy a väzby dynamickej dopravy, ktoré treba zachovať z hľadiska celomestských vzťahov, - zachovať väčšinový, prípadne vhodným riešením prestupového uzla zvyšovať, podiel hromadnej dopravy v preprave osôb s dodržaním kvality prepravných prúdov využívajúcich MHD, - vytvoriť prestupový uzol MHD tak, aby sa riešila možnosť prerušenia cesty cestujúcich s pridanými hodnotami služieb s významom priestoru priamo pod Hradom, - zachovať nevyhnutné rezervy v detailoch pohybov pešej dopravy nielen v ťažiskových priestoroch vnímaných ako dopravný prestupový uzol MHD, ale ako kvalitný nástup vyjadrený v pohybe ľudí s väzbami na historické jadro a Dunajskú promenádu. Súčasne zapojiť využitie Mosta SNP vo vzťahu do Petržalky s dotknutými územiami parku a výstaviska, - navrhnúť a chrániť trasy pre nemotorické druhy dopráv, primárne hlavné pešie trasy a cyklistické trasy s celomestským významom (tie však nemajorizovať, ale nechať ich ako súčasť zdieľaného priestoru).

Doprava a nové Rybné námestie

INDIVIDUÁLNA AUTOMOBILOVÁ DOPRAVA (IAD)

MESTSKÁ HROMADNÁ DOPRAVA (MHD)

Nami riešené územie tvorí hranu - roh Základného komunikačného systému mesta, na ktorej sa vykonáva rozhodujúci podiel automobilovej dopravy v rámci mesta. V tomto prípade kvalita – kapacita rozhoduje o prevádzkyschopnosti celého mestského dopravného systému. Celodenná priemerná intenzita dopravy východo-západným smerom alebo severo-južným dosahuje hodnoty medzi 45 000 – 60 000 vozidiel za deň v roku 2017. Kritickým problémom v návrhu riešenia zmeny obsluhy bratislavského predpolia Mosta SNP sú jednotlivé vetvy mimoúrovňovej križovatky. Zachovali sa všetky pohyby na a z Mosta SNP. Riešenie bolo možné navrhnúť len tak, že zlúčime základné dopravné smery z nábrežia smerom na Most SNP do Petržalky, z východu aj západu. Dimenzačnými/kapacitnými hodnotami intenzít dopravy sú vzťahy na nábreží a ich podiel smerom na most SNP a Staromestskú ul. Na obr. 2 a obr. 3 sú definované priebehy intenzity dopravy počas priemerného pracovného dňa. Z oboch obrázkov je zrejmá nevyváženosť v smerovaní západo-východnej hlavnej osi ako aj odbočení na Most SNP a Staromestskú ul.

MHD v Bratislave začala v roku 1895 električkami s rozchodom 1 000 mm, ktorý sa zachoval dodnes. V tom čase aj Bratislava hrala rolu presadzovania moderných druhov verejnej dopravy, čo môžeme deklarovať súčasnou terminológiou „smart“, ako aj „udržateľnou mobilitou“. Čo však nie je pozitívne, ukazuje (tab. 2), pretože jasne vyjadruje dramatický pokles výkonov verejnej dopravy. Aj preto postupnou likvidáciou dotačnej politiky pre verejnú dopravu zo strany štátu alebo mesta, prirodzene enormne narástla a stále rastie na jej úkor individuálna doprava. Preto nemožno len deklaratívne napísať v niektorých strategických materiáloch mesta, ako o niekoľko rokov zmeníme tento nepriaznivý podiel a to radikálne v prospech verejnej alebo alternatívnej dopravy. Nástroje ako to dosiahnuť však títo autori neuvádzajú. Preto možno len konštatovať, že najbližšie minimálne 2 dekády bude individuálna automobilová doprava hrať primárnu úlohu. Môžeme len dúfať, že sa zmenia v nich len hnacie zariadenia, ktoré by mohli byť výhodnejšie pre posudzovanie životného prostredia. Čo je zaujímavé v (tab. 2), sú výrazne znížené hodnoty prepravy, pričom sa sieť liniek MHD postupne zvyšuje. Ak by sme hľadali súvislosti v relatívnych hodnotách, degradácia MHD je enormná.

Obr. 2: Priebeh intenzity dopravy na Nábr. arm. gen. L. Svobodu Zdroj: Nemec 2017, s. 18

Obr. 3: Priebeh intenzity dopravy na Rázusovom nábr. Zdroj: Nemec 2017, s. 19

Tab. 2: Prepravné výkony verejnej dopravy v Bratislave Zdroj: Nemec 2017, s. 19

Doprava a nové Rybné námestie

Obr. 4: Urbanizácia priestoru v okolí Mosta SNP a Rybného nám. Zdroj: Nemec 2017, s. 28

PEŠIA DOPRAVA

NÁVRH RIEŠENIA

Podiel pešej dopravy z celkového počtu ciest v osobnej doprave na území mesta je v súčasnosti do cca 30 %, čo predstavuje vyše 500-tisíc peších ciest za deň. V historickom jadre mesta bola pešia zóna zriadená už v r. 1980. Ďalšie pešie zóny vznikli v uliciach Židovská ul., Beblavého ul., samotné Hviezdoslavovo nám. a promenáda pri Dunaji. V uzloch s vysokou intenzitou viacerých druhov dopravy – v našom prípade automobilovej dopravy, MHD a peších, sa nachádzajú riadené pešie priechody cez mestské komunikácie. Podľa definovaných požiadaviek architektov má riešenie pre pešiu dopravu spĺňať tieto požiadavky a ciele: - rozšírenie – prepojenie peších zón z centra mesta smerom na nábrežie Dunaja, smerom na Hrad a do Petržalky, - výstavbu mimoúrovňových prepojení pre chodcov v nadväznosti na výkonné trasy MHD pri križovaní silných peších prúdov s automobilovou dopravou, - vytváranie podmienok pre bezpečný a plynulý pohyb peších na bezbariérových trasách, aj pri tvorbe prestupového uzla MHD.

Navrhované riešenie jednoznačne vychádzalo z atribútov pešej dopravy definovanej vyššie. Účelom bolo zvýšiť účinnosť peších ťahov pri dodržaní hlavných dopravných prúdov automobilovej dopravy. V súčinnosti s tým sa navrhol prestupový uzol MHD priamo pod mostným objektom a zastávka na ňom. Súčasne sa dodržali jasné ciele mesta, ktorými sú v tomto prípade zvýšenie podielu využitia verejnej dopravy, preferencia verejnej dopravy, bezpečnosť a komfort cestujúcich ako aj peších a bezbariérový prístup. V návrhu sa ráta so zrušením koncovej autobusovej stanice MHD pod mostom SNP, ktorej funkcie sa presunú na autobusovú stanicu Mlynské nivy. Celý návrh bol spracovaný v nadväznosti na urbanistickú štúdiu architektov, navrhujúcich v tomto území skupinu „blokov“, ktorými chcú prekryť most SNP (obr. 4) a v/na ňom nadštandardne riešiť peších. DYNAMICKÁ AUTOMOBILOVÁ DOPRAVA Hlavnou zásadnou zmenou je zmena vedenia dopravných smerov na vetvách Mosta SNP. Súčasťou tejto zmeny je nábrežie v pozdĺžnom smere v dĺžke cca 800 m. Návrh deklaruje mestskú komunikáciu v kategórii MZ 20,5/50. Šírkové uspo-

riadanie z dôvodu nedostatku priestoru neobsahuje vonkajšie vodiace prúžky. Schéma priečneho rezu je na (obr. 5). Na riešenej trase sa budú nachádzať dve svetelne riadené križovatky a v mieste zastávok, pri priechodoch pre chodcov bude premávka taktiež riadená svetelnou signalizáciou. Celé riešenie sa posúdilo v detailoch potrebných pre reálnu projektovú dokumentáciu a vykonalo sa kapacitné posúdenie príslušných križovatiek podľa platných STN a TP. Kritickým miestom je práve premiestnenie dopravných pohybov z rampy pozdĺž Rybného nám. Do priestoru svetelne riadenej križovatky mosta SNP sa musel dotiahnuť aj peší ťah, a tým sa vytvoril kombinovaný prieplet dopravných smerov. Na obr. 6 sú zobrazené dopravné prúdy, ktoré sa zlúčia so svetelne riadenou križovatkou na Nábr. arm. gen. L. Svobodu na rampe Mosta SNP s jeho intenzitami ľavého odbočenia (1 + 2) a intenzít dopravy z Rázusovho nábr. (3 + 4). Tie vyvolajú obmedzujúce možnosti priepletov týchto smerov do zlúčenia vzostupnej rampy na most SNP smerom do Petržalky spolu s pohybmi vetvy na Staromestskú ul., ktoré sme presunuli do tohto miesta. Všetky pohyby sa zlúčia práve v inkriminovanom priestore priepletu zvýraznenom červenou farbou na obr. 6. Technicky sa vyriešili všetky detaily výškového a smerového vedenia dopravných prúdov na vetve

smerom na Staromestskú ul., pri určitých obmedzeniach. Polomery smerových oblúkov sa dostali na hraničné hodnoty, pričom bude možno využiť len min. rýchlosti do 30 – 40 km/h práve pre novovytvorenú vetvu na Staromestskú ul.. Táto sa dostala do novej polohy priamo pod mostným objektom. S ňou súvisí aj dodržanie maximálnej hodnoty stúpania rampy, aby sme vedeli „vystúpať“ skrátením jej dĺžky na nemennú hodnotu polohy Staromestskej ul. pri Dóme sv. Martina. Podobne sa riešilo skrátenie zostupnej rampy z Mosta SNP smerom na nábrežie, čo bola primárna požiadavka architektonického riešenia na vytvorenie pešieho ťahu z promenády, ako aj z Hviezdoslavovho nám. a Panskej ul. smerom na Hrad. Schéma stavebných úprav vetiev je na obr. 7. Druhým obmedzujúcim prvkom je vytvorenie dostatočne dlhého predraďovacieho priestoru ľavého odbočenia z nábrežia L. Svobodu na most SNP, pretože sme zlúčili intenzity dopravy (1 + 2) vylúčením pohybu č. 2 v pôvodnej polohe rampy Mosta SNP na Staromestskú ul. pri Rybnom nám. Dĺžka sa bude musieť zväčšiť cca na 100 m, pričom zasiahneme do pravého obrubníka komunikácie na nábreží a musíme zúžiť zelený pozdĺžny pás oddeľujúci promenádu o cca 2,0 m. Treba si uvedomiť, či pri vytvorení úplne inej kvality nových priestorov pre pešiu dopravu so zvýraznením 47

