Masaker, ktorý nemal obdoby

Kalendarium

–––––––– 8. júla ––––––––

1436 › Bratislave udelil uhorský kráľ Žigmund Luxemburský erbovú listinu, ktorou mestu potvrdil právo užívať svoj znak. 1945 › V Martine sa skončil 1. zjazd Demokratickej strany. Za predsedu bol zvolený Jozef Lettrich. –––––––– 9. júla ––––––––

1357 › Bol slávnostne položený základný kameň Karlovho mosta v Prahe. 1968 › V Bratislave uskutočnili prvú transplantáciu srdca v strednej Európe, v poradí 24. na svete. Transplantované srdce začalo pracovať, ale po piatich hodinách pacientka zomrela. Úspešná transplantácia srdca sa na Slovensku uskutočnila až o 30 rokov. 2010 › Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval do funkcií ministrov novej vlády. Za členov novej exekutívy vymenoval po štyroch nominantoch SDKÚ-DS, SaS, troch za KDH a zatiaľ dvoch za Most-Híd. SDKÚ-DS obsadila Ivetou Radičovou premiérske kreslo. –––––––– 10. júla ––––––––

1621 › Vojská pod velením sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena porazili v bitke pri Nových Zámkoch cisársku armádu. V boji zahynul aj veliteľ cisárskych vojsk generál Buquoy. 1947 › Československá vláda odvolala svoju účasť na parížskej konferencii, ktorá sa zaoberala Marshallovým plánom. 1991 › Boris Jeľcin sa stal prvým demokraticky zvoleným prezidentom Ruska. –––––––– 11. júla ––––––––

1843 › Začala sa porada Jozefa Miloslava Hurbana, Michala Miloslava Hodžu a Ľudovíta Štúra na evanjelickej fare v Hlbokom o spisovnej slovenčine. 1960 › Národné zhromaždenie ČSR schválilo novú, tzv.socialistickú ústavu, ktorá Československo deklarovala ako socialistický štát. Článok 4 novej ústavy potvrdil mocenský monopol KSČ, ktorú vyhlásil za vedúcu silu štátu a spoločnosti. 1995 › Odohral sa krvavý masaker pri bosnianskom meste Srebrenica, kde srbské jednotky vyvraždili 8000 moslimov. Išlo onajhorší zločin spáchaný na civilnom obyvateľstve počas konfliktu v Bosne a Hercegovine. –––––––– 12. júla ––––––––

1260 › Odohrala sa Bitka pri Kressenbrunne medzi českým auhorským vojskom, vktorej Přemysl Otakar II. porazil uhorského kráľa Bela IV. 1908 › Pri príležitosti 60. výročia Slovanského zjazdu sa konal v Prahe II. slovanský zjazd za účasti zástupcov všetkých rakúsko -uhorských Slovanov, ale aj Rusov, Poliakov, Bulharov a Srbov. Cieľom zjazdu bolo zjednotiť Slovanov proti veľkonemeckým tendenciám. –––––––– 13. júla ––––––––

1936 › Začal premávať motorový rýchlovlak Slovenská strela na trati medzi Bratislavou aPrahou. Slovenská strela premávala rýchlosťou 130 kilometrov za hodinu. 2016 › Theresa Mayová nahradila Davida Camerona na premiérskom poste astala sa po Margaret Thatcherovej druhou ženou v kresle premiéra Spojeného kráľovstva. –––––––– 14. júla ––––––––

1764 › Tlačiar Ján Michal Landerer začal vBratislave vydávať po nemecky písané Pressburger Zeitung. Vychádzali nepretržite 165 rokov až do roku 1929. 1789 › Útokom na Bastilu sa začala Veľká francúzska revolúcia, ktorá trvala do roku 1794. 1927 › Národné zhromaždenie ČSR schválilo zákon, ktorým sa na Slovensku zrušili župy.

puma, foto: internet 11. júla 1995 sa pri bosnianskom meste Srebrenica odohral

najkrvavejší masaker spáchaný na civilnom obyvateľstve počas vojny v Bosne

a Hercegovine a tiež najväčší v Európe od konca 2. svetovej vojny.