Obr. 5: Schéma priečneho rezu nábrežia pod Mostom SNP Zdroj: Schlosser a kol. 2017, Borš a kol. 2017

Obr. 6: Schéma dopravných prúdov a priepletu na vzostupnej rampe Mosta SNP. Autor: Norbert Nemec. Zdroj: Nemec 2017, s. 49

Obr. 8: Nový návrh priechodu pre peších v križovatke pri Moste SNP Zdroj: Nemec 2017, s. 52

Obr. 7: Prehľadná situácia stavebných úprav vetiev Mosta SNP (modrá – V01, zelená – V02, žltá – V03, fialová – V04, červená – združená zastávka MHD pod Mostom SNP). Zdroj: Nemec 2017, s. 53

prepojenia dvoch promenád to nebude marginál- dopravnej analýzy, len definovalo základné ny problém. pozdĺžne rozmery na realizáciu obojsmernej zastávky (obr. 4 – žltý objekt pozdĺž Mosta SNP). PEŠIA DOPRAVA Z tejto zastávky sa výťahmi dostávame na združenú zastávku pod Mostom SNP pre električkovú, ako aj V riešenom úseku nábrežia sú tri hlavné miesta autobusovú dopravu (obr. 5 a 8 – červená farba). kríženia vhodné na priechod pre chodcov, a to Zastávky s vyústením pešieho ťahu z Rybného v miestach svetelne riadených križovatiek. Priecho- nám. a na promenádu spája peší priechod z troch dy sa navrhli v šírke 5 m. V návrhu sa riešili len dva úsekov, oddelený ostrovčekmi. Táto zóna, ako aj priechody. Komplikovanejší priechod je na ná- zastávky a promenáda sú vertikálne prepojené brežnú promenádu cez križovatku Nábrežia arm. s Mostom SNP systémom výťahov na začiatku, gen. L. Slobodu s pripojením na Most SNP, ktorý ako aj na konci zastávok. je zložený z dvoch úsekov (obr. 8). Prvý úsek Na kvalitnejšie využite verejnej dopravy sa prestupy križuje novo navrhnutú vetvu V01 a prechádza cestujúcich presunuli do priestoru pojazdnej na dopravný ostrovček, s dostatočnou kapacitou, električkovej dráhy a zlúčili sa zastávky pre autoaby mohli chodci počkať na svoj svetelný signál, busy so zastávkami električiek. Šírka dráhy priestona ktorý prechádzajú druhým úsekom, a to celou ru medzi nástupnými ostrovčekmi bola rozšírená komunikáciou. Pešia doprava je všetkými tými- na 6,5 m, pričom osová vzdialenosť koľají sa zachoto zmenami priaznivo ovplyvnená a predĺžením váva 3,5 m. Možnosť vytvorenia takejto zastávky Hviezdoslavovho a Rybného námestia popod sa posudzovala komplexne podľa grafikonov Most SNP vzniká nová zóna bez motorizovanej jednotlivých liniek, tak aby vyhovovala kapacita dopravy. zástavky, ktorá má dĺžku 65 m. Návrh združenej zastávky zlučuje 4 súčasné nástupné hrany PRESTUPOVÝ UZOL MHD do jedného, spolu aj s inak priestorovou náročnosťou koncovej stanice autobusov MHD. V architektonickom návrhu sa rieši aj zastávka autobusovej MHD priamo na mostnom telese Mosta SNP. Konštrukčné riešenie nebolo predmetom 49

Doprava a nové Rybné námestie

ZÁVER

BIBLIOGRAFIA

Navrhované riešenie splnilo ciele, ktoré si stanovili kolegovia architekti. Podarilo sa obnoviť historické pešie ťahy, zvýrazniť možnosť nových parterov pešej dopravy v smere na Hrad a vytvorilo predpoklady na zvýšenie podielu MHD vytvorením nadštandardného prestupového uzla. Samotné riešenie zvyšuje kvalitu pohybu dopravných prúdov v hlavnom smere na území okolo Mosta SNP v rámci všetkých druhov dopráv (IAD, MHD, nemotoristická), pričom toto zefektívnenie nejde na úkor kultúrnej ani historickej hodnoty územia. Negatívny jav možno predpokladať len na novovytvorenom prieplete 4 dopravných smerov, ktoré sme zlúčili. Určite nebude však prekážať spomalenie rýchlosti dopravných prúdov na zmenených vetvách Mosta SNP. V rámci trvalo udržateľného rozvoja dopravy a mobility (prepravy) je kritické, aby bol kladený dôraz na zvýšenie preferencie MHD a alternatívnych druhov dopráv. V našom prípade výrazne povyšujeme pešiu dopravu nad všetky ostatné druhy s tým, že ich prepájame na kvalitatívne iný rozmer prestupov v rámci verejnej dopravy.

SCHLOSSER, T. – BORŠ, M. – NEMEC, N.: Tram track layout options in the area of Danube riverbank – Pribinova – Karadžičova in Bratislava, International Journal of Advanced Information Science and Technology (IJAIST), Vol. 6, No.5, 2017, s. 11-16, 2017, ISSN: 2319 2682 SCHLOSSER, T. – POMICHAL, E. – BORŠ, M. – BÁLINT, G.: Možnosti rozširovania Nosného systému MHD v centre mesta Bratislavy, XIII. medzinárodná konferencia Fórum koľajovej dopravy, PSKD Bratislava, 2017, 6 s. 5. obr., ISBN 978-8089664-59-7 BORŠ, M. – NEMEC, N. – SCHLOSSER, T.: Možnosti vedenia električkovej trate v polohe Fajnorovo nábrežie – Pribinova – Karadžičova v Bratislave, 2017, 7 s. 8 obr., 1 tab., XVIII. Dopravně inženýrske dny – Inteligentní systémy – doprava, parkování, veřejná doprava. Česká silniční společnost a Slovenská cestná spoločnosť, Mikulov, 2017, ISBN 978–80-270-1322-7

SCHLOSSER, T. – SCHLOSSER, P. – SCHLOSSER, M.: Pomôžu aplikácie IDS v novom centre mesta Bratislavy?, 7 s., 9 obr., 2 tab., XVIII. Dopravně inženýrske dny – Inteligentní systémy – doprava, parkování, veřejná doprava, Česká silniční společnost a Slovenská cestná spoločnosť, Mikulov, 2017, ISBN 978-80-270-1322-7 SCHLOSSER, T. – SCHLOSSER, P.: Skúsenosti z tvorby dopravného modelu pre rozhodovací proces návrhu električkových tratí pre nové centrum Bratislavy, 9. ročník medzinárodnej konferencie Dopravná infraštruktúra v mestách, PTV VISION seminár, ŽU Žilina, 2017, ISBN 978-80-554-1370-9 SCHLOSSER, T. – SCHLOSSER, P.: Suburban public transport network optimization and operation strategy of the new bus station in Bratislava, Journal of Advanced Engineering, Inaugural Issue, IGPRS – Gadapuris group, California, USA Ing. Tibor Schlosser, CSc. Katedra dopravných stavieb Stavebná fakulta Slovenská Technická Univerzita v Bratislave Radlinského 11, 810 05 Bratislava e-mail: tibor.schlosser@stuba.sk

NEMEC, N: Proposal for traffic service in the territory of the riverbank near the SNP Bridge in Bratislava, Master’s Thesis, Department of Transportation Engineering, Faculty of Civil Engineering, Slovak University of Technology, Bratislava, 2017 51

Autor vizualizรกcie: Roman Hajtmanek

„Tretia cesta“

Rybného námestia v Bratislave

Vladimír Šimkovič, Richard Kilo

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ ambícia, architektonický, podhradie, verejnosť, priestor KEYWORDS ambition, architecture, Podhradie, public space

Aj v súvislosti s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie a jedným z hlavných Tento úryvok je snahou tlmočiť jednu z množstva symbolov mesta, sebavedomého nového Mosta ambícií objektívnejšieho pohľadu a manipulácie SNP, sa znova otvorila dlhoročná diskusia o zmysle s témou a problémom priestoru podhradia zbúrania historickej časti mesta – podhradia, ktorá a Rybného námestia v Bratislave. Toto územie prebehla v šesťdesiatych až sedemdesiatych v diapazóne času prešlo množstvom názorov, ale rokoch 20. storočia, aby mu uvoľnila priestor. ani jeden z nich neuspokojil či už odbornú alebo Z mosta sa stala najvýznamnejšia stavba na Slolaickú verejnosť. Tretia cesta by mohla byť, zdá sa, vensku v 20. storočí, ale za cenu zničenia značnej akousi katarziou pre ďalší, ideálne zaujatý dialóg, časti historických hodnôt mesta, siahajúcich až ktorý neskôr vyvrcholí v dlho očakávané architek- do praveku. tonické riešenie. Debata o možných korekciách novej situácie sa ABSTRACT viedla a vedie minimálne v dvoch polohách. Oba tábory sú navzájom protichodné – tradičné staThis article is a reflection of one of many ambitious novisko sa javí ako citlivé, ale architektonicky nelooks at variations of the problem of the area called presvedčivé a moderné riešenie ako výrazovo sePodhradie (area below the castle) and Rybné ná- bavedomejšie, ale nezapadajúce do historického mestie (Fish Square) in Bratislava, Slovakia. There kontextu. have been various opinions about this space over time, but none was satisfying enough either for Táto ambícia je akademickou snahou o obnovenie professionals or the general public. It seems that debaty o možných iných prístupoch vychádzaa further alternative is to undertake another, ideal- júcich z časového odstupu a pohľadov novej genely oriented dialog, which will eventually lead to the rácie študentov architektúry, nie tak zaťažených long awaited architectural solution. stanoviskami i obdobím tesne po výstavbe mosta. Je pokusom o možné zmierenie diskusií, ktoré patria do našej histórie a nie je možné ani jednu z nich ignorovať. Je možná ich ťažká a rozporu53

„Tretia cesta“ Rybného námestia v Bratislave

plná syntéza ako pokus o historické zmierenie starých a nových hodnôt do súdobého zložitého celku – prostredia, aj obyvateľov? Takto je problém predložený študentom Fakulty architektúry STU na riešenie v akademickom roku 2017/2018. Rôzne pohľady na územie sú predmetom výskumu procesov tvorby a subjektívnych, mimoracionálnych myšlienok pri navrhovaní zobrazených v zdieľateľných virtuálnych obrazoch. Krátky rozbor starších najzaujímavejších reprezentatívnych architektonických návrhov a najlepšie práce a pohľady študentov na obnovu priestoru Rybného námestia, alebo jeho kvalitatívnu prezentáciu, sú predmetom tohto príspevku. Témou návrhu nie je ani tak konkrétne funkčné riešenie priestoru, ale hlavne ukázanie jeho zložitého a rozporného historického vývoja a jeho významu pre súčasnosť, čo z neho robí skoro až urbanistický umelecký monument.

2017, Weigel 2005). Z širokého záberu autora na účely tejto úvahy vyberieme jeden zaujímavý pojem – wish image (Wunschbild) – želaný obraz (Benjamin 2002). Uvažuje sa ako určitá zaujatosť pri predstave budúceho na podklade súčasného stavu, kde sa prelínajú psychologické determinácie ( jungovské kolektívne nevedomie), utopické (mesianistické) črty s fantazijnými až snovými asociáciami ako priemet subjektivity do budúcnosti. Súčasne nejde len o subjektívny pocit jednotlivca, ale aj o spoločné pociťovanie želanej budúcnosti (na základe preciťovania prítomnosti) celých sociálnych skupín, čím sa problém posúva z psychologickej do sociologickej, kultúrnej až politickej roviny.

V rámci tejto teoretickej úvahy môžeme rozdeliť návrhový proces na dve časti – na želaný obraz a jeho materializáciu – svojbytné umelecké stvárnenie. Toto umelé delenie sa približuje tradičným Walter Benjamin (1892 – 1940) sa vo svojom koncepciám teórie umenia s jeho determináciou poslednom rozsiahlom a nedokončenom diele inými oblasťami myslenia (filozofiou, psycholóPassagenwerk (1927 – 1940, prvýkrát uverejnené giou, teológiou, matematikou a pod.) a zložitými 1982) venuje aj problematike architektúry (Benja- úvahami o ich vzájomnom pomere a vzťahu min 2002). Uverejnené dielo sú utriedené pred- (Bel- ting 2000). Bratislava sa v 20. storočí dosbežné poznámky, ktoré nevytvárajú súvislú teo- tala do meniacich sa širších politických súvislostí, retickú konštrukciu, napriek tomu sú podnetným ktoré značne zmenili jej charakter. Z menšieho dodnes prehodnocovaným materiálom (Rando tradičného provinčného mesta sa stala hlavným 54

mestom. V roku 1890 mala 52 000 obyvateľov, z toho 59,9 % nemeckej národnosti, 19,9 % maďarskej národnosti a 16,6 % slovenskej národnosti. V súčasnosti (2001) má 392 000 obyvateľov, z toho 90,8 % slovenskej národnosti, 3,4 % maďarskej národnosti, 1,32 % českej národnosti a 0,23 % nemeckej národnosti. Už v tomto fakte sa uvažuje o delení na „starých“ a „nových“ obyvateľov. Tieto všeobecné fakty sa prejavili aj vo vzťahu k histórii – noví obyvatelia chceli prezentovať svoje ambície v konfrontácii so starými hodnotami stále vo väčšej miere. Rozkolísanosť hodnôt sa prejavila v ťažisku mesta – v tej dobe spustnutý Hrad a značná časť podhradia boli už v medzivojnovom a vojnovom období predmetom úvah o ich asanácii.

Rozpoltenie pocitov obyvateľov je stále citeľné a dodnes sa pohybuje v dvoch póloch, v tradičnom a v modernom póle.

Želaný pól, alebo v súvislosti s inšpiráciou diela Waltera Benjamína aj želaný obraz – tradičný, sa prejavuje snahou o čo najväčšiu redukciu mosta (až po jeho výhľadové odstránenie) a znovupostavenie kópií pôvodných tradičných objektov – minulosť stále žije. Moderné riešenia sa pociťujú ako rušivé a nevhodné. Je samozrejmou nostalgickou snahou laikov – pôvodných a najstarších obyvateľov, ktorí tento priestor ešte zažili akokoľvek poškodený, ako aj záujemcov o históriu a pamiatky. Pociťujú tento priestor ako nedoriešený, dopravno-technický, ťažko prechodný a v určitom zmysle nehumánny. Problémom je hlavne ekoDôležitým medzníkom sa stala výstavba nového nomická nereálnosť výstavby, ako aj fakt, že objekmosta cez Dunaj v súvislosti s budovaním obytnej ty boli búrané bez podrobnejšej dokumentácie. zóny v Petržalke. Na prelome šesťdesiatych Voľné kópie vedú k nepresvedčivým výsledkom. a sedemdesiatych rokov bola vybúraná Dopravne je značná redukcia nájazdov mosta rozsiahla časť historického podhradia so stre- v dnešnej situácii nerealistická. dom na Rybnom námestí, ktorá zostala dodnes mestskou pamiatkovou zónou a bol postavený Čo sa týka architektúry, Jozef Lenhart upozorňuje, ambiciózny Most SNP, ktorý sa neskôr stal symbo- že by bolo nebezpečné pustiť sa do monoblolicky najlepšou stavbou 20. storočia na Slovensku. kovej výstavby, aká je naplánovaná. Historický ráz Priestor bývalého Rybného námestia je dodnes mesta sa podľa neho budoval práve stavaním nedoriešený a ostáva nezacelenou ranou mesta. solitérov - jednotlivých budov, vždy podľa potreby. 55

Obr. 1: Letecká fotografia podhradia v Bratislave, Pohľad na podhradie a Bratislavský hrad okolo roku 1930 – pohľadnica Zdroj: https://podhradie.fara.sk/o_podhradi/vznik

Obr. 2: Fotografia podhradia v Bratislave, súčasný pohľad na panorámu podhradia v Bratislave z reštaurácie UFO Zdroj: http://www.oskole.sk/?id_cat= 120&clanok=14690

Obr. 3: Perspektívny pohľad návrhu s heslom „Hrad Bratislava 2“, jeden z dvoch víťazných návrhov arch. súťaže z roku 1942, ktorý chcel spustnutý Hrad prestavať na komplex internátov a prednáškových sál Zdroj: http://www.webumenia.sk/ kolekcia/68

Obr. 4: Jedna z myšlienok, ktorá charakterizuje odvážny projekt obnovy bratislavského podhradia. Tento návrh predstavili mestský poslanec Ján Budaj a kunsthistorik Jozef Lenhart Zdroj: http://www.retronoviny.sk/zo-zivota-bratislavy/odstranme-jazvu-zo-srdca-bratislavy

Obnovené podhradie by malo byť tiež členité. V projekte obnovy podhradia vidí aj napravenie chýb predošlých generácií. „Bratislava mala šťastie vo vojnách. Prežila Napoleona aj svetové vojny. Nemala však šťastie na svojich ľudí.“ Upozorňuje aj na paradoxy v našom stavaní sa k minulosti. „Zatiaľ čo vnútro Hradu rekonštruujeme do extrémov, bez dokumentácie sa snažíme umelo vytvoriť akési rokoko, ale historicky cenné budovy, ktoré sú riadne zdokumentované, nie sme schopní vrátiť do života.“ (Retronoviny 2006).

Snahy boli viaceré, ale neboli presvedčivé v hľadaní kompromisu medzi rozsahom ponechania mostných nájazdov a v doplnení menších objektov so sklonitými strechami. Možno je to vecou tvorivého architekta zameraného na príklon k tradičným formám, ktorý by v tomto smerovaní vytvoril ucelenejší návrh. Ako keby vnútorný subjektívny obraz ešte nenašiel svoje presvedčivejšie architektonické vyjadrenie. Želaný obraz – moderný je skoro zrkadlovým obrazom predošlého postoja. Je prezentovaná hlavne profesionálnymi architektmi so snahou o kultivované reflektovanie historického kontextu dnešnými výrazovými prostriedkami bez nutnosti opakovania historických tvarov. Minulosť už nie je možné zopakovať – nový život prináša nové formy. Most sa ponecháva v plnom dnešnom rozsahu, ale humanizuje sa – voľné plochy sa obstavujú, cestný prieťah Staromestská sa prestropuje a zastavuje, zástavba sa stáva ekonomickou. Paradoxne je most nedotknuteľnou pamiatkou – nová zástavba sa ho dotýka v minimálnej miere.

„Návrh je pozoruhodný najmä tým, že rátal s obnovou pôvodnej mestskej štruktúry na súčasných princípoch, pri rešpektovaní pôvodnej uličnej siete a napojením oboch navrhovaných celkov (Zuckermandel, Vydrica) na historické mesto, hradný areál i nábrežnú promenádu. Návrh predpokladal aj eliminovanie vplyvu predpolia Mosta SNP so zachovaním všetkých jeho dopravných napojení a vytvorením univerzálneho kultivovaného krytého priestoru pod mostom. Predovšetkým mal ambíciu obnoviť atmosféru tohto miesta pomocou súčasných urbanistických a architektonických prostriedkov a kompozičných foriem“(Bratislavské Účastníci tejto tvorivej diskusie, autori tohto noviny 2006). návrhu, sa pozerali na spomínaný problém ako na ranu, ako na istú jazvu, ako na dieru v ponožke. Štopkanie, akým pomenúvajú svoj zámer, zaceľu57

Obr. 6: Návrh riešenia priestoru Staromestskej ulice – workshop, prof. P. Vodrážka, AK Ľ. Závodného

Zdroj: http://www.bratislava.sk/prof-pvodrazka-ak-l-zavodneho/gs-5009193/ p1=11049947

Obr. 5: Návrh s názvom Dialóg, ktorého autormi sú architekti Mikuláš Bánovský a Branislav Somora, autorom dopravného riešenia je Peter Rakšányi

Zdroj: https://www.bratislavskenoviny.sk/vystavba/7397-podhradie-je-nadalej-predmetomdiskusii-bratislavska-verejnost-ziada-obnovu-povodnej-mestskej-struktury

Obr. 7: Návrh riešenia priestoru Staromestskej ulice, Sekyra Group Zdroj: https://bratislava.sme.sk/c/3937 716/staromestsku-zrejme-caka-premostenie.html

je a urbanizuje dopravný priestor, spája, prepája a nadväzuje na jestvujúcu štruktúru podhradia, Starého mesta a predpriestoru Dómu sv. Martina.