Masaker, ktorý nemal obdoby

Zárodky vojny v Bosne a Hercegovine siahajú do začiatku 90-tych rokov 20. storočia, kedy sa situácia na Balkáne začala meniť. Juhoslávia sa postupne štiepila na viacero menších štátov. Všetko začalo rýchlym a bezproblémovým osamostatnením Slovinska. Odtrhnutie Chorvátska a Bosny a Hercegoviny so sebou však prinieslo množstvo problémov, ktoré súviseli s postavením Srbov, ktorí na území týchto štátov žili. Všetko vyústilo do vyhlásenia separatistickej Republiky Srbskej krajiny na území Chorvátska a Republiky srbského národa v Bosne a Hercegovine. Stále narastajúce napätie vo viacerých oblastiach Chorvátska nakoniec prerástlo do vážneho konfliktu, z ktorého sa stala vojna, v ktorej bojovali príslušníci armád, polovojenské jednotky a tiež civilisti. jeho obsadením by dosiahli územnú celistvosť Republiky srbskej. Srebrenica bola však ako moslimská enkláva v roku 1993 vyhlásená za bezpečnú zónu OSN. Aj napriek tomu sa ale srbské vojenské sily rozhodli pre postupné obsadzovanie tohto územia. Srbské raketomety na oblasť zaútočili už 6. júla. Mesto nedokázali ochrániť ani holandskí vojaci jednotiek UNPROFOR, ktorí boli po čase nútení ustúpiť pred nátlakom Srbov. Ustupovať začali aj bosnianske oddiely, v dôsledku čoho bola Srebrenica definitívne obsadená Srbmi. Po týchto udalostiach sa Srebrenica začala vyľudňovať. Väčšina jej obyvateľov našla útočisko v utečeneckom tábore, ktorý sa nachádzal v neďalekej obci Potočari.

Časť cintorína, kde boli pochované tisícky obetí masakra.

Srebrenica pred 11. júlom

Občianska vojna medzi Srbmi, Chorvátmi a bosnianskymi moslimami bola charakteristická svojou krutosťou. Dejiskom najväčšieho konfliktu sa stala oblasť okolo mesta Srebrenica v bosnianskom regióne. Pre Srbov bolo toto územie kľúčové, keďže

Genocída a neľudské správanie

Utečenecký tábor a aj vojenská základňa sa začali veľmi rýchlo zapĺňať moslimami, ktorí boli odkázaní na hrozné podmienky. Horúce počasie, nedostatok vody a jedla však stále nebolo to najhoršie čo ich stretlo. Bosniansko -srbskí vojaci,

Menoslov obetí

ktorým velil generál Ratko Mladič, začali pod hrozbou použitia sily vyžadovať vstup na vojenskú základňu v Potočari. Medzitým začali Srbi oddeľovať ženy, deti a starých ľudí od zdravých mužov od 17 do 70 rokov. V tábore dochádzalo k nepokojom, kedy Srbi začali znásilňovať ženy a moslimov postupne vyvražďovať. 13. júla začali Srbi hromadne vraždiť aj bosnianskych mužov. Medzi prvými popravenými bolo približne 149 osôb. Masaker však dostával stále väčšie rozmery a počet obetí stúpal. V priebehu len jedného týždňa od obsadenia Srebrenice bolo bosniansko -srbskými vojakmi popravených viac ako 7 tisíc moslimských mužov a chlapcov. Masové popravy prebiehali na viacerých miestach a telá obetí boli ukladané do masových hrobov.

Utajovaná a spochybňovaná genocída

Svet sa o masakri zo Srebrenice začal dozvedať až 16. júla 1995, hoci nik netušil, že dosiahol také obrovské rozmery. Už v auguste OSN prezentovalo satelitné snímky, ktoré zachytávali masové hroby. Zlyhanie holandských vojakov, ktorí mali chrániť mesto a jeho obyvateľov, viedlo dokonca k pádu vlády v Holandsku. Srebrenickým masakrom sa zaoberal aj Medzinárodný súdny tribunál v Haagu, ktorý masaker označil za prípad genocídy. Vláda Srbskej republiky sa k masakru priznala až v roku 2004. Doteraz však existujú ľudia, ktorí masaker spochybňujú či dokonca konanie Srbov ospravedlňujú. 