20. storočia. Ignasi de Solà-Morales hovorí o „guerilovej 2 architektúre“, ktorá „provokuje lokálne udalosti rôznej intenzity“. 3

Návrh uvažuje s prekrytím ulice. Mal by v tomto prípade, podľa magistrátu mesta, optimálne skĺbiť starú a novú architektúru a riešenie by malo byť ekonomicky vyvážené. Napriek viacerým pokusom zostáva priestor nedoriešený. Možno rovnako ako v predošlom prístupe sú viaceré návrhy odvážne, ale stále nie celkom presvedčivé tak, aby pokryli očakávania všetkých návštevníkov.

Poznámky:

1 TICHÁ, Jana, 2006. Architektura v informačním vĕku. Texty

o moderní a současné architektuře. Praha: Zlatý řez. ISBN 80902810-8-7

2 Význam slova „guerilla, gerilla“ znamená nepravidelná menšia,

najčastejšie partizánska vojna proti nepravdivej armáde.

3 TICHÁ, Jana, 2006. Architektura v informačním vĕku. Texty

o moderní a současné architektuře. Praha: Zlatý řez. ISBN 80902810-8-7

Architektúra, na dosiahnutie súdržnosti, takisto aj spoločne prepája konštrukčné prvky a priestory. Urbánne súvislosti sa v meste tiež prepájajú. Prepojenia však môžu mať aj rôzny iný charakter. Môžu mať naopak podobu mentálnej či sociálnej siete. V každom prípade, výsledkom môže byť niečo, čomu môžeme hovoriť aj „mestský web“, niečo ako virtuálna urbánna kostra, ktorá má potenciál novej architektonickej artikulácie. Či už má len lokálny, alebo rozsiahlejší charakter. Jedna „TRETIA CESTA“ matematická teoréma hovorí, že dva body môžu byť spojené priamkou iba jedným spôsobom, ale Premena architektúry zo statickej disciplíny na dy- pomocou zakrivených čiar existuje nekonečné namickú patrí medzi najvýznamnejšie dôsledky množstvo ciest. V konečnom dôsledku, cieľom je informačnej doby. Architektúra dnes vytvára skôr „nadviazať spojenie“. inštrumenty ako monumenty. Jej schopnosť premeny je cenná. Tak isto ako schopnosť absorbovať Tento riešený problém, táto tretia cesta, môže programové zmeny a logiku náhody. 1 Ignasi de mať okrem svojej faktografickej a dokumentárnej Solà-Morales hovorí, že treba „z architektúry uro- stránky aj veľmi zaujímavú symbolickú, význabiť zvláštnu udalosť, špecifickú pre každý prípad movú či imaginatívnu rovinu. Taktiež virtualita, jej a miesto“. Navrhuje novú pozíciu pre architektúru následná architektonická artikulácia, ako nástroj v dnešnej spoločnosti, ukotvenú v myšlienkovom k histórii a pre históriu konkrétneho miesta, častí základe postštrukturalistickej filozofie a rozvíjajúcej mesta, či stratených architektúr. Tento tretí pohľad sa idey situacionizmu šesťdesiatych rokov skúmať možnosti zobrazovania daného miesta 59

„Tretia cesta“ Rybného námestia v Bratislave

Obr. 8: Návrh riešenia priestoru Staromestskej ulice a podhradia. K. Vnučko pochopil priestor ako umeleckú víziu Autor návrhu: Kristián Vnučko, študent FA STU 2016/17, ÚAOB

Obr. 9: Návrh riešenia priestoru Staromestskej ulice a podhradia Autor návrhu: Martina Erdelská, študentka FA STU 2016/17, ÚAOB

z viacerých rovín. Genius loci pozná rôzne vrstvy, rôzne digitálne vrstvy. Či sú to stále fyzické, možno aj dávno stratené architektúry, alebo mentálne, filozofické a psychické stránky, alebo len textom opísané, možno nikdy neexistujúce miesta, všetky majú v sebe akúsi pamäť a ponúkajú nám formu informácie. Informáciu, ktorá čaká na svoje virtuálne stvárnenie. Napríklad pomocou nového média, alebo pomocou už spomínaného zobrazovacieho zariadenia, ktoré svojím potenciálom vytvára participatívnu priestorovú konštrukciu, ako základ na dosiahnutie najobjektívnejšieho, v tomto prípade architektonického cieľa.

problém nestrácať zo zreteľa a nedovoliť prosto si naň zvyknúť, pretože ochudobňuje značnú časť historického mesta o jeho prirodzené tisícročné väzby.

Ako v množstve iných príkladov, je riešenie lokality nad možnosti súčasnosti. Možno sa vyrieši časom – keď dorastie nová generácia obyvateľov i architektov a budú vedieť nájsť spoločne akceptovateľné východisko. Rozhodne má zmysel tento

Rybné námestie je v súčasnom stave problém, ktorý nemá uspokojivé riešenie, ale o ktoré sa neustále treba snažiť. „Navrhovaná moderná architektúra nerešpektuje výnimočnosť územia pod Bratislavským hradom, narúša „logo“ mesta

Tretia cesta, alebo inak povedané želaný obraz – zmierenie, je artikulovanou témou, ktorú sme predložili na riešenie mladej generácii študentov Fakulty architektúry STU v Bratislave v tomto roku, so snahou o možné zmierenie, akýsi kompromis obidvoch krajných polôh do voľného zmysluplného celku pomocou už spomínaného experimentálneho pohľadu na problém. Nešlo ani tak o presné technické riešenie, ako skôr o umelecký pokus Hovoríme teda o informáciách rôzneho typu, a zobrazenie rozpornosti lokality pomocou altero číslach a údajoch, ktoré sú nielen surovinou pre natívnych výskumných metód navrhovania a mabudúci dizajn, ale aj zdrojom kritického a radikál- povania priestoru. neho prehodnotenia architektúry a spoločnosti, vytvárajúc alternatívny „kultúrny algoritmus” Projekt študentky M. Erdelskej sa najviac priblížil a prístup k návrhovej fáze. Snažia sa vyprovokovať tvarovaniu pôvodného priestoru novými tvarmi, novú architektúru a urbanizmus prostredníctvom obohatenými o horizontálne verejné priestranstvá manipulácie s priestorovými údajmi. vo viacerých úrovniach.

– niekoľko storočí zažitú vedutu Bratislavy. Jazvu na jej tvári treba preto zaceliť čo najprirodzenejšie, teda tým, čo sa vyvinulo počas stáročí“ (bapodhradie 1991). Pre toto štádium je možné odporučenia zhrnúť takto:

funkčnosti križovatky, zlepšenie peších prechodov cez priestor, dobudovanie prestupnej stanice hromadnej dopravy na nábreží.

D – Využitie možností experimentálnych metód navrhovania a možností virtuálnej a rozšírenej A – (Podľa klasika) je cesta späť nemožná reality pri modelovaní možných alternatívnych a dopredu ťažká. Ako najperspektívnejšie rieše- stavov prostredia (vrátane historických, dokunie sa javí snaha o vyrovnané zmierlivé až kom- mentárnych, relaxačných a umeleckých vízií promisné riešenie medzi historickou asanovanou a pod.). Prieskum návštevnosti alternatív ako forzástavbou a novodobými stavebnými zásahmi ma verejného hlasovania. – ako spojnica medzi novým mostom s vyhliadkovou plošinou a Hradom – medzi minulosťou E – Pre jedinečnosť priestoru možno uvažovať a budúcnosťou. o určitej forme memoriálu – miesta na kontempláciu nad ostrými obratmi dejín, ktorých symB – Zaujímavý smer je takisto tradičné urbanistické bolom tento priestor je. Ako najvhodnejší sa javí tvarovanie do zjednodušených blokov sledujúcich „horná cesta“ – peší prechod vo výške od Mosta historické trasy, ale s použitím moderných foriem SNP cez strešné roviny nových stavieb s prechov menšej architektonickej mierke. Bloky sú prístupné dom na Zámocké schody na Hrad ako spojnica vertikálne až v troch úrovniach – na teréne, v úrovni medzi historickými časmi. mosta a na strešnej úrovni. Prekrývajú mostné nájazdy a vytvárajú (staro)novú strešnú krajinu. Zo F –Doriešenie tohto symbolického priestoru len stavebnej hmoty sa stáva bludisko podobné his- prostredníctvom developerov je ekonomicky netorickým štruktúram. priechodné. Jedine spoluúčasť všetkých foriem financovania na ideovom doriešení je predC – Zasiahnutie do päty mosta – redukcia most- pokladom na úspešné riešenie. ných nájazdov za cenu presunu autobusovej stanice do inej polohy, ale pri zachovaní dopravnej 61

„Tretia cesta“ Rybného námestia v Bratislave

G – Pri formovaní zámeru obnovy prostredia vychádzať zo širokého humanistického chápania významu priestoru ako východiska pre budúci návrh, ktoré je jedine pre svoj odstup úmerné tomuto prostrediu. Akokoľvek však môže byť zámer komplexný, nenahradí umeleckú kvalitu priestorového návrhu. Jedine tvorivý počin s vnútorným presvedčením o navrhovanom riešení je to, čo bude vykúpením dlhoročnej traumy. Diskusia o možných riešeniach je dlhodobý proces. Jej cesta je možno od plochých jednoznačných riešení smerom k zložitejším, štruktúrovanejším, viacznačným – nielen v prostredí, ale aj v sebapoznaní nás všetkých.

Mgr. art. Richard Kilo e-mail: risoolik@yahoo.com Fakulta architektúry Slovenská Technická Univerzita v Bratislave Ústav architektúry občianskych budov Námestie slobody 19, 812 45 Bratislava 62

Information on http://www.retronoviny.sk/ zo-zivota-bratislavy/odstranme-jazvu-zo-srdca-bratislavy, https://www.bratislavskenoviny. sk/vystavba/7397-podhradie-je-nadalej-predmetom-diskusii-bratislavska-verejnost-ziada-obnovu-povodnej-mestskej-struktury, https:// dennikn.sk/556964/bratislava-prehliadka-premarnenych-prilezitosti/, http://old.bapodhradie. sk/?id=db

Ďalšie diskusie na uvádzanú tému prebiehajú na: https://antoniaci.blog.sme.sk/c/301624/novepodhradie.html BELTING, H.: Konec dějin umění, [prekl.] J. Hlavička, https://bratislava.sme.sk/c/4175112/staromestsPraha: Mladá fronta, 2000. s. 144 ka-ma-riesenia.html https://bratislava.sme.sk/c/3937716/staromesBENJAMIN, W.: The arcades project. [ed.] R. Tiede- tsku-zrejme-caka-premostenie.html mann, [prekl.] H. Eiland a K. McLaughlin, Harvard http://www.bratislava.sk/navrhy-rieseni-priestoUniversity Press, Cambridge, Massachusetts, 2002. ru-staromestska-ulica/gs-5009184 s. 893 BIBLIOGRAFIA

Prof. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD. e-mail: vlado.simkovic@gmail.com

WEIGEL, S.: Body-and image-space. Re-reading Walter Benjamin. [prekl.] G. Paul, R. McNicholl a J. Gaines. Warwick studies in European philosophy

RANDO, D.: Hope and Wish Image in Music Technology, Cham: Springer International Publishing AG, 2017

Fotografická koláž lokality Rybného námestia z historických a súčasných záberov Autor: Pavol Škorvánek

Autor vizualizรกcie: Roman Hajtmanek

Rybné námestie Bratislava – ideový návrh

Vladimír Šimkovič, Tatiana Vozárová, Roman Hajtmanek, Richard Kilo

ABSTRAKT

ÚVOD

Príspevok sa venuje objasneniu východísk a vyhodnoteniu jedného zo študentských návrhov, spracovaných na FA STU v roku 2017 na obnovu priestoru pôvodného Rybného námestia v Bratislave. Spolu s vedením ateliéru, zhodným s autormi tohto článku, tak vznikol jeden z možných prístupov, ktorý ideálne opisuje možné cesty k riešeniu tohto problému, charakteristického nielen priestorovým riešením, ale aj ukážkou prístupu k vlastnej histórii.

Predložený text je podrobnejším zhrnutím projektu poslucháčky 5. ročníka FA STU Bc. M. Erdelskej, spracovanom v akademickom roku 2017 pod vedením autorov tohto príspevku. V ňom sa najviac uplatňujú základné ideové princípy návrhu, zhrnujúceho viac súvislostí –dopravných, aj historických a priestorových. Je to ideový akademický projekt – ukazuje ideálne možné riešenia, ale súčasne má aj svoje obmedzenia v technickom dopracovaní návrhu. Napriek tomu ukazuje snahu o postihnutie možných širších súvislostí uvažovania o priestore.

ABSTRACT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ Rybné námestie Bratislava, FA STU Bratislava, akademický návrh, vyhodnotenie, priestorový a historický kontext KEYWORDS Fish Square Bratislava, FA STU Bratislava, academic proposal, evaluation, spatial and historical context

The contribution is devoted to clarifying the origins and evaluating one of the student’s proposals, processed at the FA STU in 2017 to restore the area of the original Rybné (Fish) square in Bratislava. Together with the leadership of the studio, identical to authors of this article, we define one of the possible approaches which ideally describes possible ways to solve this problem which is characteristic not only by its spatial solution but also as a demonstration of our approach to our own history.

VÝCHODISKÁ RIEŠENIA IDEOVÉ VÝCHODISKO – zmierenie? Ako hlavné východisko je chápané niečo ako zmierenie – pokus o neľahký kompromis na báze spoločných presahov. Nikdy nie je dokonalý, predstavuje len hranice teoreticky možného riešenia, kde žiadna zo zúčastnených strán nie je úplne spokojná a predstavuje priestor možných ústupkov a modifikácií. Hlavný aktér celého príbehu – most sa neasanuje, ale integruje do návrhu. Nevyhnutne sa zasahuje do jeho železobetónovej (nie kovovej) časti a upravujú sa nájazdy. Neobnovujú sa pôvodné bloky a priestory, ale ponecháva sa 65

Rybné námestie Bratislava – ideový návrh

ich pôvodná historická hlbšia priestorová osnova a následnosť. Nenavrhujú sa pôvodné tradičné objekty so sklonitou strechou, ale moderné abstraktné tvary, rozrezané dopravným prieťahom. Je to snaha o dve mierky – tradičnejší urbanizmus vo väčšej mierke, ale moderné tlmené tvaroslovie v menšej mierke objektu. Je to stav „medzi“ – nie je možné sa vrátiť ani do minulosti, ani nie je možné sa úplne od nej odpútať. Toto opatrné našľapovanie a vyvažovanie medzi dvomi pólmi je tenká cesta, po ktorej je nevyhnutné kráčať, ako sa o to pokúsilo už viac autorov. Súčasnému stavu sa najviac vytýka (Šimečka 2016, Ševčíková 2014, Nižňanský a kol. 2011) čiernobiele riešenie – vybúranie (na drobnú mierku mesta) veľkého územia a vybudovanie bariérovej monofunkčnej dopravnej stavby veľkej mierky, dodnes nedostatočne integrovanej do okolitého historického a sociálneho prostredia vo veľmi citlivom mieste spojenia mesta a Hradu. Akokoľvek je stavba architektonicky veľmi hodnotným počinom, nedostatočné včlenenie do kontextu je jej slabou stránkou, v čase vzniku zrejme neriešiteľnou. Cestu vpred vidíme (ako veľa iných autorov) v zložitom dopravnom zásahu do nájazdov mosta – to je základ, od ktorého sa odvíjajú všetky následné architektonické dôsledky. 66

DOPRAVNÉ RIEŠENIE – základ možnej zmeny Veľa návrhov (pozri samostatný príspevok v tejto publikácii) bolo za obdobie od výstavby mosta spracovaných na preskúmanie možnosti redukcie mostných nájazdov, ktoré sú nevyhnutné na potlačenie jeho bariérového pôsobenia – hlavne sťaženej priechodnosti pre peších hlavne po historických trasách. Cestná komunikácia je súčasťou vnútorného mestského okruhu, a preto akékoľvek zásahy by spôsobili zníženie jeho funkčnosti. Navrhované dopravné riešenie je predmetom samostatnej časti tejto publikácie, preto ho tu nebudeme podrobnejšie opisovať. Spomenieme len jeho hlavné charakteristiky, podstatné pre priestorový návrh jeho sociálnej humanizácie: - Vytesnenie autobusovej stanice do inej polohy a získanie hlavnej priestorovej rezervy. - Stlačenie nájazdov do tejto plochy pod mostom - plošná redukcia asi o 25 % oproti súčasnému stavu. - Presun stúpajúcej rampy pri hoteli Danube/Park Inn do zadnej polohy a uvoľnenie širších peších prepojení popod most smerom na nábrežie. - Vytvorenie nového prestupového uzla MHD na priesečníku nábrežia a mosta – nová zastávka autobusov vznikne rozšírením mosta, napojenie

výťahmi na nábrežie, na posunutú zastávku električiek a na vnútornú stranu mesta. • Vytvorenie nástupného bodu do historického mesta pre zahraničných turistov. HISTORICKÉ PRIESTOROVÉ VÝCHODISKO Ako najvyššiu hodnotu priestoru pociťujeme dnes skoro neznáme miesto pôvodného pravekého prechodu (brodu) cez Dunaj pred Vodnou vežou. (Bratislavské ostrovy 2008, Mencl a kol. 1936). Sem sa zbiehali najstaršie cesty zo všetkých základných smerov, ktoré dodnes tvoria kostru mesta. Pretože od brodu sa Dunaj vetvil do ramien, bola prístupová cesta odklonená od dnešnej rieky asi o 30° – v podstate smer osi dnešného Hviezdoslavovho námestia. Tento smer sa zachoval po tisícročia až dodnes a jeho dodržanie je jednou zo základných požiadaviek riešenia. V histórii tu býval aj malý prístav a v poslednom období aj pozdĺžna znížená časť zregulovaného nábrežia („náplavka“) – motív tiež vhodný na prezentáciu (viď. Obr. 1, 2, 3). Pôvodná historická stavebná štruktúra pred asanáciou bola vybudovaná na rastlom princípe, ale v podstate dodržovala dve základné osi: - Už spomenutá najstaršia pozdĺžna os (tu označovaná ako žltá) vedúca k bývalému brodu viedla v predĺžení Hviezdoslavovho námestia cez

rozšírený priestor pred súčasným nemeckým veľvyslanectvom až na priečne orientované Rybné námestie ako uzavretý mestský priestor. Cez úzke prechody (hrdlo, škrtidlo – ulice v roku 1954 Vydrica, Prídavkova ul.) viedla na Jeseninovo nábrežie so širokým zníženým prahom („náplavkou“) až za Vodnú vežu. • Priečna os (tu označená ako oranžová) viedla pozdĺž celej Židovskej ulice s vyústením na uzavretom Rybnom námestí, v podstate kolmým na pozdĺžnu (žltú) os. Tieto dve hlavné priestorové sekvencie sú kostrou, ktorá je základom predkladaného návrhu. SÚČASNÁ PRIESTOROVÁ SITUÁCIA Výstavba mosta vniesla do priestoru aj svoju geometriu – najekonomickejší smer je kolmo na rieku (tu označený ako červený). Nesúlady v dotykoch smerov viedli k vzniku dotykových zvyškov – budovy asanované len pre jeden dotyk, výsledkom sú dodnes nedoriešené prázdne trojuholníkové priestory.

Obr. 1: Situácia stredovek 1765. Zdroj: Marquartov plán Bratislavy 1765, Bratislava: Slovenská kartografia, 1988

Obr. 2: Situácia 1897

Zdroj: Mapa 1897, MMB Bratislava

Obr. 3: Situácia. Zdroj: Letecká fotografia, asi 30. roky 20. storočia, Geodis Slovakia, Topografický ústav

Obr. 4A, 4B, 4C: Porovnanie_hlavné pešie ťahy pôvodné, súčasné (viditeľné porovnanie aj zredukovaných nájazdov s pôvodným riešením), navrhované Zdroj 4A: Neyderov plán Bratislavy, 1820, Bratislava: Slovenská kartografia, 1989

Obr. 5A, 5B, 5C: Porovnanie_pôvodné riešenie - po postavení mosta - navrhované riešenie

Zdroj 5A: Letecká fotografia, asi 30. roky 20. storočia, Geodis Slovakia, Topografický ústav; Zdroj 5B: Letecká fotografia, 2017, Google Earth, prístup 10. 1. 2018

NÁVRH RIEŠENIA CHARAKTERISTIKA NÁVRHU Návrh vychádza zo snahy využiť modifikáciu dopravného riešenia na vytvorenie abstraktnej hornej stavebnej štruktúry, prekrývajúcej automobilové komunikácie a vychádzajúcej z historickej hierarchie a priestorovej následnosti. Prekrytie je v podstate vedomým potlačením (obostavaním, zamaskovaním, ale ponechaním) cudzo pôsobiacej geometrie, ale tak, aby sa v pozadí neustále pripomínala. Vzniknuté stavebné objemy sú často nesúvislé, zrezané, prázdne až formálne (kulisy), ale zakryjú dopravnú stavbu tak, aby sa okolité verejné priestory uzavreli a vytvorili sa obostavané prechody pod most, aby si ho chodci ani nevšimli – most by pre bežného človeka skoro zmizol. Zvýraznila by sa jeho komunikačná funkcia vo vyšších polohách – horné atraktívne pešie prechody sú jeho nečakaným prínosom. Vzniká tak vrstvenie priestorov a časov: - v najnižšej úrovni (stále existujúcich suterénov, príp. ich stôp ako katastrálnych čiar) sa otvára možnosť ich začlenenia do navrhovaných štruktúr, - v úrovni terénu obnovenie hlavne historickej pozdĺžnej trasy v jej pôvodnom priestorovom členení popod most s vyústením až na zní-

žené nábrežie Dunaja širokým podchodom pod nábrežnú komunikáciu, - obnovenie plynutia priestoru priečnym smerom, od uzavretého Rybného námestia cez rozšírený podchod nahor po Židovskej ulici, - pokus o vybudovanie najvyššej hornej novej vyhliadkovej trasy (červená) vedúcej od päty pylóna mosta cez lávky postupne po strechách navrhovaných objektov s ukončením na Zámockej ulici s prechodom na Hrad. Symbolické spojenie dnes najvyšších priestorových dominánt – mosta ako symbolu súčasnosti a Hradu ako symbolu minulosti je aj snahou o ich zmierenie. Materiálové riešenie je len naznačené. Bloky sú uvažované ako abstraktné jednoduché sivé („betónové“) hranoly bez prílišnej dekoratívnosti, s malým počtom otvorov len v smeroch ťažiskových pohľadov. Vodorovné zdvihnuté plochy prekrývajúce komunikácie majú takisto čo najjednoduchšie stvárnenie, umožňujúce ich rôzne využitie. Zvislé steny zakrývajúce cestné komunikácie sa uvažujú ako zelené. CHARAKTERISTICKÉ POHĽADY A DETAILY - Pohľad z reštaurácie UFO ukazuje prekrytie cestných komunikácií navrhovanou stavebnou štruktúrou tak, aby sa podstatne oslabilo jej priesto69

Obr. 6A, 6B, 6C: Porovnanie z reštaurácie UFO_pôvodné riešenie - po postavení mosta - navrhované riešenie Zdroj 6A: Letecký pohľad, okolo 1935, Ortvay, T. Ulice a námestia Bratislavy, Bratislava: Marenčin PT, 2003, s. 14 – 15

Obr. 7A, 7B, 7C: Porovnanie z petržalského nábrežia_pôvodné riešenie - po postavení mosta - navrhované riešenie Zdroj 7A: Pressburg an der Donau, Ungarn, asi 1910, pohľadnica, Stará Bratislava http://lacohephotos.tumblr.com/page/2

Obr. 8A, 8B, 8C: Porovnanie z Hradu_pôvodné riešenie - po postavení mosta - navrhované riešenie Zdroj 8A: Lacika, J.: Bratislava na starých pohľadniciach, Bratislava: Dajama, 2015, s. 10

Fotografie z dronu - Crot Production, s.r.o., Bratislava 2017

rové pôsobenie z pohľadov chodca, aj z horných pohľadov (pozri Obr. 6A, 6B, 6C). - Pohľad z Petržalky zohľadňuje výškové pomery návrhu, ktoré nerušia pohľad na Hrad a vytvárajú pretiahnutú súvislú zástavbu na nábreží (pozri Obr. 7A, 7B, 7C). - Pohľad z terasy Hradu smerom na most preukazuje účinok zakrytia dopravných plôch a celkové utíšenie výrazu do plynulo pôsobiacich jednoduchých pozdĺžnych tvarov – „vagónov“ (pozri Obr. 8A, 8B, 8C). - Pohľad z Rybného námestia smerom nahor ukazuje mieru obnovy pôvodného uzatvoreného priestoru a pôvodných smerov pohľadov (pozri Obr. 9A, 9B, 9C). - Rozsah dopravných plôch a ich redukcia je jasnejší aj pri pohľade z dronu (pozri Obr. 10A, 10B, 10C). - Rôzne iné schematické detaily návrhu (pozri Obr. 11A, 11B, 11C). Je zrejmé, že tento návrh sa chápe ako akademický – ideový a obsahuje veľa predpokladov, ktoré sú na hranici reálnosti. Napriek tomu sa pokúša svoju ideu predložiť ako ucelenú predstavu, aby mohla splniť úlohu podkladu pre diskusiu aj pre reálnejšie úvahy. Je takisto jasné, že navrhované stavebné objemy sú ťažko komerčne

využiteľné - sú málo prístupné, atypické, deformované (skosené, urezané). V parteri sa vo vhodných častiach predpokladajú živé komerčné, stravovacie a kultúrne aktivity vrátane možnosti parkovania. Atypické stavebné telesá možno chápať ako druh múzea - veľký urbanistický monument stavebných fragmentov, naznačujúci turbulentný a protirečivý vývoj tohto priestoru, až sochársky vyjadrený v nelogickej deštrukcii stavebnej hmoty, podobne ako v dielach D. Libeskinda. Dokonca by bolo možné o takto nelogicky vytvorenom fragmentovanom priestore uvažovať aj ako o Múzeu omylov 20. storočia - s expozíciou ako prechodom prázdnymi malými, stiesnenými a tmavými priestormi v spodnej časti, abstraktne naznačujúcimi pôvodné prostredie geta. Naopak v hornej presvetlenej vyhliadkovej trase (červená) ponúknuť ako optimistickejšie východisko rozšírenie pohľadu – fyzické (prírodné) i nadčasové – ako získanie väčšieho odstupu a zasadenie do širších humanistických súvislostí (pozri Obr. 12). ZÁVER Fyzická životnosť mostnej konštrukcie sa odhaduje na 200 rokov, takže v súčasnosti uplynula asi jej štvrtina. Osídlenie tejto lokality trvá minimálne 2 000 rokov, takže uvažovanie v dlhých časových 71

Obr. 9A, 9B, 9C: Porovnanie z Rybného námestia_pôvodné riešenie - po postavení mosta - navrhované riešenie

Zdroj 9A: Rybné námestie 1900, Cmorej, J.: Bratislava. Svedectvo historických pohľadníc, Poprad: Region Poprad, 2004, s. 100

Obr. 10A, 10B, 10C: Porovnanie z leteckého pohľadu_po postavení mosta - navrhované riešenie Zdroj 10A: Mostné nájazdy, fotografia z dronu Crot Production, s.r.o. Bratislava

Obr. 11A, 11B, 11C: Rôzne detaily pohľadov na navrhované riešenie. Autori vizualizácií: Vladimír Šimkovič, Tatiana Vozárová, Roman Hajtmanek, Richard Kilo 72

Fotografie z dronu - Crot Production, s.r.o., Bratislava 2017

Obr. 12: Atmosféry hornej a dolnej línie. Autori vizualizácií: Tatiana Vozárová, Roman Hajtmanek 73

Rybné námestie Bratislava – ideový návrh

Prof. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD. e-mail: vlado.simkovic@gmail.com Ing. arch. Tatiana Vozárová e-mail: vozarova.tatiana@gmail.com Ing. arch. Roman Hajtmanek e-mail: roman.hajtmanek@gmail.com Mgr. art. Richard Kilo e-mail: risoolik@yahoo.com Fakulta architektúry Slovenská Technická Univerzita v Bratislave Ústav architektúry občianskych budov Námestie slobody 19, 812 45 Bratislava 74

horizontoch je v tomto prípade oprávnené. Samotný problém je mnohoznačný a viacvrstvový, a v každom prípade presahuje bežné developerské horizonty vrátane štandardnej ekonomickej návratnosti. Je snáď stále aktuálne naň poukazovať a nenechať ho nevyriešený, akokoľvek je jeho riešenie ťažké. Je aj výzvou pre hlbšie uvažovanie o zmysle miesta a jeho tvorivej imaginatívnej priestorovej interpretácii ako súčasti vlastnej sebareflexie. Je preto podnetné venovať sa okrem vlastnej technickej, priestorovej alebo len estetickej dimenzie aj jeho ideovej a až existenciálnej sfére, bez ktorej by lokalita stratila svoje dnes už len potenciálne zachované hlbšie významy. BIBLIOGRAFIA

HANÁK, Jozef - KOPUNCOVÁ, Barbora: Prešporské opevnenia. Bratislava: Marenčin PT. 2007. 166 s. ISBN 978-80-89218-53-0 HRADSKÁ, Katarína: Židovská Bratislava. Bratislava: Marenčin PT. 2008. ISBN 978-80-89218-80-6 MENCL, Václav - MENCLOVÁ, Dobroslava: Bratislava. Stavební obraz města a hradu. Praha: Jan Štenc. 1936. 276 s. NIŽŇANSKÝ, Eduard a kol.: Stratené mesto. Lost City - Verlorene Stadt - Elveszett város. Pracovný materiál ku konferencii Stratené mesto 2011. Bratislava : Vydavateľstvo Marenčin PT, spol. s r. o. 2011. 902 s. ISBN 978-80-8114-108-9

BRATISLAVSKÉ OSTROVY. Bratislava - minulosť ŠEVČÍKOVÁ, Zuzana: Lost City - Stratené Mesa budúcnosť. Prelomové obdobia vývo- to. Bratislava: Fortuna Libri. 2014. s. 316. ISBN ja mestského priestoru. Bratislava: Občianske 9788096919260 združenie Bratislavské ostrovy. 2008 ŠIMEČKA, Martin M.: Bratislava, prehliadka CMOREJ, Július: Bratislava. Svedectvo historických premárnených príležitostí. [Online] 12. 09. 2016. pohľadníc. Poprad: Region Poprad. 2004. ISBN Dostupné na: https://dennikn.sk/556964/bratisla80-969100-6-X va-prehliadka-premarnenych-prilezitosti/ Fotografie z dronu - Crot Production, s.r.o. Bratislava.

Autor vizualizรกcie: Roman Hajtmanek

KATALÓG ATELIÉROVÝCH PRÁC

Obnova Rybného námestia v prácach študentov 5. ročníka v ak. roku 2016/17

Vyučujúci: Vladimír Šimkovič, Márius Žitňanský, Tatiana Vozárová, Roman Hajtmanek, Richard Kilo, Michal Bogár

RYBNÉ NÁMESTIE V BRATISLAVE AKO OBRAZ monument a naopak sa snaží modernými sebaveVZŤAHU K VLASTNEJ MINULOSTI domými zásahmi zvýšiť atraktivitu dnes dopravného priestoru. Na obidva prístupy bolo vypracoPriestor Rybného námestia bol osídlený pravde- vaných veľa laických i profesionálnych návrhov, ale podobne už od praveku ako súčasť brehovej nepristúpilo sa k žiadnej konkrétnejšej realizácii. zástavby Dunaja, vedúcej k významnému brodu cez rieku. V histórii prešla viacerými premenami Od výstavby Mosta SNP prebehlo už viac ako – od záplav cez predmestie opevneného mesta 40 rokov. Vyrastajú nové generácie, ktoré už neaž po spojenie s historickým centrom mesta. Lo- zažili pôvodný stav a dozvedajú sa o ňom len kalita mala výrazný sociálny kontext – nachádza- z historických publikácií. Ako vníma tento problém la sa tu hlavne židovská komunita, postihovaná mladá generácia študentov architektúry, čo pre negatívnym vzťahom k väčšinovému obyvateľstvu. nich dnes znamená nevyriešený problém z minuSvoj vrchol dosiahla v úplnej asanácii rozsiahleho losti a ako by si predstavovali jeho súčasné riešeúzemia na konci šesťdesiatych a začiatkom sedem- nie? Prikloniť sa k niektorému postoju z minulosti desiatych rokov 20. storočia, súvisiacim s výstav- alebo zvoliť vlastnú predstavu – akokoľvek ideovú bou nového mosta cez Dunaj (1972) ako základ- a akade- mickú? Pedagogický experiment s poného predpokladu pre výstavbu obytného satelitu trebou hlbšej reflexie kontroverzných historických Petržalka pre 150 000 obyvateľov. Most sa stal naj- faktov bol koncepčným východiskom zadania pre význačnejšou stavbou 20. storočia na Slovensku skupinu 5 študentov FA STU v akademickom roku napriek asanácii mnohých historických objektov. 2017 pod vedením autorov tohto článku. Postup Táto kontroverzná situácia trvá dodnes a rozdeľu- viedol od vyjasňovania vlastných pozícií k rôzje obyvateľov na dva základné nezmieriteľné norodým poňatiam priestoru – od konkrétnejších tábory. Prvá skupina odmieta most ako necitlivý riešení až po ideové a tvarové experimenty. zásah do historickej štruktúry a požaduje jeho ak už nie odstránenie, tak aspoň podstatnú redukciu nájazdov a obostavanie tradičnými objektmi so sklonitou strechou. Druhá skupina ponecháva most v pôvodnom stave ako architektonický 77

Analogicky k minulým prístupom možno v prácach hovoriť o určitých typoch prístupu, zoradených od tesnejšej väzby na historické vzory až po voľné kompozície. • Historizujúci prístup vnímajúci most s nájazdmi ako cudzí element so snahou o jeho maximálnu redukciu a doplnenie priestoru okolo a pod mostom o tradičné typy objektov so sklonitými strechami. Je zaujímavé, že týmto smerom sa nevydal žiaden zo študentov.

Úrčujúce osi územia pozmenené návrhom

Navrhovaná širšia dopravná situácia 78

Bc. Jaroslav Kejř, Bc. Martin Brhlík - Fakulta umění a architektury Technické univerzity v Liberci Študenti z Fakulty umení a architektúry Technickej univerzity v Liberci poňali most ako cudzí element, ktorému mesto vracia úder. Predstavili snahu o odstránenie mostných nájazdov a doplnili územie novými budovami so živým, obchodným parterom okolo mosta, ako aj pod ním samotným. Objemy sú koncipované ako administratívne budovy, budovy na bývanie, knižnica či škola. Študenti sa snažili nadviazať projekt na pôvodné osi mesta: Pánska ulica a Hviezdoslavove námestie. Os Hviezdoslavovho námestia ukončili synagógou, ktorá tvorí nový protipól k Slovenskému národnému divadlu. Rozvinutím pôvodného územného plánu sa im tak podarilo priamo prepojiť Pánsku ulicu s Vodnou vežou. Toto prepojenie je tvorené najmä námestím, ktoré je odhlučnené od hlavných komunikačných línii bulvárovou zástavbou nábrežia. Rušnejšiu časť návrhu predstavuje verejný priestor Dopravného námestia, ktoré tvorí nástup do kombinovanej stanice lodnej, autobusovej a električkovej dopravy. Statická doprava Vydrice je vyriešená jednosmernými cestnými komunikáciami medzi blokmi s podzemným parkovaním, ktoré sú len materiálovo odlíšené od pešej zóny. Samotné nábrežie je dotvorené promenádou, ktorá vznikla nahradením šikmého brehu oporným múrom a horizontálnou plošinou na úrovni vodnej hladiny. Nové Bratislavské korzo je prístupné z mosta SNP schodiskami, ktoré umožňujú v súčasnosti chýbajúci kontakt s Dunajom. Konzultanti na ateliérovej práci v Liberci: doc. Ing. arch. Jiří Buček, Ing. arch. Filip Horatschke Externý konzultant: Ing. arch. Michal Bogár

Autori obrázkov: Jaroslav Kejř, Martin Brhlík 79

• Snaha o historické zmierenie starej a novej štruktúry – ako urbanisticky tradičnejší a architektonicky umiernenejší prístup. Bc. Martina Erdelská Študentka zvolila urbanisticky tradičnejší prístup k tvorbe vo forme znovupostavenia minulej zástavby Vydrice avšak v abstrahovanej forme prispôsobenej dnešným súčasným podmienkam, hlavne dopravným z dôvodu nenarušenia dopravného obvodu a mosta SNP. Hlavným dôvodom pre staronovú zástavbu bolo opätovné zadefinovanie Rybného námestia, ktoré má v súčasnosti nejasné hranice. Táto zástavba zároveň poskytuje rôzne možnosti pohybu a Most SNP tak nevnímame ako prekážku, ale ako súčasť stavby – nastáva prerastanie mosta mestom a opačne, prerastanie historického, súčasného a nového. Kvôli nerovnému terénu študentka pracovala s myšlienkou troch vertikálnych úrovní – spodná úroveň ako úroveň pôvodného Rybného námestia a jeho prepojenie s Dunajom, stredná úroveň ako úroveň hornej plošiny Rybného námestia s verejným priestorom a občianskou vybavenosťou a horná úroveň ako úroveň transcendentálna, v podobe levitujúcej lávky, ktorá poskytuje vyhliadkovú trasu, a tým aj nadhľad nad problémom, Súčasťou trasy je múzeum, kde je vyrozprávaná celá história územia, pozitívna aj negatívna. Príbeh a história miesta formujú tento projekt, ktorý poskytuje paralelné vrstvy realít a neviditeľné súvislosti. Horná cesta poskytuje oslobodenie od myšlienok, vedie nás cestou emócií, začína na plošine pod UFO-m, pokračuje cez most a lávkami sa preplieta cez múzeum až na hradný kopec, kde návštevníkom ponúka nostalgický pohľad späť. Spodné úrovne reprezentujú súčasnosť, pripomínajú labyrint. Príbeh miesta je príbehom života.

Úrovne zhora - spodná, stredná, horná 80

Autorka obrรกzkov: Martina Erdelskรก

•

Snaha o vnesenie nových priestorových motívov povyšujúcich jeho súčasné hodnoty.

Bc. Janka Filípková V projekte Janky Filípkovej sa k územiu Rybného námestia pristupovalo spočiatku historickou analýzou. Na základe historických máp Bratislavy nastala snaha o obnovenie minulej historickej zástavby a ulíc okolo Rybného námestia. V procese tvorby v tvarovaní nastali určité zmeny oproti pôvodným štruktúram z dôvodu zhodnotenia súčasného stavu, kvality priehľadov a kontaktu s Dunajom. Zmeny v podobe nových priestorových motívov s cieľom povýšiť hodnoty námestia. Najdominantnejším riešeným objektom v celom urbanizme je objekt kruhu, ktorý je umiestnený nad súčasným dopravným uzlom. Myšlienka kruhového konceptu vznikla ako symbol zjednocovacieho prvku v celom blízkom prostredí – Rybné námestie, podhradie, Most SNP,... Z urbanistického pohľadu kruh pôsobí dojmom, že všetky cesty vychádzajú priamo z neho a to posilňuje myšlienku prvku, ktorý zjednocuje územie a zároveň ponúka panoramatické výhľady na mesto. Študentka prirodzene pociťovala veľkú rôznorodosť územia, a preto pracovala na hľadaní formy centrálneho prvku. Čistota objektu je zachytená v jeho tvare, v umožnení plynulého pohybu a vo výhľade. Objekt je multifunkčný a slúži na obohatenie prostredia a mesta.

Schémy vývoja 82

Autorka obrázkov: Janka Filípková

• Abstraktné priestorové kompozície vnímajúce ho ako symbolickú prezentáciu historických, ale aj súčasných vnútorných pocitov. Bc. Kristián Vnučko Projekt Kristiána Vnučka je skôr projektom konceptuálnym ako realistickým. Samotný študent sa o projekte vyjadril, že ide o koncept psychického experimentu na ľuďoch s témou vplyvu histórie na správanie obyvateľov a vizualizuje jeho hypotetické výsledky. Študent zároveň skúma územie z geografického, geologického a politického pohľadu a zisťuje, že vertikálny rast mesta je životaschopnou možnosťou. Študent formuje objekt metódou vrstvenia zdola na hor. Celá štruktúra je systémom rôznych rámp pôsobiacich spletito, ktoré študent kategorizoval do dvoch hlavných častí. Spodná úroveň predstavuje blízku budúcnosť Bratislavy, ktorá je stále ovplyvnená historickou urbanistickou štruktúrou, tokom Dunaja atď. Vrchná „tečúca“ úroveň je otvorený organizmus, (po)ukazujúci na mladšiu (druhú) časť mesta. Tieto „rampy“ sú od seba oddelené, ale nedokážu žiť oddelene, čiže v niektorých častiach sú navzájom prepojené aj so „základmi“. Ich spojenie predstavuje abstraktné priestorové kompozície vnímané za symbolickú prezentáciu historických, ale aj súčasných vnútorných pocitov. Projekt otvoril diskusiu na rôzne filozofické témy, napríklad čo by sa stalo, keby sme sa mentálne nemenili?

Autor obrázkov: Kristián Vnučko

Zasadenie formy projektu do rôznych období 85

Bc. Matej Halada Abstraktné priestorové kompozície, vnímané ako symbolická prezentácia historických, ako aj súčasných vnútorných pocitov, sú jasne rozpoznateľné aj v projekte Mateja Haladu. Študent využíva nástroj VR na tvorbu virtuálneho múzea, ktoré mapuje atmosféru Rybného námestia a Židovskej ulice v konkrétnych obdobiach. Cieľom je sprostredkovať ľuďom virtuálnu prehliadku s pocitom existencie v alternatívnej realite, ktorá zobrazuje atmosféru konkrétnej doby na konkrétnom mieste. Prvky konkrétneho obdobia vznikali na základe analýz architektonického slohu v danom storočí a následne spájanie prvkov do abstraktnej formy, má za úlohu vyvolávať emóciu a odkazuje na zabudnutú spomienku. Vznikli databázy abstrahovaných prvkov, ktoré študent vyjadril pomocou kriviek. V konečnom návrhu boli vytvorené moduly, ktoré sú výsledkom kombinácie kriviek, vyobrazujúcich atmosféry riešeného priestoru v období od roku 1700 do roku 1969. Vytvorené moduly študent nazval symbionty, ktoré definuje ako organizmus, nasávajúci energiu z atmosféry obdobia a potom ju vykresľuje zmenou svojho tvaru. Virtuálny priestor má byť interaktívny. Pri vstupe do priestoru sa spustí čas, kde jeden rok predstavuje jednu sekundu. Priestor postupom času ukazuje stav prostredia, atmosféry, pozitívne aj negatívne, definované na základe historickej analýzy.

Analýzy hľadania foriem 86

Autor obrázkov: Matej Halada

Generované negatívne obdobie

Generované obdobie nádeje 87

Bc. Soňa Havliková Študentka Soňa Havliková pristúpila k projektu analýzou urbanistických štruktúr starého mesta a moderného mesta. Na základe získaných dát v podobe modulov zástavby vytvorila dve mriežky, ktoré reprezentujú tieto štruktúry. Zvolila tvorivý prístup digitálneho generovania architektonickej formy na základe vzťahu – spoločných bodov, prekrývania, vrstvenia sa týchto dvoch platforiem. Spodná mriežkovitá štruktúra symbolizuje historické mesto, ktoré bolo narušené a prekrývané mriežkou reprezentujúcou štruktúru moderného mesta. Ich vrstvením a hľadaním bodov prekrývania dochádza k transformáciám a tvorbe hmoty v miestach s najhustejšou koncentráciou bodov. Následne je forma modifikovaná a deformovaná v miestach historických stigiem tejto lokality (pôvodné Rybné námestie, zaniknutá Vydrica, zničená synagóga). Na nultom leveli sa forma ovplyvňuje a mení na základe pôvodného brehu Dunaja a znázorňuje zmenu charakteru miesta reguláciou jeho brehu. Výsledná forma je prispôsobená morfológii daného miesta a študentkou doplnená o verejné priestory. Študentka ponúka načrtnuté rozvojové možnosti projektu.

Autorka obrázkov: Soňa Havliková

Koncept vrstvenia a modifikácie

ZÁVER

Prof. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD. e-mail: vlado.simkovic@gmail.com Ing. arch. Tatiana Vozárová e-mail: vozarova.tatiana@gmail.com Fakulta architektúry Slovenská Technická Univerzita v Bratislave Ústav architektúry občianskych budov Námestie slobody 19, 812 45 Bratislava

Problém Rybného námestia je rozsiahly, či už hovoríme o urbanistickej mierke alebo o jeho historickom vývoji, či o hĺbke ľudských zásahov, ktoré Rybné námestie muselo akýmkoľvek spôsobom absorbovať. A zrazu sme tu, v súčasnosti a jeho súčasnom stave, a hľadáme otázky a odpovede. Pri komplexnom pohľade na výsledok architektonickej tvorby ateliéru si dovolím tvrdiť, že ide o zaujímavú subjektívnu rozmanitosť v architektonickej tvorbe študentov. Poväčšine sa študenti zaoberali aj historickými súvislosťami, ale pretavili ich do úplne nových architektonických foriem. Je zaujímavé sledovať rôznorodé prístupy študentov k navrhovaniu, od viac tradičných až po maximálne experimentálne, minimalistické, futuristické, digitálne. Tieto nové názory na priestor sú determinované aj tým, že študenti sú oslobodení od spomienky na tradičné Rybné námestie. Táto mladá generácia už vyrastala v jeho súčasnej kondícii, nedisponujú nostalgickým pohľadom na priestor, ako je to u ľudí, ktorí si to tradičné Rybné námestie sami prežili. Subjektívny prístup študenta je pre nás jedinečný. Z pedagogického hľadiska sa študentov snažíme viesť nielen prístupom formálnym, ale aj konceptuálnym. Snažíme sa, aby v pozadí každého

projektu bola ašpirácia po filozofii a psychológii priestoru. Či už ide o kruh ako zjednocovací prvok priestoru, alebo o abstrahované budovy s cieľom poukázať na zmiznutú časť mesta, alebo futuristický komplex rámp, ktorý však skrýva uzol spojenia, či snaha o generovanie hmôt ako pokus o nájdenie objektívne správneho výsledku. Hra s atmosférami, ktoré sa počas 20. storočia menili aj na Rybnom námestí, sa vracia späť prostredníctvom študentských projektov, z ktorých niektoré je možné si zažiť aj pomocou nástroja virtuálnej reality. Celkovo možno povedať, že dnešná generácia má sklon vidieť problém Rybného námestia ako viac abstraktný, nie až tak viazaný na jeho konkrétnu historickú podobu (pôvodnú alebo súčasnú). Chápu ho ako symbolický, vyjadrujúci jeho zložité významy vrstevnatejšou metaforickou formou ako hlbší ľudský príbeh. Súčasne sa pohybujú viac v emocionálnejších a abstraktnejších všeobecne ľudských polohách než v doslovne historických alebo dokonca komerčných a moderne estetických. Tento názorový (generačný?) posun smerom od doslovnosti k zložitejšej a poetickejšej abstrakcii je možno všeobecnejší trend, a ten môže priniesť v budúcnosti zaujímavé riešenia, ktoré prekročia novým smerom dnešnú debatu medzi prevládajúcim tradičným a modernistickým prístupom. 89

Sprístupnenie Mosta SNP v Bratislave - fotografia z horizontu chodca Zdroj: archív TASR, 1972

Záver

Vladimír Šimkovič

Debata o Moste SNP prebieha v rôznych formách a intenzitách prakticky od rozhodnutia o jeho výstavbe až dodnes skoro 50 rokov. Miesto sa postupne zastavuje novými objektmi a návrat k pôvodnému stavu je už skoro nemožný. Navrhované objekty konzervujú dnešný stav jeho nájazdov. Minulosť sa postupne stráca z povedomia obyvateľov a nahradzuje sa pragmatickým prijatím status quo. Postupné sploštenie hlbšieho významu lokality na novú obytnú zónu ho zatláča do pozadia. Snahou predkladanej publikácie bolo poukázať na stále existujúce rezervy v širšom prístupe k jeho riešeniu a súčasne poukázať na potrebu zdržania sa akýchkoľvek rozhodnutí o novej stavbe, ktoré už budú definitívne nevratné. Debata o tomto priestore má preto stále zmysel. Považujeme sa podnetné, aby stále pokračovala v rôznych formách – napríklad aj oveľa širšou zhrnujúcou publikáciou o podstatných súvislostiach lokality – od historických, kultúrnych, sociologických, ale aj dopravných, ekonomických a administratívnych až po architektonické alebo všeobecne umelecké prístupy. Len po vzájomnom vyjasňovaní súvislostí je snáď možné prísť k zmysluplnému záveru.

Autor fotografie: Michal Bogรกr ml., 2018

SPEKTRUM VYDAVATEÄ½STVO

Vízie Rybného námestia

Vladimír Šimkovič, Tatiana Vozárová, eds. PODPOROVATELIA

AUTORI PRÍSPEVKOV

Hlavné mesto SR BRATISLAVA Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava - Grantový program Ars Bratislavensis - číslo: MAGDG1700459

Doc. PhDr. Jarmila Bencová, PhD. Ing. arch. Michal Bogár Ing. arch. Roman Hajtmanek Mgr. art. Richard Kilo Ing. Tibor Schlosser, CSc. Prof. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD. PhDr. Ivo Štassel Ing. arch. Tatiana Vozárová

Fakulta architektúry STU v Bratislave Námestie slobody 19, 812 45 Bratislava EUROSENSE S.R.O. (Slovakia) Kutuzovova 13, 831 03 Bratislava Vydrica, a.s. Lucron Group, a.s.

AUTORI ŠTUDENTSKÝCH PRÁC: Bc. Martina Erdelská Bc. Janka Filípková Bc. Kristián Vnučko Bc. Matej Halada Bc. Soňa Havliková Bc. Jaroslav Kejř (TUL) Bc. Martin Brhlík (TUL)

POĎAKOVANIE... za finančnú podporu na tvorbu predkladanej publikácie Hlavnému mestu SR Bratislave, vďaka ktorému sme získali grant poskytnutý z Grantového programu Hlavného mesta SR Bratislavy ARS BRATISLAVENSIS, číslo: MAGDG1700459, ktorého účelom je podpora umeleckých a kultúrnych aktivít v Bratislave a aktivít propagujúcich Bratislavu v Slovenskej republike i v zahraničí. Za dofinancovanie publikácie ďakujeme Fakulte architektúry STU a spoločnostiam Vydrica, a. s., Lucron Group, a. s. V neposlednom rade za poskytnutie digitálneho modelu Rybného námestia a okolia vďačíme spoločnosti EUROSENSE, s. r. o. (Slovakia), osobne riaditeľovi Robertovi Barcovi.

Fotografická koláž lokality Rybného námestia z historických a súčasných záberov Autor: Pavol Škorvánek

ISBN 978-80-227-4783-7